SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

1128276

Bakalárska práca

Nitra 2010 Peter Belan

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

BIOLOGICKÁ OCHRANA VINIČA HROZNORODÉHO PROTI OBAĽOVAČOM

Bakalárska práca

Študijný program: Záhradníctvo

Študijný odbor: 6.1.10 Záhradníctvo

Školiace pracovisko: Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva

Školiteľ: Ing. Slavko Bernáth, PhD.

Nitra 2010 Peter Belan

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Peter Belan vyhlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Biologická ochrana viniča hroznorodého proti obaĺovačom“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre, máj 2010 podpis autora

bakalárskej práce

Poďakovanie

Týmto by som rád poďakoval vedúcemu bakalárskej práce Ing. Slavko Bernáth,

PhD za podnetné rady a pripomienky pri vypracovaní bakalárskej práce.

Abstrakt

V práci je popísaný pokus vykonaný vo vinici PD Mojmírovce. Sledovaný bol nálet

obaľovača mramorovaného a obaľovača pásového. Nálet obaľovača mramorovaného bol

zaznamenaný vo veľkom počte, v priemere okolo 77 ks. Vo viniciach PD sa vyskytuje

tento druh obaľovača vo väčšej miere. U obaľovača pásového bol zaznamenaný nízky až

zanedbateľný nálet. Vo vinici bola na pokus vyčlenená plocha 3x2 ha a na tejto ploche bola

proti obaľovačom vykonaná ochrana 3 metódami. Dve varianty boli vykonané

biologickou ochranou, a to metaním samcov obaľovača feromónmi a prípravkom Biobit

XL na báze Bacillus Thuringiensis. Tretí variant bola chemická ochrana. Pretože je vinica

PD evidovaná v integrovanej produkcii, vybraný chemický prípravok musel vyhovovať

potrebám integrovanej produkcii. Použitý bol prípravok Steward.

Metóda metenia samcov feromónmi je vysoko účinná metóda, fungujúca na

princípe prevoňania prostredia feromónmi samičky, čím samček nedokáže vyhľadať

samičku a následne  nepríde k spáreniu. Pri prípravku Biobit XL je účinnou látkou toxín vo

forme bielkovinových kryštálov produkovaný baktériami Bacillus Thuringiensis. Tieto

kryštály pôsobia proti požierajúcim húseniciam obaľovača, ktoré po niekoľkých dňoch

hynú. Chemická ochrana sa vykonala prípravkom Steward, ktorý vyhovuje podmienkam

integrovanej produkcie hrozna. Zo získaných výsledkov sa ako najlepšia metóda ukazuje

metóda metenia samcov, pri ktorej bolo najnižšie poškodenie. O niečo vyššie bolo

poškodenie pri chemickej ochrane a najvyššie poškodenie bolo zaznamenané pri prípravku

Biobit XL.

„Kľúčové slová: Obaľovač mramorovaný – Obaľovač pásový – Vinica – metenie samcov – Biobit XL – Chemická ochrana.“

Abstract

The paper describes the experiment was conducted in a vineyard Mojmírovce PD.

Pursued a raid carnation leaf marble and carnation leaf belt. Marbled raid carnation leaf

was recorded in large numbers, averaging about 77 pieces. PD in vineyards are

experiencing this type of carnation leaf more. In carnation leaf belt has been low to

negligible strike. The vineyard has been committed to trial 3x2 ha area and this area has

been done to protect against carnation leaf three methods. Two variants were made in the

protection of biological firedamp male pheromones carnation leaf and plant Biobit XL

based on Bacillus thuringiensis. The third option is chemical protection. Because the

vineyard PD recorded in the integrated production, selected chemical plant had to meet the

needs of integrated production. Steward used the product.

Methanol method of male pheromones is a highly efficient method of operating

environments on a smell female pheromones so the male can not find a female and then

comes to the pairing..In preparation Biobit XL active ingredient in a protein toxin crystals

produced by the bacteria Bacillus thuringiensis. The crystal is active against caterpillars

carnation leaf to die after a few days. Chemical plant protection is carried out by Stewart

meets the requirements of integrated production of grapes. From the results obtained are

shown as the best method of male method in which methanol was the lowest damage. The

damage was slightly higher in chemical protection and highest damage was recorded in

preparation Biobit XL.

„Keywords: marbled wrapper - wrapper belt - Vineyard - methanol male- Biobit XL -

Chemical Safety. "

Obsah

Úvod.....................................................................................................................................8

1. Prehľad literatúry................................................................................................................9

1.1 História.........................................................................................................................9

1.2 Vinohradnícka výroba vo svete..................................................................................10

1.3 Vinohradnícka výroba na Slovensku..........................................................................11

1.4 Biologická charakteristika viniča...............................................................................11

1.5 Ekológia pestovania viniča.........................................................................................12

1.6 Orgány viniča.............................................................................................................15

1.7 Etapy celoživotného cyklu viniča...............................................................................18

1.8 Ročný vegetačný cyklus viniča..................................................................................19

1.9 Práce v období vegetačného pokoja...........................................................................21

1.10 Choroby a škodcovia viniča.....................................................................................23

1.10.1 Fyziologické poruchy....................................................................................23

1.10.2 Vírusové choroby..........................................................................................24

1.10.3 Bakteriálne choroby......................................................................................24

1.10.4 Hubové choroby............................................................................................25

1.10.5 Živočíšny škodcovia......................................................................................25

1.11 Systémy pestovania viniča.......................................................................................32

2. Cieľ práce ....................................................................................................................34

3. Metodika práce.............................................................................................................35

3.1 Charakteristika podniku.............................................................................................35

3.2 Charakteristika prírodných podmienok.....................................................................35

3.2.1 Klimatické podmienky.....................................................................................35

3.2.2 Pôdne podmienky.............................................................................................36

3.3 Odrodové zloženie vinice..........................................................................................37

3.4 Agrotechnika vo viniciach.........................................................................................38

3.5 Ochrana viniča...........................................................................................................39

3.5.1 Používanie mechanizačné prostriedky ............................................................39

3.5.2 Používané chemické prípravky........................................................................40

3.6 Zloženie pokusu.......................................................................................................42

3.7 Signalizácia náletu obaľovačov................................................................................44

3.7.1 Graf náletu prvej generácie obaľovača mramorovaného a pásového.............44

3.7.2 Graf náletu druhej generácie obaľovača mramorovaného a pásového...........46

3.7.3 Graf poškodenia úrody v závislosti od použitia metódy ochrany..................47

4. Diskusia....................................................................................................................48

5. Záver.........................................................................................................................50

6. Použitá literatúra .......................................................................................................51

7. Prílohy.......................................................................................................................54

Úvod

Pestovaním viniča hroznorodého sa ľudia zaoberali od najstarších čias. Úroveň

pestovania a ochrany závisela od vývojového stupňa človeka. Veľmi rýchlo a intenzívne sa

rozšírilo pestovanie viniča u Rimanov, ktorí vinič rozširovali vo všetkých častiach kde sa

rímske légie dostali. Úroveň pestovania viniča bola pri Rimanoch na veľmi vysokej úrovni.

Na Slovensku možno datovať začiatok vinohradníctva za panovania cisára Próba. Po celý

čas pestovania viniča ľudstvo bojovalo s chorobami a škodcami, ktorý napádali vinič.

Vždy na úrovni poznania ich vývojového štádia. V poslednom období sa pri mnohých

chorobách a škodcoch zdokonalili metódy a spôsoby boja.

Cieľom súčasnej ochrany je čo najviac rešpektovať zásady integrovanej produkcii a čo

najviac sa priblížiť k biologickej ochrane, tak aby prišlo k obnove ekologickej rovnováhy

a výrobe zdravotne nezávadných potravín.

8

1. Prehľad literatúry

1.1. História

Vinič hroznorodý patrí medzi staré kultúrne rastliny. Podľa vykopávok kolových

stavieb vo Švajčiarsku a nálezov semien viniča sprevádzal človeka už v dobe kamennej.

Väčšie výsadby viniča boli už pred 5000 až 7000 rokmi v Egypte, v Mezopotámii, Sýrii

a Babylone. Najväčší rozkvet dosiahlo grécke vinohradníctvo asi pred 3000 rokmi. V tom

čase už bolo známe šľachtenie viniča, nové odrody sa získavali zo semena, používalo sa

hnojenie vinohradov, odstrihovali sa letorasty a krúžkovali sa, aby sa dosiahlo pekne

vyvinuté hrozno. Veľmi rýchle a intenzívne sa rozšírilo pestovanie viniča u Rimanov, a to

nielen na území dnešného Talianska, ale takmer všade, kde sa rímske légie svojimi

výpravami dostali. (Musil,1978, s.5)

Rozšírenie viniča na naše územie je spojené s Rímskou ríšou. História uvádza, že

v 1. storočí nášho letopočtu obyvateľstvo v blízkosti Dunaja poznalo výrobu vína,

a dokonca s ním i obchodovalo. Veľký rozvoj vinohradníctva nastal za cisára Marka

Aurélia Próba (276-282). Za jeho panovania sa vinohradníctvo rozšírilo aj do severnejších

oblastí. ( Homolová,1997, s.9)

V neskoršom období, asi v 9. storočí, vzniklo vinohradníctvo aj v Čechách.

O rozšírení vinohradníctva v stredoveku sa zaslúžili vznikajúce mestá. Mestské

obyvateľstvo začalo rozvíjať vinohradníctvo okolo všetkých miest našej vlasti, ktoré ležali

v priaznivých klimatických podmienkach. Okrem iných zachovaných listín z 13. storočia

svedčí o tom privilégium kráľa Ondreja III. z roku 1291, na základe ktorého boli

bratislavské vinohrady oslobodené od daní. V stredoveku boli okolo Bratislavy celé

ucelené vinohradnícke oblasti a sú zaznamenané v pozemkovej knihe z roku 1439. Karol

IV. vydáva nariadenie o ochrane a zakladaní vinohradov dňa 12. 5. 1358, ktorého cieľom

bolo zveľadenie pôdy, zvýšenie blahobytu poddaného ľudu i dôchodku kráľovskej

komory.

V časoch najväčšieho rozkvetu vinohradníctva v 16. storočí sa odhaduje, že výmera

vinohradov v Čechách a na Morave bola asi 25 000 až 30 000 ha, a na Slovensku vyše

40 000 ha vinohradov. Úpadok mestského vinohradníctva a vinárstva v našich

vinohradníckych oblastiach začína za tridsaťročnej vojny (1618-1648). Prímestské

9

vinohrady boli opustené. Záujem obyvateľstva sa preniesol na poľnohospodárstvo, remeslá

a obchod. V rokoch 1865 až 1868 zavliekol sa do Európy z Ameriky nebezpečný škodca

viniča fyloxéra viničová (Viteus vitifolii). U nás sa kalamitný výskyt fyloxéry začína

v rokoch 1880 až 1890 a postupne zničila u nás skoro všetky vinohrady. Krátko nato sa

objavuje u nás i múčnatka (1850) a peronospóra (1878). (Musil,1971, s.6-7)

To viedlo k úplnej obnove vinohradov, ktorá nedosiahla už pôvodnú rozlohu, ale

akosť vína bola na vyššej úrovni. Vinič sa začal vrúbľovať. Zakladali sa viničové škôlky.

Do sortimentu sa dostali také odrody, ktoré boli dobrou surovinou na výrobu vína. Nová

etapa v rozvoji vinohradníctva a vinárstva nastala v roku 1945. Pestovanie viniča

i spracovanie hrozna sa dostali na svetovú úroveň, o čom svedčia mnohé ohodnotenia vín

na rozličných medzinárodných výstavách.

1.2. Vinohradnícka výroba vo svete

Vinič hroznorodý (Vitis vinifera L.) je teplomilná rastlina najviac pestovaná

v miernom pásme. Na severnej pologuli vinič rastie a rodí hlavne medzi 35o až 45o

severnej zemepisnej šírky, ale pestuje sa už od 20o až do 51o severnej zemepisnej šírky,

v menšom rozsahu aj pod 20o. Na južnej pologuli pestujú vinič už od 3o po 32 o južnej

zemepisnej šírky, napr. v Brazílii, na Madagaskare, v Peru, v južnej Afrike, Austrálii. Za

týmito tzv. ekonomickými hranicami pestovania viniča hroznorodého sú hranice botanické,

kde vinič rastie, rodí však slabo, alebo vôbec neprináša úrodu hrozna.

Plochy vinohradov vo svete sú podľa údajov uverejnených v Bulletine

Organization International de la Vigne et du Vin (O.I.V) v roku 2005 7,943 mil. hektárov.

Najväčšia výmera vinohradov 4,676 mil. ha pripadá na Európu (z toho EÚ 3,6 mil. ha),

1,720 mil. ha na Áziu, 0,963 mil. pripadá na Ameriku, 0,391 mil. ha na Afriku a 0,192 mil.

ha na Austráliu a Nový Zéland.

Najväčšími pestovateľmi v Európe sú Španielsko (1,180 mil. ha), Taliansko (0,847

mil. ha), Francúzsko (0,890 mil. ha), Portugalsko (0,250 mil. ha), Rumunsko (0,218 mil.

ha). K ďalším významným pestovateľom v Európe patria Bulharsko, Nemecko,

Maďarsko, Grécko, Azerbajdžan, Moldavsko, Rusko, Ukrajina a Uzbekistan. V Ázii je

najväčšia výmera viníc v Turecku (0,59 mil. ha), Iráne (0,285 mil. ha) a v Číne (0,487 mil.

ha). Na americkom kontinente sú najväčšie plochy vinohradov v Argentíne (0,285 mil. ha)

10

a v USA (0,399 mil. ha), Chile (0,191 mil. ha). V Afrike je najväčším pestovateľom JAR

(0,133 mil. ha).Zo svetovej produkcie hrozna je 80 až 83% spracovávané na víno, 8 – 12%

konzumované ako stolové hrozno a 5 – 8% požité na výrobu hrozienok. (Bernáth, 2008,

s.7)

1.3. Vinohradnícka výroba na Slovensku

Po vstupe Slovenska do EU nám boli pridelené výsadbové práva na 22 227 ha

vinohradov. Vinohradníctvo Slovenska je v Európe zaradené do skupiny B a v rámci tejto

skupiny sa člení na kategóriu B1, B2, B3. (Bernáth, 2008, s.8)

Celková výmera zaregistrovaných vinohradov k 31.12. 2006 (Prehlaď o registrovaných

vinohradníckych plochách, 2010, s.1)

P.č. Vinohradnícka

oblasť

Výmera viníc v

ha

1. Malokarpatská 5935

2. Južnoslovenská 6411

3. Nitrianska 4233

4. Stredoslovenská 2591

5. Východoslovenská 1800

6. Tokajská 1482

Spolu 22 452

1.4. Biologická charakteristika viniča

Systematika viniča

Vinič hroznorodý (Vitis vinifera L.) patrí do radu rešetliakokvetých (Rhamnales),

do čeľade viničovitých (Vitaceae). (Musil, 1978, s.10)

Čeľaď Vitaceae Juss. V súčasnosti zahŕňa 14 rodov s 968 druhmi.

