Creating Links and Innovative Overviews for a New History Research Agendafor the Citizens of a Growing Europe

CLIOHRES.net

Doctoral DissertationsXIII

CLIOHRES.net is a largescale research project, supported by the European Commission through the Sixth Framework Programme of its Directorate General for Research as a Network of Excellence for European History. It includes 180 researchers (90 staff and 90 doctoral students) from 45 universities in 31 countries. Working together in six thematic work groups, their aim is to achieve greater understanding of both the histo-ries and the representations of the past current in Europe today, highlighting both diversities and connections.

Karl-Franzens-Universitt Graz (Austria)Universiteit Gent (Belgium)Sofiyski Universitet Sveti Kliment Ohridski (Bulgaria)Univerzita Karlova v Praze (Czech Republic)Panepistimio Kyprou (Cyprus)Roskilde Universitetscenter (Denmark)Tartu likool (Estonia)Turun Yliopisto (Finland)Universit Pierre Mends-France, Grenoble II (France)Universit de Toulouse II - Le Mirail (France)Universitt Potsdam (Germany)Otto-Friedrich-Universitt Bamberg (Germany)University of Aberdeen (Great Britain)Cardiff University (Great Britain)University of Sussex (Great Britain)Ethniko kai Kapodistriako Panepistimio Athinon (Greece)Aristotelio Panepistimio Thessalonikis (Greece)Debreceni Egyetem (Hungary)Miskolci Egyetem (Hungary)Hskli slands (Iceland)National University of Ireland, Galway/Ollscoil na hireann, Gaillimh (Ireland)Universit di Bologna (Italy)

Universit degli Studi di Milano (Italy)Universit degli Studi di Padova (Italy)Universit di Pisa (Italy)Latvijas Universitte, Riga (Latvia)L-Universit ta Malta (Malta)Universiteit Utrecht (The Netherlands)Universitetet i Oslo (Norway)Uniwersytet Jagiellonski, Krakow (Poland)Universidade de Coimbra (Portugal)Universidade Aberta (Portugal)Universitatea Babe Bolyai din Cluj-Napoca (Romania)Universitatea Stefan cel Mare, Suceava (Romania)Moskowskij Gosudarstvennyj Oblastnoj Universitet (Russian Federation)Univerzitet u Novom Sadu (Serbia)Slovenskej Akademie Vied (Slovakia)Univerza v Mariboru (Slovenia)University of KwaZulu-Natal (South Africa)Universidad de Alcal de Henares (Spain)Universidad de Deusto (Spain)Universidad Autnoma de Madrid (Spain)Universitat de Valencia (Spain)Universitt Basel (Switzerland)Orta Dogu Teknik niversitesi (Turkey)

The Consortium

Analytick historiografia versus nrodn dejiny

Nrod ako socilna reprezentcia

Lszl Vrs

Vrs, LszlAnalytick historiografia versus nrodn dejiny : Nrod ako socilna reprezentcia / Lszl Vrs. - Pisa : Plus-Pisa University Press, 2010 - (Doctoral dissertations ; 13)320.10943 (21.)

1. Nazione Concetto Europa centro-orientale Sec. 20.

CIP a cura del Sistema bibliotecario dellUniversit di Pisa

This volume is published thanks to the support of the Directorate General for Research of the European Com-mission, by the Sixth Framework Network of Excellence CLIOHRES.net under the contract CIT3-CT-2005-006164.The volume is solely the responsibility of the Network and the authors; the European Community cannot be held responsible for its contents or for any use which may be made of it.

Cover: Joan Mir (1893-1983), Bleu II, 1961, painting, Musee dArt Moderne de la Ville de Paris. 2009 White Images/Scala, Florence

2010 by CLIOHRES.netThe materials published as part of the CLIOHRES Project are the property of the CLIOHRES.net Consortium. They are available for study and use, provided that the source is clearly acknowledged.cliohres@cliohres.net - www.cliohres.net

Published by Edizioni Plus Pisa University PressLungarno Pacinotti, 4356126 PisaTel. 050 2212056 Fax 050 2212945info.plus@adm.unipi.itwww.edizioniplus.it - Section Biblioteca

Member of

ISBN: 978-88-8492-741-5

Informatic EditingRzvan Adrian Marinescu

Editorial assistanceViktoriya Kolp

Contents

PrefaceAnn Katherine Isaacs, Gumundur Hlfdanarson ....................................................... VII

The CLIOHRES Network of Excellence ...................................................................... IX

Poakovanie ............................................................................................................. XI

O autorovi ................................................................................................................ XII

vod ......................................................................................................................... 1

I. Tradin historiografia a jej metdy psania dejn: Problm objektivizcie nroda ............................................................ 91. Leopold von Ranke a tradin historick metda .......................................... 142. es bodov P. Burkeho, kritika tradinej historiografie .................................. 213. Zver ................................................................................................................. 34

II. Analytick historiografia a jej metdy analzy. Problm esencializmu a zvecovania socilnych kategri pri psan dejn ................................................................................................ 391. Analza a analytick jazyk v historiografii ..................................................... 432. Esencializmus a zvecovanie socilnych kategri ......................................... 48

Esencializmus poda K.R. Poppera a esencializmus v spoloenskch vedch .... 49Esencializmus a zvecovanie ako kognitvne praktiky ..................................... 51Esencializmus a zvecovanie socilnych kategri v historiografii .................... 57

3. Zver ................................................................................................................ 64

III. Nrod a nacionalizmus ......................................................................... 731. Terie nroda a nacionalizmu ........................................................................ 74

Primordializmus ............................................................................................. 75Perenializmus ................................................................................................. 77Etnosymbolizmus ............................................................................................ 81Modernizmus .................................................................................................. 83E. Gellner: nacionalizmy plodia nrody a nie naopak ................................... 85E.J. Hobsbawm: vynachdzanie tradci, vynachdzanie nrodov ................ 89B. Anderson: nrody ako predstavovan komunity ........................................ 92

2. Terie kolektvnych a socilnych reprezentci ............................................. 98Niekoko poznmok k termnu reprezentcia/reprezentcie ........................... 101Koncept reprezentci vo filozofii .................................................................... 102Teria kolektvnych reprezentci . Durkheima ............................................ 104Terie socilnych reprezentci S. Moscoviciho a R. Chartiera ....................... 107

3. Zhrnutie: nrod ako socilna reprezentcia .............................................. 116

p.

IV. Slovci: najvlasteneckej uhri alebo slobodn nrod? Socilne reprezentcie Slovkov v maarskej tlai v rokoch 1914-1918 ......................................................................................... 1251. Kategrie ud, nrodnos, nrod v uhorsko-maarskch

nacionalistickch diskurzoch v druhej polovici 19. storoia ........................ 1282. V znamen kontinuity: socilne reprezentcie Slovkov v maarskej

regionlnej tlai v rokoch 1914-1917 .......................................................... 1363. Radiklny obrat: socilne reprezentcie Slovkov v maarskej

regionlnej tlai v rokoch 1917-1918 .......................................................... 1434. Zver ............................................................................................................... 151

Notes ...................................................................................................................... 155

Pramene a literatra ...................................................................................... 191Pramene a publikovan pramene ...................................................................... 191

Archvy, dobov tla a diela ........................................................................... 191Publikovan pramene .................................................................................... 193

Literatra ............................................................................................................ 194

Summary ................................................................................................................. 205

PrefaCe

Lszl Vrss Analytick historiografia versus nrodn dejiny. Nrod ako socilna reprezentcia [Analytical Historiography versus National History. Nation as a Social Representation] is the thirteenth in the CLIOHRES.net series of doctoral dissertations. It is published in Slovak with an extended English summary.

Vrs deals with one of the most hotly contested social (political or cultural) categories of our times, nations. Are nations constructed or natural social categories? Are they based on ancient ethnic identities or are they modern inventions? Is humanity destined to be divided into national communities, or are we heading towards a post-national globalized world? These questions have occupied theorists and political activists for the last decades, and countless contradictory theories on the emergence of nations and their nature (invented or real) have been presented, defended, and contested.

Such questions, Vrs argues, are based on the fallacy of objectifying nations. Even those who regard nations and nationalities as social constructions treat them as something which exists, albeit only in peoples imaginations. With Rogers Brubaker, Vrs rejects the idea that nations are social groups. They are rather social categories, constantly (re)constructed through nationalist and even non nationalist discourses. Vrs analytical tools are theories of social representation adapted from works by social psychologist Serge Moscovici and historian Roger Chartier. Nations and nationalities are categories used to constitute or make sense of reality, but they are not real: they cannot be counted or observed as clearly defined social groups. Rather they are fluid categories of social representation representing us vis--vis others, and used by others as representations of us. Their definition changes according to the requirements of the users.

Vrs re-evaluates political discourses on nations and nationalities in a region of great complexity: the Hungarian Kingdom from the mid 19th century until the end of the First World War. An empirical chapter investigates the kaleidoscopic variety of definitions of such categories as Hungarian, Magyar and Slovak as used in the press during the crucial years around World War I. The names used to designate the various nations (or peoples) of the kingdom were fairly stable, but the meanings ascribed to them were fluid. Classificatory schemes differed amongst the areas languages, both reflecting and creating different understandings of national categories in the geographic space known as Hungary. The clearest

VIII

examples of this plurality of usages are the terms Hungarian and Magyar. In the Hungarian (or the Magyar) language their meanings are more or less identical, but the Slovak language differentiates between them the first meant the people of the Hungarian Kingdom, while the second designated ethnic Magyars (or those who speak Magyar). Semantic complexity was compounded by a constant change in political meanings. After the 1867 Ausgleich, many politicians and ethnic nationalists advocated a non-ethnic or civic understanding of the Hungarian nation Magyars, Slovaks, Germans, etc., could all be Hungarians without losing their ethnic identity. Gradually, this became more difficult: the various groups understood the civic meaning of Hungarian nationality in different ways. For some, the Hungarian nation was simply a compound nation, an umbrella-term for the sub-nationalities of the state (Magyars, Slovaks, Serbians, etc.), each of which could cultivate its particular national identities in its parts of the state. For others, including the Magyar liberal elite, the term had a non-ethnic meaning: Hungarian nation signified the citizens of the Hungarian Kingdom, irrespective of their ethnicity which in practice meant that the ethnic Magyar elite would control the state apparatus.

Vrss study shows that heated debates on the origins of nations are rather futile, as the terms mean different things to different people and their meaning is constantly changing. Nationalist discourses do not construct nations but rather propose various conflicting ways of dividing people into social or political groups. Nations are new and ancient at the same time, imagined and real, fixed and fluid.

Lszl Vrs has been a member of CLIOHRES Thematic Group 5, which dealt with questions relating to Frontiers and Identities in European history. He contributed to the first volume of the groups publications, and participated in its debates. We thank him for preparing this abridged version of his dissertation for publication. It explores questions which are at the heart of the CLIOHRES project, and contributes to the dissemination of our work in one of the national languages of the European Union.

Gumundur HlfdanarsonUniversity of Iceland, Reykjavik

Ann Katherine IsaacsUniversity of Pisa

The CLIOHRES Network of Excellence

CLIOHRES is a consortium of 45 universities and research institutions in 31 coun-tries. Each institution is represented by two senior researchers and two doctoral stu-dents coming from various academic fields primarily from history, but also from art history, archaeology, architecture, philology, political science, literary studies and geography. The 180 researchers in the network are divided into six Thematic Work Groups, each of which deals with a broadly defined research area States, Institutions and Legislation, Power and Culture, Religion and Philosophy, Work, Gender and Society, Frontiers and Identities, and Europe and the Wider World. Furthermore, the Network as a whole addresses transversal themes of general rel-evance. These include Citizenship, Migration, Tolerance and Discrimination, Gender and Identities; one of these is targeted each year.

As a Network of Excellence, CLIOHRES is not an ordinary research project. It does not focus on a single research question or on a set of specific questions. Rather it is conceived as a forum where researchers representing various national and regional traditions can meet and elaborate their work in new ways thanks to structured in-teraction with their colleagues. The objective is not only to transcend the national boundaries that still largely define historical research agendas, opening new avenues for research, but also to use those very differences to become critically aware of how current research agendas have evolved. Thus, the goal is to examine basic and un-questioned attitudes about ourselves and others, which are rooted in the ways that the scientific community in each country looks at history. Historians create and cultivate selective views of the national or local past, which in turn underpin perva-sive ideas about identities and stereotypes: national, religious, gender, political, etc. National historiographies today are still largely shaped by problems and preoccupa-tions reflecting previous political and cultural contexts. CLIOHRES aims to create and promote a new structure and agenda for the community of historical research, redirecting its critical efforts along more fruitful lines.

