EJTN Metodická príručka odbornej justičnej prípravy v Európe · 2016-10-12 · 3 EJTN – Metodická príručka odbornej justičnej prípravy v Európe rovnaké bez ohadu na

EJTN – Metodická príručka

odbornej justičnej prípravy v Európe

S podporou Európskej únie

2016

2

EJTN – Metodická príručka odbornej justičnej prípravy v Európe

PREDSLOV

Príručka je výsledkom spoločného úsilia o zhrnutie poznatkov o najlepších európskych postupoch

v oblasti metodiky odbornej justičnej prípravy a tiež snahou pomôcť kolegom vo vzdelávacích

inštitúciách jednotlivých členských štátov pri metodickom plánovaní programov odbornej prípravy.

Zameriava sa tiež na rady školiteľom pri zostavovaní a realizácii fungujúcich blokov odbornej

prípravy s využitím pestrej palety metód odbornej prípravy, ktoré im pomôžu efektívne a účinne

dosahovať stanovené ciele odbornej prípravy.

V príručke sa nezachádza do podrobností o národných špecifikách (niekedy je v poznámkach pod

čiarou uvedený stručný odkaz na tieto špecifiká), pretože autori pokladali za vcelku neužitočné

zaoberať sa otázkami, ktoré pre veľkú väčšinu školiteľov odbornej justičnej prípravy

a organizátorov odbornej prípravy v 35 členských inštitúciách EJTN nepredstavujú nijakú pridanú

hodnotu. Opísané najlepšie postupy môžu slúžiť len ako užitočné usmernenie pre ostatných

v prípade, že konkrétny metodický problém existuje aspoň v určitom počte členských štátov.

Európska sieť odbornej justičnej prípravy disponovala od začiatku svojej činnosti širokým

mandátom na odbornú prípravu školiteľov odbornej justičnej prípravy. Bez ohľadu na odlišné

justičné kultúry v jednotlivých členských štátoch EÚ sa dospelo k zhode v tom, že „odborná

justičná príprava“ znamená odbornú prípravu sudcov, ako aj prokurátorov.

Existuje široká zhoda v tom, že odborná justičná príprava zahŕňa počiatočnú odbornú prípravu pre

budúcich sudcov a prokurátorov, úvodnú odbornú prípravu pre novovymenovaných sudcov

a prokurátorov a priebežnú odbornú prípravu počas výkonu funkcie pre úradujúcich (skúsených)

sudcov a prokurátorov.

Napokon, vychádza sa z predpokladu, že „odborná justičná príprava“ zahŕňa nielen právne

a justičné znalosti, ale aj všetky druhy (multidisciplinárnych) poznatkov, spôsobilostí a zručností,

ktoré dobrý sudca a prokurátor potrebujú na riadne plnenie svojich úloh. Takýto široký prístup sa

chápal ako prirodzený dôsledok skutočnosti, že EJTN sa nezameriava výlučne na obsah programov

či podujatí odbornej prípravy, ale aj na podporu a šírenie modernej metodiky odbornej justičnej

prípravy.

Pokiaľ ide o hľadisko školiteľov, existovala aj spoločná motivácia chápať túto kategóriu v širokom

zmysle. „Školitelia“ sú v prvom rade lektori, prednášajúci, odborníci, experti, behaviorálni učitelia

atď., ktorí plánujú, navrhujú a realizujú bloky odbornej prípravy.

Vzhľadom na veľmi odlišné organizačné štruktúry odbornej justičnej prípravy v 35 členských

inštitúciách EJTN však nemožno vynechať mimoriadne dôležitú úlohu organizátorov/vedúcich

odbornej prípravy, ktorí pôsobia v rámci alebo mimo rámca vnútroštátnych inštitúcií odbornej

justičnej prípravy. Zo zodpovednosti týchto osôb za riadne koncepčné plánovanie komplexných

programov odbornej prípravy na určité obdobie, ako aj za organizáciu jednotlivých podujatí

odbornej prípravy nutne vyplýva potreba dôkladne poznať modernú metodiku odbornej justičnej

prípravy. Obidve uvedené úlohy sa často prekrývajú.

Zistilo sa, že problémy pri zavádzaní modernej metodiky odbornej justičnej prípravy sú všade

3


rovnaké bez ohľadu na odlišné justičné štruktúry a štruktúry odbornej prípravy a na kultúru

v členských inštitúciách EJTN. Ukázalo sa, že všetky vnútroštátne inštitúcie odbornej justičnej

prípravy musia napríklad riešiť ťažkosti súvisiace s upustením od obyčajných prednášok pred

publikom a miesto nich sa zameriavať na podporu interaktivity a rozmanitosti metód. Dobrý

školiteľ odbornej justičnej prípravy s nutnými didaktickými zručnosťami bude vidieť svoju úlohu

najmä v tom, aby uľahčil výmenu medzi účastníkmi odbornej prípravy zameranú na prax a podporil

vzdelávanie formou prenosu skúseností. Školitelia budú nútení naučiť sa, ako majú z vlastnej

iniciatívy zlepšovať svoje odborné znalosti, spôsobilosti a zručnosti. Dobrý školiteľ odbornej

justičnej prípravy preto musí disponovať rozsiahlymi vedomosťami a skúsenosťami pri

uspokojovaní rozmanitých potrieb modernej odbornej prípravy.

Ďalšiu výzvu, pri riešení ktorej Európa dnes viac či menej stojí na štartovacej čiare, predstavuje

správne používanie dobrých nástrojov elektronického štúdia vo vhodných vzdelávacích situáciách.

Európska sieť odbornej justičnej prípravy pevne verí, že smerovanie k dlhodobej a komplexnej

stratégii, ktorá má prvoradý význam pre rozvoj a rozšírenie vysokokvalitnej odbornej justičnej

prípravy v Európe, bude pokračovať a ďalej sa zintenzívni a má v úmysle podieľať sa na tom.

Brusel, január 2016

4


PREDSLOV 2

1. kapitola ÚLOHA A KOMPETENCIE ŠKOLITEĽA ODBORNEJ JUSTIČNEJ PRÍPRAVY 7

ÚLOHA ŠKOLITEĽA ODBORNEJ JUSTIČNEJ PRÍPRAVY 9

KOMPETENCIE ................................................................................................................................................................................ 10

2. kapitola PLÁNOVANIE PROGRAMU ODBORNEJ PRÍPRAVY 13

ZÁSADA 1: Každý program odbornej prípravy by sa mal zameriavať na potreby 15

I.1. Nepretržité posudzovanie potrieb .................................................................................................................................... 15

I.2. Zapojenie dotknutých zainteresovaných strán do vymedzovania potrieb ................................................... 16

I.3. Použitie údajov o posúdení potrieb a presné plánovanie ...................................................................................... 17

I.4. Reagovanie na naliehavé potreby odbornej prípravy ............................................................................................. 17

ZÁSADA 2: V každom programe odbornej prípravy by sa mali používať rôzne učebné formáty – prístup by

mal byť šitý na mieru 18

II.1. Úvodná odborná príprava po nástupe do funkcie pre novovymenovaných sudcov alebo

prokurátorov ...................................................................................................................................................................................... 19

II.2. Právnická odborná príprava ........................................................................................................................................ 19

II.3. Multidisciplinárny a interdisciplinárny prístup k odbornej príprave ...................................................... 20

II.4. Interaktívna odborná príprava založená na zručnostiach ........................................................................... 20

II.5. Odborná príprava v oblasti európskeho práva ................................................................................................... 21

II.6. Odborná príprava v oblasti riadenia a vedenia kolektívu.............................................................................. 21

ZÁSADA 3: Začlenenie plánovania zameraného na potreby do všeobecného koncepčného rámca 22

3. kapitola MODERNÉ METÓDY A NAVRHOVANIE ODBORNEJ PRÍPRAVY 24

I. Prehľad zásad participatívneho vzdelávania, rôznych štýlov vzdelávania dospelých a zásad

andragogiky 26

I.1. Porovnanie tradičného a participatívneho prístupu k odbornej príprave ............................................. 26

I.2. Model štýlov vzdelávania dospelých podľa Kolba .............................................................................................. 27

I.3. Zásady vzdelávania dospelých .................................................................................................................................... 28

II. Podrobnejšie vysvetlenie rôznych metód odbornej prípravy, ktoré sú zvlášť vhodné pre odbornú

justičnú prípravu 30

II.1. Brainstorming ..................................................................................................................................................................... 31

II.2. Snowballing (pyramiding) ............................................................................................................................................ 31

II.3. Icebreakers ........................................................................................................................................................................... 32

II.4 Prezentácie ........................................................................................................................................................................... 33

II.5. Striedanie prednášok a skupinovej práce .............................................................................................................. 36

II.6. Debata .................................................................................................................................................................................... 38

II.7. Simulované pojednávania a inscenované situácie ............................................................................................. 38

II.8. Praktické ukážky ............................................................................................................................................................... 39

II.9. Riešenie problémov: Sedem krokov analýzy problému .................................................................................. 40

II.10. Prípadové štúdie ................................................................................................................................................................ 40

II.11. Zážitkové cvičenia ............................................................................................................................................................. 41

II.12. Spätná väzba ....................................................................................................................................................................... 42

II.13. Vyjadrenie sa k priebehu (debriefing) ..................................................................................................................... 43

Príklad: Rámec pre navrhovanie kurzu v ôsmich krokoch .......................................................................................... 43

5


III. Odborná príprava na pracovisku 45

III.1. Pracovné prostredie súčasných sudcov a prokurátorov ................................................................................ 45

III.2. Tútorstvo alebo mentorstvo ......................................................................................................................................... 46

III.3. Dohľad .................................................................................................................................................................................... 46

III.4. Intervízia (vzájomný dohľad medzi kolegami) ................................................................................................... 48

IV. Používanie moderných technológií 48

IV.1. Odborná príprava za pomoci technológií a zmiešané učenie ....................................................................... 49

IV.2. Metóda živého kontaktu ................................................................................................................................................. 50

V. Navrhovanie modernej odbornej prípravy v rámci počiatočnej odbornej prípravy 50

V.1. Učenie v skupinách ........................................................................................................................................................... 50

V.2. Tútorstvo/mentorstvo ..................................................................................................................................................... 51

V.3. Elektronické štúdium a zmiešané učenie ............................................................................................................... 51

V.4. Stáž v externom prostredí na účely spoznania vonkajšieho sveta, ktorý do určitej miery súvisí

s justíciou .............................................................................................................................................................................................. 52

Záver 52

4. kapitola ORGANIZÁCIA PODUJATIA ODBORNEJ PRÍPRAVY 54

Kroky, ktoré majú uskutočniť organizátori odbornej prípravy ................................................................................. 56

Príprava podujatia odbornej prípravy 58

I.1. Výber a príprava školiteľov .......................................................................................................................................... 58

I.1.1. Prípadová štúdia ................................................................................................................................................................... 59

I.2. Príprava materiálov odbornej prípravy ................................................................................................................. 60

I.3. Výber účastníkov ............................................................................................................................................................... 63

Realizačná fáza programu odbornej prípravy 64

II.1. Prvý dojem je najdôležitejší! ......................................................................................................................................... 64

II.2. Vzdelávacie prostredie .................................................................................................................................................... 65

II.3. Vybavenie .............................................................................................................................................................................. 65

II.4. Kultúrne podujatia ........................................................................................................................................................... 66

II.5. Podujatie odbornej prípravy a „vonkajší svet“ .................................................................................................... 66

II.6. Dokumentácia účasti ....................................................................................................................................................... 67

III. Po skončení podujatia odbornej prípravy 67

III.1. Úlohy pre organizátora odbornej prípravy ........................................................................................................... 67

III.1.1. Debriefing .............................................................................................................................................................................. 68

III.1.2. Hodnotiaci dotazník .......................................................................................................................................................... 68

III.1.3. Správa ..................................................................................................................................................................................... 68

III.1.4. Sprostredkovanie výsledkov .......................................................................................................................................... 69

III.1.5. Vytváranie sietí v odbornej komunite ...................................................................................................................... 70

5. kapitola MEDZNÍKY HODNOTENIA 71

PRVÁ ČASŤ 73

I.1. Rámec koncepcie hodnotenia pre prostredie zamerané na účastníkov ................................................. 74

I.2. Hodnotiaci súbor ................................................................................................................................................................ 80

DRUHÁ ČASŤ 85

II.1. Špecifické aspekty posúdenia a hodnotenia počiatočnej odbornej prípravy ....................................... 85

II.2. Druhy posudzovania ........................................................................................................................................................ 85

6


POĎAKOVANIE 90

SLOVNÍK POJMOV 93

7


1. kapitola

ÚLOHA A KOMPETENCIE

ŠKOLITEĽA ODBORNEJ JUSTIČNEJ

PRÍPRAVY

Prax je najnáročnejšou časťou vzdelávania

a odborná príprava je základom transformácie.

Ann Voskampová

Táto kapitola je určená pre všetkých záujemcov o odbornú prípravu a výmenu postupov odbornej

prípravy, pre odborníkov, ktorí sa podieľajú na odbornej príprave, školiteľov, organizátorov

odbornej prípravy a všetky osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia v tejto oblasti.

Cieľom tejto kapitoly je odpovedať na tieto otázky:

Akú úlohu zohráva Európska sieť odbornej justičnej prípravy pri podpore spolupráce

medzi vnútroštátnymi inštitúciami odbornej prípravy v rámci EÚ?

Aká je úloha školiteľa odbornej justičnej prípravy?

Aké kompetencie potrebuje odborník, aby mohol pôsobiť ako školiteľ?

Je možné v príručke nájsť osvedčené a sľubné postupy?

Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN): Podpora spolupráce medzi vnútroštátnymi

inštitúciami odbornej prípravy v EÚ a výmena postupov v oblasti odbornej prípravy

Poslaním Európskej siete odbornej justičnej prípravy od jej založenia ako súkromnej právnickej

osoby (neziskovej organizácie) podľa belgického právneho poriadku v roku 2003 bolo reagovať na

normy odbornej prípravy a učebné osnovy pre členov justície krajín EÚ, koordinovať výmeny

v rámci odbornej justičnej prípravy a spoločné programy a podporovať spoluprácu medzi

vnútroštátnymi inštitúciami odbornej prípravy členských štátov EJTN. Európska sieť odbornej

justičnej prípravy pôsobí v troch hlavných oblastiach: vlastné aktivity týkajúce sa výmeny

a odbornej prípravy, vnútroštátne aktivity koordinované sieťou a aktivity zamerané na podporu

spolupráce pri rozvoji metodiky odbornej prípravy.

Odbornú justičnú prípravu a právnické vzdelávanie na európskej úrovni priamo spravuje niekoľko

cezhraničných inštitúcií odbornej prípravy, napríklad Akadémia európskeho práva (ERA) v Trieri

alebo Európske centrum pre sudcov a právnikov v Luxemburgu, ktoré je pobočkou Európskeho

inštitútu verejnej správy (EIPA). Ide však o pomerne malú časť celkovej odbornej justičnej prípravy

v Európe. Prevažnú časť odbornej prípravy zabezpečujú vnútroštátne inštitúcie odbornej justičnej

prípravy 35 členských inštitúcií EJTN (a niektoré univerzity). Popri EJTN Európska komisia, ako aj

8


Rada Európy1 posilňujú, presadzujú a podporujú spoluprácu a vytváranie sietí medzi vnútroštátnymi

inštitúciami odbornej justičnej prípravy.

Rada EÚ konštatovala, že sieť EJTN má „najlepšiu pozíciu na to, aby prostredníctvom svojich

členov koordinovala vnútroštátne činnosti odbornej prípravy a pripravovala ponuku cezhraničnej

odbornej prípravy pre sudcov a prokurátorov“ (2014/C 443/04).

Tradičným cieľom vytvárania sietí na rôznych úrovniach je podpora súčinnosti medzi aktivitami

prebiehajúcimi v rôznych krajinách, výmena postupov odbornej prípravy, a tým aj poskytnutie

rámca pre sudcov a prokurátorov – a ich školiteľov – na vytváranie spoločných projektov. Táto

snaha má umožniť sudcom a prokurátorom z rôznych právnych, jazykových a kultúrnych prostredí,

aby si osvojili spôsobilosti, zručnosti a znalosti vo vysokokvalitnom prostredí odbornej prípravy.

Je tu však aj ďalší rozmer spolupráce, ktorého význam počas posledných dvoch desaťročí stále

narastá: právne nástroje EÚ týkajúce sa vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v občianskych

a obchodných veciach, ako aj rámcové rozhodnutie o európskom zatykači jednoznačne poukazujú

na to, že budúcnosťou európskych justičných systémov je vytvorenie jednotného európskeho

priestoru spravodlivosti a slobody založeného na spoločnej dôvere. Na túto skutočnosť výslovne

poukázal ambiciózny Štokholmský program Európskej rady z roku 2010 o „otvorenej a bezpečnej

Európe, ktorá slúži občanom a chráni ich“.2 V Štokholmskom programe sa jednoznačne uvádza, že

nevyhnutným predpokladom na vytvorenie takéhoto otvoreného priestoru je vzájomná dôvera

medzi členskými štátmi. V oznámení Európskej komisie z roku 2011 o akčnom pláne vykonávania

štokholmského programu3 sa jednoznačne zdôraznilo, že cieľ „budovania dôvery v spravodlivosť

v celej EÚ“ poskytuje „nový rozmer európskej odbornej justičnej príprave“. Aj stanovisko

Európskeho parlamentu z roku 2011 k „odbornej justičnej príprave v členských štátoch Európskej

únie“4 sa vyjadruje presne v tomto zmysle. Jedným z veľmi ambicióznych a konkrétnych cieľov

Štokholmského programu je, aby do roku 2020 polovica všetkých odborníkov pracujúcich v oblasti

práva (vrátane právnikov) absolvovala odbornú prípravu v oblasti európskeho práva.

Keďže sa teda dosiahla zhoda na tom, že odborná justičná príprava má zásadný význam pre

vykonávanie spoločného európskeho priestoru spravodlivosti a slobody založeného na vzájomnej

dôvere, automaticky sa obracia pozornosť na školiteľa odbornej justičnej prípravy a školiteľ sa

prirodzene stáva jednou z hlavných zainteresovaných strán, ktoré zaručujú kvalitu odbornej

1 V oblasti vytvárania sietí na justičnej a právnickej úrovni je Rada Európy zastúpená napríklad prostredníctvom Poradnej rady

európskych sudcov (CCJE), Poradnej rady európskych prokurátorov (CCPE), Lisabonskej siete – v súčasnosti integrovanej do

Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) – a prostredníctvom Siete pre odbornú prípravu členov právnickej profesie

v oblasti ľudských práv (HELP).

2 Európska rada (2010), Štokholmský program – Otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, EÚ (2010/C

115/1), Brusel.

3 Európska komisia (2011), Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru

a Výboru regiónov: Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ – Nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy“,

COM(2011) 551 final, Brusel.

4 Európsky parlament – Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (2011), Odborná justičná príprava v členských štátoch

Európskej únie, PE 453.198, Brusel. Pozri tiež stanovisko CCJE č. 4, bod 16. Výslovne sa v ňom uvádza, že odborná justičná

príprava je „vecou verejného záujmu“.

9


justičnej prípravy. Nie je azda zveličením konštatovať, že existujú silné pochybnosti o tom, či

„tradičné“ európske nástroje spolupráce a vytvárania sietí v oblasti odbornej justičnej prípravy, ako

sú napríklad pravidelné medzivládne konferencie, príprava nástrojov elektronického štúdia v oblasti

práva, založených výlučne na poznatkoch (nielen elektronických kníh) atď., skutočne v širokom

meradle prehĺbili vzájomnú dôveru medzi odborníkmi pracujúcimi v oblasti práva.

Preto je azda najvýznamnejšou zásluhou a úspechom EJTN od jej vytvorenia v roku 2000 to, že

prostredníctvom množstva textov a aktivít, ktoré vytvorili pracovné skupiny a tematicky zamerané

skupiny odborníkov, pripravila rad aktivít, ktoré – rešpektujúc „nezávislosť“ vzdelávania od

straníckej politiky a zásadu subsidiarity európskych inštitúcií voči samoorganizovanej sieti

príslušných vnútroštátnych zainteresovaných strán v tejto oblasti – kladú dôraz výhradne na

posilnenie a podporu vzájomnej dôvery medzi justičnými pracovníkmi vrátane školiteľov

v členských štátoch. Úspechom je množstvo výmenných programov pre jednotlivcov a skupiny

určených pre sudcov, prokurátorov a školiteľov odbornej justičnej prípravy, do ktorých sa

medzičasom zapojili tisícky účastníkov zo všetkých 28 krajín.

Pod záštitou pracovnej skupiny Programy niekoľko pracovných podskupín vytvorilo a stále vytvára

veľmi úspešné interaktívne formáty odbornej prípravy na rôzne témy týkajúce sa cezhraničnej

justičnej spolupráce v občianskych, trestných a správnych veciach (vrátane ústavného práva).

Ide o bývalú pracovnú podskupinu pre odbornú prípravu školiteľov, ktorá sa zamerala na prístupy

zamerané na účastníkov a podrobnejšie skúmala úlohu a kompetencie školiteľov odbornej justičnej

prípravy v Európe. Preto hlavným cieľom pracovnej skupiny Metódy odbornej justičnej prípravy,

ktorá pracuje od roku 2015, v súčasnosti zostáva metodika odbornej prípravy. Členovia tejto

skupiny sú presvedčení o tom, že moderné chápanie úlohy a kompetencií školiteľa pri prístupe

k metodikám odbornej prípravy je priamym kľúčom k ďalším úspechom a budovaniu vzájomnej

dôvery medzi európskymi odborníkmi v oblasti justície.

ÚLOHA ŠKOLITEĽA ODBORNEJ JUSTIČNEJ PRÍPRAVY

Pochopenie úlohy školiteľa odbornej justičnej prípravy umožňujú dobre známe a všeobecne

prijímané zásady vzdelávania dospelých.

Školiteľ by nemal vystaviť výlučne pasívnych a nečinných účastníkov veľkému množstvu

teoretických poznatkov, či ich nimi dokonca zahltiť, ale skôr by mal priamym a praktickým

spôsobom uľahčiť profesijný rozvoj (budúcich) sudcov a (budúcich) prokurátorov a poukázať na

relevantnosť preberaných tém. Hlavným cieľom takéhoto prístupu je určiť potreby vzdelávajúcich

sa dospelých v oblasti udržateľného zlepšovania ich odborných spôsobilostí, zručností a znalostí.

Treba to chápať v širokom zmysle, keďže to značne prekračuje rámec právnych a justičných otázok.

Opakovane prízvukovaná koncepcia celoživotného vzdelávania si od sudcov a prokurátorov

vyžaduje, aby neprestajne zlepšovali svoje odborné znalosti, zručnosti a správanie. V rýchlo sa

rozvíjajúcom justičnom svete nič nemožno považovať za samozrejmé. Školitelia odbornej justičnej

prípravy teda majú veľmi dôležité poslanie: pomôcť účastníkom, aby sa „odnaučili a znovu

naučili“, ako upozornil Alvin Toffler (celý citát pozri na začiatku 3. kapitoly).

10


Prirodzeným dôsledkom uvedených ideí a koncepcií je to, že pri výbere školiteľov treba

posudzovať nielen ich profesionálne východiská, služobný vek, publikácie atď., ale aj ich

pedagogické a didaktické schopnosti. Sudca alebo prokurátor s oceňovanou vedeckou a profesijnou

minulosťou nemusí byť vždy aj dobrým školiteľom.

Je teda potrebné vopred posudzovať školiteľov podľa kompetencií požadovaných pre samotnú

odbornú prípravu v oblasti justičných kompetencií. Treba priznať, že pri riadnom predbežnom

posúdení nemožno úplne vylúčiť riziko hľadania vhodných školiteľov metódou pokusu a omylu,

môže však minimalizovať vysoký faktor neistoty, ktorý spočíva v náhodnom výbere školiteľa na

základe subjektívnych informácií.

Pokiaľ ide o odborné a zákonné postavenie školiteľov z radov justície, je dôležité zabezpečiť úľavu

z ich obvyklého pracovného zaťaženia. Odborná príprava je základným nástrojom na dosiahnutie

nezávislosti a autonómnosti justície. Dobre rozvinuté profesijné zručnosti, spôsobilosti a znalosti

majú zásadný význam nielen z hľadiska vynášania dobrých a správnych rozsudkov, ale aj

z hľadiska dosiahnutia primeraného postavenia sudcov a prokurátorov v spoločnosti.

KOMPETENCIE

Pri analyzovaní kompetentnosti školiteľa odbornej justičnej prípravy by sa mali zohľadniť

východiskové znalosti, zručnosti, postoje a hodnoty presadzované v oblasti justície. Dobrý

školiteľ odbornej justičnej prípravy – môže to byť odborník z justičnej praxe, ale aj niekto

z akademickej obce či iného odboru alebo povolania – určite musí mať prinajmenšom

základnú predstavu o tom, ako „fungujú a premýšľajú“ sudcovia a prokurátori, t. j. musí

poznať príslušné odborné etické normy a hodnoty.

Z toho vyplýva, že dobrý školiteľ odbornej justičnej prípravy musí nielen dobre poznať

predmet odbornej prípravy a zaujímať správne koordinovaný postoj k justičným povolaniam,

ale predovšetkým musí byť kompetentný v metodickej oblasti.

Ak blok odbornej prípravy nebude správne začlenený do špecifického justičného prostredia,

vyznačujúceho sa nezávislosťou, vysokou mierou profesionality a povinnosťou rezervovanosti

a mlčanlivosti, školiteľ riskuje, že jeho posolstvo bude vnímané ako umelé a vyvolá kritiku zo

strany účastníkov. Okrem tejto dôležitej špecifickej justičnej charakteristiky však sudcovia

a prokurátori majú rovnaké potreby, aké andragogika stanovila pre všetky typy vzdelávajúcich sa

dospelých. Dobrý školiteľ odbornej justičnej prípravy teda musí mať metodické, sociálne

a psychologické kompetencie:

interaktívne komunikovať so sudcami a prokurátormi ako so schopnými a samostatne

pracujúcimi osobami,

vytvárať príjemné a pozitívne učebné prostredie, v ktorom sa poslucháči cítia ako hlavné

postavy,

v čo najväčšej miere aktívne zapájať poslucháčov vrátane taktného zapájania obzvlášť

vyhýbavých účastníkov, ktorí sa držia v ústraní,

vypracovať individualizované didaktické stratégie a stratégie učenia, ktoré umožňujú

11


odbornú prípravu prispôsobenú jednotlivým sudcom na mieru,

používať početné rozmanité interaktívne, prakticky zamerané a zážitkové metódy

a techniky [diskusie, diskutujúce malé skupiny (tzv. bzučiace skupiny – buzz groups),

simulácie, aktivity zamerané na riešenie problémov alebo prípadové štúdie atď.],

podporovať a zlepšovať tímovú prácu,

umožňovať poslucháčom efektívne riešiť situácie zo skutočného života,

rozvinúť úplný potenciál každého z účastníkov,5

poskytnúť dobre sformulovanú a konštruktívnu spätnú väzbu umožňujúcu bezprostrednú

reakciu,

posilniť motiváciu poslucháčov prostredníctvom vnútorných stimulov (napríklad túžbou

po vyššom uspokojení z práce a vlastného uznania).

Zostáva však základná otázka. Ako zabezpečiť, aby sa v špecifickom prostredí vnútroštátnych

inštitúcií odbornej justičnej prípravy náležite a nepretržite uplatňovali kritériá výberu školiteľov

s najlepšími metodickými kompetenciami, ktoré zaručujú čo najvyššiu možnú kvalitu odbornej

prípravy? Odpovede na túto otázku budú pravdepodobne súvisieť s príslušnou justičnou kultúrou

a následne s vnútroštátnym prístupom k náboru a výberu zamestnancov.

Predkladaná príručka teda predstavuje príležitosť na ďalšiu výmenu skúseností školiteľov

a odborníkov z rôznych škôl a inštitúcií.

Prístup uplatňovaný v príručke má empirickú povahu, t. j. zameriava sa na európske postupy

v tejto oblasti.

V rámci projektu s názvom Štúdia o najlepších postupoch odbornej prípravy sudcov a prokurátorov

(LOT 1), ktorý financovala EÚ, vypracovalo laboratórium odborníkov EJTN vymedzenie najlepších

postupov v odbornej justičnej príprave v Európe. Laboratórium odborníkov navrhuje, aby sa

namiesto pojmu najlepšie postupy v prísnom zmysle slova používal pojem „osvedčené alebo sľubné

postupy“. Táto koncepcia vyhovuje prístupu uplatnenému v príručke.

Vymedzenie „osvedčených alebo sľubných postupov“ v oblasti odbornej justičnej prípravy zahŕňa:

1. možnosť efektívneho prenosu týchto postupov do inej jurisdikcie;

2. rozsah, v ktorom inovujú alebo ozvláštňujú (či dokonca inšpirujú) súčasné zavedené

postupy odbornej prípravy na skvalitnenie zážitku, resp. skúsenosti vzdelávania sa

sudcov a prokurátorov;

3. mieru, do akej je možné postupy prispôsobiť odlišným kultúrnym, spoločenským,

hospodárskym a náboženským okolnostiam, v ktorých pôsobia jednotlivé justičné

systémy v EÚ; súvisí to tiež s chápaním prístupov a riešení inej krajiny nie ako hrozby

pre vlastný systém, ale ako skutočnej „pridanej hodnoty“;

4. existenciu jednoznačných dôkazov, že postupy spĺňajú formulovanú potrebu v oblasti

5 V zmysle filozofickej metódy maieutiky, ktorú vypracoval Sokrates pred viac než 2000 rokmi. Podobne ako pôrodník pomáha na

svet dieťaťu je úlohou školiteľa, aby uľahčil formuláciu nápadov v mysli poslucháča radom vhodných otázok alebo iných

stimulov.

12


odbornej prípravy.

Uvedené vymedzenia sú užitočné na účely tejto príručky. Cieľom príručky je poskytnúť (veľmi

názorným spôsobom) praktické príklady pre osoby prijímajúce rozhodnutia, školiteľov,

organizátorov odbornej prípravy, vedúcich kurzov atď., ktoré sa týkajú moderných postupov:

plánovania,

realizácie odbornej prípravy,

organizácie podujatia odbornej prípravy,

hodnotenia podujatí odbornej justičnej prípravy.

Treba tiež poznamenať, že predpokladanou podmienkou riadneho vykonávania najlepších postupov

inej krajiny vo vlastnom systéme je predchádzajúca interná diskusia a odborná príprava v danej

téme prispôsobená na mieru. Jednoduchý prenos „jedna k jednej“ často nemá zmysel.

Ako znázorňuje farebná schéma na začiatku jednotlivých kapitol (od prvej kapitoly), ich

chronologické poradie je zamerané na „životný cyklus odbornej prípravy“.

To znamená:

od potrieb plánovania učebných osnov založených na hodnotení (2. kapitola),

cez moderné navrhovanie jednotlivých podujatí a blokov odbornej prípravy (3. kapitola)

a

organizačné zabezpečenie podujatia (4. kapitola)

po otázku riadneho hodnotenia, ktoré by malo priniesť návrhy pre budúcu odbornú

prípravu (5. kapitola).

Prijmite pozvanie na túto cestu profesionálneho rozvoja.