Základné zaradenie čeľade v rámci rastlinnej ríše je nasledovné :

oddelenie (divisio) Spermatophyta- semenné rastliny

pododdelenie (subdivisio) Angiospermae- krytosemenné rastliny

trieda (classis) Dicotyledonopsida- dvojklíčnolistové rastliny

11

rad (ordo) Rhamnales- rešetliakotvaré

čeľaď (familio) Vitaceae- viničovité

Systematické štúdie čeľade Vitaceae Juss. umožnili vyčleniť samostatné podčeľade

Vitoideae Leeoideae (Suessengut, 1953, Tachtadžjan, 1966), z ktorých sa podčeľaď

Leeoideae neskôr začlenila do samostatnej čeľade Leeaceae Dumortier s jedným rodom

Leea a 50 druhmi rastúcimi prevažne v tropických oblastiach.

Charakteristika rodu Vitis L. – vinič

Sú to dreviny- liany alebo kry. Borka starších stoniek sa odlupuje v pásoch. Listy

sú celistvé alebo troj až päťlaločné. Divorastúce druhy sú dvojdomé, ušľachtilé jednodomé

s obojpohlavnými alebo jednopohlavnými kvetmi. Kvety majú päť lupienkov, ktoré sú na

vrchole zrastené, v čase rozkvitania odpadávajú. Plod je bobuľa. (Musil, 1978, s.11)

Spomedzi čeľade Vitaceae Juss. má rod Vitis L. najväčší praktický význam. Jednotlivé

druhy a ich odrody sa pestujú na výrobu hrozna, používajú sa ako podpníky, využívajú sa

v šľachtení pri tvorbe odrôd odolných voči mrazom, fyloxére a hubovým chorobám.

Rod Vitis L. bol francúzskym botanikom Planchonom rozdelený na dva poddruhy:

1. Euvitis Planch. (v r. 1873)

2. Muscadinia Planch. (v r. 1887)(Bernáth, 2008, s.19)

1.5. Ekológia pestovania viniča

Podmienky vhodné pre pestovanie viniča hroznorodého môžeme charakterizovať

globálne. Ako kultúrnu rastlinu ho ľudia pestujú na severnej i južnej pologuli v miernom

pásme a v okrajových častiach tropického pásma. Ekológiu viniča tvorí viacero činiteľov,

ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Úrody hrozna závisia od klimatických, pôdnych

i topografických činiteľov.

Agroekologické podmienky pestovania viniča rozdeľujeme na:

1. Abiotické- prírodné, medzi ktoré zaraďujeme podmienky

1. klimatické- teplota, svetlo, voda, vzduch

2. pôdne- fyzikálne, chemické a biologické

vlastnosti pôdy

3. geografické- zemepisná poloha, nadmorská

výška, reliéf terénu, expozícia svahov,

sklonitosť svahov.

12

2. Biotické- živé organizmy:

1. fytogénne

2. zoogénne

3. antropogénne (Hronský,2002, s.30)

Teplo: v severných vinohradníckych oblastiach je teplota najdôležitejším faktorom

pre pestovanie viniča. Pri posudzovaní teploty stanovišťa je dôležité teplota, pri ktorej

vinič začína pučať. V severných vinohradníckych oblastiach je to teplota 10o C. Táto

hranica teploty sa nazýva vegetačná nula. Pri nej vinič začína svoj vegetačný cyklus. Pri

priemernej dennej teplote nižšej ako 10o C nerastie a na jeseň rast zastavuje. Teplotu 10o C

a vyššie nazývame aktívnou teplotou.

Teplotnú charakteristiku stanovišťa pre pestovanie viniča posudzujeme z viacerých

hľadísk, z nich najdôležitejšie sú: dĺžka vegetačného obdobia, ktorá je daná počtom dní od

jarného nástupu aktívnej teploty do jesenného ochladenia, keď priemerné denné teploty

klesnú pod 10o C, dlhodobý priemer najnižších teplôt za zimné obdobie. Počíta sa spravidla

za obdobie päťdesiat rokov. Priemer okolo -15o C je hranicou, keď treba vinič na zimu

zakrývať.

Pre úspešné pestovanie viniča u nás nesmie klesnúť tepelná vegetačná konštanta

stanovišťa: pri skorých odrodách pod 2400o C, pri neskorých pod 2900o C. (Musil,1978,

s.39)

Vplyv nízkych teplôt a mrazu: nízke teploty pôsobia na vinič hroznorodý priaznivo

podľa toho, v ktorom období vývoja ho postihnú. V priebehu vegetácie nízke teploty

spôsobujú zlé pučanie, vývoj krov a odkvitanie, v jeseni potom zlé vyzrievanie hrozna

a dreva. Veľmi nízke teploty, mrazy zničia kry, alebo jednotlivé orgány viniča. Podľa

obdobia, kedy sa vyskytnú, rozoznávame neskoré jarné mrazy, predčasné jesenné mrazy

a zimné mrazy. (Musil, 1971, s.51)

Svetlo: slnečné svetlo ja základným predpokladom fotosyntézy, bez neho by nebola

možná výživa rastliny. Od ožiarenia závisí tiež vzrast a vývoj listov viniča. Za

nedostatočného osvetlenia čepeľ nerastie a stopka sa predlžuje. Priveľká intenzita

osvetlenia spôsobuje úpal bobúľ a nepriaznivé zmeny jeho zloženia . V našich

podmienkach sa prejavuje zriedka. (Blaha,1961, s.22)

Voda: na rozdiel od svetla a tepla pôsobí nielen ako ekologický činiteľ prostredia,

ale je aj najdôležitejšou súčasťou samotného viniča, najmä jeho mladých zelených

13

orgánov. Voda slúži ako rozpúšťadlo a dopravný prostriedok pre živiny, udržuje napätie

v bunkách a zúčastňuje sa pri rozličných procesoch látkovej premeny. Vinič má počas

ročného vegetačného cyklu dve maximá potreby vlahy. Najviac vody spotrebuje v období

najväčšieho vyparovania a najprudšieho rastu. Zvýšená spotreba vlahy je tiež v období

mäknutia bobúľ a dozrievanie hrozna. Významným zdrojom vlahy sú atmosférické zrážky.

(Záruba, 1985, s.46)

Vinič neznáša plytšiu hladinu podzemnej vody ako 2m.

Vzduch: pre vinič, rovnako ako pre iné rastliny, je zdrojom látkovej výmeny pri

fotosyntéze, čerpá z neho CO2 a vylučuje do vzduchu O2. Pre potreby výmeny plynov je

žiaduce mierne prúdenie vzduchu. Prúdenie vzduchu znižuje tiež nebezpečenstvo

poškodenia neskorými jarnými mrazmi. Silné prúdenie vzduchu môže poškodiť vinič

mechanicky. Na vinič môžu nežiaduco pôsobiť zo vzduchu exhaláty. (Hronský,2002, s.32)

Nadmorská výška: v našich podmienkach má tiež veľký význam. Na pestovanie

viniča sa u nás využívajú prevažne pozemky, ležiace v nadmorskej výške od 120 do 300

m, ale vo východoslovenskej vinohradníckej oblasti sú vinohrady aj vo výške 97 m n. m.

Nadmorská výška sa najzreteľnejšie prejavuje v teplote. Najmenší pokles teploty vzduchu

v stúpaní nadmorskej výšky nastáva v zimných mesiacoch, najmä v januári. Citeľný pokles

teplôt je v apríli. (Vereš, 1984, s.57)

Poloha pozemku: najhodnejším stanovišťom pre vinohrady v severných

vinohradníckych oblastiach sú svahy, lebo zlepšujú tepelné a izolačné pomery. Na svahoch

sledujeme predovšetkým expozíciu, ktorú označujeme podľa svetovej strany, ku ktorej je

svah obrátený. Najteplejšie sú svahy južné, potom juhozápadné, juhovýchodné, západné

a napokon východné. Južné svahy sú veľmi teplé, ale aj suché. Je tu väčšie vyparovanie

vody. Pôda spravidla obsahuje menej humusu. Úroda je nižšia a vína sú vysoko akostné.

Západné svahy sú vlhkejšie, s mohutnejšou pôvodnou vrstvou a sú úrodné. Východné

svahy sú oslnené skoro ráno, je tu prudké striedanie teplôt, takže viac trpia mrazmi. Svahy

s expozíciou severnou nie sú v našich pomeroch vhodné na zakladanie vinohradov.

(Musil,1978, s.47)

Reliéf terénu: v členitom teréne značne varírujú mikroklimatické pomery, čo sa

prejavuje v rozdielnej kvalite vína. Vinič nevysádzame na vyslovene náhorné polohy

nechránené proti vetrom ani do kotlín, v ktorých hrozí nebezpečenstvo neskorých jarných

mrazov i silný výskyt hubových chorôb, pričom kvalita hrozna a vína je podstatne horšia,

14

ako z úrody na svahoch. (Vereš,1984, s.56)

Sklonitosť: z hľadiska vhodnosti podmienok pre vinič je to skôr otázka technická.

Pri veľkovýrobných technológiách dostupnosť terénu pre mechanizáciu a v neposlednom

rade riešenie protieróznych opatrení. Jedným z riešení je terasovanie svahov so sklonom

nad 18%, výsadba radov po vrstevniciach a ošetrovanie pôdy ozeleňovaním. (Bernáth,

2008, s.42)

Pôdne podmienky: pôda svojim zložením, chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami

ovplyvňuje životný a ročný cyklus viniča, jeho vzrast a rodivosť, spôsob obrábania i voľbu

sponu, rezu a vedenia viniča, a nie na poslednom mieste množstvo a kvalitu úrody hrozna

i vína. Kvalitu vína ovplyvňuje tiež druh a typ pôdy. (Pevná, 1984, s.457)

Typ pôdy sa prejavuje na sile rastu viničových krov, množstve a kvalite úrody hrozna, ale

aj na premenlivom chuťovom vneme- druhotnom bukete vína.

Kvantitné vinohradnícke pôdy sú stredné ťažké a ťažké pôdy, ktoré umožňujú

viniču vytvoriť mohutný koreňový systém i nadzemnú časť a vinič produkuje vysoké

úrody hrozna.

Kvalitné vinohradnícke pôdy sú ľahšie, sú menej zásobené živinami i vlahou. Vinič

pestovaný v takýchto pôdach dáva nižšie úrody hrozna s vyšším obsahom cukru,

aromatických a buketových látok.(Bernáth, 2008, s.42)

1.6. Orgány viniča

Pre rast a vývin viniča je významná úzka spätosť všetkých orgánov, v ktorých

prebiehajú základné životné procesy. Intenzitu ich priebehu ovplyvňujú ekologické

činitele prostredia, ktoré zase do určitej miery ovplyvňuje človek, aby tým vytvoril pre rast

a vývin všetkých orgánov viniča vhodné podmienky.

Podzemné orgány viniča:

Podzemnú časť kra tvorí koreňová sústava, pozostávajúca z koreňového kmeňa

a koreňov. Vývin koreňovej sústavy je odlišný pri semenáči aj pri sadenici. Semenáč

získaný generatívne vytvára centrálny kolový koreň, na ktorom vyrastajú korene prvého,

druhého, tretieho a ďalšieho stupňa. Sadenec získaný vegetatívnym rozmnožovaním má

koreňovú sústavu, ktorá pozostáva z koreňového kmeňa, povrchových alebo rosných

korienkov, bočných a hlavných koreňov. (Pevná, 1984, s.444)

15

Koreňový kmeň je zhrubnutá časť stonky pôvodného odrezku viniča. Koreňový

kmeň býva rozmanite dlhý (podľa vinohradníckych oblastí, podnebia, polohy pozemku

a pôdy). V našich pomeroch najlepšie vyhovuje dĺžka 0,35 – 0,40m v suchých štrkovitých

pôdach a v suchých imúnnych pieskoch aj 0,50 až 0,60 m. Koreňový kmeň umožňuje

prenikanie a rozkonárenie hlavných koreňov do hlbších pôdnych vrstiev a zabraňuje

vymytiu krov na svahoch pri prudkých dažďoch. Korene v hlbších vrstvách pôdy netrpia

suchom a mrazom.

Koreňový kmeň dovoľuje hlboko obrábať pôdu bez poškodenia hlavných koreňov.

(Musil, 1978, s.15)

Korene viniča sú väčšinou rozmiestnené v hĺbke od 0,2-0,6 m, pričom hĺbka

zakorenenia je ovplyvnená pôdnymi podmienkami a spôsobom obrábania pôdy. Hlboké

obrábanie pôdy môže podporiť hlbšie zakoreňovanie a vývin hlavnej masy koreňov

v hlbších vrstvách pôdy.

Korene viniča sa rozdeľujú na hlavné, bočné a podpovrchové (rosné) korene.

Hlavné korene sa vytvárajú na spodnej časti (pätke) koreňového kmeňa. Ukotvujú ker

viniča v pôde, zabezpečujú transport vody a živín aj z hĺbok okolo 6-10 m, čím umožňujú

prežívanie rastliny viniča aj v suchých, kamenitých alebo piesočnatých pôdach a na

svahoch.

Bočné korene najčastejšie vznikajú v uzloch v strednej časti koreňového kmeňa, ich

najväčšie množstvo sa nachádza v časti pôdy zasahovanej obrábaním a hnojením, preto

zabezpečujú podstatnú mieru živín pre viničový ker.

Povrchové (rosné) korene vyrastajú najčastejšie z ušľachtilej časti viniča (vrúbľa),

tesne pod povrchom pôdy. Ak sa rosné korene, vytvorené z ušľachtilej naštepenej odrody

niekoľko rokov neodstraňujú, zmohutnejú a preberajú funkciu koreňového systému

podpníka. ( Bernáth, 2008, s.22)

Nadzemné orgány viniča:

Na dospelom viniči rozoznávame zdrevnatené časti ( staré drevo, dvojročné drevo

a jednoročné drevo) a zelené časti (letorasty s púčikmi, úponky, listy, súkvetia a strapce

s bobuľami).

Staré drevo je nadzemná časť viniča staršia ako dva roky. Skladá sa z hlavy, kmeňa

a z ramien.

16

Hlava je zhrubnutá časť starého dreva vytvorená pravidelným krátkym rezom nízko

pri pôde. Hlava je predĺžením koreňového kmeňa.

