4
Ročník XXVÍB. Predplatná cena pr» Uhorsko a Bakúsko: K* eslý rok . . 12 kori*. Na pol roka . . 6 .," Kaštrrfroka. . S ., Do cudzozemská: do Nemecka • . 12 mariek; do Ruska . . . T rubIo» do Ameriky . . 4 do!lii». TEXJEFOS 32—14. V Budapešti, v utorok, 16. decembra 1912». Číslo 288. Redakcia, rjännMUtM * ezpedids: Bodapežt, VL, 6-ntea í . Ä Sem sa majú TMtalirt TSetky dopisT a predplatkT- Kefrankoramé Esty a bes* meané <l»pi*x neprijímajú «*« Rukopisy sa Mfracaj*. TELBFOH aa-14. Číslo za 2 haliere Mimo dňa po neflell a sviatku vyohodla každý deň Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECHÁNY Znserty rátajú Ba dla ľavnoj tarify a platia sa vopred Číslo za 2 haliert) Peniaze a politika. Štáty chcú napredovať a aj musia napredovať, aby závodenie medzi nimi nebolo nerovné. Ale každý vývin vyža- duje nové a nové hmotné obete. Štáty musia sa starať o zaokry tie vzrastajúcich trov a toto zväčša robia pôžičkou. Za takýchto okolností nemalé prekvapenie vzbudil návrh novej francúzskej vlády, aby francúzske kapitále obrátené boly v prvom rade na zaokrytie domajších po- trieb. Francúzsky finančný minister bliž- šie vysvetlil finančnú politiku vlády, ked povedal, že vláda přivolit chce dávať cudzozemskú pôžičky jedine v tom páde, jestli tieto pôžičky zabezpečia Francúzsku finančné, hospodárske alebo iné výhody, ale aj v tomto páde prvou podmienkou je, aby najprv potreby fran- cúzskeho äráru boly zaokryté. Pôžička, ktorú európske štáty na svetovom peňažnom tržišti hľadajú, činí asi poltreťa milliarda korún ; na francúzskom peňažnom tržišti úfaly dostať poldruha- milliardovú pôžičku. Návrh francúzskej vlády mal poskytnutie pôžičky prekazil. Následkom odporu radikálnej strany vláda návrh zpi.it vtiahla a súčasne uzavrela, že nové trovy na vojsko zaokryje štátnymi papiermi, znejúcimi na krátky termín. Že kedy vypustí vláda tieto štátne papiere, v kolkom obnose, to dnes ešte nikto ne- vie, anitoneni známé, či francúzska vláda privolí ku cudzozemským pôžičkám do tých čias, kým francúzska vláda nové úpisy nevypustí. Predbežne vieme len tolko, žexcudzoziKrské štáty nedostanú za dlhší čas~po~žičku na francúzskom pe- ňažnom tržišti a že sriadenie úverových pomerov nebude bez. vplyvu na medzi- národnú politiku. Tie ..výhody", ktoré francúzsky minister financií spomína, pofahujú sa na politiku. Vo Francúzsku ozývajú sa už od rokov hlasy, že írancúzske peňažné tržiště ne- smie poskytnutím ppžičiek podporovať vývin zbrannej moci tjpojspolku. Toto he- slo ozýva sa vždy hlasnejšie. Následkom tohoto bolo, že naše cenné papiere hro- madne začali zpät posielať z Francúzka a použili toto heslo zvláště vtedy, ked sme sa na francúzskom peňažnom trži- šti prezvedali, či by sme tam pôžičku dostať mohli. V návrhu francúzskej vlády sa toto heslo tiež uplatňuje. Francúzska finančná politika zasahuje všade, kde sa záujmy trojspolku so záujmami trojitej dohody stretajú. Francúzska vláda chce to docieliť, aby pri poskytnutí pôžičky roz- hodovalo, že či požičSte hľadajúci štát patrí ku trojspolku a či ku trojitej dohode. Táto finančná politika Francúzska spôsobí aj u nás veľké nesnádze. My sme utisknutí na cudzozemskú pôžičku; jestli francúzske peňažné tržiště pred na- mi zavrú, toto bude mať vplyv na naše národohospodárske a finančné pomery. Kde vyzdvihnúť pôžičku ? Nemecké pe- ňažné tržiště má doma čo zaokryvať; rýchly vývin nemeckého veľkopriemyslu a veľké vojenské výdavky potrebujú ne- mecké kapitále. V Anglicku tiež sotva môžeme rátať na pôžičku, lebo tam sú tiež predpojatí voči štátom stojacim v troj- spolku. Rakúsko samo je prinútené vy- pustiť novú rentq. Úloha uhorského finančného ministra je ťažká, zvláště ked do ohľadu vezmeme, že musí prísne bdieť nad tým, aby naše cenné papiere na sve- tovom peňažnom tržišti cenu neutratily. A nedostatok peňazí pocíti naše verejné hospodárstvo. V malej miere prospeje naším finanč- ným pomerom to, že nemecká ríšska banka úrokomer znížila o pol percenta a tento príklad nasledovať bude aj rakú- sko-uhorská. banka. Hospodárske pomery sa týmto málo zmenia. Q nás sú po- trebné investície a k tomuto potrebné sú kapitále. Bez nových investícií je náro- dohospodársky vývin nemožný. A pone- váč na cudzozemský kapitál predbežne nemôžeme rátaf, odkázaní sme len na vlastné sily. Ked tieto sily napneme, po- maly bárs, ale Budeme napredovať a vy- čkáme, kým sa kritický stav prajnejšie zmení. BESEDNICA. Železný kríž. Napísal: Perceval Gibbon. — Ten malý majer, v ktorom si dvaja vo- jenskí dôstojníci našli noclah, ležal na kraji malej dedinky. Front domu otváral sa do ovoc- nej zahrady. Na čerešňové stromy tisíce a ti- síce kvetov vykúzlilo jedon biely oblak. Bolo po večeri, tam ju strovili v starej spálni s Čiernymi hradami majera. Ženské s bojazlivým obdivom hladely na nich z jednoho kúta izby. Skončiac skromnú večeru dvaja mladíci vyšli pred dom. Na nebi slabým svetlom blyštal sa srp nového mesiaca ; noc, jako láskou opo- jená míaducha, preváňala storakou vôňou jary. Nadporučík von Marx zastal na prahu, aby si odrezal konec cigary a aby si zapálil. Jeho podriadený poručík Schmidt uspoko- jil sa s cigarettou a opretý o dvere obzeral si pred ním rozprestierajúci sa pokojný obraz. Oheň cigaretty na okamženie ostré osvetlil jeho úprimnú, jasnú detinskú tvár, ktorú do poly zakrýval kraj vojenskej čiapky. Pozriže to množstvo kvetov, — zvo- lal. — Aká krása! Tento vidiek ani neni ta- kým, ako miesto vojny. Nadporučík zamrmlal so pár prisviedča- júcich slov. Rukou práve chránil plameň zá- palky od vetra a svetlo plameňa tu i tu bly- šfalo mu medzi vystretými prstami. Zápalku zdvihol ku cigare a zápalka teraz osvetlila mu tvár. Mohol mat asi šesťadvadsať rokov, bol vysokej, chudorľavej, práve za vojaka súcej po- stavy. Široké čelo mal svraštěné, velmi vážne tam sústrednil celú pozornosť, aby si mohol zapálit cigaru. Silné čierne obrvy, ťizky, jemný nos, trochu pyšné ústa, všetko toto rad-ra- dom na okamženie osvetlil červenkastý plameň zápalky, ale ked zápalka zhasla, jeho tvár znova sa ponorila do tmy, zápalku pustil na zem a hlavu hodil nazad. Toto všetko bolo ta- kým, jako by jedno okamženie vykúzlilo a po- tom hned aj zničilo jednu ľudskú postavu. Obídeme okolo tábora a pozřeme stráže, — riekol a ked sostupil s prahu, napra- vil si pás okolo drieku. Ako tak kráčali po hradskej, v ovocných sadoch mnohé zakvitnutá stromy v slávnostnej pompe čakaly lúče mesiaca. Skutočne bolo tak, ako to pred chvíľou poručík Sckmidt po- znamenal, z veľkej vojny, do ktorej sa ich vlasť zaplietla, sem ani len ozvena nezasiahla. Na protejšej hranici krajiny pustošila ako mo- rová rana, ale tu nebolo po nej ani len stopy. Tých šesťdesiat chlapov, streliva a výbušnej látky na dvanástich vozoch, s ktorými ich vo- pred poslali, aby študovali miesto zajtrajšieho prípadného bojišta, to všetko bolo prvým ve- trom vojny, ktorý zadul do tejto malej dedin- ky. Vozy, pekne jedon k druhému vtiahli na t jedno záhumnie a nechali pri nich stráž. Kone dali do jednoho humna a chlapi na moc usa- lašili sa na pažiti pri vatrách. sa blížilo k večeru, ked celkom neča- kane, bez predbežného oznámenia vmašírovali do dedinky. Ráno dalej chceli tiahnuť; len krátku návštevu venovali tejto malej dedinke, ktorá tak krásne bola ohradená prekvitajúcimi ovocnými sadmi, jako baštami. Jaké čarokrásne !.— opakoval poručík Schmidt a ukázal na pompu kvetov visiacu so stromov vedľa cesty. — Ja to také. jako ozdo- ba nejakého divadelného javiSía a veru sme už len na dobrý skos od hlavnej armády. Možno, že sa už zajtra dostaneme pred cievy kanónov ! Divné, všakver ? 1 Veru divné ! Nadporučík von Marx roztržité hľadel na koruny stromov. Na nimi sa mihotaly strážne ohne vojakov. Áno, čím skôr máme sa sisf s hlav- nou armádou. A potom. . . A len potom sa započne oprav- dový harmatanc! — zvolal poručík Schmidt veselo. On, poručík Schmidt, so svojim plukom zúčastnil sa v prvej bitke vojenského -ťaženia, na ľavú nohu bol i ranený a len nedávno sa hlásil u pluku ako vyliečený. Kdežto nadporu- čík Marx ešte len teraz bude pokrstený ohňom. Dosiaľ cvičil rekrútov a zo .zdravých sedlia- ckych šuhajov vychoval znamenitých vojakov pre pechotu. Na uznanie jeho zvlažte osožných

