Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
1130206
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND
2011 Marián Nagy
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND
ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND(Bakalárska práca)
Študijný program: Manažment podniku
Študijný odbor: 6284700 Ekonomika a manažment podniku
Školiace pracovisko: Katedra manažmentu
Školiteľ: Ľubomír Paška, doc. Ing., PhD.
Nitra 2011 Marián Nagy
Čestné vyhlásenie
Podpísaný Marián Nagy vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Manažment rozvoja agroturizmu vo vybranom agrosubjekte“ vypracoval samostatne
s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 6. mája 2011
Poďakovanie
Chcel by som poďakovať doc. Ing. Ľubomírovi Paškovi, PhD. za odbornú pomoc,
postrehy a dobré nápady pri písaní tejto práce. Ďalej by som chcel poďakovať konateľke
a ekonómke Penziónu Žitava za ochotný prístup a cenné informácie.
Abstrakt
Ekonomika Slovenska patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim ekonomikám Európy. Tento
fakt je výsledkom rozvoja takmer všetkých odvetví hospodárstva, cestovný ruch nevynímajúc.
V mojej bakalárskej práci som sa zameral na špeciálny typ cestovného ruchu – vidiecku
turistiku a agroturistiku. Síce rekreácia na vidieku (agroturistika) je ešte len na začiatku
svojho vývoja, môžeme o nej hovoriť ako o perspektívnej metóde využívania potenciálu
hospodárstva našej krajiny. Dôvodov na takéto tvrdenie je hneď niekoľko. Z ekonomického
hľadiska podnikanie v oblasti agroturizmu prináša finančné prostriedky a prácu do takých
oblastí, kde bežná poľnohospodárska výroba nie je rentabilná. Svoje miesto si tiež nájde
i v oblastiach s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou, kde vhodným spôsobom dopĺňa
poľnohospodársku činnosť. Potvrdilo sa to aj na juhozápade Slovenska, kde sme sledovali jej
fungovanie prostredníctvom spoločnosti Agroefekt s.r.o., ktorá prevádzkuje Penzión Žitava
v obci Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky. Ekonomické výsledky sledovaného
penziónu hovoria sami za seba: priemerná rentabilita nákladov skúmaného penziónu dosahuje
23,49% a priemerná rentabilita výnosov má hodnotu 11,53%. Spolu s produktivitou živej
práce s priemernou hodnotou 6,38 eur na 1 euro pracovných nákladov dokazujú výhodou
podnikania v tomto odvetví.
Abstract
The Slovak economy is one of the fastest growing economies in Europe. This fact is the
result of the development of almost all economic sectors, tourism including. In this bachelor
thesis I focused on a special type of tourism - rural tourism and agrotourism. Although rural
recreation (tourism) is just beginning its development, we can talk about it as a promising
method for exploiting the potential of the economy of our country. Reasons for this statement
is just a few. In economic terms, the business of agro-tourism brings money and jobs to those
areas where normal agricultural production is not profitable. His place will also find well-
developed areas of agricultural production, where appropriate as an agricultural activity. This
is also confirmed in the southwest of Slovakia, where we watched the operation through a
company Agroefekt Ltd., which operates the Penzión Žitava in Dvory nad Žitavou in the
district of Nové Zámky. The economic results of the reference pension speak for themselves:
the average return on pension costs under examination reaches 23.49% and return on average
earnings is worth 11.53%. Along with the direct labor productivity, with an average value of
6.38 euro to 1 euro labor costs show an advantage in this business sector.
4
Obsah
Abstrakt...................................................................................................................................4
Abstract...................................................................................................................................4
Obsah..........................................................................................................................................5
Úvod............................................................................................................................................6
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky................................................................8
1.1 Charakteristika cestovného ruchu................................................................................8
1.1.1 Základné pojmy v cestovnom ruchu.....................................................................9
1.2 Vidiecky turizmus a agroturizmus.............................................................................10
1.2.1 Charakteristika vidieckeho turizmu a agroturizmu.............................................10
1.2.2 Podmienky a dôvody rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu......................12
1.2.3 Základné služby vo vidieckom turizme a agroturizme.......................................13
1.2.4 Ekonomické výhody vidieckeho turizmu a agroturizmu....................................16
1.2.5 Marketing v oblasti vidieckeho turizmu a agroturizmu......................................18
1.2.6 Vidiecky turizmus a agroturistika v zahraničí....................................................21
2 Cieľ práce..........................................................................................................................23
3 Metodika práce, metódy skúmania....................................................................................24
4 Výsledky práce..................................................................................................................26
4.1 Výrobno-ekonomická charakteristika skúmaného penziónu.....................................26
4.1.1 Charakteristika agrosubjektu..............................................................................26
4.1.2 Služby agrosubjektu............................................................................................27
4.1.3 Ubytovacie služby...............................................................................................29
4.1.4 Stravovacie služby..............................................................................................29
4.2 Manažérske aspekty prevádzky skúmaného penziónu...............................................30
4.2.1 Organizačná a riadiaca štruktúra agrosubjektu..................................................30
4.2.2 Vývoj potreby zamestnancov a ich odmeňovanie..............................................31
4.3 Ekonomické aspekty..................................................................................................32
4.3.1 Vývoj výnosov....................................................................................................32
4.3.2 Vývoj nákladov...................................................................................................33
4.3.3 Vývoj výsledku hospodárenia.............................................................................34
4.3.4 Vývoj rentability nákladov a výnosov................................................................36
5
4.3.5 Vývoj ekonomickej efektívnosti.........................................................................37
4.3.6 Mzdové náklady a produktivita živej práce........................................................38
4.4 Marketingové aspekty................................................................................................39
4.4.1 Zákazníci.............................................................................................................39
4.4.2 Cena....................................................................................................................39
4.4.3 Propagácia a práca s verejnosťou........................................................................40
5 Záver..................................................................................................................................41
5.1.1 Súhrn návrhov a odporúčaní v oblasti agroturizmu v Penzióne Žitava..............41
5.1.2 Zhrnutie...............................................................................................................42
Zoznam použitej literatúry....................................................................................................43
Prílohy...................................................................................................................................44
6
Úvod
Vidiecka turistika, ktorá vo vyspelých zahraničných krajinách je už neoddeliteľnou
súčasťou cestovného ruchu, sa v posledných rokoch rozšírila i na Slovensku.
Vo všeobecnosti cestovný ruch na Slovensku je mladé dynamické odvetvie, ktoré má
početné predpoklady pre svoj rozvoj. Veľkým krokom v oblasti cestovného ruchu bolo
prijatie Národného programu rozvoja cestovného ruchu v SR a Stratégie rozvoja cestovného
ruchu SR na roky 2007-2013. Vstupom do Európskej únie získalo Slovensko množstvo
výhod pre rozvoj, ako sú štrukturálne fondy, vstup do Schengenského priestoru a zavedenie
eura.
Dôvodom rozvoja agroturistiky ako novej formy cestovného ruchu je niekoľko.
Z ekonomického hľadiska môžeme hovoriť o potencionálnom zdroji príjmov, nových
pracovných príležitostiach a o celkovom rozvoji obcí. Najmä v regiónoch s riedkym
osídlením ako sú horské a podhorské oblasti, je vhodný rozvoj tejto formy turistiky. Prílev
turistov do týchto oblastí by znamenal nielen zdroj finančných prostriedkov, ale tiež zníženie
nezamestnanosti, ktorou tieto oblasti trpia.
Agroturistika je ideálnym doplnkom i pre oblasti s rozvinutou poľnohospodárskou
výrobou, kde práve prírodné produkty a ich klasický neautomatizovaný spôsob výroby je
ozajstným lákadlom pre ľudí z miest.
Rekreácia na vidieku je čoraz väčšmi vyhľadávaná ľuďmi žijúcimi vo veľkomestách.
Odľahlé dediny, usadlosti, ranče a farmy s prekrásnou prírodou vedia ľahko prilákať čoraz
viac ľudí, ktorým vyhovuje vidiecka atmosféra.
Medzi najväčších záujemcov o vidiecku turistiku patria rodiny s malými deťmi a starší
ľudia. Pre rodiny s malými deťmi pôvodom z miest je vidiek akoby atrakciou. Domáce
a hospodárske zvieratá sa stávajú stredobodom pozornosti detí, ktoré ich tu vidia prvýkrát
naživo. Ich rodičom sa tu naskytá možnosť racionálnej výchovy svojich detí – ukážka
zdravého životného štýlu je tu na dennom poriadku. V pokojnej, domácej atmosfére vidieka
dieťa ľahšie pochopí prednosti čerstvého mlieka, syrov, kapusty, zemiakov a iných potravín
pred v meste všadeprítomným ,,fast food-om.“ Starší ľudia ocenia jedinečnú možnosť
odpočinku, ktorú vidiecke prostredie prináša. Pre mnohých je toto prostredie spomienkou na
detstvo, do ktorého sa vždy radi vracajú.
7
Avšak vidiecka dovolenka sa nespája vždy len s jednou konkrétnou farmou, ale
obyčajne je spojená aj s výletmi po okolí. Možnosti sú naozaj početné, cez kúpanie sa, zber
lesných plodov, jazda na koni, ako aj návšteva historicko-kultúrnych pamiatok ako sú múzeá,
hrady a zámky až po konkrétne záujmy a záľuby turistov ako napríklad poľovníctvo
a rybárstvo.
Takéto možnosti rozhodne nemožno prehliadnuť, treba im venovať zvýšenú pozornosť.
Veď o vidieckej turistike a agroturistike môžeme hovoriť ako o trvalo udržateľnej forme
cestovného ruchu, nakoľko jej rozvoj úzko súvisí s ochranou prírody a krajiny, v ktorej
žijeme. Ak k tomuto faktu pripočítame ešte ekonomické prínosy a výhody, tak z tejto
jednoduchej rovnice nám vyjde kladný rast rozvoja vidieckych oblastí na Slovensku, čo by sa
v konečnom dôsledku malo pozitívne prejaviť i v našej ekonomike.
