4
Ročník XLIV. Utorok, 30. decembra 1913. Číslo 152. Na prahu nového roku. Snem v Horvatsku 27. decembra už i otvo- rili. Královské poslanie, ktoré je tu to, čo v samostatných kráľovstvách trónna reč, bolo neobyčajne dlhé a samými sľubmi vyplnené. Jeho Veličenstvo predovSetkým prejavuje radost, že v kráľovstvách jeho, v Horvatsku a Skvonii, saovu začína sa ústavné zákono- darné účinkovanie. Nedorozumenia a diffe- rence, ktoré vraj boly medzi Uhorskom a Horvatskom vo vysvetľovaní a chápaní štáto- právneho vyrovnania, pri dobromyseľnosti obidvoch strán sú odstránené. Ostatné nedo- rozumenia a differencie budú, spôsobom vo vyrovnaní predpísaným, vybavené k vzájom- né cnu uspokojeniu. Vláda predloží návrhy zá- konov, ktorých cieľom bude napomáhat po- kojný a stály rozvoj krajiny. Finančné vy- rovnanie medzi Uhorskom a kráľovstva mi Horvatska, Slavonic a Dalmácie vyprší kon- com 1913-ho roku; nový poriadok spravit bude vyžadovat viac Času, preto dosiaľ platné finančné vyrovnanie predĺži sa provizoriumom. A žatým hrkútalo sa v kráľovskom po- sla aí: Aby sa rozvíjal smysel pre samospráva, bude treba čím skorej reformovat zákon o zastupiteľskom systéme v mestách i obciach a spola čím skorej rozšíriť samosprávu obcí. Zvláštna pozornost venuje sa záujmom hospo- dárstva a úlohou vlády bude svedomité při- pravit návrh, naměřený k tomu, aby sa ho- spodárske vzdelanie zdokonalilo Krajina je prevažne roľnícka, preto vláda obzvláštně bude mat na zreteli záujmy sedliactva, a po- usiluje sa vyhovieť z nich naj súrnej šína. Po- dobná pozornosť venuje sa usporiadaniu sťa- hovania, keďže sa na veľkú škodu mimoriadne rozmohlo. Potrebné je reformovat a zdoko- nalit ustrojenie administrácie, tak, ako je to v pokročilejších krajinách. Sľubuje sa penzijné veci autonómnych úradníkov spravedlivé, usporiadať. Na poli kultu sriadi sa katolícka kongrua A rozumie sa, vážne úlohy očakávajú zákonodarstvo na poli výučby, veď usporiadať položenie ele- mentárnych učiteľov je pálčivá národná po- treba. V pravosúdí vláda predloží dôležité návrhy. V stručnosti ani nemožno vypočítat hoj- nost blaha, sľubovaného v kráľovskom poslaní. No prečo také ukazovanie starostlivosti teraz, keď to tak malo ísť nepretržite? Načo bolo vyše dvoch rokov sužovať Horvatsko? Viedeň, ozaj nevediao, čo činí, dala ho Ma- ďarom. V Záhrebe, pri zasypaní národa toľkými sľubmi, ani nebolo badat v tento slávnostný deň nejakej veľkej radosti. Pri akte otvárania snemu predseda Mileusnič, ako najstarší z vy- slancov, nedal sa viazať predpísanými formál- nostami a junácky vyzdvihol zástavu obrany. Vyjaviac uspokojenie národa, že v krajine prestala vláda komisariátu, doložil, že toho i všetkého ani nebolo treba a vykonávatelia, vysvětlit. Reakcia je silná, a kto vie, ako sa to ešte j moci nedosiahli ničoho [vysloviť poľutovanie, že na sneme chybujú ä vyslanci Bosny-Hercegoviny, Dalmácie, Istrie, j Prímoria, Krajný a Rieky. Pokoj je — ho- voril nemožný, kým všetok horvatský ] národ nebude spojený pod horvatským kráľom a habsburgskou dynastiou. A Starčevičovci, Frankovci a sedliacka strana nezameškali de- Potom nezameškal skončí. Je lož, že by posledné volby boly bývaly priaz- nivé pre krála Ferdinanda a anstrofilov. Vláda zostala v menšine a najmenej o polovicu viac hlasov oddalo sa na oppozíciu, pravda, rozcapartenú, nežli na vlád- nych kandidátov. Krajné elementy idú navrch. Takzvaní širokí, mierni socialisti, dostali 20 mandátov, a tesní, čiže internacionálni socialisti, 17 mandátov. monštrovat proti vyrovnaniu s Uhorskom aj Najväčší úspech majú zemědělci: dOBtali 47 man- | proti panujúcemu systému. jdátov. 0 ich politickom programme budeme mat po Len peštianske maďarské noviny hara-ichop, ked spomeniem, že prvý bod rezolúcie, ktorú I burdia a tárajú, že Horvatom dáva sa všetko! predvčerom na zemedelskom kongresse vyniesli, zneje: a keď budú uspokojení i Rumuni, zostanú f Nijakých stykov s dvorom!... a zákaz zemedelskej vraj Maďari naj potlačenejšou národnosťou j snemovej strane paktovat s^ vládou Uhorska. Nuž to je nesvedomitá reč a či lož Maďari len čo sa medzi sebou rujú, ale kra-1 P ovedať - Práye číttttD ' že Genadiev ' k torý má na krku . J / Í i j AL štátny process pre krádeže a p., odstúpi a na jeho jma im je vydaná a plne do moci. Aby sme I ,, ; *Ĺ . . • ... _. 5 . ' {* .:. . , . , . miesto že bude vymenovaný simeou Radev, azda ešte í nehovorili o inom, dostačí spomenúť, že celo- . ....... , , n .. m , , . .. . ' . . . ť ' -horšie indivíduum, ako sám Genadiev. Takí Iudia j krajinský rozpočet ide na kultúrne ciele m"r í mBJÚ BBpMÍf . Bulharsko. s ďarské, ročne vyše 300 millionov korán! A i povinní sme opraviť sa i v tom, že ani ne-j rujú sa ich stránky, ale leu ich niekoľkí ľudia z osobnej nenávisti a Či z bujnosti ... čo si vláda počne á ako vy viazne z kaše, tažko Rodič a škola. Nebude od veci povedat jednodruhé o pomere Ináče nemáme v úmysle neuzaať význam j r o d i č o v 8 učiteImi ' Poneváč oni najpovolanejší pra- . , v Ti .i x u íiijii icovníci vývinu deckého umu a charakteru, toho, čo sa v HoivatsKu už vykonalo, rod tla- „..., .. . .... , , , , ,•,•,„, m. Cieľom výučby a výchovy dietok je vypestovanie kom okolností, možno, príde rad ešte za liszu . . , , .. . . .. . . i_ v /-v „, ; urnovej, duševnej schopnosti a mravopočestnosti. Prvé uspokojiť nejako i Rumunov. O nás Slovákoch; koná ^ druM škola a rodi6ia doyedna j iste pomyslia si páai situácie, že keď i v Hor- Dieta d0 iieBteho roku> teda kým nemá íg( do jvatsku budú mať aký-taký pokoj, i Rumunov j Bko i V) zdržuje Ba obyčajne v dome, kde základy jeho jsi utíšia, nás o toľko väôšmi prilahnú svojou i mravopočestnosti už tam skladá otec, mat, bratia, j silou a mocou. Dobre; bez strachu vstúpime seBtry, slovom rodina. Dieta dla toho koná a hovorí, ! do nového roku i tak. Väčším tlakom neraz čo tam počuje. Isté je, že kde medzi členmi rodiny i priskorí 3a obrat. My proti nástrahám nebu-j panuje láska, bohabojnosť, porozumenie, pokoj, po- deme stáť s rukami nečinne založeaými. Politický prehľad. - 29. dec. I riadok, úcta, statočnosť, usilovnost a dieta iného ne- I vidí a nepočuje, i ono samé vyrastie len v tom duchu. Kde zase opanúva život rodiny neúcta, nenávist, s vady, : neriad, bezbožnost) neuctenie ani svojho, ani cudzieho j majetku, obchádzanie práce, priateľstvo s pálenčenou [ fľašou, tam i dieta stane sa nemravným, opitým, pad- Vo výročné sviatky politika býva mdlá. Len B juho-východu europejského, kde ešte ne- j m tulákom. Takéto, ked i vyraBtie, je len na ťarchu bolo sviatkov, viac-menej pozoruhodné zveBti. rodine i svojim Bpolubližným. Zvesti o ministerských krízach. V Sofii dakuje Ge-j Tento zjav VVBVet i uje Ba týni) že dieta prejíma nadiev, minister zahraničných diel; na jeho miesto j v i aBtnoBti rodicov . ZčiaBtky dedí ich už po krvi, príde človek asi jemu podobný, tak že z toho nebude j zčiaBtky jeho povaha a charakter prejíma u rodičov politickej zmeny. V Belehrade dakovalo celé mini-j obvyklé kona júce spôsoby. Duša dieťaťa je veľmi cit- sterstvo, ale kráľ do včerajšieho dňa sa zdráhal p r i - j liva oproti zovnut omým vplyvom. Jeho duša zachová stať na to. A v Rumunsku ministerstvo Majoreska zo , n ú t o r n é dojmy práve tak, ako papier tlačenú li- tiež necíti sa bezpečným: každú chvíľu môže prísť| teru Práve zato 8a maju rodičia V y UB8naž ov a t, aby telegramm o jeho zaďakovaní. L tomto ótlom yeku boly č(m kra j Éie> lepšie yzne . V Bulharsku svolali národné Bobranie na nášho l šene J šie 0né z °™ ótorné 'P 1 ?'?. ktoré "om vyššie pri- i pomenul. Individualita rodiča neodškriepiteľné pre- j chodí i na dieta. Preto Ba i hovorí: aký otec, taký Medzi Belehradom a Sofiou je obnovené diplo- syn I Aká matka, taká Katka 1 Veď mu nž ani otec, I. januára matické spojenie. Bulharským vyslancom v Belehrade ani mat neboli inakší! Nuž a jestli chlapec alebo je Čaprašikov, srbským v Sofii Čolakantič. .dievča vykoná skutok, ktorý ho biľaguje, ba potupí i {rodinu, hovorieva sa obyčajne: Jablko nepadá da- Čo ja v Bulharsku. Sofia, 24. decembra. (Z leko od stromu, atď. privátneho listu.) Kto je príčina veľkého bulharského : Ked dieta z rodičovského domu ide prvý raz do nešťastia? Jedine kráľ Ferdinand a známa rusofobská' školy, nesie už v sebe ustálené mravné základy vý- klika. Nemáte poňatia ako ešte po čas tureckej vojny [chovy. Hned vybadá, aký je učitel a hned je na čistom fauatizovali vojsko a nemysliace massy ľudu proti í i s rodinným životom. Jestli ho dobre vychovávali, Rusku, bez jehož pomoei ani v prvej vojne neboli by I dieťa navyklo už v rodine na poslušnost, úctu oproti mohli obstát. To až teraz vychodí na javo. , starším, slušnost, vchádzajúc do školy sníma už vo Mne sa všetko tak zdá, že náš Ferdinand má'dverách klobúk, úctivé sa klania; bez zdráhania za- ístriktné záväzky s Rakúskom, ináč také húževnaté ujme v lavici miesto, ktoré mu učiteľ označí a sedí držanie tejto vlády, a najmä Genadieva, sotva sa dá ticho, pokojne. Ale iné dieta, B ktorým sa nezaobe

