SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

Evidenčné číslo 1130 972

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

PESTOVATEĽSKÁ TECHNOLÓGIA A SPRACOVANIE

PŠENICE LETNEJ FORMY OZIMNEJ V PODNIKU MPC

CESSI SPIŠSKÁ NOVÁ VES

2011 Erika Sopková

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

PESTOVATEĽSKÁ TECHNOLÓGIA A SPRACOVANIE PŠENICE LETNEJ

FORMY OZIMNEJ V PODNIKU MPC CESSI SPIŠSKÁ NOVÁ VES

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: Agropotravinárstvo

Študijný odbor: 6.1.13 Spracovanie

Poľnohospodárskych výrobkov

Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby

Školiteľ: prof. Ing. Richard Pospišil Dr.

2

Nitra 2011 Erika Sopková

Čestné vyhlásenie

Podpísaná vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Pestovateľská technológia

a spracovanie pšenice letnej formy ozimnej v podniku MPC CESSI Spišská Nová Ves“

vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Ordzovanoch 27.04.2011

...............................3

Poďakovanie

Touto cestou si dovoľujem poďakovať prof. Dr. Ing. Richardovi Pospišilovi za jeho

odborné rady a vedenie, ktoré mi poskytol pri vypracovaní bakalárskej práce.

Ďakujem aj podniku MPC CESSI Spišská Nová Ves, ktorý mi poskytol potrebné

podkladové materiály na vypracovanie bakalárskej práce.

4

ABSTRAKT

Pšenica letná forma ozimná je obilnina, z ktorej sa ďalším spracovaním získava múka.

Úroda pšenice letnej formy ozimnej je ovplyvnená celým radom požiadaviek. Dôležité je

rešpektovať požiadavky tejto plodiny na pôdu a zabezpečiť ochranu porastov pred škodlivými

činiteľmi.

Náročnosť pšenice letnej formy ozimnej na pestovateľské požiadavky vyplýva na jej

technologickú hodnotu, ktorá závisí od dôkladnej prípravy pred sejbou a na sejbu. Dôležitým

ukazovateľom je aj výber vhodnej odrody v daných klimatických podmienkach. Nesmieme

zabúdať, že dôležité je hnojenie a ošetrovanie pšenice letnej formy ozimnej počas vegetácie.

Veľmi dôležitý je zber a minimálne poškodenie pšenice letnej formy ozimnej pri zbere,

pretože tým sa zvýši jej hodnota pri spracovaní.

Predkladaná bakalárska práca sumarizuje vybrané poznatky o pestovaní pšenice letnej

formy ozimnej v podmienkach Slovenskej republiky a jej spracovaní v MPC Cessi Spišská

Nová Ves.

MPC Cessi Spišská Nová Ves je spracovateľom pšenice letnej formy ozimnej. Tento

podnik je rozdelený na tri samostatné závody spoločnosti – mlyn, pekáreň s cukrárňou

a cestovinárne. Sortiment týchto samostatných závodov tvorí niekoľko stovák mlynských,

pekárskych a cukrovinkárskych výrobkov.

Obilie prijaté do mlyna prechádza dôkladnou kontrolou už pred príjmom do obilných

síl, kde sa skladuje a ošetruje. Pravidelne sa dohliada na teplotu zrna, aby sa nepoškodilo.

Z obilných síl putuje na čistiace linky, neskôr prechádza tzv. ,,kropením“. Týmto procesom

získava požadovanú vlhkosť 15.4 – 15.7 % a nechá sa odležať. Táto lehota je priamo úmerná

druhu pšenice a ročnému obdobiu, spravidla je to však 10 až 16 hodín. Obilie potom putuje do

mlecích strojov, kde ho valcové stolice premieľajú a preosievajú. Jednotlivé druhy múk idú na

priamy predaj, alebo na ďalšie spracovanie v pekárňach a cukrárňach.

V návrhoch na využitie a záveroch poukazujeme na význam a spôsob pestovania

a spracovanie pšenice letnej formy ozimnej, ako aj na jej spracovateľské uzly v MPC Cessi

Spišská Nová Ves.

5

Kľúčové slová: pšenica letná forma ozimná, pestovanie, spracovanie, mlyny, pekárne,

cestovinárne

ABSTRACT

Winter wheat is a grain from which flour is obtained by further processing. The harvest

of the winter wheat is affected by a range of requirements. It is important to respect

requirements of this crop on the land and ensure protection of the crops against harmful

agents.

The heftines of winter wheat to growing demands emerge from technological value

which depends on thorough preparation before sowing and at sowing. Important indicator is

the selection of suitable varieties in a given climatic conditions. We must not forget to

fertilize the winter wheat during vegetation.

Collection and the minimal damage of winter wheat at the harvest is very important

because it will increase its value by processing on the mill and bakery products. The presented

bachelor´s work summarizes selected findings of the cultivation of winter wheat in the Slovak

Republic conditions and its processing in the MPC Cessi Spišská Nová Ves.

MPC Cessi Spišská Nová Ves is a processor of the winter wheat. This factory is divided

into three separate parts of the factory - mill, bakery with confectionery and factory producing

pastries. Assortment of these individual factories is created by several hundred mill, bakery

and confectionery products. Crop taken to the mill passes through a thorough inspection

before income into grain silos where is stored and maintained.

The temperature of the grain is monitoring regularly to prevent damage. From grain silos

passes materials for cleaning lines, later passes throught so called "sprinkling". By this

process it acquires required moisture 15.4 - 15.7%, and is left to ripen.

This period is directly proportional to the type of the wheat and the season but it is in

generally from 10 to 16 hours. After then corn goes into milling machines where it is milled

and sieved by milling machines. Individual types of flours go directly to the sales or for

further processing in bakeries and confectioneries. In the proposals for the use and

conclusions we point to the importance and the growing of winter wheat as well as the main

processing units in MPC Cessi Spišská Nová Ves.

6

ZOZNAM SKRATIEK

MPC Mlyny pekárne a cestovinárne

HTZ hmotnosť tisícich zŕn

PVK plnosť vodnej kapacity

7

OBSAH

ÚVOD...............................................................................................................................9

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY....................................11

1.1Význam pestovania pšenice letnej formy ozimnej...............................................11

1.2 Nároky pšenice letnej formy ozimnej na prostredie............................................17

1.2.1 Pôdne podmienky.......................................................................................17

1.2.2 Klimatické podmienky...............................................................................19

1.2.3 Výživa a hnojenie......................................................................................21

1.2.4 Základná príprava pôdy a sejba..................................................................26

1.2.5 Ošetrovanie počas vegetácie.......................................................................32

1.2.6 Zber a pozberová úprava pšenice letnej formy ozimnej.............................33

2 CIEL PRÁCE.............................................................................................................36

3 MATERIÁL A METODIKA....................................................................................37

3.1 Pestovanie a spracovanie pšenice v MPC CESSI Spišská Nová Ves................37

3.2 MPC Cessi Spišská Nová Ves............................................................................38

3.3 Technologický postup pri výrobe múk...............................................................41

3.4 Múka – základ pekárenských a cukrárenských výrobkov..................................47

4 ZÁVERY A NÁVRHY NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV......................................53

5 POUŽITÁ LITERATÚRA.......................................................................................55

PRÍLOHY.......................................................................................................................59

8

ÚVOD

V súčasnej etape rozvoja našej spoločnosti je dosiahnutie sebestačnosti v surovinovej

základni pre potravinársky priemysel a tým aj pre výživu obyvateľstva jedna

z najrozhodujúcejších úloh poľnohospodárstva. Ak uvážime, že počet obyvateľov vzrastie,

rozhodujúcou skutočnosťou riešenia potravinovej otázky v oblasti poľnohospodárstva ale aj

spracovateľského priemyslu bude racionálna intenzifikácia využívajúca výsledky vedy,

výskumu a pokrokovej praxe. Súčasne s tým treba mať na zreteli aj zabezpečenie

zodpovedajúcej kvality surovinovej základne, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje

charakter vyrobených potravín. Ešte viac to platí o pestovaní obilnín, ktoré oddávna

predstavujú základný článok výživového reťazca a natrvalo zostanú dôležitou súčasťou

potravinového programu ľudstva.

Pre prevažnú časť ľudstva našej Zeme sú obilniny najdôležitejšou a základnou

potravinou, ktorá je v prirodzenom stave zdrojom energie, sacharidov, ale dodáva nám aj

vysokohodnotné bielkoviny, vitamíny skupiny B, minerálne látky Ca, Fe, P ako i dôležitú

vlákninu (Žajová, Porubská, 1997).

Obilniny patria k najstarším potravinovým zdrojom, ktoré ľudia získavajú uvedomelou

činnosťou z prírody a dodnes sú v celosvetovom meradle najdôležitejším dodávateľom

energie a bielkovín, pričom výrazne ovplyvňujú výživovú bilanciu svetovej populácie a čo do

objemu konzumu, majú medzi ostatnými poľnohospodárskymi produktmi výsadné

postavenie. Obilniny sú dobre skladovateľné, nepodliehajú sezónnym výkyvom ponuky a

dopytu a ako potravina sú pomerne lacné. Aj z hľadiska rizika kontaminácie cudzorodými

látkami v ovzduší alebo rezíduí pesticídov zaznamenávame pri obilnom zrne pomerne dobré

hodnoty.

Pšenica letná forma ozimná (Triticum aestivum L.) je najdôležitejšou chlebovou

obilninou vo svete, pretože viac ako polovica ľudskej populácie sa ňou živí a jej význam

neustále rastie. Pšenica je jednou z najrozšírenejších a najstarších kultúrnych plodín.

Ako s botanickým druhom stretávame sa so pšenicou od 70° severnej šírky po

najjužnejšie časti Ameriky a Austrálie. Hoci ako druh má širokú oblasť rozšírenia, najväčšie

zastúpenie ma pšenica ozimná v stredných a južných častiach mierneho pásma, medzi 30

9

a 50° severnej šírky, kde sú mierne zimy, s dostatkom snehu. So pšenicou sa stretneme aj

v rôznych nadmorských výškach. V severnej a strednej Európe sa pestuje ešte od 500 do 1000

m nadmorskej výšky, v južnej Európe sa hranica pestovania posúva do 2000 m, v Himalájach

siaha 3000 m nadmorskej výšky. Všeobecne môžeme povedať, že nadmorská výška negatívne

pôsobí na výšku dosahovaných úrod, nakoľko v polohách nad pásmom lesov sa pšenici menej

darí.

Svojou geografickou polohou zapadá naše územie do pásma, v ktorom ozimná pšenica

nachádza vhodné pestovateľské podmienky. V SR najlepšie podmienky pre pšenicu tvorí

južná časť Slovenska, ktorá je aj severnou hranicou úrodnej Panónskej nížiny.

U nás je pšenica najvýznamnejšou obilninou a vzhľadom k jej širokej využiteľnosti vo

výžive obyvateľstva, aj pri kŕmení zvierat i v potravinárskom priemysle . Zvyšovanie

produkcie pšenice malo by sa uberať cestou ďalšieho zvyšovania úrod zvyšovaním

intenzifikácie jej výroby pri využití najnovších súčasných poznatkov vedy a výskumu vo

všetkých oblastiach.

Hlavným cieľom predkladanej práce je poukázať na význam pšenice letnej formy

ozimnej, jej pestovanie a spracovanie v MPC Cessi Spišská Nová Ves.

10

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY

Pšenica (lat. Triticum) patrí do rodu obilnín čeľade lipnicovité, ktorých zrná sa používajú

na priamu spotrebu ako ľudská potravina (chlebovina) alebo na kŕmenie hospodárskych

zvierat (jadrové krmivo).

Obr. 1

Pšenica v klase

http://www.agrolink.ba/Novosti/Slike/p%C5%A1enica.jpg, 2011

1.1 Význam pestovania pšenice letnej formy ozimnej

Obilniny tvoria ekonomicky, agronomicky a spotrebiteľsky najdôležitejšiu skupinu

plodín v štruktúre celej rastlinnej výroby. Pestujú sa v prvom rade pre zrno na konzum, na

výživu zvierat, na priemyselné spracovanie a na osivo. Ich prednosťou je, že ich možno

11

dlhodobo uskladniť, majú výhodné chemické zloženie pre výživu človeka a zvierat a možno

ich bez väčších ťažkostí prepravovať na veľmi dlhé vzdialenosti (Jakubecová, 2004).

Pšenica letná forma ozimná je najdôležitejšou chlebovou obilninou vo svete (viac ako

polovica ľudskej populácie sa živý pšenicou) a jej význam sa neustále zvyšuje. Jej

pestovateľská plocha dosahuje 207.8 až 221.4 mil. ha s priemernou úrodou 2.69 až 2.92 t. ha-1

a produkciou 561 až 629.5 mil. ton (Pospišil, et al, 2008).

Pšenica je základnou a najrozšírenejšou obilninou aj na Slovensku. Jej pestovateľská

plocha v posledných rokoch zaberá približne 400 tisíc hektárov. Jej zrno sa využíva na výrobu

chleba, pečiva, cestovín, krúp a cukrárenských výrobkov.

Obr. 2

Pšenica letná forma ozimná

(Thomé, http://www.biolib.de/) 2011

Podľa Pospišila (2008) mlynsko-pekárenskú kvalitu pšenice podmieňuje hlavne

komponentová skladba gluténových bielkovín, obsah a kvalita mokrého lepku (t.j. bielkovín

nerozpustných vo vode). Pšeničné šroty a otruby predstavujú vysoko koncentrované

glycidové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Na kŕmenie sa majú využívať

najmä odrody s horšou pekárskou kvalitou s nižším obsahom lepku.

12

Pšeničné zrno obsahuje priemerne 14% vody, od 10 do 16% bielkovín, asi 64%

bezdusíkatých látok, 2,2% hrubého tuku, 2,4% vlákniny, asi 2% popolovín a vitamíny, najmä

B-komplex (Fecenko, Ložek, 2000).

Najväčší význam má obsah bielkovín. Ich kvalitu určuje skladba aminokyselín. O akosti

pšeničnej múky rozhoduje obsah lepku a jeho kvalita, pretože kvalita pekárenských výrobkov

závisí práve od nich.

Pšenica sa vyznačuje veľkou genetickou rozmanitosťou, jej druhy sa vytvorili rastúcim

počtom chromozómov (2n= 14-28-42) a preto možno ju ďalej deliť na tri typy:

A, pšenica bezplevnaté (s pevným klasovým vretenom a nahým zrnom , t.j. ležiacim

voľne medzi plevami)

B, plevnaté pšenice (s lámavým klasovým vretenom a zrnom pevne uzatvorenom medzi

plevami)

C, divoké pšenice (s lámavým klasovým vretenom a plevnatým zrnom) (Pospišil, et al,

2008).

Obr. 3

Pšenica letná forma ozimná – klasy, zrno.

(Dostupné na internete: http://www.google.sk/images) 2011

Biologická charakteristika obilnín

13

Morfologická stavba obilnínjazíčky, ušká

Obr.4

Morfologická stavba obilnín (Pospišil, et al, 2008).

Korene obilnín sú zväzkovité, rozložené prevažne v ornici. Väčšina z nich je rozložená

vo vrstve do hĺbky 0,2-0,3 m, len malá časť sa zakoreňuje hlbšie. Sú dvojaké: zárodočné,

ktoré vyrastajú v čase klíčenia, počas neskoršieho rastu prenikajú do hĺbky, zabezpečujú

výživu a najmä vlahu z hlbšej vrstvy pôdy a prídavné, ktoré vyrastajú neskôr z odnožovacieho

kolienka, rozprestierajú sa prevažne v orničnej vrstve, sú oveľa mohutnejšie a tvoria

podstatnú časť koreňovej sústavy obilnín.

