Embed Size (px)
Citation preview
Ročník XXIX. V Budapešti, v nedeľu, 11. januára 1914. Číslo 8.
Badi$*«t VJ, Ó-at» & IS. t « •* traja ip̂ utíelaí »2e9trj
do-pitvy a piedplitkj. MMtaUbmaai Úst* a l»e» flW^dopáraapdjimajnaa.
Koképiaraa m t a j l
Č í s l o z a 2 h a l i e r e aaimo dna po a*d«ll a
g viatka vyohoiUa každý den Hlavný redaktor:
Dř ADOLF PECHÄNY Inserty ratajů aa dta I&vnaJ ,
tarify a platia sa vopred I Cfcyjmajra 2 h a l i e i * 9 ass
Školská otázka. „Slov. Denník^' zase sa rozpisuje o
školskej otázke a radí, aby sme naše deti posielali do českých škôl. V uhorských školách že sa naše deti len ohlúpia a zpanštia. Takto písať a zavádzať verejnosť môže len človek neznajúei pomerov alebo nepriateľ všetkého, čo je uhorské. Jestli my Slováci chceme mať tu (budúcnosť, tak nesmieme za hranice pozerať. A zvláště nie do Ceska a na Moravu, odkiaľ vychádzajú tí naj-úhlavnejší nepriatelia slovenčiny. Pod heslom falošného bratstva chcú si nás získať, aby potom nás mohli úplne počeštiť.
Takýmto falošným heslom je i vychválená jakost českých škôl. Je pravda, že poskytnú podporu, ale len na zaslepenie očí. Aby sme ďalej nešli, tam je gymnasium v Lipt. Sy. Mikuláši. Vyučuje sa tam aj slovensky, a sú aj rôzne štipendia prístupné slovenským deťom. Vláda myslela, že sa tam pohrnú slovenské deti, aby sa tam staly účastnými všetkých možných výhod. Ale sila českého zavádzania je mocnejšia a časopisy národovcov, ktoré žiadajú od vlády školy, ani len nepísaly o mikulášskom gym-násiume. Prečo ? Lebo 'by boly přišly do rozopry so svojím falošným českým programmom. A i jednota by bola skúpejšiou. Lebo by boly musely uznať, že vláda je nie takou zlou, akou ju oni barvia. Vláda postavila vzornú hospodársku školu v Orave so slovenskou vyučovacou rečou a páni národovci
mlčia ^ak&Jty-by. Chcú pd vlády školy, a ked ich dostanú tak o tom mlčia a dalej kričia, že vláda o vzdelanie slovenských detí sa nestará. To je už potom politika smerujúca ku blahu našeho ludu.
A načo by sme si my posielali naše deti do Prahy ? Ved si ich tam neposiela ani sám dr Blaho, tento najväčší propagátor českého nebezpečenstva. Lebo chce mať zo synov pánov, aby vedeli madar-sky, a aby znali naše pomery. Do Prahy nech idú tí, ktorí sa siänú českými otrokmi. Lebo nech nikto neverí, že Česi potom prijmú Slovákov. V Česku ich neprijmú a v tunajších českých podnikoch tiež nie, lebo nevedia madar-sky. Za advokáta, lekára v Čechách nelzä. študovať. Za .mženiera tiež nie, lebo nedostane miesto. Za úradníka tiež nie, lebo nevedia maďarsky. A radšej si dovedú sem Čechov. V Ružomberku a v Žiline je ich už ako slimákov po daždi. A nestačili sanovať banku „Tatru* — Ožebračením Slovákov — už tam l'frujú svoje protekčné deti. A ty, slovenský šuhaj, ktorého ía zlákali do Prahy a
'omámili ta, že do dobré miesto, môžeš ísť za sluhu k Čechom. A ty, úbohý slovenský rodič, chod do Prahy, alebo do Skalice a dakuj pánom, že synovi tvojmu zkazili budúcnosť. V Čechách ho nechcú, lebo je „dráteník'-, úbohý Slovák, a ten nemá práva na lepšie postavenie, a tu doma je nemožný, lebo nevie ani madarsky, ani slovensky a česky tiež nie. Takto potom pod heslom vzájomnosti ožobračujú Slovákov. Najprv odcudziť
Slovákov uhorskému životu, urobiť ich nemožnými tu doma —lebo Česi sa učia madarsky, len Slováci nech sa neučia — potom dostať do ruky slovenské banky a fabriky a napchať tam svojich ludí. Kde sa Slováci len spolčili s Čechmi, vždy obišli na krátko. Najprv hlásali, že Slováci nemajú obchodu. Hned vyslali platených agentov a kde len bol nejaký slovenský obchodný pomocník, ihned ho zvábili do švindelkúrsu na Moravu, Nasľubovali každému hory-doly. A teraz títo chudáci za mizerných 50 korún píšu od rana do noci v českých podnikoch a v potravných spolkoch, odkiaľ ich vylákali, rozťahujú sa Čecháčkovia.
Výsledky posielania našich detí do českých škôl môžu byť pre nás len smutné. Keby sme tým toľko netrpeli, tak nech si páni o tom píšu, lebo día dosavádnej zkušenosti každý, kto mal s Cechmi do činenia — ak len nebol plateným agentom — obanoval to. &. práve pre toto radíme našim rodičom, ktorí nechcú mať zo svojich detí českých otrokov, aby neposielali svoje deti do Čiech a na Moravu, kt|e .:-.-. im 'en odeuď zkazia a stanú sa odpadlíkmi nasej milovanej vlasti.
ZPRÁVY DOMÁCE. Buda&tif, 10. januára.
U h o r s k í ' m i n i s t r i vo Viedni. Ministerský predseda ' gróf Štefan T i s z a — ako sme sdělili — v piatok predpoludním ustanovil sa u jeho veličenstva kráľa na osobitom výsluchu, ktorý trval vyše hodiny. Z tejto pri-
BESEDNICA. Román na mori.
(Pokračovanie.) Zo zásoby stolcov na skladanie vybral
dve najpohodlnejřie, vyhliadol priestor v zátiíí a v chládku pri samom zábradlí a tam položil stolce.
Potom riekol zdvorilé f — Prosím. — Prosím . . . dakujem ! — odpovedala
Linka, pridržiac si' sukňu, ako sa patrí, ked si dáma sadá a sadla si tvárou k moru, ktorého smaragdové vlny sa leskly v lúčach slnečných.