V Budapešti, v utorok, 16. decembra 1912»Číslo. 288.dikda.eu/wp-content/uploads/2013/12/slovenske_noviny_16_12_1913.pdffinančná politika zasahuje všade, kde sa záujmy trojspolku

  • Upload
    others

  • View
    5

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: V Budapešti, v utorok, 16. decembra 1912»Číslo. 288.dikda.eu/wp-content/uploads/2013/12/slovenske_noviny_16_12_1913.pdffinančná politika zasahuje všade, kde sa záujmy trojspolku

Ročník XXVÍB. Predplatná cena pr»

Uhorsko a B a k ú s k o : K* eslý rok . . 12 kori*. Na pol roka . . 6 .," Kaštrr f roka. . S . ,

Do c u d z o z e m s k á : do Nemecka • . 12 mariek; do Ruska . . . T rubIo» do Ameriky . . 4 do!lii». TEXJEFOS 32—14.

V Budapešti, v utorok, 16. decembra 1912». Číslo 288.

Redakcia, rjännMUtM * ezpedids:

Bodapežt, VL, 6-ntea í . Ä Sem sa majú TMtalirt TSetky

dopisT a predplatkT-Kefrankoramé Esty a bes* meané <l»pi*x neprijímajú «*«

Rukopisy sa Mfracaj*.

TELBFOH a a - 1 4 .

Číslo za 2 haliere Mimo dňa po neflell a

sviatku vyohodla každý deň Hlavný redaktor:

Dr ADOLF PECHÁNY Znserty rátajú Ba dla ľavnoj

tarify a platia sa vopred Číslo za 2 haliert)

Peniaze a politika. Štáty chcú napredovať a aj musia

napredovať, aby závodenie medzi nimi nebolo nerovné. Ale každý vývin vyža­duje nové a nové hmotné obete. Štáty musia sa starať o zaokry tie vzrastajúcich trov a toto zväčša robia pôžičkou. Za takýchto okolností nemalé prekvapenie vzbudil návrh novej francúzskej vlády, aby francúzske kapitále obrátené boly v prvom rade na zaokrytie domajších po­trieb. Francúzsky finančný minister bliž­šie vysvetlil finančnú politiku vlády, ked povedal, že vláda přivolit chce dávať cudzozemskú pôžičky jedine v tom páde, jestli tieto pôžičky zabezpečia Francúzsku finančné, hospodárske alebo iné výhody, ale aj v tomto páde prvou podmienkou je, aby najprv potreby fran­cúzskeho äráru boly zaokryté.

Pôžička, ktorú európske štáty na svetovom peňažnom tržišti hľadajú, činí asi poltreťa milliarda korún ; na francúzskom peňažnom tržišti úfaly dostať poldruha-milliardovú pôžičku. Návrh francúzskej vlády mal poskytnutie pôžičky prekazil. Následkom odporu radikálnej strany vláda návrh zpi.it vtiahla a súčasne uzavrela, že nové trovy na vojsko zaokryje štátnymi papiermi, znejúcimi na krátky termín. Že kedy vypustí vláda tieto štátne papiere, v kolkom obnose, to dnes ešte nikto ne­

vie, anitoneni známé, či francúzska vláda privolí ku cudzozemským pôžičkám do tých čias, kým francúzska vláda nové úpisy nevypustí. Predbežne vieme len tolko, žexcudzoziKrské štáty nedostanú za dlhší čas~po~žičku na francúzskom pe­ňažnom tržišti a že sriadenie úverových pomerov nebude bez. vplyvu na medzi­národnú politiku. Tie ..výhody", ktoré francúzsky minister financií spomína, pofahujú sa na politiku.

Vo Francúzsku ozývajú sa už od rokov hlasy, že írancúzske peňažné tržiště ne­smie poskytnutím ppžičiek podporovať vývin zbrannej moci tjpojspolku. Toto he­slo ozýva sa vždy hlasnejšie. Následkom tohoto bolo, že naše cenné papiere hro­madne začali zpät posielať z Francúzka a použili toto heslo zvláště vtedy, ked sme sa na francúzskom peňažnom trži­šti prezvedali, či by sme tam pôžičku dostať mohli. V návrhu francúzskej vlády sa toto heslo tiež uplatňuje. Francúzska finančná politika zasahuje všade, kde sa záujmy trojspolku so záujmami trojitej dohody stretajú. Francúzska vláda chce to docieliť, aby pri poskytnutí pôžičky roz­hodovalo, že či požičSte hľadajúci štát patrí ku trojspolku a či ku trojitej dohode.

Táto finančná politika Francúzska spôsobí aj u nás veľké nesnádze. My sme utisknutí na cudzozemskú pôžičku; jestli francúzske peňažné tržiště pred na­

mi zavrú, toto bude mať vplyv na naše národohospodárske a finančné pomery. Kde vyzdvihnúť pôžičku ? Nemecké pe­ňažné tržiště má doma čo zaokryvať; rýchly vývin nemeckého veľkopriemyslu a veľké vojenské výdavky potrebujú ne­mecké kapitále. V Anglicku tiež sotva môžeme rátať na pôžičku, lebo tam sú tiež predpojatí voči štátom stojacim v troj­spolku. Rakúsko samo je prinútené vy­pustiť novú rentq. Úloha uhorského finančného ministra je ťažká, zvláště ked do ohľadu vezmeme, že musí prísne bdieť nad tým, aby naše cenné papiere na sve­tovom peňažnom tržišti cenu neutratily. A nedostatok peňazí pocíti naše verejné hospodárstvo.

