Embed Size (px)
Citation preview
1
Metodika
republike
AAAKKKTTTUUUAAALLLIIIZZZOOOVVVAAANNNÉÉÉ ZZZNNNEEENNNIIIEEE
2
Metodika hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy
Natura 2000 v Slovenskej republike
Objednávateľ:
Slovenská agentúra životného prostredia Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica
www.sazp.sk
Zhotoviteľ:
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica
www.sopsr.sk
Riešiteľský kolektív:
Ing. Renata Žiačiková
Ing. Andrej Saxa
Ing. Dagmar Čumová
Mgr. Michal Adamec
Mgr. Ján Černecký
Odborný konzultant:
RNDr. Petr Roth, CSc.
Materiál bol pripomienkovaný MŽP SR, sekciou environmentálneho hodnotenia a riadenia a sekciou
ochrany prírody a tvorby krajiny.
Návrh obálky: Šimon Peško
Počet strán: 36
Rok aktualizácie: 2016
3
Metodika hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov
na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike
4
Obsah
1. Úvod, východiská a ciele primeraného posúdenia ............................................ .................... 5 2. Terminológia použitá v metodike ...................................................................... .................... 7 3. Právny rámec ................................................................................................... ................... 9 4. Princípy primeraného posúdenia ...................................................................... .................. 12 5. Zásady primeraného posúdenia ....................................................................... .................. 14 6. Štruktúra a obsah primeraného posúdenia projektu ......................................... .................. 18
6.1 Úvod ...................................................................................................... 18 6.2 Vyhodnotenie podkladov pre primerané posúdenie ................................ 18 6.3 Popis postupu pri spracovaní primeraného posúdenia ........................... 18 6.4 Informácie o projekte.............................................................................. 18
6.4.1 Základné údaje o projekte ............................................................ 19 6.4.2 Údaje o vstupoch ......................................................................... 19 6.4.3 Údaje o výstupoch ........................................................................ 19
6.5 Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000 .............................. 20 6.6 Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000 ............... 21
6.6.1 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany ................................. 21 6.6.2 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany ............................... 22 6.6.3Vyhodnotenie možných kumulatívnych vplyvov .............................. 27
6.7 Vyhodnotenie vplyvov projektu na integritu územia sústavy Natura 200028 6.8 Návrh zmierňujúcich opatrení ................................................................. 28 6.9 Záver ..................................................................................................... 29 6.10 Použité zdroje údajov ........................................................................... 29 6.11 Prílohy ................................................................................................. 29
7. Štruktúra a obsah primeraného posúdenia plánu ......................................... 30 7.1 Úvod ...................................................................................................... 31 7.2 Popis postupu pri spracovaní primeraného posúdenia ........................... 31 7.3 Informácie o pláne ................................................................................. 31 7.4 Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000 .............................. 31 7.5 Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000 ............... 32 7.6 Záver ..................................................................................................... 33 7.7 Použité zdroje údajov ............................................................................. 33 7.8 Prílohy ................................................................................................... 34
8. Záverečná poznámka ................................................................................... 34 9. Použitá literatúra .......................................................................................... 35 Prílohy .............................................................................................................. 37
5
1. Úvod, východiská a ciele primeraného posúdenia
Cieľom tejto metodiky je navrhnúť štruktúru a základné princípy pre tzv. primerané posúdenie
vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 (ďalej len „primerané posúdenie“)
podľa článkov 6.3 a 6.4 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne
žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) a vychádzajúc z § 28 zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ochrane prírody“) v spojitosti s ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon EIA/SEA“).
Metodika je určená predovšetkým spracovateľom primeraného posúdenia, ale aj pracovníkom
štátnej správy.
Potreba vypracovania metodiky vyplynula zo skutočnosti, že v praxi doteraz chýbalo zjednotenie
krokov a bližšia špecifikácia postupu pri primeranom posúdení vplyvov plánov a projektov na
územia sústavy Natura 2000. Základným východiskom tejto metodiky sú dokumenty Európskej
komisie vydané k interpretácii článkov 6.3 a 6.4 smernice o biotopoch. Konkrétne sú to
Starostlivosť o územia Natura 2000 (Ustanovenia článku 6 smernice 92/43/EHS o ochrane
biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, EK, apríl 2000), Hodnotenie plánov
a projektov významne ovplyvňujúcich lokality sústavy Natura 2000 (Metodická príručka
k ustanoveniam článkov 6(3) a 6(4) smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich
živočíchov a voľne rastúcich rastlín, EK, Riaditeľstvo pre životné prostredie, november 2001)
a Usmernenie týkajúce sa článku 6 ods. 4 „smernice 92/43/EHS o biotopoch“ (Guidance
document on Article 6(4) of the Habitats Directive 92/43/EEC (január 2007, revízia 2012)).
Štruktúra metodiky primeraného posúdenia vychádza z Metodiky hodnocení významnosti vlivů
při posouzení podle § 45i zákona č. 114/1992 Sb., o ochraně přírody a krajiny, v platném znění,
september 2007, Ministerstva životného prostredia ČR (ďalej len „česká metodika“).
Primerané posúdenie je jedným z troch nástrojov vyžadovaných smernicou o biotopoch na
ochranu sústavy Natura 2000:
– Prvý – proaktívny, je definovaný článkom 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (ďalej len „smernica
o vtákoch“) a článkom 6.1 smernice o biotopoch, kde je upravená povinnosť prijať
potrebné ochranné opatrenia pre územia sústavy Natura 2000.
– Druhý – preventívny, je definovaný článkom 6.2 smernice o biotopoch; určuje potrebu
prijatia primeraných krokov, ktoré zabránia poškodzovaniu biotopov a rušeniu druhov,
pre ktoré boli územia vyhlásené.
– Tretí – reaktívny, je vlastné primerané posúdenie (podľa článku 6.3) a prípadný následný
postup aplikovaný pri plánoch/projektoch, ktoré môžu mať významný vplyv na územia
sústavy Natura 2000 (podľa článku 6.4 – hodnotenie alternatívnych riešení,
kompenzačné opatrenia).
6
Primerané posúdenie je významnou časťou celého procesu definovaného smernicou o biotopoch, ktorého úlohou je hierarchicky:
1. aktívne sa starať o územia sústavy Natura 2000,
2. zamedziť významným vplyvom na územia sústavy Natura 2000,
3. zmierniť dopady, aby vplyvy neboli významné,
4. preveriť a presadiť alternatívne riešenia bez významného vplyvu na územia sústavy
Natura 2000,
5. pokiaľ také riešenia neexistujú, možno povoliť plán/projekt, len ak je vo verejnom záujme
alebo ak je to nutné z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu; v takých
prípadoch treba ešte pred povolením plánu/projektu vykonať kompenzačné opatrenia (čl.
6.4 smernice o biotopoch).
Primerané posúdenia na Slovensku boli doteraz vypracované prevažne podľa českej metodiky,
najčastejšie dodatočne, na základe požiadavky Európskej komisie. Pre rutinné použitie sa
ukázalo vhodné prepracovať túto metodiku na slovenské podmienky.
Metodika nie je záväzná, ale vzhľadom na doterajšie skúsenosti jej použitie odporúčame.
Spracovateľom bude pomôckou pri vypracovaní primeraného posúdenia a zodpovedným
orgánom zjednoduší hodnotenie významnosti vplyvov na územia sústavy Natura 2000 vďaka
prehľadnosti i logickej nadväznosti jednotlivých krokov.
7
2. Terminológia použitá v metodike
Použité skratky
EÚ – Európska únia,
EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredie,
CHVÚ – chránené vtáčie územie,
KIMS – Komplexný informačný a monitorovací systém ŠOP SR,
MŽP SR – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
NLC – Národné lesnícke centrum,
Natura 2000 – sústava chránených území členských krajín EÚ,
SDF – Štandardný dátový formulár (databáza území sústavy Natura 2000),
SEA – posudzovanie vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie,
SOS/BirdLife Slovensko – Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko,
ŠOP SR – Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,
ÚEV – územie európskeho významu,
ÚPD – územnoplánovacia dokumentácia.
Použité pojmy
sústava Natura 2000 – európska sústava chránených území, ktorú podľa § 28 zákona
o ochrane prírody tvoria: „Chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu
a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území,
ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý
stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.“
štandardný dátový formulár – databáza obsahujúca informácie o územiach sústavy Natura
2000, ktorej formát je predpísaný Európskou komisiou,
zisťovacie konanie (screening) – proces, v ktorom sa zisťuje, či je pravdepodobné, že plán
alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom
významný vplyv na územie sústavy Natura 2000 (proces nie je totožný so zisťovacím konaním
podľa zákona EIA/SEA),
primerané posúdenie – posúdenie/hodnotenie vplyvov plánu alebo projektu na integritu územia
sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov jeho ochrany,
zmierňujúce opatrenia – opatrenia navrhnuté na zmiernenie alebo elimináciu negatívnych
vplyvov navrhovaného plánu/projektu,
kompenzačné opatrenia – opatrenia navrhnuté na kompenzáciu významných negatívnych
vplyvov pri postupe podľa článku 6.4 smernice o biotopoch,
8
predmet ochrany ÚEV/CHVÚ – druhy a biotopy európskeho významu, pre ktoré bolo územie
identifikované a zaradené do sústavy Natura 2000,
integrita územia – celistvosť, neporušenosť štruktúry a udržanie kvality územia (CHVÚ, ÚEV)
z hľadiska jeho ekologických funkcií vo vzťahu k jeho predmetom ochrany,
koherencia sústavy Natura 2000 – spojitosť /nadväznosť celkovej sústavy Natura 2000
v širšom rámci,
plán alebo projekt – zákon o ochrane prírody používa termín „plán alebo projekt“, zákon
EIA/SEA používa termín „navrhovaná činnosť a strategický dokument“, t. j. plán = strategický
dokument, projekt = navrhovaná činnosť. Obidva termíny sú správne a v praxi bežné. Pre
zjednotenie terminológie, v predloženej metodike sa používa termín plán alebo projekt z dôvodu,
že primerané posúdenie vyplýva z ustanovení článku 6 smernice o biotopoch, ktoré sú
transponované do zákona o ochrane prírody, pričom oba tieto legislatívne predpisy používajú
práve tento termín.
dotknuté územie sústavy Natura 2000 – územie sústavy Natura 2000, kde sa predpokladá
vplyv plánu alebo projektu na predmety jeho ochrany,
dotknuté územie – územie, kde je predpoklad pôsobenia vplyvov plánu alebo projektu.
