SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA2115332

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

DOTVORENIE AREÁLU VYBRANEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

2010 Lucia Lapuníková

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

DOTVORENIE AREÁLU VYBRANEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Diplomová práca

Študijný program: Externého vysokoškolského štúdia

Študijný odbor: 4120 – Záhradná a krajinná architektúra

Školiace pracovisko: Katedra biotechniky zelene

Školiteľ: Doc.Ing. Daniela Krajčovičová,PhD.

Nitra, 2010 Lucia Lapuníková

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Lucia Lapuníková vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému

„Dotvorenie areálu vybranej základnej škloly“ vypracoval samostatne s použitím

uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 15. mája 2010

Lucia Lapuníková

Poďakovanie

Na tomto mieste si dovoľujem vysloviť úprimné poďakovanie Doc.Ing.

Daniele Krajčovičovej, PhD. za inšpiráciu a odbornú pomoc počas spracovania

mojej diplomovej práce. Takisto by som chcela poďakovať svojim rodičom

a manželovi za podporu, ktorú mi poskytovali počas celého štúdia.

ABSTRAKTDiplomová práca s názvom Dotvorenie areálu vybranej základnej školy systematizuje

poznatky z oblasti tvorby školských areálov. V práci je tiež sústredená pozornosť na

samotných žiakov, ich požiadavky a postoj k okoliu školy a k sadovníckym úpravám.

Pri spracovaní teoretickej časti sme sa upriamili na témy ako životné prostredie, v rámci

ktorého sú rozpísané podkapitoly sídlisko a zeleň, jej triedenie, význam a funkcie. Ďalšia

kapitola je kapitola psychológia dieťaťa, ktorá je zameraná na duševný vývin dieťaťa, jeho

potreby a hlavné činnosti, ktoré sú primerané školskému veku. Za dôležité podkapitoly tiež

považujeme Príroda v živote detí a environmentálna výchova na školách. Súčasťou

literárneho prehľadu je aj historický prierez škôl, urbanistické a vnútorné riešenie školských

areálov.

Cez metodiku sme sa dopracovali až k  návrhu, ktorý je rozpracovaný vo Výsledkoch.

Samotný návrh predchádzala dostatočná analýza a rozbor súčasného stavu na základe

terénneho prieskumu.

Úlohou tejto práce bolo vytvoriť určitý návod, ktorý je možné použiť a uplatniť pri úprave

školských areálov.

Kľúčové slová – základná škola, úprava areálu, estetika prostredia, žiak, environmentálna

výchova

5 | S t r a n a

ABSTRACTThesis, entitled The completion campus of selected primary school, systematizes knowledge

of making campus. The thesis is also focused on the pupils themselves, their requirements

and the approach to campus and landscaping treatment. As far as the theoretical part

processing, we drew on topics such as the environment, in which the subchapters - The

settlement and the greenery, its sorting, meaning and function are broken down. The next

chapter is child psychology, which focuses on the children's psychological development,

their needs and the main activities which are appropriate to school age. The subchapters -

Nature in the children's lives and school environmental education are considered to be

important as well. The literature review includes also a historical making of schools, urban

and interior solution of campuses. Through the methodology we arrive to the proposal that is

developed in the results. The actual proposal was preceded by sufficient analysis and

discussion of the current state based on the field survey. The purpose of this study is to

create a guide that can be used and applied for the campus treatment.

Key words - primary school, campus treatment, aesthetics of environment, student,

environmental education,

6 | S t r a n a

Obsah

Úvod.....................................................................................................................................10

1.Literárny Prehľad.....................................................................................................11

1.1. Životné prostredie...................................................................................................11

1.1.1. Sídlisko.........................................................................................................................12

1.1.2. Zeleň v urbanizovanom prostredí.................................................................................13

1.1.2.1. Triedenie zelene.....................................................................................................................14

1.1.2.2. Význam zelene.......................................................................................................................15

1.1.2.3. Funkcia zelene........................................................................................................................17

1.1.2.4. Lokalizácia zelene v rámci sídla................................................................................19

1.2. Psychologický vplyv................................................................................................19

1.2.1. Psychológia farieb........................................................................................................20

1.2.2. Vývinové obdobia........................................................................................................21

1.2.3. Vývinové obdobia počas školskej dochádzky.............................................................22

1.2.3.1. Hlavné formy činnosti školopovinných detí...................................................................22

1.2.4. Vplyv životného prostredia na edukáciu......................................................................23

1.2.4.1. Príroda v živote detí......................................................................................................24

1.2.4.2. Environmentálna výchova na školách.............................................................................25

1.3. Historický prierez vývoja škôl na Slovensku.................................................26

1.3.1. Základné a meštianske školy na Slovensku..................................................................27

1.4.Urbanistické riešenie škôl a školských zariadení.........................................28

1.4.1. Lokalizácia škôl v rámci sídiel.....................................................................................28

1.4.2. Štruktúra a hustota škôl................................................................................................28

1.4.3. Dochádzkové vzdialenosti pre základné školy.............................................................29

1.4.4. Veľkosť a tvar pozemku základných škôl....................................................................29

1.5. Vnútorné riešenie školských areálov...............................................................30

1.5.1. Charakteristika Školskej záhrady.................................................................................30

1.5.2. Záhrady základných škôl..............................................................................................31

1.5.2.1. Úžitková časť...............................................................................................................32

7 | S t r a n a

1.5.2.2. Okrasná časť..........................................................................................................................34

1.5.2.3. Rekreačná a športová časť............................................................................................35

1.5.3. Detské ihriská...............................................................................................................36

1.5.3.1. Ihriská pre deti od 6 do 12 rokov...................................................................................37

1.5.3.2. Ihriská pre deti staršie ako 12 rokov..............................................................................39

1.5.4. Športoviská...................................................................................................................39

2. Cieľ diplomovej práce............................................................................................41

3. Materiál a metodika................................................................................................42

3.1. Použité metódy.........................................................................................................42

3.2. Dotazník......................................................................................................................46

3.3. Charakteristika územia.........................................................................................46

3.3.1. Bratislava......................................................................................................................46

3.3.2. Mestská časť Lamač.....................................................................................................47

3.3.3. Základná škola na Malokarpatskom námestí v Lamači...............................................48

3.3.4. Klimatické pomery.......................................................................................................49

3.3.5. Vodné pomery..............................................................................................................50

3.3.6. Pedologické pomery.....................................................................................................50

3.3.7. Potenciálna vegetácia...................................................................................................51

8 | S t r a n a

4. Výsledky.......................................................................................................................52

4.1. Charakteristika konkrétneho riešeného územia..........................................52

4.2. Funkčno-prevádzkové vzťahy.............................................................................53

4.3. Zhodnotenie súčasného stavu plôch zelene...................................................55

4.4. Zhodnotenie technických prvkov a prvkov drobnej architektúry.........60

4.5. Vyhodnotenie dotazníka.......................................................................................61

4.6. Návrh............................................................................................................................66

Diskusia.............................................................................................................................70

Záver...................................................................................................................................72

Zoznam použitej literatúry......................................................................................73

Prílohy

9 | S t r a n a

ÚVODAko sa hovorí „škola je dielňou ľudskosti“. Aby táto „dielňa na inteligentné a uvedomelé

detské bytosti“, mohla fungovať bez negatívneho vplyvu na okolité prostredie i na

samotných aktérov, teda učiteľov a ich „výtvory“, je potrebné v okolí tejto „dielni“ vytvoriť

príjemné prostredie.

Ľudia si možno ani neuvedomujú akú veľkú moc má prostredie, príroda a ako na všetky

bytosti vplýva. Človek mal odjakživa tendenciu hľadať a vyberať si miesto, kde sa cíti

príjemne. U detí môžu tento pocit navodiť kamaráti, spolužiaci, rodina, alebo len pobyt

vonku, kde môžu šantiť a vystrájať.

Hoci škola by mala byť predovšetkým miestom, kde žiaci získavajú poznatky a nasávajú

nové informácie, malo by to byť aj miesto, kde sa cítia príjemne a bezpečne, miesto, ktoré

ich vychováva a vedie k niečomu lepšiemu, miesto, ktoré na nich pôsobí svojim estetickým

vzhľadom a kde sú ochotní sa vracať aj po skončení vyučovania.

Školský areál nemusí slúžiť len na hodinách telesnej výchovy, mal by byť využívaný na

väčšine predmetov, pretože žiaci sa najviac naučia pri práci v teréne s názornými ukážkami.

Deti by mali prostredníctvom školského areálu pochopiť význam rastlín a živočíchov

v prírode a tým aj správne zaobchádzanie s týmito vzácnymi prírodninami.

Úlohou školy by teda nemalo byť len základné vzdelanie žiakov, ale jej snahou by malo byť,

z nich vychovávať dobrých a ekologicky mysliacich členov spoločnosti. Preto tento priestor

musí byť vytvorený tak, aby žiakom poskytol možnosť na poznávanie, vzdelávanie,

relaxovanie, športovanie, oddych a načerpanie síl prostredníctvom esteticko-harmonického

spojenia prírodných prvkov. To už je úloha architekta, aby správne rozčlenil a navrhol

priestor v okolí školskej budovy, hoci najväčšia úloha zostáva na ramenách žiakov, teda

užívateľov školského areálu, ktorí by sa o neho mali pravidelne starať a udržiavať ho v čo

najlepšom stave.

Pokiaľ žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný; pokiaľ žiješ

podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý. (Lucius Annaeus Seneca)

10 | S t r a n a

1. Literárny prehľad

1.1. Životné prostredie

Človek je nerozlučne spojený s prostredím, v ktorom žije. Užíva jednotlivé zložky

hmotného prostredia vedome alebo podvedome ich vníma nie len v kontexte ich

konkrétnych úžitkových vlastností, ale v celom ich mnohotvárnom pôsobení. Sleduje ich

pôsobenie pohybové, priestorové, účinok proporcií, tvarov a farieb (Štencel, Souček,

Šonský, 1983).

Zložky životného prostredia človeka sú zložky priestoru, ktoré sa vyznačujú tým, že

bezprostredne pôsobia na uvažovaný subjekt prostredia, t.j. na človeka alebo na celú

spoločnosť. (Streďanský, 1991)

Podľa zložiek , z ktorých sa životné prostredie človeka skladá, rozoznávame (Streďanský,

1991):

- Prírodné prostredie – ovzdušie, voda, pôda, fauna, flóra, ráz krajiny, hluk, klimatické

podmienky

- Umelé prostredie – pracovné, obytné, rekreačné

- Sociálne prostredie – výchovné, spoločensko-kultúrne, liečebné, sociálne pomery,

rodinné pomery, medziľudské vzťahy, sebarealizácia

Vzťah jedinca a jeho životného prostredia, v ktorom žije, je jedným z určujúcich

vzťahov vývoja človeka po stránke psychickej i fyzickej. Do tohto vzťahu vstupuje teda

veľmi významná vecná, hmotná stránka prostredia. Možno omnoho viac, než sme ochotný

pripustiť, pôsobí na človeka usporiadanie vecí a funkčná harmónia všetkých materiálnych

predpokladov života jedinca. Funkčne vyvážené prostredie sa od začiatku života dieťaťa

podnetne uplatňuje v prvom rade v rozvoji citovej sféry a má svoj zásadný význam

v uspokojovaní fyziologických, materiálných i psychických potrieb (Dostál, Opravilová;

1985).

Našim cieľom by mala byť starostlivosť o životné prostredie, ktorej základom je

zachovať alebo zlepšiť jeho kvalitu s ohľadom na všetky organizmy pri dodržiavan

11 | S t r a n a

všetkých zásad trvalo udržateľného života. Takto chápaná starostlivosť o životné prostredie

sa označuje aj termínom environmentalistika (Noskovič a kol., 2003).

Pojem environmentalistika resp. environmentálna výchova a psychológia a ich vplyv na deti

v školskom veku sú rozpísané v ďalších kapitolách.

1.1.1. Sídlisko

Pre vytvorenie areálu, ktorý je súčasťou sídelného útvaru je potrebné načrtnúť do

problematiky sídlisk. Zistiť, ako tento útvar funguje a čo je jeho podstatou, aby sme náš

modelový areál mohli do neho správne zakomponovať a vytvoriť tak jednotný celok.

„Sídlisko je súbor niekoľkých bytových a nebytových budov do jedného

katastrálneho celku, vzniknutého na území mesta alebo na jeho okraji“ ( Adamczewska,

Wejchert, 1985). Supuka (1995) považuje sídelný útvar za organický systém v neustálom

pohybe. Je to priestor na rozvoj spoločnosti a preto ho treba skúmať predovšetkým podľa

podmienok na život a kvalitu životného prostredia. Podľa Pašiaka (1990) sídelný vývoj

môžeme pokladať za súčasť civilizačného procesu a jeho výsledky za súčasť civilizácie, kde

v každej etape určitého vývoja človek prostredníctvom sídiel vyjadroval určitú úroveň

ovládnutia prírodných a spoločenských síl vrátane materiálnych a duchovných prostriedkov.

Na riešenie obytných súborov vplývajú širšie (vonkajšie) a užšie kompozičné väzby

(vnútorné). Tieto vonkajšie väzby vplývajú na spolupôsobenie urbanistického súboru s jeho

okolím. Vzťah medzi urbanistickým a krajinným priestorom má byť riešený na princípe

otvorenosti – previazanie a prerastanie navzájom. Pre celistvosť a harmóniu hmotovo –

priestorovej skladby sú dôležité užšie kompozičné väzby v rámci súboru. Ich dosah sa

neobmedzuje len na bezprostredný susedský súvis komponentov, ale majú zabezpečovať

koordináciu skladby (Rózová, Halajová, 2002).

V rámci každého sídelného priestoru je sústredená občianská vybavenosť, ktorej

súčasťou sú školské zariadenia, ktoré majú byť zakomponovné do tohto prostredia tak, aby

nenarúšali sídelnú štruktúru. V prvom rade ide o použitie sadovníckych prvkov, ktorých

výber by mal byť dostatočne premyslený a mal by zodpovedať danému prostrediu, čiže ide

o použitie predovšetkým našich domácich drevín, ktoré korešpondujú s okolitou urbánnou

vegetáciou.

12 | S t r a n a

Základom sídiel je teda tvorba harmonického miesta, ktoré by okrem technického

komfortu a služieb, malo poskytovalo tiež estetické a zdravé prostredie, ktoré je nutné na

zabezpečenie priaznivých životných podmienok a pre úspešný rozvoj spoločnosti (Štencel,

Souček, Šonský, 1983).

1.1.2.Zeleň v urbanistickom prostredí

Zeleň je nevyhnutnou a potrebnou súčasťou našich miest a sídlisk. A práve zeleň je

určitým spojovateľom človeka a prírody v tak urbanizovanom prostredí. Pre každého

človeka je zeleň viac, či menej dôležitá, ale z fyziologického hľadiska zohráva v živote

podstatnú rolu. Bez nej by tu nemohla byť existencia či už živej alebo neživej zložky.

A keby to aj hypoteticky bolo možné, žiaden človek by nechcel stráviť zvyšok života

chôdzou po betónových uliciach bez jediného stromu alebo kúsku trávy. Problematikou

mestskej zelene sa zaoberajú viacerí autori, ktorý sa zhodujú v tom, že zeleň v mestách si

zaslúži pozornosť a veľkú pomoc pri jej zachovaní.

Rozvoj vegetácie je v dôsledku nepriaznivých a stále sa zhoršujúcich stanovištných

podmienok i chodu v sídlach obmedzovaný a dostáva sa postupne do úplnej závislosti na

pravidelnej a systematickej starostlivosti (Štencel, Souček, Šonský, 1983).

Dreviny sú živé organizmy a mestské prostredie negatívne vplýva i na ne. Často sú

vzhľadom na svoje rozlišné schopnosti prežívať v mestskom prostredí nevhodne vysádzané,

nedostatočne udržiavané či úmyselne alebo neúmyselne poškodzované. Niekedy je plocha

vegetácie posadená koncentrovane v jednom mieste územia, čím môže byť nedostačujúca

pre sťaženú alebo namáhavú prístupnosť obyvateľstva k zeleni, buď z hľadiska dopravného,

alebo časového. Vhodné rozloženie a vzájomná prepojenosť plôch vegetácie umožňuje život

a migráciu rôznym druhom živočíchom, a dáva tým priestor pre oživenie mestského

prostredia. Reálne použiteľná výmera urbánnej vegetácie je v skutočnosti omnoho nižšia.

Veľakrát sa môžu spomenuté typy plôch zelene potom javiť ako plochy nedostačujúce (aj

keď výmerou dostatočné), neestetické, obmedzujúce výstavbu, alebo nefunkčné. Z

uvedeného vyplýva, že častokrát v mestách nie je problémom nedostatok plôch zelene ale

ich funkčnosť, resp. funkčná účinnosť. (www.prologno.sk)

13 | S t r a n a

Aby sadovnícka úprava mohla byť funkčná je dôležitá vysoká odborná schopnosť pri

plánovaní, projektovaní a údržbe, keďže tieto úpravy majú v mestách mnohostranné

poslanie, je potrebné sa o ňu starať a chrániť ju!

1.1.2.1.Triedenie zelene

V sadovníckej a urbanistickej praxi sa používa nasledovné triedenie zelene podľa

Hurycha (1985):

- Zeleň verejná- zeleň prístupná všetkým občanom bez obmedzenia

- Zeleň vyhradená- zeleň prístupná len určitej vymedzenej skupine ľudí

- Zeleň súkromná- plochy zelene využívané na súkromných pozemkoch

- Zeleň osobitného určenia- zeleň s osobitým významom

- Zeleň hospodárska- s hospodárskym významom

- Zeleň krajinná- zeleň mimo urbanizované prostredie

Verejná zeleň predstavuje zeleň v uliciach, stromoradia, zelené pásy a pruhy,

bulváry, mobilnú zeleň v uliciach, voľné miesta po asanácii budov, parkoviská, zeleň na

námestiach, zeleň pri významných budovách, pomníky a pamätníky, verejnú zeleň na

sídliskách, mestské parky a parčíky, promenády, promenádne lúky, odpočinkové lúky,

okružné prechádzkové trasy, cieľové prechádzky, odpočívadlá, prírodné kiná a amfiteátre,

náučné chodníky, psie lúky a pod.

