UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta

TRANSFORMÁCIA PRIEMYSELNEJ ŠTRUKTÚRY OKRESU ILAVA

2008 Vladimír RONEC

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta

Katedra humánnej geografie a demogeografie

Transformácia priemyselnej štruktúry okresu Ilava

Diplomová práca

Bc. Vladimír RONEC

Študijný odbor: 4.1.35 Geografia Študijný program: Humánna geografia v administratíve

Vedúci diplomovej práce: Doc. RNDr. Pavol Korec, CSc.

BRATISLAVA 2008

Prehlásenie

Čestne prehlasujem, že diplomovú prácu som napísal samostatne

pod odborným vedením vedúceho diplomovej práce s použitím uvedenej literatúry

a ďalších informačných zdrojov, ktoré v plnom rozsahu citujem.

V Dubnici nad Váhom, 28. 4. 2008

Vladimír Ronec

Poďakovanie

Moje poďakovanie patrí vedúcemu práce, doc. RNDr. Pavlovi Korcovi, CSc.,

za odborné vedenie, cenné pripomienky, rady a poznatky, ktorými mi pomohol

pri vypracovaní diplomovej práce. Chcel by som poďakovať aj všetkým, ktorí mi

venovali svoj čas alebo mi akýmkoľvek iným spôsobom pomohli pri spracovaní

tejto témy.

Osobitná vďaka patrí mojim rodičom a úzkemu okruhu mojich najbližších,

za ich všestrannú pomoc a podporu.

ABSTRAKT

RONEC, Vladimír: Transformácia priemyselnej štruktúry okresu Ilava

[diplomová práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Prírodovedecká fakulta;

Katedra humánnej geografie a demogeografie. Školiteľ:

Doc. RNDr. Pavol Korec, CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister (Mgr.).

Bratislava : PRIF UK, 2008. 101 s.

Diplomová práca sumarizuje základné poznatky o transformácii priemyselnej

štruktúry okresu Ilava. Spolu so všeobecným pohľadom na transformáciu

priemyslu na Slovensku, ponúka možnosť porovnania jej priebehu na

celoslovenskej a lokálnej úrovni. Obsah práce je rozdelený do piatich kapitol. Práca

obsahuje 23 tabuliek, 23 grafov a 5 máp. Prvá kapitola sa zaoberá metodikou

a cieľmi práce. Druhá kapitola sa venuje priemyslu ako predmetu výskumu

a hlavným vývojovým trendom v priemysle. Podstatná časť kapitoly sa zaoberá

hodnotením literatúry venovanej geografii priemyslu, transformácii priemyslu

a vývoju priemyslu pod vplyvom globalizácie. Tretia kapitola prináša poznatky

o vývoji priemyslu v okrese Ilava do roku 1989. Okrem charakteristiky základných

vývojových etáp prináša aj pohľad na vývoj najvýznamnejších priemyselných

podnikov v okrese a hodnotí aj pôsobenie lokalizačných činiteľov na vývoj

priemyslu v regióne. Štvrtá kapitola sa zaoberá transformáciou priemyslu na

Slovensku po roku 1989 a charakterizuje jednotlivé transformačné procesy

(konverzia zbrojárskeho priemyslu, privatizácia, zmena vlastníckej štruktúry,

zníženie počtu zamestnaných, zmena veľkostnej štruktúry, zmena priestorovej

štruktúry, zmena odvetvovej štruktúry, zníženie priemyselnej produkcie, vplyv

zahraničného kapitálu). Zhodnoteniu transformačných procesov je venovaná aj

piata kapitola, ktorá sa im však venuje na úrovni okresu Ilava. Okrem toho, prináša

aj pohľad na stav priemyselnej štruktúry okresu v roku 2006 a charakterizuje

vybrané priemyselné podniky podľa odvetví.

Kľúčové slová: Transformácia. Priemysel. Priemyselná štruktúra.

Transformačné procesy. Okres. Ilava. Dubnica nad Váhom. Nová Dubnica. Stredné

Považie. Priemyselné odvetvie. Vývoj priemyslu. Lokalizačné činitele. Geografia

priemyslu.

ABSTRACT

RONEC, Vladimír. Industry structure transformation of the Ilava district

[diploma thesis]. Comenius University in Bratislava. Faculty of Natural Sciences;

Department of Human Geography and Demogeography. Supervisor:

Doc. RNDr. Pavol Korec, CSc. Level of Professional Qualification:

Master (M.Sc.). Bratislava : PRIF UK, 2008. 101 p.

The diploma thesis gives the basic knowledge about industry transformation

of the Ilava district. It offers the general point of view of industry structure as well

as the comparison of the development of industry all over the country and local

region. This thesis is divided into five chapters, including twenty-three tables,

twenty-three graphs and five maps. Chapter 1 is concerned with methods and the

aims of the diploma thesis. Chapter 2 talks about industry as the subject of research

and the main trends in industry. The constituent of this chapter deals with the

literature about the Geography of Industry, transformation of industry and

development of industry under the impression of globalization. Chapter 3 brings

informations about the development of industry in the Ilava district till 1989.

Reports the features of the main industrial phases as well as the view of the

progress of the most important industrial companies of this district, also evaluates

the effect of location factors on the development of industry in the region.

Chapter 4 deals with transformation of industry in Slovakia after 1989 and

particularly describes the transformation processes (armament industry conversion,

privatization, decrease of number of employees in the industry, changes of

proprietary structure, changes of size structure, changes of spatial structure,

changes of branch structure, decrease of industrial production, foreign capital

influence). To valuation of the transformation processes is also dedicated the 5th

chapter, however concerned only to the Ilava district. Besides, this chapter shows

the industry structure status in Ilava region in 2006 and characterizes the main

industrial enterprises by the branches of economic activity.

Keywords: Transformation. Industry. Industry structure. Transformation

processes. District. Ilava. Dubnica nad Váhom. Nová Dubnica. Middle Považie

Region. Industry branch. Industry development. Location factors. Geography of

Industry.

OBSAH

ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A MÁP 8

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV 11

ÚVOD 15

1 METODIKA A CIELE PRÁCE 17

2 GEOGRAFIA PRIEMYSLU V ODBORNEJ LITERATÚRE 22

2.1 Priemysel ako predmet výskumu a vývojové trendy 22

2.2 Literatúra zaoberajúca sa geografiou priemyslu 27

2.3 Literatúra zaoberajúca sa problematikou transformácie priemyslu 30

2.4 Literatúra zaoberajúca sa vplyvom globalizácie na vývoj priemyslu 32

3 VÝVOJ PRIEMYSLU V OKRESE ILAVA DO ROKU 1989 35

3.1 Základné etapy vývoja priemyslu 35

3.2 Historicko-geografický vývoj priemyslu v regióne 37

3.2.1 Vývoj obchodu, remesiel a manufaktúrnej výroby 37

3.2.2 Vývoj priemyslu v období rokov 1867 – 1948 38

3.2.3 Vývoj priemyslu v období rokov 1948 – 1989 40

3.3 Vývoj najvýznamnejších priemyselných podnikov v okrese 42

3.3.1 Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom 43

3.3.2 Elektrotechnický výskumný ústav Nová Dubnica 44

3.3.3 Cementáreň Ladce 45

3.3.4 SlovZink Košeca 46

3.3.5 Pivovar Ilava 46

3.3.6 Závody 29. augusta Ilava 47

3.4 Pôsobenie lokalizačných činiteľov na vývoj priemyslu v regióne 48

3.4.1 Dopravná poloha 49

3.4.2 Energia 50

3.4.3 Pracovná sila 52

4 TRANSFORMÁCIA PRIEMYSLU NA SLOVENSKU PO ROKU

1989 57

4.1 Charakteristika transformácie priemyslu 57

4.2 Transformačné procesy v priemysle 60

4.2.1 Konverzia zbrojárskeho priemyslu 60

4.2.2 Privatizácia 62

4.2.3 Zmena vlastníckej štruktúry 64

4.2.4 Zníženie počtu zamestnaných 66

4.2.5 Zmena veľkostnej štruktúry 68

4.2.6 Zmena priestorovej štruktúry 69

4.2.7 Zmena odvetvovej štruktúry 70

4.2.8 Zníženie priemyselnej produkcie 71

4.2.9 Vplyv zahraničného kapitálu 71

5 TRANSFORMÁCIA PRIEMYSELNEJ ŠTRUKTÚRY OKRESU

ILAVA A JEJ STAV V ROKU 2006 74

5.1 Transformačné procesy v priemysle 74

5.1.1 Konverzia zbrojárskeho priemyslu 74

5.1.2 Zmena vlastníckej štruktúry 76

5.1.3 Zníženie počtu zamestnaných 79

5.1.4 Zmena veľkostnej štruktúry 84

5.1.5 Zmena priestorovej štruktúry 86

5.1.6 Zmena odvetvovej štruktúry 88

5.1.7 Vplyv zahraničného kapitálu 94

5.2 Charakteristika vybraných priemyselných podnikov podľa odvetví 97

5.2.1 Odvetvie výroby textílií a odevov 97

5.2.2 Odvetvie spracúvania dreva a výroby výrobkov z dreva 98

5.2.3 Odvetvie výroby chemikálií, chemických výrobkov a chemických

vlákien 98

5.2.4 Odvetvie výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov 99

5.2.5 Odvetvie výroby kovov a kovových výrobkov 99

5.2.6 Odvetvie výroby strojov a zariadení 100

5.2.7 Odvetvie výroby elektrických a optických zariadení 102

5.2.8 Odvetvie výroby dopravných prostriedkov 103

ZÁVER 105

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 107

SUMMARY 116

PRÍLOHY 118

8

ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A MÁP

Tabuľka 1: Odvetvová klasifikácia priemyslu podľa OKEČ 19

Tabuľka 2: Zoznam obcí okresu Ilava 20

Tabuľka 3: Základné etapy vývoja priemyslu na Slovensku 36

Tabuľka 4: Prvopočiatky priemyselnej výroby v okrese Ilava do roku 1948 39

Tabuľka 5: Najväčšie priemyselné podniky regiónu v medzivojnovom období 40

Tabuľka 6: Parametre vodných elektrární na Váhu 51

Tabuľka 7: Vývoj počtu obyvateľov v okrese Ilava podľa obcí v rokoch

1869 – 1991 53

Tabuľka 8: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v priemysle v okrese Ilava

podľa obcí v roku 1980 54

Tabuľka 9: Veľké podniky privatizované priamymi predajmi v rokoch

1995 – 1998 a ich dôležitosť v rámci tržieb svojho odvetvia 64

Tabuľka 10: Zmena odvetvovej štruktúry priemyslu SR podľa počtu

zamestnancov a počtu podnikov 70

Tabuľka 11: Zmena vlastníckej štruktúry priemyselných podnikov v okrese

Ilava v rokoch 1995 a 2006 76

Tabuľka 12: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava

podľa vlastníckej štruktúry v rokoch 1998 – 2006 77

Tabuľka 13: Zmena právnej formy priemyselných podnikov v okrese Ilava

v rokoch 1995 a 2006 78

Tabuľka 14: Priemerný evidenčný počet zamestnancov v priemysle v okrese

Ilava v rokoch 1999 – 2006 79

Tabuľka 15: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v priemysle v okrese Ilava

podľa obcí v rokoch 1991 a 2001 80

Tabuľka 16: Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Ilava v rokoch

1997 – 2006 81

Tabuľka 17: Zmena veľkostnej štruktúry priemyselných podnikov v okrese

Ilava v rokoch 1995 a 2006 85

Tabuľka 18: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava

podľa veľkostnej štruktúry v rokoch 1998 – 2006 86

Tabuľka 19: Zmena počtu priemyselných podnikov v okrese Ilava podľa obcí

v rokoch 1995 a 2006 87

9

Tabuľka 20: Zmena odvetvovej štruktúry priemyslu v okrese Ilava

podľa počtu zamestnancov a počtu podnikov 89

Tabuľka 21: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava

podľa odvetvovej štruktúry v rokoch 1998 – 2006 91

Tabuľka 22: Stav PZI v okrese Ilava v rokoch 1997 – 2006 94

Tabuľka 23: Prehľad posudzovaných lokalít pre umiestnenie priemyselných

parkov v okrese Ilava 96

Graf 1: Vývoj počtu obyvateľov v okrese Ilava podľa obcí v rokoch

1869 – 1991 55

Graf 2: Vývoj HDP v rokoch 1990 – 2004 58

Graf 3: Podiel priemyslu na tvorbe HDP v rokoch 1989 – 1998 59

Graf 4: Zmena vlastníckej štruktúry priemyselných podnikov v SR v rokoch

1998 – 2006 65

Graf 5: Zmena právnej formy podnikateľských subjektov v priemysle SR

v rokoch 1993 – 2006 66

Graf 6: Priemerný evidenčný počet zamestnancov priemyselných podnikov

v SR v rokoch 1989 – 2006 67

Graf 7: Miera evidovanej nezamestnanosti v SR v rokoch 1989 – 2006 68

Graf 8: Zmena veľkostnej štruktúry priemyselných podnikov v SR v rokoch

1989 – 2005 69

Graf 9: Vývoj priemyselnej produkcie v rokoch 1989 – 1998 71

Graf 10: Stav PZI do odvetví priemyselnej výroby v SR v rokoch 1997 –

2006 72

Graf 11: Predaj produkcie ZTS Dubnica nad Váhom v rokoch 1987 – 1991 75

Graf 12: Zmena vlastníckej štruktúry priemyselných podnikov v okrese Ilava

v rokoch 1995 a 2006 76

Graf 13: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava

podľa vlastníckej štruktúry v rokoch 1998 – 2006 77

Graf 14: Zmena právnej formy priemyselných podnikov v okrese Ilava

v rokoch 1995 a 2006 78

Graf 15: Priemerný evidenčný počet zamestnancov v priemysle v okrese Ilava

v rokoch 1999 – 2006 79

10

Graf 16: Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Ilava v rokoch

1997 – 2006 84

Graf 17: Zmena veľkostnej štruktúry priemyselných podnikov v okrese Ilava

v rokoch 1995 a 2006 84

Graf 18: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava

podľa veľkostnej štruktúry v rokoch 1998 – 2006 86

Graf 19: Zmena odvetvovej štruktúry priemyslu v okrese Ilava podľa počtu

zamestnancov v rokoch 1999 a 2006 90

Graf 20: Zmena odvetvovej štruktúry priemyslu v okrese Ilava podľa počtu

podnikov v rokoch 1995 a 2006 90

Graf 21: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava

podľa odvetvovej štruktúry v rokoch 1998 – 2006 91

Graf 22: Stav PZI v okrese Ilava v rokoch 1997 – 2006 94

Graf 23: Odvetvová štruktúra priemyselných podnikov so zahraničným

a medzinárodným vlastníctvom v okrese Ilava v roku 2006 95

Mapa 1: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v priemysle v okrese Ilava

v roku 1980 56

Mapa 2: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v priemysle v okrese Ilava

v roku 1991 82

Mapa 3: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v priemysle v okrese Ilava

v roku 2001 83

Mapa 4: Odvetvová štruktúra priemyslu v okrese Ilava podľa počtu

priemyselných podnikov v roku 1995 92

Mapa 5: Odvetvová štruktúra priemyslu v okrese Ilava podľa počtu

priemyselných podnikov v roku 2001 93

11

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV

€ euro

% percento

a. s. akciová spoločnosť

BVP bojové vozidlo pechoty

č. číslo

ČR Česká republika

ČSFR Československá federatívna republika

ČSGS Československá geografická společnost

ČSSR Československá socialistická republika

doc document

[súborový formát textového editora]

EA ekonomicky aktívny

EVÚ Elektrotechnický výskumný ústav

et al. et alii

[a iní]

EÚ Európska únia

EÚ SAV Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied

FO fyzická osoba

FHPV PU Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity

v Prešove

FPV UKF Fakulta prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

FSÚ Federální statistický úřad

GWh gigawatthodina

ha hektár

HDP hrubý domáci produkt

hl hektoliter

html HyperText Markup Language

[značkový jazyk pre webové stránky]

i. n. inde neklasifikovaná

IGU International Geographical Union

[Medzinárodná geografická únia]

12

ISIC International Standard Industrial Classification of all Economic

Activities

[Medzinárodná typová odvetvová klasifikácia všetkých

ekonomických činností]

JKONH Jednotná klasifikácia odvetví národného hospodárstva

kat. kategória

Kčs Koruna československá

km kilometer

KSŠÚ SR Krajská správa štatistického úradu Slovenskej republiky

m meter

m3.s-1 meter kubický za sekundu

mil. milión

mld. miliarda

MSPNM SR Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku

Slovenskej republiky

MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MW megawatt

n. p. národný podnik

NACE Nomenclature générale des Activités économiques dans les

Communautés Européennes

[Klasifikácia ekonomických činností Európskeho spoločenstva]

napr. napríklad

NR SR Národná rada Slovenskej republiky

NSR Nemecká spolková republika

NUTS Nomenclature des Unites Territoriales Statistique

[Štatistická územná jednotka Európskej únie]

odv. odvetvie

OKEČ Odvetvová klasifikácia ekonomických činností

OR SR Obchodný register Slovenskej republiky

OSN Organizácia spojených národov

p. č. poradové číslo

PCLA Považská cementáreň Ladce

pdf Portable Document Format

[súborový formát pre prenositeľnosť dokumentov]

13

PO právnická osoba

PP priemyselný park

priem. priemyselný

PRIF UK Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

PřF UK Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy v Praze

PřF UP Přírodovědecká fakulta Univerzity Palackého v Olomouci

PZI priame zahraničné investície

r. rok

RES SR Register ekonomických subjektov Slovenskej republiky

resp. respektíve

roč. ročník

RVHP Rada vzájomnej hospodárskej pomoci

s. r. o. spoločnosť s ručením obmedzeným

s. strana

SAP Slovak Academic Press

SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu

SAV Slovenská akadémia vied

SEVT Statistické a evidenční vydavatelství tiskopisů

Sk Slovenská koruna

SMZ Strojárske a metalurgické závody

SNAZIR Slovenská národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj

SR Slovenská republika

SSR Slovenská socialistická republika

str. strana

sv. svetový

ŠEVT Štatistické a evidenčné vydavateľstvo tlačív

š. p. štátny podnik

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

t tona

tis. tisíc

TOS Továrne obrábacích strojov

tzv. takzvaný

UK Univerzita Komenského v Bratislave

UMB Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

14

v. o. s. verejná obchodná spoločnosť

VE vodná elektráreň

vs. verzus

VUHYM Výskumný ústav hydraulických mechanizmov

zákl. základný

ZDA Závody 29. augusta

ZTS Závody ťažkého strojárstva

ZVS Závody všeobecného strojárstva

15

ÚVOD

Priemysel u nás možno vo všeobecnosti charakterizovať ako významné odvetvie

hospodárstva, v ktorom sa vytvára významná časť hrubého domáceho produktu

(HDP). I keď význam priemyslu v procese transformácie mierne poklesol, možno

ho stále považovať za rozhodujúce odvetvie, ovplyvňujúce rozvoj a rast, či na

druhej strane úpadok celého hospodárstva.

Vplyv priemyslu na utváranie a ďalšiu formáciu sídelných a regionálnych

štruktúr je nepopierateľný, aj vzhľadom na skutočnosť, že od začiatku patril

k najrýchlejšie a najprogresívnejšie sa rozvíjajúcim odvetviam hospodárstva.

Tempo rastu priemyselnej výroby je podmieňujúcim faktorom obnovy

hospodárstva každého štátu, a preto dôležitými pre národnú ekonomiku štátu

a fungovanie hospodárstva sú nielen jeho podiel na tvorbe HDP, ale aj vytváranie

zdrojov príjmov pre štátny rozpočet.

Spoločenský vývoj po roku 1989 priniesol vážne zmeny nielen vo sférach

politiky, ale aj vo všetkých odvetviach hospodárstva, vrátane priemyslu. V tomto

období sa začíname stretávať s pojmom transformácia, a to aj v súvislosti

s nástupom obdobia transformácie spoločnosti, ktoré vyjadruje zložité procesy

zmien prebiehajúce v postkomunistických krajinách Európy. Všeobecne

k najvýznamnejším zmenám ovplyvňujúcim ďalšie etapy vývoja spoločnosti

možno zaradiť pád komunizmu v Európe, zrušenie umelého trhu Rady vzájomnej

hospodárskej pomoci (RVHP), premena, resp. transformácia centrálne plánovanej

ekonomiky na trhovú ekonomiku, spojenú s privatizáciou majetku štátu a jeho

prevodom na iné vlastnícke formy, rozdelenie Československa a vznik samostatnej

Slovenskej republiky (SR). Aj preto možno roky 1989 (začiatok transformačného

obdobia) a 1993 (vznik samostatnej SR) považovať za významné historické

medzníky v dejinách novodobého Slovenska.

Neoddeliteľnou súčasťou transformačných zmien v spoločnosti, ktoré sú

vďaka svojej koncentrácii ojedinelými v histórii dejín Slovenska, je aj

transformácia priemyslu, ktorej je venovaná téma tejto práce, konkrétne

so zameraním na transformáciu priemyselnej štruktúry okresu Ilava. Keďže

transformácia priemyslu je zložená z množstva čiastkových procesov (zmena

vlastníckej štruktúry, znižovanie zamestnanosti v priemysle, zmena veľkostnej

štruktúry, zmena priestorovej štruktúry, zmena odvetvovej štruktúry, prílev

16

zahraničných investícií a vstup zahraničného kapitálu, privatizácia a konverzia

zbrojárskeho priemyslu), pokúsime sa bližšie rozanalyzovať aspoň niektoré z nich.

Keďže transformačné zmeny hodnotíme vo všeobecnosti aj na celoslovenskej

úrovni a ich charakteristika je doplnená rozsiahlymi štatistickými údajmi,

ponúkame možnosť komparácie transformačných zmien v priemysle tak, ako

prebiehali na Slovensku a v študovanom regióne. Súčasťou hodnotenia

transformačných zmien v okrese Ilava je zároveň aj pohľad na stav priemyselnej

štruktúry okresu v roku 2006. Pre dotvorenie celkového obrazu o priemysle

zaraďujeme kapitolu zaoberajúcu sa vývojom priemyslu v okrese, resp. v jeho

širšom zázemí do roku 1989.

Textová časť práce je doplnená množstvom štatistických dát, usporiadaných

v prehľadných tabuľkách. Vo väčšine prípadov sú dáta kvôli prehľadnosti a lepšej

ukážke zobrazovaných javov prezentované aj vo forme grafov a máp.

17

1 METODIKA A CIELE PRÁCE

Spracovanie témy tejto práce bolo realizované v niekoľkých po sebe nasledujúcich

krokoch. Prípravnou fázou pre jej začiatok bolo nadobudnutie teoretického základu

štúdiom literatúry (jej zhodnoteniu sa venujeme v samostatnej kapitole) a článkov,

venujúcich sa geografii priemyslu a problematike transformácie. Štúdium dennej

tlače, resp. periodík, venujúcich sa hospodárstvu a jeho jednotlivým odvetviam

nie je síce priamo využiteľné v tejto práci, a keď, tak len okrajovo a na doplnenie,

ale ich sledovanie prináša všeobecný prehľad o dianí v danej oblasti a istú dávku

nadhľadu, potrebného pre hľadanie potrebných súvislostí.

Ďalšou dôležitou fázou pri tvorbe práce bolo vytvorenie bázy dát, ktorú sme

postupne obohacovali získavaním štatistických údajov zo štatistických lexikónov,

ročeniek, množstva iných publikácií a online databáz, spadajúcich pod pôsobnosť

Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) tak, aby sme získané dáta mohli

interpretovať vo forme tabuliek, grafov a máp. Nie všetky údaje boli voľne

dostupné, a preto bola nevyhnutná aj úzka spolupráca s pracovníkmi Krajskej

správy ŠÚ SR v Trenčíne. Prostredníctvom výberu dát z Registra ekonomických

subjektov SR (RES SR), ktorý eviduje vybrané subjekty, sme získali detailnejší

pohľad na evidované priemyselné podniky, ich odvetvovú štruktúru, počet

pracovníkov, resp. veľkostné kategórie a tržby z priemyselnej činnosti v skúmanom

regióne. Naše hodnotenia a porovnávania sú tak vo väčšine prípadov postavené na

dátach z tejto databázy. Aj napriek tomu je však potrebné poznamenať, že

hodnotenia a závery prezentované na základe týchto dát nemusia odrážať reálny

stav, keďže databáza RES SR, žiaľ neeviduje všetky jestvujúce subjekty

a neposkytuje absolútne počty za niektoré ukazovatele, ale len kategorizované dáta.

V tejto súvislosti sme museli aj značne zľaviť z nášho pôvodného zámeru, priniesť

analýzu priemyselnej štruktúry okresu v roku 1985 a porovnať ju so stavom v roku

2006. Databáza RES SR totiž nedisponovala do roku 1995 potrebnými údajmi za

obce súčasného okresu Ilava, a tak sme boli nútení využiť len najbližšie možné

relevantné údaje, ktoré boli práve za rok 1995.

Kvôli jednoznačnosti uvádzame v metodike aj prehľad základných

terminologických výrazov používaných v práci. Pod pojmom priemyselný podnik,

resp. priemyselná firma rozumieme každý podnikateľský právny subjekt

produkujúci výrobky podľa Odvetvovej klasifikácie ekonomických činností

18

(OKEČ) patriace do kategórií hlavnej činnosti C (ťažba nerastných surovín),

D (priemyselná výroba) a E (výroba a rozvod elektriny, plynu a vody). Veľkostné

členenie priemyselných podnikov platí v našej štatistike od 1. 11. 1998 a rozoznáva

tri veľkostné kategórie: do 19 zamestnancov – malé podniky, 20 až 499

zamestnancov – stredné podniky, nad 500 zamestnancov – veľké podniky.

Kategória malých podnikov sa ďalej delí na priemyselné závody s počtom

pracovníkov 5 – 19 (môžu nimi byť aj pobočky priemyselného podniku – odštepné

závody, bez ohľadu na počet zamestnancov) a priemyselné dielne ktoré majú

do 4 zamestnancov.

Najmä s pojmom priemyselný závod sa v literatúre možno stretnúť obzvlášť

často do roku 1989 i krátko po ňom, a preto považujeme za potrebné uviesť jeho

charakteristiku. Mládek (1990) charakterizuje priemyselný závod v súbore

jednotiek priemyselnej regionalizácie ako najnižšiu elementárnu teritoriálnu

jednotku, pričom ju v niektorých prípadoch môžu predstavovať aj také organizačné

formy ako priemyselné podniky alebo prevádzky. Pri priemyselnom závode možno

identifikovať jeho vnútornú štruktúru, predstavujúcu tesné prepojenie jednotlivých

výrobných častí. Oba útvary, priemyselné závody aj priemyselné podniky, radí

k organizačno-riadiacim útvarom, ktorých štruktúry a usporiadanie sú rešpektované

aj štatistickou praxou. Priemyselný závod, a tým častejšie aj priemyselný podnik,

nie je však vždy priestorovo jednoznačne lokalizovanou jednotkou, pretože

združujú menšie výrobné útvary (závody, prevádzky).

Pri štúdiu zmien v odvetvovej štruktúre priemyslu pred

a po roku 1989, sa možno stretnúť s dvoma klasifikáciami ekonomických činností.

Naša štatistická prax používala totiž do roku 1991 Jednotnú klasifikáciu odvetví

národného hospodárstva (JKONH), ktorá členila priemysel na 19 odvetví

a 81 pododvetví, pričom priemyselným odvetvím a pododvetvím sa rozumel súbor

podnikov, vyrábajúcich priemyselné výrobky s rovnakým ekonomickým určením,

pri ktorých výrobe boli použité rovnaké druhy surovín a materiálov alebo rovnaké

technologické postupy. V prípade, že podnik vyrábal výrobky patriace

do niekoľkých odvetví, bol zaradený do kvantitatívne prevažujúceho odvetvia.

Tento postup bol síce sčasti zachovaný aj v novej odvetvovej klasifikácii

platnej od 1. 11. 1991, ale vymedzenie niektorých priemyselných odvetví sa

MLÁDEK, J. Teritoriálne priestorové útvary Slovenska. 1990.

19

zmenilo. OKEČ bola prispôsobená potrebám novo sa formujúceho hospodárstva

a vytvorená tak, aby mohla byť bezproblémovo porovnávaná s medzinárodnými

štatistickými ukazovateľmi. Vychádza zo štatistickej Klasifikácie ekonomických

činností Európskeho spoločenstva NACE, rev. 1 (Nomenclature générale des

Activités économiques dans les Communautés Européennes). Je identická a úplne

prevoditeľná na Medzinárodnú typovú odvetvovú klasifikáciu všetkých

ekonomických činností (ISIC), ktorá je odporúčaná Štatistickým úradom OSN

a umožňuje nám tak robiť základné porovnávania a hodnotenia. OKEČ člení

priemysel na 16 pododvetví, ktoré sú združené do 3 základných odvetví: ťažbu

nerastných surovín, priemyselnú výrobu (ťažký a ľahký spracovateľský priemysel)

a výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody (tabuľka 1). S kódovým označením

priemyselných odvetví v tabuľke sa stretneme aj v ďalších častiach práce.

Z hľadiska sektorového členenia hospodárstva patrí priemysel do sekundárneho

sektoru. Ucelený prehľad všetkých priemyselných činností podľa OKEČ prinášame

v prílohe (tabuľka A–1). Najväčší rozdiel medzi starou a novou klasifikáciou bol

vo vymedzení drevospracujúceho priemyslu, priemyslu palív a pri vyčleňovaní

odvetví kovospracujúcich činností.

Tabuľka 1: Odvetvová klasifikácia priemyslu pod ľa OKEČ

Kategória Názov

Kategória C Ťažba nerastných surovín

Subkategória CA Ťažba energetických surovín

Subkategória CB Ťažba neenergetických surovín

Kategória D Priemyselná výroba

Subkategória DA Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov

Subkategória DB Výroba textílií a odevov

Subkategória DC Spracúvanie kože a výroba kožených výrobkov

Subkategória DD Spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva

Subkategória DE Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera; vydavateľstvo a tlač

Subkategória DF Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrového paliva

Subkategória DG Výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien

Subkategória DH Výroba výrobkov z gumy a plastov

Subkategória DI Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov

Subkategória DJ Výroba kovov a kovových výrobkov

Subkategória DK Výroba strojov a zariadení i. n.

Subkategória DL Výroba elektrických a optických zariadení

Subkategória DM Výroba dopravných prostriedkov

Subkategória DN Výroba i. n.

Kategória E Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

Prameň: ŠÚ SR. Systematická časť OKEČ [online]. 2008. [Upravené autorom].

20

Pri hodnotení transformácie priemyselnej štruktúry okresu Ilava sme nútení

v metodike práce upozorniť aj na skutočnosť, týkajúcu sa územného usporiadania.

Okres Ilava, ako lokálna územná jednotka vznikol Zákonom NR SR č. 221/1996

Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR, ktorý NR SR schválila dňa 3. júla

1996. I keď z histórie administratívneho členenia vieme, že samostatný okres Ilava

vznikol pri administratívnom členení Slovenska v roku 1923 za prvej ČSR

a dnešnú podobu získal prakticky už v roku 1949 (Korec, 1997), od roku 1960 až

do spomínaného roku 1996 bol súčasťou okresu Považská Bystrica. Z tejto

skutočnosti vyplývali aj ťažkosti so zháňaním potrebných štatistických dát, keďže

štatistika nepoznala okres Ilava ako samostatnú územnú jednotku a okrem iného, aj

niektoré obce z minulosti boli medzičasom degradované len na časti obcí alebo

miestne časti, prípadne naopak, časť obce bola povýšená na obec. Preto

pre objektívne porovnanie, a v prípadoch kedy to bolo možné (dáta za obce), sme

získané štatistické dáta vytriedili tak, aby zodpovedali súčasnému územnému

a správnemu usporiadaniu okresu Ilava (tabuľka 2). V ostatných prípadoch dáta

publikujeme len čiastočne, buď za okres Považská Bystrica, prípadne za širšie

regionálne zázemie (región Stredného Považia).

Tabuľka 2: Zoznam obcí okresu Ilava

P. č. Názov obce P. č. Názov obce P. č. Názov obce

1. Bohunice 8. Ilava 15. Nová Dubnica

2. Bolešov 9. Kameničany 16. Pruské

3. Borčice 10. Košeca 17. Sedmerovec

4. Červený Kameň 11. Košecké Podhradie 18. Slavnica

5. Dubnica nad Váhom 12. Krivoklát 19. Tuchyňa

6. Dulov 13. Ladce 20. Vršatské Podhradie

7. Horná Poruba 14. Mikušovce 21. Zliechov

Prameň: MV SR. Sekcia verejnej správy MV SR [online]. 2008. [Upravené autorom].

Pri získavaní dát za nižšie priestorové jednotky sa v štatistickej praxi stretáme

s aspektom ochrany individuálnych dát (publikovanie údajov za 3 a viac

podnikov), prípadne dáta sa sledujú len za vyššie celky, alebo v najnovšej

štatistickej praxi tzv. NUTS – štandardizované Štatistické územné jednotky

Európskej únie vytvorené pre potreby Štatistického úradu EU a používané napr. pri

hodnotení regionálnych disparít. Rovnako sa domnievame, že je lepšie uviesť

Zákon NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej Republiky. KOREC, P. et al. Kraje a okresy Slovenska : Nové administratívne členenie. 1997.

21

čitateľa do celkového obrazu diania v širšom priestore okresu Ilava, ako vytrhnúť

z kontextu celkového sledu udalostí len niektoré skutočnosti.

Cieľom tejto práce je, okrem poznatkov a hodnotenia vlastnej transformácie

priemyselnej štruktúry okresu Ilava a jej vzťahu, resp. paralele k transformačným

zmenám v priemysle na Slovensku, priniesť aj pohľad na stav priemyselnej

štruktúry okresu v roku 2006. Z tohto hľadiska preto považujeme tieto kapitoly

práce za kľúčové a nosné. Zodpovedajúci význam prikladáme aj kapitole o vývoji

priemyslu v okrese, resp. jeho širšom regionálnom priestore. Táto kapitola je

rozsahom obšírnejšia z toho dôvodu, aby sme získali celkový prehľad o tom, do

akej podoby sa rozvinul priemysel v okrese do roku 1989. Následným štúdiom

kapitoly venovanej transformačným zmenám si tak môžeme urobiť obraz o tom,

ako sa zmenila priemyselná štruktúra okresu. Celkovo tak možno ciele práce

zhrnúť do troch bodov:

1. Zhodnotenie jednotlivých transformačných zmien a ich vplyv na

transformáciu priemyselnej štruktúry okresu Ilava s analýzou jej stavu

v roku 2006.

2. Analýza zmien podmieňujúcich transformáciu priemyslu na Slovensku

vo všeobecnosti, s dôrazom na najvýraznejšie zmeny a ich

charakteristiku vzhľadom k transformácii priemyslu v okrese Ilava.

3. Pohľad na historicko-geografické etapy vývoja priemyslu v okrese Ilava,

resp. v jeho širšom zázemí s dôrazom na obdobie socialistickej

industrializácie a analýzou lokalizačných faktorov podmieňujúcich

rozmiestnenie priemyslu a charakteristika vývoja priemyselnej štruktúry

okresu do roku 1989.

22

2 GEOGRAFIA PRIEMYSLU V ODBORNEJ LITERATÚRE

2.1 Priemysel ako predmet výskumu a vývojové trendy

Priemysel bol a je centrom pozornosti viacerých vedných disciplín i vďaka jeho

silnému a dominantnému postaveniu v odvetviach hospodárstva jednotlivých

krajín. Absenciu dlhodobejších dát možno zaradiť k faktorom, kvôli ktorým sa

priemyslu viac venovali historické vedy a ekonómia ako geografia. Geografia

priemyslu sa začala formovať začiatkom 20. storočia a vypracovaním všeobecnej

teórie priemyselnej lokácie sa položili základy prerastania geografie priemyslu

na samostatnú vednú disciplínu geografických vied, pričom za jej tvorcu sa

všeobecne považuje nemecký ekonóm a sociológ A. Weber. Môžeme ju tak zaradiť

k pomerne mladým vedným disciplínam, o čom svedčí aj fakt, že na úroveň

ostatných disciplín geografických vied sa dostala až v roku 1972

na 22. medzinárodnom kongrese geografov v Montreali, kde sa utvorila Pracovná

skupina geografie priemyslu v rámci IGU (Székely, 1989). Na Slovensku sa

geografia priemyslu etablovala až v 50. rokoch 20. storočia.

Geografia priemyslu, ako vedný odbor, či jedna z odvetvových disciplín

humánnej geografie, má v systéme geografických vied svoje pevné miesto

a zaoberá sa štúdiom vzájomných vzťahov a podmienenosti priemyselnej výroby

s ostatnými prvkami (javmi) krajiny, čiže študuje priemysel ako jednu zo zložiek

krajinnej sféry z hľadiska časového i priestorového, pričom k hlavným úlohám

geografie priemyslu patrí zistenie a vysvetlenie rozmiestnenia priemyslu

a predpovede jeho ďalšieho vývoja (Korec, 2005a).

Ako prvý na Slovensku zadefinoval geografiu priemyslu Ivanička (1958):

„Geografia priemyslu skúma podmienky, súvislosti, špecifické črty, zákonitosti

a dynamiku rozmiestnenia priemyselných rajónov“. Podľa Korca (2005a) je

pomerne ťažké podať vyčerpávajúcu definíciu predmetu geografie priemyslu

z dôvodov jeho záujmu o priemysel ako do šírky, tak aj do hĺbky, ale v zhode

s viacerými autormi by sa geografia priemyslu mala zaoberať podmienkami vzniku

a vývoja priemyslu, hodnotením lokalizačných faktorov, výberom kritérií

a spôsobmi hodnotenia priemyselnej výroby, problémami optimálneho

SZÉKELY, V. Náčrt vývojových smerov… In Sborník ČSGS. 1989. KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a. IVANI ČKA, K. Predmet, metódy a vývinové smery… In Geografický časopis. 1958.

23

rozmiestnenia priemyslu a formovaním teritoriálnych priemyselných útvarov.

Na základe uvedených poznatkov, ako aj identifikovaním piatich vývojových

smerov výskumu priemyslu inými autormi (antropogeografický, štatistický,

historicko-geografický, ekonomicko-priestorový, sociálno-humánny), ten istý autor

definuje geografiu priemyslu nasledovne: „Geografia priemyslu je vedná disciplína

sociálno-ekonomickej geografie, ktorá študuje základné znaky a zákonitosti vývoja

priemyslu, veľkosť, rozmiestnenie, štruktúru a dynamiku teritoriálnych

priemyselných útvarov, zohľadňujúc vzťahy a väzby priemyslu k ostatným prvkom

geografického prostredia“.

Vývoj priemyslu od jeho začiatkov až po súčasnosť na celosvetovej úrovni

prebiehal v niekoľkých, od seba navzájom odlišných vývojových etáp, v rámci

ktorých sa priemyselná výroba prejavovala odlišne a jej súčasťou bol nielen

pokrok v používaní technologických postupov, ale dochádzalo aj k zmene jej

pozície v hospodárstve jednotlivých štátov, resp. vo svetovej ekonomike ako celku.

S jeho vývojom a rozvojom je spojený aj rast spoločnosti a životnej úrovne

obyvateľstva sveta. Ekonomický a priemyselný rozvoj najvyspelejších štátov, ktoré

svojmu postaveniu vďačia aj priemyselnej revolúcii na prelome 18. a 19. storočia

a jeho následnému vytváraniu a formovaniu v priebehu 19. storočia, bol hybnou

silou rozvoja celosvetového priemyslu a ekonomiky, na druhej strane,

industrializácia hospodársky menej rozvinutých krajín po druhej svetovej vojne

bola dôležitým predpokladom k zisku ich aspoň čiastočnej spoločenskej

a ekonomickej samostatnosti. Predmetom záujmu viacerých autorov sa stali práve

najvyspelejšie štáty sveta a ich rozvoj, ovplyvňujúci priamo alebo nepriamo vývoj

priemyslu aj v iných regiónoch sveta, na ktorých príklade sa pokúsili „etapizovať“

priemyselnú výrobu, pričom je nutné poznamenať, že ich názory na identifikovanie

etáp vývoja priemyslu sveta sa od seba navzájom odlišujú.

Popjaková (2001) vyčleňuje tri základné etapy vo vývoji priemyslu, pričom

ako hlavné kritérium ich identifikácie použila základnú technológiu výroby.

Jednotlivé etapy charakterizuje nasledovne:

I. etapa – počiatočná etapa rozvoja priemyslu. Jej začiatky siahajú do

druhej polovice 18. storočia, kedy začal proces transformácie manufaktúr na

moderné priemyselné závody. Typickými črtami nového priemyslu bola

POPJAKOVÁ, D. Transformácia priemyslu v regióne Šariša… In Geografické práce. 2001.

24

strojová výroba, produkcia veľkého množstva výrobkov a práca pre širší trh,

presahujúca hranice regiónu a často aj štátu. Etapa končí približne na prelome

70. a 80. rokov 19. storočia, kedy aj začína ustupovať hegemónia Veľkej

Británie vo svetovom priemysle (hospodárstve).

II. etapa – je často označovaná ako fordizmus, naviazala na

predchádzajúcu etapu a zhora sa dá časovo ohraničiť prelomom 60. a 70.

rokov 20. storočia. Jej názov odvodil taliansky intelektuál A. Gramsci v roku

1971 od zavedenia nového spôsobu výroby automobilov Henrym Fordom.

Ten zaviedol v roku 1913 v Highland Parku v Michigane pri výrobe

automobilov montážnu linku. Tento technologický postup umožňoval masovú

produkciu štandardizovaných výrobkov, ktoré rešpektovali rozširujúci sa trh

masového konzumenta, regulovaný keynesianskými makroekonomickými

opatreniami.

III. etapa – je vo všeobecnosti označovaná ako postfordizmus alebo

postmodernizmus. Začína od začiatku 70. rokov 20. storočia a trvá dodnes.

Postfordizmus je označovaný ako nový systém kapitalistickej akumulácie

kapitálu, formoval sa ako reakcia na fordizmus, v jeho pozadí stojí

internacionalizácia a globalizácia priemyselnej výroby

a najcharakteristickejšou črtou výroby je jej široko chápaná elastičnosť.