9
3. Právny rámec (európska legislatíva, legislatíva SR, postupy)
Potreba primeraného posúdenia vplyvov plánov a projektov vyplýva z ustanovení článku 6.3
smernice
o biotopoch: „Každý plán alebo projekt, ktorý nie je priamo spojený so starostlivosťou o územie
alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale bude mať pravdepodobne na územie významný
vplyv, či už samotný alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi, bude predmetom
primeraného posudzovania jeho vplyvov na územie z hľadiska cieľov ochrany.“
Tento bod smernice o biotopoch je transponovaný do § 28 zákona o ochrane prírody:
„Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do
európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie
európskeho významu alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže
mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný
vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.“
Každý, kto zamýšľa uskutočniť takýto plán alebo projekt, je povinný predložiť návrh plánu alebo
projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. V zisťovacom konaní (screening) je cieľom zistiť,
či je predpoklad, že plán alebo projekt bude mať samostatne, alebo v kombinácii s inými plánmi
alebo projektmi významný vplyv na územia sústavy Natura 2000. Pomôckou pre zisťovacie
konanie sú screeningové formuláre odporúčané Metodickou príručkou k ustanoveniam článkov
6.3 a 6.4 smernice o biotopoch.
V praxi môže nastať niekoľko situácií, keď je potrebné vypracovať primerané posúdenie:
1. Ak na základe výsledku zisťovacieho konania (screening) podľa § 28 zákona o ochrane
prírody nemožno vylúčiť významný vplyv plánu alebo projektu na územie sústavy
Natura 2000 z hľadiska cieľov jeho ochrany, v tomto prípade je dôvodom na
posudzovanie práve pravdepodobnosť významného vplyvu.
2. Ak je plán alebo projekt predmetom posudzovania podľa zákona EIA/SEA, primerané
posúdenie sa vypracuje na základe stanoviska orgánu ochrany prírody.
Aj v prípade, že vznikne požiadavka Európskej komisie alebo iného orgánu alebo organizácie na
dodatočné primerané posúdenie plánu alebo projektu napríklad uchádzajúceho sa o podporu
z fondov EÚ, odporúčame použiť túto metodiku. Vtedy sa primerané posúdenie vykoná na
základe žiadosti navrhovateľa.
Pre primerané posúdenie je potrebné mať k dispozícii dostatok kvalitných údajov o druhoch
a biotopoch, ktoré sú predmetmi ochrany dotknutých území sústavy Natura 2000. Rovnako
podstatné sú podrobné podklady o pláne alebo projekte, aby ho bolo možné čo najpresnejšie
lokalizovať, identifikovať všetky vplyvy (vrátane súvisiacich a vyvolaných aktivít) a stanoviť
prípadné straty alebo poškodenie biotopov alebo druhov. To vyžaduje úzku spoluprácu
10
a konzultácie s odbornou organizáciou ochrany prírody, s odborníkmi (špecialistami), ale
i s obstarávateľom plánu alebo navrhovateľom projektu prípadne so spracovateľmi projektovej
dokumentácie. To zahŕňa najmä získavanie existujúcich údajov, doplnenie chýbajúcich
informácií terénnymi prieskumami a konzultácie s odborníkmi. Na základe získaných informácií
sa hodnotí vplyv na integritu územia sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov jeho ochrany.
Súčasťou primeraného posúdenia je vždy vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov a ak je to
vhodné, aj navrhnutie zmierňujúcich opatrení.
Plán alebo projekt možno schváliť, ak z primeraného posúdenia (podľa článku 6.3 smernice
o biotopoch) vyplynie, že samostatne alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi nebude
mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy Natura 2000.
článok 6.3 smernice o biotopoch článok 6.4 smernice o biotopoch
Ak je záverom primeraného posúdenia konštatovanie, že plán alebo projekt môže mať
nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy Natura 2000 (čo znamená významný negatívny
vplyv minimálne na jeden predmet ochrany takého územia), je možné plán alebo projekt
realizovať len z dôvodov vyššieho verejného záujmu, t. j. aplikovať postup v zmysle čl. 6.4
smernice o biotopoch.
Článok 6.4 smernice o biotopoch: „Ak aj napriek negatívnemu hodnoteniu dopadov na lokalitu
a neexistencii alternatívnych riešení sa musí plán alebo projekt realizovať z naliehavých
dôvodov prvoradého verejného záujmu vrátane sociálnych a ekonomických dôvodov, členský
štát prijme všetky kompenzačné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie ochrany celkovej
spojitosti sústavy Natura 2000. O prijatých kompenzačných opatreniach bude informovať
Komisiu. Ak sa na príslušnej lokalite vyskytujú prioritné typy biotopov a/alebo prioritné druhy,
jediné dôvody, na ktoré je možné prihliadať sú tie, ktoré sa týkajú ľudského zdravia alebo
verejnej bezpečnosti, priaznivých dôsledkov prvoradého významu z hľadiska životného
prostredia alebo podľa stanoviska Komisie iných naliehavých dôvodoch prevažujúceho
verejného záujmu.“
Ak je plán alebo projekt s významným vplyvom verejným záujmom, ktorý prevyšuje záujem
ochrany územia sústavy Natura 2000 a zároveň neexistujú iné alternatívne riešenia s nižším
vplyvom, je potrebné navrhnúť kompenzačné opatrenia. Tými sa primerane nahradí strata
biotopov alebo biotopov a populácií druhov a zmena funkcií a úloh územia sústavy Natura 2000.
11
Medzi kompenzačné opatrenia patrí napr. obnova biotopov, vytvorenie náhradných lokalít alebo
vyhlásenie nového územia sústavy Natura 2000 s takými istými predmetmi ochrany ako
v pôvodnom poškodenom alebo zničenom území.
Podrobnosti o kompenzačných opatreniach sú uvedené v § 17a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.
z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody. Vzor návrhu kompenzačných opatrení, ktorý
vychádza z formátu predkladaného Európskej komisii, sa nachádza v prílohe č. 15 uvedenej
vyhlášky. O vykonaných kompenzačných opatreniach plánu alebo projektu schváleného
vo vyššom verejnom záujme sú členské štáty povinné vždy informovať Európsku komisiu.
Pri zásahoch do biotopov druhov a biotopov, ktoré sú predmetom osobitného záujmu (prioritné
druhy a biotopy európskeho významu), je možné plán alebo projekt s nepriaznivým vplyvom na
integritu územia sústavy Natura 2000 schváliť jedine z naliehavých dôvodov vyššieho verejného
záujmu, ktoré sa týkajú:
– verejného zdravia,
– verejnej bezpečnosti ľudí,
– priaznivých dôsledkov zásadného významu pre životné prostredie,
– pri ďalších naliehavých dôvodoch vyššieho verejného záujmu na základe stanoviska
Európskej komisie.
V tomto prípade je na schválenie plánu alebo projektu najprv potrebné získať stanovisko
Európskej komisie.
Členský štát je v týchto prípadoch povinný zabezpečiť, aby poškodením alebo zničením určitého
typu biotopu európskeho významu alebo vplyvom na druh európskeho významu alebo jeho
biotop nedošlo k ohrozeniu koherencie sústavy Natura 2000.
Napriek tomu, že proces hodnotenia vplyvov na územia európskeho významu je
zakotvený v smernici o biotopoch, jej čl. 7 aplikuje ustanovenia článku 6.2, 6.3 a 6.4 aj na
chránené vtáčie územia, preto predmetom primeraného posúdenia sú aj vplyvy na
integritu CHVÚ z hľadiska cieľov ich ochrany.
Podľa článku 7 smernice o biotopoch, povinnosti vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 tejto
smernice nahradia akékoľvek povinnosti vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 smernice
o vtákoch, pokiaľ ide o územia klasifikované podľa článku 4 ods. 1 alebo podobne uznané podľa
článku 4 ods. 2 uvedenej smernice.
Pri spracovaní primeraného posúdenia je potrebné prihliadať aj na rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie, ktoré súvisia s riešenou problematikou a ktoré môžu niektoré ustanovenia
a postupy vysvetliť alebo podrobnejšie odôvodniť.
12
4. Princípy primeraného posúdenia
Primerané posúdenie prebieha v širšom rámci procesu EIA/SEA. Optimálne je spracovať ho ako
formálne i vecne odlíšiteľnú súčasť dokumentácie EIA/SEA. Možno ho spracovať ako súčasť
kapitol správy o hodnotení (príloha č. 11 zákona EIA/SEA), ale vzhľadom na odporúčanie
Európskej komisie na jednoznačnú oddeliteľnosť posúdenia ho odporúčame uviesť
ako samostatnú prílohu správy o hodnotení.
Cieľom primeraného posúdenia je určiť, či plán alebo projekt môže mať nepriaznivý vplyv
na integritu území sústavy Natura 2000.
Pri hodnotení vplyvov je potrebné zvážiť všetky vplyvy projektu, ktoré môžu nastať pri jeho
príprave, realizácii, prevádzke i prípadnej likvidácii. Podobným spôsobom sa hodnotia aj vplyvy
jednotlivých častí (aktivít) plánu.
Pri identifikovaní priamo i nepriamo dotknutých území sústavy Natura 2000 je potrebné brať do
úvahy možné vplyvy vyplývajúce z charakteru plánu alebo projektu, ako i špecifiká predmetov
ochrany. Pri hodnotení vplyvu na migrujúce druhy, ktoré sú predmetom ochrany v územiach
sústavy Natura 2000, je potrebné brať do úvahy nielen ovplyvnenie priamo v dotknutých
územiach, ale i ovplyvnenie migračných koridorov, oblastí významných pre migrujúce druhy
a potravných biotopov mimo sústavy Natura 2000.
Predmetom posúdenia vplyvov je najmä možná reakcia predmetov ochrany identifikovaných
území sústavy Natura 2000 na plán alebo projekt a jej dôsledky. Posúdenie a vyhodnotenie
vplyvov je nutné vykonať pre každý druh a každý biotop osobitne.
Na vypracovanie primeraného posúdenia sa musia použiť dostatočné podklady. Treba využiť
predovšetkým aktuálne údaje o dotknutých územiach, o výskyte a stave dotknutých
predmetov ochrany.
