SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA  UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA  EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Rozvoj vybraných regiónov z pohľadu kompetencií samosprávy

Diplomová práca

Študijný program: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj

Študijný odbor: Regionálny rozvoj, Manažment rozvoja vidieckej krajiny a

vidieckeho turizmu

Školiace pracovisko: Katedra práva

Školiteľ: Doc. JUDr. Eleonóra Marišová, PhD.

Bc. Roderik Georgiev

NITRA 2011

ABSTRAKT

K výberu témy Rozvoj vybraných regiónov z pohľadu kompetencií samosprávy ma vedie

osobný záujem o rozširovanie vedomostí v oblasti regionálnej politiky Slovenskej republiky.

Cieľom mojej diplomovej práce je priblíženie oblasti verejnej správy v Slovenskej

republike a porovnanie vybraných regiónov na základe nášho osobného výberu. Mojou snahou je

poukázať na pozitíva, ale zároveň i nedostatky existujúce v oblasti získavania finančných

prostriedkov pri realizácii projektov v oblasti regionálneho a miestneho rozvoja.

Pri spracovaní problematiky Rozvoj vybraných regiónov z pohľadu kompetencií

samosprávy som čerpal z domácej a zahraničnej odbornej literatúry, odborných časopisov

a materiálov, internetových zdrojov, právnych prameňov upravujúcich verejnú správu na

Slovensku ale i v Európskej únii a dotazníka predloženého predsedom resp. manažérom dvoch

združení obcí, resp. miestnych akčných skupín (MAS).

Naša diplomová práca je rozdelená do štyroch základných častí.

Začíname teoretickou časťou, v ktorej sa zameriavame na priblíženie pojmov verejná

správa (štátna správa a samospráva) a regionálna politika prostredníctvom odborných definícii

získaných z odbornej literatúry. Časť venujúca sa oblasti regionálnej politiky obsahuje ciele, ktoré

je nutné dosahovať a zároveň nariadenia Európskej komisie upravujúce politiku hospodárskej

a sociálnej súdržnosti.

Špecifickou časťou je druhá časť našej diplomovej práce obsahujúca vymenovanie cieľov,

ktoré sa snažíme dosiahnuť a na ktoré sa v tejto oblasti zameriavame.

Ďalšia časť úzko súvisí s druhou kapitolou, kde predstavujeme našu koncepciu a jednotlivé

kroky postupu vedúce k dosahovaniu jednotlivých výsledkov.

Posledná kapitola je našou vlastnou prácou obsahujúcou právnu úpravu Európskej únie

v oblasti regionálneho rozvoja a zároveň právnu úpravu Slovenskej republiky v uvedenej oblasti,

vyhodnotenie nášho prieskumu a porovnanie oblastí Dolného Pohronia a Dolnej Nitry, na ktoré

sme sa v našej práci zamerali. V tejto časti približujeme a porovnávame závery, ktoré sme

vyhodnotením našich dotazníkov prostredníctvom riadených rozhovorov dosiahli.

Kľúčové slová: verejná správa, štátna správa, samospráva, regionálna úprava, regionálny rozvoj,

obec, vyšší územný celok, miestna akčná skupina.

ABSTRACT

To the choice of topic Development of selected regions in terms of self-competence leads

me to a personal interest in the spreading of knowledge in the field of regional policy of the Slovak

Republic.

The aim of my thesis is to approach the field o public administration in Slovak Republic

and comparison of selected regions on the basis of our personal choice. My ambition is to highlight

the positives, but also the existing shortcomings in obtaining funds for implementation of projects

on regional and local development.

The processing of the issue of Development of selected regions in terms of self-

competence I drew from domestic and foreign literature, professional journals and materials,

internet resources, legal source governing a public administration in Slovakia but also in the

European Union and the questionnaire presented to chairman, respectively to managers of two

associations of municipalities, respectively Local Action Groups (LAGs).

Our thesis is divided into four main parts.

We are starting with theoretical part, where we focus on the approach of concepts of public

administration (state and local government) and regional policy through professional definition

obtained from professional literature. The part dedicated to regional policy contains objectives that

must be achieved and at the same time European Commission Regulation governing the economic

and social cohesion.

The specific part of the second part of our thesis containing a list of the aims, we seek to

achieve and to which we focus in this area.

Another part is closely connected with the second chapter, where we present our concept

and individual steps of the procedure leading to the achievement of particular results.

The last chapter is our own work containing the legislation of the European Union in

regional development and also the legislation of the Slovak Republic in the referred field,

evaluation our research and comparison of the area of Dolné Pohronie and Dolná Nitra, on which

we focused in our work. In this part we approach and compare the conclusions that we have by our

assessment of questionnaires achieved through management interviews.

Keywords: public administration, government, self-government, regional policy, regional

development, community, higher territorial unit, the local action group.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som

uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

Nitra 2011 .................................................

podpis autora DP

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Doc. JUDr. Eleonóre Marišovej, PhD.

za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

Nitra 2011 ..................................................

podpis autora DP

POUŽITÉ OZNAČENIE

EÚ - Európska únia

EFRR – Európsky fond regionálneho rozvoja

ESF – Európsky sociálny fond

EZÚS – Európske zoskupenie územnej spolupráce

ISRU- Integrovaná stratégia rozvoja územia

MAS – Miestna akčná skupina

MV RR – Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

NR - Nitra

NR SR – Národná rada Slovenskej republiky

NSK – Nitriansky samosprávny kraj

OZ – Občianske združenie

PPA – Pôdohospodárska platobná agentúra

PRV – Program rozvoja vidieka

ROP – Regionálny operačný program

RP – Regionálna politika

RR – Regionálny rozvoj

SR – Slovenská republika

VÚC – Vyšší územný celok

VZN – Všeobecne záväzné nariadenie

Obsah Strana

Úvod

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma i v zahraničí

1.1 Verejná správa

1.1.1 Štátna správa

1.1.2 Samospráva

1.2 Regionálna politika

1.2.1 Ciele regionálnej politiky

1.2.2 Programovacie obdobie 2007 – 2013

1.2.3 Legislatíva pre RP pre obdobie 2007 – 2013

1.2.4 Nástroje podporujúce regionálnu politiku

2. Ciele práce

3. Metodika práce

4. Vlastná práca

4.1 Verejná správa

4.1.1 Štátna správa

4.1.2 Samospráva

4.2 Právna úprava pre regionálny rozvoj

4.2.1 Právna úprava EÚ pre regionálny rozvoj

4.2.2 Právna úprava SR pre regionálny rozvoj

4.3 Charakteristika vybraných regiónov

4.4 Analýza rozvoja vybraných regiónov

5. Záver

6. Zoznam použitej literatúry

7. Prílohy

Úvod

Verejná správa je všeobecne chápaná ako súhrn procesov riadených, regulovaných

a zabezpečovaných štátom a jeho inštitúciami zameranými na správu a riadenie verejných

záležitostí. Tieto inštitúcie jednajú vo verejnom záujme. Slovenská verejná správa má tri

úrovne. Štát, vyšší územný celok a obec. Je rozdelená na štátnu správu a samosprávu.

Štátnu správu tvorí vláda a jej zložky a na druhej strane orgány miestnej štátnej správy.

Štátna správa v Slovenskej republike prešla súborom zmien v oblasti decentralizácie, teda

odovzdaní množstva právomocí bližšie k občanovi. Samospráva je realizovaná občanmi,

ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Títo občania rozhodujú o verejných záležitostiach

pomocou volených zástupcov v demokratických voľbách. Slovenské mestá a obce sa

stávajú významnými pre rozvoj hospodárstva, a to znižovaním nezamestnanosti a centrami

služieb. Do popredia sa stále viac dostáva rozvoj regiónu, v ktorom žijeme, ako len rozvoj

samotnej obce, alebo mesta, čo pomáha významnejšie znižovať územné disparity.

Európska únia sa po celú dobu svojho vývoja usiluje o prehĺbenie integrácie

a zvýšenie blahobytu, spokojnosti a životnej úrovne jej obyvateľov. K tomu prispieva

najmä regionálna politika, ktorá svojou činnosťou usiluje o zníženie disparít medzi

regiónmi a zvýšenie ich hospodárskej a sociálnej úrovne.

Európska únia, USA a Japonsko sú najviac prosperujúce ekonomiky sveta. Od

posledných dvoch fáz rozšírenia, a to v roku 2004 vstupom desiatich nových krajín

a v roku 2007 pristúpením Rumunska a Bulharska sa veľkosť vnútorného trhu a ľudský

potenciál Únie zvýšil na viac ako 488,5 mil. obyvateľov. Celkovú dynamiku Únie však

oslabujú ekonomické a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a ich regiónmi. V

porovnaní EÚ-15 a EÚ-27 sa rozdiely v Európe zvýšili na dvojnásobok. Rozdiely medzi

najrozvinutejšími a najzaostávajúcejšími regiónmi sú mnohonásobné.

Regionálny rozvoj je výraz, ktorý sa v histórii Slovenska začal napĺňať koncom 90.

Rokov a samotným vstupom do Európskej únie v roku 2004, keď sa jeho význam

diametrálne zväčšil. Priorita vyváženého a trvalo udržateľného rozvoja regiónov sa stala

pevnou súčasťou procesu dobiehania Slovenska vyspelejších krajín Európskeho

spoločenstva. Regionálny rozvoj sa orientuje na stratégie, ktoré sa zameriavajú na využitie

existujúceho potenciálu v regióne a rešpektovaní jeho špecifík.

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Verejná správa

Marišová (2002) definuje verejnú správu ako správu verejných záležitostí, ktorá sa

realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Na Slovensku je zabezpečovaná na troch

úrovniach: štát, vyšší územný celok a obec.

Všetky tri úrovne verejnej správy sú celkami, ktoré sa pri výkone svojich úloh

riadia verejným a súkromným právom. Pri zabezpečovaní verejných úloh sú povinné

realizovať tie kompetencie, ktoré jej boli zákonom zverené. Zároveň môžu konať úkony

vyplývajúce z dohody predstaviteľov obce, mesta, vyššieho územného celku a ich

obyvateľov.

Verejná správa sa z hľadiska jej organizácie a centralizácie člení na štátnu správu

a samosprávu, ktorú reprezentujú obce a samosprávne kraje.

Pre výkonnú moc v štáte je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc,

ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu

verejných záležitostí. Škultéty a kol. (2002)

Weyr (1936) uvádza, že relatívnosť pojmu verejná správa podľa názoru tradičnej

náuky vyplýva z toho, že verejnú správu nevykonáva iba štát, ale pôsobia aj iné činitele.

Pomahač a Vidláková (2002) správou všeobecne označujú inštitucionalizované

kontrolné a regulatívne činnosti. Inštitucionalizácia je spoločenským obranným

mechanizmom svojho druhu a dáva ľuďom, ktorí spravujú veci verejné, istotu, že spôsob,

akým tak činia, nie je neprijateľný. Termín verejná správa v európskom rozmere je skôr

spájaná s hospodárskym ako s politickým a právnym svetom.

Podľa Švanterovej (1995) je verejná správa zložitým spoločenským javom, ktorý

má verejnú a celospoločenskú povahu a funkcie. Je to činnosť, ktorou sú obstarávané

návrhy a zaisťované záujmy, potreby a úlohy spoločnosti a jej dôležitých súčastí a nie len

osobné potreby a záujmy jednotlivých osôb a organizácií. Predstavy o tom, čo je záujem

spoločnosti resp. verejný záujem sú vyjadrené v zákonoch a právnych predpisoch, ktoré

stanovujú rámec a postupy pri ich aplikácii. Orgány verejnej správy vykonávajú správu

v mene spoločnosti a v prospech spoločnosti.

Verejná správa je súhrn teórií vytváraných trvalé organizačné a činnostné základy

procesu verejnej správy. Verejná správa je súhrn modelov realizovaných a na realizáciu

čakajúcich, umožňujúcich v dobových podmienkach realizovať verejnú správu v novšej

zdokonalenej podobe. Správa je usporiadanie prostriedkov v záujme daných politických

komunít: štátu, regiónu, kraja, obce alebo mesta. Verejná správa je systém zložený

z potrebného počtu subsystémov. Gašpar (1998)

Benčo (2003) chápe verejnú správu ako službu občanom, ktorú vykonávajú nielen

orgány štátnej správy a územnej správy, ale aj orgány záujmovej samosprávy,

verejnoprávne subjekty, štátne organizácie a iné zariadenia vykonávajúce spoločensky

prospešnú službu.

Řehúřek (2001) uvádza, že na uplatňovanie princípu verejnej správy majú zásadný

vplyv dve skutočnosti. Prvou z nich je samotné chápanie funkcie verejnej správy a druhou

je štrukturálna skladba.

Verejná správa predstavuje rôzne formy výkonu verejnej moci. Nositeľom verejnej

správy je štát, prostredníctvom štruktúry orgánov priamej štátnej správy a delegovanej

štátnej správy a súbežne s ním ďalšie subsystémy verejnej moci.

Verejnú moc v demokratickom politickom systéme možno definovať ako osobitnú

formu moci, prostredníctvom ktorej, občania ako originálny nositelia moci ako takej,

realizujú svoju suverenitu.

Prokop a Wright (2002) vyjadrujú názor, že strategické rozhodovanie na úrovni

miestnej verejnej správy musí byť v súlade s funkciami a kompetenciami samospráv,

a musí reagovať na unikátne miestne potreby a problémy a rešpektovať ľudské materiálne

a finančné zdroje.

Ďurčo (2007) uvádza, že pojem verejná správa ako organizovanie, usporadúvanie,

spravovanie a riešenie vecí verejných je užším pojmom ako pojem správa vykonávaná za

účelom zabezpečenia fungovania štátu, pretože za týmto cieľom sa vykonáva i

zákonodarná činnosť, súdna činnosť aj činnosť prokuratúry. Verejnú správu však treba

považovať za subsúčasť správy celkovej (spoločenskej). Neexistuje všeobecne

akceptovaná definícia pojmu verejná správa, avšak môžeme povedať, že ide o aktivitu

zameranú na sústreďovanie prostriedkov tak, aby sa dali využívať v záujme danej

politickej komunity (štátu, regiónu, mesta, obce, okresu, kraja). Ide o zámernú a

cieľavedomú činnosť upravenú normami správneho práva, ktorá sa dotýka spravovania

verejnoprávnych záležitostí. Negatívne sa pojem verejnej správy vymedzuje ako aktivita

štátu, ktorá zostane po odrátaní zákonodarnej a súdnej činnosti. Verejná správa v súčasnom

fungovaní Slovenskej republiky pozostáva z troch samostatných zložiek: štátnej správy,

samosprávy (záujmovej a územnej) a tretieho sektora.

Verejná správa funguje ako tzv. oddelený model (štátna správa – územná

samospráva), ktorý funguje na troch stupňoch: štát – kraj – obec. Verejná správa je teda

organizovaná na troch úrovniach. Každá úroveň má svojich volených predstaviteľov,

rozdelene úlohy a zodpovednosť. Steiner (2007)

Štruktúra verejnej správy podľa Trojáka (2001) vo všeobecnosti pozostáva

s týchto subjektov: ústredná vláda, regionálna vláda (resp. spolková vláda – na Slovensku

nemáme), miestna vláda, fondy sociálneho zabezpečenia, perspektívne, nadnárodné

orgány.

Ústredná úroveň zahŕňa všetky ministerstvá, ústredné úrady, inštitúcie a ostatné

orgány, ktoré sú inštitúciami ústrednej správy krajiny. Patria sem aj ústredné pobočky

centrálnych orgánov na regionálnej a miestnej úrovni.

Regionálna úroveň je typická pre spolkové, federatívne usporiadané (napr.

Spolková republika Nemecko, Spojené štáty americké) krajiny. Charakteristickým znakom

je, že regionálna verejná správa musí mať dostatočnú autonómiu. Má právo získavať

podstatnú časť príjmov zo zdrojov, ktoré kontroluje. Jej úradníci sú pri vykonávaní

činnosti nezávislí od vonkajšej administratívnej kontroly.

Miestna úroveň zahŕňa inštitucionálne jednotky, ktoré vykonávajú svoje právomoci

nezávisle od vyšších orgánov v mestách a obciach.

Nadnárodné orgány možno perspektívne považovať za súčasť verejnej správy. Táto

úroveň by zahŕňala operácie vykonávané nadnárodnými orgánmi so súhlasom národnej

vlády. Napríklad: vyberať a vydávať prostriedky na nadnárodné, národné, regionálne

alebo miestne projekty.

1.1.1 Štátna správa

Škultéty a kol. (2002) uvádza, že štátna správa predstavuje jednu zo základných

zložiek verejnej správy. Pojem štátna správa je jedným zo základných pojmov vedy

správneho práva. Štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti. Výkonom

štátnej správy sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu – vnútorných i vonkajších

a orgány štátnej správy plnia prevažnú časť úloh zabezpečovaných štátnymi orgánmi.

Štátnu správu, ako jednu z foriem uskutočňovania štátnej moci, charakterizujú

určité črty, ktorými sa odlišuje od iných foriem uskutočňovania štátnej moci. Štátna správa

je predovšetkým činnosťou nariaďovacou a výkonnou.

Podľa Machajovej (2002) štátnou správou je tá časť verejnej správy, ktorou sa

uskutočňujú úlohy štátu. V rozhodujúcej miere štátnu správu, ako druh činnosti,

vykonávajú špecializované orgány štátu zriadené na tento účel – orgány štátnej správy.

