Click here to load reader

Miera funkènej poruchy a stupeò zdravotného postihnutia ...jaspi.justice.gov.sk/jaspidd/vzory/008447Pr3rek1.pdf · c) nervus radialis d) nervus ulnaris e) nervus medianus f) nervus

  • View
    214

  • Download
    0

Embed Size (px)

Text of Miera funkènej poruchy a stupeò zdravotného postihnutia...

Prloha . 3k zkonu . 447/2008 Z. z.

Miera funknej poruchy a stupe zdravotnho postihnutia jednotlivch systmov

Na hodnotenie miery zdravia a stanovenie percenta miery funknej poruchy skmame jednotliv telesn, zmyslov a psychick funkciea ich poruchy.

I. Infekn a parazitrne choroby

Druh zdravotnho postihnutiaMiera funknej po-

ruchy v %

1. Tuberkulza

1.1. dchacch strojov

a) poas aktivity ochorenia bez funknho obmedzenia

b) poas aktivity ochorenia s funknm obmedzenm strednho stupa s komplikciami

c) poas aktivity ochorenia s funknm obmedzenm akho stupa s komplikciami

1.2. inch orgnov a systmov

a) poas aktivity ochorenia bez funknho obmedzenia

b) poas aktivity ochorenia s funknm obmedzenm strednho a aieho stupa s komplikciami

c) s funknm obmedzenm akho stupa s komplikciami

2. Infekn a parazitrne choroby s nsledkami

2.1. ahk poruchy funkcie niektorch orgnov a systmov

2.2. stredne ak formy s recidvou alebo trvale aktvne so znenm vkonnosti funkcie orgnu

2.3. ak formy liebou neovplyvniten, chronick stavy s akou poruchou funkcie orgnu a s akm ob-medzenm vkonnosti

3. AIDS

3.1. zistenie HIV-infekcie bez klinickch prznakov

3.2. syndrm lymfadenopatie

a) ahk altercia celkovho stavu

b) stredne ak altercia celkovho stavu a vkonnosti

c) ak altercia celkovho stavu (rozvinutie choroby, terminlna fza, ak infekn komplik-cie)

40

50 60

70

40

50 60

70

10 20

50

60 70

0

30

50 80

90 100

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda funknho postihnutia chorho orgnu a celkovho stavu orga-nizmu.

II. Choroby krvi, krvotvornch orgnov a poruchy imunitnch mechanizmov

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Mlokrvnos, nedostatok hemoglobnu (zhubn, hemolytick, panmyelopatia a pod.)

a) stredne ak prejavy

b) ak prejavy (s trvalou potrebou transfzie a imunosupresvnej lieby s obmedzenm vkonnosti)

30 40

50 80

Strana 3794 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

2. Poruchy zranlivosti a in stavy krvcania

a) ahk forma ahk krvcav stavy

b) stredne ak forma (trombofiln stavy)

1. s obasnm krvcanm do kbov

2. s astm krvcanm do kbov a s ponajcimi sekundrnymi artrotickmi zmenami v kboch

c) ak forma (s astm krvcanm do kbov so sekundrnymi artrotickmi zmenami trombocytopnie)

3. Chronick lymfatick leukmia (lymfadenza) a ostatn typy non-Hodgkinovho lymfmu

a) s ahkmi prejavmi (bez znmok progresie)

b) so stredne akmi prejavmi

ba) tri roky po ukonen lieby

bb) poas lieby

c) s akmi prejavmi (ak anmia, trombocytopnia a pod.)

4. Plazmocytm (myelm)

a) s ahkmi prejavmi (bez znmok progresie)

b) so stredne akmi prejavmi (zmeny v kostiach)

c) s akmi prejavmi (mlokrvnos, poruchy funkcie obliiek, osteolza, patologick fraktry, bolesti)

5. Hodgkinov lymfm (lymfogranulm)

a) tdium I. III. A (poas dlhodobej lieby a do jej ukonenia l)

b) tdium III. B IV

ba) do ukonenia lieby

bb) v plnej remisii (po troch rokoch od plnej remisie)

6. Chronick myeloidn leukmia (myelza)

a) chronick fza v liebe

1. bez prejavov na celkov stav

2. s prejavmi na celkov stav

b) akcelerovan alebo blastick fza

7. Chronick myeloproliferatvne ochorenia ostatn (polycytmia vera, esencilna trombocytmia, osteomye-losklerza a pod.)

a) ahk forma

b) stredne ak forma

c) ak forma

d) komplexn forma

8. Aktna leukmia a difzny non-Hodgkinov lymfm (tie v remisii)

a) u dospelch

b) u det a do skonenia lieby

c) pri prpadnej remisii trvajcej p rokov

9. Myelodysplastick stavy

a) ahk forma bez zjavnch prejavov

b) stredne ak forma s miernymi prejavmi

c) ak forma s akmi prejavmi

10 20

30 40

50 60

70 80

10 20

40

60 80

90 100

30

50 80

90 100

60

70 80

50

30 40

50 60

70 80

30 40

50

60 80

90 -100

90 100

100

30 40

10 20

30 40

50 80

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3795

10. Niektor poruchy mechanizmu imunity

a) imunodeficity s obasnmi klinickmi prejavmi s potrebou imunomodulanej lieby

b) stredne ak imunodeficity s rozsiahlymi a opakovanmi infeknmi komplikciami, ako kompenzova-ten liebou a vyvolvajce stredne ak obmedzenie vkonnosti

c) ak imunodeficity s rozsiahlymi a opakovanmi infeknmi komplikciami, rezistentn na liebu a vyvo-lvajce ak obmedzenie vkonnosti

d) ak imunodeficity s rozsiahlymi a opakovanmi infeknmi komplikciami, rezistentn na liebu a vyvo-lvajce pln obmedzenie vkonnosti

30

50

60 80

90

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda zvanosti hematologickch zmien, fzy ochorenia, psobeniana in orgny a na celkov zdravotn stav.

Poznmky:

K bodu 5.a) lieba sa zana ihne a trv cca dva roky

K bodu 6.b) prechod do akcelerovanej alebo blastickej fzy hodnot sa ako aktna leukmia

K bodu 9.a) ahk forma (I. II. tdium refraktrna anmia)

b) stredne ak forma (II. III. tdium s excesom blastov)

c) ak forma (III. tdium prechod do aktnej leukmie).

III. Endokrinn poruchy, poruchy vivy a premeny ltok

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Poruchy funkcie ttnej azy

a) hyperfunkcia stredn stupe (s pretrvvajcou tachykardiou, znan strata na vhe a pod.)

b) hyperfunkcia ak stupe (vrazn schudnutie, tyreotoxick srdce, psychick a on poruchy)

c) hypofunkcia nedostatone kompenzovan liebou

2. Zhubn ndor ttnej azy

a) vasn odstrnenie v tdiu T1-2 NOMO

b) v priebehu onkologickej lieby alebo nelieiten formy

c) po stabilizcii (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii (po piatich rokoch od stabilizcie)

e) recidvy

3. Chronick nedostatonos kry nadobliiek (Addisonova choroba)

a) dobre kompenzovan liebou

b) stredne ak forma (zanajca adynamia, chudnutie, znenie vkonnosti)

c) ak forma (s vraznou adynamiou, chudnutm s opakovanmi krzami a podstatnm znenm vkonnos-ti)

4. Zven funkcia kry nadobliiek (Cushingov syndrm, Connov syndrm, adrenogenitlny syndrm)

a) s komplikciami na rznych orgnovch systmoch, prejavy svalovej slabosti

b) iatrognny Cushingov syndrm

5 Ndory nadobliiek vrtane stavov po odstrnen ndorov

a) v priebehu onkologickho lieenia alebo nelieiten formy

b) po stabilizcii zdravotnho stavu (dva roky od stabilizcie)

20 30

40 50

20 30

30 50

80 100

50

40

70 80

20

30 50

50 70

40 50

10 30

80 100

40 60

Strana 3796 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

6. Poruchy hypotalamo-hypofyzrneho systmu

a) dobre kompenzovan liebou

b) prejavy na viacerch orgnoch so zvanm obmedzenm vkonnosti

7. Ndory podmozgovej azy

a) v priebehu onkologickho lieenia

b) po stabilizcii (dva roky od stabilizcie)

8. Cukrovka

a) II. typu kompenzovaten

1) ditou (bez komplikci DM)

2) ditou a perorlnou liebou (bez komplikci DM)

b) I. a II. typu kompenzovaten inzulnom a ditou bez komplikci

c) ako kompenzovaten inzulnom alebo cukrovka detskho veku

d) chronick komplikcie cukrovky (diabetick mikroangiopatia, retinopatia, neuropatia, nefropatia a diabe-tick noha)

9. Fenylketonria

a) u det bez prejavov pokodenia mozgu do 18. roku veku

b) u dospelch bez prejavov pokodenia mozgu poas trvania lieby ditou

10. Mukoviscidza (cystick fibrza)

a) s pcnymi prejavmi, revnmi prejavmi mierneho stupa (telesn vvoj zodpoved veku)

b) s pcnymi prejavmi, revnmi prejavmi so znenou telesnou vkonnosou

c) s pcnymi prejavmi, revnmi prejavmi akho stupa s vrazne oneskorenm telesnm vvojom

11. Obezita (morbidn, BMI viac ako 40) s metabolickmi a orgnovmi komplikciami

12. Vetky poruchy vivy, vyadujce si

a) kmenie cez gastrostmiu, enterostmiu

b) totlnu parenterlnu, enterlnu, alebo kombinovan vivu

20

50

80

40

30

40

50

60

70 80

60

50

50

60

70 90

50

50

60 80

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda zvanosti vlastnej choroby s prihliadnutm na sekundrne zme-ny, komplikcie (odchlky laboratrnych hodnt od normy sa nehodnotia).

Miera funknej poruchy pri poruchch metabolizmu tukov a dne sa ur poda zvanosti komplikci jednotlivch orgnovch systmov.

Pri poruchch vivy hodnotme hmotnos vyjadren poda BMI. Pri zven BMI nad 40 hovorme o malgnej obezite, pri znen BMIpod 18 hovorme o podvive.

