UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FAKULTA MANAGEMENTU

Výzvy a problémy inovačnej politiky Slovenska

Michaela Boleková

2008

Výzvy a problémy inovačnej politiky Slovenska

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Michaela Boleková

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FAKULTA MANAGEMENTU

KATEDRA STRATÉGIE A PODNIKANIA

Odbor Manažment

Špecializácia: Strategický manažment

Vedúci záverečnej práce

Doc. Ing. Juraj Borovský, PhD.

BRATISLAVA 2008

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a uviedla som všetku

použitú literatúru.

……………………………………………

vlastnoručný podpis študenta

POĎAKOVANIE

Ďakujem diplomovému vedúcemu Doc.Ing. Jurajovi Borovskému, PhD za odborné rady,

trpezlivosť a usmernenie pri písaní záverečnej práce.

ABSTRAKT

BOLEKOVÁ, Michaela: Výzvy a problémy inovačnej politiky Slovenska. [Diplomová

práca] – Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta managementu; Katedra stratégie

a podnikania. – Vedúci: Juraj Borovský. Bratislava: UK, 2006, 90 s.

Slovenská republika v súčasnosti prechádza obdobím výrazných a dôležitých zmien,

ktoré sú súčasťou ekonomickej transformácie a prechodu na znalostnú ekonomiku. Znalosti

opierajúce sa o vedu a výskum a z nich vychádzajúce inovácie zohrávajú významnú rolu

v facilitácii tohto procesu. Inovácie sú základným motorom hospodárskeho rastu

v turbulentnom prostredí 21.storočia a následne prostriedkom zabezpečovania trvalo

udržateľného rastu. Úlohou štátu je tak podporovať vznik inovácií tvorbou pro- inovačného

prostredia i budovaním mechanizmov priamej i nepriamej podpory. Slovenská republika

vytvára a využíva podporné mechanizmy so špecifickým charakterom i dopadom na úroveň

inovácií. Súbor takýchto mechanizmov a ich cieľov možno vnímať ako inovačnú politiku.

Táto práca sa venuje práve identifikácii bariér, ktoré limitujú napĺňanie cieľov stanovených

inovačnou stratégiou a brzdia tak transformačný proces. Cieľom práce je okrem

identifikácie základných bariér i určenie kľúčových oblastí, ktoré nesmú byť zanedbané

resp. vyžadujú si významné zmeny ak chce Slovensko efektívne riadiť a úspešne

uskutočniť transformačný proces. Vyslovené závery a vychádzajú zo strategických

dokumentov Slovenskej republiky, prieskumov a publikácií o stave výskumu a vývoja

i z teoretických publikácií.

.

Kľúčové slová: inovácie, veda, výskum a vývoj, inovačná politika, bariéry, výdavky na

výskum a vývoj, podnikateľské prostredie, inovačná kultúra

ABSTRACT

BOLEKOVÁ, Michaela: The Challenges and problems of Slovak innovation policy.

[Graduation thesis]– Comenius University in Bratislava. Faculty of Management;

Department of Strategy and Entrepreneurship. – Mentor: Juraj Borovský. Bratislava: UK,

2006, 90 p.

Slovak republic currently within transformation process and knowledge economy

formation undergoes important and distinctive changes. Knowledge evolving from science

and research plays vital role in facilitating mentioned process. Innovation is fundamental

driver of competitiveness and sustainable growth in 21.century and its turbulent

environment. Thus, state’s responsibility is to support innovation by formation of pro-

innovation environment and creation of direct and indirect support mechanisms. Slovak

republic crafts and uses supportive instruments with specific features as well as with unique

impact on innovation level. Set of these instruments and their objectives may be perceived

as innovation policy. This study focuses on identifying the barriers that limit goals

accomplishment and slow down the transformation process. Objective of this study covers

not only to identify the barriers but also to specify the key areas that require increased

attention and significant changes in order to manage the transformation process effectively.

Stated conclusions lean against Slovak strategic documents, surveys and literature on

research and development conditions as well as from theoretical publication.

Key words: innovation, science, research and development, innovation policy, barriers,

research and development expenditures, business environment, innovative culture

PREDHOVOR

Charakteristickým znakom 21. storočia je presúvanie ťažiska ekonomiky

z výrobných sfér do oblastí založených na využívaní znalostí, informácií a inovácií.

Ekonomická sila dnešných spoločností spočíva oveľa viac v ich intelektuálnych

schopnostiach, keďže podniky čelia neistote a turbulenciám prostredia. Vyspelé štáty EÚ

preto presunuli dominantnú orientáciu a ťažisko priemyselnej štruktúry na odvetvia náročné

na poznatky, vysokú technologickú úroveň a kvalifikovanú pracovnú silu. Výzvou pre

Slovensko je teda nasledovať svojich európskych konkurentov a položiť základy rastu

a udržiavania konkurencieschopnosti na poznatkoch a inováciách. Slovenská republika už

položila základy tohto procesu a podnikla iniciatívy s cieľom podpory vzniku inovácií

a využívania znalostí v podnikateľskej činnosti. Úspešnosť týchto opatrení je však značne

limitovaná a Slovensku sa zatiaľ nedarí napĺňať vytýčené ciele. Táto práca sa preto sústredí

na identifikáciu bariér, ktoré obmedzujú efektívne napĺňanie cieľov a realizáciu iniciatív

ako i formuláciu odporúčaní pre nápravu nepriaznivého stavu.

Práca s relevantnými zdrojmi tak z oblasti teórie ako i z oblasti praxe umožnila

analyzovať súčasný stav a formulovať kľúčové výzvy pre budúci vývoj Slovenska, ktoré

možno spolu identifikáciou bariér a formulovaním odporúčaní považovať za kľúčový

prínos diplomovej práce.

Michaela Boleková

OBSAH

ÚVOD ...............................................................................................................................................13

1. KAPITOLA INOVÁCIE, ICH CHARAKTER A VÝCHODISKÁ ..................................15

1.1. DEFINÍCIE POJMU „INOVÁCIA“ .........................................................................................15

1.1.1. INOVÁCIE V PODNIKATEĽSKOM KONTEXTE......................................................................16

1.2. ZDROJE INOVÁCIÍ................................................................................................................17

1.2.1. ZDROJE INOVÁCIÍ Z INTERNÉHO PROSTREDIA ORGANIZÁCIE .........................................17

1.2.2. ZDROJE INOVÁCIÍ Z EXTERNÉHO PROSTREDIA ORGANIZÁCIE ........................................19

1.3. VEDA A VÝSKUM AKO ZDROJ INOVAČNÝCH PODNETOV...................................................20

1.3.1. VÝSKUM A JEHO KATEGÓRIE ............................................................................................21

1.3.2. INOVAČNÉ PODNIKANIE A TRANSFER TECHNOLÓGIÍ .......................................................22

1.4. INOVÁCIE A ICH ROLA V RASTE KONKURENCIESCHOPNOSTI ..........................................23

1.4.1. NÁRODNÁ KONKURENCIESCHOPNOSŤ ...............................................................................23

1.5. RIADENIE INOVAČNÉHO PROCESU .....................................................................................26

2. KAPITOLA ANALÝZA SÚČASNEJ SITUÁCIE SLOVENSKA V OBLASTI VEDY,

VÝSKUMU A INOVÁCIÍ ..............................................................................................................28

2.1. VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA SR ...........................................................................................28

2.1.1. HISTORICKÉ POZADIE VEDY, VÝSKUMU A INOVAČNEJ POLITIKY SR............................29

2.1.2. SÚČASNÁ SITUÁCIA .............................................................................................................37

2.1.3. POLITIKA SLOVENSKA V OBLASTI VEDY, TECHNIKY A INOVÁCIÍ....................................37

2.1.4. LISABONSKÁ STRATÉGIA A SLOVENSKO ...........................................................................40

2.1.5. SITUÁCIA NA ÚROVNI PODNIKOV .......................................................................................45

3. KAPITOLA IDENTIFIKÁCIA BRZDIACICH ELEMENTOV ......................................47

3.1. FAKTORY BRÁNIACE INOVÁCIÁM ......................................................................................48

3.1.1. BARIÉRY NA STRANE VÝSKUMU A VÝVOJA .......................................................................48

3.1.1.1. NEADEKVÁTNA TECHNICKÁ VYBAVENOSŤ VÝSKUMNÝCH PRACOVÍSK ..........................48

3.1.1.2. LIMITOVANÉ VÝSTUPY A INTEGRITA VÝSKUMNÝCH ÚLOH..............................................50

3.1.1.3. NEEFEKTÍVNY MODEL FINANCOVANIA VÝSKUMU A VÝVOJA V SR .................................50

3.1.1.4. NEDOSTATOČNÁ PREVIAZANOSŤ RIEŠENÝCH ÚLOH A PROJEKTOV VÝSKUMU A VÝVOJA

FINANCOVANÝCH ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU NA POTREBY SPOLOČNOSTI

A HOSPODÁRSTVA................................................................................................................52

3.1.1.5. NEADEKVÁTNE KOMPETENČNÉ A SYSTÉMOVÉ RIADENIE................................................53

3.1.1.6. ABSENCIA OBJEKTÍVNEHO SYSTÉMU HODNOTENIA A MAPOVANIA VÝSKUMNÉHO

POTENCIÁLU ........................................................................................................................55

3.1.1.7. NEDOSTATOČNÁ OTVORENOSŤ A ABSENCIA PODNIKATEĽSKÉHO DUCHA ......................55

3.1.2. BARIÉRY NA STRANE VYSOKÝCH ŠKÔL .............................................................................56

3.1.2.1. PREPOJENIE MEDZI UNIVERZITAMI A PRAXOU .................................................................56

3.1.2.2. ABSENCIA SYSTÉMU OBJEKTÍVNEHO HODNOTENIA .........................................................56

3.1.2.3. CHÝBAJÚCI MARKETING A PASÍVNY PRÍSTUP SLOVENSKÝCH UNIVERZÍT ......................56

3.1.3. BARIÉRY PROSTREDIA ........................................................................................................57

3.1.3.1. NEDOSTATOČNÁ PODPORA ROZVOJA PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA A NESÚLAD

INOVAČNEJ POLITIKY A CELKOVEJ STRATÉGIE................................................................57

3.1.3.2. REZORTIZMUS .....................................................................................................................58

3.1.3.3. NEDOSTATOČNÉ ZAPOJENIE DO MEDZINÁRODNEJ VÝSKUMNEJ SPOLUPRÁCE...............59

3.1.3.4. NEDOSTATOČNÉ ZAPOJENIE SR V PODPORNÝCH PROGRAMOCH ...................................60

3.1.3.5. DOMINANTNÁ ORIENTÁCIA NA TECHNOLOGICKY NENÁROČNÉ ODVETVIA S NÍZKYMI

POŽIADAVKAMI NA KVALIFIKOVANÚ PRACOVNÚ SILU .....................................................60

3.1.3.6. SLABÁ PROPAGÁCIA POZNATKOV AKO ZDROJA EKONOMICKÉHO RASTU ......................61

3.1.4. BARIÉRY NA STRANE PODNIKOV ........................................................................................61

3.1.4.1. KAPITÁLOVÁ PODDIMENZOVANOSŤ PODNIKOVEJ SFÉRY ................................................61

3.1.4.2. ABSENCIA VEDECKO – TECHNICKEJ SPOLUPRÁCE ...........................................................62

3.1.4.3. TECHNOLOGICKÁ MEDZERA ..............................................................................................63

3.1.4.4. PRÍLIŠNÁ UZAVRETOSŤ A NEOCHOTA ZDIEĽAŤ INFORMÁCIE A NÁMETY.......................65

3.1.4.5. SLABÁ INTERAKCIA A NEROZVINUTÁ SPOLUPRÁCA MEDZI PODNIKMI ...........................66

3.1.4.6. PASIVITA A ABSENCIA DLHODOBEJ STRATÉGIE U MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV..67

3.1.4.7. NÍZKA MIERA KOMERČNEJ VYUŽITEĽNOSTI VÝSTUPOV VÝSKUMU A VÝVOJA...............69

3.1.4.8. MANAŽMENT INOVÁCIÍ.......................................................................................................70

3.1.4.9. ABSENCIA PREPOJENIA A DISTRIBUČNÝCH KANÁLOV PRE POZNATKY A INOVÁCIE ......70

4. KAPITOLA IMPLIKÁCIE A ODPORÚČANIA ................................................................71

4.1. NEVYHNUTNÉ PREDPOKLADY PRE VYUŽITIE BUDÚCICH PRÍLEŽITOSTÍ .........................72

4.2. ODPORÚČANIA PRE SLOVENSKÚ INOVAČNÚ POLITIKU ....................................................73

4.2.1. STRATEGICKÝ ROZMER INOVAČNEJ POLITIKY.................................................................73

4.2.2. DYNAMIKA ROZVOJOVÝCH PROGRAMOV .........................................................................73

4.2.3. AKTÍVNY MARKETING A KOMERCIONALIZÁCIA VÝSLEDKOV VEDY A VÝSKUMU

Z NEPODNIKATEĽSKÝCH INŠTITÚCIÍ ..................................................................................73

4.2.4. INTEGRÁCIA SNÁH, KOORDINÁCIA INŠTITÚCII A ICH KOMPETENCIÍ ..............................73

4.2.5. AUDIT INOVAČNÉHO POTENCIÁLU.....................................................................................73

4.2.6. PRESUN ORIENTÁCIE NA APLIKOVANÝ VÝSKUM A VÝVOJ ...............................................73

4.2.7. OTVORENOSŤ MEDZINÁRODNEJ A MEDZISEKTOROVEJ SPOLUPRÁCI .............................73

4.2.8. VYTVORENIE MECHANIZMOV PRE PODPORU VZNIKU INOVATÍVNYCH FIRIEM

A REALIZÁCIU INOVAČNÝCH PROJEKTOV .........................................................................73

4.2.9. SYSTÉM HODNOTENIA PROGRAMOV A ALOKÁCIE ZDROJOV ...........................................73

4.2.10. MANAŽMENT ZNALOSTÍ......................................................................................................73

ZÁVER .............................................................................................................................................73

ZOZNAM PRÍLOH ..............................................................................................................................73

ZOZNAM OBRÁZKOV, GRAFOV A TABULIEK

OBRÁZOK 1 Proces riadenia inovácie 26

OBRÁZOK 2 Výdavky na výskum a vývoj (%HDP) 32

OBRÁZOK 3 Štruktúra výdavkov na V a V podľa zapojenia sektorov v %HDP 33

OBRÁZOK 4 Porovnanie výdavkov na V a V(%HDP) so zahraničím 2001 – 2005 41

OBRÁZOK 5 Porovnanie krajín V4 vo výdavkoch na V a V 42

OBRÁZOK 6 Klesajúca tendencia výdavkov na výskum a vývoj 43

OBRÁZOK 7 Veda a výskum v roku 2005 44

OBRÁZOK 8 Rozdelenie celkových výdavkov na V a V podľa sektorov 46

OBRÁZOK 9 Bariéry transferu poznatkov medzi výskumnou a podnikovou sférou 47

OBRÁZOK 10 Technická vybavenosť výskumu 49

OBRÁZOK 11 Počet evidovaných realizačných výstupov 52

OBRÁZOK 12 Počet evidovaných realizačných výstupov podľa druhu výsledku 53

OBRÁZOK 13 Zapojenie sa do medzinárodnej výskumnej spolupráce 59

OBRÁZOK 14 Personálne kapacity V a V v roku 2005 63

OBRÁZOK 15 Investície do obnovy technológií 65

OBRÁZOK 17 Výstupy výskumu a vývoja 2005 69

TABUĽKA 1 Štruktúra výdavkov výskumu a vývoja v SR a EÚ 30

TABUĽKA 2 Vývoj celkových výdavkov na výskum a vývoj 1997 – 2005 31

TABUĽKA 3 Výdavky na výskum a vývoj v SR podľa jednotlivých sektorov V a V 33

TABUĽKA 4 Štruktúra PZI podľa technologickej náročnosti odvetví 35

TABUĽKA 5 Výdavky na vedu a výskum v roku 2006 42

TABUĽKA 6 Porovnanie SR s vyspelými krajinami z hľadiska kľúčových

faktorov inovatívnosti 51

TABUĽKA 7 Kategorizácia výstupov výskumu a vývoja 53

TABUĽKA 8 Medzinárodná spolupráca podľa zapojenia jednotlivých sektorov 59

TABUĽKA 8 Rozdelenie inovujúcich podnikov podľa technologickej náročnosti 64

ZOZNAM SKRATIEK

EÚ - Európska únia

ERDF - European Research and Development Fund

HDP - Hrubý domáci produkt

MSP - Malé a stredné podniky

PZI - Priame zahraničné investície

SR - Slovenská republika

ŠR - Štátny rozpočet

V a V - Výskum a vývoj

VŠ - Vysoká škola

Z. z. - Zbierka zákonov

13

ÚVOD

Znalosti, veda a výskum a najmä inovácie sa stali základnými kameňmi budovania

vyspelej ekonomiky v 21.storočí. Ťažisko konkurencieschopnosti sa presúva z efektívnosti

nákladov k schopnosti kontinuálne inovovať a zaručiť si tak súčasnú i budúcu úspešnosť.

Je preto nevyhnutné, vytvárať prostredie, v ktorom bude prirodzene dochádzať k vzniku

inovácií. Táto tematika je veľmi aktuálna i pre Slovensko, keďže deklarovalo snahy

o budovanie znalostnej ekonomiky a podporu tvorby inovácií. Cieľom tejto práce je

analyzovať a zhodnotiť úspešnosť Slovenska v spomínaných snahách ale tiež poukázať na

základné brzdiace elementy a nevyhnutné opatrenia.

Prvá kapitola sa preto venuje teoretickým poznatkom k spracovávanej problematike.

Vychádza z definícií inovácií a ich významu v podnikateľskom kontexte i v kontexte

národnej konkurencieschopnosti. Taktiež sú tu definované zdroje inovácií

a podnikateľských príležitostí. Keďže veda a výskum sú cennými zdrojmi inovačných

podnetov, je im venovaný priestor i v prvej kapitole diplomovej práce.

Nosná časť diplomovej práce sa sústredí na analýzu súčasnej situácie vo vzťahu

k napĺňaniu cieľov Lisabonskej stratégie. Kľúčovými indikátormi sú tu vývoj a štruktúra

výdavkov na výskum a vývoj, keďže tieto ukazovatele priamo ovplyvňujú úspešnosť

krajiny v oblasti vedy, výskumu a vývoja. Okrem popisu súčasnej situácie, je pozornosť

venovaná i vývoju v ostatných desaťročiach a štruktúrnym zmenám, ktoré sa podpísali pod

dnešnú nepriaznivú situáciu. Druhá kapitola taktiež pojednáva o stave výskumu a vývoja,

jeho kľúčových nedostatkoch a výzvach do budúceho obdobia. Keďže základným motorom

rastu je podniková sféra, diplomová práca sa v jej nosnej časti venuje i jej problémom

a charakteristickým črtám.

Dôležitým prínosom diplomovej práce je identifikácia bariér, ktoré znemožňujú

efektívne budovanie znalostnej ekonomiky a limitujú úspešnosť prijatých opatrení. Tieto

bariéry sú identifikované na základe analýzy tak súčasného stavu ako aj predchádzajúceho

vývoja výskumnej a podnikovej sféry. Rovnako významnú úlohu v transformačnom

procese ale zohráva i vládna politika a jej postoj k podpore inovácií, preto sa práca sústredí

i na identifikovanie bariér na strane prostredia.

14

Záverečná časť diplomovej práce sa opiera tak o formulované závery v oblasti

brzdiacich faktorov ako i v oblasti kľúčových výziev transformácie slovenskej ekonomiky.

V štvrtej kapitole je tak dominantný priestor venovaný odporúčaniam a určeniu oblastí,

v ktorých musí dôjsť k zmene resp. k výraznému zlepšeniu ak má Slovensko plne využiť

svoj inovačný potenciál. Tieto odporúčania možno vnímať ako nevyhnutné doplnky,

ktorým tvorcovia stratégie musia venovať zvýšenú pozornosť aby predišli ďalšiemu

zlyhávaniu podporných snáh a iniciatív.

Diplomová práca integruje teoretické poznatky o inováciách a ich významnosti so

skúmaním uplatnenia týchto princípov v kontexte slovenskej ekonomiky. Analýza súčasnej

situácie je tu doplnená determinovaním brzdiacich elementov. Na identifikáciu bariér

následne nadväzuje popis výziev a príležitostí najbližších rokov ale najmä formulovanie

odporúčaní pre inovačnú politiku tak, aby mohli byť tieto príležitosti využité.

15

1. KAPITOLA Inovácie, ich charakter a východiská

1.1. Definície pojmu „inovácia“

V krátkom slovníku slovenského jazyka1 možno nájsť vysvetlenie pojmu inovácia

ako obnovovanie, obnovenie; zavádzanie, zavedenie niečoho nového – napríklad výrobkov

či technológie. Tiež možno pod inováciou rozumieť nový jav či výrobky.

Ku klasickým definíciám inovácií možno zaradiť i nasledujúce výklady:

Proces uvedenia niečoho nového (The Oxford Dictionary).

Úspešné využitie nových myšlienok (Department of Trade and Industry, UK).2

Zmena prinášajúca zlepšenie výkonnosti (Peter Drucker).

Podľa definície EÚ3 inováciou je:

Obnovovanie a zvyšovanie rozsahu výrobkov a služieb a príslušných trhov.

Vznik nových metód produkcie, zásobovania a distribúcie.

Uvádzanie zmien do manažmentu, organizácie práce a pracovných podmienok a do

skúseností pracovnej sily.

Pre správnu definíciu inovácie je nevyhnutné vymedziť rozdiel medzi inováciou

a invenciou – vynálezom. Pojem invencia pomenováva prvý výskyt novej myšlienky,

produktu alebo procesu. Pojmom inovácia sa označujú prvé pokusy o uplatnenie invencie

v praxi. Kým invencie vznikajú kdekoľvek, inovácie sú vo väčšine prípadov výsledkom

činnosti firiem. Pre transformáciu novej idey do jej praktickej aplikácie musí podnik

disponovať a kombinovať viacero druhov znalostí, schopností, zručností a zdrojov.

1 Kratky slovnik Slovenskeho jazyka, Dostupné z http://slovnik.juls.savba.sk/?w=inov%C3%A1cia&s=exact&d=kssj4&d=peciar&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8 2 http://www.berr.gov.uk/ 3 MOLNÁR, P. - DUPAĽ, A.: Manažment inovácií podniku.Bratislava: Ekonóm, 2002, 170 s. ISBN 80-225-1642-2

16

1.1.1. Inovácie v podnikateľskom kontexte

Inováciám sa v ekonomickej teórií významnejšie venoval až J.A. Schumpeter.

Inováciu chápe ako zmenu s cieľom zaviesť a využívať nové druhy spotrebného tovaru,

nové výrobné a dopravné prostriedky, nové trhy i nové formy organizácie v priemysle4.

Za inováciu sa teda pokladá uvedenie do života, uskutočnenie a využívanie

invencie, ktorá predstavuje kvantitatívnu alebo kvalitatívnu účelovú zmenu vo fungovaní

firemného systému. Invencia ako zdroj inovačného podnetu vychádza z nových poznatkov

a rozvoja znalostí. Následne inovácie predstavujú aplikáciu nových poznatkov v

konkrétnom procese, na konkrétnom výrobku či službe. Inovácie umožňujú udržať

priemyselnú produkciu či služby na úrovni najnovších poznatkov a prinášať tak

konkurenčnú výhodu.

Inovácie však predovšetkým znamenajú systematické opúšťanie včerajška. Taktiež

predstavujú systematické hľadanie inovačných príležitostí – v zraniteľných miestach

nejakej technológie, nejakého výrobného procesu či trhu, v dobe zavádzania potrebnej pre

praktické uplatnenie nových znalostí, v potrebách a prianiach trhu. Znamenajú ochotu

organizačne zabezpečovať podnikateľského ducha, usilovať o vytvorenie nových oblastí

podnikania a nielen nových produktov alebo modifikácie produktov starých.5Aby teda

organizácia mohla úspešne inovovať, vyžaduje sa jej pozitívny postoj k zmenám a aktívnej

tvorbe budúcnosti. Predovšetkým v počiatočných fázach inovačného procesu kritickú úlohu

zohráva otvorenosť novým ideám, keďže každá inovácia v sebe zahŕňa novú kombináciu

existujúcich ideí, schopností, zručností a zdrojov. V tomto ohľade je dôležité aby

inovujúca firma disponovala schopnosťou absorbovať vedomosti, znalosti a informácie

a zabezpečila tak porozumenie a efektívne riadenie inovačného procesu.