Závery primeraného posúdenia musia byť podložené kvalitnými odbornými podkladmi a musia
byť odborne zdôvodnené.
Významnosť vplyvov plánu alebo projektu na predmet ochrany a tým na integritu územia
sústavy Natura 2000 sa vyhodnocuje vždy individuálne, vzhľadom na ekológiu a zabezpečenie
dlhodobého prežívania druhov a biotopov, ako aj na charakter plánu/projektu. V prípadoch, keď
významnosť vplyvov nie je jednoznačná, by malo byť vyhodnotenie významnosti vplyvov
podporené širším konsenzom odborníkov.
Primerané posúdenie je založené na princípe predbežnej opatrnosti, najmä pri zvlášť cenných
územiach z hľadiska ich kvalitatívnych alebo kvantitatívnych charakteristík, alebo v prípadoch ak
nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť negatívny vplyv. Princíp predbežnej opatrnosti
je potrebné použiť aj v prípade, ak neexistuje dostatok údajov o pláne/projekte alebo o reakcii
13
predmetu ochrany na túto činnosť pre odborne zdôvodnené posúdenie.
Ak sú počas primeraného posúdenia identifikované negatívne vplyvy, ktoré je možné
minimalizovať, resp. odstrániť zmierňujúcimi opatreniami (mierne negatívne vplyvy), je potrebné
takéto opatrenia navrhnúť. Ako zmierňujúce opatrenia môžu byť navrhnuté okrem iného
i manažmentové opatrenia na zlepšenie stavu predmetov ochrany v dotknutých územiach
sústavy Natura 2000 (také, ktoré sú v priamej súvislosti s dotknutými predmetmi ochrany).
Ak je v primeranom posúdení identifikovaná pravdepodobnosť významného negatívneho vplyvu,
môže navrhovateľ po konzultácii so spracovateľom navrhnúť aj ďalší variant, alebo plán alebo
projekt prepracovať a opätovne ho primerane posúdiť.
Primerané posúdenie je potrebné vykonať osobitne pre jednotlivé varianty.
Ak je predpoklad cezhraničných vplyvov (vzhľadom na lokalizáciu plánu/projektu v blízkosti
hranice SR), odporúčame vypracovať identifikáciu dotknutých území sústavy Natura 2000 aj
mimo územia Slovenskej republiky a následne tieto vplyvy tiež primerane posúdiť.
14
5. Zásady primeraného posúdenia
Pre vypracovanie primeraného posúdenia plánu alebo projektu je odporúčaných niekoľko všeobecných zásad.
Osobná návšteva územia
Na zistenie aktuálneho stavu je nevyhnutnou súčasťou primeraného posúdenia osobná
návšteva záujmového územia, a to za akýchkoľvek podmienok – teda aj mimo vegetačnej
sezóny, v období nevhodnom z hľadiska výskytu predmetov ochrany. Pokiaľ nie je možné
odložiť návštevu na vhodnejšie obdobie a napriek tomu sa musí posúdenie vykonať, treba tento
fakt dostatočne zdôvodniť.
Konzultácia s navrhovateľom/obstarávateľom
Konzultácia s navrhovateľom/obstarávateľom, najlepšie osobná, sa odporúča na zistenie
podrobných údajov o pláne alebo projekte (napr. podrobnejšie mapové podklady, situácie
navrhovaného plánu/projektu, súvisiace aktivity).
Ak nie sú k dispozícii dostatočné informácie o pláne alebo projekte (napr. presný rozsah,
kapacita, časový harmonogram, vstupy, výstupy) a navrhovateľ/obstarávateľ ich ani po
vyžiadaní nie je ochotný alebo schopný dodať, je to objektívny dôvod na konštatovanie, že
primerané posúdenie nie je možné vykonať. Záverom v tomto prípade je, že v zmysle princípu
predbežnej opatrnosti nie je možné vylúčiť významný negatívny vplyv plánu alebo projektu na
predmety ochrany v územiach sústavy Natura 2000, čo by malo viesť k ich neschváleniu.
Terénny prieskum
Terénny prieskum je zameraný na predmety ochrany dotknutých území sústavy Natura 2000
v prípadoch, keď nie je k dispozícii dostatok aktuálnych odborných údajov o dotknutých
predmetoch ochrany.
Prieskum je potrebné vykonať v takom období (zvyčajne vo vegetačnej sezóne), kedy je
predpoklad získania čo najpresnejších údajov o druhoch a biotopoch a ich stave. Optimálne je,
keď bude prieskum vykonaný počas jedného roka a zahrnie tak všetky ročné obdobia, keďže
v niektorých obdobiach nie sú všetky druhy ani biotopy determinovateľné (majú rôznu ekológiu,
dynamiku, priestorovú aktivitu a pod.)
Terénny prieskum by mal vždy vykonávať odborník na danú skupinu biotopov a druhov. Najmä
15
v prípade druhov s problematickou determináciou a citlivých druhov musí terénny prieskum viesť
odborník s adekvátnou odbornosťou a skúsenosťami. Väčšina území európskeho významu na
Slovensku má viac predmetov ochrany z rôznych skupín biotopov (lesné, lúčne, vodné
a pobrežné, rašeliniskové, kríčkové atď.), živočíchov (ryby, obojživelníky, plazy, drobné zemné
cicavce, netopiere, veľké šelmy, kopytníky, motýle, chrobáky, rovnokrídlovce, vážky, mäkkýše
atď.) alebo rastlín (vyššie rastliny a machy), čo nutne predpokladá zapojenie viacerých
špecialistov na predmetné skupiny. Aj determinácia niektorých druhov alebo skupín je náročná
(napr. machy, mäkkýše, niektoré chrobáky, ryby, netopiere) a v podmienkach Slovenska existuje
len málo špecialistov, ktorí dokážu tieto druhy spoľahlivo určiť. Preto je možné využiť aj odborné
kapacity zo zahraničia, ak preukážu zodpovedajúcu odbornosť.
Vypracovanie primeraného posúdenia mimo sezóny optimálnej pre prieskum druhu alebo
biotopu je možné len za predpokladu, že je k dispozícii dostatok aktuálnych komplexných údajov
zo spoľahlivých zdrojov.
Ak tieto údaje nie sú k dispozícii a termín vypracovania primeraného posúdenia nie je možné
zmeniť, je potrebné aplikovať princíp predbežnej opatrnosti. To prakticky znamená, že nemožno
vylúčiť významné negatívne vplyvy plánu alebo projektu.
Ak je k dispozícii dostatok potrebných údajov z iných zdrojov a posúdenie bude vykonané len na
základe analýzy takto získaných údajov, odporúčame verifikovanie takýchto údajov.
Za správnosť, úplnosť použitých údajov a hlavne ich správnu interpretáciu zodpovedá
spracovateľ primeraného posúdenia. Ten si musí byť vedomý rizika preberania neoverených
údajov bez poznania ich pôvodu a kvality. Pri preberaní údajov z iných zdrojov je treba uviesť
pramene a metodiky, ktorými sa údaje získali, a všetky podstatné okolnosti.
Terénny prieskum treba starostlivo pripraviť, osloviť odborníkov, vybaviť zákonné povolenia na
vstup do chránených území, prípadný zásah do biotopov alebo odchyt jedincov a samotný
prieskum realizovať v súlade s udeleným povolením a spracovať údaje do správy z prieskumu.
Využitie dostupných informácií o predmetoch ochrany a územiach sústavy Natura 2000
Je potrebné použiť všetky dostupné údaje o dotknutom území, či už publikované v odbornej
literatúre, alebo údaje získané pri mapovaní biotopov a druhov, údaje z monitoringu druhov a
biotopov, z inventarizačných prieskumov, z programov starostlivosti o chránené územia atď.
Vždy však treba dbať na to, aby boli použité čo najaktuálnejšie údaje.
16
Prehľad zvyčajných zdrojov dát o predmetoch ochrany sústavy Natura 2000
zdroje údajov typ údajov poznámka
ŠOP SR výskytové dáta z KIMS údaje
z monitoringu (www.biomonitoring.sk)
databáza Natura 2000 (SDF) programy
starostlivosti programy záchrany
projekty ochrany vyhlasovacie predpisy
chránených území
– len verejne prístupné údaje (citlivé
údaje môžu byť znepresnené) – údaje
zbierané na tzv. trvalých
monitorovacích lokalitách (TML),
hodnotiace stav biotopov a druhov –
údaje o územiach sústavy Natura 2000
– ak sú spracované – ak sú
spracované – ak sú spracované
DAPHNE mapovanie travinnej a rašeliniskovej
vegetácie
SOS/BirdLife
Slovensko
databáza AVES
NLC údaje lesníckej typológie potenciálne
biotopy
– možno využiť ako pomôcku pred
samotným terénnym mapovaním
lesných biotopov, nemôžu byť použité
ako náhrada za terénne mapovanie
Niektoré údaje o výskyte dotknutých druhov a biotopov môžu byť v uvedených zdrojoch
znepresňované pre ich citlivosť v zmysle § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Samotné uvedené podklady však nemôžu poskytnúť dostatočne podrobnú poznatkovú bázu pre
konkrétne, správne a objektívne primerané posúdenie. Údaje preto musia byť získané z ďalších
zdrojov, najmä však terénnym prieskumom v konkrétnom dotknutom území a v aktuálnom
období. Aktuálnosť údajov je závislá od fluktuácie zmien v biotopoch a populáciách druhov.
Keďže samotný terénny prieskum nemusí byť z objektívnych dôvodov vždy úspešný, pre
hodnotenie je nevyhnutné využívať aj údaje o výskyte a stave biotopov a druhov
z predchádzajúcich rokov. Aj v prípade nepotvrdenia aktuálneho výskytu druhu v území je
potrebné zohľadniť predchádzajúce údaje a tiež výskyt vhodného biotopu druhu. Posúdenie
preto musí preskúmať, či sa v minulosti v dotknutom území vykonali prieskumy alebo realizovali
projekty, z ktorých je možné získať údaje najmä o výskyte druhov. Tieto údaje je potom nutné
porovnať s aktuálnymi údajmi v kapitole 6 alebo 7 tejto metodiky, správne vyhodnotiť a vyvodiť
odborné závery.