13


2. kapitola

PLÁNOVANIE

PROGRAMU ODBORNEJ PRÍPRAVY 6

„Dajte mi šesť hodín, aby som vyrúbal strom,

a prvé štyri hodiny budem ostriť sekeru.“

Abraham Lincoln

Táto kapitola je určená všetkým osobám prijímajúcim rozhodnutia, ktoré sa podieľajú na plánovaní

odbornej prípravy v školách, organizáciách alebo inštitúciách. Autori sa zameriavajú predovšetkým

na vedúcich, správcov a organizátorov odbornej prípravy. Základné informácie by mohli byť

prínosné aj pre školiteľov a odborníkov, táto kapitola však nie je zameraná na ich špecifické úlohy.

Cieľom kapitoly je odpovedať na tieto otázky:

Prečo plánovanie tak veľmi závisí od potrieb príjemcov, sudcov a prokurátorov?

Je vo fáze plánovania predmetom záujmu program odbornej prípravy prispôsobený na

mieru (výber rôznych formátov odbornej prípravy)? Ako spájame identifikované potreby

s príslušným formátom odbornej prípravy?

Aké sú výhody opísaných formátov odbornej prípravy?

Aké sú hlavné premenné pri stanovení rámca učebných osnov odbornej prípravy

v inštitúcii?

Realizácia programov priebežnej odbornej prípravy počas výkonu funkcie pre viac ako 150 000

úradujúcich sudcov a prokurátorov v súčasných 28 členských štátoch EÚ a pre budúcich sudcov

a prokurátorov nie je cieľom sama osebe. Vzhľadom na zvyšujúce sa pracovné zaťaženie, časté

legislatívne reformy a rastúcu zložitosť justičných postupov z dôvodu vývoja a prevratných zmien

v oblasti techniky i spoločnosti nadobúda heslo „celoživotné vzdelávanie“ na význame pre všetkých

členov justičných orgánov.

Regionálne, vnútroštátne a európske inštitúcie odbornej justičnej prípravy majú dôležitú úlohu

plánovania a organizácie širokého radu aktivít odbornej prípravy. Mali by byť nielen naplánované,

ale aj vyhovovať potrebám budúcich sudcov alebo prokurátorov alebo úradujúcich sudcov

a prokurátorov. Čo najväčšie uľahčenie učenia vo vzdelávaní dospelých do veľkej miery závisí od

plánovania a navrhovania odbornej prípravy.

Postup plánovania v modernej vzdelávacej inštitúcii by sa mal riadiť tromi zásadami:

PRVÁ ZÁSADA: Každý program odbornej prípravy by sa mal zameriavať na potreby.

DRUHÁ ZÁSADA: Každý program odbornej prípravy by mal používať rôzne formáty

odbornej prípravy. Prístup by mal byť prispôsobený na mieru. 7

6 Pojem program odbornej prípravy sa používa aj na označenie učebných osnov odbornej prípravy.

7 Termínom program prispôsobený na mieru sa označuje výber formátu odbornej prípravy v súlade s potrebami účastníkov.

14


TRETIA ZÁSADA: Plánovanie zamerané na potreby by malo byť začlenené do

všeobecného koncepčného rámca, ako je znázornené v schéme uvedenej ďalej8:

Dvanásť etáp znázornených v tejto schéme obsahuje niekoľko vrstiev zahŕňajúcich rôzne

zainteresované strany: správcov odbornej prípravy, organizátorov, školiteľov alebo príjemcov

programu odbornej prípravy. Preto sa bude analyzovať z rôznych perspektív v jednotlivých

kapitolách.

Zároveň sa ním myslí obsah a zvolená metóda v súlade s profilom skupiny poslucháčov.

8 Diagram má v každej kapitole odlišné farebné označenie. Farebné označenie sa týka funkcií analyzovaných v príslušnej kapitole.

Červená farba označuje, ktoré prvky sa analyzujú a podrobne predstavujú na konkrétne účely.

15


ZÁSADA 1: KAŽDÝ PROGRAM ODBORNEJ PRÍPRAVY BY SA MAL

ZAMERIAVAŤ NA POTREBY

Je dôležité, aby orgány plánovania vyvinuli najlepšie postupy týkajúce sa hlavných výziev procesu

plánovania súvisiacich s posudzovaním potrieb9. Ide o tieto postupy:

1. nepretržité posudzovanie potrieb;

2. konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú občianska spoločnosť,

akademická obec a osobitné záujmové skupiny, pokiaľ ide o stanovenie referenčných

hodnôt pre kritériá prípravy učebných osnov;

3. efektívny proces plánovania dodržiavajúci stanovené termíny;

4. potreba rýchlej reakcie na naliehavé potreby odbornej prípravy.

I.1. NEPRETRŽITÉ POSUDZOVANIE POTRIEB

Dôležitou úlohou inštitúcie odbornej justičnej prípravy je zistiť a uspokojiť skutočné potreby

odbornej prípravy úradujúcich sudcov.

Ako je znázornené v organizačnej schéme na začiatku tejto kapitoly v časti „životný cyklus

odbornej prípravy“, plánovanie programu odbornej prípravy zameraného na dosiahnutie cieľov si

nutne vyžaduje predbežné a dôkladné posúdenie a analýzu potrieb z rôznych uhlov pohľadu. Je to

dôležité, pretože:

konkrétne ciele programu odbornej prípravy je možné vymedziť len vtedy, keď sa

vopred zistí, aké je konkrétne justičné prostredie a východiská potenciálnej cieľovej

skupiny,

kritériá hodnotenia programu odbornej prípravy – alebo konkrétneho podujatia odbornej

prípravy v rámci programu odbornej prípravy – je možné správne stanoviť len vtedy,

keď sa vopred stanovia realistické ciele odbornej prípravy, ktoré odrážajú skutočné

potreby sudcov alebo prokurátorov,

správne hodnotenie (ktoré je viac než len hodnotenie spokojnosti poslucháčov)

umožňuje vyvodiť závery o skutočných potrebách odbornej prípravy účastníkov

podujatia odbornej prípravy.

METÓDY POSUDZOVANIA. Odporúčajú sa rozmanité metódy posudzovania,

napríklad:

9 Účelovo sú vynechané finančné/rozpočtové otázky (honoráre rečníkom, náhrada cestovného atď.), hoci tieto otázky sú,

samozrejme, mimoriadne dôležité pre riadne vytvorenie učebných osnov. Tieto faktory do veľkej miery závisia od príslušného

vnútroštátneho prostredia, takže stanovenie spoločných európskych noriem sa zdá byť v podstate nemožné. Komplexnosť tejto

otázky zvyšuje sponzorstvo verejných alebo súkromných darcov, rozšírené v niektorých častiach Európy, a možný vplyv

súkromných darcov na obsah odbornej prípravy. Organizátori odbornej prípravy alebo školitelia navyše sotva môžu ovplyvniť

finančné a rozpočtové otázky, čo tiež opodstatňuje vynechanie tejto témy z príručky najlepších postupov Odborná príprava

školiteľov.

16


prieskumy, uskutočňované na súdoch a prokuratúrach,

dotazníky rozdané v priebehu podujatia odbornej prípravy,

pozorovanie a identifikácia typických úloh v rámci justície a následné vypracovanie

profilov pracovných pozícií,

pravidelné diskusie o kariérnom raste so sudcami/prokurátormi vo vedúcich funkciách

v rámci rozhovorov so sudcami/prokurátormi.

Prieskumy a dotazníky sú užitočné nástroje, ktoré umožňujú počiatočné pochopenie potrieb

odbornej prípravy v rámci justície. Nepredstavujú však celý obraz. Komplexné a spoľahlivé

posúdenie a analýza potrieb závisia od zapojenia osôb, ktoré sú zodpovedné za personálny rozvoj

v justičných správnych orgánoch a/alebo vo vnútroštátnych inštitúciách odbornej prípravy a, čo je

ešte dôležitejšie, na súdoch a prokuratúrach.

Justičné správne orgány, resp. inštitúcie odbornej prípravy, ktoré najskôr identifikujú veľmi odlišné

potenciálne úlohy sudcov a prokurátorov všetkých špecializácií a ktoré následne zostavia koncepciu

odborného rozvoja („profil pracovnej pozície“) pre každú z týchto úloh (požadované znalosti,

požadované schopnosti, požadované zručnosti), veľmi významne prispievajú k posudzovaniu

potrieb odbornej prípravy skupín i jednotlivcov.

I.2. ZAPOJENIE DOTKNUTÝCH ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

DO VYMEDZOVANIA POTRIEB

Z formálneho hľadiska patrí plánovanie programov vo väčšine európskych, vnútroštátnych

a regionálnych inštitúcií odbornej justičnej prípravy do oblasti pôsobnosti riadiaceho výboru,

správnej (riadiacej) rady, predstavenstva a podobného orgánu. Uvedené orgány rozhodujú

o učebných osnovách, ktoré sú:

polročné,

ročné,

dvojročné.

Členovia uvedených orgánov obvykle prichádzajú z rôznych úrovní a špecializácií vnútroštátnej

justície, ako aj z ministerstiev spravodlivosti či justičných odborov a tam, kde podobné inštitúcie

existujú, zo samovolených vyšších súdnych rád.

RÔZNE PRÍSTUPY K PLÁNOVANIU. V samotnej fáze plánovania zaujímajú rôzne školy rôzne

prístupy:

1. V niektorých prípadoch orgán len schváli súbor opatrení v oblasti odbornej prípravy,

ktoré vopred vypracuje pomerne malá skupina odborníkov na organizáciu odbornej

prípravy a školiteľov (ak v danej inštitúcii pôsobia školitelia zamestnaní na plný

pracovný úväzok).

2. Môže nastať situácia, že členovia orgánov majú tiež rozhodujúcu a významnú úlohu pri

konkrétnom plánovaní obsahu a metód pripravovaných učebných osnov.

3. V niektorých prípadoch sa navrhovaniu a plánovaniu odbornej prípravy venujú školitelia

na plný pracovný úväzok.

ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA ROZHODOVACIEHO PROCESU. Nezávisle od konkrétnych

17


rozhodovacích procesov a prijímania rozhodnutí nesie zloženie dotknutých orgánov, ktoré sú veľmi

„justične zamerané“, riziko určitej zaslepenosti, pokiaľ ide o identifikáciu inherentných nedostatkov

justičného systému a súvisiacich potrieb odbornej prípravy. Preto môže byť:

príspevok občianskej spoločnosti

a akademickej obce

mimoriadne prínosným zdrojom úvah pri vypracúvaní programu odbornej prípravy.

V závislosti od príslušného vnútroštátneho prostredia však môže byť náročné inštitucionalizovať

takýto dialóg. V tomto prípade môžu hodnotný nepriamy zdroj pre plánovanie učebných osnov

predstavovať prieskumy (verejnej mienky) s otázkami týkajúcimi sa kvality justície a miery dôvery

k sudcom a prokurátorom.

Okrem toho môžu profesijné organizácie sudcov a prokurátorov (založené na

dobrovoľnom členstve) prispieť dôležitými nápadmi, najmä pokiaľ ide o odbornú

prípravu týkajúcu sa reformných koncepcií (de legeferenda) pre justíciu. Ponuku

odbornej prípravy môžu významne obohatiť stanoviská znalých priamych účastníkov,

prednesené z hľadiska mimo politiky a politík justičných správnych orgánov – k takým

témam, ako sú justičná samospráva, sudcovská etika alebo disciplinárne konania.

I.3. POUŽITIE ÚDAJOV O POSÚDENÍ POTRIEB A PRESNÉ PLÁNOVANIE

ČAS AKO ZDROJ PLÁNOVANIA. Naplánovanie súdržného, komplexného a pestrého programu

odbornej prípravy si nutne vyžaduje veľa času. Zistené potreby odbornej prípravy sa musia

zosúladiť s finančnou a infraštruktúrnou realitou, t. j. je potrebné prijať rozhodnutia, vymedziť

konkrétne témy a cieľové skupiny podujatí odbornej prípravy (formou prezenčných kurzov alebo

webových seminárov či len individuálnych blokov elektronického štúdia), uvedený príslušný orgán

musí schváliť obsah učebných osnov a stanoviť termíny pre jednotlivé podujatia odbornej prípravy.

Učebné osnovy by sa mali dokončiť v dostatočnom období pred prvým podujatím odbornej

prípravy, keďže podrobné plánovanie konkrétnych podujatí odbornej prípravy, či už ide

o prezenčné alebo diaľkové vzdelávanie, je časovo náročné. Je potrebné, aby internetové nástroje

odbornej prípravy navrhovali experti. Na prezenčné kurzy odbornej prípravy treba najať obvykle

vysoko žiadaných a veľmi zaneprázdnených rečníkov alebo školiteľov. Okrem toho by výzva na

podávanie prihlášok určenou cieľovou skupinou mala byť vydaná najneskôr štyri až päť mesiacov

pred blokom odbornej prípravy, keďže sudcovia a prokurátori majú obvykle veľmi plný program,

v ktorom sú súdne pojednávania naplánované často niekoľko mesiacov vopred.

I.4. REAGOVANIE NA NALIEHAVÉ POTREBY ODBORNEJ

PRÍPRAVY

PREČO SO ŠESŤMESAČNÝM PREDSTIHOM? Podstatná časť učebných osnov by mala byť stanovená

aspoň v šesťmesačnom predstihu pred prvým podujatím odbornej prípravy s cieľom:

umožniť riadne vydanie výzvy na podávanie prihlášok,

najať školiteľov na podujatia odbornej prípravy.

Na druhej strane si však významné legislatívne reformy a prudký spoločenský vývoj nevyhnutne

vyžadujú bezodkladnú realizáciu podujatí odbornej prípravy „šitých na mieru“ vrátane

18


prispôsobených internetových nástrojov. Tieto potreby často súvisia s novými poznatkami, ale

mohli by sa týkať aj rozvoja zručností.

ZDROJE. Z uvedených zistení vyplýva, že všetky moderné inštitúcie odbornej justičnej prípravy by

mali myslieť dopredu a vyčleniť dostatok finančných prostriedkov, potrebných ľudských zdrojov,

voľných termínov na celý rok a infraštruktúrnu kapacitu pre prezenčné kurzy odbornej prípravy ad

hoc atď., aby mohli v krátkom čase zorganizovať naliehavé podujatia odbornej prípravy na

konkrétne témy. V niektorých prípadoch by dokonca mohlo byť najvhodnejšie poslať skupinu

školiteľov na konkrétny súd alebo prokuratúru a ponúknuť skutočnú individuálnu praktickú

odbornú prípravu na riešenie zvlášť zložitého spisu alebo mimoriadne náročného procesu zmeny

v inštitúcii.

ZÁSADA 2: V KAŽDOM PROGRAME ODBORNEJ PRÍPRAVY BY

SA MALI POUŽÍVAŤ RÔZNE UČEBNÉ FORMÁTY – PRÍSTUP BY

MAL BYŤ ŠITÝ NA MIERU

FORMÁTY ODBORNEJ PRÍPRAVY. Moderné inštitúcie odbornej justičnej prípravy využívajú

celý rad formátov odbornej prípravy z dôvodu rozmanitosti potrieb. Uvedené formáty môžu

zahŕňať:

1. zmiešaný prístup medzi prezenčným a diaľkovým vzdelávaním;

2. formát špecifický pre úvodnú odbornú prípravu po nástupe nových odborníkov do funkcie;

3. formát poskytujúci kombináciu bloku odbornej prípravy založeného na znalostiach,

multidisciplinárneho alebo interdisciplinárneho bloku a bloku zameraného na zručnosti;

4. formát zahŕňajúci konkrétne podujatia odbornej prípravy, ktoré sa po praktickej stránke a so

zameraním na prax venujú špecifikám európskeho práva ako neoddeliteľnej súčasti

vnútroštátneho práva;

5. formát prispôsobený rozvoju zručností v oblasti riadenia a vedenia kolektívu.

SÚVISIACE ZÁSADY A METÓDY ODBORNEJ PRÍPRAVY. Pokiaľ ide o metódy odbornej

prípravy, ktoré školitelia využívajú v jednotlivých formátoch, treba uviesť, že existuje dlhoročná

tradícia prednášok spoza katedry a len málo interaktivity, prípadne vôbec žiadna. Za posledných

dvadsaťpäť rokov sa však tento spôsob zásadne zmenil. Dôležité zistenia v oblasti vzdelávania

dospelých – andragogiky – týkajúce sa spôsobu, akým sa dospelí odborníci učia, viedli k potrebe

nového navrhovania podujatí a blokov odbornej prípravy s vysokým stupňom interaktivity

a rozmanitosťou metód. Toto hľadisko by sa malo zohľadniť aj pri makroplánovaní, keďže

vychádza z potrieb účastníkov a ich spôsobu učenia.

V súlade s určenými potrebami odbornej prípravy, ktoré sa môžu výrazne líšiť medzi jednotlivými

skupinami povolaní v rámci tej istej justície, by vnútroštátna inštitúcia odbornej justičnej prípravy

mala v jednom programe poskytovať rôzne formáty podujatí odbornej prípravy, ako sú konferencie,

sympóziá, semináre, workshopy, webové semináre, nástroje elektronického štúdia, výmeny atď.

Pre každého správcu odbornej prípravy/organizátora/všeobecne osobu prijímajúcu rozhodnutia by

mohlo byť prínosné ďalšie preskúmanie možných formátov odbornej prípravy.

19


II.1. ÚVODNÁ ODBORNÁ PRÍPRAVA PO NÁSTUPE DO FUNKCIE

PRE NOVOVYMENOVANÝCH

SUDCOV ALEBO PROKURÁTOROV

Program odbornej prípravy musí odrážať konkrétne povolanie.

V závislosti od kritérií výberu vymenovania sudcu alebo prokurátora by program odbornej

prípravy mohol mať modulový alebo iný charakter.

Keď sa filozofia založí na znalostiach a nadaní, ktoré justičný čakateľ má k dispozícii, bude

možné zostaviť modulový program odbornej prípravy. Znamená to tiež, že čakatelia sú

zodpovední za zostavenie svojich vlastných osobných plánov rozvoja nadania.

K základným faktorom úspešného vzdelávania patria:

spôsob, akým sa v programe odráža príslušné povolanie,

spôsob, akým je program prispôsobený znalostiam, ktoré už účastníci majú,

stimulujúce vzdelávacie prostredie v učebniach a na pracovisku.

Hlavným cieľom stimulujúceho vzdelávacieho prostredia je, aby poslucháči skutočne zamerali

svoju pozornosť a energiu na vzdelávanie, a nie na „samoudržiavanie úrovne poznatkov“.

Poslucháči sa musia cítiť voľne a mali by sa nabádať, aby uviedli, čo im pripadá ťažké a čo chcú

zlepšiť. To si okrem iného vyžaduje, aby osoba dohliadajúca na poslucháčov týchto poslucháčov

(priebežne) nehodnotila.

DÔLEŽITÉ BODY. Podobne ako v prípade justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry

sa potreby odbornej prípravy novovymenovaných sudcov a prokurátorov čiastočne líšia od potrieb

sudcov a prokurátorov s praxou. Táto časť programu odbornej prípravy venovaná úvodnej odbornej

príprave zameranej na potreby bude zrejme obsahovať konkrétne témy, ktoré sa týkajú:

obsahu – program odbornej prípravy sa musí venovať témam, ktoré sú mimoriadne

dôležité od úplného začiatku výkonu odbornej funkcie. Je možné venovať čas zručnosti

pri vypracúvaní návrhov a praktickému precvičeniu súdnych pojednávaní (prípadne

formou simulovania), „umeniu súdnictva“, etike a integrite atď.,

zvolených metód. vytvorenie siete, v ktorej môže justičný čakateľ študovať, vyjadrovať

svoje názory a naučiť sa spolupracovať s ostatnými; metódou odbornej prípravy

špecificky zameranou na potreby je na tento účel priradenie novovymenovaného sudcu,

resp. prokurátora k individuálnemu tútorovi alebo skupine partnerského učenia.

II.2. PRÁVNICKÁ ODBORNÁ PRÍPRAVA

Odborná príprava v právnických veciach je pre sudcov a prokurátorov stále dôležitá a vždy bude

dôležitá. Právnické znalosti sú totiž úplným jadrom každodennej práce sudcu alebo prokurátora.

Držať krok s aktuálnym vývojom v oblasti práva je však v podstate osobnou úlohou sudcu, resp.

prokurátora.. Justičné recenzie vo forme tlačených materiálov, ako aj internetové databázy

a nástroje elektronického štúdia umožňujú sudcom a prokurátorom, aby boli informovaní

o aktuálnom dianí formou samoštúdia. Preto by právnická odborná príprava mala zohrávať

nezanedbateľnú úlohu v programe každej inštitúcie odbornej justičnej prípravy. Ak sa odborná

príprava realizuje náležitým spôsobom, t. j. interaktívne (s prípadovými štúdiami, inscenovanými

20


súdnymi pojednávaniami, moderovanými diskusiami, webovými seminármi atď.), umožňuje novým

pracovníkom bez praxe v tomto zložitom odbore získať prvý praktický kontakt s odbornou praxou

v príslušnej oblasti a interaktívna odborná príprava v oblasti práva môže dotknutým sudcom

a prokurátorom poskytnúť príslušné základné informácie o nových zákonoch a zároveň zlepšiť

osobnú výmenu odborných skúseností.

II.3. MULTIDISCIPLINÁRNY10 A INTERDISCIPLINÁRNY11

PRÍSTUP K ODBORNEJ PRÍPRAVE

Vždy bolo chybou domnievať sa, že sudcovia a prokurátori prijímajú svoje rozhodnutia výlučne na

základe právnických dôvodov. Uplatňovanie práva má zásadný význam pre spoločnosť a nepretržite

čelí sociálnym, hospodárskym, politickým a vedeckým otázkam a výzvam.

PRÍKLADY:

Sudcovia a prokurátori v oblasti trestného práva, opatrovníckeho práva a sociálneho

zabezpečenia musia mať dobrý základný prehľad o medicíne a (forenznej) psychiatrii.

Účinný boj proti hospodárskej a finančnej trestnej činnosti je možný len vtedy, ak je

príslušný sudca alebo prokurátor schopný čítať súvahy.

Sudca v oblasti občianskeho práva môže rozumieť spletitosti zmlúv uzatváraných

v službe eBay len vtedy, ak je dobre informovaný o fungovaní internetu.

Niekedy môže vzniknúť zjavný konflikt medzi právne vyhovujúcim a eticky správnym

rozhodnutím. Sudcovia a prokurátori preto musia byť pravidelne poučovaní o pravidlách

etického správania.

Vhodná a jednoznačná komunikácia v súdnej sieni v moderných multikultúrnych

spoločnostiach si vyžaduje odbornú prípravu sudcov a prokurátorov týkajúcu sa

náboženských a kultúrnych východísk, ako aj typických rozhodovacích procesov, ktorá

im umožní vyhnúť sa predsudkom a nedorozumeniam.

Všetky uvedené skutočnosti sú absolútne nevyhnutným predpokladom jemného vyváženia

multidisciplinárnych a interdisciplárnych podujatí odbornej prípravy v rámci učebných osnov.

Striedanie odborníkov z radov justície a odborníkov z iných profesií v úlohe školiteľov alebo

prednášajúcich sa ukázalo ako obzvlášť prínosné v zmysle zdôraznenia rozhraní medzi právom

a inými disciplínami.

II.4. INTERAKTÍVNA ODBORNÁ PRÍPRAVA ZALOŽENÁ NA

ZRUČNOSTIACH

INÉ AKO JUSTIČNÉ ZRUČNOSTI. Okrem právnických i neprávnických znalostí musia úradujúci

sudcovia a prokurátori disponovať širokou paletou psychologických, spoločenských a metodických

zručností, aby si mohli riadne plniť úlohy. Tieto zručnosti boli nedávno zhrnuté do pojmu umenie

10 Multidisciplinárny prístup zahŕňa primerané využívanie viacerých disciplín na opätovné vymedzenie problémov za normálnymi

hranicami a dosiahnutie riešení založených na novom pochopení zložitých situácií.

11 Interdisciplinárny prístup kombinuje alebo zahŕňa dve alebo viac akademických disciplín či oblastí štúdia.

21


súdnictva.12 Odborná príprava zameraná na zručnosti by sa mala organizovať v malých skupinách13

účastníkov, lebo to sudcom a prokurátorom pomôže:

zlepšiť komunikáciu na pracovisku,

vydávať korektné verejné vyhlásenia na pojednávaniach,

účinne využívať svoj hlas v súdnej sieni,

vyrovnať sa s vysokým pracovným zaťažením používaním zlepšených pamäťových

kapacít a techník znižovania stresu a zlepšovania zdravia,

bez obáv čeliť médiám a ich potrebe informácií,

lepšie posúdiť spoľahlivosť svedkov,

zhostiť sa úlohy mediátora,

riešiť konflikty na pracovisku atď.

Interaktívne trénovanie zručností by preto malo zaujímať popredné miesto v každom programe

odbornej justičnej prípravy.

II.5. ODBORNÁ PRÍPRAVA V OBLASTI EURÓPSKEHO PRÁVA

Európske právo doslova pohltilo vnútroštátne právne poriadky. Nariadenia a vykonávané smernice

alebo rámcové rozhodnutia sú neoddeliteľnou súčasťou vnútroštátneho práva prakticky v každej

oblasti. Každý vnútroštátny sudca musí rozumieť postupu prejudiciálneho konania podľa článku

267 ZFEÚ a osobitným zásadám výkladu práva EÚ. Rovnako dôležité je uplatňovanie pravidiel

vzájomnej právnej pomoci v cezhraničných občianskoprávnych alebo trestnoprávnych veciach

a získavanie znalostí o iných systémoch – vrátane právnickej terminológie.

Z nedávnych prieskumov však vyplynulo, že medzi sudcami a prokurátormi stále panuje relatívna

nevôľa voči správnemu uplatňovaniu európskeho práva. Vzhľadom na tento jav a na neoddeliteľné

previazanie vnútroštátneho a európskeho práva by európske právo malo byť súčasťou prakticky

každej odbornej prípravy sudcov a prokurátorov zameranej na znalosti.

Okrem toho by však program odbornej prípravy mal zahŕňať rad opatrení odbornej prípravy (či už

prezenčnej, alebo inej) osobitne venovaných styčným plochám medzi vnútroštátnym a európskym

právom v rôznych oblastiach špecializácie sudcov a prokurátorov. Súčasťou každého takéhoto

podujatia odbornej prípravy by mali byť praktické lekcie z prejudiciálneho konania. Vo vhodných

prípadoch dopĺňajú ponuku odbornej prípravy študijné cesty na Súdny dvor Európskej únie

v Luxemburgu alebo na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, študijné návštevy v iných

členských štátoch EÚ, ako aj výmenné pobyty jednotlivcov alebo skupín.

II.6. ODBORNÁ PRÍPRAVA V OBLASTI RIADENIA A VEDENIA

KOLEKTÍVU

Právnické vzdelávanie a počiatočná odborná príprava sudcov a prokurátorov sa osobitne

12 Používa sa dokonca aj pojem „umenie prokuratúry“ na vyjadrenie špecifických zručností prokurátorov.

13 Z didaktického hľadiska sú ideálne skupiny s maximálnym počtom 12 – 14 sudcov a prokurátorov.

22


zameriavajú na ich rozhodovanie v justičnej oblasti. V súčasnom modernom justičnom systéme

však sudcovia a prokurátori vo vedúcej funkcii musia plniť celý rad riadiacich úloh. Bez ohľadu na

podrobnosti ide o zistenie, ktoré platí pre všetkých 28 členských štátov EÚ.

Medzi riadiace úlohy môže patriť napríklad:

spravovanie rozpočtu, podpora profesijného rozvoja –„kariéry“ – sudcov, prokurátorov

a zamestnancov (formou štruktúrovaných rozhovorov o kariérnom rozvoji, pravidelných

previerok zamestnancov atď.),

zavádzanie zásadných zmien štruktúr súdu alebo prokuratúry a pod.

Tento typ úlohy je možné úspešne zvládnuť len vtedy, ak sú riadiace znalosti a zručnosti vedúcich

pracovníkov súdov alebo prokuratúr doplnené zručnosťami v oblasti vedenia kolektívu. Je

mimoriadne dôležité, akým spôsobom vedúci pracovník motivuje členov svojej organizácie, aby

konali v prospech dosahovania stanovených spoločných cieľov. Na tento účel sú nevyhnutné kurzy

odbornej prípravy o tzv. mäkkých faktoroch riadenia zmien a riadenia projektov. Vedúci pracovník

súdu alebo prokuratúry by mal byť vyškolený aj v správnom ovládaní príslušných IT nástrojov, ako

aj vo vyvíjaní pracovných metód. Z toho vyplýva, že dobrý program odbornej justičnej prípravy

tvorí rad (modulových) blokov odbornej prípravy zameraných na oblasti riadenia a vedenia

kolektívu.

ZÁSADA 3: ZAČLENENIE PLÁNOVANIA ZAMERANÉHO NA

POTREBY DO VŠEOBECNÉHO KONCEPČNÉHO RÁMCA

Každá inštitúcia odbornej prípravy by sa mala zamerať na koncepčný rámec programu odbornej

prípravy. Vymedzenie účelu odbornej justičnej prípravy a vzdelávania sa do veľkej miery týka

justičnej kultúry konkrétnej krajiny, zároveň však zahŕňa aktuálny vývoj v celej Európe.

Z nedávnych štúdií vyplynulo14, že dobrý sudca potrebuje okrem tradičného majstrovstva v oblasti

hmotného práva niekoľko ďalších zručností. Sudcovia a prokurátori potrebujú:

získavať viac znalostí o spoločenských súvislostiach práva a justičných postupov,

zručnosti súvisiace s činnosťami na súde, na riadenie súdov a personálu,

komunikovať s verejnosťou a médiami prostredníctvom nových technológií, justičnej

etiky atď.

Preto sa treba nepretržite venovať vymedzovaniu účelu odbornej prípravy a vzdelávania sudcov

a prokurátorov z dôvodu rýchlych zmien spoločnosti a ľudského správania a následne vznikajúcich

potrieb.

STANOVENIE CELKOVÝCH CIEĽOV je inštitucionálne rozhodnutie, ktoré ovplyvňuje celkovú

14 C. Thomas, Judicial Training and Education in Other Jurisdictions, London, Judicial Studies Board 2006.

23


činnosť v oblasti odbornej prípravy a očakávané výsledky. Tie sa neskôr prejavia na súdoch

a prokuratúrach. Analýza pracovných miest ďalej pomáha pri praktickom formovaní rôznych

cieľov, ktoré by sa kurzy a semináre mali snažiť dosiahnuť.

VÝBER METODIKY ODBORNEJ PRÍPRAVY. Až po tejto fáze, do ktorej sa zapájajú

inštitucionálne subjekty prijímajúce rozhodnutia a uvedené zainteresované strany, prichádzajú

profesionálni školitelia, ktorí pripravia kurz/blok odbornej prípravy, stanovia konkrétne ciele,

vyberú metódy odbornej prípravy a príslušné nástroje na hodnotenie.

METODIKA HODNOTENIA. Na inštitucionálnej úrovni by malo byť zrejmé, aký typ metodiky

hodnotenia sa použije, aby sa školitelia a poslucháči mohli koordinovať aj z tohto hľadiska.

Treba však vypracovať základnú analýzu v súlade s potrebami určenými v rámci jurisdikcie.

