SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA

2125269

AUDIT BEZPEČNOSTI VO VYBRANEJ PREVÁDZKE

2011 Miroslav Bottka, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA

AUDIT BEZPEČNOSTI VO VYBRANEJ PREVÁDZKE

Diplomová práca

Študijný program: Kvalita produkcie Ing.

Študijný odbor: 2386800 Kvalita produkcie

Školiace pracovisko: Katedra kvality a strojárskych technológií

Školiteľ: Ing. Marián Bujna, PhD.

2011 Miroslav Bottka, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Technická fakulta

Katedra kvality a strojárskych technológií

Akademický rok: 2009/2010

ZADÁVACÍ PROTOKOL DIPLOMOVEJ PRÁCE

Študent: Miroslav Bottka

Študijný odbor: Kvalita produkcie

Študijný program: Kvalita produkcie Ing.

V zmysle 3. časti, čl. 21 Študijného poriadku SPU v Nitre z roku 2008 Vám zadávam tému diplomovej práce: Audit bezpečnosti vo vybranej prevádzke

Cieľ práce: Vykonanie auditu bezpečnosti vo vybranej organizácii

Rámcová metodika práce:

1. Štúdium literatúry a zhodnotenie súčasného stavu riešenia.

2. Vykonanie auditu bezpečnosti vo vybranej prevádzke.

3. Zhodnotenie a posúdenie auditu bezpečnosti systému.

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Miroslav Bottka vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Audit

bezpečnosti vo vybranej prevádzke“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 15. marca 2011

Miroslav Bottka

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Mariánovi Bujnovi, PhD. za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Abstrakt

Práca poskytuje návod ako aj priamy príklad vyhodnotenia bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, v danom podniku (Liaharenský podnik a.s.). Podrobne je tu rozoberané

legislatívne plnenie požiadaviek podniku v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a poskytovanie osobných ochranných pracovných pomôcok. Takisto je tu preskúmaný postup

preškoľovania zamestnancov v oblasti BOZP, OOPP a požiarnej ochrany. Je tu navrhnutý

a vykonaný audit bezpečnosti, ktorý pozostáva z niekoľkých častí ako dotazník auditu,

metóda FMEA (Analýza príčin a následkov porúch) a Komplexná metóda posúdenia rizika

na pracovnom mieste, kde sú hľadané a stanovené možné riziká, ktoré vznikajú pri práci.

Tieto riziká sú následne vyhodnocované a sú stanovené nápravné opatrenie, ktoré znižujú

vznik týchto možných rizík. Pri dotazníku je to formou kvalitatívnou, tzn. formou

zodpovedania otázok. Pri metódach FMEA a Komplexnej metóde je to formou kvalitatívnou

a kvantitatívnou, tzn. formou vyčíslenia hodnôt pri jednotlivých rizikách. Na záver sú tieto

metódy vyhodnocované a navzájom porovnávané, aby bolo zistené k akým opatreniam je

treba pristúpiť a či možné riziká sú akceptovateľné.

Kľúčové slová: audit bezpečnosti, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, osobné

ochranné pracovné pomôcky, FMEA, Komplexná metóda, riziko.

Abstract

The paper provides a guide as well as a direct example of evaluation of safety and

health at work in the enterprise (Liaharensky business a.s.). Is here discussed in detail the

implementation of legislative requirements of the undertaking in the field of health and safety

at work and the provision of personal protection equipment. It is reviewed here approach the

retraining of workers in the field of OSH, personal protective equipment and fire protection. It

is also designed and audited security, which consists of several parts such as questionnaire

audit FMEA method (Analysis of the causes and consequences of failures), and

comprehensive method for risk assessment in the workplace, where they are wanted and set

out the possible risks that arise at work. These risks are then evaluated and set out the

remedial action to reduce the formation of these potential risks. When the questionnaire is a

form of qualitative, ie. by answering questions. When FMEA and comprehensive method is

through qualitative and quantitative, ie. by quantifying the values of the individual risks.

Finally, these methods are evaluated and compared with each other to be found to such

measures should be possible to proceed and whether risks are acceptable.

Keywords: safety audit, safety and health at work, personal protective equipment,

FMEA, complex method of risk, risk.

Obsah

Obsah..........................................................................................................................................8

Zoznam ilustrácií.....................................................................................................................10

Zoznam tabuliek......................................................................................................................11

Zoznam skratiek a značiek.....................................................................................................12

Úvod..........................................................................................................................................13

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky.............................................................14

1.1 Audit bezpečnosti...........................................................................................................14

1.1.1 Základy auditu bezpečnosti....................................................................................15

1.1.2 Termíny a dôvody pre vykonanie auditu bezpečnosti............................................16

1.1.3 Subjekty vykonávajúce audit bezpečnosti..............................................................17

1.1.3.1 Typy auditu.....................................................................................................17

1.1.3.2 Druhy auditu bezpečnosti...............................................................................18

1.1.4 Príprava a realizácia auditu bezpečnosti.................................................................25

1.1.5 Vyhodnotenie auditu bezpečnosti...........................................................................27

1.2 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.........................................................................28

1.2.1 Základné pojmy......................................................................................................28

1.2.2 Analýza rizika.........................................................................................................29

1.2.2.1 Metódy posudzovania rizika...........................................................................30

1.2.3 Riadenie rizika........................................................................................................34

2 Cieľ práce..............................................................................................................................37

3 Metodika práce.....................................................................................................................38

4 Vlastná práca........................................................................................................................40

4.1 Charakteristika podniku.................................................................................................40

4.1.1 Štruktúra podniku...................................................................................................41

4.1.2 Výrobný program VKZ..........................................................................................42

4.2 Politika BOZP................................................................................................................45

4.2.1 Poučenie zamestnancov na pracoviskách z BOZP.................................................45

4.2.2 Práva a povinnosti zamestnancov...........................................................................46

4.3 Všeobecné požiadavky na strojné zariadenie.................................................................48

4.4 Školenie zamestnancov z BOZP....................................................................................49

4.4.1 Druhy školení a rozsah platnosti jednotlivých školení...........................................49

4.5 Poskytovanie OOPP.......................................................................................................50

4.5.1 Zoznam nárokov zamestnancov na poskytovanie..................................................51

4.6 Audit bezpečnosti Liaharenského podniku a. s..............................................................52

4.6.1 Plán auditu..............................................................................................................53

4.6.2 Otázky auditu..........................................................................................................54

4.6.3 Dotazník auditu.......................................................................................................55

4.6.4 Správa z auditu.......................................................................................................59

4.6.5 Aplikácie auditných metód.....................................................................................61

4.6.5.1 Metóda FMEA................................................................................................61

4.6.5.2 Komplexná metóda.........................................................................................67

5 Návrh na využitie výsledkov...............................................................................................70

6 Záver.....................................................................................................................................71

7 Zoznam použitej literatúry.................................................................................................72

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Priebeh interných auditov 18

Obr. 2 Schéma kauzálnej závislosti rizika 28

Obr. 3 Popis etáp životného cyklu objektu 30

Obr. 4 Proces riadenia rizika 35

Obr. 5 Organizačná štruktúra VKZ 41

Obr. 6 Technologická schéma VKZ 43

Obr. 7 Vzorová tabuľka pridelených OOPP 52

Obr. 8 Pracovisko 1 57

Obr. 9 Pracovisko 2 59

Obr. 10 Navažovanie technologického premixu 65

Obr. 11 Ručný násyp premixu 66

10

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Posúdenie rizika spôsobené zariadením 33

Tab. 2 Hodnotenie vplyvu prostredia 33

Tab. 3 Spôsobilosť osoby zvládnuť riziko 33

Tab. 4 Vedúci zamestnanci 51

Tab. 5 Zamestnanci 51

Tab. 6 Zamestnanci prevádzky 51

Tab. 7 Dotazník auditu 1 55

Tab. 8 Dotazník auditu 2 57

Tab. 9 Správa z auditu 1 59

Tab. 10 Správa z auditu 2 60

Tab. 11 Metóda FMEA 1 63

Tab. 12 Metóda FMEA 2 64

Tab. 13 FMEA zameraná na BOZP 66

Tab. 14 Posúdenie rizika spôsobené zariadením 67

Tab. 15 Hodnotenie vplyvu prostredia 68

Tab. 16 Spôsobilosť osoby zvládnuť riziko 68

11

Zoznam skratiek a značiek

BOZP bezpečnosť a ochrana zdravia

pri práci

ETA Event tree analysis (Strom

udalostí)

FMEA Failure Mode and Effects Analysis

(Analýza príčin a následkov porúch)

KZ kŕmne zmesi

MW megawatt

OOPP osobné ochranné pracovné

pomôcky

PO požiarna ochrana

RPN miera rizika

VKZ výrobňa kŕmnych zmesí

VP vedúci prevádzky

VVKZ vedúci výrobne kŕmnych zmesí

12

Úvod

Témou práce je audit bezpečnosti vo vybranej prevádzke, ktorý je plánovaný a je

uskutočnený na základe žiadosti riaditeľa danej spoločnosti – Liaharenský podnik a. s.

Dôvodom vykonania auditu je zvýšenie bezpečnosti jednotlivých prevádzok spoločnosti

v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), používania osobných ochranných

pracovných pomôcok (OOPP) a postupné preverovanie jednotlivých prevádzok tejto

spoločnosti. Audit v prevádzke Vráble je v poradí tretím auditom bezpečnosti spoločnosti.

Jeho hlavná časť je sústredená na zamestnancov vykonávajúcich obslužné práce

na poloautomatizovaných strojoch, nakoľko väčšia časť výroby je plnoautomatizovaná.

Plnoautomatizované stroje výrobne kŕmnych zmesí a sušiarne sila podliehajú pravidelným

kontrolám, údržbárskym činnostiam a musia obsahovať samostatnú dokumentáciu, kde sú

stanovené predpisy, ktoré musia stroje spĺňať.

Pracovníci obsluhujúci poloautomatické stroje sú preskúmavaný z oblasti BOZP

a používania OOPP formou dotazníka, kde je na konci stanovená hodnota, na koľko daní

pracovníci spĺňajú predpísané požiadavky na výkon svojej práce. Následne sú uskutočňované

nápravné opatrenia, ktoré majú za úlohu zvýšiť bezpečnosť práce a znížiť výskyt možných

rizík na pracovnom mieste. Ďalšou časťou auditu je aplikácia auditných metód FMEA

(Analýza príčin a následkov porúch) a Komplexnej metódy posudzovania rizika

na pracovnom mieste. Metódy majú za úlohu stanoviť možné riziká pri vykonávaní pracovnej

činnosti a posúdiť akceptovateľnosť týchto vyskytujúcich sa rizík.

Metóda FMEA kvalitatívne popisuje možné chyby vyskytujúce sa na pracovisku

a kvantitatívne hodnotí akú mieru rizika (RPN) predstavuje možné ohrozenie vyplývajúce

z pracovnej činnosti. Komplexná metóda popisuje takisto kvalitatívne možné chyby

vyskytujúce sa na pracovisku, ale oproti metóde FMEA pri kvantitatívnom hodnotení rizika

berie do úvahy všetky činitele vplývajúce na pracovný proces, ako sú vplyv zariadenia,

spôsobilosť osoby (pracovníka) zvládnuť riziko, vplyv pracovného prostredia.

Záverom práce je vzájomné porovnanie jednotlivých aplikovaných metód, konečné

zhodnotenie vykonaného auditu a uskutočnených nápravných opatrení.

13

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Audit bezpečnosti

Audit je systematický nezávislý a zdokumentovaný proces získavania a objektívneho

vyhodnocovania dôkazov auditu o tom, ako sa plnia kritériá auditu (STN EN ISO 9000:2006).

Pod pojmom audit bezpečnosti sa rozumie preverenie stavu firmy, podniku, prípadne

spoločnosti, alebo ucelenej časti niektorej z organizačných jednotiek. Zahrňuje skúsenosti

získané riadiacimi zamestnancami a odborníkmi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci počas prehliadok podniku, inšpekcií a kontrol pracovísk a technických zariadení, ako

aj počas školení a seminárov.

Bezpečnostný audit znamená významný preventívny krok ku komplexnému riešeniu

bezpečnosti organizácie. Cieľom auditu je odhalenie, konkretizácia a kategorizácia hrozieb

a slabín spojených s užívaním citlivých dát rôznych kategórií. Praktické skúsenosti ukazujú,

že žiadne bezpečnostné opatrenia sa nezaobíde bez technických a procesných kontrolných

mechanizmov, hodnotenia kvality a vyhodnocovanie účinnosti opatrení s následným návrhom

primeraných opatrení pre zlepšenie. Takéto postupy sú neoddeliteľnou súčasťou

bezpečnostného procesu z pohľadu aplikácie ISO noriem (GAŠPARÍK, J. 2007).

Audit bezpečnosti v organizácii:

objektívne preverí súčasný stav bezpečnosti,

posúdi súlad s platnými internými predpismi i všeobecne platnými normami,

navrhne následné kroky a zodpovedajúce opatrenia na vybudovanie základov

informačnej bezpečnosti v organizácii alebo na zvýšenie úrovne bezpečnosti, a to

s ohľadom na dostupné zdroje organizácie.

