11 LOGISTIKA

Úspešnosť podniku v trhovom hospodárstve závisí predovšetkým od jeho schopnosti uspokojovať neustále rastúce potreby zákazníkov ponukou nových, vysokokvalitných výrobkov alebo služieb. Popritom je potrebné zabezpečiť, aby sa tieto výrobky alebo služby dostali k zákazníkom v požadovanom množstve, v správnom čase pri vynaložení primeraných nákladov. Z toho vyplývajú tri základné faktory úspešnosti, ktorým treba v podniku venovať pozornosť: zvyšovanie kvality, znižovanie nákladov a zvyšovanie pružnosti. Logistika je zameraná na 3 základné oblasti konkurencieschopnosti (resp. faktory úspešnosti): náklady, kvalita a čas. Zvýšenie flexibility je možné dosiahnuť jedine zrýchlením obehu materiálu, čo vyžaduje komplexné riešenie a zladenie všetkých hmotných ale aj nehmotných operácií v rámci výrobných a obehových procesov. Objektom logistiky sú finančné, informačné, materiálové toky, toky ľudí, tovarov a pomocného materiálu. Z hľadiska hierarchie sa finančné toky transformujú do informačných tokov, na základe ktorých prebiehajú materiálové toky a spätne na základe realizácie materiálových tokov, cez informačné toky sa ovplyvňujú toky finančné. Kto sa dnes nezaoberá logistikou, dostáva sa do nebezpečenstva, že sa nepresadí na trhu! Zákazník v logistike - dnes sa stále väčšia úloha pripisuje obsluhe, ako možnému zdroju získania zákazníka. V situácii, v ktorej je čoraz ťažšie udržať konkurenčnú prevahu vďaka výrobku ako takému, bude obsluha zákazníka určovať taký element, ktorý rozlišuje ponuku spoločnosti od ponuky konkurentov. Pod tlakom trhových zmien výrobcovia, distribútori a pracovníci logistiky ponúkajú zákazníkom spoľahlivé služby, výhodnú obsluhu, potrebnú komunikáciu vo veci objednávok a čo najkratší čas dodávky. Predpokladom takejto konkrétnej ponuky sú logistické schopnosti, ktoré treba systematicky budovať. Spoločnosti pôsobiace na svetových trhoch celé roky rozvíjajú prístupy v oblasti fyzickej distribúcie tovaru a obsluhy zákazníka. Spoločnosti, ktoré sa zameriavajú len na vlastnosti a kvalitu výrobku sa skôr či neskôr dostávajú do nevýhodnej pozície vzhľadom na spoločnosti, ktoré posilňujú svoju pozíciu na trhu i kvalitou služieb. Áno, dominantou modernej logistiky je zákazník. Požiadavky zákazníkov vyvolávajú silný tlak na zdokonaľovanie logistických služieb. Spokojný zákazník sa stal z pohľadu podniku efektívnou marketingovou zbraňou, ktorá ho spätne priťahuje k  ponúkaným produktom a službám. Základné elementy starostlivosti o  zákazníka : - čas dodania produktov ( alebo služieb ), - dostupnosť výrobkov zo zásob, - pružnosť (elasticita ) dodávok, - frekvencia dodávok, - spoľahlivosť dodávok, - komplexnosť dodávok, - presnosť dodávok, - výhodnosť objednávania, - vhodnosť dodávanej dokumentácie k výrobkom.

Logistický systém – účelovo usporiadané množiny všetkých technických prostriedkov, zariadení, bodov, ciest, pracovníkov, podieľajúcich sa na uskutočňovaní logistických reťazcov (t.j. materiálových o informačných tokov).

Obr. 11.1 Základné rozdelenie logistiky.[1]

Logistické systémy orientované na zákazníka Charakteristika logistického systému : V časoch, keď jedinou istotou pre podnik je zmena,

musí podnik inteligentne predpovedať udalosti a vhodne na ne reagovať. Podniky si nemôžu dovoliť nesprávne spracovanie logistických stratégií a systémov. Proces zlepšovania obsluhy zákazníka možno realizovať v nasledujúcich etapách:

- revízia obsluhy zákazníka (audit ), - sformovanie cieľov a štandardov obsluhy, - navrhnutie logistických systémov riadenia, - navrhnutie kontroly vytvoreného systému. Prvky trhovo orientovanej zásobovacej politiky- podnikové dáta: poznatky o dodávateľoch, poznatky o okolitom prostredí dodávateľov, poznatky o spôsoboch jednania dodávateľov- ciele zásobovania: znižovanie nákladov, zlepšovanie výkonov, zachovanie autonómie- nástroje zásobovacej politiky: cena a politika kvantity, politika kvality, politika výberových metód, politika vedľajších výkonov (doplnkových služieb), politika reklamy a propagácie- trhové informácie: dáta viazané na výrobok, dáta o dodávateľoch, dáta o ponuke, súhrnné hospodárske dáta, konkurencia na nákupnom trhu, nákupné cesty, rámcové právne podmienky. Princíp: - prispieť k zabezpečeniu potenciálu úspešnosti podniku zaistením závislosti na dodávateľoch a zabezpečením kvality.Nákupná portfóliová analýza je podkladom pre voľbu zásobovacej stratégie a prebieha v štyroch fázach:1. fáza – klasifikácia druhov tovaru pre zásobovanie- hľadiskami je význam tovaru a miera zásobovacích rizík,- zásobovacie riziko vyjadruje dostupnosť druhu tovaru, počet nakupujúcich, možnosti vlastnej výroby, riziká skladovania, možnosti substitúcie,- rozlišujú sa 4 sortimentné skupiny: - strategický sortiment, - problémový (nedostatkový), sortiment, - stimulačné druhy tovaru, - bezproblémový sortiment.2. fáza – analýza trhu zásobovania- porovnanie rokovacej sily dodávateľov s vlastnou rokovacou pozíciou,- posúdenie pohotovosti materiálu z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska,- posúdenie relatívnej sily okamžitých dodávateľov,- posúdenie reálnosti cieľových dodacích podmienok.3. fáza – strategické postavenie- strategický sortiment z 1. fázy sa priraďuje do jednotlivých pozícií tzv. matice nákupného portfólia,- výsledkom sú tri strategické alternatívy: aktívne vystupovanie na trhu /“zbieranie“/, alternatívne vyhľadávanie, stratégia stredu (rozvažovanie). 4. fáza – akčné plány- priradenie odporúčaní na rokovania každej zásobovacej stratégii. Zameranie logistických riešení v oblastiach zaobstarávania, výroby a odbytu, vrátane dodávateľského servisu. Logistické riešenia sú zamerané na odstránenie jestvujúcich chýb a prekážok v týchto oblastiach činnosti podniku:

- zaobstaranie: vysoká cena zaobstarávacích procesov, viazanie obehových prostriedkov dlhov dobou dopravy a vysokými zásobami, vysoké dopravné náklady, vysoké straty materiálu, nepružné dodávateľské vzťahy, - výroba: dlhé priechodné doby, nízka dodávateľská pružnosť, nedostatočný predstih informácií zo zaobstarávacích procesov,  nízka úroveň procesov dopravy, prekládky a skladovania (DPS), - odbyt : dlhé doby dodania, nízka dodávateľská pohotovosť, nízka spoľahlivosť dodania, vysoká cena distribučných procesov, nízka kvalita dodávania,

- miesta rezu: straty nesúladom dopravných a informačných technológií, nekompatibilné počítačové systémy. Dodávateľský servis: meria sa úroveň dodávateľského servisu, ktorý má tieto časti: - doba dodania:- odovzdanie príkazu od zákazníka výrobcovi (prípadne predajnému orgánu), príprava a realizácia výroby, prípravy k odoslaniu objednávky, čas potrebný na zaslanie dodávky až k zákazníkovi, - kvalita dodania: - dodávka v požadovanej akosti a množstve, stav dodávky (podstatne závislý na použitých DPS – technológiách a baliacich technológiách), - spoľahlivosť: pravdepodobnosť, že bude dodržaný dohodnutý termín - flexibilita: schopnosť splniť krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé požiadavky podľa špeciálnych želaní zákazníka. Veľmi dôležitá problematika pri logistických systémoch je riadenia dodávateľského reťazca. Riadenie dodávateľského reťazca (SCM - Supply Chain Management) – sa zaoberá optimalizáciou toku informácií, materiálov a služieb. Vnútorné riadenie dodávateľského reťazca rieši otázky spojené so zásobovaním, výrobou a distribúciou. Vonkajšie riadenie dodávateľského reťazca integruje podnik s jeho dodávateľmi a odberateľmi. Systémy typu MRP II (Manufacturing Resource Planning - Plánovanie výrobných zdrojov), ERP ( Enterprise Resource Planning - Plánovanie podnikových zdrojov) už nestačia na to , aby spoločnosť bola konkurenčná na globálnom trhu. Sú nutnou podmienkou, nie však postačujúcou. Systémy ERP, podobne ako iné transakčné systémy sú postavené tak, aby viac registrovali realizované udalosti a neplánovali to, čo by sa malo realizovať. Architektúra systémov SCM bola projektovaná tak, aby unifikovala heterogénne prostredia mnohých systémov ERP. SCM dovoľuje účinnejšie a elastickejšie pôsobenie podnikov na dodávateľov a zákazníkov než kedykoľvek predtým, zapájajúc ich do procesu plánovania a organizovania prebiehajúcich procesov. Integračné funkcie systémov SCM sú chápané ako : - mnoho funkčná integrácia, dovoľujúca integráciu a optimalizáciu a optimalizáciu hlavných funkcií podniku na úrovni plánovania a realizácie, - integrácia mnohých podnikov využívajúca možnosti internetu na spájanie podnikov s obchodnými partnermi a zákazníkmi (líši sa od systémov ERP, ktoré sú projektované len pre jednotlivé podniky), - integrácia s inými systémami podniku, dovoľuje integráciu údajov s transakčnými systémami (systémy ERP, databázy, kalkulačné formuláre, textové súbory). SCM, ako pokročilý nástroj slúžiaci na riadenie dodávateľského reťazca, je všeobecne zdrojom, v ktorom spoločnosti hľadajú výrazné šetrenia nákladov a šance na zvýšenie efektívnosti svojej práce. Výhody SCM: - spracovanie dobrej stratégie riadenia dodávateľského reťazca, - vhodný výber informačných nástrojov, - vyššia presnosť prognóz, ktoré prihliadajú nielen na prognózované údaje, ale tiež na aktuálne faktory, - plánovanie predaja je integrované s existujúcimi ohraničeniami (zásoby, materiály, výrobné cykly, zásobovacie cykly, ...), - zvýšenie spokojnosti zákazníkov, - minimalizácia nákladov v rámci logistického reťazca ( nákup, výroba, transport, predaj ) a maximálne skrátenie časov realizácie jednotlivých elementov, - plné zaangažovanie dodávateľského reťazca pri zvyšovaní predaja a ziskovosti jednotlivých činností, - zvýšenie elasticity dodávateľského reťazca v reakcii na prichádzajúce trhové zmeny.