Steblo je stonka obilnín, spravidla zakončená súkvetím. Skladá sa z viacerých článkov -

internódií oddelených kolienkami. V kolienkach je delivé pletivo, jeho delením sa články

predlžujú. Sú duté, pevnosť a pružnosť stebla je druhová a najmä kultivarová vlastnosť

obilnín. Čím sú články stebla dlhšie, steblá vyššie a porast hustejší, tým sú slabšie a  ľahšie

políhajú. Znižuje sa tým kvalita zrna, sťažuje sa zber, zvyšujú sa zberové straty, a tým sa

znižuje aj úroda, preto je snaha šľachtiteľov vyšľachtiť kultivary obilnín s kratším steblom,

ktoré by boli schopné odolávať políhaniu aj pri vysokých úrodách zrna.

List vyrastá striedavo zo spodnej časti každého článku stebla. Skladá sa z listovej pošvy

a čepele. Listová pošva obopína článok stebla, chráni ho a zvyšuje jeho pevnosť. Je

zakončená jazýčkom a po stranách rozlične veľkými uškami. Jazýček a ušká sú dôležité

rozlišovacie znaky obilnín i všetkých tráv (obr. 4).

14

Obr. 5List obilnín: 1 – listová pošva, 2 – ušká, 3 – jazýček, 4 – listová čepeľ

Wrigley a kol., 2004)Listová čepeľ je úzka, čiarkovitá, podľa druhov i kultivarov jasnozelená, tmavozelená až

modrozelená pokrytá voskovou vrstvou. Veľkosť listovej plochy, uhol jej postavenia proti

steblu a odolnosť proti chorobám (najmä hubovým) rozhoduje o produkčnej schopnosti

porastu. Vysoko výkonné kultivary majú široké listy, odolné proti chorobám, a preto môžu

dlho asimilovať.

Súkvetie pšenice, raži a jačmeňa je klas. Klas sa skladá z klasového vretena a kláskov,

ktoré striedavo vyrastajú po obidvoch stranách klasového vretena. Dĺžka klasového vretena, a

tým čiastočne aj počet kláskov závisí od správnej výživy porastu. Klások býva jednokvetý

(jačmeň), dvojkvetý, trojkvetý i viackvetý a pokrývajú ho dve plevy. Kvietok z vonkajšej

strany chráni hrubá, niekedy ostitá plevica a z vnútornej jemná plievočka. Tvorí ho semenník,

blizna a tyčinky. Šupinky (lodikuly) v čase kvitnutia napučiavajú, a tým otvárajú kvietok.

Pre technológa je dôležité poznať stavbu súkvetia obilnín, aby mohol sledovať, ako sa

vytvára úroda v závislosti od termínu a spôsobu hnojenia a ošetrovania. Po dozretí obilnín

tieto znalosti umožňujú zisťovať prvky úrodnosti.

Plod obilnín je zrno. Tvorí ho zárodok (klíčok), bielok (endosperm) a šupka (obaly).

Najväčší podiel zrna tvorí bielok. Obsahuje rezervné látky pre zárodok, najmä škrob. Pri

hospodárskom zužitkovaní obilia tvorí podstatnú časť múky. Najvyšší obsah bielkovín a

vitamínov skupiny B je v aleurónovej vrstve a v šupkách zrna. Preto je výživnejší taký chlieb,

ktorý sa pripravuje z múky získanej zomletím celého zrna bez triedenia. Zárodok je

najdôležitejšou časťou zrna z hradiska rozmnožovania. Nachádza sa v spodnej časti a s

bielkom je spojený štítkom. Pri posudzovaní kvality osiva si vlastne vždy všímame zárodok.

15

Obr. 6

Morfologické zloženie pšeničného zrna (Wrigley a kol., 2004)

Chemické a nutričné zloženie zrna pšenice letnej formy ozimnej

Chemické zloženie je podmienené nielen geneticky, ale tiež ekologickými faktormi ako

je podnebie, pôda, orba, fyzikálnymi a chemickými vplyvmi počas skladovania a spracovania.

Základnou a dominantnou komponentov zrna je škrob (Obr. 5), ktorý predstavuje 60-70%

hmotnosti zrna.

Obr. 7

Škrobové granule v zrne pšenice (elektrónmikroskopický snímok)

(Regina a kol., 2004)

Medzi základné nutričné zložky zrna ďalej patria proteíny, sacharidy, tuky a minerálne

látky. Ich obsah v jednotlivých častiach zrna je uvádzaný v Tab. 1.

16

Tab. 1:Hlavné zložky jednotlivých častí zrna pšenice

Obsah jednotlivých zložiek v %Chemické komponenty Celé zrno

Aleurónová vrstva Zárodok Endosperm

Proteíny 10-17 23-33 36-42 9-14 Škrob 60-70 0 0 78-84 Celulóza 2,5-3,3 12-20 3-5 0,13-0,18 Iné sacharidy 3,0-6,0 3,0-5,0 22-28 3,0-4,0 Lipidy 2,0-2-5 7,0-8,5 12-16 0,5-0,7 Minerálne látky 1,4-2,3 9-11 5-6 0,3-0,5

Potravinárska hodnota pšenice je podmienená technologickými vlastnosťami zrna v

spojení s kvalitnými senzorickými vlastnosťami. Nutričné komponenty zrna poskytujú

energiu, stavebný materiál a majú regulačnú úlohu. Prvotné komponenty poskytujúce energiu

sú sacharidy a tuky, v menšej miere aj proteíny. Zložky poskytujúce stavebný materiál sú

hlavne proteíny a minerálne látky (Skylas et al, 2004).

Nutričná hodnota je tiež určená obsahom esenciálnych aminokyselín (lyzín, metionín,

tryptofán), ktorých zastúpenie v pšenici je pomerne nízke. V pšeničnom zrne je relatívne malý

obsah vitamínov. Iba vitamíny skupiny B sú zastúpené vo významných množstvách (Grundas,

2003).

1.2 Nároky pšenice letnej formy ozimnej na prostredie

Medzi živými organizmami a ich životným prostredím existujú vzájomné väzby. Pre

možnosť pozitívneho ovplyvňovania týchto väzieb, je potrebné poznať tak podmienky

prostredia, ako aj požiadavky živých organizmov na prostredie.

1.2.1 Pôdne podmienky

Zo základných fyzikálnych vlastností pôdy rozhodujúci význam majú merná a objemová

hmotnosť. Ich hmoty sú potrebné pre výpočet pórovitosti pôdy. Pri charakteristike vnútornej

stavby pôdy sa rozlišujú dve základné skupiny zložiek pôdnej hmoty skelet a plazma.

Skelet – tvoria jednotlivé zrná minerálov nekoloidných rozmerov, ktoré sú stabilné

a ťažko sa premiestňujú alebo menia v pôdotvornom procese. Mikroskelet je zastúpený

zrnami prachu a piesku.

Plazma – je tvorená minerálnymi a organickými koloidno i molekulárne disperznými

zložkami pôdnej hmoty, ktoré nie sú viazané v zrnách skeletu. Zložky plazmy sú schopné sa

premiestňovať, koncentrovať, alebo rozptyľovať v pôdnej hmote (Líška, et al, 2008).

17

Zrnitosť (textúra) pôdy

Pôda sa skladá z pevných častíc rozličnej veľkosti a tvaru a voľných priestorov medzi

nimi – pórov, ktoré sú vyplnené vodou a vzduchom.

Zrnitostné funkcie :

- pôdne častice väčšie ako 2 mm sa nazývajú skelet,

- zemina zbavená skeletu sa nazýva jemnozem,

- tento medzný rozdiel (2mm) rozdeľuje hrubozem na jemnozem a skelet (Líška, et al,

2008).

Tab. 2:

Zrnitostné zloženie pôdy, frakcie zŕn a ich kategórie (Hraško, 1984).

Priemer zŕn (mm)   Názov frakcie   Označenie podľa Kopeckého

pod 0,0001   koloidný íl   I. 0,0001-0,002 J fyzikálny íl ílovité 0,002-0,01 E veľmi jemný prach Častice II. 0,01-0,05 M prach  0,05-0,1 N práškový piesok    0,1-0,2 O veľmi jemný piesok P III. 0,2-0,5 Z jemný piesok I0,5-1,0 E stredný piesok E  1,0-2,0 M hrubý piesok S  2,0-5,0   krúpnatý piesok O  5,0-10,0 Skelet drobný štrk K IV.10,0-50,0   hrubý štrk    nad 50,0   kameň    

Na stanovenie zrnitosti pôdy sa používa Kopeckého vyplavovacia metóda, ktorá je

založená na princípe triedenia na 4 zrnitostné frakcie vzostuptným prúdom vody, ktorý má vo

valcoch rôzneho priemeru vopred definovanú rýchlosť.

Pšenica patrí medzi najnáročnejšie obilniny z hľadiska agroekologických podmienok. Z

pestovaných obilnín je pšenica najnáročnejšia na pôdu. Súvisí to s jej pomerne málo

vyvinutým koreňovým systémom a pomalším počiatočným rastom.

18

Podľa Fecenka a Ložeka (2000) je pšenica našou najrozšírenejšou obilninou, ktorá sa

pestuje takmer vo všetkých pôdno-klimatických podmienkach. Vyžaduje mierne, teplejšie

podnebie nížinných a podhorských oblastí, aj keď je schopná znášať aj drsnešie podmienky

(mrazy až -25°C).

Najvhodnejšie pôdy sú ťažšie hliny, ktoré musia byť prevzdušnené. Sú to hlavne

černozeme, ak netrpia suchom a ich subtypy, hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách.

Vysoké úrody sa môžu dosahovať aj na pôdach luvizem, černica a fluvizem pokiaľ hladina

spodnej vody nie je vysoko. Za nevhodné považujeme pôdy piesočnaté, kyslé, plytké pôdy,

zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 m.

Černozeme, degradované černozeme a hnedozeme majú podľa Fecenka a Ložeka (2000)

dobré fyzikálne, biologické a chemické vlastnosti a sú schopné hromadiť a udržiavať živiny

a vodu.

Nároky pšenice ozimnej na pôdu vyplývajú z toho, že pomerne plytko zakoreňuje a

najväčšia časť koreňovej sústavy sa rozprestiera v pôde do hĺbky 0,25 m, t.j. v orničnej vrstve.

Časť koreňov siaha do hĺbky 0,60 m a hlbšie zakoreňuje len ojedinelými korienkami. Vo

vegetačnom období vyžaduje asi 300 mm zrážok, najmä v 5 a 6 mesiaci. Je náročná na pôdu v

tzv. starej sile.

1.2.2 Klimatické podmienky

Obilniny vo všeobecnosti patria medzi plodiny, ktoré majú dobré schopnosti využívať

agrometeorologické faktory prostredia na tvorbu úrody. Vegetačné obdobie ozimných obilnín

delíme do 4 období: obdobie jesennej vegetácie, obdobie zimného pokoja, obdobie jarnej

vegetácie do klasenia a obdobie od klasenia do plnej zrelosti.

Obdobie jesennej vegetácie - v tomto období sú ozimné obilniny náročné na teplotný

a vlahový režim. Za minimálnu teplotu pre rastové fázy klíčenie a vzchádzanie sa považuje

teplota 4,0 – 5,0 °C a obsah využiteľnej vody v účinnej koreňovej fáze (asi do 0,10 m) 7 mm.

Klíčenie pri teplote 4,0 °C trvá 6 dní, pri teplote 10,0 °C asi 4 dni a pri 16 °C iba 2 dni. Napr.

pšenice letnej f. ozimnej sú vytvorené najlepšie podmienky pri priemernej teplote vzduchu 8,0

-13,0 °C úhrne atmosférických zrážok 20 – 30 mm za uvedený fenofázový interval. Vo fáze

odnožovania sa za optimálnu považuje teplota 8,0 – 15,0 °C, pričom pri ozimných obilninách

je nižšia. Vyššie teploty 15,0 – 20,0 °C pri ozimných obilninách po vzídení znemožnia

priebeh jarovizácie, a tým prechod do generatívneho obdobia.

Obdobie zimného pokoja - jedným z predpokladov pre stabilné úrody ozimných obilnín

je dobré prezimovanie. Najodolnejšou z ozimných obilnín je raž siata. O niečo menej odolná

je pšenica letná forma ozimná. Dobre pripravená na zimu znesie teploty -23,0 až – 28,0 °C.

19

Obdobie jarnej vegetácie je charakterizované vysokými nárokmi na vlahu. Najviac vlahy

potrebujú obilniny asi 15 dní pred klesaním, v období tzv. predlžovacieho rastu. Nedostatok

vlahy v tomto období spravidla spôsobuje zníženie celkovej produkcii fytomasy, ale aj

hospodárskej úrody. Nadmerné množstvo zrážok a nízke teploty v druhej polovici mája

a v júli môžu vyvolať dodatočné odnožovanie.

Obdobie od klasenia do plnej zrelosti je obdobím generatívnym, v ktorom sa rozhoduje

o tvorbe kvetov a plodov, produktivite klasu a teda o úrode zrna. Z faktorov vonkajšieho

prostredia sú pre toto obdobie najdôležitejšie teplota a dĺžka dňa. Podľa reakcie na dĺžku dňa

patria obilniny k rastlinám dlhého dňa. Na vytvorenie generatívnych orgánov potrebujú 12 –

16 hodinový deň. Sú tu výrazné odrodové rozdiely. Pre obdobie opeľovania pšenice letnej

formy ozimnej sa udáva minimálna teplota 10,0 °C, optimálna teplota 18,0 – 24,0 °C

a maximálna teplota 32,0°C. Doba opeľovania kolíše od 3,5 hodiny pri teplote 30,0 °C do 8,5

hodiny pri teplote 10,0 °C. Za optimálnu teplotu opeľovania jačmeňa siateho sa považuje

teplota 25,0 °C. Vysoké teploty a vodný deficit vyvolávajú sterilitu kvetov. Po klasení sa pri

obilninách znižujú požiadavky na úhrn zrážok, pričom nadbytok vlahy v tomto období

spôsobuje nesprávny pomer medzi dusíkatými látkami a glycidmi v zrne a predlžovanie

vegetácie. Počet vyvíjajúcich zŕn ovplyvňuje dostatok asimilátov, ktorý zase závisí od pôdnej

vlhkosti a tým ovplyvňuje účinnosť minerálnej, hlavne dusíkatej výživy (Líška, et al, 2008).

Medzi živými organizmami a ich životným prostredím existujú vzájomné väzby. Pre

možnosť pozitívneho ovplyvňovania týchto väzieb, je potrebné poznať tak podmienky

prostredia, ako aj požiadavky živých organizmov na prostredie.

Vyzimovanie udusením – najmä prerastených porastov vplyvom dlhotrvajúcej snehovej

prikrývky, ktorá vzhľadom na svoju hrúbku alebo zľadovatenie, spôsobila negatívnu

energetickú bilanciu.

Pospíšil (2008) tvrdí, že pšenica je náročná na vodu, pre obdobie mesiac pred a mesiac

po vzídení je optimálny suma zrážok asi 120 mm. Vtedy sú dobré podmienky pre prípravu

pôdy, vzchádzanie a počiatočný rast. Vysoké zrážky koncom jesene a počas zimy znižujú

odolnosť proti vyzimovaniu a zvyšujú náchylnosť na choroby koreňov a päty stebla.