24


3. kapitola

MODERNÉ METÓDY A NAVRHOVANIE

ODBORNEJ PRÍPRAVY

„Negramotní 21. storočia nebudú tí, ktorí nevedia čítať a písať, ale tí, ktorí sa nevedia učiť,

odnaučiť a znovu naučiť.“

Alvin Toffler

Táto kapitola je určená pre školiteľov a osoby, ktoré navrhujú kurzy. Zoznámenie sa s obsahom

tejto kapitoly bude užitočné aj pre plánovačov a organizátorov.

Účelom kapitoly je poskytnúť odpovede na tieto otázky:

Ako sa učia dospelí odborníci?

Aké metódy odbornej prípravy sa odporúčajú pre dospelých odborníkov?

Aké sú výhody a nevýhody kombinovania tradičných prednášok s inými interaktívnymi

metódami odbornej prípravy?

Aký je postup pre jednotlivé metódy opísané v tejto kapitole?

Existujú nejaké kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri výbere metódy odbornej prípravy?

Ako kombinujeme metódy odbornej prípravy?

Aký rozsah metód sa používa pri riešení problémov zo skutočného života?

Táto kapitola preto obsahuje:

prehľad zásad participatívneho vzdelávania, rôznych štýlov vzdelávania dospelých

a andragogických zásad,

podrobné vysvetlenie rôznych metód odbornej prípravy, ktoré sú osobitne vhodné pre

odbornú justičnú prípravu,

niektoré návody na odbornú prípravu na pracovisku,

úvod do vzdelávania založeného na technológiách,

niektoré špecifické otázky súvisiace s počiatočnou odbornou prípravou.

25


Ako vyplýva z farebného označenia, aspekty analyzované v tejto kapitole sú označené červenou

farbou, najmä tie, ktoré sa týkajú navrhovania kurzu.

26


Po stanovení všeobecných cieľov odbornej prípravy a naplánovaní učebných osnov/programu

odbornej prípravy zameraných na potreby osoby, ktoré navrhujú kurzy/školitelia dostanú príležitosť

primerane naplánovať bloky odbornej prípravy.

Úlohou školiteľov a osôb, ktoré navrhujú kurzy, je vybrať vhodnú metódu (metódy) odbornej

prípravy pre:

jednotlivé formáty odbornej prípravy, ako sú konferencie, sympóziá, semináre,

workshopy, webové semináre atď.,

jednotlivé obsahy odbornej prípravy s témami súvisiacimi s právom, etikou, sudcami

a prokurátormi v spoločnosti, metodickými a behaviorálnymi spôsobilosťami

a zručnosťami atď.,

každú cieľovú skupinu v úvodnej odbornej príprave, odbornej príprave zameranej na

vedenie kolektívu atď.

Správne navrhnutie kurzu je možné len vtedy, keď si navrhovateľ uvedomí požiadavky teórie

vzdelávania dospelých.

I. PREHĽAD ZÁSAD PARTICIPATÍVNEHO VZDELÁVANIA,

RÔZNYCH ŠTÝLOV VZDELÁVANIA DOSPELÝCH

A ZÁSAD ANDRAGOGIKY

I.1. POROVNANIE TRADIČNÉHO A PARTICIPATÍVNEHO

PRÍSTUPU K ODBORNEJ PRÍPRAVE

Odborná príprava v tradičnom zmysle znamená odovzdávanie vedomostí a odborných

znalostí od školiteľa účastníkovi, ku ktorému dochádza v klasickom vyučovacom

prostredí. Školiteľ obvykle stanovil, aký konkrétny súbor vedomostí a odborných

znalostí potrebuje poslucháč získať. Tento prístup k odbornej príprave poskytuje

školiteľovi moc vedieť všetko, pričom na poslucháča sa nahliada ako na pasívneho

účastníka, obrazne ako na nádobu, ktorú má školiteľ naplniť. Po dlhý čas sa vzdelávanie

vykonávalo ako úkon vkladu15, pri ktorom sú poslucháči depozitármi a učiteľ, resp.

školiteľ je vkladateľom.

Naproti tomu navrhovanie architektúry odbornej prípravy sústredenej na vzdelávajúcu sa

osobu znamená navrhnutie činností odbornej prípravy na základe potrieb a záujmov

vzdelávajúcej sa osoby, ktoré je podstatou participatívneho prístupu k odbornej príprave.

Aký je participatívny prístup k odbornej príprave? Architektúra participatívnej odbornej prípravy

podporuje rast a individuálne objavovanie. Nie je zameraná len na to, aby účastník „vedel viac“, ale

na zužitkovanie justičných znalostí. Architektúra participatívneho vzdelávania stavia na:

kritickom myslení jednotlivca,

prehodnocovaní jeho hodnôt, prístupov a profesijného zamerania,

na „rozmrazení“ súboru predstáv a súboru vzorcov správania.

15 Bankovú koncepciu vzdelávania vypracoval Paolo Freire.

27


Týka sa kladenia otázok, premýšľania z iného uhla a učenia nanovo.

Používanie metód odbornej prípravy podnecujúcich aktívnu účasť je stratégiou vzdelávania

dospelých, pri ktorej sa účastníci v justícii zapájajú na základe svojich potrieb a otázok, svojej

reflexie a analýzy a svojho záujmu o napredovanie v procese vlastného odborného rozvoja.

Vlastnosti participatívnej metodiky. Táto metodika je:

1. zameraná na vzdelávajúcu sa osobu;

2. založená na zážitkoch;

3. často s otvoreným koncom.

Očakáva sa, že výsledky sa prejavia na pracovisku.

Tento druh navrhovania a architektúry odbornej prípravy vedie u účastníkov k budovaniu

sebadôvery, keďže rozpoznáva ich skúsenosti, znalosti a zručnosti a stavia na nich. Vytvára

príležitosti na individuálne a kolektívne vzdelávanie formou zážitkov.

Metódy participatívnej odbornej prípravy teda povzbudzujú ľudí v tom, aby:

spochybňovali to, čo vždy prijímali ako dané,

kriticky nahliadali na svoje vlastné skúsenosti na súdoch a prokuratúrach a aby dospeli

k pochopeniu prostredníctvom justičnej analýzy.

Tento proces uvoľňovania schopností kritického myslenia umožňuje ľuďom objaviť ich skryté

schopnosti autonómneho konštruktívneho konania v justícii.

Osvedčené postupy sú lokalizované. Je dôležité uvedomiť si, že metódy participatívnej odbornej

prípravy nie sú len súborom štandardizovaných zásahov. Fungujú v určitom historickom

a sociálno-politickom kontexte. To je dôvodom, prečo sú v niektorých krajinách vydávané za

osvedčené postupy jedny metódy odbornej prípravy a v iných krajinách druhé.

I.2. MODEL ŠTÝLOV VZDELÁVANIA DOSPELÝCH PODĽA

KOLBA

Z dôvodu efektívneho uplatňovania zásad vzdelávania, z ktorých vychádzajú jednotlivé metódy

odbornej prípravy, ktoré budú opísané, je potrebné tieto zásady dobre pochopiť. Jednu z teórií, ktorá

ponúka dobré pochopenie primeranosti metód odbornej prípravy, vypracoval David Kolb. Svoj

model štýlov vzdelávania dospelých publikoval v roku 1984.16 Hlavnou myšlienkou, z ktorej

vychádza táto teória je:

„Učenie je proces, pri ktorom sa znalosti utvárajú transformáciou skúseností.“

Podľa jeho názoru môžeme o účinnom vzdelávaní hovoriť vtedy, keď osoba postupuje cyklom

štyroch fáz:

1. zažitie konkrétnej skúsenosti, po ktorom nasleduje 2. pozorovanie danej skúsenosti a zamyslenie

16 Kolb, D. A. (1984) Experiential Learning, Englewood Cliffs, N.J.: Prentice Hall (1984). Pozri tiež Kolb, D. A. a Fry, R., Towards an

Applied Theory of Experiential Learning, in: Theories of Group Process, C. Cooper (ed.), London: John Wiley (1975).

28


sa nad ňou, čo vedie k 3. vytvoreniu abstraktných pojmov (analýza) a zovšeobecnenia (závery),

ktoré sa 4. následne použijú na otestovanie hypotézy v budúcich situáciách, z čoho vyplynú nové

skúsenosti.

Podľa Kolbovho názoru je učenie integrovaný proces. Každá fáza podporuje fázy pred sebou i za

sebou a je predpokladom pre nasledujúcu fázu. Do tohto cyklu je možné vstúpiť v akejkoľvek fáze

a sledovať ho podľa jeho logickej postupnosti, ktorá je vhodná pre danú profesiu. Účinné učenie

však nastáva len vtedy, keď je vzdelávajúca sa osoba schopná absolvovať všetky štyri fázy modelu.

Preto žiadna z fáz cyklu nie je účinná ako postup učenia sama osebe.

I.3. ZÁSADY VZDELÁVANIA DOSPELÝCH

Teória vzdelávania dospelých poskytuje školiteľom inšpirujúce myšlienky, keďže rôzne druhy

učenia je možné podporiť rôznymi metódami odbornej prípravy. Ak je architektúra odbornej

prípravy zameraná na účastníka, odporúča sa rozmýšľať o vzdelávacích metódach z tejto

perspektívy.

Minimálne zameranie na tému by mohlo byť takéto:

a) Učenie na základe konkrétnych skúseností by bolo možné dosiahnuť inscenovanými

situáciami, simuláciami, resp. fiktívnymi súdnymi procesmi, zážitkovými cvičeniami,

cvičeniami zameranými na riešenie problémov a prípadovými štúdiami.

b) Učenie na základe pozorovania a reflexie je možné ľahko dosiahnuť štruktúrovaným

pozorovaním, spätnou väzbou, vyjadrením sa k priebehu (debriefing), štruktúrovanými

diskusiami v malých skupinách alebo vo veľkých skupinách po každej interaktívnej

aktivite.

c) Učenie na základe utvárania abstraktných pojmov by sa mohlo dosiahnuť formou

prednášok, resp. prezentácií spojených s brainstormingom, snowballingom, prácou

v skupine zameranou na kladenie otázok, debatami a inými interaktívnymi formami.

d) Testovanie v nových situáciách: podľa teórie účastníci posúdia, či vyriešili problém, či

identifikovali hlavné aspekty v prípadovej štúdii atď.

V rámci tohto priebežného prístupu, ktorý je rozvíjajúci, je každý jednotlivec schopný nájsť si čas

a úlohy, aby sa plne zapojil. Na priradenie používaných metód a techník odbornej prípravy

29


k cieľom vzdelávania uvádzame niekoľko odporúčaní17:

Č. CIELE VZDELÁVANIA

PROCESY

VZDELÁVANIA

DOSPELÝCH

METÓDY ODBORNEJ

PRÍPRAVY

1. Znalosti Viaceré perspektívy brainstorming,

interaktívna prednáška,

individuálne štúdium,

práca v skupine, malej skupine

a vo dvojiciach,

elektronické štúdium

2. Porozumenie Využívanie

predchádzajúcich znalostí

a integrácia nových

znalostí

cvičenia,

snowballing,

práca v skupine, malej skupine

a vo dvojiciach,

diskusie/debaty,

kladenie otázok,

zmiešané učenie

3. Uplatňovanie Riešenie problémov prípadová štúdia,

inscenácia situácie, simulované

súdne pojednávania,

riešenie problémov,

zážitkové cvičenia

4. Analýza Organizovanie myšlienok

v nových kontextoch analýzy prípadov,

simulácie,

debaty

5. Syntéza Kritické úvahy na

vytvorenie nových

myšlienok

pracovná skupina,

individuálne alebo skupinové

projekty

6. Hodnotenie Orientácia na seba vlastné posudzovanie, práca,

nezávislé študijné projekty

Hlavnou myšlienkou je, že dospelí sa najlepšie učia vtedy, keď sa v plnej miere aktívne zapájajú do

odbornej prípravy. To sa môže zdať jasné, ale účasť na odbornej príprave neznamená aktívne

zapojenie sa do nej. Navrhovanie participatívnej odbornej prípravy znamená, že každý sa zapája a je

aktívny. Pri poskytovaní odbornej prípravy dospelým je dobré mať na zreteli tieto zásady:

17 Odporúčania v tabuľke vypracovala prof. Dr. Otilia Pacurariová, školiteľka, NIM, Bukurešť.

30


Dospelí potrebujú vedieť, prečo sa niečo musia naučiť.

Zoznámte sa s kontextom, v ktorom účastníci pracujú. Porozumejte ťažkostiam, s ktorými sa

vo svojej každodennej práci stretávajú. Vytvorte súvislosť medzi novými zručnosťami

a týmito ťažkosťami. Ak účastníci nechápu, prečo sa potrebujú naučiť túto novú zručnosť,

pravdepodobne ju po absolvovaní odbornej prípravy nebudú využívať.

Dospelí sa potrebujú učiť využívaním svojich vlastných skúseností.

Povzbuďte každého účastníka, aby počas odbornej prípravy ponúkal svoje vlastné

skúsenosti. Dospelí potrebujú vidieť relevantnosť odbornej prípravy. Využívanie reálnych

skúseností, ktoré by mohli platiť pre viacerých ďalších účastníkov, zvyšuje relevantnosť

vzdelávania.

Dospelí pristupujú k učeniu ako k riešeniu problémov.

Zdôraznite reálny svet. Sústreďte sa na využitie obsahu kurzu pri riešení reálnych

problémov, s ktorými sa účastníci stretávajú.

Dospelí sa najlepšie učia, keď má téma bezprostrednú hodnotu.

To opäť súvisí so zdôraznením relevantnosti témy. Ak sa účastníci po podujatí odbornej

prípravy vrátia do práce a hneď začnú novú zručnosť používať, je pravdepodobné, že v tom

budú pokračovať. Ak medzi skončením workshopu a prvým vyskúšaním novej zručnosti

uplynie nejaký čas, je možné, že dovtedy zabudnú niektoré veci a bude sa im ťažšie

pokračovať v jej používaní.

Učenie sa dospelých je aktívnym procesom reflexie a diskusie.

Dajte účastníkom čas, aby sa zamysleli nad novými pojmami, a prepojte tieto pojmy s ich

vlastnými skúsenosťami. Rozhovor a diskusia o myšlienkach pomáha pochopiť ľuďom

vyjasniť si, čo si myslia alebo cítia. Diskutovanie o myšlienkach v skupine vystavuje

každého diskutéra novým spôsobom myslenia.

II. PODROBNEJŠIE VYSVETLENIE RÔZNYCH METÓD

ODBORNEJ PRÍPRAVY, KTORÉ SÚ ZVLÁŠŤ VHODNÉ PRE

ODBORNÚ JUSTIČNÚ PRÍPRAVU

Ako vyplýva z názvu, pri participatívnej odbornej príprave ľudia aktívne participujú (t. j. zapájajú

sa, resp. zúčastňujú sa) na podujatí odbornej prípravy.

31


Tradičný model odbornej prípravy Participatívna odborná príprava

Architektúra odbornej prípravy18 vytvára príležitosti na výmenu skúseností, kladenie otázok a úplné

zapojenie do praktických aktivít navrhnutých na účely učenia. Školiteľ vedie podujatia odbornej

prípravy využívaním rôznych techník aktivovania dospelých účastníkov.

Každý školiteľ má k dispozícii metódy motivovania jednotlivcov a skupín vzdelávajúcich sa osôb

v rámci ich špecifickej justičnej kultúry. Tým sa vysvetľuje, prečo osvedčené postupy niekedy

nemožno importovať a nemusia byť prenosné. Ak sú však jasné znalosti a pochopenie metód, môže

sa začať mentálne navrhovanie architektúry odbornej prípravy. To je vlastne hlavným účelom tejto

kapitoly: dať nosnú kostru všetkým praktickým postupom, ktoré sa ukázali ako úspešné. Možno

k nej pristupovať ako ku kontrolnému zoznamu metód odbornej prípravy.

Najefektívnejšie metódy odbornej prípravy využívané v justícii sú:

II.1. BRAINSTORMING

Brainstorming je názov metódy, ktorú možno použiť, keď skupina odborníkov potrebuje vytvoriť

myšlienky týkajúce sa konkrétnej oblasti záujmu. Jej hlavnou výhodou je, že účastníci sa aktivujú

hneď od začiatku bloku odbornej prípravy. Na základe použitia pravidiel, ktoré odstraňujú zábrany,

sú ľudia schopní rozmýšľať slobodne a presúvať sa do nových oblastí myslenia.

Opis metódy. Účastníci sú vyzvaní, aby generovali nápady alebo riešenia zložitých problémov.

Účastníci vyjadrujú svoje nápady tak, ako im prídu na myseľ. Všetky nápady, resp. myšlienky

zapíše školiteľ na tabuľu s papierovou písacou plochou (tzv. flipchart) a nesmú sa kritizovať.

Až po zapísaní reakcií nasleduje analýza, resp. kategorizácia a diskusia o vhodnosti nápadov.

II.2. SNOWBALLING (PYRAMIDING)

Táto metóda bola prijatá ako prostriedok konsolidácie učenia, resp. na povzbudenie spolupráce pri

rozvíjaní nových myšlienok. Možno ju využiť na podporu tvorivosti, spoločné učenie sa a aktiváciu

účastníkov. Vyžaduje si dostatočne veľkú miestnosť, v ktorej môže pracovať niekoľko menších

18 Koncepciu architektúry odbornej prípravy používa prof. Dr. Otilia Pacurariová, keď pri odbornej príprave hovorí o spôsobe,

akým sa účastníci organizujú do párov a skupín na riešenie konkrétneho problému.

32


skupín, a materiály na zaznamenanie ich myšlienok (flipcharty, tabule popisované fixkami, papier).

Dobrý moderátor podporí spoluprácu v skupine.

Opis metódy. Snowballing alebo pyramiding zapája účastníkov v rámci tejto skupinovej

architektúry:

1. účastníci pracujú samostatne;

2. potom vo dvojiciach;

3. potom v skupinách po štyroch;

4. potom v skupinách po ôsmich.

Účastníci môžu plniť tieto úlohy:

odpovedať na konkrétnu otázku,

vytvoriť zoznam kľúčových slov súvisiacich s témou,

súhlasiť alebo nesúhlasiť s určitou myšlienkou.

Školiteľ vyzve zástupcov jednotlivých skupín, aby predstavili výsledky svojej diskusie

ostatným skupinám formou prezentácie svojich záverov na tabuli s papierovou písacou plochou

(tzv. flipchart).

Hlavné výhody tejto metódy spočívajú v tom, že:

podporuje dobrú zdieľanú úroveň analýzy problému vrátane vypočutia názorov iných

účastníkov a rozvoja schopnosti zhrnúť vyjadrené názory tak, aby sa dosiahla spoločná

vízia,

vyžaduje od účastníkov, aby prejavili tvorivosť a predstavivosť vytvorením rámca pre

dynamickú diskusiu.

Metóda snowballingu rozdelí veľké skupiny na menšie a všetci účastníci dostanú možnosť vyjadriť

sa. Táto technika funguje pri 4 – 40 účastníkoch. Dá sa zorganizovať veľmi rýchlo a funguje takmer

pri každej téme. Poslucháči však potrebujú jasné pokyny. Táto technika si takisto vyžaduje plenárnu

diskusiu na spätnú väzbu.

II.3. ICEBREAKERS

Opis metódy. Icebreakers (zoznamovacie cvičenia) sú krátke cvičenia, ktoré je možné využiť

na začiatku podujatia odbornej prípravy na podporu vzájomného spoznávania sa účastníkov

pred začiatkom hlavného obsahu podujatia.

Umožňujú tiež školiteľovi posúdiť členov skupiny na behaviorálnej úrovni. Niektoré

zoznamovacie cvičenia možno využiť na rozdelenie tých, ktorí sa už poznajú, a na podporu

premiešania skupiny.

Vlastnosti. Icebreakers:

33


zvyčajne sa týkajú osobných alebo odborných informácií o účastníkoch,

nesúvisia s témou,

súvisia s účastníkmi.

Príklady.

Účelom častých otázok je zdieľanie odborných a osobných záujmov, koníčkov atď.

Tiché predstavenie. Rozdajte účastníkom list papiera s pokynmi, aby napísali slová alebo

nakreslili obrázok, ktorými sa bez rozprávania opíšu. Potom si papier pripnú na hruď,

chodia po miestnosti a pozerajú sa na svoje „vizitky“. Obrázky sa zozbierajú

a premiešajú a účastníci sa snažia určiť, komu patria jednotlivé obrázky.

Zdieľanie vo dvojiciach. Požiadajte účastníkov, aby sa prešli po miestnosti a našli

niekoho, koho nepoznajú alebo koho poznajú najmenej zo všetkých. Keď sa všetci

rozdelia do dvojíc, moderátor oznámi témy, o ktorých sa partneri môžu rozprávať, a čas,

ktorý majú vyhradený na rozhovor.

Kto je to? Účastníci o sebe napíšu niečo, o čom podľa nich nikto nevie. Vedúci prečíta

text na papierikoch a ostatní hádajú, o koho ide. Je veľmi zaujímavé sledovať, čo všetko

ľudia o sebe prezradia.

Spoločný základ. Požiadajte účastníkov, aby v malých skupinkách zistili, ktorých šesť

vecí majú spoločných a informovali o nich väčšiu skupinu.

II.4 PREZENTÁCIE

Prezentácie v kombinácii s prácou v skupinách predstavujú dve vzdelávacie metódy odbornej

justičnej prípravy, ktoré podporujú získavanie nových znalostí. Vzhľadom na to, že aktívna účasť je

dôležitým aspektom zabezpečenia úspešnosti vzdelávania, odporúča sa bezprostredne po

prezentáciách vyhradiť primeraný čas na diskusie v skupinách, resp. individuálne diskusie, a to

jednak na vyjasnenie vecí, ktoré nie sú jasné, a jednak na predchádzanie riziku „čisto didaktického“

učenia (teda tzv. kŕmenia lyžičkou).

Kedy používame prezentácie? Prezentácie možno využiť v rôznych situáciách a pre rôzne úlohy:

vstup od významného odborníka z praxe na vyzdvihnutie praktických aspektov,

vstup od členov panelu, aby sa otvoril porovnávací, resp. interdisciplinárny prístup

k diskutovanej téme,

stručné prezentácie skupín na pridelené témy, aby sa umožnila identifikácia

protichodných, resp. nových prístupov k téme.

Účelom prezentácií nie je samotný obsah, ale vytvorenie platformy pre diskusie a výmenu názorov

na nové témy, ktoré si vyžadujú informačné vstupy.

Hlavné výzvy sú tieto:

rozsah pozornosti účastníkov je maximálne 20 – 30 minút,

odlišné štýly učenia sa účastníkov môžu mať vplyv na prenos informácií,

prezentácia pred publikom by sa mala uskutočniť s použitím vhodného jazyka

i neverbálnej komunikácie,

34


štruktúra prezentácie,

vizuálne materiály a prezentácia v programe PowerPoint by mali byť vypracované podľa

príslušných noriem.

Prípravná fáza: tipy pre školiteľa

Bez ohľadu na to, aká krátka je prezentácia, mala by byť zameraná na verejnosť. Je dôležité

vychádzať z toho, čo zaujíma publikum, resp. čo očakáva od prezentujúceho. Zloženie publika bude

rozhodovať o tom, do akej miery bude prezentácia formálna alebo neformálna.

Dbajte na jasnú a logickú štruktúru. Prezentácia by mala mať:

1. úvod;

V úvode by ste mali publiku povedať, o čom budete hovoriť, a možno aj položiť otázku, na

ktorú máte v úmysle odpovedať.

2. jadro;

V jadre by ste mali tému rozpracovať, rozdeliť diskusiu na niekoľko čiastkových tém, ktoré

na seba logicky nadväzujú.

3. záver.

To, čo poviete v závere, bude závisieť od toho, čo presne plánujete dosiahnuť. Ak len niečo

opisujete, malo by stačiť zhrnutie hlavných bodov. Ak sa naopak snažíte argumentovať na

nejakú tému, je vhodnejšie zopakovať váš hlavný argument alebo odpovedať na otázku,

ktorú ste si položili v úvode. Publikum treba upozorniť na túto štruktúru.

Výber slov a štýl vedenia diskusie je zárukou vyjadrenia hlavnej myšlienky. Môžete napríklad

povedať: „Prvou vecou, ktorú chcem zdôrazniť, je […]“, „V tejto časti budem hovoriť o […]“, „Na

záver […]“. Podobne prestávky medzi argumentmi alebo gestá, napríklad zdvihnutie jedného prsta

pri prvom bode, dvoch prstov pri druhom bode atď., môže pomôcť zdôrazniť dôležité súvislosti.

Je veľmi dôležité zachovať správnu dĺžku prezentácie, lebo iní ľudia sa môžu spoliehať na to, že

budete rozprávať určitý čas, nie dlhšie ani kratšie. Mali by ste smerovať k tomu, aby vaša

prezentácia bola o niečo kratšia než vyhradený čas, lebo je dosť pravdepodobné, že počas samotnej

prezentácie do určitej miery rozviniete to, o čom rozprávate, resp. sa od pripravenej reči odkloníte.

Fáza realizácie: tipy pre školiteľa

Zvážte spôsob prezentácie, ktorý použijete: Aké podnety použijete? Aké vizuálne pomôcky by

mohli byť užitočné? Budete sedieť alebo stáť? Aké gestá by mal školiteľ použiť?

Zvážte tempo reči, hlasitosť, výslovnosť, resp. formuláciu myšlienok a tón hlasu.

Zvolenie správneho tempa je dôležité nielen na to, aby ste dodržali vyhradený čas. Ak budete

hovoriť prirýchlo, publikum nebude schopné sledovať vás. Príliš pomalé tempo ho naopak bude

nudiť. Vhodné tempo reči závisí napríklad aj od toho, či si poslucháči chcú robiť poznámky, či

počúvajú prezentáciu vo svojom rodnom jazyku a do akej miery sú im známe témy, o ktorých

hovoríte, resp. aká je miera ich zložitosti.

Vhodná hlasitosť bude závisieť od veľkosti miestnosti, v ktorej rozprávate a od jej akustiky. Vždy

35


je dobré spýtať sa publika, či vás dobre počuje. Ak vás je počuť len keď zvýšite hlas, mali by ste

požiadať o mikrofón, inak bude váš hlas znieť napäto.

Dajte si pozor na tón hlasu. Človek pri prezentácii (najmä čítanej) často znie oveľa monotónnejšie

(a tým aj nudnejšie) než pri bežnom rozhovore. Na udržanie pozornosti poslucháčov bude zrejme

nutné, aby váš hlas znel živšie a aby ste využili širší hlasový repertoár než obvykle.

Kontrolný zoznam zručností dobrého prezentujúceho

Bolo prezentujúceho počuť aj vzadu v miestnosti?

Využíval priebežne očný kontakt na udržanie pozornosti publika?

Boli vhodne využívané audiovizuálne pomôcky?

Bol text písaný na klasickú tabuľu, bielu tabuľu alebo premietaný videoprojektormi

viditeľný zo všetkých častí miestnosti?

Využíval školiteľ vhodné materiály, ktoré rozdával účastníkom?

Hlas, oči, technológia a všetky materiály odbornej prípravy musia byť pripravené vopred, ba

dokonca odskúšané pred podujatím.

Príklad

Nasledujúce cvičenie možno použiť v programe „odbornej prípravy školiteľov“, aby

nadobudli zručnosti pri príprave, realizácii a cvičení dobrej prezentácie.

Ciele:

Skúšajte uplatňovanie modelu didaktickej analýzy pri príprave

a realizácii miniprednášky.

Precvičujte prezentačné zručnosti a pracujte so vzdelávacími

zariadeniami.

Získajte štruktúrovanú spätnú väzbu o svojich prezentačných

zručnostiach.

Pokyny pre

skupiny:

Požiadame vás, aby ste si pripravili v skupine dvoch až troch osôb krátku

prednášku, ktorá nebude trvať dlhšie ako desať minút. Jeden z vás prednesie

prednášku kolegom, ale môžete sa tiež rozhodnúť, že to urobíte spoločne

a rozdelíte si úlohy.

Pri prezentácii musíte mať tému, o ktorej budete hovoriť. Vzhľadom na krátky

čas (10 minút) potrebujete jednoduchú tému, krátku, dobre štruktúrovanú,

vhodnú na vyplnenie 10 minút.

Môžete použiť tému zo svojej odbornej praxe, napríklad

koncipovanie písomného rozsudku, sekvencie trestnoprávneho

reťazca atď.

Môžete si tiež pripraviť osobnú tému, ktorá by mohla zaujímať

36


vašich kolegov, napríklad jeden z vašich obľúbených koníčkov

alebo váš obľúbený recept.

Pri obidvoch možnostiach je dôležité, aby ste vybrali tému, ktorá nie je príliš

zložitá, aby ste ju mohli vysvetliť v priebehu 10 minút.

Spôsob prezentácie, ktorý máte použiť, je prednášanie.

Nezabudnite použiť aspoň jedno z týchto zariadení:

biela tabuľa,

flipchart,

spätný projektor a plátno,

rozdané materiály.

Čas: Na prípravu budete mať 60 minút.

Spätná väzba:

Po prezentácii získate spätnú väzbu takým spôsobom, aby ste mohli:

prispôsobiť sa vlastnostiam svojho publika,

štruktúrovať svoju prednášku,

využiť mediálne materiály.

II.5. STRIEDANIE PREDNÁŠOK A SKUPINOVEJ PRÁCE

Prednášky sú užitočné pri predstavovaní nových znalostí poslucháčom. Vzdelávanie sa uskutočňuje

vtedy, keď sa účastníci aktívne zapájajú do svojho vzdelávania. Technika, ktorá prináša výsledky,

strieda prednášky (s využitím programu PowerPoint) a prácu vo dvojiciach alebo v skupinách.

Prednášky

Opis metódy. Prednášky sú štruktúrované prezentácie zamerané na odovzdávanie znalostí.

Prednášky ako priama vzdelávacia metóda predstavujú cenný a efektívny nástroj na

vysvetľovanie myšlienok a teórií v rámci krátkej časovej jednotky. Prednášky sú najpriamejšou

metódou odbornej prípravy. Mali by sa používať v kombinácii s jednou alebo niekoľkými

metódami participatívnej odbornej prípravy.

Výhodou je, že by sa mohli veľmi osvedčiť v kontexte veľkých skupín a v kombinácii s inými

technikami, ktoré sú vhodnejšie na praktickú odbornú prípravu. Na účely odovzdávania

konkrétnych znalostí poslucháčom má lektor pod kontrolou celý proces, to však nevylučuje

presvedčivú reč, ktorá stimuluje zapojenie účastníkov.

Táto metóda môže mať určité nevýhody, medzi ktoré napríklad patrí jednosmerná komunikácia,

37


pasívna úloha účastníkov, nízka úroveň absorpcie a v dôsledku toho umelá asimilácia znalostí.

Prednášky sú najdirektívnejšou metódou odbornej prípravy.

Práca v skupinách

Opis metódy. Práca v skupinách môže byť organizovaná tak, že dve alebo tri osoby sú

požiadané, aby spoločne diskutovali o konkrétnej téme a potom s výsledkami oboznámili

väčšiu skupinu. Obvykle stačí požiadať účastníkov, aby o danej téme diskutovali so svojím

susedom. Malým skupinám by sa mala predložiť jasná téma, ku ktorej sa vyjadria, a dať im

krátky čas na diskusiu. Malé skupiny sú efektívne v prvých fázach kurzu odbornej prípravy,

v ktorých si účastníci môžu byť trochu neistí pri rozhovore s kolegami.