V malej miere prospeje naším finanč­ným pomerom to, že nemecká ríšska banka úrokomer znížila o pol percenta a tento príklad nasledovať bude aj rakú-sko-uhorská. banka. Hospodárske pomery sa týmto málo zmenia. Q nás sú po­trebné investície a k tomuto potrebné sú kapitále. Bez nových investícií je náro­dohospodársky vývin nemožný. A pone-váč na cudzozemský kapitál predbežne nemôžeme rátaf, odkázaní sme len na vlastné sily. Ked tieto sily napneme, po­maly bárs, ale Budeme napredovať a vy­čkáme, kým sa kritický stav prajnejšie zmení.

B E S E D N I C A . Železný kríž.

— Napísal: Perceval Gibbon. — Ten malý majer, v ktorom si dvaja vo­

jenskí dôstojníci našli noclah, ležal na kraji malej dedinky. Front domu otváral sa do ovoc­nej zahrady. Na čerešňové stromy tisíce a ti­síce kvetov vykúzlilo jedon biely oblak. Bolo po večeri, tam ju strovili v starej spálni s Čiernymi hradami majera. Ženské s bojazlivým obdivom hladely na nich z jednoho kúta izby. Skončiac skromnú večeru dvaja mladíci vyšli pred dom. Na nebi slabým svetlom blyštal sa srp nového mesiaca ; noc, jako láskou opo­jená míaducha, preváňala storakou vôňou jary.

Nadporučík von Marx zastal na prahu, aby si odrezal konec cigary a aby si zapálil.

Jeho podriadený poručík Schmidt uspoko­jil sa s cigarettou a opretý o dvere obzeral si pred ním rozprestierajúci sa pokojný obraz. Oheň cigaretty na okamženie ostré osvetlil jeho úprimnú, jasnú detinskú tvár, ktorú do poly zakrýval kraj vojenskej čiapky.

— Pozriže to množstvo kvetov, — zvo­lal. — Aká krása! Tento vidiek ani neni ta­kým, ako miesto vojny.

Nadporučík zamrmlal so pár prisviedča-júcich slov. Rukou práve chránil plameň zá­palky od vetra a svetlo plameňa tu i tu bly-šfalo mu medzi vystretými prstami. Zápalku

zdvihol ku cigare a zápalka teraz osvetlila mu tvár.

Mohol mat asi šesťadvadsať rokov, bol vysokej, chudorľavej, práve za vojaka súcej po­stavy. Široké čelo mal svraštěné, velmi vážne tam sústrednil celú pozornosť, aby si mohol zapálit cigaru. Silné čierne obrvy, ťizky, jemný nos, trochu pyšné ústa, všetko toto rad-ra-dom na okamženie osvetlil červenkastý plameň zápalky, ale ked zápalka zhasla, jeho tvár znova sa ponorila do tmy, zápalku pustil na zem a hlavu hodil nazad. Toto všetko bolo ta­kým, jako by jedno okamženie vykúzlilo a po­tom hned aj zničilo jednu ľudskú postavu.

— Obídeme okolo tábora a pozřeme stráže, — riekol a ked sostupil s prahu, napra­vil si pás okolo drieku.

Ako tak kráčali po hradskej, v ovocných sadoch mnohé zakvitnutá stromy v slávnostnej pompe čakaly lúče mesiaca. Skutočne bolo tak, ako to pred chvíľou poručík Sckmidt po­znamenal, z veľkej vojny, do ktorej sa ich vlasť zaplietla, sem ani len ozvena nezasiahla. Na protejšej hranici krajiny pustošila ako mo­rová rana, ale tu nebolo po nej ani len stopy. Tých šesťdesiat chlapov, streliva a výbušnej látky na dvanástich vozoch, s ktorými ich vo­pred poslali, aby študovali miesto zajtrajšieho prípadného bojišta, to všetko bolo prvým ve­trom vojny, ktorý zadul do tejto malej dedin­ky. Vozy, pekne jedon k druhému vtiahli na

t jedno záhumnie a nechali pri nich stráž. Kone

dali do jednoho humna a chlapi na moc usa­lašili sa na pažiti pri vatrách.

Už sa blížilo k večeru, ked celkom neča­kane, bez predbežného oznámenia vmašírovali do dedinky. Ráno dalej chceli tiahnuť; len krátku návštevu venovali tejto malej dedinke, ktorá tak krásne bola ohradená prekvitajúcimi ovocnými sadmi, jako baštami.

— Jaké čarokrásne !.— opakoval poručík Schmidt a ukázal na pompu kvetov visiacu so stromov vedľa cesty. — Ja to také. jako ozdo­ba nejakého divadelného javiSía a veru sme už len na dobrý skos od hlavnej armády. Možno, že sa už zajtra dostaneme pred cievy kanónov ! Divné, všakver ?

1— Veru divné ! Nadporučík von Marx roztržité hľadel

na koruny stromov. Na nimi sa mihotaly strážne ohne vojakov.

— Áno, čím skôr máme sa sisf s hlav­nou armádou. A potom. . .

— A len potom sa započne oprav­dový harmatanc! — zvolal poručík Schmidt veselo.

On, poručík Schmidt, so svojim plukom zúčastnil sa v prvej bitke vojenského -ťaženia, na ľavú nohu bol i ranený a len nedávno sa hlásil u pluku ako vyliečený. Kdežto nadporu­čík Marx ešte len teraz bude pokrstený ohňom. Dosiaľ cvičil rekrútov a zo .zdravých sedlia­ckych šuhajov vychoval znamenitých vojakov pre pechotu. Na uznanie jeho zvlažte osožných

Page 2: V Budapešti, v utorok, 16. decembra 1912»Číslo. 288.dikda.eu/wp-content/uploads/2013/12/slovenske_noviny_16_12_1913.pdffinančná politika zasahuje všade, kde sa záujmy trojspolku

Delegácie. Uhorská delegácia v sobolu predpoludním

ňä plenárnom zasadnutí pokračovala v pojed­návaní rozpočtu, spoločného zahraničného mi­nisterstva na budúci prvý polrok.

Pred denným poriadkom Béla R a k o v -

f z k y ohradzoval sa proti tomu, že rozpočet uhorskej a rakúskej delegácii razom pojed­

návajú, lebo že táto rýchlosť komproíriittuje vážnost delegačných porád.

Potom, následovaly interpellate. Grót Michal K á r o 1 y i interpelloval v

záležitosti smluvy, ktorú udajne Rumunsko uza­vrelo so Srbskom protí monarchii.

Spoločný zahraničný minister gróf Leo­pold B e r c h t o l d hned odpovedal. Vyhlá­sil, že o takejto smluve nemá vedomia a ani nemôže predpokladať, že by Rumunsko takúto smluvu bolo uzavrelo. Velmi ľutuje, že sused­ný, s monarchiou v priateľstve žijúci štát takto upodozrievajú.

Stefan R a k o v s z k y interpelloval o petrohradskej ceste kniežatá Hohenloheva a o tom, že voči korrektnému a priateľskému (?) Ru­sku prečo bolo treba porobit mimoriadne vo­jenské prípravy, ktoré vyžiadaly tak vela obetí.

Zahraničný minister gróf B e r c h t o l d odpovedá, že petrohradská návšteva kniežafa Hohenloheva slúžila prejaveniu dobrého a srdečného pomeru medzi monarchiou a Ruskom a 2e listom nášho kráľa a ruského cára mož­no dakovaf, že dve ríše mohly čosuoro odzbro* jif. O mimoriadnych vojenských poriadkoch v Haliči zahraničný minister dôverne referoval delegácii.

