itečítik XXXIII. V Budapešti, v piatok, 7. Juna 1918. CMo 131. Predplatná cena pra

Ubereko e Raltúsico i Na celý rok . . 24 korún Na pol roka . . 12 korun Na Srvrt roka , 6 korun Ha 1 mesiac . . 2 koruny

Do .eaúzosemska i do Nemecka , . 24 mariek

TELEFON: 22-14.

vyttavatabM* * espedtala:

BUDAPEST, ¥L, O-Htca číslo líti Sem M mojii n s t d a ! TŽetaT;

áopixj a pradplatk?. , MetrankoTan* Harf a menné dopisy nepřijímali

Sukoptay sa navracajú.

Číslo za 6 hal. Mimo dňa po nedeli a sviatku vychodia každý deň

Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECHÁNY

Inserty ratajů sa día lavne] tarify a platia sa vopred Číslo za 6 hal*

Obnovenie spolku s Hemeckom. Včerajšie zasadnutie snemu cele ne­

očakávane urobila zajímavým po­zoruhodná reč, ktorú pred denným po­riadkom povedal vodca väčšiny gróf Stelan Tisza o obnovení a prehĺbení spolku s Nemeckom a odpoved, ktorú dal na reč ministerský predseda We-kerle.

Gróf Štefan Tisza vyhlásil, že s ra­dosťou a uspokojením prijíma, že sa začaly vyjednávania o prehĺbení spol­ku s Nemeckom prízvukujúc. že spo­jenecký pomer nemôže byf iný, ako potyk medzi formami medzinárodné­ho práva neodvislých mocností. Môž-me myslet na pevnejšie konštruovanie podmienok spolku, ale tento aj v bu­dúcnosti bude maf defensívny ráz, tak ako v minulosti. Omnoho viac možno urobit v konkrétnych otázkach na vo­jenskom poli. Prirodzene aj tu bez kaž­dého dotknutia sa neodvislosti a suve­renity dvoch velmocí. Ale môže si pred­staviť celý rad takých poriadkov, kto­rými sa spoluúčinkovanie najvyššieho vojvodcovstva, štábu a technických či­niteľov dvoch válečných síl v budúc­nosti učiní intensívnejším, než bolo v minulosti. Snád najviac môže byf spo­lok, prehĺbený na hospodárskom poli. Ale ani v tomto nemôže byf agressi-vity. Z našej strany má spolok dve podstatné podmienky. Jednou je, že tvmto hospodárskym sblížením sa s Nemeckom aj na finančnom poli do­staneme tú podporu, ktorú potrebuje obzvlášť Ohorsko. Druhou podstatnou podmienkou je, aby hospodárske úze­mie, ktoré vstúpi do užšieho spoje­neckého pomeru, neztratilo ráz vý­vozného územia poťahom na najváž­nejšie uhorské plodiny. Pre uhorské potné hospodárstvo musíme zabezpe­čiť tú colnú ochranu, aby sme za riadne ceny mohli umiestniť naše su­roviny na území našej hospodárskej jednoty. Hospodársky spolok je moc­ný víecly, ked je nie spojený so slú-čěnim takého velkého hospodárskeho územia, ktoré v surovinách má zvy­šok. Bezpodmienečne je potrebné, aby pri posúdení tej otázky, či sa mimo Ne­mecka, Austrie a Uhorska má ešte vola-kto pripojiť ku tomuto spolku, rozho­dujúce slovo uhorského štátu bolo za­bezpečené.

Na reč sprevádzanú s veľkou po­zornosťou ministerský predseda We-kerle odpovedal hned, vysloviac svoju radosť nad tým, že osvedčenie grófa Tiszu spolok s Nemeckom mravne po­silňuje ustálením toho, že za týmlospol­kom stojí verejná mienka Uhorska. Zkušenosti poučujú nás, aby sme tento

spolok nielen ďalej udržovali, ale aj užším urobili a na dlhšie časy zabez­pečili. Je reč o ochrannom spolku a je prirodzené, že cieľom stupňovania obrany chceme posilňovať aj tie pro­striedky, ktoré sú v zbrannej moci uložené. Pri hospodárskom dohodnutí zvláštnu váhu musíme klásť na to, aby sme našu dôrobu nezmenšovali, !ež aby sme si zabezpečili pre ňu zvláště tie výhod}', ktoré Vzájomnosť a zvláště jedno väčšie kqfisumujúce územie v sebe obsahuje. Na každý pád treba počítať s tým novým územím, ktoré nastane následkom zmien vojnou za­príčinených. Z ochranného stanoviska musíme obrániť tú hranicu, ktorá nám zabezpečí schopnosť dôroby; musíme ju obrániť nielen jednostranne v zá­ujme konsumujúceho obecenstva, lebo hlavná garancia toho vždy spočíva v tom, ked sa zaokry'ie potrieb nachodí v samej krajine. Ó pripojení sa takých ku spolku, ktorí by hatili naše pomery, nemôže byť ani reči. Len takú kon­venciu môžme uzavref, k l or á našu

suverenitu za každých okolností zabez-čuje. Len takú smluvu môžeme uza-vreť, ktorá má ráz medzinárodnej smluvy. Treba zabezpečiť aj samour-čovacie právo a mať pred očami to stanovisko, aby udržanie našich spo­jení iného smeru nebolo naštrbené. Keď s Nemeckom uzavierame politi­ckú konvenciu, v súvise s touto cele prirodzene postaráme sa aj o usrozu-mené sriadenie našich ochranných po­merov a uzavřeme aj hospodársku kon­venciu. V íejto konvencii si chceme zabezpečiť zčiastky finančné výhody, žčiástky chceme napomôcť tie hospo­dárske výhody, ktoré naše záujmy na veľkom konsumujúcom území utvo­rením užšieho spojenia môžu zabez­pečiť.

Reč vodcu väčšiny a predsedu vlády snem prijal s uspokojením, lebo sú výrazom oddanosti verejnej mienky krajiny ku novému prehĺbenému spol­ku s Nemeckom a dôstojným označe­ním tých snáh, ktoré uhorská vládu pri obnovení tohto spolku vedú.

Zpráva nemeckého neho štábu.

Berl in, 5. júna. Hlavný válečný stán nemecký oznamuje:

ZAPADNE BOJISTE: Armády dediča ba­vorského tiónu Ruppiechla: Vo Flandrii zo zdarných výpadov priviedli sme zajatých. Na celom ironie bola živá výskumná čin­nosť. Delostrelecký boj priechodne ožil.

