Národné testovanie žiakov v Európe: Ciele, organizácia a

E U RYD I C E

Európska komisia

Národné testovanie žiakov v Európe: Ciele, organizácia a využívanie výsledkov

audiovizuálny sektor a kultúru Výkonná agentúra pre vzdelávanie,

Národné hodnotenie žiakov v Európe:

Ciele, organizácia a využívanie

výsledkov

Túto publikáciu vydáva Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (EACEA P9 Eurydice). Dostupná je v angličtine (National Testing of Pupils in Europe: Objectives, Organisation and Use of Results), francúzštine (Les évaluations standardisées des élèves en Europe: objectifs, organisation et utilisation des résultats) a nemčine (Nationale Lernstandserhebungen von Schülern in Europa: Ziele, Aufbau und Verwendung der Ergebnisse). ISBN 978-92-9201-036-2 DOI 10.2797/18294 Preklad: ISBN 978-92-9201-066-9 DOI 10.2797/3252 Táto publikácia je tiež na internete (http://www.eurydice.org). Uzávierka textu bola v septembri 2009. © Education, Audiovisual and Culture Executive Agency, 2009. Obsah tejto publikácie môže byť čiastočne reprodukovaný. Okrem komerčných účelov s uvedením zdroja a s odkazom na sieť 'Eurydice', s uvedením dátumu vydania publikácie. Žiadosť o povolenie reprodukovať celú publikáciu musí schváliť EACEA P9 Eurydice. Education, Audiovisual and Culture Executive Agency P9 Eurydice Avenue du Bourget 1 (BOU2) B-1140 Brussels Tel. +32 2 299 50 58 Fax +32 2 292 19 71 E-mail: [email protected] Webstránka: http://www.eurydice.org

3

PREDHOVOR

Skvalitňovanie a efektívnosť vzdelávania je v centre diskusií o

vzdelávacej politike na oboch úrovniach − národnej, aj európskej.

Budovanie prosperity a sociálnej súdržnosti je dôležitou úlohou v

európskej lisabonskej stratégie. Je v centre záujmu cieľov EÚ pre

vzdelávanie a odbornú prípravu v období do roku 2020. Zahrňuje

rastúcu výkonnosť v povinnom vzdelávaní, predovšetkým čo sa

týka vysokého percenta neprospievajúcich 15-ročných žiakov v

čítaní, matematike a prírodných vedách a všeobecnejšie pripravuje

mladých ľudí pre vedomostnú spoločnosť 21.storočia.

V tomto kontexte sú spoľahlivé informácie o žiackych výkonoch

kľúčom k úspešnej implementácii cielenej vzdelávacej politiky a nie je prekvapujúce, že v ostatných

dvoch dekádach sa národné testy stali dôležitým nástrojom na meranie vzdelávacích výsledkov.

Táto publikácia Eurydice poskytuje prehľad o súvislostiach a organizácii národných testov v

30 európskych štátoch a využitie výsledkov testov jednotlivých žiakov na úrovni škôl a na národnej

úrovni. Prezentuje odlišné postupy európskych štátov čo sa týka cieľov, frekvencie a rozsahu

národných testov a taktiež dôležité aspekty národných testov, kde sa štáty môžu poučiť zo skúseností

druhého. Tiež sa zdôrazňuje potreba rozvíjať koherentné systémy hodnotenia žiakov, čo vytvára

rovnováhu medzi celoštátnymi testami a inými formami hodnotenia, ktoré sú zamerané nielen na

úroveň žiakov, ale pomáhajú im aj zdokonaľovať sa.

Som presvedčený, že táto nová publikácia Eurydice bude významným príspevkom do diskusie o úlohe

národných testov, ktoré sa robia v mnohých európskych štátoch, a tak bude užitočným a aktuálnym

zdrojom informácií pre tvorcov vzdelávacích koncepcií, expertov a tiež odborníkov z praxe.

Ján Figel’

komisár zodpovedný za vzdelávanie, odbornú

prípravu, kultúru a mládež

5

OBSAH

Predhovor 3

Obsah 5

Úvod 7

Kapitola 1: Hodnotenie žiakov v Európe – Kontext a vznik národného testovania 11

1.1. Stručný prehľad hlavných foriem hodnotenia žiakov 11

1.2. Historický profil národného testovania 14

1.3. Zmena koncepčných rámcov na základe národného testovania 18

Kapitola 2: Ciele a organizácia národného testovania 23

2.1. Ciele národného testovania v Európe 23

2.2. Organizácia a charakteristika národných testov 25

2.3. Zapojení aktéri a orgány 41

Kapitola 3: Využitie a dopady výsledkov národných testov 49

3.1. Využitie výsledkov národných testov vo vzťahu k jednotlivým žiakom 49

3.2. Využitie výsledkov národných testov pre školskú politiku 52

3.3. Využitie výsledkov testov miestnou správou 57

3.4. Využitie výsledkov testov národnými vládami alebo vzdelávacími autoritami na najvyššej úrovni 58

3.5. Prieskumy a diskusie 60

Kľúčové otázky 63

Slovník 67

Odkazy 69

Tabuľka ukazovateľov 71

Prílohy 73

Poďakovanie 105

7

ÚVOD

Národné hodnotenie žiakov ako prostriedok na meranie a monitorovanie kvality vzdelávania a

vytvorených štruktúr európskych vzdelávacích systémov sa stáva čoraz dôležitejšie v celej Európe.

Štúdia bola vypracovaná na žiadosť českého predsedníctva Rady Európskej únie počas prvého

polroka 2009. V Českej republike je záujem o túto tému spojený s prebiehajúcou diskusiou o národnej

politike o možnom zavedení národných testov, ako nástroja na zlepšovanie kvality vzdelávania.

Cieľom štúdie je poskytnúť komparatívny prehľad o vývoji, cieľoch a organizácii národných testov v

štátoch siete Eurydice (1) a získať skúsenosti ako sa výsledky testov využívajú vo vzdelávacej kariére

jednotlivých žiakov na úrovni škôl a vzdelávacieho systému.

V tejto správe je národné testovanie – ktoré je jedinou formou hodnotenia žiakov – definované ako

‘národná administrácia štandardizovaných testov a centrálne stanovené skúšky’. Tieto testy sú

štandardizované národnými školskými úradmi alebo v prípade Belgicka, Španielska a Nemecka,

školskými inštitúciami na najvyššej úrovni, ktoré sú uvedené ako ‘centrálna úroveň’. Testy obsahujú

centrálne stanovené postupy na prípravu ich obsahu, administráciu a známkovanie pre účely

interpretovania a používania ich výsledkov. Národné testovanie sa robí pod vedením národného alebo

centralizovaného orgánu a pri všetkých skúškach sa robia testy za podobných podmienok. Testy na

zistenie vývojových problémov, ktoré robia niektoré deti na začiatku povinného vzdelávania, ako aj

testy pri prijímaní na stredné školy, ktoré sa špecializujú na vyučovanie určitých špecifických

predmetov, tu nie sú zahrnuté. Rôzne štandardizované metodiky a ďalšie nástroje, ktoré sú určené na

pomoc učiteľom pri rôznych formách hodnotenia žiakov, iné ako národné testovanie sú mimo rámca

tejto štúdie.

V štúdii je zahrnuté národné testovanie pre záverečné alebo formatívne účely. Dôkladne rozoberá

ciele a využívanie, čo sa týka kariéry jednotlivých žiakov ako je vydávanie vysvedčení, delenie do

jednotlivých prúdov alebo pomoci pri učení a zlúčenie výsledkov skupín žiakov, ktoré sa používajú ako

jedno z kritérií na hodnotenie škôl, učiteľov alebo miestnej správy, alebo na monitorovanie

vzdelávacieho systému ako celku. Aj povinné, aj voliteľné národné testy sa berú do úvahy, ak sú to

národné testy, ktoré sa robia na základe vzorky.

Referenčným rokom tejto štúdie je školský rok 2008/09 a informácie sa týkajú vzdelávania na úrovni

ISCED 1 (základné vzdelávanie) a 2 (nižšie stredoškolské vzdelávanie). Národné testy, ktoré ešte nie

sú úplne implementované v školskom roku 2008/09, sú tu tiež zahrnuté. Úrovne ISCED 1 a 2

zodpovedajú obdobiu dennej povinnej školskej dochádzky vo väčšine zapojených štátov. V štátoch,

kde povinné vzdelávanie pokračuje svojou časťou na úrovni ISCED 3 sa testy, ktoré sa absolvujú po

ukončení vzdelávania na úrovni ISCED 2 nebrali do úvahy. Plánované reformy na nasledujúce roky sú

tiež zahrnuté. Popisoval sa iba sektor verejného vzdelávania, okrem Belgicka, Írska a Holandska, v

ktorých bol zahrnutý aj grantmi podporovaný súkromný sektor, pretože sa týka väčšiny žiakov v (1) Turecko nie je zapojené do tejto štúdie.

Národné hodnotenie žiakov v Európe: Ciele, organizácia a využívanie výsledkov

8

školách. V Írsku je väčšina škôl podľa platnej legislatívy v súkromnom vlastníctve, ale v skutočnosti sú

úplne financované štátom a nepožadujú poplatky od rodičov. V Holandsku sú financovanie a

podmienky súkromného a verejného vzdelávania zakotvené v ústave.

Na účely tejto štúdie boli rôzne národné testy z Európy rozdelené do troch rozsiahlych kategórií:

Prvá skupina pozostáva z testov, ktoré sumarizujú výkony jednotlivých žiakov na konci školského

roka alebo na konci prislušného vzdelávacieho stupňa, ktoré majú významný vplyv na školskú

kariéru. V literatúre sa tieto testy tiež nazývajú ako záverečné testy alebo 'hodnotenie učenia'.

Výsledky sa využívajú pri vydávaní vysvedčení alebo pri dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú

delenia do prúdov, výberu školy alebo postupu z nižšieho ročníka do vyššieho, atď.

Druhá identifikovaná skupina národných testov je primárne zameraná na monitorovanie a

hodnotenie škôl a/alebo vzdelávacieho systému ako celku. ‘Monitorovanie a hodnotenie’ sa týka

procesu zberu a analyzovania informácií na kontrolu výkonu v súvislosti s cieľmi, prípadne ak je to

potrebné, urobila korekcia činnosti. Výsledky národných testov sa používajú ako indikátory kvality

vyučovania a výkonov učiteľov, ale tiež na meranie celkovej efektívnosti vzdelávania a praxe.

Tretia skupina testov sa robí za účelom asistencie jednotlivým žiakom pri vzdelávacom procese,

identifikovaním ich špecifických vzdelávacích potrieb a vhodným prispôsobením vyučovania. Tieto

testy sú zamerané na 'hodnotenie učenia' a môžu sa v širšom význame popisovať ako “formatívne

hodnotenie”.

Publikácia má tri kapitoly, zhrnutie kľúčových otázok a prílohu, ktorá obsahuje zoznam tabuliek

jednotlivých štátov.

Kapitola 1 nazvaná 'hodnotenie žiakov v Európe – obsah a výstup národného testovania' poskytuje

prehľad o vývoji národného testovania v priebehu posledných dekád a zdôrazňuje dôvody na jeho

používanie vo zvýšenej miere.

Kapitola 2 o cieľoch organizácie národného testovania obsahuje podrobné informácie o cieľoch takého

testovania a podmienkach, za ktorých sa uskutočňuje, vrátane frekvencie, testovaných predmetov,

typoch otázok, používaní informačných a komunikačných technológií (IKT) a orgánov, ktoré sú za to

zodpovedné, atď.

Kapitola 3 sa zaoberá 'využívaním a vplyvom výsledkov národného testovania'. Skúma využívanie

výsledkov pre jednotlivých žiakov, školy, miestnu správu a celý vzdelávací systém, so špeciálnym

zameraním na opatrenia na zaznamenávanie výsledkov. O vplyve národných testov sa diskutuje v

štátoch, ktoré už urobili národný prieskum, alebo kde už prebehli diskusie o tejto téme.

Úvod

9

Okrem toho podrobný popis obsahu a organizácie národných testov vo väčšine zapojených štátov je k

dispozícii na webovej stránke Eurydice. Na webovej stránke je tiež prehľad o výsledkoch výskumu

týkajúceho sa vplyvu národných testov, ktorý realizovali externí odborníci (2).

Metodiku na zber údajov kancelária Eurydice v rámci výkonnej agentúry Education, Audiovisual and

Culture Executive Agency vypracovala v úzkej spolupráci s českou kanceláriou Eurydice a expertami

z Ministerstva školstva, mládeže a športu Českej republiky a Inštitútu pre informácie o vzdelávaní.

Porovnávacia analýza sa zakladá na odpovediach jednotlivých národných kancelárií Eurydice

spracovaných podľa metodiky. Správa bola kontrolovaná národnými kanceláriami, okrem Bulharska, a

všetci prispievatelia sú uvedení v časti poďakovanie v záverečnej časti.

(2) Nathalie Mons (august 2009), Theoretical and Real Effects of Standardised Assessment.

11

KAPITOLA 1: HODNOTENIE ŽIAKOV V EURÓPE – KONTEXT A VZNIK

NÁRODNÉHO TESTOVANIA

Národné testovanie žiakov je definované ako národné riadenie štandardných testov a centrálne

stanovených skúšok, je jedným z nástrojov používaných v systematickom meraní a monitorovaní

výkonov jednotlivých žiakov, škôl a národných vzdelávacích systémov. Národné testy sú tvorené a

vyvíjané v súlade s národnými koncepčnými programami a štrukturálnym kontextom a často sú

prepojené na ďalšie formy hodnotenia.

V tejto kapitole sa najprv uvádza krátky súhrn hlavných foriem hodnotenia žiakov a spôsoby, akými sú

organizované v celej Európe. Nasleduje popis historického vývoja vzniku národného testovania v

každom z príslušných štátov. V ostatnej časti kapitoly sú načrtnuté paralely medzi zavedením

národných testov a meniacimi sa koncepčnými rámcami, ktoré formovali európske vzdelávacie

systémy v ostatných desaťročiach.

1.1. Stručný prehľad hlavných foriem hodnotenia žiakov

Hodnotenie žiakov v Európe predstavuje zložitý obraz pozostávajúci z rôznych hodnotiacich interných

alebo externých nástrojov a metód, ktoré môžu byť priebežné/formatívne alebo súhrnné/sumatívne,

a majú rôznu úroveň dôležitosti. Vo všetkých štátoch tvorí hodnotenie žiakov integrálnu časť výučby a

učenia a v podstate je pomocným nástrojom pri skvalitňovaní vzdelávania.

Proces hodnotenia žiakov je zvyčajne riadený osobitnými zákonmi alebo metodikami týkajúcimi sa

národných učebných osnov a metodikami pre učiteľov. Tieto predpisy stanovujú základné princípy

hodnotenia, ciele a niekedy aj škálu odporúčaných prístupov. Ďalšími aspektmi hodnotenia, často

obsiahnutými v legislatívnych dokumentoch je možné známkovanie žiakov, kritériá pre ich

napredovanie počas školskej dochádzky, príprava správ a komunikácia s rodičmi.

Najbežnejší typ hodnotenia používaný počas povinnej školskej dochádzky je známy ako priebežné

hodnotenie. Zahŕňa hodnotenie dennej dochádzky žiakov, ich prácu na hodinách, ústne a písomné

testy, úlohy a praktické úlohy alebo projektovú prácu. Môže sa využívať pre formatívne, ale aj súhrnné

ciele. Vo všetkých štátoch robia učitelia formatívne hodnotenie priebežne, ako integrálnu súčasť svojej

činnosti počas školského roka. Je zamerané na monitorovanie a skvalitnenie procesu ako výučby, tak

učenia a poskytuje priamu spätnú väzbu pre učiteľov aj žiakov (1). Aj keď za formatívne hodnotenie

zvyčajne zodpovedajú jednotliví učitelia, do tohto procesu môžu byť zapojení aj ďalší pedagogickí

zamestnanci. Napríklad v Belgicku (Nemecké spoločenstvo) sa formatívne hodnotenie predkladá

triednej rade (riaditeľ školy a členovia zboru zodpovední za výučbu a výchovu konkrétnej skupiny

žiakov) ako dôležité indikácie o organizácii opatrení pre účinnú podporu žiakov. V Portugalsku za

formatívne hodnotenie zodpovedajú jednotliví učitelia udržiavajú dialóg so žiakmi a spolupracujú

svojimi kolegami – učiteľmi. Konkrétne v rámci kurikulárnych oddelení a triednych rád, ktoré navrhujú

a riadia kurikulárne projekty založené na národných učebných osnovách – a, kde je to vhodné, so

špecializovanými vzdelávacími službami, rodičmi a poručníkmi.

(1) Ďalšie informácie o formatívnom hodnotení nájdete v OECD, Formative Assessment – Improving Learning in

Secondary Classrooms, 2005.


12

V niektorých štátoch v prvých rokoch vzdelávania prevláda formatívne hodnotenie, najmä na úrovni

základného vzdelávania, neskôr, ako žiaci postupujú do vyšších ročníkov, je doplnené súhrnným

hodnotením. Súhrnné hodnotenie sa týka systematického a pravidelne sa opakujúceho získavania

informácií, jeho výsledkom je posúdenie rozsahu a kvality znalostí žiakov v konkrétnom časovom

vymedzení. Zvyčajne sa robí na konci každého polroka, školského roka a vzdelávacej úrovne

a učitelia ho používajú pri príprave správ o dosiahnutých výsledkoch žiakov pre ich rodičov a aj pre

žiakov samotných, alebo pri rozhodovaní, ktoré môže ovplyvniť školskú kariéru žiakov (2). Súhrnné

hodnotenie je často kombinované s formálnymi stretnutiami učiteľov s rodičmi (napr. počas

špeciálnych školských večerov) alebo s ďalšími formami komunikácie, ako sú školské správy,

korešpondencia s rodičmi alebo bulletiny zaoberajúce sa napredovaním žiakov.

Pri zaznamenávaní správ o výsledkoch formatívneho alebo súhrnného hodnotenia sa môžu brať do

úvahy ďalšie informácie o motivácii žiakov alebo dokonca aj ich spoločenské správanie. Napr. takmer

v polovici Länder v Nemecku sa robia hodnotenia pracovného a spoločenského správania žiakov na

základných školách. V Holandsku sa testy neustále používajú na získanie prehľadu o napredovaní a

vedomostnej úrovni žiakov, ako aj ich spoločensko-emocionálnom vývoji. Na stredných školách v

Lichtenštajnsku sú študijné návyky žiakov spolu s ich študijnými výstupmi, pracovnými návykmi a

správaním dokumentované v školských správach.

V niektorých štátoch majú školy a učitelia pomerne veľkú voľnosť pri rozhodovaní, ako budú realizovať

svoju koncepciu hodnotenia v praxi. V takýchto prípadoch učitelia a rada učiteľov spravidla

samostatne zodpovedajú za hodnotenie žiakov a za rozhodnutia o napredovaní žiakov (3). Napríklad

školy v Bulharsku môžu organizovať školské testy v akomkoľvek predmete a kedykoľvek to považujú

za vhodné. Podobne v Holandsku, kde sú základné i stredné školy do značnej miery nezávislé,

testovanie žiakov je predmetom niekoľkých oficiálnych nariadení. Takmer vo všetkých školách je

použitá konkrétna forma hodnotenia na stanovenie toho, či žiaci dosiahli úroveň, ktorá sa bežne

očakáva po určitom období, a školy sa rozhodujú, ako by sa to malo realizovať. V Španielsku sú

kritériá na hodnotenie žiakov riadené oficiálnymi učebnými osnovami a oficiálne učebné osnovy

autonómnych komunít môžu zahŕňať aj príslušné smernice. Avšak školy a učitelia sa rozhodujú

samostatne o metodike hodnotenia a nástrojoch, ktoré sa používajú, frekvencii priebežného

hodnotenia, podpore žiakom na priznanie kvalifikácie. Aj keď v Rumunsku oficiálne nariadenia

stanovujú, že školy zodpovedajú za formálne procedúry, ktoré riadia hodnotenie vzdelávania a

napredovanie žiakov, samotní učitelia majú voľnú ruku pri plánovaní a rozhodovaní o metódach

hodnotenia a nástrojoch, ako aj ich použití a zaznamenávaní výsledkov. Na Islande neexistuje žiadna

štandardizácia hodnotenia žiakov, ktoré používajú rôzne školy a učitelia a napredovanie žiakov je tiež

zaznamenávané rôznymi spôsobmi.

Národné testy založené na centrálne stanovených procedúrach sú často používané na zabezpečenie

jednoduchého porovnávania výkonov jednotlivých žiakov. Výsledky týchto testov sa môžu porovnávať

na rôznych úrovniach. Poskytujú žiakom informácie o získaných vedomostiach, ktoré môžu byť

porovnané s vedomosťami ich rovesníkov a národným priemerom. Národné testy majú významný

vplyv na ďalšiu kariéru žiakov, pretože (napríklad) výsledky sa berú do úvahy na udelenie záverečnej

(2) Ďalšie informácie o súhrnnom hodnotení pozri Harlen, W., Assessment of Learning, 2007.

(3) Ďalšie informácie o zodpovednosti učiteľov a škôl za hodnotenie žiakov pozri Eurydice (2008), Level of Autonomy and Responsibility of Teachers in Europe, str. 30-37.

Kapitola 1: Hodnotenie žiakov v Európe – kontext a vznik národného testovania

13

známky. Pomáhajú zabezpečiť, aby školské certifikáty boli porovnateľné bez ohľadu na to, kde ich

získali. To môže byť na druhej strane dôležité pre budúcu kariéru žiakov, ktorá môže stále viac

závisieť napríklad od sprístupnenia ich školského záznamu pre potenciálnych zamestnávateľov.

Učitelia tiež používajú výsledky niektorých národných testov na porovnanie školských vedomostí

jednotlivých žiakov, identifikovanie špeciálnych vzdelávacích potrieb a podľa toho prispôsobujú ich

vzdelávanie. Napokon školy môžu využiť také informácie na zistenie svojej pozície vo vzťahu k ďalším

školám a národným údajom o výsledkoch.

Štáty s dlhšou tradíciou národného testovania využívaného pre pomoc školám a učiteľom hodnotiť

vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov a všeobecne skvalitňovať vzdelávanie, vytvárajú koncepcie

a stratégie so špecifickým zámerom dosiahnuť rovnováhu medzi učiteľským a školským hodnotením a

národnými testami a skúškami. Ako už bolo uvedené, školy v Holandsku majú výraznú samostatnosť

pri hodnotení žiakov. Mnohé používajú stredne pokročilé ciele a testy na meranie napredovania

žiakov. Časť Leerling- en Onderwijsvolgsysteem (LVOS, alebo monitorovací systém žiakov a

vzdelávania) je Entreetoets (vstupný test), ktorý poskytuje dôkladnejší pohľad na ich napredovanie a

výsledky samotného vzdelávania, pokiaľ ide o jazyk, matematické a študijné schopnosti. Eindtoets

Basisonderwijs (záverečný test – vzdelávanie na ZŠ) je národným testom, ktorý nie je povinný, ale

absolvuje ho väčšina žiakov. Jeho cieľom je získanie nezávislých informácií, ktoré podporia

odporúčania školy pre rodičov pri výbere stredoškolského vzdelávania. Keďže riaditelia základných

škôl a ich pedagogický zbor sú povinní predložiť správu o dosiahnutých výsledkoch žiakov, keď sa

zapisujú na stredné školy, konajú v súlade s názormi rodičov a detí, hodnoteniami a posúdeniami

kvality ich školy a často aj v súlade s výsledkami získanými v nezávislom teste pre žiakov v

poslednom ročníku. Avšak hlavným cieľom škôl je zjednotenie prístupov používaných v týchto typoch

testov Leerlingvolgsysteem, Entreetoets a Eindtoets Basisonderwijs. Okrem toho prieskum skupiny

vzdelávacích dráh (Educational Careers Cohort Survey − COOL) sleduje kognitívny, sociálny a

emocionálny vývin žiakov vo veku od 5 do 18 rokov ako napredujú počas vzdelávania. Aby sa tieto

aspekty mohli monitorovať, žiaci pravidelne vykonávajú testy a vypĺňajú dotazníky a ich celková

školská dráha je tiež systematicky dokumentovaná.

V Spojenom kráľovstve tvoria systém hodnotenia národného kurikula rôznymi formami hodnotenia,

vrátane národného testovania. V Anglicku, Walese a Severnom Írsku, zo zákona vyplývajúce postupy

hodnotenia, ktoré existujú pre všetkých žiakov počas základného (ISCED 1) a nižšieho

stredoškolského vzdelávania (ISCED 2), sú úzko prepojené na obsah vzdelávania. Systém bol

zavedený, aby skvalitnil vzdelávacie výsledky, informoval rodičov o výbere školy a aby sa dosiahla

školská zodpovednosť. Hoci formálne testy boli na začiatku veľmi dôležitým prvkom, systém sa

neustále vyvíjal a súčasné procedúry závisia výlučne od hodnotenia učiteľov vo Walese a na

niektorých úrovniach v Anglicku. Avšak, aj keď sa ich forma zmenila, systém hodnotenia národného

kurikula v Anglicku, Walese a Severnom Írsku zostáva a má tie isté ciele a štandardizované procedúry

pre prípravu obsahu, riadenia, známkovania a interpretáciu výsledkov.

Podobne v Škótsku pomáhajú rôzne typy hodnotenia podporovať učenie v záujme jednotlivých žiakov,

škôl a miestnej správy a celého škótskeho vzdelávania vo forme jednoliateho systému. Formatívne

hodnotenie ako aj využívanie informácií z hodnotenia sú veľmi podporované, prvé vo vzťahu k

individuálnemu učeniu a napredovaniu a druhé vo vzťahu k hodnoteniu a skvalitňovaniu učenia v

rámci systému. Súhrnné hodnotenie jednotlivých žiakov do veľkej miery závisí od toho, ako učitelia


14

odborne hodnotia ich prácu na hodinách. V tejto súvislosti môžu byť použité výsledky národných

hodnotení v anglickom jazyku a matematike na potvrdenie hodnotení dosiahnutých výsledkov žiakov,

zatiaľ čo škótsky prehľad dosiahnutých výsledkov (Scottish Survey of Achievement − SSA) používa

testy na hodnotenie dosiahnutých výsledkov národnej reprezentačnej vzorky žiakov v

angličtine/gramotnosť, matematike/numerická gramotnosť, prírodných vedách a spoločenských

predmetoch v štvorročnom cykle. Národné testovanie je preto zakotvené v širšej politike hodnotenia.

V európskych štátoch sa používajú rôzne nástroje hodnotenia na získanie informácií pre vyučovanie a

učenie. Zahŕňajú ako priebežné hodnotenie učiteľmi pre formatívne alebo súhrnné účely, tak aj

národné testy. Tie môžu prispieť ku komplexnejšiemu prehľadu o vedomostiach a zručnostiach žiakov

poskytovaním dodatočných informácií rodičom, učiteľom, školám a celému školskému systému.

V ostatných troch desaťročiach bolo národné testovanie žiakov zavedené takmer vo všetkých

európskych štátoch a prerástlo do dôležitého nástroja v organizovaní vzdelávacích systémov.

Základné dôvody vzniku a použitia takýchto nástrojov sa v rôznych štátoch a rôznych obdobiach líšia.

1.2. Historický profil národného testovania

S výnimkou niekoľkých štátov je národné testovanie relatívne nová forma hodnotenia žiakov v Európe

(ukazovateľ 1.1). Zavedenie a používanie národných testov začalo pomaly a sporadicky vzrástlo až od

90. rokov. V súčasnom desaťročí niektoré štáty stále zavádzajú tento typ hodnotiaceho nástroja, zatiaľ

čo iné, ktoré začali skôr, vidia svoj ďalší rozvoj v národných testovacích systémoch.

Medzi prvými štátmi, ktoré zaviedli formu národného testovania, boli tie, ktoré vytvorili štandardné

nástroje na rozhodovanie o školskej kariére žiakov. Zahŕňajú testy, ktoré vedú k udeleniu certifikátov,

ale aj tie, ktoré sa používajú ako základ pre podporu žiakov na konci školského roka alebo na delenie

žiakov do prospechových kategórií na konci základného vzdelávania alebo nižšieho stredoškolského

vzdelávania, ktoré korešpondujú s úrovňami ISCED 1 alebo 2 (pozri kapitolu 2). V roku 1946 prijal

Island národne koordinované záverečné skúšky na úrovni ISCED 1 (nahradené v roku 1977

podobnými skúškami pre úrovne ISCED 1 a 2), ktoré slúžili na rozhodovanie, či žiaci môžu postúpiť do

vyššieho školského ročníka. V Portugalsku národné skúšky zavedené v roku 1947 pre žiakov na

úrovni ISCED 1 a 2 (zrušené v roku 1974) tvorili základ pre ich postup na ďalšiu úroveň a pre udelenie

certifikátov. V roku 1947 boli školským zákonom (Severné Írsko) zavedené postupové skúšky aj v

Spojenom kráľovstve (Severné Írsko) na výber vzdelávania po základnom stupni. V Spojenom

kráľovstve (Škótsko) boli skúšky “základného stupňa” na úrovni ISCED 2, ktoré viedli k udeleniu

certifikátov vo veku 16 rokov, zavedené v roku 1962. Vstupné testy v Luxembursku, prvýkrát

uskutočnené v roku 1968 (a v 1996 nahradené “štandardizovaným testom v rámci procedúry delenia

žiakov do prúdov”), boli použité na postup žiakov zo základnej na strednú školu. Podobne v

Holandsku záverečný test na konci úrovne ISCED 1, bol prvýkrát realizovaný v roku 1970 a tvorí

základ pre odporúčanie školy o postupe žiakov na stredoškolskú úroveň. Na Malte a v Dánsku bolo

národné testovanie zavedené v roku 1975 vo forme ročných skúšok pre základné a stredné školy

(Malta) a záverečných testov pri ukončení strednej školy (Dánsko).

Pomerne krátko potom, päť štátov – Írsko, Francúzsko, Maďarsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo –

zaviedli národné testovanie, ktoré slúžilo iným účelom ako tým, ktoré boli spojené s individuálnou

školskou dráhou, a vychádzalo predovšetkým z reprezentatívnych vzoriek. Vo Švédsku boli národné

testy na úrovni ISCED 2 zavedené v roku 1962, na podporu učiteľov pri porovnávaní výsledkov vo


15

vlastných triedach s národnými štandardmi. Írsko zaviedlo národné hodnotenia v čítaní angličtiny

(úroveň ISCED 1) v roku 1972, ako výsledok verejnej diskusie o štandardoch v tomto predmete. Vo

Francúzsku boli národné testy zavedené po uvedení školskej reformy v roku 1977, najprv na

základných školách, neskôr na stredoškolskej úrovni, čiastočne pre skvalitnenie hodnotenia

vzdelávacieho systému. V roku 1978 bolo v Spojenom kráľovstve (Anglicko, Wales a Severné Írsko)

zavedené Hodnotenie výkonnej jednotky (Assessment of Performance Unit − APU). To realizovalo

prieskumy na vzorke žiakov zvyčajne vo veku 11 a 15 rokov (niekedy aj 13 rokov), aby sa identifikovali

významné rozdiely v dosiahnutých výsledkoch súvisiacich s okolnosťami, v ktorých sa deti učia,

vrátane prípadov neprospievania a sprístupniť výsledky pracovníkom zodpovedným za rozdeľovanie

zdrojov v rámci ministerstva školstva a vedy, miestnej školskej správy a škôl. Maďarsko začalo

vykonávať pravidelné “monitorovacie” prieskumy na oboch úrovniach − ISCED 1 a 2 v roku 1986,

nasledovali po prijatí školského zákona v roku 1985. Na základe týchto prieskumov sa stanovil obsah

a nástroje na monitorovanie, hodnotenie a kontrolu kvality verejného vzdelávania.

Počas 90. rokov sa národné testovanie žiakov rozšírilo v ďalších 10 štátoch alebo regiónoch, ktoré

zaviedli túto formu hodnotenia. Napríklad v Španielsku zákon o všeobecnej regulácii školského

systému (LOGSE) z roku 1990 priniesol významné zmeny v hodnotení systému, vrátane

implementácie prvého národného hodnotenia na úrovni základných škôl (1994). Belgicko (Francúzske

spoločenstvo) začalo uskutočňovať národné testy v tom istom roku, najprv na úrovni základného

vzdelávania, neskôr na stredoškolskej úrovni, aby získali informácie o výkonoch žiakov. Lotyšsko a

Estónsko po získaní nezávislosti v roku 1991 začali s rozvojom národných systémov hodnotenia

žiakov na úrovniach ISCED 1 a 2, ktoré boli implementované v rokoch 1994 a 1997. V Rumunsku boli

národné skúšky iniciované v roku 1995 na testovanie žiakov pri ukončení základnej školy.

V súčasnom desaťročí bolo národné testovanie zavedené v ďalších 11 štátoch alebo regiónoch.

Národné testy boli zavedené a v úplne implementované v Belgicku (Flámske spoločenstvo), Litve a

Poľsku od roku 2002, v Nórsku od roku 2004. Úplná implementácia testov v ďalších štátoch je ešte v

procese. Od roku 2003 Slovensko zaviedlo národné testovanie žiakov na konci nižšieho

stredoškolského vzdelávania v rámci projektu (na konci druhého stupňa základnej školy), s úplnou

realizáciou od roku 2009. Rakúsko a Nemecko spustilo hodnotenie žiakov na základe národných

vzdelávacích štandardov v rokoch 2003 a 2005. Dodatok k zákonu o rakúskom školskom vzdelávaní

z roku 2008 poskytol legislatívny základ pre zavedenie vzdelávacích štandardov, zatiaľ čo tvorba

štandardizovaných testov (na úrovni ISCED 1 a 2) je v základnej testovacej fáze – s prvým

pravidelným a celoštátnym testovaním štandardov naplánovaným na 2011/12 a 2012/13. Štandardy

prijaté v Nemecku v roku 2003 boli použité počas národného testovanie na stredoškolskej úrovni vo

všetkých Länder v šk. roku 2005/06. Okrem testovania zameraného na centrálne porovnanie medzi

Länder, porovnávacie testy založené na vzdelávacích štandardoch budú vykonané v každej Land od

roku 2009. Bulharsko zaviedlo národné testy na konci prvého stupňa základných škôl v roku 2006 a

plánuje rozšíriť národný testovací systém na pokrytie ďalších školských stupňov v šk. roku 2009/10.

Podobne na Cypre celoštátny test na konci základného vzdelávania každoročne realizuje ministerstvo

školstva od roku 2007. Jeho účelom je identifikovať žiakov, ktorým hrozí riziko vyvíjajúcej sa funkčnej

negramotnosti na konci povinného vzdelávania, aby sa im zabezpečila špeciálna podpora počas

nižšieho stredoškolského vzdelávania. Rozšírenie testu na 2. a 9. ročník je v súčasnosti v pilotnej

fáze. V Dánsku sa národné testy úplne zrealizujú v roku 2010. V Taliansku sa národné testovanie na


16

úrovniach ISCED 1 a 2 zaviedlo v roku 2008. Odvtedy prešlo ďalšou fázou implementácie a jeho

úplná funkčnosť sa plánuje v školských rokoch 2009/10 a 2010/11.

V šiestich štátoch zo štátov, ktoré zaviedli národné testovanie v predchádzajúcich desaťročiach, bol

pôvodne zavedený test doplnený o ďalšie testy. Prvý národný test v Spojenom kráľovstve (Škótsko)

bol v roku 1983 doplnený Hodnotením programu dosiahnutých výsledkov (Assessment of

Achievement Programme − AAP). Bol zameraný na hodnotenie celkových dosiahnutých výsledkov na

národnej úrovni vychádzajúcich z reprezentatívnych vzoriek všetkých žiakov na konkrétnych

úrovniach základného a stredoškolského vzdelávania. Okrem toho národný test na určenie

individuálnych vzdelávacích potrieb (na úrovni ISCED 1 a prvej polovice úrovne ISCED 2) bol

zavedený ako časť reformy osnov (5-14) a hodnotenia v roku 1991. Na Malte boli na úrovni ISCED 1

(1981) a ISCED 2 (1994) zavedené ďalšie dve skúšky zamerané na rozhodovanie o ďalšej školskej

dráhe žiakov. Sledovali zavedenie každoročných skúšok pre základné a stredné školy. Ako

prostriedky identifikovania individuálnych vzdelávacích potrieb, Írsko zaviedlo upravenú formu

národného testovania, „junior certifikát” (1992), skúšku na konci nižšieho stredoškolského vzdelávania

(vek 14/15) a povinné národne riadené štandardizované testovanie v čítaní v anglickom jazyku

a matematike (2006) na úrovni ISCED 1. Posledne spomínané bolo tiež cieľom vyššie spomenutých

národných testov v Dánsku (Národné testy, úplné zavedenie do roku 2010) a Luxembursku

(Štandardizované testy, 2008). Podobne vo Francúzsku bol v roku 1989 zavedený systém

diagnostického hodnotenia, ktorý je povinný pre všetkých žiakov prechádzajúcich z úrovne ISCED 1

na úroveň ISCED 2. Zaviedli ho po prijatí školského zákona z júla 1989 a slúži učiteľom na hodnotenie

dosiahnutých výsledkov na predchádzajúcej úrovni, ako aj na hodnotenie silných a slabých stránok

žiaka. Navyše bol národný testovací systém doplnený o monitorovanie hodnotiaceho cyklu na

úrovniach ISCED 1 a 2 (2003-08), ktorý umožní porovnávanie od roku 2009, keď sa začne nový

cyklus.

Ďalšie zmeny v národných testovacích systémov zahŕňajú nahradenie alebo zrušenie niektorých

testov. K zrušeniu prišlo v Írsku, kde bola v roku 1967 zrušená nepovinná skúška na získanie

národného certifikátu pre žiakov na konci základnej školy. V Spojenom kráľovstve (Škótsko) programy

„štandardného stupňa“ a národné skúšky nahradili skúšky „bežného stupňa“ v roku 1984 pre všetkých

žiakov vo veku 14 – 16 rokov (úroveň ISCED 2); v roku 1999 bol zavedený alternatívny systém

programov, ktoré viedli k novým „národným kvalifikáciám“, v súčasnosti prebieha paralelne so

„štandardným stupňom“. V Maďarsku bol v roku 2001 prvý národný test na úrovni ISCED 2 nahradený

iným národným testom s podobným cieľom, konkrétne monitorovaním a hodnotením škôl. Okrem toho

bol test na úrovni ISCED 1 upravený, aby sa jasnejšie identifikovali vzdelávacie potreby. Podobný

vývoj bol aj niekoľkých ďalších štátoch, v ktorých prvé národné testy boli nahradené novými testami

s rôznymi cieľmi. Čiastočne sa to týka Islandu, kde prvé takéto testy, ktoré mali významný dopad na

školskú dráhu jednotlivých žiakov, boli v roku 1977 nahradené národne koordinovanými skúškami so

zámerom pomôcť identifikovať vzdelávacie potreby žiakov v 4. a 7. ročníku. Rozhodujúce ostali tieto

skúšky iba v 10. ročníku, keďže výsledky sa brali do úvahy pri udeľovaní certifikátov na konci

povinného vzdelávania. Hoci v roku 2008 boli prerušené, skúška v 10. ročníku sa opäť zaviedla od

školského roku 2009/10, ale s novými cieľmi zameranými na identifikáciu individuálnych vzdelávacích

potrieb, monitorovanie škôl a vzdelávacieho systému ako celku.


