VZNIK A ROZVOJ ANTICKEJ A GRCKEJ FILOZOFIESlovo filozofia pouvali Herodotos, Tukydides vo vzname snahy po vzdelan, slovo filozof pouil ete skr Herakleitos Grcka tradcia autorstvo pripisuje Pytagorovi rozlioval udsk vzdelanie ako tbu po poznan od boskej mdrosti, poda neho lovek sa me mdrosti len pribli, ale nikdy ju v plnosti nedosiahne V starovekom Grcku bohya mdrosti Pallas Atna zrodila sa z Jupiterovej hlavy v plnej zbroji, ma zaiatku zvdzala boj so zmyslami, ktor maj tendenciu osta v pokoji, zobrazovala sa v dlhom hve so ttom a kopijou, pri nohch mala sova (vid aj vo tme) = mdros vid aj nepochopiten Vlastn prirodzen sksenos sa vyformovala na predfilozofick = mtopoetick toto poloilo zklad filozofie (orientcia na vlastn sksenos, voi spolonosti Mtus spontnne it podoba toho, o je rmec naej sksenosti Grcky zzrak (7. 4. Storoie) F, B astronmia 3 koncepcie vzniku filozofie: 1. mytognna racionalizcia mtu 2. Gnozeognna - zrodok vedeckho poznania (M Fencia, Mezopotmia, Egypt) 3. mytognno-gnozeognna mytologick nzory a vedeck poznatky spolu Zlom kultrnych barir G bolo kriovatkou ciest a malo zl prrodn podmienky (vychdzali von) Podobnos medzi dynastiou Chan a pytaorejcami Chueji a Herakleitos Konfucius a Sokrates rty: 1. antropomorfizmus 2. Hylozoizmus (hyle ltka, zoe ivot) 3. Sociomorfizmus Grcka filozofia bola ovplyvnen nboenstvom a mytolgiou, ale viedla k racionalizmu, matematickej presnosti, postavili sa proti mysleniu (dospeli k slobode) Oblasti poiatkov filozofie: 1. Miltos (Mal zia) 2. ostrovy v Egejskom mori 3. vek Grcko (Siclia, Jun Krta)

-

-

-

-

MILTSKA FILOZOFIA PRVOPOIATKOV - Prv inska kola (Mal zia, Miltos) - Prrodn, hylozoistick filozofia - S prechodom od mytolgie ku terii prostrednctvom racionlneho hadania prvopoiatku, chpania kozmu a ivej prrody - Zkladn otzka: o je to vetko, o je??? - Predstavitelia: Tles: - ako prv formuluje poiatkov javov prrodnej skutonosti z hadiska pojmovho vznamu - Voda (hydor) nie v priestorovo asovom zmysle, ale v zmysle podstaty, nie ako zmyslovo vnmaten tekutina, ale ako tekutina veobecne, bez ktorej by svet, prroda, lovek, ivot neme existova - tekutos je zkladnou povahou vetkho sksenostnho - Prvkrt nastolil otzku prechodu od konkrtneho ku abstraktnmu Anaximandros: - z nioho ni nevznik - Za archae poklad osi nekonen, neuriten, samotn nekoneno, nehad ohraniujcu formu - ( apeiron - > a zpor, peras hranica) - Abstraktnos archae viedlo k rozvoju pojmovho myslenia Anaximenes: - Za prvopoiatok neuril ani prli konkrtny ani prli abstraktn princp, ale prvok, ktor by dostatone obsahoval prvok konkrtnosti aj abstraktnosti -> vzduch charakteristick je pre pohyb, ie prvok dialektiky

PYTAGOROVSK FILOZOFIA SLA - Star Grci to nazvali Vek Helada pytagorejci, eleati, Empedokles ( italsk filozofia) - Predmet filozofie: 1. seln truktra kozmu 2. idea matematickej fyziky 3. protiklad jestvovania a nejestvovania, asu, priestoru, pohybu - asov rozptie - 6. Storoie pr. N. l 1, 2. Stor. n. l. (vrchol v druhej polovici 5. Stor. pr.n. l) - Vznik ako syntza orfickho uenia a M + mytologick, nboensk prvky - Predstavitelia Pytagoras (zakladate), Filolaos, Eurytos, Hyketos, Ekfantos - Hlavn problm prvopoiatok jestvujcna - Zvery - svet je usporiadanm celkom, kozmom - Vimli si, e pohyb telies je vyjadriten slami postult Vetko je slo - slo u nechpali len ako vyjadrenie potu, urit poet konench vec, ale zklad konenho bytia - Archae = jedno, v zmysle absoltnej selnej jednotky - slo chpu : 1. symbol konkrtnej veci (nestotouj ich) 2. aktvny formujci princp, o riadi svet, urit poriadok 3. dua vec 4. najdleitej nstroj poznania a konania 5. nehmotn nematerilny princp - Koncepcia kozmu ako celku, slo vydeuje jednoty a harmnie je zaloen na protikladoch obmedzenho a neobmedzenho - (vetko je ohranien, ale zrove sa nachdza v omsi irom str. 37) - slo vydeuje protiklady, ktor na seba psobia, a tak sa rod kozmos ( dialektick jednota aktvneho a pasvneho, obmedzenho a neobmedzenho, ohranienho a neohranienho) Desa zkladnch predpokladov: 1. ( Aktvne pasvne) 1. Obmedzen neobmedzen 2. Neprne prne 3. Jedno mnoh 4. Prav av 5. Musk ensk 6. Pokoj pohyb 7. Priame kriv 8. Svetlo tma 9. Dobr zl 10. tvorec obdnik HERAKLEITOVA DIALEKTICK FILOZOFIA KOZMU Herakleitos (540 475) - Inske mesto Efezos - Temn filozof (scoteinos) pre obsahovo pojmov hbku - Jeho prvopoiatok vysvetuje kozmos ako jednotn, usporiadan celok, v ktorom s nerozlune spojen poiatok a rozmanitos - V myslen nadvzuje na miltsku kolu, ale rozvja ich inde, napr. kozmos sa sna vysvetli priestorovo aj asovo - Ohe je ivot znak bezmedzna, ale Herakleitov ohe je znak usporiadania - Vene iv = bosk, lebo iba bohovia s v G mytolgii vene iv!!! - Jeho ohe vetko riadi, nazva ho logom, rozumom, bohom - Prichdza s nzorom venosti, nestvoritenosti sveta - Nerob zsadn rozdiel medzi prrodnm a idelnym, ale ani ich nestotouje - Vyjadruje dynamiku ivota pantha rei, pantha kine = vetko plynie, vetko sa pohybuje - Hylozoista iv ohe, je duou a t vetko oivuje - Panteista boh nejestvuje mimo sveta a nad svetom, ale vo svete samom

-

Dialektik nevstpi dvakrt do tej istej rieky do tej istej rieky vstupujeme a predsa nevstupujeme, sme a nie sme val sa v nej in voda protiklady sa vzjomne predpokladaj a jeden bez druhho s nemysliten Kozmos v pokoji by bol mtvy boj je otcom vetkch logos chpeme ako jednotu, harmniu boja protikladov v prrodnom byt ie chpanie objektvneho logu (slovo, re, rozum sasne)

FILOZOFICK UENIE KOLY ELEATOV - Na rozdiel od mylienok o pohybe premenlivosti prvopoiatkov, zdrazuj moment stability Xenofanes z Kolofnu - Jeho archae = jedin bytie, kozmos, boh, ven nestvoren, nezniiten, homognne (vid, pouje, mysl) - Jeho panteizmus spoval v prenan boskch atribtov (venos, nezniitenos, nesmrtenos) na prrodu - Prvky antropomorfizmu - Prostriedok protireenia nboenstva (bohovia sa v polyteizme obmedzuj, preto nemu by vemohci) Parmenides z Elei (by einai bytie ako pojem pomenoval a Platon) - Vrcholn predstavite Eletskej koly - Psal v poetickej forme prv dejinn, filozofick poma - Zaoberal sa bytm a nebytm = jestvujcno - Myslenie a bytie je to ist myslenie je vdy myslenm o byt - bytie mus celkom by alebo vbec neby - cel jestvujcno je preto svisl, lebo sa dotka jestvujceho - bytie nem vznik a znik, je cel svisl, je jednm - Ontologicky je bytie totalitou trvania - Z Jedna (bytia) maj vetky veci svoj poiatok, s mu podriaden - Jedno nem negatvny rozmer - Bytie je ohranien poslednou hranicou, ktor nepripa ni negatvne - kde je bytie je stlos, kde je nebytie je pohyb - Bytie pripodobuje dokonalej guli stred je neuriten, obvod je vade - Z tohto chpania vyplva princp determinizmu poriadok sveta je raz a navdy uren, nhoda je vylen - Ke chpem, viem, e nieo je, chpa a by = myslie, patr to k stredu - 2 cesty skmania: 1. Rozumov poznanie kladn poznanie, poznanie bytia 2. Mienenie (doxa) vedie k poznaniu premenlivch vec, negatvne Zenon z Elei - Parmenidov iak - Nastolil otzku 4 apri nerieitench problmov: a. Dichotmia - Predpokladal, e pohybujci sa predmet mus prejs do polovice cesty, potom do polovice druhej polovice, za relatvne konen as mus prejs relatvne nekonen poet miest (ale empiricky vieme, e konen cestu prejdeme v konenom ase) b. Achilleus a korytnaka - Achilleus neme dohoni korytnaku, ke sa pred nm pohybuje v tom istom smere, pretoe stle, ke sa pohne k nej, aj ona sa pohne c. p - V kadom ase (x) pohybu, p zaujma konkrtne miesto (y) -> je nehybn, v danom ase je na konkrtnom mieste d. tadin

FILOZOFIA GRCKYCH PLARALISTOV - POELETSKA PRRODN FILOZOFIA Empedokles - O prrode (mladie dielo) nadvzuje na ran grcku filozofiu - Vychdza z urenia 4 zkladnch prvkov, koreov (rizomata) vec: 1. Ohe iariaci Zeus 2. Vzduch - ivotodarn Hera - pasvne prvky 3. Zem Hades 4. Voda Nestis - Existuj aj aktvne prvky lska (filia) a nenvis, tvar (neikos) - Jestvujce neme vznikn z nejestvujceho, ani doho zanikn - Veci okolo ns nepodliehaj smrti a zniku, dochdza len k striedaniu resp. k mieaniu (mixis) - Rieil podstatu procesu mieania samho - Lska vytvra jednotu celku, plod iv bytosti (ivot, udia, bohovia) eletsky motv - Svr rozbja celok, umtvuje - herakleitovsk motv - Toto je zrodok fyziklneho postultu, mechanisticky chpanej vedy Anaxagoras - Preniesol insku filozofiu od Atn - Vnma kozmos (prrodu) ako pohybliv a premenliv celok mnohostrannch prrodnch vec, ale sasne shlas s mixisom -> vznik je mieanie, znik je rozdeovanie a m charakter vonho priebehu (chlieb a voda sa stvaj sasou ns samch resp. zeme - Rozmnoovanie tela je mon len preto, e v potrave sa nachdza vetko o vytvra nae telesn orgny jedl rastliny s zloen z prvkov, ktor vytvraj vecn zklad bytia, tie prvky Anaxagoras nazval semenami vetkch vec = homoiomeria - vetko je obsiahnut vo vetkom - neexistuje nijak minimum, o by v sebe neobsiahlo univerzum - Aby z chaosu vznikol kozmos je potrebn, aby sa semen zjednotili a aktivizujcim princpom je rozum (nus) je nositeom vetkho poznania - Poda neho semien je nekonen mnostvo, s v pohybe a prinou je rozum, duch - Homoiomeria a nus nepopiera zmyslov vnmanie (ale tvrd, e semen nemono cti, vidie) FILOZOFIA SOFISTOV - Predmet skmania problmy loveka a spolonosti (antropologick obrat) - rili vzdelanie, uili renckemu umeniu (sofistika = rencka filozofia) - Kadodenn situcia ntia presvieda inch o svojej pravde - Vyuvali tzv. sofismata rtorick triky alebo logick skoky - Venovali sa eristike problematike vedenia slovnch sporov Protagoras - Inicitor renckej problematiky u ostatnch sofistov - Dielo: Polemick rozprava o pravde a byt - Hlavn mylienka mierou vetkch vec je lovek, jestvujcich, e s a nejestvujcich, e nie s - Objavuje hodnotu loveka, myslenia i sebareflexie myslenia

KLASICK GRCKA FILOZOFIA (Leukippos, Demokritos, Sokrates, Platon, Aristoteles)ATOMIZMUS Leukippos - hlavn zakladate - Pravdepodobn dielo Vek usporiadanie sveta - Nadviazali na Eletov predikty, ktor Leukippos dva atmom (ven, nemenn, nedeliten) sa zhoduj s nzvami jestvujceho u Parmenida - Ovplyvnen novmi skutonosami filozofia sofistov, pluralistov - V protiklade s Eletmi hovor, e byt (jestvujcien) je nespoetn mnostvo (atmy, a tie maj nespoetn mnostvo tvarov) - Atmy s mal nedeliten, neviditen iastoky, ktor s prvopoiatkami bytia - Uznva nejestvujce przdny priestor - Bytie (atmy) sa v nebyt pohybuj

-

-

Veci vznikaj spjanm a zanikaj rozpjanm atmov Prnos: 1. Existencia przdna monos pohybu 2. Objav atmov Prvotn chaos atmy sa pohybuj rznym smerom, spjaj vek (tuh teles), mal (in matrie) Ananke neexistuje nhoda