Gróf Albert A p p o n y i interpelloval v záležitosti prestúpenia smluvy o východných že­lezniciach zo strany Srbska.

Triedny, šéf zahraničného ministerstva gróf Marek W i e k e n b u r g oznámil, že za­hraničný úrad je odhodlaný, že záujmy mon­archie, ktoré sa viažu ku železniciam, čo naj­rozhodnejšie obráni.

Ministerský predseda gróf Stefán T i s z a vyhlásil, že aj uhorská vláda ochráni oprávnené národohospodárske záujmy krajiny.

Odpovede delegácia v známost vzala, načo ďalšie pojednávam'©! zahraničného rozpočtu ur­čila n a s t r e d u p r e d p o l u d n i e .

i Popoludní uhorská delegácia na plenárnom zasadnutí pokračovala v pojednáváni rozpočtu spoločnej armády.

Podmaršall G ii n z 1 v zastúpení ministra vojny dal uspokojivé vysvetlenia o vysťahovaní sa vcjopovinných.

Gróf Ján H a d i k zase záležitosť parla­mentárnej stráže pretriasal.

Ministerský predseda gróf Stefan T i s z a sa čo najrozhodnejšie ohradzoval proti tomu, že opposícia prináša do delegácie ta nepatria­ce záležitosti. S týmto uráža XII. či. zákona z roku 1867. o vyrovnaní. Len vtedy by sa mo­hly do delegácie prinášať takéto veci, keby de­legácia bola centrálnym parlamentom.

Opposiční delegáti robili nato veľký hluk a kričali.

— Nuž a národnostná otázka ? — Aj tú ste vy sem doniesli — odvetil

ministerský predseda. Opposícia aj cíalej robila hluk, proti čo­

mu sa delegáti pracovnej sírany prudko ohra­dzovali. Ministerský predseda po utichnutí hlu­ku vyhodil grófovi Hadikovi na oči, že v sne­movni veľmožov bol by mal nesčíselnekŕát pří­ležitost hovoriť o parlamentárnej stráži, ale ta nechodí.

Vilhelm V á z s o n y i a Štefan R ä-k o v. s z k y tiež záležitosť parlamentárnej stráže pretriasali. Ministerský predseda gróf Štefan T i s z a hned odpovedal a ohradzo­val sa proti tomu, aby dôstojníkov parlamen­tárnej stráže urážali.

Potom podmaršall G u n z 1 odpovedal na viaceré otázky, načo delegácia vojenský roz­počet tak vo všeobecnosti jak v podrobnostech odhlasovala.

^ŽPRÄVYBOMACET Budapest, 15. decembra,

M i n i s t e r s k ý p r e d s e d a ú k r á ľ a . Ministerský predseda gróf Tisza v sobotu predpoludním ustanovil sa v Schon-brunne na osobitom výsluchu u kráľa. Minister­ský predseda podal jeho veličenstvu zprávu o bežných záležitosfach.

S p o l o č n á m i n i s t e r s k á po­r a d a . Vo viedenskom zahraničnom úrade v

2

služieb poslali ho teraz, na poslednom kriti­ckom stupni vojny, napred, do boja.

— Opravdový harmatanc! — opakoval poznámka poručíka Schmidta. Veľmi chladno­krvne, rozmyslené povedal tieto dve slová. — Nazdám sa, že sa môžeme cítit šťastnými. Môj otec zomrel jako generál a nikdy sa nezúčast­nil vojny.

— Šťastnými! To verím í — oduševňoval sa Schmidt. — Keď sa vojna započala, moja divísia za štrnásť hodia' stála v ohni Ztratili sme vyše dvesto chlapov prv, než by sme sa boli mohli čo len aspoň pohnutí

— Viem. Nadporučík hľadel na rovného, pekné­

ho šuhaja, ktorý kráčal vedľa neho. — A či si sa aj vtedy, keó! si stál v

ohni, držal za šťastného? — Pravda že áno. Schmidt nerozumel celkom. — Niet toho pokladu, — pokračoval po­

ručík, — za ktorý by som bol vystal z bitky. Takmer som zošalel, keď som bol ranený a bol som prinútený hlivioť v nemocnici.

Guľa mu vtedy vrazila do ľavej nohy, keď dobre vystretý stál na kraja jednoho jarku a cez ďa­lekohľad pozoroval priebeh bitky, kým jeho chlapi pred ohňom pušiek boli utiahnutí v jarku. Keď bol ranený a utiahol sa s miesta, na ktorom stál, ticho si sadol na kraj jarku a neopustil svoje miesto až dotkl, kým ho jeho kaprál neodviedol odtisl oa beafiééeé mieste.

V tomto nebolo ani hrdinskosti, ani opo­vážlivosti. Poručík Schmidt patril ku tomu, na­proti bázni úplne necitelnému typu vojakov, ktorý týp je v modernej vojne tak veľmi po­trebný, ale nikdy neni dostatočne ocenený. Iste by on bol býval posledným, ktorý bý bol rozmýšľal o oprávnenosti toho .šťastia", ktoré ho hneď povolalo do boja, ale tam potom opu­stilo. Von Marx, ktorý toto všetko veľmi dobre vedel, teraz si z hlboká vzdychol a bez slova kráčal napred.

Na konci dediny jedna stráž zavolala na nich :

— Stoj, ktos i? * Vojak chytro vykročil z tiene kra vedľa

cesty na bladé svetlo mesiaca. Keď dvaja dôstojníci povedali heslo, vo­

jak sa naskutku zmenil v poslušný automat. Stál meravé, vyrectoval denný rozkaz, ako ne­jaký žiačik svoju lekciu. Asi o desat rokov mohol byt starším od nadporučíka, červenkasté fúzy rozcuchané visely mu na hlúpej tvári. Kým opakoval denný rozkaz, vyvalil veľké oči a od poníženosti takmer blbe hľadel na svojho predstaveného.

— Len dobre stráž okolie, — rozkázal mu nadporučík pyšne.

— Skutočne zvláštne, •*» poznamenal nadporučík, keď už boli hodne vzdialení od vojaka. — Tento chlap takmer ochroměl, keď videl jednoho dôstojníka, a vera neni zbabe­lým. Iste hrdinsky bude bojovat.

nedeľu predpoludním o 11. hodine za predsed­níctva grófa Berchtolda zasadla spoločná mini­sterská porada, na ktorej ž členov uhorskej vlády brali účasť ministerský predseda gróf Tisza a minister financií Teleszky. Spoločná ministerská porada zaoberala sa výlučne s de­finitívnym ustálením budúcoročného spoločného rozpočtu.

K R A J I N S K Ý S N E M . Eudapeif, 15. decembra,

Po jedentýždňových prázdninách snemov­ňa vyslancov dnes predpoludním vydržiava za­sadnutie, na ktoré jak vyslanci pracovnej stra­ny tak vyslanci opposičných strán vo veľkom počte prišli. Do snemu prišiel aj Július Justh, aby sa tiež zúčastnil v debatte o tlačovom návrhu.

Po zahájení zasadnutia a po vypočutí predsedníckych zpráv snem pokračoval vo vše­obecnom pojednávaní návrhu zákona o refor­me tlače.

Prvým rečníkom bol Július G y ô i f f y , ktorý sa zdĺhavé zaoberal s návrhom. Za ním má rečniť Samuel B a k o n y i. Títo dvaja vy­slanci majú .vyrečnii" dnešné zasadnutie. Ku debatte zaznačilo sa ešte 41 rečníkov.

Udalosti na Balkáne, .Frankfurter Zeitung* oznamuje, že T tu­

reckej diplomacii nastanú významné zmeny. Petrohradský a londýnsky veľvyslanec turecký pre svoj pokročilý vek pojdu do penšie. Baša Ozman Nizami, bývalý berlínsky veľvyslanec a terajší minister verejných prác pojde do Petro­hradu a bývalý veľvezír baša Hakki, ktorý je od februára so zvláštnou missiou v Londýne, bude londýnskom veľvyslancom.