Kmeň podľa spôsobu vedenia a tvarovania býva rozlične vysoký. Môže merať 0,15

m, ale aj 1,20 až 1,50m. Na ňom vyrastajú ramená, ktoré sú zvislé, vodorovné alebo šikmé.

Na nich vyrastá dvojročné a jednoročné drevo. (Musil,1978, s.19)

Dvojročné drevo vyrastá zo starého dreva a vzniká z minuloročného jednoročného dreva

narezaného vo forme čapíkov, ťažňov a poloťažňov.

Jednoročné drevo je zdrevnatený letorast po opade listov a ukončení vegetácie.

Na jednoročnom dreve môžeme rozoznať nasledovné časti:

Kôra má hladký ucelený povrch, sfarbenie je rôzne, od žltohnedej až po

tmavohnedú.

Uzol (nodus) je zhrubnuté miesto na jednoročnom dreve, kde sa sústreďujú zásobné látky.

Na uzloch sa nachádzajú zimné púčiky viniča, oproti ktorým sa na tom istom uzle

v prerušovanom (V. vinifera) alebo neprerušovanom ( V.labrusca) slede nachádzajú

úponky alebo strapce.

Púčik je bočným, pazuchovým útvarom, v ktorom sú vytvorené základy letorastov.

Púčik je zvonku krytý tvrdou hnedou šupinou, zvnútra je vyplnený hustou jemnou vlnkou.

Úponka je ukončenou stonkou, má upevňujúcu funkciu, pomocou úponiek sa vinič

prichytáva k opore. (Bernáth, 2008, s.24)

Listy sú postavené striedavo na stonke, vyrastajú v uzloch pod púčikmi. List

pozostáva z čepele, stopky a pošvy. Listová čepeľ je rozdelená hrubšími a tenšími žilami,

ktoré tvoria žilnatinu listu. Hlavná žila prechádza stredom listu a spája sa spolu s ďalšími

štyrmi žilami ku stopke.

Stopka listu prisadá na stopku letorastu v mieste uzla pod púčikom. Rozširuje sa

v pošvu, ktorá z troch strán objíma stonku. ( Musil, 1978, s.23)

Kvety tvoria strapec, tento vyrastá väčšinou na výhonku zdola naproti 3. – 5. listu namiesto

úponky. Jeden strapec ma 200 až 400 kvetov. Kvety môžu byť obojpohlavné, piestikové

alebo tyčinkové. Vinič kvitne obyčajne začiatkom až koncom júna. Za suchého teplého

a slnečného počasia za 4 -5 dní odkvitne, za daždivého počasia sa kvitnutie preťahuje.

Plody sú bobule. Tvar, veľkosť, farba a chuť bobúľ je pre danú odrodu

charakteristická. Podobne aj tvar, veľkosť a farba strapcov. Bobule majú pod šupkou

17

dužinu, v ktorej sú semená. Šupka je často pokrytá tenkou vrstvičkou vosku, ktorú

označujeme oinovatenie. Muštové odrody majú dužinu šťavnatú, konzumné chrupkavú.

( Braun, 1985, s.16)

Biologické a morfologické zvláštnosti viniča

Biologická charakteristika viniča vyplýva z morfologických a fyziologických

zvláštností jeho rastu a vývinu. Je to napr. veľká schopnosť rastu, vytváranie nadzemných

orgánov, apikálny rast a vývin orgánov, vytváranie relatívne malého množstva

mechanického a veľa hubového- parenchymatického pletiva, mnoho medzibunkových

priestorov a vyvinuté cievne zväzky s lykovou a drevnou časťou. Ďalej je to polarita

( rýchly rast letorastov pri zvislom postavení a z vrcholových púčikov), dorziventrálnosť

stoniek a listov, veľmi vyvinuté rozmnožovacie delivé pletivá (meristematické), intenzívna

fotoasimilácia a dýchanie. Vinič má dobrú zakoreňovaciu schopnosť, adaptáciu

( prispôsobivosť) a afinitu (zrastavosť). (Pevná, 1984, s.449)

1.7. Etapy celoživotného cyklu viniča

Vinič, podobne ako ostatné trváce rastliny počas svojho obdobia prekonáva

niekoľko období vývinu, prejavujúceho sa výraznými morfologickými a funkčnými

zmenami, ohraničený na začiatku vytvorením nového jedinca zo semena, alebo

vegetatívnym rozmnožovaním a končiaci uhynutím kra viniča. Celoživotný cyklus viniča

delíme na 3 obdobia:

Prvé obdobie (juvenilné) – začína vysadením viničovej sadenice a trvá do začiatku

obdobia rodivosti ( v 3. -4. roku). V tomto období zabezpečujeme vhodným tvarovaním,

rezom, ochranou, zavlažovaním a výživou intenzívny vývin zelených častí viniča, dávajúc

tým úspešný predpoklad pre nástup rodivosti a udržanie vitality viničového kra.

Druhé obdobie (rodivosti) – začína po dopestovaní viničových krov do zvoleného

pestovateľského tvaru a zaťažením viniča rodivými púčikmi a končí pri objavení sa

príznakov starnutia - zoslabenia rastu a rodivosti. V našich klimatických podmienkach

trvá do veku 25-30 rokov, pričom udržanie rodivosti v tomto období dosahujeme správnym

tvarovaním, rezom, výživou a zavlažovaním. Veľmi dôležité je nepripustiť znižovanie

kondície krov poškodením chorobami a škodcami. (Bernáth, 2008, s.33)

Tretia obdobie – je obdobím viditeľného starnutia kra. Prejavuje sa poklesom

životaschopnosti, zastavením rastu, znížením rodivosti a celkovej biologickej činnosti.

Príčin starnutia viničového organizmu je veľa, a len niektoré z nich sú plne objasnené.

18

Hoci starnutie viniča je prirodzený fyziologický jav, možno i v tomto období životnosť kra

na určitý krátky čas predĺžiť jeho radikálnym zmladením. (Záruba, 1985, s.36)

1.8. Ročný vegetačný cyklus viniča

Vinič opakuje každoročne svoj vegetační cyklus, tak ako všetky trváce rastliny.

Vegetačný cyklus viniča má tri obdobia: rast, vyzrievanie a obdobie kľudu. Každé obdobie

sa delí na jednotlivé fenofázy.

Fenofáza prúdenia štiav- činnosť cievnych zväzkov, ktoré sú cez zimu naplnené

vzduchom, sa obnoví až na jar. Až pri teplote pôdy na 5 – 6o C dochádza k prvým

biochemickým zmenám v koreňoch viniča, pričom nasleduje rast koreňových vláskov pri

oteplení pôdy na teplotu 8 – 10o C. V okolí hlavnej časti koreňového systému sa prejaví

tým, že z rezných rán na viniči začne vytekať miazga. Tomuto prejavu sa hovorí slzenie

viniča. Slzenie sa prejaví len na čerstvých rezných ranách. Najviac miazgy vyteká z rán

blízkych ku koreňu a tam, kde je priame spojenie s hlavným ťahom cievnych zväzkov. Na

rezných ranách sa miazga postupne koncentruje a pôsobením baktérií a húb vzniká sliz,

ktorý cievne zväzky upchá a výtok prestane. Niekedy sa stáva, že silným výtokom miazgy

sú vymáčané očká krátkych čapíkov tak silno, že nevyrašia. Za dobu slzenia môže

z jedného kra vytiecť 0,1 až 5 l miazgy. Jej zloženie nie je stále. (Hubáček, 1982, s.13)

Fenofáza pučania- touto fenofázou začína aktívna vegetácia viniča. Pri všetkých zmenách,

začiatočnom raste letorastov, listov, súkvetí sa spotrebúvajú zásobné látky viacročného

dreva a živiny rýchlo asimilované koreňovou sústavou. Každá odroda má prahovú tepelnú

konštantu, ktorá vyjadruje jej špecifickú reakciu na teplotu, a teda i na rýchlosť pučania,

ktorá od nej závisí. V tejto fenofáze nastávajú intenzívne morfologické a fyziologické

zmeny viniča. Z vypučaných púčikov postupne vyrastajú letorasty, na ktorých sa vyvíjajú

listy, úponky, súkvetia a zálistky. Silne rastie koreňová sústava, najmä koreňové vlásky.

Dôležité je, aby vinič mal v tejto fenofáze dostatok výživných látok a vlhkosti, pretože

súkvetie diferencované v tomto období a letorasty v priaznivejších podmienkach rastú

rýchlejšie. Táto fáza viniča v našich podmienkach trvá pri jednotlivých odrodách 40 – 65

dní. Pri tejto fenofáze pre začiatok pučania nie je rozhodujúca priemerná teplota počas

celej fenofázy, ale ďaleko väčší význam majú priemerné denné teploty v období pred

pučaním a pred nástupom jari. Pre túto fenofázu má okrem tepla veľký význam množstvo

atmosferických zrážok. Priaznivé vlhkostné pomery sa prejavujú v intenzite rastu

letorastov a listov. (Vereš, 1984, s.64)

19

Fenofáza kvitnutia- prebieha v našich podmienkach pri priemerných teplotách 18 –

20o C a pohybuje sa v rozličných ročníkoch v amplitúdach od 15 – 22o C. Atmosférické

zrážky pôsobia priaznivo iba pri citeľnom deficite vlahy, ak však netrvajú dlhší čas, lebo

potom znemožňujú dokonalé opelenie. Priaznivý slnečný svit, nižšie priemerné teploty

a vyhovujúca suma aktívnych teplôt v tejto fenofáze môže rozhodnúť o vysokých úrodách

hrozna. Ak sú nízke atmosferické zrážky, relatívne slabší slnečný svit, ale vyššia priemerná

teplota pri nízkej sume aktívnych teplôt, fenofáza kvitnutia trvá najkratšie – 5 až 6 dní.

Fenofáza môže trvať 5 – 15 až 20 dní. (Pevná, 1984, s.460)

Priebeh opelenia a oplodnenia môže byť rozličný. Blizna kvetu zreje už pred opadaním

čiapočky. Čiapočka keď opadne, je vlhká, neskôr sa na nej vytvorí kvapôčka nektáru.

Puknutím a otvorením peľníc vypadáva peľ, ktorý sa zachytí na blizne. Dochádza tu

k samoopeleniu, alebo vetrom môže byť prenesený peľ i z iných kvetov. Blizna môže

prijímať peľ až jeden týždeň. V období kvitnutia nepostrekujeme proti hubovým

chorobám. (Musil, 1978, s.34)

Fenofáza intenzívneho rastu viniča- v tejto fenofáze prebiehajú najväčšie

morfologické zmeny a zmeny vo fyziologických procesoch, prejavujúce sa intenzívnym

rastom letorastov, listov, nastupuje rýchly vývin bobúľ a vo vznikajúcich zimných

púčikoch sa vytvárajú základy výhonkov a súkvetí, dávajúcich základ úrody v budúcom

roku. Listy letorastov veľmi intenzívne asimilujú, predlžovací rast sa postupne ku koncu

fenofázy spomaľuje a staršie listy pevnejú. Na konci fenofázy sa pomaly začína

dozrievanie hrozna mäknutím bobúľ, kedy sa v bobuliach začína zvyšovať obsah cukru.

Táto fenofáza trvá priemerne 60- 64 dní. Vinič hroznorodý rastie po vypučaní spočiatku

pomaly. Rast prebieha hlavne využívaním zásobných látok, uložených predovšetkým

v koreňoch a starom dreve. Až po nástupe vyšších teplôt a vytvorení dostatočnej listovej

plochy sa predlžovací rast zrýchľuje, a začína transport asimilátov z vytvorenej listovej

plochy. Intenzita fotosyntézy je rôzna podľa odrôd. (Bernáth, 2008, s.36)

Fenofáza dozrievania hrozna- táto fáza začína mäknutím bobúľ a končí úplnou

fyziologickou zrelosťou hrozna. Začiatok sa prejavuje zmenou farby šupky. Biele odrody

strácajú zelenú farbu, šupka dostáva svetlejší odtieň, stenčuje sa a stáva sa priesvitnejšou.

Zmena sa nápadnejšie prejaví pri modrých kultivaroch, ktoré pri zmäknutí modrejú.

Červené odrody dostávajú svoju charakteristickú červenú farbu. Na šupke sa vytvára

voskový povlak. Nápadné sú zmeny v obsahu cukrov a kyselín. Postupným dozrievaním

rýchle stúpa množstvo cukrov. Spočiatku prevažuje glukóza, neskôr je pomer glukózy

20

a fruktózy 1 : 1. Počas zrenia množstvo kyselín rýchlo klesá. Ubúda aj trieslovín. Počas

zrenia je najvhodnejšie slnečné a teplé počasie. V čase zrenia pôsobí daždivé počasie

nepriaznivo na zdravotný stav hrozna, ale i na znížený obsah cukru. Rast letorastov sa

úplne zastaví. Ak zber sa neuskutoční a strapce sa nechajú na kroch, bobule prezrievajú.

Koncentrovanie cukru prebieha na úkor odparovania vody. Bobule zmenšujú svoj objem

a hrozienkovatejú. Pri prezrievaní vhodne pôsobí pleseň ušľachtilá (Botrytis cinerea), ktorá

za teplej a mierne vlhkej jesene ešte priaznivejšie upravuje pomer kyselín a cukru. (Musil,

1978, s.35)

Fenofáza vyzrievania- začína fyziologickou zrelosťou hrozna a trvá do opadnutia

listov. Všetky vegetačné orgány sa pripravujú na obdobie vegetačného pokoja. Pretože

v listoch sa rozkladá chlorofyl, prestávajú asimilovať, vynikajú v nich iné farbivá, čím listy

viniča dostávajú svoje typické jesenné zafarbenie. Po vytvorení korkovej vrstvičky

z felogénového pletiva medzi miestom pripojenia listovej stopky k stonke opadávajú.

Vyzrievaním sa letorasty menia na viničie. V období vyzrievania letorastov sa končí aj

diferenciácia súkvetia v zimných púčikoch. Znakom vyzretosti jednoročného dreva je jeho

zafarbenie, ktoré má byť typické pre jednotlivé kultivary. Dobre vyzreté jednoročné drevo

je tvrdé, pevné a odolné proti zimným rezom. (Záruba, 1985, s.43)

Obdobie kľudu a dormancia zimných očiek- očká vstupujú do vnútorného

(endogénneho) kľudu- dormancie. V tomto stave pretrvávajú do konca septembra a potom

je na nich patrné doznievanie dormancie alebo vynúteného kľudu. V tomto období očká

vyrašia hneď, ako sú prenesené do vhodných podmienok vlhkostných a teplotných.

