Veobcn ekonomick teria

Veobecn ekonomick teria

(1 Tma)Doc. Ing. tefan Kireta

Kniha: Ekonmia Veobecn ekonomick teriaAutor: Lis Jn akolektv

Bratislava

Edcia: ekonmia

Predmet ametodolgia ekonomickej vedyOsnova1. vod2. predmet ekonmie

3. metodolgia metdy

4. ekonomick trida

5. ekonomick zkony

1. vod- teoretick ametodick zklad

- manarsky aobiansk zklad

- spoloensk veda (najprsnejia)

Spsoby ekonomickch javov aprocesov:

a. verblny spsob =b. grafick spsob =obr....

- vyuva sa vinou sradnicov spsob

x = sa znzoruje Q ( mnostvo)

y = sa znzoruje P ( hodnotov daje)

c. matematick spsob =- mu tu by priemern daje- vyjadren percentulne (miera inflcie)

Ekonmia je veda, ktor skma procesy:

a., Proces produkcie

b., Proces rozdeovania (odmeovanie = finann platy)c., Proces vmeny (akt. Kpy apredaja)

d., proces spotreby

2. Vrobn zdroje 1., Prca(L)2., Kapitl (K) = fyzick ponmanie : budovy, stavby, prstroje...

= finann ponmanie : peniaze, obligcie, dlhopisy..

3., Prrodn zdroje (N)3. Metodologick metdy:

1) Pozorovanie

2) Porovnvanie

3) Analza

4) Syntza

5) Dedukcia

6) Indukcia

7) Matematicko-tatistick

8) Ekonomick modelovanie4. Ekonomick trida

1) o vyrba?

Marketing

2) Ako vyrba?

Technicko - organizan3) Pre koho vyrba?

Systm ekonomickch vied

Ekonmia

Odvetvov aprierezov ekonomiky

Veobecn ekonomick teria

Mikroekonmia

Makroekonmia

domcnos firmy tt

firmy domcnos

Makroekonmia t as, ktor skma hospodrstvo ako celok nezamestnanos

inflcia

Mikroekonmia

Domcnos spotrebn jednotka

Firmy - ...

Mikroekonmia sa del

1. Pozitvna

2. Normatvna posudzuje poznatky pozitvnej ekonomikyEkonmia

- je spoloensk veda, ktor skma ako jednotlivci aspolonos vyuvaj obmedzen zdroje na vrobu tovarov asluieb

- skma ako sa vyprodukovan hodnoty rozdeuj, vymieaj aspotrebvaj

- skma zkonitosti zekonomickho hadiska- ako veda zoveobecuje zkony astva sa zkladom vetkch ekonomickch problmov

Ekonomick systmy1., Zvykov systm tradin

2., Prkazov systm administratvny acentrlny

3., Trhov systm

4., Zmiean systm

Tzv. nstrahy vekonomickom uvaovan:

1., Klam kompozcie2., Zloit vzah medzi prinou adsledkom

3., Musme dodriava zsady ,,ostatn premenn nezmenen Ceteris paribus

4., SubjektivitaAdam Smith- definuje, e ekonmia je skmanie prrody aspsobuje bohatstvo nrodov

Keynes- definuje, e ekonmia sa zober vrobou, distribciou, spotrebou tovarov,

Stigley- definuje, e ekonmia skma princpy , ktormi riadia rozmiestovanie vzcnych zdrojov medzi konkurujce si ciele aich zmyslom je maximalizova dosiahnutie tchto cieov

Samuelson- ekonmiu ako vedu ovobe... ako sa rozhodneme poui obmedzen vrobn zdroje alternatvnym vyuitm, aby sme dosiahli vyten ciele

ETAPY VVOJA EKONMIE

1. ETAPA = vvoj ekonomickho myslenia zo vzniku klasickej ekonmie

A. starovek = hlavne antick Grcko Predstavitelia-Xenofn

- Platn

- Aristoteles

B. stredovek = niesol sa vnboenskom duchu

Hlavn predstavite Tom AkvinskC. novovek = predstavuj smery:- merkantilizmus = (za hlavn zdroj bohatstva pokladal zahranin obchod azneho prlev drahch kovov, vvoz drahch kovov = zakzan, nesmel sa vyvies zkrajiny musel sa zaho kpi tovar.)- fyziokratizmus = (odmieta preceovanie vznamu peaz)

= zkladn zdroj bohatstva krajiny = ponohospodrstvo

2. ETAPA = na zaiatku 20. storoia

1:) klasick ekonmia

Predstavitelia Smith

- Riccardo

- Maltus

- zaoberali sa teriou pracovnej hodnoty,

- tvrdili, e vekos hodnoty tovaru zvis od mnostva prce, ktor bolo vynaloen na jeho vrobu

Smith presadzoval, e trhov mechanizmus je prirodzen samoregulovac systm avak mus by zabezpeen sloboda loveka, sloboda vlastnctva, sloboda podnikania

- jeho dielo: ,,Bohatstvo nrodov

- lohou ttu by malo by ochraova krajinu pred vonkajim nebezpeenstvom

- udriava poriadok aspravodlivos vo vntri krajiny, budova audriava verejn zariadenia, oktor nemaj zujem jednotlivci

Riccardo zaober sa podstatou ekonomickej renty, teriou komparatvnych vhod , zkonom klesajcich vnosov, kvantitatvnej teri peaz

Maltus je znmy populanou teriou (obyvatestvo sa rozmnouje geometrickm radom, potraviny = aritmetickm radom, na zklade toho elezn zkon poda, ktorho rast obyvateov mus stla mzdy robotnkov na rove existennho minima)

2:) utopistick smer Predstavite Tom Mrus

- Karol Marx

Tom Mrus - tento smer za priny chudoby aproblmov obyvatestva povauje skromn vlastnctvo, preto to treba zrui aje potrebn zavies spoloensk vlastnctvo Karol Marx - jeho ideolgia = Zklad socialistickho zriadenia

3:) neoklasick ekonmia prevlda do konca 30. rokov minulho storoia

3. ETAPA = 20. storoiePredstavite Keynes- tvrdil, e prinou nestability vtrhovej ekonomike je nedostaton dopyt po investcich apreto tt mus ovplyvova investin innos

- mono to dosiahnu dvojakm spsobom:

1., pomocou ttneho rozpotu

2., peanm averovm regulovanm

1:) MonetarizmusHlavn predstavite Friedman

- odmieta ttne zsahy do ekonomiky

2:) Teria racionlnych oakvan ktorou presadzoval, e spotrebitelia apodnikatelia sa sprvaj racionlne vtom zmysle, e robia vetko ako najlepie vedia.

3:) Ekonmia ponuky vysvetuje ako vyrba viac, efektvnejie, racionlnejie

- rieenie vid vpodpore astimulovan podnikavosti, iniciatvnej aktivity, tvorivosti, hadan novch poznatkov azavdzan inovciTrhov mechanizmus (TM)

(2 tma)Osnova:

1. podstata TM, funkcie (ak pln)

2. grafick rieenie

3. trh druhy afunkcie trhov

4. nedokonalosti TM

5. ekonomick loha ttu

1. Podstata TM

Trhov mechanizmus je sbor ekonomickch procesov, ktor ved kvzjomnej koordinci relatvne nezvislch rozhodnut ovrobe aspotrebe priom ceny s zkladnou informciou.(vhodnou formou ns vie spoji)napr. regionlne vstav = spoja vrobcov, spotrebiteov, ktor sa pred tm nepoznali. Zkladnou informciou pre TM je cena)Funkcie TM

Zkladn funkcia = trhov mechanizmus nm psob ako automatick regultor vekonomike. (najm ako regultor medzivrobou aspotrebou)

Grafick znzornen systmov prstup

- Systm tvoria jednotliv prvky

- Systm je vtedy systmom, ke prvky,

ktor s vsystme maj medzi sebou

urit vzahy.

- Systm si sokolm vymiea informcie,

finann toky, hmotn toky, personlne

toky...

Prklad na systmov prstup: - Systm je Preovsk univerzita. Prvky vsystme s fakulty. Medzi fakultami s urit vzahy.Prvky TM

- zkladn prvky TM s: Trh, vroba, spotreba, dopyt ponuka, cena

- najdleitej prvok je trh

- alie dleit s vroba aspotreba na to nadvzujce prvky ponuka a dopyt.

