UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA ?· odpovedí, toko, koko udí je na svete. Lebo udia…

  • Published on
    01-Mar-2019

  • View
    212

  • Download
    0

Embed Size (px)

Transcript

UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA V NITRE

FAKULTA SOCILNYCH VIED A ZDRAVOTNCTVA

BAKALRSKA PRCA

2012 amblov Lucia

UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA V NITRE

FAKULTA SOCILNYCH VIED A ZDRAVOTNCTVA

RODIOVSK PRSPEVOK V SYSTME TTNEJ

SOCILNEJ PODPORY

Bakalrska prca

tudijn program : Socilna prca

koliace pracovisko: Katedra socilnej prce a socilnych vied

kolite: PhDr. Bronislava Pekrov

Konzultant: doc. PhDr. Milan Tomka, PhD

Nitra 2012 amblov Lucia

akujem mojej koliteke prce

PhDr. Bronislave Pekrovej

za cenn rady, odborn usmernenie, podporu a pomoc, ktor mi poskytol pri vypracovan

bakalrskej prce.

ABSTRAKT

AMBLOV, Lucia: Rodiovsk prspevok v systme ttnej socilnej podpory.

[Bakalrska prca] Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre, Fakulta socilnych vied a

zdravotnctva; Katedra socilnej prce a socilnych vied. - kolite: PhDr. Bronislava

Pekrova. Stupe odbornej kvalifikcie: Bakalr (Bc.). Nitra : FSVaZ, 2012. 48 str.

V bakalrskej prci sa venujeme systmu ttnej socilnej podpory a podpore rodiny

s maloletmi demi prostrednctvom ttnych socilnych dvok. Jej cieom je informova

o miere asti a zujmu ttu o rodinu v rmci jeho ttnej rodinnej politiky, vzjomnej

svislosti priamej a nepriamej podpory ttu ako aj koordincii prslunch orgnov pri jej

poskytovan . Taktie poukazujeme na systmov etapizciu vvoja rodiovskho prspevku

ako ttnej socilnej dvky. Bakalrska prca m teoreticko empirick charakter. Teoretick

as je obsiahnut v piatich kapitolch a empirick as je v dvoch kapitolch. Prcu dopa

pouit literatra. Prv kapitola sa zaober veobecnm pojmom rodina, funkcia rodiny, jej

postavenie a vznam rodiny , ako vplva na diea. Druh kapitola sa venuje ttnou rodinnou

politikou, jej ciemi, princpmi a koordinciou s EU. V tretej asti sme sa venovali priamej

podpore ttu, v hmotnej ndzi a ako zdravotne postihnut, socilne poistenie, nemocensk

poistenie a socilna pomoc. tvrt as sa zaober nepriamou podporou ttu, ie ttnou

bytovou politikou, socilnymi slubami a socilnoprvnou ochranou det a socilnou

kuratelou. Piata as je zameran na tmu rodiovsk prspevok, proces prechodu od

materskho na rodiovsk dovolenku, nrokmi, podmienkami a vkou rodiovskho

prspevku. Empirick as prce tvor predovetkm komparcia tdi o vvoji legislatvy

a jeho nsledn formovanie. Porovnanie vky a nrokov na rodiovsk prspevok v rokoch

2002 a 2012. alej prcu dopa diskusia a odporanie z praxe.

Kov slova:

Rodina. Socilne dvky. Matersk dovolenka. Rodiovsk dovolenka. Rodiovsk prspevok.

ABSTRACT

AMBLOV, Lucia: The parental contribution in the system of State social support. [BA

thesis] Constantine the Philosopher University in Nitra, Faculty of Social Sciences and

Health Care; Department of Nursing - Tutor: PhDr. Bronislava Pekrova. Master of degree:

Bachelor (BC.). Nitra: FSVaZ, 2012. 48 p

In the bachelor system of State social support and promote the work we perform is to families

with minor children through State social benefits. Its aim is to inform about the extent of

participation and interest of the State of the family within the framework of its national family

policy, mutual respect of direct and indirect support of the State as well as the coordination of

the competent authorities in its provision. Also, the system of State social benefits as the

complex renovation the development of parental contribution. Bachelor's thesis has the

theoretical and workgroup-empirical nature. The theoretical part is contained in five chapters,

and an empirical part is in two chapters. The work of the added sources. The first chapter deals

with the general concept of the family, its role and importance of the family, family function,

as the effect on the child. The second chapter is devoted to the national family policy, its

objectives, the principles and the coordination with the EU. In the third part we take the direct

promotion of the State, in material difficulty and hard to disabled, social insurance, sickness

insurance and social assistance. The fourth part deals with the implicit support of the State, i.e.

a State policy of housing, social services and social protection of children and socio legal

tutelage. The fifth part is focused on the topic of parental allowance, the transition process

from the parent on parental leave entitlements, conditions and the amount of the parental

contribution. An empirical study on the development of legislation, in particular, forms part of

the work of the comparison and its subsequent shaping. Comparison of height and the rights to

parental contribution in the years 2002 to 2012. Next work added to the discussion and

recommendation of the practice.