Armády nemeckého dediča trónu: Násled­kom rozšírenia našich zdarov, ktoré sme vydobili na južnom brehu Aisny. nepriateľa zahnali sme na Ambleny—Coutry a zaujali sme jeho posicie od Dormiersu na sever-Na oboch brehoch Ourcgy miestna bojovná činnosť.

Ináče položenie je nezmenené. Ludendoľff,

prvý hlavný Uvartier-mtijster

Zpráva našli o generálneho Štábu.

(Úradná zpráva vydaná 5 júna.) Krém delostreleckej činnosti nebolo žiad­

nej dôležitejšej váiečnej udalosti. Náčelník generálneho šlábu

Offensive na západe. 309© š t v o r c o v t e l í k i l o m e t r o v .

Berl in, 5. júna. (Wolff.) Nemci v bitke medzi Aisnou a Márnou za jeden týždeň zaujali 3000 štvorcových kilometrov úrod­ného nepriatelsjiého územia. 200 obcí a viac vyše 15.000 duší počilujúcich miest doslalo sa

Nemcom do rúk. Len jedna část obyvatel­stva ostala doma. 75°/o-ov obyvatelstva opu­stilo svoje bydlisko a ušlo za Márnu.

Zí ra íy A n g l i č a n o v a F r a n c ú z o v . „Frankfurter Zeintung" píše. že Angličania

a Francúzi v poslednýh osem dňoch utratili 120.000 mužov.

Osvedčenie Clémenceaua. D ô v e r a f r a n c ú z s k e j v l á d e .

Z Paríža oznamujú: Vyslanecká komora v utorok mala zasadnutie. Ministerský pred­seda Clémenceau vyhlásil, že n a i n t e r -p e 11 á c i e o v o j e n s k o m p o l o ž e n í n e m ô ž e o d p o v e d a ť , pred vojenským výborom sa už osvedčil, viac ale na verejnom zasadnutí nemôže nič povedať. Ministerský predseda bol proti tomu. aby komora vy­držiavala tajné zasadnutie.

Cochin v mene socialistov pýtal si vysve­tlenie o položení od ministerského predsedu. Prízvukoval, že ho nevedie žiadon nepria-teľskv cit naproti vláde, chce poslúžil' len blahobytu vlasti.

Clť-rv'veau y odpovedi vyhlásil za ne-možn »y sa koncom šiesteho dňa bitky osved. vojenskom položení. V y š e t r o ­v a n i e k t o r é h o c i e I o m j e u s t á ­l i t , ž e k t o j e z o d p o v e d n ý za u d a ­l o s t i , je v p r ú d e. Nespácha taísej zbabelo­sti, abv zakročil proti takým vojvodcom, ktorí si získali zásluhy okolo vlasti. Ministerský predse­da poukázal na odskočenie Ruska.čo umožnilo Nemcom, aby ha západe 200 d i v í s i í p o ­s t a v i l i p r o t i d o h o d á r o m. O k a ­m i h j e s t r a š n ý , ale hrdioskost a cbxa-

Proklamácia váte&tei rady

Dôvera v americké! pomoci. Parížska Havasova kancellária oznamuje,

že najvyššia válečná rada dohody vydala úradnú zprávu o svojej šiestej porade. Zpráva medzi iným hovorí:

Najvyššia válečná rada svoju šieslu po­radu v3Tdržiavala za takých okolností, ktoré sú velmi vážné pre spolok slobodných ná­rodov. Nemecká vláda, ktorá na východnom íronte následkom ochromenia ruskej armády a ruského národa oslobodila sa od každého nebezpečia, c e l ú s v o j u s i l u o b r a ­c i a p r o t i z á p a d n é m u i r o n t u, Drahými a zúfalými úlokami na dohodové armády chce.vynútiť v Europe rozhodnutie prv. než by Spojené Stály mohly uplatnit všetku svoju siiu. Nepriate! n á s l e d k o m s v o j h o s t r a t e g i c k é h o p o l o ž e-a n á s l e d k o m s v o j e j p r e v a h y v ž e l e z n i č n e j p r e m á v k e z p o ­č i a t k u d o c i e l i l i s t é z d a r y , s v o j e ú t o k y b e z p o c h y b n e z o ­p a k u j e a d o h o d o v é n á r o d y m ô ž u p r e ž i ť e š t e k r i t i c k é d n i .

Najvyššia válečná rada po preskúmaní celého položenia je presvedčená, že d ó h o-d á r i ú p l n o u s m e l o s ť o u b u d ú z n á š a ť n a v š t í v e n i a t e r a j š i e h o v o j e n s k é h o t a ž e n i a. Neprialela za-uzdíme a zavčasu porazíme (!). Všetko možné urobime, aby sme naše armády na bojišti podporovali. Najvyššia váleiná rada má úplnú dôveru naproti generálovi Foch ovi a s obdivom a pýchou hladí na statné doho­dové čaty.

Rvchlym a dobroprajným účinkovaním predsedu Spojených. Štátov smlävý, kloré sme pred dvoma mesiacmi uzavreli o pri­vážaní amerických čiat. nepriateľovi znemož­nia docieliť víťazstvo na taký spôsob, aby zdrvil naše reservy prv, než by sa jeho re­servy vysílily. Najvyššia válečná rada s dô­verou očakáva konečný výsledok. Dohodové národy uzavřely, že ani jeden jediný slobodný národ na svete neobeiujú berlínskému despo­tizmu. Icň armády opät ukážu svoju smelosť j a húževnatosť, ktorou sa im už viackrát po­darilo pristaviť nemecké útoky. Ich smělost postačuje k tomu. aby t e r a j š i u ť a ž k ú z k ú š k u a ž d o k o n c a r o v n a -

brosf v©js!|©v je bodná okamihu. Naši vojaci ••<*• zvolél Oémsneeas •— bojovali jeden proti jj$8tf«u {Yyslaaei vstali a prejavili hold ar­máda)

Ministerský predseda potom vyslovil uzna­nie vodcom, zvláště Fochovi a Pélainovi. Foch požíva dôverní dohodárov. Clémenceau svoju reč skončil takto: Ak s o m n e p l n i l s v o j u p o v i n n o s t , o d o ž e ň t e m a s í o h t o m i e s í a. Ak ale požívam vašu dôveru, dovolte, aby som mohol dokončiť dielo našich mrtvých.