V zásobovaní rozlišujeme 3 princípy zabezpečovania materiálov:1.metóda - priame, najviac podobné JUST-IN-TIME

2.metóda - umiestnenie dodávateľov v blízkosti prevádzky odberateľa3.metóda - spoločné riadenie zásob -kooperácia medzi výrobcami. Moderné spôsoby logistického zabezpečovania : Just in time - JIT (Práve včas) - Filozofia založená na viere, že zásoby by mali byť využívané a súčiastky by mali byť vyrobené, keď ich potrebujeme. Udržovanie zásob je nesprávne a nákladné. Just in sequence JiS - Dodávka podľa poradia požadovaného zákazníkom. Dodávky (spravidla v režime JIT) komponentov k finálnej montáži v poradí požadovanom od montáže (v prípade priebežnej montáže výrobkov v rôznych variantách na jednej a tej istej montážnej linke). [2]

11.1 PRODUKTIVITA

Produktivita je pomer medzi výstupom generovaným systémom a vstupmi potrebnými pre tvorbu tohto výstupu. Vyššia produktivita znamená dosiahnuť viac s rovnakými zdrojmi alebo dosiahnuť vyšší výstup (množstvo, kvalita) z rovnakého vstupu. Produktivita je viac ako veda, technológia či techniky manažmentu. Je to filozofia a spôsob konania, ktoré sú založené na vysokej motivácií ľudí pre neustále zlepšovanie kvality, konkurencieschopnosti a životnej úrovne. Produktivita znamená:

- robiť správne veci na prvýkrát, - robiť správne veci správne, - robiť správne veci správne na prvýkrát a na každýkrát.

Obr. 11.2 Produktivita – premena vstupov na výstupy.

Možnosti zvyšovania produktivity práce

Produktivita všetkých faktorov je váženým vyjadrením usporiadania, rozvíjania a riadenia všetkých faktorov prispievajúcich k rozvoju produktivity (práca, kapitál, zdroje, atď.). Teda produktivita práce nemeria špecifický prínos práce ako jediného faktora výroby. Skôr reflektuje spolupôsobenie mnohých vplyvov, vrátane nových technológií, kapitálových investícií, využitie kapacity, energií a manažérskych znalostí, aj kvalifikáciu a úsilie pracovnej sily. Zvýšenie produktivity (všeobecne): zvýšením objemu výstupu, resp. znížením objemu vstupu (t. j. ▪ zvýšiť objem predaja bez zvýšenia počtu pracovníkov, ▪ znížiť počet pracovníkov (resp. hodín) pri rovnakom objeme predaja, ▪ odstrániť neefektívne organizačné zložky firmy). Produktivitu je možné okrem iného zvýšiť zlepšením systému riadenia. Hnacie sily produktivity sú konkurencia, hmotná zainteresovanosť, inovácie, technológia, informatizácia, kvalifikácia, design práce. Rast produktivity je podmienkou rastu podniku a rastu životnej úrovne pracovníkov. Pre zdravý vývoj podniku musí byť rast miezd podložený rastom produktivity práce (produktivita má rásť rýchlejšie). Stýblo sa pri uvažovaní o možnostiach zvyšovania produktivity práce inšpiroval prvkami, ktoré Peter a Waterman nazvali 7S: ▪ stratégia, ▪ štruktúra (organizačná) + dokonalé využitie pracovného času, napr. predlžovaním účasti ľudí vo výrobnom procese v medziach zákonnej pracovnej doby, znižovanie neospravedlnených absencií, chorobnosti, úrazovosti, zdokonaľovanie organizácie výroby, čím sa dosiahne zníženie podielu prestojov v rámci pracovnej smeny, ▪ systémy, ▪ schopnosti pracovníkov (kompetentnosť: znalosti, zručnosti), ▪ manažment (rozvoj manažérov, staff), ▪ štýl manažmentu, ▪ spoločne zdieľané hodnoty. Produktivitu je možné tiež definovať ako vzťah medzi výsledkami a časom, ktorý bol potrebný na ich dosiahnutie. Čím menej času sa spotrebuje - tým produktívnejší je systém! Zvyšovanie produktivity neznamená ťažšie pracovať, ale lepšie využívať zdravý rozum a inteligenciu pri riešení problémov. Je známych veľa prístupov, techník a metód podporujúcich rast produktivity (TPM, AMP, LCIA, 5S, PokaYoke, ...). Produktivita vo všeobecnosti vyjadruje, ako účinne bol efektívny tovar a služby (t.j. tovar a služby, po ktorých je dopyt) vyrobený. Vďaka tomu sa jedná o kľúčovú charakteristiku, ktorá je vyjadrená v ekonomických jednotkách – v množstve alebo hodnotách (peniazoch) – založených na meraniach, ktoré sú uskutočňované na rôznych úrovniach: na úrovni celej ekonomiky, sektoru ekonomiky a na úrovni podniku a jednotlivého závodu. Meranie sa obvykle uskutočňuje v jednotkách objemu použitej práce v relácii k vyprodukovanému výstupu. V podnikoch býva „práca“ (pracujúci ľudia) buď jedným z najdôležitejších faktorov výroby alebo najľahšie merateľným vstupom (počet zamestnancov alebo odpracovaných hodín). V podnikoch slúžia technologické a organizačné zmeny ku zlepšeniu účinnosti a efektívnosti práce bez toho, aby výstup bol vyprodukovaný dlhšou alebo tvrdšou prácou. Lepšiu výkonnosť možno však tiež určite dosiahnuť, pokiaľ pracovníci pracujú „rýchlejšie“, na základe využitia unikátnych skúseností pracovnej sily s výrobným procesom a sú chápané potreby, ako zákazníkov, tak konečných spotrebiteľov tovaru a služieb. Produktivita bola a stále je hlavným komponentom ekonomického rastu: je „reziduálnym“ prvkom, ktorý doposiaľ nie je možné vysvetliť, pokiaľ nie je brané do úvahy navŕšenie objemu všetkých výrobných faktorov. Je zvyšovaná nahradzovaním práce kapitálom alebo „odstraňovaním pracovníkov z práce“. To nepretržite prebieha od začiatku priemyslovej revolúcie, napríklad pracovne náročné procesy v oblastiach výroby materiálov, dopravy, informácií a voľného času boli nahradzované kapitálovo náročnými procesmi využívajúcimi nové stroje a zariadenia. Výrobné faktory sa neobmedzujú len na tradičnú prácu (ľudské zdroje), kapitál (peniaze, budovy a stroje) a suroviny. Čím ďalej viac zahŕňajú čas, priestor a všetky zdroje životného prostredia. Preto sa objavujú nové koncepcie, ako je „zelená produktivita“, ktorá sa