Demokritos - Vrcholn predstavite atomizmu - Nadvzoval na Eletov, sasti ich negoval - Spjal sa so Sofistami a Sokratom - Vychdzal zo skmania prrody a jej zkonov, aplikoval to na udsk spolonos - Pouval 4 pojmy: 1. Pln bytie, atm 2. Przdny nebytie priestor 3. Pohyb 4. Nevyhnutnos - Filozofia atomizmu bola zaloen na dvoch vyluujcich sa a predpokladajcich sa princpoch (absoltne plno a absoltne przdno) - Atmy najmenie nedeliten, nepriepustn iastoky, ktor maj vlastn pohyb a tia, m vytvraj, vzjomne do seba narajc, vonkaj pohyb = vr - Pohyb poda Atomistov : Priamoiari Vriv Pd Odvoden, nrazov pohyb - Atmy maj od prirodzenosti vlastn pohyb, neustle padaj rznymi smermi vo vesmrnom priestore, pohybuj sa priamoiaro - Atm, przdno a pohyb pre svoje jestvovanie nepotrebuj prinu, pretoe oni s pre seba podmienenou existenciou = nevyhnutnos - Vetko m svoje relne priny, neexistuj neprinn javy, preto vetko podlieha nevyhnutnosti - Kee vetko m svoju prinu, neexistuje nhoda, za nhodu povaujeme len to, oho priny nepoznme - Nastolil problm existencie priestoru alebo podmienku existencie - Noetika: 1. Rozumov poznanie prav, v draz 2. Zmyslov poznanie temn, neodmietal Teria obrazov - eidolov - Zmyslov poznanie je vyvolan obrzkami, ktor vyaruj predmety okolo ns - Medzi atmami existuj pry, cez ktor id obrazy, my ich vnmame, no zmyslov poznanie je hrub, mlo diferencujce - Prav poznanie, rozumov, ide za obrazov strnku, nezostva na rovni vnmanho - Prvkrt v dejinch vykresuje vzah medzi objektvnou skutonosou a jej obrazom

Sokrates (469 399)Nenapsal iadne dielo, vytvoril jedno z najznmejch filozofickch uen Hlavn loha filozofa nespova v skman prrody a jej procesov (predsokratovci), ale mus skma loveka, jeho ivot a mravn hodnoty Epicentrom skmania dua, lovek ako socilna, mysliaca, mravn bytos -> toto nm umon sa zdokonaova V predmete zujmu sa li od prrodnch filozofov, ale v prebral podobu dialektiky pozdvihol ju z metdy skmania na umenie vies dialg (priestor mylienkovho hadania pravdy) Chcel naui spoluobanov vies dialg, pri ktorom besednk v odpovediach na formulovan otzky, vyjadruje svoj nzor a objavuje svoje vedomosti Nechcel porazi protivnka ale pribli sa k pravde Vyuval metdu indukcie (od jedinench prkladov ku veobecnm ureniam) Vchodiskovm bodom postult poznaj sm seba Cieom filozofie bolo zisti, o je mravnos, pomocou oho sa udia mu sta mravnmi Nesprvne konanie vychdza z nevedenia -> negatvum nikto nekon zlo myselne Milovnk pravdy (PSS) pravda o loveku je tm najcennejm na rozlenie loveka od inch bytost Viedlo to k vntornmu svetu, starostlivosti o duu Zkladn priestor filozofie problm morality Prechdza od dobr, dobre k dobru ak chceme vedie, o je dobro, musme pozna zlo kad transformuje dobro do konkrtnych skutkov, no mlokto vie, o dobro je Vetko je dobr v malom mnostve: o ak niekto preha s dobrmi skutkami voi niekomu vedie to ku zlu o ak niekto kon zlo, uvedom si to, vedie to k dobru K poznaniu seba nm pomha Daimonion vntorn hlas, svedomie, zosobnenie vntornho mravnho princpu (ozva sa po skonen inu) Nie je to Sokratov objav, je v naom vntri Obvinen, e kaz mlde (daimonion -> dmon -> bostvo) odsden na smr vypitm pohra jedu Maiutika spsob objavovania pravdy Maiutick, prodncke umenie -> pravda o sebe sa objavuje zloito, v bolesti Viem, e ni neviem Filozofick uenie je neustly dialg (dialektika), hadanie odpovede na otzku morality (PSS), smeruje so pecifickou dokonalosou (arete) k ivotu v blzkosti dobra (daimonion), to je mon len ako vedenie nevedenia (viem, e ni neviem)

Platon (427 327)Ovplyvnen Sokratom, Herakleitom, Parmenidom, Zenonom, pytagorejskou filozofiou Pvodn meno Aristokles (Platn = irok ->ramen, lebo bol zpasnk) Sokratova dialektika mu pripomnala zpasenie Bol jeho iakom 8 rokov (od svojich 17) Grci nepovaovali vzah mua s muom za chylku vzorom krsy nebola ena, ale mu - atlt 387 Akadmia, vyuovalo sa formou prechdzok (bol vznen pre svoje politick nzory, vykpen a prvrenci sa poskladali na vkupn, kauciu no vykupite to nevzal, a tak ich pouili na kolu) - Prv vysok kola, o ktorej vieme, e existovala - Uenie delil na : o exzoterick pre verejnos o ezoterick pre zky okruh ud, iakov - je autorom vye 30 DIALGOV = cieom bolo pribli sa k pravde ako u Sokrata - jeho DIALGY lenme na: - ran zaoberaj sa podstatou cnosti: Obrana Sokrata, Protagoras - polemizoval so sofistami v dialgoch: Gorgias, tt - uenie o idech a koncepcii spolonosti: tt, Parmenides - neskor Sofista, Zkony - Laches, Faidros, Faidon, Symposion, Filebos, Timaios, Zkony, Siedmy list Jeho tvorbu delme na 3 zkladn obdobia: 1. Sokratovsko etick idealizmus (otzka morlky a morality, morlny rozmer problmu dobra ->o je dobro samo?) 2. Klasick vytvranie systmu objektvneho idealizmu (nedominuje morlka, ale uenie o byt ontolgia) 3. Obdobie zluovania uenia o idech s pytagorovskou mystikou sel -

Filozofia myslitenho sveta: - Prv filozofick uenie o idech a myslitenom svete - Je tvorca jednho z dvoch zkladnch filozofickch smerov idealizmu - Pojem idea (eidos vidie) po prvkrt pouil Demokritos = telesn atmy, forma, tvar, druh - Platn na oznaenie podstaty (formy, tvaru, druhu) - (rozdiel medzi Platnom a Demokritom idea ako atm oznauje materilny svet, Platnova idea duchovn) - Idea nerelatvna a objektvne existujca prina vec a zrove aj vzor i cie vec a jej vlastnosti - Ideu poznvame rozumom, nie zmyslami nememe ich vidie oami, ale vnmame ich rozumom - Osvojil si rozdiel medzi podstatou a javom je rozdiel medzi pojmami, ktor oznauj veci a medzi vecami sammi (palicu meme spli, zlomi, odhodi, ale pojem palica nie) - Pojmy maj stabiln, nepremenliv existenciu - Herakleitovsko (neustly tok, premenlivos) parmenidovsk (stlos, nepremenlivos) dilema Hierarchia: Najvyia idea = idea dobra Idey vych kvalt idea pravdy, krsna, dobra Idey prrodnch javov a procesov pokoj, pohyb, zvuk Idey oddelench tried bytost idey ivochov, loveka Idey pre predmety (vsledky remeselnckej prce, umenia) Idey vzahov, idea rovnosti Idea dobra prina a naplnenie jestvujcnosti, najvy predmet poznania, posledn cie konania(dobro poda neho zvzuje a dr pohromade veci) - Idea dobra vzahuje cel mnostvo ide do jedinenej jednoty - Napr. slnko je prinou schopnosti vidie, ale aj predmetom vnmania v relnom svete - Poda Platna vetky veci sa snaia o dosiahnutie dobra, hoci nie vetky s schopn ho dosiahnu - Vrcholnm cieom je astie, ktor spova v dobre - N relny svet nie je izolovan od sveta ide (je vsledkom sveta ide a nebytia, matrie) Hierarchia: Svet ide prirovnal k muskmu princpu, aktvny, nezvisl od mat. sveta, predchdza ho (sprostredkovate, dua sveta) Predmetn svet Svet nebytia , matrie prirovnal k enskmu princpu, pasvny, druhotn, napodobenina sveta ide Teria rozpomnania noetika (nuka o hodnote a monostiach udskho poznania) - Sprostredkovate medzi predmetnm svetom a svetom ide je dua, ktor prinle aj jednmu aj druhmu - Aj ke je dua svojou podstatou netelesn, podlieha psobeniu tela (nzke pudy, iadostivosti), telo ju zneisuje - Telo zvdza duu, aby sa jej zdalo pravdivm len to, o je telesn, oho sa lovek me dotkn, o me vidie, ochutna, cti - im viac sa dua priptava k telu, tm viac si mysl, e to o je telesn je aj pravdiv - Poda Platna telo je vzenie due mtus o jaskyniPlatn zobrazuje ud ako vzov v jaskyni, v ktorej s priptan akmi reazami k zadnej stene, na ktorej mu pozorova iba odraz, tieohru toho, o sa deje v skutonom svete mimo jaskyne. Iba filozofi sa doku zbavi reaz (zmyslovosti), otoi sa a nazera nie nato, o sa im premieta na zadn stenu, ale priamo na prav slnen svet

-

-

Dua sa m oisti od telesnosti, je to cesta oisty (katarzie), kde sa zbavuje zmyslovo telesnch vplyvov Milovnk mdrosti, neme by milovnkom tela Pdom do zrodenia sa me dua rozpomna na to, na o vo svete ide priamo nazerala Del poznanie: o Zmyslov Viera = pistis Napodobovanie = eicasia o Intelektulne Myslenie = noesis Uvaovanie = dianoa forma intelektulneho poznania, pomocou ktorej rozum chpe zmyslov veci Poznanie na rovni vedenie (episteme, gnosis) = prav poznanie a mienenia (doxa) = temn poznanie

Socilno-politick uenie - Zameran na rozpracovanie terie idelneho ttu - Uvedomuje si rozvinut debu prce vo svojej dobe: o vroba zabezpeuje materilny blahobyt = vrobcovia ->iadostivos o ozbrojen zloka ochrana pred nepriateom = strcovia ->odvaha o vldcovia riadenie a sprva spolonosti = vldcovia ->mdros

Vsledkom cnost je spravodlivos spravodliv tt - kad rob to, o mu patr, kad as funguje s ohadom na dobro celku, vetci robia to, o maj robi Aristoteles (384 322) - 20 rokov strvil a Platnovej Akadmii, Platn ho neuril ako svojho nstupcu v uen Akadmie, zaloil si vlastn kolu Lykeion (lceum) - Jeho dielo je vyvrcholenm antickej filozofie - Pochopenie a vysvetlenie jeho filozofie je nron - Cel ivot hadal a preskmaval svoje vlastn filozoficko-teoretick princpy - Jeho uenie je systematick vedenie filozofia mus by systmom vedenia - Zkladnou podmienkou sprvnosti systmu je exaktnos pojmov, z ktorch sa sklad - Systm vedenia je utriedenie pojmov do prbuznch celkov a spojenie do jednotnej koncepcie - Vytvoril sstavu veobecnch pojmov (druhy rody, kategrie) -> vstavba kategorilneho systmu - Najdleitejie princpy (logika, ontolgia, prrodn filozofia, noetika, etika, socilno-filozofick princpy) - Sbor zachovanch prc sa del: o spisy logick (Organon nstroj, metda) Kategrie, O vyjadrovan, Prv analytiky, Druh analytiky, Topiky, O sofistickch dkazoch o Metafyzika (14 knh) Fyzika, O nebi, O vzniku a zniku, O astiach ivochov, O dui (poznanie, otzky psychobiologickej povahy) o etick Etika Nikomachova, Etika Eudemova o spoleensko politick Politika, Rtorika, Poetika Metafyzika = protofilozofia (prv filozofia) - Nzov metafyzika vznikol v 1. St. n. l. Andronikos Ldsky - Jeho nzory na filozofiu prechdzali vvojom - (Metafyzika) uvdza 3 zkladn a rozdielne nzory na predmet filozofie o filozofia je as celkovej udskej schopnosti poznva svet - veda o princh a poiatkoch jestvujcna - analyzovan v prevej knihe Metamorfz - je nadraden ostatnm vedm jej vzah k ostatm vedm je pevnej, pretoe je vecn - Celkov epistem = vedy, vedenie del na: Vedy teoretick Vedy praktick Vedy poietick - Zkladom delenia vied sa stalo filozofick hadisko vyuitie filozofickho pochopenia vzahu veobecnho a jednotlivho - Je presveden, e kad myslenie je bu P, P a. T - Vrchol je T, lebo najvyie stoj popredn teoretick veda oznail je prote filosofia = prv filozofia (teolgia) - Prv filozofia je veda o nemennom, dokonalom jestvujcne (nehybn, dokonal, nematerilne) - Skma to, o veci s - Vymedzil je ako ontolgiu, uenie, ktor skma jestvujcno ako jestvujcno ( mysl na materilne jestvujcno) - Predmetom u nie je dokonal nematerilne jestvujcno, ale uenie o materilnom jestvujcne - Jestvujcno s v pvodnom zmysle slova individulne bytosti, veci, i predmety ako prv podstaty - o je podstata? podstata je to, oho sa netka zmena - A zavenie rieenia problmu podstaty nachdza v irom uplatnen pojmu bytnos - poda neho bytnos je to o je vec jednotiacim princpov jej elementov je bytostn jadro, bytnos - Bytnos predstavuje najpodstatnejiu zloku individulnej bytnosti a jej pochopenm odhaujeme sam prirodzenos vec - Rozdiel medzi podstatami sa prejavuje rozdielom ich pohybov a innost (as pohyb) - To, e svet objektvne existuje nepodlieha nijakej pochybnosti -> piliere metafyziky: Skutonos, e jestvujce veci i my samotn sme jestvujcnom Postult vntornho poriadku skutonosti ako celku -vetky existujce veci s, lia sa len mierou bytia, na ktorom participuj - model jestvujcna je koncipovan so snahou zakomponova princp pohybu - (u P, aj A) plat, e kad vec zachytvame tm, e njdeme jej miesto v univerze, ktor je podmienen mierou jej asti na absoltnom byt - tieto modely s axiologick, pretoe s hodnoten ako dokonal, hodnotn v zvislosti od miery ich participcie na veci o druh filozofia = fyzika - veobecne teoretick veda o prrode, pohyboch a zmench prrody -

