RODNÁ ZEM NÁM UŽ NEPATRÍ

U T A J O V A N É I N F O R M Á C I E B E Z C E N Z Ú R Y

www.zemavek.sk

UUU TU TU TU T A JA JA JA J O VO VO VO V A NA NA NA N ÉÉÉÉÉ I NI NI NI N F OF OF OF O R MR MR MR M ÁÁ CÁ CÁ CÁ C I EI EI EI E BBBB E ZE ZE ZE Z CCCC E NE NE N Z ÚZ ÚZ Ú R YR YR YÉÉ ÁÁ ÚÉ Á ÚÚ

CENA 2,90 €CENA PRI PREDPLATNOM 2,50 €APRÍL 2014

• UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY • ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI

2

NA ZÁKLADE HLASOVANIA TAKMER 20 000 ČITATEĽOV

V SÚŤAŽI NAJVÄČŠEJ SIETE KNÍHKUPECTIEV NA SLOVENSKU PANTA RHEI AWARDS 2013

SA KNIHA MLČANIE ZARADILA MEDZI TOP 10 TITULOV.

Ď A K U J E M E .

www.pantarhei.skwww.pantarhei.sk

3

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > APRÍL 2014

NÁJOMNÍ VRAHOVIAAKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY (P)OTRAVINY / 99

ABY STE NEZASPALI NAVEKY / 100

SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 101

DYMOVÉ SIGNÁLYESEJE NA JEDNU FAJKUPEKLO / 4

UDALOSTI A SÚVISLOSTIZO SVETA A Z DOMOVA„ZLÉ“ A „DOBRÉ“ REVOLÚCIE / 10

UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY / 13

SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME / 16

DÉJÀ VUČERVENÁ SYMFÓNIA / 58

RENDEZ-VOUSČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI / 50

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOUHĽADANIE NESMRTEĽNOSTI / 119

MANDRAGORA

EXPEDÍCIA ARCHAVÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOMTWELVE TRIBES / 70

NEZNÁMI HRDINOVIAPRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍZACHRAŇOVALI SVET UPROSTRED

RÁDIOAKTÍVNEHO PEKLA / 66

PRÍBEHY ZEMEMYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOVDVA JAPONSKÉ ZENOVÉ PRÍBEHY / 106

JEDEN DEŇVÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOMJEDEN DEŇ S POŠTÁROM / 104

HERBÁROBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODYNAJSTARŠIE BYTOSTI – STROMY / 102

SLEDOVANIE VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTIMIROSLAV LAJČÁK / 122

PAVUČINA

TRIBÚNA15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKYLEN SI TO PREDSTAVTE / 125

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY / 22

EKONOMIKA

MEDIÁLNA MANIPULÁCIABOJOVNÍCI S KONŠPIRÁCIAMI / 56

PROPAGANDA

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍZBIGNIEW BRZEZINSKI / 62

BEZ MASKY

MÚZYKNIHA / 108, FILM / 109, HUDBA / 110

HRY / 111, DIVADLO / 112

DARINA VANKOVÁ / 113

ALTERNATIVE VITABAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE / 82

KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA / 86

PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO

UZDRAVENIA / 90

ZACHOVANIE ENERGIE POTRAVÍN / 93

PRÍRUČKA PREŽITIA:

PSYCHOLOGICKÉ ZÁKONITOSTI / 94

HRA S GENETICKÝMI ZÁPALKAMI / 96

KOREŠPONDENTIAKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETELÁSKA SI (NE)VYBERÁ / 124

PIRÁTI KARIBIKU / 124

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤZABERANIE PÔDY

FINANČNOU OLIGARCHIOU / 24

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA / 32

BUDE AKO NEBOLO,

ALEBO BOLO AKO NEBUDE? / 38

OTRAVUJEME SI NAŠU ŽIVITEĽKU / 40

TÉMA MESIACA

ORBIS PICTUSSVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH 42 – 49

4

DYMOVÉ SIGNÁLY > PEKLO

PEKLO

Tibor Eliot Rostas

HINDUISTI VERIA, ŽE HISTÓRIA ZEME SA ODOHRÁVA V ŠTYROCH OPAKUJÚCICH SA VEKOCH: ZLATÝ VEK – SATYA JUGA 20 000 ROKOV, STRIEBORNÝ VEK – TRETA JUGA ASI 15 000 ROKOV, ŽELEZNÝ VEK – DVAPARA JUGA ASI 10 000 ROKOV A TEMNÝ VEK – KALI JUGA ASI 5 000 ROKOV, PO KTOROM OPÄŤ NASLEDUJE SATYA JUGA. TEMNÝ VEK, NA KONCI KTORÉHO SA NACHÁDZAME, JE OPISOVANÝ AKO EPOCHA, V KTOREJ ĽUDIA UCTIEVAJÚ IBA BOHATSTVO A TELESNÚ VÁŠEŇ. V PRÁVNYCH SPOROCH USPEJE TEN, KTO VIAC ZAPLATÍ. ŽENY SÚ LEN OBJEKTMI ZMYSLOVÉHO POTEŠENIA. VLÁDNU EGOISTICKÍ NÁSILNÍCI, KRAJINY UPADAJÚ A DOTERAJŠIE MORÁLNE HODNOTY SA ROZKLADAJÚ. ŽENY SA ZBAVUJÚ PLODOV VO SVOJOM TELE, BOŽSKÉ ZÁKONY SÚ IGNOROVANÉ, MORÁLNE PRINCÍPY SPOCHYBŇOVANÉ, A TAK UŽ NIKTO NIČOMU NEVERÍ.

5

PEKLO > DYMOVÉ SIGNÁLY

Dva týždne v komu-

nitách v Nemecku,

a najmä v tej po-

slednej – Twelve Tribes –

ma naučili, aké je to žiť tak

jednoducho, ako sa len dá.

Počul som o tom, že Boh je

bezdomovec, počul som o Je-

šuovi, majstrovi, ktorý pri-

šiel, aby zaplatil všetko, čo

ste vložili do nákupného ko-

šíka Život. Keď som sa vrátil

z tohto sveta späť do nášho,

vstúpil som do dverí žiarivých siení nákupných

chrámov. Pred očami sa odvíja podmanivý fi lm.

Krok za krokom ste viac a viac súčasťou sveta,

aký má pre nás byť. Všade okolo vás sa rozlie-

va podmanivá hudba čarovnej fl auty a sladkého

hlasu Georgea Michaela. Unáša vás refrén Jesus to a Child a pocit neznesiteľnej ľahkosti bytia.

Vstúpili ste do Raja na zemi. Všetko je na dosah.

Každá jedna vec je tu len pre vás. Kdekoľvek sú

všetci pripravení vyjsť vám v ústrety. Kamkoľvek

sa pozriete, vidíte spokojných a šťastných ľudí

a podmanivé slová You smiled at me like Jesus to a child. V opojení čarovnej prítomnosti sa zja-

vujú obrazy jeden za druhým. Tommy Hilfi ger,

Yves Rocher, Orsay, Gucci, nádherná modelka

ako Mária Magdaléna v reklame na podväzkové

pančuchy, obnažené a plné dekolty, muži v sa-

kách šitých na mieru, stovky a tisíce žiarivých

neónových značiek. Akoby ste spomalili čas,

jedno fi lmové políčko za druhým sa na sietnicu

ukladajú scény zo života v mieri, láske a hojnosti.

Matéria vyžaruje energetické vlny, v ktorých sa

kúpe naše ego a ponára sa čoraz hlbšie. V tomto

kúpeli sa „zapuzdrujeme“ do tenučkého, prie-

svitného zámotku, ktorý nás izoluje od druhých.

Naše nádeje, túžby a životy sa už neprelínajú

s inými, nevytvárajú jednotu, ale narážajú do

seba ako elektrické autá v autodróme. Energia

príťažlivosti k samému sebe vytvára odpudivú

silu jedného k druhému. Všetky tajomstvá sveta

sú však skryté v najhlbších zákutiach našej duše.

Všetko, čo je vonku, tvorí závoj ilúzie májá, tak

ako o tom píšu tisícročia staré védy. Už naším na-

rodením sa stávame súčasťou systému, ktorý nás

permanentne požiera pre svoje vlastné prežitie.

Možno peklo, o ktorom píše

Dante, nie je peklom niekde

potom, v inom čase a priesto-

re, v čase po smrti, možno je

peklom naše miesto na Zemi.

V momente, keď si začnete

uvedomovať svoju situáciu

a budete sa priečiť vlastnej

podriadenosti, prídu na rad

„zväzovači“. Rozhodia laná

a siete, aby chytili každého,

kto sa stavia na odpor. Naša

životná skúsenosť sa odohrá-

va takmer výlučne pod dohľadom zväzovačov.

Akýkoľvek únik z toho, o čom vás presvedčili, že

je realitou, sa neodohrá bez následkov. Aj preto

je pre vaše dobro vytvorená realita náhradná –

v nej zažívate svoje životné slasti: pornografi a,

primitívna televízna zábava, počítačové hry,

ktoré vás odpútajú od bezútešnosti vašej život-

nej situácie a spravia ju znesiteľnejšou. Každý

z nás je uzavretý v tejto ilúzii. Túži sa zhlboka

nadýchnuť, dosýta najesť a napiť, koľko vládze.

Ako delirický kňaz vo fi lme Constantine, ktorý

v supermarkete otvára jednu fľašu za druhou, no

alkohol z nich netečie. Ako Tantalos, ktorému

vždy, keď sa skloní k vode, voda zmizne, vždy,

keď sa načiahne za ovocím, ovocie sa vzdiali.

Ako pán Reagan, reprezentujúc Judáša na veče-

ri s agentom Smithom, zdôverujúci sa, že steak,

ktorý si práve vkladá do úst, v skutočnosti ne-

existuje. To Matrix jeho mysli napovie, aby ho

videl a cítil jeho lahodnú chuť. A práve v tejto

veľkej matrici prežívame aj našu novú lásku.

Lásku k tomu, čo všetko môžeme vlastniť, čo

všetko sa dá za peniaze kúpiť. Sme ako žraloky

plávajúce za pachom krvi – a sladká fl auta v po-

zadí nás vábi bližšie k terminálom, kde odráta-

vajú z čísel kreditov. Kreditov pozemského raja

stvoreného z ilúzie. Za ňou sa smeje vládca,

ktorého tak geniálne stvárnil Al Pacino. „Vani-

ty is my favourite sin – márnivosť je môj naj-

obľúbenejší hriech,“ vraví na konci Diablovho advokáta. A tieto slová mi znejú v ušiach, keď

terminálom prechádza aj moja kreditná karta.

Sme v neprekonateľnej pasci, žijeme vo svete,

ktorý sme vytvorili na náš obraz. Žijeme v pek-

le, v ktorom sa nám darí.

6

KRITIKA HRY O UKRAJINUAmerická televízna stanica Fox News, povestná presa-

dzovaním ultrakonzervatívnych názorov a agresívnej

zahraničnej politiky Bieleho domu, vyspovedala býva-

lého kongresmana a kandidáta na prezidenta Dennisa

Kucinicha. V programe O’Reilly Factor mu moderá-

tor Bill O’Reilly položil otázku, čo by robil na mies-

te prezidenta Baracka Obamu v prípade ukrajinskej

krízy. Dennis Kucinich sa pustil do kritiky fi nančných

nositeľov demokracie za hranicami Spojených štátov:

„Nepodporoval by som mimovládne organizácie, ako

sú USAID (Americká agentúra pre medzinárodný roz-

voj) a National Endowment for Democracy (NED –

Národná nadácia pre demokraciu), ktoré sa usilovali

o zvrhnutie ukrajinskej vlády a prispeli k tomu peniaz-

mi amerických daňových poplatníkov. Nenútil by som

Ukrajincov, aby podpísali zmluvu s NATO alebo Eu-

rópskou úniou, pretože by to bolo proti ich ekonomic-

kým záujmom. Spojené štáty prostredníctvom CIA,

USAID a NED destabilizovali Ukrajinu.“

Podľa neho Ukrajinci budú čeliť novým úsporným

opatreniam, ktoré na nich uvalí Medzinárodný me-

nový fond. Zároveň poslúžia ako nárazníková zóna

NATO proti Rusku. Ďalej upozornil, že NED fi -

nancuje desiatky projektov na Ukrajine za stovky

miliónov dolárov. Na otázku moderátora, či by bolo

Ukrajincom lepšie pod Putinovou čižmou alebo v EÚ,

bývalý kongresman vyhlásil, nech o tom rozhodnú

sami Ukrajinci a vyberú si, ale nemajú o tom rozho-

dovať Spojené štáty. Napokon uviedol, že USA sa stá-

le angažujú na Ukrajine a mali by s tým už konečne

prestať.

ODMENENÝ BERNANKEBývalý šéf americkej centrálnej banky (FED) Ben

Bernanke po svojom odchode zo všemocnej fi nančnej

inštitúcie, na ktorú sú malí páni aj prezident či kon-

gresmani, predniesol svoj prvý verejný prejav v metro-

pole Spojených arabských emirátov. Prednáška v Abú

Zabí mu vyniesla najmenej 250 000 dolárov, čiže za

štyridsať minút si podľa agentúry Reuters zarobil viac

peňazí ako za celý minulý rok na čele FED-u, kde zin-

kasoval „iba“ necelých 200 000 dolárov. Akciu spon-

zorovala National Bank of Abu Dhabi a Bernanke

hovoril o reakcii FED-u na fi nančnú krízu v rokoch

2007 až 2009. Na post šéfa banky nastúpil Bernanke

vo februári 2006. Americká ekonomika zažívala po-

čas jeho pôsobenia na čele FED-u najhoršiu recesiu

od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého

storočia.

FED riešil situáciu mimoriadnym uvoľnením menovej

politiky s nízkymi úrokovým sadzbami a rozsiahlym

nákupom dlhopisov. Bernanke plánuje napísať knihu

pamätí o svojom pôsobení v centrálnej banke. Vo ve-

dení všemocnej americkej fi nančnej inštitúcie ho vy-

striedala prvá žena v storočnej histórii FED-u Janet

Yellenová. Politicky sa zaraďuje medzi demokratov

a vyznáva židovskú vieru. Yellenová je známa zdô-

razňovaním sociálnych aspektov ekonomiky, najmä

aktívneho prístupu k znižovaniu nezamestnanosti. Vo

FED-e má povesť takzvanej holubice – tak sú označo-

vaní tí centrálni bankári, ktorí kladú dôraz pri spoma-

lení ekonomiky na boj s nezamestnanosťou aj za cenu

dočasného zrýchlenia infl ácie. Proti nim stoja jastrabi

sústredení výlučne len na boj s infl áciou – presadzu-

jú prísnu menovú politiku a udržanie cenovej stabili-

ty. Podľa novej šéfky FED-u bude centrálna banka po-

kračovať v uvoľnenej menovej politike, kým nedôjde

k sebestačnému rastu americkej ekonomiky.

EURÓPSKY NEHNUTEĽNÝ PARADOXBritský denník The Guardian analyzoval štatistiky

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

7

o výstavbe a využívaní nehnuteľností v členských kra-

jinách a celoeurópske odhady počtov bezdomovcov.

Na jedného európskeho bezdomovca pripadá dva

a pol neobývaného domu. V konkrétnych číslach to

znamená, že v Európskej únii žije 4,1 milióna bez-

domovcov, pričom v 28 členských štátoch Únie stojí

viac ako 11 miliónov prázdnych obytných budov. V re-

portáži Guardianu je uvedená aj príčina – veľká časť

neobývaných domov vznikla ako dovolenkové sídla

v čase realitného boomu pred hypotekárnou krízou.

Nikto v nich nikdy nebýval. Okrem viac ako jedenásť

miliónov nehnuteľností sem patria aj státisíce rozo-

stavaných domov, ktoré nechali investori alebo úrady

zbúrať, aby upevnili cenu stojacich domov na trhu.

Najviac prázdnych domov je v Španielsku, potom na-

sleduje Francúzsko a Taliansko, kde zíva prázdnotou

od dvoch do troch miliónov objektov. V Británii, Ír-

sku a Grécku ide o státisíce prázdnych domov. Najmä

v Španielsku vzrástol počet neobývaných nehnuteľ-

ností, a zároveň počet bezdomovcov. Príčinou je prí-

stup bánk. V rokoch 2009 – 2011 nechali vysťahovať

tisíce ľudí, ktorí neboli schopní splácať hypotéky po

strate zamestnania. Banky vyhnali ľudí z ich domo-

vov, aj keď nehnuteľnosti nemohli za ekvivalentnú

cenu predať. Miestne vlády sa pod tlakom občian-

skych organizácií snažia donútiť banky, aby zmenili

svoj prístup a vysťahovaných ľudí bránia aj miestne

médiá. Nijaká celoeurópska stratégia, ktorá by sa

zaoberala súvislosťou medzi nárastom počtu bezdo-

movcov a nadbytkom prázdnych nehnuteľností, zatiaľ

neexistuje. Európsky parlament už schválil rezolúciu,

v ktorej vyzval Európsku komisiu, aby podobnú stra-

tégiu vytvorila.

ŠPICĽOVANIE SENÁTUPredsedníčka amerického senátneho výboru pre

spravodajské služby Dianne Feinsteinová vyhlásila,

že Ústredná spravodajská služba (CIA) protiprávne

prenikla do počítačovej siete Kongresu, určenej na

vyšetrovanie podozrivých ilegálnych vypočúvacích

metód tajnej služby a možného zadržiavania osôb

podozrivých z terorizmu. Riaditeľ CIA John Brennan

poprel obvinenia a prezident Barack Obama mu vy-

jadril dôveru. Dianne Feinsteinová označila postup

CIA za protiústavný a spomenula obavy z metód

spravodajskej agentúry, ktorá si dovolila prehľadávať

počítačovú sieť spravodajského výboru Senátu. CIA

vytvorila túto samostatnú počítačovú sieť ešte za ad-

ministratívy bývalého prezidenta Georgea Busha pre

potreby senátneho výboru, ktorý vyšetruje praktiky

spravodajskej služby. Personál na týchto počítačoch

skúma dokumenty, ktoré CIA poskytne výboru.

Podľa Feinsteinovej tajná služba tieto počítače dvakrát

prehľadala, aby zistila, ako sa výbor dostal k internej

správe o vypočúvacích metódach a o ilegálnom zadr-

žiavaní podozrivých teroristov v zahraničných väz-

niciach. Senátorka podozrieva CIA zo snahy zmariť

vypracovanie správy Výboru pre spravodajské služby

o vypočúvacích metódach, ktoré kritici označujú za

mučenie. Pritom Feinsteinová doteraz dôrazne obha-

jovala činnosť amerických tajných služieb. Teraz však

celú záležitosť o preniknutí CIA do kongresových po-

čítačov odovzdala ministerstvu spravodlivosti. Podľa

nej ide o porušenie dohody medzi senátnym výborom

a CIA a potenciálne o porušenie ústavy. Jay Carney,

hovorca Bieleho domu, povedal, že prezident Obama

dôveruje spravodajskej komunite a profesionálom

v CIA. Biely dom teda berie vyjadrenia Feinsteinovej

vážne, ale odmietol komentovať záležitosti, ktoré sú

predmetom vyšetrovania.

SVOJVÔĽA NEKONTROLOVANÝCHEdward Snowden, ktorý prezradil verejnosti infor-

mácie o utajovaných praktikách americkej Národnej

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

8

agentúry pre bezpečnosť (NSA), tvrdí, že počítačoví

odborníci a členovia technologickej komunity môžu

prispieť k tomu, aby americké tajné služby začali reš-

pektovať súkromie ľudí. Bývalý spolupracovník NSA

vlani prostredníctvom niekoľkých svetových médií

zverejnil informácie o rozsiahlom sledovaní interne-

tovej a telefonickej komunikácie miliónov ľudí po ce-

lom svete, vrátane štátnikov. Snowden teraz zo svojho

ruského azylu prehovoril na internete k účastníkom

technologického veľtrhu v texaskom Austine a nalie-

hal na prísny dohľad nad americkými tajnými služba-

mi i nad Kongresom: „Technologická komunita a ľu-

dia v sále v Austine sú tí, ktorí to môžu napraviť. Musí

dôjsť k politickej, ale aj k technologickej reakcii.“

Podľa neho len tak možno obnoviť dôveru verejnosti

k internetovej a telefonickej komunikácii. Snowden sa

nezmienil o podrobnostiach technologickej reakcie,

ale hovoril o zmenách v dohľade nad tajnými služ-

bami, ktoré by mali zlepšiť situáciu. Vláda by mala

vytvoriť nový úrad, ktorý by dozeral na tajné služ-

by. Snowden na jednu z otázok účastníka festivalu

odpovedal: „Potrebujeme strážneho psa, ktorý bude

dozerať na Kongres, pretože ak nie sme informovaní,

nemôžeme so súčasnou vládnou politikou súhlasiť.“

Napriek obrazu vlastizradcu Snowden poukázal na

to, že v skutočnosti bráni americkú ústavu: „Prisahal

som, že budem dodržiavať a brániť ústavu. No videl

som, že ústava je výrazne porušovaná.“ Britský denník

The Guardian doteraz zverejnil len asi jedno percento

informácií, ktoré mu Snowden poskytol.

PRAVDA O NEMECKUThilo Sarazin, bývalý správca fi nancií Berlína a člen

predstavenstva nemeckej centrálnej banky, pre svoje

otvorené názory prišiel o miesto v predstavenstve a je

terčom útokov takzvanej prosystémovej spoločnosti,

ktorá samu seba nazýva slušnou a štandardnou. Vo

svojej knihe Nový teror cností. O hraniciach slobody prejavu v Nemecku odhaľuje, že v Nemecku nemožno

slobodne vyjadriť svoj názor. Podľa Sarazina je v jeho

krajine prenasledovaný každý, kto si dovolí povedať

niečo, čo nie je v súlade s hlavným názorovým prú-

dom. Pred niekoľkými rokmi vyvolala búrlivé reak-

cie jeho kniha Nemecko pácha samovraždu, v ktorej

podrobne analyzoval, aké dôsledky má pre jeho kra-

jinu kombinácia negatívneho demografi ckého vývoja,

prisťahovalectva hlavne z islamských krajín a posilňo-

vanie pozície najnižšej spoločenskej triedy. Obvinil

politickú elitu, že nedostatočne reaguje na tieto sku-

točnosti, ktoré menia tradičné Nemecko a poškodzujú

jeho stabilitu.

Napriek vlne kritiky a výhradám napokon aj ofi ciálne

akademické kruhy uznali, že Sarazin dokázal rozprú-

diť debatu o témach, ktoré boli na okraji záujmu –

imigrácia, integrácia, demografi a, vzdelávacia a rodin-

ná politika. Vo svojej novej knihe chce na vlastnom

príklade ukázať, ako dominantné myšlienkové prostre-

die utláča menšinové názory a dusí spoločenskú dis-

kusiu. V Nemecku zaznievajú aj ďalšie hlasy kritikov,

že spoločnosť stagnuje v myšlienkovej poslušnosti

a ubúda ľudí ochotných obhajovať menšinové názo-

ry a diskutovať o nich. Vedie to k diktatúre politickej

korektnosti, ktorá pôsobí taktickejšie ako totalitné

ministerstvo propagandy, no s rovnakým výsledkom,

akým je zmanipulovaný a poslušný človek bez vlastné-

ho názoru na reálne spoločenské dianie, udržiavaný

v lojalite k panujúcemu systému.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

9

KUPOVANIE DIPLOMATICKÝCH POSTOVBritský denník The Guardian odhalil pozadie udeľo-

vania diplomatických postov v USA. Priniesol infor-

mácie o kandidátoch na funkciu veľvyslanca v Nór-

sku, Maďarsku a Argentíne – Georgeovi Tsunisovi,

Noahovi Mametovi a Colleenovi Bellovi. Ich kvalifi -

káciou je predovšetkým skutočnosť, že spolufi nanco-

vali zvolenie Baracku Obamu za prezidenta v druhom

funkčnom období a vynaložili na to vyše štyri milióny

dolárov. Ich vymenovanie sprevádzal škandál; rozpra-

vy v Senáte odhalili, že im chýbajú akékoľvek diplo-

matické skúsenosti. Vlani profesori Pensylvánskej uni-

verzity Johannes Fedderke a Dennis Jett analyzovali,

kto a koľko platil do volebných fondov Baracka Oba-

mu, a následne to porovnali s personálnou politikou

Bieleho domu na postoch v zahraničí.

Odhalili, že asi tretinu funkcií veľvyslancov dostali

Obamovi priatelia a sponzori. Najdrahšími sú diplo-

matické misie vo Francúzku a Monaku. Hodnotia sa

na vyše 6 miliónov dolárov v rámci priamych príspev-

kov do volebného fondu prezidenta. Veľvyslanectvo

v Británii stojí vyše dvoch miliónov dolárov. V roku

2009 vyvolalo škandál vymenovanie Louisa Susma-

na, ktorý zbieral prostriedky na Obamovu kampaň,

za veľvyslanca v Londýne. Nemal žiadne skúsenosti

v diplomacii, ale až do minulého roku pracoval v tej-

to funkcii. Potom nasledoval ďalší škandál – výhodné

miesto v Londýne mala dostať Anna Wintourová –

mnohoročná šéfredaktorka časopisu Vogue a jedna

z najväčších sponzoriek Obamu, no nevyšlo jej to.

Prax kupovania veľvyslaneckých postov má svoju tra-

díciu. Obamov predchodca v Bielom dome George

Bush vedel rovnako odmeniť svojich sponzorov. Na-

príklad v roku 2007 doporučil za veľvyslanca v Belgic-

ku veľkého sponzora svojej volebnej kampane, multi-

milionára Sama Foxa. Keď narazil na odpor Senátu,

poslal Foxa do Belgicka aj bez súhlasu zákonodarcov.

AKO ZACHRÁNIŤ CIVILIZÁCIUGoddardovo centrum vesmírnych letov amerického

Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vo

svojej štúdii upozorňuje, že globálna priemyselná ci-

vilizácia by mohla v nasledujúcich desaťročiach úplne

skolabovať v dôsledku neudržateľného vyčerpania

prírodných zdrojov a stále nerovnejšieho prerozde-

ľovania bohatstva. Štúdia na príkladoch z histórie

dokazuje, že proces vzniku a rozkladu civilizácií je

v ľudských dejinách pravidelným cyklom. Najvýznam-

nejšími faktormi spôsobujúcimi úpadok civilizácií sú

počet obyvateľov, podnebie, voda, poľnohospodár-

stvo a energie. Tieto faktory môžu viesť ku kolapsu

civilizácie, ak dôjde k ich zlúčeniu – teda k vyčerpa-

niu prírodných zdrojov, a zároveň k ekonomickému

rozdeleniu spoločnosti na elity (bohatých) a masy

(chudobných). Sociálne javy zohrávali v posledných

5000 rokoch našej histórie rozhodujúcu úlohu v roz-

klade civilizácií. V súčasnosti je vysoká miera ekono-

mických rozdielov spojená s mimoriadnym pľundro-

vaním zdrojov. Zodpovednosť za to nesú elity, ktoré

žijú predovšetkým v priemyselne vyspelých krajinách.

Nahromadené prebytky nie sú rovnomerne rozdeľo-

vané do celej spoločnosti, ale ovládajú ich iba elity.

Obyčajní ľudia síce bohatstvo produkujú, no elity im

z neho dávajú k dispozícii len minimum, väčšinou iba

na základné prežitie. Vedci zároveň poukazujú na to,

že katastrofa nie je nevyhnutná a vhodná politika so

štrukturálnymi zmenami jej môže predísť a vytvoriť

stabilnejšiu spoločnosť. Rozhodujúcim faktorom je

zníženie ekonomickej nerovnosti a spravodlivejšie roz-

deľovanie zdrojov. Podľa štúdie NASA k tomu patria

aj ďalšie opatrenia ako zníženie spotrebovávania zdro-

jov využitím obnoviteľných zdrojov a zníženie rastu

počtu obyvateľov Zeme. (ľh)

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

10

s jeho snahou ochrániť Krym pred svojvôľou ky-

jevskej soldatesky treba povinne vnímať ako novo-

dobého Hitlera či Brežneva.

Europolitici, americkí diplomati a ich verné me-

diálne megafóny však hrajú mŕtveho chrobáka čo

sa týka Ankary, z ktorej skorumpovaný premiér

Recep Tayyip Erdogan vládne Turkom a robí si

z nich boxovacie vrece. Dôvod je prostý – Rus-

Revolta na Ukrajine plní úlohu oslabenia

Ruska a destabilizácie celého regiónu

s možnosťou označovať protiváhu americ-

kej expanzie v Eurázii za agresora a celosvetové

nebezpečenstvo. Preto ju máme všetci považovať

za pozitívny spoločenský proces a každého, kto

nepodlieha kyjevskej propagande, za moskovské-

ho agenta. Ruského prezidenta Vladimira Putina

MÁ KAŽDÝ PRÁVO VZDOROVAŤ A REVOLTOVAŤ PROTI VLÁDE, S KTOROU NIE JE SPOKOJNÝ, PRETOŽE SKORUMPOVANOSŤOU

A NESCHOPNOSŤOU RUINUJE SÚČASNOSŤ A OHROZUJE BUDÚCNOSŤ ĽUDÍ A ŠTÁTU?

PREČO UKRAJINCI NA ZÁPADE KRAJINY MÔŽU ZVRHNÚŤ VLÁDU S MEDZINÁRODNOU PODPOROU POLITIKOV A MÉDIÍ,

NO THAJSKÁ PÍŠŤALKOVÁ REVOLÚCIA NEMÁ PODPORU ZVONKU, BOSNIANSKU JAR IGNORUJÚ A NA VENEZUELE TESTUJÚ UKRAJINSKÝ SCENÁR?

TÍ, KTORÍ NAJVIAC VYKRIKUJÚ DO SVETA O DEMOKRACII A SLOBODE, Z POLITICKÝCH KRESIEL MEDIÁLNYMI KANÁLMI TRHOVEJ PROPAGANDY

DELIA NESPOKOJNÝCH ĽUDÍ NA POTREBNÝCH A NEVYHOVUJÚCICH.

„ZLÉ“ A „DOBRÉ“ REVOLÚCIE

Ľubomír Huďo

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > „ZLÉ“ A „DOBRÉ“ REVOLÚCIE

kov, spĺňa svoju úlohu po rozbití Juhoslávie.

Išlo o najväčšie nepokoje od balkánskej vojny

1992 – 1995. Protesty dostali názov Bosnianska

jar, podľa vzoru revolty proti neznesiteľným re-

žimom v arabských krajinách.

Geostratégovia v tejto oblasti však nepotrebujú

mimoriadne zmeny, iný systém alebo revoltu,

ktorá by prekonala etnické rozdiely medzi Chor-

vátmi, Bosniakmi a Srbmi a odstavila projektan-

tov nového usporiadania pomerov na Balkáne.

Protesty spustilo zatvorenie továrne v Tuzle.

Program privatizácie predpísaný Európskou

úniou na základe asociačnej dohody s EÚ od

roku 2008 priviedol mnohé štátne podniky, kto-

ré dokázali existovať aj počas balkánskej vojny,

ku krachu a vytunelovaniu novými zbohatlíkmi.

Ľudia v Sarajeve i v ďalších mestách, medzi nimi

hlavne mládež, demonštrovali proti nezamestna-

nosti, chudobe a korupcii.

Bosna je najchudobnejšia krajina v Európe

a s Európskou úniou podpísala podobnú aso-

ciačnú dohodu, akú mala vlani podpísať aj

Ukrajina. Dohoda bráni krajine uberať sa

vlastnou cestou. Úpadok priemyselných pod-

nikov spôsobili vo výraznej miere aj práva

a podmienky stanovené v asociačnej dohode.

Výsledkom Bosnianskej jari sú predčasné voľby

v máji, i keď mali byť až v októbri, preto mu-

sia príslušné zmeny v zákonoch odsúhlasiť ešte

v parlamente. Niektoré regionálne vlády podali

demisiu, ale federálna vláda s premiérom Ner-

minom Nikšičom neodstúpila. Bosnianska jar

zatiaľ neznamenala radikálny prevrat vo fede-

rácii a Brusel namiesto podpory nespokojnosti

zdola ako v Kyjeve išiel inou cestou. Ponúkol

pomoc vládnym miestam, ale skôr frázovitú

ako reálnu. Šéfka európskej diplomacie Cathe-

rine Ashtonová na stretnutí s politikmi a ob-

čianskymi aktivistami vyhlásila, že EÚ pomôže

vedúcim bosnianskym politikom zvládnuť po-

žiadavky demonštrantov na obmedzenie korup-

cie a naštartovanie ekonomiky, ale nepovedala,

aká by to mala byť forma pomoci.

NEZÁUJEM O PÍŠŤALKYThajsko zažilo najväčšie protesty v histórii, de-

monštranti tu požadujú od vlaňajšieho novem-

bra odchod skorumpovanej vlády premiérky

ko je prekážkou NATO, a teda zloduchom, kým

Turecko je ako členská krajina Aliancie, navyše

kandidát na vstup do EÚ, svojrázna demokracia,

ale predovšetkým spojenec – spolupáchateľ, na-

príklad v prípade Sýrie.

ERDOGANOVE VÝČINYEurópsky parlament vo svojej správe síce vyčí-

ta tureckému premiérovi Erdoganovi korupčný

škandál vo vláde, násilné potláčanie demonštrá-

cií, kontrolu internetu, nerešpektovanie slobody

prejavu či porušovanie zásad nezávislého súd-

nictva odvolávaním prokurátorov a policajtov

z vyšetrovania korupcie. Jeden z protestujúcich

Turkov charakterizoval pomery v Turecku v sú-

vislosti s vládnucou elitou: „Ich deti kradnú mi-

lióny, naše deti zabíjajú, keď si idú kúpiť chlieb.“

Narážal tým na nedávno pochovanú obeť, pät-

násťročného chlapca, ktorý išiel kúpiť chlieb

a počas policajného zásahu proti demonštran-

tom ho zasiahol slzotvorný granát, upadol do

kómy a neskôr zomrel.

Hlavný mediálny prúd spomenie Erdoganove

excesy na čele vlády, ale aby ho počastoval hit-

lerovskými prívlastkami, alebo pravidelne upo-

zorňoval na jeho svojrázne praktiky vládnutia,

to nehrozí. Naopak, premiér Erdogan má svoje

kladné stránky. Pamätal na ne aj Európsky parla-

ment, ktorý kašle na práva krymských Rusov, ale

vlastne aj na práva radových Turkov, no oceňuje,

ako Recep Erdogan pomáha sýrskym utečencom

a jeho vláda uskutočňuje súdne reformy spolu

s osvetou o ľudských právach v justícii. To, že

spoločnosť Google zaradila v cenzúre internetu

Turecko hneď vedľa Číny a Ankara má dlhodo-

bo územné spory s Cyprom, sú len chybičky krá-

sy. Veď Rusko a Putin sú prvoradé terče.

REVOLTA V BOSNEProtesty v bosnianskych uliciach, násilie, útoky

na vládne budovy, obsadzovanie ministerstiev,

rabovanie, vypaľovanie budov a požiadavky na

odstúpenia regionálnych vlád i federálneho ka-

binetu by mohli pripomínať Ukrajinu, ale nikto

zvonku neprišiel prilievať olej do ohňa plamen-

nými výzvami na podporu demonštrantov. Načo

aj, veď Bosna a Hercegovina, ktorej vládnuce

elity ožobračujú tak Chorvátov, ako aj Bosnia-

11

„ZLÉ“ A „DOBRÉ“ REVOLÚCIE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

12

Jinglak Šinavatrovej. Nemajú také šťastie ako

Ukrajinci s Janukovyčom. Ich protivládny pro-

test dostal názov Píšťalková revolúcia pre píš-

ťalky na krkoch demonštrantov, ktorými mali

odpískať koniec vlády klanu Šinavatrovcov. Pre-

miérku obviňujú, že vlastne za ňu vládne brat

Thaksin Šinavatra, bývalý premiér, ktorý ušiel

z krajiny po vojenskom prevrate v roku 2006 do

cudziny a stále je obvinený zo zneužívania moci

a korupčného správania.

Šinavatrovci nie sú Janukovyč, pretože sa správ-

ne zaradili do mocenskej hierarchie. Bývalý thaj-

ský premiér bol poradcom v americkej súkrom-

nej investičnej spoločnosti Carlyle Group, ktorá

sa špecializovala na akcie spoločností vojenské-

ho priemyslu a výrobcov vojenskej elektroniky.

Pre Carlyle Group pracoval aj americký prezi-

dent George Bush starší, šéf diplomacie James

Baker či prezident Bundesbanky Karl Otto Pöhl.

Thaksin Šinavatra s takýmito kontaktmi patril

a patrí k zástupcom americkej korporačno-fi -

nančnej elity. Premiérka Jinglak brata neskla-

mala a pokračuje v rovnakom kurze. Thajsko po

boku USA plní geostrategickú úlohu v zápase

s Čínou v rámci projektu Americké pacifi cké

storočie, ktorého cieľom je hegemónia Bieleho

domu v tejto časti sveta.

Rovnako ako pri revoltách na Ukrajine a v Bos-

ne protestujúci blokovali vládnu štvrť a vlád-

ne úrady. Proti opozícii zasahovala polícia

a provládni stúpenci dokonca použili proti

protestujúcim strelné zbrane a granáty, pričom

zahynuli aj deti a zastrelili i jedného z vodcov

protivládnych mítingov. Do demonštrantov

strieľajú provokatéri zo striech a okien budov –

podobnosť s Kyjevom čisto náhodná. Vláda

vyhlásila aj výnimočný stav. Biely dom pomery

v Thajsku neznepokojujú, pretože vláda – minu-

lá i súčasná – im nekomplikuje geostrategické

zámery v Ázii. Nespokojnosť časti Thajčanov

je nepodstatná a demokratické kritériá majú

výnimku.

Nejde ani o asociačnú dohodu s EÚ, ani o člen-

stvo v NATO a Thajsko navyše ochotne slúži. Nie

je dôvod na kritiku alebo zásahy zo zahraničia.

Thajská justícia zamietla požiadavku opozície,

aby boli anulované kontroverzné parlamentné

voľby z februára. Ústavný súd odmietol zaoberať

sa petíciou s požiadavkou na rozpustenie vládnej

Strany Thajčanov premiérky Šinavatrovej. Všet-

ko je tak, ako má byť, nijaká ukrajinská cesta pre

Thajsko, žiadna kritika ohrozenia demokracie

zo strany šéfa americkej diplomacie Johna Ker-

ryho.

SUPY NAD CARACASOMTo Venezuela je iný prípad. Tam platí to, čo

nemá miesto v Thajsku – podpora demonštran-

tov, masívna celosvetová kampaň o policajných

hrôzach, kritika vlády prezidenta Nicolása Ma-

dura. Demonštranti, paradoxne zo západnej

najbohatšej časti krajiny a z bohatých štvrtí

metropoly Caracas, stavajú barikády, inšpirujú

sa kyjevským Majdanom a vyčítajú vláde infl á-

ciu, kriminalitu, korupciu a nedostatok tovaru

v obchodoch. Zaujímavé, že v tomto prípade sú

Spojené štáty mimoriadne citlivé na dianie vo

Venezuele a v kampani proti tamojšej vláde im

pomáhajú médiá od New Yorku po Bratislavu.

Skutočným zločinom prezidenta Madura, kto-

rý vládne len necelý rok, je pokračovanie v po-

litike bývalej hlavy štátu Huga Cháveza. Preto

je vo Venezuele vítaná revolúcia, ktorá navráti

pozície americkým korporáciám. Venezuela má

jedny z najväčších ropných zásob na svete, ktoré

predtým vykrádali západné ťažobné spoločnosti,

hlavne z USA. Hugo Chávez surovinové zdroje

zoštátnil, časť zo zisku rozdelil najchudobnejším

obyvateľom, zaviedol bezplatné zdravotníctvo,

potravinovú pomoc chudobným a vládnu pomoc

poľnohospodárom. K tomu ešte treba prirátať

zahraničnopolitický zločin – upevňovanie vzťa-

hov s Ruskom a Iránom ako protiváhu americkej

politike.

Podľa Andreasa Isarra, člena súčasnej venezuel-

skej vlády, nepokoje fi nancujú Spojené štáty

a násilnosti v Caracase a Kyjeve majú rovnaký

scenár. Máme už Putina prirovnávaného k Hit-

lerovi, Janukovyča ako zločinca a za Atlantikom

sa ušlo niečo aj šéfovi americkej diplomacie Ker-

rymu – vrah venezuelského ľudu. Počastoval ho

tak jeho venezuelský kolega Elías Jaua: „Vždy,

keď sme už blízko, aby sme izolovali a zadrža-

li páchateľov násilností, Kerry vydá vyhlásenie

a okamžite vznikajú nové zátarasy v hlavných

strediskách násilia.“

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > „ZLÉ“ A „DOBRÉ“ REVOLÚCIE

13

UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY

Ľubomír Huďo

ÚLOHA SPLNENÁ – UKRAJINA JE ROZVRÁTENÁ KRAJINA, HOSPODÁRSKY NA DNE A ODKÁZANÁ NA MILODARY ZVONKU, DESTABILIZOVANÝ ČLÁNOK EURÁZIE

S ROZDELENÝM OBYVATEĽSTVOM S PROTICHODNÝMI NÁZORMI A VÁŠŇAMI V ATMOSFÉRE OBČIANSKEJ VOJNY. KTO ZA TO MÔŽE – USA, EÚ, RUSKO ALEBO

SAMOTNÍ UKRAJINCI? OPÝTAJME SA: KOMU DESTABILIZÁCIA NAJVIAC VYHOVUJE? URČITE NIE OBYVATEĽOM UKRAJINY OD PODKARPATSKEJ RUSI PO CHARKOV, KTORÍ, TAK AKO PRI OBDOBNÝCH UDALOSTIACH V INÝCH KONČINÁCH SVETA, ZOHRÁVAJÚ ÚLOHU MATERIÁLU NA DOSIAHNUTIE GEOPOLITICKÝCH CIEĽOV.

STRATEGICKÁ POLOHA NA MAPE SVETA JE VÄČŠINOU PREKLIATÍM, NAJMÄ AK SÚ SPOLU V HRE VOJENSKÉ ZÁUJMY SO SUROVINOVÝMI A HOSPODÁRSKYMI

ZDROJMI. NAVYŠE AK TAM ŽIJÚ RÔZNE NÁRODY A ETNICKÉ SKUPINY S ODLIŠNÝMI HISTORICKÝMI A KULTÚRNYMI VÄZBAMI, DÁVA TO MOŽNOSŤ VYPROVOKOVANÍM

KONFLIKTOV ROZOHRAŤ VEĽKÚ ŠACHOVÚ PARTIU O MOC A VPLYV. UKRAJINA JE NA TO VHODNÁ OBLASŤ.

UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Ukrajiny postupne zapadli do transatlantických

štruktúr podľa vízií projektantov Veľkého ame-

rického impéria a stali sa súčasťou NATO aj

centralizovaného integračného modelu v podo-

be Európskej únie.

Západní geostratégovia, napríklad šedá emi-

MEDZI ZÁUJMOVÝMI SFÉRAMIPo páde železnej opony a zániku Sovietskeho

zväzu v roku 1991 sa nezávislá Ukrajina, od kto-

rej sa už vtedy chcel polostrov Krym odtrhnúť,

ocitla na rozhraní dvoch sfér záujmu – transat-

lantickej a ruskej. Všetky krajiny na západ od

14

nencia americkej zahraničnej politiky Zbigniew

Brzezinski (v tomto čísle mu venujeme rubriku

Bez masky), si uvedomovali význam Ukrajiny

ako ruského suseda v zápase o dominanciu nad

Moskvou s cieľom postupne likvidovať ruský

vplyv na medzinárodné dianie. Brzezinski vo

svojich úvahách označil Ukrajinu za nárazní-

kovú zónu, ktorú treba pohltiť a oslabiť Rusko

v jeho bezprostrednej blízkosti. Jasne to formu-

loval vo svojom vyhlásení, že Nový svetový po-

riadok pod americkou hegemóniou sa vytvára

proti Rusku a na jeho rozvalinách.

Po rozpade socialistického tábora a zániku so-

vietskej ríše nenastala éra multipolárneho sveta,

ale skryté pokračovanie studenej vojny tradič-

ných rivalov Washingtonu a Moskvy. Výhodu

mala tá strana, ktorá sa začala profi lovať ako

jediná svetová veľmoc – USA. Na potvrdenie

svojej pozície potrebovali Spojené štáty úplne

ovládnuť postsovietsky priestor a urobili to bez

ohľadu na nejaké záväzky či sľuby.

Najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu a pe-

restrojkový reformátor Michail Gorbačov sú-

hlasil so zjednotením Nemecka, ak NATO ne-

bude expandovať na východ. Podľa Aliancie už

niečo také po skončení studenej vojny nebolo

na programe. No o niekoľko rokov po uistení,

že k niečomu takému nedôjde, vstupovali Čes-

ko, Maďarsko a Poľsko do NATO. Kto by veril

tomu, že proces nebude pokračovať ďalej? Cieľ

bol jasný – plán nazvaný Zovretie anakondy,

teda obkľúčenie Ruska na jeho hraniciach odda-

nými a poslušnými satelitmi Veľkého demokra-

tického impéria. Plán platí tak pre európske, ako

aj pre ázijské hranice Ruska.

Najlepšia cesta, ako bez kritiky meniť svet podľa

projektu Nové americké storočie na dosiahnutie

globálnej dominancie USA, je zaštítiť sa vôľou

občanov, ľudu, národa. Na to slúžia revolúcie,

buď textilné (zamatová), farebné (oranžová, ru-

žová), kvetinové (tulipánová) alebo späté s roč-

ným obdobím, napr. revolučná Arabská jar.

Obyvatelia sami, no s výdatnou podporou za-

hraničných sponzorov, školiteľov a zásobovačov

zvrhnú vlády v domnienke, že navždy zúčtovali

s korupciou, biedou a nespravodlivosťou. V re-

volučnom opojení až po určitom čase zistia – ak

vôbec – že sa v ich krajine nedeje vôľa Božia, ani

vôľa Alahova, a už vôbec nie vôľa občana, ľudu,

národa, ale vôľa nových oligarchov, Medzinárod-

ného menového fondu, amerických a britských

korporácií, mocenských skupín slúžiacich zahra-

ničným sponzorom.

DRUHÝ UKRAJINSKÝ POKUSPrvý pokus o ovládnutie Ukrajiny Oranžovou re-

volúciou v roku 2004 nevyšiel tak, ako mal. Tan-

dem Juščenko – Tymošenková nezvládol situáciu

a skĺzol do pozície hrabivých revolucionárov, kto-

rých pod rúškom ukrajinskej slobody motivovali

len moc a peniaze. Vystriedalo ich vedenie, ktoré

tiež tunelovalo krajinu, ale neposlúchalo americ-

kú baštu demokracie a nehrnulo sa do bruselskej

náruče vytúženého blahobytu. Dozrel čas na ďal-

ší pokus a zámienkou bolo vlaňajšie odmietnutie

asociačnej dohody s Európskou úniou. Do ulíc

vyšli nespokojní ľudia, čo nebol až taký problém

vzhľadom na životnú úroveň, rozkradnutú kraji-

nu, aroganciu vládnej moci a lákavú víziu, že keď

spoluprácu s Ruskom vystrieda oddanosť Bruse-

lu, nastanú zlaté časy.

Nastala „oranžová dvojka“ – ďalší pokus, ako

dosadiť vedenie krajiny s nekompromisnou pro-

tiruskou orientáciou, ktoré spojí osud Ukrajiny

najprv s EÚ a potom s NATO. Západným spo-

jencom oranžovej dvojky neprekážalo, že v uli-

ciach nie sú iba pravoverní demokrati, že bojovú

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY

15

čenských zmenách v rôznych krajinách, tvrdí:

„Putin má veľmi odlišné predstavy o tom, ako by

mala spoločnosť vyzerať. Verí, že ľuďmi možno

manipulovať. Má v skutočnosti taký slepý bod.

Jeho pochopeniu sa vymyká to, že ľudia môžu

aj spontánne vzdorovať. Verí, že keď Ukrajina

vzdoruje, Američania, CIA a moja nadácia kon-

špirujú, aby ohrozovali, alebo podvracali jeho

politiku. No tak to nie je. Tí ľudia naozaj veria

v slobodu.“

Možno by sa dalo veriť slovám nesmierne vzác-

neho fi lantropa, keby on sám nemal svoj slepý

bod. Slobodní ľudia sú preňho len tí, ktorí túžia

po láskavej ruke strýčka Sama a zobú z nej podľa

stanovených pokynov. Kedy Otec Soros (obdoba

Matky Terezy) fi nancoval protiamerické revolty,

prevraty proti diktátu západných korporácií,

protesty proti skorumpovaným vládam a diktá-

torom oddaným Washingtonu?

Bývalý lingvista americkej rozviedky Scott Ri-

chard prezentoval v médiách opačný názor ako

Papa Soros. Vyhlásil, že Spojené štáty a EÚ pri-

pravovali udalosti na Majdane v Kyjeve niekoľko

rokov a nepokoje na Ukrajine fi nancoval i zakla-

dateľ internetovej aukčnej stránky eBay Pierre

Omidyar a americký fi nančník a investor George

Soros. Podľa neho sa situácia na Ukrajine vyvíja

už dávno tak, ako Spojené štáty pískajú: „Dôvo-

dy sú čisto ekonomické a geopolitické. Západ sa

pokúšal vtiahnuť Ukrajinu, rovnako ako ďalšie

bývalé sovietske republiky, do NATO. A zároveň

sa pokúšal z nej urobiť aj súčasť EÚ.“

UŽITOČNÉ PONAUČENIE Vývoj na Ukrajine pozorne sledujú i v iných čas-

tiach sveta. Max Blaustein zo serveru eretz.cz

píše o Ukrajine ako zdroji ponaučenia pre Izra-

el. Podľa neho je dôvodom ukrajinskej krízy svár

bratov v spoločnom dome. Každý z nich sa sna-

ží presadiť svoj názor a potlačiť názor druhého,

pričom počúvajú rady cudzincov bez toho, aby si

uvedomili, že cudzinci presadzujú svoje vlastné

záujmy. Ukrajinský scenár je pre Izrael varova-

ním, k čomu môže dôjsť, keď iniciatívu prevezmú

radikáli podnecovaní zo zahraničia, keď zvrcho-

vaný štát dovolí cudzím krajinám na svojom úze-

mí hrať veľké šachové partie a ak sa spolieha na

záruky dané cudzími krajinami.

iniciatívu prevzal Pravý sektor, neonacistickí

aktivisti z radov futbalových chuligánov, mili-

tantných nacionalistov a násilníckych elementov

hlásiacich sa k odkazu Stepana Banderu. Došlo

na streľbu a pribúdali obete medzi demonštrant-

mi, policajtmi i náhodnými civilistami.

Z nastrčenia snajperov sa navzájom obviňujú

nová vláda, bývalá vláda, Rusko i neonacistické

skupiny. Pod tlakom pouličného násilia a útokov

na vládne budovy padla vláda, zmenil sa parla-

ment a prezident Viktor Janukovyč ušiel z kraji-

ny. Nové vedenie v Kyjeve pokračovalo už nielen

v protiruskej rétorike, ale zrušením jazykového

zákona urobilo z Rusov na Ukrajine druhotried-

nych občanov. Navyše ukrajinským Rusom na

východe a juhu krajiny nevyhovovala deklaro-

vaná orientácia na Washington a Brusel. Vzhľa-

dom na svoje etnické korene a rodinné väzby

odmietli novú kyjevskú garnitúru a na Kryme

vyhlásili nezávislosť.

Vznikli dve podoby oranžovej dvojky – Euro-

majdan v Kyjeve s podporou západnej Ukrajiny

a Antimajdan na východe, v Charkove i v Do-

necku s referendom o pripojení Krymu k Rusku.

Médiá v EÚ a USA označili za revolucionárov

len západných Ukrajincov. Rusi na východe

Ukrajiny sú podľa nich zmätení spiatočníci na-

infi kovaní demagógiou z Moskvy, referendum

na Kryme je neústavné a protizákonné a Rus-

ko so svojimi vojakmi na Kryme je agresorom

a hrozbou pre svetový mier. Jedni nechcú mať

nič spoločné s Moskvou a druhí odmietajú no-

vého premiéra Arsenija Jaceňuka, momentálne

prvoradého miláčika Bieleho domu. Do toho

všetkého znejú vojenské bubny, pretože ruské

jednotky prítomné na Ukrajine a Čiernomorská

fl otila nenechajú etnických Rusov napospas eu-

roreformám a plánovaným novým americkým

základniam na Kryme. Nové ukrajinské vedenie

mobilizuje vojenské sily, burcuje masy na obra-

nu vlasti a Pentagón napína svaly, ako dá Rusom

príučku v mene medzinárodného práva a bez-

pečnosti.