Vyhradená zeleň má nasledovné okruhy:

Školy, úrady, ústavy a ich zariadenia: jasle a materské školy, základné školy, stredné

odborné školy, vysoké školy, internáty, úrady, ústavy a významné budovy.

Zeleň športových zariadení: detské ihriská, ihriská pre mládež, športové štadióny, klubové

ihriská, areály zdravia, cesty zdatnosti.

Nemocnice a sanatória: nemocničné záhrady, zeleň okolia polikliník, okolie sanatórií.

Botanické a zoologické záhrady

Zeleň priemyselných areálov: továrenské priestranstvá, zeleň okolia dielní a výrobných hál,

vnútorná továrenská zeleň.

Zeleň poľnohospodárskych podnikov.

14 | S t r a n a

Úprava pohrebísk: tradičné cintoríny, urnové háje, prírodné cintoríny.

Vyhradená zeleň na sídliskách: obytný obvod, obytná skupina, obytná ulica, špeciálne

objekty, odpočinkové miesta, ihriská a cvičiská.

K súkromnej zeleni patria predzáhradky, rodinné záhrady, záhrady poľnohospodárskych

usadlostí, chát a chalúp.

Zeleň hospodárska a zeleň osobitného významu sú lokalizované v extraviláne (Wagner,

1990).

1.1.2.2. Význam zelene

Úzka spojitosť človeka s prírodou je jedna z najcharakteristickejších čŕt vývoja ľudskej

spoločnosti. Tento vzťah sa prejavoval nielen na úrovni hospodárskych, ale aj kultúrnych

potrieb a prejavov. Hospodársky vzťah človeka k prírode sa zakladal na materiálnom

využívaní jej hodnôt. Z hľadiska kultúrnych vzťahov človeka k prírode predstavovali

prírodné prvky nevyčerpateľný zdroj tvorivej činnosti, ku ktorým od nepamäti patrí

vysádzanie a tvorba plôch zelene s rôznou funkciou (Supuka, Schlampová, Jančura, 1999;

Supuka a kol.,2000).

Správne organizované plochy zelene v sústave obytného, pracovného a rekreačného

prostredia pôsobia priamo a nepriamo celým súborom priaznivých vplyvov (Hurych, 1985).

Estetický význam zelene

Rózová a Halajová (2002) tvrdia, že stromy, kry, kvety a trávnaté plochy boli

odjakživa ľudskou súčasťou. Vysoké stromy výtvarne a esteticky modelujú celú krajinu,

rozdeľujú priestor a dodávajú mu neopakovateľný charakter. Zeleň priestor zjednocuje do

jedného kompozičného celku. Pestrofarebné dreviny svojimi kvetmi a listami oživujú

krajinu a zabezpečujú jej premenlivosť. Aj technické prvky obkolesené zeleňou strácajú

hranatosť, chladnosť a strnulosť. Zeleň v sebe skrýva množstvo estetických hodnôt .

Zdravotný význam zelene

Zeleň priaznivo pôsobí na akosť vzduchu. Zelené rastliny spotrebovávajú pri

fotosyntéze veľké množstvo oxidu uhličitého a do ovzdušia vracajú kyslík, potrebný pre

život človeka i zvierat. Čiastočne zbavujú vzduch škodlivých plynov i rozličných pachov

a pod. Silnejšia koncentrácia nečistôt však pôsobí na rastliny zhubne.

15 | S t r a n a

Mnoho druhov rastlín vylučuje látky, ktoré znižujú množstvo mikroorganizmov v ovzduší.

Sú to estery, silice, živice, terpény a najmä fytoncídy. Medzi najúčinnejšie rastliny patrí

väčšina ihličnanov a z listnáčov napr. orechy, hrušky, čremchy, hlohy, lipy, bresty,

balzamové topole a pod. S uvedenými vlastnosťami súvisí aj schopnosť odpudzovať hmyz.

Porasty znižujú tiež rádioaktivitu.

Na čistotu ovzdušia má veľký vplyv protiprašná funkcia zelene. Porasty drevín i trávniky

pôsobia doslova ako filter. Čiastočky prachu sa usadzujú na listoch a konárikoch a zrážkami

sa splavujú do pôdy. Najväčší sedimentačný účinok majú rozličné vysoké porasty drevín

kombinované s trávnikovými plochami.

Zdravotne významný je vplyv zelene na znižovanie hlučnosti. Zvukové vlny sa pri prechode

hustejšími, ale čiastočne priepustnými prekážkami mnohonásobne trieštia a ich účinok sa

zmierňuje. Najúčinnejšie sú výsadby umiestnené čo najbližšie k zdrojom hluku alebo

k chráneným objektom. Aj keď dokonalý účinok majú len dostatočne široké pásy z vyšších

a nižších drevín, nie je zanedbateľný ani vplyv jednoročných výsadieb stromov a krov pri

komunikáciách. Pri opadavých listnáčoch sa protihlukový účinok veľmi znižuje v období

vegetačného pokoja. Pri nedostatočnom priestore alebo vyššej úrovni hluku sa musia

budovať technické protihlukové clony, ako sú steny, zemné valy s porastmi a pod. (Hurych,

1985)

Hospodársky význam zelene

Zeleň má bezprostredný vplyv na produkciu, najmä na hektárové výnosy

poľnohospodárskych kultúr. Stromy, kry a trávnaté plochy sú prirodzeným regulátorom

pôdnej i vzdušnej vlhkosti. Pôda pod stromami nezamŕza natoľko, ako vo voľnom

priestranstve, má dobré zloženie a fyzikálny stav. Na jednej strane takáto pôda ľahko

prepúšťa pri dažďoch a jarnom topení snehu vodu do podložia, čím nevznikajú veľké škody

odplavovaním ornice a súčasne pôsobí ako špongia, ktorá poskytuje vlahu drevinám

v horúcich letných dňoch.

Veľmi významnou úlohou zelene je, že zeleň pôsobí upokojujúco, čiže je vyhľadávané

miesto na oddych a kľud a práve preto je to aj miesto hniezdenia užitočného vtáctva.

Neoceniteľnú službu v ochrane poľnohospodárskych plodín vykonáva vtáctvo, ktoré

v stromoch a kroch hniezdi. Zo skúseností vieme, že rozšírenie živočíšnych škodcov

nasledovalo vždy po roku nepriaznivom pre vtáctvo. Aj okrasné stromy a kry sú

16 | S t r a n a

z hospodárskeho hľadiska užitočné. Napr. moruše poskytujú listy pre pestovanie priadky

morušovej, prútie z vŕby slúži na výrobu košov a pod. Z listov a kvetov mnohých okrasných

drevín sa vyrábajú účinné liečivá, alebo slúžia priamo na liečenie najmä v domácnostiach.

(Rózová, Halajová, 2002)

Spoločenský význam zelene

Zeleň má veľký význam i v spoločenskom živote človeka, čo je zjavné už

z minulosti. Príkladom sú rôzne posvätné háje, kde sa vykonávali obrady, spoločenské

slávnosti, ktoré sa usporadúvali v nádherných parkoch. Celý spoločenský vývoj je teda úzko

spätý s využívaním zelene. Z toho vyplýva, že je potrebné zeleň začleňovať do súkromného,

verejného i pracovného prostredia. V príjemne upravenom prostredí so správnym pomerom

stromov, krov a trávnikov sa zvyšuje vkus človeka, ktorý je nevyhnutný pre zvyšovanie

kultúrnej úrovne. Zeleň má priamy výchovný význam. Ak sa s ňou človek denne stretáva

v pracovnom a obytnom prostredí, všíma si život rastlín, učí sa od nich, hodnotí ich krásu

a čo je najdôležitejšie- bude si ju vážiť a ochraňovať. (Rózová, Halajová, 2002)

1.1.2.3.Funkcia zelene

Mnohí autori kategorizovali funkcie zelene. Rozhodujúcim kritériom bol prístup,

profesná orientácia spracovateľa a typ krajiny, pre ktorú sa funkcie klasifikovali.

Klasifikácia funkcií vegetácie (zelene) v urbanizovanej krajine ( Zachar, 1977; Supuka,

1987):

- renaturalizačná- ochrana pôdy pred eróziou

- melioračná- úprava klímy, úprava pôdy

- asanačná- produkcia kyslíka, volatívne látky

- izolačná

- architektonicko- estetická

- sociálna

- psychologická (Rózová, Halajová, 2002)

17 | S t r a n a

Súčasné poznatky vedy a výskumu potvrdzujú široký rozsah funkcií zelene a jej

účinnosti v rôznych typoch krajiny či prostredia. Funkčná pôsobnosť a účinnosť je miera

a rozsah pôsobnosti zelene na prostredie a organizmy. (Rózová, Halajová, 2002)

Klasifikácia podľa viacerých autorov ( Wagner, 1990; Supuka, 1987; Supuka a kol., 1991;

Kavka, Šindelářová, 1978).

Hygienická a mikroklimatická funkcia zelene

- Schopnosť zachytávať častice prachu

- Schopnosť zachytávať plynné exhaláty

- Schopnosť znižovať množstvo škodlivých mikroorganizmov v ovzduší

- Schopnosť produkovať kyslík

- Vplyv na prevetrávanie priestoru, smer vetra a tepelný režim

- Znižuje a vyrovnáva teploty vzduchu

- Zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu

Estetická a psychologická funkcia zelene

- Dopĺňa a zvýrazňuje architektúru stavieb

- Zakrýva stavebné a architektonické nedostatky objektov

- Dotvára a formuje krajinný obraz, začleňuje sídlo do krajiny

- Pozitívne vplýva na psychiku človeka (ukľudňujúci vplyv zelenej farby, šumenie

listov, spev vtákov)

Ochranná funkcia zelene

- Pôdoochranná

- Vodoochranná

- Retenčná (zachytávanie dažďovej vody)

- Vetroochranná

- Baktériocidná (spôsobuje smrť baktériám) a baktériostatická (odpudzuje baktérie)

Hospodárska funkcia zelene

- Produkcia drevnej hmoty a jej následné využitie

- Produkcia organickej hmoty

Ekologická funkcia zelene

- Úkryt pre živočíchov

18 | S t r a n a

- Zvyšovanie biodiverzity (Rózová, Halajová, 2002)

1.1.2.4.Lokalizácia zelene v rámci sídla

V mestskom prostredí z dôvodu ľudských aktivít ako je výroba, bývanie a spotreba

vznikajú nové kvalitatívne a kvantitatívne väzby a to v horizontálnej aj vertikálnej sfére.

V sídlach sa vytvárajú špecifické podmienky s odlišnými, pozmenenými alebo úplne

novými charakteristickými vlastnosťami, ktoré spätne pôsobia na živé zložky prostredia,

organizmy, populácie (vrátane ľudských), spoločenstvá aj celé ekosystémy (Supuka a kol.,

1991)

Na zaistenie priaznivého životného prostredia nemôže byť množstvo zelene

stanovené paušálne pre všetky sídla, pretože na jej optimálny účinok má vplyv mnoho

faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú geografická a topografická situácia, hygienické,

makro-, mezo- , mikroklimatické vzťahy, spôsob výroby, ktorým sa zaoberajú obyvatelia

sídla a tiež kultúrne sociálna vyspelosť obyvateľstva. Nemalo by byť tiež ľahostajné, kde sa

zeleň nachádza, v akom je biologickom stave a ako je obyvateľom prístupná

v bezprostrednom kontakte, t.j. jej lokalizácia v sídlach.

Z hľadiska lokalizácie sa rozlišujú rôzne systémy zelene, ktoré obvykle korešpondujú

s urbanistickou koncepciou sídiel (Wagner, 1990).

1.2. Psychologický vplyv

Na to, aby sme pochopili danú problematiku školských areálov, je potrebné

nahliadnuť aj do psychiky dieťaťa, pochopiť jeho vzťah ku škole, k prírode, všímať si jeho

duševný vývin počas obdobia školskej dochádzky.

Podľa Klindovej a Rybárovej (1985) duševný vývin je proces, ktorý sa odohráva

v čase a vyvoláva zmeny v správaní a prežívaní človeka. V dôsledku týchto zmien sa

19 | S t r a n a

správanie a prežívanie dostávajú na vyššiu úroveň, zdokonaľujú sa. Za vývin možno

považovať progresívne zmeny, ktoré do života jednotlivca prinášajú niečo nové, kvalitatívne

odlišné.

Poznatky, ktoré získavame z vývojovej psychológie nám umožnia porozumieť

súčasnému stavu psychiky človeka a predvídať aj jeho ďalší priebeh. Duševný vývin

človeka je ovplyvnený rôznymi činiteľmi (Hihlík, Nekonečný, 1973).

1.2.1. Psychológia farieb

Je nepopierateľné, že farby nás psychicky aj emocionálne ovplyvňujú a vplývajú aj

na naše telesné i duševné pocity. Veď stačí sa zadívať na sedemfarebnú dúhu, v každom

z nás naskočia príjemne pocity z tejto nádhery zoskupenia a harmónie farieb. V bežnom

živote sú takéto zážitky zriedkavé. Cieleným úsilím, vhodne zvolenými farbami v školách

a školských areáloch môžeme dosiahnuť pocit pohody, spokojnosti, uvoľnenia a radosti.

Vplyv farieb na psychiku a zdravotný stav človeka boli známe už v starom Grécku, Egypte,

v Indii, Číne, kde sa farby využívali na liečbu rôznych ochorení. Dnes sa tieto poznatky

„oprašujú“ a k alternatívnym liečebným postupom patrí aj chromoterapia, to znamená

liečenie farbami.

Všeobecne rozdeľujeme farby na teplé- aktivujúce, sú to žltá, oranžová a červená, ktoré

povzbudzujú a oslovujú viac city a emócie. Na druhej strane sú farby studené- pokojné

farby- fialová, modrá, zelená, ktoré pôsobia upokojujúco a podporujú rozumové riešenia

problémov (www.4-construction.com).

Podľa Studeného a kol. (1978) by školský areál mal byť nápaditý, živý, farebný, aby deti

upútal a dodal im energiu, nepôsobil pochmúrne, ani smutne. Farebná úprava povrchu má

dôležitú úlohu pri tvorbe prostredia škôl a jej úprave je treba venovať dostatočnú pozornosť.

Zistili sme, že na deti majú najväčší vplyv farby:

Zelená – harmonizuje myšlienky, prináša pokoj zmyslom. Pri dlhodobom zaťažení očí, je

dobré robiť si krátke prestávky a uvoľňovať oči pohľadom na zelenú farbu, najlepšie v

prírode. V duševnej oblasti posilňuje sebavedomie, vytvára vnútornú rovnováhu. Dôležité sú

zelené rastliny, kvety ako oáza upokojenia. Zelená je neutrálna liečivá farba.

20 | S t r a n a

Žltá – posilňuje životaschopnosť. Znamená otvorenosť svetu, praktický zmysel pre život.

Má pozitívny vplyv na deti, pomáha utvárať pocit radosti z učenia, chuti do práce.

Podporuje aj aktivitu, učenie, najmä počítanie a záujem o okolie (www.4-construction.com).

Je najsvetlejšia z pestrých farieb, pôsobí jasne, je to žiarivá, optimistická a teplá farba.

Oživuje celý priestor. Žltá zvyšuje výkonnosť, tvorivosť, osviežuje, povzbudzuje a dodáva

chuť do práce. Je symbolom múdrosti, vysokej inteligencie. Pozitívne pôsobí na pamäť.

Pozitívne pôsobí na negatívne mysliacich ľudí, je liekom proti zlej nálade a skleslosti.

Podporuje nadväzovanie kontaktov.

Oranžová – má povzbudzujúci účinok, vnáša do života teplo a radosť.

Podľa Ing. arch. Dagmar Mikuškovej, PhD. je farba jedným z hlavných výrazových

prostriedkov estetického cítenia človeka, účinky farby spoluurčujú vzťah človeka k

okolitému svetu, k predmetom, ktoré ho obklopujú; farba sa zúčastňuje na vytváraní

určitého obrazu priestoru, pomáha orientovať sa v ňom. Preto je dôležité nepodceňovať

farebné riešenie priestoru a k návrhu pristupovať zodpovedne.

1.2.2. Vývinové obdobia

Vekové ohraničenie vývinových období treba považovať za pohyblivé a orientačné. Pri

delení vývinu na vývinové obdobia sa autori medzi sebou odlišujú. U nás sa ujalo delenie na

(Drlíková a kol., 1992):

1. vnútromaternicové obdobie, trvá 9 mesiacov

2. novorodenecké obdobie, od narodenia do 2.mesiaca

3. dojčenské obdobie, od 2.mesiaca do 12 mesiacov

4. obdobie batoľaťa, od 1. roku do 3. roku

5. predškolský vek, od 3. roku do 6. roku

6. mladší školský vek, od 6. roku do 10./11. roku

7. obdobie dospievania, od 10./11. do 15./16. roku

8. obdobie adolescencie, od 15./16. do 18./20. roku

9. obdobie dospelosti od 18./20. do 60./65. roku

10. obdobie staroby od 60./65. do smrti.

21 | S t r a n a

1.2.3. Vývinové obdobia počas školskej dochádzky

Vstup do školy je pre dieťa veľký skok. Dieťa sa zrazu zo života postaveného na

hrách dostáva do sveta plného pravidiel, ktoré musí dodržiavať. Tento prechod mu môže

uľahčiť množstvo aspektov ako príjemné estetické prostredie, škola obklopená zeleňou,

detské ihrisko s hracími prvkami.

U detí školského veku sa omnoho častejšie ako u mladších detí uplatňujú vyššie city, t.j.

city estetické, intelektové a mravné. Dieťa má blízky vzťah ku škole, predovšetkým

v prvých rokoch školskej dochádzky. Škola uspokojuje jeho rozumové nároky, teší sa

z dosiahnutia vedomostí.

Pre rozvoj estetických citov je dôležité chápanie pojmu krásna. Mladší žiak zaujíma k pojmu

pekný- nepekný veľmi subjektívne postoje. Takéto dieťa ešte nemá osvojené stabilnejšie

klasické normy estetického hodnotenia vypracované ľudskou kultúrou (Klindová, Rybárová,

1985).