4 ČIMO,J., MARIÁŠ, M.: Inovačná stratégia firmy. Bratislava: Ekonóm, 1993. 133 s. 5 DRUCKER, P.F.: Řizení v turbulentní době. Praha: Management Press, 1994. 247 s.

17

1.2. Zdroje inovácií

Väčšina inovácií využíva a vychádza z existujúcich zmien. Základom pre inovačnú

činnosť je teda systematické skúmanie oblastí zmien, ktoré môžu byť zdrojom

podnikateľských príležitostí. Inovačný proces je rozvinutím základného inovačného

podnetu a jeho následnej transformácie do konkurenčných výhod nového produktu.6

Podnety pre inovačný proces možno nachádzať vo vedecko-technickom rozvoji, ktorý je

výsledkom základného i aplikovaného výskumu, vo vývoji či prostredníctvom transferu

technológií. Rovnako však cenné inovačné podnety možno identifikovať vo vnútri

organizácie ako i v jej vonkajšom prostredí. Podľa Druckera7 môžme definovať sedem

takýchto oblastí – tradičných a overených zdrojov inovačných príležitostí. Príležitosť

inovovať môže byť identifikovaná tak vo vnútri organizácie ako aj v jej externom prostredí.

1.2.1. Zdroje inovácií z interného prostredia organizácie

Inovácie tohto typu sú najčastejšie identifikované práve ľuďmi z prostredia

organizácie, z toho istého priemyselného odvetvia či z rovnakého sektora služieb. Vo

všeobecnosti môžme vnútri organizácie definovať štyri oblasti zdrojov inovačnej

príležitosti.

Nečakané udalosti

Rozpornosť

Inovácie vychádzajúce z potreby určitého procesu

Zmeny štruktúry odvetvia alebo trhovej štruktúry

Nečakané udalosti ako zdroj inovačných príležitostí

Do tejto kategórie sa zaraďuje tak nečakaný úspech ako i neúspech, keďže obe tieto

kategórie sú základom mnohých už identifikovaných a realizovaných inovačných

príležitostí ako aj neobmedzeným zdrojom nových možností rastu. Nečakané udalostí nútia

vzdať sa formulovaných názorov, predpokladov a istôt a preto sú plodným zdrojom

6 JÁČ,I. - RYDVALDOVÁ, P. - ŽIŽKA, M.:Inovace v malém a středním podnikaní. Brno:Computer Press, 2005. 169 s. 7 DRUCKER, P.F.: Inovace a podnikavost – praxe a principy. Praha: Management Press, 1993. 266 s.

18

inovácií. Okrem nečakaných udalostí pozitívneho či negatívneho charakteru, poskytujú

vonkajšie udalosti široký priestor pre identifikáciu a využitie inovačných príležitostí. Pre

úspešnosť ich využitia sú potrebné najmä odborné znalosti a schopnosti organizácie

v danom odvetví. Nečakaná vonkajšia udalosť totiž otvára možnosti uplatnenia existujúcich

znalostí na nejaké nové pole pôsobnosti., ktoré však nemení charakter základnej činnosti

podniku iba ju rozširuje potrebnou inováciou produktov či služieb.

Rozpory ako zdroj inovačných príležitostí

Rozpor ako nesúlad medzi existujúcim stavom a jeho predpokladom predstavuje

symptóm zmeny a teda i inovačnej príležitosti. Takýto rozpor prespieva k nestabilite,

v ktorej i malé úsilie môže viesť k štrukturálnej zmene v ekonomickej či sociálnej oblasti. 8

Do tejto kategórie spadajú tak rozpory ekonomickej reality ako aj rozpory medzi

existujúcou a predpokladanou realitou, či rozpory medzi predpokladanými

a skutočnými hodnotami a očakávaním zákazníkov. Takisto tu možno zaradiť rozpory

v rytme či logike nejakého procesu.

Potreby procesu ako zdroj inovačných príležitostí

Tento zdroj inovačných príležitostí vychádza z predpokladu existencie potreby

riešiť konkrétne úlohy. Nutnosť nájsť riešenie – zdokonaliť proces, nahradiť slabý článok či

preprojektovať existujúci zastaraný proces – si podnikatelia obvykle uvedomujú. Nie je

teda rozhodujúce túto príležitosť identifikovať ale efektívne reagovať na vzniknutú potrebu.

Príležitosti k inováciám tohto typu je možné systematicky vyhľadávať. Potreby

procesu často vychádzajú z rozporov a demografických faktorov ale tiež z omnoho

riskantnejšej a náročnejšej kategórie – z programového výskumu. Programový výskum

a nové znalosti sú často nevyhnutnými predpokladmi pre identifikáciu a uskutočnenie

možných riešení.

8DRUCKER, P.F.: Inovace a podnikavost – praxe a principy. Praha: Management Press, 1993. 266 s.

19

Odvetvové a trhové štruktúry ako zdroj inovačných príležitostí

Napriek zdanlivej stabilite trhových štruktúr sú odvetvové charakteristiky veľmi

náchylné na zmeny a priam volajú po inováciách. Predstavujú tak významný zdroj

podnikateľských príležitostí.

1.2.2. Zdroje inovácií z externého prostredia organizácie

Medzi externé zdroje inovačných príležitostí radíme zmeny sociálneho, politického

a intelektuálneho prostredia. V nasledujúcej časti sa sústredíme na najdôležitejšie z nich:9

Demografické faktory

Zmeny v pohľade na svet, významoch a náladách

Nové znalosti

Demografické faktory ako zdroj inovačných príležitostí

Demografické faktory pojednávajú o zmene obyvateľstva, jeho počtu, vekovej

štruktúry, zloženia, zamestnanosti, dosiahnutého vzdelania a výšky príjmu. Vďaka ich

možnej predpovedateľnosti, poznaniu dôsledkov ich zmien a relatívnej zrozumiteľnosti sú

cenným a produktívnym zdrojom pre podnikateľské príležitosti.

Zmeny v pohľade na svet ako zdroj inovačných príležitostí

Ak dochádza k nejakej zmene pohľadu na svet, mení sa význam existujúcich faktov

a skutočností. Hoci nový význam môže byť len ťažko kvantifikovaný, tento význam je

celkom konkrétny: môže byť definovaný, testovaný a predovšetkým využitý.

V prípade inovácií založených na zmene pohľadu na svet je správnosť načasovania

jedným z najkritickejších faktorov. Tu, viac ako v iných oblastiach platí, že inovátori

vďačia za úspech svojej pohotovosti a pružnému reagovaniu na príležitosti.

9DRUCKER, P.F.: Inovace a podnikavost – praxe a principy. Praha: Management Press, 1993. 266 s.

20

Nové znalosti ako zdroj inovačných príležitostí

Inovácie založené na nových znalostiach sa líšia od všetkých ostatných inovácií

základnými charakteristickými rysmi: časovým rozmedzím, množstvom neúspešných

pokusov i predpovedateľnosťou a nárokmi, ktoré kladú na podnikateľa.10

Charakteristickým znakom takýchto inovácií je i skutočnosť, že len zriedkakedy

bývajú založené len na jednom faktore, ale predstavujú konvergenciu niekoľkých druhov

znalostí - tak technologického ako i netechnologického typu.

1.3. Veda a výskum ako zdroj inovačných podnetov

V predchádzajúcej časti bolo definovaných viacero významných zdrojov inovácií,

ktoré sa priamo neopierali o výskumné oblasti. Inovácie totiž nemusia vychádzať len

z vedy a techniky. Veda a výskum však predstavujú kritické zdroje pre znalosti, z ktorých

väčšina inovácii vychádza. Podľa štúdií krajín OECD, až 60% ekonomického rastu možno

prisúdiť efektívnemu využívaniu vedy a technológie, pričom technologický pokrok je

najvýznamnejším motorom rastu každej spoločnosti.11 Súčasný vedecko- technický rozvoj

dosahuje široké spektrum, dynamiku a je dôsledkom prevratov vo svete vedy a techniky.

Dôležitým prvkom dnešných inovačných procesov je práve integrácia tohto rozvoja.

Inováciu môže realizovať len ten podnik, ktorý je schopný výrobky či procesy

zlepšovať uplatňovaním nových myšlienok, poznatkov a skúseností. Predpokladom

úspešnosti ekonomiky sú teda vzdelaní ľudia, schopní tvorivo pracovať, disponujúci

najnovšími poznatkami a skúsenosťami. Teda dobre rozvinutý zmysluplný výskum je

nevyhnutnou podmienkou – „podhubím“ – inovačnej schopnosti krajiny.12 Je potrebné aby

veda a výskum našli v ekonomike podporu a preto je potrebné rozvíjať manažment znalostí,

10DRUCKER, P.F.: Inovace a podnikavost – praxe a principy. Praha: Management Press, 1993. 266 s. 11MOLNÁR, P. - DUPAĽ, A.: Manažment inovácií podniku. Bratislava: Ekonóm, 2002, 170s. ISBN 80-225-1642-2 12 HORNÍKOVÁ, Zuzana - ZÁBORSKÝ, Ján: Mary Canning: Slovensku chýba inovačná iskra [online]: 9.2.2004. [cit. 22.1.2008] Dostupné z <http://ekonomika.etrend.sk/31693/slovensko/mary-canning-slovensku-chyba-inovacna-iskra >

21

prepojenie vysokých škôl, vzdelávania a praxe. Je potrebné integrovať podnikateľské úsilie

vo všetkých sférach ako základ tvorby a nasledovania stratégie konkurencieschopnosti.13

1.3.1. Výskum a jeho kategórie

„Po prvej svetovej vojne sa stal výskum synonymom systematickej cieľavedomej

činnosti, ktorá je plánovaná a organizovaná a v ktorej je možné do značnej miery

predpovedať, na aké ciele sa orientuje a aké ciele pravdepodobne dosiahne.“14

Vo všeobecnosti sa rozlišuje medzi základným a aplikovaným výskumom.15

V oboch prípadoch je výskumná činnosť centrálnou aktivitou, ale základný výskum je

orientovaný na prehlbovanie znalostí a lepšie porozumenie predmetu výskumu. Základný

výskum predstavuje originálnu experimentálnu a teoretickú činnosť zameranú na získanie

zásadne nových všeobecne platných poznatkov o podstate pozorovateľných skutočností bez

nárokov na bezprostredné využitie. Takýto výskum býva často predmetom univerzít

a národných agentúr – verejného sektora.

Aplikovaný výskum je orientovaný na určitý špecifický praktický cieľ, prípadne na

hľadanie vhodného využitia výsledkov základného výskumu. Predstavuje orientovaný

originálny výskum zameraný na získanie nových poznatkov pre špecifický cieľ alebo

riešenie konkrétnej úlohy.16 Aplikovaný výskum je sústredený viac v súkromnom sektore, v

laboratóriách, cieľovo orientovaných národných agentúrach ale tiež čoraz viac

v akademických inštitúciách. Tu možno tiež zaradiť väčšinu experimentálneho vývoja,

ktorý reprezentuje vývojový element výskumno – vývojovej aktivity.17

Vývoj(Podnikový výskum) je procesom systematického využívania znalostí

a poznatkov získaných výskumom pre výrobu materiálu, nástrojov a systémov alebo pre

vytváranie metodických návodov a postupov uplatniteľných pri projektovaní a výrobe

prototypov.

13 HEZINA, Miroslav: Rozvoj vedecko-technických parku v ČR. Praha: Vysoká škola ekonomická 14 DRUCKER, P.F.: Inovace a podnikavost – praxe a principy. Praha: Management Press, 1993. 266 s. 15 PITRA, Z.: Inovační strategie. Praha: Grada Publishing, 1997, 184 s. 16 KLAS, Antonín a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s. 17 HALL, P.: Innovation, Economics and Evolution. New York: Harvester Wheatsheaf, 1994, 414 s.

22

1.3.2. Inovačné podnikanie a transfer technológií

Inovačné podnikanie je súborom podnikateľských aktivít špecializujúcich sa na

sústavnú realizáciu inovácií. Podľa J.B. Saya je podnikateľom ten, kto presúva hospodárske

prostriedky z oblasti nižšej do oblasti vyššej produktivity a vyššej výnosnosti. Vo vzťahu

k výskumu a vývoju je predmetom podnikania uvedenie výsledkov výskumu a vývoja do

komerčnej zrelosti – t.j. realizácie projektov nových výrobkov, technológií a služieb a ich

uvádzanie na trh.18 Technický objav má totiž charakter inovácie len vtedy, ak sa

podnikateľsky zhodnotí a povedie k zvýšeniu podnikateľských výnosov firmy.

Významným nástrojom k realizácii inovačného podnikania je transfer technológií.

Samotný výskum je totiž často uzavretý v sfére výskumných organizácií a inštitútov. Aby

mohli z jeho výsledkov čerpať i podniky a verejný sektor je potrebné vybudovanie

a riadenie mechanizmu, ktorý umožní transfer výstupov výskumu do konkrétnej aplikácie

v podnikovom alebo verejnom sektore. Pod transferom know-how sa rozumie využitie

poznatkov vytvorených inou organizáciou pri vlastnom vývoji nových produktov alebo

technologických postupov. Transfer technológií19 je chápaný ako cieľavedomý, časovo

ohraničený proces prevádzania poznatkov umožňujúcich inovovať výrobky a technológie,

prípadne zavádzať výrobky a technológie úplne nové do podniku za účelom obchodného

využitia. Základnou úlohou transferu technológií je sprístupnenie znalostí v oblasti

zavádzania nových technológií. Pri transfere technológií najvýznamnejšiu úlohu zohrávajú

inovácie. Transfer inovácií zahrňuje nákup licencií, nákup hotových výrobkov, nákup

kompletných zariadení, subdodávky, priemyselné spolupráce, spoločné podnikanie,

kapitálové investície a imitáciu.

18 KAVAN, Michal: Rozvoj inovací a podnikavosti. Praha: Soukromná vysoká škola ekonomických studií Dostupné z <http://www.svses.cz/skola/akce/konf/inovace05/texty/kavan.pdf > 19 Pittner, M. - Švejda, P.: Řízení inovací podniku. Praha: Asociace inovačního podnikání ČR, 2004 I

23

1.4. Inovácie a ich rola v raste konkurencieschopnosti

„Inovácie sú špecifickým nástrojom podnikateľov, prostriedkom, pomocou ktorého sú

zmeny využívané ako príležitosti pre podnikanie v odlišnej oblasti alebo pre poskytovanie

odlišných služieb. Podnikatelia musia cieľavedome hľadať zdroje inovácií, to znamená

zmeny a ich symptómy, ktoré sú signálom príležitostí k úspešným inováciám.“20

Inovácie predstavujú jeden z rozhodujúcich faktorov pre dosiahnutie podnikateľskej

excelentnosti. Inovácia má však širší záber a predstavuje viac než len výsledok vedecko-

technického rozvoja. Inovácie sú vo svojej podstate, príprave a realizácii javom viac

sociálnym ako technickým či ekonomickým. Základnou úlohou dnešného manažmentu je

zabezpečiť potrebnú úroveň konkurencieschopnosti, čo si v dynamickom prostredí

vyžaduje preniesť ťažisko pozornosti od produktivity a nákladov k otázkam kvality

a inovácií.

1.4.1. Národná konkurencieschopnosť “Bohatstvo sa vytvára kapitalizáciou inovácií”

Profesor Lester Thurow21

Zachovanie a rast konkurencieschopnosti sa dnes stáva prvoradou úlohou nielen

manažmentov všetkých podnikov, ale zároveň aj manažmentov štátov, pretože

konkurencieschopnosť na všetkých úrovniach je vnímaná ako základná podmienka

prosperity.

Pod pojmom konkurencieschopnosť sa vo všeobecnosti rozumie schopnosť firiem,

odvetví, regiónov, národov a nadnárodných regiónov vytárať vysokú úroveň príjmov.

V Európskej únii je konkurencieschopnosť regiónov definovaná prostredníctvom faktorov

zamestnanosti a produktivity. Inovácia predstavuje nový spôsob využitia existujúcich

zdrojov firmy k získaniu nových podnikateľských príležitostí, teda k nájdeniu nových

možností zvýšenia výnosov z podnikateľských aktivít firmy. Prinášajú tak potenciál

20 DRUCKER, P.F.: Inovace a podnikavost – praxe a principy. Praha: Management Press, 1993. 266 s. 21 KIERNAN,M.,J.: Inovuj, nebo nepřežiješ. Praha: Management Press, 1998. 256 s.

24

znižovať náklady a zvyšovať produktivitu na strane podnikov a nové úžitkové parametre

výrobkov a služieb na strane ich užívateľov. Tento mimoriadny zisk a ekonomický prínos

hnaný inováciami sa stáva významným faktorom rastu vo vyspelých ekonomikách. K rastu

produktivity tak jednoznačne prispievajú inovácie a tak ich možno vnímať ako významný

determinant konkurencieschopnosti.

Z dlhodobého hľadiska sa teda konkurencieschopnosť odvíja najmä od úrovne

inovácií. Inovácie sú procesom neustálych zmien – a teda zdrojom konkurenčných výhod

a prostriedkov k posilneniu trhovej pozície podniku.22

Rozdiely v národných ekonomických štruktúrach, hodnotách, kultúrach, inštitúciách

a histórii sa silno podieľajú na úspechu v konkurenčnom boji. Národ naberá na význame,

pretože je zdrojom zručností a technológie, ktoré podporujú konkurenčnú výhodu. Rola

domácej krajiny je nezastupiteľná pre hodnotu a tvorbu národnej konkurencieschopnosti.

Jedinou šancou pre podniky získať a udržať si výhodu v medzinárodnej konkurencii je

prostredníctvom zdokonaľovania a inovácií. Inovácie sú základným nástrojom, pomocou

ktorého si krajina udržuje konkurencieschopnosť a zabezpečuje trvalý rast. Inovácia musí

byť podporená investíciami do výskumu, fyzického kapitálu a ľudských zdrojov. Pri

statickom pohľade na konkurenciu, sú národné faktory produkcie fixné (firmy zaujmú

postavenie v tých odvetviach, ktoré im prinesú najväčšie zisky). V aktuálnej konkurencii, je

hlavnou črtou inovácia a zmena.

Podľa Portera prosperita národa závisí od vytvárania podnikateľského prostredia,

spoločne s podporou inštitúcií, tak aby umožnili krajine produktívne využiť

a modernizovať jej vstupy. 23 Následne, rastúci životný štandard obyvateľstva závisí na

kapacite národných firiem dosahovať vysoký stupeň produktivity a zároveň ju kontinuálne

zvyšovať. Pre neustály rast produktivity je ale potrebná zdravá a kontinuálne sa zlepšujúca

sa ekonomika. V modernej trhovej ekonomike je prosperita národnou voľbou. Krajina si

vyberie prosperitu, keď má presne definovanú inštitucionálnu a politickú štruktúru, keď

rozvíja schopnosti svojich obyvateľov a podporuje produktívny rast obchodu.

22 JÁČ,I. - RYDVALDOVÁ, P. - ŽIŽKA, M.: Inovace v malém a středním podnikaní. Brno: Computer Press, 2005. 169 s. 23 SENDECKÁ, Ivana: Konkurenčná výhoda krajiny.[Diplomová práca]. Fakulta managementu, 2005

25

Borovský vo svojej práci Manažment zmien – cesta k rastu konkurencieschopnosti

hovorí o konkurencieschopnosti krajiny, ktorá sa posudzuje z hľadiska vytvárania verejnej

mienky, podporných stanovísk k podnikaniu, alebo postavenia v spoločenskej alebo

politickej akceptácii.24 Konkurencieschopnosť krajiny tak znamená v prvom rade

medzinárodnú politickú akceptáciu a v ďalšom rade podporu pre obchod a investície.

Pokiaľ firmy hrajú hlavnú rolu v procese tvorby konkurenčnej výhody, správanie

firiem sa musí stať integrálne so stratégiou národnej konkurencieschopnosti. V tomto

procese nie je možné oddeliť rast konkurencieschopnosti makro prostredia od

mikroprostredia, ktoré spolu vytvárajú synergiu, dávajúcu vysokú pridanú hodnotu celému

obyvateľstvu. Národná stratégia konkurencieschopnosti by mala byť založená na

dynamickom raste prostredníctvom riadenia a inovácií, keďže táto stratégia má potenciál

posúvať krajinu vpred. Naopak, nákladové vodcovstvo je veľmi krehká ťažko udržateľná

výhoda. Dnešná lacná pracovná sila danej krajiny je ľahko nahradená zajtrajškom.

Najlacnejší prírodný zdroj môže byť zmenený počas jednej noci na novú technológiu

umožňujúcu zužitkovanie zdrojov na miestach, kde to bolo doposiaľ považované za

nemožné a neekonomické. Hoci táto cesta môže byť pre mnohé krajiny jedinou nádejou,

faktom je, že konkurenčná výhoda založená na nákladovom faktore nie je vhodná na

dosiahnutie dlhotrvajúceho rastu a rozvoja ekonomiky. V súčasnosti sú najprosperujúcejšie

odvetvia, v ktorých konkurencia vychádza z kvality produktov, rapídneho rozvoja

a výskumu viac než produkty založené na nízkej cene.

Ak podstata stratégie spočíva vo vytvorení zajtrajšej konkurenčnej výhody

potom je nutné vytvoriť infraštruktúru podporujúcu podnikové vzdelávanie, tvorbu

a rozširovanie znalostí a z nich vyplývajúce inovácie. Podniky musia inovovať aby

prežili, úspešný podnikateľ musí vytvárať a riadiť zmeny. To, čo odlišuje úspešných

podnikových inovátorov od konkurentov je ich schopnosť vytvárať mechanizmy

podporujúce neustále inovácie.

24 BOROVSKÝ,J. : Manažment zmien – cesta k rastu konkurencieschopnosti. Bratislava, Eurounion 2005.

26

1.5. Riadenie inovačného procesu

I keď sa často stretávame s vnímaním inovácie ako realizácie náhodného nápadu, vo

väčšine prípadov je inovácia výsledkom cieľavedomého riadeného procesu. K inováciám

taktiež dochádza v podnikovej sfére a nielen vo výskumno-vývojových organizáciách.

Inovácie patria predovšetkým do podnikovej sféry, pretože tu existuje priestor pre

maximálne zhodnotenie vložených zdrojov.

Zdroj: Rozwell: Five myths about innovation in life science industries

Obrázok č.1 Proces riadenia inovácie

Proces inovácie sa začína identifikáciou príležitosti. Následne firma pristupuje

k ohodnocovaniu potenciálu príležitosti a rozhodovaniu o jej prípadnom využití. Po

identifikácii príležitosti a analýze jej efektov a rizík, nesmú inovátori zabúdať na

podnikateľské riadenie inovácie. Najvhodnejším spôsobom pre riadenie inovačnej činnosti

je riadiť ju ako samostatný projekt, nezávisle od ostatného diania v organizácii.25 Obsahom

25 DRUCKER, P.F.: Inovace a podnikavost – praxe a principy. Praha: Management Press, 1993. 266 s.

Identi-

fikácia

Genero-

vanie

Vývoj

Podpora

Ohodno-

tenie

Revízia

Stimuly

Know

how

Formálne a

neformálne

Znalostná

sieť

Zdroje

a dotácie

Vývoj

produktu

Reakcie

zákazníkov

Výber

27

ďalších krokov je generovanie ideí a ich rozpracovanie. Po výbere a rozpracovaní námetu

dochádza k alokácii zdrojov potrebných pre jeho realizáciu. Tu sa začína skutočný vývoj

konceptu a prelínanie procesu inovácie s procesom vývoja produktu. Mnoho inovátorov sa

snaží získať spätnú väzbu od zákazníkov už v tomto bode a na jej základe uskutočniť

následnú revíziu.

Čím lepšie organizácia rozumie inovačnému procesu, tým efektívnejšou sa stáva

v realizácii inovácií, ktoré jej zabezpečia trvalo udržateľný rast. Významným pokrokom

v disciplíne a praxi manažmentu je skutočnosť, že dnes zahŕňajú tiež podnikavosť

a inovácie. Manažment a inovácie sú úzko previazané a musia ísť ruka v ruke. Akákoľvek

existujúca organizácia rýchlo upadá ak neinovuje. Ale taktiež, akákoľvek nová organizácie

nemôže byť úspešná bez manažmentu.26

V procese inovácií sú dôležité tak strategické rozhodnutia firiem, ako i zapojenie

mnohých typov inštitúcií. Okruh inštitúcií podieľajúcich sa na inováciách a ich prepojenia

vytvárajú národný inovačný systém. Inovácie na národnej úrovni, prebiehajú v kontexte

tohto systému. Ak trh neposkytuje dostatočné motívy pre inovačnú činnosť systému alebo

jeho jednotlivých komponentov, inovačnej aktivity by sa mala ujať vláda či už formou

daňových úľav, dotácií alebo použitím vlastnej kúpnej sily.27

Kľúč k získaniu nenapodobiteľnej konkurenčnej výhody tkvie v inováciách,

ktorých základom je vytváranie niečoho nového. Sú nositeľmi potenciálu získavať

pozornosť zákazníkov ich záujem a zabezpečiť firme lepšie postavenie na trhu.

