SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE2122364

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

ANALÝZA LINEÁRNEHO HODNOTENIA EXTERIÉRU

HOLŠTAJNSKÉHO PLEMENA V SLOVENSKEJ

REPUBLIKE

2011 Katarína Muziková, Bc

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

ANALÝZA LINEÁRNEHO HODNOTENIA EXTERIÉRU

HOLŠTAJNSKÉHO PLEMENA V SLOVENSKEJ

REPUBLIKE (Diplomová práca )

Študijný program: Genetické technológie v agrobiológií

Študijný odbor: 4140800 všeobecné poľnohospodárstvo

Školiace pracovisko: Katedra genetiky a plemenárskej biológie

Školiteľ: doc. Ing. Juraj Candrák, PhD.

Nitra 2011 Katarína Muziková, Bc

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Katarína Muziková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Analýza hodnotenia príbuznosti a príbuzenskej plemenitby holštajnského plemena

v Slovenskej republike“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

V Nitre, apríl 2011

Katarína Muziková

Poďakovanie

Touto cestou si dovoľujem poďakovať vedúcemu mojej diplomovej práce doc. Ing

Jurajovi Candrákovi, PhD. Za odborné vedenie a jeho cenné rady pri vypracovaní mojej

diplomovej práce.

Abstrakt (v štátnom jazyku)

Diplomová práca sa zaoberá históriou a vznikom hovädzieho dobytka,

holštajnského plemena. Detailne bolo popísané lineárne hodnotenie exteriéru

holštajnských kráv. Predkami dnešného hovädzieho dobytka boli divé tury, ktoré žili vo

variantoch, z ktorých sa žiadny doteraz nezachoval. Hovädzí dobytok zohráva hlavnú

úlohu v evolúcii ľudskej kultúry. Je to ekonomicky najdôležitejší druh zvierat. Hovädzí

dobytok už v minulosti pomáhal ľudom pri práci. Chovatelia hovädzieho dobytka sa

oddávna snažili nájsť také vonkajšie znaky zvieraťa, podľa ktorých by mohli

predpokladať úžitkovosť. Hľadali sa také morfologické znaky, ktoré súvisia hlavne

s činnosťou orgánov rozhodujúcich o určitom smere úžitkovosti, prípadne výške

produkcie, respektíve ktoré poukazujú na zdravotný stav a konštitúciu zvieraťa.

Hodnotenie exteriéru sa robí pri každom výbere zvierat, pri praktickej realizácii

šľachtiteľskej práce, hodnoteniu rastu mladých zvierat, pri vyraďovaní alebo

zaraďovaní zvierat do chovu. V minulosti malo hodnotenie exteriéru pri výbere

plemenných zvierat najdôležitejšiu úlohu. Holštajnské plemeno patrí medzi plemená

mliekového úžitkového typu, kde zaraďujeme aj plemená Jersey, Ayrshire a Holandsko

– frízky dobytok.

V diplomovej práci bola charakterizovaná príbuzenská plemenitba holštajnského

plemena chovaného v podmienkach Slovenskej republiky v nadväznosti na jeho priame

a nepriame úžitkové znaky a vlastnosti. Analyzovali sme lineárne hodnotenie exteriéru

holštajnského plemena v Slovenskej republike.

Kľúčové slová: hovädzí dobytok, holštajnské plemeno, lineárne hodnotenie exteriéru,

príbuzenská plemenitba

Abstrakt (v cudzom jazyku)

This thesis deals with the history and emergence of cattle, Holstein breed.

Details were described linear evaluation exterior Holstein cows. Ancestors of today's

cattle were wild ture, who lived in the variants, none of which are now preserved. Cattle

play a central role in the evolution of human culture. It's economically most important

species. Cattle in the past helped people at work. Cattle breeders have always tried to

find such outward signs of the animal, according to which the yield could be expected.

Searched for such morphological features, which are mainly related to activities by

deciding on the direction given performance or production of, respectively, which

indicate the health and constitution of the animal. Evaluation of the exterior is done for

each selection of animals, the practical implementation of selection techniques,

assessment of growth in young animals, the decommissioning or classification of

animals for breeding.

In the past, the assessment should be outdoors in the selection of breeding

animals of the utmost importance. Holstein breed dairy breeds include the type of

utility, which also include the Jersey breeds, Ayrshire and the Netherlands - frízky

cattle.

The thesis was characterized Inbreeding Holstein breed reared in the Slovak Republic in

connection with its direct and indirect signs and commercial properties. We analyzed

the indirect performance and we are focused on the evaluation of linear exterior and

inbreeding

Holstein breed in the Slovak Republik.

Key words: cattle, Holstein breed, linear evaluation exterior Inbreeding

Obsah

Úvod.......................................................................................................................10

1 Prehľad o súčastnom stave riešenej problematiky......................................12

1.1 Pôvod hovädzieho dobytka........................................................................12

1.2 Charakteristika hovädzieho dobytka..........................................................15

1.2.1 Rozdelenie plemien podľa zemepisného rozšírenia .................................15

1.2.2 Rozdelenie plemien podľa stupňa zošľachtenia .......................................16

1.2.3 Rozdelenie plemien podľa smeru úžitkovosti...........................................16

1.3 Exteriér hovädzieho dobytka......................................................................22

1.4 Welfare v chove hovädzieho dobytka........................................................25

1.5 Holštajnské plemeno..................................................................................26

1.5.1 Hodnotenie exteriéru Holštajnského plemena............................................27

1.5.2 Odhad plemenných hodnôt holštajnského plemena na Slovensku.............29

1.5.3 Model odhadu plemenných hodnôt............................................................30

1.5.4 Interpretácia domácich plemenných hodnôt býkov....................................31

1.5.5 Genetická základňa......................................................................................31

1.5.6 Slovenský holštajnský index........................................................................33

1.5.7 Genomika a plemenné hodnoty....................................................................34

1.6 Príbuzenská plemenitba.................................................................................36

1.6.1 Príbuzenská plemenitba holštajnského plemena............................................40

1.7 Softvérový balík pre analýzu rodokmeňov a monitoring genetickej diverzity...44

1.8 Šľachtiteľský program v chove hovädzieho dobytka....................................48

2 Cieľ práce..............................................................................................................51

3 Metodika práce a metódy skúmania...................................................................52

4 Výsledky práce a diskusia....................................................................................53

4.1 Základná analýza hodnotených znakov...............................................................53

4.2 Analýza lineárneho hodnotenia hlavných znakov podľa rokov...........................54

4.3 Analýza lineárneho hodnotenia hlavných znakov podľa plemenného typu........56

4.4 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov podľa plemenného typu.......59

4.5 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov postavenie zadných ceckov,

chôdza a BCS podľa plemenných typov......................................................................61

4.6 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov postavenie zadných ceckov,

chôdza a BCS podľa rokov...........................................................................................64

5 Návrh na využitie poznatkov..................................................................................66

6 Záver...................................................................................................................67

Zoznam použitej literatúry..................................................................................68

Prílohy...................................................................................................................71

Použité označenie

RAO – koeficient príbuznosti v priamom rade

A – predok

O - potomok

n – počet úsekov medzi predkom a potomkom

RXY – koeficient príbuznosti v bočnom rade

n1 – počet úsekov (gamét) od jedinca X k spoločnému predkovi

n2 - počet úsekov (gamét) od jedinca Y k spoločnému predkovi

F(X) – koeficient inbrídingu jedinca X

n1 – počet generácií (úsekov) od jedinca X k spoločnému predkovi na strane otca

n2 - počet generácií (úsekov) od jedinca Y k spoločnému predkovi na strane matky

BLAD – nedostatočná adhézia leukocytov u hovädzieho dobytka

STA – telesný rámec

AN – mliečny charakter

SR – šírka hrudníka

BD – hĺbka tela

RA – sklon zadku

LG – postoj zadných končatín zboku

FA – uhol paznechtu

FU – upnutie predných štvrtiek

TP – postavenie predných ceckov

TL – dĺžka ceckov

RUH – výška vemena

RUW – šírka vemena

US – závesný väz

UD – hĺbka vemena

RW – šírka zadku

LRV – postoj zadných končatín zozadu

MISS1 – postavenie zadných ceckov

8

MISS2 – chôdza

BCS – telesná kondícia

ST – stavba

MP – mliečna pevnosť

KO – končatiny

VE – vemeno

9

Úvod

V diplomovej práci boli uvedené poznatky o príbuzenskej plemenitbe

v populácií holštajnského plemena v Slovenskej republike. Tiež bola uvedená podrobná

charakteristika holštajnského plemena, odhad plemenných hodnôt typu v populácii

holštajnského plemena na Slovensku. Pri nepriamych úžitkových vlastnostiach sme sa

zamerali na lineárne hodnotenie exteriéru a samotný dopad príbuznosti a príbuzenskej

plemenitby na celkové utváranie zovňajšku kráv.

Zamerali sme sa predovšetkým na podrobnú a konkrétnu analýzu hodnotenia

príbuznosti a príbuzenskej plemenitby holštajnského plemena v Slovenskej republike.

Chov hovädzieho dobytka má v živočíšnej výrobe významné postavenie.

Minulosti ľuďom slúžil hovädzí dobytok na uľahčenie práce na poli, využívali ho ako

ťažné zviera. Hovädzí dobytok zostane naďalej trvale nosným odvetvím živočíšnej

výroby. Okrem toho je producentom mäsa, koží mäsa a organického hnoja. V súčasnosti

sa hovädzí dobytok využíva hlavne na produkciu mlieka a mäsa. Prináša pravidelný

príjem, mlieka a mäsa a okrem toho je aj hlavným producentom maštaľného hnoja.

Hovädzí dobytok tiež produkuje pre priemysel cenné suroviny, ako sú žľazy

z vnútornou sekréciou, kožu a rohoviny, ktoré najviac využíva farmaceutický priemysel.

V niektorých krajinách je hovädzí dobytok ako napríklad v Indi predmetom

náboženských obradov a úcty.

Hovädzí dobytok sa na Slovensku chová dvomi základnými spôsobmi, a to

extenzívne (pastevným spôsobom s minimálnym jadrovým krmivom) alebo intenzívne,

čo je u nás častejšie. Vtedy je dobytok ustajnený celoročne v maštaliach s vysokým

stupňom bilancovania výživovej kŕmnej dávky a vysokým stupňom mechanizácie

práce.

V súčasnom období má vývoj stavov dobytka klesajúcu tendenciu. Preto jednou

z hlavných úloh je v nasledujúcom období zastavenie poklesu stavov a zabezpečenie

intenzívnejšej výroby najmä v odchove mladého a výkrmového dobytka.

Základom odhadu plemenných hodnôt je uskutočňovaný lineárny popis a

hodnotenie zovňajšku v populácii holštajnského plemena na Slovensku od roku 1995.

Plemenné hodnoty sú odhadované pre 5 súhrnných znakov: celkové hodnotenie

označované ako typ, stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno (pre každý znak je

použitý jednoznakový animal model) a 18 detailných znakov lineárneho popisu: telesný

10

rámec, mliečny charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných

končatín zboku, uhol paznechtu, upnutie predných štvrtiek, postavenie predných

ceckov, dĺžka ceckov, výška vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka

zadku, postoj zadných končatín zozadu, postavenie zadných ceckov a chôdza (použitý

viacznakový animal model). Pôvodné súhrnné znaky úžitkový typ a kapacita boli

nahradené od apríla 2007 novým znakom mliečna pevnosť. Novými znakmi v

genetickom hodnotení pre ktoré sa odhadujú plemenné hodnoty sú: postavenie zadných

ceckov, chôdza a hodnotenie telesnej kondície (pre potreby genetického hodnotenia je

bodový systém hodnotenia telesnej kondície 1 - 5 transformovaný na bodový systém

( 1- 9).

Hodnotenie exteriéru je veľmi náročná práca, preto potrebuje skúseného

odborníka, ktorý dokonale pozná plemeno, má presnú predstavu o jeho vlastnostiach,

štandarde a chovnom cieli.

Najdôležitejšie je dobré a správne využitie údajov o danom plemene k zlepšeniu

ekonomických vlastností zvierat.

11

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Pôvod hovädzieho dobytka

Predkami dnešného hovädzieho dobytka boli väčšinou divé tury (Bos taurus a Bos

indicus), ktoré žili v niekoľkých variantoch, z ktorých sa doteraz žiadny nezachoval.

Tieto zvieratá boli väčšinou spojené so ,,starým svetom,, a boli identifikované tri

kontinentálne rasy: Bos primigenius namadicus (Ázia), Bos primigenius opisthonomus

(Severná Amerika) a Bos primigenius primigenius (Európa). Žiadny z nich sa však

doteraz nezachoval. Bos primigenius primigenius vyhynul v Poľsku okolo roku 1627.

Väčšina autorov sa zhoduje, v názore, že dnešné plemená európskeho pôvodu vznikli

s Bos primigenius namadicus v civilizácii Blízkeho východu. Poznatky poukazujú na to,

že Bos indicus vznikol z Bos taurus. Loftus a aj ďalší v roku 1994 sledovali pôvod

niektorých plemien dobytka (Kadlečík, Kasarda, 2007).

Tur domáci alebo v poľnohospodárstve pomnožne hovädzí dobytok, rožný statok,

hovädzí statok či lichva, je druh či poddruh z čeľade turovité, hospodárske zviera

chované kvôli mlieku, mäsu, koži alebo používané ako ťažné zviera. V niektorých

krajinách, napríklad v Indii, je predmetom náboženských obradov a úcty. Odhaduje sa,

že týchto zvierat na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy. Je to najvýznamnejšie

hospodárske zviera slovenského poľnohospodárstva.

Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú.

Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka a to pratura

Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého

dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za

predka skupiny krátkorohých plemien. Predkom západoeurópskeho a čiastočne

stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v

zootechnike označovaný ako Bos brachyceros. Skupina praturieho dobytka je

domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené

kedy a kde bol presne zdomácnený. Jedným z domestikačných stredisiek bola stredná

Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného

mora, alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho

krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu

(pravek). Pôvod dobytka nie je dôsledne preštudovaný. Plemená dobytka sa triedia

a odlišujú podľa toho, či majú alebo nemajú hrb. Dobytok zohráva hlavnú úlohu

v evolúcii ľudskej kultúry. Je ekonomicky najdôležitejší hospodársky druh zvierat. Jeho

12

význam sa prejavuje v početnosti populácie, ktorú tvorí približne 1 300 miliónov kusov.

Produkcia a početnosť populácie sa zvyšuje. Asi o 70 % populácie sa chová v krajinách

s málo vyvinutou ekonomikou, kde pomer medzi chovanými zvieratami a ľuďmi je 1 :

4,7. V ostatnej časti sveta je tento pomer 1 :3,3. Hovädzí dobytok bol domestikovaný

ako zdroj mäsa, mlieka, kože, ale významné sú aj jeho vedľajšie produkty (Kadlečík,

Kasarda, 2007). Rod tur (Bos) má dva druhy: tur divý (Bos primigenius) a tur domáci.

Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v Uurópe, Ázii a v Afrike. Tieto tury

boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul

do jedného druhu a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov

(porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená

hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:

1, skupina praturieho dobytka (Primigenius)

2, skupina čelnatého dobytka (Frontosus)

3, skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)

4, skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)

5, skupina bezrohého dobytka (Akeratos)

6, skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)

1.Charakteristickými znakmi skupiny praturieho dobytka boli dlhá a štíhla hlava,

čelo viac široké a krátke v pomere k časti obličajovej, hlava v profile rovná, dlhé rohové

násady, lýrovité, dopredu obrátené rohy, prierez rohov kruhovitý, rovný medzirožný

val, výrazné oči, dobre vyznačený kohútik, mohutné telesné proporcie. Do tejto skupiny

zaraďujeme nasledovné plemená hovädzieho dobytka: stepný, východofrízsky,

holštajnskofrízsky, cholmogorský, ayrshirský, shortornský, andalúzsky, shortornský

červený stepný, jaroslavský, tagilský, bielohlavý, ukrajinský a iné. Skupina praturieho

dobytka je domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne

stanovené kedy a kde bol presne zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola

stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie

Stredozemného mora, alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy

prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe,

pochádzali z neolitu.

2. Charakteristickými znakmi plemien skupiny krátkorohého dobytka sú nápadná

nerovnosť čela, očné oblúky sa vypínajú zreteľne nad čelovou plochou, sponkové

13

dutiny sú široké a nízke, rohové násadce relatívne malé a slabé, prierez rohov je tiež

kruhovitý, mierne vyvinutý medzirožný val na vrchole tvorí rovinu. Patria sem tieto

plemená: poľské a dánske červienky, sivohnedý karpatský dobytok, montafonský

a hnedý dobytok švajčiarsky.

3. Skupina plemien čelnatého dobytka sa vyznačuje dlhou, v obličajovej časti iba

málo zúženou lebkou a väčšími širokými rozmermi čela ako u praturieho dobytka.

Podstatný rozdiel je tiež, že medzirožná hrana čelnatého dobytka tvorí pretiahnutý val.

Prierez jeho rohov je eliptický (sploštený). Rohy kráv čelnatého dobytka sú lýrovité

a často od hlavy odstávajú. Najznámejšie plemená dobytka, ktoré do tejto skupiny

zaraďujeme: simentálsky, slovenský strakatý, český strakatý, charolais, červený

tambovský dobytok.

4. Skupina plemien krátkohlavého dobytka má širokú a krátku hlavu. Najmä

v obličajovej časti je lebka týchto plemien nápadne krátka. Do tejto skupiny

zaraďujeme: jerseyské a pinzgauské plemená.

5. Skupiny plemien bezrohého dobytka je umelo vytvorená systematická skupina,

lebo bezrohosť sa vyskytuje u jedincov takmer všetkých plemien. Plemená gallowajský,

aberdeen anguský sa však vyznačujú bezrohatosťou, čo dáva zvláštnu podobu hlave,

najmä zvýrazňuje medzirožný val. V poslednom čase sa ako bezrohá mutácia rozširuje

aj bezrohý shortornský a herefordský dobytok, prípadne aj bezrohé mutácie iných

plemien (Rybanská, Gavalier, Pšenica, Uhlár 2001).

14

1.2 Charakteristika hovädzieho dobytka

Chov hovädzieho dobytka má v živočíšnej výrobe významné postavenie.

Hovädzí dobytok má fyziologické schopnosti premieňať objemové krmivo na hodnotné

potraviny. Keďže sa u nás objemové krmivá produkujú na viac ako 51% plôch, má chov

hovädzieho dobytka priaznivé podmienky( Rozman a kol. 1982). Pokladá sa za

najvýznamnejší hospodársky druh, pretože produkuje hlavné zložky ľudskej výživy –

mlieko a mäso. Mlieko je zdrojom plnohodnotných, ľahko stráviteľných bielkovín,

tukov a sacharidov. Obsahuje minerálne látky nevyhnutné na rast a vývin – vápnik,

fosfor a mnoho vitamínov. Slúži na výrobu mnohých výrobkov – syrov, tvarohu,

mliečnych krémov, nápojov, jogurtov a masla. Mlieko je tiež nenahraditeľnou výživou

pre mláďatá cicavcov v období odchovu do odstavu. Hovädzie a teľacie mäso vyhovuje

stráviteľnosťou, výživnou hodnotou a dietetickými vlastnosťami požiadavkám

racionálnej výživy. Hovädzí dobytok poskytuje dôležité suroviny – kožu, kosti, srsť, loj,

vlásie, žlč a žľazy. Veľmi dôležitý je aj vedľajší produkt chovu hovädzieho dobytka –

maštaľný hnoj. Jedna dobytčia jednotka ( 500kg ) pri ustajnení s podstielkou

vyprodukuje za rok 8 – 12 ton hnoja. Prehľad o plemenách uľahčuje rozdelenie

plemien hovädzieho dobytka.

Hovädzí dobytok podľa zamerania chovu na farme delíme do 4 základných kategórii:

teľatá

jalovice

kravy

výkrmový dobytok (Paška, Sidor 1998)

Zo zreteľom na mnohostranný úžitok chovu je hovädzí dobytok nenahraditeľní pri

hospodárení na poľnohospodárskej pôde. V celosvetovom meradle sa chová viac ako

1,3 miliardy kusov hovädzieho dobytka, chov je rozšírený v miernom pásme – severne

od obratníka Raka a južne od obratníka Kozorožca(Paška, Sidor 1998).