1.2.3.1. Hlavné formy činnosti školopovinných detí

Podľa Drlíkovej a kol.(1992) základnou činnosťou v mladšom školskom veku sa

stáva učenie. Doterajšie mimovoľné učenie je postupne nahradzované zámerným a riadeným

učením.

Učenie pre nich znamená niečo nové, čo slúži na uspokojovanie ich zvedavosti

a túžby po nových poznatkoch a skúsenostiach. Keďže v tomto veku sú deti natoľko

zapálené pre určité veci, niekedy škola nestačí túto ich zvedavosť primerane pokryť,

vyhľadávajú množstvo záujmových krúžkov.

Hoci sa dieťa vstupom do školy stáva súčasťou spoločenského života, nezanevrie a naďalej

veľkú pozornosť venuje hre. Podľa Klindovej a Rybárovej „Jej úroveň sa podriaďuje

vyspelosti psychiky a novým záujmom. V repertoári hier začínajú dominovať hry

s pravidlami, ktoré majú pevnú štruktúru a organizáciu.“

22 | S t r a n a

Prevahu majú najmä hry, kde deti môžu zo seba dostať čo najviac energie, prevažne

ide o pohybové hry, kolektívne, loptové hry a pod.

Mení sa jej ráz a funkcia. V predškolskom veku sa zacieľovalo na samotný proces, kým

v školách sa čoraz viac zameriavajú aj na výsledok hry ( kto a ako kvalitne splnil úlohu –

kto bol najrýchlejší, najlepší) (Drlíková a kol., 1992).

Často krát deti používajú rôzne hry, kde stimulujú svoje rozumové schopnosti,

vymýšľajú si hry s rôznymi témami. Podľa Drlíkovej dievčatá upredňosňujú námety zo

spoločenského života (hra na školu), kým chlapci obľubujú hry dobrodružného rázu (hra na

vojakov).

1.2.4. Vplyv životného prostredia na edukáciu.

V bežnom živote často hovoríme o „chladných severanoch“ a „temperamentných

južanoch“. Takéto vyjadrenia sú výsledkom dlhodobých pozorovaní o vplyve prírodného

prostredia na temperament ľudí. Preto nie je prehnané tvrdiť, že prírodné a geografické

prostredie má vplyv na edukáciu a podnebie často vplýva aj na časovú organizáciu

vyučovania (Pokrivčáková, 2000).

Prírodné prostredie, ako dôležitý faktor vo výchove dieťaťa hrá významnú úlohu vo

výchove detí popri rodinnej výchove by sa malo uplatňovať aj pri výučbe na školách.

Edukácia detí by mala byť zameraná na všestranný harmonický rozvoj dieťaťa, pričom

dôraz by mal byť kladený na osobnostný potenciál každého dieťaťa a na jeho vzťah

k hodnotám prírodného prostredia. Hlavnými cieľmi edukácie dieťaťa:

1. Vytváranie a upevňovanie pozitívneho vzťahu k ochrane a k tvorbe životného prostredia.

2. Rôzne metódy a stratégie rozvíjania schopnosti a zručnosti, s ktorými dieťa disponuje

3. prosociálnosť dieťaťa.

4. Uplatňovanie vlastnej jedinečnosti a vlastných nápadov so zreteľom na jedinečnosť iných

detí v triede

5. Vedenie deti od útleho detstva k sebahodnoteniu.

Hlavnou úlohou je teda naučiť deti zvládať záťažové situácie, konštruktívne riešiť

konflikty. Základom je šport a pohyb ako súčasť zdravého životného štýlu. Dôležité je

zameranie sa na individualitu dieťaťa, vytvorenie vhodných podmienok aj pre deti s

23 | S t r a n a

problémami správania a poruchami pozornosti. Podstatou je takisto naučiť deti realizovať

denne zásady ako je naučiť sa relaxovať a oddychovať v priebehu dňa v prírode, denne sa

venovať fyzickej – pohybovej aktivite, ktorá im prináša radosť, každodenne sa obohatiť o

nové poznatky, vedomosti , ktoré dieťa posúvajú vpred, denne sa dokázať prekonať či vo

fyzickej alebo mentálnej aktivite, dopriať si denne stretnutie, rozhovor s príjemným

človekom, príjemnými ľuďmi (www.nitrianskekniezatstvo.sk).

1.2.4.1. Príroda v živote detí.

Dôležitou prioritou škôl a školského systému by mala byť ich orientácia na prírodu,

teda snaha o návrat prírody do života detí. Ide o prirodzenú relaxáciu, odpočinok, ale aj

poznanie zvierat a rastlín, športov súvisiacich s prírodou. Deti musia vedieť prírodu

poznávať, chápať, žiť v súlade s ňou. Podmienky, ktoré by mal spĺňať každý školský areál

a taktiež okolie ako jeho súčasť by mali byť navrhnuté tak, aby boli ideálne na dosiahnutie

stanovených kompetencií dieťaťa. Okrem možností relaxácie (na čo slúži park, lesík,

rozľahlý areál zariadenia) a odpočinku v prírode, ktorý by mal byť súčasť učebného plánu,

deti by mali mať možnosť dobrovoľne sa venovať starostlivosti o faunu a flóru. Súčasťou

učebného plánu by mala byť dobrovoľná starostlivosť (podanie krmiva, vody) o domáce

zvieratká a drobné pomocné práce v záhradke (starostlivosť o kvety, ovocné stromy

a zeleninu). Deti v rámci vzdelávania by mali mať vytvorený blízky vzťah k svojmu

zvieratku, svojmu kvetu, rastlinke, čo bude veľkým prínosom v možnostiach zážitkového

učenia pri dosahovaní vzdelávacích štandardov.

Spôsob ako dosiahnuť vzdelávacie štandardy je obsahové, ale aj výkonové plnenie tzv.

interných úloh. Interné úlohy by mali byť pripravené tak, aby viedli deti k pozorovaniu,

premýšľaniu, spájaniu súvislostí, ale tiež aby sa podporila ich túžba po vedomostiach a

poznatkoch a súčasne sa využila ich prirodzená zvedavosť.

(www.nitrianskekniezatstvo.sk)

24 | S t r a n a

1.2.4.2. Environmentálna výchova na školách

Environmentálna výchova zohráva významnú úlohu vo výchove detí, vo vytváraní

pozitívnych vzťahov medzi človekom a prírodou. Môžeme ju definovať ako „výchovu

k starostlivosti o životné prostredie“ (Klinda, 1996)

Od r. 1977 postupne prenikali otázky a odpovede ekologického charakteru, o

ochrane prírody a starostlivosti o životné prostredie najprv do prvouky a do prírodovedných

predmetov, len neskôr do spoločenskovedných predmetov, jednak ako samostatne úseky v

učebných plánoch, osnovách, jednak do obsahu učiva bez konkrétneho štruktúrneho

vymedzenia. Tendencia environmentálneho vzdelávania postupne preniká do etickej

výchovy a výchovy všeobecne. Alternatívne overovacie pokusy na nemnohých školách sú

prvými lastovičkami prestavby na európske modely výučby, pokusmi o aplikáciu v našich

podmienkach.

1. stupeň: V prvouke (1.- 2. ročník) sa charakterizujú časti živej i neživej prírody, pozorujú

časové zmeny v prírode, vnímajú vzťahy medzi človekom a prírodou. Vo vlastivede (3.- 4.

ročník) sa rozširuje obzor poznania prírodnej a sociálnej sféry o komplexne poznávanie

vzťahov medzi zložkami prostredia v snahe o pochopenie prírody ako celku.

2. stupeň: Ťažisko je v predmete prírodoveda, v ostatných predmetoch je snaha včleňovať

problematiku do učiva. K modernizácii prispievajú aj projekty podporujúce zdravie a záujem

o riešenie problémov životného prostredia (Zdravá škola, Modre z neba, Živá voda atd.),

realizovane v spolupráci s mimovládnymi organizáciami (Strom života, Regio) (Hilbert,

1996).

Hlavným cieľom environmentálnej výchovy je výchova k prežitiu človeka – slúži na

vytváranie vzájomného súžitia človeka s prírodou, zodpovedného vzťahu a konaniu voči

prostrediu.

Cieľ environmentálnej výchovy môžeme definovať aj múdrymi slovami:

„Ak rozmýšľaš jeden deň dopredu, najedz sa.

Ak rozmýšľaš jeden rok dopredu, zasaď strom.

Ak rozmýšľaš sto rokov dopredu, vychovávaj deti.“

(KUANG – CU)

25 | S t r a n a

Čínske príslovie

1.3. Historický prierez vývoja škôl na Slovensku

Pri navrhovaní zelene v školskom areály je dôležité poznať historický vývoj týchto

inštitúcii, zabezpečujúcich vzdelanie, od ich vzniku až po súčasnosť. Táto kapitola popisuje

ako a kedy základné školy a školské zariadenia vznikali, ako sa menil ich vzhľad,

architektúra a funkcia. Tieto poznatky nám pomôžu lepšie sa orientovať v danej

problematike.

Zuzana Višňovcová (2004) vo svojom článku o rozvoji školstva na území Slovenska

píše, že počiatky školstva na Slovensku môžeme datovať od roku 863 pričom sa spája

s príchodom slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda, kedy vznikla aj prvá

slovanská abeceda – hlaholika, ktorá tvorila základ pre šírenie vzdelania. Na našom území

začali vznikať prvé školy, v ktorých vyučovacím jazykom bola staroslovienčina a ktoré

navštevovali budúci kňazi. Počas tureckých vpádoch, ich plienením, pálením sa všetky

zmienky o kláštorných a katedrálnych školách nezachovali. Prvá zmienka o kláštornej škole,

ktorú založili benediktíni pod Zoborom pochádza až z konca 10. storočia.

Za veľký prínos pre školstvo môžeme považovať pôsobenie učiteľa Jána Amosa

Komenského, ktorý vplýval aj na náš výchovný systém. Zaviedli sa určité pravidlá. Dieťa

začína navštevovať materskú školu, po šiestom roku školu základnú, kde je vyučovacia reč

materinská a trvá šesť rokov a následne navštevuje latinskú školu.

V 18. storočí, vznikom absolutistického rakúsko-uhorska došlo k prvej všeobecnej reforme

škôl z iniciatívy štátu, pri ktorej boli zreformované všetky stupne škôl, vznikla jednotná

školská sústava, ktorá mala 3 stupne elementárnych škôl:

1. Triviálne – jednotriedne alebo dvojtriedne školy pre deti dedinskej a mestskej

chudoby.

2. Hlavná škola – bola trojtriedna alebo štvortriedna pre každý kraj. Jej úlohou bolo

pripraviť žiakov na ďalšie štúdium.

3. Normálne školy – boli zriaďované v krajských mestách.

Latinské školy sa delili na stupňe:

Gramatický

26 | S t r a n a

Humanistický

Filozofický (historia.szm.com)

1.3.1. Základné a meštianske školy na Slovensku

Prvé dedinské školy na našom území vznikali až v období reformácie a

protireformácie, kedy sa tvorili katolícke a evanjelické školy. Z prvej polovice 18.storočia sa

zachoval významný dokument „Návrh na úpravu škôl dedinských“ (1749), ktorý vypracoval

Gabriel Balašovic. V dokumente hlavne poukazuje na sociálnu a kultúrnu biedu našich

dedinských škôl, ale aj návod ako by sa tieto pomery dali napraviť. Základnou myšlienkou

jeho návrhu bolo odstrániť najväčšie nedostatky dedinskej školy, ako sú školské budovy

a ich zariadenie, ďalej spoločenské postavenie a vzdelanie učiteľov, osnovy učiva, metodiku

a organizovanie vyučujúceho procesu.

Po vydaní Základného školského zákona o povinnej 6-ročnej dochádzke (r.1869) vznikali

ľudové školy, ktoré mohli byť aj necirkevné (štátne, obecné, súkromné. Ako vyšší typ

ľudovej školy vznikali meštianske školy. Tento tzv. Ríšsky školský zákon znamenal výrazný

pokrok. V systéme tzv. národných škôl sa rozvíjali aj učiteľské ústavy, prípravky učiteľov

ľudových škôl a opatrovane.

Nastolenie fašistickej diktatúry a vojnové obdobie negatívne vplývali na ďalšiu výstavbu

škôl. Na Slovensku sa v rokoch 1939 až 1942 dokončilo 102 novostavieb a 44 prístavieb

národných škôl.

Po druhej svetovej vojne (1945-1948) sa obnovovali vojnou zničené dediny a mestá. Na

zabezpečenie jednotnej úrovne a štandardu vybavenia materských a základných škôl, ako aj

rovnakých podmienok výchovy a vyučovania s cieľom vytvoriť podmienky na plánovanie

začala sa v roku 1950 typizácia škôl. Na vývoji školských stavieb sa podieľal aj Ústav pre

vývoj a projektovanie školských a kultúrnych stavieb v Bratislave. (Štempák, 1990)

Na základe historického prierezu vidieť, ako sa výstavba základných škôl

a školských zariadení kvalitatívne a kvantitatívne menila. Súčasné nároky vo výchove

a vzdelávaní vyžadujú novšie a modernejšie priestory, technické vybavenie, ktoré by

napĺňali potreby a nároky žiakov, študentov i pedagógov.

27 | S t r a n a

1.4. Urbanistické riešenie škôl a školských zariadení

Najvýraznejšie tendencie súčasného urbanizačného procesu vplývajú aj na

postavenie školstva v sídelnom útvare, na jeho funkčný obsah, územné rozloženie, ako aj na

prevádzku subsystému školstva v sídle. Súčasne požiadavky na školy spätne ovplyvňujú

architektonické a urbanistické riešenie sídla a jeho častí (Štempák, 1990).

1.4.1. Lokalizácia škôl v rámci sídiel

Stavby pre školstvo sa umiestňujú v zdravotne nezávadnej polohe s priaznivými

klimatickými podmienkami. Majú byť celodenne oslnené, chránené proti vonkajšiemu hluku

a začlenené do zelene (Štepánková,2004).

Materské a základné školy majú univerzálny charakter, preto sa výlučne viažu na

bydlisko. Navrhujú sa podľa zásad časovej dostupnosti ako súčasť komplexnej bytovej

výstavby, a to do obytných zón alebo vo väzbe na obytné územia. Základné školstvo sa

v obytnej zóne lokalizuje v tesnej nadväznosti na bývanie v obytnom okrsku (Štempák,

1990).

1.4.2. Štruktúra a hustota škôl

Sieť predškolských a školských zariadení, ktorá pokrýva rozlohu sídla, musí byť

v súlade s celospoločenskými cieľmi zabezpečenia výchovy a vzdelávania obyvateľstva.

Východiskovým podkladom pre návrh siete škôl a školských zariadení sú prieskumy

a demografické ukazovatele počtu a vekovej skladby obyvateľstva s prognostickými

výhľadmi.

Z týchto ukazovateľov sa určuje počet miest detí a školskej mládeže v školách a školských

zariadeniach na 1000 obyvateľov, a to pre (Štempák, 1990):

- jasle 13,5 miest na 1000 obyvateľov, Bratislava 16,5 miest na 1000 obyvateľov

28 | S t r a n a

- materské školy 40,8 miest na 1000 obyvateľov

- základné školy 145 žiakov na 1000 obyvateľov.

1.4.3. Dochádzkové vzdialenosti pre základné školy

Podľa Štempáka dochádzkové vzdialenosti pre základné škôl a školské zariadenia

upravujú typizačné smernice, takto:

Základné školy – pri umiestnení školy v sídelnom útvare treba dodržať tieto parametre

dochádzkovej vzdialenosti:

- v mestách

1. stupeň maximálne 800 m,

2. stupeň – dochádzkovú vzdialenosť možno primerane zväčšiť,

- na vidieku

1. stupeň do 2500 m, s dopravou do 8000 m,

2. stupeň do 4000 m, s dopravou do 12000 m,

1.4.4. Veľkosť a tvar pozemku základných škôl

Optimálny tvar pozemku pre všetky typy škôl je skôr rovinatý pozemok, primerane

veľký, ktorý umožní vytvorenie športovej, náučnej, oddychovej i okrasnej plochy. Podľa

Štempáka by nemal byť ani príliš dlhý, ani príliš úzky a pri voľnejšej urbanistickej koncepcii

by sa mal približovať štvorcu, pri uličnej zástavbe obdĺžniku.

Pri výbere pozemku a umiestnení školy a školského zariadenia treba vychádzať

z postavenia škôl a školských zariadení v hierarchii spoločenských aktivít v danom

priestore.

Celková plocha pozemku sa určí ako súčet všetkých nevyhnutných funkčných plôch v areáli

ZŠ t.j. prestávkových plôch a ostatných plôch pre pobyt na voľnom vzduchu, zväčšených

o plochu, ktorá je potrebná na dodržanie predpísaných odstupových vzdialeností. Túto

výslednú plochu možno zmenšiť o plochy niektorých športových ihrísk a to len vtedy, ak sa

môže využívať niektoré iné športové zariadenie v minimálnej dochádzkovej vzdialenosti 15

minút.

29 | S t r a n a

Veľkosť pozemku základných škôl ovplyvňuje veľkostný typ, predpoklad ďalšieho

rozšírenia školy, tvar pozemku, systém zástavby, podlažnosť a zastaviteľnosť pozemku.

Plocha pozemku na 1 žiaka závisí od kapacity školy, môže byť od 28 do 60 m².

Tvar a členitosť pozemku musí umožňovať také riešenie výstavby z urbanistického

hľadiska, ktoré je v súlade so zásadami platnými na výstavbu škôl a školských zariadení

(Štempák, 1990).

Plochu pozemku základnej školy a hlavne plochy zelene je potrebné zväčšovať v priamej

úmerne so zastaviteľnosťou daného sídla.

1.5. Vnútorné riešenie školských areálov

Čím je ľudský organizmus mladší, tým skôr prijíma návyky, a to ako kladné, tak aj

záporné. Preto sa musí estetickej výchove venovať tá najväčšia pozornosť, pretože tvorí

základ ľudského étosu. Preto upravenosť školských záhrad by mala byť príkladom pre celý

sídelný útvar (Wagner, 1990).

