ÚVOD DO ŠTÚDIA - gymlsba.edupage.org · 1 Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou ÚVOD DO ŠTÚDIA ABY UENIE NEBOLO MU ENIE PRIEREZOVÝ

1

Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou

ÚVOD DO ŠTÚDIA

ABY UČENIE NEBOLO MUČENIE

PRIEREZOVÝ PREDMET PRE I. ROČNÍK GYMNÁZIA - UČEBNÝ TEXT PRE ŠTUDENTOV

Autorský kolektív: PhDr. Jana Višňovská – koordinátor

PhDr. Anna Bošňáková

RNDr. Viera Lisá

PaedDr. Monika Ruţeková, PhD.

PROJEKT „MODERNÁ ŠKOLA – ZÁKLAD ŢIVOTA“

„Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť“ kód ITMS: 26140130002, OPV-2008/4.1/01-SORO

G Y M N Á Z I U M Ul.Ladislava Sáru č.1, Bratislava

2


OBSAH:

Úvod 3

I. TEORETICKÁ ČASŤ 4

1. Formy a metódy poznania (J. Višňovská) 5

1.1 Poznanie ako ľudská potreba. 5

1.2 Jednota poznania – zmyslové a rozumové poznávanie. 7

1.3 Vedecké poznanie a veda 9

1.4 Všeobecné metódy poznania. 11

2. Práca s informáciami (V. Lisá) 14

2.1 Informačné zdroje. 14

2.2 Internet ako zdroj informácií. 16

2.3 Spracovanie informácií. Tvorba anotácií a rešerší. 19

3. Význam pamäte v procese učenia sa (M.Ruţeková) 23

3.1 Pamäť. Krátkodobá a dlhodobá pamäť. 23

3.2 Tréning pamäte. 26

3.3 Spracovanie informácií v pamäti – pojmové mapy. 27

4. Učenie ako cieľavedomý proces(A.Bošňáková) 31

4.1 Proces učenia. 31

4.2 Efektívne učenie. 34

4.3 Čítanie s porozumením. 36

II. PRAKTICKÁ ČASŤ 41

5. Tvorba samostatnej školskej práce 41

(A.Bošňáková, V.Lisá, M.Ruţeková, J.Višňovská)

5.1 Seminárna práca. 43

5.2 Písomná forma seminárnej práce. 46

5.3 Prezentácia seminárnej práce. 47

6. Bibliografia 50

3


ÚVOD

Východisko:

Súčasná doba priniesla v oblasti vzdelávania nové úlohy, ktoré súvisia s potrebou

rozvíjania schopnosti tvorivo riešiť problémy ako aj s potrebou rozvíjania sociálnych

zručností (práca v tíme, schopnosť kooperovať, rozhodovať sa, zodpovedať za svoju

prácu a pod.).

Hlavným cieľom gymnázia je pripraviť vás - svojich absolventov pre štúdium na vysokej

škole. Jednotlivé učebné predmety postupne formujú systém poznatkov, ale dôleţitým

predpokladom vysokoškolského štúdia je aj schopnosť samostatne a tvorivo pracovať

s informáciami. Poţiadavky na zručnosť pri práci s informáciami sú v súčasnosti

obsiahnuté uţ aj v charakteristike jednotlivých typov úloh v maturitných zadaniach

väčšiny predmetov.

Schopnosť informácie vyhľadávať, triediť, spracúvať, ale aj prezentovať vlastné názory

sa neobjaví u maturanta či vysokoškoláka ako zázrak. Je potrebné rozvíjať ju postupne

od príchodu na strednú školu.

Nová koncepcia vzdelávania prináša v tomto smere dostatok moţností a predmet Úvod

do štúdia je realizáciou takejto moţnosti.

Cieľ:

Predmet Úvod do štúdia vám priblíţi mechanizmy učenia s dôrazom na aktívnu prácu

s informáciami. Základným cieľom tohto predmetu je teda rozvoj kompetencií

(schopností) v oblasti práce s informáciami (získavanie, spracovanie, prezentácia).

Obsah:

Obsah predmetu sa člení na teoretickú a praktickú časť. V rámci teoretickej časti vám

poskytneme základné informácie z oblasti teórie poznania, vývoja poznania, štruktúry

vedy, psychológie poznávania ako aj poznatky o pravidlách práce s literatúrou

a internetovými zdrojmi, súvisiacich s autorským zákonom.

Praktická časť je zameraná na rozvoj zručností v práci s informáciami, s informačnými

a komunikačnými technológiami, na prácu s textom, rozvoj prezentačných zručností ako

aj na prácu v tíme.

4


I. TEORETICKÁ ČASŤ

1. Formy a metódy poznania (J.Višňovská)

2. Práca s informáciami (V. Lisá)

3. Význam pamäte v procese učenia sa (M. Ružeková)

4. Učenie ako cieľavedomý proces (A.Bošňáková)

5


1. FORMY A METÓDY POZNANIA

1.1 Poznanie ako ľudská potreba (Prečo sa potrebujeme učiť?)

Orientácia v prostredí je pre všetky organizmy ţivotnou nevyhnutnosťou. U človeka je

schopnosť poznávať dôleţitá nielen z hľadiska biologického preţitia, ale aj z hľadiska

jeho uplatnenia sa v spoločnosti. Rozvoj poznania je zároveň nevyhnutným

predpokladom vývoja ľudskej civilizácie.

Kľúčové pojmy:

poznanie, poznávanie, dráždivosť, pocit, vnem, objekt a subjekt poznávania,

každodenné poznanie, vedecké poznanie.

Pojmom poznanie označujeme

súhrn rozmanitých predstáv o svete

od beţných pocitov a vnemov aţ

po abstraktné pojmy a vedecké

teórie.

Poznanie je výsledkom procesu

poznávania, v ktorom sa niekto –

subjekt poznania oboznamuje

s niečím – objektom poznania.

Schopnosť získavať informácie, spracúvať ich a vyuţívať je daná biologickými

a sociálnymi predpokladmi.

6


Biologické predpoklady poznávania:

dráždivosť - všeobecná schopnosť ţivých organizmov zachytávať podnety

vonkajšieho aj vnútorného prostredia, analyzovať ich a reagovať na ne;

zmyslové orgány - zachytávajú podnety a odovzdávajú ich nervovej sústave;

nervová sústava - umoţňuje vnímať, analyzovať signály, pamätať si a myslieť.

Spoločenské predpoklady poznávania:

komunikácia medzi ľuďmi - rozvoj reči, jazyka, rozvoj prostriedkov komunikácie;

rozvoj praktickej činnosti - schopnosť pôsobiť na prostredie a pretvárať ho.

Pre prvých ľudí bolo poznávanie okolitého

sveta presne tak ako aj pre ţivočíchy

nevyhnutnosťou, prostriedkom ako

prežiť a ako sa vo svojom prostredí

úspešne presadiť. Takéto poznanie, ktoré

charakterizujeme ako každodenné,

slúţilo na začiatku vývoja človeka najmä

ako prostriedok pre orientáciu v prostredí,

získavanie potravy, ochranu pred

nebezpečenstvom, uplatnenie sa

v sociálnej skupine a pod. Podobné

informácie sú rovnako dôleţité aj pre malé

deti. Tak ako u našich predkov aj u nich sa formuje a rozširuje najskôr kaţdodenné

poznanie. Pri každodennom poznávaní získavame informácie o svete, ktorý nás

obklopuje, najmä prostredníctvom zmyslov, bez vyuţitia systematických postupov –

metód. Na vyjadrenie takýchto poznatkov pouţívame beţné jazykové prostriedky,

pojmy nie sú presne definované.

7


Cieľom každodenného poznávania je získavanie praktických skúseností

dôležitých pre zabezpečenie základných životných potrieb.

S rozvojom ľudskej spoločnosti význam

poznania rástol. Okrem praktických

potrieb silnela aj potreba uspokojovať

prirodzenú vlastnosť vyšších stavovcov

– zvedavosť. Poznanie sa tak postupne

stalo aj cieľom uspokojovania potreby

človeka – vedieť, poznať, chápať.

Zároveň naďalej slúţilo a slúţi ako

prostriedok skvalitňovania ţivota

človeka v ľudskej spoločnosti. V oboch

prípadoch to viedlo k vzniku a

formovaniu vedeckého poznania.

Zhrnutie:

poznanie je výsledkom procesu poznávania

biologické predpoklady poznávania - dráţdivosť, rozvoj zmyslov, nervovej sústavy

spoločenské predpoklady poznávania – komunikácia, rozvoj praktickej činnosti

kaţdodenné poznávanie je dôleţité pre:

- zabezpečenie základných ţivotných potrieb

- uspokojovanie špecifickej potreby človeka – poznať a chápať

- je prostriedkom rozvoja ľudskej spoločnosti

1.2 Jednota poznania – zmyslové a rozumové poznávanie

(Prečo je dôležitá spolupráca zmyslov a mozgu?)

Zmysly nás vedú ţivotom, podľa zmyslov sa orientujeme – na základe zmyslových

vnemov zisťujeme, ţe sa niečo deje, a čo sa deje. Zmysly neposkytujú konečné

8


poznanie, je to len predpoklad poznania. Zmyslové informácie vyhodnocuje a spracúva

mozog.

