ÚVOD

Organizácia Spojených národov (ďalej OSN) vznikla ako prvá

plne funkčná medzinárodná organizácia s univerzálnym zameraním,

hoci sa dá povedať, že väčšinou len zastrešuje mnohé špecializované

organizácie ako sú napríklad Svetová Zdravotnícka Organizácia,

Svetová Obchodná Banka a pod. Toto zastrešovanie sa uskutočňuje

z viacerých dôvodov, napríklad z dôvodu uľahčenia medzinárodnej

spolupráce v rámci menšieho a prehľadnejšieho celku, zrýchlenia

procesov sledujúcich skvalitnenie tej ktorej časti spoločenského

života či jednoducho z dôvodu sprehľadnenia systému medzinárodnej

spolupráce.

Napriek vytvoreniu všetkých týchto čiastkových organizácií

OSN nikdy nestratila nič na svojich cieľoch, ktoré sú deklarované

v preambule Charty OSN. Avšak šesťdesiat rokov vývoja tejto

organizácie nebolo ideálnych, najmä pri presadzovaní mierového

poslania tejto organizácie. Dá sa povedať, že sme sa neraz stali

svedkami snahy jednotlivých členských štátov o sebapresadenie sa na

úkor cieľov a zásad OSN deklarovaných v kapitole I Charty. Ďalej sa

nedá nevšimnúť si aký rozmach a pokrok, spojený s novými dosiaľ

nepredvídanými problémami a výzvami, bol dosiahnutý počas tejto

doby. A ani Charta OSN by nemala zaostávať vo vývoji, ale priebežne

revidovať svoj obsah čím sa priblíži problémom súčasnosti.

Táto diplomová práca vznikla ako reakcia na najnovšie trendy

medzinárodnoprávnych vzťahov prebiehajúce na úrovni medzinárodných

organizácií, pričom sa sústredíme hlavne na popis predpokladaných

zmien znenia Charty OSN, hoci nevylučujeme, že sa čokoľvek môže

zmeniť v priebehu reforiem právomocí jednotlivých orgánov OSN.

Najmä zmeny, ktoré navrhuje generálny tajomník ako osoba

poverená a vybavená právomocami práve v tejto oblasti, sa dajú

označiť za prvú pomerne komplexnú snahu o zlepšenie a skvalitnenie

spolupráce na poli boja proti chudobe a hladu, na poli zlepšenia

a zrovnoprávnenia základného vzdelania, zrovnoprávnenia pohlaví,

1

zníženia detskej úmrtnosti, zlepšenia zdravotnej úrovne žien -

matiek, ďalej v oblasti boja proti HIV, AIDS, malárii a iným vysoko

nákazlivým ochoreniam so smrteľnými následkami, v oblasti zlepšenia

životného prostredia a v oblasti vývoja medzinárodného partnerstva

s cieľom všeobecného konsenzu. Napriek všetkej tejto snahe nemožno

poprieť fakt, že zlepšenia v týchto oblastiach nemajú byť chápané

ako možnosť presadzovať svoje návrhy nech sú akokoľvek dobré, ale

ako všeobecný konsenzus všetkých štátov s cieľom skutočne dospieť

ku skvalitneniu života všetkých v čo možno najvyššom počte oblastí

verejného života celého sveta.

Na internete možno nájsť množstvo zdrojov informácií o tejto

problematike a dá sa predpokladať, že sa v dohľadnej dobe skutočne

udeje zopár kvalitatívnych zmien.

Markantný je podľa nás nezáujem širokej verejnosti, obmedzený

niekoľkými málopočetnými správami. Napokon, táto problematika sa

jednotlivcov osobne málo dotýka, avšak stále má dopad na každého.

Sami sme sa k tejto téme dopracovali celkom náhodne medzi

správami o prírodných nešťastiach a voľbách kdesi v zahraničí.

Považujeme ju však za dostatočne dôležitú, aby sme ju rozpracovali

vo svojej diplomovej práci.

Zdrojom informácií sú predovšetkým odborné publikácie nám

dostupné, ako aj rozličné spravodajské články zverejnené na

internete a sociálne štúdie vypracované v snahe získať čo

najpresnejší prehľad o spoločenských zmenách v priebehu posledných

šesťdesiatich rokov.

Použitou metódou je štúdium všetkých dostupných zdrojov

s cieľom čo najpresnejšie a najreálnejšie popísať súčasný stav

a možnosti jeho rozvoja.

S nádejou, že sa vývoj medzinárodného práva a skvalitňovanie

spolupráce medzi štátmi neskončí len návrhmi na zmeny, všetkým

ktorí majú záujem predkladáme túto prácu.

2

1 HISTORICKÝ VÝVOJ MEDZIVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ S MIEROVÝM ZAMERANÍM

1.1 Situácia po prvej svetovej vojne

Po nepredstaviteľnom utrpení a skaze, ktoré so sebou

priniesla prvá svetová vojna, sa názor, že vojna je pokračovaním

politiky inými prostriedkami, nemohol udržať. Z celého sveta sa

ozývali hlasy požadujúce nájsť riešenie, ktorým by sa budúce

konflikty riešili mierovými prostriedkami.

Oficiálny návrh podal americký prezident Woodrow Wilson, vo

svojich štrnástich bodoch, v ktorých okrem iného žiadal vytvoriť

akýsi systém kolektívneho odsúdenia. V ňom by v prípade porušenia

mieru agresor stál proti všetkým ostatným štátom, ktoré sa mali

združiť na strane napadnutého štátu a tým by sa narušiteľ mieru

dopustil vojnového činu voči všetkým štátom. Donucovacím prvkom

malo byť odsúdenie všetkých priamo nezainteresovaných štátov.

(Chybou bolo to, že každý štát sa mal samostatne rozhodnúť, či sa

v tomto prípade skutočne jedná o porušenie mieru.)1

A tak na vymedzenie primeraných spôsobov vzájomnej

spolupráce, zamedzeniu vzniku ďalších vojnových konfliktov

a rozvoja svojich vzťahov spoločne vytvorili organizáciu,

Spoločnosť národov, podpísaním Versailleskej mierovej zmluvy 28.

júna 1919. Za sídlo organizácie bola vybraná Ženeva.2

Táto organizácia vznikla ako prostriedok udržiavania

rovnováhy v medzinárodnej politike, pričom jej cieľom bolo zaistiť,

aby v budúcnosti nedochádzalo k výkyvom v rámci boja mocenských

aliancií, ktoré podobných tým, ktoré stáli za samotným priebehom

prvej svetovej vojny.3

Pakt Spoločnosti národov bol založený na zásadách bellum

iustum na zabezpečenie mieru. V praxi to znamenalo, že

1 Seidl-Hohenweldern, I. Mezinárodní právo veřejné. Praha: CODEX BOHEMIA, 1999. 27-28 s. ISBN

80-85963-82-5. 2 Kamenický, M. - Mrva, I. – Tonková, M. – Valachovič, P. Lexikón svetových dejín. Banská Bystrica:

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001. 273 s. ISBN 80-08-03036-4. 3 Klučka, J. Medzinárodné právo verejné. Bratislava: IURA EDITION, s r.o., 2004. 27 s. ISBN 80-890437-

90-4.

3

spravodlivými boli len vojny, ktoré štát viedol až po skončení

všetkých iných mierových procesov predpokladaných Paktom a po

uplynutí ďalšej – trojmesačnej lehoty.4

Hoci Spoločnosť národov dosiahla značné úspechy, najmä pri

poskytovaní pomoci utečencom, v boji proti drogám a proti obchodu s

„bielym mäsom“. Bola úspešná aj v oblasti medzinárodnej dopravy

a komunikácii a dokonca aj v oblasti medzinárodných financií.

Napriek tomu nebola táto organizácia schopná dôrazne presadiť svoje

mierotvorné ciele. Úplne neefektívna bola jej činnosť proti

agresívnym krokom fašistickej vlády v Taliansku (okupácia Etiópie),

nacistickej vlády v Nemecku (účasť v španielskej občianskej vojne,

anšlus Rakúska, rozbitie Československa), ani militaristickej vlády

v Japonsku (vojna v Číne).

Menším členským štátom chýbal významnejší vplyv na chod a

rozhodovanie organizácie, čo spôsobovalo napätie medzi nimi na

jednej strane a Britániou a Francúzskom na strane druhej.

Spoločnosť národov tak v súvislosti so začiatkom druhej svetovej

vojny v rokoch 1939 až 1945 stratila faktický význam. Formálne bola

Spoločnosť národov rozpustená v apríli 1946.5

S odstupom času možno povedať, že za neúspechom Ligy národov

je práve zlyhanie v otázke tvorby mieru, keďže táto vo svojom

zakladajúcom dokumente – Pakte Spoločnosti národov nezakazovala

použitie ozbrojenej vojenskej sily. Celé svoje mierotvorné úsilie

prakticky vymedzovala len na odďaľovanie prípadného vojnového

konfliktu. K istému posunu k systému kolektívneho donútenia došlo

až v roku 1928, kedy bol podpísaný Briand-Kellogov pakt.6 Tento

dokument zakazoval vojnu ako prostriedok politiky na ochranu

národných záujmov. Od tohto roku každá vojna s cieľom brániť svoje

práva nie je spravodlivou. Takou je iba vojna obranná v prípade

napadnutia zo strany iného štátu. 4 Seidl-Hohenweldern, I. 1999. Mezinárodní právo veřejné. Praha: CODEX BOHEMIA, 1999. 27-28 s.

ISBN 80-85963-82-5. 5 Kamenický, M. - Mrva, I. – Tonková, M. – Valachovič, P. Lexikón svetových dejín. Banská Bystrica:

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001. 273-274 s. ISBN 80-08-03036-4. 6 Klučka, J. Medzinárodné právo verejné. Bratislava: IURA EDITION, s r.o., 2004. 27 s. ISBN 80-890437-

90-4.

4

1.2 Ďalší vývoj po skončení druhej svetovej vojny

Termín Organizácia spojených národov ako prvý použil americký

prezident Franklin D. Roosewelt, čím chcel vyjadriť medzinárodnú

politickú scénu nie ako spoločenstvo na sebe nezávislých štátov ale

ako organizované krajiny, ktoré budú spoločne postupovať pri

riešení vzájomných konfliktov na čo najpriateľskejšej úrovni.

