SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITREFAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Evidenčné číslo: 1122490

BAKALÁRSKA PRÁCA

Nitra 2011 Marcel SAKÁČ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Dekan: prof. Ing. Daniel Bíro, PhD.

Príprava a zriadenie morského akváriaBakalárska práca

Študijný program: Špeciálne chovateľstvo

Študijný odbor: 4179700 živočíšna produkcia

Školiace pracovisko:Katedra hydinárstva a malých hospodárskych

zvierat

Školiteľ: Ing. Kopecký Ján, CSc.

Nitra 2011 SAKÁČ Marcel

2

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Marcel Sakáč týmto prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému

„Príprava a zriadenie morského akvária“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej

literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre, 11. mája 2011

.....................................

3

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Jánovi Kopeckému, CSc. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovávaní bakalárskej práce.

V Nitre 11. mája 2011

.....................................

4

AbstraktCieľom našej bakalárskej práce bolo priblíženie akvaristiky a to zo zameraním na

morskú akvaristiku. V prvej časti sme sa venovali pôvode rýb, anatómii a taktiež aj histórii

akvaristiky. Zadefinovali sme si v tejto časti rozdelenie akvárií a rôzne typy akvárií.

V ďalších kapitolách sa venujem už konkrétne problematike morských akvárií. Ako

základný problém som zistil je veľkosť nádrže (akvária), platí tu koľko autorov toľko

názorov. Niektorý odporúčajú veľké až 300 litrové, iný zase sa odvolávajú na nákladnosť

takých veľkých a pre začiatočníkoch odporúčajú menšie okolo 100 litrov. Podľa nášho názoru

však najvhodnejšie pre začiatočníkov bude začať zo stredne veľkou nádržou o objeme 150

litrov. Je to dostatočná nádrž na vytvorenie rovnovážneho prostredia. V takomto veľkom

akváriu ani prípadné menšie nehody nenapáchajú takú škodu ako pri akváriách s menším

objemom.

Ďalej sme sa venovali osvetleniu akvária, rôznym typom filtrácii a hlavne sme

venovali pozornosť na chemizmus vody. Pri morských akváriách je chemizmus vody veľmi

dôležitý keďže aj pre nás nenápadné výkyvy môžu mať pre naše akvárium fatálne následky.

Optimálnu špecifickú hustotu pre spoločenské morské akvárium odporúčame v rozmedzí

1020 – 1026, teplotu okolo 22-26 °C a pH 8,1- 8,5. V posledných kapitolách je príklad pár

rýb, ktoré sú nenáročné a hlavne prispôsobivé ako Klaun očkatý, Chelmon rostratus,

Pomacanthus imperator a iné.

Kľúčové slová: Akvárium, morské akvárium, morská voda, reverzná osmóza

Abstract

5

The target of this bechelor work has been approach aquariums namely from focus of

activity on sea aquariums. Volts the first one portions of tussle with bestowed origin fish,

anatomy and history of aquariums. Definite are yourself thereinunder distribution of

aquarium and various types aquarium.

Volts of other chapters oneself present for concrete question sea aquarium.

How crux am found is size tank (aquarium), that's a bargain here how many authors so much

opinions. Some recommend big up - to 300 liters, the other again oneself call off on

expensiveness of such big and pro beginners recommend smaller around 100 litres. Per our

opinion but optimal pro beginners will be to initiate from middling tall tank by over volume

150 litres. Be those sufficient tanks to create balanced settings. Volts some big aquarium nor'

possible smaller accident will not cause such damage to the how by the aquarium with

smaller volume.

Further tussle with bestowed lighting aquarium, various type of filtration and

mainly are bestowed focus on chemism waters. By the sea aquarium is chemism waters

momentous as too for us inconspicuous ups downs can they have pro our aquarium fatally

after - effects. Optimal specific density pro social marine aquarium we recommend at

intervals 1020 – 1026, temperature around 22- 26 °C and pH 8,1 - 8,5. In last chapters be an

example of pair fish, who are they unpretentious and mainly adaptive how Clown

anemonefish, Chelmon rostratus, Pomacanthus imperator et al.

Key word: Aquarium, marine aquarium, sea - water, inverted osmosis

Obsah

6

OBSAH

ÚVOD ........................................................................................................................8

1. Cieľ práce...............................................................................................................9

2. Metodika práce...................................................................................................... 10

3. Prehľad o súčasnom stave problematiky...............................................................11

3.1 Ryba ........................................................................................................11

3.2 Pôvod rýb ................................................................................................12

3.3 Anatómia rýb ..........................................................................................13

3.4 História akvaristiky.................................................................................15

3.5 Typy akvárií...........................................................................................16

4. Morské prostredie.................................................................................................18

4.1 Morské akvárium....................................................................................18

4.2 Umiestnenie akvária ..............................................................................19

4.3 Veľkosť a typ nádrže(akvária) ..............................................................20

4.4 Osvetlenie a filtrácia akvária..................................................................21

4.4.1 Filtrácia....................................................................................21

4.4.2 Osvetlenie................................................................................23

4.5 Chemizmus vody....................................................................................24

4.5.1 Príprava morskej vody do akvária...........................................25

4.5.1.1 Reverzná osmóza......................................................26

5. Zariadenie morského akvária..............................................................................28

5.1 Morské spoločenské akvárium...............................................................28

Záver........................................................................................................................33

7. POUŽITÁ LITERATÚRA .................................................................................34

Úvod

7

Morské akvária postupne aj u nás si nachádzajú čím ďalej tým viac priaznivcov. Bude

to najskôr svojou pestrosťou farieb a rozmanitosťou čo sa týka veľkosti a aj tvarou

živočíchov. Mnoho ľudí si takýmto spôsobom chcú priblížiť exotiku morí. Donedávna bola

morská akvaristika len doménou solventnejších ľudí, ale s vývojom technológii sa aj pre

bežných ľudí stáva morská akvaristika dostupnejšia.

Morská akvaristika bola hlavne rozšírená v prímorských oblastiach kde mali ľudia

ľahší prístup k rybám. Vďaka kvalitným a hlavne rýchlim prepravcom, mnoho dosiaľ

exotických druhov ktoré sme boli schopný obdivovať len z obrázkov dnes môžeme chovať

doma v akváriu.

Akvaristom napomáha kvalitná literatúra v slovenskom jazyku zameraná len na

morské akvária. Zatiaľ jedinou slabinou je slabá schopnosť ďalšieho odchovu potomstva.

Preto mnoho rýb aj v dnešnej dobe pochádza z ich prirodzeného prostredia.

Prvé zmienky o akvaristike pochádzajú už z hieroglyfov v starovekom Egypte, kde

ako prvý nechovali ryby len ako potravu ale tiež mali akváriá a ryby v nich pre potešenie

a ich krásu. Prvé šľachtiteľské práce čo sa týka akváriových rýb pochádzajú zo starej Číny.

Tam cieľavedomou prácou už okolo roku 700 nášho letopočtu vyšľachtili prvé zlaté rybky.

V Európe sú prvé záznamy o akváriách zo starého Ríma kde si vyššie postavený a majetnejší

ľudia zriaďovali akvária vo vestibuloch pre krásu. O modernej akvaristike začíname hovoriť

od druhej polovici 19. storočia. V štyridsiatych rokoch 20 storočia sa už zakladali v Európe

rôzne spolky kde sa združovali a vymieňali si cenné rad akvaristi.

Čo sa týka morskej akvaristiky, tak najviac je rozšírená v rámci Európy vo

Francúzsku. Je to ovplyvnená aj tým, že Francúzsko je prímorský štát tak majú bližšie

k morským rybám ako ku sladkovodným. Postupne sa ale aj v našich končinách dostáva čím

ďalej do povedomia ľudí aj morská akvaristika a nie je len doménov zoologických záhrad.

Obsahom tejto bakalárskej práce je priblíženie morských akvárií a vysvetlenie

základných zásad, ktorých by sa mal držať každý začínajúci akvarista zameraný na morskú

akvaristiku.

1 CIEĽ PRÁCE

8

Cieľom bakalárskej práce je, vytvorenie morského akvária po preštudovaní dostupnej

literatúry doporučujeme najlepšie a najjednoduchšie možnosti pre vytvorenie stabilného a

hlavne fungujúceho morského akvária.

2 METODIKA PRÁCE

9

Predložená bakalárska práca má kompilačný charakter. Na jej vypracovanie boli

použité informácie z dostupných vedeckých časopisov, zborníkov, knižných publikácií a

internetu. Práca bola vypracovaná nasledovne: - preštudovanie príslušnej literatúry

k danej problematike

- zisťovanie a zber podkladových údajov

- analýza získaných informácií

Pre naplnenie vytýčeného cieľa sme použili niekoľko metód: - dedukcie

- analýzy

- porovnávania

3 Prehľad o súčasnom stave problematiky

10

3.1 Ryba

Ryby sú stavovce adaptované na život vo vode. Obývajú pestrú škálu vodných

prostredí a to sladkovodných, brakických, ako aj morských. Vyskytujú sa v celom vodnom

stĺpci od hladiny až po dná hlbokomorských priekop, pričom ale tri štvrtiny morských druhov

sú sústredené do plytkých pobrežných vôd. Každý rok sa objavuje približne 100 nových

druhov. (Hensel, 2001)

Hargrove (2006) uvádza, že označenie názvom ryby [v najširšom zmysle] (lat. Piscis,

gr. Ichthys) platí pre všetky kruhoústnice a všetky čeľustnatce okrem štvornožcov. Dnes táto

skupina zahŕňa asi 20 000 (rok 2004) - 29 000 druhov, čo je asi 60% všetkých

druhov stavovcov. Veda o rybách sa nazýva ichtyológia.