SOROS KONTRA RICHARDZnámy miliardár George Soros, povestný fi -

lantrop a oddaný stúpenec slobody a otvorenej

spoločnosti pravidelne prispievajúci pri spolo-

UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

16

60 rokov v kanadách, „maskáčoch“, s vysielač-

kami a bejzbalovými palicami. Pripomínajú skôr

kriminálne živly ako bojovníkov za demokraciu.

Ale na takúto zámenu sme zvyknutí už dlho.

Bolo to tak v Líbyi, Sýrii a dnes je to na Ukrajine.

S tým rozdielom, že kým na Blízkom východe sú

„bojovníci za demokraciu“ náboženskí fanatici,

tu, v centre Kyjeva, sú to militantní nacionalisti.

Po niekoľkých metroch na bulvári Chreščatyk

prestávam počítať náborové centrá a kontrolné

stanovištia Pravého sektora.

„Chlape, si Kyjevčan?“ začína ma verbovať môj

vrstovník v „maskáčoch“, kanadách, slnečných

okuliaroch a s červeno-čiernou páskou Pravého

sektora na ramene. Keď odpovedám, že som zo

Slovenska, zisťuje, že je to márna snaha.

Medzi obyvateľmi Majdanu sa mení aj móda

účesov. Dnes vás priamo na námestí ostrihajú

na typický národný účes – vyholiť celú hlavu

s výnimkou hrubšieho prameňa vlasov v strede,

ktorý sa nechá spustený do čela. Prípadne si

MAJDAN KVETOV A EXTRÉMISTOVDo Simferopola idem cez hlavné mesto Ukra-

jiny. Po takmer troch mesiacoch sa vraciam na

kyjevský Majdan. Preto dnes porovnávam.

Kým na sklonku minulého roku bol Majdan na-

siaknutý ostrým dymom, ktorý ste aj po chvíľ-

kovej návšteve námestia na sebe cítili po celý

zvyšok dňa, dnes dym nahradil popol. Je ním

pokryté celé námestie. Sivý, špinavý, smradľa-

vý. V tomto prachu ležia desaťtisíce kvetov na

pamiatku padlých. Samozrejme, len padlých

na strane demonštrujúcich. Rusi sú označovaní

za fašistov a jednotky Berkutu tu vnímajú ako

stelesnené zlo. Kvety ležia na zemi, na obrub-

níkoch, na pneumatikách, pred stanmi, pod pó-

diom, všade.

Čo ma znepokojuje najviac, je enormný nárast

pravicových extrémistov. Majdan stráži tzv. sa-

moobrana Majdanu a prím v nej hrajú práve po-

hrobkovia vojnového zločinca Stepana Banderu

a neonacisti z Pravého sektora. Muži od 16 do

JE LEPŠIE RAZ VIDIEŤ AKO STOKRÁT POČUŤ. O NAŠICH MIENKOTVORNÝCH MÉDIÁCH TO PLATÍ DVOJNÁSOBNE, PRETOŽE TIE SA RIADIA GOEBBELSOVSKÝM „STOKRÁT OPAKOVANÁ LOŽ SA STÁVA PRAVDOU“. PRETO SOM SA ROZHODOL

PRED REFERENDOM NA KRYME VYCESTOVAŤ PRIAMO DO SIMFEROPOLA, ABY SOM MOHOL NA VLASTNÉ OČI VIDIEŤ REGIÓN PODĽA MÉDIÍ NA POKRAJI

OZBROJENÉHO KONFLIKTU A MESTO OBSADENÉ „RUSKÝMI OKUPANTMI“.

SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME

Artur Bekmatov

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME

SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

POKOJ V HLAVNOM MESTEInformácia o presune ukrajinských jednotiek ma

ešte viac znepokojila, no situácia v Simferopole

je pokojná. V meste sa ľudia náhlia za svojimi

každodennými starosťami, hromadná doprava

funguje a na moje veľké počudovanie nevidím

takmer žiadne ruské jednotky. Pred ukrajinský-

mi kasárňami je jeden džíp a obrnený transpor-

tér. Pri nich niekoľko „zelených mužíkov“, ako

miestni nazvali ruské jednotky bez insígnií. To je

všetko. Na poriadok v meste dohliadajú policajti

spravidla v štvorčlenných skupinkách, v ktorých

je jeden maskovaný a ozbrojený. Ide o príslušní-

kov Berkutu. Na Kryme sú z nich hrdinovia.

Jediným problémom je vytiahnutie hotovosti

z bankomatu. Bankomaty vydávajú len obme-

dzené, menšie sumy. Napriek pokojnej atmo-

sfére nikto nevie zaručiť poriadok po referende,

a preto sa ľudia z obáv chcú zásobiť väčšou su-

mou peňazí.

MOBILIZÁCIA PRED REFERENDOMNa Leninovom námestí už niekoľký deň prebie-

ha míting. Tento je mobilizačný, pretože je deň

pred referendom. Všade vejú ruské a krymské

vlajky. Na pódiu sa striedajú umelci z Ruska,

ktorých si prišla pozrieť približne tisícka miest-

nych. Na námestí sa pohybuje aj hojný počet no-

vinárov, čo nezodpovedá informáciám z médií

a z Kyjeva. Podľa nich sem novinárov nepúšťajú,

a dokonca by tu nemal fungovať internet. Neza-

môžete na zátylok nechať vystrihnúť ukrajinský

národný znak. To všetko len niekoľko metrov

od vyhorenej budovy odborov, ktorú v decem-

bri ešte v pôvodnom stave okupovali demon-

štranti.

VLAKOM DO SIMFEROPOLAZ Kyjeva odchádzam vlakom. Spoločnosť mi

robí môj vrstovník Saňa z mesta Luck a o dva

roky staršie dievča, ktoré cestuje za mamou

z hlavného mesta do Sevastopola. Tam ide aj

Saňa, avšak nie dobrovoľne. Dostal povolávací

rozkaz na bojovú loď. „Musel som ísť. Inak by ma zavreli,“ hovorí ľahostajným hlasom. Do konca

vojenčiny mu zostáva deväť mesiacov a dúfa, že

ich prežije v mieri. Nevie, koľko ďalších voja-

kov ukrajinskej armády sa takto prepravuje na

Krym, no dianie spojené s týmto územím sledu-

je. „Ukrajina sa Krymu nevzdá a Rusko tiež nie. Ako sa to skončí, uvidíme po referende,“ myslí si

dvadsaťtriročný vojak. Zaujíma ma, čo bude ro-

biť, ak ho proruskí ozbrojenci na loď nepustia:

„Neviem. Prídem tam a uvidím, čo ďalej. Výsledok referenda rozhodne.“Ráno nás v meste Džankoj kontroluje dobrovoľ-

ná stráž. Nemajú uniformu, len ruskú trikolóru

na ramene. Saňa nevie nájsť pas, tak ukazuje

povolávací rozkaz. Púšťajú ho s nami ďalej. Tes-

ne pred Simferopolom Saňovi volajú priatelia –

ukrajinská armáda presúva svoje jednotky na

Krym.

17

Foto: Artur Bekmatov

18

DEŇ D„Zvolili ho pod dohľadom samopalov. Kto je krymský premiér Aksionov?“, „Prečo nebolo refe-rendum na Kryme v poriadku?“ hlásajú nadpisy

článkov od presstitútov v SME v deň referenda.

Na sociálnych sieťach kolujú karikatúry, ako

obyvatelia Krymu hlasujú s hlavňou samopalov

ruských vojakov za chrbtami.

Realita je však úplne iná. Miestne televízie už

okolo obeda hlásia hojnú účasť. Obyvatelia

Krymu prichádzajú hlasovať s celými rodina-

mi. Berú to ako svoju povinnosť. Na priebeh

referenda dohliada misia 135 medzinárodných

pozorovateľov z 23 krajín, vrátane niekoľkých

europoslancov z Poľska, Španielska, Maďarska,

Talianska, podpredsedu srbského parlamentu či

redaktora amerického denníka American Chro-

nicle. OBSE sa však zúčastniť odmietla. Dôvo-

dom má byť nelegitímnosť referenda.

Idem pozerať hlasovanie v Alexandrovom okrs-

ku. Cestou do okrsku aj z neho stretávame mno-

hých jeho známych. „Lepšie? Neviem, no určite nebude horšie,“ odpovedá mladá Kaťa na moju

otázku, či očakáva zlepšenie svojej situácie

v prípade pripojenia polostrova k Rusku. Pred

okrskami nestoja žiadni ozbrojenci, len členo-

via občianskych stráží s červenými páskami na

rukách.

Svoj hlas nechcú premárniť ani veteráni Veľkej

vlasteneckej vojny. Dnes osemdesiatnici s hrô-

zou pozerajú na to, ako sa do krajiny, ktorú

oslobodzovali, opäť vkráda fašizmus. Ich obavy

potvrdzuje aj dianie v Lotyšsku. Práve v deň re-

ferenda pochodujú Rigou veteráni miestnej diví-

zie SS a mladí neonacisti.

Z MÍTINGU SVIATOKNa ulicu vychádzam niečo po deviatej a neve-

rím vlastným očiam. V uliciach sú tisíce a tisíce

usmiatych, tancujúcich, skandujúcich ľudí. Vo-

lebné miestnosti sa zatvorili pred hodinou, za-

tiaľ sa čaká na výsledky, no nikto si nepripúšťa

inú možnosť ako pripojenie k Rusku.

Na námestie sa dá dostať len po predratí sa da-

vom. S pribúdajúcim časom pribúda aj ľudí. Na

budove autonómnej vlády sa striedajú zelené

laserové nápisy: „Krymská jar“, „Rusko, Krym, mier!“, „Ja, ty, my sme Krym.“ Na všetku túto

heslované wi-fi však funguje priamo na námestí.

Po meste sa pohybujú neozbrojení členovia do-

mobrany. Najviac sú však sústredení na Lenino-

vom námestí, kde sa nachádza pódium a budova

miestnej vlády. Ďalším miestom, pred ktorým

stoja, je regionálny parlament. Na oboch budo-

vách veje krymská aj ruská vlajka. Na streche

parlamentu hliadkuje maskovaný ozbrojenec.

NEROZHODNUTÍ TATÁRIPo meste ma sprevádza Alexander, ktorý pracu-

je ako herec Krymského akademického divadla

M. Gorkého a dnes moderoval míting na námes-

tí. Hovorí, že mesto je jedno z najmladších – za-

ložila ho Katarína Veľká, no po celom Kryme sú

pozostatky sídel antických Grékov.

Zhovárame sa, samozrejme, aj o zajtrajšom re-

ferende. Alexander je rozhodnutý ísť hlasovať

za pripojenie k Rusku, ako takmer väčšina jeho

známych. Výnimkou je 25-ročná Irina, ktorá sa

pripojenia obáva: „Tento rok končím právo. Keď sa staneme súčasťou Ruska, môžem začať odzno-va. Kto mi nahradí tých päť rokov?“ Naráža na to,

že s ruskými rubľami a ruskými poznávacími

značkami na autách príde aj ruská legislatíva.

V debate o skeptikoch spomíname aj tatársku

menšinu, ktorá tvorí okolo 12 % obyvateľstva

a jej ofi ciálni predstavitelia vyzývajú na neúčasť

na referende. Nie všetci Tatári sa však riadia po-

kynmi Medžlisu, organizácie vedúcej tatársku

menšinu na Kryme. Mnohí sa referenda zúčast-

nia. Naše médiá v súvislosti s Tatármi najčastej-

šie spomínajú ich masové deportácie po vojne,

preto sa pýtam aj na to.

Podľa Alexandra Tatári vždy chceli samostat-

nú, nezávislú republiku. Nedala im ju Katarína

Veľká, Mikuláš I., ani Lenin. Preto sa počas voj-

ny obrátili na Nemcov a po oslobodení boli de-

portovaní do Strednej Ázie. Alexander si však

nemyslí, že ich presídlenie na Stalinov rozkaz

bolo zlé. „Počas Veľkej vlasteneckej vojny Tatá-ri dúfali, že Nemci im dajú nezávislú republiku, o ktorej snívali vždy, už od čias ruského impéria. Mali svoje divízie v SS a kolaborovali vo veľkom. V roku 1944 sa ľudia postupne začali vracať na oslobodené územia a začínali sa vyrovnávať účty. Ak by Tatárov nepresťahovali, do jedného by ich tu vyvraždili.“

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME

na miestnych poslancoch, aby ich rozhodnutie

potvrdili. Situácia sa však môže zvrtnúť. Niežeby

poslanci neboli pripravení zahlasovať za vstup

do Ruskej federácie, ale každú chvíľu môže prísť

reakcia zvonku – od vlády v Kyjeve, od Západu,

provokácia v réžii Pravého sektora...

Preto v deň zasadnutia parlamentu hliadkuje

v uliciach Simferopola enormné množstvo poli-

cajtov. Prístupové chodníky k parlamentu sú her-

meticky uzavreté. Kontrolujú novinárov, autá,

legitimujú miestnych.

Cestou na železničnú stanicu idem okolo par-

lamentu, a preto prehľadávajú aj mňa. „Prepáč-te, ale takú veľkú tašku sme jednoducho museli prezrieť,“ ospravedlňuje sa jeden z policajtov po

tom, ako som musel rozbaliť svoju batožinu pria-

mo na chodníku.

NEMUSELO TO ZÁJSŤ TAK ĎALEKOPozerajúc von oknom z vlaku na zanedbanú kra-

jinu za Simferopolom rozmýšľam, aká budúc-

nosť čaká tento región. Krym nie je bohvieako

rozvinutý. Ako hovorili miestni, zriedkakedy sa

ich hlasy dostali do ďalekého Kyjeva. No bude

ich hlasy počuť do Moskvy, ktorá je ešte ďalej?

Alebo, naopak, bude ruská vláda Krymu veno-

vať osobitú pozornosť a snažiť sa z neho vybudo-

vať výkladnú skriňu svojej krajiny, aby tak dala

na frak celému Západu?

Isto si množstvo obyvateľov Ukrajiny kladie otáz-

ku, či to všetko muselo zájsť takto ďaleko. Krym,

Majdan, mŕtvi, pogromy na politických nepria-

teľov... Rôzne názory sa riešia kompromismi.

Prozápadní politici hájac záujmy svojich voličov

(a hlavne sponzorov, nadnárodných korporácií

či západných krajín) odmietali vstup krajiny do

colnej únie s Ruskom. Strana regiónov brániac

záujmy svojich voličov (no predovšetkým pro-

ruskej oligarchie) odmietala zblíženie so Zápa-

dom. Nikto nechcel ustúpiť a cestu kompromisu,

ktorú navrhovala frakcia komunistických poslan-

cov v podobe všeľudového referenda, nikto ne-

akceptoval. Brániť záujmy ľudí – áno, no nechať

ich rozhodnúť – to už nie.

Preto môže byť krymské referendum pre celú

Ukrajinu mementom, aby sa mohli veci riešiť

spravodlivo, čestne, s participáciou ľudu, no

hlavne bez strát na životoch.

náladu dozerá Leninova socha v srdci námestia.

Jedna z mála, ktorú sa podarilo ubrániť a jedna

z dvoch v tomto meste.

S prvými predbežnými výsledkami sa dvíha ne-

skutočná vlna eufórie. Účasť pravdepodobne

presiahne 80 % a zo zúčastnených sa za pripo-

jenie k Rusku vyslovilo viac ako 90 %. Niekoľ-

kotisícový dav na námestí spieva ruskú hymnu,

nasleduje ohňostroj, na budove vlády sa objavujú

nápisy: „Sme doma!“, „Krym je Rusko.“ Dôchod-

covia skandujú: „Vraciame sa domov!“ Po lícach

niektorých sa kotúľajú slzy šťastia. Dievčatá se-

dia na chrbtoch svojich priateľov, pri pódiu tan-

cuje v kruhu skupina ľudí. Tu sa dávam do reči

s paňou, ktorá na moju otázku, či očakávala takú

účasť, hovorí: „Je to úžasné! Mal to byť pôvodne míting, ale tento večer sa zmenil na jeden veľký sviatok!“ Následne ma objíma a prosí, aby som

pravdivo informoval o tom, čo som na Kryme

videl, aby som neklamal ako vo veľkých masmé-

diách.

Na pódiu sa medzitým striedajú hviezdy ruskej

estrády či armádne súbory. Dav po každej piesni

skanduje: „Rossija! Rossija!“ alebo „Berkut! Ber-kut!“ Skupina Ľube zakončuje ofi ciálny program

a ľudia sa rozchádzajú do ulíc a svojich domov.

Vedia, že cesta, ktorú si v tento deň vybrali, ne-

bude ľahká, no sú šťastní, že je to cesta, ktorú si

vybrali sami.

Na druhý deň sú známe ofi ciálne výsledky. K ur-

nám prišlo 83,1 % obyvateľov polostrova. Z nich

sa 96,8 % vyslovilo za vstup Krymu do Ruskej

federácie. Vláda v Kyjeve referendum neuznala,

no transporty ukrajinskej armády zostali zablo-

kované miestnymi obyvateľmi na železnici kdesi

pred Doneckom. Západ vyhlásil plebiscit za ne-

legitímny a hovorí o ďalších sankciách pre Rus-

ko. Samozrejme takých, ktoré by neovplyvnili

západné ekonomiky.

PREBUDENIE SA V INEJ KRAJINE?Aj keď sa Krym odtrhol od Ukrajiny de facto už

začiatkom mesiaca a de iure v nedeľu, obyvatelia

nasledujúce ráno nezažívajú žiadny úsvit nového

veku. Všetko beží v starých koľajach. Jazykové,

úradné či ekonomické zmeny si ešte nejaký ten

týždeň vyžiadajú.

Ľudia vyjadrili svoju vôľu v referende, teraz je

19

SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

20

liardy eur. Na každého obyvateľa pripadla suma vo výške

3 807 eur, čo je o cca 500 eur viac ako v roku 2012. Ako

sme povedali, ide o úvery občanom a nie štátny dlh.

Slováci sa zadlžujú v porovnaní s inými národmi menej,

sú sporivejší a zodpovednejší. Tento fakt však znamená

čoraz menej. Skutočnosť, že väčšina je na tom horšie ako

my, neimplikuje, že my sme na tom dobre. Stav úverov

pre obyvateľstvo predstavoval ku koncu minulého roka

19,6 miliardy eur. Medziročne sa tak zvýšil o takmer

10 %. Menej ako Slováci dlhovali na hlavu spomedzi

krajín Európskej únie obyvatelia Poľska, Lotyšska, Litvy,

Maďarska a Bulharska.

PRVÉ KOLO PREZIDENTSKÝCH VOLIEB PODĽA OČAKÁVANÍUž od rána vládlo nepríjemné šero a daždivé počasie,

podtrhávajúc smutnú, depresívnu, bezduchú fádnosť

ďalších volieb, ktoré zase nič nezmenia. Priamo vo vo-

lebnej miestnosti zomrel jeden dôchodca (asi potom,

ako si prezrel zoznam kandidátov), silný vietor spôsobil

na niektorých miestach výpadky elektriny, pre ktoré sa

ZAHRANIČNÁ POLITIKA SLOVENSKA NEEXISTUJEV decembri 2013 Robert Fico hovoril: „Členstvo v Únii

nie je náboženstvom, každá krajina sa teda môže dobro-

voľne rozhodnúť, či do nej vstúpi, alebo nevstúpi. Ukraji-

na sa jednoducho rozhodla, že pôjde inou cestou, a ja ju

teraz nebudem hodnotiť, to je vnútroštátna záležitosť.“

Vyjadrenie okamžite napadla strana SaS: „Podotýkame,

že postoj premiéra Fica nie je v tejto veci kompatibilný

s postojom ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčá-

ka. A nie je ani kompatibilný s európskou diplomaciou,

ktorá sa dlhý čas snažila Ukrajine a jej občanom pomôcť

ekonomicky i politicky, a to aj formou asociačnej doho-

dy.“ Kde bol vtedy jej euroskepticizmus? SaS útočí na

Fica, že nie je nastavený dostatočne proeurópsky? V de-

cembri si Fico ešte mohol dovoliť povedať vlastný názor,

dnes spieva inú pesničku. Posledné, čo by chcel počas

volieb, je pohnevať si systémové médiá (SME, .týždeň,

Trend atď.). Preto len opatrne šepká: „Nie je všetko tak,

ako sa zdá a na udalosti sa dá pozrieť rôzne.“

Zahraničnú politiku ponechal plne v rukách Miroslava

Lajčáka. ProEÚ a proUSA postoje a názory, ktoré dl-

hodobo zastáva a prezentuje Lajčák, začnú dávať väčší

zmysel, ak sa pozrieme na človeka, ktorý je jeho porad-

com, jeho šedú eminenciu – Pavla Demeša. Pavol De-

meš prostredníctvom tretieho sektora ovplyvňuje dianie

okrem iného aj na Ukrajine. Riadi Lajčák Demeša alebo

Demeš Lajčáka?

Ofi ciálny postoj premiéra je dnes zhodný s postojom

Európskej únie. Ako bude konať Slovensko? Opýtajte sa

v Bruseli. Robert Fico sa viackrát vyjadril, že si nemô-

žeme dovoliť mať samostatnú zahraničnú politiku, vraj

táto skutočnosť vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktoré

sme podpísali. Nuž, závisí od výkladu, Maďari nemajú

problém chrániť svoje národnoštátne záujmy.

KRÍZA SLOVÁKOV ŠETRIŤ NENAUČILAMíňame peniaze, ktoré nemáme, na veci, ktoré nepotre-

bujeme, aby sme urobili dojem, ktorý nevydrží, na ľudí,

na ktorých nám nezáleží. Kým sa budú brať úvery, budú

vznikať nové peniaze, a kým budú vznikať nové peniaze,

bude čím splácať staré dlhy – systém neskolabuje.

Prešlo menej ako šesť rokov a Slováci sa zadlžujú po-

dobne ako v časoch pred krízou. Banky v minulom roku

požičali obyvateľstvu vo forme nových úverov 6,53 mi-

liardy eur, čo znamená oproti roku 2012 nárast o 23,4 %.

Objem spotrebných úverov vzrástol o takmer 17 % na

1,56 miliardy eur a úvery na bývanie o 28 % na 4,74 mi-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

21

má podporu SMER-u, taktiež podporuje Dúhový Pride.

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, ktorý boju-

je za tradičnú rodinu a proti tzv. kultúre smrti, vyčíslil

podporu LGBTI organizácií za rok 2012 na 197 398 eur.

Reálna fi nančná podpora však bola podstatne vyššia,

pretože, ako bolo spomenuté vyššie, existujú rôzne or-

ganizácie, ktoré sa presadzovaním agendy LGBTI zao-

berajú „len“ čiastkovo a nie všetko možno vykalkulovať

prostredníctvom projektov.

ZDRAVOTNÉ SESTRY POKRAČUJÚ V BOJI„Pán premiér, skúste si ľudí získať skutkami, nielen

sľubmi,“ oslovujú nás každý deň zdravotné sestry z asi

30 bilbordov. Kampaň organizuje Odborové združenie

sestier a pôrodných asistentiek. Ficovi chcú pripomenúť,

že so zvýšením ich platov vláda nič nerobí. Ministerka

zdravotníctva Zuzana Zvolenská hovorí, že rezort pripra-

vil návrh zákona o odmeňovaní všetkých zdravotníkov.

V spolupráci so samosprávami chce vraj ministerstvo

získať presné údaje o platoch v nemocniciach v správe

VÚC, aby vedelo vyčísliť dopad zákona. Sú to už dva

roky, odkedy začal platiť zákon o minimálnych mzdo-

vých nárokoch sestier. Platy však sestrám zvýšili iba

v štátnych nemocniciach, a tie preto odštartovali druhú

vlnu protestov.

Lekári svojho času sestry v ich boji nepochopiteľne ne-

podporili a bývalý šéf Slovenskej lekárskej komory Milan

Dragula sa po zákon obrátil na Generálnu prokuratúru.

Ladislav Tichý dal podnet na Ústavný súd, ktorý účin-

nosť zákona pozastavil, a neskôr vyhlásil, že nie je v sú-

lade s ústavou. Pre mocipánov je výhodné drobiť spo-

ločnosť na malé skupiny, a tie následne štvať proti sebe

v duchu rímskeho hesla Rozdeľuj a panuj. Žiaľ, Slováci

sú pre uplatnenie tejto stratégie ideálni – malosť, závisť

a „zloprajnosť“ majú mnohí z nás v DNA. (as)

koniec volieb posunul z 22:00 na 23:00, a Martin Daňo

dokázal, že volič môže voliť až trikrát.

Volebná účasť dosiahla 43,4 %. Výsledky jednotlivých

kandidátov: Robert Fico 28,01 %, Andrej Kiska 24,01 %,

Radoslav Procházka 21,25 %, Milan Kňažko 12,87 %,

Gyula Bárdos 5,11 %, Pavol Hrušovský 3,33 %, Helena

Mezenská 2,38 %, Ján Jurišta 0,64 %, Ján Čarnogur-

ský 0,64 %, Viliam Fischer 0,5 %, Jozef Behýl 0,48 %,

Milan Melník 0,4 %, Jozef Šimko 0,25 % a Stanislav

Martinčko 0,13 %.

DVOJAKÝ SMERPo „dojemnom“ rozprávaní premiéra Roberta Fica

o tom, ako ho formovala katolícka náuka a prostredie,

spomenutí príbuzných, ktorí boli kňazmi, misionármi

či rádovými sestrami, SMER spojil sily s KDH v snahe

o zmenu ústavy s cieľom defi nície manželstva ako zväz-

ku muža a ženy. Ústava sa rozšíri o dve vety: „Manžel-

stvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy.

Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a na-

pomáha jeho dobru.“ Týmto opatrením vypočuli obe po-

litické strany tú časť verejnosti, ktorej tlak v posledných

mesiacoch výrazným spôsobom narastal, a to hlavne

po právnych úpravách krajín, ktoré napodobujeme. Ide

o také samozrejmosti, ktoré by pred dvadsiatimi rokmi

nikto ani nespochybňoval. Ale prečo SMER takto otočil

len krátko pred prvým kolom prezidentských volieb?

Pozrime sa troška do minulosti. SMER ignoroval Národ-

ný pochod za život, petície, protesty, články, blogy. Mi-

roslav Lajčák založil výbor pre LGBTI, vláda SMER-u

dotuje rôzne organizácie presadzujúce LGBTI agendu

(Queer Leaders Forum, Hnutie za rovnoprávnosť homo-

sexuálnych občanov GANYMEDES, Iniciatíva Inakosť,

sčasti ide aj o Inštitút ľudských práv, Divadlo: NOMAN-

TINELS a iné). Monika Flašíková-Beňová dlhodobo

podporuje Iniciatívu Inakosť a účastní sa pravidelne Dú-

hových pochodov, lobovala v Európskom parlamente za

Estrela report, primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ktorý

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

22

EKONOMIKA <

PÔŽIČKA OD MMF PRE UKRAJINUDočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov sa

vyjadril, že Kyjev bude potrebovať pôžičku 35 miliárd

dolárov počas nasledujúcich dvoch rokov, v opačnom

prípade hrozí krajine bankrot. Pomoc zo strany Ruska

nová vláda odmieta, Spojené štáty, ani Európska únia

nie sú schopní vyčleniť takúto veľkú čiastku. Jediným

riešením zostáva zatiaľ Medzinárodný menový fond

(MMF).

Ukrajina už čerpala niekoľko pôžičiek z MMF. V polo-

vici 90. rokov 3,5 mld. USD, v roku 1998 2,2 mld. USD,

v roku 2004 po tzv. Oranžovej revolúcii to bolo 600 mi-

liónov USD a v roku 2008 za prezidenta Juščenka to

bola 2-ročná pôžička vo výške 16,4 mld. USD. V roku

2010 už za prezidenta Janukovyča bola dohodnutá pô-

žička z MMF vo výške ďalších 15 mld. USD, ale o rok

neskôr bola zmrazená z dôvodu neochoty Kyjeva im-

plementovať požadované reformy, vrátane zrušenia

dotácií na cenu plynu.

Súčasná vláda na čele s Jaceňukom je teda v rokovaní

s MMF o ďalšej, doposiaľ najväčšej pôžičke, pričom

bol neofi ciálne zverejnený zoznam podmienok, ktoré

musí Ukrajina splniť:

– zvýšenie dôchodkového veku o 2 roky pre mužov

a 3 roky pre ženy, vrátane obmedzenia skoršieho od-

chodu do dôchodku pri rizikových profesiách,

– zrušenie vyšších dôchodkov pre vedeckých pracov-

níkov, úradníkov, manažérov štátnych podnikov,

obmedzenia pre pracujúcich dôchodcov, posunutie

dôchodkového veku pre armádnych dôstojníkov na

60 rokov,

– nárast ceny plynu o 50 % pre komunálne podniky

a o 100 % pre súkromných odberateľov, umožnenie

voľnej tvorby cien pre komunálne a bytové družstvá,

– nárast ceny elektriny o 40 %,

– nárast spotrebnej dane z benzínu o 60 eur na tonu,

– zrušenie cestovných výhod a zvýšenie daní na dopra-

vu o 50 %,

– privatizácia všetkých banských závodov, zastavenie

dotácií,

– zrušenie štátnej podpory pri narodení dieťaťa, posky-

tovania stravného a učebníc zdarma,

– zrušenie výnimiek na DPH, zavedenie DPH v lekár-

ňach,

– zrušenie moratória na predaj poľnohospodárskej

pôdy, zrušenie dotácií producentom bravčového

mäsa a hydiny,

– redukcia štátnych ministerstiev z 20 na 14, ponecha-

nie jedného podpredsedu vlády, začlenenie všetkých

orgánov verejnej správy pod ministerstvá,

– obmedzenie vysokých platov štátnych úradníkov,

– poskytovanie podpory v nezamestnanosti až po od-

pracovaní min. 6 mesiacov.

DISTRIBÚCIA ZEMNÉHO PLYNU V EURÓPEV reakciách USA a EÚ na pričlenenie Krymu k Ruskej

federácii sa nezriedka objavujú pokusy o uvalenie eko-

nomických sankcií. Rusko odpovedá, že na takýto po-

stup je pripravené a bude odpovedať protiopatreniami.

Ukrajinský parlament predložil 17. 3. návrh opatrení

ako reakciu na aktuálnu situáciu na Kryme, vrátane

bezprecedentného 12-násobného zvýšenia poplatku

za ruský tranzit plynu cez ich územie až na úroveň

500 USD za 1000 m3. To by mohlo mať za následok

výrazné obmedzenie dodávok cez územie Ukrajiny.

Úvahy o alternatívnom dovoze zemného plynu z brid-

licových ložísk v USA prehliadajú fakt, že vývoz plynu

z USA do väčšiny krajín sveta podlieha zdĺhavej schva-

ľovacej procedúre. Navyše sú tu značné technické ob-

medzenia zaoceánskej prepravy skvapalneného plynu

LNG v množstvách, ktoré by mohli Európe čo i len

čiastočne nahradiť prípadné výpadky dodávok Gazpro-

mu.

Pre lepšie pochopenie rizík dokladáme schému zobra-

zujúcu distribúciu zemného plynu v Európe (v milió-

noch m3), pričom je jasne vidieť väčšiu či menšiu zá-

vislosť jednotlivých krajín na dodávkach plynu z Ruska

(v ľavej časti schémy sú zobrazené objemy exportu,

v pravej časti import). (ph)

2323

> SATIRA

Kresby: Igor Strinka

UKRAJINA

MOŽNOSTI VOĽNOČASOVÝCH AKTIVÍT:• STREĽBA Z LUKU• TENISOVÉ IHRISKO• FUTBALOVÉ IHRISKO• VOLEJBALOVÉ IHRISKO• BASKETBALOVÉ IHRISKO• BILIARD• STOLNÝ TENIS

• ŠÍPKY• DETSKÉ PRELIEZKY• KRYTÝ ALTÁNOK• TERASY• VONKAJŠÍ BAZÉN• JAZDA NA KONI• JAZDA NA KOČI• PLAVBA LOĎOU

MESAČNÍK ZEM&VEK USPORIADA V TERMÍNE 29. 6. – 5. 7. 2014 PRVÝ LETNÝ RODINNÝ TÁBOR.

REDAKTORI ZEM&VEK SA SPOLU S POZVANÝMI HOSŤAMI BUDÚ STARAŤ O VAŠE PRÍJEMNE STRÁVENÉ CHVÍLE, O POVZBUDENIE VÁŠHO TELA AJ DUCHA.

DEŤOM SA BUDÚ VENOVAŤ NAŠI ANIMÁTORI TAK, ABY SI NADOBUDNUTÉ ZNALOSTI MOHLI OTESTOVAŤ V ZÁPOLENÍ S RODIČMI.

P R I O R A V S K E J P R I E H R A D E

• 169,- EUR DOSPELÝ • 149,- EUR DIEŤADETI DO 3 ROKOV ZDARMABližšie informácie vám poskytneme v pracovných dňoch medzi 9:00 – 13:00 na telefónnom čísle 0917 684 516.

RODINNÝ TÁBOR

l f l

10 % ZĽAVA

PRE PREDPLATITEĽOV

24

TÉMA MESIACA > ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

Preto vraj nebolo inej možnosti, ako postupne

všetko privatizovať, obmedzovať sociálne

vymoženosti väčšiny obyvateľstva a pristú-

piť k radikálnym dereguláciám podnikateľského,

a najmä fi nančného sektora. Pred neuváženou de-

reguláciou fi nančného sektora pritom varoval vo

svojom kultovom diele Bohatstvo národov samotný

Adam Smith, otec modernej politickej ekonómie,

na ktorého sa liberáli s obľubou odvolávajú. Veľkí

fi nanční operátori dostali zelenú na vykonávanie

tých najrizikovejších a najpochybnejších operácií,

čo malo údajne zabezpečiť rast i zamestnanosť.

Igor Šarmír

ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

POLITICKO-EKONOMICKÉ PRAVIDLÁ HRY PLATNÉ POČAS POSLEDNÝCH 30 ROKOV SÚ RADIKÁLNE INÉ, AKO TO BOLO PRVÝCH 30 ROKOV PO VOJNE.

TOTO DLHÉ POVOJNOVÉ OBDOBIE SA VO VYSPELOM SVETE VYZNAČOVALO BEZPRECEDENTNÝM EKONOMICKÝM RASTOM, PLNOU ZAMESTNANOSŤOU,

VYSOKÝM STUPŇOM SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI A EKONOMICKOU STABILITOU. ALE OD ZAČIATKU OSEMDESIATYCH ROKOV DOŠLO K RADIKÁLNEMU POPRETIU

TOHTO POLITICKO-EKONOMICKÉHO PORIADKU. DÔVODOM (ALEBO SKÔR ZÁMIENKOU) BOLO TO, ŽE NIEKTORÉ ZÁKLADNÉ PREMISY KEYNESIÁNSKEHO

EKONOMICKÉHO MYSLENIA PRESTALI FUNGOVAŤ (V SEDEMDESIATYCH ROKOCH ZAČALO SIMULTÁNNE DOCHÁDZAŤ K NÁRASTU INFLÁCIE I NEZAMESTNANOSTI).

25

AAAAAAAAAAAAAAA > TÉMA MESIACA

26

TÉMA MESIACA > ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

Ale špekulanti transformovaní na „investorov“

dosiahli niečo iné: Po prasknutí hypotekárnej

bubliny v roku 2008 prišli milióny amerických

rodín o strechu nad hlavou, státisíce Američa-

nov o dôchodok a milióny ľudí na celom svete

o prácu. Pričom na druhej strane sa za bilióny

dolárov z verejných prostriedkov zachraňovali

nielen banky, ale boli z nich štedro odmene-

ní i vinníci katastrofy, t. j. manažéri a akcionári

veľkých fi nančných spoločností, ktorí by ešte

pred dvadsiatimi rokmi boli odsúdení na dlho-

ročné nepodmienečné tresty. Táto skúsenosť iba

povzbudila „investorov“, aby hľadali ďalšie ob-

lasti, kde by mohli veľmi výhodne vložiť svoje

obrovské prostriedky v očakávaní nehoráznych

ziskov. Po roku 2008 sa ich pozornosť obrátila

na agropotravinárske komodity a potom i na

poľnohospodársku pôdu.

NOVODOBÝ KOLONIALIZMUSPodľa jednoduchšej defi nície sa pod zabera-

ním pôdy (land grabbing) rozumie „nákup

alebo dlhodobý prenájom veľkých plôch pôdy

investormi“. Trochu podrobnejšie sa to dá cha-

rakterizovať ako „nadobudnutie pôdy externými

operátormi (ktorí nemajú sídlo v danej lokalite)

s cieľom vytvárania poľnohospodárskeho zis-

ku bez ohľadu na záujmy miestneho obyvateľ-

stva (osobitne malých farmárov) a na životné

prostredie“.

Nie je to však úplne nový fenomén, pretože

k nemu vo veľkej miere dochádzalo napr. v ko-

loniálnom období. Osadníci v Severnej Amerike

doslova kradli pôdu, ktorá pôvodne patrila in-

diánskym kmeňom. I k „modernému“ zaberaniu

pôdy začalo dochádzať o niečo skôr ako k jej

špekulatívnemu skupovaniu, ktoré sa deje dnes.

Súviselo to najmä s plantážnickým spôsobom

pestovania niektorých plodín na obrovských

plochách (napr. geneticky modifi kovaná sója

v niektorých krajinách Južnej Ameriky alebo

cukrová trstina v Brazílii). Od sklonku minulého

storočia nastal boom produkcie krmovín a bio-

palív, ktoré sú však určené predovšetkým na ex-

port.

Výhodou pre investorov bola faktická neexis-

tencia spoľahlivého systému vlastníckych práv

k pôde (veľké množstvo malých roľníkov nema-

lo vlastníctvo pôdy, ktorú obrábali ich otcovia

a dedovia, dostatočne právne podložené) a vy-

soký stupeň korumpovateľnosti miestnych poli-

tikov a úradníkov. Preto dochádzalo a dochádza

ku škandalóznemu a kriminálnemu vyháňaniu

pôvodných majiteľov z ich pozemkov pomocou

zastrašovania, násilia a nezriedka i vrážd. Malí

roľníci a ich rodiny potom končia v slumoch

veľkých miest, kde živoria v podstatne horších

podmienkach, ako to bolo na ich malých far-

mách. Krajinou, kde k takýmto nehoráznostiam

dochádza vo veľkej miere, je napríklad Paraguaj.

Podrobne o tom podáva svedectvo investigatív-

na novinárka Marie-Monique Robinová vo svo-

jom bestselleri Le Monde selon Monsanto. Tejto

téme je venovaný i rozsiahly článok publikova-

ný v tohtoročnom januárovom čísle Le monde

diplomatique nazvaný Le Paraguay dévoré par les soja (autor Maurice Lemoine).

PRÍČINY ZABERANIA PÔDYPríčin, prečo sa poľnohospodárska pôda stala

predmetom záujmu fi nančných investorov, je

niekoľko. V prvom rade v dôsledku klimatic-

kých zmien i „postupu civilizácie“ sa svetový

pôdny potenciál zmenšuje. Sucho, degradácia

pôdy a urbanizácia. Predovšetkým najľudnatej-

šie krajiny India a Čína sú dnes veľmi chudobné

na ornú pôdu. V Číne pokrýva obrábaná pôda

iba 130 miliónov hektárov, z čoho sa každý rok

stráca jeden milión ha v dôsledku urbanizácie

a dezertifi kácie na severe krajiny.

Sahara postupuje v niektorých oblastiach sahelu

až o 10 kilometrov ročne. Okrem katastrof spô-

sobených klimatickými zmenami a urbanizáciou

nemožno nespomenúť škandalózne mrhanie

pôdnym fondom, ktoré sa dá stotožniť s jeho zá-

mernou likvidáciou. V Argentíne, krajine totálne

zasvätenej pestovaniu GM sóje, dochádza z dô-

vodu intenzívnych a neudržateľných agronomic-

kých postupov k degradácii obrovských plôch.

V tomto prípade ide o prenajatú pôdu, z ktorej

v priebehu niekoľkých rokov nešetrného „uží-

vania“ vyčerpajú latifundisti všetky živiny a po-

tom sa posunú ďalej. V tejto súvislosti dochádza

k masívnemu klčovaniu lesov, pričom takto zís-

kaná pôda vydrží intenzívne obhospodarovanie

maximálne dva roky, pretože je viazaná na svoj

ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU > TÉMA MESIACA

pôvodný biotop a v podmienkach lesných polo-

suchých oblastí nie je ani veľmi bohatá.

Ďalšími dôvodmi sú vývoj priorít fi nančných

investorov (viď. nižšie), zmena vnímania ag-

ropotravinárskeho sektora z prebytkového na

defi citný a, samozrejme, i skutočnosť, že na vý-

znamnej časti svetového pôdneho fondu sa dnes

pestujú plodiny určené na biopalivá.

KŠEFTOVANIE V TREŤOM SVETEPodľa najspoľahlivejšej štúdie venovanej tejto

téme, projektu Land Matrix z apríla 2012, v prie-

behu posledného desaťročia zmenilo svojho ma-

jiteľa 83,2 milióna ha poľnohospodárskej pôdy,

z toho 56,2 milióna v subsaharskej Afrike, čo

zodpovedá približne rozlohe Francúzska. Feno-

mén sa týka asi 12 krajín, najmä Madagaskaru,

Etiópie, Konga, Sudánu, Tanzánie, Mozambiku

a Beninu.

Médiá ukázali prstom na niektoré krajiny (Čína,

Saudská Arábia a ďalšie krajiny Perzského záli-

vu), ktoré si v záujme poistiť sa proti riziku vý-

kyvov cien základných potravinárskych komodít

zabezpečujú ich výrobu v zahraničí s cieľom na-

sýtiť vlastné obyvateľstvo. Ale nepovedalo sa, že

dve tretiny zabratých plôch patria súkromným

investorom, investičným a penzijným fondom.

Zanedlho po potravinovej kríze v roku 2008 za-

čali početné hedgeové (špekulatívne) fondy, in-

štitucionálni investori a veľké banky vo veľkom

skupovať, prenajímať alebo akýmkoľvek iným

spôsobom nadobúdať pôdu v krajinách tretieho

sveta. Zámerom bola buď výroba potravín a bio-

palív určených na export do krajín s vysokou

kúpnou silou, alebo išlo o čisto špekulatívne

účely. Záujem fi nančných investorov dokazuje,

že pôda sa stala istou hodnotou, často rentabil-

nejšou ako zlato.

Len v roku 2010 bolo v Afrike skúpených 41 mi-

liónov ha ornej pôdy americkými hedgeovými

fondmi, európskymi bankami, ale i saudskými,

juhokórejskými, singapurskými, čínskymi a iný-

mi fondmi. Osobitne poučný je prípad Južného

Sudánu.

Po 26 rokoch vojny za oslobodenie, ktorá po

sebe zanechala viac ako milión mŕtvych a zmr-

začených, vznikol 9. júla 2011 nový štát Južný

Sudán. Ale ešte pred jeho formálnym vznikom

dočasná vláda prenechala texaskému agropotra-

vinárskemu trustu Nile Trading and Develop-

ment Inc. 600 000 ha ornej pôdy, teda 1 % úze-

mia štátu za bezkonkurenčnú cenu: Texasania

zaplatili 25 000 dolárov, čo sú 3 centy za hektár.

Okrem toho má tento investor opciu na ďalších

400 000 ha.

V Nigérii sa bohatí obchodníci zo Sokota a Kana

zmocnili rôznym spôsobom – najčastejšie uplá-

caním miestnych úradníkov – desiatok tisícov

hektárov úrodnej pôdy. K podobným pochyb-

ným transakciám dochádza vo veľkom v Mali.

Takto nadobudnutá pôda sa neobhospodaruje,

jej majitelia čakajú, kým stúpnu ceny, a potom

ju predajú za novú cenu nejakému saudskému

princovi alebo hedgeovému fondu v New Yorku.

SOCIÁLNE DÔSLEDKYZaberanie pôdy špekulantmi má často dramatic-

ké sociálne dôsledky, pretože k nemu dochádza

na úkor miestneho obyvateľstva, ktorého sa väčši-

nou nikto nepýta na názor. Celé rodiny sú pozba-

vené prístupu k prírodným zdrojom a vyháňané

zo svojich pozemkov. Ak náhodou nadnárodné

spoločnosti neumiestnia na zabratých pozem-

koch svojich vlastných pracovníkov, môže tu nájsť

prácu malá časť miestnej populácie, ale za žobrác-

ky plat a v neľudských pracovných podmienkach.

Vo väčšine prípadov sú celé rodiny vytláčané

z pozemkov, ktoré obhospodarovali celé gene-

rácie ich predchodcov; ich zeleninové záhony

a ovocné sady sú čoskoro zničené a prísľub

spravodlivej kompenzácie zostáva mŕtvym slo-

vom. Vytlačením malých poľnohospodárov je

zároveň ohrozená potravinová bezpečnosť mi-

liónov osôb. Namiesto pôvodných kultúr, ktoré

zabezpečovali obživu miestneho obyvateľstva,

vysádzajú agropotravinárske trusty monokultú-

ry hybridných alebo geneticky modifi kovaných

plodín pestovaných na báze agropriemyselných

systémov. Parcely bývajú ohradené spôsobom,

ktorý bráni prístupu malých farmárov a nomá-

dov k rieke, k lesu alebo pastvinám.

Špekulovaním s potravinami a s pozemkami ob-

chodníci v skutočnosti špekulujú so smrťou.

SNAHY VYJSŤ Z BLUDNÉHO KRUHUVývoj v globalizovanom svete smeruje k stále

27

28

TÉMA MESIACA > ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

2929

ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU > TÉMA MESIACA

väčšej liberalizácii obchodu a deregulácii vý-

roby. Heslom dňa je konkurencieschopnosť

a nevyhnutnosť ponechať nadnárodným ope-

rátorom „voľné ruky“, čo je údajne prospešné

pre všetkých. V praxi to znamená, že treba pod-

porovať iba „konkurencieschopné“ poľnohos-

podárstvo, pod ktorým sa rozumie pestovanie

monokultúr na veľkých plochách s minimom

pracovnej sily a s intenzívnym využívaním me-

chanizácie a chemických vstupov.

Predstavitelia agrobiznisu o tom úspešne pre-

svedčujú (argumentmi a úplatkami) politikov

tretích krajín, ktorí údajne majú iba voľbu me-

dzi dnešným stavom zaberania pôdy cudzími

investormi praktizujúcimi „priemyselné poľ-

nohospodárstvo“ a kontrolovaným, exportne

orientovaným agrobiznisom v ich vlastnej réžii

(výsledok je v podstate ten istý). Pojmy ako udr-

žateľnosť, potravinová bezpečnosť či nebodaj so-

ciálna spravodlivosť (hoci iba relatívna) nepatria

do slovníka takéhoto „ekonomického myslenia“

a fi nančných oligarchov zjavne nezaujímajú, veď

všetko vyrieši trh.

Ale na druhej strane sa zvyšuje počet odborní-

kov, pre ktorých sú dôsledky posledného vývoja

neprijateľné. Napríklad súčasný generálny spra-

vodajca OSN pre právo na potraviny Olivier de

Schutter odmieta tézy agrobiznisu a tvrdí, že tre-

ba presvedčiť lídrov tretieho sveta o potrebe mo-

dernizovať rodinné podniky a vidiecke poľno-

hospodárstvo, investovať do kultúr, ktoré živia

miestne obyvateľstvo, a to v predvýrobnej fáze

(vzdelávanie, poskytnutie drobného vybavenia),

rovnako ako i vo fáze „postvýrobnej“ (skladova-

cie priestory, prístup na trh). Exportne zame-

raný agrobiznis, ktorého prioritou nie je výživa

miestneho, najmä chudobnejšieho obyvateľstva,

ale orientácia na lukratívny dopyt v bohatších

krajinách, vníma podobne ako jeho predchodca

Jean Ziegler – ako neľudskú honbu za ziskom,

ktorá nemá absolútne žiadne zábrany.

Ziegler si na obale svojej knihy Destruction mas-sive nedáva servítku pred ústa a otvorene píše:

„Každých 5 sekúnd zomiera od hladu jedno die-

ťa do desať rokov. Vo svete, ktorý nikdy nebol

taký bohatý, ako je dnes, a kde sa i teraz vyrobí

podstatne viac potravín, ako sa spotrebuje. Preto

táto kataklizma nie je žiadnou fatalitou a každé

dieťa, ktoré zomrie od hladu, je v podstate za-

vraždené.“

Za nádej považuje Olivier de Schutter „Dobro-

voľné smernice pre zodpovedné manažovanie

pôdy“, ktoré 11. mája 2012 schválil Výbor pre

potravinovú bezpečnosť (FAO). Ide o to, aby

z pôdy, rybolovu a lesov mali prospech predo-

všetkým miestni obyvatelia. Na vlády jednotli-

vých krajín by mal byť vyvíjaný tlak, aby tieto

smernice zapracovali do národných zákonov.

Jeden odsek týchto smerníc žiada, aby boli par-

lamenty príslušných krajín informované o záme-

roch súvisiacich so zaberaním pôdy a schvaľova-

li ich. V dnešnej zúfalej situácii sa i toto javí ako

možné riešenie.

NA RADE JE VÝCHODNÁ EURÓPAOd zaberania pôdy nie je ušetrená ani Európa.

Fenomén dorazil cez Kazachstan a Strednú

Áziu na Ukrajinu, kde už dnes existujú cudzin-

cami ovládané mamutie farmy, ktoré obhospo-

darujú až 200 000 ha pôdy! I v EÚ sú, samo-

zrejme, najviac exponované postkomunistické

krajiny bývalého východného bloku. Situácia sa

dá dobre dokumentovať na príkladoch Maďar-

ska a Rumunska.

V Maďarsku, podobne ako na Slovensku, je až

do tohto roku v platnosti moratórium na nado-

búdanie poľnohospodárskej pôdy cudzincami.

Napriek tomu krajina nebola ušetrená od feno-

ménu „zaberania pôdy“, hoci jeho charakteristi-

ky boli z dôvodu moratória iné ako v krajinách

tretieho sveta. Základný rozdiel je v tom, že na-

dobúdatelia nie sú (zatiaľ) cudzinci, ale miestni

oligarchovia.

Po roku 1990 došlo k transformácii socialis-

tických družstiev, z ktorých už iba niekoľko

existuje v pôvodnej štruktúre. Na druhej strane

štátne poľnohospodárske podniky boli zrušené

a ponúknuté za diskontnú cenu na dlhodobý

prenájom. Táto procedúra bola výhodná pre

aktérov, ktorí mali prístup ku kapitálu. Je cha-

rakteristické, že to neboli osoby, ktoré na pôde

pracovali, ale najmä bankári a manažéri žijúci

v mestách, pre ktorých bola pôda iba investí-

ciou. Došlo tak k radikálnemu popretiu politic-

kého sloganu, ktorý sa viackrát objavil v prie-

behu histórie Maďarska v 20. storočí. Podľa

30

TÉMA MESIACA > ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

neho by pôda mala patriť osobám, ktoré na nej

pracujú.

Tento proces viedol ku koncentrácii pôdy, k zní-

ženiu počtu ekonomických aktérov v poľnohos-

podárstve, k vyľudňovaniu a starnutiu vidieka

a k zníženiu miery potravinovej sebestačnosti

krajiny. Situácia sa nezmenila ani po voľbách

v roku 2010, hoci nová vláda prisľúbila nápravu.

Tendre na prenájom pôdy zostávajú netranspa-

rentné, prebiehajú na evidentnom korupčnom

pozadí a ich víťazmi sa systematicky stávajú in-

vestori, ktorí v danej lokalite nebývajú, ani ne-

pracujú.

Výsledkom takéhoto zaberania pôdy je jej kon-

centrácia v rukách malého počtu jednotlivcov

a záujmových skupín, ktorí nadobúdajú nielen

pôdu, ale i poľnohospodárske dotácie. Tri naj-

väčšie poľnohospodárske záujmové skupiny zin-

kasovali v roku 2011 dotácie vo výške 35 milió-

nov eur! Veľkí majitelia pôdy zamestnávajú iba

jednu šestinu zamestnancov na jednotku pôdy

v porovnaní s inými poľnohospodárskymi pod-

nikmi, ale ročne vyťažia z poľnohospodárstva

1,75 miliardy eur. Ide predovšetkým o veľko-

produkciu niektorých základných agrokomodít

určených najmä na export, pričom noví veľko-

statkári sa iba minimálne angažujú vo výrobe

potravín s vyššou pridanou hodnotou. Na druhej

strane, pol tucta veľkých majiteľov pôdy, ktorí

kontrolujú poľnohospodárstvo v krajine, prak-

tizuje vo veľkom daňové úniky. Sándor Csánay,

prezident OTP banky a majiteľ poľnohospodár-

skej záujmovej skupiny Boly Ltd., nielenže inka-

suje druhé najvyššie poľnohospodárske dotácie

v EÚ vo výške 15,5 milióna eur, ale i významnú

časť svojich príjmov umiestňuje v Singapure,

ktorý je známym daňovým rajom.