Key words:

Family. Social benefits. Maternity leave. Parental leave. The parental contribution.

OBSAH

vod .........................................................................................................................................10

1. Rodina ......................................................................................................................................11

1.1 Funkcia rodiny .............................................................................................................11

1.2 Postavenie sasnej rodiny ..........................................................................................12

1.3 Vznam rodiny pre diea ............................................................................................13

2. ttna rodinn politika............................................................................................................15

2.1. ttna rodinn politika a jej ciele a princpy............................................................15

2.2. ttna rodinn politika a jej koordincia s E.........................................................16

3. Priama podpora ttu..............................................................................................................18

3.1. ttna socilna podpora..............................................................................................18

3.2. Priama podpora ttu vo forme dvky v hmotnej ndzi a

ako zdravotne postihnut.......................................................................................19

3.3. Socilne poistenie........................................................................................................20

3.4. Nemocensk poistenie..................................................................................................21

3.5. Socilna pomoc ............................................................................................................21

4. Nepriama podpora ttu..........................................................................................................26

4.1. ttna bytov politika..................................................................................................26

4.2. Socilne sluby.............................................................................................................27

4.3. Socilnoprvna ochrana det a socilna kuratela.....................................................28

5. Rodiovsk prspevok .............................................................................................................31

5.1. Proces od prechodu materskho na rodiovsk prspevok......................................31

5.2. Nroky, podmienky a vka rodiovskho prspevku..............................................33

6. Komparatvna tdia o vvoji legislatvy a jeho nsledn zmeny.......................................36

6.1 Cie prce....................................................................................................................36

6.2 Metodika prce............................................................................................................36

7. Diskusia...............................................................................................................................39

7.1 Odporania pre prax................................................................................................40

Zver ........................................................................................................................................42

Zoznam bibliografickch zdrojov ........................................................................................44

ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK

Tab. . 1 Rodiovsk prspevok.................................................................................................35

Tab. . 2 Zmeny zkonov a sm rodiovskho prspevku.........................................................37

Graf . 1 Zvyovanie rodiovskho prspevku..........................................................................38

10

VOD

Rodiovsk dovolenka a rodiovsk prspevok - tieto dva pojmy patria medzi intitty,

s ktorch pomocou sa tty snaia realizova socilnu politiku, ktor me ovplyvni

budci demografick vvoj krajiny a zrove me tie napomha skvalitneniu vchovy

narodench det a zabezpei ich al priazniv vvoj. tt samozrejme k tomuto cieu

vyuva aj alie nstroje - poskytuje niektor alie dvky, napr. pean pomoc

v materstve, star o rozvoj predkolskch zariaden, poskytuje urit avy pracujcim, at.

Starostlivos o diea bola vdy preduren enm a tvorila sas enskej roly

v spolonosti a v rodine. Vvoj a zmeny v dnenej spolonosti maj za nsledok to, e

tradin roly sa menia, a tm aj postavenie ien a muov v spolonosti. V minulosti bolo

nespochybniten, e ena zostala doma na materskej a rodiovskej dovolenke. Dnes u

zostvaj aj mui doma s demi.

Rodiovsk prspevok je ttna socilna dvkam ktorou tt prispieva oprvnenej

osobe na zabezpeenie riadnej starostlivosti o diea. Riadnou starostlivosou o diea sa mysl

starostlivos poskytovan dieau v zujme vestrannho fyzickho a psychickho vvinu

dieaa, najm primeran viva dieaa, hygiena dieaa, vchova dieaa a dodriavanie

preventvnych prehliadok a jeho prv v ase, ke rodi vykonva zrobkov innos alebo

tuduje na strednej alebo vysokej kole.

Rodiovsk dovolenka predstavuje obdobie v ivote loveka, kedy sa rodi star

o mal diea. Rodiovsk dovolenka trv spravidla tri roky, avak pri nepriaznivom

zdravotnom stave dieaa, ktor si vyaduje osobitn starostlivos, je to es rokov. Prvo s

na rodiovsk dovolenku maj obaja rodiia, i u je to otec alebo matka. Na Slovensku ale

i v celej Eurpskej nii, je to prvo vyuvan v prevanej miere enami.

Rodiovi na rodiovskej dovolenke patr rodiovsk prspevok, ktor je presne

ustanoven, a to v Zkone . 571/2009 Z.z. Poskytovanm prspevku tt prispieva rodiom

aby sa mohli lepie stara o svoje diea. Intitcia rodiovskej dovolenky zaruuje rovnak

prvo muom a enm stara sa o diea. ie zmyslom rodiovskho prspevku je aby mlad

rodina neskzla do chudoby.