Musíme sa teda naučiť ako dávať existujúcim podnikom schopnosť inovácií.

Potrebujeme vytvoriť a nasledovať stratégiu, ktorá existujúcim podnikom umožní

najprv identifikovať príležitosti k inováciám a následne v tejto inovačnej činnosti

zaujať efektívne vedúce postavenie.28

26 DRUCKER, P.F.: New Realities: in government and politics, in economics and business, in society and world view. New York: Harper&Row, 1989. 276 s. 27 HALL, P.: Innovation, Economics and Evolution. New York: Harvester Wheatsheaf, 1994, 414 s. ISBN 07-4501-251-5 28 DRUCKER, P.F.: Řízení v turbulentní době. Praha: Management Press, 1994. 211 s.

28

2. KAPITOLA Analýza súčasnej situácie Slovenska v oblasti vedy, výskumu a inovácií

Slovensko ako nový členský štát Európskej Únie čelí náročnej výzve transformácie

ekonomiky a zvyšovania svojej konkurencieschopnosti na úroveň vyspelých štátov únie.

V súlade s očakávaniami EÚ ale i s vlastným záujmom udržiavania konkurencieschopnosti

by sa mala ekonomika orientovať na znalosti a inovácie ako predpoklad trvalo

udržateľného rastu.

2.1. Východisková situácia SR

Slovenská republika v ostatnom desaťročí prechádzala výraznými zmenami počnúc

transformačným procesom až po začlenenie do európskych štruktúr a naštartovanie

hospodárskeho rastu. Posledné roky boli charakteristické prílevom zahraničných investícii,

budovaním závodov a pobočiek zahraničných investorov i ekonomickými zmenami, ktoré

formovali podnikateľské prostredie. Spomínané faktory vo veľkej miere prispeli

k zaradeniu Slovenska k ekonomikám s vysokým rastom a potenciálom rozvoja.

Na druhej strane, je nutné si uvedomiť, že spomínaný rast bol poháňaný najmä

prílevom zahraničných investícií, ťahaný investičnými stimulmi a lacnou pracovnou silou.

Konkurenčná výhoda Slovenska spočíva najmä v cenovej výhodnosti vstupných faktorov

a sila ekonomiky je tak obmedzená na rolu dodávateľov pre nadnárodné spoločnosti. V

štruktúre priemyslu dominujú činnosti nenáročné na kvalifikovanú pracovnú silu a vysokú

technologickú úroveň.

I keď sa Slovensko môže pochváliť vysokým hospodárskym rastom,

atraktivitou pre investorov a poklesom nezamestnanosti, nemožno konštatovať, že je

na správnej ceste stať sa rovnocenným konkurentom svojim európskym súperom.

Dnes o konkurencieschopnosti rozhoduje najmä schopnosť maximálne zhodnotiť zdroje,

poskytovať pridanú hodnotu a vytvárať riešenia, ktoré vedú k vyššej návratnosti vložených

prostriedkov. Za tým všetkým stoja znalosti, ich získavanie, rozširovanie a využívanie.

Ľudský potenciál je základným vstupom, ktorý pri správnom manažmente vedie k tvorbe

vysokej pridanej hodnoty a konkurenčnej výhody. Poznatky, ktoré sú základom vyspelých

29

ekonomík a ich rastu, majú potenciál poháňať trvalo udržateľný rast a udržať náskok pred

ostatnými ekonomikami.

Nanešťastie, toto nie je príklad Slovenska. Pozitívnym faktom ostáva, že SR už

deklarovala snahy o budovanie ekonomiky založenej na poznatkoch, formulovala víziu

a stratégiu, ktorej obsahom sú priority a programy zamerané na rozvoj inovácií i budovanie

hospodárstva založeného na znalostiach. Na druhej strane, o podobné iniciatívy sa vlády

snažili už v predchádzajúcich obdobiach, boli zriadené centrá i agentúry na podporu

inovatívnosti, no ich efekty sa prejavili len v minimálnej miere. V čom spočíva neúspech

podniknutých iniciatív a deklarovaných snáh? Kde hľadať príčiny zlyhania navrhovaných

programov? Pre efektívne naštartovanie zmeny a napĺňanie iniciatív je nevyhnutné

identifikovať a analyzovať medzery, ktoré si vyžadujú presné zásahy a opatrenia na ich

odstránenie.

2.1.1. Historické pozadie vedy, výskumu a inovačnej politiky SR

Slovenská republika sa v roku 1989 ako súčasť Československej federácie vymanila

spod nadvlády socialistického režimu. Naštartoval sa tak proces veľkých zmien, otvárania

ekonomiky a približovania sa k úrovni európskych konkurentov. Desaťročia

komunistického politického systému sa však podpísali pod mnoho faktorov, ktoré si

Slovensko ponieslo do transformačného procesu. Ako súčasť východného bloku patrilo

Slovensko medzi ekonomiky s centrálnym plánovaním, nízkou mierou flexibility,

adaptability a otvorenosti. Centrálny systém plánovania zasahoval i do oblasti riadenia

výskumu a vývoja a teda i budovania a využívania vedecko-výskumných kapacít.

Predchádzajúci politický režim vyžadoval od podnikov povinné investície do fondu

rozvoja, ktorý slúžil na financovanie výskumných aktivít a zavádzania inovácií. Väčšie

podniky mali svoje vlastné výskumné technické i personálne kapacity. Štátna politika sa

sústredila na podporu výskumu a vývoja, keďže uzavretosť ekonomiky nútila podniky

vytvárať si vlastné alternatívy technologického pokroku29. V minulosti bol základný

výskum a experimentálny vývoj sústredený najmä do ťažkého priemyslu. Úlohou

29 BENKA, M.: Výskumné ústavy privykli skromnosti. [online] 22.2.2007 [cit. 15.3.2008] Dostupné z <http://firmy.etrend.sk/92906/firmy/vyskumne-ustavy-privykli-skromnosti >

30

samotného výskumu bolo vychádzať v ústrety priemyslu s rozsiahlou výrobkovou

štruktúrou. Následne však so zmenou systému prišla konverzia zbrojárskej produkcie,

orientácia na iné trhy a priemysel s nižšou intenzitou výskumu. Po zmene politických

štruktúr došlo k uvoľneniu štátnych tlakov na podnikateľskú sféru ale tiež k poklesu

výskumných kapacít a celkovej aktivity.30

Zmena politického režimu znamenala nielen otvorenie ekonomiky a jej uvoľnenie

spod systému centrálneho plánovania, ale taktiež dramatickú reorganizáciu a degradáciu

vedecko- výskumných aktivít. Tento pokles bol vedený najmä rapídnym znížením

výdavkov na výskum a vývoj a následným ochudobnením činností kedysi významných

výskumných ústavov.

Pod pokles výdavkov na výskum a vývoj ako aj pod nedostatok finančných zdrojov

v podnikovej sfére sa podpísal najmä pokles HDP a reštriktívna vládna politika. Kým

v roku 1989 smerovalo na podporu výskumu a vývoja 23 miliárd Sk, v roku 1992 to už

bolo len 9 miliárd, čo predstavuje 62,3% pokles. V období od roku 1992 do roku 2000

Slovensko pokračovalo v nepriaznivom trende a výdavky na výskum a vývoj klesli

o 49,1% (z 9 miliárd v roku 1992 na 6 miliárd v roku 2000). V celkovom meraní sa teda

v období rokov 1989 až 2000 prepadli o 80,7%. Týmto dramatickým úpadkom bol najviac

postihnutý podnikateľský sektor, čo možno dedukovať najmä z štruktúry výdavkov na

výskum a vývoj v sledovanom období.31

Tabuľka č. 1 Štruktúra výdavkov výskumu a vývoja v Slovenskej republike a Európskej únii v mil. ECU

(1990 PKS 32)

Slovenská republika Európska únia Ukazovateľ 1989 1994 2000 1989 1994 1999

Výdavky na výskum a vývoj 25,47 5,17 4,82 27,15 27,47 31,16 Výdavky podnikateľského sektora 19,36 2,73 3,18 16,83 17,04 19,94 Výdavky sektora vysokých škôl 0,59 0,26 0,45 4,73 5,66 6,64 Výdavky vládneho sektora 5,51 2,18 1,19 4,33 4,5 4,58

Zdroj : Časopis SAV (4/2002)

30 ZAJAC,Š.: Innovation and Slovakia. In: Second Multinational Panel Meeting - Innovation policy issues in seven candidate countries: the challenges. European Commision DG:Louxembourg, 29.11. 2002 31 KLAS, Antonín: Úroveň výskumu a inovácií v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej Únie. In: Ekonomický časopis SAV, roč. 50/2002, číslo 4, s. 663- 686 32 Parita kúpnej sily

31

Z tabuľky vyplýva, že kým v roku 1989 vykazovalo Slovensko na vedu a výskum

porovnateľné výdavky s európskym priemerom, priepasť medzi EÚ a SR sa postupne

začala zväčšovať a do roku 2000 nadobudla kritické rozmery – EÚ investovala do výskumu

a vývoja 6,5 násobne viac ako SR. V relatívnom meraní prostredníctvom podielu HDP, tak

Slovensko padlo z horných priečok rebríčka na jeho chvost. V roku 1989 totiž slovenské

výdavky na výskum a vývoj presahovali výdavky únie takmer dvojnásobne – 3,88%

HDP(SR) oproti 1,98% HDP(EÚ). V rokoch 1989 - 1995 však došlo k prudkému poklesu

objemu výdavkov. O desaťročie neskôr, v roku 1999, sa SR ocitla v opačnej situácii, keď

výdavky EÚ (1,86% HDP) takmer trojnásobne presiahli výdavky SR (0,68%).33

Roky 1996 - 2000 sa vyznačujú značnými fluktuáciami najmä v nominálnom

vyjadrení. Taktiež dochádzalo k prudkému znižovaniu kapacít pracovníkov výskumu

a vývoja. V r. 2003 v Slovenskej republike počet výskumníkov na 1000 pracovných síl

dosiahol hodnotu 3,734 výskumníka čo predstavuje približne len 60% európskeho priemeru

(5,9). Nepriaznivú situáciu ešte zhoršoval pokles objemu výdavkov na jedného pracovníka

o 9,4% v období 1995 – 2003.35

Tabuľka č. 2 Vývoj celkových výdavkov na výskum a vývoj 1997 – 2005

Zdroj: Štatistický Úrad SR, Príloha Veda a technika36

33 KLAS, Antonín: Úroveň výskumu a inovácií v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej Únie. In: Ekonomický časopis SAV, roč. 50/2002, číslo 4, s. 663- 686 34 Ministerstvo Školstva SR: Operačný plán Výskum a Vývoj. Bratislava: NSRR 2007 -2013, 5.3. 2007 Dostupné z <http://www.sav.sk/uploads/eufunds/OP%20Vyskum%20a%20vyvoj%2009-03-2007.doc > 35 Ministerstvo Školstva SR: Informácia o stave plnenia štátnych programov výskumu a vývoja v roku 2003. Bratislava, Jún 2004 Dostupné z <http://www.veda-technika.sk/fulltext/ispvav03.doc> 36 Príloha Veda a technika. Dostupné z < http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/E51E03642FD5C974C1256E5A004161FB/$FILE/Priloha%206.rtf>

Ukazovateľ/Rok

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

HDP (mld .Sk) 686 ,1 750,8 815,7 887,2 989,3 1 073,6 1 212, 7 1 355,3 1 471,1 Výdavky na V a V (mil. Sk)

7 744 6 154 5 552 6 086 6 467 6 333 7 016 6 965 7 503

% HDP 1,13 0,82 0,68 0,65 0,63 0,57 0,58 0,51 0,51

32

0

1

2

3

4

1989 1999 2005

Výdavky na VaV (%HDP)

EÚ SR

V negatívnom trende SR pokračovala i v ďalších rokoch, keď výdavky na výskum

a vývoj kontinuálne klesali najmä v ich relatívnom vyjadrení. Kým v roku 1997 na výskum

a vývoj ešte putovalo viac ako 1% HDP, v roku 2005 to už bolo len 0,5% HDP.

Zdroj: Časopis SAV (4/2002), Eurostat

Obrázok č.2 Výdavky na výskum a vývoj (%HDP)

Významnou príčinou poklesu bol najmä nedostatok záujmu podnikateľskej sféry

vyvolaný štrukturálnymi zmenami vo výrobe ale tiež náhlou insolventnosťou výrobných

firiem. Podnikateľské prostredie a know-how boli rozvinuté len na minimálnej úrovni, čo

sa odrazilo najmä v množstve neúspešných podnikov, ich nedostatočnej likvidite a absencii

strategickej orientácie. Tieto faktory ovplyvnili následný nepriaznivý vývoj v oblasti vedy

a výskumu a obmedzenie financovania výskumných inštitútov. Nepriaznivá ekonomická

situácia, insolventnosť zákazníkov ako i rast cien vstupných surovín spôsobovali, že

podnikatelia sa snažili okresať všetky výdavky, ktoré nepovažovali za nevyhnutné – teda

i výdavky na výskum a inovácie. Krátenie rozpočtu tak zasiahlo i oblasť výdavkov na

podporu aplikovaného výskumu podnikateľskej sféry. Slovenskí podnikatelia boli nútení

okresať výdavky na dlhodobý rozvoj, tvorbu technológií a vo väčšej miere sa sústredili na

riešenie problémov likvidity a prevádzkového kapitálu. V priebehu niekoľkých rokov došlo

k dramatickému zníženiu výdavkov a opusteniu investícií do fondov rozvoja, čo spôsobilo

technologickú zaostalosť slovenských podnikov. Na Slovensku tak dochádzalo k vedecko-

výskumnej aktivite len v obmedzenej miere. Napriek existencii kvalifikovaných

personálnych a kvalitnej technickej infraštruktúry výskumných ústavov, postupne došlo

33

k úplnému oddeleniu výskumu a podnikovej sféry a minimalizovaniu miery spolupráce

medzi týmito sektormi.

Štátna politika prešla hĺbkovou reštruktualizáciou a oblasť výskumu a vývoja sa

ocitla na chvoste rebríčka priorít. V nominálnom vyjadrení výdavky na výskum a vývoj

zriedka prekračovali ročnú hranicu sedem miliárd korún, čo ani zďaleka nepostačovalo na

udržanie výskumnej bázy na európskej úrovni.

Tabuľka č. 3 Výdavky na výskum a vývoj v SR podľa jednotlivých sektorov V a V (v mil. Sk)

Ukazovateľ/Rok 2001 2002 2003 2004 2005

Výdavky na Výskum a vývoj (mil. Sk) 6 466,8 6 332,6 7 016,3 6 956,4 7 503,3

z toho Podnikateľský sektor 4 353,7 4 074, 1 3 873, 3 3 425, 7 3 739, 5

Štátny sektor 1 532, 3 1 681, 9 2 217, 6 2 123, 7 2 225, 3 Sektor vysokých škôl 580, 7 575, 6 923, 5 1 401, 4 1 532, 3 Neziskový sektor 0 1 1,8 14, 6 6, 26

Zdroj: ŠÚ SR, Veda a technika (Príloha 6)

Zdroj: ŠÚ SR, Výročná správa o stave výskumu a vývoja v SR(2006)

Obrázok č. 3 Štruktúra výdavkov na Va Vývoj podľa zapojenia sektorov v %HDP

Zaostávanie Slovenska v intenzite výskumu a vývoja je spôsobené aj dlhodobo

klesajúcou podporou výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu (0,37 % HDP v roku 1995

0 0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

2001 2002 2003 2004 2005

Celkové výdavky

Štátny rozpočet

Podnikateľské zdroje

Objem

výdavkov

(% HDP)

34

oproti 0,30 % HDP v roku 2003)37, pričom tento pokles nebol vyvažovaný podporou

výskumu a vývoja zo strany priemyslu.

Pomalý proces ekonomickej transformácie ovplyvnil i úroveň inovačnej aktivity v

slovenských firmách. Relatívne výdavky merané percentom HDP venovaným na výskum a

vývoj dlhodobo klesali čo spôsobilo demotiváciu podnikov a následný pokles inovačnej

aktivity. Podniková sféra tak na Slovensku v dôsledku nevhodne nastavenej inovačnej

politiky nevykazovala potrebnú úroveň inovatívnosti. I keď mnohé exportne orientované

firmy preukázali vysokú absorpčnú kapacitu a schopnosť implementovať zahraničné

technológie i know-how, väčšine firiem chýbali zdroje pre zabezpečenie vlastných

vývojových kapacít. Tieto faktory totiž značne limitujú schopnosť firiem reagovať na

zvýšené požiadavky a potreby prispôsobenia sa štrukturálnym zmenám. SR sa tak

odpútavala od napĺňania priorít vo vedeckovýskumnej oblasti, čo prispievalo prehlbovaniu

technologickej medzery medzi Slovenskom a EÚ.

Veľa sa preto očakávalo najmä od vstupu zahraničných investorov na slovenský trh.

V ostatných rokoch sa SR podarilo prilákať značný objem priamych zahraničných

investícií, čo naštartovalo ekonomický rast i podnikateľskú aktivitu. Okrem riešenia

problému nezamestnanosti a ekonomickej nerovnováhy regiónov sa od prílevu

zahraničných investícií očakávala i podpora vzniku nových technológií. I keď priame

zahraničné investície nemožno považovať za plnú náhradu domácich inovačných projektov,

ich prítomnosť v krajine má nepriame efekty na inovačné kapacity prostredníctvom

stimulov inovácií u ich dodávateľov a odberateľov, prostredníctvom spolupráce

s miestnymi univerzitami a výskumnými inštitúciami i prostredníctvom školenia

pracovníkov a transferu progresívnych technológií. Inovačnú aktivitu u domácich podnikov

môže naštartovať i zintenzívnenie domácej konkurencie, spôsobené vstupom zahraničného

investora na domáci trh.38 Na Slovensku však nedochádza k napĺňaniu takýchto očakávaní

najmä v dôsledku prúdenia investícií do odvetví s nízkou technologickou náročnosťou.

Vplyv priamych zahraničných investícií na inovačný potenciál totiž nadobúda rozličný

37 Ministerstvo Školstva SR: Informácia o stave plnenia štátnych programov výskumu a vývoja v roku 2003. Bratislava, Jún 2004 Dostupné z <http://www.veda-technika.sk/fulltext/ispvav03.doc> 38 ŠESTÁKOVÁ, Monika: Priame zahraničné investície a inovačná aktivita: Skúsenosti Slovenskej republiky. Bratislava: Vysoká škola manažmentu Dostupné z <http://www.svses.cz/skola/akce/konf/inovace05/texty/sestakova.pdf >

35

rozmer v závislosti od toho, do ktorého sektora investície smerujú. Pre rozvoj inovačného

potenciálu je vhodné aby investície prúdili do odvetví s vysokou úrovňou technologickej

náročnosti.

Tabuľka č. 4 Štruktúra PZI podľa technologickej náročnosti odvetví

Skupina odvetví podľa technologickej náročnosti

Podiel na celkových PZI do výrobných podnikov v SR (%)

Nízka technológia 23,3

Nízka až stredná technológia 55,3

Stredná až vysoká technológia 9,8

Vysoká technológia 11,6

Zdroj: Šestáková[37]

Na Slovensku zatiaľ investície smerujú prevažne do odvetví s nízkou až strednou

technologickou náročnosťou. Kriticky nízky je, naopak, podiel investícií do high-tech

odvetví. Inovácie v high-tech sektore sa časti opierajú o výsledky výskumu a vývoja

materskej spoločnosti a len zriedka bývajú výskumné kapacity presunuté do cieľovej

krajiny. Podobný vývoj bol charakteristický i pre investorov smerujúcich na Slovensko,

keďže sa postarali o transfer technológií a len v minimálnej miere o vytváranie nových

inovácií investovaním do výskumu a vývoja. Takýmto spôsobom dochádza k rozvoju

inovačného potenciálu len v obmedzenej miere. Naopak, ešte viac sa prehlbuje

technologická závislosť na zahraničných investoroch. Priame zahraničné investície tak mali

len zanedbateľný pozitívny vplyv na inovačnú aktivitu v SR.

Ekonomický rast ťahaný priamymi zahraničnými investíciami síce pomohol

Slovensko priblížiť na úroveň vyspelých krajín, ale nie je trvalo udržateľný, keďže sa

odvíja od výhody lacnej pracovnej sily, ktorá je ľahko pominuteľná.39 A hoci tieto

investície výrazne prispeli k zvyšovaniu produktivity v cieľových sektoroch, priepasť vo

výkonnosti oblastí relevantných pre rozvoj poznatkovej ekonomiky sa naďalej prehlbuje.

39 Ministerstvo Školstva SR: Operačný plán Výskum a Vývoj. Bratislava: NSRR 2007 -2013, 5.3. 2007 Dostupné z <http://www.sav.sk/uploads/eufunds/OP%20Vyskum%20a%20vyvoj%2009-03-2007.doc >

36

Navyše, zvyšujúca sa úroveň vyspelosti slovenskej ekonomiky by mala ovplyvniť

i vyspelosť na úrovni podnikov či výskumných inštitútov a živiť tak ich potenciálny rast.

Obmedzujúcim faktorom tohto rastu, ktorý si Slovensko nesie z poprevratového obdobia je

však nízka efektivita výskumu. Tento ukazovateľ možno hodnotiť cez žiadosti o udelenie

patentov a ich uplatnenie, výkonnosť v oblasti progresívnych technológií a know-how či

cez počet a štruktúru výskumných pracovníkov. Vo všetkých spomínaných oblastiach došlo

k prepadu a odďaľovaniu od európskeho priemeru. V najväčšej miere prispeli už

spomínaný nedostatok finančných prostriedkov a jeho dopady na pracovné podmienky

výskumníkov a najmä na kapitálové vybavenia a výskumné kapacity. Nedostatočné

finančné krytie potrieb vedy a výskumu vyústilo do stavu zastaranosti a neadekvátnosti

technickej infraštruktúry výskumu a vývoja. Nedostatočné vybavenie a absencia

výskumných kapacít pôsobí demotivujúco na výskumníkov a znižuje záujem o prácu vo

vedeckej sfére. Na strane ponuky tak došlo k výraznému ochudobneniu a obmedzeniu

výskumného potenciálu produkovať inovácie, prispievať k technologickému pokroku

a následnému hospodárskemu rastu. V súčinnosti s nedostatkom kapitálu však na

Slovensku proti inováciám pracuje aj neochota podnikateľského sektora budovať výskumné

kapacity a investovať do výskumu a vývoja. Na strane dopytu tak možno pozorovať

izolovanosť podnikov a absenciu záujmu o spoluprácu s výskumným sektorom.

Kombináciou týchto dvoch faktorov sa Slovensko stavia do riskantnej pozície, keďže

uprednostňovaním prebratia zahraničných „dodaných“ technológií limituje vlastné

schopnosti podnikov generovať nové idey a vyvíjať vyspelejšie technológie.40

Vývoj podnikateľskej sféry, uplatňovanie nevhodných politík a nedostatočná

podpora iniciatív cielených na podporu výskumu a vývoja posunuli Slovensko do skupiny

krajín s nerozvinutým inovačným potenciálom. Spomínané faktory a udalosti sa podpísali

pod dnešnú kritickú situáciu a zaostávanie Slovenska v dôležitých oblastiach.

Nepriaznivý vývoj spolu s upozorneniami Európskej komisie tak nútil

zákonodarcov k formulovaniu iniciatív na zlepšenie kritického stavu. Avšak reálne

40 KLAS, Antonín: Úroveň výskumu a inovácií v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej Únie. In: Ekonomický časopis SAV, roč. 50/2002, číslo 4, s. 663- 686

37

nedochádzalo k ich plnej implementácii a pozitívnym efektom v slovenskej podnikovej či

výskumnej sfére.

Aktuálna situácia sa veľmi nelíši od situácie spred desiatich rokov, ba čo je horšie

negatívne tendencie ešte prehlbujú priepasť medzi Slovenskom a vyspelými krajinami.

V dlhodobom meradle teda SR v oblasti výskumu a vývoja neurobila krok vpred, ba

naopak, vydala sa opačnou cestou znižovania výdavkov a uprednostňovania

krátkodobých efektov. Dnešná situácia je teda akýmsi vyústením minulého vývoja ale

taktiež odrazom súčasného postoja, keďže sa začínajú formulovať a presadzovať

iniciatívy potrebnej zmeny. Východiskom z tejto situácie by mala byť práve orientácia na

budovanie znalostnej ekonomiky, ktorej základným jadrom sú poznatky a ich následná

transformácia do praxe.