V menšej miere úlohu štátu plnia aj iné osoby, napríklad subjekty samosprávy, i priamo

občania. Ako celok vytvárajú vnútorne členenú sústavu orgánov štátnej správy, ktorej

najvyšším orgánom je vláda. Štátna správa tvorí jadro a zároveň najdôležitejšiu časť

verejnej správy.

Štátna správa podľa Benča (2003) predstavuje samostatný druh organizujúcej

činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu

a za pomoci jeho donucovacej moci. Jej ciele a metódy, formy a prostriedky

uskutočňovania reguluje právo, v medziach ktorého sa uskutočňuje jej iniciatívny prvok,

a ďalej vymedzujú interné normatívne akty nadriadených orgánov. Túto činnosť

uskutočňuje predovšetkým orgán štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia, štátne a iné

orgány a organizácie.

Tvrdoň (1995) uvádza, že pojem štátna správa vo funkčnom slova zmysle

predstavuje špecifickú spoločenskú činnosť vykonávanú najmä orgánmi štátu v záujme

štátu. V inštitucionálnom poňatí sa jedná o sústavu orgánov, ktorá zabezpečuje správu štátu

na všetkých horizontálnych úrovniach územného členenia – centrálnej, regionálnej

a lokálnej.

Spišiaková (1998) konštatuje, že štátnu správu tvorí sústava hierarchicky

usporiadaných orgánov, ktorých úlohou je zabezpečiť jednotný výkon úloh štátu rovnakým

spôsobom na celom jeho území. Túto sústavu možno prirovnať k pyramíde. Hierarchické

usporiadanie umožňuje prenos pokynov zhora nadol a je významným nástrojom v rukách

štátu, pri presadzovaní celospoločenského záujmu.

Avšak nie všetky verejné záležitosti chce štát upravovať jednotným spôsobom na

celom svojom území. Preto ponecháva riadenie verejných vecí regiónom, obciam

a mestám.

Podľa Marišovej (2006) je štátna správa organizačná činnosť štátu, ktorá má

nariaďovací a výkonný charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho

donucovacej moci. Štátnu správu zabezpečujú:

2.1 ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy,

2.2 orgány miestnej štátnej správy.

Vo výnimočných prípadoch, úlohy štátu zabezpečujú orgány miestnej samosprávy

v tzv. prenesených kompetenciách zo štátnej správy na samosprávu, t.j. obce

a samosprávne kraje.

Vláda SR uskutoční revíziu úradov s prezumpciou nepotrebnosti, audity a

reštrukturalizáciu ústredných a ostatných orgánov štátnej správy. Prenesie zodpovednosť

za verejnú politiku z ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov verejnej

moci na ministerstvá a zavedie opatrenia na zvýšenie kvality ich činnosti. Zefektívni

a zoštíhli proces rokovania vlády. Zavedie princíp, podľa ktorého nedodržanie lehoty zo

strany úradu bude zakladať právo občana na vrátenie poplatku. Posúdi možnosť

schválenia zákona o majetkovej zodpovednosti volených funkcionárov. Úrad vlády SR

(2010)

1.1.2 Samospráva

Briestenský (2001) uvádza, že verejná správa zahŕňa štátnu správu i samosprávu.

Štátnu správu realizujú predovšetkým orgány štátu, ale časť úloh štátnej správy možno

zákonom delegovať na samosprávu, čo sa nazýva prenesená, alebo delegovaná štátna

správa. Inú časť verejnej správy zveril štát ústavou a zákonmi územným samosprávam

a v týchto veciach má samospráva svoju samostatnú, originálnu pôsobnosť.

Gogová a Budjač (2006) uvádzajú že samospráva je jedným z ďalších

komponentov tvoriacich verejnú správu, jej pojem vyjadruje skutočnosť, že správu

vykonáva niekto iný ako štát, t. j. predovšetkým neštátny subjekt korporatívneho

charakteru – spravidla právnické osoby zriadené zákonom ako združenia osôb, majetku.

Možno konštatovať, že samospráva plní zostávajúcu časť úloh verejnej správy a ide o druh

verejnej správy, ktorá nie je štátnou správou.

Podľa Škultétyho (2001) je samospráva jeden z ďalších komponentov, ktoré tvoria

verejnú správu. Poznáme územnú a záujmovú samosprávu.

Samosprávu uskutočňujú iné verejnoprávne subjekty než je to pri štátnej správe.

Ide predovšetkým o subjekty korporatívneho charakteru.

Samospráva predstavuje vo verejnej správe výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie

spoločenského života prostriedkami nestáleho charakteru. Takto chápaná samospráva nie

je a nemôže byť totožná so štátnou správou a to predovšetkým vzhľadom na povahu

mocenskej podstaty štátnej správy. Štátna správa sa však so samosprávou podieľa na jej

úlohách a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí.

Samospráva vznikla podľa Tvrdoňa (1995) ako dôsledok demokratizácie systému

riadenia. Je založená na priamej účasti občanov na správe svojich územných záležitostí.

Realizuje sa spravidla na úrovni obcí, ale aj na vyšších úrovniach.

Podľa Hrtáneka a Kohútika (2005) je idea, vznik a vývoj samosprávy spojená

s formovaním občianskej spoločnosti t. j. spoločnosti, ktorá je mimo bezprostredného

vplyvu štátnej moci. Samospráva je osobitnou formou vyjadrenia plurality názorov na

miestnej úrovni v danej spoločnosti, to znamená, že je významnou zložkou právneho štátu.

Z toho vyplýva, že organizácia a uskutočňovanie verejných záležitostí na úrovni miest

a obcí majú osobitný význam pre každého obyvateľa obce či mesta.

Géciová (2000) tvrdí, že samospráva sa od štátnej správy odlišuje predovšetkým

metódami a formami pôsobenia. Predstavuje pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského

života prostriedkami neštátneho charakteru.

Tušan (2004) definuje územnú samosprávu ako bezpochybne jednu z významných

súčastí usporiadania spoločnosti. Je prvkom verejnej správy, ktorou sa rozumie správa

verejných záležitostí, čo ju odlišuje od správy súkromnej. Územná samospráva v rámci

štátu predstavuje moment decentralizácie štátnej moci, umožňuje spoločenstvu občanov

podieľať sa na verejnej moci. Samospráva sa realizuje v rámci právneho štátu a je

zákonnými normami upravená.

Bertelmann (2000) uvádza názor, že samospráva bola ponímaná ako správa

nezávislá v celku na spoločenskej organizácii. Rozumela sa ňou hlavne samospráva

územná, a aj záujmová.

Škultéty (2001) pod pojmom samospráva rozumie výkon určitých presne

vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi

subjektmi. Samospráva zahŕňa takú oblasť verejnej správy, ktorá je zákonom zverená

subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka. V tomto zmysle je samospráva časťou správy

štátu decentralizovanou na subjekty neštátneho charakteru.

Samospráva je oprávnenie umožňujúce samostatne vykonávať, obstarávať a

spravovať čiastkové záležitosti volenými zástupcami alebo priamo všetkými členmi.

Rozlišujeme samosprávy: územnú, záujmovú a korporačnú. Existenciu a fungovanie

samosprávy určuje štát – podmienky, pravidlá, pôsobnosť a právomoci orgánov

samosprávy.

Právny rámec územnej samosprávy určuje zákon štátu. Napríklad v Slovenskej

republike je to štvrtá hlava Ústavy SR, kde základom územnej samosprávy je obec a

územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. Olejár (2008)

Definícia samosprávy v najvšeobecnejšej podobe je samostatná, nezávislá

a slobodná sebaspráva. Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s inými jednotlivcami

na základe určitých spoločných záujmov, politického zmýšľania, profesie, alebo, a to

hlavne územia, na ktorom žije, resp. žijú tí, ktorých toto územie spája. V tomto zmysle

býva samospráva spájaná so spoločenskou pospolitosťou. Palúš (2002)

Podľa Úradu vlády SR (2001) reforma verejnej správy mení charakter štátu.

Samosprávy až do roku 1998 nemali reálnu možnosť zásadným spôsobom ovplyvňovať

dianie vo svojich obciach a regiónoch, pretože väčšinu kompetencií v tejto oblasti

vykonával štát. S cieľom zmeniť tento nezdravý stav vláda SR v roku 2001 prijala

koncepciu decentralizácie verejnej správy. Koncepcia spočívala v zmene

územnosprávneho členenia SR, prechode mnohých kompetencií zo štátu na samosprávy,

vybudovaní samosprávy na úrovni krajov a posilnení finančnej autonómie samospráv.

Následnou reformou verejnej správy sa odznova zadefinoval a usporiadal systém úradov a

inštitúcií verejnej správy a vzťahy medzi nimi, zefektívňovala sa prevádzka verejnej

správy a posilňovala sa zodpovednosť samospráv za regionálnu politiku. Decentralizovaný

štát, ktorým sa aj Slovensko stalo, má lepšie možnosti zohľadňovať potreby menšín a

diferencovaných,_regionálnych_potrieb_občanov.

Podľa Zachara (2005) decentralizácia nadväzuje na vykonaný prechod

kompetencií z orgánov štátnej správy na územnú samosprávu podľa zákona číslo

416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na

vyššie územné celky tzv. malý kompetenčný zákon. Podľa tohto zákona prechádzali

kompetencie na samosprávu postupne od 1. Januára 2002 do 1. Januára 2004, kedy bola

ukončená 1. Etapa decentralizácie verejnej správy na Slovensku.

Podľa Bučeka (1999) reforma verejnej správy je fenoménom súčasného rozvoja

väčšiny európskych štátov. Jej príčiny sú motivované potrebami rozvoja občianskej

spoločnosti, ktorá je charakteristická zvyšovaním podielu občanov na správe verejných

vecí prostredníctvom územnej a záujmovej samosprávy, požiadavkou zvýšenia výkonnosti

verejnej správy, zvyšovaním efektov a znižovaním nákladov na jej výkon. V tejto

súvislosti si každá krajina hľadá optimálny model usporiadania inštitúcií a ich aktivít, preto

proces reforiem môže mať rôzne podoby a môže akceptovať rozmanité sociálne

a ekonomické ciele.

Reforma verejnej správy je jedným z reformných procesov prebiehajúcich na území

Slovenska od roku 1990. Jej priebeh bol niekedy intenzívnejší, najmä v posledných 6-7

rokoch, inokedy stagnoval. Je to však proces, ktorý sa stále  vyvíja a aj v iných krajinách

Európy je tomu tak. V posledných rokoch došlo na Slovensku k masívnej decentralizácii,

čím sa zmenil charakter Slovenskej republiky, ktorá je dnes unitárny, ale zároveň

decentralizovaný štát, ktorý charakterizuje obnovený (historický – tradičný) duálny systém

verejnej správy. Minarovič (2007)

Nižňanský (2006) uvádza, že po vzniku Slovenskej republiky a budovaní orgánov

na centrálnej úrovni sa od roku 1995 stále viac začalo hovoriť o potrebe decentralizovať,

t.j. odovzdať čo najviac právomocí, ktoré dovtedy pre občana zabezpečovala verejná

správa a najmä štátna správa, bližšie k občanovi. V období rokov 1998 – 2006 sa uplatnili

rôzne formy decentralizácie: presun agendy z centrálnej úrovne na miestnu štátnu správu,

ale aj na vládne a mimovládne inštitúcie, rozsiahla privatizácia a to nielen v hospodárskej

sfére, ale aj v oblasti služieb, ako aj presun právomocí a zodpovednosti na obce a

novovzniknuté samosprávne kraje. Miera decentralizácie štátu sa oproti roku 2000

strojnásobila, merané výdavkami obcí a VÚC a jej daňové príjmy obcí a miest sú

trojnásobne vyššie ako na začiatku a v samospráve pracuje už viac ľudí ako v štátnej

správe. Slovenské mestá a obce sa stávajú významnými pre rozvoj hospodárstva, v oblasti

zamestnanosti, v oblasti poskytovania služieb. Výrazne narástla miera ich rozhodovania a

finančná autonómia, pretože vo väčšine kompetencií môže do ich výkonu zasahovať štátna

správa iba v prípade porušenia zákona.

Koncepcia sa zaoberala dvoma oblasťami: decentralizáciou a modernizáciou. V

rámci decentralizácie verejnej správy najmä decentralizáciou kompetencií, návrhom

organizácie verejnej správy, zmenou územného a správneho usporiadania, financovaním,

kontrolou, návrhom postupu prípravy a realizácie, ako aj odhadom finančných dôsledkov.

V rámci modernizácie riadením a zlepšením kvality poskytovania verejných služieb,

vzdelávaním a informatizáciou. Vláda SR (2000)

Machajová (2002) predpokladá, že po zriadení vyšších územných samosprávnych

celkov budú orgánmi územnej samosprávy zrejme tiež zastupiteľstvo toho celku a výkonný

monokratický orgán, napríklad predseda. V administratívnoprávnych veciach však správny

orgán je len jeden, a to starosta, alebo primátor. Obecné prípadne mestské zastupiteľstvo

síce rozhoduje vo veciach samosprávy obce, avšak nie ako správny orgán.

Nižňanský, Pilát (2002) uvádzajú, že z hľadiska nomenklatúry pôsobností má mať

samospráva vyššieho územného celku:

a) normotvornú právomoc (uznášanie sa na všeobecne záväzných nariadeniach),

b) rozhodovaciu právomoc do vnútra (o vlastnom majetku, o veciach územného

rozvoja, o spoločných veciach týkajúcich sa celého územia), ale aj navonok

(rozhodovanie o ekonomických činnostiach v území, územno-plánovacie

rozhodovanie, daňové a poplatkové veci),

c) kontrolnú právomoc (k vlastným organizáciám, k nakladaniu s vlastným majetkom,

k vlastným financiám),

d) sankčnú právomoc (ukladanie sankcií v oblasti priestupkov),

e) kreačnú právomoc (zriaďovanie vlastných iniciatívnych, kontrolných a výkonných

inštitúcií, vlastných organizácií).

Marišová (2006) uvádza, že samosprávny kraj podľa zákona č. 302/2001 o

samospráve vyšších územných celkov má postavenie právnickej osoby, ktorá za

podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s

vlastnými príjmami. Zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov.

Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho

územia a o potreby svojich obyvateľov.

Na samosprávny kraj možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy. S

prenesením úloh na samosprávny kraj štát mu poskytne potrebné finančné a iné materiálne

prostriedky.

Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja.

Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť zákonom. Samosprávnemu kraju

možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a

na základe medzinárodnej zmluvy.

Podľa Škultétyho (2006) obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho

samospráve a je oprávnený najmä:

voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva,

voliť predsedu a byť volený za predsedu,

hlasovať v referende samosprávneho kraja,

zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva,

obracať sa so svojimi podnetmi, sťažnosťami a inými podaniami na predsedu,

zastupiteľstvo a orgány ním zriadené.

Samosprávny kraj môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a

správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. Má

právo stať sa členom medzinárodného združenia územných celkov alebo územných

orgánov.

Bertelmann (2000) považuje za hlavný inštitucionálny cieľ samosprávy zvýšenie

autority zastupiteľských, občanmi priamo volených zborov a rozšírenie oblasti priamej

demokracie. Ide pri tom o sebaobmedzenie centra, jeho z časti tiež administratívnych I

hospodárskych funkcií. Sociálne a humanitárne služby by mali poskytovať v prvom rade

záujmové a územné orgány a organizácie.

1.2 Regionálna politika

Hamalová (1995) chápe región ako geograficky ohraničené územie, ktoré sa od

ostatných odlišuje súborom prírodných daností, štruktúrou obyvateľstva, štruktúrou

ekonomiky a pod. Vo všeobecnom poňatí sa región chápe ako geograficky ohraničená

územná jednotka podľa určitých kritérií.

Tvrdoň (1998) uvádza, že región je bohato štruktúrovaný celok, ktorý sa vyznačuje

ekonomickými, geografickými, sociálnymi, kultúrnymi, historickými, národnostnými

i ďalšími znakmi. Preto pri vymedzení regiónu je potrebné uplatniť interdisciplinárny

prístup.

Podľa Ivaničkovej (1998) má regionálny rozvoj celospoločenský rozmer. Sociálno-

ekonomický rozvoj krajiny je totiž priamo závislý na regionálnom rozvoji. Preto je možné

regionálny rozvoj považovať za proces, v ktorom sú všetci jeho účastníci, teda vláda,

inštitúcie, podniky a domácnosti vo vzájomnej interakcii s ekonomickými, sociálnymi

a kultúrnymi aktivitami. Regionálny rozvoj je trvalý rast hospodárskeho potenciálu

a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť,

konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov; región tak prispieva

k hospodárskemu rozvoju a sociálnemu rozvoju krajiny.

Európska regionálna politika je predovšetkým politikou solidarity. Je spôsobom,

ktorým Európska únia poskytuje pomoc zaostávajúcim regiónom, pomáha pri konverzii

problémových priemyselných oblastí, pri modifikácii vidieckych oblastí s upadajúcim

poľnohospodárstvom a pri regenerácii spustnutých častí miest.