Predkladaná bakalárska práca by mala byť skromným prínosom k ďalšiemu
efektívnemu rozvoju agroturistiky nielen v sledovanom podniku, ale aj v širšej praxi.
8
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1 Charakteristika cestovného ruchu
Cestovný ruch je fenomén svetového hospodárstva posledného desaťročia. Jeho význam
neustále rastie, a to z ekonomického, regionálneho, sociálneho a ekologického hľadiska.
V odbornej literatúre je cestovný ruch charakterizovaný mnohými pomenovaniami,
ktoré sa v priebehu jeho vývoja menia rovnako, ako sa mení aj spoločnosť a jej požiadavky na
cestovný ruch.
HABÁN, M. - OTEPKA, P. (2005) hovorí o cestovnom ruchu ako o medzirezortnom
odvetví, ktoré priamo zasahuje do sféry hospodárstva priemyslu , obchodu a služieb, financií,
dopravy, regionálneho rozvoja, kultúry, zdravotníctva, vzdelávania, športu, ochrany životného
prostredia, lesného a vodného hospodárstva, pôdohospodárstva, zamestnanosti, vytvárania
nových pracovných miest a pôsobnosti samospráv.
V cestovnom ruchu sú uspokojované potreby účastníkov v rôznych formách, či už ide
o voľné statky, ktorých je dostatočné množstvo v prostredí cieľovej destinácie a nie sú
výtvorom ľudí. Voľné statky sú často hlavným dôvodom zmeny miesta pobytu, napr. pokoj,
príroda. Ďalšou formou uspokojovania potrieb sú hmotné statky, ktoré sú výtvorom ľudskej
činnosti a sú tvorené službami cestovného ruchu.
Cestovným ruchom sa rozumie súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb
súvisiacich s cestou a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska, spravidla vo voľnom
čase, za účelom zotavenia, poznania, spoločenského kontaktu, kultúrneho a športového
vyžitia, kúpeľného liečenia a pracovných ciest, uvádza ORIEŠKA, J. (1999).
1.1.1 Základné pojmy v cestovnom ruchu
V zahraničnom slovníku sa pojem Tourism stal zaužívaným a zrozumiteľným
v medzinárodnej komunikácii. Preto sa na Slovensku používa pojem turistika ako ekvivalent
slova cestovný ruch, uvádza ATTL, P. – NEJDL, K. (2004).
Medzi základné pojmy zaraďujú:
9
Jednodenný návštevník (Same-day visitor) – v medzinárodnom cestovnom
ruchu ide o návštevníka, ktorý v navštívenej krajine nestrávi ani jednu noc. Do
tejto kategórie patria cestujúci na výletných lodiach kotviacich v určitej
krajine, ktorí prenocujú na lodi, aj keď to trvá niekoľko dní. Podobne je to
s cestujúcimi na jachtách a vlakoch.
Návštevník (Visitor) – jedná sa o osobu, ktorá v navštívenom mieste (cudzina,
domáca krajina) nestrávi viac ako 12 mesiacov, pričom účel jeho cesty nie je
vykonávanie zárobkovej činnosti.
Turista (Tourist) – jedná sa o návštevníka, ktorý strávi na navštívenom mieste
aspoň jednu noc v hromadnom ubytovacom zariadení.
Stály obyvateľ (Rezident) – v medzinárodnom cestovnom ruchu sa jedná
o osobu, ktorá žije v krajine minimálne 1 rok pred navštívením inej krajiny na
dobu kratšiu ako 1 rok. V domácom cestovnom ruchu sa jedná o osobu, ktorá
pred navštívením iného miesta žije na určitom mieste 6 po sebe idúcich
mesiacov.
1.2 Vidiecky turizmus a agroturizmus
1.2.1 Charakteristika vidieckeho turizmu a agroturizmu
Vidiecka turistika predstavuje na Slovensku relatívne novú formu cestovného ruchu. Je
to turistika na vidieku , mimo rekreačných a turistických centier, ktorú je možné
charakterizovať ako súbor rekreačných aktivít, alebo aktivít voľného času, ktoré sa viažu na
prostredie vidieckeho osídlenia a sú odlišné od civilizačných rekreačných aktivít, uvádza
HABÁN, M.-OTEPKA, P. (2004).
Podľa PAŠKU, Ľ. (2009) je vidiecky turizmus využívaním voľného času na vidieku (v
prírode) súborom rekreačných aktivít viazaných na možnosti ubytovania v rodinách,
vidieckych domoch alebo v účelových komerčných ubytovacích a stravovacích zariadeniach
vybudovaných v tomto prostredí. Zaraďujú sa tu činnosti približujúce sa službám cestovného
ruchu, avšak sú etablované na podmienky vidieka.
10
Ďalej uvádza, že agroturizmus je užším pojmom ako vidiecky turizmus a zahŕňa
špecifické činnosti agropodnikateľských subjektov v daných miestnych ekonomických
a prírodných podmienkach, zameraných na uspokojovanie rekreačných potrieb a záujmov
turistov a následne dosahovanie zisku.
STŘÍBRNÁ, M. (2005) je názoru, že vidiecka turistika má svoje zázemie v dedinách
alebo obci, mimo veľkého turistického centra. Jej špecifickým produktom je agroturistika,
cestovný ruch bezprostredne viazaný na poľnohospodársku farmu.
Typickými prejavmi vidieckej turistiky sú:
ohľaduplný vzťah k prírode a krajine, resp. krajina je turistickou atrakciou, ktorú treba
chrániť a ďalej zvelebovať
decentralizované ubytovanie s obmedzenou ubytovacou kapacitou, čo umožňuje
obmedziť počet turistov, a tak eliminovať negatívne dopady, ktoré so sebou
nesie ,,masová turistika“ (veľké sústredenie ľudí v turistických centrách, devastácia
krajiny počas turistickej sezóny)
komorné, takmer rodinné zázemie (typické predovšetkým pre agroturistiku – pobyt na
rodinnej farme)
pochopenie pre individuálne aktivity návštevníkov a turistov
zázemie v horských a podhorských oblastiach, kde v symbióze s poľnohospodárstvom
predstavuje originálnu ponuku služieb cestovného ruchu, vrátane poskytovania
čerstvých produktov hospodárstva (v mnohých prípadoch i ekologických potravín)
hosťom
prenájom chát a chalúp
Okrem vidieckeho turizmu a agroturizmu autorka vysvetľuje i pojem ekoagroturistika,
ktorá je špecifickou formou agroturistiky a predstavuje pobyty na ekologicky hospodáriacich
farmách, umiestnených na v zdravotne priaznivom životnom prostredí. Podstatným znakom
tejto formy agroturistiky je nielen spätosť s farmárskou rodinou, ale i účasť na
poľnohospodárskych prácach a konzumácia produktov ekologického poľnohospodárstva.
HÚSKA, J. (1995) je názoru, že agroturistika je podnikateľská činnosť, ktorú poskytuje
prevádzkovateľ (farmár, PD,ŠM, obec, región) turistom za účelom ich oddychu a odpočinku
vo vidieckom prostredí. Je doplnkovým zdrojom príjmov.
11
Na doplnenie uvádza, že agroturistika je návrat mestského človeka na vidiek. Je to
ústretovosť zdraviu. Ide o tú časť obyvateľstva, ktorá už nemá k vidieku priamu väzbu, či vo
forme rodinných vzťahov, či vlastníctva záhrad, rodinných domov, chalúp a chát.
1.2.2 Podmienky a dôvody rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu
Rozvoj turizmu a agroturizmu vo svete má v poslednom desaťročí stúpajúci charakter,
ktorý nie je výnimkou ani na Slovensku. Celosvetový trend smerujúci od masového turizmu
k vidieckemu turizmu a agroturizmu cestovnému ruchu v našej krajine len napomáha.
Prírodné krásy ako naše hory, jaskyne, národné parky, jazerá, rieky, liečivé pramene, ďalej
historické stavby, kultúrne pamiatky ako sú hrady a zámky sú ,,esami v rukávoch” našej
krajiny.
PAŠKA, Ľ. (2009) uvádza nasledovné podmienky úspešného agroturizmu:
zapojenie účastníkov pobytu do atraktívnych poľných prác v rastlinnej výrobe (napr.
pri zbere hrozna, zbere ovocia a zeleniny, sušení sena a pod.)
využívania ovčiarstva pre organizovanie exkurzií vrátane ochutnávky ovčiarskych
produktov
špeciálna ponuka služieb vo vinohradníckych regiónoch
využívanie konských záprahov ako atraktívnej turistickej dopravy
využitie činnosti miestnych remeselníkov (stolárov, kováčov, rezbárov a pod.) pre
výrobu rôznych suvenírov
vybudovanie, obnovenie a využitie rybníkov pre rybolov
uspokojovanie záujmov v poľovníctve, najmä v podhorských a horských výrobných
podmienkach
poskytnutie atraktívnych posedení pri vatre spojené s ľudovou hudbou a podávaním
vhodných jedál
aktívne využívanie voľného času v športových zariadeniach vrátane využívania
termálnej kúpeľnej liečby
prevádzkovanie zariadení s ľudovým folklórom (dedinské múzeá, skanzemy,
organizovanie jarmokov, trhov, prípadne vinobrania)
poskytovanie ďalších rôznych služieb podľa miestnych podmienok regiónov, ktoré
môžu svojim obsahom prilákať domácich a zahraničných turistov
12
Ďalej PAŠKA, Ľ. (2009) ako hlavné dôvody rozvoja cestovného ruchu vidieckeho
turizmu a agroturizmu uvádza:
- nízka surovinová a energetická náročnosť
- zrýchľovanie obehu prostriedkov a akcelerácia hospodárskeho rozvoja
- vhodný substitút útlmových a ekologicky zaťažujúcich výrob
- odľahčenie životného prostredia (znižovanie tuhého odpadu, imisií a pod.)