Ročník XLIV. Utorok, 30. decembra 1913. Číslo 152. Na prahu …dikda.eu/wp-content/uploads/2014/01/narodnie_noviny_30... · 2014. 1. 3. · Ročník XLIV. Utorok, 30. decembra

  • Upload
    others

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

  • Ročník XLIV. Utorok, 30. decembra 1913. Číslo 152.

    Na prahu nového roku. Snem v Horvatsku 27. decembra už i otvo

    rili. Královské poslanie, ktoré je tu to, čo v samostatných kráľovstvách trónna reč, bolo neobyčajne dlhé a samými sľubmi vyplnené.

    Jeho Veličenstvo predovSetkým prejavuje radost, že v kráľovstvách jeho, v Horvatsku a Skvonii, saovu začína sa ústavné zákonodarné účinkovanie. Nedorozumenia a difference, ktoré vraj boly medzi Uhorskom a Horvatskom vo vysvetľovaní a chápaní štátoprávneho vyrovnania, pri dobromyseľnosti obidvoch strán sú odstránené. Ostatné nedorozumenia a differencie budú, spôsobom vo vyrovnaní predpísaným, vybavené k vzájomné cnu uspokojeniu. Vláda predloží návrhy zákonov, ktorých cieľom bude napomáhat pokojný a stály rozvoj krajiny. Finančné vyrovnanie medzi Uhorskom a kráľovstva mi Horvatska, Slavonic a Dalmácie vyprší koncom 1913-ho roku; nový poriadok spravit bude vyžadovat viac Času, preto dosiaľ platné finančné vyrovnanie predĺži sa provizoriumom.

    A žatým hrkútalo sa v kráľovskom posla aí:

    Aby sa rozvíjal smysel pre samospráva, bude treba čím skorej reformovat zákon o zastupiteľskom systéme v mestách i obciach a spola čím skorej rozšíriť samosprávu obcí. Zvláštna pozornost venuje sa záujmom hospodárstva a úlohou vlády bude svedomité připravit návrh, naměřený k tomu, aby sa hospodárske vzdelanie zdokonalilo Krajina je prevažne roľnícka, preto vláda obzvláštně bude mat na zreteli záujmy sedliactva, a pousiluje sa vyhovieť z nich naj súrnej šína. Podobná pozornosť venuje sa usporiadaniu sťahovania, keďže sa na veľkú škodu mimoriadne rozmohlo. Potrebné je reformovat a zdokonalit ustrojenie administrácie, tak, ako je to v pokročilejších krajinách.

    Sľubuje sa penzijné veci autonómnych úradníkov spravedlivé, usporiadať. Na poli kultu sriadi sa katolícka kongrua A rozumie sa, vážne úlohy očakávajú zákonodarstvo na poli výučby, veď usporiadať položenie elementárnych učiteľov je pálčivá národná potreba. V pravosúdí vláda predloží dôležité návrhy.

    V stručnosti ani nemožno vypočítat hojnost blaha, sľubovaného v kráľovskom poslaní.

    No prečo také ukazovanie starostlivosti až teraz, keď to tak malo ísť nepretržite? Načo bolo vyše dvoch rokov sužovať Horvatsko? Viedeň, ozaj nevediao, čo činí, dala ho Maďarom.

    V Záhrebe, pri zasypaní národa toľkými sľubmi, ani nebolo badat v tento slávnostný deň nejakej veľkej radosti. Pri akte otvárania snemu predseda Mileusnič, ako najstarší z vyslancov, nedal sa viazať predpísanými formál-nostami a junácky vyzdvihol zástavu obrany. Vyjaviac uspokojenie národa, že v krajine prestala vláda komisariátu, doložil, že toho

    i všetkého ani nebolo treba a vykonávatelia, vysvětlit. Reakcia je silná, a kto vie, ako sa to ešte j moci nedosiahli ničoho [vysloviť poľutovanie, že na sneme chybujú ä vyslanci Bosny-Hercegoviny, Dalmácie, Istrie, j Prímoria, Krajný a Rieky. Pokoj je — hovoril — nemožný, kým všetok horvatský

    ] národ nebude spojený pod horvatským kráľom a habsburgskou dynastiou. A Starčevičovci, Frankovci a sedliacka strana nezameškali de-

    Potom nezameškal skončí. Je lož, že by posledné volby boly bývaly priaz

    nivé pre krála Ferdinanda a anstrofilov. Vláda zostala v menšine a najmenej o polovicu viac hlasov oddalo sa na oppozíciu, pravda, rozcapartenú, nežli na vládnych kandidátov.

    Krajné elementy idú navrch. Takzvaní širokí, mierni socialisti, dostali 20 mandátov, a tesní, čiže internacionálni socialisti, 17 mandátov.

    monštrovat proti vyrovnaniu s Uhorskom aj Najväčší úspech majú zemědělci: dOBtali 47 man-| proti panujúcemu systému. jdátov. 0 ich politickom programme budeme mat po

    Len peštianske maďarské noviny hara-ichop, ked spomeniem, že prvý bod rezolúcie, ktorú I burdia a tárajú, že Horvatom dáva sa všetko! predvčerom na zemedelskom kongresse vyniesli, zneje: a keď budú uspokojení i Rumuni, zostanú f Nijakých stykov s dvorom!... a zákaz zemedelskej vraj Maďari naj potlačenejšou národnosťou j snemovej strane paktovat ŝ vládou Uhorska. Nuž to je nesvedomitá reč a či lož Maďari len čo sa medzi sebou rujú, ale kra-1 P o v e d a ť - P r á y e č í t t t t D ' ž e G e n a d i e v ' ktorý má na krku

    . J / Í i j • AL štátny process pre krádeže a p., odstúpi a na jeho jma im je vydaná a plne do moci. Aby sme I ,, ; *Ĺ . . • ... _. 5 . '

    {* .:. . , . , . miesto že bude vymenovaný simeou Radev, azda ešte í nehovorili o inom, dostačí spomenúť, že celo- . . . . . . . . , , n .. m , , . ..

    . ' . . . ť ' -horšie indivíduum, ako sám Genadiev. Takí Iudia j krajinský rozpočet ide na kultúrne ciele m"r í m B J Ú B B p M Í f . Bulharsko. s ďarské, ročne vyše 300 millionov korán ! A i povinní sme opraviť sa i v tom, že ani ne-j rujú sa ich stránky, ale leu ich niekoľkí ľudia — z osobnej nenávisti a Či z bujnosti . . .