Úspech európskej regionálnej politiky je založený na pevnom partnerstve a

spolupráci s národnými a miestnymi orgánmi a, samozrejme, na jej schopnosti prijímať

inovácie. Regionálna politika je politikou, ktorá je predovšetkým službou pre regióny a ich

občanov. Barnier (2001)

Regionálnou politikou rozumieme cieľavedomé pôsobenie štátnej správy

a samosprávy na dynamiku a štruktúru rozvoja regiónov a na zmeny v podmienkach

a štruktúre priestorového usporiadania národného hospodárstva. Tej (2004)

Belajová (2005) definuje regionálnu politiku ako oblasť, ktorá sa zaoberá

priestorovými aspektami hospodárskej politiky štátu, poznávaním a analyzovaním

rozvojovej úrovne jednotlivých regiónov a usmerňovaním ich ďalšieho rozvoja.

Regionálnou politikou rozumieme ovplyvňovanie hospodárskych procesov

v územných častiach štátu, alebo väčšieho ekonomického priestoru prostredníctvom

verejného sektora, pričom snahou je ovplyvňovanie rozvoja veľkých oblastných

hospodárskych celkov určitej krajiny, preto najdôležitejšími účastníkmi sú tradične štát

a príslušné zodpovedné ministerstvá. Maier, Todtling (1998)

Rozvoj Slovenska ako celku a rozvoj jeho regiónov sú vzájomne prepojené a

navzájom sa podmieňujú a podporujú. Obdobne spolu súvisia rozvoj hlavnej, celoštátnej

infraštruktúry a miestny rozvoj. Pri regionálnom rozvoji bude vláda SR klásť dôraz na

znižovanie regionálnych rozdielov a posilňovanie kohézie medzi jednotlivými územnými

celkami Slovenska. Vláda SR (2010)

Cieľom regionálnej politiky je efektívny a vyvážený rozvoj všetkých častí krajiny

a aktivácia jej nedostatočne využívaného potenciálu, najmä ide o hospodársky vývoj

a životné podmienky obyvateľov, možnosť pracovných príležitostí, zvyšovanie

kvalifikácie a vzdelávania, dostupnosť najdôležitejších služieb a to pri rešpektovaní

miestnych zvláštností, prírodných hodnôt územia a požiadaviek tvorby a ochrany

životného prostredia. Žítek, Klímová (2008)

Moravčík (2000) udáva nasledovné rozdelenie regionálnych politík podľa typov:

1. Centrálno-alokačná politika, pre ktorú je charakteristický prístup k riešeniu

lokálnych problémov zhora. Je založená predovšetkým na centrálnej redistribučnej

stratégii, spravidla sa orientuje podľa sektorov, v dôsledku čoho neprináša

integrovaný, ale deliaci výsledok na regionálnej úrovni.

2. Privátno-podnikateľská politika je založená prevažne na pôsobení trhového

mechanizmu.

3. Lokálne a regionálne iniciovaná rozvojová politika predstavuje tretí prístup, ktorý

sa presadzuje v posledných rokoch. Ako výsledok vývojového procesu je typom

politiky, ktorý nie je jednoznačne závislý ani od rozhodovania centra, ani od

jednotlivých podnikateľských subjektov.

1.2.1 Ciele regionálnej politiky

Hlavným cieľom regionálnej politiky EÚ je podpora celkového harmonického

rozvoja prostredníctvom posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti, znižovanie

rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zmierňovanie zaostalosti v

najznevýhodnenejších regiónoch alebo ostrovoch vrátane vidieckych oblastí. čl. 158

Zmluvy o EU (1992)

MV RR ďalej uvádza tieto tri hlavné ciele regionálnej politiky :

Cieľ č. 1: podpora rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov, ktorých rozvoj zaostáva.

Regióny, na ktoré sa vzťahuje cieľ 1, sú tie regióny, ktorých HDP na obyvateľa meraný

paritou kúpnej sily je menší ako 75 % priemeru EÚ.

Cieľ č. 2: podpora hospodárskej a spoločenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym

ťažkostiam. Patria sem najmä oblasti, ktoré prechádzajú sociálno - ekonomickými

zmenami v priemysle a službách, upadajúce vidiecke oblasti, mestské oblasti nachádzajúce

sa v ťažkostiach a krízou postihnuté oblasti závislé na rybolove.

Cieľ č. 3: podpora prispôsobovania a modernizácia politík a systémov vzdelávania,

školenia a zamestnanosti prostredníctvom opatrení na podporu ľudských zdrojov. Oblasti

spôsobilé na financovanie v rámci cieľa 3 sú oblasti, ktoré nie sú financované podľa cieľa

1.

Okrem týchto troch základných cieľov Horváth (2004) uvádza aj ďalšie ciele a to:

- podpora modernizácie a štrukturálneho prispôsobenia určitých odvetví

poľnohospodárstva a rybného hospodárstva;

- podporovanie rozvoja typických poľnohospodárskych regiónov s vysokou

zamestnanosťou v poľnohospodárstve;

- podporovanie prispôsobovania riedko obývaných regiónov.

Jednotlivé ciele sú pomerne komplexné, často sa prekrývajú.

Belajová, Fáziková (2004) uvádzajú, že podporované regióny môžu byť vymedzené

ako:

- štrukturálne postihnuté regióny, kde sú kumulované negatívne prejavy

štrukturálnych zmien v hospodárstve, kde dochádza k útlmu alebo likvidácii

odvetvi a výrobných podnikov a tým k rastu nezamestnanosti;

- ekonomicky slabé regióny, ktoré vykazujú nižšiu úroveň rozvoja vyjadreného HDP

než je priemer Európskej únie;

- ďalšie regióny, o ktorých rozhodne vláda. Môžu to byť napríklad regióny s nízkou

hustotou obyvateľstva, vidiecke regióny s vyšším zamestnaním

v poľnohospodárstve regióny so silne narušeným životným prostredím, regióny

s vysokou mierou nezamestnanosti ai.;

- LFA oblasti, t. j. málo priaznivé oblasti a oblasti s ekologickými obmedzeniami.

Vláda SR (2010) vo svojom vyhlásení uvádza, že zrealizuje pre zaostalejšie

regióny a regióny s vysokou nezamestnanosťou pilotné referenčné projekty na prilákanie

investícií v spolupráci s prichádzajúcimi alebo existujúcimi investormi.

1.2.2 Programovacie obdobie 2007 – 2013

Snahy celý systém zjednodušiť sa ozývali po celé minulé obdobie a vyvrcholili

prechodom do obdobia nového. Aj keď v súčasnom období bol počet cieľov zachovaný,

došlo k zmene ich obsahu, a aj názvov.

Žítek, Klímová (2008) uvádzajú, že medzi najvýznamnejšie zmeny v tomto období

patria zníženie počtu cieľov, zníženie počtu štrukturálnych fondov, úprava princípov

kohéznej politiky, vylúčenie niektorých tém z kohéznej politiky. Z hľadiska strategického

smerovania politiky sú dôležité Strategické zásady spoločenstva pre súdržnosť, ktoré boli

prijaté v roku 2006 a sú platné od roku 2007. V roku 2007 vstúpili do EU dve nové krajiny

a to Bulharsko a Rumunsko. Pre štáty, ktoré sa ešte len pripravujú na vstup do EU bol

pripravený nový nástroj predvstupovej pomoci IPA, ktorý nahrádza niekoľko doterajších

nástrojov predvstupovej pomoci.

Podľa portálu Euractiv (2010), investície do regionálnej politiky narastali

významne už v predchádzajúcom období, ale v tomto období do vyrovnávania

regionálnych rozdielov v rokoch 2007 - 2013 investuje Európska únia rekordných 347,41

mld. eur. Táto situácia sa už asi nebude v histórii opakovať a intenzita investičnej sily je

porovnateľná s niekoľkonásobkom finančného balíka USA, z Marshallovho plánu, po II.

svetovej vojne.

Na definitívnej podobe pravidiel novej kohéznej politiky sa dohodli inštitúcie EÚ

v lete 2006 prijatím balíka nariadení o štrukturálnych fondoch, Kohéznom fonde a

európskej územnej spolupráci. Na jeseň 2006 doplnili nariadenia strategické usmernenia

Komisie. Podľa týchto dokumentov bude regionálna politika EÚ realizovaná

prostredníctvom troch novodefinovaných cieľov:

Konvergencia,

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť,

Európska územná spolupráca.

1.2.3 Legislatíva pre RP pre obdobie 2007 – 2013

Tretia správa o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti obsahovala

informácie o využívaní fondov EÚ členskými štátmi prostredníctvom svojich rozvojových

programov. V kontexte tejto správy Európska komisia predložila päť nových nariadení

upravujúcich politiku hospodárskej a sociálnej súdržnosti pre obdobie 2007 -2013.

Súbor kľúčových právnych aktov, ktorými sa má regulovať štrukturálna podpora

regionálnej politiky Spoločenstva v rokoch 2007 - 2013, tvoria tieto nariadenia:

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1080/2006 z 5.júla 2006

o Európskom fonde regionálneho rozvoja a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)

č.1783/1999;

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1081/2006 z 5.júla 2006

o Európskom sociálnom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1784/1999;

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1082/2006 z 5.júla 2006

o Európskom zoskupení územnej spolupráce;

nariadenie Rady (ES) č.1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné

ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom

fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1260/1999;

nariadenie Rady (ES) č.1084/2006 z 11.júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny

fond a zrušuje nariadenie (ES) č.1164/94.

1.2.4 Nástroje podporujúce regionálnu politiku

Belajová, Fáziková (2004) uvádzajú, že regionálna politika má k dispozícii široké

spektrum nástrojov, ktorými by mohla ovplyvňovať správanie podnikov, obyvateľstva

a ostatných aktérov, ktorí sa podieľajú na regionálnom rozvoji. Podľa druhu ich môžeme

rozdeliť na:

- informačné opatrenia a poradenstvo,

- ekonomické nástroje,

- opatrenia vo výstavbe infraštruktúry,

- regulačné a administratívne nástroje.

Podľa Púčeka (2008) je možné nástroje na podporu regionálnej politiky rozdeliť

iným spôsobom a zdôrazniť konkrétne nástroje priamo využívané pri riadení

a implementácii regionálnej politiky, delíme ich teda na:

- strategické dokumenty regionálnej politiky,

- finančné nástroje,

- odvetvové politiky.

EU stanovila členským krajinám povinnosť vypracovávania nasledovných

strategických dokumentov:

1. Národná úroveň: Národný rozvojový plán, , Rámec podpory spoločenstva,

Operačné programy pre naplnenie stanovených cieľov a to regionálne a sektorové

operačné programy;

2. Regionálna úroveň: Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov,

Územný plán územného celku;

3. Miestna úroveň: Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, Územný plán

obce.

Kožiak (2008) uvádza, že finančné prostriedky, ktorými sú financované projekty

vedúce k naplneniu cieľov regionálnej politiky EU, sú prerozdeľované cez štrukturálne

fondy a Fond súdržnosti.

Európsky fond pre regionálneho rozvoja (ERDF) zahájil svoju činnosť 1. Januára

1975. Hlavným cieľom ERDF je posilňovať ekonomickú a sociálnu súdržnosť

v Európskej únii, prostredníctvom znižovania nerovnováhy medzi regiónmi. Žítek,

Klimová (2008)

ERDF prispieva k financovaniu pomoci zameranej na posilnenie hospodárskej a sociálnej

súdržnosti tým, že vyrovnáva zásadné regionálne rozdiely podporou rozvoja

a štrukturálnych zmien regionálnych ekonomík, vrátane premeny upadajúcich

priemyslových oblastí a zaostávajúcich regiónov a podporou cezhraničnej, nadnárodnej

a medziregionálnej spolupráce. Čl. 160 Zmluvy a nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006

Európsky sociálny fond (ESF) bol zakotvený už v Rímskej zmluve o založení

Európskeho hospodárskeho spoločenstva z roku 1957 a takisto v tomto roku vznikol. Je

najstarším štrukturálnym fondom a jeho hlavným poslaním od počiatku spočíva v podpore

zamestnanosti v EU a to predovšetkým financovaním neinvestičných projektov. Pomáha

ľuďom zvyšovať ich kvalifikáciu a vzdelanie, zameriava sa taktiež na boj proti

diskriminácii a usiluje sa o odstraňovanie sociálnej exklúzie. Konig, Lacina (2004)

Kohézny fond (CF), niekedy nazývaný aj Fond súdržnosti bol zakotvený

v Maastrichtskej zmluve v roku 1992. Pôvodne mal slúžiť k poskytovaniu pomoci na

národnej úrovni vybraným krajinám, aby sa pripravili na vstup do hospodárskej a menovej

únie. Fond financuje veľké infraštruktúrne projekty v oblasti životného prostredia

a transeurópskych dopravných sietí. Fond má priblížiť podporované krajiny k stabilizácii

rozpočtov, ktorá je vyžadovaná hospodárskou a menovou úniou, bez toho, aby sa museli

obmedzovať investície, ktoré sú v týchto krajinách nutné. Žítek, Klimová (2008)

Kožiak (2008) uvádza, že krajiny, ktoré sa pripravujú na členstvo v EU, môžu od

roku 2007 využívať nový nástroj predvstupovej pomoci IPA (Pre-Accesion-Assistance).

Hlavným účelom nástroja je pomoc pri príprave členstva v EU a pri začleňovaní európskej

legislatívy do národného práva. IPA nahrádza niekoľko starších programov a finančných

nástrojov pre kandidátske krajiny.

Vláda SR (2010) preskúma možnosť decentralizovať rozhodovanie o

prerozdeľovaní zdrojov z Regionálneho operačného programu (ROP) na vyššie územné

celky a adekvátne posilní mechanizmus podpory financovania regionálneho rozvoja z

prostriedkov EÚ. Vláda SR zavedie zjednodušený a transparentný prístup k fondom EÚ,

projektová dokumentácia schválených bude verejne dostupná na internetovom portáli

príslušného ministerstva. Vláda SR zvýši kontrolu používania fondov EÚ a preverí

doterajšiu realizáciu projektov. Zreálni náklady v doteraz schválených projektoch.

Ciele práce

Cieľom diplomovej práce je skúmanie verejnej správy v Slovenskej republike so

zameraním na kompetencie samosprávy a rozvoj vybraných regiónov z pohľadu

kompetencií samosprávy. Za účelom dosiahnutia cieľa sa práca zameriava na nasledovné

oblasti:

Analýza systému verejnej správy

Charakteristika a postavenie štátnej správy a samosprávy

Právna úprava EÚ a SR pre regionálny rozvoj

Popis fungovania vybraných MAS.

Súčasťou diplomovej práce sú aj nasledovné čiastkové ciele, ktoré podmieňujú

dosiahnutie hlavného cieľa:

Charakteristika a popis štruktúry verejnej správy

Popis a postavenie VÚC a obcí v oblasti regionálneho rozvoja

Analýza legislatívy Európskej únie pre regionálny rozvoj

Analýza legislatívy Slovenskej republiky pre regionálny rozvoj

Charakteristika vybraných regiónov a príslušnej MAS

Analýza fungovania príslušných MAS.

3. Metodika práce

Objektom skúmania diplomovej práce je rozvoj vybraných regiónov z pohľadu

kompetencií samosprávy. V práci budeme analyzovať verejnú správu s dôrazom na

samosprávu a jej vplyvom na regionálny rozvoj.

V prvej časti získame podkladové údaje z domácej a zahraničnej odbornej

literatúry, z odborných časopisov a materiálov aj ich naštudovaním.

Vychádzame z nasledovných materiálov: Ústava Slovenskej republiky, pramene

upravujúce verejnú správu na Slovensku, odborné časopisy, internetové zdroje.

V ďalšej časti spracujeme získané a naštudované podkladové údaje, ktoré

analyzujeme a následne zhodnotíme.

Metódu analýzy pri spracovávaní problematiky použijeme na popís fungovania

verejnej správy, štátnej správy a samosprávy a fungovanie regionálneho rozvoja v EÚ a

v SR.

Zostavíme dotazník, ktorý bude predložený predsedom resp. manažérom dvoch

združení obcí, resp. miestnych akčných skupín (MAS), podľa ktorého s daným predsedom,

resp. manažérom budeme viesť riadený rozhovor, ktorý ďalej v práci s použitím metódy

korporácie vyhodnotíme. Súčasťou práce je aj SWOT analýza.

Od orgánov združení obcí a orgánov Nitrianskeho samosprávneho kraja získame

materiály, podľa ktorých analyzujeme fungovanie združenia za určené obdobie, po stránke

realizácie projektov, investícií v spolupráci s NSK. Pri tomto procese taktiež využijeme

metódu korporácie.

Budeme hodnotiť fungovanie, vývoj a riadenie regiónov a to regiónu, kde pôsobí

MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo a MAS Dolná Nitra za obdobie 2009 – 2010,

kde zhodnotíme samotné fungovanie, ako aj projekty.

V závere práce v krátkosti zhodnotíme získané informácie a pomocou metódy

syntézy popíšeme naše návrhy a odporúčania pre fungovanie regionálneho rozvoja pre

štátnu správu a samosprávu.

4. Vlastná práca

4.1 Verejná správa

Podľa Škultétyho (2006) verejná správa vo svojej vlastnej podstate predstavuje

správu verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto

výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje

len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí.

Pod pojmom verejná správa si môžeme predstaviť určitý druh činnosti,

spravovanie, čomu odpovedá aj materiálne poňatie tohto pojmu, v niektorých druhoch

literatúry označované ako funkčné poňatie, alebo určitú organizačnú jednotku (inštitúciu,

úrad), ktorý vykonáva verejnú správu, čomu zodpovedá formálne, alebo organizačné

poňatie.