Informačné centrum OSN v Prahe na svojej internetovej stránke

uvádza: „Charta OSN bola podpísaná 26. júna 1945 päťdesiatimi

krajinami, ale organizácia ako samostatný subjekt medzinárodného

práva vznikla až 24. októbra 1945, kedy bola Charta ratifikovaná

Čínou, Sovietskym Zväzom, USA, Veľkou Britániou a väčšinou

ostatných signatárskych krajín.“7 Autori českej učebnice

medzinárodného práva verejného k tomu dodávajú, že pozvanými štátmi

boli tie, ktoré sa zúčastnili vojny na strane bojujúcej proti

mocnostiam Osy. Medzi ne započítavame aj Francúzsko a ďalšie štáty

– Argentínu, Dánsko. Ukrajina a Bielorusko boli prizvané členmi

konferencie po jej začatí.8

Dnes sa dá povedať, že OSN vo väčšine prípadov dosiahla svoje

ciele vyjadrené v preambule Charty slovami:

„My ľud spojených národov, odhodlaní uchrániť budúce

pokolenia pred metlou vojny, ktorá dvakrát v priebehu nášho života

priniesla ľudstvu nevysloviteľné strasti, (...) a pre tento cieľ

pestovať znášanlivosť a žiť spolu navzájom v mieri ako dobrí

susedia, (...) rozhodli sme sa zjednotiť svoje úsilie, aby sme

dosiahli tieto ciele.“

1.3 Priebežne uskutočnené zmeny

Aj samotná OSN prešla za šesťdesiat rokov svojej existencie

určitým vývojom, hoci v samotnej Charte, ktorá tvorí jadro tejto

diplomovej práce, sa to odrazilo v minimálnej miere. Do dnešného

7 www.osn.cz - O OSN [online]. Dostupné z URL <http://www.osn.cz/system-osn/o-osn/> 8 Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo veřejné. Praha: EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. 463 s.

ISBN 80-86432-57-2.

5

dňa došlo len ku zmene článkov 23 (zmenil sa počet nestálych členov

v Rade bezpečnosti z 11 na 15) a 27 (počet hlasov nutných na

prijatie rozhodnutí sa zvýšil zo siedmich na deväť, vrátane hlasov

piatich stálych členov pri rozhodovaní o všetkých podstatných

otázkach) v roku 1965. V tom istom roku došlo aj ku zmene článku 61

(bol zvýšený počet členov Ekonomickej a sociálnej rady z 18 na 27 a

v roku 1973 bol znovu zvýšený na 54). Ďalšou zmenou v roku 1968 bol

zasiahnutý článok 109, kedy sa zvýšil počet hlasov v Rade

bezpečnosti potrebných na zvolanie Všeobecnej konferencie o revízii

Charty OSN zo siedmich na deväť.9

Bohužiaľ, aj počas fungovania OSN sa vyskytlo mnoho

problémov, o ktorých sa s odstupom času dá povedať, že im bolo

možné predísť a dodnes sa priamo považujú za zlyhanie samotnej

organizácie. Príkladmo možno uviesť program Ropa za potraviny,

prehliadanie genocídy v Rwande, nezasiahnutie mierových síl OSN

počas masakru v Srebrenici, zlyhanie pri doručení humanitárnej

pomoci pre obyvateľov Somálska či sexuálne zneužívanie dievčat v

Kongu pracovníkmi OSN.

Ďalšie kritické názory sa snažia upozorniť na to, že OSN sa

chce postupne prebrať suverénnu moc štátov; iné kritické názory

poukazujú na fakt, že OSN v skutočnosti nie je „spojením národov“,

ale spojením politických režimov. Napríklad Čína s právom veta môže

zablokovať rozhodnutie OSN, aj keď čínsky zástupcovia zastupujú len

úzke vedenie komunistickej strany. Inými negatívnymi javmi sú

široko rozšírená korupcia a v nemalej miere aj skutočnosť, že OSN

zveruje priveľkú moc krajinám porušujúcim ľudské práva svojich

vlastných štátnych príslušníkov. Napríklad Líbya bola zvolená 20.

januára 2003 za predsedajúcu krajinu Komisie pre ľudské práva ako

to vytýka napríklad organizácia U.N. Human Rights Commission.10

Je potrebné reagovať na tieto nedostatky. Je potrebné

reformovať OSN v duchu, ktorý by zodpovedal jej princípom

9 www.osn.cz - Dodatky k Chartě [online]. Dostupné z URL <http://www.osn.cz/system-osn/o-osn/?sub=179> 10 sk.wikipedia.org - Organizácia Spojených národov [online]. Dostupné z URL <http://sk.wikipedia.org/wiki/Organiz%C3%A1cia_spojen%C3%BDch_n%C3%A1rodov>

6

a zabránil prípadnému ďalšiemu obchádzaniu alebo zneužívaniu jej

postavenia, ktoré jej bolo zverené pri jej vzniku. V tejto práci sa

budeme zaoberať práve tomuto procesu reformovania organizácie.

7

2. CHARTA OSN, JEJ ZÁSADY A ŠTRUKTÚRA

2.1. Všeobecne o Charte

Originál Charty Organizácie spojených národov ( aj jeho

preklady v čínskom, francúzskom, ruskom, anglickom a španielskom

jazyku, ktoré sú oficiálnymi jazykmi OSN v dobe založenia OSN ) sú

uložené v archívoch vlády Spojených štátov amerických.

Charta položila základy vzniku OSN. Stojí na zmluvno-právnom

princípe a formuje Organizáciu Spojených národov po stránke

funkčnej a inštitucionálnej. Je to multilaterálna zmluva

s podmieneným počtom ratifikácií. Je dôležitým prvkom

medzinárodného všeobecného práva, keďže obsahuje tri

najzákladnejšie prvky medzinárodného zmluvného práva: zásadu zákazu

hrozby silou, zásadu nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov

a zásadu mierového riešenia medzinárodných sporov.11

Vytvára celý rad orgánov, ktoré majú zabezpečiť fungovanie

týchto zásad v praxi. Valné zhromaždenie sa venuje predovšetkým

udržiavaním mierového stavu a v prípade nutnosti odzbrojovaniu.

Práve preto sa jej členom stávajú všetky členské štáty organizácie.

Každý člen má rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Bezpečnostná rada

má síce iba pätnásť členov, ale táto rozhoduje najmä v prípadoch,

kedy je potrebný rýchly zásah. Hospodárska a sociálna rada

podporuje predovšetkým rozvoj a spoluprácu v oblastiach vymedzených

v čl. 62 dohodami, odporúčaniami, návrhmi dohovorov predkladanými

Valnému zhromaždeniu. V neposlednej rade sa venuje aj koordinácii

činnosti špecializovaných organizácií, ktoré pôsobia

v „hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a výchovnej oblasti, v

oblasti verejného zdravotníctva a v ostatných príbuzných

oblastiach, ktoré sú bližšie ustanovené v ich zakladajúcich

listinách.“ (čl. 57ods. 2) Poručenská rada, ktorá vznikla na

základe ustanovení Kapitoly XIII Charty dnes už prakticky

11 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 76 s.

ISBN 80-224-0753-4.

8

neexistuje, hoci v minulosti plnila dôležitú úlohu. Sekretariát

vznikol na plnenie administratívnych úloh. Registruje aj

medzinárodné dohody členov organizácie podľa čl. 102 ods.1. Bližší

popis jednotlivých orgánov OSN sa nachádza v samostatnej kapitole.

Špecifikom tejto zmluvy je jej všeobecnosť a flexibilita.

Vytvára predpoklady pre efektívnejší budúci vývoj medzinárodného

práva. Príkladom jej efektivity je aj Deklarácia zásad

medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a

spolupráce medzi štátmi (ďalej deklarácia), ktorá bola prijatá

Valným zhromaždením OSN. Samotná deklarácia bola prijatá vo forme

prílohy k rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 2625/XXV 24.

OKTÓBRA 1970.12

Možno tu rozoznať zásady medzinárodného práva verejného ako

celku, ktoré tvoria súčasťou prameňov medzinárodného práva

zakomponovaných v medzinárodných zmluvách alebo v medzinárodných

zvyklostiach. Zohľadňujú ciele medzinárodného práva a tvoria jadro

tohto právneho systému. Vzhľadom na zvýšený proces globalizácie

a zmeny medzinárodného spoločenstva sa má medzinárodné právo väčšmi

opierať o všeobecné právne zásady medzinárodného práva

a spravodlivosti, keďže vznik priveľkého množstva pravidiel, ktoré

spolu navzájom nesúvisia, vytvára fragmentáciu medzinárodného

práva. Základné zásady držia štruktúru, unifikovanú interpretáciu

a univerzálnosť právneho systému v jednom celku. Ak vnímame

medzinárodné právo ako súhrn pravidiel upravujúcich vzťahy medzi

jeho subjektmi, s cieľom predísť medzinárodným sporom a zaručiť

medzinárodný mier a bezpečnosť, zabrániť existencii útočných činov

a každému porušeniu medzinárodného práva kolektívnymi opatreniami

a rozvíjať medzinárodné vzťahy medzi štátmi v súlade s princípmi

spravodlivosti a dodržiavania ľudských práv, potom aj základné

zásady a ďalšie zásady medzinárodného práva slúžia tomuto cieľu

a sú súčasťou medzinárodného práva a jeho prameňov. Navyše možno

12 Keďže deklarácia nebola oficiálne zavedená do slovenského právneho poriadku, používame neoficiálny

preklad ako je uvedený v prílohe vysokoškolskej učebnice, ktorej autorom je Doc. JUDr. J. Klučka, CSc. Číslo strany je vlastne číslo strany, ktorá je priradená k deklarácii v tejto publikácii.