Proti tomuto systému zodpovedajúcemu defi ní-

cii zaberania pôdy, pretože ide o jej nadobúdanie

vo veľkom externými operátormi, sa už dlhšie

organizuje občianska opozícia, ktorá už síce do-

siahla niektoré čiastkové úspechy, ale podstatu

sa jej zmeniť nepodarilo. Ukončením moratória

na nadobúdanie pôdy cudzincami sa situácia ur-

čite nezlepší.

Rumunsko je nielen jednou z najchudobnejších

členských krajín EÚ, ale i štát, kde je proporcio-

nálne najviac poľnohospodárov: 30 % aktívnej

populácie v porovnaní s 28 % v roku 1989. Príči-

nou je zlá hospodárska situácia, zánik mnohých

podnikov a pracovných miest v štátnej správe

a veľmi nízke platy. Tri a pol milióna Rumunov

sa takto venuje poľnohospodárstvu „na preži-

tie“, ktorého produkcia nie je určená pre trh,

pretože ceny nie sú „konkurenčné“.

Štátne orgány tlačené Bruselom by toto radi

zmenili a prijímajú rôzne opatrenia na pritiah-

nutie investorov, ktorí by poľnohospodárstvo

„zmodernizovali“. Jedným z výsledkov je zabe-

ranie pôdy cudzincami v miere, ktorá presahuje

všetko, s čím sa možno stretnúť v iných kraji-

nách EÚ. Motiváciou zahraničných spoločnos-

tí investovať v Rumunsku do pôdy je v prvom

rade jej nízka cena, ale i európske dotácie. Oli-

garchovia takto dostávajú desiatky miliónov eur,

pričom 5 700 000 malých farmárov dotácie ne-

dostáva z dôvodu byrokracie a minimálnej plo-

chy obhospodarovanej pôdy, ktorá je pre väčšinu

z nich stanovená príliš vysoko.

V konečnom dôsledku 1 % farmárov v Rumun-

sku dostáva 51 % dotácií. Veľa veľkých podnikov,

ktoré dostávajú dotácie, nepatrí Rumunom, ale

Španielom, Nemcom, Rakúšanom a iným cu-

dzincom. Ale produkcia veľkých fariem je, tak

ako v Maďarsku, určená na export, a tak dochá-

dza k paradoxu, že rumunské poľnohospodár-

stvo na jednej strane dobýva zahraničné trhy, no

na druhej strane nie je schopné uživiť krajinu –

70 % konzumovaných produktov je dovážaných.

Výsledkom uplatňovania politických priorít je

skutočnosť, že 1 milión ha, čo predstavuje 6,5 % poľnohospodárskej pôdy krajiny, bolo nadobudnu-tých zahraničnými investormi! A na konci roku

2013 vláda predstavila návrh zákona, ktorý má

obchodovanie s pôdou úplne liberalizovať. Ten-

to vývoj je spojený s neduhmi typickými pre

mnohé postkomunistické krajiny: klientelizmus

a strety záujmov. Napr. dvaja predchádzajú-

ci ministri poľnohospodárstva Valeriu Tabara

a Stelian Fuia boli v minulosti zamestnancami

Monsanta...

ODMIETANIE SKUTOČNÝCH RIEŠENÍZaberanie poľnohospodárskej pôdy dosahuje

mieru, ktorá núti kompetentných týmto problé-

mom aspoň formálne sa zaoberať. V záujme ofi -

3131

ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU > TÉMA MESIACA

ciálnych priorít, medzi ktoré patrí potravinová

bezpečnosť, sú dokonca nútení zaujať negatívne

stanovisko. Ale na druhej strane nemôžu, alebo

ani nechcú spochybniť všeobecnú politickú líniu,

podľa ktorej sa má všetko postupne liberalizo-

vať, deregulovať a privatizovať. Veľké množstvo

významných politikov má úzke prepojenie na

svet veľkých fi nancií. Napr. predseda Európskej

banky Mario Draghi a bývalý eurokomisár a ta-

liansky premiér Mario Monti v minulosti praco-

vali pre dnes najmocnejší fi nančný konglomerát

na svete, americkú banku Goldman Sachs.

V rámci tejto línie sa tento rok skončí morató-

rium na nadobúdanie pôdy cudzincami na Slo-

vensku a, ako sme videli, i v Maďarsku. Som

však presvedčený, že ak sa nezmení vyššie uvede-

ný a politicky presadzovaný trend, všetko, čo sa

navrhne, budú iba polovičné opatrenia, ktoré na

podstate nič nezmenia. Zaberanie poľnohospo-

dárskej pôdy veľkými investormi priamo vyplýva

z uplatňovania spomenutých liberálnych priorít.

Ak je raz umožnené dívať sa na pôdu ako na per-

spektívnu investíciu, ktorá má predovšetkým vy-

nášať a až potom eventuálne živiť obyvateľstvo,

tak sa nezmení vôbec nič.

Investície do pôdy nadobudnutej cudzími in-

vestormi sú a budú orientované do pestovania

plodín, ktoré zaručujú najvyššie fi nančné výno-

sy, a nie do plodín, ktoré potrebujú (chudobní)

ľudia na svoju výživu. Z tohto dôvodu sa na

zabraných plochách pestujú najmä plodiny pre

biopalivá a krmoviny, ktoré sú určené na trhy

bohatších krajín. Toto je reálna hrozba pre po-

travinovú bezpečnosť.

Ako o alternatíve sa hovorí o podpore rodin-

ného farmárstva a malých podnikov. Obávam

sa však, že toto môže byť určitým riešením iba

v chudobných krajinách tretieho sveta, prípadne

v Rumunsku. I to iba za predpokladu, že zároveň

budú prijaté účinné opatrenia proti zaberaniu

pôdy, pretože v opačnom prípade, ak má rieše-

nie priniesť „slepá ruka trhu“, budú najlepšie

pozemky i naďalej získavať bohatí investori a nie

rodinné farmy. V krajinách, ako je Slovensko, nie

sú rodinné farmy riešením už len preto, že takáto

ekonomická aktivita nie je príliš atraktívna a dr-

vivá väčšina obyvateľstva už dávnejšie stratila

kontakt s poľnohospodárstvom.

Riešením môže byť uznanie, že potraviny a pôda

nie sú bežnými komoditami, pretože je s nimi

spojená výživa obyvateľstva, a preto musia byť

„vyňaté“ z pravidiel voľného obchodovania. Vy-

žaduje si to reguláciu, kontrolu štátu nad pôd-

nym fondom krajiny s cieľom garantovať potra-

vinovú bezpečnosť, teda pravý opak toho, čo sa

dnes presadzuje. Treba si uvedomiť, že potravi-

nová bezpečnosť, či dokonca právo na potravi-

ny sú sociálne, humánne a politické kategórie,

ktoré sú nerelevantné z pohľadu krátkodobého

ekonomického kalkulu, aký vo svete biznisu do-

minuje. Trhové pravidlá logicky orientujú toky

tovarov a investícií smerom k solventnému dopy-

tu a nie smerom k nesolventnej potrebe. Na dru-

hej strane je i dnes regulované podnikanie napr.

s elektrinou alebo plynom (sieťové odvetvia)

z dôvodu ich strategického významu pre štát. Je

strategický význam pôdy a potravín menší ako

v prípade energií?

Faktom je i to, že niektoré kompetentné osoby

význam potravinovej bezpečnosti spochybňujú.

I na Slovensku sa v nedávnej minulosti vyjad-

ril jeden prominentný politik v tom zmysle, že

„nepotrebujeme poľnohospodárstvo, pretože

potraviny si dovezieme“. Je pravda, že to bolo

ešte pred vypuknutím potravinovej krízy v roku

2008, v čase, keď najväčším problémom EÚ boli

poľnohospodárske prebytky. Charakterizuje to

dominantné myslenie, ktoré sa napriek zmene-

nej realite nezmenilo: Nech sa vyrába tam, kde

je to „najkonkurencieschopnejšie“, čo zabezpečí

najnižšie ceny, a zvyšok vyrieši obchod.

Takéto myslenie však nezohľadňuje predátor-

skú podstatu špekulatívneho „podnikania“ a je

odtrhnuté od reality v prostredí, kde sa špeku-

láciám nekladú žiadne medze a špekulanti ne-

majú žiadne škrupule. Zanedbanie potravinovej

bezpečnosti štátov (a sem spadá i neregulované

zaberanie pôdy) je potom trestuhodným vysta-

vením obyvateľstva výkyvom cien a jeho najchu-

dobnejšej časti i hladu. Úlohou medzinárodného

obchodu je ponuku potravín v krajine doplniť,

ale nie ju nahradiť.

Autor je členom Európskeho hospodárskeho a so-ciálneho výboru a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

32

TÉMA MESIACA > OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA

NA PRÍRODE NEZÁLEŽÍZačiatkom marca sme si po skončení konfe-

rencie o rozvoji vidieka v Banskej Bystrici sadli

s niekoľkými malými farmármi do krúžku a za-

čali debatovať. Jeden z nich tam pustil zo zázna-

mu príspevok z televíznych správ, v ktorom sa

hovorilo, že pestovanie a chov na vidieku upadá,

pretože ľudom sa už na pôde nechce robiť.

Medzi prítomnými to vyvolalo protestné reakcie.

Rozhovorili sa o tom, čo považujú za skutočné

príčiny upadajúceho roľníctva. Hovorili jeden

cez druhého, očividne radi, že prišiel novinár,

ktorý ich chce počúvať. Jedna z vecí, ktorá sa

z nich predrala na povrch ako prvá: Čoraz viac

pôdy sa dostáva do rúk ľuďom, ktorí majú iný

záujem ako na nej rozumne hospodáriť. Ide

o domáce fi nančné skupiny alebo o zahranič-

ných investorov, ktorí si pozakladali slovenské

eseročky a skupujú prostredníctvom nich. Zá-

kon im to umožňuje už teraz. Od 1. mája, keď si

budú môcť kupovať pôdu priamo, sa tým pádom

zrejme aj tak veľa nezmení.

Jeden farmár, ktorý chce ostať anonymný, tvrdí,

že na východnom Slovensku už veľké pozemky

patria Číňanom. Nevie túto informáciu naisto,

má ju sprostredkovanú od tamojších kolegov.

Číňania vraj skupujú pôdu, aby na ňu brali do-

tácie z EÚ. Raz za čas ju mulčujú, teda rozdrvia

vyrastené dreviny a korene, a drevený materiál

predajú ako biomasu na kúrenie.

Ceny drevenej štiepky išli v poslednom čase

hore. Niektorí poľnohospodárski biznismeni ne-

berú pri jej získavaní ohľad na nič, čo potvrdzuje

aj Marcela Nemcová, ktorá má rodinnú farmu

v Devičanoch (okres Levice): „Neviem, kto je za

tým, ale v povodí Žitavy sa vo veľkom štiepajú

storočné vŕby a úradom to vôbec neprekáža.“

Jej kolega (ten, ktorý spomínal Číňanov) dokla-

dá, že slovenské fi nančné skupiny získavajú kon-

trolu nad čoraz viacerými poľovníckymi revírmi,

a že sa tam nesprávajú voči prírode práve najše-

trnejšie, netreba ani hovoriť: „Oni to už nerobia

ani tak kvôli zisku, ako skôr pre prestíž. Poľo-

vačka je obľúbená zábava bohatých a pozvať na

ňu obchodných partnerov sa považuje za niečo

exkluzívne.“

SABOTOVANÉ SCEĽOVANIEZa najväčší kameň úrazu však farmári nepovažu-

jú predávanie pôdy cudzincom, ale nedoriešenú

komasáciu. Tak sa nazýva sceľovanie rozdro-

bených pozemkov. Je všeobecne známe, že na

Slovensku sa pôda dedením rozdeľovala a dnes

mnohí drobní majitelia nevlastnia pozemky

v celku, ale v malých roztrúsených kúskoch.

„V našom okolí sú dokonca parcely s rozlohou

25 cm2. Komasáciu mal štát vykonať do roku

2013, na čo dostal z EÚ dosť veľké peniaze,“

hovorí Zuzana Homolová, farmárka zo Spiša

a predsedníčka Zväzu ekologického poľnohos-

Marián Benka

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽASLOVENSKÍ FARMÁRI SA CÍTIA BYŤ NA CHVOSTE ZÁUJMU. ŠTÁT PODĽA ICH SLOV NIELENŽE NEVYTVÁRA PODMIENKY PRE ICH ĎALŠÍ ROZVOJ, ALE AKOBY SA ICH

SNAŽIL SABOTOVAŤ. ČI IDE O NESCHOPNOSŤ VŠETKÝCH PONOVEMBROVÝCH GARNITÚR ALEBO O ZÁMER, TO POSÚDIŤ NEVEDIA. A SKUPOVANIE PÔDY V ICH OKOLÍ SUBJEKTMI, KTORÝM IDE O BIZNIS ZA KAŽDÚ CENU, ICH TAKISTO NETEŠÍ.

Foto: Matúš Plecho

33

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA > TÉMA MESIACA

33

„V Nemecku môže farmár na požiadanie zákazníka spracovať potraviny aj u seba doma v kuchyni. Keď som sa na ministerstve pôdohospodárstva pýtala, prečo je to v Nemecku možné a u nás nie, dostala som „úžasnú“ odpoveď: Lebo Nemci si to dali do zákona a my nie.“Zuzana Homolová

34

TÉMA MESIACA > OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA

podárstva Ekotrend Slovakia. „Mali ju robiť fi r-

my, ktoré na to vyhrali konkurzy. Ja som v jednej

komasačnej komisii v Spišskom Hrhove a nedeje

sa tam nič. Raz za pol roka sa stretneme a nevi-

dím tam žiaden posun. Ešte sa viac-menej ani

nezačalo sceľovať. Zatiaľ sa len identifi kujú ma-

jitelia pozemkov.“

Z. Homolová je presvedčená, že brzdenie ko-

masácie je aj výsledkom tlaku a lobovania tých

väčších fariem, ktoré dnes hospodária na pozem-

koch prenajatých od množstva drobných majite-

ľov. Tam, kde komasácia prebehne, zo zákona

prestávajú platiť staré nájomné zmluvy. A ak má

niekto scelený kus pôdy, aj keď menší, môže na

ňom hospodáriť sám alebo ho predať vcelku ne-

jakému malému farmárovi. Ak ju má rozdrobe-

nú, nájomnú zmluvu s veľkým subjektom často

považuje za jedinú istotu.

Samozrejme, sú lokality, kde sceľovanie prebeh-

lo, no typickou je skôr opačná situácia. Je to jed-

na z prekážok, ktoré záujemcom o malé farmár-

čenie sťažujú možnosť dostať sa k vlastnej pôde.

Ak majú záujem o komasáciu tam, kde nepre-

behla, musia si náklady na ňu hradiť z vlastného

vrecka. Nehovoriac o nekonečných jednačkách

so všetkými zainteresovanými majiteľmi. Veľkí

solventní záujemcovia si na to môžu najať člove-

ka alebo agentúru. A už teraz vo veľkom skupujú

pozemky a sceľujú ich pod svojou hlavičkou.

NA SVOJOM AKO NA CUDZOMVäčšina malých domácich farmárov (ak sami ne-

jakú pôdu nezdedili po predkoch) na sceľovanie

vlastnými silami rezignovala a hospodári na pre-

najatom. Pritom môžu tŕpnuť, že ak v ich okrese

začnú obchádzať bohatí investori a ponúkať na

slovenské pomery zaujímavé (i keď na pomery

západnej Európy stále smiešne) ceny, majitelia

pôdy, ktorú im zveľadili, ju jednoducho predajú.

Na druhej strane, ak sa malému farmárovi po-

darí kúpiť kus zeme, ktorý malo predtým v pre-

nájme poľnohospodárske družstvo (PD) alebo

iný veľký subjekt, môže sa mu stať, že sa k svo-

jej pôde tak skoro nedostane. Tak ako Anna

Balková, ktorá farmárči v Kráľovciach-Krnišo-

ve v okrese Krupina: „Päť rokov sme nevedeli

z našej vlastnej pôdy vyhnať PD, ktoré ju malo

v prenájme od predchádzajúcich majiteľov.“

Nájomná zmluva bola koncipovaná tak, že ak

sa nevypovie, automaticky sa predlžuje. Bývalí

majitelia svoj originál zapatrošili a PD robilo päť

rokov obštrukcie, keď malo predložiť svoj.

„MY NIE SME NÁROD“Peter Strýček je hrdým majiteľom 450 hektárov

vlastnej pôdy pri Košútoch v okrese Galanta,

ktoré si postupne prikupoval, tak ako sa mu

hospodárenie rozvíjalo. Spomedzi farmárov,

ktorých som navštívil, je jednoznačne najväčší.

Možno aj preto vidí problém v širších súvislos-

tiach.

„My Slováci nemáme právo nazývať sa národ,

keď si takto bohapusto dovolíme rozpredať vlast-

nú zem,“ hovorí. „Darmo sme zaviedli sedem-

ročné moratórium na predaj pôdy cudzincom,

keď už tri mesiace po našom vstupe do Únie títo

prostredníctvom nastrčených osôb a eseročiek

skúpili tisíce hektárov. Teraz väčšinu potravín

dovážame, a pritom máme 100 000 nezamest-

naných, ktorí by sa mohli živiť ich pestovaním

a spracovaním.“

A pokračuje: „Kým Slota strašil, že južné Slo-

vensko obsadia Maďari, desaťtisíce hektárov tu

v tichosti skupovali Dáni. Len ja viem dokopy

o 20 až 30-tisícoch hektároch úrodnej pôdy, kto-

rá im patrí.“

Dáni by sa teoreticky mohli považovať za lep-

šiu možnosť, pretože na pôde, ktorú kúpia, aj

skutočne hospodária. Na Slovensku ju kupujú

aj preto, že je tu omnoho lacnejšia. Okrem toho

si tu však podľa Strýčka drzo dovolia porušovať

predpisy na ochranu životného prostredia, čo by

si doma v živote nedovolili.

Uvádza príklad z obce Vlčkovce, kde Dáni kúpili

farmu dimenzovanú pôvodne na 400 kusov do-

bytka. Teraz tam chovajú 2800 kusov a nevedia,

čo robiť s močovkou toľkých zvierat. Tak ju jed-

noducho vylievajú na zem a pravdepodobne sa

dostáva do spodných vôd. Presne v čase, keď tu

Dáni začali hospodáriť, na Krajský úrad životné-

ho prostredia v Trnave prišli desiatky sťažností

od obyvateľov okolitých obcí, že majú vo svojich

studniach kontaminovanú vodu. Úrad však ne-

konal.

Nedávno vraj jeden Dán na svojom džípe prešiel

Strýčkovho kamaráta – farmára priamo na jeho

35

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA > TÉMA MESIACA

35pozemku. „Asi tam pôjdeme, milému Dánovi

odrežeme hlavu a ukážeme ju ostatným na vý-

strahu,“ hovorí s vážnym výrazom v tvári. Hoci

pochybujem, že by takúto hrozbu splnil, Strýček

rozpráva o tom, ako sa jeho postoje rokmi radi-

kalizujú len preto, že vidí, ako tento štát zatláča

slovenských farmárov čoraz viac do kúta. Jemu

osobne sa celkom darí, ale vidí, ako sa trápia

ostatní, a nemuseli by sa, keby im štát namiesto

hádzania polien pod nohy a protežovania za-

hraničných investorov vytváral aspoň aké-také

podmienky. Napríklad zaviedol systém výhodné-

ho úverovania, pretože začínajúcemu farmárovi

žiadna banka nepožičia.

„Nedávno slávne prišla Záručná a rozvojová

banka s úverom pre farmárov s hrdým názvom

Naša pôda,“ hovorí Strýček. „V reklame sľubova-

li dvojpercentný úrok a ako záruka stačí založiť

kupovaný pozemok. Kamarát si to išiel priamo

k nim overovať a zistil, že úrok je fakticky osem-

percentný a okrem pôdy treba založiť aspoň ro-

dinný dom.“

Aj Anna Balková poukazuje na aroganciu zahra-

ničných farmárov. V susedstve jej známeho farmá-

ra kúpil pôdu Talian. Keď Talianove kravy zájdu

na pozemok jeho známeho, príde mu vynadať,

aby si oplotil pozemok. Keď sa jeho kravy zatúla-

jú na Talianov pozemok, Talian volá políciu.

Nehovoriac o prípadoch, keď zahraničný ma-

jiteľ domáceho farmára doslova obkľúči. Teda

kúpi pozemok, cez ktorý vedie prístupová cesta

na roľu malého farmára .

Strýček, na druhej strane, arogantné správanie

cudzincov voči našim ľuďom chápe: „Keď vidia,

ako si nebránime, čo je naše, akí sme poddajní,

ako si nás môžu vážiť? Keď vidia, že sa nesprá-

vame ako národ. Ale prisahám, ak to bude takto

pokračovať, založíme so známymi nejakú radi-

kálnu stranu a potom tu urobíme poriadok.“

BRUSELSKÉ KOCÚRKOVOJaroslav Huml má malú ekologickú koziu a ov-

čiu farmu pri dedinke Vištuk v okrese Pezinok.

Je presvedčený, že skupovanie pôdy cudzincami

netreba démonizovať. Uznáva, že dánski farmári

nám znečisťujú životné prostredie, no tvrdí, že to

isté platí aj o mnohých Slovákoch: „My sa snaží-

me hospodáriť naozaj udržateľne. Nepoužívame

chemické hnojivá a zem necháme oddýchnuť, aj

keď si tým zmenšujeme výnosy. Ostatní farmári

Foto: Matúš Plecho

„My Slováci nemáme právo nazývať sa národ, keď si takto bohapusto dovolíme rozpredať vlastnú zem. Darmo sme zaviedli sedemročné moratórium na predaj pôdy cudzincom, keď už tri mesiace po našom vstupe do Únie títo prostredníctvom nastrčených osôb a eseročiek skúpili tisíce hektárov. Teraz väčšinu potravín dovážame a pritom máme 100 000 nezamestnaných, ktorí by sa mohli živiť ich pestovaním a spracovaním.“Peter Strýček

TÉMA MESIACA > OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA

36

na okolí pôdu nešetria, či už sú to Dáni alebo

Slováci.“

Skôr ho trápi nezmyselná byrokracia a nedosta-

tok zákazníkov: „Vo Francúzsku sú ľudia zvyknu-

tí, že si zájdu nakúpiť rovno na farmu. U nás to

takto nefunguje.“ A dodávať do obchodov? Tam

naráža malý farmár na množstvo byrokratických

bariér: „Francúzski farmári si v rámci EÚ vy-

dupali kopu výnimiek, len my sa tu vo všetkom

podriaďujeme Bruselu. Napríklad my môžeme

predávať kozie syry, ale ovčie mäso nie, lebo je-

diný bitúnok pre ovce, ktorý spĺňa predpisy Bru-

selu, je na Spiši. Ostatné sa zrušili. Pritom išlo

o hygienické priestory obložené kachličkami.

Ale EÚ zaviedla nariadenie, že bitúnok musí byť

obložený nerezovou oceľou.“

„Úrady nám tvrdia, že všetky tie nezmyslené

predpisy, ktoré musia spĺňať aj malí farmári,

pričom na ich realizáciu nemajú fi nancie, sú

kvôli potravinovej bezpečnosti,“ rozhorčuje sa

Zuzana Homolová. „U nás ak chce malý farmár

spracovať svoje produkty do fi nálneho produktu

(napríklad syra), musí mať na to prevádzkareň.

Ale napríklabd v Nemecku môže farmár na po-

žiadanie zákazníka spracovať potraviny aj u seba

doma v kuchyni. Keď som sa na ministerstve pô-

dohospodárstva pýtala, prečo je to v Nemecku

možné a u nás nie, dostala som „úžasnú“ odpo-

veď: Lebo Nemci si to dali do zákona a my nie.“

Peter Strýček nad takýmto prístupom tiež krúti

hlavou. Akoby ofi ciálne schválené potraviny, kto-

ré kupujeme v obchodných reťazcoch, boli vzo-

rom neškodnosti: „Moja známa robila vstupnú

kontrolu v jednom hypermarkete. Po čase si ju

vedenie zavolalo na koberček, prečo nič nepúšťa

na pult. Ona, že preto, lebo nič, čo skontroluje,

nespĺňa kritériá. Prišla o prácu.“

J. Huml dodáva, že malý farmár, ktorý má úzky

uzavretý okruh zákazníkov, žiadne kontroly ne-

potrebuje, pretože je v jeho životnom záujme

produkovať kvalitu. Ak by sa niekto z jeho zá-

kazníkov priotrávil, alebo by ho bolelo brucho,

v úzkom okruhu sa to veľmi rýchlo rozkríkne

a o chvíľu by si u takého farmára nikto nič ne-

kúpil.

POSLEDNÉ NÁDEJEAle aj v takej novej členskej krajine EÚ, ako

je Maďarsko, bežne prinesie miestny farmár

svoje výrobky priamo na obecný úrad alebo

do školy. Väčšina obyvateľov vidieka tam na-

kupuje u svojich farmárov, nie v obchodných

reťazcoch.

Zuzana Homolová kvôli objektivite dodáva:

„Nie je pravda, že by tento štát pre malých roľ-

níkov vôbec nič nespravil. Jednou z mála dob-

Foto: Matúš Plecho

37

„My sa snažíme hospodáriť naozaj udržateľne. Nepoužívame chemické hnojivá a zem necháme oddýchnuť, aj keď si tým zmenšujeme výnosy. Ostatní farmári na okolí pôdu nešetria, či už sú to Dáni alebo Slováci.“Jaroslav Huml

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA > TÉMA MESIACA

37

rých vecí bolo uzákonenie predaja z dvora, i keď

podmienky, ktoré musí spĺňať, sú pre mnohých

drobných farmárov nereálne.“ Ale malí farmári

sa združujú, a tak ako tí veľkí sa snažia lobovať

a vyvíjať tlak na ministerstvo pôdohospodárstva.

Občas sa im podarí niečo vybaviť; napríklad te-

raz môže mať výrobňa syra len jednu miestnosť,

kým predtým ich musela mať neúrekom. Minis-

terstvo teraz sľubuje, že do roku 2015 vypracuje

program na podporu malých fariem, napríklad,

že v každom okrese bude pre nich vyčlenená

pôda. Otázne je, či štát tento prísľub splní, a ak

áno, o akú pôdu pôjde (či nie o takú, ktorú nikto

nechce).

Homolová je presvedčená, že ak sa nič výrazne

nezmení a štát neprestane hádzať malým farmá-

rom polená pod nohy, jedinou šancou je začať

sa dávať dokopy so zákazníkmi, vytvárať s nimi

spoločné dodávateľsko-spotrebiteľské komunity

a vykašľať sa na štát. Sama pozoruje, ako pribú-

da mestských ľudí, ktorí si hľadajú zdroje zdra-

vých domácich potravín.

Aj J. Huml vidí renesanciu záujmu o pôdu, do-

konca o jej obrábanie. Nejde však o absolventov

poľnohospodárskych škôl, ktorí si väčšinou hľa-

dajú teplé miesta v štátnej správe. Skôr o mla-

dých Slovákov, ktorí žili na farmách v zahraničí

a vrátili sa domov, aby si tu založili niečo podob-

né. On sám je pôvodným vzdelaním informatik,

ktorý našiel zmysel života v spojení s prírodou.

Ďalší podnikatelia rozbiehajú debničkové systé-

my – dovezú ľuďom do mesta potraviny od slo-

venských farmárov, ktoré si od nich objednajú.

Táto nová vlna mladých nadšencov je nádejou

na vzkriesenie našej upadajúcej potravinovej se-

bestačnosti. A je v priamom rozpore so spomí-

naným tvrdením z televíznych správ, že ľuďom

sa už na pôde nechce robiť.

V súčasnosti sa podpisuje petícia, ktorá vyzýva

NR SR a slovenskú vládu, aby zabránili predaju

našej pôdy cudzincom. Viac sa o petícii dozviete

na www.poda.info.

38

TÉMA MESIACA > BUDE AKO NEBOLO, ALEBO BOLO AKO NEBUDE?

Jano Gašo

BUDE AKO NEBOLO, ALEBO BOLO AKO NEBUDE?

Slovensko, čo sa týka kvality a množstva

pôdy, na tom vôbec nie je zle. Potvrdil to

aj Peter Hajnala, riaditeľ odboru komuni-

kácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka SR, podľa ktorého je Slovensko „poľ-nohospodárska krajina a rozloha jej pôdy by bola schopná uživiť svojich obyvateľov, pokiaľ by bola pôda plne využitá, či už na produkciu rastlinných produktov alebo na chov hospodárskych zvierat“,

avšak jej využívanie viac ako pokrivkáva.

Ako ďalej hovorí, „vzhľadom na momentálnu

situáciu potravinová sebestačnosť Slovenska do-sahuje necelých 59 percent pri zarátaní výroby základných potravín. Sebestačnosť však môžeme hodnotiť s ohľadom na čistú produkciu alebo zohľadniť aj vývoz. V druhom prípade pri odrátaní vývozu v niektorých prípadoch sebestačnosť výraz-ne klesá“.

Keďže z týchto čísiel vyplýva, že sme do značnej

miery závislí od dovozu potravín, zaujímalo nás,

čo by sa stalo v prípade obmedzenia, resp. úplné-

ho zastavenia dovozu potravín. Či existuje neja-

PÔDA – PRÍRODNÝ ZDROJ, KTORÝ JE VEĽMI ĽAHKO ZNIČITEĽNÝ, JEJ MNOŽSTVO JE OBMEDZENÉ, JE POVAŽOVANÁ ZA JEDNO Z NAJVÄČŠÍCH

BOHATSTIEV ĽUDSTVA. V SÚVISLOSTI S NOVOU LEGISLATÍVOU, KTORÁ OD MÁJA UMOŽNÍ KUPOVAŤ SLOVENSKÚ PÔDU AJ CUDZINCOM, SME S VIACERÝMI OTÁZKAMI

OSLOVILI ODBORNÍKOV Z TEJTO OBLASTI. AKO JE NA TOM NAŠA PÔDA A KTO JU CHCE? AKÁ JE JEJ HODNOTA A AKÁ BUDÚCNOSŤ JU ČAKÁ?

3939

BUDE AKO NEBOLO, ALEBO BOLO AKO NEBUDE? > TÉMA MESIACA

ký záložný plán, ako sa urýchlene o potravinovú

sebestačnosť krajiny v takomto prípade postarať.

Ministerstvo uviedlo, že „v prípade obmedzenia, resp. zastavenia dovozu existuje predpoklad, že by sa to týkalo aj vývozu, a v tom prípade by celá slo-venská produkcia ostávala na domácom trhu, čím by vzrástla aj sebestačnosť“, a dodáva, že „MPRV SR v súčasnosti pripravuje koncepčný materiál tý-kajúci sa potravinárstva, ktorého hlavným cieľom je zhodnotiť aktuálny stav potravinárstva v SR a defi novať smerovanie sektora s ohľadom na za-bezpečenie potravinovej sebestačnosti na úroveň minimálne 80 percent do roku 2020“.Čo sa týka vlastníckych práv k pôde, zistiť pres-

né číslo, koľko percent našej pôdy je, resp. bude

v zahraničných rukách, je viac-menej nemožné.

Ako nám potvrdili aj priamo z ministerstva, „túto informáciu nemá žiadny štátny orgán, lebo žiadny štátny orgán nie je oprávnený skúmať a kategori-zovať vlastníkov pozemkov podľa ich pôvodu“.

V súvislosti s predajom pôdy pre zahranič-

ných záujemcov sa pre náš časopis vyjadrila aj

Iveta Zaťovičová, riaditeľka a spolumajiteľka

holandsko-slovenskej realitnej kancelárie LX

Reality. Z pohľadu ich spoločnosti uviedla, že

„záujem o pôdu je sporadický“, pričom neevidujú

vyšší záujem ako kedykoľvek predtým. „Záujem je o väčšie plochy vcelku (rádovo stovky ha). Záu-jem je hlavne o ornú pôdu a les.“ Čo sa týka prog-

nóz, rovnaký stav predpokladá aj do budúcnosti.

„Žiadny (výnimočný) nárast predaja v súvislosti s novou platnou legislatívou teda neočakávame,“

povedala, pričom v tejto súvislosti upozornila na

skutočnosť, že „tí, ktorí mali záujem o pôdu, už ju majú. Zahraničné subjekty si založili v minu-lom období s. r. o. a kúpili pôdu na s. r. o. alebo na spriaznené (slovenské) osoby“.Určiť pôvod najčastejších zahraničných záu-

jemcov o slovenskú pôdu je aj pre nich pomer-

ne komplikované, pretože ako ďalej hovorí:

„Zahraničné osoby nehľadajú len cez RK, nás často dopytujú rôzni sprostredkovatelia – fyzické osoby, takže častokrát konečného záujemcu ne-poznáme.“Martin Hubinský, segment manažér VÚB ban-

ky pre agrosektor, pri otázke o zhodnocovaní

pôdy uviedol: „Vývoj zhodnocovania ornej pôdy je vo všeobecnosti rastúci, čo priamoúmerne súvisí

s vývojom populácie na Zemi, zvýšenou potrebou produkcie potravín, potrebou agrokomodít na úče-ly výroby biopalív či dlhodobým vývojom infl ácie v Amerike a krajinách Európy.“Okrem toho sa v poslednom období orná pôda

stáva „stabilným uchovávateľom hodnôt pre in-vestorov v čase krízy, pričom jednou z najlukratív-nejších je orná pôda v krajinách strednej a východ-nej Európy, kde jej cena za hektár stále zaostáva za cenami západnej Európy“. Percento rastu cien

ornej pôdy na Slovensku je podľa neho kvôli re-

gionálnym rozdielom ťažko zovšeobecniť, avšak

pri pohľade na údaje z Eurostatu zistíme, že

„cena poľnohospodárskej pôdy na Slovensku na-rástla od r. 2000 o zhruba 300 %, čo kopíruje vývoj v nových členských krajinách EÚ, pričom v kraji-nách EÚ 15 sa cena zvýšila o približne 100 %“. Čo

sa týka budúceho vývoja, „ak vezmeme do úvahy, že cena takejto pôdy na Slovensku je jedna z naj-nižších v EÚ a vývoj hodnoty v okolitých štátoch ako Rakúsko, kde je 8-násobne vyššia cena, a Čes-ká republika, kde je 1,2-násobne vyššia cena, má rastúcu tendenciu, dá sa očakávať pokračovanie tohto trendu aj u nás“.Množstvo občanov sa v súvislosti s odpredajom

pôdy zahraničným investorom obáva aj o osud

vodných zdrojov na odpredanom území, avšak

Juraj Rybanský z Ministerstva životného prostre-

dia SR k tejto problematike odprezentoval jed-

noznačné stanovisko: „Zdroje pitnej vody sú v zmysle Ústavy SR vlastníctvom štátu, odpredaj pôdy zahraničným vlastníkom na tom nič neme-ní.“ V reakcii na čoraz častejšie sa vyskytujúce

snahy o privatizáciu vody uviedol: „Ministerstvo životného prostredia so snahami o privatizáciu zdrojov vody nesúhlasí.“Až budúcnosť ukáže, čo nová legislatíva sku-

točne spôsobí, avšak naďalej zostáva v platnosti

fakt, že je to len a len v našich rukách. Pretože

priamo od nás občanov závisí, či kvalitnú sloven-

skú pôdu – nenahraditeľné bohatstvo budúcich

generácií – s vidinou dočasného obohatenia sa

odpredáme do zahraničia, alebo ju pre budúce

generácie zachováme. Spätné získanie totiž už

také jednoduché nebude, lebo ako potvrdilo aj

MPRV SR: „Do dedičského práva sa nesmie za-siahnuť, lebo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy sa dedenie každému zaručuje.“

40

TÉMA MESIACA > OTRAVUJEME SI NAŠU ŽIVITEĽKU

Peter Havaši

Ak by nebola pôda, rastlinstvo by nedo-

kázalo existovať. Vzduch by sa naplnil

oxidom uhličitým a ľudstvo by spolu so

živočíšstvom vymrelo. Zdravá pôda je hlavný

predpoklad pre dlhotrvácnu produkciu kvalitných

potravín. Strata úrodnosti pôdy bola dôležitým

faktorom, ktorý prispel k zániku mnohých civili-

zácií. Je nepopierateľnou pravdou, že aj tá naša

civilizácia dnes čelí veľmi podobnému problému.

Narastajúce epidémie, vrátane rakovinových, na-

značujú, že smerujeme do pomalej, ale istej zá-

huby. Aby sme pochopili vzťah medzi minerálne

podvyživenou pôdou a rakovinovým ochorením,

musíme pochopiť, čo sa deje v pôde, z ktorej zís-

kavame naše potraviny.

Od pradávnych čias farmári používali prírodné

hnojivá vrátane hnoja, guána, kostí a iných na

obohatenie nutričného zloženia pôdy a podporu

zdravého rastu plodín. Na konci 19. storočia sa

však vedci začali strachovať, či produkcia plodín

dôkaze uživiť rastúce obyvateľstvo.

Zistilo sa, že na zvýšenie produkcie väčšiny

plodín sú potrebné len tri prvky: draslík, fosfor

a dusík. Dostatočné množstvo draslíka a fosfo-

ru bolo nájdené v minerálnych sedimentoch,

no zdroje dusíka boli takmer vyčerpané. Jediný

zdroj dusičnanov bol čílsky liadok (NaNO3). Ne-

mecko, ktoré bolo ekonomicky závislé od tejto

zlúčeniny (predovšetkým v produkcii výbušnín),

zistilo, že v prípade vojny by nebolo schopné

OTRAVUJEME SI NAŠU ŽIVITEĽKU

PÔDA JE KOLÍSKOU ŽIVOTA. HNEĎ PO VODE JE DRUHÝM NAJDÔLEŽITEJŠÍM ELEMENTOM PRE ŽIVOT. TOTO ZÁZRAČNÉ MÉDIUM PONÚKA PRIESTOR,

KDE MÔŽU ŽIŤ MIKROORGANIZMY A BAKTÉRIE A Z ICH AKTIVITY MÔŽE ČERPAŤ RASTLINSTVO ŽIVOTODARNÚ ENERGIU.

DÔLEŽITÉ JE, ABY PÔDA PONÚKALA DOSTATOK ŽIVÍN, VODY A MINERÁLNYCH SOLÍ, KTORÉ ZARUČUJÚ RASTLINÁM ÚSPEŠNÝ RAST.

41

OTRAVUJEME SI NAŠU ŽIVITEĽKU > TÉMA MESIACA

vyprodukovať dostatočné množstvo streliva a vý-

bušnín. Začiatkom prvej svetovej vojny sa táto

obava stala realitou a dodávka dusičnanov v kra-

jine bola zastavená.

V roku 1909 nemecký chemik Fritz Haber vy-

našiel roztok produkujúci amoniak potom, ako

sa zmiešal plyn dusíka z atmosféry a vodíka

pod extrémne vysokým tlakom a teplotou s po-

užitím katalyzátora. Inžinier v kovospracujú-

com priemysle Carl Bosch uviedol tento prin-

cíp do praxe. To bol začiatok masovej výroby

dusíka, ktorý našiel uplatnenie aj v umelých

hnojivách.

Vďaka nim celosvetovo vzrástla produkcia po-

travín. Ničivým dopadom ich používania však

je, že na celom svete alarmujúcou rýchlosťou

miznú minerály, stopové prvky, mikroorganizmy

a kvalita pôdy rapídne klesá. V roku 1992 ofi ciál-

na správa z medzinárodnej schôdze Rio Earth

končila hlásením: „Máme hlboké obavy kvôli

pokračujúcemu znižovaniu množstva minerálov

v pôde na celom svete.” Za sto rokov sa priemer-

né množstvo minerálov v poľnohospodárskych

pôdach znížilo o viac ako 72 % v Európe, 76 %

v Ázii a 85 % v Severnej Amerike.

Použitie syntetických hnojív v poslednom storo-

čí viedlo k alarmujúcej strate viac ako 17 esen-

ciálnych prvkov a viac ako 90 stopových prvkov

potrebných pre rast a zdravý vývoj plodín. Toto

spôsobilo, že rastliny sa stávajú podvyživenými

a veľmi slabými. Preto vedci prišli s nápadom

potláčať symptómy chorých rastlín ďalšími che-

mikáliami.

Prvá generácia pesticídov pozostávala z extrém-

ne toxických zlúčenín ako napríklad arzén alebo

hydrogén kyanid. Obe látky boli použité počas

prvej svetovej vojny ako bojový plyn. V poľno-

hospodárstve sa rýchlo prestali používať, preto-

že zabili bez výnimky všetko, čo bolo živé. Dru-

há generácia pesticídov pozostávala prevažne zo

syntetických organických zlúčenín.

Prvý synteticky vyrábaný pesticíd bol „dichlórdi-

fenyltrichlóretán” alebo DDT. Objavil ho v roku

1939 švajčiarsky chemik Paul Müller. Zo začiat-

ku ho ľudia oslavovali ako zázrak z niekoľkých

dôvodov:

1. DDT bol lacný a supertoxický pre široký roz-

sah hmyzích škodcov.

2. Účinky DDT boli trvalé, a preto sa látka ne-

musela často aplikovať.

3. DDT nebol vodou riediteľný, a z toho dôvodu

nebol vyplavený dažďom.

Správy o zázračných účinkoch DDT sa čoskoro

rozšírili medzi farmármi. Lenže v tomto období

dramaticky narástol výskyt rakovinových ochore-

ní. Prieskumy z rokov 1959 – 1967, keď bol DDT

najviac používaný v USA, dokázali, že tretina

žien s najvyššou koncentráciou DDT v krvi mala

5-krát vyššie riziko vzniku rakoviny v porovnaní

so ženami, ktoré mali koncentráciu najnižšiu.

Nasledujúce protesty verejnosti prinútili vládu

Spojených štátov, aby v roku 1972 zakázala pou-

žívanie DDT. Moderné farmárstvo však naďalej

používa iné rakovinotvorné pesticídy. DDT sa

bežne používa v rozvojových krajinách.

Zastavme sa ešte pri jednej chemikálii. Agent

Orange bol jeden z herbicídov, ktorý písal his-

tóriu. Táto chemikália bola vyvinutá Dr. Arthu-

rom W. Galstonom, botanikom, ktorý skúmal

chemické zlúčeniny podporujúce rast plodín,

známych aj ako rastové regulátory.

Až potom, ako armáda USA začala používať

Agent Orange vo Vietname, Galston zistil, aké

sú jeho hrôzostrašné vedľajšie účinky! Zúfalo

sa snažil publikovať škody, ktoré táto superne-

bezpečná chemikália spôsobovala rastlinstvu,

živočíšstvu, ekosystémom, ale najmä ľudskému

zdraviu. Müller sa stal lídrom kampaní proti lát-

ke, ktorú sám vytvoril.

Žiadna z jeho aktivít nezastavila vládu Spoje-

ných štátov, aby v rokoch 1961 až 1971 neroz-

prášila viac ako 76 miliónov litrov herbicídnych

defoliantov zmiešaných s leteckým palivom vo

Vietname a neskôr v Kambodži. Najpoužívanej-

ším herbicídom bol práve Agent Orange. Vedľaj-

šie účinky tejto chemickej zbrane boli spojené

s viac ako trinástimi druhmi rakoviny a defor-

máciami u novorodencov, ktoré pretrvávajú do

dnešného dňa. Agent Orange je jeden zo stoviek

rakovinotvorných herbicídov, ktoré sa dnes pou-

žívajú. Ak si myslíte, že jeho účinky boli dosta-

točným varovaním, aby sa použitie jedov v poľ-

nohospodárstve začalo obmedzovať, mýlite sa.

P. Havaši je autorom knižnej kolekcie o liečení rakoviny a lektorom kurzov o budovaní zdravia www.havasilifebuilding.com.

ORBIS PICTUS > USA

Foto: Lauren Victoria Burke – SITA/AP

Šéf americkej diplomacie John Kerry na stretnutí so slovenským kolegom Miroslavom Lajčákom ocenil poslušnosť Slovenska ako spoľahlivého partnera. Nečudo; keď naše politické elity chcú s vlkmi žiť, musia s Bielym domom vyť. (ľh)

ORBIS PICTUS > RUSKO

Foto: Sergei Ilnitsky – SITA/AP

Čestná stráž otvára dvere ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pred podpisom zmluvy o vstupe Krymskej republiky a krymského prístavu Sevastopol do Ruskej federácie. Mediálna kampaň USA/EÚ vytrvalo šírila propagandu o ruskej okupácii Krymu, pričom obyvatelia dali v referende jasne najavo, koho považujú za okupantov a koho za osloboditeľov. (ľh)

ORBIS PICTUS > INDIA

Foto: Tenzin Choejor – SITA/AP

Tibetskí budhistickí mnísi vítajú svojho duchovného vodcu dalajlámu počas jeho návštevy jedného z kláš-torov v Indii. Ide o malý kláštor asi so stovkou mníchov z veľmi chudobných rodín. Mesačná strava pre jedného mnícha v kláštore vychádza na 13 eur. Niečo nepredstaviteľné pre mnohých takzvaných spoločen-ských priateľov dalajlámu, ktorí sa s ním radi pretŕčajú na rôznych akciách za pozornosti médií. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA

Foto: Craig Ruttle – SITA/APF

Päťdesiattisíc ortodoxných židov v New Yorku protestovalo a modlilo sa proti izraelskému zákonu o po-vinnej vojenskej službe. Ortodoxní židia budú musieť slúžiť v izraelskej armáde rovnako ako ostatní Izra-elčania. Zákon po schválení knesetom vstúpi do platnosti v roku 2017. Sionistom pri vybojovaní Veľkého Izraela chýbajú už aj posily z ortodoxných radov. (ľh)

ORBIS PICTUS > PAKISTAN

Foto: Muhammed Muheisen – SITA/AP

OSN vyhlásila 20. marec za Medzinárodný deň šťastia s cieľom, aby krajiny znižovali úroveň biedy. Chu-dobné dievčatko zo slumu v pakistanskom Islamabade by zrejme menilo s potomkom oligarchu. Otázne zostáva, či k šťastiu stačí len materiálny dostatok a prepych. (ľh)

ORBIS PICTUS > VENEZUELA

Foto: Esteban Felix – SITA/AP

Protesty v uliciach Caracasu majú zvrhnúť venezuelskú vládu. Kyjevský scenár našiel svoje uplatnenie aj v Latinskej Amerike, pretože voľby – nevoľby, Washington nestrpí iné vlády ako oddaných vazalov. (ľh)

ORBIS PICTUS > INDIA

Foto: Altaf Qadri – SITA/AP

Nihangovia – sikhskí bojovníci predvádzajú svoje bojové umenie počas sviatku Nového roka Hola Mohalla v severoindickom štáte Pandžáb. Súčasťou osláv sú trhy a karnevalové sprievody. Sikhizmus je jedným z najmladších náboženstiev. Podporilo zavrhnutie kastovníctva a potvrdilo rovnosť žien. V západnom sve-te, naopak, naďalej pretrváva neofi ciálne kastovníctvo na základe majetkových pomerov. (ľh)

ORBIS PICTUS > VATIKÁN

Foto: Alberto Pizzoli – SITA/AP

Pápež František prijal na audiencii prezidentku svojej rodnej krajiny Cristinu Fernán-dezovú de Kirchnerovú. Politička navštívila Vatikán pri príležitosti prvého výročia jeho pontifi kátu. Pápež počas svojho krátkeho pôsobenia už začal s reformami v riadení va-tikánskych fi nancií a v škandálmi poznačenej Vatikánskej banke. Aj preto ho Magazín Time zvolil za osobnosť roka. (ľh)

F

50

Foto: Matúš Plecho

KANADSKÝ ADVOKÁT DAVID MATAS SA SPOLU SO SVOJÍM KOLEGOM DAVIDOM KILGOUROM UŽ ROKY ZAOBERÁ VYŠETROVANÍM ODOBERANIA ORGÁNOV

POLITICKÝM VÄZŇOM V ČÍNE. TÁTO PRAX SA MÁ TÝKAŤ PREDOVŠETKÝM MASOVO PRENASLEDOVANÝCH ČLENOV HNUTIA FALUN GONG, PRAKTIZUJÚCEHO SYSTÉM

TELESNÝCH A DUCHOVNÝCH CVIČENÍ. VYUŽILI SME PRÍTOMNOSŤ D. MATASA V BRATISLAVE, ABY SME S NÍM UROBILI ROZHOVOR.

ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI

Marián Benka

Netvrdí, že existenciu tejto praxe nespo-

chybniteľne a nevyvrátiteľne dokázal.

Nazbieral však množstvo faktov a indí-

cií. Ak majú platiť všetky zároveň, neexistuje iné

logické vysvetlenie ako pravdivosť obvinení, ktoré

vzniesla organizácia Falun Gong. Medzi najzá-

važnejšie Matasove argumenty patria:

1. Samotná politika prenasledovania Falun Gon-

gu a zaznamenané vyhlásenia čínskych pred-

staviteľov o tom, že členovia hnutia majú byť

zničení, fi nančne zruinovaní a fyzicky zlikvido-

vaní.

2. Výpovede o mučení zatknutých členov hnutia

na záchytných staniciach, kde sú nútení do ab-

solvovania prevýchovného programu. Tí, ktorí

odmietnu, miznú v pracovných táboroch.

3. Mnohí členovia hnutia zatknutí pri demonštrá-

ciách odmietajú odhaliť polícii svoju identitu,

aby tak chránili svoju rodinu a kolegov v práci

pred prenasledovaním. Stávajú sa tak osobami

bez mena, ktoré miznú bez stopy.

4. Počet transplantácií orgánov v Číne od za-

čiatku prenasledovania Falun Gongu stúpol.

Ofi ciálne sa ako zdroj transplantácií uvádzajú

orgány darované príbuznými a pochádzajúce

z popravených zločincov. Keď si však dáte

RENDEZ-VOUS > ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI

51

„Členovia Falun Gongu sú neželané osoby, ktoré chce komunistická strana zlikvidovať, ale robí to tak, že na tom ešte aj zarobí peniaze.“

liónov ľudí, kým strana mala 60 miliónov členov.

Vedenie strany začalo na Falun Gong žiarliť,

a tiež z neho začalo mať strach. Hnutie sa síce

neriadi žiadnou ideológiou, ale odrazu predsta-

vovalo veľkú masu ľudí, ktorá každý deň naraz

v rovnaký čas robila rovnaké pohyby. Preto ich

komunisti začali podozrievať, či nejde o nejakú

tajnú organizáciu, ktorá chce zvrhnúť režim. Po-

stavili ich mimo zákona a začali o nich šíriť mýty,

že sú stelesnením zla.

Falun Gong však vykazuje aj určité znaky kul-tu – najmä nekritického uctievania svojho vodcu. Nemôžu mať nejaké skryté zámery?Nezaoberám sa do detailov učením Falun Gong,

ani tým, či majú politické ambície. Podstatné je,

že takáto prax násilného odoberania orgánov je

zvrátená a neprípustná voči akejkoľvek skupine

ľudí, bez ohľadu na ich presvedčenie. A nezača-

lo to Falun Gongom, v Číne sa odoberali orgány

väzňom ešte predtým, ako strana začala toto hnu-

tie prenasledovať.

Ako ste sa dostali k tomu, že ste sa začali zaobe-rať týmito praktikami?Som právnik, ktorý sa zaoberá utečeneckým prá-

vom, a nevedel som o tejto záležitosti, kým nepri-

šli ku mne a neoslovili ma. V marci 2006 istá žena

verejne vyhlásila, že jej mužovi odobrali orgány,

pretože bol členom Falun Gongu. Čínska vláda to

popiera, ale bola organizácia, ktorá sa volá Koa-

lícia na vyšetrenie prenasledovania Falun Gongu

v Číne. Tí požiadali mňa a Davida Kilgoura, aby

sme sa na to pozreli. Počas mojej kariéry som sa

venoval porušovaniu ľudských práv a vyšetrova-

niu takýchto prípadov, takže to pre mňa nebolo

nič nové.

V materiáli, ktorý ste napísali pred pár rokmi spolu s pánom Kilgourom, konštatujete, že síce nemáte jednoznačné dôkazy, ale je tu množstvo indícií, ktorých súhrn sa logicky nedá vysvetliť nija-ko inak, len že sa toto násilné odoberanie orgánov deje. Máte už medzitým aj priame dôkazy?Necharakterizoval by som to tak, že nemáme

žiadne dôkazy. Pri porovnaní všetkých dostup-

ných faktov sme prišli k nejakému záveru. A od

zverejnenia našej správy pribudli ešte ďalšie fakty

a informácie, ktoré tento záver ešte viac podpo-

rujú.