Grafick znzornenie trhovho mechanizmu:

- namiesto vroby meme napsa do krku aj hmotn, nehmotn sluby = napr. firmy- namiesto spotreby meme napsa do krku domcnos- Vysvetlenie schmy: Vsledkom trhu je cena. Cena je tie vsledkom ponuky preto ide na trh aj ponuka. Ponuka je zko spt sdopytom ide na trh aj dopyt. Ponuka by neexistovala bez vroby adopyt bez spotreby apreto tie id na trh. Cena je najzkladnejou informciou

Napr.: (praka stoj 10000,. Spotrebite pozer na svoj dchodok. Vrobca porovnva cenu so svojimi nkladmi. Preto medzi nimi vznik vzah. Tento obrzok dva odpove na tridu otzok (o vyrba?, ako vyrba, pre koho vyrba?)Trhov mechanizmus tento pojem sa chpe aj ako NEVIDITEN RUKA.

- A. Smith r. 1776 napsal knihu ,,Bohatstvo nrodov vnej sa hovor prvkrt oNeviditenej ruke, ktor vyuva vlastnosti apodstatu loveka./kad zns je individum, sname sa stara oseba, osvoju rodinu..../

(Napr. obed nedostane len preto, e kuchrovi zle na tebe ale preto e kuchr je sebec achce ma peniaze aty mu mus za ten obed zaplati. Chce sa ma dobre aani nevie, e rob dobre aj nm = to je Neviditen ruka trhovho mechanizmu.)Podmienky fungovania TM

A: produkcia je rozdelen do samostatnch autonmnych jednotiek- tto podmienka nie je vdy splnen. (Napr. pekrne mu by vkadom mesteku ale eleznin doprava mus by jednotn vcelom tte, lebo by skrachovala)B: vrobcovia aj spotrebitelia s ekonomick slobodn /vone,slobodne sa rozhoduje, o kpi, o bude predva) - ani tto podmienka nie je vdy 100% splnen.(Napr. ekonomick ponmanie slobody je in ako naprklad politick ponmanie. Mem s na Domau alebo na ravu ke mm peniaze. Ke ich mm mlo alebo iadne nemem s = nemm ekonomick slobodu).

C: ceny sa utvraj vone na trhu ako vsledok ponuky adopytu.- tto podmienka tie nie je vdy splnen = (Napr. ceny energie s regulovan, ceny prepravy, ceny potravn...)

- nedokonalos TM sa prejavuje na cene. Cena je vemi vysok alebo vemi nzka.

(Napr. Ke je vemi nzka cena = neoplat sa nieo vyrba pretoe nklady na vrobu s vyie ako cena vrobku, ak je cena vemi vysok = potrebujem byt ale jeho cena je vemi vysok nemm dostatok peaz, preto si tento byt nekpim)

TRH- je miesto kde sa stretva ponuka adopyt...

vi uebnicu..

Delenie trhov poda rznych hadsk:

A: poda zemnho (geografickho hadiska):

1. miestny trh = trh zo zeleninou, kvetmi, zemiakami...

2. regionlny trh = regin ari, Gemer/v minulosti/ , vsasnosti na 8 samosprvnych krajov

Zempln, Spi s nesprvne rozdelen medzi koick aspisk kraj.

3. trh nrodn = je vytvran ttnymi hranicami slovenskmi hranicami. /hranice sPoskom.../

4. medzinrodn trh = dve ekonomiky (tt) aviac spolu /trh slovensko-posk/,

5. trh integranch zdruen(zoskupen) = trh krajn eurpskej nie.

- Eurpska nia m 25 lenskch krajn

6.svetov trh

B: poda truktry tovarov atruktry sluieb:- trh kapitlu

- trh prrodnch zdrojov

- trh spotrebnch premetov(topnky, mlieko)

- trh investinch statkov

- trh regulovan, trh neregulovan

- trh leglny, neleglny

- trh zhadiska ekonmie trh individulny, iastkov, agregtny,Najprv to bolo 15 lenskch krajn + 10 lenskch krajn u vroku 1957

Nie s vEurpskej ni: Chorvtsko, Bulharsko, Rumunsko...

esko

4 (viehradsk tvorka)

Slovensko

Posko

Maarsko

Litva

10

3 (pobaltsk krajiny)

Lotysko

Estnsko

2 (ostrovn krajiny)

Cyprus

Malta

1 (krajina)

Slovinsko

10 ttov E

Nemecko

3 (vek tty)

Franczko

Taliansko

6 (1957)

Belgicko

3 (mal tty)

Holandsko

Luxembursko

Vek Britnia

3 (ostrovn + poloostrovn krajiny)

rsko

Dnsko

panielsko

3 (juansk krajiny+ pri stredozemnom mori)Portugalsko

Grcko

vdsko

3 (nezastnili sa vo vojne)

Raksko

Fnsko

10 + 6 + 3 + 3 = 25 ttov Eurpskej ni

FUNKCIE TRHU- zkladn funkcia trhu - informan = trh nm poskytuje informcie (najm informcie okpyschopnom dopyte, alebo informcie ovrobnch monostiach.)

1:) motivan (stimulan) funkcia

= trh dva podnety jednej aj druhej strane

Napr: prv strana = viac etr kpi si nieo modernejie, lepie...(ja)

druh strana = vyrbaj kvalitnejie, menej zneisuj P...(firma)

2:) trh nm podstatnm spsobom prerozdeuje dchodky

= trh je erpadlo, ktor nasva vodu(peniaze) avyerpva to vinch odvetviach. o mne niekto zoberie, druh strana to dostane./napr. rast ceny tovarov, dovolenky, kozmetika, mda ja dm acestovn Kancelria dostane.../)

- trh zrove spsobuje, e niekomu finann prostriedky klesaj aniekomu rast

- trh funguje 20 rokov sprestvkami

Nedokonalosti trhu:

Trh aj TM napriek svojm vhodm m aj svoje nedostatky:

- fungovanie je najastejie preruovn:

- monopolizciou,

= na trhu sa stretva P aD, konkurencia(silnej, drav vyhrva) na zaiatku podnikaj viacer na konci len jeden, dvaja

(napr.: silnej vaz. Nestarm sa osvoju zhradku niekoko tdov burina zvaz nad kvetmi. Vekonomike to je podobne: podnik je siln zni konkurenciu. Vznik monopol, udva si podmienky na trhu.) Nie kad konkurencie je vhodn pre spotrebitea.

- externalitami = priom sa tie externality osobitnm spsobom prejavuj vo verejnej sprve

A: negatvne externality = (dopady), ktor uritm spsob pokodzuj niektor trh subjekty (napr. pri mojom pozemku stoj fabrika zvyuje iv. rove ale mne zle vplva na mj sad, hluk... pre jednho vhody pre ma zle)B: pozitvne externality = (napr. v dedine je zl cesta, postav sa tam firma, firma oprav cestu, obyvate danej krajiny m ztoho len pozitvne externality)Trhov mechanizmus sa prejavuje ako nedostaton v:

- socilna sfra: (napr. narod sa niekto hendikepovan, mlo zarbal mal by nzku penziu, preto tt podporuje slabch = tm nara socilny princp.)

- kolstvo: (napr. TM neplat obania prispievaj na tudenta, keby TM platil je menej tudentov = nemali by za o tudova) - zdravotnctvo: (napr. keby sa zdravotnctvo vetko platilo mnoh zns by si operciu nemohlo dovoli, tm, e platme poistku sa nazbierame ostatnm chorm na opercie)

- kultra: (napr. Keby fungoval TM s zatvoren divadl, galrie... )

- verejn preprava najm osb = (napr. cestovn neplat len oban ale aj tt prispieva, keby len lovek tak by skrachovali.Subjekt, ktor opravuje chyby TM = je ttEkonomick loha ttu = doplniAGREGTNY DOPYT (AD), AGREGTNA PONUKA (AS)(3 tma) 3.11.20051. Agregtny dopyt (AD)2. Agregtna ponuka (AS)

3. Modely Agregtneho dopytu aAgregtnej ponuky

1. AGREGTNY DOPYT

- je shrn vetkch tovarov asluieb, ktor s jednotliv hospodrske subjekty (domcnosti, firmy, tt, zahraniie) ochotn kpi pri uritej cenovej hladine.