Kľúčové pojmy:

zmyslové = empirické poznávanie, rozumové poznávanie, pocity, vnemy, predstavy,

hodnotenie, porovnávanie, triedenie, zovšeobecnenie;

Získavanie informácií prostredníctvom zmyslov je empirické poznávanie. Pomocou

zmyslov získavame základné informácie o realite vo forme:

pocitov = odraz jednotlivej vlastnosti alebo

znaku prostredníctvom jednotlivých zmyslov;

vnemov = komplexný odraz reality

prostredníctvom spolupráce zmyslov, vnem je

kombináciou pocitov;

predstáv = obraz reality v našom vedomí, je

ovplyvnený myslením.

Náš mozog umoţňuje zmyslové vnemy chápať a na základe toho ich:

hodnotiť = priraďovať význam

porovnávať = hľadať podobnosti a rozdiely

triediť = vytvárať systém poznatkov na základe spoločných znakov

zovšeobecňovať = vyvodzovať závery

Je to rozumové – racionálne poznávanie, pomocou ktorého informácie spracúvame.

Poznanie je výsledkom spolupráce zmyslov a mozgu, tak v každodennom ako aj

vo vedeckom poznávaní.

Zhrnutie:

empirické poznávanie (zmyslové) - východisko poznávania

výsledok empirického poznávania - pocity, vnemy a predstavy o realite

rozumové poznávanie – spracovanie informácií získaných zmyslami

mozog - hodnotí porovnáva, triedi a zovšeobecňuje empirické poznatky

naše poznanie je výsledkom spolupráce zmyslov a mozgu

9


1.3 Vedecké poznanie a veda

(Ako sa líši vedecké poznávanie od každodenného?)

Cieľom vedeckého poznávania je rozširovanie informácií o dosiaľ nepoznaných

zákonitostiach fungovania sveta. Výsledky vedeckého výskumu pomáhajú skvalitňovať

ţivot človeka. V dejinách ľudstva však dochádzalo aj k ich zneuţívaniu (napr. atómová

energia). Nesprávne vyuţívanie vedeckých objavov sa môţe obrátiť proti samotnému

človeku, ohrozovať jeho zdravie a ţivotné prostredie.

Kľúčové pojmy:

veda, vedecká disciplína, predmet vedy, systém poznatkov, vedecký systém, metóda,

odborný termín, pojem, vedecký zákon, teória, filozofia, vývoj poznania, klasifikácia

vied.

Veda predstavuje:

systematické poznanie (je to systém objektívnych a overiteľných poznatkov);

výsledok cieľavedomej ľudskej aktivity ako aj samotnú vedeckú aktivitu.

Znaky vedy:

predmet = presne vymedzený objekt skúmania;

systém poznatkov = suma faktov logicky usporiadaných do celku (systému);

metódy poznávania = cesty, postupy, ktoré zodpovedajú predmetu;

jazyk = odborné termíny, pojmy;

teórie = zovšeobecňujú poznanie, uzatvárajú etapy vývoja poznania a posúvajú

poznanie na vyšší stupeň.

Východiskom pre vznik vedeckého poznania boli poznatky získané kaţdodennou

skúsenosťou. Jeho prvou formou bola filozofia (fileo sophia = láska k múdrosti).

Predstavovala proces kladenia si rozmanitých otázok a hľadanie odpovedí na ne.

Pôvodne zahŕňala všetko teoretické poznanie, z ktorého sa postupne vyčleňovali

10


prírodné a spoločenské vedy. Vývoj vedeckého poznania má svoje zákonitosti a

postupuje spravidla od poznávania jednotlivých faktov k formulácii všeobecných

záverov.

Základné etapy vývoja vedeckého poznania:

etapa zhromaţďovania informácií (predvedecká fáza) = výsledkom je suma

faktov (východisko formovania vedeckej disciplíny);

etapa triedenia informácií (klasifikačná fáza) = výsledkom sú fakty hierarchicky

utriedené podľa spoločných a rozdielnych znakov, na základe súvislostí (vedecké

systémy);

etapa zovšeobecnení a tvorby záverov (teoretická fáza) = výsledkom sú

vedecké zákony a teórie, ktoré zovšeobecňujú poznanie, poukazujú na podstatu

(predchádzajú im hypotézy = neoverené teórie)

Rôzne vedy majú spoločný objekt skúmania, vyuţívajú podobné metódy. Podľa toho ich

zaraďujeme do skupín. Napr.:

prírodné (fyzika, chémia, biológia, geológia, astronómia)

spoločenské – humanitné (história, sociológia, estetika, lingvistika, ekonómia,

právo, politológia, pedagogika, psychológia

technické (matematika, fyzika, informatika)

interdisciplinárne (geografia, ekológia...)

aplikované (humánna a veterinárna medicína, farmakológia, poľnohospodárske

vedy...)

11


Jednotlivé vedy sa členia na vedecké disciplíny podľa toho, akou časťou svojho

predmetu a z ktorej stránky skúmajú, napr.: biológia – botanika, zoológia, antropológia,

fyziológia, systematika, mikrobiológia, biochémia, a pod.

Zhrnutie:

vedecké poznávanie – cieľavedomá ľudská aktivita

cieľ vedeckého poznania – nepoznané skutočnosti, skvalitnenie ţivota človeka

znaky vedy – predmet, systém poznatkov, metódy, jazyk, teórie

klasifikácia vied – prírodné, technické, spoločenské, interdisciplinárne a aplikované

vedy sa členia na vedecké disciplíny

vedecké poznávanie smeruje od poznávania faktov k zovšeobecneniam

1.4 Všeobecné metódy poznania (Ako poznávame?)

Metóda (methoda = cesta, spôsob) je postup pri dosahovaní cieľa v akejkoľvek oblasti

ľudskej činnosti. Metódy sú spôsoby, ktoré nás vedú pri zabezpečovaní praktických

úloh, pri rozvíjaní poznania, ako aj pri tvorivej činnosti.

Kľúčové pojmy:

metóda, vedecká metóda, všeobecné a špeciálne metódy, empirické metódy,

pozorovanie, experiment, heuristický a verifikačný experiment, teoretické metódy,

porovnávanie, analýza, syntéza, analógia modelovanie, zovšeobecnenie, vedecký

zákon, hypotéza, teória, indukcia, dedukcia.

Vedecká metóda je vopred premyslený a naplánovaný súbor postupov na:

získavanie nových poznatkov;

upresnenie a doplnenie známych informácií;

overenie správnosti predpokladaných záverov;

integráciu existujúcich poznatkov.

12


Vedecké metódy sa vyvíjajú, menia a zdokonaľujú. Ich vývoj je organickou súčasťou

dejín vedy.

Metódy poznávania rozdeľujeme na všeobecné a špeciálne:

všeobecné metódy - pouţívajú všetky vedy. Patria k nim empirické

a teoretické;

špeciálne metódy – pouţívajú konkrétne vedy (napr. metódy spoločenských

a prírodných vied sa líšia).

Empirické metódy = postupy (pozorovanie a

experiment) na získanie základných faktov

(údajov, informácií) ako aj ich overovanie.

Výsledkom je suma overených informácií.

pozorovanie = zmyslové vnímanie

skutočnosti (zmysly môţu byť

zdokonalené prístrojmi). Pozorovateľ

nezasahuje do pozorovaných javov.

experiment (pokus) = pozorovanie javov, pri ktorých pozorovateľ zámerne

mení podmienky ich priebehu.

- heuristický pokus – zameraný na získavanie nových informácií

- verifikačný (overovací) – zameraný na potvrdenie informácie

Teoretické metódy = myšlienkové postupy zamerané na spracovanie, triedenie

a vyhodnocovanie získaných faktov. Výsledkom je vyhodnotenie záverov

a zovšeobecnenie.

13


K teoretickým metódam patria:

Porovnávanie = zisťovanie podobností a odlišností

Analýza = zisťovanie jednotlivých znakov skúmaného javu (opis)

Kauzálna analýza = zisťovanie príčin a vzťahov

Syntéza = poznávanie celku prostredníctvom jednotlivých znakov

Analógia = na základe podobností v niektorých znakoch vyvodzujeme závery

v ďalších znakoch

Modelovanie = tvorba materiálnych alebo myšlienkových modelov, ktoré

zatupujú skutočné objekty skúmania (kde nemoţno experimentovať)

Zovšeobecnenie = generalizácia, na základe výsledkov pozorovania väčšieho

počtu javov vyvodzujeme závery o všetkých podobných javoch

Výsledkom teoretických postupov sú:

vedecké zákony – vzťahy, ktoré sa vţdy za tých istých okolností prejavia

rovnako

hypotézy – predpokladané vedecké závery

teórie – overené hypotézy

Postupy môţu byť:

induktívne = postup od jednotlivých faktov k ich zovšeobecneniu

deduktívne = od všeobecných predpokladov k jednotlivým záverom

Induktívne a deduktívne metódy sa vo vedeckom poznávaní navzájom dopĺňajú.

Zhrnutie:

metódy poznávania – cesty, spôsoby, postupy k poznaniu

empirickými metódami (pozorovanie a experiment) získavame a overujeme fakty

teoretické metódy – myšlienkové postupy (porovnávanie, analýza, syntéza, analógia,

modelovanie, zovšeobecnenie) – triedia a vyhodnocujú fakty

výsledkom zovšeobecnenia sú vedecké zákony, hypotézy a teórie

14


2. PRÁCA S INFORMÁCIAMI

2.1 Informačné zdroje (Aký význam majú informácie v súčasnosti?)

Rozhodujúcim faktorom vývoja spoločnosti dnes nie je kapitál ale informácie. Za

odborníka vo svojej profesii sa preto povaţuje iba vzdelaný, flexibilný človek, ktorý je

schopný celoţivotne sa vzdelávať. Informačné a komunikačné technológie (IKT)

zmenili povahu práce a organizáciu výroby. IKT sa čoraz viac uplatňuje nielen

v spoločenskom ale aj osobnom ţivote.