Zmeny chemických vlastností pôdy vplyvom obrábania pôdy nie sú tak podrobné

preštudované ako zmeny vplyvom hnojenia. Je potrebné zdôrazniť, že vplyvom obrábania

pôdy dochádza predovšetkým ku komplexnému pôsobeniu na všetky vlastnosti pôdneho

prostredia, a teda aj na chemické vlastnosti. Z chemických vlastností pôdy zaujíma významnú

úlohu reakcia pôdy. Pôdna reakcia ovplyvňuje úrodnosť pôdy, pretože pôsobí na biologickú

činnosť pôdy a rastové procesy pestovaných rastlín. V podmienkach SR je závažnejší problém

20

acidita (kyslosť) ako alkalita pôd, pretože je viac rozšírená a nadobúda nebezpečnejší

charakter. Trvalým faktorom, ktorý spôsobuje okysľovanie pôd v podhorských a horských

oblastiach, sú atmosférické zrážky, keď presakujúca voda vyplavuje Ca a Mg a dochádza

zákonite k poklesu pH v pôde. Zo systémov základného obrábania pôdy má pre udržanie

priaznivého pH v pôde význam predovšetkým hlboká orba, kde obracaním pôdy sa vynáša

vápnik a ďalšie bázické katióny do vrchných vrstiev pôdy. Výhodná je aj kombinácia

organického hnojenia (maštaľný hnoj, zelené hnojenie a i.) s vápnením pri základnom

obrábaní pôdy. Vápniť treba vždy na jeseň po zbere predplodiny. Ak hnojíme maštaľným

hnojom a chceme vápniť, platí všeobecná zásada, že pre ľahšie pôdy je možné vápnenie na

strnisko, potom urobiť podmietku a po nej stredne hlbokú orbu so zaoraním maštaľného

hnoja. Pre ťažšie pôdy po zbere predplodiny urobiť podmietku, po nej stredne hlbokú orbu so

zapravením maštaľného hnoja, vápnenie a hlboká orba. Vápnime častejšie, menšími dávkami,

spravidla 2 – krát v rotácii osevného postupu. Na vápnenie je možné použiť vápenec,

dolomitický vápenec, lúčnu kriedu, saturačné kaly a pod.

1.2.3 Výživa a hnojenie

Výživa v celom komplexe agrotechnologických opatrení pestovania pšenice významne

ovplyvňuje nielen množstvo úrody zrna, ale aj jeho kvalitu. Cieľavedomá a vedecky

podložená aplikácia hnojív musí preto bezprostredne vychádzať z poznania významu

a funkcie jednotlivých procesov príjmu, transportu, akumulácie a využitia živín (Fecenko,

Ložek, 2000).

Organická hmota v pôde je zložitý heterogénny polydisperzný súbor organických látok

rozličného pôvodu s premenlivým zložením, stupňom disperzity, aktivity a tým i vzťahom

k ostatným zložkám pôdnej hmoty a živým organizmom (Sotáková, 1982).

Organickú hmotu pôdy rozdeľujú na tieto skupiny:

- humusotvorný materiál, t.j. odumreté zvyšky rastlín, živočíchov a mikroorganizmov

nepodliehajúci v danom momente transformačným procesom

- medziprodukty rozpadu a syntézy, t.j. medzistupne premien humusotvorného

materiálu,

- humus, organická hmota ako výsledok humifikačných procesov (Líška, et al, 2008).

Humusotvorný materiál je tvorený predovšetkým pozberovými zvyškami rastlín

a fytomasu koreňov. Významným zdrojom organickej hmoty sú tiež organické hnojivá

živočíšneho pôvodu najmä maštaľný hnoj, hnojovica, močovka, komposty a i.

21

Medziprodukty rozkladu a syntézy sú predstavované veľkým množstvom rôznych látok,

ako sú sacharidy, bielkoviny, pektíny, aminokyseliny, ligníny a rôzne organické kyseliny.

Tieto látky sú do pôdy uvoľňované z humusotvorného materiálu po jeho degradácii, lebo ide

o produkty metabolizmu mikroorganizmov.

Za základný zdroj organickej hmoty v osevnom postupe označuje 66 viacročné krmoviny

na ornej pôde. Z viacročných krmovín najviac obohacuje pôdu organickou hmotou lucerna

siata, ktorá vo vrstve pôdy do 0,06 m môže zanechať 6,0 – 10,0 t. ha-1 koreňov a celkom 25,6

t. ha-1 organickej hmoty za rok. Ďatelina lúčna obohacuje vrstvu pôdy do hĺbky 0,2 m

približne 5,0 t. ha-1 koreňovej hmoty (Líška, et al, 2008).

V ornej pôde je organická hmota jedným z najvýznamnejších prvkov, podmieňujúcich

jej úrodnosť. Je hlavným zdrojom pre tvorbu vysokomolekulových humusových látok,

vytvárajúcich v pôde aktívne povrchy a po mineralizácii zdroj živín pre rastliny (Segeťová,

1988).

Za ekologicky a ekonomicky prezieravú sa považuje taká poľnohospodárska sústava,

ktorá zabezpečuje, aby najmenej polovica vyprodukovanej biomasy ostala v agroekosystéme

vo forme pozberových zvyškov, alebo sa vracala vo forme organických hnojív (Odum, 1977).

Množstvo a kvalita organickej hmoty v pôdnom prostredí sú v prvom rade výsledkom

dlhodobého pôdotvorného procesu. Pôdna organická hmota nie je stabilnou súčasťou pôdy,

ale naopak, veľmi dynamickou, ktorá podlieha permanentným procesom mineralizácie,

premien a syntézy organických látok (Líška, et al, 2008).

Intenzita rozkladu pozberových zvyškov rastlín

V pozberových zvyškoch jednotlivých druhov plodín môže byť 85 – 90 %

polysacharidov vo forme celulózy a hemicelulózy. V organickom podiele pôdy sa ich môže.

nachádzať 20 – 30 %, z čoho na celulózu pripadá 8 – 14 %. Rozklad celulózy je podstatným

činiteľom v kolobehu uhlíka, pretože tvorí takmer polovicu rastlinného materiálu

(Kopčanová, et al., 1983). Jej rozkladom sa dostáva do biologického kolobehu uhlík

a vytvárajú sa medziprodukty dôležité pre syntézu humusu.

Rozklad celulózy je mnohostupňový jej zložitou štruktúrou. Na rozklade sa zúčastňuje

komplex enzýmov celulóz a β – glukozidáza.

Intenzita rozkladu celulózy závisí od mnohých faktorov:

- od zloženia substrátu obsahujúceho celulózu,

- od prítomnosti dusíka, ktorý rozklad urýchľuje,

- od podmienok prostredia najmä teploty: pri nízkych teplotách blízkych bodu mrazu je

rozklad zanedbateľný, optimum je medzi 20 – 30 °C,

22

- od vlhkosti pôdy: čím je vyššia, tým je zvýšená aktivita pôdnej mikroflóry, ale táto

závislosť platí do vlhkosti 70 – 80 % PVK (plnej vodnej kapacity). Pri jej prekročení sa

rozklad celulózy spomaľuje, čo je spôsobené nedostatkom O2 a nie nadbytkom vlhkosti,

- od pôdnej reakcie, ktorá rozhoduje o tom, či sa pri rozklade uplatnia mikromycéty pri

nižšom pH, alebo myxobaktérie, ktoré vyžadujú vyššie hodnoty pH (Líška, et al, 2008).

Z hľadiska úrodnosti pôdy je dôležitý rozklad celulózy v prirodzených podmienkách, kde

sa uplatňuje nielen chemické zloženie substrátu, ale tiež vlastnosti pôdy, najmä fyzikálne,

chemické a iné.

Hlavnými regulátorom rýchlosti a povahy rozkladu rastlinných zvyškov v pôde sú tieto

faktory:

- dobrá mineralizácia organických zlúčenín rozpustných vo vode,

- permanentná mineralizácia celulózy a hemicelulózy, pričom rýchlosť závisí od

prítomnosti minerálnych látok v pôde,

- pozvoľná mineralizácia lignínu,

- postupné nahromadenie odolných organických látok v prostredí bohatom na minerálne

zlúčeniny (Fjodorov, 1958).

V súvislosti s obrábaním pôdy sa uvádza, že konečným cieľom je spravidla zvýšenie

úrodnosti pôdy a zlepšenie výživy rastlín, s cieľom dosiahnuť vyššie resp. stabilné úrody

(Bedrna, 1991).

Obrábaním pôdy sa pomerne intenzívne ovplyvňuje činnosť mikroorganizmov, ktoré sa

podieľajú o. i. aj na premenách dusíka v pôde. Pri intenzívnejšom a hlbšom kyprení sa v pôde

tvorí viac dusičnanov ako v plytko obrobenej, alebo neobrobenej pôde. Značné rozdiely sú aj

medzi vplyvom orby a kyprenia pôdy bez jej obracania. Na pôde, ktorá bola niekoľko rokov

kyprená bez obracania, sa výrazne znížila mobilizácia dusíka. Mechanické obrábanie pôdy,

najmä orba pôsobí predovšetkým na vlhkosť a prevzdušnenie pôdy, čím sa mení, aj intenzita

mikrobiálnych procesov. Z mikrobiálnych procesov, ktorých intenzita sa po orbe zvýši, treba

spomenúť predovšetkým nitrifikáciu, sulfurikáciu a aeróbny rozklad celulózy, ktorý priamo

závisí od množstva dusičnanov (Líška, et al, 2008).

Na chemické vlastnosti pôdy pôsobí obrábanie pôdy sprostredkovane cez zmeny najmä

jej biologických vlastností (Demo, 1991).

Obrábanie pôdy pomerne intenzívne ovplyvňuje činnosť mikroorganizmov podieľajúcich

sa na premenách dusíka v pôde. Obsah dusičnanov v pôde pri sejbe do neobrobenej pôdy je

nižší ako pri orbe, hlavne neskoro na jeseň, ale Šušarin (1993) zistil vyšší obsah

dusičnanového dusíka v pôde pri vyššej intenzite jej obrábania. Vyšší obsah anorganického

23

dusíka v pôde pri jej intenzívnejšom obrábaní zistili aj Nanková a Kalinov (1992), ale

Pryczková (1981), Kolár (1985), Hudcová (1986) zistili vyšší obsah anorganického dusíka

v pôde pri sejbe pšenice letnej formy ozimnej do neobrobenej pôdy, v porovnaní s variantom

so stredne hlbokou orbou. Pri sledovaní rôznej intenzity obrábania pôdy k pšenici letnej

formy ozimnej po hrachu siatom, nezistil Vach (1988) výraznejší vplyv mechanických

zásahov na obsah Nan v pôde.

Pšenica reaguje na hnojenie značným prírastkom úrody. Ozimnú pšenicu hnojíme

dusíkatým hnojivom tak, aby sme zabezpečili jeho príjem počas celého vegetačného obdobia,

hlavne v etapách, ktoré sa najviac podieľajú na tvorbe úrody zrna (Špaldon, et al, 1982).

Hnojenie rastlín zosúladené s potrebami živín v rozličných rastových fázach zvyšuje

výkonnosť ozimnej pšenice, zväčšuje dĺžku klasu, zvyšuje počet kláskov a zŕn v klase,

veľkosť zŕn a pod. (Špaldon, et al, 1982).

Pri hnojení pšenice letnej formy ozimnej dusíkom sa vychádza z princípu delenia dávok,

pri ktorom sa rozoznáva niekoľko typov hnojenia.

N výživu na základe poznatkov mikro a makrofenológie Špaldon (1964) rozdeľuje na

dávku: základnú regeneračnú, produkčnú a kvalitatívnu.

- základná dávka tvorí 1/5 celkovej dávky. Aplikujeme ju vo forme síranu amónneho

pred sejbou.

- regeneračná dávka (2/5 z celkovej dávky) je rozhodujúcou dávkou pre regeneráciu

porastu, pri podpore tvorby odnoží a dĺžky klasového vretena. Aplikujeme ju po prezimovaní

skoro na jar v pevnej forme (LV, LAV) v rastovej fáze odnožovania medzi II. a III. etapou

organogenézy.

- produkčná dávka (2/5 z celkovej dávky), sa aplikuje v rastovej fáze steblovania, medzi

IV. a V. etapou organogenézy na podporu tvorby zŕn. Aplikujeme ju v podobe DAM 390.

- dávka na kvalitu je dávkou navyše do 15 kg N v podobe LAV. Aplikujeme ju

v rastovej fáze klesania, nalievame zrná, čím ovplyvňujeme HTZ a kvalitu zrna. Jej účinnosť

je podmienená zrážkami.

Pri racionálnej výžive a hnojení dusíkom berieme do úvahy: obsah NAN v pôde v hĺbke

0.30 m pri základnom a regeneračnom hnojení a v hĺbke 0.60 m pri produkčnom hnojení,

využívateľnosť N z pôdy, očakávajú úrodu a spotrebu N úrodou 1 t zrna a príslušnej slamy

(Pospišil, et al, 2008).

Cieľom hnojenia a výživy rastlín je zabezpečiť dosahovanie dobrej úrody v danom roku,

ale aj udržanie, resp. zvýšenie úrodnosti pôdy. Úrodná pôda je predpokladom stability úrod

pri menej priaznivých poveternostných podmienkach, ale aj pri krátkodobom nedostatočnom

24

hnojení. Sucho v predchádzajúcich rokoch viac postihlo podniky, prípadne pozemky, menej

úrodné a slabšie hnojené. Súvisí to okrem iného aj s intenzitou transpirácie. Napr. komplexne

hnojený porast pšenice spotrebuje transpiráciou na vytvorenie 1 kg fytomasy 480 l vody, ale

nehnojený alebo hnojený jednostranne dusíkom 800 – 917 l vody.

Zaoranie maštaľného hnoja

Maštaľný hnoj je najvýznamnejšie hospodárske hnojivo. Pri jeho správnom použití

priaznivo ovplyvňuje všetky prvky pôdnej úrodnosti a ďalšie pôdne vlastnosti, ako aj úrody

pestovateľských plodín. Maštaľný hnoj ovplyvňuje mikroflóru pôdy prívodom živín a zároveň

prináša do pôdy aj veľké množstvo mikroorganizmov. Po hnojení kvalitným, dobre vyzretým

maštaľným hnojom sa uvoľňuje z pôdy asi 50 % viac CO2 ako pri hnojení slamou (Líška, et

al, 2008).

Hĺbka zapravenia maštaľného hnoja má veľký význam z hľadiska jeho transformácií

v pôde. Hĺbkou zapracovania sa do určitej miery reguluje pomer medzi humifikáciou

a mineralizáciou. Plytko zaoraný maštaľný hnoj sa rýchlejšie mineralizuje, príliš hlboko

zaoraný hnoj ostáva v pôde dlhšiu dobu nerozložený. Vhodne zvolenou hĺbkou sa môže

dosiahnuť priaznivý pomer medzi mineralizačným a humifikačným procesom s miernou

prevahou humifikácie. Hĺbka zaorávania závisí predovšetkým od druhu pôdy, pričom platí

zásada, že čím je ťažšia, tým sa zaoráva plytšie (Líška, et al, 2008).

Zapravenie slamy a iných rastlinných zvyškov do pôdy

Pri pomerne vysokom zastúpení obilnín v štruktúre pestovaných plodín sa v mnohých

podmienkach vyprodukuje viacej slamy ako je spotreba v živočíšnej výrobe. Tento prebytok

sa môže využiť na priame hnojenie, pretože je to jeden z najlacnejších spôsobov využitia

slamy na udržanie, prípadne zvýšenie pôdnej úrodnosti.

Pred zapravením do pôdy sa má slama porezať na kratšiu rezanku (0,08 – 0,10 m).

V súčasnosti je to uľahčené tým, že mnohé obilné kombajny sú vybavené drvičom slamy

pomocou ktorého sa slama poreže a súčasne rovnomerne rozptýli po povrchu pôdy pri zbere.

Slama je organická hmota s veľmi širokým pomerom C : N (80 – 90 : 1) čo môže

spôsobiť rozsiahlu imobilizáciu dusíka pôdnou mikroflórou. Aby sa tento pomer, pre

urýchlenie procesu transformácie na humusové látky zúžil, pridáva sa pred zaoraním na

každých 100 kg slamy 1 kg N vo forme priemyselných hnojív (Líška, et al, 2008).

Zaoranie rastlín na zelené hnojenie

Z hľadiska zvyšovania biologickej produktivity výrobného územia a pôdnej úrodnosti

má značný význam pestovanie rastlín na zelené hnojenie. U nás sa väčšinou pestujú ako

medziplodiny. Účelom tohto hnojenia je tiež obohatenie pôdy o ľahko prijateľné organické

25

látky, čím nastáva celkové oživenie mikrobiálnej aktivity pôdy. Rýchlosť ich rozkladu závisí

od pomeru C : N.