- niekedy sa hovor agregtny dopyt = agregtne vdavky

- po tovaroch aslubach na trhu je dan stom individulnych (iastkovch) dopytov vetkch spotrebiteov

- je shrn vetkch tovarov asluieb, ktor s hospodrske subjekty ochotn kpi pri uritej cenovej hladine

- agregtny dopyt tvoria:vdaje na spotrebu domcnosti

investcie firiem

ttne nkupy

rozdiel medzi exportom aimportom

- agregtny dopyt je set trhovch dopytov na vetkch iastkovch trhov

- krivka agregatneho dopytu nm vyjadruje vzah medzi mnostvami tovarov asluieb (Y) acenovou hladinou (P)- krivka m klesajci priebeh to znamen, e pri zvyujcej sa cennovej hladine kles dopyt po mnostve tovaru asluiebGrafick znzornenie agregtneho dopytu

P

Y-(produkt) = hmotn, nehmotn vrobky

= hmotn, nehmotn sluby

AD

AD = agregtny dopyt

P = cenov hladina

AD

0 Y

- skrivky je zjavn, e m klesajci charakter agregtny dopyt je klesajci

- agregtny dopyt ovplyvuje:

1. cena

2. dchodky = (zvyuje sa kpna sila, ak abstrahujeme od spor)

3. poet domcnosti

4. rozsah trhu

5. preferencie = (to o uprednostuje spotrebite)

Spsoby vyjadrenia agregtneho dopytu1. dvojsektorov model ekonomiky (iba firmy adomcnosti)

AD=C+I

C vdavky domcnosti (vdavky na tovary, sluby, potraviny...)

I investcie firiemAD sa sklad len ztchto dvoch zloiek

2. trojsektorov model ekonomiky (domcnosti, firmy att)

- nazva sa aj = uzatvoren ekonomika

AD=C+I+GC- vdavky domcnosti

I investcie firiem

G ttne vdavky

- to s ako keby 3 skupiny kupujcich, najdleitejia je pre ma G skupina, (Napr. kupujeme koele = domcnos kpi 1,2koele, firmy 100,200 koie, ale tt kupuje niekoko stotisc kusov.)

3.tvorsektorov model ekonomiky (domcnosti, firmy, tt aist export)AD=C+I+G+NX

C- vdavky domcnosti

I investcie firiem

G ttne vdavky

NX- ist export (= export import)

Me by + , - NX

C+I+G = tuzemsko

NX = zahraniie

2. AGREGTNA PONUKA nm predstavuje objem produkcie, ktor s firmy ochotn ponka pri rznych cenovch hladinch adanej vrobnej kapacite ekonomiky.- je to shrn (suma) nsobku tovarov, sluieb acien- je to objem produktu, ktor s firmy ochotn ponknu pri rznych cenovch hladinch adanej vrobnej kapacite ekonomiky

- vzah medzi agregtnym mnostvom ponkanch tovarov asluieb (Y) acenovou hladinou (P) vyjadruje funkn zvislos Grafick vyjadrenie agregtnej ponukyP Y*Y* = potencilny predmet (je to nejak n idel, kto chce zapoj sa do prce, ale urite asti sa nezapjaj = nepracuj) - ekonomika neobsahuje za iadnych okolnosti Y*

- agregtna ponuka m svoje hranice

AS

= je to shrn tovarov asluieb = AS = T+S

0

Y

- krivka m rastci charakter, to znamen, e rast cien vyvolva rast ponuky - respektve pokles cien vyvolva pokles ponuky

- tie hovorme oZkone rastcej ponukyVrobn kapacita ekonomiky

- je dan mnohmi initemi- zvis od hlavnch initeov

- shrn mnostva akvality tovarov asluieb azvis od mnostva akvality vrobnch faktorov, initele (prca, kapitl aprrodn zdroje)

- zvis od organizcie prce, stupa uplatovania vedy atechnikyPonuku ovplyvuje:

1. cena

2. zisk (vzah VaN)

3. ceny vrobnch faktorovHlavn initele = mnostvo akvalita vrobnch initeov (L,K,N)

L- pracovn kapitl),K- kapitl, N prrodn zdroje

= organizcie auplatovania vedy atechniky

Potencilny produkt mono ho definova aj ako skuton produkt, ktor sa vekonomike vyrob pri prirodzenej miere nezamestnanosti

- je toton smaximlnym produktom

- (to je produkt, ktor sa d teoreticky vyrobi vtedy ak ni nepokazme)- maximlny produkt, ktor sa d vyrobi vekonomike pri prirodzenej miere nezamestnanosti

-Medzera produktu = rozdiel medzi skutonm apotencilnym produktomAS=T+S

T = vetky tovary

S = vetky sluby

3. Makroekonomick rovnovha

Grafick znzornenie makroekonomickej rovnovhy P AD Y*PE = rovnovna cena produktu AD krivka = na u je rovnak nzor(e m zhruba

takto tvar) AS krivka = jej tvar je problematick(rzne PE AS E skupiny maj na u rzne nzory)o sme schopn vyrobi ao by sme mohli ete vyrobi

0

- nad E = vznik prebytok YE

Y- pod E = vznik nedostatok- rovnovha nastva pri takej cene amnostve tovaru na trhu, ke sily psobiace na trhu s vrovnovhe- pri tejto cene amnostve je mnostvo tovaru, nktor chce kupujci kpi zhodn smnostvom tovarov, ktor s predvajci ochotn preda

Polemiky otvare krivky AS viedli k vytvoreniu dvoch vzsade odlinch modelov makroekonomickej rovnovhy ato:1. Model klasick

predstavitelia: Adam Smith

David Ricardo

- poukazuje na to, e by mali by minimlne zsahy ttu do ekonomiky (tt nebude rozkazova koko mte vyrba, o....)

- platil asi do roku 1929,33(Vek krza vEurpe)- krivka agregtnej ponuky je zvisl- ceny tovarov, sluiebavrobnch faktorov s dokonale prun (ceny mu s hore aj dole)/napr. prebytok zeleniny ceny s niie min. rok nedostatok zeleniny = ceny s vyie)- trh prce je vdy vrovnovhe (neexistuje nedobrovon nezamestnanos) (Napr. nikto by nemal by nezamestnan kto chce pracova)- nedobrovon nezamestnanos = riei ekonmia

- dobrovon nezamestnanos = ou sa ekonmia nezaober je to len tvoja vec.

2. Model Keynesiansk

predstavite:

J. M. Keynes (1883-1946)

- uvauje suritou aktivitou ttu- krivka agregtnej ponuky je relatvne ploch = vychdzame zpredpokladu, e ceny vrobkov, sluieb, vrobnch initeov nie s dokonale prun aniektor ceny s regulovan ttom

3. Model Monetaristick- od slova moneta- peniaze

- nemusme vedie4. Model novej klasickej ekonmie

MERANIE VKONOSTI EKONOMIKY

(3 Tma)

Osnova:

1. podstata

2. makroekonomick agregty

- hrub domci produkt (GDP)

- hrub nrodn produkt (GNP)

3. meranie alebo spsoby vpotu agregtov (GDP,GNP)4. zistenie ak je vkonnos naej ekonomiky, ... + nvody na zlepenie ekonomiky

meranie vkonnosti ekonomiky- napr. uportovca = portovec sa meria svojim vkonnom- vekonomike = spota mnostvo T, ktor sa vekonomike vroby za urit as.1. Meranie vkonnosti ekonomiky m vek vznam

= pre hospodrsku politiku, = pre vldu- musme dohodn- asov hadisko, jednotky, jednotn postup....

2. Makroekonomick agregty Hrub domci produkt (GDP)

= je shrn tovarov asluieb vyrobench aposkytnutch za urit asov obdobie(1 kalendrny R.) vrobnmi faktormi na zem danej krajiny bez ohadu, kto je vlastnkom tchto vrobnch initeov (napr. mme tu Volswagen majite je Nemec ale mnostvo vyrobench ut sa zapotava do SR ekonomiky) = zemn princpHrub nrodn produkt (GNP)= predstavuje hodnotu tovarov asluieb vyrobench nrodnmi vrobnmi faktormi priom nie je dleit na zem, ktorho ttu tieto vrobn faktory psobia. Zle komu to patr3. Meranie aspsoby vpotu GDP, GNP

- poznme 3 zkladn spsoby merania avpotu GDP,GNP1. produktov metda- stam produkciu vetkch tovarov a sluieb

= medziprodukty nestavam (napr. zrno pre ponohospodrstvo= zrno, pre mlyny = mka, pre spotrebitea = peivo, hodnota zrna sa nepota vade, len niekde = )

2. dchodkov metda- stanie prjmov tch subjektov, ktor sa aktvne podieali na vrobe T a S

- stam najm mzdy zamestnancov, ist roky, renty(prjmy vlastnkov prrodnch zdrojov, zisky firiem pred zdanenm, prjmy, dchodky vetkch ivnostkov, robotnkov, odpisy, nepriame dane)3. vdavkov (spotrebn) metda- GDP = C+I+G+NX(-+NX)