17

V Portugalsku boli národné testy na úrovniach ISCED 1 a 2 zrušené pred 35 rokmi. Avšak v roku 2000

bola pre 4. a 6. ročník (úroveň ISCED 1) navrhnutá nová metóda hodnotenia, zatiaľ čo národné

testovanie bolo znovuzavedené, aby monitorovalo školy a vzdelávací systém. V roku 2005 boli na

úrovni ISCED 2 znovuzavedené skúšky zamerané na rozhodovanie o školskej dráhe žiakov. V Litve

boli po prvýkrát žiacke výsledky pri ukončení vzdelávania na základnej úrovni testované povinne

v roku 1998, s významným dopadom na ich školskú dráhu. V roku 1999 s reformou základného

vzdelávania sa testovanie stalo nástrojom pre monitorovanie škôl a vzdelávacieho systému a v plnej

miere sa realizovalo v roku 2002. Od roku 2003 už nie je testovanie na úrovni základného vzdelávania

povinné, žiaci sa sami rozhodujú, či testy absolvujú. Okrem toho bol zavedený test Národných štúdií

dosiahnutých výsledkov študentov v roku 2002. V Slovinsku bolo prvé národne koordinované

hodnotenie skupiny, ktoré bolo jedným z prvkov v procedúre prijímania na vyššie stredoškolské

vzdelávanie, a tak test s významným vplyvom na vzdelávaciu dráhu žiakov, bol nahradený v roku

2000 inou formou národného hodnotenia, ktoré bolo zamerané na monitorovanie škôl a vzdelávacieho

systému. Na záver, situácia v Spojenom kráľovstve (Anglicko, Wales a Severné Írsko) je zložitejšia.

V roku 1998 sa ukončila práca útvaru (Assessment of Performance Unit − APU) a v tom istom roku

školský reformný zákon špecifikoval zavedenie národných učebných osnov a popritom systém

národného hodnotenia. Zaviedli testovanie na konci prvých troch „kľúčových stupňov“ národných

učebných osnov (zahŕňajúcich úrovne ISCED 1 a 2) z roku 1991. V roku 1999 boli Walesu

a Severnému Írsku priznané prenesené kompetencie od vlády Spojeného kráľovstva, aby

administrovali svoje vlastné domáce postupy, vrátane vzdelávania, keďže smerovanie, ktorým sa

vydali po prenesení právomoci týkajúcej sa hodnotenia žiakov sa stále viac odlišovali. Vo Wales boli

národné testy nahradené zo zákona vyplývajúcim hodnotením štatutárnym učiteľom. Podobne

v Severnom Írsku predchádzajúci systém hodnotenia „kľúčového stupňa“ (1-3, t.j. vo veku 5 až 14

rokov) boli nahradené hodnotením učiteľmi a štandardizovaným formátom/formou každoročnej správy.

V Anglicku národné testy na konci „kľúčového stupňa 3“ (vek 14 rokov) boli zrušené, ako požiadavka

zo zákona v 2008/09, a budú nahradené rozsiahlejším a zlepšeným hodnotením v triede a častejším

informovaním rodičov. Národné testy zostávajú na konci „kľúčového stupňa 1 a 2“ (vek 7 a 11 rokov)

hlavným prvkom rámca zodpovednosti v základných školách. Voliteľné testy národného kurikula sú

postupne dostupné na školách. Používajú sa na diagnostikovanie silných a slabých stránok v rámci

triedy a jednotlivých žiakov; avšak nie sú dané zákonom, správy nie sú verejne publikované a nie sú

centrálne známkované.

V piatich štátoch, konkrétne v Belgicku (Nemecké spoločenstvo), Českej republike, Grécku, Spojenom

kráľovstve (Wales) a Lichtenštajnsku sa v súčasnosti národné testy nerealizujú. Namiesto toho školy

interne robia priebežné hodnotenie žiakov, pri ktorom používajú formatívny aj súhrnný typ hodnotenia

a rôzne nástroje. Hlavným cieľom je stanoviť úroveň vzdelávania a dosiahnutých výsledkov. Okrem

toho sa v Grécku realizujú ročné “kontrolné skúšky” v súlade so štandardizovanou metodikou pre

usmernenie učiteľov pri priebežnom hodnotení. V Lichtenštajnsku poskytujú výsledky hodnotenia

žiakov školskému systému spätnú väzbu, ktorá prispieva k neustálemu zlepšovaniu systému. Okrem

toho sa v súčasnosti vedie diskusia o zavedení národného testovania pre účely monitorovania, ale tiež

aby sa získali individuálne výsledky, do konca školského roku 2010/11. Podobne v Českej republike

štandardizované národné skúšky patria medzi dlhodobé politické ciele vzdelávacieho systému. Počas

niekoľkých posledných rokov ministerstvo školstva využilo pilotné projekty na úrovni ISCED 1 a 2, aby

otestovalo možnosť zavedenia národných skúšok a v súčasnosti hodnotí výsledky týchto

experimentov.


18

Ukazovateľ 1.1: Rok prvého celkového realizovania národného testovania,

úroveň ISCED 1 a 2

Testy, ktoré rozhodujú o školskej kariére žiakov

Testy na iné účely Štáty uvedené italikou sú v procese zavŕšenia celkovej realizácie.

Zdroj: Eurydice

Doplňujúce poznámky Belgicko (BE de), Česká republika, Grécko, Spojené kráľovstvo (WLS) a Lichtenštajnsko: Žiadne národné testy na úrovni ISCED 1 a 2 v 2008/09. Dánsko: V roku 2003 bola prijatá „forma testu 10“, ktorý bol dobrovoľný pre žiakov v nepovinnom 10. ročníku. Národné testy sú pripravené na úplnú realizáciu v roku 2010. Írsko: Do roku 1967 sa voliteľná národná skúška na získanie certifikátov realizovala u žiakov, ktorí končili základnú školu. Spojené kráľovstvo (SIR): Posledné centrálne poskytnuté testy prenosu na určenie výberu vzdelávania po ukončení základnej školy boli realizované v roku 2008 s platnosťou v roku 2009.

Vysvetlivka Tento historický prehľad berie do úvahy rok prvej úplnej realizácie národných testov rozhodujúcich o školskej kariére jednotlivých žiakov v každom štáte, vrátane testov na udelenie certifikátov, alebo postupu na konci školského roku, alebo zadelenia do kategórií na konci úrovne ISCED 1 alebo 2. A rok, v ktorom každý štát zaviedol národné testy pre ďalšie účely, ako je určenie individuálnych vzdelávacích potrieb alebo monitorovanie škôl a/alebo školských systémov. Následné zmeny v počte alebo cieľoch národných testov sa do úvahy neberú.

1.3. Zmena koncepčných rámcov na základe národného testovania

Aj keď vo väčšine európskych štátov školy a učitelia tradične majú trochu voľnosti pri tvorbe učebných

osnov a stanovení vzdelávacích cieľov, stále sú zodpovední predovšetkým za hodnotenie jednotlivých

žiakov (4). Avšak s rozvojom reforiem pre väčšiu decentralizáciu a autonómiu škôl, ako aj väčším

výberom škôl a možností vzdelávania, sa národné testy postupne používajú na monitorovanie výkonu

škôl a vzdelávacích systémov (5), so zachovaním potenciálu – nástroja na hodnotenie žiakov počas

alebo na konci povinnej školskej dochádzky.

Z historického pohľadu bolo hlavným cieľom národného testovania vytvoriť štandardizovanú metódu

hodnotenia s významným dopadom na školskú dráhu žiakov. Zahŕňala národné testy pre udelenie

certifikátov žiakom na konci školského stupňa, ako je to v prípade skúšok pre „základný certifikát“,

ktoré sa realizovali v Írsku do roku 1967, alebo záverečnej skúšky Folkeskole v Dánsku v roku 1975.

Okrem toho ďalšie národné testy, ktoré ovplyvnili školskú dráhu žiakov, riadili napríklad povýšenie na

konci školského roka alebo zadelenie na konci školského stupňa. V Luxembursku a Holandsku napr.

národné testy zavedené v rokoch 1968 a 1970, poskytujú základ pre postup žiakov zo základnej (4) Pozri Eurydice (2008) Levels of Autonomy and Responsibilities of Teachers in Europe.

(5) Podrobnejšie o historickom kontexte národného testovania nájdete v literárnej recenzii Theoretical and Real Effects of Standardised Assessment, N. Mons (august 2009) na webovej stránke www.eurydice.org.


19

úrovne na nižšiu stredoškolskú úroveň. Podobne na Malte prvé národné testy známe ako „ročné

skúšky“ boli zavedené v roku 1975 na postup z jedného školského roka do ďalšieho, ako aj zaradenie

žiakov do hlavných predmetov. Na Islande národne koordinované skúšky, ktoré nahradili

predchádzajúcu výberovú skúšku v roku 1977, boli zavedené na určenie úrovne znalostí žiakov na

jednotlivých stupňoch povinného vzdelávania. V ostatnom čase povýšenie, kategorizovanie alebo

udelenie certifikátov boli kľúčovými zdôvodneniami na zavedenie národného testovania v niektorých

štátoch. V externom systéme skúšok v Poľsku v roku 2002 bolo cieľom skúšky na konci nižšej

stredoškolskej úrovne oklasifikovať žiakov pri ukončení tejto vzdelávacej úrovne. Podobne v Nemecku

národné testovanie bolo zavedené v roku 2005 preto, aby podporilo udelenie certifikátov, ako aj

klasifikáciu žiakov a ich postup na ďalší stupeň vzdelávania.

Okrem existencie národných testov na rozhodovanie o školskej kariére žiakov je rozvoj na úrovni

systému spojený s častejším používaním testov. Trend smerujúci k decentralizácii a školskej

autonómii bol v Európe od 80. rokov (6) charakterizovaný všeobecným posunom v rámci vzdelávacích

systémov od normatívnych regulačných ku koncepčným rámcom, ktoré zabezpečili demokratické

zapojenie a slobodu pre školy na jednej strane, ale vytvorili nové opatrenia pre hodnotenie

vzdelávacích výsledkov na strane druhej. Takto to bolo vo Francúzsku, kde počas modernizácie

a demokratizácie vzdelávacieho systému v roku 1979 bol prvý národný test zameraný na meranie

výkonu žiakov voči cieľom vzdelávacích programov, tak rozdielov vo výkone škôl. Podobne

v Maďarsku zavedenie demokratického systému vzdelávania, spolu s decentralizáciou, viedlo v roku

1986 k zriadeniu štandardizovaného hodnotenia školy a školských výstupov.

Od 90. rokov bola v trende čoraz väčšia decentralizácia a školská autonómia. Zatiaľ čo základné

koncepčné rámce pre národné testovanie žiakov v Európe boli čoraz viac zamerané na monitorovanie

mikroaktivít na makroúrovni, alebo inými slovami na systematické využívanie hodnotenia žiakov

v školách na monitorovanie vzdelávacieho systému ako celku. V Spojenom kráľovstve (Anglicko,

Wales a Severné Írsko) školský reformný zákon z roku 1988 spolu s nariadením vzdelávacej reformy

(Severné Írsko) z roku 1989 priznali všetkým školám väčšiu autonómiu, ale tiež zvýšenú centrálnu

kontrolu školského obsahu vzdelávania a posilnené opatrenia pre rámec zodpovedností,

prostredníctvom národného hodnotenia žiakov. Všetky opatrenia boli zamerané na skvalitnenie

školských štandardov. Podobne vo Švédsku bol systém národného testovania prepracovaný ako

výsledok reforiem z roku 1991 v systéme riadenia vzdelávania, ktoré priniesli zmeny v rozdelení

zodpovedností medzi centrálnou vládou a samosprávami a prechod z riadeného školského systému

do riadenia založeného na výsledkoch. V Lotyšsku a Poľsku reforma školského manažmentu

zahŕňajúca vysokú úroveň autonómie miestnych škôl a učiteľov podnietila potrebu metód

a mechanizmu na meranie výkonnosti škôl na národnej úrovni. Fínsko tiež začalo decentralizovať

riadenie vzdelávania na začiatku 90. rokov a s novým dôrazom na miestnu zodpovednosť, použitie

národných hodnotení na hodnotenie vzdelávania bolo riadené zákonom (zákon o základnom

vzdelávaní z roku 1998). Navyše národné hodnotenie vzdelávacích výstupov vo Fínsku je tiež

prepojené s otázkami regionálnej rovnosti a porovnateľnosti. V Španielsku, kde zákon z roku 1990

formálne uznal, že hodnotenie vzdelávacieho systému bolo rozhodujúce pri zachovaní a zvýšení jeho

kvality, boli národné testy zavedené vtedy, keď zodpovednosť za vzdelávanie bola prenesená na

autonómne spoločenstvá ako prostriedok hodnotenia celoštátnych spoločných cieľov systému.

(6) Pozri Eurydice (2007) School Autonomy in Europe: Policies and Measures.


20

V minulosti bolo národné testovanie všeobecne zavedené ako súčasť obnovenia koncepčných

a riadiacich štruktúr. V desaťročí od roku 2000 sa väčšina štátov začala spoliehať na testy, aby sa

monitorovala a zvyšovala kvalita vzdelávania a zároveň účinnosť a efektivita vzdelávacích systémov.

Samozrejme v niektorých štátoch sa národné testovanie používa na meranie kvality na základe

vzdelávacích štandardov vytvorených špeciálne pre tento účel. Napr. po zriadení „národných

učebných osnov“ Belgicko (Flámske spoločenstvo) zrealizovalo testovanie ako systém merania

výkonnosti voči dosiahnutiu a vývojovým cieľom. Podobne v Nemecku sa národné testovanie začalo

realizovať po tom, čo Stála konferencia ministrov školstva a kultúry prijala v roku 2003 opatrenia na

vytvorenie a zachovanie vysokokvalitného vzdelávania prostredníctvom záväzných štandardov pre

školy vo všetkých Länder. Úsilie merať a zvýšiť kvalitu bolo viac-menej podnietené výsledkami

medzinárodných prieskumov ako Program pre medzinárodné hodnotenie študentov (Programme for

International Student Assessment − PISA), Medzinárodná štúdia čitateľskej gramotnosti (Progress in

International Reading Literacy Study − PIRLS) alebo Medzinárodná štúdia o trendoch v matematike a

vede (Trends in International Mathematics and Science Study − TIMSS), ktoré zintenzívnili diskusiu o

vzdelávacích systémov v Európe. V približne tretine európskych štátov to zvýšilo požiadavku na

kompletnejšie informácie o učebných osnovách a vzdelávacích metódach. V Maďarsku a Rakúsku

napr. výsledky štúdií iniciovali zvýšený záujem o kvalitu škôl a výučby, v Rakúsku viedli k zavedeniu –

a Maďarsku k opätovnému zavedeniu – národného testovania ako objektívnemu a pravidelnému

spôsobu monitorovania schopností žiakov. V niektorých štátoch, napr. v Litve a na Islande, cieľ

zvýšenia kvality vzdelávania išiel ruka v ruke s úsilím podporiť rozvoj kultúry sebahodnotenia. Inými

slovami národné testy boli zavedené tak, aby mohli fungovať ako „zrkadlo“ pre školy a učiteľov pri

zlepšovaní výkonu z ich vlastnej iniciatívy (7), ako sa ďalej uvádza v kapitole 3. V tomto kontexte boli

národné testy stále častejšie používané predovšetkým na podporu učenia jednotlivých žiakov,

identifikáciu ich potrieb a v súlade s tým prispôsobením výučby. V Dánsku a Luxembursku napr. tento

typ testu bol doplnený do národného systému hodnotenia, aby sa monitoroval postup a napredovanie

žiakov a získali sa relevantné informácie, ktoré pomohli učiteľom určiť ich potreby a školy mohli zvýšiť

kvalitu vzdelávania. Tento vývoj svedčí o všeobecnom trende v súčasnom národnom testovaní,

v ktorom externé štandardizované hodnotenia na monitorovanie vzdelávacieho systému sú prepojené

s internými hodnoteniami alebo sebahodnotením škôl. Cieľom je kombinovanie modelov

monitorovania riadených z centrálnej úrovne, s prístupom k hodnoteniu žiakov zdola nahor na úrovni

školy tak, že kvalita vzdelávania je účinnejšie meraná a tak zvyšovaná.

(7) Thélot C., Évaluer l’École, Études 2002/10, Tome 397, str. 323-334.


21

*

* *

V krátkosti − národné testovanie žiakov v Európe sa v ostatných desaťročiach neustále rozširuje.

Zatiaľ čo niekoľko štátov zaviedlo národné testy pomerne skoro, najrozšírenejšie sa stali až od 90.

rokov. V niektorých štátoch sa národné testovanie zavádza a rozvíja. Základné dôvody na jeho

realizáciu sa odlišujú podľa jednotlivých štátov. V ostatných dvoch desaťročiach sa národné

testovanie postupne zavádzalo ako bežný následok narastajúcej školskej autonómie, ktorá vyplývala

z potreby systematizovať monitorovanie vzdelávacích systémov a z úsilia skvalitňovať vzdelávanie.

V ostatných rokoch sa tieto ciele prekrývali. Druhá kapitola pojednáva o národnom testovaní v rámci

vzdelávacích systémov.

23

Kapitola 2: Ciele a organizácia národného testovania

Táto kapitola sa bude zameriavať na ciele, rozsah a organizáciu národných testov v Európe a pokúsi

sa rozlišovať medzi všeobecným vzorom a špecifickým riešením v jednotlivých štátoch ako uvádzajú

národné inštitúcie v referenčnom školskom roku 2008/09 (10). Zahrnuté sú aj testy, ktoré ešte nie sú

úplne zavedené v priebehu referenčného roku (pozri kapitolu 1).

2.1. Ciele národného testovania v Európe

Ak berieme do úvahy ciele tejto štúdie a deklarované hlavné ciele národných testov ako kľúčové

kritérium, môžeme rozlišovať medzi tromi kategóriami testov. Tieto skupiny budú postupne prepojené

s najbežnejšími cieľovými skupinami žiakov, pozostávajúce z oboch vzoriek základného alebo

nižšieho stredoškolského vzdelávania (úrovne ISCED 1 alebo 2). Aktuálne využívanie výsledkov

testov, ktoré sú často nižšie ako hlavné ciele, sa bude podrobne analyzovať v kapitole 3.

Prvá skupina testov sumarizuje výsledky žiakov na konci príslušného vzdelávacieho stupňa a môže

mať významný vplyv na ich školskú kariéru. Napríklad výsledky týchto testov sa využívajú pri vydávaní

vysvedčení alebo pri dôležitých rozhodnutiach o postupe z jedného ročníka do ďalšieho alebo

záverečnom známkovaní žiakov. Takéto testy sú známe tiež ako súhrnné testy alebo “hodnotenie

vedomostí”. V polovici štátov, ktoré sa berú do úvahy, vydanie vysvedčenia, ako je nahlásené, je

hlavným cieľom minimálne jedného národného testu. Navyše Luxembursko, Malta a Holandsko

organizujú národné testy, ktorých hlavným cieľom je urobiť výber žiakov, alebo ich rozdeliť do prúdov.

Všeobecne povedané, testy s významným vplyvom na vzdelávaciu kariéru žiakov sú povinné v

obidvoch prípadoch pre všetkých, buď bez ohľadu na typ navštevovanej školy, iba pre tých, ktorí

navštevujú školy vo verejnom sektore. Dokonca tam, kde sú testy voliteľné, napríklad v prípade

‘národných kvalifikačných skúšok’ v Spojenom kráľovstve (Škótsko), alebo Holandsku CITO test,

absolvujú ich v praxi takmer všetci žiaci.

Spravidla sa tieto testy robia pri ukončení nižšieho stredoškolského vzdelávania, ktoré sa vo väčšine

štátov zhodujú s ukončením povinného vzdelávania. Iba niekoľko štátov organizuje testy viac

zamerané na žiakov v základnom vzdelávaní. V Belgicku (Francúzske spoločenstvo) a Poľsku, sa

národné testy na vydanie vysvedčenia konajú pri ukončení základného vzdelávania. V Holandsku

CITO test na konci základného vzdelávania, poskytuje rodičom informácie o najvhodnejšom type

stredoškolského vzdelávania pre ich deti. Podobne v Luxembursku výsledky žiakov dosiahnuté v

národných testoch na konci šiesteho ročníka základného vzdelávania patria medzi kritériá používané

pri rozhodovaní či by mali byť prijatí na všeobecné alebo technické stredoškolské vzdelávanie. Na

Malte slúžia testy pri ukončení základného vzdelávania ako prijímacie skúšky do lýcea ‘junior

lyceums’.

Druhá skupina národných testov pozostáva zo štandardizovaného hodnotenia, ktorého hlavnými

cieľmi je monitorovanie a hodnotenie škôl, alebo vzdelávacieho systému ako celku. Vyše polovica

štátov informovala o existencii takýchto testov. Medzi ich všeobecne zaznamenané ciele patrí

porovnávanie výkonu medzi školami, poskytovanie vstupných veličín do opatrení o zodpovednosti

(10) O typoch testov, ktoré sú nad rámec tejto štúdie pozri v úvode.


24

školy a hodnotenie výkonu celého systému. Výsledky týchto testov sa používajú v súvislosti s ďalšími

parametrami ako indikátory kvality vyučovania, menej bežne výkon učiteľov. Slúžia tiež ako

ukazovatele celkovej efektívnosti vzdelávacej politiky a praxe a tomu, či sa zlepšovanie prejavuje na

úrovni príslušnej školy alebo systému.

Pri popisovaní cieľov testov v tejto skupine, niektoré štáty kladú väčší dôraz na výkon škôl a

hodnotenie vzdelávacej efektívnosti, tak je to v Lotyšsku, Maďarsku, Rakúsku a Spojenom kráľovstve

(Anglicko).

V ostatných štátoch sa zameriavajú na vzdelávací systém s relatívne malou pozornosťou venovanou

monitorovaniu výkonu školy. Výsledky národných testov sa používajú na národný monitoring v

Belgicku (Flámske spoločenstvo), Estónsku, Írsku, Španielsku, Francúzsku, Litve, Rumunsku, Fínsku

a v Spojenom kráľovstve (Škótsko).

Zatiaľ čo testy na monitorovanie škôl sú často povinné pre všetkých žiakov, testy, ktoré sa

zameriavajú na systém ako celok všeobecne absolvuje iba reprezentatívna vzorka.

Hlavným cieľom tretej a finálnej skupiny národných testov je podporovať vzdelávací proces

objasňovaním špecifických vzdelávacích potrieb žiakov a identifikovaním vhodnej personalizovanej

nadstavby a vyučovania. Testy v tejto skupine sú v prvom rade zamerané na 'hodnotenie vedomostí' a

môžu byť v širokom zmysle popísané ako 'formatívne hodnotenie'. Tieto štandardizované testy – v

súvislosti so sústavným hodnotením učiteľmi – sú dôležité pri zlepšovaní výkonu a môžu viesť k

významnému získaniu vedomostí (11).

Národné testy na formatívne účely sa organizujú v dvanástich štátoch alebo regiónoch, konkrétne v

Belgicku (Francúzske spoločenstvo) (12), Dánsku, Írsku, Francúzsku, na Cypre, v Luxembursku,

Maďarsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve (Anglicko a Škótsko), na Islande a v Nórsku. Tieto testy

môžu byť buď povinné, tak to je v Maďarsku, Švédsku a Nórsku alebo voliteľné − v Spojenom

kráľovstve (Anglicko a Škótsko). Od roku 2007 sa vo Francúzsku stalo voliteľné diagnostické

hodnotenie v základnom vzdelávaní, zatiaľ čo diagnostické testy na začiatku nižšieho stredoškolského

vzdelávania zostali povinné.

Národné testy majú často tendenciu slúžiť niekoľkým cieľom v troch, už spomínaných kategóriách.

Napríklad Estónsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Poľsko a Portugalsko zaznamenali, že ich testy na

udeľovanie vysvedčenia sa tiež používajú na monitorovanie vzdelávacieho systému. Bulharsko,

Taliansko a Slovinsko vyhlasujú, že rovnaké národné testy sa používajú na monitorovanie škôl, aj

celkového vzdelávacieho systému. V testoch v Belgicku (Francúzske spoločenstvo), Rakúsku a

Slovinsku majú aj identifikovanie individuálnych vzdelávacích potrieb, aj monitoring školského výkonu.

Experti na hodnotenie upozorňujú, že používanie jedného testu na niekoľko účelov môže byť

neadekvátne (13).

(11) Ďalšie informácie o hodnotení učenia, pozri prehľad o výskume Paul Black a Dylan Wiliam, Assessment for

Learning: Beyond the Black Box, Assessment Reform Group, University of Cambridge, 1999.

(12) Formatívne testy v 2. a 5. ročníku základného vzdelávania a v 2. ročníku stredoškolského vzdelávania boli posunuté na školský rok 2009/10.

(13) Ďalšie informácie o používaní národných testov na rôzne ciele, pozri Paul E. Newton, Evaluating assessment systems, Qualification and Curriculum Authority, jún 2007.


25

Ukazovateľ 2.1: Hlavné ciele národných štandardizovaných testov,

úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09

Rozhodovanie o školskej kariére žiakov

Monitoring škôl a/alebo vzdelávacieho systému

Identifikácia individuálnych vzdelávacích potrieb

žiadne národné testy

Zdroj: Eurydice

Doplňujúce poznámky Francúzsko: Písomná skúška so štandardizovaným obsahom na národnej úrovni v niekoľkých predmetoch sa absolvuje na vydanie celoštátne platného vysvedčenia (brevet) na konci nižšieho stredoškolského vzdelávania. Napriek existencii centrálnych postupov pri riadení a klasifikácii tejto skúšky, nemôže byť považovaná ako forma národne štandardizovaného testovania, pretože poskytuje širokú diferenciáciu praktického prevedenia prijatého pri známkovaní a interpretácii jej výsledkov. Poľsko a Island: Jeden alebo viac národných testov majú dva rovnako dôležité ciele.

Vysvetlivka V ukazovateli je zahrnutý iba hlavný cieľ každého národného testu. Štáty prideľujú viac ako jednu kategóriu, ak riadia niekoľko testov s rôznymi hlavnými cieľmi. Podrobnejšie informácie o každom národnom teste a ich hlavnom cieli pozri prílohu.

2.2. Organizácia a charakteristika národných testov

V tejto časti sa skúmajú podmienky, podľa ktorých sa národné testy organizujú v súvislosti s

načasovaním a frekvenciou, cieľovými skupinami, testovanými vyučovacími predmetmi, typmi

testovacích nástrojov, využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT) a účasť žiakov so

špeciálnymi vzdelávacími potrebami (SEN).

2.2.1. Frekvencia a časovanie národných testov

Podľa jednotlivých štátov sú zjavné výrazné variácie vo frekvencii, kedy žiaci absolvujú národné testy,

tak aj v presnom zoskupení rokov vzdelávania, ktoré sa testujú. Niektoré z týchto odlišností môžu

odrážať národné priority vo vzdelávaní, zatiaľ čo iné môžu byť čiastočne charakteristické v rozličných

organizačných štruktúrach európskych vzdelávacích systémov. Čo sa týka posledného faktora treba si

uvedomiť, že niektoré štáty poskytujú povinnú školskú dochádzku dennou formou v rámci jednotnej

štruktúry, zatiaľ čo iné štáty jasne rozlišujú medzi základným vzdelávaním a vzdelávaním na nižšej

stredoškolskej úrovni. Hoci sa žiaci vo väčšine prípadov vzdelávajú podľa rovnakého obsahu

vzdelávania až do konca nižšej stredoškolskej úrovne, niektoré štáty vyžadujú od nich, aby si zvolili

príslušný odbor alebo typ vzdelávania na začiatku tejto úrovne alebo pred jej ukončením. Vo väčšine

štátov povinné vzdelávanie trvá deväť alebo desať rokov, zatiaľ čo v Belgicku, Luxembursku,

Maďarsku, Holandsku a v Spojenom kráľovstve trvá o dva alebo tri roky dlhšie, a pokračuje až do


26

úrovne vyššieho stredoškolského vzdelávania (ISCED 3). Avšak národné testy, ktoré sa robia po

ukončení úrovne ISCED 2 sa v tejto štúdii neskúmajú (14).

Počet školských rokov, kedy sa organizujú národné testy bez ohľadu na to, či je každý žiak testovaný

v danom roku sa výrazne odlišujú podľa jednotlivých štátov. Napríklad Dánsko, Malta a Spojené

kráľovstvo (Škótsko) majú vypracované národné testy pre takmer každý školský rok povinnej školskej

dochádzky. Spojené kráľovstvo (Anglicko) a Francúzsko môžu byť tiež považované za štáty, kde je

národné testovanie veľmi rozšírené, resp. so šiestimi alebo siedmimi národnými testami.

Naopak, niekoľko štátov testuje oveľa menej školských rokov. Štáty, ktoré organizujú iba jeden

národný test na úrovni vzdelávania ISCED 1 a 2 zahrňujú Belgicko (Flámske spoločenstvo),

Nemecko, Španielsko, Cyprus, Holandsko, Slovensko, a Spojené kráľovstvo (Severné Írsko). Ak štát

organizuje iba jeden národný test počas povinného vzdelávania, zvyčajne sa koná na konci ročníka

základného alebo nižšieho stredoškolského vzdelávania.

Väčšina ostatných európskych štátov organizuje národné testy v dvoch, alebo troch špecifických

školských rokoch v priebehu povinnej školskej dochádzky. Tieto sa môžu považovať za prevládajúci

model v Európe (pozri ukazovateľ 2.2).

Medzi tvorcami politiky a ostatnými odborníkmi v oblasti vzdelávania prebiehajú diskusie o výhodách a

prípadne negatívnych vplyvoch častého testovania. Diskusia je zameraná na potrebu nájsť rovnováhu

medzi zákonným cieľom získania aktuálneho obrazu o žiackych výsledkoch a záťažou, ktorú tieto

testy kladú na učiteľov a žiakov, znižovaním objemu efektívneho času vyučovania a príčin

spôsobujúcich preťaženie a stres. Napríklad, experti a učitelia na Malte, v Holandsku, Slovinsku a

Spojenom kráľovstve uznali, že niektoré testy – predovšetkým tie, ktoré sú rozhodujúce pre žiakov –

vytvárajú prehnaný stres, ktorý ich môže postupne demotivovať (pozri kapitolu 3).

(14) Celkový popis európskych vzdelávacích systémov pozri Eurybase na webovej stránke Eurydice: www.eurydice.org.


27

Ukazovateľ 2.2: Počet a typ národných testov a školské roky, v ktorých sa absolvujú,


CT ST OT Počet testov a

školské ročníky, v ktorých sa konajú CT ST OTPočet testov a

školské ročníky, v ktorých sa konajú

BE fr 1 6. ročník základného vzdelávania HU 3 4., 6. a 8. ročník

BE de – MT 8 4., 5. a 6. ročník základného vzdelávania; 1. až 5. ročník stredoškolského vzdelávania

BE nl 2 6. a 8.ročník 2 6. ročník základného vzdelávania; koniec stredoškolského vzdelávania

BG 3 4., 5. a 6. ročník NL 1 Finálny ročník základného vzdelávania

CZ – AT 2 4. a 8. ročník

DK 10 Medzi 2. a 8.ročníkmi PL 2 6. ročník základného vzdelávania; 3. ročník nižšieho stredoškolského vzdelávania

1 9. ročník PT 3 4., 6. a 9. ročník

DE 1 9. ročník RO 1 4. ročník

EE 2 3. a 6. ročník 2 7. a 8. ročník

1 9. ročník SI 1 6. ročník

IE 3 Koniec. 1. triedy/začiatok 2. triedy; koniec 4. triedy alebo začiatok 5. triedy; 3. ročník pozákladného vzdelávania

1 9. ročník

2 5. a 6. trieda SK 1 9. ročník

EL – FI 2 6. a 9. ročník

ES 1 4. ročník základného vzdelávania SE 3 3., 5. a 9. ročník

FR 4 Dva na konci základného vzdelávania a dva na konci povinného vzdelávania

1 3. ročník základného vzdelávania (uvedený ako ‘CE2’) UK- 2 2. a 6. ročník

1 1. ročník nižšieho stredoškolského vzdelávania ENG 5 3., 4., 5., 7. a 8. ročník

IT 3 Dva v 5. ročníku základného vzdelávania; jeden v 1. ročníku nižšieho stredoškolského vzdelávania

UK-WLS

–

1 3. ročník nižšieho stredoškolského vzdelávania UK-NIR

1 6. ročník

CY 1 6. ročník UK- SCT

6 Päť testov z národnej banky údajov o hodnotení 5-14 a jeden test v 4. ročníku stredoškolského vzdelávania

LV 3 3., 6. a 9. ročník 4 3., 5. a 7. ročník základného vzdelávania; 2. ročník stredoškolského vzdelávania

LT 2 Každý rok buď v 4. a 8., alebo v 6. a 10. ročníku IS 2 4.a 7. ročník

1 10. ročník LI –

LU 3 3. a 6. ročník základného vzdelávania a 5. ročník nižšieho stredoškolského vzdelávania NO 4 2. 5., 8. a 10. ročník

CT = povinné testy ST = vzorka testov OT = voliteľné testy

Zdroj: Eurydice

Doplňujúce poznámky

Belgicko (BE fr): Povinné testy v 2. a 5. ročníku základného vzdelávania a 2. ročníku stredoškolského vzdelávania boli posunuté do školského roku 2009/10.

Írsko: Testy na vzorke sa robia každých päť rokov. Najaktuálnejšie posledné testy sa robili v školskom roku 2008/09. Španielsko: Test v 4. ročníku základného vzdelávania sa uskutočnil prvýkrát v školskom roku 2008/09. Druhý test v 2. ročníku nižšieho stredoškolského vzdelávania sa bude organizovať prvýkrát v školskom roku 2009/10. Tieto dva testy sa budú konať každé tri roky. Navyše všetky autonómne spoločenstvá budú organizovať povinné testy pre všetkých žiakov v rovnakých školských rokoch.


28

Lotyšsko: Vo vzorových testoch sú 4. a 8. ročníky testované navyše (kalendárne) roky a 6. a 10. ročníky pravidelne. Holandsko: Aj keď je účasť v testovaní podľa rozhodnutia školy alebo inštitúcie, ktorej sa to týka, v skutočnosti ich absolvujú takmer všetci žiaci. Fínsko: Vo väčšine prípadov sa robia jeden alebo dva vzorové testy každý rok. Všeobecne sa testy konajú v 6. a 9. ročníku, alebo na konci jedného obsahu vzdelávania. Spojené kráľovstvo (ANG): Testy na konci 2. ročníka sa používajú na podporu učiteľovho hodnotenia a nezaznamenávajú sa oddelene. Voliteľné testy používa väčšina škôl, ale nevyplývajú zo zákona. Spojené kráľovstvo (NIR): Posledné centrálne organizované transferové testy sa konali v novembri 2008 na prijatie v septembri 2009. Spojené kráľovstvo (SCT): Počas deviatich rokov vzdelávania a v závislosti od napredovania v práci v triede, väčšina žiakov absolvuje päť testov z národnej banky údajov o hodnotení 5-14. Hoci tieto testy a národné skúšky v 4. ročníku stredoškolského vzdelávania sú v princípe voliteľné, absolvujú ich takmer všetci žiaci. Island: Národne koordinované skúšky v 10. ročníku začnú od šk. roku 2009/10.

Vysvetlivka Povinné testy musia absolvovať buď všetci žiaci bez ohľadu na typ navštevovanej školy, alebo iba žiaci vo verejných školách. Voliteľné testy sa konajú podľa rozhodnutia školy alebo žiakov, ktorých sa to týka.

V prvých školských ročníkov má národné testovanie menší počet štátov, testy v prvom ročníku sa

zvyčajne absolvujú na určenie špeciálnych vzdelávacích potrieb. Napríklad Scottish National

Assessment Bank je k dispozícii od prvého ročníka pre deti vo veku 5 rokov, hoci bežne robia svoj

prvý test v druhom alebo tretom ročníku. V Írsku žiaci absolvujú národne riadené testy na podporu

individuálneho učenia buď na konci prvej triedy (vek 6-7 rokov), alebo na začiatku druhej triedy (vek 7-

8 rokov), a ako súčasť národného hodnotenia čítania angličtiny National Assessment of English

Reading (NAER), vzorky žiakov v druhej triede sú testované druhýkrát. Belgicko (Francúzske

spoločenstvo), Dánsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo (Anglicko) a Nórsko začínajú s testovaním v

druhom školskom ročníku, iba dva posledne menované štáty sledujú iné ciele, ako identifikovanie

individuálnych vzdelávacích potrieb.

V Európe je bežnejšie robiť národné štandardizované testy prvýkrát v 4. ročníku (Bulharsko,

Španielsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Island), alebo v

neskoršom ročníku korešpondujúcom s koncom základného vzdelávania, ako je to v Belgicku

(Flámske spoločenstvo), Francúzsku, Holandsku, Poľsku a Slovinsku. Všeobecne v obidvoch

prípadoch sú žiaci testovaní vo veku 10 až 12 rokov. Takéto testy najčastejšie slúžia iba na

monitorovanie a okrem Malty a Holandska, nemajú rozhodujúci vplyv na budúcu školskú kariéru.

Ako presne vybraný okamih na testovanie v školskom roku, vzdelávacie inštitúcie vo väčšine prípadov

organizujú národné testy ku koncu školského roka. Výnimkou je holandský Dutch CITO test, ktorý sa

robí vo februári, a francúzske ‘hodnotenie základných kompetencií’ vo francúzštine a matematike,

ktoré sa konajú v marci. Ak berieme do úvahy špecifickú funkciu zabezpečenia informácií pre

následné pohovory, niektoré testy identifikujúce individuálne vzdelávacie potreby sa konajú na

začiatku alebo v strede školského roka ako to je v prípade Belgicka (Francúzske spoločenstvo),

Francúzska, Luxemburska a Islandu.

Niekedy nie je načasovanie testov centrálne určené, ale sa koná v podstate podľa rozhodnutia školy

alebo učiteľov. To sa aplikuje pri testoch v druhom ročníku (posledný ročník ‘kľúčového stupňa 1’) v

Spojenom kráľovstve (Anglicko) alebo pri národnej banke údajov o hodnotení 5-14 v Spojenom

kráľovstve (Škótsko). Bez ohľadu na to treba poznamenať, že Scottish Assessment Bank preferuje

obdobie máj, jún.


29

2.2.2. Testované predmety

Národné testy vychádzajú z kurikula a sú prepojené s národnými vzdelávacími štandardami v

testovaných predmetoch. Napríklad v Spojenom kráľovstve (Anglicko), testy národného kurikula (ako

to napovedá názov) majú za cieľ zoradiť žiacke výsledky vo vzťahu k ‘predmetovej schéme národného

kurikula’. Podobne v Portugalsku národné testy hodnotia a monitorujú stanovené požiadavky v

kurikulu. V Belgicku (Flámske spoločenstvo) sú testy exkluzívne zamerané na povinné výsledky a

vývojové ciele kurikula. Rumunské a rakúske národné testy sú tiež špecificky prepojené na

vzdelávacie štandardy z testovaných predmetov. Test pre nemecké maturitné vysvedčenie v 9. alebo

10. ročníku vychádza z kurikula každej Land, ale tiež federálnych národných vzdelávacích štandardov.

V poslednej dekáde sa dôraz v národných kurikulách postupne presunul z vedomostí a zručností na

prístup zakladajúci sa na kompetenciách. V súvislosti s národnými testami sa tento trend

pravdepodobne najlepšie prejavil v Španielsku a Maďarsku. V Hungarian National Assessment of

Basic Competences (NABC) sa hodnotenie zameriava nielen na vyučovací predmet, ale na to, či sú

žiaci schopní používať svoje vedomosti a zručnosti v čitateľskej a matematickej gramotnosti v

skutočných životných situáciách (6. a 8. ročník). Okrem toho Španielsko prijalo výraz kompetencia, ale

používajú ho menej striktne v národných testoch, zameriavajú sa špeciálne na používanie vedomostí.