Ferko si sadol- vedľa nej a prizeral sa ruchu-na brahu mora.
Na mólo ..SanXarlo*, pri ktorom bolí zakotvení, tiskli sa, prichádzali a odchádzali ludía, plietli sa kupeckí učnia a obchodnícki sluhovia s vozíkami o dvoch kolesách, pri-chádzaly a odchádzaly fiakre a každú chviľu zatrúbil automobil, pred ktorým, ako pred nejakou obludou všetek ten shon vždy sa roz-pŕchol na všetky strany.
Naproti lodi „Wurmbrandť"' boly zakotveno tri velké nákladné lode. So dvoch skladali tovar a na tretiu, zas nakladali. Vedľa
lode, na ktorej sedeli naši známi, bola zakotvená osobná paroiod „Sultán", ktorá sa mala pohnat do Benátok.
Tomuto pestrému obrazu prizeral sa náš Ferko a myslel s i :
— Keby som bol sám, prizeral by som sa a nemusel by som ničí hovorif. Ale ked som náhodou nie sám a vedia mňa sedí dáma, svedčí sa, aby som ju zabával.
Teda riekol: — Odtiaľto budeme mat dobrý výhľad. — Áno, — odpovedala spolucestovateíka,
ani nepozrúc naňho, ako by mu chcela dať na vedomie, že mu tie budapeštianske ryby nikdy neodpustí.
Ferko zase umíkol. Potom po chvíli vytiahol hodinky a díval sa na ciferník, ako by mu nerozumel.
.— 0 chvíľu sa pohneme. — riekol. — Áno, — prisvedčila susedka a jej čelo
zostávalo stále zakaboněné. A:e sotva vyiiekla slovo „áno*, trest za
jej Iahosiajnosf bol už tu. Kdesi v hĺbke, v útrobách lode sa čosi
roztrhlo, akýsi obrovský zvuk vnlil sa rúrou nahor k palube, narážal na steny rúry, pre-, skakova'. hučal a jačal, potrhol sa a znova za
čal o dva tóny vyššie, plakal, skneal a zase sa smial, konečne vybehol s rúry a zapískal.
Bola to lodná trúbn : siréna, ktorou oznamuje sa príchod, odchod, prípadne pozdrav, prejavenie nebezpečia, — slovom bol to signál. Zpóčiatkú teň dlhý, plačlivý hlas nastrašil Linku aj Ferka, ako každého cestovateľa vôbec, ktorý poprvý ra.ii počuje sirénu.
Linka trhla sebou a slabo vykríkla, potom sa dostavil nemilý pocit a konečne sial sa jej ten zvuk neodo'/ateľne komickým. Nemohla sa zdržať smiechu a aj Ferko, áno aj ostatní cestovatelia museli sa srniaf.
— O'päí minút pojdeme, —poznamenal Ferko.
— Pojdeme, — riekla Linka a my-, slela si:
— Aj na truc sa nebudem shováraf s tebou, ked si taký, že neoceníš ženskú prácu aj kuchárske' umenie.
Čím viae blížila* sa chvíľa odplávania, tým väčší nepokoj opanoval Ferka a aj Linku začala znepokojovať horúčka, vlastne tréma, strach, ktorý pri niečom neznámom obyčajne napadne ľudí.
r- Už pojdeme, už pojdeme, — Šepkal; si náš Ferko.
— Úž pojdeme, užpojdeme>—opakovala.
Predplatní ceai pr» VaoxaTto m Sakäako;
N» Mlf «ok . . U l n u t a N» pot raka . . « „í«* Itoťtnrťrofe* . . » ^ f
ft» Hunscka . . IS namh. *o Raka . . . 7 rabío* d* Ameriky • • 4 dolloi% XEIXTON 33-14,
S L O V E N S K É NOVINA 11. januára in 4
Iežitosti gróf Tisza tlumočil jeho veličenstvu královi novoročné blahoželanie uhorskej vlády a zároveň podal mu zprávu aj o všeobecnej politickej situácii. Ministerský predseda potom aj vo Viedni meškajúcim členom panujúcej rodiny tlumočil blahoželanie uhorskej vlády z příležitosti obrátu&rpka. Ministerský predseda pravdepodobne v -^otu vráti sa do Budapešti. — Minister honvi^ tju£flrón Samuel Haza i mešká tiež vo Vieiano tíe sa v piatok v spoločnom ministerstve vojny s jednotlivými triednymi Šéfami a potom aj so spoločným ministrom vojny rytierom Krobatinom radil o odborných záležitostach.
Z a s a d n u t i e s n e m o v n e vys l a n c o v . Snemovňa vyslancov po vianočných prázdninách v pondelok, 12. januára predpoludním bude vydržiavať svoje prvé zasadnutie, na ktorom bude pokračovat vo všeobecnom pojednávaní návrhu zákona o reforme tlače. Z opposičných strán ku debatte prihlásilo sa 12 vyslancov. Zasadnutia snemu, kým návrh o reforme tlače nebude vybavený, budú trval denne S hodín.
Z Cislajtánie. Z r a j c h s r á t u. Parlamentárne po
loženie v Austrii sa v piatok neočakávane zmenilo. Konflikt, ktorý vypukol medzi rajchs-rátom a panskou sněmovnou, do úzadia potiskla obštrukcia, ktorú českí radikáli a českí agráti na piatkovom zasadnutí rajchsrátu čei/ stvou silou začali proti rozpočtovému proviso-riumu. Zasadnutie následkom obštrukcie trvalo do posledných popoludňajších hodím Ceski ag-rári a radikáli vyhrážali sa, že prekazia pojednávanie rozpočtového provisoriuroa, jestli len vláda nerozpustí administratívny výbor, ktorý nateraz vybavuje záležitosti Česka. Hnědna začiatku zasadnutia sriadili hlasovanie dla mena, pri ktorom Cechom aj Rusíni podporovali. Potom český vyslanec Richter vyše troch hodín rečnil, za ním vyslanec Sláviček za jednu hodinu rečnil, načo česi, s ktorými ministerský predseda gróf Stiirgkh opätovne vyjednával, zastavili obštrakeiu a rozpočtové provisorium vo všeobecnosti bolo prijaté. Návrh upravili pred výbor, ktorý má 52 členov, tak že aj výborové pojednávanie za. viac dní môže potrvat a len potom môže následovat potrebná debatta, počas ktorej obitrukcia znova môže vypuknúť.