= set vdavkov domcnosti + firiem + o sme dali na hlavn vdaje + ist export1+2 = zisuj sa voblasti vroby, produkcie voblasti rozdeovania, 3 = voblasti spotrebyEkonomick cyklusOsnova:

(10.11.2005)1. podstata ekonomickho cyklu

2. fzy ekonomickho cyklu

3. proticyklick politika

1. PODSTATA APRINY EKONOMICKHO CYKLU

- cyklick vkyvy maj rzne pecifick vviny = meme ho chpa ako urit prejav nerovnovhu, presnejie nerovnovha medzi dopytom aponukou- nerovnovha medzi vyuvanm vrobnch faktorov respektve ich neoptimlne vyuvanie spsobuje ekonomick cyklus

- vyskytuje sa vkadom obdob avkadom hospodrstve = je to uritHospodrska krza 1929 1935 = prejavuje sa rznou intenzitou

- spsobil ju pd Newyorskej burzy (v Nemecku sa dostal kmoci A. Hitler)

Dvody preo vznikaj ekonomick cykly:1. priny vntorn

- s to rzne chyby anedostatky zvl vrmci trhovho mechanizmu

2. priny vonkajie (mimoekonomick)

- napr. klimatick podmienky, vojny, socilne nepokoje, zven domografick prrastky, niektor vznamn vynlezy, nedostatok energie, nedostatok zemnho plynu

Grafick rieenie ekonomickho cyklu:(Hospodrska krza m 4 fzy ekonomickho cyklu)

HDP

TREND

HDP- hrub domci produkt

X maximlne hodnoty na vrcholy

t-asI.II.III. IV.

I. fza = krza

II. fza = depresia

III. fza = oivenie 0 t IV. fza = konjuktiva

Eknomick cyklus- nie je dleit ako ta krivka ide ale dleit je trend = (v tomto prpade rastie, priemern hodnota)

- Indiktory ekonomickej kategrie na zklade, ktorch sa fzy bliie vystihuj. I. indiktor = hrub domci produkt

II. indiktor = zamestnanos

III. indiktor = cenov hladina

IV. indiktor = rokov mieraI. fza = Krza- vprvej fze kles rove hrubho domceho produktu, sa aktvne nevyuvaj vetky prrodn zdroje

- stpa nezamestnanos

- cenov hladina sa zvyuje (hlavne ceny dleitch tovarov asluieb)- rokov miera je vysok (cena peaz)

II. fza = Depresia

- nzka rove hrubho domceho produktu, ale alej sa hrub domci produkt u nezniuje

- nezamestnanos dosahuje vysok hodnoty

- cenov hladina sa stabilizuje

- rokov miera je alebo rovnak ako vo fze krzy alebo trochu kles (je niia)

po uritom ase prechdzame zII fzy do III. fzy

III. fza = Oivenie- rast hrubho domceho produktu

- kles miera nezamestnanosti

- cenov hladina ne viac menej stabilizovan (ako vII. fze)- rokov miera sa zvila oproti depresii

- ak sa dosiahne predchdzajci stav ekonomiky ideme do IV. fzy

IV. fza = Konjuktva

- dosahuj sa maximlne hodnoty hrubho domceho produktu

- nezamestnanos kles vniektorch prpadoch sa bli ktakzvanej prirodzenej miere nezamestnanosti

- cenov hladina je stabilizovan prpadne niektor komudity mierne rast- rokov miera je pomerne vysok ale nie a tak ako vo fze krzy

- pulzovanie ekonomiky spsobuje aj problmy ekonomiky

- proti problmom musme pouva proticyklick politiku

IndiktoryKrzaDepresiaOivenieKonjunktra

HDPklesnezniuje sa, (nemen sa)rastie

NezamestnanosstpaMierne kleskles

Cenov hladinarastieako vkrze (ustlen)

rokov mieranajvyiaako vkrze (ustlen)zvyuje sa

Doba ekonomickho cyklu- naa ekonomika rozliuje tieto druhy ekonomickho cyklu:

1. dlh ekonomick cykly = trvaj 4050 rokov

2. krtke ekonomick cykly = trvaj 3-5 rokov- s spsoben truktrou zsob, modernizciou, menia sa priania, elania zkaznkov

- ak jedna ekonomika upadne do krzy je otzka asu kedy padn do krzy aj ostatn ekonomiky (napr. ak je jeden chor aprde do triedy je otzka asu kedy nakaz aj ostatnch)3. PROTICYKLICK POLITIKA- pod pojmom hospodrskou politikou ttu chpeme shrn cieov, nstrojov, rozhodnut aopatren ttu vjednotlivch oblastiach ekonomiky

- ciele hospodrskej politiky ttu:1. stabiln rast ekonomiky

2. stabiln cenov hladina3. vysok miera zamestnanosti

- 1+2+3 = s to ciele, ktor maj vntorn (domci) charakter

4. vyrovnan platobn bilancia- tieto ciele by sme mali chpa komplexne- aby sme tieto ciele dosiahli musme ma urit nstroje hospodrskej politiky:1. rozpotov alebo fiklna politika

- oakvame, e nm bude tlmi cyklick vkyvy (napr. cesta je rovn niekedy je hrboat, aby sme ahie zvldali hrboat cestu s vaute pruiny ale aj tlmie aby tlmili nrazy.)Zkladn nstroje fiklnej polititky s: a. stavan stabiliztory /automatick zmeny vdaovch prjmov/

b. zmern opatrenia / patria pre urit asov obmedzenie alebo pre urit zemia/2. politika daov3. politika monetrna (politika pean amenov)

4. politika verov (ako me fy, domcnos zska finann zdroje)5. trukturlna politika

- (nrodn ekonomika sa sklad zrznych oblast ale nie vdy vrovnakom ase je potrebn vetky oblasti rozvja, modern odvetvia mme zujem rozvja = dvame bonusy..., star rozvja netreba = same im to)6. obchodn politika - (sa mysl najm clov politika /napr. mme zujem ourit tovar znime clo, spotrebn dane, nemme zujem otovar dme vyie cl)7. dchodkov politika - (politika prjmov = pre tudentov = tipendia, pre dchodcu = starobn dchodky, pre nezamestnanos = podpory vnezamestnanosti...)8. politika socilna9. politika ekologick- da m urit znaky, ktor platia:

= pravidelnos

= opakovatenos

= neelnos

- da je stle zaveden platnou prvnou normou (kto dane neplat je to prvne vymhaten)NEZAMESTNANOS

Osnova:

1. podstata nezamestnanosti

2. formy nezamestnanosti

3. meranie nezamestnanosti4. prirodzen miera nezamestnanosti (n. r. u)

5.boj proti nezamestnanosti hospodrska politika- (trhov ekonomika anezamestnanos je brat astreda)- neme by trhov ekonomika snulovou nezamestnanosou

Okunov zkon = ak klesne hodnota hrubho domceho produktu o2%, zrove sa zvi miera nezamestnanosti o1%.

GDP

0 t

- Ak sa zvyuje hrub domci produkt nezamestnanos kles, ak sa zniuje hrub domci produkt zvyuje sa nezamestnanos.- Pomer je 2:1

QE rovnovne mnostvo

P AD

AS

PE -

HDP hrub domci produkt

PE 0 Q QE Je AD aAS, vzjomnm psobenm AD aAS a vytvra makroekonomick rovnovhu, shodnoty makroekonomickej rovnovhy vieme uri GDP, nezamestnanos, inflcia.- Medzi GDP anezamestnanosou vznik OKUNOV zkon,

- Medi nezamestnanosou ainflciou vznik PHILLIPS zkon.- Forma nezamestnanosti = vonkaj prejav.Zkladn formy nezamestnanosti:Delenie poda uritch kritri

1. frikn nezamestnanos2. cyklick nezamestnanos

3. truktrna nezamestnanos

4. seznna nezamestnanos

5. skryt nezamestnanosIn kritria lenenia:1. dobrovon nezamestnanos

2. nedobrovon nezamestnanos

alie kritria:1. nezamestnanos krtkodob (do 6 mesiacov)2. nezamestnanos dlhodob (nad 6 mesiacov)Jeho lenenie

1. nezamestnanos zvan

2. nezamestnanos nezvan1. Frikn nezamestnanos

- m krtkodob charakter (niekedy aj dobrovon =ete si chcem ui, nedobrovon = chcem pracova ale nemm prcu)- vyplva zpohybu pracovnch sl (sahujeme sa, zmenm svoj stav/vydm sa/...)- prklad: manel dostane dobr ponuku bvaj vPO aide pracova do KE, manelka ide snm achvu jej trv km zane pracova, had si miesto adekvtne jej vzdelaniu = krtkodob, frikn nezamestnanos2. Cyklick nezamestnanos

- m dlhodob charakter

- je dsledkom cyklickho vvoja ekonomiky najm vtedy ak sa ekonomika nachdza vo fze krzy a depresie- najastejie je dlhodob (niekedy trv cel roky)- prirovnanie = vlakov sstava vagny s za sebou lokomotva je zUSA siln lokomotva vagn, ktor je v krze potiahne

= sprava vagnov ide, ide slovensk vagn je zastaven SR vagn vyhodia nahradia ho inm...