Porasty určené na zelené hnojenie sa spravidla zaorávajú vtedy, keď vytvoria dostatočné

množstvo ľahko rozložiteľnej organickej hmoty. Pod jarné plodiny sa zaorávajú porasty

určené na zelene hnojenie na jeseň, väčšinou po ukončení vegetačného obdobia.

Hĺbka zaorávania rastlín na zelené hnojenie závisí najmä od vlastností pôdy a množstva

a kvality zaorávanej hmoty. Na ľahších pôdach v suchších a teplejších oblastiach sa rastlinná

hmota zaoráva hlbšie (0,25 m ) a neskôr na jeseň, na ťažších pôdach sa zaoráva plytšie a skôr

(Líška, et al, 2008).

Súčasný genetický materiál ponúkaný v povolenom odrodovom sortimente ozimnej

pšenice sa vyznačuje vysokým úrodovým potenciálom. Jeho využitie a realizácia je do

značnej miery podmienená vhodným zosúladením vedeckých poznatkov z výživy a hnojenia

so skúsenosťami vyživárskej praxe a výrobcami priemyselných hnojív.

1.2.4 Základná príprava pôdy a sejba

Cieľom predsejbového obrábania pôdy je urovnať povrch pôdy a pripraviť podmienky

pre uloženie osiva (sadiva) do optimálnej hĺbky (Kováč, 2003).

Významnú úlohu prípravy pôdy pred sejbou je mechanická regulácia vyskytujúcich sa

burín v rôznych rastových fázach a pripraviť tak ,,čistý stôl“ pre vysievanú plodinu.

Pri predsejbovej príprave pôdy sa v pôvodnom profile vytvárajú dve vrstvy lôžka pre

osivo (sadivo) a s odlišnými fyzikálnymi a funkčnými vlastnosťami. Lôžko pre osivo

predstavuje podpovrchovú vrstvu primerane uľahnutej pôdy s pórovitosťou okolo 50 %.

Skyprením povrchovej vrstvy pôdy predsejbovým obrábaním sa prerušuje prítok tepla do

pôdy a vytvára sa aeračná clona (Kudrna, 1979, 1985).

V skyprenej vrstve vzniká tepelne izolovaný priestor, do ktorého teplo v krajnom prípade

neprichádza, ani z neho neodchádza lebo pôda vysychá, teplota vzduchu v nej sa rovná teplote

atmosféry a nie je schopná prijať teplo (Líška, et al., 2008).

Stroje pre obrábanie pôdy pred sejbou slúžia na mechanické, spravidla plošné obrábanie

pôdy po orbe v závislosti od spôsobov využívaných v poľnohospodárskej praxi. Stroje

a náradia sa môžu využívať samostatne, alebo v rôznych kombináciách, vo forme súprav,

náradí. (Nozdrovický, et al, 1998, Páltik, et al, 2003).

26

Obr. 8

Sejba pšenice letnej formy ozimnej

http://www.agroporadenstvo.sk/poda/obrabanie_pody.htm&usg (2011)

Pracovné postupy obrábania pôdy sú rozdielne podľa požiadaviek jednotlivých plodín

podľa druhu a vlastností pôdy po predchádzajúcej plodine a tiež podľa klimatických

podmienok stanovišťa. V suchších oblastiach, kde je hlavnou úlohou hospodárenie s pôdnou

vlhkosťou ň, nachádzajú uplatnenie technológie s obmedzením obrábaním pôdy, resp. priama

sejba do neobrobenej pôdy. V chladnejších a vlhších oblastiach sa intenzívnejším kyprením

pôdy podporuje požadovaná úprava tepelných pomerov v pôde a rozklad organických látok

v pôde (Lynch, Ellis, 1983).

Špecifický prístup vyžadujú pôdy s extrémnymi vlastnosťami, napr. pôdy piesočnaté,

ťažké až veľmi ťažké, kamenisté, potenciálne ohrozené eróziou a pod.

V súčasnosti sa možno stretnúť s rôznymi novými technologickými postupmi:

Konvenčné obrábanie pôdy - princípom je každoročné kyprenie a obracanie orničného

profilu pôdy pluhom rôznych konštrukčných vlastností, po ktorom nasleduje predsejbová

príprava pôdy a sejba.

Redukované obrábanie pôdy - je technológia pri ktorej dochádza k zníženiu počtu

zásahov techniky používaním kombinovaných strojov resp. vynechaním niektorých zásahov.

Cieľom je znížiť mernú spotrebu energie použitím strojov s nižšou energetickou náročnosťou

a i.

27

Racionálne obrábanie pôdy – znamená, obmedzenie obrábania pôdy na racionálnu

(rozumnú) mieru. Pri tom je potrebné brať do úvahy aj požiadavky následných plodín

pestovaných v rámci osevného postupu.

Minimálne (minimalizačné) obrábanie pôdy – technológia ktorá zahŕňa tak zníženie

intenzity obrábania pôdy, ako aj spájanie pracovných zásahov. Cieľom je minimalizácia

nákladov (pohonné hmoty, čas, práca a i.). technológia môže byť uplatňovaná pri základnom

a predsejbovom obrábaní pôdy, ako aj pri sejbe.

Konzervačné obrábanie pôdy – v princípe znamená taký technologický prístup, pri

ktorom pozberové zvyšky rastlín čiastočne, alebo úplne pokrývajú povrch pôdy.

Priamy výsev – je technológia s výsevom do neobrobenej pôdy (Lynch, Ellis, 1983).

V Európe sa zaviedlo nové triedenie technológií obrábania pôdy, ktoré ich rozdeľuje na:

- konvenčné obrábanie pôdy (pluhom),

- pôdoochranné (konvenčné) obrábanie pôdy (bez pluhu),

- priama sejba (bez obrábania pôdy) (Líška, et al., 2008).

Podmietka je plytké obrábanie pôdy po zbere husto siatych obilnín, ale aj iných plodín,

ktoré zanechávajú strnisko. Po zbere v letnom období sa pôda nachádza v zhoršenom

fyzikálnom a biologickom stave s výskytom burín strniskového aspektu, resp. trvácich druhov

burín a súčasne vypadaných semien burinových a kultúrnych rastlín na jej povrchu.

Z hľadiska hospodárenia pôdy s vodou umožňuje včas a kvalitne urobená podmietka

lepšie prenikanie zrážkovej vody do pôdy. Jej infiltrácia sa zvyšuje 2,6 – 3,6 krát v porovnaní

s nepodmietnutou pôdou.

Na podmietku sa najčastejšie používajú podmietacie radlicové pluhy, tanierové

podmietače. Podmietacie radlicové pluhy sa ukázali ako vhodné náradie na pôdach

chudobných na humus, na silne zaburinených pôdach a pri vysokom výskyte chorôb

a škodcov. Na ľahších a stredne ťažkých pôdach je vhodné použiť tanierové podmietacie

náradie. Nevyhovujúcim náradím na podmietku sú jednoradové tanierové brány.

Kvalita zakladania porastov pšenice ozimnej je podmienená viacerými faktormi, ktoré sú

človekom úplne, alebo čiastočne ovládateľné a faktormi, ktoré sú človekom neovládateľné.

K neovládateľným faktorom v prvom rade patrí priebeh poveternostných podmienok, ktoré

významnou mierou ovplyvňujú úrodotvorný proces od založenia porastu až po zber.

Čiastočnú elimináciu negatívneho dopadu poveternostných podmienok pestovateľ môže

dosiahnuť dodržaním zásad pestovateľskej technológie, ku ktorým patrí aj správne zakladanie

porastov pšenice.

28

Podstatná časť ozimnej pšenice na Slovensku sa pestuje v regiónoch s nedostatkom

atmosferických zrážok v kukuričnej oblasti. V týchto podmienkach na nezaburinených,

kultúrnych a štruktúrnych pôdach sa môže pôda naorať priamo pod pšenicu bez

predchádzajúcej podmietky.

Pšenica má v štruktúre plodín dominantné postavenie. Má špecifické požiadavky na

pôdu, predplodinu ako aj na celú pestovateľskú technológiu. Výber predplodín najmä

v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Najvyššie úrody pšenice

môžeme očakávať po široko listových plodinách ako sú strukoviny, strukovinovo – obilné

miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica siata na siláž a skoro zberané

okopaniny a zelenina (Pospišil, et al, 2008).

Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy sa pokladá dobre uľahnutá pôda, buď

prirodzeným spôsobom alebo pri neskoršom obrábaní primeraným utláčaním oráčiny, najmä v

suchšom období. Spôsob prípravy pôdy závisí na predplodine, stupni zaburinenia a stavu

pôdy v období orby. Vlastná príprava lôžka pre osivo sa v súčasnosti najčastejšie robí

sústavou smykov a brán. Moderné spôsoby prípravy lôžka však smyky a brány vylučujú, pole

sa urovná orbou otočnými pluhmi, teda bez rozoru a skladu. Lôžko pre osivo sa pripraví

aktívnymi bránami, za ktorými nasleduje valec utužujúce lôžko a za touto súpravou sa pripája

sejací stroj.

Poľnohospodárska výroba je realizovaná v zložitých pôdnych a klimatických

podmienkach s využívaním pestovateľských opatrení vyplývajúcich z činností človeka (Líška,

1997).

Jedným z faktorov, ktoré môže človek významne ovplyvniť, je využitie biologického

materiálu, ktorý predstavuje osivo (sadivo) ako uvádzajú (Líška, 1995, Parker, 1995).

Použitie osiva, ktoré nie je schopné vyprodukovať dostatočnú úrodu danej plodiny je

teda jedným z najväčších rizík v poľnohospodárstve. Kvalita osiva je pojem, ktorý pozostáva

z viacerých vlastností, o ktoré sa zaujímajú rôzne zložky v rámci výrobného procesu – výroba

osiva, spracovávateľ, uskladňovateľ, obchodník, odberateľ, ako aj inštitúcia zodpovedná za

kvalitu osiva (Hulman, 1998, Hrdinová, 1999).

Osivo (sadivo) je súbor generatívnych (semená, plody) a vegetatívnych (hľuzy, cibule,

výhonky) časti rastlín, ktoré slúžia na ich rozmnožovanie (Hulman, 1998, Kováč, 2003).

Kvalita osiva sa významnou mierou podieľa na pestovanej plodine. Pre uvádzanie osiva

(sadiva) do obehu v rámci Slovenskej republiky, ako aj rámci medzinárodného obchodu

s osivami, sa využívajú štandardné metódy (Hrdinová, 1999, Dukát, 2005).

29

Sejba (sadenie) do riadkov- osivo je vysievané v určitých vzdialenostiach v riadku.

V súčasnosti je to najbežnejší spôsob sejby vzhľadom na jednoduché riešenie sejacích strojov.

Spôsoby sejby do riadkov:

- sejba do úzkych riadkov,

- sejba do riadkov o strednej vzdialenosti,

- sejba do širokých riadkov.

Sejba do pásov - osivo je vysievané do pásov o šírke s vynechaním voľnej plochy medzi

pásmi o šírke.

Sejba na široko - je možné dosiahnuť vzájomným napojením pásov pri pásovej sejbe,

pričom je osivo rozmiestnené po celej ploche pozemku.

Presná sejba - spôsob sejby, pri ktorom sa rozmiestňujú jednotlivé semená v riadku na

určitú vzdialenosť od seba (Líška, et al, 2008).

Hĺbka sejby je kolmá vzdialenosť od spodného okraja, semena po povrchu pôdy nad

semenom po zasiatí.

Hĺbku sejby ovplyvňujú biologické vlastnosti pestovanej plodiny najmä veľkosť semien,

spôsob klíčenia, druhové vlastnosti rastlín, množstvo vody potrebné pre klíčenie, potenciálna

a aktuálna zaburinenosť a pod.

V procese napučiavania a klíčenia semien v pôde má nezastupiteľnú hodnotu úlohu

voda, ktorá je v porovnaní so vzduchom dobrým vodičom tepla.

Vzdialenosť riadkov (medziriadková vzdialenosť) závisí od druhu plodiny, pričom je

potrebné zohľadniť špecifiká plodiny, tiež od odrody, keď je potrebné zohľadniť zvláštnosti

odrody a od habitusu rastliny, ktorý je daný morfologickou stavbou odrodovými vlastnosťami

a druhovými špecifikami.

Sejačka je poľnohospodársky stroj určený na riadkové, plošné alebo iné. Podľa použitia

a konštrukcie výsevného ústrojenstva sejačky rozdeľujeme na:

- sejačky s plynulým výsevom – (univerzálne), ktoré dávkujú osivo plynulým

neprerušovaným prúdom. Ich spoločným znakom je čo najjednoduchšie dopraviť osivo

k výsevným pätkám,

- sejačky s prerušovaným výsevom – (presné jednozrnkové), ktoré naberajú a vysievajú

jednotlivé semená,

- sejačky kombinované – vykonávajú ďalšie pracovné operácie súčasne so sejbou napr.

hnojenie kvapalnými, alebo pevnými hnojivami,

- sejačky špeciálne - do tejto skupiny patria sejačky na zvláštne spôsoby sejby.

30

Obr. 9

Sejačka obilnín (2011)

http://www.mtz.sk/userfiles/image/Prislusenstvo%20k%20traktoram/Sejacky/SPU-6D

%20htr.jpg

Koľajové riadky sú nezasiate riadky, pre obidve kolesá traktorov a pozemnej aplikačnej

techniky, ktoré sú určené pre všetky vstupy do porastov v priebehu vegetačného obdobia

(Roberts, 1972). Ich vzdialenosť závisí od pracovných záberov používanej techniky

(najčastejšie 10, 12, 15 a 18 m). Pracovné zábery aplikačnej techniky musia byť deliteľné

pracovným záberom sejačky.

Technológia zakladania koľajových riadkov pri sejbe má celý má celý rad výhod:

- znižovanie nepriaznivého vplyvu techniky na pôdu,

- organizovaný (usmernený) pohyb strojov po pôde,

- možnosti prihnojovania rastlín,

- možnosti aplikácie morforegulátorov,

- možnosti ochrany rastlín v priebehu vegetácie,

- zvýšenie efektívnosti vstupov,

- zníženie spotreby pohonných hmôt,

- zníženie nadmerného utláčania pôdy,

- sprísnená požiadavka na presnosť a precíznosť práce.

Nevýhody:

- zníženie pestovateľskej plochy,

- technické vybavenie sejačiek na základe koľajových riadkov (Líška, et al, 2008).

Pšenicu letnú formy ozimnej sejeme do riadkov širokých 125 mm ale ju môžeme siať aj

do riadkov užších 90 a 70 mm. Optimálna hĺbka sejby je 40-60 mm, pričom je žiaduce

31

zaviesť koľajové medziriadky. Dodržanie agrotechnického termínu sejby je jednou

z najvýznamnejších podmienok dobrého a rovnomerného vzchádzania a zakorenenia,

upevnenia rastlín v pôde a založenia základov silnejších a vyrovnanejších odnoži. Optimálny

termín sejby možno vyjadriť dĺžkou potrebného jesenného vegetačného obdobia (do nástupu

teplôt nižších ako 5° C), ktorá sa pre rôzne odrody a prírodné podmienky podľa výrobných

oblastí pohybuje pri pšenici ozimnej medzi 21 – 51 dňami (KVO 25.9.- 15. 10., RVO 20.9 –

10. 10. ZVO 10.9.- 5.10., HVO do 30.9.). Optimálny výsevok v dobrých podmienkach pri

väčšine odrôd pšenice ozimnej sa pohybuje v rozpätí od 4 do 5 mil. klíč. zŕn v suchých

oblastiach 5.5 mil. klíč. zŕn (Pospišil,et al, 2008).