    čo si vláda počne á ako vy viazne z kaše, tažko

    Rodič a škola. Nebude od veci povedat jednodruhé o pomere

    Ináče nemáme v úmysle neuzaať význam j r o d i č o v 8 u č i t e I m i ' Poneváč sú oni najpovolanejší pra-. , v Ti . i x u í i i j i i icovníci vývinu deckého umu a charakteru, toho, čo sa v HoivatsKu už vykonalo, r o d tla- „ . . . , . . . . . . . , , , , „ ,•,•,„, m. Cieľom výučby a výchovy dietok je vypestovanie kom okolností, možno, príde rad ešte za liszu . . , , .. . . .. „

    . . i_ v T» • /-v „ , ; urnovej, duševnej schopnosti a mravopočestnosti. Prvé uspokojiť nejako i Rumunov. O nás Slovákoch; k o n á ^ d r u M š k o l a a r o d i 6 i a d o y e d n a

    j iste pomyslia si páai situácie, že keď i v Hor- D i e t a d 0 i i e B t e h o r o k u > t e d a k ý m n e m á í g ( d o jvatsku budú mať aký-taký pokoj, i Rumunov j B k o i V ) zdržuje Ba obyčajne v dome, kde základy jeho jsi utíšia, nás o toľko väôšmi prilahnú svojou i mravopočestnosti už tam skladá otec, mat, bratia, j silou a mocou. Dobre; bez strachu vstúpime seBtry, slovom rodina. Dieta dla toho koná a hovorí, ! do nového roku i tak. Väčším tlakom neraz čo tam počuje. Isté je, že kde medzi členmi rodiny i priskorí 3a obrat. My proti nástrahám nebu-j panuje láska, bohabojnosť, porozumenie, pokoj, po-deme stáť s rukami nečinne založeaými.

    Politický prehľad. - 29. dec.

    I riadok, úcta, statočnosť, usilovnost a dieta iného ne-I vidí a nepočuje, i ono samé vyrastie len v tom duchu. Kde zase opanúva život rodiny neúcta, nenávist, s vady,

    : neriad, bezbožnost) neuctenie ani svojho, ani cudzieho j majetku, obchádzanie práce, priateľstvo s pálenčenou [ fľašou, tam i dieta stane sa nemravným, opitým, pad-Vo výročné sviatky politika býva mdlá.

    Len B juho-východu europejského, kde ešte ne- j i ý m tulákom. Takéto, ked i vyraBtie, je len na ťarchu bolo sviatkov, sú viac-menej pozoruhodné zveBti. rodine i svojim Bpolubližným. Zvesti o ministerských krízach. V Sofii dakuje Ge-j T e n t o z j a v V V B V e t i u j e B a t ý n i ) ž e dieta prejíma nadiev, minister zahraničných diel; na jeho miesto j v i a B t n o B t i r o d i c o v . ZčiaBtky dedí ich už po krvi, príde človek asi jemu podobný, tak že z toho nebude j z č i a B t k y j e h o p o v a h a a c h a r a k t e r p r e j í m a u rodičov politickej zmeny. V Belehrade dakovalo celé mini-j o b v y k l é k o n a j ú c e spôsoby. Duša dieťaťa je veľmi cit-sterstvo, ale kráľ do včerajšieho dňa sa zdráhal p r i - j l i v a o p r o t i z o v n u t o m ý m vplyvom. Jeho duša zachová stať na to. A v Rumunsku ministerstvo Majoreska z o , n ú t o r n é dojmy práve tak, ako papier tlačenú li-tiež necíti sa bezpečným: každú chvíľu môže p r í s ť | t e r u P r á v e z a t o 8 a m a j u r o d i č i a V y U B 8 n a ž o v a t , aby telegramm o jeho zaďakovaní. L t o m t o ó t l o m y e k u b o l y č ( m k r a j É i e > l e p š i e „ y z n e .

    V Bulharsku svolali národné Bobranie na nášho l š e n e J š i e 0 n é z ° ™ ó t o r n é ' P 1 ? ' ? . k t o r é "om vyššie pri-i pomenul. Individualita rodiča neodškriepiteľné pre-j chodí i na dieta. Preto Ba i hovorí: aký otec, taký

    Medzi Belehradom a Sofiou je obnovené diplo- syn I Aká matka, taká Katka 1 Veď mu nž ani otec,

    I. januára

    matické spojenie. Bulharským vyslancom v Belehrade • ani mat neboli inakší! Nuž a jestli chlapec alebo je Čaprašikov, srbským v Sofii Čolakantič. .dievča vykoná skutok, ktorý ho biľaguje, ba potupí i

    {rodinu, — hovorieva sa obyčajne: Jablko nepadá da-Čo ja v Bulharsku. Sofia, 24. decembra. (Z leko od stromu, atď.

    privátneho listu.) Kto je príčina veľkého bulharského : Ked dieta z rodičovského domu ide prvý raz do nešťastia? Jedine kráľ Ferdinand a známa rusofobská' školy, nesie už v sebe ustálené mravné základy vý-klika. Nemáte poňatia ako ešte po čas tureckej vojny [chovy. Hned vybadá, aký je učitel a hned je na čistom fauatizovali vojsko a nemysliace massy ľudu proti í i s rodinným životom. Jestli ho dobre vychovávali, Rusku, bez jehož pomoei ani v prvej vojne neboli by I dieťa navyklo už v rodine na poslušnost, úctu oproti mohli obstát. To až teraz vychodí na javo. , starším, slušnost, vchádzajúc do školy sníma už vo

    Mne sa všetko tak zdá, že náš Ferdinand má'dverách klobúk, úctivé sa klania; bez zdráhania za-ístriktné záväzky s Rakúskom, ináč také húževnaté ujme v lavici miesto, ktoré mu učiteľ označí a sedí držanie tejto vlády, a najmä Genadieva, sotva sa dá ticho, pokojne. Ale iné dieta, B ktorým sa nezaobe

  • rali otec a mat, rastie, ako d"b T bote. Idúc do, školy plače, narieka celou ulicou; rodič často len-len že ho nemusí na povrázku viest, alebo palicou hnát. Klobúka s hlavy nesním^, ba keď mu ho mat složí, s hlavatostou si ho zase položí na hlavu. Každému odvrkuje, je surové, grobianske, bez bázně a kázne. — Odpor pred školou pochodí často od poatrašovania. Jestli dieta doma niečo zlého vykoná, rodič pohrozí mu: Počkaj, ty fagan, pôjdeš na jaseň do školy, viem, že ta tam vyobracia učitel. — Takému dieťaťu je už potom iné ani nie potrebné. S úžasom pomýšľa na deň, keď bude mat íst do školy. Nie div teda, že ho cesta často vedie poza školu niekam na lúky.

    Na štastie, sú to len zriedkavé prípady. Najviac detí skoro obľúbi si školu a teší sa ránu alebo odpoludniu, že zase môže íst do školy, kde mu s kamarátmi tak rýchlo a dobre plynie čas. Práve zato dobrý učiteľ prvé dni obetuje hrám, aby tým väčšmi pripútal deti.

    V škole má už výchova plynút pravou a správnou cestou, jestli dosial i bola nesprávne vedená. Dieta navykne na spoločné spolubytie, ktoré mu už hneď ukazuje, čo bo očakáva v živote; poznáva svojho vodcu, ktorý mu rozkazuje a učí sa poslušnosti. Poznáva, že v škole rovnou mierov merajú chudobnému i bohatému. Jestli dieta z majetnejšieho domu robí nezdobu, alebo Ba nenaučí lekciu, práve tak ho potresce učiteľ a zadrží k obedu na „papierové halušky", ako i povinnost si neplniace chudobné dieta. Takto si už potom dieta obľúbi a uctí učiteľa, ktorého slová sú pred ním sväté a tak isto chová sa potom i oproti rodičom. Vtedy rodič ruka v ruke a učiteľom spoločne má vychovávat dieta k dobru, kráse a pravde. Ale často deje sa opak toho. Rodič nahnevá sa na učiteľa, lebo milovaného synka, ako on podáva, nespravedlivé potrestal. Pravdu prirodzene nepovie doma, lebo by dostal i druhý raz, j a preto radšej klame, a rodičia, dosť zle, že plaču' uveria, A potom už hromžia, nadávajú na učiteľa pred i detmi. Ničia jeho úctu a vážnost, rozvyklajú v oči nemu dôveru. Dieta s odporom chodí do školy, neučí sa,! čaBto vystává bez príčiny. Rozšafný rodič tak nerobí, i Jestli sa niečo prihodí, zajde sám k učiteľovi; ba asi! nečaká na niečo zlé, lebo starostlivý rodič sa beztak) i sám zaujíma o svoje dieta u učiteľa, ktorý sa len teší i tomu, keď vidí, že sa starajú o jeho prácu. Je to veľká I chyba, že niektorý rodič vidí v učiteľovi nie vychová- j vateľa svojich detí, ale skôr potlačovateľa a už vopred j

    Rodič musí byt práve tak i učiteľom svojich, ako učiteľ i rodičom všetkých svěřených mu detí.