Kľúčové pojmy:

informačné a komunikačné technológie - IKT, informačná spoločnosť, význam

informácií, zdroje informácií, Európska charta informácií pre mládež.

( www.icm.sk/materialy/charta.pdf)

V minulosti boli vedomosti a vzdelávane výsadou vládnucej vrstvy, ktorá vďaka

informáciám ovládala široké masy otrokov a chudobných ľudí. Uţ v starom Egypte mali

výnimočné postavenie balzamovači mŕtvych a spôsob balzamovania sa odovzdával len

vyvoleným. Rovnako ani pisárom sa nemohol stať ktokoľvek. Povodne v Egypte

predpovedali odborníci spomedzi kňazov, liečitelia predstavovali privilegovanú vrstvu. Aj

v neskoršom období si napr. alchymisti, ktorí záviseli od mecenášov, stráţili svoje

poznatky, aby sa o nich nedozvedela konkurencia.

Možnosti šírenia informácií boli v minulosti

obmedzené. Poznatky sa najskôr odovzdávali iba

ústne, neskôr sa opisovali ručne. Prvý veľký skok

v šírení vedomostí a informácií priniesol objav

kníhtlače.

V 21. storočí je situácia úplne iná. Ţijeme v

15


informačnej spoločnosti, v ktorej sa práca s informáciami stala kaţdodennou

záleţitosťou a potrebou. Pracovné a ţivotné podmienky vyţadujú od ľudí neustále viac

kompetencií a vedomostí. Informácie získavame z mnohých zdrojov, najmä z kníh

a časopisov, z nosičov CD, DVD, z masmédií, predovšetkým z rozhlasu, televízie

a internetu.

Informácie by mali byť rovnako dostupné

všetkým ľuďom bez rozdielu veku, farby

pleti, či fyzických alebo psychických

daností. Z tohto dôvodu Európska

mládeţnícka informačná a poradenská

agentúra (ERYICA) v Bratislave prijala

19. novembra 2004 dokument:

Európska charta informácií pre

mládež.

Informačné a komunikačné technológie - IKT

V súčasnej dobe čoraz väčšiu dôleţitosť v práci s informáciami nadobúdajú informačné

a komunikačné technológie - IKT. Pod touto skratkou rozumieme:

metódy, postupy a spôsoby získavania informácií

spracovanie, uchovanie a overovanie informácií

selekcia, vyhodnocovanie, distribúcia informácií v danej kvalite a forme

prostriedky - počítače, kalkulačky, elektronické diáre, mobilné telefóny,

a podobne.

Počítačové a komunikačné siete, informačné a multimediálne systémy sa veľmi rýchlo

rozvíjajú, preto je dôleţité vedieť pouţívať IKT prostriedky, orientovať sa v informačnom

prostredí, narábať s mnoţstvom informačných zdrojov a rozumieť získaným

informáciám.

Počítače a internet sa stali neoddeliteľnou súčasťou tak pracovného ako aj súkromného

ţivota človeka. Priniesli mnoţstvo výhod ale aj riziká s negatívnym dopadom.

16


Zhrnutie:

dostupnosť informácií v minulosti – výsada vládnucich vrstiev

objav kníhtlače – prvá revolúcia v šírení informácií

súčasná spoločnosť závisí od informácií = informačná spoločnosť

Európska charta informácií pre mládeţ – prístup k informáciám

IKT – informačné a komunikačné technológie (metódy a prostriedky získavania,

hodnotenia a uchovávania informácií)

2.2 Internet ako zdroj informácií (Využívame internet správne?)

Vďaka internetu majú dnes milióny ľudí na celom svete jednoduchý a okamţitý prístup

k on-line informáciám. Svojim uţívateľom poskytuje široké moţnosti pripojenia k iným

počítačom, čo otvorilo nové moţnosti komunikácie.

Internet zmenil podstatu výroby, predaja a distribúcie produktov v celosvetovom

meradle, umoţňuje sťahovanie úradných dokumentov, publikácií, softvérových

produktov, hudby, fotografií, videí a filmov, rôznych animácií, obrázkov a podobne.

Kľúčové pojmy:

internet, on-line, netetika, autorské práva, webové stránky, elektronická pošta, e-mail,

chat, licencia, freeware, shareware.

Internet - net alebo sieť, z anglického „interconnected networks“ je verejne dostupný

celosvetový systém navzájom prepojených počítačových sietí. Pozostáva z niekoľko

tisíc komerčných, akademických, vojenských a štátnych sietí. Dáta sa prenášajú

prepínaním paketov, napríklad prostredníctvom internetových protokolov (IP, HTTP,

HTTPS, DNS...).

17


Internet predstavuje prostriedok na prenos informácií, sprostredkovanie sluţieb,

elektronickej pošty, e-mailu, chatu, dokumentov World Wide Webu (informácie vo forme

webových stránok). Slúţi aj ako internetové rádio alebo internetové televízne vysielanie

a pod.

Pokrok okrem výhod vţdy

prináša so sebou aj riziká a

záväzky. Anonymita

internetu môţe priniesť

stratu morálnych zábran. Aj

preto v súčasnosti čoraz viac

nadobúdajú význam otázky

internetovej kultúry a etiky.

Spôsoby správania sa pri používaní internetu určuje netetika - zbierka zásad

a pravidiel slušného a kultúrneho správania sa na internete ako aj právne

predpisy.

S vyuţívaním internetu súvisia aj autorské práva. Je to súhrn právnych noriem, ktoré

zabezpečujú autorovi výhradné práva na vyuţívanie jeho vlastných diel alebo na

poskytnutie oprávnenia na ich pouţívanie iným osobám, a tým získanie finančného

ohodnotenia. Kaţdý program je podľa našich zákonov dielo, preto autora

počítačového programu chráni autorský zákon, rovnako ako autorov iných diel.

(web.tuke.sk/lf/legislativa/Novela_6_2011_zakona_131.pdf)

Proces tvorby zákonov a legislatíva však zaostáva za prudkým tempom rozvoja

internetových technológií. Internet nie je právny subjekt, preto nemôţe na seba

preberať záväzky ani práva. Právne predpisy určuje vţdy ten štát, pre ktorý je sluţba

určená. Pri protiprávnom konaní na internete sú postihovaní:

tvorcovia obsahu

poskytovatelia sluţieb

vlastníci serverov

18


Licencia – je skrátené označenie pre práva a povinnosti

vyplývajúce z licenčnej zmluvy. Poskytovateľ licencie môţe byť

osoba právnická alebo fyzická, ktorá vlastní alebo má právo

disponovať určitými vlastnosťami a právami. Za protihodnotu tieto

znalosti a práva poskytuje dočasne nadobúdateľovi licencie,

ktorým je druhá zmluvná strana. Pre nadobúdateľa licencie znamená úsporu času a

nákladov, ktoré by musel sám vynaloţiť na výskum a vývoj, pričom by nemal zaručené,

ţe by dospel k úspešným výsledkom.

Freeware – je softvér, ktorý autor dáva bezplatne k

dispozícii, ale nevzdáva sa autorských práv. Nedáva k

dispozícii zdrojový kód a neumoţňuje jeho úpravu. Program

moţno šíriť v nezmenenej forme, ale za toto šírenie nie je

povolené vyţadovať úhradu poplatku v prospech šíriteľa.

Shareware – poskytuje moţnosť počas definovanej doby

pouţívať program bezplatne a legálne. Po skončení tejto

doby si pouţívateľ program zakúpi, inak by bolo jeho ďalšie

pouţívanie trestné.

Zhrnutie:

internet - verejne dostupný celosvetový systém navzájom prepojených počítačových

sietí, slúţi najmä na prenos informácií,

netetika - zbierka zásad a pravidiel správania sa na internete

autorské práva - súhrn právnych noriem, ktoré zabezpečujú autorovi výhradné na

vyuţívanie jeho vlastných diel

19


2.3 Spracovanie informácií (Ako pracovať s informáciami?)

Práca s informáciami má pre súčasnú spoločnosť veľký, často aţ strategický význam.

Preto je pri hľadaní nových poznatkov a faktov dôleţitý správny výber zdroja. Získané

informácie je potrebné následne vyhodnotiť, porovnať a usporiadať tak, aby ich bolo

moţné kedykoľvek pouţiť.

Kľúčové pojmy:

rešerš, anotácia, súhrn, abstrakt, výťah, bibliografia, bibliografický odkaz, citát,

parafráza

Pri spracúvaní väčšieho mnoţstva informácií vyuţívame zvyčajne: anotáciu, výťah,

súhrn, abstrakt a rešerš.

Anotácia - krátka poznámka, stručná informácia o dokumente. Okrem obsahu

zahŕňa aj stručné hodnotenie alebo analytickú charakteristiku daného dokumentu.

Veľmi často sa pouţíva pre propagačné alebo knihovnícke účely.

Výťah - stručné zhrnutie dokumentu, zachytáva hlavné myšlienky, informácie.

Vynechávajú sa nepodstatné detaily a ilustrácie. Text výťahu je redukovaný oproti

pôvodnému textu dokumentu minimálne na 75 %.

Súhrn - stručná rekapitulácia výsledkov práce, uvádza sa najčastejšie na konci

dokumentu. Čitateľovi neposkytuje informáciu o cieľoch, pouţitých metódach

a dosiahnutých výsledkoch práce.