1.2.1 Rozdelenie plemien podľa zemepisného rozšírenia

Pri tomto rozdelení prihliadame na chovnú oblasť, v ktorej sa plemená chovajú.

Názov oblasti často uvádza v názve plemena :

• nížinné plemená – napríklad čierno a červenostrakatý nížinný dobytok

• horské a podhorské plemená – napr. pinzgauský dobytok

• stepné plemená – napr. stepný červený dobytok

15

1.2.2 Rozdelenie plemien podľa stupňa zošľachtenia

• primitívne ( nezošľachtené )

• zošľachtené (prechodné )

• ušľachtilé ( kultúrne )

1.2.3 Rozdelenie plemien podľa smeru úžitkovosti

Toto delenie sa používa najčastejšie a určuje vlastnosť, ktorá pri plemene

prevláda :

• mliekové plemená

• mäsové plemená

• plemená s kombinovanou úžitkovosťou ( mäsovo -mliekovou, mliekovo-mäsovou –

druhý pojem určuje prevahu úžitkovosti pri kombinovanom plemene ).

Mliekové plemená hovädzieho dobytka

Hovädzí dobytok mliekového úžitkového typu sa vyznačuje obdĺžnikovým

a lichobežníkovým rámcom tela, jemnou kostrou, tenkou, pružnou a ľahko

odtiahnuteľnou kožou, ktorá vytvára na krku záhyby, dlhšou, užšou hlavou, dlhším,

tenším krkom, dlhým, priestranným a na priereze elipsovitým hrudníkom, primerane

objemným bruchom, dlhšími, tenšími končatinami, dlhším, tenším chvostom. Plemená

mliekového úžitkového typu majú hranatejšiu panvu majú slabšie osvalenie a veľmi

dobre utvárané vemeno. Typickými predstaviteľmi mliekového úžitkového typu sú:

Jersey, Ayrshire a holštajn.

Jersey

Pochádza z ostrova Jersey v Anglicku. V roku 1763 bol zákaz dovozu na ostrov

Jersey tak vzniklo plemeno v rámci párenia inter-se. Chov jerseyských kráv bol

založený na ostrove Jersey, ktorý leží medzi Anglickom a  Francúzskom, bližšie ku

Francúzsku. Je to najtypickejšie jednostranné mliekové plemeno HD:

má najvyššiu relatívnu úžitkovosť

najvyššia efektívnosť produkcie mlieka

najkoncentrovanejšie mlieko

je veľmi ranný

Výborne utváranie vemena, pevné končatiny, tvrdé paznechty, malý rámec tela, výška

na kohútiku je 116-120cm, charakteristická je šťučia hlava. Sfarbenie je od žltej cez

16

hnedočervenú. Úžitkovosť tohto plemena je 3500kg mlieka. U nás sa používal na

zošľachťovanie slovenského strakatého plemena (www.jerseycanada.com).

Ayrshire

Kultúrne plemeno pochádzajúce z hornatého Škótska, pomenované podľa

grófstva Ayr. Nenáročné odolné plemeno, menší až stredný telesný rámec, výška na

kohútiku 126-132cm, slabšie osvalenie, výborne utvárané vemeno. Z kraniologického

hľadiska možno zaradiť do skupiny Bos primigenius. Sfarbenie červeno strakaté,

niekedy s veľkým podielom bielej farby. Ayrshire bol najmä v päťdesiatych rokoch

využívaný ku zušľachťovanie slovenského strakatého plemena, kedy bola cenená najmä

jeho konštitúcie, prispôsobivosť, pastevný schopnosť a vyššia mliečna úžitkovosť. K

prednostiam plemena patrí vysoká mliečna úžitkovosť 4 500 - 5 000 kg o tučnosti 4,0%,

ďalej konštitučnú pevnosť, dobrá plodnosť, dojiteľnosť a ľahký priebeh pôrodov.

Mäsovú úžitkovosť je u Ayrshire nižšia a je považovaná za druhoradú úžitkovú

vlastnosť.

Plemeno sa zo Škótska rozšírilo do severných štátov Európy a do Severnej

Ameriky, kde sa drží vo väčšom telesnom rámci. Po 2. svet. vojne boli býky dovezení

do ČSFR a od 60. rokov sa vo väčšom meradle začalo plemeno využívať v podhorských

a horských oblastiach k zušľachtenia kríženiu s domácim českým strakatým dobytkom

is uznanými plemenami na slovenský (Mikšík 2009).

Mäsové plemená hovädzieho dobytka

Hovädzí dobytom mäsového úžitkového typu má kvadratický rámec tela,

mohutne vyvinuté svalstvo, jemnú kostru, mäkkú kožu, ktorá je s hrubým podkožným

väzivom. Majú kratšiu a širšiu hlavu, krátka ale dobre osvalený krk, ktorý takmer

splýva s trupom. Tieto plemená majú hlboký a široký hrudník, ktorý je na priereze

okrúhly, široký chrbát a zadok, kratšie, hrubšie končatiny a taktiež kratší, hrubší chvost.

Vemeno je pomerne malé s väčším podielom väzivového tkaniva. Toto plemeno sa

veľmi dobre vykrmuje. Má kvalitné mäso a vysokú jatočnú výťažnosť nad 60%.

Typickými predstaviteľmi mäsového úžitkového typu dobytka sú plemená – Hereford,

Charolais, Limousine, Aberdeen angus, Piemontese (Bouška, 2006).

17

Hereford

Plemeno Hereford bolo vyšľachtené v strednom Anglicku v Herefordshire z

pôvodného mohutného hovädzieho dobytka. V roku 1864 bola založená prvá anglická

plemenná kniha Herefordu. Import na Severoamerický kontinent viedol, v roku 1881,  k

založeniu Americkej a neskôr Kanadskej asociácie plemien.  Plemeno Hereford patrí, v

rámci svetového mäsového hovädzieho dobytka, k jednému z najstarších na svete.  

Plemeno je vhodné pre čistokrvné chovy, no i pre úžitkové kríženie s kombinovanými a

mliečnymi plemenami s cieľom dosiahnuť u potomstva lepšie osvalenie, zvýšiť jatočnú

výťažnosť a využiť ľahšiu pôrodnosť. Vzhľadom k uvedeným vlastnostiam je vhodným

plemenom i do drsných klimatických podmienok  vo vyšších nadmorských polohách.

Vzhľadom k nižšej rastovej schopnosti oproti mäsovým  plemenám veľkého telesného

rámca je vhodné ukončenie výkrmu v nižších porážkových hmotnostiach, inak zvieratá

nadmerne tučnejú. V extenzivních chovoch je vhodnejší strední telesný rámec a do

intenzivních podmienok výživy typ veľkého telesného rámce (www.farmahradiste.sk).

Charolais

Plemeno charolais sa u nás začalo chovať iba pred niekoľkými rokmi. Aj

napriek tomu, že počet kusov tohto dobytka nie je na Slovensku taký veľký ako

napríklad v krajine svojho pôvodu vo Francúzsku, medzi chovateľmi sa teší veľkej

obľube, predovšetkým vďaka priaznivým rastovým schopnostiam a jatočnej kvalite

vykrmovaných zvierat. V súčasnosti sa už na Slovensku chová 900 čistokrvných kusov

plemena charolais a 2500 kráv, ktoré sú s týmto plemenom krížené. Veľkú obľubu u

producentov mäsa si tento druh hovädzieho dobytka vyslúžil vďaka svojím dobrým

vlastnostiam. K významným patrí pravidelná plodnosť, dlhovekosť a dobré zdravie bez

geneticky podmienených porúch. Vďaka vysokej plodnosti a rastovým schopnostiam

produkuje najvyššiu živú hmotnosť teliat na kravu a rok. Jatočné zvieratá vynikajú

veľmi dobrou výkrmnosťou, vysokým prírastkom do vyššej hmotnosti s nízkym

podielom tuku. Plemeno charolais má tiež vysoké využitie v úžitkovom krížení

(www.polnoinfo.sk/clanok/157/z-domova/). Má pomerne dobré aklimatizačné

a adaptačné schopnosti, prispôsobil sa rôznym podmienkam chovu. Výborná zmäsilosť

cenných mäsových častí. Sfarbenie: krémovo alebo smotanovo biele (Mlynek 2001).

Limousine

18

Plemeno vzniklo v limousinskej oblasti juhozápadného Francúzska. Táto oblasť

je klimaticky pomerne drsná, nadmorská výška dosahuje až 1000 m. Až do prvej

polovice 20. storočia bolo plemeno používané k ťahu. K tejto práci boli vyberané

zvieratá veľkého telesného rámca, s veľmi dobre vyvinutou svalovinou a pevným

postojom, ktoré boli schopné veľkej záťaže i cez pomerne jemnú kostru. Selekcia na

tieto vlastnosti dala predpoklad pre vznik typicky mäsového plemena s veľkým

podielom svaloviny a nízkym podielom tuku. Plemeno sa vyznačuje dobrou

chodivosťou, pastevnou schopnosťou, pri vysokej konverzii objemových krmív. Kravy

vykazujú dobré materské vlastnosti a sú dostatočne mliečne. Prednosťou je dobrá

plodnosť s priaznivým medziobdobím, dlhovekosť a predovšetkýmľahkosť telenia. Pre

tieto vlastnosti je hojne využívané i v úžitkovom krížení. Podmienky pre výber zvierat

do tejto kategórie zapojených do špecializovaného programu kríženia, zameraného na

produkciu jatočných teliat, budú stanovené dodatočne na základe požiadaviek trhu

(www.zchmd.eu.2009).

Aberdeen angus

Patrí k najrozšírenejším plemenám mäsového úžitkového typu, chová sa na

všetkých kontinentoch. Pôvodné oblasti chovu sú grófstva Aberdeen, Angus, Banff.

Kanada a USA ovplyvňujú šľachtenie vo svete. Je to plemeno veľmi prispôsobivé na

celoročný chov na pasienkoch má teda výborné pastevné schopnosti. Je veľmi ranný, čo

sa prejavuje v skoršom ukladaní tuku. Chová sa vo forme black a red. Domovom

jedného z najrozšírenejších mäsových plemien dobytka na svete je severovýchodné

Škótsko. Na začiatku 18. storočia sa v krajinách Aberdeenshire a Forfarshire podarilo

vyšľachtiť mäsový úžitkový typ dobytka, ktorý v prvej polovici 19. storočia chovateľ

Hugh Watson prekrížením plemena Shorthorn zjednotil a položil tak základ tohoto

plemena. V štyridsiatich rokoch 19. storočia bola založená v Anglicku prvá plemenná

kniha a už v roku 1860 sa uskutočnil prvý import zvierat do Kanady a neskôr do USA.

Aberdeen Angus je moderné mäsové plemeno dobytka geneticky bezrohé, plášťovo čierne alebo plášťovo červené (www.zchmd.eu.2009).Piemontese

Piemontský dobytok pochádza zo severozápadnej časti Talianska – z pohoria

Savojských Álp z oblastí označované ako Piemonte – čo mu dalo jeho názov.

Piemontské plemeno je typickým predstaviteľom mäsového dobytka stredného rámca

s výrazným osvalením a jemnou kostrou. Plemeno pôvodne s trojstrannou úžitkovosťou

19

mlieko – mäso – ťah, je od dvadsiatich rokov tohto storočia šľachtené na mäsovú

úžitkovosť. Tento proces je intenzívny najmä v posledných 40. rokoch, kedy bola

stanovená Národná asociácia chovateľov Piemontského dobytka, ktorá vedie plemennú

knihu a je garantom plemenárskej práce. Plemeno je stredného telesného rámca

s hmotnosťou dospelých kráv okolo 600 kg a dospelých býkov okolo 900 kg. Je

požadovaná jemná kostra a koža v kombinácii s výrazným osvalením

(www.zchmd.eu.2009).

Hovädzí dobytok kombinovaného úžitkového typu tvorí v morfologických

vlastnostiach určitý prechod medzi mliekovým a mäsovým typom.

Mliekovo-mäsový typ

Mäsovo-mliekový úžitkový typ (s prevahou mliekovej úžitkovosti)

Simentálsky dobytok

Patrí k najstarším kultúrnym plemenám dobytka na svete. Vznikol vo

Švajčiarsku. Toto plemeno dalo základ mnohým plemenám v Európe. Je to dobytok s

veľkým telesným rámcom. Živá hmotnosť kráv je 650 – 800kg. A býkov 1000-1300kg.

J žltostrakato až červenostrakato sfarbený, pričom hlava, spodok nôh a brucho sú biele.

Rohy majú typický lýrovitý tvar. Vyznačuje sa pevnou konštitúciou, plodnosťou a

dlhovekosťou.

Pinzgauský dobytok

Je pôvodné rakúske plemeno chované v alpskej oblasti Salzburgu. Patrí medzi

skromné odolné plemená s dobrou chodivosťou a prispôsobivosťou. Hmotnosť kráv je

500-600kg, býkov 800-1000kg. Sfarbenie má červené až červenohnedé s typickým

bielym pásom od kohútika cez chrbát, bedrá, panvu, medzinožie a s bielymi manžetami

na nohách. Prsná kosť a chvost sú takisto biele. Mlieková úžitkovosť je 3700-3800kg s

tukovosťou 3,9%. V mäsovej úžitkovosti sa dosahuje výťažnosť 58-60%. Tento

dobytok dal základ na vyšľachtenie slovenského pinzgauského dobytka.

Charakteristické znaky kombinovaného typu dobytka sú: mohutnejší rámec tela,

stredná až vysoká hmotnosť, silnejšia pevná kostra, dobré osvalenie, tvrdá konštitúcia

s vyššou variabilitou v morfologických a fyziologických vlastnostiach (Hlasný a kol.

2003).

Mlieko má vo výžive obyvateľov nezastupiteľne miesto. Mlieko je tiež najdôležitejšia

surovina pre mliekarenský priemysel a tento sa zaujíma o mlieko najvyššej možnej

kvality (Michalcová 1994). Obsahom stráviteľných plnohodnotných bielkovín, tuku,

20

minerálnych látok, vitamínov a ďalších zložiek plní požiadavky na správnu ľudskú

výživu. Spracúva sa na tekuté mliečne výrobky, mrazené krémy a ďalšie výrobky novej

generácie (Burda a kol., 2003).

Hovädzí dobytok poskytuje aj ďalšie dôležité suroviny – koža, kosti, srsť, loj, žlč,

žľazy z vnútornou sekréciou, ktoré sa spracúvajú v rôznych priemyselných odvetviach.

Môžeme konštatovať, že zviera odovzdané na bitúnok sa stáva surovinou ako celok.

Veľmi dôležitý je aj vedľajší produkt chovu hovädzieho dobytka – maštaľný hnoj

(Vondrášková 2000).

1.3 Exteriér hovädzieho dobytka

21

U hovädzieho dobytka hodnotíme aj exteriér, exteriér je náuka o štúdiu

vonkajších tvarov tela hospodárskych zvierat v súvislosti s jeho biologickou odolnosťou

a vhodnosťou na plemenitbu. Chovatelia hovädzieho dobytka sa oddávna snažili nájsť

také vonkajšie znaky zvieraťa, podľa ktorých by mohli predpokladať jeho úžitkovosť.

Vlastné hodnotenie exteriéru hovädzieho dobytka vyžaduje teoretické poznatky, veľa

praktických skúseností je vo veľkej miere ovplyvnené osobnými dispozíciami bonitéra.

Z tohto dôvodu bolo hodnotenie exteriéru v chove hovädzieho dobytka vždy veľmi

problematickou činnosťou a takou ostane zrejme aj naďalej. Popri vlastnom hodnotení

exteriéru nadobúda závažný význam aj odhaľovanie dedičných chýb a vyraďovanie

takýchto zvierat z ďalšieho chovu. Pri nedostatočnom utváraní jednotlivých častí tela ja

však veľmi ťažké zhodnotiť a stanoviť, či sa jedná o dedičné chyby, pretože tieto môžu

byť často podmienené dedične aj vplyvom prostredia. Z uvedeného dôvodu je dôležité

pri výskyte takýchto chýb stanoviť, či sa opakujú a boli zistené nezávisle od času

a miesta výskytu (Šťastný, Pšenica 1994).

Význam hodnotenia exteriéru hovädzieho dobytka je v plemenárskom využití

najmä pri výbere na plemenitbu, pri zápise do plemenných kníh, pri poriadaní

chovateľských dní a výstav hospodárskych zvierat. Exteriér hodnotíme zásadne pri

výbere zvierat na plemenitbu, pri bonitáciách chovov a pri všeobecných výberoch

plemenných býkov. Hodnotenie exteriéru za účelom genetického zlepšovania

funkčných vlastností začalo s rozvojom metódy lineárneho popisu znakov. Lineárny

popis umožňuje pomocou bodovej stupnice využitie existujúcej premenlivosti v

utváraní znakov k ich genetickému zlepšovaniu na základe stanovenia genetických

parametrov a odhadu plemennej hodnoty. Hodnotenie exteriéru je zodpovedná a

náročná práca, ktorá vyžaduje skúseného odborníka, ktorý dokonale pozná plemeno, má

presnú predstavu o jeho type, štandarde a o chovnom cieli. Motyčka (2005) uvádza, že

hodnotenie zovňajšku za účelom genetického zlepšovania funkčných vlastností

započalo spolu s rozvojom metódy lineárneho popisu znakov, ktorá bola po prvýkrát

využitá koncom 80. rokov v Kanade a v Spojených štátoch. Do tejto doby bolo cieľom

pozmeňovať zovňajšok zvierat v smere k rôzne určenému ideálu. Lineárny popis

umožňuje pomocou bodovej stupnice využitie premenlivosti v utváraní znakov, k ich

genetickému zlepšovaniu na základe stanovenia genetických parametrov a odhadu

plemennej hodnoty. Dôležitou oblasťou je možnosť využitia údajov o zovňajšku k

zlepšovaniu korelovaných a ekonomicky dôležitých vlastností zvierat. Pri genetickom

hodnotení exteriéru sa vychádza pri jednotlivých populáciách plemien hovädzieho

22

dobytka z dnes už štandardných lineárnych systémov hodnotenia exteriéru zvierat.

Samostatné znaky exteriéru sú rozdelené na hlavné znaky, dielčie znaky jednotlivých

oblastí tela, špecifické znaky a výskyt chýb pri hodnotení znakov. Výsledné genetické

hodnotenie má rozhodujúce uplatnenie hlavne pri býkoch (Candrák, Strapák, Bujko

2006).

Hodnotenie exteriéru zvierat má vo všeobecnosti za ciel kriticky preveriť

a zvážiť, či je hodnotené zviera schopné na základe celkového vzhľadu, ako aj

jednotlivých telesných častí popri dobrom zdravotnom stave realizovať vysokú a trvalú

požadovanú produkciu.

Pri intenzívnom šľachtení hovädzieho dobytka na ukazovatele mliekovej

a mäsovej úžitkovosti sa v súčasnej dobe chovatelia neuspokojujú pri poznaní kvality

vlastného stáda len s informáciami o dosahovanej úžitkovosti, ale za nemenej dôležité

považujú posúdiť aj telesné znaky zvierat, ktoré taktiež ovplyvňujú ekonomiku

a hospodárnosť chovu. Selekcia a zámerné pripárovanie plemenných býkov v stáde

musí súbežne s ukazovateľmi úžitkovosti posilňovať i telesné znaky a vlastnosti

podporujúce ekonomiku chovu, zdravie a dlhovekosť.

Cieľom hodnotenia exteriéru je zisťovať a hodnotiť hospodársky dôležité

vlastnosti alebo znaky exteriéru, ktoré úzko súvisia s významnými úžitkovými

vlastnosťami.

Pre hodnotenie exteriéru hovädzieho dobytka sa vo všetkých chovateľsky

vyspelých krajinách osvedčila metodika lineárneho popisu a hodnotenia zovňajšku.

Uvedený systém popisu a hodnotenia vznikol v Spojených štátoch amerických ako

úplne nový koncept v roku 1976 pre špecializované mliekové plemená, s cieľom

určovať plemenné hodnoty býkov na základe hodnotených znakov exteriéru.

Modifikácie uvedeného systému sa rozšíri do mnohých krajín sveta (Burda, Horváth

1992).

Lineárne popisný systém hodnotenia exteriéru predpokladá, že pre každý znak,

ktorý je popisovaný sú veľmi exaktne a presne definované biologické extrémy. Vývin

daného znaku sa pohybuje v týchto definovaných biologických extrémoch a je mu

možné pridať bodovú hodnotu.

