VYCHODÍ KAŽDÝ PIATOK. A d r e s s a na dopisy, listy, predplalky a všetky zásielky : „Slovenský Týždenník" (Budapest, VIII., Mária-u. 15.) Číslo účtu v pošt. spor.: 15040. — Číslo telefonu: József 12—97.

Hlavný redaktor: MILAN H O D Ž A .

Majiteľ a vydavateľ: BOOAPřŠTIANSKY NAKLADATELSKÝ SPOLOK BČ. SPOL.

PREDPLATNE: Do Uhorska a Rakúska: 5 korún, do Nemecka 6 korún, do ostatného cudzozemská 8 korún na celý rok. — Predplatky z Ameriky zasielajú sa na B a n k of E u r o p e . F i r s t A v e n u e = = = = = e o r 74-th S t r e e t , Mew-York. City. , , . ' Administrácia si mSfe povšimnúť len na túto adresu zaslaných reklamácii. J e d n o t l i v é č í s l a v Uhorsku a Rakúsku po 8 h a l i e r o v .

Bočník Kil U Pešfbudíne, u piatok. 2. januára 1014. Číslo 1.

NOUOrOČílé bl&hOŽCÍ311Í6 i p á n o v v o V i e d n i m r z í ? Jestli ano, nech tí páni čianstva. Agrárnici sú rofnfci. Socialisti sú del-

Želárne našej slovenskej národnej strane, aby sa jej v roku nastávajúcom zveľadily sily a aby zbystrela jej činnosť.

* *

Jsté je, že rok nastávajúci uloží všetkým ná­rodnostným stranám v Uhrách úlohy ťažké a plné zodpovednosti. Po toľkom zmohutneni národov v balkánskom susedstve museli sa chcej-nechcej aj vo Viedni a v Pešti odhodlať na to, čoho sa kedysi báli jako ohňa. Museli sa dať do poko-návania s národnými stránkami uhorských Ne-maďarov. Toho času ovšem len s Juhoslovanmi a s Rumunmi. Nám teraz ide už o to, aby sa národná krivda neliečila len u Juhoslovanov a Rumunov, ale aj u nás.

Páni vo Viedni musia nahliadnuť, že sú v U-hrách národnostné nebezpečenstvá nie len na hraniciach balkánskych, ale v celej krajine.

V Marmarošskej Sihoti začal sa tento týždeň súd nad sto Rusinmi, bo sa vraj chceli otčine aj kráľovi zpreneveriť a chceli sa vraj pripojiť k Rusku. Toto sice neveríme, ale dajme tomu, že by to bola pravda. To by znamenalo, že je Uhorsko povážlivé choré.

Teraz v Sihoti vytýkal Maďarom istý Rus z Moskvy:

— Pred sto rokmi, keď sme Napoleonovi „vy­pálili" Moskvu, zblčala Moskva od jednej sviečky. To preto, že bola Moskva z dreva. Tak je to aj v Uhrách. Pár Rusinov sa búri a vy sa tra-siete o uhorský štát. Či ste aj vy ako chatrč z dreva, čo zbíkne od jednej sviečky?

Niet biednejšieho a skromnejšieho národa na zemskom okršleku, ako naši susedia Rusini. Ak sa medzi týmto krotkým národom našlo sto ťudí, čo sa zo samého zúfalstva zbúrili proti uhorskému štátu, nuž sa v tomto štáte musia, diať hrozné veci. Veď vieme, čo sa deje. Tým Rusinom neposkytuje uhorský štát ani škôl, ani hospodárskeho pokroku a zvelebenia, ani v ma­terinskej reči nijakého vzdelania. Rusínki kňazia môžu sdierať rusínsky ľud ako chcú, len nech slúžia maďarizácii. A oni sdierajú. To sa nedá tajiť. To sami maďarskí spisavatelia vykričali, že úrady pomáhajú maďarónskym kňazom vy­berať obrovské štóly a poplatky. K vôli maďa­rizácii dopusti štát proti rusínskym bedárom všetko ludigrošstvo aj všetko vykorisťovanie aj prenasledovanie. Keďby sa uhorský štát bol postaral, aby rusiHSky ľud mal svoje rusínske školy a svojich roduverných a ľudomilných kňa­zov : márne by ich bol chcel kdokolvek odvrá­tiť Od grécko-katoHckej církve a od idiotskej otčiny. Ale keď štát dá Rusinom hlady mreť a keď ich dáva na pospas pažravým maďarónskym vykorisťovateľom cirkevným aj svetským aj ešte židovskej úžere: ako že by sa taký utrýznený národ neutiekol ku komukoľvek, kdo mu núka úprimnejšie kresťanstvo a krajšiu budúcnosť.

pozrú, kde je koreň zla. Nech prijdú a nech vy­kynožia maďarizáciu od koreňa, kým je nie pozde. Len na Horvatcch a na Rumunoch záleží pá­nom vo Viedni? Severných Slovanov prepúšťajú páni — pečlivosti „veFkoruských agitátorov"? Tieto časy sú časy národnostného znovuzrode­nia aj pre národy malé. My Slováci túžime za národným znovuzrodením v rámci uhorského štátu a v rámci Habsburskej ríše. A práve preto žiadame: Nepodopletajte nám tých, čo svojimi skutkami naj neodolat eľnejMe búria proti štátu aj rl§>. Nepestujte madartzáclu, odstraňte krivdu politickú, odstráňte vykorisťovateľov hospodár­skych.

Maďarov pestovať, Nemaďarov odstrkovaf: to je dnes už dorovná pálčivé nebezpečenstvo pre uhorský štát. Pozrite si mapku Uhorska. Jakože

nici. Národní socialisti drobné meštianstvo. A len tieto hospodársky výrazné strany sú mocné. U Maďarov majú strany veľmi vypuklý hospodár­sky aj spoločenský ráz. To sú strany magnát-ske a zemanské, veľkostatkárske a strednostat-kárske. Preto sa tak úspešne vedia hájiť proti roľníctvu a občianstvu.

Jakú má hospodársku povahu strana slovenská? Kdo pozoroval jej porady a jej taktiku, musel by mysleť, že sme my strana pravotárov a ban­károv. Môžu to byť tí najšľachetnejší ľudia, nie sú vstave sami s úspechom viesť stranu, jejž zrnom je roľníctvo a remeselníctvo. Preto nemá naša strana ani určitej hospodárskej politiky,

Chybuje uvedomený spoločný hospodársky záujem.

Niejlen v našomjprograme, ale^aj v každom si opevnite hranice krajiny maďarskou politikou, skutku, v taktike, aj na samých schôdzkach strany

keď Maďarov na hraniciach niet. Maďari sú len v prostriedku krajiny. Na juhu, medzi Horvatmi a Rumunmi sa už na hraniciach stavajú ochranné bašty: to jest, idú sa dávať národom národné práva. V tomto je tá jediná zábezpeka aj na hraniciach severných a na celom uhorskom se­vere. Je to vskutku pravda, že sa do týchto kra­jov zamiešala ruská propaganda? Jestli je to

čo sa neponáhľa u nás obrániť vlasť proti >vply-vom zahraničným" národnostnou rovnopráv­nosťou.

* * Len aby tieto nastávajúce časy našly našu

slovenskú stranu hotovú. Jednu podstatnú chybu má naša strana. Každá

iná poHtická aj národná stránka má aj svoj jed­notný hospodársky ráz a w 0 j u d r j j najpevnej­šie pospolu. Stránky, nemajúce «,ospodárskeho určitého rázu, sa dnes už rozpadáva^. v C e _

ž ľ by to bolo predsa pravda, že sa do Ru- chách je strana mladočeská stranou ^ o l n e . -ľ v ožrala veLruská agitácia"? A že to | priemyslového, kupeckého a mtehgenčného ob-sinov zažrala „vefkoruská agitácia

musí ukazovať smer naše hospodárske a spo­ločenské složenie. My sme stranou malého roľ­níctva a čiastočne remesla. Keď sa tento sku­točný hospodársky ráz našej strany uplatní aj v jej celej politike, neztratia ani vrstvy iné, bo veď náš advokát, náš kňaz, náš lekár, náš kupec potrebuje tiež len mohutný roľnícky a remeselnícky stav. V takej strane, kde panuje s j ju iucu/ x..*..] i t uč—i-j , -»«Í~ F»..v^vať ani rodinkárstvo, ani osobničkárstvo. V takej strane sa svedomité uváži, čo skutočne je po­trebné. V takej strane jest dozor, tam sa nemôže stať, že páni rečnia a uzatvárajú — a potom nerobia nič.

Zdemokratizujme si stranu, zdokonalme si ju, pretvorme si ju na obraz jej najdôležitejších prívržencov. Zo strany kocúrkovskej spravme stranu ozaj národnú, stranu slovenského ľudu. Toto je prvá podmienka, aby sme smelo mohli pozreť do očí úlohám, ktoré čakajú v nastáva­júcich časiech všetkých vážnych pracovníkov v o..^enskom národe.

> v /

PreCo nie Vlád? Cez tieto Vianoce pojala hrúza našich švagrov maďarónov a šoviniscov. Desná otázka sa naskytla: čo by to bolo z ce­lej tnaďarónsko-vlasteneckej slávy, keď by sa tak po smrti našeho terajšieho kráľa našiel budúci kráľ, ktorý by — napríklad — Aurela Vlada vy­menoval za uhorského ministerského predsedu. Huj — vlasy dubkom stávaly na toto pomysle­nie v celom lživlasteneckom Izraeli... Vlád je totiž Rumun národovec. On ako mladý poslanec rozkýval do politiky pred 8-10 rokmi celú ru­munskú stranu a vôbec je chlap na mieste. Ako prišli na tento postrach naši švagrovia? Jeden maďarský denník vytýkal Tiszovi, že svojimi zákonami a svojou celou politikou dáva kráľovi do hrsti celý uhorský snem. O budúcom kráľovi ale stále ešte koluje ten známy chýr, že sa chce sprostif maďarónstva aj šovinizmu a že sa chce na základe rovnoprávnosti pokonaf aj so vše­tkými Nemaďarml a daf im toľko politickej moci, koľko im dľa ich počtu patri. Nuž čo by to vraj bolo, keď by si taký budúci kráľ vzal za mi-nistra-predsedu Aurela Vlada, Nemaďara a syna ľudu. Co by bolo ? To by bolo, že by just toto ešte mohlo ratovať Uhorsko aj jeho národy a pracujúci ľud, bo nás ináče panská politická huncuteria všetkých privedie na psí tridsiatok. Len by s desať tisíc maďarských pánov a židov muselo utiecť do Ameriky, foho nám dobrotivý Hospodin čím skorej dožičiť ráčiž.

V Bosne je materinská reč aj rečou úradnou. V Bosne podarilo sa vláde pokonanie aj s vážnejšiou čiastkou národa srbského. Jako výsledok tohoto pokonania predložila vláda bo­senskému snemu návrh zákona, aby sa vo vše­tkých úradoch napozatým len po horvatsko-srbsky úradovalo. Len v správe železníc má zostať vý­nimka, kde vnútorná správa má zostať nemecká. V obcovaní s obecenstvom sa bude prirodzene aj pri železniciach úradovať len v jazyku srbsko-horvatskom.

Nemecký cisár proti uhorským Nem­com a Sasom. Odjakživa je berlínska nemecká politika v priatelskom porozumení s Maďarmi a s ich šovinizmom. Nemecko dávalo Maďarom podporu vše aj proti Habsburskému rodu. Teraz, keď sa vo Viedni začínajú obávať pre národ­nostné krivdy a keď nakladajú aj Tiszovi, aby popúšťal — teraz odvolávajú sa Maďari aj na nemeckého cisára, že ani ten neradil dať v U-hrách Nemaďarom národné práva. A to nie len Rumunom a Slovanom, ale vraj ani uhorským Nemcom. V roku miilenárnom (1896) bol ne­mecký cisár aj v Pešti a vtedy ozaj veľmi ná­padne velebil Maďarov. Nebohý Bánffy bol vtedy uhorským ministerpredsedom a on často vravieval o tom, ako sa nemecký cisár vyslovil o uhor­ských Nemcoch. Povedal vraj toto: — My ríš­ski Nemci potrebujeme v Uhrách len Maďarov. To jest, my potrebujeme maďarské Uhorsko. A preto ja vďačne obetujem aj tie dva miliony uhorských Nemcov. — Ozaj šťastie, že je fú­zatý pán cisár Vilhelm predbežne len na svojom dvore kohútom.

U Horvatov — len po horvatsky. V po-konaní Horvatov - s vládou je aj to, aby sa v Horvatsku miestne názvy v žiadnych úradoch inakšie neplsaly než len po horvatsky. Maďarsky nie. Správa železníc preto už nariadila, aby sa niíi^f ,e7 ,Z. i ř n v c h „staniciach maďarské qfafeg "?>-ďalej behom roica ceiKom odstranily, v Záhrebe sa už začal nový poriadok. Dosiaľ bol dvojný nápis: Zágráb—Zagreb. (Po maďarsky a po hor­vatsky). Tento týždeň maďarský nápis zmiznul, ako by ho nikdy ani nebolo bývalo. Zostal len čistý horvatsky nápis „Zagreb".

Ĺahkomyse Inosf ktorú mnohí radia v príčine tvojho trávenia dávajú na Javo, sa veľmi 2le pomsti pri veľa prípadoch. Naie za­žívacie orgány vykonávajú najväčší a najdôležitejší diel našej celkovej životnej činnosti. Neni čudné, keď pri tejto už beitak verte) práci nemôž a sniesf žiadae cb-ťaíenle. Na to ale vždy nemysl'evame, keď secíma pri dobrom jedení, plti a teprv, keď sa zlé následky do­stavia, poznávame, že sme sa príilšr.e spoliehali na žalúdok a črevá. Takým chybái.i neni možno ani r najväčšej opatrnosti vyhnúť. Lahkomyselnosf '- " '

Nový rok v politike Dľa starého zvyku boli na nový rok aj opoziční aj vládni poslanci blahoželať svojim vodcom a vodcovia prehovo­rili o svojich úmysloch.

Ministerský predseda ohlásil, že snem onedlho bude mať pred sebou dva návrhy zákona: o novom rozdelení volebných okresov a o zo­štátnení verejnej správy. Úradníci stoliční a obecní budú úradníkmi štátnymi. Stoličné výbory za to zostanú, ba administratívny odbor bude mať ešte viac pôsobnosti ako teraz. Vedľa sto­ličných výborov budú ešte aj okresné zastupi­teľstvá. Ohľadom horvatského pokonania povedal Tisza len toľko, že je s nim spokojný. O roz­hovoroch, s Rumunmi, že ešte nemôže verej­nosti ničoho povedať. Dlhé desaťročia trvalo roztrpčenie a to že sa nedá naraz zažehnat Všetko možné že ide robiť v prospech maďar­skej statkárskej vrstvy v Sedmohradsku. Pri novom rozdelení volebných okresov že ne­omylne obháji maďarskú národnú ideu.

Vodcovia opozície sa znovu osvedčili, že sa s Tiszom meriť nebudú. Andrássy zatracoval Tiszu, že popúšťa. Rumunom.