Po diskusii je možné požiadať vybraný počet skupín, aby poskytli spätnú väzbu celej skupine

s cieľom vymeniť si názory a podľa okolností túto spätnú väzbu prípadne zaznamenať na

flipchart. Pokyny sú veľmi dôležité. Usmerňujú diskusiu. Ak pokyny nie sú jasné, môžu

vyvolať zmätok, stratu záujmu a nudu.

Možno je vhodnejšie navrhnúť, aby prednášky skôr dopĺňali aktivity v skupinách než naopak. Preto

by sa mohlo v malých skupinách pracovať na prípadovej štúdii, simulácii alebo inscenovanej

situácie, resp. pri diskusii na rôzne témy.

Výhody. Diskusia v malých skupinách je pre účastníkov prínosná, keď:

majú možnosť prispieť do nej,

je im jasný účel diskusie a keď sú na ňu pripravení,

je atmosféra priateľská a cítia sa dobre,

sú dobre vedení,

majú pocit, že štúdium je relevantné.

Môžeme spomenúť aj niektoré nevýhody:

Ľudia vedia, ako rozprávať druhým, ale nie ako sa rozprávať s druhými – niektorí

rozprávajú príliš, iní primálo, niektorí účastníci dominujú, niektorí sa nechajú ovládať,

odbočujú od témy, obchádzajú okolo témy, opakujú sa atď.

Skupiny môžu zamietnuť určité nápady a prijať iné bez logického zdôvodnenia.

Môže sa stať, že skupiny sa nezamerajú na úlohu, ale na určitú osobu.

Skupina dostane vo vymedzenom čase príliš veľa úloh.

Vedúci skupiny nie je dostatočne pripravený alebo zle pochopí funkciu lídra – autorita

vedúceho sa môže javiť ako príliš ťažká.

Tipy pre školiteľov. Jedným z najdôležitejších pravidiel skupinovej práce je správne usporiadanie

stoličiek. Je potrebné usporiadať stoličky a techniku podľa potrieb odbornej prípravy, lebo

rozostavenie, ktoré ponúkajú vzdelávacie priestory, často nie je vhodné. Usporiadanie stoličiek

pomôže určiť vzťah medzi školiteľom a účastníkmi a medzi účastníkmi navzájom.

38


II.6. Debata

Opis metódy. Debata je metóda formálneho predstavenia argumentu disciplinovaným

spôsobom. Súčasťou debaty je síce logická konzistentnosť, faktická presnosť a určitý stupeň

emocionálneho apelu na publikum, jedna strana však často prevláda nad druhou a predstavuje

nadradený „kontext“ a/alebo rámec problému. Výsledok debaty môže závisieť skôr od zhody

alebo od určitého formálneho spôsobu dosiahnutia riešenia než od objektívnych faktov.

V debate sa na rozdiel od prednášky používajú hypotetické otázky kladené poslucháčom z radov

justície s cieľom priviesť ich k vyvodeniu záverov na základe ich vlastnej argumentácie. Cieľom

debaty je podnietiť myslenie a argumentáciu. Z hľadiska školiteľa neexistuje správna odpoveď.

Hypotetická otázka poslucháčom len poskytuje mechanizmus na spracovanie myšlienok, ktorý

vedie k záveru. Na konci každej úspešnej debaty zaujme každý účastník stanovisko k téme (buď

dobrovoľne, alebo podľa určenia).

Príklad. Debaty je možné organizovať rôznymi spôsobmi.

Účastníci programu odbornej prípravy (počiatočnej odbornej prípravy alebo priebežnej odbornej

prípravy) sú vyzvaní, aby sa ujali úlohy sudcov, obhajcov a prokurátorov. Potom sa môžu zapojiť

do debaty o veľmi dôležitých otázkach, ktoré budú filtrované z uvedených troch hľadísk.

Debaty je možné organizovať na jednoduché usporiadanie argumentov a vštiepenie správneho

postupu argumentácie v rámci počiatočnej odbornej prípravy. Účastníci sú rozdelení do dvoch

skupín diskutérov, ktoré prekladajú argumenty pre a proti a prostredníctvom uplatnenia logickej

konzistentnosti a faktickej presnosti stanovia rámec svojho stanoviska. Debata je didakticky

dôležitá, pokiaľ školiteľ chce stanoviť rámec koncepcie a logicky motivovať argumentačný proces.

II.7. SIMULOVANÉ POJEDNÁVANIA A INSCENOVANÉ SITUÁCIE

Tieto metódy sú pri odbornej príprave sudcov a prokurátorov veľmi rozšírené. Na zabezpečenie

toho, aby „skúsenosť na vlastnej koži" zo simulovaného súdneho procesu zlepšila zručnosti

účastníkov, slúži celá škála metód.

Opis metódy. Pri inscenovaných situáciách ide o pridelenie konkrétnej úlohy skupine alebo

podskupine (napríklad prokurátor, obhajoba a súd alebo policajt, páchateľ, svedok

a poškodený). Účastníci potom majú hrať svoju úlohu (ako napr. fiktívny problém) z rôznych

perspektív. Využívanie inscenovaných scénok a/alebo fiktívnych prípadov vnáša do kurzov

prvok praktickej aplikácie. Ide o vzdelávaciu techniku, ktorá buď potvrdzuje teóriu, alebo

pomáha účastníkom uplatniť v praxi to, čo sa naučili, a nájsť „dôkaz“: funguje teória tak, ako

sa očakávalo? Tieto techniky majú mnoho výhod, keďže takýto druh skupinovej práce si

vyžaduje kooperatívnu prácu v skupine a kolektívne formulovanie stratégií a formou scénok sa

modelujú reálne situácie a oživujú pojmy.

39


Príklad:

Simulácia: náhradný školiteľ

V skupine školiteľov sa rozdeľujú úlohy na nasledujúci rok. Jeden zo školiteľov, žiaľ, nemôže

niekoľko mesiacov dochádzať do strediska odbornej prípravy. Našťastie sa podarilo nájsť nového

kolegu. Ujme sa vzdelávacích blokov ako náhradný školiteľ. Je odborníkom na obsah, ale nemá

nijaké skúsenosti so samotným vyučovaním alebo odbornou prípravou. Je ochotný viesť kurzy, ale

potrebuje poradiť.

Zadanie:

Otázka: Aké rady poskytnete svojmu kolegovi?

Režim odbornej prípravy: inscenovaná situácia s pozorovateľmi

Nasleduje poskytnutie spätnej väzby.

Tipy pre školiteľov. Treba uviesť niekoľko dôležitých poznámok. Školitelia by sa mali zamerať na

splnenie bodov podľa tohto kontrolného zoznamu:

individuálne úlohy by mali byť konkrétne,

dôležité je vyjadriť sa k priebehu (debriefing) po cvičení,

treba stanoviť reálne časové obmedzenia,

úlohy treba navrhnúť tak, aby sa zapojili všetci účastníci, dokonca aj ako pozorovatelia,

rozdelenie úloh by malo byť spravodlivé,

treba vysvetliť úlohu školiteľa.

II.8. PRAKTICKÉ UKÁŽKY

Táto metóda je obzvlášť vhodná pri multidisciplinárnej odbornej príprave na efektívne a udržateľné

rozšírenie znalostí a schopností zúčastňujúcich sa sudcov a/alebo prokurátorov v iných ako

právnických alebo justičných záležitostiach.

Opis metódy. Ak sa použije metóda praktických ukážok v rámci odbornej prípravy založenej

na zručnostiach, školiteľ ukazuje logické postupy v jednotlivých krokoch pri plnení úlohy,

zásady, ktoré sa uplatňujú, a všetky súvisiace informácie.

Problémy vznikajú vtedy, ak prednášajúci alebo školiteľ, ktorý nie je z justičného prostredia,

neosloví cieľovú skupinu, lebo používa svoj vlastný odborný jazyk bez ďalších vysvetlení. Pre

účastníkov bude mať naopak dlhodobý vzdelávací význam, keď architekt ilustruje typické

technické nedostatky budovy občianskym sudcom s použitím modelu domu, keď súdny psychiater

prezentuje trestným sudcom a/alebo prokurátorom praktickú ukážku testov potenciálnej duševnej

choroby obžalovaného alebo keď psychológ vysvetľuje príbuzným či trestným sudcom, ako

posudzuje dôveryhodnosť detského svedka.

40


II.9. RIEŠENIE PROBLÉMOV:

SEDEM KROKOV ANALÝZY PROBLÉMU

Riešenie problémov by sa mohlo zahrnúť do rámca plánovania alebo by mohlo byť spontánnou

reakciou či debatou, keď takáto situácia nastane.

Opis metódy. Táto metóda odbornej prípravy sa používa na identifikáciu problémov, ich

analýzu a hľadanie vhodných spôsobov ich riešenia. Spôsob prístupu k riešeniu problémov sa

líši od problému k problému. Túto metódu by bolo možné uplatňovať v pracovných skupinách

alebo v rámci neformálnych diskusií.

Využívanie organizovaného prístupu v siedmich krokoch pri analýze problému alebo prípadu

uľahčí celý proces a môže zvýšiť prínosy vzdelávania.

1. Dôkladné prečítanie prípadu. Na úplné pochopenie toho, o čo v prípade ide, je potrebné

prečítať si prípad poriadne a dôkladne. Výhodou je robiť si poznámky.

2. Určenie hlavného problému. V mnohých prípadoch ide o viacero aspektov, resp.

problémov. Identifikujte najdôležitejšie problémy a oddeľte ich od menej dôležitých.

3. Funkčné oblasti. Po identifikácii toho problému, ktorý sa javí ako hlavný a z ktorého

vychádzajú ostatné, preskúmajte súvisiace problémy vo funkčných oblastiach (napríklad

marketing, financie, personál atď.). Problémy funkčných oblastí môžu pomôcť

identifikovať hlboko zakorenené problémy, za ktoré je zodpovedné vrcholové vedenie.

4. Určenie justičného kontextu. Rámcovo si zmapujte zákony, predpisy atď., ktoré sú

relevantné.

5. Identifikácia obmedzení problému. Obmedzenia môžu limitovať dostupné riešenia.

6. Identifikácia všetkých relevantných alternatív. V zozname by mali byť spísané všetky

relevantné alternatívy, ktorými by sa mohli riešiť problémy identifikované v 2. kroku.

7. Výber najlepšej alternatívy. Posúďte každú alternatívu so zreteľom na dostupné

informácie. Ak ste správne vykonali predchádzajúcich päť krokov, malo by sa ukázať

správne vyriešenie problému.

II.10. PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE

Je jednoduché popliesť si metódu prípadovej štúdie a prípadovú metódu, najmä preto, lebo sa

vzťahuje na právnické vzdelávanie. Prípadovú metódu v právnickom vzdelávaní vynašiel

Christopher Columbus Langdell, dekan Harvardskej právnickej fakulty v rokoch 1870 – 1895.

Langdell skoncipoval spôsob, ako systematizovať a zjednodušiť právnické vzdelávanie sústredením

sa na predchádzajúcu judikatúru, ktorá rozšírila zásady doktrín a čiastkových súborov práva. Na

tento účel Langdell napísal prvú zbierku prípadov s názvom A Selection of Cases on the Law of

Contracts (Výber prípadov zmluvného práva)19, ktorá obsahovala uzavreté prípady zmluvného

práva spĺňajúce jeho kritérium osvetlenia aktuálneho stavu zmluvného práva. Študenti si prípady

19 Langdell, C. C., A Selection of Cases on the Law of Contracts with References and Citations...Prepared for Use as a Text-Book in

Harvard Law School, Boston: Little Brown (1870).

41


preštudovali a pripravili sa na ich analýzu počas sokratovských hodín otázok a odpovedí v triede.

Opis metódy. Prípadové štúdie poskytujú čitateľom prehľad o hlavnom probléme,

východiskové informácie o okolnostiach, zainteresovaných osobách a o okolnostiach, ktoré

viedli k danému problému alebo rozhodnutiu. Prípady sa používajú na ilustráciu konkrétneho

súboru cieľov vzdelávania a (podobne ako v reálnom živote) zriedkavo existujú presné riešenia

nastolenej dilemy. V súčasnosti metóda prípadovej štúdie pozostáva z prezentácie konkrétneho

incidentu alebo scenára, s relevantnými základnými informáciami, ktoré sú podrobne

analyzované s cieľom identifikovať riešenie. Prípadová štúdia je príležitosťou na pochopenie

zásad, predpisov a pravidiel a uplatnenie na reálny alebo fiktívny scenár.

Prípadové štúdie obvykle neposkytujú jednoznačné odpovede. Ich účelom je nastoľovať otázky

a umožniť účastníkom prepracovať sa cez rozhodovací proces pri hľadaní vlastných preferovaných

riešení. Prípadová štúdia môže zabrať jeden blok v rámci podujatia odbornej prípravy alebo sa jej

možno venovať v rozšírenej verzii počas celej odbornej prípravy.

Architektúra prípadovej štúdie. Prípadové štúdie sú účinnejšie, keď sa používajú v malých

skupinách, kde sa účastníci, ktorí obvykle sedia, resp. pracujú samostatne alebo zriedkavo s iným

sudcom, môžu vzájomne učiť zo svojich skúseností a analytických prístupov, a tak reflektovať svoj

vlastný prístup. Môžu sa využívať aj vo väčších skupinách.

Predmety, ktoré možno zahrnúť. Prípadové štúdie sa môžu venovať širokej škále predmetov:

hmotné právo, procesné a dôkazné záležitosti, riadenie prípadu, riadenie správania, spravodlivý

prístup, resp. kombinácia uvedených oblastí. Môžu mať podobu krátkeho hypotetického scenára,

problému či inscenovanej situácie alebo pracovať s materiálmi, ktoré by bežne predstavovali

podklady na pojednávanie.

Tipy pre školiteľov. Pri navrhovaní používania prípadových štúdií je dôležité, aby bol ich obsah

navrhnutý tak, aby sa dosiahli jasne stanovené ciele a výsledky učenia. Treba si uvedomiť, že

nereálna atmosféra a nedostatočné základné informácie môžu viesť k nepraktickým rozhodnutiam.

II.11. ZÁŽITKOVÉ CVIČENIA

Táto metóda odbornej prípravy môže byť obzvlášť plodná pri podujatiach odbornej prípravy

zameraných na metodické schopnosti a zručnosti. Pri odbornej príprave zameranej na riadenie

a vedenie kolektívu, konkrétne na riadenie procesov a zmien, sa napríklad ako jednoznačne

najlepšia inštruktážna metóda ukázal postup, keď účastníci mohli zažiť scenár skutočného prípadu,

t. j. sledovať konkrétny proces zmeny na danom súde alebo prokuratúre.

Opis metódy. Zážitkové učenie je učenie zamýšľaním sa nad konaním, čo je často protikladom

didaktického učenia. Zameriava sa na proces učenia sa jednotlivca, ktorý zažíva niečo veľmi

podobné skutočným životným situáciám.

42


Pri tomto prístupe je potrebné zvážiť niekoľko požiadaviek:

Vzdelávajúca sa osoba by mala byť ochotná aktívne sa zapojiť do zážitku.

Vzdelávajúca sa osoba by mala byť schopná zamyslieť sa nad zážitkom.

Vzdelávajúca sa osoba by mala disponovať analytickými zručnosťami a využívať ich na

to, aby bola schopná zovšeobecniť svoj zážitok.

Vzdelávajúca sa osoba by mala disponovať rozhodovacími zručnosťami a zručnosťami

riešenia problémov, aby využila nové myšlienky, ktoré získala zo zážitku.

Táto vzdelávacia metóda môže byť obzvlášť plodná pri podujatiach odbornej prípravy zameraných

na metodické schopnosti a zručnosti. Pri odbornej príprave zameranej na riadenie a vedenie

kolektívu, konkrétne na riadenie procesov a zmien, sa napríklad ako jednoznačne najlepšia

inštruktážna metóda ukázal postup, keď účastníci mohli zažiť scenár skutočného prípadu, t. j.

sledovať konkrétny proces zmeny na danom súde alebo prokuratúre.

II.12. SPÄTNÁ VÄZBA

Pri využívaní takého druhu metód a techník odbornej prípravy, pri ktorých sa účastníci aktívne

zapájajú do procesu učenia sa, je nevyhnutná spätná väzba.

Vymedzenie pojmu. Spätná väzba je základnou súčasťou programov vzdelávania a odbornej

prípravy. Pomáha vzdelávajúcim sa osobám, aby si uvedomili svoj potenciál v rôznych etapách

odbornej prípravy, lepšie rozpoznali svoje silné stránky a oblasti vyžadujúce zlepšenie a aby

stanovili opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zvýšenie výkonnosti.

Spätnú väzbu je možné chápať neformálne ako každodenné stretnutie školiteľov

a poslucháčov, partnerov či kolegov, alebo formálne v rámci písomného posúdenia.

Každá spätná väzba by mala byť:

konštruktívna,

Obsahuje konkrétne informácie, zameriava sa na daný problém a vychádza z pozorovaní. Obsahuje

chválu aj kritiku s cieľom poskytnúť dobré rady na zlepšenie.

objektívna,

Je založená na faktoch, merateľná a pozorovateľná.

konkrétna,

Týka sa správania, ktoré reálne existuje. Školiteľ sa vyhýba abstraktným pojmom.

Pozorované správanie nie je predmetom interpretácie.

špecifická,

Poukazuje na silné a slabé stránky a uvádza konkrétne príklady alebo vysvetlenia.

okamžitá.

43


Mala by sa poskytnúť bezprostredne alebo podľa dohodnutého harmonogramu.

Spätná väzba by vždy mala byť obojsmernou komunikáciou.

Účastník je hlavnou zainteresovanou stranou, ktorá je vyzvaná, aby sa vyjadrila k absolvovanému

priebehu. Poslucháči by sa mali vyjadriť, či boli spokojní, čo bolo pre nich dôležité, čo pokladajú za

prekážku, keď sú pripravení aplikovať, čo sa naučili, a ako sa cítili počas inscenovanej situácie

(simulovaného súdneho procesu). Mal by sa vyhradiť čas aj na spätnú väzbu od školiteľov.

II.13. VYJADRENIE SA K PRIEBEHU (DEBRIEFING)

Akýkoľvek postup, ktorý zahŕňa prácu v skupinách, by mal byť ukončený vyjadrením sa účastníkov

k jeho priebehu (debriefing). Školiteľ poskytuje skupinám možnosti zreferovať ostatným a potom

sám poskytne konečný záverečný vstup.

Opis metódy. Ide o dôležitý aspekt práce v skupinách: umožňuje zhodnotenie aktivity,

identifikáciu rôznych hľadísk a poskytuje príležitosť na výmenu myšlienok. Je nevyhnutné,

aby referovanie za skupinu odrážalo názory skupiny, a nie názor hovorcu skupiny. Počas

referovania skupín sa odporúča používať flipchart.

Na to, aby debriefing splnil svoj účel, je potrebné urobiť dva dôležité kroky:

Skupiny by mali vopred vedieť, že sa bude konať plenárna diskusia, v rámci ktorej budú referovať

o svojich záveroch, a že každá skupina by mala vymenovať „referenta“, ktorého úlohou bude

zreferovať v stanovenom čase o záveroch skupiny.

Po referáte skupín by mal školiteľ, ktorý vedie plenárnu diskusiu, podnietiť diskusie a kritické

zamyslenie sa nad súdržnosťou vyjadrených názorov a nad kvalitou dôkazov.

Dôležitým aspektom je vhodné použitie metód odbornej prípravy v súlade s profilom účastníkov

a stanovenými cieľmi. V nasledujúcej schéme sú zobrazené hlavné vlastnosti plánu odbornej

prípravy.

PRÍKLAD:

RÁMEC PRE NAVRHOVANIE KURZU V ÔSMICH KROKOCH

Stanovte ciele kurzu.

Položte si napríklad tieto otázky:

„Ako sa majú účastníci zmeniť po absolvovaní tohto kurzu?“ (postoj)

„Čo majú vedieť alebo byť schopní robiť po tomto kurze?“ (znalosti a zručnosti, postoje)

44


Opíšte ciele súvisiace so správaním (používajte pri tom slovesá).

Zohľadnite vlastnosti vzdelávajúcich sa osôb a konkrétnu situáciu:

základné informácie a existujúce znalosti k téme,

ich motivácia zúčastniť sa na kurze,

profil skupiny,

miesto konania,

technické vybavenie,

logistika.

Zvoľte obsah kurzu.

Skontrolujte, či ste do kurzu zahrnuli najdôležitejšie témy. Kurz musí byť vyvážený: obsah

musí byť dostatočne náročný, aby predstavoval výzvu, ale nesmie byť nadmerný, aby ste sa

nemuseli ponáhľať od témy k téme.

Zvoľte metódu a techniku odbornej prípravy.

Použitie rôznych metód odbornej prípravy do značnej miery závisí od cieľov kurzu a profilu

vzdelávajúcich sa dospelých.

Naplánujte kurz. Použite nasledujúcu štruktúru: úvod, jadro a hodnotenie.

Pri plánovaní kurzu treba zohľadniť tieto skutočnosti:

Úvod

Predstavenie sa

Potreby, ciele, očakávania

Čas (rozvrh)

Reakcie, čas na otázky účastníkov

Iné (logistika, telefonovanie, prestávky atď.)

Jadro

Pomocou zvolených metód odbornej prípravy predstavte obsah kurzu.

Zapojte účastníkov.

Umožnite im prakticky využiť znalosti.

Kontrola a hodnotenie vzdelávacieho procesu

Záver

Je vhodné poskytnúť spätnú väzbu, vyjadriť sa k priebehu a predstaviť zhrnutie.

Naplánovanie ďalších aktivít, stretnutí atď.

45


Vyberte a pripravte podkladové materiály a aktivity (nosiče, pomôcky).

Porozmýšľajte o kombinácii učebníc, článkov a ostatných nosičov, ktoré môžu poslúžiť ako

materiál na čítanie.

Zostavte materiál kurzu a zadania.

Premyslite si, čo budete potrebovať počas kurzu: hárky, poznámky, materiály na rozdanie,

abstrakty, zadania, odpovede k zadaným úlohám, prílohy atď.

Pripravte podmienky na získanie spätnej väzby od účastníkov a nástroje na hodnotenie.

Je vo vašom záujme, aby ste zistili, či účastníci splnili ciele a aké majú pocity z kurzu. Tieto

informácie potrebujete na kontrolu. Pri zbere informácií vám môžu pomôcť tieto

ukazovatele:

skúšky alebo kvízy,

pozorovanie výrazu tváre a reči tela účastníkov,

sledovanie účasti a dochádzky,

sledovanie frekvencie rozhovorov mimo učebne alebo využitie konzultačných hodín,

sledovanie plnenia zadaní,

analýza prác/zápiskov vzdelávajúcich sa osôb,

vyhodnocovanie hodnotenia kurzu,

priame otázky na účastníkov.

III. ODBORNÁ PRÍPRAVA NA PRACOVISKU

III.1. PRACOVNÉ PROSTREDIE

SÚČASNÝCH SUDCOV A PROKURÁTOROV

Práca sudcu alebo prokurátora je v súčasnosti v našich krajinách oveľa náročnejšia, než bývala

v minulosti. Nielen preto, lebo súbor právnych predpisov, ktoré sú súdy povinné aplikovať, je

technicky stále zložitejší a vznikajúce spoločenské vzťahy si v čoraz vyššej miere vyžadujú zákrok

justície, ale aj preto, lebo v našich demokratických a otvorených spoločnostiach môže veľký počet

a vzájomný rozpor práv a očakávaní, ktoré si nárokujú uznanie a poskytnutie záruk, stúpajúci

verejný vplyv jednotlivcov a sociálnych skupín, potreba spoločenského poriadku a bezpečnosti,

očakávania nediskriminácie a zmenšenia nerovností, sociálnej spravodlivosti a prerozdelenia

a obmedzené zdroje viesť k napätiam, a tým komplikovať praktické zabezpečenie potrebnej

rovnováhy.

Preto je počiatočná odborná príprava budúcich sudcov a prokurátorov – ako aj úvodná odborná

príprava novovymenovaných sudcov a prokurátorov po nástupe do funkcie – dnes viac ako

kedykoľvek predtým kľúčovou a náročnou úlohou, ktorú nemožno splniť len jednoduchým

odovzdávaním právnych koncepcií, ani len mechanickým opakovaním návykov a praktík

v justičnom aparáte. Vyžaduje si schopnosť porozumieť prostrediu, v ktorom sudcovia a prokurátori

pôsobia. Požiadavkami na dobrého sudcu alebo prokurátora sú kompetentnosť, etické konanie,

rešpektovanie nezávislosti súdnictva, nestrannosť, odstup a správne porozumenie ľudským

46


a spoločenským situáciám, s ktorými justícia prichádza do styku.

Všetko to vysvetľuje, prečo je žiaduce, aby počiatočná odborná príprava i úvodná odborná príprava

sudcov a prokurátorov po nástupe do funkcie neboli výhradnou úlohou vnútorných štruktúr v rámci

toho istého justičného systému, lebo to by znamenalo iniciovanie určitého procesu, ktorý odkazuje

len sám na seba. Počiatočná odborná príprava a úvodná odborná príprava nových pracovníkov by sa

mali nachádzať na priesečníku justičného aparátu a „externej“ spoločnosti.

Je zjavné, že pre túto odbornú prípravu môže byť vo všetkých jej aspektoch (a nielen v prísne

právnom aspekte týkajúcom sa oblastí medzinárodného a európskeho práva) maximálne prínosné

porovnanie, výmena a spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami v rôznych krajinách Európy

i mimo nej. Jednotlivé právne kultúry – a nielen jednotlivé právne systémy – sa môžu a musia

vzájomne konfrontovať a obohacovať.

Vo vhodných situáciách sa môže odborná príprava na pracovisku šitá na mieru ukázať ako zvlášť

vhodná metóda na rozšírenie odborných zručností a spôsobilostí sudcov a prokurátorov, ktorá

efektívne využíva zdroje. Zatiaľ čo tútorstvo a mentorstvo sú už dlhší čas dobre známymi pojmami,

dohľad a intervízia boli po celé desaťročia tradične vyhradené iba pre sociologicko-psychologické

odborné prostredie a len nedávno vstúpili do oblasti justície.

III.2. TÚTORSTVO ALEBO MENTORSTVO

Vymedzenie pojmu. Podstatou tejto metódy je kontakt jednotlivých poslucháčov so skúsenými

a didakticky zručnými odborníkmi z praxe s cieľom umožniť poslucháčom, aby sa veľmi

prakticky poučili o profesionálnych požiadavkách v konkrétnej oblasti znalostí, spôsobilostí

a zručností v situácii kontaktu s kolegami. Táto metóda odbornej prípravy na pracovisku sa

využíva predovšetkým počas počiatočnej odbornej prípravy a úvodnej odbornej prípravy po

nástupe do funkcie.

Mentori zodpovedajú v prvom rade za to, aby pomohli novým sudcom zoznámiť sa s príslušnými

témami vrátane parametrov programu justičného mentorstva, podrobností ukončenia právnickej

praxe, postupov a zásad zamestnanosti, etických aspektov a rád do života v justičnom spoločenstve.

Prístup mentorov sa musí prispôsobiť rôznym osobnostným typom a štýlom učenia sa nových

sudcov.

Úspešný program mentorstva podporuje verejnú dôveru v integritu a nestrannosť justície.

III.3. DOHĽAD

Dohľad je špecifickou formou odborného poradenstva v podobe intervencie na pracovisku. Spájajú

sa v ňom tri strany:

zamestnávateľ,

osoba vykonávajúca dohľad,

osoba/osoby pod dohľadom.

47


Cieľom dohľadu je udržateľné zlepšovanie odborných schopností a zručností osôb pod dohľadom,

či už ide o celé organizácie, skupiny alebo jednotlivcov. Keďže dohľad môže byť pomerne drahý

(osoby vykonávajúce dohľad sú zvyčajne osobitne vyškolení odborníci), nemôže sa predpokladať,

že bude komplexný. Preto je nanajvýš dôležité, aby uvedené tri zainteresované strany riadne

a presne určili potreby odbornej prípravy osoby pod dohľadom, a následne uzavreli zmluvu

o konkrétnom cieli so stanovením rozsahu, frekvencie, ceny a cieľov intervencie.

Úloha zamestnávateľa obvykle končí uzavretím cieľovej zmluvy. Zamestnávateľ sa môže neskôr

zúčastniť posúdenia, resp. zhodnotenia dohľadu, to však bude v justičnom prostredí pomerne

problematické, keďže v prvom rade je najvýraznejším aspektom fungujúceho dohľadu dôvernosť

a v druhom rade by nikdy nemala byť ohrozená sudcovská nezávislosť osoby, resp. osôb pod

dohľadom.

Aká je úloha osoby vykonávajúcej dohľad? Osoba vykonávajúca dohľad sprevádza osoby pod

dohľadom pri každodennej odbornej činnosti, aby na jednej strane spoznala dynamiku funkcie

i potenciálne dysfunkcie medzi osobami pod dohľadom a na druhej strane, aby zistila, aké sú

vzťahy osôb pod dohľadom s tretími osobami. Východiskom je teda posúdenie situácie. Prístup

dohliadajúcej osoby zameraný na budovanie dôvery, ktorý je autentický a empatický, pomôže

„prelomiť ľady“. Dôvernosť je zaručená a dohliadajúca osoba predovšetkým nikdy nenahradí osobu

pod dohľadom pri kontaktoch s „vonkajším svetom“ (t. j. mimo systému dohľadu).

Z pohľadu osôb pod dohľadom je cieľom dohliadajúcej osoby pomôcť im nájsť prakticky

realizovateľné spôsoby samostatného zlepšovania ich odborných schopností a zručností. V rámci

systému dohľadu sa bude pravidelne kontrolovať úspech. Z dlhodobého hľadiska je cieľom

zabezpečiť udržateľnosť zmien správania osôb pod dohľadom, a tým zvýšiť ich nezávislosť od

dohliadajúcej osoby.

Typické metódy dohľadu sú analytické reflexie, interaktivita so zameraním na tému s hraním rolí

a pod., videoanalýza, domáce úlohy atď.

Typické formy dohľadu v justičnom prostredí sú:

Dohľad nad skupinou alebo tímom: skupina osôb pod dohľadom pochádzajúca buď

z rôznych organizácií (napríklad polícia, prokuratúra a trestný súd), alebo z rôznych útvarov

(na súde alebo prokuratúre), alebo z jedného útvaru (na súde alebo prokuratúre), sa zamýšľa

nad skúsenosťami a problémami v ich spoločnom odbornom prostredí.

Veľmi častým cieľom je v tomto prípade udržateľné zlepšenie procesov riadenia zmien

a riadenia kvality v organizácii.

Dohľad nad prípadom: ide o obzvlášť užitočnú metódu odbornej prípravy na pracovisku,

keď sa konkrétny prípad alebo spis vymyká bežnej rutine a predstavuje osobitné výzvy,

ktoré spájajú významný počet „zamestnancov“ súdu alebo prokuratúry (sudcovia,

prokurátori a personál) na pomerne dlhý čas.

Cieľom je otvoriť cesty k efektívnemu riadeniu kvality za konkrétnych okolností prípadu,

ktorý by následne mohol slúžiť ako model pre budúce porovnateľné prípady.