predmetom je to, o m poiatok pohybu v sebe je neoddeliten od prvej filozofie - Metafyziky veda o pohybe prrodnch ltok (ohe, vzduch, voda, zem ,ivot R a ivch bytost) svet, do ktorho sme pvodne bez vlastnej vle postaven je prrodn svet, fysis, prroda je to svet neustleho vznikania a zanikania, diania a mnohotvrnosti prroda je poiatkom a prinou pohybu a pokoja veci fyzik mus pozna 4 priny: o Ltka o Forma o Hbate o el - Posledn tri asto splvaj do jednho, lebo podstata a el s jedno - 3 druhy skmania vo fyzike: skmanie nehybnch vec hybnch a pominutench vec pominutench vec - najvraznejia pozornos vzahu prrody, pohybu a zmeny o tretia filozofia = matematika - sbor 6 prc z logiky (Organon) - veda o kvantitatvnych strnkach jestvujcna, o jestvujcne nesamostatnom a neschopnom samostatnho pohybu (to, e jestvujcno je samostatn predmetom matematiky, neznamen, e matematika ho neme skma samostatne) - A nikdy neuznval sla za samostatn podstaty (ako Pytagorovci) Logick dokazovanie vychdza z predpokladu, ktor nedokazujeme, ale prijmeme ako vchodisko Princpy logickho dokazovania u A: o princp protireenia zkladn predpoklad kadho logickho dokazovania Nie je mon, aby to ist v tom istom vzahu patrilo aj nepatrilo tomu istmu - Vec neme ma a nema nejak vlastnos, protikladn vpovede nemu by navzjom pravdiv o princp vylenia tretieho - Kad vpove je bu pravdiv alebo nepravdiv, in monos neexistuje Svoju logiku chpal ako nstroj sprvneho udskho myslenia, nie iba ako formlnu logiku!!! - POHYB: - Pohyb je osi vntorn, o vytvra jestvujcno vec, bytos - Povaha pohybu nie je empirick, je ontologick - Pohyb predstavuje podstatn strnku existencie vec - Forma monos (dynamis) trpn - Tvar skutonos (energeia) psobiace - Zmena nastva tm, e trpn prijme tvar (eidos, morfe) od psobiaceho, formu, ktor malo v monosti m teraz skutone pohyb nie je mon bez przdna, miesta a asu niet pohybu mimo vec, lebo to, o sa men, vdy sa men alebo podstatne alebo kvantitatvne alebo kvalitatvne, i poda miesta - Nejestvuje oddelen przdno, przdno, ktor by bolo oddelen od telies ani vntorn przdno - o je v stave skutonosti je v pokoji v zmysle uskutonenho a teda zavenho pohybu - Pohyb vdy svis s prijatm tvaru - Pohyby, keby prirodzenos vec doke prijma tvar rozliujeme pohyby proti prirodzenosti vec, nsilm - o sa pohybuje samo m prirodzen, nensiln, fyzick pohyb - Povaha bytnosti je v skutonosti, skutonos je prtomnos vec monos je neprav prtomnos (prtomnos neprtomnho a skutonos je prtomnos prtomnho) Svislos asu je vyjadren slovom teraz (prve, dvno, nhle) lebo ono spja minul as s budcim as nie je len mierou pohybu, ale aj mierou pokoja Vetko vznik a hynie v ase, ale as je skr prinou vzniku, ne zniku Koncepcia venho hbatea: Je ukkou prepojenia metafyziky s fyzikou Vetok, o sa pohybuje je pohybovan hbateom, je uvdzan do pohybu niem ->mus existova nejak prv hbate ->mus by nehybn, lebo by potreboval jestvovanie inho zdroja, ak by bol sm hybn Poznanie: - Schmy pohybujceho a pohybovanho vysvetuj proces poznania -

-

Vnmanie patr k jednotlivm veciam k vonkajiemu svetu Zrak je zmysel pre farebn predmety, sluch pre zvuky a pod. zmysly s priraden predmetom, odpovedaj im, nie naopak - Rozum sm o sebe je istou doskou, na ktorej nie je ni napsan - Porozumie podstatm meme nie len vnmanm (zmyslov predstavy s nevyhnutnm predpokladom sprvneho rozumovho poznania), ale aj rozumovm poznanm - Rozum bva uvdzan do pohybu bez zmyslovch predstv, uvdza sa do pohybu samm sebou - Rozum del na : o trpn (trp mylienkov tvary, prijma ich a absorbuje) o inn (uskutouje mylienkov tvary, prijma ich a absorbuje v jednoduchej rozumovej podobe a zloitejch vzjomnch svislostiach - Pravda patr bytostne k veciam, je najprv vo veciach a potom v ns, v naom vedom Kritika Platona terie ide: - V 4. a 5. Hlave 8. Knihy Metafyziky - Rozvinul ju do 4 okruhov: o predpoklad o idech ako o samostatnom byt - Platon zdvojil svet jestvujcich vec, ale neponka pre ich poznanie nov vlastnosti, i kvality - V obsahu ide niet nioho, v om by sa podstatne lili od predmetno zmyslovch vec - A: v idech neme by nijak in obsah, ne vo veciach samch o proti postulovaniu oblasti , sveta ide - Snaha postulova problm asti predmetno zmyslovho sveta na idelnom byt, nie je ni in len filozofick metafora o preskmanie uenia o logickch vzahoch medzi ideami - Tzy o vzahu veobecnch ide k jednotlivm, o substancilnosti ide si protireia o uenie nedva vysvetlenie dleitch vlastnost vec predmetno zmyslovho sveta - Platon nie je schopn vysvetli priny neustleho procesu vznikania a zanikania zmyslovo predmetnho sveta Etika: -A je zakladate etiky ako praktickej filozofie (Etika Nikomachova, Etika Eudemova) svedectvo filozofickho skmania, pochopenia i realizcie udskho konania zameranho na dobro - Etiku chpe ako teoretick uenie o dobre a obci - - nijak mravn cnos nie je vroden zskavame ju a upevujeme ju zvykom (ethos zvyk, mrav) - Prirodzen schopnos a zvyk s dva neoddeliten predpoklady pre zskavanie cnost, ale s spt s pouvanm sprvneho sudku a sprvnej miery - Ide o to, aby lovek dokzal o najlepie odli mravn konanie od nemravnho v konkrtnych situcich a innostiach - Rozdiel medzi lovekom a dobrm lovekom je v tom, i sa o duevn dokonalos usiluje alebo nie - Cieom etiky je naui loveka dobre i a dobre kona, aby sme dosiahli astie, blaenos (eudaimoniu) - A za najvyie dobro poklad blaenos - Spja blaenos a najvyie dobro ako prejav naplnenia skutonej innosti due v zhode s rozumom - Mravn poznanie sa neme zavi vo veobecnch etickch pojmoch, ale v konkrtnom napan - Mon dobro nie je len to, o je sprvne, ale to o je uiton, eln a v istom zmysle sprvne - Etika je asou politiky polis je to, o je spolon vetkm Socilno-politick uenie: - Dielo Politika - lovek je svojou prirodzenosou spoloenskou (politickou) bytosou zoon politikon - Najvyou formou spolunavania je tt - Spja ivot v tte s otzkou dobra - Dobro ttu je nadraden dobru jednotlivca *lovek, ktor od svojej prirodzenosti nepatr sebe je od prirodzenosti otrokom (vzjomn priatestvo medzi otrokom a pnom je uiton) - A rozliuje ttne zriadenia poda potu ud: o tyrania, monarchia vlda 1 osoby o oligarchia, aristokracia vlda malej skupiny o demokracia, politeia vlda viny - Vo vetkch ttoch s poda A 3 druhy obanov Vemi bohat (nechc poslcha), vemi chudobn(nie s vemi hrd), tret uprostred nich (miera a stred)

-

HELENISTICK FILOZOFIA (2. Polovica 4. Storoia pr. n.l. 526???) - Od nstupu Alexandra Macednskeho vznik nov obdobie antickej kultry a filozofie - Delme ho na: 1. Ran helenizmus (2. Polovica 4. Storoia pr. n.l. 1. Storoie n.l.) - Poznaen aeniami Alexandra Macednskeho a neskr Rmskej re 1. Neskor helenizmus (znik svis so znikom otrokrskej spolonosti a znikom Zpadormskej re roku 476) - Spoloensk podmienky: - Polis klasick mestsk tt - Znaky - partikularizmus, mal poet otrokov, nevek rozmery, bezprostredn as obanov v ivote mestskho ttu, bezprostredn poznanie sa navzjom - Zana sa presadzova tendencia oslobodzovania otrokov natoko, aby mohli bez dozoru obrba zem, na vlastn zodpovednos a plati pnovi zo zskanej produkcie - Postupne vznik nov typ ttu vojensko-monarchistick - Zlikvidovali jednoduchos a priamos, ktor vldla v klasickch grckych ttoch - loha a vznam jednotlivca s vznamne potlaen do zadia - Vchodisko sa snaia njs vstupovanm do vlastnho sveta udskho myslenia - Klasick obdobie bolo vdy vyie oceovan, ale pretrvalo len 3 storoia, zatia o helenizmus a 8 storo EPIKUROVA ATOMISTICK FILOZOFIA Epikuros najvznamnej Grcky filozof obdobia helenizmu - Napsal takmer 300 vedeckch prc, dielo O prrode (27 knh) poznme ho vak z diela L. Cara - Zachovali sa 3 listy Herodotovi, Pythoklovi, Menoikeovi - Filozofiu delil na 3 asti: 1. Fyzika uenie o prrode 2. Logika uenie o metdach poznania (kanonika) 3. Etika uenie o dosahovan udskho astia - Vetky objekty vnmania s pravdiv a relne - Vec je pravdiv = vec existuje - Prrodn svet povauje za jedin a prvotn realitu - Odmieta nadprirodzen sily vo funkcii tvorcov prrodnho bytia loveka samho - Jeho uenie je zaloen na uznan venosti matrie a na presveden o materilnej jednote sveta - Svet neme vznikn z nejestvujcna - Vesmr ako celok je vsledok neustleho pohybu prvotnch materilnych astc, atmov v przdnom priestore - Kozmos sa sklad z nekonenho potu atmov a nekonenho potu svetov - Jeho dielo nie je reprodukciou Demokrita - Rozdiel spova v uen o pohybe atmov (Demokritos atmy sa pohybuj v priestore priamoiaro, Epikuros nemohli by sa zra a vytvra teles, podmienka odklonu deklincie od priamoiarej drhy, m dochdza k zrkam a vytvoreniu zhlukov a teda vytvoreniu vec a telies) - Riei otzku slobody a astia - aisko svojej filozofie preniesol do oblasti ivotnho morlneho uenia o problmoch individulneho mravnho konania, zmyslu jeho ivota a astia - lovek me njs astie iba v sebe samom a to v zmysle intelektulneho uspokojenia a zbavenia sa negatvnych zitkov - Ak chceme dosiahnu astie, musme odstrni prinu = nepokoj vznikajci v udskej dui preto, lebo sa domnieva, e nebesk teles s blaen a nesmrten bytosti, ktor svojimi zmermi a inmi mu spsobova uom utrpenie - Okrem materilneho sveta neexistuje nijak in nematerilny svet - lovek m len jeden ivot po om nijak posmrtn neexistuje - Smr sa ns netka ke sme tu my, nie je tu ete smr, ke je tu u smr, my tu u nie sme. - Cieom udskho ivota je i blaen ivot a dosiahnu rozko - Filozofia priatestva sa v Epikurovom uen spja s lskou k vetkm uom a praktickou filantropiou

STOICK FILOZOFIA - 3 obdobia: 1. Star Stoa (sdlo v Atnach) 2. Stredn obdobie (inpirovali sa peripatetikmi Aristoteles, akademikmi Platon) 3. Nov Stoa (zaoberali sa etikou) - Nie je to zoskupenie nhodne vybratch nzorov, ale sstava nzorov, ktor m jednoznan leitmotv- svet je iv, rozumn a zrove materilny celok - Filozofick uenie m 3 zkladn asti: 1. Logika odstrauje omyly v procese udskho myslenia, pripravuje rozum k pochopeniu fyziklnej a etickej sstavy -vchodiskovm bodom poznania je zmyslov vnem -za jestvujcno pokladali vetky materilne veci -existuje len to o me psobi a prijma psobenie -existuj len materilne veci s tie tvoria kozmos -nematerilne nem takto vlastnosti, a teda neme existova 2. Fyzika 3. Etika i poda prrody - Porovnanie filozofie s vajcom (tok etika, bielok fyzika, krupina logika) nerozlun a organick sptos vetkch 3 ast filozofie - Filozofiu urovali ako svojrzne cvienie v mdrosti a mdros samu ako znalos boskch a udskch vec - Okrem materilnych vec zdrazovali stoici ako druh princp boha - Boh stoikov nie je nijak boholovek, ale inn princp - Vetko jestvujce pochdza nakoniec z vesmrneho oha - Predstavitelia: Zenon z Kitia - Zakladate stoicizmu, Kleantes, vrcholn podoba = Chrysippos - Namiesto pvodnch 10 aristotelovskch kategri urili len 4 1. Priestor 2. as 3. Przdno 4. ist mylienkov predmety - V oblasti jestvujcna pouvali ete kategriu podmet (substancia), kvalita, urit kvalita, vzah jednej veci k druhej - Usporiadali ich poda princpu gradcie -> vyie kategrie predpokladali niie ako svoj zklad a niie bolo urovan pomocou vyieho - Najvym rodovm pojmom je nieo (nie A jestvujcno) - Bytie charakterizovali ako nevyhnutn dianie, ktor podlieha nevyhnutnmu osudu - Za najvy cie udskho ivota povauj astie = i astn ivot zn. i v slade s prrodou, v zhode s ou - Vrcholom mravnej povinnosti je cnos s vlastnosami mdros, statonos, umiernenos, spravodlivos - Ich etika m vrchol v koncepcii idelu mudrca lovek m dosiahnu slad s prrodou, aby potlail vetky neprjemn afekty a dosiahol stav duevnho pokoja - ataraxiu FILOZOFIA SKEPTICIZMU - Zo slova skeptomai priame popieranie monosti poznania, snaha po zdran sa konench definitvnych sdov Pyrrhon z Elidy - Zakladate - Filozof je ten, kto predovetkm smeruje ku astiu, astie me by iba v ivote bez utrpenia - Had odpove na 3 zkladn otzky: 1.oho sa skladaj veci? - o niom nememe poveda, e skutone existuje 2. Ako sa mme sprva k tmto veciam? - proti kadmu tvrdeniu o akomkovek predmete sa me formulova tvrdenie protikladn 3. Ak vhodu zskame z tohto vzahu k nim? - Jedin vzah dstojn filozofa je zrieknutie sa sudkov o nich - Jedine vierohodn s nae zmyslov vnemy