Ciele, ktoré majú byť v rámci auditu bezpečnosti dosiahnuté, je možné zhrnúť

do týchto bodov:

identifikovanie nebezpečenstva a ohrozenia;

vytvorenie podmienok manažérstva rizika;

navrhnutie efektívnejšej metódy pre aktivity v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci;

14

pozitívne ovplyvnenie aj ostatných stupňov manažérstva podniku s cieľom zvýšiť

kvalitu výsledného výrobku, príp. služby;

dosiahnutie vyššej hospodárnosti podniku.

Program auditov (Smernica) musí vychádzať z výsledkov vyhodnotenia rizík činností

organizácie a výsledkov vstupnej analýzy alebo predchádzajúcich auditov. Postupy auditov

musia obsahovať rozsah, frekvenciu, metodológie, kompetencie ako aj zodpovednosti

a požiadavky na vykonávanie auditov a správy o výsledkoch. Štruktúra auditov je daná

dotazníkom, ktorý sa má na tento účel vypracovať. Pokrýva kritériá pre všetky prvky riadenia

v zmysle základného návodu (napr. BS OHSAS 18001). Výstup auditu systému manažérstva

BOZP by mal obsahovať detailné vyhodnotenie efektívnosti postupov BOZP, úroveň zhody

s postupmi a praxou a mali by, tam kde je to potrebné, stanoviť nápravné opatrenia. Výsledky

auditov systému manažérstva BOZP by mali byť zaznamenané a včas oznámené manažmentu.

Manažment by mal celú prípravu a priebeh auditov aktívne podporovať (HRUBEC, J. –

VIRČÍKOVÁ, E. 2009).

1.1.1 Základy auditu bezpečnosti

Základným prvkom auditu bezpečnosti sú prehliadky firmy, príp. jej jednotlivých

častí. Vykonávajú sa vo všetkých typoch podnikov. V prípade, že poznatky získané počas

prehliadok nie sú postačujúce, tzn. informácie nie sú podrobné a úplné, je nutné prehliadky

rozšíriť na formu úplného auditu bezpečnosti. Ťažiská činností počas prehliadok, ktorých

náplňou je porovnanie skutočného stavu so stavom, aký zodpovedá zákonom, predpisom

a smerniciam, je možné zhrnúť do týchto bodov:

a) posúdiť nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci formou identi-

fikácie nebezpečenstiev, ohrození a následným posúdením rizík,

b) vypracovať opatrenia na zdokonalenie činností v rámci manažérstva rizika,

c) presne určiť spôsob na realizáciu týchto opatrení.

Audítori alebo audítorské skupiny zistia, či podnik alebo niektorá jeho organická časť

spĺňa požiadavky bezpečnosti a ochrany enviromentu a u technických zariadení aj kritériá

spoľahlivosti (SINAY, J. – MAJER, I. 2000).

15

Vedenie firmy môže podnik urobiť „bezpečnejším" a v dôsledku vyššej bezpečnosti

ekonomicky úspešnejším len vtedy, keď sa s touto úlohou identifikuje a svojich zamestnancov

presvedčí o úspešnosti všetkých aktivít v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

1.1.2 Termíny a dôvody pre vykonanie auditu bezpečnosti

Vykonanie auditu je podmienené dôvodom a cieľom, ktorý sa má pomocou neho

dosiahnuť. Aktivity v rámci auditu sa uskutočňujú:

buď vopred oznámené alebo bez oznámenia pracovníkom prevádzok,

pravidelne podľa stanovených termínov alebo nepravidelne,

systematicky alebo náhodne,

na základe konkrétneho dôvodu v prípade:

o montáže nového zariadenia,

o uvedenia zariadenia do prevádzky,

o rekonštrukcie, veľkých opráv alebo údržieb,

o nárastu počtu úrazov a porúch,

o zmeny legislatívy,

o alebo na základe rozhodnutia vedenia firmy v snahe zvýšiť úroveň riadenia

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Dôvody a ciele auditu bezpečnosti určujú, v akom rozsahu je potrebné informovať

o priebehu činnosti v rámci auditu - bezpečnostných prehliadok - zodpovedných pracovníkov

podniku.

Počas neohlásených prehliadok je možné očakávať, že sa zistia skutočné prevádzkové

podmienky. Úspešnosť auditu bude negatívne ovplyvnená tým, že priamy riadiaci pracovník

nebude mať dostatok času pre audítora.

Vopred ohlásené prehliadky môžu spôsobiť vytvorenie „umelých" prevádzkových

podmienok. Riadiaci pracovníci, ako aj zamestnanci, budú však priamo začlenení do aktivít

v rámci auditu a nebudú mať pocit nedôvery.

Účasť niektorého z riadiacich pracovníkov podniku na činnostiach v rámci auditu

zvyšuje autoritu a význam manažérstva rizika v podniku (SINAY, J. 1997).

16

1.1.3 Subjekty vykonávajúce audit bezpečnosti

Úlohy, rozsah a ciele auditu bezpečnosti podmieňujú voľbu audítorov, prípadne

audítorských tímov. Prvé základné činnosti v rámci auditu vykonávajú odborne kvalifikovaní

riadiaci pracovníci vlastnej firmy. Audit bezpečnosti, na ktorého realizácii sa má podieľať aj

manažment firmy, musia vykonávať skúsení odborníci, ktorí nie sú v žiadnej oblasti od neho

závislí. V prípade, že úlohy v rámci auditu bezpečnosti sú komplexné a rozsiahle, pričom

úkony sa musia vykonať v predpísanom časovom termíne, je nutné nasadiť audítorský

kolektív. Kolektív zahrňuje odborníkov z rôznych oblastí, avšak nemalo by v ňom pracovať

viac ako 6 osôb.

1.1.3.1 Typy auditu

a) interné

plánované (ročný plán auditov a previerok),

neplánované (poruchy, odchýlky, nespokojnosť zákazníka a pod.), majú prioritu

pred plánovanými.

b) externé – certifikačné

zákaznícke, vykonávané audítormi z organizácie, ktorá sa touto činnosťou zaoberá

(inšpekčné spoločnosti, prípadne nimi vyškolené, alebo inak oprávnené firmy), alebo

vykonávané audítormi poverenými zákazníkom.

c) externé – audity u dodávateľov

vykonávané audítormi organizácie u vybraných dodávateľov (ORLÍKOVÁ, S. 2009).

17

Obr. 1

Priebeh interných auditov

1.1.3.2 Druhy auditu bezpečnosti

Podľa druhu a oblasti realizácie sa audit bezpečnosti delí na:

a) audit techniky (napr. stroje a technické zariadenia, budovy),

b) audit výrobného procesu (napr. osvetlenie, požiar, explózia, technológie

nebezpečných látok, doprava ťažkých nákladov),

c) audit manažérstva (napr. osobná a kolektívna ochrana, údržba, prvá pomoc, účasť

zamestnancov, súlad s príslušnou legislatívou).

18

Dôsledkom havárie alebo poruchy môže byť vykonanie tak auditu techniky, ako aj

auditu manažmentu.

a) Audit techniky - audit bezpečnosti zameraný na technické riziká

Vzhľadom na to, že súčasťou prevádzky technických zariadení sú rôzne druhy

ohrození charakterizované technickými rizikami, je prvá etapa auditu zameraná najčastejšie

na oblasť technických zariadení. Objektmi na vykonanie auditu môžu byť:

pracovné prostriedky, napr. dopravné stroje, žeriav,

technické zariadenia, napr. baliace stroje,

technologické časti podniku, napr. plniaca linka,

komplexné podniky, napr. podnik na lakovanie.

Audit techniky je potrebné vykonať vo všetkých etapách technického života

vyšetrovaného objektu, pričom v dotazníkoch sú zahrnuté napr. oblasti:

riziko pri zdvíhaní a doprave materiálu,

hluk a vibrácie,

teplota a klimatizácia,

elektrická výzbroj a výstroj,

nebezpečné materiály,

nebezpečné činnosti pri používaní techniky,

súlad s príslušnou legislatívou (normy, smernice, vyhlášky),

funkčnosť bezpečnostných a ochranných zariadení v rámci technologického celku,

štatistické vyhodnotenie technických príčin jednotlivých úrazov a havárií.

Audit techniky vykonávajú odborní inžinieri, riadiaci pracovníci, bezpečnostní

technici samostatne alebo, najčastejšie, ako členovia audítorského kolektívu. Oblasti,

v ktorých sa odporúča vykonanie auditu, sú:

pracovné stroje,

elektrické stroje a zariadenia,

protipožiarne zariadenia,

19

lešenia,

zdvíhacia a manipulačná technika,

vysokotlakové čistiace systémy,

osobné ochranné pomôcky,

dopravné systémy,

dielne.

V rámci auditu techniky sa nepreveruje len technický stav zariadenia, ale aj ostatné

oblasti priamo súvisiace so schopnosťami obsluhovať techniku, napr.:

lekárska prevencia,

proces udelenia pracovného povolenia,

prevádzkové pokyny,

dodržanie skúšobných lehôt,

zariadenia prvej pomoci,

inšpekčné programy,

ochranné opatrenia proti hluku,

poriadok a čistota,

úroveň údržby, opráv a ošetrovania strojov,

pokyny a návody pre zamestnancov,

preventívna požiarna ochrana,

časové obdobia pre vykonávanie údržieb a opráv.

Audítori rozhodnú počas svojej činnosti, ktoré ďalšie oblasti musia byť v rámci auditu

bezpečnosti zohľadnené (SINAY, J. 1997).

b) Audit výrobného procesu - audit bezpečnosti zameraný na riziká počas výrobného

procesu

Audit výrobného procesu sa zaoberá otázkami bezpečnosti technického zariadenia

v rámci výrobného procesu. Tento druh auditu sa vykonáva:

v etape plánovania a projektovania technického zariadenia,

pri zmenách vo výrobných technológiách,

20

na základe zvyklostí v podniku,

na základe špeciálnych požiadaviek.

Cieľom auditu výrobného procesu je predovšetkým identifikácia dôsledkov zmien,

príp. negatívnych javov, na proces výroby. Audit vykonávajú kolektívy zložené z odborníkov

z oblasti plánovania výroby, bezpečnosti strojov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

ako aj priamych riadiacich pracovníkov z danej oblasti výroby. Audit sa vykonáva napríklad

v týchto oblastiach:

zábeh výrobných technológií,

návody na obsluhu,

systémy na odstránenie odpadov,

meracie systémy pre nebezpečné látky,

komunikačné systémy,

bezpečnosť softvéru.

V rámci auditu sa nekontroluje len výrobný proces, ale aj oblasti, ktoré sú v priamej

závislosti s výrobným procesom, napr.:

stupeň vzdelania zamestnancov,

procesy čistenia a ošetrovania strojov v rámci komplexnej technológie,

údržba a odstraňovanie porúch.

Metódy prípravy, priebehu a vyhodnotenia auditu výrobného procesu sú rovnaké, ako

pri iných formách a druhoch auditu.

c) Audit manažérstva - audit riadenia výroby - audit bezpečnosti zameraný na riziká

v systéme riadenia podniku

21

V rámci auditu manažérstva výroby sa analyzujú spôsoby manažérstva firmy

nadriadenými pracovníkmi, organizácia manažérstva rizika a efektívnosť činnosti v rámci

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (SINAY, J. 1997).

Vykonávanie tohto druhu auditu sa uskutočňuje buď v pravidelných intervaloch (napr.

raz za 5 rokov) alebo v dôsledku nepredvídaných okolností (napr. prudký nárast počtu úrazov

na jednom pracovisku). Pomocou auditu riadenia výroby je možné získať informácie o:

bezpečnostnom povedomí riadiacich pracovníkov,

koncepcii a stratégii činnosti v oblasti manažérstva rizika,

stave, rozsahu a kvalite podkladov a dokumentácie pre úspešné riadenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci.

Audit riadenia výroby zahrňuje spravidla tieto oblasti:

použitie bezpečnostných predpisov,

preverenie pracovných zmlúv,

činnosti v oblasti pracovnej medicíny,

vzdelanie,

podnikové havarijné plány,

vykonávanie a dokumentovanie bezpečnostných prehliadok a kontrol,

zamestnanie zamestnancov cudzích firiem,

využívanie ochranných osobných pomôcok,

informačné toky a formy komunikácie,

programy údržby a opráv,

poriadok a čistota,

filozofia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich ciele,

spôsoby vyšetrovania vzniku, priebehu a dôsledkov úrazov a havárií,

manipulácia s nebezpečnými látkami,

bezpečnosť pri doprave a manipulácii s materiálom.

Do tejto skupiny činnosti je potrebné zaradiť aj:

koncepciu požiarnej ochrany,

programy odstraňovania odpadov, vrátane ich separovania,

programy na znižovanie vplyvu hluku,

koncepciu ochrany environmentu.

22

Analýzy v rámci auditu riadenia výroby v jednotlivých čiastkových prevádzkach firmy

vykonávajú príslušní zodpovední riadiaci pracovníci (napr. vedúci prevádzky, majster),

odborníci v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a odborníci z oblasti

vyšetrovaných technológií, pričom podľa potreby môže byť členom kolektívu aj zástupca

zamestnancov.