Máte nejakú predstavu o podmienkach, v akých

dokopy počet popráv a darovaní orgánov prí-

buznými, stále ostáva množstvo transplantácií

s nevyjasneným zdrojom orgánov. Iný zdroj

ako politickí väzni nie je pravdepodobný.

5. Členom Falun Gongu robia vo väzbe časté

a pravidelné krvné testy. Frekvencia týchto tes-

tov nemá opodstatnenie, ak by s nimi nerátali

ako so zdrojom orgánov.

6. Našlo sa niekoľko tiel príslušníkov Falun Gon-

gu s chirurgickými ranami a chýbajúcimi or-

gánmi. Pretože ide o malý počet, nie je to ešte

dôkaz masovosti tejto praktiky, ale tiež jeden

z kamienkov do mozaiky.

7. Jedna svedkyňa vypovedala, že jej manžel chi-

rurg osobne odobral očné rohovky asi 2000 prí-

slušníkom Falun Gongu.

8. Nasadené osoby volali do viacerých čínskych

nemocníc, pričom ich telefonáty boli nahráva-

né. Osoby sa tvárili ako záujemcovia o trans-

plantáciu a pýtali sa, či by mohli dostať orgán

od príslušníka Falun Gongu, pretože počuli, že

títo ľudia žijú zdravo a ich orgány sú kvalitné.

Dostali viacero kladných odpovedí.

9. Samotné webové stránky čínskych nemocníc

uvádzajú neobvykle krátke čakacie lehoty na

dodanie orgánu: týždeň, maximálne mesiac,

prípadne okamžite. Navyše inzerujú, že v prí-

pade, ak sa darovaný orgán neujme, v krátkej

dobe zabezpečia náhradný. Na stránke jednej

z nemocníc sa píše, že takáto bezprecedentná

operatívnosť, ktorá nemá nikde vo svete obdo-

by, je možná vďaka vládnemu programu pod-

pory transplantácií.

Argumentov dvojice advokátov je ešte viac, ale

tieto sú hádam postačujúce. Prikročme teda k sa-

motnému rozhovoru s Davidom Matasom:

Tvrdíte, že hlavné obete odoberania orgánov sú členovia Falun Gongu. Prečo práve oni?Čínska vláda ofi ciálne podporuje tradičné spiri-

tuálne praktiky a telesné cvičenia. Preto spočiat-

ku podporovala aj hnutie Falun Gong. Najmä

keď videla, že cvičenci tejto metódy sa tešia dob-

rému zdraviu a odľahčujú tak zdravotnícky sys-

tém. Vďaka pozitívnym účinkom cvičení aj vďaka

vládnej podpore sa počet prívržencov Falun Gon-

gu rýchlo rozrastal. Až v roku 1999 počet jeho

členov prevýšil počet členov čínskej komunistic-

kej strany. K Falun Gongu sa hlásilo 70 – 80 mi-

RENDEZ-VOUS > ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI

52

ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI > RENDEZ-VOUS

Netýka sa to všetkých väzňov, ale, samozrejme,

ani výlučne väzňov z Falun Gongu. Týka sa to aj

odsúdených na smrť, a nie podľa môjho vyšetro-

vania, ale podľa vyšetrovania iných ľudí aj Tibeťa-

nov a Ujgurov. Deje sa to tak, že väzňom z týchto

skupín neustále odoberajú krvné vzorky a vyšetru-

jú ich zdravotný stav. Na úspešnú transplantáciu

potrebujete zhodu krvných skupín. A najlepšie

aj zhodu v type prijímaného tkaniva. Väzenské

úrady si potom na základe vyšetrení robia väzen-

ské databázy, v ktorých potom môžu vyhľadávať

vhodné orgány.

Ak ste záujemca o transplantáciu zo zahraničia,

na webových stránkach čínskych nemocníc, ktoré

ponúkajú transplantácie, si môžete takýto orgán

objednať. Potom prídete do Číny a absolvujete

zákrok. Už krátko potom, ako vyplníte na inter-

nete objednávku a zaplatíte, zabijú pre vás väzňa

s vhodným orgánom.

Ako vyzerá spolupráca medzi pracovnými tábor-mi a nemocnicami, ktoré vykonávajú zákroky?V Číne existuje vojensko-obchodný komplex. Tie-

žijú väzni v pracovných táboroch? Sú tieto pod-mienky pre členov Falun Gongu horšie ako pre ostatných väzňov?Rozprával som sa s mnohými ľuďmi, ktorí v tých

táboroch boli a dnes žijú mimo Číny. Myslím, že

členovia Falun Gongu sú na tom horšie ako bežní

väzni, pretože ich mučia, aby ich donútili odmiet-

nuť toto učenie. Iní väzni nie sú v takejto situácii.

Sú tieto tábory porovnateľné s koncentračnými tábormi počas druhej svetovej vojny?Počas druhej svetovej vojny Nemci nechceli židov

prevychovávať, chceli ich vyvraždiť. Takže sa to

nedá porovnávať. Teoreticky, ak ste členom Falun

Gongu, a v tábore sa vzdáte tohto učenia a zradíte

svojich spoločníkov, môžete si tým zachrániť ži-

vot. Ale počas vojny, ak by sa aj žid stal presvedče-

ným nacistom, tak či tak by ho skôr alebo neskôr

zabili.

Mohli by ste popísať proces odoberania orgá-nov, ako to asi prebieha? Je nejaký výber, alebo sa môže stať nedobrovoľným darcom ktorýkoľvek väzeň?

53

„Ak ste záujemca o transplantáciu zo zahraničia, na webových stránkach čínskych nemocníc, ktoré ponúkajú transplantácie, si môžete takýto orgán objednať. Potom prídete do Číny a absolvujete zákrok. Už krátko potom, ako vyplníte na internete objednávku a zaplatíte, zabijú pre vás väzňa s vhodným orgánom.“

RENDEZ-VOUS > ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI

Je podľa vašich vedomostí Čína jedinou kraji-nou, kde sa niečo také deje?V iných krajinách máte čierny trh s ľudskými or-

gánmi, ale len v Číne je to komplexný systém or-

ganizovaný štátom, do ktorého sú zapojené štátne

nemocnice, väznice a všetky odborné vedomosti,

aké má štát k dispozícii.

Zaoberáte sa touto agendou už osem rokov. Zmenilo sa niečo za ten čas?Určite sme dosiahli veľa úspechov. Po zverejne-

ní našej správy Svetová zdravotnícka organizácia

prijala kódex pre transplantácie. Zaoberali sa tým

orgány OSN aj Európsky parlament. Izrael úplne

zmenil svoju politiku transplantácií, už neposie-

lajú svojich pacientov do Číny ako v minulosti.

V Austrálii prestali poskytovať čínskym lekárom

školenia o transplantáciách. V Kanade, Belgicku,

Francúzsku a iných krajinách pracujú na legislatí-

ve, ktorá by prísnejšie regulovala oblasť transplan-

tácií. V samotnej Číne zmenili systém darcovstva.

Schválili zákon vyžadujúci predchádzajúci písom-

ný súhlas darcu orgánu. Dokonca vyhlásili, že

v určitom bode prestanú odoberať väzňom orgá-

ny. Pravdepodobne to nedodržia, ale minimálne

na tieto odhalenia reagovali. Problém sa, samo-

zrejme, stále nevyriešil, ale niečo sa udialo.

Máte nejaké informácie, že by sa teraz odobera-li orgány menšiemu počtu politických väzňov a táto praktika by bola na ústupe?

to nemocnice sú vojenské, ale zároveň sú orien-

tované na biznis. A jednou z ich obchodných

činností je predaj orgánov. Je mnoho vojenských

nemocníc, ktoré to robia a zarábajú veľké peniaze,

a samozrejme, že majú priame spojenie s tábormi

a väznicami, pretože sú všetci súčasťou toho is-

tého mocenského aparátu. Je to teda podnikanie

štátu v jednom prepojenom systéme. Pracovníci

v táboroch zariadia krvné testy a poskytnú údaje

do databáz, ktoré sú potom k dispozícii nemoc-

niciam.

Je celá táto praktika viac o biznise alebo o po-litike?Je to kombinácia oboch. Členovia Falun Gongu

sú neželané osoby, ktoré chce komunistická stra-

na zlikvidovať, ale robí to tak, že na tom ešte aj

zarobí peniaze.

Keď odoberú väzňovi orgán, ktorý nie je nevy-hnutný na prežitie (napr. jednu obličku), nechávajú ho ďalej žiť, aby mu neskôr odobrali ďalší orgán?Takéto podrobné informácie nemám, nevieme

presne, čo sa deje za múrmi pracovných táborov.

Ale strašidelné je to, že som ešte nestretol čínske-

ho väzňa, ktorý by prežil odber orgánov.

Neexistujú hroby takýchto ľudí, aby sa obhliad-kou ich tiel dalo zistiť, čím prešli?V Číne je typické skôr spopolňovanie, celkovo tu

nájdete veľmi málo cintorínov, takže aj vo väzni-

ciach sa mŕtvi spaľujú.

54

ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI > RENDEZ-VOUS

55

klasickej praxe kultivácie. Prívrženci stále dokola

čítajú knihu Čuan falun, denne posielajú zlým čín-

skym komunistom negatívnu energiu, aby v Číne

padol komunizmus – volá sa to vysielanie spra-

vodlivých myšlienok. Podľa mňa je to istý druh

čiernej mágie, aj keď oni to tak neberú. Nie je

problém odtiaľ vystúpiť, alebo ak niekto necvičí

pravidelne, napomenú ho, ale nechajú ho tak. Ak

niekto položí otázky, alebo prejaví pochybnosti,

povedia, že je to dielo zlých démonov a poradia

mu, aby viac čítal knihu.“

Čínski komunisti obviňujú členov hnutia, že

v roku 1999 na masívnej nelegálnej demonštrácii

obkľúčili a blokovali úrad vlády, ako aj miestnu

dopravu. Tiež hovoria o prípadoch fanatického

sebaupaľovania. Falun Gong tvrdí, že išlo o le-

gálne zhromaždenie, kde jeho členovia prišli do

Pekingu hromadne podať petíciu na protest proti

ich prenasledovaniu, ktoré v tom čase už začalo.

O upálených ľuďoch hovorí, že to boli komunista-

mi zinscenované prípady.

V roku 2000 vznikla v USA nezisková organizácia

Friends of Falun Gong. Medzi jej zakladajúcich

členov patrí bývalý kongresman a starý bojovník

proti komunistickým režimom Benjamin Arthur

Gilman alebo Annette Lantosová, manželka kon-

gresmana Toma Lantosa. Obaja majú za sebou

históriu nie vždy čistého boja proti režimom, kto-

ré nevyhovujú záujmom USA. Tiež mediálny mag-

nát Mark Palmer, zakladateľ spoločnosti CME,

ktorá vlastní okrem iného TV Markíza a Nova.

Netreba dodávať, že táto organizácia je štedro fi -

nancovaná z amerického štátneho rozpočtu a jej

hlavnou činnosťou je masívna informačná kam-

paň o prenasledovaní Falun Gongu, namierená

proti čínskemu režimu.

Táto skutočnosť ešte viac prehĺbila podozrieva-

vosť čínskej vlády voči Falun Gongu, ktorá v jeho

členoch teraz navyše vidí aj západných agentov.

Pravdepodobnejšie je, že Američania uvítali sťaž-

nosti Falun Gongu ako nový nástroj antičínskej

propagandy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Fa-

lun Gong vykazuje isté znaky sekty (o ktorých

jeho západní spojenci taktne mlčia), nejde však

zrejme o klasickú sektu. Každopádne to neospra-

vedlňuje odoberanie orgánov jeho členom, ak

k nemu dochádza.

Skôr by som povedal, že je tých prípadov viac.

Množstvo transplantovaných orgánov v Číne

ostalo na rovnakej úrovni, ale počet vykonaných

trestov smrti sa znížil. Takže jediný zdroj, z kto-

rého môžu dorovnávať tento rozdiel, sú politickí

väzni.

SEKTA ALEBO OBEŤ REŽIMU?Podľa ofi ciálnych predstaviteľov čínskeho režimu

je Falun Gong nebezpečná sekta, ktorá sa dopúšťa

kriminálnej činnosti. Obvinenia z týrania jej čle-

nov, a dokonca vynúteného odoberania orgánov

striktne odmietajú. Na druhej strane ich ani nija-

ko argumentačne nevyvracajú, obmedzujúc sa na

konštatovania, že ide o nepravdu a ohováranie. Na

ofi ciálnych vládnych stránkach určených na ide-

ologické potieranie Falun Gongu nájdete viacero

príbehov bývalých členov hnutia, ktorým sa „otvo-

rili oči“ potom, ako boli „prevychovaní“ v náprav-

ných táboroch. Neznie to príliš presvedčivo.

Kontroverznou postavou je zakladateľ a vodca

hnutia Li Hongzhi, ktorý o sebe tvrdí, že bol zá-

zračným dieťaťom a vzdelával sa u rôznych vy-

soko vyvinutých majstrov už od svojich štyroch

rokov. Podľa viacerých svedkov však žil úplne

obyčajným životom a cvičeniami sa zrejme začal

zaoberať až tesne predtým, ako hnutie založil. Pri-

pisuje si rôzne nadprirodzené schopnosti, vrátane

schopnosti byť neviditeľný.

Jeho učenie tvrdí, že príčinou chorôb je „zlá

karma” a „inteligentné bytosti z inej dimenzie”.

Praktizujúci nemôžu byť chorí, a ak aj ochorejú,

v skutočnosti ide len o karmický dlh, ktorý prak-

tikovaním sám zmizne. Ďalej tvrdí, že ľudia prak-

tizujúci cvičenia Falun Gong vydržia oveľa dlhšie

bez únavy, nikdy nepotrebujú lieky, alebo môžu

prežiť bez prijímania potravy. Čínska vláda zase

tvrdí, že táto viera už viacerých prívržencov hnu-

tia priviedla do nemocnice. Falun Gong označuje

za deštruktívny kult, ktorý ohrozuje jeho členov,

a vzhľadom na masové rozšírenie aj celú spoloč-

nosť.

Jeden z bývalých slovenských členov hnutia,

ktorý si želal ostať anonymný, pre náš časopis

uviedol: „Falun Gong je akousi zmesou taoizmu,

budhizmu a čínskej mágie a na môj vkus je príliš

absolutistický. Má skôr prvky náboženstva ako

56

Podľa tejto defi nície akonáhle si myslíme, že

nejaká skupina ľudí vedome pôsobí v ne-

prospech inej skupiny a toto svoje konanie

neoznámi, konšpiruje. Konšpirujeme teda takmer

všetci. Existuje vôbec človek, ktorý by bol pre-

svedčený o tom, že jeho vláda dá dobrovoľne na

známosť, keď sa chystá „poriadne nabaliť“? Myslí

si niekto, že korporácie, ktoré pôsobia v karte-

loch, vydajú vopred tlačové vyhlásenie o zámere

manipulovať s cenami a kvalitou?

Hlavným dôvodom, prečo vznikajú konšpirácie,

je asymetria informácií. Informácie sú kompliko-

vané, zmätočné, protichodné a slúžiace skôr na

to, aby sa verejnosť vzdala snahy o dopátranie

sa pravdy. Aby niekto lepšie ukryl skutočnosť

a zdiskreditoval skupiny, ktoré sa snažia odhaliť

jeho činy, šíri dezinformácie a sám vytvára kon-

špiračné teórie. Aj preto je toľko literatúry, we-

bových portálov a „odborníkov“ na konšpirácie.

Dnes je už aj zdravý sedliacky rozum a kritic-

ké myslenie konšpirovaním, stačí spochybniť

tzv. ofi ciálnu verziu. Nálepka konšpirácia sa

používa podľa potreby. Škrt cez rozpočet elitám

spravil internet. Zdroje začali byť oveľa viac di-

PROPAGANDA > BOJOVNÍCI S KONŠPIRÁCIAMI

BOJOVNÍCI S KONŠPIRÁCIAMI

Anton Smataník

WIKIPÉDIA TAKTO DEFINUJE KONŠPIRAČNÉ TEÓRIE: „KONŠPIRAČNÁ TEÓRIA ALEBO TEÓRIA SPRISAHANIA JE NÁZOR NA ĽUBOVOĽNÚ TÉMU, KTORÝ

PREDKLADÁ, ŽE ISTÁ SKUPINA ĽUDÍ VEDOME A TAJNE PÔSOBÍ V NEPROSPECH INEJ SKUPINY ĽUDÍ. VYZNÁVAČI KONŠPIRAČNÝCH TEÓRIÍ SI OBYČAJNE MYSLIA,

ŽE TOUTO SKUPINOU JE VLÁDA, PREDSTAVITELIA TAJNÝCH ORGANIZÁCIÍ, JEDNÉHO ALEBO VIACERÝCH SPOLOČNE PÔSOBIACICH PODNIKOV

ALEBO PREDSTAVITELIA NÁRODOV ALEBO NÁBOŽENSTIEV, OBČAS AJ MIMOZEMSKÉ CIVILIZÁCIE.“

BOJOVNÍCI S KONŠPIRÁCIAMI < PROPAGANDA

57

verzifi kované, vytvoriť webový portál je jednodu-

ché a lacné. Prakticky ktokoľvek sa dnes môže

vyjadrovať k svetovým udalostiam na sociálnych

sieťach, diskusných fórach, blogoch, písať člán-

ky a robiť reportáže. Preto systémová úderka

postupuje proti konšpiráciám oveľa rozvážnejšie

a strategickejšie. V prvom rade „rieši“ konšpirá-

cie ako celok. Nedovolí ich hodnotiť selektívne.

Úderka bez mihnutia oka zmieša vesmírnych an-

jelov s pádom Dvojičiek a okorení ich čipujúcimi

jaštermi.

Ktokoľvek spochybňuje ofi ciálne verzie tlačené

masmédiami, konšpiruje. Konšpirácie pracujú

so známymi informáciami, ale idú, prirodzene,

ďalej. Používajú aj neoverené informácie, opiera-

jú sa o svedectvá, zasadzujú dianie do súvislostí,

extrapolujú a ponúkajú iný výklad. Výklad, ktorý

nám však nevnucujú ako jedinú možnú a nespo-

chybniteľnú verziu, ako je to v prípade ofi ciál-

nych verzií.

Obľúbeným „ťahom“ úderky je napadnúť naj-

slabšie miesta tých najslabších konšpirácií. Ak

sa zámerne zvolená konšpirácia XYZ (ľahký

terč) mýli v tomto a tomto bode, akoby zrazu

boli všetky konšpirácie plné dier. Ide o induk-

tívny klam, ktorý vzniká pri prenose vlastností

konkrétneho na všeobecné.

Typické býva nepozývať do diskusií protistranu,

aj keď sa jej daná problematika dotýka. Veď ide

predsa o „chorých konšpirátorov“. Často sa po-

užíva aj dovolávanie sa autority – pretože Fedor

Gál v Lampe povedal, pretože na SME písali,

vedci predsa dokázali atď. Kto sme my, že si vô-

bec dovoľujeme pochybovať, a odkiaľ berieme tú

drzosť stavať sa proti autoritám?

Napádanie nositeľa myšlienky namiesto myš-

lienky samotnej (argumentum ad hominem) je

„evergreenom“. Ferko Mrkvička, ktorý presa-

dzuje konšpiráciu ZYV (tú presadzuje množstvo

ľudí, ale treba vybrať konkrétneho zástupcu,

nech je na príklade jeho „zhovadenia“ zdiskredi-

tovaný zvyšok), je narkoman, má záznam v Re-

gistri trestov a živí sa len púpavou. Takže všetci

„fanúšikovia“ konšpirácie XYZ sú odteraz tak

trocha narkomani, majú nejaký záznam v Regis-

tri trestov a asi oveľa viac ako púpavu nejedia.

Opäť zámerný induktívny klam.

Poukazuje sa aj na riziká konšpirácií (argumen-

tum ad baculum). Protokoly sionských mudr-

cov, ktoré len veľmi ťažko môžeme nazvať kon-

špiráciou, pretože išlo o pamfl et, vraj môžu za

holokaust. Takto jednoducho dokážu uvažovať

„múdri, vzdelaní a rozhľadení“ antikonšpirátori.

Na základe takejto – ešte k tomu chybnej – odvo-

lávky sa majú stať krajne nebezpečnými všetky

konšpirácie. Ako keby každá mohla vyvolať nový

holokaust.

Konšpirácie vraj priťahujú hlavne nevyrovnané

osobnosti a prinášajú do našich nudných a všed-

ných životov pocit výnimočného a zaujímavé-

ho. Nielen v prípade Dvojičiek je potom nevy-

rovnaná väčšina populácie rozvinutých štátov.

Ľudia majú podľa tejto „hypotézy“ asi vrodenú

slabosť pre psychický masochizmus a radi sa

robia bezvýznamnými, pretože konšpirácie do-

háňajú niektorých až k depresiám. Nepleťme si

konšpirácie s krčmovými rečami o Američanoch

a „Rusákoch“.

Antikonšpirátori radi tvrdia, že udalosti sa dejú

náhodne. Neuvedomujú si, že je proti nim veda,

náboženstvá aj ezoterika. Náhodnosť sa dnes

posunula až do roviny kvantovej fyziky, a aj to

len do času, kým zistíme viac. Iste, je pohodlné

ospravedlňovať nevedomosť a nezodpovednosť

náhodnosťou. Je vraj „absolútne vylúčené“, aby

elity s nesmiernym množstvom politickej, eko-

nomickej a mediálnej moci dokázali uzatvárať

dohody a koordinovať svoje aktivity, aby sledo-

vali určitý plán.

Dnes existujú už aj antikonšpiračné spolky; ich

hlavnou činnosťou je bojovať proti „nebezpeč-

ným konšpiráciám“ na internete. Komu osoží

ich činnosť? Prečo útočia len tak „spoza bučka“,

ale do konfrontácie už nejdú?

Konšpirácie sú kvalitné aj nekvalitné a ľudia,

ktorí ich šíria, sledujú ako ušľachtilé, tak aj mrz-

ké ciele. Nie je možné príliš zovšeobecňovať

a už vôbec hádzať do jedného vreca. Konšpirá-

tori sú však ochotní spraviť pre pravdu väčšinou

podstatne viac, znášajú jarmo zosmiešňovania

a vylúčenia na okraj spoločnosti. Prepátrajú

väčšie množstvo zdrojov, dívajú sa na realitu

z viacerých uhlov, uvažujú ďalej do dôsledkov.

Tým, že sa púšťajú na tenký ľad, dokazujú svo-

je odhodlanie. Iste, aj oni robia chyby, mýlia sa

a podliehajú sebaklamu. Tak ako každý.

58

ŠPANIELSKY DOBROVOĽNÍK NA PETROHRADSKOM FRONTE, ISTÝ A. I., NAŠIEL PRI MŔTVOLE LEKÁRA DR. LANDOVSKÉHO DOKUMENT,

KTORÝ PO NIEKOĽKOROČNOM PRÁCNOM REŠTAUROVANÍ VYDALI V ROKU 1949 V ŠPANIELČINE POD NÁZVOM SINFONIA EN ROJO MAYO. V ANGLIČTINE VYŠIEL

V ROKU 1969 POD NÁZVOM THE RED SYMPHONY: X-RAY OF REVOLUTION. ŠŤÚPLA KNIŽKA, PODĽA VIACERÝCH INDÍCIÍ SKUTOČNÁ KÓPIA ZÁZNAMU VÝSLUCHU STALINSKÉHO VÄZŇA DR. RAKOVSKÉHO Z 26. JANUÁRA 1938,

VYHOTOVENÁ LANDOVSKÝM, VYŠLA MINULÝ ROK AJ V ČEŠTINE POD NÁZVOM RUDÁ SYMFONIE. DOKUMENT STAVIA SVETOVÉ DEJINY DO INÉHO SVETLA,

ČI SKÔR ŠERA. LANDOVSKIJ MAL ZA ÚLOHU PODAŤ VYPOČÚVANÉMU NENÁPADNE DROGU, KTORÁ PRISPELA K JEHO UVOĽNENOSTI A ZHOVORČIVOSTI, A PO

SKONČENÍ ZÁZNAMU ZHOTOVIŤ DVA PREPISY. ZÁMER SA PODARIL A LANDOVSKIJ, PREKVAPENÝ TÝM, ČO POČUL, NA VLASTNÉ RIZIKO SPRAVIL

AJ TRETIU, ZACHOVANÚ KÓPIU. OBVINENÝ DR. RAKOVSKÝ SA V NEJ SNAŽÍ PRESVEDČIŤ VYPOČÚVAJÚCEHO, ŽE CELOSVETOVÉ POLITICKÉ DIANIE

ZO ZÁKULISIA OVPLYVŇUJE MOCNÁ SKRYTÁ SKUPINA, KTORÚ NAZÝVA KAPITALISTICKO-KOMUNISTICKOU FINANČNOU INTERNACIONÁLOU. JE PRITOM MOTIVOVANÝ SNAHOU VYKÚPIŤ SI ŽIVOT, PRETOŽE BOL OBVINENÝ Z ÚKLADOV

PROTI STALINOVI V ČASOCH VEĽKEJ ČISTKY.

Milan Pullman

ČERVENÁ SYMFÓNIA

DÉJÀ VU > ČERVENÁ SYMFÓNIA

59

vedenie. Leon Trockij, žid priženený do rodiny

Rothschildovho blízkeho spolupracovníka ban-

kára Abrama Životovského, bol vytypovaný na

sovietskeho vodcu. Revolúcia sa však nemala za-

staviť v Rusku a jeho bezprostrednom okolí, ale

zasiahnuť celý svet.

Ale do veci sa však vložili nacionalistickí komu-

nisti vedení Leninom, zvrhli Trockého a uzavreli

mier s Nemeckom. To sa nepozdávalo Kapita-

listicko--komunistickej fi nančnej internacionále

(ďalej používam skratku Kakofónia, teda nesú-

zvuk), pretože podľa jej predstáv mala už prvá

svetová vojna priniesť výsledky, na ktoré museli

počkať až do konca druhej vojny. Rusko malo už

v roku 1918 pomôcť nastoliť v Nemecku „ľudo-

vú republiku“. Trockij mal prsty v pokuse o Le-

ninovu vraždu, čo sa napokon podarilo dokonať

pomocou židovského doktora po vodcovom in-

farkte v roku 1922.

Lenže Trockij zhodou okolností ochorel, čo po-

hotovo využil ďalší oportunista Stalin. Pre troc-

kistov (či kakofonistov), vrátane Rakovského,

bol Stalin „bonapartista“ a imperialista, naciona-

listický diverzant medzinárodného komunizmu,

„vrah revolúcie, pretože jej neslúžil, ale využil

ju“ na svoje vlastné diktátorské zámery. Na skro-

tenie zlého Stalina vytvorili ďalšie monštrum

menom Hitler. Rakovský potvrdil, že Hitlera

fi nancovali židovskí bankári bez jeho vedomia,

pretože používali falošné mená a inak mu kla-

mali. Ukázalo sa však, že Hitler mal tiež vlastné

plány a nehodlal sa nechať ovládať zo zámoria.

Začal dokonca tlačiť vlastné peniaze, kryté pra-

covnou silou nemeckého ľudu. Kakofónia zavet-

rila nebezpečnú diverziu a možný potenciálny

vplyv Nemecka na okolité krajiny.

Hitler sa tak stal väčšou hrozbou jej plánom ako

Stalin, ktorý aspoň nemanipuloval s peňažným

systémom. Preto bolo potrebné Nemecko obrá-

tiť proti Západu, aby na oboch stranách bojiska

po oslabení vojnou ľahšie zvíťazila komunistická

revolúcia. Rakovský sa z väzenia trúfalo pokúsil

presvedčiť Stalina, aby s Hitlerom uzavrel do-

hodu o neútočení, a tak obrátil jeho pozornosť

západným smerom. Hitler nemal tušiť, že bude

bojovať na dvoch frontoch. Stalin doslova dostal

na výber medzi „kamarátskym“ rozdelením Poľ-

ska medzi Nemecko a ZSSR, po čom Západ de-

Dr. Rakovský, jeden zo zakladateľov Ko-

munistickej internacionály a presved-

čený trockista, tak vypočúvajúcemu

(Gavrila Gavrilovič Kuzmin, známy ako Gabriel)

odhaľuje, prečo Oni – ako ich Rakovský nazýva –

sponzorovali Hitlera a potom sa ho snažili zničiť.

Mali totiž v pláne inštalovať svetovládu superbo-

hatých pomocou ideológie komunizmu. Vojna,

hospodárska kríza z tridsiatych rokov a genocída

tak neboli náhodné, ani nevyhnutné, bol to dôsle-

dok podrobného plánovania. Christian Rakovský,

narodený ako Chaim Rakeover v Bulharsku, štu-

doval medicínu vo Francúzsku a potom nastúpil

dráhu revolucionára. Viedol teroristickú skupinu

a v roku 1919 ho Lenin postavil na čelo sovietskej

vlády na Ukrajine. Stalin z neho v roku 1925 spra-

vil veľvyslanca v Paríži. Rakovský pri výsluchu

vypovedal, že takzvané revolučné hnutie malo za

cieľ získať podporu más zneužitím kolektívnych

ideálov. V skutočnosti mali sponzori revolúcie zá-

ujem na rozdelení spoločnosti, zvrhnutí a prebratí

moci a vytvorení celosvetovej totality, ktorú dnes

poznáme pod skratkou NWO.

ZDRŽANIE POSTUPU KAKOFÓNIENiežeby v ZSSR nebola totalita, Stalin však

nežiaduco zmenil kurz, podobne ako pred ním

Lenin. Rakovský oboch označuje za nacionalis-

tov, ktorí zradili plány fi nančnej elity. Revolučné

hnutie bolo totiž projektom Mayera Rothschilda

a jeho spojencov. Podľa Rakovského Rothschil-

dovci neboli len pokladníkmi, ale aj osnovateľmi

prvého tajného komunizmu. Marx a najvyššie

„šéfstvo“ Prvej internacionály boli kontrolovaní

barónom Lionelom Rothschildom.

Ako dodáva Henry Makow, ktorý uvedený tajný

dokument spopularizoval už pred desaťročím,

Lionelov syn Nathaniel Rotschild fi nancoval ja-

ponskú stranu v rusko-japonskom konfl ikte a ne-

úspešný pokus o prevrat v roku 1905 prostred-

níctvom svojich agentov Jacoba Schiffa a bratov

Warburgovcov. Potom vyvolal prvú svetovú voj-

nu a fi nancoval boľševickú revolúciu. Rakov-

ský tvrdil, že bol osobne zapojený do presunu

fi nancií potrebných na revolúciu, čo objasňuje

aj jeho neskoršie vysoké postavenie na Ukra-

jine. Židovské robotnícke hnutie bolo údajne

nástrojom Rothschildovcov a tvorilo revolučné

ČERVENÁ SYMFÓNIA > DÉJÀ VU

60

krvi. Slobodomurárstvo je podľa prominentného

väzňa len „hoax“. Nuž, a podobne ako členovia

bratstva môžu byť napokon hodení cez palubu

aj kadejakí sionisti, „neokoni“, liberáli, gayovia

a feministky, nepotrební po splnení svojej úlohy

rozkladu spoločnosti.

Dovoliť súkromným bankárom tlačiť peniaze

bola veľká, i keď zrejme dobre zaplatená chy-

ba. Rakovský označil veľkú hospodársku krízu

za americkú revolúciu. Bola vyvolaná kakofo-

nistami pre zisk, zlomenie bežného Američana

a prevzatie politickej sily. „Mužom, ktorého na

to využili, bol Franklin D. Roosevelt... V roku

1929, prvom roku americkej revolúcie, vo februá-

ri opustil Trockij ZSSR, krach nastal v októbri.

Financovanie Hitlera odsúhlasili v júli. Myslíte

si, že je to náhoda? Štyri roky Hooverovej funk-

cie použili na prípravu prevzatia moci v USA

a ZSSR: na jednej strane pomocou fi nančnej

revolúcie a v Rusku pomocou vojny a následnej

porážky.“ Ak Stalin prestane prenasledovať troc-

kistov, „niekoľko oblastí vplyvu“ pomôže odde-

leniu „formálneho komunizmu od ozajstného“.

„Objavia sa vplyvné osoby vo všetkých spoločen-

ských vrstvách, aj najvyšších, ktoré budú nápo-

mocné Stalinovmu formálnemu komunizmu.“

KAKOFONISTI DNESRakovský zdôraznil plán kakofonistov na fúziu

komunizmu a kapitalizmu. Okultná klika banká-

klaruje vojnu iba proti Nemecku, a „kakofonis-

tickou“ podporou Hitlera v postupe proti ZSSR.

REVOLÚCIE SA KŔMIA MURÁRMIVypočúvajúceho Kuzmina výpoveď neskrývane

zaujala, nechcel však riskovať a urobiť zo seba

pred Stalinom hlupáka. Potreboval teda Rakov-

ského šokujúce tvrdenia nejako overiť. Rakovský

mu odporučil stretnutie s veľvyslancom USA

v ZSSR Josephom Daviesom, slobodomurárom

a predstaviteľom Rooseveltovej administratívy.

Davies potvrdil, že Rakovského amnestia môže

byť pre ZSSR užitočná. V marci 1938 dorazila

do Moskvy stručná šifrovaná správa: amnestia

alebo ďalšia podpora nacizmu. Davies sa tiež

zúčastnil Rakovského procesu a po murársky sa

s ním zvítal.

V ten istý deň nacisti napochodovali do Ra-

kúska. Rakovského rozsudok smrti napokon

zrušili. Podľa niektorých prameňov žil ďalej pod

zmeneným menom, podľa iných ho zastrelili

v roku 1941. Život si každopádne predĺžil. Nasta-

li rokovania s Hitlerom, ktoré vyústili do Paktu

Ribbentrop-Molotov v auguste 1939, len týždeň

pred inváziou do Poľska. Rakovský sa Kuzmino-

vi tiež zdôveril, že „Oni“ neobsadzujú politické

a fi nančnícke pozície priamo, radšej používajú

sprostredkovateľov. Ako píše Makow, je to alian-

cia medzi Rothschildovcami a slobodomurár-

skymi superboháčmi (vlastniacimi rádovo menej

peňazí), ktorí slúžia Luciferovi. Známa pranos-

tika o tom, že revolúcia požiera svoje vlastné

deti sa historicky už mnohokrát potvrdila. Ra-

kovský k tomu dodal, že slobodomurári musia

zomrieť rukou revolúcie, ktorú pomáhali stvoriť,

bez ohľadu na rozčarovanie týchto zaslepených

užitočných idiotov. „Skutočným tajomstvom slo-

bodomurárstva je samovražda tejto organizácie

a fyzická „samovražda“ každého dôležitého čle-

na. Nie som o tom upovedomený ako slobodo-

murár, ale ako niekto, kto patrí k Nim.“

Rakovský tiež vyhlásil, že milióny ľudí sa utie-

kajú k murárstvu, aby získali spoločenské vý-

hody. „Vládcovia spojencov sú až na niekoľko

výnimiek murári.“ Členovia organizácie by sa

však mali poučiť z Francúzskej revolúcie, kde

ich veľa skončilo bez hlavy (ktorá im, popravde,

príliš neslúžila). Koniec koncov, červená je farba

DÉJÀ VU > ČERVENÁ SYMFÓNIA

61

naďalej napredovalo. Perličkou je článok ... ako začala privatizácia a šoková terapia, prípadne

Zákulisie ekonomickej „šokovej terapie“ na strán-

ke afi nabul.blog.cz. Na príklade Poľska, Ruska

a Juhoslávie v období tesne po zmene režimu sú

predstavené konkrétne kroky v prospech kako-

fonistickej bankárskej svetovlády.

Tak napríklad na konci roku 1989 Soros zorga-

nizoval tajné stretnutie medzi Rakowského ko-

munistickým režimom a vodcami vtedy ilegálnej

odborovej organizácie Solidarność (Solidarita).

Obom stranám predstavil nasledovný plán: ko-

munisti mali nechať Solidaritu prevziať vládu,

aby si získali dôveru ľudu. Štát mal následne

doviesť vlastné podniky a poľnohospodárstvo

ku krachu aplikovaním astronomických úroko-

vých sadzieb, zadržiavaním potrebných štátnych

pôžičiek a zaťažením spoločnosti dlhom, ktorý

nikdy nedokáže splatiť. Nato mal zavítať do

Poľska pán fi lantrop so spriatelenými nadnárod-

nými fi nančníkmi a skúpiť privatizované štátne

spoločnosti (napr. oceliarsku spoločnosť Huta

Warszawa). Poľská vláda súhlasila s prevzatím

dlhov Huty Warszawa a s predajom už oddlženej

spoločnosti za smiešnych 30 miliónov dolárov

milánskej spoločnosti Lucchini, na čo Soros vyu-

žil poľského židovského ekonomického poradcu

Jeffreyho Sachsa. Soros pritom pokojne priznal

vedomosť o tom, že jeho ekonomická „terapia“

v Poľsku povedie k značnej nezamestnanosti, za-

tváraniu tovární a sociálnemu napätiu. Prostred-

níctvom svojej nadácie získal najdôležitejších

mienkotvorcov a jeho spolupráca s americkou

ambasádou vo Varšave mu umožňovala cenzuro-

vať médiá, ktoré uvedené reformy podporovali,

a oponovať akejkoľvek kritike.

Rukopis kakofonického orchestra, bez škrupúľ

roztvárajúceho nožnice ekonomickej nerov-

nosti je aj tu jasne čitateľný. Netreba zabúdať

ani na odhalenia Miroslava Dolejšího, ktorý

poukázal na to, že súčasťou dohôd medzi Rea-

ganom a Gorbačovom bolo aj ustanovenie

o využití komunistických oligarchov na udr-

žanie poriadku a zachovaní vplyvu komunis-

tov v mocenských štruktúrach po prevratoch.

Na tom spolupracovali komisie KGB a CIA,

riadiace a schvaľujúce personálne obsadenie

vtedajších nových vlád.

rov a boháčov sa usiluje zotročiť ľudstvo. Mno-

hí z nich sú židia nasledujúci učenie Talmudu

o uzurpovaní svetového bohatstva, hoci väčšina

židov by bola proti tomu, a tak sú tiež len obe-

ťou. Ale súčasťou tohto plánu sú aj členovia Bil-

derbergu a Lebky a kostí, väčšinou nežidovského

pôvodu. Antisemitizmus sa používa na odpúta-

nie pozornosti od skutočného diania, vytvorenie

globálneho policajného štátu na ochranu zasvä-

tených boháčov.

Pod satanistickým vedením tak sionisti obetujú

život za Izrael, komunisti za sociálnu spravodli-

vosť, feministky za rovnosť pohlaví a Američania

za irackú ropu. Máme si myslieť, že viera a mo-

rálka sú zastarané, kým kakofonisti nás vedú na

porážku. Slovami Rakovského je kresťanstvo

jedinou prekážkou, pretože politicko-ekonomic-

ké javy sú jeho dôsledkom. Mier je tŕňom v oku

revolúcie. A za ďalšiu „revolúciu“ – s globálnym

dosahom – možno považovať aj súčasnú ekono-

mickú krízu.

Rozsah realizácie plánov kakofonistov môžeme

vidieť na privatizácii ziskov a socializácii strát,

keď daňoví poplatníci EÚ majú platiť hazardo-

vanie bankárov na burzách a hrozí im skonfi ško-

vanie úspor podobne, ako sa to stalo na Cypre.

Výpovednú hodnotu majú aj vyjadrenia Geor-

gea Sorosa zo začiatku tohto roku, keď verejne

pochválil čínskych komunistov za to, že si do-

kážu – na rozdiel od EÚ – poradiť so situáciou

podobnou tej v USA pred krachom v roku 2008

(hoci má EÚ v čele maoistu Barrosa). Ako in-

formovala stránka AC24, podľa Sorosa našťastie

čínski komunisti kontrolujú štátne podniky,

banky aj veľkú časť ekonomiky. Čínska ľudová

banka prijala od roku 2012 kroky na obmedze-

nie rastu zadlženia; keď však spomalenie začalo

škrtiť ekonomiky, strana uplatnila svoju vedúcu

úlohu. Čínske vedenie dalo podľa neho správne

prednosť ekonomickému rastu pred štrukturál-

nymi reformami, hoci tým spustilo exponenci-

álny nárast zadlžovania, udržateľný maximálne

niekoľko rokov.

Ďalším veľkým problémom je podľa neho ab-

sencia globálnej vlády, nehovoriac o tom, že

nedostatočná zhoda medzi piatimi stálymi člen-

mi Rady bezpečnosti Organizácie Spojených

národov dovoľuje, aby globálne otepľovanie aj

ČERVENÁ SYMFÓNIA > DÉJÀ VU

62

BEZ MASKY > ZBIGNIEW BRZEZINSKI

ŠEDÁ EMINENCIA AMERICKEJ GLOBÁLNEJ HEGEMÓNIE

Ľubomír Huďo

Kresba: Tibor Eliot Rostas

ZBIGNIEW BRZEZINSKI

(*1928)

Poradca amerických prezidentov, člen vplyv-

ných a významných spoločenstiev vysoko-

postavených a mocných ľudí, ktoré nikto

nekontroluje a nevolí, avšak kontrolujú a určujú

vývoj v globálnom meradle. Zbigniew Brzezin-

ski je ofi ciálne uznávaným politológom, pri jeho

mene zvyčajne fi guruje údaj, že ide o bývalého

bezpečnostného poradcu amerického prezidenta

Jimmyho Cartera. Nie je to akademický penzis-

ta krátiaci si čas prednáškami a rozhovormi pre

médiá. Radí aj súčasnej americkej hlave štátu –

prezidentovi Barackovi Obamovi. Brzezinski je

ozdobou podujatí, na ktorých sa hovorí o prehĺ-

bení európskej a transatlantickej spolupráce, pre-

sadzovaní demokracie, slobody a práva.

Poľské priezvisko prezrádza pôvod jeho nositeľa.

Zbigniew Kazimierz Brzezinski pochádza z ro-

diny predvojnového poľského diplomata a jeho

meno je odvodené od mestečka Brzezany (dnes

Berežany, na Ukrajine). Jeho predkovia patrili

k poľskej šľachte v Tarnopolskom vojvodstve

(dnes Ternopiľská oblasť, Ukrajina). Zbigniewov

otec pôsobil ako poľský generálny konzul v nacis-

tickom Nemecku a zachraňoval tamojších židov

ilegálnym poskytovaním poľských pasov. Rodina

ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny slu-

žobne odišla do Kanady a už sa do Európy nevrá-

tila. Zbigniew vyštudoval najlepšie školy, vrátane

Harvardu, promoval v odbore politických vied.

Politickú kariéru začínal už v Kennedyho a John-

sonovej administratíve. Vo vysokej politike sa však

neriadil otcovým príkladom záchrany nevinných

životov.

PRAGMATIZMUS V KAMBODŽIČasopis Time v roku 1989 uverejnil článok o tom,

ako Zbigniew Brzezinski na poste poradcu prezi-

denta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť

podporoval kambodžského maoistického tyrana

Pol Pota. Jeho režim vyvraždil tretinu národa –

takmer dva milióny ľudí. Brzezinski pripustil, že

to, čo stváral Pol Pot, bolo ohavné, ale zároveň

priznal, že Spojené štáty povzbudzovali Čínu, aby

ho zásobovala. Washington nemohol Pol Pota

63

64

priamo podporiť, takže najväčšia demokracia sve-

ta prižmúrila oči, keď Čína dodávala Pol Potovým

Červeným Khmérom zbrane cez Thajsko.

Podpora Pol Pota zapadala do americkej nátlako-

vej politiky proti Vietnamu. Američania pomáhali

vytvárať protivietnamské gerilové skupiny, ktoré

útočili z kambodžského územia. Okrem zbraní

dostal Pol Potov režim aj potraviny. Svetový potra-

vinový program, výrazne ovplyvňovaný Spojený-

mi štátmi, v rokoch 1977 – 1981 poskytol takmer

dvanásť miliónov dolárov na potravinovú pomoc

pre Thajsko, ale väčšina z nej putovala k Červe-

ným Khmérom do Kambodže. Aj neskôr dostá-

val Pol Pot od USA milióny dolárov. Zbigniew

Brzezinski nemal výhrady voči podporovaniu

maoistických hrdlorezov, ale jeho úhlavným ne-

priateľom bolo a zostáva Rusko. Medzitým me-

nil taktiku od jeho zadupania do zeme cez jeho

rozdelenie až po koketovanie s účelovým partner-

stvom s Moskvou, no vždy na princípe americkej

dominancie. Za každú cenu mu išlo o udržanie

hegemónie strýčka Sama, či už evidentnej alebo

sofi stikovane a skryto udržiavanej.

SEN O SVETOVLÁDEZbigniew Brzezinski vo svojom zásadnom diele

Veľká šachovnica, ktoré napísal na sklonku mi-

nulého storočia, vnímal USA ako spasiteľa sve-

ta. Tvrdil, že ak Spojené štáty neovládnu akými-

koľvek prostriedkami planétu, čo je nevyhnutné

a pravdepodobne sa to aj podarí, bude jedinou

alternatívou totálny celosvetový chaos. Brzezinski

píše: „Dobrovoľný americký ústup zo sveta alebo

ústupky voči zrazu nastupujúcemu úspešnému

súperovi by vyvolali medzinárodnú nestabilitu

a okamžitú globálnu anarchiu.“

Americký geostratég považuje za hrozbu Rusko

a Čínu, no za vážnejšiu označuje Rusko. Nárazní-

kovou zónou alebo protiváhou Číny a Ruska majú

byť Ukrajina, Azerbajdžan, Irán a Kazachstan,

ktoré USA ovládnu, aby mohli kontrolovať ropu,

plyn a nerastné bohatstvo v stredoázijských re-

publikách Turkménsko, Uzbekistan, Tadžikistan,

Kirgizsko.

Brzezinsky označuje tento priestor za oblasť eu-

rázijských Balkánov a práve tu umiestnil ústredný

región očakávaného boja o svetovládu: „Stredoá-

zijské republiky sú významné z hľadiska bezpeč-

nosti a aspoň tri z nich majú bezprostredného

väčšieho suseda – Rusko, Turecko a Irán. Nemož-

no zabúdať ani na Čínu, ktorá signalizuje zvýšený

záujem o tieto oblasti. Eurázijské Balkány sú mi-

moriadne dôležité ako potenciálna ekonomická

korisť. V tomto regióne je umiestnená veľká kon-

centrácia zemného plynu, ropných zásob a rôz-

nych dôležitých nerastov vrátane zlata.“

Koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia ešte

tvrdil, že Amerika je jedinou skutočnou globál-

nou superveľmocou a pravdepodobne aj úplne

poslednou. Rusko vnímal ako skrachovaný štát,

ktorý v blízkej dobe zachváti chaos, bieda a neko-

nečné etnické konfl ikty. Popisoval ho ako „čiernu

dieru“, ktorá nemôže nič geopoliticky rozhodnúť,

pretože v podstate bojuje o prežitie. Tvrdil, že ho

netreba vymazať z mapy, ale bude vhodnejšie roz-

deliť ho na tri časti a zabrániť oživeniu eurázij-

ského impéria, ktoré by mohlo zabrániť realizácii

amerických geostrategických cieľov. V ďalších

svojich knihách už prehodnotil situáciu, pretože

sa zmenila.

DRUHÁ ŠANCA A STRATEGICKÁ VÍZIAO desať rokov neskôr, v roku 2007 v knihe Druhá šanca pochopil, že USA vojnami v Afganistane

a Iraku strácajú kredit, ich pozícia svetovej moc-

nosti sa otriasa a kritizoval zahraničnú politiku

prezidenta Georgea Busha Jr. No ešte stále veril

v možnosť, že Spojené štáty využijú druhú šancu

a nastolia svoju celosvetovú dominanciu. O päť

rokov neskôr skonštatoval, že druhá šanca zostala

premrhanou príležitosťou a v knihe Strategická ví-zia už ráta s Ruskom ako partnerom, pretože jeho

vízia „čiernej diery“ sa nenaplnila. Podľa Brzezin-

ského na to, aby Západ vedený USA zohrával roz-

hodujúcu úlohu na mape sveta, by mal integrovať

Rusko a Turecko do svojho systému, začleniť ich

do západných štruktúr.

Porovnáva súčasné postavenie Spojených štátov

so situáciou, v akej sa ocitol bývalý Sovietsky

zväz v 80. rokoch minulého storočia, ktorá viedla

k jeho pádu. Ešte počas rusko-gruzínskeho kon-

fl iktu označoval prezidenta Vladimira Putina za

Hitlera, rovnako ako dnes mainstreamová propa-

ganda v súvislosti s Ukrajinou, ale vo svojej vízii

už kalkuluje so začlenením Ruska, so zblížením

a uzmierením sa s Moskvou. Priznáva, že úpadok

BEZ MASKY > ZBIGNIEW BRZEZINSKI

65

USA sa zrýchľuje a má obavy, aby Spojené štáty

neskončili ako Sovietsky zväz.

Podľa neho je globálna vláda Západu minulosťou

a na udržanie pozície v celosvetovom meradle po-

trebuje účinné americké akcie v zahraničí. Preto

musí Európska únia pomáhať Spojeným štátom

udržať ich dominantnú úlohu. Washington má

zohrávať dve úlohy – byť vodcom a zaručiť jed-

notu Západu a byť sprostredkovateľom vzťahov

s mocnosťami Východu. Brzezinski už nehovorí

o americkej hegemónii a globálnej dominancii,

ale o dlhodobej strategickej spolupráci s Rus-

kom a Tureckom, aby nedošlo k izolácii Západu.

Vzhľadom na najnovšie udalosti – konfl ikt v Sýrii,

tlak na Irán a situáciu v postsovietskych republi-

kách – sa vrátil ku koncepcii nekonečného súboja

s Ruskom v duchu studenej vojny.

Vlani na medzinárodnej bezpečnostnej konferen-

cii Globsec v Bratislave vyhlásil, že Európania sto-

ja v 21. storočí pred výzvou pokračovať v koncep-

te Západu ako vedúcej svetovej sily. Podľa neho

ak sa Rusko nepridá k Západu, skončí ako satelit

Číny; ruský projekt eurázijského spoločenstva je

nereálny a dôležité je presadzovať demokratické

reformy v Bielorusku, na Ukrajine a v Gruzínsku.

Napätie na Ukrajine a snaha o jej ovládnutie Zá-

padom v konfrontácii s Ruskom len potvrdzuje

inšpiráciu Brzezinského tvrdením: „Rusko bez

Ukrajiny by bolo len ázijským imperiálnym štá-

tom, ktorý by sa musel trvalo zaoberať regionál-

nymi konfl iktmi v Strednej Ázii. S kontrolou nad

Ukrajinou a jej možnosťami zostane Ruská fede-

rácia mocným imperiálnym štátom. Stále teda

platí americká stratégia zatlačiť Rusko aj v jeho

priamom susedstve – pokiaľ možno – čo najviac

do kúta.

TRILATERALISTI A BILDERBERGZbigniew Brzezinski nechýba v mocenských

spolkoch a jeden z nich ako Rockefellerov emisár

dokonca aj pomáhal zakladať. Je členom CFR –

Rady pre zahraničné vzťahy (americká nezisková

organizácia, vydavateľstvo a think tank zamerané

na zahraničnú politiku a medzinárodné vzťahy),

Trilaterálnej komisie i Bilderbergu. V roku 1972

David Rockefeller prostredníctvom Brzezinského

založil Trilaterálnu – trojstrannú dohodu, ktorá sa

stala dcérskou spoločnosťou Bilderbergu – exklu-

zívneho klubu najvplyvnejších a najmocnejších

ľudí sveta v oblasti fi nančníctva, ekonomiky a po-

litiky.

V ofi ciálnom životopise Brzezinského sa uvádza,

že bol riaditeľom Trilaterálnej komisie pre výme-

nu názorov medzi USA, západnou Európou a Ja-

ponskom. V skutočnosti sú trilateralisti vplyvné

osoby zo spomínaných troch svetových oblastí

a Brzezinski sa sám vyjadril, že úlohou komisie

je vhodnou formou usmerňovať elitu združenú

v tomto spolku. V prejave na stretnutí iného spol-

ku vplyvných a tieňových hráčov americkej i sve-

tovej politiky – CFR v Montreale – dal najavo,

z čoho má obavy.

STRACH Z PREBUDENIABrzezinskému a jemu podobným vyhovuje pre-

dovšetkým svet pasívnych konzumných bytostí

spokojných v trhovom raji, ovládaných prisluho-

vačskými médiami, ktoré presviedčajú ľudí, že

nič lepšie ako daný systém nemôže existovať. Aj

v globálnej elite sú rôzne skupiny, ktoré medzi se-

bou vedú zápas o presadenie vlastnej koncepcie

celosvetového vývoja. Vnútorný rozpor a uvažu-

júci ľudia – to je hrozivá kombinácia pre okruh

Brzezinskému podobných stratégov svetového

poriadku. Brzezinski pred spriaznencami v CFR

vyhlásil, že po prvýkrát v celej histórii je ľudstvo

politicky prebudené – to je úplne nová realita.