The Network began its work in June 2005, thanks to a five-year contract with the European Commission through the Sixth Framework Programme of its Directo-rate General for Research, under Priority 7, dealing with Citizenship. Its activities aim to contribute to the development of innovative approaches to history as re-gards both the European Research Area and European Higher Education Area. The Network works for a closer connection between research and learning/teaching,

Xholding that this is essential in order to ensure that European citizens possess the necessary information, conceptual tools and more in general the vital critical and self-critical abilities which they will need in the future.

All the thematic groups have worked from the start according to a common research plan, beginning in the first year with reconnaissance or mapping, of how the ques-tions perceived as important for the thematic area appear in the different national historiographies. During the second year they defined connecting themes, which are relevant for research in a wider geographical and chronological context. The third phase has concentrated on comparing and reviewing sources and methodolo-gies; the fourth has focussed on cross-fertilisation, that is on showing how problems identified in the previous phases can be developed in new contexts. During the last phase, the groups are defining new and relevant projects, in the broadest sense, for future research in the sector.

Each Thematic Work Group publishes one volume a year in order to share and dis-cuss the results of their work with the broader academic community.

The volumes are not conceived as the final word on the issues that they deal with, but rather as work-in-progress. In addition to the six Thematic Work Group volumes, the Network publishes one common volume per year dealing with the transversal theme targeted. It also publishes abridged versions of the dissertations written by doctoral students who have participated in its work. Together the volumes already published form an invitation to discuss the results of the Network and the novel directions that are emerging from its work; they also constitute a unique patrimony of up-to-date studies on well-known and less well-known aspects of Europe and its history.

All publications are available in book form and on the www.cliohres.net website. They can be downloaded without charge. A list of publications to date can be found at the end of this volume.

Podakovanie

Za to, e tto kniha mohla vyjs, vam mnohm priateom a kolegom. Na prvom mieste sa chcem poakova Elene Mannovej za jej odborn vedenie a vestrann podporu poas mjho doktorandskho tdia na Historickom stave SAV, Eve Kowalskej tie za jej podporu a za to, e ma zapojila do projektu Sixth Framework Network of Excellence CLIOHRES.net, vaka ktormu vychdza tto publikcia. Vaka patr profesorke Katherine Isaacs, ktor v obdob rokov 2005 2010 viedla projekt CLIOHRES.net a zasadzovala sa o publikovanie dizertanch prc dokto-randov, ktor sa zastnili tohto gigantickho podujatia eurpskych historiiek a historikov. Poakova sa chcem aj vetkm kolegyniam a kolegom, s ktormi sme sa v priebehu piatich rokov pravidelne stretvali v rmci tematickej pracovnej skupiny Frontiers & Identities CLIOHRES.net. Bola to nesmierne inpiratvna sksenos po odbornej aj udskej strnke. Vek vaku chcem vyjadri milm kolegyniam a kolegom z Oddelenia 19. storoia a alch oddelen H SAV, predovetkm Ma-rne Zavackej a Petrovi oltsovi, a vedeniu H SAV za dlhoron podporu. Vemi uitonmi boli posudky mojej dizertanej prce od profesora Petra Buggeho z Aar-huskej univerzity a profesora Petra Haslingera z Herderovho intittu v Marburgu, ktor boli sasou obhajovacieho konania, ktor som podstpil v rmci programu: The European Doctorate: Social History of Europe and the Mediterranean, Building on the Past Marie Curie Fellowships for Doctoral Students in History. Pvodn rukopis dizertanej prce, ktorho prepracovanou verziou je tto kniha, pomohli skvalitni viacer kolegovia a priatelia, ktor v mi rznych fzach jeho pr-pravy dvali svoje kritick postrehy a komentre. Na prvom mieste chcem spomen filozofa Rberta Maca, diskusie s ktorm boli pre ma vdy nesmierne inpiratv-nym intelektulnym zitkom. Vea som profitoval z kritickch poznmok filozofa dejn Eugena Zeleka, vaka ktormu som najm v prvej kapitole odhalil viacero chb a protireen. Vekmi inpirciami pre ma boli diskusie s literrnym vedcom a historikom Jozefom Tancerom, socilnym antropolgom Martinom Kanovskm, sociolgom Andrejom Findorom a biolgom Martinom Mlynrikom. Vaka im vetkm za nesmierne podnetn diskusie, rozhovory a konzultcie!

Najvia vaka patr mojim rodiom, bez ktorch vestrannej podpory by tto kni-ha nikdy nemohla vznikn.

Lszl Vrs

O autorovi

Lszl Vrs vytudoval odbor archeolgia histria na Filozofickej fakulte Univer-zity Komenskho v Bratislave. Doktorandsk tdium absolvoval na Historickom stave Slovenskej akadmie vied, kde v sasnosti psob ako vedeck pracovnk. V rokoch 2003 2004 ako sas doktorandskho kolenia absolvoval tipendijn pobyt na Rijksuniversiteit Groningen (Holandsko) ako astnk programu: Building on the Past: The European Doctorate in the Social History of Europe and the Mediter-ranean, (Marie Curie Fellowships for Doctoral Students in History). Zaober sa t-diom nacionalizmov v stredoeurpskom priestore v obdob konca 19. a zaiatku 20. storoia. Venuje sa aj teoretickm otzkam svisiacich s psanm dejn a metodolgii vskumu socilnych javov v minulosti.

vod

Ben udia podobne ako nrodn historici povauj nrody za aksi prirodzen socilne tvary, ktor objektvne existuj od dvnych db. Predpokladaj, e ud-stvo sa prirodzene len na nrody a e nrodnos je takou prirodzenou vlast-nosou udskch bytost ako je napr. farba o alebo krvn skupina. Nrody s dnes pre vinu ud samozrejmou a nespochybnitenou, takmer a hmatatenou, realitou. Hoci takto pohad sa z intuitvneho hadiska bench ud zd by sprv-ny, nakoko doslova nachdzaj jeho potvrdenie vo svojich kadodennch ivotoch, z hadiska kritickho spoloenskovednho poznania je takto uvaovanie o nro-doch pomlen. Je pomlen, lebo ustanovuje tak formu existencie nrodov, kto-r nezodpoved skutonosti. Pojem nroda bench ud nm hovor, e nrody jestvuj podobnm spsobom ako jestvuj hmataten veci, e podobne ako veci maj kvality a vlastnosti, vaka ktorm ich mono pozorova a popsa. Takto po-jem nroda nezdieaj len ben udia ale aj nrodn a nacionalistick historici. Re-produkuj ho vo svojich prcach a z pozcie vedcov potvrdzuj spomnan myln vieru, e nrody s objektvnymi vecami, nositemi dejn, ba dokonca dejino-tvornmi silami. Takto poznanie produkovan nrodnmi historikmi vak nie je vsledkom nezaujatho kritickho spoloenskovednho bdania, ale ideologicky podmienenej naivnej interpretanej innosti. Spomnan pojem nroda je toti pro-duktom nacionalistickch ideolgov spred dvoch storo. Spomedzi vetkch dis-cipln socilnych vied bola hne od zaiatku nacionalizmom najviac poznamenan prve historiografia. Tento stav pretrvva, prinajmenom v historiografich v oblasti strednej a vchodnej Eurpy, dodnes.

Cieom tejto knihy je jednak poukza na ideologick podmienenos a pomlenos nrodnch historiografi, jednak navrhn opatrenia, ktor by umoovali kritick reflexiu deformujcich vplyvov, ktor mu ma na historick bdanie naivn kon-cepcie bench ud. Nakoniec cieom tejto knihy je navrhn teoretick prstup k analytickmu tdiu fenomnu utvrania socilnej reality nrodov v obdob uply-nulch dvoch storo. Pokam sa predloi alternatvny prstup k tdiu minulosti, v ktorom historik neuvauje o nrode ako objektvnej entite, ale ako o kategrii socilnej praxe, o pojme a predstave a identifikanom rmci, ako o ideovo-kultrnej a politickej forme organizcie spolonosti, ktor sa na rznych miestach sveta zaala objavova v priebehu 19. storoia a v 20. storo sa v celosvetovom meradle stala de facto jedinou predstavitenou formou socilneho usporiadania udskch spolonos-

Lszl Vrs2

t. Takto formulovan ciele si vyaduj interdisciplinrny prstup, ktor v sebe zah-a prcu s teriami dejn, s teriami nacionalizmu, ale aj s almi teriami o love-ku ako socilnej bytosti, s teriami produkcie a reprodukcie socilneho poznania a s teriami kogncie. ia, pri tak irokom zbere sa ned vyhn nepresnostiam, pr-linm zoveobecneniam, protireeniam, i inm chybm, ktor sa zrejme vyskytuj aj v tejto prci. Ndejam sa vak, e tieto nebud takho charakteru, aby zsadne ohrozili prijatenos predkladanch tz.

Historici za uplynulch 150 a 200 rokov fungovali v podmienkach, kedy socilnu realitu podmieovali a formovali nrodn ideolgie. Tieto boli najprv presadzova-n nacionalistickmi politickmi, kultrnymi a inmi elitami ako programy eman-cipcie predpokladanch nrodov, aby sa neskr stali realitami podmieujcimi politiku, kultru a vbec socilny ivot vo veobecnosti. Sasne vak plat, e v pro-cese etablovania idey nroda hrala nrodn historiografia nesmierne dleit lohu. Tm, e dala nrodu historick dimenziu, teda vytvorila prbeh nrodnch dejn (dejn nroda), pomhala objektivizova existenciu nroda ako dejinnej kolektv-nej bytosti. Tmto otzkam sa venuje prv kapitola. Profesionalizcia dejepisectva ponc fundtorskmi prcami Leopolda von Rankeho prebehla v priebehu 19. storoia pod silnm kontitutvnym vplyvom nrodnch ideolgi a nacionalizmov. Oboje mali kov dopad na teriu dejn a epistemologick vchodisk historickej vedy. Tradin nrodn historiografie vychdzajce z rankeovskho historizmu si za jedin formu psania dejn ustanovili rozprvanie prbehu. Za jazyk komunikcie vsledkov svojich historickch skman prijali ben jazyk kadodennej komunik-cie, so vetkmi jeho tylistickmi a formlnymi postupmi a za cie tdia minulosti stanovili odhalenie historickej pravdy (slovami Leopolda von Rankeho: ako sa veci skutone udiali) a jej pretlmoenie do sasnosti vo forme prbehu. Dejiny s poda tradinch historikov predovetkm dejinami nroda. tdiom dejn sa m zisti pravdiv historick prbeh nrodnch dejn, ktorho konenm cieom je poui ns, ako sme sa my (nrod) dostali tam, kde sme dnes. Primrnym cieom tradinch nrodnch historiografi je teda produkcia identitotvornch prbehov. Sledovanm tohto ciea nrodn historici vo svojich textoch spravili zo socilnej ka-tegrie nroda objektvne existujcu iv entitu, kolektvnu bytos, aktra dejn. To je presne v slade s chpanm nroda bench ud, ale v prkrom rozpore s chpa-nm ustlenm v spoloenskch vedch vychdzajcich z teoretickej tradcie soci-lneho kontruktivizmu. V prvej kapitole predkladm tzu, e tradin historick epistemolgia a metodolgia s nastaven tak, e neumouj in typ psania dejn ne naratvny, zameran na kontrukciu identitotvornch prbehov. Predovetkm

