SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU1129967

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

BAKALÁRSKA PRÁCA

2011 Michaela Dírerová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ DÔSLEDKY

NEZAMESTNANOSTI VO VYBRANOM REGIÓNE

„PRIEVIDZA“

Bakalárska práca

Študijný program: Obchodné podnikanie

Študijný odbor: 6262700 Obchodné podnikanie

Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky

Školiteľ: Ing. Magdaléna Laurová, CSc.

Nitra 2011 Michaela Dírerová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Michaela Dírerová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Sociálne a ekonomické dôsledky nezamestnanosti vo vybranom regióne - Prievidza“

vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 9. mája 2011

Michaela Dírerová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Magdaléne Laurovej, CSc. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej

práce.

ABSTRAKT

Nezamestnanosť je jav, ktorý sprevádza vývoj trhovej ekonomiky a ktorý sa prejavuje

rôznou intenzitou tak v rámci Slovenska, ako aj v rámci okresu Prievidza. Obsahom

bakalárskej práce je teda stále viac a viac diskutovaná téma nezamestnanosti.

V bakalárskej práci, s názvom „Sociálne a ekonomické dôsledky nezamestnanosti vo

vybranom regióne“, sa oboznámime s vývojom nezamestnanosti v okrese Prievidza za

obdobie rokov 2008 – 2010. Cieľom bakalárskej práce je poukázať na sociálne

a ekonomické dôsledky nezamestnanosti v okrese Prievidza. V úvode práce

charakterizujeme nezamestnanosť z rôznych hľadísk a spomenieme tiež vplyv krízy na

vývoj nezamestnanosti. Oboznámime sa s podstatou nezamestnanosti na základe

poznatkov viacerých slovenských aj zahraničných autorov. V jadre práce si

priblížime okres Prievidza, jeho geografiu, demografiu, priemysel aj poľnohospodárstvo,

cestovný ruch a pod. Oboznámime sa s vybranými ukazovateľmi nezamestnanosti za roky

2008 – 2010 v okrese Prievidza a zameriame sa hlavne na štruktúru uchádzačov

o zamestnanie podľa pohlavia, veku, vzdelania, KZAM či doby evidencie. Na záver

zhrnieme zistené výsledky a navrhneme možnosti riešenia nezamestnanosti.

Kľúčové slová:

- nezamestnanosť

- uchádzači o zamestnanie

- miera nezamestnanosti

ABSTRACT

Unemployment is a phenomenon which accompanies the development of market

economy and which is reflected intensities in Slovakia, as well asi in Prievidza district.

Contents batchelor thesis is thus increasingly debated issue of unemployment.

In this batchelor work, entitled „Social and economic consequences of unemployment

in the selected region“ are familiar with the development of unemployment in the district

of Prievidza for the period 2008 -2010. Goal of this work is to highlight the social and

economic consequences of unemployment in the district of Prievidza. In the introduction

characterize various aspects of unemployment and also mention the impact of the crisis on

the evolution of unemployment. Become familiar with the nature of unemployment on the

basis of knowledge of many Slovak and foreign authors. The core work of the district of

Prievidza closer, its geography, demographics, industry, agriculture, tourism and so on.

Become familiar with selected indicators of unemployment for the year 2008 – 2010 in the

district of Prievidza, and focus mainly on the structure of job seekers by sex, age,

education, ISCO or time records. Finally, summarize the observed results and suggest

possible solution to unemployment.

Key words:

- unemployment

- job seekers

- rate of unemployment

OBSAH

ÚVOD...............................................................................................................................8

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA

AJ V ZAHRANIČÍ......................................................................................................10

2 CIEĽ PRÁCE..............................................................................................................20

3 METODIKA PRÁCE.................................................................................................21

4 VÝSLEDKY PRÁCE..................................................................................................23

4.1 Charakteristika okresu Prievidza.............................................................................23

4.2 Vývoj nezamestnanosti v okrese Prievidza za roky 2008 – 2010............................32

4.2.1 Štruktúra UoZ podľa pohlavia.........................................................................33

4.2.2 Štruktúra UoZ podľa veku...............................................................................34

4.2.3 Štruktúra UoZ podľa dosiahnutého podľa vzdelania.......................................36

4.2.4 Štruktúra UoZ podľa KZAM...........................................................................38

4.2.5 Štruktúra UoZ podľa doby evidencie...............................................................40

4.2.6 Znevýhodnené skupiny UoZ............................................................................41

4.3 Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti..................................................43

4.3.1 Ekonomické dôsledky nezamestnanosti...........................................................43

4.3.2 Sociálne dôsledky nezamestnanosti.................................................................44

4.4 SWOT analýza trhu práce v okrese Prievidza.........................................................45

4.5 Aktívne opatrenia trhu práce....................................................................................46

5 ZÁVER.........................................................................................................................50

5.1 Návrhy na využitie výsledkov.................................................................................51

6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY....................................................................52

7 PRÍLOHY....................................................................................................................54

ZOZNAM SKRATIEK

HDP hrubý domáci produkt

GDP gross domestic product

ÚPSVaR Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

NR SR Národná rada Slovenskej republiky

ČSR Československá republika

EAO ekonomicky aktívne obyvateľstvo

ENO Elektrárne Nováky

UoZ uchádzači o zamestnanie

Vzd. vzdelanie

KZAM klasifikácia zamestnaní

Z. z. Zbierka zákona

p. b. percentuálny bod

ZP zdravotne postihnutý

APTP aktívna politika trhu práce

ŠR štátny rozpočet

NR Národný projekt

ÚVOD

Prirodzeným javom a súčasťou demokratickej spoločnosti založenej na trhovom

hospodárstve je nezamestnanosť. S termínom nezamestnanosť sa stretávame

v každodennom živote, či už sa o nej dozvedáme z rôznych médií alebo sa dotýka priamo

nás. Dalo by sa povedať, že nezamestnanosť nás jednoducho sprevádza na každom

kroku.

Nezamestnanosť je jedna z dôležitých makroekonomických veličín. Podľa všeobecne

platných poučiek, je nezamestnanosť sociálno-ekonomický jav, ktorý vzniká vtedy, ak je

na trhu práce skupina práceschopného obyvateľstva, ktorá nepracuje, ale o prácu má

záujem. Nezamestnanosť ako sociálno-ekonomický jav sa v značnom rozsahu nachádza

v každej ekonomike, sprevádza vždy vývoj trhového hospodárstva a je súčasne javom,

ktorý so sebou prináša negatívne ekonomické a sociálne dôsledky. Nezamestnanosť kráča

ruka v ruke s infláciou, znižuje HDP, zapríčiňuje pokles dôchodkov, dopytu a zhoršuje

využitie zdrojov.

Nezamestnanosť je v početných prípadoch značne ťažko riešiteľná situácia, do ktorej

sa môže dostať nie len jednotlivec, ale aj celé regióny. Veľké množstvo ľudí je na

zamestnaní závislých. Ak sa na nezamestnanosť pozeráme zo širšieho pohľadu,

nachádzame rôzne druhy nezamestnanosti. Je dôležité spomenúť tých nezamestnaných,

ktorým sa z  rôznych príčin nechce pracovať. Stačí im, že dostanú podporu v

nezamestnanosti. Ďalšiu časť nezamestnanosti tvoria ľudia, ktorí sú na nevhodnom mieste

a majú nevhodnú kvalifikáciu. Je to hlavne v regiónoch, kde žije veľa ľudí a je málo

pracovných príležitostí. V takýchto regiónoch nie je nezamestnanosť ničím výnimočným,

naopak nezamestnanosť je tu bežným javom. Regióny, kde je vysoká nezamestnanosť totiž

ponúkajú aj zamestnaným ľuďom nižšie platy, ako by mohli zarobiť niekde inde. Niektorí

kvalifikovaní ľudia zase nemajú záujem pracovať v menších mestách či regiónoch, pretože

pracovné miesta, ktoré sú tam k dispozícii, nie sú pre nich dostatočne atraktívne. Avšak,

v takomto prípade sa región nezačne rozvíjať a pracovné miesta sa nebudú vytvárať, ale

práve naopak, budú zanikať.

Ešte nedávno nás všetkých potrápila ekonomická kríza, ktorá spôsobila výrazné

zvýšenie nezamestnanosti. Táto kríza prepísala dejiny vývoja nezamestnanosti na

Slovensku. Niektoré regióny boli závislé na pracovných miestach veľkých korporácií.

Spomínaná kríza, ale zapríčinila, že tieto korporácie začali prepúšťať alebo začali zanikať a

to spôsobilo veľké problémy. Začali pribúdať nezamestnaní, ľudia nemali dostatok financií

a to sa prejavilo aj na tržbách v obchodoch, ktoré začali postupne klesať. Ľudia začali

šetriť a preto ďalšie a ďalšie firmy stratili zdroj svojich príjmov. Nezamestnanosť sa

v niektorých regiónoch začala šíriť neuveriteľnou rýchlosťou.

Dnes sa už slovo kríza spomína čoraz menej a menej, no aj napriek tomu je

nezamestnanosť v niektorých regiónoch stále alarmujúco vysoká. Nájsť si prácu nie je

vôbec ľahké. Pomohlo by, keby štát pritiahol na slovenský trh investorov, nezamestnanosť

by začala ustupovať a HDP by sa zvyšovalo.

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA

AJ V ZAHRANIČÍ

Nezamestnanosť je v posledných rokoch veľmi diskutovaná téma, a preto sme mohli

štúdiom viacerých literárnych zdrojov nadobudnúť rôzne poznatky o nezamestnanosti.

URAMOVÁ, M. – LACOVÁ, Ž. – HRONEC, M. (2010)1 Uvádzajú

nezamestnanosť ako dôsledok nerovnováhy na trhu práce. Aj trh práce tak ako každý iný

trh je charakterizovaný ponukou a dopytom. Pôsobia tu rovnaké ekonomické zákony ako

na ktoromkoľvek inom trhu. Trhovú ponuku práce charakterizujú ako ponuku práce

všetkých ľudí v ekonomike pri danej mzdovej sadzbe, trhový dopyt ako dopyt po práci

všetkých firiem v ekonomike pri danej mzdovej sadzbe. Nezamestnanosť je teda

prirodzenou súčasťou ekonomických systémov fungujúcich na princípoch trhového

hospodárstva. Výrazne ovplyvňuje nie len nezamestnaných jednotlivcov, ale aj spoločnosť

ako celok.

Nezamestnanosť je predmetom skúmania viacerých vied ako napr. ekonómie,

psychológie, sociálnej politiky, sociálnej práce a  mnohých iných. Nezamestnanosť ako

ekonomická kategória má mikroekonomický a makroekonomický rozmer:

Mikroekonomický rozmer nezamestnanosti spočíva v tom, že negatívne vplýva na

jednotlivca, pre ktorého predstavuje stratu práce, výraznú redukciu jeho príjmov a zníženie

životného štandardu pre neho i jeho rodinu. Najzhubnejšie pôsobí dlhodobá

nezamestnanosť, ktorá vedie k strate profesijných zručností a k znehodnoteniu

dosiahnutého odborného vzdelania. Spôsobuje tiež spoločenskú izoláciu osoby, resp. aj

rodiny nezamestnaného. Nezamestnaní sa trápia fyzicky i psychicky, majú sociálne

i materiálne ťažkosti.

Makroekonomický rozmer nezamestnanosti sa spája s podstatou fungovania

ekonomiky ako jedného celku a s riešením otázky využívania všetkých disponibilných

zdrojov s cieľom produkovať statky a uspokojovať potreby obyvateľstva ako celku.

1URAMOVÁ, M. – LACOVÁ, Ž. – HRONEC, M. 2010. Makroekonómia 1. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2010. 275 s. ISBN 978-80-557-0043-4

Nevyužitie jedného zo zdrojov pracovných síl môže vystupovať v podobe nezamestnanosti

časti práceschopného obyvateľstva. (URAMOVÁ, M., 2005)2

Podľa VINCÚRA, P. (2001)3 je nezamestnanosť spojená s poklesom životnej úrovne.

Ani vysoký stupeň sociálneho zabezpečenia v nezamestnanosti nemôže kompenzovať

stratu zamestnania. Nezamestnanosť označuje ako prejav chorobnosti ekonomiky.