Lineárne hodnotenie sa vo svete využíva na:

23

genetické hodnotenie lineárnych znakov, ktoré sú podkladom pre

odhad plemennej hodnoty býkov

stanovenie smeru šľachtenia

korekciu chýb exteriéru vhodným výberom býka

porovnanie zvierat v rámci stáda

vyradenie, či ponechanie zvierat v stáde

redukovanie nákladov na zdravie a reprodukciu

predaj zvierat

výber zvierat na výstavy a prehliadky potomstva (Paška a kol.

2001)

Etologické prejavy hovädzieho dobytka je možné rozdeliť podobne ako u iných

druhov hospodárskych zvierat na:

1. správanie sa na zabezpečenie denných potrieb zvieraťa

2. sociálne správanie sa dobytka

3. sexuálne správanie sa dobytka

4. materinské správanie sa dobytka

Treba podotknúť, že v každodennom živote zvierat sa jednotlivé kategórie

zriedka vyskytujú samostatne, ale sa v priebehu dňa navzájom prelínajú.

Najzákladnejšie denné potreby zvierat sú existenčné potreby. Patrí sem hlavne

zabezpečenie neustáleho prívodu živín, hlavne energie pre všetky životné procesy

a nutnosť vylučovania odpadových produktov metabolizmu. Tieto potreby zabezpečuje

príjem vody a krmív – žranie a pitie a vylučovanie – močenie a kalenie.

Druhov existenčnou potrebou je regenerácia organizmu, hlavne centrálnej

nervovej sústavy, výkonných a metabolických orgánov. Tieto potreby zabezpečuje

odpočinok zvierat. Pravidelné striedanie odpočinku a aktivity sú jedným

z najzákladnejších biorytmov, ktorých dlhodobé narušenie spôsobí zrútenie sa

organizmu a jeho zánik.

Okrem toho k denným potrebám zvierat patrí komfortné správanie -

starostlivosť o hygienu (Debrecéni a kol. 2001).

1.4 Welfare v chove hovädzieho dobytka

24

Moderné technológie chovu zvierat vytvárajú úplne odlišné podmienky

prostredia, než aké sú vo voľnej prírode, alebo v tradičných chovoch. Často sa

používajú nevhodné riešenia individuálneho a skupinového ustajnenia, obmedzuje sa

životný priestor. Zvieratá nemajú možnosť prejaviť svoje prirodzené správanie, preto

naopak často zaznamenávame správanie abnormálne. Problémom je najmä zmenšenie

plochy na odpočinok, ale aj obmedzenie priestoru pri kŕmení. Umelo sa vlastne medzi

zvieratami vyvoláva súťaživosť. Nepríjemné je pre zvieratá tiež zavádzanie cudzích

zvierat do ustálenej skupiny, alebo ešte horšie, a to je miešanie skupín. Všetky tieto

stresy spolu s častým vyrušovaním zapríčineným nepremyslenou prevádzkou maštale

vedú k zvýšeniu agresivity a novému tvoreniu vzťahov nadradenosti a podradenosti

(Brouček 2009). Pre zviera je kritickým štádiom vnútromaternicový vývin, pretože

vonkajšie vplyvy môžu mať na jedinca veľmi negatívny dopad. Zistilo sa, že záťaž

počas gravidity znižuje hmotnosť narodených potomkov, ale aj rast v neskoršom

období. Všetci už zo zdravotníckej osvety tieto skutočnosti poznáme, ale že to tiež tak

isto pôsobí aj u zvierat, si niekedy nie sme ochotní uvedomiť. Aj časté vyrušovanie a

vytváranie nestabilného sociálneho (spoločenského) prostredia matiek počas gravidity

má dopad na správanie potomkov. Pri laboratórnych zvieratách chovaných v

nevhodných podmienkach ustajnenia sa dokázalo 5 typov neuróz: nadmerná alebo

nedostatočná pohyblivosť, stereotypie (často sa opakujúce rovnaké pohyby, ktorými si

zviera kráti čas), nadmerná vystrašenosť a ľakavosť, hryzenie sociálnych partnerov.

Prenatálne (pred narodením) stresované zvieratá preukazujú zníženie exploračného

(prieskumného) a hravého správania a majú porušenú schopnosť učenia, spoločenského,

sexuálneho a materinského správania (WASHBURN, SILVIA, BROWN 2002).

1.5 Holštajnské plemeno

25

Po osídlení Nového sveta sa začali chovatelia dobytka zaujímať o plemenný

dobytok z Holandska. V roku 1852 bola kúpená prvá holštajnská krava. Dnes môžeme

nájsť holštajnský dobytok na všetkých kontinentoch a takmer vo všetkých krajinách.

Holštajnský dobytok dosahuje najvyššiu produkciu mlieka a ľahko sa prispôsobuje

rôznym výrobným podmienkam, no v tepelne náročných podmienkach sa úžitkovosť

znižuje. Holštajnské plemeno pochádza z Európy. Hlavný historický vývoj sa

uskutočnil asi pred 2000 rokmi na území dnešného Holandska, konkrétne jeho dvoch

provincií Severného Holandska a Frízska, ktoré sa nachádzajú na oboch stranách Zuider

Zee (vnútorného mora). Pôvodný dobytok tvorili čierne a biele zvieratá Bataviánov a

Frízov, ktorí sa usadili v oblasti Rhine Delta asi pred 2000 rokmi. Dlhé roky bol

holštajnský dobytok šľachtený na zvieratá prinášajúce maximálny úžitok z trávy,

najhojnejšieho zdroja v tejto oblasti. Krížením týchto zvierat sa vyvinulo efektívne a

vysoko produkčné mliekové plemeno (McPARLAND, KEARNEY, RATH, BERYY

2007).

Jeho základným znakom je veľký rámec a čierno-biele alebo červeno-biele

sfarbenie, ktoré tvoria výrazne oddelené škvrny, miešanie farieb nie je žiaduce. Po

osídlení Nového sveta sa začali chovatelia dobytka zaujímať o plemenný dobytok z

Holandska. Nasledovali ďalšie dovozy, približne 8 800 zvierat, až kým v Európe

nevypukla epidémia dobytka a dovozy ustali. Holštajnský dobytok dosahuje najvyššiu

produkciu mlieka a ľahko sa prispôsobuje rôznym výrobným podmienkam, no v tepelne

náročných podmienkach sa úžitkovosť znižuje. V priebehu nasledujúcich rokoch sa

stalo holštajnské plemeno najvýznamnejším mliekovým plemenom. Cieľom chovateľov

holštajnského plemena sú zvieratá s vysokou mliekovou úžitkovosťou a dobrou úrovňou

funkčných vlastností ako je plodnosť, zdravie a zovňajšok. Dnes toto plemeno tvorí viac

ako 60 % populácie chovaných kráv na Slovensku. Najvyššie zastúpenie má v

bratislavskom, trnavskom, nitrianskom a trenčianskom kraji, ale nájdeme ho aj v

ostatných krajoch, kde sa jeho podiel pohybuje v rozmedzí 28 – 53%. Dôležitú časť

populácie tvoria najlepšie zvieratá, ktoré sú monitorované v šľachtiteľských chovoch a

za ukončený plemenársky rok dosiahli úžitkovosť 8 967 kg mlieka, 3,96 % tuku a 3,21

% bielkovín. Je to plemeno, pri ktorom sme za 40 rokov kontroly úžitkovosti

zaznamenali najvyšší nárast dojivosti (viac ako dvojnásobok), v absolútnom čísle je to

neuveriteľných 4423 kg mlieka t.j. cca 110 kg ročný nárast. Údaje o výkonnosti

holštajnských kráv, ktoré tvoria aktívnu časť populácie aj v iných krajinách, teda kráv

zapojených do kontroly úžitkovosti. Ďalšie požiadavky sú kladené na minimálne

26

„funkčné“ osvalenie, plochý hrudník, ostrý kohútik, , suché a konštitučne pevné

končatiny. Vemeno má mať širokú a dlhú základňu, plochý prechod na pupočnú stenu a

vzadu má byt vysoko upnuté. Farba má byť čiernobiela strakatá, pričom sa vyskytujú

jedinci takmer bieli alebo takmer čierny. Hlava má mať vždy čierne odznaky. Globálny

proces šľachtenia holštajnského plemena v súčasnosti smeruje k parametrom vyššej

ekonomickej efektívnosti produkcie mlieka, k efektívnejšiemu využívaniu objemových

krmív a vyššiemu obsahu bielkovín v mlieku. Proces šľachtenia v krajinách ako je

Slovensko, smeruje predovšetkým k vytvoreniu čistokrvnej populácie dobytka

a k dosiahnutiu produkčných a ekonomických parametrov porovnateľných s okolitými

krajinami (Mlynek, Migdal, Falkowski, 2000).

Následný vývoj v šľachtení čiernostrakatých kráv v Severnej Amerike možno

popísať ako intenzívnu selekciu výhradne na mliekovú úžitkovosť spojenú s veľkým

telesným rámcom.

Súbežne bola v Európe šľachtená kontinentálna populácia na

kombinovanú úžitkovosť popri zachovaniu menšieho telesného rámca v porovnaní s

americkou populáciou. Dôvod šľachtenia čiernostrakatých kráv v Amerike práve na

jednostrannú mliekovú úžitkovosť sa javí vo vysokej spotrebe mäsa spojenej s jeho

produkciou špecializovanými plemenami, pričom k tomu prispievali aj veľké rozlohy

extenzívnych pastvín, dobre využiteľných práve tomuto plemenu ( Botto 1987).

1.5.1 Hodnotenie exteriéru holštajnského plemena

Základom odhadu plemenných hodnôt je uskutočňovaný lineárny popis a

hodnotenie zovňajšku v populácii holštajnského plemena na Slovensku od roku 1995.

Plemenné hodnoty sú odhadované pre 5 súhrnných znakov: celkové hodnotenie

označované ako typ, stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno (pre každý znak je

použitý jednoznakový animal model) a 18 detailných znakov lineárneho popisu: telesný

rámec, mliečny charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných

končatín zboku, uhol paznechtu, upnutie predných štvrtiek, postavenie predných

ceckov, dĺžka ceckov, výška vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka

zadku, postoj zadných končatín zozadu, postavenie zadných ceckov a chôdza (použitý

viacznakový animal model). Pôvodné súhrnné znaky úžitkový typ a kapacita boli

nahradené od apríla 2007 novým znakom mliečna pevnosť. Novými znakmi v

genetickom hodnotení pre ktoré sa odhadujú plemenné hodnoty sú: postavenie zadných

27

ceckov, chôdza a hodnotenie telesnej kondície (pre potreby genetického hodnotenia je

bodový systém hodnotenia telesnej kondície 1 - 5 transformovaný na bodový systém 1-

9). Do hodnotenia v novembri 2010 boli zaradené kravy hodnotené po prvom otelení

(65 645 kráv spĺňajúcich podmienky úplnosti požadovaných záznamov). Pre všetky

ukazovatele boli použité odhadnuté základné genetické parametre (koeficienty

dedivosti, genetické a fenotypové korelácie v prípade viacznakového modelu pri

detailných znakoch) potrebné pri vlastnom odhade plemenných hodnôt. Súhrnné -

kompozitné znaky vstupovali do hodnotenia v bodovom hodnotení 50-100, detailné

znaky a kondícia v bodovom hodnotení 1-9.

Tabuľka 1 Percentuálne zastúpenie jednotlivých kvalitatívnych tried súhrnných znakov

(november 2009 - október 2010)

Znak P F G G+ VG EX

STAVBA 0,02 6,18 25,39 41,54 23,46 3,44

MLIEČ. PEV. 0,09 13,88 45,10 33,38 7,53 0,02

KONČATINY 1,35 19,56 37,09 34,64 7,20 0,15

VEMANO 0,86 24,41 46,44 27,46 0,84 -

CELK.HODN. - 7,90 54,77 37,02 0,31 -

ST - stavba, MP - mliečna pevnosť, KO - končatiny, VE - vemeno, CH - celkové

hodnotenie typu

Tabuľka 2 Aktuálne priemerné hodnoty lineárnych popisných znakov holštajnských

kráv (november 2009 - október 2010)

ZNAK Priemer

telesný rámec 6,6

mliečny charakter 4,6

šírka hrudníky 5,2

hĺbka tela 5,5

sklon zadku 4,8

postoj zadných končatín zboku 5,4

uhol paznechtu 5,0

upnutie predných štvrtiek 4,8

postavenie predných ceckov 4,7

Telesná kondícia (1 – 5) 3,0

28

ZNAK Priemer

dĺžka ceckov 4,9

výška vemena 4,6

šírka vemena 4,0

záväzný väz 5,2

hĺbka vemena 4,8

šírka zadku 5,1

postoj zadných končatín zozadu 5,7

postavenie zadných ceckov 5,8

chôdza 5,3

telesná kondícia (1 – 9) 5,1

1.5.2 Odhad plemenných hodnôt typu v populácii holštajnského plemena na

Slovensku

Základom odhadu plemenných hodnôt je uskutočňovaný lineárny popis a

hodnotenie zovňajšku v populácii holštajnského plemena na Slovensku od roku 1995.

Plemenné hodnoty sú odhadované pre 5 súhrnných znakov: celkové hodnotenie

označované ako typ, stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno (pre každý znak je

použitý jednoznakový animal model) a 18 detailných znakov lineárneho popisu: telesný

rámec, mliečny charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných

končatín zboku, uhol paznechtu, upnutie predných štvrtiek, postavenie predných

ceckov, dĺžka ceckov, výška vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka

zadku, postoj zadných končatín zozadu, postavenie zadných ceckov a chôdza (použitý

viacznakový animal model). Pôvodné súhrnné znaky úžitkový typ a kapacita boli

nahradené od apríla 2007 novým znakom mliečna pevnosť. Novými znakmi v

genetickom hodnotení pre ktoré sa odhadujú plemenné hodnoty sú: postavenie zadných

ceckov, chôdza a hodnotenie telesnej kondície (pre potreby genetického hodnotenia je

bodový systém hodnotenia telesnej kondície 1 - 5 transformovaný na bodový systém 1-

9). Do hodnotenia v novembri 2010 boli zaradené kravy hodnotené po prvom otelení

(65 645 kráv spĺňajúcich podmienky úplnosti požadovaných záznamov). Pre všetky

ukazovatele boli použité odhadnuté základné genetické parametre (koeficienty

dedivosti, genetické a fenotypové korelácie v prípade viacznakového modelu pri

detailných znakoch) potrebné pri vlastnom odhade plemenných hodnôt. Súhrnné -

29

kompozitné znaky vstupovali do hodnotenia v bodovom hodnotení 50-100, detailné

znaky a kondícia v bodovom hodnotení 1-9. Priemerná fenotypová úroveň súhrnných

znakov holštajnskej populácie (november 2009 - október 2010).

Mating program je počítačový program, ktorý bol vyvinutý za účelom správneho

zostavovania priparovacích plánov pre kravy a jalovice holštajnského plemena a tiež aj

pre ich kríženky.

Slovenská holštajnská asociácia používa tento program od 1.3.1996 a tým sa

asociácia a aj Slovensko stali 19. krajinou, ktorá používa americký Mating program.

Hlavnou úlohou tohto programuje korekcia a odstraňovanie chýb exteriéru

vhodným výberom býka, ktorý zabezpečí u potomstva vytvorenie funkčného exteriéru

s vysokou úžitkovosťou.

Hlavné funkcie Mating programu:

1. koriguje chyby exteriéru, ktoré boli zistené pri lineárnom hodnotení zvieraťa

výberom vhodného býka

2. po zhodnotení exteriéru lineárnym systémom vydá kompletnú informáciu

o stáde a jednotlivých posudzovaných znakoch na 1.2.3. a ďalších laktáciách

a porovná hodnotené stádo s priemerom americkým, posúdi jednotlivé znaky

v reálnych číslach aj v percentách, ukáže, v ktorých znakoch je stádo lepšie či

horšie od priemeru v USA.

3. vylučuje inbreeding – príbuzenskú plemenitbu

4. vylučuje párenie zvierat pozitívnych na BLAD

5. vie pracovať na základe priorít – dôležitostí, ktoré si stanoví chovateľ ako

kritériá pre výber býkov

6. vie pripraviť priparovací plán pre jalovice

7. analyzuje a pracuje z čistou varietou

8. využíva pri zostavovaní priparovacích plánoch všetkých aktívnych býkov

z USA, top býkov z Kanady, Holandska a Francúzka.

Jedinou podmienkou pre využitie Mating programu v stáde každého chovateľa je

komplexné lineárne hodnotenie vykonané bonitérom Slovenskej holštajnskej asociácie.

1.5.3 Model odhadu plemenných hodnôt

Pre odhad plemenných hodnôt typu bol použitý „Animal Model“, ktorý

predstavuje dnes štandardný systém odhadu plemenných hodnôt. Plemenné hodnoty

detailných znakov boli odhadnuté s využitím viacznakového modelu a plemenné

30

hodnoty súhrnných znakov a celkového hodnotenia typu jednoznakovými modelmi. Pri

odhadoch sa zohľadnili nasledovné známe faktory ovplyvňujúce utváranie zovňajšku

kráv holštajnského plemena: stádo – rok -mesiac hodnotenia, plemenný typ, štádium

laktácie, vek pri prvom otelení a bonitér. Najvýznamnejšími faktormi boli zistené

plemenný typ kravy a štádium laktácie. Činiteľ, ktorý najmenej vplýval na lineárne

hodnotenie typu a zovňajšku kráv bol jednoznačne vplyv hodnotiteľa – bonitéra.

Animal model poskytuje odhady plemenných hodnôt všetkých býkov a kráv

vstupujúcich do hodnotenia. Pri výpočte boli zohľadnené rodokmeňové informácie

zvierat do druhej generácie v prípade známej nadväznosti rodokmeňov aj do ďalších

generácií. Najväčšie praktické uplatnenie majú plemenné hodnoty býkov, ktorých

spoľahlivosť je priamo úmerná množstvu informácií vstupujúcich do genetického

hodnotenia. V reprodukcii nachádzajú hlavne uplatnenie pozitívne preverení býci.

Vysoká spoľahlivosť odhadu plemennej hodnoty býka znamená kvalitný odhad

genetického založenia typu. Spoľahlivosť plemenných hodnôt detailných znakov,

súhrnných znakov, alebo celkového typu toho istého býka je rôzna v závislosti od

dedivosti daného znaku. Plemenné hodnoty typu kráv nemajú také široké uplatnenie ako

plemenné hodnoty býkov. Hlavným dôvodom je ich podstatne nižšia spoľahlivosť.

Môžu ale zohrávať dôležitú úlohu pri zostavovaní konkrétnych priparovacích plánov,

alebo pri výbere matiek býkov v rámci šľachtiteľského programu. Plemenné hodnoty

typu býkov a kráv často vstupujú do súhrnných selekčných indexov, alebo tvoria základ

špeciálnych selekčných indexov typu.

1.5.4 Interpretácia domácich plemenných hodnôt býkov

Hlavnou výhodou domácich plemenných hodnôt (ak bola dosiahnutá istá

požadovaná spoľahlivosť odhadu) je ich jednoznačná priama interpretácia.

Publikovaným zahraničným plemenným hodnotám často chýba práve tento aspekt

využitia. Iba v prípade použitia konverzie zahraničných plemenných hodnôt na domáce

podmienky je možné eliminovať túto nevýhodu. Spravidla sa uspokojujeme iba s tým,

že daný plemenník je zlepšovateľ, alebo zhoršovateľ konkrétnej exteriérovej vlastnosti.

Priame využitie zahraničnej číselnej hodnoty je veľmi diskutabilné. Domáce plemenné

hodnoty v konkrétnom číselnom vyjadrení umožňujú priamo predpovedať genetické

zlepšenie v nasledujúcej generácií potomkov. Býk, ktorého domáca plemenná hodnota

pre celkový typ je +2 prenáša na svoje potomstvo polovicu z tejto hodnoty (+1). Druhú

polovicu prenáša matka. V prípade, že plemenná hodnota matky je tiež +2 platí: (2 +

31

2) / 2 = +2 pre potomka, alebo +1 od otca + 1 od matky = +2. Plemenné hodnoty pre

detailné znaky (rozpätie lineárneho popisu 1 - 9 bodov) sa pohybujú v našich

podmienkach od -2 body do +2 body. Plemenné hodnoty pre súhrnné znaky: stavba,

mliečna pevnosť, končatiny, vemeno a plemenná hodnota pre celkový typ (rozpätie

lineárneho popisu 50 -100 bodov) sú v rozpätí približne od –4 do +4 body.