3. trukturlna nezamestnanos

- je dlhodob, vinou nedobrovon

- rieenie si iada ohromn mnostvo finannch zdrojov

- vyplva zo zmeny truktry nrodnej ekonomiky (hospodrstvo)

- aby sme mohli zaznamena zmenu musme si spomen na minulos

- napr. (zmena ban na motorov priemysel, bansk mesteko schtral, udia nezamestnan lebo zavreli bane)- na jednej strane prebytok pracovnch sl na druhej strane nedostatok pracovnch sl4. Seznna nezamestnanos- m krtkodob charakter

- seznny charakter sa prejavuje = stavebnctvo, ponohospodrstvo, lesnctvo, cestovn ruch (kad prde vzimnej alebo letnej sezne = o stm vjeseni ke tam je malo ud,)

5. Skryt nezamestnanos = (prezamestnanos)

- navonok sa neprejav, kad je zamestnan - bola za socializmu

- vetci s zamestnan, ale nie kad pracuje

- prklad: do roku 89 mnoh podniky socialistick vykazovali ohromn stav prezamestnanosti kde mohli pracova 2?3 pracovali 10,20. Preto po roku 89 prili manari apovedali koko mte zamestnancov 1000 atoko dokete vyrobi uns to vyrob 100. =prezamestanos.)

- vkolstve, vzdravotnctve = vea pracovnkov- skromn firmy preo zamestna 4 pracovnkov ke to zvldnu len 2 pracovnci.

Meranie nezamestnanosti

Meranie nezamestnanosti sa vykonva 2 zkladnmi spsobmi:

1. meranie nezamestnanosti vabsoltnych jednotkch

= (stam vetkch nezamestnanch na SR je 350000 nezamestnanch

- je presn

- je tu jedna nevhoda = vieme, e to je vea

2. meranie nezamestnanosti pomocou relatvnych jednotiek- udva sa v %

= (nieo ......... poet nezamestnanchru = poet prce neschopnch pracovnkov x 100 = xy ( %)

napr.

Poet prceschopnch obyvateov = zamestnan + nezamestnan, ktor chc pracova

Obyvatestvo, ktor je mimo trhu prce (existuje aj 3. skupina)Prirodzen miera nezamestnanosti (n.r.u)- je tak, pri ktorej sily, ktor psobia smerom kzvyovaniu cenovej amzdovej inflcie s vyrovnan- je tak, pri ktorej inflcia je relatvne stla

- je tak, ktor je mono dlhodobo udra

- doplujca poznmka = prirodzen miera nezamestnanosti je vdy vyia ako 0

- vkadej ekonomike je urit % nezamestnanch = aby bolo na trhu prce zoho si vybera

= je to zlat stredn cesta medzi nzkou mierou nezamestnanosti (umelo udriavanou) atou vysokou mierou nezamestnanosti

- prirodzen miera nezamestnanosti nm rastie- ktomuto slu sa dostvame len odhadom Dvody preo prirodzen miera nezamestnanosti rastie

1. demografick zmeny - nevhodnm spsobom sa men truktra obyvatestva( = s problmy svekovou, setnickou, snrodnostnou, so socilnou truktrou= (na SR prrastky obyvatestva nie s celkom vporiadku, narast poet etnickch skupn,

miera nezamestnanosti pjde hore)

= (na SR pravdepodobne prirodzen miera nezamestnanosti pod 10% nepjde)

2. nevhodn vldna politika

- vek as vldnych peaz sa venuje na pasvnu ekonomiku

- podpory nezamestnanosti s prli vysok vporovnan spriemernmi mzdami

3. rastca truktrna nezamestnanos- mnoh krajiny pred tm vemi siln, prosperujce hospodrstvo, banctvo zanikaj lebo id do popredia in sluby

obr. 4 W

L - ekonomick aktvne obyvatestvo DL ponuka

SL W - cena

DL - krivka dopytu po prci

SL - krivka ponuky po prci

dopyt WE - rovnovne metdy

WSK E E F - dobrovon nezamesntanos WE

E - F

0 LE L- ak potiahneme iaru niie = nzka mzda Prklad: kto zarba 10000,- ke bude chodi do prce dostane 15000,. Ale kto zarba 70000, af mu povie bude chodi do prce aj vsobotu dostane 80000. Ten u oprcu zujem nem, neoplat sa mu to. = Netreba loveka preplati =potom nem zujem oprcu.

Negatvne ekonomick dopady pri nezamestnanosti:

1. Ekonomick dopad

- plytvanie, nevyuvanie ekonomickch zdrojov (prce, kapitlu, prrodnch zdrojov)2. Socilny dopad - (kriminalita, stresy, rozvody, psychick problmy...)

- americk psycholgovia sa snaili koko % zla znamen strata prce = 100 %= strata manelky, smr sestry...

60% = je strata prceTRHOV DOPYT A PONUKAOBSAH:

1. Trhov dopyt

2. Trhov ponuka

3. Trhov rovnovha1. TRHOV DOPYT

= shrn samostatnch rozhodnut spotrebiteov opoadovanom mnostve akvalite tovarov asluieb vzvislosti od cieu

Zkladn rovne dopytu: (druhy dopytu)1. Individulny dopyt dopyt jednotlivca (jednho spotrebitea) po konkrtnom (jednom) tovare alebo slube2. iastkov dopyt dopyt vetkch spotrebiteov po jednom tovare alebo slube3.Agregtny (cenov dopyt) dopyt vetkch spotrebiteov po vetkch tovaroch aslubch makro-ekonomick sfraFunkcia dopytu = (Matematick funkcia )- vyjadruje nm zvislos medzi mnostvom poadovanch tovarov asluieb aich trhovou cenou. - pri podmienke ceteris paribus.

- uvaujeme, e plat zkon klesajceho dopytu, teda zvyujca sa cena sa odra na dopyte.

Dx = f (Px, I, X, Pn, F)Poradie Px, I,.... s poda dleitosti = (zle na porad)- dopyt je ovplyvovan hlavne Px aIna to nikdy nezabudnx- kvantita dopytu je funkciou

Px cena danho tovaru !!!!I dchodky domcnosti!!!! (ak sa zvia dchodky budem ma v dopyt)X- rozsah trhu (mnostvo spotrebiteov) (posun krivky zvenie trhu)Pn- ceny substitunch tovarov (ceny komplementrnych/doplujcich sa tovarov) napr. cena auta acena pohonnch hmt + ceny substitunch tovarov napr. /bravov mso, hovdzie mso, kva, aj/- ak sa zvia ceny substitutov, tak sa zvi dopyt po konkrtnom tovare

F moje preferencie, moje zuby, konky (tento inite je viacmenej iracionlny)

- ak sa zvia preferencie

Faktory /initele/ vplvajce na dopyt:

1. cena 2. nae prjmy

Obr. 1.: Pohyb dopytu po krivke (D je ovplyvnen cenou)

D - Dopyt P

P - cena

Q - mnostvo D2 D1 dopyt sa posva vavo = zniuje sa

D2 -

D

P2

D1

Q2 Q

Vemi dleit

1. pohyb po krivke dopytu je ovplyvovan vdy cenou 2. pohyb mimo krivky dopytu je ovplyvovan ostatnmi veliinami ako cenouDopytov krivka sa pohybuje doava = zniuje sa dopyt!

- ak kles dchodok, ak sa rozsah trhu zni, ak cena tovarov substitutov sa bude zniovaDopytov krivka sa pohybuje doprava = zvyuje sa dopyt! (nakupuje sa menej T aS)

- ak rastie dchodok, ak sa rozsah trhu zvi, ak cena tovarov substitutov sa bude zvyova

- prv inite je kontanta nemen sa

- men sa iba prjem rodiny disponobiln prjem

- domcnos zvyuje svoj dopytnapr. ni sa nemen ale zni sa rozsah trhu (obslunos personlu, zhorenie poasia = rozsah trhu sa zmenil pravdepodobne dopytov krivka sa pohybuje doprava.)