Nrod ako socilna reprezentcia 3

nepripaj analytick prstupy, t.j. uplatnenie kritickch socilnych teri pri sk-man minulosti a psan dejn. Domnievam sa preto, e je potrebn prehodnoti epistemologick vchodisk historiografie tak, aby umonili integrova teoretick aj empirick poznanie alch spoloenskovednch discipln do vskumnej a interpre-tanej prce historikov. V druhej kapitole nsledne navrhujem rozrenie tradinej historickej metodolgie o postupy socilnych vied, ktor maj historikom pomha vyvarova sa formatvnym vplyvom (nrodnch) ideolgi na ich odborn prcu. Najdleitejm z tchto opatren je ustanovenie analytickho pojmovho apartu, ktor by sprvne pomenval fenomny socilneho ivota, ktor bud tvori pred-met bdateovho zujmu. To v prvom rade znamen, e sa vyvarujeme chb, ktorch sa udia obvykle dopaj ke uvauj a rozprvaj o javoch a relich socilneho ivota. Tieto chyby najastejie vyplvaj z toho, e lovek m prirodzen tenden-ciu zjednoduova komplexn javy a uvaova o socilnych vzahoch a socilnych a mentlnych procesoch a stavoch ako o veciach (tu je eminentnm prkladom prve idea nroda). Druhou chybou, ktorej sa bene dopame, ke uvaujeme o soci-lnych javoch, je, e predpokladme prirodzen a vroden vlastnosti a kvality tam, kde nie s (tu je eminentnm prkladom kategria nrodnosti). V prpade oboch tchto bench chb ide o spsoby myslenia (modality kogncie), ktor sa v odbor-nej literatre nazvaj zvecovanie (alebo objektifikcia) a (psychologick) esencializ-mus. Obidvom sa podrobnejie venujem v druhej kapitole.Esencializmus aj zvecovanie s tmi modalitami kogncie, vaka ktorm si udia tak prirodzene predstavuj nrody ako objektvne jestvujce entity. Bez jednho ani druhho fungovanie nacionalizmu (ale aj inch socilnych javov zaloench na socilnom kategorizovan ud) nie je predstaviten. Kritick reflexia tchto mdov myslenia vna kognitvny a socilno-psychologick rozmer do skmania naciona-lizmu: pri historickom vskume nacionalizmu nm otvor plne nov perspektvy, kedy sa na nacionalizmus budeme mc pozera ako na proces utvrania socilnej reality nrodov, ako ju zavali (a zavaj) ben udia. Pri historickom vskume dejov a javov v minulosti meme oprvnene predpoklada, e udia danej doby mali tie esencializujce a zvecujce myslenie; a rovnako si meme by ist aj tm, e esencializujce a zvecujce myslenie mme aprirne aj my historici a socilni vedci, tak ako kad ben lovek v sasnosti. Tieto zistenia maj pre historiogra-fiu nesmierny vznam. Na jednej strane nm poskytuj vedomosti o kognitvnych mechanizmoch socilnej kategorizcie a stereotypizcie, t.j. o konkrtnych spso-boch myslenia ud minulosti o sebe samch a inch. Vaka tomuto teoretickmu poznaniu historiografia zska perspektvny nstroj na hlbie pochopenie niekto-

Lszl Vrs4

rch aspektov utvrania a fungovania socilnych usporiadan a socilnych javov v rznych obdobiach v minulosti. Na druhej strane nm poznanie a reflektovanie esencializmu a zvecovania vo vlastnom myslen poskytne monos prija metodo-logick opatrenia na limitovanie deformujcich inkov tchto modalt myslenia na tvorbu vedeckho historickho poznania.

V tretej kapitole sa venujem vymedzeniu teoretickho prstupu k tdiu naciona-lizmu. V prvej asti kapitoly podvam prehad najastejie citovanch teri nroda a nacionalizmu. Pozornos som venoval predovetkm tomu, ako jednotliv teoreti-ci definuj nrod. Meme rozli dva definin prstupy: objektivistick a subjek-tivistick. Objektivistick autori (napr. A. D. Smith) definuj nrod ako komunitu i socilnu skupinu ud, ktor zdieaj urit objektvne charakteristiky ako zemie, povedomie, jazyk, kultru a pod. Subjektivistick autori (napr. E. Gellner) povauj takto hadanie objektvnych vlastnost nrodov za pomlen a za jedin kritrium jestvovania nroda povauj subjektvne pocity stotonenia sa a vzjomnej akcep-tcie jeho lenov. Treou teoretickou pozciou, ktor sa stavia voi objektivistickm aj subjektivistickm defincim, je prstup R. Brubakera, ktor navrhuje, aby sme plne rezignovali na snahu definova nrody ako socilne entity. Toti samotn akt odpovede na otzku o je to nrod? vychdza z pomlenho predpokladu, e nrody jestvuj ako substancilne entity, ktor mono podrobi skmaniu a defino-va ich. Inak povedan, kad defincia nroda ako takej i onakej skupiny a je jedno i na zklade nejakch objektvnych charakteristk alebo na zklade kritria subjektvneho pocitu prinleitosti vedie k zvecovaniu kategrie nroda. Bruba-ker navrhuje, aby sme o nrodoch uvaovali len ako o kategrich socilnej praxe, teda ako o pojmoch a termnoch, prostrednctvom ktorch udia chpu socilnu realitu.

Pri predstavovan teri nacionalizmu v prvej asti tretej kapitoly som sa podrob-nejie venoval tyrom autorom: C. Geertzovi, E. Gellnerovi, E. J. Hobsbawmovi a B. Andersonovi. Hoci s vnimkou prvho a poslednho s zvyn dvaja autori prvrencami subjektivistickch definci nrodov, relevantn asti ich teri ne-podliehaj Brubakerovej kritike. Geertzov model tvorstupovho etablovania sa nacionalistickch hnut a nimi presadzovanej politickej, kultrnej a epistemologic-kej revolcie, Gellnerovu teriu modernity nacionalizmu, Hobsbawmovu teriu vynachdzania tradci a nakoniec Andersonov revolun prstup k uvaovaniu o nrodoch ako o predstavovanch komunitch spolu s Brubakerovm prstupom povaujem za skvel teoretick jadro, od ktorho sa meme odrazi pri historickom skman nacionalizmu. Brubakerov prstup mono ete alej rozvin uplatnenm

Nrod ako socilna reprezentcia 5

terie socilnych reprezentci socilneho psycholga S. Moscoviciho a historika R. Chartiera. Tto teria ns vedie k tomu, aby sme namiesto nrodov uvaovali o socilnych reprezentcich nrodov. Podobne ako Brubakerov nvrh, nti ns re-zignova na uvaovanie o nrodoch ako objektvnych socilnych entitch. Posva ns od skmania zvecnenho nroda ku skmaniu procesov utvrania socilnej reality nrodov. To znamen, e namiesto otzky o je to nrod a kedy a ako vzni-kol? si budeme kls otzku kedy a preo zaali udia uvaova o sebe a inch u-och ako lenoch nroda a o udstve prirodzene sa deliacom na nrody? Teria so-cilnych reprezentci ustanovuje za jednotku skmania socilne zdiean vznamy, ktor ustanovuj predstavu objektvnej reality socilnych kategri, inak povedan, za objekty nho kritickho zujmu ustanovuje naivn terie ud o socilnom svete, stereotypn predstavy a predsudky, mty a pod. Tto teria ns zrove nti uva-ova o kategorizanej praxi (a v irom slova zmysle vbec o produkcii socilneho poznania) ako o nieom, o nie je len neutrlnym pomenvanm objektvnej reality socilneho sveta, ale aj spolukontituentom socilneho sveta. Teria socilnych re-prezentci poskytuje vemi inn nstroj na tdium nespoetnho mnostva na-vzjom poprepletanch a prepojench procesov, ktor v priebehu 19. a 20. storoia ustanovili vo vetkch eurpskych populcich, dokonca v celosvetovom meradle, fundamentlnu a nespochybniten predstavu objektvnej reality nrodov.

V tvrtej kapitole nasleduje aplikcia terie socilnych reprezentci na kontext uhorskho/maarskho nacionalizmu v druhej polovici 19. a na zaiatku 20. storo-ia v prpadovej tdii, v ktorej analyzujem regionlnu maarskojazyn tla vych-dzajcu v oblasti severozpadnho Uhorska v rokoch prvej svetovej vojny. Sledujem v nej premeny obrazu etnokategrie Slovkov, ako bol reprezentovan v skmanch tdennkoch. V priebehu tyroch vojnovch rokov dolo k radiklnej premene so-cilnej kategorizcie slovenskho obyvatestva v uhorsko-maarskom nacionalistic-kom diskurze. V poslednch desaroiach 19. storoia a v prvej dekde 20. storoia bolo slovensk obyvatestvo reprezentovan ako ud, ktor je integrlnou sas-ou uhorskho nroda. Predstavitelia slovenskho nacionalistickho (nrodnho) hnutia boli zase reprezentovan v ostrom kontraste voi lojlnemu i vlastenec-kmu slovenskmu udu, ako panslvi, agenti cudzch mocnost, ktorch cie-om je dezintegrcia Uhorskho krovstva. V priebehu vojny sa tento obraz zaal v niektorch drobnch nuansch meni, aby sa v roku 1917 a poslednom roku vojny radiklne preformuloval do reprezentcie Slovkov ako samostatnej nrodnosti, resp. nroda a predstaviteov slovenskho nacionalistickho hnutia ako jeho le-gitmneho politickho reprezentanta. Tieto zmeny v socilnych reprezentcich

Lszl Vrs6

slovenskho obyvatestva mali svoje identifikovaten priny v udalostiach v po-litickej sfre na domcej i zahraninej scne. Na vyie uvedenom prklade analzy socilnych reprezentci uritej kategrie ud ako udu, nrodnosti, nroda i panslvov ukazujem, e v prpade tchto aktov ilo o vznamne politicky a ide-ologicky podmienen prax. Tto prpadov tdia sasne posli ako praktick demontrcia analytickho potencilu terie socilnych reprezentci pri skman historickch diskurzov o nrode, nrodnosti a alch svisiacich kategrich.

Nakoko vo svojej argumentcii pouvam niektor termny, ktor sa bene v his-toriografickch diskurzoch neobjavuj, resp. pojmy, ktorch vznam me by bez nleitho vysvetlenia nejasn, povaujem za potrebn venova pozornos ich objasneniu. Ke budem hovori o historiografii (alebo dejepisectve), budem ma na mysli intitucionalizovan formu produkcie odbornho historickho diskurzu. To znamen, e tmto termnom budem pomenva urit komunitu historikov, v-sledky jej odbornej prce (vskum prameov a produkciu historickho poznania) a odborn diskurz prebiehajci vo vntri tejto komunity t. zn. nielen publiko-van texty, ale aj odborn komunikciu profesionlnych historikov, v rmci ktorej sa utvra a reprodukuje vedeck historick poznanie. Historici mu by poda po-trieb analzy rzne kategorizovan: napr. ke hovorm o slovenskej historiografii, mm na mysli komunitu vetkch profesionlnych historikov (z stavov, univerzt, archvov), ktor utvraj odborn historick diskurz na Slovensku. V prpade tradi-nej, nrodnej resp. analytickej historiografie mm na mysli tie asti slovenskej (alebo inej maarskej, eskej, at.) historiografie, ktor spaj urit, v prvej a druhej kapitole definovan kritri.

V svislosti s jednotlivmi typmi historiografi budem hovori o epistemolgii, resp. presnejie, o ich epistemologickch vchodiskch. Epistemolgia je oblas filo-zofie, ktor sa zaober otzkami povahy poznania, zdrojmi, monosami, limitmi a druhmi poznania vo veobecnosti. V prpade historiografie zkladn epistemolo-gick problm tvor otzka, o je to historick poznanie, ak s monosti poznania toho, o oznaujeme slovami minulos, histria (alebo dejiny)? S epistemolgiou zko svis alia oblas filozofickch skman, ontolgia, ktor sa zaober otzka-mi bytia. o je to bytie vec, akm spsobom existuj veci, javy, mylienky a pod. V svislosti s historiografiou je samozrejme kovou otzkou, o je to minulos a o je to histria (dejiny)? Akm spsobom existuje to, o tmito termnmi po-menvame? Epistemolgia v historiografii je teria historickho poznania a epis-temologick vchodisk historiografie s teoretickmi vchodiskami tdia minu-losti i histrie (dejn).