Ďalej uvádza, že keď sa v ekonomike nevytvára potrebný počet pracovných

príležitostí, predstavuje to stratu jedného z najdôležitejších ekonomických zdrojov. Túto

stratu možno podľa neho analyzovať na základe informácií o:

- nevyrobenej produkcii a službách, ktoré mohli byť vyrobené nezamestnanými,

- nákladoch na príspevok pre nezamestnaných,

- nákladoch na sociálnu záchrannú sieť,

- nákladoch na rekvalifikáciu pre tých, ktorí hľadajú prácu.

ARENDÁŠ, M. (2007)4 Uvádza, že oficiálna definícia nezamestnanosti vychádza

z delenia obyvateľstva na ekonomicky aktívne a ekonomicky neaktívne. Ekonomicky

aktívni sú ľudia, ktorí majú zamestnanie, alebo sú nezamestnaní, ale prácu si aktívne

hľadajú, alebo čakajú až sa budú môcť po dočasnom uvoľnení do práce vrátiť.

Ekonomicky neaktívni sú ľudia, ktorí nemajú zamestnanie a nemajú záujem prácu hľadať

a sú evidovaní na Úrade práce.

URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. (2009)5 Konštatujú podľa definície

Eurostatu, že za nezamestnaných sa považujú všetky osoby od 15 rokov a staršie (bez

hornej vekovej hranice), ktoré v sledovanom období súbežne splnili nasledujúce tri

podmienky:

- nemali prácu, t. j. nemali platené zamestnanie ani neboli samozamestnávatelia,

- aktívne hľadali prácu, t. j. registrovali sa na úrade práce alebo navštívili

súkromných sprostredkovateľov práce, hľadali prácu priamo v podnikoch,

využívali inzerciu, snažili sa založiť vlastnú firmu atď.,

2URAMOVÁ, M. 2005. Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta, 2005. ISBN 80-8033-057-63 VINCÚR, P. 2001. Hospodárska politika. Bratislava: SPRINT, 2001. 396 s. ISBN 80-88848-67-9 4 ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-75 URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. 2009. Makroekonómia 2. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. 120 s. ISBN 970-80-8083-728-0

- boli pripravení nastúpiť do práce, t. j. v priebehu referenčného obdobia boli

k dispozícií okamžite alebo najneskôr do 14 dní.

Pokiaľ osoby nespĺňajú aspoň jednu z troch uvedených podmienok, sú klasifikovaní ako

zamestnaní alebo ekonomicky neaktívni.

ARENDÁŠ, M. (2007)6 Vyjadruje nezamestnanosť a jej vývoj pomocou miery

nezamestnanosti (U), ako percentuálny podiel nezamestnaných na ekonomicky aktívnom

obyvateľstve:

U= počet nezamestnanýchekonomicky aktívneobyvateľstvo

×100

Podľa URAMOVEJ, M. – PITEKOVEJ, J. – PAĽU, J. (2009)7 má meranie

nezamestnanosti niektoré nedostatky: nepostihuje osoby, ktoré musia „nedobrovoľne“

pracovať na skrátený pracovný úväzok. Taktiež sa nedá presne evidovať sezónna

nezamestnanosť. V pracovnej sile nie sú zahrnuté osoby, ktoré nenašli v priebehu

referenčnej doby (4 týždne) prácu. Takisto štatistické zisťovanie údajov o nezamestnanosti

je v rôznych krajinách uskutočňované rôzne: na základe výberového zisťovania

reprezentatívneho súboru domácnosti či na základe údajov o voľných pracovných miestach

evidovaných na úradoch práce.

Prirodzenú mieru nezamestnanosti charakterizujú ako mieru, ktorá je konzistentná

s dlhodobou rovnováhou ekonomiky, keď ekonomika nereaguje na zmeny agregátneho

dopytu a nemení sa zamestnanosť, ani produkt.

Prirodzená miera nezamestnanosti je koncepcia ekonomickej aktivity, ktorú vyvinuli

Milton Friedman a Edmund Phelps v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a je

definovaná ako rovnovážna miera nezamestnanosti. Vyjadruje hypotetickú mieru

nezamestnanosti konzistentnú s dlhodobou úrovňou agregovanej produkcie. Je to miera

nezamestnanosti, pri ktorej je reálna mzda na úrovni zodpovedajúcej voľnému trhu a je pri

nej agregovaná ponuka práce v rovnováhe s agregovaným dopytom po práci. Pri

prirodzenej miere nezamestnanosti všetci tí, ktorí chcú pri existujúcej úrovni mzdy

6 ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-77 URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. 2009. Makroekonómia 2. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. 120 s. ISBN 970-80-8083-728-0

pracovať, si našli prácu, a teda predpokladá sa, že neexistuje nedobrovoľná

nezamestnanosť. Určitá dobrovoľná nezamestnanosť však zostáva, pretože niektoré

indivíduá si nehľadajú prácu, čakajúc na vyššiu mzdu alebo lepšie podmienky.

(MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V., 2010)8

Predstavuje „dlhodobo udržateľnú najvyššiu mieru zamestnanosti z hľadiska stability

vývoja cenovej úrovne a miezd.“ (VALACH, E., 2000, s. 107)9

Je úzko spojená s procesom inflácie. Ide o najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú

krajina môže udržať bez riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie. (LISÝ, J. a kol.,

1999, s. 70)10

11Substitučný vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou ukazuje Phillipsova krivka,

prvýkrát zostrojená A. W. Phillipsom. Phillips vo svojom diele ako prvý zdôvodnil tézu, že

čím nižšia je miera nezamestnanosti, tým vyššia je miera inflácie. V hlavnom prúde

modernej makroekonómie sa všeobecne vychádza z toho, že Phillipsova krivka

vyjadrujúca substitučný vzťah má klesajúci tvar iba v krátkom období. Pokiaľ ide o dlhé

obdobie, zvyčajne sa predpokladá, že Phillipsova krivka je vertikálna na úrovni prirodzenej

miery nezamestnanosti. 

MARTINCOVÁ, M. (2002)12 Vo svojej knihe obrazne hovorí, že prirodzená miera

je zlatý stred medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Je to úroveň,

pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku

nadbytočnej ponuky, pri ktorých tlaky na trhoch práce a výrobkov vedú k čoraz

rýchlejšiemu rastu miezd a cien. Vývoj inflácie významne ovplyvňuje hospodársku

politiku a teda prirodzená miera nezamestnanosti je tou najnižšou mierou nezamestnanosti,

ktorá sa dá trvalo udržať.

8 MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V. 2010. Makroekonomická analýza. 1. vyd. Bratislava: IuraEdition, 2010. 556 s. ISBN 978-80-8078-321-19 VALACH, E. 2000. Inflácia. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2000. s. 107. ISBN 80-8055-346-510 LISÝ, J. a kol. 1998. Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória. Bratislava: Iura Edition, 1998. s. 70. ISBN 80-88715-53-911 http://www.banky.sk/17121-sk/phillipsova-krivka-phillips-curve.php12 MARTINCOVÁ, M. 2002. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Bratislava: Iura Edition, 2002. 133 s. ISBN 80-8078-038-2

ARENDÁŠ, M. (2007)13 Vlády sa snažia dosahovať v krajine čo najnižšiu mieru

nezamestnanosti (politika plnej zamestnanosti), čím sa rozumie zamestnanosť na úrovni

prirodzenej miery nezamestnanosti. Vládne opatrenia môžu byť zamerané na odstránenie

prevahy ponuky práce nad dopytom po práci, a to znížením ponuky, alebo zvýšením

dopytu. Preto si vedome nekladú za cieľ dosiahnuť rast ekonomiky nad potencionálnym

GDP, alebo nezamestnanosť nižšiu ako prirodzená miera nezamestnanosti, čo by malo za

následok rast inflácie.

Percentuálne vyjadrenie prirodzenej miery nezamestnanosti nie je konštantné.

Prirodzená miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 4 až 6 %, niekde sa uvádzajú

hodnoty od 3 do 12 % nezamestnanosti. Prirodzená miera nezamestnanosti má tendenciu

k rastu (v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných

pracovných miest). Tento vývoj zapríčiňujú štrukturálne zmeny, vládna politika

a demografický vývoj.

Štrukturálne zmeny sú prejavom segmentácie trhu práce – profesijná ponuka práce

nezodpovedá štruktúre dopytu po práci. V súčasnosti štrukturálnu nezamestnanosť

vyvoláva hlavne rýchla frekvencia technologických inovácií a zmena v skladbe celkového

dopytu.

Vládna politika pôsobí na zvyšovanie prirodzenej miery nezamestnanosti

prostredníctvom vládnych transferových programov, ktoré majú za cieľ zmiernenie

dopadov nezamestnanosti prostredníctvom určovania minimálnej mzdy.

Demografické zmeny pôsobia na vývoj prirodzenej miery nezamestnanosti hlavne

zmenou štruktúry pracovnej sily, najmä v rastúcom podiele mladých ľudí a žien na

celkovom počte pracovných síl.

BIELIK, P. (2007)14 Úlohou štátu je vytváranie ekonomickej stability, čiže

kontrolovanie výkyvov hospodárskeho cyklu a spôsob ako im čeliť. Využívaním nástrojov

fiškálnej a monetárnej ekonomiky môžu vlády ovplyvňovať úroveň a tempá rastu

produktu, úroveň nezamestnanosti a infláciu v ekonomike.

KEŘKOVSKÝ, M. (2004)15 Uvádza, že ak by trh práce nebol regulovaný, nemusela

by (teoreticky) existovať nezamestnanosť. Na neregulovanom trhu práce by sa ustálila

rovnováha s rovnovážnou mzdou. Tá by však mohla byť niekedy tak nízka, že by nebola

13 ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-714 BIELIK, P. 2008. Podnikové hospodárstvo. 2. vyd. Nitra: SPU, 2008. ISBN 978-80-552-0010-115 KEŘKOSKÝ, M. 2004. Ekonomie pro strategické řízení. Teorie pro praxi. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2004. ISBN 80-7179-885-1

pre stranu ponuky prijateľná, preto vláda reguluje trh práce metódou cenovej podlahy vo

forme minimálnej mzdy. Čím vyššia minimálna mzda, tým vyššia nezamestnanosť.

Podobný vplyv majú na trh práce sociálne dávky. Ak sú vysoké „pracujúci“ prestávajú mať

o prácu záujem. Tiež súhlasí, že pri veľmi nízkej nezamestnanosti mávajú zamestnávatelia

problémy so získaním kvalitnej pracovnej sily.

Za hlavné príčiny nezamestnanosti považuje:

- zásahy štátu do fungovania trhu práce,

- nedostatok informácií o možnostiach zamestnania osôb hľadajúcich prácu,

- štrukturálny nesúlad ponuky a dopytu v jednotlivých segmentoch trhu práce,

- výkyvy dopytu a ponuky spôsobené cyklickým vývojom ekonomiky,

- sezónne výkyvy ponuky a dopytu,

- preferencie voľného času a poberanie sociálnych podpor pred zamestnaním.

Ďalej uvádza, že nezamestnanosť popri tom, že pre spoločnosť predstavuje nemalé

výdaje na sociálne dávky, má aj ďalšie významné negatívne spoločenské dôsledky. Je

preukázané, že pri raste nezamestnanosti o  1% rastie:

- Počet infarktov o 4,5 %

- Množstvo zhubných nádorov o 3 %

- Majetková kriminalita o 0,5 %.

Z hľadiska ekonomiky nezamestnanosť znamená stratu produkcie, príjmov

a plytvanie finančnými zdrojmi štátu. Nezamestnanosť zvyšuje deficit verejného rozpočtu.

Straty v daňovej oblasti a v oblasti sociálneho poistenia znižujú príjmovú stránku rozpočtu,

zatiaľ čo podpory v nezamestnanosti a sociálne dávky zaťažujú výdavkovú časť.

S nezamestnanosťou súvisí aj rast sociálnych problémov. (ČEJKOVÁ, M., 1998)16

Z hľadiska subjektu (jednotlivca, pracovnej sily) rozlišujeme nezamestnanosť

dobrovoľnú a nedobrovoľnú. Uvedené členenie vychádza z dejinného pohľadu na

nezamestnanosť, pri ktorom sa rozlišujú dva základné prístupy: neoklasický

a keynesovský.