Individuálny dohľad: táto špecifická forma dohľadu „tvárou v tvár“ je obzvlášť užitočná,

48


keď je cieľom dostať sudcu alebo prokurátora, „ktorý má problémy“ (z akýchkoľvek

dôvodov), naspäť do stavu, keď je schopný primerane vykonávať svoju prácu, a to tak, že sa

mu pomôže opätovne objaviť schopnosti a zručnosti, ktoré v jeho každodennej rutine po

dlhý čas zostali skryté. V takejto situácii sa dohľad často nazýva „koučing“, keďže však

tento nejasný pojem nemá nijaký presný a jednotný vedecký význam, je lepšie používať

pojem individuálny dohľad.

Dôležitou výhodou tohto druhu dohľadu je najmä vysoká miera dôvernosti. Sudca alebo

prokurátor môže vyjadriť svoje myšlienky a názory oveľa ľahšie medzi štyrmi očami než

v skupine.

III.4. INTERVÍZIA (VZÁJOMNÝ DOHĽAD MEDZI KOLEGAMI)

Intervízia, ktorá sa tiež označuje ako vzájomný dohľad medzi kolegami, je v zásade formou

skupinového dohľadu bez osoby, ktorá vykonáva dohľad. „Osoby, ktoré sú subjektom dohľadu“

vykonávajú vzájomný dohľad jedna nad druhou. Pri tejto forme odborného poradenstva na

pracovisku nie je podmienkou cieľová dohoda so zamestnávateľom. Intervízia je teda oveľa

neformálnejšia a tiež lacnejšia než všetky opísané formy dohľadu. Jednou z hmatateľných výhod

pre účastníkov je najmä dôverné prostredie. Skupina, ktorá sa zapája do intervízie, je striktne

vyhradená kolegom.

Ďalšou výhodou intervízie – aspoň v justičnom prostredí – je prísne dobrovoľný charakter

poradenstva. Zatiaľ čo v súkromnom sektore sú situácie, keď intervíziu vyžaduje zamestnávateľ,

predseda senátu alebo prokurátor môže maximálne motivovať na intervíziu tak, že vysvetlí jej

prínosy.

V praxi sa s formami intervízie často stretávame medzi mladšími – novovymenovanými – sudcami

alebo prokurátormi. Formy intervízie sú (tam kde je to relevantné) tiež súčasťou mechanizmov

vzájomného hodnotenia medzi kolegami, ktoré je súčasťou správ o výkonnosti. Zo skúseností však

vyplýva, že dohľad medzi kolegami môže byť do veľkej miery prínosom aj pre skúsených sudcov

a prokurátorov. Napríklad sledovanie spôsobu, akým skúsený kolega vedie pojednávanie, môže

pomôcť odstrániť osobné špecifiká, ktoré si sledujúci sudca dlhé roky neuvedomoval.

IV. POUŽÍVANIE MODERNÝCH TECHNOLÓGIÍ

Používanie moderných technológií sa musí dôkladne zvážiť. Vhodnosť metód elektronického štúdia

sa musí určiť so zreteľom na profil poslucháčov, ciele odbornej prípravy a obsah ako taký.

Výhody. Moderné technológie v súčasnosti predstavujú významný nástroj, ktorý by mal byť v plnej

miere využitý. Znalosti, porozumenie znalostiam a ich uplatňovanie by sa mohli plodne odovzdávať

prostredníctvom metód elektronického štúdia. Prístup tvárou v tvár určite funguje pri rozvoji

zručností a správania, ale z hľadiska efektívnosti nákladov je na odovzdávanie nových znalostí

vhodné využívať moduly elektronického štúdia.

Nevýhody. Treba však uviesť, že vzdelávací potenciál elektronického štúdia v justičnom prostredí

je obmedzený, dokonca aj keď sa zúži len na odovzdávanie nových znalostí. Informácie z internetu

49


môžu predovšetkým poskytnúť základné informácie k danej téme. Porozumenie zložitým právnym

koncepciám a jurisdikcii vyšších súdov vychádzajúcej z týchto koncepcií si však vyžaduje

interakciu medzi príslušnými stranami. Napokon treba mať stále na zreteli, že správne realizované

elektronické štúdium je pomerne drahé. Je potrebné vypracovať didaktické nástroje a zorganizovať

overenie znalostí po fáze elektronického štúdia. Odovzdávané znalosti budú presné len vtedy, ak sa

v inštitúcii prijmú opatrenia na zabezpečenie pravidelnej aktualizácie obsahu v internetových

nástrojoch a používanej metodiky.

IV.1. ODBORNÁ PRÍPRAVA ZA POMOCI TECHNOLÓGIÍ

A ZMIEŠANÉ UČENIE

Odborná príprava za pomoci technológií vznikla ako alternatíva k odbornej príprave vedenej

lektorom. Hlavná výhoda, ktorú prináša tento prístup k vzdelávaniu, je počet ľudí, ktorých možno

takto vzdelávať. Elektronické štúdium je tiež nákladovo efektívnejšie, lebo umožňuje sudcom

kombinovať ich povinnosti s priebežným učením sa.

Výhody elektronického štúdia sú v súčasnosti jasné z hľadiska zdrojov. Stále však existuje pevné

presvedčenie, že praktický prístup k odbornej príprave zahŕňa viac než len intervencie cez internet

pri diaľkovom vzdelávaní.

To je dôvod, prečo veľa zdrojov v rámci odbornej prípravy poskytuje zmiešané učenie. Existuje

mnoho vymedzení zmiešaného učenia, neexistuje však jediné akceptované vymedzenie. Jedným

z bežných vymedzení zmiešaného učenia je odvolanie sa na štruktúrované príležitosti na učenie sa,

ktoré využívajú viac než jednu metódu učenia alebo odbornej prípravy v triede alebo mimo nej.

Toto vymedzenie zahŕňa:

rôzne metódy na podporu vzdelávania (prednáška, diskusia, prax pod vedením, čítanie, hry,

prípadová štúdia, simulácia),

rôzne metódy odovzdávania znalostí (naživo v triede alebo prostredníctvom počítača),

rôzny časový rozvrh (synchrónne alebo asynchrónne),

rôzne úrovne vedenia (individuálne, pod vedením inštruktora alebo odborníka, prípadne

skupinové, resp. sociálne učenie).

Zmiešané učenie ponúka možnosť zostaviť účinnú odbornú prípravu, ušetriť čas a prostriedky zo

strany inštitúcií odbornej prípravy, zvýšiť zaujímavosť a komfort pre vzdelávajúce sa osoby

a potenciál inovácie zo strany odborníkov na vzdelávanie. Zástancovia kombinovaného vzdelávania

upozorňujú na dve výhody tohto prístupu: možnosť zberu dát a prispôsobenia výkladu a hodnotenia.

Nemali by sme však zabúdať na to, že zmiešané učenie je do veľkej miery závislé od technických

zdrojov, prostredníctvom ktorých sa skúsenosť zmiešaného učenia realizuje. Tieto nástroje musia

byť spoľahlivé, jednoduché na ovládanie a aktuálne, aby malo využívanie internetu zmysluplný

vplyv na skúsenosť učenia.

Medzi hlavné výhody takejto kombinácie metód odbornej prípravy v justícii patrí:

Moderátori kurzov diaľkového vzdelávania sú schopní zabezpečiť, že účastníci získajú

rovnakú úroveň justičných znalostí, takže počas osobných stretnutí môžu aktívnejšie

pracovať s praktickými aplikáciami a aktívnejšie si vymieňať skúsenosti.

50


Materiály a digitálne vzdelávacie prostredie zostávajú dostupné dlhodobo a možno sa

k nim kedykoľvek vrátiť.

Kurz je možné vykonať nezávisle, podľa individuálnych rozvrhov.

IV.2. METÓDA ŽIVÉHO KONTAKTU

Použitie podcastov z internetu a videokonferencií môže takisto zabezpečiť rozsiahle šírenie

informácií, ak je k dispozícii technické vybavenie. Sudcovia a prokurátori z celej krajiny by sa

mohli pripojiť a získať vysvetlenie k otázkam, ktoré ich veľmi zaujímajú. Videokonferencie spájajú

celú odbornú komunitu. Okrem tohto prístupu ponúka táto metóda odbornej prípravy aj iné

možnosti, ako je napríklad spojenie školiteľa, odborníka z praxe, sudcu alebo prokurátora

z inštitúcie odbornej prípravy so súdom počas ústnych pojednávaní. Ide o tzv. metódu živého

kontaktu.

V. NAVRHOVANIE MODERNEJ ODBORNEJ PRÍPRAVY V RÁMCI

POČIATOČNEJ ODBORNEJ PRÍPRAVY

Najrozšírenejšiu metodiku v rámci programov počiatočnej odbornej prípravy i úvodnej odbornej

prípravy po nástupe do funkcie predstavujú prednášky, práca v skupine, semináre, simulované

súdne procesy, analýza judikatúry, rozhovory, elektronické štúdium, kurzy, praktické stáže

s osobným tútorstvom alebo mentorstvom atď.

V.1. UČENIE V SKUPINÁCH

Zásady stanovené v tejto kapitole o modernom navrhovaní učenia v skupinách platia rovnako aj pre

učenie v skupinách v rámci počiatočnej odbornej prípravy. Podoba učenia sa v skupinách v rámci

počiatočnej odbornej prípravy sa však vyznačuje určitými špecifickými vlastnosťami v porovnaní

s učením sa v skupinách v rámci priebežnej odbornej prípravy počas výkonu funkcie.

Keďže jedným zo základných cieľov počiatočnej odbornej prípravy je oboznámiť účastníkov s tým,

ako narábať so spismi k prípadom, učenie v skupinách v rámci počiatočnej odbornej prípravy musí

byť zo svojej podstaty interaktívne a úplne zamerané na prax.

Tipy pre školiteľov. Preto sú v tomto prípade mimoriadne vhodnými nástrojmi odbornej prípravy

inscenovanie scénok, simulované súdne procesy a prípadové štúdie vychádzajúce z „reálnych“

spisov.

Okrem toho môže byť veľmi prínosné, keď sa od účastníkov vyžaduje, aby si pripravili krátke

prezentácie pre svojich kolegov, najmä na vybraté procesné témy. V ideálnom prípade bude

v dôsledku riadneho výberu tém každý jeden člen vzdelávacej skupiny aktívne zapojený do procesu.

Veľkosť skupín. Z týchto zistení pomerne jednoznačne vyplýva, že učenie v skupinách v rámci

počiatočnej odbornej prípravy môže byť skutočne efektívne len vtedy, ak je skupina pomerne malá;

maximálny počet by mal byť 20 poslucháčov. Lepšie sú skupiny s 12 až 18 poslucháčmi.

51


V.2. TÚTORSTVO/MENTORSTVO

Budúci sudca alebo prokurátor, ktorý absolvuje program počiatočnej odbornej prípravy, ako aj

novovymenovaný sudca alebo prokurátor vo fáze úvodnej odbornej prípravy po nástupe do funkcie

bude obzvlášť inklinovať k prijatiu najlepších postupov od skúsených odborníkov z praxe, pričom

si osvojí hodnoty a zručnosti, ktoré by sa inak nenaučil z kníh.

Preto je individuálne tútorstvo alebo mentorstvo medzi kolegami veľmi vhodnou metódou

počiatočnej odbornej prípravy a úvodnej odbornej prípravy po nástupe do funkcie. Na to, aby takáto

individuálna stáž bola úspešná pre školiteľa z praxe i pre poslucháča, je však potrebné dodržiavať

niekoľko pravidiel:

Nie každý odborník s rokmi praxe je zároveň dobrým tútorom, resp. mentorom. Mali by sa vyberať

len tí sudcovia a prokurátori, pre ktorých je intenzívny profesijný kontakt s mladými, a teda

neskúsenými kolegami osobným prínosom. Okrem toho musí mať tútor alebo mentor didaktické

zručnosti, aby bol schopný poslucháča motivovať a povzbudzovať, t. j. aby ho podnietil k aktívnej

práci so spismi bez toho, aby sa musel obávať osobnej negatívnej demotivujúcej spätnej väzby,

i keď nevyhnutne dochádza k chybám.

Takisto je samozrejmé, že sudca alebo prokurátor, ktorý už má ťažkosti so zvládaním svojej

„normálnej“ pracovnej záťaže, nie je vhodným tútorom, resp. mentorom. Sprevádzanie účastníka

počas obdobia niekoľkých týždňov alebo dokonca niekoľkých mesiacov spletitosťami procesných

pravidiel a záležitosťami justičnej administratívy si, samozrejme, vyžaduje významnú investíciu

z hľadiska času i úvah. Odmena za tútorstvo či mentorstvo by nikdy nemala byť hlavnou

motiváciou na výkon tohto druhu odbornej prípravy na pracovisku.

A napokon, dobrý tútor alebo mentor pri počiatočnej odbornej príprave alebo úvodnej odbornej

príprave po nástupe do funkcie by mal mať dobré kompetencie a schopnosti objektívneho

hodnotenia výkonnosti účastníka formou písomnej správy na konci stáže, lebo tieto správy budú –

ak je to relevantné – dôležitou súčasťou celkového hodnotenia výkonnosti budúceho sudcu či

prokurátora. Preto konečné rozhodnutie o celoživotnom vymenovaní môže okrem iného závisieť od

riadneho posúdenia zo strany tútorov alebo mentorov počas stáže (v odseku III nižšie sú uvedené

hĺbkové vysvetlenia dobrého hodnotenia výkonnosti pri počiatočnej odbornej príprave).

V.3. ELEKTRONICKÉ ŠTÚDIUM A ZMIEŠANÉ UČENIE

Zo skúseností zo seminára EJTN na tému odbornej prípravy školiteľov vyplynulo, že dobre

navrhnuté elektronické štúdium môže byť užitočným metodickým nástrojom v rámci počiatočnej

odbornej prípravy, ktorý prináša skutočnú pridanú hodnotu. Odborná príprava cez internet by však

nikdy nemala nahradiť prezenčné vzdelávanie v skupinách a vzájomné vzdelávanie medzi kolegami

pri počiatočnej odbornej príprave (alebo pri úvodnej odbornej príprave po nástupe do funkcie).

Dobré moduly elektronického štúdia v rámci počiatočnej odbornej prípravy však môžu viesť

k homogénnejšiemu štandardu v rámci skupiny poslucháčov pred samotným začiatkom odbornej

prípravy v skupine. V tejto koncepcii ide v skutočnosti o zmiešané učenie, keďže vzdelávanie cez

internet sa prelína s prezenčným vzdelávaním.

V praxi môžu nástroje elektronického štúdia účinne poskytnúť základné informácie o procesných

52


pravidlách, o riadnom narábaní so spisom prípadu a o pravidlách správania, ak sa v programe

správne využívajú výhody moderných technologických redakčných systémov. Predstavu môžu

dotvárať testy a cvičenia (otázky s výberom odpovedí, priraďovanie, dopĺňanie chýbajúcich slov do

textu) s mechanizmami vlastného posudzovania. Ak sa to pokladá za užitočné, môžu sa vydávať

osvedčenia o úspešnom absolvovaní jednej fázy programu elektronického štúdia, ktoré sú

podmienkou na pokračovanie v ďalšej fáze celých učebných osnov odbornej prípravy.

V.4. STÁŽ V EXTERNOM PROSTREDÍ NA ÚČELY SPOZNANIA

VONKAJŠIEHO SVETA,

KTORÝ DO URČITEJ MIERY SÚVISÍ S JUSTÍCIOU

Je rovnako dôležité, aby sudca, resp. prokurátor spoznal organizáciu, justičné prostredie a spôsob

práce iných odborníkov z praxe, ktorí spolupracujú s justičnými orgánmi. Bolo by dobrou

iniciatívou, keby všetky európske krajiny poskytovali povinné obdobia odbornej prípravy

v externých inštitúciách.20

EJTN urobila významný krok smerom k podpore a posilneniu týchto druhov stáží v externom

prostredí v zahraničí prostredníctvom svojho nového programu AIAKOS pre mladých sudcov

a prokurátorov. Prvý raz sa v roku 2013 (počas pilotnej fázy) významný počet justičných čakateľov

a právnych čakateľov prokuratúry, ako aj novovymenovaných sudcov a prokurátorov z členských

štátov EÚ zúčastnil skupinových výmen, ktoré im umožnili získať predstavu o justičnom systéme

inej krajiny. Metodickým prístupom je, že každý účastník programu AIAKOS je povinný zúčastniť

sa dvoch jednotýždňových blokov, pričom pri jednom je hostiteľom vo svojej domovskej krajine

a druhý absolvuje v zahraničí.

ZÁVER

Na záver treba uviesť, že školitelia odbornej justičnej prípravy by mali mať dobrú schopnosť

využívať ktorúkoľvek z predstavených vzdelávacích metód a predovšetkým by mali odborne

pracovať na architektúre odbornej prípravy. Hoci neexistuje jediný zaručený recept na úspech,

vzdelávanie a odborná príprava ponúkajú mnoho ingrediencií, ktoré je možné kombinovať. Na to,

aby bolo navrhovanie kurzov odbornej prípravy praktické a užitočné, by každá časť obsahu mala

byť prínosom pri napĺňaní potrieb poslucháčov a kombinácia metód by mala zodpovedať profilu

20 Mohli by zahŕňať stáž budúceho sudcu na prokuratúre a naopak. Ucelenú predstavu môžu pomôcť dotvoriť stáže v prostredí

iných právnických profesií (súkromní advokáti, notári, právnické oddelenia súkromných podnikov, administratíva alebo štátna

správa). Zo skúsenosti v niektorých krajinách, ktoré umožňujú stáže v nápravných zariadeniach, vyplýva, že by sa takéto stáže

mali ponúkať nielen mladým uchádzačom o justičnú funkciu, ale aj celej justícii. Cieľom je oboznámiť účastníkov stáže

s väzenským prostredím. Stážisti sledujú kroky väzňov od chvíle prvého vstupu do nápravného zariadenia až do fázy, keď sa

bývalý väzeň opätovne integruje do spoločnosti. Účelom je porozumieť úlohe jednotlivých odborníkov pôsobiacich vo fáze

výkonu trestu, t. j. vo fáze po vynesení rozsudku (patrí sem riaditeľ inštitúcie odbornej prípravy, personál väznice, lektori

a probačný súd). Takáto stáž tiež zoznamuje mladých sudcov a prokurátorov s aspektmi potrebnými na posúdenie vplyvu ich

budúcich rozhodnutí. Všetci mladí európski sudcovia a prokurátori by si mali byť vedomí dôležitosti zadržania na účely

rehabilitácie, v súlade s judikatúrou európskeho súdu v Štrasburgu.

53


a dynamike skupiny. Veľmi odporúčanou stratégiou odbornej prípravy je multimodalita21.

Kombinovanie metód odbornej prípravy je kľúčovým aspektom jej navrhovania.

Príklad:

brainstorming,

krátka prednáška,

skupinová práca na riešenie problémov,

spätná väzba,

prednáška na zhrnutie výsledkov alebo vyjadrenie sa k priebehu odbornej prípravy.

Toto poradie je jedným z možných spôsobov koordinácie metód, ak to umožní obsah a veľkosť

skupiny.

Výhoda takejto stratégie odbornej prípravy je, že sudcovia a prokurátori dostanú príležitosť na

výmenu skúseností a prispejú svojimi odbornými skúsenosťami a zároveň sa vyhradí čas na to, aby

ich odborný školiteľ informoval o nových skutočnostiach alebo aspektoch v predmetnej oblasti.

Uskutočnenie učenia si vyžaduje dosiahnutie rovnováhy.

21 V najzákladnejšom zmysle je multimodalita teóriou komunikácie a sociálnej semiotiky. Multimodalita opisuje komunikačnú prax

z hľadiska textových, sluchových, lingvistických, priestorových a vizuálnych zdrojov (alebo módov) použitých na zostavenie

hlavných myšlienok. Prof. Dr. Otilia Pacurariová používa túto koncepciu vo svojich blokoch odbornej prípravy EJTN na

vymedzenie stratégie odbornej prípravy, ktorá kombinuje niekoľko metód vo vhodnej architektúre odbornej prípravy na

realizáciu individuálneho učenia sa a učenia sa v skupine.

54


4. kapitola

ORGANIZÁCIA PODUJATIA ODBORNEJ

PRÍPRAVY

„Kľúčom nie je vytvárať priority z toho, čo plánujete,

ale naplánovať si svoje priority.“

Stephen Covey

Táto kapitola je určená pre organizátorov odbornej prípravy v strediskách, organizáciách alebo

inštitúciách odbornej prípravy. Organizačnej úlohy by sa mohli ujať správcovia, vedúci kurzov

alebo školitelia.

Cieľom tejto kapitoly je teda odpovedať na tieto otázky:

Aké sú špecifické problémy týkajúce sa prípravnej fázy podujatia odbornej prípravy,

napríklad:

o Ako vybrať a pripraviť školiteľov?

o Ako pripraviť materiály odbornej prípravy?

o Ako a kedy ich zverejniť?

Aké sú problémy realizačnej fázy podujatia odbornej prípravy?

Ako pristupovať k činnostiam nadväzujúcim na podujatie odbornej prípravy?

Ako už bolo uvedené v úvode k 3. kapitole, rôzne metódy odbornej prípravy podrobne opísané

v tejto kapitole môžu byť plne účinné v daných scenároch odbornej prípravy len pod podmienkou,

že:

metodiku uskutočňujú vhodní školitelia,

metodika zodpovedá vybratému formátu odbornej prípravy (konferencia, sympózium,

seminár, workshop, webový seminár atď.),

obsah odbornej prípravy je praktický (témy súvisiace s právom, etikou, sudcami

a prokurátormi v spoločnosti, metodickými kapacitami a kapacitami správania, zručnosťami

atď.),

zohľadnia sa očakávania a spôsobilosti príslušnej cieľovej skupiny.

55


Aspekty analyzované v tejto kapitole sú v nasledujúcej schéme zobrazené červenou farbou.

56


Kroky, ktoré majú uskutočniť organizátori odbornej prípravy

Základnou úlohou organizátora podujatia odbornej prípravy je:

vhodne stanoviť ciele kurzu s ohľadom na cieľovú skupinu,

rozhodnúť o vhodnom mieste,

rozhodnúť o vhodnom trvaní formátu odbornej prípravy,

následne je potrebné určiť vhodné striedanie metód pre daný konkrétny prípad. To je

význam spojenia „doladenie kurzu“ v organizačnej schéme.

Tu sa však úlohy organizátora odbornej prípravy nekončia. Je potrebné vykonať niekoľko ďalších

krokov.

Prvý krok: Organizátor, ktorý môže byť správcom, vedúcim kurzu alebo školiteľom, by mali

spoločne rozhodnúť o týchto otázkach:

výber,

príprava,

distribúcia materiálov ku kurzu odbornej prípravy,

výber vhodných účastníkov,

výber vhodného počtu pre vybratý formát odbornej prípravy.

Pri organizácii podujatia odbornej prípravy sa môžu vyskytnúť aspoň dve situácie:

a) Ak ciele stanovujú zástupcovia strediska/organizácie/inštitúcie odbornej prípravy, školitelia

sa musia vopred zoznámiť s konkrétnymi cieľmi kurzu, metodikou a podľa potreby aj

s materiálmi.

Príklad: Existujú situácie, keď je prínosné zapojiť do plánovania organizátorov odbornej

prípravy, školiteľov, súdnych odborníkov, odborníkov na vzdelávanie atď. Nasledujúci

príklad ukazuje štyri fázy plánovania odporúčané na vypracovanie programu odbornej

prípravy pre priebežnú odbornú prípravu.

1. FÁZA: Vytvorenie pracovného tímu

Tím by mal zahŕňať justičných odborníkov, školiteľov, odborníkov na vzdelávanie

a koordinátorov (organizačná stránka).

2. FÁZA: Tímová práca pri zostavení programu kurzu

Diskusné body:

základné informácie o kurze,

všeobecný cieľ,

súvislosť s inými kurzmi,

konkrétna cieľová skupina,

základné požiadavky na účastníkov,

výber obsahu,

špecifické ciele (znalosti, zručnosti, postoj/hodnoty),

rozvrhnutie programu,

časová dotácia (na štúdium).

3. FÁZA: Tímová práca na príprave materiálov kurzu

57


materiály odbornej prípravy,

zadania (správne odpovede),

materiály na elektronické štúdium (ak sú zahrnuté),

formuláre spätnej väzby, pozorovacie hárky,

hodnotiace hárky.

4. FÁZA: Vypracovanie materiálov kurzu

pokyny pre školiteľov,

pokyny pre účastníkov,

informačné materiály o kurze.

b) Ak školitelia sami stanovia konkrétne ciele kurzu, metódy odbornej prípravy a materiály

odbornej prípravy, mali by o tom informovať správu a predložiť všetky materiály odbornej

prípravy pripravené pre fázu doladenia.

Príklad: Keď je školiteľ sám zodpovedný za prípravu bloku odbornej prípravy, mal by

postupovať podľa týchto krokov:

vymedziť účel bloku odbornej prípravy,

stanoviť konkréte ciele,

zvoliť obsah (čo je najdôležitejšie a čo je možné naučiť alebo precvičiť v čase, ktorý

je k dispozícii),

rozhodnúť o spôsobe rozvrhnutia obsahu a prispôsobiť sa úrovni účastníkov a ich

vlastnostiam,

vybrať vhodné metódy odbornej prípravy: aký spôsob najlepšie zodpovedá cieľom,

ako sa účastníci najlepšie učia atď.,

vypracovať vhodné materiály odbornej prípravy,

zamyslieť sa nad úvodnou, strednou a hodnotiacou fázou bloku odbornej prípravy.

Druhý krok: Ďalším dôležitým krokom je konkrétna realizácia podujatia odbornej prípravy

a zvládanie výzev v „reálnom čase“. Podľa zásad vzdelávania dospelých, ako sú opísané v 3.

kapitole, vzdelávacie prostredie musí byť:

priateľské,

príjemné,

pozitívne.

Tieto charakteristiky sú dôležité, ak chceme, aby sa účastníci cítili pohodlne. Patria sem aj otázky

ubytovania a prípadného sprievodného kultúrneho programu. Dôležité je mať k dispozícii príslušnú

(technickú) infraštruktúru, ktorá umožňuje úplnú realizáciu všetkých vybratých metód. Okrem toho

sa musí organizátor odbornej prípravy (hostiteľská inštitúcia) postarať o zabezpečenie primeraného

zdokumentovania podujatia odbornej prípravy a obmedziť – v určitých prípadoch – styk skupiny

odbornej prípravy s „okolitým svetom“, napríklad s médiami atď.

Tretí krok: Hlavnou organizačnou výzvou v rámci okamžitých a dlhodobých dôsledkov podujatia

odbornej prípravy je hodnotenie.

Je potrebné štruktúrovaným spôsobom zhodnotiť silné a slabé stránky kurzu. Informácie

zozbierané prostredníctvom hodnotiacich hárkov sa sústredia a interpretujú. Týmto otázkam je

venovaná celá 5. kapitola, keďže zlepšenie nie je možné bez správnej metodiky hodnotenia.

58


Keď sa skončí samotná vzdelávacia zložka odbornej prípravy, organizátor odbornej prípravy by mal

iniciovať bezprostredné stretnutie na získanie spätnej väzby so všetkými zúčastnenými stranami

s cieľom predchádzať chybám v budúcnosti.

Štvrtý krok: Z činností nadväzujúcich na podujatie odbornej prípravy vyplýva otázka správneho

uverejnenia vhodných výsledkov (materiálov odbornej prípravy) kurzu odbornej prípravy

a rozšírenia a podpory sietí účastníkov, ak je to vhodné.

V nasledujúcom podrobnom opise osvedčených postupov pri plnení všetkých uvedených úloh

v rámci organizácie jednotlivých podujatí odbornej prípravy je dodržané chronologické poradie,

ktoré bude ďalej analyzované z rôznych perspektív:

prípravná fáza podujatia odbornej prípravy,

konkrétna realizácia podujatia odbornej prípravy,

bezprostredné a dlhodobé dôsledky podujatia odbornej prípravy.

PRÍPRAVA PODUJATIA ODBORNEJ PRÍPRAVY

I.1. VÝBER A PRÍPRAVA ŠKOLITEĽOV22

Doladenie: V podrobných vysvetleniach v 3. kapitole týkajúcich sa osobitne vhodných metód pre

odbornú justičnú prípravu sa tiež uvádzajú, ak je to vhodné, príslušné obsahy odbornej prípravy,

v súvislosti s ktorými je možné použiť danú metódu. Niektoré metódy sú mimoriadne účinné pri

výučbe tém súvisiacich s legislatívou, zatiaľ čo iné môžu slúžiť predovšetkým na zlepšenie

spoločenských, metodických alebo psychologických spôsobilostí a zručností účastníkov. Určitý

nástroj odbornej prípravy bude obzvlášť úspešný pri mladých sudcoch alebo prokurátoroch

(čakateľoch alebo novovymenovaných sudcoch či prokurátoroch), iná metóda si vyžaduje aktívne

zapojenie skúsenejších sudcov alebo prokurátorov.

Po koncepčnom doladení podujatia odbornej prípravy nasleduje dôležitý a náročný krok, ktorým je

hľadanie najlepšieho možného školiteľa(ov) v záujme úspešnosti podujatia. Samozrejme, že

organizátor odbornej prípravy sa bude snažiť získať najlepšieho

školiteľa(ov)/prednášajúceho(ich)/lektora(ov) z didaktického hľadiska, t. j. školiteľov, ktorí sú

erudovaní v predmete kurzu a zároveň poznajú požiadavky na moderné vzdelávanie dospelých,

pričom sa snažia dosiahnuť najvyšší možný stupeň interaktivity a striedania metód.

NÁJSŤ ŠKOLITEĽA: V najlepšom prípade organizátor odbornej prípravy vie alebo má dokonca

vlastnú skúsenosť, že konkrétny školiteľ už úspešne viedol porovnateľné podujatie odbornej

prípravy. Cenné informácie je možné získať z primeraného hodnotenia predchádzajúcich podujatí

odbornej prípravy. Ak takéto hodnotenie nie je k dispozícii, je nevyhnutné dôkladné predbežné

posúdenie znalostí a kompetencií školiteľa na základe objektívnych štandardov. Môže ísť

o overenie databáz vhodných školiteľov alebo využitie osobných kontaktov medzi organizátormi

22 Závisí od formátu odbornej prípravy. Môžu vystúpiť aj prednášajúci alebo lektori.

59


odbornej prípravy. Pokiaľ je k dispozícii niekoľko školiteľov pre určitú tému, efektívnym spôsobom

je aj výberový postup s vhodnými kritériami.

Z PRAXE VYPLÝVA: Z praxe však vyplýva, že výberový proces môže byť – napriek všetkým

dobrým úmyslom – nevypočítateľný a môže využívať princíp pokusu a omylu. Skutočne neexistuje

nijaké pravidlo, že odborník na danú problematiku je súčasne aj didakticky presvedčivým

prednášajúcim s potrebnými komunikačnými zručnosťami. Každý organizátor odbornej prípravy by

mohol rozprávať o situáciách, keď sa ukázalo, že školiteľ je len sediaca „hovoriaca hlava” bez

akejkoľvek interakcie s poslucháčmi, a teda bez akejkoľvek schopnosti prispôsobiť sa hľadisku

účastníkov, ktorí tvoria len akýsi „tichý dav“.