Konzultácie s odborníkmi
Na zodpovedné vyhodnotenie vplyvov je veľmi dôležitá konzultácia so špecialistami na dotknutý
predmet ochrany, ako aj s regionálnymi odborníkmi (vedeckými pracovníkmi, pracovníkmi ŠOP
17
SR, mimovládnymi organizáciami). Takto možno získať napríklad údaje o špecifických
charakteristikách územia, o dlhodobom vývoji biotopu alebo populácie druhu.
Spolupráca v rámci EIA/SEA
Za najvýhodnejšiu a aj v praxi overenú považujeme spoluprácu spracovateľa primeraného
posúdenia so spracovateľom dokumentácie EIA/SEA. Ich postup by mal byť jednotný, spoločne
koordinovaný a vzájomne sa doplňujúci. Napríklad zmierňujúce opatrenia navrhnuté v rámci
primeraného posúdenia je potrebné zapracovať do dokumentácie EIA/SEA a na ich základe je
možné plán alebo projekt modifikovať.
18
6. Štruktúra a obsah primeraného posúdenia projektu
Osnova primeraného posúdenia projektu je v prílohe č. 1.
6.1 Úvod
V úvode je potrebné zdôvodniť vypracovanie primeraného posúdenia, uviesť, kto je investorom
navrhovaného projektu a na základe akej požiadavky sa vykonáva primerané posúdenie. Uviesť,
čo predchádzalo samotnému primeranému posúdeniu, či je to stanovisko podľa § 28 zákona
o ochrane prírody alebo požiadavka uplatnená v procese EIA/SEA (napr. pri stanovení rozsahu
hodnotenia). K predmetným stanoviskám je potrebné uviesť, kto ich vydal, kedy a s akým
číslom, prípadne odkázať na prílohy, kde sú uvedené.
6.2 Vyhodnotenie podkladov pre primerané posúdenie
Stručné zhodnotenie kvality podkladov použitých pre primerané posúdenie. V tejto kapitole je
potrebné zhodnotiť dostupnosť, úplnosť a podrobnosť podkladov pre posudzovanie. Podklady je
vhodné rozdeliť na dokumentáciu k projektu a na podklady a literatúru o dotknutých územiach
sústavy Natura 2000. Tiež treba uviesť, či existujú neurčitosti alebo nedostatok informácií, ktoré
by znižovali úplnosť primeraného posúdenia a v akej miere. Za zhromaždenie čo najväčšieho
množstva podkladov zodpovedá spracovateľ primeraného posúdenia.
6.3 Popis postupu pri spracovaní primeraného posúdenia
Odporúčame uviesť stručný popis spracovania primeraného posúdenia, opísať použitú
metodiku, metódy realizovaných terénnych prieskumov a hodnotení. Je potrebné uviesť, aké
kroky (v časovej následnosti) boli vykonané a ako dlho jednotlivé etapy posúdenia trvali.
Je potrebné opísať metódy terénnych prieskumov (zberu údajov, mapovania a pod.) a uviesť
názov použitej metódy (u menej známych napr. citácie). Prípadné vlastné modifikácie metód
(napr. zjednodušenia) na účely konkrétneho primeraného posúdenia je vždy potrebné popísať
a odôvodniť.
V tejto kapitole je nutné vždy uviesť mená a odborné zameranie odborníkov, ktorí vykonali
terénne prieskumy, ďalej dátumy terénnych prieskumov a ich lokalizáciu. K primeranému
posúdeniu odporúčame priložiť správu z terénneho prieskumu.
6.4 Informácie o projekte
V tejto kapitole je potrebné uviesť podrobné informácie o projekte – o jeho rozsahu, lokalizácii
19
(kraj, okres, katastrálne územie), o technickom a technologickom riešení, variantoch riešenia (ak
existujú), predpokladanom termíne realizácie a prípadne aj o predpokladanom
ukončení prevádzky.
Pre primerané posúdenie sú tieto údaje dôležité najprv na identifikáciu priamo či nepriamo
dotknutých území a predmetov ochrany území sústavy Natura 2000 a neskôr na identifikáciu
a stanovenie rozsahu vplyvov. Ak nie sú tieto údaje k dispozícii, je nutné ich od navrhovateľa
vyžiadať. Nevyhnutným pokladom je presná lokalizácia projektu a ohraničenie jeho vplyvov.
Preto je potrebné zobraziť projekt v mape adekvátnej mierky aj s priemetom území sústavy
Natura 2000.
6.4.1 Základné údaje o projekte
Názov
Lokalizácia (kraj, okres, katastrálne územie)
Stručný popis technického a technologického riešenia
Predpokladaný termín realizácie, termín ukončenia
Možné cezhraničné vplyvy
V popise technického a technologického riešenia rozsiahlejších projektov odporúčame uviesť
charakteristiky jednotlivých objektov (zvyčajne stavebných objektov a technologických súborov)
z hľadiska a vo väzbe na predpokladané ovplyvnenie území sústavy Natura 2000 a jednotlivých
predmetov ich ochrany.
6.4.2 Údaje o vstupoch
Pôda – trvalý a dočasný záber, zemné práce a ich dopady, doprava materiálu
Voda – spotreba, potreba vody
Surovinové a energetické zdroje
Súvisiace investície – napr. dopravná infraštruktúra
Údaje o vstupoch odporúčame uviesť z hľadiska a vo väzbe na predpokladané ovplyvnenie
území sústavy Natura 2000 a jednotlivých predmetov ich ochrany.
6.4.3 Údaje o výstupoch
Emisie do ovzdušia
Odpadové vody
Odpady
Hluk, vibrácie, žiarenie
Údaje o výstupoch odporúčame uviesť z hľadiska a vo väzbe na predpokladané ovplyvnenie
20
území sústavy Natura 2000 a jednotlivých predmetov ich ochrany.
6.5 Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000
Uviesť dotknuté územia sústavy Natura 2000 a zdôvodniť, na základe čoho boli tieto
identifikované ako dotknuté. Ak niektoré územia za dotknuté nepovažujeme (ak sa také
v dosahu vplyvov projektu nachádzajú), je potrebné odborne zdôvodniť na základe akých kritérií
tieto územia pravdepodobne nebudú dotknuté.
Ak môže byť vzdialenosť území sústavy Natura od posudzovaného projektu významná pre
možný vplyv, odporúčame tieto vzdialenosti prehľadne uviesť napríklad v tabuľke: názov územia kód územia najbližšia vzdialenosť a smer od navrhovaného projektu
Identifikácia dotknutých chránených území sústavy Natura 2000 je pre zodpovedné primerané
posúdenie kľúčová. Za dotknuté považujeme územia, ktoré:
– sú priamo územne dotknuté projektom (navrhovaný projekt zasahuje priamo do území
sústavy Natura 2000, alebo sa nachádza v ich bezprostrednej blízkosti a vplyv sa dá
predpokladať),
– sú ovplyvnené v súvislosti so vstupmi (ťažba surovín, odbery vody, pripojenie
inžinierskych sietí, doprava materiálu a technológií) počas prípravy, realizácie, prípadne
likvidácie projektu,
– sú ovplyvnené výstupmi (odpady, odpadové vody, emisie, hluk) počas prípravy,
realizácie, prípadne likvidácie projektu – je potrebné odkázať aj na dostupné relevantné
štúdie – hlukovú, emisnú a pod.,
– aspoň jeden z predmetov ich ochrany môže byť dotknutý výstavbou, prevádzkou alebo
likvidáciou projektu.
Predpokladané ovplyvnenie („dotknutosť“) územia sústavy Natura 2000 je potrebné analyzovať
prostredníctvom viacerých faktorov:
– typ, rozsah a dosahy projektu počas výstavby a prevádzky,
– citlivosť predmetov ochrany na vplyvy projektu (napr. väzba na hydrológiu, citlivosť na
fragmentáciu biotopov, prašnosť, hlučnosť),
– veľkosť domovských okrskov (tzn. home range), lokomočná a migračná schopnosť
každého predmetu ochrany ÚEV a CHVÚ; územie vzdialené niekoľko (aj desiatky)
kilometrov môže byť tiež dotknuté projektom, ktorý má vzdialené dosahy a dopady alebo
tu existujú napr. migračné trasy druhov, ktoré sú predmetom ochrany okolitých území
sústavy Natura 2000.
Identifikáciu dotknutých území je potrebné vnímať i v súvislosti s možnými kumulatívnymi
vplyvmi iných navrhovaných alebo už realizovaných projektov.
21
6.6 Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000
6.6.1 Identifikácia dotknutých predmetov ochrany
V tejto kapitole je potrebné stručne charakterizovať dotknuté územia sústavy Natura 2000
vrátane ich predmetov ochrany. Údaje o jednotlivých územiach európskeho významu a zoznam
biotopov a druhov, ktoré sú predmetom ich ochrany, je dostupný na www.sopsr.sk/natura. Údaje
o jednotlivých chránených vtáčích územiach a zoznam druhov, ktoré sú predmetom ich ochrany,
je dostupný vo vyhláškach MŽP SR, ktorými sa vyhlasujú jednotlivé CHVÚ
(www.sopsr.sk/natura). Upozorňujeme, že Výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1, ktorým bol vydaný
národný zoznam území európskeho významu, neobsahuje aktuálny zoznam ÚEV ani ich
predmetov ochrany, preto je potrebné tieto overiť na webovej stránke ŠOP SR:
http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=4, alebo priamo stiahnutím SDF
databázy (formát*. mdb) (http://cdr.eionet.europa.eu/sk/eu/n2000).
Nie je potrebné uvádzať všeobecné údaje o prírodných pomeroch v dotknutom území, skôr je
potrebné zamerať sa na podrobnejšie údaje o predmetoch ochrany a ich špecifických
charakteristikách. Pokladáme za vhodné vypracovať pre každé identifikované dotknuté územie
sústavy Natura 2000 tabuľkový prehľad predmetov jeho ochrany (osobitne pre druhy a osobitne
pre biotopy) s vyjadrením možnosti ovplyvnenia projektom, základným typom vplyvu
a zdôvodnením predpokladu ovplyvnenia konkrétneho predmetu ochrany (vzor tabuľky je
v prílohe č. 2).