2.1.2. Súčasná situácia

Neľahké postavenie Slovenska po zmene politických štruktúr, deformácia

podnikateľského prostredia a absencia opatrení zameraných na podporu inovačných aktivít

posunuli SR na chvost rebríčka inovujúcich krajín. Vzďaľovanie sa od európskych

konkurentov ako i zlyhávanie inovačných snáh vyvoláva otázky o správnosti vývoja

a potenciáli budúcej konkurencieschopnosti SR. Slovensko sa ako súčasť európskych

štruktúr zaviazalo nasledovať spoločné ciele a podniknúť kroky, ktoré by mali pomôcť

v integrácii do týchto štruktúr i na úrovni vedy, výskumu a vývoja i inovácií. Tak ako

v ostatných vyspelých štátoch EÚ, i na Slovensku sa tieto ciele musia opierať o ucelenú

stratégiu, ktorej cieľom je využívať poznatky a inovácie ako základný motor ekonomického

rastu.

2.1.3. Politika Slovenska v oblasti vedy, techniky a inovácií

Inovačná aktivita a jej výsledky predstavujú nenahraditeľný zdroj trvalého

hospodárskeho rastu. Samotná inovačná aktivita si však pre svoje efektívne fungovanie

vyžaduje existenciu mnohých faktorov a podporných nástrojov. Základné predpoklady,

o ktoré sa inovačná aktivita opiera, sú vzdelaná pracovná sila a priaznivé podnikateľské

prostredie. Okrem týchto dvoch predpokladov musí byť podporený základ inovačných

38

aktivít, ktorým sú poznatky a ich aktívne využívanie. Cenným zdrojom jedinečných

a hodnotných poznatkov je výskum a vývoj, keďže tu dochádza k tzv. pozitívnym

externalitám, ktoré poháňajú rast ekonomiky. Je preto nevyhnutné zaradiť podporu

inovačných aktivít medzi priority stratégií a politík riadenia krajiny a jej hospodárskeho

rastu.41

Pre vyspelé ekonomiky je charakteristická významnosť inovačnej politiky a jej

dopadov na podnikateľskú sféru. Z ich pozorovania vyplýva, že politika podpory inovácií

musí patriť k základným hospodárskym prioritám ak daná krajina chce živiť rast a budovať

ekonomiku založenú na poznatkoch.

„Inovačná politika je súborom opatrení zameraných na zvyšovanie množstva

a efektívnosti inovačných aktivít. Je to prierezová alebo horizontálna politika, ktorá musí

byť koordinovaná s tradičnými priemyselnými, výskumnými i vzdelávacími politikami.“42

Z danej definície vyplýva, že tak ako si inovačné aktivity vyžadujú súčinnosť

viacerých faktorov i inovačná politika sa musí opierať o integráciu a koordináciu

s politikami vo všetkých významných oblastiach. Ak sa inovácie majú stať prioritou, je

potrebné vytvoriť programy – politiku na ich podporu a následne ich dôkladne napĺňať.

Inovačná politika so všetkými atribútmi, ktoré jej prináležia podľa uvedenej

definície, na Slovensku však zatiaľ chýba. Jej dlhodobá absencia mala negatívny dopad už

na vývoj podnikateľského prostredia a obmedzovanie výskumných kapacít. Európska únia

už definovala kroky potrebné pre budovanie znalostnej spoločnosti a následnej

konkurenčnej výhody. V roku 2000 formulovala Lisabonskú stratégiu ako základný rámec

pre budúci žiaduci vývoj Európskej únie. Lisabonská stratégia si kladie za cieľ urobiť z

Európskej únie do roku 2010 "najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo

orientovanú ekonomiku".

41 Akčný plán. [online] [cit. 31.1.2008] Dostupné z http://www.iminerva.sk/dokumenty/ap/AP/veda,%20vyskum%20a%20inovacie.doc 42 EUROPEAN COMISSION – Directorate General Enterprise: Innovation policy issues in seven candidate countries: the challenges[2nd Multinational Panel ]. Luxembourg: 29. 11. 2002 [online ] Dostupné z <http://ec.europa.eu/enterprise/innovation/index_en.htm#3>

39

V akčnom pláne Lisabonskej stratégie43 sú definované štyri hlavné série krokov,

pričom tri z nich sa priamo zameriavajú na výskum a inovácie ako prostriedky pre

dosiahnutie želaného pokroku. Okrem zvýšenia efektivity verejnej podpory výskumu

a technologických inovácii by sa členské krajiny mali tiež usilovať o strategické zameranie

výdavkov a ich kvalitu ako i na zlepšenie rámcových podmienok ako je ochrana

intelektuálneho vlastníctva či postoj podnikov k výskumu.

Jedným z kľúčových elementov Lisabonskej stratégie sa stala i idea vytvorenia

Európskej oblasti výskumu. Hoci Európa má v súčasnosti vedeckú základňu svetovej

úrovne, mnohé európske spoločnosti investujú do vedy a výskumu mimo jej hraníc. Európa

je považovaná z hľadiska súkromných investícií do výskumu za menej atraktívnu najmä

kvôli menej výhodnej verejnej podpore a viacerým prekážkam v širších rámcových

podmienkach európskeho výskumu a inovácií. Rozdiel medzi investíciami do výskumu v

EÚ a USA už prekročil 120 miliárd EUR ročne a rýchlo sa rozširuje, čo má svoje negatívne

následky pre dlhodobý inovačný i rastový potenciál. Zvýšenie investícii v EÚ by preto

malo pozitívny dopad na ciele zúženia rozdielu a dlhodobý rast ekonomiky.

V zhode s týmito cieľmi Lisabonskej stratégie a vytváraním Európskeho

výskumného priestoru sa Komisia a členské krajiny snažia zvýšiť investície do oblasti

výskumu a vývoja do roku 2010 na 3 percentá HDP. Pri prvom zhodnocovaní pokroku v

napĺňaní Lisabonskej agendy, sa navyše ustanovilo, že najmenej dve tretiny z týchto

prostriedkov mali prichádzať zo súkromného sektora. Väčšina členských krajín už začala

realizovať kroky, ktoré by mali motivovať súkromný sektor k investovaniu do výskumu či

už vo forme daňového zvýhodnenia alebo iných stimulov. Ak sa chce Slovenská republika

ako člen Európskej únie zapojiť do procesu budovania Európskeho výskumného priestoru,

musí podniknúť kroky, ktoré ju posunú na úroveň vyspelých členských štátov. Európska

komisia v pravidelnom hodnotení SR ale kontinuálne poukazuje na zaostalosť Slovenska

v kľúčových oblastiach.

43 Spracované podľa http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategia/zoznam_liniek/investicie-do-vyskumu (navštívené 23.1.2008)

40

2.1.4. Lisabonská stratégia a Slovensko

Hoci všetky štáty deklarovali snahy podieľať sa na napĺňaní Lisabonskej stratégie,

cieľ špecifikovaný na barcelonskom summite EÚ v roku 2002 - dosiahnuť v roku 2010

podiel výdavkov na výskum a vývoj na úrovni 3% z HDP, sa darí napĺňať iba niekoľkým

krajinám EÚ. Slovensko sa však zaraďuje na opačný koniec rebríčka i napriek tomu, že si

barcelonský cieľ modifikovalo na úroveň 1,8% z HDP v roku 2010. Výskum a vývoj

v Slovenskej republike je z hľadiska objemu finančných prostriedkov značne

poddimenzovaný. V roku 2004 dosiahli celkové výdavky na výskum a vývoj v Slovenskej

republike len 0,53% z HDP, pričom tento podiel v ostatných rokoch stagnuje, prípadne

klesá (v roku 2001 predstavoval podiel výdavkov na výskum a vývoj 0,63% z HDP).44

Slovensko s výdavkami na úrovni 0,51 % HDP nielenže neplní stanovené ciele ale

v dôsledku klesajúcich výdavkov sa ešte väčšmi vzďaľuje od európskej úrovne. Slovensko

delí od európskeho priemeru enormne veľká priepasť – slovenské investície do výskumu a

vývoja sa totiž dlhodobo pohybujú pod hranicou jedného percenta. Prílev zdrojov do

týchto oblastí je stále kriticky nízky a nedokáže naštartovať pokrok vo vede, výskume,

aplikovanom výskume či v jeho využití v praxi.

Táto štatistika Slovensko posúva na štvrté najhoršie miesto v rebríčku EÚ.

Globálnymi lídrami v investíciách do výskumu a vývoja sú USA s výdavkami 2,59% HDP

a Japonsko s 3,15 % HDP. I Európska únia v priemere zaostáva za svojimi americkými

a ázijskými konkurentmi. Preto sa snaží kontinuálne zvyšovať investície do výskumu

a vývoja - v roku 2005 putovalo na výskum takmer 1,9 % HDP.45

Na Slovensku, žiaľ, prevládajú opačné tendencie. Výdavky v relatívnom vyjadrení

klesajú i napriek deklaráciám, ktorými sme sa zaviazali napĺňať Lisabonskú stratégiu.

Projekt Minerva46 si kladie za cieľ dosiahnuť objem investícií na úrovni 2% HDP,

pričom polovica prostriedkov by mala pochádzať zo súkromných zdrojov.

44 Ministerstvo Školstva SR: Operačný plán Výskum a Vývoj. Bratislava: NSRR 2007 -2013, 5.3. 2007 Dostupné z <http://www.sav.sk/uploads/eufunds/OP%20Vyskum%20a%20vyvoj%2009-03-2007.doc > 45ŽANONY, Robert: O čom to hovoríte, pán Dzurinda. [online] In: Slovo, č.12/2006 [cit. 30.1.2008] Dostupné z http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=13955&cislo=12/2006 46 Tento projekt sa zameriava na napĺňanie Lisabonskej stratégie

41

Zdroj: Eurostat – Science, Technology and Innovation in Europe

Obrázok č. 4 Porovnanie výdavkov na VaV (%HDP) so zahraničím 2001 – 2005

2,76

3,07

0,8

1,2

0,62

0,92

1,55

0,39

0,47

2,04

3,3

1,1

1,87

1,93

0,63

2,68

3,18

0,39

1,73

0,81

1,42

0,57

0,94

1,22

0,5

2,36

3,48

1,25

1,85

0,51

0 0,5 1 1,5 2 2,5 3 3,5

USA

Japonsko

Portugalsko

Česká republika

Poľsko

Maďarsko

Slovinsko

Rumunsko

Bulharsko

Rakúsko

Fínsko

Írsko

Veľká Británia

EU-25

Slovensko

2005 2004 2003 2002 2001

42

Výdavky na vedu a výskum (%HDP)

0,00 0,50 1,00 1,50 2,00

1995

1997

1999

2001

2003

2005

Slovensko Česko Maďarsko Poľsko

2006

V SR však naopak stúpa podiel verejných zdrojov na celkových výdavkoch47 (z 41,3%

v roku 2001 na 57% v roku 2004), čo odráža najmä podstatné zníženie objemu prostriedkov

investovaných do výskumu a vývoja podnikateľským sektorom.

V realite sa tak SR k tomuto cieľu programu Minerva neposúva, najmä ak

zoberieme do úvahy fakt, že výdavky majú klesajúcu tendenciu. Doterajší vývoj teda

prináša neuspokojivé výsledky, spôsobené aj nedostatkom verejných zdrojov na

inovácie.

Tabuľka č. 5 Výdavky na vedu a výskum v roku 2006

Výdavky na vedu a výskum % HDP v roku 2006 priemer EÚ27 1,84

Česko 1,54

Maďarsko 1

Poľsko 0,56

Slovensko 0,49 Zdroj: Eurostat Z krajín Vyšegrádskeho regiónu je okrem Slovenska podobne nepriaznivou

situáciou charakteristická len Poľská republika.

Zdroj: Eurostat Obrázok č.5 Porovnanie krajín V4 vo výdavkoch na V a V

47 Ministerstvo Školstva SR: Operačný plán Výskum a Vývoj. Bratislava: NSRR 2007 -2013, 5.3. 2007 Dostupné z <http://www.sav.sk/uploads/eufunds/OP%20Vyskum%20a%20vyvoj%2009-03-2007.doc >

43

Výdavky na VaV (%HDP)

0,470% 0,480% 0,490% 0,500% 0,510% 0,520% 0,530%

2006

2005

2004

Výdavky na VaV (%HDP)

0,470% 0,480% 0,490% 0,500% 0,510% 0,520% 0,530%

2006

2005

2004

Česko a Maďarsko, hoci vychádzajú z podobného historického kontextu

a podmienok ekonomickej transformácie, už našli cestu a prostriedky k podpore budovania

znalostnej spoločnosti aspoň v rovine výdavkov. Kým náš západný sused – Česká

republika, výrazne zvyšuje výdavky na vedu a výskum, pre Slovensko je charakteristický

opačný trend. Hoci v roku 2006 výdavky absolútne rástli, v relatívnom meradle

zaznamenávame ich pokles oproti roku 2005. Výdavky na výskum a vývoj celkom sa tiež

v roku absolútne 2005 zvýšili oproti roku 2004 o 7,7%, ale tento nárast bol ťahaný

zvýšením výdavkov zo štátneho rozpočtu o 7,7%. Ukazovateľ podiel výdavkov na výskum

a vývoj v % HDP ale kontinuálne klesá - z 0,525% v r. 2004 na 0,51% v r. 2005 a následne

na 0,49 % v roku 2006.48

Zdroj: Štatistický Úrad SR

Obrázok č. 6 Klesajúca tendencia výdavkov na výskum a vývoj

Priepasť prehlbuje i skutočnosť, že efektivita a návratnosť investícii sú v SR na

veľmi nízkej úrovni. V roku 2005 slovenské organizácie vedy a výskumu vyprodukovali

menej než tisíc inovácií (celkom 975), z čoho inovácie produktov a procesov činia celkom

929, t. j. absolútnu väčšinu. V priemere sa vynaložilo na 1 inováciu 1,33 mil. Sk.. Zo

štátneho rozpočtu sa v roku 2005 uhradilo 44,5% výdavkov na inovácie a z ostatných

zdrojov 49,1%.49

48 Súhrnná správa o výsledkoch štatistického zisťovania a doplnkového štatistického zisťovania údajov o výskumno-vývojovom potenciáli SR za rok 2005 a vyhodnotenie ukazovateľov. ČASŤ C [online] cit. 25.2.2008 Dostupné z < http://www.veda-technika.sk/SVT/STATISTIKA/2005/vvp2005.doc> 49 tamtiež

44

Zdroj: Súhrnná správa o výsledkoch štatistického zisťovania výskumno-vývojovom potenciáli SR 2005 [47]

Obrázok č.7 Veda a výskum v roku 2005

Analýza výdavkov na vedu, výskum, vývoj a podporu zavádzania inovácií na

Slovensku jasne dokazuje, že v týchto oblastiach podstatne zaostávame bez náznaku

pozitívnych zmien. V úzko súvisiacej oblasti – vo vzdelaní, nie sú výsledky Slovenska

o nič priaznivejšie: Za rok 2005 vykazujeme takmer najnižšie celkové výdavky na

vzdelanie z krajín EÚ: 3,9 % HDP. Priemer EÚ je približne na úrovni 5 percent,

najkonkurencieschopnejšie krajiny (Fínsko, Švédsko, Dánsko) dosahujú mieru približne

7% HDP. Kritická je i situácia s vysokoškolským vzdelaním, v ktorom sme sa s 0,85%

HDP oproti priemeru EÚ 1,1 % HDP umiestnili na konci rebríčka.50

K dobrému obrazu o Slovensku a jeho prechode na znalostnú ekonomiku

neprispieva ani fakt, že z viac než 60 úloh rozvojovej stratégie programu Minerva, ktorý má

„prebudovať“ naše hospodárstvo na vedomostnú ekonomiku, jednotlivé ministerstvá splnili

iba jedenásť. Pre naplnenie tohto cieľa je extrémne dôležité sústrediť snahu i investície do

oblastí vzdelávania a zamestnanosti, vedy, výskumu a inovácií a informačnej spoločnosti –

a v týchto oblastiach sa Slovensku zatiaľ neveľmi darí.

50 ŽANONY, Robert: O čom to hovoríte, pán Dzurinda. [online] In: Slovo, č.12/2006 [cit. 30.1.2008] Dostupné z http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=13955&cislo=12/2006

Zdroje výdavkov 2005

Iné; 49,10%

ŠR;

44,50%

Inovácie 2005

Produk tové; 929

Iné;

46

45

2.1.5. Situácia na úrovni podnikov

Ak sa presunieme z makroekonomickej sféry na úroveň podnikov, taktiež narazíme

na nepriaznivú situáciu a negatívne trendy. Rovnako, na úrovni podnikov zastávame v

oblasti inovatívnosti najslabšie priečky v rebríčku EÚ. Napriek tomu, že v každom podniku

tkvie určitý inovačný potenciál, tento nie je dostatočne využívaný. Slovensko vstupuje do

doby, kedy inovácie a investície do výskumu a vývoja budú pre podniky rozhodujúce a je

preto nevyhnutné aby inovácie boli pochopené a využívané ako prostriedok pre zvyšovanie

svojej vlastnej konkurencieschopnosti. Neschopnosť inovovať znamená degradáciu vlastnej

konkurenčnej spôsobilosti a schopností využívania trhových príležitostí.

I keď by sa do výskumu a vývoja mali zapájať všetky sektory v čo najvyššej miere,

každý sektor je nositeľom špecifických úloh či očakávaní a jeho zapojenie do výskumných

aktivít ma odlišný dopyt na prosperitu ekonomiky. Kým úlohou Slovenskej akadémie vied

a univerzít je podieľať sa na tvorbe a využívaní poznatkov prostredníctvom základného

výskumu, úlohou podnikov a výskumných ústavou je zhmotňovať poznatky vo forme

inovačných riešení najmä prostredníctvom aplikovaného výskumu.

V zapojení sektorov možno pozorovať kontinuálny pokles v uplatnení

podnikateľského sektora pri čerpaní výdavkov na vedu a techniku. Tento stav odráža

pasivitu firemnej sféry v zapájaní sa do vedecko-technických úloh a ignorovanie výskumu

a vývoja ako zdroja inovačných podnetov. Tento stav je obzvlášť kritický ak zoberieme do

úvahy fakt, že v celkovom meraní klesali výdavky na výskum a vývoj absolútne klesali.

Navyše, štátny, vysokoškolský a neziskový sektor zvýšili svoju účasť na týchto výdavkoch

oproti minulým rokom. Jedine podnikový sektor znižuje objem prostriedkov, ktorý

spotrebováva z celkového balíka výdavkov na výskum a vývoj (viď obrázok č.8 ).

Priemysel a služby pritom v oblastiach technológií, výrobných zariadení, inovačnej aktivity

a produktivity nedosahuje úroveň vyspelých krajín EÚ. Nedostatočným reagovaním na

ponúkané príležitosti (resp. ich ignorovaním) sa však táto medzera ešte prehlbuje.

46

Zdroj: Operačný program Výskum a vývoj

Obrázok č. 8 Rozdelenie celkových výdavkov na V a V podľa sektorov51 (v tis. Sk)

Na rozdiel od EÚ a vyspelých krajín, kde najväčší podiel na V a V zastáva

podnikateľský sektor, na Slovensku ťažisko výskumných kapacít sa sústredí do

vysokoškolského sektora s podielom 50,4%(podnik 23,6%).52 Degradujúcim faktorom je

najmä slabo rozvinuté konkurenčné prostredie, ktoré nenúti podniky hľadať cesty

dlhodobého rozvoja ale ponecháva im priestor pre uplatňovanie krátkodobých cieľov

umožňujúcich prežitie. Nedostatočne rozvinutá inovatívna kultúra je poznačená tradičným

myslením manažérov, ktorí sa sústredia na udržanie konkurencieschopnosti

prostredníctvom znižovania výdavkov či udržiavania nízkych miezd. Slabá inovačná

kultúra ovplyvňuje i mieru formovania a využívania vedecko-technickej spolupráce pre

rozvoj podniku. Na druhej strane, oba brzdiace elementy sa čiastočne odvíjajú od

nedostatku finančných prostriedkov prúdiacich do relevantných oblastí. Podniková sféra

a jej inovačné aktivity sú tak poznačené tromi najvýznamnejšími faktormi: inovačnou

pasivitou, absenciou spolupráce výskumnej a podnikovej sféry a kapitálovou

poddimenzovanosťou.

51 Ukazovateľ Rozdelenie celkových výdavkov na výskum a vývoj podľa sektorov sleduje objem finančných prostriedkov spotrebovaný príslušným sektorom z celkových prostriedkov na vedu a techniku. 52 KLAS, A. a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s.

3 425 738

3 873 326 4 074 117

4 352 161

2 123 724 2 217 621

1 681 948 1 532 633 1 401 395

923 514

575 583 582 012 0

1 008 1 814 14 573

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

4 000 000

4 500 000

5 000 000

2001 2002 2003 2004

podnikateľský štátny vysokoškolský neziskový

47

Podniková sféra

� Podkapitalizovanosť - Absencia rizikového kapitálu � Absencia dlhodobej stratégie - Nerozvinuté nástroje fin. podpory � Uzavretosť - Slabé konkurenčné prostredie � Slabá inovačná kultúra - Chýbajúci manažment inovácií

Nie je formované prostredie podporujúce vznik a rozvoj inovačných aktivít; chýbajú podporné mechanizmy

Nositelia výskumu

Výskumné ústavy Univerzity Slovenská akadémia vied

� Podkapitalizovanosť � Uzavretosť � Absencia stratégie � Slabý manažment

poznatkov � Slabé technické

vybavenie

� Dominantná orientácia na základný výskum

� Nesystematická alokácia prostriedkov vedným odborom

� Chýba systém hodnotenia

� Slabé zapojenie sa do výskumných úloh

� Nedostatočné prepojenie s praxou

Neefektívna a limitovaná výskumno –priemyselná spolupráca

� Štruktúra priemyslu limituje priestor pre rozvoj spolupráce � Nefungujúce prostredie – neefektívny legislatívny a inštitucionálny rámec � Neexistuje celková stratégia, objektívny princíp udeľovania pomoci � Neexistuje mechanizmus pre prepojenie výskumu a priemyslu � Nedochádza k výmene poznatkov medzi vedou a priemyslom � Potenciál výskumných inštitúcií nie je zmapovaný a hodnotený � Nedochádza k prepojeniu sektorov, dominuje rezortizmus � Slabo uplatňovaný princíp súťažného financovania � Slabá spolupráca na medzinárodnej úrovni � Chýba priama zodpovednosť za napĺňanie cieľov

Obrázok č. 9 Bariéry v procese transferu poznatkov medzi výskumnou a podnikovou sférou

Inštitucionálne financovanie; klesajúce výdavky

Absencia marketingu Nedostatočná systémová a finančná podpora

Štátna podpora Neexistuje prepojenie medzi výskumnou, vysokoškolskou a podnikovou sférou. Nedochádza k transferu poznatkov z vedeckej sféry do sféry podnikovej ani k transferu podnetov podnikov pre výskumné úlohy.

3. KAPITOLA Identifikácia brzdiacich elementov

48

3.1. Faktory brániace inováciám „Faktory brániace inováciám zahŕňajú prekážky a dôvody, pre ktoré sa v podniku

nezačali inovačné aktivity, alebo pre ktoré boli projekty vážne oneskorené či zrušené

a nepriniesli očakávané výsledky.“53

Takéto faktory sa môžu nachádzať vo viacerých oblastiach a limitovať efektívnosť

celkového systému transferu poznatkov a komerčnej aplikácie výstupov výskumu.

3.1.1. Bariéry na strane výskumu a vývoja

Problémy vo vedecko-výskumnej sfére sú vyústením nepriaznivého vývoja

a nedostatočnej pozornosti venovanej kľúčovým otázkam. Dôležitým bodom v definovaní

stratégie budovania poznatkovej ekonomiky je formulácia vednej a technickej politiky.

„Vedná a technická politika predstavuje súbor predpisov, pravidiel, inštitúcií

a vzájomných vzťahov, ktoré upravujú, riadia a ovplyvňujú oblasť výskumu a vývoja.

V Slovenskej republike existuje ucelený komplex štátnej vednej a technickej politiky zo

svojimi špecifickými problémami a výzvami do budúcnosti.“54

V súčasnosti je kritické aby vedná a technická politika bola politikou prierezovou –

integrujúcou stratégie viacerých oblastí počnúc vzdelaním, cez inovačnú politiku až po

stratégiu hospodárskeho rastu. Tento aspekt komplexnosti a integrity v slovenskej vednej

politike zatiaľ kriticky chýba. I v dôsledku tejto skutočnosti, výskumná oblasť predstavuje

zdroj bariér, ktoré limitujú efektívny transfer inovácií z výskumu do praxe.

