1

Volebne úspešné politické strany v strednej Európe: Cesta za

dominanciou strán Smer a Fidesz

DIPLOMOVÁ PRÁCA

MICHAL KATUŠKA

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

KATEDRA POLITOLÓGIE

POLITOLÓGIA 3.1.6.

ŠKOLITE Ľ :Marek Rybář, PhD.

DÁTUM OBHAJOBY : MÁJ 2010

BRATISLAVA 2010

2

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA

Katedra Politológie 818 01 Bratislava 16, Gondova 2, P.O.Box 1

tel: 02/59339111, fax: 02/52966016, e-mail: kxx@fphil.uniba.sk, URL: http://www.fphil.uniba.sk/~xx

ZADANIE ZÁVERE ČNEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta Michal Katuška

Študijný program / odbor: Politológia

Stupeň štúdia: magisterské

Názov práce Volebne úspešné strany v strednej Európe: Cesta za dominanciou strán Smer a Fidesz

Cieľ práce Skúmanie fenoménu volebne úspešných strán v strednej

Európe na prípadoch strany Smer a strany Fidesz, analýza

príčin a dopadov týchto strán na stranícke systémy,

v ktorých pôsobia, ako aj určenie hlavných faktorov

pôsobiacich ako katalyzátory týchto strán na ceste za

dominantnou v nich.

Zadávateľ/školiteľ práce

MAREK RYBÁŘ, PhD.

Podmienky zverejnenia práce po jej dokončení:

Schválené dňa

bez obmedzenia

podpis študenta podpis školiteľa podpis garanta študijného odboru/programu

3

Čestné prehlásenie:

Týmto čestne prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, s použitím

uvedenej literatúry.

V Bratislave, 26.4. 2010

....................................................

Michal Katuška

4

Poďakovanie:

Ďakujem svojmu školiteľovi Marekovi Rybářovi, Ph.D za jeho pomoc, trpezlivosť a

pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Taktiež ďakujem svojej rodine

a priateľom za podporu.

V Bratislave 26..4.2010

5

KATUŠKA, Michal: Volebne úspešné politické strany v strednej Európe: Cesta za

dominanciou strán Smer a Fidesz [Záverečná práca.] / Michal Katuška - Univerzita

Komenského. Filozofická fakulta, katedra politológie. – Školiteľ : Marek Rybár, PhD. -

Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár politológie. – Bratislava : Univerzita Komenského,

2008. 76 s.

ABSTRAKT

Politické strany sú hlavnými aktérmi straníckej súťaže a hlavnou súčasťou politických

systémov. Ich pozícia je významne stimulovaná voličskou úspešnosťou. V tejto práci sa

zameriavame na najúspešnejšie politické strany na Slovensku a v Maďarsku, t.j. strany

Smer a Fidesz, pričom zisťujeme vplyv ich pôsobenia na imanentný stranícky systém,

príčiny, ktoré podmienili ich úspešný vstup do systému a analyzujeme faktory, ktoré

umožnili ich popularitu transformovať do dominujúcej pozície oboch strán v rámci

straníckych systémov Slovenska a Maďarska.

Kľúčové slová: voličsky úspešné strany, stranícky systém, faktory dominancie, Smer,

Fidesz

6

KATUŠKA, Michal: Volebne úspešné politické strany v strednej Európe: Cesta za

dominanciou strán Smer a Fidesz [Záverečná práca.] / Michal Katuška - Univerzita

Komenského. Filozofická fakulta, katedra politológie. – Školiteľ : Marek Rybár, PhD. -

Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár politológie. – Bratislava : Univerzita Komenského,

2008. 76 s.

ABSTRACT

Political parties are the main actors of party competition and also the most important part

of party systems. Their position is significantly stimulated by their electoral success. This

Master Thesis analyzes the two most successful parties in Slovakia and Hungary, Smer

and Fidesz. We also analyze the impact of their existence on the party systems,

contextual factors which determine their successful entrance to system, and factors which

transform their electoral popularity into a ruling position in their party systems.

Key words: electoral successful parties, party system, factors of ruling position, Smer,

Fidesz

7

Predhovor

Práca skúma voličsky úspešné strany na prípadoch strán Smer a Fidesz a je reakciou na

aktuálny fenomén vzniku dominujúcich strán v straníckych systémoch oboch krajín.

Cieľom práce je poukázať na kontextuálne faktory za prítomnosti, ktorých s tieto strany

dostali do relevantnej časti straníckeho systému, respektíve sa úspešne transformovali

a de facto v ňom začali pôsobiť ako nový subjekt. Taktiež sme zisťovali dopad týchto

strán v rámci ich volebných úspechov na stranícke systémy, v ktorých pôsobia.

Kľúčovou rovinou práce je špecifikácia faktorov, za pomoci ktorých aktéri týchto strán

dokázali vybudovať dominujúcu pozíciu svojich strán vzhľadom na ich systémy.

Ďakujem svojmu školiteľovi, Marekovi Rybářovi, PhD za odborné vedenie pri

koncipovaní práce, a taktiež rodine a priateľom za trpezlivosť.

8

(0) Úvod..........................................................................................................................9

1. Teoretické východiská..............................................................................................11

2. Metodologická kapitola............................................................................................26

3. Strany Smer a Fidesz v empirickej perspektíve.....................................................34

3.1 Nové/transformujúce sa strany.............................................................................35

3.2 Stav straníckych systémov na Slovensku a v Maďarsku v kontexte

nových, transformovaných strán – prípad Smeru

a Fideszu....................................39

3.3.Zistenia.................................................................................................................44

3.4. Cesta za dominanciou..........................................................................................48

3.4.1 Centralizovanosť straníckej organizácie..........................................................49

3.4.2 Personalizmus .................................................................................................54

3.4.3 Ideologická ukotvenosť strán v spoločnosti.....................................................55

4. Záver........................................................................................................................69

5. Zoznam literatúry...................................................................................................70

9

(0) Úvod

Stranícke systémy patria medzi najzásadnejšie a najklasickejšie portfólio

výskumu v modernej politickej vede. Výskum straníckych systémov

v postkomunistických krajinách, resp. v krajinách takzvanej štvrtej vlny

demokratizácie patrí medzi katalyzátory, ktoré upriamili pozornosť vedcov späť

k tejto oblasti politológie. Tento výskum však patrí medzi najproblematickejšie,

keďže koncepcie, t.j. teoretické podhubie, ktoré je desaťročia vypracovávané

politológmi, bolo primárne koncipované pre rozvinuté demokracie, v ktorých

časový aspekt a ustálenosť tradícií dáva väčší priestor na vytváranie modelov

a teórií, ktorých platnosť má tendenciu pretrvávať (Mainwaring; Torcal 2005:1).

Skúmanie straníckych systémov predstavuje v prostredí strednej a východnej

Európy omnoho väčšie komplikácie spôsobené na jednej strane neustálenosťou,

premenlivosťou týchto systémov charakteristických neschopnosťou dôslednejšie

nasledovať teoretické prístupy, ktoré môžeme v prostredí západnej Európy označiť

za ustálené a overené a na strane druhej nižšou dostupnosťou zdrojov a výskumov.

Súčasnosť však ukazuje, že spoločensko-politické zmeny, ku ktorým dochádza

tak v nových, ako i starých demokraciách preverujú platnosť teórií staršieho dáta,

ktoré sú čoraz náročnejšie na ich aplikovateľnosť (Hloušek; Kopeček In. Strmiska

2005: 52; Wolinetz 2004: 2). Tieto procesy však nijakým spôsobom nenaznačujú

rezignáciu na realizovanie teoretických analýz v oblasti straníckych systémov.

Cieľom diplomovej práce, vychádzajúc z percepcie vývoja straníckych

systémov v strednej a východnej Európe od pádu komunistických režimov až po

súčasnosť (1989 - 2010), je odpovedať na výskumnú otázku zaoberajúcou sa

fenoménom transformujúcich sa a nových politických strán, ktorých spoločným

menovateľom je úspešnosť vo voľbách, t.j. aké sú podmienky vzniku voličsky

úspešných strán, aký vplyv majú takéto strany na relevantnú časť straníckeho

systému a príčiny (determinanty) ich úspešného pôsobenia v straníckom systéme.

Výskumné tézy a hypotézu práce predstavuje Tabuľka č.1, detailne ich popisujeme

v teoretickej a metodologickej kapitole. Analýza je realizovaná na prípade

politickej strany Smer – sociálna demokracia (ďalej len „Smer“) a strany Fidesz-

MPP (ďalej len „Fidesz“). Význam takto formulovanej výskumnej otázky a jej

predmetu spočíva v možnosti využiť súčasné poznanie v oblasti straníckych

systémov a aplikovať ho na nami predložené prípady, no taktiež, čo považujeme

skutočne za prínosné, je hľadieť naň z perspektívy aplikovaného výskumu. Môže

10

tak slúžiť aktérom v reálnom politickom prostredí ako jeden zo zdrojov pri

zisťovaní vhodného momentu zakladania nových strán, podoby konštituovania

efektívnej straníckej organizácie a spôsobu úspešného ideového ukotvenia strany

v spoločnosti. Závery práce sú zovšeobecnené z predstavených dvoch prípadov,

pričom autori si uvedomujú potrebu ďalšieho výskumu, ktorý by ich platnosť

verifikoval na väčšej vzorke prípadov.

Diplomová práca je obsahovo štruktúrovaná do troch kapitol. Prvá kapitola,

teoretická, referuje súčasný stav poznania v oblasti výskumu straníckych systémov

a politických strán. Druhá kapitola predstavuje metodologicko-metodické nástroje,

prostredníctvom ktorých analýzu realizujeme. Rozoberáme v nej formulované tézy

a hypotézu a zároveň tieto operacionalizujeme. Tretia, empirická kapitola,

teoreticko-metodologické podhubie aplikuje na skúmanie strán Smer a Fidesz, na

prípade ktorých overujeme platnosť téz a hypotézy.

Tabuľka č. 1: Prehľad výskumných otázok a nadväzujúcich výskumných téz a hypotézy.

Výskumné

otázky:

O1: Aké sú podmienky

vzniku voličsky

úspešných strán?

O2: Aký vplyv majú

nové/transformované

voličsky úspešné strany

na relevantnú časť

straníckeho systému?

O3: Aké sú príčiny

(determinanty) vzniku

dominujúcich strán

v straníckom

systéme?

T1: Nové/transformované

voličsky úspešné strany

vznikajú v menej

stabilizovanom

straníckom systéme. Tézy

a Hypotéza: T2: Nové/transformované

voličsky úspešné strany

vznikajú na

fragmentovanejšej časti

systému z hľadiska ľavo-

pravej osi.

T3:

Nové/transformované

voličsky úspešné strany

majú schopnosť stabilizovať

stranícky systém na tej

strane spektra, v ktorom

pôsobia.

H:

Vznik dominujúcich

strán je závislý od

centralizovanej

straníckej organizácie,

charizmatického lídra, a

sebaidentifikácie v

najdôležitejších

štiepeniach v

spoločnosti.

11

(1) Teoretické východiská

Spôsob, akým sme uchopili tému diplomovej práce vytvára isté predpoklady

pri formovaní jej štruktúry a zároveň utvára podobu jej skladby. Táto kapitola je

rozdelená do niekoľkých častí. (1) Prvá časť má za úlohu podať ucelený, no určite

nie vyčerpaný prehľad na doterajšie poznanie v oblasti skúmania straníckych

systémov prostredníctvom renomovaných koncepcií klasikov politickej vedy

a taktiež poukázať na modifikované prístupy, ktoré v sebe reflektujú rozdielnu

povahu straníckych systémov vo vyspelých demokratických krajinách a v relatívne

nových demokraciách. (stranícke systémy, politické strany). Dokumentácia

poslúži ako východisko pre overovanie platnosti téz T1 (Nové/transformované voličsky

úspešné strany vznikajú v menej stabilizovanom straníckom systéme), T2

(Nové/transformované voličsky úspešné strany vznikajú na fragmentovanejšej časti systému z

hľadiska ľavo-pravej osi.) a T3 (Nové/transformované voličsky úspešné strany majú schopnosť

stabilizovať stranícky systém na tej strane spektra, v ktorom pôsobia) v empirickej časti

práce, ktoré sledujú štrukturálne podmienky umožňujúce vznik voličsky úspešných

politických strán. Predstavené koncepcie použijeme v ďalších kapitolách ako zdroj

pre operacionalizáciu a následné empirické overenie uvedených téz, kde sledujeme

stabilizovanosť straníckeho systému, resp. jeho časti počas vytvárania týchto strán

a v čase, keď môžeme tieto strany označiť za úspešné. (2) Druhá časť sa venuje

príčinám vzniku dominujúcich strán v straníckych systémoch, nastoľuje premenné,

ktoré túto dominanciu podporujú/zapríčiňujú, t.j. formulujeme teoretický základ

pre hypotézu diplomovej práce H (Vznik dominujúcich strán je závislý od centralizovanej

straníckej organizácie, charizmatického lídra, a sebaidentifikácie v najdôležitejších štiepeniach v

spoločnosti.). Kým predchádzajúca časť má za úlohu prostredníctvom dostupných

zdrojov vysvetliť vhodné štrukturálne podmienky pre vznik úspešných strán

a poukázať na ich vplyv voči systému strán, tretia časť pojednáva o pridanej

hodnote, majúc tak na mysli tie prípady, kedy p. strany môžeme vzhľadom na ich

voličskú podporu označiť za natoľko úspešné, že systému strán dominujú.

Rozoberáme tu literatúru venujúcu sa straníckej organizácií, úlohou silného lídra

a štiepeniami(cleavages), kde explicitne rozoberieme ich povahu vzhľadom na

štrukturálne a agenciálne perspektívy.

(1) Výskum straníckych systémov patrí medzi najtradičnejšie predmety

záujmu v politickej vede. Teoretici vypracovali množstvo menej či viac vplyvných

teórií ktoré sa snažia teoretizovať a modelovať straníckej systémy. Tieto modely

12

nám umožňujú skúmať vlastnosti straníckych systémov, ktoré ich fungovanie

a podobu ovplyvňujú. Najvplyvnejšie a najširšie používané sú tie koncepty

vypracované M. Duvergerom (1954), J. Blondelom (1968) a G. Sartorim (1976).

Každý z nich reflektuje ako primárny aspekt straníckych systémov inú skutočnosť

či jav, po prípade vystupujú komplementárne vzhľadom na predchádzajúce

koncepty. Predstavujeme koncepty spomenutých troch velikánov politickej vedy

zo zreteľom na ich použiteľnosť v postkomunstických krajinách. Maurice

Duverger, bol jedným z prvých, ktorý sa zaoberali štúdiom straníckych systémov.

Za najvážnejšie kritérium straníckych systémov pritom považoval počet

relevantných strán. Podľa tohto kritéria rozdeľoval stranícke systémy na tie, ktoré

reflektujú jednu stranu (monopartizmus), dve strany (bipartizmus) a viacstranícke

systémy (multipartizmus). Kritérium počtu strán neskôr preberajú ďalší teoretici

ako významného indikátoru pri analýze vlastností straníckych systémov. Jedným

z mnohých nasledovníkov skúmania straníckych systémov bol Blondel, ktorého

typológia sa stala jednou z najvplyvnejších. Okrem počtu strán rozlišoval taktiež

ich veľkosť. Na základe týchto dvoch kritérií ďalej rozlišuje systém dvoch strán

(bipartizmus), systém dva a pol strany, multipartizmus s dominujúcou stranou

a multipartizmus bez dominujúcej strany. Pri multipartizme reflektuje dve

dominujúce strany, ktoré vo voľbách spoločne získavajú okolo 90% hlasov,

Systém dva a pol strany zasa vychádza s pozorovania Nemeckého, Luxemburského

a Belgického systému, kde si všíma okrem dvoch dominujúcich strán tretiu,

centristickú stranu, ktorej význam presahuje jej zisky získané vo voľbách. Ten

potenciál je dosiahnutý prijateľnosťou vzniku koalície z oboma veľkými stranami.

Multipartizmus s dominujúcou stranou je systém, kde jedna strana dosahuje

volebné zisky okolo 40% hlasov. Je nutné podotknúť relatívnosť kritéria veľkosti

strán, ktorú spomína aj P. Mair (1991). Ten pri rozdeľovaní strán na malé a veľké

používa kritérium 15% získaných hlasov vo voľbách, no sám označuje túto

hodnotu za pracovný nástroj, než za exaktné kritérium. Prielom pri skúmaní

straníckych systémov nastolil zrejme najvýznamnejší teoretik straníckych

systémov Giovanni Sartori. Jeho systém mnohí pokladajú za najprepracovanejší,

čo môže slúžiť ako argument pre dôvod jeho neustáleho používania (Wolinetz

2004: 2). Sartori (1976:127 ) pracuje s dvomi kategóriami, t.j. s počtom strán, kde

rozlišuje strany relevantné a irelevantné a typ systému. Sartori tak okrem statickej

časti systému, ktorú predstavujú politické strany sleduje aj dynamickú zložku

13

systému, vzájomné vzťahy. Na základe spomenutých kritérií formuluje základnú

dichotómiu straníckych systémov na súťaživé a nesúťaživé. Tabuľka č.2 je

súhrnom predstavených typológií s. systémov z ohľadom na sledované kritériá.

Všetky tri predstavené koncepcie straníckych systémov boli vytvorené

z empirického pozorovania jedného alebo viacerých prípadov v rozvinutých

západných demokraciách. Vzhľadom k tomu, že náš výskum je zameraný na

geografický priestor strednej a východnej Európy, čo v kontexte relatívne krátkej

demokratickej éry predstavuje istý výskumný problém, keďže mnohé systémy sa

podstatnú časť doby, ktorú pozorujeme vyvíjali (por. Toole 2000, Tavits 2005), čo

naznačuje problematiku ich zaraditeľnosti v pôvodných typológiách. Máme tým

namysli premenlivosť a nestálosť straníckych systémov v tomto regióne,

prinajmenšom v ich zárodočnom štádiu. Vzhľadom k týmto podmienkam je

potrebné predstaviť novšiu perspektívu, ktorá tento element v sebe zohľadňujú. Za

jednu z prepracovanejších považujeme tú od Mainwaringa a Torcalu (2005). Na

jednej strane vychádza z pôvodnej Sartoriho typológie, na strane druhej je

Tabuľka č. 2: Prehľad Kritérií pri typologizácií straníckych systémov podľa autorov.