-

Omyl vznik, ke sa z javu odvodzuje podstata Vhodou bude trval a neruen pokoj, v ktorom skeptici videli najvy stupe blaenosti Sprvny filozof u nepripisuje svojmu spsobu myslenia ani inom absoltnu pravdivos

RMSKA FILOZOFIA Atomizmus Tita Lucretia Cara - O prrode (filozofick poma) - Za najvch nepriateov astia poklad strach z posmrtnch mk, zhrobnho ivota a zo zasahovania bohov do ivota ud - Uznanie objektvnej existencie materilneho sveta prrody - Prroda je zloen z dvoch princpov: 1. Neviditench materilnych teliesok atmov 2. Przdneho priestoru - Nijak sila neme znii atmy - Pohyb je atmom vntorne vlastn, m sa svet me vene obnovova - Kritika tradinch nboenskch a mytologickch predstv, kodlivos pre ivot loveka - Priny vzniku nboenstva s strach zo smrti podmienen neznalosou prrody - lovek sa me oslobodi od strachu, tm e bude pozna zkonitosti a prirodzenos vesmrnych javov - Aby k tomu dospel, mus si osvoji 2 idey: 1. Ideu smrtenosti udskej due 2. Ideu o neschopnosti bohov vplva na udsk ivot - V centre filozofie je silie zbavi loveka strachu z bohov a posmrtnej existencie, prekonanm je udsk duch schopn pozna prrodu Rmsky stoicizmus - Do Rma je prenesen 6iakmi Chrysippa Diogenom zo Seleukeie, Antipatrom z Tarsu, Panaitiom z Rhodu - Char. Ho oslabenie zujmu o skmanie prrody a problmy poznania Lucius Annaeus Seneca - Otzky tkajce sa prrody (7 knh), Listy o morlke (124 listov) - Jeho uenie = filozofia mravnosti - Nem systmov podobu - Boh, osud, prroda s identick jeho nazeranie na svet je panteistick - Kozmos je jednotn a spolon pre bohov a ud - Priznva psychick ivot vetkm vesmrnym telesm aj vetkmu na zemi - Poloil draz na scit a chudobu a tm vytvra svojrzny spojovac intelektulny priestor, kde sa stoicizmus zvzuje s krasanskm enm Epiktetos - Sm ni nenapsal, o jeho diele sa dozvedme z prc jeho iaka Arriana = Rukov, Rozpravy - Riei otzky viauce sa k mravnmu konaniu loveka - Heslo trp a odriekaj sa - Shlas so Senecovm nzorom o bohu ako o dobrotivom otcovi vetkch ud Marcus Aurelius Antoninus filozof na trne - Prenasledoval inovercov = kresanov - Hovory k sebe (dielo) 12 knh venovanch etickej problematike - Filozofia m plni funkciu uiteky vetkch cnost, je techou v strastiach a problmoch - Je presveden o starostlivosti boha o svet - lovek sa sklad z 3 zkladnch ast: 1. Telo schopnos vnma 2. Dua nositeka vn 3. Myse orgn myslenia - S bohom je lovek spojen len svojou mysou - Smr je jednoduchm rozkladom toho, o bolo doasne spojen a vo svojej podstate znamen nvrat do zeme

IDOVSKO PYTAGOROVSK FILOZOFIA Filon Alexandrijsk - Vplyv idovskej a helenistickej kultry zjednoten do nboensko-filozofickho uenia - Psal prce, v ktorch sa snail zjednoti Star zkon s grckym filozofick uenm - O venosti sveta, O prozreteonosti, Ostvoren sveta, Kd cnostn lovek je slobodn - Najvznamnejia kategria jeho filozofie je kategria boha v duchu starobiblickho odkazu boha ako existencie, ktor je jedinm skutonm bytm - lovek nem nijak pecilny orgn na poznanie boha, boh je bez kvalt, preto je nadzmyslov, nedostupn - Poznatenos boskej existencie je vak mon len prostrednctvo boskho slova zjavenia, ktor je zachyten v starobiblickch textoch - Boh stvoril svet svojim slovom, bosk logos je podobn bohu, je tak svojrznym tvorivm prvopoiatkom - Logos je bosk, ale sm nie je boh - Filon, aby prekonal rad protireen, utieka sa ku alegorickmu vkladu starobiblickch textov - Napr. Adama povauje za rozum, Evu za ivot i cit, v Kainovi videl ziskuchtivos a nerozumnos - Rozliuje sfry bytia: 1. transcendentn boh tvorca 2. Rozumov svte ide sel 3. Zmyslov svet Novoplatonizmus (3. - 5. Stor. n. l.) - Posledn vhonok antickho filozofickho myslenia, vyrstol a formoval sa paralelne s kresanstvom - Ostro vystupoval proti kresanstvu - Bol ideolgiou hornch vrstiev, plnil funkciu ideovej opory v boji proti reniu kresanstva (cisr Julianus) - Hlavn zdroj objektvny idealizmus Platona, uenie Aristotela, stoikov - 3 zkladn koly: 1. Alexandrijsko- rmska Ammoniois Sakkas, Longinos, Plotinus 2. Srska kola Iamblich 3. Atnska kola Prokles - Vraznejiu systematick podobu dal ueniu a Plotinos - Diela O krse, O nesmrtenosti due, O rozume, idech a byt, O dobre a O jednim - Jeho iak Porfyrios zozbieral a roztriedil jeho dielo na 6 zkladnch knh, po deviatich rozpravch = Enneady (deviatky) - Zkladn truktra bytia hierarchick celok, ktor obsahuje 3 substancie Jedno, Rozum, Duu - Najvyie miesto patr Jednmu prvotn, zbaven hranc, foriem, inch uren, stoj nad akoukovek existenciu i uenm - Podstata Jednho tvor vetky veci, ono samo nie je nim z nich - Existuje mimo rodu pred pohybom a pokojom - Jedno je nepostihnuten poznanm, stotouje sa s Bohom ako s absoltnym bytm, ktor je jednm, vetkm, dobrm, krsnym - Teria emancie (emanare vyarova, vyteka) Jedno svojim bytm vyaruje vetko ostatn niie bytie) - Kto chce filozofova o Jednom mus zana pri zmyslovch veciach, ktor s tm posednm, a dostva sa k prvmu Poiatku, Jednmu - Jedno je prv ale rozum, idey a jestvujcna nie s prv - Rozum je osi in ne to, o v ns mysl - Jedno stotouje s Bohom, aj s Dobrom - Dobro je tam hore, dokazuje to dui vroden tba po lske - Postupuje k predmetno zmyslovej realite, k analze matrie, zdrazuje, e materia je nebytie - Nebytie vystupuje ako substrt, z ktorho vznikaj konkrtne zmyslovo predmetn veci - Zmysel existencie udskej due vid v tom, aby sa o najviac oslobodzovala od zmyslovosti a dokzala nazera vy svet by Bohu podobn - Plotinos chce potlai zmyslovos a duu zbavi neistt, za predpokladu prispenia boskej milosti mono dosiahnu stav extzy nazeranie boha v zvltnom nezmyslovom vnman, v mystickej intucii, nakoniec m vysti do splynutia due s Bohom

GNOSTICIZMUS (1. 3. storoie n. l.) - Obdobia vvinu: 1. Formovanie nboensko-mtickho nazerania na svet imon Divotvorca Mag, Menandros, Saturnilos, Kerdon, ofitici) 2. Hadanie filozofickho zdvodnenia gnostickch systmov Basileides z Antiochie, Karpokrates, Valentinos z Egypta 3. Vzah s kresanstvom Markin zo Synpy, Manisos 4. Vydelenie kresanskho gnosticizmu Klemens Alexandrijsk, Origenes, Atenagoras - Predpokladali, e svet je jedinm a sna sa o sebazdokonalenie - Boh mus existova, ak existuje svet (monoteizmus, monizmus) - Boh predkresanskch gnostikov je przdna abstraktn bytos - Otzky o je to Boh, ako vplva na loveka - V procese sebapoznania sa rodia enoi venosti - Vysvetovali, o je svetlo a tma, dobro a zlo a pod. - Rieia otzku existencie zla vo svete, ke sa boh sna o sebazdokonalenie, odhadzuje od seba vetko nedokonal, oddelenie Mdrosti od Nemdrosti - Sofii nebol schopn pomc lovek ,len Kristus Kristus prostrednctvom Jeia vysvetlil uom gnosis poznanie - Gnostikov spja uenie Sofie - Terminologick ubova jeden termn sa pouva s rznym obsahom - Boh ako prvopoiatok je prinou rozumu, ducha i materilnych vec - Bosk poiatok je takto podmienen existuje prv lovek (Prvopoiatok), druh lovek jeho syn (Logos), Prv ena (matka vetkho ivho) - ena naplnen svetlom pri roden Krista vyliala zo seba kvapky svetla = Sofia - Vzkypel chaos -> vzniklo telo, metria - Sofia sa stva svetelnm centrom matrie - Boh je tich lska, tich poznanie, Jednotka (Monda), Dvojka (hbka a ticho tvoria pr) - Nov pr Rozum a Pravda -> bosk 4, ktor je v celku Mondou - ud delia medzi Psychikov (poda due), gnostikov (rozumu), hylikov (matrie) - Prv snaha o spojenie gnosticizmu s kresanstvom (Markin zo Synopy) - Prv kresansk apologti Klemens Alexandrijsk, Origenes - KA pomocou gnostickho uenia sa sna zdvodni kresansk dogmy - niet viery bez poznania ani poznania bez viery - Vieru had v Biblii a poznanie v tradcii antickej vedy - O zdvoduje snahu kresanstva obraca a k udovm masm, nie vzdelanm uom tm, e o pravdivosti evanjelia sa me presvedi kad - Uenie gnosticizmu bolo privemi abstraktn, aby mohlo psobi na irok masy - Vetky evanjelia gnostikov boli kresanstvom povaovan za apokryfn a zmerne znien

STREDOVEK FILOZOFIAVznik a formovanie: Poiatky (4. 6. Storoie) Vrcholn diela ( 13. 15. Storoie) Relatvne plynul prechod medzi antickou a stredovekou filozofiou Stle vraznej vplyv kresanstva Myslenie sa rozvjalo vo forme komentovania a vysvetovania diel antickch filozofov (Platona, Aristotela, Plotina, Porfyria, Boethia, Cassiodora) a Biblie Aristotela vak stredovek nepoznal hne z 2 dvodov: o takmer do 12. Stor. s najvznamnejie Aristotelove diela (Metafyzika, Fyzika, Organon, okrem Kategri) nedostupn o scholastika nemohla shlasi s filozofickm odkazom pohanskho myslitea zkladom stredovekho filozoficko-teologickho obrazu sveta bol postult, e vetko, o existuje, existuje len vaka hlavnmu riadiacemu princpu vetkho, ktorm je Boh svet sa chpe ako hierarchicky organizovan celok, kde stredom a vrcholom je Boh ako zkladn, tvoriv, riadiaci princp, ktor sa poklad za Najvyie Dobro, Pravdu, Krsu zkladn princpy, ktor tu dominuj: 1) teocentrizmus Theos Boh, centrum stred Zdrojom kadho bytia, dobra a krsy je jedine Boh Princpu teocentrickej hierarchie sa podriauje poznanie aj veda 2) Kreacionizmus Creatio tvorenie Vetko vo svete stvoril Boh z nioho Vetko stvoren sa men a smeruje k zniku 3) Providencializmus Provideo vldnu Boh permanentne vldne nad stvorenm svetom, riadi udsk dejiny aj konanie kadho konkrtneho loveka 4) Personalizmus Poaduje chpa loveka ako personu nedeliten osobnos, stvoren poda boskho obrazu a obdaren svedomm, ktor plne zodpoved Bohu 5) Revelacionizmus Revelere vldnu Pravdiv poznanie had v zachyten zmyslu Sv. knh, ktor obsahuj bosk zjavenie 2. Obdobia: o PATRISTIKA (3. 7. ) Kresansk apologetika (stret pvodnch teologicko-nboenskch prvkov kresanskho uenia s rmsko-grckou filozofiou) Augustnovsk patristika (vytvorenie pevnch zkladov kresanskho nboenskho uenia v transformcii do filozoficko-teologickch uen) o SCHOLASTIKA (8. 15.) Ran (9. 12.) - Poiatky tvorby metdy - Hadanie vzieb teolgie a filozofie - Vznik sporu o univerzlie Vrcholn (13. Storoie) T. Akvinsk Neskor (14. 15.) - postupn rozpad stredovekej filozofie - konfrontcia s renesannm platonizmom, aristotelizmom termn scholastika m pvod v dobe Karola Vekho oznaoval duchovnho, kanonika, ktor mal za lohu: o dozera na uiteov (informatores) vo vekch kolch pri katedrlnych chrmoch, v kltoroch o predna teolgiu ako najdleitej odbor vedy