9

povedať, že vytvárajú jadro medzinárodného práva a majú všeobecný

charakter, platia erga omnes a majú normotvornú silu kogentných

noriem porovnateľnú s vnútroštátnym právom.13

Tieto zásady rozšírili počet troch pôvodných vyššie

spomínaných zásad na celkový počet 7. Tie sú v jurisprudencii

označované nasledovne:

1. Zásada mierového riešenia medzinárodných sporov

2. Zásada zákazu hrozby a použitia sily v medzinárodných vzťahoch

3. Zásada neintervencie

4. Zásada povinnosti štátov navzájom spolupracovať v súlade

s Chartou OSN

5. Zásada rovnoprávnosti a sebaurčenia národov

6. Zásada zvrchovanej rovnosti štátov

7. Zásada svedomitého plnenia záväzkov

Všetky tieto zásady sa prvý krát spomínajú v rezolúcii

Valného zhromaždenia č. 1815/XVII zo dňa 18. decembra 1962 nazvanej

Zváženie (consideration) zásad (principles) medzinárodného práva

súvisiacich (concerning) s priateľskými vzťahmi a spoluprácou

(cooperation) medzi štátmi v súlade (in accordance) s Chartou OSN

(Charter of United nations). Práce na príprave kodifikácie týchto

zásad Valné zhromaždenie zverilo Osobitnému výboru pre štúdium

medzinárodnoprávnych zásad, priateľských vzťahov a spolupráce medzi

štátmi, ktorý mal vypracovať záverečnú správu a odporúčania. Tieto

neskôr vyústili do vyššie spomínanej deklarácie. Keďže Charta a jej

rezolúcie sú pre štáty záväzné, má OSN právo použiť svoju

donucovaciu moc v prípade ich nedodržiavania.

Právny význam (significance) deklarácie spočíva

v skutočnosti, že poskytuje dôkaz (evidence) vzájomnej dohody

v danej veci medzi členskými štátmi Organizácie Spojených národov

týkajúceho sa významu a vypracovania Charty. Nepredstavuje dodatok

Charty napriek tomu, že je dokumentom najvyššej dôležitosti (first

13 Azud, J. Medzinárodnoprávne zásady priateľských vzťahov a spolupráce štátov. Právny obzor 2006, roč.

89, č. 1, s. 46-47. ISSN 0032-6984

10

importance). Navyše jej význam sa nemá vykladať „na ujmu“

niektorého z ustanovení (provision) Charty.14

2.2 Zásada mierového riešenia medzinárodných sporov

Prvá veta tejto zásady v duchu univerzality určuje, že všetky

štáty by mali riešiť svoje spory mierovými prostriedkami tak, aby

medzinárodný mier a bezpečnosti a ani spravodlivosť neboli

obmedzené. „Veľký medzinárodný politický význam má prvá veta

druhého odseku deklarácie, ktorá zabraňuje tomu, aby sa formálne

mierovými prostriedkami vyriešený spor opätovne stal hrozbou mieru

a bezpečnosti; ak by sa pri takom “riešení“, nedodržala zásada, že

ani medzinárodný mier a bezpečnosť, ani spravodlivosť, nemajú byť

ohrozené.“15 Táto veta je teda akousi duplikáciou či potvrdením čl.

33 ods. 1 Charty.

Mierové riešenia sporov by mali podľa nás nasledovať práve

v takom poradí ako sú uvádzané v deklarácii:

a. rokovanie

b. vyšetrovanie

c. sprostredkovanie

d. zmierovacie rozhodcovské konanie

e. uzavretím oblastnej dohody alebo dojednaním

f. inými mierovými prostriedkami podľa vzájomnej dohody

zúčastnených štátov.

Dá sa povedať, že práve takto zvolený postup dokáže poskytnúť

práve to skoré a spravodlivé riešenie, ktoré je ustanovené v prvej

vete druhého odseku, keďže ním sa vylučuje problém právnej

neistoty. Tá môže vzniknúť, pokiaľ sa neurčia hranice akejsi formy

procesného práva v medzinárodnom práve verejnom. Práve zbytočnými

obštrukciami pri výbere vhodného riešenia by bolo možné zabrániť

rýchlemu a spravodlivému konaniu. Aby sa zabránilo tejto situácii,

14 Brownlie, I. Basic Documents in International Law. New York: Oxford University Press Inc., 1995. 38 s.

ISBN 0-19-876381-6. 15 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 95 s.

ISBN 80-224-0753-4.

11

odborníci na medzinárodné právo verejné odporúčajú práve túto

cestu.

2.3 Zásada zákazu hrozby a použitia sily v medzinárodných

vzťahoch

Vzhľadom na fakt, že túto zásadu medzinárodného práva

verejného zaviedla jurisprudencia až v 20. storočí, možno povedať,

že ide o novum v terminológii tohto právneho odvetvia. V minulosti

vznikalo viacero návrhov, ako by sa táto zásada ukotvila a ako by

sa aj v praxi uplatňovala. Ako sa dalo očakávať, rokovania o tejto

zásade sa predlžovali a prenášali skôr do sféry medzinárodného

práva všeobecného než do medzinárodného práva priateľských vzťahov.

Až 21. zasadanie Valného zhromaždenia prinieslo výsledok – 30.

novembra 1966 sa Valné zhromaždenie uznieslo na prijatí návrhu

tejto zásady, ktorý predniesla ČSSR.16

„Každý štát je povinný vystríhať sa vo svojich medzinárodných

stykoch hrozby silou alebo použitia sily tak proti územnej

celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu, ako

aj akýmkoľvek nezlučiteľným s cieľmi Organizácie Spojených

národov.“17

Deklarácia v nasledujúcich ustanoveniach špecifikuje akými

ďalšími spôsobmi je zakázaná hrozba či použitie sily:

• útočná vojna alebo jej propaganda

• narušenie existujúcich medzinárodných hraníc iného štátu

• porušenie medzinárodných demarkačných línií

• represálie zahŕňajúce použitie sily

• násilný čin zbavujúci národy práv rovnosti s inými a práva na

sebaurčenie, slobodu a nezávislosť

• organizovanie alebo podpora organizovania nepravidelných

ozbrojených síl alebo bánd vrátane žoldnierov

16 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 113 s.

ISBN 80-224-0753-4. 17 Prvá veta prvého odseku tejto zásady ustanovenej V Deklarácii zásad medzinárodného práva týkajúcich

sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi 251 s.

12

• organizovanie, podnecovanie alebo účasť v občianskej vojne alebo

teroristických aktoch v inom štáte alebo ich napomáhanie, ako aj

ich tolerovanie na svojom území pokiaľ zahŕňajú hrozbu či

použitie sily

• vojenská okupácia na základe použitia sily v rozpore

s ustanoveniami Charty

• nadobudnutie územia alebo jeho časti iným štátom pod hrozbou

sily alebo použitím sily a ani takto použitá hrozba silou či

použitie sily nesmie byť uznané ako zákonné.

Žiadne vyššie uvedené ustanovenie sa nesmie vykladať tak, aby

sa tým akýmkoľvek spôsobom rozširoval alebo zužoval obsah rozsah

tých ustanovení Charty, ktoré sa týkajú prípadov v ktorých je

použitie sily dovolené.

2.4 Zásada neintervencie

Celý názov tejto zásady uvedenej v deklarácii znie: Zásada

vzťahujúca sa na povinnosť štátov nezasahovať do vecí patriacich do

vnútornej právomoci ktoréhokoľvek štátu v súlade s Chartou. Ide

teda o „právo každého štátu, aby pri výkone svojich suverénnych

práv nebol rušený mocenskými zásahmi iného štátu a súčasne jeho

povinnosť zdržať sa podobných zásahov voči iným štátom“18

Túto zásadu nepriamo zakotvuje aj čl. 1 ods.2, čl. 2 ods.1, 2

a 7 Charty OSN. Do vydania rezolúcie 2625/XXV bolo možné túto

zásadu len nepriamo vyvodiť zo znenia bilaterálnych

a multilaterálnych medzinárodných dohôd o vzájomnom neútočení. Len

jedna forma intervencie je dovolená v medzinárodnom práve verejnom,

takzvaná humanitárna intervencia, ktorá sa používa na ochranu práv

vlastných štátnych príslušníkov na území iného štátu.19

Humanitárnu intervenciu sa niektorí snažia rozšíriť o prvok

humanitárnej pomoci formou intervencie do záležitostí iného štátu

18 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 127 s.

ISBN 80-224-0753-4. 19 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 131 s.

ISBN 80-224-0753-4.

13

v prípade, ak štát porušuje ľudské práva svojich občanov, na ich

ochranu iným štátom. Takto chápaná intervencia je podľa iných

zásahom do suverenity štátu a možno ju zneužiť na sebecké ciele

iným štátom.

Podstatou intervencie je zasahovanie do vnútorných

záležitostí štátu, teda narušenie jeho suverenity. Uplatňovaním

tejto zásady sa má chrániť suverenita štátu ako základného

a pôvodného subjektu medzinárodného práva.20 Keďže štáty sú si vo

sfére medzinárodného práva rovné, intervenciou do vnútorných

záležitostí sa štát stáva cieľom diskriminácie, ktorá je v rozpore

s jeho suverenitou.

2.5 Zásada povinnosti štátov navzájom spolupracovať v súlade

s Chartou OSN

„Štáty sú povinné navzájom spolupracovať, bez ohľadu na

rozdiely v ich politickom, hospodárskom a spoločenskom zriadení,

bez diskriminácie založenej na takýchto rozdieloch v rôznych

oblastiach medzinárodných vzťahov tak, aby bol udržaný medzinárodný

mier a bezpečnosť a aby podporili medzinárodnú hospodársku

stabilitu a pokrok, všeobecný blahobyt národov a medzinárodnú

spoluprácu.“21

Vzájomná spolupráca je základom rozvíjania priateľských

vzťahov ako to bolo navrhované v rezolúcii Valného zhromaždenia č.

1815/XVII a zároveň cieľom ich úsilia.22 Aby sa tento cieľ

dosiahol, štáty majú spolupracovať navzájom pri udržiavaní

medzinárodného mieru a bezpečnosti, pri podporovaní úcty k ľudským

právam a základným slobodám a pri odstraňovaní akejkoľvek formy

diskriminácie alebo náboženskej neznášanlivosti, spravovať

medzinárodné styky v oblasti hospodárskej, sociálnej, kultúrnej,

technickej a obchodnej v súlade so zásadou rovnosti a neintervencie

20 Klučka, J. Medzinárodné právo verejné. Bratislava: IURA EDITION, s r.o., 2004. 53 s. ISBN 80-

890437-90-4. 21 Toto je znenie prvej vety prvého odseku tejto zásady, 254 s. 22 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 143 s.

ISBN 80-224-0753-4.

14

a v neposlednom rade aj uskutočňovať akty spolupráce v kooperácii

s Organizáciou Spojených národov podľa príslušných ustanovení

Charty.