3.1.1.1. Neadekvátna technická vybavenosť výskumných pracovísk

I keď na Slovensku existuje skupina kvalitných výskumných pracovníkov, ktorí sú

pre fungovanie vedy a výskumu kľúčoví, sami o sebe kvalitný výskum nezabezpečia.

Výskum a vývoj medzinárodnej kvality je priamo závislý od kvalifikovaných ľudských

zdrojov ako aj optimálnej úrovne technickej a informačnej infraštruktúry. Slovensko má

53 KLAS, A. a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s. ISBN 80-7144-147-3 54 Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity: Vedná a technická politika. Dostupné z <http://www.sovva.sk/vedna-a-technicka-politika>

49

závažné nedostatky najmä v druhej sledovanej oblasti – technická kapacita výskumu

a vývoja ani zďaleka nespĺňa potrebné štandardy pre zapojenie sa do medzinárodného

výskumu. Veda a technika v SR je značne limitovaná stavom technickej infraštruktúry

výskumu a vývoja a nedostatočnou modernizáciou kapacít. Priemerný vek prístrojov

a zariadení nadlimitnej hodnoty používaných vo výskume a vývoji v Slovenskej

republike je 11,7 rokov.55

Zdroj: Aktuálny výpis údajov o právnických osobách výskumu a vývoja a fyzických osobách výskumu a vývoja z ISP VVP, 2005

Obrázok č. 10 Technická vybavenosť výskumu

Nedostatočné zapojenie slovenských výskumníkov do medzinárodných projektov

výskumu a vývoja je i následkom zastaranej a nekompetitívnej technickej infraštruktúry

pracovísk výskumu a vývoja. Obmedzené financovanie výskumných potrieb výskumu

a vývoja vyústilo do zanedbávania obnovy technickej infraštruktúry, rozširovania

a modernizovania jej kapacít. Táto oblasť je jedným z významných brzdiacich elementov

v procese rozvoja slovenskej vedy a jej konkurencieschopnosti. Slovenský výskumníci si

pri riešení úloh musia poradiť s neefektívnymi kapacitami, čo výrazne predlžuje

a obmedzuje ich schopnosti konkurovať zahraničným kolegom.

Pokiaľ majú byť výskum a vývoj a následne technologické inovácie základnými

rozvojovými piliermi slovenskej spoločnosti, je potrebné obnoviť a zmodernizovať

55 Ministerstvo Školstva SR: Operačný plán Výskum a Vývoj. Bratislava: NSRR 2007 - 2013, 5.3. 2007 Dostupné z <http://www.sav.sk/uploads/eufunds/OP%20Vyskum%20a%20vyvoj%2009-03-2007.doc >

Úroveň laboratórneho a prístroj. vybavenia

Nadobúdacia hodnota (tis. Sk)

Nadštandardná 4 609 079 Štandardná 5 794 200 Zastaraná 1 840 893

Spolu 12 244 172

4 609 079; 38%

1 840 893; 15%

5 794 200; 47%

Nadštandardná Štandardná Zastaralá

50

výskumné technické vybavenie. Keďže k nim neprúdia požiadavky zo súkromného (a často

ani z verejného sektora), chýbajú nielen finančné zdroje ale i motivácia a podnety pre

výskumnú aktivitu.

3.1.1.2. Limitované výstupy a integrita výskumných úloh

I keď je základný výskum nevyhnutný a pre spoločnosť prospešný, chýba mu spätná

väzba a v prvom rade záujem o jeho výsledky. Pracoviská výskumu a vývoja sa venujú

vedeckým otázkam len obmedzene, čo pramení z nedostatku financií a nedostatočnej

podpory verejného i súkromného sektora. I keď tu existuje množstvo výskumných

kolektívov venujúcich sa rovnakej tematike, akoby neexistoval priestor a potreba spoločnej

komunikácie. Výskumné centrá trpia slabou koordináciou, veľkou fragmentáciou svojej

činnosti a absenciou vzájomnej spolupráce.

Problém nedôvery a podceňovania významnosti lokálneho výskumu a vývoja zo

strany zahraničných investorov ešte zhoršuje kritickú situáciu a pôsobí demotivujúco na

rozvoj inovačného potenciálu. Ak priame zahraničné investície neprispievajú k rozvoju

národného inovačného systému, otvára sa priestor pre „zásah“ štátu. Okrem vytvárania

prostredia by mal štát zabezpečovať podporu výskumného potenciálu, vzdelávacieho

systému a vytváranie sietí domácich podnikov zameraných na aplikáciu

a komercionalizáciu inovácií.

3.1.1.3. Neefektívny model financovania výskumu a vývoja v SR

SR v súčasnosti na financovanie výskumu a vývoja využíva zdroje štátneho

rozpočtu, ktoré predstavujú však len komplementárne financovanie k ERDF.56 Zo štátneho

rozpočtu prúdia prostriedky na inštitucionálne financovanie Slovenskej akadémie vied

a vysokoškolského výskumu. Okrem inštitucionálneho financovania, existuje v SR

mechanizmus súťažného financovania, ktorý je založený na štátnych programoch výskumu

a vývoja, programoch APVV, otvorených výzvach a podpore medzinárodnej vedecko-

technickej spolupráce. Úspešnosť tohto mechanizmu je však v podmienkach slovenského

56 European Research and Development Fund

51

výskumu značne limitovaná. V súčasnosti sú totiž tieto programy charakteristické prílišným

administratívnym zaťažením, náročnými kritériami pre žiadateľov, slabou

informovanosťou a len limitovanými možnosťami ich využitia. Úlohou štátu je formovať

prostredie a štruktúry, ktoré by napomáhalo podnikom čerpať prostriedky zo 7.rámcového

programu či programov Agentúry podpory výskumu a vývoja.

Tabuľka č.6 Porovnanie SR s vyspelými krajinami z hľadiska kľúčových faktorov inovatívnosti

Zdroj: Klas (2005)

Slovensko výrazne zaostáva nielen za inovačnými lídrami v EÚ ale aj za jej

celkovým priemerom. Značné nedostatky možno pozorovať nielen v počte patentov na

inovácie s vysokou technologickou úrovňou, ale tiež v oblasti rizikové kapitálu

a súkromných výdavkov na výskum a vývoj.

Kľúčovými výzvami najbližšieho vývoja tak bude zlepšenie prístupu MSP

k finančným zdrojom, vytváranie primeraných podmienok na prístup k úverom,

k rizikovému kapitálu, k štrukturálnym fondom a k finančným prostriedkom Európskej

investičnej banky. Rast objemu investícií do vedy a výskumu totiž nadobudne význam až

vtedy, keď bude systém financovania vedy a výskumu efektívne fungovať. Pre dosiahnutie

vyššej kvality a nižšej závislosti inštitútov od verejných zdrojov je nevyhnutné

zreštruktualizovať existujúci systém.57 Z daného hľadiska je nevyhnutné zrealizovať

opatrenia zamerané na rozvoj zárodkového, prevádzkového a rozvojového kapitálu

prostredníctvom fondov rizikového kapitálu, posilňovanie stimulov a motivačných

faktorov pre investovanie podnikateľov do výskumu, technológií a inovácií

a vytvorenie nástrojov podpory proinovačného správania vo forme daňových úľav či

odpisových zvýhodnení.

57 KLAS, A. a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s. ISBN 80-7144-147-3

Indikátor (priemer EÚ 15 = 100) Slovensko Fínsko Írsko Estónsko Objem rizikového a rozvojového kapitálu ako podiel na HDP 38,4 203,6 79,9 Firemné výdavky na výskum a vývoj 34,4 209,4 68,8 11,7 Počet high tech patentov na milión obyvateľov 3,8 209,7 53,1 6,8

52

14374

5695

552 672 595 935

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

14000

16000

V1 V2 V3 V4 V5 V6

2001 2002 2003 2004

3.1.1.4. Nedostatočná previazanosť riešených úloh a projektov výskumu a vývoja financovaných zo štátneho rozpočtu na potreby spoločnosti a hospodárstva

Prostriedky zo štátneho rozpočtu v značnej miere smerujú do oblastí, ktoré nemajú

potenciál produkovať trhovo uplatniteľné invencie. I keď je nevyhnutné podporovať

základný výskum, alokácia zdrojov by mala byť kompatibilná so stratégiou rozvoja

inovačných aktivít. V ostatných rokoch sa však zdroje zo ŠR v dominantnej miere pretavili

do výstupov bez komerčnej aplikácie. Opäť narážame na problém objektívneho hodnotenia

a revízie používaných podporných nástrojov ako i problém absencie zastrešujúcej stratégie,

ktorá by definovala očakávané výstupy a tak pozitívne ovplyvnila efektivitu systému

alokácie zdrojov.

Zdroj: Operačný program Výskum a vývoj(2007)

Obrázok č. 11 Počet evidovaných realizačných výstupov v členení podľa druhu výsledku a roku uplatnenia

Vysoký podiel realizačných výstupov spadá do kategórie „nových poznatkov o

podstate javov a porovnateľných faktov bez konkrétnej aplikácie“. V roku 2004 sa viac než

tri štvrtiny výstupov venovali poznatkom bez aplikácie a poznatkom(49%), ktoré môžu byť

rozvinuté do funkčnej podoby (29%). Zvyšných 22% výstupov predstavovalo zdokonalenie

a vytvorenie výrobkov, vyvinutie procesov, projektov a netechnických sociálnych inovácií.

Z uvedeného vyplýva, že približne len pätina výskumu sa venuje praktickým

53

49%

29%

6% 7% 4%

5%

V1 V2 V3 V4 V5 V6

oblastiam a možnosti aplikácie. Existuje teda len nedostatočné previazanie výskumu

a vývoja na spoločensko-hospodársku sféru.58

Zdroj: Prehľad hlavných štatistických ukazovateľov výskumno-vývojového potenciálu za príslušné roky

Obrázok č.12 Počet evidovaných realizačných výstupov v členení podľa druhu výsledku (2005)

Tabuľka č. 7 Kategorizácia výstupov výskumu a vývoja

Výstupy V a V Skratka Nové poznatky bez konkrétnej aplikácie V1

Nové poznatky orientované na špecifický cieľ, s aplikovanou podobou V2

Vytvorenie nových materiálov, výrobkov a zariadení alebo ich zdokonalenie V3

Vytvorenie nových procesov, systémov a služieb alebo ich zdokonalenie V4

Vytvorenie projektov na realizáciu (technickej) inovácie V5

Vytvorenie projektov na realizáciu spoločenskej inovácie v socioekon. oblasti V6

3.1.1.5. Neadekvátne kompetenčné a systémové riadenie

Hoci SR trpí absenciou inovačnej politiky, v jej doterajšom vývoji sa uplatňovali

jednotlivé mechanizmy podpory a alokácie zdrojov. V oblasti vedy a techniky sa tešil

väčšej podpore základný výskum vykonávaný Slovenskou akadémiou vied (SAV)

a univerzitami. Dôležitú úlohu zohráva i Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorej

58Ministerstvo Školstva SR: Operačný plán Výskum a Vývoj. Bratislava: NSRR 2007 -2013, 5.3. 2007 Dostupné z <http://www.sav.sk/uploads/eufunds/OP%20Vyskum%20a%20vyvoj%2009-03-2007.doc >

54

poslaním je manažovanie štátnych programov výskumu a vývoja. Hoci obe inštitúcie sú

nositeľom výskumu alebo jeho podpory, reálne nemajú dopad na rozvoj inovačnej aktivity.

Základným nedostatkom je limitovaný priestor pre aplikovaný výskum, ktorý má oveľa

väčší potenciál praktickej aplikácie. Nedostatok priestoru pre aplikovaný výskum je

odrazom neefektívnej koordinácie jednotlivých štátnych inštitúcií a fragmentovaného

prostredia štátnej podpory inovatívnosti.59

Jednotlivé aktivity a princípy podpory nie sú koordinované, bez zastrešujúcej vízie

a potenciálu významných dopadov na výskumnú či podnikateľskú sféru. Formy podpory

inovatívnosti podnikov nemajú v SR zatiaľ fungujúcu štruktúru a obmedzujú sa len na

finančnú podporu. Absentuje najmä podpora inovačných aktivít i rozvoj znalostí

a manažmentu inovácií. Interakcie inovátorov a difúzia inovácii je rozvinutá len na veľmi

slabej úrovni a prakticky neexistujú systémové nástroje, ktoré by túto situáciu zlepšovali.

Podpora vzniku priemyselných zón a parkov tiež predstavuje len slabý stimul pre

prehlbovanie medzifiremnej spolupráce. Súčasný inovačný systém zlyháva najmä pri

transformovaní nových poznatkov na zdokonalené materiály, výrobky,

procesy, technológie a služby.

Spomínaným kritickým faktorom je nedostatok prostriedkov plynúcich do vedecko-

výskumnej sféry. Na druhej strane, v absolútnych číslach nejde o malé prostriedky

a v porovnaní s celkovým efektom týchto investícií narážame na problém ich návratnosti.

Ak v roku 2006 putovalo viac než osem miliárd korún a nezaznamenávame takmer žiadne

posuny smerom k želanému cieľu, tak táto skutočnosť indikuje, že alokácia prostriedkov

neprebieha efektívnym spôsobom.

Problémom je najmä chýbajúca koordinácia aktivít, inštitúcii a iniciatív, ktorá

vyúsťuje do zbytočnej roztrieštenosti snáh a drobenia zdrojov. Z tohto hľadiska Slovensku

výrazne chýba zastrešujúca organizácia, ktorá by niesla priamu zodpovednosť

a disponovala právomocami rozhodovať programoch a ich zmenách. Dnes s víziou podpory

vedy, výskumu a inovácií existuje množstvo programov, združení a iniciatív, čo

k celkovému napredovaniu prispieva len k malej miere, ba naopak zdroje venované na tieto

59 Nové znenie návrhu Inovačnej stratégie SR na roky 2007 až 2013. Dostupné z http://www.rokovania.sk/Appl/material.nsf/0/653EE5355864DD22C1257299002DBDCA?OpenDocument

55

účely sa ešte viac rozdrobujú na veľké množstvo projektov a úloh. Namiesto určenia

nosných rozvojových línií sa tak investície rozplynú medzi desiatky úloh, z ktorých ani

jedna nie je plne podporená. Preto výzvou pre SR do ďalšieho obdobia je zefektívniť

systémové a kompetenčné riadenie výskumu a vývoja.

3.1.1.6. Absencia objektívneho systému hodnotenia a mapovania výskumného potenciálu

Výskumný potenciál SR je v súčasnosti sústredený v tradičných inštitúciách

výskumných ústavov, vedeckých a univerzitných pracovísk. V roku 2002 bolo evidovaných

270 výskumných pracovísk orientovaných na implementáciu a vedy a techniky. Ich

prevažná časť (168) bola sústredená v podnikateľskom sektore.60

Neexistuje však komplexný prehľad o kapacitách týchto inštitúcií, možnostiach

zapojenia do medzinárodných výskumných úloh a ich možných rolách v procese rozvoja

celkového inovačného potenciálu SR. Táto skutočnosť značne limituje možnosti zacielenia

iniciatív, zvýšenia dynamickosti v transfere poznatkov a využitie týchto centier ako

nositeľov pokroku.

3.1.1.7. Nedostatočná otvorenosť a absencia podnikateľského ducha

Kritickým problémom Lisabonskej stratégie v EÚ je využívanie výsledkov

výskumu a vývoja v praxi. Na Slovensku je tento problém ešte markantnejší, keďže

výsledky výskumu prakticky neopúšťajú priestory laboratórií či výskumných inštitútov.

Napriek tomu, že mnohé prieskumy a analýzy dokazujú pozitívny efekt výskumných

poznatkov na rozvoj spoločnosti a zvyšovanie životnej úrovne občanov, na Slovensku

dominuje uzavretosť pred spoluprácou. Výskumným inštitútom tiež chýba podnikateľská

orientácia, ktorá by pootvorila priestor pre spoluprácu s komerčnou sférou.

60 KLAS, A. a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s.

56

3.1.2. Bariéry na strane vysokých škôl

Vo vyspelých európskych krajinách je mnoho výskumných poznatkov čerpaných z

VŠ sektora. Na Slovensku, napriek bohatej znalostnej základni, k výskumu na VŠ

nedochádza. Jedným z dôvodov môže byť nedostatočné prepojenie škôl na prax ako aj

absencia výskumných kapacít a modernej infraštruktúry.

3.1.2.1. Prepojenie medzi univerzitami a praxou61

Medzi univerzitným výskumom a priemyslom existuje obrovská tematická priepasť.

Výsledky výskumu často nemajú praktickú aplikáciu a keďže chýbajú akékoľvek väzby

s priemyslom je veľmi ťažké možnosti aplikácie identifikovať. Ďalším nedostatkom je

prílišná uzavretosť a nedostatočná podpora multidisciplinarity vo vzdelávaní a výskume, čo

negatívne ovplyvňuje výsledky výskumu a možnosti ich využitia. Pedagogických

pracovníkov brzdí v ich výskumných snahách i kvantitatívny nárast študentov

a požiadaviek od zriaďovateľov vysokých škôl. Významným nedostatkom je i spôsob

riadenia VŠ, ktorý je charakteristický nedostatočným uplatňovaním manažérskych

princípov a nízkou mierou flexibility voči zmenám v prostredí.

3.1.2.2. Absencia systému objektívneho hodnotenia

V sektore vysokých škôl, SAV a ostatných štátnych výskumných inštitúciách

nedochádza k hodnoteniu výstupov, ich aktivity sú dotované bez uplatnenia ekonomického

princípu. Kriticky chýba systém hodnotenia aktivít ako i určenie kľúčových indikátorov

úspešnosti, na základe ktorých by mohli byť programy monitorované a revidované.

3.1.2.3. Chýbajúci marketing a pasívny prístup slovenských univerzít

Ďalším závažným nedostatkom, ktorým trpia vysoké školy je úplná absencia

marketingu a aktívneho vyhľadávania príležitosti. Vysoké školy neprechádzajú od deklarácií

61 BOROVSKÝ, Juraj: Most medzi vedou a praxou.[online] cit. 15.3.2008 Dostupné z <http://www.comedit.eu/data/clanky/most.doc>

57

svojho výskumného charakteru k akciám zameraných na jeho naplnenie. Ich pasívny postoj

neprispieva k budovaniu roly partnera pre podnikovú a výskumnú sféru, ale naopak

prehlbujú sa bariéry medzi slovenskou vedou a praxou.

3.1.3. Bariéry prostredia

Existencia vhodného makroekonomického prostredia je nutná, aj keď nie

postačujúca podmienka inovačnej klímy. Vo všeobecnosti možno pripustiť, že kvalitnejšie

súťažné pravidlá prispievajú k vyššiemu výskytu inovácii. Vhodne formované

podnikateľské prostredie je tak facilitátorom pripravenosti na zmeny, ich vyhľadávanie

a riadenie ako aj kritickým predpokladom podpory vzniku systematických inovácií

a tvorby hodnôt. Preto možno podnikateľské prostredie zaradiť medzi najdôležitejšie

faktory technologického a inovačného rozvoja. Medzi inštitúcie tvoriace takéto prostredie

patria podnikateľské inkubátory a vedecké parky. Ich poslaním je totiž prispievať

k inovačnému rozvoju práve tvorbou a rozširovaním poznatkov.62

3.1.3.1. Nedostatočná podpora rozvoja podnikateľského prostredia a nesúlad inovačnej politiky a celkovej stratégie

Cieľom podpory rozvoja podnikateľského prostredia je pozitívne ovplyvňovať

správanie podnikateľov, motivovať ich k zvýšeniu miery investovania do technológií a

vytvárať podmienky pre možnosti zužitkovania prínosov inovačných aktivít v prospech

rozvoja firmy. V celom procese je dôležitá štruktúra a pripravenosť prostredia a teda

i podpora rozvoja inovačného podnikania. Základom tejto podpory by mala byť pomoc pri

práci z informáciami a znalosťami, ktoré sa stávajú kritickým faktorom úspešného

podnikania. Aby tento proces fungoval vo vzájomnej nadväznosti a prepojenosti

jednotlivých krokov, je potrebná koordinácia aktivít všetkých zúčastnených. Tvorba

proinovačného makroekonomického prostredia je totiž prierezový problém, ktorý sa týka

takmer všetkých rezortov. Centrálnu koordináciu inovačnej a technologickej politiky však

62 MOLNÁR, P. - DUPAĽ, A.: Manažment inovácií podniku. Bratislava: Ekonóm, 2002, 170s.

58

nemá vo svojej právomoci žiadny poverený rezortný orgán a už vôbec nie nadrezortný

orgán SR. Rovnako dôležitým faktorom je kompatibilita širšie chápaného

makroekonomického rámca a užšie chápanej inovačnej a technologickej politiky.

Problémom Slovenska je, že tieto dve oblasti sa vyvíjajú samostatne bez vzájomného

prepojenia a podpory. Preto je nevyhnutné prehodnotiť doterajšie praktiky, postupy

a nástroje v riadení a realizácii technologického rozvoja i nástroje na makroekonomickej

úrovni.63

3.1.3.2. Rezortizmus

Doposiaľ neprekonaným problémom Slovenska je dominujúci rezortizmus vo

viacerých významných oblastiach. Alokácia zdrojov je riešená cez rozpočtové kapitoly

jednotlivých rezortov a ministerstiev, čo úplne zamedzuje uplatniť objektívne hodnotenie

a súťažný princíp v podpore výskumných aktivít. Nemenej významnou oblasťou, do ktorej

silný rezortizmus negatívne zasahuje je multisektorová resp. multiprofesná spolupráca.

Pritom vytváranie zhlukov, zoskupení inovátorov a inštitúcií(univerzít, podnikov a ústavov)

z rôznych sektorov značne rozširuje priestor pre vznik a komerčnú aplikáciu nových

poznatkov a technológií. Spolupráca otvára podnikom väčší priestor pre generovanie

a zdieľanie ideí ale i rizík a nákladov. Multiprofesná i multisektorová spolupráca je

dôležitým prostriedkom pre zvyšovanie konkurencieschopnosti, budovania otvorenejšieho

prostredia podnecujúceho vznik inovácii a facilitátorom prijímania a tvorby zmeny.

63 KLAS, A. a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s. ISBN 80-7144-147-3

59

3.1.3.3. Nedostatočné zapojenie do medzinárodnej výskumnej spolupráce

Slovenská výskumná sféra je charakteristická i limitovaným zapojením do projektov

medzinárodnej a bilatelárnej spolupráce.

Zdroj: Aktuálny výpis údajov o právnických osobách výskumu a vývoja a fyzických osobách výskumu a vývoja z ISP VVP, 2005

Obrázok č. 13 Zapojenie sa do medzinárodnej výskumnej spolupráce

Iba niečo viac než 2800 pracovníkov výskumnej sféry sa v roku 2005 zapájalo do

projektov medzinárodného výskumu a vývoja. V najvýznamnejšej miere sa zapojil

vysokoškolský sektor a pracovníci SAV. Podnikateľský sektor sa do medzinárodnej

spolupráce zapojil len v minimálnej, zanedbateľnej miere. I v oblasti medzinárodnej

spolupráce dominuje orientácia na základný výskum na úkor toho aplikovaného. Do

medzinárodnej spolupráce zameranej na vývoj sa zapojilo len minimálne množstvo

slovenských výskumníkov.

Tabuľka č.8 Medzinárodná spolupráca podľa zapojenia jednotlivých sektorov

Podnikateľský

sektor Sektor VŠ

Štát (mimo SAV)

SAV Spolu

Základný výskum 7 839 43 1014 1 903

Aplikovaný výskum 42 498 222 78 840

Vývoj 9 50 4 4 67

Spolu 58 1 387 269 1 096 2 810 Zdroj: Aktuálny výpis údajov o právnických osobách výskumu a vývoja a fyzických osobách výskumu a vývoja z ISP VVP, 2005

839

43

1014

498

222

42

78 4

50

4

0 200 400 600 800 1000 1200 1400 1600

Podnik.sektor

Sektor VŠ

Štát (mimo SAV)

SAV

Základný výskum Aplikovaný výskum Vývoj

60

3.1.3.4. Nedostatočné zapojenie SR v podporných programoch

Ak sa zameriame na mieru účasti podnikateľskej sféry v 6. Rámcovom programe,

možno dokumentovať, že pokračujeme v nepriaznivom trende 5. Rámcového programu,

kde priemysel vykazoval len malú účasť. Ku závažnosti tejto situácie prispieva i fakt, že

účasť bola tvorená malými a strednými podnikmi, z ktorých len malá časť sú nositeľmi

výrobných inovácií.