Autorka ďalej charakterizuje jej prejavy, z ktorých spomenieme

aspoň niektoré:

– štrukturálna transformácia hospodárstiev (deindustrializácia,

terciarizácia), ekonomické systémy nadobúdajú charakter

postindustriálnych spoločností, reindustrializácia (rozhodujúci

význam získavajú nové vysoko technologické odvetvia);

– zmeny v priestorovom rozmiestnení priemyslu (nové lokalizačné

faktory – prístup k informáciám, dopravná infraštruktúra,

významnosť trhu, neznehodnotené životné prostredie, výhody

aglomerácie);

– rozhodujúci význam získavajú nové technológie (komunikačná

revolúcia), veda, výskum, vývoj a kvalifikované pracovné sily sa

stali nevyhnutnou východiskovou bázou priemyslu;

– posilňovanie nadnárodných korporatívnych spoločností

a zvyšovanie významu malých a stredných firiem;

25

– zmeny v zamestnanosti (flexibilita v pracovných vzťahoch, zvýšené

nároky na kvalifikáciu pracovnej sily, multifunkční pracovníci

schopní akceptovať zmeny náplne práce, migrácia pracovných síl);

– internacionalizácia a globalizácia priemyselnej výroby

(„elektronická superdiaľnica“ zmenšuje priestor a skracuje čas);

– zmena ekonomického myslenia, motivácie a správania firiem

(socializácia, ekologizácia, humanizácia);

Pri hodnotení vývoja priemyslu je potrebné spomenúť aj druhý pohľad

na vyčlenenie základných etáp vývoja priemyslu, tak ako ich prezentuje vo svojej

práci Stryjakiewicz (1999). Koncepciu, ktorú vysvetľuje si možno predstaviť ako

sériu dlhých vĺn, ktorá začala na konci 18. storočia. Každá vlna trvá približne 50

rokov a skladá sa zo štyroch fáz: konjunktúry, recesie, depresie a ozdravenia

(oživenia). Táto koncepcia je v literatúre známa ako Dlhé vlny a fázy cyklu

Kondratieva. Každá dlhá vlna je spojená so všeobecnou veľko-mierkovou zmenou

technológií v priemysle a táto zmena je pomenovaná ako zmena technologicko-

ekonomickej paradigmy. Takáto zmena generuje celý reťazec inovácií v globálnom

systéme priemyselnej výroby, organizácii hospodárstva a tiež v spôsoboch

spoločenskej regulácie. Pri každej zmene sa objavujú nové lokalizačné možnosti

a následný hospodársky rozvoj. Po určitom čase sa dynamika rastu zmenšuje,

nastáva nasýtenie dopytu, zisky firiem sa znižujú, nastáva postupný úpadok

priemyslu. Doteraz boli úplne identifikované štyri vlny Kondratievovho cyklu,

piata začala a ešte nie je ukončená. Každá vlna je opísaná šiestimi

charakteristikami:

– pomenovanie vlny a obdobie pôsobenia;

– hlavné odvetvia („nositelia“ inovácie);

– využívaná infraštruktúra;

– organizácia priemyselnej výroby;

– úloha štátu;

– inovačné regióny („lídri“ zmien);

I. dlhá vlna – K1

– skorá mechanizácia, 1770/80 – 1830/40;

STRYJAKIEWICZ, T. Adaptacja przestrenna… In KOREC, P. Ekonomická geografia I. 2005.

26

– hutníctvo a výroba železa, využívanie vodnej energie, textilný priemysel,

výroba textilných strojov;

– splavné vodné toky, cesty s tvrdým povrchom;

– malé firmy (do 100 zamestnancov), individuálne vedenie firiem, lokálny

kapitál, mechanizácia a hromadná produkcia výroby umožňujú nárast

ziskov;

– ústup inštitucionálnych pozostatkov feudálneho štátu, malý vplyv

na prevádzku firiem;

– Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko;

II. dlhá vlna – K2

– energia vodnej pary a železnice, 1830/40 – 1880/90;

– stroje založené na využití sily pary, využívanie železa a ocele, stroje

a zariadenia pre železnice;

– železnice, námorná doprava;

– akciové spoločnosti, spoločnosti s r. o., ďalší nárast objemov výroby,

rozširovanie trhov odbytu výrobkov, okrem iného ako dôsledok

zdokonaľovania dopravy;

– Laissez-faire (štát ochraňuje „nieskrepowane“ pravidlá voľného trhu);

– Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, USA;

III. dlhá vlna – K3

– elektrotechnický priemysel, 1880/90 – 1930/40;

– stroje a zariadenia pre energetiku, zbrojný priemysel, priemysel

„stoczniowy“, výroba chemikálií (okrem iných aj syntetických farieb);

– distribúcia energie;

– objavenie sa veľkých firiem, kartelov, trustov, koncentrácia finančného

kapitálu, vzrast úlohy stredného „zarzadzania“ vo veľkých

przedsiebiorstwach (predsedníctvach);

– začiatky sociálnej politiky a inštitúcii spoločenského prospechu;

– Nemecko, USA, Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Holandsko,

Švajčiarsko;

IV. dlhá vlna – K4

– fordovská pásová hromadná výroba, 1930/40 – 1980/90;

– Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko;

27

– výroba osobných i nákladných automobilov, lietadiel, czolgi,

spotrebného tovaru, syntetických látok, petrochémia;

– diaľnice, letiská a letecká doprava;

– mnohonárodné korporácie, konkurencia oligarchií, integrácia „pionowa“

v rámci rovnakej hierarchickej úrovne, hromadná produkcia

a štandardizácia kvality výroby, „wylonenie“ sa technoštruktúr, vznik

nových priemyselných regiónov;

– Welfare state (štát blahobytu so silne rozpracovaným systémom

intervencií);

– USA, Nemecko a ďalšie štáty Európskej únie, Švajčiarsko, Japonsko,

Kanada, Austrália;

V. dlhá vlna – K5

– informácia a komunikácia, 1980/1990 – ?

– počítače a ich programové vybavenie, mikroelektronika, roboty, optické

prístroje, telekomunikácie, informačné služby;

– telekomunikačné siete, satelity;

– rozvoj elastických systémov výroby (napr. „just in time“) ako reakcia na

individualizáciu dopytu, získavanie výhody zo sortimentu (economies of

scope), vytváranie rôznych štruktúr sietí malých a stredných firiem;

– deregulácia;

– Japonsko, USA, štáty Európskej únie (osobitne Nemecko a Švédsko),

východoázijské malé tigre (Taiwan, Južná Kórea), Kanada, Austrália;

2.2 Literatúra zaoberajúca sa geografiou priemyslu

Tradícia geografie priemyslu bola na Slovensku, resp. v Československu ešte

kratšia ako vo svete, čo malo akiste úzky súvis s pomerne malým zastúpením

ekonomickej geografie na vysokých školách. Preto ani geografia priemyslu nebola

vyčlenená ako samostatná vedná disciplína. Tak ako sme už uviedli

v podkapitole 2.1, na Slovensku sa geografia priemyslu etablovala až v 50. rokoch

20. storočia, keď K. Ivanička (1958) publikoval v Geografickom časopise zásadný

a prelomový článok „Predmet, metódy a vývinové smery geografie priemyslu“.

IVANI ČKA, K. Predmet, metódy a vývinové smery… In Geografický časopis. 1958.

28

Ivanička (1961) je aj autorom publikácie „Geografia priemyslu Hornej Nitry“

a v spolupráci so širokým kolektívom autorov sa podpisuje aj pod prácu

„Geografia rajónu Východoslovenských železiarní“ (Ivanička a kol., 1964). Obe

diela možno považovať za prvé monografie venované geografii priemyslu

na Slovensku.

Československá škola ekonomickej geografie bola ovplyvňovaná hlavne

sovietskou a neskôr poľskou geografickou školou. Okrem K. Ivaničku sa

problematikou geografie priemyslu v jej úvodných etapách formovania zaoberali aj

M. Čorný, F. Brabec, J. Mládek, J. Sabaka, J. Kosír. V Čechách to boli L. Mištera,

J. Brinke, M. Střída a J. Mareš.

Prehľad literatúry, venovaný geografii priemyslu na Slovensku v rokoch

1961 – 1995, publikovanej v geografických časopisoch, prináša V. Székely (1997).

Z jeho monitoringu vyplýva, že v uvedených rokoch bolo v 12 slovenských

periodických a neperiodických geografických časopisoch uverejnených 70 prác

spĺňajúcich kritériá na zaradenie do kategórie „Geografia priemyslu na Slovensku“.

Zároveň prináša aj poradie 32 autorov podľa počtu publikovaných príspevkov

z geografie priemyslu, pričom na prvé miesto radí J. Mládka, ktorý napísal 25 %

z celkového počtu zachytených časopiseckých príspevkov. Päticu najaktívnejších

autorov dopĺňajú J. Sabaka, J. Szöllöš, K. Ivanička a F. Brabec.

Geografii priemyslu na Slovensku je venovaná celá jedna kapitola

od K. Ivaničku (1974) v Encyklopédii Slovenska. Komplexnejší pohľad

na geografické štúdium priemyslu, jeho predmet, analýzu javov a procesov podáva

P. Korec (2005a) vo vysokoškolských skriptách „Ekonomická geografia I“.

Geografia priemyslu je aj predmetom záujmu V. Székelyho (1989) v článku,

v ktorom hodnotí okrem iného, aj teóriu priemyselnej lokácie. Lokalizáciu môžeme

chápať ako umiestnenie v nejakom území, ktoré je ovplyvnené lokalizačnými

faktormi, čo sú už vlastne ekonomické sily pôsobiace na voľbu určitej lokalizácie.

IVANI ČKA, K. Geografia priemyslu Hornej Nitry. In Acta Geologica et Geographica Universitatis

Comenianae, Geographica. 1961. IVANI ČKA, K. a kol. Geografia rajónu Východoslovenských železiarní. In Acta Geologica et

Geographica Universitatis Comenianae, Geographica. 1964. SZÉKELY, V. Geografia priemyslu na Slovensku… In Geografický časopis. 1997 IVANI ČKA, K. Geografia priemyslu. In PLESNÍK, P. a kol. Slovensko : Ľud – I. časť. 1974. KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005. SZÉKELY, V. Náčrt vývojových smerov… In Sborník ČSGS. 1989.

29

Prehľad vývoja lokalizačných teórií priemyslu a lokalizačných faktorov, tak ako

ich chápali viacerí autori (Weber, Laundhardt, Lösch) prináša R. Lacko (1969).

Analýze lokalizačných faktorov textilného priemyslu na Strednom Považí

a faktormi, ktoré pôsobili pri lokalizácii strojárskeho priemyslu v tom istom

regióne v jednotlivých etapách rozvoja tohto odvetvia sa venuje vo svojich prácach

J. Mládek (1973, 1993). Regiónu Stredného Považia sa J. Mládek (1968, 1975)

venoval aj v ďalších dvoch prácach z hľadiska koncentrácie priemyslu a jeho

stredísk a typológie priemyselných centier.

Jozefa Mládka tak môžeme, aj vzhľadom k jeho aktívnej autorskej činnosti

a týmto publikovaným prácam, jednoznačne považovať za typického predstaviteľa

slovenskej geografie priemyslu 70. rokov. Tie boli poznačené prípravou

Atlasu SSR 1980 a vedúcim pracovnej skupiny na prípravu máp priemyslu bol

K. Ivanička. J. Mládek sa v tom čase venoval metodickým problémom geografie

priemyslu, keď publikoval niekoľko zaujímavých prác. Okrem už vyššie

spomínaných, sa v tomto období venoval spôsobom analýzy koncentrácie

priemyslu na Slovensku (Mládek, 1972a), mieram teritoriálnej priemyselnej

špecializácie (Mládek, 1972b) a vymedzovaniu priemyselných uzlov (Mládek,

1979). Jeho publikačná činnosť zaoberajúca sa priemyslom pokračovala aj

v ďalšom období, z ktorého pochádzajú práce venované problematike lokalizácie

a vývoja priemyslu (Mládek, 1980), koncentrácii priemyslu podľa

geomorfologických jednotiek (Mládek, 1984) a vzťahu industrializácie

a urbanizácie na Slovensku (Mládek, 1986). Viaceré teoretické poznatky

LACKO, R. Náčrt vývinu priestorovej ekonomiky. 1969. MLÁDEK, J. Lokalizačné faktory textilného a konfekčného priemyslu na Strednom Považí.

In Acta Geographica Universitatis Comenianae, Economico-geographica. 1973. MLÁDEK, J. Lokalizácia a rozvoj strojárskeho priemyslu na Strednom Považí. In Acta Facultatis

Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. 1993. MLÁDEK, J. Koncentrácia a strediská priemyslu na Strednom Považí. In Acta Geographica

Universitatis Comenianae, Economico-geographica. 1968. MLÁDEK, J. Typy priemyselných centier na Strednom Považí. In Geografický časopis. 1975. MLÁDEK, J. Niektoré kvantitatívne spôsoby analýzy koncentrácie priemyslu…

In Acta Geographica Universitatis Comenianae, Economico-geographica. 1972a. MLÁDEK, J. Niektoré miery teritoriálnej špecializácie priemyslu… In Geografický časopis. 1972b. MLÁDEK, J. Priemyselné uzly ako jednotky priemyselnej regionalizácie… In Geografický časopis.

1979. MLÁDEK, J. The actual problems of localization… In Geografický časopis. 1980. MLÁDEK, J. Koncentrácia priemyslu Slovenskej socialistickej republiky… In Acta Facultatis

Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. 1984. MLÁDEK, J. Vzťah urbanizácie a industrializácie v Slovenskej socialistickej republike.

In Geografický časopis. 1986.

30

z predošlých publikovaných prác využil J. Mládek (1990) pri aplikácii výskumu

priemyselných komplexov Slovenska v monografickom diele „Teritoriálne

priemyselné útvary Slovenska“. Vysvetľuje v ňom podmienky utvárania

teritoriálnych priemyselných útvarov na Slovensku (priemyselný závod,

priemyselné centrum, priemyselný uzol, priemyselný región a makroregión)

a podáva aj základnú geografickú charakteristiku siedmich základných

priemyselných makroregiónov Slovenska.

V polovici 60. rokov publikoval K. Ivanička (1964) prácu „Proces

industrializácie Slovenska“. Ten istý autor sa v ďalšej práci zo začiatku 70. rokov

venoval priemyselným jadrám Slovenska (Ivanička, 1970). Z ďalších autorov

spomenieme aspoň niektorých. J. Sabaka (1968, 1984) sa venoval vývoju

a rozmiestneniu priemyslu v okrese Galanta a problémom geografickej analýzy

priemyselných závodov. L. Kopačka (1992) analyzoval zmeny rozmiestnenia

československého priemyslu a J. Mareš (1988) sa pokúsil rozanalyzovať štruktúru

pozitívnych a záporných stránok industrializácie Československa. O. Bašovský

(1975) publikoval štúdiu o premenách hospodárskogeografickej štruktúry

Slovenska. V roku 1993 publikoval v spoluautorstve s E. Rajčákovou štúdiu

o vývoji a stave priemyselnej štruktúry okresov Rimavská Sobota a Rožňava

(Bašovský, Rajčáková, 1993).

2.3 Literatúra zaoberajúca sa problematikou transfo rmácie priemyslu

Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa pozornosť autorov začala sústreďovať

na socioekonomickú transformáciu, resp. transformáciu spoločnosti, transformáciu

MLÁDEK, J. Teritoriálne priestorové útvary Slovenska. 1990. IVANI ČKA, K. Process of industrialization of Slovakia. In Geografický časopis. 1964. IVANI ČKA, K. Priemyselné jadrá Slovenska. In Acta Geographica Universitatis Comenianae,

Economico-geographica. 1970. SABAKA, J. Zmeny vo vývoji a rozmiestnení priemyslu v okrese Galanta. In Geografický časopis.

1968. SABAKA, J. The geographical analysis of industrial plants. In Acta Facultatis Rerum Naturalium

Universitatis Comenianae, Geographica. 1984. KOPAČKA, L. Změny v geografickém rozmistění čs. průmyslu 1962 – 1988. In Sborník ČSGS.

1992. MAREŠ, J. Industrializace Československa – její klady a zápory. In Sborník ČSGS. 1988. BAŠOVSKÝ, O. Základné premeny hospodárskogeografickej štruktúry… In Geografický časopis.

1975. BAŠOVSKÝ O., RAJČÁKOVÁ, E. Vývoj a súčasný stav priemyselnej štruktúry okresov Rimavská

Sobota a Rožňava. In Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. 1993.

31

priemyslu, ako aj celej ekonomiky. V geografii priemyslu sa začali analyzovať

geografické aspekty transformačného procesu.

Aj napriek tomu, že J. Mládek sa vo svojej vedeckej práci od polovice 90.

rokov postupne začal zaoberať demogeografiou, aj v nasledujúcom období

publikoval niekoľko prác venovaných priemyslu, hlavne z hľadiska aktuálne

prebiehajúcich zmien. V roku 1995 vyšla jeho štúdia pod názvom „Procesy

transformácie priemyslu na Slovensku“ (Mládek, 1995), v ktorej podáva

charakteristiku procesov transformácie na Slovensku a rozoznáva v nich tri

vývojové obdobia – deštrukčné, stabilizačné, kompenzačno-rozvojové. Deštrukcia

postihuje ekonomické štruktúry a väzby, sformované v podmienkach centrálne

plánovanej ekonomiky, za súčasného poklesu výkonnosti ekonomických štruktúr,

pričom dochádza k postupnému utváraniu nových subjektov trhovej ekonomiky.

V stabilizačnom období sa fáza deštrukcie spomaľuje a tieto procesy sú v podstate

v rovnováhe s tvoriacimi sa štruktúrami a vzťahmi v trhovej ekonomike. Tretie

obdobie (kompenzačno-rozvojové) je obdobím, v ktorom dochádza

k plnohodnotnej tvorbe nových štruktúr. Práca ponúka aj analýzu ďalších špecifík

transformácie slovenského priemyslu (zmeny v odvetvovej štruktúre, zmeny

súvisiace s privatizáciou, konverziu zbrojárskej výroby, vplyv zahraničného

kapitálu). Štúdia s touto tematikou vyšla aj o rok neskôr v nemeckom znení

(Mládek, 1996).

Transformáciou priemyslu v Nitrianskom kraji sa zaoberá vo svojej štúdii

A. Dubcová (1999) a transformáciu priemyslu regiónu Šariša analyzuje

D. Popjaková (2001). Zaujímavé sú aj dve práce K. Hajasovej (2004 ,2005). Prvou

z nich je rigorózna práca, analyzujúca transformáciu mesta Nová Dubnica po roku

1989, druhou je príspevok o transformácii mesta Nová Dubnica z hľadiska

politickej, hospodárskej a sociálnej dimenzie. Vplyvu zahraničného kapitálu

na priemysel sa venuje T. Blažík (1997). Ucelený pohľad na rozdielnosť vývoja

MLÁDEK, J. Procesy transformácie priemyslu na Slovensku. In Geographia Slovaca. 1995. MLÁDEK, J. Transformationsprozesse in der Industrie der Slowakei. In Acta Facultatis Rerum

Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. 1996. DUBCOVÁ, A. Transformačné zmeny v privatizácii priemyslu… In Acta Facultatis Studiorum

Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy, Folia Geographica. 1999. POPJAKOVÁ, D. Transformácia priemyslu v regióne Šariša… In Geografické práce. 2001. HAJASOVÁ, K. Transformácia mesta Nová Dubnica po roku 1989 [rigorózna práca]. 2004. HAJASOVÁ, K. Transformácia novozaloženého mesta… In GEO Informations [online]. 2005. BLAŽÍK, T. Zahraničný kapitál v Slovenskej republike… In Acta Facultatis Rerum Naturalium

Universitatis Comenianae, Geographica. 1997.

32

na úrovni regiónov v transformačnom období prináša P. Korec (2005b) v publikácii

„Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004“. K. Ivanička (1999)

v diele „Slovensko – Génius loci“ hodnotí multidimenzionálnosť transformačného

procesu, ktorý prebieha v niekoľkých sústavách súčasne. Množstvo ďalších

príspevkov, venovaných nielen transformácii priemyslu a jej vplyvu na odvetvia

hospodárstva, možno nájsť v špecializovaných odborných časopisoch,

v Ekonomickom časopise a samostatné kapitoly venované ekonomike

a hospodárstvu sa nachádzajú v každoročne vydávanej Súhrnnej správe o stave

spoločnosti.

Z českých autorov zaoberajúcich sa problematikou transformácie, je potrebné

spomenúť najmä práce M. Hampla (2005), L. Kopačku (1996) a V. Touška (2000).

M. Kulla (2005) vo svojej dizertačnej práci prináša prehľad zahraničných

geografov, ktorí sa venovali politickým a spoločenským zmenám v strednej

a východnej Európe. Dovoľujeme si uviesť len ich mená a rok vydania práce

bez ďalšej konkretizácie v bibliografických odkazoch: A. B. Murphy (1992),

G. Grabher (1992, 1994), F. E. I. Hamilton (1995), M. Myant (1995), A. Smith

(1995, 1997), I. J. Dyck (1997), M. Fritsch (1998), T. Stryjakiewicz (1999),

F. W. Carter (2000), R. Grotz (2000).

2.4 Literatúra zaoberajúca sa vplyvom globalizácie na vývoj priemyslu

Tak ako sa veľké množstvo autorov prispôsobilo novým podmienkam, ktoré

so sebou prinieslo transformačné obdobie, aby naň sústredili svoju pozornosť

a podrobili ho podrobným analýzam, tak podobne je to aj vo vzťahu k problematike

globalizácie, ktorej sa celosvetovo venuje čoraz viac autorov.

Vplyv globalizácie na vývoj priemyslu alebo v opačnom uhle pohľadu, vplyv

priemyslu na vývoj globalizácie je nesporný. V súlade s názorom väčšiny autorov,

že vývoj globalizácie začal koncom 19. storočia, možno vyčleniť tri základné etapy

(I.: 1870 – 1920, II.: 1944 – 1970, III.: 1970 – ) ktoré, práve s vývojom

KOREC, P. Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004. 2005b. IVANI ČKA, K. Slovensko – Génius loci. 1999. HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v ČR… 2005. KOPAČKA, L. Strukturální změny ekonomiky… In HAMPL, M. a kol. Geografická organizace

společnosti a transformační procesy v ČR. 1996. TOUŠEK, V. Transformace průmyslu v ČR… In Acta Universitatis Matthiae Belii, Geografické

štúdie. 2000. KULLA, M. Transformácia priemyslu Bratislavy po roku 1989 [dizertačná práca]. 2005.

33

globalizácie a jej nezastaviteľným celosvetovým rastom, majú vážne

celospoločenské dôsledky nielen v ekonomickej, ale aj v spoločenskej a politickej

oblasti. Tému globalizácie nemožno brať v žiadnom prípade na ľahkú váhu,

vzhľadom k tomu, že ju „môžeme definovať ako proces, ktorým udalosti, aktivity

a rozhodnutia urobené v jednej časti sveta môžu mať signifikantné dôsledky pre

komunity (štáty, sociálne skupiny) vo vzdialených častiach Zeme“ (Hagget, 2001).

V zhode s viacerými autormi, venujúcimi sa problematike globalizácie, možno

tvrdiť, že globalizácia rozdelila krajiny sveta do troch kategórií: krajiny jadra,

krajiny semiperiférie a krajiny periférie. V súvislosti s globalizáciou a vývojom

priemyslu sa tak dostávajú do stredobodu záujmu pojmy, ktoré tak nadobúdajú iný

rozmer: ekonomická vyspelosť, cena pracovnej sily, hrubý domáci produkt, priame

zahraničné investície, kvalitná a moderná infraštruktúra. V zhode s Kozákovou

(2007) tak môžeme povedať, že globalizácia rozdeľuje nielen v celosvetovom

meradle, ale aj na národných úrovniach.

Zo slovenských autorov sa téme globalizácie venuje P. Korec (2005b)

v publikácii „Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004“, kde sa

vyjadruje k miere zapojenia Slovenska do celosvetovej globálnej spoločnosti

v štyroch pohľadoch na tento vzťah, a to postavením Slovenska v systéme

globálnej svetovej ekonomiky, vplyvom globalizácie na regionálnu divergenciu

a chudobu na Slovensku, dominantným postavením Bratislavy v regionálnej

štruktúre Slovenska a vplyvom globalizácie na vývoj zamestnanosti.

Globalizácii a slovenskej ekonomike je venovaná publikácia R. Outratu

(2006). Vplyvom globalizácie na vývoj zamestnanosti sa zaoberá V. Juríčková

a P. Staněk (2004). v Ekonomickom časopise. Z rovnakého periodika pochádza aj

ďalší článok P. Staněka a V. Staneka (2005) o globalizácii a jej sociálnych

súvislostiach a článok L. Lysáka (2003) nazvaný „Globalizácia verzus

glokalizácia“. Autorom vysokoškolských skrípt „Regionalizácia a globalizácia

HAGGET, P. Globalization. In KOZÁKOVÁ, K. Globalizácia a jej vplyv… 2007. KOZÁKOVÁ, K. Globalizácia a jej vplyv na regionálny rozvoj Slovenska. In Zborník zo VIII.

vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov [online]. 2007. KOREC, P. Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004. 2005b. OUTRATA, R. a kol. Globalizácia a slovenská ekonomika. 2006. JURÍČKOVÁ, V., STANĚK, P. Vplyv globalizácie na vývoj zamestnanosti a implikácie

pre Slovensko. In Ekonomický časopis. 2004. STANĚK, P., STANEK, V. Globalizácia a jej sociálne súvislosti. In Ekonomický časopis. 2005. LYSÁK, L. Globalizácia verzus glokalizácia. In Ekonomický časopis. 2003.

34

vo svetovej ekonomike“ je D. Šíbl (1996). K. Ivanička, intenzívne spomínaný

v kapitole 2.2, sa za dlhé roky svojej neúnavnej práce stal výraznou osobnosťou

slovenskej vedy a svoj pohľad na súčasný stav a možný vývoj globalizujúceho sa

sveta prináša v diele „Globalistika“ (Ivanička, 2006). Označuje ho ako úvod

do štúdia globalistiky – novovznikajúcej vednej disciplíny, ktorá si dáva za úlohu

priniesť teoretické a metodologické východiská pre lepšie pochopenie nových

problémov vo vývoji ľudstva s ponúknutím inovatívnych, či netradičných riešení.

Sumár a zhrnutie pohľadov viacerých autorov na globalizáciu ponúka v krátkom

príspevku K. Kozáková (2007).

Z českých autorov sa globalizáciou zaoberá V. Mezřický (2003) a na otázky

súvisiace s globalizáciou sa snaží odpovedať M. Ehl (2001) v knihe „Globalizace

pro a proti“. Geograf L. Sýkora (2000) je autorom druhej kapitoly, nazvanej

„Globalizace a její společenské a geografické důsledky“, vo vybraných kapitolách

z politickej geografie.

Zo zahraničných autorov spomenieme dielo amerického politológa

P. Huntingtona (2001) „Střet civilizací (Boj kultur a proměna světového řádu)“,

ktorý v ňom upozorňuje na narúšanie mocenskej rovnováhy medzi krajinami

„Západu“ a niekdajšími koloniálnymi oblasťami tretieho sveta a neobchádza ani

nebývalý ekonomický, vojenský a politický rast ázijských civilizácií a iné aktuálne

problémy globalizujúcej sa planéty. G. Soros (2002) sa v publikácii

„O globalizácii“ vyjadruje k nevyváženosti globalizácie a ponúka praktické návrhy,

vďaka ktorým by kapitalizmus v globálnom meradle mohol byť stabilnejší

a spravodlivejší.

ŠÍBL, D. Regionalizácia a globalizácia vo svetovej ekonomike [skriptá]. 1996. IVANI ČKA, K. Globalistika. 2006. KOZÁKOVÁ, K. Globalizácia a jej vplyv na regionálny rozvoj Slovenska. In Zborník zo VIII.

vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov [online]. 2007. MEZŘICKÝ, V. Globalizace. 2003. EHL, M. Globalizace pro a proti. 2001. SÝKORA, L. Globalizace a její společenské a geografické důsledky. In JEHLIČKA, P.,

TOMEŠ, J., DANĚK, P. Stát, prostor, politika - vybrané kapitoly z politické geografie. 2000. HUNTINGTON, S. P. Střet civilizací : Boj kultur a proměna světového řádu. 2001. SOROS, G. O globalizácii. 2002.

35

3 VÝVOJ PRIEMYSLU V OKRESE ILAVA DO ROKU 1989

3.1 Základné etapy vývoja priemyslu

Etapy vývoja priemyslu a vývojové trendy, tak ako prebiehali v celosvetovom

meradle, sme uviedli v kapitole 2.1. V tejto kapitole upriamime našu pozornosť

na všeobecné etapy vývoja priemyslu na Slovensku s ich aplikáciou na vývoj

priemyslu v regióne Stredného Považia. Hoci v zmysle Mládka ((1968) je región

Stredného Považia administratívne vyčlenený okresmi Žilina, Považská Bystrica a

Trenčín, zameriame sa hlavne na vývoj priemyslu v okrese Považská Bystrica,

ktorého súčasťou bol aj dnešný okres Ilava. Pohľad na vývoj v širšom priestore

dnešného okresu Ilava, resp. v priestore Stredného Považia považujeme za dôležitý

z toho hľadiska, že nechceme vytrhávať z kontextu sled udalostí tak ako prebiehali

v študovanom regióne.

V zhode s Mládkom (1990) možno tvrdiť, že Slovensko je stále považované

za mladé priemyselné územie, pričom však história priemyslu siaha ďaleko

do minulosti aj napriek skutočnosti, že toto odvetvie nemalo po mnoho storočí

dominantné postavenie v ekonomickej štruktúre krajiny. O význame priemyslu

na našom území svedčí aj skutočnosť, že v 16. – 17. storočí sa na Slovensku

sformovali centrá a regióny baníctva a hutníctva európskeho významu. V priebehu

17. a 18. storočia sa Slovensko stalo remeselníckou a priemyselnou základňou

celého Uhorska vďaka početným sklárňam a papierňam, lokalizovaným

v horských oblastiach stredného a východného Slovenska.

Industrializácia Slovenska skončila pomerne neskoro a priemysel získal

zodpovedajúce postavenie v ekonomike Slovenska prakticky až v 70. rokoch

20. storočia, keď sa naplno rozbehla výroba vo viacerých, v komunistickej ére

vybudovaných priemyselných závodoch (Korec, 2005a). Ten istý autor

pri hodnotení vývoja priemyslu na Slovensku prináša identifikáciu štyroch

základných vývojových etáp v nadväznosti na významné medzníky spoločensko-

politických zmien, s ktorými sú totožné, spolu s charakteristikou nových impulzov

rozvoja priemyslu a samotnými zmenami vo vývoji priemyslu na Slovensku

MLÁDEK, J. Koncentrácia a strediská priemyslu na Strednom Považí. In Acta Geographica

Universitatis Comenianae, Economico-geographica. 1968. MLÁDEK, J. Teritoriálne priestorové útvary Slovenska. 1990. KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a.

36

(tabuľka 3). Aj napriek tomu, že uvedená tabuľka a následnosť javov (politická

zmena – nové impulzy rozvoja – zmeny priemyslu) je zostavená pre celé

Slovensko, môžeme ju aplikovať aj pri hodnotení etáp vývoja priemyslu v nami

študovanom regióne. Vychádzajúc z hodnotenia autora, znížením rozsahu záberu

a zameraním sa na menší región, predložená následnosť javov nadobúda

univerzálnejšiu platnosť.

Tabuľka 3: Základné etapy vývoja priemyslu na Slovensku

Obdobie Politická zmena Nové impulzy rozvoja priemyslu

Zmeny priemyslu Slovenska

1867 – 1918 Rakúsko-Uhorské vyrovnanie – všeobecný hospodársky rozvoj Uhorska

– hromadenie domáceho kapitálu

– prílev zahraničného kapitálu

– rôzne formy štátnej podpory

– nástup rozvoja moderného priemyslu

– rýchly rozvoj výstavby priemyselných závodov

– výstavba veľkých závodov

1918 – 1948 Vznik Československej republiky – strata rakúsko-uhorských trhov

– prerušenie vzťahov s Budapešťou a Viedňou

– úbytok rakúskeho kapitálu – tendencie premiestniť

priemyselnú výrobu do Čiech

– koniec výroby a zatváranie menších závodov

– stagnácia a znižovanie výroby veľkých závodov

– oživenie priemyslu v 30. rokoch, pred 2. sv. vojnou

1948 – 1989 Nástup komunizmu v Československu – spriemyselňovanie Slovenska

– upevňovanie centrálneho riadenia štátu

– rozvoj spolupráce v rámci krajín RVHP

– rozvoj urbanizácie Slovenska

– zoštátnenie priemyslu – rozsiahla výstavba nových

priemyselných závodov – obnova a rýchly rozvoj

starých závodov – implantácia nových odvetví

priemyslu – rovnomerný regionálny

rozvoj priemyslu na Slovensku

1989 – Pád komunizmu v krajinách strednej a východnej Európy

– demokratizácia spoločnosti

– nástup trhovej ekonomiky – zrušenie trhu v rámci

RVHP – vznik samostatného

Slovenska – prílev zahraničných

investícií

– prudký pokles zamestnanosti v priemysle

– privatizácia priemyslu – likvidácia neprosperujúcich

závodov – vstup zahraničných firiem

Prameň: KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a.

Teraz sa pokúsime na základe týchto uvedených vývojových etáp podať ich

zovšeobecnenú stručnú charakteristiku v regionálnom meradle tak, ako sa niektoré

aspekty uplatňovali aj v študovanom regióne. Vývoj priemyslu a detailnejší

a konkrétnejší pohľad naň je obsahom podkapitoly 3.2.

Pre prvé obdobie do roku 1918, ku ktorému sme priradili aj obdobie vývoja

do roku 1867, je najdôležitejší charakteristický prechod od feudalizmu ku

kapitalizmu. Malé priemyselné výrobne, remeselné dielničky a manufaktúry,

vychádzajúce z tradície starých cechových remeselníkov a majstrov, tvorili akýsi

37

náznak počiatočnej priemyselnej výroby, ktorá sa začínala prejavovať až vo

výstavbe a sprevádzkovaní prvých „ozajstných“ priemyselných závodov.

V druhom období (1918 – 1948) došlo k sformovaniu najvýznamnejších

a najväčších priemyselných závodov regiónu. Ich lokalizácia do Považskej Bystrice

a Dubnice nad Váhom vytvorila dobré podmienky na to, aby sa v neskoršom

období stali tieto dve mestá najdôležitejšími priemyselnými centrami Slovenska.

Pre tretie obdobie (1948 – 1989) bola charakteristická rýchla povojnová

obnova a rozvoj už jestvujúcich priemyselných závodov, ako aj budovanie

a rozširovanie nových, za súčasnej formácie nových výrobných programov,

aplikácie nových technológií výroby, neustále rastúci objem výroby a veľké zmeny

v počte zamestnaných v priemysle. Vedúcim odvetvím priemyselnej štruktúry sa

stal strojársky priemysel so špecifickou črtou tohto regiónu, keď sa pre potreby

priemyselného závodu vybudovalo nové satelitné socialistické mestečko s obytnou

funkciou, ktoré neskôr rozšírilo priestorovú štruktúru regiónu ako priemyselné

centrum, zaoberajúce sa novými progresívnymi priemyselnými odvetviami (Nová

Dubnica). Týmto obdobím sa zavŕšil proces socialistickej industrializácie, ktorá

bola jedným z hlavných znakov ekonomického rozvoja.

3.2 Historicko-geografický vývoj priemyslu v región e

3.2.1 Vývoj obchodu, remesiel a manufaktúrnej výroby

Údolie Váhu predstavovalo už v dávnej minulosti výhodnú polohu na ceste z juhu

na sever a opačne, čím tento prirodzený ťah podmienil vytváranie dobrých

vyhliadok na lov, osídľovanie, pohyb a v neposlednom rade i obchod. Stredným

Považím prechádzala považská obchodná cesta z Bratislavy do Těšína. Mnohé

archeologické nálezy potvrdzujú, že v údolí Stredného Považia, ktorého hlavnú

hydrologickú os tvorí rieka Váh, sa nachádzalo súvislé osídlenie po viaceré

tisícročia. Na strategických bodoch tohto územia boli vybudované opevnenia

a hrady (Trenčiansky, Považský, Košecký, Vršatský, Lednický hrad), ktoré sa

okrem strážnej funkcie (zabezpečovali aj ochranu obchodu na Považskej ceste) stali

aj centrami politického, spoločenského a hospodárskeho života.

S postupným rozvojom mestečiek a obcí regiónu (Považská Bystrica, Púchov,

Ilava, Dubnica, Beluša) prekvital aj obchod a remeslá, ktorým sa venovali miestni

38

obyvatelia. Kupci s tovarom chodili a úspešne obchodovali nielen doma, ale aj

na neďalekej Morave a v Sliezsku. Pre hospodársky život a vývoj regiónu mali

najväčší význam remeslá, ktoré tu prekvitali už od 15. storočia, no najväčší

rozmach dosiahli v 17. – 19. storočí. S poľnohospodárstvom a pastierstvom ich tak

môžeme radiť k pilierom vtedajšieho hospodárstva. Najviac sa darilo remeslám

spracúvajúcim drevo, vlnu a kožu. V istom zmysle tak možno povedať, že rozmach

a rozkvet priemyslu v regióne Stredného Považia v období socialistickej

industrializácie a zručnosť vtedajších robotníkov, či technikov vychádzal

zo starých tradícií šikovných majstrov, tovarišov, učňov a remeselníckeho života

minulých storočí (Gajdoš, 1980).

Pomaly sa vzmáhajúci obchod i vojenské záujmy boli dôvodmi na zrýchlenie

dopravy, čoho dôsledkom bola pravidelná úprava a údržba ciest bezplatnou prácou

poddaných. V 18. storočí sa tak na cestách Považia neobjavujú už len furmanské

vozy a osobné kočiare ale i poštové dostavníky. V 19. storočí sa začala hojne

využívať rieka Váh na prepravu plťami (Gajdoš, 1980) a rozbehla sa jednokoľajná

premávka na železničnej trati Trenčín – Žilina (1883).

Väčšina remeselníkov sa združovala do cechov, združení remeselníkov

rovnakého druhu výroby, riadiacich sa pravidlami – cechovými zákonmi,

artikulami. V Považskej Bystrici pôsobili najmä obuvníci, hrnčiari, čižmári,

kožušníci, v Púchove súkenníci, tkáči, klobučníci, v Lednici súkenníci, v Beluši

debnári, hrnčiari, v Pruskom tkáči, v Ilave garbiari, mlynári. Pomaly sa však blížil

koniec éry feudalizmu. Koncom 18. storočia bola v Považskej Bystrici postavená

pobočka šaštínskej továrne na kartún, inde vznikali tehelne a Ilavský pivovar

nadobúdal opäť na význame.

3.2.2 Vývoj priemyslu v období rokov 1867 – 1948

S nástupom éry kapitalizmu koncom 19. storočia sa na Strednom Považí začína

s budovaním priemyselných závodov: továrňou na výrobu portlandského cementu

v Ladcoch (1889), sklárňami v Lednických Rovniach (1892), továrňou na výrobu

zinkových farieb v Košeci (1908), továrňou Syenit v Púchove (1911) a mnohými

inými. Popri nich tu pôsobili ešte viaceré píly, tehelne, vápenky, liehovary, pivovar

a ďalšie výrobne a dielne. Napriek tomu nemožno ešte hovoriť o masívnejšom

GAJDOŠ, M. Okres Považská Bystrica. 1980.

39

rozvoji priemyslu v tomto regióne, pretože dominantné postavenie si stále

udržiavala poľnohospodárska výroba (Gajdoš, 1980).

Detailnejší pohľad na vývoj remesiel, cechov a prvopočiatky priemyselnej

výroby by nám prinieslo nahliadnutie do všetkých historických kroník, či

monografií jednotlivých obcí. V tabuľke 4 uvádzame aspoň stručný prehľad

prvopočiatkov priemyselnej výroby (cechy, remeslá, najvýznamnejšie priemyselné

podniky) v obciach súčasného okresu Ilava za prvé dve obdobia vývoja priemyslu

do roku 1948 tak, ako sú zosumarizované z trojzväzkového encyklopedického diela

„Vlastivedný slovník obcí na Slovensku“ (1977 – 1978).

Tabuľka 4: Prvopo čiatky priemyselnej výroby v okrese Ilava do roku 19 48

P. č. Názov obce Priemysel, priemyselné aktivity, remeslá

1. Bohunice pálenie liehu, kameňolom

2. Bolešov hrnčiarstvo, 3 pálenice (19. st.), panský pivovar, výrobňa potaše

3. Borčice liehovar, škrobáreň

4. Červený Kameň spracovanie dreva, pálenie vápna, košikárstvo, tkáčstvo

5. Dubnica nad Váhom 2 mlyny, pivovar (1538), pivovar, pálenica, tehelňa (1728), Škodove závody (1930)

6. Dulov košikárstvo, tkáčstvo

7. Horná Poruba 2 pálenice (19. st.), košikárstvo

8. Ilava tkáčsky, čižmársky, krajčírsky cech, pivovar (1635), súkenka (18. st.), zápalkáreň, tehelňa, pálenica (19. st.)

9. Kameničany tkáčstvo (po 1918)

10. Košeca súkenníctvo, obchod s drevom, pivovar, tehelňa, vápenka, po 1918: hrnčiarstvo, kolárstvo, kováčstvo, stolárstvo, 2 píly, továreň na výrobu zinkových farieb, tehelňa, lom a drviareň, píla

11. Košecké Podhradie –

12. Krivoklát píla, mlyn, pálenica

13. Ladce cementáreň (1911), tkáčstvo

14. Mikušovce pálenie liehu, tkáčstvo, pradiarstvo, papučiarstvo, mlyn, pálenica, píla,

15. Nová Dubnica –

16. Pruské pivovar, 2 tehelne (18. st.),

17. Sedmerovec tkanie pokrovcov

18. Slavnica –

19. Tuchyňa liehovar (1919)

20. Vršatské Podhradie –

21. Zliechov –

Vysvetlivky: – neuvedené

Prameň: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. – III.

V medzivojnovom období došlo k dvom najvýznamnejším udalostiam

industrializácie, ovplyvňujúcej celú ďalšiu etapu vývoja regiónu Stredného Považia

z hľadiska priemyselnej výroby. V roku 1929 sa v Považskej Bystrici začalo

s výstavbou novej továrne – zbrojovky, v ktorej našli zamestnanie stovky ľudí

najskôr pri samotných stavebných prácach, neskôr v samotnej továrni. V roku 1930

GAJDOŠ, M. Okres Považská Bystrica. 1980. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. – III. 1977 – 1978.

40

sa začala výstavba Škodových závodov v Dubnici nad Váhom, ktoré spustili

výrobu v roku 1937. V tabuľke 5 uvádzame prehľad najväčších priemyselných

podnikov regiónu v tomto období, aby sme získali prehľad o tom, že v čase

výstavby týchto dvoch kľúčových podnikov, región poskytoval len obmedzené

množstvo pracovných príležitostí. V tomto období dochádza aj k zlepšeniu

dopravnej infraštruktúry regiónu vybudovaním železničnej trate Púchov – Horní

Lideč (1935 – 1937) a energetický potenciál územia sa zlepšil vybudovaním

hydrocentrál v Ladcoch (1932 – 1936) a v Ilave (1940 – 1946).

