Ročník XXIX. V Budapešti, v sobota* 31. januára 1914.

Prod platni ami. pr» Uhorsko m Rakúsko:'

N* celý tok- . . 12 koná* N« pol rota . . 6 ..r> K.stTrtrojca • • S -̂-

So cudzozemská* do 5«netía . . 12 maiuft; do Ruska . . • 1 rubloT-do Amerikr . . 4 dollar* T E L E F O N 82—14.

_ Mimo d ň a p o neflall » Hlavný reáaktor: I l n s e r t y rá ta jú s a d i a Iavnej I -

Č í s l o s a 2 h a l i e r e f sviatku vyoboflia každý fiefi j Dr ADOLF PECHÄNY j t a r i f y a Platia »* vopred I ©BSlO 2 a 25 SialIeP®

Majetková politika. Hospodárske, vôbec hmotné otázky

postu pily posledné ,časy viac do popredia než indy bárskedy. Tohoto príčinou sú v prvom rade zmenené životné pomery, ale aj to presvedčenie, že základom kaž­dého zdravého vyvinu je cieíuprimeraná hospodárska politika. Takto pochopujúc veci velkú významnosť pripisujeme tomu ohlasu, ktorý vydala Jednota pozemno-úverkových spolkov, v ktorom obozna­muje prävomocnosti s programmom no­vého ústavu, utvoreného na základe XV. zák. (51. z r. 1911. Ústav tento, sleduje v majetkovej politike smer, určeny mi­nistrom orby, jeho pracovny plán sosta-veny je zodpovedne cieľom štátu uhor­ského. Do účinkujúceho kruhu ústavu patrí parcellOvanie velkých majetková sriadenie osadníctva, umožnenie toho, aby sa na jednotlivých vidiekoch čím viac malých a stredných gazdovství utvo­rilo, sr:sďenie družstiev pre vyárendovanie velkých majetkov a v súvise stým zpät osá­dzame vysťahovalcov. Ďalšou úlohou ústavu je pomáhať obciam a kompossesorátom pri kúpe a sriadení spoločných pasienkov, pri stavaní robotníckych domov a poskyt­nutie lacného úveru v páde parceilova-nia. Poneváč tomuto cielu zodpovedať môže ústav jedine v tom páde, jestli jeho prácu administratívne vrchnosti podpo­rujú, správa ústavu preto rozposlala obežník právomocnosíam, aby ich svojmu

List z iiľoki. — Napísal Conscience. —

(Pokračovanie.)

III.

Bola neděla. Kostol bol plný nábožných veriacich. V prostred oltára stál pán farár v omšovom rúchu. Kým učiteľ hral na organe, posluhoval Mikuláš. Bol jako druhý kostolník pri oltári. Starý kňaz prečítal patričné mod­litby, pozdvihol srdce k Bohu, prosiac vrúcne, aby Boh úbohého pivovarčieho zachránil pred nešťastím a nehodou. Mal na mysli, že ako-nihle odslúži svätú omšu a počne kázaf, že vyzve občanov, aby sa s ním o zachránenie Spoormausa k Bohu pomodlili.

Kecí ten čas nadišiel, složil oltárne rúcho a vystúpil na kazatelnu. Šumot, ktorý obyčajne ja pred kázňou, náhle utíchol. Oči všetkých prítomných boly obrátené na kazateľa čakajúc najprv oznamy.

Farár mal už v ruke knihu s oznámeniami, už počal čítaf, prúve prevrátil stranu, aby . . . tu, oh, Bože, čo sa mu stalo, hľadiacemu- do otvorenej knihy ? Zľakol sa, zbladol, jako mrtvola poklátil sa, hladal podporu, ešte raz obrátil oči na knihu, vykríkol a zamdlel.

V chráme nastalo všeobecné zdesenie,

cielu získala. Administratívne úrady majú najviac príležitosti pozorovať všetko, čo sa v majetkovej politike na vidieku deje a sú vstave rýchle upovedomiť správu ústavu o každej zmene, ktorá sa chystá. Správa ústavu bude môcf teda rýchle za­kročiť v každej záležitosti a znemožniť prácu špekulantov.

Nemusíme zvláště dokazovať, že uskutočnenie horeuvedeného programmu považujeme za veľmi užitočné. V tomto programme zrkadlí sa cielupovedomá, múdra, majetková politika.

Vezmime do ohľadu najprv otázku parcellovania. Rôzne príčiny nútia neraz statkárov, aby svoj majetok predali. Naj­výnosnejší je odpredaj majetku, ked ho parcellujú, v celku predaný majetok vždy lacnejšie vyjde, pri parcellovaní sa vždy viac utŕži. Ale neraz ši malí-gazdovia neboli vstave zaopatriť tolkú pôžičku, aby majetok kúpiť mohli. Kúpil ho teda kapitalista a ten majetok parcelloval. Pravda usiloval sa, aby čím viac pritom vyrobil. Malí gazdovia prišli pomerne draho ku pozemkom. Tým, že nová banka poskytne malým gazdom pri par­cellovaní lacnú pôžičku, umožní, aby pozemky z prvej ruN- mohli kúpiť.

Ked náš roľnícky ľud bude mať prí­ležitosť kúpiť si kus úrodnej zeme, ne­bude bažiť za cudzozemskom, ba aj z vysťahovalcov mnohí budú domov po-spiechať. Ved vieme zo zkušenosti, že naši vysťahovalci, kecí domov peniaze.

bolo p.očäf, jako niektorí hovorili: „Oh, Bože, pomoc ! Pomoc ! Mrtvica ho ranila. Ach, náš úbohý pastier !"

Ked .kaplán a -niekoľkí veriaci vybehli na kazatelnu,-aby starému kňazovi pomohli, našli ho bez povedomia a jako sa myslelo, mrtvého. Sniesli ho dolu a niesli ho poprední občania za piaču :žion na faru, ktorá sa nachádzala blízko kostola.

Mikuláš Ból sa tiež bral za smutným sprievodom na faru. Mladík bol velmi dojatý, slzy mu tiekly po tvári, vlasy sa mu. ježily a potácal sa jako opilý.