Audit riadenia výroby má pre manažérstvo rizika veľký význam vzhľadom na to, že:

sprehľadňuje pripravenosť a vôľu manažmentu firmy podporovať zvyšovanie kultúry

bezpečnosti práce,

dokumentuje, že manažment firmy je pripravený v zmysle funkcie vzorového príkladu

podriadiť „kritike" doterajší postoj k problematike bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, prispieva k tomu, aby sa riadiaci pracovníci z oblasti vrcholového

manažmentu stále intenzívnejšie zaoberali otázkami manažérstva rizika.

Vykonaním analýz v rámci auditu riadenia výroby sa musia poveriť nezávislí, vysoko

kvalifikovaní audítori

V prípade, že je vedenie firmy:

ochotné odborne diskutovať o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

dobre pripravené na vykonanie auditu,

ochotné akceptovať audítorov ako partnerov,

schopné vyhodnotiť získané poznatky,

pripravené uplatniť dohodnuté opatrenia na minimalizáciu, príp. odstránenie rizika,

pripravené kontrolovať účinnosť vykonaných opatrení,

bude možné audit riadenia výroby považovať za začiatok „cesty k vyšším úspechom".

Dôležité je vykonať rozhodnutie o začiatku cesty, pričom nie je rozhodujúci priebeh

tejto cesty, ale výsledok, ktorý sa má na konci tejto cesty dosiahnuť (SINAY, J. 1997).

Audit bezpečnosti sa musí vyznačovať:

1. Kompetentnosťou, ktorá zahrňuje:

odborné vedomosti,

úspešnosť riadiaceho pracovníka,

23

skúsenosti v oblasti BOZP.

2. Vlastnosťami osobnosti:

objektivitou,

komunikatívnosťou,

trpezlivosťou,

schopnosťou rozpoznať situáciu.

3. Nezávislosťou:

rovnocenný partner,

voľnosť v rozhodovaní.

Základné zásady auditovania

Audit má viacero zásad, ktoré umožňujú, aby bol efektívny a spoľahlivý poskytovať

informácie, z ktorých môže organizácia riadiť procesy. Dodržanie týchto zásad je

predpokladom správnych výsledkov auditu. Audítorov sa týkajú zásady ako:

a) Etické správanie: poukazuje na profesionalitu audítora. Zahŕňa rozvahu,

dôveryhodnosť a čestnosť, čo je veľmi podstatné.

b) Čestná prezentácia: predstavuje povinnosť odovzdať záverečnú správu auditu presnú a

pravdivú. Počas auditu sa môžu vyskytnúť nezhody a rozpory v názoroch medzi

audítorským tímom a vedením auditovanej organizácie, preto

sa vypracúva záverečná správa o činnosti auditu.

c) Zodpovedná starostlivosť: znamená využitie usilovnosti. Pristupuje sa dôveryhodne

a seriózne vzhľadom na dôležitosť úlohy. Nevyhnutná je kompetentnosť.

d) Nezávislosť: tvorí základ objektívnosti audítora voči klientom auditu. Audítor musí

byť nestranný a nezávislý od vykonávanej činnosti pre možný konflikt medzi

zainteresovanými stranami. To zabezpečí pravdivý záver auditu založený

na dôkazoch.

e) Systematickosť: a teda racionálny spôsob, ako dosiahnuť v procese auditu použiteľné

závery (ORLÍKOVÁ, S. 2009).

1.1.4 Príprava a realizácia auditu bezpečnosti

Zadávateľ úloh v rámci auditu bezpečnosti musí čo najpresnejšie definovať:

24

a) objekt, kde sa má audit vykonať,

b) cieľ, ktorý sa má pomocou auditu dosiahnuť,

c) termín, kedy sa má audit vykonať,

d) druh auditu,

e) audítora alebo audítorský kolektív.

Všetky úlohy v rámci vykonania auditu vykonávajú audítori. Manažment firmy musí

byť audítorom nápomocné a jeho rozhodujúca úloha je realizovať opatrenia navrhnuté

audítormi. Čas na vykonanie auditu môže byť rozdielny. Pohybuje sa od niekoľkých hodín až

do niekoľkých dní. Úspešnosť auditu si však vyžaduje stanoviť čas potrebný na vykonanie

auditu. Rozsiahly audit bezpečnosti predpokladá prípravu plánu auditu. Audítori rozhodnú,

ktoré informácie a dokumenty budú potrebné pre realizovanie činnosti v rámci auditu. Aj keď

rozsah a obsah informácií závisí od cieľa, ktorý sa má pomocou auditu dosiahnuť, základné

okruhy potrebných informácií možno zhrnúť do týchto skupín:

informácie o materiálovom toku,

možnosti odstránenia odpadov,

vlastnosti základných surovín,

počet a vzdelanostná úroveň zamestnancov,

výrobný program,

inšpekčné a údržbárske plány,

počty pracovníkov v jednotlivých zmenách,

informácie o nebezpečných látkach a ich mieste v materiálovom toku,

počty úrazov, havárií a porúch (ZELENÝ, J. – SLOSIARIK, J. 2000).

Pred začiatkom vykonávania auditu musia byť všetky informácie preverené.

Dotazníky, ktoré sa v rámci auditu využijú, musia zahrňovať otázky vzťahujúce sa na oblasti

prevádzky. Rozsah oblastí, ktoré sú v dotazníkoch zahrnuté.

Audítorské kancelárie ponúkajú formu štandardných dotazníkov, ktoré je nutné

pre špeciálne technológie upraviť. Úpravu môžu vykonať len odborníci z danej oblasti

techniky v spolupráci so špecialistami v oblasti manažérstva rizika.

Skôr, ako sa začnú vykonávať činnosti v rámci auditu, je vhodné, keď manažment

firmy vyzve všetkých riadiacich pracovníkov a ostatných zamestnancov na aktívnu

25

spoluprácu. Audit bezpečnosti nesmie byť utajovaná činnosť. Len informovaný zamestnanec

môže pochopiť význam a výhody auditu.

Prvý úkon, ktorý je nutné v rámci auditu bezpečnosti vykonať, je prehliadka podniku,

počas ktorej audítori získajú poznatky o jednotlivých častiach materiálového toku, o tech-

nických zariadeniach a podiele humánneho faktoru v jednotlivých častiach výrobných

technológií. Pripravené dotazníky sú základným nástrojom na vedenie kvalifikovaných

odborných rozhovorov. Ich cieľom je rozpoznať silné a slabé stránky firmy (SINAY, J. 1997).

Pre splnenie úloh, vyplývajúcich z aplikácie dotazníkov, musia audítori dodržiavať

tieto pravidlá:

- pri vyplňovaní dotazníkov voliť čas intenzívneho využitia pracovného času:

a) vysoké využitie zariadení

b) zmeny zmien

c) nočné zmeny

d) odstraňovanie dôsledkov poruchy

e) údržbárske činnosti

- zhromažďovať skutočné informácie,

- reagovať na všetky upozornenia vo vzťahu k problematike bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci,

- informácie potvrdiť faktami,

- sledovať pracovné postupy,

- pokúsiť sa o objektivizáciu informácií,

- zabrániť kritike,

- neustále mať čas na odborné diskusie,

- zohľadniť správanie sa zamestnancov.

Dotazníky môžu obsahovať všeobecne použiteľné otázky ako napríklad:

1) Sú predpísané opatrenia na minimalizáciu rizík dostatočné a účelné?

2) Nevyžaduje ich vykonanie obmedzenie zamestnancov na pracovisku?

3) Je zabezpečený plynulý materiálový tok v rámci celkovej logistiky podniku?

4) Sú jednoznačne stanovené zodpovednosti v rámci systému manažérstva podniku a sú

určené podmienky ich vzájomnej koordinácie?

26

5) Sú zohľadnené návrhy zamestnancov na zlepšenie podmienok bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci?

6) Majú zamestnanci dostatočné vedomosti a skúsenosti?

7) Nie sú zamestnanci preťažovaní alebo nie sú dostatočne využití?

8) Vyznačujú sa zamestnanci „nebezpečnými" návykmi?

9) Ovplyvňujú nadriadení „nebezpečné" činnosti?

10) Je nacvičené správanie sa zamestnancov počas havárií alebo porúch?

11) Sú funkčné vnútropodnikové vzťahy?

Pomocou auditu bezpečnosti sa rozpoznávajú v podniku „slabé" miesta. Audit neslúži

na to, aby sa hľadali vinníci. Všetky rozhovory musia byť uvedené vecne, ich obsahy nesmú

nikoho obviňovať.

1.1.5 Vyhodnotenie auditu bezpečnosti

Audítorský dotazník musí zohľadniť skutočný stav vo firme. Tento stav audítori po-

rovnajú so stavom, ktorý by mal zodpovedať legislatívnym predpisom v danej spoločnosti

a v danom čase.

Rozdiely je nutné presne formulovať a navrhnúť opatrenia na ich minimalizovanie,

prípadne odstránenie. Tieto závery musia byť diskutované so zodpovednými riadiacimi pra-

covníkmi firmy. Najvýhodnejšie je, keď sa so závermi a odporúčaniami audítorov stotožní aj

manažment firmy.

Výsledok auditu bezpečnosti je možné zhrnúť do bodov, ktoré sú obsiahnuté

v činnostiach v rámci manažérstva rizika. V rámci vyhodnotenia výsledkov sa vykoná

kontrola realizácie opatrení vyplývajúcich z auditu bezpečnosti. Po zverejnení záverov auditu

sa vypracuje plán na vykonanie odporúčaní. V prípade, že nie je možné odporúčanie

realizovať alebo sa odporúčanie doplní, prípadne rozšíri, je nutné uviesť dôvody, ktoré k tomu

viedli (SINAY, J. 1997).

1.2 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

1.2.1 Základné pojmy

27

Problematika popisujúca proces posudzovania rizík je dostupná najmä v technických

normách vo vzťahu k bezpečnosti a spoľahlivosti strojov. Základné normy v tejto oblasti sú:

STN EN 1050 Bezpečnosť strojov: Princípy posudzovania rizík (rok 1998).

STN IEC 60300-3-9 Manažérstvo spoľahlivosti: Časť 3, Oddiel 9: Analýza rizika

technických systémov (rok 2000).

STN EN ISO 12100-1 Bezpečnosť strojov: Základné termíny, všeobecné zásady

konštruovania strojov (rok 2004).

STN 01 0380: Manažérstvo rizika (Autralia Standard: AS/NZS 4360:1999) (rok

2003).

Terminológia rizík je čiastočne popísaná aj v legislatíve, ako je zákon o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z.z., zákon o prevencii závažných priemyselných

havárií 261/2002 Z.z. a pod. Obdobne v anglickej smernici BS OHSAS 18001 (1999): Systém

manažérstva BOZP.

Definícia tzv. kauzálnej závislosti rizika je uvedená na obrázku 2.

Obr. 2

Schéma kauzálnej závislosti rizika

Nebezpečenstvo - ak sa objekty ľubovoľnej činnosti alebo samostatné činnosti - napr.

stroje a strojné systémy, materiály, výrobné technológie, rôzne pracovné činnosti - vyznačujú

tým, že môžu spôsobiť neočakávaný negatívny jav, napr. poškodenie človeka alebo majetku -

ide o nebezpečenstvá alebo nebezpečné činnosti. Nebezpečenstvo je možné chápať ako skrytú

(latentnú) vlastnosť objektu, potenciálnu schopnosť zapríčiniť vznik škody.

Ohrozenie - keď sa technický objekt, uvedie do prevádzky a nezohľadní sa jeho

nebezpečná vlastnosť, keď sa začnú vykonávať činnosti, pri ktorých sa vyskytujú

28

NebezpečenstvoRiziko = Pravdepodobnosť x Dôsledok

nebezpečenstvá, keď sa aktívne začnú používať materiály, ktoré sa vyznačujú

nebezpečenstvom, dochádza k ohrozeniu v určitom pracovnom priestore a v čase. Ohrozenie

predstavuje prejav nebezpečenstva, spôsob, akým môže dôjsť k úrazu alebo k škode.

Poškodenie - etapa, ktorá predchádza škode a je ju možné chápať ako zmenu vlastností

objektu alebo priebehu činností v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov, pričom počas tejto

zmeny dochádza k degradácii - znižovaniu (negatívnej zmene) funkčnej schopnosti.

Škoda - každá, ľubovoľným spôsobom vzniknutá zmena definovaná stratou na

majetku, pričom sa táto vyjadruje najčastejšie formou peňazí alebo aj počtom usmrtených

ľudí, počtom stratených pracovných miest, množstvom kontaminovanej zeminy a pod.

(HRUBEC, J. – VIRČÍKOVÁ, E. 2009).

1.2.2 Analýza rizika

Analýza rizika ako súčasť procesu posudzovania rizika a súčasne riadenia rizika je

založená na troch základných prvkoch:

1) popis a určenie hraníc posudzovaného systému napr. hraníc stroja (funkčné hranice),

2) identifikovanie nebezpečenstiev/ohrození,

3) odhadovanie rizika.