Koíutisti, Juštovcl, ľudáci aj András syna grófi sa idú potrhať od zlosti, že vláda musí popúšťať čo aj len jednému nemaďarskému národu. A vláda farizejsky očami krúti a jej ne­mecké noviny vše poukazujú na to, ako je to ťažko, Nemaďarom právo dávať. Ako sa vraj proti tomu celá krajina búri — ako keby to bola už celá krajina tých pár tisíc maďarských pan­ských rodin. Slovom, opozicia hučí a Tiszovi kontruje, ako kontráši v cigánskej muzike. Každý hudie síce inak, ale dohromady je to len jedna súladná melódia. Gróf Andrássy chce byť naj-opatrnejšlm. Jeho ľudia boli u rumunských vod­cov a ich odhovárali od Tiszu. O pár mesiacov vraj beztak bude Andrássy ministerským pred­sedom, nech sa vraj radšej potom — a s ním pokonajú ako s Tiszom. Súčasne rozkričaly jedny Andrássyho noviny, že vraj vo Viedni už nechcú aby sa uhorské vlády s Rumunmi pokonávaly. Druhé noviny zsse písaly, že následníkovi trónu v Anglicku radili, aby nedovolil popúšťať na pro­spech Rumunom, bo že by to vraj len berlin-skej nemeckej politike bolo na osoh. Tie isté maďarské noviny v tom istom čísle, len na dru­hej strane, písaly že je nemecký cisár proti po-konaniu s Rumunmi a preto že nebude z celej veci nič. Tam začaly zase inú nôtu. Zrazu roz­hlásily, že rumunský poslanec Pop-Čičo ide byť hlavným županom v stolici Aradskej. Tento chýr bol na to, aby poplašil a pobúril aradských Ma­ďarov. Rozumie sa, že to hneď podvrátili sami Rumuni. Potom vyrukoval Justrí. Tento člo­vek sa vždy tváril, že je za demokraciu a za spravedlnost aj v otázke národnostnej. Teraz vyhlásil verejne toto: — Ak je to pravda, že vláda |x>púšťa daktorému nemaďarskému kmenu, nuž by to toľko značilo, že by sme mali svoju maďarskú nadvládu utratiť a dať ju Nemaďarom. Toto je útok proti nám a my tento útok Čo naj-' rozhodnejšie musime odraziť. — Vo vládnej strane niet kriku, ale je tam roztrpčenie nie menšie ako v opozícii. Mamelukov pojímá úžas, že by sa mala stať ujma jejich panstvu. Keď by tak v desiatich stoliciach nastala národná spravedl­nost: mohlo by isť na pašu aspoň s pol tisíca panských maďarských rodín, čo dosiaľ len z pan-Štenia nad nemaďarským ľudom živé boly.

Priznávajú sa. Páni z maďarskej demo­kracie a spolu s nimi aj niektorí Slováci sa dosť nahrý^rali našim ľuďom, ktorí nechceli podpo­rovat maďarské pansKe ujjuzicue strany a Justha v ich podujatiach. Aj maďarský pokrokár Jászi patril medzi nich. Teraz sa Jászi dáva na po­kánie. Uznáva, že sa s jeho bývalými spojen­cami nedá robiť politika ani len demokratická. Bo — vraj — nie je to demokracia, čo národ-keď tú chybu zmjúc, sa predsa nesnažíme žalúdku a črevám uľahčenie acinic.

Z vlastného presvedčenia odporúčame našim čitate­ľom pre takáto prípady, ktoré ľahko každý d»s nastať môžu, vždy mat pohotové F->.vrove rw»«síuiáce Elsa-pllulky. Pri boleniu r*'-'-*3' " h e . kyslom ryhaniu, dá­veniu, sácpe, n-,r , *, t v r?fJ 8 t o l l c i dčinKujú veľmi dobre, ako ~ ÍO H vMeJ mo,ž.e z mnohých poďikiijú-5.,c]ía,,sto«'cuPOane,lepš50úd^vn,1U W w D * ^ k ŕ í e > Jm» r*™°«/. fcMf P,r »c, 5 ? b a n . v Scht>«twi«e p f á e že mu Elsa-pllulky pri žalúdkových boľasfach výboW

•Suš

nostiam nechce priznať práva. Rozdiel medzi nami a Jászim je len v tom, že sme my už aj pred dvoma rokmi vedeli to isté, čo on teraz prekvapený pozoruje. Otázka je, či sa Jászi a eho skupina teraz už ozaj vážne vzdá pobratim-

stva s Justhovci a Kossuthovci. Predbežne chodí ešte s nimi spolu na shronaždenia. Rumunský denník „Romanul" mu to vytýka a vyslovuje podozrenie, že Jászi inak píše a reční a celkom inak robí. (Toto snáď nebude celkom správny úsudok).

Rusínski „vlastizradcovia." V pondelok začal sa v Marmaroškej Sihoti

politický proces proti Aleksovi Kabaľukovi a proti 93 rusínskym sedliakom. Že vraj zradili uhorskú vlasf, že spáchali nevernosť proti krá­ľovi, bo vraj chceli k Rusku prešantročiť severo­východné kraje uhorskej krajiny.

V stredoveku, pred mnoho sto rokami, bý­valy procesy proti strygám. Keď padly choroby na svet, keď přišly nešťastia a pohromy, obvi­nili farizejovia biedne ženské, že sú ony tomu na príčine, že s diablom paktujú, bo že sú ony „strygy". Zasadnul súd a súdil aj odsúdil. Úbohé „strygy" musely podstupovať tú najšiaienejšiu trýzeň aj smrť preto, že nevhod hrmelo, že blesk pastiera zabil, že pánovi statok padol.

Medzi Rusínmi sa čo stalo? Rusfni sú národ hladujúci. Oni hladujú, bo

nemajú čo jesť, a hladujú duševne, bo sú za­ostalí ako žiadon iný národ v Europe. Cicia ich od jakživa maďarónsky kňaz aj žid a, úrad obom pomáha. Zeme majú tie najhoršie a ani tie ne­vedia obrobiť. Čítať vedia možno spomedzi sto ľudí piati alebo desiati. Inteligenciu im vzala maďarizácia. Keď sa opýtali pri súde obžalova­ných Rusinov čo chceli, odvetili:

— Chceli sme lacnejších a kresťanskejších kňazov. Naši kňazi žijú nemravné, nás len vtedy znajú, keď nám aj posledný kus chleba od úst idú odňať. Ani lásky nemajú, ani poučenia a potěchy nedajú . . .

A takto žije od nás Slovákov na východ vo vrchoch pol milióna opustených biednych ľudí. To je vraj niečo desného taká dedina vo Vr­chovine. Ľudia prehladujú celú zimu. Bývajú spolu s hovädom, ak ho majú. Do Ameriky sa sťahujú ešte o moc hromadnejšie ako Slováci, ale sú to slabí ľudia do tej ťažkej roboty.

Týchto svojich bratov ujali sa vraj niektorí Rusi z Černovlc, z rakúskej Bukoviny, hlavne bratia Gerovskovci, ba udajne aj známy ruský politik gróf Bobrinský, člen ruskej dumy. Oni im vraj dávali peniaze, aby sa mladi Rusini mohli v kláštoroch vychovať, oni im dávali kni­žky, najviac modlitebné.

To jest: uhorskí páni vydali pol milióna ľudí na pospas maďarizátorom a pijaviciam. A keď sa ich potom ujali rodáci spoza hranice, hádžu hladných rusínskych sedliakov do dlhého vyše­trovacieho väzenia a súd ich súdi pre vlasti-

. zradu. Tento proces je horší a hnusnější, než boly

í pred mnoho sto rokmi procesy proti strygám. * * *

Hlavným človekom v pravotě je Aleks Kaba-ľuk. Pochod! z rodu sedliackeho, má 36 rokov. On je jeden z tých, čo už dávno hľadali svoj­mu rodu dáku pomoc proti cirkevným aj svet­ským pijaviciam. On sa prvý obznal s bratmi Gerovskovci. Na ich návod šiel do kláštora a stal sa mníchom. Potom chodieval aj domov a ľudia sa túlili k nemu. On im vedel hovoriť o úprimnejšej viere, kde kňaz nesdiera, ale po­máha. 0 lepšom svete, kde aj sedliak žije po ľudsky a je nie obetou pánom a židom.

V piatich dedinkách mal prívržencov, najviac v Ize a vo Veľkej Lúčke. Ľudia boli začali vý­služby preuká»aly. A k odstrľncniu^epríjem^eHučno-ty sa tiež môžu upoirebiľ. Ďalej poskytujd nám chuf k jedlu možným u činia jednostejný spánok a malý by byt vždy pri ruke. - ' m . K * " * * " 8 ""J1 b * O"!" 1 1"' ' 6 ikatuliek lýchto piluliek za K 4— franko, najlepšie spolu tiež tak ne-u\inSAtl

P0ttebnt Fc, ,e">vyín ElsFpiuidom, ktor; ii,4' i "i * p C . "J^ a n í m u k m n ° n ý m nemociam pret­ri Č.' * í, °i M k ú š k u , t o ľ l c n K 5 ~ '«nko od \»uT-. ¾ % ¾ . FeI,era* StUh,Ca' Cefltrála * <*$iB£.

. . . haj.

POLITICKÝ PREHĽAD

Číslo 1 SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK Strana 3

stupovať z grécko-katollckej cirkve a pýtali si kňazov z cirkve uhorsko-srbskej, ktorá je tak pravoslávna, ako aj ruská. Ich prosby odvrhli. Vďačne teda prijali potom z Ruska aspoň mo­dlitebné knižky a spisy. Lenže v Rusku je hla­vou cirkve cár a v modlitebných knižkách boly preto aj modlitby za cára a za jeho víťazstvá. Do toho sa zadrapily súdy a preháňajú teraz Rusínov, aby tí vedeli, čo je to kaziť zárobok maďarónskym kňazom.

Tí deväťdesiati sedliacki obžalovaní sú vlastne bez obrany. Súd ide po maďarsky a oni maďar­sky nevedia. Tlumač čo by ako svedomité tlu­močil, nemôže verne podať cudziu myšlienku. A obhajcovia sú sami maďarónski fiškáli, bo Ru­smi svojich vôbec nemajú. Hlavným obrancom je istý Bátori, advokát grécko-katolíckej cirkve. Teda nepriateľ bráni nepriateľa . . .

V utorok vypočuli istého Vorapčuka. Tento človek bol takým nevyučeným sedlia­

ckym rechtorom. Vyše roka bol vo väzení a to ho úplne zmorilo. Mnohí ho majú v podozrení, že svedčí čokoľvek, len aby ho už ďalej netrá­pili. A rozprával pred súdom:

— Rád som si mal ženu, a ona ma klamala. Zúfal som. A všade okolo mňa len bieda, hlad a trápenia. U kňaza sme hľadávali útechu. U nás kňaz o ľude nechce vedef, len po pansky hýri a so sedliakom nakladá jako s hovädom. Aj všetci. Jednoho roduverného kňaza sme mali, Bačinského. U neho som sa obznal s Gerov-ským. Skrze neho sme poznali lepších kňazov 3 ICDŠÍ svet

Vorapčuk svedčil, že z rusínskych sedliackych domov, najviac z Izy, šli sedliacki mládenci do ruských kláštorov. Aj to svedčil, že lacno alebo zadarmo dostávali potom z Ruska nábožné knižky.

Kým vypočujú všetkých, vyše 90 obžalova­ných, a ešte do 200 svedkov, minie aj mesiac. Ačkoľvek sedliaci sotvy budú čo chceť svedčiť. Novinári sa ich vypytovali, ale oni sú zamlčaní. Vravia:

~j-^*Rp&ím, veď sme my hovorili pravdu o na­šich knazbtri u-srcnyia^ás žandári a poza­tvárali nás. Teraz už radšej i.»p0vieme ani slova. Už nás zmorili, radšej budeme t: nj ako hroby

Medzi obžalovanými je aj päi zrnsKycrt n všetci, všetci sú biedne vyhladovělé, shrbené postavy, s baraniciami na hlavách, poznať im, že jakživ nemali záživnej stravy. Aj červík sa vzpriami, keď ho prenasledujú — a zašliapnu ho. A tak aj s rusínskymi sedliakmi?

MILÝM SLOVENKAMI Výbavy, prádlo pekné s trvácne spraco- j vane, biely tovar vlnený a bavlnený, kraj­ky, švajčiarske výšivky vám ponúka

ANNA ZEMANOVÁ v LIBSTATE (Čechy). Na barchety barevné 15°/. slevy.

Žiadajte rzorkj I Budete dobre obslúžení I =3

Zahraničie. V Rumunsku všestranná obnova. Krá­

ľovstvo rumunské nechce zaostávať za svojimi susedmi a chystá sa obnoviť štátne poriadky od základu. O týždeň-dva má prijsť k veslu vláda slobodnomyslná a ona chce previesť hlavne dvojakú opravu: volebnú a poľnohospodársku. V Týždenníku bola nedávno reč o zlom polo­žení sedliactva v Rumunsku, kde veľkostatkári majú temer všetko a roľníci skoro nič. Slobodo-myslná vláda chce uviesť do života taký zákon, aby žiaden majiteľ nesmel mať viac zeme, ako 1000 hektárov, to jest 1735 katastrálnych jutár. (Toto je to majetkové maksimum.) Kdo má teraz viac, to aby musel odpredať. (Toto by bolo pozemkové vyvlastnenie.) Volebné právo chce budúca vláda tiež napraviť, ale ho jednako chce dať len tým, čo vedia čitať a písať. V Rumunsku je ešte veľmi moc negramotných — zo sto ľudí vie čítať len okolo 30 —, nuž by to ešte vždy bola malá oprava.

Bulharský cár poslúchol bulharskú roľ­nícku stranu, pravda predbežne len v maličkosti. Dosiaľ bol zvyk ten, že kráľ zahajoval snem, sediac na stolci s kalpagom na hlave. Roľnícka strana požadovala, aby kráľ preukázal snemu patričnú úctu a aby predniesol svoju reč stojac * s obnaženou hlavou — a cár pristal na to.

Rozumie sa, že bulharská roľnícka strana poža­duje ešte aj inšie, menovite:

1. Aby vojenské smluvy s inými štátmi ne­uzatváral kráľ, ale snem.

2. Aby sa kráľov plat znížil na polovicu. Taktiež platy generálske.

3. Pre polných a priemyslových delnlkov penzie.

4. Úradnícke platy, čo sú niže 250 korún mesačne, aby sa povýšily. Tie ale, čo sú vyše 250 korún, aby sa v rovnom pomere znížily.

5. Pre roľnícku a demokratickú stranu štyri ministerstvá.

Štátne peniaze - proti fudu. Všade sa štát usiluje zvelebiť roľníctvo: nie

len v Anglicku majú veľkostatky popúšťať malo­roľníkom, ale aj v Rusku, aj v Rumunsku. Len v Uhrách je naopak.

Pred dvoma rokmi, dľa zákona XI. z roku 1911, vznikol pomocou štátu „Krajinský sväzok uhorských úvěrných ústavov", tak zvaná Altru­istická banka, s podielovým kapitálom 15 milió­nov korún. Štát dal z toho hneď 8 miliónov.

Táto štátna banka prevádza najviac parce-lácie. Na oko vezme občas dáky väčší majetok — do parcelácie. Tak na príklad vzala Feste-tičovských 24.000 jutár a bude ich behom času možno parcelovat Aj z varadínskeho biskupových vyše 1000 jutár dávala parcely do prenájmu.

Ale toto je len na oko. V skutočnosti robí táto štátna banka celkom inšie. Co robí, to vidno z jej novozmenených stanov. Dľa nových stanov má dávať tento ústav požiiky na zadĺžené panské majetky A nie len to. Takéto zadĺžené panské majetky banka kúpi za hotové a potom ich na 10 rokov dá do árendy tomu, od koho ich kúpila.

To jest: Pišta báči, vlastenec a odrodilec, prepil a

prekartoval majetok a si ho obťažil do "/* hodnoty, 300.000 korunami. Čo majetok Pišta báčimu vynesie, to ide z čiastky na dlh a úrok a Pišta báči nemá z čoho šampanské piť a nemá z čoho nanítiť 3 prnti spriliakom politiku robiť. Tu přijde anjel ochranca, bankár zo štátnej banky. Dá Pišta báčimu za majetok 500.000 korún. Pišta báčimu zostane kus čistého groša a na živobytie a na parádu bude mať tiež dosť, bo mu štátna banka dá jeho bývalý majetok aspoň na 10 rokov lacno — do árendy. Bol by čert, aby sa majetok za tento čas tak neočistil, žeby si ho Pišta báči potom nemohol vziať nazad.

No, kecfby to dáka súkromná banka takto chcela rozsypať svoje peniaze, nedalo by sa proti tomu ničoho riecť. Lenže odkiaľ že má peniaze táto štátna banka?

Na základný kapitál dal štát 8 miliónov a tých druhých 7 miliónov daly tiež také ústavy, čo od štátu majú peniaze.

Lenže je zkrachovaných Pišta-báčich toľko, že by na nich tých 15 miliónov nestačilo. A tak dostala štátna banka od vlády vlani 20 miliónov korún tichej požižky. A teraz v sobotu zase dtu hých 12 mVlonov korún. Peštianske novinky o tom čušia, len odborný list „Pénzvilág" to vy­kričal a vláda ani len nemukla.