IV. Duevn poruchy a poruchy sprvania

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Poruchy psychickho vvoja det (poruchy hyperkinetick, poruchy sprvania at.), pervazvne vvinov po-ruchy (autizmus)

a) mierna porucha

b) stredn porucha

c) ak porucha

d) komplexn porucha

10 20

30 40

50 80

90 100

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3797

2. Poruchy osobnosti, sprvania, intelektu, komunikcie

a) mierne naruenie socilnej prispsobivosti

b) stredn naruenie socilnej prispsobivosti

c) ak naruenie socilnej prispsobivosti

d) komplexn porucha

3. Mentlna retardcia

a) ahk mentlna retardcia

1) horn psmo IQ 64 69

2) stredn psmo IQ 57 63

3) doln psmo IQ 50 56

b) stredn mentlna retardcia (IQ 35 49)

c) ak mentlna retardcia (IQ 20 34)

d) hlbok mentlna retardcia (IQ pod 20)

4. Afektvne poruchy nlady (manick, depresvne, periodick)

a) mierna porucha

b) stredn porucha

c) ak porucha

d) pln porucha

5. Neurotick stresov a somatoformn poruchy

a) mierna porucha

b) stredne ak porucha

c) ak porucha

d) komplexn porucha

6. Schizotypov poruchy, poruchy s bludmi a halucinciami

a) ahk porucha

b) stredn porucha

c) ak porucha

d) komplexn porucha

7. Duevn poruchy a poruchy sprvania spsoben psychoaktvnymi ltkami

a) ahk porucha

b) stredne ak porucha

c) ak porucha

d) pln porucha so somatickmi dsledkami

8 . Geneticky podmienen mentlne retardcie s multiorgnovm postihnutm poda klinickho stavu (napr. M.Down)

20

40 50

50 60

90 100

20 30

30 40

50

60 70

80 90

100

10

30 50

60

90 100

20

30 40

50 80

90 100

10 20

30 40

50 80

90 100

10 20

30 40

50 80

90 100

50 100

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda rozsahu zdravotnho postihnutia, vskytu atakov, psychiatrick-ho nlezu a psychologickho nlezu, poda naruenia socilneho ivota, naruenia orientcie, intelektu, pamti, myslenia, sprvania, emoti-vity a pri plnom rozpade osobnosti s trvalm dozorom sociability sa uria maximlne hodnoty miery funknej poruchy.

Floridn schizofrnia hodnotenie zdravotnho postihnutia vzhadom na krtke trvanie ochorenia nie je predpoklad, e bude trva roka viac.

Poznmka:

K bodu 1. k poruchm psychickho vvoja det sa zarauje (napr. autizmus)

K bodu 2. k poruchm osobnosti a sprvania je zaraden mentlna anorexia, ktor mus spa aj kritri BMI pod 18

K bodu 6. a) ahk porucha pri schizofrnnych reziduchc) ak porucha pri astch relapsoch, potiaach v socilnej prispsobivostid) komplexn porucha ak je prtomn ak defekt.

V. Nervov systm (pokodenie mozgu, miechy a perifrnych nervov)

Strana 3798 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Centrlne neurognne poruchy (pokodenie pyramdovej drhy mozgu a miechy)

(pri dominantnej konatine +10 % okrem bodov d, h, j, k)

a) ak monoparza a monoplgia

b) ak hemiparza a hemiplgia

c) ak paraparza a paraplgia

d) ak kvadruparza a kvadruplgia

e) monoparza

f) hemiparza

g) triparza

1. ahk

2. stredne ak a ak

h) paraparza

1. ahk

2. stredne ak

i) kvadruparza

1. ahk

2. stredne ak

j) rezidulna parza

k) poruchy symbolickch funkci

1. ahk

2. stredne ak

3. ak, komplexn

2. Perifrne neurognne poruchy (pokodenie perifrnych nervov)

A. porucha lcneho nervu

a) jednostrann pln

b) obojstrann kompletn obrna s trvalmi komplikciami

B. Perifrne neurognne poruchy hornej konatiny

(pri dominantnej konatine +10 %, pri obojstrannom pokoden +10 %)

a) plexus brachialis

1. horn typ

2. doln typ

3. horn + doln typ( kompletn porucha)

b) nervus axilaris

c) nervus radialis

d) nervus ulnaris

e) nervus medianus

f) nervus radialis + axilaris

g) nervus radialis + ulnaris

h) nervus radialis + medianus

i) nervus radialis, ulnaris, medianus (pokodenie na predlakt)

C. Perifrne neurognne poruchy dolnej konatiny

(pri obojstrannom postihnut +10 %)

a) plexus lumbosacralis

b) nervus glutaneus superior

c) nervus glutaneus inferior

d) nervus femoralis

e) nervus cutaneus femoralis

50 70

60 80

90 100

90 100

30 40

50

40

50 80

40

50 70

40

60 80

10

10 20

30 40

50

20

50

30

40

50

40

40

40

30

40

40

40

50

50 80

20

20

40

10

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3799

f) nervus ischiadicus proximlna as

g) nervus ischiadicus distlna as

h) nervus fibularis

i) nervus tibialis

D. Porucha viacpoetnch perifrnych nervov a miechovch koreov (polyneuropatie, polyradikuloneuritdy)

a) ahk porucha

b) stredn porucha

c) ak porucha

d) kompletn porucha

3. Cerebelrne poruchy

a) ahk porucha

b) stredn porucha (neocerebelrna symptomatolgia)

c) ak porucha (neo + paleocerebelrna porucha)

d) kompletn

4. Extrapyramidov poruchy (Parkinsonsk, choreatiformn, dystnny)

a) ahk porucha

b) stredn porucha

c) ak porucha

d) kompletn

5. Kmeov poruchy (zvraty, synkopy, bulbrny syndrm)

a) ahk porucha

b) stredn porucha

c) ak porucha

d) komplexn s dsledkami na celkov stav

6. Zchvatov poruchy

A. Epilepsia (zvanos postihnutia poda frekvencie zchvatov a prtomnosti straty vedomia)

a) ahk porucha sporadick GM, alebo PM s pauzami mesiacov

b) stredn porucha za rok viackrt GM, alebo PM s pauzami tdov

c) ak porucha GM s pauzami tdov, alebo PM s pauzami dn

d) kumulcia a sria zchvatov GM tdenne, alebo PM denne

B. Ostatn paroxyzmlne stavy (narkolepsia, kataplexia, migrna, neuralgia)

a) ahk porucha sporadick zchvaty

b) stredn porucha ast zchvaty 2 3x do tda

c) ak porucha vysok frekvencia zchvatov [podstatne astejie zchvaty ako v bode b)]

d) liebou neovplyvniten zchvaty s obmedzenou vkonnosou a sekundrnymi telesnmi dsledkami

7. Diseminovan poruchy CNS (demyelinizan ochorenia a in podobn zriedkav ochorenia)

a) ahk porucha (EDSS 1,0 3,0)

b) stredn porucha (EDSS 3,5 5,5)

c) ak porucha (EDSS 6 7,5)

d) komplexn porucha (EDSS 8,0 9,5)

8. Difzne poruchy CNS (encefalopatie rznej etiolgie)

a) ahk porucha

b) stredn porucha

c) ak porucha

d) komplexn porucha

60

50

30

30

20

30 40

50 80

90 100

20

30 40

50 80

90 100

20

40

50 80

90 100

10

30 40

50 80

90 100

20

30 40

50 80

90 100

10

30

4050 60

70 - 80

90 - 100

30 40

50 80

90 100

20

50

60 80

90 100

Strana 3800 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

9. Ndory lebkovej dutiny a miechovho kanla

a) stavy po opercii, stavy poas onkologickej lieby

b) po stabilizcii (do piatich rokov od stabilizcie)

c) po stabilizcii s minimlnym a miernym rezidulnym nlezom (p rokov od stabilizcie)

d) nelieiten formy so stredne akm postihnutm

e) nelieiten formy s akm postihnutm

50 60

50

40

60 80

90 100

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda poruchy funkcie, vpadovch javov, vskytu zchvatov, dky tr-vania zchvatov, vskytu vegetatvnych porch, topickho neurologickho nlezu, psychiatrickho nlezu a psychologickho nlezu.

Miera funknej poruchy sa ur poda funknch porch na konatinch, porch inervcie moovho mechra a konenka s prihliadnutmna dominantnos hornej konatiny.

VI. Zrak

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. pln slepota oboch o

2. Praktick slepota oboch o (1/60 3/60)

3. Slabozrakos (V 3/60 6/60)

a) deti a mladistv do skonenia kolskej dochdzky

b) dospel

4. Slabozrakos (V 6/60 6/18)

a) deti do skonenia povinnej kolskej dochdzky

b) dospel

5. Vpady zornho poa (pln, polovin a kvadrantov) pri strate alebo slepote druhho oka

6. Koncentrick zenie pri strate druhho oka

a) od 50 do 30 od centra

b) od 29 do 11 od centra

c) od 10 do 5 od centra

7. Diplopia

8. Strata jednho oka

9. Strata oovky jednho oka pri slepote alebo strate druhho oka bez monosti nhrady umelou vntroonou o-ovkou

a) u det do skonenia povinnej kolskej dochdzky

b) dospel

10. Odstrnenie oka pre zhubn ndor

a) poas onkologickho lieenia

b) po stabilizcii zdravotnho stavu (p rokov od stabilizcie)

c) nelieiten formy

90

80

80

60 70

60 70

50 60

60 80

40

50 60

80 90

20

30

60

50

80 100

50

100

Tabuka . 1 Klasifikcia zvanosti oslabenia zraku odporan SZO

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3801

Kategrie oslabenia zraku Zrakov ostros s najlepou monou korekciou

maximum minimum

1. slabozrakos 6/18

3/10 (0.3)

20/70

6/60

1/10 (0,1)

20/200

2. slabozrakos 6/60

1/10 (0,1)

20/200

3/60

1/20 (0,05)

200/400

3. praktick slepota 3/60

1/20 (0,05)

20/400

1/60 (rtanie prstov na 1m)

1/50 (0,02)

20/1200

4. praktick slepota 1/60 (rtanie prstov na 1 m)

1/50 (0,02)

20/1200

Vnmanie svetla

(svetlocit)

5. pln slepota Bez svetlocitu

6. Bez zistenia alebo bez pecifikovania neuren alebo nehodnotiten

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda miery znenia zrakovej ostrosti s korekciou, rozsahu zornhopoa, hbkovho videnia, okulomotoriky, slzenia, citlivosti na prach, na svetlo, ochorenia onch adnexov a adaptcie.