Udalosti na Balkáne, — Fodkopná p r á c a Mladoturkov. —
Teraz je už isté, že v A l b á n s k u m l a d o t u r e c k á s t r a n a p r a c o * e o v a l a n a t o m , aby na albánsky trón postavený bol mohamedánsky panovník. Toto potvrdzuje aj osvedčenie najbohatšieho Albánca bega Ekrema Vlovu, ktoré učinil pred zprávo-dajcom berlínskeho časopisu „Vossische Zei-tung". Mladoturci túto akciu chceli použiť ku tomu, aby vyvolaním novších zmätkov v Albánsku mohli od velmocí vynútiť novšie koncessie. Slovom preto chceli vyhlásit za albánskeho panovníka mohamedána, aby pozdejšie za prepustenie trónu mohli požadovať vynahradil.
V súvise so zprávami časopisov, ktoré hovoria o vyhlásení bašu Izzeta za panovníka Albánska, pofažne o kandidovaní bašu na albánsky trón, rakúsko uhorský velvyslanec na carihradskom dvore markgróf Pallavicini u r o b i l u v e I v e z í r a d i p l o m a t i c k ý k r o k a p ý t a l s i o d n e h o v y s v e t l e n i e . Veívezír dal uspokojivú odpoveď. Vyhlásil, že t u r e c k á v l á d a d a l e k o s t o j í o d c e l e j z á l e ž i t o s t i a Že všetko možné urobí, aby neurazila uzavretia velmocí v albánskej otázke.
Ku rakúsko-uhorekému velvyslancovi pripojil sa aj taliansky velvyslanec carihradský, ktorý si od velvezíra v mene svojej vlády tiež pýtal vysvetlenie.
Následkom odpovede velvezíra poloúradná turecká tlač za nesmysel vyhlasuje predpokladáme, že by baša Izzet, ktorý pozná každú Eažkost položenia, bol by sa chcel postaviť proti vôli Európy, ktorá za panovníka Albánska kandidovala knieža Wieda.
Za takýchto okolností teraz už možno úfaf, že nastúpenie na trón kniežatá Wieda teraz už nepomýli žiadon incident. Ku privítaniu kniežatá — ako z Valony oznamujú — Albánci robia velké prípravy za spolučinnosti bašu Essada, ktorý je vraj bezpodmienečným prívržencom kniežatá Wieda a ktorého bez príčiny obvinili, že chcel napomoct prevrat v Albánsku.
V záležitosti o s t r o v o v v E g e j s k o m m o r i londýnske telegrammy oznamujú, že v trojspolku stojace veľmoci přistály na známy návrh anglického zahraničného ministra Greya. Viedenské a rímske zprávy však protirečia tomuto a oznamujú, že trojspolok na návrh Anglicka ešte nedal odpovede.
G r é c k y m i n i s t e r s k ý p r e d s e d a V e n i z e l o s v piatok opätovne sa radil v Ríme s talianskym zahraničným ministrom markýzom San-Giulianom, ako i s iný
mi smerodajnými talianskymi politikmi a dipio-matami. Porady gréckeho ministerského predsedu točia sa v prvom rade okolo záležitosti ostrovov v Egejskom mori, pre ktoré medzi Gréckom a Talianskom môže vypuknúť vážny konflikt.
LITERATURA. Poučno-zábavného a hospodárskeho týž
denne vychodiaceho časopisu „Vlasť a Svet" vyšlo číslo 2. s bohatým poučno-zábavným obsahom a pekne prevedenými illustráciami. Z obsahu spomenieme články : Rodinný život v gazdovských kruhoch, Hospodárske prace v januári. Jariny á umelé hnojivá. Muhar. Dopisy : Selmeczbánya (Banská Štiavnica), Antunovac (Slavonia). Čo nového .doma a vo svete ? Chýr-nik. Nátka ako zradca (Rozprávka). Drobnosti. Rozmary a Žarty. Listáreň. Trhové ceny v Budapešti. Oznamy. Ako všetky aj toto číslo okrášlené je pekne prevedenými obrázkami, na ktorých vidíme nedávno zosnulého abyssínske-ho cisára Menelika II, s jeho sprievodom a historické pamiatky v meste Trenčíne (1. Dom, v Ktorom Gábor Bethlen roku 1622. za trinás( týždňov opatroval uhorskú svätú korunu. — Stoličný dom z doby kráľovnej Marie Terezie. — 3. Staré jezuitské kollegium v ulici vedúcej do zámku. — 4. Schody, vedúce do farského kostola, — 5. Dom, v ktorom býval niekdy kat.
Cena jedného čísla 8 halierov. Predplatná cena pre tých, ktorí sú neni členami „Uh. kraj. vzdelávacieho Slovenského spolku" na celý rok tri koruny.
,V l a s t a S v e t * dostane každý člen Slov-vzdelávacieho spolku čo členovskú náležitost, keď za. platí ročite 2 koruny. Okrem časopisu Vlast a Svet dostane každý 2 koruny doposlavší člen aj kalendár a opisy, ktorý medzi časom vydá.
Příhlasy ohladom vstúpenia do spolku jako i všetky dopisy, taktiež i peňažité zásielky nech sa adressnjú takto: R e ů a k o i a časopisu „Vlasť a S v e t " Budapest , I.
Kelenhegyi-út 28.
DOPISY. Detrekôváral ja (Podhradie, st. pre-
šporská), 9. januára. Ctený pán Redaktor! Prosím, budzte taký láskavý, mojich pár riadkov vo vašich obľúbených novinách uverejniť.
Radostne sdelujem, že 28., 29. a 30. decembra minulého roku boli u nás missionári redemptoristi z Viedne. Týchto milých kňazov náš pán farár nám doviedol, aby nás všetkých duševným pokrmom nasýtili. A môžem povedať, že náš ľud bez výnimty ich srdečne prijal a za tri dni ich vyučovenie a kázne oduševnene počúval. Mnoho dobrého a pekného sme počuli a sme sa naučili od pánov missionárov a za toto všetko dobré len pánu farárovi a pánu kaplánovi
si Linuška, ačkoľvrtk vôbec nechcela rozprávať ani hlasne ani ticho. Ale vzrušenie bolo mocnejšie.