16 ČEJKOVÁ, M. 1998. Úloha ľudského faktora v procese vytvárania zamestnanosti. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 1998. ISBN 80-8055-170-7

V neoklasickom poňatí existuje len dobrovoľná nezamestnanosť. Vzniká vtedy, keď

nezamestnaný nie je ochotný akceptovať existujúcu mzdovú sadzbu alebo pracovné

podmienky. Nezamestnaný hľadá prácu, ale za vyššiu mzdu, ako je mzda, ktorá na trhu

práce prevláda.

Keynesovo ponímanie vychádza z predpokladu nedokonale konkurenčného trhu práce

a rozlišuje dobrovoľnú a nedobrovoľnú nezamestnanosť. Z pohľadu Keynesovej

ekonomickej teórie nie je nedobrovoľná nezamestnanosť zapríčinená zo strany

nezamestnaných. Nezamestnaní v tomto prípade hľadajú prácu za takú mzdu, ktorá na trhu

práce prevláda. Časť z nich by bola ochotná pracovať aj za nižšiu mzdu, no nemôžu prácu

nájsť. Príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti sú nepružné mzdy, ktoré sú spôsobené

prekážkami, zabraňujúcimi ich poklesu. Jednou z nich bývajú napr. odbory, ktoré

presadzujú zvyšovanie miezd. Nedobrovoľná nezamestnanosť je zdrojom existenčných

ťažkostí, pocitu sklamania a beznádeje. Môže postihovať ľudí, ktorí nemajú dobré

alternatívne príležitosti, pretože rekvalifikácia alebo nájdenie iného zdroja obživy je pre

nich veľmi zložité. Príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti sa môže stať aj uzákonená

minimálna mzda. (HOLMAN, R., 2002)17

MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V. (2010)18 V knihe uvádzajú, že ekonomická

teória rozlišuje štyri typy nezamestnanosti: sezónnu, frikčnú, štrukturálnu a   cyklickú.

- Sezónna nezamestnanosť sa mení sezónne a pozorujeme ju hlavne v odvetviach,

ako sú maloobchod (pred Vianocami), stavebníctvo (spomaľuje sa v zimnom

období), turizmus (intenzívny v lete).

- Frikčná nezamestnanosť je spojená so životným cyklom ľudí, napríklad pri

zmene práce, ukončení školy, presťahovaní sa, po skončení rodičovskej dovolenky.

- Štrukturálna nezamestnanosť vzniká v dôsledku neustálych zmien v ekonomike,

ktoré sa prejavujú tým, že regionálna a profesijná štruktúra voľných pracovných

miest sa nezhodujú so štruktúrou disponibilných pracovných síl.

- Cyklická nezamestnanosť je dôsledkom nízkej ekonomickej aktivity a súvisí

s fázou recesie hospodárskeho cyklu. Keďže sa zvyšuje a klesá spolu s fluktuáciami

reálneho produktu okolo potenciálneho produktu, je v centre záujmu

17 HOLMAN, R. 2002. Ekonomie. Praha: C. H. Beck, 2002. ISBN 80-7179-681-618 MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V. 2010. Makroekonomická analýza. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2010. 556 s. ISBN 978-80-8078-321-1

makroekonómie. Pri plnej zamestnanosti je cyklická nezamestnanosť nulová (za

súčasnej prítomnosti iných druhov nezamestnanosti) a produkčná medzera je tiež

rovná nule.

Sezónna, frikčná a štrukturálna nezamestnanosť spolu generujú prirodzenú mieru

nezamestnanosti, ktorej úroveň je, v závislosti od konkrétnej ekonomiky, približne 6 %

a ekonomika funguje na úrovni potenciálneho produktu.

ARENDÁŠ, M. (2007)19 Uvádza, že existuje i tzv. skrytá nezamestnanosť a neúplná

zamestnanosť alebo nepravá nezamestnanosť. Skrytá nezamestnanosť je formou

nezamestnanosti, keď si nezamestnaná osoba nehľadá  prácu a ani sa ako nezamestnaná

neregistruje. Veľkú časť tejto skrytej nezamestnanosti tvoria obvykle vydaté ženy

a mládež. O skrytej nezamestnanosti sa tiež hovorí v prípade osôb s nízkou kvalifikáciou

alebo vysokým vekom, ktorí zostávajú pre tieto svoje charakteristiky neumiestnení a sú

odsúvaní mimo trh práce (patria sem napr. predčasné odchody do dôchodku).

Neúplná zamestnanosť alebo nepravá nezamestnanosť je tvorená pracovníkmi, ktorí musia

akceptovať prácu na znížený úväzok alebo prácu nevyužívajúcu plne ich schopnosti

a kvalifikáciu.

Relatívne menej závažným problémom je krátkodobá nezamestnanosť, ktorej trvanie

sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých týždňov. Avšak aj tento typ nezamestnanosti znamená

pre dotýkajúce sa subjekty ekonomickú a psychologickú záťaž, je nutné chápať ju ako síce

nepriaznivý, ale i tak nevyhnutný jav sprevádzajúci vývoj každej dynamickej, štrukturálne

premenlivej ekonomiky.

Veľmi závažným problémom je dlhodobá nezamestnanosť, za ktorú je obvykle

považovaná nezamestnanosť trvajúca dlhšie ako rok. V tomto prípade začínajú pôsobiť

niektoré faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú kvalifikáciu nezamestnaných osôb, ich

sociálnu pozíciu a psychiku. Nepriaznivo sú ovplyvnené aj rodiny nezamestnaných.

Dlhodobá nezamestnanosť pôsobí tiež na druhú stranu pracovného trhu – na potenciálnych

zamestnávateľov. Môžu napríklad usudzovať, že keď je človek dlhšiu dobu nezamestnaný,

klesá jeho chuť pracovať a znižuje sa jeho kvalifikácia. Dlhodobá nezamestnanosť je

niekedy vnímaná ako určitý signál, že uchádzač o zamestnanie je pravdepodobne pre

daného zamestnávateľa nevhodný. (VÁCLAV, J. a kol., 2010, s. 138)20

19 ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-8069-914-7

KREBS, V., (2007)21 vo svojej knihe poukazuje na ekonomické a sociálne dôsledky

nezamestnanosti nasledovne:

Ekonomické dôsledky sú spojené s tým, že ekonomika nevyrába toľko produkcie,

koľko je schopná vyrábať. Dochádza tak k mrhaniu spoločenskej práce. HDP je svojou

úrovňou pod hodnotou potenciálneho HDP. Straty sa dajú ekonomicky vyčísliť ako

náklady stagnácie (rozdiel medzi skutočným HDP a potenciálnym HDP). Prepad HDP

ovplyvňuje nie len rozvojové možnosti ekonomiky, ale aj možnosti sociálnych transferov.

Sociálne dôsledky sú spojené s dopadmi nezamestnanosti na sociálnu situáciu,

chovanie a postoje nezamestnaných (resp. ich rodín a domácností) a na spoločenský život.

Tieto dôsledky sú rozmanité svojím rozsahom aj dosahom, pretože nezamestnanosť sama

o sebe je rôzneho charakteru a samozrejme je jedincami aj rôzne pociťovaná a prežívaná.

Niekedy sa za ňou skrývajú ľudské tragédie, inokedy je sprevádzaná väčšími či menšími

negatívnymi následkami prejavujúcimi sa v rôznych oblastiach osobného aj spoločenského

života. Sociálne dôsledky sú samozrejme medzi sebou úzko podmienené a prepojené. Ako

najvýznamnejšie uvádza:

Vplyv na životnú úroveň

Nezamestnanosť znamená stratu pracovného príjmu a žiť len z podpory či sociálnych

dávok znamená vždy pokles životnej úrovne a značné finančné problémy pre

nezamestnaného a jeho rodinu. Prieskumy naznačujú, že príjmy z podpor nedosahujú ani

polovicu predošlých výdavkov. Ak nezamestnanosť trvá dlho, vedie to často k chudobe,

k redukcii sociálnych kontaktov a k sociálnemu vylúčeniu.

Vplyv na rodinu

Rodinu ako sociálnu inštitúciu ovplyvňuje nezamestnanosť nie len poklesom príjmu, ale aj

v mnohých ďalších oblastiach. Vedie napr. k narušeniu denných rodinných zvyklostí, mení

pozíciu a autoritu nezamestnaného v rodine, môže rozbiť partnerské vzťahy, ovplyvniť

manželstvá aj pôrodnosť (odkladanie manželstiev aj pôrodov), obmedzuje sociálne

kontakty rodiny atď.

Vplyv na štruktúru a vnímanie času

Nezamestnanosť narušuje obvyklý denný režim, časovú štruktúrou dňa a mení vnímanie

času. Čas pre nezamestnaných prestáva byť dôležitý, stráca svoj obsah a často je

naplňovaný nudou a pasívnymi alebo aj spoločensky nežiaducimi aktivitami (zabíjanie

času spánkom, neúčelným sledovaním televízie, kriminalita, alkoholizmus a pod.).

Vplyv na fyzické a psychické zdravie

Nezamestnanosť je pre mnoho ľudí vysoko traumatizujúca. Znamená aj stratu sociálneho

statusu, prestíže, ktorá je spojovaná s určitými osobnými charakteristikami a dispozíciami.

Vyvoláva v človeku pocity nepotrebnosti, neužitočnosti aj neschopnosti, vedie k strate

sebadôvery. Stres, ktorý z nezamestnanosti plynie, nie je často bez následkov na zdravie

jedincov. Výsledky niektorých prieskumov naznačujú, že so zmenou miery

nezamestnanosti sa často mení aj miera ochorení imunitného, cievneho,  mozgového a

kardiovaskulárneho systému a tiež miera psychických ochorení.

2 CIEĽ PRÁCE

Medzi najfrekventovanejšie pojmy dnešnej doby zaručene patrí nezamestnanosť. Trh

práce nie je spôsobilý vytvárať a ponúkať dostatok pracovných príležitostí, a preto čoraz

častejšie vystupuje do popredia otázka riešenia nezamestnanosti.

Cieľom bakalárskej práce je upriamiť pozornosť na štruktúru UoZ a sociálne

a ekonomické dôsledky nezamestnanosti v Prievidzskom okrese za obdobie rokov 2008 -

2010.

Nezamestnanosť podľa posledných štatistík neustále rastie, a preto nájsť si prácu je

veľmi ťažké. V dnešnej dobe prichádzajú o prácu aj ľudia, ktorí vedia a chcú pracovať. Je

to nepríjemný jav a len veľmi ťažko ho môžeme dopredu predvídať, alebo ho nejakým

spôsobom ovplyvniť.

Prácu sme rozdelili na viacero častí, v ktorých budeme krok za krokom rozoberať a

analyzovať tému nezamestnanosti, či už vo všeobecnosti alebo v konkrétnom okrese

Prievidza.

→ V prvej časti, s názvom súčasný stav riešenej problematiky doma aj v zahraničí,

definujeme nezamestnanosť, uvedieme jej sociálne a ekonomické dôsledky,

oboznámime sa s rôznymi druhmi nezamestnanosti na základe poznatkov

slovenských aj zahraničných autorov, ktorí danú problematiku rozoberajú vo

svojich knihách.

→ Druhá časť práce definuje cieľ bakalárskej práce.

→ V tretej časti – metodika práce – uvádzame metodické postupy použité pri

vypracovaní práce a pri výpočte ukazovateľov nezamestnanosti.

→ V štvrtej časti resp. vo vlastnej práci charakterizujeme okres Prievidza z hľadiska

geografie, demografie, poľnohospodárstva a priemyslu. Popíšeme vývoj

nezamestnanosti v okrese Prievidza za konkrétne roky 2008 – 2010 na základe

materiálov, ktoré sme získali z ÚPSVaR v Prievidzi a podkladov dostupných na

internete. Zameriame sa hlavne na štruktúru UoZ.

→ Na záver komplexne zhrnieme danú problematiku a navrhneme prípadné možné

riešenia nezamestnanosti v okrese Prievidza.

3 METODIKA PRÁCE

V bakalárskej práci sa sústreďujeme na štruktúru UoZ a skúmanie sociálnych

a ekonomických dôsledkov nezamestnanosti v okrese Prievidza.

Metódou zbierania a zároveň následného preštudovania názorov rôznych domácich aj

zahraničných autorov o danej téme sme získali náležité teoretické vedomosti nevyhnutné

na vypracovanie súčasného stavu riešenej problematiky doma aj v zahraničí.