Nrod ako socilna reprezentcia 7

Pod socilnymi kategriami rozumiem klasifikan schmy, prostrednctvom kto-rch udia zarauj seba a inch ud do skupn na zklade rznych kritri. Akt priradenia ku kategrii (alebo zaradenie do kategrie) je socilnou kategorizciou. V tejto prci sa tento koncept samozrejme najastejie bude objavova v svislosti s nrodnmi (etnickmi, rasovmi) kategorizciami. (Len na okraj podotkam, e koncept socilnych kategri resp. kategorizcie sa vzahuje na vetky oblasti socil-neho ivota, t.j. socilnymi kategriami s aj napr. nezamestnan, deti, tuden-ti, mentlne postihnut, historici, politici, ateisti, katolci, nevolii, at.) V svislosti so socilnymi kategriami by bolo mon uvies viacero doplujcich vysvetlen o spsoboch ich funknosti v socilnom ivote. Pre potreby tejto prce vak bude stai len jedno analytick upresnenie: socilna kategorizcia je zrove aj aktom identifikcie.

V svislosti so socilnymi kategriami a kategorizciami, resp. socilnymi javmi budem hovori o bench uoch, o predstavch i poznan bench ud alebo o laickch i naivnch predstavch i poznan. Tieto pomenovania s povolan odli mylienky, poznanie, postoje a sprvanie sa socilnych vedcov, teda aj historikov, od ostatnej spolonosti, ktor tvor predmet ich bdan, t.j. obyajnch ud. Tieto po-menovania nemaj teda, ako by sa mono mohlo zda, iadny derogatvny vznam, s to analytick pojmy oznaujce socilnych aktrov vdy toho konkrtneho javu, v svislosti s ktorm boli pouit.

Tto kniha je prepracovanm textom dizertanej prce, ktor som napsal pod z-titou Historickho stavu Slovenskej akadmie vied a je publikanm vstupom Centra excelentnosti SAV: CEVKOMSD.

asti textu pouit v tvrtej kapitole tejto knihy boli so shlasom vydavatea prebra-n z lnku L. Vrs, Premeny obrazu Slovkov v maarskej hornouhorskej regionl-nej tlai v obdob rokov 1914-1918, in Historick asopis, 2006/3, 54, s. 419-450.Poas trvania mjho doktorandskho tdia som sa v rokoch 2003 2004 zast-nil tipendijnho pobytu na Rijksuniversiteit Groningen v Holandsku v rmci programu: The European Doctorate: Social History of Europe and the Mediterranean, Building on the Past Marie Curie Fellowships for Doctoral Students in History. Program bol financovan z 5. rmcovho programu EU v rmci Marie Curie Fel-lowship Programme.

Medzi rokmi 2005 2009 som bol astnkom medzinrodnho projektu finan-covanho zo 6. rmcovho programu EU: Sixth Framework Network of Excellence CLIOHRES.net, v rmci ktorho vychdza aj tto publikcia.

i. tradiCn historiografia a jej metdy Psania dejn: Problm objektivizCie nroda

Pri pohade na dejiny historiografie u ako sformovanej vedeckej disciplny na Slo-vensku, v Maarsku, v echch (teda aj v Uhorsku a eskoslovensku), ale aj v inch krajinch Eurpy a mimo nej, sa stretneme s lenenm dejn a dejepisectva, v ktorom njdeme medzi inmi kategriu nrodnch dejn, teda dejn, ktor pojednvaj o dejinch nroda. Tie s obvykle definovan ako protipl dejn veobecnch i svetovch, ktor sa vak tie opieraj o nrodn dejiny spsan dejepiscami svojich nrodov. Tieto klasifikcie dejn s zakotven a reprodukovan aj v intitucionali-zovanom vzdelvan histrie, resp. v organizanom lenen odbornch historickch stavov i pracovsk.

Aj v slovenskom dejepisectve, ponc napr. Frantikom V. Sasinkom, Jozefom kul-ttym i Jliusom Bottom, pokraujc Danielom Rapantom, Jozefom Hruovskm, Frantikom Bokesom, udovtom Holotkom, Jnom Tibenskm, Jliusom Ms-room a koniac naprklad Richardom Marsinom, njdeme koncepcie dejn, ktor sa vyhlasuj za nrodn a hadaj zmysel dejn v nrodnej dimenzii1. Hoci sa jednot-liv koncepcie dejn nroda lia, samotn tza, e nrod je ultimatvnou dejino-tvornou silou a nositeom dejn je explicitne, i prinajmenom implicitne zaka-dm prtomn. Sn najpregnantnejie tto tzu naposledy formuloval R. Marsina, ke sa zamal nad otzkou, i mono termn slovensk dejiny uplatova len do roku 1918, alebo i existuj slovensk dejiny i po roku 1918:

Rozhodujcim kritriom tu me by len jestvovanie alebo nejestvovanie nositea dejn. Nositeom nrodnch dejn je ud uritej pecifiky, urit spoloenstvo, nrod, kompakt-nejie bvajci na uritom zem. [...] To znamen, e aj po r. 1918 sa maj slovensk de-jiny poklada za samostatn historick proces svojho druhu [...] pretoe dodnes jestvuje slovensk nrod. Z toho jednoznane vyplva, e termn slovensk dejiny treba aplikova v celom chronologickom rozsahu, od najstarch ias a do prtomnosti2.

Vyie uvedench autorov som menoval, pretoe sa adresne venovali otzkam ak dejiny a pre koho ich psa. V sasnosti existuje mnostvo odlinch prstupov k psaniu dejn, ktor vychdzaj z diametrlne odlinch epistemologickch v-chodsk, sleduj in ciele a pouvaj in postupy pri vskume a interpretcii ne nrodn historici. Napriek tomu vak dominantnou stle ostva prinajmenom v strednej i stredo-vchodnej Eurpe koncepcia dejn, pre ktor je nrod in-

Lszl Vrs10

herentn jednak ako idea (zkladn kontitutvny ideov produkt uritej nrodnej ideolgie) a jednak ako socilna kategria funkn v socilnej praxi.

Nrodn dejiny charakterizujem ako tak, ktor sa zakladaj na predstave minulosti ako diania trukturlne podmienenho a organizovanho existenciou alebo metafo-ricky povedan, ivotom nroda (alebo nrodnosti, resp. poda sasnej termino-lgie etnickej skupiny/etnika, pokia s tieto vnman ako pred-stupe alebo skor-ie tdium nroda). V prbehu dejn kontruovanom nrodnmi historikmi nrod (nrodnos, etnikum) figuruje sasne ako takmer a nadasov objekt aj subjekt dejn, teda nielen nieo o sa kontinulne vyskytovalo v minulosti, ale priamo bolo aj tvorcom dejn, bu ako kolektvny aktr (aksi personifikovan kolektvna mravn bytos3) alebo skrze individulnych aktrov, ktor s reprezentovan ako reprezentanti kolektvu v zmysle pars pro toto. Prinajmenom vak nrod tvor zkladn referenn rmec, na ktor nrodn historici vzahuj konania a iny historickch aktrov.

Tto totlna nrodn dimenzia v poat dejn sa v historiografickej praxi prejavovala a prejavuje na rznych rovniach. irok kla rzniacich sa prstupov jednotlivch autorov k miestu, vznamu a dleitosti nroda v dejinch, ktor pu, by sa dala definova vymedzenm dvoch krajnch plov. Maximlny pl je charakterizovan postupom, kedy sa vskum a tdium prameov deje vyslovene za elom kontru-ovania prbehu nroda. Vsledkom tohto prstupu s dejiny, ktor s vlune de-jinami nroda a vetky popisovan deje s interpretovan v rmcoch urovanch zvecnenm jestvovanm nroda. Historici spadajci pod tto kategriu povau-j za prvorad lohu dejepisectva napsa (resp. poda ich videnia popsa) dejiny vlastnho nroda od najstarch ias spravidla staroveku i ranho stredoveku (poda hesla, m starie, tm lepie). Akkovek in cie historickch tdi napr. kritick tdium socilneho usporiadania spolonosti, charakteru moci a socilnej dominancie, ovldania obyvatestva a priestoru, typov autority, vzieb a lojalt, sp-sobov komunikcie, spoloenskch noriem a kultry sprvania sa, vnmania asu a ivotnho priestoru at. povauj za druhorad, ba dokonca neiadci, ak by to malo vies k spochybovaniu ich esencialistickho a zvecujceho poatia nroda a dejn. Tento krajn pl profesionlneho dejepisectva mono charakterizova ako explicitne nacionalistick a innos takto kategorizovanch historikov ako systema-tick produkciu prbehov vhodnch na pozitvnu seba-identifikciu so svojm n-rodom a negatvne vyhranenie sa voi (niektorm) inm nrodom.

Na druhom, minimlnom ple nrodnch dejn s dejiny, ktorch autorov katego-rizujem ako nrodnch, nie vak nacionalistickch historikov. Tto autori obvykle s

Nrod ako socilna reprezentcia 11

kriticky naladen voi nacionalistickm historikom a ich nrodno-deterministeck-mu, resp. nrodno-teleologickmu chpaniu dejn. Vo svojich tdich sa spravidla venuj rznym tmam, ktor nie s v priamej svislosti s bytm, prebdzanm, dotvranm, zachraovanm, emancipovanm, prevanm alebo inmi agen-ciami nroda, tak ako je to u nacionalistickch historikov. Dvod preo ich na-priek tomu oznaujem za nrodnch historikov je, e vo svojich textoch stle pracuj s kategriou nroda ako s termnom odkazujcim na objektvne jestvujcu entitu extern vzhadom na udsk myse, teda existujcu nezvisle od nej (inmi slovami, existujcu takm spsobom, ako jestvuje nejak prrodn tvar, napr. Kriv, ktor existuje nezvisle od toho, i ho lovek vnma svojimi zmyslami a nejako ho pome-nuje alebo nie). Na veci pritom ni nemen ten fakt, e za dtum vzniku nrodov povauj 18. i 19. storoie a pred tmto obdobm hovoria o nrodnostiach i et-nickch skupinch/etnikch (prp. stredovekch nrodoch). Z hadiska v tejto prci podanej defincie je kovm esencializujce a zvecujce pochopenie kateg-rie nroda tmito autormi a nie datovanie objavenia sa i vzniku nroda. Druhm dvodom preo tchto historikov charakterizujem ako tvorcov a udriavateov n-rodnch dejn (resp. mkie povedan, udriavateov nrodnej dimenzie v dejinch) je, e povauj nrod za vhodn definin rmec vymedzujci oblas historickho bdania. Vaka tomu, hoci tto autori s v opozcii voi explicitnmu nacionalizmu, sa nechtiac a nevedomky podieaj na reprodukcii ideologickch ale aj epistemic-kch rmcov, ktor s nacionalistick, resp. umouj fungovanie nacionalizmu.

V sasnosti u plat za trivilnu kontatciu, e nrodn dejiny, resp. dejiny nroda produkovan nrodnmi historiografiami s integrlnou sasou nrodnch ideo-lgi a socilnej praxe nacionalizmu a funguj ako ich vznamn kontitutvny a reprodukujci prvok. Nacionalisti sa asto odvolvaj na dejiny, historick argu-menty patria v ich prejavoch k tm najinnejm. Historick dimenzia vaka svoj-mu dleitmu miestu pri utvran socilnych identifikci ud sli ako vznamn mobilizan a legitimizan faktor v nacionalistickch diskurzoch.

V nrodnch dejinch nrod (a nrodnos) nefiguruje ako socilna kategria, tak ako niektor in veobecn socilne kategrie, ako napr. trieda i nboensk pr-slunos (konfesia). Tieto kategrie sa toti na rozdiel od kategrie nroda aprirne nevnmaj ako slov pomenvajce objektvne existujcu kolektvnu bytos, kto-r pozostva z ud disponujcimi uritmi vrodenmi vlastnosami, vaka ktorm prirodzene formuj spomnan kolektvnu bytos (skupinu). Tmto prkladom sce mono vytkn, e tak kategria triedy ako aj kategria konfesie boli historikmi v jednotlivch peridach v uplynulom storo esencializovan a zvecovan. Dle-

Lszl Vrs12

it vak je, e v sasnosti u o tchto kategrich vina historikov uvauje (i ke mnoh skr intinktvne ne cielene) ako o socilne kontruovanch prvlastkoch (kategrich), ktor definuj jednotlivca (historickho aktra) ako socilnu bytos a umiestuj ho v sieti spoloenskch vzahov svojej doby, a nie ako o esencilnych kvalitch udskej bytosti alebo ako o personifikovanch kolektvnych entitch. V tom spova podstatn rozdiel oproti kategrii nroda. Narbanie s kategriami triednej alebo nboenskej prslunosti vychdza u z ich kontruktivistickho soci-lnovedeckho chpania, ktor zmerne abstrahuje od vznamov tchto kategri fungujcich v kadodennom ivote bench ud. To ist sa ned poveda o kate-grii nroda, ktorej pochopenie a pouvanie v diskurzoch nrodnej historiografie tak v minulosti, ako aj sasnosti je v podstatnch znakoch zhodn s tm, ako ben udia chpu, o je to nrod a ako s touto kategriou narbaj vo svojich kadoden-nch ivotnch situcich, teda esencialisticky a zvecujco.