Podľa neho globálne politické prebudenie v kom-

binácii s vnútornými rozpormi medzi elitou vážne

ohrozí realizáciu svetovlády, teda Nového svetové-

ho poriadku.

Pred desiatimi rokmi vo svojej knihe Voľba – glo-bálna nadvláda alebo globálne vodcovstvo dal naja-

vo, čo môže ohroziť mocichtivé tieňové štruktúry.

Varoval pred dosiaľ roztrúsenými a veľmi roz-

dielnymi skupinami antiglobalistov, pre ktorých

je stelesnením globalizmu politika USA. Ak by

sa objavila ideológia, ktorá by vytvorila jednotné

mocné hnutie a zastrešila rozdielne skupiny an-

tiglobalistov, vážne by to ohrozilo stabilitu 21. sto-

ročia. O akej stabilite to Brzezinski a jemu podob-

ní hovoria? O takej, ktorá zakonzervuje systém,

v rámci ktorého si postupne globálni stratégovia

s neobmedzenými fi nančnými zdrojmi nastolia

svet podľa svojich predstáv, poddajný a podriade-

ný ich záujmom?

ZBIGNIEW BRZEZINSKI > BEZ MASKY

66

NEZNÁMI HRDINOVIA > ZACHRAŇOVALI SVET UPROSTRED RÁDIOAKTÍVNEHO PEKLA

ZACHRAŇOVALI SVET UPROSTRED RÁDIOAKTÍVNEHO PEKLA

26. APRÍLA 1986 DOŠLO K HAVÁRII REAKTORA ČÍSLO 4 JADROVEJ ELEKTRÁRNE V ČERNOBYLI (NEĎALEKO MESTA PRIPIAŤ NA SÚČASNOM ÚZEMÍ UKRAJINY), IRONICKY POČAS TESTOV BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU. PO SÉRII ĽUDSKÝCH ZLYHANÍ BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM STRATIL KONTROLU NAD UDRŽIAVANÍM TLAKU, KTORÝ VZRÁSTOL DO NEPREDSTAVITEĽNÝCH DIMENZIÍ. TO VIEDLO K EXPLÓZII REAKTORA, KTORÁ VYHODILA DO VZDUCHU POKLOP REAKTORA

VYROBENÝ Z 2000-TONOVÉHO KUSA ŽELEZA A BETÓNU. KRÁTKO NATO NASLEDOVALA ĎALŠIA, OVEĽA SILNEJŠIA EXPLÓZIA. BOLA NATOĽKO

SILNÁ, ŽE ROZTRHLA CELÝ OBJEKT NA DVE ČASTI, ZANECHAJÚC OTVORENÝ A NEPEKNE VYZERAJÚCI SKELET BUDOVY.

Peter Havaši

Tlaková vlna v momente roztrúsila niekoľ-

ko ton rádioaktívneho materiálu okolo

elektrárne. Mimoriadne silný oheň a prúd

pary začali chrliť tony rádioaktívnych častíc tisíc-

ky metrov vysoko do oblohy. V tú noc sa obyvate-

lia žijúci okolo elektrárne stali svedkami úžasne

farebného, ale zároveň pekelného výjavu.

Počas nehody reaktor číslo 4 obsahoval 180 ton

uránového paliva. Viac ako 120 ton horúceho

paliva a vyše 100 ton grafi tu bolo okamžite vy-

hodených do vzduchu. Približne 50 ton uráno-

vého paliva sa vyparilo v podobe jemných častíc

roztrúsených vo viac ako 10-kilometrovej výške,

v oblasti, kde lietajú konvenčné aerolínie. Tieto

supernebezpečné častice vytvorili rádioaktívny

oblak, ktorý pomaly mieril smerom do Švédska.

V ďalších dňoch oblak zasiahol strednú Európu

a v priebehu niekoľkých týždňov kontamino-

67

val celú severnú pologuľu. Išlo o rovnaký druh

častíc, aké sa nachádzajú v jadrových zbraniach,

vrátane rádioaktívneho stroncia-90, cézia-137,

plutónia-239, jódu-131, neptúnia-139 a mnohých

iných. Z celej masy približne 70 ton rádioak-

tívneho materiálu skončilo v okolí elektrárne.

Tento materiál bol neskôr zbieraný (často ho-

lými ľudskými rukami), zakopaný a zaliaty do

betónu, aby sa minimalizovalo jeho nebezpečné

žiarenie.

Päťdesiat ton jadrového paliva s 800 tonami gra-

fi tu zostalo v srdci objektu, pričom začalo prehá-

rať cez základy jadra reaktora, vytvárajúc jamu

v tvare vulkanického krátera. Únik rádioaktívne-

ho materiálu zodpovedal 100-násobku jadrových

výbuchov v Hirošime a Nagasaki.

MÁRNE HASENIEO niekoľko hodín neskôr začali hasiť prví po-

žiarnici tento zvláštny oheň vodou, ale aj na-

priek naliatiu ton vody neboli schopní zastaviť

požiar vychádzajúci z jadra reaktora. Dvaja

požiarnici okamžite zomreli na mieste, bolesti-

vá smrť si neskôr našla ďalších 28 požiarnikov,

ktorí sa snažili beznádejne bojovať s ohňom

bez akéhokoľvek ochranného odevu. Ďalších

200 záchranárov zomrelo v priebehu týždňov až

mesiacov na následky vysokého ožiarenia. Oheň

s teplotou 2000 stupňov horel týždne.

Prvoradou úlohou záchranných zložiek bolo

jeho uhasenie za každú cenu. Na tento účel bol

mobilizovaný kompletný arzenál vojenskej tech-

niky Sovietskeho zväzu. Boli nasadené bojové

vrtuľníky z Moskvy. Prišli špičkoví piloti z Afga-

nistanu, ktorí dokázali s týmito vrtuľníkmi nalie-

tavať dosť blízko na to, aby iní vojaci boli schop-

ní zhodiť vrecia s pieskom navrch reaktora.

Vojenské sily v zúfalej snahe o zahasenie rádio-

aktívnej magmy zhodili na reaktor všetko, čo

bolo poruke. Dokopy bolo použitých 6000 ton

piesku a bórovej vody, aby vyplnili vypálenú

dieru. Horiace palivo však stravovalo všetok

zhodený materiál, dokonca aj piesok, kým po-

kračovalo uvoľňovanie masívneho množstva

rádioaktivity do životného prostredia. Sypaním

piesku sa situácia ešte zhoršila, pretože teplota

67

68

NEZNÁMI HRDINOVIA > ZACHRAŇOVALI SVET UPROSTRED RÁDIOAKTÍVNEHO PEKLA

v reaktore začala stúpať. Rastúcu teplotu v reak-

tore chápali vedci ako indikátor ďalšej prichá-

dzajúcej explózie.

SAMOVRAŽEDNÁ MISIADruhým problémom bolo, že pod reaktorom sa

nachádzali miestnosti, ktoré boli zatopené vodou

po neúspešných zásahoch požiarnych síl. Vedci

vtedy vypočítali, že ak by sa rádioaktívny mate-

riál dostal do kontaktu s vodou, mohlo by dôjsť

k masívnej jadrovej explózii, dosť silnej na to, aby

spravila východnú Európu neobývateľnou.

Toto bola extrémna situácia, ktorá si žiadala ex-

trémne riešenie. Trojica vojenských potápačov

bola poslaná do tekutého pekla pod reaktorom.

Bola to samovražedná misia na záchranu sveta.

Miestnosť pod reaktorom naplnená vodou moh-

la byť vyprázdnená otvorením vylievacích vrát.

Dobrovoľníci v potápačských oblekoch skočili

do vysoko rádioaktívnej vody, plávali smerom

k vypúšťaciemu ventilu. Medzi dobrovoľníkov

patrili Alexej Ananenko a Valerij Bezpalov, ktorý

vedel, kde sa ventil nachádza. Tretí potápač bol

Boris Baranov, ktorý ich sprevádzal s lampou. Tá

uprostred misie prestala fungovať. A tak museli

hľadať ventil potme, hmataním po rúrach.

Išlo o hrdinský akt jedinečných rozmerov nájsť

silu plávať v tme, naslepo hľadajúc ventil, a pri-

tom vedieť, že čoskoro zomrú na následky radiá-

cie. Potápačom sa podarilo vypustiť vodu a tak

predísť apokalypse, ktorá by zahrnula explóziu

všetkých reaktorov v Černobyli. Reťazový vý-

buch všetkých reaktorov v elektrárni by radi-

kálne zmenil svet, v ktorom žijeme. Všetci traja

vojaci neskôr, pochopiteľne, zomreli.

TISÍCE ZÁCHRANÁRSKYCH OBETÍPotom, ako bola misia úspešne ukončená, vojen-

ské jednotky pokračovali so zapečatením reakto-

ra efektívnejším spôsobom. Za dva dni vzdušné

sily úspešne zhodili na reaktor viac ako 2400

ton olova. Dobrá vec bola, že olovo nielenže za-

pečatilo, ale aj čiastočne ochladilo reaktor. Zlý

následok bol, že časť olova sa roztopila, vyparila

a bola vypustená do životného prostredia.

Záchranné operácie si vyžadovali zásah viac ako

600 bojových pilotov (prevažne mladých mužov vo

veku 20 – 30 rokov). Čoskoro väčšina z nich zo-

mrela na akútnu kontamináciu radiáciou, ktorá im

spôsobila nádorové či kardiovaskulárne ochorenia.

Po tomto zásahu sa vykonali nové merania, kto-

ré zistili, že magma pretiekla nielen priestormi

pod reaktorom, ale dokonca základmi celej elek-

trárne. Táto situácia predstavovala ďalšie riziko,

že rádioaktívna magma unikne do životného

prostredia a dostane sa do kontaktu s podzem-

nou vodou. Takýmto spôsobom by došlo ku kon-

taminácii pitnej vody v celej Ukrajine.

Zodpovední sa rozhodli vyriešiť tento problém

vykopaním podzemných priestorov pod elektrár-

ňou a ich vyplnením betónom. Táto operácia si

vyžiadala plné nasadenie viac ako 10 000 pre-

važne mladých robotníkov, ktorí sa tiež stali obe-

ťou rádioaktívnej kontaminácie. Dnes vieme, že

štvrtina z nich sa nedožila 40-ky. Niektorí z nich

zomreli v priebehu týždňov, kým veľa z nich žilo

ešte roky v bolestiach.

Čistiace práce v Černobyli si vyžiadali zásah viac

ako 600 000 ľudí. Okrem jadrových špecialistov

a vojakov to bolo aj okolo 400 000 civilistov –

predovšetkým robotníkov, technikov, vedcov,

inžinierov, lekárov a zdravotných sestier. Títo

všetci prešli vrátami Černobyľa. Vláda Sovietske-

ho zväzu použila každú dostupnú pracovnú silu.

Najnebezpečnejšie operácie sa vykonali v blíz-

kosti reaktora. Reaktor vychrlil stovky ton rádio-

aktívneho materiálu a týmto spôsobom roztrúsil

radiáciu po okolí. Kontamináciu bolo možné

vidieť v tvare popola, ktorým bola celá oblasť za-

morená. Rádioaktívny popol bolo treba odstrá-

niť a radiáciu stabilizovať. Vrstvy rádioaktívneho

prachu bolo potrebné očistiť vysokotlakovými

vodnými delami, dom po dome.

Likvidátori pracovali v nepredstaviteľných pod-

mienkach. Viac ako 350 000 ľudí zahrnutých do

čistiacich prác dostalo dávku radiácie v hodnote

100 milisievertov, čo je ekvivalent 1000 röntge-

nov pľúc.

ŽIVÍ ROBOTIViac ako 3000 ton vysoko kontaminovanej zeme

a rádioaktívnej sutiny nachádzajúcej sa okolo

elektrárne bolo potrebné zhrnúť, zakopať a za-

liať hrubou vrstvou betónu. Špeciálne robotické

zariadenia z Ruska, Západného Nemecka a Ja-

ponska mali za úlohu odstrániť vysoko rádioak-

6969tívne materiály z oblasti okolo reaktora. Stupne

radiácie však boli natoľko vysoké, že roboti sa

kazili. Zodpovední sa rozhodli vyriešiť tento

problém nasadením živých ľudí. Títo jedinci do-

stali meno „bioroboti“.

V prevažnej väčšine ich predstavovali záložníci

vo veku medzi 35 a 40 rokov. Boli to muži, ktorí

sa pohybovali v najviac zamorenej zóne Černo-

byľa. Stupne rádioaktivity na strechách budov sa

pohybovali v rozmedzí 500 – 2000 röntgenov,

dosť na to, aby človeka usmrtili do 30 minút.

Nikto nebol pripravený čeliť rádioaktivite ta-

kýchto hodnôt. Vojaci sa museli adaptovať na

extrémnu radiáciu. Každý z nich bol povinný ob-

liecť si na seba 2 – 4 mm hrubé olovené platne.

Improvizácia bola v tejto situácii nevyhnutná.

Všetko sa vyrábalo ručne a na mieru. Pretože

radiácia bola taká vysoká, vojaci boli schopní

vykonávať prácu iba krátke časové obdobie, čo

čistiace práce komplikovalo.

Každý kus sutiny, ktorým bioroboti pohli, a všet-

ko, čoho sa dotkli, bolo prudko rádioaktívne.

Mnohí bioroboti zomreli na následky radiácie

alebo utrpeli vážne zdravotné problémy. Nako-

niec však boli úspešní v čistiacich prácach, a tak

pripravili reaktor na fi nálne zadebnenie sarkofá-

gom vyrobeným zo železobetónu. Nedal sa po-

rovnať so žiadnou inou konštrukciou postavenou

v histórii ľudstva. Nikto nebol schopný postaviť

niečo také extrémne veľké v jednom kuse… Kusy

pre sarkofág prišli predvyrobené a každá časť

musela presne do seba zapadať. Postavenie sar-

kofágu v Černobyli bolo niečo unikátne aj preto,

že celá misia sa konala počas neskutočne vyso-

kej rádioaktivity. Sarkofág bol 170 metrov dlhý

a 66 metrov vysoký, postavený zo 700 000 ton

železa a 4000 ton betónu. Stavalo sa nepretržite

24 hodín denne.

Veľa likvidátorov zomrelo a zvyšok živorí v trá-

pení. Každý do jedného trpí jedným alebo via-

cerými ochoreniami, medzi najčastejšie patria

rakovinové a kardiovaskulárne ochorenia. Likvi-

dátori pracovali v pekelných a často chaotických

podmienkach a zaslúžia si uznanie za ich ne-

skutočné hrdinstvo, ktorým zachránili svet pred

ešte väčšou katastrofou. Ich realita má však dnes

ďaleko od hrdinstva. Žijúci likvidátori dostávajú

podporu v priemernej hodnote 110 dolárov me-

sačne. A sarkofág sa rozpadáva, čo je ďalšie ne-

bezpečenstvo, ktorému dnešný svet čelí...

70

KORENE KMEŇOVZložili sme sa v skromnej, ale útulnej izbe s dre-

venou dlážkou na najvyššom podlaží starej troj-

poschodovej budovy. Sme unavení zo 600-ki-

lometrovej cesty z komunity Sieben Linden,

kde sme, žiaľ, museli nechať auto, ktoré nám

dočasne vypovedalo službu. Sme pripravení na

to, že na rozdiel od Sieben Linden vstupujeme

medzi ľudí, ktorí život v komunite vnímajú pod-

statne inak – ako službu obnovy vzťahu s nebes-

kým otcom. Dvanásť kmeňov je medzinárodná

konfederácia náboženských komunít, ktorú

v roku 1972 založil dnes 77-ročný Elbert Eu-

gene Spriggs v americkom meste Chattanooga.

Komunita Dvanástich kmeňov je nepochybne

kontroverzným spoločenstvom, ktoré na jednej

strane vystupuje ako veľká božia rodina vyznáva-

júca židovské starozákonné práva a kresťanské

evanjelium, no na druhej strane si vynucuje dis-

ciplínu, poriadok a obetavosť. Mnohí, ktorí sa

z komunity rozhodli odísť, vravia, že realita je

iná, ako prezentujú pri náboroch nových členov

počas sabatu (sviatku voľnej soboty). Komunitu

tvoria v prevažnej miere ľudia, ktorí sa ocitli v ži-

votnej núdzi, stratili rodinu, prácu či zmysel ži-

vota. A komunita im ho prinavracia. Minimálne

v podobe obetavej práce na farme a zabezpečení

najnevyhnutnejšieho na prežite: jedla a strechy

nad hlavou.

Komunita sa odvracia od systému, no systém

a disciplínu sama presadzuje. Rozhodne je však

jedným z pozoruhodných spoločenstiev, ktoré

EXPEDÍCIA ARCHA > TWELVE TRIBES

TWELVE TRIBES

Tibor Eliot Rostas

KRÁTKO PO POLNOCI SME DORAZILI DO BAVORSKÉHO KLOSTERZIMMERN. PRI VSTUPNEJ BRÁNE NÁS VÍTA TRIDSAŤPÄŤROČNÝ BENYADAH – SYN VĎAČNOSTI.

„AKO DLHO CHCETE OSTAŤ?“ PÝTA SA ZDVORILO, A DODÁVA: „U NÁS ZVYKNEME VRAVIEŤ – MÔŽETE OSTAŤ NA NOC, NA TÝŽDEŇ,

NA ROK ALEBO NAVŽDY. VITAJTE V TWELVE TRIBES.“

EXEXEXXEXEXEXEXEXEXEXEXEXEXEXEXEEXEXEXEXXEXEXEXEXEEXEXXEXEXXEXEEEEXEEEEEXXXPEPEPEPEPPEPEPEPEPEPEPEPEPEPEPPEEPEPEPEEEPEPEPPPEPEPPPPPP DÍDÍDÍDÍDÍDÍDÍDÍDÍDÍDÍDÍDÍDÍÍDÍÍDÍDÍDÍDÍDDÍDDDDÍDÍDÍDÍÍÍÍDÍÍÍÍDDD CICICICICICICICICICICIICICICICICICICICICICICICICICICICIIICICICIICCICIIIA A A AAAAAAA A A A AAAAAAAAAAA AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA A AAAA AA ARARARARARARARAARARARARARARAAARARARRRAARARARARARRARRARARARARRARARARAARARRAAARAAAARRARARRRRRRARRARRARARRRAAARRARCCHCHCHHHCHCHCHCHCHCHCHCHCHCHHCHCHCHCHCHCHCHCHCHCHCHCHCHCHCHCHCCHCHCCCCCCCHCHCCHCHCCCCCHCCCHCHCCCCCCCCHCCCCHCHHCCCCCCHHHAAAAA A AA AA AA A AAA AAA A A AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA >>>>>>>>>>>> >>>>>> >>>> >>>>>> >>>>>>>>>> TWTWWTWTWWTWTTWTWTWTWTWTWTWTWTWTWWTWTWTWTWTTWTWWTTWTWTWTTTWWWWWWTWTWTWTTT VEVEVEVEVEVEVEVEVEVEVEVEVEVEVEVVEVEVVEEVEVEVVEVEVEEVVVEVEVVVEVEEVVVEVEVEEVEVVEVVEEE T T T T T T T TTT T TTT T TT T T TTTTTTT TTTTTTTT TRRRIRIRIRIRIRIRIRIRRRRRIRRIRIRRRRRRIRIRRRRRRRRRIRRRIRIRIRIRIRIRRIRRIR BEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBEBBEBBEBBEBEBEBEBBBEEBEBBEBEBEBEBBBBEBEBBBBBBEEBEBBEBBBBEEBBB SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSLLLLLLLLLLELLLLLLLLLLLLELELELLLLLELEEELELELLLLELELEELLELLELEELLLEELEEEEETWWTWTWWWTWTWWWWWTWWWWWTWTWWWTWWWTWWWTWTWWTWWTWWTWWWWWWWWT ELELELEEEEELELELLELELELELELELELELELELELELELEELEELELELEEEEELELELEELELEELVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVV

MAĎ

B

SLOV

G

Berlín

Sieben

Linden

Jahnishausen

FrankfurtBonn

Hamburg

Copenhagen

Lipsko

Stuttgart

Zürich

Bern

Strasbourg

Viedeň

Ľubjana Záhre

ÁTSKO

RAKÚSKO

KO

SLOVINSKO

POĽSKO

NSKO

KO

O

Varšava

Bratislava

Dąb

Krakov

Jordanów

NEMECKOPraha

ČESKÁ

REPUBLIKA

Klosterzimmern

StuttS

Strasboubouubououuuuboubououboubouuoubouuuouuoubououbououubououuououuoubououubouboubouuuuouuouuuuuuubouuouboobooo rgrgrgrgggrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrgrrggrrgrgrgrgggrrgrrgggrgggrrggrrgrgrrgrrgrgrrrrrrrr

Foto: Tibor Eliot Rostas

71

sa vydalo na cestu za odpojením sa od inštitucio-

nálnej moci v budovaní vlastnej duchovnej ob-

novy a sebestačnosti. Nemecká komunita Twelve tribes bola založená na statku v bavorskej obci

Klosterzimmern. Členovia komunity sa snažia

všetky budovy prinavrátiť do pôvodného sta-

vu – čo podľa ich slov pripomína dielo obnovy,

ktorá sa v ich srdciach uskutočňuje každý deň.

Vravia, že majster Ješua, Mesiáš, nahradí srdce

z kameňa (so všetkými sebeckými túžbami) srd-

com, ktoré je schopné milovať bezpodmienečne.

Vo svojom spoločnom živote vidia predzvesť

ďalšieho veku, kedy Božie kráľovstvo príde na

Zem, aby sa tak ukončila všetka nespravodlivosť,

chamtivosť a spory.

KAŽDODENNÉ RITUÁLYNa druhý deň ráno vstávame o pol šiestej, aby

sme sa pripojili ku každodennému rituálu spoloč-

nej modlitby – alebo zdôverovania sa, ako vravia

členovia komunity. Tieto spoločné stretnutia sa

konajú každý deň o šiestej ráno a o šiestej večer.

O päť minút šesť sa nad celou farmou rozozvučí

hlas trúby, ktorá všetkých zvoláva na spoločné

stretnutie v jedálni. Keď vchádzame dnu, prvé,

EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO

čo si všimneme, sú početné nástenné dekorácie

s biblickými a alegorickými výjavmi, ktoré dopĺ-

ňajú odkazy v hebrejčine. Na začiatok sa podáva

silné maté, ktoré do kmeňov posiela argentínska

Twelve tribes. Maté hneď zrána dodáva energiu

aj do tanca, v ktorom sa všetci držia za ruky

a spolu s hudobníkmi spievajú gospelové piesne.

Nasleduje to, čomu hovoria zdôverovanie sa –

vtedy každý, kto má čo povedať, prednesie svoje

dojmy a pocity z čítania Svätého písma, alebo

to, čo od nadchádzajúcich chvíľ očakáva. Stret-

nutie vrcholí želaniami, modlitbami, ktoré v ešte

užšom kruhu vyslovujú jednotliví členovia s ru-

kami zdvihnutými vysoko nad hlavou. Približne

o siedmej sa na rad dostávajú spoločné raňajky.

Jedlo je v prevažnej miere veľmi jednoduchým

vegetariánskym pokrmom. Zeleninu a syry

dvakrát do týždňa striedajú vločky, jogurt a ovo-

cie, na obed je takisto dvakrát v týždni mäso –

výlučne hovädzie. V komunite, ktorá svoje roz-

hodovanie a najvyššiu autoritu prenáša z človeka

na vyššiu moc – na moc všemohúceho boha –,

sa o niečo ľahšie dospieva k spoločnému konsen-

zu. Iste, je tu aj riziko ťažkej manipulácie s ľud-

skými emóciami a citmi, zvlášť, ak ide o emó-

72Foto: Tibor Eliot Rostas

POĽSKO < EXPEDÍCIA ARCHA

cie ľudí, ktorí sa neraz odrazili od samotného

dna. Napriek tomu sa nezdá, že by tí, ktorých

sme mali možnosť vidieť a rozprávať sa s nimi,

javili známky frustrácie. Naopak, všetci k sebe

prejavovali úctu a náklonnosť vyjadrenú tým,

čo považujú za najpodstatnejšie vo vzájomnom

porozumení: schopnosť odpúšťať. Všetci členo-

via komunity vyznávajú pôvodné znenie Sväté-

ho písma, svedectiev apoštolov, a tak prenášajú

hebrejčinu aj do každodenného života. Každý

prechádza rituálnym očistným krstom, ponore-

ním do vody. Potom prijíma meno v hebrejčine,

ktoré odráža jeho osobnosť. Ľudia v komunite

žijú v mimoriadnej striedmosti. Všetci muži no-

sia fúzy, bradu a krátky „cop“, pri slávnostných

chvíľach a spoločných modlitbách majú na hlave

pletenú čelenku. Ženy sa nemaľujú, neparfumu-

jú a nosia jednoduché oblečenie, ktoré potláča

a zakrýva ich oblé krivky. Takto sa snažia ne-

vzbudzovať v mužoch túžbu, a zároveň eliminujú

vzájomné súperenie v tom, ktorá je krajšia. Tele-

vízor, rádio, internet sú až na pár výnimočných

udalostí z bežného života vylúčené ako pustošivá

infekcia profánneho sveta. Všetok svoj čas v zá-

sade zasväcujú práci na farme, spoločným stret-

nutiam a vo voľnom čase a počas sviatkov najmä

hudbe a tancu na oslavu svojho najvyššieho otca

a majstra Ješuu (Ježiša). Skupina odmieta tra-

dičnú kresťanskú dualitu neba a pekla, namiesto

toho verí vo večný osud. Pytačky v rámci Dva-

nástich kmeňov predstavujú „čakaciu dobu“, po-

čas ktorej muž alebo žena vyjadrujú svoju túžbu

spoznať inú osobu. Pár potom dostane súhlas od

komunity, aby mohol tráviť čas spoločne. Počas

tohto obdobia je páru dovolené držať sa za ruky.

OBEDAYAH: O MIERI V DUŠI Vonku je už celkom príjemne, spev vtáctva

a lúče slnka predznamenávajú príchod jari. Far-

mou nás sprevádza Obedayah, sympatický muž,

ktorý je členom rady starších. Obedayah vraví,

že na absolútnom piedestáli ich hodnôt je Boh.

„A Boh je láska, takže ak ste motivovaní láskou,

je to ten najsprávnejší dôvod konania. Láska je

to, čo je dobré pre každého, nie iba pre mňa.

Robiť rozhodnutia je obrovská zodpovednosť,

pretože ovplyvňujete životy iných ľudí. A ako

môžete robiť rozhodnutia o životoch iných, kto-

ré nie sú motivované láskou? Sú rôzne úrovne

rozhodovania. Ak sa niečo deje v rodine, rodi-

Foto: Ivan Galanský

„Každý človek je zodpovedný do tej miery, aké má vedomie. Ak žijem v komunite, moje vedomie sa rozšíri. Pred životom v komunite som nevedel, čo sa môžem naučiť sám o sebe, zistil som to až tu. Predtým ma zaujímalo štúdium fi lozofi e a psychológie, a podľa toho som si vysvetľoval život. Ale nevedel som, že som bol sebecký. “

73

74

EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO

„Verím, že náš stvoriteľ zhromažďuje pravé bratstvo, kde ľudia žijú v láske, tak ako to hlásal Ježiš. Ľudia budú tvoriť jeden svätý národ. A ich svetlo bude vyžarovať ku všetkým ostatným národom, a to pomôže Zemi.“

Foto: Tibor Eliot Rostas

POĽSKO < EXPEDÍCIA ARCHA

na rozhoduje. Ak ide o záležitosť, ktorá sa týka

žien, ako ženy fungujú v komunite, ženy sa stret-

nú a rozhodujú.

My si dôverujeme a dôverujeme ľuďom, ktorí

robia rozhodnutia. Ale ak nie som s istým roz-

hodnutím v mieri, musím o tom hovoriť, musím

povedať: nie, cítim to inak, môžeme sa o tom

porozprávať? Tak prichádzame k mieru. Buď

opravíme rozhodnutie, alebo privedieme danú

osobu, ktorá mala problém zmieriť sa s ním. Ne-

chceme pokračovať bez toho, aby každý z nás

necítil mier. Máme vlastnú školu a učiteľov,

a ak sa niečo deje v škole, rozhodujú učitelia.

Medzi rodičmi a učiteľmi takisto panuje mier,

pretože sa cítime byť veľmi prepojení. A potom

máme tzv. rozhodovacie teleso, ktoré rozhoduje

o komunite. Ak to zasahuje aj do iných komunít

Dvanástich kmeňov, máme iné rozhodovacie te-

leso, kde je zastúpená každá komunita. Máme

radu starších. Nemáme jedného šéfa, ale máme

trojčlennú skupinu starších. Ak by títo ľudia te-

raz rozhodovali o kúpe nového auta, poprosili

by sme niekoho, kto sa rozumie autám. Čo sa

Foto: Tibor Eliot Rostas

týka celého rozhodovania, vláda napríklad robí

rozhodnutia pre pragmatické účely, ale my sa

snažíme robiť duchovné rozhodnutia. To zna-

mená rozhodnutia pre dobro všetkých. Nie iba

ekonomicky najlepšie riešenie. Títo ľudia nie sú

volení, sú rozpoznaní komunitou. Dá sa vidieť,

ako kto funguje v istej oblasti a či je dobrý. Ak sa

stará o iných ľudí, získa si aj ich dôveru. Myslím,

že by bolo veľmi náročné zveriť niekomu zodpo-

vednosť za peniaze, ak by si stále kupoval veci

v prvom rade pre seba. A to si vyžaduje neustále

sebaposudzovanie. Takže ako som povedal, Boh

je láska a my chceme byť vedení láskou, a teda

treba stále posudzovať motív konania a rozlišo-

vať medzi láskou a ľudskou skazenosťou. Nieke-

dy je veľmi zložité zistiť, čo sa deje, aký motív

stojí za konkrétnym rozhodnutím. Komunita je

teraz registrovaná ako inštitúcia. Náš majetok

patrí jednej osobe a hoci tu ten človek nežije,

dal nám svoj majetok k dispozícii. Riadime sa

Bibliou. A v jednom verši sa píše: Ako môže byť láska Božia v mojom srdci? Ak vidíš brata v núdzi a ty sám máš vlastníctvo, ale nedáš. Takže my ne-

„Je to ťažko vysvetliť, ale aj svojim deťom som povedala: Musíte si predstaviť, že žijem akoby v kláštore, slúžim Bohu. A preto som sem aj prišla; nie preto, že by som hľadala komunitu, alebo by som chcela žiť eko či podobne, nič také. Chcela som skutočne iba slúžiť Bohu. To je celý môj príbeh.“

"Život je ako nákup v supermarkete. Vojdete dnu s prázdnym košíkom a vyberáte si: toto sa mi páči, toto je zaujímavé, skúsim ešte toto. Až prídete do bodu, keď musíte zaplatiť. A zistíte, že nemáte dosť. Potom príde niekto a povie: Hej, ja zaplatím za teba. Pokojne choď. Taký je Ješua. Jeho košík bol prázdny. Ale on sa rozhodol zobrať na seba všetky hriechy ľudí. A tak tam tri dni a tri noci zostal a platil." 75

chceme žiť spolu, lebo nám vyhovuje štruktúra,

ale pretože jeden druhého milujeme. A ak tam

je láska, nezáleží na tom, kto je vlastník a kto

každý to používa. Vlastníctvo pre nás nie je dô-

ležité, je to iba niečo, čo potrebujeme, pretože

žijeme v tomto systéme s daňami. To je to isté

ako s autami. Ani neviem, komu patria, ale ak

ho potrebujem, mám ho k dispozícii. Pracujeme

a všetky peniaze idú do jedného klobúka, z kto-

rého sa všetko platí. Delíme sa o všetko, lebo lás-

ka nám vraví robiť to tak a byť si rovní. Rovnosť

nepríde iba preto, že ju vyhlásiš, alebo vytvoríš

zákon. To nefunguje, musí to vychádzať zo srd-

ca. Tak ako v manželstve sa ľudia delia o všetko,

to je normálne, alebo bolo to normálne. Akoby

sme boli do istej miery všetci manželia. Takže ak

ľudia prídu a chcú sa pridať ku komunite, sme

otvorení pre každého, ale od začiatku jasne ho-

voríme o tom, čo znamená žiť s nami. Ak prídeš,

dáš všetko. Dáš svoj život, dáš svoje majetky,

všetko. Ale to je správa Božieho slova. A teda, že

nemôžeš žiť sám pre seba. Takto chápeme pro-

ces spásy, nie individuálnej, že zomrieš a ideš do

neba. Ale je to proces záchrany pred životom iba

pre seba samého. Výsledkom toho je komunitný

život. Rovnako ako prví veriaci, ktorí začínali,

boli v komunite. Môžete si to prečítať v Biblii,

Skutok 2 a Skutok 4, kde sa opisuje ich život

a hovorí sa: všetci, ktorí verili, boli spolu a mali spoločný majetok. Nefungovalo to ako perfektný

socializmus, ale fungovalo to na princípe lásky.

Neskôr sme mohli vidieť, čo sa stalo, keď sa ži-

vot dostal do prvej cirkvi – bolo to už odlúčenie

od lásky. Život viery už nebol o spoločnom vzá-

jomnom živote, ale o niečom inom, čo poznáme

posledných 1900 rokov a mnohým ľuďom sa to

nepáči. Biblia je základom nášho života, ale my

ju chápeme inak ako kresťanstvo. Nie je rozdiel

medzi tým, čomu veríš a čo žiješ. Náš život je

veľmi jednoduchý. Boh je jednoduchý. Je hlbo-

ký, ale nie komplikovaný. Nemožno ho pochopiť

rozumom, je to otázka srdca. Je šialené, koľko

je na svete cirkví, viac ako 40 000. A preto ľudia

bojujú a zabíjajú sa ešte aj dnes. To nie je Božia

láska. To je iný boh. Je to iba naturálne pocho-

penie Biblie. Treba Bibliu pochopiť duchovne,

teda v tom istom duchu, ako bola napísaná. A to

je duch lásky. Jediný spôsob, ako to rozpoznať,

je život. Ak život, láska a spoločenstvo nie sú

v jednote, ide o nesprávnu interpretáciu Biblie.

76Foto: Tibor Eliot Rostas

TWELVE TRIBES < EXPEDÍCIA ARCHA

Dokonca my sami musíme neustále kontrolovať

seba samých, či je tam láska, teda rozvíja to ko-

munitu, alebo nie. Pýtame sa, čo by urobila lás-

ka? Inak príde oddelenie. Prečo sa ľudia stávajú

politikmi? Motivuje ich moc, prestíž, luxus. My

nechceme nikoho takého v rozhodovacom tele-

se. Tieto motívy boli pri zrode cirkvi a postupne

vznikla hierarchia. Ale ono by to vlastne nemalo

byť vôbec vidno, kto má dôveru a nesie zodpo-

vednosť rozhodovania. My sa obliekame rovna-

ko, jeme rovnako, rozhodovacia zodpovednosť

nič nemení. Keď bol Ježiš podvedený, Judáš

povedal: Ja ho pobozkám. Prečo to urobil? Lebo

Ježiša nebolo možno rozoznať od ostatných.

Sami ste to mohli zažiť, keď sa po revolúcii od-

razu vytvorili dve triedy. Privilegovaní a neprivi-

legovaní, podľa moci. Ale v láske je beztriedna

spoločnosť. Obaja slúžia tomu istému účelu, ten,

kto rozhoduje, ako aj ten, ktorý to rozhodnutie

vykoná. Preto tu nechceme nikoho, kto tu sám

nechce byť.“

SEBESTAČNOSŤ V komunite Twelve tribes sme mali možnosť

počas štyroch dní rozprávať sa s mnohými jej

členmi. Ich výpovede spájal pocit vzájomnej

spolupatričnosti a radosti, že našli zmysel života

v tých najjednoduchších, ale najpodstatnejších

radostiach. Miesto v ich srdciach napĺňala lás-

ka k bohu, ale aj jedného k druhému. Sami sme

mali možnosť zažiť, že dojenie kráv nie je taká

celkom jednoduchá, a najmä ľahká práca. Len

počas jedného dojenia treba tisíc potiahnutí

a stlačení vemien piatich kráv – čo už je celkom

dobrá posilňovačka, zvlášť pre nás, z mesta. Keď

sa k tomu pridá zopár faciek mierne znečiste-

ným chvostom, odnášate si do postele ešte aj po

sprche ten správny farmársky odor. Napokon,

každý iný je tu aj tak neprípustný. V komunite

Twelve tribes je už viac ako dva roky aj jeden

mladý muž zo Slovenska, s ktorým sme sa stre-

tli v prvú noc pri bráne a väčšinu nášho času

sa nám venuje. Benyadahov príbeh je príbehom

muža, ktorý sa začal strácať vo svete, v ktorom

síce nemal žiadne problémy, ale nenachádzal

samého seba, ani význam toho, prečo je tu. Po-

tom, ako sa rozhodol skončiť so servisovaním

elektroniky, blúdil svetom, ale čím viac hľadal,

tým sa mu kontúry zmysluplnosti vlastnej exis-

tencie začali vytrácať. Na cestách do Holandska

minul všetky zarobené peniaze a dostal sa až na

pokraj zúfalstva. Bol taký nešťastný, že si naplá-

noval bizarnú cestu za umrznutím niekde do se-

verských končín. Jednej noci sa schúlil v škatuli

ako bezdomovec a prosil boha, aby mu dal as-

poň chlieb, nech neumrie od hladu. V tej chvíli

zbadal povaľujúci sa zabalený sendvič. Pocítil

Otcovskú lásku, ako vraví, pocítil, že nie je stra-

tený. Rozhodol sa zasvätiť život blízkemu vzťahu

s nebeským Otcom. Rozprávali sme sa mnoho

hodín o viere, zmysle života, odpustení a prijatí,

no veľmi ma zaujímala aj pragmatická stránka

veci. Ako je vlastne komunita pripravená na čo-

raz reálnejšiu eventualitu kolapsu?

„Sme pripravení a rátame s tým,“ vraví Benya-

dah, „keď sa pozrieš na ten šialený svet vonku,

musí ti byť jasné, že to speje k zániku. Robíme,

čo sa dá, aby sme sa dokázali zabezpečiť. Robí-

me múku, ktorú môžeme poslať do Španielska,

do iných kmeňov. Tovar a produkty si posiela-

me medzi sebou. Funguje to rovnako ako u prí-

77Foto: Tibor Eliot Rostas

EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO

78rodných národov. Výhoda je, že po celom svete

máme komunity, kde každá pestuje a vyrába to,

na čo má podmienky. Niekedy prídu pomaran-

če zo Španielska. Teraz máme čerešne z českej

farmy. Minule sme odtiaľ priniesli 200 kg medu.

Dôležité je, že vieme, čo konzumujeme. To je

to, čo ti prináša mier. Keď máš čisté telo, vieš

ľahšie rozoznať, ako si naplnený svätým du-

chom, či máš ovocie svätého ducha. Keď telo

prijíma chemikálie, nemá pokoj a stagnuje. Vte-

dy prichádzajú choroby. Čistá je aj naša pôda.

Tú musíš nechať odpočinúť, aby ti dávala stále

živiny a nemusel si do nej chemicky zasahovať.

Zvieratá môžeš cez leto nechať na lúke, kde ti

hnoja zem, a tá si odpočinie. Na farme máme

vlastné zrno. Pestujeme obilie, z ktorého je špal-

da. Máme aj sušičku; keď náhodou začne pršať

a zrno navlhne, nepopadá a zachrániš ho, mô-

žeš ho ešte vysušiť. Keď zrno rastie, akoby sa

nasávalo mliekom, hovorí sa tomu mlieč. Keď

na slnku uschne, je ako prášok – a ten obsahuje

glutén, ktorý lepí a vzniká múka. Bezlepková dié-

ta len nahrádza glutén inými lepidlami. Lepok je

však ako láska, ktorá spája. Náš Otec nás chce

rozdrviť na prach v týchto životoch, aby lepok

vyšiel na povrch, aby sme sa spojili. Aby z nás

mohol upiecť chlieb, musíme akoby prejsť tým

ohňom. Z jednej tony zrna máš 700 kg prie-

merného zrna a 300 kg odpadu. Ten sa môže

pomlieť a použiť pre kravy ako zdroj bielkovín,

vitamínov a energie. Využívame všetko, čo nám

otec dal. Pôdu, zrno, zvieratá. Slama sa používa

ako podstielka pre kravy, a tým, že ju pohnoja, sa

rozkladá a môžeme hnojiť zem. Denne nadojíme

sto litrov mlieka, robíme syry, jogurty a maslo.

Nepoužívame cukor, ale náhradné sladidlá typu

javorový sirup, agávový sirup a med. Máme vče-

ly, ktoré opeľujú ovocné stromy ako jablone,

hrušky, orechy, čerešne, slivky. Z plástov robíme

vosk a sviečky. Pestujeme zeleninu, zemiaky, tek-

vice. Ceníme si zinok v ich semienkach, ktorý

je vhodný najmä na mužskú potenciu. To vieš,

máme mnohopočetné rodiny. Z tekvicových se-

miačok lisujeme olej, máme vlastný lis, vlastné

mäso, ktoré jeme zhruba 1 – 2-krát za týždeň.

Robíme si klobásy aj salámy. Máme tri býky,

tri malé býčky a päť kráv. Priemerne zabijeme

2 – 3 býky za rok a to nám bohato stačí. Mäsa

napokon nejeme veľa, viac konzumujeme zeleni-

nu. Máme sliepky, vlastné vajíčka, dve studne.

Foto: Tibor Eliot Rostas

79

TWELVE TRIBES < EXPEDÍCIA ARCHA

a tanec. V rámci skupiny sa môžu tínedžeri pri-

pravovať v učňovskom vzdelávaní. Kameňom

úrazu je však skutočnosť, že komunita využíva

telesné tresty. Disciplína a autorita je vynuco-

vaná malou, krátkou trstenicou, ktorou dieťa

dostane po zadku alebo po prstoch. A práve

tento moment bol dôvodom, prečo sa 5. septem-

bra 2013 odohrala udalosť, ktorá život v komu-

nite výrazne poznamenala. V lete v roku 2013

komunitu Twelve tribes navštívil reportér tele-

vízie RTL Wolfram Kuhnigk. Ten svoje dôvody

návštevy opisuje tak, že Dvanásť kmeňov bolo

už niekoľko rokov upodozrievaných zo syste-

matického fyzického týrania detí. Tvrdí, že úra-

dom donedávna chýbali rozhodujúce dôkazy,

ktoré by im umožnili zakročiť. Tieto poskytol

práve Wolfram Kuhnigk, keď hovoril s tými,

ktorí sa z komunity rozhodli odísť. Niekoľko

mesiacov komunitu navštevoval, pozoroval

a tajne fi lmoval. Jeho zhromaždený materiál

spôsobil spoločenstvu ťažké následky. Ráno

piateho septembra 2013 odobralo približne

sto policajných príslušníkov všetkých 40 detí.

Okresný súd Nördlingen následne nariadil od-

ňatie práva na starostlivosť. Deti majú byť uby-

tované v náhradných rodinách. Počas dvoch

dní bolo kamerami zaznamenaných 84 situácií

s použitím paličky; 81-krát boli deti bité po za-

dku, jeden chlapec dostal 3 bitky po otvorenej

dlani. Bolo to viac ako 5 rôznych žien, ktoré deti

bili, a takmer nikdy to neboli matky týchto detí.

Dvaja chlapci boli v priebehu 10 minút 3-krát

privedení do „trestacej miestnosti“ a obaja zbi-

tí paličkou. Keď sa pozriete na záznamy skry-

tej kamery, pochopíte, že v skutočnosti nešlo

o žiadne fyzické násilie či týranie, ale o pár ľah-

kých „výchovných“ švihnutí po zadku. Sporné

je, či je skutočne potrebné tieto tresty vykonávať

s takouto frekvenciou a pravidelnosťou a navyše

na miestach, ktoré samy osebe pôsobia odstra-

šujúco. Ešte spornejšie však ostáva, či sa deťom

dostáva lepšej opatery a starostlivosti v odlúčení

od rodičov. Či práve v náhlom a drastickom od-

lúčení neprežívajú traumu, pred ktorou mali byť

ochránené. Odpoveď nám dávajú prípady detí,

ktorým sa z ústavov podarilo utiecť – sami sme

boli svedkami návratu niekoľkých detí, ktorým

sa počas nášho pobytu za obrovskej radosti prí-

Pestujeme echinaceu, ktorá je zvlášť vhodná

na posilnenie imunity. Veríme, že choroby sú

prejavom našich hriešnych skutkov. V Biblii je

napísané: Pozerajte sa na to, čo robíte a nebudete chorí. Otec nám skrze choroby niečo ukazuje.

Modlitba vždy pomohla. Máme svoje čaje, maté,

lipu a podobne. Rieku využívame na produkciu

elektriny pomocou turbíny, indukciou elektrické-

ho poľa. Dáva nám zhruba 10 kW každú hodinu.

Máme jednu turbínu na spôsob dieselového mo-

tora. Stáva sa, že pri pestovaní zrna vypestuješ aj

iné rastliny, ktoré tiež majú semiačka plné oleja.

Ten sa teoreticky tiež môže používať do dieselo-

vých motorov, keď ich upravíš. Takto vzniká aj

bionafta. Máme solárne panely, tie sú predsa len

na určitú dobu, približne 20 rokov, potom sa ich

výkon znižuje. Sme v štádiu učenia sa a veríme,

že máme ešte pár rokov na prípravu na horšie

časy. Keď hovoríme o zdrojoch energií, niečo ti

ukážem.“

Benyadah vstal od stola, za ktorým sme jedli

domácu zmrzlinu, a zaviedol ma k obrovskému

hangáru. S napätím som očakával nejaký šiale-

ný futuristický generátor voľnej energie. Otvoril

veľkú drevenú bránu a ja som ostal stáť v ne-

mom úžase. Boli tu uskladnené desiatky zreparo-

vaných pluhov, sejačiek a poľnohospodárskych

strojov. „Motor je pre ľudí, ktorí chcú sedieť

a nič nerobiť. Ale Otec nás stvoril a dal nám dru-

hú zmluvu, v ktorej povedal, že žena bude rodiť

v bolestiach a muž bude pracovať v pote tváre.

A tak odkladáme a kupujeme staré stroje, ktoré

nepotrebujú žiadnu naftu, ani elektrinu. Dá sa

povedať, že s týmto hospodárstvom by sme si vy-

stačili zhruba na 40 – 50 rokov,“ vraví Benyadah

a zatvára bránu.

SEPTEMBROVÝ HORORZásadnú úlohu v živote komunity zohrávajú

deti. Deti sú v eschatologickom presvedčení

skupiny budúcou generáciou, ktorá je „čis-

tá a bez poškvrny“. Mnoho detí v skupine sa

rodí pri domácom pôrode za účasti pôrodnej

asistentky. Deti v komunite Twelve tribes sú

vzdelávané výlučne prostredníctvom vlastnej

komunitnej školy. Ich učebný plán zahŕňa číta-

nie, písanie, aritmetiku, históriu, náboženstvo

EXPEDÍCIA ARCHA > TWELVE TRIBES

80

tomných podarilo vrátiť do komunity. Prináša-

me svedectvo jedného z nich.

JEDIDAYAH: SPOVEĎ UTEČENCAZobudil som sa o piatej ráno. Zaklopali mi na

dvere a povedali, že vonku sú policajti a chcú

sa s nami stretnúť o pár minút hore v obývač-

ke. V tej chvíli som ešte nechápal, čo sa vlastne

deje. Potom som počul rodičov, ako rozhorčene

kričali: „Sú tu policajti!“ Pozrel som z okna a bol

som šokovaný. Stáli tam jeden vedľa druhého.

Vtedy som si uvedomil, že sú naozaj pripravení

na zásah. Vravel som si: žiadna panika, možno

nás vezmú a vypočujú. Keď sa na to spätne poze-

rám, asi by som sa pokúsil utiecť. No niekto nám

povedal, že ktosi sa pokúsil utiecť a oni ho chyti-

li, strčili do auta a odviezli. To som nechcel. Tak

sme na nich čakali asi pol hodiny. Potom začali

konečne prichádzať. Riaditeľ úradu pre mládež

začal vysvetľovať, prečo sú tu a čo chcú urobiť.

A potom riaditeľ polície povedal, že by sme sa

ešte najprv mohli pomodliť za naše deti, kým

ich vydáme, a pokojne nás vyzval, aby sme to

urobili. Tak sa stalo. Mali sme zísť dolu s rodič-

mi. V tom momente som vtrhol do svojej izby,

vzal „foťák“ a začal všetko fotiť. Voľne som sa

tu pohyboval a oni ma veľmi neregistrovali, pre-

tože som vysoký, takže si neuvedomili, že som

tiež dieťa. Až do chvíle, keď odviezli všetky deti

okrem posledných dvoch. Ja som zišiel dole a fo-

til policajtov, až kým ma nepristavili a neopýtali

sa, koľko mám rokov. Rozmýšľal som, že im ne-

poviem pravý vek. Ale potom som sa im pozrel

do očí a videl som, že by ma dostali tak či onak,

tiež som chcel byť s tými mladšími deťmi. Tak

som im rovno povedal svoj pravý vek a oni, že:

,,Ou, ako sme mohli na teba zabudnúť.“ Naložili

ma do auta. Boli tam so mnou ďalšie dve dievča-

tá, chceli nás odviezť, ale celý pozemok bol za-

blokovaný policajtmi a oni zrazu nevedeli, čo ro-

biť. Chlapík sa ma pýtal, či nepoznám inú cestu,

ako sa dostať von z objektu. Bolo trochu smieš-

ne pozorovať ho, ako sa ponáhľal tým autom asi

50-kou, 60-kou, akoby sa bál, že ho niekto zastaví

a bude ho chcieť napadnúť, aby vrátil deti. Bol

trochu nervózny a mal asi zlé svedomie, lebo ve-

del, že robí nesprávnu vec, pretože nenašli žiad-

ne zneužívané deti, ako si mysleli. Skúšal sa ma

cestou pýtať nejaké otázky, ale ja som veľmi ne-

odpovedal. Pýtali sa na rôznych členov Dvanás-

tich kmeňov. Kde predtým žili a čo robili. Nedal

som žiadne info, povedal som, ak to chcú vedieť,

nech sa idú opýtať tých ľudí osobne. Dorazili

sme do Jugendamtu, skoro v každom rohu bol

minimálne jeden alebo dvaja policajti. A v rámci

celej budovy muselo byť skoro 50 až 100 poli-

cajtov, na každom poschodí, pri každých dve-

rách, všade. Odviedli nás do takej postrannej

miestnosti, kde bolo veľa hluku, a ja som bol

celkom zmätený. Boli tam malé deti, ktorým sa

snažili dať raňajky, niektoré nechceli jesť, nikto

nevedel, čo sa deje. Boli sme tam celkom dlho,

až som sa skúsil opýtať jedného z Jugendamtu,

čo s nami bude. Ale nikto nám nechcel povedať

pravdu. Pýtal som sa teda, či si môžem zavolať,

lebo na to má právo každý človek, ktorý je od-

vedený – kontaktovať niekoho, komu dôveruje.

Oni v podstate odmietli a povedali: „Nie teraz,

najskôr ku koncu dňa alebo zajtra ráno môžeš

zavolať rodičom, kde si, a budú ti môcť priniesť

Foto: Tibor Eliot Rostas

TWELVE TRIBES < EXPEDÍCIA ARCHA

šaty a tak.“ Postupne mi začalo byť jasné, že nás

chcú odviezť do domovov. Ale pretože sme boli

posledná skupina, zabudli nás označkovať, inak

každý dostal číslo a bol odfotený. Začali to ro-

biť a ja sa pýtam: „Čo je toto? Vy ma tu chcete

označkovať ako nejakú mačku. Ja nebudem no-

siť túto visačku.“ Oni, že nebuď hlúpy. Vravím:

„Takto sa zaobchádza so zvieraťom. Ja nie som

zviera. Mám takú hodnotu, koľko znamenám

pre svojich rodičov, takže chcem ísť naspäť.“ Ale

čokoľvek som urobil, oni nás silou dotlačili tam,

kde chceli. Potom nás odviedli na poschodie

a urobili nám nelegálne lekárske testy, ale nikto

nemal žiadne známky zneužívania, žiadne mod-

riny, škrabance, nič. Bolo to nelegálne, ale v is-

tom zmysle to prihrávalo našej strane, lebo nič

nenašli. Potom nás začali brať, že ideme do áut,

deti začali kričať, mali strach, nechápali, a tak

som sa opýtal, kam ideme? Odpovedali, že kaž-

dé dieťa pôjde do iného domova. Snažil som sa

im vysvetliť, že sme jedna rodina a očakávame,

že nás aspoň dajú spolu do jedného domova.