Zapojenie SR do 6.rámcového programu EÚ možno zhodnotiť i prostredníctvom

priemerného objemu prostriedkov získaného na jeden projekt. Nedostatočné vybavenie

prístrojovou a laboratórnou technikou inštitúcií výskumu a vývoja sa prejavilo

i v neschopnosti zapojiť sa do medzinárodnej súťaže. Slovenské výskumné tímy tak nie sú

schopné ponúknuť kvalitné výstupy európskej úrovne, čo im bráni v plnej integrácii do

Európskeho výskumného priestoru a spolupráci so špičkovými európskymi inštitúciami

výskumu a vývoja. I tieto faktory sa podpísali pod nedostatočnú mieru zapojenia sa do 6RP

a priemernú dotáciu 94 852 EUR na projekt. 64

3.1.3.5. Dominantná orientácia na technologicky nenáročné odvetvia s nízkymi požiadavkami na kvalifikovanú pracovnú silu

Rovnako závažným problémom je i priemyselná štruktúra Slovenska a jej

dominantná orientácia na odvetvia s nízkou technologickou úrovňou a potrebou

kvalifikovanej pracovnej sily. Kým vysoká technologická úroveň je jedným z nosných

prvkov znalostnej spoločnosti, na Slovensku sa orientácia na technológie tejto úrovne

formuje len veľmi pomaly. Intenzita inovácií, t.j. podiel výdavkov na inovácie na

celkových tržbách podnikov, klesá so stúpajúcou úrovňou technológie (od 3,4%

v podnikoch s nízkou technologickou úrovňou po 0,8% v podnikoch s vysokou

technologickou úrovňou). Krajiny EÚ, naopak, vykazujú vyššiu intenzitu inovácií v oblasti

progresívnych technológií, kým v SR dominuje snaha zlepšovať zaostalejšie technológie.65

64 Ministerstvo Školstva SR: Operačný plán Výskum a Vývoj. Bratislava: NSRR 2007 -2013, 5.3. 2007 Dostupné z <http://www.sav.sk/uploads/eufunds/OP%20Vyskum%20a%20vyvoj%2009-03-2007.doc > 65 KLAS, Antonín: Úroveň výskumu a inovácií v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej Únie. In: Ekonomický časopis SAV, roč. 50/2002, číslo 4, s. 663- 686

61

3.1.3.6. Slabá propagácia poznatkov ako zdroja ekonomického rastu

Inovácie stále nie sú všeobecne prijímané ako podnikateľský nástroj, prostriedok

zabezpečenia zhodnocovania zdrojov. Okrem slabo rozvinutého manažmentu inovácií

možno pozorovať i všeobecné nepochopenie inovácií a ich dôležitosti pre zabezpečenie

trvalo udržateľného hospodárskeho rastu. Slovensku chýba kultúra podpory excelentnosti,

prevláda skôr silný rezortizmus, ako i snaha uspokojiť všetkých aspoň trochu namiesto

selekcie perspektívnych smerov. Kritickú významnosť pre rast počtu inovatívnych firiem

zohráva i zvýšenie informovanosti firiem o podporných aktivitách.

3.1.4. Bariéry na strane podnikov

Slovenskí podnikatelia uprednostňujú prebratie zahraničných technológii pred

realizáciou a využívaním domáceho výskumu. Nepriateľom znalostnej ekonomiky je tak na

strane podnikov najmä neochota riskovať príznačná pre slovenský podnikateľský sektor.

Slovensko sa vyznačuje i odlišnou štruktúrou výdavkov na inovačné aktivity. V EÚ

na domáci výskum putuje 53% inovačných výdavkov. Na Slovensku iba 12,8% výdavkov

smeruje do domáceho výskumu, kým oveľa významnejší podiel 32,9% výdavkov smeruje

do investícií.66 Do sektoru domáceho výskumu smerujú minimálne prostriedky a zaniká

živná pôda pre výskumné aktivity. Kombináciou týchto faktorov sa vytvára a rozpína

priepasť medzi SR a EÚ vo vzdelanostnom a výskumnom zázemí inovačných aktivít ale

taktiež sa znižuje kapacita slovenských podnikov generovať idey ako základ

technologického pokroku.

3.1.4.1. Kapitálová poddimenzovanosť podnikovej sféry

Napriek výraznému hospodárskemu rastu SR v ostatných rokoch, podniková sféra

nedisponuje prostriedkami, ktoré by mohla efektívne investovať do výskumu. Vyplýva to

66 KLAS, A. a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s.

62

jednak z neadekvátnej orientácie na ciele momentálneho prežitia či udržania

konkurencieschopnosti. Okrem slabej inovačnej kultúry slovenské podniky trápi i

nedostatok investičného kapitálu čo obmedzuje ich inovačné aktivity a vyvoláva potrebu

zlepšiť prístup k finančným prostriedkom aj z verejných zdrojov.

Podniky tak opúšťajú rozvojové zámery a nie sú motivované pravidelne investovať

do technológií či výsledkov výskumu a vývoja. V prípade vlastných projektov často

narážajú na nerozvinutý mechanizmus finančnej podpory tak v oblasti štátnej podpory ako

aj v oblasti súkromných zdrojov. Na Slovensku kriticky chýba mechanizmus rizikového

kapitálu, z ktorého by mohli prúdiť zdroje na výskumné projekty. Inovatívne projekty

narážajú na značné prekážky už vo fáze financovania svojich počiatočných fáz vývoja.

Banky totiž pôžičky na projekty výskumného charakteru prostriedky neposkytujú, keďže

takéto projekty sú asociované s vysokou mierou rizika a teda nízkou garanciou návratnosti.

3.1.4.2. Absencia vedecko – technickej spolupráce

Dôležitým prostriedkom pre difúziu inovácií a využívanie poznatkov pre ich tvorbu

je výskumno-priemyselná spolupráca medzi výskumným a podnikateľským sektorom.

Žiadna firma totiž nie je schopná zaistiť získanie všetkých výhodných podnikateľských

príležitostí vhodnými inovačnými aktivitami realizovanými individuálne – vlastnými

silami. Úspešnú inováciu môže firma pripraviť len v spolupráci s vybranými spojencami,

ktorú začne rozvíjať už v okamihu identifikácie príležitosti.

Na Slovensku však dochádza k takejto spolupráci len v obmedzenej miere.

Vedecko-výskumný potenciál je podnikmi ignorovaný, čo prispieva jednak

k ochudobňovaniu výskumných aktivít ale tiež k upevňovaniu statiky podnikateľského

sektora. Slabá spolupráca slovenskej podnikovej sféry a výskumníkov je viditeľná aj v

rámcových programoch EÚ. Kým v zakladateľských štátoch únie participujú priemyselné

podniky a výskumné ústavy na projektoch rovnakým dielom, na Slovensku dominujú

63

univerzity a Slovenská akadémia vied.67 Tieto inštitúcie sú pritom charakteristické

orientáciou na základný výskum, ktorého výsledky možno len ťažko aplikovať v komerčnej

sfére a jeho prínos pre hospodársky rast je limitovaný. Dominantná orientácia na základný

výskum na úkor výskumu aplikovaného je kritickou bariérou rozvoja spolupráce

s podnikmi, keďže vo sfére základného výskumu neexistuje tlak na aplikáciu poznatkov

a výsledkov výskumu v praxi. Aplikovaný výskum, ktorý má potenciál vytvárať príležitosti

pre podnikový sektor je na Slovensku značne poddimenzovaný a poznačený tak dôverou

v jeho schopnosť produkovať použiteľné výstupy.

Zdroj: Aktuálny výpis údajov o právnických osobách výskumu a vývoja a fyzických osobách výskumu a vývoja z ISP VVP, 2005

Obrázok č.14 Personálne kapacity V a V v roku 2005

Absencia vedecko-technickej spolupráce sa ešte dramatickejšie prejavuje v oblasti

vývoja. Na Slovensku prakticky nedochádza k vývoju nových produktov či technológií so

zapojením vedecko-výskumných pracovníkov, čo ešte viac prehlbuje priepasť medzi

výskumom a praktickým využitím jeho výstupov.

3.1.4.3. Technologická medzera

Technologicky nové výrobky vyvinuté na Slovensku patria k výnimkám. Zásadné

inovácie produktov, ako výsledok domáceho výskumu a vývoja, spojené s ekonomickým

prínosom, sú na Slovensku zastúpené len minimálne. Podniky na Slovensku uprednostňujú

67 GÁKOVÁ, Zuzana: Slovensko na európsky výskum dopláca. [online] In: Trend 26.5.2005 [cit. 20.3.2008] Dostupné z < http://ekonomika.etrend.sk/43900/europska-unia/slovensko-na-europsky-vyskum-doplaca >

0

2000

4000

6000

8000

10000

Základný výskum

Aplikovaný výskum

Podnik.sektor Sektor VŠ Štát. sektor(mimo SAV) SAV

Vývoj

64

dovezené technológie ako zdroj inovácií, čo vyplýva i z štruktúry výdavkov na inovácie,

ktorá je výrazne v neprospech domáceho výskumu (12,9% v roku 1999 s klesajúcim

trendom). Hoci tento prístup znižuje riziko a náklady spojené s vývojom technológií,

negatívne pôsobí na tvorivú schopnosť a potenciál rozvoja týchto technológií v domácom

prostredí.

I v oblasti výdavkov na inovácie dominujú veľké podniky, ktoré sa na výdavkoch

podieľali 88,3% zastúpením. Malé podniky vykazovali len minimálne až zanedbateľné

výdavky so zastúpením 1,2% a stredné podniky sa tiež angažovali v obmedzenej miere

s 10,5% podielom. Situáciu ešte zhoršuje fakt, že iniciátorom zavádzania inovácií sú často

zahraničné spoločnosti.68

Tabuľka č. 9 Rozdelenie inovujúcich podnikov podľa technologickej náročnosti

Podiel inovujúcich podnikov v %

Intenzita inovácie v %

2000 2004 2000 2004 Vysoká technológia 9,5 39,7 0,8 6,6 Stredne vysoká technológia 23,5 27,1 2,7 9,8 Stredne nízka technológia 14,2 22,1 2,1 2,5 Nízka technológia 16,0 19,5 3,4 4,3 SR spolu 16,9 22,5 3,2 5,7

Zdroj: Klas(2005)

Slovenské podniky tiež nedisponujú modernými technológiami v takej miere ako

ich európsky konkurenti najmä z dôvodu nedostatočných finančných prostriedkov. Ako

príčiny nevýhodnosti využívania najnovších výrobných technológií uvádzajú respondenti

malý odbyt(47%), malý domáci trh(43%), malý odbyt v zahraničí (25%) a vysokú cenu

(15%). Z uvedených dôvodov až 33% MSP nemá záujem spolupracovať na vývoji nových

technológií. Iba 21% prejavilo záujem o spoluprácu na vývoji výrobných technológií

s ďalšími firmami a 18% s vlastnými kapacitami.

68 KLAS, A. a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s.

65

Slovenské podniky sa nevyznačujú aktívnou politikou v oblasti technológii, len

nepatrné percento z nich systematicky investuje do jej obnovy. 69

Zdroj: Časopis SAV(4/2002)

Obrázok č. 15 Investície do obnovy technológií

Na obnovu technickej infraštruktúry sú potrebné najmä kapitálové investície, ktoré

však v štruktúre výdavkov na výskum a vývoj majú len minimálne zastúpenie. Podiel

bežných výdavkov z výdavkov na výskum a vývoj celkom v r. 2005 zostal na úrovni r.

2004, t. j. 89,3%. Podiel kapitálových výdavkov na VV iba okolo 10% nemôže dostatočne

kryť potreby rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

3.1.4.4. Prílišná uzavretosť a neochota zdieľať informácie a námety

Problémom slovenskej podnikateľskej sféry je uprednostňovanie uzavretosti

a nezávislosti i prílišnej ochrany informácií, čoho následkom môže byť degradácia

schopnosti prijímať a pracovať s novými poznatkami. Podniky sú charakteristické silnou

uzavretosťou a nevôľou zdieľať informácie či inovačné námety. Toto z časti pramení

z nedostatočného využívania patentov ale najmä z vysokého stupňa nedôvery voči

výskumným či dodávateľským partnerom. Úrad priemyselného vlastníctva eviduje len

veľmi málo žiadostí o udelenie patentu a úžitkového vzoru. Tento fakt poukazuje na

závažné skutočnosti, a to že buď podniky uprednostňujú utajovanie inovácií alebo žiadne

zásadné inovácie nevytvárajú..

69 KLAS, Antonín: Úroveň výskumu a inovácií v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej Únie. In: Ekonomický časopis SAV, roč. 50/2002, číslo 4, s. 663- 686

Na základe vzniknutej potreby ;

63,00%

Nepravidelne;

40,10%

Systematicky; 4,70%

Bežné

89,30%

Kapitálové

10,70%

66

„Vývoj sa urýchľuje, preto je dôležité hľadať cesty ako poznatky, ktoré organizácia

má, čo najlepšie a najrýchlejšie využiť. A to sa dá dosiahnuť iba v prostredí dôvery,

partnerstva, sieťovania, spolupráce a, samozrejme, vzájomnej otvorenosti.“ 70

Samotné disponovanie informáciami je však bezpredmetné pokiaľ nedôjde

k akciám, ktoré premenia informácie na prínosné inovácie a zmeny. Pri inováciách je veľmi

dôležitá interdisciplinarita – inšpirácie a skúsenosti z iných odborov, vzájomná

komunikácia a interakcie špecialistov z rozdielnych odvetví.

3.1.4.5. Slabá interakcia a nerozvinutá spolupráca medzi podnikmi

Na Slovensku ešte je len slabo rozvinuté proinovatívne podnikateľské prostredie,

chýba technologicky orientovaný podnikateľský segment, na ktorom možno budovať

základy inovačnej dynamiky krajiny. Svoju úlohu zohráva i takmer neexistujúca

medzifiremná spolupráca, čo brzdí rozvoj inovačných aktivít v slovenskom

podnikateľskom sektore. Medzifiremná spolupráca má pritom mnoho pozitívnych efektov,

keďže umožňuje znížiť riziká spojené s technologickým vývojom a ponúka prístup

k novým trhom. Riešenie tohto problému by mohol priniesť i na Slovensku úspešný

automobilový priemysel. Veľké podniky môžu podnietiť aktivitu a rozdúchať inovačnú

iskru práve v malých firmách, ktoré sú otvorené novým riešeniam, marketingovým

postupom, výskumu, či technológiám. Je však dôležité, aby sa to všetko dialo v spojitosti,

v clustroch malých firiem, vedcov, univerzít, inkubátorov a výskumných jednotiek. Len ich

vzájomná interakcia zaručí, že tieto aktivity budú prebiehať prepojene a budú mať

nadväznosť. Spájanie kľúčových hráčov a koordinovanie takýchto clustrov a interakcií na

Slovensku však chýba čo výrazne deformuje prostredie, v ktorom by mali inovácie

vznikať.71

70KOŠTURIAK, Ján: Nevyužité informácie sú nanič. [online] In: Trend 4.2.2008 [cit. 20.3.2008] Dostupné z <http://podnikanie.etrend.sk/125484/riadenie-a-kariera/nevyuzite-informacie-su-nanic-nazor > 71 HORNÍKOVÁ, Zuzana - ZÁBORSKÝ, Ján: Mary Canning: Slovensku chýba inovačná iskra [online]: 9.2.2004. [cit. 22.1.2008] Dostupné z <http://ekonomika.etrend.sk/31693/slovensko/mary-canning-slovensku-chyba-inovacna-iskra >

67

3.1.4.6. Pasivita a absencia dlhodobej stratégie u malých a stredných podnikov

Ďalším dôležitým faktorom pre rozvoj inovácií je inovačná aktivita malých

a stredných podnikov, keďže tieto podniky sú vo všeobecnosti považované za motor

ekonomického rastu a centrálnych nositeľov inovačného procesu. Oproti veľkým

podnikom totiž vykazujú väčšiu flexibilitu a schopnosť okamžite reagovať na trhové

zmeny. Malé firmy alebo firmy rozbiehajúce nový výrobný program môžu zohrávať

významnú úlohu pri využívaní technológií. Malá firma má výhodu pred veľkým

koncernom najmä z hľadiska času, ktorý potrebuje na vývoj a začatie výroby. Taktiež sa

ľahšie sústredí na špecializované trhy, o ktoré veľké organizácie nejavia záujem.72 Tieto

podniky však často trpia nedostatočnou kapitálovou základňou na financovanie inovačných

projektov.

Na Slovensku sú však ťažiskom inovačnej aktivity veľké podniky, inovujúce

spoločnosti v sektore malých a stredných podnikov majú oveľa menšie zastúpenie. Podľa

inovačného prieskumu73, len 17% výrobných podnikov je i podnikom, ktorý technologicky

inovuje – teda uviedlo nové alebo zlepšené produkty alebo procesy. Najviac aktivity

vykazuje veľké podniky (viac ako 250 zamestnancov), z ktorých inovuje 43%. Horšia je

situácia v sfére MSP keďže len 17% stredných podnikov a 7% malých podnikov, uviedlo,

že sa podieľa a riadi inovačné aktivity. Situáciu zhoršuje i fakt, že na výdavkoch na

inovácie sa veľké firmy podieľajú viac ako 80%-ným podielom.74

Pod tieto výsledky sa podpisuje nielen reštriktívna politika a nedostatok finančných

zdrojov ale i celkový postoj podnikovej sféry k inováciám ich významu. Podľa

prieskumov75 medzi podnikmi v jednotlivých spracovateľských odvetviach, až 98%

respondentov priznalo otvorenosť inováciám a novým požiadavkám zákazníkov. Na druhej

72 Allen, J., C.: Inovační podnikaní. Bratislava: Elita, 1999 ??? s. 73 KLAS, A. a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s. ISBN 80-7144-147-3 74 ZAJAC,Š.: Innovation and Slovakia. In: Second Multinational Panel Meeting - Innovation policy issues in seven candidate countries: the challenges. European Commision DG:Louxembourg, 29.11. 2002 75 ZAUŠKOVÁ, Anna: Aplikácia modelu inovatívnosti na podmienky slovenských firiem DSP v rámci globálneho trhu. Zvolen: Technická univerzita – Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva Dostupné z

68

strane tento optimistický výsledok vyvažuje fakt, že tento otvorený postoj sa zriedkakedy

pretaví do skutočnej inovačnej aktivity. Kritickým predpokladom inovačného procesu sú

ľudia, ich znalosti, vzájomné ovplyvňovanie a zdieľanie myšlienok i vytváranie a obnova

poznatkov. Toto je, žiaľ, v podmienkach slovenských podnikov značne podceňované

kritérium. Prieskum totiž preukázal, že medzi pracovníkmi ešte stále nepôsobia inovačné

tímy, ktoré by samé pracovali s novými poznatkami a inými inovačnými zdrojmi. Viac než

polovica respondentov začína inovovať až po príkaze zhora – od majiteľa alebo

manažmentu. Situáciu ešte zhoršuje zistená skutočnosť, že ani nie celé 1% opýtaných

uviedlo, že pre dodávky konkrétnych riešení a nápadov pre inovácie využívajú výskumnú

inštitúciu na Slovensku.

Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú faktu, že slovenskí podnikatelia nemajú

potrebné znalosti v oblasti manažmentu znalostí, nevykazujú potrebu ani snahu zapájať do

svojich činností vedecko-výskumných partnerov a podceňujú nevyhnutnosť inovatívnosti

pre zabezpečenie trvalo udržateľného rastu. I keď slovenskí podnikatelia deklarujú

záujem o tvorbu inovácií a zlepšovanie svojich produktov či služieb, je otázne do akej

miery sú ochotní a motivovaní inováciám sa reálne venovať.

Absencia inovačných stratégií

Inovácie musia byť podporené správnou stratégiou aby firma mohla prosperovať

a budovať konkurenčné výhody. Okrem inovácie procesov a produktov podniku je tiež

potrebné zaistiť inováciu ľudí – zabezpečovať zvyšovanie ich kvalifikácie, sústavné

vzdelávanie, vytvárať čo najvhodnejšie prostredie pre tvorbu a rozvoj inovácií. Ak chcú

MSP zvyšovať svoju konkurencieschopnosť, je nevyhnutné zamerať sa práve na

vzájomnú výmenu informácií, zdieľanie a tvorbu poznatkov a následný vznik nových

myšlienok a modelov.

O investíciách do inovácií by sa nemalo preto rozhodovať len s ohľadom na

krátkodobý zisk alebo úsporu nákladov, ale predovšetkým ako na prostriedok maximálneho

zhodnocovania zdrojov a zabezpečovania dlhodobej konkurencieschopnosti. Slovenskí

podnikatelia však stále uprednostňujú krátkodobé efekty, čo možno pozorovať i v ich

69

postoji k inováciám.76 Slabé konkurenčné prostredie neposkytuje dostatočné tlaky na

podniky, ktoré tak inovačné aktivity považujú za príliš riskantné a uspokoja sa s vlastnou

stagnáciou. Na druhej strane, štátna politika doposiaľ podnikom neposkytla významnejšie

stimuly vo forme daňových úľav, úrokových či odpisových zvýhodnení, ktoré by podniky

motivovali opustiť tradičné myslenie a rozvíjať vlastné inovačné aktivity. Rovnako dôležitý

predpoklad, k uplatneniu ktorého na Slovensku vôbec nedochádza, je existencia

zárodkového a rizikového kapitálu. Tieto mechanizmy predstavujú významný zdroj

prostriedkov pre projekty s vysokou mierou rizika ale tiež s vysokou mierou zhodnotenia

zdrojov. Absencia týchto nástrojov deformuje prostredie, v ktorom by mali vznikať

inovácie uplatnením výsledkov výskumu a vývoja.

3.1.4.7. Nízka miera komerčnej využiteľnosti výstupov výskumu a vývoja

Nedostatočný dopyt firiem po výstupoch výskumu a vývoja môže byť

ospravedlnený nízkou mierou ich komerčnej využiteľnosti. Výrazne vysoký podiel

výstupov činia nové poznatky bez konkrétnej aplikácie 50,7% a nové poznatky orientované

na daný cieľ 31,6%.

Zdroj: Aktuálny výpis údajov o právnických osobách výskumu a vývoja a fyzických osobách výskumu a vývoja z IS VVP za rok 2005

Obrázok č. 16 Výstupy výskumu a vývoja 2005

76 Prostredníctvom výsledkov prieskumu vykonaného Eurostatom, ŠÚ SR, NARMSP a Ústavom slovenskej a svetovej ekonomiky SAV možno porovnať vnímanie inovácií a ich opodstatnenosti na Slovensku a v Európskej únii. (viď príloha 1)

53% 33%

5%

6% 3%

Bez konkrétnej aplikácie Cieľovo orientované

Nové materiály, výrobky Procesy, systémy, služby

Projekty technickej inovácie

70

V štruktúre výstupov výskumu a vývoja pretrváva pomerne nízky podiel hmotných

realizačných výstupov typu vytvorenie nových materiálov, výrobkov a zariadení 5,0%

a vytvorenie nových procesov, systémov a služieb 5,5% a vytvorenie projektov na

realizáciu technickej inovácie 2,8%.

3.1.4.8. Manažment inovácií

Slovenským podnikom chýba systematická metodika pre pochopenie komplexného

charakteru inovácií a ich riadenie. K tomu aby inovácia bola úspešná je nutné pochopiť

podstatu samotného procesu. Pre zabezpečenie inovačného úspechu je potrebné nastaviť

interné procesy tak aby firma dokázala inovačné podnikateľské nápady pretaviť do podoby

úspešných produktov či technológií. Firmy musia tak posilniť svoju schopnosť myslieť

strategicky a myslieť systémovo.77 Slabinou je i manažment poznatkov a nedostatočná

motivácia ku generovaniu nových ideí. Úspech inovačných aktivít firmy je závislý na

odborných spôsobilostiach jej manažérov, ktorí musia presadiť vhodnú inovačnú stratégiu

a zabezpečiť hodnotovú orientáciu inovačných aktivít. V neposlednom rade sa veľmi

zanedbáva meranie a vyhodnocovanie prínosov z inovácií.78

3.1.4.9. Absencia prepojenia a distribučných kanálov pre poznatky a inovácie

Rovnako dôležitým faktorom je rozvinutosť systému transferu poznatkov, ktorá je

v SR na veľmi nízkej úrovni. Neexistujú cesty a mechanizmy, ktoré by spájali výskumné

centrá a podniky, pomáhali administrovať a riadiť inovačné projekty. Zatiaľ nie sú

vybudované distribučné kanály, ktoré by umožnili výmenu informácií a zdieľanie námetov,

resp. vytvárali pôdu pre multisektorovú spoluprácu.