2. TRHOV PONUKA= predstavuje mnostvo tovarov asluieb, ktor dodaj vrobcovia na trh pri uritej cene scieom maximalizova zisk

- maximalizova zisk = (.......)Funkcia ponuky:

- nm vyjadruje zvislos ponkanho mnostva od trhovej ceny (krivka ponuky je grafickm vyjadrenm funkcie ponuky)

- krivka ponuky vyjadruje sprvanie PREDAVAJCICH

Zkladn initele, ktor nm vplvaj na ponuku:

1. cena danho tovaru, cena danej sluby = (je dan trhom)2. nklady = N na produkciu,3. ceny alternatvnych vrobkov

4. organizcia trhu (ak s normy, predpisy)5. zmeny produknch podmienok (napr. poasie, katastrofy...)Sx = f(Px, C, O)- usporiadanie je vlogickom porad Sx ponuka je funkciou (m vyia cena tm viac vrobkov vrobca ponuka)Px= cena dannho tovaru !!!C = nkladmi! O = organizcia trhu

Obr.2

Px - c = je cena, ktor vznikla na trhu P D

S

Sx vplva priamo na Px, C 0 QGrafick znzornenie

Obr3 - m je cena T vyia tm je ponuka danho T vyia

Y S1 S - Krivka sa trochu men pri ponuke prce (L), ponuke

peaz (M) aj pri ponuke pdy (N) 0 P

1. pohyb vrmci krivky = ke skmame ponkan mnostvo v zvislosti od ceny /pohybuje sa len po tej krivke/

- cena vrobkov kles = ponuka sa zmenuje posun krivky doava,- cena vrobkov rastie = ponuka sa zvyuje posun krivky doprava

2. pohyb mimo krivky

- cena na trhu je t ist spotrebite nie je ochotn viacej plati ale nklady sa zvili ale vroba danho tovaru je menej aktraktvna preto obmedzuje vrobu vrobkov

obr 4.

cena

nklady zisk nklady ziskPosun krivky ponuky doprava spsobuj:- cena nakupovanch vrobnch faktorov, ak bude klesa = spsob posun krivky doprava

- ak sa zisk bude zvyova

- ak ceny alternatvnych vrobkov bud klesa, celkov poet vrobcov sa zvi

- ak bud zaveden nov modern technolgie, ktor spsobia znenie vrobnch nkladov

Posun krivky ponuky doava spsobuj:- zvenie cien vrobnch faktorov

- zisku bude klesa

- ceny alternatvnych vrobkov sbud zvyova

- celkov poet vrobcov sa zni

- nov technolgie zvia vrobn nklady

- nepredvdan udalosti = ivotn pohromy, nepriaze ponohospodrstva

3. TRHOV ROVNOVHA

= Trhov rovnovha nastva pri takej cene amnostve, kedy je mnostvo, ktor s kupujci ochotn, schopn (chcem kpi ale nemm na to peniaze) kpi, zhodn smnostvom, ktor s predvajci ochotn preda

= trhov rovnovha alebo rovnovna cena je tak stav, e pri uritej cene amnostve ke je mnostvo, ktor s kupujci ochotn kpi zhodn alebo rovnak smnostvom , ktor s predvajci ochotn preda- bod ktor tto situciu na trhu vyjadruje sa nazva = bod trhovej rovnovhy (E) = ekvilibrium (rovnovha)

- tento stav trv vemi krtko ak vbec nastane

Trhov nerovnovha- stav nerovnovhy nastva ak je prebytok tovarov = trhov cena je tak, e motivuje kupujcehoPrpady trhovej nerovnovhy:1. prebytok tovarov (nad E)= vtedy t trhov cena je tak, e motivuje kupujceho

- nazva sa = trh kupujceho, spotrebitea

2. nedostatok tovaru (pod E) = hovorme otejto situci, e je to trh predvajceho,

- predvajci diktuje svoje podmienky, vznik konkurencia medzi kupujcimi (v minulosti konkurencia na nkup zjazdov do Juhoslvie 50 lstkov a300 ud, o tam chceli s)Grafick znzornenie ekonomickej rovnovhy:

obr5

P S Ponuka je via ako dopyt = PREBYTOK dopyt prebytok

Dopyt je v ako ponuka = NEDOSTATOK ponuka dopyt nedostatok E PE ponuka D

Q

QE

SPRVANIE SPOTREBITEA

(9. Tma)

Obsah:

1. Uitonos celkov uitonos, hranin uitonos 2. Substitun adchodkov efekt3. Indiferenn krivka4. ZhrnutieUITONOS- je to subjektvny pocit uspokojenia, ktor jednotlivec dosahuje spotrebou uritho tovaru alebo sluby

- napr.: (modelov situcia - sme vemi smdn, nezobrali sme si nijak npoje, vonku svieti slnko, po dlhom ase njdeme stnok akpime si prv pohr coly, al aal pohr nm a tak dobre chuti nebude ako ten prv pohr coly, subjektvne oceovanie = to je len n pocit.)Mnostvo spotrebovanho tovaruCelkov uitonosHranin itonos

0 (iadny pohr limondy04

1 (po prvom pohri coly)4

2 (al pohr)73

3 .....9

4.....101

5.....

10

04 = rozdiel medzi 1 pohrom aalm

3 =7-4

Hranin uitonos - dvajme sa na u ako na dodaton uitonos , ktor vznik vdsledku alej spotreby tovarov a sluby4- maximlna

U- celkov uitonos1 minimlna

Q - mnostvo0- iadna spokojnos

P

Uitonos

Hranin itonos (MU) 10

P

8

4

3

4

2

1

1

0 1 2 3 4 Q 0 1 2 3 4 5 Q - me s aj do mnusu (dostvame sa zdobrch pocitov uitonosti do negatvnych = ke to preenieme scolou 7 pohrov, ale cola stoj stle toko isto = objektvne nklady na tovar, ale subjektvne pocity - zkaznkaRovnovha spotrebitea- zkon o rovnakej uitonosti zjednho dolra (zkoruny, libry) vyjadruje, e dopyt pokadom tovare sa zvyuje a po bod, vktorom sa hranin uitonos poslednho dolra, ktor sa vynalo presne rovn hraninej uitonosti poslednho dolra vydanho na akkovek in tovar.

- tto zkladn podmienku rovnovhy spotrebitea mono vyjadri vpojmoch hraninej uitonosti (MU) a cien (P) rznych tovarov azapsa takto:MUtovaru 1=MU tovaru2=MU tovaru3 P1

P2

P3

Substitun efekt (efekt nahradzovania)- pomocou tohto efektu sa d vysvetli jav, e zvyujca sa cena sluby znamen pokles spotreby danho tovarunapr.: ak sa zvyuje cena kvy, spotrebite had podobn tovar alebo tovar spodobnmi vlastnosami ie substituje ie nahrdza jeden tovar inm tovarom, naprklad kpi si ajDchodkov efekt

- znamen, e ke rastie cena tovaru alebo sluby av dchodok ako prjem je kontantn, kles v relny dchodok avy budete kupova menej toho tovaru, ktorho ceny vstpli

- dchodkov efekt zva multipu... (posiluje) substitun efekt ato vedie kpoklesu celkovmu dopytu

Indiferenn krivky

- preo indiferenn krivky s indiferenn = samotdium (indiferencia)!!!!!!!(o je to indiferenn)- modelov prklad: Predstavme si spotrebitea, ktor kupuje len dva zkladn druhy tovarov. 1 komodita = potraviny anpoje

2. komodita = odevy

- kad komodita m svoje ceny, ak m urit alebo obmedzen prjem, ktor mus rozdeli na rzne kombincie (viac potravn, mus kpi menej obleenia anaopak)- grafick znzornenie:

odevy AD

R n dchodok p1q1

R = p1q1 + p2q2Potraviny + odevy

P2q2- maximlna

- aby sme dostali relny obraz sprvania sa znika tak tto dopytov krivku doplnme orozpotov priamku- grafick znzornenie rozpotovej priamky:Komodita 2

zvyovanie

prjmuq2 = R p2

0q1 = R

Komodita1

p2

Zver:

Dopyt sa zvujeDopyt sa zniuje

R (prjem sa zvyuje)statok (tovar asluba) je normlnystatok podradn

Cena sa zvyujestatok atipickstatok je ben

- Zvi sa dopyt domcnosti no zvi sa aj dopyt po uritch tovaroch- Zvi sa dopyt domcnosti azrove sa zni dopyt po tovare u nekupujem tovar (kpim lep

- Cena danho tovaru sa zvuje napriek tomu, e cena sa zvyuje dopyt sa tie Cvienie

Racionlny spotrebite

- je tak ,ktor sa usiluje maximalizova svoje slasti aminimalizova strasti

- je tak, ktor sa usiluje dosiahnu najvyie uspokojenie pri minimlnych vdavkoch

- vtejto svislosti sa stretvame spojmom uitonos.- uitonos je to abstraktn pojem- oznauje subjetvny pitok repsektve uspokojenie so spotreby uritch tovarov, sluieb

- spotreba rozlinch mnostiev toho istho statku neprina loveku rovnak uspokojenie

napr. (pitie piva, coly....) - na zklade empirickch zisten spotreba prvej jednotky vyvolva najintenzvnej pocit uspokojenia, so spotrebou alch jednotiek sa intenzita uspokojenia zniuje.