Osevné postupy sú základným a nenahraditeľným opatrením, ktoré v podstate

nevyžaduje žiadne investície, a ktoré sa okrem vplyvu na stabilitu úrod významnou mierou

podieľa na udržaní a zvyšovaní úrodnosti pôdy.

1.2.5 Ošetrovanie porastov počas vegetácie

Po sejbe plodín najmä poveternostné podmienky veľmi významne ovplyvňujú vrchnú

vrstvu pôdy. Správnym ošetrovaním rastlín v priebehu vegetácie je zabezpečiť priaznivé

podmienky prostredia. Jedným z významných cieľov mechanického ošetrovania rastlín

v priebehu vegetácie je mechanická regulácia zaburinenosti, ovplyvňuje sa ním architektúra

porastov (prerieďovanie, presvetľovanie, jednotenie porastov). Ďalej mechanickým

ošetrovaním rastlín dochádza k sprístupneniu a čiastočnému uvoľňovaniu živín (regeneračné,

produkčné, kvalitatívne prihnojovanie priemyselnými hnojivami) (Líška, et al, 2008).

Bránime po sejbe a za vlhka a na jeseň vzídené buriny. Po zime bránime ak je pôda

utužená a rastliny trpia nedostatkom vzduchu v pôde. Bránime šikmo na smer riadkov pod

uhlom (30°). Na jar bránime v hustých porastoch s odumretými listami, alebo v prípade

odumretých zvyškov rastlín po napadnutí plesňou snežnou alebo paluškovou hnilobou. Na jar

10 – 14 dní po valcovaní, keď rastliny dobre zakorenia a to pri redšom, slabšom poraste

bránime natupo, podľa smeru sejby. V silne prehustených porastoch použijeme na stredne

ťažkých pôdach na začiatku steblovania ťažké brány, kolmo na smer riadkov. Ošetrenie

zahrňuje okrem prihnojovania dusíkom počas vegetácie aj aplikáciu morforegulátorov rastu

a pesticídov (Pospišil, et al, 2008).

32

Plošné ošetrenie porastov bránením

Jedným z ošetrovaní porastov je bránenie. Je to agrotechnická operácia ktorou sa

upravuje vrchná vrstva pôdy. Plošné ošetrovanie porastov s využitím plní viaceré funkcie:

- Plytké skyprenie povrchovej vrstvy pôdy a prerušenie kapilárneho výparu vody z pôdy

(neefektívny výpar)

- rozrušenie pôdneho prísušku,

- preriedenie porastov ak sú prehustené,

- podporenie produktívneho odnožovania hneď po sejbe,

- regulácia burinových spoločenstiev (Líška, et al, 2008).

Plošné ošetrovanie porastov valcovaním

Medzi hlavné funkcie základného obrábania pôdy patrí jej nakyprenie. Funkcia

valcovania je primerane utlačiť nakyprenú vrchnú vrstvu pôdy najmä v suchších oblastiach,

na piesočnatých pôdach. Pri utláčaní pôdy valcom ide o krátkodobé zaťaženie. Valec pri

svojej práci svojou hmotnosťou vo zvislom smere a svojim pohybom v smere jazdy (Líška, et

al, 2008).

1.2.6 Zber a pozberová úprava pšenice letnej formy ozimnej

Pri oneskorenom zbere sa znižuje úroda spôsobená stratami, vypadávaním zrna, znižuje

sa množstvo lepku, objemová hmotnosť a zvyšuje sa nebezpečenstvo porastania zrna. Pšenicu

zberáme priamo kombajnom na konci žltej a na začiatku plnej zrelosti, pri nižšej vlhkosti zrna

pod 16 %. Potravinárske odrody a množiteľské porasty sa zberajú prednostne. Pri zbere treba

venovať pozornosť nastaveniu kombajnu z hľadiska obmedzenia zberových strát i možnosti

mechanického poškodenia zrna. Po zbere treba vykonať celý rad operácií, od ktorých do

značnej miery bude závisieť kvalita zrna, jeho zdravotný stav a straty pri uskladňovaní. Medzi

základné operácie pozberovej úpravy patria: predčistenie, sušenie, triedenie a príprava na

skladovanie (Pospišil, et al., 2008).

33

Obr. 10

Zber pšenice letnej formy ozimnej (2011)

http://www.google.sk/images

Skladovanie zrna pšenice letnej formy ozimnej

Pre skladovanie zrnín v poľnohospodárstve sa v súčasnej dobe využívajú tieto typy

skladov:

- podlahové sklady s prevzdušňovaním mechanizované alebo nemechanizované s

kapacitou až 5000 t,

- oceľové,

- bunkové vežové,

- sklady úplne mechanizované s aktívnym prevzdušňovaním alebo bez prevzdušňovania, 

- vežové zásobníky s prevzdušňovaním s jednotkovou skladovacou kapacitou 200 až 1000 t. 

Ovládanie uzáverov u príjmových košov je najvhodnejšie riešiť zhora. Dĺžka príjmových

košov sa volí podľa používaných dopravných prostriedkov. Riešenie spôsobu skladovania

zrna závisí predovšetkým od vlastností skladovaných zrnín, od ekonomickej účelnosti, od

konkrétnych výrobných podmienok a požiadaviek na rozsah a priebeh skladovania. Vlastnosti

skladovaných významne ovplyvňujú technické riešenie samotných skladovacích priestorov,

ale aj technických prostriedkov ktoré slúžiacich pre zabezpečovanie technológie skladovania

čiže naskladňovanie, prevzdušňovanie a vyskladňovanie.

Z hľadiska skladovania zrnín za hlavné vlastnosti zrnín možno považovať: 

34

- objemová hmotnosť zrnín a medzerovitosť, 

- sypkosť zrnín, 

- rovnovážny obsah vody v zrninách, 

- teplota zrnín, 

- obsah nežiaducich prímesí. 

Objemová hmotnosť zrnín 

Udáva, aký skladovací priestor je potrebný pre skladovanie zadaného množstva zrna,

prípadne aké množstvo zrna možno skladovať v zadanom skladovacom priestore. Jednotlivé

druhy zrnín sa vyznačujú rozdielnymi hodnotami objemovej hmotnosti. Medzizrnový priestor,

označovaný ako medzerovitosť, je vyplnený vzduchom a ovplyvňuje objemovú hmotnosť

zrnín. 

Teplota skladovaných zrnín 

Je významným parametrom, ktorý je ovplyvňovaný prístupom kyslíka. Pri skladovaní

zrnín v uzavretom priestore v dôsledku intenzívneho dýchania dochádza k tvorbe oxidu

uhličitého pri súčasnom úbytku množstva kyslíka. Tým postupne dochádza k obmedzovaniu

intenzity dýchania zrna. Voľný prístup kyslíka do zrnovej hmoty však naopak vedie k

zvyšovaniu intenzity dýchania a tomu zodpovedajúcemu nárastu teploty. K samozohrievaniu

zrnín dochádza potom vtedy, keď množstvo tepla vznikajúce v dôsledku dýchania prevyšuje

množstvo tepla odvádzaného prevzdušňovaním. V priebehu skladovania zrnín je dôležité, aby

prístup vzduchu s obsahom kyslíka zabezpečoval znižovanie teploty zrna. Prevzdušňovanie

musí preto zabezpečovať prívod vzduchu s nízkou relatívnou vlhkosťou a teplotou aspoň 5°C

nižšou než je hodnota teploty vetraných zrnín. Samozáhrev skladovaných zrnín je dôsledok

pôsobenia samotného dýchania zrnín, ale aj životných pochodov mikróbov nachádzajúcich sa

na povrchu zŕn.

35

Obr. 11

Silo na zrno pšenice (www.stroje.bazar.sk 2011)

2 CIEĽ PRÁCE

36

Na základe štúdia vedeckej, časopiseckej, knižnej a zborníkovej literatúry popísať

pestovateľskú technológiu pšenice letnej formy ozimnej v podmienkach Slovenskej republiky.

S použitím odbornej literatúry,  získaných informácií popísať technológiu spracovania

pšenice letnej formy ozimnej vo firme MPC Cessi, a.s., Spišská Nová Ves .

Obr.12Pšenica letná forma ozimná (2011)

http://www.vitafit.si/wp-content/uploads/2011/01/June1808.jpg

3 MATERIÁL A METODIKA

37

3.1 PESTOVANIE A SPRACOVANIE PŠENICE V MPC CESSI SPIŠSKÁ

NOVÁ VES

Obr. 13

Logo MPC Cessi (2011)

Dlhoročná tradícia majstrov – remeselníkov – je pre Spiš typická. Výnimkou nie je ani

mlynská a pekárenská výroba, kde na kvalitu, dodržiavanie pôvodných receptúr a uchovanie

jedinečnej chuti zabezpečujú už roky majstri svojho umenia. Najlepšou skúškou ich poctivej

práce boli desaťročia, v prípade spišskonovoveského mlyna dokonca stáročia budovania

a rozširovania výrobného podniku. Stámiliónové investície do technológií a odovzdávania

skúseností, vďaka ktorým máme na našom stole dodnes každý deň chutné, čerstvé a najmä

výživovo kvalitné potraviny. Že vybudovanie kombinátu spájajúceho vlastný mlyn, pekáreň,

cukráreň a dokonca zahraničným konkurentom rovnú cestovináreň nebolo ľahké, dokladuje

samotná história. Spoločnosť MPC CESSI zo Spišskej Novej Vsi však ňou musela prejsť, aby

sa stala najvýznamnejším regionálnym výrobcom pekárenských a cukrárenských výrobkov,

celoslovenským dodávateľom múky a zdatným konkurentom pre medzinárodných

producentov cestovín.

Materiál a informácie, ktoré sme použili v tejto časti práce, nám boli poskytnuté priamo

v MPC Cessi Spišská Nová Ves, z ich vlastných interných zdrojov.

3.2 MPC Cessi Spišská Nová Ves

38

Dvesto rokov pred nami bol mlyn

Bolo to už na prelome 18. a 19. storočia, keď Spišskonovovešťania mleli na drevenom

mlyne s vodným pohonom vlastnú múku. Vyše dvestoročnú tradíciu mlynárskeho remesla

dodnes dokladajú cechové záznamy, uložené v archívoch mesta. Ešte pred zničením počas

druhej svetovej vojny denne spracúval pre domácich a okolie približne 60 ton obilia. Po

skončení vojny sa začala písať novodobá história spišskonovoveského mlyna.

Obr.14

MPC Cessi Spišská Nová Ves (2011)

Spoločnosť Mlynsko – pekársky a cestovinársky kombinát a.s. sa na trhu etablovala

v roku 1992. Spoločnosť tvoria tri závody : mlyn, cestovináreň a pekáreň s cukrárňou. Vo

vlastnom mlyne, ktorý nadväzuje na 200 ročnú mlynskú tradíciu v Spišskej Novej Vsi,

spoločnosť produkuje viacero druhov pšeničných a ražných múk, ktorých odbyt je

realizovaný cisternami pre ďalšie spracovanie v pekárňach, ďalej vo vreciach a drobnom

spotrebiteľskom jednokilogramovom balení. Časť vyrobených múk používa spoločnosť pre

vlastnú spotrebu v pekárni a cestovinárni, čo garantuje vysokú kvalitu vstupov pre ďalšiu

výrobu. V súčasnej dobe má mlyn dennú spracovateľskú kapacitu 235 ton pšenice a 80 ton

raže. Zároveň disponuje silom s kapacitou 18.000 ton. Do maloobchodnej siete dodáva štyri

druhy múk v spotrebiteľskom balení. Väčšiu časť sa produkcie však využíva len pre vlastnú

spotrebu na výrobu cestovín, pekárskych a cestovinárskych výrobkov.

Začiatok pekárskej a cukrárskej výroby je spojená s vybudovaním veľkopekárne, ktorá

bola uvedená do prevádzky v roku 1965. Disponovala dvoma priebežnými pecami nemeckej

výroby. Výkon za 24 hodín predstavuje 35 000 kg chleba a 130 000 ks rožkov. Technologické

zariadenie boli priebežne modernizované (výmena pecí, rekonštrukcia KVT, diežová

technológia prípravy cesta...). Mimoriadny dôraz je kladený na vysokú kvalitu a čerstvosť

ponúkaných výrobkov, čo nám umožňuje obstáť vo vysoko konkurenčnom prostredí.

39

Obr.15

Pekárenské výrobky spoločnosti MPC Cessi (2011)

http://www.mpc.sk/pekarske-vyrobky

Cestovináreň so svojou výrobou dnes patrí medzi najvýznamnejších producentov

cestovín na Slovensku. Bola uvedená do prevádzky vo februári 1966. Celková výrobná

kapacita v tomto období bola 24 ton cestovín denne a prevádzkované boli tri výrobné linky.

Súčasný výkon je takmer 3 tisíc kíl za hodinu.

Počas celého obdobia existencie spoločnosti sa prebiehala inovácia technologických

zariadení v zmysle vývoja cestovinárskej technológie podľa najnovších poznatkov. Disponujú

najpokročilejšou technológiou, ktorá je dostupná na trhu. Ide o technológiu výroby cestovín

pri vysokej teplote (THT). Tento spôsob výroby prináša nasledovné výhody:

- maximálna mikrobiologická čistota

- udržanie konštantných parametrov vstupnej suroviny

- optimálne prevedenie jednotlivých fáz (predsušenie, sušenie, stabilizácia,

ochladzovanie).

Firma MPC CESSI dnes

Na jar roku 1999 po dôkladnom marketingovom prieskume sa rozhodla spoločnosť

zjednotiť dovtedy vyrábané značky JARKA, LENKA, RADUR, A RADUR GRAHAM,

pod jednu značku CESSI. Názov CESSI je novotvar, ktorý vznikol spojením

počiatočných slabík dvoch slov : ,,cestoviny a sila“. Cessi sú teda synonymom zdravého

životného štýlu. Cestoviny CESSI sa podľa zloženia dajú rozdeliť do troch hlavných

línií:

- vaječné cestoviny /modrý obal/

- nevaječné cestoviny /červený obal/

- grahamové cestoviny /žltý obal/

40

Výrobou grahamových cestovín sa zaoberá spoločnosť ako jediná na Slovensku.

S budovaným mena značky CESSI spoločnosť nezabúda na inováciu sortimentu, preto

spotrebitelia na pulte nachádzajú nové tvary cestovín. V záujme ďalšieho zlepšovania kvality

ukazovateľov cestovín, spoločnosť v súčasnej dobe inštaluje novú plnoautomatizovanú linku

švajčiarskej firmy BUHLER. Táto linka okrem zvýšenia kapacitných možností výroby

cestovín umožňuje sušenie cestovín na vlhkosť 6%, pri teplote sušenia až 130°C. Tento

technologický postup zaručuje likvidáciu všetkých možných mikroorganizmov vo finálnom

výrobku. Tým sa dosahuje kvalita porovnateľná s najkvalitnejšími talianskymi výrobkami.

Napriek tomu, však spoločnosť nezabúda na pravidelné kontroly všetkých svojich výrobkov,

vo vlastných laboratóriách. Aj to je jedným z krokov k aplikácii systému manažérstva kvality

podľa STN EN ISO 9001:2000, na ktorý sa spoločnosť pripravuje.

Sortiment troch samostatných závodov spoločnosti MPC Cessi zo Spišskej Novej Vsi –

mlyna, pekárne s cukrárňou a cestovinárne – tvorí niekoľko stovák výrobkov. Aby boli na

našom stole vždy načas, čerstvé a zároveň ulahodili naším chuťovým pohárikom, na ich

výrobe sa podieľa cez tristo ľudí pracujúcich v piatky i sviatky vo viaczmenných

prevádzkach. Kvalitu sledujú interné aj externé audity, najlepšou vizitkou sú však spokojní

zákazníci, medzi ktorých patria aj medzinárodné spoločnosti.