1.2.3 Základné služby vo vidieckom turizme a agroturizme
Poskytovanie kvalitných služieb rôzneho druhu je základným kritériom úspešného
podnikania vo vidieckom turizme a agroturizme.
Tieto služby môžeme rozdeliť na dva druhy:
A. Ubytovacie služby a stravovanie
B. Doplnkové programy – aktivity pre voľný čas
A .Ubytovacie služby a stravovanie
STŘÍBRNÁ, M. (2005) je názoru, že typický charakter vidieckej turistiky predurčuje
i povahu a kategóriu jej ubytovacích zariadení. Pripomeňme si ho:
- decentralizované ubytovanie s obmedzenou kapacitou
- domáce, takmer rodinné zázemie
- pochopenie pre individuálne aktivity jednotlivcov
- ohľaduplný vzťah k prírode
Týmto podmienkam najlepšie vyhovuje súkromné ubytovanie a z hromadných
ubytovacích zariadení je najvhodnejší penzión. K prevádzkovaniu vidieckej turistiky
a agroturistiky je preto veľmi dôležitý štandard ubytovacích služieb.
Štandard ubytovacích služieb nie je dôležitý len z hľadiska kvality poskytovaných
služieb (koľkokrát meniť posteľné prádlo, na koľko hosťov pripadá jedno hygienické
zariadenie vrátane kúpeľne, ktoré ubytovacie zariadenie musí povinne zaistiť stravovane hostí
a pod.), ale predovšetkým z hľadiska investičnej náročnosti zriaďovania a prevádzky
ubytovacieho zariadenia a následne i cenových relácií za poskytované služby.
13
Každé ubytovacie zariadenie by malo mať obchodný názov, ktorý by mal bližšie
špecifikovať ubytovacie zariadenie (kategóriu a triedu), prípadne jeho špecializáciu, rodinnú
alebo miestnu tradíciu – všetko v úradnom jazyku. Je to určitá súčasť reklamy.
Okrem Stříbrnej, M. sa ku kvalite poskytovaných služieb vyjadril aj PAŠKA, Ľ.
(2009):
Narastajúce požiadavky na približovanie sa k európskym trendom kvality
v poskytovaných službách aj zariadeniach v agroturizme a vo vidieckom turizme si vynútili
na základe Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.125/1995 Z.z.
z 20.marca 1995, aby Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu vydal Zásady pre
udeľovanie Znakov kvality zariadeniam vidieckeho turizmu a agroturizmu na Slovensku.
Uvedené zásady obsahujú kritériá pre udeľovanie potvrdenia (znaku) o kvalite
poskytovaných služieb vo vidieckom turizme a agroturizme a v súlade s platnou
kategorizáciou sa dotýkajú nasledovných skupín zariadení:
- hosťovské izby v súkromných domoch a v roľníckych usadlostiach (farmách)
- objekty, ako sú bungalovy, chaty a samostatné prázdninové domy – byty
- penzióny, turistické ubytovne, menšie hotely
- kempy (aj na voľných plochách záhrad, alebo roľníckych usadlostí)
Využívaním zahraničných skúseností (najmä Eurogites) a v rámci rozvoja vidieckeho
turizmu a agroturizmu v krajinách eur v krajinách európskej únie (Dovolenka na roľníckom
dvore) je stanovených osem megatrendov smerujúcich k zlepšeniu ponúkaných služieb. Jeden
z týchto megatrendov sa zameriava na kvalitu podnikateľských aktivít určených pre získanie
zákazníka a zahrňuje:
kvalita je potrebná v každom detaile súčasnosti a ešte viac bude žiadaná v budúcnosti,
a preto je dôležitým kľúčom k úspechu,
kvalita sa nepožaduje už len vo vybavení zariadenia (hardware), ale predovšetkým
v celkovej starostlivosti o hosťa a v poskytovaných službách (software),
nároky hostí na kvalitu stúpajú vo všetkých oblastiach: ubytovanie, stravovanie
vybavenie športovými potrebami a zariadením a aj službami pre celkové využitie
voľného času,
pojem kvalita nie je možné zamieňať s pojmom luxus, pritom platí jednoduchá rada:
jednoduché veci sa robia mimoriadne dobre,
14
poskytovanie služieb na vysokej úrovni dáva predpoklad postupného použitia vyššej
ceny za kvalitné služby. Nízka kvalita služieb je vážnou prekážkou pre takýto postup.,
dosahovanie požadovanej vyššej kvality predstavuje aj zlepšovanie objektov, najmä
modernizáciou a rekonštrukciou ubytovacích zariadení.
B .Doplnkové programy – aktivity pre voľný čas
Cestovný ruch neznamená len ubytovanie a stravovanie hosťov, ale aj starostlivosť o ich
voľný čas. Dobre organizovaná turistika preto obsahuje i súbor doplnkových programov. Tie
zvýrazňujú atraktívnosť poskytovaných služieb a kompletizujú celý produkt cestovného
ruchu, resp, dávajú mu osobitý charakter.
Doplnkový program umožňuje podnikateľovi i určitú špecializáciu, teda výnimočnosť
v ponuke. Pritom nemusí ísť len o program organizovaný priamo ním, ale o sprostredkované
aktivity vo väzbe na okolie (kultúrne pamiatky, prírodné zvláštnosti a pod.) alebo na športové
a kondičné akcie prevádzkované v blízkom okolí inými podnikateľmi, dáva do pozornosti
STŘÍBRNÁ M. (2005).
Autorka uvádza nasledovné programy:
Stravovanie: Ponuka by sa mala sústrediť na stravu a obyčaje spojené s vidiekom
a poľnohospodárstvom. Napríklad biopotraviny vo väzbe na organické poľnohospodárstvo,
alebo typická vidiecka strava (mlieko a zemiaky, hríbové špeciality, bylinkové čaje,
zabíjačkové špeciality, a pod.)
Poľnohospodárske práce: Pomoc turistov počas žatvy, pri zbere úrody, pri pasení
poľnohospodárskych zvierat, práca v stajniach a pod. (Avšak je nutné dbať nato, aby sa
z ochotných a zvedavých turistov nestala lacná pracovná sila!).
Jazda na koni: Je možné ju doplniť i jazdou v koči. Túto službu je možné
sprostredkovať aj iným podnikateľským subjektom nachádzajúcim sa v blízkom okolí.
Lov zveri, rybačka: Ponuka týchto služieb je závislá na možnostiach farmára. Tiež sa
dá sprostredkovať aj iným podnikateľským subjektom nachádzajúcim sa v blízkom okolí.
Zber húb a lesných plodov: Je verejne známe, že hubár neprezradí ,,svoje miesta“.
Avšak je nutné spraviť výnimku, pretože obyčajne turisti hríby nepoznajú a poteší ich každý
15
aj keď bezcenný hríb. Celkom určite sa so svojím objavom pochvália a domáci má možnosť
pomôcť im v určovaní jedlých hríbov.
Letné a zimné športy: Dôležitú úlohu tu hrá charakter a klíma krajiny. Ponuku môže
tvoriť pešia turistika, cykloturistika, kúpanie a v zime korčuľovanie, lyžovanie, sánkovanie
a pod.
Remeslá: Ukážky tradičných remesiel (mlyny, kováčske a sklárske dielne a pod.)
1.2.4 Ekonomické výhody vidieckeho turizmu a agroturizmu
Podľa PAŠKU, Ľ. (2007) sa Slovensko so svojimi danosťami zaraďuje medzi krajiny
s najbohatšími krásami a obdivuhodnosťami v Európe a snáď aj vo svete. Z 39 medzinárodne
uznávaných atrakcií cestovného ruchu sú na Slovensku všetky skutočnosťou, okrem jednej
a tou je more. Aj napriek tomu sa Slovensko stáva cieľovou krajinou mnohých zahraničných
turistov a to aj vďaka výhodnej geografickej polohe, so zaujímavými turistickými, kultúrno-
historickými, rekreačnými, športovými i rehabilitačnými možnosťami v zachovanej
a udržiavanej prírode. Nezanedbateľný je aj ekonomický prínos pre štát, ktorý priemerne
ročne predstavuje čiastku cez pol mld. USD. Pritom vidiecka turistika a agroturistika
predstavuje z uvedenej sumy 20-25% ročne.
Autorov objekt skúmania je manažérsko-ekonomická komparácia výsledkov
agroturistických aktivít a poľnohospodárskej prvovýroby vybraných agrosubjektov
z podmienok Oravy a Malokarpatskej vínnej oblasti.
Jedným z piatich okruhov problémom, ktorým sa autor venuje, je vývoj produktivity
živej práce v Sk . Sk−1 pracovných nákladov.
16
Tabuľka 1: Vývoj produktivity živej práce v Sk . Sk−1 pracovných nákladov.