Loď sa na vidcimoči plnila cestovatelem. Kde jaká lavička, stoAec, kde aké príhodnejšie miesto, všetko bolo už obsadené a mnohí mame hľadeli, kde by si moWS sadnúť.
Po signále nastal na molóve ešte čulejší ruch. Jednotlivé skupinky ľudí sa lúčily, mnohí sa objímali a bozkávali, iní pospiechali, aby sa ešte dostali na lod, aby nezameškali.
Siréna zahučala diwhý raz, vy trúbila celú škálu bolastných i komických tónov a naostatok trikrát zavískala. V" tom okamžení začaly sa útroby lode triasť, oaval sa rachot strojov, kolesá sa lenivé za&aly krútiť a voda začala sa peniť.
Rozhodné okamženie sa blížilo. Bolo po* čuť zavelenie s kapitánovho mtôstka a kotvy sa zdvihly, loo! odrazila od brebiB. Na lodi i na molóve máchali klobúkami a mčníkami.
Naši dvaja cestujúci sa s nikým nelúčili a nikomu nekývaii. Len hltali očami obraz okolo seba. •
Loó! ,Wurmbi-fjdťs sa volae vzdalovala, plávala medzi množstvom malých a menších odiek plachtových, výletníckych, i rybárskych.
Za lodou ostalo nábrežie San Carlo, na ktorom bolo videt veľké budovy; palác Car* cioffi, grécko-východný chrám, potom na Piazze Grande miestodržiteľský palác, palota Lloydu, radnica, ďalej molo Maria Teresa s majákom a štátnym nádražím.
Nad Triestom ťahajúce sa pohorie s čerstvou zeleňou zahrád nížilo sa čím dial sa lod vzdalovala, maják bol čím dial tým menším, tratily na budovy i lode, mizol celý ten pobrežný raj.
Biele steny zámku Miramare kývaly veselo z prostriedku sadov, početné villy na obzore ešte dlho bolo možno videt slobodným okom. Medzitým, kým sa východný breh mora vzdaloval, odhaloval svoje krásy breh severný. V diaľke zjavilo sa hosťami hojne navštevované kúpeľné miesto Grado.
Čím dial tým bol obraz uchvacujúcejším. O pol hodinu loď dostala sa na šíre more. Za ňou a v pravo bolo videt obrysy hornatých brehov, pred ňou otvárala sa ďaleká, nepriehľadná hladina Adriatického mora.
Tu bolo paše pre oči! Množstvo zelenkavé svietiacaj tichej, ako hodváb vody poskytovalo obraz nezapomenutelný. Uchvacoval my-se?, okúzľoval duša.
Náš Ferko a Linuška mlčky, zadiven prizerali sa hre slabých vlniek na tichom mori.
Linka zablúdila zrakom do diaľky a ľahko sa zachvela, napadlo jej, že keby loď tonula, nebolo by zachránenia.
— Len aby sa nič zlého nestalo, — vzdychla a bližšie sa pritúlila k Ferkovi.
Tento považoval za svoju povinnosť tešiť ju.
— Nemôže sa nič stať. Veď toto neni vlastne žiadnym morom. O štyri hodiny sme zase pri bruhu v Benátkach, Tu nieto žiadnych búrok, ako na oceáne, — hovoril ako starý, zkúsený námorník.
— Naozaj nie ? — Pravdaže nie, — prisvedčil s dôra
zom. Ostatne takýto kolos, ako je ,Wurm-brandt* už volaco len snesie.
— Ale keby predsa . # . — Nuž, keby sa niečo i stalo, našu si
rénu ešte vždy by počuli na všetkých stranách brehu a už pred katastrofou mali by sme tu koľkokoľvek pomoci, — prednášal Ferko svoju mienku, ačkoľvek za ňu ručiť nemohol,
— Tomu som rada, — riekla Linka s vďakou a z vďaky zabudla na svoju zlú vôľu, ktorú jej zapříčinily tie budapeštianske ryby.
11 januára iVl$. SLGVBSľSSE NOVINY
sa môžeme poďakovať. Sväté missie sme skončili tým, že skoro všetci far/ríci sme pristúpili ku sv. zpovědi a ku sv. prijímaniu.
Čo sa našich iných pomerov tyká, sú chvála Bohu ešte dost dobré. Len jednu velkú chybu máme, že ludia našej obce ešte vždy nechcú tak pokračovat, jako na druhých dedinách. Naši India mnoho vydajú na pálenku a málo obetujú na duševný pokrm, na noviny. Máme tu dobrého kňaza a to je náš pán kaplán Ján Hránek. Každý vie o ňom, že je opravdový kňaz, ktorý sa o naše duševné spasenie stará. Bojuje proti pijatike, ktorú žiaľbohu naši ludia íažko opúšíajú. Mohli by sa už tiež zbadat, že jak si tou Čertovicou škodia na tele, na duši a na majetku. Noviny nechodia k nám Žiadne, len asi 5—6 čísel á pálenku pijú všet-eia. Kolko novín, kolko poučenia hy sme namiesto pálenky mohli mat a tak sa vzdelávať!
Ešte pár slov musím poznamenat o našom avozvolenom pánu reehtorovi. Sme si ho zvo-
ih* jako zdejšieho rodáka, dobře ho známe, a dosaváô* dobrým sa ukazuje k ludu a k diet-kam našim. — Po druhý raz zase niečo inšie.
Viac PodhratfanQv.