-

-

-

KRESANSK APOLOGETIKA - vznikla v 2. A 3. Storo - spad do obdobia patristiky nazvan poda cirkevnch otcov (patres ecclesiatice) - apologia odpove, obhajoba - cieom bola obrana svtej viery a ochrana Krista pred ohovraniami idov a pohanov

del sa na: o vchodn / grcku - Predstavitelia: Ireneus kritizuje nekresansk gnosticizmus Tacin ostro (aj nadvkami) vystupuje proti grckym filozofom, nazva ich klamrmi, pravda sa skrva jedine v Biblii Justin (kresansk Sokrates) Kristus je najplnm a najdokonalejm prejavom Herakleitovho i Sokratovho Logu o zpadn / latinsk Tertullianus staval kresanstvo proti pohanstvu, nboenstvo proti filozofii - Ptal sa o m filozof spolon s kresanstvom, iak Grcka so iakom neba, ten, kto sa enie za slovami, s tm, kto sa enie za inmi - Verm, pretoe je to absurdn = -> - Nboensk viera neme by budovan na rozumovch zkladoch, ale zkladn dogmy s rozumom nepochopiten AUGUSTNOVKSK PATRISTIKA Aurelius Augustinus (354. 430.) - Narodil sa v Tageste ako syn pohanskho radnka rmskej sprvy a kresanky Moniky - Po odchode do Milna, vplyvom kzn biskupa Ambrzia, svojej matky a cirkevnch kruhov sa z neho stva kresan (387 prijal krst) najvznamnejie diela: o O blaenom ivote o O vekosti due o O pravom nboenstve o O Boom tte o O poriadku o O trojici o O nesmrtenosti due o Proti akademikom o O slobodnom rozhodovan o Vyznania - Vytvoril ucelen ideovo-teoretick zklad kresanskho filozoficko-nboenskho uenia 3 postulty: Priorita Boha nad svetom Priorita ducha nad telom Priorita vle nad intelektom - Zmena sa nesie v duchu podriadenia sa filozofie princpom kresanstva - Filozofia je slkou teolgie = Peter Damiani - Jeho uenie je syntzou nboenstva a filozofie - Nadviazal na predchdzajcu antick filozofiu (platonsko-novoplatonsk lniu) - Napojil sa na tradciu najvraznejej lnie idealizmu antickej filozofie, smeruje k pokresaneniu antickho idealizmu (nadviazal na Platona, i Plotina v duchu kresanskho chpania Boha ako Boholoveka - Rozdiel medzi antickou filozofiou a Augustnom: - Obrat k vntornmu svetu loveka ako nboenskej bytosti, ktor bola stvoren na obraz Boha - Tento obrat spsobil rozchod s ideou filozofie ako zdvodnenho racionlneho zmyslovho poznania sveta a prechod k zdvodneniu nboensko-teologickch pozci - Klasick antick predstava o loveku nepozn fyzick utrpenie, ale starozkonn chpanie loveka je vrazne spt s vznamom bolesti zavdza koncepciu oisovania sa utrpenm - Cieom jeho filozofie nie je objektvne poznanie sveta, prrody a loveka, ale hadanie nboenskch a mravnch istt, orientoval sa na dosiahnutie blaenosti a astia - Niet u loveka inej priny filozofovania, ne nadobudnutie blaenosti - Chcem pozna Boha a duu. A ni viac? Ni. - Jadrom Augustnovej filozofie je presvedenie, e prav kresansk nboenstvo je toton s pravou filozofiou - Neusiloval sa o autonmnos filozofie, ale o vybudovanie jednej kresanskej mdrosti , ktor mala zaha 7 slobodnch umen, filozofiu, teolgiu - Jeho chpanie blaenosti je teistick koncepcia vntornho loveka (homo interior) je uren zvislosou loveka na Bohu - Ty si ns vytvoril pre seba a neuspokoj sa nae srdce, km nespoinie v Tebe (Vyznania)

-

Koncepcia absoltneho teocentrizmu: Boh je najvym bytm, obsahuje vetky kvality a zhoduje sa v absoltnej jednote s Pravdou, Dobrom a almi atribtmi Boh nie je Idea Dobra, i vyarujce Jedno, ale ivot tvoriaci Duch, Poiatok vetkho Svet bol poda neho stvoren z nioho nebol to len jednorazov akt, ale stle pokrauje, svet neustle udruje v existencii a znovuobjavuje Svet sa stva arnou, v ktorej sa vetko odohrva z vle Boej Svet a Boh s oddelen v zmysle vyieho = dokonalho a niieho = nedokonalho bytia

-

-

Svet nie je z Boha, ale od Boha, pretoe len Boha je dokonal a ven, km prroda a lovek s nedokonal a asovo limitovan Nedokonalos vec dokazuje dokonalos boskho vestvorenstva ako veobecnej harmnie Boh stvoril svet nie v ase, ale s asom (vzah asu a venosti) metafyzicko-nboensk problm, rozlenm sveta dokonalho Boskho a nedokonalho prrodno-udskho Vylil existenciu absoltneho zla ako antitzy k Bohu, pretoe by bolo druhm absoltnom veda neho Zlo chpe ako menie dobro, Boh ho pouva nato, aby vynikol celok dobra Uenie o konci sveta a poslednom sde (eschatologick predstava): Boh je cieom, zmyslom sveta, dejn a loveka On im dva zmysle, preto sa lovek mus po cel as pripravova na posledn sd Hlavn nboensko-antropologick otzky: lovek ako obraz Bo Stotouje loveka s duou spiritualistick dimenzia loveka uruje ako rozumn duu, ktor m svoje telo Telo prebva v dui, podlieha jej vlde Boha je mon pozna len sebareflexiou meme ho njs len v naej dui (introspekcia) Poznanie je dielom Boej milosti, ktor lovek zskava cestou osvietenia Sebahodnota loveka je len ilziou, lebo vlastnosti loveka nie s jeho produktom, ale Bom darom Teda lovek je nesamostatnm bytm, lebo nem ontologick zklad v sebe samom Chpanie lsky lovek mus bi inch skrze Boha a v Bohu Zdrazuje strnku sptosti viery a racionlnosti -> verme, aby sme poznvali, nepoznvame, aby sme verili -> mme veri, aby sme chpali Iba Boh uruje, kto bude spasen a kto naveky zatraten udstvo tato del na: (uenie o predestincii = preduren) -> O Boom tte o vyvolench o Zatratench Dejiny udstva od Adama a poslednmu sdu nie s nim inm ne dejiny permanentnho zpasu medzi vyvolenmi a zatratenmi Spolonos svtch = belovo plemeno pobonch symbolom je Jeruzalem = Bo tt Spolonos hrienikov = Kainovo plemeno bezbonkov symbolom je Babylon = pozemsk tt Cirkev je hlavn spasitesk stav Mimo Cirkvi niet spsy

SPOR NOMINALIZMU A REALIZMUZmyslupln teoretick spor o veobecn pojmy univerzlie (kategrie vo filozofickch ueniach) Po prv krt sa objavuje u Porfyria pod univerzliami rozumie: o rod o formu o odliujci, vlastn, nhodn prznak - Spolu s 10 Aristotelovmi kategriami vznikla stupnica 15 univerzli (podstata, kvantita, kvalita, vzah, miesto, as , poloha, vlastnctvo, innos, trpnos) - al bol Boethius nartol 4 zkladn roviny rieenia: o existuj rody a formy len v pojmoch alebo tie nezvisle na nich o existuj nezvisle a potom s bu materilne alebo nematerilne o ak s materilne existuj oddelene od zmyslovch objektov alebo nie o ak nie s materilne, i s podobn pojmom alebo s od nich podstate odliuj - Novoplatonik Proklos uril 3 monosti existencie univerzli: o existuj pred vecami (existentia ante rem) o existuj spolu s vecami (existentia in re) o Existuj po veciach (existentia post rem) - Na zklade toho sa filozofi lenia na stpencov nominalizmu a realizmu Realizumus prijma vetky tri monosti existencie univerzli - Reales skuton - Univerzlie maj samostatn existenciu pred vecami sami osebe s skuton (universalia sunt realia) - Predstavitelia Anselm z Canterbury(zakladate), Anselm z Laonu, Gilbert de la Porre, T. Akvinsk a tomisti -

Krajn realizmus predstavoval pre cirkev vrazn nebezpeie uznval existenciu len boskej jednoty a negoval realitu osb boskej trojice (ale bol pre Cirkev prijatenej ako nominalizmus jednotiacim bodom sa stala filozofia T. Akvinskho) - Realisti boli kritizovan mnchom Gaunilom (argumentoval, e ak mme predstavu o ostrove astia, ktor je najdokonalej zo vetkch ostrovov, ete to neznamen, e naozaj existuje), I. Kantom (z existecii v mysli, nememe robi zvery o existencii relnej 100 toliarov v mysli a v peaenke), Heglom (v malej Logike) Nominalizmus odmieta platnos vetkch 3 sborne a naraz - Relne existuj len konkrtne veci, slovnm zoveobecnenm skupiny zhodnch objektov - Idea nie je zdrojom existencie vec, ale jej vsledkom - Objektom poznania sa maj sta konkrtne individulne predmety a javy nho relneho sveta - Zakladateom bol Roscelinus z Compeigne - Rozdiely stanoven myslenm vo veciach nie s povinn vdy sa zhodova s relnymi rozdielmi ktor existuj vo veciach skutone Realisti nominalistov obviovali zo skepticizmu a zaaenosti k telesnm predstavm - Tvrdili, e sa dopaj herzy vo vzahu k trinitrnej dogme (doli k zveru, e nemono veri, e Boh je v troch osobch, ale je nutn veri v 3 Bohov - > takto vznikol tzv. triteizmus, ktor bol Cirkvou odsden a Roscelinus musel svoje uenie odvola) -

Pierre AblardDiela: no a nie, Poznaj sm seba) Vyzdvihuje vznam rozumu ako hlavnej autority, o ktor sa m lovek opiera pri rieen vetkch problmov Cirkevn autorita neme nahrdza rozum, preto racionlne poznanie podmieuje aj vieru rozum predchdza vieru Zkladom jeho uenia je snaha pozna a pochopi Prostriedkom pochopenia m by dialektika a logika Logika sa viae na: o schopnos tematickho uvaovania o poznvaciu analzu V spore o univerzlie formuluje vlastn pozciu sermonizmus Vysloven zvuk dostane veobecn platnos a ke sa stane vpoveou (sermo) Veobecn pojem vznik abstrakciou oddelenm znaku alebo vlastnosti danej veci Proti realistom tvrdil, e veobecn relne neexistuje, je vytvoren udskm rozumom Odmieta aj to, e univerzlne existuje hlas (VOX) Poda neho vox nie je len fyziologick produkt udskch hlasiviek, ale je nositeom vznamu a uplatuje sa v rei nominalista Diela: Oxfordsk dielo, O prvom princpe, Otzky v metafyzike Vytvoril scotistick opozciu voi tomizmu Aby mohol eliminova tomistick uenie, zoznamuje sa s Aristotelovm uenm - v oblasti viery je potrebn dra sa uenia Augustna, nem zmysel sa vraca k Aristotelovi (ako Akvinsk) Ako predmet v zmysle skmania vonkajieho sveta uruje rozum Filozofia je povinn pomha teolgii, ale nie ako jej slka nie dogmatick intrumentlna podriadenos poda neho filozofia je teoretickou vedou a teolgia praktickm umenm oddeuje F od T filozofiu stotouje s metafyzikou na najvyom stupni exaktnosti, ktor poskytuje najvyie zoveobecnenie a zaober sa zkonitosami, ktor vyuvaj ostatn vedy bytie v absoltnom zmysle je predmetom viery, predmetom filozofie je naturalistickom zmysle vlastnosti bytia: o podstatn jednota, pravda, dobro o oddeujce akcinedcia, nutnos, monos, akt, rovnos, nerovnos, podobnos, rozdiel) Oslabil zvislos jedinench existenci na Bohu Zvraznil, e v teolgii s nepouiten racionlne postulty, ktormi operuje metafyzika Zaober sa problmom matrie a formy nepridva forme rozhodujci vznam ako Akvinsk Poda neho dua neaktualizuje ist hmotu, ale hmotu u nejakm spsobom jestvujcu Predmetom F a T je problm chpania loveka a jeho due Vrazne kritizoval tomistick teriu o jednote substannej formy due v loveka a uznva odlinos foriem tela od foriem due

-

Johannes Duns Scotus-

-

William Occam

-

Pojmy s len prirodzenmi znakmi vec, km termny s dohodnutmi znakmi tchto znakov Diela: Suma logick, Komentre k Aristotelovm dielam, Komentre k 4 knihm Lombardovch sentenci V spore o obnovu kresanskej mravnej istoty zastval stranu piritualistov (proti povanej telesnosti) Prispel k rozkladu scholastickej F a k vvinu prrodovedeckho myslenia Nevid nijak monos pre filozofiu ako prirodzen udsk poznanie dokza akkovek nboensk dogmu To sa vzahuje najm k dogme existencie Boha Pojem Boha ako aktulnej nekonenosti je iracionlny, a preto neme by zdvodnen prostriedkami udskho poznania F sa me a mus opiera o udsk rozum a sksenos a preto je nezvisl na teolgii Koncepcia 2 prvd (potvrdzuje rozdiel medzi predmetmi T a F) F je neutrlne k teolgii a viera je tm silnejia, m zjavnejia je nedokzatenos jej dogiem