    I. L. Lysecký.

    Domáce zprávy. Záverečné zasadnutie delegácii. Dňa 27. de

    cembra popoludní o jednej zasedala uhorská delegácia. Pred zasadnutím ministerpredseda gróf Štefan Tisza vyjednával s kabinetným šéfom Daruvárym, spoločným ministrom vojny Krobatinom a zahraničným ministrom Berchtoldom. Delegáti vládnej strany radili sa pod predsedníctvom baróna Lánga. Oppozícia zaujala stanovisko, že sa nezúčastní korporatívne záverečného zasadnutia. Vláda, počítajúc na všetky okolnosti, kom-mandovala do Blužby parlamentnú stráž a postarala sa i o to, aby vládni delegáti boli vo Viedni v uzavretia možnom počte. Úlohou zasedania bolo prevziať odkazy rakúskej delegácie a konstatovat, že sa jej uzavretia sbodujú s uzavretiami uhorskej delegácie. Uzavretia predostrú teraz cieľom odobrenia Jeho Veličenstvu. Nápadné je, že gróf Tisza nebol na audiencii.

    1 prejavuje oproti nemu nedôveru. A keby už potom svoj j

    Íúsudok zadržal u seba! Ale za všetky svety nie. Doma, v spoločnosti, vôbec všade, kde sa len obráti, prízvukuje, že sa mu učiteľ hnevá na dieta. Nuž a to byt nesmie. Úcta a čest oproti učiteľovi musí přebývat v rodičoch doma i všade, lebo bez toho je práca nie úplná a nedostatočná je potom i výučba i výchova.

    BESEDNICA. Svätvečerné dojmy.

    2 Uvažuje: i". L. Lys, Fjä Ani najpotlačeuejáí a najbezprávnejší národ ne môže sa uzavref pred velikým sviatkom narodenia Syna človeka. V jeho citlivej duši pohne sa niečo z onej prastarej dojatosti, ktorá už pred tisícročiami prezrádzala hlbokú tuhu človeka po svetle, láske, pravde a živote. Bezbožným nestal sa ani ten najpo-

    [ níženejšf. Jestli i neprejavuje farizejskou pobožnosťou city ubolenej duše, predsa chladné slová falošnej modlitby veľkých a nasýtených synov sveta musia zatíchnut pred vznešenostou citu a mysle, ktorá v radostnom chvení opanúva v Svätvečer vnútro úbohých. Čistým, vznešeným citom a povznesenou mysľou človek nielen že sa za seba modlí, že prejavuje tuhu po živote, ale najkrajšie oslavuje a zvelebuje i Boha-Stvoriteľa.

    Jednota životného rámca je dnes tá istá, ako bola kedysi, predávno idea vianočnej slávnosti, sviatok Svätej Trojice, Otca, Syna i Ducha Svätého. äj V úzkom živote prastarých národov boly prvou

    všemohúcnostou teplota a svetlo slnka. Jeho ohnivý, žiarny obraz, prenikajúce lúče, bez ktorých by ame v temnosti zahynuli, vyvolali údiv v primitívnej duši vtedajšieho človeka. Všetky národy sa modlily slnku, z bázně i radosti, lásky i nenávisti. Vzdávaly vďaky za svetlo a teplotu. A nie diví lebo veď v slnku videl každý národ prameň najvyššej moci, ktorá ho stvorila a základy najvyššej lásky, ktorá ho živí, udržuje. K slnku obracia zraky svoje i veriace kresťanstvo, lebo v jeho obživujúcej žiare a teplote vidí odblesk obrazu Otca-Stvoriteľa, Syna-Vykupiteľa a Ducha-Posvätiteľa. Nie azda, že by aa slnku klaňalo a ho vzývalo, ale vidi v ňom krásny symbol Božstva,

    Pokonávanie s Rumunmi. Časopisy rumunskej národnostnej strany dňa 22-ho t. m. radili sa s grófom Štefanom Tiszom, aby ho základne informovali o rumunskej otázke. V porade budú pokračovať v prvé dni januára. Zpráv? peštianskych žurnálov strany uzavretia paktu, sú tendenciózne táraniny, ktorých cieľom je zavedenie verejnosti. Prípadný pakt môže perfektovať len konferencia rumunskej národnej strany. Skutočnému stavu vecí Ba protivia menovite chýry, zaoberajúce sa s nemožnou ideou, dľa ktorej by sa rumunská národnostná strana mala rozpadnúť. Verejná mienka môže byt úplne spokojná a musí prechovávať bezhraničnú dôveru naproti členom národného komité.

    Podelenie okresov. Oskar JáBzi píše v úvodnom článku „Világu" o spravodlivom podelení volebných okresov a za spravodlivú a jedine právnu podmienku označuje nasledovné:

    1 Treba utvořit okresy s jednakým počtom voličov, lebo nerovné podelenie okresov Bkrýva v sebe tajnú pluralitu. Na príklad: V Berecke volí vyslanca 142 voličov, ale v Pešti, v Erzsóbetvárosi 12.307. V Berecke má každý volič 86-násobnú pluralitu naproti spomenutým peštianskym voličom 1

    2. Vidieky, jednotné dľa rassy, premávky a hospodárskych pomerov majú tvoriť jeden okres. Vyslanec musí zastupovať nielen krajinské, ale i lokálne záležitosti. Dnes pošlu z Temešváru kandidáta do Kubína, Martina atď. Je to formálne monopolizovanie okresov v záujme vládnej strany. Takáto volebná geometria ničí vo veľkej miere menovite národnostné kraje, kde panujúca vládna klika na základe princípu

    „divide et impera" inscenováním a provokatérstvom národnostnej zášti a nenávisti chce i na ďalej držať v otroctve ľud.

    3. Treba utvoriť volebné okresy, v kruhu ktorých sa hlasovacie territoria najmenej oddialené od verejnej premávky. Mnohý volič muBí u nás prekonať namnochých miestach i 24 hodinovú cestu; prirodzene, že to korteši využijú, ľudí persuadujú, napájajú a na voľbište prídu nie ľudia, ale opité zvery.

    Ci sa ozaj najde v Uhorsku mysliaci človek, ktorý by uveril, že vláda chce zachovať a v život uviesť spomenuté princípy?! Ťažko I Veď sa z. času na čas vykľúva vláde nepríjemná indiskrécia, ako chce deliť a ostrihať okresy. Cieľom je: znemožniť dominovanie oprávnených elementov uhorského občianBtva. TiBza na niekoľkých zasadnutiach prevedie svoje návrhy „ad maiorem Hungariae glóriám!"

    Dopisy.

    « r t . M f c . m . .

    vidí v ňom Bvetlo, pravdu a život. Preto i hovorí krásne ľud slovenský, „že slnko je oko Božie". Bez teploty a jasu slnečného zahynú živočíchy a rastliny najnižšie i najvyššie; — bez teploty a jaBu Božstva, to jest, bez pravej a úprimnej viery v Boha Trojjediného, zahynie svetovládny Napoleon práve tak, ako o almužnu prosiaci nečistý a rauavý bezvládny žobrák

    j pri dverách chrámových. Přednost Hospodina svetla a pravdy nikdy ne-

    j odoberú márne postavení bohovia dnešného hriešneho sveta, na základe falošného a zkazonosného mammonu. Veď všetky náboženské teorémy povstaly len už či z mylných či z pravých pochopov o idee a skutočnom jestvovaní jediného večného a dokonalého Boha, ktorý nielen za hrobom núka svoju nebeskú ríšu, ale chce ju i medzi nami uskutočnit, ako i jeho jednorodzený Syn hovorí: „Kráľovstvo Božie je medzi vamil" Veď On nielen že prichodí do bezprostrednej blízkosti človeka, ale chce i prebývať v ňom, povzbudzujňc dušu jeho k láske, dobru, kráse, pravde a spravedlnosti. Z jeho moci a žiare sostúpila na zem najdokonalejšia iskra Božstva, prorok z Nazaretu, Syn Boha i človeka, — "pravý Bůh, od Otce vôčnoBti splozený, také i pravý člověk, z Marie Panny narozený", — Ježiš Kriatus, jediný Spasiteľ, pravý Messiáš, B Otcom i Duchom jednej podstaty, odblesk slávy a slnka Božieho na zemi. A sostupuje On vždy a vždy medzi tých, ktorí „hľadajú kráľovstva Božieho a spravedlností jeho."

    Daromné sú všetky nápady a podvracovania. Idea večného Božstva a z Neho plynúcej večnej Trojice je nie nová v kresťanstve. Žila ona, ako skrytá iskra v popole, už i v duši prastarých, po zlepšení života túžiacich národov.