Maniga (Malženiee, st. nitrianska), 8. Januára. Pochválen Pán Ježiš Kristus ! Ctený pán Redaktor ! Úctivé prosím o láskavé uverejnenie týchto mojich pár riadkov. Naša obec leží na krásnej rovine, a má dosl úrodné pole, na ktorom sa všetka úroda dobre darí. Obyvatelia obce sme samí rímsko-katolíci. Teraz na Nový rok náš staručký pán farár Štefan Bezák, ktorý u nás za 33 rokov zastupoval úrad duchovného otca, počas sv. kázne sa od nás smutne lúčil, lebo pre svoju starobu svoj apoštolský úrad dalej už zastávat nemôže a preto utiahne sa na odpočinok. Zároveň nám náš starý pán farár oznámil, že na jeho mieste dostaneme za farára pána Alexandra Szende, ktorý ako kaplán v Pudmericach účinkoval a ktorý už 3. januára príde k nám. Ked zavítal deň 3- januára, vSeteia farníci sme sa húfne shromáždili ku chrámu Božiemu. Oproti novému pánu farárovi išlo banderium na koňoch, ktoré ho asi na 4 kilometre od obce privítalo. Potom náš muzikantský spolok hudbou pri-
* Ferko tiež zabudol už na to. — Nuž a morskí lúpežníci?— obávala
sa Linka ďalej. —> Morskí lúpežníci — tu ? —• riekol. ~
Kde by sa vzali, takrečeno na hradskej medzi dvoma velkými mestami. Ani hodinu by tu nevydržali I
Linka zase s vdakou pozrela na svojho spolucestovatela, ako keby on bol tým človekom, ktorý všetko nebezpečie zaháňa.
— Radšej sa prizerajme krásam okolo nás, — zaviedol Ferko rozhovor na iné pole. — Jaký uchvacujúci obraz pred nami! Kam oko pozre, až za obzor, jediná, nekončeDá plocha zrkadliacej sa vody. Tam kdesi v dialke, až tam, pokiaľ zrak siaha, spojuje sa nebo s blankytom nebeským, vlieva sa doňho a opät sa dvíhajúc do výšky, vznáša sa nad nami. Jaké krásno 1 — oduševňoval sa Ferko.
— Krásné I — prisvedčila Linka a ešte bližšie prisadla si k Ferkovi.
— Úchvatné . . . je to čosi báječného ! — riekol František a pozrel na Linku.
*y More, more! — šepkala Linka. — Rada som, že som tu . , .
(Pokračovanie nasleduje).
vílal nového pána farára a tretie privítanie a pozdrav dostal sa mu od malých školských dietok. Medzitým mladší občania kone z koča vypriahli a koč sami tahali až pred faru. Na koči mimo nového pána farára doviezli sa k ným veíko-brestovanský pán dekan a hucanský pán farár. Pred farou pán dekan povedal krásnu reč a za ním náš nový pán farár vo svojej dojímavej reči nám slúbil, že aj on tak verne chce zastávať svoj kňazský úrad, ako jeho staručký predchodca. My cirkevníci prosíme Otca nebeského, aby jeho Božská ruka tak sprevádzala nášho nového pána larára, žeby aj on tak dlhé roky mohol medzi nami sotrvávaf, ako náš bývalý- staručký pán farár.
* Ján Krátlý.
im\m i predpliieniu na jediný" slovenský politický denník
„Slovenské Noviny". Bočník 20CIX,
Z príležitosti nového roku jak nových tak i doterajších ct. pánov predplatiteľov, ktorí majú v úmysle predplatiť si náš časopis, úctivé prosíme, aby to učinili čím skôr, aby v doposielaní časopisu nenastaly Qumilé zmätky, časopis zasielame len tomu, kto sa vopred předplatí, lebo pri vydávaní denníka udržovanie v evidencii dlžníkov je nám nemožné. Aby sme však predplácanie učinili Iahším, prijímame predplatok i sa dva prípadne i na jedon mesiac,
Predpláca sa: na jedon mesiac 1 koruna na štvrf roka íl koruny na pol roka 6 korún na celý rok 12 konín.
Bo Ameriky: Na štvrť roka 6 korún, na po-roka 12 korún.
Zvláštne výhody dávame tým, ktorí náš časopis rozširujú: Kto soberie a razom pošle predplatok za piatich predplatiteľov, tomu na tú dobu zdarma budeme posielať „Slovenské Noviny," alebo kto razom předplatí na 6 exemplárov, ktoré však môžu chodiť rovno na dotyčných šiestich predplatiteľov, ten za šiesty exemplár nepotrebuje poslat predplatok.
Pánov predplatiteľov prosíme, aby svoje adrcssy písali zreteľným písmom.
Vydavatelstvo „Slovenských Novin" Budapešť, VL, Ô-ntca 12.
OHÝRNIK Budapešť, 10. januára.
Počasie V Budapešti včera cez poludnie začal poletovať sňah, pred večerom začal duf vetor a napadlo hodne snahu, ktorý sa však hned i topiL í noci zatiahol mrazivý severný vetor, ktorý vysušil ulice. Dnes máme tu studené a vetristé počasie. — Po krajine panovalo premenlivé, vetristé a miestami búrlivé počasie. Na početných stranách padal sňah. V noci temer všade boly tuhé mrazy. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá premenlivé, vetristé počasie, na mnohých miestach srazeniny.
Zdravotný stav rumunského kráľa. Z Bukurešti oznamujú, že nemoc kráľa Karola je len ľahším prechladnutím bez príznakov horúčky. Kráľ pokojne spáva.
Knieža-primas za robotníkov. Z Ostrihomu sdeľujú, že knieža-primas dr Ján Csernoeh nemocnicu Červeného kríža na ostrihomskom poli sv. Juraja chce prepustiť Krajinskej chorých robotníkov podporujúcej pokladnici, o čom sa teraz vedú vyjednávania medzi pokladnicou a panstvom knieža-primasa. Vo štvrtok popoludní v tejto záležitosti v ostri
homskej miestnosti pokladnice bola užšia porada. V páde prevzatia nemocnice pokladnica by do nemocnice preložila svoje úradné miestnosti a v nemocnici opatrovali by nielen tých chorých, ktorí patria do sväzku ostrihomskej a ostrihomsko-stoličnej pokladnice, lež — pre prajnejšiu a zdravšiu polohu nemocnice —- aj z hlavného mesta tam by posielali*" zotavujúcich sa členov pokladnice. Knieža-primas chcel dať výraz svojej sympatie naproti robotníkom, ked nemocnicu ponúkol pokladnici. Záležitost je veľmi mnohostranná a dotýka sa mnohorakých záujmov a tskto úlohou vyslanej kommissie je, aby pekný plán, premôžuc stavajúce sa prekážky, priviedla k uskutočneniu.