AKO PREDÍSŤ TAKEJTO SITUÁCII: V záujme predchádzania takýmto chybám alebo aspoň ich

minimalizácie by organizátori odbornej justičnej prípravy mali:

navrhnúť správny postup výberu založený na súbore konkrétnych kritérií,

navrhnúť a zrealizovať kurz odbornej prípravy pre školiteľov,

zorganizovať prípravné stretnutia organizátora, vedúceho kurzu (ak je určený), školiteľa

atď.

ÚLOHOU ORGANIZÁTORA JE primerane pripraviť školiteľov, lektorov a moderátorov formou

metodických pokynov. V ideálnom prípade sa prípravné stretnutie s organizátorom odbornej

prípravy, vedúcim vzdelávacieho bloku a školiteľom (školiteľmi) uskutoční pred podujatím.

Vyjasní sa štruktúra obsahu a metodika odbornej prípravy a stanovia sa všeobecné ciele celého

podujatia odbornej prípravy. V rámci rozsahu tejto koncepcie si školitelia následne stanovia ciele

odbornej prípravy pre svoje konkrétne bloky. V prípade nemožnosti zorganizovať takéto stretnutie

by mal každý školiteľ dostať písomnú žiadosť o stanovenie konkrétneho cieľa odbornej prípravy,

napríklad:

Aké konkrétne zručnosti účastníkov by sa mali zlepšiť na konci bloku odbornej prípravy a do akej

miery?

Ako sa zabezpečí prenos novonadobudnutých zručností na pracovisko? Atď.

Opakujúce sa tendencie naplniť jednotlivý blok odbornej prípravy bohatým obsahom je možné

riešiť upozornením organizátora odbornej prípravy na dôležitosť zaradenia dostatočných

prestávok. Ak si všetky zainteresované strany uvedomia, aké výsledky vzdelávania chcú

dosiahnuť, môžu ľahko stanoviť ciele a vybrať metódy.

I.1.1. PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA

Vo všeobecnosti je zvyčajne osoba, ktorá naplánovala blok odbornej prípravy, jeho konkrétne ciele,

obsah, správne metódy a doladila odbornú prípravu so zástupcami inštitúcie/školy/organizácie,

zároveň ŠKOLITEĽOM. To je ideálny scenár. Ak takéto osoby pracujú v inštitúcii odbornej

justičnej prípravy a sú zodpovedné za podrobné plánovanie značného počtu podujatí odbornej

prípravy, vôbec sa nezúčastnia na realizácii konkrétneho podujatia.

ČO TEDA MOŽNO UROBIŤ?

60


Organizátor odbornej prípravy má jednu veľmi dôležitú úlohu: vybrať jedného alebo niekoľkých

zástupcov (vedúcich kurzu, administratívnych pracovníkov atď.), ktorí budú fungovať ako spojka

medzi skupinou účastníkov na jednej strane a školiteľmi, organizátorom odbornej prípravy alebo

hostiteľskou inštitúciou na druhej strane. Jeho úloha nie je ani zďaleka len „formálna“. Práve

naopak: na rozdiel od predstavovania školiteľov, vedenia diskusií a sledovania, či sa dodržiava

časový harmonogram, je jeho úlohou, aby sa všetky uvedené zainteresované strany, a najmä

školitelia a poslucháči, cítili na odbornej príprave pohodlne, a bude pre každého aj prvým

kontaktným bodom bez ohľadu na to, či pôjde o riešenie organizačných výziev alebo

nepredvídaných problémov.

I.1.2. PROFIL ORGANIZÁTORA ODBORNEJ PRÍPRAVY

Organizátor môže byť vedúcim vzdelávacieho bloku alebo zástupcom školy a zohráva dôležitú

úlohu pri realizácii odbornej prípravy. Mal by sa preto vyznačovať týmito vlastnosťami:

byť komunikatívny,

mať pozitívny prístup,

byť skúsený/malo by ísť o odborníka,

byť dobrým moderátorom,

poznať nástroje na hodnotenie a ich použitie.

V ideálnom prípade je vedúci vzdelávacieho bloku/zástupca školy odborníkom alebo sa minimálne

vyzná v téme/témach podujatia odbornej prípravy.

Kľúčové zistenia. V niektorých prípadoch sa môže úloha vedúceho vzdelávacieho bloku prekrývať

s úlohou skutočného moderátora, t. j. osoby, ktorá pomáha účastníkom stanoviť ich spoločné ciele

a – bez zaujatia konkrétneho stanoviska v diskusii – plánovať spôsob dosiahnutia ich cieľov.

Skutočne tu dochádza ku stieraniu hraníc medzi vedúcim vzdelávacieho bloku, moderátorom,

školiteľom alebo lektorom. V tomto scenári by sa do výberu a prípravy materiálov odbornej

prípravy mali zapojiť nielen samotní školitelia, ale aj vedúci vzdelávacieho bloku.

I.2. PRÍPRAVA MATERIÁLOV ODBORNEJ PRÍPRAVY

Má zásadný význam pre interaktívne činnosti vykonávané školiteľmi v rámci participatívnych

metód odbornej prípravy.

I.2.1 TYPY MATERIÁLOV

Niektoré metódy odbornej prípravy opísané v 3. kapitole si vyžadujú zvlášť dôkladnú prípravnú

fázu materiálov odbornej prípravy. Príklady:

materiály na rozdanie,

prezentácie v programe PowerPoint,

simulované pojednávania (simulované výsluchy a zinscenované situácie),

prípadové štúdie,

zážitkové cvičenia (napr. na konkrétnom procese zmeny na súde),

pozorovacie hárky.

61


Kľúčové zistenia:

Školitelia musia sformulovať scenáre, ktoré sú spoľahlivé z didaktického hľadiska, sú poučné

a zodpovedajú skutočnému životu. Akékoľvek umelé prostredie skomplikuje dosiahnutie

stanovených cieľov. V niektorých prípadoch môžu byť budúci účastníci požiadaní, aby uviedli

vhodné prípady z praxe.

Druhou dôležitou výzvou počas prípravy materiálov odbornej prípravy bude v každej situácii

rozhodnutie o tom, aké podrobné informácie o danom prípade poskytnúť jednotlivým „hráčom“.

Mimoriadne poučné sa ukazuje byť sprístupnenie výlučne „filtrovaných“ informácií.

Účastníkom by mali byť sprístupnené prezentácie v programe PowerPoint. Mali by byť jednoduché

a nemali by obsahovať viac ako 50 slov na snímku.

Materiály na rozdanie by mali byť navrhnuté takým spôsobom, aby nemiatli účastníkov, a treba

pripraviť správny počet ich fotokópií.

Účely: Nezávisle od uvedených konkrétnych metód je vo všeobecnosti možné povedať, že rozdanie

materiálov odbornej prípravy môže slúžiť na rôzne účely v súlade s konkrétnym prostredím

odbornej prípravy a vybratou metodikou. Napríklad:

Materiály môžu mať iba prípravný účel, t. j. zabezpečiť približne rovnakú úroveň

znalostí/zručností všetkých účastníkov alebo ich zoznámiť s prostredím konkrétneho

podujatia odbornej prípravy, t. j. v obidvoch prípadoch dosiahnuť väčšiu homogénnosť

skupiny.

Ďalšie materiály pomôžu účastníkom odhaliť a riešiť problémy počas bloku odbornej

prípravy.

Tretí typ materiálov odbornej prípravy sumarizuje zistenia bloku odbornej prípravy,

a preto je najlepšie rozdať ich na úplnom konci.

To, kedy je vhodné distribuovať materiály odbornej prípravy, teda do veľkej miery závisí od

jednotlivých didaktických cieľov. Okrem toho určité formy vzdelávania cez internet, napríklad

webové semináre, si od účastníkov vyžadujú určitý vklad – aby sa vopred zoznámili s konkrétnymi

komunikačnými a vzdelávacími technikami.

Úlohy organizátora odbornej prípravy

1. V uvedených situáciách, keď sú materiály posielané vopred, zodpovedá organizátor odbornej

prípravy za včasné a zrozumiteľné informovanie účastníkov a za zvyšovanie ich informovanosti

o význame preštudovania materiálov v rámci primeranej prípravy na podujatie odbornej prípravy.

2. Dobrým riešením je často sprístupnenie materiálov odbornej prípravy na webovom sídle

hostiteľskej inštitúcie.

3. V niektorých prípadoch je možné pred začiatkom samotného podujatia odbornej prípravy

zrealizovať internetové fóra účastníkov, aby včas dostali materiály odbornej prípravy. Nesmie

pritom, samozrejme, dôjsť k porušeniu autorských práv. Organizátor odbornej prípravy musí získať

písomný súhlas dotknutých osôb so zverejnením ich materiálov.

62


I.2.2. ZVEREJNENIE

Keď sa stanovia tieto body:

ciele odbornej prípravy,

správny počet účastníkov,

trvanie podujatia odbornej prípravy a

miesto,

je čas na uverejnenie výzvy na podávanie prihlášok.

Kľúčové zistenie. To sa deje súbežne s dolaďovaním koncepcie kurzu. Keďže sudcovia

a prokurátori sú zvyčajne veľmi zaneprázdnené osoby s množstvom povinností, je mimoriadne

dôležité vyhlasovať výzvy na podávanie prihlášok v dostatočnom predstihu.

Niektoré inštitúcie pripravujú svoje ročné programy v jednoročnom predstihu a uverejňujú ich

v lete pred daným rokom. Pokiaľ nejde o reakciu na naliehavé potreby odbornej prípravy, najlepší

termín je šesť mesiacov a najneskôr tri mesiace pred začiatkom podujatia, aby uchádzači mohli

zosúladiť termín podujatia so svojím pracovným vyťažením.

Ako sformulovať dobrú výzvu na podávanie prihlášok?

V obsahu vhodnej výzvy na podávanie prihlášok sa uvádza:

1. cieľová skupina;

2. ciele odbornej prípravy;

3. metódy odbornej prípravy;

4. úroveň vzdelávania, aby sa odbornej prípravy nezúčastnili sudcovia alebo prokurátori

s nedostatočnými alebo nadmernými poznatkami v danej oblasti;

5. ak je koncepcia odbornej prípravy založená na obzvlášť vysokej interaktívnosti, ktorá

predpokladá ochotu účastníkov otvoriť svoje duše a mysle, je potrebné výslovne uviesť túto

skutočnosť vo výzve na podávanie prihlášok;

6. vhodný termín;

7. termín by nemal byť kratší než osem týždňov pred podujatím odbornej prípravy.

Tipy pre organizátorov.

Ak je to potrebné, výzva na podávanie prihlášok by mala upozorniť na potrebu predchádzajúceho

osobného angažovania sa účastníka (napríklad prečítanie si alebo dokonca navrhnutie textu)

a v prípade dlhotrvajúcich podujatí je nutné uviesť odhadované množstvo potrebného pracovného

času. Účasť nedostatočne informovaných poslucháčov je nielen nepríjemná pre dané osoby. Zo

skúsenosti totiž vyplýva, že v extrémnych prípadoch môže jeden nespokojný účastník dokonca

pokaziť celé podujatie odbornej prípravy23. Ak chcete predísť takýmto situáciám, požiadajte

23 Niekoľko členských štátov EÚ zaviedlo povinnú odbornú prípravu pre úradujúcich sudcov a prokurátorov. Ostatné štáty

v súčasnosti diskutujú o zavedení tohto princípu. Odlišný prístup zahŕňa zaručenie „práva na odbornú prípravu“. Táto príručka

určená pre odborníkov v oblasti odbornej prípravy nie je tým správnym miestom na podrobnú diskusiu o kladoch a záporoch

povinnej odbornej prípravy počas výkonu funkcie. V kontexte výziev na podávanie prihlášok však nemožno nespomenúť značné

63


účastníkov, aby napísali krátky motivačný list, prečo sa chcú podujatia zúčastniť.

Postup oznamovania

Jednou z povinností organizátora odbornej prípravy je zabezpečiť bezplatné a úplné rozoslanie

oznámení v rámci príslušných justičných odborov a sledovať celý postup s cieľom predchádzať

chybám alebo ich napraviť.24

Výzvy na podávanie prihlášok sa technicky zvyčajne rozosielajú elektronicky, a to buď e-mailom,

alebo prostredníctvom špecifického webového (intranetového) nástroja na účely registrácie.

Kľúčové zistenie. V niektorých krajinách organizátor odbornej prípravy stojí pred otázkou

poskytnúť domácim súdom a/alebo prokuratúram pokyny a rady na správny výber prihlásených. Je

súčasťou kompetentnosti vedenia súdu alebo prokuratúry, aby vybrali len motivovaných

účastníkov, pre ktorých je odborná príprava vhodnou súčasťou kariérneho rozvoja.25

I.3. VÝBER ÚČASTNÍKOV

I.3.1. VÝBER ÚČASTNÍKOV BY MAL BYŤ ZALOŽENÝ NA

KRITÉRIÁCH

Ako príklady sú ďalej uvedené dve kritériá a čiastkové kritériá, ale za stanovenie najrelevantnejších

kritérií výberu účastníkov je zodpovedná škola/inštitúcia/organizácia.

Príklady:

KRITÉRIUM 1. Základným princípom výberu by mal byť výber len tých sudcov alebo

prokurátorov, ktorí spĺňajú požiadavky kurzu. Dokonca aj keď počet uchádzačov zodpovedá počtu

voľných miest (alebo je záujem nižší), odporúča sa radšej ponechať miesto neobsadené, než prijať

nevhodného uchádzača. Azda ani netreba dodávať, že čím menšia je skupina účastníkov, tým je

vhodnejšia na uplatnenie riešení šitých na mieru a dosiahnutie najvyššieho stupňa interaktívnosti.

KRITÉRIUM 2. Druhým základným kritériom výberu by mala byť miera naliehavosti potrieb

uchádzača podmienená požiadavkami jeho pracovných povinností. Dobré riadenie kompetencií zo

riziko, že každý účastník, ktorý sa zúčastňuje podujatia odbornej prípravy proti svojej vôli, bude problematický účastník.

24 Nedávna všeobecná odborná štúdia o odbornej justičnej príprave, ktorú spoločne zrealizovali Európska akadémia práva v Trieri

(ERA) a EJTN pre Európsky parlament (Európsky parlament – Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky [2011], Odborná

justičná príprava v členských štátoch Európskej únie, PE 453.198, Brusel) ukázala, že významné percento sudcov a prokurátorov

pociťuje nedostatok všeobecného a pravidelného informovania o existujúcich ponukách odbornej prípravy. Keďže prieskumu sa

zúčastnilo viac než 6 000 sudcov a prokurátorov zo všetkých (vtedajších) 27 členských štátov EÚ, jeho výsledky je možné

považovať za reprezentatívne. Dôvodmi nedostatočnej informovanosti môžu byť technické prekážky. Niekedy však v tomto

nedostatku informácií zohrávajú úlohu aj negatívne prístupy vedúcich predstaviteľov súdov alebo úradov prokuratúry k odbornej

justičnej príprave.

25 Pri určení skutočných potrieb odbornej prípravy môžu veľmi pomôcť inštitucionalizované pravidelné pohovory týkajúce sa

kariérneho rastu medzi vedúcim súdu/prokuratúry a jednotlivými sudcami/prokurátormi (ktoré sa uskutočňujú v niekoľkých

členských štátoch EJTN).

64


strany vysielajúcich súdov/úradov prokuratúry pomôže určiť skutočné potreby odbornej prípravy,

napríklad potrebu špecializácie sudcu. Predloženie motivačného listu zo strany uchádzačov môže

prispieť k väčšej transparentnosti výberového procesu.

I.3.2. Pozvánka

Po ukončení výberu a vyhotovení zoznamu účastníkov rozpošle organizátor odbornej prípravy

pozvánky. Pozvánky sa rozosielajú zvyčajne e-mailom alebo prostredníctvom intranetového

nástroja, podľa možnosti najneskôr štyri až šesť týždňov pred termínom podujatia odbornej

prípravy.

Pozvánka by mala obsahovať:

1. podrobný program;

2. zoznam účastníkov;

3. cestovné informácie, informácie o ubytovaní atď.

Tipy pre organizátorov odbornej prípravy. Skutočnou nepríjemnosťou pre organizátorov odbornej

prípravy a tiež pre nevybratých uchádzačov sú pozvaní účastníci, ktorí svoju účasť zrušia

v poslednej chvíli bez uvedenia závažného dôvodu alebo neprídu bez akéhokoľvek oznámenia.

Výslovné upozornenie v pozvánke o dôležitosti dodržania podmienok prihlášky a internetových

mechanizmov, ktoré umožnia registráciu náhradníkov v poslednej chvíli môžu pomôcť problém

zmierniť, ale nie úplne odstrániť. V niektorých prípadoch môže byť nutné poslať vysielajúcemu

súdu/úradu prokuratúry formálny list o nevhodnom správaní účastníka.

Realizačná fáza programu odbornej prípravy

II.1. Prvý dojem je najdôležitejší!

Pri realizácii odbornej prípravy platí, že „prvý dojem je najdôležitejší“. Dokonca aj počas webového

seminára, kde nie je možnosť priameho osobného kontaktu, je mimoriadne dôležité uvítanie

hostiteľa. V prvom rade je povinnosťou organizátora odbornej prípravy čo najlepším spôsobom

vytvoriť príjemnú atmosféru už od prvých kontaktov.

Organizátor napríklad môže:

zorganizovať prvé neformálne stretnutie pred začiatkom samotného programu (najlepšie

s nejakým dobrým jedlom a nápojmi),

rozdať menovky jednotlivým účastníkom,

zorganizovať prvé kolo osobného predstavovania, ktoré prispeje k „prelomeniu ľadov“

v skupine. Skupinu tvoria skôr úspešní dospelí ľudia vo vysokom postavení, ktorí sa

pred podujatím odbornej prípravy spravidla osobne navzájom nepoznali.

Okrem toho je samozrejmé, že musí byť zabezpečené primerané ubytovanie bez ohľadu na to, či ide

o interné (centrá odbornej prípravy s ubytovacími kapacitami), alebo externé riešenie.

65


II.2. VZDELÁVACIE PROSTREDIE

Najlepšie postupy. V niektorých krajinách patrí medzi najlepšie postupy to, že úvodná fáza –

vytvorenie dobrého vzdelávacieho prostredia – je tiež v rukách školiteľa. Organizátor odbornej

prípravy a školiteľ majú spoločný cieľ: podporiť účastníkov pri prekonávaní prekážok, ktoré vytvorí

nová, neznáma skúsenosť.

Priestranné, stredne veľké a malé miestnosti na odbornú prípravu s pohodlným zariadením

umožňujúcim otvorenú a príjemnú atmosféru podstatnou mierou prispejú k úspešnému

zabezpečeniu blokov odbornej prípravy rôznych kategórií a s rôznou metodikou – od

konferenčných prejavov po workshopy v malých skupinách.

Treba sa vyhnúť školským laviciam, keďže podporujú tendenciu realizovať výlučne prednášky

v prednej časti miestnosti.

K lepšej interakcii môže významne prispieť usporiadanie stolov v typickom tvare podkovy („U“).

Ak sú preferované skupinové stoly, mimoriadne vhodný sa javí tvar slzičky. Všetky tieto

infraštruktúrne záležitosti musí organizátor odbornej prípravy zohľadniť počas predbežnej fázy

plánovania.

II.3. VYBAVENIE

Moderná interaktívna odborná príprava so striedaním metód podľa 3. kapitoly si vyžaduje moderné

technické vybavenie.

To napríklad znamená:

LCD projektory,

laptopy s pripojením na internet,

videokamery, inteligentné tabule (smart board),

metaplánové zariadenie,

ozvučenie,

tlmočnícku techniku vrátane zvukotesných kabínok,

flipcharty atď.

Tipy pre organizátorov:

66


1. Komunikácia: Organizátor odbornej prípravy zodpovedá za zabezpečenie funkčnosti

technických zariadení, ktoré musia byť moderné. Okrem toho v prípade odbornej prípravy

s využitím videonahrávania a videoanalýzy je potrebný nepretržitý kontakt medzi školiteľom,

vedúcim vzdelávacieho bloku alebo organizátorom odbornej prípravy a technickým personálom,

aby sa predchádzalo vzniku technických problémov a v prípade potreby ich bolo možné

pohotovo vyriešiť.

2. Webmaster: V prípade virtuálneho alebo internetového bloku odbornej prípravy prirodzene

zohrávajú obzvlášť významnú úlohu infraštruktúrne výzvy. Každý účastník webového seminára

musí mať vhodné technické vybavenie, ktoré mu umožní nielen počúvať hostiteľa a získať (a

v konkrétnych prípadoch prevziať) všetky príslušné informácie v reálnom čase, ale tiež aktívne

prispievať v reálnom čase ústnymi vyjadreniami alebo prenosom údajov.

Z organizačného hľadiska si technická náročnosť tohto riešenia nevyhnutne vyžaduje stáleho

správcu webových stránok online.

II.4. KULTÚRNE PODUJATIA

Vzdelávajúci sa dospelí sa snažia o vytvorenie čo najpohodlnejšieho vzdelávacieho prostredia.

Sudcovia a prokurátori sú obvykle úspešní a zaneprázdnení ľudia. Na to, aby bol vzdelávací proces

úspešný a trvalo udržateľný, ale tiež aby si mohli voľne vymieňať svoje profesionálne skúsenosti

a socializovať sa, by sa mali vzdelávať v sofistikovanom prostredí. Organizátor odbornej prípravy,

vedúci vzdelávacieho bloku a školitelia zodpovedajú za vytvorenie skutočne podpornej „atmosféry“

medzi účastníkmi.

Vzdelávanie počas blokov navyše vynikajúco dopĺňa kultúrny program (ak to umožňuje konkrétna

forma organizácie). Potreba striedania aktivít nie je len nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie

metód odbornej prípravy, ale aj pre priebeh celého podujatia odbornej prípravy. Je to tým

dôležitejšie, čím dlhšie podujatie odbornej prípravy trvá.

II.5. PODUJATIE ODBORNEJ PRÍPRAVY A „VONKAJŠÍ SVET“

Niekedy sa tvrdí, že súdnictvo je svet sám osebe. Nikdy to však nebola pravda a v súčasnosti, viac

než inokedy, je toto vnímanie v našej vysoko medializovanej spoločnosti mylné. Sudcovia

a prokurátori často musia riešiť veľmi sporné otázky, ktorých vplyv ďaleko prekračuje čisto právne

alebo justičné aspekty. Preto pokiaľ ide o sprostredkovanie kontaktov medzi zástupcami

„externého“ sveta a účastníkmi konkrétneho podujatia odbornej prípravy, musí byť dobrý

organizátor odbornej prípravy od začiatku nezaujatý.

Je to jednoduché v prípade zapojenia profesionálov úzko prepojených so sudcami a prokurátormi:

súkromných právnikov, príslušníkov justičnej a väzenskej stráže, ministerských úradníkov atď.26

V zložitejších prípadoch je však vždy úlohou organizátora odbornej prípravy chrániť skupinu

odbornej prípravy pred akýmikoľvek externými rušivými vplyvmi, ktoré môžu predstavovať riziko

pre dosiahnutie cieľov odbornej prípravy.

26 Organizátor odbornej prípravy sa bude musieť v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či účasť iných osôb ako sudcov

a prokurátorov bude prínosná pre podujatie odbornej prípravy.

67


II.6. DOKUMENTÁCIA ÚČASTI

Účasť na podujatí odbornej prípravy v pozícii:

školiteľa,

organizátora odbornej prípravy,

vedúceho vzdelávacieho bloku

alebo účastníka

je potrebné riadne zdokumentovať. Organizátor odbornej prípravy musí viesť zoznam účastníkov

obsahujúci všetky príslušné údaje o podujatí odbornej prípravy. Organizátor odbornej prípravy

a vedúci vzdelávacieho bloku spoločne dohliadajú na to, či bol každý účastník počas celého

podujatia odbornej prípravy skutočne prítomný.

Potvrdenia o účasti. Na tento účel môže ako užitočný nástroj poslúžiť zoznam účastníkov v rámci

každého vzdelávacieho bloku s vlastnoručnými podpismi účastníkov. V nutných prípadoch možno

zamietnuť vydanie potvrdenia o účasti. Účasť na podujatí odbornej prípravy je, samozrejme,

natrvalo doložená len vtedy, ak je kópia potvrdenia o účasti založená do osobného spisu účastníka.

V ideálnom prípade sám organizátor odbornej prípravy zabezpečí rozposlanie kópií orgánu

zodpovednému za osobné spisy.27

Ak to z technických dôvodov nie je možné, organizátor odbornej prípravy by mal v každom prípade

pripomenúť účastníkom dôležitosť založenia kópie potvrdenia o účasti do osobného spisu z vlastnej

iniciatívy. Založenie potvrdenia o účasti do osobného spisu slúži na jednej strane na štatistické

účely, ale je to predovšetkým prvok kariérneho rozvoja a riadenia kompetencií v rámci príslušných

justičných správnych orgánov. V mnohých členských štátoch EJTN je ochota sudcov alebo

prokurátorov aktívne vzdelávať svojich kolegov a nechať sa vzdelávať v súčasnosti oprávnene

dôležitým faktorom pri úvahách o kariérnom postupe.

III. PO SKONČENÍ PODUJATIA ODBORNEJ PRÍPRAVY

III.1. ÚLOHY PRE ORGANIZÁTORA ODBORNEJ PRÍPRAVY

Súčasťou záznamu o kontrole konkrétneho podujatia odbornej prípravy je zvyčajne jeho

zhodnotenie. Podrobne sa touto otázkou zaoberá 5. kapitola tejto príručky. Nezávisle od hodnotenia

však úlohy, ktoré musí organizátor podujatia odbornej prípravy splniť, nekončia posledným blokom

odbornej prípravy. Mali by nasledovať tieto kroky:

1. Stručné zhrnutie (debriefing) v rámci okamžitej kontroly pomôže pri prvom zhodnotení

toho, čo bolo pri organizovaní podujatia dobré a čo mohlo byť lepšie.

27 V závislosti od špecifík justičného systému v každom členskom štáte môže osobné spisy viesť ministerstvo spravodlivosti,

nadradený súd (alebo nadradený úrad prokuratúry) alebo samovolená súdna rada. Internetový softvér na riadenie ľudských

zdrojov (ktorým mnohé justičné správne orgány v členských štátoch EJTN v súčasnosti disponujú) môže, samozrejme, značne

uľahčiť záležitosti týkajúce sa zdokumentovania aktivít sudcu alebo prokurátora v oblasti odbornej prípravy.

68


2. Ako vhodné nástroje zabezpečenia dlhotrvajúceho úspechu poskytnutej odbornej

prípravy sa javia sprístupnenie materiálov odbornej prípravy a výsledkov podujatia

odbornej prípravy (2).

3. Cenné je tiež zlepšenie siete účastníkov (3).

III.1.1. DEBRIEFING

Okrem písomného hodnotenia obsahových a organizačných aspektov môže stručné zhrnutie

(debriefing) bezprostredne po konkrétnom podujatí odbornej prípravy pomôcť získať cennú spätnú

väzbu o organizačných otázkach.

Spätnú väzbu môžu poskytnúť všetky zainteresované strany, kým majú ešte čerstvé spomienky.

V tejto kapitole sa poukázalo na to, že obsah a metodika odbornej prípravy a otázky organizácie

odbornej prípravy týkajúce sa vykonávania sa nevyhnutne prelínajú. V ideálnom prípade zvolia

školitelia, vedúci vzdelávacieho bloku a organizátori odbornej prípravy neformálne dôverné

stretnutie a objektívne preskúmajú pozitívne aspekty práve ukončeného podujatia odbornej

prípravy, ako aj potenciál na ďalšie zlepšenie z ich vlastného pohľadu.

Aspekty, o ktorých treba diskutovať:

Dosiahli sa ciele odbornej prípravy?

Boli jednotlivé metódy odbornej prípravy vhodné?

A čo účastníci? Vyhoveli účastníci vybratému profilu poslucháča? (úroveň vzdelávania

a predpokladané znalosti a zručnosti)

Ako sa zvládol časový manažment?

Aký bol proces učenia, a najmä vzťah medzi školiteľom a účastníkmi?

Ako môžeme hodnotiť organizáciu podujatia z hľadiska vhodnosti učebne, technického

vybavenia a pod.?

III.1.2. Hodnotiaci dotazník

Okrem toho je užitočné, ak organizátor odbornej prípravy rozšíri hodnotiace dotazníky

o organizačné záležitosti. Do toho istého dotazníka je možné zahrnúť obsahové a organizačné

otázky. Nemusí byť na škodu rozdať účastníkom aj samostatné dotazníky, v ktorých sa môžu,

nezávisle od hodnotenia obsahu podujatia odbornej prípravy, slobodne vyjadriť k otázkam

organizácie a infraštruktúry.

III.1.3. Správa

Písomná správa vedúceho vzdelávacieho bloku/organizátora odbornej prípravy/školiteľa o silných

a slabých aspektoch podujatia odbornej prípravy pomôže zlepšiť organizáciu porovnateľného

podujatia odbornej prípravy v budúcnosti.

Výhoda tejto písomnej správy spočíva v tom, že sa môže vyjadrovať k veciam s určitým odstupom

(v čase a priestore).

69


III.1.4. SPROSTREDKOVANIE VÝSLEDKOV

Dobré podujatie odbornej prípravy produkuje výsledky, ktoré môžu z profesionálneho hľadiska

zaujímať nielen účastníkov, ale aj širokú obec sudcov alebo prokurátorov. Zhromaždené materiály

sa môžu dokumentovať v tlačenej podobe v knižnici (prístupnej verejne) príslušnej inštitúcie

odbornej prípravy.28 Ako alternatívu je možné použiť CD alebo DVD nosiče, ktoré je možné

následne distribuovať (alebo predávať).

Čoraz uprednostňovanejším riešením je elektronické zverejnenie materiálov odbornej prípravy na

webovom sídle inštitúcie odbornej prípravy.

Elektronická knižnica

Pri tvorbe elektronickej knižnice je však potrebné zaoberať sa dôležitými právnymi a technickými

výzvami. Nižšie sú uvedené niektoré z nich.

PRVÁ VÝZVA: Prvým krokom je výber vhodných materiálov. Bola by skutočne „škoda“

zverejniť všetky zhromaždené materiály. Značný počet dokumentov aj tak nebude podstatný,

ani nepomôže čitateľom zvonku.

DRUHÁ VÝZVA: Druhým dôležitým krokom je rešpektovanie autorských práv.29

TRETIA VÝZVA: Treťou výzvou je zabrániť nevhodnému prístupu iných osôb ako

právnikov k elektronickým materiálom. Zrejme bude nutné využiť prihlasovacie mená

a heslá.

ŠTVRTÁ VÝZVA: Štvrtým bodom je úloha organizátora odbornej prípravy pravidelne

aktualizovať elektronickú knižnicu, t. j. nielen pridávať nové materiály, ale aj odstraňovať

neaktuálne dokumenty.

PIATA VÝZVA: A napokon, je nevyhnutné podrobne sa venovať primeranej propagácii,

aby došlo k šíreniu výnimočne podnetných materiálov odbornej prípravy na súdoch

a prokuratúrach a k sprístupneniu materiálov aj tým, ktorí sa prípravy nezúčastnili.30

V ideálnom prípade budú materiály kurzu iniciovať interné diskusie na súde alebo

prokuratúre o užitočnosti materiálov pri organizovaní a vyvíjaní nových postupov na základe

podnetov čerpaných z týchto materiálov.