Zdroj: Kopeček In. Strmiska 2005: 9 - 52

Kritéria straníckych

systémov

Autor

Polarizácia systému Počet strán Veľkosť strán

Maurice Duverger -

Monopartizmus,

Bipartizmus

Multipartizmus

-

Jean Blondel -

Bipartizmus

Systém dva a pol strany,

Multipartizmus

Multipartizmus s dominujúcou stranou

Giovanni Sartori

Systém jednej strany

Systém hegemonickej strany

Systém predominantnej strany

Bipartizmus

Umiernený pluralizmus (3 – 5 strán)

Polarizovaný pluralizmus (5< strán)

-

14

ľahko uchopiteľný a aplikovateľný pre priestor strednej a východnej Európy. Toto

je zásadnejší odkaz pre našu štúdiu, a práve v tomto mieste môžeme nadviazať na

ťažiskovú prácu Mainwaringa a Torcalu (2005) a zároveň môžeme predstaviť ich

koncept inštitucionalizácie straníckych systémov. Ten nám poslúži pri

operacionalizácií T1, T2 a T3. Inštitucionalizovanosť straníckeho systému

predstavuje aparát schopný rozdeliť stranícke systémy podľa miery vyspelosti,

stability. Sleduje niekoľko faktorov, na základe ktorých je inštitucionalizácia

určená, tieto sú predstavené nižšie. Táto modifikovaná perspektíva umožňuje

aplikovať Sartoriho typológiu s. systémov aj na krajiny, ktoré prísne vzaté by

nemohli byť považované za súťaživé systémy, pričom by nespĺňali nielen

prívlastok vzťahujúci sa na súťaživosť aktérov, ale najmä samotný pojem systému.

Práve polemika, či už sémantická alebo funkčná, ohľadne systémovosti viedla

niektorých teoretikov k zásadnejším tvrdeniam na adresu straníckych systémov

v niektorých postkomunistických krajinách, postulujúcich jeho neexistenciu (por.

Rybář 2004). Modifikácia perspektívy na stranícke systémy umožňuje predstaviť

komplementárne kritérium inštitucionalizácie straníckych systémov k Sartoriho

pôvodnej typológií. Mainwaring a Torcal formulujú nasledovné štyri kritériá,

prostredníctvom ktorých je možné analyzovať inštitucionalizovanosť straníckych

systémov, pričom túto rovinu zastrešuje s podmienkami inštitucionalizácie

v rozvinutých demokraciách. (1) Prvé kritérium je charakterizované mierou

stability straníckych systémov, t.j. model straníckej súťaže operuje istou mierou

pravidelností (2005: 4). (2) Druhé kritérium sa zameriava na vzťah medzi

politickými stranami a spoločnosťou, pričom autori zdôrazňujú dikciu, že

inštitucionalizovanosť straníckych systémov je daná mierou ukotvenosti

politických strán v spoločnosti a recipročne mierou ukotvenosti voličov

k politickým stranám. (3) Kritérium, v poradí tretie1, je akceptácia politických

strán politickými aktérmi ako legitímne a nevyhnutné jednotky politickej súťaže

a to aj v prípade kriticizmu, resp. celkovej skepse voči existencií politických strán

vôbec (Torcal; Gunther; Montero 2002). (4) Posledné kritérium je postavené na

téze, že politické strany nie sú subordinované ambíciám niekoľkých jej lídrov.

Jedná sa teda o charakter straníckej súťaže, ktorý prebieha v programovo –

1 Toto kritérium vychádza s pôvodného zámeru autorov, ktorý inštitucionalizovanosť systémov empiricky dokazovali na prípadoch krajín latinskej ameriky.

15

ideologickom rámci alebo, v najextrémnejšom opozitnom variante, na báze

afiliácie voličov k lídrom.

Dimenzie inštitucionalizovanosti straníckych systémov:

• Stabilita straníckych systémov

• Zakorenenosť politických strán v spoločnosti, väzba voličov na

politické strany

• Akceptácia politických strán ako primárneho aktéra politickej súťaže

• Personalizmus

Tieto štyri kritériá dokážu efektívne rozdeliť stranícke systémy

jednotlivých krajín podľa miery inštitucionalizovanosti, predstavujú zásadné

vlastnosti systémov, ktorých miera zastúpenia určuje ich rozvinutosť. Predstavené

kritériá autori zastrešujú nasledujúcou argumentáciou. Slabá schopnosť predvídať

správanie politických strán v systéme vychádza z nízkej úrovne pravidelností,

ktoré inak stranícky systém vytvára vo vyspelých demokraciách. Vysoká miera

premenlivosti je daná neustále sa meniacou kvantitou aktérov a súčasne ich

fluktuáciou v systéme. To znamená, že v relatívne krátkom časovom rámci, t.j.

dve až tri nadväzujúce volebné obdobia, dochádza k výmene politických strán ich

vstupom/odchodom do/z relevantnej časti systému a/alebo

zlučovaním/rozdeľovaním sa politických strán v systéme. Takto modelované

prostredie nevytvára priestor pre vznik silnejších recipročných väzieb medzi

stranami a voličmi, čo je podložiteľné vysokou mierou volatality. Slabá väzba

medzi voličmi a stranami umožňuje stranám poddimenzovať úlohu programovej

a ideologickej vyhranenosti strán a zameriavať sa na krátkodobé a ad hoc témy

založené na konkrétnych vlastnostiach daného politického prostredia. Presnosť

formulácie považujeme za kľúčovú čím naznačujeme, že programová

poddimenzovanosť strán nie je determinovaná štruktúrou, ale je racionálnou

voľbou aktérov. Teória Tabula rasa modeluje systém, kde politické strany, ktoré

sú personálne a z hľadiska schopností členov poddimenzované predstavujú

dôsledok nestability straníckych systémov (Kitschelt 1999: 391-393). My však

tieto východiská prevraciame a tvrdíme, že nízka úroveň inštitucionalizácie

straníckych systémov je živená, vedome a cielene podporovaná niektorými

16

politickými stranami v systéme. Ideologická a programová nevyhranenosť

a poddimenzovanosť niektorých strán je tak utilitárne využitá ako nástroj

straníckej a volebnej súťaže, a nie dôsledkom štruktúry, ktorá stranám neposkytuje

významnejšie možnosti. Inak povedané, táto vlastnosť niektorých strán nie je

determinovaná. Slabá vyhranenosť je komplementárne posilňovaná silným

vzťahom medzi voličom a konkrétnym lídrom/lídrami strany. Súťaž o voliča je tak

výrazne vytváraná personalizmom. Samotní autori tvrdia, že najnižšia miera

inštitucionalizácie straníckych systémov je práve tam, kde personalizmom

zaťažené strany získavajú najväčšiu popularitu (2005: 5).

Predstavená koncepcia je východiskom pre operacionalizáciu a následné

empirické overenie troch formulovaných téz. V závere tejto časti sme sa dotkli

problematiky medzi štrukturalistickou a agenciálnou perspektívou pri realizácií

výskumu. V nasledujúcej, druhej časti kapitoly tieto perspektívy rozoberieme

podrobnejšie. Ukážeme na vzťah medzi organizáciou strany, úlohou lídra

a schopnosť strany efektívne operovať v rámci štiepení v spoločnosti.

Prechádzame teda k druhej časti kapitoly venovanej teoretickému zázemiu

slúžiacemu formulovanej hypotéze.

(2) Vo vyššie uvedenej časti sme sa zaoberali literatúrou, napomáhajúc tak

teoretickému pokrytiu téz práce, ktoré bezprostredne súvisia so vznikom voličsky

úspešných strán, ich dopade na stranícky systém, resp. jeho časti. Na tomto mieste

pokračujeme v zastrešení hypotézy práce. Okrem východísk uvedených vyššie je

potrebné predložiť ďalšiu, špecifickejšiu dokumentáciu, keďže s ohľadom na

hypotézu nám záleží nie len na principiálnej, ale aj pomernej úspešnosti strán.

Znamená to, že úspešnosť strany dosiahne maximum vtedy, keď sa jej podarí

straníckemu systému alebo jeho časti dominovať. Faktory, ktoré túto schopnosť

ovplyvňujú tu v kontexte odbornej literatúry na partikulárne témy predstavujeme.

Sú to (1) centralizovaná organizácia strany (2) silný, charizmatický líder a (3)

schopnosť strany efektívne uchopiť štiepenia v spoločnosti. V úvode rozoberieme

úlohu štiepení v spoločnosti v kontexte štrukturálneho a agenciálneho prístupu. Po

tejto časti rozoberieme prepojenosť /straníckej organizácie a ideologickej

profilácie strany/ a nakoniec zmysel silného, charizmatického lídra ako

komplementárneho faktoru k predošlým dvom.

Pôvodná koncepcia štiepení je spájaná s menom Steina Rokkana a

Seymour Martina Lipseta a ich práce Party Systems and Voter Alignments: Cross-

17

National Perspectives (1967), v nej identifikovali štyri hlavné typy štiepení na

základe historických okolností, t.j. priemyselných a národných revolúcií (s. 47).

Na báze týchto konfliktných línií sa obyvateľstvo profilovalo, čím ovplyvnili

podobu politickej reprezentácie, ktorá sa identifikovala na rôznych stranách týchto

pretrvávajúcich konfliktov a určila konečnú podobu identifikácie politických

strán. Podstata týchto tvrdení vychádza z predpokladu postupnosti tohto procesu.

Spoločenské zmeny dejúce sa v pozadí týchto revolúcií určovali podobu politickej

reprezentácie. Takto štrukturálne orientovaná perspektíva doposiaľ predstavuje

majoritnú koncepciu výskumu (Enyedi 2005: 697-698) a má tendenciu modelovať

kauzalitu medzi premennými z dola na hor (spoločnosť - elity). Tento prístup,

majoritne užívaný pri explanácií straníckej súťaže a vzťahu medzi voličmi

a politickými stranami vo vyspelých demokratických krajinách je limitovaný

situáciou v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy. Hore

spomenutá vyššia miera voličskej volatality vo východoeurópskom regióne

spôsobená ideologickou poddimenzovanosťou, resp. programovou

nevyhranenosťou strán tu však na rozdiel od teórie Tabula Rasa, ktorú okrem

iných kriticky vníma napríklad Kitschelt (1999: 391-393), a ktorá tento ráz

v predmetnom regióne považuje za brzdu konsolidácie a stabilizácie straníckych

systémov, je predstavená ako negatívny faktor. Na základe novších štúdií však

takéto prostredie môže pôsobiť ako výhoda (Kitchelt 1999), resp. vplyv volatility,

jej klesajúca miera, poukazuje na tendenciu stabilizácie týchto straníckych

systémov (Tavits 2005), čo indikuje, že politický aktéri dokázali povahu systému

využiť a aspoň čiastočne politické strany ukotviť v spoločnosti. „Správanie

inštitucionálnych aktérov determinuje konečnú podobu štiepení a vzorec

politického konfliktu tak nemôže byť predikovaný zo znalosti spoločenskej

štruktúry“ (Enyedi 2005: 699). Samotná teória Tabula Rasa v sebe nesie

predpoklady k úspešnému použitiu agenciálneho prístupu. „Situácia

v postkomunistických krajinách nevytvára také podmienky, ktoré umožňujú

stranám angažovať sa v programovo orientovanej súťaži, reprezentovať a zdieľať

konflikty záujmov v spoločnosti a vytvárať aliancie strán, ktorých výsledkom je

efektívne vládnutie“ (Kitchelt 1999: 391). Postkomunistická spoločnosť,

charakterizovaná ako sociálne homogénna a egalitárne koncipovaná nevytvára

podmienky, ktoré by sociálnym aktérom umožnili formulovať svoje individuálne

a kolektívne záujmy. „Atomizácia spoločnosti a nedostatočné triedne vzťahy

18

podkopávajú ustanovenie záujmových skupín touto spoločnosťou smerom na

hor“(Kitschelt 1999: 392). Politické strany, ktorých primárnou úlohou

v počiatočnom procese ekonomickej tranzície je prechod na trhovú ekonomiku, sú

limitované dostupnosťou alternatív ekonomických programov, čím sa u voličov

vytvára priestor pre znižovanie väzieb medzi nimi a politickými stranami,

zvyšujúc tak voličskú volatalitu odôvodnenú nemožnosťou uskutočňovať

verejnosťou artikulované záujmy ako politiku vlád. Aktéri straníckych systémov

sú konfrontovaný simultánne s vytváraním národnej, štátnej, demokratickej

a ekonomickej identity, čím predimenzujú svoje vnútorné personálne a zdrojové

kapacity. Spoločnosť nedisponuje tzv. kultúrnym kapitálom, teda požadovanou

úrovňou občianskych dispozícií a vedomia limitujúcu schopnosť participácie na

demokratickom procese. Tento stav je výstižne označený ako tabula rasa vo

význame vytvárania novej demokratickej spoločnosti, inštitúcií a štruktúr od

základov. Aj v prípade, že by sme pracovne prijali koncepciu tejto teórie,

s ohľadom na neskorší vývoj sa môžeme domnievať, že politický aktéri,

štrukturálne zomknutý predstaveným kontextom nutne toto prostredie využívali

a neskôr pretvárali, keďže súčasná situácia straníckych systémov sa nachádza

v pokročilejšom stave stabilizácie, respektíve v niektorých krajinách je

stabilizovaná.2 Vychádzajúc z tejto krátkej úvahy tvrdíme, že perspektíva aktéra

pri skúmaní straníckej súťaže je minimálne potrebná, ak nie dokonca nevyhnutná.

Zároveň, pokračujúc v rovine štiepení, spoločnosť profilovaná socio-

demografickými faktormi, ktoré v západných demokraciách situovali jej časti do

rôznych spoločenských skupín, ktoré tak slúžili ako zdroj podpory pre politické

strany operujúce na rovnako rôznych ideologicko-programových líniách, je tým,

čo Enyedi nazýva surovým materiálom (raw material), s ktorým politický aktéri

v podobe záujmových skupín a predovšetkým politických strán pracujú (Enyedi

2005: 700). Takto vhodne pomenovaná povaha spoločenských štruktúr je

umocnená ešte väčšmi, pokiaľ prijímame perspektívu teórie Tabula rasa, keďže tu

je skutočne najvýznamnejším, monopolným „spracovávateľom“ politická strana/y.

Aby sme tieto fundamenty explicitnejšie vysvetlili, v krátkosti pojednáme o

štrukturalistickom a agenciálnom prístupe z pohľadu teórie racionálnej voľby. Jej

špecifickosť spočíva v tom, že objekt skúmania predstavujú politickí aktéri, no

2 Napríklad stranícky systém Maďarska vykazoval väčšiu mieru stability (Tóka 1998: 4)

19

formou predstavuje paradoxne štrukturalistický prístup. Vychádzajúc z Haya

(2002), prístup racionálne voľby vysvetľuje aktérov ako egoistické, t.j. racionálne

entity, ktorých primárnym cieľom je maximalizovať kapacitu požadovaných

cieľov. Aktéri sú oboznámený s prostredím, teda štruktúrou, v ktorom sa

pohybujú. Výsledkom týchto východísk je predpoklad, že najúspešnejší aktéri

majú najväčšiu znalosť kontextuálnych vplyvov a vyberajú si zo sumy možných

krokov tú, ktorá je pre nich najperspektívnejšia z hľadiska dosiahnutého „zisku“.

Povedané slovami Georgea Tsebelisa, ktorého Hay označuje za jedného

z hlavných protagonistov teórie racionálnej voľby, „individuálne konanie [aktéra]

predstavuje optimálne prispôsobenie sa inštitucionálnemu prostrediu a interakcia

medzi individuálnymi aktérmi je optimálne primeraná. Preto prevládajúce

inštitúcie (pravidlá hry) determinujú správanie aktéra, ktorý následne produkuje

politický alebo sociálny výstup“(Tsebelis by Hay 2002: 103 - 104). Prejdením od

týchto tvrdení späť k diskusií medzi štrukturálnym a agenciálnym prístupom

v kontexte štiepení abstrahujeme, že dominujúce politické strany predstavujú

práve takých aktérov, ktorí najoptimálnejšie „manipulovali“ so spoločenskou

štruktúrou a tým, čomu Eneydi (2005: 700) hovorí Predpolitické preferencie

spoločnosti (pre-political preferences). V tomto mieste môžeme postúpiť

v argumentácií ďalej, prepojíme štiepenia v spoločnosti s ideologicko-

programovou orientáciou strán a následne ideálnymi typmi strán, ktoré

predstavujú teoreticky prínosné zázemie pri charakterizovaní dominujúcich strán.

Taktiež neopomenieme organizačnú podobu strán ako faktoru, ktorý zapríčiňuje,

napomáha stranám dosahovať ich dominantná úlohu v straníckom systéme. Vyššie

uvedenou argumentáciou sme poukázali na významnú úlohu agenta, respektíve

politických aktérov ako relevantnej perspektívy pri skúmaní úspešných

politických strán. Sledovanie pôsobenia aktérov dokáže vysvetliť stratégie ich

konania a tým osvetliť ich cestu k úspechu. Hovorili sme o štiepeniach,

konkrétnejšie o ich úlohe ako materiálu, ktorý jednotlivé politické strany môžu

zužitkovať. Práve stratégia, ovplyvnená organizáciou politických strán, ich

ideologickou profiláciou a v neposlednom rade silou lídra dokáže vysvetliť

úspešnú cestu p. strán. Odborníci na túto problematiku vypracovali množstvo

koncepcií, ktoré týmto faktorom prisudzuje prím z hľadiska charakteristiky strán

a umožňuje univerzálnejšie nazerať na ich pôsobenie v straníckom systéme.

Rôznorodosť týchto koncepcií zachytávajú vo svojej práci Species of Political

20

Parties: New Typology Richard Gunther a Larry Diamond (2003). Vypracovali

prehľadnú typológiu, ktorá sa snaží dosiaľ vyprodukované typológie zmapovať

a zároveň unifikovať prostredníctvom historickej perspektívy vývoja politických

strán (Tabuľka č. 3).