Majú vždy viac alebo menej kostnatú skostnatenú kostru. Žiabrovú dutinu majú po

oboch stranách hlavy prikrytú žiabrovými viečkami (skrelami), ktoré sú vystužené kosťami.

Telo kostnatých rýb je zvyčajne pokryté šupinami alebo kostenými platničkami, niekedy býva

i holé. Vynikajú rozmanitosťou a farieb. Na počet druhov sú najbohatšou triedou stavovcov.

Z nich 60 % je morských.

Kostnaté ryby sú rozšírené vo všetkých typoch vôd našej planéty – od

vysokohorských potokov a jazier až po hlboké morské priepasti, od pólov až po rovník, od

slaných morských vôd až po sladké vody, od slnkom prežiarených vôd až po temné

podzemné vody. Vedia sa svižne a ladne pohybovať vo vode, dokážu sa vymrštiť z vody

a preletieť nad hladinou mnoho desiatok metrov, dokonca niektoré z vody vyliezajú

a pohybujú sa aj dlhší čas na suchu. Pomocou rozličných špeciálnych dýchacích orgánov

dokážu dýchať atmosférický vzduch, ba majú aj pľúca. (Hensel, 2001)

V hladinových vodách osvetlených slnkom je väčšina rýb striebristá a hornú časť tela

majú často tmavšiu ako dolnú. Takéto dvojaké sfarbenie chráni pred dravcami zhora i zdola,

pretože keď sa dravce pozerajú na ryby zdola, ich striebristá dolná časť tela je maskovaná na

pozadí jasne osvetlenej vodnej hladiny. Tmavšia horná časť tela zasa chráni ryby pred

vtákmi, ktoré číhajú nad hladinou. (www.infovek.sk)

Systematika rýb

11

v nadtriede kruhoústnice (bezčeľustnatce; Agnatha, Cyclostomata) sú to bezčeľustnaté

ryby (75 druhov) v dvoch triedach

trieda sliznatky (Myxiniformes)

trieda mihule (Petromyzontiformes)

v nadtriede čeľustnatce (Gnathostomata) sú to čeľustnaté ryby

trieda drsnokožce (Chondrichthyes)– nazývané tiež tiež paryby alebo

chrupkaté ryby; 800 druhov]

trieda ryby v užšom zmysle (Osteichthyes) – nazývané tiež pravé ryby,

rozdelené do podtried

podtrieda lúčoplutvovce (Actinopterygii) – nazývané tiež lúčoplutvé

ryby

podtrieda násadcoplutvovce (Sarcopterygii) (www.wikipedia.org)

3.2 Pôvod rýb

12

Obrázok 1 Hlavné oblasti pôvodu tropických rýb (Sakáč, 2011)

1. Fialová :sladkovodné ryby2. Červená: morské ryby

Z 1 500 druhov akváriových rýb je iba 300 až 500 bežných. Tieto ryby sa kedysi

nazývali tropické, pretože boli chytené v trópoch (obrázok 2.). Z celkového počtu rýb je 80 –

85 % sladkovodných druhov, ktoré sa chovajú nie len v ich pôvodnej oblasti.

Produkcia z juhovýchodnej Ázie sa delí medzi Hongkong, Filipíny a Singapur

a dominuje s viac ako tromi štvrtinami druhov. V iných oblastiach Zeme sa produkujú určité

druhy, napríklad na Floride v Spojených štátoch amerických a v povodí Amazonu živorodky.

Z východnej Afriky pochádzajú cichlidy.

Pokiaľ ide o morské ryby, takmer všetky druhy sa chytajú vo prírodnom prostredí. Akvaristov

často obviňovali, že sa zúčastňujú na plienení koralových útesov, pretože panovala

domnienka, že na jednú morskú rybu, ktorá sa dostane do našich akvárií, pripadne deväť

zahynutých pri odchyte, počas prepravy a u sprostredkovateľov. Keďže nemáme dostatok

presných štúdií, nemôžeme poznať reálny dosah akvaristiky na prírodne prostredie.

V akváriách nájdeme chránené druhy len ojedinele, preto akvaristika nemôže byť zodpovedná

za ich zriedkavý výskyt alebo vymiznutie. Druhy, ktoré zarybňujú naše nádrže, sú

v prírodnom prostredí zväčša bežné, niektoré dokonca tvoria zdroj obživy pre miestne

obyvateľstvo. (Maitre-Allain, 1997)

3.3 Anatómia rýb

Tradičný torpédovitý tvar ryby je len jedným z mnohých variantov existujúcich

foriem. Ryby pochádzajú z rôznych lokalít a ich telá sa prispôsobovali rozmanitým životným

podmienkam. Z ich tvaru možno usudzovať aj o spôsobe ich života: kde ryba žije, čím sa živí

a akým je plavcom.

Ryby majú dve vrstvy kože, tenkú vonkajšiu vrstvu a hrubšiu vnútornú vrstvu. Vo

väčšine prípadov majú ešte šupinové ošatenie, ktoré pozostáva z prekrývajúcich sa

jednotlivých šupín. Šupiny sú pokryté tenkou vrstvou slizu, ktorý ju chráni pred parazitmi a

umožňuje ľahké kĺzanie vo vode.

Plutvy sa skladajú z chrupavkovitých lú

Lúče môžu byť tvrdé a nečlenené (ostne

a tvrdé lúče) alebo mäkké a

13

členené(článkové alebo mäkké lúče). Plutvy sa pohybujú pomocou malých svalov. (Mills,

1994)

Na to, aby ryba udržala vo vodnom prostredí určitú polohu- aby nestúpala k hladine,

ani neklesala ku

dnu- slúži plynový mechúr. Začína za hlavou a jeho dĺžka zodpovedá

približne tretine dĺžky tela. V kombinácii s tukovými tkanivami pomáha rybe vyrovnať

záporný vztlak iných, ťažších častí tela, ako je kostra a niektoré vnútorné orgány.

Veľká väčšina rýb dýcha vstrebávaním rozpusteného kyslíka z vody, ktorá preteká cez

ich žiabre. V sliznici týchto orgánov sa tesne pri povrchu nachádzajú vlásočnice, ktoré

umožňujú vstrebávanie kyslíka z vody a vylučovanie odpadových plynov do vody. Znečistená

voda, alebo jej nesprávny chemizmus môžu viesť k zákalu očí a k zhoršovaniu zraku, takže

ryba nie je schopná loviť alebo sa účinne vyhýbať dravcom. Ryby síce majú nozdry, ale

nepoužívajú ich na dýchanie, len ako čuch. Keď nimi preteká voda, sliznica s vretenovitými

bunkami zisťuje všetko jedlé v ich blízkosti. Ryby síce môžu cítiť potravu na diaľku, ale na

to, aby ju ochutnali, musia sa jej dotknúť. Nemajú žiadny priamy chuťový orgán. Namiesto

neho používajú chuťové receptory roztrúsené po povrchu hlavy, tela, v ústach a čiastočne na

hmatových fúzoch. (Sandfordová, 1998)

K orientácii vo vodnom prostredí sa vo svojej knihe vyjadruje aj Skomal(2007) a to,

že veľkosť očí dravcov sa zväčuje s hĺbkou, aby sa prispôsobili zlej viditeľnosti, no v hĺbke

väčšej ako 200 m majú oči malý význam a korisť je možné objaviť chemickými signálmi,

slabým elektrickým prúdom vytváraným sťahovaním svalov alebo prúdmi vytváranými

pohybmi pri plávaní. Iné druhy používajú pri komunikácii alebo pri hľadaní koristi sonárny

systém. Chemické signály sú dôležité aj pri hľadaní partnera. Niektoré druhy, napríklad

"svietiaca ryba" Photoblepharon, sú bioluminiscenčné a používajú vlastný zdroj svetla ako

signál, ktorým priťahujú potenciálnych partnerov. Dokážu zažínať a zhasínať svoje svetlo

preťahovaním pokožky cez svetelný orgán. Bioluminiscenciu si môže ryba vytvárať aj sama

chemicky alebo pomocou symbiotických baktérií, ako je to v prípade ryby Photoblepharon. 

    Orgány produkujúce svetlo sa môžu používať aj ako návnada pre korisť

3.4 História akvaristiky

14

Obrázok 2 Anatomická stavba tela (Sakáč, 2011)

Aspoň v krátkosti sa treba zmieniť o histórii akvaristiky. Akvaristika nie je výplodom

modernej doby. Vyvíjala sa dlhé stáročia, možno až tisícročia. Pochopiteľne, že na začiatku

nemala ani zďaleka dnešnú úroveň, aj keď v mnohých smeroch presahovala svoju dobu.

História jej nevenovala takú pozornosť, ktorá by umožnila hlbší pohľad do jej vývoja.