Tabuľka 5: Najväčšie priemyselné podniky regiónu v medzivojnovom obd obí

Podnik Miesto Rok založenia Počet zamestnancov (r. 1930) Pivovar Ilava 1635 30

Továreň na zinkové farby Košeca 1908 60

Cementáreň a vápenka Ladce 1889 500

Skláreň Gápel 1747 130 – 140 (1926)

Skláreň Lednické Rovne 1892 500 (1932)

Skláreň Nemšová 1902 180 – 220 (1930 – 1932)

Cukrovar Trenčianska Teplá 1901 131 (1931 – 1932)

Syenit Púchov 1911 170

Syderolit Púchov 1910 70

Prameň: MARGETIN, Š. Dejiny vzniku a rozvoja… In BAGIN, A. Dubnica nad Váhom. 1967.

Vojnou zničené hospodárstvo sa začalo obnovovať. 28. októbra 1945 sa

znárodnil kľúčový priemysel a bankovníctvo. Železničná a cestná sieť v regióne sa

obnovovala, odstraňovali sa pozostatky vojny, obnovovala sa prevádzka závodov

a podnikov. 1. septembra 1945 sa obnovila výroba v I. hale dubnickej škodovky,

v novootvorenom oddelení sa vyrábali mostné konštrukcie a žeriavy. Cementáreň

v Ladcoch vyrobila do konca roku 1945 prvých 24 000 ton cementu

(Gajdoš, 1980). Rastúci energetický dopyt zlepšilo predĺženie Vážskej kaskády,

na ktorej bola vybudovaná ďalšia hydrocentrála v Dubnici nad Váhom (1943 –

1949). Pri Považskej Bystrici sa vybudovala hydrocentrála s priehradou

v Nosiciach známa aj ako „Priehrada mládeže“ (1950 – 1957).

3.2.3 Vývoj priemyslu v období rokov 1948 – 1989

Po roku 1948 sa objavila myšlienka pritiahnuť aj do Ilavy odvetvia špeciálnej

výroby, ktorá nadobudla značný rozmach v Dubnici nad Váhom a v Považskej

Bystrici. Lenže práve poloha Ilavy medzi týmito dvoma mestami determinovala

vývoj priemyslu v meste, a tak na rozdiel od týchto miest, priemysel v Ilave GAJDOŠ, M. Okres Považská Bystrica. 1980.

41

nedosiahol dominantné postavenie. Vychádzal z miestnych podmienok doplnkovou

výrobou miestneho charakteru alebo napojením na iné závody (Kobza, 1991)

a jeho nešpecializácia len na niektoré priemyselné odvetvia, sa na začiatku ďalšej

etapy vývoja priemyslu ukázala byť ako výhodná.

S nástupom a upevnením komunistickej moci dochádzalo k prudkému

rozmachu priemyslu a zvýšeniu priemyselnej produkcie a počtu zamestnaných

v priemysle. Priemyselné centrá si zároveň sformovali rozsiahlejšie priestory

dochádzky obyvateľstva do závodov. Okres Považská Bystrica sa radil

k najpriemyselnejším územiam SSR a so 7%-ným podielom na zamestnanosti

Slovenska v roku 1964 sa stal vedúcim priemyselným okresom celého stredného

Slovenska (Ivanička, 1971) a druhým najpriemyselnejším okresom v celej SSR

hneď po Bratislave (10%-ný podiel), pričom na území celého Stredného Považia

bolo možné pozorovať výrazný súvislý pás koncentrácie priemyselnej výroby

začínajúci od Trenčína a končiaci až pri Bytči (Ivanička, 1974). Považská Bystrica

a Dubnica nad Váhom mali v roku 1965 skoro 30%-ný podiel na počte všetkých

zamestnancov, pracujúcich v strediskách priemyslu Stredného Považia a 31%-ný

podiel na hodnote hrubej výroby (Mládek, 1968).

Najvýznamnejším priemyselným odvetvím celého regiónu bolo strojárstvo,

reprezentované predovšetkým Považskými strojárňami, niekdajšími Závodmi

Klementa Gottwalda. Zameriavali sa na výrobu obrábacích strojov, meracích

prístrojov, valivých ložísk a motocyklov. K strojárskym kolosom patrili aj Závody

ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom (podkapitola 3.3.1), Závody

všeobecného strojárstva, zaoberajúce sa výrobou špeciálnej techniky,

transformátorov a elektroniky a závod Kovo v Beluši.

K najväčším podnikom chemického priemyslu na Slovensku sa zaradili

Gumárne 1. mája v Púchove, ktoré spustili výrobu 1. mája 1950. Vyrábali

pneumatiky osobných a nákladných automobilov, dopravné pásy a autoduše.

Niekdajší SlovZink Košeca sa zmodernizoval a premenoval na podnik Farby-laky.

Výrobu stavebných hmôt zabezpečovali cementáreň v Ladcoch

a Azbestovocementové závody v Púchove. Do roku 1978 fungovala aj Ilavská

KOBZA, M. et al. Priemysel. In BAGIN, A., BYSTRICKÝ, V. Ilava. 1991 IVANI ČKA, K. Regionálny kontext stredného Slovenska. In Geografický časopis. 1971. IVANI ČKA, K. Geografia priemyslu. In PLESNÍK, P. a kol. Slovensko : Ľud – I. časť. 1974. MLÁDEK, J. Koncentrácia a strediská priemyslu na Strednom Považí. In Acta Geographica

Universitatis Comenianae, Economico-geographica. 1968.

42

tehelňa. Odevný priemysel bol reprezentovaný Makytou Púchov a obuvnícky

ilavskou prevádzkou Závodov 29. augusta. Svoje meno si vybudovali aj Spojené

sklárne v Lednických Rovniach, vyrábajúce okrasné a úžitkové sklo, najväčším

zástupcom potravinárskeho priemyslu sa stal mäsokombinát v Púchove.

K Ilavskému pivovaru sa pričlenila miestna sódovkáreň so 75 ročnou tradíciou.

Pri vývoji priemyslu na Považí je nevyhnutné spomenúť aj vznik mesta Nová

Dubnica (1957), (obrázok B–1 v prílohe). Malo zabezpečiť dostupné ubytovanie

pre zamestnancov dubnického závodu, a preto jeho strategická poloha bola vybraná

na základe najnižšej možnej prístupovej vzdialenosti k Dubnici nad Váhom.

„Ideálne socialistické mesto“ malo byť veľkým sídliskom, zachovávajúcim si

charakter obce. Vybudované bolo podľa projektu architekta Jiřího Krohu (Kiacová,

2007). V neskoršom období sa stalo sa centrom elektrotechnického priemyslu

(podkapitola 3.3.2).

Ako už bolo spomenuté vyššie, vďaka socialistickej industrializácii došlo

k nevídanému rastu priemyslu v okrese Považská Bystrica. Rozmanitosť jeho

priemyselnej štruktúry bola však veľmi malá s nízkym stupňom diverzifikácie.

Mestá Považská Bystrica a Dubnica nad Váhom, ktoré patrili do prvej desiatky

priemyselných centier na Slovensku, vykazovali len monoodvetvový model

priemyselnej štruktúry s nízkym stupňom diverzifikácie a dominantným

postavením strojárskeho priemyslu (Mládek, 1975). Táto jednostranná orientácia sa

v neskoršej – štvrtej etape vývoja priemyslu ukázala byť ako najviac

problematická, a práve tieto dve mestá utrpeli najväčšie straty.

Možno tvrdiť, že práve tieto dve priemyselné centrá sa, ako súčasť dvoch

priemyselných uzlov (Považská Bystrica – Púchov, Dubnica nad Váhom – Ilava –

Lednické Rovne) Stredopovažského priemyselného regiónu, nemalou mierou

podieľali na tom, že tento región dosahoval v 80. rokoch 20. storočia najväčší,

32,7%-ný podiel na výrobe strojárskeho priemyslu Slovenska (Mládek, 1990).

3.3 Vývoj najvýznamnejších priemyselných podnikov v okrese

V tejto kapitole sa sústredíme na vývoj najvýznamnejších priemyselných podnikov,

do konca tretej vývojovej etapy ohraničenej rokom 1989, na území súčasného KIACOVÁ, E. História mesta. In KVASNIČKA, M. Nová Dubnica (1957 – 2007). 2007. MLÁDEK, J. Typy priemyselných centier na Strednom Považí. In Geografický časopis. 1975. MLÁDEK, J. Teritoriálne priestorové útvary Slovenska. 1990.

43

okresu Ilava. Považujeme za dôležité ich spomenúť, nakoľko sa významne zapísali

do vývoja priemyslu na Slovensku, resp. na Strednom Považí a niektoré z nich sa

môžu pýšiť prívlastkom naj. Ich významnosť a dôležitosť nezostala ohraničená len

hranicami súčasného okresu, ale ďaleko presiahla aj širší priestor

Stredného Považia. Ich lokalizácia do jednotlivých obcí spôsobila, že práve tieto sa

stali najväčšími priemyselnými centrami okresu.

3.3.1 Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom

Rozhodnutie o výstavbe podniku bolo vydané dňa 21. 4. 1928, keď bola medzi

Ministerstvom národnej obrany Praha a Škodovými závodmi Plzeň podpísaná

dohoda o výstavbe závodu na Slovensku. Faktorom výberu Dubnice nad Váhom

bol dostatok vhodnej a lacnej pracovnej sily, dostatok elektrickej energie

z vážskych hydrocentrál a dopravná poloha. Menenie a dopĺňanie podpísanej

dohody spôsobilo, že závod začal výrobu až v roku 1937. Od toho roku pôsobil ako

závod Dubnica nad Váhom koncernu Akciovej spoločnosti Škodove závody

v Plzni.

Do konca druhej svetovej vojny sa podnik orientoval na zbrojnú techniku

a jeho výrobný program mal vojenský charakter. „Veľkosť závodu neustále rástla;

v r. 1941 mal závod 4 267 zamestnancov, v r. 1943 mal už 9 679 zamestnancov až

do roku 1944, kedy v lete pracovalo v závode približne 17 000 pracovníkov

a to bol najvyšší stav pracovníkov v doterajšej histórii závodu“ (Mládek, 1993).

Od roku 1945 už fungoval ako Škodove závody, n. p., Dubnica nad Váhom.

Obnova vojnou zničených zariadení, strojov a budov skončila v roku 1947.

Prvé povojnové výrobky slúžili na obnovu národného hospodárstva. Boli to vlečné

vozy, konštrukcie hál, mosty a mostové žeriavy. Prvým zahraničným exportom boli

prístavné žeriavy vyvážané do Švédska, ďalej bagre a sústruhy. Postupne sa

budovali hutné prevádzky s cieľom dosiahnutia uzatvoreného výrobného cyklu.

V roku 1951 sa podnik premenoval na Závody K. J. Vorošilova. Na konci 50.

rokov sa začalo s výrobou elektrických priemyslových lokomotív, úpravníckych

zariadení, obrábacích strojov a metalurgických polotovarov. Podnik sa podieľal aj

pri výstavbe Východoslovenských železiarní projektmi a dodávkami rôznych

MLÁDEK, J. Lokalizácia a rozvoj strojárskeho priemyslu na Strednom Považí. In Acta Facultatis

Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. 1993.

44

technologických zariadení. V roku 1962 sa podnik premenoval na Strojárske

a metalurgické závody (SMZ).

Od roku 1978 fungovali ako Závody ťažkého strojárstva, n. p., Dubnica nad

Váhom (ZTS), podriadené Generálnemu riaditeľstvu ZTS so sídlom v Martine.

Vyrábali hydraulické prvky a agregáty, hydrostatické prevodníky, hydraulické

rýpadlá, vysokozdvižné vozíky, prepravné manipulátory, jednoúčelové obrábacie

stroje, valcovacie zariadenia a výrobky strojárskej metalurgie. Podnik bol jedným

z najvýznamnejších producentov zbrojárskej výroby na Slovensku, keď sa tu

vyrábali BVP, rampy rakiet, samohybné húfnice, mínomety a iné komponenty

rôznych zbraní a munície (kapitola 5.1.1). ZTS Dubnica nad Váhom mali svoje

pobočné závody v Topoľčanoch, Vyhniach a Vysokej nad Kysucou. V roku 1980

mal podnik 14 767 pracovníkov, z toho v Dubnici 12 856 (Bystrický, 1993). V

období industrializácie Slovenska boli vytvorené aj ďalšie pobočné závody, ktoré

sa však postupne odčlenili: ZVS, n. p., Dubnica nad Váhom (1953), Konštrukta,

n. p., Trenčín, závod Lieskovec (1953), Tatra, n. p., Bánovce nad Bebravou (1958),

TOS, n. p., Trenčín (1963), EVÚ Nová Dubnica (1967), VUHYM Dubnica nad

Váhom (1981), ZTS, n. p., Brno, (Masárová, 1986). V prílohe uvádzame vývoj

podoby emblému podniku tak, ako sa vyvíjal počas jeho existencie (obrázok B-2)

a dva pohľady na celkový areál podniku (obrázky B–3, B–4).

3.3.2 Elektrotechnický výskumný ústav Nová Dubnica

Elektrotechnický výskumný ústav (EVÚ) vznikol v roku 1967 z pôvodného

podnikového výskumu a vývoja elektroniky SMZ n. p. Dubnica nad Váhom (1965)

a detašovaného pracoviska Výskumného ústavu koľajových vozidiel v Prahe

(1967). Rozhodnutím generálneho riaditeľa ZTS Martin sa v roku 1969 začalo

s najrozsiahlejšou investičnou akciou v novovznikajúcom meste Nová Dubnica –

s výstavbou EVÚ s uceleným komplexom stavieb pre výskum a vývoj. Týmto

rozhodnutím boli položené základy rozvoja elektrotechnického priemyslu v meste

Nová Dubnica a v celom regióne. ZTS EVÚ sa stalo vedúcim pracoviskom

vedecko-technického rozvoja a školiacim pracoviskom na prípravu vedeckých

BYSTRICKÝ, V. Dubnica nad Váhom. 1993. MASÁROVÁ, B. ZTS Dubnica nad Váhom. 1986.

45

ašpirantov. Nová Dubnica sa tak stala centrom elektrotechnického výskumu

a vývoja s medzinárodnou pôsobnosťou (Orgoník, Hliničan, 2007).

EVÚ sa zaoberal najmä výskumom elektrických priemyselných pohonov

s tyristorovými meničmi (vyriešil tyristorovú reguláciu prvej elektrickej

lokomotívy na striedavý prúd v ČSSR), bezkontaktných spínačov, nezávislých

zdrojov a meničov elektrickej energie, trakčných pohonov, elektrohydraulických

zariadení. V roku 1970 mal EVÚ 85 zamestnancov, ich počet v roku 1975 vzrástol

na 220 (Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, 1978).

3.3.3 Cementáreň Ladce

Cementáreň v Ladcoch bola prvá na území Slovenska a prvá v Hornom Uhorsku,

ktorá začala vyrábať cement moderným spôsobom. Založil ju v roku 1889

viedenský bankár a miestny veľkostatkár Adolf von Schenk, ktorý vystihol

požiadavku doby a rozhodol sa využiť veľmi výdatné ložiská vápenca,

nachádzajúce sa na jeho pozemkoch v Ladcoch. Výroba cementu začala v roku

1890. Už v roku 1895 cementáreň zamestnávala 500 zamestnancov

(Obec Ladce, 2008).

Cement z Ladiec sa od prvých rokov existencie cementárne používal tak pri

výstavbe stavebných diel na území Slovenska ako aj v zahraničí. Generácie

ladeckých cementov rozvíjali cementáreň od počiatočného vysokého stupňa

fyzickej ľudskej práce v náročných pracovných podmienkach cez najmodernejšie

technológie vo svojej dobe (napr. 1926 – šachtové pece podľa systému

Hauenschild, 1932 – výroba hlinitanového cementu, 1969 – suchý spôsob výroby

slinku v krátkej rotačnej peci), (PCLA, 2008). K dobrej úrovni výroby prispievalo

aj vlastné laboratórium. Výroba vzrastala a najväčší rozsah v období kapitalizmu

dosiahla počas vojnovej konjunktúry – 110 tis. t (1943).

Po oslobodení bola cementáreň znárodnená a začlenená do n. p. Slovenské

cementárne a vápenky so sídlom v Trenčíne. V 60. rokoch bola cementáreň

rekonštruovaná a vybavená najmodernejšou technológiou a jej výrobná kapacita

ORGONÍK, P., HLINIČAN, O. Ekonomika. In KVASNIČKA, M. Nová Dubnica (1957 – 2007).

2007. Encyklopédia Slovenska : II. zväzok. 1978. OBEC LADCE. História obce Ladce [online]. 2008. PCLA. História PCLA [online]. 2008.

46

prekročila 500 tis. t. V roku 1970 zamestnávala 860 pracovníkov (Encyklopédia

Slovenska, III. zväzok, 1979). V roku 1978 vznikol n. p. Považské cementárne so

sídlom v Ladcoch, zlúčením Ladeckej cementárne a Cementárne Lietavská lúčka,

ktoré sa tak stali jeho závodmi.

3.3.4 SlovZink Košeca

Založenie fabriky v Košeci potvrdzuje zakladacia listina vydaná kanceláriou cisára

Františka Jozefa v roku 1863, keď sa barón Adolf Schenk von Lédecz rozhodol

vybudovať fabriku na suchú destiláciu dreva, využijúc tak dobrú polohu pozemkov

nachádzajúcich sa v blízkosti vodných zdrojov, lesov a železnice (Lipták, 2007).

S výrobou zinkovej bieloby (ZnO) s dennou produkciou 2 400 kg sa začalo

v roku 1909 (SlovZink, 2008), keď tu Petrzvaldská továreň na výrobu zinkovej

bieloby otvorila svoj novovybudovaný pobočný závod. Jedná sa tak o továrenský

začiatok výroby farieb na Slovensku (Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, 1978).

Výroba ZnO bola určená najmä na export do Turecka, Švajčiarska a Indie.

Zánikom závodu v Petrzvalde sa celá technológia presunula do Košece a zvyšovala

sa kapacita výroby, pričom sa začali používať aj menej kvalitné zinkové suroviny.

Počas Slovenského štátu až do oslobodenia v roku 1945 bola fabrika majetkom

nemeckých (rakúskych) štátnych príslušníkov.

Od roku 1958, keď až do roku 1989 bol súčasťou n. p. Barvy a laky Praha, sa

stal monopolným výrobcom ZnO v Československu. Podnik bol úspešný v kvantite

aj kvalite výroby a svoje produkty vyvážal do NSR, Talianska, Belgicka, Švédska,

Holandska, Francúzska, Dánska, Mongolska, Maďarska, Španielska. Do tohto

obdobia sa zaraďuje aj začiatok výroby náterových hmôt (Lipták, 2007).

3.3.5 Pivovar Ilava

Prvý listinný dôkaz o výrobe piva pochádza z roku 1598. V roku 1601 existovali

v Ilave dva panské pivovary, ktorých vlastníkmi boli bratia Ostrožičovci. V rokoch

1630 – 1635 prešiel jeden z pivovarov rekonštrukciou, pri ktorej bola vybudovaná

Encyklopédia Slovenska : III. zväzok. 1979. LIPTÁK, B. Košeca. 2007. SLOVZINK. História spoločnosti SlovZink [online]. 2008 Encyklopédia Slovenska : II. zväzok. 1978.

47

budova pivovaru a sladovne. V roku 1635 začal nový pivovar trvalú prevádzku

a tento rok je všeobecne uznávaný za rok založenia Pivovaru Ilava.

V druhej polovici 19. storočia bol pivovar najväčší v Trenčianskej stolici

a ročne vyprodukoval 3 000 hl piva. Po rekonštrukcii v rokoch 1911 – 1914

dosiahol ročnú produkciu piva 9 000 hl. Po roku 1929, keď sa prehĺbením studne

získal zdroj kvalitnej pitnej vody, sa ročná produkcia piva zvýšila na 14 000 hl

a výrobný sortiment tvorili svetlé pivá 10°, 12° a 14° a špeciálne tmavé 18° pivo

Porter. Pri 300. výročí založenia pivovaru (1935) prevzala pivovar Akciová

spoločnosť Nitra, ktorá ho vlastnila až do roku 1944. V tomto roku dosahoval

produkciu 30 000 hl piva ročne a zamestnával 25 robotníkov.

Od roku 1944 až do znárodnenia v roku 1949 pivovar spravovala spoločnosť

Pivovar Ilava – účtovná spoločnosť. V roku 1950 bol do prevádzky uvedený nový

pivovar, ktorý sa staval od roku 1948. Stal sa súčasťou n. p. Stredoslovenské

pivovary (závod Bytča, výrobňa Ilava). Jeho výrobná kapacita sa zvýšila na

120 000 hl. V tomto období dosiahol svoju najvyššiu úroveň, keď produkciu piva

doplnila aj výroba nealkoholických nápojov, ktorá začala v roku 1963. Pivovar

fungoval ako štátny podnik pod rôznymi názvami až do roku 1992, kedy bol

sprivatizovaný (Pivovar Ilava, 2008). V prílohe zobrazujeme ukážku etikiet pív

produkovaných Pivovarom Ilava (obrázok B–5).

3.3.6 Závody 29. augusta Ilava

Národný podnik Závody 29. augusta (ZDA) v Partizánskom otvoril v roku 1971

svoj pobočný závod v Ilave, aby z materského podniku rozšíril svoju výrobu, čím

vytvoril nové pracovné príležitosti najmä pre ženy. Závod najskôr využíval pre

výrobu obuvi priestory Ústavu nápravnej výchovy, neskôr si pre účely výroby

adaptoval budovu bývalého Okresného národného výboru, kde sa zriadili šijacie

dielne.

Od svojho vzniku závod produkoval najmä pánsku obuv, ktorou zásoboval

hlavne domáci trh. V 80. rokoch mali 514 zamestnancov, v roku 1988 zamestnávali

spolu až 740 ľudí, čím sa ZDA stali postupne najväčšími závodmi v Ilave ako

PIVOVAR ILAVA. História piva [online]. 2008.

48

v zamestnanosti, tak aj v obrate hrubej priemyselnej produkcie

(Kobza, 1991).

3.4 Pôsobenie lokaliza čných činite ľov na vývoj priemyslu v regióne

Lokalizačné činitele (faktory) sú investičné, prevádzkové a odbytové podmienky,

ktorých analýza a hodnotenie tvorí základ pre výber optimálnej lokalizácie

priemyselného závodu (Korec, 2005a). Kotliny ponúkajú množstvo priaznivých

faktorov pre lokalizáciu priemyslu, a preto jeho lokalizácia do širšieho priestoru

Stredného Považia bola prirodzeným pokračovaním tendencií, keď kotliny

sústreďovali aktivity obyvateľstva a historicky sa vyformovali ako ťažiskové

priestory života obyvateľov (Mládek, 1990). Oneskorený vývoj priemyslu v tomto

priestore však možno prisudzovať nedostatku priemyselne využiteľných ložísk

minerálnych palivových surovín, ako jednému z faktorov lokalizácie priemyslu

(Mládek, 1975), čo však vynahradilo dobré dopravné spojenie s priemyselnou

oblasťou Ostravy, umožňujúce prepravu surovinových a energetických zdrojov.

Územie Stredného Považia predstavuje typ priemyselnej oblasti, nazývaný

ako poriečny priemyselný pás. Je preň charakteristické silné zgrupovanie

priemyselných závodov v úzkom priestore údolia rieky s jej energetickým využitím

(tvorí zároveň aj zdroj priemyselnej vody, čo je tiež jeden z lokalizačných

faktorov) a možnosťami výhodného dopravného spojenia údolím. Mládek (1968)

hodnotí tieto dva faktory ako hlavné faktory lokalizácie priemyselných závodov

v spomínanom type priemyselných oblastí, pričom najlepšie sa dajú tieto znaky

študovať práve na území Stredného Považia.

Dobré podmienky na rozvoj a následné dominantné postavenie strojárskeho

priemyslu na Strednom Považí, ktoré sme už uviedli v predchádzajúcej

podkapitole, vytvárala hlavne energetická a metalurgická báza v blízkosti Ostravy

a zmeny administratívno-politickej polohy, keď sa zmenila okrajová poloha

Trenčianskej župy v Uhorsku. Aj keď dopravná poloha predstavuje síce určitú

platformu pre existenciu všetkých priemyselných odvetví, po vzniku

KOBZA, M. et al. Priemysel. In BAGIN, A., BYSTRICKÝ, V. Ilava. 1991 KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005. MLÁDEK, J. Teritoriálne priestorové útvary Slovenska. 1990. MLÁDEK, J. Typy priemyselných centier na Strednom Považí. In Geografický časopis. 1975. MLÁDEK, J. Koncentrácia a strediská priemyslu na Strednom Považí. In Acta Geographica

Universitatis Comenianae, Economico-geographica. 1968.

49

Československej republiky predstavovalo Považie dôležitý tranzitný priestor

zintenzívnených dopravných stykov západnej a východnej časti republiky

a západného a východného Slovenska (Mládek, 1968). Autor uvádza, že dostatok

pracovných síl síce pôsobí ako pozitívny faktor, ale rozhodujúci význam pri

lokalizácii strojárskeho priemyslu má až kvalifikovaná pracovná sila.

Mládek (1993) prináša aj zmienku o lokalizačnom činiteli, ktorý býva

označovaný ako intervenčná činnosť štátu, keď sa strategické hľadisko pri

lokalizácii strojárskeho priemyslu v medzivojnovom období uplatňovalo

prostredníctvom štátnych orgánov. Tie disponovali kapitálom, určeným na

preskupenie nevýhodného rozmiestnenia strojárskych závodov, špecializovaných

na zbrojársku výrobu.

V zmysle uvedeného a aj v zhode s Ivaničkom (1974) možno tvrdiť, že

dôležitým činiteľom rozvoja strojárskeho priemyslu sa stala výhodná dopravná

poloha, vlastná energetická základňa, pracovné sily a dobré podmienky pre

dopravu produktov metalurgického priemyslu.

3.4.1 Dopravná poloha

Ako sme už uviedli v podkapitole 3.2, údolie Váhu predstavovalo už v dávnej

minulosti výhodnú polohu pri cestách z juhu na sever. Tá vytvorila dobré

predpoklady pre rozvoj obchodu a remeselnej výroby. Údolím Váhu prechádzala

považská (tiež Jablunkovská) obchodná cesta spájajúca Bratislavu s Těšínom.

V priestore Stredného Považia z nej odbočovala vlárska cesta z Trenčína do

Uherského Hradišťa a cesta z Púchova na Horný Lideč (Encyklopédia Slovenska,

IV. zväzok, 1980). V 19. – 20. storočí sa na jej jednotlivých cestách vybudovala

železničná sieť. Výborná dopravná poloha sa tak po výstavbe Považskej železnice

(Bratislava – Žilina), resp. otvorení železničnej trate Trenčín – Žilina (1883)

s pripojením na Košicko-bohumínsku železnicu stala jedným z rozhodujúcich

faktorov, predurčujúci ďalší rozvoj územia.

MLÁDEK, J. Koncentrácia a strediská priemyslu na Strednom Považí. In Acta Geographica

Universitatis Comenianae, Economico-geographica. 1968. MLÁDEK, J. Lokalizácia a rozvoj strojárskeho priemyslu na Strednom Považí. In Acta Facultatis

Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. 1993. IVANI ČKA, K. Geografia priemyslu. In PLESNÍK, P. a kol. Slovensko : Ľud – I. časť. 1974. Encyklopédia Slovenska : IV. zväzok. 1980.

50

Železničná trať, Trenčianska Teplá – Uherský Brod, prechádzajúca cez

Vlársky priesmyk bola sprevádzkovaná v roku 1888 a trať Púchov – Horní Lideč

v roku 1937. Považská cesta vytvorila podmienky na to, aby bol údolím Váhu

vedený najvýznamnejší dopravný koridor Slovenska.

Výhodné dopravné spojenie kompenzovalo už spomínaný nedostatok

surovinových zdrojov a umožňovalo tak intenzívne hospodárske styky

s priemyselnou oblasťou Ostravy. Práve tento faktor, ako aj dopravné spojenie

so západnou časťou republiky, železnicou cez Vlársky priesmyk, spojením Ostrava

– Žilina a nenáročným napojením závodu železničnou vlečkou na hlavnú

železničnú os Považia, sa popri aspekte obrany štátu, vyžadujúcom lokalizáciu

do stredu územia republiky, stali veľkými pozitívami priestoru Stredného Považia,

na ktorom mali stáť Škodove závody (Mládek, 1993).

Činiteľ výhodnej dopravnej polohy pôsobil na vývoj priemyslu aj

v povojnovom období. Intenzita medziregionálnych stykov rástla priamo úmerne

s hospodárskym rozvojom a dopravné osi vedúce priestorom Stredného Považia

nadobudli prvoradý význam z hľadiska celoštátnej dopravnej siete. Pokrok

v doprave (zdvojkoľajnenie, elektrifikácia niektorých tratí, zlepšenie cestných

spojov), že Stredného Považia bolo „bližšie“ k ostravskej priemyselnej

aglomerácii, čo malo význam pri dodávkach surovín a zväčšovaní okruhu

dodávateľov (Mládek, 1993). Popri železničnej doprave sa využívala aj cestná

doprava a intenzívna tranzitná preprava bola vedená po hlavných cestných ťahoch

Bratislava – Žilina a Beluša – Púchov – Česká republika. Významný regionálny

význam malo aj cestné spojenie Považia s Ponitrím štátnou cestou z Ilavy cez

horský priechod Homôlka.

3.4.2 Energia

Energia rieky Váh tvorí najvýznamnejší energetický zdroj na spriemyselnenom

území Stredného Považia. Mohlo sa tak čiastočne opierať o vlastnú energetickú

bázu, vybudovanú počas socialistickej industrializácie. Do súčasnosti je tvorená

stupňovitou sústavou vodných elektrární na Váhu, nazývaných Vážska kaskáda.

MLÁDEK, J. Lokalizácia a rozvoj strojárskeho priemyslu na Strednom Považí. In Acta Facultatis

Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. 1993.

51

Na jej vybudovanie malo vplyv najmä husté osídlenie a významný priemysel,

akumulovaný v údolí Váhu (Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, 1982), lepšie

povedané, rastúca potreba elektrickej energie pre novovzniknuté strojárske závody,

pričom už projekt výstavby Škodových závodov počítal s dodávkami elektrickej

energie z vážskych hydrocentrál. Vybudovaním Vážskej kaskády sa utvoril ucelený

energetický systém, schopný dodávať elektrickú energiu tak, aby ju priemyselné

závody mali k dispozícii v čase najväčšej spotreby.

Ako prvé sa vybudovali VE Ladce (1932 – 1936) a VE Ilava (1940 – 1946),

nasledovaná VE Dubnica (1943 – 1949). Spolu v VE Trenčín tvorili prvú skupinu

kanálových elektrární. Potreba vyšších výkonov a špičkovej energie sa prejavila

v ďalšej etape výstavby, keď sa podľa týchto požiadaviek postavilo samostatné

vodné dielo „Priehrada mládeže“ s VE Nosice (1950 – 1957). Parametre vodných

elektrární zobrazuje tabuľka 6.

Tabuľka 6: Parametre vodných elektrární na Váhu

VE Pov. Bystr. VE Nosice VE Ladce VE Ilava VE Dubnica

Rok uvedenia do prevádzky 1964 1957 1936 1946 1949

Kategória kanálová priehradová kanálová kanálová kanálová

Tok Váh Váh Váh Váh Váh

Typ turbíny Kaplan Kaplan Kaplan Kaplan Kaplan

Počet turbo agregátov 3 3 2 2 2

Maximálny spád (m) 16,28 22,5 15,3 14,6 13,7

Prietok m3.s-1 504 390 150 150 150

Inštalovaný výkon (MW) 55,2 67,5 16,15 15 16,5

Priemerná ročná výroba (GWh) 112,7 151,9 74,6 74,2 80,7

Prameň: Encyklopédia Slovenska : VI. zväzok. 1982. [Upravené autorom].

Aj keď energia Váhu tvorila významný energetický zdroj, priemyselné

závody využívali aj vlastné energetické systémy na výrobu tepla a elektriny. Ich

výrobu zabezpečovali dovozom hnedého a menej kvalitného čierneho uhlia

zo severočeskej a severomoravskej oblasti, keďže región nedisponoval dostatkom

priemyselne využiteľných palivových surovín, ako už bolo spomenuté. Závodné

elektrárne (najväčšie v Dubnici nad Váhom a v Považskej Bystrici) zabezpečovali

približne 1/5 z celkovej spotreby elektriny v priemysle (Mládek, 1975).

Encyklopédia Slovenska : VI. zväzok. 1982. MLÁDEK, J. Typy priemyselných centier na Strednom Považí. In Geografický časopis. 1975.

52

3.4.3 Pracovná sila

Pracovnú silu môžeme hodnotiť ako vnútroregionálny činiteľ lokalizácie s veľkým

významom. Predpoklad na rozvoj priemyslu v regióne dávala v menšej miere

dlhotrvajúca tradícia remeselnej výroby, ktorá bola, prostredníctvom rôznych

malých továrenských dielničiek a majstrov – remeselníkov, rozptýlená po sídlach

na území.

Už sme spomínali, že pracovná sila je pozitívnym činiteľom lokalizácie, ale

rozhodujúci význam má až kvalifikovaná pracovná sila (Mládek, 1968). Širší

priestor okresu Ilava, resp. región Stredného Považia, poskytoval dostatok

pracovníkov, ktorí mohli nastúpiť do výroby. Pre získanie potrebnej kvalifikácie

a odborných vedomostí museli však prejsť odborným výcvikom v závodných

odborných učilištiach, prípadne odborných stredných školách (Mládek, 1993).

Husto osídlené údolie Váhu poskytovalo, a teda aj jednotlivé obce, dostatok

pracovných síl, schopných zamestnať sa v priemysle. V tabuľke 5 sme uviedli

prehľad najväčších priemyselných podnikov regiónu s hodnotením, že poskytoval

len obmedzené množstvo pracovných príležitostí na začiatku 30. rokov

20. storočia. Preto je zaujímavé sledovať, ako sa s rastúcim priemyslom vyvíjal

počet obyvateľov v jednotlivých obciach okresu Ilava od roku 1869 až do roku

1990 (tabuľka 7, graf 1 na strane 55), ktorí tak tvorili potenciálnu alebo aktívnu

pracovnú silou. Najvýraznejší rast samozrejme možno pozorovať pri Dubnici nad

Váhom, a to práve od času, keď sa začalo s výstavbou závodov, vďaka ktorým sa

dedina zmenila na priemyselné centrum Považia. Zároveň sa tak stala aj centrom

zamestnanosti, keď závody zamestnávali ľudí nielen zo všetkých okolitých

mestečiek a dedín, ale až do okruhu 50 km v smere na Považskú Bystricu, Ilavu,

Zliechov a dediny po ľavej i pravej strane Váhu (Kiacová, 2007). Nová Dubnica,

ako mesto, pôvodne poskytujúce ubytovanie ľuďom pracujúcim v závodoch,

v roku 1970 Dubnicu nad Váhom „predbehlo“ v počte obyvateľov, čo bolo znakom

jej nevídaného rastu v tom období. Ilava, ako tretie mesto okresu, nezaznamenala

v porovnaní s dvoma uvedenými mestami prudký nárast počtu obyvateľov, ale

krivka vývoja stúpala plynule bez výraznejších výkyvov. MLÁDEK, J. Koncentrácia a strediská priemyslu na Strednom Považí. In Acta Geographica

Universitatis Comenianae, Economico-geographica. 1968. MLÁDEK, J. Lokalizácia a rozvoj strojárskeho priemyslu na Strednom Považí. In Acta Facultatis

Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. 1993. KIACOVÁ, E. História mesta. In KVASNIČKA, M. Nová Dubnica (1957 – 2007). 2007.

53

Tabuľka 7: Vývoj po čtu obyvate ľov v okrese Ilava pod ľa obcí v rokoch 1869 – 1991

P. č. Názov obce 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991

1. Bohunice 517 533 602 624 612 593 673 624 852 871 853 719

2. Bolešov 852 839 830 844 903 906 1 018 1 119 1 443 1 480 1 468 1 414

3. Borčice 190 209 201 195 231 244 271 378 441 519 454 396

4. Červený Kameň 831 898 981 1 098 1 224 1 115 1 164 996 1 275 1 258 1 031 830

5. Dubnica nad Váhom 2 445 2 537 2 606 2 684 2 743 2 954 3 374 7 634 10 419 9 941 15 580 24 446

6. Dulov 431 450 463 551 554 518 570 648 827 1 034 1 080 937

7. Horná Poruba 504 463 518 654 706 784 858 947 1 276 1 340 1 245 1 096

8. Ilava 2 368 2 307 2 681 2 833 2 938 2 733 2 851 3 162 3 962 4 596 5 188 5 531

9. Kameničany 331 301 285 300 320 362 390 498 668 673 586 460

10. Košeca 957 1 009 1 036 1 221 1 155 1 180 1 650 1 921 2 394 2 568 2 629 2 435

11. Košecké Podhradie 1 280 1 139 1 189 1 169 1 154 1 147 1 279 1 334 1 666 1 627 1 375 1 137

12. Krivoklát 318 337 332 340 340 348 394 400 509 522 430 324

13. Ladce 619 607 797 1 113 1 052 1 190 1 613 1 679 2 050 2 216 2 851 2 633

14. Mikušovce 841 871 839 888 902 853 906 878 1 088 1 136 1 042 1 007

15. Nová Dubnica 340 383 394 418 444 516 612 812 5 040 10 906 12 448 12 590

16. Pruské 1 160 1 114 1 202 1 244 1 257 1 275 1 181 1 290 1 649 1 729 2 139 2 029

17. Sedmerovec 267 295 328 342 359 372 352 429 488 485 488 402

18. Slavnica 430 405 435 393 410 428 599 640 698 835 816 863

19. Tuchyňa 491 516 541 597 567 599 642 638 784 874 824 751

20. Vršatské Podhradie 393 408 418 412 438 476 488 401 390 344 333 291

21. Zliechov 2 060 2 033 2 180 2 390 2 617 2 739 2 768 1 561 1 760 1 735 999 756

Spolu 17 625 17 654 18 858 20 310 20 926 21 332 23 653 27 989 39 679 46 689 53 859 61 047

Poznámka: Údaje za Novú Dubnicu v rokoch 1869 – 1950 zahŕňajú časti obce: Malý Kolačín, Veľký Kolačín.

Prameň: Retrospektivní lexikon obcí Československé socialistické republiky 1850 – 1970 : 2. díl – SSR Statistický lexikon obcí ČSSR 1982 : 2. díl Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 1992

Vyššie zmienené fakty o Dubnici nad Váhom ako centre zamestnanosti

dokumentuje aj tabuľka 8 a mapa 1 (str. 56), zobrazujúca ekonomicky aktívne

obyvateľstvo v priemysle v okrese Ilava v roku 1980. Z nej vyplýva, že až

v 16 obciach pracovalo viac ako 50 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva

v priemysle, ktoré vo veľkej miere zamestnávali práve dubnické ZTS. Dubnica nad

Váhom vykazovala v roku 1980 až 70,6%-ný podiel dochádzajúcich z celkového

počtu pracovných príležitostí v priemysle (Mládek, (1990). Samotná Dubnica má

so 72%-ným podielom najviac ekonomicky aktívnych obyvateľov v priemysle. Ak

uvážime, že v roku 1980 zamestnávali ZTS v Dubnici nad Váhom 12 856

pracovníkov (Bystrický, 1993), tak pri hypotetickej úvahe, že všetci pracovníci by

mali trvalý pobyt v okrese Ilava, keď v priemysle pracovalo 17 416 ekonomicky

aktívnych obyvateľov v okrese, by zamestnávali takmer 74 % ekonomicky

aktívneho obyvateľstva okresu.

MLÁDEK, J. Teritoriálne priestorové útvary Slovenska. 1990. BYSTRICKÝ, V. Dubnica nad Váhom. 1993.

54

Tabuľka 8: Ekonomicky aktívne obyvate ľstvo v priemysle v okrese Ilava pod ľa obcí v roku 1980

P. č. Názov obce

Počet obyvate ľov Podiel EA v priemysle z EA spolu (%) spolu EA

spolu EA

v priemysle

1. Bohunice 853 440 233 53,0

2. Bolešov 1 468 725 397 54,8

3. Borčice 454 224 134 59,8

4. Červený Kameň 1 031 550 292 53,1

5. Dubnica nad Váhom 15 580 8348 5988 71,7

6. Dulov 1 080 513 312 60,8

7. Horná Poruba 1 245 629 413 65,7

8. Ilava 5 188 2581 1158 44,9

9. Kameničany 586 288 140 48,6

10. Košeca 2 629 1355 763 56,3

11. Košecké Podhradie 1 375 721 391 54,2

12. Krivoklát 430 205 114 55,6

13. Ladce 2 851 1463 933 63,8

14. Mikušovce 1 042 515 290 56,3

15. Nová Dubnica 12 448 7081 4624 65,3

16. Pruské 2 139 975 423 43,4

17. Sedmerovec 488 227 146 64,3

18. Slavnica 816 333 140 42,0

19. Tuchyňa 824 399 235 58,9

20. Vršatské Podhradie 333 148 75 50,7

21. Zliechov 999 487 215 44,1

Spolu 53 859 28207 17416 61,7

Prameň: Statistický lexikon obcí ČSSR 1982 : 2. díl

Graf 1: Vývoj po čtu obyvate ľov v okrese Ilava pod ľa obcí v rokoch 1869 – 1991

0

2 500

5 000

7 500

10 000

12 500

15 000

17 500

20 000

22 500

25 000

1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991

Rok

Počet

oby

vateľo

v

Bohunice

Bolešov

Borčice

Červený Kameň

Dubnica nad Váhom

Dulov

Horná Poruba

Ilava

Kameničany

Košeca

Košecké Podhradie

Krivoklát

Ladce

Mikušovce

Nová Dubnica

Pruské

Sedmerovec

Slavnica

Tuchyňa

Vršatské Podhradie

Zliechov

Prameň: Retrospektivní lexikon obcí Československé socialistické republiky 1850 – 1970 : 2. díl – SSR

Statistický lexikon obcí ČSSR 1982 : 2. Díl

Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 1992 55

56

57

4 TRANSFORMÁCIA PRIEMYSLU NA SLOVENSKU

PO ROKU 1989

4.1 Charakteristika transformácie priemyslu

Vážne politické a spoločenské udalosti z roku 1989, ktoré sa udiali na Slovensku,

mali vplyv aj na celkovú organizáciu hospodárstva, vrátane priemyslu.

Vo viacerých, geografických i negeografických vedách sa v tejto súvislosti začali

používať pojmy „transformácia“ a „transformačné obdobie“, resp. „transformation“

a „transition“, prípadne „period of transition“ v anglicky písanej literatúre.

Veľký slovník cudzích slov (Šaling, 2003) charakterizuje transformáciu ako

„premenu, premenenie, pretvorenie“, resp. v ďalšom význame ako „ekonomický

proces premeny štátneho podniku na súkromnú komerčnú organizáciu“.