Možnosť ovplyvnenia druhov, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV/CHVÚ (vzor vyplnenia
v prílohe č.2)
názov druhu možnosť ovplyvnenia typ vplyvu komentár
(áno/nie) (priamy, nepriamy) (stručné zdôvodnenie)
Možnosť ovplyvnenia biotopov, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV (vzor vyplnenia v prílohe
č.2)
kód biotopu názov biotopu možnosť
ovplyvnenia
(áno/nie)
typ vplyvu (priamy,
nepriamy)
komentár (stručné
zdôvodnenie)
Identifikácia druhov a biotopov s predpokladaným ovplyvnením je základným východiskom
(kľúčovým krokom) pre odborne správne a úspešné primerané posúdenie. Predmetom ďalšieho
hodnotenia budú len tie druhy a biotopy, ktoré sú v tomto kroku identifikované s možným
(predpokladaným) ovplyvnením. Preto je mimoriadne dôležité, aby identifikáciu vykonali
22
odborníci (špecialisti na jednotlivé druhy a biotopy), ktorí poznajú ekológiu jednotlivých druhov
a biotopov.
Druhmi a biotopmi, pri ktorých možnosť ovplyvnenia neexistuje alebo nie je takýto predpoklad (v
závislosti od projektu, ekológie druhu alebo typu biotopu), sa už ďalej vlastné posúdenie nemusí
zaoberať. Tu je potrebné uviesť odôvodnenie, prečo ich ovplyvnenie nepredpokladáme.
6.6.2 Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany
Ide o najdôležitejšiu časť primeraného posúdenia. Obsahuje samotné hodnotenie vplyvov na
jednotlivé predmety ochrany dotknutých území sústavy Natura 2000, vyhodnotenie
a odôvodnenie významnosti identifikovaných vplyvov, z ktorého následne vyplýva hodnotenie
významnosti vplyvov na územia sústavy Natura 2000. Predmetom hodnotenia sú len tie druhy
a biotopy, ktoré boli v predchádzajúcom kroku identifikované s možným (predpokladaným)
ovplyvnením.
Kapitolu odporúčame členiť pre každý biotop a druh takto:
Názov biotopu vrátane európskeho kódu / slovenský a vedecký názov druhu
Ekologické nároky biotopu/druhu
Stručne uviesť väzbu druhu na typy biotopov, stručnú charakteristiku a ekologické nároky
biotopov/druhov, ktoré sú relevantné vo vzťahu k plánovanému projektu a jeho vplyvom. Nie je
potrebné uvádzať identifikačné znaky druhu ani ďalšie popisné informácie, ktoré nemajú význam
pre hodnotenie.
Kvantitatívne údaje
Veľkosť celej populácie druhu alebo plochu biotopu v SR je možné zistiť zo správy podľa čl. 17
smernice
o biotopoch (www.sopsr.sk/natura/rep-2007/index.html) a správy podľa čl. 12 smernice
o vtákoch (www. sopsr.sk/natura/rep-2/index.html).
Vždy je nutné uviesť plochu biotopu/veľkosť populácie druhu v dotknutom/dotknutých ÚEV alebo
CHVÚ.
Kvalitatívne údaje (kvalita biotopov a druhov)
Vyhodnotiť kvalitu výskytu predmetov ochrany v dotknutom území v závislosti od ekológie
druhu/biotopu. Dostupné údaje je nevyhnutné doplniť vlastným terénnym prieskumom.
V prípade, že nie je možné vykonať terénny prieskum, je potrebné konzultovať kvalitu populácie
druhov alebo biotopov so špecialistami na dotknuté predmety ochrany
23
a regionálnymi odborníkmi.
Kvalitu výskytu biotopov a druhov v dotknutom území odporúčame vyjadriť stupnicou (napr. 1 –
unikátny, 2 – vzácny, 3 – zriedkavý, 4 – typický, 5 – bežný výskyt) a zdokumentovať rozšírenie
v mapovom podklade.
Pri hodnotení kvality dotknutého biotopu (stavu) sa zamerať na :
– špecifickú štruktúru biotopu,
– funkcie biotopu,
– typické druhy biotopu,
– vyhliadky biotopu do budúcnosti.
Pri hodnotení kvality dotknutého druhu (stavu) sa zamerať na :
– stav populácie druhu,
– kvalitu všetkých biotopov druhu a ich veľkosť,
– vyhliadky druhu do budúcnosti.
Výskyt v dotknutom území
Vychádzajúc z dostupných zdrojov, vlastného terénneho prieskumu a vhodných, potenciálnych
biotopov pre výskyt druhov je potrebné uviesť, kde sa jednotlivé druhy a biotopy v dotknutom
území vyskytujú, resp. kde majú vhodné podmienky. Je vhodné sa zamerať najmä na
hniezdiská a refúgiá druhov, centrálne zóny výskytu biotopov a druhov, migračné a potravné
trasy druhov, potravné biotopy, t. j. na najcennejšie lokality výskytu druhov a biotopov s ich
najvyššou kvalitou. Ojedinelý, marginálny alebo menej kvalitný výskyt v dotknutom území však
rovnako treba uviesť. Absencia, nedostupnosť alebo malý počet a nízka kvalita údajov o výskyte
a stave druhov a biotopov nemôžu byť považované za ojedinelý výskyt druhu alebo biotopu. Je
dôležité uvádzať aj početnosť druhov v dotknutom území vrátane sezónnych odchýlok
spôsobených napríklad migráciou, podobne aj rozsah a lokalizáciu vhodných biotopov druhov.
Doplnením tejto kapitoly má byť mapa jednotlivých biotopov, výskytu druhov alebo ich
migračných trás v dotknutom území (zaradená ako príloha primeraného posúdenia).
Pravdepodobné vplyvy
Posudzujú sa vplyvy na druh/biotop oddelene počas výstavby, počas prevádzky, prípadne aj
počas likvidácie projektu. Dôležité je prehľadné vyhodnotenie konfliktu vplyvov projektu
s ekologickými nárokmi predmetov ochrany. U druhov sa treba zaoberať nielen vplyvmi na
populácie, ale aj vplyvmi na biotopy týchto druhov.
Vplyvy je nutné lokalizovať, určiť ich rozsah, intenzitu (mieru) a celkový dopad na populácie druhov a biotopy.
Vždy je treba uviesť/odhadnúť veľkosť negatívne ovplyvnenej populácie druhu alebo plochu
ovplyvneného biotopu druhu v dotknutom území sústavy Natura 2000.
24
Údaje o podiele negatívne ovplyvnenej celoslovenskej populácie druhu alebo plochy biotopu
treba uviesť najmä v prípade druhov s veľkou pohyblivosťou (napr. vtáky, veľké cicavce)
a endemických, vzácnych druhov a biotopov.
Každý variant treba hodnotiť osobitne. Len v prípade, že vplyvy viacerých variantov (ich rozsah,
veľkosť a intenzita) sú rovnaké, možno hodnotenie vykonať spoločne. Potom je však nutné
zdôvodniť totožnosť dosahu vplyvov na predmety ochrany.
Kvantifikácia vplyvov na predmet ochrany (vzor v prílohe č. 3)
Celková plocha biotopu/veľkosť populácie druhu v SR
Celková plocha biotopu/veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV alebo CHVÚ
v SR
Plocha biotopu/veľkosť populácie druhu v dotknutom/dotknutých ÚEV alebo
CHVÚ
Plocha ovplyvneného biotopu alebo počet ovplyvnených jedincov
Podiel ovplyvnenej plochy biotopu/populácie druhu k celkovej ploche
biotopu/populácii druhu v SR
Podiel ovplyvnenej plochy biotopu/populácie druhu k ploche biotopu/populácii
druhu v dotknutom ÚEV alebo CHVÚ
Kumulatívna strata biotopu, druhu alebo jeho biotopu v dotknutom ÚEV alebo
CHVÚ
Pozn.: Dôležité je uviesť mernú jednotku, v ktorej sa kvantifikácia udáva.
Významnosť vplyvov
Kritériá pre vyhodnotenie významnosti vplyvu projektu na biotopy alebo druhy území sústavy
Natura 2000 sú:
Kvantitatívne údaje o biotope/druhu
Ako maximálna hranica pre stanovenie významného negatívneho vplyvu je v zahraničných
metodikách často používané 1 % z plochy biotopu alebo populácie druhu v dotknutom území
sústavy Natura 2000, ale vo väčšine prípadov je hranica oveľa nižšia.
Osobitne je potrebné prihliadať na prioritné biotopy, ktoré nie je možné nahradiť alebo obnoviť.
Ide najmä o statické biotopy, ktoré sú viazané na špecifické ekologické podmienky (napr.
slaniská, penovcové prameniská, pieskové biotopy). V prípade týchto biotopov sa akýkoľvek
zásah, ktorý vedie k nenávratnej strate aj malej časti biotopu považuje za významný negatívny
vplyv.1
1 Tento záver vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ z apríla 2013 v prípade C-258/11 Peter Sweetman and Others v An
Bord Pleanála.
25
Kvalitatívne údaje o dotknutom biotope/druhu
Nezávisle od kvantitatívnych údajov sa za významný vplyv dá považovať negatívne ovplyvnenie,
resp. likvidácia:
– jedinečného výskytu v SR (t. j. predmet ochrany je v danom území síce hojný, ale je to
ojedinelé ÚEV/CHVÚ v SR, kde je predmetom ochrany),
– veľmi kvalitného výskytu v rámci ÚEV/CHVÚ (jadrové územie výskytu druhu, väčšie rozlohy
reprezentatívnych porastov atď.),
– ohrozenej, poslednej, zanikajúcej populácie/biotopu v ÚEV/CHVÚ.
Za významný vplyv sa dá považovať aj výrazné ovplyvnenie:
– špecifickej štruktúry biotopu v ÚEV/CHVÚ,
– funkcie biotopu v ÚEV/CHVÚ,
– typických druhov biotopu v ÚEV/CHVÚ,
– stavu populácie druhu v ÚEV/CHVÚ,
– biotopu druhu v ÚEV/CHVÚ,
– vyhliadok biotopu/druhu do budúcnosti v ÚEV/CHVÚ.
Geografická poloha dotknutého biotopu/druhu v horizontálnom a vertikálnom smere
Pri vyhodnotení významnosti vplyvu je potrebné zohľadniť:
– jadrové zóny biotopu, nerozčlenené porasty, azonálny či významný marginálny a netypický
pôvodný výskyt,
– integritu (celistvosť) územia sústavy Natura 2000 a areálu výskytu biotopu/druhu v ňom.