(Hubáček, 1982, s.25)

1.9. Práce v období vegetačného pokoja

Opadom listov viniča začína obdobie vegetačného pokoja. Je to obdobie, keď treba

urobiť okrem rezu a vyväzovania ťažňov také práce, na ktoré nemusí v predjarí ostať čas.

Oprava drôteniek sa zvyčajne robí až po reze. Oprava opornej konštrukcie a vyväzovanie

treba dokončiť do začiatku fázy pučania, aby sa nepoškodili púčiky. (Homolová, 1997,

s.68)

Rez viniča

Aj nestrihaný vinič rastie, má úrodu, ale nie v takej kvantite a kvalite. Úroda je

nepravidelná. Pravidelným strihaním ovplyvňujeme celkovú kvalitu a kvantitu úrody

a spôsob rastu kríkov. (Gyorgy, 1982, s.40)

21

Pri reze si je treba uvedomiť, že najúrodnejšie drevo je jednoročné drevo

vyrastajúce z dvojročného dreva. Násada je tým väčšia, čím viac púčikov sa pri reze

ponechá na dlhšom rodivom dreve.

Podľa dĺžky dreva, ponechaného na kre pri reze, rozoznávame tri typy rezu a to:

Krátky rez- charakterizujú ho čapíky s 1-5 púčikmi. Krátke čapíky majú 1-2 púčiky,

stredné 3 a dlhé 4-5 púčikov.

Stredný rez- ponecháva sa stredne dlhé rodiace drevo- poloťažne so 6-8 púčikmi.

Pri báze poloťažňa sa spravidla necháva zálohový čapík.

Dlhý rez- je charakteristický dlhým rodivým drevom- ťažňami s 9 a viac púčikmi.

(Vereš, 1984, s.218,219,220,221)

Vyväzovanie starého a rodivého dreva

Rez viniča, cieľavedomé tvarovanie a sformovanie jeho častí sa končí v podstate

vyväzovaním starého a rodivého dreva. Táto pracovná operácia má estetický,

agrotechnický aj agrobiologický význam. Pomocou nej dosiahneme nielen pekný ker

s rovným kmienkom, ale aj rovnomerné rozloženie rodivého dreva, aj adekvátne

rozloženie budúcich výhonkov. Nakoniec odborným ohýbaním a správnym vyväzovaním

rodivého dreva (srdcovitý tvar, Sylvoz a iné plošné a priestorové tvary), potlačíme aj

lianovitý rast a polaritu viniča, a vytvoríme priaznivé vzájomné korelačné vzťahy medzi

jednotlivými časťami pestovaného viniča. (Záruba, 1985, s.292)

Podsádzanie mladých vinohradov

V mladých vinohradoch sa aj napriek starostlivému vysadeniu stáva, že určitá časť

viničových sadencov vyhynie. Ale aj v starších výsadbách niektorý ker čas od času

postupne uschne, a tak vznikajú vo vinohrade prázdne miesta. V mladých výsadbách

vinohradov podsádzame na prázdne miesta nové sadence. V starších vinohradoch

vypĺňame prázdne miesta potápaním. (Musil, 1971, s.229)

Ošetrovanie viniča v období vegetácie:

Zelené práce- podlom sa týka predovšetkým nadbytočných letorastov vyrastajúcich

zo spiacich očiek na starom dreve. Často sa označuje ako „vlky“, pretože spravidla nie sú

rodivé a odoberajú rodivým letorastom vodu, živiny i svetlo a zahusťujú ker. Sú vítané iba

vtedy, ak sa používajú na požadované zmladenie hlavy kmienka, kordónového ramena pri

reze na čapíky. (Fader, 2002, s.57)

Zastrkávanie letorastov- letorasty v priebehu roka narastú až 2 – 3 m. Usmerňujeme

ich zastrkávaním medzi drôty a priviazaním na drôt, alebo ku kolíkom.

22

Prvýkrát vyväzujeme pri vylamovaní, prípadne o niekoľko dní neskôr, keď letorasty

dosiahnu 0,30 – 0,40 m. Pri stredných spôsoboch vedenia na drôtenke letorasty väčšinou

zastrkávame medzi dva drôty. Zastrkávanie opakujeme podľa potreby tri až štyri razy. Na

vysokom vedení všetky zelené práce a vyväzovanie obmedzujeme na minimum. Letorasty

sú rozložené priaznivo a drôtenka sa buduje a prispôsobuje na tento účel. (Musil, 1978,

s.254)

Vylamovanie zálistkov- ak zálistky veľmi bujne rastú, zatláčajú hlavný púčik, odoberajú

mu živiny a tým znižujú jeho rodivosť. Ak by sme ich nevylamovali, rástli by na úkor

hlavných letorastov, zahusťovali by ker a spôsobovali nadmerný výskyt chorôb. Túto prácu

vykonávame súčasne so zastrkávaním. (Braun, s.101)

Odstraňovanie vrcholov letorastov (snímanie vŕškov)- mieru odstraňovania,

skracovania letorastov určuje zásada, aby listy nad posledným strapcom na letoraste

funkčne stačili na kvalitné dozrievanie úrody hrozna aj jednoročného dreva. Preto

v závislosti od veľkosti listov, ich zdravotného stavu a intenzity osvetlenia letorasty

skracujeme na 8, pri kultivaroch s veľkými listami a pri horšej intenzite osvetlenia až 10

listov nad najvyššie položeným strapcom. (Záruba, 1985, s.299)

1.10. Choroby a škodcovia viniča

Vinič počas vegetácie poškodzujú abiotické a biotické činitele, čo sa rozdielne

prejavuje na jeho jednotlivých orgánoch. Abiotické činitele, ako napr. pôdne podmienky,

živiny, meteorologické vplyvy, spôsobujúce fyziologické poruchy. Z biotických činiteľov

sú to vírusy, baktérie, huby, živočíšny škodcovia, ktoré spôsobujú choroby, buriny a iné.

Čím viac chorôb a škodcov integrovane pôsobí na vinič, o to je ochrana komplikovanejšia

a škody sú väčšie. Ochranný zásah je vždy účinnejší, ak sa robí preventívne na základe

analýzy vývinu choroby, t. j. prognózy. Tak možno znížiť potrebu pesticídov, ich rezíduá

v pôde aj v rastlinách, kontaminovanie hrozna, znížiť možnosť vyselektovania odolných

druhov a biotypov škodlivých činiteľov, zamedziť vznik hospodárskych strát, ktoré

prestavujú 30 % aj viac z potenciálnej úrody. (Pevná, 1984, s.513)

1.10.1 Fyziologické poruchy

Sú nenormálne stavy rastlín, spôsobené nepriaznivými vplyvmi biotických

a abiotických faktorov prostredia- ekologickými činiteľmi. Obyčajne sú porušené životné

procesy v rastline. Neharmonické životné procesy rastlín môžu nepriaznivo ovplyvniť

23

alebo priamo zapríčiniť poškodenie, či miestne alebo celkové odumieranie rastlín.

Z vonkajších činiteľov sú pre rastlinu najdôležitejšie pôdne faktory- predovšetkým

harmonická výživa. Častý je najmä nedostatok, alebo nadbytok mikroelementov

a makroelementov, nepriaznivé fyzikálne a chemické vlastnosti pôd (kyslosť, hutnosť

a pod.) Ďalej sú to poveternostné faktory, mrazové škody, úpaly- suché periódy, daždivé

periódy, krúpy, vzduch znečistený najmä priemyselnými (plynovými a tuhými) exhalátmi.

Medzi vonkajšie činitele patria aj neodborné agrotechnické zásahy, najmä poranenie rastlín

náradím, nesprávnym rezom atď. a nesprávne používanie pesticídov. (Vanek,16 ochrana)

Vinič poškodený mrazom v období vegetačného pokoja- zimné mrazy poškodzujú všetky

nadzemné časti viniča. Slabšie konáre spravidla celkom zmrznú, alebo namrznú. Zmrznuté

konáre uschnú, namrznuté rastú pomalšie, rast listov je slabší. Namrznutie sa prejavuje

zhnednutým stržňom na reze drevom. Poškodenie viniča mrazom na začiatku vegetácie-

v tomto období bývajú mrazy pre vinič často ešte nebezpečnejšie ako nízke zimné teploty.

Spôsobujú poškodenie jednoročného i staršieho dreva a púčikov. Obyčajne býva

poškodený hlavný púčik, ale môžu byť poškodené aj spiace púčiky.

Panašovanie listov- panašovanie listov možno označiť za farebnú zvláštnosť listov.

Na panašovaných listoch sa striedajú zelené časti pletiva, so svetlozelenými až bielymi

alebo žltými.

Ďalšie fyziologické poruchy- nedostatok horčíka, nedostatok bóru, nadbytok bóru,

chloróza viniča. (Zacha, 1989, s.9)

1.10.2 Vírusové choroby:

Roncet viniča- príznaky sa sčasti diferencujú podľa kultivarov. Väčšinou sú málo

výrazné, a na ich bezpečné určenie pomáha znalosť ampelografických a morfologických

znakov zdravého viniča. Roncet spôsobuje najmä zmenu celkového tvaru listu. Zmena

farby listu pri roncete je málo výrazná a neprejavuje sa na každom kultivare. Výhonky sú

zakrpatené.

Zvinutka viniča- príznaky- spočiatku sa spodné listy zvinujú okrajmi dolu.

Zvinovanie sa postupne rozširuje i na spodné listy. Zvinuté listy sú drsnejšie, matné

a neskôr veľmi krehké.(Vanek,1977, s.88)

1.10.3. Bakteriálne choroby:

sem patrí napr: bakteriálna nádorovitosť- vyvoláva nádory (tumory) rôznej veľkosti

24

predovšetkým na koreňoch, koreňovom krčku alebo v mieste štepenia. Nádory vznikajú

dráždením buniek vplyvom splodín látkovej premeny. Nádory postupne prerušujú vodivé

cesty, takže nadzemná časť zvyčajne 2. – 5. rok odumiera.

1.10.4. Hubové choroby:

najvýznamnejšie hubové choroby sú: múčnatka viničová- objavuje sa najmä pri

striedaní teplého a chladného vlhkého počasia. Prvé príznaky sa prejavia už v máji. Parazit

napáda zvyčajne listy, na líci ktorých sa objavuje jemný múčny- sivastý povlak, ale aj

mladé bobule. Napadnuté listy postupne vädnú, ale väčšinou neodumierajú. Na mladých

bobuliach sa tvoria pavučinové belavé povlaky. (Lanák, 1969, s.74)

Čierna hniloba viniča- najskôr ju možno vidieť na bobuliach a listoch. Môže však

postihnúť všetky nadzemné časti viničovej rastliny. Prvé infekcie sa objavujú najčastejšie

pri okrajoch listov, kde vznikajú okrúhle škvrny, na ktorých huba tvorí množstvo čiernych

nápadných pyknídii. V čase zrelosti sa z pyknídii otvorčekom na vrchole uvoľňujú

jednobunkové, oválne, bezfarebné konídia zlepené akoby mliečnym slizom. (Zacha, 1989,

s.84)

Biela hniloba viniča- choroba najviac postihuje bobule viniča, ktoré nadobúdajú

v určitom štádiu pri bielych odrodách špinavo mliečnohnedú farbu, pri modrých odrodách

bledo kávovohnedú farbu. Bobule mäknú a scvrkávajú sa. Nákaza napáda aj strapinu.

Huba napáda i výhonky, na nich sa po vzniku nákazy tvoria malé hnedé škvrny, ktoré sa

zväčšujú a rozšíria na celé internódium. Výhonok usychá, a tvoria sa na ňom drobné

plodničky- pyknídia. (Vanek, 1977, s.146)

Ďalšie významné hubové choroby sú- peronospóra viniča, pleseň sivá (Zacha,

1989, s.80,82)

1.10.5. Živočíšny škodcovia:

Veľké škody na viniči spôsobujú živočíšny škodcovia, kde patrí napr: Vlnovník

viničový, Obaľovač pásový a Obaľovač mramorovaný, roztoče a roztočce.

Vlnovník viničový- pri skorej jarnej infekcii sa na povrchu mladých listov vytvárajú

červené, až karmínovočervené, kruhovité alebo nepravidelné škvrny veľké 5-10 mm, ktoré

sa často spájajú a sú nevýrazné vyduté. Na rube listu sa nachádza plstnatý povlak, ktorý je

v tomto období väčšinou belavý. Tieto deformácie vznikajú v dôsledku cicania roztočov na

rube listu. (Vanek, 1977, s.179)

25

Roztočec chmeľový- nachádzajú sa obyčajne na rube listu, kde napichávajú bunky.

Na liste vznikajú hrdzavohnedé fľaky, ktoré pri silnom napadnutí odumierajú a trhajú sa.

Vplyvom nerovnomerného rastu zdravých a poškodených buniek sa listy silne deformujú

a kučeravejú. (Lanák, 1969, s.206)

Obaľovače

Obaľovač pásový ( Eupoecillia ambiguella), Obaľovač mramorovaný (Lobesia

botrana)- tieto dva druhy obaľovačov sú v našich vinohradoch najčastejšie, žijú však aj na

iných drevinách a burinách. Škodlivosťou a spôsobom života sa podobajú. (Lanák, 1969,

s.184)

Obaľovač pásový obľubuje chladnejšie, vlhkejšie polohy a lieta do polnoci, len niekedy

celú noc a dá sa lákať na umelé svetlo. Obaľovač mramorovaný obľubuje teplejšie, suchšie

polohy, lieta len zvečera a ráno, a nedá sa lákať na svetlo. (Čejka, 1988, s.340)

Príznaky poškodenia: húsenice prvej generácie škodia na súkvetí pred kvitnutím, v čase

kvitnutia, alebo krátko po odkvitnutí. Mladá húsenica (dlhá asi 10 mm) vyžiera kvet

a pradie vlákno. Sťahuje sa z kvetu do kvetu, pričom vyžiera semenníky. Vyžrané kvety

spradie pavučinovými vláknami do zámotku. Časť strapca, občas i celý strapec sa mení na

suchý zámotok. Prítomnosť škodcu sa pozná podľa nenápadného zámotku. Húsenice

druhej (letnej) generácie sa zavrtávajú do zelených bobúľ. Poškodené bobule sú pavučinou

pripútané k sebe podľa toho, ako húsenica prechádza z bobule do bobule cez malý otvor.