77 PITRA, Zbynek: Hodnotove pojeti inovačných aktivit firmy. Praha: Soukromná škola ekonomických studií Dostupné z <http://www.svses.cz/skola/akce/konf/inovace05/texty/sbornik.pdf> 78KOŠTURIAK, Ján: Byrokratickí inovátori.[online] 29.11.2007[cit. 28.3.2008] Dostupné z http://podnikanie.etrend.sk/119914/riadenie-a-kariera/byrokraticki-inovatori

71

4. KAPITOLA Implikácie a odporúčania

Slovensko stojí pred náročným obdobím transformácie ekonomiky s dôrazom na

zvýšenie jej výkonnosti, na odklon od spracovateľských odvetví s nízkymi nárokmi na

technológiu a kvalifikovanú pracovnú silu a sústredenie sa na rozvoj znalostí a tvorbu

inovácií. A hoci formulované programy a deklarované snahy majú prispieť k želanému

posunu, zatiaľ sú ich efekty minimálne a často sa rozplývajú bez dosiahnutia výraznejšej

zmeny. V predošlej časti sme definovali bariéry, ktoré limitujú úspešnosť transferu

poznatkov a tvorby inovácií. Nanešťastie, mnohé z týchto bariér sú integrálnou súčasťou

programov a vyhlásení. Bariéry sú natoľko silné a pretrvávajúce, že pravdepodobne

neumožnia pripravovaným iniciatívam dosiahnuť vytýčené ciele. Ak dané bariéry ostanú

ignorované resp. obsiahnuté v rozvojových plánoch, existuje veľká pravdepodobnosť, že

tieto plány nebudú efektívne naplnené a SR bude nasledovať doposiaľ negatívny trend.

Preto ak chce Slovensko úspešne naštartovať proces zmien, musí sa v prvej fáze sústrediť

na odstraňovanie bariér a vytváranie prostredia, v ktorom sa podarí efektívne uskutočniť

formulované programy vedúce k vytýčeným cieľom. Ak naopak, programy budú ignorovať

súčasný stav, môže sa stať, že sa iniciatívy nepovedú k zmene ale len k ďalšiemu

prehlbovaniu súčasného bezútešného stavu.

Tvorcovia vízie a stratégie inovačného rozvoja by si mali v prvom rade uvedomiť,

že hoci sú mienené opatrenia zamerané na odstraňovanie problémov a prispievanie

k celkovému približovaniu Slovenska k vyspelým ekonomikám, v súčasných podmienkach

len ťažko naplnia stanovené ciele. Mnohé akčné zámery a návrhy sú priamo

odpozorované zo zahraničia, kde už preukázali svoj potenciál posilňovať tvorbu inovácií

a poháňať tak hospodársky rast. Slovensko je však je charakteristické mnohými

špecifickými črtami. Tieto špecifiká si vyžadujú osobitý prístup a nie len kopírovanie

opatrení, ktoré sa úspešne podarilo realizovať v zahraničí. Slovenská republika je

poznačená nielen svojim osobitým vývojom poznačeným desaťročiami centrálne

plánovanej ekonomiky s absenciou súkromného vlastníctva a konkurenčných tlakov ale

i deformovaným vývojom podnikateľského prostredia a národných stratégií

72

v poprevratovom období. Táto situácia si vyžaduje premyslený prístup, ktorý sa zameria

najmä na zmenu usporiadaní a tvorbu prostredia, v ktorom sa konkurenčný tlak stane

hybnou silou vedúcou i k inováciám ako najefektívnejším prostriedkom konkurenčného

boja v 21.storočí. I keď nemožno pochybovať o opodstatnenosti jednotlivých opatrení,

nutnosti zavedených zmien a snáh o nápravu nepriaznivého stavu, je opodstatnené

zamyslieť sa nad adekvátnosťou ich použitia v súčasnom prostredí. Na jednej strane

oceňujeme pozitívne zmeny uskutočnené v legislatívnej a inštitucionálnej oblasti, na druhej

strane musíme priznať, že stratégia obišla krok riešenia štrukturálnych bariér a vrhla sa na

navrhovanie opatrení zameraných na riešenia dôsledkov. Skutočný problém – pôvodca

dôsledkov je obídený, čo značne ohrozuje plnohodnotné nasledovanie stratégie

a dosahovanie vytúžených zmien. Všetky rozpracované témy počnúc problémom financií

cez upadajúci výskum až po nerozvinutú medzipodnikovú spoluprácu pramenia

z rozsiahlejších problémov jednak socialistického dedičstva, priemyselne orientovanej

hospodárskej štruktúry a jednak pasívneho postoja slovenskej podnikateľskej sféry.

Nedostatkom akčných programov a taktiež príčinou ich zlyhaní môže byť práve

ignorovanie pôvodných príčin a sústredenie sa na odstraňovanie dôsledkov.

Pre budovanie znalostnej ekonomiky je nevyhnutné uskutočniť zmeny a opatrenia,

ktoré navrhujú strategické dokumenty Inovačnej stratégie SR či Operačného programu

výskumu a vývoja. Avšak v súčasnom kontexte špecifických čŕt slovenského hospodárstva

a nerozvinutého podnikateľského prostredia, nemožno od týchto opatrení očakávať, že

povedú k potrebnej zmene.

4.1. Nevyhnutné predpoklady pre využitie budúcich príležitostí

Slovensko potrebuje pre udržanie a budovanie konkurencieschopnosti v prvom rade

vytvoriť vhodné podmienky pre vedomostnú ekonomiku. Pre ekonomiku, kde vedomosti

budú nielen jej základom ale i pracovným nástrojom. Stratégia konkurencieschopnosti

Slovenska do roku 2010 sa preto musí opierať o oblasti ako: veda, výskum a inovácie;

informačná spoločnosť; podnikateľské prostredie a vzdelanie. Ich dôležitosť rastie

vzhľadom na ich funkciu vo vzdelanostnej ekonomike v súčinnosti so skutočnosťou, že

73

v týchto oblastiach zaznamenáva Slovensko značné zaostávanie za priemerom EÚ 15.79

Budúci vývoj a hospodársky rast SR musí byť v réžii výskumu a vývoja a z neho plynúcich

inovácií ak sa chce Slovensko priblížiť vyspelým krajinám a prispievať

k konkurencieschopnosti EÚ. Vyžaduje si to predovšetkým zabezpečiť výraznejšie

prepojenie verejného sektora výskumu a vývoja (verejné vysoké školy, ústavy Slovenskej

akadémie vied a rezortné príspevkové a rozpočtové výskumné ústavy) na podnikateľskú

prax. Verejné inštitúcie by sa mali zaviazať, že výskum budú orientovať na tie oblasti, ktoré

môže využiť podnikateľský sektor na zvýšenie udržateľnej konkurencieschopnosti. Za

dobrý krok možno považovať i plánované zmeny v daňových zákonoch, ktoré budú

podnikateľov motivovať k väčším investíciám do výskumu a vývoja. Navrhované

iniciatívy ako vedecko-technické parky, technologické centrá a inkubátory, či

podnikateľské centrá a fondy štartovacieho kapitálu môžu prispieť k rastu podnikateľskej

aktivity založenej na inováciách. Nevyhnutným predpokladom pre ich úspešnosť je ale

existencia prostredia, kde existuje prirodzený dopyt po inováciách a kde je okolo inovácií

sústredená hospodárska aktivita.80

Otázne však ostáva z akých prostriedkov chce SR financovať plánované iniciatívy,

ak klesá podiel výdavkov na výskum a vývoj. V rokoch 2007 – 2013 možno čerpať

prostriedky i z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom operačného

programu výskum a vývoj. V súčasnom období je veľmi dôležité využiť možnosti, ktoré

nám poskytuje členstvo v EÚ. SR napriek svojmu výraznému ekonomickému posunu

nebude schopná vlastnými silami zabezpečiť zvyšovanie výdavkov do takej miery, aby

došlo k želanému „prevratu“ a naštartovaniu budovania znalostnej ekonomiky. Významnou

príležitosťou je najmä 7. rámcový program EÚ, ktorého predpokladom je preinvestovať do

výskumných projektov 53,2 miliárd EUR.81 Pre efektívne čerpanie prostriedkov z fondov

79 Ministerstvo Školstva SR: Operačný plán Výskum a Vývoj. Bratislava: NSRR 2007 -2013, 5.3. 2007 Dostupné z <http://www.sav.sk/uploads/eufunds/OP%20Vyskum%20a%20vyvoj%2009-03-2007.doc > 80Zámery vlády v oblasti vedy a techniky. [online] 13.09.2007[cit. 23.2.2008] Dostupné z <http://www.euractiv.sk/vzdelavanie0/clanok/zamery-vlady-v-oblasti-vedy-a-techniky > 81 EURÓPSKA KOMISIA- Generálne riaditeľstvo pre výskum: Siedmy Rámcový program –Európsky výskum v akcii. Európske spoločenstvá: Brusel, 2007 Dostupné z <http://ec.europa.eu/research/fp7/pdf/fp7-brochure_sk.pdf>

74

EÚ však musia prijaté projekty spĺňať kritérium návratnosti zdrojov.82 Motivačné

programy by sa preto mali sústrediť najmä na zmenu postoja k investíciám do výskumu

a vývoja. Na strane systémových nástrojov by sa mal štát sústrediť na podporu výskumných

kolektívov, jednotlivých centier výskumu i odmeňovanie prispievania k riešeniu

výskumných úloh.

Okrem verejného financovania je nevyhnutné posilniť najmä investície súkromného

sektora. Je teda potrebné zamerať sa na oblasť nepriamej podpory a stimulovať

podnikateľskú sféru tak, aby sa do roku 2010 podiel investícií do výskumu a vývoja z ich

zdrojov výrazne zvýšil.83 Súčasťou dlhodobých cieľov do roku 2010 je vytvorenie

prostredia pre rast inovácií a nových foriem nepriamej podpory vedy a techniky

v Slovenskej republike s cieľom rozvíjať a posilniť súkromné investície a využívanie

rizikového kapitálu pri výskume a vývoji. Prostredníctvom „Dlhodobého zámeru štátnej

vednej a technickej politiky Slovenskej republiky do roku 2010“ by mal byť zavedený nový

stimul - rizikový kapitál.

V súčasnosti slovenská podnikateľská sféra kriticky postráda nové poznatky a

vedomosti i prácu s nimi, čo do značnej miery limituje jej schopnosť pracovať

s poznatkami a budovať okolo nich konkurenčnú výhodu. Ak má totiž Slovensko dobrú

vedomostnú základňu, nestačí ju len udržiavať ale musíme nájsť spôsoby ako ju rozvíjať

a zveľaďovať v súčinnosti s firemnou sférou. Kľúčovou úlohou a výzvou nielen pre vládu

ale i pre súkromný a vysokoškolský sektor je stotožniť sa s princípmi aktívnej inovačnej

politiky. Základom takéhoto prístupu sú poznatky, okolo ktorých vznikajú nové otázky,

tvorivá spolupráca a v konečnom dôsledku i ekonomiku obohacujúce riešenie. Jedná sa

však o komplexný proces, ktorý si vyžaduje otvorenosť a aktívnu podporu zúčastnených

aktérov. Tento proces má veľa zraniteľných miest, ktoré ho môžu deformovať alebo úplne

zabrzdiť. Základným nevyhnutným predpokladom je existencia prostredia, do ktorého ak je

82 Aj keď ide o nenávratné finančné príspevky, projekty musia spĺňať kritéria ekonomickej efektivity, udržateľnosti a návratnosti vložených prostriedkov 83 Vyhodnotenie plnenia úloh vyplývajúcich z lisabonskej stratégie. [online][cit. 27.3.2008] Dostupné z <http://www.civil.gov.sk/archiv/casopis/2005/15_16/1527tab.htm >

75

tento proces vsadený môže vyústiť do želaných výsledkov a stimulovať tak ďalší rozvoj

takýchto procesov. Totiž, ak prostredie umožní naplno inovačnej aktivite naplno fungovať,

vytvára sa tak základ pre celý rad obdobných iniciatív s potenciálom posilniť

konkurencieschopnosť a rovnocennosť s európskymi konkurentmi.

Ak však takéto prostredie absentuje, schopnosť aktérov efektívne sa zapájať a riadiť

tento proces je limitovaná a v kritických prípadoch ani nemôže byť vytvorená. O Slovensku

sa dá zatiaľ konštatovať, že trpí problém neadekvátnosti prostredia ba čo je horšie absentujú

i iniciatívy na jeho vytvorenie. Dobrým trendom je, že nasledujeme pokyny Európskej únie,

tvoríme programy pre napĺňanie Lisabonskej stratégie a vykazujeme snahy o transformáciu

systému financovania a riadenia vedy a výskumu. Akokoľvek, nachádzame sa vo fáze, keď

je nutné naplno naštartovať transformáciu podnikateľského prostredia. Spomínané

opatrenia však nemajú potenciál zastrešiť tento proces, v mnohom predstavujú len náplasti

na dôsledky problémov. Takýto prístup, i keď predstavuje správny smer nie je dostatočný

a môže vyústiť do neefektívneho riešenia dôsledkov namiesto riešenia problémov.

Nedostatkom je, že vo formulovaní analýz a stratégií sa ich tvorcovia opierajú

o neúplné štatistiky, prehľady minulých stavov a len v obmedzenej miere sa venujú

úspešnosti podniknutých inovácií a dosiahnutému pokroku. I v systéme merania

a hodnotenia sa prejavuje silná statika a nepracuje sa s dynamickým vývojom podnikovej či

výskumnej sféry. Nemenej závažná je skutočnosť, že chýbajú správy a hodnotenia

o súčasnom potenciáli, dostupnosti, kapacitách výskumných ústavov, inovačných

schopnostiach podnikov a ich možnostiach zapojiť sa do riešenia výskumných úloh.

Navrhovaným programom a iniciatívam tak chýbajú mediátori či priamy implementátori

zmien – akési distribučné kanály pre rozhodujúce zmeny, ktoré Slovensko tak kriticky

potrebuje. V tejto oblasti narážame na rovnako pálčivý problém a to otázku informovanosti

relevantných aktérov. Ak totiž prechod na poznatkovú ekonomiku priamo závisí od

inovačných aktivít podnikov, tieto musia mať uľahčený prístup k dôležitým informáciám,

formám podpory a k zdrojom.

76

Je preto potrebné vytvoriť mechanizmy, ktoré podporia komunikáciu podnikateľov

medzi sebou i regionálnymi a vládnymi agentúrami – odstraňovať bariéry(inštitucionálne,

porozumenia) a vzdialenosti medzi podnikateľmi a inštitúciami podpory MSP, ktoré túto

komunikáciu a podporu brzdia. Tieto centrá a agentúry by mali prestať podceňovať

a ignorovať existenciu a potenciál vysokých škôl a výskumnej obce. I keď stav v akom sa

VŠ a výskumná sféra nachádzajú nie je optimálny pre podnikateľskú spoluprácu, absencia

podnetov a dopytu zo strany podnikov tieto nedostatky prehlbujú a odsúvajú VŠ

a výskumnú obec do nepoužiteľnej roviny. Rovnako nevyhnutné je i prekonať bariéry

zbytočných obchodných tajomstiev, ktoré brzdia vzájomný rozvoj.

4.2. Odporúčania pre slovenskú inovačnú politiku

Spomínané opatrenia a iniciatívy si kladú za cieľ prispieť k podpore inovácií

a budovaniu znalostnej ekonomiky. Identifikované bariéry však ostávajú problémom, ktorý

významne znižuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa. Preto by sa Inovačná stratégia mala

sústrediť najmä na ich odstránenie ale tiež na zmenu prístupu v kľúčových oblastiach.

4.2.1. Strategický rozmer inovačnej politiky

Ak má byť plne naštartovaný proces transformácie na znalostnú ekonomiku, musí

byť táto priorita súčasťou národnej politiky a dlhodobých cieľov. Inovačná politika je

integrujúcou politikou zasahujúcou do všetkých oblastí a preto je nutné zabezpečiť aby sa

inovácie stali rozhodujúcou hybnou silou vo všetkých sférach hospodárstva. Ak nedôjde

k previazaniu inovačnej a hospodárskej stratégie, hrozí, že nebudú naplnené ciele stanovené

Lisabonskou stratégiou (resp. programom Minerva) a nedôjde k využitiu inovačného

potenciálu pre budovanie znalostnej ekonomiky. Typickým problémom Slovenska je

štiepenie snáh a sústredenie sa na nezávislé rezortné ciele, čo jednak neumožňuje

formulovať ucelenú stratégiu a jednak minimalizuje možnosti dosahovania synergických

efektov i uskutočňovania komplexného hodnotenia. Preto ucelenosť a previazanosť

hospodárskej a inovačnej politiky je jedným zo základných predpokladov pre naštartovanie

procesu zmeny a napĺňanie inovačnej stratégie.

77

4.2.2. Dynamika rozvojových programov

Limitovaná úspešnosť a nedostatočné efekty podporných programov sú v nemalej

miere dôsledkom ich statického pasívneho charakteru. Proces získania podpory je

sprevádzaný mnohými administratívnymi a systémovými prekážkami, čo odrádza

žiadateľov od uchádzania sa o podporu. Ak chce slovenská inovačná politika správne

zacieliť podporu a umiestňovať prostriedky, musí v procese prebrať aktívnu rolu počnúc

informovanosťou a aktívnym marketingom až po spôsob hodnotenia predkladaných

žiadostí. Systém otvorených výziev a poradných orgánov či pasívnych komunikačných

kanálov nemá potenciál prebudiť inovačného podnikateľského ducha v podnikoch ani

výskumných inštitúciách. Je preto nevyhnutné pracovať s aktívnymi nástrojmi, podporiť

aktívnu komunikáciu a marketing a čo najviac sa približovať konečným užívateľom

podpory – podnikom a výskumným centrám.

4.2.3. Aktívny marketing a komercionalizácia výsledkov vedy a výskumu z nepodnikateľských inštitúcií

V súčasnosti slovenská veda, výskum a inovácie neplnia významnú rolu v raste

podnikovej sféry a celkového hospodárstva. Výskum okrem finančného a technického

poddimenzovania trpí i nedostatkom dôvery a dopytu po jeho výstupoch. Keďže sa SR

zaviazala k budovaniu znalostnej ekonomiky, musí nájsť cestu ako zabezpečiť aby boli

znalosti základným kameňom podnikateľských aktivít a dušou hospodárstva. Jedným z

prvých krokov, na ktoré by sa mala stratégia zamerať je aktívny marketing výsledkov

výskumu a vývoja ako i ich samotnej činnosti. Marketingový prístup k riešeniu vedecko-

výskumných úloh sa zakladá na hľadaní a identifikácii príležitostí, propagácii výskumníkov

ako partnerov a tvorbe komunikačných a distribučných kanálov. Aktívna marketingová

podpora má totiž vysoký potenciál prispieť k budovaniu mostu medzi podnikmi

a výskumnou sférou. Takýto prístup by mal spolu so systémovou podporou napomáhať

k formovaniu trhového prostredia, kde by sa podniky a inštitúcie vedy a výskumu stali

obchodnými partnermi.

78

4.2.4. Integrácia snáh, koordinácia inštitúcii a ich kompetencií

Existencia centier, agentúr a podporných či poradných inštitúcií zohráva významnú

rolu v formovaní inovačného prostredia. Na druhej strane je však potrebné aby boli takéto

iniciatívy integrované a koordinované a tak plne využívali svoj potenciál prispievať

k celkovému cieľu. Keďže výdavky na podporu výskumu a vývoja nie sú postačujúce pre

uskutočňovanie adekvátnych zmien, je kriticky dôležité aby boli použité na správny cieľ.

Dôležitým krokom bude integrácia zámerov a funkcií týchto inštitúcií s cieľom vytvoriť

sieť organizácií bez štiepenia zdrojov a kompetencií a naopak s potenciálom vytvárať

synergické efekty. Je nevyhnutné odbremeniť organizácie od irelevantných úloh a sústrediť

sa na podporu ich aktívnej roly v procese rozvoja inovačnej dynamiky. Rovnako dôležité

je rozdeliť kompetencie a právomoci medzi jednotlivé inštitúcie namiesto preťažovania

agentúr všetkými druhmi kompetencií s veľmi obmedzenými možnosťami ich

uplatňovania. Napokon, kompetenčné a systémové riadenie by malo spadať pod jednu

zastrešujúcu organizáciu, ktorá by takúto sieť koordinovala a priamo zodpovedala za

plnenie cieľov.

4.2.5. Audit inovačného potenciálu

Už spomínaným nedostatkom inovačnej politiky je jej statický a pasívny charakter.

Pre zmenu tohto stavu a prebudenie dynamiky je ale potrebné vhodne zacieliť podporu.

Chýbajúcim článkom v tomto procese je najmä identifikácia subjektov, ktorí by mohli byť

aktívnym nositeľom zmeny – akýmsi hybným článkom v procese transformácie.

Vhodným nástrojom pre takúto identifikáciu je práve audit inovačného potenciálu, ktorý by

odhalil oblasti, v ktorých tkvie potenciál pre rast, ktoré subjekty treba priamo podporiť, či

v akých sférach možno konkurovať medzinárodne. Takýto audit by sa mal uskutočniť tak

na strane výsledkov podnikov ako i na strane výstupov výskumných inštitúcií a podporných

agentúr. Od výsledkov takéhoto auditu by sa mohli odvíjať rozhodnutia o strategickej

orientácii slovenskej vedy a výskumu, zapojenia sa do medzinárodných úloh či rozvoja

jednotlivých sektorov podnikovej sféry.

79

4.2.6. Presun orientácie na aplikovaný výskum a vývoj

Momentálna dominantná orientácia a prevaha výstupov základného výskumu

prispieva k rozvoju inovačného potenciálu len v obmedzenej miere. Motorom rastu by mali

byť malé a stredné podniky, ktoré ale nemôžu uplatniť výstupy základného výskumu pre

vlastný rast a konkurencieschopnosť. Ak výskumná aktivita končí vo fáze základného

výskumu a teda nedochádza ku komerčnej aplikácii, celá výskumná aktivita stráca význam

pre hospodársky rast krajiny. Preto SR musí podniknúť iniciatívy, ktoré prispejú k presunu

dominantnej orientácie zo základného výskumu na aplikovaný výskum a vývoj. Tieto

iniciatívy by mali byť zamerané na „zhmotnenie“ výsledkov výskumu i motiváciu

podnikovej sféry k využívaniu týchto výstupov. Dôležitú úlohu tu zohráva i patentová

politika ako forma ochrany originálnych výstupov výskumu. Podstatným krokom je

implementácia nepriamych podporných nástrojov ako hradenie licenčných poplatkov či

zaradenie takýchto nákladov medzi daňovo odpočítateľné položky.

4.2.7. Otvorenosť medzinárodnej a medzisektorovej spolupráci

Slovensko, ak sa chce zapojiť do formovania Európskeho výskumného priestoru,

nemôže sa izolovať a pôsobiť len v rámci svojho málo rozvinutého trhu. Naopak, integrácia

do európskych štruktúr nám otvára možnosti ako sa zapojiť do projektov európskeho

rozmeru a získať tak znalosti ale i podporu a taktiež možnosti identifikovať priestor pre

rozvoj. I keď v súčasnosti veda a výskum dramaticky zaostávajú z výskumom európskej

úrovne, integračné procesy nám otvárajú cestu ako zhodnotiť náš výskumný potenciál,

otvoriť nové kanály pre prílev a rozširovanie znalostí a pre prispievanie k riešeniu

výskumných úloh strategického rozmeru. Na druhej strane, náš výskumný potenciál tkvie

najmä v personálnych kapacitách vedy a výskumu, ktoré bývajú často využívané na

zahraničných projektoch bez skutočného prínosu pre Slovensko. Preto je nevyhnutné

formovať mechanizmy, ktoré umožnia v plnej miere realizovať prínosy z medzinárodných

projektov v domácom prostredí a využiť tak črtajúce sa príležitosti.

Otvorenosť k spolupráci môžeme hodnotiť nielen na medzinárodnej ale i na

medzipodnikovej a medzisektorovej úrovni. Znalosti ako také potrebujú pre ich efektívne

80

využitie kvalitný manažment, kumulovanie zdrojov a kombináciu schopností.

Nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie týchto kritérií je podpora medzipodnikovej

resp. medzisektorovej spolupráce, keďže sa tu rozširuje priestor pre tvorbu inovácií

či využívanie trhových príležitostí.

4.2.8. Vytvorenie mechanizmov pre podporu vzniku inovatívnych firiem a realizáciu inovačných projektov

Najmarkantnejší nedostatok problematiky inovácií v SR – problém kapitálovej

poddimenzovanosti sa osobitne prejavuje v absencii podpory vzniku inovatívnych firiem.

Na Slovensku prakticky nevznikajú inovatívnej firmy a projekty sú realizované len

v limitovanom rozsahu. Otvára sa tu teda priestor pre implementáciu priamych podporných

nástrojov, ktoré by uľahčovali zakladanie takýchto firiem a podnikanie v oblasti inovácií.