Jediným dôkazným materiálom boli pri tom archeologické nálezy, ktoré svedčia

o tom, že naši predkovia chovali rybky už dávno pred našim letopočtom. Neboli to akvária

v dnešnom slova zmysle. Nádrže, ktoré boli len z kameňa, alebo neskôr v Číne z porcelánu,

nemali upravené dno a neboli v nich vodné rastliny. Nazývali sa piscinae, čo bolo odvodené

od slova piscis, t.j. ryba. Prvé nádrže nachádzame u Egypťanov niekoľko storočí pred naším

letopočtom. Podľa prieskumov tieto nádrže slúžili nielen pre chov úžitkových, ale aj

okrasných rýb. Dokazujú to kresby zo starého Egypta, kde na nádržiach v obydliach vládcov

sú nakreslené ryby. Podobné vodné nádrže nachádzame aj v záhradách a palácoch starého

Ríma. Ich úlohou bolo okrem zberu dažďovej vody poskytovať životné prostredie aj

okrasným rybám. Rovnaké nádrže sa našli aj v Pompejach. (Andódi, 1973)

Sú tiež isté náznaky, že už za dynastie Tchangov (618-907) sa v Číne opatrovali zlaté

rybky, šľachtené kapre. V Európe sa ocitli zlaté rybky, pravda, trocha oneskorene. Do

Anglicka prišli na konci 17. storočia pravdepodobne v roku 1691. Zdá sa, že za Atlantický

oceán do Spojených štátov sa dostali kedysi pred rokom 1859; v tom čase Arthur M. Edwards

vo svojej knihe ,, Life Beneath the Waters, or the Aquarium in America“ píše, že zlaté rybky

sa dajú nájsť v rieke Schuykill River. V Európe sa začali vážne zapodievať opaterou rýb

uprostred 19. storočia. Londýnska zoologická spoločnosť zriadila v roku 1853 verejné

akvárium s pomocou Phillipa Gossa, ktorý rozvíjal predstavu ,,rovnovážneho“ akvária

s vodnými rastlinami a rybami. (Scott, 1992)

Koncom minulého storočia vznikli v USA prvé spolky akvaristov a prvé tropické

akvária. V porovnaní s dneškom to samozrejme boli primitívni predchodcovia. Napríklad na

zohrievanie vody horeli pod nádržou olejové lampy alebo plynové horáky! Začiatkom tohto

storočia umožnila elektrická energia ľahko a bez nebezpečenstva udržiavať konštantnú teplotu

vody. S vyšším technickým štandardom sa ďalej rozšíril záujem o akváriá. V tridsiatych

rokoch vznikali v celej Európe spolky akvaristov a koncom štyridsiatych rokov sa konala prvá

výstava rýb. (Mills, 1994)

3.5 Typy akvárií

15

Akvária môžeme rozdeliť podľa rôznych kategórii a kritérií. Takým najzákladnejším

delením akvárií je podľa salinity, čiže množstva rozpustenej soli vo vode na sladkovodné,

morské a brakické. Ďalej sa môžu akvária deliť podľa toho či je to studenovodné alebo

tropické akvárium, či sú to akvária rozmnožovacie alebo slúžiace pre choré ryby čiže na

izoláciu od ostatných rýb. Taktiež jednotlivé typy akvárií môžeme rozdeliť podľa biotopov,

ktoré majú predstavovať.

Sladkovodné akvárium

Sladkovodné akvárium je určené na chov sladkovodných živočíchov a/alebo

pestovanie sladkovodných rastlín. Najčastejšie ide o chov rýb, menej často chov bezstavovcov

(zriedkavejšie ako v morskom akváriu). Prevládajú tropické druhy rýb z rôznych čeľadí, zo

studenovodných je najviac zastúpený karas zlatý (zlatá rybka). (www.wikipedia.org)

Hoci sú sladké vody riek a jazier iba malou časťou svetového vodstva, sú domovinou

podstatnej časti rybej populácie. Teplejšie vody poskytujú viac potravy pre ryby, ktoré sa

množia masívnejšie ako v miernych vodách. Ako zaiste predpokladáte, je v nich viacero

druhov rýb. V Amazonke žije viac ako tisíctristo druhov, v rieke Zaire sedemsto a v povodí

Mississippi dvestopäťdesiat. V chladnejších sladkých vodách celej Európy nie viac než 192

druhov. Hoci na rieky a toky pripadá len maličké percento svetového vodstva, podmienky

v nich sú oveľa rozmanitejšie než v jazerách či moriach.

Na rozdiel od morskej vody je chemické zloženie sladkej krajne premenlivé tak podľa

ročného obdobia, ako aj miestne. Takýto veľký rozsah prostredí poskytuje akvaristovi

nekonečné príležitosti napodobniť ich v nádrži. (Scott, 1992)

Brakické akvárium

Poloslaná voda, tiež známa ako brakická, je menej slaná ako morská, no slanšia ako

sladká. Pokiaľ sa slanosť vody (založená na množstve rozpustených solí) pohybuje od 0.5

promile nižšie, voda sa považuje za sladkú. Voda je slaná, ak jej slanosť prekračuje 30

promile. Poloslaná voda je medzi týmito hodnotami, čiže 0,5 - 29 promile. (www.aqua-

fish.net)

16

Brakické prostredie je rozmanité a neustále sa meniace. Brakická voda vzniká na

ústiach riek do morí a oceánov, kde prichádza slaná voda zo sladkou. Salinita je tu

ovplyvňovaná neustálim prílivom a odlivom taktiež množstvom vody z rieky, ktorý tiež nie je

stály ale je značne ovplyvňovaný ročným obdobím a množstvom zrážok.

V takomto prostredí sa nachádza veľké množstvo naplavenín, usadenín a zdochlín,

ktoré prináša rieka.

Gutjahr (2008) poukazuje tiež na to, že mnoho živočíchov obývajúcich brakické

prostredie sú tzv. zdochlinármi, vzhľadom na veľa uhynutých živočíchov, ktoré prináša voda.

Existuje veľa rýb, bezstavovcov a rastlín vhodných pre brakické akváriá, keďže sa

poloslaná voda vyskytuje v mnohých prostrediach a klimatických zónach sveta. Brakickú

vodu možno nájsť na mieste, kde rieka ústi do mora. Niektoré jazerá a moria sú tiež

poloslané, napríklad Baltské more alebo Kaspické more. (www.aqua-fish.net)

Morské akvárium

Údržba morského akvária je technicky náročnejšia než údržba akvária sladkovodného.

Rastliny sa chovajú veľmi zriedkavo, takmer všetky akváriá sú bez výnimky tropické a môžu

obsahovať veľké množstvo bezstavovcov, napr. koraly, červy, kôrovce. Morské živočíchy sú

oveľa chúlostivejšie na znečistenie vody, mnohé z nich si neprivyknú na umelú potravu.

Rozmnožovanie väčšiny morských rýb v umelých podmienkach nie je možné, kým

rozmnožovanie koralov je naopak úplne bežné a pomerne jednoduché.

4 Morské prostredie

Hlavným rozdiel medzi sladkou a morskou vodou spočíva v tom, že morská voda

obsahuje mnoho rôznych solí, ktoré jej dodávajú zvláštny charakter a ten treba poznať.

Podľa zemepisnej polohy sa značne mení aj slanosť (salinita) morskej vody. Pre

oblasti s veľkým povrchovým vyparovaním a nízkym úhrnom zrážok je charakteristická

vyššia slanosť ako v oblastiach s nízkym povrchovým vyparovaním a vysokým úhrnom

17

zrážok. 

   Slanosť, hustota a teplota vody navzájom súvisia, no tieto faktory sa na hladine oceánov

značne odlišujú. (www.infovek.sk)

Rovnako ako voda i teplá morská voda poskytuje väčšie množstvo potravy a žije v nej

viac druhov rýb ako v studenej. Ako príklad: z viac ako dvadsaťtritisíc druhov rýb na svete

žije približne osemtisíc na kontinentálnom šelfe tropických morí v porovnaní

s tisícstopäťdesiat na kontinentálnom šelfe chladnejších vôd.( Skomal, 2007)

Tropický Indický oceán dáva množstvo rýb pre akvaristiku. Pochádzajú najmä

z Filipín, Cejlónu a Maledív, kde more oplýva druhmi; vyvážajú sa vo veľkých množstvách.

Rodiskom väčšiny farebných a obľúbených akváriových druhov- sapínovitých, klaunov,

pomcov, klipiek- sú tieto oblasti, ako Červené a Karibské more.

Koralové útesy sú domovom najfantastickejších spoločenstiev z plytkých vôd. Útesy

vznikali po tisícročia z kostier vápencových koralov, pokolenie po pokolení ukladaných na

morskom dne. Vody nad koralovými útesmi sú číre, plytké a teplé. Presýtené kyslíkom

a veľmi ustálené. Slnečné svetlo ľahko preniká na povrch útesov. Vyvinula sa obrovská

pestrosť druhov a tvarov morských živočíchov, z ktorých mnohé sú farbisté a exotické. Žijú

v dierach, trhlinách a previsoch.( Tullock, 2007)

4.1 Morské akvárium

V posledných rokoch získava i u nás morská akvaristika na obľube je to spôsobené

atraktívností morských nádrží a dostupnosti živočíchov o ktorých sa nám skôr ani nesnívalo.