1.5.5 Genetická základňa

Genetickú základňu tvoria býky, ktorí majú pri odhade plemenných hodnôt

použitých minimálne 10 dcér s lineárnym hodnotením exteriéru uskutočneným po

prvom otelení. Štandardizácia plemenných hodnôt súhrnných znakov a celkového

hodnotenia je uskutočnená na jednotnú smerodajnú odchýlku (priemerná hodnota

plemenných hodnôt genetickej základne je 0 a hodnota smerodajnej odchýlky je 1).

Odhadnuté plemenné hodnoty, ktoré majú výrazne vyššiu smerodajnú odchýlku ako 1.0

sa znižujú (príkladom sú plemenné hodnoty za stavbu tela), naopak plemenné hodnoty

so smerodajnou odchýlkou približne 1.0 majú minimálnu zmenu. Pokles plemenných

hodnôt spôsobený štandardizáciou ale žiadnym spôsobom neovplyvňuje poradie býkov,

ktoré zostáva nezmenené. Dôvodom uvedeného definovania genetickej základne je

lepšie porovnanie jednotlivých býkov a plemenných hodnôt medzi sebou ako aj

medzinárodné odporučenia pre odhad plemenných hodnôt typu. Kritériom pre

publikovanie výsledkov býkov je minimálny počet 10 dcér a 5 stád čo predstavuje

hranicu spoľahlivosti približne 65 %. V prípade 100 a viac dcér je dosahovaná

spoľahlivosť odhadu plemenných hodnôt minimálne 90 %.

Tabuľka 3 Genetická základňa

Zvieratá v genetickom hodnotení Počet zvierat

Apríl 2010

Počet zvierat

November 2010

Kravy(vlastné hodnotenie exteriéru) 62 722 65 645

Býky (otcovia kráv) 2 117 2 134

Býky (min. počet 10 dcér) 736 751

Býky (kritérium publikovania) 536 561

Tabuľka 4 Systém registrácie podľa genetického podielu holštajnského plemena

Genetický podielHolštajnského plemena

Podmienky registrácie Oddiel v PK Plemenná skupina

93,75 – 100 % min. 3 generačný známy pôvod HA H087,5 – 93,74 % min. 2 generácie zareg. predkov HB H1

75 – 87,5 % zaregistrovaná matka, známy otec HC H250 – 74,9 % min. známy otec plemenice HD H3

32

pod 50 % ------------------------------------------ -------------- HX

Tabuľka 5 Plemenné hodnoty pre typ, končatiny, vemeno a SHI, ktoré musí býk

dosiahnuť aby mohol byť zaradený do príslušnej TOP-ky (november 2010).

PH končatiny PH vemeno PH typ SHI

TOP 1% 2,74 2,15 2,26 182

TOP 5% 1,61 1,70 1,71 125

TOP 10% 1,32 1,36 0,39 109

TOP 25% 0,66 0,71 0,70 62

V tabuľke 6 Uvádzame poradie krajín podľa krajiny pôvodu býka v domácom

genetickom hodnotení exteriéru (plemenná hodnota pre typ, minimálny počet dcér v

hodnotení je 10, november 2010.

Krajina Počet býkov PH typ Celkové hodnotenie

USA 138 +0,48 77,7

Kanada 83 +0,47 77,7

Česká republika 33 +0,21 77,7

Dánsko 10 +0,16 78,6

Maďarsko 25 +0,03 76,7

Francúzko 50 +0,01 77,6

Holandsko 86 -0,05 77,1

Nemecko 159 -0,25 76,8

Slovenská republika 154 -0,42 76,5

Korelácie plemenných hodnôt (stavba, končatiny, vemeno, celkové hodnotenie)

dvoch po sebe idúcich hodnotení (apríl 2010 - november 2010, minimálna spoľahlivosť

odhadu 65 %) dosiahli hodnoty 0,95 - 0,99, čo svedčí o stabilnom systéme genetického

hodnotenia exteriéru (podobné hodnoty boli zistené aj v predchádzajúcich obdobiach).

V TOP 100 zoznamoch holsteinských býkov sa nachádza 87 býkov z predchádzajúceho

obdobia (apríl 2010 / november 2010) a 13 prvýkrát publikovaných býkov.

1.5.6 Slovenský Holštajnský Index (SHI)

Slovenský Holštajnský Index predstavuje formu selekčného indexu pre býkov,

ktorý v sebe obsahuje genetické hodnotenie mliekovej úžitkovosti a genetické

hodnotenie exteriéru v populácii holštajnského plemena na Slovensku. Mlieková

33

úžitkovosť je reprezentovaná produkčným indexom vo forme agregátového genotypu

(SPI), ktorý v sebe obsahuje plemenné hodnoty pre produkciu mlieka, tuku a bielkovín

(kilogramové vyjadrenie) s príslušnými ekonomickými váhami (Plemenárske služby

Slovenskej republiky, š.p.). Relatívna dôležitosť mliekovej úžitkovosti je 60 %. Exteriér

vstupuje do Slovenského Holštajnského Indexu s relatívnou dôležitosťou 40 % vo

forme plemennej hodnoty pre typ (celkové hodnotenie). Kritériom pre publikovanie je

minimálna hranica spoľahlivosti odhadnutých plemenných hodnôt býkov pre genetické

hodnotenie mliekovej úžitkovosti 75 % a pre genetické hodnotenie typu 65 % pri

minimálnom počte 10 dcér a 5 stád v genetickom hodnotení exteriéru mliekovej

úžitkovosti. Genetické hodnotenie mliekovej úžitkovosti a genetické hodnotenie

exteriéru vstupuje do SHI po štandardizácii na základe smerodajných odchýlok

jednotlivých znakov. Číselne sa Slovenský Holštajnský Index pohybuje v rozpätí

približne od +300 do -300 bodov.

Tabuľka 7 Čierny verzus červený holštajn (november 2010) Rozdiel v priemerných

plemenných hodnotách súhrnných znakov a celkového hodnotenia typu černej variety

(H) oproti červenej variete (R).

Stavba Mliečna

pevnosť

Končatiny Vemeno TYP Kondícia SPI SHI

+0,52 +0,46 +0,31 +0,38 +0,60 -0,16 +1368 +65

1.5.7 Genomika a plemenné hodnoty

Na základe rozsiahlych výskumov a odborných analýz v zahraničí boli odhadnuté

možné pozitívne dopady genomických informácií na spoľahlivosť plemenných hodnôt

rôznych skupín ukazovateľov (Interbull 2009, 2010). Spoľahlivosť plemenných hodnoty

typu sa po zabudovaní genomických informácií zvýšila v priemere o +16 % oproti

spoľahlivosti rodokmeňových plemenných hodnôt. Niektoré znaky typu pritom

dosahujú hodnoty zvýšenia spoľahlivosti viac ako +20 % (stavba +0.25 %, sklon zadku

+0.27 %, hĺbka vemena +0.27). Ak si uvedené informácie prevedieme do genetického

hodnotenie exteriéru holštajnského plemena v Slovenskej republike tak v praxi by to

znamenalo, že namiesto aktuálne publikovaných výsledkov 561 býkov holštajnského

plemena by bolo publikovaných približne o 90 - 100 býkov viac, alebo publikovaných

skôr (http://www.holstein.sk/post/nove-ph-exterieru-november-2010-59/).

34

Celkové hodnotenie je zhrnutie piatich hlavných hodnotení s nasledovnou váhou:

stavba tela 20%

- telesný rámec 50%

- šírka hrudníka 20%

- šírka zadku 10%

- sklon zadku 10%

- hĺbka tela 10%

mliečny charakter 20%

- mliečny charakter 60%

- šírka hrude 20%

- hĺbka tela 20%

končatiny 20%

- postoj z boku 15%

- uhol paznechtu 40%

- postoj zozadu 15%

- chôdza 30%

vemeno 40%

- upnutie štvrtiek 15%

- rozmiestnenie ceckov 12%

- dĺžka ceckov 10%

- výška a šírka vemena 17%

- záväzný väz 15%

- hĺbka vemena 14%

Celkové hodnotenie a výsledná trieda je vyjadrená počtom bodov a zodpovedajúcim

označením:

výborná (EX) 90-100 bodov

veľmi dobrá (VG) 85-89 bodov

dobrá (G+) 80-84 bodov

dobrá (G-) 75-79 bodov

vyhovujúca (F) 65-74 bodov

35

nevyhovujúca (P) 50-64 bodov (Candrák, Lichanec 2005)

1.6 Príbuzenská plemenitba

Príbuzenská plemenitba je neutrálna, nie je bežná metóda reprodukcie

hospodárskych zvierat. Príbuzenskou plemenitbou sa nazýva taký systém reprodukcie

zvierat, pri ktorom sa pária jedince: - príbuzné do piatej generácie,

- príbuznejšie ako je priemerná príbuznosť populácie (Gajdošík 1985).

Z literatúry sú známe odlišné názory na použitie príbuzenskej

plemenitby. Pozitívnu skúsenosť s príbuzenským párením zvierat mali v 18. storočí

slávni chovatelia v Anglicku (R. Bakewell, bratia Collingovci, Bates). Jej použitím boli

vytvorené nové plemená ako napríklad anglický plnokrvník alebo jerseyské plemeno

hovädzieho dobytka, či merinské ovce. Využíva sa pri tvorbe a testovaní línií hydiny.

Výsledky jej využívania poukazujú častejšie na ťažkosti, ktoré nakoniec viedli

k obmedzeniu jej použitia v reprodukcii hospodárskych zvierat. Reprodukčné

technológie sú zamerané na využívanie geneticky najhodnotnejších jedincov, obzvlášť

plemenníkov. Takýto postup vedie k zvýšeniu inbrídingu, čo je spojené so znížením

úrovne produkčných a reprodukčných vlastností. Zvýšenie intenzity inbrídingu sa ďalej

významne prejavuje zmenšením genetickej variability. Inbríding je preto významným

parametrom na monitorovanie a kontrolu šľachtiteľských programov. Štruktúru

populácie determinuje vývoj intenzity inbrídingu (Kadlečík, Kasarda 2007).

Biologická podstata príbuzenskej plemenitby spočíva

v tom, že zvyšuje homozygotnosť. V celých populáciách sa pri používaní príbuzenskej

plemenitby nemení génové zloženie, ale genotypové zloženie populácie tak, že vzrastá

počet homozygotov a klesá počet heterozygotov. V prípade, že genotyp rodičov má

vlohy letálnej alebo semiletálnej povahy, môže prísť k úhynu zvierat, k zníženiu

životaschopnosti, konštitučnej odolnosti, plodnosti, rastovej schopnosti až k degradácii

časti potomstva. Záleží na tom, aká intenzívna príbuzenská plemenitba sa používa.

Dôležitejšie je však použitie východzích genotypov s dobrými alebo menej

vyhovujúcimi vlastnosťami. Je nepoužiteľná pri zvieratách s neznámym pôvodom

a s neznámou plemennou hodnotou. Príbuzenská plemenitba sa používa na upevnenie

hospodársky prospešných znakov zvierat, pri šľachtení úžitkových typov, nových

plemien a línií, pretože v potomstve sa posilňujú dedične ustálené znaky a vlastnosti

získané od rodičov (Rybanská, Gavalier, Pšenica, Uhlár 2001).

36

Príbuzenská plemenitba:

1. Vedie k zvýšeniu výskytu homozygotných jedincov – pričom sa zvyšuje aj

frekvencia výskytu recesívnych homozygotov kvalitatívnych vlastností, ktoré sú

často nežiaduce. Frekvencia génov sa nemení.

2. Znižuje genetickú premenlivosť populácii – V inbrédnej populácii sa zvieratá

viacej podobajú. Súvisí to so znížením genetickej premenlivosti.

3. Vedie k inbrédnej depresii – negatívne ovplyvňuje hlavne vlastnosti skupiny ,

fitnes, medzi ktoré patria napríklad reprodukčné vlastnosti, prežiteľnosť

jedincov, ale znižuje aj úroveň produkcie.

4. Má potenciál pre znižovanie a odstránenie škodlivých recesívnych homozygotov

v populácii

5. Zvyšuje prepotenciu t.j. schopnosť jedincov produkovať potomstvo, ktorého

úžitkovosť je navzájom podobnejšia ako je priemer populácie.

Výsledky párenia príbuzných jedincov súvisia s genetickou štruktúrou prvej

rodičovskej generácie. Ak neobsahuje letálne alebo semiletálne gény, potom

v generáciách potomkov sa neprejavia ich negatívne vplyvy. Je možné predpokladať, že

u každého jedinca sa aspoň jedna nežiaduca alela vyskytuje. Potom sa letálne alely

môžu skombinovať a vznikne recesívny homozygot. Takýto homozygoti sa prejavujú aj

fenotypicky, môžu zhoršovať reprodukčnú schopnosť, zdravie a v konečnom dôsledku

viesť k depresii z príbuzenského párenia. Pozitívny vplyv inbrídingu súvisí so

zvyšovaním koncentrácie žiaducich génov špecifického predka jeho potomkov

a vytvára príležitosť pre heterózny efekt.

V populáciách, kde sa vykonáva párenie príbuzných jedincov jeho negatívny vplyv

možno minimalizovať niekoľkými spôsobmi:

zväčšením aktívnej populácie zvierat

zväčšením efektívnej veľkosti populácie

vyrovnaním pomeru pohlavia jedincov

vytváraním subpopulácií, štandardizovaním ich veľkosti

neselektovaním jedincov v populácii

párením jedincov menej príbuzných ako je priemer populácie. Môže sa

uskutočňovať krížením línií alebo medziplemenným krížením.

37

Rodokmene zvierat

Rodokmene sú doklady o pôvode jedincov o ich prehľadnom spôsobe

usporiadania generácií predkov a potomkov. Sú súčasťou základnej chovateľskej

a šľachtiteľskej dokumentácie. Dávajú informáciu o vzniku a vývoji zootechnických

taxonomických jednotiek.

Podľa spôsobu zostavenia sa rozdeľujú na textové a grafické. Textové

rodokmene sú horizontálne a vertikálne, grafické sa rozdeľujú na individuálne

a skupinové. Textové a individuálne grafické rodokmene dokladajú pôvod jedincov,

skupinové rodokmene zootechnických taxonomických jednotiek (hlavne plemien, línii

a rodín).

Všetky zvieratá nemajú rodokmene. Zvieratá z rodokmeňmi majú vyššiu

šľachtiteľskú hodnotu, môžu byť registrované v plemenných knihách a využívajú sa

v šľachtiteľskej práci. Tvoria aktívnu populáciu plemena. Majú svoju chovateľsko-

produkčnú a genetickú hodnotu. Zvieratá, ktoré nemajú rodokmene sú neznámeho

pôvodu a majú iba chovateľsko- produkčnú hodnotu. Rodokmene sú významné

dokumenty a majú všestranné použitie. Používajú sa na dokladovanie pôvodu zvierat,

pri ich genetickom hodnotení, pri predaji alebo nákupe zvierat. Sú predpokladom analýz

štruktúry populácií, hodnotení príbuznosti jedincov ako aj vývoja jej trendov.

Určovanie príbuznosti jedincov

Príbuznosť jedincov v priamom a bočnom rade sa vyjadruje stupňom

a koeficientom príbuznosti.

Stupne príbuznosti v priamom rade sa určia tak, že sa spočítajú úseky medzi

predkom a potomkom. V bočnom rade sa určia spočítaním úsekov od jedinca X po

spoločného predka a od toho istého predka k jedincovi Y. Podľa vzdialenosti

pripárovaných príbuzných jedincov, príbuzenská plemenitba je:

úzka alebo pokrvná – pri ktorej sa pripárujú rodičia s potomkami alebo

súrodenci navzájom. Ide teda o jedincov medzi, ktorými je jedna alebo dve

generácie.

blízka – stredná, kedy medzi dvoma pripárovanými jedincami sú tri alebo štyri

generácie ( najčastejšie bratranec a sesternica)

38

vzdialená – s piatimi generáciami medzi pripárovanými jedincami

Koeficient príbuznosti vyjadruje genetickú koreláciu medzi jedincami. Je mierou

ich genetickej podobnosti. Jedince môžu byť príbuzné priamom alebo bočnom rade.

Priamy rad jedincov je taký, v ktorom každý nasledujúci jedinec je potomkom

predchádzajúceho. V bočnom rade sú jedince príbuzné, keď majú minimálne jedného

spoločného predka. Spoločným predkom je jedinec, ktorý sa nachádza v rodokmeňoch

obidvoch hodnotených jedincov a dáva rozdielnych potomkov. Príbuznosť jedincov sa

vyjadruje stupňom a koeficientom príbuznosti. Koeficient príbuznosti medzi predkom

a potomkom za predpokladu, že predok ani potomok nie sú produktom príbuzenskej

plemenitby, sa vyjadruje rovnicou:

RAO = 0,5n *√(1+FA) (1+ FO)

Hodnota koeficienta príbuznosti v bočnom rade súvisí z výskytom ich

spoločných predkov v rodokmeňoch hodnotených jedincov. Za predpokladu, že

hodnotené jedince a spoločný predok nie sú produktom príbuzenského párenia jeho

hodnota sa odhadne takto:

RXY=∑0,5 n1+n2 * (1+F A)

√(1+FX) * (1+FY)

Meranie intenzity príbuzenskej plemenitby

Intenzita inbrídingu je vyjadrená hodnotou koeficienta intenzity príbuzenskej

plemenitby, ktorý popisuje iba zvýšenie za určité časové obdobie. Vyjadruje stupeň

zvýšenia homozygotnosti inbrídnych jedincov oproti východiskovej, rodičovskej

generácii. Charakterizuje sa aj ako korelácia medzi dvoma gamétami (samčou

a samičou). Vyjadruje pravdepodobnosť, že dva gény na jednom lokuse jedinca

pochádzajú od toho istého predka, alebo sú identické v stave. Dve alely, ktoré

pochádzajú od spoločného predka, musia byť identické v stave.

Koeficient intenzity príbuzenskej plemenitby za predpokladu, že hodnotené

jedince (XY) a ani ich spoločný predkovia nevznikli príbuzenským párením, sa

vypočíta podľa nasledovnej rovnice:

F(X)=∑0,5n1+n2+1 *(1+FA)

39

Vplyv príbuzenského párenia na populáciu

Intenzita inbrídingu je významnejšie ovplyvnená efektívnou veľkosťou

populácie ako jej skutočnou veľkosťou.

Pri tvorbe šľachtiteľských programov plemien je potrebné optimalizovať

veľkosť populácie, efektívnu veľkosť populácie, prírastok inbrídingu, ale aj genetického

zisku. Platí to obzvlášť pri málopočetných populáciách plemien. Ak sa vyberá malý

počet jedincov pre ďalšiu reprodukciu, dosahuje sa veľký genetický zisk, znižuje sa jej

efektívna veľkosť a zvyšuje sa intenzita inbrídingu. Ak sa vyberá veľa zvierat do

reprodukcie, genetický zisk je menší, ale zvyšuje sa efektívna veľkosť populácie

a znižuje intenzita inbrídingu. (Kadlečík, Kasarda 2007).

1.6.1 Príbuzenská plemenitba holštajnského plemena

Bezdíček, Šubrt, Filipčík, Bjelka, Dufek 2007 skúmali príbuzenské kríženie na dobu

opatery a dĺžku opatery u Holštajnského a českého strakatého dobytka

Boli skúmané vplyvy príbuzenského kríženia na dobu opatery a dĺžku gravidity

u holštajnského a českého strakatého po prvom otelení. Hodnota príbuzenskej

plemenitby Fx sa pohybovala od 1,25 do 25%. Doba opatery a dĺžka gravidity u takýchto

kráv boli zrovnateľné s kravami zo vzdialenejšieho kríženia – polovičné sestry, mali

toho istého samca (n=1824) a ich prvé otelenie na tej istej farme sa nestalo v tom istom

čase. Údaje zahrňujú 631 810 zvierat, otelených medzi rokom 1985 a 2004. Kravy

z príbuzenskej plemenitby boli zoskupené podľa Fx koeficientu (1.5 – 2.3%, 3.0 – 5.0%,

8.0 – 12.5%, 25% ). Vplyv inbrídingovej depresie na dobu opatery bol výraznejší pri

vyšších hodnotách príbuzenskej plemenitby (+2.81, +3.35, +4.53, +8.23 dní, respektíve

podľa vyššie uvedených Fx skupín) ale nevýrazne. Rozdiely v dĺžke gravidity (+0.3,

+0.32, -0.08 a 1.68 dní) boli tiež nevýrazné. Priemerná hodnota dĺžky gravidity

v príbuzenskej plemenitbe bola o 0.43 dňa vyššia. Korelačný koeficient bol +0.023 pre

dobu opatery a +0.0658 pre dobu laktácie. Bola vyššia variabilita v dobe opatery a dĺžke

gravidity v príbuzenskej plemenitbe. Dĺžka intervalu otelenia medzi 1. a 2. laktáciou

bola ovplyvnená viac ako doba opatery ako dĺžka laktácie.