pokúša zaistiť, že prínosy z rozvoja produktivity pre súčasnú generáciu nebudú poškodzovať generácie budúce. Produktivita na podnikovej úrovni je základom ziskovosti a schopnosti prežiť v konkurenčnom boji. Ako ukazujú svetové prieskumy, podniky s vysokou produktivitou dosahujú vysoké zisky a naopak, firmy s nízkou produktivitou majú obrovské problémy a často končia bankrotom. Produktivitu podnikov určuje produktivita a výkonnosť zamestnancov. Meranie výkonu má veľmi dôležitú funkciu, je vlastne spätnou väzbou, jeho výsledky ukazujú, či prijaté opatrenia boli účinné alebo nie. Meranie obyčajne býva orientované do vnútra organizácie (introvertné meranie), čo znamená, že organizácia pri meraní meria a vyhodnocuje len interné procesy. Dnešná doba si však vyžaduje aj meranie orientované na okolie organizácie, hlavne s ohľadom na zákazníkov a konkurentov. Naším cieľom je zvýšenie celkovej produktivity podniku a zlepšenie vo všetkých oblastiach! Pre meranie produktivity sa využívajú nasledovné miery: - Parciálna produktivita - pomer výstupov k individuálnym vstupom. - Multifaktorová produktivita - pomer výstupu k viacerým vstupom. - Celková produktivita - pomer výstupov k celkovým vstupom. - Index produktivity - porovnáva dosahovanú produktivitu s normami produktivity. - Komparatívna analýza - porovnáva produktivitu konkurenčných firiem. Najčastejšie sa v praxi používajú parciálne a celkové ukazovatele produktivity: Produktivita práce : - Pridaná hodnota na pracovníka - Celková prácnosť na jednotku výroby - Využitie fondu pracovnej doby..atď. Produktivita strojov a zariadení: - CEZ - Celková efektívnosť zariadenia - TEEP - Totálna efektívnosť zariadenia - Disponibilita ..atď. Produktivita plôch - Pridaná hodnota na jednotkovú plochu Produktivita materiálu - Materiálové náklady na jednotku produkcie - Využiteľnosť materiálu a ďalšie.[1]

11.2 TPM - TOTÁLNA PRODUKTÍVNA ÚDRŽBA TPM je súbor aktivít s cieľom: - eliminácie porúch, abnormalít a všetkých ďalších strát na stroji, - postupného zvyšovania efektívnosti zariadenia, - vytvorenia vyhovujúcich pracovných podmienok,- dlhodobého rastu kvalifikácie pracovníkov údržby a operátorov, aby sa mohli dobre starať o stroje a zariadenia, - zapojenia všetkých pracovníkov firmy do zlepšovania procesov, - zvyšovania výkonnosti firmy.

  Obr. 11.3 Totálna produktívna údržba

Hlavné aktivity programu TPM 

Program plánovanej údržby – redukcia vstupov na údržbu (efektívnosť údržby) a zvyšovanie výstupov (lepšia disponibilita zariadení),- Program autonómnej údržby – zapojenie operátorov do starostlivosti o svoje zariadenia, vykonávanie bežných údržbárskych činností ako je čistenie, mazanie a kontrola zariadenia pomocou zmyslov, - Program CEZ (celková efektivita zariadenia) – identifikácia a eliminácia všetkých plytvaní, ktoré nám znižujú využitie zariadenia, - Program plánovania pre nové stroje a diely – výber vhodných zariadení vzhľadom na cenu, prevádzkové náklady, výkon, dostupnosť servisu, - Program tréningov a vzdelávania pre operátorov, údržbárov a manažment.