Clémenceau potom hovoril, že Nemci sa zase vrhli do dobrodružstva. My c ú v a m e , t o u z n á m , a Í e s a n i k d y n e p o d d á -ŕn é. Ked ste sa odhodlali, že do konca pre­bojujeme boj. vtedy vítazstvo bude naše. Amerikám* idú. Francúzske a anglické vojská sa vyčerpávajú, práve tak. ako aj nemecké. Teraz ie reč o spoluúčinkovaní Ameriká-nov. N a š i s p o j e n c i u z a v r e l i , ž e d o k o n c a b u d ú p o k r a č o v a ť v o A" o j n e. Viťazstvo bude naše. ked vláda a Ind budú vedef panovať nad položením.

Vyslanecká komora ministerskému pred­sedovi pripravila ovácie. Viac vyslancov žiadalo, aby o krátky čas začali pojednávať íníerpellácie o vojenskom položení. Clémen­ceau ale osvedčil sa proti každému termínu, konečne nastolil otázku dôvery. Vyslanecká komora zodpovedne žiadosti vlády 377 hlasmi proti 110 hlasom uzavreia. že debattu o iuterpeiláciach na neistý čas odročí.

; íS0 vyslancov drží s opposíciou. 6enf, 5. júna Zpomedzi 337 vyslancov.

ktorí pod tlakom vonkajších okolností mu­seli prekaziť vypuknutie vládnej krísy. asi 150 dohodlo sa s opposíciou. že najbližšie budú žiadať úplné objasnenie položenia.

French pýta dobrovoľníkov od írska Londýnska Reuterova kancellária ozna­

muje: Hlavný gubernátor írska maršali French na irský národ upravil proklamáciu, v ktorej navrhuje, aby Irsko do 1. októbra ponuklo 50.000 mužov na doplnenie irských divísií. potom mesačne 2—3 tisíc rekrútov; vekovú hranicu ustálili medzi 18—27 rokom.

Myšlienky o pokoji. O čom málo fudí rozmýšla. také veci ja

vyhladám a mnoho sa zaoberám s nimi. Ktorýsi deň ku pr. zišla mi na um jedna

už málo známa vec: pokoj. Neráčíesa diviť, ked aj o pokoji hovorím, že málo ludí roz­mýšľa o ňom. Veru málo. Lebo tí, ktorí sú ku tomu kompeierítní. už vedia, ako treba zpät uviesť pokoj, od čoho závisí, a už hádam len preto dá čakať na seba. lebo sú ešte vari nie tn jeho podmienky. Nekompetentní, ale sú hádam títo najzainteressovanejší. tí len túžia za pokojom, čakajú ho. modlia sa oň, uíajú sa mu. A je dobre, že nerozmýšľajú o ňom. Lebo neni dobre rozmýšlat o takých veciach, na ktoré nemáme vplyvu, len by sme im radi boli. To len nepríjemný pocit vzbudí v nás. Ku pr. kto by chcel byť millionárom. ale sa nemôže stat ním. Všakver je lepšie, ked ani nerozmýšľa o tom.

Minule, eko taký. ktorý sa nerozumiem do veci. začal som rozmýšlat o pokoji.

Nie. prosím vás. nerozmýšfal som o tom. že ako by sem ja zpä! uviedol pokoj. Ja sa do toho aerozumiem. Chcel spm len vedet, že čo je vlastne to. čo my zemskí smrtelníci pokojom voláme. Ale by som veru bol mo­hol prísť o rozum, kým by som bol uhádol. čo je viaatne pokoj. Preto som potom začal tak, ako "som to počul o velkých vynález­coch. Žačtal som hľadať. Aj oni najsamprv hladajú. bádajú, kým potom volaco vynajdu.

Môžem povedať, že som prišiel k pekné­mu výsledku. Stretol som sa s jedným sta­rým, velmi starým človekom na ceste, teda som sa aj jeho spýtal:

— Batko Ondrej, či by ste mi nevedeli povedať, čo je pokoj.

— Nuž a vy neviete? — Veru nie. — Prosím vás. — odvetí starec a dobro­

tivé mi pozre do očí. — veru pokoj už aj ja málo poznám. Ale my. ktorí sme už starší, ešte sa pamätáme naň. Dávno, roku Pane íisícdevätstoštrnásteho ešte boL Ja sa aspoň tak pamätám.

Veru. veru. na pokoj sa už len pamätáme. Tak. ako sme sa zvykli pamätaf na dáky sladký sen. alebo na dáke milé dievča.

Tak je to s nami. Pokoj len — bol. Po­tom som šiel do veľkého archíva času. aby som medzi zaprášenými listinami vyhla dal tú. ktorá znie o pokoji. Dátum poslednej li­stiny je: 28. VIL 1914.

Tam potom medzi všeličím som našiel pokoj. A veru celkom ináč vyzerá, ako dneš­ný svet. Len niekolko tahov. Ale vtedy ešte bol pokoj na svete.

Na jednom jedálnom lístku som čítal: polievka 12 halierov, hovädzie mäso s pa­radajkovou omáčkou 50 halierov, veľká por­cia makových rezancov 30 halierov, vyprá­žaná ielacina 80 halierov alď. atd.

V inseráie jednoho krajčíra som čítal: dobrý mužškv oblek 56 korún, jedny fajnové no­havice 16 korún, jedon svrchník 70 korún, zimník 80 korún atd.. atd.

V ozname jednoho obchodníka s obuvou som čílal : dobré mužské topánky 12 korún, ešte lepšie 16 korún, ženské topánky 14 korún aid., aid.

V železničnom vozňom poriadku som čítal: rýchlik z Vrútok do Budapešti pohýna

k o u v y t r v a l o s ť o u a r o v n a k o u d ô v e r o u p r e s t a l y, aby zahgjspeěily vítazstvo slobody.

Východná ©íäzka. Proklamácia Lenina.

V súvise s vyhlásením válečného stavu v Moskve a s povolením 12 mobilisovaných ročníkov Lenin ku revolučnému obyvateľstvu vydal vyzvanie, v ktorom rozvinul vážnosť politického položenia a poukázal na to bez­prostredné nebezpečie, ktoré so strany reakcionárov hrozí revolúcii. Vo vyznaní stojí toto: Dvaja hlavní nepriatelia sa orga-nisujú v útoku proti výsledkom októbrovej revolúcie: hydrä hladu a protirevolúcie,ktorá vyiŕča hlavu medzi ťažkosťami stravovania a inými ponosami, ktoré práve následkom viny starého režimu a buržoasie zaľahly na krajinu. Obom odkážeme neúprosnú vojnu. Ale toto zo strany disciplinovaných zástupov robotníckeho a sedliackeho obyvateľstva vy­žaduje silnú podporu,

Finnsko°nemecká smluva pokoja. Finnská snemovňa vyslancov v treťom

čítaní jednohlasne prijala fmnsko-nemeckú smluvu pokoja a obchodné a plavebné do­hodnutie.