Tabuľka č. 3: Typológia politických strán podľa historického vývoja a veľkosti straníckej

organizácie

Zdroj: Gunther, Diamond (2003: 173)

Pre účely tejto práce predstavujú volebné strany dôležitú kategóriu. Autori

spomenutej štúdie vychádzajú s pôvodných prác Kirchheimera (1966), Angela

Panebiaca (1988) a Wolinetza (1991). Spoločnou charakteristikou týchto strán je

21

zameranie na získanie čo najväčších volebných ziskov ako nástroja pre

dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je exekutíva. Autori (Gunther, Diamond 2003)

vymedzili tri podkategórie volebných strán. Ich spoločnou charakteristikou je

relatívne úzka stranícka organizácia a tzv. špecializácia na predvolebný boj,

pričom využívajú všetky dostupné technologické prostriedky spojené

s masmédiami ako alternatívy zabezpečenia vysokého volebného zisku namiesto

širokej straníckej organizácie, ktorá zabezpečuje stabilný prísun voličskej podpory

pri tradičných typoch strán (Gunther, Diamond 2003: 185). Tieto strany teda

rozdeľuje na catch-all strany, programové strany a personalistické strany. Ich

spoločným prienikom je relatívna úzkosť straníckej organizácie, odlišujú sa však

v ideologicko-programovej dimenzií, teda v rozsahu čitateľnosti, šírke ich

profilácie a v ambícií stať sa hegemónom v danom politickom systéme. Catch-all

strany vykazujú povrchnú a vágnu ideológiu, výraznú orientáciu na voľby

a prominentnú úlohu najvyšších členov strany predovšetkým na celonárodnej

úrovni. „Orientácia na široké skupiny voličov v snahe maximalizovať volebný zisk

následne podľa Kirchheimera vedie k nárastu konsenzuálnych prvkov, a k

znižovaniu polarizácie v straníckom systéme - strany sa snažia vyhýbať

špecifickým témam, a preferujú celonárodné témy, ktoré môžu osloviť takmer

každého.“(Orogváni 2006: 3). Tieto strany lokalizujú svojich voličov okolo stredu

politického spektra (socio-ekonomická os). „V snahe rozšíriť svoje volebné cieľe

na rôznorodé skupiny obyvateľstva, ich polická orientácia je eklektická a pohybuje

sa podľa nálad v spoločnosti“ (Gunther, Diamond 2003: 186). Výber kandidátov

je prispôsobený tomuto „ťaženiu“ a catch-all strany selektujú kandidátov na

základe ich popularity a volebného potenciálu, čo predstavuje odlišnú stratégiu

než v tradičnejších stranách, kde sa kladie dôraz taktiež na tzv. služobnú

vyspelosť, či pozíciu v rámci orgánov strany. Autori do tejto kategórie zaraďujú

Labour party vo Veľkej Británií za éry Tonyho Blaira, či Maďarské Demokratické

Fórum (MDF). Programová podkategória volebných strán vyniká bližšou

podobnosťou s masovými stranami. Ideovo-programový profil strany je

čitateľnejší, konkrétnejší, a široko využívaný v predvolebnom boji. Autori

zdôrazňujú ich programovo dimenzovanejšiu orientáciu aj tým, že v prípade

kontroly alebo participácie na vláde sú tieto programové ciele inkorporované ako

program pre vládnutie v maximálnej možnej miere. Dôraz je kladený na

partnerstvo z rovnako zmýšľajúcimi organizáciami občianskeho života. Medzi

22

príkladmi uvádzanými autormi sú Občianska demokratická strana (ODS), KSČM,

no taktiež obe hlavné maďarské strany (MSZP, Fidesz). Tretím podtypom sú

personalistické strany. Sú organizačne veľmi úzke a ich primárnou úlohou je

prostredníctvom volebnej súťaže doviesť lídra k moci (party as vehicle). Tieto

strany sú založená výlučne na charizmatickom lídrovi a majú tendenciu rozpadnúť

sa, respektíve transformovať sa na iný typ strany po dosiahnutí tohto cieľa.

Príkladmi tohto typu strán sú Frias (Venezuela, /Hugo Cháves/), Berlusconiho

Forza Italia alebo Kongresová strana v Indií. Usudzujeme, že do tohto typu by

bolo možné zaradiť aj stranu SOP a HZD zo Slovenskej proveniencie, ktorých

úlohou bolo doviesť svojho lídra na prezidentský post (R. Schuster, I.

Gašparovič).

Implicitne sme predstavili stratégie, ktorých cieľom je maximalizácia

volebného zisku. Samotný autori zdôrazňujú, že predstavené typy sú ideálne

a napriek tomu, že boli schopný v každej kategórií uvádzať príklady, mechanizmus

ich výberu nešpecifikovali. Napriek tomu slúžia predstavené typy ako širší rámec,

v ktorom sa pohybuje aj tento výskum, pri určení vlastností, povahy volebne

úspešných, dominujúcich strán. Gunther a Diamond cielili vykresliť takú

typológiu, ktorá by presiahla rámec politických strán existujúcich vo vyspelých

demokraciách. Podobný, no empirickejšie zasadený cieľ je predmetom práce Abby

Innes (2001), ktorá overovala existenciu catch-all parties v strednej a východnej

Európe na prípadoch krajín Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska.

Z hľadiska politickej stratégie vymedzila tri typy catch-all strán, sledujúc tak

programovo-ideovú líniu v kontexte získavania voličskej podpory. Hovorí

o technokratických, nacionalistických a populistických catch-all stranách. Prvý

typ charakterizuje ako strany, ktoré tvrdia , že „ ... majú technické expertízy

[know-how] , ktoré prenesú populáciu cez proces [demokratickej, ekonomickej]

tranzície.“ (Innes 2001:10). Nacionalistické catch-all strany verbujú voličov

prostredníctvom tém národnej identity a populistické strany sa vymedzujú voči

ostatným stranám ochranárstvom a starostlivosťou o „bežných ľudí“. Spoločným

prívlastkom všetkých troch typov je, ako Innes pripomína, ich obmedzená

trvácnosť (instant catch-all parties) (2001: 8). Vychádza z prípadov

v menovaných krajinách, spomína napríklad HZDS. Taktiež nesmieme opomenúť

to, čo podotýka aj Innes, t.j. strany tejto charakteristiky sú skôr vymedzením

23

ideálnych prípadov a v komparácií s realitou nachádza skôr rôzne variácie týchto

typov, obyčajne v každom prípade všetkých troch (Innes 2001: 11).

O problematike teoretického uchopenia volebných strán pojednáva aj

Eneydi (2005). Ten predkladá stratégiu, ktorej nasledovanie zabezpečuje

politickým stranám úspech vo voľbách v zmysle prekonania inštitucionálnych,

formálnych bariér tak, že sa snažia v spoločnosti získať podporu takých skupín,

ktorých početnosť im tento cieľ zabezpečí (2005:700). Výsledná podoba strany je

Eneydim pracovne označená ako strana fragmentov rôznych štiepení. (mosaic

cleavage party)(2005:701).

Ďalším faktorom, ktorý participuje na úspešnosti strany je centralizovaná

stranícka organizácia. Vyššie uvedené zdroje sa touto problematikou čiastočne

zaoberali, väčšinou hovorili o veľkosti straníckej organizácie (malé a veľké

strany), respektíve o širokých a úzkych stranách. Prvé kritérium vymedzuje

množstvo jej členov, zatiaľ čo druhé berie do úvahy aj zložitosť, štruktúru

organizácie, a to z hľadiska geografickej alokácie v danej krajine. To, čo je

nevyhnutné na tomto mieste vyjasniť, je na prvý pohľad istá kolízia jednotlivých

konceptov. Vychádzajúc zo štúdií, ktoré reflektujú rôzne typy politických strán

a k nim imanentné stranícke organizácie zisťujeme, že existuje vzťah medzi typom

politickej strany, jej ideologicko-programovým zaradením a organizačnou

štruktúrou strany. Typy strán môžeme podľa kocepcie Gunthera a Diamonda

(2001) rozdeliť na tradičné a nové a to implicitne vo význame Duvergera (1954),

keď hovoríme o tradičných stranách a vo význame volebných strán, ktoré

označujeme ako nové. Kým tradičné strany, t.j. kádrové a masové na začiatku

dvadsiateho storočia zastrešovali relatívne presné ideové a organizačné typy strán

(kádrové - liberálne a konzervatívne strany s úzkou organizačnou štruktúrou

a malým počtom členov a masové – sociálno-demokratické strany s veľkou

členskou základňou a štruktúrovanou straníckou organizáciou), v súčasnosti je

takáto kategorizácia v použiteľnosti obmedzená. Príčinou sú práve nové typy

volebných strán, ktoré sa síce zaraďujú formálne do niektorej so straníckych

rodín, to však má väčšinou pragmatický charakter. Spomenutá kolízia však

v skutočnosti nie je prítomná. Ak sa napríklad strana hlási k sociálnej demokracií,

čím by podľa tradičných konceptov spadala medzi masové strany, no absentuje

u nej široká členská základňa, je možné predpokladať jej prienik medzi iné typy

strán. Kľúčovým je určenie takého typu strany, ktorý koreluje s našim cieľom

24

špecifikovať dominujúce strany v straníckom systéme, a ktorý umožňuje

operacionalizáciu tohto typu pre empirickú časť výskumu. Postulujeme, že práve

typ volebnej strany tieto požiadavky spĺňa. Zopakujeme, že v práci dokazujeme,

že centralizovaná stranícka organizácia je jedným z hlavných faktorov

vymedzujúcich jej volebnú úspešnosť. Veľkosť strany, prípadne jej vnútorná

štruktúra musí byť uspôsobená tomuto cieľu. To znamená, že primárnym znakom

centralizácie je majoritná úloha vedenia strany, ktorá umožňuje lídrom flexibilne

reagovať na aktuálne politické dianie. Toto je cieľom a zároveň funkciou cach-all

strán, „moc sa v catch-all stranách postupne presúva do rúk lídrov strany, ktorí

môžu flexibilne reagovať na meniace sa podmienky ... Catch-all strany sa síce

nezbavujú členskej základne, ktorá aj tak sama postupne eroduje, ale význam

členstva v porovnaní s predchádzajúcim straníckym typom výrazne klesá. Keďže sa

catch-all strany prestávajú orientovať na úzko vymedzené triedne segmenty,

znižuje sa aj prepojenosť a previazanosť strán s týmito skupinami, práve ktorú

zabezpečovala široká členská základňa“ (Orogváni 2006: 4) Toto tvrdenie

vychádza z pôvodnej Kirchheimerovej koncepcie catch-all strán.

Centralizovanosť strany však nie je vymedzená jej veľkosťou absolútne. Ako

ukážeme v empirickej časti práce, dôležitým aspektom je samotný charakter

členstva, kde strana môže vytvoriť špecifické podmienky pre jeho získanie a tým

vytvára centralizovanú organizáciu (por. Deegan-Krause; Rybář 2008: 501, Enyedi

2005:708, Kopeček 2006:29). Operacionalizácií tejto premennej venujeme

rozsiahlejší priestor v metodologickej kapitole.

Posledným s predstavených faktorov, ktorý má podstatnú úlohu pri

vytváraní úspešnej strany je stranícky líder. Jeho úloha je však nepostrádateľná aj

v metodickom zmysle, môže totiž slúžiť ako indikátor, ktorý umožňuje stranu

začleniť do niektorej s typológií, respektíve podľa jeho charakteru určiť koncepty,

ktoré následne môžeme aplikovať. Tento proces vnímame vo význame

hermeneutického kruhu. Zmysel postavenia vedúcej osobnosti v strane do veľkej

miery závisí od jej typu. V stranách, ktoré operujú na programovej báze ako

nástroja slúžiaceho účelu získavania voličov, úloha lídra nepredstavuje takú

významnú pozíciu. Mainwearing a Torcala tvrdia, že personalizmus je v strane

rozpoznateľný vtedy, keď voliči vyberajú kandidátov podľa ich osobných

vlastností ako primárneho determinantu, čím sa programová a ideologická rovina

dostáva do úzadia.(Mainwaring, Torcal 2005: 2). Volebné strany, ako sme už

25

poukázali, zvyšujú dominantné postavenie straníckeho vedenia. Vzhľadom na ich

programovú a ideologickú povrchnosť, ktorej účel sme taktiež predstavili vyššie,

sa líder strany stáva dôležitým prostredníkom medzi politickou stranou a jej

elektorátom. Za pomoci moderných marketingových stratégií, ktoré takýmto

stranám slúžia, sa jej líder stáva rovnako dôležitou súčasťou „tváre“ strany, ako

jej logo, či politická orientácia. Voličsky úspešné strany tak dimenzujú postavenie

vedenia strany, predovšetkým jej lídra.

Účelom tejto kapitoly bolo načrtnúť východiskové koncepty, teórie na poli

výskumu straníckych systémov, straníckej súťaže a ich súčastí tak, aby slúžili ako

teoretické zázemie v následnej operacionalizácií téz a hypotézy práce. Poukázali

sme na možnosti, ktoré dosiaľ vyprodukovaná literatúra ponúka pri

charakterizovaní typov straníckych systémov od tých, ktorých predmetom

výskumu sú predovšetkým západné demokracie, následne sme ukázali na

koncepciu, ako jednu z možných, ktorá sa zameriava na nové demokracie. Tieto

koncepty nám umožnia určovať mieru stability straníckych systémov a jeho

zložiek. V druhej časti sme sa venovali teoretickému zarámcovaniu hypotézy

práce s ohľadom na jej premenné. Získali sme tak dostatočný základ, opierajúci sa

o koncept štiepení z pohľadu niekoľkých autorov a perspektív, poukázali sme na

súčasný stav typologizácie strán s ambíciou nájsť taký model, ktorý umožňuje

konceptualizovať dominujúce strany. Domnievame sa, že táto ambícia v podobe

volebných strán je naplnená. Rovnako sme poukázali na dôležitosť centralizovanej

straníckej organizácie a pozície lídra, ktoré taktiež výrazne prispievajú

k schopnosti strán získavať podporu elektorátu a vytvárať predpoklady k ich

dominancií v straníckom systéme. Cieľom tejto práce je dokázať, respektíve

prostredníctvom vedeckých nástrojov verifikovať tézy a hypotézu práce na prípade

strán Smer a Fidesz. V nasledujúcej kapitole poznatky využívame a na ich základe

predstavujeme metodický aparát, ktorým realizujeme empirický výskum na týchto

prípadoch.

26

(2) Metodologická kapitola

Metodologická kapitola predstavuje metodický aparát nášho prístupu. Jej

štruktúra vychádza z formulovaných výskumných otázok a z nich vychádzajúcich

téz a hypotézy. V prvej časti predstavíme možnosti, ktorými môžeme merať

konsolidovanosť straníckeho systému, využívame pritom koncept Mainwaringa

a Torcalu predstavený v teoretickej kapitole. Význam tejto časti spočíva

v poukázaní na stav straníckeho systému v čase, keď doňho vstúpili, respektíve sa

v ňom transformovali strany, ktoré s ohľadom na neskorší vývoj môžeme označiť

za voličsky úspešné. Následne nadväzujeme na fragmentovanosť straníckeho

systému, resp. jej časti rovnako v čase vstupu/transoformácie strán. Nástroje

merania derivujeme z pôvodnej Sartoriho typológie straníckych systémov.

V závere tejto časti vysvetlíme spôsoby zachytenia stavu týchto systémov

v historickej genéze, ktorá nám umožní demonštrovať ich zmenu reflektujúc

interakcie nových/transformovaných strán naň. Druhá časť vychádza z hypotézy

práce, ktorá je predstavením operacionalízacie jej premenných. Súčasťou každej

časti je naša reflexia k použitým metódam zohľadňujúc tak obmedzenia vedeckých

metód. Skôr než pristúpime k samotnému rozboru téz práce, je potrebné

zadefinovať dôležité faktory straníckeho systému. Všetky tri tézy reflektujú nové,

respektíve transformujúce sa strany. Na základe použitých zdrojov

v predchádzajúcej časti definujeme tieto strany ako kontrolnú premennú, t.j.

kontrolné premenné zabezpečujú preukázateľnosť vzťahu medzi objektom

a kontextom skúmania tak, že ich monitorovanie zabezpečí možnosť preskúmať

vplyv ostatných faktorov na tento objekt (Drulák 2008: 16). Táto možnosť je daná

konštantou hodnotu takto definovaných premenných, čím vylúčime ich vplyv na

daný experiment. Definovaním nových a transformovaných strán, ako takých,

ktoré v istom pozorovanom časovom bode vstúpili do relevantnej časti

straníckeho systému (prekonali inštitucionálne bariéry a získali dostatočný počet

hlasov, aby sa dostali do legislatívneho zboru), respektíve strán, ktoré

v relevantnej časti už pôsobili, no došlo u nich k výraznej premene programovo-

ideologicko-organizačného aparátu, čím de facto zastávajú úlohu nového subjektu,

vzniká konštatná/kontrolná/ premenná, vďaka ktorej môžeme pozornosť upriamiť

na interakciu zo systémom bez toho, aby nám unikol významnejší faktor

podieľajúci sa na konečnom správaní systému.

27

Systémové premenné, ktoré sledujeme, sú (1) miera stabilizovanosti

systému a (2) fragmentácia systému alebo jej časti. Stabilizovanosť straníckeho

systému je základným predpokladom k možnej predikcií jeho vývoja. Pre

definovanie mieri stabilizácie využívame koncept miery inštitucionalizácie s.

systémov vypracovaného Mainwaringom a Torcalom. Venovali sme sa mu

podrobne v teoretickej kapitole. Vychádzajúc z ich práce, stabilizovanosť

straníckeho systému posudzujeme na základe voličskej volatality3, mierou obmeny

strán, a počtom strán v porovnaní s pozorovaným priemerom. Miera voličskej

volatality je efektívnym nástrojom zisťovania kondície straníckych

systémov(Tavits 2005: 284). Jej hodnota je súborným ukazovateľom

o previazanosti strán so spoločnosťou a taktiež implicitne obsahuje mieru obmeny

aktérov straníckej súťaže. Komplementárnymi nástrojmi k voličskej volatalite,

ktoré špecifikujú povahu stability, resp. nestability systému, sú miera obmeny

strán pomocou ktorej dokážeme zistiť, či nestabilita systému je spôsobená

nestálymi preferenciami voličov (v prípade, že sa strany v systéme výrazne

nemenia) a/alebo neschopnosťou strán vytvoriť si trvalé väzby na potenciálnych

voličov. Počet strán z tohto pohľadu má za úlohu zachytiť stav straníckeho

systému, pričom vychádzame s práce G. Sartoriho (1976), podľa ktorého je

stabilita systému určovaná počtom aktérov ako jedným z možných kritérií. Čím

menší počet strán v systéme funguje, tým jasnejšie sú alternatívy ich vzájomnej

interakcie a tým vyššiu prediktívnosť systém umožňuje.