Pravdaže v dnešných podmienkach je ťažké si predstaviť

spoluprácu všetkých štátov vo všetkých spomínaných oblastiach, no

ako základ a predpoklad budúceho vývoja udalostí táto zásada úplne

postačuje.

2.6 Zásada rovnoprávnosti a sebaurčenia národov

Táto zásada sa prvý krát spomína v rezolúcii OSN prijatej na

základe návrhu vyslancov z ČSSR. Touto formuláciou rezolúcie sa

stáva každá násilná akcia, ktorá zbavuje národy pod cudzím panstvom

práva na sebaurčenie, slobodu a nezávislosť porušením Charty OSN.

Aj preto, že sa toto konanie považuje zároveň za porušenie

základných práv a zásady nezasahovania. Štáty sú povinné vykonať

všetko, aby uľahčili uplatňovanie práva na sebaurčenie národov,

vrátane národov tvoriacich súčasť koloniálneho panstva.23

Každý štát ako suverénny medzinárodnoprávny subjekt má na

základe zásady rovných práv a práva na sebaurčenie zakotvených

v Charte OSN právo slobodne rozhodovať o svojom politickom

postavení a rovnako aj o svojom hospodárskom, spoločenskom

a kultúrnom zriadení bez akýchkoľvek zásahov zvonka a každý štát je

povinný rešpektovať toto právo v súlade s ustanoveniami Charty.24

Táto zásada sa uplatňuje s cieľom:

• podpory priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi

• urýchleného skoncovania s kolonializmom a so zreteľom na

slobodne prejavenú vôľu dotyčných národov.

Prejavom práva na sebaurčenie je nielen vytvorenie

zvrchovaného a nezávislého štátu, ale aj jeho združenie s iným

nezávislým štátom alebo presun do iného politického štatútu, ktorý

bol slobodne zvolený národom tvoriacim daný štát.

23 Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 144 s.

ISBN 80-224-0753-4 24 Prvý odsek tejto zásady ustanovenej v deklarácii, 254 s.

15

2.7 Zásada zvrchovanej rovnosti štátov

„Všetky štáty požívajú zvrchovanú rovnosť, majú rovnaké práva

a povinnosti a sú rovnými členmi medzinárodného spoločenstva, bez

ohľadu na ich rozdiely hospodárskej, spoločenskej, politickej alebo

inej povahy.“25

Táto zásada sa prejavuje v týchto smeroch – v právnej

rovnosti všetkých štátov, v slobodnom užívaní práv zahrnutých

v zvrchovanosti štátu, v povinnom rešpektovaní osobnosti iných

štátov, v nedotknuteľnosti územnej celistvosti a politickej

nezávislosti štátov, v slobode štátu vybrať si a rozvíjať svoje

zriadenie a napokon v povinnosti dôsledne a v dobrej viere svoje

medzinárodné záväzky a žiť v mieri s inými štátmi.26

2.8 Zásada svedomitého plnenia záväzkov

Presné znenie tejto zásady znie: Zásada, že všetky štáty sú

povinné poctivo plniť záväzky prevzaté v súlade s Chartou OSN.

Domnievame sa, že táto časť deklarácie neobsahuje špecifikáciu čl.

103 Charty, ktorý hovorí o všeobecnej záväznosti Charty a jej

prednosti v medzinárodnom práve. Táto zásada je skôr potvrdením

celkovej prednosti a dôležitosti ustanovení Charty.

V krajnom prípade porušovania tejto zásady je možné použiť

donucujúce prostriedky, ktoré boli OSN priznané.

Keďže nie sú vylúčené žiadne prípadné deformácie pôvodných

myšlienok, na ktorých stojí Charta, táto zásada sa môže

v budúcnosti stať stabilizačným prvkom celého inštitucionálneho

systému.

Predpokladáme, že sa tým členské štáty snažili poistiť pre

prípad, že sa bude možné vyhýbať povinnostiam, ktoré boli všetkým

štátom uložené v rovnakej miere.

25 Prvý odsek príslušnej zásady uvedený v deklarácii, 255 s. 26 Rozšírená a špecifikovaná verzia základného popisu tejto, 255-256 s.

16

2.9 Právo na život v mieri ako základné ľudské právo

Toto právo vyvodzujeme z ustanovení Charty, jej cieľov, zásad

a medzinárodného práva ako celku. V minulosti bol jediným garantom

použiteľnosti ľudských práv v praxi štát. Azda netreba ani

popisovať, ako sa ich základné prvky – neodňateľnosť,

nescudziteľnosť, nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť často

nestretávali s potrebným prístupom zo strany štátu. S rozvojom

medzinárodných vzťahov sa otázka ochrany ľudských práv stáva čoraz

dôležitejšou. Na to reaguje Charta, ktorej celé znenie sa nesie

v tomto duchu, hoci žiadne priame ustanovenie o tomto práve v nej

nemožno nájsť.

Jediné konkrétne ustanovenie týkajúce sa výslovne tohto práva

sa nachádza v dokumente vydanom na základe Charty. Je ním

Deklarácia Valného zhromaždenia OSN o práve národov na mier (ďalej

ako deklarácia o mieri) schválená na 57. plenárnom zasadnutí

Valného zhromaždenia dňa 12. novembra 1984.

Ako je vidieť, bolo potrebné kogentne ustanoviť dané právo

v dohovore, ktorým sa OSN ako strážca medzinárodného mieru

a bezpečnosti snaží toto právo presne klasifikovať.

Ako sa uvádza v samotnej deklarácii o mieri: „Valné

zhromaždenie znovu potvrdzujúc (reaffirming), že najdôležitejším

(principal) cieľom Organizácie Spojených národov je udržanie

medzinárodného mieru a bezpečnosti, majúc na pamäti (bearing in

mind) najdôležitejšie princípy medzinárodného práva upravené (set

forth) v Charte Organizácie Spojených národov, vyjadrujúc vôľu

a túžbu (aspirations) všetkých ľudí odstrániť (eradicate) vojnu zo

života ľudstva, a nadovšetko, odvrátiť (avert) celosvetovú

nukleárnu katastrofu, presvedčené (convinced), že život bez vojen

slúži ako najdôležitejší a nevyhnutný predpoklad (prerequisite)

materiálneho blaha (well-being), rozvoja a pokroku krajín, a na

plnú implementáciu (implementation) práv a základných ľudských

slobôd vyhlásených (proclamed) Organizáciou Spojených národov,

vedomé si (aware), že v atómovom veku založenie (establishement)

trvalého mieru na Zemi predstavuje primárne podmienky na ochranu

17

ľudskej civilizácie a prežitia ľudstva, uznávajúc (recognizing), že

udržanie pokojného života ľudí je posvätná povinnosť každého štátu,

1. Slávnostne vyhlasuje, že ľudia tejto planéty majú posvätné

právo na mier;

2. Slávnostne vyhlasuje, že ochrana práva ľudí na mier

a podpora jeho implementácie vytvárajú základnú povinnosť každého

štátu;

3. Zdôrazňuje, že zabezpečenie (ensuring) výkonu práva na

mier vyžaduje od policajných zložiek všetkých štátov aby sa

zamerali na odstránenie (elimination) nebezpečenstva vojny

a obzvlášť vojny nukleárnej, vzdanie sa použitia sily

v medzinárodných vzťahoch a uzatváranie dohôd (settlement)

v medzinárodných sporoch (international disputes) na mierové účely

(peaceful means) na základe Charty Organizácie Spojených národov;

4. Dovoláva sa, aby všetky štáty a medzinárodné organizácie

urobili všetko pre to, aby pomohli implementácii práva ľudí na mier

prijatím príslušných opatrení na úrovni národnej ako aj

medzinárodnej.“27

2.10 Vnútorná štruktúra Charty

Ako každá zakladateľská zmluva, aj Charta obsahuje základné

náležitosti medzinárodnoprávneho dokumentu: účel, vnútornú

štruktúru organizácie, spôsoby a podmienky jej fungovania, počet

potrebných ratifikácií na jej činnosť a dobu, od ktorej sa stáva

záväznou.

Účel sme popísali vyššie, vnútornej štruktúre venujeme

nasledujúcu samostatnú kapitolu, ale na tomto mieste sa chceme

venovať štruktúre Charty samotnej.

Charta je rozdelená na preambulu a 19 kapitol, ktoré sa dajú

rozčleniť na články, ktorých je spolu 111. Kapitoly sú rozdelené

nasledovne:

I. Ciele a zásady (čl. 1 - 2)

27 Táto deklarácia tvorí prílohu rezolúcie Valného zhromaždenia zo dňa 12.11.1984 pod oficiálnym

archívnym označením A/RES/39/11.

18

II. Členstvo (čl. 3 - 6)

III. Orgány (čl. 7 - 8)

IV. Valné zhromaždenie (čl. 9 - 22)

V. Bezpečnostná rada (čl. 23 - 32)

VI. Mierové riešenie sporov (čl. 33 - 38)

VII. Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných

činov (čl. 39 - 51)

VIII. Oblastné dohody (čl. 52 - 54)

IX. Medzinárodná hospodárska a sociálna spolupráca (čl. 55 -

60)

X. Hospodárska a sociálna rada (čl. 61 - 72)

XI. Vyhlásenie o nesamosprávnych územiach (čl. 73 - 74)

XII. Sústava medzinárodného poručenstva (čl. 75 - 85)

XIII. Poručenská rada (čl. 86 - 91)

XIV. Medzinárodný súdny dvor (čl. 92 - 96)

XV. Sekretariát (čl. 97 - 101)

XVI. Rôzne ustanovenia (čl. 102 - 105)

XVII. Prechodné bezpečnostné ustanovenia (čl. 106 -.107)

XVIII. Zmeny (čl. 108 - 109)

XIX. Ratifikácia a podpis (110 - 111)

Keďže obsah väčšiny týchto kapitol už bol priamo alebo

nepriamo vyjadrený v iných kapitolách, nebudeme ich v tejto časti

diplomovej práce bližšie popisovať.

Pristavme sa však pri kapitole VII. Mierové akcie OSN, ktoré

v roku 1988 získali Nobelovu cenu za mier. Avšak v praxi sa

ukázalo, že nie vždy sú tieto akcie nevyhnutné. Väčšina štúdií

zaoberajúcich sa mierovými operáciami dokazuje, že klasické metódy

mierových misií 20. storočia by sa nemali využívať aj v 21.