Od začiatku 90. rokov 20. storočia sa začal tento pojem široko používať

pri vyjadrovaní procesov zmien, ktoré prebiehali v postkomunistických krajinách

Európy. Tieto zmeny súviseli s prechodom jednotlivých štátov z centrálne

riadených spoločností na spoločnosti s demokratickým systémom riadenia, ktorému

je vlastná trhová ekonomika (Korec, 2005a). Obdobie, v ktorom tieto zmeny

prebiehajú, nazývame ako „transformačné“, resp. v doslovnom preklade

z anglického „transition“ ako „prechodné“. Preto sa aj stredo- a východoeurópske

krajiny označujú ako „transformujúce sa krajiny“, čo však podľa Ivaničku (1999)

nie je výstižný termín, pretože sa transformujú všetky krajiny Európy do novej

kvality vrátane socialistických krajín a kľúčovú dlhodobú transformáciu

predstavuje zmena od modernizmu k postmodernizmu.

Zmeny sociálno-ekonomických systémov v postkomunistických krajinách

Európy, môžeme tak v zhode s Popjakovou (2001) považovať za transformáciu

v užšom slova zmysle, lebo sú viazané na časovo ohraničený úsek a sú súčasťou

celkového vývoja spoločnosti, resp. jej ekonomiky. V súvislosti s vyššie uvedeným

sa takto môžeme pozerať aj na transformáciu priemyslu, ktorú chápeme ako

prechodné obdobie zmien prebiehajúce v priemysle postkomunistických krajín

Európy v posledných desiatich rokoch 20. storočia. Tým sa mení aj pozícia

ŠALING, S. Veľký slovník cudzích slov. 2003. KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a. IVANI ČKA, K. Slovensko – Génius loci. 1999. POPJAKOVÁ, D. Transformácia priemyslu v regióne Šariša… In Geografické práce. 2001.

58

priemyselných firiem (v podmienkach rozvíjajúcej sa trhovej ekonomiky je pojem

firma zaužívanejší ako pojem závod, podnik, resp. vyjadruje zväčša jej súkromnú

vlastnícku formu) v hospodárskych a regionálnych štruktúrach štátu.

(Mládek, 1995) identifikuje v časovom vývoji procesov transformácie tri

základné fázy, ktoré predstavujú základnú teoretickú bázu transformácie priemyslu

a poukazujú na komplikovanosť transformačného procesu. Prvá fáza – fáza

deštrukcie, predstavuje deštrukciu ekonomických štruktúr a ich väzieb,

sformovaných v období centrálne plánovanej ekonomiky. Výkonnosť a produkcia

jednotlivých odvetví národného hospodárstva prudko klesá a začínajú sa objavovať

náznaky trhovej ekonomiky v podobe nových ekonomických subjektov. Fázu

deštrukcie má už slovenský priemysel za sebou (dôsledky ekonomickej reformy,

rozdelenie československej ekonomiky). V druhej fáze – fáze stabilizácie, sa

deštrukčné procesy vyvažujú s postupne sa vytvárajúcimi štruktúrami trhovej

ekonomiky. Táto pomerne krátka fáza sa je už tiež ukončená a slovenský priemysel

sa nachádza v tretej fáze – fáze rozvojovo-kompenzačnej, kde sa výkonnosť

ekonomiky zrýchľuje aj vďaka ďalším pomaly sa vytvárajúcim štruktúram.

Jednotlivé fázy je možné charakterizovať pomocou základných ukazovateľov

hospodárstva HDP (graf 2, graf 3), alebo pomocou ukazovateľov stavu a vývoja

priemyslu. Majoritný vplyv na priebeh celého procesu má intenzita deštrukčných

procesov a dĺžka jednotlivých fáz, pričom celkový vývoj je však ovplyvnený

veľkým množstvom faktorov, ktoré môžu jednotlivé fázy predĺžiť, skrátiť alebo

dokonca aj zastaviť.

Graf 2: Vývoj HDP v rokoch 1990 – 2004

Poznámka: Údaje sú v stálych cenách roku 1995

Prameň: Štatistická ročenka SR 1998, 2005

MLÁDEK, J. Procesy transformácie priemyslu na Slovensku. In Geographia Slovaca. 1995.

599

,2

511

,9

478,

5

460

,8

483,

4

516

,8 611,

9

640

,2

667,

1

676

,9

690,

7

716

,8

749,

9

784

,4

826

,5

0,0100,0200,0300,0400,0500,0600,0700,0800,0900,0

1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004

Rok

Mld

. Sk

HDP

59

Graf 3: Podiel priemyslu na tvorbe HDP v rokoch 198 9 – 1998

Prameň: BLEHA, B. Transformácia priemyslu Slovenska [diplomová práca]. 2000.

Hospodársky vývoj Slovenskej republiky bol do veľkej miery závislý aj

na vonkajších faktoroch (rozpad RVHP, strata východných trhov, zmena orientácie

zahraničného obchodu na západnú Európu, začleňovanie do západoeurópskych

štruktúr), ktoré sa pokúšali zmierniť zaostávanie SR za najvyspelejšími štátmi

sveta, hlavne v ekonomickej oblasti, v ktorej zohrával priemysel dôležitú úlohu.

Transformácia postavila SR na rovnakú štartovaciu čiaru spolu s ostatnými

transformujúcimi sa krajinami postkomunistickej Európy, pričom jej nepriaznivá

pozícia v transformácii priemyslu sa prejavila hneď na začiatku, v takmer

nejestvujúcej báze súkromného sektoru, vo vlastníctve štátu bola celá ekonomika,

vo veľkej koncentrácii hospodárskych a priemyselných aktivít do veľkých celkov

s monopolným postavením a veľkej závislosti na obchode s krajinami združenými

v RVHP. Svozilová (2007) ponúka stručné zhrnutie stratégie transformácie

postkomunistických krajín na základe scenára ekonomickej reformy

v nasledovných bodoch:

– rozsiahle uvoľnenie cien;

– liberalizácia zahraničného obchodu so zmenami v kurzovom režime;

– makroekonomická stabilizácia;

– rýchla privatizácia obchodu a malého podnikania;

– demonopolizácia a privatizácia veľkých podnikov;

– reforma sociálneho systému;

– daňová reforma;

Transformácia priemyslu v našich zemepisných šírkach nastala práve

v období, keď celosvetovo dochádzalo k procesom zmien svetovej ekonomiky

SVOZILOVÁ, M. Prostorové aspekty transformace…[diplomová práce] 2007.

56,2

56,

3

52,

7

43,

7

41,

8

37,

9

31,5

30,0

28,2

26,7

0,0

10,0

20,0

30,0

40,0

50,0

60,0

1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998Rok

%

Podiel priemyslu

60

s výrazným vplyvom na vývoj priemyslu. V celosvetovom meradle tak v zhode

s J. J. Parysekom (1994) môžeme za najdôležitejšie zmeny považovať:

– internacionalizáciu a globalizáciu svetovej ekonomiky;

– konkurenčný tlak na svetovej globálnej úrovni;

– dynamický rozvoj nových technológií;

– vytváranie regionálnych trhov na svetovej úrovni;

– nahradenie modelu masovej produkcie modelom rýchleho adaptovania

na inú výrobu (model rôznorodosti výrobkov);

– zmeny v modeli konzumpcie priemyselnej produkcie;

Pod vplyvom vyššie uvedených zmien svetovej ekonomiky, ako aj

pod vplyvom transformačných zmien sociálno-ekonomického prostredia

priemyselných firiem môžeme v transformujúcom sa priemysle

postkomunistických krajín identifikovať osem výrazných zmien, ktoré majú medzi

sebou veľmi úzke prepojenie (Korec, 2005a) a niektoré z nich sa naplno prejavili aj

v študovanom regióne:

– zníženie počtu zamestnaných v priemysle;

– zmena veľkostnej štruktúry priemyselných podnikov (firiem);

– zmena priestorovej štruktúry priemyslu;

– zmena odvetvovej štruktúry priemyslu;

– zmena vlastníckej štruktúry podnikov;

– zvýšenie významu zahraničného kapitálu;

– zmena organizačnej štruktúry a filozofie riadenia priemyselných firiem;

– zníženie hodnoty priemyselnej výroby;

Pri transformácii priemyslu na Slovensku sa uplatnili ešte dva procesy,

významne ovplyvňujúce jeho ďalší vývoj po roku 1989, a to privatizácia priemyslu

a konverzia zbrojárskeho priemyslu.

4.2 Transforma čné procesy v priemysle

4.2.1 Konverzia zbrojárskeho priemyslu

V 80. rokoch 20. storočia sa Československo radilo k najvýznamnejším výrobcom

zbraní na svete. V roku 1987 bolo siedme podľa objemu výroby. Na Slovensku PARYSEK, J. J. Zachowania przestrzenne… In KOREC, P. Ekonomická geografia I. 2005. KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a.

61

dominovala najmä výroba ťažkých zbraní – bojových vozidiel pechoty (BVP)

a tankov. V roku 1987 predstavovala zbrojárska výroba 5 % priemyselnej výroby

Slovenska, pričom na exporte sa podieľala 12 %. Z celkového objemu zbrojárskej

výroby sa ročne exportovalo asi 70 %.

Zmena geopolitickej situácie vo svete a znižujúci dopyt po BVP a tankoch

znamenali stratu trhov. Ešte v 90. rokoch 20. storočia Slovensko dokázalo

umiestniť časť zbrojárskej výroby na zahraničných trhoch, no strata domácich

trhov a trhov v rámci Varšavskej zmluvy bola nenahraditeľná. V rokoch 1991

a 1992 dosahovala hodnota exportu československých zbraní len 1/8 exportu

z rokov 1986 – 1989. V prípade zbrojárskej výroby bol určitým špecifikom fakt, že

nemohli presunúť svoje exportné trhy z východu na západ ako v prípade iných

priemyselných odvetví a na jej obmedzení sa podieľala aj nová politická línia

nového Československa prezentovaná prezidentom republiky V. Havlom. Ako

výsledok uvedených skutočností bola nevyhnutná konverzia zbrojárskeho

priemyslu, postupné znižovanie výroby a postupný úplný prechod na civilnú

výrobu (Korec, 2005a)..

Program konverzie zbrojárskej výroby sa začal plniť v roku 1991 rozhodnutím

vlády s cieľom zachovať jestvujúce závody a reštrukturalizovať ich smerom

k civilnej výrobe pri zachovaní úrovne výroby a zamestnanosti. Hodnota

zbrojárskej výroby v roku 1990 poklesla len na 43 % objemu z roku 1987 a v roku

1992 dokonca len na 20 % (Korec, 2005a). Konverziou bolo postihnuté najviac

Považie (podkapitola 5.1.1), kde bola lokalizovaná veľká väčšina zbrojárskej

výroby, ktorá sa sem v podobe strategických podnikov relokalizovala

v medzivojnovom období. Okrem zbrojárstva však utrpel aj elektrotechnický

priemysel ako dodávateľ techniky.

Na podporu zbrojárstva v SR v rámci Programu konverzie bolo vyčlenených

2,2 mld. Sk, čo však predstavovalo len 12,6 % z plánovaných nákladov

na realizáciu projektov. Poskytnuté prostriedky však umožnili zaviesť novú civilnú

výrobu v konverzných podnikoch. V roku 1995 vzniklo zoskupenie finančného

holdingu DMD Holding, a. s., ktoré nemalo vlastný predmet podnikania, ale

zaoberalo sa len riadením integrovaných podnikov zbrojárskeho a strojárskeho

priemyslu, ktoré boli vo veľkej väčšine vo vlastníctve štátu. Za pomoci DMD

KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a.

62

Holdingu sa v rámci Programu podpory rozvoja strojárskeho a zbrojného priemyslu

SR mali oživiť a ďalej rozvíjať tieto priemyselné odvetvia cez výrobu dopravných

prostriedkov, energetických zariadení, zdravotníckej techniky a špeciálnej

techniky. Aj napriek týmto snahám, veľká väčšina podnikov nebola schopná sa

hospodársky revitalizovať a ich strata narástla kumulatívne v rokoch 1991 – 1998

na viac ako 22 mld. Sk za celý sektor (Korec, 2005a).

4.2.2 Privatizácia

Klasický nástroj priemyselnej politiky predstavuje štátne vs. súkromné vlastníctvo.

Súkromné vlastníctvo a podnikanie predstavujú základ trhového hospodárstva,

ku ktorému prechádzala slovenská ekonomika po roku 1989 od centrálne

plánovaného hospodárstva. Modelu trhového hospodárstva sú vlastné rozvinuté

podnikateľské aktivity, zdravé podnikateľské prostredie a trh.

Privatizácia, ako nástroj ekonomiky štátu po roku 1989, mala napomôcť

budovaniu trhu a vytvoreniu súkromného sektora, pretože súkromné podniky majú

lepšiu výkonnosť ako podniky štátne. Privatizácia na Slovensku nebola naviazaná

len na oblasť hospodárstva a ekonomiky, ale mala rozsiahly vplyv na celú

spoločnosť. Privatizáciu, ako kľúčovú úlohu ekonomickej reformy, odsúhlasila

vláda ČSFR v roku 1990. Samotná privatizácia bola rozdelená na dve časti –

tzv. malú a veľkú privatizáciu.

Malá privatizácia prebehla v rokoch 1991 – 1993. Orientovala sa

na privatizáciu maloobchodnej siete, služieb a menších výrobných zariadení

a svojím rozsahom bola menej technicky a organizačne náročná. Vytvorila

podmienky pre vznik malého a stredného podnikania. Do procesu malej

privatizácie bolo zaradených 9 756 malých podnikov. Niektoré z nich boli vrátené

pôvodným majiteľom v procese reštitúcií (vrátenie majetku pôvodným majiteľom,

ktorý im bol po roku 1948 znárodnený) a väčšina bola sprivatizovaná priamym

predajom. Hodnota sprivatizovaného majetku predstavovala 14,5 mld. Kčs

(Mládek, 1995).

Veľká privatizácia začala privatizáciou štátneho majetku (aj v priemysle)

v roku 1991, kedy bol vládou zostavený zoznam podnikov s majetkovou účasťou

KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a. MLÁDEK, J. Procesy transformácie priemyslu na Slovensku. In Geographia Slovaca. 1995.

63

štátu, určenou pre privatizáciu. Jej súčasťou bola neštandardná forma – kupónová

privatizácia (transformácia časti majetku štátnych podnikov na akciové spoločnosti

a bezplatné odovzdanie ich akcií obyvateľom za investičné kupóny) a štandardné

formy – priamy predaj (forma predaja majetku alebo obchodných podielov vopred

určenému záujemcovi, kde dochádza k predaju na základe schválenia

privatizačného projektu vládou alebo na základe rozhodnutia o privatizácii),

verejné súťaže a verejná dražba. Veľká privatizácia prebehla v dvoch vlnách.

Prvá vlna veľkej privatizácie prebehla v rokoch 1991 – 1993. Dominovala jej

kupónová privatizácia a jej prostredníctvom bol privatizovaný majetok v účtovnej

hodnote 79,7 mld. Sk, zatiaľ čo priamymi predajmi sa predal majetok v hodnote

len 12,7 mld. Sk. Kupónová privatizácia, v rámci ktorej boli občanom vydané

kupónové knižky, splnila cieľ rýchlej a rozsiahlej privatizácie (Beblavý, Marcinčin,

2000). Vďaka nej došlo k presunu značného množstva majetku, i keď názory na ňu

(negatívne i pozitívne) a hodnotenie jej následkov pri správe privatizovaných

podnikov, ich reštrukturalizácii a ekonomickej efektívnosti, sa veľmi odlišujú.

V druhej vlne veľkej privatizácie v rokoch 1995 – 1998 sa kupónová

privatizácia zrušila a priamym predajom sa predali podniky v účtovnej hodnote

109,2 mld. Sk. V tomto období boli privatizované najmä veľké podniky majúce

v základných priemyselných odvetviach podstatný podiel na produkcii svojho

odvetvia (tabuľka 9), (Beblavý, Marcinčin, 2000). Privatizačný proces v tomto

období mal viaceré špecifické črty. Cena podnikov bola stanovená na výrazne

nižšej úrovni ako predtým – pri priamych predajoch v rokoch 1992 a 1993

predstavovala 105,9 % a 106,7 % účtovnej hodnoty, kým v rokoch 1996 a 1997 to

bolo 28,17 % a 18,02 % (Reptová, Valentovič, 2000). Privatizačné metódy z rokov

1995 – 1998 sú, z hľadiska vplyvu na štruktúru a výkonnosť priemyslu Slovenska,

hodnotené vo všeobecnosti ako negatívne. Napomohli tomu aj problematické úvery

od bánk a ich zahmlený spôsob (ne)splácania privatizérmi, ktorí boli vo veľkej

miere politicky naklonení vláde.

Nástup novej vládnej garnitúry v roku 1998 sa niesol v schválení Koncepcie

privatizácie majetku štátu na ďalšie obdobie. Určila sa trvalá 51%-ná majetková

účasť vo vybraných prirodzených monopoloch a v záujme dokončenia

BEBLAVÝ, M., MARCINČIN, A. Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. 2000. REPTOVÁ, O., VALENTOVIČ, M. Veľká privatizácia. In Od spoločného k súkromnému :

10 rokov privatizácie na Slovensku. 2000.

64

privatizácie, vznikol nový strategický zoznam štátnych podnikov a organizácií

z odvetví energetiky, telekomunikácií, strojárstva, dopravy a iných, aby v nich štát

svojou účasťou mohol zabezpečiť efektívny výkon práv a povinností. Privatizácia

bola zabezpečená prostredníctvom medzinárodných tendrov a s pomocou

privatizačných poradcov pri privatizácii strategických podnikov a bánk sa vláde

podarilo ukončiť privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu, Transpetrolu,

rozvodných energetických závodov a Slovenských telekomunikácií. Roky 2001

a 2002 sa preto označujú aj ako „roky privatizácie“, keďže celkové príjmy dosiahli

hodnotu takmer 300 mld. Sk. V roku 2004 bola ukončená privatizácia Slovenských

elektrární.

4.2.3 Zmena vlastníckej štruktúry

Zmeny vlastníckej štruktúry úzko súviseli s privatizáciou, kedy sa otázky

vlastníctva dostali do popredia transformačného procesu. Do roku 1989 bol takmer

100%-ným vlastníkom priemyslu štát, resp. jestvovali prakticky tri druhy

Tabuľka 9: Veľké podniky, privatizované priamymi predajmi v rokoch 1995 – 1998 a ich dôležitos ť v rámci tržieb svojho odvetvia

Sektor Počet podnikov

v TOP 100 (1998)

Počet podnikov v TOP 100

privatizovaných (1995 – 1998)

Podiel na tržbách TOP 100 podnikov

ich odvetvia

Podiel na tržbách celého ich odvetvia

(1998)

Ťažobný priemysel

CA+CB 4 4 100 36,0

Potravinárstvo

DA 8 0 0,0 0,0

Ľahký priemysel

DB 1 0 0,0 0,0

DC 0 0 0,0 0,0

DD 0 0 0,0 0,0

DN 7 3 51,7 34,1

Zákl. priem. odv.

DE 1 1 100,0 95,2

DF 11 6 44,2 39,8

DG 2 0 0,0 0,0

DH 2 2 100,0 13,5

DI 7 4 83,0 54,6

DJ 3 1 51,8 15,3

Investi čné statky

DK 4 1 19,6 6,1

DL 5 2 8,7 7,8

DM 0 0 0,0 0,0

Prameň: BEBLAVÝ, M., MARCINČIN, A. Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. 2000. VýpočtyM. Beblavého na základe Trend TOP 100, privatizačného registra M.E.S.A. 10, údajovMSPNM SR a ŠÚ SR.

65

vlastníctva: štátne socialistické, družstevné socialistické a vlastníctva

spoločenských a socialistických organizácií. V súčasnom období sa v štatistickej

praxi stretáme s ôsmimi druhmi vlastníckych foriem:

– medzinárodné s prevažujúcim verejným sektorom;

– súkromné tuzemské;

– družstevné

– štátne;

– vlastníctvo územnej samosprávy;

– vlastníctvo združení;

– vlastníctvo združení, politických strán a cirkví;

– zahraničné;

– medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom;

V transformačnom období postupne dochádzalo k diverzifikácii vlastníckej

štruktúry priemyselných podnikov a prechod na trhovú ekonomiku mal za následok

prudký nástup súkromného sektora. V rokoch 1998 – 2006 sa počet podnikov

v súkromnom sektore zvýšil o jednu tretinu, pričom pozorovateľný je pokles počtu

podnikov v rukách štátu o takmer 50 %. Zvyšovanie počtu priemyselných

podnikov v rukách súkromných vlastníkov však vo všeobecnosti bolo spôsobené

zmenou vlastníctva – zo štátneho na súkromné, vznikom nových podnikateľských

subjektov v procese dezintegrácie starých štátnych podnikov, alebo vznikom

nových podnikov. S prílevom zahraničných investícií a kapitálu súvisí aj nárast

počtu podnikov so zahraničným a medzinárodným vlastníctvom. V prípade

zahraničného vlastníctva, počet priemyselných podnikov stúpol až o 191 % (graf 4).

Graf 4: Zmena vlastníckej štr uktúry priemyselných podnikov v SR v rokoch 1998 – 2006

Prameň: ŠÚ SR. Databáza SLOVSTAT [online]. 2008.

210

166

147

141

136

138

119

117

107

8 89

8

8 62

6

9 02

0

9 10

9

8 76

1

9 24

3 10 4

56 11 2

77

11

843

461

514

611 679

694 775 949 1 1

53

1 3

44

93

3

887

92

7

92

7

89

1

92

0

1 0

40

1 1

06

1 09

4

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

Poč

et p

odni

kov

Sektor verejný

Sektor súkromný

Zahraničné vlastníctvo

Medzinárodné vlastníctvo

66

5 13

0

6 42

2

7 5

92

7 7

23

8 4

67

9 2

01

8 8

80

9 25

2

9 3

37

8 9

90

9 4

78

10

69

6

11 5

20

12 0

76

52

592

49

972

47 2

16

45 0

12 48

091

50

981

50

369

49

93

9

50 7

10

49 2

95 53

87

1 58

169

58

789

69 3

12

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

Poč

et p

odni

kateľs

kých

sub

jekt

ov Právnické osobyFyzické osoby

Vlastnícke vzťahy boli v SR legislatívne riešené viacerými zákonmi, z ktorých

viaceré upravovali aj zákonné podmienky podnikania, ktoré tvorilo dobrý

predpoklad na vznik a rozvoj nových podnikateľských subjektov, pôsobiacich

v rôznych odvetviach priemyslu. Podnikateľským subjektom – ziskovou

organizáciou, tak ako ju definuje slovenská štatistika môže byť:

– fyzická osoba – zapísaná v OR SR (podnikatelia, slobodné povolania,

samostatne hospodáriaci roľníci, a iné);

– právnická osoba (v. o. s., s. r. o., a. s., komanditná spoločnosť, š. p.,

družstvo, a iné);

Graf 5 zobrazuje nárast počtu podnikateľských subjektov podľa právnej formy,

pôsobiacich v odvetviach priemyslu SR v rokoch 1993 – 2006, čo možno prikladať

otvoreným možnostiam podnikania v SR. Kým pri právnických osobách môžeme

hovoriť o postupnom náraste podnikateľských subjektov, v nepomerne väčšom

vývoji podnikateľských subjektov u fyzických osôb je možné sledovať isté výkyvy,

keď v období 1993 – 1996 a 1998 – 2000 počet subjektov poklesol.

Graf 5: Zmena právnej formy podnikate ľských subjektov v priemysle SR v rokoch 1993 – 2006

Prameň: ŠÚ SR. Databáza SLOVSTAT [online]. 2008.

4.2.4 Zníženie počtu zamestnaných

Priemyselné podniky v rukách štátu, ktorý ich štedro dotoval pred rokom 1989,

mohli skryť aj relatívne nízku efektivitu výroby a zamestnávať množstvo ľudí.

V bývalých postkomunistických krajinách preto jestvovala veľká prezamestnanosť

v priemysle. Transformácia priemyslu po roku 1989 tak priniesla so sebou aj

zníženie počtu zamestnaných osôb v priemysle (graf 6), ktoré súviselo jednak

67

800

875

77

5 17

3

69

5 8

03

646

217

610

815

596

691

621

15

1

621

167

60

8 8

74

583

850

566

737

548

92

1

554

353

55

3 72

1

559

07

8

558

876

577

214

569

164

0

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

600 000

700 000

800 000

1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005

Rok

Poč

et z

ames

tnan

cov

Počet zamestnancov

so stratou trhov bývalých socialistických krajín združených v RVHP, a jednak

so znižovaním výroby v dôsledku nižšej výkonnosti jednotlivých odvetví. Veľký

podiel na znížení počtu zamestnaných v priemysle mala aj konverzia zbrojárskej

výroby. Najprudší pokles počtu zamestnaných bol preto zaznamenaný najmä

v prvých rokoch transformácie – v období rokov 1989 – 1993 počet zamestnaných

poklesol o takmer 24 %. V rokoch 1993 – 1997 sa počet zamestnaných v priemysle

ešte udržiaval nad hodnotou 600 000 zamestnaných, s výnimkou roku 1994. Od

roku 1998 sa ich počet stabilizoval, no hodnoty z prvej polovice 90. rokov už

nedosiahol.

Graf 6: Priemerný eviden čný po čet zamestnancov priemyselných podnikov v SR v rokoch 1989 – 2006

Prameň: Štatistická ročenka SR 1993, 1997, 2002, 2007

Pokles zamestnanosti v priemysle sa prejavil aj na nepriaznivom vývoji

nezamestnanosti. Jej vývoj v rokoch 1991 – 2006 dokumentuje graf 7 a možno ju

konfrontovať s vývojovými etapami transformačného procesu. Do roku 1990 bola

nezamestnanosť u nás prakticky neznáma. „Každý mal prácu,“ resp. povinnosť

pracovať. Preto môžeme sledovať prudký nárast počtu nezamestnaných v roku

1991 z prakticky zanedbateľnej nezamestnanosti v roku 1990. Po tomto náraste

došlo ku krátkej fáze stabilizácie a poklesu, ktorú narušilo rozdelenie

Československa a vznik samostatných republík s vlastnými ekonomikami, čo sa

prejavilo na ďalšom náraste počtu nezamestnaných a nezamestnanosť tak

zaznamenala druhú fázu rastu.

68

1,6

11,

8

10,

4

14,

4

14,

6

13,1

12,8

12,5

15,6

19,2

17,9 18,

6

17,

4

15,6

13,1

11,4

9,4

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

14,0

16,0

18,0

20,0

1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

%

Miera evidovanej nezamestnanosti

Tretia fáza rastu je spojená so zmenou vládnej garnitúry v roku 1998

a zavedením niektorých nepopulárnych opatrení. V roku 1999 tak miera evidovanej

nezamestnanosti dosiahla historické maximum – 19,2 %. Od roku 2001 miera

nezamestnanosti postupne klesala až na historické minimum v dejinách samostatnej

SR – 9,4 % v roku 2006. Analýza nezamestnanosti – jej príčiny, dôsledky a jej

pokles v období rokov 1999 – 2006 o takmer 50 %, rovnako ako aj jej

predchádzajúci nárast, by bola témou samostatnej práce. Môžeme však zhodnotiť,

že jej pokles v poslednom období bol spôsobený najmä stabilizáciou politickej

scény na Slovensku, ktorá aj vďaka radikálnym, no nepopulárnym opatreniam

umožnila vstup zahraničného kapitálu a prílev ďalších priamych zahraničných

investícií (kapitola 4.2.9).

Graf 7: Miera evidovanej nezamestnanosti v SR v rok och 1989 – 2006

Poznámka: Od roku 1997 z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných.

Prameň: Štatistická ročenka SR 1993, 1997, 1999, 2002, 2007

4.2.5 Zmena veľkostnej štruktúry

Zmeny veľkostnej štruktúry priemyselných podnikov v transformačnom období

možno považovať za prirodzený trend vývoja v trhovej ekonomike a majú veľmi

úzku súvislosť s privatizáciou. V priemysle sa prejavujú najmä ako dôsledok

zníženia počtu zamestnaných v priemysle a zvýšenia počtu podnikateľských

subjektov, pôsobiacich v priemyselných odvetviach ako výsledku zmien

vlastníckych štruktúr a prudkého nástupu súkromného podnikania.

69

Graf 8 zobrazuje prudký nárast podnikov do 500 zamestnancov v období

rokov 1989 – 1995, ktoré možno priradiť, tak ako už bolo spomenuté, najmä

otvoreným možnostiam podnikania a následnému vzniku hlavne malých

a stredných podnikov. Naopak v sledovanom období sa výrazne znížil počet

podnikov nad 500 zamestnancov ako výsledku prechodu na trhovú ekonomiku

a strata, tzv. výhody z veľkosti (Korec, 2005a).

Graf 8: Zmena ve ľkostnej štruktúry priemyselných podnikov v SR v rok och 1989 – 1995

Prameň: Štatistická ročenka SR 1994, 1996

4.2.6 Zmena priestorovej štruktúry

V transformačnom období došlo vo viacerých transformujúcich sa krajinách

k postupnému prekresľovaniu mapy priemyslu. Bol to výsledok vzniku nových

podnikateľských subjektov pôsobiacich v priemysle, ktoré umožnili vytvorenie

nových priemyselných lokalít a centier. Došlo tak k narušeniu pôvodnej

priestorovej štruktúry, sformovanej pred rokom 1989, ktorá vytvorila veľké

priemyselné centrá, do ktorých bola sústredená veľká väčšina priemyselnej výroby

a ich rozmiestnenie bolo prakticky rovnomerné. Na Slovensku však, vzhľadom

na jeho malú rozlohu, nemôžeme identifikovať tieto typické priestorové presuny

tak, ako sú zaznamenávané na globálnej celoeurópskej úrovni (Korec, 2005a).

KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a.

6

152

344

870

1 162

1 356

1 571

3090 84 88 86 77 6968

95 82 69 55 60 6335 41 31 25 19 18 1719 12 9 7 5 4 3

0

200

400

600

800

1 000

1 200

1 400

1 600

1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995Rok

Počet

pod

niko

v

do 500 zamestnancov

501 – 1 000 zamestnancov

1 001 – 2 500 zamestnancov

2 501 – 5 000 zamestnancov

5 001 a viac zamestnancov

70

4.2.7 Zmena odvetvovej štruktúry

Zmeny odvetvovej štruktúry priemyslu sú tým transformačným procesom, ktorý je

dobre pozorovateľný nielen na celoštátnej, ale i lokálnej úrovni. Vďaka novým

podnikom, či firmám, ale aj PZI a novým zahraničným investorom, došlo najmä na

regionálnej úrovni k zvyšovaniu diverzifikácie priemyselnej štruktúry

(Korec, 2005a).

Tabuľka 10 zobrazuje zmenu odvetvovej štruktúry priemyslu podľa počtu

zamestnancov a podľa počtu podnikov v jednotlivých odvetviach priemyslu.

Z tabuľky je zrejmé, že najväčšiu stratu zamestnancov zaznamenalo odvetvie

strojárskeho priemyslu (DK). Počet zamestnancov v tomto odvetví sa znížil až

o takmer 83 000 pracovníkov, čo súviselo najmä s už spomínanou konverziou.

Naopak najväčší nárast v oboch kategóriách zaznamenali odvetvia výroby a

rozvodu elektriny, vody a plynu (E) a odvetvie výroby kovov a kovových výrobkov

(DJ). Napriek poklesu počtu zamestnancov v odvetviach výroby elektrických

KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a.

Tabuľka 10: Zmena odvetvovej štruktúry priemyslu SR pod ľa počtu zamestnancov a po čtu podnikov

OKEČ

Zamestnanci Podniky

1991 2006 Rozdiel 1991/2006 1997 2006 Rozdiel

1997/2006 Počet % Počet % Počet Počet % Počet % Počet

CA 20 117 3,0 7 896 1,8 -12 221 10 0,4 5 0,2 -5

CB 14 029 2,1 2 664 0,6 -11 365 35 1,4 35 1,6 0

DA 57 724 8,5 41 700 9,7 -16 024 393 15,4 281 12,5 -112

DB 66 377 9,8 44 699 10,4 -21 678 269 10,6 228 10,2 -41

DC 26 865 4,0 15 658 3,6 -11 207 94 3,7 63 2,8 -31

DD 20 314 3,0 9 270 2,1 -11 044 144 5,7 129 5,8 -15

DE 22 808 3,4 15 791 3,7 -7 017 132 5,2 100 4,5 -32

DF 8 549 1,3 4 131 1,0 -4 418 4 0,2 3 0,1 -1

DG 38 298 5,7 15 121 3,5 -23 177 54 2,1 56 2,5 +2

DH 15 036 2,2 15 725 3,6 +689 109 4,3 118 5,3 +9

DI 37 921 5,6 21 464 5,0 -16 457 135 5,3 102 4,6 -33

DJ 58 037 8,6 53 537 12,4 +4 500 365 14,3 369 16,5 +4

DK 123 218 18,2 40 376 9,4 -82 842 300 11,8 223 10,0 -77

DL 61 275 9,1 53 616 12,4 -7 659 204 8,0 210 9,4 +6

DM 40 200 6,0 31 064 7,2 -9 136 72 2,8 102 4,6 +30

DN 25 485 3,8 13 999 3,2 -11 486 158 6,2 109 4,9 -49

E 39 226 5,8 44 579 10,3 +5 353 69 2,7 108 4,8 +39

Spolu 675 479 100,0 431 290 100,0 -244 189 2 547 100,0 2 241 100,0 -306

Poznámka: Údaje za rok 1991 sú za podniky s 25 a viac zamestnancov, údaje za roky 1997 a 2006 sú za podniky s 20 a viac zamestnancov

Prameň: Štatistická ročenka SR 1994, 2000, 2007

71

a optických zariadení (DL) a často skloňovaného odvetvia výroby dopravných

prostriedkov (DM), tieto odvetvia zaznamenali v sledovanom období nárast počtu

podnikov. Zmeny zobrazujú grafy C–1 a C–2 v prílohe.

4.2.8 Zníženie priemyselnej produkcie

V transformačnom období možno pozorovať značný pokles vo vývoji priemyselnej

produkcie, ako výstižného ukazovateľa celého hospodárstva. Jej intenzívny pokles

je viditeľný najmä v období 1990 – 1993, keď v roku 1993 dosiahla len 50 %

úrovne z roku 1989. Potom možno pozorovať určitý nepatrný nárast, spojený

hlavne so zvyšovaním produktivity práce, no jej hodnota v roku 1998 dosahuje len

80 % úrovne produkcie z roku 1989 (graf 9).

Graf 9: Vývoj priemyselnej produkcie v rokoch 1989 – 1998

Poznámka: Údaje sú v stálych cenách roku 1995

Prameň: BLEHA, B. Transformácia priemyslu Slovenska [diplomová práca]. 2000.

4.2.9 Vplyv zahraničného kapitálu

Vplyv zahraničného kapitálu a zvyšovanie jeho významu je realizované najmä

prostredníctvom priamych zahraničných investícií (PZI), ktoré sú neodmysliteľne

späté s procesom globalizácie. PZI sú investície, ktorými investor získava možnosť

podieľať sa na zisku firmy v zahraničí, ale mať aj podiel na jeho vlastníctve, ktorý

mu umožňuje do značnej miery ovládať, kontrolovať a riadiť danú firmu

(Korec, 2005a).

Keďže v transformujúcich sa krajinách domáce zdroje neposkytujú dostatok

prostriedkov na rast jednotlivých odvetví hospodárstva, vrátane priemyslu a nízka

KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá]. 2005a.

700

49

2

659

162

512

463

463

213

438

385

468

09

5

506

870

519

334

528

06

3

545

888

0

100 000200 000300 000

400 000500 000600 000700 000

800 000

1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998

Rok

Tis.

Sk

Priemyselná produkcia

72

hodnota kapitálu neumožňuje robiť zásadné zmeny, svoju úlohu začína zohrávať

práve zahraničný kapitál, ktorý tvorí podmienku úspešnej transformácie. K tomu,

aby sa tak stalo, je však nutné vytvoriť aj podmienky, pre ktoré sa investorom

oplatí prísť. Zahraničný kapitál a PZI umožňujú urýchlenie štrukturálnych zmien,

zavádzanie nových technológií, zvýšenie produktivity práce a zvýšenie

konkurencieschopnosti firiem.

Na Slovensku sa podporou PZI začala zaoberať Slovenská národná agentúra

pre zahraničné investície a rozvoj (SNAZIR), ktorá vznikla v roku 1992. Náplňou

jej činnosti bola informačná činnosť a marketing na zlepšenie obrazu Slovenska

v zahraničí. V jej činnosti pokračuje v súčasnom období Slovenská agentúra pre

rozvoj investícií a obchodu (SARIO).

Graf 10 zobrazuje stúpajúcu tendenciu stavu PZI do odvetví priemyselnej

výroby v SR v období rokov 1997 – 2006, kedy ich stav stúpol o takmer 88 %. Ich

prudký nárast môže mať súvis aj so stabilizovaním politickej situácie v SR po

voľbách v roku 1998. Ďalšími nemenej dôležitými faktormi, ovplyvňujúcimi prílev

PZI a vstup zahraničných investorov sú devízy Slovenska v dostupnosti vysoko

kvalifikovaných pracovných síl, nízkych nákladoch na prácu, nízkom daňovom

zaťažení, strategickej polohe, prepojením na svetovú ekonomiku a dlhoročnou

priemyselnou tradíciou.

Graf 10: Stav PZI do odvetví priemyselnej výroby v SR v rokoch 1997 – 2006

Prameň: Štatistická ročenka SR 1998, 2001, 2004, 2007

S prílevom PZI do odvetví priemyselnej výroby na Slovensku, je spojené aj

vytváranie tzv. priemyselných parkov, ktoré pre Slovenskú ekonomiku predstavujú

akési nóvum aj napriek tomu, že vo vyspelých krajinách priemyselné parky tvoria

22 57838 159 46 034

88 597102 142

114 296127 801

160 407 169 956186 017

0

50 000

100 000

150 000

200 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

Mil.

Sk

Stav PZI

73

bežný nástroj na prilákanie zahraničných investorov. Zákon č. 193/2001 Z. z.

o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady

SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení zákona č. 156/2003 Z. z. (§ 2 ods.1) definuje priemyselný

park ako „územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba), alebo

služby najmenej dvoch podnikateľov a ktoré je na tento účel ustanovené územným

plánom obce alebo územným plánom zóny“. Priemyselný park podľa tohto zákona

zriaďuje obec. Vo všeobecnosti je priemyselný park chápaný ako účelovo zriadené

územno-výrobné zoskupenie niekoľkých výrobných jednotiek, ktoré majú za

podpory štátu vytvorené optimálne podmienky pre podnikanie a ktorých plocha by

nemala byť menšia ako 2 ha a počet pracovníkov nižší ako 200 (Kulla, 2005). Na

Slovensku sa tento novodobý trend ukazuje zatiaľ ako najvhodnejšia forma

prilákania zahraničných investorov.

Nemenej dôležitým ukazovateľom PZI je aj krajina pôvodu, z ktorej PZI

do SR smerovali (grafy C–3 a C–4 v prílohe). Ako je zrejmé z grafického

znázornenia, podľa stavu k 31. 12. 2006 podiel prvých troch krajín – Holandska,

Nemecka a Rakúska predstavoval spolu až 54 % z celkových PZI do SR.

V porovnaní so stavom v roku 1997 je možné sledovať objavenie sa Kórejskej

republiky v prvej desiatke krajín, čo súvisí s jej investíciami do automobilového

priemyslu na Slovensku.

Zákon NR SR č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov… KULLA, M. Transformácia priemyslu Bratislavy po roku 1989 [dizertačná práca]. 2005.

74

5 TRANSFORMÁCIA PRIEMYSELNEJ ŠTRUKTÚRY

OKRESU ILAVA A JEJ STAV V ROKU 2006

Súčasťou tejto kapitoly, ako doplnku k textovej časti, sú rozsiahle tabuľky D–1

a D–2 v prílohe, ktoré prinášajú zoznam priemyselných podnikov v okrese Ilava

v rokoch 1995 a 2006 podľa výberu z databázy RES SR. Zoznam je vytriedený

podľa jednotlivých priemyselných odvetví a obsahuje kód OKEČ, názov podniku,

sídlo, dátum vzniku, právnu formu, kategóriu počtu pracovníkov, druh vlastníctva

a kategóriu tržieb. Tabuľky sú v závere doplnené vysvetlivkami, ktoré vysvetľujú

jednotlivé číselné kódy.

5.1 Transforma čné procesy v priemysle

5.1.1 Konverzia zbrojárskeho priemyslu

Ako sme už uviedli v podkapitole 4.2.1, konverziou zbrojárskeho priemyslu bolo

najviac postihnuté Považie. V okrese Ilava tento transformačný proces najviac

postihol Dubnicu nad Váhom a jej dva najväčšie podniky – ZTS a ZVS, ktoré sa

v rámci odvetvia strojárskeho priemyslu orientovali na zbrojársku výrobu.

V ZTS sa v tom čase vyrábali BVP a ich rôzne modifikácie, 122 mm rampy

rakiet, 152 mm samohybné húfnice, mobilné mínomety a komponenty rôznych

zbraní a munície. V druhej polovici 80. rokov bol podnik na vrchole svojej slávy,

keď zamestnával 14 137 pracovníkov (1985) a dosahoval viac ako miliardový zisk

ročne (1985 – 1,006 mld. Kčs, 1986 – 1,357 mld. Kčs, 1987 – 1,237 mld. Kčs),

(Bystrický, 1993). Dubnické ZTS sa v rýchlom tempe konverzie dostali do ťaživej

situácie, keď zbrojná výroba v jej závodoch dosahovala až 76 % z celkového

objemu výroby, tak v procese konverzie vedenie počítalo s tým, že zbrojárska

výroba bude v budúcnosti tvoriť len 10 – 15 % z celkovej výroby. Nezvratný

proces konverzie mal preto neblahý dopad nielen pre Dubnicu, ale pre celý región.

V rokoch 1987 – 1992 poklesol počet pracovníkov ZTS zo 14 164 na 9 474

(Bystrický, 1993). Graf 11 dokumentuje pokles predaja produkcie ZTS Dubnica

nad Váhom v priebehu rokov 1987 – 1991, keď mal podnik dominantné postavenie

v zbrojárskej výrobe.

BYSTRICKÝ, V. Dubnica nad Váhom. 1993.

75

Graf 11: Predaj produkcie ZTS Dubnica nad Váhom v r okoch 1987 – 1991

Prameň: BYSTRICKÝ, V. Dubnica nad Váhom. 1993.