40

Potočník, Štepec, Krsník 2007 skúmali príbuzenskú plemenitbu u Slovinského

holštajnského dobytka.

Analýza príbuzenskej plemenitby a jej depresie bola prevedená na odhadoch

základných chovných ukazovateľov pre produkciu mlieka na holštajnskej populácii

v Slovinsku. Plemenný register pozostávajúci z 106 433 zvierat narodených od roku

1952 do 2005 bol skúmaný na výskyt príbuzenskej plemenitby. Maximum inbrídingu

bolo 37.5. Napriek tomu priemerný koeficient inbrídingu u kráv z príbuzenskej

plemenitby (1.3%) a u všetkých kráv z dennými testovacími záznamami s (0.989%) bol

nízky. Denné výnosy mlieka, proteínov a tuku boli analyzované v prvých piatych

laktáciách u 86 122 kráv. Inbríding bol zahrnutý v modely zvierat ako lineárny

kovariant. Regresný koeficient výnosov mlieka, tuku a proteínov vynásobený 305

dňami inbríding depresie laktačných výnosov bol -22.17kg, -0.601kg a – 0.387kg pre

inbríding (Potočník, Štepec, Krsník 2007).

McParland, Kearney, Rath, Berry 2007 skúmali vplyv inbrídingu na produkciu mlieka,

teľnosť, plodnosť a prispôsobivosť u Írskeho Holštajnsko - Frizského dobytka

Cieľom tejto štúdie je zistiť vplyv inbrídingu na produkciu mlieka, počet telesných

buniek, plodnosť, prežitie, teľnosť a prispôsobivosť u Írskych Holštajnsko - Frizských

kráv. Inbríding bol zahrnutý v lineárne zmiešanom modeli alebo ako skupinová

veličina, alebo konštantná veličina, kde v modeli boli testované vyššie rady polynómov

ako indikátorov nelineárnej inbrídingovej depresie. Vplyv inbrídingu samíc a teliat na

črty tykajúce sa teľnosti boli analyzované osobitne. Inbríding mal škodlivý efekt na

väčšinu analyzovaných čŕt, hoci inbrídingová depresia bola niekedy nelineárna, alebo sa

významne odlišovala. Prvorodičky 12.5% inbrídingových mali výnosy mlieka, tuku

a proteínov zníženú o 0.05 a 0.01%, počet telesných buniek zvýšený o 0.03%. Od týchto

12.5% inbrédnich zvierat sa očakávalo, že budú mať o 2% vyšší výskyt distocia ( ťažký

pôrod), o 1% vyšší výskyt pôrodov s narodeným mŕtveho zvieraťa, o 0.7% vyšší výskyt

samcov, vyšší interval teľnosti. Inbrédne zvieratá boli tiež vyššie, štíhlejšie a viac

rohaté. Hoci vplyvy inbrídingu boli štatisticky významné, boli malé a nie je

pravdepodobné, že by spôsobili veľké finančné straty Írskym farmám.

Croqeut, Mayeres, Gillon, Hamman, Soyeurt, Vanderick, Gengler 2007 sa zaoberali

inbrídingom na produkčné črty Valóskych Holštajnských kráv.

41

Nelineárne vplyvy inbrídingu boli študované lineárnych a krivočiarych

regresívnych modelov fenotypov prostredníctvom inbríding koeficientov produkčných

čŕt ( výnosy mlieka, tuku a proteínov) Holštajnských kráv počas prvej laktácie. Boli

prestavené tri rôzne regresné modely (lineárny, kvadratický a kubický) do denných

testovacích modelov jedno – črtového, jedno – laktačného s náhodným výberom.

Študoval sa význam regresných koeficientov, založených na t – teste po odhade

odchýlky chýb a kovariácie spájaných s rôznymi regresnými koeficientmi. Všetky

testované regresné koeficienty boli významné odlišné od 0. Tradičné regresné

koeficienty výnosov mlieka, tukov a proteínov boli pri inbrídingu – 22.10, -1.10 a 0.72

kg u Holštajnských kráv v období prvej laktácie. Napriek tomu, odhad 305 dní strata vo

výnosoch mlieka tvaruje odpovedajúc inbrídingu a získala sa v rôznych regresných

modeloch, ktoré boli rozdielne. Napriek tomu pre inbríding koeficienty medzi 0 a 10%,

takéto rozdiely boli malé (Croqeut, Mayeres, Gillon, Hamman, Soyeurt, Vanderick,

Gengler 2007).

Kadlečík, Kasarda, Meszároš 2008 skúmali inbríding v čistom chove slovenského

Pinzgauského dobytka.

Štúdia bola vedená na určenie úrovne inbrídingu v populácii slovenského

pinzgauského dobytka a jej ekonomických vplyvov na črty, týkajúce sa produkcie

mlieka. Priemerný počet predkov bol 20.4 a 20.1 samcov a samíc. Zodpovedajúci počet

generácií bol 3.19 – 1.21. Výsledky ukázali, že zo 5896 zvierat bolo vyčíslené 3.6%

inbrídnych. Priemerná hodnota inbrídingového koeficientu (F) bola 3.077%. počet

inbrídnych zvierat bol vyšší v skúmanej populácii ako u ich predkov, ale hodnota F sa

znížila kontinuálne z 13.28% v tretej generácii predkov na 2.48% v základnej populácii.

Zvieratá z inbrídingovým koeficientom < 0.01 boli považované za nepríbuzné. Zvýšenie

inbríding hodnoty malo negatívny vplyv na SPI a EBV mlieka, tuku a proteínov. Bola

pozorovaná inbríding depresia -39.60, 8.95kg, 0.37kg a 0.36 kg.

Skúmanie krížovej plemenitby týkajúcej sa produkcie mlieka

Hodnotený bol vplyv krížovej plemenitby na črty, týkajúce sa produkcie mlieka

u českého dvoj – účelového a mliečneho typu dobytka. Okolo 370 000 kráv zo známymi

génovými proporciami z českého strakatého, Ayrshirského alebo Holštajnského dobytka

bolo vyselektovaných z národnej mliečnej databázy. Jedno – črtové modely boli

hodnotené pre výnosy mlieka, tuku a proteínov. Na časť zvieracieho modelu

opisujúceho vplyvy krížovej plemenitby vo všetkých kalkuláciách bol použitý

42

Dickersonov model zahrňujúci aditíva, doplnkové materské, heterotické a rekonbinačné

vplyvy. Pri výnosoch mlieka doplnkový generický vplyv bol 850 – 900kg pre

Holštajnské plemeno a 240 – 480 kg pre Ayrshir. Materské vplyvy boli nízke

a negatívne. Výsledky výnosov tuku a proteínov boli podobné ako výsledky mlieka. Pre

tuk a proteíny, skoro žiadne štatisticky významné vplyvy krížovej plemenitby neboli

pozorovateľné (Journal of Animal breeding and genetics).

Čítek, Rehout, Hajkova, Pavkova 2006 skúmali monitoring genetického zdravia

dobytka v Českej republike.

Skríting bol uskutočnený na BLAD, DUPMS hovädziu chorobu zásobovania

glykogénov a Robertsonskú translokáciu na dobytku v Českej republike. U 406 samcov

Holštajnského plemena a 146 samcov plemena český simentál. Heterozygótni samci

neboli zistený ani u hovädzích samcov Charolais, Limousine, Blonde d Aquitaine,

Aberdeen – Angus a ani plemien Hereford. U 111 samíc Holštajnského plemena bolo

21 heterozygótnych ale boli dominantné homozygótne na BLAD, DUMPS a hovädziu

citrulinaémiu. Robertsonská translokácia sa skúmala u 767 samcov Holštajnského

plemena, 1010 samcov Českého simentálskeho dobytka, 142 hovädzích samcov a 48

matiek. Z týchto 10 samcov plemena Český simentál, 5 hovädzích samcov a 13 samíc

bolo pozitívnych.

Vrodené choroby ovplyvňujú všetky druhy hospodárskych zvierat. Sú dedičné

spôsobené fyzickými a funkčnými anomáliami, s negatívnym vplyvom na zdravie

a produktivitu. Dôležitou úlohou chovateľa a veterinárov je vyhubiť tieto choroby

a kontrolovať genetické zdravie poľnohospodárskych zvierat. Prostredníctvom

molekulárnych poznatkov o chorobe priame zistenie heterozygótnych nosičov je možné

na základe genetickej úrovne po narodení alebo dokonca už u embryí. U dobytka je

najväčším problémov súčasnosti recesívna a smrteľná komplexná malformácia stavcov

u populácie Holštajn. Tento defekt siaha ešte k americkému elitnému samcovi Carlin –

M Ivanhoe Bell. Jeho otec Penstate Ivanhoe Star, narodení v roku 1963 bol tiež

nosičom. Bell bol využívaný celosvetovo takže globálny vplyv na smrteľnosť teliat

Holštajn je nevyhnutný.

43

1.7 Softvérový balík pre analýzu rodokmeňov a monitoring genetickej diverzity

CFC (Genetický príspevok, Párenie vrámci rovnakej rasy (F), Genetická

príbuznosť) Zverejnenie 1.0 (Apríl 2006).

CFC hlavné vlastnosti/schopnosti:

výpočet koeficientov párenia vrámci rovnakej rasy

výpočet vzťahov

dekompozícia predkov koeficientov párenia vrámci rovnakej rasy

dekompozícia predkov priemernej genetickej príbuznosti

optimalizácia párovania na minimalizovanie priemerného párenia u ďalšej

generácie

výpočet pravdepodobnosti pôvodu génov

výpočet číselnej matice numerátora, jej dekompozícia a inverznosť

CFC tiež ponúka aj iné schopnosti, ako napr.: poskytovanie užitočných informácií o

štruktúre rodokmeňov, zaznamenávanie rodokmeňov, kontrola rodokmeňov pre možné

chyby, extrakcia predkov a potomkov, vykreslenie cestičiek, ktoré spájajú rodičov

plemenných jednotlivcov a ich uzlových bežných predkov. Výsledky možno vidieť,

vytlačiť alebo uložiť. CFC má vysokoúčinnú pamäť, je rýchly a je možné ho aplikovať

na veľmi veľké rodokmene na základe použitia nepriamej metódy, ktorá zvažuje

inverznosť číselnej matice numerátora, ktorá je veľmi roztrúsená, namiesto tejto hustej

matice ako takej. Nepriama metóda sa ukázala ako veľmi rýchla a nenáročná na pamäť

(stačí jej malá pamäť) pri výpočtoch koeficientov párenia vrámci rovnakej rasy a

genetickej príbuznosti (Colleau, 2002, Sargolzaei et al., 2005).

Výpočet koeficientov rovnakej rasy

S použitím faktorizácie číselnej matice numerátora (TTD A' = ), spoliehajúc sa

na fakt, že 1 – A je roztrúsená, Colleau (2002) vyvinul rýchlu nepriamu metódu

založenú na vynásobení A hociakým vektorom tak, aby sa vypočítali priemerné vzťahy

v a medzi skupinami rovnako ako koeficienty párenia vrámci rovnakej rasy (napr. y Ax

=, kde x pozostáva z 1(viacerých) na pozícii(ách) jedinca(ov) ktorý je centrom záujmu,

inak je(sú) to 0). Toto znásobenie bolo spravené elimináciou Gaussian z x z T = '-1 a

ďalej, kde x T z' = a D je diagonálnou maticou, obsahujúcou rôzne variácie rodinných

segregácií. Na základe zvláštnej roztrúsenej štruktúry 1- T (napr. Obsahujúcej -0,5(-ky

= mínus polky) na pozíciách, kde sú jedinci sprelinkovaní s ich rodičmi a 1-ky

44

(jednotky) diagonálne), riešenia možno získať stopovaním rodokmeňov hore či dole.

Algoritmus na výpočet koeficientov párenia bol modifikovaný (Sargolzaei et al., 2005).

Koeficienty párenia pre vzorkových súrodencov, či polovičných alebo úplných, sa

získavajú simultánne zo vzťahov medzi samcom a jeho samicami. Vzťahy medzi

samcom a jeho samicami sú ľahko získané nastavením x na 1 na pozícii samca, inak je

tam nula.

Výpočet

Výpočet koeficientov párenia. Ak je v priečinku rodokmeňov kolónka F,

koeficienty párenia pre jedincov, ktorí sú zapísaní bodkou (.), budú vypočítané (viď

formát priečinku rodokmeňov).

Prepočet na Všetkých

Je aktívny iba vtedy, keď je v priečinku rodokmeňov kolónka F. Vymaže F

kolónku a prepočíta koeficienty párenia na všetkých jedincov.

Dekompozícia predkov

Rozkladá koeficient párenia konkrétneho jedinca a priemerný koeficient párenia

skupiny na ich predkov (komponenty) (Sargolzaei a Colleau, 2006).

Vypočítavajú sa tri vektory komponentov predkov:

1) vektor m obsahuje genetické príspevky Mendelejskej vzorky variánt predkov

2) vektor u obsahuje genetické príspevky génov uzlových bežných predkov (napr.

Ktorí formujú slučku párenia) a ukazuje kedy a kým bolo párenie zrealizované, a

3) vektor v obsahuje genetické príspevky génov zakladateľov.

4) výpočet vzťahov

Algoritmus prepočíta vektory m, u a v následne:

mk=0,5tiktjkdkk

Výpočet všetkých vzťahov veľkých populácií je veľmi časovo-náročná úloha a

obyčajne nie je požadovaná. V praxi sa skôr vyžadujú vzťahy medzi niekoľkými

jedincami a dôležitejšie štatistiky ohľadom vzťahov. Tento softvér umožňuje rýchlo si

vypočítať vzťahy medzi požadovanými jedincami a priemerné vzťahy medzi a vrámci

špecifikovanými skupinami, používajúc účinnú nepriamu metódu Colleau-a (2002).

V Nástroje-Vzťah (Tools-Relationship) je 6 položiek:

45

medzi dvoma jednotlivcami - vypočítava vzťah medzi dvomi

konkrétnymi jedincami.

medzi dvoma skupinami - vypočítava všetky možné párovacie vzťahy

medzi dvomi skupinami.

vrámci skupiny - vypočítava všetky možné párovacie vzťahy medzi

jedincami konkrétnej skupiny.

priemerne vrámci skupiny - vypočítava priemerné vzťahy medzi

skupinami (vrátane priemerných vzťahov vrámci každej skupiny).

medzi všetkými jednotlivcami - vypočítava všetky možné párovacie

vzťahy medzi všetkými jedincami. Táto úloha je taktiež implementovaná

nepriamou metódou, ktorá je podstatne rýchlejšia ako priame metódy.

Priemerná Príbuznosť Vypočítava priemernú príbuznosť jedincov (Dunner et al., 1998).

Pre-kódovanie jedincov v chronologickom a sekvenčnom poradí

Pre väčšinu analýz rodokmeňov je podstatné pre-kódovať rodokmeň v

chronologickom a sekvenčnom poradí, začínajúc od 1. S CFC, re - kodifikácia sa

vykoná automaticky zatiaľ čo sa načítavajú údaje o rodokmeni. Na prezretie si a

uloženie pre-kódovaných identifikácií, zvoľte Nástroje - Prekódovanie. Pamätajte, že po

sebe nasledujúce čísla sú pridelené k pokrvným vlastným súrodencom.

Štruktúra rodokmeňov

Aby ste získali stručný štatistický opis rodokmeňa, zvoľte Nástroje - Štruktúra

Rodokmeňov. Ak je v priečinku rodokmeňov kolónka Skupina, niektoré informácie

budú zobrazené pre každú kategóriu zvlášť, ako napr. Počet jedincov, počet narodených

jedincov, priemerný koeficient párenia, priemerný počet generácií, priemerný numerátor

vzťahov.

Výber predkov alebo potomkov

Sub - rodokmeň možno oddeliť od hlavného rodokmeňa výberom predkov alebo

potomkov konkrétneho jedinca alebo konkrétnej skupiny jedincov. Pre výber predkov

jedinca alebo skupiny jedincov, zvoľte nástroje - výber predkov - jedinec alebo nástroje

- výber predkov - skupina. Pre výber potomkov jedinca alebo skupiny jedincov, zvoľte

nástroje- výber potomkov - jedinec alebo nástroje -výber potomkov - skupina.

Optimalizácia párovania

46

Táto úloha optimalizuje párovanie za účelom minimalizácie priemerného

párovania u potomkov metódou simulovaného žíhania (Sonesson a Meuwissen, 2000).

1.8 Šľachtiteľský program v chove hovädzieho dobytka

Šľachtenie hovädzieho dobytka vychádza z dlhodobého programu, ktorého

cieľom je vyšľachtiť kombinovaný úžitkový typ schopný poskytovať vysokú mliekovú

úžitkovosť s dobrými predpokladmi na výkrm. V tomto programe sa ráta najme s

využívaním č i s t o k r v n e j p l e m e n i t b y a k r í ž e n i a.

Úlohou čistokrvnej plemenitby je udržať, ustáliť a zlepšiť znaky a vlastnosti našich

plemien. Úlohou kríženia je urýchliť zvýšenie predovšetkým mliekovej úžitkovosti,

zlepšiť dojiteľnosť a tvarové vlastnosti vemena. Hlavnú pozornosť treba venovať

intenzite výberu podľa výsledkov kontroly úžitkovosti a kontroly dedičnosti na

mliekovú, mäsovú úžitkovosť, dojiteľnosť a zdravie. Významné postavenie pri splnení

tejto úlohy majú šľachtiteľské chovy, ktoré sú hlavnými producentmi plemenných

býkov na insemináciu. V nich sa vytvárajú nové línie, ktoré sa potom používajú na

medzilíniovú plemenitbu. Na rýchlu prestavbu úžitkového typu hovädzieho dobytka sa

používajú rôzne formy medziplemenného kríženia. Zošľachťovacie kríženie sa používa

na korekciu jednotlivých znakov a vlastností našich plemien pri zachovaní podstaty

úžitkového typu a plemennej charakteristiky.

Kombinačné kríženie je hlbší zásah do genetického základu našich plemien, čím sa

dosahuje podstatná typová a plemenná prestavba. Týmto krížením sa vytvára

vysokoúžitkový typ hovädzieho dobytka s väčším genetickým podielom vícerých

plemien.

Prevodné kríženie ja najhlbší zásah do genetického základu našich plemien, lebo na

podklade domáceho samičieho potomstva používame počas 5-6 generácií býka

cudzieho plemena. Týmto spôsobom prevedieme genetický základ cudzieho plemena

cez naše plemennice do našich podmienok.

Výber v chove hovädzieho dobytka

Základom plemenárskej práce v chove hovädzieho dobytka je kontrola

úžitkovosti a kontrola dedičnosti poskytujúca číselné podklady na výber, ktorý je

najdôležitejším prostriedkom plemenárskej práce. Cieľom výberu je aby produkcia

novej generácie zvierat a jej vlastnosti boli lepšie alebo rovnaké ako mala rodičovská

47

generácia. Na plemenitbu by sa mali používať len také plemenníky a plemennice, ktoré

v určitej vlastnosti alebo v súhrne vlastností prevyšujú priemer chovaného plemena. Při

hovädzom dobytku s uplatňuje negatívny – vylučovací výber. ( brakovanie ) Už po

otelení kravy sú teľatá z hľadiska hmotnosti, životaschopnosti a plemenných znakov.

Teľatá s veľkými chybami na plemenitbu nepoužívame. Pozitívny plemenný výber

vykonávame pri zaradení plemenníkov a plemenníc do chovu na reprodukciu v období

chovateľskej dospelosti. Najvyššou formou pozitívneho výberu je individuálny výber

prebiehajúci na základe poznania rodokmeňov, ktoré poskytujú prehľad o úžitkovosti

predkov. Informáciami o dedičnom založení a poznaním koeficientov dedivosti určitých

znakov a vlastností zistíme len pravdepodobnú plemennú hodnotu. O skutočnej

plemennej hodnote sa dá presvedčiť až po zaradení plemenníkov a plemenníc do

plemenitby, pričom sa hodnotí úžitkovosť a dedičnosť ich potomkov. Výber býkov sa

uskutoční v šľachtiteľských a rozmnožovacích chovoch, kde sa chovajú vynikajúce

plemennice, matky budúcich plemenných býkov. Vybraných býkov odchovávajú

plemenárske organizácie, ktoré ich pripravujú na aukčné trhy, určujú ich plemennú

hodnotu, cenu a použitie v inseminácii. Chovateľ vyberá na plemenitbu jalovice a kravy

podľa výsledkov kontroly úžitkovosti.