Tretia generácia obaľovača mramorového, ktorá sa môže vyskytnúť v najteplejších

oblastiach, poškodzuje dozrievajúce bobule, ktoré sa scvrkávajú a hnednú. (Vanek, 1977,

s.200)

Obaľovač mramorovaný je vytrvalejším a bystrejším letcom a z ohniska

premnoženia sa rýchlo šíri i na veľké vzdialenosti. (Praslička, 1995, s.102)

Opis a bionómia: obaľovač pásový je trocha väčší (v rozpätí 13-15 mm) než obaľovač

mramorovaný (rozpätie 10-12 mm). Predné krídla má slamovožlté s hnedočiernou,

strieborne lemovanou páskou uprostred. (Vanek, 1977, s.200)

Zadné krídla sú sivofialové. (Praslička, 1995, s.101)

Obaľovač mramorovaný má základnú farbu predných krídel žltočervenú, s rozličnými

sivými, sivozelenými, žltkastými alebo sivomodrými škvrnami. (Vanek, 1977, s.200)

Zadné krídla sú sivé. (Praslička, 1995, s.102)

26

Húsenice obaľovača pásového sú až 10 mm dlhé, zelenohnedé zo žltou hlavovou

schránkou. (Hluchý, 1997, s.250)

Na tele má čierne bradavičky z ktorých vyrastajú štetinky. (Praslička, 1995, s.101)

Húsenice obaľovača mramorovaného sú po vzniku smotanovo biele s čiernou hlavou.

V skorých štádiách je telo hnedé, až žlto-hnedé. V neskorších štádiách je pokožka tmavo

ružová a gaštanová. Biele výrastky – chĺpky vidieť na starších larvách. Hrudné nohy sú

tmavo hnedé, až čierne. Existuje 5 vývojových štádií, s veľkosťou od 1 mm pri vzniku, až

po 12-15 mm keď je dospelý. (Grape pest management guidelines, 2010, s.1)

Húsenice pri podráždení sa púšťajú po vlákne k zemi. (Praslička, 1995, s.102)

Ďalšie rozdiely sú uvedené v tabuľke (Vanek, 1977, s.200)

Obaľovač pásový Obaľovač mramorovaný

vajíčka Matno opálovolesklé

s oranžovými škvrnami

Sivo opálovolesklé bez

oranžových škvŕn

húsenice Pohybujú sa pomaly, na

podráždenie reagujú málo

Pohybujú sa veľmi čulo, na

podráždenie reagujú veľmi

aktívne

Výskyt V chladnejších

vinohradníckych oblastiach

V suchších a teplejších

oblastiach

motýle Lietajú od západu slnka celú

noc(svetelnými lapačmi sa

dajú dobre chytať ), sú

váhové, viažu sa na

stanovište

Lietajú len za šera, večer

a ráno ( na svetelné lapače

sa dajú chytať, ale

v menšom množstve), lietajú

čulo, môžu zalietať aj na

väčšie vzdialenosti

Prezimujú kukly v štrbinách kôry a iných prirodzených úkrytoch. (Praslička, 1995,

s.102)

Motýle sa liahnu z prezimujúcich kukiel na jar, v období po vypučaní viniča,

pričom obaľovač mramorovaný sa objavuje skôr ako obaľovač pásový. Kladenie vajíčok

nastáva väčšinou v priebehu mája, len čo sa objavia súkvetia viniča.

Samičky kladú okrúhle ploché priesvitné vajíčka sčasti na súkvetia, sčasti na stopky listov,

alebo úponky, len výnimočne aj na listovú čepeľ.(Zacha, 1989, s.147)

27

Počet vajíčok nakladených oplodnenou samičkou sa pohybuje okolo 60-100 ks a sú

kladené po jednom. (Praslicka, 1995, s.101)

Vajcia sú eliptické a ploché, asi 0,6-0,8 mm veľké. Tieto vajcia sú viditeľné voľným okom.

Spočiatku sú krémovo biele, žltnú ako sa embrio vyvíja a neskôr sčernie. (Grape pest

management guidelines, 2010, s.1)

O niekoľko dní sa liahnu húsenice, ktoré sa čoskoro sťahujú do súkvetia a začínajú ho

obžierať. (Zacha, 1989, s.147)

Zakukľujú sa začiatkom júna. Motýle vylietavajú v druhej polovici júna. Vývoj

obaľovača pásového je dlhší. Letné rojenie trvá dlhšie než jarné, pričom kladenie vajíčok

(3-6 dní) a embryonálne štádium po liahnutie húseníc (3-6 dní) je kratšie. Dospelé húsenice

obaľovača pásového v septembri zaliezajú na zimovisko, a po dlhšom čase ( v novembri)

sa zakukľujú. Obaľovač mramorovaný sa vyvíja rýchlejšie, za teplejšieho jesenného

počasia je schopný vytvoriť i celú (alebo čiastočnú ) tretiu generáciu. Škodlivosť prvej

generácie je badateľná až po vytvorení hnedých zámotkov, t.j. 2-3 týždne po napadnutí

súkvetia. Prvá generácia viac škodí priamo ničením častí, alebo celých súkvetí, kým druhá

generácia spôsobuje väčšie nepriame škody: porušuje šupky bobúľ a prenáša konídiá, teda

zapríčiňuje často kalamitné škody, a to preto, že umožňuje nákazu plesňou sivou.

Ochrana: úspech zásahu závisí predovšetkým od určenia správneho termínu postreku. Na

základe kvalitnej prognózy stačí jeden postrek proti prvej a dva postreky proti druhej

generácii.

Nižšie opísanými metódami môžeme presne zistiť optimálny termín zásahu:

a) svetelné lapače sú vhodné na prognózu termínu výskytu obaľovača pásového aj

mramorovaného, pretože ich motýle nalietavajú na svetelný zdroj umiestnený priamo vo

vinohrade, vo výške strapcov (0,8-1m). Pozostáva zo svetelného zdroja (ortuťová výbojka,

žiarovka, alebo žiarivka), pod ktorým sa pripevní sklená nádoba so širokým hrdlom, do nej

sa dá vata nasiaknutá chloroformom. Motýle nalietavajú na svetelný zdroj, omámené

výparmi chloroformu, padajú cez lievik do nádoby, kde po krátkom čase hynú. Motýle sa

každodenne vyberajú a hodnotí sa počet imág. (Vanek, 1977, s.200,201)

b) feromónové lapače slúžia predovšetkým na signalizáciu škodcov. Podstatnou

časťou lapača je kapsula, ktorá obsahuje a vyparuje lákavú pohlavnú feromónovu látku

dospievajúcich samičiek. Vetrom roznášané feromónové molekuly samce svojimi

tykadlami vycítia, a vedení pudom sa vydajú na vyhľadanie predpokladanej samičky

motýľa. Teda pasca, napodobujúca vôňu samičiek motýľa priláka samcov, ktorý sa

28

uväznia, prilepia na lepiacu časť lapača.

Umiestňujeme v poraste týždeň, pred očakávaným prvým výletom dospelých jedincov

sledovaného druhu. Kontrolu lapača robíme 2-3x týždenne. (Biologická ochrana viniča,

2010, s.1)

c) nádobové lapače so sladkou tekutinou (mušt, víno atď.) umiestnené vo vinohrade

motýle vyhľadávajú, padajú a topia sa v tekutine. Výhodou je nenáročnosť prípravy

a možnosť umiestiť lapač na hociktorom mieste. Nevýhodou je ťažkosť určenia

znečisteného materiálu, motýle totiž nevyhľadávajú rovnomerne návnadu ( v daždivom

počasí nie sú smädné). (Vanek, 1977, s.202,203)

Ochrana proti obaľovačom ekologickou metódou- metením samcov feromónmi

Základný princíp tejto metódy je, že feromóny sú zlúčeniny, ktorými motýle komunikujú.

Samička každého druhu motýľa vytvára mikrogram feromónu, špecifický pre daný druh.

Hovoríme o vonnej látke, ktorú samička vytvára v špeciálnom orgáne nachádzajúcom sa

v brušku, a ktorú vypúšťa do vzduchu. Takto vzniknutá „vonná stopa“ láka, a bez

pomýlenia privedie samčeka daného druhu k „čerstvo voňajúcej“ nedotknutej samičke

a dochádza k páreniu. Po párení samička položí oplodnené vajíčka, z ktorých sa vyliahnu

húsenice. Táto metóda sa zakladá na metení samcov, aby sa zabránilo páreniu.

Dosiahneme ju tak, že do sadov a viníc nasadíme toľko samičieho feromónu, aby samček

zovšadiaľ cítil túto lákavú vôňu, na základe čoho sa popletie a nenájde „pravú samičku“.

Nedochádza k páreniu, teda ani k oplodneniu, nenakladú sa vajíčka, neliahnu sa húsenice,

teda nie je ani škodlivosť. Na pokrytie 1 ha vinice je potrebné iba 85 gramov feromónu

počas celej sezóny.(Tamašek, 2007, s.34)

Výhody tejto metódy sú, že pri správnom použití môžeme dlhodobo dosahovať

nulové napadnutie porastu. Odparníky sa aplikujú iba raz ročne a dodávajú feromóny

rovnomerne po celú sezónu. Nenachádzajú sa tu žiadne rezídua v produktoch.

Nevýhodou tejto metódy je, že je použiteľná iba na väčších plochách.(Biocont laboratory-

biologická ochrana rastlín, 2010, s.1)

Technológiu na praktické použitie zdokonalil spolupracovník švajčiarskeho

výskumného ústavu v Changinsi Dr. Charmillot. Švajčiarsky kolegovia zistili, že táto

technológia funguje dokonale vtedy, ak prvá generácia obaľovačov, ktorá napáda kvet,

nepresahuje 4-5 %, ak je infekcia prvej generácie vyššia, odporúča sa urobiť postrek

s ekologickým, selektívnym postrekom, a tým znížiť populáciu škodcov o 1-2 %.

29

Na toto ošetrenie je dokonalý postrek s účinnou látkou bacillus thuringiensis kurstaki.

Týmto doplňujúcim postrekom dosiahneme už v prvom roku zníženie obaľovačov natoľko,

že sa v nasledujúcich rokoch znižuje aj počet aplikovaných feromónov o 10-15 %. Tento

počet sa môže znížiť hoci aj o polovicu.(Tamašek, 2007, s.34)

U insekticídov na báze Bacillus thuringiensis (Biobit XL)sa zistila dobrá účinnosť

pri teplotách nad 15 oC, kedy húsenice intenzívne žerú, a tým dochádza k potrebnej infekcii

húseníc baktériami. Maximálna účinnosť sa dosahuje pri ošetrení po 5-8 dňoch od zistenia

maxima letu obaľovačov do feromónových lapačov, teda v dobe liahnutia väčšiny húseníc

z vajíčok.

Presná indikácia potreby ochranného zásahu proti obaľovačom je problematická.

Orientačným kritériom môže byť počet vajíčok obaľovačov na 100 náhodne odobratých

kvetenstiev. Ochrana býva účelná až pri silnom napadnutí, t.j., keď sú nakladené vajíčka na

30 a viac percentách kvetenstiev. Alebo sledovanie vo feromónových lapačoch (prah

škodlivosti je 20 kusov nachytaných motýľov za obdobie). Pre každý druh je treba použiť

špecifický druh lapačov. Ku kontrole letu sa používa séria troch lapačov inštalovaných

v rade kolmom na smer prevládajúcich vetrov. Feromónové lapače sa vyvesujú ku kontrole

1. generácie obaľovača cca 20. 4. Nálet samcov obaľovačov sa hodnotí každý 2.- 3. deň.

Lapače k monitorovaniu letu 2. generácie sa vyvesujú cca. v polovici júna.

V systéme Integrovanej produkcie je zakázané použitie toxických insekticídov (napr.

pyretroid či väčšina organofosfátov). (Tamašek, 2006, s.26)

Ďalej je zakázané používať všetky prípravky znečisťujúce životné prostredie

(povrchové a spodné vody), veľmi perzistentné herbicídy (napr. diquat, paraquat a pod.),

ako aj koreňové herbicídy (napr. triazíny), ktoré by mohli znečistiť vodu zdraviu

škodlivými rezíduami a celoplošná aplikácia herbicídov.

V integrovanej produkcii je treba dodržiavať určité zásady: zahŕňa súbor

preventívnych pestovateľských opatrení, ktoré zabezpečujú vzdušnosť porastu, urýchľujú

rýchlejšie usychanie rastlinných orgánov po daždi a hmle, čím sa redukuje možnosť vzniku

a šírenia infekcie. Medzi preventívne pestovateľské opatrenia zaraďujeme: výber vhodnej

lokality na uplatňovanie integrovanej produkcie hrozna. Z pestovania je potrebné vylúčiť

predovšetkým uzatvorené lokality, na ktorých v dôsledku pomalej cirkulácie vzduchu

dochádza k dlhšie trvajúcemu ovlhčeniu rastliny, ktoré je spojené s väčším rizikom

infekcie. Veľmi dôležitý je rez a systém vedenia viniča. Dôležité je optimálne

prevzdušnenie krov viniča zastrkávaním a usporiadaním letorastov v poraste.

30

Presvetlením strapcov vo fenologickej fáze tesne pred mäknutím bobúľ hrozna obmedzuje

šírenie hnilôb hrozna. Včasné čistenie kmienkov od letorastov, vyrastajúcich z hlavy kra

a zo spodných častí kmienka, zohráva dôležitú úlohu pri prvých výskytoch infekcie z pôdy.

Letorasty skracujeme takým spôsobom, že za posledným strapcom na letoraste ponecháme

ešte 6-8 listov. Je to dôležité z dôvodu asimilácie cukrov v bobuliach hrozna.

Optimalizácia obsahu živín: cieľom je optimálna aplikácia živín, ktorá zabezpečí

produkciu vysoko kvalitného hrozna. Hnojením nesmie byť narušená štruktúra pôdy, fauna

a mikrofauna pôdy. Uprednostňujú sa organické hnojivá a zazelenanie vinohradov.

Organické hnojenie sa odporúča uskutočniť v trojročných intervaloch maštaľným hnojom,

alebo kompostom. (Kakalíková, 2006, s.102)

Listová diagnostika výživového stavu je odporúčané opatrenie, ktoré slúži na

sledovanie vzťahov medzi obsahom živín pôde a ich príjmom rastlinami. Uskutočňuje sa

buď priebežne na kontrolu výživového stavu rastlín (minimálne každý tretí rok), alebo

výberové pri lokalitách, vykazujúcich nedostatky či poruchy vo výžive.

Odber listov je stanovený v dvoch termínoch:

-vo fenofáze kvitnutia

- vo fenofáze mäknutia bobúľ

V listoch sa analyzuje N, P, K, Ca, Mg, Fe, Cu, Zn, Mo, B, príp. ďalšie mikroelementy.

Priemerná dávka dusíka v minerálnych hnojivách za poľnohospodársky podnik, aplikovaná

vo vinohradoch nesmie prekročiť 50 kg č. ž. N. ha. V odôvodnených prípadoch doložených

listovou analýzou, možno pre danú lokalitu zvýšiť dávku dusíka až na 80 kg č. ž. N. ha.