Siav obleženia v Moskve. Kijev, 5. júna. Dľa zpráv z Moskvy v

meste vyhlásili štatárium a časopisy občian­skych strán zakázali.

Pojednávanie volebnej reformy. Výborové zasadnutie.

V stredu volebnoprávny výbor snemovne vyslancov pokračoval v podrobnom pojed­návaní návrhu zákona o volebnom práve. Výbor pojednával odseky o kandidovaní vy­slancov, o vyslaní dôverníkov a o všeobec­ných pravidlách hlasovania.

Dôkladná a zaujímavá debatta rozpriadla sa o otázke tajného hlasovania (131. §).

Gról Steian T i s z a vyhlasuje, že rozhodne neni priateľom tajného hlasovania a ľutuje,

sa ráno o 6 h. 30 m. a popoludní o 2. h* 25 m.; z Budapešti na Vrútky ráno o 6. h" 30 m. a popoludní o 2 h. 35 m. A čítal som aj to. že sa na III. triede osobného vlaku zo Zvolena do Koložváru platí 8 korún.

Potom som v jedných novinách čítal ceny obilia na budapeštianskej burse : pšenica potisská 80 kilová 9 korún 50 halierov. A čítal som aj to. že jedna naša koruna stojí 1 frank 06 centimov.

A že na lodi plavebnej spoločnosti Cunard minulého týždňa z Ameriky prišlo domov 112 uhorských. 80 rakúskych. 15 anglických. 12 írancúzskych, 10 talianskych vystahoval-cov a 2 Nemci. Ano. prosím, na jednej lodi cestovali takto spolu v pokoji I A prichádzali, vracali sa. vtedy sa ešte vracali.

Však sa veru, orosím vás usmievate, že ja o takýchto veciach rozmýšľam ! Lebo keď vy myslíte na pokoj, vtedy vám zíde na um, že niet úradnej zprávy náčelníka gene­rálneho štábu, že noviny nepíšu, kolko tún lodného priestoru potopily nemecké pod­morské lode — a že chlieb a mäso boly lacnejšie. A cedulu že človek potreboval len na železnici. Nie tak ako teraz, aj u pekára, ba ešte aj u čižmára . . .

Ale preto nový pokoj, ked nám zavíta, bude inakší. Musí byť inakší, ako predošlý. Musí byť síály. plný práce, pekný.

Toiko boja. toľko utrpení len blažený po­koj zaslúži.

Takto som ja zvykol rozmýšľať o takých veciach, o ktorých málo ľudí rozmýšla. A lepšie tak. Vedú nás. môžme sa spoľahnúť na nich, my len bojujme.

Polom bude pokoj. Radován, študent.

7. júna 19i8,

Se do vplebného zákona z roku 1913. odsek o tajnom hlasovaní sa vklzol. Tajné hlaso­vanie u nás neznnmená to. čo u iných náro­dov, ktoré hlasujú s menšou ohnivosfou. že totižto kortešačka celkom vystane. taktiež aj organisovanie sa strán aid., lež je rovno od­menou tým nečestným ľudom, ktorí zrušiac svoj slávnostný slub hlasujú na iného, než na koho sľúbili hlasovat Celé tajné hlasova­nie v Uhorsku día rečníka je smiešne. Nielen že neobmedzí podplácanie, lež ho v obrovskej miere obľahčí. Je pravda, že pri tajnom hla­sovaní kandidát. ktorý dal voličovi peniaze alebo sľúbil výhodu, nevie, či patričný volič bude vskutku naňho hlasovaf. ale kandidát lahko môže tak mudrovat, že ked voličovi nedá peniaze, istotne bude proti nemu hla­sovaf. kdežto ked mu dá. má aspoň výhľad, že naňho oddá svoj hlas. Ked sa o daktorom voličovi dokáže, že sa dal podplatit, jeho votum nebude možno za neplatné vyhlásiť, lebo sa nedá zistiť, že na koho hlasoval. Rozhodne je proti tomu. aby sa tajné hla­sovanie v takej značnej miere rozpresirelo. ako to návrh mieni ustanovit. Odporúča opravu, aby vyriekli. že tajné hlasovanie bude v tých okresoch, ktoré označí zákon o podelení volebných okresov.

Samuel B a k o n y i tajné hlasovanie po­važuje za proliprostriedok podplácania a za garanciu, že odvislí voličia slobodne môžu hlasovať na toho, Ua koho chcú.

Ministerský predseda W e k e r 1 e rozvi­nuje, že zo strany jednotlivých politických prúdov v čas volieb terrorisovanie zjavuje sa v takej miere, že lajné hlasovanie je zbraňou odvislých voličov. Vláda teda za­ujíma to stanovisko, že tajné hlasovanie možno uviest na tých mie3lach. kde najviac poskytuje istú ochranu, že terrorisovanie ne­bude vplývať na neodvislé prejavenie voli-čovej vole. Tajné hlasovanie je teda na mieste hlavne v mestách a potom v takých okresoch, kde sú robotníci v prevažnom počte. Vláda zamýšľala tajné hlasovanie uviest asi v jednej tretine volebných okresov. Nemá námietky proti tomu. aby otázka tajného hla­sovania bola odročená na ten čas ked výboru bude predostretý návrh zákona o podelení volebných dferdsov. Čo sa týče tohto návrhu. jeho sostavenie už natoľko pokročilo, že vláda bude vedet orientovať členov volebnopráv-neho výboru prv, než by návrh o volebnom práve úplne bol vybavený. Podstatou otázky je. aby v mestách s právomocenskvm prá­vom a v samostatných mestských okresoch bolo uvedené tajné hlasovanie. Tolo pova­žuje za jedno z najpodstatnejších ustanovení volebného návrhu.

Štefan H a l i e r žiada tajné hlasovanie všade, kde sa to nestretá s technickými pre­kážkami.

Ludvik N á v a y je prívržencom tajné­ho hlasovania. V mestách, kde je mnoho odvislých živlov, bezpodmienečne považuje za potrebné tajné hlasovanie.