TPM je súbor aktivít zahrňujúci všetky útvary podniku s cieľom : - vytvorenia takej štruktúry podniku, ktorá zaistí maximálnu efektívnosť výrobného systému, - eliminácie porúch, chýb a všetkých ďalších strát na zariadeniach, - postupného zvyšovania efektívnosti zariadenia, - zvyšovania zisku firmy, - vytvorenia vyhovujúcich pracovných podmienok, - motivácie a zapojenia všetkých pracovníkov a všetkých útvarov od robotníkov po top manažment do zlepšovania, - dosiahnutie nulových strát prostredníctvom tímovej spolupráce. TPM teda končí s postojom robotníka : “ Som tu hlavne na to aby som vyrábal výrobky, údržbu má na starosti oddelenie údržby “. TPM vychádza zo zmeny postoja : “ Som tu na to aby som vyrábal výrobky, to však môžem kvalitne robiť len ak budem svoje zariadenie udržovať a starať sa oň.”

Päť pilierov TPM Návrh aktivít pre zlepšovanie efektívnosti zariadení. Program autonómnej údržby vykonávaný operátormi zariadení. Systém plánovanej údržby. Tréning pre zlepšenie zručností v operáciách a údržbe. Systém pre návrh preventívnej údržby a včasnú kontrolu a opravy zariadenia. Celopodnikový systém TPM sa skladá z nasledovných piatich prvkov: TPM sa orientuje na zmenu podnikovej kultúry tak, aby sa dosiahla maximálna celková efektívnosť výrobného systému. TPM sa dôkladne zaoberá celým systémom tak, aby sa predchádzalo všetkým druhom strát na pracovisku alebo na zariadení (nulové prestoje, nulové nepodarky, nulové straty rýchlosti, nulové nehody a úrazy). TPM sa nezavádza iba vo výrobe a v kooperujúcich oddeleniach, ale v celom podniku vrátane oddelení nákupu, predaja, vývoja, administratívy a pod. TPM zapája do svojich aktivít všetkých pracovníkov podniku - od top manažmentu až po robotníkov v dielni. TPM sa usiluje dosiahnuť nulové straty s pomocou činností v malých autonómnych tímoch. Dva hlavné ciele TPM 1. Návrh optimálnych podmienok pre systém človek – stroj : Najdôležitejším prvkom v tomto systéme je vždy človek. Jemu musí byť systém prispôsobený. Toto sa dá dosiahnuť nasledovne : - Obnovením optimálnych prevádzkových podmienok (údržba, výroba, technológia a konštrukcia musia kooperovať pri zlepšovaní). - Zariadenie musí trvalo pracovať v týchto optimálnych pracovných podmienkach (zodpovednosť musí byť rozdelená medzi tri zložky operátora, údržbu a konštrukciu ). 2. Zlepšenie celkovej kvality pracovného prostredia: - Zmena správania sa ľudí. - Zmena zariadenia - s ňou sa mení i postoj pracovníkov k ich práci (čistenie sa stáva kontrolou, kontrola odhalí všetky abnormality, abnormality možno odstrániť alebo zlepšiť, odstránenie alebo zlepšenie abnormalít má pozitívny efekt na ľudí, pozitívne efekty vedú ku hrdosti na svoje pracovisko) (podľa www.ipaslovakia.sk).

11.3 METROLÓGIA Metrológia je veda, ktorá sa zaoberá meraním. Zabezpečuje jednotlivé miery, merania, meracie jednotky, meradlá, meracie prístroje, meracie metódy a tvorí hlavnú základňu na normalizáciu a certifikáciu. Náplň metrológie upravuje zákon č.142 z roku 2000 o metrológii. Metrológia obsahuje náročné metrologické činnosti a široký sortiment metrologických prostriedkov. Súčasná infraštruktúra metrológie na Slovensku:- ÚNMS SR(Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky) je zodpovedný najmä za štátnu politiku v oblasti metrológie a za metrologickú legislatívu, - Slovenský metrologický ústav, ako národná metrologická inštitúcia zabezpečujúca uchovávanie a medzinárodné porovnávanie národných etalónov meracích jednotiek a stupníc a odovzdávanie ich hodnôt na etalóny a meradlá používané v hospodárstve SR. - Slovenská legálna metrológia, ako organizácia určená na  výkon metrologickej kontroly meradiel, ako výkonný orgán legálnej metrológie vykonávajúci najmä overovanie určených meradiel a prenos hodnôt jednotiek a stupníc národných etalónov na ostatné meradlá,