Na fare sa všemožne .usilovali, aby pri­viedli starého pána k životu, ruky a tvár mu třeli octom a studenou vodou, suché perný mu vlažili tiež octom, nepomáhalo nič a čakali netrpezlivé lekára, ktorého zavolali od chudob­nej želiarky.

Plačúc a modliac sa obstali prítomní, kto­rých bola plná izba, milovaného starca, až ko­nečne radostný výkrik oznamoval, že ide dok­tor. Všetko sa k nemu hrnulo.

— Ach, mrtvica, pán doktor, — šepkali .mu do ucha, prv než prišiel k posteli ne­mocného.

Doktor dlavíadajšiehoobyčája lekárov sta­rému chcel seknut žili;, vyňal remeňmi tašku a už chystal obviazadlo. V tom ale ku všeobecnej rado­sti otvoril starý pán oíi a hľadel jako pomätený,

»!tf.ijia»'.Mi - p B w n

posielajú, obyčajne prikazujú svojim, že ak sa trafí dajaký grunt kúpiť, aby to urobiť nepremeškali. Ale úfame, že mnohí vrátia sa radi do svojho starého domova aj v tom páde, ked sa v obciach utvoria družstvá pre vyárendovanie veľkostatku, ked. teda budú zabezpečení, že na vy­árendovanom majetku budú môcť gazdo­vať za dlhé roky jako na svojom.

O výhodách a potrebe spoločných pasienkov netreba nám slova šíriť. Cieľu-primerane. prevádzať chov dobytka mož­no len tam, kde majú dobre zariadené pasienky. A poneváč si jednotlivý malý gazda takýto pasienok sám zariadiť ne­môže, potrebné je, aby sa o to obce po­staraly. Koľkoráz by sa tratilo kúpiť kus pozemku, súceho na pasienok," ale obec nemá hotových, peňazí a ku pôžičke tiež nemôže ľahkým spôsobom prísť. Drahá pôžička sa ale nevyplatí. Tomuto odpo­moct chce nová banka.

Administratívne úrady vykonať môžu gazdovskému ľudu mnoho dobrého, jestli novú banku v jej činnosti budú výdatne podporovať. Pravda nevyhnutne potrebné je, aby ľud o tejto hospodárskej akcii dostatočne poučily. V každom gazdovskom kruhu,.v každom spolku mal by byť programm novozavedenej majetkovej po­litiky uverejnený a oboznamovaný. Lebo od tejto akcie očakávať možno, mnoho dobrého tak ohľadom mravného jako aj ohľadom hmotného vývinu gazdovskej spoločnosti.

mäaammmimÉ.nMmiňi

jako keď sa niekto z hlbokého spánku prebudí. Na jeho tvári bolo vidět zpočiatku pochybnost a podivenie, ale náhle sa mu vrátilo povedo­mie, oči jeho si uhly a sa rozhľaäely, on sa a!e začal triasť, jakoby v hlave mai strašnú mv-šliénku.

Doktor pristúpil k posteli, šepkal mu pár slov potichu, ale starý zvolal, nedbajúc naňho, so zdvihnutými rukami :

— Pochopitelné! Podivné! Hlas z hrobu-' List od mrtvého! Spadol iste s neba dopuště­ním-Božím. Nie, už je po mojich smysloeh !

Všetcia sa triasli od úzkosti a zvedavosti. List od mrtvého ? Čo je to? Či zázrak? Ani doktor sa nemohol obrániť udivenia a hľadel do očí nemocného, tento mu však dal znak, aby odpravil prítomných.

Doktor teda riekol: — Žiadam vás, milí ľudia, aby ste táto

izbu hned opustili, lebo vaša přítomnost od­níma nemocnému potrebného pokoja. Kto tu nem" potrebný, nech sa vráti do kostola a prosí Boha o pomoc! A vidiac, že niektorí ne­radi odchádzajú, zvolal hlasom rozkazujúcim:

— Nerczumeľi ste čo som hovoril? Bu­dete poslúehat svojho doktora, či nie?

Nato sa izba vyprázdnila, len asi štyria -ostali v nej. i

— List od mrtvého? — pýtal sadoktor, vezmúc ruky staíeho do svojich. —- Vyhodte

SLOVENSKÉ EíOVISO

ZPBÁVY DOMÁCE. Budapest, 30. januára,

M i n i s t e r s k ý p ř e d s e d a u k r ä I a. Ministerský predseda gróf Štefan T i s z a vo štvrtok ráno prišiel do Viedne a ubytoval sa v uhorskej palote, kde sa po svo­jom príchode radil s ministrom pri osobe jeho veličenstva barónom Buriánom. O zk na 10. hodinu zaviezol sa do Schonbrunnu, kde ho král prijal na osobitom výsluchu. Na audiencii, ktorá trvala vyše hodiny, dla poľoúrádných zpráv ministerský predseda podal jeho veličen­stvu zprávu o bežných záležitosíach a o čin­nosti snemu, v prvom rade o odhlasovaní tla­čovej reformy a vojenských návrhov. Dla iných zpráv ministerský predseda cielom predbežnej sankcie predostrel jeho veličenstvu návrh zá­kona p novom podelení volebných okresov. Návrh upravia pred osobitný výbor a ešte pred Velkou nocou ho vybavia v parlamente, tak že nové vyslanecké volby prevedú sa už na zá­klade novej volebnej reformy. Gróf Tisza podal královi zprávu aj o svojom vyjednávaní s Rumunmi a o pokonaní sa s Horvatmi. Krôl vyslovil ministerskému predsedovi svoje uzna­nie, že T Horvatsku nastal pokoj.

Popoludní ministerský predseda radil sa BO spoločnými ministrami a s rakúskym mini­sterským predsedom grófom Sturgkhom, prav­depodobne v záležitosti najbližších delegácií. Ministerský predseda v piatok sa vráti do Bu­dapešti.. \

N o v ý r a k ú s k o u h o r s k ý v e l ­v y s l a n e c p e t r o h r a d s k ý gróf Frid­rich S z á p á r y už odcestoval do Petro­hradu. Pred svojím odchodom velvyslanec opä­tovne sa radil so spoločným zahraničným mi­nistrom grófom Berchtoldom a aj král ho pri­jal na výsluchu.

