točník' XXXm. V Budapešti, v stredu, 2®. septembra 1918. Číslo 22i. Prcdplatnň cena pro

Uliorslco a Rakúsko Nn celý rok . . 21 korun Na pol roka . Na stvrf roka Na 1 mesiac

12 korun 6 korun 2 koruny

Do cudzozemská: do Nemecka . . 24 mariek

TELEFON: 22-14.

Redakcia, vydavatelstva. ,» expedícia: > ,.

BUDAPEST, VI., O-uíca číslo 12, Sem sa majú zasielať všalfcy

dopisy a predplatky. .; Nefrankované Ušly a bez»í menné dopisy neprijímajú sa.

Rukopisy sa nevracajú. .

islo za 8 hal. j Mimo dňa po nedeli a i sviatku vychodia každý deň

Hlavný redaktor:-

Dr ADOLF PECHÁNY Inserty rátajú sa dľa lavnej

tarify a platia sa vopred Číslo za S hal.

Poučenie z ruskej revolúcie. V druhej polovici minulého storočia

nastal vo verejnom živote Ruska velký obrat. Cár Alexander H. 2. marca r. 1861. vydaným úkazom zrušil pod­danstvo, slobodným vyhlásil pospolitý ľud. Týmto velavážnym krokom chcel cár dopomôcť ku vývinu poľnému hospodárstvu, čo hlavnému zamestna­niu ruského ludu. A úfal, že týmto spôsobom sosilní základy cárskej ríše.

Cár Alexander II. razom chcel pre­tvoriť Rusko v moderný štát a aj on, aj jeho radcovia boli toho presvedče­nia, že reformy, ktoré sa v západno-europských štátoch dobre osvědčily, aj Rusku len prospeť môžu. Vtedajšie smerodajné ruské kruhy nepočítaly s vnútornými poměrami Ruska. V tom istom čase operovať začali ruskí nihi-listi, ktorých zásadou bolo: všetko od koreňa vyvrátiť a potom stavať začať na nových základoch. A začaly sa po­litické vraždy, ktorých prvou obeťou bol generál Trepow a onedlho na to zákernícky útok vyhasil aj život sa­mého cára Alexandra II.

Ruskí šlachtici zvyklí žiť pohodlne, bez práce, nemali dosť kapitálu na gaz­dovské investície a neboli vstave platiť robotné sily, ktoré predtým mali zdar­ma. Tohoto následkom bol hmotný úpadok. Ruskí sedliaci zas neboli vstave rozmnožovať svoj dôchodok natoľko, nakoľko to ich vzrastajúce povinnosti voči rodine a voči štátu vyžadovaly. Oslabovaly teda obe spoločenské trie­dy, na ktoré cár Alexander II. staval, ktoré považoval za mocnú oporu cár­skeho trónu. Priemyselní zamestnanci, ktorých počet vzrastal s rýchlym vý­vinom veľkopriemyslu, nedokázali sa hned z počiatku spoľahlivými, a po­dobne to bolo aj so zamestnancami pri obchodných podnikoch. Toto sa dokázalo už r. 1905. ked títo prole­táři vyvolali revolúciu spolu so žid­mi, ktorí slobodu nepožívali. V spo­ločenskom života nastaly nepríjemné zmätky. Len vo vidieckych centrách pozorovať bolo jakýsi spoločenský ži­vot. Snahou smerodajných ruských kruhov bolo zabezpečiť čím väčší ná­rodohospodársky vývin a nakoľko len možno zväčšiť vývoz rôznych článkov do cudzozemská. A začaly iachať husto jedon za druhým želez­ničné víaký do susedných krajín.

Po utlačení revolúcie dal cár Mikuláš Ií. svojej ríši ústavu. Volby do dumy boly prevedané a nastolené bolo množstvo reforiem. Ale práca ruského snemu každú chvíľu zasekla a ruské smero­dajné kruhy musely sa presvedčiť, že pre veľké inassy nevzdelaného ruské­

ho ľudu zamýšľané reformy sú pred­časné, zaostalý ľud nebol vstave chá­pať veľké myšlienky, skôr sa dostával do sieti agitátorov, ktorí mnohosľu-bujúcimi hlučnými heslami agitovali. Socialistické spolky, ktorých počet sa medzi časom značne rozmnožil, po­užily danú situáciu, nevôľu ľudu pre dlho sa ťahajúcu vojnu a pre zhusta žiadané nové a nové obete. Podarilo sa vyvolať zmätky vo-vojsku na fron­te, čím jeho bojachtivosť veľmi klesla. Za frontom, v krajine, žijúci gazdov­ský ľud omámili vyrieknutím pode­lenia veľkostatkov medzi obce.. Vše­tko toto prispelo ku vypuknutiu re­volúcie, ktorej j prvou obeťou stal sa najprv cársky trón a o niekoľko me­siacov neskôr aj sám cár.

Pozemková politika boľševikov nie­len že nenapravila hospodárske pomery Ruska, lež tieto ešte zhoršila. Veľko­statky staly sa spoločným majetkom, s ktorým nakladať malý miestne vý­bory čili-šovjety, obec alebo iné kor­porácie. A konec koncu bolo, že roľ­níci pobrali, čo na veľkostatku pre seba užitočného našli, ale mnoho stro­jov, ktoré rolníci ani upotrebiť neve­deli, vyšlo na zkázu a vôbec väčšina rolí, alebo všetky zostaly neobrobené. Poneváč sa teda menej urodilo, ne­spokojnosť1 stále vzrastá! A Leninovci čoskoro sa presvedčia, že o mnoho ľahšie je prevrat vyvolať, jako poria­dok a pokoj stvoriť. Pri priemyselných podnikoch zamestnaní robotníci sú

najviac oduševnení za boľševickú vlá­du a túto aj všemožne podporujú ; ale čím viac miznú zásoby potravných článkov následkom nedostatočnej clô-roby, tým viac klesne aj oduševnenie robotníkov. Boľševická vláda sa ne­udrží a nebude si vedeť rady ani na­sledujúca vláda, ktorá sa na základe zásad sociálnej demokracie utvorí. Učenie socialistického vodcu Marxa applikované na poľné hospodárstvo, celkom zlyhalo. Dokázalo sa, že hesiá sociálnych demokratov hodia sa ku zavádzaniu, že môžu vyvolať veľký spoločenský prevrat, ale vývinu spo­ločnosti neprospěji!, ba majú veľmi zkazonosné následky. Aj ruskí sedliaci začínajú už vytrezvievať. Veľmi sa rozohnili za boľševicismus, keď počuli o delení majetkov, ale ich oduševne­nie veľmi oslablo, keď si rozvážili, že nielen podelený majetok neni ich vlast­nosťou, lebo veď všeobecným majet­kom má byť mir, čili ruský štát; ba gazdovia ztratia ešte. aj. právo ;nad vlast­ným majetkom, lebo a] tento má byť vlastníctvom miru. Že' násled­kom tohoto zmätky a nepoko],nosť ešte viac vzrastú, to netreba zviášte do­kazovať.