    V starých Védách, v staro-indických spevoch nachodíme jasné a čisté pochopy broniacej Ba zory po-

    ' vstávajúcej Trojice. Boh-Otec Savistri, jeho syn Agui

    Turčiansky Sv. Martin, 29. decembra. {Stoličný výbor.) Dnes sme mali stoličný výbor. Programm nebol intere8santný. Po podžupanovej štvrťročnej zpr/.ve interpelloval Pavel Múdrou podžupana: či má o tom známosť, že sučiansky notár v deň voľby stoličného výborníka v Sklabini prišiel do Podhradia so žandármi, s ktorými pred svitaním pochodil domy všetkých voličov, a týchto poberúc na vozy, odviezol do Sklabine? Poneváč úradný nátlak na voličov pri voľbe stoličných výbornlkov zákon nedovoľuje, spytuje Ba: jestli pán podžupan o tejto záležitosti nemá známosti, či je náklonný záležitosť túto dať vyšetriť, a jestli sa pravdivou dokáže, proti sučianskemu notárovi disciplinárne vyšetrovanie zaviesť pre protizákonné pokra čovanie? Pán podžupan sľúbil vec dat vyšetriť a v prípade opravdovosti tvrdenia disciplinárne pokračo vanie zaviesť a o tom stoličnému výboru zprávu podať

    Za tým odpovedal podžupan na interpelláciu dr. Jána VanoviČB, podatá v októbrovom výbore ohľadom „piecok", v tom smysle, že slážnovci majú v každom jednotlivom prípade uzavretie doniesť, proti ktorému tí, ktorých sa týka, majú právo appellácie. Dr. Ján Vanovič s touto odpoveďou nebol spokojný, ale žiadal, aby stolica znovu upravila na ministerstvo prosbu, aby už stávajúce „piecky" ponechalo, len nové „piecky" stavať zakázalo; lebo „piecky" sú nie ohhonebezpečné, keďže po dedinách, kde ony riadne upotrebené aú, od stá rokov nezapríčinily požiaru, a naše chudobné obecenstvo by nesmierne obťaženým bolo, keď by miesto „piecok" riadne komíny stavi'.ť muselo, čo by pri mnohých domoch vôbec nebolo možným, ktorých stavba by nový komín uniesť nebola v stave. Pán podžupan žiadal, aby jeho odpoveď v známost vzatá bola, ktorú doplňuje tým, že v najbližšom marcovom výbore predostrie doplňujúci štatút o komínoch, a do tých čias, pre zimný čas, i tak stavanie komínov je nemožné. S týmto vysvetlením aa odpoved„páo". pod župana vzala v známost.

    Nasledovala prosba slúžneho Attilu Ujhelyiho, aby sa mu tých 9 rokov 9 mesiacov, ktoré v stoličnej službe do r. 1890. strávil, ale potom vyše dvoch rokov službu v stolici pretrhol, zarátalo tiež do nepřetržených rokov služby, keď by mal byt niekedy penzionovaný. Návrh stáleho odboru bol, že ačpráve je táto žiadosť proti penzionálnym štatútom naměřená, aby sa jej vzdor

    • (oheň), matka immaculáta Maya, otec Twaaťi (tesár); v živote Maye počne sa By n z Waxusa (povetrie, duch, bez ktorého je život nemožný.)

    Teda u starých Indov: slnko, oheň a povetrie I Čo to znamená v kresťanstve? Milosť, láska, moc. Bez slnka, ohňa a povetria človek nevyžije, telo jeho zahynie; — bez milosti Otca, lásky Syna a moci Ducha žije v človeku len zver, ale nežije nesmrteľná duša. A potrební sme toho v akýchkoľvek zjavoch, stave, povolaní a postavení života; v hodinách práce práve tak, ako i v časoch trudných; v otroctve, či v svobodě, v stave poníženosti, či povýšenosti; v chudobe, či v bohatstve; v zdraví, či v nemoci; v šíastí, či v nešťastí Vôbec všade, kde je život. A kde prebýva táto Trojica, tam je i skutočný život. Veď Trojica táto je nič iné nie, ako jednobožstvo a všemohúcnost života. V nás je obsažená veákerost života a niet ničoho, čo by v nás nežilo a my v ňom: dobro, či zlo; láska, či nenávisť; pravda, či neprávosť

    Toto musí zacitoval duša človeka v radostných dojmoch Svätvečera, ktorý zasvätiť môže, má a musí každý, kto vyznáva o sebe, že je stvorený k obrazu Božiemu. Veď i pohanskí Rimania a Egyptčania zasvätili decembra 25 ho. Plesali v radosti, že v tento deň zvítazilo svetlo nad tmou. Veselili sa, tancovali, modlili, vzývali a zvelebovali svetlo a jasnosť.

    Vo vyššom, duševnejšom smysle i my krestania len to konáme. Na Vianoce oslavujeme víťazstvo dňa nad nocou, Bvetla spasenia nad tmou zatratenia. Obetujeme Bohu, oslavujeme Syna a prijímame ducha. Obetujeme chlieb, víno a olej.

    Tento symbol v živote kresťanstva je tiež dávneho pôvodu. Starí Indovia neobětovali síce chlieb, víno a olej, ale donášali na oltár maslo, ktorým potierali hlavu Bvojich prvorodzených synov. A hľa, i v kresťanstve 1 Pomazali Ježiša, preto sa pomenoval Kristom. Xpto» = pomažem, Xpwra; = pomazaný.

  • tomu, z ohladov slušnosti, miesta dalo. Ale pán hlavný i obecenstvo. Je to solospev (si. Olga Janošková) župan zaujal stanovisko proti mienke stálého odboru, lebo že proti štatútu nemôže uzavretie dopustit, a že táto otázka len vtedy môže byt aktuálnou, keď pán slúžny bude penzionovanie žiaďat, čo teraz nežiada. Aby sa tedy uzavrelo, že stoličný výbor sa na teraz do riešenia prosby ňepúšta. A tento návrh bol i prijatý.

    Na koniec výboru ale prišlo prekvapenie mimo oznámeného programmu. Došla totižto prosba, že istý krab si nmienil postavit v Turčianskom Sv. Martine

    maďarský dom", aby tedy stolica podporovala prosbu k ministerstvu kultu v tom smysle, aby tento kultúrny stav vláda materiálne podporovala. Na to povstal dr. Ján Vanovič, hovoriac, že tento zamýšľaný stav chce postaviť privátny kruh ludí. Ze tedy nemá proti tomu ničoho, ani mat nemôže, keď sa tento privátny kruh bude uchádzať o stavebnú podporu vlády; ale že stolica s tým nemá nijakého potyku, a tak je proti tomu, aby stolica žiadala podporu pre privátny podnik. Nuž ale si to páni odhlasovali. J. K.

    Liptovský Sv. Mikuláš. Jubilárny koncert speváckeho spolku „Tatrana* v Liptovskom Sv. Mikuláši odbavoval sa 26. decembra vo velkej dvorane „Cier-neho Orla". Spolok slávil svoje 40-ročnó trvanie Do stavili sme sa s bratskou dôverou i radosfou. Prijatie deputácií bolo velmi srdečné. No prekvapenie nás čakalo v peknej a velmi útulnej dvorane, ktorá skvela sa v záplave elektrického svetla. Miesta boly už všetky okkupované, len predné čakaly svoje obsadenie vzácnymi hosCmi z Kubína, Ružomberka, Martina, Žiliny, Bystrice, Brezna, Spiša. Šum sa stupňoval v okamžiku, keď náš Hviezdoslav so svojou paňou vstúpi! do dvorany, za ním náš neúnavný prednášatel a naj srdečnější pestovateľ našej piesne prof. dr. A. Kolísek z Hodonína, deputácia martinského Spevokolu, pred stavitelia ružomberskej slovenskej spoločnosti, „Detvana", peštianskeho Slovenského Spolku, mošovskej Občianskej Besedy atd.

    Slávnostný koncert bol zahájený prvým vencom zo slovenských piesní od Karola Ruppeldta, zakladá tela „Tatrana". Radost bolo pozret na ten pekný veniec speváčiek a spevákov, ktorí pri svižnom taktovaní p. sbormajstra P. Galiu präcízne predniesli naše premilé piesne. — Pán predseda Bran. Lacko pred niesol pútavé a zaujímavé dáta, dejiny účinkovania „Tatrana" od svojho založenia až po naše doby, vyzdvihol momenty činnosti sbormajstrov a dal výraz vrelej vďaky za ich činnost, i žiadal si ochotu k ďalšej horlivej práci.