Útlmom zbrojárskej výroby a reštrukturalizáciou výrobného programu v ZTS

Dubnica nad Váhom sa uskutočnilo viacero organizačných a ekonomických zmien,

ktoré viedli k vzniku relatívne samostatných organizačných jednotiek – divízií,

závodov a centier. Vyrábali sa tu tak mobilné stroje, priemyselné zariadenia,

hydraulické rýpadlá, hydrostatické prevodníky, vysokozdvíhacie vozíky, torzné

tyče a tyčové čerpadlá na ťažbu ropy. ZTS, š. p., sa po transformácii na štátnu a. s.

rozčlenili na viacero menších spoločností, ktoré boli zväčša v súkromných rukách

a svoje sídlo našli v areáli ZTS.

Špeciálna výroba v ZVS tvorila až 85 % výrobného potenciálu a konverziou

poklesla o 58 %. V roku 1989 ZVS zamestnávali 2 963 pracovníkov a v rámci

civilnej výroby sa zameriavali na produkciu transformátorov, elektroniky, meracej

a čerpacej techniky. Konverziou nastali podstatné zmeny vo výrobnom programe

podniku, v organizácii výroby, ako aj v štruktúre podniku (Bystrický, 1993).

ZVS, š. p., sa pretransformovali na a. s., ktorá pôsobí v súčasnosti ako

ZVS Holding, a. s., a patrí k najvýznamnejším a najväčším zamestnávateľom

v regióne a zároveň vo svojom areáli – hnedom priemyselnom parku, tvorí ďalšie

príležitosti pre pôsobenie domácich a zahraničných spoločností.

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že aj napriek všetkým snahám o záchranu

oboch strojárskych kolosov, v procese transformácie sa s konverziou zbrojárskej

výroby lepšie vysporiadali ZVS, ktoré úspešne, aj keď v zmenenej forme fungujú

dodnes, kým z bývalých ZTS, okrem rozsiahleho areálu pripomínajúceho tzv.

brownfields v ktorom majú sídlo viaceré úspešné spoločnosti, nezostalo takmer nič.

BYSTRICKÝ, V. Dubnica nad Váhom. 1993.

7,593

5,233 5,093

2,946

7,374

0,000

2,000

4,000

6,000

8,000

1987 1988 1989 1990 1991

Rok

Mld

. Kč

s Predaj produkcie

76

0

50

100

150

200

250

1995 2006

Rok

Poč

et p

odni

kov

Súkromné tuzemské

Družstevné

Štátne

Zahraničné

Medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom

5.1.2. Zmena vlastníckej štruktúry

Z ôsmich druhov vlastníckych foriem, tak ako sme sú uvedené v kapitole 4.2.3,

bolo ku koncu roka 2006 v priemysle okresu Ilava zastúpených 5 foriem

vlastníctva (tabuľka 11, graf 12). Zaujímavosťou je stále existencia jediného

podniku vo vlastníctve štátu – ZTS Dubnica nad Váhom, ktoré majú zastúpenie

v odvetví výroby strojov a zariadení. Najväčší podiel vykazuje tuzemské súkromné

vlastníctvo, ku ktorému sa viazalo až 83,6 % priemyselných podnikov v okrese,

a rovnako ako v roku 1995, predstavuje vedúcu formu vlastníctva. V roku 2006

sem patrilo 250 podnikov z 299, napr. ZVS Holding, a. s., Matador Automotive,

a. s., EVPÚ, a. s., JAMP, s. r. o. a iné.

Tabuľka 11: Zmena vlastníckej štruktúry priem yselných podnikov v okrese Ilava v rokoch 1995 a 2006

Druh vlastníctva 1995 2006 Rozdiel

1995/2006 Počet

podnikov % Počet podnikov % Počet

podnikov Súkromné tuzemské 77 82,8 250 83,6 +173

Družstevné 1 1,1 1 0,3 0

Štátne 0 0,0 1 0,3 +1

Zahraničné 5 5,4 25 8,4 +20

Medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom 10 10,8 22 7,4 +12

Spolu 93 100,0 299 100,0 +206

Prameň: Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995 a k 31. 12. 2006)

Graf 12: Zmena vlastníckej štruk túry priemysel ných podnikov v okrese Ilava v rokoch 1995 a 2006

Prameň: Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995 a k 31. 12. 2006)

Druhou najvýraznejšie zastúpenou formou vlastníctva je zahraničné

vlastníctvo. Zaznamenalo 3%-ný nárast podielu oproti roku 1995 a počet podnikov

stúpol o 20. Do tejto kategórie patrí napr. Weatherford-Kabel, s. r. o., Neways

77

0

1 000 000

2 000 000

3 000 000

4 000 000

5 000 000

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

Trž

by (

tis. S

k)

Súkromné tuzemskéZahraničnéMedzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom

Slovakia, a. s., Power – One, s. r. o., Leoni Slovakia, s. r. o., Delta Energy Systems

Slovakia, s. r. o., Hanil E-Hwa Automotive Slovakia, s. r. o., Indupol International,

s. r. o., a iné. Práve tieto podniky pôsobia v odvetví výroby elektrických

a optických zariadení a vo výrobe dopravných prostriedkov. Treťou

najrozšírenejšou formou vlastníctva je medzinárodné – súkromné vlastníctvo. Ku

koncu roka 2006 k nemu patrilo 7,4 % všetkých priemyselných podnikov, kým

v roku 1995 predstavovalo s 10,8 % druhú najrozšírenejšiu formu vlastníctva. Aj

napriek poklesu podielu, počet podnikov stúpol o 20. Do tohto typu vlastníctva

patria dva najvýznamnejšie priemyselné podniky okresu – Delta Electronics

Slovakia, s. r. o. a Považská cementáreň, a. s.

Tabuľka 12: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava pod ľa vlastníckej štruktúry v rokoch 1998 – 2006

Druh vlastníctva Tržby spolu (v tis. Sk)

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Súkromné tuzemské 3 197 535 3 880 013 4 615 824 5 320 126 4 634 499 4 838 746 4 439 137 4 619 548 5 155 467

Družstevné – – – – – – – – –

Štátne – – – – – – – –

Zahraničné – – – – – – 1 752 635 3 937 765 4 972 782Medzinárodné s prevaž. súkromným sektorom 293 361 300 751 268 598 274 955 274 612 345 470 820 480 2 258 265 2 373 167

Spolu 5 736 081 6 839 543 8 117 583 8 872 375 7 869 995 8 326 454 8 072 952 10 815 578 12 501 416

Poznámka: Údaje sú v bežných cenách.

Vysvetlivky: – neuvedené

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1998 – 2006

Graf 13: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava pod ľa vlastníckej štruktúry v rokoch 1998 – 2006

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1998 – 2006

Tabuľka 12 a graf 13 prinášajú prehľad vývoja tržieb priemyselných podnikov

v okrese Ilava podľa vlastníckej štruktúry v rokoch 1998 – 2006. Najväčšie tržby

78

0

50

100

150

200

250

1995 2006Rok

Poč

et p

odni

kov

Podnikateľ – FO – zapísaný v ORv. o. s.s. r. o.k. s.a. s.družstvoZahraničná osoba – PO so sídlom mimo územia SR

v sledovanom období dosiahli podniky v súkromnom tuzemskom vlastníctve, no

v roku 2006 sa im objemom tržieb priblížili podniky so zahraničným vlastníctvom,

aj napriek tomu, ako už bolo spomenuté vyššie, že mali iba 8,4%-ný podiel

na všetkých priemyselných podnikoch v okrese Ilava.

Tabuľka 13: Zmena právnej formy priemyselných podnikov v okrese Ilava v rokoch 1995 a 2006

Právna forma 1995 2006 Rozdiel

1995/2006 Počet

podnikov % Počet podnikov % Počet

podnikov

Podnikateľ – fyzická osoba – zapísaný v obchodnom registri 3 3,2 3 1,0 0

Verejná obchodná spoločnosť 1 1,1 1 0,3 0

Spoločnosť s ručením obmedzeným 78 83,9 253 84,6 +175

Komanditná spoločnosť 0 0,0 1 0,3 +1

Akciová spoločnosť 9 9,7 36 12,0 +27

Družstvo 1 1,1 1 0,3 0

Zahraničná osoba – právnická osoba so sídlom mimo územia SR 1 1,1 4 1,3 +3Spolu 93 100,0 299 100,0 +206

Prameň: Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995 a k 31. 12. 2006)

V roku 2006 malo v priemyselnej štruktúre okresu Ilava zastúpenie sedem

typov právnych foriem (tabuľka 13, graf 14). Absolútnu prevahu mali spoločnosti

s ručením obmedzeným, ktoré tvorili 84,6 % z celkového počtu 299 podnikov

(napr. Power – One, s. r. o., Leoni Slovakia, s. r. o., a iné). Oproti roku 1995 ich

podiel stúpol len o 0,7 %, za to počet podnikov stúpol viac ako dvojnásobne.

Graf 14: Zmena právnej formy priemyselných podnikov v okre se Ilava v rokoch 1995 a 2006

Prameň: Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995 a k 31. 12. 2006)

Druhou najrozšírenejšou právnou formou boli akciové spoločnosti, ktoré

tvorili 12 % a v porovnaní s rokom 1995 zaznamenali tiež nárast podielu o 2,3 %

(ZVS Holding, a. s., Považská cementáreň, a. s. a iné). V roku 2006 mali v právnej

79

0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

6 000

7 000

8 000

9 000

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

Poč

et z

ames

tnan

cov

Počet zamestnancov

forme priemyselnej štruktúry v okrese zastúpenie aj 4 podniky (1,3 %)

s vlastníctvom zahraničnej osoby, právnickej osoby so sídlom mimo územia SR

(Kabelkom, s. r. o., Zbrojovka Vsetín, a. s., TM Staving, s. r. o., Sassalbo Tessili

Tecnici Sagl, s. r. o.). V okrese pôsobila aj jedna verejná obchodná spoločnosť

(Pálenica, v. o. s., Tuchyňa), jedna komanditná spoločnosť (Ribe Metalurgia, k. s.)

a jedno družstvo (Prevoz Ilava).

5.1.3 Zníženie počtu zamestnaných

V okrese Ilava sa znížil priemerný počet zamestnaných v priemysle z 9 363 v roku

1998 na 7 210 v roku 2006 (tabuľka 14, graf 15). Zamestnanosť v priemysle tak

poklesla o viac ako 2 000 pracovných miest.

Tabuľka 14: Priemerný eviden čný po čet zamestnancov v priemysle v okrese Ilava v rokoch 1999 – 2006

Rok 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Počet zamestnancov 9 363 9 255 8 559 8 035 7 933 7 854 7 647 7 210

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1999 – 2006

Graf 15: Priemerný eviden čný po čet zamestnancov v priemysle v okrese Ilava v rokoch 1999 – 2006

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1999 – 2006

Zaujímavé by však bolo sledovať vývoj zamestnanosti v priemysle v okrese

v prvých rokoch transformácie, žiaľ tieto údaje neboli k dispozícii. Dá sa však

predpokladať rapídny pokles zamestnanosti, keďže práve v okrese Ilava, resp.

v tomto regióne sa najviac prejavila konverzia spojená s prepúšťaním. V tejto

súvislosti sme už prezentovali údaje o znížení počtu pracovníkov v dubnických

strojárskych kolosoch uvedené v podkapitole 5.1.1.

80

Zmeny zamestnanosti v priemysle môžeme vyjadriť aj pomocou ekonomickej

aktivity obyvateľstva. Údaje zo sčítania v tabuľke 15 zobrazujú zmeny počtu

ekonomicky aktívnych obyvateľov v priemysle a zmeny podielu ekonomicky

aktívnych obyvateľov v priemysle z celkového počtu ekonomicky aktívnych

obyvateľov v rokoch 1991 a 2001.

Tabuľka 15: Ekonomicky aktívne obyvate ľstvo v priemysle v okrese Ilava pod ľa obcív rokoch 1991 a 2001

P. č. Názov obce

1991 2001 Rozdiel 1991/2001

Počet obyvate ľov Podiel EA v priemysle z EA spolu

(%)

Počet obyvate ľov Podiel EA v priemysle z EA spolu

(%)

Počet obyvate ľov

EA v priemysle spolu EA

v priemysle spolu EA v priemysle

1.Bohunice 746 118 32,0 +118

2.Bolešov 1 414 306 44,3 1 438 224 29,3 -82

3.Borčice 396 131 64,5 374 53 29,9 -78

4.Červený Kameň 830 181 48,4 769 104 31,1 -77

5.Dubnica nad Váhom 24 446 7 639 61,3 25 995 5 291 37,0 -2 348

6.Dulov 937 260 55,4 919 174 35,9 -86

7.Horná Poruba 1 096 305 59,1 1 111 178 32,1 -127

8.Ilava 5 531 1 155 41,0 5 411 906 31,1 -249

9.Kameničany 460 100 41,5 458 80 34,9 -20

10.Košeca 2 435 488 41,0 2 441 554 43,0 +66

11.Košecké Podhradie 1 137 242 46,9 1 073 209 39,1 -33

12.Krivoklát 324 89 53,0 302 57 41,0 -32

13.Ladce 2 633 731 59,0 2 609 660 48,9 -71

14.Mikušovce 1 007 255 55,1 1 026 230 43,6 -25

15.Nová Dubnica 12 590 3 584 50,9 12 358 2 355 38,2 -1 229

16.Pruské 2 748 605 45,6 2 089 343 33,3 -262

17.Sedmerovec 402 121 57,1 409 78 40,6 -43

18.Slavnica 863 119 44,1 852 70 24,5 -49

19.Tuchyňa 751 184 52,3 772 134 36,7 -50

20.Vršatské Podhradie 291 86 62,3 258 59 47,2 -27

21.Zliechov 756 142 46,7 632 100 33,9 -42

Spolu 61 047 16 723 54,0 62 042 11 977 36,9 -4 746

Poznámka: Údaje za obec Bohunice v roku 1991 sú zahrnuté v obci Pruské.

Prameň: Sčítanie ľudu, domov a bytov 1991 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001

Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov v celom okrese klesol zo 16 723

v roku 1991 na 11 977 v roku 2001, čo predstavuje pokles o 4 746 ekonomicky

aktívnych obyvateľov. Rovnako klesol aj podiel ekonomicky aktívneho

obyvateľstva činného v priemysle v okrese. Kým v roku 1991 tento podiel

predstavoval ešte 54 %, tak v roku 2001 to bolo už len necelých 37 %. Ak sa

pozrieme ešte ďalej do histórie – konkrétne do roku 1980, tak ako sme to už

81

prezentovali v podkapitole 3.4.3, tak zistíme že v tomto roku tvoril podiel

ekonomicky aktívnych obyvateľov v priemysle až takmer 62 %. Z toho môžeme

jasne pozorovať klesajúce tendencie zamestnanosti v priemysle v okrese.

Mapy 2 a 3 vyjadrujú priestorové rozmiestnenie počtu ekonomicky aktívnych

osôb v priemysle a podielu osôb činných v priemysle z celkového počtu

ekonomicky aktívnych obyvateľov v okrese za jednotlivé obce. Pre porovnanie

môžeme využiť ešte aj mapu 1 na strane 56. Jednoduchým spôsobom tak môžeme

pozorovať priestorové zmeny ekonomickej aktivity obyvateľstva v priemysle, na

sade troch máp na začiatkoch troch po sebe nasledujúcich desaťročiach. Je

pochopiteľné, že trojica miest – Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a Ilava si stále

udržiava najväčší počet ekonomicky aktívnych obyvateľov v priemysle. Zaujímavé

je však sledovať ako tieto tri mestá, resp. dve – Dubnica nad Váhom a Nová

Dubnica, strácajú podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov v priemysle, keď sa

zóna najväčšej koncentrácie podielu presúva do Košece a Ladiec a do bočných

dolín vzdialených od hlavného koridoru.

Pokles počtu zamestnaných v priemysle má samozrejme vplyv aj na

zvyšovanie počtu nezamestnaných (tabuľka 16, graf 16). Aj napriek tomu, že pri

sledovaní vývoja miery nezamestnanosti treba mať na zreteli regionálne odlišnosti,

tak v okrese Ilava možno sledovať v rozmedzí rokov 1997 – 2006 takmer totožný

vývoj miery nezamestnanosti v porovnaní s jej vývojom na Slovensku vo

všeobecnosti. Nárast počtu nezamestnaných v okrese sa zastavil v roku 1999, keď

miera nezamestnanosti dosiahla najvyššiu hodnotu – 8,73 %. Po dvoch fázach

poklesu a nárastu, miera nezamestnanosti od roku 2003 neustále klesala až na

hodnotu 3,28 % v roku 2006.

Tabuľka 16: Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Ilava v rokoch 19 97 – 2006

Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Miera nezamestnanosti (%) 6,55 6,87 8,73 7,55 7,73 6,01 6,41 5,47 4,14 3,28

Poznámka: Od roku 1997 z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných.

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1997 – 2006

82

83

84

0,01,0

2,0

3,0

4,0

5,0

6,0

7,0

8,0

9,0

10,0

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

%

Miera nezamestnanosti (%)

0

10

20

30

40

50

60

1995 2006

Rok

Poče

t pod

niko

v

neuvedené 0 1

2 3–4 5–9

10–19 20–24 25–49

50–99 100–149 150–199

200–249 250–499 500–999

Graf 16: Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Ilava v rokoch 19 97 – 2006

Poznámka: Od roku 1997 z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných.

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1997 – 2006

5.1.4 Zmena veľkostnej štruktúry

V okrese Ilava bolo podľa RES SR v roku 1995 evidovaných 93 priemyselných

podnikov. V roku 2006 to bolo už 299 podnikov, čo predstavuje nárast o 206

podnikov. Sumárny počet je za malé, stredné a veľké podniky spolu. Graf 17

a tabuľka 17 dokumentujú nárast počtu podnikov vo všetkých veľkostných

kategóriách. Ako vidno, v sledovanom období mali najväčší podiel malé podniky.

V porovnaní s rokom 1995 ich podiel síce poklesol, ale v roku 2006 mali až

78,9%-ný podiel na všetkých podnikoch v okrese.

Graf 17: Zmena veľkostnej štruktúry priemyselných podnikov v okrese Ilava v rokoch 1995 a 2006

Prameň: Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995 a k 31. 12. 2006)

Stredné podniky v porovnaní s rokom 1995 zvýšili svoj podiel o 0,3 %. Vo

veľkostnej kategórii 150 – 199 pracovníkov mal zastúpenie iba jeden podnik –

85

Kuka Enco Werkzeugbau, s. r. o., pôsobiaci v odvetví výroby kovov a kovových

výrobkov. Počet veľkých podnikov v porovnaní s rokom 1995 vzrástol o 3 podniky

a dosahovali tak 1,3%-ný podiel na všetkých priemyselných podnikoch. V roku

2006 boli celkovo zastúpené 4 podnikmi – všetky vo veľkostnej kategórii 500 –

999 zamestnancov. Power – One, s. r. o., Leoni Slovakia, s. r. o., Delta Electronics

Slovakia, s. r. o., patria do odvetvia výroby elektrických a optických zariadení

a podnik Hanil E-Hwa Automotive Slovakia, s. r. o., pôsobí v odvetví výroby

dopravných prostriedkov.

Tabuľka 17: Zmena veľkostnej štruktúry priemyselných podnikov v okrese Ilava v rokoch 1995 a 2006

Veľkostná kategória pod ľa počtu zamestnancov

1995 2006 Rozdiel 1995/2006

Počet podnikov % Počet

podnikov % Počet podnikov

neuvedené 1 1,1 8 2,7 +7

0 22 23,7 58 19,4 +36

1 9 9,7 35 11,7 +26

2 6 6,5 15 5,0 +9

3–4 8 8,6 27 9,0 +19

5–9 13 14,0 43 14,4 +30

10–19 15 16,1 50 16,7 +35

Malé podniky spolu 74 79,6 236 78,9 +162

20–24 3 3,2 7 2,3 +4

25–49 6 6,5 18 6,0 +12

50–99 4 4,3 17 5,7 +13

100–149 0 0,0 3 1,0 +3

150–199 0 0,0 1 0,3 +1

200–249 1 1,1 4 1,3 +3

250–499 4 4,3 9 3,0 +5

Stredné podniky spolu 18 19,4 59 19,7 +41

500–999 1 1,1 4 1,3 +3

Veľké podniky spolu 1 1,1 4 1,3 +3

Spolu 93 100,0 299 100,0 +206

Prameň: Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995 a k 31. 12. 2006)

Ako vidno z tabuľky 18 a grafu 18, v roku 2006 dosiahli najvyššie tržby

podniky z veľkostnej kategórie 50 – 99 zamestnancov, do ktorej patria napr. JAMP,

s. r. o., Drevoprogres, s. r. o., NES Nová Dubnica, s. r. o., ZTS Mechanic, s. r. o.,

EVPÚ – ZVS, a. s., SlovZink, a. s., a iné. Druhou veľkostnou kategóriou, ktorá

mala najvyššie tržby a do roku 2003 si v sledovanom období udržiavala prvenstvo

z hľadiska vývoja tržieb, bola kategória 250 – 499 zamestnancov s takými

podnikmi ako ZVS Holding, a. s., Matador Automotive, a. s., Považská

cementáreň, a. s., EVPÚ, a. s., Neways Slovakia a. s., ZTS Elektronika ES, a. s.,

a iné. Tretími najziskovejšími v roku 2006 boli podniky v kategórii 500 – 999

86

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

4 000 000

4 500 000

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

Trž

by (

tis. S

k)

5–9 10–19 20–24 25–49 50–99

100–149 150–199 200–249 250–499 500–999

zamestnancov a patria sem 4 už vyššie spomínané podniky, ktoré sú v rukách

zahraničných vlastníkov.

Tabuľka 18: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava pod ľa veľkostnej štruktúry v rokoch 1998 – 2006

Veľkostná kategória

Tržby spolu (v tis. Sk)

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

5–9 – – – D D – – – –

10–19 – – – D D D D – –

20–24 330 097 34 449 55 305 D 262 937 D D D D

25–49 451 558 718 403 813 070 951 655 796 980 444 103 513 649 760 369 368 902

50–99 311 181 467 644 427 368 578 960 935 312 1 022 279 1 435 857 3 625 518 4 165 668

100–149 – 492 182 D D D 801 727 453 141 523 456 986 674

150–199 – – D 1 174 335 448 224 D D D D

200–249 – – – – D D D D D

250–499 2 031 736 3 097 355 2 591 055 2 730 017 2 892 720 4 168 204 3 379 016 3 029 066 3 469 510

500–999 – 830 900 2 996 387 3 190 208 D D D 2 411 260 3 139 650

Spolu 5 736 081 6 839 543 8 117 583 8 872 375 7 869 995 8 326 454 8 072 952 10 815 578 12 501 416

Poznámka: Údaje sú v bežných cenách.

Vysvetlivky: – neuvedené, D – údaj nie je možné publikovať pre jeho dôverný charakter

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1998 – 2006

Graf 18: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava pod ľa veľkostnej štruktúry v rokoch 1998 – 2006

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1998 – 2006

5.1.5 Zmena priestorovej štruktúry

Vývoj priemyslu v okrese bol zhodnotený v kapitole 3. Predostreli sme tak aj

zovšeobecnený pohľad na priemyselnú štruktúru okresu a hlavné priemyselné

centrá okresu do roku 1989.

Z hľadiska lokalizácie priemyselných podnikov možno za prvé významné

priemyselné centrum považovať Ilavu, kde fungoval pivovar. Koncom 19. storočia

87

bola v Ladcoch postavená cementáreň a začiatkom 20. storočia v Košeci otvorili

továreň na výrobu zinkových farieb. Do toho času to boli snáď najväčšie

priemyselné podniky v okrese.

Zlom nastal v 30. rokoch 20. storočia keď sa v Dubnici nad Váhom začala

výstavba strojárskych závodov. Ich lokalizáciu sme zhodnotili v kapitole 3.4. S ich

výstavbou došlo aj k masívnemu rozvoju mesta a od tej chvíle možno o Dubnici

hovoriť ako o najvýznamnejšom priemyselnom centre okresu, ku ktorému sa

v 60. rokoch 20. storočia priradila Nová Dubnica ako centrum elektrotechnického

priemyslu. V Ilave mal v tom čase dominantné postavenie potravinársky

a obuvnícky priemysel. Tieto mestá viazali a do dnes viažu na seba veľkú časť

všetkých pracovných príležitostí v priemysle, rovnako aj takmer väčšinu všetkých

priemyselných podnikov v okrese. Možno tak povedať, že priestorová štruktúra

okresu sa ani v transformačnom období priveľmi nezmenila a „staré“ priemyselné

centrá si svoje pozície udržali aj v transformačnom období, pričom najvýraznejšie

zmeny možno pozorovať hlavne na úrovni jednotlivých obcí, kde vznikajú nové

priemyselné areály.

Tabuľka 19: Zmena po čtu priemyselných podnikov v okrese Ilava pod ľa obcí v rokoch 1995 a 2006

P. č. Názov obce 1995 2006 Rozdiel 1995/2006

Počet podnikov % Počet podnikov % Počet podnikov

1. Bohunice 0 0,0 0 0,0 0

2. Bolešov 0 0,0 1 0,3 +1

3. Borčice 0 0,0 0 0,0 0

4. Červený Kameň 2 2,2 3 1,0 +1

5. Dubnica nad Váhom 37 39,8 165 55,2 +128

6. Dulov 1 1,1 5 1,7 +4

7. Horná Poruba 1 1,1 1 0,3 0

8. Ilava 11 11,8 26 8,7 +15

9. Kameničany 0 0,0 1 0,3 +1

10. Košeca 5 5,4 15 5,0 +10

11. Košecké Podhradie 0 0,0 0 0,0 0

12. Krivoklát 0 0,0 0 0,0 0

13. Ladce 1 1,1 2 0,7 +1

14. Mikušovce 1 1,1 2 0,7 +1

15. Nová Dubnica 28 30,1 67 22,4 +39

16. Pruské 4 4,3 8 2,7 +4

17. Sedmerovec 0 0,0 0 0,0 0

18. Slavnica 1 1,1 2 0,7 +1

19. Tuchyňa 1 1,1 1 0,3 0

20. Vršatské Podhradie 0 0,0 0 0,0 0

21. Zliechov 0 0,0 0 0,0 0

Spolu 93 100,0 299 100,0 +206

Prameň: Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995 a k 31. 12. 2006)

88

V roku 2006 bolo v Dubnici nad Váhom a Novej Dubnici lokalizovaných viac

ako 77 % všetkých priemyselných podnikov v okrese (tabuľka 19). Tretím

najvýznamnejším priemyselným centrom okresu z hľadiska počtu priemyselných

podnikov bola Ilava (8,7 %), nasledovaná obcou Košeca s 5%-ným podielom

a 15 podnikmi, ktoré sídlili v obci. Oproti roku 1995 je toto poradie nemenné,

zmenil sa len počet a podiel podnikov.

Z uvedeného môžeme tak zhodnotiť, že absolútna väčšina celej priemyselnej

štruktúry okresu je lokalizovaná v údolí Váhu na hlavnom cestnom a železničnom

koridore a potvrdzuje sa tak lokalizačný činiteľ výhodnej dopravnej polohy.

Priestorové rozmiestnenie počtu a podielu podnikov v okrese v rokoch 1995 a 2006

zobrazujú mapa 4 (str. 92) a mapa 5 (str. 93).

5.1.6 Zmena odvetvovej štruktúry

Ako sme už viackrát uviedli v tejto práci, v okrese Ilava malo do roku 1989, resp.

v prvých rokoch transformácie, dominantné postavenie odvetvie výroby strojov

a zariadení, tzv. strojársky priemysel (DK). Konverziou však došlo v tomto odvetví

k rapídnemu poklesu výroby a zníženiu počtu zamestnancov.

Ako je zrejmé aj z tabuľky 20, v porovnaní s rokom 1999 pracovalo v roku

2006 v odvetví výroby strojov a zariadení o 1 594 pracovníkov menej. Kým v roku

1999 pracovalo v tomto odvetví najviac pracovníkov a podiel tohto odvetvia

predstavoval 30,6 %, v roku 2006 to bolo už len 17,6 %. Toto odvetvie bolo

zastúpené napr. podnikmi ZVS Holding, a. s., ZVS Impex, a. s., JAMP Svorada,

s. r. o., ZTS – Špeciál, a. s., ZTS Mechanic, s. r. o., a inými.

Podobne poklesol z hľadiska zamestnanosti aj význam odvetvia výroby kovov

a kovových výrobkov (DJ), ktoré malo v roku 2006 už len 14,9%-ný podiel na

zamestnanosti a bolo reprezentované napr. podnikmi Kuka Enco Werkzeugbau,

s. r. o., JAMP, s. r. o., Metalurg Stell, s. r. o., a inými. Naopak vzrástol podiel

odvetvia výroby elektrických a optických zariadení (DL) a v roku 2006 malo toto

odvetvie najvyšší – 43,3%-ný podiel na zamestnanosti zo všetkých odvetví aj

vďaka podnikom ako Power – One, s. r. o., Leoni Slovakia, s. r. o., Delta

Electronics Slovakia, s. r. o., NES Nová Dubnica, s. r. o., KelCom International

Nová Dubnica, s. r. o., Weatherford-Kabel, s r. o., a iným.

89

Tabuľka 20: Zmena odvetvovej štruktúry priemyslu v okres e Ilava pod ľa počtu zamestnancov a po čtu podnikov

OKEČ

Zamestnanci Podniky

1999 2006 Rozdiel 1999/2006 1995 2006 Rozdiel

1995/2006

Počet % Počet % Počet Počet % Počet % Počet

CA – – – – – 0 0,0 0 0,0 0

CB – – – – – 0 0,0 0 0,0 0

DA – – – – – 6 6,5 14 4,7 +8

DB – – 227 3,1 – 7 7,5 14 4,7 +7

DC – – – – – 1 1,1 4 1,3 +3

DD – – 155 2,1 – 8 8,6 27 9,0 +19

DE – – – – – 6 6,5 12 4,0 +6

DF – – – – – 0 0,0 0 0,0 0

DG – – – – – 3 3,2 8 2,7 +5

DH – – – – – 2 2,2 11 3,7 +9

DI – – – – – 4 4,3 7 2,3 +3

DJ 2 273 24,3 1 075 14,9 -1 198 29 31,2 91 30,4 +62

DK 2 865 30,6 1 271 17,6 -1 594 7 7,5 41 13,7 +34

DL 2 021 21,6 3 124 43,3 +1 103 9 9,7 34 11,4 +25

DM – – – – – 2 2,2 6 2,0 +4

DN – – – – – 9 9,7 25 8,4 +16

E – – – – – 0 0,0 5 1,7 +5

Spolu 9 363 100,0 7 210 100,0 -2 153 93 100,0 299 100,0 +206

Vysvetlivky: – neuvedené

Poznámka: Počet zamestnancov je z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru uvádzaný iba za 3 a viac podnikov.

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1999, 2006 Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995 a k 31. 12. 2006)

Štvrtým najvýznamnejším priemyselným odvetvím v okrese v roku 2006 bolo

odvetvie výroby textílií a odevov (DB), v ktorom pracovalo spolu 227 pracovníkov

v podnikoch ako Strážov – Mode, s. r. o., Sassalbo SK, s r. o., a iných. Odvetvie

spracúvania dreva a výroby výrobkov z dreva (DD) predstavovalo s 2,1%-ným

podielom na zamestnanosti piate najvýznamnejšie priemyselné odvetvie a bolo

zastúpené podnikmi Drevoprogres, s. r. o., Intermonex, s. r. o., H-Lumax, s. r. o.,

a inými. Zmeny v odvetvovej štruktúre priemyslu okresu Ilava podľa počtu

zamestnancov graficky zobrazuje graf 19.

Kým v odvetviach výroby strojov a zariadení a výroby kovov a kovových

výrobkov počet pracovníkov klesal, počet podnikov pôsobiacich v týchto

odvetviach vzrastal, rovnako aj v odvetví výroby elektrických a optických

zariadení. Z hľadiska počtu podnikov tak v roku 2006 malo najväčší význam

odvetvie výroby kovov a kovových výrobkov s 30,4%-ným podielom na všetkých

priemyselných podnikoch v okrese, nasledované odvetvím výroby strojov

90

a zariadení (13,7 %) a odvetvím výroby elektrických a optických zariadení

(11,4 %).

Graf 19: Zmena odv etvovej štruktúry priemyslu v okrese Ilava pod ľa počtu zamestnancov v rokoch 1999 a 2006

Poznámka: Počet zamestnancov je z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru uvádzaný iba za 3 a viac podnikov.

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1999, 2006

Zmeny v odvetvovej štruktúre priemyslu okresu Ilava podľa počtu podnikov

graficky zobrazuje graf 20. Mapa 4 (str. 92) a mapa 5 (str. 93) zobrazujú odvetvovú

štruktúru priemyslu len podľa počtu priemyselných podnikov v rokoch 1995

a 2006, keďže údaje o počte zamestnancov za jednotlivé priemyselné podniky

neboli k dispozícii.

Graf 20: Zmena odv etvovej štruktúry priemyslu v okrese Ilava pod ľa počtu podnikov v rokoch 1995 a 2006

Prameň: Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995 a k 31. 12. 2006)

Tabuľka 21 a graf 21 zobrazujú najziskovejšie odvetvia priemyslu v okrese

Ilava v rokoch 1998 – 2006 podľa tržieb. Najväčšie tržby v roku 2006 dosiahlo

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

1995 2006

Rok

Počet

pod

niko

v

CA CB DA DB DC DD

DE DF DG DH DI DJ

DK DL DM DN E

0500

1 0001 5002 0002 5003 000

1999 2006

Rok

Poč

et z

ames

tnan

cov

DBDD

DJDK

DL

91

0

1 000 000

2 000 000

3 000 000

4 000 000

5 000 000

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

Trž

by (

tis. S

k)

DB DD DJ DK DL

odvetvie výroby elektrických a optických zariadení, nasledované odvetvím výroby

strojov a zariadení a odvetvím výroby kovov a kovových výrobkov. Päticu

najvýznamnejších odvetví z hľadiska tržieb, rovnako ako aj v predchádzajúcom

porovnaní z hľadiska zamestnanosti, dopĺňajú odvetvia výroby textílií a odevov

a odvetvie spracúvania dreva a výroby výrobkov z dreva. Najmarkantnejší je ale

vzostup odvetvia výroby elektrických strojov a zariadení, kde sa v sledovanom

období zvýšili tržby takmer deväťnásobne, čo len dokazuje významnosť

a dôležitosť tohto odvetvia spolu s pozitívnym progresívnym rastom v odvetvovej

štruktúre priemyslu v okrese.

Tabuľka 21: Vývoj tržieb priemyselných podnikov v okrese Ilava pod ľa odvetvovej štruktúry v rokoch 1998 – 2006

OKEČ Tržby spolu (v tis. Sk)

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

DB – – – – – – – 33 253 41 621

DD – – – – – – – 126 903 112 941

DJ 586 770 680 744 787 846 1 034 506 1 071 101 1 161 524 1 151 239 1 423 591 1 154 220

DK 1 516 899 1 457 634 1 968 003 2 088 134 1 680 005 1 897 290 1 234 726 1 215 769 1 700 482

DL 641 646 1 449 847 2 048 991 1 954 419 1 732 145 1 838 582 1 916 268 4 203 051 5 535 175

Spolu 5 736 081 6 839 543 8 117 583 8 872 375 7 869 995 8 326 454 8 072 952 10 815 57812 501 416

Vysvetlivky: – neuvedené

Poznámka: Z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru sú uvedené iba údaje za 3 a viac podnikov. Údaje sú v bežných cenách.

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1998 – 2006

Graf 21: Vývoj tržieb priemysel ných podnikov v okrese Ilava pod ľa odvetvovej štruktúry v rokoch 1998 – 2006

Prameň: Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1998 – 2006

92

93

94

5.1.7 Vplyv zahraničného kapitálu

Mocný globalizačný nástroj – priame zahraničné investície spojené s rastúcim

vplyvom zahraničného kapitálu, neobišiel ani okres Ilava. Tabuľka 22 a graf 22

zobrazujú stav PZI v okrese Ilava v rokoch 1998 – 2006. Stav PZI je vyjadrený za

všetky sektory spolu, keďže samostatné údaje za odvetvia priemyslu neboli

k dispozícii. Stav PZI dosiahol svoje maximum v roku 2002, keď sa celková

hodnota PZI v okrese vyšplhala na 1 118 mil. Sk.

Tabuľka 22: Stav PZI v okrese Ilava v rokoch 1997 – 2006

Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Stav PZI (v mil. Sk) 321 829 881 860 1 118 560 353 518 611

Prameň: ŠÚ SR. Databáza RegDat [online]. 2008.

Graf 22: Stav PZI v okrese Ilava v rokoch 1997 – 2006

Prameň: ŠÚ SR. Databáza RegDat [online]. 2008.

PZI sú investície, ktorými investor získava možnosť podieľať sa na zisku

firmy v zahraničí, ale mať aj podiel na jeho vlastníctve. V okrese Ilava tak môžeme

pozorovať práve vplyv PZI na vlastníckej štruktúre priemyselných podnikov. Tejto

problematike sme sa už venovali v kapitole 5.1.2. V roku 2006 malo 25

priemyselných podnikov zahraničného vlastníka, a ich podiel na vlastníckej

štruktúre tak predstavoval 8,4 %. Patrili sem podniky, napr. Weatherford-Kabel,

s. r. o., Neways Slovakia, a. s., Power – One, s. r. o., Leoni Slovakia, s. r. o., Delta

Energy Systems Slovakia, s. r. o., Hanil E-Hwa Automotive Slovakia, s. r. o.,

Indupol International, s. r. o., a iné.

Medzinárodné vlastníctvo s prevažujúcim súkromným sektorom bolo v roku

2006 treťou najrozšírenejšou formou vlastníctva so 7,4%-ným podielom

a investíciami v 22 priemyselných podnikoch. Táto forma vlastníctva zahŕňala

0

200

400

600

800

1 000

1 200

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Rok

Mil.

Sk

Stav PZI

95

napr. podnik Delta Electronics Slovakia, s. r. o., Považská cementáreň, a. s., Kuka

Enco Werkzeugbau, s. r. o., Matador – DongWon, s. r. o., a iné.

Z hľadiska odvetvovej štruktúry priemyselných podnikov v rukách

zahraničných a medzinárodných vlastníkov, v roku 2006 bolo 9 podnikov

z odvetvia výroby kovov a kovových výrobkov, 8 podnikov patrilo do odvetvia

výroby elektrických a optických zariadení a 6 podnikov malo výrobu inde

neklasifikovanú.

Graf 23: Odvetvová štruktúra priemy selných podnikov so zahrani čným a medzinárodným vlastníctvom v okrese Ilava v roku 2006

Prameň: Výber z Registra ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 2006)

V súvislosti s PZI a v súlade s celoslovenským trendom budovania

priemyselných parkov, ako mocných nástrojov na podporu rozvoja investícií

a prilákania zahraničných investorov, sa začalo aj v okrese Ilava s intenzívnymi

prípravami vo vyhľadaní a vyčlenení vhodných voľných plôch, na ktorých by

prípadní investori mohli vybudovať svoje prevádzky. Okrem tzv. greenfields

prichádzali do úvahy aj brownfields v areáli bývalých ZTS a ZVS. Prioritne sa

však preferovali voľné zelené plochy s priamym napojením na hlavný cestný

a železničný multimodálny koridor Va.

Urbanistická štúdia pre umiestnenie priemyselných parkov v Trenčianskom

kraji (2003) posudzovala v okrese Ilava 13 lokalít vhodných pre umiestnenie

priemyselných parkov (tabuľka 23, obrázok D–1 v prílohe). Kritériom pre

Urbanistická štúdia pre umiestnenie priemyselných parkov v Trenčianskom kraji. 2003.

5

4

3 3

1

9

4

8

3

6

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

DB DD DE DH DI DJ DK DL DM DN

OKEČ

Počet

pod

niko

v

96

hodnotenie jednotlivých lokalít boli polohové – lokalizačné kritériá a podporné

kritériá. Pri polohových – lokalizačných kritériách sa charakterizovali jednotlivé

lokality z hľadiska rozlohy, územnotechnického potenciálu (napojenie na technickú

infraštruktúru, dopravná dostupnosť), ekologického a environmentálneho

potenciálu. Pri podporných kritériách sa kládol hlavný dôraz na sociálno-

ekonomické kritériá (miera nezamestnanosti, kvalita ľudského potenciálu, index

vitality) a pripravenosť územia, keďže podporné kritériá slúžia na znižovanie

regionálnych odlišností. Vyhodnotením potenciálov jednotlivých lokalít v rámci

prípravy lokalizácie priemyselných parkov v okrese Ilava sa špecifikovali tri

základné kategórie:

– priemyselný park celoštátneho významu (1 PP)

– priemyselný park regionálneho významu (2 PP)

– priemyselný park lokálneho významu (10 PP)

Tabuľka 23: Prehľad posudzovaných lokalít pre umiestnenie priemyseln ých parkov v okrese Ilava

Obec Názov lokality Plocha (ha) Typ parku Význam parku

Ilava Za kanálom 18,0 PP lokálneho významu Cukrovarské 20,0 PP lokálneho významu Za nemocnicou 20,0 PP lokálneho významu Dubnica nad Váhom Areál ZTS 14,5 PP lokálneho významu Za traťou 2h1 12,5 PP lokálneho významu

2h 30,0 PP lokálneho významu

Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica

Kolačín 225,0PP (technologický park)

PP celoštátneho významu

Bolešov Pri Váhu 4,5 PP lokálneho významu Dulov Dolné Hrbky 1,8 PP lokálneho významu Ladce Daňové 4,2 PP lokálneho významu Dolina 13,2 PP lokálneho významu

Medzi cementárňou a kameňolomom

50,0PP PP regionálneho významu

Slavnica Farské 20,0PP PP regionálneho významu

Vysvetlivky: PP – priemyselný park

Prameň: Urbanistická štúdia pre umiestnenie priemyselných parkov v Trenčianskom kraji

Ako najlukratívnejší a najatraktívnejší sa zo všetkých hľadísk javil

priemyselný park medzi Dubnicou nad Váhom a Novou Dubnicou, ktorý bol

Trenčianskym samosprávnym krajom schválený ako priemyselný park celoštátneho

významu. Prioritne bol určený pre výstavbu automobilky KIA Motors v roku 2003.

Aj keď priemyselný park medzi Dubnicou nad Váhom a Novou Dubnicou bol

97

najhorúcejším kandidátom pre lokalizáciu tejto niekoľko miliardovej investície,

investor nakoniec uprednostnil Žilinu.

Z pôvodných veľkých ambícií spojiť Dubnicu nad Váhom s Novou Dubnicou

veľkým priemyselným areálom sa postupne upustilo a rozsiahla plocha

poľnohospodársky využívanej pôdy zatiaľ na svojich investorov čaká. Koncom

roka 2006 tu začala svoju výrobnú halu stavať Delta Energy Systems Slovakia,

s. r. o., ktorú prilákali aj výhodné úľavy na dani z nehnuteľnosti ponúkané mestom.

Svoju prevádzku na okraji priemyselného parku postavila aj americká firma

Visteon. Voľné priestory v areáli ZTS uprednostnili pred voľnou zelenou plochou

dvaja zahraniční investori a ich podniky, dodávajúce komponenty pre žilinskú KIU

– Hanil E-Hwa Automotive Slovakia, s. r. o., a Matador – DongWon, s. r. o.