Každý školský areál by mal zodpovedať určitým kritériám a normám, ale ani

požiadavky detí by nemali zostať nepovšimnuteľné.

Podľa Feriancovej (2008) formy, ktorými môžeme dosiahnuť vyvážené

a harmonické dielo sú rôznorodé avšak sa riadia základnými princípmi priestorovej

kompozície, ktorými sú rovnováha (vyváženosť), opakovanie, postupnosť, so zámerným

uplatnením umocňujúcich farebných, tvarových, veľkostných vlastností kompozičných

prvkov, či vytváraním požadovaných ilúzii prostredníctvom nástrojov parkovej kompozície.

1.5.1. Charakteristika Školskej záhrady

Školská záhrada je miesto, ktoré by nemalo spĺňať len estetickú podstatu, ale malo

by to byť miesto polyfunkčného významu. Mal by to byť priestor, ktorý vyvoláva u detí

príjemné pocity, slúžiaci na hru, relax, oddych, poznávanie a objavovanie niečoho nového,

priestor, kde počas prestávok zozbierajú dostatok energie na ďalší priebeh vyučovania.

30 | S t r a n a

Školská záhrada, ako učebná pomôcka, dáva žiakom teoretické i praktické vzdelanie.

Umožňuje poznať vplyv svetla a ostatných činiteľov na život rastlín pri ich súčasnom

teoretickom poznávaní (Rózová, Halajová, 2002).

Dieťa tu má možnosť nahliadnuť do tajov prírody, učí sa obdivovať rastliny, chrániť

ich a tak sa v ňom pestuje zmysel pre ochranu prírody. Okrem toho má záhrada aj zdravotný

význam, ktorý spočíva v pohybe žiakov na čerstvom vzduchu, pri práci na pozemkoch

a v období prestávok. V záhrade sa učia žiaci kolektívne pracovať, získavajú priateľskejší

vzťah k učiteľovi a strácajú prirodzený egoizmus. Školská záhrada má byť dobrým

príkladom účelnosti a vkusu pri vytváraní prírodného prostredia. Jednoduchosť

a hospodárske rozdelenie plôch spolu s čistotou pôsobí na žiakov pocitmi krásy a vedie ich

k snahe skrášliť si aj svoje okolie (Hurych a kol.,1985).

Podľa Rózovej, Halajovej (2002) do oblasti školských záhrad sa počítajú:

- záhrady jaslí a materských škôl

- školské záhrady pri základných školách

- záhrady pri stredných odborných školách a učilištiach

- záhrady internátov, stredoškolských, vysokoškolských a iných pedagogicko-

výchovných objektov.

Aby školská záhrada mohla spĺňať všetky svoje poslania musí byť účelne rozdelená.

Člení a upravuje sa tak, aby splnila požiadavky a smernice pre jednotlivé typy škôl (Hurych

a kol.,1985) .

Podľa Rózovej a Halajovej (2002) rozdeľujeme školskú záhradu na tieto časti:

- úžitková (výuková)

- okrasná časť

- rekreačná a športová časť

1.5.2. Záhrady základných škôl

Pri budovaní škôl sa musí rátať aj s primerane veľkou záhradou. Ak ju nie je možné

zriadiť priamo pri budove, môže sa založiť aj na inom mieste v blízkosti školy (Hurych

a kol.,1985).

31 | S t r a n a

Väčšina autorov rozdeľuje záhradu na časti:

- úžitková (výuková) časť

- okrasná časť

- rekreačná a športová časť

1.5.2.1. Úžitková (výuková) časť

Podľa Rózovej a Halajovej (2002) je úžitková časť v podstate každá zeleň okolo

školy, pretože poučenie by sa malo uplatňovať všade. Samotná úžitková časť je však

oplotená, tu sa žiaci v rámci predmetu pestovateľské, prípadne technické práce na školskom

pozemku učia záhradníckym prácam, žiaci si tu overujú naučené poznatky a učia sa

poznávať úžitkové plodiny. Obyčajne sa člení na časť zeleninársku, ovocinársku a časť

pokusných políčok, v prípade, že im to veľkosť pozemku umožňuje. Z metodického

hľadiska je vhodné zriadiť aj menší skleník alebo fóliovník. Výber rastlín by sa mal

stotožňovať s učebným plánom a s podmienkami danej oblasti, kde sa škola nachádza, takže

niekedy prichádzajú do úvahy aj špeciálne rastliny. Okrem vyučovania slúži aj táto plocha

záujmovým školským prírodovedným krúžkom. Práce na školskej záhrade musia byť

vykonávané plynulo po celé vegetačné obdobie, vrátane prázdnin, v rámci letnej aktivity

žiakov, alebo v spolupráci s rodičmi, poprípade inou inštitúciou. Žiaci by sa vonkoncom

nemali posielať pracovať „za trest“. Tak isto je nutné, aby výpestky boli rozdelené medzi

žiakov, alebo predané do školskej kuchyne, inak je výchovný efekt pochybný.

Mnohé školské záhrady upadali a ustúpili v prospech športových plôch, práve pre

problém starostlivosti počas letných prázdnin. Preto je nutné, prispôsobiť aj sortiment rastlín

pre pestovateľské políčka. Dôležitá je tiež motivácia detí. Je potrebné podporovať

a zvyšovať záujem o pestovateľské práce, ktorých náplňou by nemalo byť len čistenie

a upratovanie areálu školy. Jediná motivácia, ktorú vedenie považuje za efektívnu, je

klasifikácia tohto predmetu. Čo v konečnom dôsledku nevyvoláva u detí radosť z danej

hodiny, hoci je strávená vonku, v príjemnom prostredí. Považujú to za nutnosť, v prospech

dobrej známky.

So zaujímavým nápadom, ako pritiahnuť deti k záhrade, prišli na Základnej škole na

Jeséniovej ulici v Bratislave. Každý prvák si začiatkom školského roka zasadí na školskom

pozemku vlastnú jedličku. Tá s ním rastie počas celej školskej dochádzky, a keď žiak odíde

32 | S t r a n a

ako veľký deviatak zo školy, ostane po ňom pamiatka, ktorá bude dlho slúžiť aj iným.

Okrem toho si žiaci pestujú aj liečivé bylinky. Škola má z vlastného bioodpadu vytvorené i

kompostovisko (www.modernaskola.sk).

Pestovateľské práce sa spolu s technickými prácami vyučujú na základnej škole v rámci

pracovného vyučovania. Mali by sa využívať na aktívnu a praktickú činnosť žiakov, pričom

by sa žiaci mali oboznamovať so zákonitosťami, javmi a úlohou zásahu človeka do prírody.

Žiaci by sa na pestovateľských prácach mali naučiť napríklad rozlišovať semená rastlín,

mali by poznať ich vegetačné obdobie, čo všetko rastlina potrebuje, ale mali by i

experimentovať, vytvoriť jej neoptimálne podmienky a sledovať ju. Vyučovanie má byť

postavené na praktických skúsenostiach," tvrdí PaedDr. Ján Ladányi zo Štátneho

pedagogického ústavu v Bratislave (www.modernaskola.sk).

Obr.č.1: Bylinková záhrada Obr.č.2: Žiaci základnej školy v Letanovciach

http://www.modernaskola.sk/rs,c516/Kazdy-prvacik-ma-svoju-jedlicku

http://zsjsletanovce.edupage.org/text/?text= text /text4&subpage=3&

Obr.č.3: Záhrada v Stalham High school Obr.č.4: Záhrada v Hennessy School

33 | S t r a n a

http://schools.norfolk.gov.uk/myportal/index.cfm?s=1&m=1660&p=1354,page&id=902

http://ceplacer.ucdavis.edu/youth_development/Hennessy_School_4-H_Garden_Project.htm

1.5.2.2. Okrasná časť

Okrasná časť je umiestnená podľa situácie školskej budovy. Táto časť sa prevažne

nachádza pred samotnou budovou, ide o úpravu, ktorá je náročnejšia a nie je oplotená

(Rózová, Halajová, 2002).

Okrasná časť musí byť dokonale vyriešená, kompozícia musí rešpektovať neutralitu

detí a možnosti ich estetického chápania. Úprava by mala byť jednoduchá, ale vkusná

a pôsobivá (Hurych a kol.,1985).

Má vytvárať radostné prostredie pre príchod a odchod žiakov. Slúži tiež ako miesto

pre zhromažďovanie žiakov pred otvorení školskej budovy. Preto to má byť dostatočne

veľký voľný priestor bez lavičiek alebo iných možností sedenia, pretože deti majú byť skôr

v pohybe. Doporučuje sa však na vhodné miesto inštalovať stojan pre tašky a bicykle,

chránený proti dažďu (Rózová, Halajová, 2002).

Sortiment má byť nenáročný a kompozícia skôr veselého charakteru (Rózová, Halajová,

2002). Z drevín by tu mali byť zastúpené hlavne naše domáce druhy a z krov tiež tie, ktoré

sa bežne používajú v parkoch. Vyššie porasty sa umiestňujú pri obvode záhrady a pri rohoch

budov na ich zarámovaní. Vysádzajú sa na takú vzdialenosť, aby v období vyučovania

netienili učebne. Z kvetín sa používajú letničky, trvalky a ruže. Ak to pomery dovolia, môže

sa tu vybudovať alpinum alebo jazierko s vodnými rastlinami (Hurych a kol.,1985).

Odpočívadlá a lavičky, z ktorých sú pekné výhľady do okolia alebo na niektoré

vhodne upravené časti školskej záhrady, sprístupníme kamennými chodníkmi. Používame

napríklad lomový kameň, ktorý vkladáme voľne do trávnika.

Záhony trvaliek a letničiek umiestnime tak, aby nenarúšali prírodný charakter záhrady. Na

jednotlivých záhonoch zoskupujeme jednotlivé druhy kvetín do väčších skupín, aby

vyhovovali ako názorná pomôcka pri vyučovaní botaniky.

Pôdorysná dispozícia okrasnej časti je závislá aj na veľkosti plochy, býva preto skôr riešená

pravidelne, aj keď to nevylučuje, aby porasty boli vysádzané v skupinkách. Pokiaľ má

školská budova výrazné priečelie, má sa zdôrazňovať úpravou.

34 | S t r a n a

Výšková gradácia porastu je rovnako daná zástavbou, jej architektonickým členením

a výškou budov. Menšie plochy sa len v rohoch zarámujú, väčšie a hlavne dlhšie sa môžu

prerušiť výsadbou stromov so štíhlymi korunami, ktoré vytvárajú žiadané pritienenie

a rozčlenenie fasády. Tam, kde je škola v rušnej časti sídla, je nutné vytvoriť protihlukové

a protiprašné kulisy (Rózová, Halajová, 2002).

Ak to dovoľuje terén, môže sa na miernom svahu vybudovať učebňa v prírode.

Súčasťou okrasnej časti záhrady býva aj botanická zbierka rastlín. Je vhodné aj umiestnenie

búdok, kŕmidiel a napájacích misiek pre vtákov. Tieto výrobky si môžu vytvoriť žiaci

v školskej dielni (Hurych a kol.,1985).

1.5.2.3. Rekreačná a športová časť

Rekreačnú a športovú časť využívajú žiaci najmä počas prestávok, počas telesnej

výchovy, prípadne v poobedňajších hodinách v školskom klube. Pokiaľ tomu nie sú

podmienky v školskej záhrade alebo na priľahlom ihrisku, má byť zriadený dvor

s bezprašným povrchom, kde sa žiaci cez prestávky rekreujú pobytom na čerstvom vzduchu

aj prípustným šantením a hrami. Tiež po dobu prestávky nemá byť taký prísny pedagogický

dozor (Rózová, Halajová, 2002).

Športová časť školskej záhrady má byť čo najviac vzdialená od učební, pretože je

najrušnejšia. Sú tu rozmiestnené hracie plochy a telovýchovné zariadenia. Počet a rozmery

hracích plôch závisia od veľkosti záhrady a od potrieb a veľkosti školy. K riadnemu

vybaveniu športovej časti patrí aspoň jedno trávnaté ihrisko a bežecká dráha. Snažíme sa ich

izolovať od školskej záhrady, od frekventovanej ulice a prevládajúcich vetrov. Športovú

časť školskej záhrady nie je potrebné budovať tam, kde je v blízkosti športové stredisko,

ktoré možno používať aj pre hodiny telesnej výchovy.

Trvalým problémom školských záhrad je ich údržba, najmä cez prázdniny. Účelné sú najmä

väčšie záhrady pre niekoľko škôl s vlastnou správou a vybavené potrebnou mechanizáciou

(Hurych a kol.,1985).

Rastlinný materiál pre výstavbu okolia ihriska a rekreačnej časti má byť nenáročný, ostatné

zásady sú rovnaké ako pri sadovníckej úprave ihrísk pre celospoločenské využitie. Zeleň

vysádzame najmä tak, aby sme ihriská chránili od studených vetrov, hlavne od severu. Je

35 | S t r a n a

nutné zabezpečiť údržbu trávnatej plochy a vývoj drevín protihlukovej a protiprašnej kulisy

(Rózová, Halajová, 2002).

Obr.č.5: Športový areál základnej školy Obr.č.6: Športový areál základnej školy na

Na Okružnej ulici v Banskej Bystrici Novomeskej ulici v Trenčíne

http://www.okruznazs.edupage.org

http://www.trencinjuh.sk/sport/sportovy-areal-zs- novomeskeho/

Obr.č.7: Športový areál základnej školy Obr.č.8: Športový areál základnej školy na

Na ulici SNP v Uhrovci Gorazdovej ulici v Púchove

http://www.zsuhrovec.edu.sk/

http://www.valassko-sk.sk/ fotogaleria?kat=2&subkat=10

1.5.3. Detské ihriská

36 | S t r a n a

Vytváranie nových, vhodných prostredí pre deti v školskom veku, nových detských

zariadení má veľký význam. Deti v školách trávia väčšinu dňa a preto by sme im mali

vytvoriť prostredie im také blízke, v ktorom sa cítia dobre.

Pobyt žiakov v školách ma okrem vzdelávacej funkcie, aj vplyv na celkový rozvoj

osobnosti. Malo by to byť miesto, kde si každé dieťa nájde svoj malý „kútik“, ktorý mu

zabezpečí vzdelanie, umožní stimulovať fantáziu a podporí tvorivosť. Preto nemenej

podstatnou súčasťou týchto zariadení sú aj športové a detské ihriská.

Predstavujú možnosť hrou rozvíjať fyzickú zdatnosť, zdokonaľovať koordináciu

pohybov a celkový telesný vývoj. Telesná aktivita napomáha a urýchľuje obnovu

psychických a fyzických síl človeka, čo priamo ovplyvňuje jeho výkonnosť, práceschopnosť

a umocňuje radosť zo života (Statelová, Daniš, 1983).

Výstavba školských ihrísk vyplýva z požiadaviek urbanistického plánovania. Pri

riešení ihrísk pre mládež sú dôležité poznatky z odboru vývojovej a sociálnej psychológie.

Detská hra je prostriedok napomáhajúci formovaniu organizmu ako po fyzickej tak aj po

duševnej stránke. Účelná, avšak neriadená hra napomáha poznaniu, rozvíja fantáziu dieťaťa

a pestuje zmysel pre krásu, poriadok a sebadisciplínu. Poskytuje ju dobre založené

a vybavené ihrisko (Hurych a kol.,1985).

1.5.3.1. Ihriská pre deti od 6 do 12 rokov

Vybudovanie a zariadenie týchto ihrísk je náročné najmä čo do atraktívnosti

a zaujímavosti. Pretože tieto ihriská sú väčšie (0,30- 0,60 ha) a ich prevádzka je hlučnejšia,

umiestňujú sa na obvode obytného súboru. Ak ihrisko susedí s vozovkou musí sa

z bezpečnostných dôvodov oplotiť. Vybavenie ihriska má byť premyslené. Najčastejšie sa

vybavuje telovýchovným zariadením a rozličnými atrakciami pre deti: kolotočmi,

hojdačkami, preliezačkami, rozličnými konštrukciami z dreva a oceľových rúrok, stenami.

Mobilné ihriská sú v podstate stavebnicové zariadenia, ktoré rozvíjajú konštrukčnú a tvorivú

činnosť detí pomocou stavebnicových prvkov a ľahkých stavebných prefabrikátov.

Dopravné ihriská zahŕňajú závodné a kolobežkové dráhy, dráhy pre kolieskové korčule

a pod. Tu sa učia deti bezpečnému pohybu po komunikáciách.

37 | S t r a n a

Upúšťa sa od budovania detských bazénikov so stojatou vodou, ale uvádza sa prietoková

voda, ktorá slúži na púšťanie plachetníc, malých motorových lodičiek a pod. Tieto vodné

ihriská sa z bezpečnostných dôvodov budujú ako malé bazéniky a kanály a platia pre ne

hygienické predpisy o čistote vody. Obľúbené sú aj zookútiky a zariadenia na hranie.

Samostatnou skupinou sú tzv. robinsonádne ihriská, ktoré svojou členitosťou a vybavením

umožňujú zábavu i dobrodružstvo. Sú vybavené rozmanitým stavebným materiálom

a náradím, aby si deti mohli samé stavať podľa svojich predstáv domčeky, veže, prístrešky,

chaty, indiánske stany, totemy a pod. Na predcvičovanie svalstva sú vhodné kmene stromov,

povrazové rebríčky, zložité preliezky, kĺzačky, prechody po lavičkách, šplhacie veže a pod.

Tieto ihriská vyžadujú kvalifikovaný dozor (Hurych a kol.,1985).