A oni, že to nie, ale že budeme mať možnosť

volať si a byť v kontakte. Pýtam sa: „Môžete mi

to zaručiť?“ Oni: „Jasné, zajtra budeš vedieť, kde

sú všetky deti a budete sa môcť navštíviť v prie-

behu týždňa.“ Rozlúčili sme sa. Bol tam jeden

chlapec, ktorý nechcel ísť. Bol vystrašený. Prišli

2-3 ľudia a začali ho ťahať, kričať naňho. Bolo

hrozné pozerať sa na to, ale zároveň sme boli

zúfalí, bezbranní. Potom nás jednoducho zobrali

do auta a cestovali sme dlho, myslím, že my sme

boli asi v tom najodľahlejšom domove. Cestovali

sme asi dve hodiny. Keď som tam prišiel, nemal

som žiadnu šancu ani len poslať mail rodičom

alebo priateľom. Keď som sa v ten večer pýtal,

či môžeme zavolať rodičom, odpoveď bola nie.

Čakali sme do druhého dňa. No aj ráno nám po-

vedali nie, posledná info od Jugendamtu bola, že

nám nesmú dovoliť nikoho kontaktovať, kým sa

nedozvedia viac. Dosť ma to zložilo. Chcel som

aspoň kontaktovať miestnu políciu, ale to mi rov-

nako nedovolili. Chcel som podať sťažnosť. Asi

týždeň sme mali prázdniny a potom začala škola.

Vtedy konečne prišiel človek z Jugendamtu a po-

vedal nám približne plán na celý rok, bez toho,

aby o tom dali rodičom niečo vedieť. Potom mi

dal pár rád, čo by som mohol robiť a ja som si

vybral prácu s drevom, lebo som v tom celkom

dobrý, ako môj otec. Takže to bolo celkom za-

ujímavé, naučil som sa trochu viac o dreve. Ale

stále som bol sklamaný, že som nemohol kon-

taktovať rodičov. V škole to bolo ťažké, preto-

že po prvé nehovorím takmer vôbec nemecky,

a ani neviem písať nemecky. Rozumieť písané-

mu textu sa ešte dalo, ale čítanie a písanie, to

nešlo vôbec. Oni proste rozhodli, že idem do

školy a hotovo. Fakt, že som Američan, vôbec

nepomohol. Všetky deti zapísali do školy, pre-

tože sa museli o nás starať, ale tak, aby sme

neboli v tej istej kategórii ako ostatné deti, kto-

ré tam boli zapísané. Tak to šlo asi týždeň až

desať dní, keď sme konečne mohli kontakto-

vať rodičov. Ale nemohli sme im podať žiad-

ne info, kde sme a čo sa deje, v podstate sme

ich mohli iba pozdraviť. Bol to asi 10-minútový

rozhovor. Ďalší raz asi o týždeň nám dali ďal-

ších 10 minút. A napokon nám dali 15 minút

na rozhovor. V domove to bolo celkom zlé, ne-

ustále bitky. Pretože, ako som povedal, nemali

tie deti čím zamestnať. Nehrával som sa veľmi

na playstation, doma nič také nemáme a nie je

to celkom to, čo by sme chceli robiť. Ale aj čo

sa týka ostatných detí, nemali im čo ponúknuť,

ako tráviť čas. A tak si našli svoj spôsob, čo

znamenalo potĺkať sa, rozbíjať nábytok a biť sa

s každým. Provokovali bitky. Niežeby som sa

zranil alebo bol bitý, lebo som ich takpovediac

prebil, ale bolo to neustále, a ja som nevyrástol,

aby som sa musel biť o prežitie, žil som v mie-

ri. Napokon som utiekol zo školy a potom aj

z domova, lebo tam ma znovu priviedli. Mys-

lím, že sudkyňa si potom uvedomila, že ma tam

nebudú schopní dlhšie udržať, že by som znovu

utiekol. Napokon ma prepustila a tak som tu.

Z komunity Twelve tribes odchádzame so zmie-

šanými pocitmi. Lúčime sa s Hobabom, chlapí-

kom, ktorý prekonal nádor na mozgu. Prepra-

coval sa. Pred trinástimi rokmi sa z toho dostal

a vstúpil do komunity. Na krku mu visí ďale-

kohľad, aby mohol už z diaľky spozorovať polí-

ciu či ľudí z Jugendamtu. Objíma ma s detskou

vrúcnosťou a hoci je po ťažkej chorobe a veľmi

zle artikuluje, všetci rozumieme, čo hovorí. „Te-

ším sa, keď sa deti opäť vrátia, potom nás, dú-

fam, prídete pozrieť aj vy.“

81

ALTERNATIVE VITA > AAAAAAAAAAAAAAAAALTERNATIVE VITA > BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE

82

Myšlienky Rudolfa Steinera o Trojčlen-nosti sociálneho organizmu (TSO) sa

Tomáš Baťa pokúsil, ako najlepšie

vedel, zhmotniť do reality originálnym, a na tie

časy primeraným spôsobom. Pritom treba po-

dotknúť, že ku konceptu TSO sa Tomáš aj Jan

Baťovci priblížili skôr intuitívnym spôsobom, na

základe zdravého sedliackeho uvažovania. Nie je

známe, či obaja Baťovci priamo čítali Steinerove

knihy, no vie sa, že v ich najužšom okruhu spo-

lupracovníkov boli ľudia aktívne študujúci rôzne

duchovné a fi lozofi cké myšlienky. Podnet k čin-

nosti vyvieral hlavne z nich samotných, z ich veľ-

kého ducha a priamej inšpirácie duchom strednej

Európy.

PODNIKATEĽSKÝ PRÍBEHHlavným tvorcom hospodárskeho zázraku bol

zakladateľ obuvníckej dynastie Tomáš Baťa.

Narodil sa v roku 1876. Začínal ako obyčajný

dedinský obuvník. Neskôr začal šiť papuče, kto-

ré predával po okolitých jarmokoch ako mnohí

vtedajší obuvníci. Na začiatku prešiel mnohými

ťažkosťami, dokonca aj krachom. Svojou reme-

selnou zručnosťou, húževnatosťou a hľadaním

spôsobov zvyšovania výroby prekonal problé-

BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE

David Sulík

TOMÁŠ BAŤA NEBOL LEN ÚSPEŠNÝM AŽ GENIÁLNYM PODNIKATEĽOM, ALE HLAVNE PÔVODCOM SILNÉHO SOCIÁLNEHO IMPULZU,

KTORÝ VYTVORIL V SRDCI EURÓPY PRÍKLAD FUNGOVANIA INÉHO DRUHU MODERNÉHO PODNIKANIA PRIBLIŽUJÚCEHO SA DUCHU BRATSTVA.

BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE > ALTERNATIVE VITA

83

my, vyrovnal dlhy a rozbehol svoju fi rmu. Počas

I. svetovej vojny sa vďaka vojenským zákazkám

jeho podnik značne rozšíril. Po vojne nasta-

la odbytová kríza a fi rma stála pred závažnou

otázkou: zastaviť výrobu a prepustiť všetkých za-

mestnancov alebo prispôsobiť výrobné náklady

novým pomerom. Tomáš Baťa sa dohodol so za-

mestnancami, že budú robiť za polovičnú mzdu.

Keď znížil aj ostatné náklady a výdavky, podari-

lo sa mu znížiť cenu topánok takmer o polovicu.

Pritom im sľúbil, že ak sa rozbehnú, znova im

mzdy zvýši.

Podnikatelia, národohospodári, fi nančníci krú-

tili nad týmto experimentom hlavou. Baťa však

vedel a chcel so svojimi zamestnancami spolu-

pracovať na rozdiel od vtedajších podnikateľov,

ktorí stavali medzi seba a zamestnancov nepre-

konateľný múr. Dokázal nielen prežiť a rozvíjať

podnik, ale postupne zvýšil aj mzdy svojim za-

mestnancom. V roku 1923 vyhral voľby v Zlíne

a stal sa jeho starostom. Koncern sa rozrastal

a Baťa začal podnikať v ďalších sférach hospo-

dárstva (gumárenský, chemický, textilný, drevár-

sky priemysel). Taktiež nastal neuveriteľný roz-

voj mesta Zlín. Postavilo sa tu veľa významných

stavieb, napr. veľké kino, hotel, domovy pre

ženy a mužov, dom umenia, fi lmové štúdio. Pre

Zlín a neskôr aj pre ďalšie „Baťove“ mestá Svit

a Partizánske bola charakteristická výstavba ty-

pických tehlových rodinných domov pre zamest-

nancov. V roku 1932 Tomáš Baťa tragicky za-

hynul pri leteckom nešťastí. Celú fi rmu prevzal

jeho nevlastný brat Jan Antonín Baťa.

MANAŽÉRSKY SYSTÉMZa Baťovým úspechom bolo niekoľko faktorov.

Prvý bol systém riadenia. Ten spočíval na týchto

princípoch:

• osobná zodpovednosť za vykonanú prácu,

• pocit hrdosti a príslušnosti k podniku,

• samospráva a účasť pracovníkov na zisku pod-

niku,

• pozornosť k mladej generácii a permanentné

vzdelávanie,

• nákup základných surovín priamo od výrobcu

a vtedy, keď to bolo cenovo najvýhodnejšie,

• predaj obuvi sa realizoval vo vlastných predaj-

niach, teda bez sprostredkovateľov (obchod-

níkov), aby zbytočne nezvyšovali cenu pre

zákazníka,

• na vedúce posty sa neprijímali ľudia zvonku,

ale len vlastní „odchovanci“ – napr. po absol-

vovaní 3-ročnej praxe mohli úspešní uchádza-

či postúpiť na funkcie účtovník, majster, vedú-

ci dielne, nákupca a pod.

Druhým faktorom bolo plánovanie. Základom

rozvoja podniku boli polročné plány zostavené

na zimnú a letnú sezónu. Potom sa polročný

plán rozpracoval na týždenné plány. Týždenný

plán sa skladal z čiastkových denných plánov,

ktoré predpisovali denný objem výroby každej

dielni. O nákup sa staralo nákupné oddelenie,

ktoré bolo rozdelené na 19 takmer samostat-

ných „pododdelení“, každé s vlastným účtovníc-

tvom. Tieto mali nakupovať za ceny nižšie, ako

predpokladali kalkulácie. Ak nakúpili drahšie,

hradili rozdiel zo svojho konta. Pri tvorbe ceny

bolo hlavným cieľom, aby bola nižšia ako kon-

kurenčná. Od roku 1922 do roku 1932 končili

všetky čísla označujúce cenu obuvi deviatkou

(z toho pojem baťovská cena).

VÝHODY PRE VŠETKÝCHVšetky tieto prvky by sa dali považovať za múd-

re podnikateľsko-organizačné kroky, ktoré ho-

voria o Baťových manažérskych schopnostiach.

No to, čo môžeme považovať za krok smerom

k TSO a čím Baťa prekročil sám seba, bola eko-

nomická samospráva dielní. To bola v rámci

moderného kapitalistického podnikania úplná

novinka. Dielne boli organizované tak, že tvori-

li samostatné zárobkové celky. Všetci pracovali

pre druhých v dôsledku deľby práce, no zároveň

z toho mali tímový a individuálny prospech. Kaž-

dá dielňa mala vlastný účet ziskov a strát. Za-

mestnanci mali podiel na zisku, ktorý dostávali

podľa hospodárskych výsledkov svojich dielní.

Každý pracovník si mohol okamžite vypočítať

svoj podiel na zisku, čo bolo preňho priamym

stimulom k vyššej osobnej iniciatíve. Aby fi rma

chránila svoje záujmy, každý vedúci pracovník

musel vložiť na svoje osobné konto vo fi remnej

banke stanovenú sumu peňazí, ktorá slúžila ako

záloha pre prípad straty. Samosprávne dielne

tvorili základnú bunku celého podniku. V čele

stál majster, ktorý za všetkých niesol zodpoved-

ALTERNATIVE VITA > BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE

nosť. Každé oddelenie a každá dielňa kupovala

vo výrobnom procese od predchádzajúceho od-

delenia tovar, ktorý po spracovaní zase predáva-

la ďalšiemu oddeleniu.

O predaj produkcie sa starala predajná skupina.

Do roku 1930 sa Baťovi podarilo vytvoriť celosve-

tovú sieť 2 500 fi remných predajní, z toho 2 000

v ČSR. Hlavných cieľom predajnej skupiny sa

stala snaha vtesnať náklady predaja (balenie, skla-

dovanie, zásobovanie, dopravu, administratívu,

reklamu, predaj, zisk) do 25 % výrobnej ceny.

Baťa bol opak autoritatívnych a uzurpátorských

šéfov zameraných len na svoje ego. Princíp rov-

nosti sa prejavoval aj v sociálnych podmienkach

vytvorených pre jeho zamestnancov. Patrila sem

výstavba rodinných domov od roku 1912, zais-

tenie stravovania, poskytovanie výhodných ná-

kupov v obchodnom dome, ponuka možností

kultúrneho a športového vyžitia, vybudovanie

Baťovej nemocnice v roku 1927, ponuka preven-

tívneho lekárskeho vyšetrenia, dary novoroden-

com či podpora dlhodobo chorým a starým za-

mestnancom. Ako v prvej fi rme v ČSR zaviedol

Baťa v roku 1930 päťdňový pracovný týždeň.

VÝCHOVA K SAMOSTATNOSTIObrovský dôraz kládol Baťa na vzdelávanie.

Známymi sa stali Baťove školy práce (BŠP) pre

mladých ľudí od 14 rokov. Za zaujímavé považu-

jem, že pred založením školy vyslal Baťa delegá-

ciu do prvej waldorfskej školy v Stuttgarte. Ria-

ditelia zlínskych škôl a okresný školský dozorca

doporučili tento systém kombinujúci praktickú,

umeleckú a teoretickú výchovu. Školy práce zís-

kali výbornú povesť, pretože Baťa zamestnával

najlepších učiteľov a vychovávateľov. Všetko, čo

sa v škole učilo, malo konkrétny cieľ a praktic-

ký úžitok. V BŠP platila zásada, že práca musí

byť hlavnou vyučovacou metódou. Baťa sám

hovorieval: „Učme sa prácou. Skutočná práca je najlepšou metódou. Veľkým bohatstvom je vlast-ná skúsenosť, pretože práve ona zhodnocuje naše vedomosti. Vedomosti môžeme druhému dať, ale skúsenosti si musí každý vykúpiť vlastným potom, vlastnými mozoľmi.“Po prijatí sa študent nasťahoval do internátu, kde

býval počas celého štúdia. Mladým mužom a že-

nám bolo zakázané prijímať podporu z domu

a všetky svoje výdavky a životné potreby si hra-

dili len z vlastných príjmov. Cez deň pracovali

ako dospelí robotníci v továrni od 7.00 do 17.00

s dvojhodinovou prestávkou na obed a krátky

oddych. Za prácu v továrni dostávali mzdu. Kaž-

dú prácu vykonávali dovtedy, kým ju dokonale

nezvládli, a počas školy prešli postupne celým

výrobným procesom. Po skončení práce ich

čakalo trojhodinové vyučovanie. Vyučovanie sa

zameriavalo na praktické otázky a po ukončení

štúdia bol každý absolvent pripravený na svoju

prácu aj teoreticky. Podstatou výučby bola prak-

tická ekonómia, zostavovanie rozpočtov a jazy-

ky. Bola to veľmi tvrdá škola. Viac ako 50 % štu-

dentov BŠP sa vzdalo ešte pred jej dokončením.

Avšak študenti, ktorí vydržali, opúšťali jej brány

s praktickým vzdelaním a so slušnými úsporami.

Väčšina absolventov sa úspešne uplatnila v živo-

te a mnohí z nich zastávali významné funkcie

v Baťových závodoch alebo v iných oblastiach

hospodárstva.

V druhej polovici tridsiatych rokov sa začal bu-

dovať nadštandardný stupeň výchovy pomeno-

vaný Tomášov. To boli najlepší študenti, elita

žiakov BŠP. Boli pripravovaní na vedúce pozície

v modernom hospodárstve. Pri spoločenských

stretnutiach museli chodiť v oblekoch a cylindri

a v škole sa učili zvyklosti vyššej spoločnosti, cu-

dzie jazyky, ale aj spoločenské správanie. Sláv-

nostný odev odkladali len v továrni, kde museli

pracovať rovnako ako ostatní študenti.

Platila zásada, že všetky znalosti a vedomosti

sú spoločným majetkom. Preto mal každý vedú-

ci pracovník povinnosť odovzdávať skúsenosti

podriadeným.

PREMENA ČLOVEKAV politickej sfére sa Tomáš Baťa držal zásad

„Moje drahé, obecné sväté,“ alebo „Povinnosťou občana je vládnuť, nie nadávať,“ a tiež: „Rovna-ko ako chcem, aby každý človek v našej továrni si bol svojím riaditeľom, prial by som si, aby každý občan našej obce si bol svojím starostom.“ Jeho

výroky a činy svedčia o tom, ako si cenil osob-

nú slobodu a zodpovednosť jednotlivca. Aj ako

veľmi túžil po tom, aby každý človek bol sa-

mostatný a zodpovedný, aby si vedel svoje veci

spravovať sám vo všetkých oblastiach. Nielen

84

BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE > ALTERNATIVE VITA

hospodárskych, ale aj politických. Samospráva

dielní, účasť na zisku, osobná zodpovednosť sú

len nástrojmi na skutočné zapojenie človeka do

hospodárskej činnosti v zmysle bratstva. Charak-

teristický je výrok Baťu: „Moje dielo nemôže za-niknúť a nezanikne. Tieto budovy možno; budovy, komíny, stroje, to sú len hromady tehál a starého železa. Ale môj systém zostane na úžitok všetkých, ktorí prídu po nás.“Konečným a hlavným účelom práce tak nie je

len úspešnosť podniku a tvorba zisku, ale skutoč-

ná premena duševných schopností a vlastností

človeka, jeho zušľachtenie. Baťa kládol dôraz na

osobnú zodpovednosť: „Kedykoľvek nachádzam na topánkach, ktoré vychádzajú z dielne, skrivený podpätok, nezaujíma ma táto pokrivená práca. Ale zaujíma ma, kde a v čom sa pokrivil charakter ľudí v dotyčnej dielni. Je mi úplne jasné, že ľudia s pokriveným charakterom nemôžu urobiť rovnú prácu.“Ďalej Baťa hovorieval: „Milosrdenstvom a dar-mi ľuďom nepomôžeme. Musíme ich naučiť, aby sa spoliehali na seba a pomohli si sami. Je našou povinnosťou, aby sme oslobodili našich spolupra-covníkov z otročenia kapitálu, aby sme učinili kapitál ich otrokom.“ To sú smelé slová, celkom

v duchu bratskej ekonomiky. Baťa bral prácu

ako zasvätenie. Človek bol vychovávaný k trpez-

livosti, osobnej zodpovednosti, precíznosti, ale

zároveň k schopnosti sociálnych väzieb. Práca

v Baťovom systéme bola z vyššieho hľadiska

naozaj alchymistickou prácou. Topánky, tak

ako pri výrobe zlata v alchymistickej dielni, boli

len vedľajším produktom, cieľom bola premena

človeka. Bežný kapitalistický systém človeka

ubíjal, zotročoval, bol nespravodlivý, tu mu však

dával pocit maximálnej slobody a spravodlivosti

(v kontexte danej doby).

BAŤOV ODKAZHugo Vavrečka, jeden z jeho najbližších spolu-

pracovníkov, bývalý československý diplomat

a člen vedenia závodu, povedal: „Základné a tr-valé hodnoty životného diela Tomáša Baťu musí-me hľadať predovšetkým v oblasti sociálnej. Ako-koľvek bol šikovný obchodník, vynaliezavý technik, duchaplný organizátor a úspešný priemyselník, boli to len stupne vývoja, povedalo by sa skoro, že to

boli pomocné povolania, ktoré Baťa konal pre vyš-šie a vzdialenejšie ciele. Jeho vlastné povolanie, ku ktorému tiahol stále viac a viac, bola úloha sociál-neho tvorcu, tvorcu nového v spoločenskom a hos-podárskom živote človeka. Toto nikdy nepochopia špekulantské duše, ktoré sa domnievali, že dokážu napodobniť a prekonať Tomáša Baťu bez toho, aby postrehli mravný podklad jeho systému.“Okrem Tomáša Baťu si pozornosť zaslúži aj jeho

nevlastný brat Jan Antonín Baťa, ktorý po smr-

ti Tomáša prebral jeho podnik. Prejavil sa však

viac ako národohospodársky stratég a vizionár.

Veľmi podnetná je jeho kniha Budujme stát pro 40 mil. lidí vydaná v roku 1938. Kniha je výborne

a zrozumiteľne napísaná a je príkladom jasného

a zdravého sedliackeho rozumu, pragmatické-

ho idealizmu spojeného so skutočným videním

sveta takého, aký je. Je tam množstvo nápadov,

ktoré sú aktuálne aj dnes, napr. hĺbková refor-

ma štátnej správy, zjednotenie daní a odvodov,

zrušenie všetkých daňových výnimiek a rôznych

poplatkov, decentralizácia na čo najnižšie člán-

ky samosprávy, úvahy o potrebe len jednej dane,

najlepšie DPH.

Baťa zanechal takú silnú stopu a podnikateľskú

kultúru na strednej a južnej Morave, že z toho

mohli čerpať ďalšie roky aj iní, aj napriek ne-

priaznivým politickým podmienkam. Spomeň-

me len obrovský úspech agroholdingu Slušovi-

ce za socializmu. Jeho riaditeľ František Čuba

pochádzal z rodiny, ktorej väčšina pracovala

u Baťu a sám sa Baťovým systémom inšpiroval.

Na baťovskú tradíciu sa odvolávajú, alebo v nej

pokračujú napríklad Continental Barum Otro-

kovice, Tescoma Zlín, Kovárna VIVA Zlín ale-

bo fi rma ABRA Software z Prahy. Dodnes má

Zlínsky kraj najväčší počet malých a stredných

podnikateľov na počet obyvateľstva v ČR.

Na záver pridávam ďalšiu Baťovu myšlienku:

„Za infl áciou mravov nasleduje infl ácia hospodár-ska, a tým aj infl ácia meny. Veľa zarábať, rozumne míňať, šetriť – to je program. Američania nema-jú pravdu, čo sa týka splátkového obchodu. Nedá sa žiť na splátky (rozumej dlh), dopredu to vedie k bankrotu.“ Aké prorocké vo svetle súčasnos-

ti.

Článok vychádza z autorovej knihy „Sociálna trojčlen-nosť – stredoeurópsky koncept spravodlivej spoločnosti“.

85

86

ALTERNATIVE VITA > KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA

nosti nie na ľudí ako celok, ale na jednotlivých

občanov. Od individuálnych členov spoločnosti

sa očakáva uznať autoritu zákona, pretože oni

mali v zásade možnosť tvoriť tento zákon. Toto

popisuje už koncepcia Jean-Jacquesa Rousseaua

o „spoločenskej zmluve“: „Legislatíva je výsled-

kom spoločenskej zmluvy medzi rovnými a zod-

povednými občanmi. V demokratickom systéme

je zákon iba vtedy legitímny, keď tí, ktorí ho

majú dodržiavať, majú tiež možnosť prispievať

k tvorbe tohto zákona.“

Politici často odkazujú na „spoločenskú zmlu-

vu“ ako na dohodu medzi občanmi a nimi, pri-

čom táto zmluva sa obnovuje každými voľbami.

Filozof Thomas Paine však toto tvrdenie vyvrátil

v diele The Rights of Man už v roku 1791: „Po-

kladalo sa za značný pokrok smerom k ustano-

veniu zásad slobody tvrdiť, že vláda je v súlade

medzi tými, ktorí vládnu, a tými, ktorí sú ovlá-

daní; avšak to nemôže byť pravda, pretože to

Demokracia predstavuje vládu ľudí – väč-

šiny, pochopiteľne, v rámci ústavných

a legislatívnych rámcov, aj tie však vy-

chádzajú a sú plne podriadené vôli ľudu. Na de-

mokratický ideál sa odvolávajú prakticky všetky

krajiny sveta, vrátane totalitných režimov. Vý-

sledok samotný však nezriedka nemá s týmto

pojmom nič spoločné.

PODSTATA SPOLOČENSKEJ ZMLUVYPretože štátna moc sa vyjadruje pomocou legis-

latívy, „demokracia“ znamená, že zákony vychá-

dzajú od ľudí. V demokracii zákony odvodzujú

svoju autoritu od skutočnosti, že ich ľudia schva-

ľujú priamo alebo prostredníctvom volených

zástupcov. Legislatívna moc v oligarchii závisí

od súhlasu vládnucej menšiny, v absolutistic-

kej monarchii od panovníka a v teokracii od

božieho požehnania. V demokracii niet vyššej

autority, než je ľud. Zákon však ukladá povin-

KAŽDÁ DEMOKRACIA

JE PRIAMA

Peter Hafner

VYTVÁRANIE DEMOKRACIE NEMÔŽEME POVAŽOVAŤ ZA UKONČENÉ, IDE O NEUSTÁLY ORGANICKÝ PROCES. AKÝKOĽVEK DEMOKRATICKÝ SYSTÉM,

KTORÝ ZOSTANE STATICKÝ A BEZ ROZVOJA, BUDE UPADAŤ A STANE SA NEDEMOKRATICKÝM. STUPŇUJÚCE NEPOKOJE POSLEDNÝCH ROKOV V ZÁPADNOM SVETE, ALE AJ V KRAJINÁCH VÝCHODNEJ EURÓPY

ČI ARABSKOM SVETE, SÚ SPÔSOBENÉ NEDOSTATKOM ROZVOJA DEMOKRACIE. AK SA CHCEME VRÁTIŤ K JEJ PÔVODNÝM IDEÁLOM A SAMOTNEJ PODSTATE,

MUSÍME V PRVOM RADE POZNAŤ, ČO SA POD TÝMTO POJMOM VLASTNE SKRÝVA.

KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA > ALTERNATIVE VITA

87

posúva akciu pred príčinu. Keďže ľudia tu boli

ešte pred existenciou vlády, nutne tu musel byť

čas, keď vlády neexistovali, a preto tu nemohli

pôvodne byť žiadne vlády, aby vytvorili takúto

zmluvu. Skutočnosť musí byť taká, že jednotlivci

samotní, každý za svoju osobu a so suverenitou,

vstúpili do vzťahu navzájom tak, aby vytvorili

vládu: a toto je jediný postup, ako mali vlády

oprávnenie vzniknúť.“ Preto je „spoločenská

zmluva“ kontrakt medzi občanmi a politický sys-

tém z toho vzniká až následne.

ZNEUŽITIE DEMOKRACIESúčasné politické zriadenie v tzv. vyspelých de-

mokraciách sa však už v mnohom podobá viac

na partokraciu (vládu politických strán) ako na

skutočnú demokraciu (vládu ľudu). O návrhoch

zákonov, zložení vlád, nominantoch na vysoké

politické posty (vrátane napr. prezidenta USA)

a všetkých ďalších kľúčových záležitostiach ne-

rozhodujú samotní ľudia, ale politické strany

a ich predstavitelia. Táto ich „moc“ síce vyplýva

z mandátu, ktorí dostali od ľudí (napr. prostred-

níctvom volieb), nemôže však v žiadnom prípa-

de nahradiť alebo stáť nad ľuďmi samotnými.

„Moc ľudu“ má byť v demokracii absolútna.

V praxi potom môžeme vidieť, že od partokra-

cie je to už len kúsok k oligarchii (vláde úzkej

skupiny ľudí), pretože oligarchovia majú uľah-

čenú situáciu tým, že im stačí ovplyvniť malú

skupinku politikov (väčšinou postačí len lídrov

vybraných strán) na to, aby prevzali skutočnú

moc v štáte. Dôkazy o tom, že zneužívanie de-

mokracie došlo až takto ďaleko, môžeme pozo-

rovať prakticky denne nielen na Slovensku, ale

aj v tzv. vyspelých západných demokraciách na

čele s USA. Oproti krajinám ako Rusko alebo

Čína je častokrát rozdiel iba v interpretácii a ré-

torike, pričom sme ubezpečovaní o legitimite

prijatých zákonov vychádzajúcich z vôle ľudu.

V skutočnosti však vychádzajú výlučne z vôle

oligarchie (presnejšie plutokracie – najbohatšej

vrstvy).

ZASTUPOVANIE NIE JE DEMOKRACIAPochopiteľne, že demokraciu ako vôľu ľudu

nemožno v praxi vykonávať vždy priamo, preto

sa ľudia medzi sebou dohodli na zastupovaní

a delegovaní svojich rozhodnutí, a to viacerými

spôsobmi. Napríklad aj neúčasťou na hlasova-

ní delegujeme svoj hlas (rozhodnutie) na tých,

ktorí sa ho zúčastnia. Aj samotná neúčasť je

vlastne naším slobodným rozhodnutím. Najpou-

žívanejším spôsobom je delegovanie rozhodnutí

prostredníctvom parlamentu.

Zastupiteľská demokracia je technické riešenie,

ktoré si vlastne zvolila priama demokracia v prí-

padoch, keď je náročné a nepraktické rozhodo-

vať o každej otázke priamo, resp. keď je záujem

občanov zúčastniť sa na rozhodnutí malý. Vtedy

si občania zvolia svojich zástupcov (napríklad

v parlamente), ktorí získajú mandát prijímať

88

ALTERNATIVE VITA > KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA

kon schválený parlamentom. Ľudová iniciatíva

potom umožňuje predkladať občanom vlastné

návrhy pri zozbieraní aspoň 100 000 podpisov.

Takýto návrh môže byť formulovaný všeobec-

ne a parlament ho musí preniesť do legislatívy,

alebo je defi novaný ako presné znenie zákona,

v ktorom parlament nemôže vykonávať žiadne

zmeny. Obmedzenia na okruhy otázok sa pritom

netýkajú ani takých citlivých tém, ako sú dane,

štátne výdavky, vojenské záležitosti alebo forma

vlády.

Pri referendách je potrebné uviesť jeden zá-

kladný rozdiel oproti ostatným krajinám – vo

Švajčiarsku sa nekonajú z podnetu vlády alebo

parlamentu (ako plebiscity), ale sú buď povinné,

predpísané ústavou, alebo iniciované občanmi

na základe petície. Vo zvyšku Európy ide väčši-

nou o nezáväzné referendá, ktoré navrhujú po-

litici pri moci, aby legitimizovali určité kroky,

častokrát sú však robené účelovo, alebo sú ich

výsledky ignorované s odvolaním sa na povinné

kvórum.

V praxi bolo od roku 1848 vo Švajčiarsku usku-

točnených takmer 600 referend na federálnej

úrovni s priemernou účasťou prevyšujúcou

50 %. Celkovo sa tu každoročne koná viac ako

200 referend na obecnej, kantonálnej a federál-

nej úrovni. Referendá a celkový politický systém

vo Švajčiarsku majú za následok najrozvinutej-

šiu demokraciu vo svete, podporenú širokou ce-

lospoločenskou diskusiou o všetkých dôležitých

otázkach. Existuje veľa ekonomických a polito-

logických štúdií, ktoré preukázali vyššiu hospo-

dársku výkonnosť, efektívnosť pri vynakladaní

verejných zdrojov, nižší dlh verejných fi nancií

a nižšie úniky daní v kantónoch a obciach čas-

tejšie využívajúcich priamu demokraciu oproti

zastupiteľskej. Zaujímavosťou je napríklad po-

vinnosť schváliť v kantonálnom referende aké-

koľvek verejné výdavky prevyšujúce stanovenú

sumu (v priemere 2,5 milióna švajčiarskych

frankov).

Pred každým referendom prebieha okrem verej-

nej diskusie distribúcia brožúr všetkým opráv-

neným voličom, v ktorých sa okrem úplného

znenia zákona nachádza aj faktický súhrn argu-

mentov obidvoch strán pre a proti. Oba texty sú

dostupné aj na internetovej stránke federálnej

rozhodnutia o všetkých záležitostiach, o akých

občania nechcú rozhodovať priamo. Voľba

parlamentu je teda špeciálnym prejavom man-

dátu udeleného činným voličom v priamom de-

mokratickom rozhodovaní, na špecifi cké časové

obdobie a na základe konkrétnych podmienok

v otázkach, pre ktoré chcú ľudia mandát na roz-

hodovanie postúpiť.

Tu však treba rozlišovať: výlučne parlamentný

rozhodovací systém nie je demokratický. V ta-

komto systéme ľudia prakticky nemôžu zabrániť

zavedeniu nechceného zákona alebo iného zá-

väzného rozhodnutia, ktoré sa ich týka. Priame

rozhodovanie občanmi (napr. formou referen-

da) musí stáť vždy nad akýmkoľvek rozhodnu-

tím ich delegátov (napr. parlamentu). Treba si

uvedomiť jednu zásadnú vec: tzv. priama de-

mokracia nie je akousi alternatívou k zastupiteľ-

skej demokracii – tá totiž vychádza a je odvode-

ná z priamej demokracie, v opačnom prípade jej

legitimita zaniká.

Prvé formy demokracie boli zavedené v mest-

ských štátoch starovekého Grécka, naplno sa

rozvinuli v 20. storočí, napriek tomu je iba málo

krajín, kde sú demokratické princípy vyspelé do

takej miery, že ľudia môžu rozhodovať o kľúčo-

vých otázkach na lokálnej a celoštátnej úrovni

priamo, bez zástupcov.

Prakticky jedinou krajinou na svete, kde existu-

je prepracovaný systém priamej demokracie, je

Švajčiarsko. Podobný systém priameho rozho-

dovania občanmi existuje tiež v 27 štátoch USA.

V niektorých ďalších krajinách, najmä v Európe,

sú v menšej miere využívané referendá. Napriek

častému poukazovaniu na ich fi nančnú a organi-

začnú náročnosť či ekonomickú neefektívnosť ich

výsledkov, dlhodobá prax ukázala pravý opak.

ŠVAJČIARSKY MODELZákladný nástrojom demokracie vo Švajčiarsku

je referendum. Môže ísť o povinné referendum,

napríklad pri zmene ústavy alebo vstupe do

medzinárodných organizácií, na druhej strane

je nepovinné referendum alebo ústavná ľudová

iniciatíva. Nepovinné referendum môže zvolať

50 000 občanov do sto dní od ofi ciálneho uverej-

nenia parlamentného zákona. V priemere každé

druhé takéto referendum pritom zamietlo zá-

89

KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA > ALTERNATIVE VITA

vlády. Na samotné hlasovanie sa využíva koreš-

pondenčný systém, keď voliči dostávajú hlasova-

cie lístky do schránok a sami sa rozhodnú, či ich

odovzdajú v deň volieb vo volebnej miestnosti,

alebo ich vopred pošlú poštou, pochopiteľne, pri

zachovaní tajnej voľby.

Okrem federálnej úrovne je veľmi rozvinutá pria-

ma demokracia na kantonálnej (vyššie územné

celky) a obecnej (komunálnej) úrovni. Právomo-

ci a prerozdeľovanie daní sú na tejto úrovni veľ-

mi rozsiahle, preto je priame zapojenie občanov

značné. Samotné inštitúty priamej demokracie

sa medzi kantónmi odlišujú. Napríklad v naj-

väčšom kantóne Zürich je na ľudovú iniciatívu

potrebných 10 000 podpisov, nepovinné referen-

dum vyžaduje 5 000 podpisov. Dôležitou súčas-

ťou priamej demokracie je aj odvolateľnosť vo-

lených zástupcov a verejných činiteľov. Tých je

možné zosadiť z funkcie ľudovou iniciatívou na

úrovni niektorých kantónov, prípadne je možné

odvolať celý kantonálny parlament alebo kanto-

nálnu vládu. Po odvolaní sa konajú nové voľby.

Samozrejme, nie o všetkom rozhoduje jedno-

duchá väčšina, myslelo sa aj na menšiny, ktoré

sú pre Švajčiarsko typické (má 17 nemeckých,

4 francúzske, 1 taliansky a 4 zmiešané kantóny,

vrátane rétorománskeho). Ľudové iniciatívy na

federálnej úrovni, ako aj ústavné zmeny sú platné

iba vtedy, ak sú podporené zdvojenou väčšinou.

Musia získať väčšinovú podporu od individuál-

nych voličov a súčasne aj v každom kantóne, čo

zabezpečí, že niekoľko väčších kantónov nemô-

že ľahko prehlasovať tie menšie.

Na obecnej úrovni sú dôležitou rozhodovacou

inštitúciou verejné zhromaždenia, na ktorých

sa niekoľkokrát do roka určujú všetky dôležité

otázky, vrátane verejných výdavkov, sadzby daní,

územného rozvoja, rôznych nariadení a pod.

Na tejto úrovni môžeme hovoriť o delegovanej

forme demokracie, keď verejné zhromaždenie

môže tvoriť malé percento z celkového počtu

voličov, napríklad niekoľko stoviek obyvateľov

v menšom mestečku, pričom všetci zúčastnení

plnia funkciu mandatárov, a tí, ktorí sa rozhodli

nezúčastniť, sú mandantmi, ktorí im dobrovoľne

delegovali svoju rozhodovaciu právomoc. Takéto

zhromaždenie má rovnakú váhu ako rozhodnu-

tia tradične zvoleného obecného zastupiteľstva.

AMERICKÁ LOKÁLNA FORMASpojené štáty nemajú federálne referendum.

Ústavné zhromaždenie v roku 1787 prijalo zása-

du, že volení ľudia zastupujú celý národ a nie

iba svojich priaznivcov. Priama demokracia tak

nebola upravená. Každopádne od konca 19. sto-

ročia sa začali kampane na zavedenie prvkov

priamej demokracie aspoň na úrovni jednot-

livých štátov. Od roku 1898 do roku 1918 boli

tieto prvky zavedené v 19 štátoch, v súčasnosti

má 27 z 51 štátov USA implementované prvky

priamej demokracie.

Občianska iniciatíva porovnateľná so Švajčiar-

skom funguje v 24 štátoch. Existuje tiež nepo-

vinné referendum, ktorým sa môžu blokovať

parlamentné zákony, a povinné referendum pri

zmene štátnej ústavy. Pritom len veľmi málo tém

je vylúčených z referenda, prakticky všetky zá-

ležitosti, ktoré má v právomoci štát, môžu byť

predmetom občianskej iniciatívy, vrátane roz-

počtu, daní, dlhového stropu, minimálnej mzdy,

politiky imigrácie atď. V rokoch 1904 až 2013 sa

uskutočnilo 2450 referend občianskej iniciatívy

na úrovni štátov, v priemere viac ako 22 každý

rok, pričom počas posledných 25 rokov ich po-

čet dosahoval priemer 35 ročne. Najiniciatívnej-

šími štátmi sú Kalifornia, Oregon a Colorado.

Na miestnej úrovni je priama demokracia ešte

rozšírenejšia. Takmer polovica všetkých miest

USA reprezentujúcich 70 % Američanov má re-

ferendum občianskej iniciatívy. Každoročne sa

ich koná približne 10 000.

Americký politológ John Matsusaka z Univer-

sity of Chicago systematicky skúmal účinok

referend na dane a výdavky v Spojených štá-

toch. Zhromaždil prakticky všetky dostupné

údaje zo všetkých amerických štátov a asi zo

4 700 amerických miest za obdobie sto rokov.

Zistil tri účinky referend: 1. celkové výdavky

štátu a miestnych zastupiteľstiev sa znížili, 2. vý-

davky sa preniesli na lokálnejšiu úroveň, 3. do-

šlo k posunu od všeobecných daní k platbe za

konkrétne poskytované služby. To znamená, že

ľudia, ak dostanú možnosť, majú sklon zoštíhľo-

vať a decentralizovať štátny aparát, efektívnejšie

vynakladať prostriedky a sú náchylní platiť viac

za ich vlastnú spotrebu.

90

ALTERNATIVE VITA > PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO UZDRAVENIA

Roman ako mladý na otcov podnet začal

s bojovým umením, ktoré ho celého po-

hltilo. Šport a umenie mu sedeli doko-

nale, problémy mal s učením. S odstupom času

vidí problém hlavne v zdravotnom stave: „Ak je

telo v disharmónii, ovplyvní to celý váš život.“

V roku 1989 nastúpil na povinnú vojenskú služ-

bu. Tréning a dobrá fyzická kondícia mu uľah-

čili život v kasárňach, zabával sa pri sledovaní

kolegov, ktorí po tristo metroch behu ležali v kŕ-

čoch v priekopách.

Ubehol rok a Roman začal pociťovať vyčerpa-

nie a veľkú únavu. Chrípky, angíny, vysoké tep-

loty a migrény, ktorými sa trápil od detstva, ho

neminuli ani na vojne. Zdravotný stav sa zhoršo-

val. Čím viac cvičil, tým menej síl telo naberalo.

Kopal do vojenského vaku v posilňovni, cítil sa,

akoby nikdy nič netrénoval. Fyzická námaha,

ktorá mu vždy spôsobovala radosť, ho zrazu

vôbec nebavila. Telo v kritickej fáze choroby

uvoľní hormón navodzujúci pocit mikrospánku

a hibernácie. Ide o regeneračný proces, ktorý

nás zároveň upozorňuje na stav nášho organiz-

mu. „Kto rozumie, čo telo hovorí, alebo pozná

tajomstvo dlhovekosti, väčšinou začne s opatre-

niami. Kto nerozumie a nechápe, nezačne so

žiadnymi regeneračnými opatreniami, a tým

rozbehne vlak, ktorý už len veľmi ťažko zasta-

ví,“ vysvetľuje.

Po vojne strávil rok behaním po doktoroch

v Prahe a Šumperku. Nikto nevedel nájsť prí-

činu Romanových ťažkostí, dôvod, prečo mla-

dého človeka na vrchole síl bolia kĺby a cíti sa

ako starec. V tej dobe sa v Šumperku usadil

pán, ktorý robil írisdiagnostiku. Ide o metódu

na diagnostikovanie človeka z očí – z dúhov-

ky, zreničky a očného bielka. Po bezradnosti

západnej medicíny sa Roman rozhodol skúsiť

túto alternatívnu metódu, ktorá má korene

v tradičnej čínskej medicíne. Diagnóza bola

mrazivá – podozrenie na nádor na obličke.

„Čo teraz? Ožarovanie? Prídem o svoju jedi-

Dominika Sabóová

PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO UZDRAVENIA

ROMAN ŠNAJBERK, RODÁK ZO SEVERNEJ MORAVY ŽIJÚCI V BRATISLAVE, NA MŇA SPRAVIL DOJEM UŽ PRI PRVOM STRETNUTÍ. JE VEĽMI KOMUNIKATÍVNY,

ŤAŽKO UVERIŤ, ŽE AKO DIEŤA NEMAL VEĽA PRIATEĽOV A Z ĽUDÍ MAL STRACH. NAPRIEK ŤAŽKÝM ŽIVOTNÝM UDALOSTIAM – ALEBO MOŽNO PRÁVE VĎAKA NIM – CÍTIŤ Z NEHO ENERGIU A ENTUZIAZMUS. JEHO PRÍBEH JE O ZLYHANÍ

ZÁPADNEJ MEDICÍNY A NÁJDENÍ POMOCI V MEDICÍNE VÝCHODNEJ, O KVALITNEJ STRAVE A SCHOPNOSTI VNÍMAŤ SVOJE VLASTNÉ TELO.

91

PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO UZDRAVENIA. > ALTERNATIVE VITA

91

nú pýchu, vlasy? Nikdy!“ pýtal sa sám seba.

Kamarát Vladislav Horníček, dnes uznávaný

masér a cvičiteľ jogy, mu ukázal, kde sa vysky-

tujú signály, ktoré nás varujú o stave orgánov

v našom tele. Jeho otec bol priekopníkom mak-

robiotiky v Čechách, poradil mu množstvo kníh

a nasmeroval ho, ako začať. A tak sa mu do rúk

dostali informácie, ktoré boli za socializmu ta-

buizované. Očistu začal metódou šoku.

Cukor, biela múka, mäso, mliečne výrobky, che-

mické potraviny, to všetko musel vylúčiť zo svoj-

ho jedálneho lístka raz a navždy. V tej dobe pra-

coval v pohostinstve, čo bolo preňho nesmierne

ťažké: „Najhorší je rafi novaný cukor. Dokázal

som sa o polnoci vrátiť dva kilometre do krčmy

a zobrať si horalku. Potom prišli výčitky a očista

začínala od začiatku.“ Je smutné, že v dnešnej

dobe nás stále učia, aký je cukor dôležitý pre

správne fungovanie organizmu. Za najhoršiu

kombináciu potravín označuje Roman cukor,

múku, maslo, kávu a mlieko. Ak by sme tieto po-

traviny konzumovali raz za čas, neohrozilo by to

správne fungovanie nášho organizmu. Sú však

súčasťou nášho každodenného jedálneho lístka,

čím si postupne budujeme závislosť od cukru.

„Mojej žene trvalo päť rokov, kým sa vzdala ho-

raliek, makrónok, tortičiek a ďalších hlúpostí,

ktoré telo vôbec nepotrebuje. Keby som vám

opražil hrozno a pridal škoricu, so zatvorenými

očami mi nebudete veriť, že som nepridal cukor.

Foto: Matúš Plecho

92

ALTERNATIVE VITA > PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO UZDRAVENIA

Príroda nám dáva toľko prirodzených cukrov;

naozaj nemáme dôvod uchyľovať sa k extré-

mom.“ Roman veľa trénoval, čo detoxikácii po-

máhalo. S odstupom času však zistil, že veľká

fyzická záťaž sa nedoporučuje, lebo oslabuje

obličky, a tie sú sídlom našej životnej energie.

Jedného dňa kráčal do lesa so sekerou v ruke,

aby zocelil telo prácou, keď ho zrazu naplnil

úžasný pocit: „Ako keď odhodíte slona, ktorý

sa na vás vozil celý život, a ani sa neobťažoval

kúpiť si lístok. Cítil som v sebe celý vesmír.“

Romanov prvý syn prišiel na svet v Anglicku

za dramatických okolností a celý jeho život je

bojom o prežitie. Manželka trpela veľkými bo-

lesťami. Po 20 hodinách nevládala tlačiť a dok-

tori sa rozhodli použiť kliešte. Prvý pokus bol

neúspešný, až na druhý sa podarilo zachytiť die-

ťaťu hlavičku a vytiahnuť ho na svet. Po návrate

domov malý veľa plakal. Mal nízku váhu a žena

nemala dostatok mlieka. Roman premýšľal

o makrobiotickom mlieku a umelom dokrmova-

ní, manželka o tom nechcela počuť. Verila, že

to zvládnu.

Tri mesiace nespali, dieťa stále plakalo, Roman

prišiel o prácu, a keď aj nejakú ponuku dostal,

telo nebolo schopné výkonu. Všimol si, že syno-

va špička nosa je rozdelená nepatrnou čiarkou

smerom k vrchnej pere. Vtedy tomu nevenoval

pozornosť, dnes už vie, že to bol podľa čínskej

medicíny prvý príznak choroby, ktorú si so se-

bou priniesol na svet. Šelest na srdiečku.

Prišiel čas prvého očkovania. „Nerob to!“ našep-

kával Romanovi vnútorný hlas. Pozrel na ženu,

bola pokojná, tak so synom v náručí vstúpil do

ambulancie. „Vyzlečte mu nohavice a pevne ho

držte,“ prikázala doktorka. Synček sa podvedo-

me začal brániť, deti dokážu lepšie ako dospelí

vycítiť blížiace sa nebezpečenstvo.

V takýchto situáciách sa podľa Romana vytvá-

rajú prvé psychické bloky voči rodičom. Dieťa

je od okamihu splodenia napojené na rodičov.

Rastie s nami, cíti nás, naše emócie, plač, hád-

ky, smiech. Na všetko reaguje. Pozná nás skôr,

ako príde na svet, verí nám, miluje nás a žiada

ochranu pred veľkým neznámom. Hneď ako za-

čne vnímať okolitý svet fyzicky, násilím ho od-

vlečú a proti jeho vôli drasticky očkujú. Prvých

5 mililitrov injekcie do ľavého stehna, druhých

do pravého. Malý začal plakať a vtedy si Roman

uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Plačúce

dieťa držal v náručí a bez pozdravu vyšiel z am-

bulancie.

Začal pátrať po informáciách o očkovaní,

prevažne na internete a v knihách: „Pocit po

všetkých tých zisteniach sa nedá opísať. Mal

som chuť niečo urobiť, ale čo? Ako sa z toho

dostať a hlavne – ako to svinstvo dostať z ma-

lého?“ Od tej doby mal syn problémy hlavne

s trávením. V roku 2012 prišiel čas ďalšieho oč-

kovania. Roman sa snažil presvedčiť svoju ženu

a celú rodinu, aby syna nedávali očkovať. Pova-

žovali ho za blázna.

„Moja žena vyrastala v Matrixe a nechce sa

zobudiť, aj keď má pravdu pred očami. Takto

funguje väčšina ľudí,“ konštatuje Roman. V tom

čase malý bojoval s ďalšími ťažkosťami, celé

telo mal posiate červenými škvrnami. Lekár

zhodnotil jeho stav ako normálny, telo sa čistí.

Mal síce pravdu, nie je to však prístup, aký by

človek očakával. V Anglicku vám určia diagnó-

zu po telefóne. Poviete im, čo vám je a diagnóza

je na svete. Predpíšu lieky proti bolesti a hoto-

vo. Tieto lieky zabraňujú prirodzenému procesu

liečby. Telo sa vyrovnáva s chorobou po svojom,

ak má dostatok impulzov z centrálneho mozgu.

Ten riadi celý proces. Pri používaní akýchkoľ-

vek prostriedkov na tlmenie príznakov dostane

mozog falošný signál, že všetko je v poriadku.

Roman odcestoval do Čiech kvôli zhoršenému

zdravotnému stavu svojho otca. Noc pred spia-

točnou cestou do Anglicka mal zlý sen, na druhý

deň utekal na vlak s nepríjemnou predtuchou.

Po návrate zistil, že manželka napriek jeho pros-

bám dala malého očkovať. Dieťa sedelo na poste-

li a pozeralo do neznáma, Romanov príchod

vôbec neregistrovalo. Sledoval svojho syna a hla-

vou mu behali články o nežiaducich účinkoch

vakcín, ktoré vrhali zlé svetlo na farmaceutické

spoločnosti, a tak ich médiá pred verejnosťou

ututlali. Vakcíny ovplyvnili Dominikovu motori-

ku, tri dni nechodil, prestal rozprávať. Roman

nasadil makrobiotickú liečbu a mumio, zázračný

minerál z kaukazských hôr. Po neuveriteľných

siedmych mesiacov sa stav malého zlepšil, i keď

nie úplne. Roman pokračuje v snahách o jeho

uzdravenie a dúfa, že bude úspešný.

93

ZACHOVANIE ENERGIE POTRAVÍN > ALTERNATIVE VITA

93

Všetko, čo rastie, je živé. Všetko živé má

energiu. Ak niečo rastie prirodzeným

spôsobom vo vhodnom prostredí, získava

vzácnu energiu, ktorá sa konzumovaním dostáva

do nášho tela a posilňuje celkovú imunitu a funk-

ciu vnútorných orgánov. Alebo, inak povedané,

podporuje správnu energiu v našom organizme.

Samozrejme, to platí len za určitých podmienok.

Najviac energie majú kvalitne pestované potravi-

ny, ktoré rástli v pôde s obrovskou výživovou hod-

notou. V pôde, ktorá má správne pH prostredie

a biologickú úrodnosť. Dosiahneme ich tým, že

sa budeme o pôdu starať a bude nám záležať na

jej „zdraví”. Čím bližšie má pôda k takejto kvali-

te, tým viac zdravej energie budú mať potraviny,

ktoré z nej vyrastú. Na druhej strane, pôda, ktorá

bola dlhé roky znevažovaná chemickými postrek-

mi a ťažkými strojmi, nedokáže vytvoriť prostre-

die plné zdravej energie. Stále je však úrodná, čo

stojí za uváženie.

Povedzme, že si vieme kvalitné potraviny vypesto-

vať, alebo sa k nim vieme dostať prostredníctvom

svojich blízkych, od miestneho farmára alebo

debničkovým predajom. Domov si teda donesie-

me potraviny, ktoré rástli v kvalitnej pôde, čiže žili

a väčšinu energie si stále zachovali. Prirodzene,

ak ich skonzumujeme, pokiaľ možno v surovom

stave, získame veľké množstvo prospešnej ener-

gie. Na konzumovanie surovej stravy však musíme

mať pripravený organizmus. Zdravá a vitálna sle-

zina dokonale načasuje trávenie. Pankreas v pravý

čas vylúči správne enzýmy a žalúdok pripraví kaž-

dé sústo na vstup do kolísky nášho imunitného

systému – tenkého čreva. Pre lepšie vylučovanie

enzýmov sa odporúča každé sústo, ktoré vložíme

do úst, požuť minimálne 20-krát. Ak toto všetko

funguje správne, prirodzená surová strava je pre

nás blahodarným zážitkom plným energie.