Verejnú správu možno členiť z viacerých hľadísk. Z hľadiska inštitucionálneho

verejná správa zahŕňa:

- štátnu správu

- samosprávu, ktorá sa ďalej člení na:

- územnú samosprávu

- záujmovú samosprávu

- špecializované verejnoprávne inštitúcie, korporácie, fondy, atď.

Na Slovensku je verejná správa zabezpečovaná na troch úrovniach: štát – vyšší

územný celok – obec. Teda ju môžeme rozdeliť na štátnu správu a samosprávu. Pri výkone

svojich úloh a kompetencií sú povinné riadiť sa verejným a súkromným právom a taktiež

sú povinné vykonávať len tie funkcie, ktoré im boli zverené zákonom.

4.1.1 Štátna správa

Štátna správa je jednou zo základných zložiek verejnej správy. Je najrozsiahlejším

druhom štátnej činnosti.

Škultéty (2006) konštatuje, že výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia

všetkých funkcií štátu – vnútorných i vonkajších, a orgány štátnej správy plnia prevažnú

časť úloh zabezpečovanými štátnymi orgánmi. Štátna správa je predovšetkým činnosťou

výkonnou a nariaďovacou.

Orgány štátnej správy

Podľa Marišovej (2011) pojem orgán štátnej správy treba vymedziť z hľadiska

nasledovných kritérií: jeho postavenia v spoločnosti, z hľadiska druhu činnosti štátu, ktorú

vyvíja a ako organizačno-právnu jednotku.

Rozoznávame základné črty orgánov štátnej správy:

- Z hľadiska svojho postavenia v spoločnosti je orgán štátnej správy štátnym

orgánom, má všetky základné črty štátneho orgánu, je vybavený právomocou

a pôsobnosťou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia.

- Orgán štátnej správy je osobitným druhom štátneho orgánu. Osobitosť, ktorá ho

odlišuje od iných druhov štátnych orgánov, spočíva v druhu činnosti štátu, ktorý

vykonáva. Orgán štátnej správy uskutočňuje úlohy a funkcie štátu metódami

a prostriedkami štátnej správy.

- Orgán štátnej správy tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je

oddelená od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte, napríklad od súdov,

prokuratúry a pod.

V Slovenskej republike sa štátna správa delí nasledovne:

- ústredné orgány štátnej správy - vláda, ministerstvá a ďalšie ústredné orgány,

- orgány miestnej štátnej správy - krajské úrady, obvodné úrady,

- orgány špecializovanej miestnej štátnej správy - na úsekoch cestnej dopravy a

pozemných komunikácií, pozemkového a lesného hospodárstva, sociálnych vecí,

rodiny a služieb zamestnanosti, ochrany životného prostredia, školstva, atď.

Ústredné orgány štátnej správy v Slovenskej republike

Vláda Slovenskej republiky je vrcholný orgán výkonnej moci. Skladá sa z

predsedu, podpredsedov a ministrov. Vládu vymenúva prezident Slovenskej republiky na

návrh predsedu vlády. Za výkon svojej funkcie vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej

republiky. Vláda spoločne rozhoduje o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o

programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a

sociálnej politiky SR, navrhuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet, rozhoduje o

medzinárodných zmluvách SR, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o

podaní návrhu zákona NR SR alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu, o tom,

že požiada o vyslovenie dôvery, o udelení amnestie vo veciach priestupkov, o výmene a

odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom, o ďalších otázkach,

ak to ustanoví zákon.

Programové vyhlásenie vlády v oblasti rozvoja regiónov

Vláda Slovenskej republiky pri regionálnom rozvoji, bude klásť dôraz na

znižovanie rozdielov medzi regiónmi a podporovať kohéziu medzi územnými celkami na

Slovensku. Bude sa snažiť o podporu financovania regionálneho rozvoja z prostriedkov

Európskej únie, pomocou zavedenia zjednodušeného a transparentného prístupu k fondom

EÚ. Vláda SR bude dôslednejšie preverovať doterajšiu realizáciu projektov a zvýši

kontrolu používania fondov Európskej únie. Náklady v realizovaných projektoch budú

zreálnené. Vláda SR sa zameria najmä na regeneráciu a rozvoj infraštruktúry a sídel. Vláda

SR sa aktívne zapojí do formovania štrukturálnej a kohéznej politiky na úrovni EÚ pre

ďalšie programovacie obdobie (od roku 2014).

Národná rada SR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej

republiky. Od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných

štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Počet poslancov

je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.

Ústavný súd SR bol zriadený Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. ako

nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Právomoci a kompetencie upravuje čl. 124 až

140 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanovuje zákon č. 38/1993 Z. z. v znení

neskorších predpisov.

Najvyšší súd SR je vrcholný orgán súdnictva v Slovenskej republike, zabezpečujúci

jednotu vo vynášaní rozsudkov na súdoch nižších inštancií, t.j. Okresné súdy, Krajské

súdy, Vyšší vojenský súd a Vojenské obvodové súdy.

Ministerstvá sú vecne špecializované ústredné orgány štátnej správy s odvetvovým

alebo funkčne vymedzeným súhrnom úloh a pôsobností na čele s ministrom, členom vlády,

ktorý je vymenovaný na návrh predsedu vlády prezidentom Slovenskej republiky. Ministri

majú priame, ústavou zakotvené vzťahy k najvyšším štátnym orgánom, riadia ministerstvo

a za jeho vedenie a činnosť zodpovedajú vláde ako aj Národnej rade SR. Škultéty (2006)

Orgány miestnej štátnej správy

Orgány miestnej štátnej správy sú orgány štátnej správy:

- s vecnou čiastkovou pôsobnosťou

- s územne obmedzenou pôsobnosťou

Sústava miestnych orgánov štátnej správy je spravidla dvojstupňová. Orgány

miestnej štátnej správy sa zriaďujú zákonmi. Na ich čele je prednosta. Kritériom

organizačného usporiadania týchto orgánov je ich vecná špecializácia podľa určitého úseku

alebo oblasti štátnej správy. Právna teória ich označuje ako špecializované orgány

miestnej štátnej správy.

4.1.2 Samospráva

Samospráva sa v príslušných súvislostiach prejavuje predovšetkým ako činnosť

riadiaceho charakteru. Riadiace prvky sú v istom zmysle zastúpené ako v štátnej správe,

čo súvisí s tým, že samospráva nepredstavuje len výkon, ale súčasne a predovšetkým

tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva. Škultéty (2001)

Bertelmann (2000) konštatuje, že samospráva bola ponímaná ako správa

nezávislá v celku na spoločenskej organizácii.

Rozumieme ňou hlavne:

Územná samospráva

- Miestna územná samospráva – obce, mestá

- Regionálna územná samospráva – Vyššie územné celky, ktorými sú

samosprávne kraje

Záujmová samospráva

Územná samospráva

Územná samospráva je priestorovo vymedzený funkčný celok, ktorý má právo sám

rozhodovať o svojich záležitostiach. Je organizačnou štruktúrou verejnej správy, v ktorej,

ako právnická osoba, zabezpečuje riešenie úloh odlišných od štátu, aj keď pod štátnou

kontrolou. Právo na samosprávu je zakotvené v Ústave a podrobnejšie vymedzené najmä v

zákone o obciach a VÚC. Samosprávne celky vytvárajú vlastné orgány, ktorých

prostredníctvom je výkon samosprávy uskutočňovaný. Na Slovensku má územná

samospráva dve úrovne (obec/mesto a VÚC) a je zakotvená predovšetkým v štvrtej hlave

Ústavy SR (čl. 64 - čl. 71).

Obce

Podľa Škultétyho (2006) základom územnej samosprávy je obec, ktorá tvorí

samostatný samosprávny celok. Obec združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý

pobyt. Obec je právnickou osobou.

Obec je tvorená jedným, alebo najčastejšie viacerými sídlami. Územie obce je

tvorené najmenej jedným katastrálnym územím. V súčasnej dobe sa v Európe nachádza asi

140 000 obcí, z toho na Slovensku ich je 2 891 obcí, z čoho 138 sú mestá.

V zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

je obec samostatný územný a správny celok. Je právnickou osobou, ktorá samostatne

hospodári s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami. Svoje potreby financuje

z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií.

Obecné zastupiteľstvo

Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský orgán – zbor – obce, zložený z poslancov

zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce tajným hlasovaním. Počet poslancov na

nasledujúce volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo, podľa počtu

obyvateľov obce, na základe zákona č. 453/2001 Z. z.., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

SNR č. 369/1990 Z .z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Obecné zastupiteľstvo podľa potreby, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon, môže

zriadiť ďalšie svoje orgány ako obecnú radu, obecnú políciu, obecný požiarny zbor a iné.

Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach obce, jedná sa najmä:

- určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu

dočasne prenechaným do hospodárenia obce,

- schvaľuje rozpočet obce,

- určuje organizáciu obecného úradu a určuje zásady odmeňovania pracovníkov

obce,

- zakladá, zriaďuje a  kontroluje obecné podniky a rozpočtové a príjmové

organizácie,

- uznáša sa na nariadeniach obce.

Starosta obce

Predstaviteľom obce s najvyšším výkonným orgánom je starosta obce. Starosta je

štatutárnym orgánom obce v majetkových vzťahoch, v pracovnoprávnych vzťahoch je

zamestnancom obce ako právnickej osoby. V administratívnoprávnych vzťahoch je

správnym orgánom. Zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a podpisuje

uznesenia.

Úloha obce v regionálnom rozvoji

Úlohy obce v regionálnom rozvoji upravuje § 17 zákona 503/2001 Z. z.

o regionálnom rozvoji. Obec na rozvoj svojho územia a zabezpečenie potrieb jeho

obyvateľov pri výkone samosprávy má za úlohu najmä vypracovanie, schvaľovanie a

vyhodnocovanie plnenia programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a

zabezpečenie jeho plnenia. Úlohou obce je aj poskytovanie súčinnosti na príprave a

uskutočňovaní programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja, na

území ktorého sa obec nachádza. Obec je povinná poskytnúť súčinnosť na príprave

regionálnych operačných programov a spolupracovať pri zabezpečovaní rozvojových

zámerov spoločných pre viacero obcí. Obec môže zriadiť s inými obcami združenie obcí s

predmetom činnosti, ktorým napomáha hospodársky a sociálny rozvoj obce, ako aj

samosprávneho kraja. Obec vypracúva stanovisko k programom regionálneho rozvoja.

Vyššie územné samosprávne celky

Zákonom č. 302/2001 Z z. o samospráve vyšších územných celkov bolo zriadených

8 samosprávnych krajov. Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá samostatne

hospodári so svojim majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva

a záujmy svojich obyvateľov.

Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štátnymi orgánmi,

aj s inými samosprávnymi krajmi, s obcami a inými právnickými osobami.

Orgány samosprávneho kraja:

- zastupiteľstvo samosprávneho kraja – zbor zložený z poslancov samosprávneho

kraja, ktorí sú volení v priamych voľbách tajným hlasovaním. Obyvatelia s

volebným právom volia každé štyri roky zastupiteľstvo samosprávnych krajov a

predsedu samosprávneho kraja. Každý okres kraja má podľa počtu obyvateľov

pomerný počet poslancov v krajskom zastupiteľstve, ktorí sú volení väčšinovým

spôsobom t.j. zvolený je príslušný počet poslancov z kandidátov s najväčším

počtom získaných hlasov. Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach

samosprávneho kraja, pomocou uznášania sa na nariadeniach, hospodárenia

a nakladania s majetkom kraja, schvaľovaním programov rozvoja a ďalšími

činnosťami stanovenými zákonom.

- predseda samosprávneho kraja – predseda zastupuje samosprávny kraj navonok,

volia ho obyvatelia kraja v priamych voľbách. V majetkovoprávnych vzťahoch,

pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom. Predseda

môže pozastaviť výkon uznesenia zastupiteľstva, ak sa domnieva, že bol porušený

zákon, alebo je pre kraj nevýhodné.

Pôsobnosť samosprávneho kraja upravuje zákon 302/2001 Z. z., samosprávny kraj

pri výkone svojej samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby

svojich obyvateľov.

Úloha samosprávneho kraja v regionálnom rozvoji

Úlohy samosprávneho kraja v regionálnom rozvoji upravuje § 16 zákona 503/2001

Z. z. o regionálnom rozvoji. Samosprávny kraj na rozvoj svojho územia a zabezpečenie

potrieb jeho obyvateľov pri výkone samosprávy vypracúva, schvaľuje a pravidelne

vyhodnocuje plnenie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja územia

samosprávneho kraja, prípadne jeho častí, podieľa sa na ich uskutočňovaní a realizácii a

pravidelne vyhodnocuje jeho plnenie. Samosprávny kraj vypracúva regionálny operačný

program. Kraj spolupracuje s ministerstvom a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej

správy na príprave národného plánu, na príprave operačných programov, na príprave

sektorových operačných programov, spolupracuje s príslušným ústredným orgánom štátnej

správy a s ostatnými sociálno-ekonomickými partnermi. Kraj zabezpečuje trvalo

udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj na svojom území. Obstaráva a schvaľuje

jednotlivé rozvojové projekty regionálneho charakteru, podieľa sa na ich uskutočňovaní a

vyhodnocuje ich plnenie, vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť.

Samosprávny kraj vypracúva, schvaľuje a vyhodnocuje plnenie jednotlivých

programov medzinárodnej spolupráce na regionálnej úrovni. Kraj sa podieľa aj na ich

uskutočňovaní a pravidelne monitoruje a hodnotí rozvoj územia samosprávneho kraja

a pravidelne vypracúva správy o hospodárskom a sociálnom rozvoji samosprávneho kraja.

Samosprávny kraj zabezpečuje prostriedky v rozsahu svojej pôsobnosti na odstraňovanie

nežiaducich rozdielov na území samosprávneho kraja. Jeho úlohou je aj zabezpečovanie

vzájomnej spolupráce s ďalšími samosprávnymi krajmi a rozvoj spolupráce s územnými

celkami alebo s orgánmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie pri výkone

samosprávy. Kraj môže zriaďovať právnické osoby na podporu regionálneho rozvoja

svojho územia, najmä územné agentúry na podporu regionálneho rozvoja. Kraj plní aj

ďalšie úlohy ustanovené osobitnými zákonmi.

Záujmová samospráva

Právo na samostatné rozhodovanie o vlastných záležitostiach môže byť zverené i

subjektom, ktoré spája určitý spoločný záujem. V takomto prípade sa jedná o záujmovú či

profesnú samosprávu. Príkladom môžu byť Slovenská advokátska komora, Notárska

komora, Lekárska komora. Zahrňuje určitý profesionálne vymedzený okruh osôb, ktoré

podliehajú režimu samosprávnej inštitúcie. Majú spoločenský aspekt. Záujmová

samospráva zahŕňa najmä: súdnu samosprávu, verejnoprávne korporácie v oblasti

poisťovníctva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúry, školstva a pod.

4.2 Právna úprava pre regionálny rozvoj

Právna úprava Európskej únie pre regionálny rozvoj je zakotvená v piatich

nariadeniach, ktoré upravujú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond,

Európske zoskupenie územnej spolupráce a Kohézny fond.

Právna úprava Slovenskej republiky je zakotvená v zákone č. 539/2008 Z. z.

o podpore regionálneho rozvoja.

Tieto právne predpisy budeme pre potreby práce ďalej analyzovať.

4.2.1 Právna úprava EÚ pre regionálny rozvoj

Európska komisia predložila päť nariadení upravujúcich politiku hospodárskej

a sociálnej súdržnosti pre obdobie 2007 -2013. Ide o súbory kľúčových právnych aktov,

ktorými sa má regulovať štrukturálna podpora regionálnej politiky Spoločenstva v rokoch

2007 – 2013.

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady č.1080/2006 z 5.júla 2006 o Európskom

fonde regionálneho rozvoja a ktorým sa zrušuje nariadenie č.1783/1999, v ktorom je EFRR

charakterizovaný ako fond, ktorý je určený na to, aby pomohol odstraňovať regionálne

rozdiely v Spoločenstve. V najväčšej miere má prispievať k zmenšovaniu rozdielov

na úrovni rozvoja rôznych regiónov a najviac znevýhodnených regiónov. EFRR poskytuje

pomoc v rámci celkovej stratégie kohéznej politiky, ktorá zabezpečuje väčšie sústredenie

pomoci na priority Spoločenstva. V tomto nariadení sú stanovené úlohy fondu pre ciele

Konvergencia, Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a Európska územná

spolupráca. Hlavným účelom EFRR je prispievať k financovaniu posilňovania

hospodárskej a sociálnej súdržnosti, pomocou vyrovnávania hlavných regionálnych

rozdielov. Rozdiely budú odstraňované prostredníctvom podpory rozvoja a štrukturálnych

zmien v regionálnych ekonomikách, ďalej prostredníctvom premeny upadajúcich

priemyselných a zaostávajúcich regiónov a podpory cezhraničnej, nadnárodnej

a medziregionálnej spolupráce. EFRR má najmä posilniť konkurencieschopnosť a inovácie

a zaistiť trvalo udržateľný rozvoj. Záber rozsahu EFRR je veľmi široký. Prispieva

k financovaniu produktívnych investícií a infraštruktúry. EFRR prispieva k financovaniu

opatrení, ktoré podporujú regionálny a miestny rozvoj. Patrí sem podpora, tvorba a rozvoj

finančných nástrojov, ako rizikový kapitál, garančné fondy, miestne rozvojové fondy,

spolupráca a výmena skúseností medzi regiónmi, mestami a ďalšími subjektmi. V rámci

cieľa Konvergencia zameriava svoju pomoc na trvalo udržateľný integrovaný regionálny

a miestny hospodársky rozvoj a zamestnanosť. V rámci cieľa Regionálna

konkurencieschopnosť a zamestnanosť sa EFRR zameriava na priority ako: inovácie

a znalostná ekonomika, životné prostredie a prevencia rizík a prístup k dopravným

a telekomunikačným službám. V rámci cieľa Európska územná spolupráca sa fond

zameriava na nasledovné priority: rozvoj cezhraničných hospodárskych, sociálnych

a environmentálnych činností, vytvorenie a rozvoj nadnárodnej spolupráce medzi

prímorskými regiónmi a na posilňovanie účinnosti regionálnej politiky podporou

medziregionálnej spolupráce.