Veľvezír knieža Said Halim sa už Zotavil z nemoce a v sobotu popoludní zavítal na portu a predsedal ministerskej rade. Veľvyslanci Ruska, Francúzska a Anglicka v sobota navští­vili veľvezíra, aby v záležitosti nemeckej vo­jenskej kommisšie urobili kroky. Tento Írok dľa chýru mal informatívny ráz.

Londýnsky časopis , Daily Maň" ozna­muje, že v Carihrade nedostatok peňazí vyvo­lal kritické položenie. Úradníci od júna nedo-Btali platu a nižší úradníci hladujú. Vo všetkých úradoch panuje veľký zmätok.

Reuterova agentúra oznamuje: Úradne potvrdzujú chýr, že anglická vláda obrátila sa ku veľmociam, aby Albánsku poskytly 60.000 funtov šterlingov pôžičky cieľom ulavenia biedy v Albánsku. Na každú veľmoc by pripadlo 10.000 funtov šterlingov. Poneváč vyjednáva­nie o návrhu Anglicka pravdepodobne dlhší čas bude trvat, anglická vláda ani nevyčkajúe pri­volenie ostatných veľmocí albánskej vláde už dala 5000 funtov preddavku.

Grécka vláda cestou sofijského ruského vyslanectva upovedomila bulharskú vládu, že nepopravia ani jedného 2 tých Bulharov, kto­rých salonický vojenský súd odsúdil a že týchto odsúdených práve tak, ako vojenských zajatcov pochádzajúcich z území Gréckom annektova-ňých, po zpätuvedeni diplomatického spojenia pustia na slobodu predpokladajúc, že Bulhari prestanú prenasledovať Grékov v Trácii. Bul­harský zahraničný minister Genadiev v tejto záležitosti sdělil ruskému diplomatickému jed­natelovi, že po sriadeni záležitosti bulharských vojenských zajatcov zpätuvedenie diplomatic­kého spojenia nebude sa střetat s prekážkami. Čo sa týče ponôs v Trácii žijúcich Grékov, bulharská vláda vždy kládla váhu na ío, aby záujmy všetkých jej poddaných boly ochránené, ostatne vrchnosti v novom Bulharsko až dostaly zodpovedné úpravy.

C H Ý R N I K Budapešť, 16. decembra.

Počas ie máme v Budapešti studené a vetristé. — Po krajine panovalo prevažne pošmurné počasie. Na. mnohýeh stranách — najmä na severozápade — ;

pršalo. — Krajinský meteorologický ústav (Wfljcredá Biemeakvó a daždivé počasie.

Page 3: V Budapešti, v utorok, 16. decembra 1912»Číslo. 288.dikda.eu/wp-content/uploads/2013/12/slovenske_noviny_16_12_1913.pdffinančná politika zasahuje všade, kde sa záujmy trojspolku

Jubi lanta plukovníka. Velitel prešov­ského 5. pešieho pluku plukovník Franc Frauen-bergar teraz slávil Soročné jubiläurri svojej služby. Z tejto príležitosti dôstojníci pluku z Prešova, z Kisszebenu a zo Šzatmárnémeti v jedálni kasárne dávali slávnostný obed. V mene dôstojníckeho sboru podplukovník Franc Ren-vers pozdravil obľúbeného, plukovníka, ktorý dojaté odpovedal. Na bankete odznelo viac toastov.

Nová žandárska škola. Do krajinskej odbornej žandárskej školy v Nagyvárade sa tolkí prihlásili, že ich v škole nemôžu umiest­nil, preto ärár uzavrel, že v Trenčíne, alebo v Žiline, prípadne v Dolnom Kubíne založí novú žandársku prípravovňu. Odborná škola bude trvat od í . januára do konca júna budúce­ho roku.

P a n i Pankhurs tovú zase zatkli . Z Londýna sdelujú, že pani Pankhurstovú na ce­ste z Paríža do Londýna medzi Diverom a Londýnom znova zatkli.

Nový liek proti cholere vynašiel wäŕzburgský universitný professor dr Július Stumpf. Tento liek je miešaninou hliny a por-cellánovej zeme s inými druhami zeme, ktorá zničí v črevách vyvinujúce ša bacilly cholery. Dr Stumpf svoj nový liek vyproboval počas bal­kánskej vojny.

Knižnica v Bánovciach. Krajinská rada museumov a knižníc na prosbu direktora polgárky v Bánovciach v chlapčenskej občian­skej gkole umiestnila knižnicu, z ktorej obe­censtvo .každý pondelok a piatok predpolud­ním od 10. do 12. hodiny dostane knihy na čítanie.

Vytvorení robotníci. V záležitosti vy­tvorených robotníkov Ganzovej fabriky dosial niet žiadnej zme^y. Direkcia fabriky nevyjed-

' návä s robotníkmi a robotnici sa tiež nepokú­sili o to. Vytvorení robotníci v sobotu ráno shromáždili sa v miestnosti odbornej organisá-eie železných a kovových robotníkov na Tbo-kôlyho ceste a odtial išli do Ganzovej fabriky pre výplatu. Robotníci dnes v pondelok pred­poludním v miestnosti odbornej organisácie že­lezných a kovových robotníkov vydržiavajú svoje prvé- shromaždeníe.

Zavreli herňu. Minister vnútra násled­kom prípisu ministra orby v sobotu večer dal zavreť klub Hubertus, ktorý vo Vorosmartyho ulici v dome č. 42. mal miestnosti. Zastupite-lia vrchnosti popísali tých, ktorých našli v klube a miestnosti klubu zapečatili.

Terror socialistov. V Budapešti pred tlačiarňou Benedeka a Hoffmanna v Szerecsen ulici tlačiari Jezig Ackentiann a Dávig Schôn-berger robotníkov tlačiarne nahovárali, po­tom ale vyhrážkami chceli ich prinútiť, _ aby vstúpili do odbornej organisácie socialistov. Ackermanna a Schonbergera policajti odviedli na hlavný kapitanát, kde ich postavili pod do­zor dotial, kým ich záležitosť vybavia.

Krčmár postrieľal hosťa. V Ragyolci (st, novohradská) do krčmy Aladára Fleischera v piatok pozde večer prišiel baník Ondrej Fa-jal, ktorý, ked mu krčmár nechcel dat nápoj na úver, začal grobianif krčmárovi a jeho žene. Fischerovci utiahli sa do svojej izby. Fajal eheel isf za nimi, ale ho pravda Fischer ne­chcel pustiť a ked videl, že položenie začína byt nebezpečným, vzal revolver a Fajalovi stre­lil do nohy. Baník bez povedomia klesol na dlážku, načo ho žandári odviezli do nemocnice v Lučenci.

Štra jk sadzačov. Z Brna oznamujú, že sadzači časopisov na celej Morave zaviedli passívnu resistenciu a o dva týždne vôbec pre­stanú pracovať, o čom upovedomili svojich za­mestnávateľov.

Beilis v Kanade. Z Kieva oznamujú, že Beilis, ktorého súd nedávno oslobodil zpod obžaloby rituálnej vraždy, vysťahuje sa do Ka* nady, kam ho jeho príbuzní volajú.