Chudobný človek sa nemá vo svojej otčine čoho najiesť a ide zarobiť kus groša do Ame­riky, aby aspoň porcie mal z čoho platiť. A z týchto porcii kŕmi štát ničomných trúdov. Tým, čo nič nerobia, Jen krivdu celým národom — tých kŕmi. A chudobu vyháňa do Ameriky, aby na trúdov zarábala.

Či títo ľudia nedonesu na vnivoč celú krajinu?

HOSPODfiRSKY PREHĽAD. Nové polnohospodárske zákony. Na spo­

ločné pasienky dosiaľ nebolo možno vyzdvi­hnúť hypotekárnej pôžičky. To jest bolo slo-bodno, ale len ak svolili na to všetci údovia kompossessorátu, čo sa" temer nikdy nedalo docieliť. K novému zákonu o pasienkoch (X.: 1913.) ide teraz minister orby vydať úpravu, v nejž bude reč aj o nedělených spoločných pa­sienkoch. Pasienkové kom posse ssoráty stanú sa dľa tejto úpravy právnymi osobami, čo toľko značí, že aj len väčšina/majiteľov bude môcť uzavreť na patričný pasienok hypotekárnu po-

l^pánskéidtójŕ Úrirtdr^aticeíkobi* '/orky xoiílá frantio !

továrna na s w * •

VHUHPOICi w n w i i ii i KJ-VMCW'

žičku. — V ministerstve orby pripravujú aj obnovu zákona o vodnom práve aj o polnej policii.

Gbelský zemský plyn V Nitrianskej, pri Gbeloch je pod zemou plyn, ktorý sa dá použiť na pohon a vôbec na rôzne priemyslové ciele. Viedeň je od Gbelov len asi 75 kilome­trov, nuž by sa tam dal plyn výhodne odvá­dzať, ak ho totiž bude toľko, jako podnikatelia úfajú. Predbežne majú Gbelania s celým ply­nom len oštaru. Minulý utorok im plyn vybúšil a vyhodil vrtáky. Výbuch šiel zo 160 metrovej hĺbky a bol taký mohutný, že sa v obci mnohí poľakali a utekali vraj až do Holiča. Na šťastie nestalo sa pri výbuchu dosiaľ žiadnej nehody.

Boháči, plafte na vojsko! V nemeckej ríši potrebovali na vojsko 600 miliónov korún. Keď to u nás potrebujú, odania páni ľud. V Nemecku je ale všeobecné hlasovanie a tam temer všetky tie nové výlohy uvalil snem na boháčov Medzi iným vstúpi do života tohoto roku celkom osobitná daň a mimo toho ešte osobitný poplatok.

Tento poplatok je raz na vždy a ráta sa od majetku. Kdo má niže 50.000 mariek majetku, musí za nastávajúce dva roky zaplatiť štátu 015% z toho, čo má. To jest od každých 100 korún 15 halierov. (Jedna nemecká marka je asi 1 koruna 20 halierov.) Kdo má vyše 50.000, ten platí 0-35%, to jest za každých 100 korún 35 halierov. A tak postupne vždy viac a viac., Kdo má milion mariek, platí od každých 100 korún 1 korunu aj 10 halierov. Teda milionár zaplatí štátu najmenej 12.000 korún. Ale ak má 5 miliónov, platí aj pomerne zase viac a síce od každých milion korún 15000 korún.

A podobne je aj s dôchodkom. Kdo má najmenej 3000 a najviac 10.000 korún dô­chodku, platí tejto osobitnej vojenskej dane 1%. to jest od každých sto korún dôchodku jednu korunu. Keď má vyše, platí od každých sto korún 1 korunu 20 halierov, ak prijme vyše 20.000 korún, nuž platí 1'6%. Ak má vyše 30.000 korún dôchodku, platí za každých 100 korún 2 koruny, ak má vyše 100.000 ko­rún platí od každých 100 korún až 6 korún.

Odpúšťa sa len tým trochu (5%). čo majú aspoň troje detí. Kdo nevyzná pravdu koľko má dôchodku alebo majetku, toho zavrú do väzenia a odania dvojnásobne.

Takto možno boháčov odaniť všade, keď ľud netrpí panskú nadvládu a kde jest vše­obecné hlasovanie a kde si je národ svojho práva a svojej dôstojnosti vedomý.

Čo sa maďarským veľkostatkárom nezdá. Odkedy začal anglický minister Lloyd-Džordž maloroľnícku politiku proti veľkostatkárom, sú aj maďarskí magnáti bez seba. To je vzájomnosť! V Anglicku stupia na nohu lordom a v Pešti magnáti zkričia. Lloyd-Džordž ide ohraničiť ma­jetok, aby nemohol mať veľkostatkár desiatky tisíca jutár a vedľa teho že by si aj roľník mohol kúpiť zeme. V Pešti sa poponáhlal magnátsky veľkostatkársky spolok a vyslal svojho direktora prednášať do maďarskej sociologickej spoločnosti proti Lloyd-Džordžovi a že je jeho politika me­novite vzhľadom na Uhorsko škodlivá. Jeden z prítomných grófov sa neostýchal ohovárať Lloyd-Džordža, že vraj pracuje proti lordom z národnej zášti, bo on, Lloyd-Džordž, je rodom Kelt, a lordovia Angličani. Z tohto prípadu až kričí, ako páni magnáti predstierajú národnosť vždy, keď im dakdo popravde kreptúch zpod nosa odnáša. Ale našiel sa rozumný človek ešte aj v tejto spoločnosti. Eugen Gál, Člen magnát-skej snemovie, poukázal na to, že treba dať maloroľníkom spôsobu, aby si mohli nadobúdať zeme. Kedysi dostávali biskupi a magnáti od kráľa zeme za to, že dávali kráľovi vojsko. Teraz takých služieb nekonajú, teda nech pomaly upú­šťajú aj zo svojej veľkostatkárskej hlavatosti.

O peňažnom trhu sa vyslovil K. Széll, pred­seda maďarských bánk, že budúceho roku bude

2»

SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK Čfslo 1

ešte málo čo viacej a lacnejších peňazí ako • teraz. Lepšie časy ohľadom peňazfže nastanú i až roku 1915.

Mor nfc ošípaných zbadali vo Švajčiarsku, a síce mor taký, že niet proti nemir pomoci. Dovliekli ho vraj r Anglicka.

Súkna najniadarneja la Ia*ky za ceny vefmi mierne ÍOÚJTI

d. P. Pulfor, Brno, Veselá u>. 6 : p r e d t ý m Lužný m T r l i c a .

Bohaté a úpravní vzorníky výhrad ae pre pánov krafcírskych majstrov.

O úvere a o úvěrných družstvách

s« zvláštnym zretéTom na úvéŕ'roľnícky* Upotrebené premene: Laveley, Základy politickej

ekonomie. Gide: Zásady národ hospodárstva Dr. Dráf: Přednášky o nároď. hosp. Stov. Kompas 1912: Räcz: A magyar fóldbirtokosság an vagi pusztulása. Blaiek a Treybal: Zemědělské družstevnictví.

III. Dlžoby pozemkové, totiž hypotekárne pôžičky,

chytro stupaly a stúpajú, tak že dnes na územie slovenských stolíc bez Dolnej zeme-pripadá ich už vyše 200 millionov korún.**) To by bolo na hlavu asi niečo vyše 100 korún,- na kma vše* tkej pôdy asi1' 6.500 korún, net jedno jutro ornej pôdy vyše K 60"—. Berúc priemerne jedno jutro ornej pôdy v hodnote 320 korún, ťažiaca hypo­tekárna dlžoba' znamená skoro 22°ÍB hodnoty, t. j . každé piate jutro je úplne zadĺžené'.

Čo donáša Slovákom ŕorhíetroí1

Dľa Dr. E. Stodolu urodí sa na území 11 slo­venských stolíc ročne asi za 350 miliónov ko­rún. Je v to zahrnutá úroda pšenice, raži, jač­meňa, ovsa, zemiakov, kukurice, slamy a iných poľných plodov, potom výnos lúk, pasienok, le­sov a vinohradov. Z toho pripadá na jedno kat. jutro 53 7, K, na dušu 162 K (u Maďarov 59 K a 175 K, u Rumunov 347, K a 134 K, u Hôr-vátov 46 K a 147 K).

Výnos ornej pôdy je u Slovákov prajrteišl ako u druhých národ­nosti. Na jedno kat. jutro ornej pôdy prichodí u Slovákov v priemere 106 K, u Rumunov 75 K, u Maďarov 92'/, K, v Horvatsku 92 K výnosu!

Číslice tieto iste mnohého prekvapia, keď po­myslíme na žírne role dolnozemské a na naše hornouhorské. Pravda, výnos ten je v každej sto­lici inakší. Najvýnosnejšie sú zeme v stoliciach Prešporskej (77 K),' Nitrianskej (76 K), Tekov­skej, najríevýnosnejšie v Oravskej, Zvolenskej, Liptovskej (v poslednej len 32 korún na katast­rálne jutro). Za to je však úrodnější kraj slo­venský aj hustejšie obývaný, a rozrátajúc výnos na duše, rozdiele sa značne vyrovnávajú. V Pre­šporskej na dušu přijde úrody za 189 korún, v Nitrianskej za 170, v Liptove za 162 korún. Priemerné číslo výnosu na Slovensku je berúc do ohľadu všetku pôdu na jedno katastr: jutro 537, K, na dušlt I62xlf K. U Maďarov voľačo vtóc, u Rumunov a Srbó-Hórvatov hodne menej.

Koľko sme dlžní a kotko ptatimé: porcií?

Oproti výnosu1 1 kat. jutra ornej pôdy 106 K pripadá 'hypotekárnej dlžoby na jutro ornej pôdy 60 korilti

Hodnota úrody na Slovensku je asi 350 mff. korún, z toho je čistý dôchodok len asi 80—90 miliónov. Z týchto platif prichodí asi 9 miliónov štátnej pozemkovej dane, ast 11 mllhhjvin^ch dani (obecné, stoličné, dôchodkové, cirkevné; cestové aiď.), asi 13 miliónov korim úrokov oô hypotekárnych pôžičiek, asi 12 mil potravnej a nápojovej dane, spolu približne do 45 miliónov, teda asi polovičku čistého dôchodku A len druhá polovica' slúži na výživu, na vzdelávanie a na ďalšie investície do roľníckej výroby. Ovšem ne­smieme zabúdať, že krém roľníctva remeslom živí sa v spomenutých slovenských stoliciach 250.000 ľudí baníctvom a priemyslom, 60.000

•) Predniesol na rofhíckom sjazde v Skalici 22. no­vembra 1913. Fedor Houdek.

**) Z toho bolo vo slovenských bankách r. 1905 len K F),286.00.r r. VJ07 K 10 7/51.000, r. 1011 K 16,881.000. (Zahrnaté sú 1 dolnozemské slov. ústavy).

kupectvom, 50 000 premávkou, 60.000 verejnou službou a voľným povolaním, 70.000 nádenní-ctvom, 50.000 službou v domácnostiach (čeľaď), 60.000 druhým spôsobom. (Tieto vrstvy sú asi z polovice nie slovenské. Pozn. red.) Roľníctvom sa živí 1,360.000. (Maďarov a Nemcov jez toho asi štvrtina: v Prešporskej, Nitrianskej, v Tekove, v Spiši, v Šariši, vo Zvolenskej, v Turci a v Honte. Pozn. red.)

Dlžôb je pri tom všetkom ešte na našej slo­venskej pôde najmenej, keď odhliadneme od chu­dobných krajov Sedmohradsl'.a. Ale toto zaostá­vanie v dlhoch neznačí, že naše kraje hospo­dársky vynikajú nad kraje iné. Naopak, to zna­mená rozhodne hospodársku zaostalosť.

Túto zdanlivú protivu vysvetlím. Zem stolíc slovenských je nie taká výdatná

a žírna jako zem za Dunajom, medzi Dunajom a Tisou alebo za Tisou. Aby ale predsa výnos z nej väčší bol ako z tam tých, ako dľa vyše­trenia štatistiky je aj v skutočnosti zistené, ne­zbytne treba vynaložiť na jej obrobenie viac práce. Sila, vytrvanlivosť a usilovnosť slovenská premáha prírodu, zvlášť keď sa k ním druží skromnosť v potrebách a v jedení. Tieto dve posledné vlastnosti sú charakteristikou hospe-dárskej zaostalosti. Naši ľudia ešte mnoho v do­mácnosti potrebných vecí nekupujú, ale si ich sami spravia primitivným nedokonalým spôso­bom. Skromnosť v jedeni javí sa zase často až v nedostatočnom živeni. Pravda, i na Slovensku rorlišova' musíme kraje úradnejšie, hospodársky vyspelejšie a bohatšie, od krajov menej úrod­ných, hospodársky zaostalých, chudobnejších. Pri pokročilejšom hospodárení si gazda nestačí potreby svoje sám vyrábať jednak pre nedosta­tok pracovných síl, jednak ale pre dôkladnejšiu vý­robu, zároveň i nároky jeho sú väčšie. A preto vše­tky svoje potreby kupuje. V chudobnejších pome­roch žijúci roľníci myslia, že tým gazdujú, keď nákup potrieb obmedzujú a keď si ich vyrábajú sami.

A teraz príde to najzaujímavejšie. Kraje bo­hatšie, hospodáisky pokročilé, Nitrianska, Te­kovská, Hontianska, Prešporská vykazujú po­merne hodne viac obťaženia pôdy intabuláciami ako kraje chudobnejšie, hospodársky zaostalé Treníi3n«lfn, Txtrwr, Orivn, 2.\-o\an, !_ip*"v ftpif, Šariš, Abauj atď.

Keď je zem nie pokrokové, racionelne obrá­baná, keď teda menej výnosu dáva, keď ju k výdatnosti treba dôkladnejšie obrábať, lepšie hnojií, kde výroba vôbec viac výdavkov potre­buje, na takú zem možno menej dlhu uvaliť, ako na zem úrodnú, žírnu.

V tomto je kľúčik k záhade, prečo je na po­liach slovenských stolíc menej hypotekárnych dlžôb ako inde v krajine.

Dnes roľník bez náležitých odborných známostí ktoré nadobudnúť si môže len v dobrej škole alebo z dobrej knihy samovzdelávaním, nemôže obstáť v borbe o život, ale upadúva majetkové stálym zadlžovaním sa. Týmto spôsobom úver a jeho účinky nedostatočne poznáte môžu pri­niesť i zkäzu.

Prve slovenské úvěrné spolky. Akonáhle začala sa javiť na Slovensku potreba

úveru, Slováci, povzbudení zahraničným príkla­dom zvláště z Anglicka a Nemecka, zakladali si t. zv. pomocnice. Koncom štyrydsiaťych rokov minulého storočia povstaly v Sob'tlšti z v Ti­sovci .,hospodárske spolky", v Mošovclach „Mo-šovská sporiteľnica" a krém toho aj inde. Aby sa úverom mohlo pomáhať roľníkom a remesel­níkom, bolo treba sosbierať peniaze, ležiace do­siaľ v truhliciach. Ale to sa dalo len v spolkoch, kde za vklady posbierané ručila nie jedna osoba, ále viacerí, obyčajne majetnejší gazdovia. Tak sa sbieraly vklady spočiatku po zlatke, po pár zlatých — a stáie rástly. Sosbieraných vkladov upotrebilo sa na pôžičky. Pravda, malé ústavy

Pozor! Poz&r!

Veľkú úáporu docielite len p iantym nákupom dámskych a všetkých prá­dlových látok u známej a chválenej firmv

ADOLF SOUMAR, r»6ná a m e c h . tkaleovfta « Oleiitioi u Ifovéha Meota nad Metuji, Cechy. K'ášne zbytky ia továrne ceny stále na s\!ade £

~ = Vxorfcy idarma a franko. = = = ¾

Čitateľky tohoto časopisu upozórfiujenie na výbornú kolínska cikorku, &ko aj obľúbené kávy fíkové žitné a sladové. 273»

mohly dávať len malý úver. Pri tom všetkom pomocnice tieto pri náležitej opatrnosti boly by sa vyvnuly na ústavy významné — ale přišly búrne časy revolúcie 1848 9, ktoré zničily pevné piliere hospodárskej organizácie slovenskej, ako keď prvý mráz opáli íasenné rastlinstvo. Éra Bachova dusila i nás, hatila každý pohyb a cen­trálna vláda ukazovala nám straku na kole. Preto hospodárska organizácia zaspala.