Zvučné heslá nemožno vždy a osož­né uskutočniť. Bolševická vláda ne­poučila svet o tom, že jako. možno zdarné riešiť hospodárske problémy, lež poskytla príklady, jako neslobod­no pokračovat v riešení vážnych ho­spodárskych otázokí

SJLciU Zpráva nemeckého generál­

ne ho štábu. B e r i m , 24. septembra. Hlavný válečný stán

nemecký oznamuje: ZÁPADNĚ BOJIŠTĚ: Armády dediča ba­

vorského trónu Ruppiechta: Od Dixmuidenu na severozápad a od Ypernu na severový­chod počas zdarných podujatí priviedli sme 70 zajatých. Od Moeuvresu na sever o d r a ­z i l i s m e nepriateľské čiastočné útoky. Na odseku kanála od Arrasa na juh delostre­lecká činnost sa zvýšila.

Aimúdi] geitei älplúltovmka Boehna: áld Yillers.Guislainu na juh a od Epechy na vý­chod miestnymi útokmi z p ä t s m e z a-u j a 1 i jednotlivé časle zákop, ktoré počas posledných bojov boly ostaly v nepriateľo­vých rukách a p r i v i e d l i s m e z a j a -t ý ch. Protinárazy nepriatelove s m e od­r a z i l i . Medzi potokom Omignon a Som-mou delostrelecký boj večer ožil.

Poručík Rumay vydobil svoje 41. vítazstvo v povetrí,

Pri ostatných armádach nebolo zvláštne bojovnej činnosti. Čulá výskumná činnost V Champ agm",

Ludendorff, prví' hlavný kvartier-majstfir

Bsr l in, 24. septembra (večer): Od St. Quen-tinu na severozápad medzi potokom Omig­non a Sommou započaté obnovené prudké útoky nepriateľa sa z m a ř i l y .

Zpráva nášho generálneho šiábnt.

(Úradná zpráva vydaflá 24. septembra.) TALIANSKE BOJISTE: Na tyrokkom juž­

nom fronte boje delostrelectva a patrol. Na planine medzi Canove a Monte di val Bella naši nepriatelia včera pohli sa k novším úto­kom. Na Monte Sisemole, na ktorý nepriate! svoju podporujúcu delostreleckú činnosť na najväčšiu prudkost zvýšil, francúzskym a ta­lianskym útočiacim čatám podarilo sa vni­knúť do našich čiar. Od Monte Tomba ns>

--BBS-! SLOVENSKÉ NOVINY. 2(5 septembra 1918.

Bever o d r a z i l i sme pokus nepriateľa sblí­žit sa ku naším posíci am.

NA ZÁPADNOM BOJIŠTI a v ALBÁNSKU zvláštnej udalosti sa nestalo.

Náčelník generálneho štábu.

Zo západného boj V ý b o r p r e v o j e n s k é zá lež i tos t i f r a n ­

c ú z s k e h o p a r l a m e n t u n a boj iš t i . „Echo de Paris" oznamuje, že generál Foch

členov pariamentárneho výboru pre vojen­ské záležitosti pozval na hlavný válečný stán. Toto držia za príznak n o v ý c h b o j o v , ale je možné, že je reč o napravení omylov súvisiacich s rakúsko-uhorskou notou pokoja.

S t r a t a A n g l i č a n o v . Dia necensúrovaných zpráv, ktoré v ne­

deľu prišlv do Hágy. Anglicko v júli a auguste utratilo 240.000 mrtvých a ranených. Z týchto 130.000 íudí je z kolonií. Nedostatok lekárov a opatrovateľov, taktiež liekov a obväzkov stáva sa vždy citeľnejším.

Francúzi chcú zaujat pevnost Metz. „Zuricher Morgenzeitung"-u oznamujú z

francúzskej hranice, že d a l š í m c i e ľ o m F o c h o v e j o f f e n s í v y j e z a u j a ť p e v n o s t M e t z u.

Predseda Poincaré pri St. Mihieli prišiel územie operácií a pri Tort le Cortesi prize­ral sa bojom.

N o v š i a offensíva d o h o d y . Z Geníu telegrafujú. že celá tlač dohody

znova naráža na nové velké udalosti, ktoré možno čakať na západnom fronte.

Jedna zpráva Havasovej agencie zmieňuje sa o rozhorčenom odpore čiat dediča ba­vorského trónu a súčasne dá tušif. že n a j -b l i ž š i a o f f e n s í v a d o h o d y b u d e n a m ě ř e n á p r o t i St. Q u e n t i n u a L e C h a t e l u .

Š v a j č i a r s k o c h c e p ř e t r h n u t d i p l o m a ­t i c k é s p o j e n i e s R u s k o m .

Dla petrohradskej zprávy „Neue Zúricher Nachrichten"-u Cičerin švajčiarskemu vy­slancovi Odierovi. ktorý sa v mene neutrál­nych štátov ohradzoval u sovjetovej vlády

proti ruskému červenému terroru, dal tú rozhodnú odpoveď, že sovjetová vláda pri­nútená je odmietnuť každé také zamiešame sa, ktoré sa stane v záujme ruskej meštian­skej triedy.

Zúrichský časopis ku tomuto dokladá, že táto Cičerinova odpoved v ľude Švajčiarska v z b u d i l a v š e o b e c n é v r u š e n i e a federatívna rada vážne rozjíma, či by ne­b o l o t r e b a p ř e t r h n u t d i p l o m a ­t i c k é s p o j e n i e s b o ľ š e v i c k o u v l á d o u a s ú č a s n e v y k á z a ť š v a j ­č i a r s k y c h a g e n t o v b o ľ š e v i c i s -m u s z k r a j i n y .