Miera funknej poruchy ptzy hornej mihalnice s plnm uzverom onej trbiny, glaukmu (zelen zkal) a ostatnch onch chorb saur poda stupa zenia zornho poa, zrakovej ostrosti, schopnosti orientova sa a psychickho stavu.

Miera funknej poruchy pri vpadoch hornch kvadrantov zornho poa aie je zvanejia ako pri vpadoch dolnch kvadrantov zor-nho poa.

Poznmky:

K bodu 6.c) zorn pole o rozsahu menej ako 10 ale viac ako 5 stupov okolo centrlnej fixcie, treba zaradi do 3. kategrie oslabenia zraku.Zorn pole o rozsahu nie vom ako 5 stupov zaradi do 4. kategrie oslabenia zraku aj v prpade, ak zrakov ostros je nor-mlna.

VII. Pokodenie ORL orgnov (sluchov, rovnovny orgn, dchacie a hltacie orgny) a alie ORL

postihnutia

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Vroden obojstrann praktick hluchota u det alebo hluchota u det, ktor sa vyskytla a po rozvinut rei, doskonenia prpravy na povolanie (vrtane nositeov kochlernych implanttov, poda Fowlera viac ako 85 90%)

2. Zskan obojstrann praktick hluchota alebo hluchota u det, ktor sa vyskytla a po rozvinut rei, do 18. rokuveku

3. Obojstrann hluchota dospelch

a) praktick hluchota poda Fowlera viac ako 85 %

b) pln hluchota poda Fowlera 100 %

70 80

60 80

70

80

Strana 3802 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

4. Obojstrann ak nedoslchavos u det a dospelch zisovan slovnou alebo objektvnou audiometriou (aju nositeov kochlernych implanttov poda Fowlera 80 % a viac)

5. Obojstrann stredne ak nedoslchavos u det poda Fowlera 55 % a viac

6. Obojstrann stredne ak nedoslchavos u dospelch poda Fowlera 55 % a viac

7. Poruchy rovnovhy (objektivizovaten poruchy vestibulrneho stroja)

a) ahk zvraty s huanm v uiach

b) stredne ak zvraty (so znanou neistotou pri polohe stojmo a pri chdzi)

c) ak zvraty (so znanou neistotou pri polohe stojmo a pri chdzi) alebo ak tinnitus

8. Komplikovan chronick zpal strednho ucha

9. Strata jednej unice

10. Strata oboch unc

11. Zhubn ndory (hltanu, mandl, hrtanu a pod.)

a) po odstrnen ndoru pri onkologickej liebe

b) po stabilizcii (do piatich rokov po stabilizcii)

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od ukonenia lieby)

d) nelieiten formy zhubnch ndorov

e) recidvy

50 60

50

40

20

50

60 100

30

20

50

50 80

50

40

90 100

70 80

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda miery znenia sluchu (CSS poda Fowlera vyjadren v percen-tch), poruchy rei nsledkom pokodenia sluchu, huania v uiach, bolesti v uiach, poruchy rovnovhy, zvratov, socilnej adaptabilitya obmedzenia komunikanch schopnost.

Kvantitatvna strata sluchu sa hodnot bez pouitia pomcky (navac prstroj).

VIII. Srdce a obehov strojenstvo

A. Postihnutie srdca

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Vroden alebo zskan srdcov chyby a postihnutie vekch srdcovch ciev, ischemick choroba srdca, stavypo infarkte myokardu, chronick reumatick choroby srdca, kardiomyopatie, stavy po myokarditdach a pod.

a) s miernym znenm vkonnosti: nijak prejavy srdcovej a koronrnej nedostatonosti ako dchavinos,anginzne bolesti i pri silnejom telesnom zaaen (naprklad rchla chdza 7 km/hod., nmahov telesnprca, za viac ako 100 W, MET nad 7), EF avej komory 55 80 %

b) stavy zodpovedajce NYHA IIstupe postihnutia zodpoved poklesu vkonnosti pri stredne akom zaaen (naprklad chdza 5km/hod., akosti pri stredne akej telesnej prci a rekreanch aktivitch, maximlna za 75 W, MET 4 6,6), EF avej komory 45 55 %

c) stavy zodpovedajce NYHA IIIstupe postihnutia zodpoved podstatnmu obmedzeniu benej fyzickej aktivity (naprklad prechdzka 3km/hod., stpanie po schodoch na 1. poschodie, ahk telesn prca, maximlna za 50 W, MET 2 3,9),EF avej komory pod 35 %

d) stavy zodpovedajce NYHA IVzjavn prejavy srdcovho zlyhania v pokoji, dlhotrvajce obdobia srdcovej dekompenzcie, mon iba mi-nimlna fyzick aktivita (maximlne 25 W, MET pod 2), EF avej komory pod 25 %

10 20

30 40

50 70

80 100

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3803

2. Poruchy srdcovho rytmu

a) bez hemodynamickch nsledkov alebo len nepatrn subjektvne akosti

b) s ahkmi hemodynamickmi poruchami, liebou kompenzovan poruchy

c) s akmi hemodynamickmi poruchami (zaov insuficiencia) alebo liebou ako ovplyvniten poru-chy

3. Stavy po opercii srdca (nhrady srdcovch chlopn, opercie srdcovch chb, stavy po resekcii aneuryzmysrdcovej komory, stavy po revaskularizanch vkonoch na vencovch tepnch)

a) s dobrm funknm vsledkom

b) pri stredne znenom vkone

c) pri zvanom znen vkonu

4. Implantcia kardiostimultora

5. Stavy po koronrnej angioplastike s dobrm efektom

6. Chronick cor pulmonaleMiera funknej poruchy sa ur poda porch vkonnosti srdca a pc s prihliadnutm na stupe hromadeniakrvi v pcach a pcnej hypertenzie

7. Transplantcia srdca a pc

a) do piatich rokov od transplantcie poda funkcie a lieby

b) po piatich rokoch od transplantcie poda funkcie lieby

8. Poruchy krvnho tlaku arterilna hypertenzia

a) 1. stupe mierna forma

b) 2. stupe stredn forma

c) 3. stupe ak forma (orgnov komplikcie)

0 10

20 30

50 70

20

40

50 80

20 30

20

50 80

80

50

10

30

50 70

B. Postihnutie ciev

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Artriovenzne paly

a) bez hemodynamickho inku alebo porch perifrneho prekrvenia

b) s nepatrnmi hemodynamickmi vplyvmi alebo poruchami perifrneho prekrvenia

c) s manifestnmi prejavmi

2. Aneuryzmy

a) bez funknej poruchy, bez obmedzenia vkonnosti

b) mal perifrne vdute

c) in

d) dissekujce aneuryzmy aorty, vek aneuryzmy abdominlnej aorty a vekch panvovch tepien s obme-dzenm vkonnosti

3. Tepnov uzverov choroby uzvery tepien dolnch konatn

a) tdium I. poda Fontainea na jednej dolnej konatine alebo na obidvoch konatinch

b) tdium II. poda Fontainea s obmedzenm kolaterlneho obehu, klaudikcie po 300 m 500 m (Doppler nanohe 80 100 mm Hg)

c) tdium III. poda Fontainea klaudikcie po 50 m 300 m (Doppler na nohe 60 80 mm Hg)

d) tdium IV. poda Fontainea s bolesami v pokoji a trofickmi zmenami

4. Kov ily

a) s nepatrnm opuchom na konatine s minimlnymi trofickmi zmenami na koi bez akost, jedna aleboobidve konatiny

b) s vraznmi akosami z hromadenia krvi v ilch, prtomnmi recidvami zpalu jedna alebo obidvekonatiny

0 10

20 30

50

0 10

0 10

20 30

50 80

0 10

20 30

50 60

70 80

0 10

10 20

Strana 3804 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

c) s chronickmi recidivujcimi defektmi poda rozsahu a vskytu na jednej alebo obidvoch konatinch

d) chronick venzna insuficiencia s defektom

1. jedna doln konatina

2. obidve doln konatiny

e) posttrombotick syndrm v oblasti panvy alebo dutch l

5. Lymfedm na jednej alebo na obidvoch konatinch

a) so zvenm obvodu konatiny do 5 cm, bez obmedzenia pohybu

b) so zvenm obvodu nad 5 cm, s obmedzenm pohybu konatiny pre viu hmotnos a pre ovplyvnenie k-bovch funkci

c) pri neschopnosti pouva postihnut konatinu

6. Funkn srdcovo-cievne syndrmy, ortostatick hypotnia

a) s ahkmi klinickmi prejavmi

b) s astmi zvratmi a so sklonom ku kolapsom

30 50

40 50

50 60

60 70

0 10

20 40

50 80

10

20 30

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda rozsahu a stupa obmedzenia vkonnosti srdcovocievneho syst-mu.

Na urenie miery funknej poruchy zdravotnho postihnutia je menej dleit druh ochorenia srdca a obehovho strojenstva ako rozdiel-na strata vkonu poda u prtomnho tdia ochorenia.

Pri tepnovch uzveroch na hornej konatine sa ur stupe funknej poruchy tak, e sa porovnva s inmi zdravotnmi postihnutiamiv tejto oblasti.

Pri vemi vraznch poruchch lymfedme treba bra do vahy zohyzdenie konatiny.

Pri poruche krvnho tlaku sa miera funknej poruchy ur po systematickej farmakoterapii a poda preukzanch orgnovch komplikci.