Bohužiaľ vybudovanie morského akvária a jeho prevádzka je podstatne nákladnejšia než

sladkovodná nádrž, preto je treba si zabezpečenie nádrže poriadne rozmyslieť aby nedošlo

k sklamaniu. Tým nechcem nikoho odradiť od zriadenia si morského akvária i za relatívne

málo peňazí sa dá vybudovať nádherné akvárium a akokoľvek drahšia technika nenahradí

starostlivosť a prístup svojho majiteľa. Vybudovanie útesovej nádrže je beh na dlhú trať a nie

záležitosť niekoľkých dní. Trpezlivosť a rozvaha sa akvaristovi vráti nie iba ušetrením

financií, ale i v celkovom výsledku a tým je pre nás vybudovanie napodobeniny kúsku

koralového útesu u nás doma. Napodobiť presné podmienky korálového útesu v prírode je v

našom akváriu nemožné v mori je obrovská masa vody, má len nepatrné stopy organického

znečistenia  a všetky zmeny prebiehajú veľmi pomaly (čím väčšie množstvo vody tím je

prostredie stabilnejšie a na to musíme myslieť pri výbere veľkosti nádrže). Správne vybraní

18

morský živočíchovia nám pomôžu i svojou adaptabilitou. To však neznamená, že kúpime

živočíchov vložíme ich do nádrže a oni sa adaptujú je len na nás aby sme im k prispôsobeniu

sa v našej nádrži vytvorili tie správne podmienky a čo najstabilnejšie prostredie a oni sa u nás

cítili dobre, rozrastali sa a v niektorých prípadoch i rozmnožovali.

(www.pepinuvutes.estranky.cz)

4.2 Umiestnenie akvária

Príliš často si ľudia idú von kúpiť akvárium a potom viac menej nevedia čo s  tým

ďalej robiť. Predovšetkým, musíte sa rozhodnúť kde akvárium chcete umiestniť. Nezabúdajte

mať na mysli že slaná voda váži viac než pitná voda . Jeden galón slanej vody váži približne

3.9 kg (8.5 libry), preto štandardné 250 litrové (65 galónové) akvárium bude vážiť

prinajmenšom 251 kg. Pamätajte, filter a dekorácie ktoré idete do nádrže pridávať dodá ešte

viac váhy akváriu. Taktiež si musíte byť istý, že podlaha na ktorom všetko toto bude

umiestnené zvládne takéto zaťaženie. (Delbeek, Sprung, 1994)

Umiestnite akvárium ďalej od oblasti prievanu ako napríklad okná a dvere. Priame

slnečné svetlo na niekoľko hodín denne nie je škodlivé (koraly to majú rady) ale to môže

ohrievať vodu, obzvlášť v lete. Presvedčenie, že prirodzené slnečné svetlo spôsobí

premnoženie rias je nezmysel. Nechcené mikroskopické riasy môžu sa premnožiť s alebo bez

prirodzeného slnečného svetla v nevyrovnanom akváriu. Dobrý nápad je uložiť kus

polystyrénu pod nádržou to rovnomerne rozloží hmotnosť a uhladí nejaké nezrovnalosti na

mieste uloženia akvária. Je potrebné sa uistiť, že nádrž stojí v rovnováhe krížom krážom. Keď

akvárium nie je v rovnovážnom postoji môže to mať za následok únik vody, praskliny a jednu

veľmi vlhkú izba. To môžeme zrovnať vložením drevných doštičiek pod jednu alebo viac nôh

a tým zrovnať postoj. Taktiež, je potrebné ponechať priestor pre filtrovacie zariadenie. Iné

faktory ktoré je potreba zvážiť je dostupnosť elektrických zástrčiek, ako aj to či veľkosť

akvária bude zapadať do izby. (Paletta, 1999)

4.3 Veľkosť a typ nádrže(akvária)

Nádrž je základnou pomôckou v akvaristike. Máme nádrže s veľkým množstvom

veľkostí a z rôznych materiálov. Záleží na type a počte rýb, ktoré chceme chovať, akú nádrž si

zvolíme.

19

Studenovodné ryby potrebujú viac kyslíka než tropické druhy, a pretože voda môže

prijímať kyslík zo vzduchu len v styku s ním, a to je možné len na jej povrchu, vrchná

(otvorená) strana akvária má byť čo najväčšia. Pri príliš početnom obsadení sa ryby cítia

nepríjemne a môžu dokonca hynúť. V prípade pochybností treba kúpiť väčšie akvárium alebo

znížiť počet rýb. Mohli by sme si myslieť, že v akváriu bude mať miesto tým viac rýb, čím je

väčšie. Ale tomu tak nie je. Hlavným činiteľom pri výpočte množstva živočíchov v akváriu je

povrch vody, lebo len cezeň je voda zásobovaná kyslíkom. (Martin, 2009)

Aké veľké by malo byť vaše akvárium? Akváriá ponúkajú výber z mnoho tvarov a

veľkosti. Je ľahké si vybrať akvárium ktoré je prinajmenšom 10 galónové/ 40 L, ale malé

akvária sa omnoho zložitejšie udržiavajú. Vytvorenie odpadu v malých akváriách je rýchle a

celkom veľké v porovnaní s väčším akváriom. Malé akvárium preto vyžaduje veľmi časté

vodné zmeny. Zmeny teploty alebo chémie vody taktiež sa budú konať rýchlejšie v malých

akváriách. Rýchle zmeny v teplote alebo v chemizme vody sú škodlivé pre rybu. (Hiscock,

2003)

V časopise Akvárium- Teráriu(číslo 11, ročník 2002) Filip Král zase publikoval, že

teória hovorí- čím väčšie zariadenie, tým stabilnejší stav. Odporučuje mať morské akvárium

o minimálnej veľkosti 200- 250 litrov.

Siino (1998) sa vyjadril asi najpresnejšie o veľkostiach morských akvárií a to, že

existujte mnoho zmýšľaní o minimálnom rozmere akvária pre morské akvárium. Videli sme

domáce akváriá malé okolo niekoľko galónov a tiež veľké okolo 16 000 l (4000 galónov).

Naša rada je kúpiť si akvárium také veľké aké si môžete dovoliť. Existuje mnoho dôvodov

pre začínanie s veľkými akváriami, obzvlášť ak ste začiatočník. Predovšetkým, čím väčší

objem vody tým menej rýchlych zmien akosti vody. Veľká nádrž je viac prispôsobivá

zanedbaniu než malá. Iste môžete mať malé 20- 40 l (5- 10 galónové) akvárium, a môže byť

celkom pekné, ale budete sa potom musieť detailnejšie zamerať na udržanie stálej teploty,

salinity, pH atď. a zabezpečiť, že nebudú zmeny v chemizme vody veľké. My odporúčame,

aby ste začali s nádržou prinajmenšom 200 litrovou (50 galónov) kapacitou. Aký je

maximálny limit? Maximálny limit je limitovaný len vašou finančnou ochotou investície do

akvária a silou vašej podlahy pravdepodobne toto sú jediné limitujúce faktory. Pamätajte , že

čím väčšia nádrž, tým viac slanej- zmesi, skál a zvierat, zariadenia a elektriny, budete

potrebovať, toto sú takzvané "ukryté náklady" vlastníctva veľkej nádrže.

Pre morské živočíchy a rybky sú vhodné predovšetkým celosklené nádrže. Nádrže

z organického skla, z azbestocementu, z laťovky a iného materiálu používajme len v núdzi.

Nepoužívajme nádrže, ktoré majú kostru z neizolovaného kovu, najmä železa a hliníka a ktoré

20

majú sklo vtmelené míniovým tmelom. Túto zásadu treba zachovať aj vtedy, keď kostra

a styčné hrany majú len fermežový ochranný náter. Slaná voda v krátkom čase naruší skoro

každý ochranný náter. Potom dochádza ku korózii a k rozkladu kovu na kysličníky, čo môže

zapríčiniť hromadné hynutie rýb. (Andódi, 1973)

4.4 Osvetlenie a filtrácia akvária

4.4.1 Filtrácia

Fenner (2008) upozorňuje, že v morských akváriách nemôžeme ako filtračnú vrstvu

používať rašelinu najmä preto, že vrchovinná rašelina vodu okysľuje. Morská voda však musí

mať pH hodnoty nad neutrálom, t.j. 7,5-8,5. Aby sme mohli morskú vodu obohacovať inými

účinnými látkami, najmä stopovými prvkami, musíme použiť drviny nerastov vulkanického

pôvodu, najmä čadič, rulu a žulu.