Mieru fragmentácie systému posudzujeme počtom strán v relevantnej časti

s. systému, no špecificky sa na tieto hodnoty zameriavame v kontexte straníckych

blokov na socio-ekonomickom spektre. Tu taktiež využívame upravený Sartoriho

model multistraníckeho systému (1976: 127), t.j. zisťujeme počet strán v celom

systéme a v jeho častiach vzhľadom na ľavo-pravú os. Pomocou takto získaných

dát dokážeme efektívne interpretovať vplyv nových a transformovaných strán na

systém a jeho časti s pohľadu jeho neskoršej genézy.

Operacionalizácia hypotézy predstavuje náročnejší proces. Pri

vypracovávaní diplomovej práce bolo potrebné zabezpečiť také metódy výskumu,

3 Voličškú volatalitu meriame na základe Pedersonovho indexu (Pedersen 1983), pričom zohľadňuje výsledky strán, ktoré získali aspoň 2% hlasov. V prípade nových strán považujeme jej volebný zisk v prvých voľbách za údaj rovnajúci sa parciálnej volatalite pre túto stranu vydelenú dvomi. V prípade zjednocovania strán, resp. rozštiepenia považujeme tieto strany ako nové. Vychádzame z tzv. Volatality typu A podľa Neff Powell a A. Tuckera (2009)

28

ktoré by preukázateľne dokázali merať relevantné údaje a brali pri tom do úvahy

len tie faktory, ktoré nás zaujímajú. Zopakujeme, že nezávislé premenné hypotézy

sú centralizovaná stranícka organizácia, úloha a postavenie lídra strany,

a schopnosť strán operovať na významných štiepeniach v spoločnosti

prostredníctvom vlastnej sebaidentifikácie na nich.

Centralizovanosť straníckej organizácie v práci zisťujeme prostredníctvom

údajov o počte členov, kde vychádzame z relatívnej premisy, že strany s menším

počtom členov sú centralizovanejšie, homogénnejšie, a flexibilnejšie, než strany

s veľkou členskou základňou. Získané dáta porovnávame s popularitou strany,

výsledkom čoho je pomerný údaj. Prostredníctvom operacionalizácie tretej

nezávislej premennej, ak dokážeme, že predmetné strany sú svojou programovo-

ideologickou orientáciou volebnými stranami, vychádzajúc z ich definície,

rovnako by tieto strany mali postupne znižovať, respektíve nezvyšovať veľkosť

svojej voličskej základne, môžeme tento nástroj potvrdiť za prípustný. Vzhľadom

na výsledky predstavené v empirickej kapitole sa domnievame, že túto jeho

vlastnosť sme potvrdili. Okrem počtu strán berieme do úvahy aj kvalitu členstva.

Posudzujeme limitujúce kritériá v prípade, že existujú, ktoré umožňujú vytvorenie

členstva v strane.

Postavenie a úlohu lídra meriame nasledovne. Prvým kritériom je stabilná

pozícia lídra na čele strany. Zisťujeme, či dochádza na čele strany k personálnym

zmenám. Čím nižší počet personálnych zmien na pozícií lídra zaznamenávame,

tým je jeho pozícia dominantnejšia, charizmatickejšia vo Weberovskej rétorike.

Druhým kritériom, je analýza prác autorov, ktorí sa tejto problematike venovali

a posúdiť zhodu medzi ich závermi, a tými, ktoré prezentujeme my.

Posledná, no nemenej dôležitá nezávislá premenná sleduje schopnosť strany

efektívne pracovať s existujúcimi štiepeniami v spoločnosti prostredníctvom ich

sebaidentifikácie. Operacionalizácia tejto premennej predstavovala pri vytváraní

metód výskumu komplikovanejšie odozvy. Výsledkom procesu sú nasledovné

metódy pre jej skúmanie. Na báze volebných programov Smeru a Fideszu budeme

pozorovať tri skutočnosti. Keďže chceme dokázať príslušnosť týchto strán k typu

volebných strán, sledujeme (a) vágnosť interptetácií. Tento proces skúmame tak,

že na štvorstupňovej škále (určitý, skôr určitý, skôr vágny, vágny) hodnotíme, či

volebný program predstavuje súbor určitých, konkrétnych, exaktných

a konštruktívnych riešení pre imanentné nadchádzajúce volebné obdobie, alebo

29

v opačnom extrémnom prípade, predstavuje sumu vágnych, neurčitých,

povrchných, vzletných a kritických riešení. Vychádzajúc z definície volebných

strán majú tieto široké a povrchné ideologické zázemie (viď. Gutnher, Diamond

2003: 185). Na rovnakých volebných programoch taktiež zisťujeme taktiež obsah

jednotlivých tvrdení pričom sa zameriavame na populistický, nacionalistický

a technokratický rozmer tohto obsahu. Ako vzor nám slúži rozdelenie strán od

Abby Innes (2001:10). Nacionalistický rozmer nie je potrebné zvlášť definovať,

pripomenieme, že berieme do úvahy vyjadrenia spojené s národnou identitou.

Populizmus, v zmysle Innes, definujeme ako rétoriku strany postulujúcej

monopolné postavenie v straníckom systéme s ohľadom na schopnosť „postarať

sa“ o „obyčajných ľudí“. Technokratizmus je sebaprezentácia strany, ktorá sa

snaží maximalizovať svoj volebný úspech pomocou deklarovaného

profesionalizmu a personálnych kapacít ako nástroja zvládnutia tranzičného

procesu (s. 10). Vyhodnocujeme teda prítomnosť takéhoto obsahu na trojstupňovej

škále (žiadna - nízka - vysoká). Potrebujeme tu výraznejšie špecifikovať rozdiel

medzi vágnosťou a populizmom pri analýze volebných programov. Kým vágnosť

sme presne definovali vyššie, zdôrazňujeme, že pod populizmom tu chápeme

výrazné situovanie strany do pozície garanta obstarávajúceho široké spektrum

populácie. Obe kategórie sú tak oddelené a vzájomne diferencované.

Keďže naším cieľom je zavádzať do výskumného procesu v politickej vede

aj moderné technologické prístupy, využívame ako doplnkový nástroj on-line

program Wordle od Jonathana Feinberga. Tento program je koncipovaný na

princípe vytvárania preddefinovaných útvarov zložených zo slov ľubovoľného

implementovaného textu. Text sa v danom útvare zobrazuje v rozdielnej veľkosti

a hrúbke fontu podľa frekvencie opakovania jednotlivých slov v ňom. Požívame

tento program pre graficky vizualizovanú obsahovú analýzu. Vzhľadom na

charakter lingvistického prejavu v súvislom texte, a to bez ohľadu na konkrétny

jazyk, bolo potrebné implementované texty, v našom prípade volebné programy

upraviť. V prvej fáze sme z textu vylúčili všetky neohybné slovné druhy, keďže

tieto postrádajú sémantickú hodnotu. V druhej fáze sme na základe frekvencie

opakovania slov v texte vymedzili úzky počet slov (15 - 30) opakujúcich sa v texte

v najväčšej miere. Súčasťou tohto kroku je aj istá miera subjektivity, ktorá za

použitia tohto programu bola nevyhnutná. Bolo potrebné ignorovať slová, ktoré

patria medzi ohybné slovné druhy, no absentuje u nich širšia sémantická hodnota

30

z hľadiska politologickej analýzy. Výsledkom tohto procesu je vizualizácia slov

s najvyššou sémantickou hodnotou a najvyššou frekventovanosťou v texte.

Výstupom tejto metódy je graficky znázornená obsahová analýza pre volebný

program. V prípade strany Fidesz a jej volebného programu sme najprv volebné

manifesty preložili do slovenského jazyka. Je potrebné zopakovať, že túto metódu

považujeme za experimentálnu, je teda doplnkovou. Uvedomujeme si, že

užitočnosť takéhoto inovatívneho prístupu je potrebné overiť na ďalších

výskumných projektoch.

Tabuľka č. 4: Premenné výskumných téz a prostriedky ich merania

Premenné Prostriedok merania

Voličská volatilita

Obmena strán Stabilizovanosť straníckeho systému

(dynamická analýza)

Počet strán v systéme

Fragmentovanosť systému

(dynamická analýza) Počet strán v ľavicovom a pravicovom bloku

Tabuľka č. 5: Premenné výskumnej hypotézy a prostriedky ich merania

Nezávislé

premenné

Prostriedok

merania Závislá premenná

Prostriedok

merania

Veľkosť členskej

základne Centralizovanosť

straníckej

organizácie Špecifický prístup

k členstvu v strane

Personálna

fluktuácia

straníckeho lídra

Personalizmus Preferenčné

hlasovanie vo

voľbách

Dominujúce strany

Výsledky

parlamentných

volieb

31

Volebné programy –

hĺbka ideologickej

ukotvenosti

Volebné programy –

catch-all apel

Sebaidentifikácia

strán na

konfliktných líniách Volebné programy –

Wordle software,

obsahová analýza

Výskumy verejnej

mienky

Program Worlde – Ilustratívne výstupy:

Obrázok č.1: Farebnosť ur čujúca zostupne frekvenciu použitia slov(Najviac - najmenej).

Čierna farba na začiatku ur čuje pozadie.

Obrázok č. 2: Demonštrácia použitia programu Wordle. Použitý bol nasledovný text:

„Propagačný text a ukážkový text, ktorým sa snažíme demonštrovať použiteľnosť a funkciu

programu Worlde: Tento text je propagačný, propagačný, propagačný.“

32

Obrázok č. 2: Demonštrácia použitia programu Wordle. Použitý bol nasledovný text:

„Propagačný text a ukážkový text, ktorým sa snažíme demonštrovať použiteľnosť a funkciu

programu Worlde: Tento text je propagačný, propagačný, propagačný.“

33

Obrázok č. 3: Demonštrácia použitia programu Worlde. Použitý bol nasledovný text:

„Ukážka, ukážka, ukážka, ukážka, ukážka číslo, číslo, číslo dva.“

34

(3) Strany Smer a Fidesz v empirickej perspektíve

V predchádzajúcich kapitolách sme predstavili súčasný stav poznatkov

v oblasti výskumu straníckych systémov, straníckej súťaže, ako ja politických

strán samotných. Účelom empirickej kapitoly je pomocou pripravených

metodických nástrojov overiť platnosť výskumných téz a hypotézy práce. Je

rozdelená do dvoch súvislých častí. Prvá časť prezentuje popularitu jednotlivých

strán v slovenskom a maďarskom straníckom systéme, čím položíme základ

závislej premennej a jej parametrov v priebehu historickej genézy straníckych

systémov v oboch krajinách. Keďže skúmame voličsky úspešné strany, respektíve

dominujúce strany, sú tieto dáta východiskové pre všetky ostatné časti kapitoly.

Druhá časť sa zaoberá evaluáciou téz T1,T2 a T3 prostredníctvom

predstavených prostriedkov merania na prípade maďarského a slovenského

straníckeho systému, respektíve strán Smer a Fidesz. Stať je štruktúrovaná

v kontexte týchto téz, postupne zisťujeme stabilizovanosť straníckeho systému

v SR a HU v dynamickej perspektíve nadväzujúcich volebných období. Súčasne

zisťujeme ich fragmentovanosť, a nakoniec hodnotíme dopad týchto strán na

systém, prípadne jeho časť.

Tretia rozsiahla časť je zameraná na empirické overenie hypotézy práce na

oboch avizovaných prípadoch. Postupne analyzujeme centralizovanosť straníckych

organizácií, personalizmus v stranách a nakoniec podstupujeme rozbor volebných

programov spôsobom podrobnejšie opísaným v metodologickej časti práce.

Súčasťou pomyselného záveru oboch statí sú zhrnutia parciálnych i celkových

zistení a komparácia oboch prípadov, pričom toto porovnanie je taktiež súčasťou

i ostatných častí state, tak v prípade tézami zastrešenej časti kapitoly, ako aj

v hypotézu evaluovanej časti. V úplnom závere kapitoly zhodnotíme výsledky

nášho výskumu. Súčasťou kapitoly sú interpretácie vyplývajúce z dát, ktoré sa

opierajú o prípadové štúdie politických vedcov, ktorý sa problematikou

straníckych systémov, respektíve fenoménom úspešných a dominantných strán

zaoberali.

Z nadchádzajúcich častí je možné konštatovať, že na skúmaných prípadoch

strán Smer – sociálna demokracia a Fidesz - MPP sa nám podarilo obhájiť

predostreté tézy a hypotézu. O nedostatkoch, respektíve potrebe overiť tieto

výsledky prostredníctvom ďalších výskumov hovoríme v poslednej časti, t.j.

v závere.

35

3.1. Nové/ transformujúce sa strany

Objektom výskumu sú nové a transformované politické strany, ktoré

môžeme označiť za voličsky úspešné. Pripomenieme, že v predchádzajúcej

kapitole sme ich definovali ako aktérov straníckej súťaže, ktorí v istom

pozorovanom časovom bode vstúpili do relevantnej časti straníckeho systému

(prekonali inštitucionálne bariéry a získali dostatočný počet hlasov, aby sa dostali

do legislatívneho zboru), respektíve strán, ktoré v relevantnej časti už pôsobili, no

došlo u nich k výraznej premene programovo-ideologicko-organizačného aparátu,

čím de facto zastávajú úlohu nového subjektu. Predovšetkým sledujeme stranu

Smer a Fidesz v oboch reflektovaných krajinách. Môžeme pristúpiť k stavu oboch

straníckych systémov s ohľadom na predmetné strany. V grafe č. 1 zhŕňame

volebné výsledky politických strán na Slovensku od volieb 2002, kedy sa volieb

prvý krát zúčastnila aj strana Smer. Rovnako evidujeme výsledky volieb pre

Maďarský prípad, údaje sú zobrazené v grafe č. 2, od prvých slobodných volieb

v roku 1990. Na základe predstavených dát je možné pozorovať rast popularity tak

Smeru ako aj Fideszu. V prípade slovenskej strany je podstatný volebný výsledok

už v prvých voľbách. V porovnaní s prvým pôsobením politických strán

v relevantnej časti straníckeho systému (strana sa stala súčasťou legislatívneho

zboru) sa jedná o najväčší volebný zisk od založenia Slovenskej Republiky4, viac

tabuľka č. 5. Jej zisky aj v nasledujúcich voľbách zásadne stúpli. Strana Fidesz

vstúpila do relevantnej časti straníckeho systému už v roku 1990 po prvých

slobodných voľbách. Jej volebný rast môžeme pozorovať od volieb v roku 1998.

Príčinám tohto rastu popularity sa venujeme v kontexte hypotézy práce v treťej

časti tejto kapitoly. Predchádzať jej bude stať venovaná stavu straníckych

systémov v kontexte oboch strán a s ohľadom na výskumné hypotézy.

4 Prvé voľby po založení SR sa uskutočnili v roku 1994.

36

Tabuľka č. 5. : Volebné zisky strán po ich prvých úspešných voľbách.

* tieto strany vznikli z existujúcich strán. Zdroj: Štatistický úrad SR (www.statistics.sk 13.2.

2010)

Volebný zisk strán v ich prvých voľbách od r. 1994

DÚ 8,6

ZRS 7,3

SMER 13,5

SOP 8

ANO 8

*SMK 9,1

*SDK 26,3

*SDKÚ 15,1

37

Ta

buľa

č.

6 :

Po

pu

lari

ta p

olit

ický

ch s

trá

n v

SR

Zd

roj:

Vo

leb

né

výsl

ed

ky z

a o

bd

ob

ia 2

00

2-2

00

6 a

20

06

– 2

01

0,

NR

SR

(ww

w.n

rsr.

sk 1

4.

12

. 2

00

9)

Pre

dvo

leb

né

pre

fere

nci

e s

ú p

rie

me

rom

pri

esk

um

ov v

er

ejn

ej

mie

nk

y a

ge

ntú

r F

ocu

s a

Me

diá

n S

K k

Fe

bru

áru

20

10

. (w

ww

.pre

fere

ncie

.sk 2

.ap

ríl

20

10

)

HZ

DS

; 27

SM

K; 9

,1S

NS

; 9,1

SD

K;

26,3

SDĽ

; 14,

7Z

RS

; 1,

3S

OP

; 8

HZ

DS

; 19,

5S

ME

R; 1

3,5

SD

KÚ

; 15,

1S

MK

; 11,

2S

NS

; 0KD

H; 8

,3A

NO

; 8K

SS

; 6,3

HZ

DS

; 8,8

SM

ER

; 29,

1S

DK

Ú; 1

8,4

SM

K; 1

1,7

SN

S; 1

1,7

KD

H; 8

,3

HZ

DS

; 6,1

SM

ER

; 41,

3S

DK

Ú; 1

2S

MK

; 5,7

SN

S; 7

,1K

DH

; 10,

4S

AS

; 7,2M

ost;

3,6

0%20

%40

%60

%80

%10

0%

vole

bný

zís

k

Vol

ebné

ob

dob

ie 1

998

- 20

02

Vol

ebné

ob

dob

ie 2

002

- 20

06

Vol

ebné

ob

dob

ie 2

006

- 20

10

Pre

dvol

ebné

pre

fere

ncie

201

0

Vol

ebná

pop

ular

ita s

trán

SR

38

Ta

buľka

č.

7 :

Po

pu

lari

ta p

olit

ický

ch s

trá

n v

HU

Zd

roj:

Vo

leb

né

výsl

ed

ky z

ob

do

bí

19

90

– 2

01

0,

(Hlo

uše

k I

n.