Normatívy pre navrhovanie vybavenosti herných plôch podľa A. Bernatského uvádza

(Brath, 1985):

Herné plochy pre deti od 6 do 12 rokov:

a) pieskovisko (4- 5 m)

b) trávnik pre hry a voľnú zábavu (rozmery 40 až 80 m)

c) preliezačky (prízemné, poschodové alebo preliezacie zostavy)

d) šmýkačky (konštrukcie so sklznou plochou, rebríkom, schodíkmi)

e) lavičky (s výškou sedadla 25- 30 cm)

f) prístrešok pre deti

g) hojdačky (prevažovacie, závesné alebo kyvadlové)

h) malé plastiky na hranie (drevené, umožňujúce lezenie, šplhanie, šmýkanie)

i) brodisko (s malou hĺbkou vody a s miernym klesaním dna)

j) labyrint (kovová, rúrková konštrukcia alebo drevená umožňujúca blúdenie,

preliezanie, naháňanie)

k) kladina (guľatina 3- 3,5 m prízemná alebo nadzemná)

l) strom na lezenie (priamo vyrastený alebe umelo osadený strom s orezanými

konármi)

m) prírodné preliezačky (strom položený a fixovaný vo vodorovnej polohe zbavený

hrubých konárov)

n) zábradlie (rúrkové konštrukcie na vešanie, hojdanie, lezenie)

38 | S t r a n a

o) plocha na kreslenie (horizontálna alebo vertikálna s hladkým povrchom)

p) kolotoče (nízke- sedacie alebo vysoké na sedenie alebo na zavesenie)

q) šplhadlá (krivkové alebo priamkové konštrukcie so stúpačkami alebo bez nich)

1.5.3.2. Ihriská pre deti staršie než 12 rokov

Záujmy tejto vekovej kategórie mládeže sa úplne líšia od náplne hier mladších vekových

skupín. Táto mládež sa už prevažne venuje niektorému druhu športu a cvičeniu. Zábavu

a hru môže uspokojiť ešte robinzonádne ihrisko alebo mobilné ihrisko. Ostatný voľný čas

trávi na športových ihriskách alebo v záujmových krúžkoch. Činnosť detí usmerňujú

odborní inštruktori (Hurych a kol.,1985).

1.5.4. Športoviská

Športové areály sú dôležitou súčasťou priestoru, preto musia byť vhodne začlenené

do okolitej krajiny, aby s ňou tvoril harmonický celok. Pôdorysná dispozícia je daná počtom

ihrísk a ich účelom. Jednotlivé športové plochy majú byť od seba dostatočne vzdialené, aby

chod pri súčasnej hre nebol narušený a majú byť zvukovo izolované dostatočným

priestorom. Ihriská by mali byť chránené pred prevládajúcimi vetrami, a preto vysoké

porasty sústreďujeme najmä na severnej, severozápadnej a severovýchodnej strane, pričom

od juhu ponecháme priestor otvorený (Rózová, Halajová, 2002).

Z hygienických a estetických dôvodov sa dnes budujú prevažne trávnaté ihriská,

a pokiaľ musí byť povrch tvrdý, musí sa udržiavať v dobrej hygienickej norme, aby nebola

zdravotne závadná.

Zelene okolo ihriska má byť pokiaľ možno čo najviac, ale sú proti nej aj výhrady, pretože

opadom listov sa hracia plocha znečisťuje. Preto pri voľbe rastlinného materiálu majú byť

zvolené také rody, druhy a kultiváry, ktoré majú jednorazový opad lístia a tam, kde je to

možné sa dáva prednosť stálozeleným listnatým a ihličnatým drevinám (Wagner, 1990).

39 | S t r a n a

Tabuľka č. 1: Rozmery jednotlivých ihrísk (Glaus, Čejka, Wagner, 1963):

Ihrisko pre futbal

najmenšie 90 x 45 m

normálne 150 x 70 m

najväčšie 120 x 90 m

Ihrisko pre pozemný hokej

so 7 hráčmi

najmenšie 45 x 25 m

normálne 63 x 30 m

najväčšie 70 x 35 m

Ihrisko pre pozemný hokej

s 11 hráčmi

normálne 91 x 50 – 55 m

Ihrisko pre hádzanú: najmenšie 45 x 30 m

normálne 48 x 32 m

Tenisový dvorec Pre dvojhru 23,77 x 8,23 m

Pre štvorhru 23,77 x 10,97 m

Ihrisko pre basketbal: najmenšie 24 x 12 m

normálne 26 x 14 m

Stĺpy na kôš a dosku sú 40 cm od hranice ihriska.

Ihrisko pre volejbal: Obdĺžnik má rozmery 18,3 x 9,1 m

Ihriská sa prevažne orientujú smerom sever- juh. (Rózová, Halajová, 2002).

40 | S t r a n a

2. Cieľ diplomovej práce

Cieľom diplomovej práce je dotvoriť záhradne-architektonický priestor základnej

školy v Bratislave na sídlisku Lamač. Jeho súčasťou je rozbor funkčných vzťahov

a zakomponovanie areálu do daného celku.

41 | S t r a n a

3. Materiál a metodika

Pri vypracovávaní tejto práce sme sa snažili postupovať tak, aby sme priniesli

informácie o problematike školských areálov s dôrazom na ich vplyv na žiakov. V prvom

rade sme si vyhľadali a zhromaždili informácie o danej problematike. Následne sme tieto

informácie študovali, triedili a snažili sme sa ich doplniť o vlastné poznatky. Informácie sme

získavali z odbornej domácej a zahraničnej literatúry, ako aj z internetových zdrojov.

V druhej časti sme vytvárali návrh, ktorý predchádzala analýza súčasného stavu a jej

posúdenie s inventarizáciou a sadovníckou hodnotou, ktoré nám boli poskytnuté z obecného

úradu, išlo o staršie dokumenty, ktoré sme museli porovnať s reálnym stavom. Použitá bola

metodika práce inventarizácie a klasifikácie drevín podľa Machovca (Krajčovičová 2008).

Išlo o terénny prieskum daného riešeného územia, na základe ktorého sme získali aj

fotodokumentáciu.

Osobné stretnutie s riaditeľkou základnej školy na Malokarpatskom námestí nám

prinieslo informácie o škole, ako aj o prevádzkových vzťahoch vo vnútri areálu.

Pred samotným návrhom sme vytvorili dotazník, ktorý nám mal napomôcť pri tvorbe

areálu tejto základnej školy. Dotazník bol písaný jednoduchou formou, na ktorý vedeli

odpovedať žiaci akéhokoľvek veku.

3.1. Použité metódy

Pri spracovaní inventarizácie a klasifikácie drevín sme použili metódu podľa Machovca

(Krajčovičová, 2008)

Pre správne zaradenie jednotlivých vegetačných prvkov je potrebné zistiť tieto hodnoty:

1. Zameranie drevín a porastov, zakreslenie do inventarizačného plánu

42 | S t r a n a

2. Druhové určenie drevín

3. Meranie najdôležitejších veľkostných hodnôt, t.j. výška, priemer kmeňa, priemer

koruny

4. Určenie vekovej kategórie

5. Určenie sadovníckej hodnoty, posúdenie zdravotného stavu

6. Zistenie ďalších dôležitých hodnôt, ktoré nám napomôžu pri posúdení celkového

stavu a pri zhodnotení ponechania dreviny na danom stanovišti

Zameranie drevín a porastov

Ako podklady sa používajú katastrálne mapy, v súčasnosti sa veľmi často používa digitálne

zameranie terénu. V našom prípade jednotlivé vegetačné prvky sa zameriavali a zakreslili do

mapy v mierke 1:500.

Druhové určenie

Poskytnuté inventarizačné tabuľky z obecného úradu sa porovnávali s reálnym stavom,

niektoré dreviny boli doplnené, iné odstránené. Každá drevina sa musela správne rodovo

a druhovo určiť, pri niektorých drevinách sa určili aj kultiváry, v niektorých prípadoch sme

použili označenie rod s prívlastkom sp. (species).

Najdôležitejšie veľkostné hodnoty

Medzi tieto hodnoty patrí obvod kmeňa, priemer koruny a výška dreviny. Dreviny musia

byť zameriavané samostatne.

Obvod kmeňa

Meria sa v prsnej výške, t.j. 1,3 m nad zemou. Poprípade, keď v tejto výške meranie nie je

možné, meria sa v inej, ale uvedie sa v tabuľke. Najjednoduchší spôsob je meranie pomocou

krajčírskeho metra.

Priemer koruny

Meria sa ako pôdorysný priemet koruny, v dvoch na seba kolmých smeroch. Aritmetický

priemer nameraných hodnôt je výsledným priemerom koruny (Krajčovičová, 2008).

Použité boli následné rozmedzia:

43 | S t r a n a

0 – 2 m, 2- 4 m, 4- 6 m, 6 – 8 m, 8 – 10 m, 10 – 15 m, 15 – 20 m, 20- 25 m, 25 m a viac

Výška

Výšku drevín sme merali odhadom, v rozmedzí odstupňovanom po 5 m. Jednotlivé dreviny

sa porovnávali s pôvodnými výškami, ktoré boli uvedené v  inventarizačnej tabuľke, tiež s

výškami okolitých budov a výškami rozličných technických prvkov.

Veková kategória

Keďže sme mali k dispozícii informácie o založení porastu, museli sme rozlíšiť, ktoré

vegetačné prvky boli dosadené dodatočne, alebo či nejde o náletové druhy. Rozlišujeme

nasledovné vekové kategórie:

0 – 20 rokov, 20- 40 rokov, 40- 60 rokov, staršie dreviny sa v riešenom areály nevyskytujú.

Sadovnícka hodnota

Toto kritérium zahŕňa všetky kvality drevín, ktoré nebolo možné vyjadriť nameranými

hodnotami. Určuje celkovú kvalitu drevín na základe stupňa ich účinnosti ako účelové

a funkčné zložky prírodnej časti životného prostredia. Ide o určenie sadovníckej hodnoty

podľa Machovca, ktorú uvádza aj Krajčovičová (2008):

5 bodov – najhodnotnejšie dreviny – dreviny absolútne zdravé, tvarom aj celkovým

habitusom koruny zodpovedajúce danému druhu , bez pozorovateľných poškodení,

zachovávajú sa v maximálne možnej miere

4 body – veľmi hodnotné dreviny – dreviny zdravé, typického tvaru, zodpovedajúcemu pre

daný druh alebo kultiváru, habitus iba málo porušený alebo poškodený, odstránené sú iba vo

veľmi výnimočných prípadoch

3 body – dreviny priemernej hodnoty – dreviny zdravé, iba málo preschnuté, ale bez chorôb

a škodcov, tvarovo sa môžu líšiť od pôvodného druhu, ak to vyžaduje zámer alebo výchovné

opatrenie, dreviny sa odstránia

44 | S t r a n a

2 body – dreviny podpriemernej hodnoty – dreviny dosť poškodené, dreviny veľmi vysoko

vetvené, výrazne presychajúce, duté, prípadne inak veľmi poškodené, pri ktorých sa nedá

predpokladať zlepšenie ich kvality, počíta sa s ich postupným odstránením

1 bod – dreviny nevyhovujúce – dreviny veľmi silne poškodené, choré, silne napadnuté

škodcami, pri ktorých môže hroziť nebezpečenstvo ich rozšírenia, dreviny odumierajúce

a odumreté, ohrozujúce bezpečnosť návštevníkov alebo kvalitu cennejších exemplárov,

odstraňujú sa okamžite alebo v čo najkratšom čase

Tab. č. 2 : Grafické značenie inventarizačných drevín

Sadovnícka hodnota Grafické označenie Farebné označenie

5 bodov Dve hrubé čiary po

obvode

koruny (v meračskom

pláne)

Červená

4 body Vonkajšia čiara hrubá,

vnútorná tenká

Modrá

3 body Jedna hrubá čiara po

obvode koruny

Zelená

2 body Dve tenké čiary po

obvode koruny

Hnedá

1 bod Jedna tenká čiara po

obvode koruny

Žltá

Hodnotenie zdravotného stavu

Na hodnotenie zdravotného stavu sa používa tzv. fytopatologické hodnotenie drevín podľa

Juhásovej (2002), ktorú uvádza Krajčovičová (2008). Toto hodnotenie je uvedené v legende

k inventarizačnej tabuľke v časti prílohy.

45 | S t r a n a

3.2. Dotazník

Zhodnotenie postoja žiakov k svojmu školskému areálu a ich celkového postoja k zeleni.

Cieľom dotazníkového prieskumu je zber, čo najviac informácii o školskom areály

a zeleni z pohľadu detí. Ide o modernú metódu bežne používanú v zahraničí, ktorá berie do

úvahy aj postoj opýtaných respondentov a názory osôb, ktorých sa táto problematika týka.

Oslovení respondenti sú žiakmi základnej školy na Malokarpatskom námestí.

Rozdelili sme ich do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria žiaci ročníkov 1-4 a druhú skupinu

tvoria žiaci piateho až deviateho ročníka. Pri vypĺňaní išlo o spoluprácu žiakov

prostredníctvom hlasovania za pomoci pani učiteľky. Dotazník je robený tak, aby si žiaci

mohli vyberať z určitých možností, týkajúcich sa toho, čo sa im páči- nepáči. Pri niektorých

otázkach je možné zakrúžkovať ľubovoľný počet odpovedí. Otázky sú zamerané na ich

vzťah k okoliu svojej školy, súvisia s ich postojom k zeleni, prírode, k prvkom detského

ihriska. Dotazník je formulovaný tak, aby sme získali pred samotnou úpravou školského

pozemku, čo najviac informácií o predstavách a želaniach detí (viď. Príloha č. 2 Štruktúra

dotazníka.

3.3. Charakteristika územia

3.3.1. Bratislava

Bratislava sa leží v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9'

severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na

upätí pohoria Malé Karpaty. Keďže má rozlohu 367,58 km² zaraďuje sa na druhé miesto v

rebríčku veľkosti miest (po meste Vysoké Tatry). Nachádza sa v blízkosti Česka, Rakúska a

Maďarska. Ide o jediné hlavné mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami

46 | S t r a n a

(na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne,

čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou,

maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky

metropolitný región CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá

Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob a Ivanka pri

Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto

Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe

rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

(sk.wikipedia.org)

Územné usporiadanie

Počet okresov: 5

Počet mestských častí: 17

Najväčšia mestská časť: Podunajské Biskupice, 42,5 km2

Najmenšia mestská časť: Lamač, 6,5 km2

Najviac obyvateľov v mestskej časti: Petržalka, 115 436

Najmenej obyvateľov v mestskej časti: Čunovo, 928 (www.bratislava.sk)

3.3.2. Mestská časť Lamač

Územná rozloha Lamača 654,3 ha predstavuje 1,8 % celkovej

rozlohy mesta Bratislavy, rozprestiera sa na jej severozápadnej

časti.

Ide o mestskú časť Bratislavy v okrese Bratislava IV. Jej súčasťou

sú miestne časti Podháj a Rázsochy.

Tunajšou dominantou je rímskokatolícky kostol svätej Margity,

nachádza sa tu aj kaplnka svätej Rozálie z roku 1682. Kostol svätej

Margity bol postavený v rokoch 1947-1951 (posvätený 1. júla 1951).

47 | S t r a n a

Lamač je obec s bohatou históriou, založená v 16. storočí chorvátskymi kolonistami. V

minulosti bol známy ako vinárska oblasť a ako poľnohospodárska a ovocinárska zásobáreň

pre bratislavské trhy.

Súčasťou hlavného mesta je od roku 1946. Významnou pamiatkou je pomník ukončenia

prusko-rakúskej vojny, tiež pamätník na padlých lamačanov počas prvej svetovej vojny.

Lamač ponúka záujemcom priaznivé podmienky na turistiku i cykloturistiku.

Historické jadro pôvodného Lamača tvorí Vrančovičova ulica. Štvrte rodinných domov sa

nachádzajú južne od pôvodnej zástavby a v lokalite Segnáre a Podháj. Sídlisková výstavba

je sústredená severne na uliciach Studenohorská, Bakošova, Heyrovského a Na Barine.

Centrum Lamača je Malokarpatské námestie, kde sa nachádza väčšina občianskej

vybavenosti a konajú sa tu aj najrôznejšie kultúrne a spoločenské podujatia.

(www.lamač.sk), (sk.wikipedia.org). Súčasťou ktorého je aj riešené územie základnej školy,

ktorá je situovaná na západnej strane tohto námestia.

Momentálne n území Lamača sa nachádzajú dve základné školy, ktoré k roku 2006

navštevovalo spolu 341 detí (Tab.3) (www.lamač.sk). V budúcnosti je pravdepodobný

nárast počtu obyvateľov Lamača, v dôsledku výstavby bytov, čím sa zvýši aj počet

školopovinných detí. Preto je pravdepodobné, že sa otvoria nové priestory pre školské

zariadenia.

Tab.3. Počty žiakov v základných školách v mestskej časti Lamač

Názov zariadenia Adresa Počet žiakov

Základná škola Malokarpatské námestie 1. 312

Súkromná ZŠ s MŠ –

I.stupeň

Zlatohorská 18 29

Spolu 341

Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva SR

3.3.3. Základná škola na Malokarpatskom námestí v Lamači

História základnej školy na Malokarpatskom námestí siaha až do roku 1977/78,

známa ako základná škola na námestí W. Piecka. Vtedy pozostávala z 15 tried, ktorej

48 | S t r a n a

súčasťou bol 20 členný pedagogický zbor a v školskej družine pracovalo 6 vychovávateliek

na čele s riaditeľom pánom Jánom Vašečkom.

Populačná explózia sa prejavila v školskom roku 1985/86, kedy bolo na škole zriadených 38

tried, vyučovalo 44 učiteľov a 20 vychovávateliek. V tomto období (1987) bola škola

rozdelená a časť žiakov aj pedagogického zboru prešla do budovy školy na Borinskej ulici.

Po období nežnej revolúcie došlo k voľbe novej riaditeľky a to v roku 1990. Do funkcie

riaditeľky zvolili pani Elenu Benickú, ktorú nahradila v roku 1996 pani Mária Hubeková. V

roku 1995 došlo opäť k zlúčeniu oboch škôl pod Základnú školu na Malokarpatskom

námestí 1. Od 1. 1. 2002 je škola v právnej subjektivite. Súčasnou riaditeľkou školy je pani

Alena Petáková. (www.skolalamac.sk)

V súčasnosti sa škola zapája do rôznych projektov, ktoré organizuje MŠ SR, zapojila sa do

projektu Škola podporujúca zdravie, strom života, Infovek a mnohé ďalšie. Organizuje tiež

množstvo súťaží, pretekov, kurzov, exkurzií, školy v prírode a rôzne iné aktivity.

Škola sa usiluje získať aj nejaké sponzorské príspevky, prostredníctvom rôznych podujatí.