Kontrola úžitkovosti

Kontrolou úžitkovosti získavame údaje o úžitkovosti jednotlivých kráv, ktoré

budú využívané na pripárovanie a zošľachťovanie chovov a populácií hovädzieho

dobytka.

Kontrola úžitkovosti prebieha v dvoch stupňoch :

I. stupeň kontroly úžitkovosti – vykonajú pracovníci plemenárskeho ústavu a zisťujú

množstvo nadojeného mlieka, obsahu tuku, prípadne obsah bielkovín. Pri dojení dvakrát

denne sa delí na dve skupiny :

a, dojnosť a obsah tuku sa zisťuje každý mesiac z oboch výdojov v kontrolnom dni

večer a ráno, táto kontrola prebieha v šľachtiteľských chovoch s matkami býkov.

b, dojnosť a obsah tuku v mlieku sa zisťuje každý mesiac z jedného výdoja v

kontrolnom dni striedavo – jeden mesiac večer, druhý ráno. Tento spôsob kontroly sa

používa vo vybraných chovoch pri kravách za druhú a ďalšie laktácie kontrolujú sa

takisto všetky dojnice v priebehu prvej laktácie v kontrolných maštaliach prvôstok.

II. stupeň kontroly prebieha v ostatných chovoch, ktoré nie sú zapojené do kontroly

úžitkovosti I. stupňa. Robí sa raz mesačne z jedného výdoja striedavo ráno a večer a

48

môžu ju vykonávať len pracovníci plemenárskeho ústavu alebo striedavo jeden mesiac

chovateľ druhý mesiac pracovník plemenárskeho ústavu, prípadne len chovatel počas

celého obdobia. Medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kontrolnými dňami nesmie byť

rozpätie kratšie jako 26 dní a dlhšie ako 35 dní. Prvá kontrola sa robí najskôr 6 dní a

najneskôr 66 dní po otelení. Na uznanie normálnej laktácie sa musí počas jej priebehu

vykonať najmenej 5 kontrol. Množstvo mlieka sa zisťuje v kilogramoch meraním alebo

vážením s presnosťou na 0.1kg. Tuk, bielkoviny a ostatné hodnoty v mlieku sa zisťujú v

laboratóriách plemenárskych ústavoch.

Kontrola dedičnosti úžitkových vlastností

Výsledky chovu hovädzieho dobytka ovplyvňuje kvalita plemenných býkov.

Býky sa pred zaradením do plemenitby preverujú kontrolou dedičnosti na nasledovné

úžitkové vlastnosti:

1. Kontrola dedičnosti mliekovej úžitkovosti. Pri tejto metóde hodnotíme dcéry

preverovaného býka, pričom výsledky úžitkovosti dcér porovnávame metódami dcéra -

matka, dcéra - vrstovníčka, dcéra – priemer úžitkovosti staníc ( staniční metóda ).

2. Kontrola dedičnosti mäsovej úžitkovosti. Samčie potomstvo preverovaného býka

sa vykrmuje v staniciach výkrmovosti a jatočnej hodnoty . Na konci výkrmu sa

vyhodnotí priemerný prírastok, jatočná výťažnosť , netto prírastok, pomer hmotnosti

predných a zadných štvrtiek.

3. Kontrola dedičnosti dojiteľnosti. Hodnotí sa tvar vemena, dĺžka, šírka, hĺbka,

pravidelnosť, tvar, dĺžka a šírka ceckov, výskyt paceckov a medziceckov. Pomocou

špeciálnej kanvy, ktorá umožňuje presne zistiť výdoj z jednotlivých štvrtiek za minútu,

tri minúty a celkový výdoj, zisťujeme ukazovatele dojiteľnosti :

• relatívny výdoj za tri minúty

• maximálny minútový výdoj

• celkový výdojok

• predozadný index

• ručný dodojok

Podľa úrovne chovu hovädzieho dobytka, výšky úžitkovosti, plemennej hodnoty

zvierat a stupňa zošľachtenia rozlišujeme šľachtiteľské, rozmnožovacie a úžitkové

chovy. Šľachtiteľské chovy sú najvyspelejšie chovy s veľkou vyrovnanosťou

morfologických znakov a fyziologických vlastností a s nadpriemernou úžitkovosťou

49

populáre chovaného plemena. Tieto chovy produkujú plemennice ako potenciálne a

skutečné matky býkov, ktoré potom odchovávame a využívame v inseminácii. Tvoria

základnú dedičnú bázu vlastností celého plemena. Rozmnožovacie chovy zabezpečujú

reprodukciu vlastného stáda pri vysokom prírastku genetického zisku hlavných

úžitkových vlastností. Tieto chovy sú hlavnými producentmi plemenníc na tvorbu a

obnovu reprodukčnej skupiny úžitkových stád. Úžitkové chovy zabezpečujú výrobu

mlieka, mäsa a produkciu samičieho potomstva na vlastnú reprodukciu (Colleau, J. J.

2002).

50

2 Ciel práce

Cieľom mojej diplomovej práce je podrobne a konkrétne analyzovať lineárne

hodnotenie exteriéru holštajnského plemena v Slovenskej republike. Charakterizovať

holštajnské plemeno ako významné plemeno hovädzieho dobytka chované

v podmienkach Slovenskej republiky. Podrobne popísať úžitkové vlastnosti zamerané

na lineárne hodnotenie exteriéru a samotný dopad príbuzenskej plemenitby na celkové

utváranie zovňajšku kráv.

51

3 Metodika práce a metóda skúmania

V diplomovej práci sa vyskytujú údaje Slovenskej Holštajnskej Asociácie za

obdobie od roku 1995 do roku 2010. Analyzovali a hodnotili sme obdobie pätnástich

rokov čo je približne dĺžka alebo obdobie dvoch generačných intervalov hovädzieho

dobytka. Toto obdobie sme považovali za dosť dlhé na to aby sme zrealizovali analýzu

a hodnotenie šestnástich pozorovaných znakov v hodnotenej populácií kráv.

Sledovali sme:

a) detailné znaky – telesný rámec, mliečny charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela,

sklon zadku, postoj zadných končatín zboku, uhol paznechtu, upnutie predných

štvrtiek, postavenie predných ceckov, dĺžka ceckov, výška vemena, šírka

vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka zadku, postoj zadných končatín

zozadu, postavenie zadných ceckov, chôdza a telesná kondícia (posledné tri

znaky sa hodnotia od roku 2003).

b) hlavné – súhrnné znaky – stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno

Pri analýze a hodnotení týchto znakov sme pre jednotlivé detailné a hlavné znaky

vypočítali základné štatistické charakteristiky, aritmetický priemer, smerodajnú

odchýlku, minimum a maximum.

Hodnotené znaky boli počítané podľa plemenného typu, rokov, bonitéra,

obdobia a veku.

Najdlhšia spojovacia cestička predkov je cestička v rodokmeni jedinca, ktorá

spája jedinca s jeho najvzdialenejším predkom (Sargolzaei and Iwaisaki, 2004). Počty

najdlhších spojovacích cestičiek predkov sú ekvivalentné počtom pseudo - generácií (Ψ,

Colleau, 2002) a vypočítajú sa nasledovne:

Ψ pre potomkov = 1 + max (Ψ pre rodičov).

52

4 Výsledky práce a diskusia

4.1 Základná analýza hodnotených znakov

V populácií slovenského holštajnského plemena kráv bola uskutočnená základná

analýza a hodnotenie jednotlivých priamych a nepriamych úžitkových vlastností

a znakov lineárneho hodnotenia exteriéru kráv.

V diplomovej práci sme analyzovali detailné znaky: telesný rámec, mliečny

charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných končatín zboku, uhol

paznechtu, upnutie predných štvrtiek, postavenie predných ceckov, dĺžka ceckov, výška

vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka zadku, postoj zadných

končatín zozadu, postavenie zadných ceckov, chôdza a telesná kondícia a hlavné znaky:

stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno holštajnského plemena na Slovensku.

Celkové hodnotenie sa vytvára z prejavu jednotlivých ukazovateľov v porovnaní

s ideálnym typom holštajnskej kravy.

V tabuľke 8 uvádzame priemerné hodnoty detailných znakov 65 645

holštajnských kráv. Z celkového počtu kráv bolo 32228 kráv z príbuzenskej plemenitby.

Koeficient príbuzenskej plemenitby je 0,01. Priemer všetkých znakov sa pohyboval od

najmenšej hodnoty, ktorú mala šírka vemena 4,05 po najväčšiu hodnotu telesného

rámca 5,95.

znak priemer počet krávTelesný rámec 5.95 65645

Mliečny charakter 4,11 65645Hĺbka tela 5,33 65645

Sklon zadku 5,02 65645Postoj zadných končatín zboku 5,16 65645

Uhol paznechtu 4,80 65645Upnutie predných štvrtiek 4,89 65645

Postavenie predných ceckov 4,49 65645Dĺžka ceckov 4,78 65645Výška vemena 4,67 65645Šírka vemena 4,05 65645Závesný väz 4,96 65645

Hĺbka vemena 5,09 65645Šírka zadku 5,00 65645

Postoj zadných končatín 4,96 65645fx 0,01 32228

53

gen 4,37 32228path 7,23 32228

V tabuľke 9 sú priemerné hodnoty súhrnných znakov: stavba, mliečna pevnosť,

končatiny a vemeno. Tak ako pri detailných znakoch bolo hodnotených 65645

holštajnských kráv z celkového počtu bolo z príbuzenskej plemenitby 32228 kráv.

Najmenšiu priemernú hodnotu mala mliečna pevnosť 76,73 a najväčšiu hodnotu mala

stavba 79,59

znak priemer Počet krávStavba 79,59 65645Mliečna pevnosť 76,73 65645Končatiny 77,77 65645Vemeno 77,42 65645Celk. hodnotenie 77,87fx 0,01 32228gen 4,37 32228path 7,23 32228

4.2 Analýza lineárneho hodnotenia hlavných znakov podľa rokov

Lineárne hodnotenie a popis znakov holštajnského plemena na Slovensku sa

vykonáva od roku 1995. V našej diplomovej práci sme použili údaje, ktoré predstavujú

časové obdobie pätnásť rokov ( 1995 – 2010). Rok 1995 sme nebrali do úvahy

vzhľadom na veľmi nízky počet hodnotených kráv v tomto roku. Počas tohto obdobia sa

vykonávala analýza a lineárne hodnotenie detailných a hlavných znakov, ktoré sme

analyzovali a hodnotili z hľadiska zmien priemerných hodnôt počas pätnástich rokov.

V tabuľke 10 uvádzame priemerné bodové hodnoty hlavných znakov počas

sledovaných rokov 1996 - 2010. Priemerné hodnoty a tým aj ich zmeny spôsobené

časom predpokladajú ich možný posun v budúcom období v pred.

ROK N STAVBA ML.PEVN. KONČATINY VEMENO CELKOVÉHODNOTENIE

1996 1730 73,90 72,81 76,08 75,17 74,491997 2612 74,05 70,94 75,14 74,14 73,561998 1498 75,68 72,20 77,09 75,15 75,031999 1659 77,76 74,05 77,51 76,40 76,432000 2462 79,60 74,64 77,85 77,05 77,282001 3112 78,49 73,33 76,62 75,98 76,102002 4983 79,21 74,88 77,11 76,67 76,962003 6098 79,64 76,10 77,79 77,31 77,712004 6306 79,42 76,75 78,17 77,59 77,982005 5671 79,36 77,76 77,35 77,59 78,012006 6421 80,52 78,45 78,41 78,03 78,85

54

2007 6232 80,96 78,70 78,61 78,36 79,152008 6140 80,91 78,67 78,25 78,24 79,012009 6172 81,20 78,69 78,36 78,40 79,162010 4260 81,79 78,71 78,04 78,53 79,26

Nami analyzované a hodnotené obdobie zodpovedá uvedenej práci z pohľadu

zmeny v lineárnom hodnotení. Porovnania a zmeny za posledných 15 rokov uvádza

(Motyčka 2005) z pohľadu vstupu súhrnných znakov a detailných znakov hodnotenia

v populácií holštajnského dobytka vo svete.

Graf 1 Prehľad jednotlivých hlavných znakov podľa jednotlivých rokov

19961997

19981999

20002001

20022003

20042005

20062007

20082009

201064

66

68

70

72

74

76

78

80

82

84Hodnotenie podľa rokov

STAVBAML.PEVN.KONČATINYVEMENOCELKOVÉ HOD-NOTENIE

Roky hodnotenia

Bod

ové

hodn

oten

ia

Z grafu 1 vidíme, že všetky hlavné ukazovatele majú stúpajúcu dendeciu. Znak

stavba mal v roku 1996 priemernú hodnotu 73,90 bodov, táto hodnota sa každým rokom

pomaličky zvyšovala až do roku 2001, kedy táto hodnota mierne klesla o 1,23 bodu od

predchádzajúceho roka. V ďalších rokoch mal znak stavba už stúpajúce tendenciu.

Mliečna pevnosť mala v roku 1996 priemernú hodnotu 73,81 bodov, roku 1997 hodnota

klesla na 70,94 bodov. Do roku 2000 hodnoty stúpali, v roku 2001 hodnoty mierne

klesli. V ďalších rokoch hodnoty mliečnej pevnosti stúpali. Najnižšiu hodnotu dosiahli

končatiny v roku 1997 kedy bola priemerná hodnota 75,14 a najvyššiu priemernú

hodnotu mali končatiny v roku 2007 – 78,61. Znak vemeno dosiahol najvyššie

priemerné hodnoty od roku 2006 – 2010

55

4.3 Analýza lineárneho hodnotenia hlavných znakov podľa plemenného typu

ICAR (2002) spolu z organizáciou INTERBULL (2003) do analýz a hodnotení

odporúča zaraďovať zvieratá z minimálnym podielom holštajnského plemena najmenej

75 %. Uvedené odporúčanie nie je v našich podmienkach z hľadiska početnosti zvierat

akceptovať.

Tabuľka 11 Základné štatistické charakteristiky stavby, mliečnej pevnosti, končatín a

vemena podľa plemenných hodnôt.

PTYP N STAVBA ML.PEVN. KONČATINY VEMENO CELKOVÉHODNOTENIE

H0 39094 80,37 77,73 77,96 78,01 78,51H1 11451 79,30 76,40 77,67 77,20 77,64H2 8715 78,27 74,97 77,40 76,36 76,75H3 5380 77,45 73,89 77,44 75,89 76,16HX 1005 75,38 72,05 76,27 74,65 74,58

V tejto tabuľke vidíme, že najvyššie hodnoty podľa plemenného typu dosahujú

zvieratá zaradené do plemenného typu H0 a naopak najnižšie hodnoty dosahujú zvieratá

zaradené do plemenného typu HX.

Graf 2 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty hlavného znaku stavba podľa

plemenných typov

H0 H1 H2 H3 HX72737475767778798081

STAVBA

Plemenné typy

Bodo

vé h

odno

ty

Najvyššiu hodnotu dosahuje stavba pri plemennom type H0 kde hodnota znaku

je 80,37 bodov. V plemenných typoch H1, H2, H3 hodnoty znaku stavba postupne

klesajú. H1 má 79,30 bodov, H2 dosiahlo hodnotu 78,27 a H3 má 77,45 bodov.

56

Plemenný typ HX má najmenší počet bodov 75,38. Pri stavbe sa hodnotia detailné

znaky ako: telesný rámec 50 %, šírka hrudníka 20 %, sklon zadku 10 %, šírka zadku

10% a hĺbka tela 10 %.

Graf 3 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty hlavného znaku mliečna pevnosť podľa

plemenných typov

H0 H1 H2 H3 HX69707172737475767778

MLIEČNA PEVNOSŤ

Plemenné typy

Bodo

vé h

odno

ty

Pri mliečnej pevnosti je podobne ako pri stavbe priama úmernosť medzi

príslušnosťou plemenného typu a počtom bodov za jednotlivé plemenné typy, najvyššie

hodnoty boli tiež pri plemennom type H0 kde dosahovala hodnota 77,73 bodov.

Plemenný typ H1 dosiahol hodnoty 76,40 bodov. Plemenný typ H2 máme hodnotu

74,97 bodov. Plemenný typ H3 dosiahol hodnotu 73,89 bodov. Najmenšiu hodnotu mal

plemenný typ HX kde táto hodnota dosahovala 72,05 bodov.

Graf 4 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty hlavného znaku končatiny podľa

plemenných typov

H0 H1 H2 H3 HX75

75.576

76.577

77.578

KONČATINY

plemenné typy

Bodo

vé h

odno

ty

57

Pri končatinách boli hodnotené: postoj zadných končatín zboku 15 %, uhol

paznechtu 40 %, postoj zadných končatín zozadu 15 % a chôdza 30 %. Najvyššia

hodnota pri končatinách bola pri plemennom type H0 kde dosiahla hodnotu 77,96

bodov. Pri plemennom type H1 a H2 mierne klesli hodnoty. Hodnota plemenného typu

H3 oproti H1, H2 mierne stúpla na hodnotu 77,44 bodov. Najnižšia hodnota bola

u plemenného typu HX 76,27 bodov. Hodnotenie vemena z hľadiska jednotlivých

plemenných typov znázorňuje graf 5.

Graf 5 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty hlavného znaku vemena podľa

plemenných typov

H0 H1 H2 H3 HX7273747576777879

VEMENO

Plemenné typy

Bodo

vé h

odno

ty

Holštajnské plemeno patrí medzi výrazné mliekové plemeno, preto má podiel

krvi tohto plemena vplyv aj na utváranie a kapacitu vemena. Najvyššiu hodnotu 78,01

bodov dosiahol tento hlavný znak pri plemennom type H0 a najnižší počet bodov 74,65

bodov dosiahol plemenný typ HX.

Graf 6 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty celkového hodnotenia podľa plemenných

typov

58

H0 H1 H2 H3 HX7273747576777879

CELKOVÉ HODNOTENIE

Plemenné typy

Bodo

vé h

odno

ty

Ideálny počet bodov pre celkové hodnotenie je 78 bodov. Najviac k tejto

hodnote je pri celkovom hodnotení podľa plemenného typu H0. Hodnota H0 dosiahla

78,51 bodov. Z grafu jasne vyplýva, že hodnoty celkového hodnotenia postupne klesajú

a najnižšia hodnota je dosiahnutá pri plemennom type HX – 74,58 bodov. Celkové

hodnotenie jednoznačne potvrdzuje smerovanie plemena za posledných 15 rokov

z pohľadu zmien početnosti jednotlivých plemenných typov.

4.4 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov podľa plemenného typu

Graf 7 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu H0

telesn

ý rám

ec

mliečny c

harakte

r

šírka

hrudníka

hĺbka te

la

sklon za

dku

post.z.ko

nčatín

uhol pazn

echtu

upnutie pr.š

tvtiek

post.pr.c

eckov

dĺžka c

eckov

výška

vemen

a

šírka

vemen

a

závesn

ý väz

hĺbka ve

mena

šírka

zadku

post.z.ko

n.zozad

u fx gen path0

2

4

6

8

Detailné znaky podľa plemenného typu H0

Detailné znaky

Bodo

vé h

odno

ty

Na tomto grafe sú znázornené priemerné hodnoty 16 detailných znakov podľa

plemenného typu H0. Hodnotených kráv podľa plemenného typu H0 bolo 39094 kráv

z tohto počtu bolo 24616 z príbzenskej plemenitby, koeficient inbrídingu bol 0,01.

V plemennom type H0 máme záraveň najviac hodnotených kráv.

Graf 8 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu H1

59

telesn

ý rám

ec

šírka

hrudn

íka

sklon

zadk

u

uhol p

aznech

tu

post.p

r.ceck

ov

výška

vemen

a

závesn

ý väz

šírka

zadk

u fxpa

th0

2

4

6

8

Detailné znaky podľa plemenného typu H1

Detailné znaky

Bodo

vé h

odno

teni

e

V grafe 8 sú priemerné hodnoty 16 detailných ukazovateľov podľa plemenného

typu H1. Kde bolo hodnotených 11451 kráv. Koeficient inbrídingu predstavuje takú istú

hodnotu ako u plemenného typu H0 fx = 0,01. Z príbuzenskej plemenitby je 5297 kráv

z počtu 11451 kráv.