V súčasnosti má OSN k dispozícii iba obmedzené možnosti a tie jasne

svedčia v neprospech využívania príliš veľkého počtu mierových

operácií. Členské štáty nepochopili zrejme skutočný rozsah potreby

ich využívania. Niekoľko krát sa dokonca ukázalo, že preferovať

kvantitu nad kvalitou mierových operácií je veľkou chybou. Zbytočne

sa nimi predlžujú neplodné diskusie a obmedzujú sa v praxi kvalitne

19

realizovateľné iné spôsoby mierových riešení medzinárodných sporov.

Proti tomu stoja názory vlád členských štátov. Preto by bolo

potrebné zamyslieť sa, či kvalita v tomto prípade skutočne

neznamená viac ako kvantita.28

S autorom tohto článku v podstate súhlasíme, ale nemožno

prehliadnuť fakt ako sa stavia k problematike medzinárodných

konfliktov v ich historickom kontexte. Zreteľne oddeľuje svet počas

studenej vojny a po nej. Problém s rozdielnymi názormi na

medzinárodnej scéne spočíva podľa nás v tom, že tieto tu vždy boli

a budú. Nepovažujeme za dôležité, či je svet rozdelený na dva

tábory alebo existuje viacero blokov snažiacich sa získať politickú

prevahu v medzinárodných vzťahoch. A preto historické ponímanie

konfliktov a ich riešenia sú v porovnaniach tohto autora tak

odlišné, pretože predtým neexistoval reálny spôsob, ako túto

problematiku monitorovať. Jediným rozdielom je, že dnes už existuje

medzinárodná organizácia spĺňajúca podmienky strážkyne mieru

s efektívnymi možnosťami na zabránenie konfliktu alebo jeho

pokračovania. Preto na základe krátkodobých pozorovaní neodporúčame

vyvodzovať generalizované závery.

28 Bureš, O. Mírové operace OSN v postbipolárním svete – méne znamená více. Mezinárodní vztahy, 2003,

roč. 41, č. 3, s. 38-39. ISSN 0323-1844

20

3 OSN, JEJ VÝZNAM A FUNKČNÝ APARÁT

3.1 Všeobecná charakteristika a význam OSN

OSN je historicky prvá medzivládna organizácia zasahujúca

všetky najdôležitejšie oblasti medzinárodnej politiky. Patrí medzi

odvodené subjekty medzinárodného práva, medzinárodné medzivládne

organizácie, keďže pôvodné subjekty medzinárodného práva – štáty sa

dobrovoľne vzdali časti svojej suverenity a medzinárodnou zmluvou

túto suverenitu preniesli na medzinárodnú organizáciu. Okrem

suverenity jej zverili aj právomoci, aby koordinovaným a všeobecne

záväzným postupom svojich orgánov naplnila ciele, ktorými bola

poverená pri svojom vzniku.

Na jej pôde sa doteraz podarilo vytvoriť mnohé dokumenty, na

ktorých stojí dnešná spoločnosť a dá sa usudzovať, že to nie sú

posledné výsledky medzinárodnej spolupráce štátov v oblasti

medzinárodného verejného práva. Za ďalší prínos možno pokladať už

samotný fakt, že štáty spolupracujú aj v takých otázkach, ktoré sa

ich priamo netýkajú a nefixujú sa výlučne na svoje lokálne záujmy.

Cieľmi OSN vyjadrené v Charte sú okrem zachovania

medzinárodného mieru a bezpečnosti a rozvíjania priateľských

vzťahov medzi národmi založených na rešpektovaní zásad

rovnoprávnosti a práva na sebaurčenie národov aj spolupráca pri

riešení medzinárodných, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a

humanitárnych otázkach a pri podporovaní ľudských práv a základných

slobôd pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo

náboženstva a koordinácia spoločných krokov smerujúcich k ich

naplneniu.

Napriek značnej flexibilite systému OSN vrátane značného

priestoru na rozvoj, celý systém stojí na svojej legitimite (it is

governed by the rule of law). Právo je obsiahnuté v základných

(fundamental) hodnotách a v zakladateľských (constitutional)

dokumentoch systému OSN, rovnako ako základných hodnotách

medzinárodného právneho poriadku (international legal order) ako

21

celku – pravidlami ius cogens. Legalita základného systému

(constitutional order) by sa posilnila, ak by Medzinárodný súdny

dvor mohol využívať právomoc preverovať (power to review)

právoplatnosť (legality) konania OSN. 29

Profesor medzinárodných organizácií Nottinghamskej univerzity

v svojej publikácii rozoznáva tzv. hodnoty OSN30 ako základný

stavebný prvok tejto organizácie. Medzi ne zaradzuje

1. mier a bezpečnosť

2. právo a spravodlivosť

3. ľudské práva

4. sebaurčenie národov a demokracia

5. životné prostredie

6. ekonomický a sociálny blahobyt.

Pozoruhodné na tom je fakt, že tieto hodnoty OSN sa kryjú

so všeobecným medzinárodným právom verejným. Dokonca aj

problematika životného prostredia sa postupom času dostáva na

úroveň, akú si zaslúži.

3.2 Členstvo

Členstvo v Organizácii Spojených národov je prístupné všetkým

mierumilovným štátom ochotným prijať povinnosti vyplývajúce z

Charty, ktoré sú odhodlané a schopné tieto povinnosti plniť.31

V súčasnosti má OSN 192 členských štátov, pričom posledný,

Čierna Hora sa stal členom 28. júna 2006 na základe rezolúcie

Valného zhromaždenia číslo 60/264. A práve na takomto prípade sa dá

ukázať, ako pracuje administratívny aparát OSN navonok voči iným

subjektom medzinárodného práva. Na prijatie štátu za plnoprávneho

člena organizácie nestačí len oficiálne požiadať o členstvo, ale aj

schválenie členstva žiadateľa Valným zhromaždením na odporúčanie

Rady bezpečnosti dvojtretinovou väčšinou v ktorom majú rovnaké

29 White, N. D. The United Nations System. Towards International Justice. London: Lynne Rienner

Publishers, Inc., 2002. 43 s. ISBN 1-58826-070-4. 30 White, N. D. The United Nations System. Towards International Justice. London: Lynne Rienner

Publishers, Inc., 2002. 47-72 s. ISBN 1-58826-070-4. 31 www.osn.cz - Dodatky k Chartě [online]. Dostupné z URL <http://www.osn.cz/system-osn/o-osn/>

22

právo vyjadriť sa k celospoločenským otázkam všetky členské

krajiny. Odporúčania Rady bezpečnosti pri výbere nových členov majú

skôr vecný význam, pričom je v tomto prípade potrebný plný počet

hlasov stálych členov Bezpečnostnej rady.32

Pre členstvo štátov v OSN je nutné brať do úvahy článok 103

Charty OSN, ktorý zaväzuje štáty dať prednosť záväzkom vyplývajúcim

z Charty pred záväzkami z iných medzinárodných dohôd.

3.3 Orgány

Podľa doterajšej praxe sa ustálili približne tri skupiny

orgánov OSN, ktoré možno rozdeliť na základné, ktoré predpokladala

už Charta v okamihu svojej ratifikácie, pridružené organizácie

ktoré OSN iba zastrešuje vo svojom systéme a v neposlednom rade

ďalšie orgány. Pridružené organizácie majú prakticky svoju vlastnú

štruktúru, no pre jednotnosť a ucelenosť spolupráce ich zastrešuje

práve OSN.

Medzi posledné menované zaradzujeme orgány, ktorých

vytvorenie Charta predpokladala v čl. 7 ods. 2 ako pomocné orgány

základných a najdôležitejších orgánov. Tieto sa zaoberajú

predovšetkým rozvojovými programami na zlepšenie súčasnej situácie

v danej odbornej oblasti, v ktorej pôsobia. Príkladom môže byť

Detský fond OSN (UNICEF), ktorý je založený na spoluprácu v tak

úzko vymedzenej oblasti, akou je ochrana a zlepšovanie životných

podmienok detí a podpora ich všestranného rozvoja,33 alebo Úrad

vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý tvorí

samostatné oddelenie Sekretariátu OSN s cieľom zabezpečovať

a ochraňovať všetky práva, ktoré sa spomínajú v Charte OSN alebo

v iných právnych predpisoch medzinárodného práva.34

32 Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo verejné. Praha: EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. 463 s.

ISBN 80-86432-57-2 33 www.unicef.sk – Unicef [online]. Dostupné z URL <http://www.unicef.sk/unicef/> 34 www.ohchr.org – Mandate [online]. Dostupné z URL <http://www.ohchr.org/english/about/index.htm>

23

3.3.1 Základné orgány

Ako vyplýva zo znenia Charty, Rada bezpečnosti je

najdôležitejším orgánom vnútri OSN práve kvôli úlohám, ktoré plní.

Práve jej je zverené udržiavanie mieru a zabezpečovanie bezpečnosti

na medzinárodnej úrovni, ktoré sú hlavnými cieľmi OSN. Radu

bezpečnosti tvorí 15 členov, z ktorých je päť stálych: Čína,

Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného

Írska a Spojené štáty americké, ktorí majú pre hlasovanie právo

veta a ostatní členovia sú volení na dva roky Valným zhromaždením

a nemožno ich opätovne zvoliť v bezprostredne nasledujúcom volebnom

období. V súčasnosti je Slovenská republika jedným z nestálych

členov Bezpečnostnej rady. Problémom je rozdelenie členských

štátov, pri ktorom sa berie do úvahy hlavne politický prvok a menej

sa prihliada na geografickú polohu.

Svoje úlohy vykonáva nepretržite a preto je nutná neustála

prítomnosť vyslanca každého z jej členov v jej sídle, ktorým je New

York, ale môže zasadať kdekoľvek na svete. Zaručujú jej to

medzinárodné výsady, ktoré vyplývajú z čl. 103 Charty OSN. Členovia

schvaľujú zasadací poriadok a v predsedníckom kresle sa striedajú

zástupcovia členských štátov každý mesiac abecedne podľa ich

oficiálneho názvu v anglickom jazyku. Pravdaže aj Rada si vytvára

pomocné orgány rovnako ako Valné zhromaždenie, ktorých je okolo 30.