Aby mohol byť cieľ práce, ktorý sme si predtým nadefinovali naplnený, bolo

rovnako potrebné získať a tiež podrobne preštudovať informácie o nezamestnanosti

v okrese Prievidza za roky 2008 - 2010. Ako hlavný zdroj nám poslúžil Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi s vysunutými pracoviskami v

Handlovej a Novákoch patrí počtom zamestnancov ku skupine najväčších úradov na

Slovensku poskytujúcich klientom služby vo sfére zamestnanosti a sociálnych vecí.

Vytvára kvalitný servis poskytovania služieb od poradenstva cez sprostredkovanie

zamestnania, analýzu potrieb evidovaných uchádzačov o zamestnanie a potrieb

zamestnávateľov až po kvalitnú prípravu na výberové konania.

Pri  vypracovaní bakalárskej práce sme sa tiež opierali o informácie uvedené

Štatistickým úradom SR.

Postup vypracovania bakalárskej práce:

1. Štúdium prístupnej domácej i zahraničnej literatúry zaoberajúcej sa  problematikou

bakalárskej práce

2. Vypracovanie získaných materiálov

3. Stanovenie cieľa práce

4. Zber informácií o nezamestnanosti v okrese Prievidza

5. Analýza získaných údajov

6. SWOT analýza trhu práce

7. Záver a návrhy na možné riešenie

Metodický postup výpočtu miery nezamestnanosti:

Percentuálne sa nezamestnanosť meria a vykazuje pomocou miery nezamestnanosti,

ktorá predstavuje podiel počtu nezamestnaných na celkovej pracovnej sile alebo

ekonomicky aktívnom obyvateľstve:

u=UL

×100 (% )

kde:

U – počet nezamestnaných,

L – pracovná sila, pričom L=E+U ,

E – počet zamestnaných.

Prirodzenú mieru nezamestnanosti (U*) vypočítame na základe vzťahu:

U∗¿ z( z+n )

×100 (% )

kde:

z – miera straty pracovných príležitostí,

n – miera straty nových pracovných príležitostí.

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu nezamestnaných v %

Miera nezamestnanosti= celkový počet registrovanch nezamestnanýchekonomicky aktívneobyvateľstvo

×100

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Charakteristika okresu Prievidza

Trenčiansky kraj

Trenčiansky kraj s rozlohou 4 502 km2 patrí medzi menšie kraje Slovenska

a rozprestiera sa v severozápadnej časti Slovenska. Západnú časť kraja tvorí štátna hranica

s Českou republikou, na juhu hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe

s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 sa člení

na 9 okresov, z ktorých rozlohou najväčším je okres Prievidza a najmenším okres

Myjava. Ďalšie okresy sú: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Nové Mesto nad Váhom,

Partizánske, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín.

Obr. 1 Mapa Trenčianskeho kraja

Zdroj: www.tic.sk/trenciansky-kraj-zoznam-okresov.html

Územie kraja sa rozprestiera na celkoch Vonkajších flyšových Karpát, Fatransko-

tatranskej oblasti, Podunajskej nížiny a pohorím Vtáčnik sem zasahuje aj Slovenské 20 VÁCLAV, J. a kol. 2010. Makroekonomie. Praha: Grada Publishing, a. s., 2010. s. 138. ISBN 978-80-247-3258-921 KREBS, V. a kol. 2007. Sociální politika. 4. vyd. Praha: ASPI, a. s., 2007. 504 s. ISBN 978-80-7357-276-1

27

Stredohorie.

Podľa počtu obyvateľov patrí Trenčiansky kraj medzi menšie kraje Slovenska. Stav

obyvateľstva v kraji k 31. 12 2009 dosiahol 599 214 osôb. Najviac obyvateľov, 56 514,

žije v krajskom meste Trenčín, ktoré však v porovnaní s inými krajskými mestami nie je

viditeľne dominantné mesto. Ďalšími väčšími mestami sú Prievidza s počtom obyvateľov

50 351 a Považská Bystrica so 41 697 obyvateľmi.

Z hľadiska ekonomickej štruktúry má Trenčiansky kraj priemyselno-

poľnohospodársky charakter. Podiel kraja na tvorbe hrubého domáceho produktu SR

v roku 2007 bol 10,3 %.

Historický vývoj okresu

Územie okresu Prievidza patrilo do Nitrianskej stolice a neskôr župy, okrem 8 obcí,

ktoré patrili do Tekovskej župy. Po vzniku 1. ČSR v r. 1923 vznikol okres Prievidza

približne v dnešnej podobe. Zmeny v rozlohe okresov nastali pri administratívnom členení

v r. 1949. Okres sa stal súčasťou Nitrianskeho kraja. Na juhozápade prešlo 9 obcí do

okresu Partizánske, Valaská Belá prešla do okresu Ilava a Nová Lehota prešla do okresu

Prievidza z okresu Žiar nad Hronom. V r. 1960 došlo k územnej administratívnej zmene.

Okres Prievidza prešiel do Stredoslovenského kraja a obce z okresov Partizánske a Ilava

boli pričlenené späť. Posledné územné členenie spôsobilo, že celý okres bol pričlenený do

Trenčianskeho kraja bez zmeny obcí a miest.

Geografické charakteristiky okresu

Okres Prievidza, nazývaný tiež horná Nitra, leží v Hornonitrianskej kotline, ktorá je

obklopená Strážovskými vrchmi zo západu, Malou Fatrou zo severu, Kremnickými vrchmi

a pohorím Vtáčnik z východu. Os územia tvorí rieka Nitra s prítokmi Nitrica a Handlovka.

Hornonitriansku kotlinu sčasti tvoria v nižších polohách dubové lesy a vo vyšších

polohách bukové, jedľové a smrekové porasty. Najvyšší bod územia, 1346 m n. m., je

vrchol Vtáčnika a najnižší bod, 201 m n. m., je v mieste, kde rieka Nitra opúšťa okres

Prievidza a prechádza do okresu Partizánske.

Geologickú stavbu územia okresu tvoria spraše a sprašové hliny, pozdĺž riek štrky,

piesky, hliny a v menšej časti íly, piesky, štrky, ílovce, pieskovce a slieňovce.

28

Okres Prievidza s výmerou územia 959,8 km2 je nepochybne jedným z najväčších

okresov Trenčianskeho kraja a pozostáva zo 4 miest ( Bojnice, Handlová, Nováky a

Prievidza ) a 48 obcí. Mesto Prievidza zaberá 43 062 775 m2, mesto Handlová zaberá

85 552 553 m2, mesto Nováky zaberá 19 293 330 m2 a mesto Bojnice zaberá 19 923 883 m2.

Do okresu Prievidza zasahujú 2 chránené krajinné oblasti Ponitrie a Strážovské

vrchy. Maloplošné chránené územia tvoria 4 národné prírodné rezervácie: Rokoš, Veľká

skala, Vtáčnik, Vyšehrad a 4 menšie: Biely Kameň, Buchlov, Makovište a Temešská skala.

Jedna národná prírodná pamiatka Prepoštská jaskyňa a 5 prírodných pamiatok Hradisko,

Kobylince, Končitá, Prielom Nitrice a Sivý Kameň.

Demografické predpoklady a obmedzenia

Počtom obyvateľov je Prievidza štvrtý najväčší okres Slovenska. Počet obyvateľov

okresu Prievidza k 31. decembru 2009 bol 139 627. Z toho bolo 69 062 mužov a 70 565

žien. Pred ním sú len okresy Nitra, Prešov a Žilina. Hustotou osídlenia výrazne prevyšuje

celoslovenský priemer. K 31. 12. 2009 bola hustota obyvateľov v okrese Prievidza 145

obyvateľov/km2. Počet obyvateľov okresu sa za posledných sledovaných 150 rokov zvýšil

takmer 3,5 krát, pričom sa zaznamenalo jedno obdobie výraznej stagnácie (1921 - 1950)

a jedno obdobie mimoriadne dynamického rozvoja (1950 - 1991). 

V okrese žije:

- 25,1 % obyvateľov v predproduktívnom veku,

- 59,2 % obyvateľov v produktívnom veku,

- 15,7 % v poproduktívnom veku.

Podľa národnostného zloženia žije v okrese:

- 97,6 % Slovákov,

- 0,8 % Čechov a Moravanov,

- 0,5 % Maďarov,

- 0,3 % Rómov a 0,8 % príslušníkov iných národností.

Vzdelanostná štruktúra: v okrese je 27,3 % obyvateľov so základným vzdelaním, 22

% s učňovským, 2,6 % so stredným odborným, 2,4 % so stredným všeobecným

29

s maturitou, 15,5 % so stredným odborným s maturitou a 4,6 % s vysokoškolským

vzdelaním.

Tab. 1 Obyvatelia okresu Prievidza k 31. 12. 2009 podľa obcí

Názov obce Spolu Muži Ženy

Bojnice 4920 2354 2566

Bystričany 1820 890 930

Chrenovec - Brusno 1366 681 685

Chvojnica 244 125 119

Cigeľ 1142 563 579

Čavoj 533 285 248

Čereňany 1755 885 870

Diviacka Nová Ves 1768 902 866

Diviaky nad Nitricou 1786 865 921

Dlžín 186 86 100

Dolné Vestenice 2636 1345 1291

Handlová 17654 8746 8908

Horná ves 1572 1036 536

Horné Vestenice 621 303 318

Jalovec 583 292 291

Kamenec pod vtáčnikom 1820 894 926

Kanianka 4134 2025 2109

Kľačno 1110 557 553

Kocurany 431 210 221

Kostolná Ves 480 230 250

Koš 1126 578 548

Lazany 1621 787 834

Lehota pod Vtáčnikom 3916 1963 1953

Liešťany 1227 611 616

Lipník 469 229 240

Malá Čausa 661 341 320

Malinová 888 448 440

30

Nedožery – Brezany 2079 1033 1046

Nevidzany 288 136 152

Nitrianske Pravno 3243 1555 1688

Nitrianske Rudno 1981 982 999

Nitrianske Sučany 1223 595 628

Nitrica 1239 621 618

Nováky 4418 2169 2249

Opatovce nad Nitrou 1448 724 724

Oslany 2397 1196 1201

Podhradie 330 157 173

Poluvsie 575 291 284

Poruba 1288 640 648

Pravenec 1261 641 620

Prievidza 50351 24639 25712

Radobica 543 275 268

Ráztočno 1273 615 658

Rudnianska Lehota 739 372 367

Sebedražie 1742 867 875

Seč 385 176 209

Šútovce 429 209 220

Temeš 268 131 137

Tužina 1237 624 613

Valaská Belá 2238 1122 1116

Veľká Čausa 454 227 227

Zemianske Kostoľany 1729 834 895Zdroj: www.statistics.sk, vlastné spracovanie

Prírodné zdroje a surovinová základňa

Okres Prievidza patrí k regiónom, ktorých sila ekonomiky je vysoko závislá na

prírodných zdrojoch. K najdôležitejším prírodným zdrojom patria ložiská hnedého uhlia a

lignitu, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a termálne minerálne zdroje.

Uhoľné ložiská v handlovsko - nováckej hnedouhoľnej pánve sú hlavnými ťažobnými

ložiskami v SR. Na produkcii uhlia v SR sa Hornonitrianske bane a.s. Prievidza podielajú

31

takmer 80 % a na výrobe triedených druhov uhlia až 90 %. Rozhodujúci podiel v štruktúre

ťažby má energetické uhlie spaľované v ENO Zemianske Kostoľany.

Mimo ložísk hnedého uhlia a lignitu sa na území okresu nachádzajú ďalšie

surovinové zdroje. Ich náleziská sú v týchto lokalitách: stavebný kameň - Horné Vestenice,

Horná Ves, Dolný Kamenec, Remata, Ráztočno; tehliarska hlina - Prievidza, Nitrianske

Pravno; štrkopiesky - Nitrianske Rudno, Valaská Belá.

Významným zdrojom v okrese sú termálne pramene nachádzajúce sa v Bojniciach a v

Chalmovej. Ich teplota sa pohybuje od 34 °C do 38 °C. Ich existencia má významný podiel

na rozvoji kúpeľníctva a cestovného ruchu v okrese.