IX. Dchacia sstava

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Chronick zpal prieduiek bez obtruknej ventilanej poruchy

2. Opakujce sa zpaly pc s pridruenou spastickou zlokou

3. Chronick obtrukn choroba pc: chronick obtrukn bronchitda a emfyzm pc

a) ahk stupe GOLD I zodpoved FEV1 nad 80 %a/alebo nmahov dyspnoe MMRC 0 1

b) stredn stupe GOLD II zodpoved FEV1 50 80 %a/alebo nmahov dyspnoe MMRC 2

c) ak stupe GOLD III zodpoved FEV1 30 50 %a/ alebo nmahov dyspnoe MMRC 3

d) vemi ak stupe GOLD IV zodpoved FEV1 menej ako 30 %, a/alebo zvan komplikcie: chronic-k cor pulmonale s atakmi zlyhvania pravho srdca, alebo potreba dlhodobej domcej oxygenoterapie,a/alebo nmahov dyspnoe MMRC 4

4. Bronchilna astma(poda tabuky . 2)

10

20

20

40

50

80

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3805

Tabuka . 2 Stupne zvanosti a symptomatolgia u bronchilnej astmy

Stupezvanosti

Dennsymptmy

Nonsymptmy

Funkcie pcMiera

funknejporuchy v %

Stupezdravotnhopostihnutia/veobecnkvalifiktor

telesnch funkci(MKF)

a) ahkintermitentn astma

Menej ako 1xtdenne, miernealebo iadnezchvaty

menej ako 2x zamesiac

FEV1 (PEF) viacako 80 %

Variabilita PEFmenej ako 20 %

20 1

b) ahkperzistujca astma

Minimlne 1xtdenne, ale niedenne, zchvatymenej ako 2xtdenne, vplyvna aktivitu

viac ako 2x zamesiac

FEV1 (PEF) viacako 80 %

Variabilita PEF 20 30 %

30 2

c) stredne akperzistujca astma

Denne, zchvatyminimlne 2xtdenne, vplyvna aktivitu

viac ako 1x zatde

FEV1 (PEF) 60 80 %

Variabilita PEFviac ako 30 %

40 2

d) ak perzistujcaastma

Stle, zchvatyasto, fyzickaktivita limitovan

ast FEV1 (PEF) viacako 60 %

Variabilita PEFviac ako 30 %

60 3

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

5. Difzne parenchmov ochorenia pc (pneumokonizy, exognna alergick alveolitda, pcne fibrzy, ko-lagenzy, pokodenie liekmi a i.), s dokzanou poruchou difznej kapacity pc (parameter DCOSB) a /aleboretriknou ventilanou poruchou (parameter vitlna kapacita FVC), alej stavy po opercii pc

a) nmahov dyspnoe MMRC 0 1 a/alebo vitlna kapacita pc viac ako 80 % alebo DCOSB 60 80 % (NY-HAI)

b) nmahov dyspnoe MMRC 2 a/alebo vitlna kapacita pc 60 80 % alebo DCOSB 40 60 % (NYHAII)

c) nmahov dyspnoe MMRC 3 a/alebo vitlna kapacita pc menej ako 60 % alebo menej ako 40 % (NYHA-III)

d) chronick cor pulmonale s atakmi zlyhvania pravho srdca alebo potreba dlhodobej domcej oxygenotera-pie alebo MMRC 4 (NYHAIV)

6. Zhubn ndory (bronchilne alebo pcne)

a) poas chemoterapie, aktinoterapie, chirurgickej lieby

b) nelieiten formy

c) stav po stabilizcii (do piatich rokov od stabilizcie)

d) stav po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie) s ahkm obmedzenm pcnychfunkci

e) obmedzenie pcnej funkcie strednho a akho stupa

f) recidvy

20

40

50

80

80

100

50

40

60 80

70 80

Strana 3806 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

7. Bronchilna astma u det, astmatick syndrm

a) ahk forma astmatick bronchitdy bez trvalho obmedzenia ventilanej poruchy pc, ktor trvaj as-po es tdov v roku

b) stredn forma stredne ak perzistujce astmatick bronchitdy trvajce aspo dva a tri mesiace v rokus trvalou ventilanou poruchou pc ahkho a strednho stupa

c) ak forma trval ventilan porucha stredne akho a akho stupa

d) vemi ak forma trval globlna dychov nedostatonos s prejavmi dekompenzcie

8. Sarkoidza

a) zvenie vntrohrudnch uzln s ahkm funknm obmedzenm a klinickou symptomatolgiou

b) postihnutie pc s klinickou symptomatolgiou

9. stna dutina a horn dchacie cesty

a) defekt pier so stlym slinotokom s poruchou rei a prjmu potravy

b) ak porucha funkcie jazyka, artikulcie, uvania s monosou prijma len tekut stravu

c) rozsiahly defekt podnebia s protzou

d) strata podnebia bez monosti korekcie protzou s poruchou rei a prjmu potravy

e) vroden rztepy pier, eust, podnebia u det do dosiahnutia dobrho funknho stavu orofacilnej ssta-vy

f) stavy po opercich rztepu pier, eust, podnebia u dospelch poda poruchy re a prehtania

g) izolovan rztep pier alebo podnebia

h) trval tracheostmia (celkov stav, komplikcie)

i) obojstrann obrna nervu recurrens s poruchou hlasu

j) poruchy artikulcie a hlasu

1. ako zrozumiten re

2. nezrozumiten re

3. ak zajakavos

k) ndory slinnch liaz

1. bengne

2. malgne do ukonenia lieby

3. po stabilizcii stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

4. po stabilizcii stavu (po piatich rokoch od stabilizcie)

5. nelieiten formy

6. recidvy

l) in poruchy priechodnosti dchacch ciest (poda ovplyvnenia dchania a vkonnosti)

10. Chronick zpal prnosovch dutn akho stupa s komplikciami (hnisav sekrcia, drdenie trojklann-ho nervu, tvorba polypov, vntrolebkov, on)

11. pln strata uchu

20 30

30 50

50 70

80 90

20

50 70

20 30

50 60

20

50 60

50 60

20 30

20 30

50 60

30

20 30

50 60

20 30

20

60

40

50

90

60

20 30

20 40

10 20

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda vplyvu vlastnej choroby na celkov stav, psobenia a dsledkovna ostatn orgny. Pri sarkoidze sa ur poda rozsahu obmedzenia pcnych funkci.

Klasifikcia GOLD:

Na klasifikciu dchavice, ktor sprevdza nielen CHOCHP (chronick obtrukn choroby pc) ale aj ostatn pcne choroby, sa po-uva aj stupnica MMRC (Modified Medical Council Dyspnea scale). Tto uveden stupnica nahrdza stupnicu NYHA (pvodne urenna oznaenie stupa poruchy dchania pri kardiovaskulrnych chorobch).

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3807

Tabuka . 3 Klasifikcia dunosti poda MMRC:

tdium Popis funknho postihnutia pri CHOCHP

0 Bez dyspnoe s vnimkou vekej zae

1 Dyspnoe pri ponhan sa po rovine alebo chdza do rovnho kopca

2 Pre dyspnoe chod pomalie ako rovesnci alebo mus zastavi pri chdzi svojm tempom po rovine

3 Zastav sa pre dyspnoe po prejden 100 yardov (metrov) alebo po niekokch mintach chdze po rovine

4 Dyspnoe, ktor nedovol opusti dom, alebo dyspnoe pri obliekan a vyzliekan

X. Trviace strojenstvo

A. Ochorenie paerka

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Trakn a pulzn divertikul (poda vekosti a akost)

a) bez podstatnej prekky pri prjme potravy

b) so znanou prekkou pri prjme potravy

2. Funkn alebo organick stenza paerka

a) bez podstatnej prekky pri prjme potravy

b) s poruchou pri prjme potravy

c) so znanou poruchou vivy a vkonnosti

3. Malgny ndor paerka

a) po radiklnej a onkologickej liebe ndoru a poda stavu vivy

b) po stabilizcii zdravotnho stavu trvale

c) po stabilizcii zdravotnho stavu so znanm bytkom vivy a vkonnosti

d) recidvy

4. Totlna nhrada paerka s poruchou prjmu potravy, s obmedzenm vivy a vkonnosti, so zohadnenm pr-padnho zohyzujceho psobenia

10

40

10

30

50

60 80

50

90 100

70 80

70 90

B. Ochorenie aldka

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Chronick, recidivujce vredy aldka a dvanstnika

a) recidivujce (po dvoch a troch rokoch)

b) s astejmi recidvami ochorenia

c) s trvalm vraznm znenm vivy a vkonnosti s komplikciami

2. Totlne odstrnenie aldka(hodnot sa vplyv na stav vivy a bytok vkonnosti, prpadn komplikcie)

3. Chronick gastritda (ireverzibiln zmena sliznice aldka)

a) bez podstatnch klinickch prejavov

b) s bytkom vivy a vkonnosti alebo s vraznmi komplikciami

4. Drdiv aldok (funkn porucha)

10

30

50

50 80

0 10

30 50

10

Strana 3808 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

5. iaston odstrnenie aldka, gastroenteroanastomza

a) s dobrou funkciou

b) s komplikciami (naprklad dumpingov syndrm, ulcus pepticum)

6. iaston alebo pln odstrnenie aldka pre malignitu (treba poka spravidla p rokov, i bola liebaspen)

a) pri iastonom odstrnen aldka vo vasnom tdiu (early cancer T1 NOMO)

b) po iastonej alebo plnej resekcii aldka pri prebiehajcom onkologickom lieen

c) po stabilizcii zdravotnho stavu a poda stavu vivy (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii zdravotnho stavu a poda stavu vivy (po piatich rokoch od stabilizcie)

e) recidvy

f) nelieiten formy

10 20

30 50

50

80

50

40 50

70 80

90 100

C. Ochorenie tenkho a hrubho reva

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Chronick zpal riev, divertikulitda, divertikulza, iaston resekcie reva alebo in revn poruchy

a) s miernou poruchou funkcie

b) s trvalmi symptmami (naprklad hnaky, spazmy a pod.)

c) so znanm bytkom hmotnosti a vkonnosti

2. Colitis ulcerosa (idiopatick proktokolitda, Crohnova choroba)

a) s miernym inkom na celkov stav (hnaky, znen vkonnos)

b) so stredne zvanm inkom na celkov stav (trval alebo asto recidivujce zpaly sliznice s krvcanm)

c) s akm inkom na celkov stav a vkonnos (perforcie, opakovan opercie, malnutrcia)