Medzi ne možno zaradiť napríklad aj Medzinárodný súdny tribunál pre

bývalú Juhosláviu a Rwandu.

Rada je poverená úlohami v oblasti pokojného riešenia sporov,

riešenia krízových situácií ako je napríklad vojenský zásah bez

poverenia OSN, ohrozenie alebo porušenie mieru, rozvrhovania plánov

na odzbrojovanie a vykonávanie rozhodnutí Medzinárodného súdneho

dvora. Svoje právomoci vykonáva buď výlučne sama alebo v spolupráci

s Valným zhromaždením. Niektoré kompetencie má totožné s Valným

zhromaždením, ako je právo vyžadovať posudok od Medzinárodného

súdneho dvora alebo otázky odzbrojovania.

Rada bezpečnosti určuje aké opatrenia treba použiť v prípade

ohrozenia či porušenia mieru. Napríklad čiastočné alebo úplné

24

prerušenie hospodárskych stykov, spojení železničných, námorných,

leteckých, poštových, rádiových a iných, ako aj prerušenie

diplomatických stykov. Ak tieto opatrenia podľa uznesenia

Bezpečnostnej rady neboli dostatočne účinné, môžu byť podniknuté

leteckými, námornými či pozemnými silami akcie ak je to nevyhnutné

pre zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru. Ďalšími

možnosťami sú demonštrácie a blokády.

Všetci členovia OSN sa zaviazali, že Rade bezpečnosti dajú k

dispozícii ozbrojené sily, pomoc a služby nutné k zachovaniu

medzinárodného mieru a bezpečnosti na jej výzvu, vrátane práva

prechodu. Plány na použitie ozbrojených síl vypracuje Rada

bezpečnosti za pomoci Vojenského štábneho výboru, ktorý sa skladá z

náčelníkov vojenských štábov stálych členov Rady bezpečnosti alebo

ich zástupcov. Tento zodpovedá za strategické riadenie všetkých

ozbrojených síl.

Na odhlasovanie uznesenia v meritórnom rozhodovaní je

potrebný súhlas všetkých stálych členov a minimálne deväť hlasov

všetkých členov. V ostatných prípadoch postačuje absolútna väčšina

všetkých členov. V prípade, že Bezpečnostná rada prejednáva

záležitosť týkajúcu sa niektorého zo stálych členov Rady,

nepovažuje sa jeho absencia na hlasovaní za uplatnenie práva veta,

ktorého uplatnenie by sa v inom prípade mohlo považovať za

blokovanie rozhodnutia. Je potrebné spomenúť, že pri tvorbe Charty

sa právo veta stálych členov považovalo za prvok, ktorý sa má

používať iba vo výnimočných prípadoch ak by boli dotknuté jeho

podstatné záujmy. Naším názorom je, že ide o obsolentný prvok,

ktorý týmto vytvára ironicky povedané skupiny rovných a rovnejších

členov OSN.

Valné Zhromaždenie je jediným orgánom vnútri OSN, v ktorom sú

zastúpené všetky členské štáty, pričom každý z nich môže vyslať päť

svojich vyslancov, ktorých sprevádzajú ďalší poradcovia a experti.

Charta zakotvuje nasledujúce funkcie a právomoci Valného

zhromaždenia: uvažovať a činiť odporúčania v záležitostiach

týkajúcich sa princípov spolupráce pri udržovaní svetového mieru a

25

bezpečnosti, čo zahŕňa aj otázky odzbrojenia a regulácie

ozbrojovania. Ďalšou úlohou je pojednávať o všetkých otázkach

týkajúcich sa Charty a môže dávať odporúčania Rade bezpečnosti na

jej požiadanie. Samotné Valné zhromaždenie nedáva žiadne

odporúčania v konkrétnych sporoch medzi krajinami okrem prípadov,

keď je potrebný priamy zásah Bezpečnostnej rady.

Ďalšími výlučnými kompetenciami sú tieto: Valné zhromaždenie

schvaľuje rozpočet OSN, volí nestálych členov Bezpečnostnej rady na

2 roky bez možnosti opätovného znovuzvolenia v bezprostredne

nasledujúcom volebnom období a členov Hospodárskej a sociálnej

rady, koordinuje spoločný postup viacerých odborných organizácií

v rámci OSN a zmocňuje ich na vydanie posudku Medzinárodnému

súdnemu dvoru. Uznesenia takto vydané sú priamo záväzné dovnútra

OSN a majú skôr administratívno-právnu povahu.

Zasadá raz ročne a zasadnutie začína v septembri a končí

niekedy pred Vianocami. V prípade potreby sa uskutočňujú zvláštne

zasadnutia na žiadosť Bezpečnostnej rady alebo väčšiny členov.

Valné zhromaždenie prijíma svoj vlastný zasadací poriadok

a pre každé svoje zasadnutie volí predsedu nie ako štátneho

príslušníka určitej krajiny, ale pre jeho osobnosť. Je ustálenou

obyčajou, že predsedom Valného zhromaždenia sa nestáva delegát

z rovnakej krajiny ako sú tie, ktoré sú momentálne zastúpené

v Bezpečnostnej rade. Ďalšou obyčajou je, že si delegáti volia

spomedzi seba podpredsedov v celkovom počte 17, pričom kľúčom je

pomerné zastúpenie podľa zemepisných oblastí a do týchto funkcií

môžu byť zvolení aj zástupcovia krajín ktoré sú zastúpené aj

v Bezpečnostnej rade a vždy aj zo stálych členov Bezpečnostnej

rady.

Na zefektívnenie svojej činnosti si Valné zhromaždenie

vytvára celú radu pomocných orgánov, ktoré možno roztriediť do

dvoch hlavných skupín podľa toho, či sú vytvorené natrvalo, alebo

ad hoc. Trvalými pomocnými orgánmi sú výbory, z ktorých je šesť

hlavných a sú v nich zastúpené všetky členské krajiny. Obnovujú sa

pravidelne pre každé jednotlivé zasadanie Valného zhromaždenia. Sú

26

nimi Politický bezpečnostný výbor, Hospodársky finančný výbor,

Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor, Poručenský výbor,

Administratívny a rozpočtový a Právny výbor. Keďže agenda

Politického a bezpečnostného výboru býva často preťažená, zriaďuje

sa aj stály Zvláštny politický výbor, na ktorý sa prenesie menej

dôležitá časť práce Politického a bezpečnostného výboru. Pre

spracovanie organizačných záležitostí sa vytvárajú výbory na

preverenie plnomocenstiev delegátov z členských krajín –

Verifikačný výbor a samozrejme aj Riadiaci výbor zložený z predsedu

a podpredsedov Valného zhromaždenia a takisto z predsedov hlavných

stálych výborov. Posledný spomenutý výbor riadi zasadanie a

rozdeľuje záležitosti, ktoré treba riešiť medzi hlavné

výbory, koordinuje ich spoluprácu a pod.

Ostatné pomocné orgány sú vytvárané buď nastálo alebo ad hoc.

Stálymi sú napríklad Komisia pre medzinárodné právo alebo Úrad

vysokého komisára OSN pre utečencov. Orgány vytvorené ad hoc sú

vytvárané na splnenie určitých špecifických úloh len na dobu

potreby ich splnenia.

Hlasovanie Valného zhromaždenia je zásadne väčšinové, pričom

rozlišujeme kvalifikovanú a absolútnu väčšinu všetkých členov a

kvalifikovanú a absolútnu väčšinu prítomných členov.

Za kvalifikovanú väčšinu všetkých členov považujeme hlasy

dvoch tretín všetkých členov Valného zhromaždenia potrebné

v prípade rozhodovania o zmenách Charty OSN. Prehlasovaný člen,

ktorý je zároveň členom Rady môže zablokovať rozhodnutie v Rade pri

ratifikácii, keďže tam je na rozhodnutie o zmenách Charty potrebný

súhlas všetkých členov. Absolútnou väčšinou členov sa hlasuje

o voľbe členov Medzinárodného súdneho dvora.

Kvalifikovanou väčšinou prítomných sa prijímajú rozhodnutia v

„dôležitých otázkach“, medzi ktorými čl. 18 ods. 2 Charty OSN

taxatívne uvádza odporúčania Bezpečnostnej rade vo veciach mieru

a bezpečnosti, voľby nestálych členov Bezpečnostnej rady a iných

orgánov OSN, prijímanie nových členov a pozastavenie členských práv

a výsad niektorého štátu. Okrem týchto sa hlasovaním kvalifikovanou

27

väčšinou prítomných riešia otázky týkajúce sa rozpočtu a otázky

spojené s účinkovaním poručenskej sústavy. Absolútnou väčšinou

prítomných sa rozumie nadpolovičná väčšina prítomných, ktorá je

potrebná na prijatie rozhodnutia v ostatných veciach rovnako ako na

rozhodnutie, či je vec dôležitá a treba o nej hlasovať

kvalifikovanou väčšinou.

V súčasnosti sa do popredia dostáva hlavne hlasovanie pomocou

konsenzu, čo vlastne predstavuje spôsob hlasovania pomocou

zákulisných dohôd. Tento spôsob takpovediac praktickejší, keďže sa

ním uľahčuje konečné rozhodnutie, pretože sa pri jeho použití

nepredlžuje hlasovanie námietkami a či pozmeňujúcimi návrhmi.35 Ako

príklad možno uviesť hlasovanie o vytvorení nového orgánu – Rady

pre ľudské práva na plenárnom zasadnutí dňa 23. februára 2006.

Rezolúcie Valného zhromaždenia samy osebe nepredstavujú

samostatné pramene medzinárodného práva. Za určitých okolností ale

dokladujú existenciu obyčajových pravidiel používaných v rámci

medzinárodného práva.36

Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) ako ďalší z dôležitých

orgánov OSN má 54 členov volených na tri roky Valným zhromaždením

s každoročným obnovovaním tretiny členov. Vypracováva správy,

štúdie a odporúčania pre Valné zhromaždenie, zvoláva medzinárodné

konferencie, predkladá návrhy zmlúv o otázkach hospodárskych,

sociálnych, kultúrnych, výchovných, zdravotníckych a pod. Do jej

právomoci spadá aj uzatváranie zmlúv s medzinárodnými odbornými

organizáciami o ich pridružení k OSN, vytváranie odporúčaní na

rešpektovanie ľudských práv a plnenie úlohy, ktorými ju poverilo

Valné zhromaždenie.