Na európskej úrovni v decembri 2006 Odporúčanie európskeho parlamentu a Rady o ‘Kľúčových

kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie’ (15) určilo osem kompetencií, ktoré predstavujú

kombináciu vedomostí, zručností a prístupov, ktoré sú považované za nevyhnutné vo vedomostnej

spoločnosti. Spomedzi týchto ôsmich iba tri konkrétne − komunikácia v materinskom jazyku,

komunikácia v cudzích jazykoch, matematické kompetencie a základné kompetencie v prírodných

vedách a technológiách môžu byť priamo prepojené na jednotlivé predmety. V diskusiách sú jedine

tieto tri kompetencie všeobecne hodnotené v národných testoch. Naopak, v mnohých európskych

štátoch zostávajúce kľúčové kompetencie ako sú ‘učenie ako sa učiť alebo sociálne a občianske

kompetencie. Tie, ktoré sa zvyčajne týkajú viac ako jedného predmetu sa v súčasnosti všeobecne v

národných testoch nehodnotia.

Skúšanie celej škály predmetov zaradených v národných testoch ukazuje, že všeobecne sa testuje

menej predmetov na základnej úrovni, kde sa dôraz kladie na vyučovací jazyk (čítanie a písanie) a

matematiku. Nie je prekvapením, že niektoré testy na vydanie vysvedčenia na konci nižšieho

stredoškolského vzdelávania pokrývajú väčšiu škálu predmetov.

Okrem tohto všeobecného vzoru a berúc do úvahy, že počet testovaných predmetov sa môže

odlišovať v jednotlivých štátoch podľa testu alebo školského ročníka, sú zjavné dva všeobecné

modely. Niektoré štáty určujú národné testovanie z dvoch alebo troch predmetov, hoci niektoré

informovali o pláne rozšíriť rozsah testovaných predmetov. Ďalšie štáty testujú oveľa širšie spektrum

kurikula. Zatiaľ čo niektoré štáty to robia každoročne, iné rotujú predmety alebo používajú kombináciu

povinných a voliteľne testovaných predmetov.

Štáty prvej skupiny − Taliansko, Cyprus, Portugalsko a Slovensko uvádzajú, že testujú iba dva hlavné

predmety – vyučovací jazyk a matematiku. K týmto dvom predmetom Nemecko, Rakúsko, Slovinsko

(15) Recommendation of the European Parliament and the Council of 18 December 2006 on Key Competences for

Lifelong Learning. Official Journal of the European Union L394.


30

(test v školskom 6. ročníku), Island a Nórsko pridávajú cudzí jazyk. Luxembursko dva oficiálne jazyky,

nemčinu a francúzštinu a matematiku. V Taliansku budú prírodné vedy a angličtina ako cudzí jazyk

tiež testované od školského roku 2010/11.

Ukazovateľ 2.3: Počet predmetov v národných testoch,


Dva predmety alebo menej

Tri predmety

Viac ako tri predmety

Žiadne národné testy

Zdroj: Eurydice

Doplňujúca poznámka Lotyšsko a Slovensko: Žiaci v menšinových vzdelávacích programoch sú testovaní tiež zo štátneho jazyka.

Vysvetlivka Ukazovateľ znázorňuje počet predmetov, ktoré sa testujú každý školský rok. Tam, kde sa tento počet odlišuje, sú štáty znázornené vo viacerých kategóriách. V niektorých štátoch a pre určité testy sa počet predmetov môže odlišovať podľa jednotlivých ročníkov kvôli spôsobu rotácie. Ďalšie informácie o predmetoch, ktoré sú zahrnuté do každého testu a školského ročníka pozri prílohu.

Štáty druhej skupiny si vybrali na testovanie väčšiu škálu predmetov, buď podľa stanoveného ročníka

alebo prostredníctvom rotácie predmetov. Veľmi nezvyčajné je testovanie žiakov z celého kurikula a

tam, kde to tak je, majú tendenciu testovať na konci povinného vzdelávania. Je zaujímavé, že Dánsko

a Malta – dva štáty, ktoré testujú žiakov používaním štandardizovaných nástrojov častejšie ako

ostatné – sa rozhodli testovať v širokom rozsahu predmetov.

Preto v základnom vzdelávaní na Malte môžu mať žiaci až štyri testy (ukazovateľ 2.2) a vždy obsahujú

päť predmetov, napr. dva oficiálne štátne jazyky, maltézčinu a angličtinu, matematiku, náboženstvo

a spoločenské predmety. V piatich ‘ročných skúškach’ počas strednej školy sú žiaci testovaní z asi

desiatich predmetov − maltézčiny, angličtiny, matematiky, náboženstva, spoločenských


31

prírodovedných predmetov a škály povinných a voliteľných predmetov v umení, prírodných vied,

jazykov a humanitných predmetov.

Podobne v Dánsku musia žiaci od druhého školského ročníka až po koniec povinného vzdelávania

absolvovať od 10 do 36 testov z dánčiny, matematiky, angličtiny, biológie, fyziky/chémie a geografie.

Testy zo všetkých týchto predmetov sú povinné v určitých ročníkoch. Naopak, voliteľné testy sú z

dánčiny ako druhého jazyka.

Naopak Írsko, ktoré tiež organizuje množstvo národných testov – hoci nie všetky každoročne – sú

zamerané iba na výkony z čítania angličtiny a matematiky v piatich ročníkoch národných vzorkových

testoch national sampling tests a v národne riadených každoročných štandardizovaných testoch na

úrovni ISCED 1. Avšak na získanie vysvedčenia ‘junior certificate’ na konci 3. ročníka pozákladného

vzdelávania žiaci robia test z povinných hlavných predmetov, konkrétne z írčiny, angličtiny,

matematiky a občianskej výchovy, sociálneho a politického vzdelávania (CSPE), v ktorom je

zahrnutých vyše 20 iných predmetov. Väčšina žiakov robí skúšku z deviatich alebo desiatich

predmetov.

V skutočnosti je bežné, že testy vedúce k vydaniu vysvedčenia na konci nižšieho stredoškolského

vzdelávania zahrnujú veľmi širokú škálu predmetov, ktoré nie sú testované na národnej úrovni pred

týmto príslušným stupňom. Týka sa to ‘národných skúšok’ v Lotyšsku a ‘národnej kvalifikácie’ v

Spojenom kráľovstve (Škótsko). Podobný všeobecný trend je na Malte a v Dánsku, kde stredoškolská

certifikovaná skúška a prípadne maturitná skúška na Folkeskole zahŕňa rozšírený zoznam predmetov

v porovnaní s ich už dosť širokou škálou, ktorá sa testovala v nižších školských ročníkoch.

V niektorých štátoch v monitorovacích a formatívnych testoch rotujú testované predmety, tým sa

pokrýva väčší počet predmetov bez toho, aby nejako významne zvýšili záťaž na žiakov a učiteľov pri

testovaní. Napríklad monitoring testov v Belgicku (Flámske spoločenstvo), vzorky žiakov v 6. a 8.

školských ročníkoch sú testovaní iba z jedného predmetu, ktorý každoročne určuje ministerstvo

školstva zo skupiny, ktorá zahrňuje matematiku a flámčinu, francúzštinu ako cudzí jazyk a

'environmentálne štúdium – čas, priestor, spoločnosť a používanie informačných zdrojov'. V školskom

roku 2008/09 boli obidva ročníky (6. a 8. ročník) testované z matematiky.

V monitorovacích testoch vo Fínsku sú vzorky žiakov najčastejšie testované z jedného predmetu, je

ním materinský jazyk alebo matematika a niekedy tretí predmet alebo súbor predmetov stanovený v

súlade s národnými prioritami. V školskom roku 2008/09 boli žiaci 6. ročníka testovaní z matematiky a

žiaci 9. ročníka zo švédčiny ako druhého cudzieho jazyka a z materinského jazyka.

V Belgicku (Francúzske spoločenstvo) pre formatívne ‘externé hodnotenie študentských výsledkov’,

predmety rotujú v trojročných cykloch. Napríklad v školskom roku 2008/09 boli testovaní žiaci v troch

rôznych ročníkoch z prírodných vied, histórie a geografie (testy boli preložené do školského roku

2009/10); v školskom roku 2009/10 sú žiaci testovaní z čítania, písania a cudzích jazykov (hoci v

posledne menovanom iba v 6. ročníku základného vzdelávania); v šk. roku 2010/11 bude na rade

matematika a cudzie jazyky (posledne menované iba v 2. ročníku stredoškolského vzdelávania).

Všeobecné diagnostické hodnotenie v Španielsku má za cieľ hodnotiť osem kľúčových kompetencií na

základe cyklov. V školskom roku 2008/09 jazykové komunikačné kompetencie, matematické

kompetencie. Vedomosti a kompetencie v interakcii so svetom fyziky a sociálno-občianske


32

kompetencie boli hodnotené v 4. ročníku základného vzdelávania. V roku 2010 budú tie isté

kompetencie hodnotené v 2. ročníku stredoškolského vzdelávania. Plány na zostávajúce roky cyklu

stanoví správna rada národného inštitútu pre hodnotenie National Institute of Evaluation (IE). V

diagnostickom hodnotení, ktoré robia autonómne komunity bude v kompetencii každej komunity určiť

harmonogram testovania ôsmich kompetencií. Väčšina komunít bude každý rok hodnotiť jazykové

komunikačné a matematické kompetencie. Môže sa stať, že všetky kľúčové kompetencie budú

testované v tom istom roku.

Vo Francúzsku predmety rotujú v päťročnom cykle, v národných monitorovacích testoch na konci

základného a stredoškolského vzdelávania. V týchto cykloch sú všetky vyučovacie predmety, okrem

umeleckých predmetov a športu. Takto sú v prvom roku cyklu žiaci testovaní z francúzštiny, v druhom

roku z cudzích jazykov (angličtiny, nemčiny a španielčiny), v treťom roku z občianskej výchovy a

náuky o spoločnosti, v štvrtom roku z prírodných vied, života a zeme, fyziky a chémie a v piatom roku

z matematiky. V školskom roku 2008/09 žiaci, ktorí končili základné aj nižšie stredoškolské

vzdelávanie boli testovaní z francúzštiny.

Niekedy štáty menia každoročne jeden predmet v rámci testovaných predmetov. V Estónsku

štandardizovaný vzorový test v 6. ročníku zahrňuje estónčinu alebo ruštinu ako materinský jazyk,

matematiku a predmet, ktorý sa každý rok mení a vyhlasuje ho ministerstvo školstva a výskumu

mesiac pred konaním testov. Podobne v Slovinsku národný test na konci tretieho stupňa jednotnej

štruktúry (9. ročník) hodnotí výkony zo slovinského jazyka (alebo z maďarčiny a taliančiny v etnicky

zmiešaných oblastiach), matematiky a tretieho predmetu, ktorý určuje každoročne minister školstva zo

skupiny predmetov, ktorú tvoria: cudzí jazyk (angličtina alebo nemčina), biológia, chémia, fyzika,

strojníctvo a technológia, geografia, história, občianska výchova, vlastiveda a etika, hudba, umenie a

šport.

Dánsko, Estónsko, Írsko a Holandsko používajú kombináciu povinne a voliteľne testovaných

predmetov. Napríklad flámsky test CITO pozostáva z troch povinných a jedného voliteľného predmetu.

Test na udelenie írskeho vysvedčenia ‘junior certificate’ obsahuje povinné a voliteľné predmety, hoci

niektoré z nich môžu byť tiež povinné, závisí to od typu školy. Estónsky test na udelenie vysvedčenia

na konci povinného vzdelávania zahrňuje tri predmety. Dva centrálne určené predmety sú povinné:

estónsky jazyk a literatúra v estónskych stredných školách medium schools, a estónčina ako druhý

jazyk v ruských stredných školách; druhým predmetom je matematika. Tretí predmet si vyberajú žiaci

zo zoznamu voliteľných predmetov.

Zatiaľ čo najčastejšie testované predmety sú vyučovací jazyk a matematika, po nich nasledujú jeden

alebo viac cudzích jazykov a prírodné vedy, niektoré štáty už prijali taký prístup, ktorý umožňuje

testovanie určitých medzikurikulárnych zručností. Takto sa inštitúcie Scottish Survey of Achievement

(SSA) a Scottish national gualifications zameriavajú na predmet, ale tiež zahrňujú niektoré aspekty

kľúčových zručností ako sú riešenie problému, práca s ostatnými a IKT. Od roku 2009 do 2011 fínske

‘národné hodnotenie vzdelávacích výsledkov’ hodnotí výsledok v medzikurikulárnych témach

základného vzdelávania, ktoré zahrňujú rozvoj osobnosti, kultúrnej identity a internacionalizmus,

mediálne zručnosti a komunikáciu, s možnosťou účasti ako občana a podnikateľa, zodpovednosť za

životné prostredie, prosperujúca a stabilná budúcnosť, bezpečnosť a doprava, technika a jednotlivec.

V monitorovacích testoch v Belgicku (Flámske spoločenstvo) sa predmety 'štúdium životného


33

prostredia – čas, priestor, spoločnosť a používanie informačných zdrojov' a 'získavanie a

spracovávanie informácií' testujú v školskom roku 2009/10, prípadne v školskom roku 2010/11.

V Poľsku test na konci základného vzdelávania vychádza z medzikurikulárnych materiálov a hodnotí

výkon v čítaní, písaní, uvažovaní s používaním informačných a praktických počítačových znalostí.

Druhý test na konci nižšieho stredoškolského vzdelávania má tri odlišné časti, konkrétne humanitnú,

prírodovednú (matematika a prírodné vedy) a moderný cudzí jazyk, prvé dve časti tiež

medzikurikulárne.

2.2.3. Typy otázok v testoch

Vo väčšine štátov predstavujú národné testy kombináciu otázok a úloh zameraných na predmet a

zručnosti. Pri typoch otázok štáty najčastejšie uprednostňujú rozličné položky s voľbou z viacerých

možností, krátke odpovede alebo eseje a otázky s otvoreným koncom podľa predmetu a školského

ročníka. Flámsky test CITO a niektoré testy vo Francúzsku a Taliansku sú výlučne formou otázok s

voľbou z viacerých možností. Tento typ je tiež prevládajúci v Bulharsku a Nórsku.

Hoci variant písomných testov 'papier a ceruzka' sú najbežnejšie, niekedy sa používajú ústne testy.

Okrem toho niektoré štáty ako Belgicko (Flámske spoločenstvo), Dánsko, Francúzsko a Lotyšsko tiež

využívajú praktické zadania úloh.

Otázky testov sú doplnené základnými dotazníkmi zameranými na riaditeľov škôl, učiteľov, rodičov

a/alebo žiakov, v trinástich štátoch alebo regiónoch konkrétne Belgicko (Francúzske a Flámske

spoločenstvo), Estónsko (iba pre učiteľov), Írsko, Španielsko, Francúzsko, Litva, Maďarsko, Rakúsko,

Rumunsko, Fínsko, Spojené kráľovstvo (Škótsko) a Island. Táto prax najčastejšie platí pre testy, ktoré

sa organizujú na monitorovanie. Zozbierané údaje sa týkajú sociálno-ekonomických podmienok

žiakov, ich motivácie, podporných opatrení alebo školskej klímy. Otázky pre učiteľov sa týkajú

skúseností z vyučovania, aktivít zameraných na profesionálny rozvoj, vyučovacie metódy a ďalšie

témy. Zo zhromaždených informácií je možné urobiť kontextuálne analýzy výsledkov testov a

identifikovať faktory spoločné pre školy, učiteľov, domáce prostredie a žiakov, ktoré môžu mať vplyv

na výkony.

Napríklad vo Fínsku v dotazníkoch pre riaditeľov škôl a učiteľov sa požadujú základné informácie o

školách a riadení vyučovacieho procesu. Iné dotazníky, ktoré vypĺňajú žiaci sú zamerané na prístup

k testovaným predmetom, vnímanie ich významu a relatívnu úroveň náročnosti. Nepovinné dotazníky

pre žiakov sú tiež súčasťou maďarského národného hodnotenia základných kompetencií Hungarian National Assessment of Basic Competences (NABC). Rodičia a žiaci vypĺňajú dotazníky spoločne

pred testovaním. Tieto zhromažďujú základné informácie o zázemí žiakov a mapujú ich sociálny,

ekonomický a kultúrny kapitál ako aj ich rodín.


34

Ukazovateľ 2.4: Štandardizácia otázok testu,


ISCED 2

Otázky sú rovnaké pre všetkých žiakov, ktorí absolvujú jeden národný test

Otázky nie sú rovnaké pre všetkých žiakov, ktorí absolvujú jeden národný test

Údaje nie sú k dispozícii


Zdroj: Eurydice.

Doplňujúce poznámky Francúzsko: Otázky sú rovnaké pre všetkých žiakov absolvujúcich ‘systém diagnostických hodnotení’ a ‘hodnotenie základných kompetencií’. V cykle pre monitorovanie hodnotenia na konci základného a nižšieho stredoškolského vzdelávania sú otázky diferencované v súlade s teóriou vypracovávania odpovedí. Litva: V teste ‘národné štúdie znalostí študenta’ nie sú otázky rovnaké pre všetkých žiakov, zatiaľ čo v testoch základného vzdelávania sú otázky v národnom teste rovnaké pre všetkých.

Spojené kráľovstvo (NIR): Rovnaké postupové testy robia všetci žiaci. Posledný centrálne zabezpečovaný postupový test na určenie voľby vzdelávania po základnom vzdelávaní sa robil v roku 2008 pre prijatie v roku 2009.

Vysvetlivka Príčiny odlišnosti otázok národných testov – napr. v prípadoch, kde nie všetci žiaci, ktorí robia národný test odpovedajú na rovnaké otázky – môžu byť rôzne. Môže to byť úsilie zvýšiť efektívnosť testov tým, že sa prispôsobujú úrovni vedomostí a schopností každého žiaka, alebo dosiahnutím širokej škály testovaných vedomostí a zručností na zabezpečenie metodicky a štatisticky uspokojivých výsledkov.

Rozsah, v akom štáty zaraďujú rovnaké otázky v daných národných testoch sa odlišuje. V prvej

skupine, ktorá pozostáva z väčšiny štátov, všetci žiaci, ktorí absolvujú jeden príslušný test odpovedá

na rovnaké otázky. V Írsku, Francúzsku, Litve a v Rumunsku sa to týka iba niektorých národných

testov, keďže v ostatných testoch sa otázky môžu odlišovať.


35

V druhej skupine štátov sa v teste otázky odlišujú, nie sú rovnaké pre všetkých žiakov. Príčinami môžu

byť odlišnosti učenia sa jednotlivcov a potrebu (16) metodického prediskutovania, ktoré sprevádza

analýzy a hodnotenia testov, alebo želanie zabrániť podvádzaniu žiakov alebo učiteľov. Takto štyri

štáty odlišujú otázky za účelom prispôsobenia testov jednotlivým vzdelávacím úrovniam a potrebám.

Napríklad národné testy v Dánsku (IKT) sú prispôsobené individuálnym úrovniam žiakov, ktorí ich

absolvujú. Každý žiak na každej úrovni je konfrontovaný s personalizovaným testom (pozri časť 2.2.4

dolu). V Írsku žiaci, ktorí robia skúšku ‘junior certificate’ (úroveň ISCED 2) majú ponuku písomných

testov na rôznych úrovniach obtiažnosti (vyššia úroveň, základná, logický základ). Žiaci majú na výber

otázky v rámci individuálnych písomných testov. V súčasnosti voliteľné ‘hodnotenie národného

kurikula’ vo veku 14 rokov (‘kľúčový stupeň 3’) v Spojenom kráľovstve (Anglicko) zahrňuje štyri rôzne

stupne matematiky, každá z nich hodnotí škálu dosiahnutých úrovní. Učitelia vyhodnocujú, ktorá

úroveň by mala byť najvyhovujúcejšia schopnostiam dieťaťa. Pre prírodné vedy sú dané dva odlišné

stupne, každý z nich hodnotí rôzne úrovne. Ako aj pri testoch z matematiky učitelia vyhodnocujú, ktorý

stupeň by mal byť najvyhovujúcejší schopnostiam dieťaťa.

Podobne v Spojenom kráľovstve (Škótsko) škótske testy pre 5-14-ročných pozostávajú z testov na

odlišných úrovniach (A až F, ktoré sa vzťahujú k určitým získaným výsledkom pre väčšinu žiakov na

odlišných školských stupňoch). Nielenže sú tu odlišné testy/otázky pre rôzne úrovne, národná banka

hodnotenia (National Assessment Bank), odkiaľ si učitelia sťahujú test, obsahuje niekoľko

ekvivalentných testov na každej úrovni, takže testovaní žiaci na rovnakej úrovni v rôznych školách

nemusia nevyhnutne odpovedať na rovnaké otázky. Tento postup znižuje možnosť pre žiakov z jednej

školy poskytovať informácie o obsahu testov žiakom inej školy.

Otázky v národných testoch sa odlišujú aj z dôvodov inej metodiky. V Belgicku (Flámske

spoločenstvo) a Francúzsku (v cykle pre monitorovacie hodnotenie na konci základného a nižšieho

stredného vzdelávania), nemusia všetci žiaci odpovedať na rovnaké otázky, kvôli použitým

štatistickým metódam (v súlade s teóriou odpovedania na položky). Podobne národné hodnotenie v

Španielsku prijíma metódu matrix sampling, podľa ktorej všetci žiaci odpovedajú na súbor

všeobecných otázok, ale tiež na iné ďalšie otázky. V Spojenom kráľovstve (Škótsko) neodpovedajú

všetci žiaci národnej monitorovacej vzorky na všetky hodnotené úlohy. Distribúcia úloh vo vzorke je

taká, aby zabezpečila štatisticky uspokojivé pokrytie patričnej škály vedomostí a zručností bez

preťažovania a stresovania jednotlivých žiakov. To isté platí pre Litvu, kde testovaní žiaci (‘national

studies of student attainment’) nedostávajú rovnaký súbor otázok. Testy sú zostavované tak, aby sa v

rovnakých predmetových oblastiach neodlišovali v obtiažnosti. V Rumunsku národné hodnotenie (4.

ročník) na úrovni ISCED 1, ktoré sa robí na základe vzoriek, používa rotačný systém a otázky pre

všetkých žiakov, ktorí robia daný národný test nie sú rovnaké.

2.2.4. Používanie IKT v národnom testovaní

Informačné a komunikačné technológie v národnom testovaní žiakov, vrátane používania špeciálneho

počítačového softvéru alebo internetu môžu slúžiť rôznym cieľom. Záleží od aplikácie, IKT môže

pomôcť buď učiteľom s administrovaním testov alebo žiakom prispôsobovaním otázok testu ich

(16) V tejto časti sa berie do úvahy iba štandardizácia/diferenciácia otázok testu v rámci národného testovania v

hlavnom prúde. Organizovanie národného testovania zameraného na žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami pozri časť 2.2.5.


36

vzdelávacím potrebám. Napríklad identifikovaním otázok, ktoré sú náročné, ale nie nezvládnuteľné.

Alternatívne môžu znižovať objem času potrebný na odkódovanie odpovedí, skóre testov a napísanie

odpovedí.

V Európe sa IKT aplikuje v národnom testovaní na rôznych stupňoch vzdelávania. V niektorých

štátoch sa používa počas testovania napr. na obrazovke ako aj pri klasifikácii testov, zatiaľ čo v iných

štátoch sa používa iba pri klasifikácii.

Štáty, ktoré robia testovanie na obrazovke a využívajú IKT pri klasifikácii testov môžu byť rozdelené

na Holandsko a Nórsko, ktoré využívajú tradičné formy používania počítača a ďalšie ako Dánsko,

ktoré prijalo inovatívnejšie adaptívne metódy používania počítača. Ako dodatok k písomným testom

‘finálny test – základné vzdelávanie’ v Holandsku, existujú dve digitálne edície testu, konkrétne

‘digitálny záverečný test’ − ‘level test’ a ‘levelplus test’. Tieto digitálne edície sa robia s počítačom a na

internete a pozostávajú z rovnakých častí a otázok ako regulárny test. Všetky školy, ak chcú, môžu si

zvoliť ‘digitálny záverečný test’, ktorý môže byť mimoriadne užitočný pre žiakov, ktorí neboli prítomní

počas regulárnych testov, alebo môže slúžiť aj ako opravný test. ‘Level test’ a ‘levelplus test’, s

rozšírenou časťou o technické čítanie a ďalšie otázky o spelovaní sú určené pre žiakov s výraznými

ťažkosťami s učením. V Nórsku žiaci tiež používajú počítače pri spracovaní odpovedí testov

a známkovanie, spracovanie výsledkov a záznamov sa robí automaticky. Okrem možného používania

počítačov pri národných písomných skúškach aj v Holandsku, aj v Nórsku môžu žiaci používať počítač

aj pri ústnych skúškach počas prípravnej časti alebo pri prezentácii.

V ‘národných testoch’ v Dánsku žiaci používajú počítače pri odpovediach na otázky, ktoré sú dostupné

prostredníctvom webovej stránky, zatiaľ čo výsledky a záznamy pre učiteľov a rodičov sa robia

automaticky. Systém testovania na obrazovke v Dánsku je známy ako ‘počítačovo-adaptívne

testovanie’ (CAT), čo znamená, že test je zameraný na úroveň schopností jednotlivca. Po správnej

odpovedi sa žiakom kladú zložitejšie otázky a naopak. Zámerom je, že testy sú efektívnejšie, keď

náročnosť položky ‘item difficulty’ zodpovedá schopnostiam žiaka. Technická náročnosť tohto typu

testovania je rozsiahla, aj čo sa týka systému kapacity a stability, vyžaduje veľmi veľkú banku položiek

s presným výberom položiek vysokej kvality.

Národné testovanie žiakov môže čeliť určitým ťažkostiam v používaní IKT. Napríklad problém týkajúci

sa internetu môže predĺžiť testovanie, ale môžu sa vyskytnúť aj ďalšie technické problémy spojené s

používaním počítačov alebo špeciálneho softvéru.

Niekoľko ďalších štátov sa spolieha na IKT pri známkovaní testov. Týka sa to Belgicka (Francúzske a

Flámske spoločenstvo), Francúzska, Lotyšska, Luxemburska a Rakúska, kde používanie IKT pri

klasifikácii testov zahrňuje používanie počítačovej opravnej tabuľky alebo iných foriem počítačového

kódovania, ktoré uľahčuje výpočet výsledkov pre jednotlivých žiakov alebo celej triedy, alebo pre

rôzne otázky/celý test. Od roku 2009 sa vo Francúzsku IKT používa v testovaní. V Bulharsku sa to

používa hlavne pri známkovaní a spracovávaní výsledkov. V Maďarsku sa pri hodnotení National

Assessment of Basic Competences (NABC) robia centrálne analýzy s využitím IKT, zatiaľ čo na

zverejňovanie výsledkov pre školy sa používa špeciálny softvér. Rovnaký softvér, ktorý používa

oddelenie pre hodnotenie vzdelávacej inštitúcie, umožňuje jednotlivým školám robiť ďalšie analýzy.


37

Ukazovateľ 2.5: Používanie IKT v národných testoch,


Používanie IKT na testovanie na obrazovke

Používanie IKT na známkovanie testov

Žiadne používanie IKT v súčasnosti


Zdroj: Eurydice.

Doplňujúce poznámky Belgicko (BE nl): IKT na testovanie na obrazovke bolo použité iba raz, v roku 2007, vo 'francúzštine - počúvanie'. Francúzsko: Od roku 2009 sa IKT tiež používa na testovanie. Malta: IKT sa v súčasnosti používa pri ročných skúškach z IKT pre stredné školy. Slovensko: On-line testovanie v prvej časti testov zo slovenského jazyka a literatúry bolo skúšobné v školskom roku 2007/08. Spojené kráľovstvo (ŠKt): IKT sa v súčasnosti používa na výber testov on-line. Úlohy National 5-14 Assessment tasks sú sťahované on-line zo zdroja Learning and Teaching Scotland a vytlačené/skopírované školou na použitie. Pre národné kvalifikačné skúšky inštitúcia Scottish Qualification Authority skúša on-line hodnotenie v niektorých predmetoch. Island: Testovanie na obrazovke bude postupne v priebehu rokov 2009 a 2010 rozdelené do fáz.

Na záver, vo vyše polovici skúmaných štátov sa IKT v súčasnosti v národnom testovaní nepoužíva. V

niektorých sa používanie IKT plánuje alebo je v pilotnej fáze. Napríklad IKT testy majú byť v roku 2012

zavedené v Estónsku na on-line testovanie a známkovanie písomných testov na konci povinného

vzdelávania. Na Slovensku on-line testovanie v prvej časti testov zo slovenského jazyka a literatúry sa

skúšobne robilo v školskom roku 2007/08. Hoci bol v roku 2007 navrhnutý technický plán pre

vzdelávanie ‘technological plan for education’ v Portugalsku, plánovanie postupuje k progresívnej

implementácii projektu elektronického hodnotenia ‘electronic evaluation project’ a zahrňuje tvorbu

národných testov v elektronickej podobe na podporu pedagogického využívania IKT. Na Islande v

súčasnosti inštitút Educational Testing Institute smeruje k rozvoju personalizovaných skúšok v

elektronickej forme. Na začiatku sa plánuje počítačové zasadnutie computerised testing session v

roku 2009 alebo 2010 k národne koordinovaným skúškam v 10. ročníku, zatiaľ čo väčšina skúšok sa

bude robiť klasicky, s použitím papiera a pera. Neskôr sa bude postupne zvyšovať podiel testovania s

použitím počítačov a znižovať podiel klasického testovania. V Rumunsku je zavedenie IKT plánované


38

prostredníctvom pilotného projektu v období rokov od 2010 do 2013. V Poľsku sa očakáva, že IKT

bude zavedené pri známkovaní písomných skúšok v období rokov od 2013 až 2015.

2.2.5. Účasť žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami

Žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami (SEN) tvoria heterogénnu skupinu, ktorá je zapojená v

procese národného testovania v Európe rôznymi spôsobmi. Ak zoberieme ako základ definíciu z

medzinárodnej klasifikácie International Standard Classification of Education (ISCED 1997) (17), pojem

špeciálne vzdelávacie potreby predstavuje vzdelávanie žiakov s postihnutím alebo inými ťažkosťami s

učením, ako aj neprospievajúcich v škole z rozličných príčin, ktoré sťažujú optimálne napredovanie

žiakov. Avšak je dôležité uviesť, že definície a kategórie SEN sa odlišujú podľa jednotlivých štátov

rôznym rozlišovaním typov špeciálnych potrieb. Okrem toho špeciálne vzdelávacie potreby sa môžu

realizovať v špeciálnych školách, alebo v rámci vzdelávania v hlavnom prúde, závisí to od daného

štátu. Či dostane alebo nie táto širšie definovaná skupina detí ďalšiu podporu opäť závisí od toho, v

akom rozsahu školy prispôsobia svoju organizáciu, vyučovanie a obsah vzdelávania, vrátane

hodnotenia žiakov prostredníctvom národného testovania.

Ukazovateľ 2.6: Účasť žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v národnom testovaní,


Účasť v národnom testovaní pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami (SEN) je povinná

Účasť v národnom testovaní pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami (SEN) je voliteľná

Žiaci so SEN nie sú súčasťou národného testovania

Údaje nie sú k dispozícii


Zdroj: Eurydice

Doplňujúce poznámky Belgicko (BE fr): Účasť v národnom testovaní je povinná pre všetkých žiakov v stanovených školských ročníkoch. Avšak pre špeciálne vzdelávanie majú školy voľnosť registrovať svojich žiakov na základe individuálnych výsledkov školy.

(17) Pozri UNESCO (2006) International Standard Classification of Education (ISCED 1997).


39

Belgicko (BE nem) Žiaci so SEN v hlavnom prúde vzdelávania sú podporovaní v tom, aby sa zapojili do národného testovania tak, ako ostatní žiaci. Tí žiaci, ktorí sú v samostatných inštitúciách pre špeciálne vzdelávanie nie sú zapojení do národného testovania. Nemecko: Pre žiakov so SEN v bežných školách, ktoré končia získaním kvalifikácie, je účasť v národnom testovaní povinná. Pre žiakov v špeciálnych školách, ktoré nekončia získaním kvalifikácie nie je testovanie povinné. Estónsko: Účasť žiakov so SEN v národnom testovaní je povinná, ak sa vyučuje podľa národného kurikula pre základné školy. Žiaci, ktorí sa učia podľa zjednodušeného kurikula pre základné školy alebo podľa národného kurikula pre žiakov s ľahkými alebo ťažkými poruchami učenia, sa nezúčastňujú národného testovania. Nezúčastňujú sa ani žiaci špeciálnych škôl. Francúzsko: Účasť žiakov so SEN je voliteľná pre ‘hodnotenie základných kompetencií, riaditeľ školy môže rozhodnúť či sú alebo nie sú ťažkosti s učením takého charakteru, ktorý neumožňuje zúčastniť sa testovania za rovnakých podmienok ako ostatní žiaci. Pre ‘systém diagnostického hodnotenia’, je účasť žiakov so SEN povinná a testy sa prispôsobujú. Špeciálne školy pre žiakov so SEN sa nezúčastňujú národného testovania, výnimkou sú iba visually impaired pupils, ktorí sa zapájajú do ‘systému diagnostického hodnotenia’. Taliansko: V základnom vzdelávaní a prvom ročníku nižšieho stredoškolského vzdelávania, sa žiaci so SEN nezúčastňujú národného testovania. V treťom ročníku nižšieho stredoškolského vzdelávania triedny učiteľ rozhoduje, či by sa mali zúčastniť. Cyprus: Test je povinný pre všetkých žiakov, vrátane žiakov so SEN, nie je možnosť prispôsobenia ich vzdelávacím potrebám. Iba žiaci s ťažkým postihnutím môžu byť oslobodení. Holandsko: Národné testovanie nie je povinné. Ak sa školy rozhodnú urobiť test všeobecne platí pre všetkých žiakov, absolvujú ho dokonca aj vtedy, keď neexistuje v tomto smere povinnosť. Všeobecne dyslektici alebo postihnutí žiaci tiež robia testy, hoci v prispôsobenej forme. Poľsko: Žiaci s ľahkým a ťažkým mentálnym postihnutím sú oslobodení od účasti. Rumunsko: Účasť žiakov so SEN, ktorí sú zapísaní vo všeobecnom vzdelávaní, je v národnom testovaní povinná. Pre žiakov so SEN v špeciálnych školách je účasť v národnom testovaní voliteľná. Slovinsko: Účasť žiakov so SEN, ktorí sú zapísaní v hlavnom prúde vzdelávania alebo jeho ekvivalente, je v národných testoch povinná v 9. ročníku a voliteľná v 6. ročníku. Účasť v národnom testovaní je voliteľná v oboch školských ročníkoch, ak žiaci so SEN navštevujú program s nižšími vzdelávacími štandardami.

Všeobecne štáty patria do jednej z týchto troch skupín, podľa toho, či národné testovanie žiakov so

SEN je povinné, voliteľné alebo sú z toho vyňatí. V prvej skupine sú štáty, v ktorých testovanie je

povinné pre všetkých žiakov, t.j. žiaci so SEN sa zúčastňujú národných testov spolu s ostatnými.

Avšak vo väčšine štátov sa táto povinnosť týka iba tých žiakov, ktorí sú zapísaní vo všeobecnom

vzdelávaní. Vo väčšine štátov sa špeciálne školy pre žiakov so SEN nezúčastňujú národného

testovania, alebo ich účasť je dobrovoľná. V rovnakej skupine sú viac-menej štáty, ktoré zmenili

národný testovací systém tak, že účasť žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sa stáva

povinná. Vo Francúzsku, kde účasť žiakov v 'systéme diagnostického hodnotenia' je povinná, testy

musia byť prispôsobené, napr. v Brailovom písme alebo zväčšené písmená pre žiakov so zrakovým

postihnutím, prípadne prispôsobené materiály pre telesne postihnutých žiakov. Estónsko a Poľsko

majú vypracované špeciálne prispôsobené materiály pre potreby žiakov s rôznym postihnutím

(zrakovo, sluchovo, atď.). V Lotyšsku Stredisko pre rozvoj kurikula a skúšok zaviedlo množstvo

opatrení na podporu účasti žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v národnom testovaní.

Napríklad, žiaci majú viac času na vypracovanie testov, častejšie prestávky počas testovania,

používajú rôzne formy podpory (vrátane lupy, špeciálnych upomienok alebo informačných letákov

atď.), učitelia môžu vysvetliť zadanie úloh ústne, alebo v znakovom jazyku a zvukový záznam sa môže

opakovať niekoľkokrát. Podobne v Slovinsku národné testy, ktoré sú povinné pre žiakov so SEN, v 9.

ročníku sú prispôsobené rôznym personálnym potrebám (napríklad) zväčšené písmo, elektronická

verzia materiálov, hlasový záznam a texty v Brailovom písme sú k dispozícii pre zrakovo postihnutých.

Metóda testovania je tiež zameraná na SEN – dlhší čas, prestávky počas konania testov, k dispozícii

sú asistenti, ktorí môžu pomôcť, žiaci môžu používať počítače alebo špeciálne prispôsobené pomôcky

alebo zdroje.

Ak sa žiaci so SEN v Portugalsku zúčastnia národného testovania, tak tí, ktorí sa učia podľa

individuálne stanoveného kurikula, prispôsobeného ich špecifickým vzdelávacím potrebám sú

hodnotení v súlade s týmto kurikulom. Portugalské školy môžu tiež oslobodiť niektorých žiakov z

účasti v národnom testovaní. Avšak účasť v testovaní je v princípe povinná pre všetkých žiakov,


40

okrem migrantov alebo prisťahovalcov, ktorí prišli do štátu v priebehu školského roka. Podobne v

Spojenom kráľovstve (Anglicko), žiaci so SEN musia postupovať podľa národného kurikula. Avšak

všetky tieto opatrenia týkajúce sa kurikula a príslušného hodnotenia žiakov so SEN si vyžadujú zmenu

legislatívy. Školy si môžu objednať z Qualifications and Curriculum Authority, modifikované testy pre

žiakov so zrakovým postihnutím alebo inými špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ako aj modifikované

matematické testy, testy pre sluchovo postihnutých žiakov a žiakov, ktorí používajú znakový jazyk.

Okrem toho môže riaditeľ školy dočasne vyňať časť alebo celé národné kurikulum, ktoré sa má

hodnotiť pre jednotlivých žiakov, na dobu najviac šiestich mesiacov. Deti, ktoré vyhodnotí ich učiteľ

ako nedosahujúce stanovenú úroveň národného kurikula, nie sú hodnotení osemstupňovou škálou,

ktorou sa vyhodnocujú formálne testy, ale individuálnym hodnotením učiteľa. V tejto kategórii môžu

byť žiaci, ktorí prešli z iného vzdelávacieho systému a nevedia po anglicky.