Hranin (maginlna) uitonos (MU) - je to prrastok celkovej uitonosti (celkovho uspokojenia spotrebitea) vyplyvajci so spotreby dodatonej jednotky tovaru- srastom spotreby tieto prrastky klesaj hovorme aj oZkone klesajcej hraninej uitonostiXUitonos UxMux (Hranin uitonos)

00

11515

22611

3337

4374

5370

633 - 4

Graf celkovej uitonosti

Graf hraninej uitonosti

40 30 20 10 0 1 2 3 4 5 6Rovnovha spotrebitea- ak skmame uitonos jednho statku, toto nm ete n euke koko spotrebite bude alch statkov chcie kpi

- kad spotrebite m urit dchodok, ktor chce poui na spotrebu apotreby na uspokojenie kombinciou rznych statkov

- pri rznych kombinciach nm vznik rozdieln hrna uitonos (je to suma vetkch statkov)

- racionlny uvate si rob tak kombincie, aby pri danch cench dchodku dosiahol maximlnu hrn uitonos

- urit statok sa nakupuje dovtedy km sa jeho hranin uitkovos pripadajca na jednu pean jednotku vyrovn hraninej uitonosti inch statkov pripadajcich na prv pean jednotkuMUtovaru 1=MU tovaru2=MU tovaru3 P1

P2

P3

Substitun efekt- so zvyujcou sa cenou kles spotreba danho tovaru- pri nemenosti ostatnch initeov je ho eln nahradi ie substitova inm, ktor je relatvne lacnej

Dchodkov efekt- ak rastie cena statku, dchodok je kontantn - vprpade zvenia relneho dchodku me tlmi, respektve prevai substitun efekt Indiferenn krivky

- je to grafick znzornenie dopytu po rznych tovaroch pri danom dchodku

R- dchodok obr. hore

Prklad: mm dchodok 1000, Sk cena prvho vrobku je 20, cena druhho vrobku je 30, Sk (tento prklad sa riei graficky)1. prpad:

q2 = 0

P1 = 20

P2 = 30

30

R = 1000 = 50 ks

20

q2p22. prpad:

q1 = 0

R = 1000 = 33 ks

0 q1p1 50

30

ELASTICITA DOPYTU A PONUKY

(15.12.2005)Obsah:

1. Elasticita (prunos)

2. Rozdelenie elasticity poda uritch hadsk

3. Meranie elasticity, grafick znaenie (vzorec)

ELASTICITA

- pod elasticitou rozumieme percentulnu zmenu poadovanho alebo ponukneho mnostva, ktor nastva pod vplyvom percentulnej zmeny niektorho initea (cena tovaru alebo sluby, cena inho tovaru /tak, ktor m urit logick vzbu knmu tovaru, substitun, komplementrny/ , dchodok (prjem), rokov miera)- vzorec elasticity mme dvojak

1. jednoduch vzorec:obr1:Ed 1 prun dopytEd 1 jednotkov (jednoduch) dopytEd 1 neprun dopyt2. zloitej vzorec:obr2:

Elasticita (prunos) dopytu me by:1. cenov !- (skmame ako zkaznk reaguje na nakupovan mnostvo, ke sa menia ceny)

- budeme sa venova tejto elasticite2. dchodkov

- (skmame ako prune, neprune reaguje zkaznk ak sa men jeho dchodok) /ako sa skma, museli by sme sa kadho pta, isa jeho dchodok zvil, alebo znil/Ed dchodkov tovary - Ben (P vzrast, dopyt ubenho zkaznka je kontanstn)

- Luxusn (P vzrast, dopyt ubenho zkaznka kles)

- Podradn 3. alie elasticity

- (napr. daov, menia sa daov sadzby, i nakupuje zkaznik viac)Grafick rieenie elasticity dopytu:Tieto prpady s ben: P

P 0

Q

0

QNulov elasticita:

Elasticita cenov nekonen

P

P

D

P

P kont

0

Q

0

Q

Q kont.

Cena je kontantn ale men sa mnostvo

Nulov elasticita:

Mnostvo liekov je kontantn ale cena sa me meni, tzv = nulov elasticita.

(napr. benzn, cena sa men ale ja stle kupuje mnostvo)Elasticita ponuky

- je to percentulna zmena, teda pokles alebo rast ponkanho mnostva, ktor nastva pod vplyvom percentulnej zmeny rastu aelbo poklesu niektorho initea /cena, nklady)Elasticita ponuky nadobda rzne podoby:1. cenov

2. nkladov

3. daov SPRVANIA FIRMY VPODMIENKACH DOKONALEJ KONKURENCIE

- zkladnm cieom kadej firmy je dosahova ZISK (je to predpsan aj zkonom)- znaka Z

- Zisk je to rozdiel medzi celkovmi prjmami ankladmi (Z = prjmy nklady)- pri nkladoch musme dva vek pozor na asov obdobie asov obdobie pri nkladoch delme:- ke spomname nklady s to nklady na pracovn silu, nklady na kapitl, nklady na

prrodn zdroje

- skmame tie ako je schopn ponuka reagova na zmenen dopyt1. Vemi krtke obdobie

- ke sa zmeni dopyt vo vemi krtkom obdob niesom schopn urobi zmenu ani vjednom znich

- napr. mme retaurciu denne mi prchdza 40 zkaznkov, azrazu mi prde 80 ud ja nie som schopn obsli 80 zkaznkov lebo mm mlo prconkov, potravn... - nereagujeme nim2. Krtke obdobie

- napr. retaurcia zamestnanec mi povie vsobotu tu prde 100 ud, mpem reagova tak, e prjmem viacej pracovnkov, brigadnkov.

- sme schopn svojou ponukou iastone reagova

- menm len jeden vrobn inite = reagujeme pracovnou silou3. Dlh obdobie

- napr. zrazu pri mojej retaurci postavia dialnicu, viem, e budem ma viacej zkaznkov, mm as na to aby som zmenila vetk vrobn initele, prjmem viacej praconkov, rozrim priestory, pristavm terasu....

- mme reagova vetkmi initemi

Zkladn kritria lenenia nkladov

1. zhadiska uskutonenia platieb

2. zasovho hadiska- vemi krtke

- krtke

- dlh

3. zhadiska sfry vzniku (kde vznikli)

4. lenenie nkladov poda ich vzahu kobjemu produkcie

FC oznaenie fixnch nkladov

- s to tak nklady, ktor sa nemenia sobjemom produkcie

VC oznaenie variabilnch nkladov- s tak, ktor sa sobjemom produkcie menia, ale musme bliie skma aj tenspsob zmeny ako sa menia

- mu sa meni tvorako:

1. proporcionlne (akokeby rovnomerne)

2. neproporcionlne (nklady sa menia ale raz viacej, raz menej)

a. progresvne s najhorie

b. degresvne zvyuj sa sobjemom produkcie

c. regresvne s zvltne, m viac sa produkuje, tm nklady regresvne klesaj (napr. nklady na prestoje)TC oznaenie celkovch nkladov

- s stom fixnch nkladov avariabilnch nkladov

TC = FC + VC

AC oznaenie priemernch nkladov

- celkov nklady delen poet prslunch jednotiek

AC = TC

AFC = FC(priemern fixn nklady)

AVC = VC(priemern variabiln N)

q

q

MC hranin (maginrne) nklady

MR hranin (maginrne ) prjmy

MC = MR

- ak hranin prjem ete je v ako nklady na tto slubu mem zvova nklady na vrobu

- ak je pribline rovnak, tak kad al kus jeho nklady bud vyie ako jeho....