Ukazovateľ Roky Priemer
01/062001 2002 2003 2004 2005 20061. PD v nížin. Výr
podmienkach - 2,96 4,24 4,33 2,76 3,45 3,44z toho: - agropenzión - 4,48 5,24 4,74 4,87 5,69 4,992. PD v horských výrobných podmienkach
5,26 5,09 5,20 4,75 4,96 - 5,05
z toho: - agropenzión 6,63 6,95 7,70 7,39 7,71 - 7,28
Zdroj: Paška Ľ.: Manažérsko-ekonomická komparácia vybraných ukazovateľov agrosubjektov s agroturistickými aktivitami v diferencovaných výrobných podmienkach SR
Vypočítané údaje produktivity živej práce naznačujú značne odlišnú tendenciu vývoja
v skúmaných agrosubjektoch. Kým odvetvia poľnohospodárskej prvovýroby zaznamenali
v oboch subjektoch v sledovanom období pokles produktivity živej práce, odvetvia
agroturistických zariadení dosiahli vzostup, konkrétne to vyjadruje lineárna rovnica 1. stupňa
v tvare y = a + bx. V PD v nížinných výrobných podmienkach to predstavuje y´= 3,548 –
0,050x a v PD v horských výrobných podmienkach y´= 5,052 – 0,094x. Dosiahnutý vzostup
produktivity živej práce vykazovali v agroturistických zariadeniach, konkrétne PD
v nížinných podmienkach y´= 5,004 + 0,205x a PD v horských podmienkach y´= 7,276 +
0,260x. Z uvedenej komparácie vyplýva priaznivejší vývoj produktivity živej práce v oboch
skúmaných subjektoch v agroturizme ako v poľnohospodárskej prvovýrobe.
Ďalší okruh, ktorému sa autor venuje je vývoj ekonomickej efektívnosti nákladov v
Sk . Sk−1 nákladov.
Vyjadrené hodnoty daného ukazovateľa poukazujú na pomer výnosov skúmaných
odvetví v Sk k vynaloženým vlastným nákladom rovnakých odvetví v Sk. Zároveň to
poukazuje ako efektívne boli vynakladané náklady jednotlivých odvetví v priebehu
skúmaného obdobia. Vývoj tohto ukazovateľa má podobnú tendenciu ako zaznamenal vývoj
produktivity živej práce. Odvetvia poľnohospodárskej prvovýroby v PD nížinných výrobných
podmienkach dosiahli koeficient rastu k = 0.906, PD horských výrobných oblastiach
zaznamenalo k = 0,983. Agroturistické zariadenia PD v nížinných podmienkach dosiahlo k =
1,020 a PD v horskej výrobnej oblasti vykazovalo k = 1,040.
17
Tabuľka 2: Vývoj ekonomickej efektívnosti nákladov v Sk . Sk−1 nákladov.
Ukazovateľ Roky Priemer
01/062001 2002 2003 2004 2005 20061. PD v nížin. Výr
podmienkach - 1,04 0,84 1,09 0,76 0,7 0,89z toho: - agropenzión - 1,24 1,12 0,98 1,09 1,34 1,15
2. PD v horských výrobných podmienkach
0,79 0,76 0,78 0,71 0,74 - 0,76
z toho: - agropenzión 0,99 1,04 1,16 1,11 1,16 - 1,09
Zdroj: Paška Ľ.: Manažérsko-ekonomická komparácia vybraných ukazovateľov agrosubjektov s agroturistickými aktivitami v diferencovaných výrobných podmienkach SR
1.2.5 Marketing v oblasti vidieckeho turizmu a agroturizmu
FERNER, F.-K. (1993) tvrdí, že marketing zahŕňa všetky ľudské činnosti, ktoré majú
uľahčiť a zabezpečiť výmenné procesy (napr. výmenu produktov za peniaze, služieb za
produkty). Cieľom všetkých opatrení marketingu je uspokojiť potreby zákazníkov.
Ďalej hovorí, že marketing môžeme definovať ako politiku podniku zameranú na trh
(stretnutie ponúkajúcich a kupujúcich). Slovo marketing pochádza z anglického slova ,,to
market“, čo doslovne znamená ,,priniesť na trh“, resp. ,,predať“ výkony podniku. Jasne
vyjadruje prednostné postavenie odbytu v rozhodovacom procese podniku.
Východiskom pre obsah pojmu marketing je skutočnosť, že stredobodom všetkých
podnikateľských aktivít sú želania v rámci dopytu. Ich výskum, ako aj výskum ďalších
daností trhu tvorí základ pre podnikové rozhodovanie.
Z časového hľadiska má uskutočňovanie koncepcie marketingu tri fázy:
18
dopyt trh ponuka
Schéma 1
Zdroj: FERNER, F.-K.: Marketing cestovného ruchu v praxi
Vo vzťahu k cestovnému ruchu vymedzuje J. Krippendorf (Bern) pojem marketingu takto:
Marketing v cestovnom ruchu je systematické a koordinované zameranie
podnikateľskej politiky podnikov cestovného ruchu, ako aj súkromnej a štátnej politiky
cestovného ruchu na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni na čo najlepšie
uspokojovanie potrieb určitej skupiny spotrebiteľov pri dosahovaní primeraného zisku.
Podľa HASPRA, R. a MACHA, F. (1993) pre podnikanie v agroturistike je potrebné
vypracovať marketingovú stratégiu, ktorá musí vychádzať z existujúcich prírodných,
materiálno-technických a personálnych podmienok. V prvom rade je nutné identifikovať, čo
chceme ponúkať, aký produkt – to znamená, aké služby alebo tovary v agroturistike možno
účastníkom cestovného ruchu ponúknuť. Základnou súčasťou produktu pre agroturistiku majú
byť potravinárske a poľnohospodárke výrobky. Druhou súčasťou sú služby ubytovacie
a športovo-rekreačné aktivity podľa miestnych podmienok.
V druhom rade je potrebné stanoviť cenovú politiku, ktorá predpokladá zohľadniť
viaceré faktory pri stanovení ceny služieb, a to v závislosti od kvality, ceny konkurencie,
kúpyschopnosti účastníkov cestovného ruchu podobne. Dôležité hľadisko je dosiahnuť
rentabilitu, čím sa súčasne vytvárajú predpoklady pre ďalší rozvoj agroturistiky.
19
1. Zistenie a výskum spotrebiteľských želaní
2. Uplatnenie spotrebiteľských želaní v produktoch a službách
3. Odbyt produktov (služieb) orientovaný na zisk využitím marketingových nástrojov
Po tretie je nutné zvážiť formu distribúcie produktu k zákazníkovi, aby sa distribučné
cesty nepredlžovali zapájaním veľkého počtu medzičlánkov. Odstránenie zbytočných
medzičlánkov a finalizáciou výroby vo vlastných zariadeniach sa zlepšuje ekonomika
podniku. Dôležitým predpokladom úspechu agroturistiky je účinné zapojenie propagácie
doma i v zahraničí, aby zákazník vedel kto, čo, kde a za koľko ponúka podnikateľ svoje
služby. Pre podnikanie v agroturistike je potrebné vytvoriť i ďalšie organizačné predpoklady,
ako napr. zriadiť cestovnú a informačnú kanceláriu.
STŘÍBRNÁ, M. (2005) uvádza produkt cestovného ruchu z pozície individuálneho
podnikateľa takto:
Schéma 2
Zdroj: STŘÍBRNÁ, M.: Venkovská turistika a agroturistika
20
Základný produkt cestovného ruchu ponúkaný individuálnym podnikateľom
Ponuka ubytovacích, resp. stravovacích služieb
Ponuka vlastných doplnkových programov, resp. informácie
o ostatných doplnkových programoch v okolí
Propagácia, reklama. informačné toky
Informácie vlastnými silami
v tlači, na internete a pod.
Účasť v katalógoch
profesijných združení CR
Účasť v katalógoch cestovných kancelárií
Prostredníctvom turistických
informačných centier alebo
stredísk
Verejnosť
1.2.6 Vidiecky turizmus a agroturistika v zahraničí
Ukážky vidieckeho turizmu a agroturistiky v zahraničí uvádza HASPRA, R. a MACH,
F. (1999):
Rakúsko je zakladateľom vidieckeho turizmu a agroturizmu. Je to krajina, ktorá patrí
medzi päť turisticky najvyspelejších krajín sveta. Najdôležitejšou turistickou oblasťou
Rakúska je Tirolsko, nasleduje Salzburg a Korutánsko. V Rakúsku prevláda dovolenka na
roľníckom dvore s intenzívnym poskytovaním služieb. Záujem majú predovšetkým viacdetné
rodiny, hodnotia sa prístupné ceny, vysoká úroveň zotavenia a pod. Príjmy farmárov z pobytu
turistov sú relatívne nízke, snažia sa ich vylepšiť priamym predajom potravín, teda vlastnej
produkcie mlieka, mliečnych výrobkov, výrobkov z mäsa a zeleniny a tiež dodávkami pre
blízke stravovacie zariadenia alebo priamo hosťom. Dovolenkári trávia dlhý čas na farme,
často sa vracajú na to isté miesto. Dovolenka na roľníckom dvore je špecifickou,
nezameniteľnou formou dovolenky, ktorá sprostredkuje zvláštne dovolenkové zážitky.
V Nemecku je rozvoju cestovného ruchu venovaná veľká pozornosť. Vidiecka turistika
je súčasťou programu rozvoja vidieka, ktorý je oficiálnym vládnym programom. Nemecko
disponuje v rámci agroturistiky na rodinných farmách cca. 500 tis. lôžkami. Ide
o tzv. ,,dovolenku na sedliackom dvore“ ktorá sa najviac rozvíja v podmienkach spolkového
štátu Bavorsko. Rozvoj agroturistiky je riadený ,,Riaditeľstvom pre rozvoj vidieka“
v Ansbachu, ktoré finančne podporuje projekty na rozvoj a obnovu vidieckych sídel do 1000
obyvateľov. Významná je súťaž obcí v zlepšovaní životného prostredia, v skrášľovaní obcí,
obnove fasád domov, záchrane historických pamiatok, v kvetinovej a parkovej výzdobe a pod.
Regionálna komisia každý rok vyhodnocuje najatraktívnejšie obce v skrášľovaní a zlepšovaní
a životného prostredia a a udeľuje obciam finančné prostriedky. Táto forma súťaže súčasne
prispieva aj pri vytváraní dobrých podmienok pre pobyty turistov na bavorskom vidieku.
Írsko. Jeho cestovný ruch predstavuje druhé najdôležitejšie odvetvie národného
hospodárstva. Prioritným odvetvím je rybolov, poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel.