Ivan R a k o v s z k y poukazuje na to. že v Amerike je tajné hlasovanie, predsa tam je najväčšia korrupcia.

Ján T e 1 e s z k y žiada, aby po jednom označili volebné okres}', kde má byf tajné hla­sovanie. Prijíma Tiszom odporúčanú opravu.

Výbor tiež v tomto smysle uzavrel a s tým sa zasadnutie skončilo.

Najbližšie zasadnutie volebnoprávneho vý­boru bude vo štvrtok.

K R A ] IM S KÝ SME M. Snemovňa vyslancov v stredu vydržiavala

zasadnutie, na ktorom pred dennvm po­riadkom gróf Steían Tisza prehovoril o spol­ku s Nemeckom. S rečou gróía Tmu ä s odpoveďou ministerského predsedu Weker-leho zaoberáme sa na prvom mieste.

Polom bez debatty prijali opravy, ktoré snemovňa veľmožov previedla na daňových návrhoch.

Taktiež bez dtbatty bol prijatý aj návrh zákona o povýšen; poplatkov královských verejných notárov.

SLOVENSKÉ NOVINY.

Snem potom na návrh predsedu uzavrel, že svoje zasadnutia predbežne odročí. Čas najbližšieho zasadnutia predseda ustáli v do­rozumení s vládou.

Následovaly iníerpelláeie. Alexander J u h á s z-N a g y interpello-

val ministra stravovania, aby umožnil gaz­dom kŕmenie ošípaných.

Michal P o r k o 1 á b interpelloval mini­stra stravovania v záležitosti rekvirovania ošípaných a v záležitosti zaopatrenia mastou.

Obe iníerpelláeie vydali ministrovi stravo­vania, j

Gejza P o 1 ó n y i interpelloval v záležito­sti novinárskej censúry. Mnoho sa zaoberal s otázkou censúry a prišiel na to. že nikjo tak nezneužil censúru ako bývalý minister pravosúdia Vilhelm Vázsonyi. Vázsonyi v spolku budapešlianskych novinárov učinil sľub. že censúru podrží len v otázkach po-ťahujúcich sa na armádu, zahraničnú poli­tiku a stravovanie, potom ju ale zneužíval k tomu. aby prekazil vyidenie novinárskych článkov, ktoré neíichotily jeho osobe, dovolil ale uveřejnit urážlivé články o druhých mi-nislroch. ba aj kresťanstvo do krvi urážajúce články. Pýla sa ministerského predsedu, že jako chce uplatniť výnimočnú moc ohľadom censúry.

Ministerský predseda W e k e r l e ne­môže sa osvědčit o pokračovaní bývalého ministra pravosúdia. On — Wekerle — cen­sure dal úpravu, aby sa chránila miešať sa do vnútornej politiky a aby nestranne kon­trolovala tlač.

Snem odpoved vzal v známosť. Steían S z a b ó interpelloval o urlaubovaní

mužstva starších ročníkov, aby bola nahra­dená pracovná sila v poľnom hospodárstve, Alexander J u h á s z-N a g y o rekvirovaní. Ladislav F é n y e s o zabezpečení výživy aktívnych a pensionovanveh úradníkov a o letovaní 150.000 rakúskych detí v Uhorsku.

Na Fényesove iníerpelláeie ministerský predseda W e k e r l e odpovedal, že úradní­kov nemožno práve lak zaopalrovať ako ar­mádu. Na štáhrych roliach pestujú pre nich plodím'..hlavne ale ceslou slredíší ich zaopa-trujú. Poťahom na ielovanie rakúskych detí v Uhorsku ministerský predseda poznamenal, že na lolo smerujúci pohyb je v prúde, vláda ešle nezaujala stanovisko a dnes ešte nevie, či bude čo z.celej veci. Snem odpovede mi­nisterského predsedu vzal v známosť.

Zoltán U g r o n interpelloval ministra stravovania v záležitosti ustálenia maximál­nej ceny včasných zemiakov.

Ján H o c k v súrnej interpellácii vyzval pozornosť vlády na biedny slav v štátoch dohody internovaných uhorských štátnych občanov. Tamojšie položenie našich občanov je neznesilelné. Hladujú, sú otrhaní. Vo Fran­cúzsku umiestnili ich rozlratene v pevnosťach kazamatách. pivniciach, tam hladujú a zväčša trpia na nervovú chorobu. U nás je trestan­com lepšie ako vo Francúzsku našim nevin­ným bezbranným krajanom. V Uhorsku Francúzi a Angličania chodia slobodne. Chyba je. že u nás je len 1200 Francúzov, kdežto vo Francúzsku trpí 12.000 uhorských a ra­kúskych občanov. Prosí ministerského pred­sedu, aby za príkladom Nemcov dal zamenií internovan3'ch.

Ministerský predseda Alexander W e k e r l e vyhlásil, že vláda nezabudla na internova­ných. Tak vo Francúzsku, jak v Anglicku internovaných našich krajanov napomohli peniazmi. Teraz sa vedú vyjednávania vo Švajčiarsku v záležitosti zamenenia interno­vaných. Dôležité je. aby sme z Ruska a Ru­munska priviezli internovaných. Mimo zdra­votníckych dozorcov, ktorí sú vyslaní do Or-šovy a mimo zHravoiníckeho zálvoru bude aj politická kontrola, že čí sa nevrátia takí, ktorí dobrovoľne prešli k nepriateľovi.

Odpoved snem vzal v známost a s tým sa zasadnutie skončilo.

F r l Ktesícní a t í r e s s y p r o s í m e isda* n á m v ž d y s í a r ú a d r e s s i r , poiažíse d o s a v a d n ě č ís lo p a l n e j p o š t y .

3

C M Y R H I E , PtyiapešC, g. jána.

Počasie máme v Budapešti jasné a ľavnejšie. ~- Po krajine panovalo zväčša jasné, vyjmiic juž­ných pohraničných strán suché a vefmi chladné počasie. Temperatúra vôbec klesla a na severných stranách krajiny ešte na viac miestach boly mrazy. — Krajinskí meteorologickí ústav predpovedá predbežne ešte chladné počasie, kde-tu po prí­pade dážď.