Ako sa našiel ukradnutý obraz ? Sdělili sme, že ehýrečná malba Vinciho „Mona Lisa", ktorá asi pred poltrefa rokom zmizla z parížskeho musea „Louvre", našla sa vo Fi­renze u Taliana Vincenta Perligina. Parížsku políciu pred niekoľkými týždňami upovedomili, že jó obraz vo Firenze, náslodkOm Čoho traja francúzski tajní policajti a jedon umelec išli do Firenze přesvědčit sa, či je reč skutočne o hľadanej maľbe. O tomto sa presvedčili, načo polícia Perugina zatkla. Rozpovedal, že za 6 rokov žil v Paríži, kde v muséufrie „Louvre" robil kopie z malieb. Veľmi ho zloštilo, že je v museume veľmi mnoho predmetov, ktoré Na­poleon z Talianska odvliekol. Preto si zaumie­nil, že „Mona Lisu" zpät ukradne a vráti ju Taliansku. Obraz sa mu podarilo" ukradnut, za dva roky ho skrýval, potom maľbu listovné po­núkol sběratelovi s'aiožitností . Gerimu vo Fi­renze, ktorý ho s malbou • pozval do Firenze. Perugin v utorok skutočné; z&iftal ku Gerimu a sdělil mu, že býva. v hoteli „Tripoiis" a malbu tiež tam má. Na (Ij.ii: ží$d >st obraz doniesol do obrazárně Dffizi, kde ustálili, že je maľba skutočne hľadaná „Mona Í.IÍU". Vec naskutku oznámili direktorovi musea krásneho umenia v Rime Riccimu, ktorý hried prišiel do Firenze a zlodeja dal zatknúf. Obraz odovzdajú rímske­mu francúzskemu velvyslancovi. .'•

Nový gazdovský kruh založili mi­nulý týždeň v obci Turócznémeti, do ktorého sa dosial zapísalo vyše 60 členov. Predsedom kruhu je farár Karol Turek, podpredsedom gazda Jozef Michele a zápisníkom okolný no­tár Franc Marlovics.

Passívna rezistencia na srbských železniciach. Posledné dni od Srbska, jacha-júce vlaky o viac hodín neskoršie dochádzajú do Szabadky, ako obyčajne. Obchodná správa štátnych železníc v Szabadke následkom ponôs obecenstva a železničných zamestnancov za­viedla vyšetrovanie a vysvitlo, že srbskí želez­ničiari passívnou resistenciou chcú si vynútit povýšenie platu. Na Balkáne, odtedy vojna pre­stala, obchodná a osobná premávka na želez-ciciaeh veľmi vzrástla, ale plat železničiarov ostal len predošlý. Pre toto sa pozde pohýnajú vlaky tak do Uhorska jako i do Turecka.

Jedli mäso besných zvierat. V obci Rimapálfalvä (st. gemerská) obyvatelia jedli mäso z takých domácich zvierat, o ktorých po-zatýmne vysvitlo, že zvieratá boly besné. Na ž'aďost podžupana stolice minister vnútra do obce poslal direktora Pasteurovho ústavu uni-versitného professora dra Augusta Székelya a zdravotníckeho dozorcu dra Imricha Hajduva, aby ustálili, či patriční občania skutočne jedli mäso zo zbesnených zvierat a či je potrebné patričných zaštepiť proti besnote ?

Celkom bez nebezpečia' vyzerá zpočiatku malé zachrípnutie, ale sa môže zhoršit a preto by sme ho mali podobne jako aj bolenie hrdla, ťažkosti prežie-rania, zahlienenie atj. rýchle zahnat Pellerovým Elsa-fluidom, ktorý rozpúšťa hlieny a utišuje bolesti. Tento by mal byt vždy v dome, lebo je najlepším, ochran­ným prostriedkom. Jedine pravého 12 sklenic za K 5.— íranko zasiela lekárnik E. V. Feller, Šlubica, Centiála č. 21. (Záhrebská stolica), kde sú tiež aj Fellerove od dávna vyzkušené mierne a na isto účinkujúce, preči-sfujúce Elsa pilulky k dostaniu 6 škatuliek za K 4.— franko.

Rodinné dráma. V Sofii spisovatel Ja­vorov v sobotu najprv zastrelil svoju mladú manželku, ktorá bola dcérou zakladateľa de­mokratickej strany Karavelova a potom strelil do seba. Jeho stav je beznádejný a ona hned zomrela. Príčinou osudného skutku spisovateľa bol rodinný nesvár.

V Belehrade štrajkujú pekári a preto sa mesto obrátilo ku ministrovi vojny, aby vojenské pekárne zaopatřily mesto pečivom. Mi­nister vyhovel prosbe mesta.

Nehoda n a železničnej dráhe. Do­zorci telegrafu Elemér Krôsz a Máry na dre-sine sa viezli dolu od Kremnice ku Kremničke. Dresina sa im vyšinula a Krosz tak nešťastne vypadol s nej, že si nebezpečne poranil hlavu.

tŕ lámal éa do budovy súdnej sto­lice. Do budovy súdnej stolice v Komárne v piatok na úsvite vlámal sa neznámy zlodej, ktorý na izbe okresného sudcu Fombosa vybil oblok, vliezol do izby. kde chcel vylámat pe­ňažnú skriňu, ale počul hluk a ušiel. Polícia je už na stope vlamačovi.

MAGYAR KÍRÁLYIÁLLAMVASUTAK.

Vianočné sviatky a železnice. Direkci? uhorských královských štátnych

železnic pod č. 316961/1913. oznamuje: V zá­ujme neprekážaného vybavenia silnejSej osob­nej premávky, ktorú možno očakávať z príleži­tosti vianočných sviatkov, ako i v záujme po­hodlia cestujúceho obecenstva krém riadnych osoby voziacich vlakov na nižšie uvedených hornouhorských čiarach budú chodiť zvláštne rýchle, osobné, miešané a osoby vezúce ná­kladné vlaky :

Z P r e š p o r k a d o B u d a p e š t i n a z á p a d n é n á d r a ž i e . Dňa 21., 24. a 27. decembra tohto roku, dalej dňa 1. ja­nuára roku 1914. pojde zvláštny osoby vezúci rýchly nákladný vlak s vozňami L, II. a III. triedy. Pohne sa z Prešporka v noci o í . ho­dine 18 minútach, do Budapešti na západné nádražie príde ráno o 7. hodine 5. minútach.

Z L i p ó t v á r u d o P r e š p o r k a . Dňa 21., 26. a 28. decembra tohto roku, dalej 1. januára roku 1914. pojde zvláštny osobný vlak s vozňami L, II. a III. triedy. Pohne sa z Lipótváru predpoludním o 11. hodine 5 minú­tach, do Prešporka príde popoludní o 12. ho­dine 49 minútach.

Z H a t v a n u d o M i š k o l e a n a o s o b n é n á d r a ž i e . Dňa 23. a 24. de­cembra tohto roku pojde zvláštny osoby vezúci nákladný vlak s vozňami II. a III. triedy. Pohne sa z Hatvanu popoludní o 4. hodine 40 minútach, do Miškolca na osobné nádražie príde v noci o 10. hodine 26 minútach.

Z L u č e n c a d o Z v o l e n a . Dňa 23. a 24. decembra tohto roku pojde osoby vezúci nákladný vlak s vozňami II. a III. triedy. Pohne sa z Lučenca popoludní o 1. hodine 10 minútach, do Zvolena príde popoludní o 3. ho­dine 27 minútach.

. Z F e 1 e d u d o F ä 1 e k u. Dňa 23. a 24. decembra tohto roku pojde osoby vezúci nákladný vlak s vozňami II. a III. triedy. Po­hne sa z Feledu v noci o 3. hodine 4 mi­nútach, do Fuleku príde ráno o 4. hodine 40 minútach.

Obchodná týždenná z p r á v a . Budapest, 13. decembra.