Z Cislajtánie. P a r 1 a m e n t á r n a k r í s a v A u-

s t r i i. Rakúskemu parlamentarismu hrozí zase fcrísa. Sotva odzbrojil ministerský pred­seda gróf Stiirgh obštrukciu Rusínov proti daúovej reforme, Česi na štvrtkovom zasadnutí

rajchsrátu znova začali obätrukovať proti _ roz­počtovému provisornímu. Jestli sa Česi ne­vzdajú svojho stanoviska, že dotial neodhla­sujú rozpočet, kým v Česku ústavný poriadok nebude zpätuvedený, rakúska vláda prinútená bude rajchsrát odročiť a rozpočtový návrh po­mocou 14. § u rakúskej ústavy uzákonit. Dnes rajchsrát opäť vydržiava zasadnutie. . • • . = 3

K R A J I N S K Ý S N E M . Budapest, 30. januára.

Na včerajšom zasadnutí snemovňa vyslan­cov pojednávala len dva menšie návrhy a tak zasadnutie, na ktoré z opposície nikto nepri­šiel, trvalo len za dve hodiny.

Návrh zákona o štátnom podporovaní jed­notlivých odvodňovacích spoločností referent Ján P i r k n e r oboznamoval. Poukázal na to, že lanského roku na severných a severo­východných stranách krajiny pre mnohé prívaly a povodne úroda vyšla na zkazu. Vláda musí sa postarat, aby na poli odvodňovania urobené bolo všetko možné. Týmto cielom návrh od­vodňovacím spoločnosfam poskytuje asi 7 mil-lionov korún pôžičky na 6%-ový interess. Prosí návrh prijať.

Minister orby barón Imrich G h i 11 ä n y nastínil pomocnú akciu, ktorú vláda vyvi­nula v záujme povodňami poškodených Iudí. Hned po nešťastí vláda zčiastky z obdrža­ných milodarov, zčiastky čo štátnu podporu rozdelila medzi vytopencami 500.000 korún, taktiež poslala na povodňou zastihnuté kraje aj 800.000 metr. centov potravných článkov, aby umelé povýšenie cien potravín s týmto pre­kazila. Na opravenie porúehanýeh železnič­ných čiar vydali poldruha milliona, aby ludu poskytli príležitosť ku práci. Prvou úlohou bolo postavenie spustošených mostov; vláda na tento ciel hned udelila 236.000 korún. Už po­čiatkom jary na viac vidiekoch začnú s nákla­dom 5,100.000 korún práce, aby roboty nema­júci prišli k zárobku. Minister financií posta­ral sa, aby na povodňou stihnutých krajoch čiastočne odpustili daň. Vláda mala starosť aj o úverkové pomery. Minister financií cestou Krajinského úverového družstva a vidieckych peňažných ústavov umožnil poskytnutie pôži­čiek a oškodeným dopomohol aj ku semenu na siatie. Medzi núdzu trpiacimi vláda roz­dala viac stotisíc metr. centov kukurice. Vôbec vláda hned všetko možné urobila, aby uľavila biedu.

Reč ministra orby snem prijal so živým

éljenovaním a potleskom, načo návrh jak vo všeobecnosti tak v podrobnosfach bol prij&tý.

Žatým referent Koloman M ú n n i c h . oboznamoval a odporúčal prijať návrh zákona o zabezpečení potrebnej železnej rudy pre štátne železodielne. Uhorskému kvetúeemu že­leznému priemyslu hrozí nebezpečie, že bane na železnú ruda za niekoľko desaťročí budú vyčerpané. Vláda teda v spišskej stolici kúpila jednu baňu na železnú rudu, v Sedmohradsku ale tri bane za poldruha milliona korún.

Štefan S z e n t p á l y odporúčal, aby vláda kúpila aj baňu Rudóbánya.

Snem návrh jak vo všeobecnosti tak v podrobnosťach odhlasoval, načo bola uhodno-vernená zápisnica a zasadnutie Da poludnie sa skončilo. |

Na dnešnom zasadnutí, na ktoré óppôsí-' cia zase neprišla, snem aj v treťom čítaní Od­hlasoval návrh zákona o štátnom podporovaní ' jednotlivých odvodňovacích spoločností a návrh zákona o zabezpečení potrebnej železnej rudy pre .štátne železodielne.

Potom snem vybavil prosby. Najbližšie zasadnutie bude zajtra, naktóié

príde aj opposícia.

Položenie na Balkáne. Grécky minis terský predseda vo Viedni.

G r é c k y m i n i s t e r s k ý p r e d ­s e d a V e n i z e l o s vo štvrtok popo­ludní z Berlína prišiel do Viedne. Pobyt Ve-nizelosa vo Viedni poskytne tú príleži­tosť, aby sa tamojšie smerodajné kruhy dôkladne mohly poradiť o udalosfach na Bal­káne, zvláště ale o položení v Albánsku, kto­rého definitívne sriadenie stalo sa už velmi súrnym. Venizelos z Berlína prišiel do Viedne a istú významnosť pripisujú tej okolnosti, ža Venizelos odchylne od svojho pôvodného plánu len z Viedne odcestuje do Petrohradu, kde bude mat tiež dôležité porady nielen s ruskými ministrami, lež aj so srbským v Petrohrade meškajúcim ministerským predsedom Pašičom, ktorý ho dočká, aby sa mohol radiť s ním.

Venizelosa na nádraží vítal viedenský grécky diplomatický jednatel dr Xydakis a hlavný konsul s osobníctvom vyslanectva a hlavného konsulátu. Venizelos krátko po svo­jom príchode navštívil uhorského ministerského predsedu grófa Tiszu a rakúskeho minister­ského predsedu grófa Sturgkha, ale mohol ne­chať pre nich len svoju návštevenku, lebo ich nenašiel doma.

.

si to z mysli, velebný pane, je to trocha krvi do modzgov sa prúdiacej, ktorá myseľ roz­čuľuje.

— Ach, keby to bola pravda, — vzdychal kňaz. — Ale nie, je to k neuvereniu — je to predsa pravda a strašlivá pravda !

— Hľadte sa opanovat, velebný pane a povedzte, čo ste videli v svojej mdlobe.