Na základe týchto prostriedkov sa zriadila fitnes telocvičňa. Takisto ako vonkajšie ihriská, aj

obidve telocvične sú prístupné verejnosti. Na škole sa zriaďuje množstvo krúžkov podľa

záujmu žiakov, či už bedmintonový, tenisový, volejbalový, stolnotenisový, rôzne športové

hry a iné.

3.3.4. Klimatické pomery

Pri charakteristike klimatických pomerov vychádzame z celkových údajov

v bratislavskom kraji.

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je

charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime (viď Tab.4). Priemerná

ročná teplota je okolo 9,9° C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo

527,4 mm zrážok (sk.wikipedia.org).

Tab.4. Priemerná teplota a zrážky v Bratislave

mesiac J F M A M J J A S O N D

Teplota

v C˚

2 4 10 15 20 23 26 26 21 15 7 3

49 | S t r a n a

-3 -2 1 4 9 12 14 13 10 5 1 -1

Zrážky

v mm

30 40 30 30 50 70 60 60 30 40 50 50

3.3.5. Vodné pomery

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú

časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva

rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok. Pri Botanickej

záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej

časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých

prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v

Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak

v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero (sk.wikipedia.org)

3.3.6. Pedologické pomery

V tejto oblasti pod Bratislavou sú pôdy podmienené transportom riečneho štrku,

pieskov a plavenín. Sú to pôdy ľahké, prevažne piesočnaté s prímesou štrkov, smerom na JV

hlinito-piesočnaté až hlinité, ktoré vznikli na nivných riečnych sedimentoch.

V Podunajskej nížine nájdeme prevažne fluvizeme, nivné karbonátové pôdy na holocénnych

aluviálnych sedimentoch. Profily týchto pôd majú obyčajne geologické zvrstvenie, na vrchu

sú obyčajne hliny, pod nimi štrková vrstva, potom piesčitá a zase štrková. Vlastnosti týchto

pôd sú závislé od zrnitostného a chemického zloženia sedimentov, režimu podzemných a

50 | S t r a n a

povodňových vôd. Charakteristické je veľké kolísanie hladiny podzemnej vody spôsobené

hlavne režimom kolísania prietokov vody v Dunaji (www.gabcikovo.gov.sk).

3.3.7. Potenciálna vegetácia

Katastrálne územie Lamača eviduje 145,73 ha lesných pozemkov. Lesné porasty sú

určitým ukazovateľom ekologickej stability tohto územia. Nachádzajú sa tu listnaté lesy,

ktoré sú obsiahnuté v troch vegetačných stupňoch: dubový, bukovo- dubový, dubovo-

bukový, kde najväčšie zastúpenie má dub, buk, hrab. Väčšina územia týchto lesov patrí do

lesov osobitého určenia (www.lamač.sk)

51 | S t r a n a

4. Výsledky

4.1. Charakteristika konkrétneho riešeného územia

Riešené územie je školský areál na Malokarpatskom námestí v Bratislave v mestskej

časti Lamač. Veľkosť tohto areálu je 1,85 ha.

Budova školy je dvojposchodová v pôdoryse tvare písmena H. Nachádza sa tu 13 tried,

ktoré sú navštevované 313 žiakmi. Je tu dostatok učební, či už sa jedná o základné alebo

špeciálne triedy, ako sú učebne fyziky, chémie, jazykov, informatiky, multifunkčná učebňa,

herne pre školský klub. Telesná výchova sa vyučuje v dvoch telocvičniach a jednej

posilňovni. Súčasťou školy je školská jedáleň so samostatnou kuchyňou. Keďže škola je už

staršia, vybavenie tried už nie je v najlepšom stave. Naopak strecha je vo výbornom stave,

keďže bola nedávno rekonštruovaná. V zlom stave sú ihriská a celý areál. Keďže areál je

neoplotený, ťažko sa dá zabrániť jeho ničeniu. Školský dvor navštevujú žiaci aj počas veľkej

prestávky. Táto otázka ohľadom oplotenia je stále nedoriešená. Plot bol v minulosti v vo

veľmi zlom stav. A práve kvôli nebezpečenstvu, ktoré hrozilo z visiacich kusov, a taktiež

z finančnej absencii, bol plot úplne odstránený. Momentálne, pozostatky bývalého oplotenia

vidieť v podobe múriku, ktorý obkolesuje celý pozemok. Je potrebné zvážiť, ako túto

situáciu riešiť, keďže školský areál je pravidelne navštevovaný aj širokou verejnosťou. Ak

by sme ho naďalej ponechali sprístupnený, mohol by sa použiť živý plot, ktorý by ho

opticky oddelil a vytvoril tak prirodzenú ekologickú bariéru. Druhou možnosťou je

vytvorenie pevného oplotenia, takéto riešenie by si vyžadovalo zamestnanie ďalšieho

človeka, ktorý by tento objekt strážil.

Školský areál pozostáva z 2 budov, z hlavnej budovy školy a školskej telocvične. Súčasťou

školského areálu sú rozsiahle trávnaté plochy, ktoré slúžia na športovanie či už pre žiakov

52 | S t r a n a

školy, alebo verejnosť. Na vyvýšenej časti pozemku sú vybudované spevnené ihriská

basketbalové, tenisové, hokejbalové, ktoré sú vo veľmi dobrom stave.

Problémom tohto areálu je absencia lavičiek, v celom areály sa nachádzajú štyri lavičky,

ktoré sú zoskupené na jednom mieste. Z ľavej strany je budovou obklopené dopravné

ihrisko, ktoré je v zanedbanom stave. Žiakmi nie je využívané, hoci má pozitívum v tom, že

sa takýmto spôsobom môžu deti naučiť dobre sa orientovať v doprave v pozícii chodca

alebo cyklistu. Negatívum je, že je obklopené budovou školy, čiže v čase vyučovania

nemôže byť využívané, pretože by sa narúšala hodina.

V celom areály sa nenachádzajú žiadne prvky detského ihriska, ktoré by spríjemňovali pobyt

v popoludňajšom školskom klube, hlavne najmladším žiakom. Z takého dôvodu deti

chodievajú na neďaleké detské ihrisko, nachádzajúce sa mimo školského pozemku.

Celý areál však pôsobí priestranne, ale zanedbane.

4.2. Funkčno-prevádzkové vzťahy

Popri škole zo severnej strany vedie komunikácia III. Triedy, intenzívne

frekventovaná. Z tejto strany vedie do školy bočný vchod (viď. Obr.č.9), umožňujúci vstup

aj s dopravným prostriedkom, zakončený menším parkoviskom(viď Obr.č.11), ktoré je

prevažne využívané verejnosťou pri prenájme telocvični alebo ihriska mimo pracovných

dní. Školský areál má celkovo tri vstupy, naznačené nízkym múrikom, ako zbytokom

niekdajšieho oplotenia. Tieto vchody nebudú mať uplatnenie, kým pozemok zostane

neohradený. V dôsledku toho vznikajú aj nové trasy, vytvorené zošľapávaním trávy.

Pred hlavným vstupom školy (viď Obr.č.10) vedie širšia komunikácia, ktorá slúži v prvom

rade pre chodcov, ale aj pre obslužné vozidlá. Z južnej až juhozápadnej strany je školský

areál obklopený obytnými sedempodlažnými domami, popri ktorých vedie úzky chodník,

ktorý sa spája s tretím bočným vstupom.

Jedinú spevnenú komunikáciu tvorí asi dvojmetrový chodník, vyúsťujúci z tohto tretieho

vchodu, ktorý sa rozčleňuje. Jedna časť prechádza zo zadnej strany budovy, dookola

telocvične (viď obr.č.12 ) a spája sa už so spomínaným parkoviskom. Tá druhá časť

komunikácii obchádza budovu z ľavej strany (viď obr.č.13,14) až k veľkej spevnenej

53 | S t r a n a

ploche(viď obr.č.15), využívanej na veľké prestávky, v minulosti dopravným ihriskom,

v súčasnosti už len chátrajúcim. Ide o jedinú komunikáciu, ktorá prechádza týmto areálom.

Na pravej strane budovy sa nachádza už len spevnená plocha (viď obr.č.16,17,18). Jedná sa

o otvorenú, samostatnú plochu, slúžiacu ako zhromaždovací priestor, pri odchode detí na

exkurzie, výlety, na zahájenie školského roka atď. Vstup na túto plochu umožňuje užšie

schodište. Plocha je obklopená budovou a vyšším múrom so zábradlím.

Základná škola je napojená na verejný vodovod. Pri hranici pozemku sa tiahne

rozvod plynu. Na pozemku sa nenachádzajú stĺpy elektrického vedenia, umiestnené sú mimo

hraníc areálu.

Obr.č.9 , Lapuníková, 2009 Obr.č.10 , Lapuníková, 2009

Obr.č.11 , Lapuníková, 2009 Obr.č.12 , Lapuníková, 2009

54 | S t r a n a

Obr.č.13 , Lapuníková, 2009 Obr.č.14 , Lapuníková, 2009

Obr.č.15 , Lapuníková, 2009 Obr.č.16 , Lapuníková, 2009

Obr.č.17 , Lapuníková, 2009 Obr.č.18, Lapuníková, 2009

55 | S t r a n a

4.3. Zhodnotenie súčasného stavu plôch zelene

Súčasný stav plôch zelene v záujmovom území môžeme zhodnotiť za priemerný,

ktorý sa bežne nachádza v školských areáloch. Tento stav zelene a s ním súvisiaca údržba

a starostlivosť je však o to náročnejšia, keďže ide o areál, ktorý nie je oplotený.

Celkový počet drevín v záujmovej ploche je 237 ks, z toho 168 ks listnatých drevín,

34 ks ihličnatých drevín a 39 ks krov, z ktorých až 99 % tvoria kry listnaté. Percentuálne

zastúpenie jednotlivých drevín je znázornené v grafe č.1.

14%

69%

1%

16%Graf č.1: Percentuálne vyjadrenie drevín

ihličnatý strom

listnaté strom

ihličnatý ker

listnatý ker

Z celkového počtu zinventarizovaných drevín sú najviac zastúpené listnaté dreviny,

ktorých percentuálny záber je 80 % . Medzi najčastejšie sa vyskytujúce listnaté druhy patrí

Betula pendula, ktorá je najrozšírenejšou drevinou v danom areály vôbec (viď graf č.2, 3).

Pomerne veľké zastúpenie má aj Fraxinus excelsior, ale aj rod Populus.

Ihličnaté dreviny majú menšie zastúpenie, z nich najrozšírenejšie sú najmä introdukované

druhy ako Pinus nigra, Thuja orientalis a Picea pungens (viď Graf č.4). Ihličnany sa

v danom priestore nachádzajú najmä v okrasnej časti a v okolí chodníka pri telocvični (viď

Obr.č.19)

Zastúpenie krov je porovnateľné s ihličnatými drevinami. Kry boli vysádzané najmä

dookola obvodovej hranice školského areálu za účelom tvorby živého plotu ako náhrada za

56 | S t r a n a

chýbajúce oplotenie (viď Obr.č.20,21). Z nich najväčšie zastúpenie majú Forsythia x

intermedia, Spirea x vanhouttei, Prunus spinosa (viď Graf č. 5).

21%

12%

9%7%6%4%3%

3%

36%

Graf č.2: Percentuálne vyjadrenie druhov drevín

Betula pendulaFraxinus excelsiorPopulus nigra "Italica"Populus X canadensisPinus nigraThuja orientalisEleagnus angustifoliaForsythia X intermediainé

30%

18%12%10%

4%

26%

Graf č. 3: Percentuálne vyjadrenie listnatých drevín

Betula pendulaFraxinus excelsiorPopulus nigra "Italica"Populus X canescensEleagnus angustifoliainé

44%

27%

6%

6%

6% 11%

Graf č. 4: Percentuálne vyjadrenie ihličnatých drevín

Pinus nigraThuja orientalisPicea pungensPicea abiesPinus sylvestrisiné

57 | S t r a n a

16%

13%

10%10%10%

41%

Graf č.5: Percentuálne vyjadrenie krov

Forsythia X intermediaSpirea X vanhoutteiPrunus spinosaRosa sp.Ligustrum vulgareiné

Veková skladba týchto drevín je prevažne 20 až 40 rokov (viď časť Prílohy inventarizačná

tabuľka). Zväčša ide o rovnoveké dreviny, ktoré boli vysádzané súčasne s výstavbou školy.

Vo všeobecnosti môžeme skonštatovať, že prevahu majú krátkoveké až strednoveké

dreviny, dlhoveké dreviny majú len malé percentuálne zastúpenie.

Pri podrobnejšom prieskume jednotlivých drevín sme zistili, že v danom areály sa vyskytujú

najmä druhy so sadovníckou hodnotou 3. Dreviny so sadovníckou hodnotou 5 sa

nevyskytujú a taktiež aj sadovnícka hodnota 4 je zastúpená len 1 % (viď Graf č. 6).

9%

28%

63%

1%

Graf č.6 Percentuálne vyjadrenie sadovníckej hodnoty

Sadovnícka hodnota 1Sadovnícka hodnota 2Sadovnícka hodnota 3Sadovnícka hodnota 4Sadovnícka hodnota 5

Výber druhov v danom areály môžeme považovať za vhodný, keďže sa tu nachádzajú

prevažne naše pôvodné domáce druhy, čím areál zapadá do okolitého prostredia. Oživený je

aj druhmi introdukovanými, ktoré sú zastúpené najmä ihličnatými drevinami.

58 | S t r a n a

Väčšina druhov je svojim spôsobom poškodená. Skoro všetky dreviny trápi sucho, čo sa

prejavuje suchými koncovými alebo konštrukčnými konármi. Iné sú napadnuté hubami,

múčnatkou, objavujú sa aj škvrny na listoch a plodoch atď. (viď časť Prílohy inventarizačná

tabuľka). Celkový zdravotný stav zelene je v zanedbanom stave, spôsobený vandalizmom,

zlou alebo nedostatočnou údržbou.

Najväčšiu plochu zaberá trávnik, ktorý je v celom areály pomerne udržiavaný, pravidelne

kosený. Na niektorých miestach, vplyvom zašľapávania, bol trávnik zničený a vznikli

vyšľapané chodníčky (viď Obr.č.22,23). To vzniká v dôsledku nedostatočne navrhnutej

komunikačnej sieti.

Zistili sme, že mnohé skupiny drevín sú veľmi prehustené, majú zhoršené svetelné

podmienky. Vznikli tak dreviny, ktoré sú deformované, zakrpatené, alebo príliš vysoko

vetvené. Keďže im neboli ponúknuté optimálne podmienky na život, nemôžu ani

zodpovedať určitým estetickým predstavám alebo cieľom.

Ovocné dreviny sú vysadené pri bočnom vstupe so severnej strany. Nachádzajú sa na

samostatnej ploche, obklopenej parkoviskom, komunikáciami, zastúpené rodmi Prunus

a Malus. Ide o veľmi zanedbaný sad, všetky dreviny, ktoré sú jeho súčasťou sú preschnuté

a väčšina je napadnutá hubami, preto sme im pridelili sadovnícku hodnotu 2 (viď Obr.č.24)

Jedným z riešení ako čiastočne predchádzať najmä mechanickému poškodeniu drevín

a porastov je pozemok ohradiť, vyrieši to mnoho problémov, ktoré tento areál trápia.

Spojením s pravidelnou údržbou a starostlivosťou zelene vznikne vyvážené sadovnícke

dielo.

Obr.č.19 , Lapuníková, 2009 Obr.č.20 , Lapuníková, 2009

59 | S t r a n a

Obr.č.21 , Lapuníková, 2009 Obr.č.22, Lapuníková, 2009

Obr.č.23 , Lapuníková, 2009 Obr.č.24 , Lapuníková, 2009

4.4. Zhodnotenie technických prvkov a prvkov drobnej architektúry

Na celej ploche školského areálu sa nachádza veľmi málo prvkov mobiliáru, ktoré by

sme mohli hodnotiť. V celom areály sú štyri lavičky a dva odpadkové koše sústredené

v okolí športového areálu, momentálne v relatívne dobrom stave.

Komunikácia, ktorá vedie popri telocvični je z jednej strany osvetlená, keďže športové

plochy sú verejnosťou využívané aj vo večerných hodinách. Tým, že sa vytvorilo osvetlenie,

čiastočne sa predišlo ďalšiemu kresleniu a ničeniu stien školskej budovy.

Športová časť školského areálu je tvorená tromi spevnenými plochami: ihriska na

hokejbal, ihriska na basketbal a tenisovým kurtom. Každé ihrisko je samostatne oplotené,

s asfaltovým povrchom. Hokejbalové ihrisko je najväčšie, s rozmermi 20 x 40 m, je

60 | S t r a n a

zachovalé, iba s drobnými puklinami na povrchu. Tenisový kurt je momentálne využívaný

prevažne korčuliarmi, keďže je tu umiestnená mobilná rampa. Jeho rozmery sú 10 x 20 m.

Najnovším ihriskom je ihrisko pre basketbal, ktoré je vo výbornom stave. Medzi

volejbalovým a basketbalovým ihriskom sa nachádza tzv. tenisová stena, ktorá slúži na

samostatný tenisový tréning.

Súčasťou športovej časti je aj veľká trávnatá plocha, slúžiaca ako futbalové ihrisko,

s posuvnými bránkami.

Na spevnenej ploche v pravej časti pozemku je nie príliš vhodne umiestnený pevne

zabudovaný pingpongový stôl, keďže toto miesto slúži na zhromažďovanie žiakov školy.

Skôr by sa mal nachádzať v blízkosti športovej časti.

Dookola pozemku sa nachádza obvodový múrik vo výške 30 – 40 cm, ako pozostatok

bývalého oplotenia. Múrik je v dobrom stave.

4.5. Vyhodnotenie dotazníka

Výsledky a vyhodnotenie dotazníka nám pomôžu pri samotnom návrhu, hoci sa

musíme priznať, že sa ho v niektorých prípadoch nebudeme striktne pridržiavať, keďže

detská fantázia nemá hraníc a nie každé želanie by bolo splniteľné. Do tohto dotazníka sa

nakoniec zapojili žiaci 2., 3., 4., 5. a 6. ročníka. Vyhodnotili sme odpovede žiakov na dané

otázky.