Poľnohospodárstvo

Prírodné podmienky pre poľnohospodárstvo a jeho výrobné činnosti členia okres na

kotlinovú časť a na podhorské a horské polohy. Poľnohospodárska pôda zaberá 35 727 ha

z celkovej rozlohy okresu, čo je 37,2 %. Z hľadiska výrobných možností je pre

obilninárstvo vhodné 20 % plôch poľnohospodárskej pôdy, pre zemiakársku výrobu okolo

29 % plôch a pre pasienkársko-krmovinársku produkciu až 41 % pôdy. Celkový produkčný

potenciál hornej Nitry predstavuje 11 % produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd

SR. Výživové potreby obyvateľstva okresu sú pokrývané asi na 80 %.

Charakteristickým znakom poľnohospodárstva na hornej Nitre je výrazná prevaha

živočíšnej produkcie nad rastlinnou. To má nepriaznivý dopad na životné prostredie

okresu, hlavne na znečisťovanie vodných tokov.

Obilninárstvo je rozšírené v Prievidzskej a Oslianskej kotline a v dolnej časti údolia

Nitrice. Hlavným problémom rozvoja poľnohospodárstva osobitne v údolí rieky Nitry

južne od Prievidze je znečistenie poľnohospodárskej pôdy emisiami a jej povrchová

deštrukcia spôsobená poddolovaním územia. Znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy nie

je ešte spoľahlivo preskúmané.

Cestovný ruch v okrese

Prievidza je významným strediskom cestovného ruchu. V blízkom okolí mesta sú

kúpele Bojnice, vodná nádrž v Nitrianskom Rudne a lyžiarske strediská: Remata, Poruba,

Lehota pod Vtáčnikom a Fačkovské sedlo.

32

Taktiež Bojnice sú v oblasti cestovného ruchu veľmi navštevované. Okrem rôznych

pamiatok priťahujú návštevníkov najmä tunajšie kúpele, kde sa liečia choroby pohybového

a nervového ústrojenstva, ďalej je tu plážové kúpalisko, zoologická záhrada a Prepoštská

jaskyňa. Súčasťou Bojníc je aj park so 700 ročnou lipou. Známy Bojnický zámok počas

roka ponúka svojim návštevníkom denné prehliadky, nočné prehliadky s duchmi a

strašidlami, Medzinárodný festival duchov a strašidiel, vo februári Valentínsky víkend, v

júni Rozprávkový zámok, v septembri Rytierske dni, od Mikuláša do Troch kráľov

Vianoce na zámku a v priebehu celého roka výstavy a koncerty.

Dôležité je spomenúť aj Hornonitriansky banský skanzen - Baňa Cígeľ. Cieľom

prehliadkovej trasy je poskytnúť návštevníkovi zážitok z prežitia rovnakej cesty, akú denne

zažívajú baníci pri svojej práci. Konečným cieľom prehliadky je netradičným spôsobom

oživiť banícke tradície na Hornej Nitre, zachovať banské priestory pre budúce generácie v

podobe, v akej zostali bezprostredne po dobývaní, umožniť nahliadnuť turistom do útrob

zeme a zároveň im ukázať extrémne podmienky, v ktorých baníci denne vykonávajú svoju

prácu.

Ekonomický potenciál okresu

Napriek dominantnosti počtu malých a stredných podnikov, osobitne v obchode,

cestovnom ruchu a v iných službách, je ekonomická výkonnosť a zamestnanosť v okrese

Prievidza závislá najmä od vývoja vo firme: Hornonitrianske bane Prievidza, a. s., ktoré

ťažia v baniach v Novákoch, Cigli a v Handlovej. Ekonomická výkonnosť a zamestnanosť

v rámci celého okresu Prievidza je vo veľkej miere sústredená aj v priemyselných

odvetviach (v chemickom - Novácke chemické závody, gumárenskom a energetickom -

Elektrárne Nováky so sídlom v Zemianskych Kostoľanoch).

V Bojniciach najviac pracovných príležitostí poskytuje odvetvie zdravotníctva

vzhľadom na funkciu mesta ako významného centra kúpeľníctva a sídla nemocnice.

Významné miesto má v danom odvetví aj firma Unipharma, a. s., Bojnice.

Hlavné výrobné odvetvia priemyslu v okrese Prievidza:

Banský priemysel

- Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. – zabezpečujú ťažbu a úpravu hnedého uhlia

a lignitu (4196)

33

Chemický a gumárenský priemysel

- Novácke Chemické Závody, a.s., Nováky (v konkurze) – výroba a predaj výrobkov na

báze výroby a spracovania chlóru, produkcia karbidu vápnika a technických plynov,

výroba polyvinylchloridu (PVC) a produktov jeho spracovania (1700)

- VEGUM, a.s., Dolné Vestenice – výroba tovarov na báze technickej gumy

Potravinársky priemysel

- Nestlé Food, s. r. o., Prievidza

- Prievidzská pekáreň a cukráreň, a. s., Prievidza

Výroba stavebných materiálov a stavebných prefabrikátov

- PORFIX - pórobetón, a. s., Zemianske Kostoľany - cement a stavebný kameň, porézny

betón, umelé kamene, betónové prefabrikované panely, záhradné a vnútorné krby,

kovové ploty atď.

Stavebníctvo

- Skanska BS, a.s, Prievidza - dodávky a ponuka občianskej a priemyselnej výstavby

podľa objednávky klienta

Výroba elektrickej energie

- Slovenské elektrárne, a.s., Nováky

Nábytkársky priemysel

- Tatra nábytkáreň, a.s., Prievidza

Ekonomická výkonnosť, zamestnanosť, ako aj mzdová úroveň v okrese Prievidza je v

celoslovenskom porovnávaní priemerná, resp. vyššia ako vo väčšine regiónov na

Slovensku. Mierne sa zvyšuje podnikateľská aktivita a význam služieb v okrese Prievidza.

Potenciál podnikania a cestovného ruchu nie je dnes ani zďaleka využitý. Potvrdením je

napríklad najnižšia miera podnikateľskej aktivity fyzických osôb v okrese Prievidza v

porovnaní so všetkými okresmi v Trenčianskom kraji a nedostatok (kvalitných) služieb v

cestovnom ruchu.

Investičné možnosti okresu Prievidza

Priemyselný park Prievidza Západ

34

Rozloha priemyselného parku: cca 51 hektárov s predpokladom ďalšieho rozšírenia

na 73 hektárov. V priemyselnom parku sa predpokladá umiestnenie cca 8 podnikateľských

subjektov len z výrobnej sféry s možnosťou zamestnať cca 1500 zamestnancov.

Spoločnosti v Priemyselnej zóne:

RUBIG s. r. o.,

Kovospol Group s. r. o.,

CNC Precision s. r. o..

Zábavný park Bojnice

Projekt Krajina legiend Bojnice ponúkne perspektívu zamestnanosti a ekonomický

rast pre región Hornej Nitry. Spoločnosť KASTOR s. r. o., v úzkej spolupráci s mestami

Bojnice a Prievidza, postaví integrované centrum zábavy a voľného času pre návštevníkov

zo strednej a východnej Európy. Bude novým impulzom pre rozvoj turizmu v Bojniciach a

Prievidzi. Projekt posilní pozíciu Bojníc ako jednej z najvyhľadávanejších turistických

lokalít na Slovensku a taktiež vytvorí stabilné pracovné miesta v regióne, ktorý je

momentálne postihnutý vysokou mierou nezamestnanosti. Rozloha areálu novej zábavnej

destinácie bude celkovo 42 hektárov, z toho samotný tematický park bude tvoriť 31

hektárov. Pri celkovom objeme investície v rozsahu 250 až 290 miliónov EUR sa vytvorí

1400 stálych a 600 sezónnych pracovných miest. Predpokladaný počet návštevníkov je 1,3

až 1,5 milióna ľudí ročne. Svojimi parametrami sa zaradí medzi 20 najväčších tematických

parkov v Európe; v strednej a východnej Európe bude prvou destináciou tohto druhu.

Projekt prispeje nielen k rozvoju Bojníc a Prievidze, ale podporí ekonomický rast celého

regiónu, najmä vďaka ďalším súvisiacim investíciám ostatných spoločností a subjektov,

ako aj pozíciu Slovenska – ďalšej turisticky zaujímavej destinácie v Európe. Projekt

Krajina legiend v Bojniciach by mali otvoriť v roku 2013.

.

35

4.2 Vývoj nezamestnanosti v okrese Prievidza

Tab. 2 Vybrané štatistické údaje

UkazovateľRok

2008 2009 2010 Február 2011

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo spolu 68 576 69 477 69 324 70 688

Celkový počet UoZ 4849 8602 9303 9656Počet Disponibilných UoZ 4345 7751 8353 8737Miera evid. Nezamestnanosti v % 6,34 11,16 12,05 12,36Miera nezamestnanosti z celk. počtu UoZ v % 7,04 12,38 13,42 13,66

Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v okrese Prievidza v období rokov 2008 a 2009

rástlo. Mierny pokles sme zaznamenali v roku 2010 a to o 153 EAO. Naopak, najväčší

nárast bol registrovaný vo februári 2011, počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva

predstavoval 70 688, teda nárast o 1364 EAO.

Celkový počet uchádzačov o zamestnanie a počet disponibilných uchádzačov

o zamestnanie vo všetkých sledovaných rokoch malo stúpajúci charakter. Najväčší nárast

sme zaznamenali v roku 2009, kedy počet UoZ stúpol o 3753 osôb a počet disponibilných

UoZ narástol o 3406 osôb.

Obr. 2 Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti

Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

36

2008

2009

2010

0 2 4 6 8 10 12 14

6,34 %

11,16 %

12,05 %

Rad 1

Ako môžeme vidieť na Obr. 2 miera evidovanej nezamestnanosti každým rokom

stúpa. Najväčší nárast bol zaznamenaný v roku 2009 a to až o 5,26 %. Na medziročný

nárast miery evidovanej nezamestnanosti mala vplyv hlavne svetová finančná kríza a

hospodárska kríza. Tento stav spôsobil útlm výroby, hromadné prepúšťanie zamestnancov,

ukončenie pracovného pomeru dohodou, na dobu určitú, z organizačných dôvodov a

ukončenie prác v cudzine.

4.2.1 Štruktúra UoZ podľa pohlavia

Tab. 3 Vývoj UoZ v jednotlivých mesiacoch

Rok

Mesiac

2008 2009 2010

UoZ spolu

z toho: UoZ spolu

z toho: UoZ spolu

z toho:

ženy muži ženy muži ženy muži

Január 5202 2845 2357 5395 2889 2506 8993 4398 4595

Február 4972 2720 2252 5833 3059 2774 9139 4445 4694

Marec 4670 2587 2083 6341 3289 3052 9084 4445 4639

Apríl 4492 2516 1976 6767 3496 3271 8792 4356 4436

Máj 4370 2492 1878 6945 3551 3394 8611 4344 4267

Jún 4373 2509 1864 7146 3648 3498 9378 5022 4356

Júl 4346 2491 1855 7501 3833 3668 9333 5048 4285

August 4354 2524 1830 7414 3795 3619 9082 4911 4171

September 4509 2589 1920 7795 4018 3777 9354 5025 4329

Október 4420 2499 1921 7984 4129 3855 9129 4902 4227

November 4524 2553 1971 8238 4268 3970 8949 4789 4160

December 4849 2664 2185 8602 4342 4260 9303 4895 4408

Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

Z uvedenej tabuľky plynie, že v každom mesiaci konkrétneho roku prevládajú

v štruktúre UoZ ženy nad mužmi. Každým rokom sa počet UoZ zvyšoval, k 31. 12. 2010

bolo evidovaných celkom 9303 čo je oproti roku 2008 nárast až o 4454 UoZ.

Obr. 3 Celkový vývoj uchádzačov za roky 2008 - 2010

37

Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

4.2.2 Štruktúra UoZ podľa veku

r. 2008

Obr. 4 Počet UoZ podľa veku

Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

Najpočetnejšiu skupinu UoZ podľa veku k 31. 12. 2008 tvoria UoZ vo veku 35 – 49

rokov v počte 1601 UoZ, z toho žien je 940 a mužov je 661. Táto veková skupina z

celkového počtu UoZ tvorí 33,02 %. Druhou najpočetnejšou skupinou podľa veku je

skupina UoZ vo veku nad 49 rokov v počte 1368 UoZ, z toho je 722 žien a 646 mužov.

Táto veková skupina predstavuje podiel z celkového počtu UoZ 28,21 %.

r. 2009

38

január

febru

ármare

cap

ríl máj jún júl

augu

st

septem

ber

október

november

december

0100020003000400050006000700080009000

10000

200820092010

850

1030

1601

1368

vek 15 až 24 r.vek 25 až 34 r.vek 35 až 49 r.nad 49 r.