Akcia Ameriky proti boľševikom. Dia hágskej zprávy vláda Spojených Štá­

tov severo-amerických naložia svojím, v ne­utrálnych štátoch akkreditovaným vyslancom, aby sa dozvedali u vlád. či by boly náklonné zúčastnit sa spoločnej a bezprostrednej akcie proti bolševicismu.

Zpřísněný boj podmorskými loďami.

N o v š í c h 20.000 tún. Berl in, 24. septembra. Úradne oznamujú:

Naše podmorské lode na Stredozemnom mori potopily 20.000 tún priestoru nepria­teľských lodí. Jedon francúzsky parník, ktorý viezol čaty, potopily v b l í z k o s t i f ran­c ú z s k e h o p o b r é ž i a .

N e m e c k o - š p a n i e l s k y konflikt. Dia zprávy časopisu „Times" nemecká

vláda následkom sprostredkovania matky španielskeho kráľa sa osvedčila,, že nemecké lode, ktoré sú v španielskych dielňach na lode, prepustí Španielsku, dalej sa udajne zaviazala, že španielsku zástava na mori bude šetriť, jestli bude vytýčená na takej lodi, ktorá stojí výlučne* v službe španielskeho obchodu.

Záležitost pokoja. Odpoveď Lloyd Georga na Buria­

novu notu. Dla rotterdamskej zprávy anglický časopis

„Daily News" oznamuje, že ministerský pred­seda Lloyd George prv, než sa prichytí ku osnovaniu odpovede na rakúsko-uhorskú

\ notu pokoja, dal zavolať ku ministrov Asquitha a Greya.

sebe bývalých

Baša Talaat o pokoji. Z Berlina oznamujú, že tamojší nemecko-

turecký spolok v pondelok večer ku pocte veľvezíra bašu Talaata usporiadal večierok, na ktorom boli prítomní a'j náčelníci ríš­skych vrchností a zastupiťelia spojencov. Veľvezír na pozdravnú reč povedal nasle­dovné :

Pred Bohom a civilisovaným svetom vždy sme hotoví dokázať, že vo vojne pokračujeme cieľom obrany našej samostatnosti a cti. Štáty tiež majú právo a povinnosť starať sa o udržanie svojej cti a auktority, lebo bez toho ani ľudia, ani štáty žiť nemôžu. My sme sa vždy vynasnažovali o pokoj. Mocný ne­mecký cisár prvý vystrel pravicu pokoja. Naši nepriatelia cúvli pred naším návrhom, aj dnes hovoria, že je reč o klepci.

Heriling o váleoiom položení. V utorok zasadol hlavný výbor nemeckého

ríšskeho snemu, na ktorom ríšřky kancellár Hertling povedal dlhšiu reč.

Začal s tým, že široké vrstvy ľudu opano­vala zronenosť a položenie je skutočne vážné, ale predsa neni také, žeby táto zronenost bola oprávnená. Udalosti sa síce změnily, ale by bolo malovernosfou nedôverovať ľudom, \ ktorí nás za roky viedli od víťazstva ku ví­ťazstvu. Hindenburg a Ludendorff budú pán­mi položenia. Nemecko sa od počiatku vždy len bránilo, ku čomu má právo, ale n e t a-j i l o n i k d y , ž e n e c h c e p o d m a ň o ­vať . Naproti tomu dohoda túto vojnu už pred rokami pripravila.

Kancellár potom hovoril o bojovnej ná­lade Ameriky, ktorej jednou príčinou je. že si v Amerike vzali do hlavy demokratisovaf strednú Európu, druhou príčinou ale sú pe­niaze, ktoré z válečného lifrovania vandrujú do vačkov amerických millionárov. Kancel­lár sa uíá, že príde čas, keď aj naši nepria­telia přijdu k rozumu.

0 vnútornej politike hovoriac kancellár uznáva, že príčinou zronenosti ľudu sú nie­len válečné utrpenia, lež aj p o l i t i c k é o b a v y a k r i v d y . Vždy savynasnažoval splniť svoje sľuby a aj splní, čo ešte nesplnil z nich. P r u s k é v o l e b n é p r á v o v l á d a b e z p o d m i e n e č n e d á p r i ­jať .

Sirota. Roku 18 . . . v jedon decembrový večer,

ked bola snáď tá najväčšia a najostrejšia zima, lebo fúkal severný studený vetor so sňahom, tak že už aj vtáctvo od zimy v po­vetrí na zem padalo, vtedy prišla do dediny S. . . .chudobná vdova Anna Hlávková s desaťročným synkom takmer celkom pre­mrznutá. Úplné tri hodiny cesty prekonala na dúšok s chlapcom. Snahu bolo už skoro po kolená napadnutého, ona ale popredku išla. aby šlapaje chlapcovi robila, lebo tento chudák už mnoho ráz povedal matke:

— Mamička moja, už nevládzem isť za vami. lebo mi je veľmi zima!

— Janíčko mô(jj drahý. — odpovedala matka. — ved aj ja som už celá zmorená, nemôžem ti pomôcť, ale len pomaly kráčaj za mnou, však už. ien prídeme . do nejakej dediny, tam sa suád najdú dobrí ľudia a príjmu nás do tebléj izby, kde sa budeme môct ohriať a odpočinúť si.

Tieto slová často opakovala matka svoj­mu premrznutému synčekovi. Ked mu ich ostatný raz hovorilia. po malej chvíli počuli na večer zvoniť a už boli na začiatku de­diny pri jednom m alom domčeku, v ktorom býval dedinský pasíier.

Úbohá sa potešila, prežehnala sa sv. krí­žom a modlila sa Anjel Pane, synkovi ale povedala:

— Syn môj. prežeianaj sa a vzdychni si ku pánu Bohu, ale čiapočku si nedaj dolu,lebo

by ti hlava ešte viac prechladla, však ja aj za teba modlitbu vykonám.

Po vybavenej modlitbe vnišli do prvého, už spomenutého domu a matka prosila o nocľah. Dedinský pastier videl dve osoby zimou zmorené a sňahom připadnuté, ľúto mu ich bolo. ale prosbu odoprel a udal prí­činu, že má malú izbu a štvoro detí. Nemo­hol pocestných do domu prijať, lež im po­radil aby išli do piateho domu. tam ich iste príjmu na nocľah, ba on sám išiel s nimi, zaviedol ich do toho domu a sám prosil, aby pre milosrdenstvo božie prijali túto po­cestnú,, matku s chlapcom na nociach, lebo že od véíkej cesly a zimy sú zmorení a ne­vládzu dalej kráčať.