Z hľadiska popisu analyzovaného systému je potrebné dodržať nasledujúci postup:

všeobecný popis systému,

vymedziť jeho hranice a rozhrania so súvisiacimi systémami,

definovať prostredie, v ktorom sa systém nachádza -životné prostredie,

popis energetických, materiálových, informačných tokov prechádzajúcich cez hranice

systému,

popis prevádzkových podmienok a rôznych foriem obmedzení.

Ak ide o technické zariadenie je potrebné v tejto etape zohľadňovať jeho životný

cyklus. Proces analýzy rizík súvisí s etapami životného cyklu objektu, ktorý sa prejaví

v popise systému ako aj v identifikovaní nebezpečenstiev/ohrození.

29

Obr. 3

Popis etáp životného cyklu objektu

V rámci základného algoritmu posudzovania rizík - podľa STN IEC 60300-3-9

(Analýza rizika technických systémov), proces analýzy rizika má tvoriť postupnosť

nasledujúcich krokov:

1) Definícia predmetu/systému

2) Identifikácia nebezpečenstva a úvodné hodnotenie následkov

3) Odhad rizika

4) Verifikácia analýzy

5) Dokumentácia

6) Aktualizácia analýzy

(HRUBEC, J. – VIRČÍKOVÁ, E. 2009).

1.2.2.1 Metódy posudzovania rizika

Tieto metódy boli vytvorené na konkrétne použitie, a preto ich je v praxi vhodné

v niektorých detailoch modifikovať na konkrétne podmienky. Z najčastejšie používaných

metód sú známe:

1) FMEA/FMECA (Analýza príčin a následkov porúch)

Sú to metódy, ktoré boli vyvinuté pre štúdia porúch v systémoch. Sú aplikovateľné

na rôzne systémy – elektrické, hydraulické, mechanické ako aj ich kombinácie. Obe metódy

umožňujú identifikovať poruchy s významným následkom, ktorý ovplyvňuje funkcie

systému. Pri štúdiu bezpečnosti, spoľahlivosti a prevádzkyschopnosti analyzovaného

systému sa vyžaduje kvalitatívna a kvantitatívna analýza.

a) Kvantitatívna A – využíva FMECA. Len výpočet a predpoveď sledovaných

parametrov analyzovanej činnosti.

30

KoncepciaKonštrukčný návrh a vývoj

b) Kvalitatívna – FMEA. Je obmedzená na analýzu spôsobov porúch sledovaných

systémov. Nezahŕňa ľudské a softvérové chyby.

Obe metódy neumožňujú analyzovať funkčné väzby – umožňujú vykonať analýzu stroja ako

systému, alebo procesu, ktorý v tomto stroji prebieha ale nie súčasne.

Použitie a ciele

Vyhodnotenie dôsledkov a postupnosti javov pre každý zistený priebeh poruchy prvku

spôsobený akoukoľvek príčinou na rôznych funkčných úrovniach. Určenie významnosti

dôsledku poruchy s ohľadom na správne vykonané funkcie s uvážením dôsledku

pri zohľadnení vopred zvolených kritérií.

Klasifikovanie zistených porúch podľa toho za akých podmienok je ich možno

diagnostikovať. Určenie ukazovateľa významnosti a pravdepodobnosti poruchy, v prípade ak

sú k dispozícii potrebné informácie.

Postup

Popis systému a jeho základných funkcií, definovanie minimálnych funkcií s ohľadom

na zvolené kritéria ktorými sú: bezpečnosť, prevádzkyschopnosť a iné. Vypracovanie

funkčných blokových štruktúr, ktoré usporiadajú analyzovaný systém do prehľadných celkov.

Stanovenie základných princípov a spôsobu dokumentácie postupu. Spôsob identifikácie

porúch – ich príčin a dôsledkov. Voľba metód na identifikáciu a izoláciu porúch. Návrh

konštrukčných a prevádzkových opatrení pre významné poruchy.

Vyšetrenie špecifických kombinácii viacnásobných porúch.

Dokumentácia FMEA

Táto metóda sa spracúva prostredníctvom pracovného formuláru, ktorý musí

obsahovať: názov analyzovaného prvku systému, vykonávanú funkciu sledovaného prvku

systému, prejav poruchy, príčinu poruchy, dôsledok poruchy, metóda zistenia poruchy,

opatrenia (SINAY, J. – ORAVEC, M. – PAČAIOVÁ, M. 2001).

2) Komplexná metóda posúdenia rizika na pracovnom mieste

Je to metóda, ktorá je nenáročná na čas aj odborné vedomosti, potrebuje však poznať

skutočný stav sledovanej technológie. Pri aplikácii tejto metódy je potrebné si uvedomiť

ktorým prvkom je treba venovať zvýšenú pozornosť.

31

Princíp metódy

Spočíva vo vhodnom pridelení bodovej hodnoty jednotlivým prvkom a definovanie

akceptovateľného rizika. Pri posudzovaní je najproblémovejším ohodnotenie ľudského

faktora. Za účelom minimalizácie subjektívneho faktora je potrebné hodnotenie vykonávať

tou istou osobou alebo skupinou osôb. Metóda patrí do skupiny induktívnych postupov.

Použitie metód tohto druhu sa aplikuje pri hodnotení humánnych rizík. Metóda však zahrňuje

niektoré prvky analýzy pracovného predmetu a environmentu. Uplatnenie vo všetkých

etapách technického života. Je vhodná na ohodnotenie okamžitých a nie komplexných

opatrení.

Postup

Jednotlivým prvkom parametrom systému sa prideľujú bodové hodnoty, na základe

ktorých sa zhodnotí výsledné riziko. Postup sa vykonáva nasledovnými krokmi:

a) hodnotenie celkového rizika pracovného predmetu,

b) hodnotenie vplyvu prostredia,

c) hodnotenie spôsobilosti osoby zvládnuť riziko,

d) výpočet hodnoty výsledného rizika,

e) porovnanie vypočítanej hodnoty rizika a akceptovateľnej hodnoty rizika,

f) vykonanie opatrení.

Zápis sa vedie formou dotazníka a tento postup je nasledovný:

Tab. 1

Posúdenie rizika spôsobené zariadením (stroja)

Posúdenie rizika spôsobené zariadením (stroja)

Návrh hodnotenia Konečná hodnota

1. Určenie možných škôd 1 - 10 S =2. Expozícia ohrozenia 1 - 2 Ex =3. Pravdepodobnosť výskytu 0,5 – 1,5 Wa =4. Možnosť predvádzania alebo minimalizovania škody 0,5 - 1 Ve =

32

Konečné hodnotenie faktoru zariadenie:

M = S x Ex x Wa x Ve (3)

Tab. 2

Hodnotenie vplyvu prostredia

Hodnotenie vplyvu prostredia

Návrh hodnotenia Konečná hodnota

1. Usporiadanie prac. miesta a zóny zásahov 0,5 – 1 Ua =

2. Pracovné prostredie 0,3 – 0,6 Ub =3. Iné zaťaženia 0,2 – 0,4 Uc =Konečné hodnotenie faktoru prostredie:

U = Ua + Ub + Uc (4)

Tab. 3

Spôsobilosť osoby zvládnuť riziko

Spôsobilosť osoby zvládnuť riziko

Návrh hodnotenia Konečná hodnota

1. Kvalifikácia osoby 0 – 10 Q =

2. Fyzické a psychické faktory 0 – 3 φ =

3. Organizácia práce 0 - 5 O =Konečné hodnotenie faktoru osoba:

P = Q + φ + O (5)

Konečná výsledná hodnota akceptovateľnosti rizika sa potom následne vypočíta podľa

vzorca:

R = M x U – P x (M/30) (6)

Prijateľné R Neprijateľné R

0 10 60Porovnateľnou hodnotou M/30 sa berie do úvahy, či je významná spôsobilosť osoby zvládnuť

riziko pri jeho zvýšenej úrovni (SINAY, J. – ORAVEC, M. – PAČAIOVÁ, M. 2001).

1.2.3 Riadenie rizika

33

Proces posudzovania rizík s jednotlivými krokmi od popisu systému, identifikácie

nebezpečenstiev, odhad rizika a hodnotenie rizika je na obrázku. Rozhodovanie o prijatí

a implementácia týchto opatrení mení proces posudzovania rizika na proces riadenia rizika.

Medzi prijaté opatrenia môžu byť zaradené splnenie legislatívnych požiadaviek,

špecifické technické a technologické riešenia, organizačné zmeny a pod.

34

Popis systému a určenie jeho hraníc

Určenie nebezpečenstva

a určenia dôsledku

Odhad rizika (určenie kombinácie

pravdepodobnosti a závažnosti dôsledku)

R=PxD

Hodnotenie rizika (vysoké, stredné, malé)

Anal

ýza

rizik

a

Posú

deni

e riz

ika

Riad

enie

riz

ika

N

A

Obr. 4

Proces riadenia rizika

Proces manažérstva rizík predstavuje systematickú aplikáciu politiky, postupov

a praktík manažérstva, s cieľom riadenia procesov posudzovania rizík a procesov ich

znižovania, poprípade ich oznamovania zainteresovaným stranám.

Principiálne, pri znižovaní úrovne rizika (riadenie rizika) zavádzaním nápravných

opatrení je potrebné vychádzať zo základných parametrov rizika. Teda riziko je možné

znižovať:

znižovaním pravdepodobnosti, napr. organizáciou práce (práca pod stresom, režim

práce a odpočinku), dostatočné osvetlenie, dostatočná viditeľnosť, školenia,

znižovaním dôsledkov, napr. konštrukčné riešenie, ochranné zariadenie a pod.

Z hľadiska riadenia rizík je možné riziko preniesť (prenos rizika) po dohode s inou stranou

napr. s poisťovňou, resp. finančnou inštitúciou (bankou). Pri tomto spôsobe je dôležité, aby

inštitúcia na ktorú sa toto riziko prenieslo, bola schopná ho aj účinne riadiť (KOPČA, M. –

BISTÁK, P. – LELÁK, J. – ŠÁLY, V. 2002).

35

2 Cieľ práce

Cieľom práce je vykonať audit bezpečnosti vo vybranom podniku – Liaharenský

podnik a. s. Zameranie tohto auditu je na oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj

na používanie osobných ochranných pracovných pomôcok pracovníkov, ktorí vykonávajú

obslužné práce na poloautomatizovaných strojoch. Z pohľadu bezpečnosti je dôležité stanoviť

aké riziká sa na pracovisku vyskytujú a ako možno tieto riziká minimalizovať, respektíve ich

úplne odstrániť. Ďalej je dôležité ohodnotiť na koľko spĺňajú pracovníci na svojich

pracoviskách bezpečnostné predpisy a do akej miery ovládajú pracovnú činnosť.

36

3 Metodika práce

Na základe cieľa práce bola vypracovaná metodika cieľa práce, ktorá sa skladá

z týchto hlavných častí:

1. Charakteristika podniku – tu si stručne charakterizujeme podnik (prevádzku),

v ktorom sa vykoná audit bezpečnosti, najmä sa zameriame na to, čím sa podnik

zaoberá, aká je jeho výrobková politika, kde sa daná prevádzka nachádza a kde je

hlavné sídlo podniku, koľko má auditovaná prevádzka zamestnancov, aká je štruktúra

podniku, kto je riaditeľom spoločnosti a kde sídli, aký je výrobný program podniku

a aká je jeho štruktúra.

37

2. Politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – v tejto časti sa zameriame

na poučenie zamestnancov na pracoviskách z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

(výňatok zo zákona NR SR č. 124/2006), kde popíšeme povinnosti zamestnávateľa

vyplývajúce zo zákona, všeobecné zásady prevencie, ktoré musí zamestnávateľ spĺňať.

Ďalej práva a povinnosti zamestnancov, ktoré im pri výkone pracovnej činnosti

vyplývajú zo zákona.

3. Všeobecné požiadavky na strojné zariadenie – v tomto bode je potrebné vymenovať

všetky strojné a technické zariadenia, ktoré sa podieľajú na pracovných činnostiach, či

už ide o plnoautomatické alebo o poloautomatické stroje a zariadenia, určiť

požiadavky, ktoré musia dané stroje a zariadenia spĺňať, určiť ich skutočný technický

stav a vyhodnotiť ich spôsobilosť vzhľadom k tomuto technickému stavu.

4. Školenie zamestnancov z BOZP – pri problematike školení určíme podmienky

školenia tzn. kedy má byť pracovník školený, do akej miery má byť oboznámený

s právnymi a ostatnými predpismi k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

s predvídateľnými rizikami svojej práce a zároveň s opatreniami na ochranu

pred pôsobením týchto rizík. Pri druhu školení a rozsahu platnosti jednotlivých školení

stanovíme podľa pracovnej náplne ako majú byť jednotliví pracovníci školení, v akom

rozsahu a ako často je povinné preškolovanie, respektíve periodické (opakované)

školenie z BOZP.

5. Poskytovanie osobných ochranných pracovných pomôcok – rozoberieme aké sú

povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní OOPP, kedy je zamestnávateľ povinný

poskytovať tieto OOPP zamestnancom, ktorí zamestnanci majú povinnosť používať

OOPP a aká je doba životnosti jednotlivých OOPP používaných v tomto podniku.