Cestovný ruch je riadený samostatným ministerstvom turistiky a dopravy zastrešovaný Írskou
turistickou radou. Vidiecka turistika patrí v Írsku medzi dôležité produkty cestovného ruchu.
Rozvoj vidieckej turistiky má podľa ACOT (Výbor pre poľnohospodárstvo v Írsku) tieto
dôvody:
nevyužité zdroje, zručnosti a možnosti pre rekreačné účely
21
túžba prežiť dovolenku v zdravom a prirodzenom prostredí
príjmy farmárov sú pod neustálym tlakom nadbytku výroby
turistický priemysel je zdrojom zisku a rastu zamestnanosti
22
2 Cieľ práceHlavným cieľom predkladanej bakalárskej práce manažérsko-ekonomické zhodnotenie
aktivít agroturistického zariadenia: Penzión Žitava so sídlom Dvory nad Žitavou v okrese
Nové Zámky. Zároveň je predkladaný návrh opatrení efektívnejšieho zabezpečovania
prevádzky skúmaného agropenziónu. Vytýčený hlavný cieľ práce by mali dopĺňať
i nasledovné čiastkové ciele:
Získanie a spracovanie údajov a informácií v manažmente prevádzky skúmaného
agropenziónu
Získanie a spracovanie nákladov a výnosov skúmaného penziónu v sledovanom
období
Vyjadrenie a komparácia potrebných ekonomických ukazovateľov a porovnanie
s výsledkami bežnej poľnohospodárskej výroby
Získanie a spracovanie marketingových údajov a informácií o ponúkaných službách
v skúmanom penzióne, cenách a spokojnosti zákazníkov
Pre riešenie nasledovnej problematiky stanovujeme nasledovné domnienky:
- domnievame sa, že ekonomické výsledky skúmaného penziónu vykazovali
v skúmanom období vyššiu efektívnosť ako bežná poľnohospodárska výroba
v príslušnej oblasti
- predpokladáme, že návštevníci skúmaného agropenziónu prejavili náležitú spokojnosť
s ponúkanými službami a cenami
23
3 Metodika práce, metódy skúmaniaPo patričnom zoštudovaní potrebnej literatúry stanovujeme nasledovný metodický postup:
Skúmaným obdobím obdobím budú roky 2005-2009.
Objektom sú procesy služieb sledovaného penziónu a to predovšetkým z hľadiska
manažérskeho, ekonomického a marketingového.
Popri základných vedeckých metódach skúmania ďalej využívame matematicko-
štatistické metódy, komparatívnu metódu, ale aj metódy analógie, analýzy a syntézy.
V rámci matematicko-štatistickej metódy využívame nasledovné štatistiky:
Jednoduchý aritmetický priemer xa=∑ x i
n
n – počet prvkov súboru
x – priemerované hodnoty
Rentabilita nákladov Rn=¿ VHná klady
×100(% )¿
Rentabilita výnosov Rn=¿ VHv ý nosy
× 100(%)¿
R – rentabilita
VH – výsledok hospodárenia
N – náklady
V – výnosy
Ekonomická efektívnosť
E= výnosynáklady
×100 (%)
24
E – ekonomická efektívnosť
Produktivita živej práce
Pp=¿ V ý nosy
mzdov é n áklady¿
Pp – produktivita živej práce
Vlastnú prácu členíme na nasledujúce časti:
Výrobno-ekonomická charakteristika skúmaného penziónu – v tejto časti sa
venujeme vzniku a histórii Penziónu Žitava, charakteristike predmetu podnikania
a ponúkaných služieb.
Manažérske aspekty prevádzky skúmaného penziónu – v rámci tejto časti
zaujímame stanovisko k charakteristike organizačnej a riadiacej štruktúre, k vývoju
potreby zamestnancov a ich odmeňovaniu.
Ekonomické aspekty – v tejto časti sa venujeme k vývojom výnosov, nákladov,
výsledku hospodárenia, rentability nákladov a výnosov a ekonomickej efektívnosti
nákladov.
Marketingové aspekty – v rámci tejto časti sa venujeme charakteristike zákazníkov,
k cenovým stratégiám a k charakteristike propagácie a práce s verejnosťou.
25
4 Výsledky práce
4.1 Výrobno-ekonomická charakteristika skúmaného penziónu
4.1.1 Charakteristika agrosubjektu
Spoločnosť Agroefekt, spol. s.r.o. vznikla dňa 20.6.1995 zápisom do obchodného
registra Okresného súdu v Nitre. Bola založená dvomi spoločníkmi. Pôvodným
podnikateľským zámerom bola poľnohospodárska činnosť na 100 hektároch vlastnej pôdy.
Postupne sa spoločnosť začala zaoberať i poskytovaním ubytovacích a pohostinských služieb.
Prehľad predmetu činnosti agrosubjektu:
veľkoobchodná a maloobchodná činnosť s obilím,
ovocím, zeleninou a poľnohospodárskymi potrebami
sprostredkovateľská činnosť
poľnohospodárska činnosť, spracovanie a predaj
poľnohospodárskych výrobkov
základná rastlinná výroba
pestovanie poľných plodín
špeciálna rastlinná výroba-pestovanie špeciálnych
plodín
živočíšna výroba
chov hovädzieho dobytka a ošípaných, hydiny a koní
výroba kŕmnych zmesí
poradenstvo v oblasti obchodu a služieb
sprostredkovanie, nákup a predaj tovaru v rozsahu
voľných živností
spracovanie a predaj poľnohospodárskych
výrobkov /nie z vlastnej poľnohospodárskej
produkcie/
veľkoobchod s poľnohospodárskymi základnými
produktami a živými zvieratami
služby pre rastlinnú a živočíšnu výrobu bez
veterinárnych služieb-poskytovanie
26
poľnohospodárskych mechanizmov
ubytovacie služby v rozsahu voľných živností
ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s
prevádzkovaním pohostinských činností v týchto
zariadeniach
rekreačné činnosti v rozsahu voľných živností
Spoločnosť zapísaná pod týmto obchodným menom v Obchodnom registri Okresného
súdu v Nitre, vložka 1445/N.
Dôležitým medzníkom v histórii spoločnosti bol rok 2004, keď sa začal budovať
Penzión Žitava, ktorý bol sprevádzkovaný 24.6. nasledujúceho roku. Penzión sa nachádza
v obci Dvory nad Žitavou.
Nakoľko agroturistické zariadenie vykazuje poľnohospodársku prvovýrobu, t.j.
rastlinnú a živočíšnu výrobu, v prevažnej miere nie je viazaná na externých dodávateľov.
Okrem iného úzko spolupracuje so Združením agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou
(ZAD Dvory) a využíva ich produkty ako napríklad mlieko, syr, bryndza, mangalice a husi.
Ďalej nemožno vynechať spoločný chov koní.
4.1.2 Služby agrosubjektu
Obec Dvory nad Žitavou svojou geografickou polohou, ale aj rozvinutou rastlinnou
a živočíšnou výrobou vytvára vhodné podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky
a agroturistiky. Tento fakt si všimla i spoločnosť Agroefekt, ktorá vybudovaním Penziónu
Žitava doplnila chýbajúcu a veľmi dôležitú súčasť v agroturizme – poskytovanie ubytovacích
a stravovacích služieb.
Výstavba penziónu sa začala v roku 2004 a dňa 24.6.2005 bola stavba úspešne
dokončená. Z pohľadu agroturistiky sa penzión využíva na stravovanie a ubytovanie hostí.
Stravovanie je vyriešené formou štýlovej reštaurácie, ktorá ma kapacitu až 58 ľudí. Ponuka
jedál prekračuje číslo 100 a obsahuje rôzne špeciality a tradičné jedlá mimoriadnej kvality.
Súčasťou reštaurácie je i malý bar s bohatou ponukou nápojov. V roku 2007 bol dobudovaný
veľký záhradný gril s kapacitou 40 ľudí a bazén. Ďalej pre uzavreté spoločnosti je k dispozícii
veľmi vkusne zariadená vínna pivnica s kapacitou 45 ľudí so širokou ponukou kvalitných
dvorských vín.
27
Hoci areál penziónu nevyniká veľkou rozlohou (24 a), svoje miesto si tu našli
ubytovacie a stravovacie plochy, plocha pre voľný čas a oddych, detský kútik, technické
priestory a parkovisko s kapacitou 12 miest chránené kamerovým systémom.
Čo sa týka ubytovania, kapacita je 35 lôžok. Ide o 13 dvojlôžkových izieb
a s možnosťou prístelky a detskej postieľky a 1 dvojlôžkový apartmán taktiež s možnosťou
prístelky. Každá izba má vlastné sociálne zariadenie, televízor a chladničku.
Spoločnosť Agroefekt spolu so ZAD Dvory obnovili tradíciu chovu koní v obci. Turisti
majú možnosť si vybrať zo 6 koní, z ktorých sú 2 kone pod sedlo aj do koča (Lipický kôň)
a 4 sú klusácke kone do sulky a pod sedlo (Frízsky kôň). Okrem týchto koní sa starajú aj o
kone súkromných osôb. Stajne koní sa nenachádzajú pri penzióne, ale v neďalekom okolí, kde
majú zabezpečený i výbeh.
Prostredníctvom ZAD Dvory je tiež možné obdivovať i ďalšie zvieratá ako sú
mangalice, maďarský stepný dobytok, nubijský stepný dobytok, kozy a husi.
Krmivá pre zvieratá sú taktiež zabezpečené spoluprácou spomínaných subjektov,
pretože majú zabehnutú rozsiahlu rastlinnú výrobu.