Domáci gazda sa podíval na ženskú a na jej synka a povedal:

— Strašné pozret na tieto osoby! Gazda Svokro hned rozkázal svojej žene:

— Naklad na oheň dreva, nech sa izba dobre rozohreje a uvar im mlieka, aby sa

%n žalúdok a celé telo zohrialo. — Úbohá žena bola taká slabá, že ani sedef pri teplom sporáku nemohla, klesla bez seba na lavicu. Ked domáci videli čo je s ňou. začali ju treť octom, ustlali jej dobrú teplú postal a uložili ju do nej. Úbohá žena asi o pol ho­diny zaspala a ked sa prebudila, začala veľmi stonat, veľká zimnica ju napadla, jej Janko hladkal jej tvár a plačlivým hlasom sa pýtal matky :

— Mamička, čo vám je ? Ešte vám je zima? Ona kývala hlavou že áno. Ked domáci videli jej položenie, višli do

kuchyne a radili sa, čo majú s nezdravou osobou robit?

— Vieš čo. muž môj, — riekla gazdiná. — chod ku rychtářovi a oznám mu všetko. čo je vo veci. však budeš videt, jakú radu'

! ti dá. Manžel poslúchol ženinu radu. išiel a

j všetko rozpovedal rychtářovi, ktorý bol tiež dobrého srdca človek a riekol:

— No však jej len nedáme zahynúť! - Sám šiel pre lekára a o malú chvíľu už

došiel rychtář aj s lekárom ku nemocnej. Lekár, ked videl chorú, preskúmal ju. vy­

volal domácich do kuchyne, aby plačúci chlapec nepočul, čo im chce povedať.

— Ľudkovia moji, — hovorí lekár — tá osoba má silné zapálenie pfúc, ktoré dostala od preslydnutia. dajte jej kňaza zavolať, jestli bude žiadať, lebo ani tri dni nebude žiť. uiet jej žiadnej pomoci.

Domáca gazdiná po lekárovom odchode chorú pripravovala a peknými rečami jej povedala, že príde duchovný otec ju potešiť. Rychtář šiel pre kňaza, rozpovedal všetko o chorej. Kňaz sa hned sobral, vzal si všetko, čo je potrebné pre zomierajúceho človeka.

Keď došiel duchovný otec. pýtal sa chorej, že čo ju bolí?

— Všetko telo, — odpovedala chorá, čo aj sám lekár videl jej na tvári, a vedel, že je' na odchode.

Keď ju kňaz sviatosťami zaopatril, vošli do izby domáci a potom sa kňaz vypytoval chorej, že z kade je a čo ju nútilo, aby sa v takom zlom čase na cestu vydala?

26. sep lemúra 1918. SLOVENSKÉ NOVINY.

Konečne hovoril o budúcnosti. OWilsono-yých podmienkach pokoja zopakoval, čo svojho času o štrnástich a o štyroch jeho punktoch bol povedal. Osvedčil sa. že na základe po­sledných punktov hotový je pustif sa do vy­jednávaní o pokoji, ale toto Wilson nevzal v známost. Velký priater pokoja Wilson od-tedy zmenil svoje zásady. Hertling teraz vy­hlasuje, ž e j e N e m e c k o h o t o v é v s t ú p i ť d o j e d n o t y n á r o d o v , a o b m e d z e n i e z b r o j e n i a , z a ­v e d e n i e r o z h o d u j ú c e h o s ú d u , s l o b o d u m o r a a o b r a n u ma­l ý c h n á r o d o v p r i j a f z a zá­k l a d v y j e d n á v a n á o p o k o j i . Uvedenie rozhodujúceho súdu mnohokrát zmarilo sa na odpore Anglicka a Ame­riky. 0 slobode mora kancellár povedal, že v tomto ohlade nie Nemecko stavia väčšie prekážky.

Po kancellárovi vojenský minister a za­stupitel námorníckeho úradu podali zprávu o válečnom položení a o činnosti podmor­ských lodí.

Potom nasledovala reč zahraničného štát­neho sekretára Hintzeho, ktorý otvorene vy­hlásil, že N e m e c k o t e r a j š í č a s n e d r ž a l o z a v h o d n ý k u a k c i i v z á u j m e p o k o j a . Hintze líčil aj válečnú nebezpečnost machinácií dohody v Rusku a hovoril, že ď a l š i e n a p r e d o ­v a n i e a s i 50.000 h l á v p o c i t u -j ú c e j a r m á d y d o h o d á r o v v Ru­s k u n e n i p r a v d e p o d o b n é .

Po reči Hintzeho podkancellár Payer ho-horil o pripojení sa a o štátoprávnom polo­zení Kurlandu, Livlandu a. Estlandu, o čom sa onedlho začne vyjednávat. Potom hovo­ril ešte o brest-litovskom 'a bukureštskom pokoji a povedal, že tieto nemožno hodifza korisť nepriatelským štátom. N e m e c k o a j e h o s p o j e n c i V ý c h o d n ú o t á z ­k u d r ž i a z a d e f i n i t í v n e r i e š e n ú .

P o d m i e n k y s o c i á l n y c h d e m o k r a t o v . Strany nemeckého ríšskeho síieniu v pon­

delok, dňom pred zasadnutím hlavného vý­boru ríšskeho snemu vydržiavaly zasadnutia. Parlamentárna sociálno-demokratická strana a výbor strany vydržiavaly spoločné zasad­nutie, na ktorom osobitým hlasovaním 55 hlasmi proti 10 hlasom a 25 hlasmi proti 11 hlasom uzavreli, že vstúpenie sociálnych de­mokratov do novo utvorenej vlády odobria pod podmienkami, ktoré zahrnuli v šiestich punktoch.