Obr. 5 Počet UoZ podľa veku

r. 2010

Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

Najpočetnejšiu skupinu UoZ podľa veku k 31. 12. 2009 tvoria UoZ vo veku 35 - 49

rokov v počte 2752 UoZ, z toho je 1544 žien a 1208 mužov. Táto veková skupina z

celkového počtu UoZ tvorí 31,99 %. Druhou najpočetnejšou skupinou podľa veku je

skupina UoZ vo veku 25 - 34 rokov v počte 2094 UoZ, z toho je 986 žien a 1108 mužov.

Táto veková skupina tvorí podiel z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie 24,34 %.

Až treťou najpočetnejšou skupinou podľa veku je skupina uchádzačov o zamestnanie vo

veku nad 49 rokov v počte 2091 uchádzačov o zamestnanie, z toho je 1081 žien a 1010

mužov. Táto veková skupina tvorí podiel z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie

24,31 %.

r. 2010

Tab. 4 Vývoj počtu UoZ podľa veku

Vek Počet UoZ Medziročný rozdiel

vek 15 až 24 r. 1720 55

vek 25 až 34 r. 2296 202

vek 35 až 49 r. 2992 240

nad 49 r. 2295 204Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie

39

1665

2094

2752

2091

vek 15 až 24 r.vek 25 až 34 r.vek 35 až 49 r.nad 49 r.

Najpočetnejšiu skupinu uchádzačov o zamestnanie, rovnako ako v predošlých rokoch,

tvoria uchádzači vo veku 35 až 49 rokov. Oproti minulému roku tento počet vzrástol o 240

UoZ. Druhá najpočetnejšia skupina sú UoZ vo veku 25 až 34 rokov s medziročným

rozdielom 202 UoZ, treťou najpočetnejšou skupinou sú opäť UoZ nad 49 rokov.

UoZ vo vekovej skupine nad 49 rokov veku sú menej flexibilnejší a aj napriek

dostatočnej praxi sa ťažšie umiestňujú na trhu práce.

Obr. 6 Počet UoZ podľa veku

1720

2296

2992

2295

vek 15 až 24 r.vek 25 až 34 r.vek 35 až 49 r.nad 49 r.

Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

4.2.3 Štruktúra UoZ podľa stupňa dosiahnutého vzdelania

Dosiahnutý stupeň vzdelania:

vzd. 9 = vedecká výchova

vzd. 8 = vysokoškolské

vzd. 7 = vyššie

vzd. 6 = úplné stredné odborné s maturitou

vzd. 5 = úplné stredné všeobecné s maturitou

vzd. 4 = úplné stredné s maturitou

vzd. 3 = stredné odborné bez maturity

vzd. 2 = vyučenie

vzd. 1 = úplné základné

vzd. 0 = nedokončené základné a bez vzdelania

40

Tab. 5 Štruktúra UoZ podľa stupňa vzdelania

Rok Vzdelanie I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.

2008

vzd.9 5 4 2 1 1 0 1 2 2 1 2 2

vzd.8 194 182 168 169 227 316 318 297 260 230 213 223vzd.7 54 48 45 46 43 54 57 57 48 50 55 57

vzd.6 776 731 688 656 642 643 658 681 762 747 760 790

vzd.5 153 153 146 148 125 114 118 121 126 134 148 165

vzd.4 522 496 458 449 428 416 413 447 552 533 519 590

vzd.3 11 9 7 7 6 5 6 6 5 5 6 6

vzd.2 2012 1898 1779 1670 1594 1564 1541 1536 1552 1541 1616 1779

vzd.1 1463 1438 1363 1334 1293 1251 1226 1199 1194 1173 1199 1230

vzd.0 12 13 14 12 11 10 8 8 8 6 6 7

UoZ spolu 5202 4972 4670 4492 4370 4373 4346 4354 4509 4420 4524 4849

2009

vzd.9 1 1 1 1 2 2 4 5 7 8 8 9

vzd.8 234 249 248 241 310 477 522 509 452 434 435 438vzd.7 62 66 71 67 73 93 104 106 118 126 117 117

vzd.6 866 918 996 1038 1066 1074 1123 1104 1231 1262 1310 1337

vzd.5 181 192 205 227 221 219 221 222 237 240 230 230

vzd.4 659 714 779 829 865 868 886 901 1079 1111 1115 1173

vzd.3 5 5 7 8 7 7 7 8 7 10 11 11

vzd.2 2041 2229 2494 2718 2768 2791 2949 2888 2946 3021 3157 3388

vzd.1 1339 1452 1533 1631 1626 1608 1677 1664 1711 1765 1848 1892

vzd.0 7 7 7 7 7 7 8 7 7 7 7 7

UoZ spolu 5395 5833 6341 6767 6945 7146 7501 7414 7795 7984 8238 8602

2010

vzd.9 12 10 10 11 13 15 11 11 12 10 8 7

vzd.8 435 424 409 405 460 609 648 610 558 529 497 491vzd.7 117 118 116 118 128 146 148 135 157 142 136 144

vzd.6 1392 1411 1413 1371 1323 1431 1409 1397 1484 1464 1428 1453

vzd.5 250 251 251 243 242 267 255 264 272 274 277 278

vzd.4 1252 1260 1215 1151 1105 1165 1144 1088 1236 1177 1138 1207

vzd.3 11 11 13 12 12 11 9 8 8 9 8 8

vzd.2 3559 3635 3616 3471 3368 3715 3697 3612 3646 3585 3536 3740

vzd.1 1957 2011 2034 2005 1955 2014 2006 1951 1973 1931 1913 1967

vzd.0 8 8 7 5 5 5 6 6 8 8 8 8

UoZ spolu 8993 9139 9084 8792 8611 9378 9333 9082 9354 9129 8949 9303Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

Obr. 7 Vývoj UoZ podľa stupňa vzdelania v jednotlivých rokoch

41

Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie

V sledovanom období rokov 2008 - 2010 tvoria najviac UoZ, podľa dosiahnutého

vzdelania, osoby so stupňom vzdelania 2. Najväčší nárast bol zaznamenaný v roku 2009,

o 2209 občanov. Percentuálny podiel vyučených UoZ z celkového počtu UoZ tvoril v roku

2010 40,20 %. Druhou najpočetnejšou skupinou v roku 2008 sú UoZ so základným

vzdelaním v počte 1230 osôb čo predstavuje 25,36 % -ný podiel na celkovom počte UoZ,

1892 osôb v roku 2009 s 22 % -ným podielom a 1967 osôb za rok 2010 s podielom 21,14

% na celkovom počte UoZ podľa dosiahnutého stupňa vzdelania. Treťou najpočetnejšou

skupinou sú UoZ so stupňom vzdelania 6. V roku 2009 tento počet UoZ narástol o 547

osôb oproti roku 2008 kedy bolo evidovaných 790 UoZ. O 2 roky neskôr v roku 2010 ich

bolo už 1453. Najmenej početné skupiny UoZ tvoria osoby so stupňom vzdelania 9, 3 a 0.

4.2.4 Štruktúra UoZ podľa KZAM

Klasifikácia zamestnaní (KZAM) 201022 – Štatistický úrad Slovenskej republiky

vydal klasifikáciu zamestnaní 2010 vyhláškou č. 407/2010 Z. z. s účinnosťou od 15.

novembra 2010.

Charakteristika hlavných tried klasifikácie:

Hlavná trieda 1 – Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci

Hlavná trieda 2 – Vedeckí a odborní duševní zamestnanci

Hlavná trieda 3 – Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci a zamestnanci

v príbuzných odboroch

22 http://www.portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1924

42

2008 2009 20100

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

9000

10000

vzd.9vzd.8vzd.7vzd.6vzd.5vzd.4vzd.3vzd.2vzd.1vzd.0UoZ spolu

Hlavná trieda 4 – Administratívni zamestnanci (úradníci)

Hlavná trieda 5 – Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode

Hlavná trieda 6 – Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a v príbuzných

odboroch (okrem obsluhy strojov a zariadení)

Hlavná trieda 7 – Remeselníci a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch (okrem

obsluhy strojov a zariadení)

Hlavná trieda 8 – Obsluha strojov a zariadení

Hlavná trieda 9 – Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci

Hlavná trieda 0 – Príslušníci ozbrojených síl (profesionálni vojaci)

Tab. 6 UoZ podľa KZAM

KZAM Rok2008 2009 2010

KZAM=1 56 97 112KZAM=2 127 156 156KZAM=3 231 389 476KZAM=4 191 272 273KZAM=5 458 539 670KZAM=6 48 73 69KZAM=7 603 1224 983KZAM=8 277 445 583KZAM=9 1069 1092 1215KZAM=A 1789 4312 4765KZAM=0 0 3 1spolu 4849 8602 9303

Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie

Podľa predchádzajúceho zamestnania ku koncu mesiaca december 2008 sa stala

najpočetnejšou skupinou skupina UoZ s profesiou osoby bez pracovného zaradenia -

KZAM A v počte 1789 UoZ. Druhou najpočetnejšou skupinou bola skupina UoZ s

profesiou pomocných a nekvalifikovaných zamestnancov - KZAM 9 v počte 1069 UoZ.

Podiel počtu UoZ s profesiou osoby bez pracovného zaradenia z celkového počtu UoZ

dosiahol 36,89 % a podiel počtu UoZ s profesiou pomocných a nekvalifikovaných

zamestnancov z celkového počtu UoZ bol 22,05 %.

Najpočetnejšou skupinou v r. 2009 sa rovnako ako v predošlom roku stala skupina

UoZ s profesiou osoby bez pracovného zaradenia - KZAM A v počte 4312 UoZ. Podiel

počtu UoZ s profesiou osoby bez pracovného zaradenia - KZAM A z celkového počtu UoZ

dosiahol 50,13 %. Druhou najpočetnejšou skupinou bola skupina UoZ KZAM 7 v počte

43

1224 UoZ čo predstavuje 14,23 % -ný podiel z celkového počtu UoZ. Treťou najpočetnejšou

skupinou bola skupina UoZ KZAM 9 v počte 1092 UoZ. Podiel počtu UoZ s profesiou

pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci - KZAM 9 z celkového počtu UoZ bol 12,69 %.

Aj v roku 2010 sa najpočetnejšou skupinou stali UoZ s profesiou osoby bez

pracovného zaradenia – KZAM A v počte 4765 čo predstavuje podiel 51,22 % na

celkovom počte UoZ, na druhom mieste je skupina KZAM 9 s počtom 1215 a podielom

13,06 %, tretie miesto obsadila skupina KZAM 7 s počtom 983 a 10,57 % podielom.

Potom nasleduje KZAM 5, KZAM 8, KZAM 3, KZAM 4, KZAM 2, KZAM 1, KZAM 6

a nakoniec KZAM 0 s počtom jeden UoZ.

4.2.5 Štruktúra UoZ podľa doby evidencie

V závislosti od dĺžky trvania nezamestnanosti rozlišujeme nezamestnanosť:

→ krátkodobú (do 3 max. do 6 mesiacov),

→ strednodobú (od 6 do 12 mesiacov),

→ dlhodobú (viac ako 12 mesiacov),

Tab. 7 Počet nezamestnaných evidovaných

Rok

Doba evidencie(počet mesiacov)

2008 2009 2010

UoZ spolu

z toho:UoZ

spolu

z toho:UoZ

spolu

z toho:

ženy muži ženy muži ženy muži

do 3 (vrátane) 1637 800 837 2378 1051 1327 2095 941 11544 - 6 933 542 391 1865 908 957 1667 867 8007 - 9 443 268 175 1134 570 564 1311 801 51010 - 12 217 118 99 1082 568 514 743 359 384nad 12 1619 936 683 2143 1245 898 3487 1927 1560Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

V okrese Prievidza je najviac evidovaných UoZ v období do 6 mesiacov. Počet

uchádzačov evidovaných v období do 6 mesiacov je 2570 osôb v roku 2008, 4243 v roku

2009 a 3762 v roku 2010. Krátkodobá nezamestnanosť teda najskôr rástla do roku 2009

o 1673 krátkodobo evidovaných UoZ a do roku 2010 sa počet krátkodobo evidovaných

UoZ znížil o 481 evidovaných osôb. Rovnaký vývoj má aj strednodobá nezamestnanosť.