Zoznam ponúkaných služieb:
jazdecká škola pre začiatočníkov a pokročilých vedená skúsenými trénermi
jazda v koči a bričke
jazda v sedle pre pokročilých voľne v prírode
možnosť rybolovu v okolitých jazerách, tiež možnosť športového rybolovu – účasť na
súťažiach
poľovačka (Bajč)
v lete možnosť kúpania sa vo vlastnom bazéne a termálnych kúpaliskách (Nové
Zámky, Podhájska, Patince), v zime na krytej plavárni v blízkej SOŠ
požičovňa horských bicyklov
posedenia pri záhradnom grile
výlety do okolia – Štúrovo, Ostrihom, hvezdáreň v Hurbanove
neďaleko penziónu sú k dispozícii tenisové kurty
4.1.3 Ubytovacie služby
28
Budova penziónu má 1 poschodie. Na prízemí sa nachádza recepcia s reštauráciou a na
poschodí sa nachádzajú izby pre hostí. Kapacita penziónu je 35 lôžok. Nachádza sa tu 12
dvojlôžkových izieb a 1 dvojlôžkový apartmán.
Izby sú zariadené veľmi komfortne, každá izba má vlastné sociálne zariadenie, tv
príjmač a chladničku.
Tabuľka 3: Štruktúra ubytovania
Penzión Žitava
číslo izby počet lôžok
1 2
2 2+1
3 2+1
4 2+2
5 2
6 2
7 2+2
8 2
9 2+1
10 2
11 2+1
12 2
13 2+1
Spolu 35Zdroj: Vlastný nákres
4.1.4 Stravovacie služby
Stravovacie služby sú jednou zo základných podmienok rozvoja vidieckeho turizmu
a agroturizmu. Stravovacie služby uspokojujú potreby výživy, prispevajú k zotaveniu
a vytvárajú väčší fond voľného času využiteľný na uspokojovanie potrieb.
Reštaurácia penziónu ponúka veľké množstvo jedál (cez 100), z ktorých si vyberú i tí
najnáročnejší hostia. Okrem domácej kuchyne sú v ponuke aj jedlá zahraničnej kuchyne a tiež
29
rôzne miestne špeciality ako býčie žľazy, držkový perkelt, jedlá z diviny a dezert šomlói.
Taktiež si možno pochutnať počas letnej sezóny na jedlách pripravených na záhradnom grile.
Okrem jedál z jedálneho lístka si hosť môže vybrať i z ponuky denného menu, zvyčajne
z troch druhov jedál. Obedové menu pozostáva z polievky, hlavného jedla a dezertu.
Pre uzavreté spoločnosti je k dispozícii vínna pivnica s kapacitou 45 ľudí, kde je tiež
možnosť podávania jedla.
Z hľadiska počtu zabezpečených jedál pre ubytovaných hostí je na výber z:
štvrťpenzie – nocľah a raňajky
polpenzie – nocľah, raňajky a jedno hlavné jedlo počas dňa
plnej penzie – nocľah a tri jedlá počas dňa
4.2 Manažérske aspekty prevádzky skúmaného penziónu
4.2.1 Organizačná a riadiaca štruktúra agrosubjektu
Celkovú prevádzku uvádzaného penzióna má na starosti sama majiteľka. Čo sa týka jej
úloh v penzióne, nielenže vystupuje ako hlavná a jediná manažérka, ale sa aj aktívne zapája
do bežných prác spojených s prevádzkou agrosubjektu.
Dôležitou osobou, ktorá jej pomáha najmä v projektovej činnosti v oblasti získavania
dotácii z eurofondov alebo štátnej pomoci na rozvoj vidieka, je ekonómka.
Keďže v agrosubjekte nie je obsadené miesto prevádzkara, túto dôležitú funkciu
vykonáva majiteľka sama.
V súčasnosti penzión zamestnáva 10 ľudí: 4 čašníci, 2 kuchári, 2 pomocné sily, chyžná
a ekonómka. Okrem zamestnancov v trvalom pracovnom pomere agrosubjekt zamestnáva
v letných mesiacoch i brigádnikov na výpomoc.
Nasledujúca schéma predstavuje organizačnú štruktúru agrosubjektu Penzión Žitava.
Schéma 3
30
Zdroj: Vlastný nákres
4.2.2 Vývoj potreby zamestnancov a ich odmeňovanie
Základným predpokladom na stanovenie potrebného počtu a štruktúry zamestnancov je
správne vymedzenie pracovných miest a funkcií v podniku.
Nasledujúca tabuľka zachytáva jednoduchý vývoj potreby zamestnancov – jediná
zmena nastala v roku 2006, keď pribudli 2 pomocné sily. V tabuľke nie sú zaznamenaní
brigádnici, ktorí pracujú v penzióne sezónne.
Tabuľka 4: Vývoj počtu zamestnancov za jednotlivé roky.
Rok 2005 2006 2007 2008 2009Počet
zamestnancov 8 10 10 10 10
Zdroj: Vlastné výpočty
Zamestnanci Penziónu Žitava majú stanovený fixný plat, ku ktorému sa pripočítavajú
odmeny. Vývoj miezd môžeme sledovať v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 5: Vývoj miezd za jednotlivé roky v eurách
31
KonateľkaUbytovacie službyChyžnáPomocné silyStravovacie službyČašníciKucháriOstatné službyPomocné silyEkonómka
Ukazovateľ 2005 2006 2007 2008 2009Pomocné sily 2 233,96 2 230,68 2 437,80 2 888,64 3 691,04
Čašník 2 508,50 2 694,10 3 057,47 3067,04 3 791,70
Kuchár 2 225,00 3 040,32 3748,70 5 431,62 5360,63Administratívny
pracovník 5 178,28 5 189,31 5 188,24 6 933,94 5 183,46
Zdroj: Vlastné výpočty
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že mzdy každého pracovníka sa z roka na rok zvyšovali.
Zníženie mzdy nastalo až v poslednom sledovanom roku u kuchárov a administratívnych
pracovníkov.
4.3 Ekonomické aspekty
4.3.1 Vývoj výnosov
Spoločnosť alebo podnik z hľadiska efektívnosti môžeme hodnotiť na základe
dosiahnutých výsledkov vo vzťahu k celkovým vynaloženým nákladom. Výnosy teda
môžeme využiť na overenie účelnosti vynaložených nákladov.
Ukazovateľ 2005 2006 2007 2008 2009 Priemer Index rastu
Výnosy 207 230 70 172 288 123 305 019 218 580 217 825 1,0548
V nasledujúcej tabuľke a grafe sledujeme vývoj výnosov Penziónu Žitava.
Tabuľka 6: Výnosy Penziónu Žitava za sledované obdobie v eurách.
Zdroj: Vlastné výpočty
Graf 1
32
2005
2006
2007
2008
2009
0 50000 100000 150000 200000 250000 300000 350000
207,230
70,172
288,123
305,019
218,580
Výnosy penziónu Žitava
Výnosy v eurách
Roky
Zdroj: Vlastné výpočty
Z tabuľky a aj z grafu nám vyplýva, že penziónu sa najviac darilo v rokoch 2007
a 2008, kedy výnosy dosiahli hodnoty 288 123 a 305 019 eur. Naopak najmenší výnos
s hodnotou 70 172 eur sa dosiahol v roku 2006, čo bolo spôsobené rekonštrukciou penziónu,
počas ktorej boli obmedzené podmienky poskytovania ubytovacích a stravovacích služieb.
Priemerný výnos má hodnotu 217 825 eur, čo je o 755 eur menej ako v roku 2009 (posledný
sledovaný rok). Rozdiel medzi výnosom na začiatku sledovaného obdobia a výnosom na
konci sledovaného obdobia je 11 350 eur, čo znamená nárast o 5,48%.
4.3.2 Vývoj nákladov
Náklady spoločnosti alebo podniku môžeme definovať ako úmyselne vynaložené
finančné čiastky za účelom dosiahnutia zisku alebo výnosov. Avšak je nutné rozlišovať
náklady od výdavkov. Náklady predstavujú využívanie prostriedkov spoločnosti alebo
podniku na určité výkony a výdavky označujú zmenšenie objemu finančných prostriedkov.
V nasledujúcej tabuľke sledujeme vývoj nákladov Penziónu Žitava.
33
Tabuľka 7: Náklady za sledované obdobie v eurách.
Ukazovateľ 2005 2006 2007 2008 2009 Priemer Index rastu
Náklady 255 128 83 317 172 840 204 043 160 911 175 248 0,6307 Zdroj: Vlastné výpočty
Graf 2
2005
2006
2007
2008
2009
0 50,000 100,000 150,000 200,000 250,000 300,000
255,128
83,317
172,840
204,043
160,911
Náklady penziónu Žitava
Náklady v eurách
Roky
Zdroj: Vlastné výpočty
Z tabuľky a aj grafu nám vyplýva, že Penzión Žitava mal najvyššie náklady na začiatku
sledovaného obdobia v roku 2005 a to 255 128 eur. Okrem roku 2008, kedy sa vyšplhali
o 28 795 eur vyššie ako je priemer, majú klesajúcu tendenciu. Rozdiel medzi nákladom na
začiatku sledovaného obdobia a výnosom na konci sledovaného obdobia je až 94 217 eur, čo
znamená pokles nákladov o 58,55%.
4.3.3 Vývoj výsledku hospodárenia
Výsledok hospodárenia je definovaný zákonom o účtovníctve ako ocenený výsledný
efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. V nasledujúcej tabuľke
môžeme sledovať jeho vývoj.
Tabuľka 8: Vývoj výsledku hospodárenia v eurách.