Až zase od r. 1863 tu v Skalici slávnej pa­mäti Daniel Lichard začal vydávať Časopis „Ob­zor" a štyri roky neskoršie FerienČik časopis „Národný Hlásnik" v Turč. Sv. Martine. V oboch týchto novinách hlásala sa myšlienka sdružova-nla k vzájomnej podpore. Bolo treba hodne úsi­lia, hodne burcovať, kým zase Slováci dali sa presvedčiť, že ich hospodárska spása závisí od sdružovania. Až r. 1867 založili vo Veľkej Re vúci pomocnicu, ktorá mala zo začiatku U h 39 členov a len 51 zl.' 25 kr. V ten istý rok po­vstala i pomócnica v kráľ. meste Brezne a v Llpt. Sv Mikuláši Nasledujúceho roku (1867) založili si na Myjave „Pytlikársky spolok", ktorý ako peňažný ústav dával členom preddavky. Za rok neskoršie vznikajú pomocnice v Petrova (pretv. na úč. sp. 1896) a v Hlo'a o h v Báčke.

Čulejší ruch zakladateľský badať v sedemde­siatych rokoch. Tu v Skalic* založil Lichard r. 1870 pomocou uvedomelejších mešťanov „Vzá­jomnú pomocnicu", ktorá pekne pomáhala a po­máha na úver utisnutýrn. Ďalej v llsórci (187Ô, prem. na účast spol. 1886.), v Modre (1871). v Brezne a Budapešti (1872), Nadlaku, Malých Stankovctach, Senici (1873). v Kláštore p./Z. (1874), na Myjave. (187c>> H- «"- "**~ n- f-Turej, v Kameňa nor^Rot kove j Klencvct Pu­kanci, na Biezov/, v Holiči, Hochštetie, Dlhej, .>/„«•« c, M«,. zťskovém, Starr j Pazovej (p na účast. sp. 1908), Žiline, Velkej Vsi (Orava), novšie v Novém Sade (1907. na úč. sp. pre­tvorená 1911) atď.

Okrem pomocnic zakladali Slováci aj väčšie peňažné ústavy, banky. R. 1845 vzniká „spd ritelňa" v Banskej Bystrici r. 1868 v Turč. Sv. Martine (pochádza od 1850), r. 1872 v Krupine a Prievidzi, r. 1873 v Nemec Ľupči, r. i «79 v Ružomberku „Úvěrný spolok". Pre našu ne­dbanlivosť, ľahostajnosť však tieto ústavy až ná martinský, krupinský a ružomberský, z pomoc­nic ale veľkorevúcka a llpt. sv. mikulášska přešlý neskoršie do cudzích rúk. Velikou chybou Slo­vákov je, že sme nie vytrvanlivl, že- v započa­tej práci chytro ochabujeme! Keď sa raz pLStímé do dobre rozmysleného podniku, treba nám vy­trvať a vytrvanlivosťou zabezpečiť i rozkvet i stálosť podniku a nie po krátkom čase chabé odložiť ruky od započatého diela! Najme pri hospodárskych podnikaniach odoberá chuť, keď vidíme, že stavby otcami našimi započaté z le­nivosti, z nedbajnosti neopravujeme ako starost­livý gazda svoje stavenia — ale prepúšťame cudzote, alebo nechávame rozpadávať ?a!

V rokoch osemdesiatych ochabnul zakladateľ­ský ruch a povstával až zase v rokoch deväť­desiatych, vychádzajúc zo Skalice a jej okolia. Na okolf vzniklo do 20 potravných spolkov a šesť „ňverkových spolkov" (Raáoiovce Gbeiy, Bá'sky Sv. Mikuláš Štepanovo Dcjr, Šaštin), v Upt. Sv. Mikuláši „Priemyselná banka čo kon­zorcium" (1894.)

Povstávaly aj väčšie peňažné ústavy. Takýchto účastinárskych bankových ústavov mali sme do konca r. 1912. 42 s 29 filiálkami a 13 ekspo-zitúrami.

Vo všetkých týchto slovenských účastirmých bankách (bez pomocnic a úvemých družstvf) bolo roku 1912.

účastinného kapitálu 14,601.000 korún vkladov 61,000.000 „

reeskontu 18,000.000 „ pôžičiek 92,000.000

Milion korún základného kapitálu alebo eSté

I viac má päť našich bánk (Ružomberok, Martin, Zvolen, Nové Mesto n. V., Lučenec).

Chlo i SLOVENSKY TťtDfiHŇlK & * * « • & • B -

— Prosíme našich d. čitateľov, aby nám predplatné} bezodkladne odoslali aby nás ušetrili od upómlnanta, čo znamená zbytočml prácu a veiké trovy.

— Käa nám pošle za Štyroch nových predpla tiťetov2QK, tomu budeme náš časopis cez 1 rok úplne zdarma posielať KedtberaUľjt natim pred-plátltelom, tak mu zaznačíme, že nám poslal 5 korán. Všetcla naši prtdplatitelia snadno by našli po štyroch nových prtéplatiteľoch. Len venujte ttmu l deň a tak zgazdujete 5 ko ún a my vám budeme veľmi povďační.

— Nezabudnite hneď poslat na admini­stráciu tohoto časopisu 50 halierov (bárs a/ v známkach) na Slovenský Kalendár {Kalendár Slovenského Týždenníka) na r. 1914. Možno poslať spolu aj s prel plat kom 1

ZPRÁVY. . — Všetkým svojim čitateľom a priate­

ľom praje Týždenník blaženější a lepSÍ nový rok.

— Trojakí Slováci My Slováci, že sme jeden národ? To je maďarizátorom nijak nie po vôli. Bo len so samými Nitranmi a Prešporákmi a o sebe zase s Turčanmi a zase s Liptákmi, Oravci a tak ďalej by si oni dali rady, tak, ako kedysi pred vyše tisíc rokmi so Svatoplu­kovými rozvadenými synmi. Maďarizátoŕi si nás predstavujú tak, že my sme vlastne tro­jakí Slováci. A síce: západní, v Nitrianskej, v Préšporskej a v Trenčianskej. Títo západní Slováci nemajú mať ničoho do činenia so Slo­vákmi strednými, ktorí bývajú v Turci, v Orave, v Liptove, vo Zvolene, v Honte, v Tekove, v Novohrade a v Gemeri. A zase docela inakší národ, že sú vraj Slováci východní v Spiši, v Šariši, v Abaujskej, v Zemplínskej a v LJžho-rodskej. Čo sa tých západných a stredných Slovákov týka, nuž toho sa už aj maďarizátoŕi vzdali, že by nás rozdvojili. Ale ohľadom vý­chodných Slovákov ešte majú nádeje. Tam, kde našské časopisy vnikly, v Šariši, vydávajú maďarizátoŕi novinky v šarišskom nárečí A kdo predsa číta ešte našské noviny, probujú

Iho prenasledovaním a pokutami od nich od­strašiť. Tohoto temer pol milióna východných Slovákov býva v 680 obciach. Na tom istom území, na poľskej hranici jest 51 obcí, kde býva vraj asi 30.000 Poliakov a 72 „valalov" s oby­vateľmi Rusínmi, ichž má tam byf 22.000. Ru-síni sa ale rýchle slovenčia. Asi vo 200 de­dinách sa už temer poslovenčili. Tomu je dôkaz i v fom, že jest 93 slovenských, ale grécko­katolíckych obci a mimo toho sú ešte grécki-katolíci vo 124 obciach. Grécki katolíci sú alebo boli len Rusíni. Nuž na týchto výcho­dných Slovákov bolia zuby našich maďarizá-torov. Pohraničné slovenské obce mcďarčia sa vrej asi behom 30—40 rokov rusínske o moc rýchlejšie. A tu na pohraničí ovšem maďarizuje škola, cirkev, štát aj stolica aj všetek úrad plnou parou. Súčasne sa ozaj usilujú o to, aby stredných Sovákov od východných oddelili. Z tejto príčiny máďarčla zúnve vo východnom Gemeri, aby tam prestal náš súvis so stolicou Abaujskou. V Spiši ale všemožne probujú držať osady nemecké, aby tam zase Nemci delili Liptákov a Spišiakov od Šariša. No, čo bude, mladi slovenskí pravotárl, bankári a lekári: či si oza) nikdo z mladého poh-lnia nesmfluje nad pol miliónom opustených Slovákov na ohro­ženom Východe ? Musí byť v Martine pol tucta našich advokátov, alebo aj v iných našich me­stečkách ? Táto spozdilosf s našimi východnými bratmi sa ešte hrozné môže pomstiť na nás!

— Ztratil sa chlapec. (Ohlas a prosba) Môj syn bol na učení u krajčírskeho majstra pána Štefana Zavrackého v Gajaroch a odtia ušiel už po druhý raz. Prosím ctené obecenstvo, kdo by sa o ňom niečo dozvedel, nech bude taký láskavý a nech to oznámi alebo nech chlapca dovedie k p. Štefanovi Zavrackému do Gajar, v Préšporskej. Alebo ho môže odovzdať aj úradu, poťažne notárovi alebo žandárom. Chlapec má 14 rokov, je guľatej, osmahlej tváre, oči má čierne a vysoký je asi 120 cm. Jizef Beha v Hašprunke, v Préšporskej (Szt. Istvánkut).

— Roľnícka mládež v Dolnom Srn! riadi v dňoch 3. a 4. januára 1914 v miestnosti e v. školy divadelné predstavenie. Predstaví sa: Komasácia. Obraz zo slovenskej dediny v 4. oddeleniach. Napísal Martin Kukučín. Hrať budú: Jur Kliešek, Ján Šimovec, Anička Černý, Anička Blanár, Štefan Gerža, Anička Šimovec, Evka Hargaš, Martin Černý, lán Marták, Adam Ko­záček, Štefan Žakovic, Anička Gavalec, Ján Re-hora. Začiatok o 7. hodine večer. 4. januára po divadle tanečná zábava. Hudba staroturan-ská. Počas zábavy osobám vstupné neplatiacim v zábavnej miestnosti zdržovať sa neni dovo­lené.

— Divadlo v f o alove Dovalovská mlá­dež usporiada v nedeľu dňa 4. januára 1914 v miestnosti u p. N. Singera divadelné predsta­venie. Predstaví sa: Bludár. Obraz z ľudu slo­venského v 3 dejstvách s premenou od Fr. Urbánka. Začiatok o pol 8. hodine večer. Vstup­né: I. miesto K 140, II. miesto K Y—, miesto na státie 80 hal. Po divadle tanečná zábava. Vstupné pre pánov 1 kor. Čistý zvyšok sa venuje na obnovenie javiska.

— Výstavka slavtntkých výffviek bola od 12. do 16. decembra v Písku, v Čechách. Jeden náš tamejší priateľ nám poslal číslo no­vín „Otavana" v ňomž je výstavka opísaná a pochválená. Z článku vidíme, že Písek, tak ako vždy, aj teraz vľúdne a s opravdivou bratskou láskou prijal práce slovenských rúk. Mesto prepustilo na výstavu zasedaciu dvoranu a mie­stne spolky přičinily sa o hojnú návštevu. Naše výšivkárske fudovo-priemyselné spolky v Martine a v Skalici vykonaly zase kúsok dobrej práce. Srdečného prijatia, akého sa im dostalo v Písku, môžu si s povďačnosťou pripomínať všetci pria­telia našeho ľudového umenia.

— Prívaly a povíchrice. Zima prišla kro­tká a len čo sa udomácnila, už tresce svet ví-chrami a metelicami. V Nemecku zúrila poví­chrica za celých 24 hodín a síce aj na mori. Mnoho parníkov vraj zahynulo. V mestách elektrické železnice musely stáť, aj ich ví­chor bol porúchal. Námorné kraje boly najviac postižené. Vo Francúzsku zastávaly železnice v poli na tratiach. Aj tam zahynulo niekoľko pa-rolodl. V Rusku okolo Saratova padly také mrazy, že na jarmoku 20 ľudí zamrzlo. Aj z Ameriky idú chýry, že pri New-Yorku zahynuly malé;

parolode. — Následník trónu o materinskej reči.

Vo Viedni bola nedávno výstavka nemeckých domácich prác a medzi nimi boly vystavené aj saské výšivky zo Sedmohradska. Výstavku navštívil aj následník trónu arciknieža František Ferdinand a s náčelníčkou saského oddelenia s pani farárkou Reimeschovou sa dal do roz--hovoru. Zrazu sa jej opýtal: „A jako ste u Vás s vašou materinskou nemeckou rečou?" Páni Reimeschová odvetila: „My Sasi držíme si ma­terinskú reč v náležilej úcte". Následník trónu na to: „Tak je dobre, to je v poriadku." Keď to budú čítať naši švagrovia maďaróni, predesia sa: či je to už aj následník trónu ako tí „ná­rodnostní buriči" ?

— Poľský gróf Mielčinaký, čo si zastrelil ženu aj' jej záletníka, sedí vo vyšetrovacom vä­zení. Núkal súdu akúkoľvek vysokú kauciu, ale súd ho nechce pustiť na slobodu.

— Vojenský vlak vyhodili do pavetria v Mexiku. Vo vlaku bolo 51 vládnych vojakov a revolucionári podložili podeň dynamit. Letí traja vojaci sa zachránili, ostatných 48 zahynulo.

— Rumuni a Tisza. V piatok, 2. januára po­kračuje ministerský predseda v rokovaní s ru­munskými poslancami (posl. Mihali, Mániu, Bra-nište).

— V horvatskom sneme robily opozičné strany za celý čas lomoz, tak, že prvé zasa­dnutie trvalo do 2. po polnoci, druhé až do 5. hodiny rána. Takto podkopávajú národní kri-klúni dôstojnosť národa! Za predsedu je zvolený Medakovič, za podpredsedou Magdič a Lukinič.

— Amerika už nechce vysťahovalcov. Americký poslanec Congressman Burnett vypra­coval návrh zákona proti dosťahovalcom. jeho návrh má číslo 6060 a jestli ho Congress (snem) vo Washingtone prijme, nebudú púšfať americké vrchnosti na americký breh nasledujúce náro­dnosti: Rusov, Talianov, Horvatov, Slovákov, Poliakov, Rusínov, Maďarov, Srbov, Bulharov. Výnimečne pripustia aj potom ešte Nemcov,

Francúzov a Švédov. Senátor Dillingham navr­huje inak. On chce, aby z každej národností' ešte prijímali prisťahovalcov desiatu čiastku z toho, koľko z tej národnosti už v Amerike žije. Ale tento návrh nechce Congress prijať a tak1

spraví Amerika vysťahovalectvu iste koniec. To -' preto, že je v Amerike čím diaľtým menej roboty.

— Nie \<t vraj možné slovenské gymná­zium — a márne vraj sbierajú nafi v Amerike,-takto píšu jedny maďarské vládne noviny. A to-preto, bo vraj také gymnázium stoji dnes mi­lion korún. A keď by Slováci aj toľko groša nasbieraH, kde vraj vezmú gymnaziálnych uči­teľov a učebné knihy?! Slováci sa vraj budú* museť aj s tým uspokojiť, ze sa na dvoch-troch hornovidieckych maďarských gymnáziách po­bočné aj slovenská reč bude vynaučovať. Nuž to je znamenité mudrovanie. Či Slováci môžu mať svoje školy len tak, ak si na ne osobité • nasbierajú ? Či Slováci majú dvojnásobnú daň platiť? Či to aj Maďari osobité skladajú na ma­ďarské školy? Nielen zákon, ale aj z d r a v ý r o z u m nakladá, že aj národnosťam má sta­vať školy uhorský štát, bo veď Slováci skla­dajú svoje dane do pokladnice uhorského štátu. Čo sa tých gymnaziálnych učiteľov a kníh týka, to by sa našla odpomoc. Boly časy, že v Rakúsku Slovinci a Rusíni nemali ani toľko ľudí a kníh, ako my a predsa im rakúsky štát nepovedal, že im následkom toho nelzä dostať stredných škôl. Naopak: čím viac obtíží, tým svedomi­tejšie musí štát pomáhať. A to tým viac, že je výlučne len sám uhorshý štát tomu na vine, keď sa naši odborní fudia musia ponevierať p« Čechách a Morave, aj po krajoch maďarských a keď sa následkom toho ani odborná spisba nepestuje. Celkom istotne budú páni od uhorskej vlády ešte aj vľúdnejšie hovoriť o záležitosti' slovenských gymnázií.