Ale povedzme si na rovinu, že surová strava nie

je pre každého. Mnohí z nás majú tráviaci systém

dlhodobo narušený a oslabený v dôsledku alergií,

toxínov a konzumovania mŕtvych potravín. Preto

je pre nás prospešné potraviny pred ich konzu-

máciou tepelne upraviť. Navyše, určite nechceme

zanedbať konzumáciu zdravých strukovín, pre

ktoré je tepelná príprava nevyhnutná. Dokážeme

si však pripraviť potraviny tak, aby stratili čo naj-

menej výživovej hodnoty a energie?

Spracovaním a následnou tepelnou úpravou sa

energia postupne z jedla vytráca. Nie je to až tak

dávno, keď naši starí rodičia a ich predkovia po-

užívali na tepelnú prípravu jedál výhradne slamu,

drevo alebo uhlie. Príprava trvala dlhšie, no malo

to aj svoje výhody. Jednou z nich bolo napríklad

to, že sa do prípravy zapájala celá rodina, čo upev-

ňovalo rodinné vzťahy a nútilo ľudí žiť aktívnejšie.

Drevo a uhlie neskôr nahradil plyn a elektrika.

Príprava sa skrátila a ľudia získali viac času a po-

hodlia. Úplne posledným výdobytkom modernej

doby bola mikrovlnná rúra.

Ktorý z týchto spôsobov tepelnej prípravy je naj-

zdravší a zanecháva v jedle jeho pôvodnú energiu?

Podľa viacerých prieskumov je varenie na dreve

a slame číslom jedna. Dokázali to aj terapeuti

čínskej medicíny a profesori na univerzite China

Academy of Chinese Medical Sciences sídliacej

v Pekingu. Zohrievali vodu použitím všetkých

spomínaných metód, teda slamou, drevom, uh-

lím, plynom, elektrikou a mikrovlnnou rúrou. Po

následnom ochladení sa voda použila na zaliatie

pšeničných zŕn. Zrná krásne nasali vodu, ktorá

bola ohriata na slame a dreve, a vyprodukovali

hojné, dlhé, zelené klíčky. Uhlie bolo v poradí

druhé, aj keď s badateľným úbytkom klíčkov, no

stále evidentne plných života. Ale horšie dopadli

zrná, ktoré boli zaliate vodou zohriatou plynom

a elektrikou. Klíčkov bolo podstatne menej a boli

značne slabšie. Voda zohriata mikrovlnnou rúrou

dopadla úplne najhoršie. Zrná odumreli a nevy-

klíčilo ani jedno z nich.

Aj keď je ťažko predstaviteľné, že by teraz každý

menil svoj sporák za drevenú pec, môžete na to

myslieť a aspoň občas využiť varenie na otvore-

nom ohnisku alebo na grile.

Autor je tvorcom stránok www.e-wellness.sk.

ZACHOVANIE ENERGIE POTRAVÍNMichal Lištiak

94

ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: PSYCHOLOGICKÉ ZÁKONITOSTI

Udalosť, ktorá má výnimočne nebezpečný

charakter, prichádza náhle, neočakávane

a vyznačuje sa veľkou silou. Vyvoláva hl-

boké rozrušenie takmer u kohokoľvek. Dochádza

pri nej k vážnemu ohrozeniu bezpečnosti a života

jedinca alebo blízkych osôb. Môže dôjsť k súčas-

nej strate mnohých blízkych ľudí.

Časový priebeh reakcie na traumatizujúcu

udalosť má svoje zákonitosti, ktoré platia pre-

dovšetkým v prvých okamihoch po udalosti;

s pribúdajúcim časom sa u rôznych ľudí rôznia.

Všeobecne platí, že ľudia nemôžu nekonečne

dlho zostávať v stave psychického zmätku a pre-

žiť. Za akútnu fázu sa považuje prvých 48 ho-

dín po udalosti; do štyroch až šiestich týždňov

po udalosti sa ľudia prispôsobia novej situácii

a nájdu nejaký spôsob rovnováhy. Alebo nepre-

žijú.

Fázy psychických reakcií na spoločenský kolaps

alebo katastrofu sú nasledovné:

Fáza omámenia a šoku – trvá od 0 do 24 až 36

hodín po udalosti. Prednosť má v tej chvíli zá-

chrana životov, zdravia a majetku.

Fáza výkriku: „Čo sa stalo?“ – trvá do 3 dní po

udalosti. Niekto sa prejavuje účelnou a niekedy

prehnanou činnosťou, čulosťou a niekto nedot-

klivosťou. Po 3 dňoch od udalosti akoby ľudia

„prichádzali k sebe“; keď príde zranenie k nim,

Patrik Žitník, Želmíra Nemcová

PRÍRUČKA PREŽITIA: PSYCHOLOGICKÉ ZÁKONITOSTI

NA ŽIADNU SITUÁCIU SA NEDÁ NA 100 % PRIPRAVIŤ. TÝM, ŽE MÁME URČITÉ VEDOMOSTI, SKÚSENOSTI, ZRUČNOSTI, NADOBÚDAME ISTÉ SEBAVEDOMIE, KTORÉ JE VEĽMI DÔLEŽITÉ HLAVNE V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH. AVŠAK BEZ

OHĽADU NA TO, AKO SME PRIPRAVENÍ, JE VŽDY ŠOKOM, KEĎ SA NÁHLE OCITNEME NAPR. V OPUSTENEJ KRAJINE. JE TO ŠOK EMOCIONÁLNY, ALE AJ FYZICKÝ.

7. ČASŤ

95

PRÍRUČKA PREŽITIA: PSYCHOLOGICKÉ ZÁKONITOSTI. > ALTERNATIVE VITA

95

začne bolieť. V dobe nula až tri dni od udalosti

sa môže objaviť akútna reakcia na stres v zmysle

psychickej poruchy.

Fáza hľadania zmyslu: „Prečo sa nám to stalo?“ –

trvá od 3 dní do 2 týždňov po udalosti. Ľudia po-

trebujú o udalosti opakovane hovoriť a porozu-

mieť jej. Človek potrebuje hľadať a nájsť zmysel

traumatizujúcej udalosti, aby mohol mať dojem,

že veciam opäť rozumie.

Fáza popretia a znovu prežívania: „A možno sa mi to len zdalo“ – trvá od 2 týždňov do mesiaca

po udalosti. V tejto fáze je dôležitá psychosoci-

álna pomoc.

Posttraumatická fáza: „Musí sa žiť ďalej“Úplne prvé sekundy po udalosti musí človek

v zlomku sekundy rozpoznať, že je to nebezpeč-

né (tu pomôžu pocity, úľak je rýchla informá-

cia), a rozhodnúť sa, či nebezpečenstvo môže

zvládnuť vlastnými silami alebo radšej utiecť.

Ak môže človek v tej chvíli niečo urobiť, jeho

typická reakcia je vecná: myseľ je zbavená silných

emócií, sústreďuje sa na okamžité „tu a teraz“,

všetko sa zameriava na boj proti nebezpečenstvu

alebo na dosiahnutie bezpečia.

Telo sa nabudí v snahe prežiť smrteľnú hrozbu.

Reakcia organizmu na ohrozenie má typické

prejavy, ktoré tvoria protipól uvoľneného sta-

vu: zrýchlená srdcová činnosť, zvýšenie hladiny

cukru v krvi, stiahnutie sleziny, husia koža. Tieto

zmeny umožňujú rýchly výdaj energie pri boji

alebo úteku.

Organizmus je od začiatku chránený proti bo-

lesti, ktorá vzniká pri poranení aj vysilení. Pri

záťaži prispievajú k tlmeniu bolesti endorfíny,

ktoré majú účinky podobné morfi u. Telo sa stáva

rýchlym, silným, ostražito vnímajúcim, necitli-

vým voči bolesti a emóciám a ľahko zvládajúcim

zranenia.

Keď si povieme: „Do pekla,“ vtedy udiera trau-

ma, nastáva chaos, je aktivovaná reakcia prežitia,

musíme niečo urobiť, nasleduje akcia. Vtedy mo-

zog rozhoduje za nás – nehovorí to nič o našom

charaktere, je to činnosť mozgu. V tej chvíli mo-

zog za nás rozhoduje a vyberá si zo 4 stratégií:

útok, útek, zamrznutie, absolútne poddanie sa.

V situáciách, keď ide o prežitie, je najdôležitej-

ším činiteľom vôľa prežiť, či už ide o osamote-

ného jedinca alebo skupinu. V každom prípade

vznikajú emocionálne problémy so šokom, stra-

chom, zúfalstvom, osamelosťou alebo nudou.

Okrem toho budú na vôľu pôsobiť: poranenia,

bolesti, únava, hlad alebo smäd. Aj za najtvrd-

ších podmienok môže vôľa prežiť udržať životný

proces. Telesná potreba energie z potravín môže

byť počas dlhšieho časového obdobia zredukova-

ná na nulu. Znalosť spôsobov ako prežiť vytvára

sebadôveru a so sebadôverou je možné ovládnuť

prostredie, v ktorom sme sa ocitli. Na vôľu pre-

žiť negatívne pôsobí panika a strach.

Z hľadiska psychiky je najdôležitejšie:Zamerať svoje myslenie čo najrýchlejšie na roz-

bor situácie a na bezprostredne dôležité úlohy.

Tento prehľad sústreďuje myšlienky na vážne

úlohy, a tým zmenšuje strach a nebezpečenstvo

paniky.

Premyslieť si situáciu: Som zranený? Aké prvé

pomocné opatrenia musím vykonať? Sú iní z mo-

jej skupiny zranení? Aké priame nebezpečen-

stvo hrozí? Existovalo bezprostredne pred tou-

to situáciou niečo, čo by mi hovorilo, kde sme

alebo ako najlepšie prežiť? Som v blízkosti vody?

Aký je terén? Čo sa vyskytuje v okolí a pomôže

mi prežiť?

Zachovať pokoj, nepobiehať bezúčelne. Je dôle-

žité šetriť energiou.

Keď sme si sami vedomí oslabujúceho účinku

strachu a paniky, nebezpečenstvo sa zmenšuje.

Uvedomiť si hodnotu života, úsilie prežiť je

základnou vlastnosťou človeka. V extrémnych

podmienkach môžu byť na vôľu prežiť kladené

veľmi vysoké nároky. Pri strate vôle je akákoľvek znalosť spôsobov prežitia nanič. Netreba sa vysta-

vovať žiadnym zbytočným rizikám.

Osamelosť a nuda tiež negatívne pôsobia na

vôľu prežiť. Udržujte ducha v činnosti – uložte

si veľké úlohy, ako napr. stavbu trvalého útulku,

a tiež menšie úlohy, ktoré je nutné každodenne

opakovať. Osamelosť a nuda môžu existovať len

vtedy, ak neexistujú žiadne pozitívne myšlienky

a žiadne pozitívne činy. Počas situácie, keď ide

o prežitie, je vždy mnoho práce, ktorú je nutné

vykonať.

Tak ako aj v bežnom živote, v krízovej situácii

dvojnásobne platí: Nikdy sa nevzdávajte! Autori sú lektormi kurzov prežitia www.armytraining.sk.

96

ALTERNATIVE VITA > HRA S GENETICKÝMI ZÁPALKAMI

Aby nasýtilo rýchlo pribúdajúce masy,

poľnohospodárstvo sa stalo globálnym

priemyslom. Jeho hnacou silou však nie

je altruizmus, ale takmer výlučne biznis a zisk. Po-

merne rýchlo bol nastolený sofi stikovaný model

masovej produkcie, burzového predaja a dopra-

vy cez celé kontinenty. Dostali sme sa do stavu,

keď sme odkázaní na to, čo sa nám ponúka na

pultoch supermarketov. Často potom zažívame

sklamanie, keď krásny obrovský a farebný plod je úplne bez vône a bez chuti, akú si možno pa-

mätáme z minulosti. Tento biznis nám predáva bezchybnosť vzhľadu, a najmä hmotnosť. Na ich

dosiahnutie sa používajú prepracované genetic-

ké metódy. Na ilustráciu spomeňme tri: ciele-

né šľachtenie, indukovaná polyploidia a GMO.Ako sme už povedali, človek šľachtí poľnohospo-

dárske plodiny od nepamäti. Dlhé veky to však

robil takpovediac naslepo, bez znalosti génov

a ich prejavov vo výslednom organizme. Dnes,

v ére bezprecedentného nárastu genetických

poznatkov, vieme šľachtenie zamerať celkom

presne. Tak napríklad naše obľúbené rajčiny.

Nešľachtené odrody dozrievajú tak, že začínajú

blednúť a sfarbovať sa odspodu, kým pri stopke

sú ešte celkom zelené. Vedci zistili, že pri mutá-

cii jedného konkrétneho génu SIGLK2 vzniká

stav, keď plod dozrieva rovnomerne na celom

povrchu. Krásny, všade červený plod, to je to,

čo si žiada marketing, a preto túto okolnosť pes-

Tomáš Paulech

HRA S GENETICKÝMI

ZÁPALKAMIŠĽACHTENIE DIVO RASTÚCICH PLODÍN MÔŽEME DATOVAŤ

OD POĽNOHOSPODÁRSKEJ REVOLÚCIE, KEĎ ČLOVEK OPUSTIL ŽIVOT LOVCA A ZBERAČA. PODARILO SA MU INTUITÍVNE VYBERAŤ SCHOPNEJŠIE

A VÝNOSNEJŠIE ODRODY, KTORÉ SA ZAČALI ČORAZ VÝRAZNEJŠIE ODLIŠOVAŤ OD TÝCH, AKÉ PONÚKA PRÍRODA. SCHOPNOSŤOU ZABEZPEČIŤ DOSTATOK POTRAVY

BOLA V PRIEBEHU DEJÍN LIMITOVANÁ AJ VEĽKOSŤ ĽUDSKEJ POPULÁCIE. TÁ SA PO CELÉ VEKY DRŽALA NA ÚROVNI DESIATOK MILIÓNOV JEDINCOV S TENDENCIOU VEĽMI POMALY RÁSŤ. OVEĽA STRMŠIE ZAČAL POČET ĽUDÍ NARASTAŤ S NÁSTUPOM PRIEMYSELNEJ REVOLÚCIE. V ROKU 1800 ŽILA

NA TEJTO PLANÉTE PO PRVÝ RAZ V DEJINÁCH MILIARDA ĽUDÍ. ĽUDSTVO SA ZAČALO MNOŽIŤ EXPONENCIÁLNYM TEMPOM,

KEĎ ĎALŠIA MILIARDA OBYVATEĽOV PRIBUDNE KAŽDÝCH ASI 12 ROKOV.

97

HRA S GENETICKÝMI ZÁPALKAMI. > ALTERNATIVE VITA

97

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > HRA S GENETICKÝMI ZÁPALKAMI

tovatelia využili. Odvrátenou stranou však je, že

sa nezmenila iba metabolická dráha dozrievania,

ale aj procesy súvisiace s chuťou a vôňou plodu.

Preto naoko nádherný červený plod bežne chutí

ako kus umelej hmoty.

Ďalším spôsobom, ako rýchlo dosiahnuť dopes-

tovanie obrovských plodov, napríklad jahôd,

paprík, reďkoviek, rajčín a mnohých iných,

je indukovaná polyploidia. Polyploidia je stav,

keď sa vo všetkých bunkách jedinca nachá-

dzajú chromozómy vo väčšom počte ako dva.

Všetky nám bežne známe rastliny a živočíchy

sú diploidné, to znamená, že pohlavným roz-

množovaním získajú dva kompletné súbory

chromozómov (po jednom z vajíčka a sper-

mie). Aj v prírode sa niekedy stane, že chybou

v tvorbe pohlavných buniek rodičov má poto-

mok viac chromozómov. Takže má napríklad

tri – je triploidný. Mimochodom, to je prípad

komerčne pestovaných banánov. Ich divá diplo-

idná odroda je celkom nejedlá kvôli množstvu

semien. Triploidná verzia je sterilná, teda bez

semien, no aj bez schopnosti pohlavne sa mno-

žiť a zachovať tak diverzitu druhu. Obrovské

pestované monokultúry banánovníkov na plan-

tážach sú náchylné na choroby, čo si vyžaduje

ich výdatné chemické ošetrovanie.

Väčšina živočíchov na polyploidiu zomrie. Ale

rastliny ju prežívajú prakticky bez problémov

a dosť často sa také nájdu aj v prírode. Vyvolať

tento stav v konkrétnom druhu umelo – induko-vať polyploidiu – prináša pestovateľom jednu veľ-

kú výhodu. Telá, a najmä plody takýchto rastlín

sú pre nadbytok produkovaných bielkovín oveľa

väčšie, a navyše sa to dá dosiahnuť prakticky

okamžite, nie zdĺhavým a drahým šľachtením.

Ako to dosiahnu? Jednou z ciest je aplikácia che-mikálií, napríklad jedovatých zlúčenín kolchicín

či oryzalín, ktoré narúšajú prirodzené bunkové

delenie a spôsobia zdvojnásobenie výsledného

počtu chromozómov. Rovnaký stav je tiež do-

siahnuteľný rádioaktívnym ožiarením semien,

pričom na tento účel existujú špecializované za-

riadenia zvané „atomic gardens“. Tieto postupy

sa formálne považujú za šľachtenie a nepodlie-

hajú ani zďaleka takej prísnej kontrole ako v prí-

pade GMO.

Tretím typom genetického manipulovania s plo-

dinami je priama zmena ich DNA. Geneticky modifi kované organizmy (GMO) sú také, ktoré

obsahujú umelo vložené gény s cieľom upra-

venia či doplnenia konkrétnej vlastnosti. Gény

môžu pochádzať buď z iného vhodného orga-

nizmu (rastliny, živočícha, huby, baktérie...), ale-

bo môžu byť vyrobené úplne synteticky priamo

v laboratóriu. Vedci dokázali napríklad do DNA

ryže vložiť gény z baktérie a z narcisu, pričom

vďaka nim takto modifi kovaná ryža, nazývaná

zlatá, dokázala priamo produkovať beta karo-

tén – provitamín A. Cieľ bol v tomto prípade

humánny – zabrániť slepote detí v chudobných

oblastiach Ázie tým, že ich najdostupnejšia plo-

dina – ryža – ho bude priamo obsahovať. Projekt

sa však aj kvôli odporu vlád a verejnosti nezrea-

lizoval. Samozrejme, že celosvetové korporácie

vytvárajú GM plodiny väčšinou z úplne iných

pohnútok.

Faktom je, že každá vyšľachtená, polyploidná

alebo geneticky modifi kovaná poľnohospodár-

ska odroda, ktorá sa dostane do prírody, sa z nej

už nebude dať jednoucho vziať späť. A je otázne,

či si ľudstvo veľkosť a dosah svojich zásahov do

biodiverzity (nielen poľnohospodárskych plo-

dín) uvedomuje.

Mendelovská genetika samostatne pôsobiacich

génov, ktoré výrazne ovplyvňujú jedinca, je už

pomerne dobre prebádaná. Ľudstvo je však cel-

kom na začiatku v skúmaní zložitých génových interakcií a ešte jemnejších javov, ako je naprí-

klad epigenetika – prirodzené zapínanie a vy-

pínanie génov bez zmeny samotnej štruktúry

DNA len na základe chemických „značiek“ na

nej nanesených. Na jednej strane sme vďaka ge-

netike urobili obrovský skok v našich vedomos-

tiach o živote. No na druhej strane sa bezhlavo

a bez pokory vrháme so znalosťami starými len

niekoľko rokov do masového experimentovania

s organizmami, ktorých evolučná adaptácia pre-

biehala často milióny rokov a ich komplexnosť

iba začíname odkrývať.

Ľudstvo pripomína zvedavé dieťa s genetickými

zápalkami. Áno, horiaca zápalka môže osvetliť

celú neprebádanú oblasť, môže hriať a pomáhať.

Ale rovnako môže popáliť prsty či spôsobiť po-

žiar nášho jediného príbytku, ktorý možno nebu-

de v našich silách uhasiť.

98

Dušan Budzák

99

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

(P)OTRAVINYZÁSADNÝ ROZDIEL MEDZI LIEHOVINOU A DESTILÁTOM JE TO, Z ČOHO SA VYRÁBA. DESTILÁT POCHÁDZA Z OVOCIA A JE OBOHATENÝ PRIRODZENÝMI AROMATICKÝMI

A CHUŤOVÝMI LÁTKAMI, KTORÉ PRI JEHO VÝROBE VZNIKAJÚ A POCHÁDZAJÚ Z OVOCIA.LIEH SA NEZRIEDKA NAKUPUJE OD VEĽKOVÝROBCOV A NAJČASTEJŠIE SA VYRÁBA Z RÔZNYCH OBILNÍN,

PRÍPADNE ZEMIAKOV A PODOBNE. OZNAČUJE SA AKO „RAFINOVANÝ VELEJEMNÝ“ LIEH.

BOROVIČKA SPIŠ ORIGINALZloženie:

Lieh, borievkový destilát, prírodný aromatický prípravok (???), cukor, farbivo E 150a, vetvička borievkyE 150a – označovaný tiež ako kulér –maximálna prijateľná denná dávka je stanove-

ná na 200 mg na 1 kg telesnej hmotnosti – avšak maximálne 70 mg/l v nápojoch.

SPIŠSKÁ BOROVIČKAZloženie:

Lieh, borovičkový destilát, borievkový bonifi kátor, cukor, plod borievky

SLOVENSKÁ BOROVIČKAZloženie:

Lieh, voda, borovičkový destilát, prírodná borievková aróma (???), cukor

BARACKZloženie:

Lieh, marhuľová aróma, farbivo E 150aE 150a – vyrába sa z rôznych druhov cukrov (glukóza, laktóza...), ktoré zvyknú

pochádzať zo pšenice. Preto by sa ich mali vyvarovať alergici, ktorí sú na tieto

výrobky citliví.

100

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > ABY STE NEZASPALI NAVEKY

ABY STE NEZASPALI

NAVEKY

LIEKY NA NESPAVOSŤ ALEBO HYPNOTIKÁ EXISTUJÚ UŽ VO SVOJEJ ŠTVRTEJ GENERÁCII. NAJZNÁMEJŠÍMI PREDSTAVITEĽMI 1. GENERÁCIE SÚ BARBITURÁTY,

KTORÉ SA VYZNAČUJÚ VYSOKOU TOXICITOU. PREDÁVKOVANIE BARBITURÁTMI SA STALO AJ JEDNOU Z ČASTÝCH FORIEM SAMOVRÁŽD, PRETOŽE SMRTIACI ÚČINOK JE

SPOĽAHLIVÝ. BEŽNÝM PACIENTOM ZASE HROZIL VZNIK ZÁVISLOSTI. DNES SA UŽ BARBITURÁTY AKO LIEKY NA NESPAVOSŤ NEPREDPISUJÚ,

ANI NOVŠIE PRÍPRAVKY VŠAK NIE SÚ BEZ RIZIKA.

Silvia Benková

Problémom benzodiazepínov je však ich vysoká

návykovosť. Rýchlo sa pri nich vytvára toleran-

cia a fyzická závislosť, pri dlhodobom užívaní sa

môžu objaviť napríklad problémy s krvným obe-

hom, nechutenstvo, poruchy výživy, spomalený

dych, bolesti hlavy či zhoršenie pamäti. Čím sú

pacienti starší, tým viac im hrozia tieto účinky aj

závislosť, a to aj pri krátkodobom užívaní a níz-

kych dávkach. Nepretržite by sa nemali užívať

dlhšie ako niekoľko dní, za maximálnu dobu sa

považujú štyri týždne.

Po vysadení týchto liekov sa zvyknú objavovať

abstinenčné príznaky, ak sa prekročilo bezpeč-

né dávkovanie, môžu byť až život ohrozujúce.

Rozhodne by sa nemali užívať bez dozoru ošet-

rujúceho lekára, ale ani na poctivosť lekárov sa

nedá vždy spoľahnúť. Nie je také zriedkavé, že

Najčastejšie sa používajú lieky 2. gene-

rácie. Ich typickými predstaviteľmi sú

benzodiazepínové hypnotiká. Do tejto

skupiny môžeme zaradiť lieky ako Mogadon,

Nitrazepam, Radedorm, Staudorm, Dalmadorm

alebo Rohypnol. Nie sú také jedovaté ako lieky

prvej generácie, preto je pri nich riziko smrti pri

predávkovaní nižšie. To neznamená, že nie sú

nebezpečné. Len dospelý zdravý jedinec doká-

že prežiť aj vyššie dávky. Za predpokladu, že ich

nekombinuje s alkoholom, psychofarmakami,

opiátmi alebo inými látkami tlmiacimi činnosť

centrálnej nervovej sústavy. Ich výhodou oproti

predchádzajúcej generácii je tiež menšie naruše-

nie priebehu spánku. Ten sa po ich užití – v po-

rovnaní s barbiturátmi – viac podobá na zdravý

prirodzený spánok.

101

Príroda ponúka veľa možností na pomoc

pri nespavosti. Jednou z najznámejších

bylín používaných na upokojenie je pama-jorán obyčajný, ktorý mnohí ľudia poznajú pod

českým názvom dobromysl obecná. Čaj z tejto

rastlinky by však v žiadnom prípade nemali piť

tehotné ženy.

Pre svoje upokojujúce účinky sú známe aj iné

bylinky. Spomenúť možno rumanček, levanduľu, medovku či materinu dúšku. Na nespavosť však

dokáže pomôcť aj pohár teplého mlieka, ktoré-

ho účinky možno znásobiť pridaním niekoľkých

rozdrvených semien anízu. Iba na okraj spomeň-

me, že táto bylinka sa už oddávna používala pri

problémoch s usínaním a tradovalo sa, že vankúš

naplnený anízom dokáže zahnať nočné mory.

Vlastníci aromalámp môžu využiť silice levandu-le, rumančeka, medovky, prípadne ruže. Zástan-

com zdravého životného štýlu možno poradiť

nejesť pred spaním, pokúsiť sa stanoviť si pra-

videlný spánkový režim, obmedziť konzumáciu

alkoholu a dopriať si počas dňa dostatok pohybu

na čerstvom vzduchu.

Prvou pomocou v jedálnom lístku by malo

byť zaradenie väčšieho množstva orechov, rýb

a podľa niektorých zdrojov aj brokolice či baná-

nov. Radou na okraj, ktorú treba brať s rezervou,

je nejesť pred spaním syr – údajne totiž spôsobu-

je nočné mory. Pravdivosť tohto tvrdenia však

zatiaľ nikto preukázateľne nedokázal.

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

SAMUELOVAPRÍRODNÁ LEKÁREŇ

Samuel Rothpredpíšu utlmujúce lieky bez seriózneho zváže-

nia. V minulosti vo Veľkej Británii táto skupina

liečiv a jej výrobcovia čelili masovej žalobe zo

strany poškodených pacientov. Obvinených bolo

aj niekoľko lekárov. Celý súdny proces však išiel

dostratena.

Účinnými látkami hypnotík 2. generácie sú mi-

dazolam, triazolam, brotizolam a fl unitrazepam.

Ich špecifi kom sú veľmi rýchle, takmer okamžité

účinky, spravidla 10 – 15 minút po užití. Preto by

sa mali užívať tesne pred spaním, ideálne priamo

v posteli alebo v jej blízkosti. V opačnom prípade

hrozí pád, závraty alebo tzv. anterográdna amné-

zia – nekontrolované konanie, na ktoré si pacient

neskôr nedokáže spomenúť.

Tretia generácia hypnotík je založená najmä

na účinných látkach zolpidem, zopiklon, eszo-

piklon a zaleplon. Patria sem lieky ako Eanox,

Hypnogen, Sanval, Stilnox, Zolpidem, Zolsana,

Zopiclon 7,5-SL alebo Zopitin. V porovnaní

s 2. generáciou je tu menšie riziko závislosti,

i keď aj pri nich môže závislosť hroziť.

Na druhej strane však s treťou generáciou prišli

nové nežiaduce účinky, ktoré sa predtým pri hyp-

notikách nevyskytovali alebo len vo veľmi obme-

dzenej miere. Môže ísť o rôzne prehnané citové

reakcie, chorobný nepokoj, halucinácie, blúz-

nenie a iné ťažké psychické stavy. V porovnaní

s predchádzajúcimi liekmi na spanie pri tretej

generácii veľmi rýchlo vzniká rezistencia a lieky

prestávajú byť účinné. Preto sa doporučujú len

na krátkodobé použitie, bez kombinácie s inými

liekmi a pri pacientoch, ktorých nespavosť je

spôsobená vonkajšími okolnosťami (napr. pre-

pracovanosťou alebo zlým denným režimom).

Pri takých však môžu dobre pôsobiť aj neškodné

prírodné recepty, o ktorých píšeme v našej Prí-

rodnej lekárni.

Novú nádej vzbudzuje najnovšia 4. generácia lie-

kov na spanie, tzv. melatínové hypnotiká. Mela-

tín je látka, ktorú telo prirodzene produkuje a je

zodpovedná za synchronizáciu vnútorných bio-

logických hodín s vonkajším prostredím. Zohrá-

va tak kľúčovú úlohu pri striedaní spánku a bde-

nia. Lieky 4. generácie dodávajú telu syntetický

melatín. Závislosť by vyvolávať nemali. Keďže

ide o novinku, nemôžeme si byť istí, či sa nejaké

závažné vedľajšie účinky ešte nepreukážu.

102

HERBÁR > NAJSTARŠIE BYTOSTI – STROMY

NAJSTARŠIE BYTOSTI –

STROMY

Vladimír Líška

Keď pozorujeme krásne prírodné scenérie,

bublajúci potok, voľne žijúce zvieratá, západy

a východy slnka, skalné útvary, hviezdne nebo,

prastaré stromy, napojujeme sa tak na mocnú

silu prírodných objektov, dáva nám to životnú

energiu, zažívame pocit blaha a prepájame sa

s kozmickými zdrojmi. Staré stromy sa dostávali

do rozprávok, piesní a povestí, bývali chránené

od nepamäti, boli im prinášané obety, stávali sa

predmetom kultu. V rozprávkach stromy často

Budha dosiahol osvietenie pod stromom.

Chalíl Džibrán, známy libanonský bás-

nik, sa radil so stromami radšej ako s ľuď-

mi. Kancelár Otto von Bismarck objímal stromy,

keď bol unavený, podobne ako bavorský kráľ

Ľudovít II. Z lesa sa vraciame posilnení a plní

elánu a životnej sily. Po oddelení prírodného od

ľudského sa človek postupne začal odcudzovať

prírodnému prostrediu a de facto strácať pôdu

pod nohami.

LES MÁ BLAHODARNÝ VPLYV NA ZDRAVIE ČLOVEKA, NA JEHO PSYCHICKÝ STAV, NERVOVÝ SYSTÉM, ZNIŽUJE HLUČNOSŤ PROSTREDIA, V LETE JE V ŇOM

CHLADNEJŠIE A V ZIME TEPLEJŠIE AKO V OKOLITEJ KRAJINE. FILTRUJE PRACH A DYM, VZDUCH VONIA IHLIČÍM, PRIAZNIVO OVPLYVŇUJE DÝCHANIE.

DUBOVÉ LESY SÚ TAKMER STERILNÉ. DUB BOL CENENÝ SNÁĎ U VŠETKÝCH STARÝCH NÁRODOV AKO POSVÄTNÝ STROM. STROMY A ĽUDIA SÚ OSUDOVO

SPOJENÍ, DOSLOVA OD KOLÍSKY AŽ PO HROB (PO DREVENÚ RAKVU).

103

obvod aj 24 m, no nemajú letokruhy, takže ich

vek ostáva záhadou. Tipuje sa na niekoľko sto ro-

kov. Stránka www.milujemcestovanie.sk uvádza: ,,Existujú stromy, ktoré síce rastú na našej planéte len niekoľko sto rokov, ale ich koreňový systém má tisíce rokov. Takým je napríklad topoľ v americkom Utahu, ktorý obsahuje 47 000 výhonkov a jeho zá-kladný vek sa odhaduje na neuveriteľných 80 000 rokov, alebo dub Quercus palmeri z Kalifornie (13 000 rokov).” Internetové stránky nedávno

priniesli informáciu o najstaršom žijúcom or-

ganizme na svete. Je ním morská tráva zo dna

Stredozemného mora. „Analýza DNA určila vek rastlín v rozmedzí 12 000 – 200 000 rokov, pričom najpravdepodobnejší je vek najmenej 100 000 ro-kov. Toto číslo ďaleko prevyšuje vek doteraz známe-ho najstaršieho žijúceho organizmu – tasmánskej rastliny, odhadovaný na 43 000 rokov.” Pred de-

siatimi rokmi objavili v púšti Palm Springs veľmi

starý živý organizmus. Vek tohto Creosotovho

kra (Larrea tridentata) bol určený rádiokarbóno-

vou datovacou metódou na 11 700 rokov.

Ľudia v našich končinách od nepamäti chodili

do lesov, zbierali lesné plody, byliny a huby. Za

komunizmu, za prvej Československej republiky,

Rakúsko-Uhorska aj za feudalizmu a Márie Teré-

zie mali vždy voľný vstup do lesov. Na jej príkaz

vznikla v Banskej Štiavnici v roku 1770 aj prvá

lesnícka vzdelávacia inštitúcia na svete. U našich

,,sociálnych” a demokratických politikov je však

snaha prístup do lesov ľuďom obmedziť. Zrejme

s cieľom vyťažiť, vyloviť a speňažiť, čo sa dá.

Švédsko má napríklad voľný pohyb osôb v lese

zakotvený priamo v ústave. Paradoxom, až výsme-

chom v našich chránených územiach je zákaz po-

hybovať sa mimo vyznačených chodníkov, zákaz

stanovať, bivakovať, zakladať ohniská a pod., kým

les je zdevastovaný ťažkou lesnou technikou a no-

vými zvážnicami. Na to, že devastačná holorubná

ťažba spôsobuje záplavy (vyrúbaný les nezadržuje

vodu), upozorňovalo Lesoochranárske zoskupe-

nie VLK už začiatkom 90. rokov. Veľa dreva sa

ťaží nezákonne. Tiež počúvam z rôznych zdrojov

správy o arogancii poľovníkov a ich snahy vytes-

niť ľudí z lesov. Buďme bdelí, aby nám už zajtra

nezakázali vstúpiť do prírody, do našich hôr a le-

sov. Veď čo by na to povedali naši predkovia?

hovoria, radia, je v nich zakliaty človek, alebo

v nich prebývajú duchovné bytosti. Konali sa

pod nimi významné udalosti, súdy a slávnosti.

Mnohé sa stali významnými národnými symbol-

mi. U Slovanov to bola lipa, v Škandinávii jaseň,

u Germánov, Grékov a Keltov dub, v Číne a Kó-

rei ginko, v Libanone céder, v Japonsku saku-

ra. Slovanská lipka mala schopnosť uzdravovať

chorých.

Podľa biológa a kontroverzného terapeuta Petra

Chobota má každý strom svojho ducha, svoju in-

teligenciu a šamani (samozrejme, nielen oni) sú

schopní s nimi nadväzovať kontakt. Starý strom

nás uhranie svojou charizmou a jeho energiu

(alebo auru) môžeme zaregistrovať dlaňami aj

ďalej od kmeňa. Staré mohutné duby nás doslo-

va „vtiahnu” do seba. Existuje množstvo rôznych

techník, či už v šamanizme alebo v čchi-kungu,

na „komunikáciu” so stromom, čerpanie energie

alebo liečenie.

Posvätný háj predstavoval liečivú oázu, v ktorej

sa nesmelo ničiť, ani loviť. Stromy, tieto symboly

rastu, sily a dlhovekosti, sú najdlhšie a najväčšie

žijúce organizmy na našej planéte. Uvediem zo-

pár matuzalemov z ríše stromov. Ofi ciálne naj-

staršie sú 4700-ročné borovice ostité, rastúce vo

vysokohorských chladných polohách Sierra Ne-

vady. Gigantický, živý 2000-ročný organizmus,

tisovec s 58-metrovým (!) obvodom kmeňa rastie

v mexickom meste Santa Maria el Tule. Bohumil

Reš uvádza v knihe Památné stromy (1998) vek

stromu Lagarostrobus franklinii z Tasmánie na

neuveriteľných 10 500 rokov. Najstarším stro-

mom, ktorého vek je bezpečne zistený, je posvät-

ný fi kus bo na Srí Lanke v Anurádhapure (Bo-

humil Němec). Bol zasadený v roku 245 p. n. l.,

takže má presne 2 259 rokov. Dvoj-, troj- i viac

tisícročné stromy rastú aj na Taiwane.

Fred Hageneder v knihe Stromy (2003) udáva

vek tisu vo Fortingalle s priemerom 17,06 m až

na 8 000 rokov. Vo Veľkej Británii rastie až 413 ti-

sov starších viac ako tisíc rokov. Mohutné vyso-

ké kalifornské sekvoje dosahujú výšku až takmer

116 m, váhu 2 500 ton a vek okolo 3 000 rokov.

Bohumil Němec datuje vek niektorých jedlí

s výškou 60 m v Karpatoch na 500 rokov, v Py-

renejach na 800. Na Kanárskych ostrovoch ras-

tú rýchlorastúce dračince, ktorých kmene majú

NAJSTARŠIE BYTOSTI – STROMY < HERBÁR

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S MAJITEĽOM ZBERNÝCH SUROVÍN

104

JEDEN DEŇ S POŠTÁROM

Zuzana Vernerová

NASADNEME NA BICYKEL, KÚSOK SA ODVEZIEME PO NÁMESTÍ PLNOM ĽUDÍ, ZOSADNEME. MICHAL SI VYBERIE POŠTU,

KTORÚ TREBA DORUČIŤ, ZMIZNE VO DVERÁCH, POTOM NASADNE NA BICYKEL A MY SA ZASA POSUNIEME O KÚSOK ĎALEJ.

105

JEDEN DEŇ S POŠTÁROM < JEDEN DEŇ

sú milí ku mne. Skutočne to funguje.“ Ďalšou,

tak trochu tradičnou nástrahou poštárskeho re-

mesla sú psy. „Škoda, že sme dnes nešli na môj

rajón. V mojom rajóne sú dva bloky bytov, kde

žijú Rómovia. Aj napriek všetkým nástrahám

tam chodím rád a s ľuďmi, ktorí tam žijú, vy-

chádzam dobre. Problém je, že tam všade voľne

pobehujú psy. Vďaka tejto práci som sa ich začal

báť i ja. Ale potom som si spomenul, keď nám

ako deťom hovorili, že ak sa človek bojí psa, ten

pes to vycíti. Začal som teda psov brať ako ľudí

a keď pes začal štekať na mňa a ísť proti mne, ja

som tiež zvýšil hlas a šiel som proti nemu. Po-

tom ustúpil.“

Znovu sme nasadli na bicykle a zviezli sme sa

dolu námestím. Keď sme zastavili a chvíľku sa

rozprávali pred vchodom do budovy, Micha-

la zasa vyrušila jedna pani. „Dobrý deň, máte

dnes niečo aj pre našu fi rmu?“ Michal sa potešil

a s úsmevom odvetil: „Jéj, no výborne, aspoň ne-

musím ísť hore schodmi, ušetrili ste mi cestu.“

Predchádzajúca otázka sa počas celého dopo-

ludnia zopakovala niekoľkokrát. Niektorí ľudia

poštára videli radi, iní zasa nie. „Uf, zasa list od

exekútora?“ Započula som spoza jedných dvier,

kde Michala vyprevádzalo z domu malé dievčat-

ko so širokým úsmevom.

Vošli sme do ošarpaného činžiaka, kde bolo na

prízemí niekoľko desiatok schránok. „Niektoré

schránky vôbec nie sú označené, pritom by mi

veľmi uľahčilo prácu, keby si ľudia našli aspoň

trochu času na to, aby si na schránku napísali

svoje meno.“ Obyčajné listy poštár vhadzoval do

schránok a tie do vlastných rúk rozniesol po ce-

lom činžiaku. „Dobrý deň, prišli vám peniaze.“

V byte bolo počuť radostný rozhovor. „Môžem to

podpísať aj ja,“ ujala sa iniciatívy mladá slečna.

„Nie, to nemôžete, nie je to písané na vás.“ V ce-

lom činžiaku bol príšerný neporiadok a špina.

„Tak toto je to najhoršie na mojej práci,“ dodal

s nechuťou poštár Michal. „Nechápem, ako ľudia

môžu žiť v takej špine, neprekáža mi ani ten mráz

v zime ako to, že poštu treba rozniesť aj na tie naj-

horšie či nebezpečné miesta v meste.“ Schádzali

sme dolu schodmi von z budovy, kde sa na jednot-

livých schodoch nachádzali rôzne prekvapenia

a nástrahy, počnúc obalmi od potravín, končiac

pohodenou panvicou na jednom zo schodov.

Takto to pokračuje celé dopoludnie.

„V meste máme 19 rajónov, každý poštár

má jeden. Tento nepatrí mne. Ibaže ak si

niekto čerpá dovolenku, treba ho zastúpiť. Ob-

čas sa stane, že ak viacerí kolegovia čerpajú do-

volenku naraz, alebo je niekto chorý, musíme za

deň stihnúť rozniesť dva rajóny.“

Počasie je dnes priam idylické. Vonku je príjem-

ne, a tak sa po meste presúvame celkom rých-

lym tempom. „Pošta sa musí rozniesť v každom

počasí. Nie je príjemné, keď vám prší za golier

kabáta, alebo vonku mrzne. Človek si na to do-

káže zvyknúť. Ja pracujem ako poštár tri roky,

už mi to neprekáža.“ Na bicykloch prechádzame

po celom námestí a Michal rozdáva pozdravy na

každú stranu.

Bicykel je poháňaný elektricky. „Pridelili mi ho

iba nedávno, uľahčí to človeku prácu. Môj pô-

vodný rajón má totiž desať kilometrov, takže za

deň bežne prejdem dvojnásobok.“ Michala, kto-

rý má na sebe predpísanú uniformu, takže sa dá

v dave jednoducho rozpoznať, zastavujú po ceste

okoloidúci ľudia. „Dobrý deň, pán poštár, máte

dnes niečo pre mňa?“ Poštár sa pozrie do jednej

zo svojich troch plne naložených tašiek, ale pre

paniu dnes nič nemá. „Táto práca je síce trochu

stereotypná práve kvôli tomu, že dennodenne

chodíte na tie isté miesta, ale určite človeka ne-

ubíja tak ako pásová robota. Tiež ste každý deň

konfrontovaní s inou situáciou a meniacim sa

počasím. Má to svoje výhody aj nevýhody. Mne

vyhovuje, že si robím svojím tempom a nikto ma

nikam neženie. Takže i keď som v práci, cítim sa

byť v rámci možností slobodný. Sloboda je pre

mňa veľmi dôležitá, a preto pracujem ako poš-

tár. Ale stačí, ak natrafíte na jedného hlupáka

a máte pokazený celý deň.“

Potom mi Michal rozpovedal jeden príbeh, kto-

rý sa mu udial v rajóne. Natrafi l na jednu paniu,

ktorá ho obvinila z krádeže. „Teraz vždy, keď

idem okolo jej bytovky, pani na mňa začne vy-

krikovať a obviňovať ma. A to už je vyše roka

stará záležitosť, pritom som ju nikdy o nič neo-

kradol. Je to nepríjemné. Potom mi niekto z jej

susedstva poradil, že mám byť k nej i napriek

tomu milý, alebo ju úplne ignorovať. Bolo to síce

ťažké, ale naozaj som si uvedomil, že správanie

je ako zrkadlo. Keď som milý ja k ľuďom, oni

Foto: Zuzana Vernerová

106

PRÍBEHY ZEME > DVA JAPONSKÉ ZENOVÉ PRÍBEHY

Mladý zenový mních mal za úlohu do-

ručiť dôležitý list do vlastných rúk.

Po ceste mal prejsť cez most, ktorý

však strážil skúsený samuraj. Ten zložil prísahu,

že prvých sto mužov, ktorí budú chcieť prejsť

cez most, vyzve na súboj. Deväťdesiatdeväť ich

už zabil. Mních prosil samuraja, aby ho nechal

prejsť, pretože musí doručiť veľmi dôležitý list:

„Sľubujem, že sa vrátim a budem s vami bojo-

vať, akonáhle list doručím.“

Samuraj najprv váhal, potom však privolil

a mních mohol pokračovať v ceste. Keď list

doručil, vyhľadal svojho majstra, aby sa s ním

rozlúčil, pretože si bol istý, že čoskoro zomrie.

„Musím bojovať s jedným veľkým samurajom

a ešte nikdy som nemal v rukách meč,“ povedal

majstrovi. „Určite ma zabije.“

„Naozaj,“ odvetil majster, „zomrieš, pretože ne-

máš šancu na víťazstvo. Preto ťa naučím, aký je

najlepší spôsob umierania: Zdvihneš svoj meč

nad hlavu, oči budeš mať zavreté a budeš čakať.

Až na zátylku pocítiš niečo chladné, bude to

DVA JAPONSKÉ ZENOVÉ PRÍBEHY

107

DVA JAPONSKÉ ZENOVÉ PRÍBEHY > PRÍBEHY ZEME

smrť. V tej chvíli uvoľníš ruky a pustíš všetko,

o čom si myslíš, že to máš. A to je všetko.“

Mních sa poklonil svojmu majstrovi a vybral sa

k mostu, kde na neho čakal samuraj. Obaja sa

pripravili na boj. Mních urobil presne to, čo mu

povedal majster. Zobral svoj meč do oboch rúk,

zdvihol ho vysoko nad hlavu, zavrel oči a bez

pohybu čakal. To samuraja nanajvýš prekvapilo

a zmiatlo, pretože z protivníkovho postoja nebo-

lo cítiť ani kúsok strachu. Opatrne sa približoval

k mníchovi, ktorý stál úplne pokojný, sústrede-

ný len na svoj zátylok.

Samuraj si pomyslel: „Ten muž je očividne veľmi

silný. Mal odvahu vrátiť sa a bojovať so mnou.“

Mních sa stále ani len nepohol. Samuraj sa cítil

čoraz bezradnejší a nakoniec si pomyslel: „Ten

muž je určite mimoriadny bojovník. Od začiat-

ku zaujal útočný postoj a navyše zavrel oči.

Taký si je istý.“

Mních medzitým na samuraja úplne zabudol,

celkom sa sústredil na rady svojho majstra, aby

zomrel dôstojne, stál tu odpútaný od všetkého

pozemského.

Samuraj si bol už úplne istý, že ak sa ešte viac

priblíži, súper ho jediným švihnutím meča

rozsekne na polovicu. Roztraseným hlasom

prevravel: „Majte so mnou, prosím, súcit a ne-

zabíjajte ma. Myslel som, že som majstrom

v umení meča, ale teraz viem, že som sa stretol

so skutočným majstrom. Prijmite ma, prosím,

za svojho žiaka a vyučujte ma pravému ume-

niu meča.“

• • •

Mladý muž sa vybral do zenového kláš-

tora a oslovil tamojšieho majstra:

„Hľadám oslobodenie, nemám však

silu a vytrvalosť na to, aby som pri niečom dlho

vydržal. Nikdy by som nezniesol roky meditácie

a prísnej disciplíny. Existuje nejaká cesta k osvie-

teniu aj pre ľudí ako som ja?“

„Je taká cesta,“ povedal majster. „Na čo si sa

najviac sústredil vo svojom doterajšom živote?“

Mladý muž odpovedal: „Vlastne je len jedna vec,

ktorá ma v skutočnosti zaujímala: šach. Venoval

som tejto hre väčšinu svojho času.“

„Dobre,“ povedal majster a dal zavolať starého

skúseného mnícha, ktorý bol v kláštore najlep-

ším hráčom šachu. Mních prišiel so šachovni-

cou pod pazuchou a majster ho požiadal, aby

rozostavil fi gúrky.

Potom majster vytasil meč a s plnou váhou svo-

jej autority prevravel: „Budete teraz hrať šach.

Tomu, ktorý prehrá, odseknem hlavu.“

Muži vedeli, že to majster myslí vážne a začali

hrať. Mladý muž cítil, ako mu na čele vystupuje

pot a ako sa šachovnica stáva pre neho celým

svetom. Bol maximálne sústredený na každý

ťah.

Zo začiatku to s ním nevyzeralo dobre, ale po-

tom súper urobil chybu a on začal systematicky

ničiť jeho formáciu. Keď vyhadzoval mníchovi

jednu fi gúrku za druhou, náhodou sa mu pozrel

do tváre. Bola to tvár úprimného muža, vyjas-

nená rokmi meditácie a snahou o oslobodenie.

Mladý muž si uvedomil svoj vlastný bezcenný

život a jeho srdce zaplavil súcit. Úmyselne uro-

bil chybu, potom ešte jednu.

Vtedy sa majster prudko zohol, šachovnicu aj

s fi gúrkami zmietol na zem a povedal mladíkovi:

„Nikdy nie je jeden víťaz a jeden porazený. Dve

veci sú potrebné na ceste k osvieteniu: sústrede-

nie a súcit. Dnes si sa obom naučil. Bol si úplne

sústredený, a predsa si pocítil aj súcit. Zostaň

tu, cvič svoju myseľ v tomto postoji a aj ty do-

siahneš oslobodenie.“

107

108

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHAHOTEL SAVOY Joseph Roth (2012)160 strán

V Rothovom románe sa hotel stáva

metaforou vykoľajeného sveta po pr-

vej svetovej vojne. V poľskom mesteč-

ku pri ruských hraniciach, s nádher-

nou fasádou, svedkom predvojnovej

epochy, ukrýva vnútro hotela pestrú zmesku ľudí.

Gabriel Dan, ktorý sa vracia z päťročného vojnového

zajatia, sa delí o izbu s anarchistickým komunistom

a splieta svoj život s bohatými i chudobnými. Všetci

spoločne čakajú na príchod amerického miliardára

Bloomfi elda, ktorý ich má zachrániť.

TAK PRAVIL ZARATHUSTRAFriedrich Nietzsche (2013)300 strán

Svojimi myšlienkami o smrti Boha,

vôli k moci a nadčloveka Nietzsche

budil vo svojej dobe zdesenie a po-

horšenie a na vnímavého čitateľa

budú znepokojujúco pôsobiť aj

dnes. Navyše nejde o suchopárne

odborné výklady, tých Nietzsche nebol nikdy zástan-

com, a snáď práve v Zarathustrovi doviedol k doko-

nalosti žáner fi lozofi ckej básne. Vďaka kongeniálne-

mu a dnes už klasickému prekladu Otokara Fischera

(✝1938) máme možnosť okúsiť silu tohto textu aj

v českom jazyku.

KOLAPSY SLOŽITÝCH SPOLEČNOSTÍJoseph A. Tainter (2009)250 strán

Joseph A. Tainter sa vo svojej naj-

známejšej publikácii zaoberá otáz-

kou, prečo sa v minulosti zrútili

mnohé ríše, štátne útvary či iné zlo-

žité organizačné formy ľudskej spoločnosti. Najskôr

uvádza takmer dve desiatky prípadov kolapsu a podá-

va prehľad teórií, ktorými sa počas uplynulých dveti-

síc rokov kolapsy vysvetľovali. Potom vytvára vlastnú,

široko aplikovateľnú teóriu kolapsov. Prostredníc-

tvom detailných štúdií kolapsu rímskej a mayskej ríše

a americkej kultúry Chaco potom overuje platnosť

svojho modelu a objasňuje fungovanie dezintegrač-

ných procesov. V záverečnej kapitole sa zamýšľa nad

tým, či kolaps nehrozí aj súčasnej spoločnosti.

ČLOVĚK REVOLTUJÍCÍAlbert Camus (2007)331 strán

Keď v roku 1951 vyšla Camusova roz-

siahla fi lozofi cká esej Člověk revoltují-cí (L‘Homme révolté), znamenalo to

defi nitívny rozkol autora s J.- P. Sar-

trom, jeho žiakmi a epigónmi z ra-

dov francúzskych ľavicových intelektuálov. Najviac

ich zrejme popudil Camusov pokus očistiť revoltu od

krvavého tieňa, ktorý ju v dejinách vždy sprevádzal,

pomocou kompromisu a nájdenia strednej cesty me-

dzi extrémami. Camus si kladie otázky, ktoré ani dnes

nestratili nič zo svojej aktuálnosti, hoci ním navrhnuté

riešenia (príklon k antickému princípu miery a stre-

domorskej tradícii, ktorá by vyvážila nemecký a ruský

model civilizácie) majú svoje úskalia: ako sa búriť, re-

voltovať, revolučne meniť svet, popierať cudziu moc

a autoritu a nestať sa pritom vrahom? Je možná ne-

jaká čistá, rytierska forma revolty, ktorá by sa fatálne

nepoškvrnila revolučnou krutosťou a cynizmom?