V morskom akváriu musíme vodu zbaviť nielen anorganických nečistôt, ale aj

organických rozkladných látok, ktoré tu rastliny neabsorbujú ako výživu. Okrem toho tu

chýba aj produkcia kyslíka rastlinami, ktorý urýchľuje rozklad týchto látok. Hnilobný proces

je preto v morskej vode zdĺhavejší, ale aj nebezpečnejší. Práve preto pri jej filtrovaní treba

predovšetkým odstrániť všetky organické nečistoty alebo urýchliť ich rozklad. Zvláštnu časť

filtrov pre morské akvária niekedy tvorí priradená nádrž s chumáčmi morských rias, cez ktoré

filtrujeme vodu nakoniec. Chumáče rias nielenže zachytávajú zvyšky organických látok, ktoré

predchádzajúce vrstvy neodstránili, ale súčasne vodu silne okysličujú a neutralizujú otravné

látky. Aby riasy nehynuli, musia sa silne osvetľovať intenzívnym svetlom. Tento spôsob je

však náročný na priestor a je opodstatnený len pri veľkých spoločenských morských

akváriách. V každom prípade treba používať čo najjednoduchšie a pritom účinné filtračné

zariadenie, bez ohľadu na to, či chceme filtrovať sladkovodné alebo morské akvárium.

Prehnaná zložitosť nie je vždy účelná, nehovoriac o tom, že výmena filtračných vložiek, ktorá

musí byť pravidelná a častá, alebo výmena celého zariadenia zbytočne zaberá čas. (Andódi,

1973)

Ako v konvenčných morských akváriách, filtrovanie v útesových akváriách pozostáva

z troch hlavných typov: mechanický, biologický a chemický. (Delbeek, Sprung, 1994)

Mechanické filtrovanie

21

Pri mechanickom čistení sa odstraňujú vznášajúce sa látky z vody. Aby sme z vody

odstránili nerozpustné čiastočky, potrebujeme silne stlačené priepustné materiály, napr.

filtrovaciu vatu, nylonové tkanivo alebo penovú hmotu. Môžeme si však zobrať len také

penové hmoty, ktoré boli zvlášť pre akvárium vyrobené, iné by mohli byť jedovaté

Chemické filtrovanie

Najlepším materiálom na likvidáciu rozpustených látok z vody je aktívne či filtrovacie

uhlie. Má veľkú vnútornú plochu a absorpciou prijíma najmä väčšie organické molekuly. Tým

sa však môžu usadiť aj užitočné látky. Ak sme napríklad dali liečivá do vody, nemalo by sa

použiť filtrovacie uhlie. Po určitom čase filtrovacie uhlie stráca svoju účinnosť a žiadne

ďalšie látky neabsorbuje. Potom ho treba vymeniť. Aby sme zistili, či je ešte aktívne, dáme

niekoľko kvapiek farbiva, napríklad metylénovej modrej blízko pred prívodným otvorom do

filtra. Keď sa farbivo znovu objaví za výtokovým otvorom, musíme filtrovacie uhlie vymeniť.

( Hargrove, 2006)

Biologické filtrovanie

Boruchowitz (2009) píše vo svojej knihe, že hlavný rozdiel medzi biologickým

čistením a chemickým, prípadne i mechanickým čistením je: posledné dva spomínané

spôsoby odstraňujú určité látky z vody, kým pri biologickom čistení sú nežiaduce organické

látky rozložené a tým zneškodnené. Zvláštnu účinnosť biologického čistenia vidieť pri

neutralizovaní amoniaku. Amoniak vyrábajú baktérie, ktoré rozkladajú organické látky ako

rybí trus a zbytky krmiva. Aj ryby pri dýchaní vylučujú amoniak. Pri biologickom čistení sa

baktérie starajú o to, aby sa amoniak premenil na omnoho menej nebezpečný nitrát. Tieto

baktérie sa rozmnožia na hornej strane akváriového štrku. Keď ich životný priestor dostane

hodne kyslíka(aeróbne baktérie) rýchle sa rozmnožujú aj vo vnútri štrku. Okysličená voda

preteká cez filtrovaciu mriežku na dne akvária a cez štrk. Tento typ filtra má voči iným

niekoľko výhod. Nie je nenápadný, nepotrebuje dlhé hadice a v prevádzke je nehlučný.

Možno ho použiť vo všetkých akváriách, a v morských akváriách je nutný.

4.4.2 Osvetlenie

22

Svetlo je jedno z najviac zásadných prvkov bez ktorého akvárium nemôže fungovať.

Nie len rastlinstvá a riasy potrebujú svetlo pre rast, ale aj väčšina mikroorganizmov ktoré aj

keď sú neviditeľné, sú rovnako nevyhnutné pre normálnu funkciu akvária. Nakoniec, život

rýb, obojživelníkov a iných vodných živočíchov v nádrži taktiež závisí na svetle. (Siino,

1998)

Správny typ a množstvo svetla sú pre akvárium podstatné. Rastliny sú naň veľmi

náročné. Nesprávne osvetlenie môže zapríčiňovať rast iných nežiaducich rias na úkor takých

rias a rastlín, ktorých rozvoj si želáte povzbudzovať. Je zaujímavé, že rastliny pod jasným

nebom na úrovni morskej hladiny dostávajú len o pätinu menej svetla ako tie, ktoré

v rovnakej zemepisnej šírke rastú vo výške štyritisíc metrov. No rovnaká strata svetla nastáva

už v prvých dvoch metroch kryštáľovočistej morskej vody, či v prvých dvadsiatich

centimetroch zakalenej vody. (Martin, 2009)

Podľa Scotta(1991) morské organizmy majú sklon uprednostňovať intenzívne svetlo.

Akvárium osvetľujeme denne iba desať až štrnásť hodín. Nikdy nezapínajte osvetlenie náhle,

aby sa rybky nezplašili. Vypnite osvetlenie akvária pár minút pred zhasnutím izbového.

A naopak, zapínajte svetlo v izbe skôr ako pri akváriu. Niektorý morský akvaristi nechávajú

slabé červené svetlo horieť celú noc. V prírode totiž morské ryby zriedka zakúsia úplnú tmu.

Pri morských nádržiach by žiarivka mala byť doplnená ultrafialovou. Pre nádrže koralového

útesu je lepšie halogénové osvetlenie než fluorescenčné. Osvetľovacie telesá používajte podľa

rád výrobcu.

4.5 Chemizmus vodyHustota

Hlavný rozdiel medzi sladkou a morskou vodou spočíva v tom, že morská voda

obsahuje mnoho rôznych solí ktoré jej dodávajú zvláštny charakter a ten treba poznať.

Obsah solí, najmä NaCl, je v nej podstatne vyšší a jeho koncentrácia je odlišná podľa

jednotlivých morí. Ostatné soli sa nachádzajú v morskej vode v menšej miere. Niektoré sú

23

dokonca ťažko zistiteľné, sú obsiahnuté len v stopových množstvách, preto ich nazývame

stopovými prvkami. Morské živočíchy môžu bez nich určitý čas žiť, ale pre úspešný chov

alebo odchov sú aj tie potrebné.(Scott, 2008)

V morskej vode nemeriame salinitu vody, ale jej hustotu. Čím je voda slanšia, tým má

väčšiu hustotu. Takisto sa mení v závislosti od teploty (klesá so zvyšujúcou sa teplotou).

Hustota je ľahko merateľný údaj a postačuje na určenie salinity; má byť v rozmedzí 1022 až

1024. (Maitre- Allain, 1997)

NIEKOĽKO PRÍKLADOV SALINITY A HUSTOTY MORSKEJ VODY

Zemepisná

oblasť

Francúzske

atlantické

pobrežie

Francúzske

stredozemné

pobrežie

Atlantický

oceán

Tropické

útesové

oblasti

Červené

more

Salinita v ‰ 25-35 33-37 34-35 32-35 35-38

Hustota 1015-1025 1022-1027 1022-1023 1021-1024 1023-1026

pHKeďže je morská voda slaná, má vyššie pH ako voda sladká. Čistá morská voda zo

šíreho oceánu má pH 8,3. Pri pobreží pH klesá na 8, alebo ešte na menej , v dôsledku prítoku

sladkej vody, ktorá riedi morskú vodu. pH morskej vody v akváriu má mať 8 až 8,5; za touto

hranicou živočíchy riskujú fyziologické problémy. Morská voda obsahuje mnoho uhličitanov

a hydrogenuhličitan vápenatý. V prírodnom prostredí sú odchýlky veľmi malé. V akváriu,

uzavretom priestore s uzavretým cirkulačným okruhom, je to

trochu inak. pH nesmie klesnúť pod 8, ale často pozorujeme pomalý a pravidelný pokles tejto

hodnoty. V akváriu bez koralov, obývanom iba rybami, je to ale dosť zriedkavé. (Scott, 1999)

Podľa Gutjahra (2008) hodnota pH počas dňa mierne kolíše, preto ak si chceme jeho hodnotu

zmerať, robíme tak v skorých ranných hodinách. Vtedy sú hodnoty najnižšie. Druhé meranie robíme

v podvečerných hodinách, kedy je hodnota najvyššia. Aritmetický priemer týchto dvoch hodnôt nám

ukáže priemerné pH v našej nádrži.