Elektrická medzi P r eSporkom aVie ä -ňou. Na prešporsko-viedeňskej elektrickej železnici v piatok konali próbnu cestu, ačkoľvek padal veľký sňah. Z troch vozňov pozostávajúci próbny vlak ráno o 8. hodine sa pohol z Viedne a na každej stanici zastal. Na hranici tak z rakúskej ako i z uhorskej strany rečami oslavovali otvorenie elektrickej železnice. Próbny vlak niekoľkými minútami pred 11. hodinou došiel do Prešporok, kde o próbnej ceste technickí odborní znalci, ktorí sá viezli na vlaku, s veľkým uspokojením hovorili.
Nové telefonové stanice. Budapeštianska direkcia pošty a telegrafu, na nariadenie ministra obchodu v stolici novohradskej v obci Ipólyróna (Rovnány) a na Poltári založila nové telefonové stanice. Rovnianska stanica bude sprostredkovať aj telegrammy.
P o ohni vo Viedni. Z tých tažko ranených ľudí, ktorí počas ohňa v Gaumontovom sklade na kinematografické filmy vo Viedni utrpeli nebezpečné popáleniny, úradníčka Adela Burgerova vo štvrtok večer a úradník poisťujúcej spoločnosti , Austria" Karol Nemec v piatok zomreli. Nemec práve v deň požiaru vstúpil do služby poisťujúcej spoločnosti a sotva že sa prichytil k práci, udal sa výbuch a nešťastný človek smrteľne bol ranený. Viedenského zastupiteľa firmy Gaumont Jeana Pirona zatkli, lebo sa bolo čoho obávať, že ujde. Parížska direkcia firmy v piatok telegraficky oznámila do Viedne, že celú škodu nahradí a rodinám tých, ktorí následkom nešťastia prišli o život, dá peňažné odškodné.
Štrajk kominárov. Vyjednávanie medzi kominárskymi majstrami a ich štrajkujúcimi tovaryšmi vo štvrtok sa pretrhlo, lebo sa maj| stri pridŕžajú toho, aby tovaryšia i naďalej prijímali diškrécie a oni chcú im týždenne platiť len 15 korún. Toľkoto by tovaryšia boli dostali aj pred štrajkom, ale majstri na vyjednávaní sami uznali, že 30 majstrov ani toľko neplatilo svojím tovaryšom. Štrajkujúci tovaryšia dnes, v sobotu popoludní budú vydržiavať shromaždenie, na ktorom ustália, čoho sa budú dalej držat. Dľa najnovšej zprávy majstri vzhľadom na husto opakujúce sa ohne v komínoch náchylní sú dalej vyjednávat so štrajkujúcimi! tovaryšmi.
Nešťastie vetroplavca. Hoilandský vetroplavec Weimmer vo štvrtok večer nedaleko od Rotterdamu spadol s lietadlom do rieky Maas. Oratovali ho z rieky, ale utrpel také povážlivé vnútorné úrazy, že lekári neúfajú, že by sa vyliečil.
Tisíci Chvália všeobecne známy a oblúbený „Juno krém" masť na tvár, lebo kto ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik ,Juno krému" stojí K 1-20 a k tomu p.i-triace mydlo' 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednat tak, ked vopred zašlete K 2-30, za ktorý obnos d -stanete „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod o upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto ale nechce zaslat peniaze vopred, "tomu i na dobierku zasielame. Dostať u Dra Eugena Flitínera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya), Pište teda ešte dne? na túto adressu.
Človek nežije t toho, čo zje, ale z toho, čo strávi. Toto je starou pravdou. Ale tiež podobne pravdou je, že viac ludí umiera následkom jedla, ako následkom hladu. Čo nemôžeme strávit, to obťažuje náš žalúdok, naše črevá a toto obtaženie spôsobuje mnohé choroby a bolesti v žalůdkn a v črevách; následkom neriadneho obehu krvi trpí často srdce, dostavujú sa fažoby, nadutie, Phiawfc, driiriani* k rowanwu aába* b«uĎksu. neryos-
j nosí attf. — Týmto nednhom môžeme snadno predísť I týra, že užívame Fellerove prečíslujúce „EJsa pilulky".
Tieto povzbudzujú ehuí k jedlu, podporujú trávenie, zmierňujú kŕče, riadia stolicu, čistia krv a ochraňujú zažívacie ústroje pred každým porušením. Užívali sme ich proti tvrdej stolici a zmenšenej činnosti čriev, ako aj pri nepríjemnej tnčnote a presvedčili sme sa, že neúčinkujú škodlivé. G škatuliek za lí i:— alebo 12 škatuliek za 7 K 60 hal. zasiela franko lekárnik Eugen V. Feller v Štubiei, C nlrale č. 21. (záhrebská stolica.) Z vlastnej, zkušenosti odporúčame a] Felkrov feolesi [
tísiaci „Eisa-Fluld" čo osvedíený domáci prostriedok proti lámke, hosteu a neuralgii v hlave, v tvári a v celom tele, dáiej proti zachrípnutia, boleniu hrdla a pŕs, proti následkom prievanu a nasíydnutia, tiež k dosaže-niti zdravého spánku, pevných svalov, silných nervov a vôbec k udržaniu, zdravia. 12 malých alebo 6 dvojitých alebo 2 špeciálne sklenice franko za ä K, 36 malých alebo 18 dvojitých alebo 6 špeciálnych sklenic franko za 12 korún 40 halierov. Chráňme sa napodobenín a a objednávajme všetky pravé výrobky u lekárnika E. V. Felleta v SHJJwô Centrals & 21. (zá&goäk.* stolica.)
SZLOVENS^LÄ: NOVINY 11. januára .10.14.
Demonštrácia socialistov. Socialisti z príležitosti pojednávania tlačového zákona v hlavnom meste á na okolí hlavného niesla v pondelok večer budú vydržiavať shromažäenia a v utorok večer chcú usporiadaj demonštráciu robotníkov. Dla plánu vodcov socialistov socialistickí robotníci pojdu pred parlament a tam sajú výraz svojmu stanovisku poťahom na návrh tlačového zákona.
Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je to náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, ked sa začneme hned liečiť. Kto trpí na žalúdkové botasti a kŕče alebo nemá dobrého appe-títu, nech hned užíva „Kalvárske aromatické kvapky'. 20 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky bofasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Ku každej zásielke je priložený návod o upoírebení. Dostať u Ďr Eugena ť'littnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes.