Obr.16

Kolienka s vejárikom (2011)

http://www.mpc.sk/_dokumenty/image/cestoviny/zsbc/

kolienka_s_vejarikom.png&imgrefurl

3.3 Technologický postup pri výrobe múk

41

Odber vzorky

Spôsob odberu vzorky určuje STN ISO 13690 : 2004. Správne vzorkovanie je činnosť

vyžadujúca najväčšiu pozornosť. Na získanie reprezentačnej vzorky zrna sa preto kladie

značný dôraz. Nedbalé alebo nepresné vzorkovanie by mohlo viesť k nezhode a nesprávnemu

finančnému vyrovnaniu. Vzorky musia plne reprezentovať dodávky, z ktorých sú odobraté.

Zloženie dodávky je nehomogénne, musí sa odobrať dostatočný počet čiastkových vzoriek,

z ktorých sa premiešaním získa súhrnná vzorka. Táto súhrnná vzorka označená menom

dodávateľa, druhom tovaru, dátumom, číslom vagóna alebo motorového vozidla

a hmotnosťou je odovzdaná na rozbor do mlynského laboratória. Pokyn na odobratie sa

súhrnnej vzorky dáva zodpovedný pracovník vedúci obilného sila alebo jeho zástupca. Za

správnosť odberu súhrnnej vzorky zodpovedá silomajster sila. Odber vzorky sa uskutočňuje

tyčovým vzorkovačom na voľne ložené obilie. Uvedení pracovníci sú povinní starať sa

o všetky vzorkovače tak, aby boli čisté a bez cudzích pachov pred každým odberom. Počet

vpichov pri odbere zo železničného vagóna je 11 a počet vpichov u motorového vozidla je 5.

Rozbor obilia sa vykonáva pracovníčka laboratória, ktorá vydá doklad o akosti t.j. rozborový

list a ten je podkladom pre uskladnenie podľa druhu a kvality. V prípade že sa obilie

nezhoduje so zmluvne dohodnutými parametrami, zodpovedný pracovník začne reklamačné

konanie v zmysle smernice Reklamačný poriadok.

Obr.č.:17

Zrno z klasov pšenice (2011)

http://www.oseva-trading.cz/view.php?cisloclanku=2008030005

Uskladnenie obilia

42

Obilie je uskladnené podľa kvality a druhu do 37 železobetónových zásobníkov. Za

správne naskladnenie obilia podľa pokynov vedúceho pracovníka v plnom rozsahu zodpovedá

silomajster. Pred samotným naskladnením sú zodpovední pracovníci (sypači) povinní

uskutočniť kontrolu a prípadne vyčistenie priestorov výsypných košov a ich krytov. Zároveň

urobia kontrolu funkčností motora mechanickej lopaty, jej technickej spôsobilosti a kontrolu

neporušenosti oceľového lana. Súčasne silomajster uskutoční kontrolu strojného zariadenia

(redlerov, výťahov), dopravných pásov a aspirácie). Po zrealizovaní týchto úkonov môže sa

pristúpiť k samotnej vykládke vozňových alebo automobilových zásielok. O naskladňovaní

obilia do jednotlivých zásobníkov vedie silomajster presnú evidenciu v knihe ,,Príjem obilia“.

Zápis obsahuje tieto údaje: dátum, číslo zásobníka, číslo vagóna alebo auta, mená

pracovníkov vykládky a podpis zodpovednej osoby. Za hlavnú evidenciu prijatého

a uskladneného obilia zodpovedá vedúci obilných síl a jeho zástupca. Tvorí ju ,,Vagónová

kniha“ obsahujúca dátum a čas príchodu vozňa, jeho číslo, názov dodávateľa, hmotnosť, druh

obilia, mená pracovníkov vykládky. Preberacie listy jednotlivých zásielok pod poradovými

číslami obsahujú: dátum príjmu, druh obilia, dodávateľa, číslo vagónovej zásielky,

deklarovanú a prijatú hmotnosť a zápis kvalitatívnych znakov. Súčasťou sú doklady

o jednotlivých zásielkach (nakladací list, výdajka, certifikát, vážny lístok, a rozborový list).

Výkaz obilia obsahuje stav zásob, číslo príjemky, dodávateľa a hmotnosť ďalším dokladom

evidencie je Kniha dodávateľov, ktorá obsahuje názov dodávateľa prijatú hmotnosť obilia.

Ošetrovanie uskladneného obilia

Pri dlhšom skladovaní obilia vzhľadom na možnosť jeho znehodnotenia prípadnými

škodcami, má ošetrovanie obilia veľký význam. Pre zabezpečenie neporušiteľnosti kvality

prijatého obilia sa každý deň sleduje jeho kvalita. Túto činnosť vykonáva silomajster, ktorý

zisťuje a zaznamenáva teplotu v každom zásobníku a kontroluje obilie senzoricky, ( preosiatu

vzorku kontroluje na pach a škodcov). Kniha teplôt obsahuje tieto údaje : dátum, čas, číslo

zásobníka, nameraná teplota a podpis silomajstra. V prípade, že silomajster zaregistruje

zvýšenie teploty ( Teplota do 26 °C ), okamžite upozorní svojho nadriadeného, ktorý dá

pokyn pre manipuláciu do iného zásobníka. Ide o mechanickú ochranu, kedy preťahované

obilie prechádza výťahmi a aspirátormi (aspirácia sa uskutočňuje prefukovaním cez plstený

filter), čím dochádza k jeho schladeniu a očisteniu. Počas celého úkonu sú v pravidelných

intervaloch odoberané vzorky pričom sa sledujú senzoricky. Ošetrovanie obilia sa

zaznamenáva v knihe ,, Ošetrovanie a preťahovanie´´, v ktorej je zaznamenaný dátum, druh

presunu, čísla síl a podpis. V prípade, že mechanické ošetrenie je nepostačujúce vzhľadom na

výskyt škodcov, uskutoční sa ošetrenie dezinsekciou. Plynovanie je zaznamenané

43

v knihe ,,Ošetrovanie a preťahovanie“, pričom po dobu minimálne 14 dní sa s obilím nesmie

manipulovať. Po uplynutí tejto doby je obilie opäť premanipulované do prázdneho zásobníka.

V rámci preventívnej ochrany sledovaného obilia pri vyskladňovaní platí : ,, prvý do skladu –

prvý zo skladu“.

Presun

Pod názvom tohto pracovného postupu sa myslí preskladnenie obilia zo zásobníkov

veľkokapacitného obilného sila (nového) na mlynské silo (staré). Toto preskladnenie sa

uskutočňuje podľa požiadaviek a potrieb závodu mlyn. Preskladňovanie do zásobníkov

mlynského sila sa uskutočňuje podľa kvality a druhu obilia. Pri preskladňovaní obilia do

zásobníkov v mlyne sa obilie prečistí na triediči, kde sa od obilia oddelia zlomky

a nezužitkovateľný vedľajší produkt. Zo zlomkov sa šrotovaním na šrotovníku vyrába

pšeničné krmivo. Nezužitkovateľný vedľajší produkt, ktorý je tvorený plevami, kamienkami

a prímesami iných burín sa vrecuje a expeduje poľovníckym združeniam. O množstve

expedovaného pšeničného krmiva a nezužitkovateľného vedľajšieho produktu sa vedie presná

evidencia. Vedie sa tiež evidencia čistenia magnetov, šrotovníka a triediča. Pšenica

potravinárska sa naskladňuje do zásobníkov 6,9,10,11 podľa obsahu lepku. Za správnosť,

množstvo a kvalitu presunu obilia zodpovedajú silomajstri pri preskladňovaní obilia platia tie

isté pravidlá ako pri naskladňovaní do zásobníkov veľkokapacitného sila. Presun obilia

zaznamenáva v knihe : Záznam o presune obilia, ktorá obsahuje dátum, čas, číslo zásobníka,

druh obilia a podpis zodpovednej osoby.

Tab.3

44

Charakteristika kontrolných bodov kvality v súlade so zásadami SVP

Kontrolný bod kvality CP 1Operácia Príjem obilia do obilného sila

Nezhody SVP Obilie nezodpovedajúce požiadavkám noriem

Znečistené výsypné koše na príjme obilia

Limity - požiadavky SVP

Zrno potr. Zrno raže Zrno pšenice

pšenice letnej tvrdej

Objemová hmotnosť – min.g/l 750 700 780

Vlhkosť - max.% 15,0 15 15,0

Prímesi * - max.% 12,0 12,0 12,0

Ostatné nečistoty - max.% 3,0 3,0 0,5

Mokrý lepok -min.% 20,0 - 24,0

Číslo poklesu - min s  160 120 200

Zelenyho sed.index - min.ml 22 - -

Obsah dusík.látok -min.% 9,5 - 11,5

Sklovitosť -min.% - - 65

Pach bez nežiaducich pachov

Škodci bez škodcov

Kontrola Kontrola kvality podľa STN 46 1100-2, 46 1100-3, 46 1100-4

Vizuálna kontrola čistoty výsypných košov 1-krát za zmenu

Odberové miesto Vagóny a vozidla s obilím

Výsypné koše od vozidiel resp. železničných vozňov

Evidencia Laboratórny denník, rozborový list

Záznam o kontrole, čistení a zakrývaní výsypných košov obsahuje podpis

silomajstra, ktorý vykonal pravidelnú kontrolu, čistenie a zakrývanie

výsypných košov na danej pracovnej zmene

Nápravné opatrenia pri

odchýlkach

Zásielka je vrátená dodávateľovi

Čistenie výsypných košov 1-krát za zmenu resp. podľa potreby

Zodpovednosť Pracovníci laboratória, vedúci sila, zástupca vedúceho sila

Silomajster, vedúci sila

*Prímesy – zlomky zŕn, zrnové nečistoty, zrná iných obilnín, poškodené zrná (teplom, škodcami, naklíčené

zrná.

45

Tab.4

Kontrolný bod kvality CP 2

Operácia Skladovanie obilia

Nezhody SVP Nesprávne skladovacie podmienky v obilnom sile

Limity- požiadavky SVP Skladovanie obilia:

Optimálna teplota: do 26°C

Obilie skladovať v čistých, suchých, nepoškodených silových

vežiach.

Kontrola Skladovacie podmienky sledujú pracovníci sila 1-krát denne

popoludní počas druhej zmeny.

Odberové miesto Údaj na metrologický overených teplomeroch nainštalovaných

v každom sile.

Evidencia Záznamy zo sledovania skladovacích podmienok v obilnom sile

– evidencia teplôt obilia v zásobníkoch obilného sila (záznamy

obsahujú dátum, čas a podpis zodpovednej osoby, ktorá

odčítanie teplôt vykonala a záznam teplôt v jednotlivých silách

na jednotlivých teplomeroch v jednotlivých výškach

zásobníkov)

Nápravné opatrenia pri

odchýlkach

Prevetrávanie obilného sila a preskladňovanie obilia z veže do

veže

Zodpovednosť Vedúci obilného sila

46

Schéma príjmu obilia

Príjem obilia v MPC Cessi Spišská Nová Ves za roky 2008, 2009 a 2010:

47

Raž 1 505,30 ton

Tab. 5 Prehľad príjmu obilia za jednotlivé mesiace

2010 Pšenica TD Raž Za mesiac

Január 2811,84 789,88 174,47 3776,19

Február 2370,00 289,70 139,07 2798,77

Marec 3022,74 0,00 405,80 3438,54

Apríl 2206,60 0,00 51,04 2257,64

Máj 2078,62 0,00 65,23 2143,85

Jún 1209,28 0,00 172,64 1381,92

Júl 526,38 248,83 80,18 855,39

August 1975,52 706,82 233,43 2915,77

September 3216,03 1470,35 1148,65 5835,03

Október 4230,12 703,01 229,92 5163,05

November 2571,95 438,86 197,41 3208,22

December 1062,89 176,30 0,00 1239,19

Spolu za rok 27291,97 4823,75 2897,84 35013,56

3.4 Múka – základ pekárenských a cukrárenských výrobkov

Takmer 40 zamestnancov závodu Mlyn premieňa ,,zlato z poľa“ počas 24 – hodinovej

prevádzky na 13 druhov múk a ďalšie 3 druhy krmív. ,,Drviť a preosievať“ je podľa

riaditeľky závodu RNDr. Evy Volčkovej alfou a omegou práce v mlyne. Týmito procesmi

spracúvame tvrdú, mäkkú pšenicu a raž.

Obr.17

Sortiment múk spoločnosti MPC Cessi (2011)

http://www.mpc.sk/mlynske-vyrobky

48

Tajomstvo výroby

Prijaté obilie prechádza dôkladnou kontrolou už pred príjmom do obilných síl, kde ho

skladuje a ošetruje. Pravidelne sa dohliada napríklad na teplotu zrna, aby sa nepoškodilo.

Z obilných síl putuje na čistiace linky, neskôr prechádza tzv. ,,kropením“. Týmto procesom

získava požadovanú vlhkosť 15.4 – 15.7 aby sa mohlo neskôr nechať odležať. Táto lehota je

priamo úmerná druhu pšenice a ročnému obdobiu, spravidla je to však 10 až 16 hodín. Obilie

potom putuje do mlecích strojov, kde ho valcové stolice premieľajú a preosievajú. Pšenice

a ražné múky sú pripravené na ďalšie obohacovanie – tento raz o prídavné látky, aditíva.

Môžu to byť vitamíny, kyselina askorbová, či listová, amyláza, minerály a mnohé ďalšie

látky. Podľa želania pekárov tu dokážu namiešať v požadovaných výrobných pomeroch

múčne zmesi. Múky sa podľa zrnitosti delia na tzv. polohrubé a hladké. Podľa hodnoty popola

v sušine rozlišujeme bielu a tmavú múku. Až 60 % vyrobenej múky končí v ostatných dvoch

závodoch – Pekárni a Cestovinárni. MPC Cessi je výhradným interným dodávateľom na

ďalšie spracovanie v materskom závode, čo je najväčším dôkazom kvality múk. Tento systém

umožňuje okamžitú previerku vlastností múk a praxi.

Certifikovaná kvalita

Dodržiavanie všetkých hygienických foriem a potravinárskych štandardov pri výrobe

múky dokladuje nielen povestná kvalita, ktorú vyhľadávajú okrem domácich spotrebiteľov

najnovšie aj za hranicami, ale takisto medzinárodné certifikáty. Prvým získaným bol certifikát

podľa normy ISO 9001, ktorý nám pomáha manažovať kvalitu procesov vo všetkých

úspechoch firmy. Najnovšie získanie certifikátu podľa medzinárodného štandardu IFS hovorí

o potravinovej bezpečnosti. Prísnym certifikačným auditom prešiel v marci okrem

cestovinárskeho aj mlynský závod. Rovnako ako celá spoločnosť MPC CESSI, sa aj v mlyne

pripravujeme na implementáciu štandardu OHSAS 18001 a ISO 14001. Prvý nám pomôže so

štandardizáciou procesov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, druhý bude

efektívnejšie riadiť enviromentálne riziká. Kvalitu pri veľkovýrobe nám zároveň pomáhajú

udržiavať plne automatizované linky.

Technologický postup v mlyne

Pšeničná čistiareň

Pšenica je odoberaná zo zásobníkov automatickými dávkovačmi. Týmto sa zabezpečí

regulácia výkonu celej čistiarenskej linky . odvážená pšenica pokračuje na čistiarenské stroje :

magnet, kombinovaný stroj, triér, a odkamienkovač. Všetky tieto stroje sú centrálne

aspirované. Z odkamienkovača padá obilie na nakrápací prístroj. Automatickým nakrápaním

sa zabezpečuje stabilná vlhkosť obilia a následne múk. Po nakropení sa obilie odležiava

49

v zásobníkoch. Po odležaní obilie je odvádzané šnekovým dopravníkom na odierací stroj

a ďalej cez automatickú váhu k samotnému mletiu. Zužitkovateľné čistiarenské vedľajšie

produkty sú uvedené na šrotovník. Nezúžitkovateľné čistiarenské vedľajšie produkty ako aj

zmetená múka sú vrecové a expedované poľovníckym združeniam.