Str

mis

ka

20

05

: 4

95

), (

Eu

rop

ea

n E

lecti

on

da

ta

ba

se, h

ttp

://e

ed

.nsd

.uib

.no

/we

bvi

ew

/ 4

.ap

ril

20

10)

MS

ZP

; 10,

9FI

DE

SZ;

8,9

KD

NP

; 6,6

MD

F; 2

4,7

FKG

P; 1

1,8

SZ

DS

Z; 2

1,4

MS

ZP

; 31,

3FI

DE

SZ;

7,7

KD

NP

; 7,4

MD

F; 1

2FK

GP

; 7,9

SZ

DS

Z; 1

8,6

MS

ZP

; 32,

9FI

DE

SZ;

29,

5K

DN

P; 2

,3M

DF

; 2,8

FKG

P; 1

3,5

MIÉ

P; 5

,5S

ZD

SZ

; 7,6

MS

ZP

; 42,

1FI

DE

SZ;

41,

1FK

GP

; 0,8

MIÉ

P; 4

,4S

ZD

SZ

; 5,6

MS

ZP

; 43,

2FI

DE

SZ;

42

MD

F; 5M

IÉP

; 2,2S

ZD

SZ

; 6,5

MS

ZP

; 19,

3FI

DE

SZ;

52,

8Jo

bb

ik; 1

6,7

LMP

; 7,4

0%20

%40

%60

%80

%10

0%

vole

bný

zisk

Vol

ebné

ob

dob

ie 1

990

- 19

94

Vol

ebné

ob

dob

ie 1

994

- 19

98

Vol

ebné

ob

dob

ie 1

998

- 20

02

Vol

ebné

ob

dob

ie 2

002

- 20

06

Vol

ebné

ob

dob

ie 2

006

- 20

10

Vol

ebné

ob

dob

ie 2

010

- 20

14

Vol

ebn

á po

pula

rita

strá

n H

U

39

3.2. Stav straníckych systémov na Slovensku a v Maďarsku v kontexte

nových, transformovaných strán – prípad Smeru a Fideszu

V tejto kapitole pojednávame o stave straníckych systémov na Slovensku

a v Maďarsku, pričom odpovedáme na výskumné otázky.

• Aké sú podmienky vzniku voličsky úspešných strán?

• Aký vplyv majú nové/transformované voličsky úspešné strany na relevantnú

časť straníckeho systému?

Zisťujeme stav oboch systémov z hľadiska voličskej volatality, miery obmeny

strán a počtom strán v jednotlivých volebných obdobiach. Taktiež sledujeme

fragmentovanosť systémov z pohľadu pravo-ľavého spektra. Výstupom z takejto

analýzu je odpovedania na výskumné otázky prostredníctvom overovania platnosti

predložených téz.

• Nové/transformované voličsky úspešné strany vznikajú v menej stabilizovanom

straníckom systéme

• Nové/transformované voličsky úspešné strany vznikajú na fragmentovanejšej

časti systému z hľadiska ľavo-pravej osi.

• Nové/transformované voličsky úspešné strany majú schopnosť stabilizovať

stranícky systém na tej strane spektra, v ktorom pôsobia.

Pri posudzovaní voličskej volatality sme v Maďarskom prípade brali do úvahy

výsledky všetkých parlamentných volieb, ktoré sa dosiaľ uskutočnili, vrátene

posledných v roku 2010. V prípade Slovenska sme brali do úvahy volebné

výsledky od roku 1998. Keďže posledné voľby na Slovensku autori z technických

príčin nereflektovali, brali sme do úvahy priemery volebných preferencií dvoch na

sebe nezávislých agentúr. Uvedomujeme si, že údaje takto získané nemusia

zodpovedať reálnym hodnotám, ktoré voľby prinesú. Je potrebné k nim pristúpiť

rámcovo ako k približným tendenciám správania sa straníckeho systému, pričom

nepredpokladáme výrazný odklon od nich. Na základe výsledkov voličskej

volatality (grafy č.3 a č.4) môžeme konštatovať výrazný, v prípade Maďarska,

a o niečo menší jej pokles po vstupe strán Fidesz5 a Smer do straníckeho systému.

Po prvom kole volieb v Maďarsku (apríl 2010), pozorujeme výrazný nárast

5 V prípade Fideszu máme v duchu definície týchto strán na mysli jeho novú transformovanú identitu.

40

Graf č. 3 : Voličská volatilita v Maďarsku:

Voli čská volati l i ta v M a ďarsku

20,9

29,9

20,9

5,6

35

0

5

10

15

20

25

30

35

40

Obdobie 1990 -1998

Obdobie 1994 -2002

Obdobie 1998 -2006

Obdobie 2002 -2010

Obdobie 2006 -2014

Miera voli čskej volatility (%)

Zdroj: Výpočty voličskej volatility na základe výsledkov parlamentných volieb (European

Election database, http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010)

voličskej volatility. Čiastočne sa na ňom podieľa nárast prefrencií Fideszu, no

najvýraznejší vplyv na takýto rapídny nárast volatility má výrazné oslabenie

pozície MSZP a taktiež obmena ostatných strán. Tvrdíme, že posilňujúca pozícia

Fideszu destabilizovala jeho opozíciu.

Graf č. 4 : Voličská volatalita na Slovensku:

Voli čská volatilita na Slovensku

59,4

21,728,8

0

10

20

30

40

50

60

70

Rok 2002 Rok 2006 Rok 2010

Mie

ra v

olič

skej

vol

atili

ty (

%)

Zdroj: Výpočty voličskej volatality na základe výsledkov parlamentných volieb (European

Election database, http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010)a predvolebných preferencií

(www.preferencie.sk 15.3.2010)

41

Taktiež vývoj počtu strán sa v priebehu času v systémoch menil (grafy č.5 a č.6).

V Maďarskom prípade je vidieť tendenciu k redukcií počtu strán v systéme.

Môžeme konštatovať, že výraznou mierou k tejto tendencií prispel Fidesz.

Argumentačne toto tvrdenia obhajujeme v tretej časti venovanej hypotéze práce.

V prípade Slovenska pozorujeme, že vstup Smeru do relevantnej časti systému vo

voľbách 2002 počet strán v systéme neovplyvnil.

Graf č. 5 : Počet politických subjektov v Maďarskom parlamente:

Počet politických strán v Ma ďarsku pod ľa volebných období

14

67

34 4

0

2

4

6

8

10

12

14

16

1.obdobie 2.obdobie 3.obdobie 4.obdobie 5.obdobie 6.obdobie

poč

et s

trán

Nezávislý poslanci sú považovaný za 1. subjekt, v 4. období kandidovala MDF v koalícií s Fidesz,

vďaka čomu sa dostala do parlamentu, koalíciu považujeme za jeden subjekt

Graf č. 6 : Počet politických strán v Slovenskom parlamente:

Počet politických strán na Slovensku

67

6

4

8

0123456789

1998 - 2002 2002 - 2006 2006 - 2010 2010 - 2014A 2010 - 2014B

poč

et s

trán

Údaje z volieb 2010 sú odhadom na základe predvolebných preferencií (www.preferencie.sk),

variant A predstavuje minimálny počet strán, ktoré sa s určitosťou dostanú do parlamentu (Smer,

SDKÚ, KDH, maďarská strana /SMK alebo Most/). Variant B predstavuje predpokladané

maximum strán s možnosťou dostať sa do parlamentu (vymenované a SaS, SNS,HZDS)

42

Toto tvrdenie však nemôžeme potvrdiť, respektíve vyvrátiť s ohľadom na

parlamentné voľby v júni 2010. V grafe č. 6. ponúkame dve extrémne varianty

vývoja počtu strán v parlamente, ktoré rámcovo predpokladajú vývoj. Priemer

oboch extrémov zodpovedá priemernému počtu strán v Slovenskom straníckom

systéme medzi rokmi 1998 – 2010, t.j. 6,3 strany na volebné obdobie. Napriek

tomu, že priemerný počet strán nie medzi krajinami komparovateľný, keďže

v Slovenskom prípade sme reflektovali až tretie volebné obdobie, majú tieto

hodnoty výpovednú hodnotu pre oba prípady samostatne z dlhodobej perspektívy.

Zároveň môžeme vidieť trend znižovania počtu strán v Maďarsku, čo však do

veľkej miery spôsobuje volebný systém v krajine, ktorý vďaka existencií pomernej

zložky reflektuje aj zložku majoritnú. Tá „podporuje vyjednávanie, stranícku

štrukturáciu a konsolidáciu systému“ (Chytilek In. Strmiska 2005: 632).

Predposlednými pozorovanými údajmi v tejto stati bola miera obmeny strán.

Sledovali sme tie strany v období volieb, ktoré po ich uskutočnení vypadli

z relevantnej časti systému, resp. strany, ktoré do systému vstúpili. Jedná sa teda

o porovnávanie dvoch po sebe idúcich volebných období. Výsledky sú zobrazené

v grafe č.7 a č.8. Hodnoty predstavujú súčet voľbami vylúčených a nových strán.

Graf č. 7 : Obmena strán v Maďarsku:

Obmena strán HU

2

3

2

1

4

0

1

2

3

4

5

Voľby 94 Voľby 98 Voľby 2002 Voľby 2006 Voľby 2010

mie

ra o

bmen

y st

án

Graf č. 8 : Obmena strán na Slovensku:

Obmena strán SR

8

2

0

5

0

2

4

6

8

10

Voľby 2002 Voľby 2006 Voľby 2010mie

ra o

bmen

y st

rán

43

Na záver tejto stati zisťujeme fragmentovanosť straníckeho systému

vzhľadom na socio-ekonomikú os. Z uvedeného zisťujeme, že po transoformácií

Fideszu dochádza k výraznej konsolidácií pravice v Maďarskom systéme strán,

z hľadiska ich počtu(graf č. 9.).

Graf č. 9 : Fragmentovanosť stran. systému v Maďarsku:

Vo voľbách 2002 kandidovalo MDF v koalícií s Fidesz, počítame ich vzhľadom k voľbám ako

jeden subjekt

V prípade Slovenska a Smeru dáta nevypovedajú stav tak jasne. Konštatujeme, že

notorickým metodickým problémom v slovenskom straníckom prostredí je

zaraditeľnosť strán v socio-ekonomickom spektre. Strany sme rozdelili na základe

kategorizácie Romana Chitílka (In. Strmiska 2005: 684) Napriek týmto

komplikáciám je možné sledovať posun k nížšej fragmentácií ľavice (Graf č. 10).

Graf č. 10 : Fragmentovanosť s. systému v SR:

Fragmentovanos ť straníckeho systému na Slovensku - Ľavica vs. Pravica

2 2 1 1

4 55

7

0

24

6

810

Volebné obdobie1998 - 2002

Volebné obdobie2002 - 2006

Volebné obdobie2006 - 2010

Predvolebnépreferencie 2010

počet

str

án Pravica

Ľavica

Stranu SOP sme zaradili k ľavici, HZDS skôr k pravici (Strmiska 2005:684).

Fragmentácia s. systému v Ma ďarsku - Ľavica vs. pravica

43

2 2 2 2

44

4

12 2

0123456789

voľby 1990 voľby 1994 voľby 1998 voľby 2002 voľby 2006 voľby 2010

vo ľby

poč

et s

trán

Pravica

Ľavica

44

3.3. Zistenia

Zo zistených dát (graf č. 11 a č. 12.) môžeme konštatovať nasledovné

závery a ich zdôvodnenia. Pri zohľadňovaní voličskej volatality pozorujeme jej

značný pokles, v oboch sledovaných straníckych systémoch. Tendencia vývoja

započala v oboch prípadoch po vstupe, respektíve transformácií Smeru a Fideszu

v straníckom systéme. V posledných voľbách v Maďarsku (2010) však pozorujeme

výrazný nárast volatality. Podobne ako ukáže slovenský prípad, aj v Maďarsku

rastúca popularita Fideszu fragmentuje opozíciu, t.j. ľavú časť spektra. Medzi

oboma faktormi sledujeme vysokú mieru korelácie. Pokles počtu strán je v prípade

straníckeho systému Maďarska viditeľný, toto tvrdenie postulujeme z väčším

dôrazom. Z rastúcimi preferenciami Fideszu pozorujeme tendenciu znižovania

počtu strán úmerne na pravej strane spektra. V Slovenskom prípade je vývoj

značne závislý od výsledkov júnových parlamentných volieb na Slovensku, t.j. nie

sme schopný korektne vyhodnotiť vývoj počtu strán. Pri sledovaní obmeny strán

sme pozorovali v Maďarskom prípade stabilnú situáciu až do posledných volieb

v krajine. Po nich sme zaznamenali nárast obmeny strán, čo potvrdzuje našu

vyššie uvedenú premisu, že Fidesz svojou rastúcou popularitu vplýva na ostatných

aktérov straníckeho systému, ktorých pozíciu destabilizuje. V prípade Slovenska

sme zaznamenali príbuzné tendencie medzi obmenou strán a voličskou volatalitou.

Toto zistenie poukazuje na skutočnosť, že voľby 2002 spôsobili takmer kompletnú

obmenu strán, pričom po tomto jave dochádza k vytvoreniu stabilnejších väzieb

medzi stranami a spoločnosťou, na čo poukazuje aj rapídne zníženie obmeny od

volieb 2002. Pozorovanie fragmentácie častí s. systémov z hľadiska socio-

ekonomického spektra prichádzame k tvrdeniu, že vyprofilovaním sa Fideszu ako

pravicovej strany dochádza znižovaniu počtu strán medzi relevantnou maďarskou

pravicou. V Slovenskom prípade taktiež pozorujeme zníženie počtu strán v ľavej

časti nepriamo úmerne rastúcim preferenciám strany Smer. Je potrebné dodať, že

zaraditeľnosť niektorých slovenských politických strán na ľavo-pravej osi nie je

jednoznačné. Najmä v prípade HZDS, SOP je ich identifikácia na osi minimálne

sporná, keďže obe strany vykazujú / vykazovali centristické postavenie.

S ohľadom na uvedené môžeme pristúpiť k overeniu téz práce. Tvrdíme, že

Nové/transformované voličsky úspešné strany vznikajú v menej stabilizovanom

straníckom systéme. V Maďarskom prípade identifikujeme transormáciu Fideszu

v situácií, kedy stranícky systém vykazuje najvyššiu voličskú volatilitu. Rovnako

45

počet strán reflektuje vysokú hodnotu oproti ostatnej genéze systému. Na základe

týchto zistení tvrdíme, že uvedenú tézu T1 sme potvrdili, resp. uvedené premenné

vykazujú vysokú mieru korelácie. Slovenský stranícky systém prešiel radikálnou

zmenou na pomedzí volieb v roku 2002. V tomto čase do relevantnej časti systému

Graf č. 11 : Stav maďarského straníckeho systému:

Stav straníckeho systému v Ma ďarsku

0

10

20

30

40

50

60

voľby 90 voľby 94 voľby 98 voľby 02 voľby 06 voľby 10

univ

erzá

lna

hodn

ota

FIDESZ volebné výsledky

Počet subjektov

Obmena strán

Voličská volatilita

Ľavica

Pravica

Graf č. 12 : Stav slovenského straníckeho systému

46

Graf č. 12 : Stav slovenského straníckeho systému:

Stav straníckeho systému na Slovensku

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

55

60

65

Volebné obdobie1998 - 2002

Volebné obdobie2002 - 2006

Volebné obdobie2006 - 2010

Predvolebnépreferencie 2010

Uni

verz

álna

hod

nota SMER - volebné

výsledkyPočet strán A

Počet strán B

Obmena strán

Voličská volatilita

Ľavica

Pravica

vstúpila prostredníctvom uvedených volieb aj strana Smer. Voličská volatalita

vykazovala vysokú úroveň. Počet strán taktiež zastupuje vysoké hodnoty, no

v porovnaní so stavom Maďarského systému v čase transformácie Fideszu

a následného vývoja systému v krajine, je slovenský prípad o niečo menej

výrazný. Tendencia teoreticky naznačuje pokles počtu strán, no relevantné údaje,

ktoré by trend potvrdili, či vyvrátili budú dostupné po parlamentných voľbách.

Napriek tomu, môžeme so spomenutými výhradami konštatovať, že vstup

politických strán do systému predikuje ich vyššiu mieru úspešnosti v prípade, že

vstupujú do menej stabilizovaného systému. Môžeme pristúpiť k evaluácií druhej

47

tézy (T2), Nové/transformované voličsky úspešné strany vznikajú na

fragmentovanejšej časti systému z hľadiska ľavo-pravej osi. V čase transformácie

Fideszu pozorujeme vyššiu fragmentáciu na pravej strane spektra. Prípad Smeru

však túto tézu potvrdil, respektíve nepotvrdil za použitia porovnateľnej vzorky

výskumu, čím máme na mysli sledovanie relevantnej časti straníckeho systému v

intenciách výskumu. Po rozpade straníckeho systému v závere volebného obdobia

1998 – 2002 k fragmentácií ľavice skutočne došlo. Súčasťou vtedajšej Slovenskej

Demokratickej Koalície boli dve ľavicové strany, Sociálnodemokratická strana

Slovenska a Strana zelených na Slovensku. Dovtedy najväčšia ľavicová strana

SDĽ strácala svoje postavenie u voličov, čím sa jej vzťah k straníckemu systému

taktiež marginalizoval. Časť jej bývalých členov založila Sociálnodemokratickú

Alternatívu, ktorá nezaznamenala vo svojej krátkej histórií volebný úspech.

Fragmentácia ľavice na Slovensku bola výrazná do tej miery, že na zistenie tohto

faktoru sme museli pristúpiť aj k nerelevantnej časti systému. Druhá téza práce je

s ohľadom na tieto skutočnosti platná aj pre prípad strany Smer. Treťou

výskumnou tézou (T3) je tvrdenie, že Nové/transformované voličsky úspešné

strany majú schopnosť stabilizovať stranícky systém na tej strane spektra, v

ktorom pôsobia. Fidesz demonštruje stabilizáciu na pravej strane spektra, kde

pôsobí ako najvýznamnejšia pravicová strana v Maďarsku s výrazným odstupom.

Smer po úspešne absolvovaných prvých voľbách v roku 2002 absorboval mnohé

ľavicové strany na Slovensku, vrátane Strany Demokratickej Ľavice a stal sa

dominujúcim subjektom v ľavej časti slovenského straníckeho systému. Overili

sme platnosť tretej tézy. Okrem týchto záverov vykazujú oba prípady s rastúcou

popularitou, pozíciou v systéme destabilizačný efekt na ostatných aktérov

v systéme. Po prvom kole Maďarských volieb vidíme tendenciu oslabovania

pozície politických protivníkov, ktorý v tomto prípade viedol taktiež k zvýšeniu

miery obmeny strán v systéme. Na Slovensku vzhľadom na volebné preferencie

taktiež pozorujeme v pravej časti spektra rastúci počet strán s eventuálnou šancou

vstupu do relevantnej časti systému. Oba prípady ukazujú, že okrem stabilizácie

tej časti systému, v ktorej pôsobia, destabilizujú postavenie strán v opozitnej časti

systému.