- Slovenský metrologický inšpektorát vykonáva metrologický dozor nad dodržiavaním zákona o metrológii.[3] Metrológia na zaoberá týmito hlavnými oblasťami :- meracie jednotky ( technické veličiny a ich jednotky, číselné veličiny, pokiaľ majú metrologickú povahu, normalizácia veličín a jednotiek),- meracie metódy (teória merania, definícia merania, meranie ako nevyhnutný informačný systém vo vede, výskume, vývoji, výrobe a v ďalších činnostiach, meracie princípy, spôsoby ako meranie pripraviť, realizovať, spracovať a analyzovať atď), - meracie prostriedky (meracie prostriedky, ich rozdelenie a vlastnosti, meradlá, miery, meracie prístroje a meracie stroje, zabezpečenie jednotnosti, presnosti merania vhodnou voľbou meradla odpovedajúceho k určitej metóde a jeho nadväznosť na príslušné etalóny ),- meranie (vplyv okolia na priebeh a výsledok merania, spôsob ako obmedziť vplyv okolia na meranie). Základné jednotky medzinárodnej sústavy jednotek SI:Meter[m], Kilogram[kg], Ampér[A], Kelvin [K], Mol [mol], Kandela [K], Sekunda [s].Meranie Meranie predstavuje súbor operácií, ktoré majú za cieľ určenie hodnoty veličiny. Cieľom merania je určenie hodnoty meranej veličiny, teda hodnoty určitej veličiny, ktorá sa má merať. Meranie preto začína príslušnou špecifikáciou meracej metódy a postupu merania. Merací postup predstavuje sadu operácií, ktoré sú opísané všeobecným spôsobom, pričom sa používa na vykonanie konkrétneho merania podľa danej metódy.[5]Chyba (neistoty merania) Vo všeobecnosti, ako to vyplýva z predchádzajúceho textu, v meraní sa vyskytujú nedokonalosti, ktoré zapríčiňujú chybu výsledku merania. Tradične sa uvádza, že chyba má dve zložky – náhodnú a systematickú. Náhodná chyba prednostne vzniká v dôsledku nepredvídateľných alebo náhodných dočasných a miestnych variácií ovplyvňujúcich veličín. Vplyvy týchto variácií, ktoré sa nazývajú náhodnými vplyvmi, vytvárajú variácie v opakovaných pozorovaniach meranej veličiny. Hoci sa vplyv náhodnej chyby na výsledok merania nedá kompenzovať, zvyčajne sa dá znížiť zvýšením počtu pozorovaní. Systematická chyba sa podobne ako náhodná chyba nedá úplne eliminovať, často sa však dá znížiť (napr. vplyv prostredia na meranie ).Ak systematická chyba vzniká v dôsledku známeho vplyvu ovplyvňujúcej veličiny na výsledok merania, ktorý sa označuje ako systematický vplyv, ak sa tento vplyv dá kvantifikovať a má významnú veľkosť voči požadovanej presnosti merania, na jeho vyváženie sa dá použiť korekcia alebo korekčný faktor. Predpokladá sa, že po korekcii sa bude rovnať očakávaná hodnota systematického vplyvu nule. [4]Meracie metódy Pre dokonalú jednotnosť merania musia byť predpísané meracie metódy a tak isto aj úplné konkrétne meracie postupy.Rozdelenie meracích metód:- priame meracie metódy- nepriame meracie metódy- porovnávacia , komparačná metóda- nahradzovacia , substitučná metóda- vyrovnávacia , kompenzačná metóda- rozdielová , diferenčná metóda.[3]Meradlá sú etalónové (vzorové) a prevádzkové. Štátnu etalonáž aj hlavné etalóny podnikové zabezpečuje Metrologický ústav , resp. Slovenská legálna metrológia. Kalibráciu prevádzkových meradiel si musí podnik zabezpečiť sám v nadväznosti na podnikové etalóny, alebo prostredníctvom kalibračného strediska metrologickej služby.

11.4 AUTOMATIZÁCIA INŽINIERSKYCH PRÁC

Súčasnú situáciu v priemyselne vyspelých krajinách je možné charakterizovať ako obdobie prenikania mikroelektroniky a mikroprocesorov do všetkých priemyselných odvetví. Technický pokrok je sprevádzaný rastom zložitosti výrobkov, rastie neustály tlak na výrobcov, aby výrobky boli vyvíjané a vyrábané v kratšom čase, s minimálnymi nákladmi a v požadovanej kvalite. Tlak na skracovanie inovačného cyklu je určovaný predovšetkým zákazníkom, ktorého už neuspokojí hromadne vyrábaný výrobok. Výrobný podnik musí dnes konkurovať širokou škálou výrobkov. Rozmanitosť výrobného programu však výrazne zvyšuje zložitosť úloh predvýrobných a výrobných etáp. Splnenie požiadavky na skrátenie celkového výrobného cyklu výrobku, od jeho návrhu až po jeho dodávku k zákazníkovi s čo najmenšími nákladmi vo výrobe, je najdôležitejší predpoklad úspechu podniku. Ak sa má výrobok vyrábať v čoraz kratších cykloch a s nižšími nákladmi, výrobca musí hľadať skryté rezervy na znižovanie nákladov a musí pritom využívať moderné výpočtové prostriedky umožňujúce v krátkom časovom horizonte dodať požadovaný výrobok na trh. Tieto okolnosti si vynútili hľadať prostriedky ako racionalizovať inžinierske činnosti.V čase, keď počítače sa stávali cenovo prístupnejšie a ich výkon sa neustále zvyšoval, začínajú sa koncipovať prvé počítačom podporované systémy. I keď zo začiatku nahradzovali skôr administratívne činnosti, postupom sa zdokonaľovali a v súčasnosti predstavujú špičkové softwarové vybavenia, ktoré umožňujú výrobcom pružne reagovať na meniace sa požiadavky zákazníkov. Nezanedbateľný je aj ekonomický efekt, ktorý vyplýva z používania týchto systémov.