Pšeničný Mlyn MPC

Vyčistená pšenica je dopravovaná na šrotovacie valce, kde je postupne rozomieľaná na

medziprodukty. Počet šrotovacích pasáži je päť. Rozomletá zmes je dopravovaná na

preosievanie na rovinné vyosievače (tj. Sústava sít o veľkosti otvorov 100 µm -2000 µm ).

Získané krupice, krupičky a výmely sú čistené na čističkách krupíc, do ktorých je vedený

materiál samospádom. Vyčistené krupice a krupičky sa ďalej rozomieľajú na lúštiacich

valcoch. Počet lúštiacich pasáži – štyri a počet triedených pasáži – dva. Výmely sú uvedené

na ďalšie triedenie na vyosievač. Drobné krupičky a výmely sú ďalej rozomieľané na

vymieľacích pasážach, ktorých je osem. Pre niektoré lúštiace a vymieľacie pasáže sú zaradené

stolice s ryhovanými valcami.

Pred a po piatom šrote sú zaradené vytĺkacie stroje. Hotové výrobky sú cez výťažnostné

váhy odvádzané do zásobníkov. Pod rovinnými vyosievačmi sú inštalované prehadzovacie

klapky, ktoré umožňujú manipulovať s hotovými výrobkami tak, aby bol docielený

ľubovoľný typ výrobku s predpísanými akostnými znakmi a rovnako, aby bola dosiahnutá

predpísaná výťažnosť. V mlyne je pneumatická doprava a aspirácia vyosievačov, valcových

stolíc a čističiek krupíc je zabezpečená vysokotlakovým ventilátorom a filtrom. Čistý vzduch

je vyvádzaný potrubím von z objektu. Získané odpady s filtrom sú odvádzané na

preosievačku k roztriedeniu. Takto získaná múka z aspirácie sa odvádza na vyosievač pre

ďalšie vytriedenie.

Obr.18Zariadenie pšeničného mlyna (2011)

http://www.support-business.com/imgp/101511.jpg

50

Tab.6

Kontrolné body kvality CP 3Operácia Príjem obilnej zmesi do mlyna

Nezhody SVP Obilná zmes nezodpovedajúca požiadavkám noriem

Limity - požiadavky SVP

Zrno potr. Zrno raže Zrno pšenice

pšenice letnej tvrdej

Objemová hmotnosť – min.g/l 760 700 780

Vlhkosť - max.% 14,0 14,0 14,0

Prímesi * - max.% 5,0 6,0 6,0

Ostatné nečistoty - max.% 1,0 1,0 0,5

Popol v sušine - max.% 2,05 1,95 2,30

Lepok (v sušine) -min.% 24 27

Číslo poklesu - min s  160 120 200

N- látky - min.% 10,5 12,5

Pach bez nežiaducich pachov

Škodci bez škodcov

Kontrola Kontrola kvality podľa STN 46 1100-2, 46 1100-3, 46 1100-4 Laboratórny

denník

Odberové miesto Čistiareň v mlyne

Odber vzoriek minimálne 1-krát za zmenu

Evidencia Laboratórny denník

Nápravné opatrenia pri

odchýlkach

Dôsledná kontrola technických zariadení.

Pri obilnej zmesi s hodnotami nad kritický limit – úprava príjmu obilia zo

zásobníkov obilného sila.

Zodpovednosť Pracovníci laboratória, hlavný mlynár, technológ

*Prímesy – zlomky zŕn, zrnové nečistoty, zrná iných obilnín, poškodené zrná (teplom, škodcami, naklíčené

zrná.

51

Tab.7

Kontrolné body kvality CP 4

Operácia Mletie

Nezhody SVP Múky nezodpovedajúce požiadavkám noriem (vlhkosť, popol,

škodce)

Limity – požiadavky SVP Fyzikálno – chemické požiadavky (vlhkosť, popol, škodci)

Kontrola Kontrola kvality podľa Špecifikácií jednotlivých múk,

laboratórny rozbor 1-krát za smenu

Odberové miesto Mlyn, odber vzoriek minimálne 1-krát za smenu

Evidencia Laboratórny denník

Nápravné opatrenia pri

odchýlkach

Okamžitá zmena v technológií mletia, v prípade prítomnosti

škodcov: plynovanie , čistenie

Zodpovednosť Pracovníci laboratória, hlavný mlynár, technológ.

Identifikovateľnosť produktu

Priame označenie výrobku je prostriedkom na zabezpečenie identifikovateľnosti výrobku

vrátane surovín a iných komodít vystupujúcich do spracovateľského a výrobného cyklu

v etapách skladovania surovín, samotnej výroby potravín, skladovanie hotových výrobkov

a ich expedície. Spotrebiteľské balenie výrobku musí byť označené v zmysle ustanovení

platnej legislatívy tak, aby bolo možné jednoznačne identifikovať výrobnú dávku výrobku.

Hore uvedené ustanovenia sa vzťahujú tiež na veľkospotrebiteľské a obchodné balenie

výrobkov.

Označovanie, výrobnej dávky výrobkov je v prípade malospotrebiteľského balenia múk

a u vrecovaných mlynských výrobkov zabezpečené dátumom minimálnej trvanlivosti, ktoré je

umiestnené na obale a etikete. Pri voľne ložených múkach je výrobná dávka tiež dátumom

minimálnej trvanlivosti umiestnenej v dodacích listoch. Údaje označovania výrobnej dávky

musia umožňovať jednoznačné priradenie výrobku k jeho dokumentácii z príjmu na výrobné

stredisko od skladu alebo od dodávateľa, k sprievodnej výrobnej dokumentácii, monitoringom

a k dokumentácii výstupnej kontroly a expedície.

52

Vysledovateľnosť spracovania a expedície

Pri príjme obilia do obilného sila je v každej dodávke obilia urobený rozbor a

sprievodná dokumentácia (preberacie listy, rozborové listy, výdajka, príjemka). Vedie sa

dokumentácia príjmu dodávok do jednotlivých zásobníkov, posun obilia pri manipulácii obilia

a výdaj obilia do mlyna. V mlyne je zaznamenaný príjem obilia podľa jednotlivých váh

v čistiarni (príjem obilia, výdaj obilia). Množstvo vyrobených múk je zaznamenané denne

podľa výťažnostných váh. Na každý druh vyrábaného výrobku sa v priebehu výroby vypisujú

odovzdávacie listy v ktorých sa uvádza názov výrobku, vyrobené množstvo, dátum výroby

a minimálna trvanlivosť výrobku. Každá expedovaná dodávka má v sprievodných

dokumentoch (dodacích listoch) zaznamenávaná výrobnú dávku. Pred samotnou nakládkou

vykoná skladník kontrolu vozidla prepravcu: vizuálnu kontrolu stavu ložnej plochy

(neprítomnosť škodcov, cudzích zápachov, nežiaducej vlhkosti, plesní).

Príjem obalového materiálu na sklad

Preberajúci zaeviduje príjem obalového materiálu a pridelí mu interný kód (šarža vriec,

vreciek a lepidla). Každú paletu s obalovým materiálom označí prideleným interným kódom.

Tento kód sa následne zapisuje do záznamov pri balení (záznam vizuálnej kontroly vriec pred

plnením, záznam vizuálnej kontroly papierových vreciek pred plnením) pred samotnou

nakládkou vykoná skladník kontrolu vozidla prepravcu : vizuálnu kontrolu ložnej plochy

(neprítomnosť škodcov, cudzích zápachov, nežiaducej vlhkosti, plesní) .

53

4 ZÁVERY A NÁVRHY NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV

Obilniny boli po tisícročia jedným z najdôležitejších zdrojov výživy obyvateľstva našej

planéty. Ani v budúcnosti nebude možné vyživiť stúpajúci počet obyvateľov Zeme bez

náležitého zvýšenia produkcie obilnín.

Na základe štúdia odbornej literatúry a informácii získaných v MPC Cessi Spišská Nová

Ves, navrhujeme pri pestovaní pšenice letnej formy ozimnej realizovať nasledovné poznatky:

Pšenica letná forma ozimná vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štrukturálne a

bohato živinami a humusom zásobené pôdy. Najlepšie jej vyhovujú hlinité, ílovité,

ílovito – hlinité pôdy s neutrálnou až slabo zásaditou reakciou – pH 6,2 – 7,5.

Poveternostné podmienky v našej oblasti vyhovujú pestovaniu pšenice, no u nás sa

pestuje najviac vo výrobnej oblasti repárskej, kukuričnej a zemiakarskej. Horná hranica

pestovania sa zvýšila z 500 na 700 m nadmorskej výšky, kde vytláča z pestovania raž

siatu a ovos siaty. Nároky na teplotu sa v priebehu vegetačného obdobia značne

diferencujú -klíčenie začína už pri teplote 3 – 4,5°C, vzchádzanie pri 5 – 6°C, optimum

je 15-20°C.

Pred hnojením odoberieme pôdne vzorky z hĺbky 0.30 m a zistíme obsah P a K v pôde.

Pri dobrej zásobe zapracujeme do pôdy toľko P a K živín, koľko sa odčerpá úrodou

nadzemnej fytomasy a pri malej a strednej zásobe zapracujeme 1,5 násobok

odčerpaného množstva. Fosforečné a draselné hnojivá zapracujeme do pôdy pri

základnej príprave pôdy.

Príjem dusíka musí byť zabezpečený rastlinami v priebehu celého vegetačného obdobia

a najmä v rozhodujúcich etapách organogenézy a rastových fáz, v ktorých sa formuje

počet kláskov a hmotnosť zŕn.

Pestovateľ musí pri zakladaní porastov pšenice zohľadniť v prvom rade: predplodinu,

základnú a predsejbovú prípravu pôdy, odrodu, organizáciu porastu, termín sejby a

hĺbku sejby.

Predsejbová príprava pôdy sa zameriava na vytvorenie optimálneho lôžka pre osivo

pšenice. Vrchná vrstva nad lôžkom má byť kyprá s prevahou makroagregátov s

veľkosťou 4 - 6 mm. Predsejbová príprava pôdy sa robí v nadväznosti na základné

obrábanie pôdy.

54

Pre pšenicu letnú formu ozimnú sa považujú za vhodné predplodiny: kapusta repková

pravá, strukoviny, skoré a poloskoré zemiaky, niektoré druhy zeleniny, ktoré

zanechávajú pôdu vo veľmi dobrom stave. Neodporúča sa pestovať viac rokov obilniny

po sebe, aby nedochádzalo k akumulácii chorôb a škodcov na pozemku a aby neklesala

úrodnosť odrody.

Mechanický porast ošetrujeme valcovaním a bránením. Valcujeme v suchých

podmienkach a po sejbe ťažkými valcami, čím podporíme rýchlejšie a rovnomernejšie

vchádzanie. Po ukončení zimy a skoro na jar valcujeme porasty, ktoré boli

povyťahované mrazom ešte v čase, keď je pôda vlhká, aby sa korienky rastlín dostali

styku s pôvodu. Na jar je veľmi účelné ošetriť porasty dobrej kondície a pri optimálnej

hustote ježkovými valcami, ktoré nevytrhávajú rastliny z pôdy, pričom sa pôda prekyprí

a prevzdušňuje.

Termín zberu sa riadi v prvom rade stupňom zrelosti pšenice. Zberová zrelosť zrna je

charakterizovaná skončením ukladania rezervných látok v zrne. Odrodové rozdiely v

procese dozrievania a ich zberová stabilita sú dôležitým ukazovateľom pre postup a

organizáciu zberových prác. Termín zberu závisí aj od ekologických podmienok a stavu

porastu. Predčasným zberom sa znižuje úroda, pretože sa ešte neukončil proces

ukladania zásobných látok v zrne.

Príjmové koše musia byt riešené tak, aby umožňovali sklápanie zrna z dopravných

prostriedkov do boku a dozadu. Tieto zariadenia musia byť vybavené kontinuálnym

uzáverom pre plynulú reguláciu toku zrna (spravidla šupátkovým uzáverom). Kapacita

príjmových košov musí umožniť plynulý príjem zrna od obilných kombajnov napr. od

20 do 80 t (kapacita jedného koša).

Technologické postupy mlyna pri spracovaní zrna pšenice sú: príjem, uskladnenie,

ošetrenie, presuny, kontrola kvality, mletie, hodnotenie kvality, balenie a expedícia

múky.

Na zlepšenie kvality práce v MPC Cessi navrhujeme:

- Vybudovanie nových skladov na príjem obilnín,

- nákup techniky a prístrojov, potrebných pri manipulácií a spracovaní zrna obilnín

55

5 POUŽITÁ LITERATÚRA

BEDRNA, Z. a i. 1991. Pôdne režimy. Bratislava : Veda, 1991, 215 s.

CIGĽAR, J. a i. 1998. Všeobecná rastlinná výroba. SPU, Nitra, 1998. 160 s. ISBN 80-7137-

546-2.

DEMO, M. a i. 1991. Energomateriálové toky v antropoekologickom systéme Malanta –

Mikov Dvor. (Výskumná správa). Nitra : VPŠ, 1991, s. 49.

DEMO, M.- BIELIK, P. a kol. 2000. Regulačné technológie v produkčnom procese

poľnohospodárskych plodín. Nitra SPU 2000, S. 648. ISBN 80-7137-732-5.

DUKÁT, V. 2005. Fařmárske osivoz pohledu kvality, šlechtitele a producenta. Osivo

a sadba. Sborník referátu. Praha : ČZU, 2005. S. 11-15. ISBN 80-213-1286-6.

FAZEKÁŠOVÁ, D. 2003. Trvalo udržateľné využívanie pôdy. Prešov 2003, 76 s. ISBN 80-

8068-228-3.

FECENKO, J. – LOŽEK, O. 2000. Výživa a hnojenie poľných plodín. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2000, s. 452 ISBN 80-7137-777-5-

FJODOROV, M.V. 1958. Půdní mikrobiológie. Praha : SZN, 1958, s. 152.

GRUNDAS, S.T. Wheat. Encyclopedia of Food Science and Nutrition. Vol.10, Academic

Press : Oxford, 2003, s. 6130-6146.

HRDINOVÁ, H. a i. 1999. Metodika skúšania osiva a sadiva. Bratislava : ÚKSÚP, 1999, s.

123. ISBN 80-7137-646-9.

HUDCOVÁ, M. a i. 1986. Vliv rozdílneho zpracováni lehké půdy na výnos a kvalitu zrna

pšenice ozimné a jačmene jarního. In Rastl. Výr. 34, 1986, č. 4, s. 387 – 393.

HULMAN, I. a i. 1998. Semenárska kontrola. Učebné texty pre dištančné štúdium. Nitra :

SPU, 1998, s. 81. ISBN 80-71317-460-1.

JAKUBECOVÁ, H. 2004. Znovuobjavenie jačmeňa. Výž. Zdravie, 1, 2004, s. 28-29.

LÍŠKA, V. – TÝR, Š. – POSPIŠIL, R. 1995. Agroklimatické podmienky pestovania

zemiakov na Slovensku. In Poľnohospodárstvo 41, 1995, 4.7, s. 491 – 500.

LÍŠKA, E. a i. 1997. Výhľadové tendencie obrábania pôdy na Slovensku. In Agroregion ´97,

České Budejovice, 1997, s. 143 – 148.

LÍŠKA, E. a kol., Všeobecná rastlinná výroba. Nitra : Slovenská poľnohospodárska

univerzita v Nitre, 2008, s. 452 . ISBN 978-80-552-0016-3.

LYNCH, J., M. – ELLIS, K.B. 1983. The effect of staw on the establisment and growth of

wintwr cereals. In Agriculture and Environment, roč. 5, 1983, č. 4, s. 321 – 328.

56

KOLLÁR, B. a i. 1985. Agroekologický výskum vplyvu regulácie pôdneho prostredia na

tvorbu a redukciu faktorov úrodnosti ozimnej pšenice. (Výskumná správa). Nitra : VŠP, 1985,

s. 218 .