34
Ukazovateľ 2005 2006 2007 2008 2009 Priemer Index rastu
VH -47 898 -13 145 115 283 100 976 57 669 42 577 1,2039Zdroj: Vlastné výpočty
Graf 3
2005
2006
2007
2008
2009
-60,000
-40,000
-20,000 0
20,000
40,000
60,000
80,000
100,000
120,000
140,000
-47,898
-13,145
115,283
100,976
57,669
Výsledok hospodárenia Penziónu Žitava
Výsledok hospodárenia v eurách
Roky
Zdroj: Vlastné výpočty
Z tabuľky a aj grafu nám vyplýva, že v roku 2005 bol výsledok hospodárenia Penziónu
Žitava najmenej priaznivý, nakoľko v tomto roku sa budova penziónu dokončovala a následne
sprevádzkovala. V ďalšom roku je síce výsledok hospodárenia tiež negatívny, avšak môžeme
sledovať zlepšenie o 34 753 eur. V roku 2007 sa výsledok hospodárenia znovu výrazne
zlepšil, hodnota 115 283 eur je najlepším výsledkom sledovaného obdobia . V nasledujúcom
roku výsledok hospodárenia mierne poklesol, ale hodnota 100 976 eur nie je zlý výsledok.
V poslednom roku sledovaného obdobia výsledok hospodárenia znova poklesol, avšak oproti
prvému roku sledovaného obdobia je to zlepšenie až o 220,4 %.
35
4.3.4 Vývoj rentability nákladov a výnosov
Nasledujúci ukazovateľ – rentabilita nákladov a výnosov vyjadruje koľko eur nákladov
bolo vynaložených na 1 eur zisku a koľko zisku vytvorilo 1 eur výnosov. Rentabilita je kladná
len pri kladnom výsledku hospodárenia , vtedy sa každé euro vynaložených nákladov podieľa
na tvorbe zisku. Pri zápornom výsledku hospodárenia sa tvorí strata.
Tabuľka 9: Rentabilita nákladov a výnosov v percentách.
Rentabilita 2005 2006 2007 2008 2009 Priemer Index
rastunákladov -18,7741 -15,7771 66,6993 49,4876 35,8391 23,4949 -1,9090
výnosov -23,1134 -18,7325 40,0117 33,1048 26,3835 11,5308 -1,1415Zdroj: Vlastné výpočty
V uvedenej tabuľke môžeme sledovať zápornú rentabilitu v rokoch 2005 a 2006, ktorá
sa v roku 2007 prudko zmení na kladnú hodnotu, čo predstavuje pri nákladoch nárast
rentability o 522,96% a pri výnosoch nárast o 313,56%. Pre prehľadnejšie sledovanie vývoja
rentability nákladov a výnosov uvádzame nasledujúci graf.
36
Graf 4
2004.5 2005 2005.5 2006 2006.5 2007 2007.5 2008 2008.5 2009 2009.5
-40
-20
0
20
40
60
80
-23.1134 -18.7325
40.011733.1048
26.3835
-18.7741 -15.7771
66.6993
49.4876
35.8391
Rentabilita nákladov a výnosov
nákladovvýnosov
Roky
Hodnoty v
%
Zdroj: Vlastné výpočty
4.3.5 Vývoj ekonomickej efektívnosti
Ďalším významným ukazovateľom je ekonomická efektívnosť nákladov. Vyjadruje
objem výnosov z každého vloženého eura celkových nákladov.
Jej vývoj môžeme sledovať v nasledujúcej tabuľke i grafe.
Tabuľka 10: Ekonomická efektívnosť v sledovanom období v eur výnosov * eur nákladov-¹
Ukazovateľ 2005 2006 2007 2008 2009 Priemer Index rastu
Náklady 255 128 83 317 172 840 204 043 160 911 175 248 0,715Výnosy 207 230 70 172 288 123 305 019 218 580 217 825 1,055
Ekonomická efektívnosť 0,812 0,842 1,667 1,495 1,358 1,235 1,672
Zdroj: Vlastné výpočty
37
Graf 5
2005
2006
2007
2008
2009
0.000 20.000 40.000 60.000 80.000 100.000 120.000 140.000 160.000 180.000
92.050
84.223
166.699
149.488
135.839
Ekonomická efektívnosť nákladov
Hodnoty v percentách
Roky
Zdroj: Vlastné výpočty
Z uvedeného vyplýva, že v prvých dvoch rokoch sledovaného obdobia sú náklady
nenávratné, pretože na 1 eur nákladov prinieslo 0,92 a 0,84 eur. V nasledujúcich rokoch však
už možno sledovať návratnosť nákladov. Najvyššiu ekonomickú efektívnosť nákladov sa
dosiahla v roku 2007, keď na 1 eur vynaložených nákladov pripadá 1,67 eur výnosov.
4.3.6 Mzdové náklady a produktivita živej práce
V poradí posledný ukazovateľ, ktorý uvádzame, vyjadruje koľko mzdových nákladov
pripadá na jednotku produkcie. Keďže agroturistika nevyrába produkty ako je to u bežnej
poľnohospodárskej výroby, produktivita živej práce vyjadruje výnosy v pomere k mzdovým
nákladom. V nasledujúcej tabuľke môžeme sledovať vývoj produktivity živej práce.
Tabuľka 11: Vývoj produktivity živej práce na euro mzdových nákladov.
Ukazovateľ 2005 2006 2007 2008 2009 Priemer Index rastu
Mzdové náklady 19 485 17 858 42 389 52 878 45 691 35660,2 2,345
Výnosy/Mzdové náklady 10,64 3,93 6,80 5,77 4,78 6,38 0,450
Zdroj: Vlastné výpočty
38
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že produktivita živej práce klesá i napriek zvyšujúcim sa
mzdovým nákladom. Tento fakt je zapríčinený zvyšujúcimi sa mzdami zamestnancov
a zamestnávaním väčšieho počtu brigádnikov. Hoci má tento ukazovateľ klesajúci charakter,
priemerná hodnota 6,38 eur výnosov z 1 eur pracovných nákladov je veľmi slušný výsledok.
4.4 Marketingové aspekty
4.4.1 Zákazníci
Penzión Žitava svojou priestorovou štruktúrou ponúka svojim návštevníkom rozličné
možnosti využitia týchto priestorov. Zákazníkov podľa dĺžky pobytu možno rozdeliť na tieto
skupiny:
1) Skupina – zákazníci ubytovaní na viac ako 3 dni, ktorí využívajú všetky služby
penziónu – od stravovania, cez ubytovanie až po jazdu na koni. Sú to ľudia, ktorí tu
trávia dovolenku.
2) Skupina – početné skupiny pozostávajúce z 10-20 ľudí, ktorí na rozdiel od
predchádzajúcej skupiny sem prichádzajú služobne. Obyčajne ide o školenia alebo
semináre, ktoré tu organizujú firmy. Táto skupina zotrvá v penzióne 1 až 3 dni.
3) Skupina – účastníci rodinných osláv, svadieb, firemných akcií a karov. Ide o skupiny
ľudí v rozmedzí 15 až 65. Patria k náročnejšej klientele, nakoľko je nutné akceptovať
ich individuálne požiadavky.
4) Skupina – hostia ubytovaní na jednu noc. Okrem nocľahu a raňajok nevyužívajú iné
služby penziónu.
Ak ide o zákazníkov celkovo, v prevahe sú domáci turisti, ikeď občas zavítajú turisti
i zo zahraničia.
4.4.2 Cena
Cena je azda najdômyselnejším nástrojom marketingu nielen v cestovnom ruchu , ale aj
v iných odvetviach. Plní súčasne viacero úloh, dokáže zákazníka nielen prilákať, ale aj
odvnadiť.
K základným cenovým nástrojom, ktoré penzión využíva, patria diferenciácia cien pre
rôzne trhové segmenty, množstevné zľavy, rozdiel cien v stravovaní.
39
Diferenciácia cien pre rôzne trhové segmenty – vytvárajú sa rôzne zľavy a balíky
služieb pre skupiny ľudí a firmy, ktoré vopred nahlásia svoje požiadavky a po
vzájomnej dohode sa určí cena.
Množstevné zľavy – poskytujú sa pre cestovné kancelárie, ale aj pre početné rodiny,
keď je zabezpečený väčší odbyt služieb.
Rozdiel cien v stravovaní – skupiny ľudí (firmy), alebo rodiny ubytované viac dní si
môžu stravovanie dohodnúť podľa svojich individuálnych požiadaviek, či už ide
o polpenziu alebo plnú penziu. Spravidla sú ceny nižšie ako na jedálnom lístku.
4.4.3 Propagácia a práca s verejnosťou
Penzión Žitava je nové agroturistické zariadenie, ktoré musí využívať všetky dostupné
formy propagácie a reklamy, aby sa dostal do povedomia zákazníkov. Veľmi dôležitý je
i kontakt s verejnosťou a udržiavanie dobrého mena v obci. Penzión si v krátkom časovom
období získal priazeň domácich najmä predajom a používaním produktov vyrobených v obci
ako napríklad čerstvé mlieko, syry, bryndza, mäso, vína a ovocie. Ďalším faktom je samotný
atraktívny vzhľad budovy penziónu, ktorý je ozdobou obce.
Typickým znakom pre agroturistické zariadenia je, že majú menšiu ubytovaciu kapacitu
a Penzión Žitava nie je výnimkou. Táto na prvý pohľad nevýhoda zaručuje, že sa nezvýši
koncentrácia turistov a cudzincov, čo obyvateľom obce v plnej miere vyhovuje.
Propagácia penziónu prebieha viacerými spôsobmi. V okolí obce a v obci Dvory nad
Žitavou sú rozmiestnené reklamné tabule, ktoré ukazujú cestu k penziónu. K dispozícii sú tiež
i reklamné letáky, ďalej reklamy v regionálnych novinách a časopisoch. K propagácii výrazne
pomáha internet. Penzión má vlastnú webovú stránku, na ktorej sú uverejnené všetky
informácie ohľadom služieb a cien. Nesmieme zabudnúť ani na spokojných zákazníkov, ktorí
tiež napomáhajú k propagácii penziónu.