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady č.1081/2006 z 5.júla 2006 o Európskom

sociálnom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie č.1784/1999 je ESF charakterizovaný ako

fond, ktorý by mal posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť prostredníctvom zlepšenia

pracovných príležitostí. Okrem tejto priority je potrebné v menej rozvinutých regiónoch

rozširovať a zvyšovať investície do ľudského kapitálu. Hlavnou úlohou ESF je

prispievanie k prioritám Spoločenstva v posilňovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti

prostredníctvom zlepšovania možnosti zamestnania sa a pracovných príležitostí, taktiež má

podporiť zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest. Úlohy vykonáva prostredníctvom

podpory politík členských štátov, ktoré sú zamerané na plnú zamestnanosť, kvalitu

a produktivitu práce, ďalej na podporu sociálnej inklúzie a na znižovanie národných,

regionálnych a miestnych rozdielov v zamestnanosti.

V rámci cieľa Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

zameriava pomoc na zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov, podnikov a podnikateľov,

s cieľom zlepšiť predvídanie a pozitívne riadenie hospodárskych zmien, zlepšenie prístupu

k zamestnaniu a trvalo udržateľnej inklúzie uchádzačov o zamestnanie a predchádzanie

nezamestnanosti. Ďalej sa v rámci tohto cieľa zameriava na posilnenie sociálnej inklúzie

znevýhodnených osôb s cieľom ich trvalo udržateľnej integrácie v zamestnaní a na boj

proti všetkým formám diskriminácie na trhu práce. Zameriava sa aj na podporu

partnerstiev, dohôd a iniciatív prostredníctvom vytvárania sietí príslušných

zainteresovaných strán, ako sú napríklad mimovládne organizácie na všetkých úrovniach,

s cieľom mobilizácie zameranej na reformy v oblasti zamestnanosti. ESF v rámci cieľa

Konvergencia podporí rozširovanie a skvalitňovanie investícií do ľudského kapitálu,

posilní inštitucionálnu kapacitu a efektívnosť verejnej správy a verejných služieb na

všetkých úrovniach a prípadne aj sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií vo

vzťahu k reformám a vhodnému systému riadenia v oblasti hospodárstva, zamestnanosti,

životného prostredia a súdnictva.

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady č.1082/2006 z 5.júla 2006 o Európskom

zoskupení územnej spolupráce je uvedená potreba prijať opatrenia na znižovanie

problémov, s ktorými sa stretávajú členské štáty Spoločenstva a to najmä regionálne

a miestne orgány pri vykonávaní a riadení územnej spolupráce v rámci rozdielnych

právnych predpisov a postupov v rámci každého členského štátu. Nariadenie bolo prijaté

najmä vzhľadom na zvýšenie počtu hraníc v rámci Spoločenstva po rozšírení. Aj rozšírenie

bolo dôvodom podporovať posilnenie územnej spolupráce v Spoločenstve. Na

prekonávanie prekážok spomaľujúcich územnú spoluprácu bolo nutné vytvoriť

zoskupenia, ktoré by mali právnu subjektivitu. Tieto zoskupenia sú označované ako

Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) a sú dobrovoľné. EZÚS tvoria

predovšetkým regionálne a miestne orgány. Malo by byť schopné vykonávať programy,

alebo projekty územnej spolupráce, ktoré sú spolufinancované Spoločenstvom,

predovšetkým pomocou štrukturálnych fondov. EZÚS by mali fungovať v súlade

s nariadeniami č. 1083/2006 a č. 1080/2006, alebo podľa cieľov územnej spolupráce, ktoré

si stanovujú členské štáty a ich regionálne a miestne orgány, či už s príspevkom

Spoločenstva, alebo bez neho. Cieľom EZÚS je podporovať a uľahčovať medziregionálnu,

nadnárodnú a cezhraničnú spoluprácu s cieľom posilnenia sociálnej a hospodárskej

súdržnosti. EZÚS tvoria členské štáty, regionálne orgány, miestne orgány a ďalšie

subjekty. Subjekt vykonáva úlohy a ciele, ktoré si stanovia a schvália jeho členovia a sú

v súlade s týmto nariadením.

V nariadení Rady č.1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné

ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde

a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1260/1999 sa ustanovuje, že

v Spoločenstve je nutné, v záujme posilnenia sociálnej a hospodárskej súdržnosti, sa

zameriavať na znižovanie rozdielov medzi rozvojmi regiónov a zaostalosti najviac

znevýhodnených regiónov a je nutné vyžadovať podporu štrukturálnych fondov. Toto

nariadenie ustanovuje pravidlá, pomocou ktorých sa spravuje Európsky fond regionálneho

rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond, taktiež vymedzuje ciele, ku ktorým tieto

fondy prispievajú, kritériá členských štátov a regiónov na podporu z fondov. Definujú sa tu

spôsoby čerpania, strategické rámce, operačné programy, taktiež sú tu zachytené príspevky

členských štátov a kritériá a orgány spojené s hospodárením s finančnými prostriedkami.

V nariadení Rady č. 1084/2006 z 11.júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a

zrušuje nariadenie č. 1164/94. Fond sa zriaďuje na účely posilnenia sociálnej

a hospodárskej súdržnosti Spoločenstva v záujme podpory trvalo udržateľného rozvoja.

Pomoc z Kohézneho fondu je smerovaná na podporu transeurópskych dopravných sietí a

ochranu životného prostredia. V súvislosti s týmito podporovanými oblasťami, môže fond

pôsobiť v oblastiach súvisiacich s trvalo udržateľným rozvojom.

4.2.2 Právna úprava SR pre regionálny rozvoj

Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja bol uverejnený v Zbierke

zákonov dňa 13.12. 2008 a nadobudol účinnosť dňa 1.1. 2009. Cieľom zákona je

podporovať najmenej rozvinuté regióny zlepšovaním podmienok pre ich ekonomický rast

a zamestnanosť a tým aj zvyšovať konkurencieschopnosť. Zákonom bola aktualizovaná

právna úprava zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č.

351/2004 Z. z., ktorá vyplynula z aktualizácie Národného strategického referenčného

rámca na roky 2007 – 2013.

Zákon o podpore regionálneho rozvoja ustanovuje základné ciele a pojmy podpory

tejto oblasti, ustanovuje zdroje financovania, vymedzuje základné dokumenty podpory,

pôsobnosť orgánov štátnej správy, VÚC, obcí a ďalších subjektov územnej spolupráce.

V tomto zákone nie je kladený dôraz len na regionálnu, ale aj na miestnu úroveň. Tým

vytvára priestor pre plnohodnotnejšie nadväzovanie komunikácie medzi orgánmi štátnej

správy, regionálnej samosprávy a miestnej samosprávy, pri hľadaní cesty

k efektívnejšiemu využitiu verejných zdrojov na regionálny rozvoj. Zákon vytvára

podmienky na spoluprácu regiónov medzi sebou a aj podmienky na spoluprácu

jednotlivých regiónov. Na tieto účely boli v zákone vytvorené podmienky na koordináciu

a realizáciu opatrení na posilňovanie hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti pri

rozvoji regiónov a vyrovnávaní regionálnych rozdielov. Zákon je v súlade s Ústavou SR,

právnym poriadkom SR a medzinárodnými zmluvami.

V tomto zákone sú definované určité pojmy, z ktorých pre potrebu tejto práce

vyberáme:

regionálny rozvoj - súbor sociálnych, hospodárskych, kultúrnych

a environmentálnych procesov a vzťahov, ktoré prebiehajú v regióne a ktoré

prispievajú k zvyšovaniu jeho konkurencieschopnosti, trvalému

hospodárskemu rozvoju, sociálnemu rozvoju a územnému rozvoju

a k vyrovnávaniu hospodárskych rozdielov a sociálnych rozdielov medzi

regiónmi,

regionálna politika – súbor postupov a činností orgánov a organizácií na to

určených na úrovni štátnej, úrovni regiónu a miestnej úrovni, tieto činnosti

prispievajú k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju a územnému rozvoju

regiónov,

mikroregionálne združenie – právnická osoba, založená na účely

spoločných riešení, pri dosahovaní vyššej úrovne sociálneho,

hospodárskeho a územného rozvoja,

partnerstvo – verejno-súkromná spolupráca partnerov na príprave, realizácii

a vyhodnocovaní spoločných priorít a cieľov,

územná spolupráca - spolupôsobenie sociálno-ekonomických partnerov pri

zvyšovaní úrovne hospodárskeho a sociálneho rozvoja na území regiónu.

Predmetom zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja je právna

úprava podpory regionálneho rozvoja a vytvorenie inštitucionálneho rámca na

uskutočňovanie rozvoja. Dôraz je kladený na vytváranie podmienok pre prípravu

a realizáciu opatrení na posilnenie súdržnosti v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej.

Politika súdržnosti má za úlohu zvyšovať konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

Cieľ regionálneho rozvoja sa napĺňa pomocou regionálnej politiky príslušných

orgánov verejnej správy, či už ide o štátnu správu, orgány regionálnej a miestnej

samosprávy. Predpokladom pre úspech v oblasti regionálnej politiky je najmä spolupráca

sociálno-ekonomických a verejno-súkromných partnerov, teda ide o aktívne uplatňovanie

partnerstva a územnej spolupráce. Je potrebné podporovať rast konkurencieschopnosti

a ekonomickej výkonnosti regiónov, zvyšovanie zamestnanosti a životnej úrovne

obyvateľstva. Za dôležitú treba považovať rozvoj ľudských zdrojov, zlepšenie sociálnej

infraštruktúry, vybavenie regiónu po dopravnej a technickej stránke a rozvoj obcí.

Zdroje financovania a podpory regionálneho rozvoja sú upravené v § 4 zákona č.

539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Ustanovuje sa tu rámec pre vymedzenie

regiónov so sústredenou finančnou podporou prostredníctvom financií z Európskej únie.

Prostriedky z EÚ sú doplnkovým zdrojom. Hlavná pomoc je smerovaná najmä do

zaostalejších regiónov. Ostatné prostriedky sú vyčlenené zo štátneho rozpočtu, vrátane

prostriedkov na spolufinancovanie rozvoja v rámci využívania fondov Európskej únie.

Hospodársky zaostalé regióny možno popísať ako tie, ktoré podľa ukazovateľov

rozvoja vykazujú nižšiu úroveň, ako priemer EÚ. Regióny majú nízku životnú úroveň,

vysokú nezamestnanosť. Najčastejšie sa jedná o vidiecke oblasti s nižším stupňom

urbanizácie a ekonomického rozvoja.

Medzi hlavné dokumenty, prostredníctvom ktorých sa vykonáva podpora a riadenie

regionálneho rozvoja patria:

Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,

program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného

celku.

program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce.

Tieto dokumenty stanovujú rozvoj danej oblasti pomocou priorít a cieľov, na

dosahovanie ktorých sa použijú rôzne zdroje financovania na podporu regionálneho

rozvoja.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti

spolupracujú pri napĺňaní cieľov a priorít podpory regionálneho rozvoja (§ 10).

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy najmä riadia všetky procesy úzko

súvisiace s realizáciou rozvojových dokumentov a rezortných rozvojových programov

verejných prác v ich pôsobnosti, a to v nadväznosti na základné dokumenty podpory

regionálneho rozvoja na celoštátnej úrovni. Vzhľadom na potrebu širšej účasti, z dôvodu

zabezpečenia objektivity pri vypracúvaní programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho

rozvoja vyšších územných celkov, spolupracujú s vyššími územnými celkami a s

príslušnými sociálno-ekonomickými partnermi.

Pôsobnosť vyššieho územného celku v oblasti podpory regionálneho rozvoja sa

upravuje v ustanovení § 11 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. VÚC

z dôvodu potreby koncepčného usmernenia trvalo udržateľného hospodárskeho

a sociálneho rozvoja schvaľuje a zabezpečuje realizáciu programu hospodárskeho

a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku a pravidelne ho monitoruje a vyhodnocuje.

Vyšší územný celok sa podieľa na príprave národnej stratégie regionálneho rozvoja.

Na podporu regionálneho rozvoja môže zriaďovať regionálne rozvojové agentúry.

Z dôvodu efektívnejšieho využitia finančných prostriedkov na zabezpečenie podpory

regionálneho rozvoja sa môžu vyššie územné celky združovať.

Pôsobnosť obce v oblasti podpory regionálneho rozvoja s cieľom zabezpečiť

potreby obyvateľov obce a všestranný rozvoj jej územia sa upravuje v ustanovení § 12

zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Obec pre zabezpečenie trvalo

udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja svojho územia schvaľuje a zabezpečuje

realizáciu programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, pravidelne ho monitoruje

a vyhodnocuje. Pri uplatnení princípu partnerstva sa obec podieľa na príprave programu

hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja príslušného vyššieho územného celku.

Iné právnické osoby sú zakladané za účelom potreby rozvoja regiónov.

Napomáhajú vytvárať podmienky na zvyšovanie priestorovej koncentrácie a realizácie

rozvojových aktivít vo vedecko-výskumných a vývojových odvetviach hospodárstva,

podporujú zvyšovať atraktívnosť a propagáciu regiónu, spoločne koordinujú postup pri

zabezpečovaní úloh v oblasti regionálneho rozvoja a vytvárajú priestor pre vznik verejno-

súkromných partnerstiev.

4.3 Charakteristika vybraných regiónov

Pre potreby práce v tejto kapitole charakterizujeme vybrané mikroregióny a to

Dolné Pohronie a mikroregión Dolná Nitra a aj miestne akčné skupiny, MAS

Dolnohronské rozvojové partnerstvo a MAS Dolná Nitra, pôsobiace v týchto

mikroregiónoch.

Dolná Nitra

Mikroregión Dolná Nitra tvoria katastrálne územia obcí Babindol, Čechynce, Dolné

Obdokovce, Golianovo, Klasov, Malý Cetín, Paňa, Pohranice, Veľký Cetín, Veľký Lapáš,

Vinodol. Na území týchto obcí žije 11 863 obyvateľov. Katastrálne prepojené územie 11

obcí tvoriacich mikroregión Dolná Nitra sa rozkladá na úrodných nivách Žitavskej

pahorkatiny, Nitrianskej pahorkatiny a Nitrianskej Nivy, medzi riekami Nitra a Žitava.

Rozloha tohto územia je 11 291,2 hektára. Územie spája celý rad spoločných čŕt. Ide o

rozlohou primerané a kompaktné územie s rozmanitými prírodnými a geografickými

podmienkami vo výhodnej polohe a blízkosti krajského mesta Nitra ako rozvojového pólu

rastu a v blízkosti mesta Vráble, ktoré predstavujú pre jeho obyvateľov ponuku pracovných

príležitostí, priestor pre kultúrne vyžitie a diferencovanosť služieb rôzneho charakteru.

Regionálne združenie Dolná Nitra o. z. vzniklo koncom roka 2007 ako výsledok

spoločného úsilia zástupcov verejného a súkromného sektora o spoluprácu vo všetkých

oblastiach hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a spoločenského života s cieľom

zabezpečiť rozvoj územia obcí v okolí Nitry. Významným impulzom pre jeho vznik bola aj

výzva Nitrianskeho samosprávneho kraja na získanie finančnej podpory pre budovanie

kapacít a vytvorenie spoločnej rozvojovej stratégie prístupom LEADER.

Spolu s ďalšími 5 územiami v rámci NR kraja sa zaradili medzi úspešných žiadateľov o

podporu z Programu rozvoja vidieka 2007-2013 (v rámci osi 4 - prístup LEADER).

Členskú základňu verejno-súkromného partnerstva RZ Dolná Nitra tvorí 46 členov.

Partnerstvo získalo značný objem finančných prostriedkov z EÚ na realizáciu zámerov

definovaných v Integrovanej stratégii rozvoja územia Regionálneho združenia Dolná Nitra.

Hoci občianske združenie RZ Dolná Nitra o. z., tak ako ho poznáme v súčasnej podobe,

nepíše dlhú históriu, jeho konštituovaniu predchádzala vzájomná spolupráca viacerých

obcí v nitrianskom okrese už v minulosti ako prirodzený dôsledok historického vývoja,

ekonomickej prepojenosti a samotnej geografickej blízkosti obcí.

Snahou MAS Dolná Nitra je nadviazať na príklady vzájomne prospešnej spolupráce

z minulosti a využiť ich ako základný stavebný prvok pri vytváraní jeho dnešnej podoby a

naštartovaní jeho súčasného rozvoja. Vyzdvihnutie spoločných znakov a typických čŕt

územia má napomôcť budovaniu vlastnej identity, povedomia obyvateľov Dolnej Nitry a

lokalpatriotizmu presahujúceho hranice obcí.