FIRMA VPODMIENKCH DOKONALEJ KONKURENCIE

Obsah:

1. prjmy anklady

2. grafick rieenie

Dokonla konkurencie - jednotliv firma neme ovplyvni trhov cenu

1. podmienka - cena je vsledkom dopytu aponuky, firma ju neme ovplyvni

2. podmienka existuje vek poet firiem, ktor ponkaj ....

3. podmienka vek poet spotrebiteov

(napr. mme trh je na om vek poet pekrni, jednotliv pekre neme vemi meni cenu, afirmy, ktor pristupuj na trh sa musia prispsobi cene.)

TR = p.Q

TR celkov prjmy

p cena

Q mnostvo ponkanch sluieb

- dopytov krivka vtomto prpade m tak zvlatn tvar = viacmenej priamka, afirma svoje celkvo prjmy tak zvuje, e zvuje celkov mnostvo ponukanch sluieb, vrobkov

cena

TR

AR = MR = cena

0

mnostvo

AR = MR = cenaMR hranin prjem

AR priemern prjem

Obr. 2

C

C nklady

MC

AC priemern nklady

Q mnostvo

MC nklady hranin

AC

AVC -

p

AVC

AFC -

p cena

AFC

AC =TC/q

AFC = FC/q 0

Q

Q sk - V podmienkach dokonalej konkurenciefirma alebo podnik me dosahova zisk dvojakch spsobom:

a., zvovanie objemu produkcie

b., minimalizcia nkladov

napr: vyrbame nieo, o stoj na trhu 10 Sk, my to sme schopn vyrobi za 8 Sk, na kadom vrobku mme zisk 2 Sk, me zvyova zisk tak, e bude zvyova objem produkcie, mnostvo produkcie sa nemen ale sname sa zni nklady na vrobu.

- Grafick znzornenie:

TR

TCTC celkov nklady TC

TR - celkov prjmy

-

TR = pQ

+

- 0

Q1

Q2 Q3

1. bod ukonenia innosti : p = AVC

- ak nm cena kryje

Napr: (predstavte si nejak jedlo,ke cena za jedlo je 150 sk, cen anm uhrcza len variabiln nklady(mzda, potraviny), ale o flexibiln nklady. Treba koni)2. bod vyrovanania: p = AC - ak nm cena, ktor prichdza z trhu kryje priemern nklady

Cena na trhu je akurtna grafick znzornenie: R

MC

C p2

p1- cena

p2 cena sa zvi

zisk

p3 cena sa zni p1

AC

p3 strata 0

Q2

Q

FIRMA VPODMIENKACH NEDOKONALEJ KONKURENCIE

Obsah:

1. podstata monopolu (uvdza prklad monopol)

2. grafick rieenie

Monopol pochdza zdvoch greckch slov(mono jedin, poleo predavajci)

Nedokonla konkurencia- ke niekoko firiem (vkrajnch prpadoch len jedn) ovldaj trh (kontroluj auruj ceny, kontroluj auruj mnostvo)- nara normlny priebeh trhovho mechanizmu

Spsoby, na zklade, ktorch vznik monopoln (vsadn) postavenie:

a., na zklade prrodnch podmienok

napr. (Na mojom pozemku je voda, nikde inde vokol preto ja mm monopoln postavenie, saudsk arbia m ropu)b., zsahom ttnej moci

napr. (typick zsah ttnej moci bola vminulosti produkcia alkoholu, cigaretovch produktov)

c., spsob vytvranie monopolov, vdsledku procesov koncentrcie

-

o firmy i u menie alebo vie, ktor vyrbaj prbuzn tovary - silnej, drav vyhrva

otiteo firmy sa zlcili

Vrobk monopolnch firiem s

1., plne identick = plne rovnak napr. jame2., rozdieln = napr. dopravn sluby,leteck, autobusov3. diferencovan ale zastupiten = daj sa iaston nahradi, napr. autobomily (trabant = iba odvezie, mercedes = klma, pohodlie , potae4. vrobky alebo sluby bez blzkych substitutov = vrobky tak, ktor sa nedaj nim inm nahradi, napr. (dialnice, eleznice SR)PROBLEMATIKA TRHU VROBNCH FAKTOROV (18. kapitola as 1.2)TRH PRCE ACENA PrCE (kapitola 19. as1,2)TRH pdy a (20 kapitola, as 1,2,3,4)

TRH kapitlu arok (21 kapitola, aas 1,2,3)

TRH VROBNCH FAKTOROVZkladn vrobn faktory:

1. pda

2. prca

3. kapitl

Zkladn typy trhov

1. trh tovarov asluieb- na strane dopytu s: domcnosti

- na strane ponuky s: firmy

2. trh vrobnch faktorov- nesluia na priame uspokojovanie potrieb domcnosti

- vlastnkmi vrobnch faktorov s firmy = strana dopytu

- na strane ponuky = majitelia vlastnci jednotlivch faktorov, domcnosti

- ceny vrobnch faktorov:a., cenou (odmenou) za prcu = mzda

b., cenou za pdu = pozemkov renta za prenjom pdyc., cenou kapitlu = rok (cena za poian kapitl)- komu ja (verite) kapitl poiiam za to ten dlnk dostane rok

- spotrebovavanm troch vrobnch faktorov sa zskava = total produkt (TP)

- vpraxi kad podnik nevyrba rovnak mnostvo vetkch faktorov

- hranin produkt prce, pdy, alebo kapitlu(dodaton produkt) = marginln produkt (MP)

ak zvim ojednotku pdu pri nezmenenej cena kapitlu = dostanem MP pdy- ocenenie celkovho produktu (TP)TP x p = prjem zTP (TRP) total revenou produkt celkov prjem zcelkovej produkcie

- ocenenm:MP pdy x p = MRP (pdy)

MP prce x p = MRP (prce)

MP kapitlu x p = MRP (kapitlu)

dopyt po hraninch faktorov je ovplyvovan (zvis):

= od mnostva hraninch produktov (mnostvom o ja vyrobm)= zprjmov (koko za dan produkt zskam)- dopyt po vrobnch faktorov je odvoden (pecifick), tzn. je odvodenm dopytom aje odvoden od finlnych produktov (v pn penica, zemiak...), ktor sa zskavaj ztohto vrobnho faktoraponuka po hraninch faktorov je ovplyvovan (zvis):= cena za vrobn faktor (rastom ceny, ponuka rastla)- ponuka pdy m vertiklny tvar je neelastickje vyia , niia od ceny

- urenie ceny pdy ak pdu predm

vychdzalo sa zrenty pdy

-pda doke uivi tri genercie po dobu 21 rokov = 21 ronho syna, 42 ronho otca tohto syna azrove starho otca 63 ronho.spsoby urenia ceny:

1. cena pdy = renta x 21 (rokov)

- historick spsob vpotu ceny pdy

2. cena pdy = renta / rok x 100

- dominujte tento spsob vnaich ekonomikch

Dopyt po prci:

- je urovan hraninm produktom prce

- aprijmom zhraninho produktu prce

- krivka dopytu po prci je potrebn odvodzova z hraninho produktu prce (MPL)

vypota sa ako pomer celkovho prrastku produkcie prce acelkovho prrastku prce

MPL = o TP / o Lo delta = m by trojuholnk

Formy mzdy:A. nominlna mzda jej poberate ju dostva .....

B. relna mzda mnostvom objemu tovarov a sluieb, ktor si jej poberate me kpi za nominlnu mzdu (pred 3 rokmi sme za 1000,- sk doniesli tri taky, tento rok len jednu taku)C. asov D. kolov

Krivka pdy:

Krivka ponuky prce: P

P 0 Q

0

QKapitl m 2 zkladn formy:

- pean kapitl (potencilny) vetky nazhromaovan spory

- relny sa premen vtedy ak sa d do obehu (poiia sa, investuje na nkup)

- pri poiiavan kapitlu verov vzah vpoet rokovej miery (U) sa potom odvod od roku

U = rok/kapitl

- dopyt po kapitly je odvodenm dopytom aje odvoden od dopytu po tch statkov, ktor sa pomocou prslunho kapitlu zskavaj- pri investciach :

Hrub investcie delme:

a., obnovovacie investcie (peniaze pouijem na opravu stroja)

b., ist investcie (peniaze pouijem na nkup novch strojov)

Systm

Prvky

Okolie

CENA

TRH

Spotreba

Dchodok

Vroba

Nklady

DOPYT

PONUKA

- 2 -