V úplnom závere tejto časti považujeme za kľúčové poukázať na niektoré

ďalšie zistenie vyplývajúce z tejto časti výskumu. V metodologickej časti sme

uvažovali nad možnosťou preukázať nestabilitu straníckych systémov

48

s možnosťou určenia jej príčiny(s. 20). Na ich základe tvrdíme, že v prípade

Maďarského straníckeho systému voličská volatilita klesala podobne ako miera

obmeny strán v systéme. Z toho vyplýva, že vysoká voličská volatilita bola

spôsobená neschopnosťou politických strán hlbšie sa ukotviť v konkrétnych

spoločenských štruktúrach, t.j. u svojich voličov. Slovenský prípad potvrdzuje

rovnaké závery. Demonštratívne poukážeme na prípad, kedy vysokú voličskú

volatilitu doprevádza nízka miera obmeny strán. V takom prípade je volatilita

spôsobená neurčitými preferenciami voličov, keďže neustále volia strany, ktoré sú

v systéme relatívne permanentne, no variujú medzi nimi pri každých

nasledujúcich voľbách. Príčina úspechu oboch strán v znamení dominancie svojím

častiam systémov a v intenciách vybudovania pozícií najsilnejších strán v nich je

tu potvrdený týmito zisteniami, ktoré už poukazujú na to, čo bližšie analyzujeme

v kontexte hypotézy v tretej časti kapitoly, ktorú týmto spôsobom avizujeme.

3.4 Cesta za dominanciou

Tretia stať tejto kapitoly napĺňa ambície výskumu diplomovej práce pri

identifikácií príčin úspechu prípdov Smer a Fidesz v ich genéze od vstupu,

respektíve transformácie až po súčasný status dominujúcich strán. V prvej časti

prierezovo poukážeme na dôležité míľníky vo vývoji oboch strán. V prípade

Fideszu sa opierame najmä o štúdiu Z. Eneydiho, The Role of agency in cleavage

formation (2005), v prípade Smeru o štúdiu M. Rybářa a Kevin Deegan-Krause,

Slovakia’s Communist successor parties in comparative perspective, (2008)

a zborník M. Muránskeho(ed.), Vývoj a perspektívy sociálnej demokracie na

Slovensku (2006). Následne pristúpime k empirickej evaluácií hypotézy práce

pomocou už predostretých metód, t.j. výskumom nezávislých premenných ako

príčinných faktorov vzniku dominujúcich strán.

Ako sme avizovali v úvode state, v tejto chvíli postupujeme k evaluácií

hypotézy práce. Tá postuluje, že Vznik dominujúcich strán je závislý od

centralizovanej straníckej organizácie, charizmatického lídra, a sebaidentifikácie

v najdôležitejších štiepeniach v spoločnosti. Prostredníctvom stanovených metód

skúmame postupne centralizovanosť straníckej organizácie, personalizmus

v stranách a nakoniec sebaindentifikáciu strán na rôznych štiepeniach v kontexte

49

vývoja Smeru a Fideszu. V každej sekcií sa venujeme najprv maďarskému Fideszu

a následne slovenskému Smeru.

3.4.1. Centralizovanosť straníckej organizácie

Napriek tomu, že stranícka organizácia Fideszu vznikla na báze

decentralizovanosti, transformácia strany sa niesla v intenciách zmeny

organizačnej stratégie, ktorá vyvrcholila vo vzniku najcentralizovanejšej

straníckej organizácie v Maďarsku (Enyedi 2005: 708). Fidesz v úvode týchto

procesov, t.j. v období okolo druhých slobodných volieb od pádu komunistického

režimu, kedy strana získala necelých osem percent hlasov bol nútený organizačnú

stratégiu meniť. Cieľom organizačnej stratégie bolo ukotvenie strany v pravej

časti spektra a získanie zdrojov rôznej povahy, a to prostredníctvom získania

podpory pravicových elít a vytvorením siete organizácií, ktoré by formálne túto

podporu zastrešovali a demonštrovali. Bolo vytvorených množstvo organizácií,

ktorých členom boli poskytnuté pozície v strane, rovnako aj priestor pre možnosť

kandidatúry do verejných funkcií. Úspech tejto stratégie demonštruje spriaznenie

strany s početnými spoločenskými štruktúrami. Pomocou diverzifikácie tak bolo

vytvorených aj v rámci strany niekoľko „frakcií“, ktoré Fideszu umožnili

vytvorenie niekoľkých core voters groups bez toho, aby tým vznikol potenciál

k neskoršiemu štiepeniu strany.

Ďalším pozitívnym stimulom z pohľadu strany bolo pristúpenie

k netradičnej možnosti získania členstva. Bolo umožnené dvojité členstvo

v strane, t.j. členovia ostatných strán inklinujúci k Fideszu mali možnosť otvoriť

si v nej členstvo bez toho, aby museli rozviazať svoje členstvo v stranách

pôvodných.

Empiricky centralizovanosť straníckej organizácie skúmame

prostredníctvom veľkosti členskej základne v relácií s vývojom preferencií.

Výsledky zobrazujeme prehľadne v grafoch č. 13, 14 a 15.

50

Graf č. 13 : Vývoj preferencií strany Fidesz:

FIDESZ preferencie

8,9 7,7

29,5

41,1 42

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

rok 1990 rok 1994 rok 1998 rok 2002 rok 2006

FIDESZ preferencie

FIDESZ členská základňa

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

35000

rok 1990 rok 1994 rok 1998 rok 2002 rok 2006

FIDESZ členská základňa

Graf č. 14 : Vývoj členskej základne strany Fidesz

Zdroj: Eneydi 2008: 462

51

Graf č. 15 : podiel členov strany Fidesz k jej voličstvu:

FIDESZ podiel voličov k členom

0

0,2

0,4

0,6

0,8

1

1,2

rok 1990 rok 1994 rok 1998 rok 2002 rok 2006

Podiel voličov k členom

Vypočítané na základe výsledkov volieb (European Election database,

http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010) a počtu členov strany (Eneydi 2008: 462, por. Van

Biezen 2003: )

Z uvedených hodnôt vyplýva, že po roku 1994 dochádza k značnej redukcií

veľkosti členskej základne, ktorá umožnila vedeniu strany pokračovať v procese

vnútornej transformácie. Počet členov strany sa v súčasnosti pohybuje na úrovni

hodnôt zo začiatku tohto procesu v roku 1994, no popularita strany,

mnohonásobne prekročila hodnoty z uvedeného obdobia. Tento fenomén je

viditeľný pri pohľade na podiel členskej základne k celkovému voličstvu strany.

Reprodukujeme tvrdenie Enyediho, podľa ktorého nárast počtu členov Fideszu je

spôsobený prienikom medzi ostatný elektorát a nejedná sa o inštitucionalizovanie

klientelistických skupín formou členstva v strane. (2008: 462-463). Na základe

uvedeného tvrdíme, že Fidesz predstavuje centralizovanú stranícku organizáciu.

Tento faktor je komplementárny s úlohou vedenia strany, ktoré je posilňované.

Viac k úlohe vedenia strany sa venujeme v príslušnej stati neskôr.

Strana Smer formálne vznikla v roku 1999, jej zakladateľ, R. Fico „vyvodil

svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany Demokratickej

Ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu

a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala

52

"vláda zmeny"“ (www.strana-smer.sk 13.10. 2009). Rozdielnosť pozície strany

v porovnaní s Fideszom plynul z jej vzniku, keďže Smer ako nová strana zakladal

svoju stranícku organizáciu po prvý krát. Tento faktor budovania straníckej

organizácie „od nuly“ je považovaný za priaznivý faktor, ktorý umožnil

centralizovať stranícku organizáciu od počiatku, pričom jej zakladateľ, Róbert

Fico, mal skúsenosť s veľkou straníckou organizáciou v SDĽ, s ktorej

decentralizáciou nesúhlasil (Rybář; Deegan-Krause 2008: 505). Smer teda od

počiatku mal výrazný apel budovať centralizovanú stranícku organizáciu, ktorá by

vedeniu strany umožnila flexibilne reagovať na aktuálne politické dianie. Počet

členov strany to potvrdzuje, výraznejší nárast počtu členov je spojený so

splynutím malých politických subjektov ľavicovej proveniencie na čele s SDĽ.

Možnosti členstva v strane pre členov týchto Smerom absorbovaných strán bolo

posudzované individuálne, pričom platil princíp deklarovaný Ficom, že nemá

záujem vedúce osobnosti týchto strán. (Kopeček In. Muránsky 2006: 29, Rybář;

Deegan-Krause 2008: 506)Taktiež regionálna alokácia Smeru v jej prvých rokoch

existencie potvrdzuje tvrdenie, že „ ... členovia a lokálny predstavitelia [strany]

hrali nižšiu úlohu než skupiny mediálnych stratégov a odborníkov na verejnú

mienku ...“ (Rybář; Deegan-Krause 2008: 505). Centralizovanosť straníckej

organizácie potvrdzujeme na základe zistení zobrazených v grafoch č. 16, 17 a 18.

Graf č. 16 : Volebné výsledky strany Smer:

SMER - volebné výsledky

13,5

29,1

41,3

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

rok 2005 rok 2006 rok 2007

SMER - volebné výsledky

53

Graf č. 17 : Vývoj počtu členov strany Smer

Členská základňa

13 427

15132

15855

12 000

12 500

13 000

13 500

14 000

14 500

15 000

15 500

16 000

16 500

rok 2005 rok 2006 rok 2007

Členská základňa

Zdroj: Výročné finančné správy 2006 – 2008 (www.strana-smer.sk 23.3.2010)

č.18 : Podiel členov strany Smer k jej voličom

Smer - podiel voličov k členom

0

0,005

0,01

0,015

0,02

0,025

0,03

0,035

rok 2005 rok 2006 rok 2007

Smer - podiel voličov kčlenom

Vypočítané na základe výsledkov volieb (European Election database,

http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010) a počtu členov strany (Výročné finančné správy

2006 – 2008, www.strana-smer.sk 23.3.2010)

54

Na základe uvedených dát pozorujeme síce mierny rast počtu členov strany, no

z hľadiska podielu počtu členov strany k celkovému elektorátu je členská základňa

Smeru značne poddimenzovaná. Rovnako pri porovnaní tohto podielu

s maďarským podieľom zisťujeme ešte výraznejšiu štíhlosť straníckej organizácie.

Oba prípady na základe stanovených metód potvrdzujú zistenia Enyediho a Rybářa

o vysokej centralizovanosti straníckej organizácie.

3.4.2. Personalizmus

Úloha a postavenie lídra v politických stranách je ďalším dôležitým faktorom,

ktorý ovplyvňuje ich úspešnosť a zároveň určuje ich podobu. V teoretickej

kapitole sme objasnili úlohu lídra vo volebných stranách, medzi ktoré zaraďujeme

aj prípady Smer a Fidesz. V oboch stranách nedošlo od ich založenia

k personálnym zmenám na pozícií lídra strany. Ich silná pozícia dotvára silnú

centralizovanosť strán prezentovanú v predchádzajúcej stati. Eneydi potvrdzuje

úlohu Victora Orbána a poukazuje na jeho rétorické schopnosti spojené s veľkou

popularitou (2005: 716). Rovnako Rybář a Deegan Krause tvrdia, že „Fico slúži

ako bezkonkurenčná tvár strany referujúca pozíciu strany a determinuje úlohu

a postavenie ostatných členov strany“ (Rybář; Deegan-Krause 2008: 505).

Podobne naznačuje dominantnú pozíciu Fica v strane aj Haughton (In. Muránsky

2006: 54) Na základe tohto akademického diskurzu podloženého faktom, že

v oboch prípadoch nedošlo na čelnej pozícií strán k žiadnym personálnym

zmenám, spoločne stvrdením o lídroch Orbánovi a Ficovi ako hlavnej „tváre“

Fideszu a Smeru konštatujeme, že ich pozícia koreluje s úlohou lídra vo volebných

stranách. Taktiež to preukazuje dôležitú úlohu lídrov ako závažného faktora

napomáhajúcemu alebo limitujúcemu schopnosť strany dospieť k volebnému

úspechu a k rastu popularity.

55

3.4.3. Ideologická ukotvenosť strán v spoločnosti

Cieľom predchádzajúcich statí bolo poukázať na centralizovanosť a personalizmus

v stranách, t.j. faktory, ktoré významnou mierou vplývajú na ich podobu ako

predikátora ich volebnej úspešnosti. Táto časť empirickej kapitoly analyzuje ďalší

faktor, ktorého vplyv konfiguruje politické strany v kontexte spoločností,

v ktorých pôsobia a určuje výslednú mieru ich volebnej popularity. Zameriavame

sa tu na ideologicko-programové vyhranenie strán prostredníctvom analýzy

volebných programov metódami predstavenými v metodologickej časti, ktoré

doprevádza kontextuálna rovina v podobe genézy ich transformácie v tejto sfére

počnúc stranou Smer a končiac maďarským Fideszom.

V roku 1999 bola založená strana Smer. Jej tvorcom je Róbert Fico, bývalí

člen predsedníctva Strany Demokratickej Ľavice. Ficov odchod zo strany

nadväzuje na problémy SDĽ počas participácie na prvej Dzurindovej vláde.

Úspech tohto kroku demonštruje tretie miesto v prvých parlamentných voľbách

pre túto stranu v roku 2002 zo ziskom 13.5 % hlasov. Vo voľbách 2006 strana

vyhrala a spolu zo Slovenskou Národnou Stranou a HZDS-ĽS vytvorila volebnú

koalíciu. Vznik Smeru v tomto relatívne krátkom období charakterizuje

niekoľkonásobná zmena názvu ako indícia vnútorného rozporu na ceste za

sebaidentifikáciou. Samotný názov strany, ktorý neskôr doplnil prívlastok tretia

cesta (2001), neskôr vystriedal dodatok, ktorý má strana dodnes, t.j. Smer –

sociálna demokracia (2004). Posledná menovaná zmena názvu je pripisovaná

faktu, že v tomto období sa zo Smerom zlúčili mnohé marginálne

sociálnodemokratické strany (SDĽ, SDA, SDSS). Strana vznikla ako protestná,

antielitárska strana kritizujúca sociálne dopady ekonomických reforiem druhej

Dzurindovej vlády (2002 - 2006). Jej profilácia počas prvých rokov existencie

vykazovala znaky pragmatizmu a antiideologizácie. Strana bola formovaná na

postave lídra, t.j. typický rys politických strán na Slovensku je zosobnení aj

v tomto prípade. Neskôr sa strana začala otvorene hlásiť k sociálne demokracií, či

je tomu tak v skutočnosti alebo sa jedná o deklaratórnu identifikáciu je problémom

diskurzu sociálnych vedcov. Kopeček tvrdí, že minimálne časť prvkov s prvého

obdobia strany je nej prítomná dodnes (2005: 473). Prihlásenie sa strany

k sociálnej demokracií podrývajú mnohé nejasnosti. I keď Haughton tvrdí, že

ideovo-programová definícia sociálnej demokracie má v súčasnosti dynamické

56

tendencie, a v mnohých aspektoch sa odlišuje od krajiny ku krajine (Haughton

2005: 50), sám na rovnakom mieste zdôrazňuje vágnosť volebného programu

strany, v ktorom je obsiahnutá kritika vtedajšej vlády, no táto kritika nie je

konštruktívna, neposkytuje alternatívu riešení. Jedine ekonomický program Smeru

vypracovaný vtedajším tieňovým ministrom financií, Igorom Šulajom obsahuje

tieto znaky. To ma privádza späť k výroku Markowského o chápaní sociálnej

demokracie v intenciách ekonomických politík a absencie hodnôt.(Markowski

1997). V tomto ohľade môžeme konštatovať počas celej doterajšej existencie

Smeru veľmi nízku afiliáciu k tým častiam sociálnodemokratickej doktríny

imanentných k neekonomickým otázkam. Pri diskusií o programovo-ideologickej

identite Smeru hrajú úlohu aj vyjadrenia samotných členov. Podpredseda strany

Róbert Kaliňák sa vyjadril, že „Smer bol vždy ľavicovou stranou, ktorá sa však

nemohla k tejto orientácií naplno prihlásiť pre špecifické slovenské podmienky“

(Učeň 2004: 68). Monika Beňová a Boris Zala konštatovali dokonca o rok neskôr,

že „ Smer ešte nie je sociálno-demokratickou stranou, ale je na ceste k tomuto

cieľu“ (Haughton 2006: 51). Uzatvárajúc túto pasáž, zastrešujúc tak obdobie pred

vznikom vládnej koalície pred rokom 2006, využijem tvrdenie Frances Millard

(2004), že v postkomunistickej Európe prežijú len strany, ktoré majú programový

apel. Ten však dosiaľ nie je dostatočne vyprofilovaný, minimálne v iných, než

ekonomických témach.

Vznikom vládnej koalície po voľbách 2006 sa k moci dostal silný politický

subjekt hlásajúci ľavicovú orientáciu. Tento predpoklad vytváral ako jednu

z alternatív praktikovanie ľavicovej politiky bez nutnosti významnejších

kompromisov vzhľadom na dominanciu Smeru v koalícií z dvomi podstatne

menšími stranami. Tento scenár sa však výraznejšie nenaplnil. Nie je predmetom

tejto práce skúmať dôvody, no pokúsime sa o deskripciu založenú na predošlých

tvrdeniach. Vzhľadom na ideovú nevyhranenosť sa strana uchýlila k realizácií ani

nie 50% toho, čo slúžilo na sklonku predchádzajúceho obdobia ku kľúčovým

témam Smeru (stiahnutie vojakov z Afganistanu, zrušenie rovnej dane, zavedenie

milionárskej dane, atď.)6 Profilácia strany Smer pokračovala aj v tomto období,

kedy strana začala inklinovať k témam náležiacich stranám, ktoré operujú na

6Štúdia Inštitútu Ineko, http://img.ihned.cz/attachment.php/920/13974920/sv35CIJKLMNOkl6PWbcdefhqrxyzwARV/grafika-vladne-sluby-fica_vv.jpg (19.11. 09)

57

socio-kultúrnej konfliktnej línií.7 Túto zmenu považujeme za tretí vnútorný posun

v ideologickej reflexií strany od jej vzniku v 1999. Je teda strana Smer skutočnou

ľavicou?