Zásadné miesta z hľadiska biológie druhu, napr.:
– miesto rozmnožovania (hniezdisko, tokanisko, stromové dutiny, brlohy),
– nenahraditeľný potravný biotop,
– úkrytové možnosti a refúgiá,
– migračné trasy.
Treba hodnotiť, do akej miery je biotop/druh na projekt senzibilný (citlivý) počas výstavby
a prevádzky a ako realizácia projektu ovplyvní jeho kvantitu, kvalitu, geografickú polohu
a zásadné miesta výskytu druhu/biotopu. Zásadné miesta z hľadiska biológie druhu je potrebné
hodnotiť aj mimo ÚEV/CHVÚ, ak ich využívajú druhy (ich predmety ochrany).
Všeobecne platí pravidlo, že postačuje, aby jedno z vyššie uvedených kritérií bolo
významne negatívne narušené, a vplyv na predmet ochrany ÚEV/CHVÚ možno
vyhodnotiť ako významný.
26
Stupnica významnosti vplyvov
číselná
hodnota
významnosť
vplyvu krátky popis významnosti vplyvu
-2 významný
negatívny vplyv
Nepriaznivý vplyv na integritu územia podľa čl. 6.3 smernice
o biotopoch. Významný rušivý až likvidačný vplyv na biotop alebo
populáciu druhu, alebo ich podstatnú časť; významné narušenie
ekologických podmienok biotopu alebo druhu, významný zásah do
biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu. Projekt je možné
schváliť len za splnenia podmienok stanovených v odsekoch 6 až 8
§ 28 zákona o ochrane prírody.
-1 mierne
negatívny vplyv
Mierny, nevýznamný negatívny vplyv. Mierne rušivý vplyv na biotop
či populáciu druhu; mierne narušenie ekologických podmienok
biotopu alebo druhu, okrajový zásah do biotopu alebo do
prirodzeného vývoja druhu. Možno ho zmierniť alebo vylúčiť
navrhnutými zmierňujúcimi opatreniami. Nevylučuje
schválenie projektu.
0 nulový vplyv Žiadny preukázateľný vplyv.
+1 mierne pozitívny
vplyv
Mierne priaznivý vplyv na biotop alebo populáciu druhu, mierne
zlepšenie ekologických podmienok biotopu alebo druhu, mierne
priaznivý zásah do biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu.
+2 významný
pozitívny vplyv
Významný priaznivý vplyv na biotop alebo populáciu druhu,
významné zlepšenie ekologických podmienok biotopu alebo druhu,
významný priaznivý zásah do biotopu alebo do prirodzeného
vývoja druhu.
Všetky závery hodnotenia je potrebné odôvodniť. V prípade, že vplyvy sú vyhodnotené ako
mierne negatívne, je nevyhnutné uviesť aj dôvody (napr. koľko jedincov bude pravdepodobne
ovplyvnených, aká plocha vhodných biotopov druhu bude likvidovaná alebo poškodená, či sú
ovplyvnené jadrové zóny výskytu druhu/biotopu atď.), pričom je potrebné sa zamerať na vyššie
uvedené kritériá. Všetky vplyvy musia byť náležite odborne zdôvodnené prostredníctvom
všetkých relevantných kritérií. Na identifikovanie možných vplyvov projektu a vyhodnotenie ich
významnosti odporúčame využiť i zahraničné štúdie venujúce sa danej problematike.
V prípade identifikácie negatívnych vplyvov by malo byť zhodnotenie významnosti podporené
širším konsenzom relevantných odborníkov.
Záver hodnotenia musí byť jednoznačný, t. j. pre každý druh a biotop, ktorý je predmetom
ochrany ÚEV/CHVÚ, bude identifikovaná významnosť vplyvu.
27
Predpokladané vplyvy projektu na dotknuté predmety ochrany územia sústavy
Natura 2000 (vzor v prílohe č. 4)
predmet ochrany významnosť vplyvov charakteristika vplyvov
(číselne) (veľmi stručné vymenovanie predpokladaných vplyvov)
6.6.3 Vyhodnotenie možných kumulatívnych vplyvov
Hodnotenie kumulatívnych vplyvov priamo vychádza z ustanovení článku 6.3 smernice
o biotopoch, kde sa uvádza pojem „v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi“. Týka sa
kumulatívnych účinkov navrhovaného projektu spolu s účinkami už realizovaných alebo
pripravovaných plánov či projektov.
Do kumulatívnych vplyvov je potrebné zahrnúť:
– projekty, ktoré boli povolené alebo boli v minulosti zrealizované a ich negatívne účinky
stále pretrvávajú (napríklad bariéry na vodných tokoch ovplyvňujúce migráciu rýb, alebo
komunikácie ovplyvňujúce migráciu cicavcov),
– likvidácia alebo poškodenie biotopov/druhov v dotknutom území sústavy Natura 2000 od
jeho zaradenia do národného zoznamu sústavy Natura 2000 až doteraz,
– predpokladané vplyvy pripravovaných projektov, ktoré sú v schvaľovacom procese,
– vplyvy projektov a činností priamo i nepriamo súvisiacich s posudzovaným projektom.
Kumulácia vplyvov môže nastať nielen v rovine projekt – projekt, ale i v rovine projekt – plán
(napr. územný plán).
Zdrojom informácií môžu byť:
– informačný systém EIA/SEA (www.enviroportal.sk/sk/eia),
– povoľujúce orgány,
– dokumentácie pre územné rozhodnutia,
– dokumentácie pre stavebné povolenia,
– územné rozhodnutia,
– stavebné povolenia,
– strategické dokumenty,
– územnoplánovacie dokumentácie.
V praxi je problémom absencia centrálnej evidencie záberov biotopov v územiach sústavy
Natura 2000 a ani vyššie uvedené zdroje neposkytujú informácie s vyhovujúcou mierou
podrobnosti. Tento nedostatok je povinný spracovateľ primeraného posúdenia čo
najviac eliminovať.
28
6.7 Vyhodnotenie vplyvov projektu na integritu územia sústavy Natura 2000
Integritou (celistvosťou) územia sústavy Natura 2000 rozumieme kvalitu územia a jeho štruktúry
pre naplnenie jeho ekologických funkcií vo vzťahu k predmetu ochrany. Ide o schopnosť
ekosystémov fungovať spôsobom, ktorý je priaznivý pre predmety ochrany z hľadiska
zachovania existujúceho stavu.
Nepriaznivý vplyv na integritu nie je definovaný v predpisoch EÚ. V rámci členských štátov EÚ
však existuje konsenzus, že ak primerané posúdenie identifikuje významný negatívny vplyv
minimálne na jeden z predmetov ochrany, ide zároveň o nepriaznivý vplyv na integritu
dotknutého územia sústavy Natura 2000 v zmysle článku 6.3 smernice o biotopoch.
Vyhodnotenie vplyvu navrhovaného projektu na integritu územia sústavy Natura 2000 je teda
vlastne len formálnym konštatovaním, odvodeným z predchádzajúceho podrobného
vyhodnotenia významnosti vplyvov na jednotlivé predmety ochrany dotknutého územia alebo
území. Toto konštatovanie by malo mať len dve formy:
a) V prípade nepreukázania pravdepodobnosti významného negatívneho vplyvu ani na jediný
predmet ochrany dotknutých území sústavy Natura 2000:
„Projekt XY nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia/území sústavy Natura 2000.“
b) V prípade preukázania pravdepodobnosti významného negatívneho vplyvu najmenej na
jeden predmet ochrany dotknutých území Natura 2000: „Projekt XY bude mať
pravdepodobne nepriaznivý vplyv na integritu nasledujúcich území sústavy Natura 2000: ...
lebo bola preukázaná pravdepodobnosť významného negatívneho vplyvu na nasledujúce
predmety ochrany: ......“
Záverečné vyhodnotenie vplyvov projektu na integritu územia sústavy Natura 2000 prebieha
vždy individuálne v závislosti od konkrétneho projektu, dotknutého územia a jeho
predmetov ochrany.
V prípade variantného riešenia je takýto záver potrebné uviesť pre všetky varianty.
6.8 Návrh zmierňujúcich opatrení
Pod termínom zmierňujúce opatrenia rozumieme opatrenia zamerané na minimalizovanie,
prípadne odstránenie negatívneho pôsobenia projektu počas výstavby, trvania (prevádzky)
alebo po jeho ukončení. Zmierňujúce opatrenia môžu byť navrhnuté, pokiaľ má projekt
negatívny vplyv, ktorý je však možné týmito opatreniami zmierniť. Zmierňujúce opatrenia by mali
byť navrhnuté účelne a adresne pre biotopy a druhy s identifikovanými mierne významnými
vplyvmi. Pri navrhovaní zmierňujúcich opatrení odporúčame vziať do úvahy vlastnícke, resp.
užívateľské práva k pozemkom, na ktorých sa opatrenia navrhujú a overiť ich realizovateľnosť.
Navrhnuté zmierňujúce opatrenia je potrebné odôvodniť.
29
Zmierňujúce opatrenia odporúčame konzultovať s navrhovateľom a s organizáciou ochrany
prírody (ŠOP SR), a potom zapracovať do dokumentácie EIA.
Potreba zmierňovať i mierne (nevýznamné) negatívne vplyvy projektu vyplýva zo záväzku SR
predchádzať zhoršovaniu stavu biotopov a biotopov druhov na celom území. Ak existujú
opatrenia, ktorými je možné zabrániť zhoršovaniu stavu alebo znižovaniu rozlohy biotopov
a biotopov druhov, je potrebné ich navrhnúť a realizovať.
V tejto kapitole nie je potrebné uvádzať všeobecné opatrenia na zmiernenie celkových
negatívnych vplyvov, ani upozorňovať na potrebu dodržiavania legislatívnych predpisov.
Opatrenia navrhnuté na elimináciu významných negatívnych vplyvov bude už väčšinou potrebné
považovať za variantné riešenie projektu.
6.9 Záver
Záver je už len veľmi stručným a jednoznačným zhrnutím predchádzajúcich kapitol, v ňom
predovšetkým konštatujeme: „projekt má/nemá nepriaznivý vplyv na integritu územia
sústavy Natura 2000 (CHVÚ, ÚEV) z hľadiska cieľov jeho ochrany.“
A. Ak projekt nemá nepriaznivý vplyv na integritu územia z hľadiska cieľov
jeho ochrany:
– realizácia projektu je možná,
– navrhnuté zmierňujúce opatrenia odporúčame zahrnúť do dokumentácie EIA.