— Chápem vašu pochybnosť, — odpove­dal starý pán. — Ja sám by som pochyboval o tom, ale mám dôkazy, jasné dôkazy, j

— Jaké, velebný pane? — Vynasnažím sa, aby som vám rozpovedal,

čo sa so mnou stalo, ked budem mat k tomu dosť sily, lebo ma to náramne rozčuľuje. Po­čas svätej omše som sa modlil za Spoormausa a moje srdce bolo tak presvedčené, že je mo­dlitba vyslyšaná. Vyšiel som na kazatelnu, pre­čítal som ohlášky. Tu vidím na kúsku svetlého listového papiera, nachádzajúcom sa medzi kartami tie slová, ktoré mi od laku krv v ži­lách zastavily a v tom som upadol do mdloby.

Preľaknutý kňaz prestal hovoriť a z hlbo­ká si vzdychol, načo pokračoval v zimničnom rozčúlení.

Áno, pamätám sa na tie slova, ešte aj teraz vidím ich napísané pred svojimi očami ta nezabudnem ich jakživ. Počúvajte, pán dok-or, eo som čítal na tom svetlom papieri t

„Ctihodné pane a priatelu ! Som mrtvý. Cu­dzí zbojníci ma zavraždili. Mrtvola moja leží pod mostom pod vodnými byliniami na ceste vedúcej z Meerhutu. Ó, poprajte mi miesta v cintoríne. Pre živého Boha, hrob, hrob \x Pán doktor, tento list, ktorý som na prvý pohľad poznal, bol podpísaný: Váš ne-šťastný sluha a priatel Ján Špoormaus".

Tí, ktorí zostali s doktorom, stáli udivení a ustrnutí, triasli sa jako osika nad tým zá­zrakom.

— To si len lak myslíte, dôstojný pane, — hovoril doktor, — tu môže byt reč len o vyrušujúcom omámení. Sú príklady na po­dobné a ešte podivnej šie mamy.

—• Nie, nie ! Žiaden mam, hovorím vám, dajte doniesť knihu oznamov z kostola a bu­dete videť, že hovorím pravdu.

Kostolník-učiteľ odišiel, vrátil sa zas hned a prinášal žiadanú knihu farárovi.

Ked ju tento otvoril, zvolal s jakousi zimnäčnou radosťou, ukazujúc kus listového svetlého papieru :

— Dívajte sa, tu je, na druhej strane je ten podivný list! — A vezmúc lístok, obracal ho sem-tam, konečne ho pustil na zem, úzkostné vzdychol a zvolal chvejúcou sa rukou cez čelo si prejdúc:

— 0, Bože, tu neni nič napísané! Či

som naozaj prišiel o rozum .? A ja som to predsa videl. Azda daľBoh tým.riadkom tak zmiz­núť, jako ich prv zjavil! Strašné pochybnosti!

— Najlahšie sa môžme presvedčiť tak, ked pojdeme k .mostu a tam sa presvedčíme o pravdivosti, — riekol doktor.

— Áno, áno, chodte k drevenému mo­stu, — zvolal farár s radosťou. — Tam sa ukáže !

Á sotva dopovedal, už dvaja chlapi vy­behli z izby, aby jeho žiadosti čím skôr vy­hoveli.

Starec počal byť spokojnejší auvažovalmo'ž-nosť, že sa hádam mýlil. Aj doktor sa čo mohol usiloval podvrátit jeho mam, vyprávajúc naj­rozmanitejšie príklady z oboru lekárstva a tak shovárali sa ticho a napnuté, ked sa medzitým dvere otvorily a jeden z tých Iudí, ktorí boli odbehli, s bľadou a ustrašenou tvárou do izby vbehol.

— Ach, Bože! Ach, Bože! Tam lež-Špoormaus. Hned sme úbohého vytiahli zpôd dreveného mosta z vody.

Starec už aj tak hlboko dojatý bol po tej zprávě celkom bez seba. Skríkol a upadol zas do mdloby. Doktor priviedol nemocného trochu k sebe, dal ho uložiť do postele a na­riadil, aby mu dali pokoj.

(Dokončenie nasleúujej

januára iyj.4. SLOVENSKÉ NOVINY •

V piatok Venizelos ustanov! sa o Jeho veličenstva krála na výsluchu a zúčastni sa aj na dvornom obede. Popoludní spoločný zahra­ničný minister gróf Berehtold dá na jeho poctu obed.

Viedenské zprávy oznamujú, že grécky ministerský predseda s tamojšími smerodajnými osobnosfami bude sa radi E o m a l o m o p r a v e n í h r a n i c e , ktoré chce pre­viesť v južnom Albánsku na Korickej planine. Za toto opravenie hranice Grécko náklonné je zaplatiť Albánsku päť millionov frankov odškod­ného. Ohľadom vyprázdnenia; obsadených al­bánskych území Venizelos učiní záväzný slubv tom smysle, že Grécko s p l n í s v o j v e ľ-m o c i a m d a n ý s I u b. Venizelos na­vrhne, aby obsadené územia pomaly vyprázd­nili, lebo takto albánska žandarmeria toto úze­mie ľahšie môže obsadiť a prekaziť prípadné povstanie.

2 Londýna oznamujú : Francúzska a ru­ská vláda upovedomila anglický zahraničný úrad, že prijíma návrh zahraničného ministra Greya v z á l e ž i t o s t i o s t r o v o v v E g e j s k o m m o r i a v z á l e ž i t o ­s t i j u ž n e j h r a n i c e A l b á n s k a . Túto zprávu teraz už úradne sdelia tureckej a gréckej vláde.

K a n d i d á t n a a l b á n s k y t r ó n princ Wied — ako z Berlína sdeíujú — len v druhej polovici februára odcestuje do Durazza alebo snáď ešte pozdejšie.

ZPRÁVY ZAHRAMČNÉ. Rnsko-francússka afFéra.