Abstrakt - slúţi na rýchlu orientáciu v dokumente. Uvádza stručnú, vecnú a presnú

charakteristiku práce.

Rešerš - súpis bibliografických záznamov, ktorý obsahuje základné údaje, ako sú:

autor, názov publikácie, miesto a rok vydania, počet strán.

20


Pri písaní abstraktu platia zvyčajne pokyny vydavateľa alebo editora dokumentu.

Pokyny definujú:

formu nadpisu

formu bibliografie

dĺţku abstraktu

veľkosť a typ písma

počet slov, resp. veľkosť

Vo všeobecnosti platí, ţe abstrakt má byť stručný, vecný, bez zbytočných údajov, či

slov. Píše sa ako posledný, ale číta sa ako prvý. Abstrakt môţe byť:

indikatívny – opisuje dokument bez podrobností, popisuje len hlavné výsledky.

Zvyčajne ide o jeden odstavec, ktorý obsahuje 150 – 250 slov.

informatívny – prezentuje v krátkej forme informácie z dokumentu, ciele,

metódy, výsledky, závery, kľúčové slová. Je asi o 50 % dlhší ako indikatívny

abstrakt. Pouţíva sa ako úvodná konferenčná prednáška. Informatívny abstrakt

sa často povaţuje za samostatnú publikáciu.

Pojem rešerš pochádza z francúzskeho slova „recherche“, čo znamená hľadať,

skúmať. Ide o súhrn bibliografických záznamov dokumentov alebo ich častí, ktoré sú

vybrané podľa vecných alebo formálnych hľadísk.

Výber týchto údajov sa môţe urobiť napríklad podľa:

autora

témy

časového vymedzenia

jazyka

typu dokumentu (knihy, články..)

kľúčových slov (môţe ísť o synonymá, zauţívané termíny, odborné výrazy,...)

21


Rešerše môţu byť:

jednorazové, ktoré sledujú informácie k danej téme za určité, vopred

stanovené obdobie

priebežné, ktoré sledujú informácie o danej problematike priebeţne

Veľké kniţnice v rámci kniţnično-informačných sluţieb poskytujú moţnosť objednávky

rešerše. Zaregistrovaný ţiadateľ vyplní ţiadanku, kde okrem osobných údajov uvedie

tému, kľúčové slová, odborné výrazy a obdobie, ktoré chce sledovať.

Výsledok rešerše sa poskytuje v tlačenej alebo elektronickej forme na CD, DVD, USB.

Príklad rešerše:

22


Rešerš internetových stránok

Pri hľadaní informácií na internete musíme prehľadať veľké mnoţstvo webových

stránok, preto je uţitočné spracovať ich vo forme rešerše.

Bibliografické odkazy sú dôleţitou súčasťou kaţdej odbornej práce. Význam slova

pochádza z gréckeho biblion - kniha a graphein - písať. Dnes sa pouţíva vo

význame popis a súpis dokumentov. Bibliografický odkaz znamená záznam

o citovanom dokumente, potvrdzuje, ţe práca vychádza z prieskumu informácií. Autor je

povinný presne identifikovať zdroje informácií. Spôsob písania bibliografických odkazov

upravuje norma STN ISO 690.

Citát je doslovne publikovaný text, prebratý z informačného dokumentu, píše sa

v úvodzovkách. Ide o prebratú myšlienku autora. Ak ide o dlhší citát, okrem

úvodzoviek sa oddeľuje od ostatného textu aj medzerou, prípadne odlišným typom

písma. Pouţíva sa vtedy, ak chce autor práce vlastné názory podporiť priamo

citovaním odborníka v danej oblasti, alebo ak by sa spracovaním informácie skreslil

jej obsah.

Parafráza je skrátený citát. Autor seminárnej alebo inej písomnej práce vlastnými

slovami popisuje informáciu získanú z informačného zdroja, nesmie obsahovať

vlastné myšlienky autora dokumentu. Zvyčajne má formu: ..ako uvádza Janko

Mrkvička....., ...podľa Janka Hraška..... Anka Šikovná tiež uvádza....a podobne.

V parafráze sa vysvetľuje podstata názoru alebo príliš zloţitý popis.

Zhrnutie:

informácie spracúvame v podobe: anotácie, výťahu, súhrnu, abstraktu a rešerše.

abstrakt – stručná charakteristika práce, slúţi na rýchlu orientáciu

rešerš – súhrn základných bibliografických údajov o práci

bibliografia – súpis dokumentov pouţitých v práci

citácia – doslovne prebratá myšlienka

parafráza – upravený citát

23


3. VÝZNAM PAMÄTE V PROCESE UČENIA SA

3.1 Pamäť (Prečo si niečo pamätáme a iné zabudneme?)

Je málo orgánov v ľudskom tele, ktoré musia nepretrţite počas celého ţivota pracovať.

Nesporne k nim patrí mozog. Jeho zlyhanie môţe mať pre človeka neblahé následky.

V jednom a tom istom okamihu nás obklopuje obrovské mnoţstvo informácií.

Kvapkajúci kohútik, zaţaté svetlo, hluk z ulice, vôňa z kuchyne, hlasy,… Nie všetky tieto

informácie vnímame, mnohé vôbec nezaregistrujeme. Ďalšie informácie registrujeme

v našom podvedomí, ale veľmi rýchlo ich zabúdame. Poslednou skupinou informácií sú

tie, ktoré si v pamäti chceme udrţať.

Kľúčové pojmy:

pamäť, explicitná a implicitná pamäť, senzorický register, krátkodobá pamäť, dlhodobá

pamäť, epizodická pamäť, sémantická pamäť, procedurálna pamäť.

Pamäť je schopnosť organizmu uchovávať a aktualizovať informácie. Bez pamäti

nenastáva učenie ani racionálne konanie. To nás odlišuje od našich ţivočíšnych

predkov.

Pamäť nie je pasívny sklad informácií.

Umoţňuje:

podrţať a uchovávať informácie

ukladať a kódovať informácie

vybavovať informácie

24


Typy pamäte:

Niektoré informácie si vybavujeme zámerne, napr. v procese učenia (explicitná pamäť).

Iné sa nám z pamäte vybavujú aj bez nášho vedomia (implicitná pamäť).

Zapamätávanie = cesta informácie do pamäte

Vstupnou bránou informácie je senzorický register. Slúţi na uskladnenie informácie

pomocou obrazov zo zmyslových orgánov (zrak, sluch, hmat, chuť, čuch). Má veľkú

kapacitu, ale informácia sa v ňom udrţí len milisekundy.

Príklad:

Zrakový senzorický register umoţňuje sledovať film, ktorý je v skutočnosti sledom

nepohyblivých obrázkov a tmy.

Informácie zo senzorického registra prechádzajú do krátkodobej pamäte. Jej

kapacita je výrazne niţšia. Na prvýkrát si dokáţeme zapamätať cca 2 - 7 informácií

súčasne. Čas podrţania informácie v krátkodobej pamäti je cca 30 sekúnd. Krátkodobú

pamäť môţeme zdokonaľovať učením. Predpokladom je proces opakovania - tú istú

informáciu si opakovane ukladáme do pamäte.

Krátkodobá pamäť je pracovná, nachádzajú sa v nej informácie, ktorými sa práve

zaoberáme.

Príklad:

Vodič auta počas jazdy vyhodnocuje situáciu na ceste.

Z krátkodobej pamäte sa informácie dostávajú do dlhodobej pamäte aktívnym

procesom učenia, ktorý pozostáva z premýšľania, kladenia otázok, riešenia

problémových úloh a z individuálneho opakovania. Dlhodobá pamäť predstavuje

dlhodobo uchované informácie.

25


Vyuţívame tri typy dlhodobej pamäte:

Epizodická pamäť – Informácie/skúsenosti spojené s vlastnou osobou. Obrazy sa

vybavujú v súvislosti s nejakou epizódou. Starí ľudia so stratou krátkodobej pamäte si

veľmi dobre pamätajú záţitky z detstva.

Príklad: Večeru pred dvomi týţdňami si nepamätáme, ale večeru na prvom rande áno.

Sémantická pamäť - Fakty, všeobecné informácie o svete. Spôsob organizácie

pojmov a myšlienok umoţňuje vyvodzovať závery, hoci sme situáciu nepreţili na

vlastnej koţi. Usporiadaná je hierarchicky.

Príklad: Vieme si zapamätať charakteristiku daţďového pralesa, hoci sme tam

v ţivote neboli.

Procedurálna pamäť - zahŕňa zručnosti - písanie, bicyklovanie, hru na hudobnom

nástroji, jedenie s príborom. Ak sa v dôsledku úrazu porušia centrá procedurálnej

pamäte, človek sa musí znova učiť napr. chodiť.

Zhrnutie:

Pamäť je schopnosť organizmu uchovávať a aktualizovať informácie.

Explicitná pamäť – umoţňuje zámerne vybavovať informácie.

Implicitná pamäť – vybavuje informácie bez zámeru.

Senzorický register – umoţňuje krátkodobo uskladniť mnoţstvo informácií

prijímaných zmyslami.

Krátkodobá pamäť – pracovná, má malú kapacitu, ukladá informácie, ktorými sa

práve zaoberáme.

Dlhodobá pamäť – dlhodobo uchováva informácie, predpoklad je aktívny proces

učenia sa. Vychádza z vlastných skúseností (epizodická) z hierarchického

usporiadania pojmov (sémantická) alebo zo získavania zručností (procedurálna).