4.5.1 Príprava morskej vody do akváriaKto býva blízko pri mori, môže si do svojho akvária ľahko obstarať prírodnú morskú

vodu. Prírodná morská voda obsahuje síce stopové prvky životne dôležité pre ryby, ale vzniká

24

[Tabuľka 1 (Maitre- Allain, 1997)]

nebezpečenstvo, že voda môže byť zdravotne závadná. Berie však pritom na seba tiež určité

riziká. Mala by sa použiť morská voda z väčšej vzdialenosti od zdroja znečistenia. Pri

pobrežiach sa treba vyhnúť osídleným, priemyselným a prístavným oblastiam, ktoré bývajú

znečistené; ústiam riek a zátokám, kde je voda málo slaná; oblastiam zo stagnujúcou vodou

(mláky pri odlive) a salinám.( Boruchowitz, 2009)

Maitre-Allain (1997)sa vyjadril, že pri použití morskej vody by bolo ideálne vydať sa

na šíre more, tam, kde je predpoklad, že voda nebude príliš znečistená a bude mať konštantné

vlastnosti. Niektorý akvaristi ju po prefiltrovaní používajú na čiastočné alebo celkové

naplnenie svojich nádrží. Avšak väčšina si morskú vodu pripravuje. Zo všetkých týchto

dôvodov je lepšie použiť štandardnú zmes morských solí.

Príprava morskej vody

Kvalita sladkej vody je veľmi dôležitá: voda musí byť čo najčistejšia. Vhodné je

použiť vodu nižšej tvrdosti. Treba sa vyhnúť vode obsahujúcej dusičnany (bežnej

v poľnohospodárskych oblastiach), na ktoré sú bezstavovce veľmi citlivé, a takisto

prítomnosti kovov, ktoré sú pri prekročení istej hranice pre morské živočíchy toxické.

Syntetické zmesi solí možno dostať v špecializovanom obchode s rybičkami, balené sú

v rôznych množstvách podľa veľkosti nádrže. Pri príprave umelej morskej vody treba dodržať

návod výrobcu. Nakoniec sa preverí merná hmotnosť. Prv než premiestnime ryby do novej

nádrže, vodu treba viac hodín prevzdušňovať a potom opäť preveriť jej mernú hmotnosť.

Správne pripravená morská voda vydrží pri prečisťovaní alebo filtrovaní aj niekoľko rokov.

Jediná starosť je dolievanie vypareného množstva. Aby sme dolievali potrebné správne

množstvo, označíme si konštantnú hladinu vody v nádrži viditeľným znamienkom na bočnej

stene. Potom dolievame vodu vždy po túto značku. Straty odparovaním v morských akváriách

nenahradzujeme slanou, ale destilovanou vodou, pretože soli sa pri odparovaní nestrácajú.

(Fenner, 2008)

4.5.1.1 Reverzná osmóza

V morskom akváriu je veľmi dôležitá kvalita vstupnej vody s

ktorej pripravujeme  morskú vodu do našej nádrže. Vo väčšine

prípadov je bežná pitná voda z vodovodu pre naše účely

25

[Obrázok 3 Reverzná osmóza (www. pepinuvutes.estranky.cz)]

nepoužiteľná z dôvodu jej znečistenia i keď je zdravotne bezchybná. Napríklad norma pre

pitnou vodu udáva povolenú hodnotu dusičnanov 50 mg na liter čo je pre akvárium kde je to

neprípustná hodnota a veľa ďalších pre nás dôležitých hodnôt sa u vodovodnej vode ani

nesleduje napríklad stopové množstvá ťažkých kovov atd. Väčšina morských akvaristov je

postavená pred otázku kde získať kvalitnú vstupnú vodu. Asi najjednoduchšia možnosť je

zaobstarať si reverznú osmózu cena tohto zariadenia začína okolo 100 eur. Pri výbere osmózy

je dôležité vybrať si model výkonností k veľkosti akvária, vždy je lepšie vybrať radšej

výkonnejší model, pretože osmóza časom stráca výkon upchávaním membrány (záleží ako sa

o RO staráme pravidelná výmena predfiltrov). Pokiaľ máme jedno akvárium a o RO

venujeme náležitú starostlivosť vydrží membrána aj 5 rokov sú prípady keď aj po 10 rokoch

tiekla z RO kvalitná voda, ale iba 20% pôvodného množstva. Výrobcovia RO uvádzajú

životnosť membrány cca 40 kubíkov permátu (čistej vody) pre membránu 50 GPD. Inštaláciu

osmózy väčšinou zvládneme svojpomocne tu by sme mali upozorniť na jednu záludnosť,

pokiaľ budeme vyrábať častejšie väčšie množstvo vody. A to je orosenie prívodných trubiek v

stene alebo podlahe pokiaľ nie sú dobre zaizolované, trubka sa rosí a voda steká po izolácii na

podlahu alebo vlhne stena ak je trubka v stene.

Prevádzka reverznej osmózy

Najprv dochádza k zachyteniu mechanických častíc väčších ako 1 mikrometer  na 

mechanickom filtre, vyrobeným zo polypropylénových vlákien. Výhodou tohto filtru je

vysoká odolnosť proti náhlym prietokovým a tlakovým zmenám vody.

Ďalší stupeň čistenia zaisťuje filter s aktívnym uhlím, kde sa pretekajúca voda zbaví chlóru a

organických látok absorbčním spôsobom. Hlavnou jednotkou celého prístroja je

polopriepustná membrána pracujúca na princípe reverznej osmózy. Mikrootvormi v

membráne prejdú pod tlakom iba molekuly vody, ostatné látky odtečú s odpadovou vodou.

Priemerné odsolenie a zbavenie nečistôt dosahuje 95 %.

. Voda získavaná pomocou reverznej osmózy má unikátnu mieru čistoty. Reverzná

osmóza je v súčasnosti najdokonalejšou prakticky využívanou technológiou úpravy vôd. Táto

technologicky vyspelá forma filtrácie umožňuje odstraňovať z vody:

26

-90 až 98% všetkých minerálnych solí (dusičnanov, fluoridov, chloridov, síranov apod.)

-95 až 98% ťažkých kovov (olova, kadmia, chrómu, ortuti, bária a pod.)

- taktiež arzén, selén, azbest, organické zlúčeniny, baktérie (Cryptosporidium parvum,

Escherichia coli a i.) a vírusy. Ide pritom o fyzikálnu úpravu vody bez použitia chemikálií.

Účinnosť reverznej osmózy:

hliník 97-98% meď 97-98%

arzén 94-96% horčík 95-98%

čpavok 85-95% mangán 97-98%

bárium 96-98% sodík 94-98%

brómid 93-96% nikel 97-99%

olovo 96-98% dusičnany 92-97%

bikarbonát 90-95% fosforečnany 98-99%

kadmium 95-98% ortuť 95-97%

vápnik 95-98% selén 94-96%

chlorid 90-95% striebro 95-97%

chróm 96-98% kremičitany 94-96%

chrómany 90-97% stroncium 98-99%

Kyanid 90-95% sírany 97-98%

železo 97-98% siričitany 97-98%

fluorid 93-95% thiosíran 97-98%

draslík 94-97% zinok 97-99%

pesticídy 85-99% herbicídy 85-99%

Látky pôsobiace na tvrdosť

vody

95-98% baktérie cez 99%

(www.pepinuvutes.estranky.cz)

5 Zriadenie morského akváriaMnohých akvaristov vábi myšlienka opatrovať druhy z morí trópov a mierneho pásma.

Nejeden z nás sa hneď pri prvej návšteve verejného akvária stal zajatcom jasných, často

žiarivých farieb a zvláštnych tvarov tropických morských rýb, úžasnej rozmanitosti morských

bezstavovcov a, pravdaže, zázračnej krásy toho, čo väčšina ľudí považuje za vrchol

tropického morského prostredia, majestátneho koralu.

27

Na svete existuje asi 20 000 druhov morských rýb, no chovateľov z nich zaujíma len

malá časť. Tieto ryby pochádzajú väčšinou z Tichého a Indického oceánu, ale aj z Austrálie

a z tropického pásma Atlantického oceánu. Lovia sa najmä v prírodnom prostredí a v zajatí sa

rozmnožujú len zriedkavo. Prispôsobujú sa ťažšie ako sladkovodné ryby, hlavne pre ich

kŕmenie: niektoré odmietajú umelú potravu a iné majú zase špeciálne požiadavky na výživu.

Stredne veľké druhy (asi 20 cm), ak sú aktívne, musia sa chovať najmenej v 300- až 400-

litrových nádržiach. Odporúča sa zaobstarať si mladé (ešte nedospelé) jedince, ktoré si ľahšie

zvykajú na nové prostredie aj na potravu. (Borneman, 2001)

5.1 Morské spoločenské akváriumZariadenie morského spoločenského akvária umožňuje vytvoriť „vodný obraz“

z farieb a tvarov. Už samo o sebe poteší a navyše naučí šikovnosti a hlavne disciplíne,

potrebnej na udržiavanie úspešnej nádrže. Morské spoločenské akvárium je príležitosťou

zostaviť zbierku pozoruhodných rýb nie z jedného prostredia, ale z celého sveta. Do tohto

akvária si môžeme zvoliť ryby podľa ich pestrého sfarbenia, živosti alebo zvláštneho tvaru či

podľa osobitne príťažlivého vzhľadu alebo ojedinelých zvykov.(Tullock, 2007)

Návrh nádrže

Pre vytvorenie morského akvária sú dôležité tieto veci, ktoré musíme dodržať a to

hlavne teplota, špecifická hustota, pH a chemizmus vody.

Veľkosť akvária je najvhodnejšia okolo 150- 200 litrov, na dĺžku by malo byť 100-

150 centimetrov aby mali ryba dostatok priestoru na plávanie.