Francúzske časopisy priniesly chýry, že petrohradská Putilovskú fabriku na kanóny p r e d a l i e s s e n s k e j K r u p p o v e j f a b r i k e . Putilovská iabrika na kanóny je jednou z najväčších kanónových fabrík na svete a takmer sama zaokrýva všetky potreby Ruska v kanónoch a zbrani. Má viac tisíc robotníkov a do fabriky investovaný kapitál činí nesmierne milliony. Ked pred dvoma rokami bola o tom reč, že robotníci fabriky chcú štrajkovať, ruská vláda urobila všetko možné, aby toto nebezpečie od­stránila a ked sa jej to podarilo, oblahčene si vydýchla. A teraz francúzske časopisy píšu, že Rusi túto fabriku predali nemeckej firme, po­ťažne že väčšina účastín Putilovskej fabriky dostala sa do rúk jedného nemecko-anglického syndikátu.

Chýry o predaní fabriky vo Francúzsku vyvolaly n á r a m n ú r o z č ú l e n ú s t. Poneváč značnú časť ruských kanónov v Puti­lovskej fabrike pretvoria na francúzsku vzorku, anglicko-nemecký syndikát dozvedel by sa nie­len o tajnosťach konštrukcie ruských, lež aj francúzskych kanónov, čo pre Francúzsko zna­mená velké nebezpečie. Ruská vláda tým, že dovolila alebo strpela, aby sa tento súkromný podnik cestou nemeckého kapitálu dostal poď vplyv Nemcov,, vlastne Francúzsko vyslúžila Nemecku.

V Paríži pokračovanie ruskej vlády ostrými slovami odsudzujú a táto kritika je tým oprávnenejšia, lebo Francúzsko všetko urobilo, aby sa Rusko milliardovými pôžičkami nielen neodvislým stalo od nemeckého kapitálu, lež pomocou týchto pôžičiek svoju vojenskú silu tak zdokonalilo, aby v každom ohľade zod­povedala nielen zaviazanosťam, na ktoré sa Ru­

sko podobralo, lež aj požiadavkám francúzskej politiky. Rusko ale po vyzdvihnutí pôžičiek vo Francúzsku nielen že sa dopustilo vážnych premeškaní na poli zdokonaľovania svojej ar­mády, lež teraz ešte aj svoje vojenské tajnosti dovolením odpredaju Putilovskej fabriky chce prezradiť Nemecku.

Nateraz ešte nevedno určite, či Nemci ozaj dostali do svojich rúk Putilovskú fabriku na kanóny, ba ruská úradná zpráva chýry r o z h o d n e p o d v r a c í a, ale toľko je už aj teraz isté, že by sa odpredaj bol stal, keby sa francúzska tlač nebola zavčasu dozvedela o veci a nebola by spravila krik. Že chýry malý aj vážny základ, dokazuje tón poloúradných francúzskych časopisov, ktoré bez okolkovania dávajú na vedomie Rusku, že jeho pokračova­nie mohlo by vyvolať vo Francúzsku d ô> r a z n é o h r a d z o v a n i e . Ostatne je pravdepodobné, že afféra čoskoro príde dorečľ aj vo francúskej vyslaneckej komore.

P o č a s i e mámo v Budapešti ešte vždy velmi studené. V noci bol neobyčajne tuhý mráz. Dnes ráno o 7. hodine teplomer ukazoval 15 stupňov zimy. — Po krajine treskúca zima trvá ďalej. Mrazy vo dne — najmil na severozápadných stranách— boly sice slab­šie ako v predošlé dni, ale nad večerom sa zväčša vy­jasnilo a bolo zase 10—25 stupňov zimy dla Celsiusa. Ináče vo dne panovalo pošmurné počasie. Málo snahu padlo na Prímorí a na severných stranách. V Sedmo-hradsku treskúca zima nezmenené trvá. Tak včera ráno o 1. hodine najchladnejšie bolo v obci Botíalu (st. Brassó), kde bolo 23 stupňov zimy, v Nagyszebene 20, v Marosvásárhelyi 19, v Nagyenyede 17 a vo Yajda-hnnyade 16 stupňov zimy. Neobyčajne tuhá zima je aj na južných stranách krajiny. Tak včera ráno o 7. ho­dine vo Veršeci bolo 20, v Nagybecskereku 17, v Or-šove 14 stupňov zimy. Rieku Tisu pokrýva 40 cm. hrubá Iadová kôra. Na Horniakoch zima trochu popu­stila. V Kežmarku včera ráno o 7. hodino bolo 13, v TátraíUrede 11, v Rajeckých Tepliciach 6, v Oravskom Podzámku a v Banskej Štiavnici 5 stupňov zimy. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá studené po­časie, miestami sňah.

P a m i a t k a dediča trónu Rudolfa. Dnes, v piatok minulo tomu 25 rokov, čo ná­sledník trónu arciknieža Rudolf v Meyerlingu za tragických okolností zomrel. Z príležitosti tohto smutného výročitého dňa vo sv.-šteían-skej kaplne budínskeho kráľovského hradu dvorný opát-farár prälát Karol Kanter ráno o 8. hod. odbavoval smútočné služby Božie. — Z Viedne oznamujú, že z príležitosti výročitého dňa smrti dediča trónu Rudolfa pred rakev dediča trónu položili čiernym súknom obtiahnutó kľakátko. Vdova po dedičovi trónu Rudolfovi arcikňažna Štefánia manželka grófa Eleméra Lónyayho na rakev dala položiť utešený venec na stužke so zl8tým nápisom „Štefánia". Práve takýto venec dala položiť na rakev aj dcéra zosnulého dediča trónu Rudolfa arcikňažna Alžbeta Win-/ dischgraetz so svojím manželom kniežaťom Ottom Windischgraetzom na stužke s nápisom „Alžbeta a Otto".

Vyznačený mašinista. Minister ob­chodu barón Ján Harkányi hlavného mašinistu parnej píly v Janošovke (st. zvolenská) Jozefa Sehona na uznanie jeho dlhej služby vyznačil diplomou a odmenou 100 korún.

Pozdravenie dediča trónu. Mesto Debrecín vo štvrtok popoludní vydržiavalo riadne valné shromaždenie, na ktorom na ná­vrh nadžupana s jednohlasným oduševne­ním uzavreli, že následníka trónu arciknieža Franca Ferdinanda z príležitosti jeho 50. na-rodzenín pozdravia a cestou ministerského predsedu grófa Štefana Tiszu pošlú mu holdu­júci prípis.