V kontraste voi vyie predstavenmu poatiu nroda stoj socilno-kontruk-tivistick chpanie, ktorho korene meme hada niekde na konci 60. rokov 20. storoia v zpadoeurpskych a transatlantickch socilnych vedch. Dnes u ide o mocn a nesmierne rozvetven intelektulnu tradciu, ktor m svojich zstupcov vo vetkch spoloenskovednch disciplnach, vrtane dejepisectva. Bdatelia vy-chdzajci zo socilno-kontruktivistickch teri uvauj o socilnych kategrich (ich fungovan v socilnej praxi), intitcich, normch a pravidlch sprvania sa ako o vzjomne svisiacich a navzjom sa podmieujcich (resp. aj navzjom sa kon-tituujcich) javoch, ktorch existencia je produktom socilnych interakci. Teda aj o nrode sa snaia uvaova ako o ktorejkovek inej socilnej kategrii (napr. ako o u spomnanej triede), ako o socilnom kontrukte, ktor vznikol v konkrtnom ase ako vsledok udskej innosti a utvrania sa konkrtnych foriem organizcie spolonosti. Socilno-kontruktivistick terie spolonosti sa snaia systematicky dekontruova tie metafyzick predstavy, ktor povauj niektor socilne kateg-rie ako napr. nrodnos a etnicitu i triedu, rod, sexualitu alebo formy organizcie spolonosti, socilne vzahy at. za nieo, o je dan od prrody, nieo, o je vlast-n jednotlivcovi nezvisle od truktr a fungovania spolonosti. as autorov na niektorch z nich sa budem neskr odvolva argumentuje, e socilne kategrie treba v prvom rade vnma v svislosti s kategorizanou innosou, teda nie ako nieo o je, v zmysle stabilne existujcej predmetnej entity, ale skr ako nieo o sa deje v socilnych interakcich. To znamen, e socilne kategrie napr. nrod/nrodnos nie s len phym pomenovanm inak objektvne existujcej kolektvnej entity, ale prve naopak, skrze prax socilneho kategorizovania sa utvra funkn

Nrod ako socilna reprezentcia 13

predstava o objektvnej existencii kolektvnych entt (socilnych skupn). Z tejto perspektvy prax socilnej kategorizcie mono charakterizova ako formatvnu a nie len denotan, teda ako tak, ktor (spolu-)kontituuje socilnu realitu a nielen ju neutrlne pomenva. Tto tmu vak rozviniem v alch dvoch kapitolch. V tejto kapitole skmam priny nesmierne silnej nacionalistickej ideologizcie vznamnej asti profesionlneho dejepisectva. Odpovede hadm v zaiatkoch profesionlnej historiografie v prvej polovici 19. storoia, nakoko sa domnievam, e tradin his-toriografie mu by tak silne (de)formovan nrodnmi ideolgiami vaka svojm limitovanch a uzavretm epistemologickm vchodiskm a nedostatonej meto-dolgii. Obe, epistemologick vchodisk aj metdy historickho bdania, vznikli a boli pevne kodifikovan v obdob prvej tretiny 19. storoia pod vplyvom silnho nrodnho romantizmu. Svoje absoltne nespochybniten postavenie si udrali do konca 19. storoia, kedy dochdza k ich prehodnoteniam z rznych pozci a s rz-nou spenosou. Prvou vnou vzvou a alternatvou voi tradinej epistemolgii a iastone aj metodolgii dejepisectva bola franczska kola Annales, nasledovan v priebehu 20. storoia almi inovatvnymi historickmi kolami a dokonca cel-mi subdisciplnami. Napriek tomu meme kontatova, e oboje, epistemologick vchodisk aj metodolgia tradinch dejn s v rmci naej disciplny stle domi-nantn.

Prv podkapitola tejto kapitoly sa venuje formulcii tradinej terie dejn a me-todologickch postupov Leopoldom von Rankem v 20. a 30. rokoch 19. storoia. Druh podkapitola nadvzuje na znmu esbodov kritiku tradinej historiografie britskho historika Petera Burkeho. Rozvinutm jednotlivch bodov kriticky pou-kem na limity tradinej (rankeovskej) epistemolgie a metodolgie psania dejn, ktor spsobuj, e sa historiografia nedoke dostatone inne vysporiada s de-formujcimi inkami nrodnch ideolgi, ktor ustanovuj a udriavaj nrodn spoloenstvo, v rmci ktorho funguje. Epistemologick vchodisk tradinej his-toriografie sauj uplatnenie analytickch prstupov pri tdiu minulosti a nepo-skytuj priestor pre prcu s kritickmi teriami ostatnch socilnych vied. Metodo-lgia tradinej historiografie je nedostaton, lebo sa obmedzuje len na stanovenie praktickch postupov kritiky prameov, ale nem iadnu innos na osobu histo-rika, t. zn. neposkytuje iadne mechanizmy na kritick reflexiu subjektvnych a ob-jektvnych (socilnych) faktorov ovplyvujcich proces tvorby kritickho historic-kho poznania. Rozvinutie Burkeho kritickch bodov v druhej podkapitole bude zrove aj prehodnotenm epistemologickch vchodsk tradinej historiografie. V nadvznosti na toto prehodnotenie epistemolgie dejepisectva v druhej a tretej

Lszl Vrs14

kapitole navrhnem rozrenie tradinej metodolgie o postupy, ktor historikom poskytn viu odolnos voi formatvnym vplyvom (nielen) nrodnch ideolgi pri skman minulosti.

1. leoPold von ranke a tradiCn historiCk metda

Zanem vetou Patricka J. Gearyho: Modern dejepisectvo vzniklo v 19. storo ako nstroj eurpskych nacionalizmov. Dejiny eurpskych nrodov, pouit ako nstroj nacionalistickch ideolgi, boli nesmierne spen, ale premenili nae pochopenie minulosti na skldku toxickho odpadu, naplnen jedom etnickho nacionalizmu, ktor presiakol hlboko do povedomia bench ud4.

Poiatky profesionlnej historiografie sa obvykle klad do obdobia prvej tretiny 19. storoia v Prusku. Ilo o proces, v rmci ktorho sa ako kov prvotn faktory zvykli zdrazova zaloenie novho typu univerzity Wilhelmom von Humbold-tom (1810) a innos Leopolda von Rankeho (1795-1886). Humboldtova Berln-ska univerzita bola zaloen na princpe spojenia vzdelvania a vskumu (Bildung und Forschung). Idelom novej univerzity bola nielen indoktrincia, ale aj produk-cia kritickho poznania, priom vuba a vskum mali by navzjom integrovan tak, e vskum mal tvori sas vuby. V roku 1825 na Berlnsku univerzitu priiel predna L. von Ranke. Presne v slade s jej zameranm zaviedol do procesu vuby historick seminr, ktorho poslanm bolo koli profesionlnych historikov, schop-nch vykonva psanie dejn ako vedu. Potom, o Ranke rok pred svojm prchodom na Berlnsku univerzitu formuloval svoju koncepciu kritickej historickej metdy,5 bolo zavedenie seminra na vyuovanie jeho metdy druhm vznamnm krokom v rmci profesionalizcie a intitucionalizcie vedeckho psania dejn. Model hum-boldtovskej integrovanej univerzity ako aj rankeovskho seminra sa do polovice 19. storoia rozril na vetky univerzity v nemeckej jazykovej oblasti a neskr sa stali vzorom aj pre univerzity v ostatnch krajinch Eurpy a v Spojench ttoch6.

Ranke sa vo veobecnosti povauje za zakladatea vedeckho dejepisectva a za tvorcu historickej metdy, ktorej zkladn tzy dodnes tvoria jadro metodolgie discipl-ny. Ete za jeho ivota vznikol emblematick obraz Rankeho ako otca zakladatea, ktor mal vo viacerch ohadoch mlo spolonho s historickou postavou Leopolda von Ranke. Mimo nemeckho jazykovho prostredia bol Ranke vnman len ako metodolg, len mlo sa vedelo o jeho historickch prcach. Georg Iggers v jednej zo svojich ranch tdi ukzal, e napr. v Spojench ttoch americkch Rankeho a do obdobia po druhej svetovej vojne vnmali (jeho obdivovatelia, rovnako ako

Nrod ako socilna reprezentcia 15

aj jeho kritici) ako pvodcu objektivistickej vedeckej metdy histrie, predchodcu pozitivistickej historiografie, teda psania dejn, ktor za svoju maximu povaovalo odhaovanie objektvnych faktov dejn7. Takto obraz zodpovedal skutonosti len iastone. Americk historici vylpli Rankeho postupy heuristiky a kritiky histo-rickch dokumentov z jeho veobecnej koncepcie dejn, ktor bola silne ovplyvnen mylienkovou tradciou nemeckho idealizmu a vo viacerch ohadoch bola v pria-mom protiklade voi pozitivistickmu chpaniu dejn8. V mnohom bola podobn situcia aj vo Franczsku a vo Vekej Britnii 19. storoia: historik Ranke bol len mlo znmy alebo plne neznmy, zatia o idealizovan obraz metodolga Ranke-ho bol, trochu prehnane povedan, a fetiizovan.

Hlb pohad na epistemologick vchodisk Rankeho dejn nm umon lepie po-chopi priny spenej existencie a prekvitania nrodnch dejn ako dominantnej formy historiografie za uplynulho poldruha storoia. V prvej asti vkladu len po-pisne predstavm Rankeho koncepciu dejn; v druhej asti podm analzu ranke-ovskej, resp. tradinej nrodnej historiografie vychdzajcej z Rankeho koncepcie dejn a metdy. Budem sa pri tom opiera o znme esbodov kritick hodnotenie tradinej paradigmy historiografie od britskho historika Petera Burkeho. Ranke teda posli v danom prpade ako prominentn prklad nrodnho historika.

Pravdepodobne tyri najznmejie slov z celho Rankeho diela wie es eigentlich gewesen dodnes slia ako frza, ktor pre tradinch historikov symbolizuje idel vedeckej histrie, t. j. nevyna sdy nad minulosou (neanalyzova), ale len uvies (historick) fakty, nech tie hovoria samy za seba. Ke Ranke v roku 1824 napsal svoju slvnu vetu: Histrii sa prisudzovala loha sdi minulos a pouova sasnkov ku prospechu budcich rokov; k takm vekm lohm sa sasn pokus neodvauje; chce len ukza, ako to v skutonosti bolo9, reagoval na dejepiseck prax svojej doby, kedy historick texty mali formu poetickch prbehov primrne plniacich etick funkciu10. Bu to boli texty mravounho charakteru vychdzaj-ce zo zsady historia magistra vitae est, alebo historick naratva, ktor nezakryte slili na podporu i legitimizciu politickch i inch cieov a zujmov. Tieto his-torick pojednania boli rzneho charakteru. Mali formu chronologickho vkladu historickch faktov, dtumov a udalost alebo naopak, formu rozvetvenej narcie, ktor vak bene obsahovala fiktvne prvky, moralizujce hodnotenia a zaujat sdy nad jednotlivmi historickm aktrmi a udalosami11. V Rankeho dobe sa tto forma textulnej reprezentcie oznaovala za rtoriku. Bola to naran stratgia, ktorej primrnym cieom bolo dosiahnu stotonenie sa itatea s predkladanm vkladom, bez ohadu na kritrium pravdivosti i fiktvnosti. Vo svojom metodolo-

Lszl Vrs16

gickom dodatku Ranke ako exemplrny prklad rtorickho dejepisectva uvdza renesannho historika Francesca Guicciardiniho (1483-1540). Hoci Guicciardi-ni vo svojej prci extenzvne pouval aj historick pramene (o bolo na jeho dobu skr vnimon), rovnako pouval i fiktvne texty, produkty vlastnej invencie. Do st historickch aktrov vkladal vymyslen prejavy, prostrednctvom ktorch vysvetoval pohntky ich konan12. Ranke tto prax odsudzoval a postuloval nov metodologick pravidl, poda ktorch vedeck historick text neme uvdza fik-tvne vpovede (i keby tie mali ma len ilustran funkciu) a mus vychdza len z autentickch prameov: My z naej strany mme in pojem dejn. Hol pravda bez vetkch prkras; dkladn preskmanie jednotlivho; ostatn porueno Pnu Bohu; len iadne bjenie, ani v najmenom, len iadne vmysly13.