Dlhodobá nezamestnanosť zaznamenáva rastúci charakter v každom roku sledovaného

44

obdobia. Najväčší nárast dlhodobo evidovaných UoZ bol zaznamenaný v roku 2010 a to

o 1344 osôb.

4.2.6 Znevýhodnené skupiny UoZ

Medzi skupiny občanov najviac ohrozených nezamestnanosťou patria:

- dlhodobo nezamestnaní občania, - občania so zdravotným postihnutím, - občania starší ako 50 rokov veku,- absolventi škôl, - mladiství.

Tab. 8 Znevýhodnené skupiny UoZ

2008 2009 2010UoZ spolu 4849 8602 9303Dlhodobo nezamestnaní občania 1810 2343 3858Občania so zdravotným postihnutím 340 433 483Občania starší ako 50 rokov 1240 1880 2045Absolventi škôl 445 863 895Mladiství 31 31 36

Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

Obr. 8 Vývoj znevýhodnených UoZ v jednotlivých rokoch

2008 2009 20100

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

9000

10000

UoZ spoluDlhodobo nezamestnaní občaniaObčania so zdravotným posti-hnutímObčania starší ako 50 rokovAbsolventi škôlMladiství

Zdroj: ÚPSVaR; vlastné spracovanie

45

V okrese Prievidza k 31. 12. 2008 bolo 1 810 dlhodobo nezamestnaných občanov. Z

celkového počtu UoZ tak tvoria dlhodobo nezamestnaní občania 37,33 % -ný podiel. K

31. 12. 2009 bolo evidovaných 2343 dlhodobo nezamestnaných občanov čo predstavuje

nárast o 533 UoZ. Z celkového počtu UoZ dlhodobo nezamestnaní občania ku koncu

mesiaca december predstavujú podiel 27,24 %. Tento podiel medziročne zaznamenal

pokles o 10,09 p.b.. Najväčší nárast bol zaznamenaný v r. 2010 a to až 1515 UoZ.

Z celkového počtu UoZ tvoria dlhodobo nezamestnaní 41,47 % -ný podiel, oproti

minulému roku je to nárast o 14,23 %.

Dlhodobo nezamestnaní občania, ktorí tým že sú dlhšie bez práce, strácajú pracovné

návyky, sú ohrození sociálnou exklúziou a nemajú záujem zaradiť sa do pracovného

procesu. Ťažšie sa uplatňujú na trhu práce. Činnosť ÚPSVaR preto smeruje k tomu, aby

boli na trhu práce zvýhodnení a to na základe aktívnych opatrení trhu práce, ktoré sú

zamerané k zamestnaniu a udržaniu pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných

občanov. Ide napr. o aktivačnú činnosť.

Stav absolventov škôl ku koncu sledovaného obdobia 2008 dosiahol 445 uchádzačov

o zamestnanie. Z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie predstavujú absolventi škôl

podiel k 31. 12. 2008 9,18 %. V roku 2009 narástol počet UoZ o 418 absolventov. Podiel z

celkového počtu uchádzačov o zamestnanie k 31. 12. 2009 predstavujú absolventi škôl

10,03 %. Medziročne zaznamenal nárast o 0,85 p. b.. V r. 2010 sme síce zaznamenali opäť

nárast, ale iba o 32 absolventov. Celkovo tvoria 9,62 % -ný podiel z celkového počtu UoZ.

Absolventi škôl nemajú prax, preto si ťažšie hľadajú zamestnanie. Sú však dostatočne

flexibilný, majú záujem si hľadať prácu aj mimo svojho bydliska v iných okresoch.

Ovládajú cudzie jazyky, čo im umožňuje zamestnať sa aj v zahraničí. Aby sa absolventi

škôl mohli lepšie zorientovať a uplatniť sa na trhu práce, môžu získať odborné zručnosti a

praktické skúsenosti u zamestnávateľa pomocou nástroja aktívnych opatrení trhu práce –

absolventskej praxi.

V roku 2008 bolo v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce sociálnych vecí

a rodiny v Prievidzi 340 občanov so zdravotným postihnutím. Z celkového počtu

uchádzačov o zamestnanie predstavujú občania so zdravotným postihnutím podiel 7,01 %.

V roku 2009 tento počet vzrástol o 93 UoZ, celkový počet teda tvorí 433 UoZ čo

predstavuje 5,03 % -ný podiel. Oproti minulému roku klesol o 1,98 p.b.. Aj v r. 2010 mal

počet UoZ stúpajúcu tendenciu a to o 50 UoZ, podiel stúpol o 0,16 p.b. na 5,19 %.

Počet občanov starších ako 50 rokov veku k 31. 12. 2008 dosiahol stav 1240

uchádzačov o zamestnanie. Podiel počtu občanov starších ako 50 rokov veku z celkového

46

počtu uchádzačov o zamestnanie ku koncu sledovaného obdobia tvorí 25,57 %. V r. 2009

bol tento stav 1880 UoZ čo znamená nárast o 640 UoZ. Podiel počtu občanov starších ako

50 rokov veku z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie tvorí 21,86 %. Oproti

minulému roku klesol o 3,71 p.b.. V nasledujúcom roku sa počet občanov starších ako 50

rokov opäť zvýšil a dosiahol stav 2045 UoZ a teda podiel tvorí 21,98 % čo je nárast o 0,12

p.b..

Ku koncu obdobia 2008 bolo v evidencii UoZ 31 mladistvých. Podiel počtu

mladistvých z celkového počtu UoZ ku koncu mesiaca december tvorí 0,64 %. V roku

2009 sa tento počet nezmenil, ale podiel počtu mladistvých z celkového počtu UoZ tvorí

0,36 % čo znamená pokles o 0,28 p.b. V r. 2010 bolo v evidencii UoZ 36 mladistvých čo

značí 0,39 % -ný podiel a teda nárast o 0,03 p.b..

Medzi rizikovú skupinu mladistvých patria uchádzači o zamestnanie, ktorí nedosiahli ešte

18 rokov, nemajú prax a väčšina z nich získala len základné vzdelanie alebo sú bez

vzdelania, a preto majú menšie šance uplatniť sa na trhu práce.

4.3 Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti

4.3.1 Ekonomické dôsledky nezamestnanosti

Ekonomické dôsledky znamenajú pre človeka, ktorý je nezamestnaný veľmi zložitý

problém. Prejavuje sa to hlavne v tom, že nezamestnaná osoba si nemôže dovoliť všetko čo

potrebuje a teda má obmedzenú spotrebu a tiež sa zmenšuje množstvo výberu.

Nezamestnaní pociťujú nielen nedostatok vecí osobnej potreby, ale aj stratu možnosti

potvrdiť výdavkami svoj sociálny status. V dôsledku ekonomických obmedzení sa

následne mení ich životný štýl, pretože majú málo finančných prostriedkov, ale naopak

veľa času.

Nezamestnanosť na ekonomiku vplýva v mnohých smeroch.  Hlavným ekonomickým

dôsledkom nezamestnanosti je nevyužitie potenciálu pracovnej sily, na jednej strane sa

znižuje hrubý domáci produkt a na strane druhej sa zvyšujú náklady spoločnosti na

príspevky v nezamestnanosti. Pri zvýšenej miere nezamestnanosti ekonomika prichádza o

statky a služby, ktoré by mohli vyrobiť v danom období nezamestnaní ľudia.

47

Súčasťou toho, o čo ekonomika počas obdobia zvýšenej nezamestnanosti prichádza,

sú napríklad finančné dávky v nezamestnanosti. Tie vytvárajú podmienky na to, aby aj

človek, ktorý stratil prácu, mohol aj naďalej žiť dôstojným životom, ale zároveň tieto

dávky významne zaťažujú štátnu pokladňu, a mnohokrát tak dochádza k prehlbovaniu

deficitu štátneho rozpočtu.

4.3.2 Sociálne dôsledky nezamestnanosti

Nezamestnanosť sa netýka len ekonomicky vyčísliteľných strát, ale spôsobuje aj celý

rad sociálnych dôsledkov  ako napríklad  pokles životnej úrovne nezamestnaného čo má

vplyv aj na jeho rodinu, stresy a  obavy z následného vývoja, alkoholizmus a kriminalita.

Miera sociálnych dôsledkov, ktoré vplývajú na jednotlivca aj spoločnosť záleží najmä

na dĺžke trvania nezamestnanosti. Čím dlhšie trvanie má nezamestnanosť, tým sú jej

dôsledky vo všeobecnosti závažnejšie. Obzvlášť negatívne dôsledky prináša dlhodobá

nezamestnanosť, ktorej príčinou je veľakrát nízka kvalifikácia a chýbajúca prax a

skúsenosti.

Ďalšími znakmi dlhodobej nezamestnanosti sú okrem zníženia životnej úrovne

nezamestnaného aj vylúčenie zo sociálnych vzťahov, narušenie životných istôt a chudoba.

Hlavným problémom je oslabovanie sebavedomia, sebaúcty čo môže viesť k pocitu

menejcennosti. Následne sa zhoršuje schopnosť nezamestnaného aktívne riešiť svoju

vzniknutú situáciu. Môže byť tiež postihnutá schopnosť presadzovať sa medzi ostatnými.

Strata sebadôvery často zapríčiňuje depresiu, zhoršujú sa taktiky riešenia problémov.

Nezamestnaný ich celkom prestáva riešiť alebo ich rieši povrchne a nedôrazne, alebo

naopak, konflikty a problémy môže riešiť útočne, až agresívne.

Tým, že nezamestnaní nemajú žiadne povinnosti môžu upadať do apatie a nečinnosti.

Nezamestnaní sa nevedia dobre predať ako pracovná sila. Mnohý z nich nie sú schopní

zamestnanie nájsť bez pomoci.  Ak si majú hľadať a prijať novú prácu, u nezamestnaného

nastane problém, že sa musí v mnohých ohľadoch prispôsobiť novým

podmienkam.   Problém s komunikáciou často vedie k pocitu bezmocnosti a silným

zábranám, a to má negatívny dopad pri uchádzaní sa o miesto (hlavne pri prijímacom

pohovore).      

48

4.4 SWOT analýza trhu práce v okrese Prievidza

Silné stránky

- vysoký podiel EAO v produktívnom veku

- úbytok počtu osôb, ktoré majú ukončené len základné vzdelanie v prospech vyšších

foriem ukončeného vzdelania

- celkový rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva

- vysoká miera mobility pracovnej sily v rámci okresu

- mení sa štruktúra zamestnanosti – od priemyslu k pružnejšiemu sektoru služieb

- relatívne malý podiel dlhodobo nezamestnaných obyvateľov z pracovnej sily

- ponuka viacerých vzdelávacích programov

Slabé stránky

- odlev ľudského kapitálu migráciou – mladší a tí, ktorí majú vyššie vzdelanie, majú

väčšiu tendeciu vyťahovať sa z okresu

- vysoká miera závislosti ekonomickej výkonnosti a zamestnanosti od jedného

podniku (Hornonitrianske bane, a. s.) v banskom priemysle

- nedostatočne využitý potenciál podnikateľskej aktivity fyzických osôb

- neúspešnosť určitej časti pracovnej sily zamestnať sa

- dlhodobo vysoká miera nezamestnanosti

- nedostatočná previazanosť medzi vdzelávaním a trhom práce

Príležitosti

- lepšie podmienky pre život, menej bariér pre podnikanie v okrese by mohli pomôcť

eliminovať migráciu ľudského kapitálu

- zvyšovanie podnikateľskej aktivity a ekonomickej výkonnosti v oblasti cestovného

ruchu na ktorý sú v okrese dobré predpoklady

- zvyšovanie informovanosti o možnostiach práce

- vyššia kvalita poskytovaného vzdelávania na školách

49

- zvýšenie zodpovednosti zamestnávateľov za rast odbornosti a kvalifikácie

pracovnej sily

Ohrozenia

- neuspokojivá schopnosť podnikateľských subjektov vytvárať pracovné miesta,

ktoré by kompenzovali prepúšťanie zamestnancov vo väčších podnikoch

- odlev kvalifikovanej pracovnej sily mimo región

- hrozba prepúšťania veľkého počtu zamestnancov v Nováckych chemických

závodoch, a.s.