    Nasledovalo prednesenie „Kantáty" od Hviezdoslava, k tejto príležitosti komponovanej a v hudebné rúcho oblečenej pánom Jánom Bystrým. Skladatel vhĺbil sa do poezie Hviezdoslavovej a nie menej trefne

    Cnry-8anthemy" od VI. Roya, sprievod na klavíre Elzou Stodolovou. I solistske i jej sprievodkyni sme povďačný v každom ohlade

    Nasledovalo .Kázala mi mati" kompozícia Miloša Lihoveckého, tejto slávnosti venovaná. Honosí sa krásnymi invenciami a širokým tónovým rozmachom. Bola spevokolom .Tatranom" prednesená präcízne s vervou a milotou.

    Siedmy bod bol trojspev „Nočevala tučka zolotaja" od Dragomyského. Soprán (Gertruda Žuffová), tenor (Miloš Janoška), bass (P. Gallo). Hladký, zvučný kolorovaný prednes sa všeobecne pozdal. Zakončenie programmu tamburášským sborom môže sa pomenovať velmi šťastným a malebným. — Tamburice pri speve a husliach majú niečo neodolatelno-prítažlivóho. — Kozácky marš, na tamburách dôstojne ukončil pečlivé sostavený programm, ktorého prevedenie sa musí v každom ohlade vyzdvihnúť a pochváliť. — Preto privolávame „Tatranu" Živio a jeho riaditelom „na mnogaja i blagaja lieta."

    Po koncerte rozprú lila sa velmi animovaná, pekná zábava a trvala do samej polšiestej rána.

    + Vojenská moc trojcienového spolku a entente. Vojenská sila Nemecka v roku 1915 bude nasledovná: 31.933 dôstojníkov, 109.924 poddôstojníkov, mužstvo 678 176, spolu 820.033.

    RakÚ8ka-Uhorsko: dôstojníkov 32.750, poddôstojníkov 57 895, mužstvo 343.084. spolu 433.639.

    Talianska: dôstojníkov 14 860, podddôstojníkov a mužstva 272.629, spolu 287.489.

    Shoda má nasledovnú vojenskú silu: Francia 800.000 mužov.

    Rusko: dôstojníkov 42.000, poddôstojníkov a mužstva 1225.000, spolu 1,267.000.

    Anglia: 145.000. Zrejmé je teda, že vojsko ententu je asi o pol

    milliona väčšie, ako branná moc trojcienového spolku.

    Chýrnik. Budúce číslo „Národných Novín" vyjde v so

    botu dňa 3. januára — Našim c t čitatefom prajeme šťastlivý a veselý Nový rok!

    V Amerike niet roboty. Uhorské ministerstvo vnútorných diel vydalo nariadenie administratívnym vrchnostiam, aby vystříhaly Iudí, chcejúcich ísť do Ameriky. Ministerstvo dáva na známosť, že v Spojených Štátoch Severnej Ameriky najmä v železnom a ocelovom priemysle velmi obmedzili výrobu, preto stále mnoho Iudí ostáva bez roboty. Ani sa neočakáva, že by sa hospodárske položenie skoro napravilo, ba všetky znamenia ukazujú, že terajší stav sa ešte zhorší. Ministerské nariadenie ďalej hovorí, že pre toto zaseknutie priemyslu v Spojených Štátoch teraz s velkou prísnosťou exekvujú predpisy zákona o vpúštaní cudzieho robotného ľudu. Prísnosť je teraz taká, že ťažko prepúšťajú i do Kanady.

    „Trnovecká Občianska Beseda" usporiada na Nový rok 1914 v miestnosti obecného domu „divadelné predstavenie". Predstaví sa: Martin Ľuba. Dráma v 4. dejstvách od J. Maciejovského. Preložil A. Halaša. Hrať budú: Peter Babka, Zuzanna Voza-riková, Kornel Ondruš, Ondrej Záhorský, Žofia Ste-

    Anna Nováková. Anna Borsíková, Marienka vystíhal tónami hlboké myšlienky poetu, prekvapoval! chová, nás mohutnými, vzrušujúcimi akkordmi krásne vede-! Obrcianová, Ondrej Hollý, Peter Rády, Ján Martinec. neho, kontrapnnktickóho, na širokej bázi založeného j Začiatok o pol 8. hodine večer. Po divadle tanečná spevu. Skladateľ sa tu preukázal, koľká sila je v ňom, zábava. a ako zajímavo vie v hudobnom štýle narábať s hlasmi, NámestOVSkí slovenskí divadelní ochotníci uspo ako vie skvostne deklamovať v tónách, ako vie za- riadajú dňa 31. decembra 1913 v miestnostiach spol-chvátit poslucháčov. Nášmu skladateľovi Bystrému ĉpvých pod „Ružou" Sylvestrový večierok. Programm: musíme úprimne blahoželať k jeho najnovšej kompozícii, ktorá právom celé vzrušenie zapríčinil1- v obecenstve a hlučne ho pozdravovala. „Kantátu" sprevá dzala na klavíri si. Marta Bodická.

    Štvrtý bod programmu vyplnila si. Elza Stodo-

    L? „Strašidlo." Ludová veselohra so spevmi v troch dejstvách B prbmenou, od Fr. Urbánka. Hrajú: páni: Karol Zimaň, Ondriš Vevurka, Viktor Janeček, Jozef

    : Kra suta, Román Kubica, Matej Hruboš, Ján Piták a Anton Sučák. Slečny: Margita Vevurka, Rózka Bendek,

    lová distingvovanou hrou na piane. Majstri Chopin a [Milka Benček a Žofka Farská. Cigáni, muzikanti.(It.) Dvořák našli v nej najpovolanejšiu interpretku svojich j „Pytači si. Kolumbíny." Nemohra v jednom dejstve, kompozícií. III. Živý obraz: „Starý a nový rok." Vstupné: I. miesto

    Zas nová skladba Schneidera Trnavského upútala j 1 ko«\, II. miesto 60 bal., III. miesto 40 hal. Začiatok **» ii i i » » w » M M ^ w t w g B W M m nimiMiiiBwi ; o 8. hodine večer. Čistý výnos v prospech maľby Teda i v prastarých časoch oslavovali víťazstvo a j námestovského ^kostola. Vstupenky možno dostať u. p právo nového svetla a života.

    Kristus bol, je a bude vždy ohňom, svetlom a pokrmom nedokonalého človečenstva, veď predsa i sám hovorí: „Ja som tá cesta, pravda i život." Život patrí každému, ale veľkí, hriešni synovia sveta privilegovali len pre seba právo života, a Kristus predsa narodil

    i Floriána KraBuľa a večer pri kasse. Kríza vlasteneckého spolku. V Prešporku dávne

    časy jestvoval literárny spolok „Toldy-kôr", ktorého hlavným cieľom bola vlastne maďarizácia a popri tom sa v spolku i mnoho kartovalo. Nedávno vyvolili za nového podpredsedu professora juridickej akademie

    j dr. Alexandra Vntkovicsa, ktorý po svojej inštallácii ohlásil, že Židov vyženie zo spolku. Nasledoval súboj. Mal prísť prednášať do spolku akýsi peštiansky Žid,

    sa za všetkých, lebo veď „tak Boh miloval svet, že Syna svojho jednorodeného dal, aby každý, kto verí v neho, neeahynul, ale mal iivot večný."

    V Svätvečer navštívia chrámy i uzurpátori a ty-1 redaktor plátku „Darwin". Oznámené bolo i na čier rani nášho rodu, modlia sa a vzývajú Krista, v mene nej tabuli, ale Vutkovics strhol oznam so slovami: Ktorého odoberajú nám i právo života. My vzývame | „Darwinista tu nebude prednášať t" Židia v prípise Bpasiteľné meno Syna človeka, aby dal nám právo• žiadali zadosťučinenie, ale výborové zasadnutie ich žitia a osvietil poblúdené umy našich neprajníkov.! prípis vôbec ani neriešilo. Viac ako sto členov vy-Slovenský národ vo svojich vianočných modlitbách ] stupilo a hodlajú založiť pod titulom „Eotvôs József nepožaduje cudzie, túži len po svojom. Kôr" nový spolok.

    A ktorí proti nám stoja, vzdávajú vďaky, že svetlo j Kongrua rumunského kňažstva. Počas pojedná-ivieti a my hynieme v tmách a mrá vania návrhu zákona strany doplnenia kongruy sibínska

    kotácb. Ich modlitba je nám krutým nemilosrdenstvom 1

    Idú do chrámov, aby žiadali pomoc k čím väčšiemu nasýteniu svojich — a k čím väčšiemu ubiedeniu našich tiel i duši.

    Ako sa máme modliť my, biedni a potlačení Slováci? Veď Svätvečer nemôže pominúť bez modlitby. Ano, nech je modlitba naša verná a úprimná! So-berme v nej všetky biedy nášbo života, označme všetky naše tuhy, precítme všetky naše utrpenia v hĺbke viery, v duchu lásky a moci nádeje, že narodený Ježiš i nám dá právo veselit a radovať sa nad naším životom.