3. revn malabsorpcie (coeliakia, sprue, malabsorpcia spsoben intoleranciou)

a) u dospelch pri ditoterapii poda zvanosti klinickch prznakov

b) u det do skonenia povinnej kolskej dochdzky

c) na liebu rezistentn pokroil formy u dospelch so znenm stavu vivy a vkonnosti

4. Po odstrnen malgneho tumoru reva

a) po odstrnen lokalizovanch revnch ndorov z oblasti tranka alebo rekta vo vasnom tdiu (T1 NOMO Dukes A) poas onkologickej lieby

b) s vytvorenm trvalej kolostmie

c) poas onkologickej lieby bez vytvorenia kolostmie

d) po stabilizcii zdravotnho stavu poda stavu vivy (do piatich rokov od stabilizcie)

e) po stabilizcii zdravotnho stavu poda stavu vivy (po piatich rokoch od stabilizcie)

f) recidvy

g) nelieiten formy

5. Stavy po odstrnen podstatnej asti tenkho alebo hrubho reva (nendorov priny)

a) tenkho reva s poruchami vivy (prejavy malabsorpcie)

b) hrubho reva

6. Zrasty v brunej dutine

a) bez vraznejej klinickej symptomatolgie

b) s poruchami pase (striedanie hnaiek a obstipcie)

c) s poruchami pase (striedanie hnaiek a obstipcie) a poruchami vivy (malabsorpcia)

d) s astmi recidivujcimi ileznymi stavmi

30

40 50

60

20

50

60 80

40 50

50

50 70

60

80

60

50

40 50

70 80

90 100

60 80

50

10

20 30

50

50 60

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3809

7. Hemoroidy

a) bez vraznch akost s obasnm krvcanm

b) s astmi recidivujcimi zpalmi, trombotizovanm alebo silnejm krvcanm

8. Vyvrtenie konenka

a) mal reponibiln

b) trval s krvcanm

9. Slabos zvieraa ritnho otvoru

a) s obasnm odchodom stolice

b) s plnm odchodom stolice inkontinencia

10. Perianlne paly

a) bez stlej sekrcie

b) s astou alebo trvalou sekrciou

11. Umel ritn otvor

a) s dobrou monosou uzveru (monos pouvania kolostomickho psu)

b) bez monosti uzveru

10

20

10

30

50

70

10

30 50

50

70

Diagnza coeliakie u det a dospelch dosahuje minimlne 50 % miery funknej poruchy (aj pri stabilizcii ochorenia).

Pri rozsiahlom vyvrten konenka, kolostmii, ileostmii a silne secernujcich sterkorlnych fistl treba hodnoti aj zsah do psychickejoblasti jedinca (najm obmedzenie spoloenskho styku, sexulneho ivota at.).

Vyvrtenie konenka, hemoroidy a rektlne paly treba hodnoti poda lokality, rozsahu, funkcie zvieraa a revnej steny.

D. Ochorenie peene, lovch ciest, podaldkovej azy

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Chronick nebilirna a bilirna hepatitda (poda biochemickej aktivity)

a) ahkho stupa

b) strednho stupa

c) akho stupa

2. Cirhza peene (poda ChildPughovej klasifikcie)

a) tdium A

b) tdium B

c) tdium C

d) portlna hypertenzia po skratovej opercii

3. Steatza nealkoholick steatohepatitda, toxick pokodenie peene

a) s ahkou biochemickou aktivitou

b) so strednou biochemickou aktivitou

c) s akou biochemickou aktivitou

4. Resekcia peeovho laloka, segmentu

5. Malgne ndory peene, lnka, lovch ciest, podaldkovej azy

a) poas onkologickej lieby

b) po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie)

d) recidvy

e) nelieiten formy

10 20

20 40

50 90

20 30

50

50 70

50 70

10

20 40

50 60

50 70

90 100

50

40 50

70 80

90 100

Strana 3810 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

6. Transplantcia peene (poda funknho nlezu, stavu vivy)

a) v prvom roku

b) po roku poda biochemickej aktivity

7. Chronick zpaly intrahepatlnych lovch ciest

a) ahkho stupa

b) strednho stupa

c) akho stupa

8. Ochorenia lovch ciest (litiza, chronick recidivujce zpaly, dyskinza)

a) s kolikami s odstupom niekokch mesiacov, zpalov s odstupom rokov

b) s astejmi kolikami a so zpalmi, s intenzvnymi akosami

c) s dlhotrvajcimi zpalmi alebo komplikciami, poda stavu vivy

9. Strata lnka

a) so zvykovmi funknmi poruchami, postcholecystektomick syndrm

b) pri dlhie trvajcich kolikch

10. Chronick ochorenie podaldkovej azy poda inku na celkov zdravotn stav, astos a rozsah bolesti

a) iaston znenie vkonnosti, slabia viva, dyspeptick akosti, hnaky

b) znenie vkonnosti, oslabenie vivy, astejie hnaky

c) vrazn znenie vivy a vkonnosti, tukov stolice

70

50 70

10 20

20 40

50 90

10

20

40 50

20

40

10

40

50

Pri ochoreniach peene pouva klasifikciu vvojovho tdia chronickej hepatitdy a cirhzy peene poda Childa a Pugha.

E. Prietr

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Slabinov, skrotlna alebo stehenn prietr poda vekosti a reponibility

a) jedno alebo obojstrann bez klinickej symptomatolgie

b) pri klinickej symptomatolgii (bolesti, obmedzenie pohybu pri zai a pod.)

2. Pupon prietr alebo prietr v bielej lnii poda klinickej symptomatolgie

3. Prietr v jazvch po brunej opercii

a) bez vraznej symptomatolgie poda vekosti

b) so znanm obmedzenm brunho lisu

c) pri poruchch pase bez znanch komplikci

d) pri astch recidivujcich prejavoch ileznych stavov

e) stavy po opercii a reopercii s rekontrukciou brunej steny

4. Prietr brnice

a) paerkov sklzn prietr

b) in mal brnicov prietre bez podstatnej funknej poruchy

c) vie brnicov prietre poda stupa funknej poruchy (refluxn ezofagitda)

d) prietr s rozsiahlym premiestnenm brunch orgnov s poruchami pase a s vplyvom na kardiopulmonl-ny systm

5. Hydrokla a varikokla

10

20

10

10

20

30

50

60

10

10

20

50 60

10

Miera funknej poruchy sa pri organickch a funknch ochoreniach zavacieho traktu ur poda stupa a bytku vkonnosti, stupa or-gnovch porch a poda potreby osobitnch reimovch opatren. Pri alergicky podmienench ochoreniach m vznam zamedzenie pso-benia alergnov.

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3811

Po selektvnej proximlnej vagotmii prichdza hodnotenie miery funknej poruchy do vahy, ak s prtomn revn poruchy (hnaky),alebo pretrvvaj inky zkladnho ochorenia.

Pri poruchch vivy hodnotme hmotnos vyjadren poda BMI. Pri zven BMI nad 40 hovorme o malgnej obezite, pri znen BMIpod 18 hovorme o podvive.

XI. Ochorenie koe

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Jazvy po poplen alebo poleptan na ploche

a) do 40 % konho krytu

b) nad 40 % konho krytu

2. Dekubity na ploche

a) do 5 % konho krytu

b) nad 5 % konho krytu

3. Ekzmy

a) chronick ekzm (napr. kontaktn ekzm) na viditench astiach tela (aieho stupa poda rozsahu)

b) endognny ekzm, atopick dermatitda s dlhotrvajcimi prejavmi generalizovanho charakteru, dermo-respiran syndrm

c) seboroick ekzm aieho stupa s postihnutm viditench ast tela

4. Acne vulgaris a rosacea

5. Hlbok formy akn a rinophma

6. Acne conglobata s opakovanou tvorbou pal, vredov a trvalou premenou tkaniva na jazvy

7. Systmov ochorenia spojivovho tkaniva (lupus erythematosus, dermatomyozitda, sklerodermia)

a) kon zmeny ohranien na predileknch miestach alebo pri vom rozren, poda funknho postihnu-tia

b) rozsiahle kon zmeny, ulcercie, obmedzenie pohybov v kboch, postihnutie vntornch orgnov

8. Puzgierovit kon ochorenia (naprklad pemfigus)

a) chronick stredne ak a ak postihnutie koe a sliznc

b) generalizovan postihnutie koe a sliznc

9. Psoriasis vulgaris, chronick formy parapsorizy

a) s vskytom na predileknch miestach

b) generalizovan forma s kbovm postihnutm, remisiami trvajcimi niekoko mesiacov

c) generalizovan ak forma postihujca cel povrch tela bez obdob zlepenia

10. Erytrodermia

a) pri miernej intenzite zpalovho procesu

b) pri vysokej intenzite zpalovho procesu s akou alterciou celkovho stavu

11. Ichtyza

a) stredne ak forma dlhodobo postihujca trup a konatiny

b) ak forma postihujca cel povrch tela

12. Dermatomykzy

a) postihnutie nechtovch platniiek rk a nh, priahlch ast koe, tie v intertriginznych priestoroch

b) systmov mykzy (napr. kandidza, histoplazmza, kokcidiomykza) s rozsiahlymi prejavmi na koi,s postihnutm niekokch vntornch orgnov, systmov s alterciou celkovho stavu

20 40

50 60

20 30

60 80

30 40

30 50

50 60

10 20

30 50

30 50

20 30

60 80

30 50

60 80

10 20

50

60 80

20 30

50

20 30

60 80

10 30

50 60

Strana 3812 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

13. In chronick rozsiahle dermatzy a ich komplikcie (II. a III. st. lymskej borelizy, kon Tbc, nsledky vro-denho a zskanho syfilisu)

14. Vroden poruchy koe

a) rohovatenia

b) vroden poruchy sdrnosti koe

c) in vroden poruchy koe

15. Recidivujci eryzipel poda stupa lymfedmu alebo obmedzenia pohyblivosti

16. Redicivujci rozsiahly opar

17. Choroby vlasov alebo konho farbiva

a) iaston strata

b) pln strata

18. Malgne tumory koe (s vnimkou malch bazalimov)

a) po odstrnen v poiatonom tdiu

b) v pokroilom tdiu alebo nelieiten formy

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie)

e) recidvy

40 60

30 50

30 50

40 50

20 30

20 30

10 20

30 40

40

80 90

50

40 50

70 80

Miera funknej poruchy sa pri konch ochoreniach ur poda druhu, rozrenia, plochy, lokality, inku na celkov stav, sprievodn pre-javy ako svrbenie, mokvanie, plenie, zpach, tvorba jaziev. Zohaduj sa aj sprievodn komplikcie inch orgnov.