B. Ak projekt má nepriaznivý vplyv na integritu územia z hľadiska cieľov
jeho ochrany:
– realizácia projektu sa neodporúča,
– môže nasledovať proces hodnotenia alternatívnych riešení a návrh
kompenzačných opatrení.
Záver primeraného posúdenia má byť súčasťou záverečného stanoviska z posúdenia vplyvov
navrhovanej činnosti na životné prostredie.
6.10 Použité zdroje údajov
Odporúčame uviesť konkrétne použité podklady, literatúru a zdroje údajov, z ktorých sa pri
posúdení vychádzalo. Je možné rozčleniť ich na literárne údaje, dokumentáciu a prieskumy.
6.11 Prílohy
Ak primerané posúdenie vyplynulo zo zisťovacieho konania podľa § 28 zákona o ochrane
prírody, jeho prílohou musí byť odborné stanovisko orgánu ochrany prírody o pravdepodobnosti
významných vplyvov na územia sústavy Natura 2000, na základe ktorého sa vykonáva
posudzovanie vplyvov.
30
Nevyhnutnou prílohou primeraného posúdenia je prehľadná mapa so zobrazením projektu
vo vzťahu k územiam sústavy Natura 2000.
Ďalej odporúčame priložiť:
– mapu výskytu biotopov a druhov (hniezdiská, potravné biotopy, refúgiá atď.), ktoré sú
predmetom ochrany dotknutých území sústavy Natura 2000,
– mapové zobrazenie dôležitých migračných koridorov cicavcov, obojživelníkov, vtákov
alebo ďalších druhov využívajúcich špecifické migračné trasy,
– správy z terénnych prieskumov,
– fotodokumentáciu.
7. Štruktúra a obsah primeraného posúdenia plánu
Plány vytvárajú rámec pre realizáciu navrhovaných projektov. Sú to dokumenty strategického
charakteru pripravované pre oblasti poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, priemyslu,
energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, telekomunikácií,
cestovného ruchu, územného plánovania alebo využívania územia, regionálneho rozvoja
a životného prostredia, ktoré sú schvaľované na úrovni vlády, rezortov, samosprávnych
krajov a obcí.
Primerané posúdenie plánu je najčastejšie spracované v rámci procesu SEA.
Zásady vypracovania primeraného posúdenia plánov
Pre posúdenie plánov platí primerane všetko, čo už bolo uvedené pre posúdenie projektov. Tu
uvádzame len niektoré odlišnosti, ktoré sú špecifické pre plány.
Nemožnosť vyhodnotiť vplyvy
V prípade, že veľmi všeobecný charakter plánu neumožňuje potrebnú identifikáciu a lokalizáciu
konkrétnych projektov alebo aktivít a z uvedeného dôvodu nie je možné dostatočne vypracovať
primerané posúdenie, odporúčame pri požiadavke vypracovať primerané posúdenie
konštatovať: „vzhľadom na všeobecný charakter plánu nie je možné vypracovať primerané
posúdenie“. V mnohých prípadoch však nastáva situácia, že vplyvy niektorých projektov (aktivít)
v pláne je možné vyhodnotiť, iné nie. V takomto prípade sa odporúča pre projekty
s nevyhodnotiteľným vplyvom uviesť ako výsledok hodnotenia „?“ a odkázať na nutnosť hodnotiť
takéto projekty v nižších etapách plánovacieho procesu a na úrovni jednotlivých projektov.
Potreba hodnotenia na nižšej úrovni
Ak je záverom primeraného posúdenia konštatovanie, že vplyvy plánu na územia sústavy
31
Natura 2000 sú nevyhodnotiteľné, je potrebné uviesť, že bude potrebné hodnotiť až vplyvy
nižšie postavených plánov alebo projektov, ktoré rámcovo určuje hodnotený plán.
Upozorňujeme, že ak plán bude predmetom primeraného posúdenia, neznamená to, že projekty
a aktivity v ňom zahrnuté, vyhodnotené bez významného vplyvu, sú oslobodené od primeraného
posúdenia na úrovni projektov (podľa zákona EIA/SEA alebo podľa § 28 zákona o ochrane
prírody). Pozri aj článok 11 smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady o
posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie(SEA), kde je to
jednoznačne uvedené.
Osnova primeraného posúdenia plánu je uvedená v prílohe č. 5.
7.1 Úvod
V úvode je potrebné uviesť, z akých požiadaviek vyplýva potreba vypracovania primeraného
posúdenia a kto je jeho zadávateľom. Nutnosť primeraného posúdenia plánu vyplýva väčšinou
zo stanoviska orgánu ochrany prírody, ktoré konštatovalo pravdepodobnosť významného
negatívneho ovplyvnenia území sústavy Natura 2000. Je potrebné uviesť konkrétne údaje (ktorý
úrad, presný dátum, číslo stanoviska).
Cieľom primeraného posúdenia je zistiť, či plán, alebo skôr projekty, ktoré sú ním rámcovo
určené, môžu mať nepriaznivý vplyv na integritu území sústavy Natura 2000.
7.2 Popis postupu pri spracovaní primeraného posúdenia
Postup je obdobný ako pri posudzovaní projektov (kapitola 6).
7.3 Informácie o pláne
Prevziať predovšetkým základné údaje, hlavné ciele a opatrenia plánu. Podrobnejšie projekty
(aktivity) plánu sa uvádzajú až neskôr, v kapitole Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia
sústavy Natura 2000 (kde sú podrobnejšie identifikované projekty – rámcovo určené plánom
a ich možné významné vplyvy na územia sústavy Natura 2000).
7.4 Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000
V prípade plánov sa identifikuje vplyv na územia sústavy Natura 2000 v celom území, ktorým sa
plán zaoberá. Ak to tak nie je, je potrebné zdôvodniť, prečo boli niektoré územia z hodnotenia
vylúčené. Popis dotknutých území sústavy Natura 2000 sa odporúča uvádzať, len ak je to pre
ďalšie posudzovanie podstatné (najmä s ohľadom na veľkosť územia, ktorým sa posudzovaný
plán zaoberá). Vhodné je uviesť tabuľkový prehľad území sústavy Natura 2000 s uvedením ich
predmetov ochrany.
32
7.5 Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000
Vyhodnotenie podkladov pre primerané posúdenie
Stručné zhodnotenie kvality podkladov použitých pre primerané posúdenie. Odporúčame
konkrétne uviesť použité podklady, literatúru a zdroje údajov, z ktorých sa pri posúdení
vychádzalo. Ak sú podklady o územiach sústavy Natura 2000 nepostačujúce (dôsledkom čoho
sú nevyhodnotiteľné vplyvy), odporúčame použiť postup uvedený v zásadách spracovania
primeraného posúdenia projektu.
Významnosť vplyvov plánu
Vykonať posúdenie čiastkových úloh, koncepcií a aktivít, ktoré sú hierarchicky na nižšej
(konkrétnejšej) úrovni. Významnosť vplyvov vyhodnotiť podľa nižšie uvedenej stupnice. Ak je to
možné, aplikovať postup ako pre projekt.
Stupnica významnosti vplyvov
hodnota významnosť vplyvu
skrátený popis významnosti vplyvu
-2 významný
negatívny vplyv
Nepriaznivý vplyv na integritu územia podľa čl. 6.3 smernice o biotopoch.
Významný rušivý až likvidačný vplyv na biotop alebo populáciu druhu
alebo ich podstatnú časť; významné narušenie ekologických podmienok
biotopu alebo druhu, významný zásah do biotopu alebo do prirodzeného
vývoja druhu. Plán je možné schváliť len za splnenia podmienok
stanovených v odsekoch 6 až 8 § 28 zákona o ochrane prírody.
-1 mierne
negatívny vplyv
Obmedzený (mierny) nevýznamný negatívny vplyv. Mierne rušivý vplyv na
biotop či populáciu druhu; mierne narušenie ekologických podmienok
biotopu alebo druhu, okrajový zásah do biotopu alebo do prirodzeného
vývoja druhu. Možno ho zmierniť alebo vylúčiť navrhnutými
zmierňujúcimi opatreniami. Nevylučuje schválenie plánu.
0 nulový vplyv Žiadny preukázateľný vplyv.
+1 mierne
pozitívny vplyv
Mierne priaznivý vplyv na biotop alebo populáciu druhu, mierne zlepšenie
ekologických podmienok biotopu alebo druhu, mierne priaznivý zásah do
biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu.
+2 významný
pozitívny vplyv
Významný priaznivý vplyv na biotop alebo populáciu druhu, významné
zlepšenie ekologických podmienok biotopu alebo druhu, významný
priaznivý zásah do biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu.
? nevyhodno-
titeľný vplyv
Vzhľadom na všeobecné zadanie nie je možné vyhodnotiť vplyv celého
plánu alebo určitých častí (projektov) v ňom obsiahnutých.
Je potrebné rozlišovať nevyhodnotiteľnosť plánu a nedostatočnosť podkladov poskytnutých
obstarávateľom, keď je potrebné uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti.
33
Nevyhodnotiteľný vplyv možno konštatovať len pri posudzovaní plánu abstraktného
charakteru, ale nie v prípade, keď plán rieši konkrétne využitie územia a má jasne
lokalizovateľné prvky – budúce projekty (ako napr. ÚPD).
Ak je plán spracovaný variantne, vykoná sa posudzovanie pre každý variant osobitne.
Ako významný negatívny vplyv možno vyhodnotiť vplyv tých aktivít plánu, kde možno
identifikovať ich plošné priemety, dotknuté územia sústavy Natura 2000 a dotknuté predmety
ochrany, prípadne narušenie integrity. Významnosť vplyvu musí byť argumentačne podložená,
rovnako ako pri hodnotení vplyvu projektu.
7.6 Záver
V závere je potrebné uviesť konkrétne územia sústavy Natura 2000, na ktoré plán môže mať
významný negatívny vplyv, ako aj aktivity/projekty navrhované plánom, ktoré môžu mať
významný negatívny vplyv. Ak je plán spracovaný variantne, je potrebné v závere vyhodnotiť
všetky jeho varianty.
Záverečné konštatovanie je stručné a jednoznačné.
A. Ak plán nemá nepriaznivý vplyv na integritu žiadneho územia z hľadiska cieľov
jeho ochrany, je možné ho schváliť.