- opätovný nárast nezamestnanosti

4.5 Aktívna politika trhu práce

Aktívna politika trhu práce je realizovaná prostredníctvom nástrojov a príspevkov

definovaných v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov financovaných zo štátneho rozpočtu,

alebo kombináciou štátneho rozpočtu (15 %) a Európskeho sociálneho fondu (85 %) v

rámci realizovaných Národných projektov.

→ Náhrada časti cestovných výdavkov UoZ súvisiacich s absolvovaním vstupného

pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa (§32 ods. 12 písm. d),

→ Odborné poradenské služby (§43),

→ Náhrada časti cestovných výdavkov UoZ súvisiacich s účasťou na aktivitách v rámci

odborných poradenských služieb (§43 ods. 7, 10) a príspevok na služby pre rodiny s

deťmi pre UoZ a ZoZ (§43 ods. 11),

→ Vzdelávanie a príprava pre trh práce UoZ a ZoZ (§46),

→ Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca (§47),

→ Dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné

uplatnenie občana so zdravotným postihnutím (§48b),

→ Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (§49),

→ Príspevok na zapracovanie znevýhodneného UoZ (§49a),

50

→ Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (§50),

→ Príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami (§50a),

→ Príspevok na podporu vytvárania udržania pracovných miest v sociálnom podniku

(§50c),

→ Príspevok na podporu udržania zamestnanosti (§50d),

→ Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti (§50i),

→ Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami

a na riešenie následkov mimoriadnej situácie (§50j),

→ Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe (§51),

→ Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec (§52),

→ Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby (§52a),

→ Príspevok na dochádzku za prácou (§53),

→ Príspevok na presťahovanie za prácou (§53a),

→ Príspevok na dopravu do zamestnania (§53b),

→ Pilotné projekty (§54),

→ Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP (§55a),

→ Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 56),

→ Príspevok na udržanie občana so ZP v zamestnaní (§56a),

→ Príspevok občanovi so ZP na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej

zárobkovej činnosti (§ 57),

→ Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne

alebo chráneného pracoviska (§57a),

→ Príspevok na činnosť pracovného asistenta (§ 59),

→ Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (§ 60).

Financovanie aktívnej politiky trhu práce je v prevažnej miere financované z

prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Prostredníctvom národných projektov sú

hradené výdavky, ktorými je podporovaný trh práce z pohľadu jeho najakútnejších potrieb

a požiadaviek. Finančné prostriedky sú určené predovšetkým na podporu zamestnávania

dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených skupín na trhu práce, na podporu

zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, na vzdelávanie, na absolventskú prax,

na aktiváciu nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou, odkázaných na

51

dávku v hmotnej núdzi a tiež na skvalitnenie poradenských a sprostredkovateľských

služieb.

Tab. 9 Prehľad čerpania finančných prostriedkov k 28. 2. 2011

Nástroj APTP Čerpanie ŠR (v €) Čerpanie NP (v €) NP§ 32 ods. 12 písm. d 250,42 0,00 X§ 43 ods. 7 0,00 0,00 X§ 43 ods. 10 0,00 0,00 X§ 43 ods. 11 0,00 0,00 X§ 46 0,00 0,00 X§ 47 0,00 0,00 X§ 48b 0,00 0,00 X§ 49 82 413,54 0,00 X§ 49a 0,00 0,00 X§ 50 0,00 0,00 X§ 50a 6 416,01 15 520,73 NP I-2§ 50c 0,00 0,00 X§ 50d 0,00 0,00 X§ 50i 0,00 91 896,29 NP I-2/C§ 50j 24 153,89 0,00 X§ 51 42 409,61 0,00 X§ 52 0,00 6 441,14 NP V-2§ 52a 0,00 14 198,02 NP V-2§ 53 30 131,66 0,00 X§ 53a 0,00 0,00 X§ 53b 0,00 0,00 X§ 54 0,00 0,00 X§ 55a 0,00 0,00 X§ 56 147 967,80 27 062,08 NP II-2§ 56a 0,00 0,00 X§ 57 0,00 0,00 X§ 57a 0,00 0,00 X§ 59 42 725,23 0,00 X§ 60 170 049,78 0,00 X

Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie

52

Tab. 10 Prehľad aktuálne realizovaných Národných projektov

Národný projekt Názov projektu Nástroje NP

I-2 Podpora zamestnanosti UoZ §50, §50a, §51a, §53, §53a, §53b, §49, §50b-c

I-2/C Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti §50i

II-2 Podpora zamestnanosti občanov so ZP §55a-c, §56, §56a, §57, §59, §60

V-2 Aktivácia UoZ §52, §52a

VII-2

Podpora sprostredkovania zamestnania a odborných poradenských služieb poskytovaných úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny

§42, §43

XXV-2 Príspevok na službu starostlivosti o dieťa

zákon o rodičovskom príspevku č.561/2008

Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie

53

5 ZÁVER

Nezamestnanosť je jedným z dôležitých ukazovateľov úspešnosti krajiny, či regiónu.

Cieľom každej spoločnosti je dosiahnuť plnú zamestnanosť. Všeobecne je akceptovateľná

miera nezamestnanosti okolo 4 %, ktorá prirodzene súvisí s krátkodobou

nezamestnanosťou pri zmene zamestnania a presunom pracovných síl medzi regiónmi, či

štrukturálnou nezamestnanosťou, ktorá je charakterizovaná ako nerovnováha medzi

ponukou a dopytom na trhu práce.

Okres Prievidza je charakteristický hlavne priemyselnou výrobou a väčšina

pracovných miest je aj vytváraná práve v oblasti priemyslu. V Prievidzi a okolí existuje

viacero veľkých zamestnávateľov. Najviac vytvorených pracovných ponúk poskytujú

Hornonitrianske bane Prievidza a.s. ktoré ťažia hnedé uhlie. V baniach pracuje okolo štyri

tisíc zamestnancov. Ďalším významným zamestnávateľom je spoločnosť Novácke

chemické závody a.s. ktorá sa zaoberá výrobou v oblasti organickej a anorganickej výroby.

Chemické závody sú ale v konkurze a ich budúcnosť rovnako ako budúcnosť približne

tisícky zamestnancov je nejasná.

V priebehu posledných rokov, tak ako na celom území SR aj v riešenom okrese

Prievidza sa prejavil dopad ekonomickej finančnej krízy. Okres Prievidza bol poznačený

transformáciou ekonomiky a poklesom pracovných príležitostí v priemyselnej výrobe

a následným rastom nezamestnanosti, ktorá neustále stúpa. Prievidzský úrad práce

evidoval k 31. 12. 2010 9303 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje takmer 12 %

mieru nezamestnanosti. Najväčší nárast uchádzačov o zamestnanie až 3753 osôb bol

zaznamenaný v roku 2009 čo sa prejavilo na výraznom prírastku miery nezamestnanosti na

11,16 % čo znamená nárast až o 4,82 % oproti roku 2008. K vysokým číslam prispelo

najmä niekoľko hromadných prepúšťaní. Pri najväčšom z nich prišlo vo firme Yazaki

Slovakia v Prievidzi o prácu 1208 ľudí. Prepúšťala aj prievidzská firma Geox, bez práce

ostalo 484 ľudí. V oboch prípadoch išlo prevažne o ženy. Práve ženy tvoria veľmi početnú

skupinu uchádzačov o zamestnanie a prevyšujú mužov. Najpočetnejšie skupiny UoZ sú

hlavne osoby vo veku 35 až 49 rokov, ich stav do roku 2010 predstavuje 2992 osôb a tiež

osoby staršie ako 50 rokov s počtom 2295. Pomerne veľkú skupinu tvoria absolventi škôl

a mladiství, ktorých je v evidencii 962. Dlhodobo nezamestnaných evidujú v okrese 3858.

54

V súčasnosti je v evidencii 9656 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje 12,36 % mieru

nezamestnanosti. Nezamestnanosť sa v Prievidzi pohybuje na úrovni priemeru celého

Slovenska.

Programovacie obdobie 2007-2013 prinieslo Slovensku finančné prostriedky, ktoré je

možné použiť na vzdelávanie, na riešenie nezamestnanosti rizikových skupín a naskytujú

sa nové možnosti využívať partnerstvá v regiónoch na riešenie zamestnanosti. Tieto

finančné zdroje pomáhajú vytvárať v regiónoch lepšie pracovné podmienky, vyššiu mzdu a

sociálne istoty, ktoré môžu prispieť k návratu odborníkov pracujúcich v zahraničí.

5.1 Návrhy na využitie výsledkov

Analýzou okresu Prievidza sme dospeli k rôznym záverom a navrhli sme nasledovné

možnosti riešenia nezamestnanosti:

- Vybudovanie lepšieho cestného spojenia medzi Prievidzou a Trenčínom – nová

cesta je dôležitá na prilákanie potenciálnych investorov

- Dokončiť projekt „Krajina Legiend“, ktoré vytvorí stabilné miesta pre UoZ

a podporí ekonomický rast celého regiónu

- Zvýšiť záujem nezamestnaných o rekvalifikačné vzdelávanie

- Poskytovať rekvalifikačné kurzy, ktoré zodpovedajú  požiadavkám trhu práce

(napr. profesionálne IT kurzy, alternatívne spôsoby liečenia, a pod.)

- Zefektívniť prácu odborných poradcov pri poskytovaní informačno – poradenských

a sprostredkovateľských služieb

- Zaistiť dôkladnú informovanosť o voľných pracovných miestach medzi

jednotlivými úradmi v mestách okresu Prievidza

- Motivácia zamestnávateľov zamestnávať znevýhodnených UoZ

55

6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. ARENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia 1. Nitra: SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80-

8069-914-7

2. BIELIK, P. 2008. Podnikové hospodárstvo. 2. vyd. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2008. ISBN 978-80-552-0010-1

3. ČEJKOVÁ, M. 1998. Úloha ľudského faktora v procese vytvárania zamestnanosti.

Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 1998. ISBN 80-8055-170-7

4. HOLMAN, R. 2002. Ekonomie. Praha: C. H. Beck, 2002. ISBN 80-7179-681-6

5. KEŘKOSKÝ, M. 2004. Ekonomie pro strategické řízení. Teorie pro praxi. 1. vyd.

Praha: C. H. Beck, 2004. ISBN 80-7179-885-1

6. KREBS, V. a kol. 2007. Sociální politika. 4. vyd. Praha: ASPI, a. s., 2007. 504 s.

ISBN 978-80-7357-276-1

7. LISÝ, J. a kol. 1998. Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória. Bratislava: Iura

Edition, 1998. ISBN 80-88715-53-9

8. MARTINCOVÁ, M. 2002. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém.

Bratislava: Iura Edition, 2002. 133 s. ISBN 80-8078-038-2

9. MLYNAROVIČ, V. – MIŤKOVÁ, V. 2010. Makroekonomická analýza. 1. vyd.

Bratislava: Iura Edition, 2010. 556 s. ISBN 978-80-8078-321-1

10. URAMOVÁ, M. – LACOVÁ, Ž. – HRONEC, M. 2010. Makroekonómia 1. Banská

Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2010. 275 s. ISBN 978-80-557-0043-4

11. URAMOVÁ, M. – PITEKOVÁ, J. – PAĽA, J. 2009. Makroekonómia 2. 1. vyd.

Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. 120 s. ISBN 970-80-8083-728-0

12. URAMOVÁ, M. 2005. Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Banská

Bystrica: Ekonomická fakulta, 2005. ISBN 80-8033-057-6

13. VALACH, E. 2000. Inflácia. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2000.

ISBN 80-8055-346-5

14. VÁCLAV, J. a kol. 2010. Makroekonomie. Praha: Grada Publishing, a. s., 2010. s.

138. ISBN 978-80-247-3258-9 336 s. (137-138)

15. VINCÚR, P. 2001. Hospodárska politika. Bratislava: SPRINT, 2001. 396 s. ISBN

80-88848-67-9

16. http://www.projecteu.org/spaw2/uploads/files/informacna_databaza_pd_pa_2010.pdf

17. http://www.banky.sk/17121-sk/phillipsova-krivka-phillips-curve.php

56

18. http://www.prievidza.sk/

19. http://www.upsvar-pd.sk/joomla/

20. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4

21. http://www.finance.sk

22. http://www.praca-ako.sk/nezamestnanost/

57

7 PRÍLOHY

Príloha 1 – Mapa obcí okresu Prievidza

58

Príloha 1

Zdroj: http://www.projecteu.org/spaw2/uploads/files/informacna_databaza_pd_pa_2010.pdf

59