Graf 9 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu H2

telesn

ý rám

ec

mliečny c

harakte

r

šírka

hrudníka

hĺbka te

la

sklon za

dku

post.z.ko

nčatín

uhol pazn

echtu

upnutie pr.š

tvtiek

post.pr.c

eckov

dĺžka c

eckov

výška

vemen

a

šírka

vemen

a

závesn

ý väz

hĺbka ve

mena

šírka

zadku

post.zad

.konč.z

oz fx gen path01234567

Detailné znaky podľa plemennej hodnoty H2

Detailné znaky

Bodo

vé h

odno

ty

V plemennom type H2 je hodnotených 8715 kráv z tohto počtu je v príbuzenskej

plemenitbe 2207 kráv a koeficient intenzity inbrídingu je fx = 0,01.

Graf 10 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu H3

60

telesn

ý rám

ec

mliečny c

harakte

r

šírka

hrudníka

hĺbka te

la

sklon za

dku

post.z.ko

nčatín

uhol pazn

echtu

upnutie pr.š

tvtiek

post.pr.c

eckov

dĺžka c

eckov

výška

vemen

a

šírka

vemen

a

závesn

ý väz

hĺbka ve

mena

šírka

zadku

post.zad

.konč.z

oz fx gen path0

2

4

6

Detailné znaky podľa plemnného typu H3

Detailné znaky

Bodo

vé h

odno

ty

V grafe 10 máme hodnotených 5380 kráv. Z príbuzenskej plemenitby bolo je len

104 kráv. Koeficient intenzity inbrídingu je o niečo väčší ako v predchádzajúcich

znázorneniach fx = 0,02

Graf 11 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu HX

telesn

ý rám

ec

mliečny c

harakte

r

šírka

hrudníka

hĺbka te

la

sklon za

dku

post.z.ko

nčatín

uhol pazn

echtu

upnutie pr.š

tvtiek

post.pr.c

eckov

dĺžka c

eckov

výška

vemen

a

šírka

vemen

a

závesn

ý väz

hĺbka ve

mena

šírka

zadku

post.zad

.konč.z

oz fx gen path0123456

Detailné znaky podľa plemenného typu HX

Detailné znaky

Bodo

vé h

odno

ty

V poslednom grafe máme najmenej hodnotených kráv 1005 a z príbuzenskej

plemenitby je len jedno zviera. Koeficient inbrídingu fx = 0,06 a je aj najvyšší v tomto

plemennom type HX.

4.5 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov postavenie zadných ceckov,

chôdza a BCS podľa plemenných typov

Tabuľka 12 Uvádzame priemerné hodnoty detailných znakov postavenie zadných

ceckov, chôdza, telesná kondícia a celkové hodnotenie týchto znakov.

61

PTYP N Postvenie zadných c.

Chôdza Telesná kondícia

Celkové hodnotenie

H0 22792 5,64 5,34 4,89 5,29H1 5693 5,38 5,26 5,05 5,23H2 3241 5,18 5,20 5,22 5,20H3 1719 5,22 5,34 5,27 5,28HX 327 5,42 4,91 5,35 5,23

Graf 12 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov postavenie zadných ceckov

podľa plemenných typov

H0 H1 H2 H3 HX4.9

55.15.25.35.45.55.65.7

Postavenie zadných ceckov

Plemenné typy

Bodo

vé h

odno

ty

V grafe 12 vidíme, že detailný znak postavenie zadných ceckov podľa

plemenného typu má najvyššiu hodnotu v plemennom type H0 5,64 bodov.

V plemenných typoch H1 a H2 klesala. U H3 stúpla na hodnotu 5,22 bodu. U HX bola

hodnota 5,42 bodu. Postavenie zadných ceckov zozadu predstavuje 6 % z celkového

hodnotenie detailných znakov. Postavenie zadných ceckov zozadu patrí do hlavného

znaku vemeno. Vemeno tvorí 40 % z celkového hodnotenie.

Graf 13 Priemerné bodové hodnoty detailného znaku chôdza podľa plemenných typov

62

H0 H1 H2 H3 HX4.64.74.84.9

55.15.25.35.4

Chôdza

Plemenné typy

Bodo

vé h

odno

ty

U detailného znaku chôdza sú v plemenných typoch H0, H, H2 a H3 dosť

vyrovnané hodnoty. H0 = 5,34, H1 = 5,26, H2 = 5,20 a H3 = 5,34 bodov. Výrazný

pokles hodnoty sme zaznamenali u plemenného typu HX = 4,91 bodov. Chôdza je

zaradená do hlavného znaku končatiny a predstavuje 30 % z hodnotenia.

Graf 14 Priemerné bodové hodnoty detailného znaku telesná kondícia podľa

plemenných typov

H0 H1 H2 H3 HX4.64.74.84.9

55.15.25.35.4

Telesná kondícia

Plemenné typy

Bodo

vé h

odno

ty

V grafe 14 telesná kondícia dosiahla najnižšiu hodnotu u plemenného typu H0 =

4,89 bodov. U ďalších plemenných typoch táto hodnota postupne stúpala. Najvyššiu

hodnotu dosiahla telesná kondícia pri plemennom type HX = 5,35 bodu.

Graf 15 Priemerné bodové hodnoty celkového hodnotenia podľa plemenných typov

63

H0 H1 H2 H3 HX5.145.165.18

5.25.225.245.265.28

5.3

Celkové hodnotenie

Plemenné typy

Bodo

vé h

odno

ty

Z celkového hodnotenie vyplýva, že nyjvyššie dosiahnuté hodnoty boli

u plemenného typu H0 = 5,29 bodov. Medzi plemenným typom H0 a H3 je rozdiel 0,1

bodu. H1 a HX majú rovnaké hodnoty a to 5,23 bodov. Najnižšie celkové hodnotenie je

u plemenného typu H2 = 5,20 bodov. Telesná kondícia sa hodnotí v prípade

chýbajúceho hodnotenie chôdze, postavenia zadných ceckov.

4.6 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov postavenie zadných ceckov,

chôdza a BCS podľa rokov

V tabuľke 13 uvádzame priemerné hodnoty znakov: postavenie zadných ceckov,

chôdza, telesná kondícia a celkové hodnotenie týchto znakov.

Postvenie zadných c.

Chôdza Telesná kondícia

Celkové hodnotenie

2003 - - 5,07 5,072004 - - 4,91 4,912005 5,51 4,91 4,84 5,082006 5,48 5,45 4,93 5,282007 5,35 5,49 5,05 5,292008 5,52 5,26 5,03 5,272009 5,57 5,38 4,99 5,312010 5,82 5,25 5,02 5,36

Graf 16 Priemerné bodové hodnoty postavenia zadných ceckov, chôdze, telesnej

kondície a celkové hodnotenie podľa jednotlivých rokov

64

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 20100123

45

6

7

Hodnotenie podľa rokov

Postvenie zadných c.ChôdzaTelesná kondíciaCelkové hodnotenie

Roky

Bodo

vé h

odno

teni

e

V rokoch 2003 a 2004 sme mali podľa rokov hodnotenú len telesnú kondíciu.

O roku 2005 boli hodnotené všetky tri znaky: chôdza, postavenie zadných ceckov,

telesná kondícia a aj celkové hodnotenie. Postavenie zadných ceckov malo od roku

2005 klesajúcu tendenciu až po rok 2008 kedy hodnoty stúpali. V roku 2010 bola

hodnota postavenie zadných ceckov najvyššia 5,82 bodov. Chôdza v roku 2005 dosiahla

najnižšiu hodnotu 4,91 bodov postupne stúpala do roku 2007 kedy dosiahla najvyššiu

hodnotu 5,49 bodov. Telesná kondícia dosiahla najvyššiu hodnotu v roku 2003 5,07

bodov.

65

5 Návrh na využitie poznatkov

Diplomová práca poskytla východiskové lineárne a vedecké zdroje

charakterizujúce hovädzí dobytok, holštajnské plemeno.

Opísali sme príbuzenskú plemenitbu holštajnského plemena na Slovensku.

Bol popísaný systém hodnotenia lineárnych popisných znakov a súhrnného

hodnotenia exteriéru v ďalšej nadväznosti na hodnotenie príbuznosti

a príbuzenskej plemenitby.

Boli zhromaždené a vybraté, so súhlasom Slovenskej Holsteinskej Asociácie,

všetky potrebné údaje a informácie z plemennej knihy a z lineárneho hodnotenia

exteriéru holštajnských kráv v Slovenskej republike.

Podrobne sme analyzovali a hodnotili exteriér holštajnského plemena na

Slovensku.

66

6 Záver

Na základe uskutočnených analýz a lineárneho hodnotenia exteriéru

holštajnského plemena na Slovensku predpokladaná diplomová práca umožňuje urobiť

tieto závery:

Diplomová práca potvrdila, že najvýznamnejšími faktormi, ktoré

ovplyvňujú utváranie exteriéru holštajnského plemena je plemenný typ,

rok hodnotenia, bonitér, obdobie. Menej hodnoteným znakom bol vek.

Diplomovej práci sme hodnotili hlavné znaky: stavba, mliečna pevnosť,

končatiny a vemeno. Detailné znaky: telesný rámec, šírka hrudníka,

hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných končatín zboku, uhol paznechtu

upnutie predných štvrtiek, postavenie predných ceckov, dĺžka ceckov,

výška vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka zadku

postoj zadných končatín zozadu, postavenie zadných ceckov, chôdza

a telesná kondícia.

Pri detailných znakoch sme hodnotili aj koeficient inbrídingu Fx, gen

a path.

67

V diplomovej práci je popísaná príbuzenská plemenitba holštajnského

plemena v Slovensku.

Práca analyzovala časové obdobie pätnástich rokov, ktoré poukazuje na

postupné zlepšovanie jednotlivých znakov exteriéru, ktoré boli

hodnotené.

V prílohách diplomovej práce uvádzame analýzu a hodnotenie

jednotlivých detailných znakov podľa jednotlivých rokov, bonitéra

a veku. V tabuľkách je uvádzaný aj koeficient intenzity inbrídingu.

Zoznam použitej literatúryBOBČEK, B. Nitra 2002. Živočíšna výroba166s. ISBN 80-8069-019-7.

BOTTO, V. 1998. Chov hovädzieho dobytka 503s. Bratislava1998.

BOUŠKA, J. Praha 2006. Chov dojeného skotu 186s. ISBN 80-86726-16-9.

BULLOVÁ, M. DEBRECÉNI, O. 2005. Integrovaná živočíšna výroba – prvé vydanie, SPU – Nitra, 209s. ISBN 80-8069-554-7.

BURDA, F. HORVÁTH, J. 1992. Živočíšna výroba 1, Bratislava: Príroda, 384s.

CABALLERO, A. and TORO, M. A. 2000. Interrelations between effective population size and other pedigree tools for the management of conserved populations. Genetical Research75: 331-343.

CANDRÁK, J. Osobná komunikácia 2008.

CANDRÁK, J. Osobná komunikácia 2011.

CANDRÁK, J. – LICHANEC, I. 2005. Odhad plemenných hodnot exteriéru holsteinského dobytka na Slovensku. Slovenská Holsteinská Asociácia, Apríl 2005.

68

COLLEAU, J. J. 2002. An indirect approach to the extensive calculation of relationship coefficients. Genetics Selection Evolution 34: 409-421.

ČÍTEK, J. REHOUT, V. HAJKOVA,J. PAVKOVA, J. 2006. Monitoring genetického zdravia dobytka v ČR. Fakulta poľnohospodárstva, Juhočeská univerzita České Budějovice ČR. 187 – 194 s. 2006.

DEBRECÉNI, O. 2001. Etológia hospodárskych zvierat – druhé prepracované vydanie, SPU- Nitra 230s. ISBN80-7137-811-9.

DUNNER, S., CHECA, M. L., GUTIÉRREZ, J. P., MARTÍN, J. P. and Cañón J. 1998. Genetic analysis and management in small populations: the Asturcon pony as an example. Genetics Selection Evolution 30: 397-405.

GAJDOŠÍK, M. 1985. Špeciálna zootechnika, Bratislava: Príroda, 382s.

GAJDOŠÍK, M. 1989. Živočíšna výroba – prvé vydanie, Bratislava: Príroda, 401s. ISBN 80-07-00210-3.

GAVALIER, M. RYBANSKÁ, M. 2000. Šľachtenie hospodárskych zvierat, SPU – Nitra 143s. ISBN 80-7137-754-6.

GROQEUT, C. MAYERES, P. GILLON, A. HAMMAN, H. SOYERT, H. 2007. Lineárne a krivočiare vplyvy inbrídingu na produkčné črty Valóskych Holštajnských kráv. Journal of dairy science 2007. 465 – 471 s. USA.

HLASNÝ, A. Technológia živočíšnej výroby – tretie upravené vydanie, 225s. ISBN 80-07-00739-3.

Journal of Animal breeding and genetics 2005. Krížová plemenitba týkajúca sa produkcie mlieka. Číslo 122, piate vydanie, 332 – 339 s. vydané online 6. septembra 2005.

KADLEČÍK, O. KASARDA, R. 2007. Všeobecná zootechnika, SPU – Nitra 222s. ISBN 978-80-8069-953-6.

KADLEČÍK, O. KASARDA, R. MESZÁROŠ, G. 2008. Inbríding v čistom chove Slovenského pinzgauského dobytka. Archiva Zootechnica. 2008. 21 – 28 s. 17 ref.

McPARLAND, S. KEARNEY, J.F. RATH, M. BERYY, D.F. 2007. Vplyv inbrídingu na produkciu mlieka, teľnosť, plodnosť a prispôsobivosť Írskeho Holštajnsko-Frišského dobytka. Journal of dairy science 2007. 4411 – 4419 s. USA.

MLYNEK, J. 2001. Integrovaná živočíšna výroba. SPU: Nitra, 2001. 130s. ISBN 80-7137-830-5.

MLYNEK, J. MIGDAL, W, FALKOWSKI, J. 2000. Špeciálna zootechnika, Nitra 111s. ISBN 80-7137-803-8.

69

PAŠKA, I. SIDOR, E. 1998. Integrovaná živočíšna výroba – druhé prepracované vydanie, SPU – Nitra 89s. ISBN 80-7137-450-4.

PAŠKA, I. SIDOR, E. 2000. Integrovaná živočíšna výroba – tretie nezmenené vydanie, SPU – Nitra 89s. ISBN 80-7137-688-4.

PAŠKA, I. SIDOR, E. 1998. Integrovaná živočíšna výroba – druhé prepracované vydanie, SPU – Nitra 89s. ISBN 80-7137-450-4.

PAŠKA, I. 2001. Živočíšna výroba, 401s. ISBN 80-07-0417-3.

PLESNÍK, 1977. plemená hovädzieho dobytka, Bratislava 1977, 702s.

POTOČNÍK, K. ŠTEPEC, M. KRSNÍK, J. 2007. Príbuzenská plemenitba a jej depresia u Slovinského holštajnského dobytka. Poljoprivreda 2007. 107 – 110 s. 14 ref. Croatia.

ROZMAN, J. 1982. Všeobecné základy živočíšnej výroby – druhé prepracované vydanie, 499s. ISBN 507-23-85.

RYBANSKÁ, M. GAVALIER, M. PŠENICA, J. UHLÁR, J. 2001. Všeobecná zootechnika – tretie upravené a doplnené vydanie, SPU – Nitra: 218s. ISBN 80-7137-955-7.

SARGOLZAEI, M. and COLLEAU, J. J. 2006. Decomposing inbreeding and coancestry into ancestral components. The 8th World Congress on Genetics Applied to Livestock Production, Belo Horizonte, Brazil, August 13-18, 2006. (Submitted)

SARGOLZAEI, M., IWAISAKI, H. and COLLEAU, J. J. 2005. A fast algorithm for computing inbreeding coefficients in large populations. Journal of Animal Breeding and Genetics u122: 325-331.

STRAPÁKOVÁ, E. 2002. Hovädzí dobytok v novom tisícročí. SPU: Nitra 2002.308s. ISBN 80-8069-066-9.

ŠŤASTNÝ, P. PŠENICA, J. 1994. Hovädzí dobytok – lekcia 7, SPU: Nitra, 72s.

ŠUBRT, J. FILIPČÍK, J. BJELKA, J. DUFEK, A. 2007. Vplyv príbuzenského kríženia na dobu opatery a dĺžku gravidity holštajnského a českého strakatého dobytka po prvom otelení. Archív pre chov zvierat 2007. 455 – 463 s. 18 ref. Germany.

UČEBNÉ TEXTY - Chov hospodárskych zvierat - pre tretí ročník - Stredná

poľnohospodárska škola Veľké Kapušany rok 2009.

WASHBURN, S.P.– SILVIA, V.J.– BROWN, C. H. et.al.2002 Trends in reproductive performance in southeastern Holstein and Yersey DHI herds. In: Journal of dairy science, roč. 85, 2002, s.244 –251

70

Iné zdroje:

MIKŠÍK, J. Plemená dobytka (cit 2009–9–16). Dostupné na:

www.translate.googleusercontent.com

Holštajnské plemeno ( cit 2009). Dostupné na:

www.old.pssr.sk/download/hd/rocenka/ml_08_09/rocenka/subory/holst.pdf

Exteriér holštajnského plemena (cit 2010-11-23). Dostupné na:

www.holstein.sk/post/nove-ph-ex.terieru-november-2010-59/

Chov hospodárskych zvierat (cit 2009-5-17 ). Dostupné na:

www.sposvkapusany.sk/Texty/2009.