Zrukou odhalenia holej pravdy, teda historickch faktov, malo by nezaujat tdium zachovanch historickch dokumentov. Ranke sa vo svojich prcach ne-ustle vymedzoval voi romantickmu rtorickmu dejepisectvu, zakadm kldol draz na svoju objektivitu, pod m rozumel kritick tdium o najvieho potu autentickch prameov, nestrann skmanie a odhalenie historickch faktov, teda vyhbanie sa akmkovek ideologickm a politickm vplyvom a nakoniec nestrann podanie (v historikovej mysli) oivenej i sprtomnenej minulosti14. Na dosiahnutie objektivity stanovil pravidl, ktor dodnes tvoria zklad historickej metdy. Prca historika sa zana skmanm prameov (t. j. heuristikou). Sasou tdia doku-mentov je urenie miery ich autentickosti (pravosti) a vpovednej hodnoty prame-a poda okolnost jeho vzniku a jeho autorstva, teda kritika pramea (o v prpade prameov, s ktormi pracoval Ranke, znamenalo v prvom rade ich filologick kri-tiku). m bli bol vzah autora dokumentu k historickej udalosti, o ktorej doku-ment vypovedal, tm mal by prame spoahlivej (teda aj hodnotnej). Po heuris-tike a kritike nasledovala interpretcia, o bola finlna fza historikovej prce15.

Ranke si bol vedom subjektvnosti poznania a shlasil so svojimi kritikmi, e po-znanie je podmienen mnohmi faktormi, ale platnos tejto tzy vzahoval len na poznanie prtomnosti. V prpade historickho poznania bol presveden, e subjek-tivita dejepisca me by konzekventnm uplatovanm jeho metdy eliminovan. Idelom mala by poda neho tak odborn prprava historika, aby sa z neho stal ist, nestrann meditor minulosti16. Tmto sa dostvame k metafyzickej dimenzii Rankeho objektivizmu, a to k jeho chpaniu dejn (teda minulosti) ako objektvne-ho prbehu. Inmi slovami, poda tejto koncepcie jestvuje jeden jedin sprvny (t. j. objektvny) naratvny vklad diania v minulosti, ku ktormu sa objektvny historik doke dopracova. V Rankeho chpan a v chpan alch generci tradinch

Nrod ako socilna reprezentcia 17

historikov je tento idelny prbeh o minulosti (ako sa skutone udiala) implicitne stotonen s minulosou. Jeho existencia je zvecnen, inmi slovami, objektvny prbeh o minulosti ako keby existoval nezvisle od historikov, ktor ho nie formu-luj (utvraj), ale objavuj17.

Druhm dleitm metafyzickm pilierom Rankeho filozofie dejn bola jeho pred-stava o imanentnej boej prtomnosti v dejinch. Kad historick epocha m svoj jedinen a priamy vzah k Bohu18. Aj v svislosti s touto jeho vierou treba chpa jeho alie zkladn metodick pravidlo, poda ktorho historik nem vyna hod-notov (morlne podmienen) sdy o predolch genercich, resp. historickch epochch (ale obmedzi sa len na popis minulosti, ako sa t skutone udiala). To-ti loveku neprinle sdi to, v om je imanentn boia prtomnos19.

Ranke chpal psanie dejn ako vedu tudujcu jednotliv (partikulrne). Dejiny s pre Rankeho shrnom individulnych a vo svojej podstate uniktnych dejov. Odha-lenie jednotlivch initeov, sl i faktorov (Ranke pouva slovo Momente), kto-rch interakciou s tieto deje tvoren, patr medzi najdleitejie lohy historika20. Dkladnm tdiom jednotlivn (grndliche Erforschung des Einzelnen) me historick poznanie o m by konenm cieom dejepisectva dospie k odha-leniu univerzlnej jednoty v dejinch, prejavujcej sa v podobe nrodov a ich t-tov (k tomuto sa vrtim neskr). Histria je teda poda Rankeho veda poznvajca jednotliv a uniktne a ako tak je protikladom filozofie, ktor pri poznvan vychdza z abstraktnho a veobecnho21. Siln draz na jednotliv v dejinch sa lo-gicky prejavuje v Rankeho negatvnom postoji k teoretickm a zoveobecujcim vysvetleniam udskho sprvania sa. Odmieta postup, kedy by sa prostrednctvom veobecnch teri vysvetovali, interpretovali partikulrne intencie, iny a konania historickch aktrov. Jeho predstava objektvnych dejn dovouje len opan postup, z jednotlivho induktvne vyvodzova veobecn22.

Z doterajieho vkladu vyplva, e v Rankeho filozofii dejn hrali dleit lohu predstava o existencii jedinej pravdivej naratvnej reprezentcie minulosti, viera v imanentn boiu prtomnos v dejinch (kad epocha m svoj bezprostredn vzah k Bohu), a predstava o dejinch ako sume uniktnych dejov, t. j. jednotlivn. Na tieto zkladn tzy nadvzuje jeho koncepcia historickch aktrov v dejinch. V zmysle jeho hadania jednotlivn, zkladnm aktrom je lovek, indivduum (stvoren Bohom). Jednotlivec je vak aktrom len ako sas udu (Volk), ktor bol tie stvoren Bohom (kad jeden ud je priamym bom stvorenm). ud dochdza k svojmu dejinnmu naplneniu vo forme nroda, ktor je prirodzenm

Lszl Vrs18

vystenm dejinnho vvoja23. Tie nrody, tak ako epochy, s v bezprostred-nom vzahu s Bohom, s boou ideou. Dvoma kovmi intitciami, prostred-nctvom ktorch ud v priebehu dejn dosiahol nrodn bytie, boli cirkev a tt. Nrod (alebo idea nroda, alebo princp nrodnosti) je pre Rankeho jedinm venm urujcim princpom dejn, vetko ostatn je asov a ako tak vystaven monosti zniku i premeny, ale idea nroda, pochdzajca od Boha, je ven a dejiny s procesom jej presadzovania sa24. Z toho plynulo, e nrod je jedinou zkladnou jednotkou historickho vskumu. Aj ke vina Rankeho diela pojed-nvala o ttoch a cirkvch, obe tieto intitcie sleduje ako emancie idey nroda, obe s len nstrojmi, pomocou ktorch nrody organizuj svoju existenciu25. Po-chopi esenciu, teda uniktnos jednotlivch ttov a cirkv znamen odhali n-rodn ideu, ktor ich napa26.

V obdob, kedy sa utvrali a formovali Rankeho nzory na dejiny, teda v obdob druhho desaroia 19. storoia, bola nemeck nacionalistick ideolgia v inte-lektulnych kruhoch, na pde univerzt a v rznej miere aj v kruhoch metianstva a medzi vldnucimi elitami v jednotlivch nemeckch ttoch a ich byrokratic-kch apartoch etablovan u do tej miery, e idea nemeckho nroda a teda aj pojem nroda a nrodnosti fungovali ako prirodzen kategrie rmcujce vn-manie socilneho sveta. Bolo by pomlen uvaova o Rankem, ako o prvotnom tvorcovi historickej dimenzie nemeckho nroda. Ranke invokciou nroda ako historickej entity urujcej beh dejn a dvajcej zmysel dejinm len reprodu-koval pojem nroda pevne ukotven v nemeckej idealistickej filozofii Johanna G. Herdera, Johanna G. Fichteho, Georga W. F. Hegela, Friedricha W. J. Schel-linga a alch. Rankeho prklad dokazuje, do akej miery u bola predstava nro-da prirodzenou a zkladnou kategriou vznamnch sektorov socilneho ivota v Prusku a alch nemeckch ttoch. Samozrejme, rovnako fundamentlnu rolu ako v Rankeho prcach (a prcach ostatnch nemeckch historikov) zaujmal n-rod aj v dielach historikov v alch nacionalizujcich sa ttoch Eurpy a sveta, ako napr. v dejinch psanch Thomasom B. Macaulayom, Julesom Micheletom i Georgeom Bancroftom. Predstava nroda ako prirodzenej zkladnej jednotky socilnej organizcie udstva a nrodnosti ako esencilnej kvality udskej bytosti bola inherentne prtomn v epistemologickch vchodiskch historiografie od zaiatkov jej profesionalizcie a intitucionalizcie ako disciplny vedy. Nrodn historiografie, produkujce dejiny nrodov, sa od svojich zaiatkov vznamnou mierou podieali na reprodukcii (ren) a predovetkm objektivizcii a zveco-van pojmu nroda27.

Nrod ako socilna reprezentcia 19

Poslednou rtou Rankeho chpania dejn, o ktorej sa v tejto krtkej charakteristike zmienim, je estetick (literrno-umeleck) hadisko pri psan histrie. Objavuje sa ako vznamn dimenzia v spojitosti s jeho zkladnmi tzami o zmysle dejn, ob-jektivite dejepisca a boej prtomnosti v dejinch. Poda Rankeho s dejiny nielen vedou, ale sasne aj umenm. Tto estetick kvalita odliuje dejiny od inch vedec-kch discipln, ktor sa zaoberaj skmanm a zaznamenanm toho, o je. Histria vak mus zreprodukova, znovu vytvori (oivi) uplynul, teda to, o raz bolo, ale u nie je (das erschienene Leben wieder zu reproduzieren). Dejiny s vedou, lebo sa venuj zbieraniu (prameov), objavovaniu (historickch faktov) a pochopeniu (dejn, ako sa skutone udiali), ale s aj umenm, lebo znovu vytvraj [re-kreuj] a znzoruj njden a spoznan28. Literrne (teda naran) podanie dejn s ume-leckmi prvkami je poda Rankeho tm zkladnm prostriedkom, tou jedinou for-mou, v ktorej je mon predostrie autentick a farbist dejiny a v celej ich bohatosti a plnosti vyjadri ducha historickej udalosti i doby29. Dejiny teda nevyhnutne mu-sia ma charakter rozprvanho prbehu, majceho svoj dej, zpletku a vyvrcholenie a rozuzlenie, podobne ako prbehy krsnej literatry30. Rankeho poiadavka estetic-kej dimenzie histrie sa v jeho textoch prejavila nielen tylisticky, ale mala dopad aj na jeho metodick postupy. Spomedzi prameov sa snail vybera tak, ktor sa naj-viac hodili na poetick literrnu reprezentciu, teda tak, ktor poda jeho predstv v o najvej miere odhaovali ducha udalosti a doby. ryvky z takchto prameov priamo zapracovval do svojho textu. Tieto vdy esteticky aj funkne zapadali do celkovej truktry prbehu. Citcie z prameov plnili popri estetickej aj explana-n funkciu, ke historik nechal prehovori prame namiesto seba, teda zaradil ho do reazca svoje argumentcie takm spsobom, e nefungoval len ako ilustrcia na podporenie historikovej tzy (t. j. ako svedectvo), ale ako priamy nosite expla-ncie. Collingwood trefne pomenoval tento spsob historikovej prce s pramemi ako scissors and paste, teda vo vonom preklade vystrihni a prilep31. alm po-stupom pri estetizcii a dramatizcii historickho vkladu bolo pouvanie metafor (zvl pripomnam personifikan metafory) a alch literrnych trpov32. Ran-keho jazykom dejn bol jazyk poetick, jazyk psobiaci na emon strnku, nie na racionlnu. Tak ako v svislosti s poznvanm minulosti zaznval filozofiu kvli jej zujmu o abstraktn a veobecn, zaznval aj abstraktn jazyk filozofie, ktor vraj nem estetick hodnotu a je odtrhnut od umeleckej dimenzie udskej due.