Strategickým cieľom MAS Regionálne združenie Dolná Nitra je zvýšenie štandardu

života obyvateľov Regionálneho združenia Dolná Nitra vytvorením udržateľnej kvality

životného prostredia a zatraktívnením územia do roku 2015.

Strategické priority MAS Regionálne združenie Dolná Nitra:

Strategická priorita 1 – Obnova a rozvoj obcí

Strategická priorita 2 – Rozvoj spolupráce a partnerstva

Strategická priorita 3 – Ochrana životného prostredia

Dolné Pohronie

Mikroregión Dolné Pohronie tvoria územia obcí Čaka, Čata, Farná, Hronovce,

Hontianska Vrbica, Keť, Kukučínov, Kuraľany, Málaš, Malé Ludince, Nýrovce, Plavé

Vozokany, Pohronský Ruskov, Sikenica, Šarovce, Tekovské Lužany, Tura, Veľké

Ludince, Zbrojníky, Želiezovce. Tvorí ho územie rozprestierajúce sa na oboch brehoch

dolného toku Hrona na južnej časti okresu Levice. Centrom regiónu je mestečko

Želiezovce, ktoré je zároveň jedinou obcou so štatútom mesta. Veľkosť celého územia

regiónu je 449,4 km2 s počtom obyvateľov 26 400.

...malebné územie rozprestierajúce sa na oboch brehoch dolného toku Hrona na

južnej časti okresu Levice. Tvoria ho nekonečné polia spestrené malými lesíkmi, potokmi,

rybníkmi, jemnými kopčekmi, vinohrady a viničné domčeky, množstvo prírodných krás a

vzácnych druhov fauny a flóry. Panorámu okolia zo severu dotvárajú Štiavnické vrchy, z

juhu pohorie Börzsöny. V takom krásnom prírodnom scenári žijú obyvatelia nášho

regiónu. Kotora (2010)

OZ Dolnohronské rozvojové partnerstvo vzniklo v roku 2007 na základe iniciatívy

združenia 21 samospráv a mnohých lokálpatriotov s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný

rozvoj Dolnohronského mikroregiónu na základe využitia miestnych zdrojov

a partnerského prístupu. Jeho poslaním je pripraviť a koordinovať realizáciu prístupu

LEADER v mikroregióne formou zostavenia a implementácie integrovanej stratégie

rozvoja celistvého územia regiónu.

OZ Dolnohronské rozvojové partnerstvo je mimovládne, nepolitické a nezávislé

združenie právnických a fyzických osôb z radov samospráv, súkromného sektora,

neziskových organizácií a občanov pôsobiacich alebo sídliacich na území Dolnohronského

mikroregiónu. Centrom združenia je mesto Želiezovce. Príprava na prístup LEADER

prebiehala v rokoch 2007 – 2008, kedy bola spísaná integrovaná stratégia územia a bolo

založené verejno-súkromné partnerstvo.

V roku 2009 bola schválená stratégia Ministerstvom pôdohospodárstva SR a OZ

získalo štatút miestnej akčnej skupiny (MAS). V tomto istom roku bola založená

kancelária, ktorá sídli v budove Mestského úradu v Želiezovciach a od roku 2009 sa začalo

s implementáciou stratégie.

Miestna akčná skupina Dolnohronské rozvojové partnerstvo má 50 členov a podľa

sektorov ju môžeme členiť nasledovne: verejná sféra – 42%, súkromný sektor - 30%

a neziskové organizácie – 28%.

Výkonným orgánom združenia je 9 členné predsedníctvo a štatutárnym orgánom je

predseda. Chod združenia zabezpečuje kancelária, kde pôsobí manažér združenia a ďalší

dvaja administratívny zamestnanci.

Strategickým cieľom MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo je zlepšenie stavu

životného a obytného prostredia, zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľov a vytvorenie

dostatku pracovných príležitostí v území Dolnohronského mikroregiónu do roku 215.

Strategické priority MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo:

Strategická priorita 1 – Celoživotné vzdelávanie

Strategická priorita 2 – Obytné a životné prostredie

Strategická priorita 3 – Dostatok pracovných príležitostí v regióne

4.4 Analýza rozvoja vybraných regiónov

V tejto kapitole budeme porovnávať rozvoj mikroregiónov pomocou porovnania

plynúceho z výskumu, na základe riadeného rozhovoru, ktorý sme robili s manažérmi

MAS na základe predloženého dotazníka, ktorý je uvedený v prílohách práce. Jedná sa

o manažérov MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo a MAS Dolná Nitra.

Budeme porovnávať aj vývoj skupín vo vzťahu k NSK, kde sme informácie čerpali

na úrade NSK a na webovej stránke kraja.

V začiatku podkapitoly vypracujeme SWOT analýzu. SWOT analýza je nástroj

strategického plánovania používaná na hodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí

a hrozieb.

Tabuľka 1: SWOT Dolná Nitra

Silné stránky Slabé stránky

- Dobrá kvalita životného prostredia

- Priaznivé klimatické podmienky pre

rastlinnú a živočíšnu výrobu

- vysoké zastúpenie produktívnej zložky

obyvateľstva

- kladné hodnoty migračného salda

- dobrá vybavenosť prvkami technickej

infraštruktúry

- výhodná geografická poloha vzhľadom

na póly rastu

- silné zastúpenie podnikateľských

subjektov v oblasti priemyslu

- slabé využívanie existujúceho

prírodného potenciálu

- apatia obyvateľstva a slabý záujem o

veci verejné

- absencia kanalizačnej siete v obciach

- nevyhovujúci stav cestnej siete

v obciach

- absencia chodníkov v obciach

- absencia dostatočného množstva

kvalitných ubytovacích a stravovacích

kapacít v regióne

Príležitosti Ohrozenia

- vybudovanie ČOV

- zefektívnenie a rozvoj spolupráce s

partnerskými obcami doma aj

v zahraničí

- podpora participácie obyvateľov na

veciach verejných

- vybudovanie spoločného sociálneho

zariadenia pre obyvateľov regiónu

- skrášlenie a úprava verejných

priestranstiev v obciach

- dobudovanie a rekonštrukcia

komplexnej technickej infraštruktúry

- podpora podnikateľskej sféry

- vytvorenie spoločného propagačného

materiálu mikroregiónu

- pretrvávajúca apatia a pasivita

obyvateľov

- útlm poľnohospodárstva v mikroregióne

- slabá dostupnosť podporných

finančných zdrojov pre malé obce

Zdroj: Vlastné spracovanie

Tabuľka 2: SWOT Dolné Pohronie

Silné stránky Slabé stránky

- Vysokoprodukčná kvalitná pôda

- Bohatý prírodný fond

- Chránené územia

- Aktívny ľudia, ktorým záleží na

regióne

- Živý a rozvíjajúci sa folklór

- Rozmanité historické a kultúrne

pamiatky

- Pripravené projekty a stavebné

povolenia

- Málo vhodných pracovných príležitostí

- Nevyhovujúci stav kultúrnych pamiatok

- Nevyhovujúca kvalita ciest

- Minimálna vybavenosť ČOV

a kanalizáciou

- Absencia nemocnice

- Odchod vzdelaných ľudí z regiónu

- Narastajúce problémy s rómskou

menšinou

Príležitosti Ohrozenia

- Potenciál územia pre cestovný ruch

- Renovácia historického dedičstva

- Obnova neobývaných domov

- Rozvoj silných zamestnávateľov

- Pozitívna zmena postojov ľudí

- Rozvoj informatizácie

- Dopracovaná stratégia LEADER

- Pokračujúci odchod ľudí z regiónu

- Starnutie populácie

- Vykupovanie kvalitnej ornej pôdy

zahraničnými osobami

- Neefektívne riešenie rómskej

problematiky

- Narastajúci vandalizmus a kriminalita

- Pretrvávajúca korupcia

a nestransparetntnosť

Zdroj: Vlastné spracovanie

Keďže objektom skúmania našej práce je samospráva, popíšeme a porovnáme

vývoj spolupráce NSK s skúmaných MAS.

V rámci Slovenskej republiky sa NSK radí medzi výrazne vidiecke regióny. Asi

50ˇ% obyvateľstva žije vo vidieckych obciach. Najmä z tohto dôvodu NSK zahájil aktivity

zamerané na prípravu vidieckeho územia kraja na prístup LEADER už v roku 2006.

Cieľom bolo vybudovanie miestnych a odborných kapacít na svojom území.

V roku 2007 sa do projektu - Príprava nových mikroregiónov Nitrianskeho

samosprávneho kraja na integrovaný rozvoj vidieka – prístup LEADER – zapojil značný

počet mikroregiónov. Hodnotiaca komisia pre výber mikroregiónov - žiadostí

o poskytnutie technickej pomoci na rozvojové stratégie vidieka a prípravu miestnych

a odborných kapacít prístupom LEADER, vybrala nových šesť mikroregiónov, v zmysle

Metodických pokynov a zásad schválených Komisiou regionálneho rozvoja Zastupiteľstva

Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Môžeme konštatovať, že zo skúmaných mikroregiónov bol do projektu podľa

stanovených zásad vybraný len región Dolnohronské regionálne združenie a 5 ďalších

združení.

Výstupmi z tohto projektu bola integrovaná stratégia rozvoja územia typu

LEADER každého mikroregiónu, vytvorenie partnerstva na regionálnej a mikroregionálnej

úrovni a pripravenosť vidieckeho územia NSK na možnosť efektívneho čerpania

finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Hlavnou úlohou bolo zabezpečiť

prípravu a budovanie miestnych a odborných kapacít mikroregiónov Nitrianskeho

samosprávneho kraja prístupom LEADER a zabezpečiť spracovanie Integrovaných

rozvojových stratégií potrebných k čerpaniu pomoci z Programu rozvoja vidieka 2007 -

2013 Os 4 – Realizácia prístupu LEADER a v neposlednom rade vytvorenie MAS.

Ďalším významným krokom pre regionálny rozvoj v rámci NSK bolo schválenie

štatútu MAS pre mikroregióny. NSK bol spomedzi všetkých krajov Slovenska

najúspešnejší pri získavaní finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho

fondu na rozvoj vidieka.

V rámci prvej výzvy Ministerstva pôdohospodárstva SR na predkladanie

Integrovaných stratégií rozvoja územia Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 bolo

výberovou komisiou Riadiaceho orgánu na hodnotenie Integrovaných stratégií rozvoja

územia a výber miestnych akčných skupín vybraných 15 konečných prijímateľov v rámci

Slovenska. Nitriansky samosprávny kraj v rámci Slovenska dosiahol najlepší výsledok,

keďže hodnotiacim procesom úspešne prešlo a bolo schválených 5 Miestnych akčných

skupín.

Medzi týmito prijímateľmi už boli oba skúmané subjekty, schváleným Miestnym

akčným skupinám bol udelený štatút MAS a bola podpísaná Zmluva o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou na

implementáciu svojich Integrovaných stratégií na obdobie piatich rokov.

Výzvy na podávanie projektov, ktoré budú MAS vyhlasovať v súlade so svojou

integrovanou stratégiou, budú zamerané napríklad na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu,

na obnovu obcí, na budovanie cyklotrás, rekonštrukcie kultúrnych domov, budovanie

oddychových zón, obnovu verejných priestranstiev, športovísk ale aj na informačné a

vzdelávacie aktivity. O konkrétnych výzvach a úspešných projektoch však budú

rozhodovať samotné miestne akčné skupiny a ich orgány.

Päť MAS, ktoré boli vybrané Ministerstvom pôdohospodárstva SR podporuje

Nitriansky samosprávny kraj v zmysle Všeobecného záväzného nariadenia č. 3/2009,

prostredníctvom Nástroja LEADER NSK 1.

Podľa Tvrdoňovej (2010) nástroj 1 predstavuje poskytovanie dotácií z rozpočtu

Nitrianskeho samosprávneho kraja na podporu spolufinancovania Integrovaných stratégií

rozvoja územia pre Miestne akčné skupiny vybrané Ministerstvom pôdohospodárstva SR

v opatrení osi 4 Programu rozvoja vidieka SR na území Nitrianskeho kraja.

Nástroj LEADER NSK 2 podporuje Miestne akčné skupiny ktoré neboli schválené

Ministerstvom pôdohospodárstva SR v prvom ani druhom kole. Hovoríme o Nitrianskom

LEADER-i a podpore Miestnych akčných skupín, na územiach malých obcí zameraných

na rozvoj vidieka.

Nástroj 2 predstavuje poskytovanie dotácií z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho

kraja na podporu implementácie Integrovaných stratégií miestneho rozvoja pre Miestne

akčné skupiny na území Nitrianskeho kraja (tzv. „Nitriansky LEADER“). Tvrdoňová

(2010)

Keďže obe skúmané mikroregionálne združenia majú štatút MAS, využívajú

nástroj LEADER NSK 1. Z dostupných informácií sme zistili, že MAS Dolná Nitra

použila finančné prostriedky na poradenské a konzultačné služby zamerané na prípravu

budúcich investičných projektov.

Ďalším kritériom, ktoré budeme porovnávať sú podporené projekty z rozpočtu

Nitrianskeho samosprávneho kraja za roky 2009 a 2010. Jedná sa o projekty podporené

v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia Nitrianskeho samosprávneho kraja číslo

3/2009.

V roku 2009 podporil Nitriansky samosprávny kraj 2 projekty MAS Dolná Nitra

v mikroregióne Dolná Nitra. Jedná sa o nasladovné projekty:

Poradenské a konzultačné služby k projektu Rekonštrukcie budovy

bývalého notariátu v obci Klasov,

Poradenské a konzultačné služby pre projekt Rekonštrukcia obecného

úradu, autobusové zastávky, ihrisko a detské ihrisko – obec Čechynce.

V roku 2009 podporil Nitriansky samosprávny kraj 2 projekty MAS Dolnohronské

rozvojové partnerstvo v mikroregióne Dolné Pohronie. Jedná sa o nasladovné projekty:

Zmena existujúceho objektu športového klubu prestavbou a prístavbou,

novostavba tenisového ihriska a multifunkčného ihriska v obci Hontianska

Vrbica,

Rekonštrukcia autobusových zastávok v obci Hronovce.

Z uvedených zistení môžeme konštatovať, že porovnávané MAS boli rovnako

úspešné pri podpore svojich projektov od NSK. Vychádzame zo zistenia, že NSK podporil

2 projekty od každého zo subjektov. Z charakteru podporených projektov vyplýva, že

z projektov MAS Dolná Nitra boli podporené len projekty s cieľom získania informácií

pomocou poradenských a konzultačných služieb pre ďalšie projekty. NSK v mikroregióne

Dolné Pohronie podporil len investičné projekty, z čoho vyplýva úplne odlišný charakter

podporených projektov v mikroregiónoch.

V roku 2010 podporil Nitriansky samosprávny kraj 4 projekty MAS Dolná

Nitra v mikroregióne Dolná Nitra. Jedná sa o nasladovné projekty:

Poradenské a konzultačné služby k projektu modernizácia parčíka s

krížovou cestou v obci Veľký Lapáš,

Poradenské a konzultačné služby k projektu rekonštrukcie centra voľného

času a domu smútku v obci Paňa,

Poradenské a konzultačné služby k projektu rekonštrukcia obecného úradu

v obci Golianovo,

Poradenské a konzultačné služby k projektu rekonštrukcie školskej jedálne

v obci Veľký Cetín.

V roku 2010 nepodporil Nitriansky samosprávny kraj ani jeden projekt MAS

Dolnohronské rozvojové partnerstvo. MAS týmto smerom nevyvíjala žiadne aktivity.

Nitriansky samosprávny kraj podporil v tomto roku 4 projekty od MAS Dolná

Nitra. Opäť, ako v minulom roku išlo o projekty s cieľom získania informácií pomocou

poradenských a konzultačných služieb k pripravovaným projektom. Samosprávy kraj

nepodporil v druhom subjekte žiadny projekt, keďže týmto smerom nebola od MAS

Dolnohronské rozvojové partnerstvo vyvíjaná žiadna aktivita.

V nasledujúcej časti porovnáme informácie zistené riadeným rozhovorom

s manažérmi miestnych akčných skupín pomocou vopred zostaveného dotazníka,

uvedeného v prílohách práce.

Rozvoj obcí v mikroregióne vidia manažérky oboch MAS najmä v spolupráci

a kooperácii pri čerpaní prostriedkov na projekty, pomocou ktorých sa postupne

skvalitňuje život obyvateľstva, skrášľuje sa životné prostredie a skvalitňujú sa služby pre

obyvateľstvo. Spoluprácu a koordináciu s kanceláriou MAS možno využiť pri čerpaní

finančných prostriedkov a výmene informácií, ktoré prispejú k rozvoju regiónu.

Manažérka MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo na obciach oceňuje najmä

ochotu spojiť sa v záujme regiónu, ochotu pomôcť ostatným členom a spolupracovať.

Manažérka MAS Dolná Nitra oceňuje najmä ochotu, vždy sa na všetkom dohodnúť

a vyjadruje spokojnosť s tým, že pri spolupráci nikdy neboli žiadne problémy.

V oboch miestnych akčných skupinách nikdy neboli pri spolupráci problémy

a zástupcovia obcí vždy vychádzali akčnej skupine v ústrety pri riešení akýchkoľvek

záležitostí.