— Čo bato na Čabe ? Maďarské opozičné stránky sa chlapily, že si ony na Čabe dajú i rady a vyrukovaly ta na volbu aj so svojimi' rečníkmi. Boli tam aj ich najlepší rečníci, ale boli tam aj dvaja takí páni, ako farár maďa-rónsky Slovák Kovácsy a Papp Zoltán. Ten Kovácsy je známy aj u nás po Zvolenskej a po Liptove, kde už chodil mútif vodu. Opozičný kandidát musel zkúsiť, že mu aj na Čabe viac po­kazil než osožil. Ale ešte horšie pochodili s tým Pappom. Ten vydal nedávno vo stokoru­novej knihe svoje verše. A na Čabe miesto hlasov na volbu hľadal kupcov na svoju knihu. Aj ich vraj našiel asi tucet, v čabianskych panských rodinách a fajne zarobil. Takéto fir­mičky boly pokúšať čabiansku sedliacku stranu.

— Znamenitý pá u oatárko je v peštian-skej slovenskej obci Maglóde. Tento vlastenec menom Karol Melfelber bol predtým v stolici Ugočskej a tam sa mu videlo, že je tých si­rotských peňazí primnoho. I postaral sa, aby ich bolo menej. Vyhodili ho z úradu a Melfel­ber sa dostal za notára do Maglódu. Tam si pomyslel, že však erár má aj tak dosť peňazí a pekných pár stovák poplatkov aj vojenských ubytovacích groši zabudol u seba. Ohľadom obecných peňazí si pomyslel, čo že by mala s nimi mať obec mrzutosti a rátanie a máni-

. pulácie — i odmanipuloval ich on sám. Pre túto zábudlivosť a pre tú manipuláciu ho slú­žny vysotil z úradu a zavesil mu disciplinárne vyšetrovanie.

Tisíci chválUt všeobecne známy a obrúbený .Ju­no krém' masť m tvár, lebo kdo ju up«trebaie, istot­ne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár Spariace fľaky za krátky čas skapú a patriCný dostane hladkú a svie­žu tvár. Téglik ,|uno krémV stoji K 120 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z v dieku je najlepšie ob­jednat tak, ked vopred zašl&te K 2 30, za ktcrý obnos dostane „|uno krém* k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu ber všetkých iných poštových výdav­kov. Kdo ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu I na dobierku zasielame. Dostať u dr. Eugena Flittnera, Beszterczebánya,

Píšte teda ešte dneí na túto adresu. Dávajme si pozor n a zdravie, leto je to

náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým < horobám mô­žeme vyhnúť, ked sa začneme hneď liečif. Kdo irpi na žalúdkové boľasti a kŕče alebo nemá dob ého apetitu, nech hneď uživ» ,iKalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby přestaly hneď všetky bofasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal. Poštou zasie­lajú sa najmenej 4 frašky za vopred poslaný obnos K 230 franko alebo na dobierku. Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeniu. Dostať u dr: Euge­na Flittnera, BesatterczebAnya.

Vezmite teda dopisntcu a piate na túto aťrcsp ešte 1 dnes.- 2:83

S t r a n a 6 SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK Číslo 1

— Cirkev pomáha maďarizácii v Novo­hrade už dávné časy. Maďarskí kňazi chcú si získať panskú lásku a maďarizujú v škote aj v kostole. Spelu s notármi a úradmi vtiskajú ma­ďarčinu a kde je ľud bez moci a bez vodcu, tam aj podlieha. Z takejto cirkevnou maďarizá­ciou načatej dedinky, z Uhorského, dostali sme zase žalostný list. Sám pisateľ listu chodil už len do čistej maďarskej školy, bo piše po slo­vensky, ale maďarským pravopisom, a síce do­slovne takto:

„Plače moje szrdce zse viďim tu náš szloven-szki ľud dotakej hluposzti sza tyahatyi lebo vná­šej obci vuhorszkom sza to nazdajú poňekeri ludia čo aj ňeve magyarszki zseked tam moce pár szlov magyarszki pred notárom zse buďe hnet rihtár zseho hnef douradu dajú alesztim szi iba kaži tú materinskú reč lebo sza hanbi-zaňu aTe niéľen zseje úrad magyarszki afe už aj sílutbi Bezté začali vmagyarszkei reél odba­vovat. Bohu zial jeto, zse tu náš szlovenszki ľud do takej hlúposzťi ňeszu. Teraz vneďelu poobeďe vnasej cirkví odbavovav naš pán farár službi Bozsé vmagyarszkej reči navólu nasho pána notára Pavla Mikulu ana pána Horkovitča zkrnej dovolili nasi sztarsi cirkvi szpevali po maďzar-szki oznámiv pan farár do obedu naszlužbách bozsich zsesza poobede budu szluzsbi Bozsé madžarskej reči odbavovat takuž luď csosza hanbi zamaterinszku reč sza ňemohov aňi na­obedovať už bežav dokosztola zsebudu pán fa­rár madžarszkf kazaťi akedsza szlužbi bozsé vmaterinszkej reči od bavuju tak je chrám prázní A nás pán učitel madžarskl nauci deti szpévaf aposzpiszovafi madzsarszki píeszne dve. Prvá bola: »0 pozdvihnčtež brán vašich" Druhá: spi-vej duže má Bohu". Tak čo boli tám zseni tak szpevall ta doszreta a nevedeli čo szpéva/u Tak nech súdi lud szpravedlivi zse cinemohli aj vma-terinskejreči račej odbudnúf čobi bov aj szvet. rozumev apán Boh bi bovmav sztoho radosz. A e8ťe naS pán notár kce zstbl sza vraj madzsar-szke službi bozsé každú nedeiu ráno odevlatej hodine cdšavovoti aľe ažs sza nazdám vedje milí pán Boh dobři zse nepotupi tú našu mllu Maťerinszku reč ľebo čo len pán Mikula aj zjeho szpAu Modioli Utko stojí ako edna holá mtS medzi hlpatima "

Takto maďarónski kňazi* sami dokazujú, že sú oni slovenskému ľudu zrovna takými odroň-skými nepriateľmi ako aj notári. Ba ešte horší, bo oni zabíjajú ľud a jeho slovenčinu v mene božom. Oni majú na ústach slovo božie a v jej ich skutkách je okrádanie o to, čo sám Kristus v úcte zachovávať naložil. Nech sa cirkev po­tom nečuduje, ani jej biskupi, keď sa ľud od nich bude odvracať. A nie len od nich, ale aj od samej cirkvi. Kňaz maďarizátor je aj svojej vla­stnej cirkvi hrobárom.

— Ráth kontra Tománek. Prešporský advo­kát Dr. Ráth bol zažaloval Floriána Tománka, bo mu nadal, že pri advokátskom zastupovaní obral stránky o peniaze. Stránky svědčily, že je to nie pravda a tak posúdil Tománka prešpor­ský súd na 200 korún peňažnej pokuty, poťažne ak by nezaplatil, na 14 dni sedeť.

— Za pestovanie slavenskej materinskej reči — 4 mesiac*. Vlani nám vyhodili z ma­ďarských škôl 22 študentov, lebo čítali sloven­ské knižky a si po slovensky dopisovali. Je­dného z nich, Jána Filipču, žiaka obchodnej Školy v Banskej Bystrici, ešte aj pohnali pred súd, lebo on dával svojim druhom rady a na­učenie. Obžalovali ho pre poburovanie a by­strický súd ho odsúdil na 4 mesiace väzania a na 400 korún pokuty. Proti výroku je ape-lácia.

— Už je aj v Amerike bieda Už ani v Amerike niet práce. Niektoré továrne na hospo­dárske a na šicie stroje ešte majú trocha práce, ale ináče sekly všetky roboty. Najhoršie je v železiarňach a v oceľových dielňach. Tam pre­púšťajú delnlkov na celé desiatky tisfcov. Nový predseda Wilson je aj trusiom nie naklonený a zákonodarstvo práve teraz chce vyniesť proti hlavným trustom zákony. To znači, že roboty nepribudne ani v blízkej budúcnosti. Tak sa zdá, že sa aj v Amerike míňajú robotám zlaté časy.

— Svadby. V Narflaku mal 29. decembra svadbu Ján Gregor s Ilkou Doráľovou. — V Lipt. Sv. Mikuláši slávil 27. decembra svoj sňatok novosadský pravotár Dr. Jozef Holúbek so sleč­nou Zelmirou Kállayovou. Blahoželáme!

— Novosadská sloven lká mládež riadila dňa 31. decembra 1913. v hoteli „Elisabeta" s divadelným predstavením a tanečnou zábavou spojený sylvestrový večierok.

— „Nastáva koniec sveta \u vykríkla liška, keď spadla do potoka a sa už topila. — Tak sa vedie aj nám. Keď bolesťami trápení doma sedíme a od lámky ani údy pohybovať nemô­žeme myslíme, že je už blízko koniec všetkého. Ale hľa 1 Jedna milá suseda nám prinesie skle­ničku Fellerovho bolesti tišiaceho Elsa Fluidu a bolesti zmiznú, ako by ich niekdo odfúkol. Sko­číme vezmúc klobúk a palicu ponáhľame sa von do Božej prírody. Predsa ešte najprv si pozna­číme adresu, aby sme si tiež mohli objednať FELLEROV Elsa-Fluid (12 sklenic za 5 kor. franko). Adresa znie: E. V. Feller, lekárnik v Stubici Central č. 46. (Záhrebská stolica).

U každého kníhkupca alebo odpredavača kalendárov v Uhersku dostanete Páričkove ka­lendáre (na rok 1914 vyšly štyri druhy) Ak ich nemá, žiadajte, aby

2C48 Vám ich objednal u nakladateľa

Jána Páričku v Ružomberku (RoZMhiSj).

Prešporskí nedopieri šarapatili medzi viedenskými Slovákmi.

Viedeň, 16. decembra. Dňa 8. decembra bola vo Viedni schôdza v

15. okrese (Petzgasse č. 17.) v prítomnosti dô­stojného pána prof. Dr. Aloiza Kolíska z Ho­donína a dôst. p. Rupr. Řeháka. Pojednávalo sa o založení Slovenského odboru katolíckeho Sv. Cyrila a Metodeja. Predtým ešte 30. no­vembra bola schôdza v VI. okrese v Gumpen-dorferstrasse (Schône Schäferin) zas v prí­tomnosti vyšeudaných dvoch dôst. pánov a tiež dôst. pána Dr. Okánika, v tej istej záležitosti. Tam sme si vyvolili aj užší výbor a pripravili založenie odboru.

Ale čo sa nestalo! V Ludových Novinách vyšiel oznam, že nik nezaloží vo Viedni kato­lícky spolok len páni Juriga, Skyčák a Tomá­nek. A vskutku tito sa dohrnuli dňa 14. de­cembra clo Viedne a svolali tiež katolícke shro­mážděme, zas do 15. okr., Petzgasse, zakladať katolícky spolok. Pravda, my vo veľkej nádeji a láske sme sa všetci dostavili, dúfajúc ako od katolíckych kňazov, že oni nás v založení toho Slovenského odboru Methodovho, čisto ka­tolíckeho spolku budú podporovať. Nuž ale čo sa stalo: tu naraz čujeme, že oni založia „Ka­toličku jednotu" ako to tuším u nás voiajú po maďarsky „Népcvečlk" alebo ako, a oddajú sa so zlosťou do bratov evanjelikov so surovými nadávkami, do roľníckeho skalického sjazdu,do našeho spolku „Národa" vo Viedni, do pokro-károv aj do nášho veľazaslužilého predsedu K. Stodolu, oproti čomu sa tento aj spolu s narni rázne ohradil.

Tu sa hlásilo hneď veľa rečníkov ku slovu, pravda nie jejich prívrženci, ale chraň Boh da­ktorému dať slovo I Na každého začali kričať: von s nim! aby im tie falošné a cigánske slová aspoň pred shromážděním do očú nemohol podvrátif. Nuž bolo zle-nedobre, veru už aj päsť proti pästi a falošnlci sa len usmievali.

Tak ľudu môj katolicky, ja som syn cirkve katolíckej, ctím si ako každý iný, svoju vieru a vy spolu so mnou uvažujte: Kdo sú burlčia proti viere a národu?

Chceli sme tu založiť katolícky odbor Sva­tého Methodeja, pod vodcovstvom troch kato­líckych kňazov: Dr. Kolíska, Dr. Okánika a dôst. pána Rupr. Řeháka. A prešporskí traja sa oddali do nás preto. Či už neni nikdo iný do­

brý katolík len ten pán Juriga, Skyčák a To­mánek a ich prívrženci? No nech Boh chráni každého katolíka vôbec Slováka od takých ka­tolíckych vodcov!

Doleteli sem k nám a začali tu viedenských katolíckych a vôbec všetkých Slovákov, ktorí už mnoho-mnoho rokov vo svornosti nažívajú, búriť jednoho proti druhému. Pýtam sa touto cestou, poneváč druhá, to zrovna do očú pove­dať, mi nebola daná: Prečo vám pánovia, už tie dlhé roky nenapadlo založiť nejaký kato­lícky spolok? Chodíte do Viedne rečniť dosť, či ste spomenuli niekdy založiť nám spolok? Vítali by sme vás! Až tu naraz počujete, že chcú druhí dôstojní páni založiť akýsi maličký katolícky spolok a vy ste dobehli ako krkavci a vlci v koži ovčej prekážať v tomto katolí­ckom slovenskom diele.

Ste vy katolícki kňazi? Ste vy synovia cirkve? Kristus Pán povedal, beda tomu z koho po­

horšenie přijde. Tak teraz si odpovedajte pred Bohom i pred

ľuďmi za tento váš skutok. Ale vás už známe: vy ste buričia proti katolíctvu I

Michal Ozábal, Vledtň, XVI., Ippengasse 1., H/17.

Z Viedne, 19. decembra. [Čierni u nás J 14 decembra 1913 prišli k nám Slovákom vie­denským ti prešporskí čiernomlynári, čo v na­šom slovenskom živote už mnoho porúčali a prišli ešte aj k nám zrúcať, čo tu posiaľ pevne stálo. Ale nemali šťastia, lebo sme sa od nich odvrátili a postavili do radov našich spravo­dlivých vodcov, ktorí nás a našu vieru nemajú za blázna, ako tito čiernomlynári. Dali si od chudobného ľudu za svoje matičkovanie zapla­tiť po 40 h, ale v ich časopise to neoznámili, ale pandrlák Polák to oznámil, že kdo vraj Ludové, Noviny nechce a nebude čítať, toho za­tracuje. Nuž vy môžete zatracovať váš kurací rozum, ale nie nás a čistého svedomia Slová­kov. Nás pohoršily tie zákernlcke reči, čo tam odznely, a hlavne reč p. Jurigu, ktorý urážal jednotlivých poslucháčov a od mladoluteránov do luteránov, že on by vraj nechcel po smrti ležaf pri takom, až ho ľud pretrhol v rečí a dal výraz svojej nevole (hanba! von s ním!) a on sa ešte čeperil!

My sme tu vo Viedni Slováci skoro všetci katolíci, a sice dobrí katolíci a kresťania A práve preto zabraňujeme prešporským čiernym, aby oni v katolíckom mene našim bratom evan­jelikom ubližovali. My chceme svornosť medzi všetkými Slovákmi, bo len tá nás udrži a ne­chceme rozbroj, bo to je len našim nepriateľom na osoh.

Ján Podhiadský, Slovák-katolfk vo Viedni.

Ohlas do púchovskej doliny. (Dopis z Hornej Trenčianskej.)

— Bieda hospodárska a opilstvo. — Čakáme od našej inteligencie, že aj nám založí druž­stvá. — Ružomberská expozitúra začala v Pu­

chové účinkovat. — V púchovsko-zárječskej doline je ešte smutno

Následkom zaostalosti v hospodárení a v ne­dostatku svojpomocnej výchovy sa tunajšiemu roľníctvu nevedie najlepšie, bárs aj nie tak zle, ako v severnej Trenčianskej. Veď nájdu sa aj v tejto doline obce, ichž obyvatelia vynikajú triezvosťou aj zámožnosťou. Lenže tieto dediny sú iba ako ostrovy v pálenčenom mori. Toto more pohltilo už nejednu predtým majetnú obec, a hrozí potupou nejednému roľníckemu domu.