S r d e č n ý p o z d r a v svojim rodičom, po­krevným, priateľom a äúdruhom posielajú z rôznych bojišť nasledovní * strážna. Štefan Tesarovič. eugsf. Georg Hanicz. kapr. Ferdi­nand Marlinkovič. Ján Norek, Anton Krajza, Jozef Marcinka, Ján Rumanek. Ján Pilek, Steían Janda, bratia Pavel a Tomáš Mračka, Karol Horný, Pavel Nič, Jakub Král Michal Hlaváč. Pavel Noskovič. Michal Slezák. Mi­chal Mizmer, Ján Čermák, jednor. dobr. Eugen Hotmár, eugsf. Jozef Kondla. kapr. Kocián zo Senca. Štefan Šarmír. Imrich Kramář. Štefan Tallo. Štefan Morvai všetcia z Cíiera, Anton Oláh Vágmagyarád, Jozef Hazuka Gerencsér. Michal Vrábel Póstyén, Karol Guldan Ottóvôlgy, Lenhard Sládeček Istvánlak. Cyriil Blažo Felsôdiós.

K r á l o v s k é u z n a n i e g a z d o m a re« k v i r a n i o m . Minister stravovania knieža Windischgraetz vrchnosfam krajiny poslal prípis, v ktorom ich upovedomuje, že jeho veličenstvo kráľ po láskavom vypočutí mini­strovej zprávy o zakončení rekvirovania vy­slovil svoje najvyššie uznanie všetkým úrad­níkom a povereníkom, klorí sa úspešne zúčastnili práce rekvirovania. Jeho veličen­stvo vyslovil svoje najvyššie uznanie aj gaz­dovskému obyvateľstvu krajiny za jeho obe­tavosť a opätovne dosvedčené vlastenectvo.

K o n e c š k o l s k é h o r o k u . Následkom mimoriadnych válečných pomerov minister osvety nariadil, aby v štátnych, obecních, sú­kromných a židovských vyšších ludových a občianskych školách (tak chlapčenských jak dievčenských), v štátnych prípravovňach pre učiteľov a učiteľky, v prípravovňach pre ovo-dášky a v židovských učitelských prípravov­ňach. taktiež v štátnych, obecních, súkrom­ných a židovských vyšších obchodných ško­lách, dalej v liečivopädagogických ústavoch, na hudobnej akademii, na akademii pre di­vadelných hercov, v škole pre priemyselné umenie a na vysokej škole pre výtvarné ume­nie školský rok skončili 15. júna a žiakom,

] poíažne poslucháčom svedectvá aby tiež 15. j júna doručili.

Z m a r e n é p a š o v a n i e . Šopronská po­hraničná policia pristihla krčmára Franca Heincza z Lajtaujfalu, ked zo Šopronu bez dopravnej certifikácie chcel vypašovaf 40 kg. lazule a GO kg. zemiakov. Vyhováral sa

J tým. že živnost chcel zaviezf domov doLaj-I taujfalu. ale v blízkosti rakóskej hranice by-! vajúcemu krčmárovi neverili. Fazuľu a zé-j miaky zhabali a poneváčHeincz koná vojen-í skú službu, vec oznámili vcxjenskému veliteí-| sivá, ktoré zaviedlo proti nemu pokračovanie.

. D r a h é ceres i se . Budapeštiansky obchod­ník Július Garai (Lipót-kôrúr 25.) z a k i l o č e r e š i e ň p ý t a l p ä ť k o r ú n . Na policajnom kapitanáte odsúdili ho na tri dni do chládku a na 200 korún peňažnej pokuty.

H r o m jn zabi l . Ponad západné kraje Uhorska a nad hranicou susednej Dolnej Auslrie minulý týždeň preliatia strašná búr­ka. V obci Hochneukirchen učitelku Fánu Dvoľ'šákovú hrom zabil v tom okamžení, ked pre búrku chcela zavret oblok na škole.

! Z h o r e l m l y n . Z Aradn oznamujú, že v tamojšom Széchenyovskom psarnom mlyne, klorý bo! jednou z najväčších priemyselných osád v meste, predvčerom raco za veľkého veíra vypukol oheň a celý mfyn zhorel. Día dosavádneho vyšetrovania v mlyne zho­relo 5 vagónov kukuričnej múky v hod­note asi 500 000 korún. 43.000 prázdnych vriec v hodnote 400.000 korún a nesmierne mnoho obilia. Škodu šaeujú na vyše pol-druha miilioua korún.

i u n n 1918.

Cedule na topánky v stredu začali v y d á v a t a u p a t r i č n ý c h k o m m i s s i í h n e ď y jSfvý d e ň hlás i lo sa n e s m i e r n e m n o h o ľudí. l e b o v B u d a p e š t i za p o s l e d n é dva t ý ž d n e v ô b e c n e b o l o kúpif ž i a d n u o b u v a šustri b e z c e d u l e n e c h c e l i p r i j a í r e p a r á c i u . . Cedulu n a t o p á n k y p r e d b e ž n e d o s t a n ú l en tí. k íor í vob.ec n e ­m a j ú d o b r e j obuvv. Dia statistiky v B u d a p e š t i 215.000 ľ u d í c h o d í v z 1 ý c h t o p á n-k a c h. t í to n e m a j ú an i j e d n ý c h d o b r ý c h t o p á n o k a 450.000 o s ô b m á l e n j e d o n p ú r o b u v y.

N e s í a s í ú e n a D u n a j i . Z P r e š p o r k u o z n a m u j ú , že v u t o r o k p r e d v e č e r o m šíyria h o n v é d i , k t o r í sú p r i d e l e n í k u p o h r a n i č n e j pol ic i i a j e d o n k o r m i d e l n í k n a č lnku sa viezli. k u j e d n e j v lečkove j lodi p r e z r e t jej n á k l a d . S v lečkovej l o d e j e d o n m a t r ó z d o č lnku za-, h o d i l p o v r a z , a b y sa t a k h o n v é d i í s h š i e do-, síali n a loď. P o v r a z sa r o z t r h o l , n a č o s a čin p r e v r h o l a v ň o m sediac i p a d l i d o .Dunaja . Všetkým p i a t i m p o d a r i l o sa chyti'Ĺ refaz kotvy l o d e tv u ž sa aj t r i o c h r a n n é čloky p o h í y k n ním. P r a v d e p o d o b n é je, že sa k a ž d ý z n i c h p r v ý c h c e l z a c h r á n i ť a t a k t o sa síalo. že všet-eia p ia t i n a r a z pusti l i r e í a z kotvy. J e d n o m u h o n v é d o v i p o d a r i l o sa vyplávať n a b r e h ,

k o r m i d e l n í k a vzali n a ale dvaja h o n v é d i zmizl i n i c h j e í í re r L e o p o l d

P i r i n g e r a d r u h ý o b e c n ý h o n v é d Šte ían Kos-íyál. Ich m r t v o l y za v iac h o d í n hľadali, ale ich v e d a ešte n e v y h o d i l a .