V punktoch žiadajú bezpodmienečné vstú­

penie do jednoty národov dfa uzavretia ríš­skeho snemu ž 19. júja 1917.. zpätpostavenie Belgicka. Srbska a Čiernej Hory; dohodnu­tie o odškodnom; brest-lipovský a buku­reštský pokoj nemôže byť prekážkou uza­vretia všeobecného pokoja; v Elsas-Lo-tharingii a vo všetkých nemeckých spo­jeneckých štátoch uvedenie všeobecného tajného a rovnakého volebného práva; pre­vedenie nových volieb v Prusku, jestli by panská snemovňa hatila rovnaké volebné právo. Konečne žiadajú jednotnú ríšsku správu a vytvorenie nezodpovedných poboč­ných vlád a reformu shromažďovacieho práva.

ZPRÁVY DOMÁCE, O k o l o f ú s i e . Z kruhu Andřássyho

prívržencov idú chýry o fúsii vládnej 48-ickej ústavnej strany s pracovnou stranou. V tomto ohlade že ministerský predseda We-kerle už aj vyjednával s Jánom Teleszkym. Z druhej strany počuť, že sú tieto chýry predčasné, lebo ak bude reč medzi meno­vanými stranami o fúsii, tak to bude v druhej polovici budúceho mesiaca, keď snem začne zasedat.

Z p r í s n e n i e z á n o n a p r o t i zdra-ž o v a t e l o m . Vláda uzavrela, že na tre­stanie skutkov zdražovania sostaví zákon* ktorého rozvrh je už hotový. Dla rozvrhu zdražovanie v budúcnosti nebude považova­né za priestupok, lež za p r e č i n , ba v ťaž­kých pádoch za zločin, čoho následkom bude, že zdražovanie bude trestané nielen zavretím, lež štátnym väzením, obecným vä­zením,, ba v ťažších pádoch trestnicou. — Len keby čímskôr bol tento zákon do života uvedeny..

B a l o g h y o s t a n e n a d ž u p a n o m . Dľa zprávy M. Kuriru sme oznámili, že Er­nest Baloghy hlavný župan báč-bodrogskej stolice opustí svoje postavenie, lebo že bude vymenovaný za štátneho sekretára do mini­sterstva pre verejné stravovanie. Teraz z príslušného miesta oznamujú, že chýr ne­zodpovedá pravde.

Chorá, bárs už slabo vedela a mohla ho­voriť, ale predsa v krátosti povedala, že je z dediny K . . . že je už dva roky bez muža, ktorý bol tesárom a je tomu dva roky, čo padol s lešenia a natolko sa ura­zil, že behom jednoho mesiaca umrel.

— Ja, ako už vdova nemala som z čoho žiť. pohla som sa ku sesternici, ktorá je vy­datá v dedine D . . . že snáď ona dáku výživu pre mňa a pre chlapca vyhladá. Ne­myslela som, že nás taká krutá zima na ceste zastihne. Teraz vidím, že som túto cestu životom zaplatila. Nedbám, že tento svet opustím, aj tak som nemala dobrý ži­vot, len najviac mi je lúto tu zanechat môj­ho Janka.

Potom sa pustila do velkého plaču, preto nemohla ďalej hovoriť. Chlapček hodil sa na matku, nariekal a bozkával ju. Všetcia v izbe. aj kňaz slzy ronili, ked videli a po­čuli biednu matku a chlapca plakať. Po malej chvíli odobral sa kňaz od nemocnej a ešte ju len potešoval, domácim ale pove­dal vonku, že ich pre milosrdenstvo prosí, aby mali nad úbohou osobou trpezlivost, lebo že už aj tak bude len pár hodín žif.

— Ačkolvek viem dobre. — hovoril kňaz, — že vám nebude milé, ked budete mať mrtvolu v dome, ale všetky výdavky po-hrabné z obecnej kassy sa zaokryjú.

S tým kňaz odišiel. Nemocná žena tak asi o dve hodiny sa-

lepšie cítila, chlapčeka hladkala po tvári a pýtala sa h o :

— Janíčko môj 1 Či si už nie hladný? Ani ti už neni zima?

— Mamička moja, — s plačom odvetil chlapček, — nie som hladný, ved sa mi dali títo dobrí Iudia najesť a zima mi už neni, len vám, mamička moja, keby už bolo lepšie.

— Áno, Janíčko môj, bude mi lepšie, len ma trochu nechaj na pokoji, až si trochu pospím.

S tým sa obrátila ku stene, utierala si slzavé oči a zaspala... zaspala — na veky. Ticho ostala ležať.

Domáci pozerali na nemocnú, mysleli si, že zaspala. Preto len na prstoch cez izbu chodili, aby chorá sa neprebudila. Chlapček sedel pri nohách matky svojej a tešil sa, že ked si pospí, vstane hore.

Za dobré dve hodiny nechali nemocnú bez toho. že by boli na ňu pozreli, či spí. Mysleli si, že tuho zaspala, nechceli ju z dobrého spánku-vyrušiť. Až ked sa im to už dlho zdalo, domáca gazdiná pristúpila k posteli, zobúdza ženu, chytá jej ruky a čelo, no žena bola už mrtvá. Gazdiná nepove­dala nič, nedala vedeť chlapcovi, len vyšla von za mužom a riekla:

— Muž môj! Tá žena už umrela. Čo a jako povieme chlapcovi, že je jeho matka mrtvá?

(Pokračovanie nasleduje;)1

Juhoslovanská otázka. O s v e d č e n i e m i n i s t e r s k é h o p r e d s e d u .

Riešenie juhoslovanskej otázky, čó stojí teraz v popredí vyslaním grófa Štefana Ti* szu do Horvatska a Bosny, budí zaujatost jak v Uhorsku tak aj v Austrii.

Vo viedenských politickjxhkrahocb V páde pripojenia Bosny ku Horvatsku, poťažne ku Uhorsku, žiadajú Odškodnenie Austrie a tp nielen prinavrátením tých trov. ktoré z ok-kupácie Bosny a Hercegoviny padly na Au-striu, lež žiadajú odškodné aj v území. Me­novite v kruhoch nemeckých nacionalistov hlásajú, že kedby pri riešení juhoslovanskej otázky uplatnilo sa uhorské stanovisko, oni budú pýtať pripojenie istého uhorského úze­mia ku Austrii, asíce stolice prešporskú, šo-pronskú a vašskú a vidiek Trnavy ako kraje, v ktorých je väčšina nemecká. Voči tomuto nápadu, k t o r ý a n i v A u s t r i i ne-b e r ú v á ž n e , ostatné nemecké strany za pripojenie Bosny ku Uhorsku žiadajú isté hospodárske kompensácie od Uhorska.