V druhej skupine štátov je národné testovanie voliteľné pre žiakov so SEN, bez ohľadu na to, či

príslušný test je povinný alebo voliteľný. Ich účasť závisí od rozhodnutia školy, jednotlivých žiakov a

ich rodičov, alebo sa riadi podľa štátnych nariadení. Tak je to napríklad v Maďarsku, kde sa účasť

žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v hodnotení National Assessment of Basic

Competences (NABC) riadi podľa platnej legislatívy a je určená v súlade s typom a úrovňou ich

vzdelávacích ťažkostí. Niektoré skupiny sa zapájajú do testovania v plnom rozsahu, zatiaľ čo iné sa

zúčastňujú tak, že pri klasifikácii sa neberú do úvahy ich výsledky. V Litve účasť žiakov so špeciálnymi

vzdelávacími potrebami je v národnom testovaní tiež dobrovoľná. Na základe predloženej písomnej

žiadosti sa žiaci so SEN (so zrakovým alebo sluchovým postihnutím alebo s ľahkým fyzickým

postihnutím) môžu zúčastniť testovania v základnom vzdelávaní s určením formátu úlohy a s

inštrukciami k hodnoteniu tak, že výkon je prispôsobený zdravotnému problému. V teste ‘national

studies of student attainment’ sa žiaci so SEN môžu zapojiť, ak trieda alebo škola je vybraná ako

vzorka, a reformy zohľadňujú prispôsobovanie materiálov ich potrebám. Takto je to napríklad v

Holandsku, kde sú už zapracované úpravy a zmeny v národných testoch pre dyslektikov alebo

hendikepovaných žiakov, vrátane zabezpečenia v Brailovom písme pre zrakovo postihnutých, a

rozšírená čiernobiela verzia pre zrakovo postihnutých a doplnkový čas alebo hovorená verzia pre

dyslektikov. Školy môžu oslobodiť z národného testovania deti imigrantov, ktorí prišli do štátu štyri

roky alebo menej pred 8. ročníkom, kedy sa robí národné testovanie, a deti u ktorých sa predpokladá

pokračovanie v špeciálnom stredoškolskom vzdelávaní. Žiaci, ktorí majú nárok na pomoc pri

vyučovaní a absolvovali všeobecné vzdelávacie oblasti približne jeden a pol roka vo všetkých

oblastiach, môžu robiť ‘záverečný test’ alebo ‘úrovňový test’. Ak mentálne postihnutí žiaci chcú

absolvovať národne koordinované skúšky na Islande, môžu tak urobiť so súhlasom rodičov. Pre

žiakov s iným postihnutím sú vypracované materiály prispôsobené ich potrebám, tak je to v prípade

žiakov so zrakovým alebo sluchovým postihnutím, alebo dyslektikov. Okrem toho riaditelia škôl môžu

oslobodiť žiakov - imigrantov z účasti v testoch z islandčiny a matematiky, ak bývajú na Islande menej

ako rok. V Spojenom kráľovstve (Škótsko) žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a doplnkovou

podporou ‘additional support needs’ robia 5-14 testov (na úrovni príslušnej ich školským výsledkom) a

národné skúšky vo veku 16 rokov na základe rozhodnutia školy alebo učiteľov. Ak žiaci v hlavnom

prúde s doplnkovou potrebou spadajú do vzorky pre SSA, škola môže prehodnotiť či budú alebo

nebudú robiť testy berúc do úvahy (napríklad) možnosť potenciálneho stresu.

V niekoľkých štátoch sa žiaci so SEN nezúčastňujú národného testovania alebo sa ich testy neberú do

úvahy. Konkrétne sú to Dánsko, Španielsko a Rakúsko. V Spojenom kráľovstve (Severné Írsko) deti,


41

ktorým rada pre vzdelávanie a knižnice (Education and Library Board) vydá potvrdenie o špeciálnych

vzdelávacích potrebách nerobia transferové testy. Avšak deti so SEN, ktorým rada nevydá potvrdenie,

a rodičia im nájdu umiestnenie v osemročnom gymnáziu, môžu robiť testy.

2.3. Zapojení aktéri a orgány

Táto časť pojednáva o aktéroch, ktorí sú zodpovední za zadanie, riadenie a známkovanie národných

testov. Identifikovanie zodpovedných poskytuje informácie, ktoré môžu byť nápomocné pri otázkach

validity a objektivity. Táto oblasť sa stáva najdôležitejšou kvôli skutočnosti, že väčšina národných

testov v Európe sa v súčasnosti robí písomne a takmer vždy obsahuje otvorené otázky (pozri

podkapitolu 2.2.5), ktoré nemôžu byť známkované prostredníctvom automatického optického

skenovania.

2.3.1. Vypracovanie testov

Za zadanie národných testov v Európe sú zodpovedné dva hlavné typy orgánov, konkrétne oddelenie

alebo agentúra v rámci ministerstva školstva alebo externá verejná agentúra, ktorú ustanovilo

ministerstvo.

Ukazovateľ 2.7: Zodpovedné orgány za vypracovanie národných testov,


Bez externých aktérov

Oddelenie/agentúra v rámci ministerstva školstva s

externými aktérmi

Verejný externý orgán, ktorý sa špecializuje na vzdelávanie alebo hodnotenie vzdelávania

Súkromný orgán alebo univerzitná fakulta

Zdroj: Eurydice Testy, ktoré rozhodujú o školskej kariére žiakov Testy pre iné účely Žiadne národné testy

Doplňujúce poznámky Malta: Výbory Matriculation a Secondary Education Certificate Examinations Board na Maltskej univerzite zadávajú testy na skúšky pre získanie stredoškolského vysvedčenia, ktoré sa robia na konci povinného vzdelávania. Iné testy zostavuje riaditeľstvo pre kvalitu a štandardy vo vzdelávaní v rámci ministerstva školstva. Spojené kráľovstvo (NIR): Posledné centrálne organizované tranzitné testy prebehli v novembri 2008 na prijatie od septembra 2009.

Vysvetlivka Určujúcim faktorom pri identifikovaní typov testu bol hlavný cieľ každého testu (pozri ukazovateľ 2.1). Ukazovateľ nerozlišuje medzi testami na úrovni ISCED 1 alebo 2 (alebo obidve úrovne). Ďalšie informácie pozri v prílohe.


42

V 10 štátoch za zadávanie testov zodpovedá ministerstvo školstva. Niekoľko európskych štátov, ktoré

riadia spôsob zavádzania národných testov na certifikáciu žiackych výsledkov (pozri kapitolu 1) –

konkrétne Dánsko, Luxembursko, Malta, Portugalsko a Island – poverilo touto úlohou ich ministerstvo.

Island zriadil samostatnú inštitúciu v roku 1993.

Tam, kde odbor alebo agentúra v rámci ministerstva zodpovedá za stanovenie národných testov, sú

často zapojení účastníci − učitelia, experti alebo vysokoškolskí učitelia. V Dánsku a na Malte niektoré

rozhodujúce testy pre žiakov, stanovuje iba ministerstvo. Naopak, v Bulharsku a v Slovinsku, kde je

ministerstvo školstva zodpovedné za stanovenie testov väčšinou svoju zodpovednosť deleguje na

špeciálne zriadené rady.

Druhý – a najbežnejší – postup v Európe je, keď špecializovaná agentúra nezávislá od ministerstva

školstva zodpovedá za vypracovanie testov. Takéto agentúry boli po prvýkrát zriadené v 90. rokoch.

Ich hlavnou funkciou môže byť hodnotenie vzdelávacieho systému ako to je v prípade Invalsi v

Taliansku, alebo mať väčšiu zodpovednosť za dohľad a ich riadenie ako to robí v Maďarsku

Educational Authority, National Education Agency vo Švédsku alebo Fínsky národný výbor

vzdelávania − Finnish National Board of Education. Práca týchto agentúr môže byť tiež zameraná na

hodnotenie žiakov na udelenie certifikátov, tak je to v Lotyšsku a v Poľsku.

Niektoré z týchto inštitúcií profitovali z medzinárodných prepojení. Napríklad nemecký inštitút (Institute

for Educational Progress) získal z odbornosti orgánov vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve. V Litve,

v období rokov 1996 a 1999, národné centrum pre skúšky robili reformu skúšania s podporou a

radami partnerov zo škótskej inštitúcie Scottish Qualifications Authority. V Rumunsku orgán

zodpovedný v roku 2000 za zostavenie národných monitorovacích testov, ktoré sa konali na konci

základného vzdelávania, dostali technickú pomoc od expertov z holandskej inštitúcie CITO, pri výbere

vzorky žiakov, vypracovaní otázok a postupe v testoch.

V mnohých prípadoch tieto inštitúcie získavajú učiteľov, expertov a univerzitných pracovníkov na

spoluprácu pri procese stanovenia testov. V niektorých štátoch sú vo veľkom počte orgány a aktéri na

pre tento účel. V Írsku sú napríklad národné testy v angličtine a matematike pre vzorku žiakov v

základnom vzdelávaní výsledkom spolupráce odboru testov (Test Department) z centra

pedagogického výskumu (Drumcondra) a národnými výbormi, ktoré tvoria zástupcovia rôznych

organizácií vrátane ministerstva (Department of Education and Science) a národnej rady pre

hodnotenie kurikula. V Spojenom kráľovstve (Škótsko) výbor pre riadenie projektu (Scottish Survey of

Achievement) rozhoduje o každom prieskume a dostáva pripomienky k obsahu a typom úloh od

rôznych strán vrátane zástupcov správy, Scottish Qualifications Authority (SQA), Learning and

Teaching Scotland, Association of Directors of Education v Škótsku (v miestnej správe), Her Majesty’s

Inspectorate of Education, SQA manažérov hodnotenia a učiteľov.

Niektoré európske štáty sa odchyľujú od týchto dvoch hlavných modelov (oddelenie/agentúra v rámci

ministerstva školstva alebo špecializovanej agentúry), a zadajú úlohy v národných testoch na iný typ

orgánu. Napríklad testy vypracujú univerzity v Bulharsku, Belgicku (Flámske spoločenstvo),

Luxembursku, Švédsku a Nórsku (s výnimkou testov na udelenie certifikátov), ale stále pod dohľadom

ministerstva školstva/národnej agentúry špecializovanej vo vzdelávaní. Na Malte je zodpovednosť za

stredoškolské certifikované skúšky prenesená na skúšobný výbor zriadený na univerzite.


43

Holandsko ponúka odlišný model. CITO, centrálna inštitúcia zodpovedná za národné testy, je

sprivatizovaná od roku 1999. Zriadilo ju ministerstvo školstva v roku 1968 a jej činnosť dotuje vláda.

Inštitúcia sa špecializuje na rozvoj testov a funguje medzinárodne. Tiež tvorí jediný systém, v ktorom

školy a kompetentné inštitúcie musia platiť za žiakov, ktorí absolvujú voliteľné národné testy. Inde,

školy neplatia za takéto testy.

V Nemecku s ich federálnou štruktúrou, a v Španielsku s ich decentralizovaným vzdelávacím

systémom, sa národné kancelárie pre hodnotenie vzdelávania podieľajú na rozhodovaní o podobe

národných testov so vzdelávacími inštitúciami v Länder a resp. autonómnymi komunitami. V Nemecku

testy stanovujú Länder. Ich obsah vychádza z kurikula pre predmety príslušnej Land, daného

školského ročníka a vzdelávacích štandardov, ktoré boli určené German Institute for Educational

Progress a prijaté v roku 2004 na stálej konferencii ministrov školstva a kultúrnych záležitostí Länder.

V Španielsku národný ústav pre hodnotenie (IE) a zodpovedné orgány v autonómnych komunitách

spolupracujú pri národnom hodnotení vzoriek žiakov. Zatiaľ čo IE zodpovedá za toto hodnotenie,

zástupcovia autonómnych spoločenstiev sú v jej správnej rade a podieľajú sa na rozhodovaní o

všetkých krokoch dohodnutých po vzájomnej zhode v národnom procese hodnotenia. Ďalšie testy

absolvujú všetci žiaci, za ich riadenie sú zodpovedné iba jednotlivé autonómne komunity.

2.3.2. Administrácia národných testov

Vo väčšine prípadov národné testovanie žiakov riadia učitelia, ktorí majú presné, detailné inštrukcie

ako majú realizovať svoju úlohu. Týka sa to aj testov s významným vplyvom na kariéru žiakov, aj

testov na iné účely. Tam, kde učitelia riadia testy svojich žiakov, sú v niektorých štátoch zavedené

určité postupy na zabezpečenie jednotného postupu. Skutočne, Belgicko (Flámske spoločenstvo)

externe monitoruje celý proces, taktiež Írsko (v testoch na vzorke žiakov) a Lotyšsko (vo významných

testoch pre žiakov).

V Maďarsku je osoba zo školy poverená koordinovaním celého procesu hodnotenia základných

kompetencií. Táto osoba môže predtým absolvovať odbornú prípravu, ktorú organizuje odbor školstva

regionálneho úradu. Okrem toho tam, kde je veľký počet žiakov a pedagogických zamestnancov

školy, je určený spôsob koordinácie taký, akým sa National Assessment of Basic Competences

(NABC) riadi v triedach. Tieto osoby musia urobiť záznam z hodnotiaceho procesu po jeho ukončení

podľa metodiky uvedenej v manuáli NABC. Na kontrolu riadenia NABC na miestnej úrovni menuje

vzdelávacia inštitúcia komisára pre zabezpečenie kvality.


44

Ukazovateľ 2.8: Osoby poverené administráciou národných testov,


Triedni učitelia

+ externé osoby

Iní učitelia z rovnakej školy alebo riaditeľ + externé

osoby

Externé osoby samostatne

Zdroj: Eurydice Testy, ktoré rozhodujú o ďalšej školskej kariére žiakov Testy na iné účely Žiadne národné testy

Doplňujúce poznámky Írsko: Triedni učitelia riadia štandardizované testy v matematike a angličtiny na určenie vzdelávacích potrieb jednotlivcov. Národné vzorové testy z matematiky a angličtiny riadia triedni učitelia pod dohľadom inšpektorov. Lotyšsko: Ďalší učitelia z rovnakej školy sú zodpovední za riadenie voliteľných testov (testy výsledkov základného vzdelávania), zatiaľ čo externí skúšajúci sú zodpovední za riadenie vzorových testov (‘národné štúdie výsledkov študentov’). Spojené kráľovstvo (ANG): Povinné národné testy na kľúčovom stupni 1 ako aj voliteľné testy sú riadené triednymi učiteľmi. Povinné národné testy na kľúčovom stupni 2 sú riadené riaditeľmi a kontrolované zástupcom oficiálnych orgánov. Spojené kráľovstvo (SIR):Posledné centrálne riadené testy transferu boli v novembri 2008 na prijatie v septembri 2009.

Vysvetlivka Určujúcim faktorom pri identifikovaní typov testu bol hlavným cieľom každého testu (pozri ukazovateľ 2.1). Ukazovateľ nerozlišuje medzi testami konanými na úrovni ISCED 1 alebo 2 (alebo obidve úrovne). Podrobnejšie informácie pozri v prílohe.

V Španielsku, Rakúsku a Rumunsku národné testy vždy riadia osoby, ktoré nie sú zo školy, v ktorej sa

testy konajú. Tieto osoby sú menované národnými orgánmi zodpovednými za organizáciu testov alebo

zmluvnými externými spoločnosťami. Rovnako je to v prípade skúšok na priznanie certifikátov v Írsku

a v Spojenom kráľovstve (Škótsko), ako aj v určitých monitorovacích testoch v Taliansku a v Litve.

Týka sa to tiež Slovinska do roku 2005, keď si uvedomili, že zapojenie učiteľov je potrebné v takom

kontexte, v ktorom sa dôraz v národných testov presunul z udeľovania certifikátov na monitoring školy.

Národné testy môžu byť riadené učiteľmi z rovnakej školy, ktorí neučia testovaných žiakov, tak je to v

Bulharsku, Portugalsku, Slovinsku a na Slovensku, a vo voliteľných testoch základného vzdelávania v

Litve. Ďalej v Slovinsku, autorizovaní členovia výboru pre štátne skúšky, predmetového výboru, a

experti v národnom skúšobnom centre môžu navštíviť školu a zúčastniť sa procedúry testovania.

Podobne v Portugalsku člen inšpektorátu pre všeobecné vzdelávanie môže navštíviť školy počas

konania národného testovania.

V Taliansku a v Poľsku učitelia z jednej školy, ktorí neučia testovaných žiakov, alebo učitelia z iných

škôl zodpovedajú za riadenie testov na udelenie certifikátov. V Poľsku učitelia príslušnej skupiny

žiakov (bez tých, ktorí vyučujú testovaný predmet) zohrávajú svoju úlohu pri riadení testov. V

Estónsku a v Spojenom kráľovstve (Anglicko) záverečná skúška na konci základnej školy a národné

testy na kľúčovom stupni 2 sú riadené riaditeľom školy. Keďže v Anglicku je miestna správa štatutárne

zodpovedná za audit štandardov administrácie testov, asi 10 % škôl je každoročne kontrolovaných či

sú procedúry správne riadené. The Qualifications and Curriculum Agency (QCA) môže tiež robiť

niektoré návštevy za účelom monitoringu.


45

2.3.3. Známkovanie národných testov

V deviatich štátoch alebo regiónoch sú úlohou známkovania národných testov vždy poverení externí

hodnotitelia, ktorí sú všeobecne menovaní orgánom zodpovedným za zostavenie testov. V 11 ďalších

štátoch alebo regiónoch sú niektoré národné testy známkované externými pracovníkmi, napríklad

učiteľmi, ktorí absolvovali špeciálnu odbornú prípravu na tento účel.

V Bulharsku, Lotyšsku (v testoch pre pridelenie certifikátov), v Litve (voliteľné testy základného

vzdelávania), Slovinsko (národné testy v 6. ročníku) a na Slovensku testy známkujú učitelia zo školy,

ktorí nevyučujú testovaných žiakov.

Ukazovateľ 2.9: Zodpovedné osoby za známkovanie národných testov,


Triedni učitelia

+ externé osoby

Ďalší učitelia z rovnakej školy + externé

osoby

Externé osoby samostatne

Zdroj: Eurydice Testy, ktoré rozhodujú o školskej kariére žiakov Testy na iné účely Žiadne národné testy

Doplňujúce poznámky Francúzsko: Takzvané évaluations-bilans (monitoringové hodnotenie) sú známkované riaditeľstvom Assessment, Prospects and Performance Directorate (DEPP), zatiaľ čo formatívne hodnotenia na podporu učenia jednotlivcov sú známkované učiteľom. Lotyšsko: V Lotyšsku skúšky na konci 9. ročníka, ktoré robia žiaci v školách a implementujú menšinové programy, sú známkované centrálne. Ďalšie testy na udelenie certifikátov na konci povinného vzdelávania sú známkované v školách učiteľmi jednotlivých predmetov a v niektorých prípadoch tiež triednymi učiteľmi. Litva: Ďalší učitelia z rovnakej školy sú zodpovední za známkovanie testov základného vzdelávania (voliteľné), zatiaľ čo externí skúšajúci sú zodpovední za známkovanie národných štúdií žiackych výsledkov (na základe vzorky). Maďarsko: NABC pre 6. a 8. ročník známkujú externí pracovníci. NABC pre 4. ročník známkujú triedni učitelia, okrem testov, ktoré boli vybraté na vytvorenie národnej reprezentatívnej vzorky (známkované externými pracovníkmi). Malta: Koncoročné skúšky v základných a stredných školách sú známkované učiteľmi, zatiaľ čo za skúšky na konci základného a povinného vzdelávania sú zodpovední externí hodnotitelia, menovaní odborom pre hodnotenie na ministerstve školstva a kultúry alebo skúšobnou komisiou na Maltskej univerzite. Slovinsko: Skúšky na konci povinného vzdelávania známkujú učitelia zaoberajúci sa špecificky týmito úlohami v hodnotiacich centrách. Skúšky, ktoré sa robia na konci 6. ročníka povinného vzdelávania známkujú učitelia z kandidátskych škôl, ktorí neučia testovaných žiakov. Spojené kráľovstvo (ANG): Povinné národné testy na kľúčovom stupni 1 ako aj voliteľné testy známkujú triedni učitelia. Povinné národné testy na kľúčovom stupni 2 sa známkujú externe. Spojené kráľovstvo (SIR): Posledné centrálne riadené transferové testy sa konali v novembri 2008 na prijatie v septembri 2009. Spojené kráľovstvo (ŠKT): Testy sa robia na monitorovanie systému (Scottish Survey of Achievement), známkujú ich externí pracovníkmi, zatiaľ čo národné testy 5-14 známkujú učitelia.

Vysvetlivka Určujúcim faktorom pri identifikovaní typu testu bol hlavným cieľom každého testu (pozri ukazovateľ 2.1). V ukazovateli nie sú rozlíšené testy na úrovni ISCED 1alebo 2 (alebo obidve úrovne). Podrobnejšie informácie pozri v prílohe.


46

Je možné identifikovať určité odlišnosti v tom, ako sa známkujú testy. Napríklad, testy určené na

zistenie vzdelávacích potrieb jednotlivých žiakov známkujú učitelia v triedach vo všetkých štátoch

okrem Cypru. V Dánsku takéto testy sú spracované na počítačoch, a tak sú známkované automaticky.

Iba v šiestich štátoch – Estónsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Švédsko a Nórsko – učitelia

známkujú testy, ktoré sa používajú pri rozhodovaní o školskej kariére žiakov bez externej kontroly.

Avšak testy v Holandsku pozostávajú iba z otázok, na ktoré je niekoľko možností odpovede a sú

známkované automaticky. Vo Švédsku národná agentúra pre vzdelávanie je v procese zavádzania

bezpečnejších metód riadenia a známkovania testov. Na Malte každoročné postupové testy do

vyššieho ročníka v základnom a nižšom strednom vzdelávaní sú jediné testy, ktoré známkujú ich

triedni učitelia. Skutočne prijímacia skúška do ‘junior lyceums’, alebo testy, ktoré oprávňujú žiakov na

udelenie vysvedčenia o absolvovaní stredoškolského vzdelávania sú zverené externým hodnotiteľom.

V ostatných štátoch, kde známkujú národné testy triedni učitelia, sa používajú rôzne formy externej

kontroly – na doplnenie inštruktáže o testovacích procedúrach, ktoré sa vydávajú školám spolu so

škálou známok alebo kritériami hodnotenia – aby bola zabezpečená dobrá konzistencia a spoľahlivosť

procesu. Napríklad v Belgicku (Francúzske spoločenstvo), učitelia pod dohľadom inšpektorov

známkujú certifikované skúšky na konci základného vzdelávania v súlade s inštrukciami zostavenými

špeciálnou pracovnou skupinou. V Nemecku sú testy najprv známkované učiteľmi zodpovednými za

vyučovanie testovaného predmetu. Potom sú známkované druhýkrát učiteľom, ktorý má kvalifikáciu z

rovnakého predmetu a ktorého stanovuje riaditeľ školy v rámci rovnakej alebo susediacej školy. V

Taliansku štátne skúšky na konci nižšieho stredného vzdelávania známkuje skúšobná komisia, ktorú

tvoria učitelia posledného ročníka nižšej strednej školy a externý predseda. V Portugalsku proces

známkovania kontrolujú špeciálne pripravovaní externí učitelia. V Rumunsku testy, ktoré sa robia na

konci 7. a 8. školského ročníka známkujú najprv triedni učitelia a potom externý pracovník.

*

* *

V súhrne súčasných politík o národnom testovaní sa zdá, že snahou je dosiahnutie dvoch hlavných

cieľov, na jednej strane požiadavka, tak ako v minulosti, certifikovať výsledky jednotlivých žiakov, ale

na druhej strane tiež vo zvýšenej miere monitorovať školy, alebo celý vzdelávací systém. Naopak, iba

málo štátov organizuje národné testy hlavne za tým účelom, aby identifikovali individuálne vzdelávacie

potreby. Vzdelávacie inštitúcie buď robia samostatné testy na sledovanie každého jedného cieľa,

alebo častejšie, používajú rovnaký test na niekoľko odlišných cieľov.

Väčšina národných testov – a špeciálne tie, ktoré majú významný vplyv na školskú kariéru žiakov,

alebo pomáhajú identifikovať ich vzdelávacie potreby – sú povinné, dokonca aj keď voliteľné testy v

praxi absolvujú takmer všetci žiaci. Vzorové testy používané všeobecne na monitorovanie

vzdelávacieho systému sú relatívne tiež rozšírené.

Čo sa týka počtu školských ročníkov, kedy sa robia národné testy, európske štáty organizujú testy v

priemere v dvoch až troch špecifických ročníkoch počas povinného vzdelávania, a niekoľko štátov

testuje svojich žiakov častejšie.


47

Ak počítame testy na udelenie certifikátov – často v mnohých predmetoch – na konci nižšieho

stredného vzdelávania môžeme štáty rozdeliť do dvoch skupín v súvislosti so škálou testovaných

predmetov. Národné testovanie sa zameriava buď iba na dva hlavné predmety, ktoré predstavuje

vyučovací jazyk a matematika alebo – čo sa vyskytuje bežnejšie – pokrýva kurikulum v širšom

rozsahu. V súčasnosti medzikurikulárne zručnosti a kompetencie sú iba zriedkavo testované s

využitím štandardizovaných zdrojov.

Pokiaľ ide o podobu testov, iba niekoľko štátov si vybralo medzikurikulárny prístup pri zostavovaní

testovacích materiálov. Vo väčšine štátov žiaci odpovedajú v národných testoch na rovnaké otázky,

zatiaľ čo iba niekoľko štátov zaviedlo odlišné otázky umožňujúce personalizovanejšie hodnotenie. IKT

nie je v súčasnosti veľmi využívané pri národnom testovaní. Približne tretina skúmaných štátov

vypracovala špeciálne prispôsobené testy alebo materiály na umožnenie zapojenia žiakov so SEN.

Učitelia sú zapojení v rôznych stupňoch národného testovania. V takmer všetkých štátoch pomáhajú

pri zostavovaní súboru otázok a určovaní kritérií známkovania. Veľmi často sú zapojení do

opravovania žiackych testov a v polovici štátov známkujú práce. Avšak zvýšené počítačové národné

testovanie môže v budúcnosti obmedziť ich účasť v tejto oblasti.

Neexistuje jasná korelácia medzi cieľmi testov a tým ako sú opravované. Externí aktéri nie sú

zodpovední za opravu testov, ktoré majú významný vplyv na školskú kariéru žiakov ako za ostatné

typy testov. Avšak dôkaz tejto korelácie je väčší pri známkovaní testov, kedy sa takmer všade externí

partneri podieľajú na zodpovednosti.

49

KAPITOLA 3: VYUŽITIE A DOPADY VÝSLEDKOV NÁRODNÝCH TESTOV

Táto kapitola sa zaoberá problematikou ako sa výsledky národných testov využívajú, po prvé v

súvislosti s jednotlivými žiakmi, po druhé v súvislosti so školami a miestnou správou a nakoniec vo

vzťahu ku vzdelávaciemu systému ako celku. Ďalej sa usiluje podať správu o výsledkoch hlavnej

diskusie, ktorá vyplynula zo zistení národných prieskumov o dopadoch testov. Kapitola obsahuje aj

informácie o zverejnení výsledkov testov.

3.1. Využitie výsledkov národných testov vo vzťahu k jednotlivým žiakom

Žiak ako jednotlivec je najdôležitejší pri vypracúvaní dvoch typov národných testov, každý s odlišným

cieľom. Prvý je orientovaný na pomoc pri rozhodovaní o školskej kariére žiakov, zatiaľ čo druhý sa

venuje identifikácii a prezentovaniu ich vzdelávacích potrieb.

3.1.1. Rozhodovanie o školskej kariére žiakov

V 16 štátoch alebo regiónoch je pri národných testoch pre žiakov v stávke mnoho, pretože výsledky

testov ovplyvňujú ich školskú kariéru v rôznych smeroch. Z týchto štátov (alebo regiónov) je Malta

jediná, kde žiaci (na úrovni ISCED 1 a 2) musia absolvovať viac ako jeden test, ktorého výsledky sa

započítavajú pri ich kvalifikácii na postup do ďalšieho ročníka. Malta používa národné testy na tento

účel v každom ročníku základného vzdelávania od piateho ročníka vyššie. Je tiež jediným štátom,

ktorý stanovil, že školy by mali využívať výsledky testov pri zaraďovaní žiakov do rôznych skupín

podľa schopností v piatom a šiestom ročníku základného vzdelávania.

Vo väčšine prípadov, v ktorých výsledky národných testov ovplyvňujú kariéru žiaka, sú základom pre

udeľovanie certifikátov na záver základného alebo nižšieho stredného vzdelávania (alebo obidvoch).

V takýchto prípadoch, sú výsledky spravidla zohľadnené v spojení s prácou žiakov vykonanou počas

roku alebo so záverečnou internou skúškou. V Belgicku (Francúzske spoločenstvo) sú výsledky testu

na záver základnej školy jediným determinantom prístupu k stredoškolskému vzdelávaniu. To

znamená, že ak žiak neuspeje pri teste, existuje ešte alternatívna procedúra, podľa ktorej nie sú

výsledky brané do úvahy. V takomto prípade môže výbor pozostávajúci z riaditeľa školy a učiteľov,

ktorí žiaka učili v posledných dvoch rokoch základného vzdelávania, udeliť certifikát o ukončení

základnej školy na základe známok získaných žiakom počas predošlých dvoch rokov a na základe

iných faktorov.

V Poľsku a Rumunsku nie sú výsledky národných testov používané iba na udeľovanie certifikátov, ale

hrajú úlohu aj pri zadeľovaní žiakov do prospechových kategórií v rámci rôznych foriem výučby, ktoré

sú v ponuke. Takto to bolo aj v prípade Islandu až do školského roku 2007/08. V Poľsku pripadá

národným skúškam na konci nižšieho stredného vzdelávania 50 % bodov, ktoré sú základom pri

prijímaní do rôznych typov vyšších stredných škôl. Dosiahnutie slabých výsledkov môže viesť k

orientácii smerom ku krátkodobému odbornému vzdelávaniu. V Rumunsku je pri rozhodovaní, či žiak

pôjde do akademicky alebo profesijne zameranej školy, zohľadnený priemer známok, ktoré žiak získal

v štyroch predmetoch v národných testoch počas posledných dvoch rokov nižšieho stredoškolského

vzdelávania. Do školského roku 2007/08 boli na Islande na vysvedčení, ktoré oprávňovalo žiaka na

prijatie do vyššieho stredoškolského vzdelávania, či už v akademickej alebo profesijne zameranej


50

inštitúcii, kombinované známky získané v škole za prácu vykonanú v poslednom ročníku povinného

vzdelávania a výsledky národných testov. Avšak táto deliaca funkcia výsledkov testov bola zrušená v

roku 2009. Od jesene roku 2009 sa testy robia na začiatku posledného ročníka povinného vzdelávania

a budú slúžiť na pomoc žiakom dosiahnuť vzdelávacie výsledky odporúčané na jeho ukončenie.

Ukazovateľ 3.1: Ako výsledky národných testov usmerňujú rozhodnutia o školskej kariére žiakov,


Udelenie certifikátov

Delenie do prúdov

Postup do ďalšieho stupňa vzdelávania

Žiadne národné testy, alebo žiadny dopad na

postup

Zdroj: Eurydice ISCED 1

ISCED 2

Doplňujúce poznámky Francúzsko: Pre udelenie národného certifikátu (brevet/diplom) na záver nižšieho stredného vzdelávania sa robí z niekoľkých predmetov písomná skúška so štandardizovaným obsahom na národnej úrovni. Napriek existencii centrálnych procedúr pre opravu a známkovanie tejto skúšky, nemôže byť považovaná za formu národného štandardizovaného testovania, vzhľadom na širokú škálu praktík aplikovaných pri známkovaní a interpretovaní jej výsledkov. Poľsko: Na záver základnej školy sú žiaci povinní absolvovať externý test, ktorý má skôr diagnostickú ako selektívnu funkciu. Účasť v teste je vždy základnou podmienkou pre ukončenie základnej školy a prijatie na nižšiu strednú školu. Slovensko: Žiaci, ktorí dosiahnu 90 % úspešnosť v každom predmete v národnom teste absolvovanom na konci nižšieho stredného vzdelávania, môžu byť prijatí na vyššiu strednú školu bez absolvovania prijímacích pohovorov. Test bude v budúcnosti podmienkou na prijatie na vyššie stredné vzdelávanie. Spojené kráľovstvo (Severné Írsko): Posledné centrálne organizované transferové testy pre určenie výberu na pozákladné vzdelávanie boli uskutočnené v novembri 2008 pre prijatie v oku 2009. Island: Rok 2007/08 bol posledným rokom, v ktorom boli použité výsledky testov pre udeľovanie vysvedčení na záver povinného vzdelávania a na rozdelenie žiakov pre všeobecné alebo profesijne zamerané vzdelávanie.

Vysvetlivka

Tam, kde sú výsledky testov zohľadnené pri certifikácii dosiahnutých učebných výsledkov pre ukončenie konkrétneho stupňa vzdelávania, automaticky pomáhajú určiť, či žiaci postúpia do ďalšieho stupňa. Kategória “postup do ďalšieho stupňa vzdelávania” sa aplikuje výhradne v testoch, ktorých výsledky nie sú použité pri udeľovaní certifikátov.

S účinnosťou od školského roku 2009/10 bude v Bulharsku národný test, ktorý sa robí v 7. ročníku

povinného vzdelávania, nielen pomáhať určiť, či žiaci postúpia do vyššieho stredného vzdelávania, ale

tiež bude použitý pri klasifikácii žiakov, ktorá bude ovplyvňovať výber školy. V súčasnosti je Slovinsko

jediným štátom, kde majú predpisy, ktoré určujú, že výsledky národných testov môžu ovplyvniť prijatie

na vyššiu strednú školu, kde počet prijatých je nižší ako majú kapacitu. Tento typ výberu je

podmienený súhlasom rodičov, a v školskom roku 2008/09 bol vo veľmi limitovaný.

V Luxembursku, na Malte a v Holandsku majú výsledky národných testov podstatný dopad na školskú

kariéru žiakov v oblasti delenia žiakov do prúdov, hoci nie sú zohľadnené pri udeľovaní certifikátov. Do

školského roku 2008/09 sa tento princíp aplikoval v Spojenom kráľovstve (Severné Írsko). V

Luxembursku sú výsledky žiakov v štandardizovaných testoch na záver základného vzdelávania

Kapitola 3: Využitie a dopad výsledkov národných testov

51

jedným z piatich kritérií, ktoré sa berie do úvahy pri orientácii žiaka, spolu s ich prácou v triede a

žiackou knižkou a posudkom učiteľa. Na Malte musia žiaci absolvovať prijímacie pohovory na zápis na

‘junior lýceum’, zatiaľ čo všeobecné stredné školy prijmú tých, ktorí pohovory neabsolvovali, alebo v

nich boli neúspešní. V školskom roku 2010/11 bola výberová skúška na konci základného vzdelávania

vypustená, nahradená bola národnou skúškou certifikujúcou dosiahnutú úroveň. V Holandsku sú

výsledky žiakov v testoch konzultovane medzi školou a rodičmi pre výber najvhodnejšieho typu

stredoškolského vzdelávania. Hoci test nie je povinný, v praxi ho absolvujú takmer všetci žiaci.

Vedenie stredných škôl tiež zohľadňuje aké známky získali záujemcovia, ktorí sa chcú zapísať na ich

školu. Zatiaľ čo oficiálny národný prieskum nikdy neidentifikoval žiadne negatívne účinky vyplývajúce z

týchto testov, argumenty proti nim je možné si vypočuť na školách každý rok. Okrem zdôrazňovania

prílišnej pozornosti venovanej týmto testom v školskej výučbe a stresu, ktorý môžu spôsobiť žiakom,

môžu takéto argumenty zmeniť princíp výberu na začiatku stredoškolského vzdelávania. V Spojenom

kráľovstve (Severné Írsko) boli testy navrhnuté za účelom selekcie žiakov pred ich vstupom na

stredné vzdelávanie. V súčasnosti sú zrušené s účinnosťou od septembra 2009. Na prijímanie v roku

2010 sa školám doporučuje nepoužívať akademické kritériá, ale ministerstvo školstva tomu nebráni.

3.1.2. Identifikácia individuálnych vzdelávacích potrieb

Približne v tretine štátov (pozri ukazovateľ 2.1) učitelia používajú niektoré národné testy na

identifikáciu individuálnych vzdelávacích potrieb žiakov. Učitelia potom môžu na základe ich záverov

určovať ciele, prispôsobovať stratégiu vyučovania a plánovať výučbové aktivity. Tieto testy sa

nevyužívajú na rozhodovanie o školskej kariére žiakov a sú všeobecne povinné (pozri kapitolu 2).

Vo Francúzsku napríklad, výsledky takzvaných “diagnostických hodnotení”, umožňujú učiteľom

formovať groupes de besoin (skupiny žiakov), ktoré potrebujú osobitnú asistenciu a rozvojové

programy. Okrem toho tie isté výsledky sú formou sebahodnotenia žiakov, ktorí môžu na ne reagovať

prispôsobovaním metód učenia, a tiež sú komunikované s ich rodičmi. Na Cypre sú testy na konci

základného vzdelávania využívané na identifikáciu žiakov v ohrození rozvoja funkčnej negramotnosti v

čítaní a matematike na konci povinného vzdelávania. Takto identifikovaní žiaci dostávajú zvláštnu

podporu, v súlade so špeciálne navrhnutými programami v nižšom strednom vzdelávaní. V Spojenom

kráľovstve (Anglicko) sú povinné testy na konci “kľúčového stupňa 1” (2. ročník) využívané na

doplnenie informácií k záverečnému hodnotiacemu posudku učiteľa, ktorý sa vypracúva pre každé

dieťa a zohľadňuje pokrok dieťaťa, jeho výkon počas kľúčového stupňa. Nepovinné testy na úrovni

ISCED 1 a 2 umožňujú školám monitorovať pokrok žiakov v porovnaní so stanovenými národnými

kritériami a pripravovať ich na povinné testy. Školy nemajú povinnosť oznamovať výsledky testov

rodičom. V Škótsku pomáhajú výsledky hodnotenia “National 5-14 Assessment Bank”, aby podporili

výučbu potvrdením učiteľovho hodnotenia práce v triede.

Presné načasovanie testov sa odlišuje podľa jednotlivých štátov (pozri kapitola 2). V niektorých

prípadoch sa vykonávajú na začiatku alebo v strede školského roku, umožňujú tak učiteľom uplatniť

následne primerané opatrenia počas roku. Formatívne testy sa môžu tiež konať na konci školského

roku. Ak žiaci v týchto štátoch nepokračujú s rovnakým učiteľom, všeobecne existuje príslušný

mechanizmus komunikácie ich výsledkov s tým, ktorý prevezme nasledovný ročník.

Metodiky a zdroje, ktoré poskytujú pomoc v interpretácii výsledkov a iniciovaní primeraných

doučovacích aktivít sú k dispozícii v Belgicku (Francúzske spoločenstvo), Dánsku, Francúzsku a


52

Slovinsku. Francúzske spoločenstvo Belgicka vedie programy sústavného profesionálneho rozvoja

pre učiteľov o analýze a využívaní výsledkov externého hodnotenia žiackych výsledkov. Analýza sa

zameriava viac na úroveň triedy ako na jednotlivých žiakov. Podobne v Luxembursku učitelia

využívajú výsledky testov, spracované formou zhromaždenia na oboch úrovniach triedy aj školy, na

určenie opatrení v doučovaní.

3.2. Využitie výsledkov národných testov pre školskú politiku

Medzi európskymi štátmi je rozšírenou praxou poskytovať informácie umožňujúce školám porovnávať

sa s priemernými národnými výsledkami, ktoré dosiahli žiaci v národných testoch a na základe tohto

porovnania urobiť nápravu. Tak to je v prípade väčšiny národných testov navrhnutých na

monitorovanie škôl alebo vzdelávacieho systému ako celku. Zatiaľ sa to netýka Španielska,

Francúzska, Írska alebo Spojeného kráľovstva (Škótsko). V týchto štyroch štátoch výsledky národných

testov, ktoré sú zamerané na monitorovanie vzdelávacieho systému ako celku a vykonávané na

vzorkách žiakov alebo škôl sa nezhromažďujú za zapojené školy.