Grófa Khuena-Héderváryho ope- o-Vftli. Predseda národnej pracovnej strany gróf Karol Khuen-Héderváry pred niekoľkými ro­kami dostal belmonaľavéokoaprv než by toto belmo bolo dozrelo k operovaniu, aj pravé oko za-tiahlo mu belmo, tak že pred troma rokami, ked bol ministerským predsedom, čítať už vôbec ne­mohol a aj ľudí len celkom z blízka vedel rozoznať. Onedlho pravé oko celkom mu zatiahlo belmo tak, že na toto oko už horšie videl, ako na ľavé, ktoré prv bolo napadnuté. Universitný professor dr Emil Grósz ustálil, že grófovi na pravom oku belmo rýchlejšie dozrieva a kon­com r. 1911. mu pravé oko s výtečným vý­sledkom operoval, belmo odstránil, tak že gróf na pravé oko celkom dobre videl. Belmo na ľavom oku len teraz dozrelo k operácii a pro­fessor dr Emil Grósz operáciu vo štvrtok pred­poludním na očnej klinike previedol. Operácia sa dobre podarila a liečenie bude trvať asi za dva týždne, za ktorý čas nemocný ostane na klinike. Nemocného opatruje jeho manželka s tými opatrovateľkami, ktoré ho i takto dvä roky .opatrovaly. Ministerský predseda gróf Štefan Tisza vo štvrtok popoludní* z Viedne po tele­fone dopytoval sa o stave nemoenéko.

Vyznačený vyslanec. Jeho veličenstvo krá! krajinskému vyslancovi, tajomníkovi Kra­jinského spolku uhorských gazdov O. M. G. E. Hugovi K r o 1 o p p o V i na uznanie jeho zá­sluh, ktoré si získal na poli poľného hospodár­stva, udelil rád železnej koruny III. triedy.

Narodzeniny A r t u r a Qorgeiho. Hlavný vodca boja za uhorskú slobodu generál Artur Gorgei Vo štvrtok doplnil 96. rok svojho života pri úplnom duchovnom a telesnom zdraví. Z tejto príležitosti mnohí osobne gra­tulovali staručkému generálovi, ktorý aj listovné a telegraficky dostal veľké množstvo gratulácií zo všetkých slrán krajiny.

D ú h a v január i . V Hybbiaeh (lipt. st.) dňa 27. t. m. videli zvláštny zjav. Popoludní o 3. hodine —• a!ro nám píšu — pri jasnom slnečnom a studenom počasí (bol mráz asi 10 stupňov tíľa Celsiusa) bolo videť dúhu cele určite sfarbenú ako v lete, ktorá sa klenula od severa k juhu v obrovskom polkruhu. Pred pár rokami, koncom decembra, tiež bola dúha, ale tá bola za teplého daždivého počasia.

Dueli generála Kuropatkina. Z Petrohradu oznamujú, že generál Kuropatuin, ktorý v rusko-japonskej vojne bol ruským gene-ralissimom, redaktora časopisu „NovojeVŕemja" Menčikova vyzval na dueli. Príčinu k duellu za­vdala jedna besednica Menčikova, v ktorej o generálovi hovorí ako o zbabelcovi. Redaktor neprijal vyzvanie na dueli a síce s tým, že je ne­priateľom duellov. Mimo toho v svojich novinách Kuropatkina prosil za odpustenie. Lenže záležitosť dla zprávy druhého ruského Časopisu nemožno po­važovať za skončenú, lebo Kuropatkin sa pri­dŕža duellu a prosbu za odpustenie neprijal za zadosťučinenie. Redaktora Menčikova svojho času aj generál Fock a admirál Eberhard vy­zvali na dueli, ale on ani vtedy nedal ry­tierskeho zadosťučinenia.

Velké železničné našťastie. Z Prahy oznamujú, že v Koniggrätzi jedon osobný vlak vrazil do jednoho nákladného vlaku, ktorý stál na stanici. Dvaadvadsať cestovateľov bolo ra­nené, ôsmi z nich nebezpečne a z týchto piati zomierajú. Rušňovodič osobného vlaku tvrdí, že sa mu pokazila hamovka a svoj vlak preto nemo­hol zastaviť len pred stanicou. Desať vozňov nákladného vlaku sa dodrúzgalo na kusy a viac vozňov osobného vlaku sa tiež dolámalo.

Konec š t ra jku v Londýne. Z Lon­dýna oznamujú, že takmer všetcia štrajkujúci furmani a robotníci kamenného uhlia znova vstúpili do roboty bez ohľadu na to, že v ja­kej miere splnili ich požiadavky.

.Ľahkomyseľnosť ktorú mnohí Iudia pri neriadoch svojho trávenia dávajú na javo, Ba velmi zle pomstí pri veľa prípadoch. Naše zažívacie orgány vykonávajú najväčší a najdôležitejší diel našej celkovej životnej činnosti. Neni éudné, ked pri tejto už bez tak velkej práci nemôžu zniest žiadne obfaženie. Na to ale vždy nemyslievame, ked sedíme pri dobrom jedení a pití a teprv ked sa zlé následky dosta­via, poznávame, že sme sa prílišne spoliehali na žalúdok a črevá* Takým eb.y,bam. neš i možno ani pri najväčšej.

opatrnosti vyhnut Hahkomyselaosť je to ale, ked tú chybu znajúc, predsa sa nesnažíme žalúdku a črevám uľahčenie učinit Z vlastného presvedčenia odporúča sa cteným čita-telom pre takéto prípady, ktoré Iahko každý deň nastať môžu, vždy maí pohotové prečisfujúce Elsa-pilulky. Pr* bolení žalúdka, záhe, kyslom ryhaní, dávení, zácpe, na­dutí a tvrdej stolici účinkujú velmi dobre, ako sa to aj videt môže z mnohých poďakujúcich, listov, poneváč pod­porujú trávenie, utišujú kŕče, riadia stolicu a zlepšujú krv.

Jeho výsosť princ Jozef Rohan v Scholtwiene píše, že mu Elsa-pilulky pri žalúdkových bolesíaen vý­

borné služby překázaly. A k odstráneniu nepríjemnej tučnoty sa tiež môžu upotřebit Ďalej poskytuje nám chuť k jedlu, možným učinia jednostajný spánok a malý by byt vždy pri ruke.