71

PRÍLOHY

Tabuľka 14 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

1995

STA 3.2974910 1.2811700 1 7 279AN 3.9354839 1.2362026 1 7 279SR 5.3225806 0.9614283 2 8 279BD 6.4480287 1.2335193 3 9 279RA 5.0358423 0.8259322 3 7 279LG 5.0645161 0.4754351 3 6 279FA 4.3727599 0.7227868 2 6 279FU 4.8673835 0.8441359 1 7 279TP 4.9498208 0.3854246 4 6 279TL 4.9032258 0.4660684 3 6 279RUH 5.0215054 0.5154832 3 6 279RUW 4.0143369 0.6231235 2 6 279US 4.3118280 1.1056932 2 8 279UD 6.6881720 0.6728843 4 8 279RW 6.0071685 1.1629559 3 9 279LRV 3.8566308 0.7497367 1 7 279fx - - - - 0gen - - - 0path - - - 0

Tabuľka 15 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

72

1996

STA 3.4479769 1.3973076 1 9 1730AN 2.9080925 1.3217027 1 8 1730SR 4.9739884 0.9213832 2 8 1730BD 5.7023121 0.9156725 3 9 1730RA 4.5242775 0.8238353 2 9 1730LG 5.1687861 0.6302177 2 7 1730FA 3.3647399 0.8845598 1 7 1730FU 4.3346821 0.9299400 1 7 1730TP 4.8976879 0.3869553 1 7 1730TL 4.5433526 0.6023131 2 7 1730RUH 4.8884393 0.6128887 1 7 1730RUW 3.3606936 0.8478623 1 7 1730US 3.8826590 1.4725520 1 8 1730UD 6.3578035 0.7549795 1 8 1730RW 4.8225434 1.2249859 2 9 1730LRV 3.9271676 0.9013912 1 9 1730fx 0.0505371 0.0586626 0.0039063 0,25 16gen 2.9951181 0.4610478 2.3750000 3.7968800 16path 5.1250000 1.3102163 4 7 16

Tabuľka 16 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

1997

STA 3.5777182 1.4417349 1 9 2612AN 2.5084227 1.0223123 1 7 2612SR 4.8882083 0.8529034 2 8 2612BD 5.4000766 0.8240264 2 9 2612RA 4.8843798 0.8009671 3 9 2612LG 5.1661562 0.6979447 2 8 2612FA 3.1607963 0.9308668 1 6 2612FU 3.9586524 1.0310266 1 8 2612TP 4.6087289 0.6991051 1 7 2612TL 4.4004594 0.7021113 2 8 2612RUH 4.7940276 0.7424294 1 8 2612RUW 3.0413476 0.7424294 1 7 2612US 3.4705207 1.3998865 1 7 2612UD 6.0643185 0.6972053 2 9 2612RW 4.5290965 0.9763164 1 9 2612LRV 3.8767228 0.7595441 1 7 2612fx 0.0510045 0.0749375 0.0019531 0,25 35gen 3.1518983 0.2878913 2.6250000 3.7500000 35path 5.2857143 0.9873145 4 8 35

Tabuľka 17 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

STA 4.7403204 1.6317624 1 9 1498

73

1998

AN 3.0727637 0.6705309 1 6 1498SR 4.2116155 0.8571745 2 7 1498BD 4.4993324 0.7183534 2 7 1498RA 5.2049399 0.9461392 2 8 1498LG 4.9072096 1.1152978 2 9 1498FA 4.4979973 0.8043361 2 7 1498FU 4.3518024 0.9158298 1 8 1498TP 4.0587450 1.1560969 1 9 1498TL 4.1555407 1.1930435 1 9 1498RUH 5.1268358 1.1342430 1 9 1498RUW 3.3698264 0.9960229 1 6 1498US 4.8978638 1.0673302 1 8 1498UD 6.4826435 1.0390019 2 9 1498RW 4.5013351 0.6712421 3 6 1498LRV 3.3878505 1.0655406 1 7 1498fx 0.0308254 0.0200045 0.0019531 0.0625000 23gen 3.1891143 0.4461970 2,25 3.9921900 23path 5.3913043 1.4058039 3 9 23

Tabuľka 18 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

1999

STA 5.1525015 1.5579705 1 9 1659AN 3.3291139 0.9461699 1 6 1659SR 4.8710066 1.1125979 2 8 1659BD 5.0693189 1.1395480 2 9 1659RA 5.1006631 1.0922993 1 9 1659LG 5.1669681 1.2931922 1 9 1659FA 4.7516576 1.1140302 1 9 1659FU 4.7233273 1.1275707 1 8 1659TP 4.2115732 1.3144685 1 9 1659TL 4.2320675 1.2569839 1 9 1659RUH 4.9837251 1.1415395 1 8 1659RUW 3.8270042 0.9388255 1 7 1659US 4.8884870 1.3630418 1 9 1659UD 6.2447257 1.1614644 1 9 1659RW 4.9572031 0.9706058 2 8 1659LRV 3.9379144 1.5572325 1 9 1659fx 0.0157967 0.0186046 0.000976560 0.1250000 118gen 3.5347939 0.3561112 2,75 4.4140600 118path 6.0423729 0.9463747 3 9 118

Tabuľka 19 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

74

2000

STA 5.7798538 1.4778166 1 9 2462AN 3.3887084 0.9648445 1 8 2462SR 4.9845654 1.3536433 1 9 2462BD 5.5308692 1.2463932 2 9 2462RA 5.3675873 1.1681701 1 9 2462LG 5.2335500 1.3487256 1 9 2462FA 5.0645816 1.3244077 1 9 2462FU 5.2575142 1.1744842 1 9 2462TP 4.4597888 1.3915516 1 9 2462TL 4.1238830 1.4557283 1 9 2462RUH 5.0410236 1.1496791 1 9 2462RUW 3.7871649 0.9659953 1 7 2462US 5.2794476 1.4398039 1 9 2462UD 6.4175467 1.2563956 1 9 2462RW 5.2246141 1.1184952 1 9 2462LRV 3.8736799 1.6308827 1 9 2462fx 0.0172466 0.0219314 0.000976560 0,25 430gen 3.6680703 0.3460907 2.6250000 4.5195300 430path 6.1837209 0.8257031 4 9 430

Tabuľka 20Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2001

STA 5.8756427 1.5001204 1 9 3112AN 3.3759640 1.0521781 1 7 3112SR 4.5533419 1.5694718 1 9 3112BD 4.9771851 1.4597768 1 9 3112RA 5.3264781 1.4901690 1 9 3112LG 5.1407455 1.6130249 1 9 3112FA 4.6606684 1.5108805 1 9 3112FU 5.3698586 1.3283368 1 9 3112TP 4.3856041 1.5503212 1 9 3112TL 4.1458869 1.6858524 1 9 3112RUH 5.0160668 1.3470680 1 9 3112RUW 3.9476221 1.1803685 1 8 3112US 4.8145887 1.6812940 1 9 3112UD 6.0520566 1.8538333 1 9 3112RW 4.8235861 1.3528960 1 9 3112LRV 4.2358612 1.8681101 1 9 3112fx 0.0151772 0.0213074 0.000244140 0,25 821gen 3.8371920 0.3381720 1,5 4.7187500 821path 6.3812424 0.8006637 1 9 821

Tabuľka 21 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná Min Max N

75

odchýlka

2002

STA 6.0760586 1.4272238 1 9 4983AN 3.7609874 1.1629859 1 9 4983SR 4.6917520 1.5965219 1 9 4983BD 5.0668272 1.5149957 1 9 4983RA 5.3060405 1.5629625 1 9 4983LG 5.0258880 1.6245100 1 9 4983FA 4.7023881 1.5110752 1 9 4983FU 5.2542645 1.3931102 1 9 4983TP 4.5412402 1.4695679 1 9 4983TL 4.6453943 1.7151889 1 9 4983RUH 4.8207907 1.3889342 1 9 4983RUW 4.0156532 1.3242617 1 8 4983US 4.7981136 1.7532960 1 9 4983UD 5.5302027 1.8420794 1 9 4983RW 4.9895645 1.3657990 1 9 4983LRV 4.5185631 1.8072534 1 9 4983fx 0.0150288 0.0192445 0.000244140 0.3750000 2054gen 3.9757964 0.3498128 2.6250000 4.9296900 2054path 6.5769231 0.8407968 1 9 2054

Tabuľka 22 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2003

STA 6.0588718 1.3805192 1 9 6098AN 3.9704821 1.2047067 1 9 6098SR 4.8540505 1.5475676 1 9 6098BD 5.2738603 1.4055266 1 9 6098RA 5.2117088 1.4018477 1 9 6098LG 5.0623155 1.5081823 1 9 6098FA 4.8078058 1.4533785 1 9 6098FU 5.1377501 1.3942576 1 9 6098TP 4.4314529 1.3743263 1 9 6098TL 4.7404067 1.5744632 1 9 6098RUH 4.6805510 1.3463461 1 9 6098RUW 4.1703837 1.2546761 1 8 6098US 4.8499508 1.7222080 1 9 6098UD 4.9373565 1.6928329 1 9 6098RW 4.9860610 1.2694810 1 9 6098LRV 4.6169236 1.7381070 1 9 6098fx 0.0153682 0.0202876 0.000366210 0.2578130 2990gen 4.1056873 0.3557663 2,5 5.2929700 2990path 6.8331104 0.8691051 1 9 2990

Tabuľka 23 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

76

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2004

STA 5.9849350 1.3935144 1 9 6306AN 4.1489058 1.1615829 1 8 6306SR 4.8192198 1.5163874 1 9 6306BD 5.2846495 1.3987677 1 9 6306RA 5.0710435 1.4038676 1 9 6306LG 5.0501110 1.5046407 1 9 6306FA 4.9411671 1.4502685 1 9 6306FU 5.0895972 1.3564179 1 9 6306TP 4.5215668 1.3408465 1 9 6306TL 4.7247066 1.5109482 1 9 6306RUH 4.6699968 1.3486718 1 9 6306RUW 4.2229623 1.2937056 1 9 6306US 5.0269585 1.7147685 1 9 6306UD 4.8230257 1.6696430 1 9 6306RW 4.9411671 1.2143193 1 9 6306LRV 4.5870599 1.7305715 1 9 6306fx 0.0150768 0.0215095 0.000122070 0.2626950 3568gen 4.2109491 0.3573571 2.6250000 5.2734400 3568path 7.0112108 0.8709162 1 9 3568

Tabuľka 24 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2005

STA 5.8425322 1.4695247 1 9 5671AN 4.3944631 1.2378928 1 9 5671SR 5.0268030 1.5186045 1 9 5671BD 5.3517898 1.4047776 1 9 5671RA 4.9063657 1.4249775 1 9 5671LG 5.1729854 1.4071687 1 9 5671FA 4.9530947 1.3393728 1 9 5671FU 4.8150238 1.3546549 1 9 5671TP 4.4378417 1.3109120 1 9 5671TL 4.8774467 1.5498663 1 9 5671RUH 4.4877447 1.3898662 1 9 5671RUW 4.1731617 1.4382011 1 9 5671US 5.3142303 1.6565855 1 9 5671UD 4.6140011 1.6500787 1 9 5671RW 5.0100511 1.1709616 1 9 5671LRV 4.9439252 1.7218468 1 9 5671fx 0.0156196 0.0215681 0.000122070 0.2753910 3446gen 4.3243244 0.3693053 2,25 5.6171900 3446path 7.2510157 0.9813754 1 9 3446

Tabuľka 25Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

77

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2006

STA 6.2582152 1.4549239 1 9 6421AN 4.5550537 1.2722652 1 9 6421SR 5.1431241 1.5014774 1 9 6421BD 5.4651923 1.3859256 1 9 6421RA 4.9011057 1.5530195 1 9 6421LG 5.2747236 1.4361481 1 9 6421FA 5.0741318 1.3835208 1 9 6421FU 4.8185641 1.4273490 1 9 6421TP 4.4510201 1.3482333 1 9 6421TL 4.9881638 1.6633815 1 9 6421RUH 4.4194051 1.4156195 1 9 6421RUW 4.1524685 1.5109019 1 9 6421US 5.1409438 1.6229202 1 9 6421UD 4.5372995 1.6844680 1 9 6421RW 5.0802056 1.2766593 1 9 6421LRV 5.6313658 1.7298210 1 9 6421fx 0.0148417 0.0190236 0.000122070 0.2656250 3710gen 4.4006192 0.3737413 2,5 5.4140600 3710path 7.4175202 1.1061559 1 9 3710

Tabuľka 26 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2007

STA 6.4277920 1.4222201 1 9 6232AN 4.6465019 1.2739280 1 9 6232SR 5.1030167 1.4758454 1 9 6232BD 5.4319641 1.3348863 1 9 6232RA 5.0683569 1.5447573 1 9 6232LG 5.2015404 1.3161019 1 9 6232FA 5.0413992 1.3340545 1 9 6232FU 4.8692234 1.4264404 1 9 6232TP 4.4200899 1.3844057 1 9 6232TL 5.1408858 1.6515752 1 9 6232RUH 4.5052953 1.3755450 1 9 6232RUW 4.2962131 1.4911708 1 9 6232US 5.2511232 1.5552724 1 9 6232UD 4.4675866 1.6912859 1 9 6232RW 5.0941913 1.2562608 1 9 6232LRV 5.6217908 1.7578291 1 9 6232fx 0.0149403 0.0209330 0.000122070 0.2591550 3515gen 4.4529755 0.3957541 2.8750000 5.7617200 3515path 7.5055477 1.2484073 1 9 3515

78

Tabuľka 27 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2008

STA 6.4063518 1.4526883 1 9 6140AN 4.6405537 1.3011768 1 9 6140SR 5.1369707 1.4486828 1 9 6140BD 5.4026059 1.3856335 1 9 6140RA 4.8682410 1.4913776 1 9 6140LG 5.1030945 1.2564699 1 9 6140FA 4.9755700 1.2637474 1 9 6140FU 4.8713355 1.4122746 1 9 6140TP 4.5073290 1.3611958 1 9 6140TL 5.0965798 1.6146891 1 9 6140RUH 4.5451140 1.3165346 1 9 6140RUW 4.2877850 1.5083243 1 9 6140US 5.0726384 1.5271663 1 9 6140UD 4.5925081 1.7771447 1 9 6140RW 5.1039088 1.3612578 1 9 6140LRV 5.5967427 1.7927082 1 9 6140fx 0.0140748 0.0185773 0.000122070 0.2553710 4112gen 4.5740286 0.4097735 3.0625000 5.9335900 4112path 7.5488813 1.6527970 1 9 4112

Tabuľka 28 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2009

STA 6.4859041 1.3753963 1 9 6172AN 4.6187622 1.2748866 1 9 6172SR 5.1642903 1.3816053 2 9 6172BD 5.3849644 1.3111914 1 9 6172RA 4.8867466 1.4251620 1 9 6172LG 5.2190538 1.2856386 1 9 6172FA 4.9340570 1.2233986 1 9 6172FU 4.8011990 1.3682673 1 9 6172TP 4.5853856 1.3586959 1 9 6172TL 5.0657809 1.5215884 1 9 6172RUH 4.6670447 1.2553420 1 8 6172RUW 4.1320480 1.4045197 1 9 6172US 4.9826636 1.4976428 1 9 6172UD 5.0136099 1.6760322 1 9 6172RW 5.0907323 1.3482309 2 9 6172LRV 5.8224238 1.8312090 1 9 6172fx 0.0125065 0.0192150 0.000122070 0.2634280 4167gen 4.6213428 0.4267178 2.7617200 5.7363300 4167path 7.5769138 2.0092859 1 9 4167

79

Tabuľka 29 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov

Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2010

STA 6.6934272 1.2994496 1 9 4260AN 4.5767606 1.2898632 1 9 4260SR 5.1427230 1.3287176 2 9 4260BD 5.5744131 1.2328572 2 9 4260RA 4.8673709 1.4481785 1 9 4260LG 5.4687793 1.3337992 1 9 4260FA 4.9950704 1.2800872 1 8 4260FU 4.8516432 1.4018937 1 8 4260TP 4.7537559 1.3318475 1 9 4260TL 4.8957746 1.5262995 1 9 4260RUH 4.6553991 1.3195770 1 9 4260RUW 4.0330986 1.4511157 1 9 4260US 5.2105634 1.5525638 1 9 4260UD 4.8046948 1.6169670 1 9 4260RW 5.1223005 1.3610212 2 9 4260LRV 5.7068075 1.9225923 1 9 4260fx 0.0122163 0.0203808 0.000122070 0.2653810 3223gen 4.7087537 0.4188306 3.2402300 6.1015600 3223path 7.3574310 2.4666767 1 9 3223

Tabuľka 30 Základné štatistické charakteristiky

Boniter Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

1

STA 3.4270618 1.3613200 1 9 4353AN 2.7397197 1.2374464 1 8 4353SR 5.0062026 0.8642768 2 8 4353BD 5.6489777 0.8918594 2 9 4353RA 4.7015851 0.7974222 1 9 4353LG 5.1826327 0.6186826 2 8 4353FA 3.2618884 0.9311608 1 7 4353FU 4.1160119 0.9926677 1 7 4353TP 4.7826786 0.5078461 1 7 4353TL 4.5037905 0.6312532 2 8 4353RUH 4.8548128 0.5839933 1 7 4353RUW 3.2150241 0.8706216 1 7 4353US 3.6310590 1.4319330 1 8 4353UD 6.1840110 0.7256474 1 8 4353RW 4.7909488 1.1536152 1 9 4353LRV 3.9398116 0.7850614 1 9 4353fx 0.0459327 0.0673899 0.0019531 0.25 57gen 3.2997882 0.5629886 2.3750000 4.7324200 57path 5.6666667 1.4184163 4 9 57

80

Tabuľka 31 Základné štatistické charakteristiky

Boniter Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2

STA 6.1294305 1.4797363 1 9 60828AN 4.2152298 1.2929151 1 9 60828SR 4.9572401 1.4776561 1 9 60828BD 5.3109423 1.3723299 1 9 60828RA 5.0492372 1.4525418 1 9 60828LG 5.1602223 1.4124017 1 9 60828FA 4.9115868 1.3582515 1 9 60828FU 4.9567633 1.3788281 1 9 60828TP 4.4801736 1.3716124 1 9 60828TL 4.8062734 1.6050371 1 9 60828RUH 4.6584139 1.3470090 1 9 60828RUW 4.1133688 1.3775155 1 9 60828US 5.0490892 1.6058681 1 9 60828UD 5.0136286 1.7679963 1 9 60828RW 5.0183468 1.2715761 1 9 60828LRV 5.0408858 1.8794856 1 9 60828fx 0.0143985 0.0201687 0.000122070 0.3750000 31954gen 4.3759815 0.4606144 1.5 6.1015600 31954path 7.2379984 1.5038837 1 9 31954

Tabuľka 32 Základné štatistické charakteristiky

Boniter Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

4

STA 6.2327586 1.8124015 1 9 464AN 4.5172414 1.4079856 1 9 464SR 5.2456897 1.3723523 2 9 464BD 5.6400862 1.4026313 2 9 464RA 5.0625000 1.3982305 2 9 464LG 5.3599138 1.5433928 1 9 464FA 4.8275862 1.3897239 1 9 464FU 4.8060345 1.5459437 1 8 464TP 4.2672414 1.6710352 1 8 464TL 4.5280172 1.4810799 1 9 464RUH 5.0969828 1.3900571 1 8 464RUW 4.1012931 1.3146781 1 8 464US 5.7737069 1.9865853 1 9 464UD 5.1961207 1.8244518 1 9 464RW 5.1961207 1.3920113 2 9 464LRV 4.3620690 1.7655036 1 9 464fx 0.0171256 0.0217359 0.000244140 0.1289060 217gen 4.3642225 0.4475715 2.8750000 5.2617200 217path 7.2211982 1.1851365 1 9 217

81

Tabuľka 33 Základné štatistické charakteristiky

veks Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

1

STA 6.0521127 1.4896642 1 9 17750AN 4.2902535 1.3256382 1 9 17750SR 4.8558310 1.4270250 1 9 17750BD 5.2482254 1.3321611 1 9 17750RA 4.9354366 1.4135363 1 9 17750LG 5.0702535 1.3659699 1 9 17750FA 4.8832676 1.3645407 1 9 17750FU 4.9554366 1.3530056 1 9 17750TP 4.6379155 1.3153399 1 9 17750TL 4.8300845 1.5769827 1 9 17750RUH 4.7217465 1.3041733 1 9 17750RUW 4.0889014 1.3770679 1 9 17750US 5.2483380 1.6003501 1 9 17750UD 5.1035493 1.6879444 1 9 17750RW 4.8218028 1.2344101 1 9 17750LRV 5.1792113 1.8575219 1 9 17750fx 0.0136777 0.0192078 0.000122070 0.2602540 10212gen 4.4384280 0.4589592 1.5 6.1015600 10212path 7.2886800 1.6417149 1 9 10212

Tabuľka 34 Základné štatistické charakteristiky

veks Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka

Min Max N

2

STA 5.9477506 1.6075367 1 9 37876AN 4.1224786 1.3376184 1 9 37876SR 4.9543246 1.4378659 1 9 37876BD 5.3341958 1.3461668 1 9 37876RA 5.0366987 1.4189755 1 9 37876LG 5.1751241 1.3766885 1 9 37876FA 4.8054441 1.3969445 1 9 37876FU 4.9033689 1.3761603 1 9 37876TP 4.4773735 1.3404655 1 9 37876TL 4.7751082 1.5658937 1 9 37876RUH 4.6724047 1.3114092 1 9 37876RUW 4.0691203 1.3607903 1 9 37876US 4.9349192 1.6324157 1 9 37876UD 5.0717869 1.7474758 1 9 37876RW 5.0160260 1.2555595 1 9 37876LRV 4.9600011 1.8413971 1 9 37876fx 0.0145675 0.0200465 0.000122070 0.2753910 18273gen 4.3638946 0.4574809 2.5 5.9609400 18273path 7.2396979 1.4556739 1 9 18273

82

Tabuľka 35 Základné štatistické charakteristiky

veks Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka Min Max N

3

STA 5.7839106 1.8625446 1 9 10019AN 3.8058688 1.3299465 1 9 10019SR 5.1825531 1.4766807 1 9 10019BD 5.4962571 1.3737772 1 9 10019RA 5.1478191 1.4297302 1 9 10019LG 5.2822637 1.3746180 1 9 10019FA 4.6423795 1.4342461 1 9 10019FU 4.7887015 1.3956582 1 9 10019TP 4.3328676 1.3347217 1 9 10019TL 4.7375986 1.5079197 1 9 10019RUH 4.5989620 1.3240496 1 9 10019RUW 3.9331271 1.3710346 1 9 10019US 4.5451642 1.6258147 1 9 10019UD 5.1514123 1.8219648 1 9 10019RW 5.2847590 1.3076622 1 9 10019LRV 4.5917756 1.7931671 1 9 10019fx 0.0161781 0.0247090 0.000122070 0.3750000 3743gen 4.2475462 0.4701551 2.25 5.7363300 3743path 7.0665242 1.3127296 1 9 3743

83