28 V závislosti od organizačného prostredia, ľudských zdrojov a finančného zabezpečenia inštitúcie odbornej prípravy je možné

zhromaždené materiály zverejniť v príručke s jednotným formátom. Niektoré členské štáty EÚ uchovávajú reprezentatívnu

a obsiahlu dokumentáciu z minulých podujatí odbornej prípravy v knižniciach svojich národných inštitúcií odbornej prípravy.

29 Z organizačného hľadiska je vhodné požiadať školiteľov/lektorov/prednášajúcich o písomný súhlas už pri prvom stretnutí pred

začiatkom podujatia odbornej prípravy. To, samozrejme, neznamená, že organizátor odbornej prípravy sa zmluvne zaviaže

následne materiály zverejniť.

30 Autori tejto príručky však nemohli určiť najlepšie postupy systematickej propagácie/distribúcie vhodných materiálov odbornej

prípravy medzi všetkých dotknutých pracovníkov justície. Spôsoby komunikácie v členských štátoch EJTN sa, samozrejme,

značne odlišujú. To dosť komplikuje rozvoj najlepších postupov v tejto oblasti.

70


III.1.5. VYTVÁRANIE SIETÍ V ODBORNEJ KOMUNITE

Výmena e-mailových adries. V niektorých prípadoch budú mať účastníci jednotlivých alebo

modulových podujatí odbornej prípravy záujem udržať si dlhodobejšiu sieť kontaktov a vzťahov po

poslednom bloku odbornej prípravy. Táto skutočnosť je napríklad dôležitá najmä vtedy, keď

účastníci pracovali na skutočných prípadoch v procesoch riadenia trvalej zmeny. Prirodzenou

reakciou účastníkov v týchto prípadoch je výmena pracovných e-mailových adries. Výsledkom však

môžu byť viac-menej sporadické a nepravidelné kontakty účastníkov siete.

Internetové fóra. V prípade splnenia technických podmienok môže byť veľmi užitočné

zorganizovať internetové fóra účastníkov, kde môžu četovať v reálnom čase a nahrávať príslušné

materiály pre ostatných účastníkov siete.

Zo skúsenosti však vyplýva, že priemerný sudca alebo prokurátor vykazuje skôr neochotu

zúčastňovať sa aktívne a pravidelne na takýchto fórach. Preto je z hľadiska organizátora odbornej

prípravy nevyhnutné vopred overiť, či konkrétna skupina účastníkov skutočne stojí o náročné úsilie

zorganizovať elektronické fórum.

Úloha moderátora. Na riadenie výmen a na navrhnutie ukončenia fóra, keď sa ukáže, že už určitý

dlhší čas nefunguje, je vhodné prizvať moderátora.

71


5. kapitola

MEDZNÍKY HODNOTENIA

„Investícia do znalostí prináša najvyššie výnosy.“

Benjamin Franklin

Táto kapitola je rozdelená na dve časti. V prvej časti sú predstavené hlavné aspekty hodnotenia,

ktoré sa môžu uplatniť na podujatia v rámci počiatočnej odbornej prípravy aj priebežnej odbornej

prípravy. Druhá časť je venovaná konkrétnejším otázkam posúdenia a hodnotenia počiatočnej

odbornej prípravy.

Táto kapitola je určená pre:

osoby, ktoré rozhodujú o odbornej príprave,

odborníkov na vzdelávanie,

školiteľov v počiatočnej odbornej príprave a priebežnej odbornej príprave,

moderátorov.

Cieľom kapitoly je odpovedať na tieto otázky:

Aký je celkový cieľ hodnotenia?

Je Kirkpatrickov model nástrojom na prehĺbenie spôsobilosti inštitúcie poskytovať

odbornú prípravu?

Aké sú špecifické aspekty jednotlivých úrovní modelu z hľadiska jeho uplatňovania?

Aké nástroje hodnotenia je možné použiť pri počiatočnej odbornej príprave a priebežnej

odbornej príprave?

Čo platí konkrétne pre posúdenie a hodnotenie počiatočnej odbornej prípravy?

Investujeme alebo neinvestujeme do odbornej prípravy? Na túto otázku nám môže odpovedať

hodnotenie, a to rôznymi spôsobmi a v rôznom čase.

72


Aspekty analyzované v tejto kapitole sú v nasledujúcej schéme zobrazené červenou farbou.

73


PRVÁ ČASŤ

Celkový cieľ hodnotenia. Hodnotenie a posúdenie programov a podujatí odbornej justičnej prípravy

nie je len nepohodlná administratíva. Práve naopak: hodnotenie je veľmi dôležité v rámci cyklu

odbornej prípravy na zistenie toho, či a do akej miery boli dosiahnuté stanovené ciele odbornej

prípravy (na makroúrovni učebných osnov a na mikroúrovni kurzu odbornej prípravy):

úplne,

čiastočne,

vôbec nie.

Primerané hodnotenie a posúdenie odbornej prípravy vzhľadom na jej okamžitý vplyv, ako aj na

dlhodobé účinky poskytuje zároveň prínosnú spätnú väzbu a informácie o budúcich potrebách

odbornej prípravy.

Teoretické východiská. V posledných desaťročiach došlo k rozsiahlemu teoretickému

a metodickému rozvoju v oblasti hodnotenia, ale súčasne v tejto oblasti existujú podstatné

problémy, keďže hodnotenie nie je disciplínou, ktorú vyvinuli odborníci z praxe. Koncepcia

hodnotenia disponuje širokou škálou vymedzení. V každodennom živote má teória o posudzovaní

a hodnotení zmysel iba vtedy, ak sa výsledky, ktoré získajú poslucháči, školitelia a inštitúcia

odbornej prípravy, na niečo využijú. Bez následnej kontroly nedôjde k nijakému zlepšeniu

a hodnotenie je sterilné a zbytočné.

Pri príprave rámca inštitucionálneho hodnotiaceho procesu nie je centrálnym hnacím prvkom

koncepcia hodnotenia, ale profesionáli, ktorí ju navrhujú, uplatňujú a využívajú jej výsledky. Preto

za teóriou stojí súbor princípov, ktoré budú použité ako usmernenie pre prispôsobenie odlišných

vnútroštátnych stanovísk, inštitucionálnych cieľov a konečných výstupov pre justičné systémy.

Keďže každá vnútroštátna inštitúcia odbornej prípravy poskytuje vzdelávanie pre sudcov a/alebo

prokurátorov, teda vzdelaných absolventov právnickej fakulty, stanovené základné predpoklady by

mali vychádzať z princípov vzdelávania dospelých. Prístup zameraný na potreby súčasne umožňuje

našim inštitúciám odbornej prípravy priblížiť sa praxi a odborníkom v justícii.

Perspektíva šitá na mieru. To je dôvod, prečo sa perspektíva predstavená v tejto kapitole snaží

o preskúmanie hodnotiaceho procesu, ktorý je možné prispôsobiť na mieru podľa charakteristík

odlišných justičných kultúr, špecifického kontextu krajiny, individuálnych a inštitucionálnych

potrieb so spoločným základom – dospelým profesionálom v justícii. Inými slovami, táto kapitola

má za cieľ poskytnúť prehľad o tom, ako stanoviť metodiku hodnotenia.

Hodnotenie je proces náročný na zdroje. V jednom z vymedzení hodnotenia sa uvádza, že je to

systematické, dôsledné a presné uplatnenie vedeckých metód na hodnotenie navrhovania, realizácie,

zlepšenia alebo výstupov programu odbornej prípravy. Ide o proces náročný na zdroje, ktorý si

vyžaduje špecifické zdroje, ako sú odbornosť, čas, pracovná sila a rozpočet. Správny odhad

všetkých týchto faktorov poskytne údaje na stanovenie určitej metodiky hodnotenia.

Inštitúcia, ktorá sa zaoberá odbornou prípravou sudcov a prokurátorov, by preto mala v počiatočnej

odbornej príprave alebo v priebežnej odbornej príprave či v obidvoch prípadoch široko chápať

74


význam procesu hodnotenia, spôsob jeho organizácie, ako aj to, čo by sa malo posudzovať

a hodnotiť.

Kľúčové zistenia. Výmena skúseností zorganizovaná pre členov EJTN v období rokov 2011 – 2013

poukázala na rozdiely v postupoch náboru, štruktúre počiatočnej odbornej prípravy a priebežnej

odbornej prípravy a v inštitucionálnych organizáciách. Na pozadí uvedených rozdielov však stáli

rovnaké výzvy, podobné vízie, spoločné hodnoty a vynikajúca odbornosť jednotlivcov umožňujúca

výmenu rozmanitých skúseností. Okrem iných dôležitých otázok bolo predmetom rozsiahlej diskusie

aj posudzovanie a hodnotenie. Táto kapitola zdôrazňuje hodnotu každej skúsenosti a osvedčených

postupov v justícii, zároveň sa však snaží stanoviť určité medzníky v tom, ako nastaviť

inštitucionálne posudzovanie a metodiku hodnotenia s teoretickým modelom ako východiskom.

I.1. RÁMEC KONCEPCIE HODNOTENIA

PRE PROSTREDIE ZAMERANÉ NA ÚČASTNÍKOV

Teória riadneho hodnotenia vzdelávania ešte stále vo veľkej miere vychádza z dôkladných

výskumov, ktoré uskutočnil Donald L. Kirkpatrick. Jeho model, ktorý vznikol pôvodne v roku 1959

a naposledy bol revidovaný v roku 199431, podporuje samoregulačný mechanizmus

prostredníctvom spätnej väzby od jednotlivých konečných príjemcov hodnotenia. Medzi jeho

hlavné pozitíva patrí skutočnosť, že nekončí na úrovni (prvej) reakcie, t. j. že zohľadňuje ďalšie

úrovne, ktoré sú dôležité na hodnotenie trvalo udržateľného dosiahnutia stanovených cieľov

odbornej prípravy.

Okrem toho je tento model dostatočne flexibilný, aby ho bolo možné účelne využiť a efektívne

prispôsobiť podľa navrhovania metodiky hodnotenia v akejkoľvek inštitúcii odbornej justičnej

prípravy. Pomáha školiteľom a koordinátorom odbornej prípravy objektívne merať účinnosť

poskytnutej odbornej prípravy. Pri včasnej identifikácii špecifických potrieb krajiny je možné

očakávať dobré výsledky.

Kirkpatrickov model hodnotenia je založený na štyroch úrovniach.

Ide o tieto úrovne:

1. reakcia;

2. vzdelávanie;

3. správanie;

4. výsledky.

Analýzou každej z týchto štyroch úrovní je možné dôkladne pochopiť mieru účinnosti odbornej

prípravy, t. j. či splnila stanovené ciele a zámery a ako je možné prípravu v budúcnosti zlepšiť.

31 Tento model bol prvý raz uverejnený v roku 1959 v sérii článkov v časopise Journal of American Society of Training Directors.

K uverejneniu Kirkpatrickových výskumov, ktoré trvali niekoľko desaťročí, ako celku došlo prvý raz v roku 1994 pod názvom

Evaluating training programs: The four levels, San Francisco: Berrett-Koehler.

75


1. úroveň Kirkpatrickovho modelu

Prvá úroveň sa zaoberá reakciou účastníkov, teda sudcov a prokurátorov alebo absolventov

právnických fakúlt, budúcich sudcov a prokurátorov, na proces odbornej prípravy.

Hodnotenie reakcií spočíva v tom, ako účastníci vnímajú skúsenosť z odbornej prípravy, t. j. ide

o mieru ich spokojnosti.

Čo sa meria?

Merajú sa reakcie účastníkov na odbornú prípravu. Ako sa uvádza v 4. kapitole, organizátori

odbornej prípravy a školitelia sa usilujú o:

naplánovanie hodnotnej skúsenosti z odbornej prípravy,

vytvorenie prostredia zameraného na vzdelávanie,

zabezpečenie účinných znalostných tém a aktivít zameraných na zručnosti,

zabezpečenie užitočných materiálov,

skĺbenie prezentácií a interaktívnych prístupov,

zabezpečenie vhodného miesta konania odbornej prípravy.

Pri meraní reakcie účastníkov sa zbierajú informácie, ktoré sa zameriavajú na všetky uvedené

ukazovatele odrážajúce štandardy inštitucionálnej odbornej prípravy v danom vnútroštátnom

systéme.

Pokiaľ ide o koncepciu štandardov, je potrebné zohľadniť základné charakteristiky kvalitnej

odbornej prípravy:

vhodnosť,

účinnosť,

prospešnosť atď.

Kľúčový bod. To opäť ukazuje, aké dôležité je vypracovať jasnú koncepciu hodnotenia od

samotného začiatku plánovania programu odbornej prípravy zameraného na potreby.

Vlastnosti hodnotenia zameraného na účastníkov

1. Aj keď možno hodnotiaci proces založený na reakciách účastníkov označiť za

subjektívny, zozbierané informácie sú kľúčové v prístupe k odbornej príprave zameranej

na účastníka.

2. Ak účastník nie je stredobodom odbornej prípravy, prirodzeným dôsledkom bude

vypustenie hodnotiaceho procesu založeného na reakciách účastníkov pri stanovení

metodiky budúceho podujatia odbornej prípravy.

3. Aj keď došlo k zmene paradigmy odbornej prípravy a ciele vo vzdelávaní dospelých sú

zamerané na pracovisko a kompetencie, odporúča sa zapojenie účastníkov.

Kľúčové zistenie. Ak nie sú podujatia odbornej prípravy prispôsobené potrebám a záujmom

účastníkov, dobrý obsah odbornej prípravy aj jeho podanie môžu zlyhať.

Zostavenie hodnotiaceho dotazníka založeného na reakciách

V prípade, že je potrebné posúdiť mieru spokojnosti účastníkov, musí sa navrhnúť súbor

príslušných otázok podľa typu informácií, ktoré potrebujeme získať.

76


Nižšie je uvedených niekoľko príkladov:

Mali účastníci pocit, že svoj čas venovali odbornej príprave účelne?

Mysleli si, že bola úspešná?

Aké boli silné stránky odbornej prípravy a aké boli jej slabé stránky?

Páčilo sa im miesto konania?

Boli praktické aktivity užitočné?

Bol štýl prezentácií efektívny?

Prispôsobil sa blok odbornej prípravy ich osobnému spôsobu učenia sa?

Bol obsah vhodne zvolený?

Nástroje hodnotenia. Ďalej je potrebné určiť spôsob merania týchto reakcií tak, aby sa určili

najefektívnejšie hodnotiace nástroje. Na tento účel je možné využiť:

prieskumy spokojnosti,

dotazníky,

sledovanie reči tela účastníkov počas prípravy,

verbálnu spätnú väzbu priamo od účastníkov.

Zozbierané informácie treba podrobiť dôkladnej analýze. Následne sa môžu prijať rozhodnutia

o potrebných zmenách na základe spätnej väzby od účastníkov a ich návrhov. V opačnom prípade je

hodnotenie neúčelné.


Druhá úroveň zohľadňuje hodnotenie vzdelávacieho procesu.

Ide o typ merania, ktorý sa primárne uplatňuje vo vnútroštátnych organizáciách odbornej prípravy,

kde existuje program počiatočnej odbornej prípravy, predmetom hodnotenia vzdelávacieho procesu

však môžu byť, samozrejme, aj programy a podujatia priebežnej odbornej prípravy počas výkonu

funkcie. V závislosti od rozsahu a cieľov navrhnutej výučby a vzdelávania je možné posudzovať aj

znalosti, zručnosti a správanie.

ČO JE POSUDZOVANIE?

Posudzovanie je proces zhromažďovania údajov. Konkrétne to znamená, že posudzovanie

predstavuje spôsob, akým školitelia zhromažďujú údaje o odbornej príprave a vzdelávaní jej

účastníkov.32 Tieto údaje poskytujú obraz o rozsahu aktivít s využitím rôznych foriem

posudzovania, ako sú predbežné testy, pozorovania a skúšky. Po zhromaždení údajov je možné

hodnotiť výkon účastníkov.

ČO JE HODNOTENIE?

Hodnotenie využíva názor osoby na určenie celkovej hodnoty výstupu založeného na údajoch

posudzovania. Následne sa v rámci rozhodovacieho procesu navrhujú spôsoby na zlepšenie

zistených slabých stránok, medzier alebo nedostatkov.

32 Pozri Hanna, G., Dettmer, P., Assessment for Effective Teaching, Toronto, ON: Pearson Education, Inc. (2004).

77



Tretia úroveň sa zaoberá hodnotením správania na pracovisku.

Po realizácii programu počiatočnej odbornej prípravy alebo učebných osnov či podujatia priebežnej

odbornej prípravy je pre inštitúciu odbornej prípravy užitočné zistiť, či program odbornej prípravy

splnil potreby (novovymenovaných) sudcov a prokurátorov a samotných občanov. V prípade

potreby možno pristúpiť k porovnaniu prenosu kompetencií z inštitúcie odbornej prípravy na

aktivity na pracovisku.

Na tejto úrovni sa hodnotí, do akej miery účastníci zmenili svoje správanie po absolvovanej

odbornej príprave. Je dôležité uvedomiť si, že zmena správania môže nastať iba za priaznivých

podmienok. Napríklad ak metodika hodnotenia neuskutočnila vhodnú analýzu miery spokojnosti

poslucháčov alebo vzdelávania a cieľom je preskúmať správanie skupiny bývalých absolventov,

môže sa zdať, že k nijakej zmene správania nedošlo.

Je preto možné predpokladať, že poslucháči sa nenaučili nič a že odborná príprava nebola efektívna.

Samotná skutočnosť, že do určitého momentu nedošlo k zmene správania, ešte neznamená, že

účastníci sa nič nenaučili. Je vhodné pozrieť sa na prvú a druhú úroveň a určiť začiatok procesu

odbornej prípravy účastníkov a následne v ich pracovnom prostredí skontrolovať, či charakteristiky

pracoviska umožňujú uplatnenie cieleného profesionálneho správania. Uplatňované hodnoty

a profesionálne správanie závisí od prevažujúcich ľudských a profesionálnych podmienok na

súdoch a prokuratúrach.

Najlepšie spôsoby merania správania sú:

1. uskutočniť pozorovania;

2. uskutočniť rozhovory po určitom čase.

Účinné meranie správania môže byť problémom. Ide o dlhodobú aktivitu, ktorá by sa mala

realizovať niekoľko mesiacov po počiatočnej odbornej príprave. Využitie dotazníkov by mohlo

pomôcť posúdiť, či poslucháči využili niečo zo získaného vzdelania, či sú schopní rozprávať

o svojich nových znalostiach, zručnostiach alebo postojoch k iným ľuďom a či si uvedomujú nejakú

zmenu vo svojom správaní.


Štvrtá úroveň sa týka hodnotenia výsledkov, t. j. v justičnom kontexte je to hodnotenie vplyvu,

ktorý má práca sudcov a prokurátorov na občanov a na fungovanie súdov a prokuratúr.

Je však možné zmerať aj trvalo udržateľný výsledok programu odbornej prípravy počas výkonu

funkcie alebo jednotlivého podujatia, a to poukázaním na zmeny, ku ktorým došlo na príslušnom

súde alebo prokuratúre následne po vykonaní odbornej prípravy.

Na tejto úrovni sa analyzujú konečné výsledky odbornej prípravy. Patria sem výstupy považované

za dobré pre sudcov a prokurátorov alebo dobré samy o sebe. Zozbierané informácie sa týkajú

vplyvu na to, čo robia na pracovisku (justiční čakatelia, novovymenovaní alebo skúsení) sudcovia

a prokurátori, ktorí absolvovali odbornú prípravu. Ide skôr o dlhodobé posúdenie, pokiaľ sa

požaduje.

78


Meranie konečných výsledkov odbornej prípravy je zo všetkých úrovní pravdepodobne najdrahšie

a časovo najnáročnejšie. Medzi najväčšie výzvy patrí určenie výstupov, prínosov alebo konečných

výsledkov, ktoré sú najužšie prepojené s programom odbornej prípravy, a predstavenie efektívneho

spôsobu merania uvedených výstupov z dlhodobého hľadiska.

Príklad: Ďalej sú uvedené určité výstupy, ktoré je možné zvážiť v závislosti od cieľov odbornej

prípravy:

lepšie správanie voči kolegom a tretím stranám,

lepšie komunikačné spôsoby a štruktúry v organizácii,

kvalitnejšie činnosti.

Pri priebežnej odbornej príprave sa výsledky merajú len vtedy, ak sú prínosy jednoznačné a ak je

dôležité ich docieliť. Napríklad v prípade významnej zmeny právnych predpisov je posúdenie

výsledkov rovnako dôležité ako posúdenie správania.

Výhody a nevýhody

Existujú výhody aj nevýhody, ktoré treba zohľadniť pri uplatnení konkrétneho modelu. Pokiaľ ide

o nevýhody, Kirkpatrickov štvorúrovňový model hodnotenia odbornej prípravy je síce obľúbený

a jeho použitie rozšírené, existuje však niekoľko kritérií, ktoré je potrebné zvážiť pri používaní

tohto modelu.

Môže byť časovo náročný.

Používanie 3. alebo 4. úrovne tohto modelu môže byť drahé.

Týka sa to najmä organizácií, ktoré nemajú vlastný program odbornej prípravy, a teda ani metodiku

hodnotenia organizovane zahŕňajúcu uvedené typy postupov.

Podobne môže byť drahé a náročné na zdroje vynakladať prostriedky na zber údajov na jediný účel,

a to zhodnotenie správania a výsledkov programu. Tieto druhy intervencií by sa mali používať

najmä vtedy, keď si justičný kontext vyžaduje informácie na uskutočnenie zmeny alebo keď ostatné

strategické posúdenia poukazujú na to, že by sa malo posúdiť správanie, aby sme zistili, či sa

v profesionálnom správaní odrážajú hodnoty sudcov a prokurátorov a prípadne európske hodnoty.

Pokiaľ ide o výhody, najdôležitejším faktorom je, že školy a inštitúcie odbornej prípravy veľmi

rýchlo podliehajú rôznym zmenám. V dôsledku týchto zmien, ako aj odbornej prípravy sa mení

správanie a výsledky. Napríklad spoločné ciele sudcov a prokurátorov v Európe z perspektívy

spoločných hodnôt môžu priniesť zmenu, ktorú bude možné posúdiť v každej krajine.

Kirkpatrickov model sa výborne hodí, ak chceme hodnotiť odbornú prípravu „vedeckým“

spôsobom. Je užitočný len vtedy, keď sa z neho vychádza ako z modelu pri tvorbe metodiky

hodnotenia, ktorá v samotnom návrhu počíta s hodnotením konkrétnych cieľov a výsledkov.

Tabuľka so znázornením základnej Kirkpatrickovej štruktúry v skratke33:

33 Informácie v tabuľke upravila a použila na didaktické účely Otilia Pacurariová v rámci blokov odbornej prípravy EJTN týkajúcich

sa hodnotenia.

79


Úrove

ň ČO sa meria? PREČO? AKO?

1

Reakcia

Hodnotenie reakcie sa týka

vnímania procesu odbornej

prípravy zo strany sudcov

a prokurátorov.

Úroveň spokojnosti účastníka poskytuje

informácie o väzbe medzi školiteľom

a účastníkom, o redakčnej činnosti, primeranosti

vzhľadom na úroveň pripravenosti účastníka atď.

Poskytuje mnoho informácií o účastníkoch,

keďže z ich reakcie vyplýva, čo si cenia ako

jednotlivci.

Používajú sa:

dotazníky,

formuláre spätnej väzby,

verbálne reakcie.

2

Vzdelávanie

Hodnotenie vzdelávania je

ústredný proces v počiatočnej

odbornej príprave. Musí byť

dobre štruktúrované, aby sa

správne zmeralo, čo sa stalo od

vstupu po výstup v rámci

celého kontextu.

Podstatou vzdelávania dospelých je individuálny

rozvoj a zmena. Pri navrhovaní odbornej prípravy

sa berú do úvahy znalosti, zručnosti a správanie.

Vzdelávanie v rámci počiatočnej odbornej

prípravy je potrebné kontrolovať a testovať na

preukázanie toho, že odborná príprava je

prispôsobená potrebám justičného systému

a jednotlivcov.

testy pred odbornou

prípravou a po nej,

rozhovory,

hárky na vlastné

posudzovanie,

pozorovacie hárky.

3

Správanie

Hodnotenie správania sa

zaoberá prenosom kompetencií

zo vzdelávacieho prostredia do

pracovného prostredia.

Informácie získané prostredníctvom hodnotenia

profesionálneho správania by sa mali použiť na

opätovné navrhnutie programu počiatočnej

odbornej prípravy a na úpravu kurzov

ponúkaných počas priebežnej odbornej prípravy

sudcov a prokurátorov. Výsledky tohto typu

hodnotenia sú významné len vtedy, ak sa

skutočne využijú na opätovné navrhnutie

odbornej prípravy potrebnej pre lepšie

profesionálne správanie sudcov a prokurátorov na

pracovisku.

Na posúdenie zmeny, jej

relevantnosti a trvalej

udržateľnosti sa vyžaduje

pozorovanie a rozhovor

v priebehu času.

4

Výsledky

Hodnotenie výsledkov meria

vplyv účastníka na výkon práce

alebo prostredie.

Vnímanie práce a činnosti sudcov a prokurátorov

na úrovni súdov a prokuratúr predstavuje

hodnotenie, ktoré zohľadňuje rôzne aspekty

každodenného profesionálneho života.

Správy vedenia.

Hodnotenie sudcov

a prokurátorov (po

1/2/3 rokoch samostatnej

činnosti).

Tento teoretický rámec môže pomôcť pri návrhu metodiky hodnotenia, keďže každá inštitúcia

odbornej prípravy potrebuje držať krok so súborom štandardov a má záujem o kvalitné meranie

programu odbornej prípravy.

Metodika hodnotenia môže mať štyri úrovne alebo len skúmať mieru spokojnosti zúčastneného

sudcu či prokurátora. V každom prípade je však rozhodujúci spôsob zostavenia a správy

hodnotiacich nástrojov.

Štyri úrovne predstavujú súslednosť spôsobov hodnotenia programov odbornej prípravy. Pri

prechode z jednej úrovne na druhú sa proces stáva zložitejším a náročnejším na čas. Na druhej

strane však poskytuje hodnotnejšie informácie. Vytvorenie takéhoto reťazca dôkazov je veľmi

dôležité. Reťazec dôkazov tvoria údaje a informácie, ktoré postupne spájajú štyri úrovne a ukazujú,

80


aký prínos malo vzdelávanie34.

I.2. HODNOTIACI SÚBOR

Efektívny hodnotiaci súbor by mal zahŕňať tieto nástroje:

dotazníky (posúdenie potrieb odbornej prípravy; posúdenie procesu odbornej prípravy;

posúdenie výsledkov odbornej prípravy; posúdenie školiteľa),

formuláre spätnej väzby,

rozhovory,

pozorovacie hárky,

metódy vlastného posudzovania.

1. Dotazníky

Ide o najbežnejšie používanú metódu hodnotenia. Každá inštitúcia má svoj vlastný „hodnotiaci

formulár“, ktorého všeobecná funkcia spočíva v bezprostrednom zhodnotení podujatia, pričom

väčšinou sa meria miera spokojnosti vo vzťahu k dosiahnutiu jednotlivých cieľov

vzdelávania/očakávaní, materiálom, organizácii, vybaveniu, vedúcemu vzdelávacieho bloku,

kompetencii prednášajúceho/moderátora, technikám odbornej prípravy, silným a slabým stránkam

podujatia a odporúčaniam.

Používajú sa na zber údajov o školiteľovi, poslucháčoch, konkrétnom podujatí odbornej prípravy

atď.

Z hľadiska obsahu možno dotazník použiť na všeobecné hodnotenie prostredníctvom kontroly

splnenia cieľov odbornej prípravy a merania vzdelávania (podľa vhodnosti).

Cieľová skupina. Dotazníky môžu byť určené:

poslucháčom,

prednášajúcim/moderátorom,

vedúcemu vzdelávacieho bloku.

34 Novým modelom, založeným na Kirkpatrickovom modeli predstavenom vyššie, je Phillipsova metodika* ROI (návratnosti

investícií). Phillipsova metodika ROI (návratnosti investícií) stavia reakciu na úroveň 1 a vzdelávanie na úroveň 2. Dr. Phillips

nazýva úroveň 3 „uplatnenie“ (Kirkpatrickov názov je správanie) a úroveň 4 „vplyv na činnosť“ (Kirkpatrickov názov je

výsledky). Phillipsova metodika ROI (návratnosti investícií) tiež pridáva piatu úroveň: návratnosť investícií (ROI). Návratnosť

investícií je finančný ukazovateľ, ktorý vyjadruje konečnú mieru úspešnosti projektu. Porovnáva peňažný prínos opatrení, ktoré

ovplyvnili činnosť, s nákladmi projektu. Bol projekt výnosný? ** Podobne ako v Kirkpatrickovom modeli je na hodnotenie

činnosti mimoriadne dôležité stanovenie cieľov a vypracovanie plánov hodnotenia, napríklad zber údajov. Rozdiel medzi

uvedenými dvoma modelmi spočíva v osamostatnení účinkov projektu, prevode údajov na peňažnú hodnotu a výpočte

návratnosti investícií. Tieto informácie sú veľmi zaujímavé pre zainteresované strany, ale analýza údajov je náročná na čas

a správna realizácia si vyžaduje zapojenie odborníkov. Štúdie ROI sa vykonávajú výberovo a zvyčajne zahŕňajú 5 – 10 %

projektu.

Dr. Jack Phillips, predseda inštitútu ROI. Jeho odborné poznatky v oblasti merania a hodnotenia vychádzajú z 27-ročnej korporátnej

praxe v oblasti vzdušného priestoru, textilnej výroby, kovov, stavebných materiálov a bankovníctva. Dr. Philips pracoval ako

manažér odbornej prípravy a rozvoja, vedúci oddelenia ľudských zdrojov, prezident regionálnej banky a profesor manažmentu na

veľkej štátnej univerzite. Na základe týchto skúseností vypracoval svoju metodiku ROI založenú na pôvodnom štvorúrovňovom

Kirkpatrickovom modeli.

* Viac informácií nájdete na adresewww.roiinstitute.net.

http://www.roiinstitute.net/

81


Dotazníky určené pre druhú a tretiu kategóriu profesionálov by sa mali zamerať viac na konkrétne

výstupy než na použitie všeobecných otázok pre účastníkov.

Príklady

1. Prednášajúci/moderátori by mali odpovedať napríklad na tieto otázky: vzťahy

s inštitúciou odbornej prípravy (osoba zodpovedná za podujatie, administratívni

zamestnanci, stredný a vyšší manažment); dostupné vybavenie a technické prostriedky

(zariadenia, počítač, e-mail, knižnica); komunikácia medzi školiteľmi; použité metódy

odbornej prípravy; materiály; dosiahnutie cieľov odbornej prípravy; dosiahnutie

vzdelávania; kvalita participácie účastníkov (aktívna alebo pasívna účasť, počiatočná

úroveň znalostí, interakcia medzi poslucháčmi a školiteľmi).