V mikroregióne Dolná Nitra plynie jediná kritika na predstaviteľov obcí

a to miestami uprednostňovaním obecného záujmu, pred záujmom regionálnym, tzn., že

obce sa skôr vnímajú z miestneho princípu, ako z princípu regionálneho.

V Dolnohronskom mikroregióne manažérka MAS nemá žiadne výhrady voči

predstaviteľom obcí v združení. Predstavitelia prejavujú snahu pomôcť a začínajú si

uvedomovať opodstatnenosť rozvoja nie len z obecného, ale aj z regionálneho hľadiska.

Udalosti, ktoré boli pre región Dolná Nitra v rokoch 2009 – 2011 dôležité, bolo

najmä získanie štatútu miestnej akčnej skupiny od Ministerstva pôdohospodárstva a

poskytnutie dotácie od Nitrianskeho samosprávneho kraja. Dotácia bola vo výške

41 492,40 Eur na 5 rokov, tzn. 20% z tejto sumy má MAS na každý rok vo svojom

rozpočte – 8 298,48 Eur.

Manažérka MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo taktiež tieto udalosti ako

získanie štatútu MAS a dotáciu od NSK považuje za veľmi dôležité. Manažérka ale

zároveň za dôležité považuje aj nadviazanie spolupráce s ostatnými MAS na Slovensku,

ako aj v zahraničí. Ide o miestne akčné skupiny z Fínska a Maďarska.

Obidve MAS sú veľmi mladé a pôsobia veľmi krátko, preto je jasné, že za

najdôležitejšie považujú najmä skutočnosti spojené so svojim vznikom, teda pridelenie

štatútu MAS, otvorenie kancelárie a získanie dotácie na chod skupiny. O spomínanej

dotácii MAS rozhodne, ktoré opatrenia a náklady (oprávnené, neoprávnené) podporí.

Kancelária MAS Dolná Nitra má troch zamestnancov, manažérku,

administratívneho pracovníka a účtovníčku. Námety na projekty pochádzajú od členov

združenia (LEADER - zdola nahor), od predsedníctva združenia a manažéra. Na príprave

projektov sa podieľa najmä kancelária a realizáciu projektov manažuje kancelária za

pomoci externých subjektov, ktoré projekty realizujú.

V miestnej akčnej skupine Dolnohronské rozvojové partnerstvo je situácia totožná,

kancelária má troch zamestnancov a nelíši sa ani podieľanie sa na námetoch, príprave

a realizácii projektov.

Fungovanie analyzovaných MAS je z hľadiska fungovania, čo sa týka úloh

v skupine, zhodná. Zhodné je aj administratívne zabezpečenie fungovania kancelárie

skupiny.

Obce, ako členovia MAS Dolná Nitra, sa všetky zapájajú do rozvojových

projektov, v ktorom vidia význam finančného zdroja pre rozvoj svojho mikroregiónu.

Podľa tvrdenia manažérky MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo, sa nie všetky

obce v regióne zapájajú do rozvojových projektov. Dôvod vidí najmä v zaneprázdnenosti

predstaviteľov obce a nedostatku financií. Ďalším dôvodom nezapájania sa, môže byť

skutočnosť, že aktivita už bola realizovaná z iných zdrojov.

Z uvedených skutočností vyplýva, že rozdielom medzi uvedenými skupinami je

zapájanie sa a spolupodieľanie sa na rozvojových projektoch. Zatiaľ čo v MAS Dolná

Nitra sa všetky obce do projektov zapájajú, v druhej skúmanej MAS nie sú do projektov

zapojené všetky obce.

V rokoch 2009 – 2010 podala MAS Dolná Nitra celkovo 27 projektov so žiadosťou

o dotácie, z ktorých 7 bolo neinvestičných. Neinvestičné projekty sa týkali najmä

vzdelávania, informovanosti obyvateľov, podpory športu a výstavy fotografií. Zatiaľ nie sú

vyhodnotené všetky projekty, ale 13 projektov už bolo schválených.

V MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo bolo podaných celkovo 21 projektov,

z ktorých všetky boli investičné. Ešte nie všetky projekty sú vyhodnotené, ale zatiaľ je

úspešných 10 projektov, 9 je vo fáze vyhodnocovania a 2 projekty boli zamietnuté.

Z týchto zistení vyplýva, že viac projektov podala MAS Dolná Nitra – 27, čo je o 6

viac ako druhý subjekt, a zároveň bola pri vyhodnotených projektoch úspešnejšia. MAS

Dolnohronské rozvojové partnerstvo podala 21 a v nich sa zamerala len na investičnú

činnosť, pričom prvý subjekt má v pláne realizovať aj neinvestičné projekty.

Dodatočné zdroje, z ktorých v rokoch 2009-2010 MAS Dolná Nitra čerpala

dodatočné finančné prostriedky, pochádzali z Programu rozvoja vidieka, od Nitrianskeho

samosprávneho kraja a z členských príspevkov.

Autentická situácia je aj u druhého porovnávaného subjektu, teda tiež dodatočné

finančné prostriedky pochádzajú najmä od NSK a z členských príspevkov.

Situácia u oboch subjektov je rovnaká, teda finančné prostriedky pochádzajú

z rovnakého zdroja. Členské príspevky sú využívané najmä na chod skupiny a vzdelávanie.

Rozhodnutia, na základe ktorých sa projekty realizujú v MAS Dolná Nitra, sú

ovplyvňované najmä iniciatívou členov a kanceláriou a taktiež stanoviskom predsedníctva

skupiny. Podľa manažérky skupiny vplýva na rozhodnutia o realizácii aj sledovanie

indikátorov.

Manažérka MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo k uvedeným skutočnostiam

pri prvom subjekte uvádza, že základom pri rozhodnutiach o realizácii projektov je aj

harmonogram výziev, podľa dostupnosti už vyhotovených formulárov a pripravenosti

žiadateľov. V tejto MAS sa uskutočňujú aj prieskumy u členov skupiny.

Zhrnutím uvedených skutočností sme zistili, že na časovom rozvrhu

uskutočňovania a zapájania sa do projektov najviac vplýva najmä harmonogram výziev,

podmienky možnosti čerpania a návrhy členov skupiny ako aj jej vedenia a predstaviteľov.

Predstavy a účel bol pri realizovaných projektoch, ako aj pri zapájaní do

projektov, MAS Dolná Nitra splnený, najmä po stránke spolupráce. Podľa tvrdení

manažérky sa spojili členovia z viacerých obcí a vznikala medzi nimi aktivita.

Podľa manažérky MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo je podstatný najmä

účel ku ktorému má spolupráca pri príprave projektov viesť, keďže nie všetky projekty boli

z časového hľadiska dokončené. V projektoch, ktoré už boli schválené, ale zatiaľ sa

nerealizujú, ide najmä o stavbu autobusových zastávok a multifunkčných ihrísk.

V oboch prípadoch manažérky MAS dávajú do popredia najmä formu spolupráce

pri príprave projektov a vyjadrujú spokojnosť s aktivitami svojich členov v tomto smere.

Manažérka MAS Dolná Nitra uviedla, že najčastejšie problémy pri príprave

projektov súviseli s informáciami. Podľa jej tvrdení bol vždy najväčším problémom výklad

usmernení. Ďalším problémom bola dlhá čakacia doba na odpovede, ktoré sa týkali otázok

na výklad usmernení. Za zdĺhavý považuje manažérka aj proces schvaľovania žiadostí.

V MAS Dolnohronské rozvojové združenie sa manažérka skupiny stretávala najmä

s problémami súvisiacimi s nízkou kvalitou projektov od členov skupiny. U týchto

projektov sa vykonáva kontrola a keď projekt nespĺňa požadované náležitosti, kancelária

vráti projekt späť na doplnenie. Taktiež potvrdila problémy, ktoré boli spomínané už

v prvom prípade.

Môžeme konštatovať, že pri práci miestnych akčných skupín sú vo všeobecnosti

najväčším problémom informácie. Či už ide o výklad usmernení a dlhú čakaciu dobu

odpovedí na otázky o výklade usmernení, alebo informácie týkajúce sa členov skupín.

Tieto skutočnosti majú za následok najmä nízku kvalitu projektov, ktoré po kontrole MAS

musí vracať späť na doplnenie.

Čo sa týka realizácie projektov a s nimi súvisiacimi problémami, manažérka MAS

Dolná Nitra uviedla, že sa skupina stretáva s veľmi podrobnými kontrolami zameranými na

administratívnu činnosť.

V druhom skúmanom subjekte manažérka uviedla, že nemajú v tomto smere žiadne

problémy, ale taktiež by uvítala zníženie náročnosti po administratívnej stránke.

Administratívna náročnosť spočíva najmä v ťažko splniteľných podmienkach

u žiadateľa po administratívnej stránke. Podľa vyjadrení oboch manažérok ide najmä

o rôzne prílohy k žiadosti, ktoré by mohli byť vyžadované až po schválení. Napriek

uvedeným skutočnostiam, po splnení daných podmienok by ďalej v prípravnej fáze nemal

byť žiaden problém.

K záležitostiam, ktoré sa týkajú problémov plynúcich zvnútra združenia, manažérka

MAS Dolná Nitra sa vyjadrila, že do diania v skupine a najmä čerpania finančných

prostriedkov sa nezapájajú všetci členovia a najmä podnikatelia. Riešenie teda vidí v širšej

skupine subjektov zapojených do čerpania prostriedkov.

V MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo je situácia veľmi podobná. Podľa

vyjadrenia manažérky skupiny, niektorí z členov majú v pláne odísť a opustiť združenie,

pretože nemôžu žiadať dotácie. Iným prípadom je fakt, že niektorí podnikatelia žiadať ani

nepotrebujú. Jedná sa tu napríklad o veľkého poľnohospodára z obce Šárovce, pestujúceho

zeleninu.

Tieto poznatky môžeme zhodnotiť spôsobom, že problémom je nemožnosť

podnikateľov, ako členov združenia, žiadať finančné prostriedky. Dôvodom je najmä to, že

ich podnikateľská činnosť nepredstavuje aspoň zo 40% poľnohospodársku výrobu. Keďže

hlavným cieľom podnikania je dosahovanie zisku, ich členstvo v združení je motivované

zvyšovaním zisku pomocou čerpania dotácii. Avšak ak podmienky nespĺňajú, čerpanie

dotácií je nemožné a nevidia význam v ich ďalšom zotrvávaní v uvedenom združení.

Manažérka MAS Dolná Nitra sa vyjadrila, že najviac zaťažujúcou skutočnosťou pri

výkone funkcie manažéra MAS je najmä strata záujmu o združenie u niektorých členov.

Ďalšou záležitosťou, ktorú by bolo dobré zlepšiť je motivácia členov, ako aj obyvateľov

regiónu na zúčastňovaní sa na školeniach a rôznych vzdelávacích podujatiach.

V prípade MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo je situácia veľmi príbuzná.

Manažérka skupiny sa vyjadrila, že skutočnosťou, ktorá je zaťažujúca, tak ako v prvom

subjekte, je strata záujmu členov. Zaťažujúca je taktiež aj spomínaná administratívna

náročnosť výkonov spojených s úspešným fungovaním MAS.

Spoločnými faktormi, v ktorých obe manažérky vidia zaťažujúcu skutočnosť pri

výkone svojej funkcie, je strata záujmu členov o dianie v združení, pri spoločnom úsilí pri

rozvoji mikroregiónu a administratívna náročnosť určitých úkonov.

Vzdelávacie akcie v oblasti vedenia regionálneho rozvoja, na ktorých sa manažérka

MAS Dolná Nitra zúčastnila, boli konferencie a semináre, ktoré organizovala Národná sieť

rozvoja vidieka a Nitriansky samosprávny kraj. K vzdelaniu a informovanosti vedenia

skupiny prispievajú aj odborné exkurzie vo Fínsku a Českej republike. Manažérka skupiny

sa podľa vyjadrenia zúčastnila aj vzdelávacieho semináru Príprava regionálnych

manažérov vo vidieckom cestovnom ruchu.

Taktiež manažérka druhej skúmanej MAS sa pravidelne zúčastňuje seminárov

a školení, ktoré organizujú už vyššie spomínané organizácie.

V oboch skúmaných subjektoch sa vedenia skupiny pravidelne zúčastňujú

vzdelávacích podujatí. Tieto školenia a semináre sú organizované v spolupráci s lektormi

zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Nitrianskeho samosprávneho kraja

a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Manažéri MAS hodnotia tieto

udalosti ako veľmi kvalitné a vždy reagujúce na aktuálne problémy.

Podľa vyjadrenia manažérky MAS Dolná Nitra, hlavnými prínosmi pre obec,

vyplývajúce z členstva v združení, je najmä skutočnosť, že obec je oprávneným

žiadateľom, tzn., že si cez MAS môže zabezpečiť množstvo záležitostí, ktoré by inou

formou nemohla. Ide najmä o záležitosti ako stretávanie sa s ostatnými subjektmi, z čoho

plynie výmena skúseností, informácií a kontaktov.

Manažérka MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo k týmto skutočnostiam

dodáva aj výhody členstva po stránke propagácie, prezentácie a reklamy.

MAS rozhoduje, ktoré projekty podané členmi schváli a posunie Pôdohospodárskej

platobnej agentúre, ktorá schváli a vyplatí prostriedky. Ak projekt neprejde cez Program

rozvoja vidieka, môže sa projekt v spolupráci s MAS podať cez LEADER.

Keďže niektoré obce nemajú webovú stránku a ani sa nijakým spôsobom nepropagujú,

MAS značne prispieva k reklame a propagácii obce a regiónu. Získavajú na tento účel od

skupiny materiály na propagáciu, skupina podáva informácie o obciach, tým pádom

poskytuje obciam reklamu.

Podľa tvrdení oboch manažérok MAS obec v rámci svojho členstva v združení

žiadne kompetencie na združenie neprenáša.

V Dolnohronskom regióne funguje Dolnohronské regionálne združenie. Podľa

tvrdení manažérky MAS, v rámci tohto združenia funguje spoločný školský úrad, spoločný

stavebný úrad a v rámci spomínaného združenia bola pre obce dobudovaná kanalizácia.

V každom prípade je členstvo pre obce v MAS výhodné, najmä po stránke

spolupráce a propagácie.

Čo sa týka vyjadrenia o spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, podľa

manažérky MAS Dolná Nitra, NSK aktívne so skupinou spolupracuje, podporuje trend

verejno-súkromného partnerstva. Pri spolupráci oceňuje najmä poskytovanie informácií

a konzultácie.

Podľa vyjadrení manažérky druhého subjektu, je vyšší územný celok jediný orgán,

ktorý má nástroj na podporu svojich MAS. NSK spolupracuje aj so subjektmi, ktoré

nemajú štatút miestnej akčnej skupiny.

Nitriansky samosprávny kraj poskytuje MAS na svojom území dotácie na

investičné a aj neinvestičné projekty. Organizujú rôzne školenia, konferencie a poskytujú

konzultácie. Obe manažérky oceňujú prístup NSK k miestnym akčným skupinám z titulu

koordinácie a podpory všetkých skupín na svojom území.

Podľa vyjadrenia manažérky prvého skúmaného subjektu o spolupráci so subjektmi

štátnej správy, môžeme konštatovať, že jedinou záležitosťou, ktorú možno kritizovať, sú

nepružné reakcie zo strany štátnej správy.

Toto vyjadrenie manažérka MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo doplnila

o tvrdenia, že problémom je najmä dlhý čas, za ktorý orgán štátnej správy odpovie na

otázku o výklade usmernenia. Taktiež kritizuje aj veľmi dlhú dobu procesu schvaľovania

projektov. Dôvod vidí najmä v tom, že ľudia sa na kompetentných miestach často menia

a v nedostatku ľudského kapitálu. V pracovisku PPA v Nitre, pracujú tri osoby, ktoré

vyhodnocujú a schvaľujú projekty pre LEADER, pre celú SR, čo je podľa vyjadrení

manažérky málo.

Základným problémom vo vzťahu MAS k štátnej správe je najmä časové hľadisko,

či už sa týka odpovedí na otázky o usmerneniach, alebo dlhý čas na schvaľovanie

projektov. Základným dôvodom, z ktorého problémy plynú je nedostatok kvalitného

ľudského kapitálu, resp. nedostatok prostriedkov na tento kapitál.

MAS Dolná Nitra pri svojej činnosti spolupracuje najmä s organizáciami ako,

Národná sieť rozvoja vidieka, Agentúra pre rozvoj vidieka, Pôdohospodárska platobná

agentúra a Nitriansky samosprávny kraj. Spolupracujú aj s ostatnými s MAS, nie len

z NSK, ale aj iných častí SR.

Manažérka druhej skúmanej MAS taktiež uviedla už spomínané subjekty, okrem

toho Dolnohronské rozvojové partnerstvo spolupracuje aj s MAS mimo SR, najmä

v Maďarskej republike.

Spolupráca s ostatnými subjektmi je z titulu MAS totožný. Dôležitá je aj spolupráca

s ostatnými MAS, význam vidíme najmä vo výmene skúseností, informácií a kontaktov.

V súčasnosti prebieha projekt Vidiek očami mladých, kde sa MAS Dolnohrosnké

rozvojové partnerstvo zapojilo. Ide o zapojenie a nadväzovanie kontaktov medzi MAS zo

SR, Estónska, Fínska, Maďarska a Rumunska, s cieľom projektu zastaviť odliv mládeže

z vidieckych obcí do miest, vytvorenie vidieckeho prostredia, ktoré charakterizujú dve

slová: aktívne a atraktívne.