-

prostriedkami prirodzenho rozumu

Najvznamnej predstavite stredovekho nominalizmu S vecami s bezprostredne spojen pojmy, zatia o nzvy sa viau na slov alebo termny -> vec vyjadruj sprostredkovane - Eliminuje vplyv realizmu formulciou zsady = Occamova britva existuje len o je jednotliv a len to me by prameom poznania - Zkladnou formou poznania je potom intucia bezprostredn zistenie, e nieo existuje alebo neexistuje - Zjavenie oprel nielen o vieru v nesmrtenos udskej due, ale aj o vieru v Boha, to malo za nsledok eliminciu zmyslu a vznamu tzv. prirodzenej T - Tvrd, e Boh je absoltne slobodn a nie je viazan nijakmi zkonitosami (patr tu aj Bacon)

TOM AKVINSK (1225 1274) - 1244 dominikn - tudoval v Pari a v Kolne nad Rnom - Aplikoval Aristotelove uenie na kresansk adaptciu - Diela: Suma proti pohanom (Suma filozofick), Suma teologick - 3 roky po jeho smrti canterbursk arcibiskup, frantikni, benediktni aj dominikni kritizovali jeho uenie - Prijat bolo a Tridentskm koncilom (1545 1563) v obdob reformcie - Pod vplyvom renia arabskej kultry z Pyrenejskho polostrova bolo jeho uenie sprostredkovan v dielach Avicenu a Averroesa (prvky naturalistickho panteizmu) Averroizmus odmietal dominantn dogmu o stvoren sveta z nioho Akvinsk vo svojom uen rozliuje: posvtn nuku svt teolgia opierajca sa o Bibliu vedy vyplvajce z prirodzenho svetla rozumu poznanie del na: (vystilo to do koncepcie zjednotenia a harmnie viery a rozumu, priom viera stoj nad rozumom) prirodzen Nadprirodzen Nepripa existenciu 2 prvd, ale rozliuje: o nadrozumov (pravdy, ktor presahuj udsk rozum, nedokzaten rozumom, napr. trinitrna dogma, dogma o dedinom hriechu, zmtvychvstan, poslednom sde, anjeloch) o pravdy zjavenej teolgie (dokzaten, napr. boia existencia, imaterilnos) Poda neho pravda je len jedna, pravda rozumu najvyiu pravdu len zdokonauje V jeho chpan prirodzenej teolgie zdrazuje filozofick rozmer a vysuje tu cel metafyzika V koncepcii PT vznamn miesto zaujmaj dkazy existencie Boha Hovor, e jeho existencia je evidentn ale sm rozum ju nepovauje za absoltne samozrejm Predloil 5 zkladnch dkazov: 1) dkaz pohybu 2) dkaz priny innej 3) dkaz z nhodnosti bytia 4) dkaz zo stupov dokonalosti

-

-

-

5) dkaz z riadenia vec Aristoteles vs. T. Akvinsk:

-

-

Pre Aristotela je prv filozofia najdokonalejia najvyia veda Akvinsk vid rozdiel F a T vrazne teolgia ako svt nuka je F nadraden F je len pecifickm vodom do prvd viery strednou ontologickou kategriou je kategria bytia - > smeruje k postulovaniu transcendentnho bytia, v ktorom sa spja jednota, pravdivos a dobrota V diele Suma proti pohanom vyjadruje mylienku, e poiatkom vzniku vetkch stvoren je bo rozum U Arisa je kategria boha kategriou nehybnho hbatea U Akvinskho je kategriou teolga ako tvorcu vetkch vec Hovor, e vetko nae rozumov poznanie sa zana zmyslami Boh je poslednm dvodom pravdy a bytia veci ktor mme poznva s mylienkami bomi, ku ktorm pristpila va k stvoreniu V noetickom uen rozliuje: o inn rozum vyber zo zmyslovch poznatkov (svetlo, ktor rob viditenm) o trpn rozum v pravom svetle poznva (oko, ktorm vidme) Za obomi stoj Boh, lebo bez neho by nebolo nijak poznanie Bosk pravda je mierou kadej pravdy Umiernen realista univerzlie existuj: o pred vecami idey v Boom rozume o vo veciach substancilne formy o po veciach pojmy vyabstrahovan aktivitou istho rozumu

RENESANN FILOZOFIA (15. 16. Storoie)Obdobie renesancie je progresvnou zmenou Krovsk moc zlomila moc feudlnej achty Metianstvo sa sna vytvori svetsk kultru, ktor je protiplom feudlnej nboenskej kultry Zaali vznika vek monarchie Zmena spova v procese sekularizcie Socilno-ekonomick rozvoj (Itlia, Anglicko, Holandsko, Franczsko) Renesancia sa nevracia k antike (sp) ako nvrat pre nvrat Nov pohanstvo nvrat loveka do lona prrody, ktorej je integrlnou sasou Typick je naturalizmus vo forme poznania a vyuvania prrody vo svoj prospech Renesancia vyzdvihuje udsk sebavedomie, zdrazuje udsk intelekt pripisuje mu bosk atribt Zdrazuje, e lovek sa intelektom podob Bohu Renesann titanizmus vsledok ivelnho udskho sebapotvrdzovania - individualizmus Cirkev prostrednctvom inkvizcie zaala ukazova svoje vek monosti obrti odpadlkov na sprvnu vieru Problm nemanelskch det, funkcie kardinlov obsadzuj 12, 14 ron chlapci, prostitcia, nrast heretickch a kacrskych vystpen Renesann platonizmus Vzormi sa stali Platon (autorita v boji proti scholastike), Aristoteles Georgios Gemistos Plethon Prispel ku vzniku platonizmu V diele Zkony skma vzah Boha a prrody Prvky polyteizmu okrem Boha stvoritea uznva aj nich Bohov t s pecifickmi silami ktor plnia sprostredkujcu funkciu medzi Bohom a prrodou Boh vo svojej innosti nie je slobodn, jeho spojenie so svetom m charakter zkonitost -> 1. nznaky renesannho panteizmu Predstavitelia:

1) -

-

Marsilius FicinusDiela Komentre k Platonovej Hostine, Platonska teologia o nesmrtenosti du, O kresanskom nboenstve, O ivote, Listy Jeho uenia sa rozchdza s nzorom, e F je slkou T a smeruje k zdvodneniu autonmnosti a hodnoty F Zkladn problmy vzah Boha a prrody Vesmr je hierarchicky usporiadan existuje vzostup od najvyieho Poiatku = Boha k nim stupom bytia (Boh, anjeli, dua, kvalita, telesn hmota) Stotonil Boha so veobecnou prirodzenosou vec, ktor nie je obmedzen fyziklnym kozmom Renesann panteizmus: Boh sa nachdza vo vetkch veciach preto, e vetky veci sa nachdzaj v om... Boh sa nerozklad vo svete, ale svet sa rozprestiera v Bohu.

-

strednou kategriou je kategria due m dynamick rz Jej nevyhnutnos vyplva z nevyhnutnej potreby vysvetli pohyb a ivot v prrode dua je ivotom a ivot je zdrojom pohybu Vntorn zdroj pohybu stotouje s existenciou prrody alou vznamnou kategriou je kategria Lsky - lska je jednotn, neustla tba, ktor zana u Boha, vchdza do sveta a zavruje svoj kruhov pohyb v zdroji Bohu Zbouje loveka, lebo je najbliie k Bohu, m schopnos najviac sa mu podoba je akoby bohom Vldne sebe sammu, riadi tt, rodinu, prikazuje celej zemi

-

Giovani Pico della MirandolaDiela Komentr ku Kanznom o lske, O jestvujcne a jednom, O dstojnosti loveka, Diputcie proti astrolgii Neprijma dogmatick vklad Biblie o stvoren sveta Rozvja panteistick motvy Svet chpe ako hierarchiu: o Anjelskho o nebeskho o Elementrneho Pozemsk vznik z netelesnho princpu, ktor stvoril Boh v mimoasovej existencii Zkonitos do tohto chaotickho stavu vna dua Jeho uenie vrchol v uen o loveku a slobode lovek je zvltnym 4. Svetom vesmrnej hierarchie, zvltnosou oproti horizontlnym svetom je jeho vertiklne smerovanie -> prenik vetkmi Hovor, e lovek je tm, m sa sm urob motv sebautvrania loveka Renesann aristotelizmus Predstavite Pietro Pomponazzi Diela O nesmrtenosti due, O princh javov, O osude, slobode vle, preduren a boskej prozretenosti Arisove dielo sa zana preklada do latininy a stva sa predmetom hlbieho teoreticko-filozofickho zujmu Akvinskho chpanie Arisa povauje za chybn Kritika providencializmu Zodpovednos za zlo vo svete a hriechy loveka vklad na Boha, ktor sa jav filozofovi ako ialen otec Jeho boh kon v slade s osudom a prrodou, o vedie k panteizmu Riei problm nesmrtenosti due (tuduje Arisov spis O dui) Shlas s nm, e nae poznanie sa zaklad na zmyslovom vnman a sksenosti Dua sama o sebe je hmotn a smrten, nehmotn a nesmrten je len v istom zmysle tento ist zmysel sa viae na as udskho rozumu vo vych duchovnch podstatch (schopnos abstraktnho poznania) V diele O nesmrtenosti due vypracoval uenie o cieli udskej existencie tu neprijma ani Arisov model najvyieho Dobra Hodnota loveka nespova v nesmrtenosti, ale v schopnosti pozna a myslie

2) -

RENESANN SOCILNA FILOZOFIA - Draz na fenomn politickho myslenia - 2 zkladn podoby tohto spsobu myslenia: o svis so snahou po teoretickom uchopen problmu silnej centralizovanej politicko-prvnej moci N. Maciavelli, J. Bodina, H, Grotia o sstreuje sa na problm loveka a deskripciu idelneho spoloenskho zriadenia v ueniach T. Mora, T. Campanellu, D. Erasma, M. de Montaigna - Predstavuje idel socilne spravodlivej spolonosti, v ktorej nie je v hodnotovom rebrku na prvom mieste skromn vlastnctvo a bohatstvo

Niccolo MachiavelliVenoval sa tdiu diel starovekch mysliteov Vykonval funkciu tajomnka kolgia zahraninch vec a vojenstva, pecilneho vyslanca svojej republiky vo vzahu k Rmu, F, N Bezprostredne sledoval innos viacerch vtedajch panovnkov udovta 12., Alexandra 6., Jliusa 2. (ppe), Maximilina 1., najviac ovplyvnen Cesare Borgiom (prototyp vladra) Diela Vladr, vahy o prvej dekde Tita Lvia, Dejiny Florencie Rod sa nov politick filozofia (politolgia) predmetom skmania je fenomn politiky ako umenie vytvori , pozdvihn a udra moc ttu

-

-

-

-

-

Nemal na mysli projekt idelnej spolonosti Dielo Vladr je socilne-filozofick prca o technike uchopenia a udrania moci v tte a nie rozbor morlky i nemravnosti Zkladn mylienka aby jeho vlas prekonala tragick rozdrobenos, aby vznikol jednotn, siln, centralizovan nrodn tt len t jedinci s schopn udra si moc, ktor doku prispsobi svoje skutky okolnostiam postavenia Prichdza k presvedeniu, e udia s vemi skazen, ak maj prleitos, vdy sa obrtia k vlastnmu prospechu S bezohadn, ide im len o moc, zisky a vhody pre seba toto mus ma vladr neustle pred oami Mus vychdza z predpokladu, e kad je zl a svoju patnos raz aj doke Je rozumnejie, aby budil strach ako lsku, aby sa vyhol mnohm problmom vo veden Ak on prepadne tejto tbe, nedoke ubrni svoje mesto a urchli skazu Ako prv si zaal vma, o je potrebn k dosiahnutiu politickho spechu v skazenom svete Cieom politiky nie je cnos, ale dosiahnutie mocenskch zmerov Rozhodujce pre vladra je dosiahnu dveru ud: o regresvne zbavenm vetkch dostupnch prostriedkov, ktor by mohli poddan poui proti vladrovi o pozitvne obdari poddanch takm prospechom, aby bolo pre nich nerozumn chcie zmenu Vlastnosti opatrnos, nevyhba sa tm, ktor mu zabezpeia trval moc, vyvarova a vyvolaniu nenvisti voi sebe, neby nestly, ahkomysen, bojazliv, nerozhodn Vladr predstavuje iv obraz kondotiera, ktor m symbolizova proces utvrania kolektvnej vle Dva prednos rmskej etike sebazchovy pred kresanskou etikou Dejiny chpe ako ven kolobeh, kde rozhodujcu lohu hr: o Osud, astena, fortuna, o nevyhnutnos kauzlne uren vntorn rozmer o anca shra vypotatenej historickej nutnosti o virt udsk zdatnos a cnos, snaha o dosiahnutie stanovench cieov Hybnou silou je poda neho zujem 2 druhy prostriedkov v politike: o efektvne o Neefektvne Neoddelitenou sasou dobrho ttu je sloboda 2 formy boja o politick moc: o prostrednctvom zkonov vlastn uom o pomocou nsilia vlastn zvieratm (lka, lev) Prv nie vdy vedie k cieu, preto sa musia poui obidve Spja sa s nm pojem machiavellizmus politick cynizmus, amorlnos, bezzsadovos ale politika tak je, on je len realistick filozoficko-politick myslite, ktor sa na u pozrel bez ruovch okuliar

RENESANN SOCILNE UTPIE - socilna a majetkov diferencicia naber podobu utopickch modelov - socilny kriticizmus foriem spolonosti - postupn vznik kapitalizmu (prv vlnrske manufaktry) - predstavitelia:

Thomas Morespolon vchodisko videnia sveta u Mora a Erasma presne spoznali lohu vtedajch mocipnov nadobdanie a rozirovanie svojich majetkov rozdiel: Erasmus vtedajiu nespravodliv skutonos odhalil v obraze krovnej blznivosti More rozvinul model idelnej udskej spolonosti v diele Utpia Zlat kniha, prve tak uiton, ako aj zbavn o najlepom usporiadan ttu a o novom ostrove Utpia Typ cestopisnej literatry Hl. postava nmornk, cestovate Prbeh o novoobjavenom ostrove, kde ije in spolonos ne v Eurpe (blaen miesto, nikde) V prvej asti - ostr kritika ranokapitalistickch praktk vedcich k oobraovaniu vidieckeho obyvatestva udia nie s pre kra prostriedkom, ale kr tu m by pre ud V druhej asti nartva idelnu udsk spolonos spravodliv spolonos sa me zaklada iba na prci vetkch a spoloenskom vlastnctve, vysoko organizovanej vrobe a spravodlivom i rovnom rozdeovan spoloenskho bohatstva

-

Na ostrove ij cnost pohania, ktor bez pomoci zjavenia doli k nzorom na nboenstvo, etiku, prcu, vchovu, rodinu, tt, vojnu Vychdza z predpokladu, e ak dospel lne bude pracova 6 hodn denne, spolonos nebude pociova existenn problmy Boh ustanovil vetky veci spolon, Kristus sa snail udstvo privola k tejto boskej stave Skromn majetok je dsledok skazenosti udskej povahy strednm problmom jeho uenia je nov rieenie vzahu viery a vedy v nvznosti na renesann prrodnofilozofick tradciu Za politick zloin, kacrsko-heretick prce preil vo vzen takmer 30 rokov Zstanca deizmu Boh stvoril svet, ale do jeho chodu u alej aktvne nezasahuje Odmieta tradin nboensk predstavy svete Jeho koncepcie reprezentuj filozofick desakralizciu sveta pochopili a vyjadrili fyziklnu truktru sveta ako truktru jednej a tej istej hmoty Dielo Slnen tt Idelna spolonos, neexistuje skromn vlastnctvo (spolonos vytvoren na zklade filozofickho usudzovania) Je nevyhnutn vybudova humnnu, socilne spravodliv spolonos, zaloen na spolonom majetku, spolonej prci, spojen s prrodou a rozumnosou Ide o variant teokratickho monarchizmu, zaloen na princpoch hierarchickho usporiadania a intelektulneho aristokratizmu Najvy vladr je kaz (slnko, metafyzik) Vldnu mu pomhaj 3 spoluvldcovia : o moc zleitosti vojny a mieru o mdros umenie, remesl, vedy (radnci, vedci, koly) Kozmograf, Histograf, Poet, Logik, Rtor, Gramatik, Medik, Fyzik, Politik, Etik o lska plodenie det, vchova novorodencov, vroba liekov, ponohospodrske prce, prava stola, obleenie, vzahy medzi pohlaviami More a Campanella maj vo svojich dielach mnoh spolon rty: o kritika skromnho vlastnctva o poiadavka spolonho majetku aj prce o otzky vchovy, socilnej rovnosti Rozdiely: U Mora je rozvinut dimenzia socilneho kriticizmu Campanella opisuje spoloensk zriadenie V otzke politickej moci C zklad ttu v nboenstve -M- konfesionlna cta a nboensk tolerancia

Tomasso (Govanni Domenico) Campanella

-

-

RENESANN FILOZOFIA A KRITIKA SPOLONOSTI Desiderius Erasmus Rotterdamsk Voltaire (1467 1534)Zdrvujco satirickej kritike podrobil feudlno-socilne neporiadky vo svojej dobe (Chvla pochabosti) Poka sa oivi kresansk myslenie v dejinnej vzbure reformtorov Chce naplni mysle ud rozumnosou, osobnm vzahom k Bohu a Sv. Psmu ako prameu spoahlivho, mravnho ivota loveka S Morom ho spjala cta k loveku, kritika dobovch socilnych neprvost apolitickch intrg vntorn zbonos mala vies k spoloenskmu sladu a vzjomnmu mieru nzorov je silno ovplyvnen grckymi, rmskymi renkmi, bsnikmi, filozofmi, ueniami latinskch otcov (Jeronma, Ambrzia, Origena, Augustna) vytvra program kresanskho ivota zaloen na prklade JK dielo Chvla pochabosti: vychdza zo 4 zkladnch hlasov a ich preplietania sa najvraznejm hlasom je hlas pochabosti, m Druinu Sebalsku, Lichtku rozvja ideu prirodzenosti loveka, prroda nenvid pretvrku a vyumelkovanos najastnejie a najvydarenejie bva to, o vylo z rk prrody bez vonkajieho umelho zsahu poda Erasma maj teolgovia tiscorakmi pochabosami prepchat hlavy a tak vek, e sa potom niet omu udova mnchov a rehonkov nazva komediantmi a vaka krovnej pochabosti sa nikomu neije na svete tak dobre ako rmskym ppeom

-

vchodisko v tejto zloitej situcii nachdza v pozitvnom prklade JK (dobrho blzna) udsk preho znamen ovea viac ne bosk najvou zbonosou je mravnos a blaho vetkch cel ivot bojuje proti fanatizmu (popretie rozumnosti) a vojnm ( popretie udskosti) miloval udstvo a chcel ho mravne zuachti no kee sa nepridal ani na stranu Luthera ani Cirkvi, jeho dielo odsdila ako heretick uenie neskoriu kardinlsku ponuku odmietol, lebo chcel cel ivot slobodne i za jeho ivota sa rozrila kampa boja proti arodejniciam dielo Eseje symbiza autora a diela (Eseje a ich autor s jedno a to ist) zameran proti vetkm pekulatvnym autoritm a mtvemu dogmatizmu lovek m vetko posudzova a hodnoti svojim vlastnm rozumom, m pozna seba samho a njs seba samho hada seba samho vo venom plynut nie je vbec jednoduch dua sa ustavine u a ska a me djs k situcim, kedy si protire Montaigna je hadajcim lovekom, filozofom, ktor si kladie sebaspytujcu otzku o viem? Kopernkova teria heliocentrizmu ho nechva odmeranm Hovor, e vetko je tu pre ns, tvorca i stvoren lovek je cieom, ku ktormu vetko smeruje, morlka plat rovnako pre kadho Zdrazuje hodnotu loveka bez ohadu na to, kde je v rebrku spoloenskej hierarchie -> udia s si od prrody rovn Obdivuje charakter jednoduchho udu, na rozdiel od skazenosti urodzench ctu k inm uom treba ma prve preto, e s in Kritizuje nboensk antropomorfizmus lovek neme by in ne je a nedoke si predstavova Boha inak ako prostrednctvom svojej chpavosti, ie Bohu pripisuje udsk vlastnosti Postult nekonenej mohutnosti Boha postult nekonenej mohutnosti prrody Filozofova pre ho neznamen ni in ako pripravova sa na smr Najaie je by samm sebou a naplno realizova postoj nevedomosti, ktor o sebe vie

Michel de Montaigna (renesann skepticizmus)

RENESANN PRRODN FILOZOFIA15. 16. Storoie revolun zmena Reprezentuje aristotelovsko-scholastick model celku Rca predstavu o prrode ako uzavretom, konenom svete a ponka model nekonenho vesmru Nov videnie vzahu Boha k stvorenmu svetu Fyzika sa preplieta s metafyzikou, kozmolgiou, teolgiou Riei otzky vzahujce sa na povahu priestoru, truktru hmoty, povahu, truktru, hodnotu udskho myslenia a vedenia Novtorsk filozofick iniciatvy energickho, cirkvi oddanho prslunka duchovnho stavu Diela O uenej nevedomosti, O hadan Boha, O stvoren, O mdrosti, O monosti Nadvzuje na novoplatonizmus v opozcii stredovekho scholastickho myslenia Vyuva truktrno-matematick metdu Odmieta dualistick chpanie sveta a Boha Boh je vade a nikde, je stredom kozmu, vetkch sfr s vec, ktor jestvuj Boha chpe ako svojrzny aktvny stav, je istou monosou bytia, alebo monosou stavu bytie = monos Kategria boha ako absoltne maximum, svet ohranien minimum Bostvo je nekonen jednota (najvieho s najmenm, maxima s minimom) Boh je maximum preto, lebo neme by v a minimum, lebo neme by men Vytvra nov typ filozofickho monizmu, neopiera sa o ideu nejakej substancie, ale o neodluitenos jednoty a mnohosti, celku a asti, maxima i minima Ak je Boh vetko vo vetkom v zavinutej podobe, po odvinut v podobe stvorenia sveta je svet Koncepcia splvania protikladov prekrauje hranice aristotelovsko-scholastickej logiky Hranice jeho dialektiky spova v tom, e sa protiklady stka, do seba prechdzaj, ale nevznik vy vvinov stupe Intelektulnu intuciu chpe ako uen nevedomos Pravda nie je dan v hotovej podobe, ale predstavuje proces novch prstupov a novch objavov Kozmolgia ho priviedla k uznaniu materilnej jednoty zemskej a nebeskej substancie Je stpencom dvojakho chpania nekonena:

Mikul Kuznsky-

o o

Boh ako absoltne maximum svet ako ohranien maximum prejav Boha

MIKUL KOPERNIKIdeu heliocentrizmu proklamuje v diele O obehoch nebeskch sfr Tm sa stal inicitorom mnohch prrodovednch objavov (napr. princp relativity, zotrvanosti, gravitcie) Ale nie je prv v dejinch, kto vyslovil ideu heliocentrizmu (Filolaos, Herakleides, Ekfantos, Aristarchos zo Samu) Spoiatku sa mu uvaovanie o pohyblivosti Zeme zd nezmyslen (oami vidme, e sa and hlavami pohybuje Slnko, vychdza na vchode a zapad na zpade) napriek tejto zmyslami dokzatenej pravde, idea heliocentrizmu nie je nezmysel Zkladn obsah zdvodnenia opisuje, e Merkr a Venuu vidme zo Zeme vdy pri Slnku, nikdy sa neobjavuj na opanej strane oblohy a Merkr je vdy bliie k Slnku a nevzauje sa natoko ako Venua Z toho mu vyplynulo, e obe sa otaj okolo Slnka po kruniciach, ktor s vntri krunice opisovanej Zemou a ich drhy s bliie k Slnku To znamen, e Zem sa nachdza medzi Slnkom a tmito plantami V ase opozcie svietia najjasnejie -> nachdzaj sa bliie k zemi ie drhy tchto 3 plant s od Slnka vzdialenejie ako drha Zeme m vie s tieto nepravidelnosti, tm vzdialenejia je planta, preto aj Zem me by 1 zo 6 plant obiehajcich okolo Slnka Pridal sa kruhovho pohybu, no Kepler uviedol eliptick Kopernik uvdza dkaz o trojakom pohybe: o kolobeh da a noci, smerujci od Z na V okolo zemskej osi o ron pohyb stredu Zeme, ktor opisuje krunicu okolo Slnka o pohyb skonu (deklincia), ktor trv rok a je proti pohybu stredu Princp relativity pohybu ak sa Zem ota okolo Slnka, potom zdanliv pohyb Slnka bude tak ist, ako keby sa Slnko otalo okolo Zeme V Kopernikovom revidovanom poriadku sveta, kde vetky sfry sa otaj okolo Slnka ako svojho stredu a Slnko je teda stredom vesmru Jeho dielo dostalo na index zakzanch knh (a za pontifiktu Jna Pavla II. Sa rehabiliuje) Zmenil koncepciu uzavretho sveta, na koncepciu otvorenho vesmru (Digges, nie Bruno)

-

-

GIORDANO BRUNODiela O monde, sla a tvare, O nezmerne a nespoetnch, O trojnsobnom minime a miere 1600 uplen na Nmest kvetov v Rme Filozoficky vyiel z Kopernikovej idey heliocentrizmu a rozvinul ju do celostnho prrodno-filozofickho systmu stredn kategria kategria Jednho Prepracovva ju k vrazne naturalistickmu panteizmu Monistick prstup Jedno je prinou bytia, samostatnm bytm, v ktorom sa stotouje podstata a existencia Vesmr nebol stvoren, je teda ven Premien a zmien vo vesmre je vemi vea, ale vesmr ako celok sa neme premiestova, lebo sm sa cel vypluje Koncepcia chpania sveta a vesmru nepotrebuje pre svoje zdvodnenie nadprirodzen prinu Boha Jeho uenie o Jednom predstavuje slad medzi nepretritou premenlivosou sveta a stlosou prrodnch zkonov V jednej astici hmoty s obsiahnut vetky vlastnosti vesmru, ktor je charakterizovan ako nekonen rozmanitos vec, nepretrit, nezastaviten pohyb vedci k neustlym premenm veci Rehabilituje chpanie hmoty ako aktvneho princpu Poaduje pozera sa na u dvojakm spsobom: o na monos o na substrt stredn pilier Brunovho naturalistickho panteizmu je postult identity Boha a prrody, identity Jedinho Boha a zrove vesmru Prroda je konkrtny prejav substancie, identity Boha vo veciach vesmr nevznik ani nezanik, preto Boh neme by voi nemu vonkaj a vy (nie je prv hbate) jeho chpanie vychdza z toho, e takch telies ako Zem, Slnko, Mesiac je bez potu a konca vychdza z predpokladu, e takch planetrnych sstav je nekonen mnostvo a s obvan

-

-

heliocentrick uenie je vsledok nie zmyslovch ale rozumovch kontrukci negcia geocentrickho systmu v negcii postavenia Zemi vo vesmre (Zem nie je stredom, iba jednou z plant) Boha stotouje s prrodou, hovor isto v analgii, nie o osobnom Bohu, ale o neosobnom princpe pohybu a ivota vo svete, svetovej zkonitosti, ktor hbe lovekom a je takto v om Zdroj pohybu existuje v samotnej hmote, jej najmench astiach Koncepcia due sveta svetovej due - vetko je oduevnen, vo vetkom je a neme neby dua = panpsychizmus loha rozumu spova v objavovan vntornch podstatnch rozmerov prrody Od zmyslovho stupa prechdza k predstave (imaginatio), rozumu (ratio), intelektu (intellectus), duchu, mysli (mens)