Mnohí sme sa pousilovali našich roľníkov naučiť lepšie žiť, ale je žeň veľká a delnlkov málo.

Opilstvo zatemňuje u nás rozum a smysly človeka, uberá mu telesnej sily a zdravia.

V jednej 2400 duši čítajúcej obci, dfa úra­dného výkazu stroví sa napálené 65.000 korún do roka. Takto padájfud do tej najnestydatejšej, do neba volajúcej ůřery. A to je rakovina celej trenčianskej stolice.

Chcete maf peknú školu? Najlepšie vystaví vám ju aj na splá­tky staviteľ: :o:

M. M. BUDAPEST, VIL, Veres Pální-u. 19

Clslo 1 SLOVENSKY TÝŽDENNÍK S t r a n * 7

V krčme ztráca náš človek-rofhlk aj groš, aj ducha i samostatnosť.

V takejto neresti pomocníkom, radcom a Samaritánom by boly v našej púchovskej do­line hospodárske a úvěrné družstvá. Toto nech nám naši páni farári a učitelia zakladajú. Pre­čo sa to všade zakladá, len u nás nie, kde by sme ich najväčšmi potrebovali, bo družstvo nie

Ílen grošom pomáha a sporiť učí, ale aj vycho­váva k triezlivosti a samostatnosti mravnej aj hospodárskej. Okolo tohoto diela nech by sa sišli ľudia dobrej, pevnej vôle, ak chcú, aby bol zdravý duch vnesený do rozkladom páchnu­cich okolitých pomerov peňažníckych, kde ku stolu sadá osobný záujem a bratří sa s hrabi-vosťou, ktorej sú všetky mravné zákony ničím, lebo krém svojej nenásytnosti a svojich záuj­mov nezná nič.

Nedávno začala v Púchove účinkovať expo­zitúra ružomberskej Úvernej banky. Ešte pred jej založením, rozširované boly podlé klebety, ktoré sa vyliahly v takom hniezde, odkiaľ po­chod! všetka nenávisť oproti všetkému, čo nosí slovenské meno. Ale dielo predsa len postupo-

ř valo napred, vzdor vyšuškávaniam po kútoch, vzdor kuvaniam rôznych prekážok. Expozitúra má úradnú miestnosť v dome svojho pokladníka Jozefa Hrobárika.

ř Potešiteľný zjav je to, že si náš ľud svoju banku neobchodí, nedá sa zastrašiť odhovára-niam istých existencií, navštevuje ju a odchodí z nej uspokojený, že predsa neni taký opovr­žený a opustený, že sa predsa nájdu ľudia, ktorí s ním slušne zaobchodia a obslúžia ho radou i pomocou. Expozitúra, ktorá je po­bočným ústavom banky, majúcej pol piata mi-

I liona korún svojich peňazí a do osem miliónov korún vkladov.

Na tejto expozitúre je ale ešte nie dosť. Milí rodáci púchovsko-záriečskej doliny a

okolia, váš bývalý krajinský poslanec Vám bol raz povedal, že vy za pálenčenú fľašu zapre­dáte aj dušu. Najlepšie dokážete nepravdivosť tohoto tvrdenia skutkom, keď ponecháte pá­lenku tomu, komu patrí: diablovi (veď je to jeho prostriedok, ktorým lapá dobré duše), keď nebudete troviť v krčme z kamenistej tren­čianskej zeme mozoľne vyťažený, alebo v ďa­lekej cudzine krvopotne zarobený groš, keď si založíte družstvá a groš si v nich uložíte na

» vkladnú knižku, lebo kdo si mála neváži, za mnohým nech nebaží, babka k babce a budú kapce, kdo nesporf, márni, kdo márni, ostane chudobný ako kostolná myš, keby predtým

Í bol mal statisíce. Družstvá alebo aj našské banky Vám dajú od Vašich peňazí pevný úrok, zamenia Vám veľmi výhodne dollare, ktoré Vám otcovia, matky, mužovia, bratria a sestry zpoza mora, z Ameriky posielajú.

A keby Vás potreba donútila požičať si pe­niaze, choďte zase len do svojho ústavu. Ex­pozitúra ružomberskej Úvernej banky poskytuje pôžičky na zmenky (veksle), obligácie a cenné papiere.

t Hlavné je, aby ste s* vymanili z rúk úžer­níckych, očistili si majetky, ba nasporili si ešte pre dni a roky chudšie. Touto cestou kráčajte a keď hospodársky zosilniete, vašou bude aj budúcnosť, ktorá daj Bože, aby bola o moc krajšia, ako je prítomnosť plná vzdychov. A dolina, ktorú by sme teraz mali nazvať: „Údolím sĺz", zase sa rozveselí a bude sa ozývať ra­dostným spevom z biedy vykúpeného, zdravé­ho a silného slovenského ľudu.

dIKO HflŽlUflME. Kysáč. [Neífjstnd stoličná vnlba *] Dňa 4.

t. m. mali sme volbu oboch stoličných výbor-níkov. Musím oznámiť našej verejnosti tú smu­tnú skutočnosť, že v našej majetnej, národným povedomím od dávna sa honosiacej obci, mie­stny notár, čo vládny kandidát, vyše 60 hlasmi proti 17 hlasom národného kandidáta prerazil. Ohromná väčšina! Každému, ktorý je s miest­nymi poměrami koľko-toľko oboznámený, nati-sne sa mimovoľne na ústa otázka: ako je to možné ? Vec je nie spletitá. Našu stránku, kto­rá ani zďaleka nerátala, že by v majetnej tejto obci, ešte i teraz, po toľkých „ohňových pró-

* Nemilým nedopatrením sa tento dopis opozdil! I

bach" mohol sa nájsť neodvislý, k tomu pove­domý občan-volič, ktorý by zadal svoju ná­rodnú česť a dal svoj sľub kandidátovi „mun-govskej" strany — previedla kandidáciu v oso­bách Miša Bičiara, roľníka a Mateja Nemečkay-ho, účtovníka miestnej Ľudovej Banky v posledný deň, keď už so 20 vplyvnejších a vážených ob­čanov — medzi nimi i jeden hodnostár miestnej Ľudovej Banky na čele s obecným rychtárom a s obecným úradom v deň divadelného pred­stavenia, riadeného Čítacím spolkom, získané bolo pre kandidáta vládnej strany ktorá, aby nevidiacim a nemysliacim nasypala prachu do očú, postavila si druhého kandidáta v osobe Miša Bičiara, s tým však rozdielom, že kým sme ho my — nakoľko mu mandát vypršal — kandidovali na 6, oni na miesto zaďakovavšieho bývalého miestneho srbského farára Jov. Vuče-riča len na 3 roky. Rátajúc, že keď títo už i odhlasujú na protivníkovu listu, väčšina a jadro predsa len na našej strane ostane, s nádejou sme hľadeli v ústrety volbe. Ale ráno aké pre­kvapenie? Medzi dôverníkmi vládneho kandi­dáta koho vidíme: Michala Fiľku, býv. rychtára a predsedu miestnej slov. národnej strany, člo­veka majetného, váženého a mysliaceho, ktorý kandidačnej porade národnej strany v predošlý deň predsedal. Na ulici koho stretáme: obec­ných prlsäžných, ako vtĺskajú „mungovské" sivé ceduľky do rúk voličov pokrevných i ne-pokrevných, ktorí prichádzajú s nimi s pove­domím dobre zvŕšenej práce k urne. Žalostné! Výsledok dal sa predvídať. Oni boli sorganizo-vanf, naša vina však len v tom leží, že sme boli príliš ľahkoverní a hlásili sme sa v dva­nástej hodine, lebo zdalo sa nám zlatom to, čo bola len mäkká, „židovskému strachu", osob­nému zisku a „čisti", t. j . ružovým výhľadom na rychtársku palicu poddajná hlina. Bratia! To nebol krok napred, ale skok nazad. Na­pravte chybu v budúcnosti a ratujte to, čo je ešte nie ztratené. Občan.

Horné Strháre, v Novohrade. [Máme dobrého kňaza! — Prenasledovali nás pre našu ban­ku J Len štyri mesiace máme nášho nového fa­rára, p. Jána Jančiho, ale nám už viac dobrého vykonal, ako jeho predchodca za polôsma ro­ka. Založil nám v cirkvi spolok aj knižnicu, čo sme si na jeho návrh na konvente jednohlasne uzavreli. Našiel sa predsa jeden odroň, čo ho potuteľne bezmenné oznámil pre čosi u slúžne­ho. Aj náš p. farár požiadal slúžneho, aby sa osvedčil, kdo ho oznámil a prečo, ale to mu­selo byť už celkom naničhodné pokúšanie, bo ani len odpovede neprišlo. A tak máme pokoj. V ohľade peňažníckom máme oporu v našej dolnostrhárskej Roľníckej banke. Čo sa nás tu nastrašili a napokutovali. Pár tuctov pokút bolo pre hnoj, pre hnojovku; jeden bol preto poku­tovaný, že mal baňu vo dvore, kde sa mu ka­čky kúpavaly; aj pre dažďovú vodu pokutovali, bo vraj do hnoja tiekla. Nuž či mala do vrchu tiecť? Len pokutujte, nás vy nevypokutujete a — však my to kedysi vrátime s povďačnosťou, aj s úrokami. Nebojsov brat.

Z MoSovIec, v Turci. [Proti nesváru.] Smu­tná, žalostná zvesť o Mošovciach vložila mi pero do ruky a prinútila ma, abych poukázal na ten hrozný koniec, ktorý si pripravuje každý národ, ktorý na miesto blahonosnej svornosti pre márny, malicherný, časný zisk oddá sa váš-ňam jednostranného, len kričať a nie pracovať znajúceho smeru. Ak kedysi, tak v dnešných časoch, v terajšej o byť-nebyť bojujúcej dobé človeka je všemožne potrebná svornosť. Čo je svornosť, netreba'mi dosvedčovať; obsah slova je známy, čistý, jasný, významný. Čo požaduje svornosť, ako jediná nepretrhnuteľná reťaz spo­ločenského života, slávny Sládkovič v jeho bá­sni „Svornosť" krásne vyjadruje. Kdo sa teda trebárs jakým spôsobom ku spoločnosti už ja-kejkoľvek patriacim údom cíti, ten, jestli je cha­rakterný človek, nebude sa vynasnažovať pre osobný dáky zisk na úkor pracovať tejže spo­ločnosti, jej údov deliť, štvať jedných proti dru­hým, aby medzi nimi rozbroj povstal: ani ne­napíše na prápor svoj za heslo nejaký oku vznešeným sa zdajúci cieľ, kdežto sa za tým heslom nachodia tomu cieľu práve protiviace sa skutky, opravdové karikatúry toho cieľa. Je dnes zvykom v spoločnosti hádzať sa so slo­

vami vzdelanosť, sloboda, pokrokovosť, kultúra a použiť ich za nástroj ku zaslepeniu mnohých ľudí, ktorí ztratiac svoje predtým dobre hľadia­ce oko, nasledujú ich a potom pod titulom tak­zvanej vzdelanosti, bojujú ukrutne proti každé­mu, kdo zbadajúc, že tam sa len hovorí, kričí a nič nepracuje umom a rukami, nepřipojí sa k nim. Tak povstanú v jednej spoločnosti dve strany, z ktorých každá sebe privlastňuje pravdu, s najväčšou silou bojuje za ňu, pri kto­rom boji tá jedna nemyslí na žiadnu vzdelanosť, nevyberá v nástrojoch, ale tou najohyždnejšou zbraňou nevzdelanosti napáda. Zdravý rozum ale diktuje: Oprávnený boj je len boj proti zlu a boj za dobré!

. Dobronivá, vo Zvolenskej. [Židkovla našich občanov pnkabátili] Mestečko Dobronivá bola od dávnych čias chlúbou zvolenskej stolice, nie­len pre jej pekné sa chovanie v národnom ohľa­de, ale aj pre správu celého mestečka.

Nuž hneď zo začiatku som sa dal vychvaľo­vať naše mestečko Dobronivú, ako aj našich predákov, ani čo by pokarhania nezasluhovali. A predsa nie je tomu tak.

Pred pár dňami bola u nás licitácia na dve obecné krčmy, a pojednávanie akcisu (na mäso a liehoviny).

Krčmy boli árendovali naši rodáci Dobronivci; akcis malo v úžitku samé mestečko.

Naši p. predáci pri licitácii nebrali do ohľadu „svoj-nesvoj", ulakomili sa na 400 korún, slo­vom štyristo korún, a dali obe krčmy židovi.

Židák, keď už boly krčmy jeho, hneď nadho­dil aj na akcis 500 korún, ale tu už zbadali naši p. predáci, čo vykonali, a že keď by ešte aj akcis popustili židovi, že by aj ich doteraz tak pekne sa vzmáhajúci potravný spolok utrpel nemalú škodu. A tak si akcis sami ponechali, ale ich židko o 600 korún natiahol. Nuž tak, p. predáci, ešte židko len počal a už vám tých 400 korún, nahnatých pri krčmách, aj s 200 korunovým interesom vyhnal z vačku. Nuž a či myslíte, že keď bude u nás so pár rodín židkesových viac, že nám bude lepšie ? No ale stalo sa a to sa tak ľahko neodstane, a preto treba chybu dajako napraviť. Držme sa hesla „Svoj k svojmu" a židkesi ešte aj zutekajú, lebo keď sa nebudeme držať, tak aj nášmu po­travnému spolku bude odzvoněno.

Nad našou Roľníckou bankou, vlastne už fi­liálkou Mešfanskej banky zo Zvolena, blesky a hromy už pominuly. Snáď bude aj náš po­travný spolok i naďalej prekvitať, ale heslo „Svoj k svojmu" nesmie ostať len v rečiach, ale musí prejsť aj do skutkov. K.

Odkazy redakcie. M. Buchta v Stupave. Jestli je t i škola Štátna, tam

Se všetko marné. Jestli je ale cirkevná, nech nariadi kolská stolica. Aj zákon aj učebný poriadok je taký,

že ak školská stolica nariadi, nuž učiteľ musí niečo učiť aj po slovensky. Len dajte pozor, aby sa v škol­skej stolici nenašiel taký, čo by proti vašemu naria­deniu apeloval. —R. V. v K. Rusíni stí grécki kato­líci. Jejich kňazi sa môžu ženiť. Z Rumunov je vyše tretiny tiež grécko-katolíckej viery. Ostatní sú pravo­slávni Samospráva oboch jejich národných cirkvi uzna­ná je zákonom.

Zodoovednv redaktor: MILAN HODŽA .

Po nemoci nasleduje obyčajne istá doba, v ktorej sa sota-vujúci slabým cíti, ba pri najmenšom napnutí síl ustane. Toto býva tak pri dietkach, ako aj pri starších a preto potrebuje obzvláštnej pozornosti. Pri cieľuprimeranom sotavovanl sa, poukazuje vždy ľahko stroviteľná

Scottova Lebertran-Emulsia sotavujúcemu dobré služby a následkom tej do­stane mimoriadnu chuť k jedlu. Scottova Emulsia obsahujúc v sebe jemný Lebertran je o mnoho výhodnejšia, než ktorýkoľvek iný liečivý prostrie­

dok. Odstráni slabosť, posilný telo a veselé dni života sa zpäf navrátia.

Scottov Lebertran-Emnlsion je práve tak úspešný v lete, ako v zime.

Cena povodne) skleničky 2 K 50 h. K dosta-niu «o všctkjch lekárňach Keď zašlete 50 bal. v poitovf ch známkach na SCOTT u. BOVNE G. m.

H. Wlen, Vlil. a odvoláte sa na tento časopis, dostanete raz lednu zásielku bezplatne od bára-ktorel lekámi. 2533

J

S t r a n * 8 SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK Cisto 1

> o fin í kom úplne z d a r m a pošleme 3. Čísla hospodárskeho časopisu Če­si.--, roľník, ktorý obsahuje 96 stran čítania.

Prihláste 8? hned s odvcianim na tento insert na ad­resu Časopis Český Rofnik v Předmostí u Přřrova.