T á a m e r i c k á s l o b o d a . Chris i iánsky č a s o p i s „ S o c i a l d e m o k r a t e n " uvere jni l z p r á v u v N e w - Y o r k u k u o b r a n e o b č i a n s k e j s l o b o d y u t v o r e n é h o spolku, že o d t e d ý . a k o s a A m e ­r ika z a m i e š a l a d o vojny, v Spojených. Štá­t o c h 80 č a s o p i s o m x a k á z a 1 i v y-c h o d i t . Z o z a k á z a n ý c h časopisov 45 je social ist ických.

M n o h o sto p c h n ú í o k ku kúpe osožných po­trebných článkov ti darov každého druhu obsahuje bohaté illustrovaný cenník prvej hodinářské] dielne Hanuš Konrád, cis. a kráľ. dvorný dodávatef v Briixi č. 1852 (Cechy), letory sa na požiadanie kaž­dému zdarma a oplatene pošle.

druhého honvéda a jedon ochranný čin vo vlnách. Jedon z

B JEOjimi t s S exa diiiýail obrovskými ^icroley-Tlagmi, ktoié som obdržala D Í S M - •£§, i:oia 14z&esa£jaéitio tzpotrebftpania • pom'íi rfr-t'j- .-. v las tného v y n ň i e z a . Táto pomáda jó *2&.' uznaná za Jadiaý prostriedok prot i vypa-. d á v a n i a v lasov, k u n&pors&banin vzra­s t á v lasov, t u ptmiliiemu p5dy triasov, pri smšalsýcii napomáha v z r a s t plnej r.ílcej b r a d y a vtl po fcráŕkora upotrebá-vaní lak -vlasem, n a ôiä.va jsk aj b r a d o , áu'iáva prirodzeaňho lesku a plnosí i a'; u h r a a i ich pred predcasnýuzi oisdiva- ! lára až po Bajryšää vek. — Oona 5o:?."i*"ao~

tóg-lälca IS. 4.—, K e.~, K K 10.—. Rozpoaičianis po poäts kaícij dcä za voprod poslaný oÍ!it» alebo na dobierka áa> celého

••reia £ (liatas :

/tona Gsiiíag, WSen, mmM Kr, 85.

P O Ľ N É HOSPODÁRSTVO. M r a z o m z a p r í č i n e n é š k o d y.

Día telegraf iených z p r á v s tol ičných gazdov­ských d o z o r c o v a zprávoda jcov, k t o r é d o ­stalo minis ter s tvo p o l n é h o h o s p o d á r s t v a , v n o c i so 4. n a 5. j ú n a n a severných, severo­v ý c h o d n ý c h a v ý c h o d n ý c h s t r a n á c h kraj iny. zvláště v d o l i n á c h a pozdĺž r i e k a p o ! oko v h o l m r á z až d o 3 s t u p ň o v día Ceišhisá. k t o r ý zvláště v s t r u k o v i n á c h , n a j v i a c v o í a z u 1 i. d a 1 e j v k u k u r i c i. t e k v i c i a c h , z e m i a k o c h a z á ­h r a d n ý c h s i a t i n á c h , m i e s t a m i aj v k 1 a s o v i n á c h a v o v i n o h r a ­d o c h n a r o b i l škody. Z p r á v y o m r a z e m e d z i i n ý m i došly i zo stolíc t e k o v s k e j , z v o-1 e n s k e j , t u r č i a n s k e j a b a u j - t o r n a n-s k e j . b e r e g s k e j . u n g s k e j . z e m p i é n-s k e j a m a r m a r o š s k e j . Velkosľ š k o d y z došlých telegrafických z p r á v p r i r o d z e n e ešte n e b o l o m o ž n o u s t á l i t T o t o ustáKa len o n iekoľko dn í . keď mini s te r s tvo z o š k o d e -n ý c h kra jov d o s t a n e p o d r o b n é zprávy.

Z o d p o v e d n ý r e d a k t o r : K a r o í C s e c s o í k a . mssa

NAJDOKONALEJŠÍ

o v Na tomto šrotovníku po­mocou naú přistrojeného regulujúceho pristroja ešte aj dieía môže zošro-tovaf každý druh zbožia na kašu a fajnovosť dla uibovôle. Obrovská vý­konná schopnost Hneď s a m ô ž e HiTO\?af. Cena 150 k o r ú n . — Ten istý Šrotovník, ktorý možno na stôl alebo podstavec připevnit, bez nôh 120 k o r ú n , pre menšiu do­mácnost 8 0 k o r ú n . Ob­jednat možno na poštovej poukážke, pri čom treba poslat 10 k o r ú n záv­d a v k u . Odporúča sa šro­tovník hneď objednat Je­diná adressa objednania:

Železničnú' stanicu ob­jednávajúceho treba

pomenovaí. fabričný sklad oceľového to­varu SomogysziSlOľ./Sl.

Ma žalúdok

na nechut k jedeniu a na tvrdú stolicu trpiacim j luďom, taktiež pri bolerá hlavy, závrate, znr'itkoch

v zažívaní, ešte aj u detí, čo výtečné lavný prostrie­dok na prelínanie Br. W i í l i a m a H ä r í ! e y - h o í a b l s í l a je nevyhnutná. V každom dome je po­trebná ! Cena škatule K 4 . - . Hlavný sklad: EÄLAZS K Ä S O L Y , R. Drogéria, B u d s t j s s t , ¥SL, Datnfa-m c h - u i c a 33. Telefon ;ŕ,zr;e; 28—29.

FRAMYDOl

\ í

ie prostriedok Im om-' " ladeniu vlasnv, ktorý

červeným, belavým a Šedivým vlasom a o r a d e dódávn trvácu tmavú barvá. 1 sklenica spola s

posto vvm portom K 3.25.

m ŘYDYOL KS* ktor í fclŕiičai Hcam dodáva nežm'i ruíovú barvu. Účinok je obdivuhodní . 1 sklenica spolu s pó'5-

tovy.-n porloiu 2 K <S h. >,':: dobierku o 45 halierov viac. , Adressa objednávky:

«3S M.2® «bä S:iä«ií> "a^'a«JSä£, f d r o g é r i a k anfcíovi BRKO 5. 615. (Morava.)