Rankeovsk historicizmus bol v priebehu 19. storoia vystaven mnohm kriti-km, predovetkm v nemeckej jazykovej oblasti prebehli v historickej komunite diskusie o metde a epistemolgii dejn. V literatre sa obvykle vyzdvihuj dve ve-

Lszl Vrs20

k diskusie. Prv inpiroval Johann Gustav Droysen vydanm svojich teoretickch prednok o dejinch na Jenskej a Berlnskej univerzite v obdob medzi rokmi 1857 a 188333. Druh polemika bola omnoho dramatickejia a emotvnejia a zapojilo sa do nej podstatne viac historikov. Spor o metdu (Methodenstreit), ako bola na-zvan tto vek diskusia, sa zvyajne datuje medzi roky 1893 a 189734. Jej hlavnou postavou bol historik Karl Lamprecht, ktor sa zvykol oznaova za elnho pred-stavitea pozitivistickho dejepisectva v Nemecku. Rankeho a jeho nasledovateov kritizoval pre metafyzick predstavy o podstate dejn, ako aj pre vlun draz na tt v dejinch, teda jednostrann sstredenos na politick dejiny a dejiny vznam-nch udalost a osobnost. Lamprecht sa snail do dejepisectva zahrn aj skmanie kultry a socilnych javov spolonosti. Prznan je, e v rmci Methodenstreit bol Lamprecht so svojou kritikou Rankeho de facto osamoten, proti nemu stli vznamn predstavitelia akademickej obce, obhajcovia rankeovskho historizmu. Zrove vak treba doda, e Lamprechtova koncepcia dejn nebola o ni menej na-cionalistick a podobne ako rankeovsk bola hlboko zakotven v nemeckej idealis-tickej filozofii a nrodnom romantizme35.

V 20. storo kritiky pokraovali, len tu by u bolo nepresnosou hovori o ranke-ovskom historizme. Sprvnejie by bolo pomenova predmet tchto kritk ako z-kladn epistemicko-metodologick jadro, ktor z pvodnej Rankeho filozofie dejn a v irom zmysle z nemeckho historizmu pretrvalo v dejepiseckej praxi tradinch nrodnch historiografi. Teda, viera v existenciu objektvneho naratvu o minulos-ti, presvedenie o monosti odbornm skmanm dospie k tomuto naratvu, viera v primt politickch dejn a predovetkm viera, e urujcou a jedinou relevant-nou jednotkou dejn s nrody. Od konca 20. rokov 20. storoia sa odvja desaro-ia trvajca komplexn kritika metdy a terie tradinch nrodnch historiografi v prcach autorov slvnej franczskej historickej koly Annales36. V medzivojnovom obdob patria ku kritikom epistemologickch vchodsk rankeovskej a z nej vych-dzajcej tradinej historiografie britsk filozofi Michael Oakeshott a Robin G. Col-lingwood37. Ideovo podobne zameran kritiky historickho faktu a objektivity historika, ako ich chpal Ranke a tradin (empiristick) historiografia, predostreli americk historici Carl Becker a Charles A. Beard38. V povojnovom obdob kritika pokraovala, najznmejia je sn prca britskho historika Edwarda Halletta Carra, a spomen treba aj franczskeho historika Paula Veyna39. Obdobie po druhej sve-tovej vojne, obzvl od 70. rokov 20. storoia, sa vyznauje aj novou vlnou filozofi dejn, ktor zvykli by oznaovan za postmodern. Tieto sa venovali predovetkm otzkam ontologickho statusu minulosti a histrie, naratvneho charakteru dejn a

Nrod ako socilna reprezentcia 21

rznym aspektom svisiacim s procesom kontrukcie historickho textu a funkcie dejn v modernej spolonosti. Spomeniem len tyroch najvznamnejch autorov: filozofa a historika Michela Foucaulta, historika a filozofa dejn Haydena Whitea, a filozofov Paula Ricoeura a Franka Ankersmita40.

Osobitn zmienku si na tomto mieste zaslia dve historick koly i smery, ktor sa paralelne rozvjaj od 70. rokov 20. storoia vo Vekej Britnii a v Nemecku: tzv. Cambridgesk kola dejn politickho myslenia Johna Pococka a Quentina Skinne-ra, a Begriffsgeschichte, t. j. dejiny pojmov, v rmci ktorch ako najvznamnejieho autora mono spomen Reinharta Kosellecka. Tto autori sa svojimi epistemolo-gickmi vchodiskami a metodickmi postupmi radiklne vymedzili voi tradi-nmu dejepisectvu, v rmci svojich bdan integrovali sociologick, psychologick, lingvistick a literrnovedn terie. Pocock a Skinner si za predmet vskumu stano-vili jazykov systmy a diskurzy vo sfre politiky a moci v obdob ranho a vrchol-nho novoveku. Zaujma ich, ak formatvny dopad mali jednotliv pojmy a terie (vzahujce sa na tmy o politickom a socilnom usporiadan spolonosti, mocen-skch vzahoch, udskch prvach, republikanizme, a pod.) na socilnu a politick realitu41. V prpade Begriffsgeschichte spomeniem len jeden monumentlny projekt z viacerch: Geschichtliche Grundbegriffe, osemzvzkov lexikn venovan zmenm vznamov kovch socilnych, kultrnych a politickch pojmov v 18. a 19. storo- v nemeckom jazykovom prostred. Nejde pritom o tradin historick etymol-giu, ale o tdie, v ktorch autori sleduj tak socio-kultrne kontexty a prostredie v ktorom fungovali skman pojmy, ako aj socilne pozadie ich pouvateov42. Oba tieto historiografick smery s skvelmi prkladmi interdisciplinrneho analytick-ho dejepisectva s jasne stanovenmi epistemologickmi vchodiskami a metodikou analzy, ktorch zkladn princpy rozviniem v nasledujcej kapitole.

2. est bodov P. burkeho, kritika tradiCnej historiografie

Z vyie uvedenho prehadu kritickch pojednan rankeovskho, resp. tradinho poatia dejn, ktor bolo dominantn v intitucionalizovanch akademickch ob-ciach nrodnch historiografi v Eurpe a mimo nej v 19. a nsledne aj v 20. storo a dodnes, je zrejm, e metda a epistemologick vchodisk tradinej historio-grafie boli poas celho spomnanho obdobia a s naalej dominantne prtomn. Jednou z novch rozsiahle citovanch kritk tradinej (rankeovskej) historiografie je kritika cambridgeskho historika Petera Burkeho v vodnej tdii zbornka New Perspectives on Historical Writing43. Tento sbor jedenstich tdi m by prehad-

Lszl Vrs22

nou prezentciou paradigmy novej historiografie, ako ju Burke nazva, teda psa-nia dejn, ktor pri stanoven svojich epistemologickch vchodsk berie do vahy tzy socilneho kontruktivizmu a pracuje aj s teriami inch spoloenskovednch discipln, predovetkm vak kultrnej antropolgie a sociolgie. Burkeho kritika tradinej historiografie je koncipovan do iestich bodov44.

Po prv: Tradin historiografia prisudzuje vlun dleitos politickm dejinm, resp. jedine politick dejiny povauje za relevantn objekt skmania. Na ilustrciu tohto bodu Burke cituje sebavedom viktorinsky vrok cambridgeskho profesora Sira Johna R. Seeleyho: Histria je minul politika: politika je sasn histria45. V rmci tradinej historiografie existuj aj in oblasti skmania dejn (napr. dejiny umenia a dejiny vedy), ktor s vak vnman ako postrann a stoja na perifrii zuj-mu skutonho historika. Popri dejinch diplomacie a vojen s dleitou sasou politickch dejn (obzvl v predmodernom obdob) aj dejiny cirkv. Pre tradin historiografiu je zkladnm rmcom pre sledovanie politickch dejn tt, ktor je vnman jednak ako javisko politiky (vntornej, nrodnej), a jednak ako aktr poli-tiky (medzinrodnej)46. Predstava ttu ako jednotky dejn a zrove ako historic-kho aktra, je komplementrna s ideou nroda. V skutonosti je primt nroda jednoznan, ako sme mohli vidie u Rankeho, tt je tradinmi historikmi vnman ako funkn forma a existujca ako najvyie tdium bytia nroda. Preto tam, kde absentuje ttna forma stotoniten s nrodom, zkladnou jednotkou dejn ost-va len nrod a obsahom dejn iny predstaviteov nroda smerujce k dosiahnu-tiu slobody nroda vo forme politickej suverenity, t. j. ustanoveniu vlastnho ttu. Naprklad poda D. Rapanta predmetom dejn me by len tt a nrod a kee slovensk dejiny sa nedaj koncipova ako dejiny ttu [...] musme urobi nositeom slovenskch dejn slovensk nrod sm [...] nrod v modernom vzname etnickom, kultrnom, ako osobitn na tte pojmove nezvisl kolektvnu jednotku47.

Hoci tieto predstavy nemusia by tak explicitne formulovan, ako boli v Rankeho fi-lozofii dejn, alebo ako ich vyslovil Rapant (resp. z Rapanta vychdzajc R. Marsina, pozri citt na zaiatku tejto kapitoly), implicitne s trvalo prtomn a tvoria zklad-n epistemologick vchodisko nrodnch historiografi. Politick dejiny nroda produkovan tradinmi historiografiami tie hraj vznamn rolu v politickch diskurzoch ako legitimizan faktor. S tm svis aj znane obmedzen koncept po-litickch dejn v tradinej historiografii. Politika je chpan len ako mocensk vza-hy medzi mocnmi mumi, panovnkmi, ttnikmi, predsedami vld, ministrami, predsedami politickch strn, poprednmi lenmi politickch strn, vznamnmi initemi inch organizci ako napr. cirkvi a armdy at. V tradinom dejepisectve

Nrod ako socilna reprezentcia 23

sa vbec nevenuje pozornos rovinm politiky presahujcim tieto priame na povr-chu fungujce mocensk vzahy, ako napr. symbolickm formm moci a fungova-nia politiky na mikrorovni. Pri skman politiky sa ignoruj ideologick dimenzie uplatovania moci. Tm nemm na mysli len such kontatovanie, e jedna i druh politick sila presadzovala ideolgiu liberalizmu, konzervativizmu, marxizmu, so-cializmu, komunizmu, pochopen v zmysle idelnej podoby ideologickej doktrny, ale skmanie implementcie a fungovania tchto ideolgi v kadodennej praxi.

Po druh: Tradin historici uvauj o minulosti ako o prbehu, tradin histria po-zostva zo sumy rozprvan o konan a inoch vznamnch ud (a personifikovanch kolektvnych aktrov) a o udalostiach. Tto rtu tradinch dejn intenzvne kriti-zoval Fernand Braudel, ke en bloc zavrhol lhistoire vnementielle, ako t naj-menej dleit zloku dejn48. Z hadiska dejn loveka a spolonosti boli poda neho dleitejmi strednodob (socilne) a dlhodob (prrodn) trendy. Samotn udalosti nie s nim viac ne len penou na vlnch ocenu dejn, kde, ak zostaneme pri Braudelovej metafore, vody ocenu a jeho brehy s tvoren socilnymi a prrod-nmi podmienkami v tom najirom slova zmysle49. Tto kritika nesmerovala a pri-ori proti naratvu ako forme reprezentcie dejn, ale voi naratvnemu podaniu dejn tradinou historiografiou, v ktorch:

ivotom ud dominuj dramatick udalosti, iny vnimonch bytost, ktor sa obas zjavia, a ktor asto s majstrami svojho osudu, ba o viac, aj naich [osudov] [...] ivot, dejiny sveta, a vetky individulne prbehy sa nm ukazuj ako srie udalost, inmi slova-mi, [ako srie] krtkych a dramatickch inov. Bitka, stretnutie medzi ttnikmi, dleit prejav, i vznamn list ()

s len momentkami v dejinch, drobnmi zbleskmi v temnote minulosti. Na om skutone zle, s socilne relie, teda vetky vznamn formy kolektvneho ivo-ta, ekonomiky, intitci [a] socilnych truktr50.