Počítačom podporované CA systémy CA systémy umožňujú pripraviť projekt v digitálnej podobe od návrhu, cez výpočty až po kontrolu. Záleží len na technickom odbore a špecializácii. CA systémy nájdeme dnes prakticky všade, kde sa pretvára nápad do svojej reálnej podoby. CA technológie sú výborným nástrojom, ktorý podporuje kreatívnosť a uľahčuje rutinné práce.I keď existuje veľké množstvo počítačom podporovaných (CA) systémov, opomenuté budú len najznámejšie z nich, ktoré prevažnou mierou vplývajú na racionalizáciu inžinierskych činností, znižovanie nákladov a skracovanie časov potrebných na výrobu súčiastky. CAD (Computed Aided Design) systémy predstavujú počítačový návrh resp. počítačom podporovaný návrh súčiastky alebo počítačovú podporu tvorby konštrukčnej dokumentácie. Jedná sa o programové vybavenie pre geometrické a matematické modelovanie súčiastok a ich vlastností. Patria sem úlohy interaktívneho modelovania a konštruovania, vytváranie grafických modelov a objektov, manipulácia s modelmi a transformácia týchto modelov do digitálnej formy. Okrem grafických činností CAD systémy umožňujú realizovať aj inžinierske výpočty a rôzne inžinierske analýzy. Najznámejšia z nich je metóda konečných prvkov. CAD systémy sú v súčasnosti komplexné systémy slúžiace na návrh súčiastky, zahrňujú všetky aktivity realizované počas konštrukčného návrhu súčiastky, počínajúc grafickým návrhom (modelovanie), uskutočnením množstva rôznych inžinierskych výpočtov a analýz, končiac tvorbou výkresovej digitalizovanej dokumentácie z modelu súčiastky a vizualizáciou súčiastky alebo celej zostavy. CAPP (Computer Aided Process Planning) reprezentuje počítačovú podporu pri návrhu a tvorbe technologickej dokumentácie. Na základe konštrukčnej dokumentácie sa navrhuje technologická dokumentácia. V technologickej dokumentácií sú informácie, ktoré určujú ČO sa ide vyrábať, AKO (aké výrobné metódy), KDE (na akom strojnom zariadení), ČIM (akými nástrojmi, a pod.) a za AKÝCH podmienok (technologické podmienky). CAPP systémy umožňujú vytvárať rôzne formy technologickej dokumentácie (slovné, obrázkové technologické postupy, NC programy a pod.). NC programy sú určené väčšinou pre rôzne typy číslicovo riadených strojov ako aj pre priemyselné roboty.Výstupom CAPP systémov je technologická dokumentácia, ktorá slúži okrem samotnej výroby aj pre operatívne plánovanie a riadenie výroby. Väčšinou sú CAPP systémy

vytvárané v databázových systémoch. CAPP systémy tvoria dôležité prepojenie medzi CAD a CAM systémami. CAM (Computer Aided Manufacturing) označenie pre oblasť výroby podporovanú počítačom. CAM systémy zahrňujú počítačové číslicové riadenie (CNC) výrobnej techniky, robotov, medzioperačnej dopravy výrobkov, polotovarov, náradia a pod. Patrí sem počítačové operatívne riadenie výroby na dielenskej úrovni, číslicovo riadené výrobné systémy, automatizované dopravníky, automatizované sklady a pod..Pod CAM je preto možné si predstaviť aj široký komplex strojného, manipulačného, transportného, meracieho, kontrólneho a pomocného zariadenia, ktoré je riadené počítačom počas realizácie súčiastky vo výrobnom procese.

Zo širšieho hľadiska je to použitie počítačov hocikde priamo vo výrobnom procese. CAD/CAM (Computer Aided Design / Computer Aided Manufacturing) je počítačom podporovaný systém s integrovanou podporou návrhu a súčasne aj výroby súčiastky.). Postupne s vývojom CAD, CAPP a CAM systémov sa začali vyvíjať systémy, ktoré by integrovali tento reťaz činnosti – návrh súčiastky – návrh technológie – výroba, do jedného systému. Systémy a jeho konštrukčný návrh, návrh technologickej dokumentácie a operatívne riadenie výroby do jedného počítačového systému. CAD/CAM systémy sú v súčasnosti veľmi populárne a prežívajú svoj ”boom”. Integrujúcou časťou CAD/CAM systémov je model výrobku a vnútorná databáza systému. CAQ (Computer Aided Quality) predstavuje počítačom podporovanú kvalitu, pričom CAQ lepšie vystihuje pojem počítačom riadená kvalita. Počítačové riadenie kvality sa prelína všetkými CA systémami, pretože riadenie kvality sa nechápe len ako ”výstupná kontrola”, ale ako neustály proces ovplyvňovania a zlepšovania kvality vo všetkých stupňoch realizácie súčiastky. To znamená aj v konštrukcií a technológií, v samotnej výrobe ale aj počas montáže a iných činnostiach. Jedná sa o zabezpečenie kontroly výroby a riadenie kvality výrobku. Okrem sledovania parametrov vyrábaných súčiastok slúži aj na sledovanie parametrov výrobných strojov a nástrojov. Základom sú štatistické metódy. Ide o komplexnú starostlivosť o kvalitu výrobku. V súčasnosti majú CAQ systémy veľký význam najmä z hľadiska zavádzania noriem radu ISO 9000. Pre oblasť počítačovej podpory, riadenia a zabezpečenia kvality sa okrem označenia CAQ používa aj skratka CAQA (Computer Aided Quality Assurance). CAQ a CAQA predstavujú počítačovú podporu zabezpečenia kvality prostredníctvom plánovania kontrol a meraní, monitorovania a riadenia výrobných a nevýrobných procesov počas celej fáze realizácie súčiastky. Kvalita sa chápe ako komplex vlastností, ktoré je možné ovplyvňovať predovšetkým vrcholovými pracovníkmi (svojimi rozhodnutiami) a predovšetkým v prvotných etapách. Systém riadenia kvality sa myslí ako komplexný systém, ktorý zabezpečuje kvalitu na všetkých stupňoch rozhodovania a riadenia. S riadením kvality súvisí aj systém dokumentovania kvality QRS (Quality Report System). Ako súčasť CAQ je možné považovať systém CAT. Je to počítačová podpora testovania, kontroly a merania súčiastky ale aj parametrov strojného a pomocného zariadenia vo výrobe. CAE (Computer Aided Engineering) – počítačom podporované inžinierstvo – tento pojem je skôr známy ako automatizácia inžinierskych prác (AIP) respektíve počítačom podporované inžinierske práce – jedná sa o súbor inžinierskych činností, ktoré sa uskutočňujú v predvýrobných etapách realizácie súčiastky. Často sa týmto pojmom komplexne označuje počítačová podpora inžinierskych prác v predvýrobných etapách a zahŕňa systémy ako CAD, CAD/CAM a CAPP. Myslia sa tým všetky činnosti vo vývojovo-návrhovej etape, keď súčiastka je podrobovaná mnohým analýzam, testujú sa rôzne varianty, optimalizuje sa návrh a pod. Je to komplexné pomenovanie počítačovej podpory návrhovej etapy súčiastky. PPS (Production Planning System). I keď v názve nie je priamo slovo computer, sú v súčasnosti tieto systémy zväčša počítačom podporované. PPS systémy majú za úlohu plánovanie a riadenie výroby tak, aby bola optimálna z kapacitného, ekonomického a