Postupujúc tak, ako v predošlom prípade pri analýze SDĽ prostredníctvom

hypotézy, prichádzame k nasledovným záverom. Z hľadiska príslušnosti

k straníckej rodine sa Smer identifikuje ako sociálno-demokratická strana. Hoci

v jej volebných programoch je možné zachytiť ekonomické smerovanie k tomuto

prúdu, vplyv ostatných úrovní je značne poddimenzovaný. Taktiež spolupráca

Smeru s SNS vyznieva problematicky, keďže takáto spolupráca vyznieva

neprirodzene, čo demonštrovala aj Strana Európskych socialistov pozastavením

členstva Smeru. Nepovažujeme za korektné prisúdiť Smeru jednoznačné členstvo

v tejto straníckej rodine. Väčšina realizovaných opatrení vo volebnom období

2006 - 2010 by sme mohli nazvať kozmetickými (napríklad zrušenie rovnej dane

len v niektorých oblastiach, či vianočné príspevky dôchodcom) najmä s ohľadom

na razanciu deklarovaných zmien v prípade zostavenia vlády pred voľbami 2006.

Samotný predstavitelia Smeru vyjadrili rozdielne stanoviská.

Na Slovensku v doterajšej samostatnej histórií pôsobilo niekoľko

politických subjektov, ktoré nejakým spôsobom, od inklinácií k deklaratórnej

ľavici (Smer), cez výraznejšie pokusy skutočne modernizačných ľavicových

trendov (SDĽ, SDA) až po radikálne ľavicové, resp. protestné a ideologicky

amorfné strany (ZRS, HZDS). Vzhľadom na pretrvávajúce problémy, mysliac tak

nemožnosť udržať sa v centre straníckeho systému, dostatočne obhájiť vlastné

ideologické zázemie a neprítomnú (Smer), respektíve štruktúrou a nevyzretosťou

aktérov (SDĽ) spôsobenú neschopnosť presadiť ľavicové tézy ako praktický

a reálny výstup exekutívy tvrdíme, že na Slovensku sa ľavicovo orientovanej

politike nepodarilo dosiaľ etablovať. Zdokumentovaním tohto diskurzu

poukazujeme na zložitú ideovo-programovú ukotvenosť strany, ktorú apriori

označujeme za povrchnú a širokú, čím nachádzame spoločný menovateľ s typmi

volebných strán.

8Prepis prejavu predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica v Martine na oslavách 15. výročia vzniku SR dňa 2. januára 2008, http://www.government.gov.sk/8781/prepis-prejavu-predsedu-vlady-slovenskej-republiky-roberta-fica-v-martine-na-oslavach-15-vyrocia-vzniku-sr-dna-2-januara-2008.php?day=2010-01-01&art_datum_od=&art_datum_do= (8.10. 2008)

58

Keďže v súčasnosti máme možnosť analyzovať de facto celé volebné

obdobie 2006 – 2010, pristupujeme podľa stanovených metód k analýze volebného

programu strany Smer pripraveného pre voľby 2010. Okrem funkcie volebných

programov predostrieť elektorátu stranícku víziu v jednotlivých sektorových

politikách na nadchádzajúce volebné obdobie je možné podrobiť volebný program

retrospektívnej reflexií, keďže jeho vznik bezprostredne súvisí s končiacim

volebným obdobím. Zisťujeme tak súčasnú ideovo-programovú podobu strany

Smer ako prostriedku referujúceho ukotvenosť strán v rámci štiepení.

Volebný program strany Smer pre voľby v roku 2010 je sedemstranový

dokument. Jeho obsahovo rozdelený do štyroch tematických častí, ktoré tu

postupne analyzujeme.

(1) Prvá časť volebného manifestu predstavuje zhodnotenie pôsobenia

strany Smer v exekutíve vo volebnom období 2006 – 2010. Nie je predmetom tejto

časti hodnotiť pravdivosť, respektíve relevanciu týchto tvrdení. Strana Smer

považuje uplynulé volebné za úspešné, a to za prítomnosti negatívnych

kontextuálnych faktorov, ktoré toto vládnutie sprevádzali (plynová kríza v úvode

roka 2009, svetová finančná a hospodárska kríza). S ohľadom na ne úvod

manifestu deklaruje stranu Smer, že je „ ... stabilita a istota v ťažkých časoch“

(Politické posolstvo SMER-SD pre 2010 – 2014: 1) Ostatná časť úvodu však už

situuje stranu do pozície garanta istôt a politickej stability a slovenskej štátnosti

a zároveň sa vymedzuje voči odporcom takéhoto smerovania. Z hľadiska metód

považujeme prvú časť volebného manifestu, t.j. časti vynímajúce hodnotenie

kvality vládnutia v končiacom volebnom období za vágnu s vysokou prítomnosťou

nacionalizmu a taktiež vysokou prítomnosťou populizmu.

(2) Druhá časť, nesúca názov „Sociálne trhové hospodárstvo a solidarita“,

predstavuje ambíciu strany zvyšovať mieru redistribúcie zdrojov v zmysle

sociálnej solidarity a prinajmenšom udržiavať silnejšiu úlohu štátu v ekonomike.

Polovica tejto kapitoly kladie dôraz na udržanie stávajúceho stavu, de facto

obsahuje negatívne formulované tvrdenia o tom, čo strana nezmení, resp. čo

zachová, napríklad v oblasti zdravotníctva, miezd, či zákonníka práce. (s. 3)

Hodnotíme ju ako skôr určitú, bez prítomnosti nacionalistických tendencií

a s nízkou úrovňou populizmu. Nadväzná polovica reflektuje nové ciele pre

nadchádzajúce volebné obdobie a zároveň „ odmieta budovať konkurencieschopnosť

slovenskej ekonomiky na lacnej pracovnej sile a koncentrácii jedného priemyselného

59

odvetvia, ako to bolo typické pre pravicovú vládu.“ (s. 4) Túto časť hodnotíme ako skôr

určitú, bez prítomnosti nacionalistickej dikcie a s nízkou prítomnosťou populizmu.

(3) Tretia časť nazvaná „Silný efektívny štát“ poskytuje prehľad krokov,

ktoré zachovávajú alebo zvyšujú pozíciu a vplyv štátu na ekonomiku, bankový

sektor, školstvo a taktiež v oblastiach znižovania kriminality. Kapitolu hodnotíme

z hľadiska formulácií za vágnu, keďže v nej absentuje minimálna prítomnosť

konštruktívneho rozmeru pri prezentácií jej krokov. Zároveň je bez prítomnosti

nacionalistickej rétoriky. Prítomnosť populizmu tu taktiež absentuje.

(4) Záverečná kapitola je súhrnom ambícií Smeru v oblasti zahraničnej

politiky, postavenia Slovenska v rámci medzinárodných organizácií, ktorými je

členom a obhajobou národnoštátnych záujmov krajiny. V zahranično-politickej

orientácií pokračuje v pôvodnej rétorike s volebného programu pre voľby 2006

mysliac tak tvrdenie o jej orientácií na všetky svetové strany (s. 6). V záujme

strany je aj otvorene hovoriť o „ hrozbách spojených s útokmi proti slovenskej

štátnosti a spochybňujúcich povojnové usporiadanie, ako aj spojených s nárastom

veľkomaďarského šovinizmu a extrémizmu.“ (s. 6). Túto kapitolu volebného programu

hodnotíme ako vágnu, s vysokou prítomnosťou nacionalizmu. Populistická rovina v tejto

časti absentuje. Vychádzajúc z čiastkových hodnotení, volebný program strany Smer

celkovo hodnotíme ako vágny, s vysokou prítomnosťou populizmu a nižšou prítomnosťou

nacionalistickej rétoriky.

Za použitia software metódy nám obsahová analýza ponúka výsledky

(obrázok č. 4 a tabuľka č.6), ktoré vo vysokej miere korelujú s vyššie prevedenou

analýzou textu. Výstup poukazuje na vysokú mieru zastúpenia sociálnej, štát

posilňujúcej a vágnejšej rétoriky. Do výsledku sme zapracovali taktiež číselné

hodnoty, ktorých vysoká prítomnosť by predikovala exaktnosť formulácií

volebného programu. Ich použitie v manifeste Smeru je však také nízke, že ich

program nedokázal zobraziť8. Taktiež sme zapracovali do výsledkov aj pojem

„Euro“, ktorý je v programoch použitý výrazne pri návrhoch a reflexií stavu

súvisiacich s ekonomikou, rozpočtom atď. Nízka hodnota fontu však potvrdzuje

marginálnu úlohu určitých formulácií volebného programu Smeru. Na základe

týchto výsledkov sa domnievame, že v prípade aplikácie metódy na príslušný text

môžeme považovať túto metódu za úspešnú. Táto stať pomocou predostretých

8 Nízka hodnota veľkosťi fontu reflektujúca mieru frekventovanosti čísel by nebola čitateľná

60

Ob

rázo

k č.

4 :

Viz

ua

lizá

cia

so

ftw

are

ob

sah

ove

j a

na

lýzy

vo

lebné

ho

pro

gra

mu

str

an

y S

me

r p

re v

oľb

y 2

01

0

Zd

roj:

Po

liti

cké

po

sols

tvo

SM

ER

-SD

pre

20

10

– 2

01

4

(ww

w.s

tra

na

-sm

er.

sk 1

5.

4.

20

10

)

Pro

gra

m:

Wo

rld

e (w

ww

.wo

rld

e.n

et 1

5.4

.20

10

)

61

Tabuľka č. 6 : Počet najfrekventovanejších slov s najvyššou sémantickou hodnotou

volebného programu strany Smer pre voľby 2010:

Sociálny 62x Slovensko/slovenský 47x

Štát/štátny 28x kríza 25x

hospodárstvo 21x

Vláda/vládny 17x

Podporiť/podporovať 15x

Ľudia/ľudí 12x

Národný/národno-štátny 10x

silný 8x

zachovať/zachovávať 8x

Európa / európsky 7x

Zaväzovať sa 7x

nevyhnutnosť/ nevyhnutný 7x

Euro/eur 4x

62

metód potvrdzuje široké ideovo-programové zázemie strany Smer, t.j. môžem

stranu klasifikovať ako volebnú. Taktiež sme potvrdili jej pôsobenie na rozličných

štiepeniach pomocou jej sebaidentifikácie, ktorú sme podrobili kritike,

a dospievame k záveru, že Smer prostredníctvom takto poňatej stratégie dokázal

získavať voličskú podporu v rozličných spoločenských štruktúrach. Jej postupná

vnútorná transformácia túto popularitu umožnila, keď strana postupne začala

operovať na socio-ekonomických a socio-kultúrnych konfliktných líniách

a situvala sa do pozície, ktorú Eneydi označuje ako mosaic cleavage party.

Strana Fidesz je súčasťou maďarského parlamentu do prvých slobodných

volieb v roku 1990. V tomto období sa strana identifikovala ako „radikálna,

liberálna a alternatívna“ (Bozoki by Eneydi 2005: 703). Strana zároveň

vystupovala v rámci vymedzenia sa voči koministickému režimu ako

antikomunistická. V roku 1992 sa stala súčasťou Liberálnej internacionály, čo

demonštruje jej silnú liberálnu afiliáciu. Po nízkom volebnom zisku vo voľbách

1994 strana postupne rezignovala na svoje spojenectvo s ďalšou parlamentnou

liberálnou stranou SZDSZ. Tento proces sprevádzalo vytvorenie druhej maďarskej

vlády, pričom Fidesz nebol prizvaný participovať na vládnutí. Vedenie strany

začalo realizovať vnútornú transformáciu, strana začala upúšťať svoju striktnú

liberálnu orientáciu, ktorá bola parciálnou príčinou slabého volebného výsledku

v spomenutých voľbách (Eneydi 2005: 703). Tento proces bol sprevádzaný

posunom ku konzervatívno-nacionalistickým ideologickým sféram, strana sa tak

začala identifikovať na pravej strane spektra. V rozpore zo svojím

predchádzajúcim smerovaním jej predstavitelia začali hlásať afiliáciu

k religióznym štruktúram spoločnosti. V polovici deväťdesiatych rokov strana

zmenila názov na Fidesz – Maďarská občianska strana, čím deklarovala svoje

vymedzenie voči komunizmu. Tento krok ju silnejšie zviazal s pravicou

v Maďarsku, keďže jedna z hlavných konfliktných línií v maďarskej spoločnosti

a zároveň straníckej scéne bola vedené touto dimenziou. Tento krok polarizoval

stranícku súťaž v krajine ktorá od volieb 1998 až do posledných volieb v roku

2010 vykazovala v tejto oblasti stabilitu a predstavovala súťaž dvoch jasne

vymedzených blokov. Spolupráca medzi stranami prislúchajúcich k opačným

táborom bola zásadne odmietnutá. V roku 2001 strana vystúpila z Liberálnej

internacionály a stala sa členom Európskej ľudovej strany. Tento akt symbolicky

63

spečatil definitívne prekročenie konfliktných línií v ekonomických i programovo-

idelologických oblastiach (Eneydi 2005: 706). Súčasťou premeny Fideszu bolo

jeho osvojenie si tém nacionalistickej proveniencie. Fidesz často otváral témy

spojené právami menšín v susedných krajinách s početnou maďarskou menšinou,

napríklad tému ich dvojitého občianstva.9 Strana sa tak „ ... posunula

z liberálneho ľavicového základu ku kombinácií technokratickej ekonomiky

a pragmatického nacionalizmu ...“ (Innes 2001: 15) Schopnosť Fideszu

transformovať svoje ideologicko-programové zázemie, spojené s úspešnou zmenou

elektorátu tak predstavuje prípad voličsky úspešnej strany, vytvorenej na princípe

volebnej strany.

V nasledujúcej časti analyzujeme volebný program strany, ktorý potvrdzuje

tieto tvrdenia prostredníctvom metód podobne ako v prípade strany Smer. Volebný

program strany Fidesz pre parlamentné voľby 2010 predstavuje rozsiahly

dokument. Jeho úvodná časť spočíva z výpovedí rôznych menej, či viac

významných osobností Maďarského politického, ekonomického a kultúrneho

života, ktorí vypovedajú o svojich víziách života v im imanentných oblastiach.

Medzi inými v programe nájdeme Zsigmonda Járaia, bývalého guvernéra národnej

banky, či Timea Nagy, olympijskú reprezentantku v šerme. V ich vyjadreniach

nachádzame základné symboly predstavujúce tvár Fideszu, ktoré cituje aj Eneydi

(2005: 705), národ, rodina, viera, poriadok, práca a úcta k ľudskej dôstojnosti.

V tomto duchu prvú časť manifestu ukončuje príhovor Viktora Orbána, predsedu

strany. Sumou analyzovanej časti je poukázať na rozličné sféry záujmu strany.

Nenachádzajú sa tu žiadne konkrétne návrhy ani riešenia, z tohto dôvodu

hodnotíme túto časť ako vágnu. Nacionalistickú rétoriku v tejto časti nachádzame

v minimálnej prítomnosti, aj to v intenciách národného záujmu pre rôzne politické

a ekonomické sektory. Populizmus je v tejto časti kombinovaný

s technokratizmom, t.j. presvedčením, že strana má technicko-profesionálne

zázemie pre realizáciu zmien v krajine, na rozdiel od svojich politických

oponentov. Prítomnosť populizmu tak hodnotíme ako nízku, keďže sme

neidentifikovali formulácie nárokujúce monopol pre riešenie situácie „bežných“

ľudí. Technokratizmu prisudzujeme vysokú prítomnosť.

9 Napríklad http://spravy.pravda.sk/viktor-orban-je-za-autonomiu-pre-madarov-v-susednych-krajinach-p7b-/sk_svet.asp?c=A090515_183934_sk_svet_p12 18.3. 2010

64

Druhá, obsahovo dominantná časť volebného manifestu je predstavením

ambícií strany, ktoré má v úmysle realizovať v nadchádzajúcom volebnom období

v ekonomickej oblasti a jej subkategóriách. Fidesz sľubuje vytvorenie milión

pracovných miest. (Národná Politika 2009: 29) Konštatuje negatívnu situáciu

v rôznych odvetviach priemyslu a služieb, no neponúka konkrétne riešenia. Tie

nahrádza vágnymi formuláciami, napríklad „ vláda by mala venovať osobitnú

pozornosť problému nezamestnanosti“ (s. 29) V ďalších sektorových politikách

cieli Fidesz zlepšenie podnikateľského prostredia, či zvýšiť mieru spolupráce

s vlády a súkromného sektora. Ekonomická časť programu v každej svojej časti

vždy relatívne podrobne charakterizuje zlú situáciu v krajine, ktorú presnejšie

charakterizuje, no ponúknuté návrhy prvok exaktnosti neobsahujú, z tohto dôvodu

ju hodnotíme ako skôr vágnu, bez nacionalistických tendencií a z vyššou mierou

technokratizmu, práve pre kritiku podrobnú kritiku súčasného stavu, čo vytvára

dojem fundovanosti a profesionality.

Tretia časť volebného programu je venovaná právnemu štátu. Jej časti sa

dotýkajú problému rovnosti pred zákonom, úlohe bezpečnostných zložiek štátu, či

súdnych prieťahov. Kapitolu považujeme za určitú, t.j. obsahuje pomerne

rozpracované riešenia, ktoré môžu niesť prívlastok konštruktivity. Vysoká miera

technokratizmu je potvrdená niekoľkými výrokmi spochybňujúc tak schopnosti

oponentov. „Vláda Gyurcsányho zmiernila vo roku 2002 trestný zákonník, ktorý

bol zmenený na ochranu záujmov zločincov. Socialistom viac záležalo na

zločincoch, než na obetiach“ (s. 59).

Nasledujúce dve kapitoly pojednávajú o zdravotníctve a sociálnych

oblastiach spojených s úlohu rodiny, postaveniu seniorov a vzdelávaní mládeže až

po postavenie a integráciu Rómov do spoločnosti. Obe je možné zhodnotiť

spoločne, keďže sú formulované a štruktúrované obdobným spôsobom.

Považujeme ich za skôr vágne, keďže v rovine návrhov v nich absentuje vyššia

miera konkretizácie navrhovaných riešení. Sú vysoko technokratické.