KOPČANOVÁ, Ľ. – ŘEHOŘKOVÁ, V. – ŠTEVLIKOVÁ, T. 1983. Použitie inhibítov

nitrifikácie N – Serve pri pestovaní ozimnej pšenice . In Praha, ČSAZ, 1983, č. 69, s. 161-

165.

KOVÁČ, K. a i. 2003. Všeobecná rastlinná výroba. Nitra : SPU, 2003, s. 335 . ISBN 80-

8096-136-3.

NANKOVÁ, M. – KALINOV, I. 1992. Proučvane vlijanieto na sistemite na obrabotku na

počvata v seitboobroščinieto vorchu plodorodieto na slabo islužen černozem v Dobrudža. In

Počvoznanije, agrochimija, 27, 1992, Sofia, 3 – 4, s. 46 – 48.

NOZDROVICKÝ, L. – ABELSOVÁ, J. 1998. Vplyv variantov obrábania pôdy na koeficient

štruktúrnosti. In Poľnohospodárstvo, 44, 1998, (7), s. 489 – 502.

ODUM, E., P. 1977. Základy ekológie. Praha : Academia, 1977, s. 219 .

PÁLTIK, J. a i. 2003. Stroje pre rastlinnú výrobu obrábanie pôdy, sejba. Nitra: SPU, 2003, s.

241. ISBN 80-8096-200-9.

PARKER, J. Jr., 1995. Soil strenght and seedling emergence relations. I. Soil type, moisture

tension, temperature and planting depth effects. In Agron. Journal, 57, (1995), 289 – 291.

POSPÍŠIL, R. – PAČUTA, V.- ČERNÝ,I. MOLNÁROVÁ, J. 2008. Integrovaná rastlinná

výroba. Nitra : SPU, 2008, s. 181.ISBN 978-80-552-0141-2.

PROCHÁZKA, S. a i. 1998. Fyziologie rostlin. Praha Academia, 1998, 484 s. ISBN 80-200-

0586-2.

PRYCZKOVÁ, L. 1981. Dusikaté látky a celkový uhlík pŕi pěstováni ozimné pšenice bez

zpracováni půdy. In Rast. Výr., 27, 1981, s. 431 – 440.

REGINA, A., RAHMAN, S., LI, Z., MORELL, M., K.: Starch. Synthesis. Encyclopedia of

Grain Science., Vol. 3, Academic Press, Oxford, 2004, s. 224-232.

ROBERST, E., H. 1972. Viability of seeds. Chapman and Hall Ltd. Londýn, 1972, s. 415.

UDK 631.531.011.

SEGEŤOVÁ, V. 1988. Bilance organické hmoty v půde. In Stud. Inf. Praha, ÚNTIZ, 1988, s.

83.

SKYLAS, D. J. VAN DYK, D., WRIGLEY, C.W. 2004. Proteomics of wheat grain. J. Cereal

Sci., 2004, (in press).

SOTÁKOVÁ, S. 1982. Organická hmota a úrodnosť pôdy. Bratislava : Príroda, 1982, s. 218.

ŠPALDON, E. 1982. Rastlinná výroba. Bratislava : Príroda, 1982, s. 628.

57

ŠUŠARIN, A., N. 1993. Obrabotka počvy pod zernovyje v Zapadnej Sibiri. In: Zemledelije,

1993, 3, s. 10 – 11.

TREMKO, M.- VLKOVÁ, A.- SITKO, M. 2010. Múka základ všetkých pekárskych

a cukrárskych dobrôt. IN CESSI magazín, roč. 2, 2010, č.1, s. 8-9.

VANEKOVÁ, Z. – HLAVIČKA, A. 1989. Pšenica. Bratislava : Príroda, 1989, s. 120.

WRIGLEY, C.: Cereals. Encyclopedia of Grain Science., Vol. 1, Academic Press, Oxford,

2004, s. 187-201.

WRIGLEY, C., CORKE, H., WALKER, CH.E.: Oats. Encyclopedia of Grain Science., Vol.

2, Academic Press, Oxford, 2004, s. 365-374.

ŽAJOVÁ, A., PORUBSKÁ, M. Obilniny vo výžive zdravých i chorých ľudí. Obilniny

(zborník), Piešťany : VÚRV, 1997, Nitra, s. 400.

Internetové zdroje:

Kolienka s vejárikom. MPC, 2011 [online] : aktualizované 2011. [cit. 2011-03-15]. Dostupné

na http://www.mpc.sk/dokumenty/images/cestoviny/zsbc/kolinkasvejarikom/

Pekárenské výrobky spoločnosti MPC CESSI. MPC, 2011 [online] : aktualizované 2011. [cit.

2011-03-28]. Dostupné na http://mpc.sk/pekarske-vyrobky/

Pšenica letná forma ozimná. Thomé, 2010 [online] : Thomé, aktualizované 2010. [cit. 2010-

08-16]. Dostupné na : http://www.biolib.de/

Pšenica letná forma ozimná – klasy. Vitafit 2011 [online] : Vitafit, aktualizované 2011. [cit.

2011-03-15]. Dostupné na : http://www.vitafit.si/wp-content/uploads/2011/01

Pšenica letná forma ozimná – klasy, zrno. Google 2010 [online] : aktualizované 2010 [cit.

2010-09-15]. Dostupné na : http://www.google.sk/images/

Pšenica v klase. Agrolink 2010 [online] : Agrolink, aktualizované 2010. [cit. 2011-03-20].

Dostupné na: http://www.agrolink.ba/novosti/slike.jpg

Sortiment múk spoločnosti MPC Cessi. 2011 [online] : aktualizované 2011 [cit. 2011-03-06].

Dostupné na : http://www.mpc.sk/mlynske-vyrobky

Zariadenie pšeničného mlyna. Support 2011 [online] : aktualizované 2011. [cit. 2011-03-06].

Dostupné na http://www.support-business.com/imgp/

Vplyv hnojenia na produkčný proces ozimnej pšenice. Naše pole 2010 [online] : Naše pole,

aktualizované 2010. [cit. 2010-12-05]. Dostupné na:

http://www.nasepole.sk/pole10/clanok.asp/

58

Sejačka obilnín.[online] : aktualizované 2011 [cit. 2011-02-11]. Dostupné na :

http://www.mtz.sk/

Sejba pšenice letnej formy ozimnej. Agroporadenstvo 2010 [online] : Agroporadenstvo,

aktualizované 2010.[cit. 2010-05-15] Dostupné na:

http://www.agroporadenstvo.sk/poda/obrabanie

Silo na zrno pšenice. Stroje, 2011 [online] : Stroje, bazár, aktualizované 2011. [cit.2011-03-

18] Dostupné na: http://www.stroje.bazar.sk

Zber pšenice. Google 2010 [online] : aktualizované 2010 [cit. 2010-09-15]. Dostupné na :

http://www.google.sk/images/

Zásady zakladania porastov pšenice letnej formy ozimnej. Agroporadenstvo 2010 [online] :

Agroporadenstvo, aktualizované 2010. [cit. 2010-05-15]. Dostupné na:

http://www.agroporadenstvo.sk/rv/obilniny/

59

PRÍLOHY

60

Príloha 1VÝROBOK: HLADKÁ ŠPECIÁL 00 EXTRA

DRUH BALENIA: 1kg balenie – papierové vrecko

OZNAČOVANIE: v súlade s 2. Hlavou, Druhej časti a 13. Hlavou, Tretej časti PK SR

POPIS VÝROBKU: Produkt získaný mletím zrna potravinárskej pšenice letnej.

FARBA – biela s nažltlým odtieňom

CHUŤ – zdravá, prirodzená, príjemná

VÔŇA – čistá charakteristická po surovine

FYZIKÁLNO – CHEMICKÉ POŽIADAVKY:

Zrnitosť 1. Prepad = 250 um/ min. 96%, 2. prepad = 160 um/min. 75%

Vlhkosť max. 15 %

Popol v sušine (hmotnosť %) max. 0.60%

Mokrý lepok v sušine min. 24%

Číslo poklesu min. 170 s

NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ MNOŽSTVÁ NEŽIADÚCICH CHEMICKÝCH PRVKOV:

Cd : max. 0.10 mg/kg múky Pb : max. 1.00 mg/kg múky

Hg : max. 0.05 mg/kg múky Cu : max. 5.00 mg/kg múky

MIKROBIOLOGICKÉ POŽIADAVKY:

V 1 g múky n c m M

Koliformné baktérie 5 2 103 104

Plesne 5 2 104 105

Bacillus cereus 5 2 104 5.104

Salmonella sp. 5 0 0/25 -

Vysvetlivky: n – počet vzoriek, c – počet misiek max. (2,) m – najvyšší počet MO v rozsahu n, M – max. v (c) z počtu vzoriek

ALERGÉNY: výrobok je vyrobený zo pšenice, teda prirodzene obsahuje lepok.

TRVANLIVOSŤ : 6 mesiacov

SKLADOVANIE: skladovať v suchých, čistých a vzdušných priestoroch bez škodcov.

POUŽITIE: určené na ľudský konzum po ďalšom spracovaní.

ODBYTOVÉ PODMIENKY: distribúcia výrobkov krytými dopravnými prostriedkami,

suchými, čistými, bez cudzích pachov, v ktorých je múka chránená proti akémukoľvek

znečisteniu. Výrobok neobsahuje žiadne geneticky modifikované látky.

61

Príloha 2

VÝROBOK: HLADKÁ T 650DRUH BALENIA: 1 kg balenie – papierové vrecko

OZNAČOVANIE: v súlade s 2. Hlavou, druhej časti a 13. Hlavou, tretej časti PH SR

POPIS VÝROBKU: Produkt získaný mletím zrna potravinárskej pšenice letnej

FARBA- Biela s nažltlím odtieňom.

CHUŤ - zdravá, prirodzená, príjem

VÔŇA – čistá charakteristická po surovine

FYZIKÁLNO – CHEMICKÉ POŽIADAVKY:

Zrnitosť 1. Prepad = 250 um/ min. 96%, 2. prepad = 160 um/min. 75%

Vlhkosť max. 15 %

Popol v sušine (hmotnosť %) max. 0.78%

Mokrý lepok v sušine min. 26%

Číslo poklesu min. 170 s

NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ MNOŽSTVÁ NEŽIADÚCICH CHEMICKÝCH PRVKOV:

Cd : max. 0.10 mg/kg múky Pb : max. 1.00 mg/kg múky

Hg : max. 0.05 mg/kg múky Cu : max. 5.00 mg/kg múky

MIKROBIOLOGICKÉ POŽIADAVKY:

V 1 g múky n c m M

Koliformné baktérie 5 2 103 104

Plesne 5 2 104 105

Bacillus cereus 5 2 104 5.104

Salmonella sp. 5 0 0/25 -

ALERGÉNY: výrobok je vyrobený zo pšenice, teda prirodzene obsahuje lepok.

TRVANLIVOSŤ : 6 mesiacov

SKLADOVANIE: skladovať v suchých, čistých a vzdušných priestoroch bez škodcov.

POUŽITIE: určené na ľudský konzum po ďalšom spracovaní.

ODBYTOVÉ PODMIENKY: distribúcia výrobkov krytými dopravnými prostriedkami,

suchými, čistými, bez cudzích pachov, v ktorých je múka chránená proti akémukoľvek

znečisteniu. Výrobok neobsahuje žiadne geneticky modifikované látky.

62

Príloha 3

VÝROBOK : VÝBEROVÁ POLOHRUBÁDRUH BALENIA: a/ voľne ložená

b/ 30 – 50 kg balenie v polypropylénových vreciach

c/ 1 kg balenie - papierové vrecko

OZNAČOVANIE: v súlade s 2. Hlavou, Druhej časti a 13. Hlavou, Tretej časti PK SR

POPIS VÝROBKU: Produkt získaný mletím zrna potravinárskej pšenice letnej

FARBA- Biela s nažltlím odtieňom.

CHUŤ - zdravá, prirodzená, príjem

VÔŇA – čistá charakteristická po surovine

FYZIKÁLNO – CHEMICKÉ POŽIADAVKY:

Zrnitosť 1. Prepad = 250 um/ min. 96%, 2. prepad = 160 um/min. 75%

Vlhkosť max. 15 %

Popol v sušine /hmotnosť %/ max. 0.50%

Mokrý lepok v sušine min. 24%

Číslo poklesu min. 170 s

NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ MNOŽSTVÁ NEŽIADÚCICH CHEMICKÝCH PRVKOV:

Cd : max. 0.10 mg/kg múky Pb : max. 1.00 mg/kg múky

Hg : max. 0.05 mg/kg múky Cu : max. 5.00 mg/kg múky

MIKROBIOLOGICKÉ POŽIADAVKY:

V 1 g múky n c m M

Koliformné baktérie 5 2 103 104

Plesne 5 2 104 105

Bacillus cereus 5 2 104 5.104

Salmonella sp. 5 0 0/25 -

ALERGÉNY: výrobok je vyrobený zo pšenice, teda prirodzene obsahuje lepok.

TRVANLIVOSŤ : 6 mesiacov u 1 kg

4 mesiace u 30 – 50 kg a voľne ložených

SKLADOVANIE: skladovať v suchých, čistých a vzdušných priestoroch bez škodcov.

POUŽITIE: určené na ľudský konzum po ďalšom spracovaní.

ODBYTOVÉ PODMIENKY: distribúcia výrobkov krytými dopravnými prostriedkami,

suchými, čistými, bez cudzích pachov, v ktorých je múka chránená proti akémukoľvek

znečisteniu. Výrobok neobsahuje žiadne geneticky modifikované látky.

63

Príloha 4VÝROBOK: HRUBÁ ZLATÝ KLAS

DRUH BALENIA: a/ voľne ložená

b/ 30 – 50 kg balenie v polypropylénových vreciach

c/ 1 kg balenie - papierové vrecko

OZNAČOVANIE: v súlade s 2. Hlavou, Druhej časti a 13. Hlavou, Tretej časti PK SR

POPIS VÝROBKU: Produkt získaný mletím zrna potravinárskej pšenice letnej

FARBA- Biela s nažltlím odtieňom.

CHUŤ - zdravá, prirodzená, príjem

VÔŇA – čistá charakteristická po surovine

FYZIKÁLNO – CHEMICKÉ POŽIADAVKY :

Zrnitosť 1. Prepad = 500 um/ min. 96%, 2. prepad = 160 um/max. 15%

Vlhkosť max. 15 %

Popol v sušine /hmotnosť %/ max. 0.50%

Mokrý lepok v sušine min. 24%

Číslo poklesu min. 170 s

NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ MNOŽSTVÁ NEŽIADÚCICH CHEMICKÝCH PRVKOV:

Cd : max. 0.10 mg/kg múky Pb : max. 1.00 mg/kg múky

Hg : max. 0.05 mg/kg múky Cu : max. 5.00 mg/kg múk

MIKROBIOLOGICKÉ POŽIADAVKY:

V 1 g múky n c m M

Koliformné baktérie 5 2 103 104

Plesne 5 2 104 105

Bacillus cereus 5 2 104 5.104

Salmonella sp. 5 0 0/25 -

ALERGÉNY: výrobok je vyrobený zo pšenice, teda prirodzene obsahuje lepok.

TRVANLIVOSŤ : 6 mesiacov u 1 kg

4 mesiace u 30 – 50 kg a voľne ložených

SKLADOVANIE: skladovať v suchých, čistých a vzdušných priestoroch bez škodcov.

POUŽITIE: určené na ľudský konzum po ďalšom spracovaní.

64

ODBYTOVÉ PODMIENKY: distribúcia výrobkov krytými dopravnými prostriedkami,

suchými, čistými, bez cudzích pachov, v ktorých je múka chránená proti akémukoľvek

znečisteniu. Výrobok neobsahuje žiadne geneticky modifikované látky.

65