České strany svoje stanovisko ešte neustá­lily, ale už z dosavádnych osvedčení jedno­tlivých vodcov možno uzatvárať, že v tomto ohlade Nemci a Česi sa dorozumejú a jed­notne budú pokračovať voči uplatneniu uhor­ského stanoviska pri riešení juhoslovanskej otázky.

* Ministerský predseda W e k e r l e pred

budapeštianskymi redaktormi o riešení juho­slovanskej otázky zmienil sa nasledovne:

Juhoslovanskú otázku sme my na denný poriadok neuviedli, lež urobila ju aktuálnou tá. systematická agitácia, ktorej cielom je zmenenie dnešného verejnoprávneho sväzku. Nejedná sa o národné spojenie, ktorému by sme my stáli v ceste, lež o to, že proti zá­ujmom monarchie a uhorského národa chcú spolu ukovať také rozličné rassy, ktoré ani ethnicky, ani ethnograficky, ani nábežensky, ani svojimi tradíciami, ani svojím spôso­bom života nikdy netvořily a ani dnes ne­tvoria jednotu. Utvoriť voči nám majstrov­skú jednotu: to môže byt snahou iných ale nie snahou našou. Ani niet vážnejšieho uhor­ského politika, ktorý by bol v tomto ohlade inej mienky. Historické práva Uhorska boly uznané aj pri annexii Bosny a Hercegoviny. Toto uhorské stanovisko podržujeme aj na­ďalej a pridŕžame sa našich v zákone za­bezpečených práv. Neslobodno ale s rozčú­lením prijímať, ked sa v tejto otázke ozve aj Austria. Viacej našich zákonov dáva Astrii právd k ozvaniu sa, tak že netrpí žiadnej pochybnosti, že terajší stav možno zmeniť len spoločným dorozumením.

CHÝRNIK. Počasie máme v Budapešti dnes jasné a teplé.

— Po krajine panovalo teplejšie počasie. Na južných stranách, krajiny duje silný vetor a menšie dářde boly len na západnej hranici krajinyl — Krajinský meteorologický ústav predpovedá na západe trochu chladnejšie počasie, miestami dáZ<£

Bulharský cár ku lekárskemu kon-g r e s s u . Kongress lekárov ústredných moc­ností aj bulharského cára telegrafične po­zdravil. Cár Ferdinand tiež telegrafične- ďa­koval za pozdrav.

P o l n ý b i s k u p m e d z i v r a c a j ú c i m i s a z a j a t ý m i . Polný biskup Imrich Bjelik so svojím tajomníkom drom Mózerom 2l. septembra prišiel z Trenčína do Žiliny a navštívil tých asi 600 našich vojakov, ktorí sa posledné dni vrátili z ruského zajatia. Biskup na druhý deň odcestoval do Ružom­berka.

O b e t e ž e l e z n i č n é h o n e š ť a s t i a v D r a ž ď a n o c h . Z Draždian oznamujú, že do utorka večera agnoskovali 3S mrtvých, ktorí zomreli pri tamojšej železničnej ka­tastrofe a 24 takých mrtvých, ktorí ae-

SL€>¥EN£KÉ NO VIM Y. 26. septem

skoršie zomreli následkom katastrofy. Ťažko ranených na automobiloch naskutku za­viezli do friedrichstadtskej nemocnice. Po­sledných ranenýah len v utorok ráno o 8. hod. bolo možno vyslobodiť zpod dodrúzga-ných vozňov. Saský král, ked sa dozvedel o katastrofe, telegrafoval finančnému ministrovi <Seidewitzovi, aby z jeho poverenia išiel na miesto katastrofy aby potešil ranených, dla možnosti aby im pomohol a ich príbuz­ným aby vyslovil sústrasť.

P u s t o š i a c e z e m e t r a s e n i e . Z Athén oznamujú, že na ostrove Milo silné zemetra­senie už viac dní robí mnoho škody. Zvláště mnoho utrpelo mesto Milo, kde sa mnoho domov srútilo. Obyvatelia mesta vysťahovali sa na pole. Vláda im poslala 500 šiatrov a a zorgenisovala pomocnú akciu.

P o r u č í k r a d o v e j l o d e Konjov ič r a n e n ý . V jednej vífaznej morskej bitke našej povelme j flotty jjri Kattare a Duraz-ze, svedenej na okolí Valony a Durazza hrdinský poručík radovej lode Dimitrij Konjovič rodom zo Zomboru počas svoj­ho návratu v blízkosti Valony v palbe talianskych pobrežných batterií bol ranený. Jedon šrapnell trafil motor jeho lietadla, na­čo stroj s výšky 1000 metrov spadol do mora. Konjoviča jeho druhovia vytiahli z mora; ale pravé rameno na troch miestach má zlomené. Teraz leží vo vojenskej nemoc­nici pri Zelenike.

S k o n č e n ý p o h y b o m z d u . Pohyb o mzdu kresťanských sociálnych robotníkov sú-kenej fabriky v PreŠporku sa skončil, lebo fabri­ka mzdu robotníkov povýšila o 20 percentov.

Č e r v i e n k a v o Viedni . V druhom týždni septembra vo Viedni na červienku ochorelo 206 osôb, z ktorých zomrelo 56. Za štvri týždne vo Viedni' 732 ľudí ochorelo a. 218 zomrelo na červienku. Nápadne mnoho sta­rých Iudí, obyvateľov útulní, domov pre chu­dobných a robotníkov chorie a mre na ná­kazu. Následkom otrávenia sa hríbami vo Viedni za štyri týždne zomrelo 92 osôb.

O d s ú d e n í d r á č i . Majitel Neigerovhó hostinca na Teréz-kôrute za porciu uhariek dal si platiť 2 koruny, za zemiakový šalát 1 kor. 50 hal. a za malú porciu parených slivák 3 koruny. Polícia odsúdila ho na 600 korún. — Samuel Blau zdražoval masť. preto ho policie odsúdila na 3 mesiace zavretia a na 2000 korún. — Obchodníci so železom Abrahám Roth a Syn prekryli velmi mnoho železných klincov a potom ich predali vyše maximálnej ceny. Policia odsúdila Abraháma Rotha na 3 dni zavretia a na 15.000 korún.

Z r u š e n ý i á b o r z a j a t ý c h . Tábor zaja­tých v Ostffyasszonyfa rozpustili. Zajatých Rusov odviezli do tábora v Šomorine, zaja­tých Rumunov a Talianov ale do tábora v Csóte.