    Modlitby naše nech sú nielen v chrámoch, ale i v celom našom cirkevno národnom živote slávnostnou manifestáciou, odhodlanou a mužnou tuhou a žiadosťou po svetle pravdy, práva a spravedlivosti.

    Kristus sa narodili Prišlo svetlo na svetl Dajte i nám právo volného života!!

    synoda vyzvala metropolitu i episkopálny sbor, aby intervenovali u vlády cieľom zodpovedného doplnenia kongruy fakticky fungujúceho, ale postulátnou kvalitou nezodpovedného kňažstva. Episkopálny sbor predostrel memorandum pred vládu, ktorá menovanú prosbu v prajnom smysle i riešila. Minister kultu oznámil metropolitovi, že od roku 1914 sa kongrua značne povýši.

    Rekord letúnstva. Zo St. Raphaelu oznamujú, že aviatik Legsgneux na svojom aeroplane vyletel na 6150 metrov výšky. Týmto dosiahol svetový rekord.

    Martin Albíni, úradník Tatry, Turčiansky Sv. Martin, svojim priateľom a známym oznamuje týmto, že jeho adressa počnúc od 2. januára 1914 je: Martin Albini, úradník Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom (Vágujhely).

    * *

    Ruská pieseň. od Alexieja Stepanoviča Chotniakova.

    Hoj, krásna zem ty Volodimiral Mnoho je v tebe miest obšírnych, Mnoho ľudu v tebe pravoslávneho! V siné hory sa opieraš, Siným morom sa umývaš; Nebojíš sa ty ľúteho vraha, Ale bojíš sa hnevu Božieho!

    Hoj, krásna zem ty Volodomiral Poslúžili tebe moji pradedi, Mierom-rozumom upokojili, Mesto tvoje okrášlili, Ľúteho vraha pozaháňali. Spomínaj po dobrom mojich pradedov: Slúžili tebe službou silnou.

    Službou veľkou ja slúžil tebe, Odo mňa išli mužíci do štiep, Mužíci pošli bohatí, Znajú svoju česť, znajú svoj majetok, Bratov ľúbia, Bohu sa modlia. Odo mňa v súdoch pravda pošla, Pravda silná, nepodkupná.

    Pravda na počutie, súd na videnia! Odo mňa pošla do sveta mluva, Že do siného neba nedovidíš, Siného mora nevyčerpáš — To krásna zem Volodimira, Lubuj sa ňou, uenahľadíš sa, Cerpaj rozum z nej, nevyčerpáš!

    Chodí po nebi since jasné, Hreje, svieti svetu celému, V noci iskria sa hviezdy husto, Po zemi chodí slovo Božie, Hreje životom, svieti radosťou. Blýskajú sa kupole chrámov zlaté, A Hospodinových pútnikov je množstvo, Ako pieK.tu morského, ako trávy stepnej.

    8. H. V.

    Priemysel, obchod, hospodárstvo. Mlieko sa nezrazí, keď dáme doň niečo sódy

    bicarbony (dvojuhličitan sódnatý. Maslo zostane čerstvým a neožlkne, keď aa pre

    myje v slabom roztoku dvojunličitanu sódnatého (sóda bacarbona) a potom natlačí do súcej nádoby. Týmto roztokom možno napravit i zostaralé maslo, ked Ba premyje v roztoku a potom v čistej vode preplákne.

    červené víno falšované farbivom možno ľahko poznať. Treba len na kúsok jemnej kriedy nakvapkať podozrivého vína. Ked sa ukážu svetlé škvrny bolo farbené borievkami; po slezu sa ukazuje belaso zelená škvrna. Pravé víno zanechá šedivú alebo hnedú škvrnu.

    Lacnú kostnú múčku môže ai každý roľník sám pripraviť. Škrupiny z vajec Ba v hospodárstve najviac vyhadzujú. A sú ony na vápno a fosporečné soli veľmi bohaté, sú teda výtečným príkrmom pre mladý dobytok. Treba ich na prášok roztlct a prášok miešať B krmivom.

    Najnovšie. 30. decembra.

    Horvatský snem sa utvoril. Zasedanie trvalo do tretej v noci. Za predsedu vyvolili 58-blasovou väčšinou dr. Bogdana Medakoviča. Podpredsedovia sú Pero Magdié a Edo Lukinič. Frankisti a Starčeviéova strana obštruovali: trúbili a bubnovali.

    Debrecínska súdna stolica, delegovaná do Marma-roŠBkej Sihoti, začala pojednávať schizmatický monštrá process uhorských Rusov. Obžalovaných je 180, svedkov 245. Súdu predsedá tabulárny sudca dr. Aurel Tóth. Tlumačom je Alexander Darvay. Obžalovaní hovoria všetci len rusky.

    Reichsrath zasedal včera vo Viedni. Vláda previesť budgetné provizorium zaobídením 14. §

    chce u.

    Snemovňa veľmožov prijala jednohlasne 6 mesačnú indemnitu na rok 1914.

    Rozširujte Národnie Noviny.

  • ppolkové zprávy. Ochotnícke divadlo v Turčianskom Sv. Martine

    (Slovenský Spevokol). Dňa 31. decembra 1913. Začiatok o 8. hodine večer.

    Vo dvorane „Domu".

    Sylvestrový veóierok. P r o g r a m m :

    1. Proč bychom se netěšili... sbor z opery „Prodaná nevěsta" B. Smetana prednesie miešaný sbor so sprievodom klavíra.

    8. Trůi a Frci, členovia dvornej opery v Paraštinej. Zaspievajú kuplet: „To ďalšie sa musí hvízdati" B ^ ~ V Martine prvý i posledný raz v tomto roku. Kto nepríde, teu tam nebude, ale bude celý 1914. rok ľutovať. " ^ K

    3. Veniec slovenských piesni Ed. Bartoniôek ; prednesie miešaný sbor so sprievodom klavíra.

    4. Veno. Fraška v jednom dejstve od Fr. Čelakov ského. Prel. Anna Šimková Klanice.

    Osoby: • Maximilian Kutilek, majitel

    domu p. Rudolf Slezák. Terézia, jeho žena pani Anna Turzová. Žofia, ich dcéra si. Želá Kuchaříkové. Jeremiáš Suchánek, majitel

    íadovníc v Brazílii p. Jáu Straka. Julius Dever, akadem. maliar p. Jozef Hlavaj.

    I Ján Svoboda, obchodník p. Béla Vároš. Prestávka 15 minút. A. Môj milýl... Dámsky kuplet. Zaspieva Miss Pauk-hurst z Londýna. The Elsafluid and Purgo Brothers Pacific Company, amerikánska komická spoložnost. Zahrá do plaču smiešnu tragédiu: V smrteľných úzkostiach Osoby: Gábriš Slaný, jurista. — Peter Slaný, ka pitalista. — Lilla, jeho chovauica. — Ďurko Gura, jurista. — Titus Hromový, divadelný direktor. — Sfevo, sluha.

    7. Koncert kapelly oemanskej ríše, pozostávajúcej zo aamých konzervatoristov z Luleburgts. gHfDvorná kapella Jeho Jasnosti sultána So'duemá ua. " ^ O í

    ä W Extra vstupné sa neplatí a hostia v Martine nebývajúci majú právo dostavit sa na v las tné ú t r a t y . * ^ Q |

    18. Žabí koncert. Prednesú ozajstné živé žaby z martinskej kaluže. Nevídaný úspech dressúry. Í W Len s ťažkosíami zjednali sme túto attrakciu od im-pressaria Mr. Ropuchu — Ctené obecenstvo upo-

    Ízornnjeme nevolat „živio 1" ani „bravo!" ale kvákat refrain spolu. ~ ^ ( £

    9. Polnočná scéna Svetoeár Hurban Vajanský. P o pol n o c i t a n e č n á zábava.

    M ú k a ražná. Ceny: č. 0. O/L I. I/B. n. ÍL/B. ni

    i

    s. 15-10, 14-60, 1410, 13-30, 1280, 1160, 1 0 -Otruby ražné k. 5-20. Všetko po 5 0 k i logr a m m o v. P š e n n á kaša. Ceny: 6. 0. 1. 2. 3. 4.

    k. 17-25, 16-75, 1625, 1575, 1550. Strova. Fazuľa velká biela k. 9-50 •—. biela

    okrúhla k. — • 1050, brnavá k. —-—9-50, pestrá k.—•—8-50, drobná k—•—11-50—, cúdenák. Hrach korún 30- 40-—, lepší — • •—. lúpaný k. 40- 50 — Šošovica uhorská k. — — 35 — rakúska a ruská po k. 55- =-•— Mak k. — •— —•—65-— Rasca hollandská korún 75' •—, uhorská k. —• Konopné semä korún —• 22.— za 100 klg.

    Semená. Červená ďatelina korún 56—90- , Lucerna korún 42- 70- Bôľhoj k. 45-67 — Všetko za 50 klg.

    Ľ a d n í k (vika) k. 7-75—9. Mohar k 925—9-50 za 50 kilogrammov.