2890

Na zimné šafy, kostýmy terchety, flanely, vlněni látky, do práce trvan­livé stáio^srevné, trvanlivé čajky, manšestry, lo­deny i itofy na haleny, kanafasy, zefíry, sípko-vlny z iné tkalcovské ručné výrobky y barvách zaručene v l v u ^ l á r v pozostalé od tovaru stálynh, * * * J r * " ^ J r nedopredaného za TavnU cenu kúpite len u výrobcu a u našej Česko kresťanskej firmy

Ferdinand RNešfan. Bystré u Nového Mesta nad Metuji, Čechy. Cenník i /zorníky zdarma. S l á v a 67°.

Piate len slovensky. 2663

Singerove Šijacie stroje! Celkom nová malá Singerka za K 60*—, dobre

opravená pre domácnost a pre re­meslo od K 24 — vyáe 1 Na sklade má

Jozef Habán Budapest, VIL, RImá&sy-tép II . u .

Obrázkový cennfk pošlem na žiadosť adarma.j

ZBYTKY najkrajšie

nakúpite nailacnejsie jedine u zná­mej solídne] firmy ALOIS STODO­LA, prvý zaslet. závod V CHROU-STOV IClCH, Čechy. 1 balik 50—«0 metrov zbytkov od Š—10 m. dlhé, dámskych módnych látok na šaty a blůzy, kanafasov, pláten, flanelov, barchetov attf. za K 24-— dobier­kou a vyplatené alebo polovičné ba­

líky za K 12— nefrankovane. K objednávke obdrttte zdarma cenný predmet, odvolávajte sa však na .Slo­venský Týždenník.'

#*#**$#***#>*«*+ J HENRIK S. WEIL ja* v e l k o o b c h o d r e m e ň o m • v y r á b a t e ' *•* v r c h n ý c h č i a s t o k ol iuvy, p r e d á v a a j (jjs v e e t k y i n é p o t r e b y p r e o b u v n í k o v djb B u d a p e s t , N é p s z i n h á z u. 3 4 . A SSMajM*** Cenník p o č l e n a pož iada j | j n ie z d a r n í a f r a n k o . 2733 •

1 SzontáglH jedálna Budapest, Iff,, Muzeum-hOriít Z7. Výfeernš kuchyňa, m Vína vlastne] úrody. Sol ídna a r ý c h l a o b s l u h a .

a-

BASTIR A CZE.CZ, T " ľ p a n s k ý kra jč í r i ľSSZ j m a j ú n a s k l a d e m u ž s k é a j d e l - {{! a k é obleky. B u d a p e s t , Vlil., Ba-r o s s u. 87. (Stoličný dom peštianskej st<>:.) Jjj

•NÁBYTOK* každého druhu v najsolid-

$ nejšom prevedení za ceny & ra j ta vnejôie vyhotovuje * J o z e f Antaly s t o l a

v P i e š ť a n o c h (Pôstyén).

• * •

Všetky tkalcovské výrobky :: dodáva 11« H r c r t t / á m»i^etka ruko- : spoľahlivé *»»• J H S U V a diernej tkalcovny v Novém Hrádku n. Met. č. 231, Čechy. Baronet? Flanely Z a f f r y Pikety

Kanafasy Kapry

40 m zbytkov za K 20— franko. Kusy 2 až 8 m dlhé. Nehodiacl sa vráftel

Vzorky f ranka. 2662

P l á t n a D a m a s k y

S y p k o v l n y Ruonfky

K a p e s n í k y S ú p r a v y

Borovičku pravú karpatskú, čistú, pôvodnú. Slivovicu sto­

lovú sriemsku, čistú pôvodnú. Karpatské horké ža­lúdočné bitinné, všetky tri druhy v 3V, litr. plete­ných fľašiach 1 liter za K 2-40. A m a r o l pravé bi-linné, červené, železné zdravotné vino. C h i n o l , zdravotné žalúdočné vino, obidva druhy lekármi odporúčané, znamenitou výbornou liečebnou silou dokázané pri chudokrevnosti, btedničke a žalúdko­vých chorobách, povzbudzuje chuf k jedlu a napo­máha irávenie. Cena: prvého pôvodná vetká fľaša K 3-40, druhého pôvodná versa frasa K 360, v 5 kil. pošt. zásielkach obsahujúcich s prvého i z dru­hého 2 fľaše bezplatné balenie, vyplatené dobier­kou zasiela C u d . S t e i n d l , v S k l a b i n e j , Turč. stolica. 2779

Nallepti fe*k? nákupu? pruntaI | _ * Í O n é B t M * Í e » 1

I kg iM, dohrŕ.pdrant K 2--, lepft K 2-40, príma potobU* K 2-m, biôf K 4 - . aUtpápt-risU K 5-10. 1 k* veľmi knmi, tnthoblele páráni K 8-40, K R-—, I tcapáptrore niti K B- . K T - . Mele (trnné K 10—, aaflemnel-

He páperie a pr* x T Í - . Krt S ky objednávke: franko.

U a l m i á K n u l a l a * uustocvernoireso Cervaiá-n O I O V B p O S l e l t ? B 0 , aiod/á»o. blšieho alebo ľ.tébo nankiajra, I perina ISO en. (Mia, 120 Cm. Straka, • dvo­ma hlamkami, kaltíá SO cm. dlh*. K) cm. tlroká, napínaní • no-»Jm sivým, vtPail trvanlivým jtmizým perím K 18 —, polopápe-rove K ah—, páperoré K 2i.-. Jednotliví periny: K 18-, K \T~, K 14'-, K 18-. Matnice K S--, K 3 90, K 4 - , periny 200 cm. dlbé 140 on. Hrota) K 1 3 - . K 14-, K 14-70, X 17-80. K 21--. Hlamíu m en. dlhí 70 em. Brok* K 490, K 5 » , K SŤf\ Spodne periny so silného ftrá&oviiw pádlu 180 cm. dlhí, 118 cm. st­

roke K 12%. K 1480. 2474 Zásielky na dobierku od K 12-— banko. Zasněna dovolena. 2> nezodpovedajúce vrátim peniaz*, n Mrdal naft d m a I truli.

S . BBKJSCM, D E & N 1 G B C. 131 . ( Č e c h y ) .

NAŠIM DOMÁCNOSTIAM Zlntt té b a r o h e t y tkaní 1 tlačené, flanely n." košele a spod­né pii'lio, kanafasy, zeftry, dámske n.ůdne látky plátno, pre-steradlá, moldony. mmseslry, ruŕnlky, grádle a rázne Iné tka­niny bailacneliie kúpite u ináratbotk.lc a J a r o s l a v M a r e k . B y s t r é e N e v á h a M e s t a n a d Matuj i , Cooky, vior-kr usiela kaidému zdarma • vyplatené! Tiei zasiela 40 m. zbytkov Larcbetu, ilanelu, kanafasu atď. dra iiadostl za 18 K, iepil drub .-.a /0 K a najlepší za 25 K Iranko dobierkou. Od zbytkov sa nemôiu vzorky zasielal. Hotcvé košele z ílaielu alebo zetlru I kus ľSO, 2 20, 2 80 a 3 - K. \M ob]ednévkacb rlíte udať vetVoaf goHers v centimetroch. MM

dostane každý ?.'/, m. dobrej bluznej látky alebo 3 m. zefiru, oxfordu, fl melu na košele, barva a vzor dfa ľúbosti

o b j e d n á S k g . b a l l o e k c i t a e j e f a d o -K 4*80 . Vy-

k d o ve j k á v y a a j l e p ě e j J a k o e t i i platene na dobierku zasiela len Elektrická veTkopražiarefl • vývoz žitnej kávy

RUDOLF VLTAVSKÝ. C h o t é b o ŕ . { Č e c h y ) . 7736

tatsatsBaiscsistsais Chcete byf zdravým?

1 ak sa uiu3fte strinlf nervy rozŕulu|úclch nápojov. Predo-všetkom zrnkovel kAvy. Pravý Idealnv kávový náhražek, ktorý iná chuf pravé)zrakovej kávy. D í i Ľ I l U/lCPÍIÍ a je bez tuho, aby zdraviuSkod Ivé n U l l i H i r U U . ílastky obsahovala, je = — = » . ' " • v " " " " ' * Táto (e lacná, zdravá a všade k dostanlu. a kg baľkfran-ko na dobierku K 4'30. Miesto hezcennýcU darkov, sku­točne praktické priikvancnle pre katdú gazdlnn. S S S S Dobre zavedeného zástupcu btadáme. **~***"

JO&GKiFFlír' icTáľui DC poživatiny Truioo? (TraolWD) *bt . 32. Cechy.

# * # # « # * * # # * • * # * * #

Vzorky a t A l o b a r e v n e h o k a n a f a s u . z e f l r u ,

Siksfordw. p r á d l a , s l p k o v l n y , a k o I b a r c h s t a . l a n e l u , i t r u k s u . n t a n t e s t r u a p o d o b n é z a -

a l a l a z d a r n s a a f r a n k o f i r m a

BENJAMIN HEJZLAR, tkaloovaa a zŕvod xasielatefaky

v Bystrém u Nov. Most? n. Metuji Čechy. Objednávky vySe 20 korún vyplatené s (•''» devou. Ďalej zasielam balík dobrých zbytkov od 3 s i do 15 m. dlhých 40 m kanatasových 78 az 120 on ilrka . . . za K if— 4 m. kanalasoTých a zi Jírových za K 9 — <0 m. I-a zcilrových a krlzetových 78 at i20 ilrka K 22-— 40 m. Ilanelovýcn a barchetovýcb . . . . . za K 20 — Zbysy tieto sd dobre a trvácne zabarvené itadnc shnité a prtlezané ieplety. ret Kde objedná, bu.ie iste spoknlný. Každý obdrzt tiet pekný nástenný kalendár úplne zdarma.

2840

L e a t e n t o m e a l a o z d a r m a fW' U katúý prípravu ku zhotovení 5 í. jemnej ruskej punčoviny, alebo 5 L čajového rumu a krásný nástený kalendár kdo si objedná 5 kg. sdra-votnej žitnej kávy za 4 K ktorú vyplatené na každú poitujaslela: Vojtech .Ma­rek, Cernovice u Tábora Číslo 55. 2782

uiibík a Szikora okbod aa obiíTSicle potreby

a hlavný sklad pre Ra­kúsko Uhorsko na „Sar-nier"-ovské francúzske nástroje, Budapest, IV., Parisi u. 9 Oproti hlav* nej pošte. TelcfOB 73—19. 27.T

TELEFON: j József 1—17.

BUDAPEŠŤ, Jito 31/

Ak lacné ale predsa dobré CRQUPONO-VE PODOSVY chce­te kúpiť, tak kúpte si ich v OLASNE-ROVOM OBCHODE s kozami, kiorý Vam pošle kilo na dobier­ku ta 4 kor. 80 hal.

Eugen Biosner, n á k u p n y d o m k o l l , B u d a p e s t V I I I . , R o k k 8 z i l * r d - a . l 7 .

SKLAD CHEMI­CKÝCH PRODU­KTOV, BARIEV, LAKOV A RÔ­Z N Y C H P O ­TRIEB PRE DO­MÁCNOSŤ. 2775

M. Boffán f o t o g r a f i c k ý a t e l i e r

fluffappst, HáKúczI-ilt SB. Teleíon 67-55.

N é p e z i n h á z H . 6 . SI. Telefon 3.1-94.

Slovanským bralom vyho­tovujem lacno c prvotried­ne. Fotografujem v mojom atelieru. — Na požiadanie však aj mimo neho. 2752

®®®®ass®

Dielňa na nárarjfe ú. s. v T o r t 5«. Martine h Ta d á p r a k t i k a n t a . Uchád*atelia,absolvovaväi obchodnú škola, musia ovládat slovenčinu, maďarčinu a nemčinu slovom i písmom, alebo aspoň dve z týchto rečí a musia sa podrobiť zkĹäks zo s l o v e n s k é h o p r a v o p i s u .

==. Plat dra dohovoru, aaa

Platíme ad vkladav 60j0 č i s t ý c h .

Staro Pasovská banka út. ap. v S t a r a j Pasové. (Horvatsko).

DROBNĚ OZNAMY , K r á s n e z b y t k y IfVtok

lý odběratel [ peloví nené, saručené do-„Svet Venkova", brej jakosti, prknfch vzo-

K a l e n d á r z a d a r m o dostane každ časopisu „Svět ven Chradim, Cechy. Žiadajte ho na ukážku zdarma. 2560

F i r m a Friss Zlfmond a dr. Doctor Quldo, Prvá uhorská dielňa na výrobu pohrabných potrieb a okra-iloranle umrčich truhál sa-ile na požiadanie cenník zdarma a franko. Úplne zariaďuje pobrabné ob­chody, Budapest, VI., Le-hel-u. č. 8. 2578 P r e v z a l a som ručnú tkalcovnu v Horich Or­lických ponúkam Vám dl­hé a stálobarevné zbytky látok so zaručením stálo­barevné, hodiace sa na všellaku potrebu, ako ka-nafasy, zefíry, ručníky, plá­tna lanové, modré tlače, hodiace sa na domáce ša­ty. Flanely. barchety, krl-sety a Iné veci od 3 m. do 13 m dlhé, 35 až 40 m. za 13 korún 50 halierov. Z-siela franko dobierkou ručná tkalcovna A n n a • e r é i k e v é , C C a r m a 6 . 8 9 . Náchod, Cechy.

U M zaručený, p r a v ý , PiflU včelnýoa vlastných včiel vymetaný, I. lipový, akátový a esparzetový, 5 kg. za Korán 8-50 zasiela dobierkoa franko Ondrej Mudroch, veľkovčelár, Uj-vidék (Nový Sad, Holubo­vá ulica č. 8 ) 2770 Mladšieho k o v a ó e k e h o p a m e e n l k a prijmem na stálu práca rlastaelť mole hneď. Stefan Maiovarsky st. v Kalpiae (Kolpény).

Č e r e t v é m a e e heva-dzlnu, telí činu a baraninu 5 kg. poátový balík sa K 5. Z. Frajmanits, Berezna, (Mármaros m.)

rov b a l i k 5 k i lový za K It"—, leps f ď-nh za K 12 6 0 franko dobierkou zasiela A. |clinetr, tkalcov­na, jimramov, Morava. — V e h n i o d p o r ú č a m - I

2671 H f a d é m chlapca za učňa, zdr- vého, z poriadnej ro­diny 12—15-ročného na te­sárske remeslo. Chlapca prijmem hneď. Michal Ke • vensky, tesársky stavltef a drevo- up?c v Petrove! (Pe-trócz, Bács m.) 5790

ZBYTKY 27U

110.000 metroT, 2-11 metr. dlhé l-a jakosti tranko dob. ponúka: 40 m. blux. barchetu I. 20 K *» m. blni. barchetu U. 16 K 40 m. ilanelu koäelsveho 15 K V- m. pansk. oblek. Ittak 30 K (Kaich zbytok 3 m. dla* mod.) F r a n t . ľ a o h , t k a l c o v n a L e z n é B ě l o h r a d (Cechy).

ŽádaJte na ekázku zdarma nejitarii a nejvetl Hlus-ttonnf český hospodářský tý­

denník „ H o s p o d á r s k i L i s t "

v Chrudimi Pallet, pfedplat. K 5.—. Předplatitel* obdril zdirm i velký Eckertu* huspod Kalen­dář pro rok 1914. Administrace „Hotpodářskéko Listu' » Chru-diml, gechy. 2185

Veľká hanba m l a d ý m rudom je,keď nlekdo o nich poznamená, že n» v»di» ani len poriad­neho listu nipfsaf. Kdo sa chce nauŕif s p r á v e listy napíiíf, nech si objedná knihu: S l e v a č s k ý II-a t á r . Cena s poá'ou K 1 10. Obsahuje: a) listy všeobecné, b) listy obchod­né, c) listy ľúbostné. Vy­dal a posici za vopred poslaný obnos: J u l i u s K u a t r a , knihkupec v K o e i c l s c h (Kassa). 2734

Karol Béderij panský a ženský obuv­

nicky majster.

Objednávky dfi mierj ako aj opravy presne vysávaje.

Budapest VIII., Kisfaludy-u. 28.

O k r e s n é h o z á s t u p c u j ku navštěvoval na vi- '. dieku, prijme dobre za- t vodená pražská továrna. Udíjtc si dosavadně za- j stopovanie a priložte keď J možne i podobenku, ktorá í sa h teď vráti. Adresa: j Ed. Terš, Insertná kance- : lár Prah: II. Ferdinandova tř. 38, pod značkou „Ex-lex". 2673

Kdo má rád

dobrú kávu. nech používa jako prídavok len „pravej Franckovky" s ochrannou známkou „kávo­

vým mlynčekom".