Z ďalších významných priemyselných areálov, okrem už uvedeného areálu

ZTS a perspektívneho priemyselného parku medzi Dubnicou nad Váhom a Novou

Dubnicou, treba uviesť lokality v katastrálnom území obce Ilava – Za kanálom

a Cukrovarské, kde majú svoje sídlo významné podniky Indupol International,

s. r. o., a Leoni Autokabel Slovakia, s. r. o.

5.2 Charakteristika vybraných priemyselných podniko v pod ľa odvetví

V tejto kapitole prinášame charakteristiku najvýznamnejších priemyselných

podnikov podľa odvetví. Prioritne uvádzame podniky z odvetví, ktoré majú

v priemyselnej štruktúre okresu Ilava najväčší význam z hľadiska počtu

zamestnancov a počtu podnikov.

5.2.1 Odvetvie výroby textílií a odevov

Strážov – Mode s. r. o.

Súkromná spoločnosť so sídlom v Košeci, ktorá sa od svojho vzniku v roku 1994

venuje výrobe a šitiu dámskej konfekcie (plášte, kabáty, kostýmy, sukne, nohavice,

bundy) a pánskych odevov (kabáty, plášte, bundy, obleky, saká). Väčšina

98

produkcie je určená na export (Česká republika, Slovinsko). V roku 2006

zamestnávala 30 zamestnancov a dosiahla obrat 20 mil. Sk (EDB, 2008).

5.2.2 Odvetvie spracúvania dreva a výroby výrobkov z dreva

Drevoprogres s. r. o.

Firma patrí k najväčším zamestnávateľom v meste Ilava. Má 70 kmeňových

zamestnancov. Vznikla v roku 1991 a od roku 1997 má svoje sídlo v Ilave

v priemyselnom areáli. Špecializuje sa najmä na výrobu uceleného súboru

stolárskych komponentov pre novostavby rodinných domov. Od roku 1998 má vo

svojom výrobnom programe aj výrobu eurookien z lamelovaných hranolov. Okrem

nich sa zaoberá aj výrobou vchodových a interiérových dverí, zimných záhrad,

parapetných dosiek, garážových brán a foriem pre zlievarenský priemysel. Firma je

nositeľom certifikátu ISO 9001:2000 (Drevoprogres, 2008).

Intermonex s. r. o.

Firma vznikla v roku 1992 a od svojho vzniku sa zaoberá projektovaním, výrobou

a montážou celodrevených schodísk, ktoré sú projektované a vyrábané na mieru.

Patrí medzi slovenskú špičku v oblasti výroby drevených schodísk, ktoré sú

vyvíjané pomocou najmodernejšej počítačovej techniky. Súčasťou areálu firmy je

najväčšie schodiskové štúdio v SR. Firma má svoje pobočky v Bratislave, vo

Zvolene a v Českej republike (Intermonex, 2008).

5.2.3 Odvetvie výroby chemikálií, chemických výrobkov

a chemických vlákien

SlovZink a. s.

Spoločnosť SlovZink, a. s., ako nástupca podniku ktorého vývoj je uvedený

v podkapitole 3.3.4, patrí k najstarším priemyselným podnikom v okrese.

Spoločnosť si dala za cieľ pokračovať v úspešnom výrobnom programe závodu,

t. j. výrobe ZnO a výrobe náterových hmôt. Od roku 1995 je spoločnosť vlastníkom

Certifikátu na zavedený, trvale udržiavaný a zlepšovaný Systém manažérstva

EDB. Strážov – Mode, s. r. o., [online]. 2008. DREVOPROGRES. Drevoprogres, s. r. o., [online]. 2008. INTERMONEX. Intermonex, s. r. o., [online]. 2008.

99

kvality podľa ISO 9002a od roku 2003 podľa ISO 9001:2000 od fy Lloyd´s

Register Quality Assurance, čo je zárukou dodržiavania kvality produkcie. Vo

výrobe ZnO disponuje v súčasnosti výrobný závod technológiami na spracovanie

vysokohodnotných druhotných zinkov a jeho produkty sú využívané vo výrobe

náterových hmôt, gumárenskom, sklárskom a keramickom priemysle. Na poli

náterových hmôt patrí medzi najznámejšie produkty univerzálna disperzná farba

SLOVAKRYL (SlovZink, 2008).

5.2.4 Odvetvie výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov

Považská cementáreň a. s.

Tento podnik patrí k najstarším priemyselným podnikom v okrese. Jeho vývoj je

uvedený v podkapitole 3.3.3. Po privatizácii začiatkom 90. rokov 20. storočia

a vstupe zahraničného kapitálu podnik dosahoval rekordy v exporte svojej

produkcie. Bol trikrát ocenený titulom „Najlepší exportér SR“. Ladecký cement je

certifikovaný viacerými domácimi i zahraničnými skúšobňami a je použitý na

stavbách nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Českej

republike, Maďarsku i Chorvátsku. Začiatok 21. storočia priniesol pre Považskú

cementáreň obdobie modernizácie, keď v roku 2002 bola postavená uhoľná

mlynica, v roku 2004 bola postavená linka na drvenie mäsovokostnej múčky,

v roku 2005 bola postavená linka spoluspaľovania tuhých alternatívnych palív

a došlo k výmene starého cementového mlynu za nový oveľa výkonnejší a zároveň

bola postavená nová baliaca linka (PCLA, 2008).

5.2.5 Odvetvie výroby kovov a kovových výrobkov

JAMP s. r. o.

Spoločnosť vznikla v roku 1994 a od svojho vzniku sa orientovala na spoluprácu

s poprednými tuzemskými a zahraničnými partnermi. Vo firme pracuje viac ako

100 zamestnancov a jej ročný obrat presahuje 2 mil. €. Vo svojom výrobnom

programe sa orientuje na výrobu vlastných výrobkov a na dodávky súčiastok

a funkčných uzlov pre zákazníkov v automobilovom, potravinárskom,

SLOVZINK. História spoločnosti SlovZink [online]. 2008 PCLA. História PCLA [online]. 2008.

100

farmaceutickom priemysle a v železničnej doprave. Firma je riadená v súlade

s požiadavkami ISO 9002 (Jamp, 2008).

Kuka Enco Werkzeugbau s. r. o.

Spoločnosť začala svoju činnosť v roku 1996 založením konštrukčného oddelenia

pre konštrukciu zváracích liniek pre materskú spoločnosť Kuka Schweissanlagen,

GmbH, Augsburg, Nemecko. V roku 1999 sa začala výroba lisovacích zariadení

pre automobilový priemysel. Spoločnosť má dve hlavné činnosti, konštrukciu

zváracích liniek a výrobu lisovacích nástrojov pre automobilový priemysel. V roku

2006 zamestnávala 148 pracovníkov a dosiahla obrat 4,7 mil. € (KEW, 2008).

Metalurg Steel s. r. o.

Spoločnosť nadväzuje na tradíciu výroby v hutníckom závode v bývalých ZTS

Dubnica nad Váhom. V roku 2001 bola štátna spoločnosť ZTS – Metalurgia

pretransformovaná privatizáciou na Metalurg, a. s., z ktorej v roku 2005 vznikla

Metalurg Steel s. r. o. Hlavným podnikateľským zámerom spoločnosti je rozvíjať

výrobu polotovarov strojárskej metalurgie. V súčasnej dobe predstavuje hutnícka

výroba uzavretý cyklus výroby ocele cez odliatky, voľné výkovky, zápustkové

výkovky a ich hrubovanie a šľachtenie. Spoločnosť realizuje svoj výrobný program

v piatich prevádzkach (oceliareň, zlievareň, kováčňa, apretúra, kaliareň).

V spoločnosti pracuje viac ako 300 pracovníkov (Metalurg, 2008).

5.2.6 Odvetvie výroby strojov a zariadení

ZVS Holding a. s.

Podnik nadväzuje na tradíciu bývalých ZVS a patrí k najväčším zamestnávateľom

v meste Dubnica nad Váhom. Materská spoločnosť zamestnáva viac ako 320

pracovníkov pri plánovanom objeme výnosov cca 550 mil. Sk. Podnik sa okrem

strojárskej výroby zameriava aj na špeciálnu výrobu a výrobu transformátorov

a priemyselnej elektroniky. Na strojnú výrobu, výrobu náradia, strojov, zariadení

JAMP. Jamp, s. r. o., [online]. 2008. KEW. KEW, s. r. o., [online]. 2008. METALURG. Metalurg [online]. 2008.

101

a vybavenia je orientovaná dcérska spoločnosť ZVS Impex a. s.

(ZVS Holding, 2008).

JAMP Svorada s. r. o.

Spoločnosť patrí k najvýznamnejším podnikom v meste Dubnica nad Váhom.

Vznikla v roku 1990, zamestnáva 105 pracovníkov a jej obrat za rok 2006

predstavoval 5,088 mil. €. Vo svojom výrobnom programe sa zaoberá výrobou

náhradných dielov pre lokomotívy, pneumatickou upevňovacou technikou,

automatickými regálovými systémami a zakladačmi, robotizovaným priemyslom,

výrobou častí pre automobilový priemysel, výrobou lisovacích, ohýbacích,

strihacích a upínacích nástrojov a výrobou mechanických častí elektromotorov

a prevodoviek (JAMP Svorada, 2008).

ZTS Špeciál a. s.

Spoločnosť vznikla v roku 1998 a zamestnáva viac ako 200 zamestnancov.

K hlavnému predmetu jej činnosti patrí výroba strojov a zariadení, výroba kovov a

kovových výrobkov, výroba strojov a prístrojov s mechanickým pohonom,

povrchové zušľachťovanie kovov a mechanické úpravy, povrchové úpravy

chemické, elektrochemické a nátery, tvarovanie za studena, výroba brašnárskeho a

sedlárskeho tovaru a iných výrobkov z usní a podobných hmôt, vývoj, výroba,

opravy, úpravy, predaj, požičiavanie a znehodnocovanie zbraní (vojenská

technika), konštrukčné práce v strojárstve, inžinierska činnosť (technologická a

technická príprava), (ZTS Špeciál, 2008).

Matador Automotive a. s.

Spoločnosť sa pretransformovala na privátnu firmu v roku 1995. V roku 2006 sa

stala štvrtým pilierom skupiny Matador, a. s., a zmenila meno na Matador

Automotive a. s. Zabezpečuje komplexné služby predvýrobných etáp, výroby,

montáže, technickej pomoci, záručného a pozáručného servisu v oblastiach

projekcie, výroby a realizácie automatizačných zariadení, výroby technologických

ZVS HOLDING. ZVS Holding, a. s., [online]. 2008. JAMP SVORADA. JAMP Svorada, s r. o., [online]. 2008. ZTS ŠPECIÁL. ZTS Špeciál, a. s., [online]. 2008.

102

zariadení a výroby časti strojov. Pracuje v nej 249 pracovníkov a ročný obrat

predstavuje 16 364 tis. € (Matador Automotive, 2008).

5.2.7 Odvetvie výroby elektrických a optických zariadení

Delta Electronics Slovakia s. r. o.

Spoločnosť patrí do celosvetovej siete skupiny Delta – výrobcu napájacích

komponentov. Svoju výrobnú prevádzku začala stavať v priemyselnom areáli, resp.

parku medzi Dubnicou nad Váhom a Novou Dubnicou v júli 2006. Prvotné

investície do výrobnej prevádzky a samotného vybavenia predstavovali

20 mil. dolárov.

Leoni Slovakia s. r. o.

Podnik patrí k najväčším zamestnávateľom v okrese Ilava. Svoju prevádzku má

v Novej Dubnici. V Ilave funguje prevádzka Leoni Autokabel Slovakia s. r. o.

Spoločnosť sa zameriava na výrobu káblov, káblových zostáv, káblových zväzkov

pre telekomunikačnú, medicínsku techniku a špeciálnych káblových zväzkov.

Power – One s. r. o.

Podnik je súčasťou celosvetovej siete Power – One. Svoju slovenskú prevádzku má

v priemyselnom areáli bývalých ZTS Dubnica nad Váhom. Predmetom činnosti

podniku je vývoj a výroba malých kompaktných spínaných zdrojov a zálohovacích

napájacích systémov pre telekomunikácie, dopravu a priemysel. S počtom viac ako

750 pracovníkov patrí k najväčším zamestnávateľom okresu Ilava.

Neways Slovakia a. s.

História spoločnosti siaha do roku 1995, keď v Novej Dubnici otvorila svoju

prevádzku slovensko-švédska spoločnosť Q-NOVA, ktorá sa zameriavala na

elektrotechnickú montáž. V roku 1999 sa väčšinovým vlastníkom akcií stala

holandská spoločnosť Neways. Spoločnosť má dve divízie – výrobu doskových

plošných spojov a výrobu káblov a montáže. S počtom 398 pracovníkov sa radí

k najväčším zamestnávateľom v meste Nová Dubnica (Orgoník, Hliničan, 2007).

MATADOR AUTOMOTIVE. Matador Automotive, a. s., [online]. 2008. ORGONÍK, P., HLINIČAN, O. Ekonomika. In KVASNIČKA, M. Nová Dubnica (1957 – 2007).

2007.

103

NES Nová Dubnica s. r. o.

Firma NES Nová Dubnica s. r. o. bola založená v roku 1992. Firma vznikla ako

výrobne - obchodná zameraná na vývoj, výrobu a predaj zariadení výkonovej

elektroniky, pohonov a automatizačnej techniky. Špecializuje sa na komplexné

elektrotechnické dodávky v investičnej výstavbe v gumárenskom, automobilovom,

chemickom, sklárskom, potravinárskom a textilnom priemysle. Zamestnáva viac

ako 80 pracovníkov (NES, 2008).

Weatherford-Kabel s. r. o.

Tradícia výroby káblov sa vo firme datuje od roku 1992, kedy sa ZTS Dubnica

stala integrovanou súčasťou konverzného programu vojenskej výroby. Spoločnosť

bola predurčená pre atraktívny program kompletizácie a neskoršej výroby

ponorných ropných čerpadiel. Nevyhnutnou podmienkou pre výrobu káblov bolo

splniť náročné podmienky kvality a pokročilých výrobných technológií. Toto

vytvorilo základ ďalšieho rozšírenia produkcie káblov a položilo základ existencie

firmy ZTS-KABEL, a. s., ktorá oficiálne vznikla v roku 1997. Firma ZTS-

KABEL, a. s., bola v roku 2005 odkúpená firmou Weatherford a následne

premenovaná na Weatherford-Kabel, s. r. o., (Weatherford-Kabel, 2008).

5.2.8 Odvetvie výroby dopravných prostriedkov

Hanil E-Hwa Automotive Slovakia s. r. o.

Spoločnosť je slovenskou pobočkou spoločnosti Hanil E-Hwa Co. Ltd., Kórea.

Bola založená v roku 2004. Svoje sídlo má v hnedom priemyselnom areáli

bývalých ZTS Dubnica nad Váhom. Pôsobí ako jeden z hlavných dodávateľov pre

Kia Motors Slovakia, vyrába všetky interiérové plasty a textílie pre automobilový

priemysel.

Matador – DongWon s. r. o.

Spoločnosť vznikla v roku 2005 a svoju prevádzku má v areáli bývalých

ZTS Dubnica nad Váhom. Výrobu spustila v septembri 2006 a je hlavným

dodávateľom dverných rámov pre Kia Motors Slovakia. Okrem toho pre

NES. NES Nová Dubnica, s. r. o., [online]. 2008. WEATHERFORD-KABEL. Weatherford-Kabel, s. r. o., [online]. 2008.

104

automobilku KIA Slovensko dodáva aj dverné tlmiace tyče a nosníky pre palubné

dosky (Matador – DongWon, 2008).

Indupol International Ilava s. r. o.

Spoločnosť je súčasťou belgického koncernu Indupol a zaoberá sa výrobou

sklolaminátových častí pre nákladné automobily. Po požiari v decembri 2005,

ktorý zničil komplet celú výrobnú halu, spoločnosť obnovila svoju prevádzku na

pôvodnom mieste. Od roku 2001 zamestnávala viac ako 35 ľudí.

MATADOR – DONGWON. Matador – DongWon, s. r. o., [online]. 2008.

105

ZÁVER

Vybudovaním cementárne v Ladcoch na konci 19. storočia a otvorením továrne na

výrobu zinkových farieb v Košeci začiatkom 20. storočia, sa začala písať história

moderného priemyslu v okrese Ilava. K najväčšiemu prelomu, ovplyvňujúcemu celý

ďalší vývoj priemyslu v okrese a celom regióne, došlo však v druhej etape vývoja

priemyslu – v 30. rokoch 20. storočia. V Dubnici nad Váhom bol vybudovaný veľký

priemyselný podnik – Škodove závody.

Na ich lokalizáciu do priestoru okresu Ilava mali vplyv najmä, činiteľ výhodnej

dopravnej polohy, činiteľ energie využívajúcej energetický potenciál rieky Váh

a činiteľ pracovnej sily, ktorej bol v husto osídlenom údolí Váhu dostatok. Závody sa

stali najväčším priemyselným podnikom v regióne a prispeli k rozvoju Dubnice nad

Váhom, ktorá sa z dediny zmenila na prosperujúce mesto. Nutnosť poskytnúť

ubytovanie veľkému množstvu pracujúcich v závodoch, podmienila koncom 50. rokov

20. storočia účelový vznik nového „socialistického mestečka“ Nová Dubnica.

Počas obdobia socialistickej industrializácie sa Dubnica nad Váhom stala

najvýznamnejším priemyselným centrom na Slovensku. Nová Dubnica, ako centrum

elektrotechnického priemyslu, tvorila druhé najväčšie priemyselné centrum okresu.

Dominantné postavenie v priemyselnej štruktúre okresu však mal strojársky priemysel,

v 80. rokoch orientovaný hlavne na zbrojársku výrobu. Práve monoodvetvový model

a nízka diverzifikácia priemyslu spôsobili najväčšie problémy v období transformácie.

Pádom komunizmu v roku 1989 sa aj priemysel dostal do novej pozície a jeho

význam v štruktúre hospodárstva mierne poklesol. Transformačné procesy v priemysle

prebiehali na celoslovenskej aj regionálnej úrovni a v okrese Ilava sa začiatkom 90.

rokov najviac prejavili konverziou zbrojárskeho priemyslu. Tá postihla nielen samotné

strojárske závody v Dubnici nad Váhom, ale negatívne ovplyvnila aj ďalšie

dodávateľské podniky z celého regiónu.

Okrem rapídneho zníženia produkcie sa s konverziou prejavil aj ďalší

transformačný proces – znižovanie počtu zamestnaných v priemysle. Len dubnické

ZTS v prvých rokoch transformácie prepustili viac ako 4 500 zamestnancov. Počet

pracovníkov v priemysle v okrese Ilava mal klesajúcu tendenciu aj v ďalších rokoch

transformácie a podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva v priemysle sa znížil

z 54,0 % v roku 1991 na 36,9 % v roku 2001.

106

Privatizácia a otvorené možnosti podnikania v podmienkach trhovej ekonomiky

prispeli k zmene vlastníckej štruktúry priemyselných podnikov, ktorá sa prejavila

zvýšením počtu súkromných, zahraničných a medzinárodných vlastníkov. Najviac

priemyselných podnikov v okrese malo právnu formu spoločnosti s ručením

obmedzeným a akciovej spoločnosti. V transformačnom období došlo v okrese Ilava

k zvýšeniu počtu malých podnikov, ktoré dosahovali takmer 80%-ný podiel na

všetkých podnikoch. Veľké podniky prestali byť doménou slovenského priemyslu vo

všeobecnosti a ku koncu roka 2006 pôsobili v okrese Ilava len 4 veľké podniky.

Priestorová štruktúra priemyslu v okrese sa v porovnaní s jej vývojom do roku

1989 veľmi nezmenila. Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a Ilava si aj

v transformačnom období udržali pozície priemyselných centier, keď z hľadiska počtu

podnikov viazali na seba 86 % všetkých priemyselných podnikov v okrese. K nim sa

zaraďuje aj obec Košeca, a preto možno zónu najvyššej koncentrácie priemyslu

pozorovať v údolí Váhu. K zmenám priestorovej štruktúry dochádza na úrovni obcí,

kde sa vytvárajú nové priemyselné areály.

Snáď najväčšie zmeny možno pozorovať v odvetvovej štruktúre priemyslu

v okrese. Kedysi dominantné odvetvie výroby strojov a zariadení, stále stráca svoj

význam z hľadiska počtu pracovníkov. V roku 2006 dosahovalo len takmer

18%-ný podiel na zamestnanosti, kým v odvetví výroby elektrických a optických

zariadení pracovalo viac ako 43 % všetkých zamestnancov v priemysle. Z hľadiska

počtu podnikov, narástol význam odvetvia výroby kovov a kovových výrobkov, ktoré

na seba viazalo viac ako 30 % všetkých priemyselných podnikov.

V poslednom období sa z procesov transformácie v okrese najviac uplatňujú

vplyv zahraničného kapitálu a priame zahraničné investície. Tie podmienili rozvoj

nových priemyselných areálov a priemyselných parkov, ktoré tvoria spolu s výhodnou

dopravnou polohou okresu, daňovými úľavami a dostatkom kvalifikovanej pracovnej

sily najväčšie lákadlo na prilákanie zahraničných investorov.

Aj napriek zložitému a ťažkému začiatku transformácie priemyslu v okrese Ilava,

možno jej priebeh zhodnotiť kladne, hlavne z hľadiska súčasného vývoja priemyslu,

ktorý dáva predpoklady na ďalší pozitívny rozvoj priemyslu v okrese. Okres Ilava má

tak šancu zostať aj naďalej vyspelým regiónom celoslovenského až stredoeurópskeho

významu s rozmanitou priemyselnou štruktúrou poskytujúcou dostatok pracovných

príležitostí.

107

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BAŠOVSKÝ, O. 1975. Základné premeny hospodárskogeografickej štruktúry

Slovenskej socialistickej republiky v rokoch 1945 – 1975. In Geografický

časopis. Bratislava : SAV, 1975, roč. 27, č. 2, s. 97 – 116.

BAŠOVSKÝ O., RAJČÁKOVÁ, E. 1993. Vývoj a súčasný stav priemyselnej

štruktúry okresov Rimavská Sobota a Rožňava. In Acta Facultatis Rerum

Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. Bratislava : UK, 1993,

č. 32, s. 241 – 254.

BEBLAVÝ, M., MARCINČIN, A. 2000. Hospodárska politika na Slovensku

1990 – 1999. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu, 2000,

373 s.

BLAŽÍK, T. 1997. Zahraničný kapitál v Slovenskej republike v rokoch

1993 – 1996. In Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae,

Geographica. Bratislava : UK, 1997, č. 40, s. 99 – 105.

BLEHA, B. 2000. Transformácia priemyslu Slovenska [diplomová práca].

Bratislava : PRIF UK, 2000.

Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1998. Trenčín : KSŠÚ SR, 1998.

Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 1999. Trenčín : KSŠÚ SR, 1999.

Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 2000. Trenčín : KSŠÚ SR, 2000.

Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 2001. Trenčín : KSŠÚ SR, 2001.

Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 2002. Trenčín : KSŠÚ SR, 2002.

Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 2003. Trenčín : KSŠÚ SR, 2003.

Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 2004. Trenčín : KSŠÚ SR, 2004.

Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 2005. Trenčín : KSŠÚ SR, 2005.

Bulletin KSŠÚ SR v Trenčíne 2006. Trenčín : KSŠÚ SR, 2006.

BYSTRICKÝ, V. 1993. Dubnica nad Váhom. Bratislava : SAP, 1993, 214 s.

DREVOPROGRES. 2008. Drevoprogres, s. r. o., [online]. Ilava : Drevoprogres,

s. r. o., 2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete:

<http://www.drevoprogres.sk>.

DUBCOVÁ, A. 1999. Transformačné zmeny v privatizácii priemyslu Nitrianskeho

kraja. In Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis

Prešoviensis, Prírodné vedy, Folia Geographica. Prešov, 1999, roč. 32, č. 3,

s. 250 – 254.

108

EDB. 2008. Strážov – Mode, s. r. o., [online]. Trenčín : EDB, 2008,

[cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete: <http://www.edb.sk/

company.php?Dw=S09491>.

EHL, M. 2001. Globalizace pro a proti. Praha : Academia, 2001, 185 s.

Encyklopédia Slovenska : II. zväzok. Bratislava : VEDA, 1978, 536 s.

Encyklopédia Slovenska : III. zväzok. Bratislava : VEDA, 1979, 656 s.

Encyklopédia Slovenska : IV. zväzok. Bratislava : VEDA, 1980, 600 s.

Encyklopédia Slovenska : VI. zväzok. Bratislava : VEDA, 1982, 776 s.

GAJDOŠ, M. 1980. Okres Považská Bystrica. Bratislava : Šport, 1980, 128 s.

HAGGET, P. 2001. Globalization. In KOZÁKOVÁ, K. 2007. Globalizácia a jej

vplyv na regionálny rozvoj Slovenska. In Zborník zo VIII. vedeckej

konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov [online].

Nitra : FPV UKF, 2007, s. 493 – 497. Dostupné na internete:

<http://citadel.ukf.sk/konferencia/papers/PDF_ZBORNIK/

Prispevky_ZBORNIK.pdf>.

HAJASOVÁ, K. 2004. Transformácia mesta Nová Dubnica po roku 1989

[rigorózna práca]. Bratislava : PRIF UK, 2004.

HAJASOVÁ, K. 2005. Transformácia novozaloženého mesta z hľadiska politickej,

hospodárskej a sociálnej dimenzie na príklade Novej Dubnice.

In GEO Informations [online]. Nitra : FPV UKF, 2005, č. 1, s. 203 – 209.

Dostupné na internete: <http://www.fpv.ukf.sk/kg/geoinfo/archiv/

2005_text_1.pdf>.

HAMPL, M. 2005. Geografická organizace společnosti v ČR: transformační

procesy a jejich obecný kontext. Praha : PřF UK, 2005, 147 s.

HUNTINGTON, S. P. 2001. Střet civilizací : Boj kultur a proměna světového řádu.

Praha : Rybka Publishers, 2001, 447 s.

CHRUŠČEV, A. T. 1981. In KOREC, P. Ekonomická geografia I [skriptá].

Bratislava : PRIF UK, 2005.

INTERMONEX. 2008. Intermonex, s. r. o., [online]. Dubnica nad

Váhom : Intermonex, s. r. o., 2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete:

<http://www.intermonex.sk>.

IVANI ČKA, K. 1958. Predmet, metódy a vývinové smery geografie priemyslu.

In Geografický časopis. Bratislava : SAV, 1958, roč. 10, č. 1, s. 27 – 40.

109

IVANI ČKA, K. 1961. Geografia priemyslu Hornej Nitry. In Acta Geologica

et Geographica Universitatis Comenianae, Geographica. Bratislava : SPN,

1961, č. 2, s. 1 – 162.

IVANI ČKA, K. 1964. Process of industrialization of Slovakia.

In Geografický časopis. Bratislava : SAV, 1964, roč. 16, č. 2, s. 215 – 231.

IVANI ČKA, K. 1970. Priemyselné jadrá Slovenska. In Acta Geographica

Universitatis Comenianae, Economico-geographica. Bratislava : SPN, 1970,

č. 9, s. 27 – 56.

IVANI ČKA, K. 1971. Regionálny kontext stredného Slovenska.

In Geografický časopis. Bratislava : SAV, 1971, roč. 23, č. 2, s. 109 – 117.

IVANI ČKA, K. 1974. Geografia priemyslu. In PLESNÍK, P. a kol.

Slovensko : Ľud – I. časť. Bratislava : Obzor, 1974, s. 9 – 75.

IVANI ČKA, K. 1999. Slovensko – Génius loci. Bratislava : Eurostav, 1999, 157 s.

IVANI ČKA, K. 2006. Globalistika. Bratislava : Iura Edition, 2006, 283 s.

IVANI ČKA, K. a kol. 1964. Geografia rajónu Východoslovenských železiarní.

In Acta Geologica et Geographica Universitatis Comenianae, Geographica.

Bratislava : SPN, 1964, č. 4, s. 1 – 432.

JAMP. 2008. JAMP, s. r. o., [online]. Ilava : JAMP, s. r. o., 2008,

[cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete: <http://www.jamp.sk>.

JAMP SVORADA. 2008. JAMP Svorada, s. r. o. [online]. Dubnica nad

Váhom : JAMP Svorada, s. r. o., 2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na

internete: <http://www.jampsvorada.sk>.

JURÍČKOVÁ, V., STANĚK, P. 2004. Vplyv globalizácie na vývoj zamestnanosti

a implikácie pre Slovensko. In Ekonomický časopis. Bratislava : SAV, 2004,

roč. 52, č. 10, s. 1181 – 1201.

KEW. 2008. KEW, s. r. o., [online]. Dubnica nad Váhom : KEW, s. r. o., 2008,

[cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete: <http://www.kukaenco.sk>.

KIACOVÁ, E. 2007. História mesta. In KVASNIČKA, M. Nová Dubnica

(1957 – 2007). Nová Dubnica : Mesto Nová Dubnica, 2007, 222 s.

KOBZA, M. et al. 1991. Priemysel. In BAGIN, A., BYSTRICKÝ, V. Ilava.

Martin : Osveta, 1991, 308 s.

KOPAČKA, L. 1992. Změny v geografickém rozmistění čs. průmyslu 1962 – 1988.

In Sborník ČSGS. Praha : Academia, 1992, roč. 97, č. 3, s. 152 – 171.

110

KOPAČKA, L. 1996. Strukturální změny ekonomiky se zvláštním zřetelem

k průmyslu. In HAMPL, M. a kol. Geografická organizace společnosti

a transformační procesy v ČR. Praha : PřF UK, 1996, s. 219 – 237.

KOREC, P. 2005a. Ekonomická geografia I [skriptá]. Bratislava : PRIF UK, 2005.

KOREC, P. 2005b. Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004.

Bratislava : Geografika, 2005, 228 s.

KOREC, P. et al. 1997. Kraje a okresy Slovenska : Nové administratívne členenie.

Bratislava : Q111, 1997, 392 s.

KOZÁKOVÁ, K. 2007. Globalizácia a jej vplyv na regionálny rozvoj Slovenska.

In Zborník zo VIII. vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých

pracovníkov [online]. Nitra : FPV UKF, 2007, s. 493 – 497. Dostupné

na internete: <http://citadel.ukf.sk/konferencia/papers/PDF_ZBORNIK/

Prispevky_ZBORNIK.pdf>.

KULLA, M. 2005. Transformácia priemyslu Bratislavy po roku 1989

[dizertačná práca]. Bratislava : PRIF UK, 2005.

LACKO, R. 1969. Náčrt vývinu priestorovej ekonomiky. Bratislava : SAV, 1969,

280 s.

LIPTÁK, B. 2007. Košeca. Dohňany – Zbora : Ametyst, 2007, 128 s.

LYSÁK, L. 2003. Globalizácia verzus glokalizácia. In Ekonomický časopis.

Bratislava : SAV, 2003, roč. 51, č. 8, s. 931 – 946.

MAREŠ, J. 1988. Industrializace Československa – její klady a zápory.

In Sborník ČSGS. Praha : Academia, 1988, roč. 93, č. 3, s. 183 – 198.

MARGETIN, Š. 1967. Dejiny vzniku a rozvoja strojárskych závodov v Dubnici.

In BAGIN, A. Dubnica nad Váhom. Banská Bystrica : Stredoslovenské

vydavateľstvo, 1967, 295 s.

MASÁROVÁ, B. 1986. ZTS Dubnica nad Váhom. Martin : Osveta, 1986.

MATADOR AUTOMOTIVE. 2008. Matador Automotive, a. s., [online]. Dubnica

nad Váhom : Matador Automotive, a. s., 2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na

internete: <http://www.matadorautomotive.sk>.

MATADOR – DONGWON. 2008. Matador – DongWon, s. r. o., [online]. Dubnica

nad Váhom : Matador – DongWon, a. s., 2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na

internete: <http://www.matadorautomotive.sk>.

METALURG. 2008. Metalurg [online]. Dubnica nad Váhom : Metalurg, 2008,

[cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete: <http://www.metalurg.com>.

111

MEZŘICKÝ, V. 2003. Globalizace. Praha : Portál, 2003, 148 s.

MLÁDEK, J. 1968. Koncentrácia a strediská priemyslu na Strednom Považí.

In Acta Geographica Universitatis Comenianae, Economico-geographica.

Bratislava : SPN, 1968, č. 8, s. 163 – 196.

MLÁDEK, J. 1972a. Niektoré kvantitatívne spôsoby analýzy koncentrácie

priemyslu (Na príklade koncentrácie priemyslu Slovenska). In Acta

Geographica Universitatis Comenianae, Economico-geographica.

Bratislava : SPN, 1972, č. 11, s. 113 – 136.

MLÁDEK, J. 1972b. Niektoré miery teritoriálnej špecializácie priemyslu

(Na príklade regionálnej špecializácie priemyslu Slovenska).

In Geografický časopis. Bratislava : SAV, 1972, roč. 24, č. 3, s. 213 – 234.

MLÁDEK, J. 1973. Lokalizačné faktory textilného a konfekčného priemyslu

na Strednom Považí. In Acta Geographica Universitatis Comenianae,

Economico-geographica. Bratislava : SPN, 1973, č. 12, s. 193 – 209.

MLÁDEK, J. 1975. Typy priemyselných centier na Strednom Považí.

In Geografický časopis. Bratislava : SAV, 1975, roč. 27, č. 2, s. 122 – 133.

MLÁDEK, J. 1979. Priemyselné uzly ako jednotky priemyselnej regionalizácie

a ich identifikácia v regióne Senica. In Geografický časopis. Bratislava : SAV,

1979, roč. 31, č. 4, s. 321 – 343.

MLÁDEK, J. 1980. The actual problems of localization and development

of industry of the Slovak socialist republic. In Geografický časopis.

Bratislava : SAV, 1980, roč. 32, č. 2 – 3, s. 130 – 139.

MLÁDEK, J. 1984. Koncentrácia priemyslu Slovenskej socialistickej republiky

podľa geomorfologických jednotiek. In Acta Facultatis Rerum Naturalium

Universitatis Comenianae, Geographica. Bratislava : SPN, 1984, č. 23,

s. 55 – 65.

MLÁDEK, J. 1986. Vzťah urbanizácie a industrializácie v Slovenskej socialistickej

republike. In Geografický časopis. Bratislava : SAV, 1986, roč. 38, č. 2 – 3,

s. 186 – 198.

MLÁDEK, J. 1990. Teritoriálne priestorové útvary Slovenska. Bratislava : UK,

1990, 296 s.

MLÁDEK, J. 1993. Lokalizácia a rozvoj strojárskeho priemyslu na Strednom

Považí. In Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae,

Geographica. Bratislava : UK, 1993, č. 32, s. 161 – 191.

112

MLÁDEK, J. 1995. Procesy transformácie priemyslu na Slovensku.

In Geographia Slovaca. Bratislava : SAV, 1995, č. 10, s. 163 – 172.

MLÁDEK, J. 1996. Transformationsprozesse in der Industrie der Slowakei.

In Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica.

Bratislava : UK, 1996, č. 37, s. 47 – 60.

MV SR. 2008. Sekcia verejnej správy MV SR [online]. Bratislava : MV SR, 2008,

[cit. 2008-02-18]. Dostupné na internete: <http://www.civil.gov.sk/

documents/p11-01-f01.doc>.

NES. 2008. NES Nová Dubnica, s. r. o., [online]. Nová Dubnica : NES Nová

Dubnica, s. r. o., 2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete:

<http://www.nes.sk>.

OBEC LADCE. 2008. História obce Ladce [online]. Ladce : Obec Ladce, 2008,

[cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete: <http://www.ladce.sk/>.

ORGONÍK, P., HLINIČAN, O. 2007. Ekonomika. In KVASNIČKA, M. Nová

Dubnica (1957 – 2007). Nová Dubnica : Mesto Nová Dubnica, 2007, 222 s.

OUTRATA, R. a kol. 2006. Globalizácia a slovenská ekonomika.

Bratislava : EÚ SAV, 2006, 380 s.

PARYSEK, J. J. 1994. Zachowania przestrzenne przedsiebiorstw przemyslowych

w nowych warunkach spoleczno-ustrojowych. In KOREC, P. Ekonomická

geografia I. Bratislava : PRIF UK, 2005.

PCLA. 2008. História PCLA [online]. Ladce : PCLA, a. s., 2008, [cit. 2008-03-10].

Dostupné na internete: <http://www.pcla.sk/index.php?doc=40>.

PIVOVAR ILAVA. 2008. História piva [online]. Ilava : Pivovar Ilava s. r. o.,

2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete: <http://www.pivovarilava.sk/

historia.htm>.

POPJAKOVÁ, D. 2001. Transformácia priemyslu v regióne Šariša.

In Geografické práce. Prešov : FHPV PU, 2001, roč. 9, č. 1, 242 s.

Register ekonomických subjektov SR : výbery údajov k 31. 12. 1995 a 31. 12. 2006.

Trenčín : KSŠÚ SR, 2008.

REPTOVÁ, O., VALENTOVIČ, M. 2000. Veľká privatizácia. In Od spoločného

k súkromnému : 10 rokov privatizácie na Slovensku. Bratislava :

M.E.S.A. 10 – Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, 2000.

Retrospektivní lexikon obcí Československé socialistické republiky 1850 – 1970 :

2. díl – SSR. Praha : SEVT, 1978.

113

SABAKA, J. 1968. Zmeny vo vývoji a rozmiestnení priemyslu v okrese Galanta.

In Geografický časopis. Bratislava : SAV, 1968, roč. 20, č. 4, s. 360 – 373.

SABAKA, J. 1984. The geographical analysis of industrial plants.

In Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica.

Bratislava : SPN, 1984, č. 24, s. 93 – 105.

Sčítanie ľudu, domov a bytov 1991 : Tabuľky za obce, mestá a mestské

časti – okres Považská Bystrica. Federálny štatistický úrad, Slovenský

štatistický úrad, 1992.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 : Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky

aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvia

hospodárstva – okres Ilava. Bratislava : ŠÚ SR, 2003.

SLOVZINK. 2008. História spoločnosti SlovZink [online]. Košeca : Slovzink a. s.,

2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete: <http://www.slovzink.sk/

uvod_sk.html>.

SOROS, G. 2002. O globalizácii. Bratislava : Kalligram, 2002, 128 s.

STANĚK, P., STANEK, V. 2005. Globalizácia a jej sociálne súvislosti.

In Ekonomický časopis. Bratislava : SAV, 2005, roč. 53, č. 2, s. 171 – 183.

Statistický lexikon obcí ČSSR 1982 : 2. díl. Praha : SEVT, 1984.

STRYJAKIEWICZ, T. 1999. Adaptacja przestrenna przemysluw Polsce

w warunkach transformacji. In KOREC, P. Ekonomická geografia I.

Bratislava : PRIF UK, 2005.

SVOZILOVÁ, M. 2007. Prostorové aspekty transformace průmyslové výroby

v Olomouckém kraji [diplomová práce]. Olomouc : PřF UP, 2007.

SÝKORA, L. 2000. Globalizace a její společenské a geografické důsledky.

In JEHLIČKA, P., TOMEŠ, J., DANĚK, P. 2000: Stát, prostor, politika -

vybrané kapitoly z politické geografie. Praha : PřF UK, 2000, 274 s.

SZÉKELY, V. 1989. Náčrt vývojových smerov a riešených problémov v geografii

priemyslu. In Sborník ČSGS. Praha : Academia, 1989, roč. 94, č. 3,

s. 185–193.

SZÉKELY, V. 1997. Geografia priemyslu na Slovensku v rokoch 1961 – 1995:

Monitoring najvýznamnejších slovenských geografických periodických

a neperiodických časopisov. In Geografický časopis. Bratislava : SAV, 1997,

roč. 49, č. 2, s. 145 – 163.

ŠALING, S. 2003. Veľký slovník cudzích slov. Prešov : SAMO, 2003, 1376 s.

114

ŠÍBL, D. 1996. Regionalizácia a globalizácia vo svetovej ekonomike [skriptá].

Bratislava : Ekonóm, 1996, 86 s.

Štatistická ročenka SR 1993. Bratislava : ŠÚ SR, 1994, 607 s.

Štatistická ročenka SR 1994. Bratislava : VEDA, 1995, 585 s.

Štatistická ročenka SR 1996. Bratislava : VEDA, 1996, 681 s.

Štatistická ročenka SR 1997. Bratislava : VEDA, 1997, 727 s.

Štatistická ročenka SR 1998. Bratislava : VEDA, 1998, 726 s.

Štatistická ročenka SR 1999. Bratislava : VEDA, 1999, 750 s.

Štatistická ročenka SR 2000. Bratislava : VEDA, 2000, 736 s.

Štatistická ročenka SR 2001. Bratislava : VEDA, 2001, 685 s.

Štatistická ročenka SR 2002. Bratislava : VEDA, 2002, 727 s.

Štatistická ročenka SR 2004. Bratislava : VEDA, 2004, 734 s.

Štatistická ročenka SR 2005. Bratislava : VEDA, 2005, 702 s.

Štatistická ročenka SR 2007. Bratislava : VEDA, 2007, 688 s.

Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 1992. Bratislava : ŠEVT, 1994, 279 s.

ŠÚ SR. 2008. Databáza RegDat [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2008,

[cit. 2008-04-18]. Dostupné na internete: < http://px-web.statistics.sk/

PXWebSlovak/index.htm>.

ŠÚ SR. 2008. Databáza SLOVSTAT [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2008,

[cit. 2008-04-18]. Dostupné na internete: <http://www.statistics.sk/pls/elisw/

vbd>.

ŠÚ SR. 2008. Systematická časť OKEČ [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2008,

[cit. 2008-04-18]. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/files/

Sekcie/sek_200/Klasifikacie/okec_systemcast.rtf>.

TOUŠEK, V. 2000. Transformace průmyslu v ČR a jeho odvětvová struktura

v nových krajích. In Acta Universitatis Matthiae Belii, Geografické štúdie.

Banská Bystrica : UMB, 2000, č. 7, s. 112 – 118.

Urbanistická štúdia pre umiestnenie priemyselných parkov v Trenčianskom kraji.

Trenčín : Trenčiansky samosprávny kraj. 2003.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava : VEDA, 1977, 528 s.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava : VEDA, 1977, 520 s.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava : VEDA, 1978, 536 s.

115

WEATHERFORD-KABEL. 2008. Weatherford-Kabel, s. r. o., [online]. Dubnica

nad Váhom : Weatherford-Kabel, s. r. o., 2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na

internete: <http://www.weatherfordkabel.sk>.

Zákon NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej

republiky. Zbierka zákonov SR, čiastka 78, s. 1542 – 1545.

Zákon NR SR č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov

a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z.

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov. Zbierka zákonov SR, čiastka 81, s. 2054 – 2057.