Vyskutujú sa tiež situácie, keď sa testy robené na vzorke vykonávajú v školách, ktoré nie sú vo

vzorke, a ktoré tak dostávajú správu o dosiahnutých výsledkoch na úrovni školy. Príklad z Belgicka

(Flámske spoločenstvo) je uvedený v časti 3.2.1. V Litve nie sú výsledky "národnej štúdie o

znalostiach študenta " systematicky zhromažďované za školy. Avšak miestna správa, ktorá sa

rozhodne vykonávať rozsiahle testovanie na obecnej úrovni získa porovnávaciu správu, v ktorej je

prezentovaný výkon jednotlivých škôl. Vo väčšine prípadov sa obce rozhodnú konzultovať tieto

výsledky s jednotlivými školami.

Je tiež bežnou praxou, v prípade testov orientovaných na žiakov, poskytovať školám nazhromaždené

informácie, ktoré im ukazujú, kde sa práve nachádzajú vo vzťahu k národným údajom o výkone.

Bulharsko, Nemecko, Írsko a Malta neposkytujú školám takéto informácie v prípade, že testy majú

významný dopad na školskú kariéru žiakov. Z tých štátov, ktoré vykonávajú testy, aby identifikovali

individuálne vzdelávacie potreby (pozri ukazovateľ 2.1), nezhromažďujú výsledky pre školy Dánsko,

Írsko, Cyprus a Spojené kráľovstvo (Anglicko). V Spojenom kráľovstve (Škótsko), nie sú výsledky

hodnotenia National 5-14 Assessment Bank zhromažďované centrálne škótskou vládou, ale ak sa tak

rozhodne miestna školská správa, môžu byť prostriedkom na porovnávanie s ostatnými miestnymi

školami (pozri 3.2.2).

Zhromaždené údaje na školskej a národnej úrovni sú často doplnené výsledkami, ktoré umožňujú

školám sa porovnávať s inými školami s podobnými charakteristikami v oblastiach školskej populácie

a štruktúry tried, atď. Vo väčšine prípadov musia školy vykonávať buď porovnávanie bez prístupu k

individuálnym výsledkom dosiahnutých školami, alebo používať anonymné výsledky. Individuálne

výsledky škôl v národných testoch sú publikované v niekoľkých štátoch (pozri ukazovateľ 3.3). Hoci

majú školy v Nórsku on-line prístup k výsledkom národných testov, čo im umožňuje prehliadať si svoje

vlastné výsledky vo vzťahu k ostatným školám, údaje sa nezverejňujú v porovnávacej forme.

Tam, kde školy získavajú výsledky národných testov vo forme zhromaždených údajov za školu

a zhromaždených národných údajov, môžu tieto informácie použiť ako základ pre skvalitnenie svojej


53

činnosti. Označuje sa to termínom “zrkadlový efekt” (18). Či sa to tak robí záleží od vnímania

miestnych aktérov a od ich vlastných priorít. Proces môže byť tiež ohraničený vzdelávacou politikou,

ktorá podporuje alebo radí školám analyzovať výsledky testov a prispôsobovať ich svojej praxi. To si

vyžaduje skúmanie odporúčaní ako by sa mali výsledky brať do úvahy pri internom hodnotení školy

a ako by sa mali využívať počas externého hodnotenia a potom publikovať za každú školu.

3.2.1. Využitie výsledkov testov pri hodnotení školy

Dve tretiny štátov, ktoré sa berú do úvahy majú národné testy, ktorých výsledky sa zhromažďujú za

jednotlivé školy a za celý štát. V ôsmich z týchto štátov existujú nariadenia, odporúčania alebo zdroje

na podporu spojenú s použitím výsledkov testov počas interného hodnotenia školy (pozri

ukazovateľ 3.2). V Belgicku (Francúzske spoločenstvo), Estónsku, Maďarsku, Slovinsku, Spojenom

kráľovstve (Anglicko a Škótsko) a na Islande centrálne inštitúcie očakávajú od škôl, aby vykonávali

interný proces analýzy kvality vychádzajúci z výsledkov príslušných národných testov. Okrem toho v

Maďarsku od roku 2008 musia školy, ktoré dosiahli slabé výsledky v národných testoch, pripravovať a

implementovať akčný plán založený na možných príčinách slabých výsledkov.

V Spojenom kráľovstve zahrňuje požiadavka na interný proces analýzy kvality nielen výsledky testov,

ale tiež ďalšie údaje o výkonoch žiakov. V Anglicku však sú hlavným elementom v zodpovednosti

stredných škôl výsledky testov, ktoré sú nad rámec tejto štúdie, konkrétne verejné skúšky, ktoré sa

konajú na konci úrovne ISCED 3.

Pokiaľ ide o podporu, nástroje určené na pomoc v procese interného hodnotenia, vrátane výkonových

indikátorov v národných testoch, boli sprístupnená školám prostredníctvom centrálnej a miestnej

správy v Spojenom kráľovstve (Anglicko a Škótsko). Tento typ zdroja tiež existuje v Portugalsku, hoci

iba na úrovni triedy. Učitelia majú prístup k informáciám týkajúcich sa každej položky a zahrnutých

kompetencií. V Belgicku (Francúzske spoločenstvo) inšpektoráty a školskí poradcovia podporujú školy

na vykonanie internej analýzy tak, že sú požiadaní, aby ju riadili. Hoci sa testy v Belgicku (Flámske

spoločenstvo) zakladajú na vzorkách, všetky školy sa môžu – s účinnosťou od roku 2009 – rozhodnúť

absolvovať paralelnú verziu testu a dostať spätnú správu o škole na použitie vo svojom

sebahodnotení. V Slovinsku poskytuje národné skúšobné centrum školám metodiku na analýzu

výsledkov. V Litve vypracovali vzdelávacie inštitúcie systém interného hodnotenia, ktorý dáva školám

možnosť spracovať výsledky svojich vlastných žiakov a výsledky z iných škôl, ako indikátory

vzdelavacích výkonov.

(18) Pozri Thélot C. a Mons N., op. cit.


54

Ukazovateľ 3.2: Využitie výsledkov testov v hodnotení školy,


Výsledky testov využívané pre externé hodnotenie

Odporúčania alebo podporné nástroje pre použitie výsledkov počas interného hodnotenia

Výsledky testov nie sú používané pre externé hodnotenie/žiadne odporúčania alebo podporné nástroje pre použitie výsledkov v internom hodnotení


Zdroj: Eurydice

Doplňujúce poznámky Belgicko (BE fr): Informácie súvisia s povinným testom v 2. a 5. roku základného vzdelávania a v 2. ročníku stredného vzdelávania. Testy zo školského roku 2008/09 boli presunuté do roku 2009/10. Maďarsko: Nariadenia o zohľadňovaní výsledkov testov počas interného hodnotenia školy súvisia s národným ustanovením základných kompetencií pre 6. a 8. ročník. Malta: Externé hodnotenie školy berie do úvahy výsledky všetkých národných testov, s výnimkou záverečnej skúšky stredného vzdelávania. Spojené kráľovstvo (Anglicko): Výsledky testov zohľadnené počas externého hodnotenia škôl súvisia s národnými hodnoteniami študijného plánu na konci druhého kľúčového štádia (6. ročník). Spojené kráľovstvo (Severné Írsko): Posledné centrálne transferové testy na určenie výberu pre pozákladné vzdelávanie boli uskutočnené v novembri 2008 pre vstup do roku 2009. Spojené kráľovstvo (Škótsko): Počas externého hodnotenia školy sú zohľadňované výsledky prieskumu (Scottish Survey of Achievement and National Qualifications), ale nie výsledky hodnotenia National 5-14 Assessment Bank.

V ôsmich štátoch berú do úvahy pri externom hodnotení škôl alebo riaditeľov škôl, výsledky

dosiahnuté žiakmi v národných testoch.

V Litve, na Malte, v Holandsku, Portugalsku, Rumunsku, Švédsku a v Spojenom kráľovstve (Anglicko

a Škótsko) sa berú do úvahy výsledky národných testov za každú školu centrálnymi vzdelávacími

autoritami v hodnotení alebo v auditoch škôl. V Portugalsku sú školy so slabými výsledkami v

štandardizovaných testoch na úrovni ISCED 1 povinné pripraviť súbor nápravných opatrení a

špecifikovať ich časový rámec. Tiež navrhujú zvláštnu podporu pre žiakov s nedostatočným výkonom.


55

V Spojenom kráľovstve sú výsledky testov jedným z kritérií pri hodnotení škôl miestnou správou. V

Maďarsku musí vedenie školy zahrnúť do svojich hodnotiacich správ výsledky národných hodnotení

základných kompetencií.

V Slovinsku je jedným z kritérií použitých ministerstvom školstva a športu pri hodnotení riaditeľov škôl

zahrnutie analýzy svojich výsledkov v národných testoch v internej hodnotiacej správe školy. Politika

ustanovenia školskej zodpovednosti na základe výsledkov testov by sa mohla objaviť aj v Taliansku, v

súvislosti s novými procedúrami hodnotenia, ktoré sa implementujú od školského roku 2009/10.

Ministerstvo školstva požaduje, aby boli procedúry externého a interného hodnotenia školského

manažmentu a učiteľov navrhnuté s náležitým zreteľom na výsledky žiakov v národných testoch. Tieto

výsledky budú porovnávané s meraniami úrovní schopností novoprijatých žiakov, s cieľom zhodnotiť

ich pridanú hodnotu.

3.2.2. Zverejňovanie výsledkov testov za každú školu

Vo väčšine európskych štátov sa nezverejňujú výsledky národných testov za každú školu. V

niektorých štátoch oficiálne dokumenty jasne stanovujú, že výsledky národných testov nesmú byť

použité na porovnávanie škôl. Týka sa to Belgicka (Francúzske spoločenstvo), Francúzska v prípade

évaluations-bilans (súhrnných hodnotení), Luxemburska, Rakúska a Slovinska. Vo Fínsku bol silný

tlak médií zverejňovať školské porovnávania, ale národný konsenzus v následnej diskusii bol proti.

Iba niekoľko štátov pripravilo pre centrálnu vládnu publikáciu výsledky za školy, alebo odporučilo

miestne publikovanie. Také informácie sú publikované ministerstvami školstva v Dánsku, Maďarsku,

Poľsku a na Islande, a Národnou agentúrou pre vzdelávanie vo Švédsku. V Holandsku zverejňujú

výsledky škôl inšpektoráty. Školy si môžu vybrať, či zahrnú do informačného letáku priemer známok,

ktorý získali žiaci v národných testoch. V Estónsku majú školy povinnosť publikovať výsledky testov

svojich žiakov.

Centrálna školská správa prezentuje zverejnené výsledky škôl niekoľkými spôsobmi. Môžu byť

publikované ako hrubé údaje (Švédsko), alebo s vyváženými indikátormi závislými od charakteristík

žiackej populácie alebo pridanej hodnoty škôl, ako v prípade Islandu. Môžu tiež kombinovať obidva

druhy informácií, ako je to v prípade Spojeného kráľovstva (Anglicko) pre testy na konci “kľúčového

stupňa 2” (6. ročník). Štátny sekretariát pre deti, školy a rodinu publikuje porovnávacie prehľady škôl v

abecednom poradí, spolu s výsledkami v povinných národných testoch na konci základného

vzdelávania, aby umožnili rodičom urobiť plnohodnotný výber školy pre svoje deti. Rovnaký postup

platil pre testy na konci nižšieho stredného vzdelávania až do školského roku 2007/08. Školy sú tiež

povinné zverejňovať svoje výsledky v národných testoch vykonávaných na konci “ kľúčového stupňa

2” v informačných brožúrach, ktoré informujú rodičov, stanoviť a zverejniť percentuálne ciele, koľko

žiakov by malo dosiahnuť strednú úroveň v národných testoch.

Zverejňovanie národných školských výsledkov testov, ktoré začalo v 90. rokoch minulého storočia,

vyvolalo veľmi rýchlo kritiku zameranú na neadekvátnosť zoznamov na meranie efektivity škôl.

Faktom je, že zoznamy ukázali, že školy v bohatých oblastiach dosahovali omnoho lepšie výsledky

ako tie v chudobných oblastiach. Preto bola požiadavka o vypracovanie zoznamov, ktoré ukázali

zlepšenie škôl v úrovni výkonov žiakov medzi dvoma odlišnými časovým momentmi. Podľa prieskumu

systému národných testov, riadený Výberovou komisiou detí, škôl a rodín (Children, Schools and


56

Families Select Committee) v roku 2007 (19), Komisia požadovala, aby porovnávacie prehľady

výsledkov národných testov poskytovali širší rozsah informácií o každej škole. Prehľady sú

považované za príliš zjednodušené, aby umožnili rodičom vytvoriť si názor na činnosť konkrétnych

škôl.

Ukazovateľ 3.3: Publikovanie jednotlivých výsledkov škôl v národných testoch,


Publikovanie organizované, alebo od škôl vyžadované centrálnou/miestnou správou

Publikovanie podľa rozhodnutia škôl

Žiadne publikovanie


Zdroj: Eurydice

Doplňujúce poznámky Dánsko: Zverejňujú sa výsledky o certifikačných hodnoteniach na konci povinného vzdelávania. Maďarsko: Zverejňujú sa výsledky o národnom hodnotení základných schopností v 6. a 8. ročníku. Portugalsko: Ministerstvo školstva nepublikuje priemerné výsledky národných testov za školu. Avšak, v prípade národnej skúšky na konci povinného vzdelávania, ministerstvo zverejňuje na internete výsledky dosiahnuté každým žiakom na každej škole (pri zachovaní anonymity). Spojené kráľovstvo (Anglicko): Zverejňujú sa výsledky o národných hodnoteniach študijného programu na konci druhého kľúčového stupňa (6. ročník). Spojené kráľovstvo (Severné Írsko): Posledné centrálne transferové testy na určenie výberu pre pozákladné vzdelávanie boli vykonané v novembri roku 2008 pre prijatie v roku 2009. Spojené kráľovstvo (Škótsko): Miestna správa si môže vybrať, či bude publikovať výsledky 5-14 testov; centrálna vláda zriadila publikovanie výsledkov certifikačných skúšok vykonávaných vo veku 16 rokov na konci nižšieho stredného “cyklu”.

V Spojenom kráľovstve (Severné Írsko) sa prestalo s publikovaním prehľadov o výsledkoch škôl v

národných testoch v roku 2001, po konzultáciách organizovaných ministerstvom školstva.

(19) Dolná snemovňa. Komisia detí, škôl a rodín. Testovanie a hodnotenie, tretia správa akademického roku 2007-08,

Zväzok 1.


57

V Spojenom kráľovstve (Škótsko) vláda nezverejňuje tabuľky úspešnosti škôl na základe výsledkov v

certifikačných skúškach na konci nižšieho stredného vzdelávania. Výsledky každej školy sú dostupné

na webstránke vlády. Tlač má povolenie použiť tieto údaje, ak chce vytvoriť vlastné tabuľky úspešnosti

škôl. Miestne orgány požadujú od svojich škôl, aby publikovali vo svojej príručke pre rodičov výsledky,

ktoré dosiahli v hodnotení “National 5-14 Assessment Bank”. Môžu si tiež vybrať, či budú publikovať

výsledky 5-14 testov na svojich školách, alebo ich použijú v rámci právomoci podporovať

samohodnotenie škôl. Aj tu je tlač oprávnená získať tieto informácie od miestnej správy a publikovať

ich.

3.3. Využitie výsledkov testov miestnou správou

Miestna správa zodpovedá za oblasť školstva v niekoľkých európskych štátoch a špeciálne v

severských štátoch. Asi v polovici európskych štátov tieto inštitúcie systematicky získavajú výsledky

testov z ich vlastnej oblasti a všeobecne ich využívajú na prispôsobenie vzdelávacej politiky. V

Dánsku sú miestne výsledky publikované v prípade certifikovaných skúšok, ktoré sa konajú na konci

povinného vzdelávania. Nórska biela kniha o kvalite vo vzdelávaní, ktorá vyšla v júni 2008, navrhuje

aby miestna správa mala väčšiu zodpovednosť za výsledky, ktoré dosiahnu školy a tak to by im malo

uľahčiť využiť tieto výsledky na monitoring školy. Navrhuje sa v nej, aby každá obec vypracovala

výročnú správu o výsledkoch škôl.

Čo sa týka národných testov určeným na monitoring vzdelávacieho systému a administrovaný na

vzorke žiakov Litva a Spojené kráľovstvo (Škótsko) vypracovali systém, ktorý umožňuje miestnej

správe rozšíriť veľkosť vzorky v rámci svojho teritória, aby získali štatisticky relevantné údaje. Miestna

správa, ktorá si zvolila tento systém, dostane správu zameranú na tento cieľ z centrálnych inštitúcií o

ich relatívnom výkone.

V Spojenom kráľovstve (Škótsko) a v Maďarsku výsledky testov na identifikovanie individuálnych

vzdelávacích potrieb sa nezhromažďujú na centrálnej úrovni, hoci čiastočný zber sa robí v Maďarsku.

Avšak niektorá miestna správa – alebo prevádzkovatelia inštitúcií v prípade Maďarska – vyžadujú od

svojich škôl predložiť výsledky žiakov za účelom monitoringu. V Taliansku a Fínsku sa údaje o

výsledkoch testov za každú miestnu správu nerobia centrálne, ale niektoré miestne správy

zhromažďujú výsledky získané ich školami; v Taliansku sa tieto výsledky používajúna určenie obsahu

programov pre sústavný profesionálny rozvoj učiteľov a riaditeľov škôl.


58

Ukazovateľ 3.4: Komunikácia výsledkov národných testov s miestnou správou, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09

Miestna správa má prístup k zhromaždeným výsledkom za svoju oblasť

Miestna správa nemá prístup k zhromaždeným výsledkom za svoju oblasť


Zdroj: Eurydice

Doplňujúce poznámky Dánsko: Informácie sa týkajú národných certifikačných skúšok na konci povinného vzdelávania. Francúzsko: Informácie sa týkajú diagnostického hodnotenia pre určenie individuálnych vzdelávacích potrieb. Litva: V ‘národných štúdiách o výsledkoch študentov’ sa informácie týkajú iba obcí, ktoré sa zúčastňujú v národných štúdiách ako samostatná vzorka. Výsledky výkonových testov základného vzdelávania sú dostupné obciam na požiadanie. Spojené kráľovstvo (ANG): Informácie sa týkajú povinných národných testov na konci druhého stupňa povinného vzdelávania (6. ročník). Spojené kráľovstvo (SIR): Posledné centrálne riadené transferové testy na určenie postupu do pozákladného vzdelávania sa konali v novembri 2008 pre prijatie v roku 2009. Spojené kráľovstvo (ŠKT): Informácie sa týkajú národných testov určených na monitoring výkonu systému ako celku (Scottish Survey of Achievements), ako aj výsledkov národných certifikačných skúšok na konci povinného vzdelávania. Nórsko: Informácie sa týkajú národných monitoringových testov, ktoré sa robia dvakrát počas povinného vzdelávania.

3.4. Využitie výsledkov testov národnými vládami alebo vzdelávacími autoritami na najvyššej úrovni

Prakticky v každom štáte sú výsledky niektorých národných testov agregované pre vzdelávací systém

ako celok a publikované ako časť správy o stave systému. Popri monitorovacích testoch to platí často

aj o testoch na smerovanie školskej kariéry žiakov, rovnako, ako aj o testoch na identifikáciu

individuálnych vzdelávacích potrieb. Iba Litva, Luxembursko, Rumunsko a Nórsko nevydávajú ročnú

správu o stave vzdelávacieho systému na základe výsledkov testov, zatiaľ čo Dánsko, Írsko a Spojené

kráľovstvo (Škótsko) nezhromažďujú výsledky testov na identifikáciu individuálnych vzdelávacích

potrieb na zahrnutie do národných správ.


59

Správy o stave celého vzdelávacieho systému, ktoré obsahujú výsledky národných testov, môžu

taktiež obsahovať údaje pre regionálne celky. Napríklad v Španielsku začnú v roku 2009 takéto správy

prezentovať výsledky podľa autonómnych komunít, porovnávajúc úroveň dosiahnutých úspechov

každej komunity.

Národné správy často obsahujú porovnania výsledkov testov v priebehu času a analyzujú faktory

pozadia, ktoré sú náchylné ovplyvňovať úroveň výkonnosti žiakov, ako sú populačné charakteristiky

alebo aspekty školskej infraštruktúry. Tieto správy majú za úlohu podporovať politiku na národnej

alebo najvyššej úrovni zodpovednosti a v širšom kontexte vstupovať do diskusií o vzdelávaní. Môžu

taktiež ovplyvniť vzdelávací systém, aby bol zodpovednejší voči rodičom a všeobecnej verejnosti.

Správy sú dostupné vrcholným politikom v oblasti vzdelávania a rôznym národným orgánom so

vzdelávacími zodpovednosťami a publikované on-line ministerstvami školstva alebo agentúrami

zodpovednými za národné testy. Niektoré štáty definovali procedúry pre rozbor výsledkov národných

testov rôznymi zainteresovanými vo vzdelávacom sektore a pre následné spoločné rozhodnutia o

zlepšovacích opatreniach.

Napríklad v Belgicku (Flámske spoločenstvo) organizuje minister školstva písomný konzultačný

proces o výsledkoch testov pre pomoc učiteľom a ostatným vo vzdelávaní. Otázky, ktoré dostávajú sa

zaoberajú ponaučeniami a vysvetleniami vyplývajúcimi z výsledkov, identifikáciou nedostatkov a

možnej budúcej oblasti zlepšenia. Odpovede sú spracované v dokumente a prezentované na

konferencii o kvalite vzdelávacieho systému pre široké spektrum zainteresovaných osôb. Závery

konferencie sú publikované a distribuované všetkým školám a zainteresovaným. Môžu sa zamerať

napríklad na revíziu dosahovaných cieľov, rozvoj nových programov, neustály profesionálny rozvoj

alebo hodnotiacu politiku školy.

Vo Francúzsku môže byť komunikácia a konferencie o výsledkoch monitorovacích testov iniciované

na požiadavku učiteľov, výskumníkov, rodičov alebo odborových organizácií, atď. V Slovinsku

organizuje národné skúšobné centrum ročné semináre, aby prezentovalo výsledky národných testov

všetkým učiteľom v povinnom vzdelávaní. V Rumunsku bola prezentačná konferencia o výsledkoch

národných testov (4. ročník) v roku 2007 ako kontinuálna rozvojová profesionálna aktivita pre všetkých

inšpektorov základných škôl.

V niekoľkých európskych štátoch boli národné testy dôležitým nástrojom na pritiahnutie pozornosti ku

kontrastom v úrovniach dosiahnutého pokroku žiakov a škôl, rovnako, ako k faktorom, ktoré môžu

prispieť k takýmto rozdielom. V Španielsku boli výsledky testov zohľadnené v niekoľkých vzdelávacích

zákonoch venovaných primárne opatreniam na boj proti zlyhávaniu škôl a zníženiu počtu

neprospievajúcich študentov. Vo Francúzsku slúžia výsledky monitorovacích testov predovšetkým na

reguláciu politík navrhnutých na boj proti neúspechu a réseau ambition réussite (‘systém pre ambície

a úspech’) bol vypracovaný na podporu škôl najviac postihnutých týmto problémom. V Írsku vytvorili

výsledky národných testov z angličtiny a matematiky (NAER a NAMA) podklad pre politiky na podporu

žiakov z chudobných pomerov. V Nórsku navrhla júnová správa z roku 2008 o kvalite vo vzdelávaní,

aby vláda využívala výsledky národných testov ako základ pre poskytovanie a podporu škôl so

slabými výsledkami.

Ostatné aspekty národných vzdelávacích politík, ktoré sú spojené s cieľmi študijných programov boli

pod vplyvom výsledkov národných testov taktiež predmetom reforiem. Zahŕňajú obsah niektorých


60

predmetov v národnom študijnom programe v Belgicku (Flámske spoločenstvo), Estónsku, Litve,

Lotyšsku a Rumunsku; časové rozdelenia pre konkrétne predmety vo Fínsku; bežný obsah znalostí a

kompetencií vo Francúzsku; programy nepretržitého profesionálneho rozvoja v Belgicku (Francúzske

spoločenstvo); a použitie učebných materiálov v Estónsku. Akčné plány v konkrétnych oblastiach

predmetov boli taktiež vypracované na zlepšenie úrovní národných výsledkov v Portugalsku, ktoré

uviedlo svoj akčný plán pre matematiku v školskom roku 2006/07 a portugalčinu v roku 2007.

3.5. Prieskumy a diskusie

Niektoré štáty sa zapájajú do diskusií a národných prieskumov o neplánovaných, vedľajších efektoch

národných testov (20). V týchto štátoch majú testy pravdepodobne signifikantné dôsledky pre školy,

napríklad, keď sú výsledky školy buď publikované, alebo zohľadnené pri hodnotení školy. Najčastejšie

neočakávané dôsledky testov sú prehnaný dôraz na zameranie predmetov, ktoré sú testované v

triedach, i keď testy pokrývajú iba veľmi malú časť študijného programu (kapitola 2).

V Dánsku napríklad prieskum vedený Dánskym hodnotiacim inštitútom v roku 2002 zistil, že predmety

pokryté národnými testami pre certifikát udeľovaný na konci povinného vzdelávania – a obzvlášť

dánsky jazyk a matematika – boli považované za dôležitejšie než ostatné predmety, ako sú história,

biológia a geografia. Výsledkom bolo, že školy priorizovali nepretržitý profesionálny rozvoj

zamestnancov, ktorí vyučovali predmety zahrnuté v národných testoch. Naopak, vo Švédsku, väčšina

učiteľov, ktorí sa zúčastnili prieskumu Národnej agentúry pre vzdelávanie v roku 2004, uviedli, že

neprispôsobili výučbu s ohľadom na obsah testov. V Holandsku inšpektori zistili, že niektoré školy sa

rozhodli nevykonať CITO testy orientované na slabých žiakov v poslednom roku základnej školy, ktorí

by nastúpili osobitné vzdelávanie nasledujúci rok. Školy si mysleli, že si takto udržia svoje priemerné

známky vysoko, a tak ochránia imidž.

V Spojenom kráľovstve (Anglicko) boli od zavedenia národné testy prvýkrát predmetom väčších

diskusií. Argumenty za tieto testy boli zosumarizované v článku z roku 1993 ministrom zodpovedným

za školské štandardy toho času vzhľadom na tlak od Národnej únie učiteľov, ktorá hrozila

bojkotovaním testov. Podľa ministra zaviedli národné testy štandardy a ciele, ktoré slúžili na zvýšenie

úrovne očakávania škôl a učiteľov v súvislosti s výkonom žiakov. Taktiež boli nástrojom väčšej

sociálnej rovnosti v zmysle, že väčšina žiakov, ktorí získali pomoc na základe výsledkov testov,

pochádzali z chudobných pomerov. Nakoniec slúžili na identifikáciu najnadanejších žiakov. Oponenti

národných testov boli presvedčení, že testy môžu demotivovať žiakov a zvýšiť ich stav úzkosti, že

v skutočnosti nie sú v záujme rodičov a žiakov, a budú viesť k snahe zamerať výučbu žiakov na

drilovanie, aby prešli testami. V neposlednom rade, znižujú dôležitosť učiteľovho posudku o svojich

žiakoch, kvôli veľkej dôležitosti, ktorú verejnosť kladie na výsledky národných testov na konci každého

“kľúčového štádia”. Pátranie do vnútra systému národných testov, ktoré viedla výberová komisia detí,

škôl a rodín (21) v roku 2007, odhalilo, že veľa učiteľov sa cítilo povinnými klásť prehnaný význam tým

aspektom študijného plánu, ktoré podliehali skúšaniu v testoch, a upriamili príliš veľkú pozornosť na

žiakov, ktorí boli schopní dosiahnuť výkonnostné ciele stanovené vládou.

(20) Podrobnejšie informácie o dopade národných testov na vzdelávací systém, pozri Mons N., op. cit.

(21) Dolná snemovňa, op. cit.


61

V Spojenom kráľovstve (Wales a Severné Írsko) prebiehali podobné diskusie a vyústili do toho, že sa národnému testovaniu prisudzovala nižšia dôležitosť v rámci celkového systému žiackeho hodnotenia (pozri kapitola 1). Hoci v Spojenom kráľovstve (Anglicko) zostávajú testy na konci prvého a druhého “kľúčového stupňa” (žiaci vo veku 7 a 11 rokov), v “kľúčovom stupni 3” (žiaci vo veku 14 rokov) boli od školského roku 2008/09 zrušené. Bola vytvorená nová expertná skupina riaditeľov škôl a pedagogických zamestnancov, aby prerokovali podrobnosti o nových opatreniach pre túto vekovú skupinu a špeciálne o tom, či je uskutočniteľné zaviesť národné vzorky v “kľúčovom stupni 3”. Aj keď testy v “kľúčovom stupni 1” zostávajú, majú iba podpornú úlohu v štatutárnom hodnotiacom procese učiteľom. Zatiaľ čo pokračovali diskusie (od niektorých učiteľských únií) za to, aby boli zrušené testy pre “kľúčový stupeň 2”, správa je presvedčená o ich sústavnom používaní ako kľúčového zdroja informácií pre rodičov a verejnosť ohľadne štandardov na základných školách, takže výkonnosť vzdelávacieho systému ako celku môže verejnosť monitorovať každý rok.

V Spojenom kráľovstve (Škótsko) sa konala národná diskusia o testoch konaných v rokoch 2000 a

2003. Odokryla obavy zo strany správy, akademickej komunity a škôl ohľadne významu vplyvu

národných testov na myslenie miestnej správy a riaditeľov škôl. Tento vplyv sa odrážal na

zredukovaní žiackych skúseností v súvislosti s kurikulom a vzdelávacou metodológiou. Tieto obavy

boli zohľadnené v národnom programe nazvanom “hodnotenie je pre učenie” , ktorý bol zavedený

začiatkom roku 2000. Program pripomína učiteľom, že by mali obmedziť úlohu testovania na

čiastočné potvrdenie svojich vlastných súhrnných hodnotení jednotlivých výkonov žiakov.

*

* *

Asi polovica skúmaných štátov môže dospieť k záveru, že národné testy sú dôležitým prvkom vo

vzdelávaní žiakov, pretože ich výsledky sa využívajú pri rozhodovaní o ich školskej kariére. Je zjavné,

že sa týmto testom pripisujú rôzne stupne dôležitosti v závislosti od jednotlivých štátov. Je to

badateľné vo frekvencii testov vykonávaných na úrovniach ISCED 1 a 2, aj skutočnosti, že výsledky

testov môžu byť jediným faktorom určujúcim ďalší postup v školskej kariére žiakov – alebo iba jedným

z niekoľkých faktorov, spoločne práca v triede alebo interné skúšky – a v dopadoch výsledkov testov v

súvislosti, či kvalifikujú žiakov na postup na ďalšiu úroveň, alebo ich v ďalšom období zaraďujú

v príslušnom type vzdelávania na postup do ďalšieho stupňa. Pokiaľ ide o tento posledný aspekt,

úloha niektorých národných testov v delení žiakov do prúdov v rôznych formách vzdelávania bola v

niektorých štátoch nedávno ukončená, alebo má byť ukončená.

Okrem dokázanej dôležitosti národných testov pre žiakov, najhmatateľnejší dôkaz činnosti ako reakcie

na výsledky testov je nájdený v národných vzdelávacích politikách.

Je tiež pozoruhodné, že európske štáty majú rôzne koncepcie procesu zlepšovania kvality, ktorý začal

po analýzach výsledkov testov. Niektoré štáty pripisujú prioritu národným analýzam výsledkov,

pretože praktizujú testovanie na vzorke, alebo neregistrujú detaily výkonov miestnych aktérov.

V súlade s tým budú všetky reformy prameniace z týchto výsledkov nutne uzákonené na národnej

úrovni. Okrem spracovávania národných správ, veľa štátov sa tiež zameriava na miestnych aktérov

poskytujúc im údaje z testov, takže môžu urobiť porovnávanie a následne nápravu. Niektoré z týchto


62

štátov publikujú výsledky dosiahnuté na školskej úrovni, alebo ich zohľadňujú v externom hodnotení, a

tak podporujú školy, aby analyzovali výsledky testov a snažili sa ich zlepšiť.

Na záver − v niektorých štátoch, kde sú národné testy mimoriadne dôležité pre žiakov alebo školy,

množstvo debát a prieskumov upozornilo na ich nepredvídateľné dôsledky.

63

KĽÚČOVÉ OTÁZKY

Hodnotenie žiakov sa vo všetkých štátoch EÚ robí rôznymi formami a pozostáva z množstva

hodnotiacich nástrojov a metód, ktoré môžu byť interné alebo externé, súhrnné alebo formatívne. Hoci

sa presná funkcia a význam týchto inštrumentov odlišuje, tvoria súčasť celkovej štruktúry a prispievajú

k rovnakým základným cieľom merania pokroku, ktorý žiaci dosiahli a spracovávaním informácií tak,

aby skvalitnili vyučovanie. Najbežnejším typom hodnotenia žiakov, ktorý sa realizuje počas povinného

vzdelávania, je sústavné hodnotenie učiteľmi, ktoré má množstvo dôležitých výhod. Avšak jeho

výsledky nie sú v skutočnosti porovnateľné, a to je jedna z hlavných príčin prečo sa vo zvýšenej miere

vypracúvajú národne štandardizované testy na riešenie potreby štandardizovaných údajov o žiackom

výkone pre validáciu učenia a monitoring výkonu.

Štandardizované testy sú formované v súlade s programom národnej politiky a štruktúrou vzdelávania.

Objavili sa ako dôležitý nástroj v školskej politike a používajú sa na meranie a monitorovanie výkonu

jednotlivých žiakov, škôl a vzdelávacích systémov.

V školskom roku 2008/09 iba Belgicko (Nemecké spoločenstvo), Česká republika, Grécko, Spojené

kráľovstvo (Wales) a Lichtenštajnsko nerobili národné testy. Niekoľko ďalších štátov ešte neukončilo

úplnú implementáciu svojho národného systému testovania (kapitola 1, ukazovateľ 1.1). Od 90. rokov

sa používanie národného testovania postupne rozšírilo, čo môže byť spojené s istým paralelným

vývojom v európskych vzdelávacích systémoch, vrátane trendu smerom k decentralizácii a zvýšenej

autonómii škôl, výberu koncepcie školou a väčšia pozornosť sa venuje monitoringu kvality

vzdelávania. Takýto význam národných testov pokračuje vo vývoji a v Spojenom kráľovstve (Anglicko,

Wales a Severné Írsko) má v súčasnosti menej dôležitú úlohu v celkovom systéme hodnotenia.

V rôznych štátoch Európy sa národné testovanie vníma ako potrebné na poskytovanie

porovnateľného, štandardizovaného merania vzdelávacej schopnosti. Diskuise sú zvyčajne zamerané

na obsah, formu, organizáciu testov a na využívanie výsledkov. Kľúčovou otázkou je potreba

zabezpečiť validitu a fitness-for-purpose národných testov vrátane ich technickej presnosti, objektivity

a efektívnosti nákladov. Rozvojom takých testov sa zvyčajne poverí špecializovaná verejná agentúra,

ktorá vykonáva svoju úlohu po prekonzultovaní s ministerskými pracovníkmi, učiteľmi a

vysokoškolskými odborníkmi. Testovacie nástroje a procedúry sú pravidelne sledované tak, aby sa

identifikovala metóda najlepšie garantujúca spoľahlivosť výsledkov testov pokiaľ zostávajú skutočne

prispôsobivé meniacim sa potrebám európskych vzdelávacích systémov.

Komparatívna analýza cieľov a organizovania týchto testov (kapitola 2), ako aj využívanie ich

výsledkov (kapitola 3), odhaľuje významnú rôznorodosť v národných systémoch testovania. Môžu sa

zovšeobecniť dôležité závery týkajúce sa celoeurópskych vzoriek a trendov, môžu byť spojené s

otázkami koncepcie, ktoré sú často témou v národných diskusiách o hodnotení.


64

Jeden alebo niekoľko cieľov pre národné testy?

Zdá sa, že súčasné politiky o národnom testovaní sú zamerané na dva hlavné ciele: prvý je

tradičnejšie certifikovanie individuálnych žiackych znalostí, zatiaľ čo druhý – v prípade zvýšeného

významu – je monitoring škôl alebo vzdelávacieho systému ako celok. Naopak, menší počet štátov

organizuje národné testy na podporu učenia v triede pre formatívne ciele (kapitola 2, ukazovateľ 2.1).

Vzdelávacie inštitúcie buď robia samostatné testy na sledovanie každého cieľa, alebo bežnejšia prax

je, že využívajú rovnaké testy pre niekoľko odlišných cieľov. Napríklad, keď sa výsledky testov, ktoré

sa používajú na potvrdenie výkonu alebo na formatívne účely tiež využívajú pri monitoringu školy

alebo systému, posielajú späť na zapojené školy s cieľom pomôcť im zlepšiť prácu.

Avšak experti v hodnotení varovali, že používanie jedného testu na niekoľko účelov by mohlo byť

nevhodné tam, kde požadované informácie nie sú rovnaké v každom prípade. Napríklad môže to byť v

situácii, keď systém testovania určený primárne na meranie žiackych výsledkov používajú školy alebo

učitelia na plnenie požiadaviek ich zodpovednosti, alebo keď formatívne a súhrnné ciele sú

prisudzované rovnakému testu.

Vyváženie potreby údajov o výkone v porovnaní s rizikom preťaženia z dôvodu testovania

Prebiehajúce diskusie medzi tvorcami koncepcie a pedagogickými odborníkmi sú zamerané na

potrebu nájsť správnu rovnováhu medzi oprávneným cieľom poskytovania aktuálneho obrazu o

žiackych znalostiach a potencionálnymi negatívnymi vplyvmi testovania na žiakov a učiteľov a

špeciálne vplyvu testov na efektívny vyučovací čas, čas venovaný širším cieľom kurikula, na stres a

motiváciu.

Európske štáty organizujú národné testy v priemere medzi dvomi a tromi samostatnými ročníkmi

počas povinného vzdelávania, bez potreby testovať každého žiaka v danom ročníku. Niektoré štáty

testujú svojich žiakov častejšie alebo menej často ako je priemer (kapitola 2, ukazovateľ 2.2). Žiaci v

Dánsku, na Malte a v Spojenom kráľovstve (Škótsko) môžu absolvovať najviac jedenásť alebo desať

národných testov, zatiaľ čo v Nemecku, Holandsku a na Slovensku je iba jeden národný test počas

povinného vzdelávania.

Väčšina národných testov v Európe je povinná pre všetkých žiakov v danom zoskupení a tam, kde sú

testy voliteľné ich často absolvujú virtuálne všetci. Neprekvapuje, že testy na udelenie certifikátov

alebo na zistenie individuálnych vzdelávacích potrieb spadajú do tejto kategórie. Vzorové testy, ktoré

sa zvyčajne používajú na monitorovacie účely sú tiež dosť rozšírené. Rozhodnutie testovať celé

zoskupenie alebo iba vzorku zjavne závisí od cieľa testu. Testy pre celé zoskupenie sú vhodné pri

zisťovaní a potvrdzovaní individuálnych znalostí žiaka. Na druhej strane vzorové testy poskytujú

spoľahlivé údaje pre monitoring národného výkonu a popritom veľmi nezaťažujú žiakov a učiteľov.

Vplyv na vyučovanie a možné zúženie kurikula

Čo sa týka rozsahu testovaných predmetov najčastejšie sú iba dva základné predmety a to vyučovací

jazyk a matematika, ktoré dopĺňajú v niektorých štátoch prírodné vedy alebo cudzí jazyk, alebo oboje.