GALILEO GALILEIDiela Hviezdny posol, Ska minc, Dialg o dvoch najvch svetovch sstavch, ptolemaiovskej a kopernikovskej, Rozpravy a matematick dkazy V dejinch myslenia tvor prechod k mechanistickej vede Metodick zklad tvor veobecn koncepcia sveta lohu kritria reality hr matematicko-prrodovedn chpanie Zkladn postult jeho mechaniky je homognny priestor teleso ponechan na seba nemen svoj stav, naalej sa pohybuje v priestore rovnomerne Analyzuje relatvnos pohybu telies, ktor sa odliuje od homognnosti priestoru Aby sa vyhol dobovm zpasom prikla s ak terii 2 knh: o knihy Psma (cieom autority Psma je ud presvedi o tch zsadch, kt. s nevyhnutn k spaseniu) o knihy Prrody Odmieta autoritu cittov z Biblie v prrodnch vedch, poaduje aby sa vychdzalo z empirickej sksenosti a matematickch dkazov (nebesk mus by pochopen na zklade pozemskho) krt vahy o hbateovi, monosti, skutonosti a uvauje o relnych komponentoch pohybu (as, drha, rchlosti, prrastok rchlosti) Matematick skutonos nie je len v relatvnej statike, ale aj asovom slede V jeho uen o prrode ide hlavne o zachytenie pohybu a podstaty Chce njs takto zkonitos pre pohyb Svet del na prrodu a udsk duevn svet Predpoklad, e koexistencia nekonenho hrnu telies v aso-priestore je matematicky racionlnou skutonosou Ako dsledok jeho diela je znik aristotelovsko-scholastickho chpania sveta Posledn renesann myslite a prv novovek vedec

-

NOVOVEK FILOZOFIA

Francis Bacon (1561 1626)Zakladate novovekho empirizmu Spoloensk situcia: Rozkvet anglickej kultry tzv. albetnska perida (W. Shakespeare) Ovplyvnen: o B. Telesiom, N. Machiavellim, G. Brunom o Anaxagorom, Demokritom Prelamovanie hranc a autority aristotelovsko-scholastickej filozofie Hlavn idea: Poiadavka premeny vedeckho poznania v prospech udskho ivota Mylienka ovldnutia prrody loveka cestou poznania a praktickho vyuvania jej vlastnost, sl, procesov, zkonov udsk poznanie je mocou, silou loveka ->sila loveka spova v pretvran vec prrody Nechce pestova vedu, pre vedu Cieom vedy je obohatenie udskho ivota novmi objavmi a prostriedkami, rozrenie nadvldy loveka nad prrodou, zdokonalenie sily a zdravia loveka Problm poznania a metdy vedy: Odhauje slab strnky udskch poznvacch schopnost -> na dosiahnutie pravdy je nevyhnutn reforma metdy skmania -> INDUKCIA (Nov organon):

-

o

prv fza metdy oistenie rozumu od neustle hroziacich prekok idolov (negatvna fza adekvtnej vedeckej metdy, prispsobila rozum na prijatie pozitvnej asti metdy ->poznanie pravdy)

-

Idoly: o

-

-

rodu (idola tribus) chybn predstavy loveka, hadanie konench prin, absolutizovanie poriadku vo svete o jaskyne (Idola specus) podmienen vchovou, spoloenskm prostredm a charakterom jendoltivca o trhu (idola fori) o divadla (idola theatri) Ontolgia hmotnho sveta: Vracia sa u koncepcii vzniku sveta (antick filozofia) Vznik prrody jednotn proces, vetky veci a javy sa nachdzaj v nepretritom pohybe Idea pasvnej hmoty subjektvny vmysel Veci s zloen z vnmatench iastoiek (partikul, atmov)- tvoria dynamick a statick truktru telesa Rozmanitos pohybov a foriem odvodzuje zo pecifickch psoben a foriem partikul Z toho vyplva neobmedzen moc prrody a nekonen rozmanitos jej foriem Veda o prrode nie je mon ak podstatou vec s druhov podstaty Hadal formy jednoduchch prirodzench vlastnost Odlinos od novovekho mechanistickho chpania telies (do pohybu uvdza vonkajia sila) V prrode niet zniku, teles sa len menia na in teles Svislos rozlinch stavov hmoty vyjadroval pomocou kategri: o kvalita o kvantita o Miera Prrode s vlastn zmeny postupn, nhle a striedanie tchto procesov Predmetom skmanie nem by rozmanitos vec prrody, ale ich zhoda, podobnos lovek a spolonos: Filozofia mu ukazuje smer pohybu v socilnej sfre lovek je sluobnk a vyklada prrody, zvazi nad me iba, ke jej bude poslun Cesta k realizcii krovstva loveka je cez vedeck poznanie Prklon k prakticko-innmu vymedzeniu prejavil v prechode od vyuvania prrodnch sl k psobeniu na prrodu, ktor donucujeme aby uvonila sily, ktor by sama nebola schopn uvoni, a to pre ns Spracoval to v diele Nov Atlantda mylienka o pretvran celho vrobnho zkladu spolonosti pomocou vedy a techniky na zklade novej vedeckej metdy indukcie Utpia zobrazuje hospodrsky rozkvitajcu idelnu spolonos, kde je ivot organizovan alamnovm domom dnenou akadmiou vied Prnos: Otvra nov monosti aktvnej empirickej interpretcie sveta Nartol nov perspektvy pre vek obnovu vied Pochopil, e poznanie vyplva z prce, prcu je, prcu ovplyvuje a zmnohonsobuje jej innos

Thomas Hobbes (1588 1679)Nadvzuje na Baconovu empirick filozofiu, erpe aj z Descarta (uenie o metde) Vytvoril prv vek monistick systm, v ktorom sa poksil zachyti vetky vtedy znme oblasti vedeckho poznania Predmet filozofie a problm poznania: - poznanie je sila a moc - Predmetom udskho bdania je objektvne existujce teleso (corpus) hmota pohybujca sa v ase a priestore - Filozofia a veda mu takmer v plnom rozsahu splvaj

-

Hovor, e filozofia je vo svojej podstate racionlnym poznanm, ktor sa opiera o matematick a logick opercieFilozofia je nukou o telese, ktor Hobbes skma v 3 zkladnch rovinch: o Veobecnej ako prrodu o pecifickej ako loveka o umelho telesa ako spolonos a tt Rozpracoval to v triptychovej rozprave O telese, O loveku, O obanovi. Cie filozofie vid v poznan objektvne jestvujcich predmetov telies, ich poriadku a spojitosti

-

Za zklad a zdroj poznania povauje v najirom zmysle slova sksenos Zmyslov poznanie je poda neho obmedzen (popisuje mechanisticko-fyziklne Vnmanie nie je ni in ako pohyb v iastokch vnmajceho tela.) - V spore o univerzlie zastva nominalizmus - univerzlne pojmy s spolon pre mnoho jednotlivn (pojmy pojmov), relne vak existuj len jednotliviny - Skuton filozofick poznanie stotouje s potanm: Kad uvaovanie sa redukuje na dve mylienkov opercie, a to tanie a odtanie. Teles a ich akcidencie - Tvrd, e relne jestvuj len jednotliv konkrtne teles - Pojem telesa postavil proti abstraktnmu stredovekmu pojmu bytia - Vo svete niet nematerilnych, netelesnch duchov, duchovnch substanci - Akcidencie vlastnosti telies, ktor nikdy neexistuj oddelene od nich - Zkladn akcidencie priestor (odmieta existenciu przdna), as (existuje len v myslen nho rozumu, je to predstava pohybu), pohyb (premiestovanie opustenie jednho miesta a nadobudnutie druhho) - Popiera relnos zmyslovo vnmanch kvalt telesa (farba, zvuk, teplo) - Hovor, e lovek sa odliuje od zvierat schopnosou matematickho poznania lovek a spolonos - lovek je pojtkom medzi prrodou a spolonosou - Prirodzenos ud charakterizuje ako shrn potrieb, vn, schopnost a sl - Vetci s si rovn svojimi schopnosami, potrebami, vami - Rozdiely vyplvaj zo stavby tela a vchovy - V loveku je vetko determinovan na bze zkona sebazchovy - Dielo: Leviathan - Predpoklad, e lovek je od prrody nepriateom druhho loveka -> vojna vetkch proti vetkm - Prvo a mravnos zrodila ndza a bieda, ktor so sebou priniesla vojna vetkch proti vetkm - Monos uskutonenia spravodlivosti, mravnosti, mieru medzi obanmi a odstrnenie najvieho zla vid v absoltnej moci

-

Ren Descartes (1596 1650)Najvraznejia osobnos trojice zakladateov novovekej filozofie Predstavuje radiklnu kritiku predchdzajceho filozofickho a vedeckho poznania Odsudzuje akkovek dogmatizmus zaklad na suverenite udskho rozumu, a to predpokladalo formulovanie univerzlnej a prakticky uplatnitenej metdy myslenia, ktor sa m oprie o postupy matematiky (matematiku povil na metdu poznania sveta a loveka, ktor mala zarui nov pohad na rozsahom neobmedzen skutonos Skma: o nekonen substanciu res infinitas o mysliaca substancia res cogitans o rozpriestranen substancia res extensa Problm metdy poznania: Prvorad loha filozofie - hada metdu, na zklade ktorej by bol udsk duch schopn djs k istm a jasnm poznatkom a nepochybnm princpom Obsiahol to v Rozprave o metde Dovtedaj stav vedy neusporiadan sbor pojmov, sdov, nzorov ->chce vybudova metodicky skontruovan vedu Zklad novej metdy 4 pravidl: o iadnu vec nikdy nemono povaova za pravdiv dovtedy, km ju nepoznme jasne a vrazne, e neostane nijak monos pochybova o nej o kad zo skmanch akch otzok treba rozdeli na toko ast, na koko sa to d a bude to potrebn na jej lepie rieenie o Myslie poda poriadku od predmetov, ktorch poznanie je najjednoduchie a najahie, priom treba bra do vahy zkonit vzahy aj medzi tmi, ktor netvoria prirodzen rod o Vade treba robi dkladn a celkov vyslenia a prehady aby sme si boli ist, e sme na ni nezabudli Zkladn lnky racionlne chpanej metdy poznania: o dedukcia o intucia chpanie istej a pozornej mysle, bez pochybnosti o tom, o chpeme, ktor sa rod zo svetla rozumu a je istejia ako dedukcia Intuitvne pravdy napr.: Trojuholnk je ohranien troma stranami, gua jedinou plochou

-

-

-

-

-

-

-

-

V inku neme by viac ako v prine Vetko m svoju prinu To ist neme sasne by i neby myslm, teda som cogito ergo sum!!! Pochybovanie a antropologick obrat: Filozofia teria poznania Prv filozofia (metafyzika) veda, ktor obsahuje princpy poznania, skma prv priny a skuton princpy, z ktorch mono odvodi zklady vetkho, o meme vedie Primrny naplnenie zmyslu tejto filozofie je cez akt pochybovania Pochybovanie je zaiatok akhokovek procesu hadania - > preto sa mus sta poiatok filozofickho hadania nepodmienenej, absoltnej, nepochybnej pravdy Realizoval to cez metodick skepsu, jej lohou je odsun vetko o nie je bezprostredne ist Cieovou skupinou s spoloensk vrstvy a udia doby, ktor s pod vplyvom klamnch ilzi (idolov) Cieom bolo oslobodenie udskho rozumu z pt a okov Spova vo vytvoren zkladu novej budovy filozoficko-vedeckho poznania na princpe autority rozumu Istota pochybovania mu potvrdzuje vlastn existenciu dubito ergo sum pochybujem teda som Dsledok pochybovania antropologick obrat v novovekej filozofii lovek ako noeticky aktvna bytos (to viedlo k vybudovaniu koncepcie filozofickho subjektu nem. klasick filozofia) Uviedol to v dielach: o vahy o prvej filozofii o Princpy filozofie Ja som, ja existujem (ego sum, ego existo) Cez akt pochybovania sa prepracoval k nevyvrtitenej istote mysleniu (cogito ergo sum) lovek je vec mysliaca res cogitans (k jeho podstate patr myslenie) lovek je ohnisko vetkej istoty tu na Zemi Premena zo stredovekho imago Dei (obraz Bo) na homo cogitans Tmto dal zklad novovekej metafyzike, ktor vyhlasovala prvo loveka na rieenie otzky o pravdivosti akhokovek tvrdenia Tento vrok nesie nebezpeenstvo solipsizmu aby sme mohli pripusti vlastn existenciu, musme pripusti existenciu nekonenej substancie, v ktorej sme obsiahnut ako as celku a cez ktor sme spojen s ostatnmi asami -> Vsledkom je noetick most Boh je preho garant istoty udskho - vedeckho poznania Prezentoval premenu osobnho Boha kresanskho nboenstva na filozofick kategriu Prrodn filozofia: Vesmr / svet sa sklad z rozpriestranenej hmoty, ktor nem hranice Rozpriestranenos jedin atribt materilnej substancie, stotouje ju s hmotou Z rozpriestranenosti vyplva rovnorodos hmoty Hmota potom zaber vetky mysliten priestory Svet je svetom absoltne platnch vench prrodnch zkonov Kinetick chpanie sveta nepripa ni nehybn Hmota nie je pohybovan, ale pohybujca sa substancia Kad teleso, ktor sa posva vzhadom na prostredie m samostatn existenciu meme ho povaova za asticu Realtvne stle astice hmoty vytvraj prvy o oha o Vzduchu o Zeme astice pevnch telies nehybn astice kvapaln ustavin pohyb Priestor je zaplnen, take tele