ZTS ŠPECIÁL. 2008. ZTS Špeciál, a. s., [online]. Dubnica nad Váhom : ZTS

Špeciál, a. s., 2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete:

<http://www.ztsspecial.sk>.

ZVS HOLDING. 2008. ZVS Holding, a. s., [online]. Dubnica nad Váhom : ZVS

Holding, a. s., 2008, [cit. 2008-03-10]. Dostupné na internete:

<http://www.zvsas.sk>.

116

SUMMARY

History of modern industry in Ilava district started by building of a cement factory in

Ladce at the end of the 19th century and by opening of factory for production of zinc paints

in Košeca at the beginning of the 20th century. But the biggest turn that affected the whole

development of the industry in the Ilava district came in the second phase of the industry

development – in the Thirties of the 20th century. There was a big industrial factory built in

Dubnica nad Váhom called Škoda factories.

There were a few factors that had affected the space location of the Skoda factories in

Ilava district – the factor of convenient transport position, the factor of energy that was

using the energy potential of Váh river and also the factor of a manpower which was in the

populated Váh valley sufficient. The factories became the biggest industrial company in

region and they help Dubnica nad Váhom to develop and change from a village into a

prosperous town. As it was necessary to accommodate the big amount of people who

worked there, a new „socialist town” called Nová Dubnica was built intentionally at the

end of the Fifties of the 20th century.

During the period of socialist industrialisation Dubnica nad Váhom became the most

important industrial centre in Slovakia. Nová Dubnica as a centre of electric-technical

industry came the second biggest industrial centre of the district. But the dominant place in

industrial structure of the district had machine industry, which was in the Eighties

orientated mainly towards armament production. It was a mono-industry model and low

industry diversification that caused the biggest problems in transformation period.

The industry came into a new position after the fall of communism in 1989 and its

value in the economy structure came down a bit. Transformation processes in the industry

were done in whole Slovakia as well as at the district level and in the Ilava district they

were mostly demonstrated by conversion of armament industry at the beginning of the

Nineties of the 20th century. The conversion affected not only machine industry in

Dubnica nad Váhom, but it negatively affected other companies from the whole region.

Apart from a rapid reduction of manufacture the conversion affected other

transformation process – decreasing of employees in the industry. The ZTS company in

Dubnica dismissed in the first years of transformation more than 4 500 employees. The

number of working people in Ilava district was also decreasing in the next years of

transformation and the ratio of economically active population in the industry came down

from 54,0 % in 1991 to 36,9 % in 2001.

117

Privatization and open possibilities of business under the conditions of market

economy caused the change of proprietary structure of industrial companies, which was

proved by increasing number of private, foreign and international proprietors. Most of

all industrial companies in the district had a legal status of Limited Company and Joint-

stock company. There was increasing in the number of small companies, which were

achieving 80%-share of the all companies in the Ilava district during the transformation

period. In generally the big companies were not the domain of Slovak industry any more

and by the end of 2006 there were only 4 big companies in the Ilava district.

There was not a big change in the area industry structure in the district in compare

with development up to 1989. Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica and Ilava managed to

keep the positions of industrial centres during transformation period, when from the point

of number of companies they were joined to 86 % of all industrial companies in the

district. Also Koseca village is connected to them so a zone of the biggest industry

concentration is possible to see in the Váh valley. Changes of the area structure are seen at

the village level where new industrial places are created.

Maybe the biggest changes can be seen in the branch structure of industry in the

district. Branch of manufacture of machine and equipment, which was once dominant, is

loosing its meaning from the point of number of workers. In 2006 made this division only

nearly 18%-share in employment while in the branch of manufacture of electrical and

optical equipment was working more than 43 % of all employees in the industry. From the

point of number of companies there has been increasing in the meaning of branch of

manufacture of basic metals and metal products, which was connected to more than 30 %

of all industrial companies.

Recently the most applied transformation processes in the district are – the influence

of foreign capital and direct foreign investments. Those affected the development of new

industrial places and industrial parks, which are together with convenient transport position

of the district, tax relief and sufficiency of qualified manpower very tempting for foreign

investors.

In spite of complicated and difficult start of industrial transformation in the Ilava

district the progress can be considered to be positive mainly from the point of present

industry development, which gives assumptions for other positive industrial development

in the district. The Ilava district has a chance to stay the advanced region of whole

Slovakian and middle Europe importance with various industrial structure that offers

sufficiency of job opportunities.

PRÍLOHY

119

PRÍLOHA A

Tabuľka A–1: Syste matická časť OKEČ

Kód OKEČ Názov Kód ISIC

KATEGÓRIA C ŤAŽBA NERASTNÝCH SUROVÍN

SUBKATEGÓRIA CA ŤAŽBA ENERGETICKÝCH SUROVÍN

10 ŤAŽBA ČIERNEHO UHLIA, HNEDÉHO UHLIA A LIGNITU; ŤAŽBA RAŠELINY

10.1 Ťažba čierneho uhlia a výroba brikiet z čierneho uhlia 101

10.10 Ťažba čierneho uhlia a výroba brikiet z čierneho uhlia 1010

10.2 Ťažba hnedého uhlia a lignitu a výroba brikiet z hne dého uhlia 102

10.20 Ťažba hnedého uhlia a lignitu a výroba brikiet z hnedého uhlia 1020

10.3 Ťažba rašeliny a výroba rašelinových brikiet 103

10.30 Ťažba rašeliny a výroba rašelinových brikiet 1030

11 ŤAŽBA ROPY A ZEMNÉHO PLYNU; SÚVISIACE SLUŽBY OKREM PRIESKUMU

11.1 Ťažba ropy a zemného plynu 111

11.10 Ťažba ropy a zemného plynu 1110

11.10.1Ťažba ropy

11.10.2Ťažba zemného plynu vrátane plynu z podzemnej degazácie

11.10.4Ťažba bitúmenových bridlíc a piesku

11.10.5Ťažba prírodného propánbutánu

11.2 Služby súvisiace s ťažbou ropy a zemného plynu okrem prieskumu 112

11.20 Služby súvisiace s ťažbou ropy a zemného plynu okrem prieskumu 1120

12 ŤAŽBA A ÚPRAVA URÁNOVÝCH A TÓRIOVÝCH RÚD

12.0 Ťažba a úprava uránových a tóriových rúd 120

12.00 Ťažba a úprava uránových a tóriových rúd 1200

SUBKATEGÓRIA CB ŤAŽBA NEENERGETICKÝCH SUROVÍN

13 ŤAŽBA A ÚPRAVA RÚD

13.1 Ťažba a úprava železných rúd 131

13.10 Ťažba a úprava železných rúd 1310

13.2 Ťažba a úprava neželezných rúd okrem uránových a tór iových rúd 132

13.20 Ťažba a úprava neželezných rúd okrem uránových a tóriových rúd 1320

14 ŤAŽBA A ÚPRAVA OSTATNÝCH NERASTOV

14.1 Ťažba a úprava kame ňa 141x

14.11 Ťažba a úprava dekoračného a stavebného kameňa 1410x

14.12 Ťažba a úprava vápenca, sadrovca, kriedy a dolomitu 1410x

14.13 Ťažba a úprava bridlice 1410x

14.2 Ťažba a úprava piesku a ílovitých zemín 141x

14.21 Prevádzka štrkovísk a pieskovísk 1410x

14.22 Ťažba a úprava ílovitých zemín a kaolínu 1410x

14.3 Ťažba a úprava chemických a hnojivových nerastov 142x

14.30 Ťažba a úprava chemických a hnojivových nerastov 1421

14.30.1Ťažba a úprava hnojivových nerastov

14.30.2Ťažba a úprava ostatných chemických nerastov

14.4 Ťažba a úprava soli 142x

14.40 Ťažba a úprava soli 1422

14.5 Ťažba a úprava nerastov i. n. 142x

14.50 Ťažba a úprava nerastov i. n. 1429

KATEGÓRIA D PRIEMYSELNÁ VÝROBA

SUBKATEGÓRIA DA VÝROBA POTRAVÍN, NÁPOJOV A TABAKOVÝCH VÝROBKOV

15 VÝROBA POTRAVÍN A NÁPOJOV

15.1 Výroba, spracúvanie a konzervovanie mäsa a mäsových výrobkov 151x

120

15.11 Výroba a konzervovanie mäsa 1511x

15.12 Výroba a konzervovanie hydiny 1511x

15.13 Výroba mäsových a hydinových výrobkov 1511x

15.2 Spracúvanie a konzervovanie rýb a výroba rybích výr obkov 151x

15.20 Spracúvanie a konzervovanie rýb a výroba rybích výrobkov 1512

15.3 Spracúvanie a konzervovanie ovocia a zeleniny 151x

15.31 Spracúvanie a konzervovanie zemiakov 1513x

15.32 Výroba ovocnej a zeleninovej šťavy 1513x

15.33 Spracúvanie a konzervovanie ovocia a zeleniny i. n. 1513x

15.4 Výroba rastlinných a živo číšnych olejov a tukov 151x

15.41 Výroba surových olejov a tukov 1514x

15.42 Výroba rafinovaných olejov a tukov 1514x

15.43 Výroba stužených jedlých tukov 1514x

15.5 Výroba mlie čnych výrobkov 152

15.51 Prevádzka mliekární, výroba masla a syrov 1520x

15.52 Výroba zmrzliny 1520x

15.6 Výroba mlynských výrobkov, škrobu a škrobových výro bkov 153x

15.61 Výroba mlynských výrobkov 1531

15.62 Výroba škrobu a škrobových výrobkov 1532

15.7 Výroba hotových krmív 153x

15.71 Výroba hotového krmiva pre hospodárske zvieratá 1533x

15.72 Výroba hotového krmiva pre domáce zvieratá 1533x

15.8 Výroba ostatných potravinárskych výrobkov 154

15.81 Výroba chleba; výroba čerstvých pekárskych a cukrárskych výrobkov a koláčov 1541x

15.82 Výroba trvanlivých pekárskych a cukrárskych výrobkov a koláčov 1541x

15.83 Výroba cukru 1542

15.84 Výroba kakaa, čokolády a cukroviniek 1543

15.85 Výroba cestovín 1544

15.86 Spracúvanie čaju a kávy 1549x

15.87 Výroba chuťových prísad a korenín 1549x

15.88 Výroba homogenizovaných potravinárskych prípravkov a diétnych potravín 1549x

15.89 Výroba potravinárskych výrobkov i. n. 1549x

15.89.1Výroba potravinárskych koncentrátov a inak upravených potravín i. n.

15.89.2Spracúvanie vajec

15.89.3Výroba droždia

15.89.9Výroba potravinárskych prípravkov i. n.

15.9 Výroba nápojov 155

15.91 Výroba destilovaných alkoholických nápojov 1551x

15.92 Výroba etylalkoholu kvasením 1551x

15.93 Výroba hroznového vína 1552x

15.94 Výroba ovocného vína 1552x

15.95 Výroba iných nedestilovaných kvasených nápojov 1552x

15.96 Výroba piva 1553x

15.97 Výroba sladu 1553x

15.98 Produkcia prírodnej minerálnej vody a výroba nealkoholických nápojov 1554

16 VÝROBA TABAKOVÝCH VÝROBKOV

16.0 Výroba tabakových výrobkov 160

16.00 Výroba tabakových výrobkov 1600

SUBKATEGÓRIA DB VÝROBA TEXTÍLIÍ A ODEVOV

17 VÝROBA TEXTÍLIÍ

17.1 Príprava a spriadanie textilných vlákien 171x

121

17.11 Príprava a spriadanie bavlnených vlákien 1711x

17.12 Príprava a spriadanie mykaných vlnených vlákien 1711x

17.13 Príprava a spriadanie česaných vlnených vlákien 1711x

17.14 Príprava a spriadanie ľanových vlákien 1711x

17.15Spriadanie a úprava hodvábu vrátane šapového; spriadanie a tvarovanie syntetických alebo umelých priadzí z nekonečných vlákien

1711x

17.16 Výroba nití 1711x

17.17 Výroba a spriadanie ostatných textilných vlákien 1711x

17.2 Tkanie textílií 171x

17.21 Tkanie bavlnených textílií 1711x

17.22 Tkanie mykaných vlnených textílií 1711x

17.23 Tkanie česaných vlnených textílií 1711x

17.24 Tkanie hodvábnych textílií 1711x

17.25 Tkanie ostatných textílií 1711x

17.25.3Tkanie ľanárskych textílií

17.25.4Tkanie jutárskych textílií

17.25.9Tkanie iných textílií

17.3 Kone čná úprava textílií 171x

17.30 Konečná úprava textílií 1712

17.4 Výroba textilných výrobkov okrem odevov 172x

17.40 Výroba textilných výrobkov okrem odevov 1721

17.40.1Výroba posteľnej bielizne

17.40.2Výroba bytových doplnkov okrem kobercov

17.40.3Výroba stolových a pod. textilných výrobkov pre domácnosť

17.40.4Výroba plachiet, stanov a pod.

17.40.9Výroba ostatného textilného tovaru

17.5 Výroba ostatných textílií 172x

17.51 Výroba kobercov a textilných podlahových krytín 1722

17.52 Výroba povrazníckeho tovaru, lán a sieťovín 1723

17.52.1Výroba povraznícka

17.52.2Výroba sieťovín

17.53 Výroba netkaných textílií a výrobkov z nich okrem odevov 1729x

17.54 Výroba iných textílií i. n. 1729x

17.54.1Výroba stúh, strapcov a brmbolcov

17.54.2Výroba tylov, čipiek, záclon a výšiviek

17.54.3Výroba textilnej vaty a výrobkov z nej

17.54.4Výroba textilných knôtov, hadíc a pod.

17.54.5Výroba textilných materiálov impregnovaných, potiahnutých alebo laminovaných plastami

17.54.9Výroba textilných výrobkov i. n.

17.6 Výroba pletených a há čkovaných textílií 173x

17.60 Výroba pletených a háčkovaných textílií 1730x

17.7 Výroba pletených a há čkovaných výrobkov 173x

17.71 Výroba pančuchového tovaru 1730x

17.72 Výroba pleteného a háčkovaného ošatenia 1730x

18 VÝROBA ODEVOV; ÚPRAVA A FARBENIE KOŽUŠÍN

18.1 Výroba kožených odevov 181x

18.10 Výroba kožených odevov 1810x

18.2 Výroba iných odevov a odevných doplnkov 181x

18.21 Výroba pracovných odevov 1810x

18.22 Výroba ostatného vrchného ošatenia 1810x

18.23 Výroba spodnej bielizne 1810x

18.24 Výroba ostatných odevov a doplnkov i. n. 1810x

18.24.1Výroba klobučníckych výrobkov

122

18.24.9Výroba ostatného ošatenia a odevných doplnkov z textilného materiálu

18.3 Úprava a farbenie kožušín, výroba kožušinového tova ru 182

18.30 Úprava a farbenie kožušín, výroba kožušinového tovaru 1820

SUBKATEGÓRIA DC SPRACÚVANIE KOŽE A VÝROBA KOŽENÝCH VÝROBKOV

19 VYČIŇOVANIE A ÚPRAVA KOŽE; VÝROBA BRAŠNÁRSKEHO A SEDLÁRSKEHO TOVARU A OBUVI

19.1 Vyčiňovanie a úprava kože 191x

19.10 Vyčiňovanie a úprava kože 1911

19.2 Výroba brašnárskych a sedlárskych výrobkov a iných výrobkov z kože a podobných materiálov 191x

19.20 Výroba brašnárskych a sedlárskych výrobkov a iných výrobkov z kože a podobných materiálov 1912

19.3 Výroba obuvi 192

19.30 Výroba obuvi 1920

19.30.1Výroba koženej obuvi

19.30.9Výroba obuvi z ostatných materiálov

SUBKATEGÓRIA DD SPRACÚVANIE DREVA A VÝROBA VÝROBKOV Z DREVA

20 SPRACÚVANIE DREVA A VÝROBA VÝROBKOV Z DREVA A KORKU OKREM VÝROBY NÁBYTKU; VÝROBA VÝROBKOV ZO SLAMY, Z PRÚTIA A PODOBNÝCH MATERIÁLOV

20.1 Pílenie, hob ľovanie a impregnovanie dreva 201

20.10 Pílenie, hobľovanie a impregnovanie dreva 2010

20.2 Výroba dyh y; výroba preglejky, latovky, drevotrieskovej dosky , drevovláknitej dosky a iných panelov a dosiek 202x

20.20 Výroba dyhy; výroba preglejky, latovky, drevotrieskovej dosky, drevovláknitej dosky a iných panelov a dosiek 2021

20.3 Výroba stavebnostolárska a tesárska 202x

20.30 Výroba stavebnostolárska a tesárska 2022

20.30.1Výroba stavebnostolárska a tesárska základná

20.30.2Výroba prvkov na montované stavby z dreva

20.4 Výroba drevených obalov 202x

20.40 Výroba drevených obalov 2023

20.5 Výroba ostatných výrobkov z dreva; výroba výrobkov z korku, zo slamy, z prútia a podobných materiálov 202x

20.51 Výroba ostatných výrobkov z dreva 2029x

20.52 Výroba výrobkov z korku, zo slamy, z prútia a podobných materiálov 2029x

20.52.1Výroba korkárska

20.52.2Výroba košikárska

SUBKATEGÓRIA DE VÝROBA CELULÓZY, PAPIERA A VÝROBKOV Z PAPIERA; VYDA VATEĽSTVO A TLAČ

21 VÝROBA CELULÓZY, PAPIERA A VÝROBKOV Z PAPIERA

21.1 Výroba celulózy, papiera a lepenky 210x

21.11 Výroba celulózy 2101x

21.12 Výroba papiera a lepenky 2101x

21.2 Výroba výrobkov z papiera a lepenky 210x

21.21 Výroba vlnitého papiera, lepenky a obalov z papiera a lepenky 2102

21.22 Výroba domácich potrieb, hygienických a toaletných výrobkov z papiera 2109x

21.23 Výroba kancelárskych potrieb z papiera 2109x

21.24 Výroba tapiet 2109x

21.25 Výroba iných výrobkov z papiera a lepenky i.n 2109x

22 VYDAVATEĽSTVO, TLAČ A REPRODUKCIA NAHRATÝCH NOSIČOV ZÁZNAMU

22.1 Vydavate ľské činnosti 221

22.11 Vydávanie kníh 2211

22.12 Vydávanie novín 2212x

22.13 Vydávanie časopisov a ostatných periodických publikácií 2212x

22.14 Vydávanie nosičov záznamu zvuku 2213

22.15 Ostatné vydavateľské činnosti 2219

22.2 Tlač a súvisiace služby 222

22.21 Tlač novín 2221x

22.22 Tlač i. n. 2221x

22.23 Viazanie kníh 2222x

123

22.24 Prípravné tlačiarenské práce 2222x

22.25 Vedľajšie činnosti súvisiace s tlačou 2222x

22.3 Reprodukcia nahratých nosi čov záznamu 223

22.31 Reprodukcia nosičov záznamu zvuku 2230x

22.32 Reprodukcia nosičov záznamu obrazu 2230x

22.33 Reprodukcia počítačových nosičov informácií 2230x

SUBKATEGÓRIA DF VÝROBA KOKSU, RAFINOVANÝCH ROPNÝCH PRODUKTOV A JADR OVÉHO PALIVA

23 VÝROBA KOKSU, RAFINOVANÝCH ROPNÝCH PRODUKTOV A JADROVÉHO PALIVA

23.1 Výroba produktov koksárenských pecí 231

23.10 Výroba produktov koksárenských pecí 2310

23.10.1Výroba tuhých produktov koksárenských pecí

23.10.2Výroba plynných produktov koksárenských pecí

23.2 Výroba rafinovaných ropných produktov 232

23.20 Výroba rafinovaných ropných produktov 2320

23.3 Výroba jadrového paliva 233

23.30 Výroba jadrového paliva 2330

SUBKATEGÓRIA DG VÝROBA CHEMIKÁLIÍ, CHEMICKÝCH VÝROBKOV A CHEMICKÝCH VLÁKIEN

24 VÝROBA CHEMIKÁLIÍ A CHEMICKÝCH VÝROBKOV

24.1 Výroba základných chemikálií 241

24.11 Výroba technických plynov 2411x

24.12 Výroba farbív a pigmentov 2411x

24.13 Výroba iných základných anorganických chemikálií 2411x

24.14 Výroba iných základných organických chemikálií 2411x

24.15 Výroba priemyselných hnojív a dusíkatých zlúčenín 2412

24.16 Výroba plastov v primárnej forme 2413x

24.17 Výroba syntetického kaučuku v primárnej forme 2413x

24.2 Výroba pesticídov a iných agrochemických výrobkov 242x

24.20 Výroba pesticídov a iných agrochemických výrobkov 2421

24.3 Výroba náterových látok, lakov a podobných krycích materiálov, tla čiarenských farieb a tmelov 242x

24.30 Výroba náterových látok, lakov a podobných krycích materiálov, tlačiarenských farieb a tmelov 2422

24.4 Výroba farmaceutických prípravkov, chemických produ ktov a produktov z rastlín na lekárske ú čely 242x

24.41 Výroba základných látok na výrobu farmaceutických prípravkov 2423x

24.42 Výroba farmaceutických prípravkov 2423x

24.5 Výroba mydla a saponátov, čistiacich a leštiacich prípravkov, kozmetických a t oaletných prípravkov 242x

24.51 Výroba mydla a saponátov, čistiacich a leštiacich prípravkov 2424x

24.52 Výroba kozmetických a toaletných prípravkov 2424x

24.6 Výroba ostatných chemických výrobkov 242x

24.61 Výroba výbušnín 2429x

24.62 Výroba glejov a želatín 2429x

24.63 Výroba éterických olejov 2429x

24.64 Výroba chemických výrobkov na fotografické účely 2429x

24.65 Výroba nenahratých nosičov záznamov 2429x

24.66 Výroba chemických látok i. n. 2429x

24.7 Výroba chemických vlákien 243

24.70 Výroba chemických vlákien 2430

24.70.1Výroba syntetických vlákien

24.70.2Výroba umelých vlákien

SUBKATEGÓRIA DH VÝROBA VÝROBKOV Z GUMY A PLASTOV

25 VÝROBA VÝROBKOV Z GUMY A PLASTOV

25.1 Výroba gumových výrobkov 251

25.11 Výroba gumových pneumatík a duší 2511x

25.12 Protektorovanie a prestavba gumových pneumatík 2511x

124

25.13 Výroba iných gumových výrobkov 2519

25.2 Výroba výrobkov z plastov 252

25.21 Výroba dosiek, fólií, hadíc a profilov z plastov 2520x

25.22 Výroba obalov z plastov 2520x

25.23 Výroba výrobkov z plastov pre stavebníctvo 2520x

25.24 Výroba ostatných výrobkov z plastov 2520x

SUBKATEGÓRIA DI VÝROBA OSTATNÝCH NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH VÝROBKOV

26 VÝROBA OSTATNÝCH NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH VÝROBKOV

26.1 Výroba skla a výrobkov zo skla 261

26.11 Výroba plochého skla 2610x

26.12 Tvarovanie a spracúvanie plochého skla 2610x

26.13 Výroba dutého skla 2610x

26.14 Výroba sklenených vlákien 2610x

26.15 Výroba a spracúvanie iného skla vrátane technických sklenených nádob 2610x

26.2 Výroba nežiaruvzdorných keramických výrobkov okrem výrobkov používaných v stavebníctve; výroba žiaruvzdorných keramických výrobkov 269x

26.21 Výroba keramických a porcelánových výrobkov pre domácnosť a ozdobných predmetov 2691x

26.21.1Výroba úžitkového a ozdobného porcelánu

26.21.2Výroba úžitkovej a ozdobnej keramiky a hrnčiarskych výrobkov

26.22 Výroba keramických výrobkov na sanitárne účely 2691x

26.23 Výroba izolátorov a fitingov z keramiky 2691x

26.24 Výroba iných keramických výrobkov na technické účely 2691x

26.25 Výroba iných keramických výrobkov 2691x

26.26 Výroba žiaruvzdorných keramických výrobkov 2692

26.3 Výroba keramických obkladov a dlaždíc 269x

26.30 Výroba keramických obkladov a dlaždíc 2693x

26.4 Výroba tehál, obkladov a výrobkov pre stavebníctvo z pálenej hliny 269x

26.40 Výroba tehál, obkladov a výrobkov pre stavebníctvo z pálenej hliny 2693x

26.5 Výroba cementu, vápna a sadry 269x

26.51 Výroba cementu 2694x

26.52 Výroba vápna 2694x

26.53 Výroba sadry 2694x

26.6 Výroba výrobkov z betónu, sadry a cementu 269x

26.61 Výroba stavebných prvkov z betónu 2695x

26.62 Výroba stavebných prvkov zo sadry 2695x

26.63 Výroba transportného betónu 2695x

26.64 Výroba malty 2695x

26.65 Výroba výrobkov z vlákien aglomerovaných cementom 2695x

26.66 Výroba iných výrobkov z betónu, sadry a cementu 2695x

26.7 Rezanie, tvarovanie a kone čná úprava dekora čného a stavebného kame ňa 269x

26.70 Rezanie, tvarovanie a konečná úprava dekoračného a stavebného kameňa 2696

26.8 Výroba iných nekovových minerálnych výrobkov 269x

26.81 Výroba brúsnych výrobkov 2699x

26.82 Výroba nekovových minerálnych výrobkov i. n. 2699x

SUBKATEGÓRIA DJ VÝROBA KOVOV A KOVOVÝCH VÝROBKOV

27 VÝROBA KOVOV

27.1 Výroba surového železa, ocele a ferozliatin 271x

27.10 Výroba surového železa, ocele a ferozliatin 2710x

27.2 Výroba rúr 271x

27.21 Výroba liatinových rúr 2710x

27.22 Výroba oceľových rúr 2710x

27.3 Iné prvotné spracúvanie surového železa a ocele 271x

27.31 Ťahanie za studena 2710x

125

27.32 Valcovanie úzkych pásov za studena 2710x

27.33 Tvarovanie za studena 2710x

27.34 Ťahanie drôtov 2710x

27.4 Výroba drahých a iných neželezných kovov 272

27.41 Výroba drahých kovov 2720x

27.42 Výroba hliníka 2720x

27.43 Výroba olova, zinku a cínu 2720x

27.44 Výroba medi 2720x

27.45 Výroba ostatných neželezných kovov 2720x

27.5 Odlievanie kovov 273

27.51 Odlievanie železa 2731x

27.52 Odlievanie ocele 2731x

27.53 Odlievanie ľahkých kovov 2732x

27.54 Odlievanie ostatných neželezných kovov 2732x

28 VÝROBA KOVOVÝCH KONŠTRUKCIÍ A KOVOVÝCH VÝROBKOV OKREM VÝROBY STROJOV A ZARIADENÍ

28.1 Výroba kovových konštrukcií 281x

28.11 Výroba kovových konštrukcií a ich častí 2811x

28.12 Výroba kovových prefabrikátov na stavby 2811x

28.2 Výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu; výr oba vykurovacích telies a kotlov ústredného kúrenia 281x

28.21 Výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu 2812x

28.22 Výroba vykurovacích telies a kotlov ústredného kúrenia 2812x

28.3 Výroba parných kotlov okrem kotlov ústredného kúren ia 281x

28.30 Výroba parných kotlov okrem kotlov ústredného kúrenia 2813

28.4 Kovanie, lisovanie, razenie a valcovanie kovov; prá šková metalurgia 289x

28.40 Kovanie, lisovanie, razenie a valcovanie kovov; prášková metalurgia 2891

28.5 Spracúvanie a povrchová úprava kovov; všeobecné str ojárstvo 289x

28.51 Spracúvanie a povrchová úprava kovov 2892x

28.52 Všeobecné strojárstvo 2892x

28.6 Výroba nožiarskych výrobkov, nástrojov a železiarsk eho tovaru 289x

28.61 Výroba nožiarskych výrobkov 2893x

28.62 Výroba nástrojov 2893x

28.63 Výroba zámkov a kovania 2893x

28.7 Výroba ostatných kovových výrobkov 289x

28.71 Výroba oceľových zásobníkov a podobných kontajnerov 2899x

28.72 Výroba drobných kovových obalov 2899x

28.73 Výroba drôtených výrobkov 2899x

28.74 Výroba upínadiel, skrutiek, reťazí a pružín 2899x

28.75 Výroba ostatných kovových výrobkov i. n. 2899x

SUBKATEGÓRIA DK VÝROBA STROJOV A ZARIADENÍ i. n.

29 VÝROBA STROJOV A ZARIADENÍ i. n.

29.1 Výroba strojov na výrobu a využitie mechanickej ene rgie okrem motorov pre lietadlá, motoro vé vozidlá a motocykle 291x

29.11 Výroba motorov a turbín okrem motorov pre lietadlá, motorové vozidlá a motocykle 2911

29.12 Výroba čerpadiel a kompresorov 2912x

29.13 Výroba kohútikov a ventilov 2912x

29.14 Výroba ložísk, ozubených kolies, prevodových a ovládacích prvkov 2913

29.2 Výroba ostatných strojov a zariadení na všeobecné ú čely 291x

29.21 Výroba pecí a horákov 2914

29.22 Výroba zdvíhacích a manipulačných zariadení 2915

29.23 Výroba chladiarenských a vetracích zariadení okrem zariadení pre domácnosť 2919x

29.24 Výroba ostatných strojov na všeobecné účely i. n. 2919x

29.3 Výroba strojov pre po ľnohospodárstvo a lesníctvo 292x

29.31 Výroba traktorov pre poľnohospodárstvo a lesníctvo 2921x

126

29.32 Výroba ostatných strojov pre poľnohospodárstvo a lesníctvo 2921x

29.4 Výroba obrábacích strojov 292x

29.41 Výroba prenosného ručného mechanického náradia 2922x

29.42 Výroba ostatných kovoobrábacích strojov 2922x

29.43 Výroba ostatných obrábacích strojov, inde neuvedených 2922x

29.5 Výroba ostatných strojov na špeciálne ú čely 292x

29.51 Výroba strojov pre metalurgiu 2923

29.52 Výroba banských a stavebných strojov 2924

29.53 Výroba strojov na výrobu potravín, nápojov a na spracúvanie tabaku 2925

29.54 Výroba strojov na výrobu textilu, odevov a kožiarskych výrobkov 2926

29.55 Výroba strojov na výrobu papiera a lepenky 2929x

29.56 Výroba ostatných účelových strojov i. n. 2929x

29.56.1Výroba strojov a zariadení na spracúvanie gumy a plastov

29.56.9Výroba ostatných účelových strojov a zariadení

29.6 Výroba zbraní a munície 292x

29.60 Výroba zbraní a munície 2927

29.7 Výroba zariadení pre domácnos ť i. n. 293

29.71 Výroba elektrických zariadení pre domácnosť 2930x

29.72 Výroba neelektrických zariadení pre domácnosť 2930x

SUBKATEGÓRIA DL VÝROBA ELEKTRICKÝCH A OPTICKÝCH ZARIADENÍ

30 VÝROBA KANCELÁRSKYCH STROJOV A POČÍTAČOV

30.0 Výroba kancelárskych strojov a po čítačov 300

30.01 Výroba kancelárskych strojov 3000x

30.02 Výroba počítačov a iných zariadení na spracúvanie údajov 3000x

31 VÝROBA ELEKTRICKÝCH STROJOV A PRÍSTROJOV i. n.

31.1 Výroba elektromotorov, generátorov a transformátoro v 311

31.10 Výroba elektromotorov, generátorov a transformátorov 3110

31.2 Výroba elektrických rozvodných a ovládacích zariade ní 312

31.20 Výroba elektrických rozvodných a ovládacích zariadení 3120

31.3 Výroba izolovaných drôtov a káblov 313

31.30 Výroba izolovaných drôtov a káblov 3130

31.4 Výroba akumulátorov, galvanických článkov a batérií 314

31.40 Výroba akumulátorov, galvanických článkov a batérií 3140

31.5 Výroba svietidiel a elektrických lámp 315

31.50 Výroba svietidiel a elektrických lámp 3150

31.6 Výroba elektrických zariadení i. n. 319

31.61 Výroba elektrických zariadení pre motory a vozidlá i. n. 3190x

31.62 Výroba ostatných elektrických zariadení i. n. 3190x

32 VÝROBA RÁDIOVÝCH, TELEVÍZNYCH A KOMUNIKAČNÝCH ZARIADENÍ A PRÍSTROJOV

32.1 Výroba elektrónok, trubíc a iných elektronických sú čiastok 321

32.10 Výroba elektrónok, trubíc a iných elektronických súčiastok 3210

32.2 Výroba televíznych a rozhlasových vysiela čov a prístrojov pre telefónne a telegrafné linky 322

32.20 Výroba televíznych a rozhlasových vysielačov a prístrojov pre telefónne a telegrafné linky 3220

32.20.1Výroba rozhlasových a televíznych vysielačov

32.20.2Výroba telefónnych a ďalekopisných ústrední a prístrojov

32.3 Výroba televíznych a rozhlasových prijíma čov, prístrojov na záznam alebo reprodukciu zvuku a obrazu a pridružených zariadení 323

32.30 Výroba televíznych a rozhlasových prijímačov, prístrojov na záznam alebo reprodukciu zvuku a obrazu a pridružených zariadení

3230

33 VÝROBA ZDRAVOTNÍCKYCH, PRESNÝCH A OPTICKÝCH PRÍSTROJOV, HODÍN A HODINIEK

33.1 Výroba zdravotníckych a chirurgických prístrojov a zariadení a prístrojov na ortopedické ú čely 331x

33.10 Výroba zdravotníckych a chirurgických prístrojov a zariadení a prístrojov na ortopedické účely 3311

33.2 Výroba meracích, kontrolnýc h, testovacích, naviga čných a iných prístrojov a zariadení okrem zariadení na riadenie priemyselných procesov 331x

33.20Výroba meracích, kontrolných, testovacích, navigačných a iných prístrojov a zariadení okrem zariadení na riadenie priemyselných procesov

3312

127

33.3 Výroba zariadení na riadenie priemyselných procesov 331x

33.30 Výroba zariadení na riadenie priemyselných procesov 3313

33.4 Výroba optických a fotografických prístrojov a zari adení 332

33.40 Výroba optických a fotografických prístrojov a zariadení 3320

33.5 Výroba hodín a hodiniek 333

33.50 Výroba hodín a hodiniek 3330

SUBKATEGÓRIA DM VÝROBA DOPRAVNÝCH PROSTRIEDKOV

34 VÝROBA MOTOROVÝCH VOZIDIEL, PRÍVESOV A NÁVESOV

34.1 Výroba motorových vozidiel 341

34.10 Výroba motorových vozidiel 3410

34.2 Výroba karosérií pre motorové vozidlá; výroba príve sov a návesov 342

34.20 Výroba karosérií pre motorové vozidlá; výroba prívesov a návesov 3420

34.3 Výroba dielcov a príslušenstva pre motorové vozidlá a ich motory 343

34.30 Výroba dielcov a príslušenstva pre motorové vozidlá a ich motory 3430

35 VÝROBA OSTATNÝCH DOPRAVNÝCH ZARIADENÍ

35.1 Stavba a oprava lodí a člnov 351

35.11 Stavba a oprava lodí 3511

35.12 Stavba a oprava rekreačných a športových člnov 3512

35.2 Výroba železni čných a elektri čkových lokomotív a voz ňov 352

35.20 Výroba železničných a električkových lokomotív a vozňov 3520

35.3 Výroba lietadiel a kozmických lodí 353

35.30 Výroba lietadiel a kozmických lodí 3530

35.4 Výroba motocyklov a bicyklov 359x

35.41 Výroba motocyklov 3591

35.42 Výroba bicyklov 3592x

35.43 Výroba invalidných vozíkov 3592x

35.5 Výroba ostatných dopravných zariadení i. n. 359x

35.50 Výroba ostatných dopravných zariadení i. n. 3599

SUBKATEGÓRIA DN VÝROBA i. n.

36 VÝROBA NÁBYTKU; VÝROBA i. n.

36.1 Výroba nábytku 361

36.11 Výroba kresiel a sedadiel 3610x

36.12 Výroba ostatného nábytku do kancelárií a obchodov 3610x

36.13 Výroba ostatného kuchynského nábytku 3610x

36.14 Výroba iného nábytku 3610x

36.15 Výroba matracov 3610x

36.2 Výroba zlatníckych a šperkárskych predmetov 369x

36.21 Razenie mincí 3691x

36.22 Výroba zlatníckych a šperkárskych predmetov i. n. 3691x

36.3 Výroba hudobných nástrojov 369x

36.30 Výroba hudobných nástrojov 3692

36.4 Výroba športového tovaru 369x

36.40 Výroba športového tovaru 3693

36.5 Výroba hier a hra čiek 369x

36.50 Výroba hier a hračiek 3694

36.6 Ostatná priemyselná výroba 369x

36.61 Výroba bižutérie 3699x

36.62 Výroba metiel a kief 3699x

36.63 Ostatná priemyselná výroba i. n. 3699x

36.63.1Výroba konfekčných zapínadiel

36.63.2Výroba detských kočíkov

36.63.3Výroba školských a kancelárskych potrieb okrem papierových

128

36.63.9Výroba ostatných výrobkov i. n.

37 RECYKLOVANIE

37.1 Recyklovanie kovového odpadu a šrotu 371

37.10 Recyklovanie kovového odpadu a šrotu 3710

37.2 Recyklovanie nekovového odpadu a zvyškov 372

37.20 Recyklovanie nekovového odpadu a zvyškov 3720

KATEGÓRIA E VÝROBA A ROZVOD ELEKTRINY, PLYNU A VODY

40 VÝROBA A ROZVOD ELEKTRINY, PLYNU, PARY A TEPLEJ VODY

40.1 Výroba a rozvod elektriny 401

40.11 Výroba elektriny 4010x

40.12 Prenos elektriny 4010x

40.13 Rozvod a predaj elektriny 4010x

40.2 Výroba plynu; rozvod plynných palív potrubím 402

40.21 Výroba plynu 4020x

40.22 Rozvod a predaj plynných palív potrubím 4020x

40.3 Výroba a rozvod pary a teplej vody 403

40.30 Výroba a rozvod pary a teplej vody 4030

41 ÚPRAVA A ROZVOD VODY

41.0 Úprava a rozvod vody 410

41.00 Úprava a rozvod vody 4100

41.00.1Prevádzka vodných tokov a zdrojov

41.00.2Výroba a rozvod pitnej a úžitkovej vody

Prameň: ŠÚ SR. Systematická časť OKEČ [online]. 2008. [Upravené autorom].

129

PRÍLOHA B

Obrázok B–1: Zakladacia listina obce Nová Dubnica

Prameň: KVASNIČKA, M. Nová Dubnica (1957 – 2007). 2007.

130

Obrázok B–2: Vývoj emblému podniku ZTS Dubnica nad Váhom

Prameň: MASÁROVÁ, B. ZTS Dubnica nad Váhom. 1986.