Ak neberieme do úvahy testy na udelenie certifikátov na konci nižšieho stredoškolského vzdelávania,

iba málo štátov konzistentne testuje žiakov v širšom rozsahu kurikula. Preto jedným obmedzením

Kľúčové otázky

65

množstva národných testov je, že hodnotia znalosti žiakov s ohľadom iba na časť kurikula. Avšak

niekoľko štátov oznámilo, že plánujú každoročne rozšíriť počet testovaných predmetov, zatiaľ čo iné

obmieňajú testované predmety v po sebe nasledujúcich ročných cykloch. Okrem toho niekoľko štátov

prijalo osobitný prístup k testovaniu ‘orientovaný na kompetencie’, zatiaľ čo niekoľko ďalších testuje

určité medzikurikulárne zručnosti.

Ďalším problémom je, ako sa vysporiadať s potencionálne neželanými efektami testovania, ako je

tendencia prispôsobovať alebo obmedzovať vyučovanie tým aspektom kurikula, ktoré sú testované,

alebo klásť väčší dôraz iba na zručnosti potrebné pri testovaní. Tieto efekty môžu byť zvlášť viditeľné

tam, kde žiakom alebo študentom ide o veľa, ale tiež pre učiteľov a zapojené školy.

Kombinovanie výsledkov testov s ďalším hodnotením, keď ide o veľa

Väčšina európskych štátov organizuje národné testy, ktoré sú veľmi dôležité pre žiakov, keď sa berú

do úvahy výsledky pri rozhodovaní o ich následnej školskej kariére. Vo väčšine sa berú do úvahy

výsledky v spojitosti s ďalším hodnotením, najčastejšie s hodnotením učiteľa a internými skúškami.

Tento prístup umožňuje učiteľom rozhodovať o svojich žiakoch. Tiež to kombinuje vplyv niekoľkých

hodnotiacich nástrojov a vyjadruje obavu, že národné testy majú sklon reprezentovať okamih znalostí

žiaka v príslušnom čase a iba v niektorých oblastiach.

Využitie výsledkov testov v skvalitňovaní škôl a monitorovaní kvality vzdelávania

Výsledky národných testov sa používajú na niekoľko účelov, na monitorovanie štandardov,

poskytovanie spätnej väzby žiakom a rodičom a usmerňovanie aktivity učiteľov. Vo všetkých štátoch

testy tiež zohrávajú dôležitú úlohu v rozvoji koncepcie a ich výsledky sa analyzujú pri formulovaní

opatrení pri nezrovnalostiach vo vedomostných úrovniach, rozvíjajú kurikulum alebo zlepšujú sústavný

profesionálny rozvoj učiteľov.

Mnoho európskych štátov poskytuje školám nazhromaždené výsledky testov na porovnávanie s

celoštátnym priemerom. Všeobecne sa ponecháva rozhodnutie ako využijú tieto výsledky na

zlepšenie svojej práce školy. Avšak v dvanástich štátoch sú odporúčania alebo požiadavky, že

výsledky testov by sa mali brať do úvahy pri externom a/alebo internom hodnotení škôl. V porovnaní s

niekoľkými neeurópskymi štátmi ako sú Spojené štáty a Kanada sa výsledky testov v Európe iba

zriedkavo používajú ako nástroj zodpovednosti, ktorý zahrňuje sankcie, odmeňovanie a môže mať

vplyv na prideľovanie zdrojov.

Okrem toho väčšina európskych štátov nepublikuje výsledky testov z jednotlivých škôl (kapitola 3,

ukazovateľ 3.3). V niektorých štátoch v úradných dokumentoch je zakázané používať výsledky testov

na vypracovanie porovnávacích rankingových tabuliek, keďže sa to považuje za málo pravdepodobné

na zlepšenie poskytovania vzdelávania. Skutočne, iba v Spojenom kráľovstve (Anglicko) sa publikujú

výsledky školských testova a spolu so slobodnou voľbou rodičov vybrať si spomedzi škôl – sú dva

faktory, ktoré sú v kombinácii najpravdepodobnejšie na posilnenie vplyvu testov na školskú prax. Vo

zvyšku Európy je najbežnejším modelom využívanie výsledkov testov ako základ pre zlepšovanie

škôl, hoci nie sú ani publikované, ani sa neberú do úvahy v externom hodnotení školy.


66

*

* *

Na záver môžeme zhrnúť, že porovnávacia analýza a prehľad súčasných politických diskusií o

národnom testovaní prezentuje, že európske štáty sa odlišne rozhodujú v dôležitosti, ktorá sa kladie

na tieto testy pri meraní výkonu žiakov, školy a systému. Politické rozhodnutia v tomto ohľade sa

priamo odrážajú v odlišnostiach takých parametrov ako je frekvencia, pokrytie predmetov, účasť

celého zoskupenia alebo iba vzorky, využívanie výsledkov testov. Pohľady na národné testovanie sú

stále vo vývoji a diskusie o ich presnej úlohe pokračujú, keďže niektoré štáty ukončili úplnú

implementáciu systémov hodnotenia, zatiaľ čo iné znovu posudzujú svoje skúsenosti a ešte ďalšie

zvažujú možnosť zavedenia národných testov. Celkovo správa osvetľuje kľúčové aspekty testovania,

z ktorých sa štáty môžu poučiť zo skúseností ostatných. Avšak, ako ukazuje prehľad literatúry (1),

vplyv národných testov na výkony žiakov a škôl a na celkovú kvalitu učenia, ako aj na efektívnosť

nákladov na testy zostávajú oblasťami, ktoré si vyžadujú ďalšie údaje a výskum.

(1) Nathalie Mons, Theoretical and real effects of standardised assessment, August 2009.

67

SLOVNÍK

Kódy štátov

EU-27 Európska únia NL Holandsko

AT Rakúsko

BE Belgicko PL Poľsko

BE fr Belgicko – Francúzske spoločenstvo PT Portugalsko

BE de Belgicko – Nemecké spoločenstvo RO Rumunsko

BE nl Belgicko – Flámske spoločenstvo SI Slovinsko

BG Bulharsko SK Slovensko

CZ Česká republika FI Fínsko

DK Dánsko SE Švédsko

DE Nemecko UK Spojené kráľovstvo

EE Estónsko UK-ENG Anglicko

IE Írsko UK-WLS Wales

EL Grécko UK-NIR Severné Írsko

ES Španielsko UK-SCT Škótsko

FR Francúzsko

IT Taliansko EFTA/EEA Tri štáty európskeho voľného obchodu

CY Cyprus štáty Asociácia, ktorá je členom Európskeho hospodárskeho priestoru

LV Lotyšsko

LT Litva

LU Luxembursko IS Island

HU Maďarsko LI Lichtenštajnsko

MT Malta NO Nórsko

Štatistický kód

: Údaje nie sú k dispozícii


68

Medzinárodná klasifikácia štandardov vzdelávania (ISCED 1997)

Medzinárodná klasifikácia štandardov vzdelávania (ISCED) je nástroj vhodný na zbieranie

medzinárodných štatistických údajov o školstve. Pokrýva dve medziklasifikačné premenné: úrovne a

odbory vzdelávania s doplnkovými dimenziami všeobecnej/odbornej/predodbornej orientácie a

vzdelávacia/destinácia pracovného trhu. Súčasná verzia ISCED 97 (1) rozlišuje sedem úrovní

vzdelávania (ISCED 0 až ISCED 6). Empiricky ISCED predpokladá, že existuje niekoľko kritérií, ktoré

môžu pomôcť zaradiť vzdelávacie programy do úrovní vzdelávania. Závisí to od úrovne a typu

príslušného vzdelávania, existuje potreba vytvoriť hierarchický systém rankingu medzi hlavnými a

pomocnými kritériami (typická kvalifikácia pri prijímaní, minimálne požiadavky na prijatie, minimálny

vek, kvalifikácia pedagógov, atď.). Rozlišujú sa nasledujúce úrovne:

ISCED 0: Predprimárne vzdelávanie

ISCED 1: Primárne vzdelávanie

ISCED 2: Nižšie stredné vzdelávanie

ISCED 3: Vyššie stredné vzdelávanie

ISCED 4: Postredoškolské, neterciárne vzdelávanie

ISCED 5: Terciárne vzdelávanie (prvý stupeň)

ISCED 6: Terciárne vzdelávanie (druhý stupeň)

V tejto štúdii sa zaoberajú iba úrovňami ISCED 1 a 2. Podrobnosti sú uvedené v nasledujúcich

zneniach:

ISCED 1: Primárne vzdelávanie

Táto úroveň začína všeobecne vo veku od 5 do 7 rokov, je povinná vo všetkých štátoch a všeobecne

trvá od štyroch do šesť rokov.

ISCED 2: Nižšie stredné vzdelávanie

Pokračuje základnými programami primárnej úrovne, hoci vyučovanie je zamerané na viac predmetov.

Ukončenie tejto úrovne zvyčajne zodpovedá ukončeniu povinného vzdelávania.

(1) http://www.uis.unesco.org/TEMPLATE/pdf/isced/ISCED_A.pdf

69

ODKAZY

Black, Paul; Wiliam, Dylan (1999) Assessment for Learning: Beyond the Black Box, Assessment

Reform Group. University of Cambridge.

European Network of Policy Makers for the Evaluation of Education Systems (2009) External

Assessment in the European Countries, synoptic table. Unpublished.

Eurydice (2007) School Autonomy in Europe: Policies and Measures. Brussels: Eurydice.

Eurydice (2008) Levels of Autonomy and Responsibilities of Teachers in Europe. Brussels: Eurydice.

Harlen, W. (2007) Assessment of Learning. London: Sage Publications LDT.

House of Commons (2008) Children, Schools and Families Committee, Testing and Assessment,

Third Report of Session 2007-2008. London.

Mons, Nathalie (2009) Theoretical and Real Effects of Standardised Assessment, literature review.

National Council for Curriculum and Assessment, Supporting Assessment in Schools. (2005)

Standardised Testing in Compulsory Schooling. Dublin.

Newton, Paul (2007) E. Evaluating assessment systems, Qualification and Curriculum Authority.

Paper 1 – June 2007.

http://www.qcda.gov.uk/libraryAssets/media/Evaluating_Assessment_Systems1.pdf

OECD (2005) Formative Assessment – Improving Learning in Secondary Classrooms. Paris: OECD,

2005.

Qualifications and Curriculum Authority (2007) Compulsory Assessment Systems in the INCA

countries: Thematic Probe, May 2007. London: NFER.

http://www.inca.org.uk/pdf/Compulsory_assessment_systems.pdf

Recommendation of the European Parliament and the Council of 18 December 2006 on key

competences for lifelong learning (2006) In: Official Journal of the European Union L394, 30.12.2006,

pp. 10-18. Luxembourg: Publications Office.

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:394:0010:0018:en:PDF

Thélot, C. (2002) Evaluer l’Ecole. Études 2002/10, Tome 397, p. 323-334.

http://www.cairn.info/article.php?ID_REVUE=ETU&ID_NUMPUBLIE=ETU_974&ID_ARTICLE=ETU_9

74_0323

UNESCO (1997) International Standard Classification of Education (ISCED 1997).Paris: Unesco.

http://www.unesco.org/education/information/nfsunesco/doc/isced_1997.htm

71

TABUĽKA UKAZOVATEĽOV

Kapitola 1: Hodnotenie žiakov v Európe – Kontext a vznik národného testovania

Ukazovateľ 1.1: Rok prvého celkového realizovania národného testovania, úroveň ISCED 1 a 2 16


Ukazovateľ 2.1: Hlavné ciele národných štandardizovaných testov, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 23

Ukazovateľ 2.2: Počet a typ národných testov a školské roky, v ktorých sa absolvujú, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 25

Ukazovateľ 2.3: Počet predmetov v národných testoch, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 28

Ukazovateľ 2.4: Štandardizácia otázok testu, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 32

Ukazovateľ 2.5: Používanie IKT v národných testoch, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 35

Ukazovateľ 2.6: Účasť žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v národnom testovaní, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 36

Ukazovateľ 2.7: Zodpovedné orgány za vypracovanie národných testov, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 39

Ukazovateľ 2.8: Osoby poverené administráciou národných testov, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 42

Ukazovateľ 2.9: Zodpovedné osoby za známkovanie národných testov, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 48

Kapitola 3: Využitie a dopady výsledkov národných testov

Ukazovateľ 3.1: Ako výsledky národných testov usmerňujú rozdhodnutia o školskej kariére žiakov, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 48

Ukazovateľ 3.2: Využitie výsledkov testov v hodnotení školy, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 52

Ukazovateľ 3.3: Publikovanie jednotlivých výsledkov škôl v národných testoch, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 54

Ukazovateľ 3.4: Komunikácie výsledkov národných testov s miestnou správou, úroveň ISCED 1 a 2, 2008/09 56

73

PRÍLOHY N

áro

dn

é ta

bu

ky

s in

form

ácia

mi

o v

ýber

ový

ch p

aram

etro

ch n

áro

dn

ých

tes

tov.

ú

rove

IS

CE

D 1

a 2

, 20

08/0

9

Belg

icko

(Fra

ncúz

ske

spol

očen

stvo

)

BE

fr

Nár

od

ný

test

1:

Nár

od

ný

test

2:

É

valu

atio

n ex

tern

e de

s ac

quis

des

élè

ves

de l'

ense

igne

men

t obl

igat

oire

(E

xter

né

hodn

oten

ie v

ýsle

dkov

žia

kov

v po

vinn

om v

zdel

ávan

í) (

1 ) É

preu

ve e

xter

ne c

omm

une

Hla

vný

cie

Id

entif

ikov

anie

indi

vidu

álny

ch v

zdel

ávac

ích

potr

ieb

Roz

hodo

vani

e o

škol

skej

kar

iére

žia

kov

ISC

ED

1

a 2

1

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

: in

form

ova

uite

ov o

úro

vni z

nalo

stí s

vojic

h ži

akov

v p

orov

naní

s o

akáv

aným

i ci

em

i a s

cel

kový

mi v

ýsle

dkam

i žia

kov

vo F

ranc

úzsk

om s

polo

enst

ve, a

ko a

j s

výsl

edka

mi d

anej

geo

graf

icke

j obl

asti

in

form

ova

ško

lskú

spr

ávu

a vš

etký

ch z

aint

eres

ovan

ých

o zn

alos

tiach

št

uden

tov

v rá

mci

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

Vyu

žitie

:

pu

blik

ovan

ie ‘v

ýsle

dkov

a p

ripom

ieno

k’, k

toré

obs

ahuj

ú pr

iem

erné

výs

ledk

y do

siah

nuté

vo

Fra

ncúz

skom

spo

loen

stve

(vý

sled

ky je

dnot

livýc

h šk

ôl)

šk

oly

riadi

a re

flexn

ý pr

oces

- u

ruj

ú a

impl

emen

tujú

str

atég

ie z

amer

ané

na

zlep

šeni

e vý

sled

kov

od

bory

inšp

ekci

e a

peda

gogi

ckej

in

nost

i ber

ú do

úva

hy ti

eto

výsl

edky

pri

hodn

oten

í úro

vne

štúd

ia a

ped

agog

icke

j in

nost

i

vý

bor

pre

mon

itorin

g vz

delá

vaci

eho

syst

ému

pred

klad

á vl

áde

sprá

vu, k

torá

, ak

je to

pot

rebn

é, d

áva

odpo

rúan

ia n

a zl

epše

nie

výsl

edko

v

Vyu

žitie

:

vy

dáva

nie

vysv

eden

í o u

kon

ení

prim

árne

ho v

zdel

ávan

ia (

v pr

ípad

e ne

pros

piev

ania

môž

u ud

eli

cert

ifiká

t ži

akov

i na

zákl

ade

pred

chád

zajú

cich

vý

sled

kov

a od

porú

acie

ho z

ázna

mu

od

uite

a v

6. r

oní

ku z

ákla

dnej

ško

ly)

Cie

ová

skup

ina

V

šetk

y 2.

ro

níky

(7

roko

v ve

ku)

a 5.

ro

ník

(10

roko

v ve

ku)

zákl

adne

j ško

ly a

žia

ci 2

. ro

níku

str

edne

j ško

ly (

13 r

okov

vek

u)

Vše

tci ž

iaci

6. r

oní

ka z

ákla

dnej

ško

ly a

žia

ci

1. r

oní

ka s

tred

nej š

koly

v h

lavn

om p

rúde

Test

ovan

é pr

edm

ety

Tro

jroný

cyk

lus:

200

8/09

: prí

rodo

vedn

é, h

istó

ria a

geo

graf

ia (

posu

nuté

do

2009

/10)

; 20

09/1

0:

ítani

e, p

ísan

ie a

cud

zie

jazy

ky (

6. r

oní

k zá

klad

nej š

koly

); 2

010/

11:

mat

emat

ika

a cu

dzie

jazy

ky (

2. r

oní

k st

redn

ej š

koly

)

Fra

ncúz

štin

a, m

atem

atik

a, p

ríro

dove

dné

aktiv

ity/p

oved

omie

a v

ýcvi

k/uv

edom

ovan

ie s

i hi

stór

ie a

geo

graf

ie

(1 )

Tie

to te

sty

sú p

resu

nuté

do

škol

skéh

o ro

ku 2

009/

10.


74

Belg

icko

(Nem

ecké

spo

loče

nstv

o)

BE

de

V

ško

lsko

m r

oku

200

8/09

nie

sú

nár

od

né

test

y n

a ú

rovn

i IS

CE

D 1

a 2

Belg

icko

(Flá

msk

e sp

oloč

enst

vo)

BE

nl

Nár

od

ný

test

1:

P

erio

diek

e P

eilin

gen

(P

erio

dick

é ná

rodn

é te

stov

anie

)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u

ISC

ED

1

a 2

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

:

m

onito

rova

vzd

elá

vací

sys

tém

in

form

ova

zapoje

né š

koly

po

skyt

ova

mo

žno

sti u

en

ia p

re v

šetk

y šk

oly

Vyu

žitie

:

pí

som

ná k

onzu

ltáci

a o

výsl

edko

ch s

o v

šetk

ými v

zdel

ávac

ími p

artn

erm

i, kt

oré

tvor

ia z

aháj

enie

kaž

doro

nej k

onfe

renc

ie,

ktor

á ko

ní

publ

ikov

aním

od

por

úa

ní

pre

vše

tky

vzd

elá

vajú

ce s

tra

ny,

ab

y sa

zle

pšo

vala

flá

msk

a v

zdelá

vaci

a k

valit

a

ko

nce

pné

opa

tren

ia,

napr

. pr

iesk

um k

urik

ula

sp

ätná

väz

ba p

re š

koly

zap

oje

né v

prie

skum

e,

ktor

á m

ôže

by v

yuži

tá p

ri se

baho

dnot

ení

pr

e šk

oly,

kto

ré n

ie s

ú za

poj

ené

v pr

iesk

ume

sú d

ostu

pné

par

alel

né

verz

ie n

áro

dné

ho t

estu

a p

odob

né s

práv

y o

spät

nej

väz

be,

takž

e m

ôžu

by

tie

ž po

užité

pri

seba

hodn

ote

ní

Cie

ová

skup

ina

Vše

tci ž

iaci

6.

roní

ka (

vek

12 r

okov

) vo

vzo

rke

zapo

jený

ch š

kôl,

a vo

vzo

rke

trie

d 8.

ro

níka

(ve

k 14

rok

ov)

spom

edzi

vyb

ratý

ch š

kôl

Test

ovan

é pr

edm

ety

Spr

áva

rozh

oduj

e o

pred

met

och,

kto

ré s

a bu

dú t

esto

va k

ažd

ý ro

k V

šk.

roku

2008/0

9 s

ú 6

. a 8

. ro

ník

y te

stova

né z

mate

matik

y. V

šk.

rok

u 2

009/1

0 'e

nvi

ronm

entá

lne š

túdiu

m:

as,

prie

stor

, sp

olo

nos

a v

yuží

vani

e in

form

an

ých

zdr

ojo

v' s

a b

ud

ú t

est

ova

na

konc

i úro

vne

ISC

ED

1 (

6. r

on

ík)

Prílohy

75

Bulh

arsk

o

BG

N

áro

dn

ý te

st 1

:

V

unsh

no o

cen

avan

e (

Ext

erna

l Ass

essm

ent)

:

na

kon

ci 4

. ro

níka

(ko

niec

zák

ladn

ého

vzde

láva

nia)

, 5.

a 6

. ro

ník

na

kon

ci 7

. ro

níka

(ko

niec

zá

klad

néh

o vz

delá

van

ia z

a ú

elom

cer

tifik

ácie

), ib

a od

ško

lské

ho r

oku

2009

/10

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u

ISC

ED

1

a 2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

r

egis

ter

výko

nu p

oda

celo

štá

tnyc

h vz

delá

vací

ch p

ožia

davi

ek a

syl

áb

n

avrh

nú n

áro

dné

prog

ram

y a

vyko

na p

otre

bné

zmen

y v

polit

ike

Vyu

žitie

:

vý

sled

ky t

esto

v sú

sú

asou

sús

tavn

ého

hodn

oten

ia d

ruhé

ho p

olro

ku v

prí

sluš

nom

ško

lsko

m r

oku

zá

very

ovp

lyv

ujú

tren

dy

a st

av v

zdel

áva

nia

(sl

edov

anie

výk

onu

žiak

ov p

oas

nie

koký

ch p

o se

be n

asle

dujú

cich

ro

níko

v a

každ

oro

né

poro

vnáv

anie

výk

onu

v ro

vnak

ých

škol

skýc

h ro

níko

ch);

tie

to z

áver

y po

máh

ajú

tvor

com

kon

cepc

ie n

a vš

etký

ch ú

rovn

iach

plá

nova

nev

yhnu

tné

opat

reni

a na

por

ovn

ávan

ie v

ýkon

u s

celo

štát

nym

i vzd

elá

vací

mi p

ožia

davk

ami

Cie

ová

skup

ina

Vše

tci ž

iaci

v 4

., 5.

a 6

. ro

níku

Test

ovan

é pr

edm

ety

4

ro

ník:

bul

hars

ký ja

zyk

a lit

erat

úra,

mat

emat

ika,

lo

vek

a pr

írod

a,

love

k a

spol

ono

s

5

a 6

ro

ník:

bul

hars

ký ja

zyk

a lit

erat

úra,

mat

emat

ika,

lo

vek

a pr

írod

a, h

istó

ria,

geog

rafia

a c

udzí

jazy

k

Česk

á re

publ

ika

CZ

V

ško

lsko

m r

oku

200

8/09

nie

sú

nár

od

né

test

y n

a ú

rovn

i IS

CE

D 1

a 2


76

Dán

sko

DK

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

:

D

e na

tiona

le t

est (

náro

dný

test

– ú

plná

impl

em

entá

cia

v ro

ku 2

010)

F

olke

sko

lens

afg

angs

prø

ve (

záve

rená

skú

ška

vo F

olke

skol

e (2

))

Hla

vný

cie

Id

entif

ikov

anie

indi

vid

uáln

ych

vzde

láva

cích

pot

rieb

Roz

hod

ovan

ie o

ško

lske

j kar

iére

žia

kov

ISC

ED

1

a 2

2

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

:

m

onito

rova

výs

ledk

y a

posk

ytov

a u

iteom

info

rmác

ie

potr

ebné

pri

plá

nova

ní v

yuov

acíc

h in

nost

í, na

pr.

zam

era

sa

na p

otre

by

jed

notli

vých

štu

dent

ov

sp

ätná

väz

ba š

kolá

m, ž

iako

m a

rod

iom

Cie

le:

do

kum

ento

va s

tupe

, na

ktor

ý ži

aci s

plni

li po

žiad

avky

sta

nove

né v

št

udijn

ých

pred

piso

ch

Vyu

žitie

:

ce

rtifi

káci

a

te

st n

ie je

pot

rebn

ý na

prij

atie

na

úrov

e I

SC

ED

3

Cie

ová

skup

ina

Od

2. d

o 8.

ro

níka

; pov

inné

pre

žia

kov

Fol

kesk

ole

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

na

konc

i 9. r

oní

ka F

olke

skol

e

Test

ovan

é pr

edm

ety

12 te

stov

zo

7 pr

edm

etov

; 10

test

ov je

pov

inný

ch: d

ánin

a/íta

nie

v 2.

, 4.

, 6.

a 8

. ro

níku

, m

atem

atik

a v

3. a

6.

roní

ku, a

ngli

tina

v 7.

ro

níku

, bio

lógi

a, f

yzik

a/ch

émia

a g

eogr

afia

v 8

. ro

níku

Dod

ato

ne:

dva

dob

rovo

né t

esty

z d

ánin

y ak

o dr

uhé

ho ja

zyka

v 5

. a

7. r

oní

ku

Pov

inné

pre

dmet

y: d

án

ina

(pís

omne

a ú

stne

), m

atem

atik

a (p

ísom

ne),

an

gli

tina

(úst

ne),

fyz

ika/

chém

ia (

ústn

e) a

jede

n te

st z

hum

anitn

ých

pred

met

ov a

jede

n z

prír

odný

ch v

ied

Dod

ato

ne

mô

že b

y ž

iak

test

ovan

ý z

volit

ený

ch p

redm

etov

(na

pr.

nem

ina,

fr

ancú

zštin

a, š

itie,

prá

ca s

dre

vom

ale

bo h

ospo

dár

enie

v d

om

ácno

sti

(pos

ledn

é tr

i tes

ty s

a m

ôžu

robi

na

konc

i 8.

Ro

níka

, po

da

roz

hod

nutia

ria

dite

a šk

oly)

(2 )

Na

konc

i vo

lite

ného

10.

ro

níka

je

dobr

ovo

ná s

kúšk

a Le

avin

g E

xam

inat

ion

(10.

-kla

sses

-prø

ver)

, po

dobn

á ná

rodn

ému

test

u, a

le m

á vy

ššie

aka

dem

ické

pož

iada

vky.

T

esto

vané

pre

dmet

y: v

ýber

jed

ného

ale

bo v

iace

rých

pre

dmet

ov s

pom

edzi

: dá

nin

y, m

atem

atik

y, a

ngli

tiny,

nem

iny/

fran

cúzš

tiny

a pr

írod

ných

vie

d. N

avyš

e ži

aci

si m

ôžu

vy

bra

abs

olvo

vani

e je

dnej

ale

bo v

iac

skúš

ok n

a úr

ovni

9.

roní

ka z

dán

iny,

mat

emat

iky,

ang

litin

y al

ebo

prír

odný

ch v

ied

aleb

o si

vyb

ra k

ombi

náci

u z

úrov

ne 9

. a

10.

roní

ka.

Prílohy

77

Nem

ecko

DE

N

áro

dn

ý te

st 1

:

H

aupt

schu

labs

chlu

ss (

záve

rené

vys

ved

enie

z H

aupt

schu

le –

na

konc

i 9.

roní

ka)

/ Rea

lsch

ulab

sch

luss

(zá

vere

né

vysv

ede

nie

z R

eals

chul

e –

na

konc

i 10.

ro

níka

)

Hla

vný

cie

R

ozh

odov

anie

o š

kols

kej k

arié

re ž

iako

v

ISC

ED

2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

za

bezp

ei

kva

litu

a po

dpor

u ro

zvoj

a šk

ôl a

vyu

ovac

ej p

raxe

pr

ispi

eva

k in

tern

ému

a e

xter

ném

u h

odno

teni

u

Vyu

žitie

:

pr

euká

za,

že ž

iak

dosi

ahol

sta

nove

né v

zdel

ávac

ie c

iele

v h

lavn

om p

rúde

ce

rtifi

káci

a

as

iste

ncia

pri

získ

avan

í st

upa

a/al

ebo

pos

tupu

do

vyšš

ieho

stu

pa

vzde

láva

nia

pr

e m

iest

ne š

kols

ké in

štitú

cie

a m

inis

ters

tvo

škol

stva

La

nd,

sa v

ýsle

dky

do

ruuj

ú v

spol

u s

indi

káto

rmi,

poro

vnáv

acím

i tre

ndm

i

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

na

konc

i 9.

Ro

níka

, ak

opú

šaj

ú šk

olu

na k

onci

toh

to š

kols

kého

rok

u. A

k ch

cú p

okra

ova

v 1

0.

roní

ku,

test

je p

ovin

ný n

a ko

nci 1

0. r

oní

ka

Pre

dmet

y

Pov

inne

tes

tova

né p

redm

ety

sú n

emin

a, m

atem

atik

a a

prvý

cud

zí ja

zyk

(vä

šin

ou a

ngl

itin

a, n

ieke

dy

fran

cúzš

tina)

V B

áden

sku-

Wür

ttem

bers

ku m

usia

žia

ci a

bsol

vova

dop

lnko

vý p

roje

ktov

ý te

mat

ický

tes

t


78

Estó

nsko

EE

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

:

T

asem

etöö

(št

anda

rdiz

ovan

ý te

st)

Põh

ikoo

li lõ

pue

ksam

(zá

vere

ná s

kúšk

a n

a ko

nci z

ákla

dne

j šk

oly/

povi

nné

vzde

láva

nie

)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u R

ozh

odov

anie

o š

kols

kej k

arié

re ž

iako

v

ISC

ED

Je

dnot

ná š

truk

túra

(IS

CE

D 1

) Je

dnot

ná š

truk

túra

(IS

CE

D 2

)

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

ho

dno

ti v

ýsle

dky

uen

ia n

a ko

nci p

rísl

ušné

ho

stup

a

po

rovn

áva

výs

ledk

y m

edzi

ško

lam

i

po

dpo

rova

roz

hodo

vani

e v

rozv

oji k

urik

ula,

v u

rov

aní

ueb

ných

mat

eriá

lov

a v

alšo

m v

zdel

ávan

í uite

ov

Vyu

žitie

:

m

etod

ika

nie

je,

ale

výsl

edky

sa

berú

do

úvah

y pr

i int

erno

m h

odno

tení

v k

ombi

náci

i s v

ýsle

dkam

i for

mat

ívne

ho h

odno

teni

a, k

toré

sa

použ

íva

pri

konc

oro

nej k

lasi

fikác

ii

vý

sled

ky t

esto

v na

kon

ci 9

. ro

níka

sú

celo

štá

tne

ana

lyzo

van

é na

zák

lad

e sk

upin

y po

vinn

ých

pred

met

ov (

10-1

5 %

) a

na c

elej

sku

pine

vol

itený

ch

pred

met

ov

Cie

ová

skup

ina

Kon

iec

3. r

oní

ka (

vek

10 r

okov

) a

koni

ec 6

. ro

níka

(ve

k 13

rok

ov),

vzo

rka

žiak

ov

Kon

iec

9. r

oní

ka (

vek

16);

pov

inné

pre

vše

tkýc

h št

uden

tov

Test

ovan

é pr

edm

ety

3. r

oní

k: e

stón

ina/

rušt

ina

ako

mat

erin

ský

jazy

k a

mat

emat

ika

6. r

oní

k: e

stón

ina/

rušt

ina

ako

mat

erin

ský

jazy

k, m

atem

atik

a a

pred

met

, kt

orý

sa k

aždý

rok

men

í

Pov

inné

sú

tri t

esty

:

2 z

povi

nnýc

h pr

edm

etov

:

es

tóns

ky ja

zyk

a lit

erat

úra

v E

ston

ian

med

ium

sch

ools

a

estó

nin

a ak

o dr

uhý

jazy

k v

Rus

sian

med

ium

sch

ools

m

atem

atik

a

1 vo

vol

iteno

m p

redm

ete:

mož

nos

výb

eru

med

zi r

uský

m ja

zyko

m a

lit

erat

úrou

a ja

zyko

m a

lite

ratú

rou

v R

ussi

an m

ediu

m s

choo

ls; a

ngli

tina,

fr

ancú

zštin

a, n

emin

a al

ebo

ruš

tina

ako

cud

zí ja

zyk,

bio

lógi

a, g

eogr

afia

, ch

émia

, fyz

ika,

his

tória

a s

ociá

lne

štúd

ie

Prílohy

79

Írsk

o

IE

Nár

od

ný

test

1:

Nár

od

ný

test

2:

Nár

od

ný

test

3:

Š

tand

ardi

zova

né t

esty

v

ítaní

v angli

tine

a m

atem

atik

e (S

tand

ardi

sed

test

ing

in E

ngl

ish

read

ing

and

mat

hem

atic

s)

Nár

odn

é h

odn

oten

ie

ítani

a v

angl

itin

e (N

atio

nal

Ass

essm

ent

of E

nglis

h R

eadi

ng –

NA

ER

)

Nár

odné

hod

note

nie

mat

emat

ický

ch v

ýsle

dkov

(N

atio

nal A

ssess

ment

of

Math

em

atic

al A

chie

vem

ent

–

NA

MA

)

Vys

ved

enie

Jun

ior

Cer

tific

ate

Hla

vný

cie

Id

en

tifik

ova

nie

in

div

idu

áln

ych

vz

de

láva

cích

p

otr

ieb

M

on

itori

ng

škô

l a/a

leb

o v

zde

láva

cie

ho

sys

tém

u

Ro

zho

do

van

ie o

ško

lske

j ka

rié

re ž

iako

v

ISC

ED

1

1

2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

po

môc

uite

om

kva

lifik

ovan

ejši

e sa

ro

zho

dova

o v

yuov

acom

pro

cese

a

uen

í

in

form

ova

rod

iov

o p

rosp

echu

ži

akov

po

môc

pri

identif

ikova

ní

žiako

v, k

torí

po

treb

ujú

pod

por

u

Cie

le:

vy

tvor

i š

tan

da

rdy

pre

íta

nie/

štan

dard

y pr

e m

atem

atik

u

po

rovn

áva

výs

ledk

y s

výsl

edka

mi z

pr

edch

ádza

júce

ho t

estu

NA

ER

/NA

MA

po

skyt

ova

úd

aje

ako

asis

ten

ciu

pri p

oliti

cko

m

prie

skum

e, f

orm

ulov

aní

a pr

ide

ovan

í zd

rojo

v (N

AE

R)

sk

úma

ako

vyu

ova

nie

a ho

dno

ten

ie

napr

edov

alo

od

zave

den

ia k

urik

ula

v zá

klad

nej

škol

e (N

AM

A)

sk

úma

ško

lu,

uite

a, d

omác

e zá

zem

ie a

ži

acke

fak

tory

, kt

oré

sa m

ôžu

týka

šta

ndar

dov

v íta

ní/

v m

ate

matik

e (

NA

ER

/NA

MA

)

po

skyt

nú z

ákla

d pr

e p

orov

náva

nie

budú

ceh

o ho

dnot

enia

(N

AE

R)

da

odp

orú

ani

a oh

ad

om

vyu

ovan

ia a

ho

dnot

enia

(N

AM

A)

Cie

le:

ho

dno

ti p

okro

k št

uden

ta v

šir

okom

sp

ektr

e ku

rikul

árn

ych

pred

me

tov

pr

vé c

eloš

tátn

e ho

dnot

enie

štu

dent

a' v

po

zákl

adno

m v

zdel

ávan

í

st

anov

i,

o si

štu

dent

i zvo

lia p

re

nasl

eduj

úcu

fázu

v p

ozák

ladn

om

vzde

láva

ní

vy

prac

ova

po

drob

nú s

práv

u o

post

upe

štud

ento

v, p

okro

ku a

výs

ledk

och

na

tom

to s

tupn

i


80

IE

Nár

od

ný

test

1:

Nár

od

ný

test

2:

Nár

od

ný

test

3:

Vyu

žitie

:

in

form

ovan

ie p

re p

oliti

ku

m

onito

ring

šta

ndar

dov

id

ent

ifiko

vani

e co

rrel

ates

of a

chie

vem

ent

za

vede

nie

reál

nych

šta

ndar

dov

po

dpo

ra z

odp

ove

dnos

ti

zv

ýšen

ie v

erej

néh

o po

vedo

mia

us

mer

nen

ie s

nah

y u

iteov

Vyu

žitie

:

ce

rtifi

káci

a

na

poz

ákla

dnej

úro

vni s

ú vý

sled

ky

náro

dné

ho te

stu

zdro

jom

pre

por

adc

ov

a tv

orco

v ko

ncep

cie

a pr

e vý

skum

níko

v na

min

iste

rstv

e šk

olst

va

a ve

dy

šk

oly

a št

uden

ti vy

užív

ajú

výsl

edky

te

stov

pre

zák

ladn

ý vý

ber

pred

met

ov

vo v

yššo

m š

túdi

u(se

nior

cyc

le)

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

na

konc

i 1.

trie

dy

ale

bo n

a za

iatk

u 2.

trie

dy (

vek

6-7

roko

v),

na k

onci

4.

trie

dy a

lebo

na

zaia

tku

5. t

riedy

(ve

k 10

-11

roko

v)

Žia

ci 2

. trie

dy (

napr

. 4 r

oní

k zá

klad

nej š

koly

) a

6.

trie

dy (

8. a

pos

ledn

ý ro

ník

zákl

adne

j ško

ly)

Vzo

rka

žiak

ov

Na

konc

i 3. r

oní

ka p

ozák

ladn

ého

vzd

eláv

ania

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

Test

ovan

é pr

edm

ety

ítani

e, a

ngli

tina,

mat

emat

ika

NA

ER

: íta

nie

(ang

litin

y)

NA

MA

: mat

emat

ika

Pov

inné

kú

ové

pred

met

y: í

rin

a; a

ngl

itin

a;

mat

emat

ika;

ob

ians

ka v

ýcho

va,

soci

álne

po

litic

ké v

zde

láva

nie

(CS

PE

);

Iné

pred

met

y: s

taro

veká

gré

tina;

um

enie

, re

mes

lá a

diz

ajn;

obc

hodn

é št

údiu

m; k

lasi

cké

štúd

ium

; env

ironm

entá

lne

a so

ciál

ne š

túdi

um

(ES

S);

fran

cúzš

tina;

geo

graf

ia; n

emin

a;

hebr

ejsk

é št

údiu

m; h

istó

ria; h

ospo

dáre

nie

dom

ácno

sti;

talia

nin

a; la

tinin

a; m

ater

iáln

a te

chno

lógi

a dr

eva;

kov

ovýr

oba;

hud

ba;

nábo

žens

ká v

ýcho

va;

prír

odné

ved

y;

špan

iel

ina;

tech

nick

á gr

afik

a; te

chno

lógi

a

Gré

cko

EL

V

ško

lsko

m r

oku

200

8/09

nie

sú

nár

od

né

test

y n

a ú

rovn

i IS

CE

D 1

a 2

Prílohy

81

Špan

iels

ko

ES

N

áro

dn

ý te

st 1

(3):

E

valu

acio

nes

Gen

eral

es d

e D

iag

nóst

ico

(vše

obec

né

dia

gno

stic

ké h

odno

teni

a im

plem

ento

vané

na

štát

nej ú

rovn

i)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u

ISC

ED

1

a 2

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

:

vy

prod

ukov

a r

epre

zent

atív

ne ú

daje

aj o

štu

den

toch

a š

kolá

ch n

a úr

ovni

aut

onóm

nyc

h sp

olo

enst

iev

a n

a št

átne

j úro

vni

Vyu

žitie

:

po

da

získ

anýc

h vý

sled

kov

mus

í vie

s k

u sk

úman

iu a

zle

pšov

aniu

záv

äzko

v

Cie

ová

skup

ina

Vzo

rky

žiak

ov v

4.

roní

ku z

ákla

dnej

ško

ly (

zahá

jeni

e v

šk.

roku

200

8/09

) a

v 2.

ro

níku

niž

šie

ho s

tred

néh

o vz

delá

van

ia (

zahá

jen

ie v

šk.

rok

u 20

09/1

0),

na k

onci

ško

lský

ch r

okov

Test

ovan

é pr

edm

ety

Cie

om je

cyk

licky

vyh

odn

oco

va o

sem

kú

ovýc

h ko

mpe

tenc

ií. V

ško

lsko

m r

oku

2008

/09

sú h

odno

tené

jazy

kové

kom

unik

ané

kom

pete

ncie

, m

atem

atic

ké k

ompe

tenc

ie, z

nalo

s a

vzá

jom

né p

ôsob

enie

fyzi

ckéh

o sv

eta

a s

ociá

lnyc

h a

ob

ians

kych

kom

pete

ncií

v 4.

ro

níku

zák

lad

néh

o vz

delá

vani

a. V

ško

lsko

m r

oku

2009

/10

bud

ú ro

vnak

é ko

mpe

tenc

ie h

odno

tené

v 2

. ro

níku

str

edne

j ško

ly.