ECOSOC rozhoduje väčšinou hlasov. Do jej činnosti spadá

pozorovanie a diskutovanie o problémoch. Následne iniciuje činnosť,

ktorú považuje za potrebnú svojimi uzneseniami v oblasti svojej

právomoci. Výsledky jej činnosti nie sú právne záväzné.

35 Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo veřejné. Praha: EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. 470-

474 s. ISBN 80-86432-57-2. 36 Seidl-Hohenweldern, I. 1999. Mezinárodní právo veřejné. Praha: CODEX BOHEMIA, 1999. 41 s. ISBN

80-85963-82-5

28

Na vykonávanie svojej činnosti zriaďuje komisie buď odborové,

napríklad Komisia pre omamné látky alebo regionálne zriadené pre

jednotlivé časti sveta s miestnymi pobočkami. Pre Európu Európska

hospodárska komisia (EHK) Ženeva, pre Áziu a Ďaleký východ Bangkok,

pre Latinsko-americkú a Karibskú oblasť Santiago de Chile a pre

Afriku Addis-Abeba. Členmi sú vždy krajiny danej oblasti. Výnimkou

je USA, ktoré ja bez hlasovania zastúpené v EHK.

Sekretariát OSN sa skladá z generálneho tajomníka a ďalších

zamestnancov. Generálny tajomník je hlavným správnym úradníkom OSN

a je menovaný Valným zhromaždením na návrh Bezpečnostnej rady. Jeho

funkčné obdobie trvá päť rokov s možnosťou znovuzvolenia. Vykonáva

všetky úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Rada bezpečnosti a

Hospodárska a sociálna rada. Pripravuje potrebné podklady na

zasadnutia spomínaných orgánov, spravuje peňažné prostriedky

organizácie a do jeho právomoci podľa Charty spadá aj registrovanie

a zverejňovanie medzinárodných zmlúv. Podáva Valnému zhromaždeniu

výročnú správu o činnosti OSN, v ktorej každoročne popisuje ako sa

vyvíja proces plnenia zásad organizácie a môže zahrnúť do svojej

správy aj upozornenie na možnosť ohrozenia medzinárodného mieru.

Môže priamo upozorniť Bezpečnostnú radu na možné medzinárodné

narušenie mieru.

Priamo z Charty mu vyplýva povinnosť zaoberať sa nejakou

vecou pokiaľ na to nie je povolaný iný orgán. Generálny tajomník má

osem zástupcov ktorých menuje podľa kľúča určeného stálymi členmi

Bezpečnostnej rady a každý zo zástupcov riadi príslušné oddelenie.

Na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených medzi OSN na jednej

strane a členskými krajinami na strane druhej nesmie generálny

tajomník ani jeho zamestnanci žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej

vlády ani inej moci v rámci OSN.

Súčasným generálnym tajomníkom OSN je Kofi Annan z Ghany,

ktorý bol zvolený na dva bezprostredne po sebe nasledujúce funkčné

obdobia. Jeho funkčné obdobie končí 31. decembra 2006. Jeho

následníkom sa má stať Ban Ki-mun – v súčasnosti juhokórejský

29

minister zahraničných vecí a obchodu. Zvolený bol 13. októbra

2006.37

Ďalšie významné zložky OSN možno nájsť i v Ženeve, Viedni a

Nairobi. Úrad OSN v Ženeve (UNOG) sa zaoberá konferenčnou

diplomaciou a vytvára fórum pre prerokovávanie otázok odzbrojenia

a ľudských práv. Úrad OSN vo Viedni (UNOV) riadi činnosť OSN v

oblasti kontroly zneužívania drog, prevencie zločinnosti a výkonu

trestnej jurisdikcie a otázky týkajúce sa vesmíru a medzinárodného

obchodného práva. Úrad OSN v Nairobi (UNON) je strediskom riadenia

činnosti v oblasti životného prostredia a ľudských sídiel.38

Medzinárodný súdny dvor (ICJ) je hlavným súdnym orgánom OSN.

Skladá sa z pätnástich sudcov, pričom z každej krajiny môže byť

vždy len jeden sudca. Pôsobí na základe Štatútu medzinárodného

súdneho dvora. Každý člen OSN sa musí podrobiť jeho rozhodnutiu v

každom spore, v ktorom je stranou keďže ako vyplýva zo znenia

Štatútu stranami sú vždy len štáty. V prípade, že sa sporová strana

odmieta podrobiť rozhodnutiu ICJ, môže sa druhá strana obrátiť na

Bezpečnostnú radu, ktorá rozhodne v prípade potreby či a aké

opatrenia sa majú urobiť na vykonanie rozsudku.39 Okrem

rozhodovania vydáva posudky k právnym otázkam na požiadanie

ostatných orgánov OSN ako aj na požiadanie odborných organizácií.

Pre pracovnoprávne a dôchodkové konania sa v rámci OSN

zriadil Administratívny tribunál ktorý rieši hlavne spory

vyplývajúce z pracovného pomeru v ktorých jednou stranou je fyzická

osoba ako zamestnanec a druhou stranou je OSN ako zamestnávateľ.

Okrem nich existujú súdne orgány zriadené v rámci niektorých

organizácií, ktoré boli pridružené k OSN ako napríklad

Administratívny tribunál MOP či administratívne tribunály Svetovej

Banky.

37 UNbulletin: OSN zná svého nového šéfa. Je jím Pan Ki-mun z Kórejskej republiky. Október-november

2006, č. 10-11. 1-3 s. 38 www.juristic.cz - Sekretariát [online]. Poslední změna proběhla 23.1.2001. Dostupné z URL

<http://mezinarodni2.juristic.cz/62083/pojem> [cit. 2001-1-23] 39 Čl. 94 ods. 2 Charty OSN.

30

Poručnícka rada je orgánom určeným pre poručníctvo nad

územiami, ktoré sú pod mandátom OSN; územia, ktoré sa dobrovoľne

podriadia medzinárodnej poručníckej sústave, a i. Dnes už fakticky

nefunguje, hoci formálne nebola nikdy zrušená.

Odborné organizácie OSN sú samostatné medzivládne

organizácie, ktoré vznikli na základe zakladateľskej zmluvy

a zaoberajú sa špecifickými úlohami. Z toho vyplýva, že boli

samostatne založené, vytvorili si vlastnú vnútornú štruktúru a majú

svoj stály správny orgán. K OSN boli pripojené dohodou o pridružení

v určitom štádiu svojho vývoja a sú relatívne autonómne. Dôkazom

toho je aj fakt, že ich členská základňa nie je totožná s členskou

základňou OSN. Dohodou o pridružení sa odborná organizácia

zaväzuje, že poskytne OSN aj informácie o pridružení k inej

organizácii medzinárodného charakteru vrátane mimovládnych.

Ich činnosť sa prejavuje hlavne vydávaním odporúčaní v rámci

svojej činnosti, určovaním medzinárodných štandardov a technických

noriem. Hospodárska a sociálna rada ich činnosť koordinuje

a finančne ich dotuje a preto sa môže aj vyjadrovať k ich rozpočtu.

Táto kontrolná činnosť sa prejavuje až pri spätnej kontrole

využívania dotácií a v obmedzenej miere, aby sa nenarušila

autonómnosť odbornej organizácie.

3.3.2 Pridružené organizácie

Zoznam pridružených organizácií obsahuje tieto odborné

organizácie: Svetová poštová únia, Medzinárodná organizácia práce

(MOP), Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, Medzinárodný menový

fond, Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo, Organizácia

spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Organizácia

spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), Svetová

zdravotnícka organizácia (WHO), Medzinárodná telekomunikačná únia,

Svetová meteorologická organizácia, Medzinárodná námorná

organizácia a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

Ďalšie organizácie, ktoré neboli pridružené dohodou úspešne

pôsobia popri nich. Tieto sa zaoberajú hlavne hospodárskymi (WTO),

31

sociálnymi, kultúrnymi (Bernská únia), technickými a príbuznými

problémami.40

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) bola založená v roku

1946 a v tom istom roku sa stala súčasťou OSN. Patrí medzi odborné

organizácie a jej poslaním je podporiť zvyšovanie zdravotnej

úrovne, prevenciu chorôb, boj proti epidémiám a zlepšovanie

hygieny. Pomáha jednotlivým vládam pri organizácii zdravotníckeho

systému. V globálnom meradle sleduje výskyt epidémií a chorôb

a koordinuje postup proti nim. Centrála WHO v Ženeve zhromažďuje

informácie o chorobách, epidémiách a hygienických podmienkach

a všeobecnej zdravotnej situácii na celom svete. Tieto informácie

potom slúžia ako štandardy a základný zdroj pre národné vlády

i medzinárodné organizácie pri porovnávaní výskytu chorôb, pri

epidémiách presahujúcich hranice štátov alebo pri hľadaní vhodných

spôsobov liečby. Jej databázy sú dôležité pre plánovanie

zdravotníckych stratégií v nadnárodnom meradle.

WHO sa rozhodujúcim spôsobom podieľala na úspešnom a takmer

konečnom vymetení nákazlivých chorôb ako sú čierne kiahne nebo

obrna, ktoré sa ale v posledných rokoch opäť objavujú. V roku 1996

zahájila veľkú kampaň proti obnovujúcemu sa výskytu tuberkulózy

a patrí medzi hlavných koordinátorov globálnej kampane pre

potieranie malárie, ktorá stále zabíja viac ľudí než šíriaca sa

pandémia AIDS. Medzi jej najväčšie úspechy patrí prijatie prvej

medzinárodnej dohody v zdravotníckej oblasti: Dohody o boji proti

tabakovým výrobkom (2003), ktorá sa týka predovšetkým zákazu

tabakovej reklamy.

Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo

(FAO) patrí medzi odborné organizácie v systéme OSN, do ktorého

bola začlenená po svojom založení v roku 1945. Jej cieľom je

zvyšovanie úrovne výživy obyvateľov všetkých štátov, zlepšovanie

životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva a rozvoj pôdnych a vodných

zdrojov. Stará sa tiež o medzinárodnú výmenu nových rastlín

40 Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo veřejné. Praha: EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. 484 s.