26


3.2 Tréning pamäte (Ako efektívne vyuţívať pamäť?)

Naša krátkodobá pamäť má obmedzenú kapacitu, nedokáţe spracovať veľa rýchlo

prijímaných informácií. Preto musíme informáciám, ktoré chceme alebo potrebujeme

v pamäti zachovať, venovať viac pozornosti. Aby sa dostali do dlhodobej pamäte a stali

sa trvalými poznatkami, potrebujú dostatok času na spracovanie.

Kľúčové pojmy:

zabúdanie, tréning pamäte, asociácia, transformácia, redukcia, selekcia informácií,

štrukturovanie poznatkov.

Psychologické výskumy dokazujú, ţe „nikto nemá zlú pamäť, väčšina ľudí len nevie,

ako narábať so svojou pamäťou“.

Zabúdanie a jeho príčiny

Zabúdanie je strata informácií, ktoré uţ pamäti boli. Za 19 minút zabudneme aţ 41 %

informácií. Je to prirodzený proces, ku ktorému dochádza preto, ţe:

pamäťová stopa vyhasína nepouţívaním uvedenej informácie,

informáciu vytlačí nová podobná, dôleţitejšia.

Schopnosti pamäte môžeme podporovať a zvyšovať viacerými spôsobmi:

Zabúdanie: dobrá pamäť nemôţe existovať bez schopnosti vypúšťať nepotrebné

informácie.

Asociačná metóda: pred vnútorným zrakom si vytvárame obrazy k obsahu

informácie.

Metóda transformácie: abstraktné pojmy spájame s konkrétnou predstavou,

transformujeme ich.

27


Metóda druhého vybavovania: obsah informácie znovu zopakujeme aspoň raz.

Pozitívny vzťah k obsahu informácie: ťaţko sa učíme to, čo nás nebaví

a nezaujíma, čo povaţujeme za nepotrebné. Je potrebné nájsť význam informácie

pre seba.

Redukcia pojmov: krátkodobá pamäť má malú kapacitu. Spojením novej informácie

so známou sa uľahčí jej vybavovanie.

Selekcia informácií: schopnosť sústrediť sa na podstatné a vypúšťať nepodstatné

informácie.

Štrukturovanie poznatkov: rozdelenie väčšieho mnoţstva informácií na zmysluplné

celky, (napríklad podľa rytmiky, či iných kritérií...). Vhodnou pomôckou sú pojmové

mapy.

Zhrnutie:

Kapacita krátkodobej pamäte je v porovnaní so senzorickým registrom podstatne

niţšia, preto musia byť informácie organizované.

Informácie, ktoré potrebujeme uloţiť v pamäti, musia byť vyčlenené od ostatných,

(treba im venovať pozornosť).

Zabúdanie je prirodzený proces pri práci s informáciami.

Pamäť je moţné trénovať prostredníctvom opakovania, asociácie, transformácie,

redukcie a selekcie informácií, štrukturovaním poznatkov.

3.3 Spracovanie informácií v pamäti – pojmové mapy

(Ako si efektívne usporiadať informácie v pamäti?)

Naša pamäť funguje podobne ako sklad. Ak chceme vyuţívať získané informácie vtedy,

28


keď ich potrebujeme, musíme ich v pravú chvíľu nájsť. Predpokladom je ich

systematické usporiadanie v pamäti. Informácie ukladáme do pamäte v podobe

kľúčových slov a pojmov, ktoré pri poznávaní dopĺňame a vytvárame medzi nimi nové

spojenia. Ak to nedokáţeme, nepochopíme súvislosti a naše poznanie bude útrţkovité.

Kľúčové pojmy:

kľúčové slovo, pojem, pojmová mapa, hierarchické (stupňovité) usporiadanie

Pojmy - slová, ktoré si moţno vybaviť v mysli pomocou obrazov.

Pomocou nich:

označujeme a vyjadrujeme myšlienky

triedime a klasifikujeme myšlienky

sumarizujeme informácie a určujeme odlišnosti a podobnosti vzťahov

Informácie si vybavujeme z pamäte ako slová, pomocou ktorých ich dokáţeme

reprodukovať vlastnými slovami. Tie slová, ktoré majú vzťah s ostatnými, označujeme

ako kľúčové slová / kľúčové pojmy. Pre pochopenie obsahu pojmu je dôleţitý príklad,

nie jeho definícia.

Postup myslenia pri poznávaní moţno

graficky vyjadriť pomocou pojmovej mapy,

ktorá znázorňuje vzťahy myšlienok

a pojmov. Cieľom pojmovej mapy je ukázať,

ako môţu byť naše poznatky usporiadané:

Mapovanie pojmových hierarchií

usporadúva pojmy vo vzájomnej hierarchii

vyuţíva sa vtedy, ak si máme osvojiť

viacero pojmov vo vzájomnej hierarchii.

29


Vedomostné pojmové mapy:

usporadúvajú pojmy vo vzájomných vzťahoch tak, ako sú integrované v mozgu.

vyuţívajú sa v prípade, ak je potrebné zvládnuť väčšie mnoţstvo informácií alebo ak

sú vzťahy medzi pojmami zloţité.

Pojmovú mapu okrem pojmov tvoria:

rámčeky, krúţky, trojuholníky do ktorých sa umiestňujú pojmy

šípky alebo čiary, ktorými sa pojmy spájajú, na základe vzťahov

označenie vzťahov

Ukážka pojmovej mapy:

http://bubu-creativestudies.blogspot.com/2010/02/image-share-mind-maps.html

http://bubu-creativestudies.blogspot.com/2010/02/image-share-mind-maps.html

30


Proces tvorby pojmových máp má svoju postupnosť:

1. v prípade, ţe máme pojmovú mapu tvoriť zo súvislého textu, vyberieme kľúčové

slová a pojmy;

2. usporiadame jednotlivé pojmy do skupín, oddelíme abstraktné pojmy od konkrétnych;

3. zdruţíme pojmy rovnakej abstrakcie a priradíme ich ku kľúčovému pojmu;

4. zvolíme vhodnú formu pojmovej mapy a usporiadame pojmy do diagramu;

5. pojmy spájame šípkami a označíme vzťahy medzi nimi.

Na lepšiu vizualizáciu môţeme pouţiť rôzne typy diagramov ako aj farebné

zvýraznenie.

Zhrnutie:

Osvojené poznatky sa v pamäti uchovávajú v podobe schém.

Vizualizáciou týchto schém vznikajú pojmové mapy.

Pojmové mapy majú rôzne vyjadrenia, môţu mať podobu pavúka alebo

hierarchickej schémy.

Pri vytváraní pojmových máp dodrţujeme uvedený postup: výber pojmov.

a kľúčových slov, zdruţenie pojmov podľa určitých kritérií, výber typu mapy,

prepojenie pojmov vzťahmi.

31


4. UČENIE AKO CIEĽAVEDOMÝ PROCES

4.1 Proces učenia (Čo znamená učiť sa?)

Učenie sa je zloţitý proces, ktorého

cieľom je poznanie. Čokoľvek vieme

a dokáţeme, to sme sa kedysi

naučili. Naučili sme sa chodiť,

hovoriť, čítať, písať, počítať, učíme

sa cudzie jazyky. Nie kaţdý to

zvláda ľahko. Mnohí ţiaci a študenti

sa nevedia učiť. Nesprávne a

neekonomické metódy sa snaţia

vyváţiť usilovnosťou. Ich námaha je vzhľadom na výsledky často neprimeraná. Je preto

dôleţité naučiť sa správne sa učiť - tak, aby cieľom boli nielen získané poznatky, ale

aby sa aj z procesu učenia stala príjemná a radosť prinášajúca činnosť.

Kľúčové pojmy:

učenie sa, vedomosti, zručnosti, návyky

Zo širšieho pohľadu je učenie cesta, prostredníctvom ktorej mení človek svoje

správanie a vlastnosti. Zároveň je to získavanie skúseností a formovanie jedinca v

priebehu jeho ţivota.

Z užšieho pohľadu ide o proces zámerného, cieľavedomého osvojovania si vedomostí,

zručností a návykov:

32


vedomosti - sústavy predstáv a pojmov, ktoré si človek osvojil;

zručnosti - získané dispozície pre pouţitie vedomostí, pre riešenie problémov alebo

vykonávanie činností určitého druhu;

návyky - získané dispozície pre vykonávanie rôznych činností v konkrétnych

situáciách..

Ako sa učíme?

Čínsky filozof Konfucius uţ pred viac ako dva a pol tisícročím povedal:

„Človek má tri cesty ako múdro konať.

Najskôr premýšľaním. To je tá najušľachtilejšia.

Druhá napodobňovaním. To je tá najľahšia.

Tretia skúsenosťou. To je tá najtvrdšia.“

Napodobňovanie, získavanie skúseností a myslenie sú tri základné spôsoby učenia

sa. Ľudia väčšinou pouţívajú a kombinujú všetky tri, ale s pribúdajúcimi skúsenosťami a

duchovnou zrelosťou najviac vyuţívajú myslenie. Jeho prejavy, ako je vnímanie,

pozornosť a predstavivosť, rozhodujú o tom, aké informácie si vyberieme a akým

spôsobom ich spracujeme.

Aj učiť sa treba naučiť

Ak sa neučíme racionálne, máme problém naučiť sa všetko to, čo človek dnešného

moderného sveta potrebuje.