XII. Pohybov a podporn apart

A. Chrbtica, choroby kbov, zpalov reumatick ochorenie, in choroby kost, chrupaviek, liach, svalov

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Poruchy chrbtice

a) zlomeniny tela stavca do 1/4 vky tela stavca, spondylolistza I. a II. stupa, vroden chyby a deformcie,stavy po opercich s ahkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice

b) degeneratvne zmeny na chrbtici a medzistavcovch platnikch, stavy po opercich s trvalm postihnu-tm funkcie a astmi recidvami a drdenia nervov a svalov s poruchou svalovho korzetu strednho stup-a, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice

c) ostatn postihnutia chrbtice s akm stupom poruchy funkcie (napr. skolizy II. a IV. stupa), s vraz-nou deformitou hrudnka s prihladnutm na stupe kardiopulmonlnej insuficiencie chronickho charakte-ru, spondylolistzy III. a IV. stupa, primrna diseminovan hyperostza s ankylzou vo viacerch segmen-toch chrbtice

d) stavy po opercii chrbtice a medzistavcovch platniiek, rozsiahle degeneratvne zmeny III. a IV. stupas akmi poruchami funkcie (recidivujcimi chronickmi iritciami nervov a radikulopatiami s motoric-km deficitom na perifrii trvalho charakteru, insuficiencia svalovho korzetu)

2. Scheuermannova choroba s trvalou statodynamickou poruchou funkcie (hodnot sa po 18. roku veku ivota)

a) ahk stupe poruchy funkcie s chronickou vertebralgiou

b) stredn a ak stupe poruchy funkcie s nosenm korzetu

c) ak porucha s nosenm korzetu

3. Spondylartritda ankylozujca Bechterevova choroba

a) stredne ak forma (III. a IV. stupe)

b) ak formy (V. stupe)

c) ak stupe postihnutia chrbtice s ankylzou bedrovch kbov

10

30

40 50

50 60

10

30

40

30

50

70 100

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3813

4. Artropatie, zpalov reumatick ochorenia, in choroby kost, chrupaviek, vntornej vstelky kbu a liach(chondropatie, synovitdy, tendovaginitdy, entezopatie at.)

a) ahk formy, zriedkavo recidivujce, s trvalou poruchou funkcie postihnutho kbu alebo inch anatomic-kch truktr pri trvalom postihnut vkonu prce hornch konatn a dolnch konatn

b) stredne ak formy, obas recidivujce, so strednou poruchou funkcie, ktor trvale obmedzuje vkonnosorganizmu

c) ak formy, lieebne neovplyvniten, trvale aktvne s progresiou, s vraznmi detruktvnymi zmenami,s akou poruchou funkcie, ktor postihuje viac kbov hornch konatn, dolnch konatn a chrbtice, akdeformity s akou poruchou pohyblivosti s polytopnou lokalizciou a orgnovm postihnutm

5. Osteoporza, osteomalcia, osteopatia

a) ahk a stredn forma loklna alebo generalizovan

b) ak forma so zvenou lomivosou kost s vraznm obmedzenm pohyblivosti a vskytom jednej a via-cerch kompresvnych zlomenn tela stavca

6. Chronick osteomyelitda

a) ahk stupe lokalizovan nepatrn aktivita, drobn hnisanie vo fistule

b) stredn stupe, rozsiahlej proces, ast alebo trval sekrcia z fistuly s obmedzenm pohyblivosti s pri-hliadnutm na dominantnos hornej konatiny a pri dolnej konatine, ak ide o lokalizciu na vhonosnchkboch alebo na chodidle

c) ak stupe ast ak ataky, s horkou, vysokou FW, zreten infiltrcia mkkch ast, sekrcia z fis-tuly a vyluovania sekvesterov, ak stupe obmedzenia pohyblivosti a vkonnosti (opakovan nespechkonzervatvnej aj operatvnej lieby)

7. Stavy po zlomenine rebier (iba sriov zlomeniny rebier)

a) ahk stupe obmedzenia ventilcie

b) stredn stupe obmedzenia ventilcie

c) ak stupe obmedzenia ventilcie

8. Stavy po razoch panvy

a) ahk porucha obmedzujca len dlhodob sttie a chdzu

b) stredne ak porucha s poruenm statiky a dynamiky dolnch konatn a driekovej chrbtice

c) ak poruchy hybnosti dolnch konatn, porucha funkcie zvieraov

9. Malgne ndory svalov, kost a kbov

a) stavy po opercii pri prebiehajcom onkologickom lieen

b) stavy po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

c) stavy po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie)

d) nelieiten formy

e) recidvy

10. Mal vzrast, telesn vka po skonen rastu

a) do 120 cm

b) do 130cm

c) do 140 cm

11. Svalov ochorenia

1. myopatie, kongenitlne, progresvne svalov dystrofie (Duchenneov, Beckerov typ a pod.), zpalov myo-zitdy, polyomyozitdy a pod., metabolick a endokrinn

a) ahk forma s obmedzenm hbavosti

b) stredne ak forma s vraznm obmedzenm hbavosti

c) ak forma (imobilita)

2. myastnia gravis, myastenick syndrma) ahk forma

b) stredne ak forma s obmedzenm hbavosti

c) ak forma s vraznm obmedzenm hbavosti

10 20

30 40

50 60

20 40

50 70

20 30

30 40

50 70

20

30 40

50 70

10 20

30 40

50 70

80

50

40 50

90 100

70 80

50

30 - 50

30

30 - 50

60 - 8080 - 100

20

50

60 80

Strana 3814 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

12. Porazov svalov ochorenia (pri dominantnej konatine +10 %)

a) ahk forma (naprklad odtrhnutie dlhej hlavy dvojhlavovho svalu)

b) stredne ak forma s funknm obmedzenm

c) ak forma s vraznm funknm obmedzenm

10

20 30

50

B. Postihnutie konatn

B. 1. Horn konatiny

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Strata oboch hornch konatn (vroden alebo zskan v zmysle anatomickho alebo funknho chbania)

2. pln strata jednej hornej konatiny a jednej dolnej konatiny (vroden alebo zskan v zmysle anatomickhoalebo funknho chbania)

3. Strata jednej hornej konatiny v ramennom kbe alebo s vemi krtkym kpom (ramena)(pri dominantnej konatine +10 %)

4. Strata jednej hornej konatiny v ramene alebo v lakovom kbe(pri dominantnej konatine +10 %)

5. Strata jednej hornej konatiny v predlakt(pri dominantnej konatine +10 %)

6. Strata jednej ruky (celej)(pri dominantnej konatine +10 %)

7. Strata vetkch piatich prstov jednej ruky alebo in strata chopovej schopnosti jednej ruky(pri dominantnej konatine +10 %)

8. Strata vetkch desiatich prstov na rukch

9. Strata jednotlivch prstov na ruke(pri dominantnej konatine +10 %)

a) strata jednho palca

b) strata dvoch palcov

c) strata ukazovka, prostrednka, prstennka

d) strata malka

e) strata prvho a druhho prsta, prvho a tretieho prsta, prvho a tvrtho prsta

f) strata druhho a tretieho prsta, druhho a tvrtho prsta

g) strata prvho a piateho prsta, druhho a tvrtho prsta

h) strata tretieho a tvrtho prsta, tretieho a piateho prsta

i) strata tvrtho a piateho prsta

j) strata troch prstov s palcom

k) strata tyroch prstov s palcom

l) strata tyroch prstov (palec zachovan)

m) strata druhho a piateho prsta na oboch rukch

10. Stuhnutie ramennho kbu v priaznivej polohe pri pohyblivom ramennom kbe(pri dominantnej konatine +10 %)

11. Stuhnutie v ramennom kbe v nepriaznivom postaven alebo poruenej pohyblivosti ramennho kbu akhostupa(pri dominantnej konatine +10 %)

100

100

60

50

50

50

50

70 90

30

50

20

0

30

30

30

30

30

50

50

40

80

20

50

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3815

12. Obmedzenie pohyblivosti jednho ramennho kbu(pri dominantnej konatine +10 %)

a) ahkho stupa (elevcie do 120o, primeran obmedzenie rotcie, vystretie, ohnutie)

b) strednho akho stupa (elevcie do 90o, primeran obmedzenie rotcie, vystretie, ohnutie)

c) akho stupa (elevcie do 10 st., rotcie takmer 0)

13. Obmedzenie pohyblivosti oboch ramennch kbov

a) ahkho stupa

b) stredne akho stupa

c) akho stupa

14. Instabilita ramennho pletenca(pri dominantnej konatine +10 %)

a) ahkho stupa (subluxcie)

b) stredne akho stupa (zriedkav luxcie)

c) akho stupa (ast luxcie)

15. Pseudoartrza knej kosti

16. Pseudoartrza ramennej kosti(pri dominantnej konatine +10 %)

a) stabiln

b) instabiln

17. Obmedzenie pohyblivosti lakovho kbu(pri dominantnej konatine +10 %)

a) ahkho stupa (vystretie/ohnutie 0o 30o 120o)

b) aieho stupa (najm ohnutie, vrtane obmedzenia rotcie predlaktia)

18. Stuhnutie lakovho kbu(pri dominantnej konatine +10 %)

a) v priaznivom postaven

b) v nepriaznivom postaven

19. Pseudoartrza vretennej a lakovej kosti(pri dominantnej konatine +10 %)

20. Stav po zlomenine vretennej kosti a lakovej kosti zhojenej s dislokciou a funknou poruchou susednch k-bov(pri dominantnej konatine +10 %)

a) ahk stupe

b) stredne ak stupe

c) ak stupe

21. Obmedzenie pohyblivosti zpstia(pri dominantnej konatine +10 %)

a) ahkho stupa (vystretie/ohnutie 30o 0o 40o)

b) aieho stupa (vystretie/ohnutie)