Naši čitatelia mali by objednať 6 škatuliek týchto piluliek za K 4.— tranko, najlepšie spolu s tiež tak ne­vyhnutne potrebným Pellerovým Elsa-Fluidom, ktorý tiší bolesti a pomáhal tak mnohým nemociam predisf, tucet na zkúšku stojí len K 5.— franko od lekárnika E. V. Fellera, Štubica. Centrála č. 21 (Záhrebská stolica)!

t— — — hai

„ r a m m nemeckého cisára. Sdělili sme, 2e nemecký- cisár predsedovi sc-vero-ameriekýcu Spojených Štátov v stredu poslal jedon markonigramm. Ako teraz z Ber­lína oznamujú, cisár Viíhelm predsedovi Wii-sonovi po anglicky telegrafoval nasledovné :

„Predsedovi Wiisonovi, Washington. Po­sielam Vám svoje najlepšie blahoželanie a úfam sa, že bezdrôtové spojenie medzi na­šimi krajinami stvorí novšie spojenie. V i 1-h e l m " .

Poneváč tuckertanská stanica predbežne len zachytáva, ale ešte neodosiela markoni-grammy, preto odpoveď* predsedu Wilsona došla po kábelovom telegrafe a znela nasledovne :

„S radostou som prijal láskavé blahože­lanie Vášho Veličenstva, ktoré mi nová trans­atlantická čiara telegrafu bez dróta doručila. Pozdravujem Vaše Veličenstvo z tej príležitosti, keď do vizkeho pomeru Spojených Štátov a Nemecka zas novšie ohnivce bolo vnesené".

N a sochu J u r a j a Dózsu nenasbie-rali ani hal iera . Teraz minulo 400 rokov tomu, čo „sedliackeho krála" Juraja Dózsu po­pravili. V Temešvári na tom mieste, kde ho popravili, aj dnes stojí len jedna stará socha Marie. Pred niekoíkými rokami počas utvorenia dolnozemskej soeiálno-demokratickej strany uza­vreli, že Jurajovi Dózsovi v Segedíne posta­via sochu Chceli zaviesť krajinskú sbierku a se-gedínsky mešíanosta sa osvedčil, že pre so­chu sedliackeho kráľa vdačne dá miesto. Vtedy sa úfali, že sochu tohto roku z príležito­sti 4C0ročnej pamiatky strašného popravenia Juraja Dózsu za veľkolepých slávností odhalia. Ale veru pohyb odtedy zaspal, na sochu nikto nedal ani len haliera a tak sa zdá, že na sochu už úplne zabudli.

Mala 32 bratov. V BWfrhtone — ako z Londýna oznamujú — tieto dni zomrela pani Smithová v S4. roku svojho života. Zosnulá mala dvaaíridsat bratov. Jej otec ktorý čo ná­mornícky poručík pri Trafilgari pod Nelsonom hrdinsky bojoval, dvakrát sa oženil. Po prvej žene ostalo mu 16 synov a po druhej tiež 16 synov a jedna dcéra, pani Smithová. Zaují­mavé je, že všetcia bratia dožili vyšší vek.

O b i l i e

Pšenica tisská . . . ' . . . . ,' stolnobelehradská . . '-, „ péštiänska

Raž (žilo), prvotriedna . . . . > „ druhotriedna , . ,

Jačmeň prvotriedny . . . . . » dŕuholriédny

Proso . . Ovos prvotriedny . . . . . .

Kukurica . . , . . . . Repica. . Luce; na. uhorská Ďatelinové semä, velkozrné . ,

Jakosí dla

hekt

77—79 76—80 76—80 76-79

— — — — _ — —.

. —

~

za 100 klgr.

od

23.30 23-00 23-10 23-10 17 55 17-45 14-15 13-70

' _•_ 15-70 15-10 1350

120 — 160-—

do

23 90 2390 £400 23-80 17-65 17-55 14-r0 14-05 — • —

16-40 15-40 13-70

170 — 1 8 0 - -

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotlca.

Eäerlin, 30. januára. Grécky ministerský predseda Venizelos počas svojho pobytu v Ber­líne navštívil aj princa Wieda. Návšteva trvala asi za hodinu. Venizeios gratuloval ku kandi­dovaniu kníežaľa a vyhlásil, že Grécko vdačne mu bude-pomáhať pri zpätuvedení poriadku v južnom Albánsku, s ktorým chce nažívať v do­brom pomere.

Belehrad, 30. januára. Rozpočet mini­sterstva vojny je präliminovaný na 60 millio-nov dinárov. Polovicu tohto obnosu venujú na plat dôstojníkov a poddôstojníkov.

Budapeštianska obilná bursa dňa 2©. januára.

&acné posteľné perie I

. k S1 o li n o d o h o, d o b r é -ho, d r i f t p a n o h o p e r i a S K., lepSleho 2.Í0 K., p r i ­m a p o l o b i o l e h o 2.80 E., b i e l e h o < K, b i e l e h o p á p o r i s t é h o 5.10 K., 1 kilo T O I m i J e m n é h o , tur . -í o 1) 1 o 1 o t o, d r i a p a n ó -h o 8.40 K., 8E. , 1 kilo p á p e ­

r i a , hnedého í S., T K., bieleho, jemného 10 E., nanajvíš jemného p a n a r i s » p o á p ŕ s ' S K . F t i o b j e d n á n i

o d 5 kg. í r a n k o . Hotové perluy.

Z husto Stáného červeněno, modrého, bieleho alebo Žltého nan-kingu, l d n c h n a , 180 cm. dlha, osi 120 can. Široká, s p o l n s S p o d n s k a m i . každá 80 cm. dlhá, asi 60 cm. Široká na­plnené novým hnedým, velmi trvácom páperíetfm p o s t e l -n f m p e r i m IS K., p o l o p á p e r i m 20 K., p a p e r i m 2 4 K _ ] e d n o t U v á c t o e h n a 10 K., 12 K., 1* K., 16 K , l e d a a p o d n i k a SK,,3.S0E„ i K., D n c h n y 200 em. čuhé, 140 cm. široká, 18 K., 14.70 K., 17.80 K.. 21 K., p o ­d n i k y 80 cm. dlhé, 70 cm. Široké, 4.60 K.. 6.20 K., 5.70 E., s p o d n é d u c h s y z o cQného, ítráfovanéao grádlu 180 cm. dlhé, 116 cm. Široké 12.80 K., 14.80 K. Rozposielanie na dobierka j»oónúo od 12 korfen franko. Zámena dovolaná, xa nesodpovedcé

"sa peniaze vrátia.