6. Audit bezpečnosti podniku (prevádzka Vráble) – v poslednej časti práce stručne

zhodnotíme dôvod a zameranie auditu, stanovíme jeho účel, pre ktorý má byť

vykonaný, určíme vedúceho audítorského tímu, zostavíme audítorský tím, vytvoríme

program auditu na základe ktorého zhotovíme plán auditu, pripravíme potrebnú

dokumentáciu na vykonanie auditu. Následne zostavíme otázky auditu, podľa ktorých

vyplníme jednotlivé dotazníky na príslušných pracoviskách. Vyhodnotením týchto

dotazníkov sa pristúpi k uskutočneniu potrebných nápravných opatrení a vytvoreniu

správy auditu. Na obslužné pracovné činnosti potom aplikujeme auditné metódy –

FMEA (Analýza príčin a následkov porúch) a Komplexnú metódu posudzovania

rizika na pracovnom mieste. Pri metóde FMEA zostavíme dve tabuľky. Pri prvej

metóde FMEA popíšeme kvalitatívne jednotlivé riziká, ktoré sa môžu vyskytovať

38

na pracovných miestach pri obsluhe strojných zariadení a stanovíme kvantitatívne

mieru rizika RPN, ktorá bude vyjadrovať hodnotu rizika. Pri druhej FMEA

kvalitatívne opíšeme možné riziká a ich dôsledky, ku ktorým môže dôjsť

pri nedodržiavaní pracovných predpisov o používaní osobných ochranných

pracovných pomôcok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na záver tejto metódy

opäť prijmeme nápravné opatrenia. U Komplexnej metódy posúdime všetky faktory

vplývajúce na pracovný proces naraz, a to kvalitatívne ako aj kvantitatívne. Výslednú

hodnotu Komplexnej metódy, ktorá určuje celkovo mieru rizika vplývajúceho

na proces, vyhodnotíme podľa stanovenej šablóny a určíme prijateľnosť daného rizika.

Záverom celej práce bude zhodnotenie jednotlivých rizík vplývajúcich na pracovné

procesy, zhodnotenie uskutočnených prijatých nápravných opatrení a určenie ich efektívnosti,

vzájomné porovnanie aplikovaných auditných metód a konečné zhodnotenie úspešnosti

auditu. V poslednej samostatnej časti práce uvedieme možné využitie dosiahnutých

výsledkov.

4 Vlastná práca

4.1 Charakteristika podniku

Obchodné meno: Liaharenský podnik Nitra, a.s. – prevádzka Vráble

Sídlo: Nitra - Párovské Háje 949 01 – Staničná 4, Vráble 952 01

IČO: 00 199 010

Predmet činnosti:

nákup, odchov a chov hrabavej hydiny,

výroba vajec a hydinového mäsa,

liahnutie kurčiat znáškového hybrida,

39

predaj hydiny a vajec,

sprostredkovanie predaja prác a služieb,

zahraničnoobchodná činnosť mimo licenčných komodít,

kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi - maloobchod

v rozsahu voľnej živnosti,

sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností,

výroba doplnkov do kŕmnych zmesí,

sprostredkovanie predaja,

sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti,

kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živností - veľkoobchod

v rozsahu voľných živností,

inžinierska činnosť,

reklamná činnosť,

šľachtenie, rozmnožovanie, chov a výkrm ošípaných,

živočíšna výroba, chov zvierat,

veľkodistribúcia veterinárnych liekov registrovaných v Slovenskej republike,

veterinárnych prípravkov a veterinárnej zdravotníckej techniky schválených

v Slovenskej republike výroba hotových krmív,

výroba bioplynu a elektrickej energie do výkonu 1 MW.

Riaditeľ spoločnosti: Ing. František Moravčík CSc.

Počet zamestnancov: 19 (prevádzka Vráble)

4.1.1 Štruktúra podniku

40

Riaditeľ spoločnosti

Odborní garanti – tvorba receptúr

Odborný zástupca MKZ

Manažérka kvality

Výrobný riaditeľ

Obr. 5

Organizačná štruktúra VKZ Vráble (VKZ – Výroba kŕmnych zmesí)

4.1.2 Výrobný program výroby kŕmnych zmesí (VKZ)

1. Zostavenie receptúry musí spĺňať požiadavky legislatívy, za tvorbu receptúr

zodpovedajú odborní garanti v rozsahu svojich kompetencií, pri medikovaných krmivách

odborný zástupca. Databáza receptúr je vedená v počítači (PC) vo VKZ.

2. Zostavenie VP (výrobný plán) vychádza z objednávky zákazníka a existujúcej

receptúry v programe PC vo VKZ. Zodpovednosť za zhodu receptúry s VP má VVKZ (vedúci

VKZ). Výrobný príkaz musí obsahovať číslo, dátum vystavenia, číslo receptúry, názov

výrobku, zloženie výrobku (suroviny a ich množstvo) a celkové vyrábané množstvo. Výrobný

príkaz obsahuje údaje o vzhľade KZ (kŕmnych zmesí) alebo o medikácii.

3. Prevoz suroviny do VKZ je vykonávaný dopravnými cestami z buniek sila alebo

dopravnými prostriedkami z podlahových skladov. Suroviny sú uvoľňované na základe

41

Vedúci VKZ

Laborantka

Hlavný skladník DopravaSamostatný technológ, metrológ

Pomocní robotníci

Strážna služba

Silomajstri

Skladoví robotníci

Údržba

Mechanik

Vedúci zmeny – velinár 1, 2

Obsluha granulačného lisu

Robotníci vo výrobe

zostavených VP. Za uvoľnenie surovín zo sila zodpovedá silomajster, z ostatných skladov

hlavný skladník.

4. Umiestnenie do zásobníkov je vykonávané na základe pokynov vedúceho zmeny.

Odsúhlasením zásobníkov, ktoré je vykonávané automaticky v PC je zabezpečené, že nemôže

dôjsť k zámene suroviny.

5. Naväzovanie surovín na šrotovanie - celý proces výroby je plne automatizovaný a je

zabezpečený tak, aby boli najskôr vykonané časovo náročné operácie. Preto sa najskôr

naväzujú suroviny, ktoré sa ďalej opracovávajú šrotovaním.

6. Šrotovanie / miafianie je vykonávané na technologickom zariadení, pričom sa týmto

postupom zabezpečuje porušenie zrna, aby bola dosiahnutá lepšia využiteľnosť krmiva v KZ.

Pri šrotovaní obsluha zariadenia sleduje neporušenosť šrotovacích sít; takto sa upravujú

krmivá pre ošípané. Pre hydinu sa zrniny upravujú miaganím.

7. Naväzovanie mäkkých surovín je zabezpečené cez samostatný váhový systém. Takto

sú navažované semená olejnín a vedľajšie produkty z nich.

8. Naväzovanie technologického premixu a liečiva - tento krok je realizovaný

na samostatnej váhe a navážené suroviny sa dostávajú do zásobníka nad mikrolinkou.

Za správnosť váženia zodpovedá navažovač, ktorý potvrdí váženie svojim podpisom vo VP.

9. Ručný násyp - sa realizuje cez násypný kôš priamo do miešačky. Touto cestou sa

pridávajú premixy doplnkových látok, doplnkové látky a medikácie, čím sa minimalizuje

kontaminácia dopravných ciest. Za správnosť úkonu zodpovedá nasýpač, čo potvrdí svojim

podpisom vo VP.

10. Nastrekovanie oleja / tukovanie - je vykonávané vtedy, ak receptúra požaduje pridávať

do KZ rastlinný olej / živočíšny tuk. Dávkovanie je priamo do miešačky po odvážení

na dávkovacej váhe cez nastrekovacie zariadenie, ktoré sa automaticky zapne po uplynutí

jednej minúty miešania, čím sa zabezpečí homogenita. Dopravné cesty sú samostatné

pre rastlinný olej a živočíšny tuk.

11. Pridávanie melasy - je realizované cez samostatné dopravné cesty priamo

do miešačky. Dávkovanie je zabezpečené prietokomerom na základe VP. Dávkovacie

zariadenie je metrologicky overené.

12. Miešanie KZ - ak sú pripravené všetky suroviny, miešačka sa automaticky uzatvorí

a začne sa miešanie, ktoré je riadené automaticky a trvá 8-10 minút v závislosti na druhu KZ

a jej zložení. Počas tejto doby sa mieša jedna výrobná dávka - 2000 kg. Podľa VP sa

do niektorých KZ priamo do miešačky počas miešania pridáva melasa, tuk / olej (krok 10,

42

11). V takomto prípade sa linka automaticky zablokuje a odblokovanie

je možné iba po potvrdení pridania látky do miešačky.

13. Vyrobená KZ sa dopravnými cestami dostáva do zásobníka pod miešačkou a odtiaľ je

dopravovaná dopravnými cestami do zásobníkov podľa jej ďalšej úpravy.

14. Doprava do zásobníkov je riadená podľa ďalšieho spracovania KZ: buď sa expeduje

ako voľne ložená, buď sa navrecuje alebo sa granuluje.

Obr. 6

43

1. Zostavenie receptúry

2. Zostavenie VP

3. Prevoz suroviny do VKZ

4. Umiestnenie do zásobníkov

5. Navažovanie surovín na šrotovanie

6. Šrotovanie / miaganie

P1

Z

P1

7. Navažovanie mäkkých surovín

8. Navažovanie technologického premixu a liečiva

12. Miešanie KZ

Odber vzoriek

13. Zásobník pod miešačkou

14. Doprava do zásobníkov

?

9. Ručný násyp premixu a liečiva

11. Pridávanie melasy

10. Nastrekovanie oleja a živ. tuku

15. Zásobníky nad granulátorom

24. Expedičné zásobníky 1.

Obr. 6 - pokračovanie

Technologická schéma VKZ

4.2 Politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

4.2.1 Poučenie zamestnancov na pracoviskách z BOZP

Zamestnávateľ spoločnosť Liaharenský podnik Nitra, a.s. (ďalej len spoločnosť) podľa

§ 5 až § 10 zákona NR SR č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení

neskorších predpisov, je povinná v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

dodržiavať povinnosti stanovené zákonom NR SR č. 311/2001 Zákonníka práce v znení

neskorších predpisov.

1) Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní

opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane

zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

44

2) Všeobecné zásady prevencie sú:

a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,

b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania

pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,

c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,

d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými

opatreniami,

e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo

prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,

f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,

g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní

pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných

postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce,

namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,

h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných

prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných

podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych

opatrení,

i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

4.2.2 Práva a povinnosti zamestnancov

1) Zamestnanec má právo:

a) prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať

na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,

b) odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa

dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie,

alebo život alebo zdravie iných osôb.

2) Zamestnanec je povinný:

a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady

bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania

45

na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne

oboznámený,

b) spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť

v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo

orgánom dozoru,

c) vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné

látky a ostatné prostriedky v súlade s:

1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený,

2. poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej

spôsobilosti,

d) obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom, ktoré

ustanovujú osobitné predpisy, len ak má na ich obsluhu a vykonávanie osvedčenie

alebo preukaz a ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo vykonávanie

činnosti,

e) náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, nevyraďovať ich z prevádzky

a svojvoľne ich nemeniť,

f) používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky,

g) dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať

činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho

život alebo zdravie,

h) zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom

zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa

overovaniu jeho znalosti,

i) podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam, vo vzťahu k práci 6a),

j) oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby

bezpečnostnému technikovi, alebo autorizovanému bezpečnostnému technikovi

zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo

príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť

bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo

zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní,

k) nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách

a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk

a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce,

46

l) podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej

správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených

dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ

v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise,

m) dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,

n) zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.

3) Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa

a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je

výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je

s plnením týchto úloh zvyčajne spojené.

4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa primerane vzťahujú na štatutárny orgán zamestnávateľa,

ktorý je právnickou osobou, a na fyzickú osobu, ktorá je zamestnávateľom, ak

vykonávajú prácu osobne, a ustanovenia odseku 2 písm. a) až m) a odseku 3 sa primerane

vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

5) Vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie

potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných

povinností.

4.3 Všeobecné požiadavky na strojné zariadenie

1. Ku všetkým strojným a technickým zariadeniam musí byť k dispozícii technická

dokumentácia obsahujúca požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, požiarnej ochrany (PO) a hygieny.

2. Neoddeliteľnou súčasťou prevádzky strojných zariadení musí byť zabezpečenie

vykonávania ich kontrol, skúšok a revízií.

3. Zmeny na strojoch, technických zariadeniach a technológiách sa musia vyznačiť v ich

technickej dokumentácii a musia byť v súlade s platnými predpismi.

4. Pracoviská, stroje a technické zariadenia s nebezpečenstvom ohrozenia osôb musia

byť vybavené bezpečnostným označením, prípadne signalizačným zariadením.

47

5. Výrobné a prevádzkové priestory, pri ktorých v dôsledku výskytu horľavín a iných

médií je zvýšené nebezpečenstvo výbuchu a havárií, musia byť určené konkrétne

opatrenia na likvidáciu následkov výbuchu alebo havárie.