Oradne značené ceny za 100 kilogrammov Pšenica : tisská Korún 21-75—22*45, stolno-belehradská Korún 21*45—22*45, peštianska Korún 21-55—22-55, banátska Korún 2P55 —2245 Raž: prvotriedna Korún 16*40— 16-55, druhotriedna Korún 16*25—16*35. J a č-m e ň : prvotriedny Korún 13*75—14*15, dru­hotriedny Korún 13*20—13*65. P r o s o . Ko­run 1550-16-50. O vo s : prvotriedny Korún 15-30—16-20, druhotriedny Kor. 14-60—15*20 K u k u r i c a Kor. 11*80—1200. R e p i e a : Kor.-*-—-•—.

M ú k a p š e n i č n á : «. . 0 1 2 3 4 K C.

18*20 5

17-90 6

17*50 7

K.

17-00 7Va

16-50 8

16*00 15*40 14*80 13*20 Za 50 kgiov i s vTecom.

M ú k a r a ž n á : C 0 0/1 I WR H

700

K 1420 —*— 1 3 - 2 0 - - - 1220 č. H/A II/B III

-•— —*— 10-80 Za 50 kgrov i s wecora.

Pred raňajkami pol poháru SCHMIDTHAlfER-avéj

Užívanie tejto vody je pravým požehnania} $re HJL t v r d ú siolio a a sageócaiie*.

skazený Salfiflok za 2—3 hodiny uvedie do po­

lianku Malá flaška 4a

hal. VeHiA flařka sft

Page 4: V Budapešti, v utorok, 16. decembra 1912»Číslo. 288.dikda.eu/wp-content/uploads/2013/12/slovenske_noviny_16_12_1913.pdffinančná politika zasahuje všade, kde sa záujmy trojspolku

O t r u b y pšeničné drobné: Koř. 8'90— 9.10, hrubé Koř. 9'00—9'20 za 100 kgrov.

S t r o v : F a z u l a velká biela Koř. 20-50-21-00, fazula strakavá K 16-00-17-00 Hr a c h : nelúpaný, čistý K 30-00—3200, lupaný Kor. 29-00—56-00. Š o š o v i c a čistá Kor 4000—78-00 K o n o p n é s e m ä : K. 26'00— 26-50. M a k m o d r ý: Kor. 72-00—75-00. P r o s o : Kor. 31-00—36"00. Rasca (kmín) K. 7800—8000. V š e t k o p o 100 ki-l o g r a m m o c h .

Z e m i a k y h o r n o u h o r s k é na jedenie ; biele: Kor. 4*20—4'40, ružové Kor. 4-50-600, žlté Kor. 660-8-00. — Z e ­m i a k y h o r n o u h o r s k é na poľnoho­spodárske a priemyselné ciele ; biele: Kor. 3-50—3-70 za 100 kgrmov.

L e k v á r : bosenský Korún 46-50—47-00, srbský Korún 43*50—44"50 po 100 kilo-grammoch.

Ď a t e l i n o v é s e m ä : Červená cfa-telina od prírody čistá od kukučiny Korún 185-00—200-00; lucerna uhorská K 120 00— 17000 datelina, strednozrná K 140-00—160-00, velkozrná K 150'00—180-00 za 100 kgrov.

S v i n s k á m a s t : budapeštianska prima K 13200—13300, vidiecka K —. '— S l a n i n a : mestská 4kusová K 108-00— Í0900, 3kusová Kor. 118-00—11900, vidiecka K —. .— za 100 kgrov.

S p i r i t u s : Rafinovaný, odanený vo velkom K 204-00—205-00. Denaturalisovaný, k priemyselným účelom jeden barill K 5000— 5r00 spolu so sudom.

P e t r o l e j : Fiumánsky krištáľový Kor. 4200, fiumánsky White-Star (***) Kor. 37'00 za 100 kgrov spolu so sudom.

K o l o n i á l n y t o v a r : Cukor v klo­búkoch: K 80-75—81-25, kockový K8275— 83-25, krištálový K —' •—.

S1 i v y: bosenské, lOOkusové Korún 4000—41-00, srbské, lOOkusové Kor. 39-50— 40'50 po 100 kilográmmoch.

CHOV DOBYTKA. Š v a j č i a r s k e j r o ž n e j 1 i c h-

v e — ako z Zuriehu oznamujú — hrozí vážne nebezpečie. Do Švajčiarska z jednej obce badenskej pred pár týždňami privliekli slin­tavku a kulbavku a nákaza sa v Švajčiarsku tak rozšírila, že asi 10.000 kusov rožnej lichvy trpí na ňu.

NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO. P o v i n n é p u s t o š e n i e c h r ú -

á t o v. Pred štyrmi rokami chrústi velmi mno­ho škody narobili v celej krajine, zničiac úrodu ovocia celých stolíc. Vtedy sa proti chrústom len abaujská stolica bránila systematicky. Nie­len že nariadila povinné pustošenie chŕústov, ale sa postarala i o prísne prevedenie svojho nariadenia. Nariadenie stolice vláda odobrila a jeho odpis poslala všetkým stoliciam, z kto­rých dosiaí len stolica šarišská vydala po­dobné nariadenie, ktoré minister vnútra tiež odobril.

TELEGRAMMY. Viedeň, 15. decembra. Včerajšia spo-

fočná ministerská porada trvala od 11. hodiny predpoludním do 2. hodiny popoludní. Spo­ločná ministerská porada pojednávala spoločný rozpočet na dobu od 1. júla 1914. do 30. júna ruku 1915. V pojednávaní budú neskoršie po­kračovať.

Petrohrad, 15. decembra. „Ruskoje Slovo" oznamuje, že petrohradský velvyslanec francúzsky Delcassé tieto dni odcestuje do Pa­uza, odkiaľ sa len preto vráti, aby odovzdal svoj odvolávací list.

Zodpovedný redaktor : Karol CsecsotJea.

hodiace sa pre domácnosť, dobrej jakosli, 40 metrov v bielenom tovare, bošelové ílanely, košelové a šatové ze-firy, oxfordy, modrotlač, šálový batist a po '/2 tuctu vačkových ručníkov pre dospelých a deti za 17 korún, franko. Dĺžka zbytkov od 2Jfe metra vyššie. Zvlažte do­brá jakost 19 korún. Vzorky zbytkov nemožno vopred poslať. Zásielky len na dobierku. Nehodiace sa ve­

zmeme zpät. Antonín Martinec, Červený Kostelec v

Čechách.

H ľ a d á m tichého spoločníka so 4 — 5 0 0 korunami ku dobre výnosnému dávnemu obchodu. Nabídnu-tia pod heslom „Kresfan" prosím poslať vydáva-

v telstvu tohto časopisu.

velmi jemný a lacnejší než hockde inde v čarokrásnych balíkoch po 6,10, 20, 40 halierov s 5C percentovou sle­

vou, franko na dobierku dodáva:

B. S A P E R, vývozný J dom č a j u , Tiszabogdány 103.

iiailepäi prameň kúpy I Lacné

posteľné perle! • k i l o h n o d e l i o , d o b r é ­

h o , d r i a p a n é h o p a r i a S K., lepSieho 2.40 K., p f l-ma. p o l o b í e l e h o 2.80 K., b i e l e h o « K., b i e l e h o p á p e r i a t e h o 5.10 K., 1 kilo v e l m i J e m n é h o , ana> h o b i e l e h o . d r i a p a n é -h o e.40 K., 8 K., 1 kilo p á p a-

r l a ; hnedého* K., 7 K., bieleho, Jemného 10 K., njnajTH lomného p á p e r i a i p o d p ŕ s 12 E. P r i o b j e d n a n í

o d B kg. f r a n k o . Hotové porSny.