Teplotu udržujeme 22- 26 °C, pH 8,1 – 8,3. Toto vysoké pH pomáha udržovať

v morskom akváriu vápenatý štrk a skaly. Plytké vody, ktoré napodobňuje toto akvárium,

majú bohaté osvetlenie, takže ho udržujte i v nádrži. Pridaním morskej soli sa postarajte

o špecifickú hustotu 1,020 – 1,022 a salinitu 27,2- 33,7 promile. Väčšina rýb pre morské

spoločenské akvárium je pomerne odolná, takže kvalita vody je o niečo menej rozhodujúca

než v nádrži koralového útesu. V tomto akváriu je pomerne málo skál, ktoré by bránili

prietoku pôdneho filtra, v tomto prípade najvhodnejšieho. Dôležitú časť potravy mnohých rýb

v tejto nádrži tvoria riasy, takže ich neodstraňujte príliš horlivo, ale nedovoľte im ju zamoriť.

28

Až do primeraného rozmnoženia rias sa budete musieť pre niektoré druhy postarať o dostatok

zelenej stravy.( Borneman, 2001)

Podľa Maitre- Allaina (1997) špecifická hustota zase má byť v rozmedzí 1022 až

1024.

Potreby

V tomto type akvária využije pôdny filter, ten zabezpečíme ochrannou dierkovanou

fóliou, ktorá chráni filter pred ryjúcimi rybami. Na vysypanie dna použijeme koralovú drvinu.

Tento sediment, s rozličnou zrnitosťou podľa stupňa drvenia, sa skladá z úlomkov koralov

a príbuzných živočíchov. Kúsky sú dostatočne poomieľané vodou, aby neporanili živočíchy,

ktoré sa pohybujú po dne, alebo sa doň zahrabávajú. Obsahuje vlastne takmer čistý vápenec

a takisto obmedzuje výkyvy pH v nádrži. Na vyzdobenie sú veľmi obľúbené tufy a živé skaly.

Pre morské akvárium ich vždy vyberajte starostlivo. Skaly z usadených hornín môžu reagovať

s vodou, no použitie vápenca je zvyčajne bezpečné. Vyhýbajte sa skalám s obsahom kovov,

pretože môžu ovplyvniť kvalitu vody. Pred uložením do nádrže skaly dokonale zbavte

nečistôt. (Hiscock, 2003)

Podľa Schliewena(2006) je na dno vhodná tiež jemná drvina čadiča alebo žuly. Ako

vieme, tieto nerasty vulkanického pôvodu obsahujú stopové prvky, ktoré obohacujú vodu.

Čadičová drvina upravuje zloženie morskej vody a neutralizuje škodlivé látky.

Vhodné živočíchy

Podľa Hiscocka (2003) sú do morského spoločenského akvária vhodné ryby ako

napríklad: Klaun očkatý, Klaun oranžový, Bodianus rufus, Štvorzubec valentinov, Klipka

túlavá, Grama fialová, Chelmon rostratus, Pomacanthus imperator, Chatodon octofasciatus,

Vladyvka formózsky, Hlaváč policajtský, Bodlok modrý, Laborides dimidiatus a iné.

Klaun očkatý (Amphirion ocellaris)

Táto ryba patrí do čeľade Pomacentrovité (Pomacentridae), druhu Amphirion. Ryby tohto

druhu pochádzajú z koralových útesov Indického a Tichého

oceánu, sú pomerne odolné a veľmi pestré. Pretože sa zdržujú

vo všetkých vrstvách vody, využívajú celý priestor akvária.

Patria medzi najlacnejšie morské ryby. Amfiprióny žijú

29Obrázok 4 Klaun očkatý (www.zivazeme.cz)

v symbióze zo sasankou, voči jedu, ktorý sasanky vylučujú sú imúnne. Odolnosť získavajú

postupným obtieraním sa o sasanky. Pri rozmnožovaní týchto rýb majú sasanky dôležitú

úlohu, lebo keď ich niet, rozmnožovanie je veľmi zriedkavé. Tieto ryby sú spočiatku samce,

neskôr sa stanú samičkami, vtedy majú väčšie rozmery. Všežravý v prírode sa živí

planktónom. V zajatí postačí mrazená alebo suchá potrava. Ich výživa v zajatí je jednoduchá

obľubujú malú živú i mrazenú potravu, posekané slávky jedlé alebo krevety, z času na čas

i umelé krmivo. (www.zivazeme.cz)

Skoumal,(2007) taktiež do spoločenského morského akvária odporúča aj tieto ryby:

Bodianus rufus

Horná časť tela tejto ryby je červenofialová, ostatné telo aj s

svetložlto. Ako aj u mnohých ďalších príbuzných preberajú mladé

rybky tohto druhu čistiacu službu iným rybám. Tento druh rýb

požiera malé ráčiky a potrebuje živú potravu. V noci leží na

piesku. Ryba pláva čiastočne pomocou prsných plutiev.

Obľubuje všetky vrstvy vody, teplotu 25°C. Pochádza z oblastí

Karibského mora.

Pomacanthus imperator

Mladé ryby tohto druhu majú modré telo s

premenia na vlnovité žlté vodorovné línie. Oko má

úplne nenápadné, maskované tmavým priečnym

pruhom, kým spodná časť hlavy je nápadne svetlá. Táto

vzorka má zahmliť obrysy tela. Chvostová plutva je

žltá, análna modrá. Pomacanthus cisársky si bráni

teritórium. Dĺžka tela je okolo 400 mm, žije

v Indickom a Tichom oceáne a Červenom mory.

Chaetodon octofasciatus

Táto biela, striebristo sa lesknúca ryba má osem tmavých priečnych pruhov na tele, resp. až

na chvostovej plutve. Žltá a biela análna plutva so svojimi

zašpicatenými lúčmi sú čierno orámované, brušné naproti

30

Obrázok 5 Bodianus rufus (wwww.google.sk)

Obrázok 6 Pomacanthus imperator(www.google.com)

Obrázok 7 Chaetodon octofasciatus (www.google.com)

tomu sú svetložlté. Táto koralová ryba požiera morské sasanky a polypy z koralov, nesmieme

ju preto držať spolu so živými koralmi a inými bezstavovcami. Veľkosť tela je okolo 200 mm,

obýva Indický a Tichý oceán a Červené more.

Chelmon rostratus

Štyri alebo päť tmavo olemovaných pomarančových priečnych pruhov maskuje telesné

obrysy tejto ozdobnej ryby. Na koreni chrbtovej

plutvy má zreteľnú očnú škvrnu, kým vlastné oko je

maskované priečnym pruhom. Bohužiaľ táto

prekrásne jemná ryba je málo odolná. Veľkosť tela

okolo 150 mm, obýva Indický a Tichý oceán.

(Skoumal, 2007)

Dascyllus aruanus

Vyskytuje sa takmer v celom indopacifiku. Patrí

k najmenej náročným koralovým rybám, v mladosti je

veľmi mierumilovná. Nádrž potrebuje okolo 100 cm dlhú,

s tepolotou 23-28 °C. V prírode sa živí riasami,

zooplanktónom, v akváriu si ľahko zvyká na najrôznejšie

náhradné krmivá. (časopis Akvárium- Terárium 4,2003)

Chrysiptera hemicyanea

Výskyt od severu Austrálie až po Juhovýchodnú Áziu. Veľkosť okolo 7 cm. V

značne agresívna voči iným príslušníkom svojho

druhu. Ľahko si zvyká na najrôznejšiu náhradnú

potravu náhradnú potravu vrátane umelých krmív,

v prírode sa najčastejšie živý zooplanktónom, ktorý

loví 30-50 cm nad dnom. (časopis Akvárium-

Terárium 3, 2003)

31

Obrázok 6 Chrysiptera hemicyanea (časopis Akvárium- Terárium 3, 2003)

Obrázok 9 Dascyllus aranus (časopis Akvárium- Terárium 4, 2003)

Obrázok 8 Chelmon rostratus (www.google.sk)

ZáverV práci sme sa venovali bližšie morskej akvaristike a zriadeniu morského akvária.

Z dostupnej literatúry čo som naštudoval som zistil, že zriadenie morského akvária je síce na

počiatku náročné čo sa týka času ale aj finančných nákladov, ale zase na druhej strane keď už

máme akvárium hotové tak údržba je jednoduchšia.

Veľkosť akvária (nádrže) môže byť rôzna. Niektorý autori odporúčajú 200 a viac

litrové ale zase niektorý aj akvárium pod 100 litrov. Podľa nášho názoru najideálnejšie je

povedať, že čím väčšie tým lepšie lebo prostredie je tam stabilnejšie. Pre začiatočníka je asi

najlepšie si zaobstarať minimálne 200 litrové akvárium. Pri takom veľkom akváriu sa nemusí

akvarista až tak obávať, keď spraví nejakú neopatrnú chybu, takých následkov a takého

narušenia rovnováhy prostredia ako pri menších akváriách. Dá sa vytvoriť pekné morské

prostredie aj v malom akváriu ale tam musí byť človek oveľa opatrnejší a musia tam byť

častejšie kontroly prostredia čo sa týka hustoty vody, teploty, chemizmu a odparu vody.

Odparenú vodu dolievame destilovanou vodu, nie morskou lebo minerálne látky a soli po

odparení ostávajú v akváriu.