O

alší

ch te

rmín

och

pre

na

sled

ujúc

e ro

ky a

ž do

uko

ne

nia

cykl

u ro

zhod

ne

sprá

vna

rad

a In

stitu

te o

f Eva

luat

ion.

(3 )

Vše

tky

auto

nóm

ne s

polo

enst

vá b

udú

test

ova

v r

ovna

kých

ško

lský

ch r

okoc

h, v

4.

roní

ku z

ákla

dnéh

o vz

delá

vani

a (z

aháj

enie

v š

k. r

oku

2008

/09)

a 2

. ro

níku

niž

šieh

o st

redn

ého

vzde

láva

nia

(zah

ájen

ie v

šk.

rok

u 20

09/1

0),

pre

všet

kých

žia

kov

s ci

eom

zís

ka ú

daje

o k

aždo

m ž

iako

vi a

kaž

dej

škol

e. T

ieto

inf

orm

ácie

bud

ú vy

užité

na

pom

oc

škol

ám s

kval

itni

pos

kyto

vané

vzd

eláv

ania

a i

nfor

mov

a r

odi

ov a

ško

lskú

kom

unitu

. K

aždé

aut

onóm

ne s

polo

enst

vo s

a ro

zhod

ne o

kaž

doro

nom

ter

mín

e te

stov

ania

k

úov

ých

kom

pete

ncií.

Vä

šina

bud

e ho

dnot

i j

azyk

ové

kom

uni

kané

kom

pete

ncie

a m

atem

atic

kú k

ompe

tenc

iu.

Môž

e na

sta

situ

ácia

, že

v r

ovna

kom

rok

u bu

dú t

esto

vané

vš

etky

kom

pete

ncie

.


82

Fran

cúzs

ko (4 )

FR

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

: N

áro

dn

ý te

st 3

:

C

ycle

des

éva

luat

ions

bila

ns e

n fin

d'é

cole

et

en fi

n de

co

llège

(cy

klus

mon

itoro

vaci

eho

ho

dnot

enia

na

konc

i zá

kla

dne

j a n

ižše

j str

edn

ej š

koly

)

Éva

luat

ions

-bila

ns d

es c

om

péte

nces

de

base

en

fran

çais

et e

n m

athé

mat

ique

s en

fin

d'éc

ole

et e

n fin

de

collè

ge (

hodn

oten

ie z

ákla

dnýc

h ko

mpe

tenc

ií vo

fra

ncúz

štin

e a

mat

emat

ike

na

konc

i zák

lad

ného

a n

ižši

eho

str

edné

ho

vzde

láva

nia

)

Éva

luat

ions

-dia

gnos

tique

s

(sys

tém

dia

gnos

tický

ch h

odno

tení

)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škôl

a/a

lebo

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

Mon

itorin

g šk

ôl

a/al

ebo

vzde

láva

cieh

o sy

stém

u Id

entif

ikov

anie

indi

vidu

álny

ch

vzde

láva

cích

pot

rieb

ISC

ED

1

a 2

1 a

2 1

a 2

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

: m

onito

rova

vzd

eláv

ací s

ysté

m n

a ná

rodn

ej ú

rovn

i

vy

pra

cova

obj

ektív

nu s

práv

u o

kom

pete

nciá

ch a

ve

dom

ostia

ch ž

iako

v z

kú

ovýc

h pr

edm

etov

Cie

le:

mon

itoro

va v

zdel

ávac

í sys

tém

na

náro

dnej

úr

ovni

vy

pra

cova

obj

ektí

vnu

sprá

vu o

zák

ladn

ých

kom

pete

nciá

ch z

fran

cúzš

tiny

a m

atem

atik

y

Cie

le:

zist

i ú

rove

žia

kov

aleb

o tr

ied

y (s

ilné

a sl

abé

strá

nky)

V

yuži

tie:

regu

láci

a vz

delá

vace

j pol

itiky

na

náro

dnej

úro

vni a

šp

ecifi

ckej

šie

pri ú

prav

e ku

rikul

árn

eho

obsa

hu,

defin

ícia

soc

les

de c

ompé

tenc

es, o

rgan

izov

anie

ak

adem

ický

ch k

urzo

v, p

edag

ogic

ké o

rgan

izác

ie a

ur

itá š

kols

ká p

opul

ácia

Vyu

žitie

:

re

gulá

cia

vzde

láva

cej p

oliti

ky n

a ná

rodn

ej

úrov

ni a

špe

cific

kejš

ie p

ri úp

rave

ku

rikul

árne

ho o

bsa

hu, d

efin

ícia

soc

les

de

com

péte

nces

, or

gani

zova

nie

akad

emic

kých

ku

rzov

, ped

agog

ické

org

aniz

ácie

a u

ritá

šk

olsk

á po

pulá

cia

Vyu

žitie

:

u

itelia

zab

ezpe

ujú

potr

ebnú

in

no

s

na p

omoc

žia

kom

v ic

h pr

oces

e u

enia

, be

rú d

o úv

ahy

het

erog

énn

os tr

ied

a od

lišné

tem

po u

enia

žia

kov

Cie

ová

skup

ina

Rep

reze

ntat

ívna

vzo

rka

škôl

(ve

rejn

é a

súkr

omné

), tr

ied

a ži

akov

kon

iaci

ch z

ákla

dnú

škol

u (v

ek o

d 10

do

11

roko

v) a

na

kon

ci p

ovin

ného

vzd

eláv

ania

(ve

k od

14

do 1

5 ro

kov)

V p

olov

ine

škol

skéh

o ro

ku, r

epre

zent

atív

na v

zork

a šk

ôl (

vere

jné

a sú

krom

né),

trie

d a

žia

kov

kon

iaci

ch

zákl

adnú

ško

lu (

od 1

0 do

11

roko

v ve

ku)

a na

kon

ci

povi

nnéh

o vz

delá

vani

a (o

d 14

do

15

roko

v ve

ku)

Vol

itené

pre

CE

2 (z

ákla

dná

škol

a) ž

iaci

; po

vinn

é pr

e ži

akov

za

ínaj

úcic

h pr

vý r

oní

k ni

žšej

str

edne

j ško

ly

Test

ovan

é pr

edm

ety

Rot

ácia

vše

tkýc

h pr

edm

etov

vyu

ovan

ých

na IS

CE

D 1

a 2

(s

výni

mko

u um

enia

a š

port

u) v

5-r

ono

m c

ykle

: v 1

. ro

níku

test

z

fran

cúzš

tiny,

v 2

. ro

níku

z c

udzí

ch ja

zyko

v (a

ngli

tina,

ne

min

a, š

pani

elin

a), v

3. r

oní

ku z

ob

ians

kej v

ýcho

vy a

ži

vot

v sp

olo

nost

i, v

4. r

oní

ku v

živ

otný

ch v

edác

h a

vedá

ch

o Z

emi,

fyzi

ky, c

hém

ie a

v 5

. ro

níku

z m

atem

atik

y

Fra

ncúz

štin

a a

mat

emat

ika

Fra

ncúz

štin

a a

mat

emat

ika

(4 )

Pís

omná

skú

ška

so š

tand

ardi

zova

ným

obs

ahom

na

náro

dnej

úro

vni

sa o

rgan

izuj

e z

niek

oký

ch p

redm

etov

na

udel

enie

cel

oštá

tneh

o vy

sved

enia

(th

e br

evet

) na

kon

ci

nižš

ieho

str

edné

ho v

zdel

ávan

ia.

Nap

riek

exis

tenc

ii ce

ntrá

lnyc

h pr

oced

úr n

a ria

deni

e a

klas

ifiká

ciu

tejto

skú

šky,

nem

ôže

sa t

o b

ra a

ko f

orm

a ná

rodn

e št

anda

rdiz

ovan

ého

test

ovan

ia, p

osky

tuje

širo

kú š

kálu

prij

atej

pra

xe v

zná

mko

vaní

a in

terp

reto

vaní

výs

ledk

ov.

Prílohy

83

Talia

nsko

IT

Nár

od

ný

test

1

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škôl

a/a

lebo

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

(pr

e 2.

a 6

. R

oní

k zá

klad

nej š

koly

' a 1

. ro

ník

stre

dnej

ško

ly)

Roz

hodo

van

ie o

ško

lske

j kar

iére

žia

kov

(žia

ci 3

. ro

níka

niž

šej s

tred

nej š

koly

')

ISC

ED

1

a 2

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

:

pr

ehad

o v

ýsle

dkoc

h ži

akov

pri

príc

hode

a o

dcho

de z

rôz

nych

vzd

eláv

acíc

h úr

ovní

, aby

sa

moh

la z

mer

a a

káko

vek

ho

dnot

a pr

idan

á šk

olam

i, o

sa tý

ka z

lepš

ovan

ia ž

iack

ych

vzde

láva

cích

úro

vní

Vyu

žitie

:

sú

as š

tátn

ej s

kúšk

y pr

e ži

akov

v 3

. ro

níku

niž

šej s

tred

nej š

koly

c

ertif

ika

né

úel

y

po

užiti

e vý

sled

kov

náro

dnýc

h te

stov

ešt

e ne

bolo

def

inov

ané

záko

nmi a

pre

dpis

mi.

V s

úa

snos

ti m

inis

ters

tvo

škol

stva

pre

dpok

ladá

na

sled

ujúc

e vy

užív

anie

výs

ledk

ov n

árod

ných

test

ov:

na

mon

itorin

g vz

dela

nost

nej ú

rovn

e pr

i prí

chod

e a

odch

ode

zo š

koly

v s

úvis

lost

i s p

rida

nou

hodn

otou

kaž

dej š

koly

na h

odno

teni

e šk

olsk

ých

man

ažér

ov

na

ho

dnot

enie

uite

ov

INV

ALS

I (N

árod

ný ú

stav

pre

hod

note

nie

vzde

láva

cích

sys

tém

ov, p

ripra

vuje

nár

odné

test

y) v

yuží

va v

ýsle

dkov

nár

odný

ch te

stov

na

zlep

šeni

e st

raté

gií,

na z

výše

nie

žiac

kych

vzd

elan

ostn

ých

úrov

ní

M

iest

ne in

štitú

cie

na r

egi

oná

lnej

a p

rovi

ncio

náln

ej ú

rovn

i, po

užív

ajú

výsl

edk

y z

nár

odný

ch te

stov

na

podp

oru

odbo

rnej

prí

prav

y a

aktu

aliz

ova

nie

aktiv

ít pr

e m

anaž

érov

škô

l a p

re u

iteov

Z

aháj

ením

štá

tnej

skú

šky

od

škol

ské

ho r

oku

200

8/0

9 bu

de m

usie

nár

odn

é te

stov

anie

do

dáva

info

rmác

ie o

výk

onoc

h cu

dzíc

h ži

akov

v r

ámci

zá

vere

nej s

kúšk

y, k

onkr

étne

vo

vzah

u k

jazy

kový

ch z

runo

stia

m

Cie

ová

skup

ina

Žia

ci 2

. a

5. r

oní

ka z

ákla

dnej

ško

ly a

1.

a 3.

ro

níka

niž

ších

str

edný

ch š

kôl (

prie

mer

ný v

ek 8

,11,

12 a

14

roko

v)

Tes

tova

nie

je p

ovin

né p

re 3

. ro

ník

nižš

ieho

str

edné

ho v

zdel

ávan

ia; t

esty

v 2

. a 5

. ro

níku

zák

ladn

ej š

koly

a v

1.

roní

ku n

ižše

j str

edne

j ško

ly s

ú na

zá

klad

e vz

orky

Test

ovan

é pr

edm

ety

Tal

ian

ina

a m

atem

atik

a;

Prí

rodn

é ve

dy

a an

gli

tina

prib

udnú

od

škol

skéh

o ro

ku 2

01

0/11


84

Cypr

us

CY

N

áro

dn

ý te

st 1

:

D

okim

ia g

ia d

iagn

osi p

rovl

imat

on a

lfavi

tism

ou (

test

na

dia

gnos

tikov

ani

e pr

oblé

mov

s g

ram

otno

sou

)

Hla

vný

cie

S

tano

veni

e in

div

idu

áln

ych

vzd

eláv

acíc

h po

trie

b

ISC

ED

1

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

:

Id

entif

ikov

a r

izik

ovýc

h ži

akov

pri

rozv

íjaní

fun

kne

j gra

mot

nost

i

Vyu

žitie

:

po

skyt

ova

nie

zvlá

štne

j po

dpor

y ži

akom

, v s

úlad

e so

šp

eciá

lne

uren

ými p

rogr

amam

i, kt

orí b

oli i

dent

ifiko

vaní

ako

riz

iko

ví p

ri ro

zvíja

ní fu

nkn

ej

gram

otno

sti

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

6. r

oní

ka (

v sú

asno

sti j

e v

pilo

tnej

fáze

roz

šíre

nie

test

u v

2 a

9. r

oní

ku)

Test

ovan

é pr

edm

ety

Mod

erná

gré

tina

a m

atem

atik

a

Litv

a

LV

N

áro

dn

ý te

st 1

:

V

alst

s p

rbau

des

darb

s (n

áro

dné

test

ovan

ie)

zahr

uje

Ies

kaite

(te

st)

a ek

sm

ens

(skú

šku)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škôl

a/a

lebo

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

(tes

ty n

a ko

nci 3

. a 6

. ro

níka

) R

ozho

dova

nie

o šk

olsk

ej k

arié

re ž

iako

v (s

kúšk

a na

kon

ci 9

. ro

níka

)

ISC

ED

1

a 2

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

:

ho

dno

ti k

valit

u v

zdel

ávan

ia

m

era

úro

ve z

íska

ných

ved

omos

tí a

zru

nost

í kaž

dého

žia

ka v

špe

cific

kých

pre

dmet

och

Vyu

žitie

:

vý

sled

ky n

árod

ných

test

ov s

a po

užív

ajú

na k

lasi

fikác

iu a

cer

tifik

áciu

žia

kov

Prílohy

85

LV

N

áro

dn

ý te

st 1

:

šk

oly

môž

u po

užív

a ti

eto

údaj

e n

a ho

dnot

eni

e sv

oje

j kva

lity

vzd

eláv

ania

st

redi

sko

pre

rozv

oj k

urik

ula

a sk

úšky

, kt

oré

je z

odp

ove

dné

za r

ozvo

j a z

lepš

ova

nie

náro

dné

ho s

kúšo

bnéh

o sy

stém

u, p

ouží

va v

ýsle

dky

na

urov

anie

dyn

amic

kých

výs

ledk

ov ž

iako

v po

rovn

ávan

ím v

ýsle

dkov

nár

odný

ch t

esto

v na

kon

ci p

olro

ka a

lebo

kon

coro

nej z

nám

ky

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

3.

roní

ka (

vek

10 r

okov

), 6

. ro

níka

(ve

k 13

rok

ov)

a 9.

ro

níka

(ve

k 16

rok

ov)

Test

ovan

é pr

edm

ety

Pre

nár

odné

tes

ty v

o ve

ku 1

0 ro

kov

(kon

iec

3. r

oní

ka):

ko

mbi

nova

ný o

bsah

tes

tu

t

est

z lit

ovin

y pr

e m

inor

itné

vzde

láva

cie

pro

gram

y

Pre

nár

odné

tes

ty v

o ve

ku 1

3 ro

kov

(kon

iec

6. r

oní

ka):

te

st z

lito

vin

y pr

e šk

oly

s vy

uov

acím

jazy

kom

lito

vský

m

te

st z

lito

vin

y pr

e šk

oly

impl

em

entu

júce

min

oritn

é pr

ogra

my

te

st z

mat

emat

iky

te

st z

min

oritn

ého

jazy

ka p

re š

koly

impl

eme

ntuj

úce

min

oritn

é v

zdel

ávac

ie p

rogr

amy

Test

ovan

é pr

edm

ety

(pok

raov

anie

)

Pre

nár

odné

tes

ty v

o ve

ku 1

6 ro

kov

(kon

iec

9. r

oní

ka):

sk

úška

z li

tov

iny

pre

škol

y s

vyu

ovac

ím ja

zyko

m li

tovs

kým

cent

raliz

ovan

á sk

úška

z li

tov

iny

pre

škol

y im

plem

entu

júce

min

oritn

é pr

ogr

amy

sk

úška

z m

atem

atik

y

skúš

ka z

his

tóri

e a

hist

órie

Litv

y

skúš

ka z

min

oritn

ého

jazy

ka p

re š

koly

impl

em

entu

júce

min

oritn

é vz

del

áva

cie

pro

gram

y

test

z c

udzi

eho

jazy

ka

te

st z

prí

rodo

vedn

ých

pred

met

ov

te

st z

o šp

ortu


86

Loty

šsko

LT

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

:

N

acio

nalin

iai m

okin

i p

asie

kim

tyr

ima

i (ná

rodn

é št

údie

o p

rosp

echu

št

uden

tov)

P

agrin

dini

o ug

dym

o pa

siek

im p

atik

rinim

as (

PU

PP

) (z

ákla

dné

vzde

láva

nie

- p

rosp

echo

vé te

sty)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u

ISC

ED

1

a 2

2 (k

onie

c zá

kla

dné

ho v

zdel

ávan

ia)

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

:

m

onito

rova

vzd

eláv

ací

syst

ém

id

entif

ikov

a/a

naly

zova

pro

blém

y u

enia

a v

yuov

ani

a

hod

not

i k

valit

u vz

delá

vani

a na

mie

stne

j/obe

cnej

úro

vni

Cie

le:

m

era

úsp

echy

žia

kov

v zá

klad

nom

vzd

eláv

aní a

pos

kyto

va

info

rmác

ie o

kva

lite

zákl

adné

ho

vzde

láva

nia

V

yuži

tie:

na

nár

odne

j úro

vni s

a vý

sled

ky te

stov

pra

vide

lne

využ

ívaj

ú pr

i m

onito

rova

ní v

zdel

ávan

ia, r

ozvo

ji a

impl

eme

ntác

ii ku

riku

la

šk

oly

použ

ívaj

ú vý

sled

ky p

ri s

eba

hodn

ote

ní a

ako

spä

tnú

väzb

u ús

pešn

osti

a p

orad

enst

va p

re š

tude

ntov

a ic

h ro

diov

Vyu

žitie

:

na

nár

odne

j úro

vni s

a vý

sled

ky te

stov

pra

vide

lne

využ

ívaj

ú pr

i m

onito

rova

ní v

zdel

ávan

ia, r

ozvo

ji a

impl

eme

ntác

ii ku

riku

la

šk

oly

použ

ívaj

ú vý

sled

ky p

ri s

eba

hodn

ote

ní a

ako

spä

tnú

väzb

u ús

pešn

osti

a p

orad

enst

va p

re š

tude

ntov

a ic

h ro

diov

Cie

ová

skup

ina

Vzo

rové

test

ovan

ie v

o vy

bran

ých

roní

koch

, 4.

ro

ník

(vek

10-

11 r

okov

) a

v 8.

ro

níku

(ve

k 14

-15

roko

v);

v 6.

ro

níku

(ve

k 12

-13

roko

v) a

v 1

0. r

oní

ku/2

. ro

níku

gym

nasi

um (

vek

16-1

7 ro

kov)

Vol

itený

tes

t v

záve

reno

m r

oní

ku z

ákla

dné

ho v

zde

láva

nia

(ko

niec

10

. ro

níka

/2.

ro

ník

gym

nasi

um, v

ek 1

6-17

rok

ov)

Test

ovan

é pr

edm

ety

V 4

. ro

níku

: lo

tyšs

ký ja

zyk

(ako

mat

erin

ský

jazy

k) a

mat

emat

ika

V 6

., 8.

10.

/2.

roní

ku g

ymn

asiu

m:

loty

šský

jazy

k (a

ko m

ater

insk

ý ja

zyk)

, m

atem

atik

a; p

ríro

dné

vedy

(bi

ológ

ia,

chém

ia,

fyzi

ka)

a so

ciál

ne š

túdi

um

(his

tória

, geo

graf

ia, o

bia

nska

výc

hova

)

Vä

šina

tes

tov

zahr

uje

dva

pred

met

y: m

ater

insk

ý ja

zyk

(loty

štin

a,

biel

oruš

tina,

po

štin

a, r

uštin

a a

leb

o ne

min

a) a

mat

emat

ika

v šk

olác

h s

vyu

ovac

ím ja

zyko

m in

ým a

ko lo

tyšs

ký ja

zyk,

žia

ci m

ôžu

robi

tes

ty

tiež

z lo

tyšt

iny

ako

štát

neho

jazy

ka

Prílohy

87

Luxe

mbu

rsko

LU

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 1

:

É

preu

ves

stan

dard

isée

s (š

tand

ardi

zova

né t

esty

) É

preu

ves

stan

dard

isée

s d

ans

le c

adre

de

la p

rocé

dure

d'o

rien

tatio

n (š

tand

ardi

zova

né te

sty

pri z

ara

ovan

í do

prú

dov)

Hla

vný

cie

S

tano

veni

e in

div

idu

áln

ych

vzd

eláv

acíc

h po

trie

b R

ozh

odov

anie

o š

kols

kej k

arié

re ž

iako

v

ISC

ED

1

a 2

1

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

za

radi

výs

ledk

y tr

ied

vo v

zah

u k

náro

dné

mu

prie

mer

u a

skup

inám

po

dob

ných

trie

d s

iden

ticko

u po

pul

ácio

u

Cie

le:

sm

erod

ajné

pri

del

ení

žia

kov

do p

rúdo

v

V

yuži

tie:

zh

rom

ažde

né v

ýsle

dky

pod

a tr

ied

a in

štitú

cie

sa p

osie

lajú

do

škôl

u

itelia

vyu

žíva

jú p

ri o

patr

eni

ach

na

dou

ova

nie

Vyu

žitie

:

vý

sled

ky ž

iako

v v

štan

dard

izov

anýc

h te

stoc

h pr

edst

avuj

ú je

dno

z pi

atic

h kr

itéri

í, kt

oré

sú z

ahrn

uté

v po

pise

zad

eov

ania

do

prúd

ov,

ktor

é vy

dáva

ra

da k

arié

rneh

o p

orad

enst

va s

vyj

adre

ním

k

prijí

man

iu ž

iako

v na

str

edoš

kols

ké š

túd

ium

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tky

3. r

oní

ky z

ákla

dnej

ško

ly (

vek

9 ro

kov)

a ž

iako

v 5.

ro

níka

str

edne

j ško

ly (

vek

15 r

okov

), n

a za

iatk

u šk

olsk

ého

roku

P

ovin

né p

re v

šetk

ých

žiak

ov 6

. ro

níka

zák

ladn

ej š

koly

(ve

k 11

rok

ov)

Test

ovan

é pr

edm

ety

Nem

ina,

mat

emat

ika

Fra

ncúz

štin

a pr

e ži

akov

5.

roní

ka s

tred

oško

lské

ho v

zdel

ávan

ia

Nem

ina,

fra

ncúz

štin

a a

mat

emat

ika


88

Maď

arsk

o

HU

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

:

O

rszá

gos

Ko

mpe

tenc

iam

érés

(ná

rod

né h

odn

oten

ie z

ákla

dnýc

h ko

mpe

tenc

ií-N

AB

C –

pre

4.

roní

k)

Ors

zág

os K

om

pete

ncia

mér

és (

náro

dné

hod

not

enie

zák

ladn

ých

kom

pete

ncií

NA

BC

– p

re 6

. a

8. r

oní

k)

Hla

vný

cie

S

tano

veni

e in

div

idu

áln

ych

vzd

eláv

acíc

h po

trie

b

Mon

itori

ng š

kôl a

/ale

bo

vzde

láva

cie

ho s

ysté

mu

ISC

ED

úr

ove

1

úrov

e 2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

di

agn

ostik

ova

úro

ve v

ývoj

a je

dnot

livýc

h de

tí n

a rô

znyc

h úr

ovni

ach

in

form

ova

uite

ov o

akt

uáln

ej ú

rovn

i a k

valit

e zá

kla

dnýc

h zr

uno

stí

na

jed

notli

vých

úro

vnia

ch, b

udú

pou

žité

ako

zá

klad

pri

al

šom

plá

nov

aní

a

stan

ovov

aní

cie

ov

po

dpo

rova

roz

voj k

ultú

ry h

odno

ten

ia a

seb

aho

dno

teni

a n

a in

štitu

cion

áln

ej

úrov

ni

Cie

le:

id

entif

ikov

a v

ýkon

uia

cich

sa

po

skyt

nú š

kolá

m p

ríkl

ad

y vy

uov

ani

a na

zá

klad

e no

vých

ko

mpe

tenc

ií ak

o aj

met

ód h

odno

ten

ia

po

skyt

nú s

práv

com

škô

l úda

je p

orov

nate

né s

nár

odný

mi

údaj

mi o

výk

one

in

form

ova

mie

stn

ych

, re

gio

náln

ych

a ná

rodn

ých

tvor

cov

polit

iky

a kl

ient

ov š

koly

(ro

di

ov,

štud

ento

v) o

efe

ktív

nost

i šk

oly

po

dpo

rova

roz

voj k

ultú

ry h

odno

ten

ia a

se

baho

dno

teni

a n

a in

štitu

cion

áln

ej ú

rovn

i

V

yuži

tie:

šk

oly

a u

itelia

sú

hlav

ným

i uží

vate

mi v

ýsle

dkov

kur

ikul

a a

pri r

ozvo

ji vy

uov

ani

a

ria

dite

lia š

kôl z

ahr

ujú

výsl

edky

do

svoj

ich

sprá

v pr

i seb

ahod

note

ní

pr

i roz

hod

ovan

í o k

once

pcii

pr

i výs

kum

e a

stre

došk

olsk

ých

anal

ýzac

h

Vyu

žitie

:

šk

oly

sú p

rimár

nym

i pou

žíva

tem

i, al

e aj

zria

ovat

elia

in

štitú

cií

zodp

oved

ní z

a ro

zhod

ovan

ie o

pol

itike

, šk

olsk

é in

štitú

cie

na

pos

kyto

van

ie ú

dajo

v a

dob

rej p

raxe

, na

vypr

acov

anie

ob

jekt

ívne

ho

mie

stne

ho h

odn

oten

ia a

seb

ahod

not

enia

na

úrov

ni in

štitú

cie

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

4.

roní

ka

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

6.

a 8.

ro

níka

Test

ovan

é pr

edm

ety

Net

estu

jú s

a ži

adn

e pr

edm

ety,

ale

akt

uáln

a ú

rove

a k

valit

a zá

klad

ných

zru

nost

í (p

ísan

ie,

ítani

e, p

oíta

nie,

poz

náva

cie

proc

esy)

N

etes

tujú

sa

žiad

ne p

redm

ety,

ale

skô

r sc

hopn

os š

tude

ntov

vy

užív

a s

voje

ved

omos

ti a

zru

nost

i (v

itate

skej

a m

atem

atic

kej

gram

otno

sti)

v re

álny

ch ž

ivot

ných

situ

áciá

ch

Prílohy

89

Mal

ta

MT

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

: N

áro

dn

ý te

st 3

: N

áro

dn

ý te

st 4

:

V

ýro

né s

kúšk

y pr

e zá

klad

né š

koly

P

rijím

acia

skú

ška

(Jun

ior

Lyce

um E

ntra

nce

Exa

min

atio

n in

to F

orm

1(b

ude

roz

del

ená

do

fáz

v šk

olsk

om r

oku

2010

/11

Výr

oné

skú

šky

pre

stre

dné

škol

y C

ertif

ika

ná s

kúšk

a st

redo

ško

lské

ho

vzde

láva

nia

Se

cond

ary

Edu

catio

n C

ertif

icat

e E

xam

inat

ion

(SE

CE

)

Hla

vný

cie

R

ozh

odov

anie

o š

kols

kej k

arié

re

žiak

ov

Roz

hod

ovan

ie o

ško

lske

j ka

riére

žia

kov

Roz

hod

ovan

ie o

ško

lske

j kar

iére

ži

akov

R

ozh

odov

anie

o š

kols

kej k

arié

re

žiak

ov

ISC

ED

1

(štá

tne

zákl

adn

é šk

oly

) 1

(štá

tne

škol

y a

cirk

evné

/nez

ávis

lé š

koly

) 1

a 2

(štá

tne

stre

dné

škol

y)

2 (š

tátn

e a

nešt

átne

ško

ly)

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

po

užív

a v

ýsle

dky

za ú

elom

po

stup

u

in

form

ova

ro

di

ov o

cel

kovo

m

úspe

chu

žiak

a za

ško

lský

rok

ro

zdel

i d

o pr

údov

det

i v 5

. a

6. r

oní

ku p

oda

výsl

edko

v sk

úšok

in

form

ova

ria

dite

stvo

pre

kv

alitu

a š

tand

ardy

vo

vzde

láva

ní (

Dire

ctor

ate

for

Qua

lity

and

Sta

ndar

ds in

E

duca

tion,

DQ

SE

) o

výko

ne

jed

notli

vých

škô

l (na

m

onito

ring

a c

iele

aud

itu)

Cie

le:

vy

bra

žia

kov

na k

onci

zá

kla

dné

ho v

zdel

ávan

ia

na p

ostu

p bu

do

lýce

a (J

unio

r Ly

ceu

m)

aleb

o do

vše

obe

cnej

str

edne

j šk

oly

Cie

le:

po

užív

a v

ýsle

dky

za ú

elom

po

stup

u

in

form

ova

ro

di

ov o

úsp

echu

ži

aka

za š

kols

ký r

ok

zo

radi

žia

kov

v k

úov

ých

pred

met

och

po

da

výsl

edko

v sk

úšok

in

form

ova

DQ

SE

o v

ýkon

e je

dno

tlivý

ch š

kôl (

na m

oni

tori

ng

a ci

ele

audi

tu)

Cie

le:

po

skyt

ova

cer

tifik

áciu

na

konc

i str

edoš

kols

kého

vz

delá

van

ia


90

MT

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

: N

áro

dn

ý te

st 3

: N

áro

dn

ý te

st 4

:

V

yuži

tie:

al

ší p

ostu

p a

dele

nie

do

prúd

ov v

5.

a 6.

ro

níku

Vyu

žitie

:

in

form

ova

DQ

SE

a

riadi

test

vo p

re š

kols

ké

služ

by D

irect

orat

e fo

r E

duca

tiona

l Ser

vice

s,

DE

S z

a ú

elo

m

mon

itorin

gu

a re

sp.

umie

stn

enia

Vyu

žitie

:

pr

e št

uden

tov

1. a

ž 5.

ro

níka

na

post

up a

sta

nove

nie

cie

ov

in

form

ova

rod

iov

o

napr

edov

aní š

tude

ntov

pr

e D

QS

E z

a ú

elom

m

onito

ringu

a a

uditu

ško

lský

ch

výko

nov

v

5. R

oní

ku je

výr

oná

skú

ška

zákl

ado

m p

re m

atur

itné

vysv

ede

nie

Vyu

žitie

:

pr

ijatie

na

pos

tred

oško

lské

in

štitú

cie

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

v 4

., 5.

a

6. r

oní

ku (

vek

8+,

9+,

resp

. 10

+

roko

v) š

tátn

ych

zákl

adný

ch š

kôl

Žia

ci k

onia

ci 6

. ro

ník

(vek

10

+ r

okov

) v

štát

nych

ško

lách

ak

o aj

v n

ena

dvä

zujú

cich

ci

rkev

ných

/nez

ávis

lých

šk

olác

h

Vol

itené

, avš

ak a

bsol

vuje

ich

okol

o 90

% ž

iako

v v

štát

nyc

h šk

olác

h a

prib

ližne

35

%

žiak

ov v

neš

tátn

ych

škol

ách

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

v

štát

nych

str

edný

ch š

kolá

ch o

d 1.

do

5.

roní

ka (

vek

od 1

1 do

15+

rok

ov)

Vol

iten

é, a

však

abs

olvu

je ic

h ok

olo

80 %

vše

tkýc

h ži

akov

kon

iaci

ch

stre

došk

olsk

é vz

delá

vani

e v

štát

nych

a n

eštá

tnyc

h šk

olác

h (v

ek

15+

do

16+

rok

ov)

Test

ovan

é pr

edm

ety

M

alté

zin

a, a

ngl

itin

a, m

atem

atik

a,

nábo

žens

tvo,

soc

iáln

e št

údie

M

alté

zin

a, a

ngl

itin

a,

mat

emat

ika,

náb

ožen

stvo

, so

ciál

ne š

túdi

e

Mal

téz

ina,

an

gli

tina,

mat

emat

ika,

ná

bože

nstv

o, s

ociá

lne

štúd

ie,

prír

odné

ve

dy a

roz

sah

povi

nnýc

h a

volit

ený

ch

pred

met

ov z

um

enia

, prí

rodn

ých

vied

, ja

zyko

v a

hum

anitn

ých

pre

dm

etov

Širo

ká š

kála

pre

dmet

ov z

ahr

uje:

ú

tovn

íctv

o, a

rab

inu,

um

enie

, bi

ológ

iu, o

bcho

dné

štúd

ie, c

hém

iu,

klas

ickú

kul

túru

, kom

erci

u,

poít

aov

é št

údie

, hos

podá

rstv

o,

angl

ický

jazy

k, a

nglic

ká li

tera

túra

, en

viro

nme

ntál

ne š

túdi

e,

fran

cúzš

tinu,

geo

graf

iu, n

emin

u,

gré

tinu,

his

tóriu

, hos

podá

reni

e do

mác

nost

i, ta

lian

inu,

latin

inu,

m

alté

zin

u,,

mat

emat

iku,

fyz

iku,

ná

bože

nské

zna

lost

i, ru

štin

u,

soci

álne

štú

die

, špa

nie

lin

u, g

rafic

kú

kom

unik

áciu

, tex

til a

diz

ajn,

eu

róps

ke š

túdi

á, t

eles

nú v

ýcho

vu,

diza

jn a

tech

noló

giu

(úpl

ný z

ozna

m:

http

://ho

me.

um.e

du.m

t/mat

sec/

)

Prílohy

91

Hol

ands

ko

NL

N

áro

dn

ý te

st 1

:

C

ITO

-Ein

dtoe

ts B

asis

onde

rwijs

(F

ináln

y te

st z

ákl

adné v

zdelá

van

ie)

Hla

vný

cie

R

ozh

od

ova

nie

o š

kols

kej k

ari

ére

žia

kov

ISC

ED

1

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

in

form

ova

ro

di

ov/p

oru

níko

v a

uite

ov o

na

jvho

dne

jšom

str

edoš

kols

kom

vzd

eláv

aní

pre

die

a, k

toré

ab

solv

oval

o te

st

V

yuži

tie:

zá

znam

o ž

iako

vi s

výs

ledk

ami v

tes

te C

ITO

je n

ást

rojo

m,

ktorý

sa p

ouží

va p

ri ko

nzu

ltáci

i s r

odi

mi o

výb

ere

typu

ško

ly

ria

dite

zákl

adnej š

koly

info

rmuje

str

ednú š

kolu

, na k

torú

má b

y ž

iak

prija

tý,

o št

udijn

ých

výsl

edko

ch a

úro

vni ž

iaka

in

ý zá

znam

CIT

O p

oro

vnáva

prie

mern

é s

kóre

ško

ly s

náro

dným

prie

mer

om

z p

oh

adu

mon

itori

ngu

kval

ity v

zde

láva

nia

v šk

ole

a po

skyt

uje

alši

e analý

zy v

edúce

k z

menám

v š

kols

kom

kurik

ulu

Cie

ová

skup

ina

Roz

hodn

utie

o z

apoj

ení

do t

esto

vani

a je

v k

ompe

tenc

ii ve

rejn

ej a

súk

rom

nej š

koly

, al

e v

skut

onost

i ho

abso

lvujú

takm

er

všetc

i žia

ci v

posl

ednom

roku

zá

kladnej š

koly

(cc

a v

ek

12 r

oko

v)

Test

ovan

é pr

edm

ety

Vyu

ova

cí ja

zyk,

arit

metik

a/m

ate

matik

a,

študijn

é z

runost

i a o

rientá

cia v

o s

vete

; orie

ntá

cia v

o s

vete

je v

olit

ená

as

te

stu

, ta

kže

zá

visí

od

ško

ly

i za

radí

aj t

úto

obla

s


92

Rakú

sko

AT

N

áro

dn

ý te

st 1

:

S

tand

ardt

estu

ng/

Tes

tung

zu

r Ü

berp

rüfu

ng

der

Bild

ungs

sta

ndar

ds (

štan

dard

né t

esto

vani

e –

prvé

pra

vide

lné

a ce

lošt

átne

tes

tova

nie

zane

v š

kols

kom

ro

ku 2

011/

12 a

201

2/13

)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škôl

a/a

lebo

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

ISC

ED

1

a 2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

po

skyt

ova

spä

tnú

väzb

u o

rám

cový

ch p

odm

ienk

ach

a vý

sled

koch

(si

lné/

slab

é st

ránk

y, p

otre

ba r

ozvo

ja)

pre

škol

y

ko

ntro

la r

ozsa

hu š

koly

a u

iteov

i s

paj

ú k

úov

é ko

mp

ete

ncie

vyu

ova

nia

ho

dno

ti v

ýko

ny

škô

l

zv

ýši

zod

pov

edn

os s

tano

vení

m r

ozsa

hu v

ia

sto

ne a

uton

ómno

m š

kols

kom

sys

tém

e

V

yuži

tie:

po

skyt

ova

nie

indi

vidu

áln

ej s

pät

nej v

äzb

y pr

e š

tude

ntov

a h

odn

oten

ie u

eni

a

pr

e u

iteov

pos

kytu

jú v

ýsle

dky

trie

dy p

rost

ried

ok n

a se

baho

dnot

enie

ci

eo

m je

za

vie

s s

ysté

m s

pätn

ej v

äzb

y na

zák

lade

ext

erný

ch h

odno

tení

pod

a ko

ncep

cie

zal

ože

nej n

a ev

iden

ce-b

ased

pol

icy

Cie

ová

skup

ina

Vzo

rový

tes

t pr

e ži

akov

4.

roní

ka (

koni

ec z

ákla

dnéh

o vz

delá

vani

a, v

ek 1

0 ro

kov)

a 8

. ro

níka

(ko

niec

niž

šieh

o st

redn

ého

vzde

láva

nia

, ve

k 14

rok

ov)

Test

ovan

é pr

edm

ety

Pre

4.

roní

k: n

emin

a

ítani

e, p

ísan

ie a

mat

emat

ika

Pre

8.

roní

k: n

emin

a, m

atem

atik

a a

angl

itin

a

Prílohy

93

Poľs

ko

PL

N

áro

dn

ý te

st 1

:

S

praw

dzi

an

dla

uczn

iów

ko

czcy

ch s

zko

pod

staw

ow (

test

pre

žia

kov

kon

iaci

ch z

ákla

dnú

škol

u)

Eg

zam

in g

imn

azj

alny

dla

ucz

niów

ko

czcy

ch g

imn

azj

um

(sk

úška

žia

kov

kon

iaci

ch n

ižši

u st

redn

ú šk

olu)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škôl

a/a

lebo

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

(IS

CE

D 1

a 2

) R

ozho

dova

nie

o šk

olsk

ej k

arié

re ž

iako

v (I

SC

ED

2)

ISC

ED

1

a 2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

id

entif

ikov

a v

ýkon

y

ho

dno

ti k

valit

u vz

delá

vani

a v

škol

ách

za

bezp

eov

a p

orov

náva

nie

celo

štát

nych

vys

ved

ení

a di

plom

ov,

bez

ohad

u n

a to

, kde

bol

i vyd

ané

Vyu

žitie

:

fo

rmál

ny c

ie v

ýber

u n

ie je

sta

nove

ný, h

oci v

ýsle

dky

sa n

ieke

dy

nefo

rmál

ne

využ

ívaj

ú n

a ta

kéto

cie

le (

väši

nou

na k

onk

uren

ných

ško

lách

) (I

SC

ED

1)

na

spr

acov

anie

nár

odný

ch s

práv

, kt

oré

anal

yzuj

ú vý

sled

ky t

esto

v

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

6.

roní

ka p

rimár

neho

vzd

eláv

ania

(pr

iem

ern

ý ve

k 12

rok

ov)

a 3.

ro

níka

niž

šieh

o st

redn

ého

vzde

láva

nia

(pr

iem

erný

ve

k 15

rok

ov)

Test

ovan

é pr

edm

ety

Tes

t na

konc

i prim

árne

ho v

zdel

ávan

ia (

6. r

oní

k):

med

ziku

riku

lárn

y pr

ístu

p pr

i tes

tova

ní p

iatic

h zr

uno

stí

(íta

nie,

pís

anie

, uv

ažov

anie

, vy

užív

anie

in

form

ácií,

vyu

žíva

nie

vedo

mos

tí v

prax

i)

Tes

t na

konc

i niž

šieh

o st

redn

ého

vzd

elá

vani

a (

3. r

oní

k ni

žšie

ho s

tred

ného

vzd

eláv

ania

):

as 1

h

uman

itné

pred

met

y,

as 2

p

ríro

dov

edné

(m

atem

atik

a a

prír

odné

ved

y),

a as

3

mod

erný

cud

zí ja

zyk

(prv

ýkrá

t v

roku

200

9);

v as

ti 1

a 2

sú m

edzi

kurik

ulár

ne s

kúšk

y


94

Port

ugal

sko

PT

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

:

P

rova

s de

Afe

riçã

o (š

tand

ardi

zova

né t

esty

) E

xam

es N

acio

nais

do

3.º

cicl

o do

Ens

ino

Bás

ico

(nár

odn

é sk

úšky

v 3

. cy

kle

povi

nnéh

o vz

delá

vani

a)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u R

ozh

odov

anie

o š

kols

kej k

arié

re ž

iako

v

ISC

ED

1

2

Cie

le a

vy

užiti

e C

iele

:

m

era

a m

onito

rova

zís

kané

kú

ové

kom

pet

enci

e st

anov

ené

v ná

rodn

om k

urik

ulu

zl

epši

kva

litu

uen

ia/v

zdel

ávac

í sys

tém

Cie

le

ho

dno

ti n

iele

n št

uden

tov,

ale

tie

ž vz

delá

vací

sys

tém

ako

cel

ok;

test

y sa

týka

jú a

j ext

erné

ho

hodn

oten

ia š

kôl

V

yuži

tie:

u

iteom

a š

kols

kým

rad

ám p

omáh

ajú

výsl

edky

iden

tifik

ova

vz

delá

vaci

e po

treb

y a

pris

pôs

obi

vyu

ovac

iu s

trat

égiu

Vyu

žitie

:

na

ud

elen

ie c

ert

ifiká

tov

a kl

asifi

káci

u (s

polu

so

súst

avný

m

hodn

oten

ím (

výsl

edky

test

u pr

edst

avuj

ú 30

% c

elko

vej z

áver

en

ej

znám

ky (

stup

a)

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

4. r

oní

ka (

prie

mer

ný v

ek 9

rok

ov)

a 6.

ro

níka

(p

riem

erný

vek

11

roko

v)

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

na

konc

i 9. r

oní

ka (

prie

mer

ný v

ek 1

4 ro

kov)

Test

ovan

é pr

edm

ety

Mat

emat

ika

a po

rtug

alin

a M

atem

atik

a a

port

ugal

ina

Prílohy

95

Rum

unsk

o

RO

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

:

E

valu

area

Na

iona

l la

fin

alul

cla

sei a

IV

(ná

rodn

é ho

dnot

enie

v I

V.

roní

ku)

Te

zele

cu

subi

ect

unic

la c

lase

le a

VII-

a i a

VIII

-a.