6. V miestach s nebezpečenstvom výbuchu alebo požiaru, musia byť všetky

vzduchotechnické zariadenia zhotovené z nehorľavých látok a v neskrátenej úprave

a trvalo udržiavané v prevádzkyschopnom stave. Do spoločného odsávacieho potrubia

sa nesmú odvádzať škodliviny, ktoré môžu po zmiešaní tvoriť nebezpečnú zmes,

prípadne vzájomnou reakciou narúšať vetracie zariadenia. Potrubie na odvod vzduchu

znehodnoteného škodlivinami musí byť tesné a pre prípad kondenzácie spádované

a odvodniteľné.

7. Pracovné priestory vnútri obilného sila musia byť osvetlené tak, aby prostredie

zodpovedalo druhu a nebezpečnosti vykonávanej práce. Komunikácie, pracoviská

a nebezpečné miesta musia byť po zotmení alebo znížení viditeľnosti osvetľované

dostatočne z umelých zdrojov.

Strojné a technické zariadenia:

Korčekové elevátory vysokovýkonné (od 32 t.hod-1 do 120 t.hod-1)

Redlery pre vodorovnú dopravu zrnín

Šnekové transportéry OŠK 250

Aspiratér

Aspiračný systém

Predčistička obilia a separátor

Ovládací panel v miestnosti velína sušiarne

Dopravné pásy

4.4 Školenie zamestnancov z BOZP

Pri nástupe do zamestnania musí byť zamestnanec riadne a preukázateľne

oboznámený s právnymi a ostatnými predpismi k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci s predvídateľnými rizikami svojej práce a zároveň s opatreniami na ochranu

pred pôsobením týchto rizík. Ustanovenie týchto predpisov včítane záväzných pokynov

zamestnávateľa musí dodržiavať pri svojej práci.

Vstupné školenie BOZP sa koná zásadne v prvý deň nástupu zamestnanca

48

do zamestnania a v obvyklom pracovnom čase.

4.4.1 Druhy školení a rozsah platnosti jednotlivých školení

1) Vstupné školenie z BOZP povinne absolvujú:

a) všetci novoprijatí zamestnanci do pracovného pomeru, bez rozdielu na pracovné

zaradenie,

b) novoprijatí zamestnanci do vedľajšieho pracovného pomeru, zamestnanci pracujúci

na základe dohôd o práci vykonávaných mimo pracovný pomer,

c) študenti zamestnávaní v rámci výchovy k povolaniu, iné osoby nastupujúce

do pracovného pomeru u zamestnávateľa ku krátkodobej výpomoci (brigádnici),

d) všetci zamestnanci zamestnávateľa, ktorí z rôznych dôvodov mali prestávku

v zamestnaní nepretržite v trvaní viac než 12 mesiacov,

e) všetci zamestnanci iných zamestnávateľov, ktorí na pracoviskách vykonávajú dočasné

práce na zmluvu a pod., alebo iné osoby zdržujúce sa s vedomím zamestnávateľa

na jeho pracoviskách, či priestoroch inak verejne neprístupných.

2) Vstupné školenie z BOZP na pracovnom mieste povinne absolvujú všetky osoby uvedené

v bode 1 písmen a) až d) a v primeranej miere aj pre osoby uvedené v bode 1 písmena e).

3) Periodické (opakované) školenia z BOZP povinne absolvujú všetci zamestnanci

v stanovených lehotách podľa pracovného zaradenia.

4) Mimoriadne, zvláštne a profesijné školenia z BOZP povinne absolvujú:

a) zamestnanci pri opätovnom nástupe na svoje pracovisko po pracovnom úraze, ktorý si

spôsobili vlastným zavinením, porušením bezpečnostných predpisov, alebo

po pracovnom úraze, ktorý si vyžiadal pracovnú neschopnosť dlhšiu ako 60

kalendárnych dní,

b) zamestnanci pri preradení na iné pracovisko (inú prácu), pri každej významnej zmene

pracovných postupov, technológií a pod.,

c) zamestnanci pred výkonom zvlášť nebezpečných prác,

d) vedúci zamestnanci podľa stanoveného zoznamu funkcií, zamestnanci v odborných

funkciách, pre ktoré je zvláštnym predpisom požadované osvedčenie vydávané

oprávnenými orgánmi na základe skúšky.

49

4.5 Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov

Zamestnávateľ spoločnosť Liaharenský podnik Nitra, a.s. (ďalej len spoločnosť) je

povinná poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života a zdravia,

bezplatne potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP), umývacie, čistiace

a dezinfekčné prostriedky, prípadne i ochranné nápoje.

Ochranné pracovné prostriedky sa poskytujú tam, kde si to vyžaduje ochrana

zamestnancov pred:

nebezpečím prekračovania prístupných koncentrácií škodlivín v pracovnom

ovzduší, vrátane nebezpečia havarijných výronov týchto škodlivín,

nebezpečím bezprostredného styku s látkami a s toxickými látkami dráždiacimi

a poškodzujúcimi pokožku sliznice,

fyzikálnymi škodlivinami osobitne tam, kde je nebezpečie prekračovania prípustných

hodnôt týchto škodlivín; pred nebezpečím úrazu,

ohrozením nadmerným teplom, chladom, vlhkom a striedaním teplôt a nepriaznivým

počasím,

nebezpečím úrazu,

nedodržaním bezpečnostných a hygienických predpisov, prípadne tam, kde to nariadia

orgány Štátneho odborného dozoru (ŠOD) alebo hygienickej služby,

vplyvmi pracovného prostredia proti mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu

odevu alebo obuvi.

4.5.1 Zoznam nárokov zamestnancov na poskytovanie osobných ochranných

pracovných prostriedkov na pracoviskách spoločnosti

Tab. 4

Vedúci zamestnanci

Pracovná funkcia Nárok na vybavenie OOPP Doba životnostivedúci prevádzkyadministratíva oblek keprový - dvojdielne montérky

tričko s krátkym rukávomprešívaný kabát 3/4 s kapucňouochranná čiapkarespiratorochranné rukavice koženépracovná obuv - kožená

6 mesiacov6 mesiacov24 mesiacov6 mesiacovPP2PP16 mesiacov

50

Tab. 5

Zamestnanci

Pracovná funkcia Nárok na vybavenie OOPP Doba životnostiskladníksilomajstervrátnikúdržbárobsluha MV

oblek keprový - dvojdielne montérkytričko s krátkym rukávomochranná čiapka so štítompracovná obuv – koženáprešívaný kabát 3/4 s kapucňouochranné rukavice koženéchránič sluchuochranné okuliare číreochranná prilbarespirator

6 mesiacov6 mesiacov6 mesiacov6 mesiacov24 mesiacovPP1PP4PP3PP4PP2

Tab. 6

Zamestnanci prevádzky

Pracovná funkcia Nárok na vybavenie OOPP Doba životnostilaborantka oblek keprový - dvojdielne montérky

(biele)tričko s krátkym rukávompracovná obuv – koženáprešívaný kabát 3/4 s kapucňouochranné rukavice koženéochranné okuliare číre

6 mesiacov

6 mesiacov6 mesiacov24 mesiacovPP5PP3

PP1 podľa potreby (doba životnosti poskytovaného OOPP), tzn. vzhľadom na skutočnosť, že

ochranný pracovný prostriedok je používaný len občasne je doporučená doba životnosti do 3

mesiacov max., tzn., výrobcom stanovená doporučená životnosť príslušného OOPP.

PP2 doporučená doba životnosti do 24 mesiacov max.

PP3 doporučená doba životnosti do 36 mesiacov max.

PP4 doporučená doba životnosti do 36 mesiacov max.

PP5 doporučená doba životnosti do 2 mesiacov max.

Názov a typ OOPP

Dátum výroby Exp. doba Pridelené

dňa Podpis*) Poučenie vykonal**)

*) Podpis zamestnanca, ktorému sa OOPP prideľuje.**) Meno, priezvisko a podpis zamestnanca, ktorý vykonal poučenie o používaní OOPP.

51

Obr. 7

Vzorová tabuľka pridelených OOPP zamestnancovi spoločnosti

4.6 Audit bezpečnosti Liaharenskeho podniku a. s. – prevádzka Vráble

Plánovaný audit bezpečnosti v Liaharenskom podniku a. s. – prevádzka Vráble

nariadil riaditeľ spoločnosti Ing. František Moravčík CSc., nakoľko sa tieto audity ohľadom

bezpečnosti vykonávajú postupne vo všetkých prevádzkach danej spoločnosti, za účelom

kontrolovania bezpečnosti a dodržiavania bezpečnostných predpisov na daných pracoviskách.

Zameranie daného auditu, v prevádzke Vráble, bolo na bezpečnosť a ochranu zdravia

pri práci zamestnancov vykonávajúcich manuálnu prácu pri obsluhe poloautomatických

strojov, nakoľko prevažná časť výroby kŕmnych zmesí ako aj sušenie obilnín je

plnoautomatizované pomocou plnoautomatizovaných prístrojov, obsluhovaných z jedného

centrálneho miesta výrobne. Všetky tieto stroje výrobne kŕmnych zmesí a stroje sušiarne sila

podliehajú pravidelným kontrolám, ako aj pravidelným údržbárskym činnostiam, pričom

musia spĺňať požadované predpisy. Všetky tieto činnosti sú zahrnuté v samostatnej

dokumentácii, ktorej hlavná časť sa nachádza aj v predchádzajúcej časti dokumentu auditu

bezpečnosti. Tieto stroje pri kontrole spĺňali požadované kritériá, preto hlavná časť auditu

bola zameraná na vykonávané manuálne činnosti zamestnancami pri obsluhe

poloautomatizovaných strojov.

Prvým krokom vykonania auditu bolo určenie si cieľa auditu a následné zostavenie

audítorského tímu. Cieľom auditu, ako už bolo spomenuté, bolo zaznamenanie

a vyhodnotenie manuálnych prác zamestnancami firmy pri obsluhe strojov. Zostavením

audítorského tímu bol poverený externý zamestnanec – Bc. Miroslav Bottka, ktorého

zostavením audítorského tímu poveril riaditeľ spoločnosti Ing. František Moravčík CSc.

Po zostavení tímu a určení si cieľa bolo treba zostaviť program auditu, sprístupniť

audítorskému tímu požadované dokumenty potrebné na vykonanie auditu a následne

zhodnotiť bezpečnosť vykonávaných pracovných úkonov. Vyhodnotenie bezpečnosti

pri vykonávaní pracovných činností sa uskutočňovalo najskôr pomocou odpovedí na otázky

auditu bezpečnosti. Následne sa navrhli opatrenia potrebné na zníženie možných

vyskytujúcich sa rizík. Potom sa aplikovali audítorské metódy bezpečnosti na určenie

možných rizík a posúdenia vhodnosti vykonávanej práce (metóda FMEA a Komplexná

metóda posúdenia rizika na pracovnom mieste).

Konečnou fázou auditu bolo vypracovanie záverečnej správy auditu bezpečnosti.

52

Príprava a realizácia auditu bezpečnosti:

Zadávateľ úloh v rámci auditu musí definovať:

objekt, kde sa má audit vykonať (sídlo auditovanej firmy),

cieľ, ktorý sa má pomocou auditu dosiahnuť,

termín, kedy sa má audit vykonať,

audítora – audítorský tím.

Vypracovanie plánu auditu.

Návrh otázok auditu.

Vypracovanie dotazníka auditu.

Vypracovanie návrhu opatrení.

Aplikácia audítorských metód.

Vypracovanie záverečnej správy a zhodnotenia auditu.

4.6.1 Plán auditu

1) Číslo auditu: 03/01 (poradové číslo auditovanej

prevádzky/číslo auditu v danej prevádzke).

2) Druh auditu: plánovaný audit bezpečnosti (zameranie

BOZP).

3) Podklady k auditu: firemné smernice - BOZP, PO, OOPP;

Prevádzkovo bezpečnostné predpisy

pre prevádzku, obsluhu a údržbu; Technické

dokumentácie jednotlivých technických

zariadení; Požiarny evakuačný plán firmy.

4) Účel/cieľ auditu: zaznamenanie a vyhodnotenie manuálnych

prác zamestnancami firmy pri obsluhe strojov.

5) Auditovaná jednotka: Výrobňa kŕmnych zmesí.

6) Vedúci auditovanej jednotky: vedúci VKZ – Anna Džiubová.

7) Audítorský tím: vedúci audítorského tímu – Bc. Miroslav

Bottka, bezpečnostný technik firmy – Ján

Tóth.

8) Termín auditu: 40. – 41. týždeň.

9) Spracoval: Bc. Miroslav Bottka

53

10) Schválil: riaditeľ spoločnosti - Ing. František Moravčík

CSc.