(Gašpar, 1996, s.56)

Zazelenanie vinohradov- aby sa vytvorila ekologická rovnováha v agroekosystéme

viniča je potrebné čiastočne (každé druhé medziradie), alebo úplné zazelenanie medziradí

viniča bylinným porastom. Bylinná vegetácia sa výrazne podieľa na protierozívnej

ochrane, obmedzuje vyplavovanie živín, prispieva k zlepšeniu pôdnej štruktúry a znižuje

negatívny vplyv utláčania pôdy pri prejazdoch mechanizmamy. Zazelenanie medziradí

bylinným porastom okrem iného zabezpečuje aj dostatočnú potravinovú ponuku pre

užitočné spoločenstvá hmyzu, ktoré sa živia nektárom a peľom. V integrovanej produkcii

hrozna je podmienkou zabezpečiť minimálne 50 % bylinný porast (každé druhé

medziradie).

Bez bylinnej vegetácie by nemal z dôvodu konkurencie bylín o vodu a živiny vo

vinici zostať pruh širší než 30 cm na každej strane od kra (celkom asi 60 cm).

31

Tento priestor sa kultivuje buď mechanicky, alebo možno použiť kontaktný

herbicíd povolený v integrovanej produkcii. (Hluchý, 1997, s.212)

1.11. Systémy pestovania viniča

Podľa Vaneka sa využívajú tri rozličné spôsoby pestovania viniča.

Konvenčné pestovanie viniča- pri tomto spôsobe pestovania sa vychádza z filozofie

absolútnej nadradenosti človeka nad prírodou, z filozofie, že príroda existuje len ako zdroj

uspokojovania potrieb človeka, že človek pomocou vedy a techniky je schopný

kontrolovať prírodu, ktorú degraduje len na zdroj surovín a výrobný prostriedok. Ide

o najvyššie úrody pri maximálnom vyťažení všetkých zdrojov a pri maximalizovaných

vstupoch bez ohľadu na prírodné prostredie. V najväčšej možnej miere sa doteraz

využívali: chemizácia (hnojenie priemyselnými hnojivami- NPK), ošetrenie čierneho

úhoru herbicídmi, často neselektívne s totálnym účinkom (širokospektrálne insekticídy),

maximálna mechanizácia pestovateľských zásahov (neustále kyprenie pôdy- čierneho

úhoru- vo vinohrade, dokonca často i mechanizovaný rez a pod.).

Dôsledkom tohto paušálneho, často až brutálneho prístupu je deharmonizácia

agroekosystému a úbytok jeho živých zložiek (zníženie diverzity). (Vanek, 1995, s.12)

Integrované pestovanie viniča- ide už o ekologický orientované hospodárenie, pri ktorom

sa majú dosiahnuť optimálne úrody vyššej kvality spôsobom nezaťažujúcim životné

prostredie. Chemické vstupy sú zamerané na dosiahnutie presne určeného cieľa, využíva sa

prognóza, signalizácia, rozličné vysoko odborné spracovanie (expertné ) systémy

v ochrane a vo výžive rastlín, v riadení agrotechniky. Zásadne sa nepoužívajú vysoko

toxické prípravky. Postupne sa však chemické vstupy nahrádzajú biologickým. Na

hnojenie sa používa maštaľný hnoj, prípadne rôzne druhy biologického odpadu ako zdroj

uhlíka. Priemyselné hnojivá – NPK-, mikroelementy i vápnenie sa používajú na základe

pôdnych rozborov a diagnostiky výživného stavu viniča. Herbicídy sa nepoužívajú

celoplošne. Reharmonizáciou sa postupne znižuje znečistenie životného prostredia,

produkcie, pôdy a najmä vôd cudzorodými látkami. (Vanek, 1996, s.14)

Organické (biologické) pestovanie viniča- biologický spôsob pestovania ako časť

alternatívneho poľnohospodárstva je založený na filozofii chápania prírody, ktorej

súčasťou je i sám človek. Veľkú pozornosť venuje voľbe odrôd adaptovaných na pôdne

a klimatické podmienky a prirodzene odolných proti škodcom a chorobám. Maximálne sa

32

využívajú všetky informácie o pôde, rastlinách a všetkých zložkách ekosystému, prognóza

a signalizácia chorôb a škodcov, expertné systémy a pod., aplikácia syntetických

pesticídov sa zásadne nepripúšťa. Proti škodcom sa používajú feromóny, rozličné užitočné

organizmy a všetky metódy na podporu predátorov (napr. dravé roztoče), ako aj prírodné

systémy regulácie chorôb a škodcov. Výskyt burín sa potláča preventívnou agrotechnikou,

vyváženým hnojením, zeleným hnojením, mulčovaním. Úplne sa vylučuje používanie

herbicídov. Výsledkom produkcie je bioprodukt. (Vanek, 1995, s.16)

33

2. CIEĽ PRÁCE

Cieľom mojej práce bolo sledovať poškodenie strapcov viniča hroznorodého

obaľovačom mramorovaným a obaľovačom pásovým. Ochrana sa vykonávala dvoma

spôsobmi biologickej ochrany a jedným spôsobom chemickej ochrany. Vyhodnotiť

výsledky a pomôcť zaviesť biologickú ochranu do praxe.

34

3. Metodika práce

3.1. Charakteristika podniku:

Poľnohospodárske družstvo Mojmírovce hospodári v katastroch štyroch obcí-

Mojmírovce, Poľný Kesov, Veľká Dolina, Štefanovičová. Celková výmera pôdy je

3685,75 ha z toho je 130,5 ha vinica. Nad dedinou sa nachádzajú družstevné vinice a sad.

Vo vinici sa nachádza aj pivnica, kde sa vyrábajú vína vysokej kvality, ktoré sa predávajú

po celom Slovensku vo vybraných hoteloch a reštauráciách. V pivnici sa spracováva 25 %

z produkcie hrozna a ostatné hrozno sa predáva firmám Mrva α Stanko a Víno Levice.

Najväčšie zastúpenie pri výrobe vína v PD majú odrody Rizling rýnsky, Chardonnay,

Rulandské šedé, Cabernet sauvignon, Frankovka modrá.

3.2. Charakteristika prírodných podmienok

3.2.1. Klimatické podmienky

Pôda PD sa nachádza v oblasti Podunajskej nížiny, v podoblasti Podunajskej

roviny, región Dolná Nitra. Výrobná oblasť kukuričná. Na Nitrianskej kopcovine.

Vinica sa nachádza v klimatickom regióne veľmi teplom, veľmi suchom a nížinnom.

Suma priemerných denných teplôt s teplotou nad 10o C je 3000 a viac. Dĺžka obdobia

s teplotou vzduchu nad 5o C je 242 dní. Suma teplôt za vegetáciu je 2912o C. Počet dní

aktívnych teplôt je 162. Priemerná teplota vzduchu v januári je -1 - -2 a priemerná teplota

vzduchu za vegetačné obdobie ( IV-IX) je 16,80o C.

Priemerné mesačné teploty v oC

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.

-2,2 -0,3 4,2 10,1 15,2 18,4 20,3 19,8 15,8 9,9 4,5 0,5

Priemerná ročná teplota je 9,87 oC.

Zrážkové pomery v mm

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.

35 37 40 43 63 66 58 54 49 51 53 46

Priemerný ročný úhrn zrážok je 595 mm. Úhrn zrážok za vegetačné obdobie je 333 mm.

Snehová pokrývka trvá v priemere 90 dní.

Cez územie preteká potok Cedron, ktorý je súčasťou povodia Váhu.

Hlavné vegetačné obdobie začína 15. -19. apríla a končí 12. -15. októbra.

35

Ročný slnečný svit je 1765 h. Slnečný svit za vegetáciu je 1227 h.

3.2.2. Pôdne podmienky

Celé územie má priaznivú polohu a skoro všetky svahy sú s južnou expozíciou. Je

to mierne zvlnená rovina, t.j. svahy 3 o - 7o. Väčšina pôd sú regozeme a černozeme

erodované v komplexoch na sprašiach. ČM erodovaný humusový horizont- ornica

s charakterom černozemného horizontu. Regozeme sú pôdy, ktoré vznikli orbou spraše,

z ktorej boli pôvodné ČM úplne zmyté. V tomto komplexe plošne prevládajú regozeme.

Stredne ťažké. Ďalej sa vo viniciach nachádzajú černozeme typické a černozeme

hnedozemné na sprašiach, regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach.

Černozeme sú pôdnym typom s tmavým humusovým horizontom, vyskytuje sa na

sprašiach, na starších nivných sedimentoch, kde už dlhú dobu nedochádzalo k záplavám

a v niektorých územiach aj na sprašových hlinách. Vyskytuje sa v subtypoch: typické, (vo

variete: typické a karbonátové), hnedozemné s hnedým B horizontom pod humusovým

horizontom ,pseudoglejové s pseudoglejovým B horizontom a čiernicové s výskytom

znakov sezónneho nadmerného prevlhčenia a glejových procesov v substráte (prechodný

subtyp k čiernicam). Regozeme sú pôdy s veľmi tenkým svetlým humusovým horizontom,

ktorý sa vytvoril na viatych pieskoch, na íloch, slieňoch, alebo sprašiach. Veľmi často sú

tieto pôdy na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy. Rozlišujú sa

podľa zrnitosti substrátov na: typické na stredne ťažkých až ťažkých substrátov, arenické

na pieskoch, pelické na slieňoch a íloch.

Pôdy sú bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10 %)a hlboké (60 cm a viac).

Nadmorská výška je 130 -180 m n.m.

Vo vinici sa podľa geologického rozboru nachádzajú tieto vrstvy:

00,00- 0,40 m šedá ornica,

- 2,10 m žltá spraš- hlina so škvrnami, fľakmi,

- 4,30 m hlina s valúnmi CaCO3 s vápennými konkréciámi,

- 7,90 m hnedá piesčitá hlina s vápennými konkréciami,

- 8,40 m pieskovce,

- 9,90 m žlto- hnedý íl s konkréciami CaCO3,

- 10,30 m pieskovcová lavica,

- 12,00 m žlto- hnedá hlina – íl,

- 12,60 m polámaný pieskovec s vápenito-železitým tmelom,

36

- 14,70 m hnedý tvrdý íl s vápennými konkréciami,

- 15,10 m polámaný pieskovec s vápenito-železitým tmelom,

- 19,20 m tvrdý pestrofarebný íl, vápenné konkrécie

3.3. Odrodové zloženie vinice a výmera vo vinohradníckom hone: Dolná hora- Čásarovská

A 402009/0001

Názov odrody Rok

výsadby

Výmera

(m2)

Počet krov

(ks)

Typ

vedenia

Spon (m x

m)

Chardonnay 1968 37800 10500 vysoké 1,2 x 3,0

Chardonnay 1999 18550 5940 vysoké 1,0 x 2,6

Muškát moravský 1989 9735 3120 vysoké 1,2 x 2,6

Muškát Ottonel 1990 19642 7440 vysoké 1,2 x 2,2

Müller- Thurgau 1988 17280 4800 vysoké 1,2 x 3,0

Müller- Thurgau 1990 81735 30960 vysoké 1,2 x 2,2

Müller- Thurgau 1998 19470 6240 vysoké 1,2 x 2,6

Rulandské biele 1988 20736 5760 vysoké 1,2 x 3,0

Veltlínske zelené 1969 71600 21000 vysoké 1,2 x 3,0

Veltlínske zelené 1989 59156 18960 vysoké 1,2 x 2,6

Veltlínske zelené 1990 55757 21120 vysoké 1,2 x 2,2

Veltlínske zelené 1998 40933 13440 vysoké 1,2 x 2,6

André 1989 42682 13680 vysoké 1,2 x 2,6

André 1999 30105 9600 vysoké 1,2 x 2,6

Cabernet

Sauvignon

1999 65895 21120 vysoké 1,2 x 2,6

Svätovavrinecké 1969 17000 4700 vysoké 1,2 x 3,0

Bachus 1989 8986 2800 vysoké 1,2 x 2,6

Rulandské šedé 2004 25834 8280 vysoké 2,6 x 1,2

Sauvignon 2004 26208 8400 vysoké 2,6 x 1,2

Tramín červený 2004 18346 5880 vysoké 2,6 x 1,2

Chardonnay 2004 16848 5400 vysoké 2,6 x 1,2

Sauvignon 2007 11232 3600 vysoké 2,6 x 1,2

Alibernet 2007 10109 3240 vysoké 2,6 x 1,2

Merlot 2007 11107 3560 vysoké 2,6 x 1,2

37

Odrodové zloženie vinice a výmera vo vinohradníckom hone: Predná hora

A 402009/0002

Názov odrody Rok

výsadby

Výmera

(m2)

Počet krov

(ks)

Typ vedenia Spon (m x

m)

Rizling rýnsky 1980 69520 28967 vysoké 0,8 x 3,0

Rizling vlašský 1980 89482 32575 vysoké 0,9 x 3,0

Veltlínske

zelené

1980 40020 16675 vysoké 0,8 x 3,0

Veltlínske

zelené

1980 37029 13715 vysoké 0,9 x 3,0

Alibernet 1980 2700 1000 vysoké 0,9 x 3,0

André 1980 10870 4026 vysoké 0,9 x 3,0

Cabernet

sauvignon

1980 28900 10703 vysoké 0,9 x 3,0

Frankovka

modrá

1980 64531 47470 vysoké 0,9 x 3,0

Rulandské

modré

1980 9561 3541 vysoké 0,9 x 3,0

Svätovavrineck

é

1980 45650 169074 vysoké 0,9 x 3,0

Chrupka biela 1980 6100 1694 vysoké 1,2 x 3,0

Julski biser 1980 13010 3614 vysoké 1,2 x 3,0

Panonia Kincse 1980 35200 9777 vysoké 1,2 x 3,0

3.4. Agrotechnika vo viniciach

Celú výmeru viníc má PD v integrovanej produkcii hrozna. Cieľom PD je

minimalizovať nežiaduce vedľajšie účinky niektorých agrotechnických zásahov a tým

zabezpečiť vyššiu bezpečnosť pre životné prostredie a ľudské zdravie. PD z hľadiska

protieróznej ochrany pôdy má zazelenalé každé medziradie, ktoré dosiahlo v priebehu

niekoľkých rokov častým mulčovaním prírodnej herbózy, čím sa vyselektovala prirodzená

skladba rastlín zodpovedajúca podniku, kde sa vinohrad nachádza. Častým mulčovaním

rastlinného krytu sa vyselektovali tieto rastliny: lipnica ročná, metlička obyčajná, ovos

hluchý, stoklas jalový.

38

Ďalšie buriny sú- pupenec roľný, kapsička pastierska, mrlíky.