40
5 ZáverChýbajúci prvok agroturistiky v obci Dvory nad Žitavou – agroturistické zariadenie
(Penzión Žitava) sa vybudovalo v roku 2005 a dňom 24.6. 2005 začal svoju prevádzku.
Doplnil tak chýbajúci článok v oblasti, ktorú svojimi možnosťami môžeme právom nazývať
„rajom agroturistiky.“ Prekrásna príroda v povodí rieky Žitavy, rozľahlé plochy úrodných
polí, viníc a ovocných sadov a možnosť obdivovať zvieratá ako maďarský stepný dobytok,
kone ovce, kozy a iné, robia návštevu tejto oblasti nezabudnuteľnou.
Spoločnosť Agroefekt s.r.o. prevádzkuje Penzión Žitava už siedmy rok a ako to
vyplýva zo zistených údajov s následným prepočítaním a vyjadrením ekonomických
ukazovateľov, darí sa jej táto činnosť úspešne. Počas sledovaného obdobia (roky 2005 až
2009) bol síce v prvých dvoch rokoch výsledok hospodárenia v strate, avšak v nasledujúcich
rokoch už dosahoval zisk. I ostatné ukazovatele ako rentabilita nákladov a výnosov alebo
ekonomická efektívnosť to potvrdzujú. Priemerná rentabilita nákladov skúmaného penziónu
dosahuje 23,49% a priemerná rentabilita výnosov má hodnotu 11,53%. Azda jediným
negatívnym javom je pokles produktivity živej práce, avšak priemerná hodnota 6,38 eur na 1
euro pracovných nákladov nepatrí medzi najhoršie hodnoty.
5.1.1 Súhrn návrhov a odporúčaní v oblasti agroturizmu v Penzióne Žitava
Zvýšiť rozsah poskytovaných zliav. Stálym zákazníkom by mali byť poskytované
výraznejšie zľavy alebo poskytnúť služby naviac.
Snažiť sa neustále aktualizovať a zvyšovať ponuku služieb Zákazníci sú čoraz
náročnejší a pohodlnejší, každá služba navyše je vítaná.
Efektívnejšie využívať záhradný gril. Okrem posedení a bežného stravovania hostí by
sa mohol využiť i pri usporiadaní tanečných zábav.
Spolupracovať s cestovnými kanceláriami.
Poskytovať zvýhodnené pobyty pre dôchodcov a starších ľudí. Veľmi vhodné je do
pobytu zaradiť aj výlety do okolia. Juhozápadný región Slovenska je z hľadiska
rekreácie a turistiky veľmi zaujímavý. Starší ľudia určite uprednostnia návštevu
neďalekého kúpaliska v Podhájskej, kde sú veľmi dobré možnosti rekreácie. Inou
alternatívou môže byť výlet do Komárna, kde okrem prehliadky historickej časti mesta
môžu absolvovať plavbu loďou.
41
Vhodným programom zaujať aj rodiny s deťmi. Okrem veľmi obľúbenej jazdy na koni
je možné zaradiť aj cykloturistiku po okolí, keďže horské bicykle má penzión
zabezpečené. Ďalej rovnako ako v predchádzajúcej skupine je možné ponúknuť
návštevu kúpalísk v Nových Zámkoch a Podhájskej. Potešiť by mal aj výlet do
zoologickej záhrady či už v Bratislave alebo v Budapešti.
Využiť jazerá obce Dvory nad Žitavou. Keďže je k dispozícii päť štrkovísk, na svoje
si prídu športoví i rekreační rybári. Ulovené ryby by sa tepelne upravili v kuchyni
penzióna alebo by si ich mohli pripraviť sami hostia na záhradnom grile.
Zabezpečiť kvalifikovaný personál, ktorý by mal zaručiť kvalitné poskytovanie
služieb. Taktiež pre personál je veľmi dôležitá znalosť cudzích jazykov.
Zapájať sa do spoločenského diania v obci. V čase oberačiek, obecných dní a iných
spoločenských udalostí vypracovať vlastný program, či už spojený s podávaním
gastronomických špecialít alebo ochutnávkou vín.
Umiestniť väčší počet reklamných tabúľ po okolí. Tiež umiestňovať do informačných
a cestovných kancelárií ponuky svojich služieb spolu s reklamnými predmetmi.
Aktívne zisťovať spokojnosť zákazníkov a zaznamenávať ju. Zaviesť knihu hostí.
Neustále obmeňovať programy pre hostí, zisťovať záujem hostí o ne. Vhodný spôsob,
ako zabezpečiť tieto služby, je zamestnať referenta pre oblasť marketingu.
5.1.2 Zhrnutie
Cestovný ruch sa dynamicky rozvíja nielen v zahraničí, ale i na Slovensku. Obzvlášť
sa začína rozmáhať agroturistika, pre ktorú sú tu vytvorené vhodné podmienky.
Agroturistka je obvzlášť vhodná v regiónoch s menej rozvinutou alebo ekonomicky
náročnou poľnohospodárskou výrobou, kde vhodne dopĺňa poľnohospodársku výrobu.
Rozvoj agroturistiky v obci Dvory nad Žitavou sa začal v roku 2005, keď sa
vybudoval Penzión Žitava.
Ekonomické výhody podnikania v agroturistike si všimla i spoločnosť Agroefekt spol.
s.r.o., a preto ju uprednostnila pred poľnohospodárskou prvovýrobou.
Prevádzka penziónu nepredáva len vlastný produkt, ale úspešne napomáha pri odbyte
miestneho poľnohospodárskeho družstva.
42
Zoznam použitej literatúry
1. ATTL, P. – NEJDL, K.: Turizmus I. Vysoká škola hotelová v Praze . Praha 2004. 178
s. ISBN 80-86578-37-2
2. FERNER, F.-K.: Marketing cestovného ruchu v praxi, SPN Bratislava, 1993, 154s.
ISBN 80-08-01978-6
3. HABÁN, M. – OTEPKA, P.: Agroturistika (Skriptá pre študentov SPU). Nitra: VES
SPU, 2004. 153s. ISBN 80-88731-04-6
4. HASPRA, R. – MACH, F.: Vidiecky turizmus a agroturizmus v zahraničí. Bratislava:
1999, Réka. ISBN 80-88731-04-6
5. HÚSKA, J. a kolektív: Agroturistika, príroda a poľnohospodárstvo, SPU Nitra, 1995,
145s. ISBN 80-7137-186-6
6. ORIEŠKA, J.: Technika služeb cestovního ruchu. IDEA SERVIS, Praha 1999. ISBN
80-85970-27-9
7. OTEPKA, P. – HABÁN, M.: Education and training in Agritourism at Slovak
University of Agriculture in Nitra. In: IP 2005 Rural Tourism (intenational course –
workshop proceedings). Brno: MZLU, 2005. s. 87-94. ISBN 80-7157–884-3
8. PAŠKA, Ľ.: Manažérsko-ekonomická komparácia vybraných ukazovateľov
agrosubjektov s agroturistickými aktivitami v diferencovaných výrobných
podmienkach SR. In Program rozvoja vidieka SR 2007-2013, SPU Nitra, 2007. ISBN
978-80-8069-913-0
9. PAŠKA, Ľ.: Manažment ekologickej poľnohospodárskej výroby, SPU Nitra, 2003.
80s. ISBN 80-8069-279-3
10. PAŠKA, Ľ.: Manažment výroby, SPU Nitra, 2009, 182 s. ISBN 978-80-552-0198-6
11. STŘÍBRNÁ, M.: Venkovská turistika a agroturistika. Profi Press, Praha 2005, 65s.
ISBN 80-86726-14-2
43
Prílohy
č.1: Fotky Penziónu Žitava
44
45
46
47
č.2: Programy pre hostí
Pre starších ľudí:
1. Deň: Príchod v dopoludňajších hodinách, prevzatie izby, ubytovanie sa. Obed
v reštaurácii penziónu, popoludní návšteva blízkeho ranča, prehliadka zvierat. Večera
v reštaurácii penziónu, po večeri možnosť prechádzky.
2. Deň: Raňajky v reštaurácii penziónu. Výlet do Komárna – návšteva historickej časti
mesta a plavba loďou. Obed podľa vlastného výberu v reštaurácii. Návrat neskoro
popoludní. Večer posedenie pri záhradnom grile spojené s večerou.
3. Deň: Raňajky v reštaurácii penziónu. Návšteva kúpaliska v Podhájskej – celodenná
rekreácia, obed zabezpečený priamo v Podhájskej. Večera vo vínnej pivnici penziónu
spojená s ochutnávkou vín.
4. Deň: Raňajky v reštaurácii penziónu. Možnosť nákupu miestnych produktov – čerstvé
mlieko, syry, bryndza, víno. Príprava na odchod domov.
Pre rodiny s deťmi:
1. Deň: Príchod v ranných hodinách, prevzatie izby, ubytovanie sa. Doobeda návšteva
blízkeho ranča, jazda na koni, prehliadka zvierat. Obed v reštaurácii penziónu,
poobede cykloturistika po okolí. Večera v reštaurácii penziónu.
2. Deň: Raňajky v reštaurácii penziónu. Výlet do zoologickej záhrady v Budapešti, obed
na mieste. Cestou späť návšteva wellness centra v Patinciach. Večera v reštaurácii
penziónu.
3. Raňajky v reštaurácii penziónu. Výlet do Ostrihomu, návšteva Baziliky. Po obede
v reštaurácii penziónu jazda v koči po obci. Večer posedenie pri záhradnom grile –
večera.
4. Deň: Raňajky v reštaurácii penziónu. Možnosť nákupu miestnych produktov – čerstvé
mlieko, syry, bryndza, víno. Príprava na odchod domov.
*Počas pobytu je možné kedykoľvek využiť bazén a detské ihrisko vo dvore penziónu.
48