2. Organizátor odbornej prípravy a/alebo vedúci vzdelávacieho bloku by mali nahlásiť, či

podujatie splnilo alebo nesplnilo ciele, čo sa dozvedeli a či boli prijaté nejaké

nadväzujúce opatrenia.

Forma dotazníka

Zo štrukturálneho hľadiska je možné do dotazníka zaradiť:

otvorené otázky,

otázky s výberom z viacerých možných odpovedí,

zatvorené otázky (povolené sú iba odpovede „áno“ alebo „nie“).

Otvorené otázky. Otvorené otázky umožňujú získať viac informácií. Je potrebné zohľadniť, že

názory sa môžu rôzniť a môžu sa objaviť neočakávané odpovede. Užitočná analýza otvorených

otázok si vyžaduje čas, zdroje a odbornosť. Otvorené otázky by mali byť použité v dotazníkoch

určených školiteľom a moderátorom a na meranie vzdelávania (t. j. účinnosti odbornej prípravy pri

zlepšovaní znalostí účastníkov).

V prípade potreby klasifikácie je potrebné zahrnúť otázky o rámcovej klasifikácii na základe veku,

pohlavia, úrovne pripravenosti a špecializácie.

Štruktúrované otázky. Na testovanie poznania faktov a meranie reakcií sú určené štruktúrované

otázky.

Napríklad: Označte nasledovné tvrdenia na stupnici od 1 (najdôležitejšie) do 5 (najmenej dôležité);

tvrdenia sú sformulované na účely posudzovania.

Ak je potrebné získať väčšie množstvo vstupov, použijú sa otvorené otázky. Účastníci môžu

odpovedať akýmkoľvek spôsobom.

Napríklad: Aké informácie by mali byť zahrnuté do...?

Stupnica. Na posúdenie zručností a správania a na meranie reakcií je možné použiť sedembodovú

alebo deväťbodovú stupnicu.

Napríklad: Zakrúžkovaním príslušného hodnotenia posúďte zručnosti školiteľa:

Silná kontrola dynamiky skupiny 1 2 3 4 5 6 7.

Počúval dobre 1 2 3 4 5 6 7 nepočúval.

Preukázal flexibilnosť počas seminára 1 2 3 4 5 6 7 nepreukázal flexibilnosť.

82


Likertove otázky. Na posúdenie zručností a postojov možno použiť aj Likertove otázky35.

Napríklad: Uveďte svoj názor na nový disciplinárny postup označením príslušného políčka:

Jednoduché vysvetlenie: úplne súhlasím/súhlasím/neviem/nesúhlasím/úplne nesúhlasím.

ODPORÚČANIA.

Na to, aby ste získali čo najlepšie výsledky, riaďte sa týmito odporúčaniami:

1. Dotazníky by mali byť čo najkratšie.

2. Používajte jednoduchý jazyk.

3. Vyhnite sa otázkam, ktoré si vyžadujú pamäť.

4. Vyhnite sa nejednoznačným otázkam.

5. Vyhnite sa používaniu slov vyjadrujúcich pocity (Máte pocit, že...?).

6. Vyhnite sa viacnásobným otázkam (Myslíte si, že sudcovia potrebujú viac odbornej

prípravy a jej vyššiu kvalitu?).

7. Vyhnite sa dvojitému záporu (Uveďte, či súhlasíte alebo nesúhlasíte s týmto tvrdením).

8. Vyhnite sa otázkam s predpokladom (Koľko plánov blokov odbornej prípravy ste

pripravili?); tejto otázke by mala predchádzať filtrovacia otázka: Pripravili ste nejaké

plány blokov odbornej prípravy?

9. Otázky by mali byť formulované tak, aby vždy dávali zmysel aj keď stoja samostatne.

10. Vyhnite sa hypotetickým otázkam (Keby ste mali skúsenosť...).

11. Venujte pozornosť detailom (pokynom na vyplnenie dotazníka).

2. Formuláre spätnej väzby

Účinná spätná väzba má zvyčajne verbálnu podobu a je poskytnutá ihneď po skončení podujatia

odbornej prípravy alebo vtedy, keď si ju vyžaduje potreba zlepšenia individuálneho procesu

vzdelávania. Formulár spätnej väzby je možné využiť aj pri časovom obmedzení. Formulár spätnej

väzby využíva systém kritérií. Kritériá stanovuje poskytovateľ odbornej prípravy alebo samotný

školiteľ na zlepšenie odbornej prípravy a splnenie potrieb účastníkov.

Na konci každého dňa odbornej prípravy je možné využiť jednoduchý formulár spätnej väzby

s využitím napríklad týchto výrokov: uveďte dve veci, o ktorých sa potrebujete dozvedieť viac; čo

potrebujete ešte objasniť; čo chcete uplatniť; čo nebolo relevantné atď.

3. Rozhovory

Existuje niekoľko typov rozhovorov:

štruktúrované,

pološtruktúrované,

neštruktúrované.

Môžu sa uskutočniť po skončení odbornej prípravy. Môže ísť o osobné rozhovory alebo telefonické

35 Princíp a použitie Likertových otázok a stupnice sú opísané napr. v publikácii: Malhotra, N. K., Marketing Research, Prentice-

Hall: Upper Saddle River/NJ (1999).

83


rozhovory. Táto metóda je užitočná najmä vtedy, ak je zameraná na zber podrobných informácií

o zložitých alebo nových otázkach.

Hodnotiteľ. Rozhovory by mal viesť školený hodnotiteľ. Cieľová skupina by mala byť obmedzená

(podskupina zástupcov účastníkov podujatia odbornej prípravy). Je potrebné základné vybavenie

(napríklad hlasový záznamník). Analýza odpovedí si vyžaduje čas a zdroje. Rozhovory sú užitočné

vždy vtedy, keď sa v rámci náboru robí posúdenie. Nábor akéhokoľvek kandidáta je založený najmä

na rozhovoroch. V prvom kroku sa špecialisti na vedenie rozhovorov potrebujú ubezpečiť o tom, čo

inštitúcia odbornej prípravy hľadá, aký je zamýšľaný profil.

Štruktúra rozhovorov: Rozhovory zvyčajne trvajú 30 až 60 minút. Najdôležitejšie je, aby špecialista

na vedenie rozhovorov kontroloval konverzáciu. Dobrý rozhovor by mal znieť ako (usmerňovaná)

konverzácia, väčšinou by však mal rozprávať kandidát. Otázky počas rozhovoru by sa mali týkať

iba pracovných záležitostí.

Rozhovor môže byť užitočný na každej zo štyroch úrovní metodiky hodnotenia. Jednoduchšie je

však použiť dotazník, keďže je časovo menej náročný.

4. Pozorovací hárok

Pozorovací hárok je dokument používaný na zaznamenanie údajov na účely analýzy.

Typy pozorovacích hárkov. Pozorovacie hárky majú mnoho podôb:

dotazník,

kontrolný zoznam, v ktorom je potrebné potvrdiť prítomnosť alebo absenciu určitej

vlastnosti.

Partnerské pozorovanie. Pozorovacie hárky je možné účinne využívať v procese vzdelávania, a to

počas počiatočnej odbornej prípravy i priebežnej odbornej prípravy sudcov a prokurátorov. Mali by

mať formu partnerského pozorovania.

Vplyv odbornej prípravy na život súdov a na kvalitu justície môže byť tiež predmetom posúdenia

zo strany ľudí s rovnakým postavením a zaradením. „Oko nezúčastneného pozorovateľa“ má

zásadný význam pre kontrolu zlepšenia praxe, opakujúcich sa problémov, vážnych a priebežných

chýb a pozitívnych a negatívnych ukazovateľov kvality.

Návštevu z partnerskej organizácie možno využiť pri realizácii rozsiahlej odbornej prípravy so

zapojením veľkej časti justície v určitom časovom období (napr. počas jedného roka) v oblasti

najlepších postupov, procesného práva alebo nových zákonov/postupov.

Hodnotenie skupiny odborných hodnotiteľov by malo byť zamerané na hlavné vzdelávacie výstupy

odbornej prípravy (t. j. na proces – otvorené a transparentné pojednávania, záruka práva na

obhajobu, nezávislosť a nestrannosť, riadna organizácia pojednávaní, efektívnosť, agilnosť,

publicita, flexibilnosť a správanie k účastníkom a verejnosti). Hodnotenie by malo byť

zorganizované tak, aby reflexia a sebareflexia vniesli pridanú hodnotu do individuálneho procesu

vzdelávania.

84


5. Formuláre vlastného posudzovania

Vlastné posudzovanie môže byť účinné alebo naopak môže zablokovať proces vzdelávania

jednotlivca.

ČO JE VLASTNÉ POSUDZOVANIE? Nástroj na hodnotenie procesu odbornej prípravy a na

zabezpečenie náhľadu na vlastné posúdenie vzdelávajúcej sa osoby alebo školiteľa. Od

poslucháčov, zástupcov celej skupiny účastníkov sa môže požadovať vypracovanie správy

o skúsenosti z odbornej prípravy, o jej vplyve na justičnú činnosť a výstupoch vzdelávania

s konkrétnym odkazom na odbornú prax.

DENNÍK ODBORNEJ PRÍPRAVY. Osobitnou formou sebahodnotenia je „denník odbornej

prípravy“. V prípade dlhodobej skúsenosti s odbornou prípravou (najmä počas počiatočnej

odbornej prípravy alebo samoškoliaceho laboratória) sa môže od účastníkov požadovať

vedenie denníka, do ktorého si budú zaznamenávať skúsenosti s odbornou prípravou,

novonadobudnuté znalosti, pozitíva a negatíva, osobné pozorovanie a úvahy.

Nesmieme zabúdať na to, že analýza informácií získaných prostredníctvom denníkov

a sebahodnotiacich správ si vyžiada čas a zdroje.

Záverečné odporúčania

1. Nastavenie metodiky hodnotenia vychádza zo znalostí a vízie a dosiahnutie presne

stanovených výsledkov je ovplyvnené riadením a zdrojmi.

2. Pre organizátorov odbornej prípravy môže byť nevyhnutné zapojiť do hodnotiaceho

procesu nielen školiteľov a účastníkov, ale aj externých odborníkov. Výber je strategický

a súvisí s typom informácií, ktoré je potrebné analyzovať a interpretovať.

3. Najdôležitejší je vhodný zber a analýza zhromaždených údajov a informácií, keďže

umožňujú prijatie príslušných opatrení. Preto bez ohľadu na prijaté opatrenia by sa mal

celý metodický prístup k hodnoteniu riadiť princípmi, akými sú transparentnosť

a rovnaké príležitosti, a hodnotami, ako je vzájomná úcta.

4. Vedenie inštitúcie odbornej prípravy bude koordinovať stanovenie cieľov hodnotenia,

úrovní zásahov, metód hodnotenia, zdrojov a opatrení, ktoré sa majú prijať.

5. Súčasne je nevyhnutné zdieľať na úrovni inštitúcie odbornej prípravy spoločné predstavy

o vybratej metodike hodnotenia, keďže posudzovanie a hodnotenie by mali byť

prepojené s praxou a odborníkmi z praxe.

85


DRUHÁ ČASŤ

II.1. ŠPECIFICKÉ ASPEKTY POSÚDENIA A HODNOTENIA

POČIATOČNEJ ODBORNEJ PRÍPRAVY

V prvej časti sme videli, že „úroveň 2“ Kirkpatrickovho modelu hodnotenia týkajúca sa vzdelávania

je vhodná najmä na účely hodnotenia počiatočnej odbornej prípravy. Určite je dôležité merať, čo sa

budúci sudcovia a/alebo prokurátori naučili:

na základe zoznámenia sa s novými justičnými vedomosťami,

pri rozvíjaní justičných i mimojustičných zručností,

pri interakciách organizovaných tak, aby modelovali odborné správanie.

Počiatočná odborná príprava má významnú praktickú zložku, a preto je dôležité posudzovanie

vzdelávania založeného na kompetenciách.

Pri posudzovaní vzdelávania založeného na kompetenciách sa u poslucháčov skúmajú:

ZNALOSTI ZRUČNOSTI POSTOJE A HODNOTY

(SPRÁVANIE)

Pri plánovaní jednotlivých blokov odbornej prípravy, resp. celého programu odbornej prípravy, by

malo byť školiteľovi jasné, aké sú konkrétne ciele vzdelávania, aby zistil, či sa modelujú

nové/hĺbkové znalosti, odborné schopnosti alebo správanie (hodnoty a postoje).

Z toho vyplýva, že ak chceme merať výsledky vzdelávania v programoch počiatočnej odbornej

prípravy:

Predovšetkým musíme identifikovať, čo by sa malo hodnotiť: znalosti, zručnosti alebo

postoje. Často je užitočné merať tieto oblasti nielen pred odbornou prípravou, ale aj po

nej.

Pred začiatkom odbornej prípravy by sa preto poslucháči mali podrobiť úvodným testom

s cieľom preukázať ich znalosti, úroveň zručností a postoje.

Po skončení odbornej prípravy sa uskutoční záverečný test, aby sa zmeralo, čo sa naučili,

prípadne sa učenie zmeria prostredníctvom rozhovorov alebo ústnych hodnotení.

II.2. DRUHY POSUDZOVANIA

To všetko poukazuje na osobitný význam vhodných druhov posudzovania pri počiatočnej odbornej

príprave. Posudzovanie účastníkov musí byť mimoriadne efektívne, aby bolo možné vylúčiť všetky

osoby, o ktorých sa zistilo, že sú nielen nepripravené a necitlivé na potrebu nepretržitej aktualizácie

svojich odborných, procesných a praktických znalostí, ale aj z hľadiska temperamentu a z etického

hľadiska nespôsobilé na výkon delikátnych úloh, ktoré im štát ukladá, ako napr. zodpovednosť za

posudzovanie správania iného človeka, obmedzovanie osobnej slobody osoby a odnímanie

základných práv.

Je oveľa ťažšie posúdiť kvalitu a etické správanie a dodržiavanie podmienok, ktoré robia z človeka

86


dobrého sudcu alebo dobrého prokurátora. Pre rôzne druhy obsahu odbornej prípravy môžu byť

vhodné rôzne druhy posudzovania.

Existujú dva druhy posudzovania:

kontinuálne,

súhrnné.

Kontinuálne posudzovanie je vzdelávacia politika, v rámci ktorej sú účastníci nepretržite skúmaní

počas väčšej časti vzdelávania a výsledky tohto skúmania sa zohľadňujú po odchode z inštitúcie.

Odohráva sa v čase. Inými slovami: osoba sa posudzuje nielen po skončení vzdelávania, ale aj

počas jeho priebehu. V rámci kontinuálneho posudzovania možno sledovať zlepšenie vzdelávajúcej

sa osoby a umožňuje poskytnúť väčšiu podporu a usmernenie. Vzdelávajúca sa osoba tak získa viac

príležitostí na zlepšenie.

Hlavné charakteristiky:

je súhrnné,

je kumulatívne,

je diagnostické,

je formatívne,

je zamerané na pokyny,

zo svojej povahy je systematické.

Päť spôsobov, ktorými môže kontinuálne posudzovanie pomôcť vzdelávaciemu procesu:

1. Väčší pocit inkluzívnosti. Kontinuálne posudzovanie poskytuje vzdelávajúcej sa osobe

trvalý prúd príležitostí na zvýšenie ich majstrovstva pri zvládaní učebnej látky a vysiela

posolstvo, že každý môže uspieť, ak má dostatok času a praxe. Tým sa znižuje napätie

a konečnosť súvisiace s testovaním a zvyšuje sa dôraz na samotné učenie.

2. Vyššie normy vzdelávania pre všetkých. V systéme kontinuálneho posudzovania môžu

pokročilé vzdelávajúce sa osoby zvládať učebnú látku svojim tempom a nestratia

záujem, lebo po zvládnutí základov sa pustia do náročnej práce.

3. Jasný cieľ posudzovania. Problém sporadického posudzovania spočíva v tom, že sa

primárne zameriava na porovnanie vzdelávajúcich sa osôb, čo nevedie k rozvoju.

4. Zvýšené sebauvedomenie vzdelávajúcich sa osôb, ktoré prostredníctvom kontinuálneho

posudzovania začnú chápať svoje medzery odbornej spôsobilosti a znalostí. Čas

a sebauvedomenie – pochopenie toho, ako osoba cíti, myslí a učí sa – je jedným

z najdôležitejších faktorov profesijného a osobného úspechu. Čím kontinuálnejšie

posudzujeme vzdelávajúce sa osoby, tým viac sa o sebe dozvedia.

5. Schopnosť odhaliť interdisciplinárne/multidisciplinárne vzťahy medzi predmetnými

oblasťami a koncepciami. Kontinuálne posudzovanie umožňuje školiteľovi, aby prehĺbil

pochopenie obsahu prostredníctvom zahrnutia interdisciplinárnych alebo

multidisciplinárnych odkazov.

Zoznam postupov posudzovania použitých pri kontinuálnom posudzovaní zahŕňa:

diagnostické posudzovanie,

formatívne posudzovanie,

vlastné posudzovanie,

partnerské posudzovanie.

https://en.wikipedia.org/wiki/Educational

87


1. Diagnostické posudzovanie

Diagnostické posudzovanie môže pomôcť identifikovať aktuálne znalosti účastníka v určitej oblasti

a jeho súbor zručností a vyjasniť mylné predstavy pred začiatkom odbornej prípravy. Poznanie

silných a slabých stránok účastníkov môže školiteľom pomôcť lepšie si naplánovať obsah odbornej

prípravy a jej metodiku.

Typy diagnostického posudzovania sú:

testy pred začiatkom odbornej prípravy zamerané na obsah a schopnosti,

posudzovanie a vlastné posudzovanie na identifikáciu zručností a správania,

rozhovory na účely individualizovaného pochopenia vzdelávacích potrieb.

Tieto spôsoby by mohli viesť k účinným prístupom vychádzajúcim z procesov.

2. Formatívne posudzovanie

Formatívne posudzovanie poskytuje spätnú väzbu a informácie počas procesu odbornej prípravy,

a to v priebehu realizácie vzdelávania. Formatívne posudzovanie meria napredovanie, ale môže tiež

merať pokrok školiteľa. Primárnym zameraním formatívneho posudzovania je identifikácia oblastí,

v ktorých môže byť potrebné zlepšenie. Tieto posudzovania fungujú ako motivačné podnety

napredovania účastníkov vo vzdelávaní a na určenie účinnosti metód odbornej prípravy.

Druhy formatívneho posudzovania sú:

pozorovania počas aktivít v triede,

cvičenia ako previerka na skúšky a diskusie v triede,

zápisky z úvah, ktoré sa počas semestra pravidelne kontrolujú,

časti bloku vyhradené na odpovedanie na otázky, plánované i neformálne,

aktivity v triede, pri ktorých budúci sudcovia a prokurátori neformálne prezentujú svoje

výsledky,

spätná väzba zo strany účastníkov získaná pravidelným odpovedaním na konkrétne

otázky týkajúce sa výkladu a ich sebahodnotenia výkonnosti a napredovania.

3. Vlastné posudzovanie36

Vlastné posudzovanie si vyžaduje, aby sa účastníci vzdelávacieho procesu zamysleli nad svojou

prácou a posúdili svoj výkon z hľadiska kritérií posudzovania. Je to príležitosť na vymedzenie toho,

čo znamená dobre alebo nedostatočne odvedená práca. Dôležitou zložkou vlastného posudzovania

je preto určitá miera zapojenia vzdelávajúcej sa osoby do vývoja a pochopenia kritérií

posudzovania.

Čo je kľúčom k vlastnému posudzovaniu?

Rozvoj zručností týkajúcich sa reflexie poskytuje vzdelávajúcej sa osobe schopnosť zvážiť svoj

36 Boud, D. Enhancing Learning Through Self-Assessment. (1995). London. Routledge Falmer.

88


vlastný výkon a určiť svoje silné i slabé stránky a oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie. Takéto

poznanie je potom možné použiť na ovplyvnenie budúcej práce.

4. Partnerské posudzovanie

Partnerské posudzovanie nabáda vzdelávajúcu sa osobu, aby prevzala zodpovednosť pri

posudzovaní práce svojich kolegov na základe súboru kritérií posudzovania. Týmto spôsobom sa

poslucháči podieľajú na poskytnutí spätnej väzby svojim kolegom. Úloha posudzovateľa je

vhodnou príležitosťou na lepšie pochopenie kritérií posudzovania. Môže tiež preniesť určité

osvojenie si procesu posudzovania a potenciálne zvýšiť motiváciu a angažovanosť vzdelávajúcich

sa osôb. Vďaka tomu je partnerské posudzovanie nielen prostriedkom merania výkonu, ale aj

dôležitou súčasťou vzdelávacieho procesu.

Súhrnné posudzovanie nastupuje po ukončení vzdelávania a poskytuje informácie, ktoré sumarizujú

vzdelávací proces. V tejto fáze sa už neuskutočňuje nijaké formálne vzdelávanie s výnimkou

príležitostného vzdelávania, ktoré sa môže uskutočniť prostredníctvom vypracovania zadaní. Na

súhrnné posudzovanie sa môžu využiť pokyny, ktoré často vychádzajú zo súboru štandardov alebo

očakávaní. Pokyny možno zadať budúcim sudcom a prokurátorom pred začiatkom ich práce na

konkrétnom projekte, aby vedeli, čo sa od nich očakáva pri každom kritériu.

Výsledkom súhrnného posudzovania sú známky. Formatívne posudzovanie nie je vždy

oznámkované, keďže posudzuje napredovanie vzdelávania budúceho sudcu alebo prokurátora.

Súhrnné posudzovanie je zamerané na produkt a posudzuje konečný produkt, zatiaľ čo formatívne

posudzovanie sa zameriava na proces smerujúci k dokončeniu produktu. Po dokončení aktivity už

nie je možné robiť nijaké úpravy. Ak je účastníkom povolené robiť úpravy, z posudzovania sa stáva

formatívne posudzovanie, keďže môžu využiť príležitosť zlepšiť sa.

Súhrnné posudzovanie je viac zamerané na produkt a posudzuje konečný produkt, zatiaľ čo

formatívne posudzovanie sa zameriava na proces smerujúci k dokončeniu produktu.

Typy súhrnného posudzovania sú:

skúšky,

projekty (jednotlivé fázy projektu odovzdané v jednotlivých termínoch pre dokončenie

môžu byť posudzované formatívne),

portfóliá (súbor práce, ktorý vypracovali budúci sudcovia a prokurátori a ktorý mohol

byť posudzovaný aj počas svojho vývoja formou formatívneho posudzovania),

hodnotenie kurzu zo strany účastníka (účinnosť vzdelávania),

sebahodnotenie školiteľa.

Jednotlivé druhy súhrnného posudzovania si vyžadujú rozsiahlu predbežnú prípravu, keďže nijaké

hodnotenie nie je funkčné, ak nie je dobre štruktúrované a zamerané. Spoľahlivosť a platnosť

súhrnných testov by mala byť presná, v opačnom prípade môže dôjsť k dlhodobému zníženiu

záujmu o odborný rozvoj.

Posudzovanie je neoddeliteľnou súčasťou procesu odbornej prípravy, keďže na jeho základe sa

89


určuje, či boli alebo neboli dosiahnuté ciele vzdelávania. Posudzovanie ovplyvňuje mnohé

rozhodnutia vrátane zásahov na účely splnenia učebných potrieb, návrhu učebných osnov atď.

Dobre navrhnuté posudzovanie môže povzbudiť aktívne vzdelávanie, najmä ak sa posudzovanie

uskutočňuje inovatívnym a angažovaným spôsobom. Partnerské posudzovanie a vlastné

posudzovanie môže podporiť viacero zručností, napríklad uvažovanie, kritické myslenie

a sebauvedomenie, a umožňuje poslucháčom hlbšie nazrieť do procesu posudzovania.

Na záver je dobré vyhradiť určitý čas na zamyslenie sa nad tým, prečo, čo a akým spôsobom sa

budú hodnotiť vzdelávajúci sa dospelí.

90


POĎAKOVANIE

V období činnosti Európskej siete justičného vzdelávania 2011 – 2014 fungovala pracovná

podskupina s názvom „Odborná príprava školiteľov“, ktorej úlohou bola propagácia a rozširovanie

metodiky modernej odbornej justičnej prípravy v Európskej únii.

Zástupcovia pracovnej podskupiny pochádzali z týchto inštitúcií EJTN:

Taliansko (zakladajúci člen),

Fínsko,

Nemecko,

Lotyšsko,

Holandsko,

Rumunsko.

OSOBITNÉ POĎAKOVANIE patrí nasledujúcim ODBORNÍKOM NA ODBORNÚ JUSTIČNÚ

PRÍPRAVU, keďže ich individuálne príspevky ako zástupcov jednotlivých krajín pomohli pri

zostavení tejto príručky odbornej prípravy.

Taliansko:

Od roku 2011 sudca (Justice) Raffaele Sabato (neskôr člen správnej rady novej talianskej

Školy pre justičných pracovníkov [SSM]) a sudca (Judge) Gianluca Grasso (obaja z [v tom

čase] IX. komisie talianskej Vyššej sudcovskej rady [CSM])

Od novembra 2012 takisto sudkyňa (Judge) Giovanna Ichinová a od januára 2014 ešte sudca

(Justice) Giacomo Fumu, obaja členovia správnej rady talianskej Školy pre justičných

pracovníkov (SSM)

Fínsko:

Jorma Hirvonen, vedúci sekcie odbornej prípravy zamestnancov na fínskom ministerstve

spravodlivosti

Nemecko:

Prokurátor Rainer Hornung, riaditeľ nemeckej Justičnej akadémie (DRA/GJA)

Lotyšsko:

Solvita Kalnina-Cauneová, výkonná riaditeľka lotyšského Centra pre odbornú justičnú

prípravu (LTMC/LJTC)

Holandsko:

Nathalie Glimeová, vedúca vzdelávania na medzinárodnom odbore holandského Centra pre

odbornú justičnú prípravu a štúdium (SSR)

Rumunsko:

Profesorka Otilia Stefania Pacurariová, odborníčka na vzdelávanie dospelých v rumunskom

Národnom inštitúte pre súdnictvo (NIM)

91


92


HLAVNÍ AUTORI príručky k odbornej príprave sú:

Prokurátor Rainer Hornung, riaditeľ nemeckej Justičnej akadémie (DRA/GJA)



KONTROLNÚ RADU tvorili:

Nathalie Glimeová, vedúca vzdelávania na medzinárodnom odbore holandského Centra pre

odbornú justičnú prípravu a štúdium (SSR)

Visnja Marinovicová, vedúca oddelenia pre hodnotenie a odbornú prípravu školiteľov

a mentorov v Chorvátskej justičnej akadémii

KOORDINÁTOR PRÍRUČKY ODBORNEJ PRÍPRAVY



OSOBITNÉ POĎAKOVANIE patrí všetkým zástupcom členských štátov EJTN, ktorí poskytli

spätnú väzbu v priebehu tvorby príručky, a Benedette Vermigliovej, koordinátorke odbornej

prípravy EJTN.

93


SLOVNÍK POJMOV37

Akademická obec Má sa chápať v širokom zmysle, t. j. komunita akademických

pracovníkov a študentov v oblasti vysokoškolského vzdelávania

a výskumu.

Program Program jednotlivého podujatia odbornej prípravy/kurzu

Zmiešané učenie Kombinácia podujatí prezenčnej odbornej prípravy a odbornej prípravy

cez internet v rámci programu odbornej prípravy

Priebežná odborná príprava Odborná príprava pre sudcov a prokurátorov aktuálne vykonávajúcich

svoju funkciu (= odborná príprava počas výkonu funkcie)

Súd Bez ohľadu na názov (súd, rada, tribunál atď.) znamená orgán verejnej

moci, ktorý vynáša rozsudky v právnych sporoch medzi účastníkmi,

a tak vykonáva spravodlivosť v občianskoprávnych, trestnoprávnych

a verejnoprávnych veciach v členských štátoch EJTN.

Učebné osnovy Súbor navzájom súvisiacich podujatí odbornej prípravy pre (budúcich)

sudcov a/alebo (budúcich) prokurátorov (= program odbornej prípravy)

Počiatočná odborná príprava Fáza odbornej prípravy budúcich sudcov a/alebo prokurátorov

nasledujúca po absolvovaní vysokoškolského štúdia

Odborná príprava počas

výkonu funkcie

Pozri Priebežná odborná príprava

Sudca Bez ohľadu na spôsob vymenovania/voľby a bez ohľadu na názov

(sudca prvého stupňa, odvolací sudca, vyšetrujúci sudca, vyšší súdny

úradník atď.) znamená držiteľa sudcovskej funkcie, ktorý prispieva

k vykonávaniu spravodlivosti na súde.

Justícia Bez ohľadu na odlišné tradície v krajinách anglosaského

a kontinentálneho práva znamená systém súdnictva a prokuratúry

v danom členskom štáte EJTN.

37 Vzhľadom na rôzne tradície a odlišnú terminológiu v 35 členských inštitúciách EJTN nie sú tieto vymedzenia nutne záväzné.

Boli vybraté (s uprednostnením funkčného opisu) na účely jednotnosti a nie je zámerom ovplyvňovať nimi nijaký systém ani jeho

tradície.

94


Právnik Má sa chápať v užšom zmysle ako odborník vystupujúci ako právny

zástupca (napr. advokát, verejný obhajca).

Vnútroštátna inštitúcia

odbornej prípravy

Bez ohľadu na organizačnú formu (ministerstvo, verejnoprávny orgán,

nadácia atď.) a bez ohľadu na názov (škola, akadémia, inštitút, vyššia

odborná škola, centrum) znamená akúkoľvek inštitúciu členského štátu,

ktorá sa venuje realizácii počiatočnej odbornej prípravy a/alebo

priebežnej odbornej prípravy (budúcich) sudcov a/alebo (budúcich)

prokurátorov.

(Verejný) prokurátor Bez ohľadu na právne postavenie (štátny úradník, právnik atď.) a bez

ohľadu na akuzačný alebo inkvizičný systém trestného stíhania

znamená právneho zástupcu štátneho orgánu, ktorý vyšetruje trestné

prípady spolu s políciou, rozhoduje medzi vznesením obvinenia

a oslobodením a zastupuje štát v trestnom konaní pred súdom.

Prokuratúra Bez ohľadu na názov a bez ohľadu na organizačnú formu znamená

vnútroštátny orgán verejnej moci zodpovedný za vyšetrovanie

a stíhanie trestných prípadov.

Seminár Prezenčný kurz odbornej prípravy

Vedúci vzdelávacieho bloku Vedúci kurzu odbornej prípravy, ktorý je prostredníkom medzi

hostiteľom, resp. organizátorom a účastníkmi.

Kurz odbornej prípravy Bez ohľadu na prezenčný formát alebo formát elektronického štúdia

jednotlivé opatrenie odbornej prípravy pre konkrétnu účastnícku

skupinu (budúcich) sudcov/prokurátorov (= podujatie odbornej

prípravy)

Podujatie odbornej prípravy Pozri vyššie kurz odbornej prípravy

Program odbornej prípravy Pozri vyššie učebné osnovy

Blok odbornej prípravy Samostatná časť kurz/podujatia odbornej prípravy

Webový seminár Kurz odbornej prípravy vo virtuálnom (online) prostredí

Documents

EJTN Metodická príručka odbornej justičnej prípravy v Európe · 2016-10-12 · 3 EJTN – Metodická príručka odbornej justičnej prípravy v Európe rovnaké bez ohadu na