33


Chyby, ktorých sa najčastejšie dopúšťame:

nepozornosť a nedostatočná koncentrácia;

neodlišovanie dôleţitých informácií od nepodstatných (napr. pri zápise poznámok);

nedostatočná snaha porozumieť tomu, čo sa učíme;

vnášanie záporných emócií do procesu učenia (hnev, závisť, strach, odpor k téme);

nevhodné vonkajšie podmienky počas učenia.

Učenie často sťažujú aj podmienky, v ktorých sa učíme:

prílišné teplo alebo naopak veľká zima v pracovnej miestnosti;

plný alebo prázdny ţalúdok, čo zniţuje koncentráciu;

nevhodné osvetlenie - príliš silné alebo slabé svetlo namáha oči a človek sa rýchlo

unaví;

nedostatok čerstvého vzduchu - pri učení nesmie chýbať kyslík. Ak človek pri učení

zíva, nemusí to znamenať, ţe je nudná téma.

Od svojho mozgu očakávame permanentne vrcholné výkony. Pritom by sa celému

problému dalo vyhnúť správnymi metódami učenia a z tohto procesu by sa mohla stať

príjemná a radosť prinášajúca aktivita.

Zhrnutie:

Učenie - cieľavedomé osvojovanie si vedomostí, zručností a návykov.

Učenie poznaním - najdôleţitejší spôsob učenia.

Chyby pri učení: nedostatok koncentrácie, nerozlišovanie podstatných

a nepodstatných informácií, nechápanie, záporné emócie.

Okolnosti, ktoré sťažujú učenie: teplo, zima, hlad, nesprávne svetlo, nedostatok

kyslíka

34


4.2 Efektívne učenie (Ako sa učiť bez veľkej námahy?)

Niektorí študenti ťaţšie prekonávajú prekáţky v učení, lebo si neosvojili pravidlá

efektívneho učenia. Neekonomické metódy vyvaţujú usilovnosťou. Mnohí veria, ţe

učenie je nevyhnutne spojené s námahou podľa príslovia “Bez práce nie sú koláče”.

Dobré výsledky sa však dajú dosiahnuť aj efektívne.

Kľúčové pojmy:

povrchné učenie, hĺbkové učenie, vedomosti, zručnosti, motivácia, koncentrácia

K učeniu môžeme pristupovať dvojako:

1. Povrchné učenie:

pasívny prijem informácií;

snaha zapamätať si učivo bez porozumenia obsahu;

zapamätávanie si všetkého bez rozlíšenia podstaty od nepodstatných faktov;

prevládanie vonkajšej motivácie (napr., očakávanie rodičov, postoj spoluţiakov);

výsledok - formálne vedomosti, ktoré sa neukladajú do pamäti natrvalo.

2. Hĺbkové učenie:

aktívny postoj k učeniu;

snaha všetkému porozumieť;

snaha nájsť logické vzťahy a súvislosti;

triedenie informácií podľa významu;

prevláda vnútorná motivácia - potreba poznávať, proces učenia je radosťou;

výsledok - trvalé vedomosti, ktoré môţeme kedykoľvek vyuţiť.

Cieľom učenia by mali byť trvalé vedomosti, čoho základným predpokladom je

schopnosť učiť sa efektívne. Znamená to dosiahnuť najvyšší výkon s čo najlepšími

výsledkami pri najniţšej námahe. Predpokladom je motivácia a koncentrácia.

35


Motivácia

Konečný výsledok a úspech v učení je vo veľkej

miere závislý od motivácie. Čím viac sa

o problematiku zaujímame, tým ľahšie ju

spoznávame a naše poznatky sú trvalejšie. Ak

niekto niečo robí rád, väčšinou sa mu podarí, čo

si zaumienil. Naopak, odpor k samotnému učeniu

alebo téme, prípadne rôzne hrozby, tresty

a napomenutia pôsobia na proces učenia

demotivujúco. Úspech teda veľmi úzko súvisí

s motiváciou.

Najlepšou motiváciou je:

pocit radosti z poznávania

záujem o vec

Koncentrácia

Je daná schopnosťou sústrediť sa. Spočíva na prísnej

voľbe záujmov a orientácii na podstatu. Nech sa človek v

ţivote snaţí o čokoľvek, dosiahne to len vtedy, keď sa

dokáţe sústrediť. Ak sa má správne koncentrovať,

nesmie sa nechať ničím vyrušovať.

Praktické rady ako zvýšiť efektivitu učenia:

Snaţte sa do procesu učenia vniesť pozitívne emócie (zvedavosť, radosť, nadšenie).

Vyhýbajte sa záporným emóciám (strach, hnev, závisť nenávisť).

Snaţte sa chápať čo sa učíte.

36


Snaţte sa vyberať najdôleţitejšie informácie, hľadajte súvislosti a vzťahy medzi nimi.

Vytvárajte spojenia nových poznatkov s tým, čo ste si uţ osvojili.

Hľadajte súvislosti medzi všeobecnými poznatkami a konkrétnymi príkladmi.

Hľadajte súvislosti medzi teoretickými a praktickými poznatkami.

Zapisujte si hlavné body, vytvárajte pojmové mapy.

Pokiaľ vám nie je niečo jasné, poţiadajte o vysvetlenie.

Snaţte sa zistiť, či patríte k vizuálnemu, akustickému alebo motorickému typu a podľa

toho si zvoľte vhodné spôsoby učenia.

Je dôleţité ujasniť si, kde sa vám najlepšie učí a aké podmienky vám vyhovujú.

S prípravou nečakajte na poslednú chvíľu, je dobré sa k novým poznatkom vrátiť

krátko po výklade.

Učivo zvlášť dôleţité alebo ťaţké opakujte viackrát.

Pri opakovaní zmeňte prostredie, obdobie dňa i spôsob postupu. Tak sa naučená

látka uloţí na rôznych asociačných centrách a neskôr sa ľahšie vybaví.

Zhrnutie:

Povrchné učenie - pasívne prijímanie poznatkov a memorovanie faktov.

Hĺbkové učenie – študent sa snaţí všetkému porozumieť.

Efektívne učenie sa - najvyšší výkon pri najniţšej námahe.

Motivácia – radosť z učenia, záujem o tému.

Koncentrácia - voľba záujmov, sústredenie sa na podstatu, odstránenie rušivých

momentov.

4.3 Čítanie s porozumením (Vieme správne čítať?)

Komplexný súbor čitateľských zručností označujeme ako čitateľskú gramotnosť. V

súčasnosti sa nechápe ako schopnosť čítať, nesleduje sa ani schopnosť rýchlo a

plynule čítať. Pri najvyššej úrovni čitateľskej gramotnosti má byť čitateľ schopný

spracovať informácie z neznámeho textu, ktoré nie je jednoduché nájsť, musí preukázať

detailné porozumenie textu a musí vedieť posúdiť, ktoré informácie z textu sú

37


podstatné. Takýto čitateľ je schopný kriticky hodnotiť, formulovať hypotézy, zaloţené na

konkrétnych vedomostiach a reagovať na neočakávané situácie.

Kľúčové pojmy:

kľúčové slová, osnova, konspekt, rýchle čítanie, percepcia, vnímanie, čitateľská

gramotnosť, argumentácia, text, kontext, efektívne čítanie, dekódovanie textu,

interpretácia textu,

Čítanie:

Čítať sa učíme postupne v troch etapách: čítanie, plynulé čítanie, porozumenie textu,

t.j. uvedomenie si obsahu prečítaného.

Pri štúdiu sa odporúčajú štyri etapy čítania:

informatívne čítanie – rýchla orientácia v

texte a identifikácia kľúčových slov

analytické čítanie s porozumením -

spojené s písaním poznámok a učením

reprodukcia – opakovanie bez moţnosti

sledovať text

kontrolné čítanie – zistenie a doplnenie

zabudnutého

Čítanie s porozumením:

Percepcia - cieľavedomé, uvedomené čítanie alebo počúvanie s porozumením, ktoré

má tri fázy: vnímanie, porozumenie, zapamätávanie.

Pri čítaní s porozumením získavame tieto druhy informácií:

Tematická informácia - vyjadruje tému textu, zväčša zodpovedá nadpisu. Je

38


základnou informáciou v texte.

Hlavné informácie - predstavujú najdôleţitejšiu časť textu.

Vedľajšie informácie - dopĺňajú alebo ilustrujú hlavné informácie.

Všeobecné informácie - informácie, ktoré nepatria do témy textu, podobne ako

úvodné vety. Úvodné vety motivujú do čítania.

Čítanie s porozumením je často spojené

s písaním poznámok. Schopnosť

spracovať zloţitý odborný text do

jednoduchšej podoby je dôleţitá

zručnosť pri štúdiu. Vyuţívame pritom

najmä osnovu a konspekt:

osnova – najstručnejší zápis textu v

bodoch;

konspekt – záznam základných

myšlienok textu a ich vzťahov.

Tvorba konspektu pomáha efektívne

sa učiť, vedie k rozlišovaniu dôleţitého a

nedôleţitého. Aby sme oddelili podstatné informácie, musíme sa sústrediť. To pomáha

ľahšie si zapamätať nové informácie.

Rýchle čítanie:

Mnohí ľudia by sa mohli podstatne rýchlejšie učiť, keby boli schopní rýchlo čítať.