Oznamujem ct. obecenstvu, že som si advokátsku kanceláriu v Novom Sade* preniesol do do­mu v Petóff í ho t lici (Železničná ulica) 17. na proti fotografistovi Vojdovi.

Dr. Jozef Holúbek, pravotár v Novom Sade.

Mhfldielíio na or­gany a harmonia :: E m a n u e l S t e i n e B o h u m i l T u č e k .

Odporúčame svoj závod si. patronátom, farným i obecným úradom k posta­veniu nových organov vše­tkých sústavou. Opravy a ladenia organov, harmonii i klavirov sa prijíma.

Vlastná výroba cínových člnkových píšťal, ktoré organistom odporúčajú. "Mnoho pochvalných sa pp

vysvedčení po ruke. stvo České.

— V Hore Kutné,

Este dnes si objednajte najlacnejší a najobsažnejšl Slo­venský kalendár (kalendár Slovenského Týž­denníka) s 35 krásnymi obrázkami, ako z bal­kánskej vojny a iné. Len za 5 0 hal. i s poštou.

®®®®@®®®®®®®®®®®® Veľký výkon t Žiadajte cenníky/ «*>» NOVINKA i a>o>

BudiniDB Špeciálne seíhoiiEi

so samofinaým odhad-iovei»m »*ó*y naTEdla-leialílu arasMdu, M B aa casf nebaspeané oa-• raboTinle listri a tak­to araBááaané krsalro sprostí aa Tittkych ka-ml.nkav, pracku a kli­ny, ďala| f posunoTaaam slamy na faatúr moto­rový alebo parny pohon zariadený.

Jedine dorába e lacno dodáva — — — £11«;» R . i H i t i * * • • * > * • " • aeepedáreke etreje (HOIS DUf l ina , v Lomnici nad Pop. (Cechy).

Soloínlce, IS. apríla MU. Pán ALOIS BUDÍNA,

Lomnica aid Pap. Sdeniitm Vam • potešením, la som * dadanau seakôtleon .c.

14" so samočinným odhidinvsčoai seCkoTlce, posuaavacamslamr, Tvniaovaclm prístrojom a a ochranaym sariadenim T kaadom oh'a-de úplne spokojný. Dokladná a velmi sllaá kanitrukela dovolaje silnejšieho pohonu tohoto stroja a ziroTen Tjnlká Terkou Týko-uosfou, aka pri kvalita tak a) pri veľkom mnoi«tve krmiva, a mí­zu byt vrladene tieto stroje medik velké parné aeCkovlce. Parútam " Vim v hlbokel úcte

VIKTOR EMAN. SINOER. arendIS veľkostatku a pálenice.

Už vyšiel Už vyšiel

SLOVENSKY KALENDÁR (KALENDÁR SLOVENSKÉHO TÝŽDENNÍKA) N A R O K 1914. HU Okrem kaleodárskej čiastky obsahuje 35 krásnych obrazov, í ako: Samuel Tomášik; Karol Salva s rodinou; Andrej Halaša; Slovenskí roľníci

:olla Vŕbového na pražskej hospodárskej výstave; Ukážka z bulharskej dediny (2 obrázky)- "Bulharskí delostrelci V, Starej Zagore: Bulharskí ťôítcjníci odprevádzajú českých a slovenských novinárov; Nikola I , kráľ černohorský; Cetyň, hlavné mesto černohorské; Kráľ Nikola a korunný princ srbský Alexander pred čestným práporom; Ce

1 lomáca pohotovosť; Výchova učňov s 5 obrázkami; Účastníci erno-

hôrškV'pMdsVraž; Prehliadka zbraní "na varojeviči; Černohorská domáca pohotovosť; Výchova učňov s 5 obrázkami; Účastníci toho­ročných československých porád v Luhačoviciach; Architekt Milan Harminc s manželkou; Slovenské ľudové kroje (dva obrázky); Slovenská výšlvkárska a keramická výstava vo Viedni (2 obrázky); Slávnostný pechod pri otvorení slovenskej umeleckej výstavy v Hodoníne na Morave; Kostol sv. Marka v Benátkach; Z Carihradu (2 obrázky); Skopljs s hradom cára Dušana (2 obrázky); Typ starého Turka; Najväčšia anglická lod Aquitania; Pustošenie cyklonu v Omare; Zeppelin IV. vzdacholoď.

OBSAH; Čo sme zažili a čo vykonali roku 1913. — Obrodenie slovenského západu. — Slavlanl v Amerike ako poľnohospodári. Boj o pôdu. — Poklad šetrnosti. — Výchova nčňov. — Hospodárska ateceda. — Pieseň. — Chov dobytka. — Zlý žart. — Z dejia slovenského aemanstva. — Potápač. — Kostol sv. Marka v Benátkach. — Sedliak Dolina. — Remeselnícke (priemyselné) ikoly. — O čom má slovenský roľník uvažovať. — O družstvách. — Rozmary a žarty.

| 3 > Ako z tohoto vidíte, náš kalendár Je obsahom a na illustrácie tak bohatý a zaujímavý, že by nemal chybět v žiadnej slovenskej rodine. D á v a m e h o e k e r o z a d a r m o , a síce

za vopred poslaných 50 halierov?1 (možno poslať aj v známkach), z ktorého obnosu my zaplatíme porto 10 halierov. Vzhľadom na to, že na tento [kalendár máme už veľká objednávky v rukách, hľaďte si ho čim prv objednat, lebo kdo vie či ho neskoršie

Objednajte si ho u ilrmy

Budapeštiansky naMadatefský spolok liíastinápsha spoločnosť, Budopešf, VIII., Mária BäS

ZEMSKÉ PnÚMYSLOOd B . H H 9 i lHCI0. i l SPOLEČNOST. založená Živnostenskou bankou v Prahe.

BUDAPEST, V, Ferencz Józseftér 6. zmenáreň: V., Ferencz József tér 6. Telesjratio -tTartr'eM „IIIDUSTRI/ILE". F i l i á l k a V M U N K A Č I .

{ Íii=S ^častlnný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ

VKLADY zu rokujeme SI

Telefon i <

Stet a uhorskej poštovej cporlterny C. 2S120. cat a rakúskej poštovej sporlteľny i . 106589.

Utet a boa. beirc. polt. sporitefny £. 8160.

BANKY V PRAHE je K 80,000.000-a rezervy vySe . . . K 20,000.000--

Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových • burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kiian a predaj cnázoMsaských peňazí, zvlaite d e l A r e v , m a r i e k • r a b -rov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a A m e r i k o u .

4

I Slováci nekypyjtel jjfc C I M Í 3 0 P 0 Ó 0 v é Zfiačkov.1 kř-lcn-

A «-1áre>; l e b o už m ô ž e t e doptaf u

t Bfliapiiiiaisiflioialilitófsiítoipl-l^yuioiJaádiBslIJiriiu.lliS

pte íjstíííiil, pnktfekf *

| Sloftój ZBaěkflTj kalendář J 1 hor. I

t Ji» 21 Ulia ] ubjedaivky u -|al«lam Iranko, }k«rcb»tr, rusar lca>kv,rlo látky, I -.tftri, otfoMy, Ikjaafcuy, JUbltj

Odporúčame flroxu 214,

FR. HUDEC, tkaleovfta

Nové Mento n. Met (Cechy).

K e b t r a t t n vzovfcy zda*-,** a f r a n k o !

I V . »te»T a>nm4k>-. plkt-S

no, «I»koriny, | brr-katy t U l . t | •otlelntínfc* v, kolcle, tin í ty,1

anodký. -I V.kff.J|<!íhft|**lu»íitbQ perla K 2' --,

p w n é K 1 2 - - , dft 5Jc#;

11« K 2"

.'•(*>3« Imafttt. =

• n a r o k &I4 . ^ _ i m i m u * a v j j i c u ,AJaJiUiu

•m u H n se. smi " ~"«MI Ä maní!. •

Vyhaíavuje a r r a d i e im*dé- , h * d r u h a p r e s a i r a n n * by- w ( j a k o a} p r e h o s t i n c e , ke- ^ r l a r n c a hot« !>, t i rž s j eeJé Ä

k a n c e ' a r s k e z a r i a d e n i a p r e w p e r t a i n <'Sitvvy, pr iemyse l- - A a é podali? v, a d v o k á t s k e kan- A

•

S V t e l i ť t m i

calárle.aXff a j p r e •ákrom-a é p r a t o v c e y- modernom Slohu a v k a i d o m prevedení. Ni »»»»l* doŕala c a l é x « t - l « < 3 -a t a novr| inedarat vyatafcoaj bu­dov? .Tatře* hariouborskej bapky T TwClaoÄkoni Sv M? l t a a a » a H U a t r a v . c a a a l k l

77í?

ti

Zrnková káva Je Jedovatá a strašne drahá, naproti tomu — = -

Glória anym darom da kuchyne M *

faarma J t m a o J k v a l i t y . Maobo ato aananla.

,G4o/la* v ý r o b * kávy,, K a k a a , 45. (Čechy). Pri odobranl 6 balíkov naraz, dim uMr:na l l tkn na 2

d i a u k e Vr*f alebo |edea b r f l e k U r y .

H a t * a h a * a l f t o v a r , n a a r n l a n m n a ^ S j e d n a t i - T r v a n l i v é

r y b á r n a t r l s d a a *

ZBYTKY ai U m. dlhé, ako kata f osy, platne, pre*tleradtá, Ufire. modrú ttaf, vrty, Slfiny. grltetf aini M mt 4 # a i a t r e * n a t « t i a r a w , naJkfiich za K IS'-

xaílele na dobtcrk* ruina tkulcuiAa

uuiižaiTl, mt sun Hi Ä, Vtork a diaľka si Jl'a potreby ustanovte. \ •W K « * * í •"•«• e n e k e j n y ! -•*• J

Hotové postele .« liutreso íemseoG, modrého, Wffl» attto biel«BO

! oerlna vtl*o*« art 1B3|!» eaa. a S .rsífirtini 8t:pD <«. ío»t»iotne aip.iiaB* a ac« |a Jeí<»

. ľ a - , 1« —, I B - . ttnY'H |>o K ?•- -aU)|l«Crc. veíke,K i l - , I ? 7 - , «•-, 2 3 - . »er*4 R 4'SO, ! - , 5 - 8 3 . Ecsodtä pwi-.y x a«U«(>C«B9 , 13!>!ll!J « í y ý l * S l ľ ~ , JS.- tfJlft'a o<í ICT9 - Itankl) B« ,

ďoblirku, alabo u v«prtd poslaní obooa. P A X B t i n d E R , D U E M 1 C E , 6 . 17174, (Čechy*. I Ztráta yy:ú$tott Zfaa&a. aovuwsé. '.itbo aa i peniaz* vetne { Bobaio llustnvaTtč cenatky od rae-tUbo -oatcIMko toairn «da;»»1 2ff2i

8 del fia próbu p a l l a m k l t i M m a n a « « n n d a l , v ý r a a n a a l e v a l a n á é J a b« a a n t a z a aaAtlra, a a ala

M a v a a i > raa-teké alktOT. hadlnky X 2«JD Roakouf aaUnl 4>«alrlky K '

Žmaiktke* gold, iiodinky akMDltge roaki.pt kca. tow.'leké gold, .hodinky K . 3-90 etaanlCne roaki.pt kod. K i-—

Róikopt f dvoj plUť>m K «•* Pľaci.i, t..«ataxe bodlnk/ K J — Strlcb. lmJl.aJ»oj. »)l»ic. K 6--U-lar. «Ut« hodinky . K X ' -Patadxt Onuga hor >ky K 18 — Bwtltak t...ita;iiiii4o} .->o- .

nlkttranf J3 cm.Tjaoký K S — ZntmK< juRgl-.ans . . . K S-^-Radlom, « aTetl.ňaelalk. * 4 -Radlom a 2 xrcnkaoii . K. S —

. #a 4 , . K • -, a hudbou . . K 8-—

r-endloaky 15 CBMÍTOV* K 8 -, aojToa. Wtbn K 19 —

P*ndlOTy ;bu<lřa*»hu4b. K 14--Okruhle hodiny a bodlík. K «•-f t r o j r o č n o u p i s o m n o n t i -Í íkou posieiaVJif d o b i e r k u

KV!A X UOHKEL. WIEN |V. , a f a r a a r a t h a o a t r • » • • * ?

ť á a o b i i f . Iq v a r n y a a n n l h x d a r m a . 1 . '.i ľ •.

8 7 . XA*

***%m*m**mm*mmé** tMiů ri»d«TO . ' i pr fcytka.- l iakk* pUtanl*. Vroapa-

ktr. vyplácaná potlata KAROL WDLf, Wlan VII., i i í^ahlUar

Ifl, Horných a synovii t « v ÚOMNICI naô Pop. (Cechy) •

ľ . r a n e S4. 25«!

ZBYTKY 4 0 m . s a 15 k a r a n ro idrr íar* v kanafaaa, fla-n*|<. k/eicnu na laty, mc-

ruinlkav, aeHrov, i h l l y stálobiiavn/ !Ít»»

"" l * í :

t o v á r n a na badá, a l t a l t i l u a , e laky •Sa v i a t k v Iné tkéďaka p o t r a b y . =

C a n n f k n a p o ž i a d a n i e • d a r m á .

Ewlnl swn gž predpteíok ?

3-13 m. dob. . 4 0 m ^bf t lův .Útlych • u ' !•

;.,ou * íraVí'i, povlak. a«-k u a t r v í c -ítiÄv K 1 P - ,

#.,-•', '«ajs; m o í r . : , . D ho plltna

:ll aUlo-b .• Jrr „ I h ŕ K l S -f b ' M^jck; barihctov a fla •.([obarev. ackn^ n o r y . e likoall K I S ' S O ,

Vi'-, ( a ' t O , l á ' -dodlya dobierkou pochvalne i'SJ2 zniuu tkalcovatvo

At ,OIS V L ^ E K , WAOHOO 2ŠO. ó a a h y . Vaorky rl*t»yah vfrobkov (mimo abííkcv) vyplatená.

TnftUB s uioir MSmi KlLabtmaiiuiistDlWfcíatli

Čechy.

JĎo je Eonít? Eonit je výborná modefná

škrydla na pokrývanie,.ktorá v koakajencii s .cudzími *ý-robkamr vydobtla ai pni mie­sto. Žiadajte,prospekty! Cen­trálna, kancelária v Hradci Králové, Čechy. ^w

-.-;fc»i — . ^ , ^ l < > ^ < > * > a < > i J » * " t M » i •̂ »<<éTav><

loľnícka úkáwh továrňa na stroje sleuárňa a k ED. KOKORA A S P O L . V P Ř E R O V E , MORAVA. QdporiíČÄi Par.ié a benzinové mláiacio garnitúry najnovšej konštrukcie.

f a v n é l o k o a n a b i l y a o o a l o v ^ m l v l n i t ý m i o h n i A t a m i o d S—10 H P , najmenšia spotreba obila. B e n x i n o v é m o t o r y o d 2 — S O H P bervadne,,pr*>* cujiSce pri nepatrnej spotrebe benzínu. P a r n é a b a m t f m o v é m l A f a é t r y g dvojitým Čisteným s. cepovým bubnom, roitricďovaí ím valcom a trlerom, na i iadosf s prístrojom k odstráneniu plevy 4 phrabkov. E l a v á t a r y k mal in a velkým garnitúram. L l a y ( p r a é a ) na slamu, rucaé viazanie slamy alebo so samoviazačom. P a ­t e n t n é k a m a n i e é r o t e v n i k y s kolmo postavenými mlynskými kamenaml na pohon motorom alebo Iokt»inobll?u^ S l a a a e t r o j o na obilie a repa s vrchným a spodným vý­sevom a s prístrojom na rozmetávanle hno­jív. Taktiež- všetky Iné hospodárske stroje a najlepšieho materiálu a v najdokonalejšom prevedení. Vies t ranná záruka. Výhodné pla­t e b n ě podmienky. Žiadajte si cennik a nabídku

v . »«. v»% V

•.4rSE TWf«* «ooik« úUttínink^ apoíoř ««tl B»dxn«H via .Wfeia-n ř. i5