3GH8 posteľné perie! ľ>iele husacie perie k driapanin kilo za K. 4.—, 5.— Pblobiele driapanŽ husacie perie kilo za K. S. — , 10. — Biele driapané husacie perie K. 12.—, 16.—, 18.—, 20,—, K.—. Biele husacie polopáperie K. 20.-. 25.--, 30.—. Biele husacie páperie K. 35.—-, ÍO.—, veTmi jemnú K. 45 za kilo.

RorpcsJ.Gi.anJ2 n a d o b i e r k u , c d E ki lo v v ä e f r a n k o . Z á m ě n a d o v o l e n á ;

m ;

•c :hsei !•" B i i d a p o s t , V l í / S .

TéleSon 129—15. b—u< 2.

Láesíka, s»heasws39 t rhanie v ádooh, boie .

e ale ohrlita, ked aj za­staralé a tvrdošijné, proti ktorému «2 mnoho Jieko? upotrebovali, hned bude vy­liečené, jesili boľavý úd na-tretna Šoltáiaovoa nia-stou. Goná jedného légiikíi

S kor, 20 hal.

Zoltánom apatická. Budapešť, ^ ¾ ¾ ^

Odporúčam bes za?iazanosti po pošte na dobierka a s preddavkom

leznici za vopred poslaný celý obn

Caj, dobrá jakost, v najlaenejScj dennej cene.

N á h r a d a z a ča j , neocukrená, 1 litrová sklenica

N á h r a d a z a Saj, ocukrená 1 lt. sklenica O e i o v á k y s e l i n a , 38%-ová, 1 It. ski. C i t r ó n o v á k y s e l i n a , úplne nahra­

dzuje citron, malá sklenica C i t r ó n o v á k y s e l i n a , veíká skle­nica — «*

V í n n o k a m e n n á k y s e l i n a 1 kg. ... ... Č u k o s á d a , prima, 1 kg: H r o z i e n k a , velké, zlatožlté, dobrej ja­

kosti, 1 kg H r o z i e n k a , (drobné, čierne) 1 kg. ... K o c k y d o p o l i e v k y , výtečnej jakosti

100 kusov K o c k y d o p o l i e v k y , pri kúpe 100 kusov K o c k y d o po l ievky, , „Oson", Berg-

mannovské, z 1 kocky možno zhotoviť 1 liter znamenitej polievky, 100 kusov

K o r e n i e , tlčené, 130 závitkov po 50 ha­lierov 1 škatula

KoreniCä tlčené, 130 závitkov po 80 halierov 1 škatula _

Š k o r i c a 130 závitkov po 40 halierov 1 škatula

K m í n ( r a s c a ) 130 závitkov po 30 ha­lierov 1 škatula

K m í n ( r a s c a ) 130 závitkov po 40 ha­lierov 1 škatula _

j H ř e b í č k y 130 závitkov po 30 halierov 1 škatula '

H r e b í č k o v é k o r e n i e 130 závitkov po 30 halierov 1 škatula

S e f r a n 130 závitkov po 30 halierov 1 škatula

N á h r a d a z a e i í r o n . 130 závitkov po 70 halierov 1 škatula

P r á š o k d o p e č i v a 130 závitkov po -10 halierov 1. škatula

FefiGl v í n n a s i l i c a 1 malá sklenica F e d o l v í n n a s i l i ea 1 stredná sklenica Bíai;a v í n n a s i l i ca 1 malá sklenica D e n a i u r i n , náhrada za denaturovaný

lieh spolu s rýchlovarom, 1 škatula zodpovedá 1 litru špiritusu

, po ze-o s :

Horúrj

2 4 - -40*— 3 8 ' -

2-50

5-20 9 2 ' -7 2 - -

3 6 ' -1 8 - -

4 « -3-89

2 4 ' -

5 0 ' -

8 0 ' -

4 0 ' -

3 0 ' -

4 0 -

3 0 - -

3 0 ' -

3 0 ' -

7 0 - -

4 0 ' -2 - -5-50 2.15

2-80

v e ľ k o o b c h o d n í k Budapest, Vili., Rôkk Szilárd-uíca 6./31.

Talefon : J á z s e f 62 —01.

*:a tm

otiiíckír 7. Horniakov ku poľným prácam s dennou pláčou prinajmenej 10 korún a s celým zaopatrením najíma

Sziankovics, fllsónémedi • v peštianskej stolici (Pestmegye).

P ý t a j t e n vaš ich obohoänils.ov

lÄnpifscBlIsliil MxMm esssnslu, GO gr. fiaska stojí K 2.50. Najmen­šia objednávka C fliaš, franko. P r e p r i e k u p c o v o 20°/o-ov

lacnejšie 1 Cuzolin,

v 100 gr. fiaskách proti reume, lámké a boleniu údov istý liek. 1 fiaska K 5.—. Najmenej možno ob­jedná? 3 flašky, franka P r e p r i e -k u p c o v o 3'0%-ov l a c n e j š i e . Mmí mmm sodpoKdá 80% 1 kilo pre í G—18 litrov tuhého octu 38 korún. Pri objednaní 6 kg. franko. Zasielam za vopred

poslané peniaze a na dobierku

Síigliiz Bsrialan V á g b e s z í e r c e , Trencsénmegye.

•<isr £59

. m m i

najrýchlejšia i>tlstrá.T:i ,&K&3SlOFO&M M&.B't prébtt S 3 ' - ' ý ':c;'-<ios;tať vlt :.••'. • aä 3c

m0 M

pôvodná sákononi o h r a a e n a fir. E, F l e e a h a . Meápini, nemá, ž iadneho zó.passha. Iľégllls n a

;:"' 5-—,. r o d i n n á dávka K 12. V B u d a p e š t i možno J: tón,, Kir&lý-n. 12. Ädressa vlílleofeyoh o b | e d n á v o k :

I S£. „Korona<:-gyógytára Gr^ôv/14* E á v s j m e pozor ».a och rannú známku „Sí tABOFOaaa" .

££í

^ Ä O B ä ž Á H I N S K R T O V B E D A K C I A M E M I Z O D P O V E D N Á , ^. . . l^fX^^IrAtt täAä&ceft óéasíiaáiska SJJOIOCOOSE „.EuEoga* r. Euda^ežtij ML oks. 0-uícxa i ä .