Pomalým čítaním slova za slovom strácame čas. Je oveľa racionálnejšie obsiahnuť

pohľadom celé slovné skupiny. Čím menej energie vynaloţíme na vlastné čítanie, tým

viac času nám zostane na spracovanie textu. Rýchle čítanie umoţňuje vyššiu recepčnú

rýchlosť osvojenia obsahu textu. Núti nás viac sa koncentrovať, pretoţe nemáme čas

odbiehať v myšlienkach inde. V konečnom dôsledku informácie spracúvame rýchlejšie

a rýchlejšie sa učíme.

39


Štyri rýchlosti čítania:

orientačné čítanie – okolo 250 slov za minútu

normálne čítanie – okolo 170 slov za minútu

starostlivé čítanie – okolo 100 slov za minútu

intenzívne čítanie – okolo 20 slov za minútu

Vyššou čitateľskou kompetenciou je analýza textu, t.j. čitateľ nemá len pochopiť obsah

textu, ale má byť schopný odhaliť aj také vlastnosti textu, ktoré tento obsah vytvárajú.

Uvedomuje si vyjadrovacie prostriedky, ktoré daný obsah sprostredkúvajú.

Najvyššou formou čitateľskej kompetencie je interpretácia textu a jeho hodnotenie.

Čítanie sa v širšom slova zmysle v súčasnosti chápe nielen ako školské čítanie, ale tieţ

ako čítanie prostredia, situácie či zámeru autora. Ide o vzťah textu a kontextu. Text

poskytuje hlavné vnútorné informácie, kontext poskytuje mimotextové informácie, ktoré

vyplývajú zo situácie. Mimotextové informácie nie sú vyjadrené slovami a nemoţno ich

ani vidieť.

40


Efektívne čítanie je správne dekódovanie textu aj kontextu. Pri efektívnom čítaní je

kontext rovnako dôleţitý ako hlavný text, pretoţe súčasné sledovanie kontextu počas

efektívneho čítania základný text dopĺňa. Efektívne čítanie sa využíva pri interpretácii

umeleckého textu.

Zhrnutie:

Čitateľská gramotnosť - čitateľ má byť schopný spracovať informácie z

neznámeho textu.

Percepcia - cieľavedomé, uvedomené čítanie alebo počúvanie s porozumením,

ktoré má tri fázy: vnímanie, porozumenie, zapamätávanie.

Rýchle čítanie – predpoklad efektívneho učenia.

Efektívne čítanie - správne dekódovanie textu aj kontextu.

41


II. PRAKTICKÁ ČASŤ

5. Tvorba samostatnej školskej práce

A. Bošňáková, V. Lisá, M. Ružeková, J. Višňovská

42


Cieľom gymnázia je pripraviť svojich absolventov pre štúdium na vysokej škole nielen

teoreticky ale aj prakticky. Predpokladom úspešného vysokoškolského štúdia je

schopnosť pracovať s informáciami (vedieť ich vyhľadávať, hodnotiť, spracúvať, ako aj

prezentovať).

Dôleţitým prostriedkom pri rozvíjaní kompetencie tvorivo pracovať s odbornými

informáciami je samostatná školská práca. Na gymnáziu sa môţete stretnúť

s niekoľkými formami takejto práce, ktoré sa líšia náročnosťou na získavanie informácií,

spracovanie aj čas. Sú to referát, projekt, seminárna práca, ročníková práca, maturitná

práca, prípadne práce vypracované v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti – SOČ

alebo predmetových olympiád. Napriek mnohým rozdielom majú základné znaky

spoločné a preto kvôli zjednodušeniu budeme ďalej hovoriť iba o „seminárnej práci“,

ktorá poskytuje dostatok priestoru na samostatnú prácu, tvorivosť a je náročnejšia ako

napr. často vyuţívaný ale jednoduchý referát.

Kľúčové pojmy:

seminárna práca – argumentačná, analytická, téma, ciele, metódy, prostriedky, náučný

štýl, výkladový slohový postup, horizontálne členenie textu, úvod, jadro, záver.

43


5.1 Seminárna práca

Je písomná práca, ktorá spracúva zadanú otázku alebo prináša návrh na riešenie

stanoveného problému. Môţe prezentovať výsledky pozorovania, jednoduchého

výskumu alebo analýzu danej témy na základe informácií získaných z rôznych zdrojov.

Autor môţe mať svoj vlastný názor na danú problematiku uţ na začiatku práce, alebo si

ho vytvára postupne na základe získaných poznatkov.

Seminárna práca je:

argumentačná – popisuje stanoviská k zadanej otázke, odráţa názor autora a formuje

názor čitateľa na určitý problém. Prezentuje:

odpovede na otázky typu „áno alebo nie“

stanovisko autora

argumenty z literatúry, internetu....

analytická – analyzuje danú problematiku. Prezentuje:

odpovede na otázky typu „prečo alebo ako“

analýzu príčin a dôsledkov

spôsoby riešenia daného problému

prieskum popisov, odpovedí a hodnotenia vybranej témy

Postup a metódy pri vypracovaní seminárnej práce

Pred začiatkom seminárnej práce je dôleţité:

vybrať vhodnú tému – musí byť primeraná schopnostiam študentov, dôleţitá

je aj dostupnosť informačných zdrojov. Tému zadáva učiteľ v súlade so Školským

vzdelávacím programom alebo si ju volí ţiak podľa pokynov učiteľa.

stanoviť ciele – čo chceme prácou zistiť, vyriešiť, navrhnúť a pod. Určíme

celkový cieľ a čiastkové ciele.

44


vybrať vhodné metódy a prostriedky – ako budeme postupovať, postup

vyplýva z cieľov, ale aj z moţností (materiálnych, časových a pod.) Výber metód závisí

od charakteru témy a zadania. Je dôleţité vychádzať z toho, či je práca orientovaná na

praktické získavanie a overovanie informácií alebo má skôr kompilačný charakter.

vytvoriť časový plán – dôleţitý krok pre návyk na systematickú, plánovanú

prácu, bez zbytočného stresu. Závisí od charakteru práce (dlhodobá, krátkodobá).

Východiskom práce je téma zadania a jej cieľ. Podľa toho vyberáme metódy

a prostriedky a tvoríme časový plán. Do časového plánu zapracujeme jednotlivé fázy

práce, určíme termíny ich ukončenia:

1. stanovenie cieľa, základných metód práce a časového plánu

2. získavanie informácií z dostupných zdrojov:

odborná literatúra (učebnice, odborná literatúra – knihy, časopisy)

elektronické nosiče – CD, DVD

internet

získavanie informácií prostredníctvom osobnej komunikácie cez internet

3. získavanie ilustračného materiálu:

obrázky

videonahrávky vlastné alebo z internetu

fotografie vlastné alebo z internetu

kresby, plagáty, letáky

animácie

4. vlastné pozorovanie / výskum:

vlastné pozorovanie javov a procesov

experiment, meranie

tvorba dotazníka, oslovenie respondentov,

anketa, rozhovor s odborníkmi a pod.

45


5. práca s informáciami

dokumentácia zdrojov informácií, rešerše, anotácie

spracovanie dokumentačného materiálu ( skenovanie, vlastné schémy,

náčrty, obrázky a pod.)

triedenie informácií (základné, doplnkové, vzťahy medzi informáciami...)

vyhodnocovanie získaných údajov (experimentov, meraní)

spracovanie ankety, dotazníka

zostavovanie tabuliek, grafov

spracovanie ilustračného materiálu

dokumentácia zdrojov informácií (podľa zauţívaných pravidiel)

6. písanie práce:

štrukturalizácia práce – osnova (základné členenie na úvod, metodiku,

hlavnú časť, diskusiu a záver, členenie hlavnej časti).

spracovanie textov (vyuţitie parafrázy, citácie, vlastného komentára)

grafické spracovanie tabuliek a grafov

spájanie textových a dokumentačných zloţiek práce

vkladanie ilustračných obrázkov, kresieb, schém do textu

7. tvorba prezentácie:

spracovanie prezentačného materiálu

práca s programom PowerPoint

zostavenie fotoalbumov

vytvorenie plagátov, posterov

príprava slovnej prezentácie

Uvedené moţnosti v jednotlivých fázach práce sú námety. Z nich podľa potreby

a charakteru práce vyberáme tie, ktoré sú vhodné, môţeme ich kombinovať, prípadne

rozšíriť o ďalšie.

46


5.2 Písomná forma seminárnej práce

Seminárna práca je jednoduchou formou odbornej práce a jej písomnú podobu –

odborný text, povaţujeme za základný výstup. Odborný text má aj na školskej úrovni

charakteristické znaky:

Náučný štýl - je funkčný jazykový štýl. Jeho úlohou je zverejňovať a vysvetľovať

nové vedecké poznatky a sprostredkovať ich odbornej aj neodbornej verejnosti.

Vetné konštrukcie sú zloţité, pouţíva odborné pojmy, jeho súčasťou je neverbálne

vyjadrovanie, obsah je objektívny, odborný, presný.

Výkladový slohový postup – jeho cieľom je vysvetliť vývinové, funkčné a príčinné

vzťahy medzi predmetmi, javmi a procesmi alebo vzťahy vo vnútri predmetov, javov a

procesov.

Členenie - uplatňuje sa výkladový slohový postup s výrazným horizontálnym

členením na kapitoly, podkapitoly a odseky.

Úvod - stručne zdôvodňuje výber témy seminárnej práce. Stanovuje cieľ práce a

presné vymedzenie problému, ktorým sa práca zaoberá. Je stručný, výstiţný a má

prezentovať nasledujúci obsah práce. Môţe obsahovať poďakovanie za odbornú

pomoc a metodické usmernenie. V úvodnej časti môţe byť metodika, ktorá

obsahuje podrobný opis postupu pri práci.