V poslednej kapitole, ktorá je poňatá formou úvahy, je predostretá kritika

predchádzajúcej vlády z dôvodu jej politík, ktoré viedli k zníženiu úrovne

demokracie v krajine. „Osem rokov pôsobenia socialistickej vlády zapríčinilo

zníženie právnej istoty obyvateľov [a] ... dôvera v demokraciu sa bude ťažko

získavať späť.“ (s. 88) Táto záverečná stať sa preukazuje ako vágna, silne

technokratická s nízkou prítomnosťou populizmu.

65

Sumarizujúc výsledky tejto pracovnej analýzy volebného manifestu strany,

považujeme ho za skôr vágny, vysoko technokratický s nízkou mierou populizmu.

Nacionalistické tendencie sa v texte explicitne neobjavili. Na základe týchto

záverov tvrdíme, že analýza programu umožňuje stranu identifikovať ako mosaic

cleavage party, respektíve ako stranu volebnú.

Môžeme pristúpiť k doplnkovej software metóde obsahovej analýzy. Výstup

z nej predstavuje obrázok č.5 a tabuľka č. 6. Výstup nám poskytol niekoľko

informácií. Najvýraznejšie sa v texte vyskytovali slová, ktoré síce postrádajú

apriórnu sémantickú hodnotu, no používajú sa v kontexte s číslami, čo predikuje

exaktnosť častí textu. Pojem národ sa v texte vyskytuje mnoho krát, no nejedná sa

v tomto prípade o dôkaz nacionalistickej rétoriky, keďže sa jedná významovo

o slovo podobné ako štát, či krajina. Nemá teda pre nás podstatný element. Taktieť

slovo Socialisti dokazuje silné vymedzovanie sa voči opozitnému bloku strán.

66

Ob

rázo

k č.

5 :

Viz

ua

lizá

cia

so

ftw

are

ob

sah

ove

j a

na

lýzy

vo

lebné

ho

pro

gra

mu

str

an

y F

ide

sz p

re v

oľb

y 2

01

0

Zd

roj:

Ná

rod

ná

po

litka

( w

ww

.fid

esz

.hu

15

. 4

. 2

01

0)

Pro

gra

m:

Wo

rld

e (w

ww

.wo

rld

e.n

et 1

5.4

.20

10

)

67

Tabuľka č. 6 : Počet najfrekventovanejších slov s najvyššou sémantickou hodnotou

volebného programu strany Fidesz pre voľby 2010.

Doplnková software metóda poukazuje na niektoré afiliácie Fideszu (práca,

profesionalita /technokratizmus/), no konštatujeme, že v tomto prípade nie sú

výsledky tak preukázateľné ako v prípade Fideszu. Napriek tomu sa nám podarilo

preukázať mnohoznačnosť ideologického zázemia strany rovnako tak jej

vystupovanie na viacerých konfliktných líniách. Z tohto dôvodu považujeme

identifikáciu na najdôležitejších štiepeniach pre stranu za faktor určujúci jej

mieru volebného úspechu a dominancie v straníckom systéme.

Strana Fidesz v porovnaní so Slovenským Smerom postulujeme tvrdenie na

týchto dvoch prípadoch, že ľavicové volebné strany inklinujú skôr k populizmu,

zatiaľ čo pravicové k technokratizmu. Vágnosť formulácií, ktorá má preukázať

nízku ideologickú ukotvenosť, sme reflektovali v oboch prípadoch. Úloha

nacionalizmu je však v oboch prípadoch rozdielna. Domnievame sa, že v tomto

prípade je limitujúcim faktorom použitá metóda. V prípade Smeru sme v programe

identifikovali jasnú prítomnosť hesiel inklinujúcich k nacionalistickej rétorike.

V prípade Fideszu však manifest takéto vyjadrenia neponúka. Nacionalisticky

orientované vyjadrenia tak môžeme zachytávať s iných zdrojov (vyjadrenia V.

Orbána pre médiá, napríklad spomenuté dvojité občianstvo pre Maďarské menšiny

v okolitých krajinách). Môžeme poskytnúť dôvodenie absencie nacionalistickej

rétoriky vyjadrením Innes, t.j. Fidesz využíva pragmatický nacionalizmus, no

Maďarsko 220x Až 130x

Sociálne 75x Viac(než) 59x

Hospodárska 45x Národný 47x

Štát 75x Práca 43x

Požadovaný 42x Právo/právny 36x

Socialisti 30x Demokracia 26x

Profesionálne/profesionálny 16x

68

takéto zdôvodnenie nie je dostatočné. Napriek tomu prítomnosť faktorov

umožňujúca obe strany zaradiť medzi volebné a tým zastrešiť ich volebný úspech

aj faktorom ideologicko-programovej nízkej ukotvenosti, vďaka čomu môžu obe

strany operovať vo viacerých, navzájom rôznych štruktúrach spoločnosti,

v dôsledku čoho sa im zvyšuje volebná popularita, výskum preukázal dostatočne.

69

Záver

Fenomén volebne úspešných strán predstavuje veľmi podnetný predmet výskumu

a bádania, o to zvlášť v prípadov, u ktorých sa preukázal v takej miere, že môžeme hovoriť

o stranách výrazne úspešných, alebo ako ich označujeme v tejto práci, dominujúcich strán.

Úlohou tejto diplomovej práce bolo na prípade strany Smer ako dominujúceho aktéra

slovenského straníckeho systému a z hľadiska dominancie príbuznej strany Fidesz rozšíriť

znalosti príčinných faktorov vzniku volebne úspešných strán a ich dopad na stranícky

systém v neskoršom vývoji. Druhá línia výskumu smerovala k rozpoznaniu

najvýznamnejších faktorov, na ktorých závisí miera úspešnosti strán v straníckom systéme

a umožňuje im v ňom dominovať, respektíve dominovať ich častiam. V teoretickej

kapitole sme predstavili koncepty kategorizácie straníckych systémov prostredníctvom

ktorých sme boli schopný uchopiť výskum pomocou metód, ktoré toto teoretické zázemie

obsahovalo. Podobne sme predstavili typológiu politických strán, ktorá vystupovala ako

metodický rámec. S jeho pomocou sme mohli prípady práce zaradiť, čo prispelo

k jasnejšiemu poňatiu volebne úspešných, dominujúcich strán. Empirická kapitola nám

umožnila zistiť platnosť téz a hypotézy tejto práce a zároveň preveriť vypracované metódy.

Pomocou nich sa nám podarilo preukázať koreláciu medzi volebne

úspešnými/transformovanými stranami a stavom straníckych systémov v čase vstupu

týchto strán. Tretia téza práce reflektujúca dopad týchto strán na genézu straníckeho

systému z pohľadu stabilizácie jeho časti na ľavej, respektíve pravej časti spektra sa nám

podarilo preukázať taktiež, no v tomto prípade výsledky nie sú natoľko preukázateľné

v prípade slovenského straníckeho systému. Je potrebné konštatovať, že okrem použitých

metód sme boli limitovaný príliš malým časovým úsekom pôsobnosti strany Smer

relevantnej časti systému. V prípade hypotézy sme postupne dokazovali vplyv

centralizovanosti straníckej organizácie, straníckeho lídra a schopnosti strán identifikovať

sa na dôležitých štiepeniach v spoločnosti. Prvé dva faktory sme preukázateľne potvrdili.

Centralizovanosť strany a silný líder významnou mierou vplývajú na úspešnosť strán. Tretí

faktor sme potvrdili taktiež, no v tomto prípade sme boli limitovaný metódami, najmä

analýza volebných programov predstavuje notoricky kontroverznú metódu skúmania.

Okrem overenia platnosti téz a hypotézy práce sme dominujúce strany úspešne zaradili

medzi volebné strany. Platnosť našich záverov vychádza z ich empirického overenia na

dvoch prípadoch. Uvedomujeme si, že nárokovateľnosť ich platnosti je možná len

v prípade ich evaluácie na väčšom počte prípadov, čím avizujeme odporúčanie pre ďalší

výskum.

70

Literatúra:

Adams, James F., Merrill III, Samuel., Grofman Bernard: A Unified Theory of

Party Competition: A Cross-National Analysis Integrating Spatial and Behavioral

Factors, Cambridge University Press, Cambridge 2004

Bielasiak, Jack: Regime Diversity and Electoral Systems in Post Communism.

Journal of Communist Studies and Transition Politics, Vol. 22, No. 4, pp. 407 -

430.

Bischoff, Ivo: Party competition in a heterogeneous electorate: The role of

dominant-issue voters, Public Choice (2005).

Blondel, Jean: Party systems and pattern of government in western democracies,

Canadian Journal of Political science, roč. 1, č.2, 1968

Cotter, Cornelius P.; Bibby, John F.: Institutional Development of Parties and the

Thesis of Party Decline, Political Science Quarterly, Vol. 95, No. 1 (Spring,

1980), pp. 1-27, The Academy of Political Science

Dawisha, Karen and Stephen Deets. 2006. Political Learning in PostCommunist

Elections. East European Politics and Societies, Vol. 20, No. 4, pp. 691-728.

Drulák, Petr: Jak skoumat politiku, Portál, Praha 2008

Duverger, Maurice: Political parties, Methuen, London 1954

Enyedi, Zsolt: The role of agency in cleavage formation, European Journal of

Political Research 44, 2005, 697-720

Enyedi, Zsolt; Linek, Lukáš: SEARCHING FOR THE RIGHT ORGANOZATION,

Ideology and Party Structure in East-Central Europe, Party Politics, Vol.14, No.4,

pp. 455 - 477

71

Grzymala - Busse, Anna. 2003. Political Competition and the Politicization of the

State in East Central Europe. Comparative Political Studies, Vol. 36, No. 10,

2003, pp. 1123-1147.

Guther, Richard; Diamond,Larry: Species of Political Parties – A New Typology,

Party Politics, Vol.9, No.2, pp. 167 - 199

Haugton, T.: „Sociáldemokratizácia“ strany Smer – sociálna demokratizácia

v horizonte volieb 2006 In.: Muránsky,M.: Vývoj a perspektívy sociálnej

demokracie na Slovensku – pohľad zvnútra a zvonku, Fridrich Ebert Stiftung,

2005, p. 50 - 56

Henderson, K.: Stranícky systém v strednej Európe: Je slovenská ľavica

výnimkou? In.: Muránsky,M.: Vývoj a perspektívy sociálnej demokracie na

Slovensku – pohľad zvnútra a zvonku, Fridrich Ebert Stiftung, 2005. p. 8 - 16

Hay, Colin: 2002. Political Analysis: A Critical Introduction. Houndmills,

Palgrave

Hroch, M. (ed.): Pohledy na národ a nacionalismus. Čítanka textů. Praha 2003

Chytílek, Roman: Podněty a výsledky. Volební a stranické systémy v evropských

zemích In. Strmiska (ed.): Politické strany moderní Evropy, Portál, Praha 2005

Innes, Abby: Party Competition in Post-Communist Europe: The Great Electoral

Lottery, London School of Economics, 2001

Jesse, Neal: Falling into a Niche: Institutional Equilibrium Between Plurality and

Proportional Representation for Large Political Parties, Political Research

Quarterly, Jun 1998; 51, 2; ProQuest Central

72

Kaminski, Marek M.: Coalitional Stability of Multi-Party Systems: Evidence from

Poland, American Journal of Political Science, Vol. 45, No. 2 (Apr., 2001), pp.

294-312 Published by: Midwest Political Science Association

Kirchheimer, O. (1966): The Catch-all Party, In: Mair, P. (ed. 1990): The West

European Party System, Oxford, Oxford University Press

Kitschelt, H. et al. : Post Communist Party Systems. Competition, Representation

and Inter-party Cooperation. Chapt. 10, The Governability of Post-Communist

Democracies, The Diversity of Post-Communist Democratic Governance. p. 345-

408.

Kopeček, L.: Výskumná sonda do politické existence slovenských exkomunistú.

Strana demokratické levice 1991 – 2004 In.: Muránsky,M.: Vývoj a perspektívy

sociálnej demokracie na Slovensku – pohľad zvnútra a zvonku, Fridrich Ebert

Stiftung, 2005, p. 21 - 32

Lai, Brian,;Melkonian-Hoover, Ruth: Democratic Progress an Regress: The Effect

of Parties on the Transition of States to and Away from Democracy, Political

Research Quarterly, ProQuest Central, Dec 2005

Laver, Michael,; Benoit Kenneth: The Evolution of Party Sustems between

Elections, American Journal of Political Science, Vol. 47, No. 2 (Apr., 2003),

Midwest Political Science Association, 215- 233

Lipset, Seymour Martin and Rokkan, Stein (1967). Cleavage Structures, Party

Systems, and Voter Alignments: An Introduction. In Seymour Martin Lipset and

Stein Rokkan (Eds.), Party Systems and Voter Alignments: Cross-National

Perspectives (pp.1–64). New York: Free Press

Lynch, Philip,; Garner, Robert: The Changing Party System, Parliamentary Affairs

Vol. 58, No. 3, 2005, 533-554

73

Mainwaring, Scott and Scully, Timothy R. (1995). Party Systems in Latin

America. In Scott Mainwaring and Timothy R. Scully (Eds.), Building Democratic

Institutions: Party Systems in Latin America (pp. 1–34). Stanford, CA: Stanford

University Press

Mainwaring, Scott P. (1999). Rethinking Party Systems in the Third Wave of

Democratization: The Case of Brazil. Stanford, CA: Stanford University Press.

Mainwaring, Scott; Torcal, Mariano: PARTY SYSTEM

INSTITUTIONALIZATION AND PARTY SYSTEM THEORY AFTER THE

THIRD WAVE OF DEMOCRATIZATION, Working Paper #319 - April 2005

Mair,Peter: The Electoral Universe of Small Parties in Postwar Western Europe.

In: Ferdinand Mueller – Rommel – Geoffrey Pridham: Small parties in western

Europe: Comparative and national perspectives, Sage, London 1991

Malová, D.: Komentár k príspevku Ľ. Kopečka In. Muránsky,M.: Vývoj

a perspektívy sociálnej demokracie na Slovensku – pohľad zvnútra a zvonku,

Fridrich Ebert Stiftung, 2005, p. 33 - 39

Markowski, R.: ‘Political Parties and Ideological Spaces in East Central Europe’,

Communist and Post-Communist Studies, Vol. 30, No. 3, 1997, p. 221 – 54

Millard, F.: Elections, Parties, and Representation in Post-Communist Europe,

Basingstoke: Palgrave. 2004

Moser, Robert G.: Electoral Systems and the Number of Parties in Postcommunist

States, World Politics, Vol. 51, No. 3(Apr., 1999), The John Hopkins University

Press

O`Dwyer, Conor: RUNAWAY STATE BUILDING: How Political Parties Shape

States in Postcommunist Eastern Europe , World Politics, Jul 2004, 56, 4;

Proquest Central

74

Orogváni, Andrej: Možnosti aplikácie konceptu catch-all strany v priestore

strednej a východnej Európy – prípad Občianskej demokratickej strany,

Středoevropské politické studie roc. VIII, c. 1, s. 1-18 Central European Political

Studies Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity v Brne,

Sředoevropské politologické studie, Medzinárodní politologický ústav

Masarykovy Univerzity, Číslo 1, ročník VIII, zima 2006

Panebianco, Angelo: Political Parties: Organisation and Power. Cambridge:

Cambridge University Press, 1988

Pedersen, Mogens N: 'The Dynamics of European Party Systems: Changing

Patterns of Electoral Volatility', European Journal of Political Research,

7/1 (1979), 1-26. Copyright 1979.

Powell, Neff; Tuckera A.: New Approaches to Electoral Volatility: Evidence from

Postcommunist countries, APSA 2009, Toronto Meeting Paper

Rybář, Marek: Stranícka politika a meniace sa vzorce straníckej súťaže na

Slovensku. In Gyárfásová,O.- Mesežnikov, G. Vláda strán na Slovensku:

skúsenosti a perspektívy, IVO, Bratislava 2004

Rybář, Marek: Strategic choice and party competition: Party organisational models

in Slovakia 1992 – 2006, Paper for 4th ECPR General Conference, Pisa, 6-8

September 2007

Sartori, Giovanni: Parties and party systems. A framework for analysis.

Cambridge: Cambridge University press 1976

Schimmelfennig, Frank: Strategic Calculation and International Socialization:

Membership Incentives, Party Constellations, and Sustained Compliance in

Central and Eastern Europe, International Organization, Vol. 59, No. 4,

75

International Institutions and Socialization in Europe (Autumn, 2005), pp. 827-

860, Cambridge University Press on behalf of the International Organization

Foundation

Strmiska, M.: Politické strany moderní Evropy, Portál, Praha 2005

Tavits, Margit: The Development of Stable Party Support: Electoral Dynamics in

Post-Communist Europe, American Journal of Political Szzzcience, Vol. 49, No. 2

(Apr., 2005), pp. 283-298, Midwest Political Science Association

Toole, James: “Government Formation and Party System Stabilization in East

Central Europe”. Party Politics 6(4) (October 2000)

Torcal, Mariano; Gunther, Richard P. and Montero, José Ramón (2002). Anti-

Party Sentiments in Southern Europe. In Richard P. Gunther, José Ramón

Montero, and Juan J. Linz (Eds.), Political Parties: Old Concepts and New

Challenges. Oxford: Oxford University Press

Wolinetz, Steven B.: Classifying Party Systems: Where Have All the Typologies

Gone? Memorial University of Newfoundland, 2004

Zielinski, Jakub: Translating Social Cleavages into Party Systems: The

Significance of New Democracies, World Politics, Vol. 54, No. 2 (Jan., 2002), pp.

184-211, The Johns Hopkins University Press

Webové zdroje:

(všetky videné 20.4.2010)

www.strana-smer.sk

www.fidesz.hu

76

www.e-polis.cz/komparace/122-stranicky-system-madarska.html

http://spravy.pravda.sk/hrusovsky-konci-na-poste-predsedu-kdh-csakyho-pri-

luceni-obisiel-phh-/sk_domace.asp?c=A090918_134650_sk_domace_p23

http://www.sme.sk/c/3224503/s-bugarom-konci-v-cele-smk-jeden-z-matadorov-

slovenskej-politiky.html 30.12.2009 30.12.2009

http://www.statistics.sk/volby2002/default.html)

http://www.statistics.sk/nrsr_2006/

www.nrsr.sk

www.preferencie.sk

European Election database, http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010