DVANÁSTA PLANÉTAZecharia Sitchin (2013)500 strán

Po prečítaní tejto knihy, pri ktorej sa

človeku tají dych, sa rozhodne zme-

ní váš pohľad na všetky vedomosti

získané v škole a hrdo vztýčite hla-

vu. Táto kniha je dôkazom toho, že

všetci sme deti bohov. Dôkazy, ktoré prináša Zecha-

ria Sitchin, sú z oblasti archeoastronautiky, z kroniky

našej planéty, plnej faktografi e doloženej množstvom

presných a nevyvrátiteľných poznatkov z archeológie,

astronautiky, jazykovedy, geológie, geografi e a Staré-

ho zákona. Dokladuje, že korene našej civilizácie nie

sú v evolúcii. Keďže sa vydávame na ďaleké vesmírne

výpravy, je ten správny čas začítať sa do starovekých

písomných prameňov a prijať ich výklad. Dnes, keď

astronauti pristávajú na Mesiaci a kozmické lode bez

posádky skúmajú ďalšie planéty, nie je hádam až také

ťažké uveriť, že nejaká civilizácia, omnoho vyspelejšia

ako naša, z jednej ďalekej planéty, mohla kedysi dáv-

no vyslať svojich astronautov k planéte Zem, pristáť

na nej a, samozrejme, ich príchod mohol predznačiť

ďalšie udalosti. Preto sa Dvanásta planéta pokúša po-

núknuť čitateľovi príbeh, ktorý dáva odpovede na špe-

cifi cké otázky: kedy, ako, prečo a odkiaľ. Dôkazmi sú

predovšetkým staroveké texty a obrázky.

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S www.pantarhei.sk

DZ

P

n

z

v

d b

KSJ

J

z

k

m

ži é i č é f

A

K

t

d f ú k

TF

v

b

h

b

HJ

V

m

v

k

n

h k ý

109

FILMKRÁĽOVSKÁ AFÉRA(KONGELIG AFFÆRE, EN)Dánsko / Švédsko / Česko, 2012,

128 min

Réžia: Nikolaj Arcel

Hrajú: Mads Mikkelsen, Mikkel

Boe Følsgaard, Alicia Vikander

Kráľovská aféra je príbehom vášni-

vej a zakázanej lásky, ktorá zmenila

celý národ. Lásky, ktorá prepukla na začiatku 70. rokov

18. storočia medzi Johanom Struenseeom, nemeckým

lekárom pološialeného dánskeho kráľa Kristiána VII.,

a jeho manželkou, mladučkou kráľovnou Karolínou

Matyldou Hannoverskou.

EURÓPA (EUROPA)Dráma / Triler / Vojnový

Dánsko / Švédsko / Francúzsko /

Nemecko, 1991, 112 min

Réžia: Lars von Trier

Hrajú: Jean-Marc Barr, Barbara

Sukowa, Udo Kier, Ernst-Hugo

Järegård, Eddie Constantine

Pozoruhodný fi lm Európa je tre-

ťou časťou osobitej autorskej fi lmovej trilógie pátrajúcej

po duchovnom fenoméne priestoru, v ktorom žijeme

(Prvok zločinu, 1984, Epidémia, 1987, Európa, 1991).

Jeho tvorca, dánsky režisér Lars von Trier, situuje prí-

beh do Nemecka „roku nula“ (tesne po vojne), do kraji-

ny ťažko traumatizovanej svojou prehrou, zmrazenej do

temnoty noci a beznádeje a kontrolovanej (i devastova-

nej) spojencami. Väčšina obyvateľstva tu však skryto

sympatizuje s nacistickými myšlienkami a niektorí sa

dokonca aktívne podieľajú na deštruktívnych akciách

werwolfu. Do tohto miesta a času prichádza mladý

Američan Leo, syn nemeckého emigranta, aby „pomo-

hol Nemecku“...

ČIERNA KRV (THERE WILL BE BLOOD)Dráma / Triler

USA, 2007, 158 min

Réžia: Paul Thomas Anderson

Hrajú: Daniel Day-Lewis, Paul

Dano, Kevin J. O‘Connor

Film Čierna krv sa odohráva v Kali-

fornii na prelome storočia, v období

ropného boomu. Príbeh dokumentuje vzostup Danie-

la Plainviewa, osamelého otca, ktorý sa vypracuje zo

živoriaceho baníka v striebornej bani na pozíciu rop-

ného magnáta. Keď Plainview dostane záhadný tip,

že smerom na západ leží mestečko, v ktorom vyviera

zo zeme oceán nafty, vydá sa so svojím synom H. W.

skúsiť šťastie do zaprášených ulíc mesta Little Boston.

Plainview a H. W. sa v tomto chudobnom meste, kto-

rého hlavnou atrakciou je kostol s charizmatickým ka-

zateľom Elim Sundayom, pokúšajú prelomiť doterajšiu

smolu...

BIELA STUHA (WEISSE BAND – EINE DEUTSCHE KINDERGESCHICHTE, DAS)Dráma / Mysteriózny

Rakúsko / Nemecko / Francúzsko /

Taliansko, 2009, 138 min

Réžia: Michael Haneke

Hrajú: Ulrich Tukur, Susanne

Lothar, Rainer Bock, Christian Friedel, Leonard Prox-

auf, Leonie Benesch

V rozprávaní bývalého vidieckeho učiteľa, ktorý bol

priamym svedkom podivných udalostí odohrávajúcich

sa niekoľko mesiacov pred vypuknutím prvej svetovej

vojny v jednej severonemeckej dedine, ožíva tajomná

história. Všetko začalo jedného letného dňa. Jediný

doktor v kraji bol zranený pri páde z koňa. Nasledoval

barónov synček, ktorého našli zbitého pred dverami

zámku. Podivné a zdanlivo neopodstatnené násilné

činy narastajú a s nimi aj napätie v dedine, kde si ľudia

pomaly prestávajú veriť. Prísna výchova a pevná spo-

ločenská hierarchia sa začínajú otriasať vo svojich zá-

kladoch a na povrch vyplávajú tutlané konfl ikty medzi

chudobnými a bohatými, zneužívanými posluhovačka-

mi a ich pánmi či deťmi a prísnymi rodičmi.

LÁSKA (AMOUR)Dráma / Romantický

Francúzsko / Nemecko / Rakúsko,

2012, 125 min

Réžia: Michael Haneke

Hrajú: Jean-Louis Trintignant, Em-

manuelle Riva, Isabelle Huppert

Manželia Georges a Anne sú uči-

telia hudby. Ich láska a pevné

puto, ktoré sa prehlbovali rokmi

spoločného života a vášňou pre klasickú hudbu, sú

náhle vystavené ťažkej skúške. Staroba si vyberá svoju

daň – Anne prekoná mozgovú mŕtvicu a jej okolie sa

musí zmieriť s jej premenou. Nič nie je ako predtým ani

pre ich dcéru Evu. Michael Haneke sa vo svojom naj-

novšom fi lme zameral na subtílnu tému lásky bojujúcej

s tým, čomu sa nedá vyhnúť...

ED

D

N

RH

J

P

Č(D

U

RHD

F

f

B(EKD

R

T

RH

L h R i B k

LD

F

2

RHm

M

t

p

K

D

RHB

Kv

l d k k

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

110

HUDBA

THIEVERY CORPORATION SAUDADEDĺžka: 37:03Rok vydania: 2014 Poprední predstavitelia elek-

tronickej scény, presnejšie

takzvaného „downtempa“,

ktoré je v tomto prípade

charakteristické aj exotickými prímesami, vydávajú

svoj siedmy štúdiový album. Jeho názov v portugalčine

vyjadruje túžbu po niečom stratenom. V tomto prípa-

de môžete nájsť v kolekcii trinástich nahrávok najmä

stratenú túžbu po sambe a bossa-nove pod vplyvom

popredných predstaviteľov brazílskej scény alebo i po

fi lmovej hudbe od Ennia Morriconeho. Kolekciu obo-

hacuje vokálom päť speváčok i známi bubeníci Roberto

Santos a Michael Lowery z projektu Unkle.

THE WOODENTOPS GRANULAR TALESDĺžka: 37:40

Rok vydania: 2013

Skupinu The Woodentops

založil v južnom Londýne

v roku 1983 spevák Rolo

McGinty a gitarista Simon

Nawby. Ich album Giant

z roku 1986 považujú mnohí hudobní znalci za jeden

z najvydarenejších, a zároveň najnedocenenejších titu-

lov osemdesiatych rokov. Neskôr ešte na tento album

naviazali platňou Woodenfoot Cops On The Higway;

v každom prípade na novinku nechali čakať svojich

fanúšikov celých 26 rokov. Granulované príbehy pri-

nášajú nezávislú nostalgiu, a zároveň invenciu a novú

energiu potvrdzujúcu pravidlo, že kvalita sa ani časom

nevytráca.

MALIA & BORIS BLANK CONVERGENCE Dĺžka: 45:05

Rok vydania: 2013

Ak vám meno Boris Blank

nie je povedomé, tak pri-

pomenieme, že tento pán

tvoril polovicu švajčiarske-

ho dua Yello, ktoré sve-

tové úspechy žalo najmä v druhej polovici 80. rokov.

Nemecká Phono Academy im nedávno udelila cenu

za celoživotné dielo v oblasti prínosu do elektronickej

populárnej hudby. Do pozornosti tentoraz dávame

samostatný Blankov projekt zrealizovaný s výbornou

černošskou speváčkou Máliou. Je to skvelá kombiná-

cia jazzu a soulu so zvukovým rukopisom Yello, v po-

malších pasážach pripomínajúci nestarnúci hit The Rhythm of Divine, ktorý svojho času naspievala slávna

Shirley Bassey.

WHO MADE WHO DREAMSDĺžka: 47:47

Rok vydania: 2014

Belgické experimentálne pop

trio vzniklo v roku 2003

v Kodani a album Dreams je už ich piatym regulár-

nym dielom. V minulosti

Who Made Who absolvovali spoločné koncerty napr.

s Daft Punk, Lcd Soundsystem alebo Hot Chip, čo sig-

nalizuje, že s týmito skupinami majú veľa spoločných

hudobných znakov. Odlišné je však cítenie gitaristu

Jeppa Kjellberga, ktorý má jazzové zázemie. Skutočný

talent sa odráža vo viacerých nahrávkach celej jede-

násťpesničkovej kolekcie, ktorá má v mnohých prípa-

doch prirodzene hitový charakter.

HANGGAIBEIFGANGDĺžka: 1:13:02

Rok vydania: 2013

Hanggai je folk-rocková

kapela z Pekingu, ktorá sa

špecializuje na kombiná-

ciu mongolských tradícií

so súčasnou populárnou

hudbou. Väčšinu členov tvoria etnickí Mongoli, ktorí

využívajú tradičné miestne hudobné nástroje. Skupina

pôsobí na scéne 6 rokov a má za sebou úspešnú kariéru,

pretože si ich všimli nielen zahraniční novinári a festi-

valy, ale aj známi hudobníci. Niektorí s nimi dokon-

ca spolupracovali pri nahrávaní. Beifgang predstavuje

osemnásť dôkazov toho, ako sa dajú vkusne spájať tra-

dície zdanlivo odlišných kultúrnych svetov.

Róbert Gregor (Autor je hudobný publicista a prevádzkovateľ hudobného e-shopu www.cdclub.eu.)

TCSDRP

t

t

k

T

DR

z

v

M

N

M

DRA

n

p

t

h

WDDRB

t

v

j

n

HBDRH

k

š

c

s

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S HUDOBNÝM E-SHOPOM WWW.CDCLUB.EU.

111

SIMCITY SERIES

Pôvodná hra pochádza

z roku 1989 a po svojom

vydaní poriadne šokova-

la hráčsku obec. Čím?

Komplexnosťou, možno-

sťami, detailmi, technic-

kým spracovaním a hra-

teľnosťou. Hráč sa stal

správcom mesta, ktoré

mu priamo pod rukami rástlo alebo chátralo. Závise-

lo len od jeho strategického myslenia, predvídavosti,

šikovnosti a skúseností, ako sa bude mestečku dariť.

Budovanie komunikácií, železníc, letísk, prístavov, po-

licajných staníc, rozvodov, elektrární, obytných plôch,

tovární atď. si vyžadovalo neustály manažment. Opti-

málny model sa hľadal ťažko a komplikovali ho ako

fi nancie, prostredie, tak náhodné katastrofy.

Hra starla len pomaly. V roku 1994 sa dostalo na trh

jej pokračovanie s názvom SimCity 2000. Okrem

krajšej grafi ky a hudby prinieslo viac typov budov,

prepracovanejšiu ekonomiku, možnosť vytvárania

aglomerácií atď. K hre vznikli datadisky, ktoré ne-

skôr obsahovala špeciálna edícia. SimCity 2000 bolo

najpopulárnejším titulom série. V roku 1999 prišlo

SimCity 3000. Prinieslo prepracovanejší manažment

mesta, ekonomiku, model krajiny a grafi ku. Vylepše-

ný manažment znamenal predovšetkým spracovanie

odpadu a znečistenia, výraznejšie zastarávanie a širšiu

zonáciu. Spolupráca s inými mestami bola výrazne

posilnená. Neskôr sa objavila aj upravená verzia s ná-

zvom Unlimited. SimCity 4 bol posledný kvalitný diel

série a priniesol niekoľko významných noviniek ako

3D grafi ku, teraformáciu, striedanie dňa a noci, módy

hry. Módy umožňovali vystupovať v rôznych úlo-

hách – God (boh), Mayor (primátor) a MySim. Ten

posledný umožňoval importovanie postavičky z iného

známeho titulu – The Sims. Posledný diel nemá, žiaľ,

cenu spomínať. SimCity bol jedinečným počinom,

ktorý mnohým vytvoril predstavu o tom, aké ťažké je

spravovať mesto a aké krásne je tvoriť.

(as)

HRYTRANSPORT TYCOON DELUXE

TTD je napriek to-

mu, že vyšla v roku

1995, najlepšou hrou

svojho druhu. Dizaj-

noval a vyvinul ju

jediný človek – Škót Chris Sawyer. Ide o rozšírenú

a vylepšenú verziu budovateľskej stratégie zameranej

na dopravu – Transport Tycoon, ktorá bola vydaná

o rok skôr. Hráč buduje obchodnú spoločnosť a snaží

sa poraziť konkurenciu. Hneď na začiatku si nastaví

veľmi jasné pravidlá, ktorými sa určuje obtiažnosť,

a nasledujú desiatky až stovky hodín pohodovej zá-

bavy. Rozvoj miest a obcí, infraštruktúra, priemysel.

K dispozícii je nepreberné množstvo vozidiel, vlakov,

lietadiel, lodí a vrtuľníkov. Podstatou je strategické

a dlhodobé uvažovanie – aký typ ktorého dopravné-

ho prostriedku sa najlepšie hodí v daných prírodných

podmienkach, ako optimalizovať komunikácie...

Treba vziať do úvahy životnosť, poruchovosť, samo-

zrejme cenu, možnosti výmeny za novšie modely,

zohľadniť časový faktor, radiť zastávky správne za

seba atď. Hru spestrujú „náhodné“ udalosti, akými

sú časovo ohraničené, ale veľmi výhodné projekty,

nehody, úbytky a prírastky obyvateľov atď. Oplatí

sa „vraziť“ do mesta peniaze? Zvýši sa v ňom počet

obyvateľov a vďaka tomu cestujúcich a pošty? Vybu-

dovať uprostred ničoho novú továreň? Aká bude ná-

vratnosť? Oplatí sa tunel, most, úprava pobrežia? Aká

bude návratnosť? Karty mieša aj infl ácia a pohyblivé

ceny komodít. Časom sa však hráč naučí aj vlastné tri-

ky. Zisk veľmi rýchlo prestane byť hybnou silou, je ho

dostatok. Motiváciou sa stáva rozvoj územia, krôčik

za krôčikom. Každá obec je premenovaná, má vysa-

dené vlastné lesy, všade poletujú nadzvukové lietadlá.

A aj keď je ofi ciálnym koncom herného deja rok 2050,

pokračovať sa dá donekonečna, len žiadne ďalšie nové

dopravné prostriedky sa už neobjavia. Rozhodovaniu

veľmi napomáhajú prehľadné grafy a okienka, v kto-

rých sledujete jednotlivé dopravné prostriedky. Strato-

vý objavíte okamžite, každý má svoje vlastné štatisti-

ky. Následne analyzujete príčinu a problém vyriešite.

Hra je aj dnes taká populárna, že už dlho existuje jej

modifi kácia s názvom OpenTTD. Modifi kácia je navy-

še stále „živá“ a vyvíja sa.

P

z

v

l

K

k

t

i d k i á tl

TT

T

m

s

n

j di ý čl k Škót Ch i S

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

DIVADLOKRÁĽ UBU10. 04. – 19:0010. 05. – 19:0011. 05. – 19:0013. 05. – 19:00

Bujará patafyzická gro-

teska o preveľkom miškovaní mozgov. Mladý insce-

načný tím sľubuje moderné, nekonvenčné inscenačné

prostriedky spájajúce živú hudbu (tentokrát inšpirovanú

neštandardnými, podomácky vyrobenými hudobnými

nástrojmi Andreja Budislava Jobusa – tzv. priemyselný

folklór), pohybové divadlo, tanec a masky s činohrou.

Sľubuje originálne herecké výkony, patafyzický humor

a silnú generačnú výpoveď.

Preklad: Albert Marenčin

Réžia: Juraj Bielik, Anton Korenči

Scéna a kostýmy: Jakub Reken

Výber hudby: Juraj Bielik

Účinkujú: Tomáš Vravník, Elena Kolek Spaskov,

Michal Jánoš, Daniel Fischer, Gabriel Tóth

Dĺžka predstavenia: 2 hodiny s prestávkou

KONCERT NAŽIVO –OKTETO PÁNA GÉZU15. 04. – 19:00

Promo koncert k pripravo-

vanej pôvodnej divadelnej

inscenácii s prekrásnymi

slovenskými ľudovými pies-

ňami, ktoré sú tak trošku (dosť) zvláštne upravené...

V predstavení zaznejú slovenské ľudové piesne, aby bolo

jasné, že sa to odohráva u nás na Slovensku. Lenže ono

sa to odohráva kdekoľvek na svete. A preto tie naše „ľu-

dovky“ zaznejú upravené. Napríklad „Prší, prší, len sa

leje“ ako blues, „Išiel Macek do Malacek“ ako reggae,

„Ej, padá, padá rosička“ ako swing, ďalej to bude aj twist,

hard rock, šansón, bossa-nova, samba, tango atď.

Scenár a réžia: Ivan Blahút

Scenár a dramaturgia: Katarína Jurčišinová-Kukľová

Kostýmy, scéna, pomocná réžia: Jan Kocman

Hudobný aranžmán: Ivan Blahút

Pohybová spolupráca: Elenka Kolek Spaskov

LYSISTRATA22. 04. – 19:00

Bujará falická komédia

so živou hudbou.

„Make love, not war!“ –

tak znie jednoduché, ale

hlboké a zúfalé posolstvo Aristofanovej komédie, kto-

ré, bohužiaľ, ani po takmer 2500 rokoch nestratilo nič

zo svojej aktuálnosti a naliehavosti. Mladý inscenačný

tím sľubuje nový, netradičný pohľad na klasický, an-

tický text, ako aj moderné, nekonvenčné inscenačné

prostriedky spájajúce živú hudbu, pohybové divadlo,

tanec a masky s činohrou. Sľubuje prekročenie tabu,

štipľavý humor, množstvo erotiky a silnú generačnú

výpoveď.

Účinkujú: Petra Humeňanská, Danica Matušová, Re-

beka Poláková, Elena Kolek Spaskov, Kristína Tótho-

vá, Andreja Vozárová, Otto Culka, Daniel Fischer,

Gabriel Tóth, Martin Križan, Daniel Ratimorský

Adaptácia: Anton Korenči

Réžia a dramaturgia: Juraj Bielik, Anton Korenči

Scéna a kostýmy: Barbora Gálisová, Lucia Šedivá

Hudba: Juraj Bielik

VEČNÝ MANŽEL25. 04. – 19:0024. 05 – 10:0025. 05 – 19:00Večný súboj večného

manžela a večného milen-

ca. Dramatizácia neveľmi

známej Dostojevského novely – prvé uvedenie na Slo-

vensku. Komorná psychologická dráma s komediál-

nym nádychom ukazuje tvorbu ruského spisovateľa

v inom svetle, ako bola prezentovaná doteraz. Cieľom

inscenácie je vytvoriť dielo so psychologickou hĺbkou,

fi lozofi ckým rozmerom, výraznou aktuálnosťou, s ko-

mediálnym nadhľadom a klasickými postupmi. Stret-

nutie „večného manžela“ a „večného milenca“, ktoré

je plné napätia a dramatických zvratov, dáva veľké

predpoklady pre vznik takejto inscenácie.

Preklad: Anna Kostolanská

Dramaturgia: Anton Korenči

Réžia, dramatizácia, scéna, výber hudby: Štefan Korenči

Účinkujú: Marek Majeský, Igor Adamec, Lukáš Frlajs,

Monika Stankovičová

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S DIVADLOM MALÁ SCÉNA STU www.malascena.sk

K

v

i

V

V

m

K L

t

112

DARINA VANKOVÁ > MÚZY

Lúka s bodliakmiwww.dariandizajn.sk

DARINA VANKOVÁ

KRAJINKÁR MAĽUJE POKOJNE, PRETOŽE KRAJINA LEŽIACA PRED NÍM SA NEMÔŽE POZRIEŤ, ČI SI JE NA OBRAZE PODOBNÁ.

114

MÚZY > DARINA VANKOVÁ

Rasca

Pod lesom

DARINA VANKOVÁ > MÚZY

www.dariandizajn.sk

116

Bylinková lúka

MÚZY > DARINA VANKOVÁ

DARINA VANKOVÁ > MÚZY

Pod horouwww.dariandizajn.sk

MANDRAGORA > NEZNÁME TECHNOLÓGIE STARÉHO EGYPTA

118

119

HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI > MANDRAGORA

HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI

Vladimír Líška

KEĎ KEDYSI BOHOVIA STVORILI ČLOVEKA, PRIDELILI ĽUDSTVU SMRŤ A ŽIVOT SI NECHALI PRE SEBA, PÍŠE SA V EPOSE O GILGAMEŠOVI.

SMRŤ JE FORMA LÁSKY, KTORÚ NÁM DÁVA VESMÍR, TVRDÍ KOICHI TOHEI. NO HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI, TÚŽBA NIKDY NEZOMRIEŤ A SEN ŽIŤ VEČNE SPREVÁDZAJÚ ČLOVEKA OD NEPAMÄTI.

Aj najkrajšie ľudské telo je časom pozna-

čené vekom, zostarne a zomrie, všetko

je pominuteľné a nestále. Čo sa naro-

dilo, musí aj zomrieť. „Smrť sa vyhýba človeku,

ktorý po nej túži, a berie si iba tých, ktorých srd-

cia dychtia po živote,“ písal Mika Waltari v kni-

he Egypťan Sinuhe. Niektorí ľudia žijú aktívne až

do vysokého veku, poznáme 100-ročných ľudí,

ktorí stále behajú maratón (napr. Fauja Singh).

Podľa najnovších údajov žilo v Japonsku v roku

2013 takmer 55 000 storočných ľudí. V čom

tkvie tajomstvo takého dlhého veku? Ide len

o genetiku alebo aj o zdravý štýl života? Buster

Martin, ktorý v 96 rokoch odišiel do dôchodku,

ako 101-ročný ešte behal maratón, fajčil, pil pivo,

dokonca mal rockovú kapelu (zomrel vo veku

104 rokov).

Biblia hovorí: „Hospodin povedal: Môj duch

nezostane večne v človekovi, lebo je telo; jeho

vek bude stodvadsať rokov.” Kristus povedal: „Ja

som vzkriesenie i život. Kto verí vo mňa, bude

žiť, aj keď umrie.” Ak budeme ignorovať rôz-

nych mýtických jogínov a svätcov žijúcich údaj-

ne stovky rokov mimo civilizácie, táto hranica je

konečná stanica. Zdá sa, že vek 120 rokov sa po-

darilo ofi ciálne prekročiť len jednému človeku.

Jeanne Calmentová z Francúzska sa dožila až

122 rokov. Podľa Wikipédie mala veľmi rada čo-

koládu, portské víno, olivový olej, cvičila šerm,

jazdila až do sto rokov na bicykli a fajčila dve

cigarety denne až do 117. roku života.

Majster Li Ching-jün sa údajne dožil až 256 ro-

kov (1677 – 1933). Prežil 23 manželiek, mal 180

potomkov. Nepil tvrdý alkohol, nefajčil, medi-

toval, bol vegetarián, pil čaj z kustovnice. Kus-

tovnica čínska alebo goji, chrániaca bunky pred

poškodením, pochádza z Himalájí, obsahuje až

18 druhov aminokyselín, 21 stopových prvkov,

patrí medzi najlepšie elixíry zdravia. Elixírom

mladosti je aj huba nesmrteľnosti – Reishi alebo

Ling Zhi, čiže lesklokôrka (iné názvy: ohňovec,

podkovičník). Li odmalička zbieral a predával

MANDRAGORA > HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI

prekvapivo potvrdili fakt, že 88 % veľmi starých

ľudí boli fajčiari, mnohí z nich pili kávu, niektorí

až 7 šálok denne. A neboli ani abstinenti. Mali

však jedno spoločné – ich predkovia žili rovnako

dlho.

V mýtoch Slovanov sa nachádzajú temné by-

tosti – upíri, ktorí pijú ľudskú krv, aby si zacho-

vali dlhovekosť a nesmrteľnosť. Uhorská grófka

Alžbeta Báthoryová, aby omladla, kúpala sa

v krvi mladých dievčat. Podľa inkských povestí

nesmrteľnosť získavali ľudia, ktorí navštevovali

bohov cez hviezdnu bránu Hayu Marca v Peru.

Občas sa s bohmi aj vrátili na Zem. Elixír života

a večnej mladosti hľadal v roku 219 p. n. l. aj

čínsky cisár Š’-chuang-ti. Mal ho dostať od ne-

známeho panovníka východnej krajiny výmenou

za 3 000 mladých mužov a žien. V Egypte verili

vo vzkriesenie po smrti zrejme vo fyzickom tele

či naklonovaním DNA v ďalekej budúcnosti.

Možno s príchodom (návratom) bohov, ktorí

ich oživia.

Starnutie sa začína vlastne už narodením. Jeho

hlavná príčina spočíva v DNA (kyselina deoxy-

ribonukleová), v nosiči genetického kódu, ktorý

obsahuje hranice nášho potenciálu, choroby

a zdravie. Bunky rastú a množia sa delením, po

50 deleniach ľudská bunka odumiera. Endokri-

nológ Daniel Rudman robil pokusy s podávaním

rastových hormónov. U pokusných osôb došlo

aj vo vysokom veku k nárastu svalov, zníženiu

telesného tuku a zhrubnutiu kože.

Vieme, že korytnačky a žraloky sa môžu dožiť

okolo 200 rokov, slony 70, veľryby 100, rovna-

ko aj niektoré jaštery (hatéria). Johannes von

Buttlar spomína pokusy vedcov znížiť teplotu or-

ganizmu, a tým predĺžiť vek pokusných zvierat.

Keď sa krakovi (druh mäkkýša podobný osmo-

nohovi obyčajnému Octopus vulgaris) odstráni-

li žľazy za očami, čím sa vyradil sebazničujúci

program produkujúci hormón smrti, zviera žilo

7-krát dlhšie. Krak totiž po znesení 150 000 va-

jíčok v priebehu pár dní uhynie. Mnoho zvierat

je naprogramovaných tak, že krátko po spárení

zomiera. Iné zvieratá majú schopnosť obnoviť si

všetky časti tela. Salamandra dokonca aj srdce

(v priebehu 8 hodín, a to dokonca 6-krát za tri

mesiace). Vďačí za to slabému elektrickému prú-

du, ktorý mení bunky na také, aké zviera práve

120 liečivé byliny, v mladosti pil ryžové víno, neskôr

sa oboznámil so špeciálnymi dýchacími techni-

kami v kombinácii so zvukom a ako 71-ročný

vyučoval v armáde bojové umenia.

Nedávno zomrel takmer 119-ročný majster Lu

Zijian (15. 10. 1893 – 21. 10. 2012), ktorý sa až

do vysokého veku tešil dobrému zdraviu. Na vi-

deách môžeme vidieť veľmi čiperného veselého

starčeka cvičiaceho kung-fu, ktorý si občas pro-

vokatívne zapáli cigaretu. Majster denne 1,5 ho-

diny meditoval, cvičil bojové umenia, čchi-kung,

cestoval, navštevoval známych, maľoval a mal

veľmi rád paradajky (bol tiež vegetarián).

Správnou výživou a životosprávou máme mož-

nosť svoj život nepatrne predĺžiť, ale vyhnúť sa

smrti nedokážeme. Johannes von Buttlar v Stráž-coch raja uvádza výskumy dlhovekosti, ktoré

HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI > MANDRAGORA

121

potrebuje – na embryonálne, kostné, nervové a i.

Ďalším možným spôsobom uchovania tela je

zmrazovanie, tzv. kryonika. Ide o zmrazenie

ľudských tiel alebo len mozgu, najmä chorých

(a bohatých, lebo to nie je práve lacná záleži-

tosť), v nádeji, že budúcnosť prinesie ich vylie-

čenie či vytvorenie staronovej osobnosti naklo-

novaním. S týmto zrejme počítali aj starovekí

Egypťania – a nielen oni – pri mumifi káciách.

Alchymisti sa snažili vytvoriť elixír života z des-

tilovanej vody. Táto by na seba mala pútať ťažkú

vodu, ktorá podľa biológov vyvoláva starnutie

tým, že sa hromadí v organizme (Jacques Ber-

gier). To, čo vieme o nesmrteľných, sú skôr

mýty než fakty. Kým napríklad cieľom budhiz-

mu je dosiahnutie osvietenia a vymanenie sa

z kolobehu inkarnácií, taoisti sa snažili dosiah-

nuť šťastný, zdravý a dlhý život až nesmrteľnosť.

K nesmrteľnosti mali viesť rôzne kultivačné

techniky vnútornej alchýmie, čerpanie energie

z prírody či špeciálna strava ako jadierka boro-

vice, živica a huby.

Čínski legendárni nesmrteľní žili v horách, jas-

kyniach či na rôznych mystických miestach, ako

napr. ostrov Pcheng-laj. Dokázali sa vyrovnať

s 8 protikladmi života: mladosť – staroba, bo-

hatstvo – chudoba, vysoké – nízke postavenie

v živote a mužskosť – ženskosť. Dôležité bolo

pre nich zabrániť vyčerpaniu životného dychu

čchi, sily života ťing a ducha šen. Dbali o dráhu

obličiek, najdôležitejšiu dráhu v tele. Je v nich

ukrytá vrodená esencia prenášaná z generácie na

generáciu.

Mnoho taoistických nesmrteľných vrátane legen-

dárneho čínskeho fi lozofa, zakladateľa taoizmu

Laa-c’ zmizlo bez stopy a viac ich nebolo. Tao-

isti v prítomnosti svedkov priamo vo fyzickom

tele vystúpili do nebies. Žltý cisár a Sun Pu-erh

vystúpili z tela, ktoré potom zmizlo. Žltý cisár,

autor základnej knihy o medicíne Vnútorná kni-ha Žltého cisára (4 600 rokov staré dielo), sa za-

oberal liečením a hľadaním elixíru večného živo-

ta. Ewa Wong uvádza mená Chao Tai-ku alebo

alchymistu Wej Po-janga. Ten mal dosiahnuť ne-

smrteľnosť a napísať dielo – najstarší alchymis-

tický text o transmutácii kovov – Trojitá jednota.

Taoista Tchao Chung-ťing sa zaoberal fyzickou

alchýmiou a vyrábal elixíry nesmrteľnosti. Starí

taoisti na dosiahnutie pevného zdravia, dlhove-

kosti a nesmrteľnosti čerpali esenciu z rannej

horskej hmly, skál, rosy, planét, Slnka alebo

napr. aj z Polárky. Najmä vstrebávanie esencie

Slnka a Mesiaca pomáha vyživovať nesmrteľný

zárodok a posilňovať tak vnútorného strážcu

tela. Vegetariánstvo sa vyžadovalo len u taoistic-

kých kňazov pred zložitými magickými rituálmi.

Severka (Polárka, hviezda v línii osi Zeme na

konci Malého voza, ktorá takmer nemení svoju

polohu) je podľa Ewy Wong domovom božstiev,

ktoré kontrolujú dlhovekosť a osud.

V Číne sa okolo roku 500 n. l. fi nancovali z ci-

sárskych fondov laboratóriá na výrobu piluliek

nesmrteľnosti. V ére stability a prosperity za

dynastie Tchang (618 – 960 n. l.) mnoho alchy-

mistov a cisárov na tieto elixíry zomieralo. Lieky

často obsahovali jedovaté látky ako ortuť, olovo,

okrem iného aj striebro, malachit, soľ a zinok.

Po mnohých tragických otravách sa prešlo k te-

lesným cvičeniam, vrátane tai-či, a vnútorným

imaginačným technikám a meditáciám. Cesta

k nesmrteľnosti, ospevovaná vtedajšími básnik-

mi, viedla k rôznym dýchacím technikám, joge,

špeciálnym cvikom vnútornej alchýmie, bylinám

či amuletom. Pokročilejší taoistický praktik do-

kázal údajne ovládať živly, privolať búrku, sneh

a pod.

Žijeme v dobe, keď hrozí, že nebude na penzie

a „sociálne” vlády nenápadne predlžujú odchod

do dôchodku a počet odpracovaných rokov, po

ktorých vzniká nárok na minimálny dôchodok.

Politikov vôbec netrápi, kde tie roky majú mla-

dí ľudia získať, keď je práce stále menej. Nie je

v záujme tohto systému, aby sme žili dlhšie, ako

je vek odchodu do dôchodku, preto nečakajme,

že vedci snáď uvedú do praxe niečo, čo nám život

výrazne predĺži. Alebo vylieči nevyliečiteľné cho-

roby. Tento systém potrebuje chorých pacientov.

Môžeme si všimnúť, že stále viac mladých ľudí

trpí rôznymi zdravotnými problémami. A sú často

chorľavejší ako 40-nici či 60-nici. Dávno existujú

prostriedky, ktoré ľudský život dokážu predĺžiť

alebo vyliečiť mnohé choroby, ale sú udržiavané

v tajnosti. Preto ak chceme žiť a prežiť, musíme

vziať svoje zdravie a život pevne do svojich rúk.

Čo sa nedá zmeniť, s tým nič nenarobíme, ale mô-

žeme ovplyvniť, čo sa zmeniť dá.

122 JUDr. Miroslav Lajčák sa narodil 20. mar-

ca 1963 v Poprade. Je to slovenský diplomat

pochádzajúci z komunistickej rodiny s ru-

sínskymi koreňmi, absolvent medzinárodných

vzťahov a diplomacie na Moskovskom štátnom

inštitúte medzinárodných vzťahov.

O svojom členstve v komunistickej strane sa

v ofi ciálnych životopisoch nezmieňuje, pretože,

ako sám hovorí, takéto rozhodnutia by sme mali

vnímať v dobovom kontexte.

Po začiatkoch na Ministerstve zahraničných

vecí ČSSR sa cez veľvyslanectvá v Moskve či Ja-

ponsku dostáva v roku 1998 na miesto riaditeľa

Kancelárie ministra zahraničných vecí SR. Tam

súčasne pôsobí aj ako osobitný asistent ministra

zahraničných vecí SR E. Kukana (tiež bývalého

člena komunistickej strany) pri výkone funkcie

zvláštneho splnomocnenca generálneho tajom-

níka OSN pre Balkán. Čo sa v tom období stalo

na Balkáne, netreba pripomínať.

A kým dnes napr. o udalostiach na Kryme ho-

vorí: „Je to vojenská agresia, ktorú uskutočnili

vojská Ruskej federácie, čím narušili suverenitu

aj teritoriálnu celistvosť Ukrajiny,“ o zahranič-

ných vojakoch v Afganistane už tvrdí, že „nikto

nikoho neokupuje – medzinárodné jednotky nie

sú v Afganistane svojvoľne, ale na základe doho-

dy.“ A čo sa týka Juhoslávie...

Niekoľko rokov po „humanitárnej“ operácii Se-

veroatlantickej aliancie v Juhoslávii sa z neho

stal osobný vyslanec vysokého predstaviteľa

EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

J. Solanu pre referendum v Čiernej Hore, ako aj

vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločen-

stva a zvláštny vyslanec EÚ pre Bosnu a Herce-

govinu. Z titulu tejto funkcie mohol využívať aj

také silné právomoci ako zavádzať zákony či od-

volávať verejných činiteľov, čo aj aktívne robil.

Môžete ho nájsť aj medzi piatimi Slovákmi vo

viac ako 160-člennej organizácii The European

Council on Foreign Relations (ECFR), ktorá

bola založená v roku 2007. Tento prvý paneu-

rópsky think thank vo svojej členskej základni

obsahuje aj také mená, ako je zakladateľ Open

Society Foundations George Soros, ktorý spo-

mínanú neziskovú organizáciu aj fi nančne pod-

poruje, alebo 9. generálny tajomník NATO Ja-

vier Solana, ktorý 23. marca 1999 vydal rozkaz

k prvému útoku Severoatlantickej aliancie proti

suverénnemu štátu v jej dovtedajšej histórii.

V súčasnosti Lajčák predsedá aj správnej rade

Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre

MANDRAGORA > PAVUČINA – MIROSLAV LAJČÁK

SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE

K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE,

ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

PAVUČINA

Ján Gašo

123

„Slovenská republika bude pokračovať v úspešnom dialógu so židovskou komunitou a podpore jej kultúrnych aktivít, ako aj podpore trvalého pripomínania tragédie holokaustu.“

Foto: TASR

zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorá je plná

slovenských „elít“. Počas vykonávania svojich

ministerských povinností si každoročne v New

Yorku nájde čas aj na stretnutia so zástupcami

židovských organizácií B’nai B’rith Internatio-

nal či American Jewish Council, aby ich osobne

ubezpečil o našej podpore. A rovnako predsedá

aj Rade vlády Slovenskej republiky pre ľudské

práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť,

kde sa spolu s Martinom Bútorom, Pavlom Meš-

ťanom, Irenou Biháriovou, Pavlom Traubnerom

a množstvom ďalších snažia okrem iného pomá-

hať aj v boji za práva lesieb, homosexuálov, bise-

xuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb.

124

Túlanie po svete dáva človeku okrem pocitu

slobody a príjemných zážitkov z poznávania

nových miest aj skúsenosti. Tie nemusia byť vždy

len pozitívne, niektoré môžu skončiť nočnými mo-

rami. A to si človek ešte povie – chvalabohu...

Pri cestách po Mexiku sme absolvovali niekoľko ce-

lonočných prejazdov, pretože viaceré oblasti, ktoré

sme chceli navštíviť, boli od seba vzdialené aj tisíc

kilometrov. Teraz sme sa presúvali z južného štátu

Chiapas na pobrežie Yucatánskeho polostrova.

Driemali sme v autobuse prvej triedy (druhá trieda

na také vzdialenosti nejazdí), mohla byť asi jedna

hodina po polnoci, keď sme niekde na hraniciach

Campeche a Quintanna Roo zastali. Vodič vystú-

pil, zízali sme z okien do tmy, vonku sa hemžili

nejakí ľudia. Pohľad na samopaly v ich rukách nás

všetkých okamžite prebral. Ako v zlom sne sme

vystúpili, hoci sme vôbec nerozumeli, čo od nás

chcú. Bolo ich niekoľko desiatok, pokrikovali po

sebe španielčinou so strašným prízvukom, ktorej sa

nedalo rozumieť. Ich zbrane však hovorili jazykom,

ktorému rozumie každý. Postavili nás do radu, vy-

hádzali nám veci z batožinového priestoru, každý

sa musel prihlásiť ku svojej taške. Dokázala som

potlačiť svoj pocit poníženia, keď sa jeden z nich

prehrabával v mojom spodnom oblečení, aj keď sa

ma s chlipným úsmevom pýtal, či sú tie bikiny

úsporného strihu naozaj moje. No pocit strachu sa

potlačiť nedal. Znásobil sa, keď mačetou otvárali

kufre, ku ktorým sa nikto neprihlásil. Celé toto cvi-

čenie trvalo asi pol hodiny, no nám sa zdalo ako

večnosť, kým nám dovolili znovu nastúpiť. Vedeli

sme, že vstupujeme do oblasti s najväčšou narko-

mafi ou na svete, ale ozbrojenú vojenskú protidro-

govú kontrolu uprostred noci sme nečakali. A to

vraj môžeme byť radi, že nás dostali do rúk vojaci

a nie novodobí lúpežníci, ktorí takéto nočné auto-

busy takisto so samopalmi prepadávajú a okráda-

jú. Myslím, že náš strach by bol rovnaký, pretože

chlap so samopalom je vždy len chlap so samopa-

lom – či je vojak alebo lúpežník.

Prostitúcia, sexturizmus a ľahké ženy sú často

najsilnejšie dojmy, ktoré si cudzinci odnášajú

z juhovýchodnej Ázie. Za pár týždňov v exotickej

krajine nie každý strávi kultúrne šoky, ako sú nija-

ko sa neskrývajúce nevestince. Iní to vyhľadávajú.

Thajsko a Kambodža sú populárne u mužov zo

Západu, ktorí tu hľadajú lásku, manželstvo či len

sex za lacný peniaz so ženami, na krásu ktorých by

si doma len ťažko trúfl i. Vraj sú ázijské ženy iné.

Vravia, že nie také „náročné“ ako Európanky. Vša-

deprítomná prostitúcia nabáda, že láska sa tu dá

kúpiť. A pritom Thajčanky, Kambodžanky alebo

Číňanky nie sú „ľahšie“, ani im nechýba sebaúcta.

A takisto vedia dať najavo, čo chcú, čo sa im páči

a prečo.

Prostitúcia je najstaršie remeslo a v Ázii stále kvit-

ne. Kultúrne majú muži silnejšie postavenie a mno-

hoženstvo bolo výsadou panovníkov a majetných.

Aj dnes musí muž ženu uživiť a získava si ju „ve-

nom“ v takej čiastke, na akú si budúcu manželku

cení. Pri zásnubách je to dar rodičom. V krajinách,

kde zanechala hlboké stopy chudoba, sú peniaze

zárukou prežitia, a tak sa dcéry často stávajú ná-

strojom zárobku pre rodinu – lukratívnou svadbou

alebo aj prostitúciou. Kambodžanky si nezískate

atletickou postavou, ale nadváhou, lebo tá dokazu-

je, že si muž môže dovoliť dobre sa stravovať. Thaj-

čanky ohúrite západnými značkami, drahými reš-

tauráciami či dovolenkou v Európe. V Číne sa zase

rozmáha fenomén mladých žien, ktoré sa vzťahmi

so solventnými milencami materiálne zabezpečujú.

Je to len zastávka na ceste za šťastím. A tak mnoho

mužov z rozvinutejšieho Západu nachádza v Ázii

lásku ľahšie. Ženy ich oceňujú preto, že sú muži so

všetkým, čo k tomu v ich kultúre patrí. Zovňajšok

je druhoradý, a to majú tí cudzinci vlastne šťastie.

Ázia totiž šalie za slonovinovou pokožkou a hav-

raními vlasmi s účesmi à la kórejské a japonské

popové „boy bandy“. Len málo západniarov sa do

tohto ideálu krásy trafí, ale kto môže povedať, že je

dokonalý? Nakoniec, láska si nevyberá.

KOREŠPONDENTI > LÁSKA SI (NE)VYBERÁ > PIRÁTI KARIBIKU

LÁSKA SI (NE)VYBERÁ PIRÁTI KARIBIKU

Alexandra Demetrianová

Juhovýchodná Áz ia

Karolína Kašpaříková

Mexiko

125

LEN SI TO PREDSTAVTE > TRIBÚNA

Jednou z hlavných príčin pasivity ľudí žijúcich

v modernom svete je ich utkvelá predstava, že

náš súčasný ekonomicko-spoločenský status je tým

najdokonalejším, aký sme podľa historického vývo-

ja boli schopní ako celok dosiahnuť, a až na menšie

odchýlky, ktoré možno s rezignujúcim pokrčením

ramien tolerovať, je podľa nich všetko tak, ako má

byť.

Táto ilúzia je nám v praxi odmalička (ne)vedome

vštepovaná najbližšou rodinou, tradičnými inšti-

túciami ako napríklad cirkvou, vzdelávacím systé-

mom, falošnými a nanútenými autoritami žijúcimi

ďaleko od problémov bežného človeka a v koneč-

nom dôsledku médiami hlavného prúdu. Tie

majú – či sa nám to páči, alebo nie – na naše životy

enormný vplyv a modelujú náš svetonázor, počnúc

politickým postojom a hudobným vkusom končiac.

O tom, že táto téza je na míle vzdialená od reality,

nás denne presviedča kvantum nespochybniteľných

dôkazov, ktoré sa človeku odhalia už pri elementár-

nom skúmaní jeho okolia. Poďme sa však namiesto

ich konkretizovania a kritizovania presunúť k hypo-

teticky navrhovaným scenárom a riešeniam, ktoré

sú skôr mojou subjektívnou úvahou realizovateľnou

aj v dnešných podmienkach.

Hierarchicky vzaté, na prvom stupni pomysel-

nej pyramídy stojí globálna spoločnosť ako taká.

Predstavme si ju ako harmonický multikultúrny

celok fungujúci bez vojen a zbytočných konfl ik-

tov, stojaci na hodnotách zdravej formy humaniz-

mu, vzájomnej tolerancii rás, etník či nábožen-

ských skupín, rešpekte a nezištnej medzinárodnej

pomoci. Zároveň však dbajúci na štátnu suvere-

nitu, kultúrne dedičstvo národov a ich právo na

sebaurčenie.

O stupienok nižšie v nadväznosti stojí národný prin-

cíp. Povoľme teda uzdu našej fantázii a predstavme

si štát s dokonalým sociálnym systémom, ktorý

funguje pre občanov, a nie občania pre neho. Štát

nielen de iure, ale aj de facto stojaci na sofi stikova-

nom hybride priamej a zastupiteľskej demokracie

a s ekonomikou, ktorej cieľom by bola eliminácia

priepastných rozdielov medzi vrstvami obyvateľstva

a zabraňovala by svojimi pákami nespravodlivej

kumulácii zdrojov v úzkom vlastníckom kruhu na

úkor zotročovanej masy.

V poslednej časti pyramídy sídli pospolitý ľud, akýsi

pilier, bez ktorého by sa jej zvyšok bezpodmieneč-

ne zrútil. S ním sú úzko späté medziľudské vzťahy

a všemožné aspekty každodennej reality. V prvom

rade by mal byť naším spoločným cieľom návrat

k prírode, koexistencia s ňou, namiesto nezmysel-

nej snahy podmaniť si ju. Vzťahy medzi nami ako

obyvateľmi planéty by mali stáť zjednodušene na

dvoch princípoch, ktoré sa môžu zdať identické, no

nie je to tak. Sú nimi múdre tézy našich rodičov či

prarodičov, ktoré sa dajú zakomponovať do jedinej

vety: „(Ne)rob druhému to, čo (ne)chceš, aby druhí

robili tebe.“

Na záver ostáva priestor pre zdanlivé malichernosti.

Predstavme si napríklad obchody, v ktorých sú sa-

motné potraviny naším liekom. Lekárne, v ktorých

sa kladie dôraz predovšetkým na blaho pacienta,

a nie plnšie vrecká majiteľov farma fi riem. Predstav-

me si politikov, ktorí zastávanie svojho úradu pova-

žujú za česť ako v antickej spoločnosti, a nie zdroj

príjmov. Či zodpovedných novinárov, ktorí majú

ambíciu informovať ľudí o domácom alebo zahra-

ničnom dianí objektívne a bez politickej korektnos-

ti a cenzúry. Predstavme si TV stanice, v ktorých

dostávajú priestor obohacujúce vedomostné relácie

a spoločenské diskusie s laikmi, ako aj odborníkmi

na rôznorodé témy namiesto množiacich sa reality

show. Predstavme si reformované školstvo, ktoré

individualitu jednotlivca skôr podporuje, ako potlá-

ča. Predstavme si svet, v ktorom dostávajú skutoční

a inšpirujúci umelci priestor pred rýchlo hasnúcimi

pop star produkovanými na počkanie továrenským

spôsobom. Predstavme si kratšiu pracovnú dobu,

ktorá by nám umožnila mať viac času na rodinu či

priateľov, na naše koníčky, rozvíjanie našej kreativi-

ty či seba. Či už po telesnej stránke športovaním ale-

bo po duchovnej na utriedenie si myšlienok a prijí-

manie nových vedomostí, ktoré nám lepšie pomôžu

zorientovať sa v labyrinte sveta a nájsť samého seba.

V záujme nás všetkých, a teda spoločným cieľom

by malo byť vytvorenie prosperujúcej jednoty, kto-

rá je pre ďalší materiálny či duchovný pokrok ne-

vyhnutná a umožní nám vstup do lepšej, i keď nie

dokonalej epochy.

LEN SI TO PREDSTAVTE

Tomáš Dugovič

126

ZEM VEK

Redakcia

ZEM VEKMESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRYMesačník / Ročník 2 – 4/2014Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 €Číslo vyšlo 4. 4. 2014

ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava

e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk

www.zemavek.sk

predplatné: www.zemavek.sk

REDAKCIAŠéfredaktor: Tibor Eliot Rostas

Zástupca šéfredaktora: Marián Benka

Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Ján Gašo,

Anton Smataník, Milan Pullmann, Vladimír Líška,

Peter Havaši, Peter Hafner, Zuzana Vernerová

Art director: Ivan Galanský

Marketing: Jana Zigová

Email: zigova@sofi an.sk

Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

Autori fotografi í a ilustrácií:strana 4, 33, 35 – 37, 51 – 55, 91: Matúš Plecho

strana 17: Artur Bekmatov

strana 42 – 49: SITA/AP

strana 6 – 9, 21, 69, 123: TASR

strana 63, 70 – 81: Tibor Eliot Rostas

strana 104: Zuzana Vernerová

strana 113 – 117: Darina Vanková

Ilustračné foto: shutterstock

VydavateľSOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA

Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA

E-mail: sofi an@sofi an.sk

IČO: 44 564 058

Rozširuje:Mediaprint-KapaDistribúcia predplatného:HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214e-mail: r.gregus@henrietta.skwww.henrietta.sk

TlačD&D International Slovakia, s. r. o.

Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov

a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13

ISSN 1339-2360

© SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2014: 20 €Obdobie máj – december 2014

(vrátane poštovného)

KUSOVÉ PREDPLATNÉMájové číslo môžete

objednávať do 20. apríla 2014 na www.zemavek.sk.

Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 2. MÁJA 2014

Telefonické objednávky: 0944 134 773v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

ARCHÍV ZEM VEKAk ste nedostali staršie čísla nášho časopisu,

navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

ZEM VEK TOURBeseda našich redaktorov s čitateľmi:

23. 4. o 18:00 h v klube Bombura, Nám. M. R. Štefánika 16 v Brezne.

Spolupracujeme:

SVET ZA OPONOUTALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

STREDA 24. 4. 2014 O 18:00DIVADLO MALÁ SCÉNA STU DOSTOJEVSKÉHO RAD 7, BRATISLAVAVSTUPNÉ: PREDPREDAJ 3 €, NA MIESTE: 5 €PREDPREDAJ: WWW.MALASCENA.SK

127

www.radioviva.sk

Viva stále žije!Od 17. 2. 2014 opäť vysielame.

101,1 FM

94,9 FM

Mesačník Zem&Vek si môžete predplácať na ľubovoľné obdobie,dokonca aj na jeden mesiac vopred.

Informujte sa na telefónnom čísle 0944 134 773alebo e-mailom na zemavek@zemavek.sk.

IBA VĎAKA VÁŠMU PREDPLATNÉMU MÔŽEME PRACOVAŤ ĎALEJ A VY ZÍSKAVATE VÝHODY.

ĎAKUJEME!

NEDOSTALI STE KÚPIŤNÁŠ ČASOPIS

VO VAŠOM STÁNKU? PREDPLAŤTE SI NÁS.

ZEM VEK TOURBesedy našich redaktorov s čitateľmi

v apríli v klube Bombura, Nám. M. R. Štefánika 16 v Brezne.

23. 4. o 18:00 h