    Suchý k r m : stlačené seno korún 3-50—4*25, stlačená slama k. 1-60—2-— za 50 klg.

    Svinská m a s t bola po k. 130' —•— Slanina V,™ k. 113- • , */100 k. 104 za 100 klg.

    Slivky. Srbské garnitúry po korán 27- 41-—, bosnianske k. —• —• za 100 klg.

    Lekvár domáäny transito po k. —• .—•—, srbský 40. •—, bosniansky —• — ; 00 klg.

    Z e m i a k y : biele k. —• • k. —•——•—, žlté k. —• •—, biele k. rožky —• •—.

    P e t r o l e j : Fiumánsky White-Star kor. 36-—, fiumánsky Standard-White k. 34-— per 100 kilogr. netto so sudom.

    Olej řepicový k. —-• — za 100 klg. Š p i r i t u s : raffináda v súdkoch bez dane korún

    67- •—, odanený raffinovaný k. —• •—, denaturovaný k. —. •—.

    Cukor . Viedeň. (Úradné kursy viedenskej bursy). Cukor (100 klg.): Surový, z Ústia nad Labem korún —•— prompt, k. 20-65 '— per december; mo ravský tovar korún —• •— prompt, 19*20 per január.

    Ako sa úp lne vylieči

    plúcna nemoc, somáraky kaäel a as thma, sdelim každému zdarma. Pošlite si frankovánu adressovú obálku na zpiatočnú odpoveď na: Pont Kryzék, Vršovice pri Prahe.

    (Čechy.)

    ĎtTSKÄ

    •— za

    ružiaky

    VYĎROVM* RdŽMď Kdva

    *• — * • ?ä-3^ZT~ JULEP

    OVOCNÉ šívwy i

    POLIEVKY flOMZBWOVÍ

    Hľadá, sa učiteľ Čech, svobodný, katolík, oez zamestnania, asi 30 ročný, znajúci nemecky, dobrého rozmaru, sběhlý dokouále v záhradníctve, včelárstve, ktorý zná pestovať šampióny, je od vojenčiny osvobodený. Do kondície prijme sa hned.

    Bližšie zprávy s adressou podá administrácia Národných Novín.

    K^miSooMftove goMadnice! OTbotiodné zprávy.

    PeSť, 27. dec. Ceny vo veľkom.

    M ú k a pšeničná. Priemerné ceny boly (z Peší :>udína za 50 klg. brutto za netto i s vrecom):

    č. 0. 1. 2. 3. 4. 5. 6. k. 17-80

    č. 7. 17-50,

    ?7* 17-10 ?7.

    16-50, 8.

    16--, 15-20, 14-90

    k. 14-30, 12-70, 11-30, Otruby drobné k.

    6-50. 4-50, hrubé k. 465.

    Y Kníhtlačiarskom účast, spolku v Turčianskom Sv. Martine =

    ročníky I. a II. časopisu

    IfSM m o ž n o dostať

    po 4 lionxny f*r*arili.o.

    P r e ^.m.ex*ilz:tj. „Národnle Noviny'1

    možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m P a p á n e k , K o v á č & C o . , kníhkupectvo,

    1219 Cornell St., Chicago, 111. za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.

    Peátianska obilná burza. 27 dec.

    Zbožie Druh

    Jako

    vosí

    na

    1 b

    l v

    kilo

    gr.

    ' Oena za 100 kilogr.

    od do

    Pšenica

    • Baž Jačmeň

    Ovos Kukurica Repica Proso

    slovenská tisská

    banátska báôska

    na krm slovenský

    pivov. tisský

    nová

    75-79 78—82 78-80 78-80

    2210 21-76 21-75 16-50 13.40

    14.60 14—

    —.—

    22 50 22-40 22-40 1670 14.40

    16-20 14-20

    J P r J j a t ý d o t i r - a d i i ý o l i pto.ar-jaaafc.opaeol5.yoli . s o z n a m o v b . r á l o v s t v a I t a l s k é h o .

    I A. 3ST O S R U P p r o f e s s o r a E R N E S T A P A G L I A N O v N e a p o l i , CaLata San Marco 4,

    ako tekut ina — p r á š o k — comprimotvané tab le t ty (pilulky). Najlepší krv prečisťovací a občerstvujúci prostriedok. Výtečné jaaenné a jarné kúry. Odmenený DOl: na Pharmaceutiokej výstave 1894, na italskej hygieniokej výBtavke 1900 zlatou medajlOU, na medzinárodnej výstave v Buenos Ayres 1910 s veTkym Óestuým

    diplomom zlatej medalie, na medzinárodnej výstavke v Ríme 1912 čestným veľkým diplomom. — V lepších lekárňach dostať.

    XT-xra-tr*^ ^4» • ^-D v 8 a v y n l ° početným zdraviu Škodným padelkom, žiadajte výlučne len V ^ O L i a > Í i a . . n a § u marku t]

    Pagl iano s y r u p professora ERNESTA PAGL1ANQ v Neapoli , a O spôsobe kúry dopýtajte sa u nás. Literatúra a dopisovanie TO všetkých rečiach. Naše Špeciality rozpredávajú sa našimi skladmi r celej monarchii franko Zoll.

    Z a o b s a h i j n a s e r Ä t o v r e d a k c i a n i e . j e S K O C J . ; O © v e d n á .

    l»aäti*aska 'biraa. 27. dec.

    Štátne pôžičky: (Sony n» každých 100 korún.)

    Uh. zlatá rsnta korunná renta

    Pôžička Železnej brány „ oh. prem. 100 zl,

    50 zl. íUgál. úpisy horvatská.. Po«. výváz. úpisy uhorské

    „ „ „ horvatské.... . tissko-seged. pôžička

    Rakúska konvertovaná renta . . . zlatá renta korunná renta ,

    Žreby: z roku I860 po 600 si, . „ I860 „ 100 „

    „ 1864 „ 100 „ Boa.»harcegov. kraj. želez. pôž...

    ft

    47. 47. 47. 47,

    47,7.

    Peňaž. kurs

    100-25 82-70 68 60

    232— 285—

    96 36 82-75 82 60

    145— 88-25

    103-50 83-20

    l fc3— 227— 344—

    89-50

    7plat iioda

    240 200 300 200 400 400

    1200 1000

    600 800

    2000

    200 400 400 400 200 200 200

    Účastiny bánk a sporitePní: (Kursy od kursu v korunách.)

    Acglo-rakúska banka Poštiansky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod uč. spol. Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Raktisko-uhorská banka Peätianska komerciálna Spojená hlrivao.maatská spořitelna Uh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna Tejže tretina účastiny

    Účastiny rozlič. podnikov Adria", uh. morská paroplav...

    Šosicko-bohumínska železnica... Rakúrico-uhorská Štátna železnica Serero-uh. spoj. uhl. a ind. spol. Horno-uh. banská a hutná úč. sp. Uh. asfalt, spol

    Peňaž. kurs

    Men. hodu

    338-—

    3¾ 28S>--538 525-2065 383U-2300-1630 17625--

    578-310-709--d76-830--

    2/-

    200 400 800 400 200 600 400 200 400

    Šalgo-tarjánske uholné bane.. . I. uh. fabrika hosp. strojov . . . Ganz a spol. železiarne Kimavsko-m.-š.-t. želez, závody. Brašovská dielňa na cellulosu . I. uh. áčast. pivovar I. ah. spolok na kŕmenie sviň. „Hungaria" umel. hnoj Uhorská elektrická spol

    Privátne žreby: Bazilika kus Prem. pôžička Viedne Žreby sanatoria kr. Alžbety. „Dobrá srdce" Uh. Červeného kríža Taliansky spolok Oerv. Kríža Tal. Oerv. kríža (s rak. kolk.) Räkús. Oerv. kríža Bakús. úver. ústavu

    Peňaž. kurs

    735 430

    3040 643 50 210-

    5760-

    415— 527-25

    26 476

    11-30 15 -8 1 -4 3 — 4 5 — 6 3 —

    482—

    Viedenská burza. 27. dec.

    (V korunách.)

    Uh. vseob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka. Rakúska Landerbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť. Uč. Ferdinand, sev. železnice..

    Peňažné d r u h y : Dukáty, vrub. 20-frankovníky 20-markovníky Nem. ríšske banknoty 100 Francúzske banknoty „ Ang. banknoty, 10 funt. Sterl. . . Italské banknoty, 100 lír Dollar, papierový : Rubel n

    Peňaž. kurs.

    841 620-529-50 27460

    1239-4880'

    11-38 19-04 23-52

    11765 96-̂ 5 2412 94-70

    498— 252-501

    Zodpovedný redaktor: Svetosár Hurfraa. Majitel a vydavatel: Consortium P&v«l Mudroň a Spol. Martine. Tiačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárakeho spolku v Turčianskom Sv.

    http://pto.ar-jaaafc.opaeol5.yoli