5. Záver

Verejná správa v Slovenskej republike je organizovaná na troch úrovniach v rámci

oddeleného modelu verejnej správy, na štátnu správu a územnú samosprávu v systéme: štát

– vyšší územný celok – obec.

Každá z úrovní v tomto systéme má svoju hierarchiu, volených predstaviteľov,

pridelené úlohy a zodpovednosť. Najvyšším orgánom moci v Slovenskej republike je

Vláda SR, má výkonnú moc. Vláda je rozdelená na ministerstvá a ostatné ústredné

orgány štátnej správy. Jediným zákonodarným orgánom je Národná rada Slovenskej

republiky, je volený v tajných voľbách slobodným hlasovaním na štyri roky.

K zmenám v územnoprávnom členení Slovenskej republiky došlo postupne po roku

1998, vznikla druhá úroveň samosprávy – vyšší územný celok, teda rad kompetencií

z orgánov štátnej správy prešiel na obce a vyššiu územné celky. Týmito zmenami postupne

došlo k decentralizácii moci a dosiahla sa vyššia úroveň samosprávy, čo sa prejavilo pri

procesoch rozhodovania, spravovania a prijímania zodpovednosti za činnosť verejných

služieb.

Samosprávu v Slovenskej republike možno rozdeliť na miestnu územnú

samosprávu, kde patria obce a mestá a regionálnu územnú samosprávu, kde patria vyššie

územné celky. Tieto orgány majú svojich občanmi volených predstaviteľov a zákonom

dané právomoci. Samozrejme, ich úlohou je aj podpora regionálneho rozvoja.

Právna úprava pre regionálny rozvoj, ktorú sme pre potreby práce analyzovali je

zachytená v dvoch kapitolách práce. Na úrovni Spoločenstva, je právna úprava zakotvená

v piatich nariadeniach, ktoré upravujú politiku hospodárskej a sociálnej súdržnosti pre

obdobie 2007 – 2013. Tieto nariadenia upravujú Európsky fond regionálneho rozvoja,

Európsky sociálny fond, Kohézny fond a Európske zoskupenie územnej spolupráce.

Právna úprava pre regionálny rozvoj v rámci Slovenskej republiky je zakotvená

v zákone č. 539/2008 Z. z., ktorého cieľom je podpora najmenej rozvinutých regiónov

zlepšovaním podmienok pre ich ekonomický rast, zamestnanosť a zvyšovanie

konkurencieschopnosti. Tento zákon ustanovuje základné ciele podpory, zdroje

financovania, pôsobnosti orgánov štátnej správy a ďalších orgánov.

Podľa stanovených cieľov sme stručne charakterizovali dva mikroregióny, Dolná

Nitra a Dolné Pohronie. Oba tieto mikroregióny sa nachádzajú v Nitrianskom kraji

a funguje v nich verejno – súkromné partnerstvo so štatútom Miestna akčná skupina

(MAS).

Hodnotili a porovnávali sme vývoj spolupráce NSK a skúmaných MAS. Vývoj

dvoch porovnávaných subjektov bol prakticky rovnaký, obe získali štatút MAS, pričom

NSK v rámci Slovenska dosiahol najlepší výsledok, keďže z 15 konečných prijímateľov

bolo práve 5 z Nitrianskeho kraja. Obe tieto skupiny sa môžu uchádzať o dotácie

prostredníctvom nástroja LEADER NSK 1.

Podporené projekty z NSK za roky 2009 a 2010 bolo ďalším kritériom, pomocou

ktorého sme MAS porovnávali. Z tohto porovnania vyšla úspešnejšie MAS Dolná Nitra,

keďže v prvom roku bol počet projektov rovnaký a v druhom MAS Dolnohronské

rozvojové partnerstvo týmto smerom nevyvíjala žiadne aktivity.

Na základe vopred zostaveného dotazníka sme viedli rozhovor s manažérmi

skúmaných MAS – MAS Dolná Nitra a MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo. Zistené

skutočnosti sme porovnali a zistili, že obe skúmané MAS sú na tom veľmi podobne, čo sa

týka počtu členov, činností, problémov, najmä z toho dôvodu, že sa jedná o mladé

organizácie. Obe MAS sa snažia pripravovať projekty, reprezentovať a propagovať svoj

mikroregión a podporovať svojich členov.

Návrhy a odporúčania :

Zlepšenie v oblasti regionálneho rozvoja, by sme videli najmä v zlepšení

informovanosti obyvateľstva v tejto oblasti. Ide najmä o skutočnosť, že ľudia by mali

začať chápať aj rozmer regionálny, nie len rozmer obecný, prípadne krajský.

Zlepšenie v oblasti samosprávy vidíme v podpore MAS, ktoré majú za úlohu najmä

koordináciu prípravy stratégie rozvoja územia, ako nevyhnutného dokumentu, ktorý je

podmienkou realizácie projektov v rámci prístupu LEADER.

Podľa zistených skutočností a rozhovoru s manažérmi MAS, je nutné prepracovať

prístup LEADER aby bolo aj v skutočnosti realizované pravidlo zdola-nahor, aby sa tento

prístup mohol naozaj realizovať podľa MAS, pretože tie najlepšie poznajú svoje územie.

LEADER by mal poskytovať vyššiu integráciu, teda by ponúkal možnosť zapojiť sa

viacerým subjektom, aj podnikateľom, ktorý nepodnikajú v oblasti poľnohospodárstva.

Je nutné do regionálneho rozvoja zapojiť viac občanov, ukazovať verejnosti

výsledky v SR a nie len poukazovať na výsledky v zahraničí. Občanov je nutné

namotivovať, aby sa zúčastňovali na školeniach a prezentáciách, ktoré sa týkajú

regionálneho rozvoja.

Ako odporúčanie by sme mohli uviesť aj promptnejšie odpovede na otázky

o výklade usmernenia zo strany ministerstva a PPA. Taktiež by bolo vhodné skrátiť proces

schvaľovania žiadostí o dotácie, pomocou zvýšenia kapacity kvalitných zamestnancov zo

strany PPÚ.

6. POUŽITÁ LITERATÚRA

Bibliografická literatúra

o BELAJOVÁ, A., FÁZIKOVÁ, M., Regionálna ekonomika, Nitra: SPU, 245 s., ISBN

80-8069-344-7

o BENČO, J., 2003. Štátna správa a samospráva v krajinách EU. In: Základy ekonómie,

verejnej správy, psychológie a sociológie. Trenčín. ISBN 80-8904-135-3

o BERTELMANN, K. 2000. Samospráva a sebespráva In: Právnik, roč. 139, s. 585 –

638, ISSN 0231-6625

o BRIESTENSKÝ, L., 2001. Otvorená ekonomika, Bratislava: Združenie na podporu

lokálnej demokracie, ISBN 80-967542-9-7

o  BUČEK, M. – HAMALOVÁ, M. – ŽÁRSKA, E., 1999. Ekonomika územnej verejnej

správy. Vybrané kapitoly. Bratislava. Ekonóm. 1999. ISBN 80-225-1117-X

o GAŠPAR, M. 1998. Správne právo - Teória a prax. Pezinok: Formát, s.469, ISBN 80-

968896-3

o GÉCIOVÁ, M. 2000. Základy a teória verejnej správy. Košice:Univerzita P.J. Šafárika

ISBN 80-7097-492-3

o GOGOVÁ, M., BUDJAČ, M. 2006. Základy správneho práva Trenčín : TnUAD, 181

s. - ISBN 80-8075-162-5

o HAMALOVÁ, M. 1995. Ekonomika miest a obcí. Bratislava:NHF EU, s.158 ISBN 80-

225-0610-9

o HORVÁTH, Z., Príručka Európskej únie. Bratislava:Zastúpenie Európskej komisie

s SR, 520 s. ISBN 80-89102-09-3

o HRTÁNEK, L. – KOHÚTIK, J., 2005. Súčasný stav právnej regulácie verejnej správy

v SR, Trenčín: Trenčianska univerzita A. Dubčeka, ISBN 80-8075-060-2

o IVANIČKOVÁ, A., 1998. Regionálna a priestorová organizácia regionálneho rozvoja.

Bratislava:Ekonóm, 1998 ISBN 80-225-0937-X

o KOŽIAK, R., Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej

politiky, Banská Bystrica:Univerzita Mateja Bela, 2008. ISBN 978-80-8083-573-6

o KÖNIG, P., LACINA, L., a kol., Rozpočet a politiky Evropské unie, 1. vyd., Praha: C.

H. BECK, 2004, s. 174, ISBN 80-7179-846-0

o MACHAJOVÁ, J. a kol. 2002. Občan a verejná správa. Bratislava:vydavateľstvo

Veda, s. 15 – 50 ISBN 80-9685-28-0-9

o MAIER, G., TODLING, F. 1998. Regionálna a urbanistická ekonomika 2,

Bratilava:Elita, 1998, 313 s. ISBN 80-8044-049

o MARIŠOVÁ, E. a kol. 2011. Správne právo hmotné a procesné. Nitra: VES SPU,

2011, s. 1 – 12, ISBN 978-80-552-0541-0

o PALÚŠ, I., 2004. Pôsobnosť vyšších územných celkov, In: Verejná správa, B.M.:B.V.

č. 8/2004 ISSN:037-6924

o POMAHAČ, R.-VIDLÁKOVÁ, O. 2002. Veřejná správa. Praha:vydavateľstvo

C.H.Beck, s.13-18, ISBN 80-7179-748-0

o PROKOP, J.-WRIGHT, G. 2002. Manažment verejnej správy. Bratislava:NISPAcee,

s.22-23, ISBN 80-86119-70-X

o PÚČEK, M., 2008. Úloha MRR v regionální politice státu, Praha:Ministerstvo pro

místní rozvoj, 2008

o ŘEHÚŘEK, M. 2001. Reforma verejnej správy. In:Právny obzor, roč. 84, č.1, s.103-

118, ISSN 0032-6984

o SPIŠIAKOVÁ, H. 1998. Príručka pre volebných predstaviteľov miestnych samospráv.

Bratislava: LSGAC – ICMA ISBN 80-967391-1-5

o ŠKULTÉTY a kol. 2006. Správne právo hmotné – Všeobecná časť. Bratislava:PRAF

UK, s.6-23, ISBN 80-7160-205-1

o ŠVANTNEROVÁ, Ľ. 1995. Ekonomika obcí: Vybrané kapitoly. Banská Bystrica:EF

UMB, ISBN 80-88825-12-1

o TEJ, J., 2002. Región a správa. Prešov:Prešovská univerzita, 2002, 122 s. ISBN 80-

8068-139-2

o TROJÁK, J., 2001. Rozpočtové hospodárenie verejnej správy: vybrané problémy.

Bratislava. Ekonóm. ISBN 80-225-1474-8

o TUŠAN, M. 2004. Ekonomika verejnej správy a verejného sektora. Košice:Univerzita

Pavla Jozefa Šafárika, s.163, ISBN 80-7097-560-1

o TVRDOŇ, J.-HAMALOVÁ, M.-ŽÁRSKA, E. 1995. Regionálny rozvoj.

Bratislava:Ekonomická univerzita, s.152

o  ZACHAR, Dušan. 2005. Reformy na Slovensku 2004 – 2005. Bratislava: INEKO,

2005, 128 s. ISBN 80-89026-19-2

o ŽÍTEK, V., KLÍMOVÁ, V. Regionalní Politika. Brno:Masarykova univerzita, 2008.

107 s. ISBN 978-80-210-4761-7

Elektronické média:

BARNIER, M., 2001. Regionálna politika Európskej únie. Dostupné na internete:

http://www.upjs.sk/public/media/0300/regionalna-polotika-eu.pdf

ĎURČO, P. a kol., Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007. Dostupné na internete:

https://data.juls.savba.sk/std/verejn%C3%A1%20spr%C3%A1va

KOTORA, M. Dolné Pohronie... 2010. Dostupné na internete: http://www.drp.sk/

MINAROVIČ, M. Reforma verejnej správy. 2007. Dostupné na internete:

http://www.unia-miest.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600175&id=1106&p1=1266

NIŽŇANSKÝ, V. Decentralizované Slovensko je jediným dlhodobo udržateľným

riešením. 2006. Dostupné na internete:

http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/interview/interview-decentralizovane-

slovensko-je-jedinym-dlhodobo-udr

NIŽŇANSKÝ, V. – PILÁT, J. 2002. Samospráva vyššieho územného celku - Príručka

pre volených predstaviteľov a pracovníkov v samospráve. Dostupné na internete:

http://www.celodin.org/files/sk/994.pdf

OLEJÁR, M. 2008. Samospráva. Dostupné na internete:

http://www.ys.sk/heslo/samosprava.php

STEINER, P. 2007. Prehľad úloh verejnej správy. In: Efekt, 3/2007, dostupné na

internete: http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/EFEKT_Ulohy_verejnej_spravy.pdf

TVRDOŇOVÁ, Jela. 2010. Metodická príručka pre miestne akčné skupiny – prístup

LEADER v Nitrianskom kraji, 34 s. Dostupné na internete::

http://www.leadernsk.sk/ufiles/files/metodicka-prirucka-pre-mas_kompres.pdf

VLÁDA SR, 2000. Uznesenie vlády SR ku Koncepcii decentralizácie a modernizácie

verejnej správy č. 230 zo dňa 11.04.2000. Dostupné na internete:

http://www.vlada.gov.sk/uznesenia/2000/0411/u_0230_2000.html

Úrad vlády SR, 2010. Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010 – 2014,

dostupné na internete: http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf

Úrad vlády SR, 2001. Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy,

dostupné na internete: http://www.government.gov.sk/1861/sysadm/

7. Prílohy

Príloha 1:Mapa mikroregiónu Dolná Nitra

Príloha 2: Mapa mikroregiónu Dolné Pohronie

Výskum k diplomovej práci : Rozvoj vybraných regiónov z pohľadu kompetencií samosprávy

Roderik Georgiev, 2. Ročník, ING. Štúdium, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja

Výskum prebeha v roku 2011

Dotazník pre riadený rozhovor s   predstaviteľmi   združení obcí

Združenie obcí

Názov združenia.....................................................................................................................

Obce, ktoré sú členmi združenia...........................................................................................

..................................................................................................................................................

Počet obyvateľov....................................................................................................................

Opytovaná osoba ( meno, pozícia, kontakt).........................................................................

..................................................................................................................................................

Rozvoj obcí v združení

V čom vidíte rozvoj obcí v združení?..........................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Čo najviac oceňujete na obciach v tomto združení?.............................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Čo sa vám nepáči a čo kritizujete na obciach v tomto združení?.............................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Ktoré udalosti v rokoch 2009-2011 považujete v združení za najvýznamnejšie?..........................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................

Ako hodnotíte doterajší priebeh súčasného volebného obdobia v porovnaní s minulým?.................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................

Kto a ako sa v združení podieľa na rozvojových činnostiach?

Námety na projekty.............................................................................................

Príprava projektov...............................................................................................

Realizácia projektov............................................................................................

Zapájajú sa všetci predstavitelia obcí do rozvojových projektov?............................................................................................................

.............................................................................................................................

Koľko projektov so žiadosťou o dotácie ste podávali v rokoch 2009-2010 a koľko bolo neinvestičných?

Celkovo:................................Neinvestičných.....................................................

Koľko projektov z podaných bolo podporených a koľko z nich bolo neinvestičných?

Celkovo................................Neinvestičných.......................................................

Z akých dodatočných zdrojov ste v rokoch 2009-2011 čerpali dodatočné finančné prostriedky?.........................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Čo bolo v rokoch 2009-2011 uskutočňované s podporou dotačných prostriedkov?.......................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Podľa čoho sa rozhodujete, pre ktoré projekty budete realizovať?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Splnili realizované projekty vaše predstavy?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

S akými problémami ste sa najčastejšie stretávali pri príprave projektov?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

S akými problémami ste sa najčastejšie stretávali pri realizácii projektov?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Ako hodnotíte podmienky a požiadavky na žiadosti o podporu v systéme dotácií? ( náležitosti, kritériá )

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Ktoré veci - záležitosti vám v združení obcí najviac vadia?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Čo vás najviac zaťažuje pri výkone svojej funkcie?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Zúčastnili ste sa na nejakých vzdelávacích akciách v oblasti vedenia a regionálneho rozvoja? Ako by ste ich ohodnotili?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

S akými subjektami v obciach spolupracujete a ako? (neziskový sektor, podnikatelia)........................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Aké služby v obciach zabezpečujú externé subjekty?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Čo považujete za hlavné prínosy pre obec, vyplývajúce z členstva v združení obcí?...........................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................

Čo vo vašom združení nefunguje?......................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Sú predstavitelia obcí ochotní preniesť určité svoje právomoci na združenie obcí?....................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Spolupracujete s VÚC, ak ano, tak ako?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Čo na VÚC oceňujete?........................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Čo by mal kraj vo vzťahu k obciam zlepšiť?......................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Ako hodnotíte spoluprácu so subjektami štátnej správy?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

S akými ďalšími subjektami spolupracujete?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

............................................................................................................................. Aké subjekty sú podľa vás pri regionálnom rozvoji najdôležitejšie?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

Komentáre:

Ďakujeme za rozhovor a poskytnuté informácie

Rozhovor uskutočnili:

Miesto rozhovoru:

Dátum rozhovoru:

Príloha 3: Dotazník pre riadený rozhovor s manažérom MAS