Z hurlo lkaného cervenéko, modrého, bieleho alebo Btého nan-kinju, 1 d u o h ň a , 180 cm. dlhá, asi 120 cm. Sirota, s p o l u s 2 p o d u š k a m i , každá 80 cm. dlhá, asi 60 cm. široká na-

I plnené novtfm hnedým, velmi trvácim páperistým p o a t e I-n ý m p e r . t m l S E . , p o l o p & p e r i m 20 K., p á p e r í m 2« K . , J e d n o t l i v á d u c h n a 10 E , 12 E^ M K., 16 E.,

I J e d n a p o d n i k á 8 E., 3.60 E„ 4 E., D u c h n y 200 cm. I dlhé, 1401 cm. Široké, 18 K., 14.70 E., 17.80 E., 21 E., p o-I d n 3 k y 90 cm. dlhé, 70 cm. äireké, 4.60 E . 6.20 E., 6.70 E.,

s p o d n ě d u c h n y zo silného, šlraíovanóho grádlu 180 cm. I dlhé, 118 cm. Široké 12.80 E-14.80 E. Rozposielanie na dobierku I poonúo od 12 korún franko. Zámena dovolená, aa nezodpovedné

"ea peniaze vrátia.

j 8. BENXSCHvDeschenitzi, č. 898. Cechy. Bohaté illuetrovanf cenník zdarma a franko.

L a c n é , d o b r é p o s t e ľ n é perie.) Husacie perie ku d r á p a a i a biele 1 K -M hal, lepšie 2 K, drobné 3 E za kiie. Pekné biele driapané husacie perie kilo 4, 5 K, jemné páperisté K 6., naj­jemnejšie K 7, najlepšej sorty K 8.20. imperie bnedó K 6, biele K 12, najjem­

nejší páper zpod pŕs K 14. Pri objednávke počnúc od 5 kg. franko.

Zámena dovolená. Za nezodpovedné peniaze zpät

SAGHSEL iZiOOtL Budapst Vil., Dob-ulGi S...

i ta n tvrdá koža, bradovice na niká.h a l l f L B I n n ' s na tvári za jeden deň zmiznú po Ú2Í-

I f í f l l v S l I vani MCannabin£t-a. Splenica 1 koruna, P B*Ä BH s poštovým poplatkom 1 koruna 40 ha-

i l i w l a B V i lierov, 3 sklenice franko 3 koruny. ÍÉř m Dostat všade alebo objednal možno u

dorábatela : Dr. P L E S C H E., lekáreň Gyôr. 25. Hlavný sklad pro B u d a p e s t u lekárni J Toroka, Kiráty-u. 12.

1VDS3IFAIÍ GrCCrSÍERTAR = Q P O Z S O N Y B =

Prešporský Seehofer-ov bylinný balsam , z proti zapeôoniu, Elému t r á v e n i a , p e . čeňovym neduhom, lenivost i čr iev,ko­like, z late j Sile atet., je pravý len z

ochrannou známkou raka. . Dostat u d o r á b a t e l a • . ..

LADISLAVA F0LDES lekáreň k červenému rakovi

Preap.orols, Fozsony, č. 1. • aklanio n a d o b i e r k u f ranko K 4.60a

I.acnó jeské postelnó perle. 1 kilo hnedého, driapaného peria E 2.—, lepšieho K 2.40, polobieleho E 3.60. Mi­lého K 4.80, prima ako páperie mäkké­ho K 0.—, velmi jemného E 7.20, naj­

lepšej aorty K. b.40, velmi jemného sňa-hobieleho ti 9.60. 2 husto tkaného červeného, modrého, bieleho alebo žltého nankingu, tiobrena-

plnené, 1 duchně alebo I spodná duchna 180 cm. dlhá, il6 cm. široká K 10, 12, 15, 18. 200 cm. dlha, 140 cm, široká K 13. , 15.—, 18.-, 2 1 . - , 1 poduška 80 cm. dlha, 58 cm. široká K 3.—, 3.50, 4.—, 90 cm dlhá, 70 cm. široká, K 4.50, 5.50, 6 .-

Nezodpove.ine sa zamení alebo peniaze sa vrátia I Obšimejši obrázkový cenník všade zdarma a franko.

Benedikt Sachsel, Lobes, N r. 355, n Pbzna (Čechy).

"utové periny

Dnes živý zajtra mrtvý

môže človek právom tvrdit potahom na stá prostried­kov, ktoré sa dnes v časo­pisoch oznamujú, aby zajtra zmizly z javišta.

*> 5»

.1) kde sám prostriedok neob­sahuje, čo o ňom znejúci oznam sľubuje. Oproti tomu poukazujeme tu skrovné a bez každej reklamy na dva prostriedky, ktoré sa už od" predošlého stoletiačo naskrze spolahlivé osvědčily asíeé:

I. Fellerov vyznačený „Elsa-fluid," ktorý — ako

'sme sa sami presvedčili — utišuje bolast, lieči,občerst­

vuje, posilňuje sval̂ a žily, odstraňuje slabost údov a vzdoruje zapáleni-nám, lieči lámku. reumu, aj zastaralé neduhy, nervositu,

pichanie v bokoch, trhanie v údoch, vytknutia, influencu, bolenie rúk, nôh, hlavy, zubov, chrbta a bolasti v krížocb, úsad, ochromenie, zmalát-nenosf, slabosť očú, migränu, občerstvuje , a činí odporuschopným, oslobodzuje od mnohých tu nespomenutých nemocí. Fellerov ,Elsa-fl.uidc

s výsledkom upotrebúva sa aj proti kašlu, zachrípnutosti, nátche, boleniu pŕs a hrdla, zimničným stavom, prievanom, prechladnutím pritiahnutým nemociam. Pravý jedine vtedy, keá! na každej flaši je meno „Feller." 12 malých, 6 dvojitých fliaš alebo 2 špeciálne flase franko 5 K, 24 malých alebo 12 dvojitých fliaš alebo 4 špeciálne flaše 8 K 60 h. a 48 malých alebo 24 dvojitých alebo 8 špeciálnych fliaš 16 korún franko.

II. Chceme vám tiež povedať, 2e tisíce ludí proti žalúdkovým nemociam, kŕčom, ne­chutí k jedlu, záhe, tlaku v žalúdku, napíuaniu ku vraciavke, zlému pocitu, kyslému grganiu, zdutiu, zapečeniu a proti všelijakým zmätkom v trávení, hämorrhoidám, lenivosti' čriev, pocitu ošklivosti atef. s istým liečivým účinkom upo-trebúvajú Fellerove prečisfujúce reveňové (rhe-barbárové) „Elsa-pilule." 6 škatuliek franko 4 K a 12 škatuliek 7 K 60 h. franko.

A vždypočujeme hovořit:

Nic neprevyšuje dobrotu obidvoch Fellerových výrobkov so známkami „Elsa-fluid" a „Elsa-pilulen," avšak treba sa chránit napodobenín a objednat ich pravé, na nasledovnú zreteľne písanú adressu:

E . IT. F E L L E R apatekár v Šiubici, Centrále 6. 21.

(Záhrebská stolica.)

Pýcha rolníka je chov jeho dobytka, lebo ten svedči 0 tom, čo je vstave a čo vie. Mnohí rolníci ale nevedia, že na udržanie zdravia koni, na dosiahnutie rýchleho pribývania na váhe pri krmných kusoch, na zväčšenie nesenia vajec pti sliepkach a na zlepšenie dojnosti u kráv je po'rebné pridávať Fellerov výživný prach pre dobytok so známkou „Elsa". Tisíce roľníkov ho upoirebujú, lebo tento zvyšuje chut k žraniu, napomáha trávenie, umožňuje najlepšie využit-kbvat krm, pomáha predíst moru a zosilňuje kosti, ž-lúdok a svaly. 5 škatúl ktojí K 5.—, 1 škatula. ako pri bal K 1.—, pravý len u lekárnika E. V. Fellera, Štubíca, Centrála č. 21 (Záhrebská stolica.)

Za obsah insertov redakcia neni zodpovedná. Tlačené aa rotačnom straii knihtlačiarne účastinárskej spoločnosti „ E u r ó p a " v Budapešti, VI, okr. Ô-utcza 12»