1.Páči sa Ti areál tvojej základnej školy?

Väčšina žiakov na otázku, či sa im páči ich školský areál, odpovedali záporne. Kladne

odpovedali niektorí žiaci na prvom stupni. Až 88% celkových opýtaných žiakov nie je

spokojných s  areálom svojej školy ( viď graf č.7).

nie

áno

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

100%

0%

80%

20%

88%

12%

percento z celkového počtu opýtaných žiakov

percento z počtu opýtaných žiakov na 1. stupni

percento z počtu opýtaných žiakov na 2. stupni

graf č.7

61 | S t r a n a

2.Čo sa Ti na ňom najviac páči?

Pri druhej otázke si žiaci mohli vybrať viacej možností, poprípade doplniť o vlastné

odpovede, ktoré nie sú spomenuté v možnostiach. Väčšina žiakov je najviac spokojná so

športovou časťou, ktorá je na dobrej úrovni ( viď graf č.8).

Žiakom na 1. stupni imponujú predovšetkým ihriská, veľa priestoru a zeleň.

Žiakom na 2. stupni najmä ihriská, pri možnosti iné dopísali najmä U – rampy a vlny.

iné

ihriská

veľa priestoru

zeleň

pekné prostredie

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80%

30%

75%

70%

52%

10%

percento z celkového počtu opýtaných žiakov

graf č.8

3.Čo sa Ti na ňom nepáči?

Aj pri tejto otázke si žiaci mohli vybrať viac možností. Zistili sme, že deti najmä trápia

kresbami zničené steny.

Mladším žiakom sa nepáči najmä nedostatok kvitnúcich záhonov a preliezok, tým starším

chýbajú lavičky a miesta na oddych ( viď graf č.9).

iné

pokreslené steny budovy

málo preliezok

neupravenosť

nedostatok lavičiek

málo kvitnúcich rastliniek

málo stromov

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%

28%

81%

40%

27%

60%

30%

18%

percento z celkového počtu opýtaných žiakov

graf č.9

4.Kedy navštevuješ školský areál?

Až 98% opýtaných žiakov navštevuje školský areál aj mimo vyučovania v poobedňajších

hodinách, čím sme zistili, že areál je vysoko navštevovaný. Preto by bolo vhodné, keby

školský pozemok zostal naďalej prístupný deťom aj na mimoškolské aktivity. Ponúkneme

im tak vhodný priestor, kde môžu tráviť svoj voľný čas, vybiť si energiu a načerpať nové

sily a nepodľahnú tak iným pasivitám, ktoré veľmi často číhajú na terajšie generácie.

62 | S t r a n a

5., 6. a 7. otázka je zameraná na to, či je pre deti zeleň významná, ako ju vnímajú.

5. Myslíš si, že je zeleň dôležitou súčasťou tvojej školy?

Touto otázkou sme zistili, že pre 83% detí je zeleň veľmi dôležitou súčasťou, pre 14% nie je

až taká podstatná a pre 3% opýtaných nie je vôbec dôležitá. Záporne odpovedali

predovšetkým žiaci na druhom stupni ( viď graf č.10).

nie je vôbec podstatná

nie je až taká podstatná

áno, veľmi dôležitou

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%

3%

14%

83%

percento z celkového počtu opýtaných žiakov

graf č.10

Pri 6. Otázke si žiaci mali zvoliť, či uprednostňujú školu zo záhradou alebo bez nej.

Všetci oslovení žiaci by si vybrali školu, ktorá je obklopená záhradkou. Z toho vyplýva, že

aj žiaci ktorý v predošlej otázke odpovedali, že zeleň nie je taká dôležitá, by uprednostnili

školu obklopenú záhradami a zeleňou.

Záhrada je veľmi podstatnou časťou hlavne základných škôl a mala by byť veľmi často

využívanou pomôckou pri vyučovaní. Príjemné prostredie záhrady môže byť miestom, kde

sa v duši dieťaťa fixuje pojem krásna, vytvárajú si názory na pekné – škaredé veci.

Pri 7. Otázke si majú deti vybrať z konkrétnych obrázkov, ktoré sa týkajú výberu miesta na

oddych, snažili sme sa zistiť, či si deti vyberajú posedenie podľa prítomnosti zelene

prípadne kvetín, alebo im na vzhľade daného miesta nezáleží, a ich výber nie je ovplyvnený

jej prítomnosťou. Z prieskumu sme však zistili, že všetci opýtaní žiaci by si vybrali miesto

na relax v príjemnom prostredí, z toho 75% by si vybralo lavičku obklopenú drevinami

a 25% by uprednostnilo lavičku obklopenú kvitnúcimi rastlinkami.

V 8. Otázke sme pátrali po tom, či si žiaci všímajú jednotlivé stromy, kry, kvety v ich

školskej záhrade. 56% oslovených detí si všíma a 44% žiakov to nezaujíma.

Podľa mnohých autorov by školská záhrada mala byť akousi učebňou v prírode. Je

všeobecne známe, že najvhodnejšou metódou pre deti základných škôl (alebo detí

všeobecne) je metóda učenia hrou. Tá zaručuje najlepší spôsob pre zvýšenie a zefektívnenie

učenia a schopnosti zapamätania si. Preto by mali byť počas vyučovania čo najčastejšie

63 | S t r a n a

využívané práce v teréne, zadávanie rôznych úloh týkajúcich sa školského areálu so

zameraním na rastliny a živočíchy. Deti by mohli sledovať rôzne premeny drevín počas

roka, všímať si pučanie listov, kvitnutie, dozrievanie plodov, jesenné sfarbenie drevín,

všímať si rozdiely medzi jednotlivými druhmi. Takýmto spôsobom práce, by sa určite zvýšil

aj záujem detí o prírodu.

9. Ktoré rastlinky sa Ti viac páčia?

Z grafu č. je zjavné, že deti obľubujú farby, kvety, ktoré skrášlia celkový stav areálu, najmä

mladší žiaci, starší žiaci obľubujú aj listnaté a ihličnaté dreviny ( viď graf č.11).

Listnaté stromy

Ihličnaté stromy

Olistené, bez kvietkov

Farebne kvitnúce

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80%

16%

9%

0%

75%

percento z celkového počtu opýtaných žiakov

graf č.11

V 10. Otázke si žiaci mali vybrať detské ihrisko, ktoré im viac imponuje. Mali sa

rozhodovať medzi dvoma obrázkami. Na prvom obrázku bolo farebné, živé ihrisko a na

druhom ihrisko menej nápadné s menším počtom preliezkových prvkov, ale obklopené

drevinami. Až 85 % detí si vybralo ihrisko plné farieb, menej nápadné ihrisko si zvolilo

15%, išlo o žiakov na 2.stupni.

Je nepopierateľné to, že farby na nás vplývajú, ovplyvňujú nás psychicky i emocionálne a 

majú veľký vplyv aj na deti. Podľa Kuracinovej (2009) je dôležité nájsť akýsi stred medzi

tlmivými a povzbudzujúcimi farbami. Prevaha monotónnych farieb môže pôsobiť negatívne

až depresívne ( viď graf č.12).

ihrisko menej nápadné

ihrisko plné farieb

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%

15%

85%

percento z celkového počtu opýtaných žiakov

graf č.12

64 | S t r a n a

11. Čo by nemalo na novovybudovanom školskom pozemku chýbať?

Pri tejto otázke si žiaci mohli zvoliť viac možností. Väčšina žiakov na 1.stupni zvolili detské

ihrisko, ping-pongový stôl a miesta na oddych. Žiaci 2.stupňa vybrali skate park a tiež

miesto na oddych ( viď graf č.13). Pri možnosti iné boli navrhnuté tenisové kurty, bike park,

dopravné ihrisko, miesto pre kultúrne akcie, fontána, minigolf, bludisko zo zelene,

kúpalisko, trampolína

Mnohé z týchto vecí sú skutočne dobrými myšlienkami, ktoré nás zaujali. Niektoré by boli

už ťažšie zrealizovateľné.

iné

ping-pongové stoly

veľké plochy na kreslenie

miesta na oddych

skate park

detské ihrisko

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80%

70%

80%

39%

73%

62%

79%

percento z celkového počtu opýtaných žiakov

graf č.13

11. Myslíš si, že by sa mal byť školský pozemok oplotený?

Názory detí pri tejto otázke boli viac-menej vyrovnané ( viď graf č.14). Treba povedať, že

oplotením by sa prístup verejnosti a detí na pozemok nezmenil, len by bol časovo

ohraničený. Mnohým deťom vyhovuje jeho neobmedzený prístup zo všetkých strán, čo by

sa dalo riešiť zvýšením počtu vstupov najmä zo zastávky autobusu a z obytnej časti.

nie, mal by byť prístupný všetkým kedykoľvek

áno inak by sa zničil

44% 46% 48% 50% 52%

52%

48%

percento z celkového počtu opýtaných žiakov

graf č.14

12. Páčilo by sa Ti, keby ste na školskom pozemku mali záhradku, o ktorú by ste sa starali?

Až 86% opýtaných detí na túto otázku odpovedali kladne (viď graf č.15). Preto si myslím,

že by bolo vhodné pohľadať miesto na školskom pozemku, kde by sa mohla zriadiť malá

záhradka.

65 | S t r a n a

Dobrým príkladom zo zahraničia, je škola Lord Robertson v meste Farmer v Kanade, kde

predmetom záujmu školy je práve „školská záhrada potravín“ (úžitková časť). Deti sa

zapájajú do zábavy „poľnohospodárstva“ a na konci roka si hrdo nesú úrody čerstvej

reďkovky, hlávkového šalátu a ďalšej zeleniny a pyšne môžu tvrdiť „Vypestoval som to

sám“. Žiaci získavajú cenné poznatky a rady o tom, ako svoje diela pestovať. Jednoduchá

záhrada, slúži ako praktické laboratórium, ktoré umožňuje deťom pochopiť manuálnu prácu

pestovania, ktorá im bola kedysi taká cudzia (Whyte, 2008).

nie

áno

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%

14%

86%

percento z celkového počtu opýtaných žiakov

graf č.15

Celkovo by sme zhodnotili, že žiaci na 1. Stupni odpovedali úprimne a pravdivo, pričom

žiaci druhého stupňa odpovede prispôsobovali podľa spolužiakov a podľa atmosféry v

triede. V každom prípade žiakom tejto školy záleží na stave ich školského prostredia.

4.6. Návrh

Hlavná myšlienkaHlavnou úlohou bolo vytvorenie prostredia, ktoré bude pozitívne vplývať na žiakov

i pracovníkov tejto školy, v neposlednom rade aj na širokú verejnosť.

Samotný návrhPri výskume štúdie, resp. súčasného stavu areálu Základnej školy na

Malokarpatskom námestí v Bratislave sme vytvorili návrh riešenia. Na základe terénneho

prieskumu sme zistili, že súčasný stav v akom sa školský pozemok momentálne nachádza je

neuspokojivý a v každom prípade si vyžaduje úpravu sadovníckych i architektonických

priestorov.

66 | S t r a n a

V tomto areály sa nachádza množstvo chorých a poškodených druhov drevín, ktoré je

potrebné odstrániť, čiže v prvom rade je potrebné vykonať výruby (viď Plán výrubov výkres

č.5) Odstránili sme druhy, ktoré svojou prítomnosťou by mohli ohrozovať bezpečnosť detí

alebo také, ktorých stav nie je perspektívny.

Pri samotnom návrhu sme pozemok rozdelili do niekoľkých zón podľa hlavných funkcií,

ktoré v danom areály plnia. Prvou zónou je okrasná časť tvorená priestorom nachádzajúcim

sa pred budovou školy. Úlohou tohto miesta je pôsobiť reprezentatívne, ide o zónu, ktorá je

v najbližšom kontakte so školskou budovou a tiahne sa po oboch stranách od hlavného

vstupu. Pri úprave tejto časti sa ponechali kostrové dreviny, ktoré sú odrastené a použili sa

výplňové dreviny, ktoré sú nižšieho až krovitého vzrastu. Ide o dreviny, ktoré sú zaujímavé

či už olistením alebo krásnym kvitnutím, alebo dreviny, ktoré si celoročne zachovávajú svoj

vzhľad. Použili sa druhy ako Weigela Florida Variegata, Forsythia x intermedia, Juniperus

chinensis Pfitzeriana, Chamaecyparis lawsoniana Lane. Ako výplň sme použili Cotoneaster

salicifolium 'Gnom', Vinca minor 'Alba' a trvalku Lamium galeobdolon. Roh školskej

budovy sme zaoblili červeno olistenou Prunus cerasifera 'Atropurpurea'. Pri hlavnom vstupe

sme navrhli odpočinkovú plochu s lavičkami, odpadkovými košmi a mobilnou zeleňou,

ktorá môže spríjemniť čakanie rodičov alebo žiakov. Ponechali sme pôvodný stojan na

bicykle, ktorý sme vylepšili vhodným náterom.

Ďalšou ťažiskovou časťou je zhromažďovacia zóna, ktorá je umiestnená v pravej časti

pozemku. V tejto časti sme spravili úpravu spevneného povrchu a odstránili, resp. zaliali

sme výrezy, ktoré slúžili na výsadbu, prevažne tvorenú náletovými drevinami. Ponechali

sme iba murovaný výklenok s Pinus nigra, kde sa dosadila Weigela Florida 'Variegata'

s narcismi, ktoré slúžia ako akcenty. V tejto časti sa nachádzal ping-pongový stôl, ktorý bol

prenesený do prestávkovej časti. Keďže táto časť ostáva otvoreným priestorom, snahou bolo

vytvorenie jednoduchého miesta menej náročného na údržbu.

V ľavej časti areálu v takzvanom átriu, ktoré je z troch strán obklopené budovou školy sme

navrhli už spomínanú prestávkovú plochu. Našim úsilím bolo vytvoriť priestor, ktorý

žiakom počas prestávky ponúkne možnosť zapojiť sa do rôznych hier a tým sa odreagovať

a odpočinúť si. Snažili sme sa to docieliť aj vhodnou skladbou drevín a trvaliek. Pôvodný

trávnatý výrez v ľavej časti sme ponechali, tri výrezy v pravej časti sme spojili a vytvorili

jeden veľký. Vznikli tak dva obdĺžnikové záhony pozdĺž budovy, tie sa olemovali

67 | S t r a n a

drevenými palisádami rôznej výšky od 30 do 40 cm. Ponechali sme dva druhy vzrastlých

stromov a vyplnili sme tento priestor rôznymi zaujímavými druhmi znášajúcimi polotieň.

Cez jeden záhon vedie tzv. pohyblivý most z drevených hranolov, ktorým sa môže prejsť na

druhú stranu, jeho hlavným poslaním je však posilňovanie rovnováhy tela a pobavenie

žiakov. Okrem toho sa tu nachádza množstvo prvkov nakreslených farebným náterom

priamo na pôvodný asfaltový povrch, ako napríklad „skacky“, abecedový had, severka,

twister a iné. Takýmto príjemným, farebným miestom zabezpečíme, aby deti strávili tento

čas plnohodnotne na čerstvom vzduchu.

Novým prvkom, ktorý sa v danom areáli nenachádzal je detské ihrisko, s jeho absenciou

neboli spokojní ani samotní žiaci, čo sa zistilo dotazníkovým prieskumom. Umiestnili sme

ho na nevyužívanej trávnatej ploche pri športovej časti, kde sa pri obvodovom múriku

nachádzala aj skupina vzrastlích drevín tvorená Eleagnus angustifolia, Fraxinus excelsior,

Acer platanoides, túto výsadbu sme najskôr preriedili, keďže išlo o druhy s nižšou

sadovníckou hodnotou a zhoršenými svetelnými podmienkami a následne rozšírili a doplnili

o pôvodné druhy. Vytvorením takejto oázy zelene vzniknú zatienené miesta, ktoré budú

vyhľadávané najmä počas letných dní. Keďže tráve sa tu veľmi nedarilo a bola systematicky

ušľapávaná, preto v miestach pod stromami ako náhrada za trávnik bola použitá trvalka

Lamium galeobdolon, ktorá vytvorí vyšší koberec a na samotnom detskom ihrisku bol

navrhnutý štrkový podklad, ktorý ďalej prechádza do trávnatej lúky určenej na posedenie

a oddych olemovanej voľne rastúcim živým plotom zo Spiraea x vanhouttei a Ribes

sanguineum. Navrhnuté prvky detského ihriska sú určené prevažne pre staršie deti, použili

sme šachový stôl so stoličkami, kresliace tabuľky, piškôrky, zostava zručnosti, kladina,

priestor na svalom, ale aj pieskovisko s tanečnou alebo cvičiacou plochou. V blízkosti

ihriska sme sa rozhodli vysadiť Acer pseudoplatanus, kde by sa po čase mohli osadiť

šplhacie prvky. Športová plocha a detské ihrisko sú rozdelené chodníkom z mlatového

povrchu, ktorý vedie priamo k spevneným športovým ihriskám. Ihriská sa ponechali

v pôvodnom zložení, urobila sa iba čiastočná úprava asfaltového povrchu. Pred

hokejbalovým ihriskom je navrhnutá spevnená asfaltová plocha obsadená alejou z Pinus

nigra,s miestami na sedenie a odpadkovými košmi, ktorá pokračuje chodníkom a vyúsťuje

do schodiska, v blízkosti ktorého sa nachádza novo navrhnutý bočný vstup na školský

pozemok. Týmto vstupom sa dá jednoducho dostať aj na futbalové ihrisko, s rozlohou 50 x

68 | S t r a n a

32 m, ide o neštandardné rozmery, ktoré sme použili v dôsledku nedostatku priestoru.