P o z o r p r i m l á t e n í . V obci Vép jedno l3ročné dievča pomáhalo pri mláťačke. Stroj strhol dievča do bubna, v ktorom ho roz­trhala na kusy. Vyšetrujúci sudca nariadil preskúmanie mrtvoly.

Zodpovedný redaktor: K a r o l C s e c s o í k a .

Biele husacie perie k driapaniu kilo za K 5.—. Sňahóbiele nadriapané kilo za K 8.—. Po-lobaele driapané husacie perie kilo za 10.—. Bieiie driapané husacie perie K 12.—, 16.—, 1S.~, 20.—, 25.—. Biele husacie polopáperieK20,—,25.—, 30.—, Biele husacie páperie K 35.—, 40.—. veJmi jemné K 45 za kilo.

Koziposfeiíästíe n a d o b i e r k u , o d 5 k i lo v y š e f r a n k o . Z á m e n a d o v o l e n á .

st, V I I / S . Z>©b-Telsäon 12»—»5.

s mojimi 18S c m dlhými obrovskými Loraloy-vlaami, ktoré som obdržala násled­kom 14mesa£néIio upctrobúvaniu pomády v las tného vynálezu . Táto pomáda je uznaná za jediný prostriedok proti vypa­dli vouíu v lasov , k u napomáhan ia v a r a -s t a v lasov , ku posilnenia päity vlanov, p.; m u i s k ý c h napomáha vxraa t piaaj silnej b r ady a ux po krátkom upotrebá-vani tak v l a s o m n a h l ava jak aj b r a d a dodáva prirodzeného lasicu a p lnos t i a ohraní ich pred p r e d č a s n ý m o i e d i v a -ním aä po naj jyéät vek. — Cena j e d n é h o

t é g l i k * K 4.—, K e.—, a S 10.—. < Rozposielanie po poste každý deň sa vopred poslaný obnos alebo na dobierku do eeUho

sveta • dielna:

k m Gsi!!ag,Wlen,KQh!!BLuMNr.85. Cfc. p a n i A n n a Csiilaj£ i Prosím, ráite mi poslať jednu

I krabica vašej masti obdivu bod­ného účinku.

] S úctou Dr. A. Zepold, l a i i í v Emsdoríe (Sliezsko).

C t. p a n i A n n a GsiUafrl Prosím, pošlite mi 2 tégliky

: Vašej masti, ktorá sa ve&ni I dobre dokazuje.

S úctou g r ó f k a BoIserBalffy, Tiszakiiit (Szolnok m.)

Cfc p a n i A a n a Osil las; ! Poälito mi dva tégliky Etred-

I nej velkosti masti na vlaaf,' ktoiá uä urobila velmi dobíí službu. Ui i vcpred najlepšia vďaka. B úctou M. V. B r . B. P n o k o r t , lekár

'.iras, joannoumring Vi. i.

CL sen! Ansa Colling, fifionl Prosím poslať mi dis mof-

nosti obratom pošty jedon tég­lik s Vašej sa výtecnú dosú­šanej masti sa vlasy,

lá úplnou úctoa Dr. K a r o l Ste inor,

Graz, Richard Wagner-Gaise &

Med, U. S r . B i o h a r d Vnohs. Čo častý odporniovatel Vášho

výrobku, pros! ku svojej po­treba so par téglikov másti.

S úctoa Or. B. Fuoas, Selesnläuý lekár

Bleistadt (Cechy).

Ot. p a n i Anr.n Cailloarl Prosim s opätovné poslazde i

Vašej vynikajúcej masUna vlasy. jf S úplnou úctoa

kfiaiňa Carslslii Sälkón, (Ana.) í

IXxuo Anna Oafllagl Týmto Vás prosím, raílo mi ca dobiuxa postat j * & n j

téglik VaSej vysúkajúcej masti na vlasy, Eruilia IS&tátaaoity, kom. Jcflo&ajr BoJaOslaka.

Cäialesn la Bene;.

CS. pani . fljasa OtáKa*?! . tUSte mi os dobierka easlst dva tejSkr Tasaj

vlasy. Som prekvapená od j®j dobrého a týobieb* afinita, Vlasy mi sa krátky ess oidivs 'eaciaa naváetly a vsad« ca oka. zujo pozatýmné. rosttiEÍa. Vssa most txtáémM BaJTiolajsie moiem odporúčal S úctea

s r é í k a & W . K c t o i t a , iisíai^ISeBSsBC Sk 6a&k

Ot, p a n e j sUsss Cattlegi 'Z psverenia raenSalk? Jshs exeéitestisi* stuflufHlw r*.

kůsko-uhorskéhs velvysianea SžSjryéay-Mszich^a s tetes {oosSm poslat mi Jedon téglik Vaset výtefind lassti Búsuos päjséiM moju n«jhpii» vďaku, (iisfšsa o* vrimi pecavabca vyaisviía « výsledku vai^j s u s n . So svláitapa Ŕetso

Sfateáa Sí*s3» fcacäsaa Jej rnr'haMŕtl

© © ® @ & © © »

©

& © @ 0

prašmu, výsypy, rauy a každý druh nemocí kože rýchle a istotne lieči

borievková masf. © Geuy: 4, 6 a 10 korún. Borievkové

mydlo 6 konin. ® 9

Dorába lekárnik: @

iRÔ SSHGQR psfógyszerész, •

© @ ® e ® © © .© @ © s ® © ® © » ® ® ® a

Látsika, r c a a i a , t r h a n i e v á d o c h , b o ­l e n i e chrfciia, keď aj tastaralé a tvrdošijné, proti ktorému až mnoho liekov uporrehovali, hneď bude vyliečené, jestii bo-favy úd natřeme Zol lá-n o v o u maSíGU. Cena jedného téglika K 4—.

Zoltánovaapaiiska, S?.säJi?psšt r^fS m iissusasi • í l — i i m i w SsiirsaniiaiH tŕta*atTíaTiíat.>-_i'ÄBäi:wajfrnrttm• • JsMOsSKUmRsag

iPfíinWÚQl mittel, welches rc A íCí-llíywvx tern TiBd ergrauto ® •w-fl -» * jat eín HaaTverjvlngungB-

rotera, lich-íom H e a r d

und B a i t dauerhaiíc dunkío. Fiirbang verleihl, 1 iŕlasciie sami Posiporto K S.00.