Špecifická hustota prostredia by mala byť v rozmedzí 1 020 - 1 024. Čím je väčšia

hustota tým je obsah solí vyšší. Teplota môže byť hlavne v letnom období dosť problém,

môže dochádzať k prehrievaniu akvária. Teplota vody by mala byť v rozmedzí 22-28 °C, keď

hrozí prehrievanie tak je najlepšie si zaobstarať prietokový ochladzovač vody. Odporúčané

pH je 8,1 – 8,3.

32

Najspoľahlivejšie je si slanú vodu vyrobiť sám alebo kúpiť koncentrovanú a doma len

nariediť. V rôznych špecializovaných predajniach kde sa zaoberajú predajom morských rýb,

tak je dostatok zmesí na prípravu morskej vody kde sa potom už len stačí držať rád výrobcu.

V morských akváriách sa využívajú hlavne pôdne filtre. Vo filtri ale nesmie byť

rašelinový filtračný substrát, ten vodu okysľuje, odporúča sa používať drviny nerastov

vulkanického pôvodu, ktoré vode dodávajú dôležité stopové prvky.

Ryby by sme mali do akvária vždy zaobstarávať čo najmladšie aby mali čas si

privyknúť na prostredie a zmenu potravy. Morské akváriové ryby sú náročnejšie čo sa týka

potravy ako sladkovodné. Morské ryby skoro vôbec neprijímajú umelú vločkovú potravu.

Potrebné je ich kŕmiť živou potravou ale len v takom množstve aby boli schopné ju hneď

skonzumovať.

Použitá literatúra

ANÓDI, L. 1973: Sladkovodné a morské akvárium. Bratislava: Príroda, 1973. 324 s.

BORNEMAN, E. 2001 : Aquarium Corals : Selection, Husbandry, and Natural History.

London : Microcosm Ltd, 2001. 464 s. ISBN 9781890087470.

BURCHOWITZ, D. 2009 : The Simple Guide to Freshwater Aquariums. 2.vyd. New Jersey :

TFH Publiccations, 2009. 254 s. ISBN 0793821223.

DELBEEK, J – SPRUNG, J. 1994 : The Reef Aquarium. Florida : Ricordea, 1994. 544 s.

ISBN 1-88-3693-12-8

FENNER, R. 2008 : The Conscientious Marine Aquarist. 2.vyd. New Jersey : TFH

Publications, 2008. 456 s. ISBN 9781890087999.

GUTJAHR, A. 2008 : Akvárium. Praha: Vašut, 2008. 360 s. ISBN 978-80-7236-582-1.

HARGROVE, M- HARGROVE, M. 2006 : Freshwater Aquariums. 2.vyd. London : For

Dummies, 2006. 368 s. ISBN 9780470051030.

HENSEL, K. 2001 : Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Príroda, 2001. 345 s. ISBN 80-07-

00862-4.

33

HISCOCK, P. 2003 : Encyklopedia od Aquarium Plants. New York : Barron´s Educational

Series, 2003, 208 s. ISBN 9780764155215.

HISCOCK,P 2003 : Aquarium Design Inspired by Nature. New York : Barron´s Educational

Series, 2003. 208s. ISBN 0764155490

MAITRE-ALLAIN, T. 1997 : Veľká kniha o akváriu. Bratislava: PERFEKT, 1997. 286 s.

ISBN 80-8046-054-x.

MARTIN, M. 2009 : Saltwater Aquarium. Florida: Alpha, 2009. 320 s. ISBN 1592578269.

MICHAEL, S 2008 : The 101 Best Marine Invertebrates. New Jersey : TFH Publications,

2008. 192 s. ISBN 1890087238.

MICHAEL, S 1999 : The New Marine Aquarium. New Jersey : TFH Publications, 1999.

447s. ISBN 1890087386.

MILLS, D. 1994 : Vaše akvárium. Martin: Prúdy, 1994. 287 s. ISBN 80-85355-16-7.

PALETTA, M. 1999 : The New Marine Aquarium. New Jersey : TFH Publications, 1999. 144

s. ISBN 1890087521.

SANDFORDOVÁ,G. 1998 : Veľká obrazová encyklopédia akváriových rýb. Bratislava:

Cesty, 1998. 256 s. ISBN 80-7181-206-4.

SCOTT, P. 1997 : Akvárium. Bratislava: Gemini, 1992. 192 s. ISBN 80-85265-48-6.

SCHLIEWEN, U. 2006 : Naše akvarijné ryby. Praha: Vašut, 2006. 347 s. ISBN 978-7236-

449-7.

SIINO, B. 1998 : The Essential Freshwater Aquarium. London : Howell Book House, 1998.

96 s. ISBN 0876053312

SKOMAL, G. 2007 : Saltwater Aquariums. 2.vyd. London: For Dummies, 2007. 368 s. ISBN

978-0470068052.

TULLOCK, J, 2007 : Your first marine aquarium. New York: Barron´s Educational Series,

2007. 96 s. ISBN 978-0764136757.

34

HOFMANN, J. : CHRYSYPTERA HEMICYANEA. In: Akvárium terárium, 2003, č.3, s.

38. ISSN 0002-3930.

HOFMANN, J. : DASCYLLUS ARUANUS. In: Akvárium terárium, 2003, č.4, s. 37. ISSN

0002-3930.

KRÁL,F. : Mořské akvárium v dlani, časť. In: Akvárium terárium, 2002, č.11, s. 30. ISSN

0002-3930.

Akvárium. 2011[online], 2011, [cit. 2011-3-21]. dostupné na internete :

<http://sk.wikipedia.org/wiki/Akv%C3%A1rium>

Jak na morské akvárium. 2011[online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na internete

<http://www.pepinuvutes.estranky.cz/stranka/Jak-na-morske-akvarium>

Mořské akvárium. 2011[online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na internete

<http://www.miga.cz/see/see.htm>

Návod na zařízení mořského akvária. 2011 [online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na

internete <http://www.chovatelstvi.cz/index.php?

option=com_content&view=article&id=187:navod-na-zaizeni-moskeho-akvaria-na-

miru&catid=405:akvaria-technika-nabytek-vybaveni&Itemid=398>

Reverzni osmoza. 2011[online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na internete

<http://www.pepinuvutes.estranky.cz/stranka/Reverzni-osmoza>

ŠEBÍK, A. 2011[online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na internete <http://zivazeme.cz/atlas-ryb/klaun-ockaty>

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.ultimatereef.net/info/iddb/images/fish/

hogfish/hog1.jpg&imgrefurl=http://www.ultimatereef.net/info/iddb/

hogfish.php&h=240&w=320&sz=21&tbnid=aCcPCGD5oJamQM:&tbnh=89&tbnw=118&pr

ev=/search%3Fq%3Dbodianus%2Brufus%26tbm%3Disch%26tbo

%3Du&zoom=1&q=bodianus+rufus&hl=sk&usg=__cuEIPeh_iM4gaoujESY6R5qhOTw=&s

a=X&ei=rc_KTZbwGorCswa9sbzSAw&ved=0CCwQ9QEwAw

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://animal-world.com/encyclo/marine/angels/

images/PomacanthusImperatorWMA_C1478.jpg&imgrefurl=http://animal-world.com/

35

encyclo/marine/angels/

emperor.php&h=333&w=500&sz=58&tbnid=B8u3PxcjrxIJxM:&tbnh=87&tbnw=130&prev

=/search%3Fq%3DPomacanthus%2Bimperator%26tbm%3Disch%26tbo

%3Du&zoom=1&q=Pomacanthus+imperator&hl=sk&usg=__BBhpBg7gKowxf-

G5whJNJ7HDDb8=&sa=X&ei=etDKTaq8EtHJswavxI2ZBA&ved=0CB8Q9QEwAA

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.scuba-equipment-usa.com/marine/MAR06/

images/Chaetodon_octofasciatus.jpg&imgrefurl=http://www.scuba-equipment-usa.com/

marine/MAR06/

Eight_Banded_Butterflyfish(Chaetodon_octofasciatus).html&h=480&w=640&sz=109&tbnid

=ADPqq8FplPK-AM:&tbnh=103&tbnw=137&prev=/search%3Fq%3Dchaetodon

%2Boctofasciatus%26tbm%3Disch%26tbo

%3Du&zoom=1&q=chaetodon+octofasciatus&hl=sk&usg=__iGJIETbuBACL3lg90Fe3j3YD

UUs=&sa=X&ei=7tDKTdD5B9DFswaeksGYAw&ved=0CCwQ9QEwAw

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.mericakvaryum.com/site/deniz/CHELMON

%2520ROSTRATUS.jpg&imgrefurl=http://www.mericakvaryum.com/site/baliklar.php

%3Fshow%3D1%26id

%3D40&h=567&w=800&sz=150&tbnid=0LdokiAd_Otl0M:&tbnh=101&tbnw=143&prev=/

search%3Fq%3Dchelmon%2Brostratus%26tbm%3Disch%26tbo

%3Du&zoom=1&q=chelmon+rostratus&hl=sk&usg=___4XCaj4-

sjV0sJ2HaZau0CuckJ8=&sa=X&ei=GNHKTfb9F4PHswb71fWGAw&ved=0CDUQ9QEwA

w

36

37