Vražda v kaviarni . V Budapešti v Rádayho-ulici majitelovi „Nemzeti kávéház'-u Gejzovi Kukszovi istý Pavel Peter v noci s piatku na sobotu počas zvady nožíkom pichol do sluchy. Stav kaviarnika je beznádejný, Pavla Pétera policia zatkla. #
Vyznačené motory. Benzinové motory a ben-zinlokomobilové mlátaeie garnitúry, ktoré dorába Ludvik Eállai, fabrikant motorov v Budapešti, Vi., Gyárutcza 28., v posledných päť rokoch na všetkých výstavách boly vyznačené prvými čestnými diplomami a strieborných medaiilami. Z Kállaiho dielne mnoho sto motorových mláťačiek výtečné pracuje po krajine. Vo vlastnom záujme koná, kto si pýta cenník pod adressou : Kállai Lajos motorgyára Budapest VI., Gyár-utcza 28 szám.
Oheň v bani. Zo Salgótarjánu oznamujú, že v susednej etešskej šachte v piatok ráno vypukol oheň a drevené podopierky bane v dĺžke 120 metrov zhorely. Oheň podariio sa zamedziť a popoludní úplne udusiť. Baníkom sa nič nestalo. Baňa bola assekurovaná.
ZO SÚDNEJ SIENE. — Statist ika na smrť odsúdených.
Zaujímavú štatistiku podáva najnovšie číslo „Jogtudományi Kozlony°-u o tom, že kolkých íudí odsúdili na smrt a koľkých popravili v Uhorsku od roku 1880. Dia zprávy najviac smrtelných výrokov bolo vynesené r. 1884. V tónno roku totiž 15 ludí odsúdili na smrt a 7 odsúdených popravili. V rokoch 1893., 1B98., 1898., 1899., 1907. a 1909. v Uhorsku nikoho neodsúdili na smrt. Roku 1913. súdy vyniesly štyri výroky smrti, ale všetcia štyria odsúdení boli omilostení. Od roku 1880., teda za 23 rokov v Uhorsku 118 ludí odsúdili na smrť. 73 na smrť odsúdených bolo omilostené a 45 popravené.
TELEGRAMMY. Carihrad, 10. januára. Vo vládnych
kruhoch kolujú chýry, že rakúsko-uhorský velvyslanec carihradský markgróf Pallavicini už dávnejšie vyzval pozornosť tureckej vlády na to, že Mladoturci a známi vodcovia Albáncov chcú odcestovať do Valony. Velvyslanec upozornil portu na nebezpečné následky prevratu v Albánsku. V mladotu řeckých kruhoch sú tej mienky, že p o s t a v a n i e v e I v e z i r a p r e p o s l e d n é u d a l o s t i j e o t r a s e n é . Diktátorské pokračovanie nového ministra vojny bašu Envera v kruhoch dôstojníkov v y v o l a l o n o v š í , p o h y b .
Munchen, 10. januára. Londýnsky, zprá-vodajca časopisu „líúnehener Neuesíen Nach-richten" oznamuje : Z najlepšieho prameňa dozvedáme sa, že otázka ostrovov v Egejskom mori anglickému zahraničnému úradu viac už nezapríčiňuje starosti. Vyprázdnenie Talianskom obsadených ostrovov j e z a b e z p e č e n é a teraz už len o tom je reč, aby Taliansku vynahradili jeho velké výdavky. Taliansko pravdepodobne dostane koncessiu ku stavaniu železníc v Malej Asii.
*
Paríž, 10. januúia. ,.Euho de Paris6
oznamuje z Valony, že predseda dočasnej albánskej vlády beg ízmaii Kemal štatárium zrušil, lebo následkom prekazenia zamýšľaného prevratu Mladoturkov nového nebezpečia sa netreba obávať.
Budapeštianska obilná bursa
O b i l i e
Pšenica tisská . . . . . . . „ stolnobelehradská. . .
peštianska . . . . . , banátska . . . . . .
Raž (žito), prvotriedna . . . . „ „ druhotriedna . . .
Jačmeň prvotriedny p druhotriedny .
, druhotriedny
Repica. . . . . » . . , . Lucerna, uhorská Ďatelinové semä, veíkozrné . .
díia
Jakost dla
hekt.
77—79 76—80 76—80 76-79
Z
—
— —
B. januára.
za 100 klgr.
od
22-25 21-95
£2-05 22-05 1675 lG-65 13-85 13-40 14-50 15-20 14-60 12-60
120 — 1G0-—
do
22-80 22-80 £300 22-90 1685 16-70 14-40 18-75 15-50 16 20 15-20 12-80
170— 180-—
Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotlca.
Liárrika, r h e u m a , trhanie v údoch, balenie v chrbte, keä sj zastrané a tvrdošijné, proti ktorému už mnoho liekov upotrebovali, hned bude vyliečené, jestli bolavý ůd natřeme
Zoltánovou mastou.
j J Zoltánova apatieka, Budapest
0SP4XCTDer?řERWR ap.ptsopiyjaE-
Froěporský Seehofer-ov bylinný balsam ľ ^ ^ r s proti zapeCenitt, z lému tráveniu, pečeňovým neduhom, lenivost i Čriev, ko» iil£G, c la te j šilo atct., ja pravý len i
ochrannou známkou raka. * Dostat u dorábatela — —
LADISLAVA FOLDES l e k á r e ň 6c č e r v e n é m u r a k o v i
P r e š p o r o l t , F o z B o n y , ô. 1. e ik jeoio n a d o b i e r k a f ranko K 4.C0»
o BQ gse^eesítow l a c n e j š i a E Amerikánska Usr orná káva, veľmi Toňavá, vydatná a úsporná
Skgrovó vrece na průbu I£ 10.— franko na coMorku.
Adcessa. A. S a p e r, vývoz kávy, Tisza> ^ ^ äaogdámy ě. 2 S 6 .
OB "
Benisch J
Najlepäi' pramen kápy I •Laonó posteľné perie!
k i l o h n o d e h o , d o b r o -ilo, d r i a p a n é h o p o ř i a 2 K., lepSieho 2.40 K., p r i m a p o l o b i e l e h o 2.80 K., b i e l a h o 4 £. , b i e l e h o p á p e r i a t é h o E.10 K., 1
\ kilo ? e l i a i j e m n é h o , • n a-/ h o b i e l e h o , d r i a p a n é -
b o «.40 K., 8K., 1 kilo p á p e-j r i a , hnedého 3 E., 7 K., Holého, jemného 10 K., nanajvýš jjsmného p á p e r i a z p o d p r s 12 K. P ř i o b j e d n a n í
o d 5 k g. f r a n k o . Hotové periny.