22. Stuhnutie zpstia(pri dominantnej konatine +10 %)

a) v priaznivom postaven (ahk dorzlna extenzia mon)

b) v nepriaznivom postaven

23. Stav po zlomenine zpstnch kost alebo po zlomenine jednej zprstnej kosti a viacerch zprstnch kost s po-ruchou funkcie ruky (pri dominantnej konatine +10 %)

a) ahk stupe

b) stredne ak stupe

c) ak stupe

10

20

50

20

40

50

10

30

40

10

30

50

10

20 30

20

40

30 40

20

30

40

10

30

10

40

10

30

40

Strana 3816 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

24. Porazov aseptick nekrzy zpstnch kost(aktvne tdium dva roky)(pri dominantnej konatine +10 %) 20 40

B. 2. Doln konatiny

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Strata oboch dolnch konatn v stehne

2. Strata jednej dolnej konatiny v stehne a jednej dolnej konatiny v predkolen s krtkymi amputanmi kpa-mi s vrazne znenou funkciou amputovanho kpa

3. pln strata jednej dolnej konatiny a jednej hornej konatiny

4. Strata jednej dolnej konatiny v bedrovom kbe alebo s vemi krtkym amputanm kpom

5. Strata jednej dolnej konatiny v stehne po kolenn kb

6. Strata jednej dolnej konatiny v predkolen s dostatonou funkciou kpa a kbu

7. Strata oboch dolnch konatn v predkolen

a) dobr funknos amputanch kpov

b) oslaben funknos amputanch kpov (zl hojenie)

8. Strata nohy v lenkovom kbe s dobrou alebo s oslabenou funkciou amputanho kpa

a) jednostrann s dobrou funkciou

b) jednostrann s oslabenou funkciou

c) obojstrann s dobrou funkciou

d) obojstrann s oslabenou funkciou

9. Strata nohy v Chopartovom kbe s dobrou alebo s oslabenou funkciou amputanho kpa

a) jednostrann s dobrm kpom

b) jednostrann s oslabenm kpom

c) obojstrann s dobrou funkciou kpov

d) obojstrann s oslabenou funkciou kpov

10. Strata nohy v Lisfrancovom kbe alebo v oblasti metatarzov s dobrou alebo s oslabenou funkciou amputanhokpa

a) jednostrann s dobrm kpom

b) jednostrann s oslabenm kpom

c) obojstrann s dobrou funkciou kpov

d) obojstrann s oslabenou funkciou kpov

11. Strata vetkch prstov na jednej nohe

12. Strata vetkch prstov na oboch nohch

13. Stuhnutie oboch bedrovch kbov

a) v priaznivom postaven

b) v nepriaznivom postaven

14. Stuhnutie jednho bedrovho kbu

a) v priaznivom postaven

b) v nepriaznivom postaven

15. Obmedzenie pohyblivosti bedrovho kbu(Posudzovan kb sa hodnot komplexne, nielen jeden rozsah pohybu, do vahy treba vzia aj rtg. popis. Zahlavn pohyb je povaovan flexia.)

100

80 90

100

80

60

50

60

80

30

40

50

70

20

30

40

50

20

30

40

50

30

50

60

70 80

40

50

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3817

a) ahk stupe flexia do 100 (abdukcia do 40, addukcia do 30, extrarotcia do 40, intrarotcia do 30,extenzia 0)

1. jednostranne

2. obojstranne

b) stredn stupe flexia do 70 (abdukcia do 20, addukcia do 10, extrarotcia do 20, intrarotcia do 15,prpadn flekn kontraktra do 20)

1. jednostranne

2. obojstranne

c) ak stupe flexia do 40 (abdukcia viklav, addukcia viklav, extrarotcia viklav, intrarotcia viklav, prpadn flekn kontraktra nad 20)

1. jednostranne

2. obojstranne

16. Vroden luxcia bedrovho kbu poas lieby (trvajca viac ako 1 rok), poda stupa kbovej chyby (sublux-cia luxcia) a nronosti pouitej lieby(pri obojstrannom postihnut +10 %)

17. Stavy po opercii bedrovho kbu s rezidulnou poruchou funkcie(pri obojstrannom postihnut +10 %)

a) ahk stupe 0o 10o 90o

b) stredn stupe 0o 30o 90o

c) ak stupe 0o 30o 90o + obmedzenie rotci v zhybe

18. Stavy po vykonanej endoprotze bedrovho kbu alebo kolennho kbu(po reopercii +10 %)

a) jednostrann

b) obojstrann

19. Pseudoartrza krka stehennej kosti

a) stabiln

b) instabiln

20. Pseudoartrza stehennej kosti

21. Skrtenie dolnej konatiny

a) od 4 cm do 6 cm

b) nad 6 cm

c) nad 10 cm

22. Aseptick nekrza, Perthesova choroba v aktvnom tdiu poas lieenia (v rozsahu do dvoch rokov od zaatialieby)

23. Stuhnutie jednho kolennho kbu

a) v priaznivom postaven (ohnutie o 5o 10o)

b) v nepriaznivom postaven

24. Stuhnutie oboch kolennch kbov

a) v priaznivom postaven

b) v nepriaznivom postaven

25. Uvonenie vzivovho apartu kolena, luxcie(pri obojstrannom postihnut +10 %)

26. Stav po zlomenine jabka(pri obojstrannom postihnut +10 %)

a) bez dislokcie lomkov s opakovanou liebou

b) s dislokciou lomkov

27. Obmedzenie funkcie v kolennom kbe (vystretie/ohnutie)

a) ahk stupe (flexia do 100o)

1. jednostranne

2. obojstranne

10

20

30

40

40

50

40 50

20

30

50

30

50

30

50

50

20

30

50

80

30

50

50

60

30

20

30

10

20

Strana 3818 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

b) stredn stupe (flexia do 70, prpadn flekn kontraktra do 20)

1. jednostranne

2. obojstranne

c) ak stupe (flexia do 30, prpadn flekn kontraktra nad 20)

1. jednostranne

2. obojstranne

28. Pseudoartrza kost predkolenia

29. Stuhnutie hornho lenkovho kbu(pri obojstrannom postihnut +10 %)

a) v priaznivom postaven (plantrna flexia od 5 do 15 stupov)

b) v nepriaznivom postaven (plantrna flexia nad 15 stupov)

30. Stuhnutie dolnho lenkovho kbu (v strednom postaven)(pri obojstrannom postihnut +10 %)

31. Stuhnutie hornho lenkovho kbu aj dolnho lenkovho kbu(pri obojstrannom postihnut +10 %)

a) v priaznivom postaven

b) v nepriaznivom postaven

32. Obmedzenie funkcie lenkovho kbu (vystretie/ohnutie, vboenie chodidla)(pri obojstrannom postihnut +10 %)

a) ahk stupe

b) stredn stupe (0o 0o 30o)

c) ak stupe

33. Pes equinovarus vroden (stupe funknej poruchy zvis od rozsahu deformity nohy, od schopnosti i neschop-nosti st a chodi bez ortopedickch topnok)

a) jednostrann

b) obojstrann

34. Ostatn deformity nohy s poruchou statiky a dynamiky nohy pri stoji a pri chdzi strednho a aieho stupapoda zvislosti od trvalho nosenia ortopedickch topnok a monosti alej lieby

35. pln strata funkcie jednej dolnej konatiny

30

40

40

50

50

20

30

10

30

40

20

30

40

30 50

50 60

20 60

80

Miera funknej poruchy sa ur poda nsledkov zdravotnho postihnutia straty dolnej konatiny (anatomick alebo funkn) a bez ohaduna kompenzciu tchto nsledkov ortopedickmi pomckami. Miera funknej poruchy sa ur v zvislosti od rozsahu funknch porch, rtgzmien v zmysle degeneratvnych zmien a deformci a od dosia vykonanej lieby, prpadne monosti alej lieby.

Miera funknej poruchy sa ur poda nsledkov zdravotnho postihnutia straty hornej konatiny (anatomick alebo funkn) s prihliadnu-tm na dominantnos hornej konatiny a bez ohadu na kompenzciu tchto nsledkov ortopedickmi pomckami.

Pri strate vetkch desiatich prstov sa posudzuje strata celch prstov, neposudzuje sa strata jednotlivch lnkov prstov.

Pri strate alebo iastonej strate konatiny sa hodnot anatomick alebo funkn zdravotn postihnutie konatiny.

XIII. Moov strojenstvo

A. Postihnutie obliiek

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Strata alebo vpad funkcie obliky pri zdravej druhej oblike

2. Vvojov anomlia obliiek bez podstatnch akost a bez funknho obmedzenia

10 20

0 10

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3819

3. Nefrolitiza bez funknho obmedzenia

a) s kolikami s odstupom niekokch mesiacov

b) s astejmi kolikami a akosami

4. Postihnutie obliiek s obmedzenm funkcie (bez ohadu na etiolgiu)

a) ahkho stupa (oblikov funkcie s trvale znen s miernym obmedzenm vkonnosti kreatinn pod130 umol/l)

b) strednho stupa (oblikov funkcie s znane znen so znanm obmedzenm vkonnosti kreatinnpod 150 umol/l)

c) akho stupa (s prtomn laboratrne znmky chronickej oblikovej insuficiencie s podstatnm obme-dzenm vkonnosti kreatinn nad 150 umol/l)

5. Strata alebo vpad jednej obliky s funknm obmedzenm druhej obliky

a) ahkho stupa

1. bez progresie

2. s progresiou hladina kreatinnu v sre je pod 130 umol/l

b) strednho stupa hladina kreatinnu v sre je pod 150 umol/l

c) akho stupa hladina kreatinnu v sre je nad 150 umol/l s prihliadnutm na komplikcie

6. Postihnutie obliiek lieench umelou oblikou (dialzou) s ohadom na prtomn komplikcie

7. Transplantcia obliky

a) stav po transplantcii obliky do dvoch rokov s prevenciou antibiotickej lieby

b) stav po transplantcii obliky s dobrou funkciou tepu po dvoch rokoch

8. Malgny tumor obliky

a) po odstrnen vo vasnom tdiu (T1 NOMO)