131

Obrázok B–3: Letecký poh ľad na areál ZTS Dubnica nad Váhom

Prameň: Archív autora

Obrázok B–4: Iný poh ľad na areál ZTS Dubnica nad Váhom

Prameň: Archív autora

132

Obrázok B–5: Etikety pív vyrábaných v minulo sti v Pivovare Ilava

Prameň: PIVOVAR ILAVA. <http://www.pivovarilava.sk/etiketyp.htm>

133

PRÍLOHA C

Graf C–1: Zmena odv etvovej štruktúry priemyslu SR pod ľa počtu zamestnancov v rokoch 1991 a 2006

Poznámka: Údaje za rok 1991 sú za podniky s 25 a viac zamestnancov, údaje za rok 2006 sú za podniky s 20 a viac zamestnancov

Prameň: Štatistická ročenka SR 1994, 2007

Graf C–2: Zmena odv etvovej štruktúry priemyslu SR pod ľa počtu podnikov

v rokoch 1997 a 2006

Poznámka: Údaje za roky 1997 a 2006 sú za podniky s 20 a viac zamestnancov

Prameň: Štatistická ročenka SR 2000, 2007

0

20 000

40 000

60 000

80 000

100 000

120 000

1991 2006Rok

Počet

zam

estn

anco

v

CA CB DA DB DC DD DEDF DG DH DI DJ DK DLDM DN E

0

50

100

150

200

250

300

350

400

1997 2006

Rok

Počet

pod

niko

v

CA CB DA DB DC DDDE DF DG DH DI DJDK DL DM DN E

134

Graf C–3: Stav PZI v SR pod ľa krajín pôvodu k 31. 12. 1997 (v mil. Sk)

Prameň: Štatistická ročenka SR 1998

Graf C–4: Stav PZI v SR pod ľa krajín pôvodu k 31. 12. 2006 (v mil. Sk)

Prameň: Štatistická ročenka SR 2007

3 008; 7%

10 589; 27%

8 817; 21%700; 2%

3 090; 7%

3 214; 8%

3 090; 7%

8 693; 21%

Holandsko

Nemecko

Rakúsko

Maďarsko

Česká republika

Spojené štáty

Francúzsko

ostatné krajiny

92 678; 20%

86 854; 19%

70 641; 15%58 946; 12%

29 188; 6%

25 136; 5%

19 622; 4%

17 063; 4%

15 845; 3%

11 497; 2%

12 892; 3%

35 572; 7% Holandsko

Nemecko

Rakúsko

Taliansko

Maďarsko

Spojené kráľovstvo

Česká republika

Kórejská republika

Spojené štáty

Francúzsko

Cyprus

ostatné krajiny

135

PRÍLOHA D

Tabuľka D–1: Priemyselné podniky v okrese Ilava v roku 1995

Hlavný OKE Č Názov podniku Obec Dátum vzniku Právna forma Kat. po čtu

pracovníkov Druh

vlastníctva Kat. tržieb (v mil. Sk)

DA – Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov

15510 GAZDOVSKÁ MLIEKÁREŇ, a.s. v likvidá Červený Kameň 03121992 121 06 2 99

15910 Anton Jankovič - Liehovar na pestov Pruské 19081991 102 05 2 99

15910 Pálenica, v.o.s. Tuchyňa 03101994 111 02 2 03

15960 LAUGER spol. s r.o. Nová Dubnica 30101992 112 03 2 99

15980 RIJOLIMKO, s.r.o. Nová Dubnica 11121995 112 01 2 99

15980 PIVOVAR Ilava, s.r.o. Ilava 09011995 112 06 2 11

DB – Výroba textílií a odevov

17542 S.E.C. Co Ltd- Slov.vyšívacia spolo Mikušovce 23051995 112 04 8 99

17720 SPRING, spol. s r.o. Nová Dubnica 08021993 112 03 2 99

18210 MAMA, spol. s r.o. Nová Dubnica 03021995 112 01 2 99

18220 Bartoš Jozef Dubnica nad Váhom 14051993 102 02 2 99

18220 STRÁŽOV - MODE, spol. s r.o. Košeca 12051994 112 05 2 11

18220 INTECO, spol. s r.o. Nová Dubnica 26031993 112 06 2 99

18220 ITALCONF,s.r.o. Nová Dubnica 18071994 112 11 7 11

DC – Spracúvanie kože a výroba kožených výrobkov

19300 MV - Montáž a veľkoobchod, spol. s Dubnica nad Váhom 24041992 112 01 2 99

DD – Spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva

20100 Lipt.drevár.spoločnosť DI, s.r.o., Ilava 12091994 112 23 2 99

20100 Zbrojovka Vsetín, a.s. - organizačn Červený Kameň 08021995 421 01 7 11

20300 DREALL spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 23061993 112 01 2 99

20300 V Y L A N spol. s r.o. Nová Dubnica 19031992 112 02 2 99

20300 M.B.A. s. r. o. Pruské 21071992 112 06 2 02

20301 DREVOPROGRES, s.r.o. Košeca 09091992 112 12 2 14

20510 TOME - SERVICE, spol. s r. o. Dubnica nad Váhom 14071992 112 02 2 99

20510 PREVOZ, VÝROBNÉ A SPOTREBNÉ DRUŽSTVIlava 15031990 205 00 3 99

DE – Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera; vydavateľstvo a tlač

21210 KARTONEX-BOFO-STYLE, spol. s r.o. Pruské 02111994 112 01 8 99

21230 DAST, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 12101992 112 06 2 11

22120 IEXTA, s.r.o. Dubnica nad Váhom 04071994 112 02 8 99

22220 BROPRINT, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 29111993 112 04 2 04

22230 PERGAMEN spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 15121992 112 01 2 99

22250 Klein Offsetdruck Unternehmensberat Nová Dubnica 01101992 112 04 8 99

DG – Výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien

24120 SLOVLAK, a.s. Košeca 25051995 121 01 2 01

24510 ALBA, s.r.o. v likvidácii Dubnica nad Váhom 08031994 112 03 2 99

24610 PRIVATEX-PYRO, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 10061992 112 06 2 11

DH – Výroba výrobkov z gumy a plastov

25110 ATRA, s.r.o. Ilava 16061994 112 06 8 11

25230 E D I L A N, spol. s r.o. Nová Dubnica 21091993 112 11 2 15

DI – Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov

26260 CEBAPOR, spol s r.o. Nová Dubnica 09111994 112 05 2 99

26400 TATRA FUEL, s.r.o. Košeca 27041995 112 06 2 99

26510 Považská cementáreň, a.s. Ladce 01101994 121 24 8 31

26700 ÚTES, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 29111995 112 01 2 01

DJ – Výroba kovov a kovových výrobkov

27220 JAMP, s.r.o. Ilava 24101994 112 12 2 15

27530 ALPRES,spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 16081993 112 02 2 99

28110 M & H trade, s.r.o. Dubnica nad Váhom 21111995 112 01 2 99

28110 Euroexim, s.r.o. Horná Poruba 26041994 112 03 2 99

28110 UNIKOV, s.r.o. Dubnica nad Váhom 20061995 112 06 2 11

28110 PRAMONT, s.r.o. Dubnica nad Váhom 01031995 112 06 2 99

28110 KOVOPRESS, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 02091992 112 06 2 05

136

28110 BKS spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 24031992 112 06 2 11

28110 St. PetSlov, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 25061993 112 06 2 15

28110 FEMAX s.r.o. Dubnica nad Váhom 08031993 112 11 2 15

28110 TRANSMETAL, a.s. v konkurze Nová Dubnica 01051992 121 11 2 99

28210 FEMS spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 19051992 112 07 2 12

28520 VK CNC spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 04091995 112 01 2 99

28520 Exmont,spol. s r.o. Ilava 17091990 112 01 2 01

28520 SOPER, spol. s r.o. Slavnica 09061995 112 01 2 99

28520 GBO - Slovakia, spol. s r.o. Ilava 23081995 112 02 7 99

28520 FITOP, spol. s r.o. Nová Dubnica 30111993 112 03 2 11

28520 ODOS s.r.o. Dubnica nad Váhom 22011993 112 04 2 99

28520 WOOD, s.r.o. Ilava 26101995 112 05 2 99

28520 PRAMS, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 26101995 112 06 2 11

28520 PEMAD, s.r.o. - v likvidácii Dubnica nad Váhom 17021995 112 07 2 99

28520 M E T A L, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 09041993 112 11 2 15

28520 ZTS-INVEST, a.s. v konkurze Dubnica nad Váhom 21091994 121 05 2 99

28620 Vymyslicky Nová Dubnica, spol. s r. Nová Dubnica 19051992 112 04 8 99

28620 DUMONT, spol. s r.o. Ilava 28091994 112 12 2 12

28720 KOVPACK, spol. s r.o. v konkurze Dubnica nad Váhom 09121991 112 01 2 99

28750 Milan Svorada - JAMP Dubnica nad Váhom 01091990 102 01 2 03

28750 PAR-FÁB s.r.o. Nová Dubnica 15021993 112 01 2 99

28750 T E M P O,spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 15021993 112 07 2 99

DK – Výroba strojov a zariadení i. n.

29110 SLOVKONTRA, spol. s r.o. v likvidác Košeca 10021993 112 01 2 99

29120 SIGMIA SLOVAKIA, s.r.o. Ilava 21071994 112 02 2 99

29140 STROJSPOL,spol. s r.o. Ilava 29011993 112 11 2 14

29240 SPEL, spol. s r.o. Nová Dubnica 04121992 112 01 2 99

29240 TS - PAT, a.s. Dubnica nad Váhom 31011995 121 05 2 04

29430 PROFEX Dca, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 18081993 112 05 2 12

29561 Matador Automotive, a.s. Dubnica nad Váhom 30061995 121 24 2 23

DL – Výroba elektrických a optických zariadení

31100 M a M spol. s r.o. v konkurze Dubnica nad Váhom 03071991 112 01 2 99

31200 T P C, spol. s r.o. Nová Dubnica 06091991 112 05 2 99

31200 NES Nová Dubnica, s. r. o. Nová Dubnica 31071992 112 12 2 22

31300 Leoni Slowakia spol. s r.o. Nová Dubnica 09031992 112 25 7 31

31400 Werbat Slovakia - Batérie, s.r.o. Nová Dubnica 03081994 112 01 8 03

31620 KELCOM International Nová Dubnica,s Nová Dubnica 11021992 112 04 2 99

31620 KELCOM Dubnica, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 20061995 112 05 2 11

31620 RMC, s.r.o. Nová Dubnica 01011994 112 05 2 14

31620 NEWAYS SLOVAKIA, a.s. Nová Dubnica 24061994 121 24 7 22

DM – Výroba dopravných ptostriedkov

35200 EVPÚ a.s. Nová Dubnica 01051992 121 24 2 22

35420 FATRIA, s.r.o. Dubnica nad Váhom 29031994 112 03 2 01

DN – Výroba i. n.

36130 ART,spol. s r.o. Nová Dubnica 15021995 112 04 2 99

36140 FURBEST, s.r.o. Nová Dubnica 08061995 112 01 2 99

36140 K-TS, s.r.o. Dubnica nad Váhom 21121993 112 05 2 02

36140 DESEKA,spol. s r.o. Nová Dubnica 09081993 112 05 2 03

36140 TAKO, s.r.o. Pruské 27041994 112 05 2 99

36140 J & J, s r.o. Nová Dubnica 22111993 112 06 2 05

36400 EUROPESURF, s.r.o. Nová Dubnica 16021995 112 04 2 99

36500 S Doli,spol. s r.o. Dulov 29071993 112 01 8 99

36500 IBMM, s.r.o. Dubnica nad Váhom 17051994 112 02 8 99

Prameň: Register ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 1995)

137

Tabuľka D–2: Priemyselné podniky v okrese Ilava v roku 2006

Hlavný OKE Č Názov podniku Obec Dátum vzniku Právna forma Kat. po čtu

pracovníkov Druh

vlastníctva Kat. tržieb (v mil. Sk)

DA – Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov

15110 PD Košeca, a.s. Košeca 01112005 121 06 2 14

15510 GAZDOVSKÁ MLIEKÁREŇ, a.s. v likvidác Červený Kameň 03121992 121 06 2 99

15810 ESO-STRAKA, s.r.o. Dubnica nad Váhom 26111996 112 02 2 99

15810 PEKA Kameničany, s.r.o. Kameničany 25042006 112 05 2 03

15810 JASPEK, s.r.o. Nová Dubnica 04022006 112 07 2 99

15820 ERBIA s.r.o. Nová Dubnica 24092002 112 04 2 99

15820 VÁCLAV & JEŽO, a.s. Ilava 01012000 121 11 2 21

15910 Pálenica, v.o.s. Tuchyňa 03101994 111 02 2 03

15910 Anton Jankovič - Liehovar na pestov. Pruské 19081991 102 05 2 99

15960 LAUGER spol. s r.o. Nová Dubnica 30101992 112 03 2 99

15980 RIJOLIMKO, s.r.o. Nová Dubnica 11121995 112 01 2 99

15980 JODY, s.r.o. Ilava 08092006 112 02 2 01

15980 NVK TRADE, s. r. o. Nová Dubnica 21121999 112 05 2 01

15980 PIVOVAR Ilava, s.r.o. Ilava 09011995 112 06 2 11

DB – Výroba textílií a odevov

17400 SASSALBO Tessili Tecnici Sagl org.zl Dubnica nad Váhom 09112001 421 02 7 99

17542 S.E.C. Co Ltd- Slov.vyšívacia spoloč Mikušovce 23051995 112 04 8 99

17545 Sassalbo SK, s.r.o. Dubnica nad Váhom 20032002 112 12 7 21

17720 SPRING, spol. s r.o. Nová Dubnica 08021993 112 03 2 99

18210 MAMA, spol. s r.o. Nová Dubnica 03021995 112 01 2 99

18220 Philbatex, s.r.o. Dubnica nad Váhom 12022001 112 01 7 99

18220 Bartoš Jozef Dubnica nad Váhom 14051993 102 02 2 99

18220 LUIGI, s.r.o. Dulov 04101996 112 02 2 99

18220 STRÁŽOV - MODE, spol. s r.o. Košeca 12051994 112 05 2 11

18220 INTECO, spol. s r.o. Nová Dubnica 26031993 112 06 2 99

18220 ZANA V spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 28071998 112 11 2 11

18220 ITALCONF,s.r.o. Nová Dubnica 18071994 112 11 7 11

18220 Chantall DCA, s.r.o. Dubnica nad Váhom 19092001 112 12 2 99

18220 THENA, spol. s r. o. Dubnica nad Váhom 28082001 112 12 7 99

DC – Spracúvanie kože a výroba kožených výrobkov

19300 MV - Montáž a veľkoobchod, spol. s r Dubnica nad Váhom 24041992 112 01 2 99

19300 SVIT SLOVAKIA spol. s r. o. Nová Dubnica 12101998 112 04 2 99

19300 IL - TOP, s.r.o. Ilava 22081996 112 07 2 99

19300 DASTO, s.r.o. Nová Dubnica 23021999 112 24 2 99

DD – Spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva

20100 JOKADEX, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 24022006 112 00 2 03

20100 CORA, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 10091996 112 01 2 99

20100 WOOD-EKO, s.r.o. Dubnica nad Váhom 11061998 112 01 2 99

20100 H-LUMAX, s.r.o. Ilava 13022004 112 01 2 99

20100 Zbrojovka Vsetín, a.s. - organizačná Červený Kameň 08021995 421 01 7 11

20100 DREVOSPOLT, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 04071996 112 04 2 99

20100 WOODINEX, s.r.o. Dubnica nad Váhom 22072002 112 05 2 02

20100 DREPEX, s.r.o. Dulov 17011996 112 06 2 99

20100 ILAVČAN, s.r.o. Ilava 26072001 112 11 2 13

20100 Lipt.drevár.spoločnosť DI, s.r.o., v Ilava 12091994 112 23 2 99

20300 DREALL spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 23061993 112 01 2 99

20300 V Y L A N spol. s r.o. Nová Dubnica 19031992 112 02 2 99

20300 D.P.A., s. r. o. Pruské 13051997 112 05 2 99

20300 M.B.A. s. r. o. Pruské 21071992 112 06 2 02

20301 INTERMONEX s.r.o. Dubnica nad Váhom 17122001 112 11 2 11

20301 DREVOPROGRES, s.r.o. Košeca 09091992 112 12 2 14

20302 DARON s. r. o. Dubnica nad Váhom 26051999 112 06 8 99

20400 DUBINA,s.r.o. Dubnica nad Váhom 12121996 112 02 2 99

20400 PAMIZ, s.r.o. Košeca 08101996 112 02 2 01

20400 DREVOPAL, s.r.o. Košeca 09031999 112 06 2 21

138

20510 SELIAK, s.r.o. Dubnica nad Váhom 06102004 112 00 2 99

20510 PREVOZ, VÝROBNÉ A SPOTREBNÉ DRUŽSTVO Ilava 15031990 205 00 3 99

20510 C-Invest energo Slovakia, s.r.o Ilava 29111996 112 01 8 99

20510 NOVODOM,s.r.o. Nová Dubnica 04042000 112 01 8 99

20510 RSW, s.r.o. Červený Kameň 19052003 112 02 2 01

20510 TOME - SERVICE, spol. s r. o. Dubnica nad Váhom 14071992 112 02 2 99

20510 CONUS VO, s.r.o. Nová Dubnica 09121996 112 06 2 99

DE – Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera; vydavate ľstvo a tla č

21210 KARTONEX-BOFO-STYLE, spol. s r.o. Pruské 02111994 112 01 8 99

21230 ADER, s.r.o. Dubnica nad Váhom 24102000 112 04 2 99

21230 DAST, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 12101992 112 06 2 11

22120 IN - CITY, s.r.o. Dubnica nad Váhom 16122006 112 02 2 99

22120 IEXTA, s.r.o. Dubnica nad Váhom 04071994 112 02 8 99

22130 Pro - Real media spol. s r.o. Nová Dubnica 21091998 112 05 2 99

22150 FOBUS, s.r.o. Dubnica nad Váhom 11091998 112 00 2 99

22150 ProfiCar Shop, s.r.o. Dubnica nad Váhom 04042006 112 03 2 01

22150 ALTA MÉDIA spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 18012006 112 05 2 02

22220 BROPRINT, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 29111993 112 04 2 04

22230 PERGAMEN spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 15121992 112 01 2 99

22250 Klein Offsetdruck Unternehmensberatu Nová Dubnica 01101992 112 04 8 99

DG – Výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemi ckých vlákien

24120 SLOVLAK, a.s. Košeca 25051995 121 01 2 01

24120 SlovZink, a.s. Košeca 09091999 121 12 2 22

24300 FARBY - LAKY KOŠECA, s. r. o. Košeca 31052000 112 01 2 01

24300 COLOR Company s. r. o. Dubnica nad Váhom 22021999 112 06 2 13

24510 ALBA, s.r.o. v likvidácii Dubnica nad Váhom 08031994 112 03 2 99

24610 PRIVATEX-PYRO, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 10061992 112 06 2 11

24660 TEMPOTHERM, s.r.o. Dubnica nad Váhom 27022006 112 01 2 99

24660 ANSIL, s.r.o. Nová Dubnica 13082002 112 05 2 03

DH – Výroba výrobkov z gumy a plastov

25110 ATRA, s.r.o. Ilava 16061994 112 06 8 11

25130 ELDISY Slovakia spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 26072006 112 11 7 05

25210 ELHYD, s.r.o. Dubnica nad Váhom 23092005 112 01 2 05

25230 POLYCOM, s.r.o. Ilava 05061997 112 05 2 03

25230 TN Plast, spol. s r.o. Nová Dubnica 27022002 112 05 2 99

25230 TRIPLAST SLOVAKIA, s.r.o. Nová Dubnica 01102005 112 05 2 05

25230 DAMONT, s.r.o. Dubnica nad Váhom 09052000 112 06 2 11

25230 E D I L A N, spol. s r.o. Nová Dubnica 21091993 112 11 2 15

25240 Montáž a výroba, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 20031996 112 04 2 99

25240 ELASTIC, s.r.o. Ilava 01072003 112 05 2 14

25240 KOAM s.r.o. Dubnica nad Váhom 15032006 112 07 7 99

DI – Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobk ov

26120 Spoločnosť Kováč s.r.o. Dubnica nad Váhom 25112002 112 12 2 21

26140 POROGLAS, s.r.o. Dubnica nad Váhom 30061999 112 01 2 99

26150 HmB CRYSTAL s.r.o. Ilava 25112002 112 06 2 01

26260 CEBAPOR, spol s r.o. Nová Dubnica 09111994 112 05 2 99

26400 TATRA FUEL, s.r.o. Košeca 27041995 112 06 2 99

26510 Považská cementáreň, a.s. Ladce 01101994 121 24 8 31

26700 ÚTES, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 29111995 112 01 2 01

DJ – Výroba kovov a kovových výrobkov

27100 ZTS - METALURGIA,a.s. Dubnica nad Váhom 12031997 121 01 2 99

27220 JAMP, s.r.o. Ilava 24101994 112 12 2 15

27520 METALURG STEEL, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 16042005 112 24 2 23

27530 ALPRES,spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 16081993 112 02 2 99

27540 TM STAVING s.r.o. organizačná zložka Ilava 29042004 421 01 7 99

28110 M & H trade, s.r.o. Dubnica nad Váhom 21111995 112 01 2 99

28110 ZIPO trade, s.r.o. Ilava 07022006 112 01 2 99

28110 Euroexim, s.r.o. Horná Poruba 26041994 112 03 2 99

28110 TS-NTP, s.r.o. Dubnica nad Váhom 26041996 112 04 2 03

139

28110 UNIKOV, s.r.o. Dubnica nad Váhom 20061995 112 06 2 11

28110 PRAMONT, s.r.o. Dubnica nad Váhom 01031995 112 06 2 99

28110 KOVOPRESS, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 02091992 112 06 2 05

28110 APC, s.r.o. Dubnica nad Váhom 29072002 112 06 2 15

28110 JM trend, s. r. o. Dubnica nad Váhom 10041997 112 06 2 99

28110 BKS spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 24031992 112 06 2 11

28110 St. PetSlov, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 25061993 112 06 2 15

28110 MAFA - BARTOŠ, s.r.o. Košeca 03021997 112 06 2 99

28110 FEMAX s.r.o. Dubnica nad Váhom 08031993 112 11 2 15

28110 KOVOFINÁL SK, a.s. Dubnica nad Váhom 27121999 121 11 2 12

28110 TRANSMETAL, a.s. v konkurze Nová Dubnica 01051992 121 11 2 99

28110 KUKA ENCO WERKZEUGBAU, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 16101996 112 22 8 21

28120 STAKOS SLOVAKIA,a.s. Dubnica nad Váhom 04031997 121 06 2 99

28210 FEMS spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 19051992 112 07 2 12

28400 PRESS-METAL, s.r.o. Dubnica nad Váhom 06042004 112 01 2 02

28510 ALV s.r.o. Dubnica nad Váhom 27052002 112 01 2 99

28510 R + Z kovoobrábanie, s.r.o. Dubnica nad Váhom 22122006 112 01 2 99

28510 ZeteL s.r.o. Dubnica nad Váhom 22112006 112 01 2 01

28510 REZMAT s.r.o. Ladce 11012005 112 02 2 99

28510 SIDALOK, s.r.o. Nová Dubnica 01042004 112 02 2 05

28510 KAROS, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 09071996 112 03 2 99

28510 SK PRÄZISION, s. r. o. Dubnica nad Váhom 03121997 112 05 2 01

28510 GLV, s.r.o. Dubnica nad Váhom 16022004 112 05 2 99

28510 ANAJ SLOVAKIA s.r.o. Dubnica nad Váhom 02072005 112 05 8 11

28510 TEMAGAL, s.r.o. Dubnica nad Váhom 03042002 112 06 2 05

28510 Materiálové a technologické centrum, Dubnica nad Váhom 24062005 112 06 2 99

28510 TIPO Steel, s.r.o. Dubnica nad Váhom 31082004 112 06 2 11

28510 PW s.r.o. Nová Dubnica 20012004 112 06 2 11

28510 CHROMEX, a.s. Dubnica nad Váhom 02022006 121 06 2 12

28510 DELMAT STEEL, a.s. Dubnica nad Váhom 01081997 121 11 2 15

28510 RIBE Metalurgia, k. s. Dubnica nad Váhom 12122000 113 12 8 15

28520 LTR, s.r.o. Dubnica nad Váhom 01082002 112 00 2 99

28520 BBM METAL, s.r.o. Dubnica nad Váhom 25031996 112 01 2 99

28520 VK CNC spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 04091995 112 01 2 99

28520 KOVO NC, s.r.o. Dubnica nad Váhom 26081996 112 01 2 99

28520 RPZ, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 19122006 112 01 2 01

28520 Exmont,spol. s r.o. Ilava 17091990 112 01 2 01

28520 BW metal, s.r.o. Pruské 16022005 112 01 2 03

28520 SOPER, spol. s r.o. Slavnica 09061995 112 01 2 99

28520 SAZ, s.r.o. Dubnica nad Váhom 07032001 112 02 2 99

28520 All Mill, s.r.o. Nová Dubnica 09092005 112 02 2 02

28520 GBO - Slovakia, spol. s r.o. Ilava 23081995 112 02 7 99

28520 TIPA SLOVAKIA, s.r.o. Dubnica nad Váhom 23092006 112 03 2 03

28520 FITOP, spol. s r.o. Nová Dubnica 30111993 112 03 2 11

28520 TRIPO SLOVAKIA, s.r.o. Dubnica nad Váhom 26112005 112 04 2 03

28520 ODOS s.r.o. Dubnica nad Váhom 22011993 112 04 2 99

28520 DCA METAL, s.r.o. Nová Dubnica 22092004 112 04 2 05

28520 KOVOPAP, s.r.o. Pruské 24092002 112 04 2 01

28520 PK Maschinenbau s.r.o. Dubnica nad Váhom 22042006 112 04 7 03

28520 RAMIL, s.r.o. Dulov 11032005 112 05 2 99

28520 WOOD, s.r.o. Ilava 26101995 112 05 2 99

28520 PaRaDo spol. s r.o. Ilava 31071996 112 05 2 03

28520 ZTS-INVEST, a.s. v konkurze Dubnica nad Váhom 21091994 121 05 2 99

28520 PRAMS, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 26101995 112 06 2 11

28520 JULIANA,s.r.o. Dubnica nad Váhom 19021997 112 06 7 99

28520 PEMAD, s.r.o. - v likvidácii Dubnica nad Váhom 17021995 112 07 2 99

28520 M E T A L, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 09041993 112 11 2 15

28520 ZVS - ENCO, a.s. Dubnica nad Váhom 11041996 121 23 2 22

28620 Rehák, spol. s r. o. Dubnica nad Váhom 30011998 112 03 2 99

140

28620 Vymyslicky Nová Dubnica, spol. s r.o Nová Dubnica 19051992 112 04 8 99

28620 DUMONT, spol. s r.o. Ilava 28091994 112 12 2 12

28630 SPC WORK Dubnica nad Váhom, s.r.o. Dubnica nad Váhom 19052006 112 00 2 05

28630 HOBAMAT spol.s r.o. Dubnica nad Váhom 15101996 112 01 2 99

28630 J + J AUTO, s.r.o. Dubnica nad Váhom 24032006 112 02 2 01

28630 BOHEMA, s. r. o. Nová Dubnica 12011998 112 05 2 11

28630 LORAS s. r. o. Nová Dubnica 21032001 112 05 2 05

28630 ZKN METAL s. r. o. Dubnica nad Váhom 30082001 112 06 2 05

28720 KOVPACK, spol. s r.o. v konkurze Dubnica nad Váhom 09121991 112 01 2 99

28730 H.K.S., s. r. o. Nová Dubnica 09082001 112 06 2 99

28750 Milan Svorada - JAMP Dubnica nad Váhom 01091990 102 01 2 03

28750 PAR-FÁB s.r.o. Nová Dubnica 15021993 112 01 2 99

28750 JACO, s.r.o. Nová Dubnica 25102002 112 02 2 99

28750 JZ Machines s.r.o. Dubnica nad Váhom 26092006 112 03 2 01

28750 GM - STEEL, s.r.o. Dubnica nad Váhom 05122006 112 04 2 99

28750 IVEMA, s.r.o. Nová Dubnica 10102006 112 04 2 01

28750 REALEUROPE FUND s.r.o. Dubnica nad Váhom 05032003 112 05 2 01

28750 EFKA-MATIK s.r.o. Dubnica nad Váhom 17072000 112 05 2 99

28750 S H Technik, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 10112003 112 05 2 05

28750 PROTECH s. r. o. Dubnica nad Váhom 12012000 112 06 2 99

28750 T E M P O,spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 15021993 112 07 2 99

28750 E METALL, a.s. Nová Dubnica 03062004 121 11 8 13

28750 FIMAD, spol. s r. o. Dulov 04081997 112 12 2 15

DK – Výroba strojov a zariadení i. n.

29110 SLOVKONTRA, spol. s r.o. v likvidáci Košeca 10021993 112 01 2 99

29120 SIGMIA SLOVAKIA, s.r.o. Ilava 21071994 112 02 2 99

29120 ED - Hydraulik s.r.o. Dubnica nad Váhom 21121999 112 05 8 05

29120 ENERGO-SERVICE, s.r.o. Dubnica nad Váhom 20072001 112 06 2 11

29140 STROJSPOL,spol. s r.o. Ilava 29011993 112 11 2 14

29220 ZTS EMS, a.s. v konkurze Nová Dubnica 20102000 121 06 2 99

29220 ZTS Mechanic, s.r.o. Nová Dubnica 05042001 112 12 2 15

29240 AH TECH, s.r.o. Pruské 08122005 112 00 2 99

29240 ROLY-METAL, s. r. o. Dubnica nad Váhom 25102001 112 01 2 01

29240 ROTKOV + ELMONT, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 01071996 112 01 2 99

29240 KoMiKo, s.r.o. Dubnica nad Váhom 24031999 112 01 2 01

29240 SPEL, spol. s r.o. Nová Dubnica 04121992 112 01 2 99

29240 ZTS VUHYM, a. s. Dubnica nad Váhom 19061998 121 01 2 99

29240 METRIX, a.s. Dubnica nad Váhom 15032001 121 02 2 99

29240 BTK, s. r. o. Dubnica nad Váhom 01101997 112 04 2 99

29240 Kovoreal SK, s.r.o. Dubnica nad Váhom 23101998 112 04 2 01

29240 AQUATEC, s.r.o. Dubnica nad Váhom 18122004 112 05 2 99

29240 TS - PAT, a.s. Dubnica nad Váhom 31011995 121 05 2 04

29320 IMEG s. r. o. Košeca 28122000 112 01 7 99

29420 VTO, s.r.o. Dubnica nad Váhom 02012003 112 06 2 11

29420 FOMETT, s.r.o. Dubnica nad Váhom 04072001 112 06 2 11

29420 PRIVATEX - NOVA, a. s. Košeca 22101999 121 06 2 11

29420 PTX-SAWS, s.r.o. Košeca 20012003 112 11 2 99

29420 RENAR, s.r.o. Dubnica nad Váhom 28082001 112 11 8 15

29430 PROX - ZTS, a. s. v konkurze Dubnica nad Váhom 01121997 121 01 2 99

29430 PROFEX Dca, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 18081993 112 05 2 12

29430 CNC INDEX, s.r.o. Dubnica nad Váhom 22022006 112 05 2 05

29510 PLC systems, s.r.o. Dubnica nad Váhom 02062000 112 05 2 05

29520 PRESMONT - CSS, s.r.o. Dubnica nad Váhom 08122004 112 02 2 02

29560 SEMAINE, s.r.o. Dubnica nad Váhom 11112005 112 02 2 05

29560 TRADE-PLUS s.r.o. Dubnica nad Váhom 22042003 112 03 2 99

29560 GAPTECH,s.r.o. Nová Dubnica 13021997 112 04 2 03

29560 SOTECO DCA, s.r.o. Nová Dubnica 06062003 112 04 8 99

29560 Závody ťažkého strojárstva Dubnica n Dubnica nad Váhom 30041996 121 04 4 99

29561 Matador Automotive, a.s. Dubnica nad Váhom 30061995 121 24 2 23

141

29569 CRANES, spol. s r. o. Dubnica nad Váhom 02091997 112 05 2 99

29569 JAMP SVORADA s.r.o. Dubnica nad Váhom 26101999 112 21 2 21

29569 ZTS-LR NaJUS, a.s. Dubnica nad Váhom 18031997 121 24 2 22

29600 ZTS - ŠPECIÁL,a. s. Dubnica nad Váhom 10021998 121 23 2 22

29600 ZVS IMPEX, akciová spoločnosť Dubnica nad Váhom 16031998 121 23 2 22

29600 ZVS holding, a. s. Dubnica nad Váhom 27101998 121 24 2 23

DL – Výroba elektrických a optických zariadení

30020 OKNOMONT, s.r.o. Dubnica nad Váhom 31032004 112 02 2 05

31100 M a M spol. s r.o. v konkurze Dubnica nad Váhom 03071991 112 01 2 99

31100 Delta Energy Systems (Slovakia) s.r. Nová Dubnica 31072001 112 01 7 31

31200 ELZAR D.C.A. Slovakia, s.r.o. Dubnica nad Váhom 30042004 112 02 2 03

31200 ELCOMP trade, spol. s r.o. Nová Dubnica 17022004 112 03 2 02

31200 T P C, spol. s r.o. Nová Dubnica 06091991 112 05 2 99

31200 MRK, s.r.o. Nová Dubnica 20061997 112 05 2 04

31200 ELMOS, s.r.o. Dubnica nad Váhom 14031996 112 06 2 99

31200 TEKOS Nová Dubnica, s. r. o. Nová Dubnica 07051998 112 07 2 11

31200 ESE, s.r.o. Dubnica nad Váhom 02101996 112 12 2 13

31200 NES Nová Dubnica, s. r. o. Nová Dubnica 31071992 112 12 2 22

31200 EVPÚ - ZVS, a.s. Dubnica nad Váhom 01091996 121 12 2 15

31300 WEATHERFORD-KABEL, S.R.O. Dubnica nad Váhom 03111997 112 21 7 23

31300 Leoni Slowakia spol. s r.o. Nová Dubnica 09031992 112 25 7 31

31400 Werbat Slovakia - Batérie, s.r.o. Nová Dubnica 03081994 112 01 8 03

31620 REVINSTALL, s.r.o. Dubnica nad Váhom 13112001 112 00 2 99

31620 RAJEC INDUSTRY, spol. s r.o. Ilava 15022006 112 01 2 11

31620 ROLLY, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 01071998 112 02 2 99

31620 MaM plus, s. r. o. Dubnica nad Váhom 11022000 112 04 2 02

31620 KELCOM International Nová Dubnica,sp Nová Dubnica 11021992 112 04 2 99

31620 KELCOM Dubnica, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 20061995 112 05 2 11

31620 RMC, s.r.o. Nová Dubnica 01011994 112 05 2 14

31620 CONSER, s.r.o. Bolešov 06052005 112 06 2 99

31620 NEWAYS SLOVAKIA, a.s. Nová Dubnica 24061994 121 24 7 22

31620 Power - One s. r. o. Dubnica nad Váhom 21071997 112 25 7 22

31620 Delta Electronics (Slovakia), s.r.o. Nová Dubnica 08072006 112 25 8 99

32200 Elektro Bohemia, s.r.o. Dubnica nad Váhom 22122006 112 01 2 99

32200 KABELKOM-org.zložka zahr.osoby,s.r.o Nová Dubnica 20101998 421 01 7 01

32300 ZTS Elektronika ES, a.s. Nová Dubnica 17111999 121 24 2 22

33200 ECR, s.r.o. Dubnica nad Váhom 29051996 112 02 2 99

33200 KONTROLTECH, s.r.o. Dubnica nad Váhom 01062004 112 06 2 99

33300 ITCON, s.r.o. Slavnica 13032004 112 01 2 99

33300 ZTS EZ, a.s. v konkurze Nová Dubnica 20102000 121 01 2 99

33300 PRELL, s.r.o. Dubnica nad Váhom 19052006 112 02 2 01

DM – Výroba dopravných ptostriedkov

34200 JMS Polygraf, s.r.o. Dubnica nad Váhom 23092004 112 02 2 03

34300 INDUPOL International Ilava, s. r. o Ilava 23112001 112 11 7 15

34300 MATADOR - DONGWON SK, s.r.o. Dubnica nad Váhom 30092005 112 12 8 99

34300 HANIL E-HWA AUTOMOTIVE SLOVAKIA s.r. Dubnica nad Váhom 01102005 112 25 7 01

35200 EVPÚ a.s. Nová Dubnica 01051992 121 24 2 22

35420 FATRIA, s.r.o. Dubnica nad Váhom 29031994 112 03 2 01

DN – Výroba i. n.

36130 RABA, s.r.o. Nová Dubnica 04091996 112 01 2 99

36130 ESEX Nova s. r. o. Dubnica nad Váhom 19101998 112 02 2 11

36130 A - Z interiér, s.r.o. Nová Dubnica 31032000 112 02 2 99

36130 ART,spol. s r.o. Nová Dubnica 15021995 112 04 2 99

36130 FURBEST NOVA,s.r.o. Dubnica nad Váhom 20071998 112 06 2 99

36140 FURBEST, s.r.o. Nová Dubnica 08061995 112 01 2 99

36140 JOMITON, s. r. o. Dubnica nad Váhom 01101997 112 02 2 99

36140 PAMO spol. s r. o. Mikušovce 06062001 112 03 2 02

36140 K-TS, s.r.o. Dubnica nad Váhom 21121993 112 05 2 02

36140 RIKOSTYLL, spol s r.o. Dubnica nad Váhom 27111996 112 05 2 99

142

36140 DESEKA,spol. s r.o. Nová Dubnica 09081993 112 05 2 03

36140 TAKO, s.r.o. Pruské 27041994 112 05 2 99

36140 J & J, s r.o. Nová Dubnica 22111993 112 06 2 05

36140 MEUBLE, s.r.o. Dubnica nad Váhom 07061996 112 12 2 15

36400 EUROPESURF, s.r.o. Nová Dubnica 16021995 112 04 2 99

36400 EUROTECH LINE, s.r.o. Nová Dubnica 10032004 112 04 2 99

36400 Phoenix s.r.o. Dubnica nad Váhom 18011996 112 05 7 05

36400 COMPOSITE WORX, s.r.o. Košeca 19122001 112 06 2 99

36400 The Works, spol. s r.o. Dubnica nad Váhom 28101999 112 21 7 99

36500 S Doli,spol. s r.o. Dulov 29071993 112 01 8 99

36500 IBMM, s.r.o. Dubnica nad Váhom 17051994 112 02 8 99

36500 PRIVATEX-PYRO Fireworks, s.r.o. Dubnica nad Váhom 24042003 112 03 2 99

36630 Caravita Slovakia, s.r.o. Nová Dubnica 04122004 112 06 7 15

37200 RAMENTA RC spol. s r.o. Nová Dubnica 25092001 112 01 2 99

37200 Altgas, s.r.o. Dubnica nad Váhom 24032004 112 06 7 11

E – Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

40110 ZTS - ENERGO, a. s. Dubnica nad Váhom 03111997 121 05 2 99

40220 DNV ENERGO, a. s. Dubnica nad Váhom 18042001 121 11 2 21

40300 ILFES, spol s r.o. Ilava 07051997 112 06 2 99

40300 TERMONOVA, a.s. Nová Dubnica 01032002 121 06 2 15

40300 DCa THERM, a.s. Dubnica nad Váhom 26111996 121 12 2 21

Prameň: Register ekonomických subjektov SR (stav k 31. 12. 2006)

143

Vysvetlivky k tabu ľkám D–1 a D–2 OKEČ

Kód OKEČ Názov priemyselného odvetvia DA – Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov 15110 Výroba a konzervovanie mäsa 15810 Výroba chleba; výroba čerstvých pekárskych a cukrárskych

výrobkov a koláčov 15820 Výroba trvanlivých pekárskych a cukrárskych výrobkov a

koláčov 15910 Výroba destilovaných alkoholických nápojov 15960 Výroba piva 15980 Produkcia prírodnej minerálnej vody a výroba

nealkoholických nápojov

DB – Výroba textílií a odevov 17400 Výroba textilných výrobkov okrem odevov 17542 Výroba tylov, čipiek, záclon a výšiviek 17545 Výroba textilných materiálov impregnovaných, potiahnutých

alebo laminovaných plastami 17720 Výroba pleteného a háčkovaného ošatenia 18210 Výroba pracovných odevov 18220 Výroba ostatného vrchného ošatenia

DC – Spracúvanie kože a výroba kožených výrobkov 19300 Výroba obuvi

DD – Spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva 20100 Pílenie, hobľovanie a impregnovanie dreva 20300 Výroba stavebnostolárska a tesárska 20301 Výroba stavebnostolárska a tesárska základná 20302 Výroba prvkov na montované stavby z dreva 20400 Výroba drevených obalov 20510 Výroba ostatných výrobkov z dreva

DE – Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera; vydavate ľstvo a tlač

21210 Výroba vlnitého papiera, lepenky a obalov z papiera a lepenky

21230 Výroba kancelárskych potrieb z papiera 22120 Vydávanie novín 22130 Vydávanie časopisov a ostatných periodických publikácií 22150 Ostatné vydavateľské činnosti 22220 Tlač i. n. 22230 Viazanie kníh 22250 Vedľajšie činnosti súvisiace s tlačou

DG – Výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemi ckých vlákien 24120 Výroba farbív a pigmentov 24300 Výroba náterových látok, lakov a podobných krycích

materiálov, tlačiarenských farieb a tmelov 24510 Výroba mydla a saponátov, čistiacích a leštiacích prípravkov 24610 Výroba výbušnín 24660 Výroba chemických látok i. n.

DH – Výroba výrobkov z gumy a plastov 25110 Výroba gumových pneumatík a duší 25130 Výroba iných gumových výrobkov 25210 Výroba dosiek, fólií, hadíc a profilov z plastov 25230 Výroba výrobkov z plastov pre stavebníctvo 25240 Výroba ostatných výrobkov z plastov

DI – Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobk ov 26120 Tvarovanie a spracúvanie plochého skla 26140 Výroba sklenených vlákien 26150 Výroba a spracúvanie iného skla vrátane technických

sklenených nádob 26260 Výroba žiaruvzdorných keramických výrobkov 26400 Výroba tehál, obkladov a výrobkov pre stavebníctvo z

pálenej hliny 26510 Výroba cementu 26700 Rezanie, tvarovanie a konečná úprava dekoračného a

stavebného kameňa

DJ – Výroba kovov a kovových výrobkov 27100 Výroba surového železa, ocele a ferozliatin 27220 Výroba oceľových rúr 27520 Odlievanie ocele 27530 Odlievanie ľahkých kovov 27540 Odlievanie ostatných neželezných kovov 28110 Výroba kovových konštrukcií a ich častí 28120 Výroba kovových prefabrikátov na stavby 28210 Výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu 28400 Kovanie, lisovanie, razenie a valcovanie kovov; prášková

metalurgia 28510 Spracúvanie a povrchová úprava kovov 28520 Všeobecné strojárstvo 28620 Výroba nástrojov 28630 Výroba zámkov a kovania 28720 Výroba drobných kovových obalov 28730 Výroba drôtených výrobkov 28750 Výroba ostatných kovových výrobkov i. n.

DK – Výroba strojov a zariadení i. n. 29110 Výroba motorov a turbín okrem motorov pre lietadlá,

motorové vozidlá a motocykle 29120 Výroba čerpadiel a kompresorov 29140 Výroba ložísk, ozubených kolies, prevodových a ovládacích

prvkov 29220 Výroba zdvíhacích a manipulačných zariadení 29240 Výroba strojov na všeobecné účely i. n. 29320 Výroba ostatných strojov pre poľnohospodárstvo a lesníctvo 29420 Výroba ostatných kovoobrábacích strojov 29430 Výroba ostatných obrábacích strojov i. n.

29510 Výroba strojov pre metalurgiu 29520 Výroba banských a stavebných strojov 29560 ýroba ostatných účelových strojov i. n. 29561 Výroba strojov a zariadení na spracúvanie gumy a plastov 29569 Výroba ostatných účelových strojov a zariadení 29600 Výroba zbraní a munície

DL – Výroba elektrických a optických zariadení 30020 Výroba počítačov a iných zariadení na spracúvanie údajov 31100 Výroba elektromotorov, generátorov a transformátorov 31200 Výroba elektrických rozvodných a ovládacích zariadení 31300 Výroba izolovaných drôtov a káblov 31400 Výroba akumulátorov, galvanických článkov a batérií 31620 Výroba ostatných elektrických zariadení i. n. 32200 Výroba televíznych a rozhlasových vysielačov a prístrojov

pre telefónne a telegrafné linky 33300 Výroba zariadení na riadenie priemyselných procesov

DM – Výroba dopravných ptostriedkov 34200 Výroba karosérií pre motorové vozidlá; výroba prívesov a

návesov 34300 Výroba dielov a príslušenstva pre motorové vozidlá a ich

motory 35200 Výroba železničných a električkových lokomotív a vozňov 35420 Výroba bicyklov

DN – Výroba i. n. 36130 Výroba ostatného kuchynského nábytku 36140 Výroba iného nábytku 36400 Výroba športového tovaru 36500 Výroba hier a hračiek 36630 Ostatná priemyselná výroba i. n. 37200 Recyklovanie nekovového odpadu a zvyškov

E – Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 40110 Výroba elektriny 40220 Rozvod a predaj plynných palív potrubím 40300 Výroba a rozvod pary a teplej vody

Právna forma

Kód Právna forma 102 Podnikateľ-fyzická osoba-zapísaný v obchodnom registri 111 Verejná obchodná spoločnosť 112 Spoločnosť s ručením obmedzeným 113 Komanditná spoločnosť 121 Akciová spoločnosť 205 Družstvo 421 Zahraničná osoba, právnická osoba so sídlom mimo územia

SR

Kategória po čtu pracovníkov

Kód Interval 00 nezistený 01 0 02 1 03 2 04 3–4 05 5–9 06 10–19 07 20–24 11 25–49 12 50–99 21 100–149 22 150–199 23 200–249 24 250–499 25 500–999

Druh vlastníctva

Kód Interval 2 Súkromné tuzemské 3 Družstevné 4 Štátne 7 Zahraničné 8 Medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom

Kategória tržieb (v mil. Sk)

Kód Interval 01 0 – 0,9 02 1 – 1,9 03 2 – 3,9 04 4 – 4,9 05 5 – 9,9 11 10 – 19 12 20 – 29 13 30 – 39 14 40 – 49 15 50 – 99 21 100 – 199 22 200 – 499 23 500 – 999 31 1000 – 4999 99 nezistené

144

Obrázok D–1: Prehľad posudzovaných lokalít pre umiestnenie priemyseln ých parkov v okrese Ilava

Prameň: Urbanistická štúdia pre umiestnenie priemyselných parkov v Trenčianskom kraji