časového hľadiska. Jedná sa o úlohy ekonomických kalkulácii, vytvárania optimálnych ročných, mesačných, denných výrobných plánov s ohľadom na výrobné kapacity výrobných zariadení a pod. PPS systémy vychádzajú z plánovania materiálových požiadaviek  (Material requirement planning – MPR). Dôležitým činiteľom vzhľadom na MRP systémy sú informácie z kusovníkov. Novú generáciu a rozšírenie možností MPR systémov predstavujú MPR II (Manufacturing Resources Planning). MPR a MPR II predstavujú metodológiu plánovania a riadenia výrobných operácií pre realizáciu súčiastky. CAPE (Computer Aided of Production Engineering) je subsystémom počítačom integrovanej výroby (CIM) a zahŕňa počítačovú podporu všetkých činností spojených s realizáciou samotnej výroby výrobku (programovanie výrobnej techniky, obslužných, dopravných a skladovacích zariadení, meranie, skúšanie a diagnostika súčiastok a zhotoveného výrobku). Táto etapa počítačovej podpory plynule nadväzuje na aplikáciu počítačovej podpory v technickej (konštrukčnej a technologickej) príprave výroby a je nevyhnutná pre zabezpečenie podmienok súbežného inžinierstva (Concurrent Engineering). CAPE je širšie pomenovanie CA systémov podporujúcich technicko-realizačnú etapu. Preto sa CAPE chápe ako počítačová podpora výrobného inžinierstva.Veľkú úlohu pri zavádzaní počítačových systémov v  praxi má ich vzájomná komunikácia a celkový efekt nielen z jednotlivých CA systémov ale efekt z integrácie všetkých CA systémov v podniku ako celok. Význam a efektivita jednotlivých CA systémov sa stráca, ak nie sú navzájom integrovateľné do vyšších celkov. Náklady spojené s titulu dátovej nekompatibility sú značné a môžu nielen zvyšovať celkové náklady ale predovšetkým predlžovať priebežné časy v predvýrobných etapách, čo negatívne vplýva na konkurenčnú výhodu produktu a podniku. Ideálny prípad by bol v plnej kompatibilite a dátovej integrovateľnosti všetkých existujúcich počítačových systémov v podniku. Zväčša integrácia CA systémov si vynucuje aj nový pohľad na organizáciu v podniku a predovšetkým na zmenu mnohých kompetencií a právomocí zodpovedných pracovníkov. Pozitívnymi črtami takéto riešenia sú sprehľadnenie chodu technickej dokumentácie v podniku, vyššia efektivita inžinierskych prác, skracovanie priebežných časov, flexibilita na zmeny vo výrobe a na zmeny od zákazníkov, na druhej strane stojí neochota pracovníkov čokoľvek meniť, vyššie nadobúdacie náklady, očakávanie okamžitých prínosov a s tým spojená nedôvera v takéto riešenia, vyššia miera zodpovednosti, sústavné vzdelávanie ľudí a pod. Sú to dva póly integrácie, dva pohľady na integráciu CA systémov, presadenie takého riešenia závisí predovšetkým na ľuďoch a na ich ochote prijať nový koncept riadenia výroby. CIM (Computer Integrated Manufacturing) nepredstavuje systém ale integráciu systémov zúčastňujúcich sa priamo alebo nepriamo na realizácií súčiastky. CIM nepredstavuje jeden systém ale komplex systémov navzájom integrovaných, ktoré sa zúčastňujú pri realizácií súčiastky. Je to pohľad na integráciu počítačom podporovaných systémov v predvýrobných a výrobných etapách. Ako základ pre širšiu integráciu CA systémov v podniku sa uvažujú systémy CAD, CAD/CAM, CAM, CAPP, CAQ a PPS systémy. [6]

Použitá literatúra: [1] www.ipaslovakia.sk [2] MIČIETA, B. – BARCIK, R.: Distribučná logistika, EDIS – vyd. ŽU, Žilina 2005[3] Zákon o metrológii 142/2000[4] DURAKBASA, M. – OSANNA, P. : Neistota merania[5] ŠINDELÁŘ a kol. – Základy obecnej metrologie, SNTL 1984[6] http://fstroj.utc.sk/journal/sk