Pre boj proti burinám pod krami viniča PD používa prípravky na báze glyphosátov.

Aplikácia herbicídu je obmedzená na 3 krát ročne v takzvanej pásovej aplikácii. Prvá

aplikácia sa uskutočňuje tesne pred pučaním. Ďalšie dve počas vegetácie v závislosti od

tlaku burín. Počas vegetácie PD vykonáva na porastoch viniča také zásahy, aby sa čo

najviac obmedzilo nebezpečie infekcie a nákazy hubovými chorobami a živočíšnymi

škodcami. Zo zelených prác sa na jar po vypučaní na celej ploche vykonáva podlom

a čistenie kmienkov, pri ktorom sa vylamujú jalové letorasty, a tie ktoré ker zahusťujú. Pri

systéme vedenia Vertiko sa už pred kvetom vykonáva skracovanie letorastov tak, aby za

strapcom zostalo min. 5 listov. Na zostávajúcej ploche na type vedenia Rýnsko –hessenské

sa skracovanie letorastov uskutočňuje v auguste tak, aby nad posledným strapcom zostalo

najmenej 10 listov. Vo fenofáze uzatvárania strapcov sa uskutočňuje prevzdušnenie kra

zosnímaním určitej časti listov v oblasti strapcov.

3.5. Ochrana viniča

Cielená chemická ochrana proti hubovým chorobám sa robí pomocou programu

Galati Vitis.

3.5.1. Používané mechanizačné prostriedky :

na ochranu viniča a boj proti burinám sa používajú tieto mechanické prostriedky:

3 ks univerzálne drtiče DU- 170 – výrobca PD Hlohovec

Postrekovače- Hardi SPV 2040 – výrobca Hardi Dánsko

- 2x Andreoli Engineering Simplex- výrobca Taliansko

Najčastejšie vyskytujúce sa choroby vo vinohrade: peronospóra viniča, múčnatka

viniča, biela hniloba viniča, čierna hniloba viniča, pleseň sivá

39

3.5.2. Používané chemické prípravky

Na ochranu viniča proti hubovým chorobám počas vegetácie použilo PD v roku

2008 tieto prípravky

Dátum Prípravok Fenofáza

19. 5 Kocide, Kumulus Dĺžka letorastov 60 -80 cm

5 – 13. 6 Talendo , Tanos, pred kvitnutím

23. 6 Talendo, Tanos po kvete

7. 7 Galben F, Domark bobuľa veľkosti hrášku

22. 7 Melody combi, Falcon uzatváranie strapcov

Rok 2009

Dátum Prípravok Fenofáza

22. 5 – 29. 5 Talendo, Tanos pred kvitnutím

12. 6 - 29. 6 Talendo, Tanos po kvete

29. 6 -3. 7 Fantic, Falcon bobuľa veľkosti hrášku

16. 7 – 22. 7 Melody combi, Topsin uzatváranie strapcov

Z uvedených tabuliek vyplýva, že PD počas celej vegetácie používa na ochranu

vysoko účinné prípravky zo širokým spektrom účinnosti.

Z prípravkov, ktoré sa používajú na biologickú ochranu proti obaľovačom používa

PD na 4 ha selektívny biologický prípravok Biobit XL. Tento prípravok pôsobí proti

požierajúcim húseniciam motýľov. Účinnou látkou sú toxíny vo forme bielkovinových

kryštálov, produkované baktériami Bacillus Thuringiensis kurstaki o biologickej aktivite

min. 12 700 medzinárodných jednotiek/mg. Potom čo húsenice tieto kryštály požerú,

dochádza k aktivácii toxínov a k poškodeniu črevnej steny húseníc . V priebehu 30 minút

prestanú húsenice požierať a po 2-5 dňoch zahynú. Nepôsobí na dospelé motýle. Nie je

škodlivý pre užitočný hmyz a obratlovce.

Aplikácia sa prevádza pri výskyte húseníc. Najvyšší účinok má na húsenice

v najmladšom štádiu. Podmienkou dobrej účinnosti je intenzívne požieranie húseníc

a vysoké pokrytie listovej plochy. Prípravok sa aplikuje za stáleho počasia, pri teplotách

min. 15o C. Aplikuje sa bežnými typmi pozemných aplikátorov v dávke 1,5 – 2 l/ha.

Optimálna je aplikácia v menšom množstve vody- 400 až 500 l/ha. Prípravok je bez

40

problémov miešateľný s väčšinou fungicídov i listových hnojív, výnimkou sú vysoko

alkalické zmiešaniny. Ak príde do 48 hodín po ošetrení k intenzívnym zrážkam ,

doporučuje sa ošetrenie opakovať. Najvyššiu účinnosť má na húsenice najmladšieho

instaru. Pri postreku sa vyžaduje vysoké pokrytie postrekovou kvapalinou, vrátane

spodnej strany listov. Ochranná lehota je 0 dní.

Prípravok sa balí do kanistrov o objeme 20 l a 5 l a skladovať sa môže 2 roky

v suchých, chladných miestnostiach pri teplote 5-20o C.

Výrobca je ValentBiosciences Corporation , Libertyville, USA

Príprava postrekovej kvapaliny sa robí tak, že sa odmeraný objem prípravku

rozmieša vo vedre s menším množstvom vody, a potom sa vyleje do aplikačného

zariadenia naplneného do polovice vodou. Po rozmiešaní sa doplní vodou na požadovaný

objem.

Na ploche 54 ha PD používa inú metódu ochrany proti obaľovačom. Používa

metódu metenia samcov od spoločnosti Shin Etsu Chemical Co. Ltd. a výrobok Isonet L

plus. Prostriedok vo forme feromónových odparníkov slúži k feromónovemu meteniu

samcov obaľovača mramorovaného a obaľovača pásového, pomocou sexuálnych

antraktov. Obsahuje syntetické feromóny identické s prírodnými feromónmi, ktoré

produkujú samičky uvedených druhov obaľovačov. Je druhovo špecifický, takže nemá

vplyv na iné organizmy než na uvedené druhy.

Účinná látka v odparníkoch je: (E,Z)-7,9- Dodecadienyl acetate – 190 mg/ks

(Z) -9- Dodecenyl acetate- 190 mg/ks

Prípravok obsahuje 50 % sexuálneho atraktantu druhu Lobesia botrana a 50 % atraktantu

druhu Eupoecilia ambiguella.

Pri tejto metóde sú odparníky rovnomerne rozmiestnené vo vinici ešte pred lietaním

motýľov 1x za sezónu. Odparníky sa rozmiestnia na viničové drevo v počte 500 ks/ha. Pri

dlhodobom používaní a nízkych populačných hustotách škodcu môžeme dávku postupne

znižovať až na polovicu. Ochranná lehota prípravku je 0 dní. Odparníky sa nesmú

umiestňovať na drôtenku ani na železné časti, lebo príde k prehriatiu a k rýchlemu odparu

feromónu. Odparník sa aplikuje ručne zavesením na rastlinu vo výške druhého drôtu.

Musíme dbať na to aby odparníky v lete neboli cely deň na slnku, ale aby boli v tieni

listov. Umiestňujú sa rovnomerne na celú plochu vinohradu s výnimkou svahov, kde

aplikujeme viac odparníkov na hornú časť svahu a na dolnú časť menej.

41

Na okraj ošetrenej plochy (prvé dva rady) sa dáva dvojnásobné množstvo

odparníkov než v centrálnej časti plochy. Odparníky umiestňujeme aj na prvé a posledné

dva kry v rade. Feromóny sa z odparníkov uvoľňujú v malých dávkach postupne po dlhú

dobu asi 5 mesiacov. Uvedená metóda zabezpečí, že príde k prevoňaniu prostredia

a samček nedokáže nájsť samičku, čím nepríde k spáreniu a samička nekladie vajíčka.

Pri chemickej ochrane používa PD proti obaľovačom prípravok Steward.

Výrobcom prípravku je DuPont International Operations S.a.r.l., 2, chemin du Pavillon,

CH-1218 Le Grand Saconnex (Geneva), Switzerland

Účinnou látkou je Indoxacarb. Prípravok je vo forme vodou dispergovateľných granúl.

Balení je o hmotnosti obsahu 500 g. Proti obaľovačom sa aplikuje dávka pri prvej

generácii 100 g/ha prípravku. Pri druhej generácii je dávka 150 g/ha. Ochranná doba je 14

dní. Prípravok neobsahuje žiadnu látku považovanú za perzistentnú, schopnú

bioakumulácie ani toxickú.

3.6. Založenie pokusu

I. Organizácia pokusu- pokus sme založili vo vinici PD Mojmírovce na hone Dolná

Hora. Pokus bol založený, sledovaný a vyhodnotený v troch variantoch. Vyčlenená plocha

na každý variant pokusu bola 2 ha. Počet sledovaných krov na každej ploche dvoch ha bol

6410 ks. Kry na pokuse sú vysadené v spone 2,6 x 1,2 m. Pokus sme uskutočnili na odrode

Veltlínske zelené na type vedenia Rýnsko-hessenské. Vek sledovaných viničových

koreňov je vo všetkých troch variantoch nad 15 rokov. Vinič v sledovaných variantoch je

naštepený na podpníku Kober 5 BB.

II. Varianty pokusu:

Variant 1- v tomto variante boli v mesiaci apríl rozmiestnené a upevnené feromónové

odparníky na vinič v počte 500 ks na ha. Odparníky boli pripevnené na jednoročné drevo

viničového kra. Slúžili na prevoňanie prostredia pachom samičky, pričom samček nie je

schopný nájsť samičku a nepríde k spáreniu. Pri tomto variante sa sledovala účinnosť

biologickej ochrany- metódou metenia samcov.

Variant 2- pri tomto variante sa použil na ničenie obaľovačov biologický prípravok Biobit

XL. Prípravok bol aplikovaný postrekovačom Simplex dvakrát za sledované vegetačné

obdobie. Prvýkrát pri nálete prvej generácie, a druhý krát pri nálete druhej generácie.

Dávka vody bola pri obidvoch postrekoch 750 l na 1 ha. Do postrekovej tekutiny bolo pri

každom zásahu pridané zmáčadlo Silwet 77.

42

Variant 3- v uvedenom variante sa na ničenie obaľovačov použil chemický prípravok

povolený do systému integrovanej produkcii- Steward. Prípravok bol aplikovaný

postrekovačom Simplex dvakrát za sledované vegetačné obdobie. Dávka vody bola pri

obidvoch postrekoch 750 l na 1 ha. Do postrekovej tekutiny bolo pri každom zásahu

pridané zmáčadlo Silwet 77. Postrek bol vykonaný vždy v kombinácii s prípravkami proti

hubovitým chorobám.

III. Ošetrenie- na pokusných políčkach bol pri všetkých troch variantoch v mesiaci

február uskutočnený rez viniča. Rez bol robený Guyotovým systémom rezu. Na každom

kre boli ponechané dva 10 púčikové ťažne a dva dvojpúčikové čapíky. V mesiaci apríl bolo

vykonané vyväzovanie ťažňov k opornej konštrukcii. Počas vegetácie, na začiatku mesiaca

máj, sa urobil podlom a čistenie kmienkov. Pod korene bol aplikovaný prípravok na

ničenie buriny na báze glyphosátu. Medziradový priestor, ktorý je zazelenalý bol

zmulčovaný. Pred kvitnutím viniča bolo uskutočnené zastrkovanie letorastov do

dvojdrôtia. V mesiaci júl bolo čistenie kmienkov a zastrkovanie letorastov do dvojdrôtia

vykonané ešte raz. Následne bol opäť vykonaný postrek buriny pod radom viniča.

V mesiaci august bolo uskutočnené snímanie vrškov. Mulčovanie medziradového priestoru

bolo robené počas vegetácie štyrikrát.

IV. Meranie- na každom sledovanom variante boli rozmiestnené od mesiaca apríl

feromónové lapače v počte 2 ks pre sledovanie obaľovača mramorovaného a 1 ks pre

sledovanie obaľovača pásového. Meranie sa robilo od 25. 4 do 24. 7., každé tri dni

fyzickým sčítaním prichytených samcov na lepové doštičky v každom feromónovom

lapáku. Množstvo spočítaných obaľovačov sa zapísalo do zápisníka. Z nameraného

množstva sa pri každom sledovanom obaľovačovi urobil priemer, ktorý sa zapísal do

grafu. Na každú generáciu obaľovača boli dané do pokusného porastu nové feromónové

lapáky. Lepové doštičky boli menené podľa potreby. Vo všetkých troch variantoch pokusu

sa v mesiaci august sledovalo a vyhodnocovalo poškodenie bobúľ obaľovačmi.

Sledovaných bolo pri každom variante 20 náhodne vybraných krov viniča a na každom kre

5 strapcov, čiže v sumáre po 100 ks strapcov.

V. Hodnotenie- v pokuse sa vyhodnocovalo množstvo naletených samčekov do

feromónových lapákov a percentuálne poškodenie strapcov larvami obaľovača. Dosiahnuté

výsledky sa zapisovali do tabuliek a vyhodnocovali v jednotlivých grafoch.

43

3.7. Signalizácia náletu obaľovačov

3.7.1 Graf náletu prvej generácie obaľovača mramorovaného (Lobesia botrana)

a pásového(Eupoecilia ambiguella):

29. 4. 1. 5. 3. 5. 6. 5. 9. 5. 12. 5. 15. 5. 18. 5. 21. 5. 24. 5. 27. 5. 30. 5. 0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

Obaľovač mramorovaný- 2009

Dátum

Počet v ks

Dátum 29.4 1.5 3.5 6.5 9.5 12.5 15.5 18.5 21.5 24.5 27.5 30.5

Počet

v ks

51 49 60 62 64 68 73 77 73 60 67 58

Z uvedeného grafu vyplýva, že obaľovač mramorovaný začal v danom roku

postupne intenzívne nalietavať už koncom mesiaca apríl. V priebehu mesiaca máj jeho

nálet postupne silnel až do kulminácie, ktorá nastala 18. mája, kedy bol zaznamenaný

najvyšší počet odchytených samcov do feromónových lapačov. V priebehu ďalších dvoch

týždňov jeho nálet postupne slabol.

44

29. 4. 1. 5. 3. 5. 6. 5. 9. 5. 12. 5. 15. 5. 18. 5. 21. 5. 24. 5. 27. 5. 30. 5. 0

2

4

6

8

10

12

14

Obaľovač pásový- 2009

Dátum

Počet v ks

Dátu

m

29. 4 1. 5 3. 5 6. 5 9. 5 12. 5 15. 5 18. 5 21. 5 24. 5 27. 5 30. 5

Počet

v ks

4 7 8 6 9 10 8 12 9 7 5 5

Z uvedeného grafu vyplýva, že obaľovač pásový sa v sledovanej lokalite vyskytuje veľmi

zriedkavo. Nálety od dvoch do desať kusov do feromónového lapača za obdobie troch dní

sú veľmi nízke až zanedbateľné.