1. bez komplikci

2. s komplikciami

b) po stabilizcii zdravotnho stavu

1. do piatich rokov od stabilizcie

2. po piatich rokoch od stabilizcie

c) nelieiten formy

d) recidvy

0 10

10 20

20 40

50 60

70 80

20 30

40

60

60 80

60 80

80 100

50

40

50

50

40 50

90 100

70 80

B. Ochorenie moovch ciest

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Chronick zpal moovch ciest

a) ahieho stupa (bez podstatnej poruchy mikcie)

b) aieho stupa (so znanmi poruchami mikcie)

2. Poruchy vyprzdovania moovho mechra

a) ahieho stupa (pri nepatrnej retencii mou, non odkvapkvanie mou)

b) aieho stupa (potrebn manulne vyprzdovanie, pouitie moovho stimultora, znan retenciamou /nad 100 ml/, bolestiv moenie)

c) s potrebou pravidelnho cievkovania, trval nosenie cievky, urinlu bez podstatnch sprievodnch preja-vov

3. Malgny tumor moovho mechra (povrchov a infiltratvny)

a) po odstrnen v poiatonom tdiu (T1-2 NOMO)

b) po odstrnen v pokroilom tdiu, poas onkologickej lieby

0 10

10 20

10

20 30

50

50

80 90

Strana 3820 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

c) po stabilizcii zdravotnho stavu

ca) do piatich rokov od stabilizcie

cb) po piatich rokoch od stabilizcie

d) nelieiten formy

e) recidvy

4. Inkontinencia mou

a) relatvna inkontinencia mou

stresov I. stupa

stresov II. stupa

stresov III. stupa

b) urgentn inkontinencia, prpadne zmiean s prevahou urgencie si vyaduje kompletn urodynamick vy-etrenie na potvrdenie sprvnosti diagnzy

c) pln inkontinencia mou

5. Zvrskaven mechr so znanm zmenenm kapacity

6. Moovodnokon pala prednej moovej trubice pri inkontinencii mou

7. Moovo-revn pala pri anlnej inkontinencii

8. Oblikovo-kon pala, moovodnokon pala a mechrovo-kon pala so znanou sekrciou

9. Umel vvod mou navonok trval

10. Funkne mlo vznamn anomlie moovopohlavnho systmu

11. Anomlie so stredne akm postihnutm a akm postihnutm funkcie a telesnej vkonnosti

12. Vroden chyby moovopohlavnho systmu s anomlnym vystenm, rztepov chyby u det

50

40

90 100

70 80

0

20 30

50

50

50 70

50

30

60

70

60 80

10 20

50 70

50

Miera funknej poruchy zdravotnho postihnutia moovho strojenstva sa ur poruchou produkcie mou (over sa najm funknm vy-etrenm, lekrskymi nlezmi, urodynamickm vyetrenm, endoskopicky).

Stupe inkontinencie me diagnostikova urolg, gynekolg, neurolg a gerontolg poda druhu inkontinencie.

Miera funknej poruchy pri zdravotnch postihnutiach uvedench v psmene B bodoch 6 a 12 sa uruje len do obdobia rekontruknhorieenia.

XIV. Pohlavn orgny

A. Musk pohlavn orgny

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej poru-chy v %

1. Strata penisu

2. iaston strata penisu

3. Malgny tumor penisu

a) po odstrnen v poiatonom tdiu (T1-2 NOMO)

b) po odstrnen v pokroilom tdiu, poas onkologickej lieby

c) po stabilizcii zdravotnho stavu

d) nelieiten formy

e) recidvy

70

50

50 80

80 90

50

90 100

70 80

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3821

4. Strata oboch semennkov alebo pln atrofia oboch semennkov

a) pred skonenm telesnho vvoja do 18. rokov veku)

b) v produktvnom veku

c) vo vyom veku (po andropauze)

5. Malgny tumor semennka

a) po odstrnen lokalizovanho seminmu alebo lokalizovanho malgneho teratmu bez postihnutia lymfa-tickch uzln (T1 NOMO)

b) v pokroilom tdiu, poas onkologickej lieby

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie poda veku)

e) nelieiten formy

6. Malgny tumor prostaty

a) po odstrnen v poiatonom tdiu (T1-2 NOMO), ak je prtomn erektvna dysfunkcia, alebo inkontinen-cia mou ako nsledok lieby

b) po odstrnen alebo neodstrnen v pokroilom tdiu, poas onkologickej lieby

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie)

e) nelieiten formy

f) recidvy

7. Malgny tumor prsnej azy

a) po odstrnen v poiatonom tdiu (T1 NOMO)

b) po odstrnen v pokroilom tdiu, poas onkologickej lieby

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie)

e) recidvy

f) nelieiten choroby

8. Vroden chyby pohlavnch orgnov

50 80

50 70

10

50 70

70 100

50

40 50

90 100

40 50

80 90

50

40 50

90 100

70 80

40 50

80 90

50

40

70 80

90 100

40 60

B. ensk pohlavn orgny

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Strata prsnka nendorovej etiolgie (vo fertilnom veku)

a) jednostrann

b) obojstrann

2. Strata atrofickho prsnka po menopauze

a) jednostrann

b) obojstrann

3. Hypertrofia prsnkov (pubertlna forma, mastoptza)

40

50

10 20

20 30

10 20

4. Malgny tumor prsnej azy

a) po odstrnen v poiatonom tdiu (T1 NOMO)

b) po odstrnen v pokroilom tdiu, poas onkologickej lieby

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie poda veku)

e) recidvy

f) nelieiten formy

50

80 90

50

40 50

70 80

90 100

Strana 3822 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165

5. Strata maternice alebo sterilita vo fertilnom veku (treba prihliada na psychoreaktvne poruchy)

6. Malgny tumor krka maternice a tela maternice (s vnimkou carcinoma in situ)

a) po odstrnen tumoru krka maternice alebo tela maternice v tdiu Ia, Ib (T1 NOMO)

b) po odstrnen tumoru v pokroilom tdiu, poas onkologickej lieby

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie)

e) nelieiten formy

f) recidvy

7. Strata oboch vajenkov bez vraznho patologickho inku na hormonlny systm

8. Strata oboch vajenkov vo fertilnom veku alebo pri nedostatonej monosti substitcie pri vyrovnan hormo-nlneho deficitu

9. Malgny tumor vajenka

a) po odstrnen v poiatonom tdiu (T1 NOMO)

b) v pokroilom tdiu, poas onkologickej lieby

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie)

e) nelieiten formy

f) recidvy

10. Chronick alebo asto sa opakujci zpal vajenkov, zvesnho apartu maternice alebo maternice

a) ahkho stupa

b) strednho stupa

c) akho stupa (recidvy viackrt v roku)

11. Endometriza akho stupa

12. Vaginlne paly

a) pala moov cesta pova

b) pala konenk pova

c) pala moov cesta konenk pova

d) filiformn paly

13. Pokles povovej steny alebo maternice

a) bez moovej inkontinencie alebo s nepatrnou stresovou inkontinenciou mou (I. stupe)

b) s iastonou inkontinenciou mou

c) s plnou inkontinenciou mou

14. Vroden chyby pohlavnch orgnov

15. Craurosis vulvae

a) ahkho stupa bez akost alebo s minimlnymi akosami

b) akho stupa so znanmi akosami, sekundrne zmeny (vredy, ekzmy, jazvy)

16. Malgny tumor povy a vonkajch rodidiel (s vnimkou carcinoma in situ)

a) po odstrnen v poiatonom tdiu (T1 NOMO)

b) v pokroilom tdiu, poas onkologickej lieby

c) po stabilizcii zdravotnho stavu (do piatich rokov od stabilizcie)

d) po stabilizcii zdravotnho stavu (po piatich rokoch od stabilizcie)

e) nelieiten formy

f) recidvy

30 40

40 50

80 90

50

40 50

90 100

70 80

10

30 40

40 50

80 90

50

40 50

90 100

70 80

0 10

10 20

20 30

30 40

40 60

40 60

80 90

20 30

0 10

20 40

50 60

40 60

10

30 50

40 50

80 90

50

40 50

90 100

70 80

iastka 165 Zbierka zkonov . 447/2008 Strana 3823

Miera funknej poruchy zdravotnch postihnut sa ur na zklade klinickho obrazu v urologickej, sexulnej a onkologickej oblasti.

Pri zdravotnch postihnutiach enskch pohlavnch orgnov sa miera funknej poruchy ur na zklade gynekologickho, endokrinolo-gickho, sexuologickho a onkologickho vyetrenia s prihliadnutm na vek eny. Pri tchto ochoreniach a chybch sa zohaduj aj monpsychick nsledky.

Pri vrodench poruchch pohlavnch orgnov sa miera funknej poruchy ur len do obdobia rekontruknho rieenia.

XV. Hlava a tvr

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Stavy po traume (raze) hlavy a mozgu s vntrolebkovm krvcanm, s trvalmi poruchami v neurologickej,psychiatrickej, psychologickej a zmyslovej oblasti

a) poruchy ahkho stupa

b) poruchy strednho stupa

c) poruchy akho stupa

2. Stavy po zlomeninch lebky bez neurologickch prznakov, stavy po otrase mozgu

3. Zohyzujce znetvorenie tvre, ak deformity kostnch a mkkch ast ovplyvujcich mimiku, artikul-ciu, uvanie a pod.

20 30

40 60

70 80

10

30 60

Miera funknej poruchy uvedench zdravotnch postihnut sa ur poda klinickej symptomatolgie v neurologickej, stomatologickej, of-talmologickej a estetickej oblasti. Hodnot sa druh zdravotnho postihnutia, vek a stupe funknej poruchy.

XVI. Kombinovan postihnutie zraku a sluchu

Druh zdravotnho postihnutia Miera funknej po-ruchy v %

1. Hluchoslepota funkne v rozsahu obojstrannej akej nedoslchavosti a hluchoty a obojstrannej plnej slepo-ty a praktickej slepoty

2. Hluchoslepota funkne v rozsahu obojstrannej stredne akej nedoslchavosti a obojstrannej silnej slabozra-kosti

100

80

Strana 3824 Zbierka zkonov . 447/2008 iastka 165