I . BENISCHvBeacbecitzi, S. 898. Cechy. Bohato lllustoovanÝ cenník zdarma a franko, SBffiiflnwiiiirwifiiiiiiiWnfflUiii

Elektrické vreckové a ručné lampáše a elektrické články každého druhu T najlepšom preve­

dení dostat v závode:

Gartner Agoston Budapest, V., Wurm-utca 3.

tvrdá koža, bradovico na rukách a na tvári za jeden deň zmiznú po uží­vaní ,,Cannabin"-a. Sklenica 1 koruna, s poštovým poplatkom 1 koruna 40 ha­lierov, 3 sklenico íranko 3 koruny. Dostat všado alebo ojjednat možno u

_. 2-JiSSCH E., lekáreň Gyór, 25. Hlavný sklad pre B u d a p e s t u lekárni 3 T b r ô k a , Eirály-n. 12.

P r o t i k a š l u : Zázračný prsný čaj páru nemajúceho účinku cena 64 halierov. P r o t i p o k a z e n i a ž a l ú d k a : Gleserovské kvapky sklenica 1 K 40 h. Ak objednávka činí 10 korún, tieto vynikajúce prostriedky íranko

odosiela: L e k á r n i k S o l t ŕ n Béla, dodávate! areikniežaeieho

dvoru B u d a p e s t , V., Szabadság-lér.

. a c n e. tá 33 is E- é p©s5©S,sné p e r i e . -Husacio perie ku är&paaia biele í K 20 hal, lepšie is K, drobné 8 K za kile. Pekné biele driapané luasacia p«rie kilo 4, 5 E, jemné páperisté g 6., naj­jemnejšie K 7, najlepšej sorty K 8.30. i.áperie hnedé K 6, biele K 12, najjem­

nejší páper zpod pŕs K 14. Pri objednávke počnúc od 5 kg. íranko.

Zámena dovoleni. Za nezodpovedné peniaze zpäi.

SA'CKSEL JZIQQÍL Biidajast VIL, Osbugai dLU ZinKäsue a

b i c y k l e t * i * i j í n i a

rYOilV&XEKS-I-VO

na splátky. Suciaslky co najlac­nejšie. ObrazÉovy CĽnníkzclaima.

- F . IDusSefe dieliia na zbrane", bicykle a íijacio slroje Opoôno, pri blat­nej I drahe. Cästo -1.069. Česko.

tr M

E 2 J EM S ä Sí. ] | » ® Q» t t . VX Ó-ato«a 12.

im waí'ň Domáci výrobok t

Nepočetné listy uznania dokazujú vftecnosf patent . Hungaria drôtového pletiva,

ktoré je nejirevýšitelné. Hotoví sa z galvanisováného drôtu ! Cena štvorcoi-ého metra 82 halierov a vySe.

Možno objednaí u jediného dorabate la :

Alexandra Maldekkeľa fabrika na drôtové pletivá a obfady

^ a s S a p e a t , ¥i í l ,9 BŠESSi-úi 4 ^ / 3 8 . Lavná, punktovná a rýchla obsiuha ! — Obrázkový

cenník zdařsaa a (ranko. 1183

$JÉÉT S a o b s a h i n s e p t o v p e d a k e i a , n . e i Xlôžeoé m lotatínoia stioji JsiúJitlačiariie účastinárskej sjjoločaosli a jEui-cpa"

L:í^

N a j i e p š i e s í r o j e pr-aj h o s p o d á r s t v a ^ m a -t o r v . p a r n é a beííxšstoué ElusSesiss, s e j a č k y

a t f , j i c d á a a

t o v á r e ň s t r o j o v k. s p

KÁLLilLAIOSmotorgyára BUBÄPSST, VX,, O y á ť n t o z a 28. szára. GazdoTskéma obecenstvu oajlepfce odporúCajá

sa pravo

elektricko bsnxinlo-

komobUo-va ml&ťaola gazoltRrr ic^Äjo!L^ázkaka2aYýte«DUmlaťbu!

J e ä l n e Jeetva-

Júoa aovota t

j NajjedaoduchejSia a najdokonalojíis. motorová mlátacia ganutura tejto doby.

| Ľahko sa dá s nimi zachodit i bez Bfirojaíkaj aj medzi slamou krytými domami.

j ObiarkovÝ skrostnf connifc na požiadania rďarma a franko.

mnrsraaasi

ladáiin. m l y n do árendy na dve alebo na tri složenia na stálej vode

a na takom mieste, kde si mlynár nevozí melivo.

Ozímer János molnár Szered (Poasonyja.) Újväros-ót 34. szám.

• o «-S"S-» ¥ ° » 2-2.5:2 N ír-s-s

Nepočetné poďakovacie listy svedčia» že najdokonalejšie, k a ž d é m u cieľu zodpovedajúce š i j a c i e a t r o j e naj­lacnejšie možno dostať len u m ň a asíce: Singerka malá s nízkvm r a m e n o m za . " í K Tá istá lepšia . . .' . . . . . . . 2 ó — — , Tá istá, jako nová 32—26 , Singerka s vysokvm r a m e n o m . . . . 32—-34 , Tá istá ako nová" . 33—40 , Celkom nová fajnová . . . . . . . CO , Singerka silnejšia 30 '" Ringschief, malý , . C 2 J - Ó G , Ringschiei, malý, jako nový . . . ; . SC , Ringschief, malý, celkom nový . . . . S2 „ ] Ringschief, velký CO—-SO , Howe pre šusfcra 2 4 — 3 0 , Cylinder , .'/í—00 . Obrázkový cenník na žiadosť zdarma• DOÍÍO.TI.

A L O J Z HABÁN, m e c h a n i k . .

v Butíajfješíi, UEJ.3 U z a b e l i a - i é r 3 .

L i zotípofediá. v Budapešti, VI, okr. Ó-utcza 12.