Naratvna forma podania dejn (teda dejiny psan ako prbeh) je de facto nevy-hnutn, d sa jej vyhn len v pecifickch odvetviach historickch tdi ako napr. v historickej tatistike alebo kliometrii (a dokonca ani tam nie plne, lebo interpre-tcie dt a vysvetlenie jednotlivch kategri op me by len naratvne)51. V prci samotnho Braudela je rozprvanie prbehu ako forma reprezentcie historickch udalost prtomn. Kritika naratvnej formy tradinej historiografie sa preto tak u Braudela ako aj Burkeho vzahuje na absenciu kritickej analzy socilnych fakto-rov v jednotlivch skmanch historickch obdobiach. Tto siln prbeho-centric-kos a zaznvanie kritickej analzy pracujcej s teriami a modelmi, ktor sleduj

Lszl Vrs24

vysvetlenie socilnych javov (a teda v rznej miere i konanie jednotlivcov, historic-kch aktrov ako astnkov socilneho diania), bola dominantne prtomn v epis-temologickch vchodiskch tradinej historiografie od jej plnch zaiatkov. Ako sme mohli vidie, Ranke odmietal aplikovanie akchkovek abstraktnch teri pri tdiu dejn, kee to odporovalo idelu dejn ako sprtomnenia jedinenho a jednotlivho v historickom dian. Rankeovsk idel objektvnych dejn a tza, e pravdiv prerozprvanie minulosti, ako sa udiala, do sasnosti je mon len formou rozprvania (teda naratvu) disponujceho estetickmi kvalitami, a priori vyluova-li monos uplatnenia nielen teri a modelov fungovania spolonosti (a obzvl, psobenia spolonosti na jednotlivca), ale analytickch postupov pri psan dejn vo veobecnosti.

Po tretie: Tradin histria sa sstreuje na vznamn iny vznamnch muov, tt-nikov, politikov, generlov prpadne cirkevnch hodnostrov52. Tto charakteristiku tradinch dejn si vimol u E. H. Carr, ke poznamenal, e nzor poda ktorho [...] v dejinch rozhoduje charakter a chovanie jednotlivca [...] m svoju dlh his-triu. Prianie ustanovi individulneho gnia ako tvoriv silu dejn je prznan pre primitvne tdium historickho vedomia53. Takto dejepiseck prax (resp. prax pamtania) mono sledova v zpadnom mylienkovom okruhu prinajmenom od antickch Grkov, cez renesannch historikov a po sasn nesmiernu popula-ritu nru historickej (predovetkm popularizanej) biografie54. Prbehy vekch postv, teda vedcich osobnost alebo tzv. dejateov, s kontruovan tak, e ich reprezentuj ako suvernnych aktrov, ktorch konanie bolo vedom a uberajce sa po jasnch lnich, za jasnm cieom. Tento teleologick rozmer sa markantne prejavuje v prpade nrodnch dejn (dejn nroda), kedy je rola vznamnch (ve-dcich) postv nroda, jeho vodcov a reprezentantov (v generanej nadvznosti) prestavovan ako presadzovanie zujmov a cieov nroda, o je spravidla vdy v zvislosti od konkrtneho prpadu silie o obrodenie, prebudenie i zacho-vanie nroda alebo boj o slobodu nroda (teda politickej samostatnosti vo forme samosprvy alebo ttneho tvaru). Ben lovek, teda t udia minulosti, ktor bu netvorili vldnucu, politick, kultrnu alebo in pre nrod a jeho prbeh relevant-n elitu, je zaujmav len ako len celku, teda ako anonymn len nroda.

Hoci sa tejto tme budem podrobnejie venova v nasledujcej kapitole, chcem u na tomto mieste upozorni na prax vemi charakteristick pre tradin nrodn dejepisectvo u od jeho poiatkov kontruovania kolektvneho aktra a jeho za-mieania s individulnymi historickmi aktrmi. Deje sa tak personifikciou n-roda alebo inej socilnej kategrie. Tento typ metaforizcie sa bene objavuje aj

Nrod ako socilna reprezentcia 25

v inch prpadoch, najastejie pri rozprvan o ttoch, hlavnch mestch, vldach, intitcich, organizcich, politickch stranch a pod. V niektorch prpadoch ide o relatvne nekodn prax, o ni viac ne o formu figuratvnej rei zjednoduujcej a zefektvujcej komunikciu bez vnejch negatvnych dsledkov vytvrania chybnch alebo zavdzajcich vznamov. To sa vak ned poveda v prpade takch socilnych kategri, ako nrod/nrodnos. V prpade personifikcie tchto kategri a ich reprezentcie ako kolektvneho aktra disponujceho vlastnosami individulnych aktrov, teda schopnosami kona, ma fyzick a duevn vnemy i emon stavy (nrod napr. me chcie ma vlastn tt, ti po slobode, trpie pod tlakom inho nroda, utla in nrod i nrodnos, vzoprie sa tlaku i politickmu reimu, a me i spa a aka na prebudenie i obrodenie) ide o prejav z hadiska vedeckho poznania nesmierne kodlivej kognitvnej praktiky zvec-ovania. Tento druh rozprvania o nrode ako o ivej bytosti, je charakteristick pre nacionalistick diskurzy, a akkovek diskurz (i vedeck) pouvajci tento typ metaforizcie nroda je vone inkorporovaten do nacionalistickch rozprv, ak aj nevznikol rovno za tmto elom.

Po tvrt: Tradin dejepisectvo sa prli jednostranne spolieha na urit druh pramen-nej bzy, na dokumenty. Jednm z Rankeho najvch spechov bolo, e spene poukzal na nedostatonos naranch prameov, teda kronk (anlov), a kldol draz na tdium materilov, ktor sa zachovali z innosti vld (resp. mocenskch elt v irom slova zmysle) v oblasti zahraninej a vntornej politiky, intitcii (teda prameov pochdzajcich z chodu sprvy spolonosti) a spisovho materilu po-dobnho charakteru zachovanho v archvoch. Neelanm nsledkom vak bola a dogmatick preferencia tohto druhu oficilnych dokumentov a ignorovanie inho, alternatvneho typu prameov (napr. krsnej literatry, ikonografickch a inch vizulnych prameov, maby, fotografie, filmu, a pod., orlnych prameov, materi-lnej kultry) a alternatvnych postupov kritiky, teda spracovania pramea (napr. analza symbolickch reprezentci, smantick analza textov, trukturlna analza diskurzov)55. Nezujem tradinej historiografie o in typy prameov je samozrejme do vekej miery logickm dsledkom preferencie politickch dejn v tom konzer-vatvnom chpan tradinej historiografie, ktor stotouje dejiny politiky s inmi vekch muov, panovnkov, ttnikov, generlov at.

Tradin historiografia pristupuje k svojim prameom ako k zrkadlovmu odrazu z minulosti, ako k akejsi emancii minulosti do sasnosti, nosiu evidentnch his-torickch faktov. Zrove tradin historici silne podceuj fakt, e kad prame je podmienenm produktom podmienok svojej doby. Tieto podmienky s rzneho

Lszl Vrs26

rzu, ale zakadm mono kontatova ideologick podmienenos producenta pra-mea a podmienenos vznamovho obsahu pramea elom jeho vzniku. Plat to pre vetky pramene, ale obzvl vek relevanciu m tto skutonos pre ten typ prameov, ktor s vsledkom vkonu moci, alebo lepie povedan, produktom existencie vzahov definovanch nejakou formou socilnej moci a ovldania (v tom najirom slova zmysle, teda nielen dokumenty administratvy a spravovania spolo-nosti vo veobecnosti, ale vetky pramene nesce vznamy vyjadrujce a reproduku-jce predstavy o existencii nejakej socilnej reality, i u v pozitvnom zmysle teda reality, ktor dan prame svojm obsahom potvrdzoval a reprodukoval, alebo v negatvnom zmysle reality, ktor prame svojm obsahom spochyboval, resp. cieom alebo elom vzniku toho pramea bolo tto realitu zmeni). Pri takomto type pramea treba ma obzvl na zreteli, e poskytuje ist partikulrny, podmie-nen pohad na relie, na ktor sa vzahuje, o ktorch informuje. Inmi slovami, predstavuje realitu autora (tvorcu, producenta) dokumentu. Pozrime sa naprklad na texty dvoch exponentov uhorsko-maarskho nacionalizmu Blu Grnwalda a Jnosa Thbusza a reakcie na ne z pera predstavitea uhorsko-slovenskho nacio-nalizmu Michala Mudroa56. Grnwald a Thbusz vo svojich spisoch reprezentovali socio-politick realitu, v ktorej jedin nrod existujci v Uhorsku, teda uhorsk nrod (magyar nemzet) je vo vekom nebezpeenstve, lebo je ohrozovan pan-slavistickou agitciou. Nechcem tu vak podrobne analyzova obsahy citovanch textov, ide o prinajmenom v prpade Grnwaldovho spisu veobecne znme a citlivo vnman prpady. Sstreme sa na ideov kontext vzniku tohto pramen-nho materilu. V mylienkovom svete Grnwalda a Thbusza zrejme mohol by jedinm nrodom v Uhorsku len uhorsk nrod (v ich vnman, ako maarsk etnick nrod) a akkovek tvrdenia o existencii inch nrodov, i nrodnost existujcich v Uhorsku okrem uhorskho alebo v nejakej symbize s nm, chpali ako ipso facto nepravdiv. (Z oho potom, v slade s logikou ich predstv o nro-de v Uhorsku, vyvodzovali vysvetlenia, preo niekto tvrd tak li a ak m motiv-ciu a navrhovali rieenia, ako na tak situciu reagova.) Mudro vychdzal pri vn-man reality nroda v Uhorsku z inch ideovch rmcov. Uhorsk nrod chpal ako politick komunitu formovan nrodnosami (o ktorch uvaoval podobne ako Grnwald a Thbusz o uhorskom nrode v zmysle maarskho etnickho nroda). Mudro teda chpal dve koncepcie nroda: ako politickej komunity a ako etnickej komunity. Jeho predstavu nroda v Uhorsku nzorne ilustruje venovanie na titulnej strane jeho odpovede Grnwaldovi: Bratstvu nrodnost politickho uhorskho nroda57. Vetky tyri citovan texty zmienench autorov vznikli v roz-

Nrod ako socilna reprezentcia 27

pt relatvne krtkeho asu, v rovnakom prostred, vetky tyri sa venovali tej istej tme: existencie nroda a nrodnost v Uhorsku (dokonca existoval medzi nimi priamy vzah, kee Mudroove boli reakciou). Jednou z dleitch vec, ktor si po pretudovan tchto textov uvedomme, je, e obe strany (teda Grnwald a Th-busz na jednej a Mudro na druhej strane) mali rozdielne nzory na socilnu realitu nroda v Uhorsku, o ktorej boli presveden, e existuje. Toto ich presvedenie bolo vsledkom existencie rozdielnych ideologickch vchodsk. Ako inak by vak mohol historik uri sprvnos, pravdivos (pozor, nie autentickos!) pohadu jednej alebo druhej strany bez toho, aby sm zaujal jedno z tch ideologickch po-zci (postulujcich existenciu takho i onakho nroda v Uhorsku)? Nrodn historici takto bene postupuj. V danom prpade, posudzuj pravdivos obrazov o socilnej realite obsiahnutch v prameoch, teda i existoval alebo neexistoval uhorsk nrod v jednej alebo druhej forme (zjavne vychdzajc pri tom z premisy, e existoval slovensk a maarsk nrod, len jeden i druh historick aktr popieral tto zjavn skutonos). Inmi slovami, k prameom nepristupuj ako k podmie-nenm produktom socilnej reality doby svojho vzniku, ale ako k pravdivm (alebo nepravdivm) popisom socilnej reality danej doby (pokia ide o otzku nroda, v tomto prpade).

alm nemenej dleitm initeom v svislosti s epistemologickmi limitmi his-torickho pramea je samotn heuristick, kritick a interpretan aktivita histo-rika, ktor (tie determinovan rozlinmi faktormi, medzi inmi ideologickm zzemm a ciemi svojej innosti) berie pramene do rk a rozhoduje o ich vej i menej relevantnosti pre dejiny, ktor pe. Medzi mnostvom determinantov m ideologick orientcia historika vznamn dopad na jeho kritiku a nsledne aj inter-pretciu jednotlivch (druhov) prameov58. Pozrime sa, ako sa toto prejavuje v pr-pade nrodnch historikov. Predstavitelia tradinch nrodnch historiografi v is-tch prpadoch pripaj neobjektvnos niektorch prameov (zrove s vak presveden o objektvnosti inch) v zvislosti od konkrtnej situcie. V prpade pra-meov istho typu z jednho historickho obdobia (napr. obdobia nrodnej neslo-body), tradin nrodn historik ochotne shlas s tzou, e dominantn skupina vedome (alebo nevedome) produkuje tak predstavy o socilnej realite (explicit