Dookola ihriska vedie bežecká dráha šírky 3m, rozdelená na tri bežecké trate, ktorá je

z pravej strany vedená aj do pieskového doskočiska s rozmermi 3 x 8 m. Doskočisko je

chránené pred vetrami výsadbou Chamaecyparis nootkatensis 'Pendula' a so severnej strany

výsadbou Abies concolor, ktoré sú súčasťou náučnej cesty. Terénne nerovnosti, ktoré sa

nachádzajú dookola ihriska nám umožnili použiť drevené protišmykové terasy,

nerovnomerne rozložené vo svahu, ktoré slúžia ako hľadisko pre divákov. V miestach medzi

terasami sú nasadené dreviny vytvárajúce previsy ako Juniperus chinensis 'Pfitzeriana',

Juniperus chinensis 'Pfitzeriana Aurea' a pôdopokryvná drevina Juniperus horizontalis

'Prince of Wales'.

V pravej časti areálu vedľa ihriska sme navrhli „Náučnú cestu“, ktorá slúži na poznávanie

drevín. Táto cesta sa tiahne od parkoviska popri telocvični pozdĺž celého pozemku až do

jeho zadnej časti, kde je navrhnutá dielňa pre žiakov. Našim úsilím bolo prebudiť v žiakoch

záujem o stromy a kry a vytvoriť im jednoduchšiu cestu pri výučbe prírodovedy

a prírodopisu. Preto sa tu použili základné druhy drevín, ktoré sa objavujú vo vyučovacích

osnovách. Na začiatku tejto zóny je navrhnutá informačná tabuľa s plánikom náučnej cesty

a s popisom jednotlivých drevín, ktorým je priradené číslo. Pri už konkrétnych drevinách

sme nepoužili tabuľky s popisom, cieľom je aby sa deti naučili pracovať s plánom, musia

takto viac premýšľať nad jednotlivými druhmi a tým si aj viac zapamätajú. Cesta je

doplnená lavičkami, odpadkovými košmi, napájadlami a kŕmidlami pre vtáky, ktoré by

mohli byť vytvorené žiakmi na hodinách technickej výchovy alebo v školskom klube.

Samotná cesta je tvorená mlatovým povrchom s obrubníkmi.

Na ľavej strane od parkoviska je miesto oddelené vyvýšeným múrom, kde sme navrhli malú

školskú záhradku, túto plochu sme presvetlili a vytvorili murované chodníčky, ktoré ju

rozdeľujú na štyri políčka, pri múriku sme umiestnili úschovňu náradia, vyvýšený murovaný

bylinkový záhon a malé kompostovisko. V blízkosti školskej záhradky sa nachádza menší

ovocný sad zložený z rodu Prunus a Malus.

Celý areál sme navrhli oplotiť z pletivových dielcov od firmy Dirickx, od ktorej sa

zadovážia tri jednokrídlové a jedna dvojkrídlová brána. Oplotenie sme navrhli tmavozelenej

farby.

69 | S t r a n a

DiskusiaHoci existencia prvých dedinských a meštianskych škôl a školských zariadení siaha do

obdobia 18. a 19. storočia, úprave areálov týchto inštitúcií sa nevenovala veľká pozornosť.

Mnohé pozemky boli až zbytočne rozsiahle, čo spôsobovalo ich chátranie, keďže ich údržba

sa nedala finančne ani pracovne pokryť. V súčasnosti vplyvom zastavanosti územia sa tieto

priestory zmenšili, ale napriek tomu ich údržba nie je dostačujúca. Hoci v posledných

rokoch sme už konečne pochopili dôležitosť ekológie, environmentálnej psychológie

a existencie zelených plôch v našich urbanizovaných sídlach a ich vplyv na človeka.

Súhlasíme s tvrdením Klindu (1996), že environmentálna výchova zohráva významnú úlohu

vo výchove detí, vo vytváraní pozitívnych vzťahov medzi človekom a prírodou. Definuje ju

ako„výchovu k starostlivosti o životné prostredie“, preto ju pokladáme za jeden

z prioritných predmetov, ktorý by mal byť súčasťou školských osnov.

Budovanie vzťahu k prírode je celoživotný proces, s ktorým sa začína už v počiatočných

stupňoch vývoja osobnosti. Hoci spočiatku sa výchova môže niesť v tomto duchu, postupne

sa vplyvom väčších nárokov, ktoré sú kladené na deti, ale aj vplyvom spoločnosti a jej

propagáciou konzumného života vytráca. A výsledkom? Výsledkom sú egoisticky

zmýšľajúci ľudia.

Ako študentka, ale hlavne ako matka viem, že je potrebné deťom poskytnúť priestor,

tvorený troškou trávy, stromov, preliezok, kde môžu príjemne tráviť svoj čas, aby sa

nemuseli uchýliť k miestam, ktoré by mohli byť pre nich nebezpečné alebo nevhodné. Ulica

by predsa nemala byť miestom na hranie. V súčasnosti je však týchto vhodných priestorov

stále menej, akoby sa vytrácali z našich miest, či už vplyvom vandalizmu alebo našou

vlastnou ľudskou zaostalosťou.

Pri samotnom návrhu je potrebné brať do úvahy povahu ľudí a vytvárať dielo tak, aby

nebolo iba dočasným alebo chvíľkovým riešením. Čiže musí odolávať nielen

poveternostným vplyvom, ale aj vplyvom pôsobenia človeka.

Problémom našej konkrétnej školy je neobmedzený prístup verejnosti, keďže areál je

neoplotený. Ide v podstate o to, že škola nebude vynakladať peňažné prostriedky na niečo,

čo by sa v priebehu týždňa prípadne mesiaca poškodilo alebo úplne zdevastovalo. Preto je

70 | S t r a n a

ten stav, taký aký je a nezmení sa pokiaľ by tento vyhradený priestor, ktorým by školský

areál mal byť, naďalej zostane verejným, alebo pokiaľ sa nezmení samotné zmýšľanie ľudí.

Ak by sa mal náš návrh skutočne zrealizovať, je potrebné pozemok ohradiť a časovo

obmedziť prístup verejnosti. V priebehu dňa by mohol byť zabezpečený zamestnancami

školy, ale aj samotnými občanmi a vo večerných hodinách by mal byť z dôvodu bezpečnosti

uzavretý a strážený.

Samotný výber drevín do školského areálu bol sťažený tým, že našou snahou bolo použiť

dreviny, ktoré nie sú jedovaté a alergizujúce. Ak by sme sa však toho striktne pridržiavali

náš vyber by a zúžil na veľmi úzky sortiment drevín, čo by z hľadiska výchovy a výučby

nemalo žiaden efekt. Vyhli sme sa najmä drevinám silno alergizujúcim a prudko jedovatým.

Takisto nemôžeme úplne súhlasiť s tvrdeniami Hurycha (1984) , ktorý veľmi neodporúča

používať ovocné dreviny, keďže ich plody by mohli lákať deti ku konzumácii v nezrelom

stave. Myslíme si, že práve naopak žiaci by mali mať možnosť sledovať ako sa jednotlivé

plody ovocných drevín vyvíjajú, rastú a dozrievajú, keďže nie každé dieťa má možnosť

doma vstúpiť na vlastnú záhradku.

Pri tvorbe nášho modelového príkladu sme nebrali dôraz na ekonomické hľadisko, čo je pri

skutočnej tvorbe najmä vyhradených priestorov prvoradým kritérium. Tak ako mnoho

autorov aj Štencel, Souček, Šonský, (1983) tvrdia, že výtvarnú a úžitkovú stránku prvkov

nášho prostredia nie je možné oddeliť od stránky ekonomickej. Tvrdia, že dosiahnuť

prirodzené spojenie týchto zložiek pri výrobe nástrojov, s ktorými pracujeme, pri tvorbe

veci, ktoré používame a v usporiadaní prostredia, v ktorom žijeme, nie je jednoduché.

71 | S t r a n a

ZáverTouto diplomovou prácou sme sa chceli čo najviac priblížiť problematike školských areálov

a našim návrhom sme sa chceli čo najviac priblížiť osobnosti dieťaťa. Celá práca je vedená

v duchu životného prostredia, ktoré pokladáme za hlavnú prioritu, a to by malo byť aj

snahou škôl, presadiť ochranu životného prostredia v hodnotovom rebríčku detí.

Na základe všetkých poznatkov, ktoré sme získavali pri vypracovávaní tejto práce sme prišli

k záverom, ktoré sú piliermi pri riešení nášho cieľa:

- Za prvoradé považujeme dôkladné zhodnotenie daného prostredia v rátane

architektonických priestorov i drevinovej skladby

- Výber drevín, ktorý musí zodpovedať výberom vhodného do školských zariadení

a vytvorenie im optimálnych podmienok pre rast

- Vytvorenie účelových a funkčných architektonických priestorov z ohľadom na

požiadavky detí

- Zvážiť použitie všetkých zákonitostí, farieb a materiálov, ktorými môžeme

dosiahnuť vyvážené harmonické dielo

- A v neposlednom rade spomenieme údržbu, ktorú považujeme za hlavný pilier, na

ktorom stojí celkový vzhľad diela

Na záver by som len chcela citovať Mgr. Zuzanu Fedákovú, ktorá je pani učiteľkou istej

základnej školy:

„Deti sú naše zrkadlo. Tie vlastné i tie, ktoré denne stretávame na ulici, v školách,

sídliskách, či v autobuse. Sú našim verným obrazom, či sa nám to páči alebo nie. To, čo

sme schopní do nich vkladať od útleho detstva, formuje ich osobnosť. Je škoda,

odkladať splnenie ich túžob a želaní na neskôr, keď už možno o to nebudú stáť... „

72 | S t r a n a

Zoznam použitej literatúry1. ADAMCZEWSKA - WEJCHERT, H. 1985. Tvorba obytných súborov. Varšava :

Arkády, 1985 – s. 34-35. ISBN 80-05-00053-7

2. BRATH, J. Urbanizmus rekreačných priestorov v obytných súboroch. 1.vydanie.

Bratislava: Svornosť, 1985- s.144

3. ČERNOUŠEK, M. 1986. Psychologie životího prostředí. Praha : Horizont, 1986 –

159 s.

4. DOSTÁL, A.M. – OPRAVILOVÁ, E. 1985. Úvod do predškolní pedagogiky. Praha:

SPN, 1985 – s. 183

5. DRLÍKOVÁ, E. a kol. 1992. Učiteľská psychológia. 1.vyd. Bratislava : SPN, 1992 –

374 s. ISBN 80-08-00433-9

6. HIHLÍK, F. – NEKONEČNÝ, M. 1973. Malá encyklopédia súčasnej psychológie.

Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1973 - 197 s. ISBN 14-073-74

7. HURYCH, V. a kol. 1985. Sadovníctvo1. Bratislava : Príroda, 1985

8. KLINDA, J. a kol., 1996. Agenda 21 a ukazovateľe trvalo udržateľného rozvoja.

Bratislava: Vyd. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 1996 – 51s.

9. KLINDOVÁ, Ľ. – RYBÁROVÁ, E. 1985. Psychológia II. Bratislava : SPN, 1985 –

s. 95-118.

10. KRAJČOVIČOVÁ, D. 2008. Špeciálne sadovnícke úpravy. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2008 – s. 10 – 34. ISBN 978-80-552-0032-3

11. NOSKOVIČ, J. a kol., 2003. Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra :

Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003 – s. 5-6

12. POKRIVČÁKOVÁ, S. 2000. Všeobecná pedagogika pre študentov SPU. 1.vyd.

Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2000 - 103 s. ISBN 80-7147-769-4.

13. RÓZOVÁ, Z. – HALAJOVÁ, D. 2002. Parková tvorba. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2002 - 130 s. ISBN 80-8069-103-7.

14. STATELOVÁ, R. – DANIŠ, P. 1983. Športové ihriská a atletické zariadenia.

Bratislava : Šport, 1983 - 110 s.

73 | S t r a n a

15. STREĎANSKÝ, J. 1991. Ochrana životného prostredia a tvorba krajiny. Nitra :

Slovenská poľnohospodárska univerzita, 1991 – 111 s. ISBN 80-7137-000-2

16. SUPUKA, J. – FERIANCOVÁ, Ľ. a kol. 2008. Vegetačné štruktúry v sídlach: parky

a záhrady. 1.vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2008 - 499 s. ISBN

978-80-552-0067-5.

17. SUPUKA, J. a kol., 1991. Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. Bratislava :

VEDA, V SAV, 1991 - 308 s.

18. SUPUKA, J. a kol., 2000. Ekológia urbanizovaného prostredia. Zvolen : Vyd. TU,

2000 - 223 s.

19. ŠTEMPÁK, Š. 1990. Školské budovy. Bratislava : Alfa, 1990 - 201 s.

20. ŠTEPÁNKOVÁ, R. 2004. Základy architektúry a urbanizmu. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2004

21. ŠTENCEL, V. – SOUČEK, V. – ŠONSKÝ, D. 1983. Architektonické úpravy

veřejních prostranství. Praha : SNTL – Nakladatelství technické literatury, 1983 –

170 s.

22. WAGNER, J. 1990. Sadovnícka tvorba 2. 1.vyd. Praha : SZN, 1990 - 328 s. ISBN

80-209-0112-4.

Internetové zdroje:

1. ANONYM. Sídlisko [online]. [cit. 2010-03-23]. Dostupné na internete:

<http://sk.wikipedia.org/wiki/Sídlisko_(komplex_budov)>

2.ANONYM. Bratislava [online]. [cit. 2010-03-23]. Dostupné na internete:

<http://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislava#Poloha>

3. ANONYM. Bratislava [http://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislava#Podnebie], [cit.

23.3.2010]

4.ANONYM. Lamač [online]. 2008 [cit. 2010-03-23]. Dostupné na internete:

<http://sk.wikipedia.org/wiki/Lamač>

5. ANONYM. Zeleň v meste a jej nezastúpiteľná funkčná významnosť [online]. 2008 [cit.

2010-03-23]. Dostupné na internete: <http://www.prologno.sk/proenviro/view.php?

cisloclanku=2006071001>

74 | S t r a n a

6. ANONYM. Deti prírody [online]. [cit. 2010-04-18]. Dostupné na internete:

<http://www.nitrianskekniezatstvo.sk/detiprirody/>

7.ANONYM. Vplyv farieb na organizmus [online]. [cit. 2010-04-18]. Dostupné na

internete: <http://www.airedox.com/default.aspx?p=airedoxwaterhuman2page>

8. ANONYM. Stratégia hospodárskeho a sociálneho rozvoja mestskej časti Bratislava-

Lamač [online]. 2007 [cit. 2010-03-23]. Dostupné na internete:

<http://www.lamac.sk/download_file_f.php?id=61400>

9.ANONYM. Stratégia hospodárskeho a sociálneho rozvoja mestskej časti Bratislava-

Lamač [online]. [cit. 2010-03-23]. Dostupné na internete: < http://www.lamac.sk/historia-

lamaca.phtml?id_menu=44500&id_kat_for_open=9021#kat_label_9021>

10. HILBERT, Hubert. 1996. Problemy environmentalnej vychovy v predskolskych

zariadeniach a na zakladnych skolach. V elektronickom časopise Životné prostredie

[online]. [cit. 2010-2-12]. Dostupné na internete:

<http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/1996/3/hilbert.htm>

11. KURACINOVÁ, Ľ. Farby a naše bývanie [online]. 2009 [cit. 2010-03-23]. Dostupné na

internete:<http://www.4-construction.com/sk/vzdelavanie-kniznica/clanok/farby-a-nase-

byvanie/>

12. LISICKÝ- MUCHA, Prírodné pomery [online]. [cit. 2010-04-18]. Dostupné na

internete: <http://www.gabcikovo.gov.sk/doc/zbornik_04/kapitola%203/kap3_text.htm>

13. MIHÁLIKOVÁ , B. Každý prváčik má svoju jedličku [online].

[http://www.modernaskola.sk/rs,c516/Kazdy-prvacik-ma-svoju-jedlicku], [cit.27.3.2010]

14. MIKUSKOVÁ, D. Ako sa býva s farbami [online]. 2005 [cit. 2010-04-18]. Dostupné na

internete:<http://mojdom.zoznam.sk/cl/10068/74192/Ako-sa-byva-s-farbami>

15. PETÁKOVÁ, A. Základná škola [online]. 2008 [cit. 2010-03-23]. Dostupné na internete:

<http://www.skolalamac.sk/historia.htm>

16. PETROVSKÁ, A. Jedovaté rastliny IV- Kríky a stormy [online]. 2008 [cit. 2010-04-18].

Dostupné na internete:<http://www.rastliny.net/index.php?option=com_content&

task=view&id=33>

17. TURČÍKOVÁ B. Ktorá farba je tá vaša? [online]. [cit. 2010-03-23]. Dostupné na

internete:<http://www.stavebnictvoabyvanie.sk/index.php?

option=com_content&task=view&id=290&Itemid=128>

75 | S t r a n a

18. VESELÁ, A. Základné štatistické informácie [online]. 2005 [cit. 2010-03-23]. Dostupné

na internete: <http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=

75392 &p1=56831>

19. VIŠŇOVSKÁ, Z. Rozvoj školstva na území Slovenska [online]. 2004 [cit. 2010-03-23].

Dostupné na internete:<http://historia.szm.com/dejinyskolstva/vseobecne.htm>

20.Whyte, B. 2008 Classes Sprout in Food Garden at Roberts Elementary school [online].

2008. [cit. 2009-10-11]. Dostupné na internete:

<http://www.cityfarmer.org/Lordrob19.html#LordRoberts

Obrázky:

[http://ceplacer.ucdavis.edu/youth_development/Hennessy_School_4-

H_Garden_Project.htm], [cit 2010-04-05]

[http://schools.norfolk.gov.uk/myportal/index.cfm?s=1&m=1660&p=1354,page&id=902],

[cit 2010-04-05]

[http://www.modernaskola.sk/rs,c516/Kazdy-prvacik-ma-svoju-jedlicku], [cit 2010-04-05]

[http://zsjsletanovce.edupage.org/text/?text= text /text4&subpage=3&], [cit 2010-04-05]

[http://www.okruznazs.edupage.org], [cit 2010-04-05]

[http://www.trencinjuh.sk/sport/sportovy-areal-zs- novomeskeho/], [cit 2010-04-05]

[http://www.zsuhrovec.edu.sk/], [cit 2010-04-05]

[http://www.valassko-sk.sk/ fotogaleria?kat=2&subkat=10], [cit 2010-04-05]

[http://www.play-fun.sk/a/_sk/produktfinder.php], [cit. 2010-03-23]

76 | S t r a n a