! Z hnsto tkaného červeného, modrého, bicieho alebo litého nan-I kingu, l d u c h n a , 180 cm. dlhá, asi 120 cm. Široka, B p o 1 u j s i p o d u š k á m i, kaž da 80 cm. dlhá, asi 60 cm. široká ca-J plnené novýra hnedým, veľmi trvácim páperistým p o a í e l -
n ý m p o r . t m 16 K„ p o l o p á p e r i m 20 K., p á p e r í m ľ* K., J e d u o 11 i v á d u c h n a 10 K., 12 K., 14 &., 16 K., j e d n a p o d u š k a 8 K..3.G0 K., 4 K., D u c h n y 200 cm. dlhé, 140 cm. žiroké, 18 K., 14.70 K., 17.80 K., 2 r K., p o-
I d u ä k r ,80 cm, dlhé, 70 cm. čiroké, 4.60 K.. B.20 K., 6.70 K., - grádlu 180 cm. j B p o d n é d u c h n y zo silného, atráfovanóho
1 dlhé, 118 cm. Široké 12.80 K~ U.80K. Rozposielanie na dobierku t počnúc od 12 korún franko, zámena dovolená, xa nexodpovednó
"ea peniaze vrátia.
18. BENISCHvDesehenitKi, č. 898. Cechy. Bohaté Ulueťrovaxý cenník zdarma a franko.
'bsȇne a 'vicykte
na splátky. Suciaslky čo najlacnejšie. Oirázfcový cenník zdarma.
F. D u š e k dielňa na zbrane, bicykle a šijacie stroje, .Opočno, pri Štátnej dráhe. Cislo 1.069. Česko.
OZff p p l j í m a
VYDAVATEĽSTVO
„SIovBnshýcIi U
n «£ a { t e s i , VX Ó-atcza 12.
!i
j ~ — p rvými odmeaaual vyBnafisná —
SáLLálĹÄIOSmotorgyára BUDAPEST, VL, Gy&r-atoaa 28. a iám. Gazdovskému obecenstvu najlepäie odporúčajú
LAJ0ŠÁ KÁLLAÍ-lio •a pravé;
•IsKtriok* b a c i i n l o -
komobilové m í n ť a o l * ffoxaitftrr
ultíL0Ä^ÚpInázáiTikazavýteenúiiilatbn!
Najjednodnchejáia a najdokonalejšia motorová ralátacia garnitúra tejto doby,
Ľahko la dá s nimi zachodit 1 bez strojníka, aj medzi slamou krytými domami.
Obrázkový akvostnf cenník na požiadanie zdarma I i a franko, m
velmi jemný a lacnejší než hocĽls inde v čarokrásnych balíkoch po 6,10, 20,30, 40, halierov s 5C percentovou slevou, aj najjemnejší nezabalený čaj po K 6.50, K 8.— a K 10.— po kile franko
na dobierku dodáva:
B. S A P E R , 2EK Tiszabogdány 103.
tvrdá koža, bradovico na rukách a na tvári za jeden deň zmiznú po nií-vani „Gannabin"-a. tíkleoica 1 koruna, s poštovým poplatkom 1 koruna 40 halierov, 8 sklenice franko B koruny. Dostať všade alebo objednať moioo u
dorábatela: Dr. FX.ESOR E., lekáreň Gyor, SB. Hlavný sklad pre B n d a p e S t u lekárni Jľ. TSrôká, Kjrály-n. 12.
L a c n é , d o b r é p o s t e f ň é pepie. l Husacie perie k n d r á p a a l n biele 1 K. SO hal, lepšie 2 K, drobné 3 K ta kilo. Pekné biele driapané h u s a c i e parí* kilo 4, 5 K, jemné páperisté K &, n^-i jemnejšie K 7, najlepšej sorty K 8.30. páperie hnedé K 6, biele K 12, najjeflK
nejší páper zpod pŕs K 14. Pri objednávke joitafta cd; 5 kg. franko,
Zámena dovolená. Za nezodpovedné peniaze zptt,
SAGHSEL IZI.QQB, Budapst VIJ., Dftft-uica 3 ^ Chudí obdržia plné í'ormy, ženské siiu, nervosní chuf a volu k živolu, silné prsia, chorí, zotavujúci sa, na ble-daůliu trpiaci, málokrvní nový život skrz posilňujúci prach „Ffctin". 1 dávka K 3-—. Tri dávky (ku kúre po
trebnej K 8"— franko dodáva
závod pre dOrobu ,,FETIN';-a Budapešť, VI/32.
Elektrické vreckové a ručné lampáše a elektrické řlánky každého druhu v najlepšom preve
dení dostať v závode:
Gärtner Agoston Budapest, V., Wurm-utca 3.
Šijacie stroje. Nepočetné poďakovaoie listy svedčia, že najdokonalejšie, každému cieľa zodpovedajúce š i j a c i e s t r o j e najlacnejšie možno dostať len u m ň a asíce: Singerka malá s nízkym ramenom za . 24 K Tá istá Jepšia '_'& ľá istá, jako nová , . - . , . . . . 82—?JO Singerka s vysokým ramenom . . . . 32—34
' Tá istá ako- nová ' . . . 36—40 Celkom nová fajnová . . . . . . . . 60 Singerka silnejšia 3 0 - — Ringschief, malý . . ' 52—56' Ringschief, malý, jako nový 80
I Ringschief, malý, celkom nový . . . . 92 - Ringschief, velký 50—60
Howe pre šustra 24—30 Cylinder 50—60 , Obrázkový cenník na žiadosí zdarma pošlem
ALOJZ HABÁN, mechanik
v B u d a p e š t i , V i l . , I zabei la- tér 3.
o b s a Ii i n s e p í o v r e d a k c i a n e a i z o d p o v e d n Tlačwtó na rotačnom stroji kniittlačiarne áčastinárskej spoločnosti „ E u r ó p a " ? BodapeŠti, VL okr. ô-utaä 12.
Iz^lz^HHHiizM^lz^lz^lz^lz^lz^lzMi^HHB^B