R T-r~U-r^i i S t eín Rosen-y O > O J - vjujôer. wel-

eheo lílassen Waníjen zartefl Rot vcrleilit. Die Wirkuh$ M wunderfaar. l FJasche samt Fcatjiorío ( 3 K 85 h. Slít Nucbňahme 45 Héu. mehr. Boíf-iíadres^o: l

[)rí;?í;ri«: f«rr/;ui:n Br. 4SS. i'Muhten) I

a

i»

0 Jolsnr.n Grohllch, Eng«.

% t> A Wi 12

orúčam bez zaviazaiiosti po pošte na závdavok a na dobierku, po železnici

za vopred poslaný celý obnos : Korún

M e d e n ý s i r k o v ý p r a c h 61°/p-vý, ol)-sahuje 12% mede, 1 kg ' ., 28"—

M o d r ý k a m e f t č e k 98 percentový, ... 1 kg « • -

Sirkoué listy žlté, na 1 kg. asi 100 kúskov, 1 kg 3 8 - -

S i r k o v é Msty na jntovej prima tka­nine, 1 kg 42*—

S i r k o v ý Stang l ík , sirkový prach a sirka v kusoch, 1 kg -- 38*—

Perocid,45 percentov, 2 kg. zodpovedajú 1 kg. modrého katnenčoka 1 kg. 6'35

K r é m n a t o p á n k y , Ottoman 2., 1 dct. 12*— K r é m n a t o p á n k y Ottoman 5., 1 dct. 20 '— K r é m n a t o p á n k y Ottoman 100., 1 d c t 42-— S u v i k s (János Vitéz) 1 kg .*.-. 4-80 F a r b a n a š a t y „Berlínská", v každej

barve, 100 lístkov - 40 '— P r á š o k n a h m y z , krabica na zasy­

panie, 1 dc t 8'— „ V e n u s " za náhradu gkrobu 70 hal.,

1 dct _. _ 6*50 „ S t ä r k h ť * náhrada škrobu 50 hal., 100

lístkov - _ _ 35 '— „ I n d i g o l " , výfah svetUčky, 140 lístkov

60 hal 5 6 — „ L u r i o n " vosk, z 1 kocky'1/* kg. krému

na topánky, s návodom o upotrebení, po 2 K, 70 kusov 1 0 5 ' -

V i k t o r i a Apollo žltá, 140 listov 30 hal. 24*— „Silvia"prostriedok ku praniu,Vs kg. krabica 1*— „ I v ó " náhrada mydla. V*.kg. kus _. ... I ' — „ViSlám*' sof do zvonca, 1 kg.... — ... 4*— P o h á r - k a h a n č e k z cerazinu, 24-^30

hodín horí 100 kusov ._ 320 '— K o r e n i e v zrnkách a drvené 130 listov

80 haL _'. - — 80 '— K o r e n i e v zrnkách a drvené, 130 listov „100 halierov - 100 '— Š k o r i c a drvená, 130 listov 120 haL ... 120.— Š k o r i c a drvená, 130 listov 100 hal. — ÍOO-— S e í r a n , 130 listov, 60 halierov 60-— Sef ran, 130 listov. 80 halierov... ... — 8 0 ' — l í r e b í č k o v é k o r e n i e drvené, 130 lis­tov. 60 bal 60 '—

H r e b í ě k o v é k o r e n i e celé 130 listov, 60 hal — — 6 0 1 -

H r e b í č k y celé a drvené, 130 listov, 60 hal.' 6 0 ' —

P r á š o k d o p e č i v a 130 listov, 50 hal. 50*— M a f o r á n , 130 listov, 60 halierov — — 6 0 ' — Čai, 130 listov, 120 hal. pravý čaj Í20-— Čaj, 130 listov 150 hal., pravý čaj 150'— N á h r a d a čaju, v litrových flašiach— 28*— N á h r a d a čaju, sladená, v litr. flašich 56*— C i t r ó n o v á š fava, malá flaša, 1 dct 2'50 P o l i e v k o v é k o c k y , Anker alebo Gral

100 kusov 4'— P o l i e v k o v é k o č k y , Anker alebo Grat

1000 kusov _ 36'— „ O z o n " polievková massa ä la Berg-

mann 100 kusov. 24'— O c t o v á k y s e l i n a vínno-kamennä, 80 —85%i-ová (Calderonský grád) 12—14-

krát možno preriedif, s litrovou flašou 40*— „ D e n a t u r i n " , den. špiritus, krabica ... 3*20 S l a n á v í n n a s i l i ca „Fedol" alebo Bo-

rolin malá ťlaäa netto «« N á h r a d a c i í r o m u 130 listov 60 hal.... 60#— R a s c a (kmín 130 listov 40 hal ... 4 0 R a s c a 130 litrov 60 hal SO'— V a m l i n l 3 0 listov 80 hal. ... - 2 V n C i t r ó n o v á š f a v a väčšia flaša 5'ZO K a h a n ě e k z c e r e z i n u bez pohára,

asi 24 hodín, horí. 100 kusov -• 280 '— „ P i r o l " k u č i s t e n i u k o v u ,

c. 1 2 3 4 5 K - ' 8 0 1-50 2-60 3-70 5"50

í i i s z e r é s g y a r m a t á r u n a g y k e r e s k e d ô Budapest, VHL, Rôkk Szilárd-utca 6/31.

T a l e l o n : Józsof 63—01.

!ia nechut k jedeniu a na tvrdú stolicu trpiacim ľuďom, taktiež pri bolení hlavy, závrate, zmätkoch v zažívaní, ešte aj u detí, čo výtečné Tavný prostrie­dok na prebnanie Dr, W i i l i a m a Har í ley-ho í a b l e í t a je nevyhnutná. V kaZďom dome je po­trebná! Cena škatule K 4.—. Hlavný sklad: BALAZS KÁROLY, R. Drogéria, B u d a p e s t , Víl., Dacija-Kich-utca 33. Telefon Józscf 28--29.

i P O ¥ E D M l . ~W$Si llači. a, 1-¾¾¾¾¾. kaífaaažiaesá účgslkiáíi.ka. aaolcw'^sst -E-^i^ga* « Budage&i*. ¥1» ois, Ó-tócaa 1&