4.6.2 Otázky auditu

1. Ako bol pracovník oboznámený o obsluhe stroja?

2. Vie kde sa daný stroj núdzovo vypína?

3. Vie kde sa nachádzajú návody na obsluhu stroja?

4. Ako bol pracovník zaškolený na výkon práce?

5. Bol pracovník zaškolený v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci?

6. Ako bol pracovník oboznámený so zásadami prvej pomoci?

7. Akým spôsobom bol pracovník oboznámený s návodom na obsluhu stroja?

8. Boli pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky pracovníkovi?

9. Ktoré OOPP pracovník skutočne používa?

10. Udržuje pracovník čistotu na pracovisku?

11. Vie kde sa nachádzajú hasiace prístroje v prípade výskytu požiaru na pracovisku?

12. Ako často vykonáva údržbu stroja?

4.6.3 Dotazník auditu

Na základe vypracovaných auditových otázok bol zostrojený dotazník pre obe

kontrolované pracoviská (obr. 6 body 8. a 9.). Ako prvý bol vypracovaný dotazník pre bod 8.

navažovanie technologického premixu a liečiva a druhý pre bod 9. ručný násyp premixu

a liečiva.

Tab. 7

Dotazník auditu 1

P.č. Otázka Hodnotenie (1-10) Poznámka

1.

Ako bol pracovník

oboznámený o obsluhe

stroja?

10 100%

Pracovník bol zaškolený

o obsluhe stroja.

2. Vie kde sa daný stroj 10 100% Pracovník vedel kde sa

54

núdzovo vypína? nachádza núdzový vypínač.

3.Vie kde sa nachádzajú

návody na obsluhu stroja?0 0%

Pracovník nevedel kde sa

nachádzajú návody.

4.Ako bol pracovník

zaškolený na výkon práce?10 100%

Pracovník absolvoval

školenie na výkon práce.

5.

Bol pracovník zaškolený

v oblasti bezpečnosti

a zdravia pri práci?

10 100%

Pracovník bol zaškolený

v oblasti BOZP.

6.

Ako bol pracovník

oboznámený so zásadami

prvej pomoci?

6 60%

Pracovník absolvoval

inštruktáž, ale neovládal

všetky zásady prvej pomoci.

7.

Akým spôsobom bol

pracovník oboznámený

s návodom na obsluhu

stroja?

10 100%

Pracovník bol oboznámený

s návodom na obsluhu stroja.

8.

Boli pridelené osobné

ochranné pracovné

prostriedky pracovníkovi?

10 100%

Pracovníkovi boli pridelené

všetky OOPP na výkon danej

práce.

9.

Ktoré OOPP pracovník

skutočne používa?6 60%

Pracovník používa pracovnú

obuv, odev, respirátor,

nepoužíva ochranné okuliare

a rukavice.

10.Udržuje pracovník čistotu na

pracovisku?9 90%

Pracovník upratuje po

každom dni svoje pracovisko.

11.

Vie kde sa nachádzajú

hasiace prístroje v prípade

výskytu požiaru na

pracovisku?

10 100%

Pracovník vie kde sa

nachádzajú hasiace prístroje

v prípade požiaru.

12.

Ako často vykonáva údržbu

stroja?10 100%

Údržba je vykonávaná

pravidelne osobou na to

určenou v pravidelných

intervaloch.

84,17%

55

Hodnotenie:

Prvé pracovisko možno vidieť na obrázku 8, kde sa nachádzajú prístroje (váhu

a odsávacie zariadenie), ktoré daný pracovník obsluhuje. Pracovník na tomto pracovisku spĺňa

predpísané požiadavky na výkon práce na 84,17%, preto je potrebné prijať a uskutočniť isté

nápravné opatrenia.

Obr. 8

Pracovisko 1 - navažovanie technologického premixu a liečiva

Tab. 8

Dotazník auditu 2

56

P.č. Otázka Hodnotenie (1-10) Poznámka

1.

Ako bol pracovník

oboznámený o obsluhe

stroja?

10 100%

Pracovník bol zaškolený

o obsluhe stroja.

2.Vie kde sa daný stroj

núdzovo vypína?10 100%

Pracovník vedel kde sa

nachádza núdzový vypínač.

3.Vie kde sa nachádzajú

návody na obsluhu stroja?10 100%

Pracovník vedel kde sa

nachádzajú návody.

4.Ako bol pracovník

zaškolený na výkon práce?10 100%

Pracovník absolvoval

školenie na výkon práce.

5.

Bol pracovník zaškolený

v oblasti bezpečnosti

a zdravia pri práci?

10 100%

Pracovník bol zaškolený

v oblasti BOZP.

6.

Ako bol pracovník

oboznámený so zásadami

prvej pomoci?

7 70%

Pracovník absolvoval

inštruktáž, ale neovládal

všetky zásady prvej pomoci.

7.

Akým spôsobom bol

pracovník oboznámený

s návodom na obsluhu

stroja?

0 0%

Pracovník nebol oboznámený

s návodom na obsluhu stroja.

8.

Boli pridelené osobné

ochranné pracovné

prostriedky pracovníkovi?

10 100%

Pracovníkovi boli pridelené

všetky OOPP na výkon danej

práce.

9.

Ktoré OOPP pracovník

skutočne používa?4 40%

Pracovník používa pracovnú

obuv, odev, nepoužíva

ochranné okuliare, rukavice,

respirátor.

10.Udržuje pracovník čistotu na

pracovisku?8 80%

Pracovník upratuje po

každom dni svoje pracovisko.

11.

Vie kde sa nachádzajú

hasiace prístroje v prípade

výskytu požiaru na

pracovisku?

10 100%

Pracovník vie kde sa

nachádzajú hasiace prístroje

v prípade požiaru.

57

12.

Ako často vykonáva údržbu

stroja?10 100%

Údržba je vykonávaná

pravidelne osobou na to

určenou v pravidelných

intervaloch.

82,50%

Hodnotenie:

Druhé pracovisko možno vidieť na obrázku 9, kde sa nachádza stroj (miešačka

premixov), ktorý daný pracovník obsluhuje. Pracovník na tomto pracovisku spĺňa predpísané

požiadavky na výkon práce na 82,50%, preto je potrebné prijať a uskutočniť isté nápravné

opatrenia.

Obr. 9

Pracovisko 2 - ručný násyp premixu a liečiva

4.6.4 Správa z auditu

58

Tab.9

Správa z auditu 1

P. č.

Popis zistených odchýliek, nedostatkov

Klasifikácia rizika (1-

10)Nápravné opatrenia Zodpovedný

1.Pracovník nevie kde sa

nachádzajú návody.2

Pracovníkovi musí byť

jasné kde sú návody.VVKZ

2.Pracovník neovláda všetky

zásady prvej pomoci.5

Pracovník by mal byť

opätovne preškolený

z poskytovania prvej

pomoci.

VVKZ

3.Pracovník nepoužíva

ochranné okuliare a rukavice.8

Pracovník by mal

používať všetky OOPP

bez výnimky (aj okuliare

a rukavice).

VVKZ

4.

Pracovník neupratuje po

každom dni svoje pracovisko

dostatočne.

3

Pracovník by mal lepšie

udržiavať čistotu na

pracovisku – zametá

podlahu, ale neodstraňuje

prach z ostatných častí

pracovného priestoru.

VVKZ

p. č. – poradové číslo; VVKZ – vedúci výroby kŕmnych zmesí;

Tab.10

Správa z auditu 2

P. č.

Popis zistených odchýliek, nedostatkov

Klasifikácia rizika (1-

10)Nápravné opatrenia Zodpovedný

1.Pracovník neovládal všetky

zásady prvej pomoci.5

Pracovník by mal byť

opätovne preškolený

z poskytovania prvej

pomoci.

VVKZ

2. Pracovník nebol oboznámený 3 Pracovníkovi musí byť VVKZ

59

s návodom na obsluhu stroja.sprístupnený návod na

obsluhu stroja.

3.Pracovník nepoužíva ochranné

okuliare, rukavice, respirátor.8

Pracovník by mal

používať všetky OOPP

bez výnimky (aj

okuliare, rukavice a

respirátor).

VVKZ

4.

Pracovník neupratuje po

každom dni svoje pracovisko

dostatočne.

3

Pracovník by mal lepšie

udržiavať čistotu na

pracovisku – zametá

podlahu, ale

neodstraňuje prach

z ostatných častí

pracovného priestoru.

VVKZ

p. č. – poradové číslo; VVKZ – vedúci výroby kŕmnych zmesí;

4.6.5 Aplikácie auditných metód

Aplikáciou metódy FMEA a komplexnej metódy sme zisťovali aké riziká majú vplyv

na výrobu a bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov. Následne tieto dve metódy

zhodnotíme a porovnáme ich výsledné zistenia.

4.6.5.1 Metóda FMEA

Pri aplikovaní metódy FMEA sme najskôr určovali riziká potenciálnych chýb, ktoré sa

môžu vyskytnúť pri práci na stroji a plnení pracovnej funkcie, tie ktoré majú priamy vplyv

na kvalitu vyrábaných kŕmnych zmesí. Potom sa vypracovala ďalšia tabuľka FMEA, ktorá

popisuje možné riziká, ktoré priamo ohrozujú pracovníka, takže má priamy humánny

charakter, nepopisuje žiaden iný subjekt.

Pri prvej FMEA (boli popisované samostatne dve pracoviská) sme kvalitatívne

popísali možné riziká a ich dôsledky, ako aj kvantitatívne vyčíslili možnú mieru rizika – RPN,

ktorá nám vznikne po prenásobení hodnôt závažnosti, výskytu a odhaliteľnosti. Tieto hodnoty

sme stanovili na základe subjektívneho hodnotenia skupinou špecializovaných pracovníkov

(bezpečnostný technik podniku, dlhoročný pracovník pracujúci na danom stroji, vedúci

60

audítorského tímu – Bc. Miroslav Bottka, vedúci výrobne kŕmnych zmesí). Miera rizika RPN

nám určila hodnotu možného rizika, ktoré môže nastať pri danej práci. Ak boli tieto hodnoty

privysoké bolo nutné uskutočniť nápravné opatrenia.

Pri druhej FMEA (boli hodnotené obidve pracovné činnosti súčasne na základe

podobnej pracovnej náplne) sme kvalitatívne opísali možné riziká a ich dôsledky, ku ktorým

môže dôjsť pri nedodržiavaní pracovných predpisov o používaní osobných ochranných

pracovných pomôcok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Následne sa takisto prijali

zlepšujúce opatrenie na zníženie vzniku týchto negatívnych javov.

Postup FMEA:

Určenie možných ohrození

Určenie dôsledkov týchto ohrození

Hľadanie a zisťovanie príčin vzniku chyby (ohrozenia)

Určenie závažnosti, výskytu a odhaliteľnosti chýb

Vyčíslenie miery rizika RPN

Určenie poradia chýb podľa RPN

Navrhnutie nápravných opatrení

Určenie závažnosti, výskytu a odhaliteľnosti chýb po aplikácii nápravných opatrení

Vyčíslenie miery rizika RPN po aplikácii nápravných opatrení

Určenie poradie chýb podľa RPN po aplikácii nápravných opatrení

Zhodnotenie FMEA

61

62

Tab. 11

FMEA pracovisko 1

63

Tab. 12

FMEA pracovisko 2

64

RPN = ZxVxO; (7)

Zhodnotenie FMEA pre pracovníkov obsluhujúcich pracovné stroje:

Pri prvom pracovníkovi pracujúcom na navažovaní premixov sme zistili, že existujú

dve možné ohrozenia, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu vyrábanej kŕmnej zmesi. Medzi

najvýznamnejšiu príčinu vzniku možného ohrozenia, ktorým bolo chybné navažovanie, sme

zaradili chybu pracovníka pri nesprávnom navažovaní. Tu sme dostali hodnotu 9,6 %, ktorá

však nepatrila medzi najvýznamnejšie chyby, no napriek tomu sa uskutočnili nápravné

opatrenia, ktoré znížili jednotlivé hodnoty RPN (miery rizík), medzi ktorými bola znížená aj

hodnota 9,6 % na hodnotu 3,2 %, takže nápravné opatrenia boli prijaté a uskutočnené správne.

Pri druhom pracovníkovi pracujúcom na nasýpaní premixov sa vyskytli takisto dve

možné ohrozenia. Tu však medzi najzávažnejšiu príčinu vzniku možného ohrozenia

zaraďujeme poruchu lopatiek miešačky, ktorej hodnota bola 12,6 %. Preto aj tu sa uskutočnili

a prijali nápravné opatrenia, ktoré znížili takmer všetky dané hodnoty RPN.

porucha n

apája

nia

poškoden

ie uka

zovateľa

skrat

v el. v

eden

í

chyba p

racovn

íka

znehodnoten

ie KZ

0.00%2.00%4.00%6.00%8.00%

10.00%12.00%

Navažovanie technologického premixu a liečiva

Series1

Obr. 10

Navažovanie technologického premixu a liečiva

65

porucha n

apája

nia mieš

ačky

porucha c

entrá

lneho so

ftvéru

porucha lo

patiek

mieš

ačky

skrat

v el. v

eden

í

chyba p

racovn

íka

znehodnoten

ie KZ

0.00%

4.00%

8.00%

12.00%

Ručný násyp premixu a liečiva

Series1

Obr. 11

Ručný násyp premixu a liečiva

Na predchádzajúcich obrázkoch (9 a 10) sú názorne zobrazené pôvodné percentuálne

hodnoty RPN – predtým ako boli prijaté nápravné opatrenia.

Tab. 13

FMEA zameraná na BOZP a používanie OOPP na oboch pracoviskách

P. č.

Možné ohrozenie

Príčina chyby

Prejav chyby

Dôsledok chyby

Nápravné opatrenia

Odhali-teľnosť Výskyt

1.

