innos presdovacej komisie v Budapeti a pokusy o nten vysdlenie Slovkov z Maarska / Activities of the Czechoslovak Resettlement Commission in Budapest and attempts to forced displacement of Slovaks from Hungary (1946-1947)

innos presdovacej komisie v Budapeti a pokusy o nten vysdlenie Slovkov z Maarska / Activities of the Czechoslovak Resettlement Commission in Budapest and attempts to forced displacement of Slovaks from Hungary (1946-1947)

17.12.2013 11:22 Oto Psenak Dohodu o vmene obyvatestva, vynten deportciami Maarov do iech, podpsali zstupcovia Maarska a eskoslovenska v Budapeti 27. februra 1946. Slovensk nrodn rada rokovala o vmene obyvatestva 26. februra, ke prijala aj Ohlas k Slovkom v Maarsku.U 4. marca 1946 sa sahovala eskoslovensk presdovacia komisia (SPK) do budovy bv. sl. vevyslanectva v Budapeti. V nasledujcich 6 tdoch (od 4. marca do 18. aprla 1946) vykonvala intenzvnu agitciu za presdlenie a sasne "stanie" Slovkov v Maarsku vlastnou metodikou, ktorou sa jej do mja 1946 podarilo njs 453 tisc Slovkov (maarsk radn tatistika nala na rovnakom zem v r. 1930 105 tis., v r. 1940 75 tis. Slovkov).

Na ele eskoslovenskej presdovacej komisie stl vldny zmocnenec Dr. Daniel Okli, v jej truktrach pracovalo spoiatku 314 zamestnancov, ktorch poet postupne narstol na 765. 1/3 z nich pracovala v centrle, zbytok v v 17 oblastnch radovniach.O innosti presdovacej komisie referoval na schdti SNR 14. mja 1946 jej len a sasne poslanec SNR Andrej iak.

Slab vsledky prvch tdov nboru primli ministra zahr. vec dr. Clementisa 3. aprla posla ntu Britom s poiadavkou na jednostrann transfer dodatonch 200 tisc Maarov zo Slovenska. Rovnak kroky podnikala sl. diplomacia aj voi alm spojencom. 23. aprla Clementis napsal list svojmu maarskmu proajkovi Gyngyssimu v ktorom mu oznmil, e sl. vlda je rozhodnut alej zniova poet Maarov v krajine, a tch ktorch sa nepodar vymeni bude riei reslovakizciou a jednostrannm vysdlenm na rmec medzittnej dohody.

Sasne s tmto zapoali v truktrach SPK i vahy o monosti povinnho vysdlenia Slovkov z Maarska, t.j. uplatnenia rovnakej metdy "bielych lstkov" ako na Slovensku proti Maarom. Od jla sa zanaj v lnkoch tdennka Sloboda, hlavnho orgnu SPK v Budapeti, objavova zmienky o potrebe "povinnej", alebo "ntenej" vmeny.

Sloboda 17. jla 1946

V jli 1946 vyiel aj lnok funkcionra evanjelickej cirkvy na Slovensku Jliusa Drera vo vntricirkevnom periodiku "Str na Sione", kde sumarizoval svoje poznatky z prce v SPK a sasne sa zamal, ako by sa dali vyprovokova pogromy, ktor by z Maarska vypudili Slovkov odmietajcich sa presdli dobrovone. Ide azda o najzvanejie svedectvo morlneho stavu slovenskej spolonostia a jej elnch predstaviteov tch ias.

Str na Sione, . 13-14/1946

Poiadavku povinnej vmeny naplno artikuloval celottny kongres Antifaistickho frontu Slovkov v Maarsku (AFS) konan 27. a 28. jla 1946. Apely adresoval mierovej konferencii v Pari, ktor mala printi Maarsko zaa ntene vysdova Slovkov z krajiny. Tieto snahy skonili nespechom, a a na prejav sovietskeho delegta Vyinskho v Pari 21. sept. 1946, nenali podporu u spojencov. Poda svedectva mnohch presdlencov ale vieme, e presdlili prve na zklade podobnch hrozieb v oakvan, e po dobrovonej fze presdlenia, bude nasledova nten za ovea nevhodnejch podmienok...

Sloboda 3. augusta 1946

Tma ntenho presdlenia naalej rezonovala na strnkach tdennka Sloboda, 17. augusta 1946 ou konil svoje pojednvanie znmy odbornk na demografiu, univerzitn profesor Dr. Jn Sveto.

Sloboda 17. augusta 1946

Proti poiadavkm na povinn vmenu obyvatestva sa zaali bri dotknut obyvatelia slovenskch enklv, ktor sa neelali zastni na presdovacej akcii. Jedna z protestnch akci sa zobrazila i v krivom zrkadle spravodajstva tdennka Sloboda. Vo vystupovanej atmosfre sa radikalizoval aj verejn diskurz a funkcionri AFS snaiaci sa o nsiln prinavrtenie dolnozemskch Slovkov "ku svojmu nrodu" sa dostali do paby vlastnch.

Sloboda 28. augusta 1946

Sloboda 26. oktbra 1946

Po ukonen parskej konferencie sa stalo zrejmm, e pokusy o "nten" i "povinn" vmenu obyvatestva neuspeli a Maarsko sa nepodarilo printi ani k tomu, aby prijalo dodaton kontingent Maarov z junho Slovenska a ani k tomu, aby reciprone vyhalo Slovkov zo svojich domovov v Maarsku. Funkcionrom AFS zostali iba nepriame nstroje na nbor presdlencov - straenie Maarmi, ktor prdu zo Slovenska a bud sa msti na zostavch Slovkoch, alebo vbenm skvelmi vhliadkami v novej vlasti, o ktorch referovali erstvo presdlen rodci.

Sloboda 7. februra 1947Sloboda 30. mja 1947

Pozornosti toho, kto vedel ta medzi riadkami neulo, e v reporti z Dolnch Salb sa spomna stavba pokryt repom, chlievy a ovocn stromy vo dvore. Prve v Dolnch Salibch (Alsszeli) sa stalo, e gazdovia nten opusti svoje domovy, pred odchodom demontovali strechy domov, rozoberali chlievy a rbali stromy na svojich pozemkoch...

Pvodne publikovan: http://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2231