B. Ak plán má nepriaznivý vplyv na integritu územia z hľadiska cieľov jeho ochrany,
nie je možné ho schváliť. Vzhľadom na to, že na úrovni plánu aj v prípade naliehavých
dôvodov vyššieho verejného záujmu nie je možné realizovať kompenzačné opatrenia,
a teda v praxi nie je možné naplniť požiadavky čl. 6.4 smernice o biotopoch, odporúčame
projekty s predpokladaným významným negatívnym vplyvom z takého plánu vypustiť;
plán je potom možné schváliť ako v prípade A.
C. Ak plán nie je možné vyhodnotiť z dôvodu jeho všeobecného zadania, v závere
treba uviesť, že predmetom primeraného posúdenia budú až nižšie postavené plány
alebo projekty rámcovo určené týmto plánom.
Záver primeraného posúdenia má byť súčasťou záverečného stanoviska z posúdenia vplyvov
strategického dokumentu na životné prostredie.
7.7 Použité zdroje údajov
Na tomto mieste je potrebné uviesť zdroje a komplexnosť dát, ktoré spracovateľ použil pre
primerané posúdenie.
34
7.8 Prílohy
Podobne ako pri primeranom posúdení projektu.
8. Záverečná poznámka
V čase prípravy tejto metodiky bol v procese schvaľovania návrh novely zákona EIA/SEA, ako aj
návrh novely zákona o ochrane prírody. Metodika sa preto zaoberá najmä obsahom a štruktúrou
primeraného posúdenia. Jej cieľom nie je určovať konkrétny postup v zmysle platných právnych
predpisov účinných k dátumu jej vyhotovenia. Postupy uvedené v metodike sú preto spracované
len rámcovo. Po nadobudnutí účinnosti novely zákona EIA/SEA i novely zákona o ochrane
prírody (od 1.1. 2015) bude postup pre pracovníkov štátnej správy konkretizovaný usmernením
Ministerstva životného prostredia SR – sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny a sekcie
environmentálneho hodnotenia a riadenia.
35
9. Použitá literatúra
Príručky, metodiky, usmernenia
European Commission (2000a), COM (2000) 1 final, ‘Communication from the Commission on
the precautionary principle’, European Commission, Brussels European Commission Opinions
relevant to Article 6(4) of the Habitats Directive Hodnotenie plánov a projektov významne
ovplyvňujúcich lokality sústavy Natura 2000 (Metodická príručka k ustanoveniam článkov 6(3) a
6(4) smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín,
EK Riaditeľstvo pre životné prostredie, november 2001) Jandová, L., 2011: Rešerše Hodnocení
vlivů podle článku 6 směrnice o stanovištích (Naturové hodnocení), AOPK Praha Lambrecht, H.
Trautner, J., 2007: Fachinformationssystem und Fachkonventionen zur Bestimmung der
Erheblichkeit im Rahmen der FFH-VP – Endbericht zum Teil Fachkonventionen, Schlussstand
Juni 2007 MŽP ČR, 2007: Metodika hodnocení významnosti vlivů při posuzování podle § 45i
zákona č. 114/1992 Sb., o ochraně přírody a krajiny, ve znění pozdějších předpisů, Věstník MŽP
ČR, Ročník XVII, Částka 11, listopad 2007 MŽP ČR, 2011: Příručka k hodnocení významnosti
vlivů na předměty ochrany lokalit soustavy Natura 2000. Metodický materiál pro vypracování
„naturového“ hodnocení, OZ Ametyst, červenec 2011 Starostlivosť o územia Natura 2000
(Ustanovenia článku 6 smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov
a voľne rastúcich rastlín, EK, apríl 2000)
Príslušná legislatíva
Smernica Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva
Sweetman v. An Bord Pleanála, Case C-258/11, CJEU judgment, 11 April 2013 Zákon č.
24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
Použité primerané posúdenia
Roth, P. a kol. 2012: Dálnice D1 Turany – Hubová, Hodnocení vlivů na lokality soustavy Natura
2000 ŠOP SR, 2012: Dodatočné hodnotenie vplyvov stavby Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín –
Nižná nad Oravou na územia Natura 2000 ŠOP SR, 2012: Hodnotenie vplyvov stavby D1
Hubová – Ivachnová na územia sústavy Natura 2000 ŠOP SR, RCOP Prešov 2012: Rýchlostná
cesta R4 Košice – Milhosť, Primerané posúdenie vplyvov stavby na územia sústavy Natura
2000 (v zmysle článku 6.3 smernice 92/43/EHS o biotopoch) ŠOP SR, 2014: Primerané
posúdenie vplyvov VN Tichý Potok na územia sústavy Natura 2000
Publikácie a články
Polák, P., Saxa, A., (eds.), 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP
36
SR, Banská Bystrica, 736 pp. Saxa, A., 2012: Dokedy sa bude na Slovensku posudzovať vplyv
na územia NATURA 2000 bez metodiky a kvalifikácie?, Enviromagazín 2012, č. 4, s. 14–15
37
Prílohy
38
Príloha č. 1
Osnova primeraného posúdenia projektu
1. Úvod
2. Vyhodnotenie podkladov pre primerané posúdenie
3. Popis postupu pri spracovaní primeraného posúdenia
4. Informácie o projekte
4.1. Základné údaje o projekte
4.2. Údaje o vstupoch
4.3. Údaje o výstupoch
5. Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000
6. Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000
6.1. Identifikácia dotknutých predmetov ochrany
6.2. Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany
6.3. Vyhodnotenie možných kumulatívnych vplyvov
7. Vyhodnotenie vplyvov projektu na integritu územia sústavy Natura 2000
8. Návrh zmierňujúcich opatrení
9. Záver
10. Použité zdroje údajov
11. Prílohy
39
Príloha č. 2
Možnosť ovplyvnenia druhov, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV
názov druhu možnosť ovplyvnenia
typ vplyvu komentár
kunka žltobruchá (Bombina variegata)
ÁNO priamy záber biotopov druhu v ÚEV
poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)
NIE - nedochádza k narušeniu populácie druhu, ani biotopu druhu v ÚEV ani v jeho blízkosti
netopier obyčajný (Myotis myotis)
NIE - nedochádza k narušeniu populácie alebo biotopu druhu, alebo migračným bariéram
mrena stredomorská (Barbus meridionalis)
ÁNO nepriamy projekt zasahuje do toku, na ktorom sa nachádza ÚEV s výskytom druhu a môže ovplyvniť migráciu druhu
medveď hnedý (Ursus arctos)
ÁNO nepriamy projekt ovplyvní migračnú trasu druhu medzi ÚEV
roháč veľký (Lucanus cervus)
NIE - druh nemá v dotknutom území vhodné biotopy, jeho prítomnosť je nepravdepodobná, dubové a iné vhodné porasty absentujú
Pozn.: Namiesto „projekt“ uvádzať konkrétnu činnosť.
Možnosť ovplyvnenia biotopov, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV
kód biotopu
názov biotopu možnosť ovplyvnenia
typ vplyvu komentár
6230 Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte
NIE – do biotopu v ÚEV sa nezasahuje, biotop sa v dotknutom území nenachádza
9180* Lipovo-javorové sutinové lesy
ÁNO nepriamy do biotopu sa priamo nezasahuje, ale aktivity vyvolané projektom môžu znamenať jeho ovplyvnenie
8210 Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
NIE – projekt nezasahuje do biotopu v ÚEV, ani do takej blízkosti, ktorá by biotop v ÚEV nepriamo ovplyvnila
9130 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy
ÁNO priamy zásah do biotopu v ÚEV
7140 Prechodné rašeliniská a trasoviská
ÁNO nepriamy do biotopu priamo nezasahuje, ale projekt môže ovplyvniť vodný režim v blízkosti ÚEV
Pozn.: Namiesto „projekt“ uvádzať konkrétnu činnosť.
40
Príloha č. 3
Kvantifikácia vplyvov na predmet ochrany
Biotop: 9130 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy
Celková plocha biotopu v SR 461 000 ha
Celková plocha biotopu vo všetkých ÚEV v SR 70 500 – 151 200 ha
Plocha biotopu v dotknutom ÚEV 250 ha
Plocha ovplyvneného biotopu 1,25 ha
Podiel ovplyvnenej plochy biotopu k celkovej ploche biotopu v SR 0,00027 %
Podiel ovplyvnenej plochy biotopu k ploche biotopu v dotknutom ÚEV
0,50 %
Kumulatívna strata biotopu v dotknutom ÚEV 0,72 %
Druh: Škovránok stromový (Lullula arborea)
Celková veľkosť populácie druhu v SR 1500 – 3000 párov
Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých CHVÚ v SR 300 – 500 párov
Veľkosť populácie druhu v dotknutom CHVÚ 25 párov
Počet ovplyvnených jedincov 2 páry
Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,07 – 0,13 %
Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom CHVÚ
8,0 %
Kumulatívna strata druhu v dotknutom CHVÚ 3 páry (= 12 %)
Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom CHVÚ 0,45 ha
41
Príloha č. 4
Predpokladané vplyvy projektu na dotknuté predmety ochrany územia sústavy
Natura 2000
predmet ochrany významnosť vplyvov
charakteristika vplyvov
91E0* Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy
-2 - likvidácia viac ako 1% biotopu v ÚEV
kunka žltobruchá (Bombina variegata)
-2 - podstatná likvidácia biotopov druhu v ÚEV, - opustenie lokality, výrazná redukcia početnosti populácie
vydra riečna (Lutra lutra)
-2 - likvidácia reprodukčnej lokality druhu, - opustenie lokality, vznik migračnej bariéry
podkovár malý (Rhinolophus hipposideros)
-1 - likvidácia menej ako 1% lovných biotopov
mrena stredomorská (Barbus meridionalis)
-1 - lokálne a dočasné zakalenie toku, bez poklesu populácie a obmedzenia migrácie
strakoš červenochrbtý (Lanius collurio)
0 - bez vplyvu na potravné, reprodukčné alebo migračné biotopy druhu
Pozn. Namiesto „projekt“ uvádzať konkrétnu činnosť
42
Príloha č. 5
Osnova primeraného posúdenia plánu
1. Úvod
2. Popis postupu pri spracovaní primeraného posúdenia
3. Informácie o pláne
4. Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000
5. Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000
6. Záver
7. Použité zdroje údajov
8. Prílohy