Ohrozenie života alebo zdravia pracovníka

Nepoužívanie respirátora

Vdychovanie škodlivých látok

Rôzne pľúcne ochorenia

Preškolenie o OOPP a BOZP

Veľká Malý

Nepoužívanie ochranných rukavíc

Porezanie - krvácanie

Rezné rany menej alebo viac závažné

Veľká Stredný

Nepoužívanie ochranných okuliarov

Svrbenie a pálenie očí

Rôzne chyby (poškode-nie) zraku

Veľká Malý

Nadmerné Bolesti Poškodenie Stredná Častý

66

zaťažovanie pri práci s bremenami

chrbtice, únava

chrbtice a medzi-stavcových platničiek

až malá

Nepoužívanie chráničov na uši

Bolesti hlavy a uší

Poškodenie sluchu Stredná Malý

Porucha odsávacieho zariadenia

Nefunkčnosť odsávania

Poškodenie zraku, sluchu a sťažené dýchanie

Veľká Malý

Zhodnotenie FMEA zameranú na BOZP a používanie OOPP na oboch pracoviskách:

Pri tomto druhu ohrozenia (ohrozenie života alebo zdravia pracovníka) sme použili iný

štýl metódy FMEA. Dané možné ohrozenie a z neho vyplývajúce príčiny sme nepopisovali

kvantitatívne, ale iba kvalitatívne, nakoľko sa jedná o humánny charakter metódy FMEA, kde

nie je možné vyčísliť mieru rizika a priradiť jej určitú hodnotu. Preto nebola ani určovaná

závažnosť jednotlivých chýb, lebo každé zranenie človeka má svoje špecifiká a nedá sa presne

stanoviť jeho závažnosť – má výrazne individuálny charakter.

4.6.5.2 Komplexná metóda posúdenia rizika na pracovnom mieste

Pri komplexnej metóde sme hodnotili obidve pracoviská a pracovníkov súčasne

na základe podobnosti vykonávanej práce a pracoviska. Táto metóda využíva kvalitatívny

popis a kvantitatívne hodnotenie jednotlivých rizík. Ako prvé sme pri danej metóde

posudzovali riziko spôsobené zariadením. Pre jednotlivé faktory sme stanovili hodnoty, ktoré

sme následne podľa príslušného vzorca vynásobili a dostali sme konečnú hodnotu rizika

spôsobeného zariadením.

Podobne sme postupovali aj pri vplyve prostredia a spôsobilosti osoby zvládnuť

riziko. Konečnú hodnotu rizika vyplývajúceho z pracovného procesu sme stanovili podľa

príslušného vzorca (11).

Tab. 14

Posúdenie rizika spôsobené zariadením (stroja)

Posúdenie rizika spôsobené zariadením (stroja)

Návrh hodnotenia Konečná hodnota

1. Určenie možných škôd 1 - 10 S =5Úraz porezaním – rezná rana.

67

2. Expozícia ohrozenia 1 - 2 Ex =1,5Často sa opakujúca expozícia.3. Pravdepodobnosť výskytu 0,5 – 1,5 Wa =0,5Malá pravdepodobnosť výskytu nehody.4. Možnosť predvádzania alebo minimalizovania škody 0,5 - 1 Ve =0,5

Veľká (používaním bezpečnostných rukávov).

Konečné hodnotenie faktoru zariadenie:

M = S x Ex x Wa x Ve (8)

5x1,5x0,5x0,5=1,875

Tab. 15

Hodnotenie vplyvu prostredia

Hodnotenie vplyvu prostredia

Návrh hodnotenia Konečná hodnota

1. Usporiadanie prac. miesta a zóny zásahov 0,5 – 1 Ua =0,8

Tesné a nezodpovedajúce pracovné priestory.2. Pracovné prostredie 0,3 – 0,6 Ub =0,6Rušivý hluk, zaťažujúca klíma (prach).3. Iné zaťaženia 0,2 – 0,4 Uc =0,4Ťažké telesné zaťaženie (dvíhanie bremien).

Konečné hodnotenie faktoru prostredie:

U = Ua + Ub + Uc (9)

0,8+0,6+0,4=1,8

Tab. 16

Spôsobilosť osoby zvládnuť riziko

Spôsobilosť osoby zvládnuť riziko

Návrh hodnotenia Konečná hodnota

1. Kvalifikácia osoby 0 – 10 Q =8

Odborne kvalifikovaná, vzdelaná alebo skúsená.2. Fyzické a psychické faktory 0 – 3 φ =3

Vhodná psychologická spôsobilosť osoby na zodpovednú prácu.3. Organizácia práce 0 - 5 O =4Formalizujúci a použitý písomný pracovný príkaz, predpis, ktorý bezpečne zaúčinkuje.

68

Konečné hodnotenie faktoru osoba:

P = Q + φ + O (10)

8+3+4=15

Konečná výsledná hodnota akceptovateľnosti rizika sa potom následne vypočíta podľa

vzorca:

R = M x U – P x (M/30) =1,875*1,8-15*(1,875/30)=2,4375 (11)

Prijateľné R Neprijateľné R

0 10 60

Porovnateľnou hodnotou M/30 sa berie do úvahy, či je významná spôsobilosť osoby

zvládnuť riziko pri jeho zvýšenej úrovni.

Výsledné riziká vyhodnocované komplexnou metódou pri oboch pracovníkoch

hodnotíme ako prijateľné, pretože neprekračujú stanovenú hranicu 10, ktorá predstavuje

pomyseľnú hranicu prijateľnosti daného rizika vyplývajúceho z výkonu práce.

69

5 Návrh na využitie výsledkov

Práca sa zaoberá auditom bezpečnosti v Liaharenskom podniku a. s. – prevádzka

Vráble. Sú tu rozoberané otázky bezpečnosti pri práci a s tým súvisiace riziká, vyplývajúce

z pracovných činností v tomto podniku, preto má práca výrazne aplikačný charakter. Možno

ju však využiť nielen ako správu z auditu na konkrétny podnik, ale môže poskytovať návod aj

na ostatné výrobné podniky, či už s podobným alebo iným zameraním výroby.

Okrem iného práca uvádza presný postup vykonania auditu bezpečnosti, postup

aplikácie auditných metód, kde sú dané metódy popísané. Sú tu spomínané a určené všetky

legislatívne podmienky v oblasti BOZP a OOPP, ako aj postup akým majú byť zamestnanci

s týmito predpismi oboznamovaní a preškolovaní.

Celkový význam práce, auditu bezpečnosti, spočíva vo zvyšovaní bezpečnosti práce

na jednotlivých pracoviskách výrobných podnikov, a tým zároveň k znižovaniu možných

rizík nebezpečenstva úrazu. Pri pravidelne vykonávaných bezpečnostných auditoch dochádza

k neustálemu zvyšovaniu úrovne bezpečnosti, čím si daný podnik okrem plnenia

legislatívnych požiadaviek buduje aj dobrý imidž v oblasti bezpečnosti práce.

70

6 Záver

V práci sme dosiahli úspešne vykonať audit bezpečnosti Liaharenského podniku a. s. –

prevádzky Vráble. Tento audit možno hodnotiť ako úspešný, pretože boli splnené všetky

požiadavky kladené na bezpečnosť pri práci, ako aj všetky právne a legislatívne požiadavky,

ktoré musia byť splnené pri prevádzkovaní akéhokoľvek podniku. Legislatíva podniku

v oblasti bezpečnosti sa opiera najmä o zákon NR SR č. 124/2006 a o príslušné normy ISO.

Pri samotnom audite boli použité tri typy identifikovania a hodnotenia možných rizík

vyskytujúcich sa pri pracovných činnostiach obsluhujúcich poloautomatizované stroje, a to

formou dotazníka auditu, metódou FMEA a Komplexnou metódou. Dotazníkom sme zistili,

že obidve posudzované pracoviská, navažovanie premixu a ručný násyp premixu, spĺňajú

požiadavky pracovných činností na vyše 80 %, a preto sa odporučili isté nápravné opatrenia

na zvýšenie tejto hodnoty, aj keď táto hodnota nepatrila medzi kritické.

Metóda FMEA nám pri posudzovaní vzájomnej interakcie pracovníka s obsluhujúcim

strojom určila možné riziká vyplývajúce z pracovnej činnosti a vyčíslila mieru rizika. Medzi

najzávažnejšie, no nie kritické, sa zaradila miera rizika poruchy lopatiek miešačky, ktorej

hodnota bola 12,6 %. Po aplikovaní nápravných opatrení sa táto hodnota znížila na 7,2 %.

Okrem tejto tabuľky FMEA bola zostrojená FMEA zameraná na BOZP a používanie OOPP

na oboch pracoviskách, ktorá mala čisto humánny charakter, a preto popisovala a hodnotila

možné riziká iba kvalitatívne. Tu sme zistili, že medzi najčastejšie pracovné ochorenia (úrazy)

patrí bolesť chrbtice, spôsobená manipuláciou s bremenami.

Komplexná metóda hodnotila celkovo všetky faktory vplývajúce na daný pracovný

proces ako vplyv zariadenia a z neho vyplývajúce riziká, vplyv prostredia a spôsobilosť osoby

(pracovníka) zvládnuť riziko. Takto bola pre každý jeden vplývajúci faktor určená hodnota

a výsledným vzorcom bola následne vypočítaná konečná hodnota akceptovateľnosti rizika,

ktorá bola 2,4375. Táto hodnota rizika patrila do hladiny akceptovateľného rizika.

Pri vzájomnom porovnaní auditných metód môžeme konštatovať, že ani jednou z nich

nebolo pracovné riziko preukázateľné ako kritické, preto sa navzájom tieto metódy

nevylučujú, ale naopak sa v istých špecifických prípadoch vzájomne dopĺňajú.

71

7 Zoznam použitej literatúry

1. HRUBEC, Jozef – VIRČÍKOVÁ, Edita. 2009. Integrovaný manažérsky systém. Nitra :

SPU, 2009. 543 s. ISBN 978-80-552-0231-0.

2. SINAY, Juraj a kol. 1997. Riziká technických zariadení, manažérstvo rizika. OTA, a.s.

Košice, 1997.

3. SINAY, Juraj – MAJER, Ivan. 2000. Manažment rizika II. TU Košice, Projekt

Tempus – phare IB, l999 – 2000.

4. ZELENÝ, Ján – SLOSIARIK, J. 2000. Manažérstvo rizika. TU Zvolen, 2000.

5. GAŠPARÍK, Jozef. 2007. Audit integrovaného manažérskeho systému (IMS)

v organizácii v zmysle požiadaviek STN EN ISO19 011:2003. Bratislava : Slovenská

technická univerzita, 2007.

6. KOPČA, M. – BISTÁK, P. – LELÁK, J. – ŠÁLY, V. 2002. Bezpečnosť a ochrana

zdravia pri práci. 2002. 101 s. ISBN 80-227-1809-2.

7. SINAY, J. – ORAVEC, M. – PAČAIOVÁ, M. 2001. Metódy posudzovania rizík.

Košice : Technická univerzita, 2001.

8. ORLÍKOVÁ, Simona. 2009. Audit systému manažérstva kvality : bakalárska práca.

Nitra : SPU, 2009. 50 s.

9. SEDMÁKOVÁ, Júlia. 2010. Audit bezpečnosti v danom podniku : diplomová práca.

Nitra : SPU, 2010. 60 s.

10. PAULIČEK, Tomáš. 2010. Audit bezpečnosti v danom podniku : diplomová práca.

Nitra : SPU, 2010. 62 s.

11. STN 010380: Manažérstvo rizika. (AS/NZS 4360: 1999).

12. STN IEC 60300-3-9 (010690): Manažérstvo spoľahlivosti. Návod na používanie.

Analýza rizika technických systémov, 2000.

13. OHSAS 18001: 2000. Systémy riadenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

14. Bezpečnosť a spoľahlivosť strojov. Princípy kolektívnej a osobnej ochrany

zamestnancov. 2009 [online], aktualizované 2009. [cit. 2010-12-15]. Dostupné na:

<http://www.tuzvo.sk/files/FEVT/katedry_fevt/kvtm/BSS_predn.4_Audit.pdf>.

15. Bezpečnostní audit. Když jistota o aktuálním reálném stavu je důležitá pro

rozhodování. 2003 [online], aktualizované 2003. [cit. 2010-12-15]. Dostupné na:

<http://www.rac.cz/rac/homepage.nsf/CZ/Download/$FILE/Datasheet

%20bezpečnostní%20audit%20CZ%20080516%20screen.pdf>.

72

16. Audit bezpečnosti. 2009 [online], aktualizované 2009. [cit. 2010-12-15]. Dostupné na:

<http://i3c.cz/stranky/32/audit-bezpecnosti/>.

17. Kvality produkcie. Interné audity systému manažérstva kvality v ponímaní normy EN

ISO 9001:2008. 2011 [online], aktualizované 2011. [cit. 2011-01-15]. Dostupné na:

<http://www.kvalitaprodukcie.info/interne-audity-systemu-manazerstva-kvality-v-

ponimani-normy-en-iso-90012008/>.

73