(Tes

ty n

a po

lroku

v

VII

. a V

III.

roní

koch

)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u R

ozh

odov

anie

o š

kols

kej k

arié

re ž

iako

v

ISC

ED

1

2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

m

era

a m

onito

rova

imp

lem

ent

áciu

šta

nda

rdov

nár

odné

ho

kur

ikul

a na

ko

nci z

ákla

dné

ho v

zde

láva

nia

Cie

le:

um

ožn

i p

orov

náva

nie

výsl

edko

v št

uden

tov

a po

dpo

rova

ce

rtifi

káci

u a

výbe

rové

roz

hodn

utia

V

yuži

tie:

a

tech

nica

l re

por

t on

natio

nal l

evel

res

ults

is p

rod

uced

by

the

Nat

iona

l C

entr

e fo

r C

urri

culu

m a

nd A

sses

smen

t in

Pre

-uni

vers

ity E

duca

tion

(NC

CA

PE

) an

d is

use

d by

pol

icy

mak

ers

and

curr

icul

um e

xper

ts in

or

der

to m

ake

curr

icul

um c

hang

es,

and

by s

choo

ls t

o co

mpa

re t

heir

resu

lts w

ith t

he n

atio

nal a

vera

ge

Vyu

žitie

:

vý

sled

ky t

estu

sú

pria

mo

ozná

men

é št

uden

tom

/uite

om/š

kolá

m

vý

sled

ky s

a zh

rom

ažu

jú a

j na

kraj

ske

j úro

vni a

na

nár

odn

ej

úrov

ni

m

eran

ie p

riem

erný

ch v

ýkon

ov š

tude

ntov

, za

ratú

va s

a pr

i pr

ijím

aní

štud

enta

bu

na

akad

emic

ký a

lebo

odb

orný

typ

vz

delá

vace

j inš

titúc

ie

Cie

ová

skup

ina

Vzo

rový

tes

t pr

e ži

akov

4.

roní

ka z

ákla

dnéh

o vz

delá

vani

a (k

onie

c zá

kla

dnéh

o vz

delá

vani

a), v

ek 1

0 ro

kov

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

7.

a 8.

ro

níka

Test

ovan

é pr

edm

ety

Mat

erin

ský

jazy

k (r

umun

ina

ale

bo m

aar

ina)

; m

atem

atik

a, p

ríro

dné

vedy

M

ater

insk

ý ja

zyk,

mat

emat

ika

, hi

stór

ia a

lebo

geo

graf

ia


96

Slov

insk

o

SI

Nár

od

ný

test

1:

N

acio

naln

o pr

eve

rjanj

e zn

an

ja (

náro

dné

hod

not

enie

)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u

ISC

ED

Je

dnot

ná š

truk

túra

(IS

CE

D 1

a 2

)

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

zí

ska

al

šie

info

rmác

ie o

ve

dom

ostia

ch ž

iako

v, p

lne

ní k

urik

ulár

nyc

h št

and

ardo

v a

fun

gova

ní v

zdel

ávac

ieho

sys

tém

u

Vyu

žitie

:

ži

aci a

ich

rodi

ia d

ostá

vajú

info

rmác

ie o

pro

spec

hu,

ktor

é sú

por

ovna

tené

s r

oves

níkm

i a n

árod

ným

prie

mer

om

u

itelia

dos

táva

jú in

form

ácie

o p

rosp

ech

u ži

akov

pod

a ku

riku

lárn

ych

štan

dard

ov

šk

oly

použí

vajú

výs

ledky

(sp

olu

s

alší

mi i

ndi

káto

rmi)

na h

odn

oten

ie k

valit

y sv

ojej

prá

ce

vý

sledky

na ú

rovn

i sys

tém

u m

ôžu

by

pou

žité

pre

roz

voj s

ysté

mu

ako

celk

u, k

urik

ulum

, pr

ípra

vu u

iteov

a u

ebn

é m

ate

riály

Cie

ová

skup

ina

Vol

itené

pre

žia

kov

na k

onci

dru

héh

o cy

klu

(6.

roní

k; v

ek 1

1 al

ebo

12 r

okov

)

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

na

konc

i tre

tieho

cyk

lu (

9. r

on

ík;

vek

14 a

leb

o 15

rok

ov)

Test

ovan

é pr

edm

ety

Na

konc

i dru

hé

ho c

yklu

: sl

ovin

ina (

ale

bo m

aar

ina/

talia

nin

a v

náro

dnos

tne

zmie

šano

m ú

zem

í),

mat

emat

ika

a cu

dzí

jazy

k (a

ngli

tina

ale

bo n

emin

a)

Na

konc

i tre

tieho

cyk

lu:

slov

inin

a (a

lebo

ma

arin

a/ta

lian

ina n

a n

áro

dnost

ne z

mie

šanom

úze

mí)

, m

ate

matik

a a

tre

tí pre

dm

et (

každ

oro

ne

ho u

ru

je

min

iste

r sp

om

edzi

cudzí

ch ja

zyko

v: a

ngli

tina

ale

bo n

emin

a;

bio

lógia

; ch

ém

ia;

fyzi

ka;

stro

jníc

tvo a

tech

noló

gia

; geogra

fia;

his

tóri

a; o

bia

nsk

a v

ýchova

a

vlas

tived

a, e

tika;

hud

ba a

um

enie

; šp

ort)

Prílohy

97

Slov

ensk

o

SK

N

áro

dn

ý te

st 1

:

C

elos

love

nské

cer

tifik

ané

tes

tova

nie

žiak

ov 9

. ro

níka

ZŠ

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škôl

a/a

lebo

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

ISC

ED

2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

po

rovn

áva

ško

ly z

poh

adu

zle

pšov

ania

svo

jej p

ráce

v

budú

cnos

ti sa

sta

ne k

ritér

iom

na

prija

tie n

a st

redo

škol

ské

štúd

ium

Vyu

žitie

:

po

rovn

ávan

ie ž

iako

v s

celk

ovou

pop

ulác

iou,

kto

rá a

bsol

vova

la t

est

pr

e u

iteov

'for

mat

ívne

hod

note

nie

svo

jich

žiak

ov a

ho

dnot

enie

vyu

ovan

ia

pr

e ži

akov

a r

odi

ov v

yuži

pri

výb

ere

vyšš

ej s

tred

nej š

koly

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

9.

roní

ka

Test

ovan

é pr

edm

ety

Mat

emat

ika,

vyu

ovac

í ja

zyk:

slo

ven

ina

(štá

tny

jazy

k),

ma

arin

a, u

kraj

inin

a

V š

kols

kom

rok

u 20

08/0

9 bu

dú t

esto

vaní

žia

ci z

o šk

ôl s

iným

vyu

ovac

ím ja

zyko

m t

iež

zo š

tátn

eho

jazy

ka


98

Fíns

ko

FI

Nár

od

ný

test

1:

O

ppim

istu

lost

en

kans

alli

nen

arv

ioin

ti (F

I) /

Nat

ion

ell u

tvär

derin

g av

inlä

rnin

gsre

sulta

t (S

E)

(nár

odné

hod

note

nie

výsl

edko

v u

enia

sa)

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škô

l a/a

leb

o vz

delá

vaci

eho

sys

tém

u

ISC

ED

1

a 2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

sl

edov

a n

a ná

rodn

ej ú

rovn

i dos

iahn

uté

ciel

e s

tano

ven

é v

nár

odný

ch k

úov

ých

kurik

ulác

h

m

onito

rova

impl

emen

táci

u ro

vnos

ti a

rovn

ováh

y vo

vzd

elá

vaní

(be

rú s

a do

úva

hy

rod

, re

gion

álna

, so

ciál

na a

jazy

ková

rov

nos

)

Vyu

žitie

:

pr

e šk

oly:

pre

úel

y vl

astn

ého

rozv

oja

ná

rodn

é vý

sled

ky s

a vy

užív

ajú

pre

cel

oštá

tny

rozv

oj a

ako

zá

klad

pre

pol

itick

é ro

zho

dnut

ia

pr

e m

eta-

anal

ýzy,

o v

zdel

ávac

ích

výsl

edko

ch a

ich

vza

hu k

rôz

nym

per

spek

tívam

pod

por

ova

nia

rovn

ová

hy

a ro

vnos

ti, a

ko p

odpo

rné

opa

tren

ia,

soci

álne

poz

ad

ie, h

odno

teni

e ži

aka

Cie

ová

skup

ina

Vše

obec

ne v

zork

a te

stov

sa

robí

v je

dnom

ale

bo d

voch

ško

lský

ch r

okoc

h, n

ajas

tejš

ie v

6.

roní

ku (

koni

ec 'p

rimár

nej f

ázy'

zák

ladn

ého

vzde

láva

nia

), v

9.

ro

níku

(po

sled

ný r

oní

k zá

klad

néh

o vz

delá

van

ia),

ale

bo v

al

ších

pre

stup

ovýc

h ro

níko

ch,

v šk

olsk

om r

oku

2008

/09

sa v

zoro

vé t

esty

kon

ali v

6.

a 9.

ro

níku

Test

ovan

é pr

edm

ety

Naj

aste

jšie

iba

jed

en p

redm

et, b

u m

ater

insk

ý ja

zyk

aleb

o m

atem

atik

a al

ebo

zrie

dkav

o tr

etí

pred

met

ale

bo s

kupi

na p

redm

etov

pod

a ná

rodn

ých

prio

rít;

v šk

olsk

om r

oku

2008

/09

žiac

i 6.

roní

ka b

oli t

esto

vaní

z m

atem

atik

y a

žiac

i 9.

roní

ka z

o šv

édin

y ak

o dr

uhé

ho c

udz

ieh

o ja

zyka

a z

mat

erin

skéh

o ja

zyka

Prílohy

99

Švéd

sko

SE

N

áro

dn

ý te

st 1

:

N

atio

nella

pro

v (n

árod

né t

esty

)

Hla

vný

cie

Id

entif

ikov

anie

indi

vidu

álny

ch v

zdel

ávac

ích

potr

ieb

(3.

a 5

. ro

ník)

R

ozh

odov

anie

o š

kols

kej k

arié

re ž

iako

v (9

. ro

ník)

ISC

ED

Je

dnot

ná š

truk

túra

(IS

CE

D 1

a 2

)

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

3

. a

5. r

oní

k: id

entif

ikov

a o

bla

sti,

v kt

orýc

h ži

aci p

otre

bujú

indi

vid

uáln

u p

odp

oru

ale

bo m

ajú

dob

ré v

ýsle

dky

9

. ro

ník:

pod

pori

kla

sifik

áciu

a u

káza

, i ž

iak

dosi

ahol

ná

rodn

é ci

ele

v te

stov

anýc

h pr

edm

etoc

h

vš

etky

ro

níky

: m

iest

ny a

nár

odný

mon

itori

ng

Vyu

žitie

:

um

ožn

i š

kols

kým

inšt

itúci

ám h

odno

ti k

valit

u vl

astn

ých

služ

ieb

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

3.,

5. a

9.

roní

ka

Test

ovan

é pr

edm

ety

3.

roní

k: š

véd

ina,

švé

din

a ak

o dr

uhý

jazy

k, m

atem

atik

a

5.

roní

k: š

véd

ina,

švé

din

a ak

o dr

uhý

jazy

k, a

ngli

tina,

mat

emat

ika

9.

roní

k: š

véd

ina,

švé

din

a ak

o dr

uhý

jazy

k, a

ngli

tina,

mat

emat

ika;

nav

yše

tret

ina

škôl

rob

í te

sty

z bi

ológ

ie,

tret

ina

z ch

émie

a t

retin

a z

fyzi

ky


100

Spoj

ené

kráľ

ovst

vo (A

nglic

ko)

UK

-EN

G

Nár

od

ný

test

1:

Nár

od

ný

test

2:

N

atio

nal C

urric

ulu

m A

sses

smen

t (5

) (h

odno

teni

e ná

rodn

ého

kurik

ula)

O

ptio

nal n

atio

nal c

urric

ulum

tes

ts (

volit

ené

test

y ná

rodn

ého

kurik

ula)

Hla

vný

cie

Id

entif

ikov

anie

indi

vid

uáln

ych

vzde

láva

cích

pot

rieb

(Ke

y S

tage

1)

(6)

Mon

itori

ng š

kôl a

/ale

bo v

zdel

ávac

ieho

sys

tém

u (K

ey

Sta

ge 2

) Id

entif

ikov

anie

indi

vid

uáln

ych

vzde

láva

cích

pot

rieb

ISC

ED

1

1 a

2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

ho

dno

ti v

ýko

n

in

form

ova

ro

di

ov,

zam

estn

ávat

eov

a o

stat

né z

aint

eres

ovan

é st

ran

y

m

onito

rova

vzd

eláv

ací

syst

ém

Cie

le:

ho

dno

ti n

apre

dova

nie

a di

ag

nost

ikov

a s

ilné

a sl

abé

strá

nky

ce

lej t

ried

y a

jedn

otliv

ých

žiak

ov

in

form

ova

o t

om,

i sú

žiac

i spr

ávne

ved

ení,

aby

dobr

e us

peli

v št

atut

árny

ch t

esto

ch n

a ko

nci k

úov

ého

stup

a 2

V

yuži

tie:

in

form

ovan

ie r

odi

ov p

ri vý

bere

po

dpo

ra h

odno

tiace

ho

proc

esu

uite

om

zo

dpov

edn

os š

koly

Vyu

žitie

:

šk

oly

využ

ívaj

ú te

sty

v sp

ráva

ch p

re r

odi

ov;

avša

k te

sty

nie

sú š

tatu

tárn

e, n

ie s

ú za

znam

enáv

ané

ani k

lasi

fikov

ané

cent

ráln

e (h

lavn

ými u

žíva

tem

i sú

uite

lia)

Cie

ová

skup

ina

Pos

ledn

ý ro

ník

kú

ovéh

o st

upa

1 (2

. ro

ník,

vek

7 r

okov

)

posl

edný

ro

ník

kú

ovéh

o st

upa

2 (6

. ro

ník,

vek

11

roko

v)

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

vo

vere

jne

finan

cova

ných

ško

lách

; ne

závi

slé

škol

y sú

vyz

ývan

é, a

le n

evyž

aduj

e sa

pov

inná

úa

s v

týc

hto

test

och

Vol

itené

tes

ty v

3.,

4.,

5.,

7.

a 8.

ro

níku

(ve

k 8,

9,

10,

12 a

13

roko

v) p

ouží

va v

äši

na š

kôl

Test

ovan

é pr

edm

ety

K

úov

ý st

upe

1:

angl

itin

a a

mat

emat

ika

Kú

ový

stup

e 2

: an

gli

tina,

mat

emat

ika

a pr

írod

né v

edy

Ang

litin

a a

mat

emat

ika

(5 )

Pov

inné

tes

ty n

a ko

nci

kú

ovéh

o st

upa

3 (v

ek 1

4 ro

kov)

bol

i zr

ušen

é ak

o št

atut

árna

pož

iada

vka

s ú

inno

sou

od

škol

skéh

o ro

ku 2

008/

09.

Bol

i pr

ogre

sívn

e na

hrad

ené

zvýš

eným

a le

pším

hod

note

ním

v tr

iede

a

aste

jším

info

rmov

aním

rod

iov

. Mat

eriá

ly te

stov

pre

ško

lský

rok

200

8/09

sú

tým

ško

lám

, kto

ré ic

h ch

cú, k

dis

pozí

cii.

(6 ) T

esty

na

konc

i kú

ovéh

o st

upa

1 sú

len

asou

hod

note

nia

uite

om, n

ie s

ú sa

mos

tatn

é.

Prílohy

101

Spoj

ené

kráľ

ovst

vo (W

ales

)

UK

-WL

S

Na

úro

vni

ISC

ED

1 a

2 v

ško

lsko

m r

oku

200

8/09

nie

sú

nár

od

né

test

y

Spoj

ené

kráľ

ovst

vo (S

ever

né Ír

sko)

UK

-NIR

N

áro

dn

ý te

st 1

:

T

rans

fero

vé t

esty

(7)

Hla

vný

cie

R

ozh

odov

anie

o š

kols

kej k

arié

re ž

iako

v

ISC

ED

1

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

ur

i v

ýber

pre

poz

ákla

dné

vzd

eláv

anie

Cie

ová

skup

ina

Žia

ci n

a ko

nci k

úov

ého

stup

a 3

(6.

ron

ík);

te

sty

sú v

olit

ené

a r

obí

ich

prib

ližne

35

% ž

iako

v

Test

ovan

é pr

edm

ety

Ang

litin

a,

mate

matik

a a

prí

rodné v

edy

& t

ech

noló

gia

(7 )

Ost

atné

cen

trál

ne z

abez

peova

né t

ransf

ero

vé t

est

y na u

re

nie

výb

eru

pre

po

prim

árn

e v

zdel

áva

nie

bol

i v

roku

20

08

na

prij

atie

v r

oku

200

9.

Na

prij

atie

v r

oku

20

10

bol

o

odporú

ani

e n

epoža

dova

aka

dem

ické

krit

ériá

, ale

neb

ráni

lo s

a im

uro

bi ta

k.


102

Spoj

ené

kráľ

ovst

vo (Š

kóts

ko)

UK

-SC

T

Nár

od

ný

test

1:

Nár

od

ný

test

2:

Nár

od

ný

test

3:

N

atio

nal 5

-14

Ass

essm

ent B

ank

Sco

ttish

Sur

vey

of A

chie

vem

ent

(SS

A)

Nat

iona

l Qua

lific

atio

ns (

NQ

): S

tand

ard

Gra

de o

r In

term

edia

te (

1 an

d 2)

Exa

min

atio

ns

Hla

vný

cie

M

onito

ring

škôl

a/a

lebo

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

Roz

hodo

vani

e o

škol

skej

kar

iére

žia

kov

Iden

tifik

ovan

ie in

divi

duál

nych

vzd

eláv

acíc

h po

trie

b

ISC

ED

Ú

rove

1 a

prv

á po

lovi

ca ú

rovn

e 2

Úro

ve 1

a p

rvá

polo

vica

úro

vne

2 D

ruh

á po

lovi

ca ú

rovn

e 2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

po

tvrd

i p

osud

ok u

itea

opro

ti ná

rodn

ým

štan

dard

om a

ko s

úas

ko

here

ntné

ho

syst

ému

hodn

otia

cich

akt

ivít,

hla

vným

ci

eom

je p

odpo

rova

nie

uen

ia ž

iako

v

Cie

le:

po

skyt

nú c

eloš

tátn

y pr

eha

d o

získ

anýc

h úr

ovni

ach

Cie

le:

ce

rtifi

káci

a vý

sled

kov

v 3.

a 4

. ro

níku

st

redn

ej š

koly

(ve

k 14

-16

roko

v)

V

yuži

tie:

in

form

ácie

pre

rod

iov

, ško

ly a

mie

stne

in

štitú

cie

Vyu

žitie

:

ná

rodn

ý m

onito

ring,

info

rmác

ie p

re

Škó

tsku

vlá

du

sp

raco

vani

e ná

rodn

ej s

práv

y

Vyu

žitie

:

šk

oly

využ

ívaj

ú vý

sled

ky p

ri se

baho

dnot

ení

a s

kval

itov

aní p

láno

van

ia

Cie

ová

skup

ina

Žia

ci v

o ve

ku 5

-14

roko

v; v

olite

né,

ale

všet

ky,

aleb

o ta

kmer

vše

tky

vere

jné

škol

y po

užív

ajú

test

y;

vem

i mál

o ne

závi

slýc

h šk

ôl

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

v 3

., 5.

, 7.

ro

níku

zák

ladn

ej š

koly

a 2

. ro

níku

str

edne

j šk

oly

(vek

8,

10,

12,

14 r

okov

) vo

vše

tkýc

h šk

olác

h hl

avné

ho p

rúdu

(vr

áta

ne

nezá

visl

ých

škôl

)

Vol

iten

é, a

le a

bsol

vujú

ich

takm

er v

šetc

i štu

dent

i vo

ver

ejný

ch s

tred

ných

ško

lách

v 4

. al

ebo

3.

roní

ku

Test

ovan

é pr

edm

ety

Mat

erin

ský

jazy

k (a

ngli

tina

ale

bo

gael

ina)

a

mat

emat

ika

Mat

erin

ský

jazy

k (a

ngli

tina

ale

bo

gael

ina,

m

atem

atik

a, p

ríro

dné

vedy

, so

ciál

ne

pred

met

y (k

aždý

rok

zam

era

né n

a je

dnu

z

tých

to o

blas

tí)

Zah

rnut

é sú

vše

tky

pred

met

y; š

tude

nti s

i vy

ber

ajú

7 a

leb

o 8

pred

met

ov v

ráta

ne a

ngli

tiny

a m

atem

atik

y

Prílohy

103

Isla

nd

IS

Nár

od

ný

test

1:

S

amræ

md

kön

nun

arpr

óf (

nár

odn

e ko

ordi

no

vané

skú

šky)

Hla

vný

cie

Id

entif

ikov

anie

indi

vid

uáln

ych

vzde

láva

cích

pot

rieb

/Mo

nito

ring

škô

l a/a

lebo

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

ISC

ED

1

a 2

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

po

skyt

nú in

form

ácie

o p

orad

í ži

akom

, ro

diom

a š

kolá

m

m

onito

ring

vzd

eláv

acie

ho s

ysté

mu

po

rovn

áva

výs

ledk

y šk

ôl

Vyu

žitie

:

po

dpo

ru r

ozho

dnut

í uite

a o

alšo

m u

ení/

vyu

ovan

í

od

por

úa

nie

bra

do

úvah

y vý

sled

ky p

ri s

eba

hod

note

ní š

kôl

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

. V

4.

a 7.

ro

níku

vo

vere

jnýc

h a

gran

tmi d

otov

anýc

h šk

olác

h (8

)

Test

ovan

é pr

edm

ety

Isla

ndin

a, a

ngli

tina

a m

atem

atik

a

Lich

tenš

tajn

sko

LI

Na

úro

vni I

SC

ED

1 a

2 v

ško

lsko

m r

oku

20

08/0

9 n

ie s

ú n

áro

dn

é te

sty

(8 )

Nár

odne

koo

rdin

ovan

é sk

úšky

v 1

0. r

oní

ku b

udú

od š

kols

kého

rok

u 20

09/1

0.


104

Nór

sko

NO

N

áro

dn

ý te

st 1

: N

áro

dn

ý te

st 2

: N

áro

dn

ý te

st 3

:

N

asjo

nale

prø

ver

(nár

odn

é te

sty)

E

ksam

en (

skú

šky)

O

blig

ator

isk

kart

legg

ings

prø

ve (

diag

nost

ický

te

st)

Hla

vný

cie

M

on

itori

ng

škô

l a/a

leb

o v

zde

láva

cie

ho

sys

tém

u

Ro

zho

do

van

ie o

ško

lske

j ka

rié

re ž

iako

v Id

en

tifik

ova

nie

ind

ivid

uá

lnyc

h v

zde

láva

cích

po

trie

b

ISC

ED

1

a 2

2 1

Cie

le a

vy

uži

tie

Cie

le:

po

skyt

nú in

form

ácie

o z

ákla

dný

ch

zru

nost

iach

žia

ka

po

skyt

nú z

ákla

d pr

e zl

epšo

vani

e a

rozv

íjani

e šk

oly

Cie

le:

ho

dno

ti ž

iako

v na

kon

ci n

ižše

j str

edne

j šk

oly

Cie

le:

id

entif

ikov

a n

ajsl

abší

ch

itate

ov,

napr

. ži

akov

, kt

orí

maj

ú al

ebo

im h

rozí

ne

dost

ato

ný r

ozvo

j ita

tesk

ých

aleb

o m

atem

atic

kých

zru

no

stí

V

yuži

tie:

ná

stro

j na

zlep

šeni

e a

rozv

íjani

e ak

tivít

na

mie

stne

j a c

entr

áln

ej ú

rovn

i

Vyu

žitie

:

ce

rtifi

káci

a na

kon

ci n

ižše

j str

edn

ej

ško

ly

Vyu

žitie

:

po

dpo

ra v

zdel

ávan

ia v

zák

ladn

ých

zru

nost

iach

v r

anom

vek

u

Cie

ová

skup

ina

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

5.

a 8.

ro

níka

(ve

k 10

a

13 r

okov

) P

ovin

né p

re v

šetk

ých

žiak

ov n

a ko

nci n

ižše

j st

redn

ej š

koly

, 10

. ro

ník

Pov

inné

pre

vše

tkýc

h ži

akov

2.

roní

ka

Test

ovan

é pr

edm

ety

Te

sty

sú z

o z

ákl

ad

nýc

h z

run

ost

í: g

ram

otn

os (

íta

nie

v

nór

ine

, m

ate

ma

tická

gra

mo

tno

s a

ít

an

ie v

an

gli

tine

) B

u

ma

tem

atik

a,

nó

rin

a/ja

zyk

Sa

mi,

ale

bo

an

gli

tina

G

ram

otn

os

(ít

an

ie

v n

ór

ine

) a

m

ate

ma

tická

gr

amot

nos

105

POĎAKOVANIE

EDUCATION, AUDIOVISUAL AND CULTURE

EXECUTIVE AGENCY

P9 EURYDICE

Avenue du Bourget 1 (BOU2)

B-1140 Brussels

(http://www.eurydice.org)

Vedúci editor

Arlette Delhaxhe

Autori

Teodora Parveva (koordinácia), Isabelle De Coster, Sogol Noorani

Externí experti

Nathalie Mons (staršia lektorka vied o vzdelávaní Univerzity Pierra-Mendèsa), Francúzsko (Grenoble 2)

Úprava, grafika

Patrice Brel

Koordinátor výroby

Gisèle De Lel


106

N Á R O D N É K A N C E L Á R I E E U R Y D I C E

BELGICKO Unité francophone d’Eurydice Ministère de la Communauté française Direction des Relations internationales Boulevard Léopold II, 44 – Bureau 6A/002 1080 Bruxelles Príspevok za kanceláriu: Spoločná zodpovednosť; Sébastien Delattre (Service général du Pilotage du système éducatif) Eurydice Vlaanderen / Afdeling Internationale Relaties Ministerie Onderwijs Hendrik Consciencegebouw 7C10 Koning Albert II – laan 15 1210 Brussel Príspevok za kanceláriu: Els Ver Eecke and Veerle Verhaegen (Curriculum Division), Isabelle Erauw (Division for Strategic Policy Support) Eurydice-Informationsstelle der Deutschsprachigen Gemeinschaft Agentur für Europäische Bildungsprogramme VoG Postfach 72 4700 Eupen Príspevok za kanceláriu: Leonhard Schifflers, Johanna Schröder

BULHARSKO Eurydice Unit European Integration and International Organisations Division European Integration and International Cooperation Department Ministry of Education and Science 15, Graf Ignatiev Str. 1000 Sofia Príspevok za kanceláriu: Spoločná zodpovednosť

ČESKÁ REPUBLIKA Eurydice Unit Institute for Information on Education Senovážné nám. 26 P.O. Box č.1 110 06 Praha 1 Príspevok za kanceláriu: Helena Pavlíková, František Barták

DÁNSKO Eurydice Unit CIRIUS Fiolstræde 44 1171 København K Príspevok za kanceláriu: Anders Vrangbæk Riis, Anette Muus (Head of Unit); Jakob Wandall (Agency for the Evaluation and Quality Development of Primary and Lower Secondary Education)

NEMECKO Eurydice-Informationsstelle des Bundes EU-Büro des Bundesministeriums für Bildung und Forschung (BMBF) / PT-DLR Carnotstr. 5 10587 Berlin Eurydice-Informationsstelle der Länder im Sekretariat der Kultusministerkonferenz Lennéstrasse 6 53113 Bonn Príspevok za kanceláriu: Brigitte Lohmar

ESTÓNSKO Eurydice Unit SA Archimedes Koidula 13A 10125 Tallinn Príspevok za kanceláriu: Kristi Mere (senior specialist, National Examinations and Qualifications Centre)

ÍRSKO Eurydice Unit Department of Education and Science International Section Marlborough Street Dublin 1 Príspevok za kanceláriu: Spoločná zodpovednosť

GRÉCKO Eurydice Unit Ministry of National Education and Religious Affairs Directorate of European Union Section C ‘Eurydice’ 37 Andrea Papandreou Str. (Office 2168) 15180 Maroussi (Attiki) Príspevok za kanceláriu: Athina Plessa-Papadaki (Director for European Union Affairs), Anastasia Kostakis (Eurydice Unit)

ŠPANIELSKO Unidad Española de Eurydice CIDE – Centro de Investigación y Documentación Educativa (MEPSYD) c/General Oraa 55 28006 Madrid Príspevok za kanceláriu: Flora Gil Traver, externí experti: Enrique Roca Cobo, Rosario Sánchez Nuñez-Arenas

Poďakovanie

107

FRANCÚZSKO Unité française d’Eurydice Ministère de l’Enseignement supérieur et de la Recherche Direction de l’évaluation, de la prospective et de la performance Mission aux relations européennes et internationales 61-65, rue Dutot 75732 Paris Cedex 15 Príspevok za kanceláriu: Thierry Damour; expert: Jacqueline Levasseur

ISLAND Eurydice Unit Ministry of Education, Science and Culture Office of Evaluation and Analysis Sölvhólsgötu 4 150 Reykjavik Príspevok za kanceláriu: Margrét Harðardóttir

TALIANSKO Unità italiana di Eurydice Agenzia Nazionale per lo Sviluppo dell’Autonomia Scolastica (ex INDIRE) Ministero dell'Istruzione, dell’Università e della Ricerca Palazzo Gerini Via Buonarroti 10 50122 Firenze Príspevok za kanceláriu: Simona Baggiani; expert: Roberto Ricci (Researcher by the Italian National Evaluation Institute of Educational System – INVALSI)

CYPRUS Eurydice Unit Ministry of Education and Culture Kimonos and Thoukydidou 1434 Nicosia Contribution of the Unit: Christiana Haperi; expert: Danae Lordou-Kaspari

LOTYŠSKO Eurydice Unit LLP National Agency – Academic Programme Agency Blaumaņa iela 22 1011 Riga Príspevok za kanceláriu: Kristīne Nemane; expert: Anitra Irbe (Deputy Head of the Centre for Curriculum Development and Examinations)

LICHTENŠTAJNSKO Informationsstelle Eurydice Schulamt Austrasse 79 9490 Vaduz Príspevok za kanceláriu t: Eva-Maria Schädler

LITVA Eurydice Unit Ministry of Education and Science A. Volano g. 2/7 01516 Vilnius Príspevok za kanceláriu: Eglė Uginčienė, Asta Ranonytė, Pranas Gudynas, Daiva Bigelienė

LUXEMBURSKO Unité d’Eurydice Ministère de l’Éducation nationale et de la Formation professionnelle (MENFP) 29, Rue Aldringen 2926 Luxembourg Príspevok za kanceláriu: Michel Lanners, Mike Engel

MAĎARSKO Eurydice Unit Ministry of Education and Culture Szalay u. 10-14 1055 Budapest Príspevok za kanceláriu: Dóra Demeter (koordinácia); experti: Lívia Faragó, Edit Sinka

MALTA Eurydice Unit Directorate for Quality and Standards in Education Ministry of Education, Culture, Youth and Sport Great Siege Rd Floriana VLT 2000 Príspevok za kanceláriu: Raymond Camilleri (koordinátor; expert: Peter Vassallo (Assistant Director, Directorate for Quality and Standards in Education)

HOLANDSKO Eurydice Nederland Ministerie van Onderwijs, Cultuur en Wetenschap Directie Internationaal Beleid IPC 2300 / Kamer 08.047 Postbus 16375 2500 BJ Den Haag Príspevok za kanceláriu: Raymond van der Ree


108

NÓRSKO Eurydice Unit Ministry of Education and Research Department of Policy Analysis, Lifelong Learning and International Affairs Akersgaten 44 0032 Oslo Príspevok za kanceláriu: Spoločná zodpovednosť

RAKÚSKO Eurydice-Informationsstelle Bundesministerium für Unterricht, Kunst und Kultur – I/6b Minoritenplatz 5 1014 Wien Príspevok za kanceláriu: Barbara Eller

POĽSKO Eurydice Unit Foundation for the Development of the Education System Mokotowska 43 00-551 Warsaw Príspevok za kanceláriu: Beata Płatos; expert: Mirosław Sawicki

PORTUGALSKO Unidade Portuguesa da Rede Eurydice (UPRE) Ministério da Educação Gabinete de Estatística e Planeamento da Educação (GEPE) Av. 24 de Julho, 134 – 4.º 1399-54 Lisboa Príspevok za kanceláriu: Margarida Leandro, Natacha Melo; experti: Hélder Guerreiro, Luísa Ucha, Luísa Belo, Sandra Pereira

RUMUNSKO Eurydice Unit National Agency for Community Programmes in the Field of Education and Vocational Training Calea Serban Voda, no. 133, 3rd floor Sector 4 040205 Bucharest Príspevok za kanceláriu: Veronica - Gabriela Chirea; expert Roxana Mihail (National Centre for Curriculum and Assessment in Pre-university Education – NCCAPE)

SLOVINSKO Eurydice Unit Ministry of Education and Sport Office for Development of Education (ODE) Masarykova 16/V 1000 Ljubljana Príspevok za kanceláriu: Andrejka Slavec Gornik (expert)

SLOVENSKÁ REPUBLIKA Eurydice Unit Slovak Academic Association for International Cooperation Staré grunty 52 842 44 Bratislava Príspevok za kanceláriu: Marta Ivanova a externý expert: Romana Kanovská (riaditeľka Národného ústavu pre cerifikované meranie vzdelávania)

FÍNSKO Eurydice Finland Finnish National Board of Education P.O. Box 380 00531 Helsinki Príspevok za kanceláriu: expert: Jorma Kuusela (Finnish National Board of Education)

ŠVÉDSKO Eurydice Unit Ministry of Education and Research 103 33 Stockholm Príspevok za kanceláriu: Spoločná zodpovednosť

TURECKO Eurydice Unit Türkiye MEB, Strateji Geliştirme Başkanlığı (SGB) Eurydice Türkiye Birimi, Merkez Bina 4. Kat B-Blok Bakanlıklar 06648 Ankara

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Eurydice Unit for England, Wales and Northern Ireland National Foundation for Educational Research (NFER) The Mere, Upton Park Slough SL1 2DQ Príspevok za kanceláriu: Claire Sargent Eurydice Unit Scotland International Team Schools Directorate 2B South Victoria Quay Edinburgh EH6 6QQ Príspevok za kanceláriu: Ernie Spencer, národný expert na základe zmluvy s národnou kanceláriou

EACEA; Eurydice

Národné testovanie žiakov v Európe: Ciele, organizácia a využívanie výsledkov

Brusel: Eurydice

2009 – 110 str.

ISBN 978-92-9201-066-9

DOI 10.2797/3252

Preklad.

Deskriptory: hodnotenie študentov, štandardizovaný test, hodnotenie vzdelávacieho

systému, hodnotenie vzdelávacej inštitúcie, školská správa, zodpovednosť, súhrnné

hodnotenie, formatívne hodnotenie, certifikácia, historická perspektíva, primárne

vzdelávanie, stredné vzdelávanie, všeobecné vzdelávanie, porovnávacia analýza, EFTA,

Európska únia

Documents

Národné testovanie žiakov v Európe: Ciele, organizácia a