Jedným z opatrení by malo byť zavedenie a riadenie start-up a rizikového kapitálu, ktorí by

vo forme mäkkých pôžičiek či podielov vo firme napomáhali realizácii inovácii

z finančného hľadiska. Rovnako je nevyhnutné zvýšiť výdavky na vedu a výskum, aby tieto

nástroje mohli efektívne fungovať.

4.2.9. Systém hodnotenia programov a alokácie zdrojov

Už spomínaný nedostatok finančných zdrojov prehlbuje potrebu a nutnosť

rozdeľovať zdroje efektívnym spôsobom. Štát ako realizátor aktívnej inovačnej politiky by

mal zaujať rolu investora a pri rozdeľovaní zdrojov by mal prihliadať najmä na garanciu

návratnosti. Hodnotenie efektívnosti programov musí prejsť od monitorovania počtu

podporených projektov a alokovanej sumy k hodnoteniu prínosu týchto aktivít vo forme

ekonomického zisku. Pri realizácii štátnej podpory formou grantov a dotácií by mal byť

uplatňovaný súťažný princíp, ktorý by motivoval žiadateľov riadiť svoju inovačnú aktivitu

tak aby viedla k požadovaným cieľom. Objektívny systém hodnotenia by mal byť

formulovaný a implementovaný i na strane vedy, vysokého školstva i výskumu a vývoja. Je

nevyhnutné zamerať sa a hodnotiť v prvom rade ekonomický prínos realizovaných

a plánovaných programov. Takýto prístup umožní identifikovať medzery i objasniť faktory,

na ktorých možno budovať konkurenčné faktory slovenskej vedy a výskumu.

81

4.2.10. Manažment znalostí

Okrem finančnej podpory si inovatívne projekty vyžadujú podporu i na strane

riadenia inovačného procesu a manažmentu znalostí. Slovenskí manažéri a ich podniky sú

charakteristický nielen slabou inovačnou kultúrou ale i medzerami v oblasti práce so

znalosťami a v oblasti ich aktívneho využívania. Bez podpory ich kontinuálneho

vzdelávania a práce so znalosťami, môže dôjsť k obmedzenej efektívnosti snáh a iniciatív

v ostatných oblastiach. Preto, ak chce Slovensko úspešne uskutočniť dlhodobý proces

transformácie na znalostnú ekonomiku, musí sa na to kvalitne pripraviť a podporiť

inovačný rozvoj vo všetkých oblastiach. Inovácie sú vo svojej podstate komplexný proces

vyžadujúci si integráciu viacerých zložiek. Manažment tohto procesu nesmie byť preto

zanedbaný, nakoľko priamo determinuje jeho úspešnosť.

Nemožno poprieť, že Slovensko vykázalo snahy o nápravu nepriaznivej situácie

najmä formulovaním Inovačnej stratégie a stanovením nápravných opatrení. Na druhej

strane, je nutné priznať, že Slovensko so svojimi špecifickými črtami nie je pripravené na

realizáciu plánovanej stratégie. Rovnako ale musí prejsť významnými zmenami aby sa

mohlo priblížiť úrovni vyspelých štátov a udržiavať tak svoju konkurencieschopnosť. Aby

stratégia mohla byť úspešná a pripraviť Slovensko na potrebné zmeny, musí priniesť

radikálny obrat v štyroch kľúčových oblastiach. V prvom rade musí prejsť zo svojej

pasívnej roly do roly aktívneho lídra zmien. Druhá oblasť, v ktorej je nevyhnutná

dramatická zmena je oblasť otvorenosti – tak medzinárodnej ako medzipodnikovej. Tu

spadá i problematika marketingu, ktorý je v slovenských podmienkach výskumu

a vysokých škôl kriticky zanedbávaný. Ďalšou oblasťou, na ktorú by sa mali sústrediť

opatrenia je aktívny prístup k vyhľadávaniu a identifikácii príležitosti. Slovenské podniky,

ak chcú byť dlhodobo úspešné, musia sa podieľať na dynamike prostredia a viac sa otvárať

inovačným príležitostiam. Štvrtou kritickou oblasťou je oblasť financovania vedy, výskumu

a školstva ako i priamej podpory tvorby inovácii. S tým úzko súvisí i objektívny systém

hodnotenia, ktorý by umožňoval sledovanie návratnosti a efektívnu alokáciu zdrojov.

82

ZÁVER

Slovensko sa ako pristupujúci štát zaviazalo napĺňať víziu EÚ budovania

najkonkurencieschopnejšej ekonomiky založenej na poznatkoch a inováciách. Efektívne

fungujúci systém výskumu a vývoja je považovaný za jeden zo základných predpokladov

ekonomickej úspešnosti krajiny a je zaraďovaný k prioritným pilierom pri budovaní

konkurencieschopnej spoločnosti. V doterajšom vývoji SR však nebolo venované tejto

oblasti dostatok pozornosti ani finančných zdrojov, čo vyústilo do dnešného nepriaznivého

stavu, ktorého odrazom je skutočnosť, že SR sa dlhodobo objavuje na konci rebríčka

inovatívnych krajín. Hoci už boli deklarované snahy a formulované opatrenia na zvrátenie

negatívnych trendov, Slovensko delí od želaného cieľa veľmi hlboká priepasť. Podniknuté

iniciatívy zlyhávajú vo svojich hlavných funkciách – podpore vedy, výskumu a inovácií

ako jadra ekonomickej aktivity. Súčasne sme identifikovali viacero bariér, ktoré jednak

pramenia z doterajšieho nepriaznivého vývoja a zanedbávania inovačnej politiky alebo

neboli odstránené implementovanými nástrojmi.

Cieľom práce bolo nielen zhodnotiť súčasný stav a identifikovať najzávažnejšie

bariéry ale taktiež poukázať na kľúčové oblasti zmien, ktorými musí SR prejsť aby mohla

úspešne naštartovať transformačný proces. V prvom rade je potrebné dať podpore inovácií

skutočný strategický a nadrezortný rozmer. Iniciatívy a opatrenia musia byť priamo

naviazané na dosahovanie strategického cieľa – dominantnej roly inovácii v ekonomike

a hospodárskom raste SR. Rovnako tieto opatrenia musia byť integrované a vytvárať

podporný systém, ktorý Slovensku v súčasnosti kritický chýba. To isté platí i v rovine

inštitucionálnej podpory a koordinácie pôsobenia podporných centier, agentúr i fondov. Je

nevyhnutné vytvoriť systém opierajúci sa o princípy strategického manažmentu, ktoré

spočívajú v previazanosti krátkodobých krokov na strategické ciele. Dôležitým

predpokladom pre vytvorenie a efektívne fungovanie takéhoto systému je i formulovanie

a zavedenie objektívneho systému hodnotenia, ktorý by monitoroval a hodnotil prínos

podniknutých krokov a ich ekonomické efekty. Zvýšenie objemu výdavkov do

vedeckovýskumnej sféry by malo byť na druhej strane silno podporené sledovaním ich

návratnosti a ekonomických dopadov. Tu tiež narážame na potrebu vniesť do inovačnej

politiky prvky dynamiky. SR musí zrealizovať zmeny, ktoré umožnia aby sa iniciatívy

83

pretavili z myšlienkovej roviny do podoby reálnych krokov, akcií a opatrení. Je nevyhnutné

zmobilizovať tak výskumnú ako aj podnikateľskú sféru. Oba sektory sú totiž kriticky

dôležité pre optimálne fungovanie výskumno-výrobnej spolupráce. V súčasnosti možno

pozorovať nedostatky ale najmä absenciu motivácie pre spolupráce. Absencia ponuky

výskumných pracovísk naráža na nedostatočný dopyt podnikov tak prakticky nedochádza

k spoločným projektom, ktoré sú pre budovanie znalostnej ekonomiky extrémne dôležité.

Tu sa otvára priestor pre cielený zásah štátu, keďže programy pre rozvoj výskumno-

výrobnej spolupráce by mali byť ťažiskom inovačnej stratégie SR. Na národnej úrovni by

sa mala stratégia sústrediť na vymedzenie prioritných oblastí, v ktorých majú slovenská

veda a podniky potenciál prispievať tak k technologickému pokroku ale najmä

k hospodárskemu rastu. Úlohou štátu je podporovať previazanosť výskumu, vývoja

a výroby a to tak nástrojmi priamej i nepriamej podpory ako i iniciatívami, ktoré by zvýšili

motiváciu oboch sektorov k vzájomnej spolupráci. Na národnej úrovni je preto nevyhnutné

uskutočniť jednak audit uskutočnených programov ale tiež vyhodnotiť exitujúci potenciál

podnikov a výskumných ústavov. I v tejto oblasti by mali byť základnými kritériami

ekonomický prínos a zhodnotenie vložených prostriedkov.

Z uskutočnenej analýzy, popisu nedostatkov a identifikácie kľúčových výziev

vyplývajú pre inovačnú politiku Slovenska jednoznačné signály: V prvom rade je nutné

dodržiavať princípy strategického manažmentu a zladiť opatrenia s dlhodobým cieľom.

Rovnako dôležité je vytýčiť si cestu a definovať priestor, v rámci ktorého sa bude SR

pohybovať pri napĺňaní stratégie. A nakoniec, nosné opatrenia a iniciatívy sa musia

zamerať na mobilizáciu kľúčových aktérov – výskumnej a podnikovej sféry k vzájomnej

spolupráci. Ak Slovensko bude tieto výzvy ignorovať, značne tak limituje svoj priestor pre

zmenu nepriaznivého stavu a údernosť plánovaných iniciatív. Prínos práce je tak možné

vnímať najmä v indikovaní oblastí, v ktorých musí nastať zmena aby Slovensko mohlo

úspešne naštartovať proces budovania znalostnej ekonomiky.

84

Zoznam bibliografických odkazov

Knižné publikácie � Allen, J.,C.: Inovační podnikaní. Bratislava: Elita, 1999. 276 s. ISBN 80-85323-70-2 � BOROVSKÝ, J.:Manažment zmien – cesta k rastu konkurencie schopnosti. Bratislava:

Eurounion, 2005.142 s. ISBN 80-88984-66-1 � BOROVSKÝ, J. – GÁL, P.:Inovácie a transfer technológií. Bratislava: Eurounion, 2005.

80 s. ISBN 80-88984-86-6 � ČIMO,J. - MARIÁŠ, M.: Inovačná stratégia firmy. Bratislava: Ekonóm, 1999. 133 s.

ISBN 80-85323-42-7 � DRUCKER, P.F.: Inovace a podnikavost – praxe a principy. Praha: Management Press,

1993. 266 s. ISBN 80-85603-24-2 � DRUCKER, P.F.: Řizení v turbulentní době. Praha: Management Press, 1994. 215 s.

ISBN 80-85603-67-5 � DRUCKER, P.F.: New Realities: in government and politics, in economics and business,

in society and world view. New York: Harper&Row, 1989. 276 s. ISBN 0-06-016129-9 � FAGERBERG, J.- MOWERY, D.C. - NELSON, R.R.: Oxford Handbook of Innovation.

Oxford New York: Oxford University Press, 656 s. ISBN 978-0-19-926455-1

� HALL, P.: Innovation, Economics and Evolution.New York:Harvester Wheatsheaf, 1994, 414 s. ISBN 07-4501-251-5

� JÁČ,I. - RYDVALDOVÁ, P. - ŽIŽKA, M.: Inovace v malém a středním podnikaní.

Brno:Computer Press, 2005. 169 s. ISBN 80-251-0853-8 � KIERNAN,M.,J.: Inovuj, nebo nepřežiješ!. Praha: Management Press, 1998. 256 s. ISBN

80-85943-56-5 � KLAS, Antonín a kol: Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike.

Bratislava: Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, 2005. 390 s. ISBN 80-7144-147-3

� MOLNÁR, P. - DUPAĽ, A.: Manažment inovácií podniku.Bratislava: Ekonóm, 2002,

170 s. ISBN 80-225-1642-2

85

� PITTNER, M. - ŠVEJDA, P.: Řízení inovací podniku. Praha: Asociace inovačního podnikání ČR, 2004 ISBN 80-903153-2-1

� PITRA, Z.: Inovační strategie. Praha: Grada Publishing, 1997, 184 s. ISBN 80-7169-

461-4 � SENDECKÁ, Ivana: Kokurenčná výhoda krajiny.[Diplomová práca]. Fakulta

managementu, 2005 � ZAJAC,Š.: Innovation and Slovakia. In: Second Multinational Panel Meeting -

Innovation policy issues in seven candidate countries: the challenges. European Commision DG:Louxembourg, 29.11. 2002

Elektronické dokumenty – publikácie � EUROPEAN COMISSION – Directorate General Enterprise: Innovation policy issues in

seven candidate countries: the challenges [2nd Multinantional Panel ].Luxembourg: 29. 11. 2002 [online ] [cit. 23.2.2008] Dostupné z <http://ec.europa.eu/enterprise/innovation/index_en.htm#3>

� EURÓPSKA KOMISIA- Generálne riaditeľstvo pre výskum: Siedmy Rámcový program

–Európsky výskum v akcii. Europské spoločenstvá: Brusel, 2007 [online][cit. 27.1.2008]Dostupné z <http://ec.europa.eu/research/fp7/pdf/fp7-brochure_sk.pdf>

� EUROSTAT: Science, Technology and Innovation in Europe.2008 [online]

[cit.30.1.2008] Dostupné z <http://ec.europa.eu/eurostat> � HEZINA, Miroslav: Rozvoj vedecko technických parku v ČR. Praha: Vysoká škola

ekonomická [online] [cit. 23.3.2008] Dostupné z < http://www.svses.cz/skola/akce/konf/inovace05/texty/sbornik.pdf > � HORŇÁKOVÁ, Radomila: Transformácia inovačných nápadov pomocou koncepcie

systému otvorených inovácií v podmienkach jednotného európskeho trhu. Zvolen: Technická Univerzita – Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva [online] [cit. 22.3.2008] Dostupné z <http://www.svses.cz/skola/akce/konf/inovace05/texty/hornakova.pdf>

� KAVAN, Michal: Rozvoj inovací a podnikavosti. Praha: Soukromná vysoká škola

ekonomických studií [online] [cit. 22.3.2008] Dostupné z < http://www.svses.cz/skola/akce/konf/inovace05/texty/kavan.pdf > � PITRA, Zbynek: Hodnotove pojeti inovačných aktivit firmy. Praha: Soukromná škola

ekonomických studií [online] [cit. 22.3.2008] Dostupné z <http://www.svses.cz/skola/akce/konf/inovace05/texty/sbornik.pdf>

86

� ROZWELL, Carol: 5 Myths about innovation in life science industry.[online] 24.3.2005

[cit. 16.3.2008] Dostupné z <www.cartner.com> � ŠESTÁKOVÁ, Monika: Priame zahraničné investície a inovačná aktivita: Skúsenosti

Slovenskej republiky. Bratislava: Vysoká škola manažmentu [online] [cit. 20.3.2008] Dostupné z http://www.svses.cz/skola/akce/konf/inovace05/texty/sestakova.pdf

� ZAUŠKOVÁ, Anna: Aplikácia modelu inovatívnosti na podmienky slovenských firiem

DSP v rámci globálneho trhu. Zvolen: Technická univerzita – Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva [online] [cit. 22.3.2008] Dostupné z

< http://www.svses.cz/skola/akce/konf/inovace05/texty/zauskova.pdf> Elektronické dokumenty – správy a hodnotenia � Agenrúra na podporu vedy a výskumu: KONCEPCIA A HLAVNÉ ČINNOSTI APVV

ROK 2006 (APPVV 2006/02) [online] [cit. 23.2.2008] Dostupné z

<www.apvv.sk/doc/06_02.doc>

� Akčný plán Slovenskej republiky pre oblasť vedy, výskumu a inovácií – Návrh Ministerstva Školstva SR [online] [cit. 31.1.2008] Dostupné z <http://www.srk.sk/autoupload/Vychodiska_pre_akcny_plan.doc >

� Inovačná Stratégia SR – Návrh. [online] [cit. 29.3.2008] Dostupné z

<http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/62FDFD7B2A4B29AAC1257299002ED1

B7/$FILE/vlastnymat.doc >

� Inštitút pre verejné otázky: VEDA, TECHNIKA, VÝSKUM A VÝVOJ - Kapitola 19:

Východiskový stav a podstatné trendy [online] [cit. 31.3.2008] Dostupné z < http://www-8.vlada.gov.sk/data/files/1222.doc >

� Národná rada SRNávrh Zákona o o inováciách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. 2005 [online][cit. 7.2.2008] Dostupné z <http://www.economy.gov.sk/pk/780-2005-001/ma.htm>

� Ministerstvo Školstva SR: Operačný plán Výskum a Vývoj. Bratislava: NSRR 2007 -

2013, 5.3. 2007 [online][cit. 27.1.2008]Dostupné z <http://www.sav.sk/uploads/eufunds/OP%20Vyskum%20a%20vyvoj%2009-03-2007.doc >

� Ministerstvo Školstva SR: Informácia o stave plnenia štátnych programov výskumu

a vývoja v roku 2003. Bratislava, Jún 2004 [online][cit. 28.1.2008] Dostupné z <http://www.veda-technika.sk/fulltext/ispvav03.doc>

87

� Nové znenie návrhu Inovačnej stratégie SR na roky 2007 až 2013. [cit. 23.2.2008] Dostupné z <http://www.rokovania.sk/Appl/material.nsf/0/653EE5355864DD22C1257299002DBDCA?OpenDocument>

� Podklady do Cardiffskej správy za rezort Ministerstva školstva SR - Kapitola 3:Podpora spoločnosti založenej na vedomostiach – časť veda, výskum a inovácie.[online] [citované 10.4.2008]Dostupné z

<http://www.iminerva.sk/dokumenty/official/PodkladyCardiff.doc > � Príloha Veda a technika.[online] [cit. 15.2.2008] Dostupné z

<http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/E51E03642FD5C974C1256E5A004161FB

/$FILE/Priloha%206.rtf>

� Súhrnná správa o výsledkoch štatistického zisťovania a doplnkového štatistického

zisťovania údajov o výskumno-vývojovom potenciáli SR za rok 2005 a vyhodnotenie ukazovateľov. ČASŤ C [cit. 23.2.2008] Dostupné z < http://www.veda-technika.sk/SVT/STATISTIKA/2005/vvp2005.doc>

� Výber štatistických ukazovateľov výskumu a vývoja za rok 2005. [online] [cit.10.3.2008]

Dostupné z < http://www.veda-technika.sk/SVT/STATISTIKA/2005/vvp2005.doc>

� Príloha 6: Veda a technika [online] [cit. 10.4.2008] Dostupné z

<http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/e51e03642fd5c974c1256e5a004161fb/$file/priloha%206.rtf>

� Výročná správa o stave výskumu a vývoja v Slovenskej republike a jeho porovnanie so zahraničím za rok 2006 [online] [cit. 7.4.2008] Dostupné z

<http://www.veda-technika.sk/dokumenty/pril_1.rtf >

� Vyhodnotenie plnenia úloh vyplývajúcich z lisabonskej stratégie. [online][cit. 27.3.2008] Dostupné z <http://www.civil.gov.sk/archiv/casopis/2005/15_16/1527tab.htm >

� Zámery vlády v oblasti vedy a techniky. [online] 13.09.2007[cit. 23.2.2008] Dostupné z

<http://www.euractiv.sk/vzdelavanie0/clanok/zamery-vlady-v-oblasti-vedy-a-techniky > � Štatistický úrad SR:Výdavky na výskum a vývoj 2000 – 2006 [cit. 23.2.2008] Dostupné z

< http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1797>

� Aktuálny výpis údajov o právnických osobách výskumu a vývoja a fyzických osobách

výskumu a vývoja z ISP VVP, 2005 [cit. 23.2.2008] Dostupné z <www.veda-technika.sk/SVT/STATISTIKA/2005/B2005.doc >

88

Elektronické dokumenty – príspevky � BENKA, M.: Výskumné ústavy privykli skromnosti. [online] 22.2.2007 [cit. 15.3.2008] Dostupné z <http://firmy.etrend.sk/92906/firmy/vyskumne-ustavy-privykli-skromnosti > � BOROVSKÝ, Juraj: Most medzi vedou a praxou.[online] cit. 15.3.2008 Dostupné z

<http://www.comedit.eu/data/clanky/most.doc> � GÁKOVÁ, Zuzana: Slovensko na európsky výskum dopláca. [online] In: Trend

26.5.2005 [cit. 20.3.2008] Dostupné z < http://ekonomika.etrend.sk/43900/europska-unia/slovensko-na-europsky-vyskum-doplaca

� HORNÍKOVÁ, Zuzana - ZÁBORSKÝ, Ján: Mary Canning: Slovensku chýba inovačná

iskra [online]: 9.2.2004. [cit. 22.1.2008] Dostupné z <http://ekonomika.etrend.sk/31693/slovensko/mary-canning-slovensku-chyba-inovacna-iskra >

� KOŠTURIAK, Ján: Byrokratickí inovátori.[online] 29.11.2007[cit. 28.3.2008] Dostupné z <http://podnikanie.etrend.sk/119914/riadenie-a-kariera/byrokraticki-inovatori>

� KOŠTURIAK, Ján: Nevyužité informácie sú nanič. [online] In: Trend 4.2.2008 [cit.

20.3.2008] Dostupné z <http://podnikanie.etrend.sk/125484/riadenie-a-kariera/nevyuzite-informacie-su-nanic-nazor

� ŽANONY, Robert: O čom to hovoríte, pán Dzurinda. [online] In: Slovo, č.12/2006 [cit.

30.1.2008] Dostupné z <http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=13955&cislo=12/2006>

Internetové stránky

� Krátky slovník Slovenského jazyka: http://slovnik.juls.savba.sk

� The Oxford Dictionary: http://www.askoxford.com

� The Department of Trade and Industry: http://www.berr.gov.uk/

� Informačný portál Európskej únie: http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategia

� Ministerstvo školstva: http://www.edu.gov.sk

� Eurostat: http://ec.europa.eu/eurostat

� Štatistický úrad SR: http://www.statistics.sk

� Portál veda a technika: http://www.veda-technika.sk

� Slovenskí organizácia pre výskumné

a vývojové aktivity http://www.sovva.sk/

89

Zoznam príloh

PRÍLOHA č.1 Porovnanie postoja k dôležitosti inovácií v EÚ a v SR

Príloha č.1 - Porovnanie postoja k dôležitosti inovácií v EÚ a v SR

Odpovede podnikov na otázky o inováciách podľa poradia dôležitosti v EÚ a v SR

Prisúdené poradie

Prisúdené poradie

Faktory oplyvňujúce značne významne, resp. zásadne inovačné aktivity

EÚ SR

Faktory oplyvňujúce značne významne, resp. zásadne inovačné aktivity

EÚ SR Ciele inovácií Získanie nových vnútorných trhov 9 3 Zlepšenie kvality výrobku 1 2 Zníženie spotreby materiálu 10 9 Rast/zachovanie podielu na trhu 2 1 Nahradenie vyraďovaných výrobkov 11 13 Rozširovanie sortimentu hlavného programu 3 4 Zníženie zaťaženia život. Prostredia 12 11 Zníženie mzdových nákladov 4 15 Zníženie spotreby energie 13 12 Zvýšenie pružnosti výroby 5 8 Zníženie nákladov na dizajn 14 -

Skrátenie celkovej výrobnej doby 6 14 Rozšírenie sortimentu mimo hl.programu 15 16

Zlepšenie pracovných podmienok 7 10 Zvýšenie produktivity práce - 5 Získanie nových zahraničných trhov 8 7 Vyhovenie predpisom a normám - 6 Zdroj inovácií Klient, resp. zákazníci 1 2 Odborné konferencie a časopisy 7 6 Vnútropodnikové zdroje 2 3 Pracoviská vysokých škôl 8 10 Výstavy a veľtrhy 3 5 Súkromné výskumné inštitúcie 9 9 Dodávatelia zariadení 4 7 Konzultačné firmy 10 11 Dodávatelia materiálov a komponentov 5 4 Zverejnené patenty 11 12 Konkurenti 6 1 Štátne výskumné inštitúcie 12 8 Bariéry inovácií Vysoké náklady na inovácie 1 2 Nedostatok výskumných kapacít 6 3 Dlhá návratnosť prostriedkov na inovácie 2 4 Malá ochrana duševného vlastníctva 7 11 Nedostatok finančných prostriedkov 3 1 Nedostatok informácií o trhoch 8 12

Vysoké riziko 4 5 Sabá odozva spotrebiteľa na inovácie 9 6

Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov 5 8 Legislatíva, normy, štandardy 10 7

Zdroj: Časopis SAV (4/2002)