Jadro tvoria kapitoly, ktoré predstavujú obsah seminárnej práce. Podľa charakteru

práce sa môţe členiť na teoretickú a praktickú časť.

V závere autor stručne zhodnotí dosiahnuté výsledky a splnenie vytýčených

cieľov, pričom prezentuje svoj názor na daný problém a jeho riešenie. Upozorní na

odlišné fakty a vyjadrí sa k nim. Zhodnotí objektivitu a význam výsledkov, prípadne

moţnosti ich vyuţitia v praxi.

Záveru môţe podľa charakteru práce predchádzať diskusia, ktorá obsahuje rozbory

a štúdie.

47


Ukážka štruktúry seminárnej práce:

1. titulný list:

názov práce

meno autora

názov predmetu

meno učiteľa alebo školiteľa

dátum ukončenia práce

2. abstrakt

3. obsah

4. hlavný text práce:

úvod

metodika

jadro – najčastejšie delené na teoretickú a praktickú časť

diskusia a záver

5. zoznam pouţitej literatúry

6. prílohy – tabuľky, grafy, ilustrácie, ktoré neboli uvedené v texte, mapy a pod.

5.3 Prezentácia seminárnej práce

Prezentácia je stručná, zrozumiteľná, výstiţná a pútavá forma sprístupnenia

spracovanej problematiky. Jej dôleţitou súčasťou sú prezentačné materiály, napr.:

poster (plagát) a Power Pointová prezentácia, ktoré sa v súčasnosti vyuţívajú

najčastejšie. Pomáhajú prezentujúcemu názorne doplniť svoj výstup a poslucháčom

orientovať sa v problematike. Pri tvorbe prezentačných materiálov je nevyhnutné

dodrţiavať niektoré zásady. Pre postery aj ppt – prezentácie platí :

Primeraný pomer textu a grafických prvkov (obrázky, schémy, grafy)

Prehľadnosť (vhodná voľba štruktúry textu a farieb)

Veľkosť písma, grafické odlíšenie podstatných častí

48


Ako postupovať pri tvorbe Power Pointovej prezentácie:

1. voľba vhodného formátu strany podľa obsahu (napríklad: prázdna strana

s nadpisom - ak chceme vkladať obrázky, odráţky - v prípade štrukturovania textu

a pod), preddefinovaný formát nie je potrebné meniť;

2. naplnenie prezentácie poţadovaným textom (text volíme stručný, vyberáme

podstatu);

3. doplnenie grafických prvkov - obrázky, tabuľky, grafy;

4. vkladanie aktívnych prvkov - hypertexty a videá;

5. úprava písma – vhodné je

dodrţiavať rovnaké riadkovanie

(1,5), typ a veľkosť písma (min 20)

v texte ako aj v nadpisoch;

6. voľba a úprava vhodného pozadia

alebo vloţenie návrhu snímky, ktorú

si moţno vybrať z ponuky;

7. vytvorenie animácie – prechod

snímok, textu a obrázkov – podľa

charakteru témy;

Základné pravidlá pri tvorbe ppt - prezentácie:

pouţívanie krátkych viet, ktoré vystihujú podstatu problému

členenie textu (štruktúra) odlišuje podstatné informácie, ukazuje súvislosti

dodrţiavanie netetiky (kopírovanie textov z webu je neprípustné)

pouţité zdroje je potrebné uvádzať, prevzaté materiály citujeme

voľba kombiniácie farieb pozadia a písma – treba voliť kontrast, (napr. tmavé pozadie

– svetlé písmo a naopak)

čitateľnosť textu zniţuje – zlá voľba kombinácie farieb pozadia a písma, písmo

vloţené cez obrázky a pod.

neprimeraná pestrosť farieb, mnoţstvo nefunkčných animácií a efektov, odpútavajú

pozornosť poslucháča.

49


Ako úspešne prezentovať seminárnu prácu:

Prezentácia je dôleţitým výstupom na záver celej práce. Sprostredkúva výsledky

a prezentuje názory, ku ktorým postupne dospel autor. V tejto fáze je forma prezentácie

rovnako dôleţitá ako obsah a výsledky práce. Pre dosiahnutie úspechu je potrebné

dodrţať niekoľko zásad, ktoré súvisia najmä s postojom a slovným prejavom pri

prezentácii.

Postoj:

Neotáčame sa poslucháčom

chrbtom, neschovávame sa

za bariéry, nedrţíme sa

stoličky, stola.

Postoj je voľný ale pevný,

ruky máme v kľude, môţeme

si pomôcť tým, ţe drţíme

papier, ukazovadlo, pero.

Skontrolujeme svoj vzhľad -

nesmie pôsobiť rušivo.

Neprešľapujeme, nehojdáme

sa, necúvame, pouţívame

mierne a prirodzené gestá.

Pozeráme sa do očí zúčastneným, tvárime sa milo a príjemne.

Slovný prejav:

Dodrţiavame vopred pripravenú logickú štruktúru, ale prezentáciu nečítame.

Hovoríme pomaly, nie monotónne, zrozumiteľne a primerane nahlas.

Zreteľne artikulujeme, nemrmleme, vyslovujeme aj konce slov.

Vyjadrujeme sa spisovne.

Nepouţívame tzv. “slovné barličky” - vtieravé slová ( takţe, vlastne, proste, ehm

atď.).

50


BIBLIOGRAFIA:

1. Brestenská, B. – Sýkora,P.: Aká má byť škola a učiteľ tretieho tisícročia. Bratislava: Fórum pedagogiky 2001, s. 123– 145; ISBN 80-8052-119-0

2. Calvin, William H.: Ako myslí mozog. Vývin inteligencie v minulosti a dnes Bratislava: Kalligram 2000, ISBN: 8071493686

3. Colin, R.: Prehistória - Formovanie ľudskej mysle. Bratislava: Slovart 2009 , ISBN: 978-80-8085-663-2 (časť Prehistória mysle s.89 – 231)

4. Dennett, Daniel C.: Typy myslí. K poznaniu vedomia. Bratislava: Archa 1997. ISBN 80-7115-087-8 (Kap.: I. Aké typy myslí existujú s. 13 – 29, V. Vznik myslenia s.115 -145)

5. Fajkus, B.: Filosofie a metodologie vědy. Praha: Academia 2005; ISBN: 80-200-1304-0 (kap.: Filosofie, věda a společnost s.15 -56; Vztah teorie a pozorování 134 – 140; Vědecké poznání 250 – 272; Téma pravdy ve filosofii vědy 273 – 286)

6. Kasíková, H.: Kooperatívní vyučování. Praha: Portál s.r.o.1997, 147 s. ISBN 80-7178-167-3

7. Katuščák, D.: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Stimul 1998, ISBN 80-85697-82-3

8. Koukolík, F.: Mozek a jeho duše. Praha: Galén, 2005, ISBN: 978-80-7262-314-3. (kap.: Vznik a vývoj 13 -. 25, Vedomí a pozornost 25 - 33, Čelní mozkové laloky 49 - 69, Hybnost 69 - 85, Pravý a levý mozek 85 - 97, Řeč 97 - 109, Poznávání 109 - 121, Paměť 121- 141, Mozek a počítač 175 – 189)

9. Mistrík,J.: Efektívne čítanie. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 1996, 118 s. ISBN 80-224-0454-3.

10. Olejár, M.: Štruktúra vedy. Kniha 1. Bratislava: Young scientist, 2007, ISBN 80-8792-24-X

11. Pike,G., Selby, D.: Globální výchova. Praha: Grada 1994, 322 s., ISBN 80-85623-98-6

12. Prokša, M. a kol.: Metodológia výskumu v didaktike prírodných vied. Bratislava: Univerzita Komenského 2008, 229 s., ISBN 978-80-223-2562-2

13. Silberman, M.: 101 metod pro aktivní výcvik a vyučování. Praha: PORTÁL 1997. 311 s. ISBN 80-7178-124-X.

14. Stoffová,V. – Stoffa,J.: Základné termíny z informačných, multimediálnych a didaktických technológií. Medacta, Nitra:UKF, 1999, s.64–69.ISBN 80-967746-2-X

15. Švecová, M.: Projekty v přírodovědných předmětech. [monografie]. I. Praha: nakl. Dr.Josef Raabe, 2003. ISBN 80-86307-06-9.

16. Tepperwein, K.: Ako sa ľahko učiť, Spôsoby a metódy rýchleho a efektívneho učenia sa. Eko-konzult. 2005, 157 s.

17. Turek, I.: Kapitoly z didaktiky. Didaktické testy. Bratislava: ŠPÚ – PHARE, 1995, s. 78-79,

18. Senko, P.: Ako si poradiť s učením h t t p : / / k p p p b b . svs b b .s k / m a t e r i a l / s s / uc e n ie / o b s a h . h t m l# o b s a h – 15.9. 2009

http://www.martinus.sk/knihy/autor/Kurt-Tepperwein/

http://www.martinus.sk/knihy/vydavatelstvo/Eko-konzult/

http://www.martinus.sk/knihy/vydavatelstvo/Eko-konzult/

http://kpppbb.svsbb.sk/material/ss/ucenie/obsah.html#obsah

Documents

ÚVOD DO ŠTÚDIA - gymlsba.edupage.org · 1 Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou ÚVOD DO ŠTÚDIA ABY UENIE NEBOLO MU ENIE PRIEREZOVÝ