V pokuse sme zahájili chemickú ochranu proti obaľovačom od 22. 5 spolu z ochranou

proti hubovitým chorobám.

45

3.7.2 Graf náletu druhej generácie obaľovača mramorovaného (Lobesia botrana)

a pásového (Eupoecilia ambiguella):

28. 6. 31. 6. 3. 7. 6. 7. 9. 7. 12. 7. 15. 7. 18. 7. 21. 7. 24. 7. 0

20

40

60

80

100

120

140

Obaľovač mramorovaný- 2009

Dátum

Počet v ks

Dátu

m

28. 6 31. 6 3. 7 6. 7 9. 7 12. 7 15. 7 18. 7 21. 7 24. 7

Počet

v ks

49 56 71 89 125 115 118 102 88 68

Od 22. 6 začala nálet druha generácia obaľovača mramorovaného, ktorý vyvrcholil 9. 7.

pomerne vysokým náletom, ktorý postupne do 22. 7. klesal.

28. 6. 31. 6. 3. 7. 6. 7. 9. 7. 12. 7. 15. 7. 18. 7. 21. 7. 24. 7.0

2

4

6

8

10

12

Obaľovač pásový- 2009

Dátum

Počet v ks

46

Dátu

m

28. 6 31. 6 3. 7 6. 7 9. 7 12. 7 15. 7 18. 7 21. 7 24. 7

Počet

v ks

5 7 6 8 11 10 8 7 7 4

Nálet obaľovača pásového bol tak ako pri prvej generácie veľmi nízky.

V našom pokuse sa zahájil postrek chemickými prípravkami proti obaľovačom spolu

s prípravkami proti hubovitým chorobám od 16. 7. 2009

3.7.3 Graf poškodenia úrody v závislosti od použitia metódy ochrany

chemické ošetrenie Biobit XL metenie samcov0%

1%

2%

3%

4%

5%

6%

7%

3%

6%

1%

Poškodenie strapcov

Z uvedeného grafu vyplýva, že najlepšie výsledky v boji proti obaľovačom sa

dosiahli metódou metania samcov.

47

4. Diskusia

Vinice PD sa nachádzajú v oblasti podunajskej nížiny v regióne Dolná Nitra. PD

hospodári na ploche 3658 ha, z toho sú 130,5 ha vinice. Vinice sa nachádzajú nad dedinou,

na svahu s prevažne juhozápadnou expozíciou. Vo vinici sa nachádzajú pôdy stredne

ťažké, väčšinou regozeme a černozeme, ktoré sú veľmi kvalitné a výživné a vinič na nich

dosahuje vysoké úrody. Vinič je pestovaný na vedení Rýnsko- hessenské. Miesto na pokus

bolo vybrané v koncentrovanom mieste výsadby viniča, kde sa predpokladal vysoký

výskyt obaľovačov. Na náš pokus sledovania náletu obaľovačov a následného poškodenia

strapcov bola vyčlenená plocha 6 ha, pre každý variant po 2 ha. Na každej uvedenej ploche

pokusu sa nachádzalo 6410 krov viniča. Sledovaná bola odroda Veltlínske zelené. Celá

výmera viníc je zaradená do integrovanej produkcii výroby hrozna. Z toho dôvodu bol vo

variante, kde sa používa chemický prípravok (Steward), vybraný taký, ktorý zodpovedá

použitiu v systéme integrovanej produkcii.

Podľa Tamašeka (2007) si budúcnosť vyžaduje zníženie pesticídov a ochrana bude

spočívať na integrovanej, alebo biologickej ochrane. Preto boli ďalšie dva varianty robené

systémom biologickej ochrany, a to metódou metenia samcov a druhý variant použitím

biologického prípravku Biobit XL.

Na pokusnej ploche boli rozmiestnené feromónové lapače 2 ks/ 2 ha pre obaľovača

mramorovaného a 1 ks/ 2 ha pre obaľovača pásového. Podľa Zacha (1989) v suchých a na

juh orientovaných vinohradoch sa vyskytuje v podstatne väčšej miere obaľovač

mramorovaný. Vinice PD, v ktorých sa robil náš pokus sú orientované na juhozápadnom

svahu a nachádzajú sa v klimatickom regióne veľmi teplom a veľmi suchom. V pokuse

a z dosiahnutých výsledkov sa jednoznačne preukázalo, že obaľovač mramorovaný je

v danej lokalite zastúpený v podstatne väčšej miere ako obaľovač pásový.

Obaľovače začali do lapákov nalietavať vo väčšom počte koncom apríla. V tomto čase sa

začal sledovať a zaznamenávať nálet. Podľa internetového zdroja www.biotomal.sk začína

obaľovač lietať už začiatkom apríla. V našom pokuse sme začali obaľovače sledovať až pri

vyššom nálete koncom apríla, kedy dosahovali hodnoty u obaľovača mramorovaného

okolo 50 ks a u obaľovača jednopásového 4-6 ks za tri dni. Druhá generácia podľa toho

istého internetového zdroja začína lietať koncom mája až začiatkom júna. V lokalite

pokusu začal intenzívnejší nálet obaľovača mramorovaného v druhej polovici júna až

48

začiatkom júla v počte okolo 55 ks a obaľovač pásový v počte 5 ks. Najväčšie nálety boli

zaznamenané u obaľovača mramorovaného dňa 18. 5 v počte 77 ks a u obaľovača

pásového 18. 5 v počte 12 ks. Druhá generácia bola najintenzívnejšia u obaľovača

mramorovaného v období 9. 7 v počte 125 ks a u obaľovača pásového 9. 7 v počte 11 ks.

Podľa Tamašeka (2007) na to, aby sa zabránilo páreniu samcov zo samičkou je

potrebné na prevoňanie prostredia samičkyným feromónom množstvo 85 gramov

feromónu na 1 ha počas celej sezóny. V našom pokuse, variante metenia samcov bolo na 1

ha rozmiestených 500 ks odparníkov, pričom v každom sa nachádza 190 mg účinnej látky,

čo zodpovedá 95 gramom feromónu. Uvedené množstvo odparníkov zabezpečilo na

pokusnej ploche dostatočné prevoňanie prostredia, čím sa zabránilo spáreniu, teda aj

následnému oplodneniu samičky. Pri variante metenie samcov bolo na sledovanej ploche 2

ha zo 100 strapcov poškodený 1 strapec, čo štatisticky prestavuje 1 %-né poškodenie.

Podľa Tamašeka (2007) v pokuse, ktorý bol robený vo vinici v Hlohovci, bolo napadnutie

tiež na úrovni 0,5 až 1 %.

Na druhom variante, kde sa používal biologický prípravok Biobit XL sa postrek

proti obaľovačom vykonal 21. 5. To znamená tri dni po vrchole náletu obaľovačov do

lapákov. Podľa internetového zdroja www.biotomal.sk je potrebné vykonávať postrek

biologickým prípravkom Biobit XL tri až päť dní po hromadnom nálete motýľov.

Poškodenie strapcov pri tomto variante bolo 6 %.

Pri tretom variante, kde sa použil chemický prípravok sme vykonali postrek

chemickým prípravkom Steward. Proti prvej generácii sme vykonali postrek 22. 5 a proti

druhej generácii bol postrek uskutočnený 16. 7. Poškodenie strapcov pri tomto variante

dosiahlo 3 %. Pri podobnom pokuse v Hlohovci (Tamašek, 2007), kde bol použitý na

porovnanie piretroid , bolo poškodenie strapcov na úrovni 4,5 až 9 %.

V našom pokuse boli najlepšie výsledky dosiahnuté pri metóde metenie samcov

feromónmi. Najhoršie výsledky sa dosiahli prípravkom Biobit XL. Pri porovnaní

s výsledkami z Hlohovca (2007), najlepšie výsledky sa dosiahli taktiež metódou metenia

samcov. V oboch pokusoch bolo veľmi nízke percento poškodenia strapcov.

49

5. Záver

Na základe získaných výsledkov možno urobiť tieto závery:

1. V pokuse sa porovnávali tri varianty ochrany:

- metenie samcov

- biologický prípravok Biobit XL

- chemické ošetrenie prípravkom Steward

2. V lokalite pokusu je podstatne vyšší výskyt obaľovača mramorovaného, ako

obaľovača pásového.

3. Obaľovače v sledovanom roku nalietavali v rovnakom časovom horizonte, ako je

ich záznamový dlhodobý nálet.

4. Najnižšie poškodenie strapcov bolo zaznamenané pri metóde metenia samcov- iba

1 %.

5. Najhoršie výsledky sa dosiahli pri biologickej ochrane prípravkom Biobit XL na

báze Bacillus thuringiensis, kde bolo poškodenie strapcov na úrovni 6 %.

6. Pri chemickej ochrane bolo poškodenie strapcov na úrovni 3 %.

7. Výhodou biologickej ochrany metódou metenia samcov je jej nezávislosť od

priebehu počasia.

8. Metóda metenia samcov v praxi nie je závislá na tank-mixovom spôsobe ochrany

proti hubovým chorobám.

9. Biologická ochrana metenie samcov je vysoko účinná od obdobia aplikácie

feromónových drôtikov na viničový ker až do konca obdobia náletu obaľovačov.

10. Metóda metenia samcov je ekologickejší spôsob ochrany proti živočíšnym

škodcom, ako používanie chemických prípravkov.

11. Metóda metenia samcov sa javí ako vysoko účinná v boji proti obaľovačom.

50

6. Použitá literatura

BERNÁTH, S. Vinohradníctvo. Nitra: SPU, 2008. 137 s. ISBN 978-80-552-0150-4

Biocont Laboratory- biologická ochrana rastlín, 2008. [online], Dostupné na internete:

http://www.biocont.cz/ (2010-1-25, 17:18 SEČ)

Biologická ochrana rastlín, [online], Dostupné na internete:

http://www.biotomal.sk/ (2010-1-25, 17:40 SEČ)

BLAHA, J. Réva vinná. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd, 1961. 468 s.

BRAUN, J. – VANEK, G. Pestujeme vinič. Bratislava: Príroda, 1985. 191 s.

BRAUN, J.- VANEK,G. Pestujeme vinič- pestovanie, ošetrovanie, odrody, rez, ochrana,

hnojenie. Bratislava: Nezávislosť, 216 s. ISBN 80-85217-85-6

ČEJKA, G. a kol. Radíme záhradkárom. Bratislava: Príroda, 1988. 384 s.

FADER,W. Vinič v záhrade. Bratislava: Príroda, 2002. 95 s. ISBN 80-07-00864-0

Gašpar, V. 1996. Pripomienky k integrovanej produkcii viniča. In Vinohrad. ISSN 0042-

6326. 1996, roč.34, č. 3, s 56.

Grape pest management guidelines, [online], Dostupné na internete:

http://www.ipm.ucdavis.edu/EXOTIC/eurograpevinemoth.html (2010-3-19, 20: 25 SEČ)

GYORGY, K. Szőlőlugas. Budapest, 1982.142 s. ISBN 963 231 381 X

Hluchý, M. a kol. Obrazový atlas chorob a škůdců ovocných dřevin a révy vinné. Brno:

grafické závody Svoboda, 1997. 428 s. ISBN 80-901874-2-1

HOMOLOVÁ, Ľ.- KROPÁČ, A. Základy vinohradníctva a zeleninárstva. Bratislava:

Príroda, 1997. 236 s. ISBN 80-07-01015-7

HRONSKÝ, Š.- BERNÁTH, S.- ĎURIŠ, R. Vinohradníctvo. Nitra: SPU, 2002. 108 s.

ISBN 80-8069-010-3

51

HUBÁČEK, V.- KRAUS, V. Hrozny a víno z vinice i záhrady. Praha: Státní zemědělské

nakladatelství, 1982. 304 s.

JAŠA, B. a kol. Vinohradníctvo. Bratislava: Príroda, 1969. 284 s.

Kakalíková, Ľ. 2006. Integrovaná produkcia hrozna. In Vinič a víno. ISSN 1335-7514.

2006, roč. 6,č. 5, s. 102.

LANÁK, J. – ŠIMKO, K. – VANEK, G. Atlas chorôb a škodcov ovocnín, viniča

a zelenín. Bratislava: Príroda, 1969. 332 s.

MUSIL, S. a kol. Vinohradníctvo. Bratislava: Príroda, 1978. 423 s.

MUSIL, S.- MENŠÍK, J. Vinohradníctvo a vinárstvo. Bratislava: Príroda, 1971. 468 s.

PEVNÁ, V. a kol. Záhradníctvo. Bratislava: Príroda, 1984. 541 s.

Praslička, J.- Cagaň, Ľ.- Gallo, J. Živočíšny škodcovia záhradníckych rastlín. Nitra:

SPU, 1995. 145 s.

Prehľad o registrovaných vinohradníckych plochách k 31. 12. 2006. [online], Dostupné na

internete:

http://www.uksup.sk/download/ovv/20070228_registrovane_vinohrady_prehlad.pdf (2010-2-15, 18:35 SEČ)

Tamašek, Z. 2006. Integrovaná produkcia hrozna a vína. In Sady a vinice. ISSN 1336-

7684. 2006, roč. 1, č. 4, s. 27.

Tamašek, Z. 2007. Ochrana proti obaľovačom novou, ekologickou metódou- mätením

samcov feromónmi . In Sady a vinice. ISSN 1336-7684, 2007, roč. 2, č. 1, s. 34.

VANEK, G. a kol. Vinič 1- odrody. Bratislava: Príroda, 1995. 143 s. ISBN 80-07-00646-X

VANEK, G. a kol. Vinič 3- pestovanie. Bratislava: Príroda, 1996. 150 s. ISBN 80-07-

00759-8

VANEK, G. – VANEKOVÁ. Z. Ochrana viniča. Bratislava: Príroda, 1977. 360 s.

VEREŠ, A. a kol. Rez a vedenie viniča. Bratislava: Príroda, 1984. 296 s.

52

ZACHA, V. – VANEK, G. – NOVÁKOVÁ, J. Atlas chorôb a škodcov ovocných drevín

a viniča. Bratislava: Príroda, 1989. 352 s. ISBN 870-07-00044-5

ZÁRUBA, F. a kol. Vinohradníctvo. Banská Bystrica: Príroda, 1985. 392 s.

53

7. Prílohy

54

Obaľovač mramorovaný (Lobesia botrana)

Obaľovač pásový (Eupoecilia ambiguella)

Feromónovy odparník

Dynamika odparu z feromónového odparníka

Biobit XL

Feromónový lapač na obaľovače