11

1 RODINA

Rodina. o je to v podstate rodina? Tak na tto otzku existuje nespoetn mnostvo

odpoved, toko, koko ud je na svete. Lebo udia nie s jedinen a odlin iba tm e maj

rzne odtlaky prstov ale hlavne tm, e kad m svoj nzor. Svoj vlastn nzor. A preto je

aj toko nzorov, postojov a definci rodiny. Ve rodina funguje od nepamti, u v obdob

ke udia ili v jaskyniach a lovili mamuty tak rodina fungovala. udia sce nevedeli, e o je

to ohe a ako sa rob, ale vedeli u, o je rodina a chpali jej vznam. udia ili v

patriarchlnych rodinnch spoloenstvch. Odvety vea vec vzniklo a vea vec zase zaniklo,

ale rodina stle zostala v takej istej podobe a stle zohrva vek a vznamn lohu v naich

ivotoch (Silvia121, 2008).

Rodina zaloen manelstvom je zkladnou bunkou spolonosti. Spolonos vetky formy

rodiny vestranne chrni.

1.1 FUNKCIE RODINY

- Biologicko-reprodukn

- Ekonomick

- Vchovno-socializan

- Emocionlna

- Odpoinkovo-regeneran

Biologick funkcia

Historicky najstaria funkcia, ktor zaha dve zloky. Prvou zlokou je uspokojovanie

pohlavnho pudu a druhou zlokou je biologick reprodukcia obyvatestva.

tt = populan politika, del sa dve zloky: stimulan (zvenie indexu prodnosti),

retrikn (tlmenie populcie).

Poruchy biologickej funkcie: bezdetnos, neplnovanrodiovstvo, mnohodetnos.

Ekonomick funkcia

Zabezpeenie zkladnch ivotnch potrieb. Cieom je udra ivotaschopnos rodiny.

Ovplyvuje vetky ostatn fukcie a spsob ivota kadho lena rodiny.Meradlom

ekonomickej funkcie je ekonomick rove rodiny, ktor zvis od prjmu rodiny (set

javascript:void(0)javascript:void(0)

12

priemernch prjmovjednotlivch lenov), spotreby rodiny (set priemernch

vdavkovspojench s pokrytm potrieb rodiny).

Vchovno-socializan funkcia

Ide o utvranie celkovej psobnosti loveka. Tto funkcia formuje jeho nzory, vlastnosti

a postoje, usmeruje jeho zvyky a nvyky, sprvanie i konanie. Vychdza zo spoloenskch

cieov a je dleit najm v prvch rokoch ivota dieaa. Jej spen zvldnutie vytvra

v loveku urit samozrejm, nauen automatick vzorce sprvania sa.

Rodina je prv socilne prostredie, diea sa tam u zaleova do irch socilnych vieb

a vzahov. Socializan funkcia zaha aj nespoetn mnostvo nvykov a vzorcov sprvania.

Jej spenos je znane zvisl od osobnostnch danostiach rodiov, vzdelan a ich vzahu

k deom. Cieom je pripravi deti pre budci samostatn ivot v spolonosti.

Emocionlna funkcia

Rodina je miestom citovho zzemia (pocit, e niekam patrme, mme sa komu zdveri,

niekto ma m rd a podobne). M nenahraditen vznam z hadiska celkovho vvinu

dieaa. Zaha starostlivos o deti a zabezpeuje svojim lenom ochranu v rozmanitch

ivotnch situcich. V tejto oblasti nemono rodinu nahradi iadnymi inmi intitciami ani

formami spoluitia.

Odpoinkov a regeneran funkcia

Miesto na odpoinok a regenerciu fyzickch a psychickch sl. Poskytuje rodine: pocit

imunity a bezpeia, starostlivos a ochranu, duevn oporu v akch ivotnch chvach,

zvldanie stresu a nespechov. (SR3, 2012, s.1)

1.2. POSTAVENIE SASTNEJ RODINY

Rodinu mono definova ako zvzok pokrvnch prbuznch. Tento zvzok je prevane

tvoren dvojgenerane. Patria sem otec, matka a ich deti. Z tohto zvzku s vylen

prarodiia, vnuci a in prbuzn vo vzdialenejch pokolen alebo vo vedajej prbuzenskej

lnii. Rodina je najdleitejia socilna primrna skupina, spojen vzahom dvoch ud, ie

manelstva a vzahom rodiia a det. Rodina je produktom historickho vvoja spolonosti,

ktor preiel niekokmi formami vvoja, ponc od formy pokrvnho prbuzenstva, cez

prov, polygamn formy, a po monogamn typ (matriarcht, patriarcht).V sasnosti

http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:6RmN9iREnHwJ:www.fedu.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/kp_Peternai/rodinna_vychova/SR3.ppt+funkcie+rodiny&hl=sk&gl=sk&pid=bl&...

Recommended

View more >