ISBN 80-86432-57-2

32

a plodín. Naopak nie príliš výrazne sa angažuje na vytvorení

medzinárodného trhu plodín, ktorý by bol spravodlivejší než ten

súčasný. V tejto oblasti totiž naráža na obchodné obmedzenia

a záujmy jednotlivých štátov. Všeobecne však FAO podobne ako

Svetová banka a Medzinárodný menový fond podporuje exportné

poľnohospodárstvo zamerané na makroekonomické výsledky a globálny

trh, a to často na úkor potrieb ľudí v rozvojových krajinách.

Jej ústredie v Ríme je podobne ako centrály ostatných

organizácií OSN vo svojom odbore výbornou databankou, odkiaľ sa

dajú čerpať informácie napríklad pri epidémiách zvierat či rastlín,

kde sa dá hľadať spôsob technickej pomoci pri obrábaní pôdy alebo

sledovať novinky v tejto oblasti. Publikuje aj pravidelné správy

a štatistiky o stave pôdy, výživy, potravinách, rybárstve alebo

lesníctve.

FAO sa v šesťdesiatych rokoch významne angažovala pri

presadzovaní zelenej revolúcie41, teda pestovaní veľkých monokultúr

plodín za podpory veľkých dávok umelých hnojív, a to najmä

v ázijských krajinách, kde tento projekt zachránil milióny ľudí

pred hladom. Na druhej strane priniesol tento postup i problémy,

keď sa nahrádzaním tradičných plodín upravenými semenami zmenšila

miestna rozmanitosť a intenzívnym nasadením agrochemikálií významne

zhoršila kvalita pôdy a vody. V súčasnosti sa diskutuje o nahradení

zelenej revolúcie ekologicky prijateľnejšími programami, ktoré

povedú k dlhodobejšiemu rozvoju.

Medzinárodná organizácia práce (ILO) bola založená v roku

1919. V roku 1944 prijala tzv. Filadelfskú deklaráciu, ktorá

stanovila všeobecné podmienky pre pracovné štandardy a ďalšie úlohy

organizácie. O dva roky neskôr sa stala prvou medzinárodnou

41 „Povojnový poľnohospodársky rozvoj priniesol “vysoko výnosné” hybridné semená a petrochemické

vstupy. Zavedenie a rozšírenie týchto vstupov a na kapitál náročných foriem poľnohospodárstva je všeobecne pomenované ako tzv. “Zelená revolúcia”. Nové “Vysoko Výnosné Odrody” (High Yielding Varieties), v skratke VVO, vyžadujú používanie chemických hnojív, pesticídov a veľkého množstva závlahovej vody. Bez týchto vstupov tradičné odrody prekonávajú VVO, ktoré sú vďaka ich uniformite oveľa menej odolné voči škodcom.“ –Gussao, J.: The Feeding Web autora Joana Gussaoa uverejnený v časopise In Life č. 3 z roku 1993. Preložili a spracovali Milo, D. - Ritomský, M. [online] Dostupné z URL <http://www.zianechajzit.sk/show.stm?x=6759> [cit. 2003-1-2]

33

organizáciou začlenenou do systému OSN. Jej hlavným cieľom je

zlepšovať pracovné a životné podmienky zamestnancov a dohliadať na

dodržiavanie zákonov, ktoré sa zaoberajú pracovnými podmienkami

a dodržiavaním pracovnej doby. Organizácia sídli v Ženeve a funguje

na princípe tripartity (vlády, odbory, zamestnávatelia).

Chudobným štátom sa snaží ILO poskytovať pomoc, ktorá

obsahuje odborný výcvik, poradenstvo a prípravu niektorých

riadiacich pracovníkov. V roku 1969 táto organizácia získala

Nobelovu cenu za mier. V posledných rokoch sa ILO angažuje na

strane skupín bojujúcich proti ekonomickej globalizácii, upozorňuje

predovšetkým na zneužívanie detskej a ženskej práce v rozvojových

krajinách a na neúmerne dlhú pracovnú dobu. Snaží sa tiež

presadzovať jednotné štandardy bezpečnosti práce a určitou výšku

mzdy a zabrániť tak otrockej práci. Podieľa sa tiež na určitom

oživení odborového hnutia v rozvinutých krajinách, čo tiež súvisí

s protestmi proti ekonomickej globalizácii.

3.3.3 Ďalšie orgány v rámci OSN s rozvojovým zameraním

Orgánmi zaoberajúcimi sa rozvojom súčasného stavu

celosvetovej ekonomiky sú Konferencia OSN o obchodu a rozvoji

(UNCTAD) a Rozvojový program OSN (UNDP). UNCTAD je zameraný hlavne

na prípravu, prediskutovanie a odporúčanie rôznych teórií

a postupov ekonomického vývoja. Organizuje konferencie

a spolupodieľa sa na formulovaní politiky s dôrazom na najmenej

rozvinuté krajiny (obzvlášť na Afriku). Je jedným z hlavných

subjektov procesu Nového partnerstva pre africký rozvoj (NEPAD).

Keďže nemá za sebou tak veľkú podporu rozvinutých štátov, výsledky

jeho činnosti nie sú tak výrazné ako je to v porovnaní napríklad s

Medzinárodným menovým fondom nebo Svetovou obchodnou organizáciou.

UNDP je agentúrou, ktorá používa fondy vytvorené rozvinutými štátmi

na priamu technickú rozvojovú pomoc v menej rozvinutých krajinách.

Spravidla spolufinancuje konkrétne projekty a preto sa od príjemcu

očakáva, že si časť rozpočtu bude hradiť sám.

34

Najcennejšou časťou práce UNDP sú pravidelné správy a štúdie,

ktoré sa vydávajú každý rok a zakaždým sa zameriavajú na určitý

problém — napríklad na otázku postavenia žien a pod. Tieto súbory

sa dopĺňajú o každoročne aktualizované prehľady štatistických

ukazovateľov rozvoja. Vďaka UNDP sa podarilo vytvoriť kategóriu

Index ľudského rozvoja (HDI). HDI je to súbor štatistických

ukazovateľov, ktorý pomerne ukazuje, aké je postavenie danej

krajiny i jednotlivca v porovnaní s ostatnými obyvateľmi sveta

z pohľadu ekonomického, sociálneho, kultúrneho a informačného.

Nóvum je vytváranie a pravidelné publikovanie Správy o ľudskom

rozvoji (Human Development Report). Táto spočíva práve v tom, že

miera gramotnosti, očakávaná dĺžka života alebo osobná sloboda –

teda sociálne ukazovatele, stavia na rovnako dôležitú úroveň

s tradične uvádzanými ekonomickými ukazovateľmi.

Program OSN pre životné prostredie (UNEP) vznikol v roku 1972

so sídlom v Nairobi, v Keni. Stojí na čele úsilia o ochranu

životného prostredia a podporuje partnerskú spoluprácu v

možnostiach, akými by štáty a národy mohli zvyšovať svoju životnú

úroveň bez ohrozenia života budúcich generácií. Ako hlavný orgán

OSN na poli ochrany životného prostredia ustanovuje - UNEP globálny

ekologický program, ktorý podporuje aplikáciu trvalo udržateľného

rozvoja v aktivitách systému OSN a slúži ako zástanca celosvetového

životného prostredia.

Detský fond OSN (UNICEF) je súčasťou systému OSN ako jedna

z medzivládnych organizácií. Jeho špecifickosť sa prejavuje v tom,

že využíva minimálny aparát zamestnancov (aktivity UNICEF stoja na

práci dobrovoľníkov), a v spôsobe financovania (členské štáty

neprispievajú priamo, ale kombinujú sa príspevky z rôznych

zdrojov). Bol založený v roku 1946, pôvodne ako Medzinárodný detský

fond neodkladnej pomoci (United Nations International Children's

Emergency Fund). Predstavoval nástroj pomoci deťom postihnutým

druhou svetovou vojnou. Od roku 1953 sa pod názvom United Nations

Children's Fund (UNICEF) stal trvalou súčasťou systému OSN a ako

jeho jediný orgán je poverený špeciálne ochranou detských práv;

35

v tejto oblasti je azda najvýznamnejším úspechom jeho činnosti

Dohovor o právach dieťaťa, ktorý je platný a účinný od roku 1989.

Hlavnými oblasťami činnosti UNICEF sú vzdelávanie dievčat,

program zameraný na očkovanie všetkých potrebných detí ako

prevencia vážnych chorôb (Immunisation Plus), ďalej ochrana

detí, vytváranie bezpečného prostredia pre ich zdravý vývoj a

problematika HIV/AIDS. Za nimi v ničom nezaostáva problematika

ranného detstva, ktoré predstavuje určujúce obdobie života pre

zdravý vývoj jedinca.

Hlavné ústredie UNICEF sídli v New Yorku, dôležité úrady

a distribučné základne UNICEF sú tiež v Ženeve, Bruseli, Tokiu

a Kodani. Pre potreby výskumu a vzdelávania pôsobí vo Florencii

Výskumné centrum dieťaťa (UNICEF Innocenti Research Centre).

Organizačnú štruktúru UNICEF tvorí 8 regionálnych úradov, určených

na riadenie činnosti UNICEF v jednotlivých oblastiach sveta, 37

Národných výborov pre UNICEF a 127 kancelárií UNICEF pre prácu

v rozvojových a priemyselne menej vyspelých štátoch.

Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) bol

založený Valným zhromaždením v roku 1950 so sídlom v Ženeve a v

rokoch 1954 a 1981 získal za svoju činnosť Nobelovu cenu za mier.

Je poverený koordináciou ochrany utečencov a riešením súvisiacich

problémov. Počas doby svojho pôsobenia UNHCR pomohol zhruba 50

miliónom utečencov. Poskytuje najmä „medzinárodnú ochranu“ cestou

dodržiavania ľudských práv utečencov, vrátane možnosti uchádzať sa

o azyl, a zaistiť, že nikto z nich nebude proti svojej vôli

vrátený do krajiny, v ktorej by bol ohrozený jeho život alebo

zdravie alebo život alebo zdravie príslušníkov jeho rodiny len

preto, že si uplatňuje svoje práva. Podporuje medzinárodné dohody

o utečencoch, monitoruje dodržiavanie medzinárodného práva zo

strany vlád a poskytuje utečencom základnú materiálnu pomoc. Dnes

má UNHCR vyše 5 000 zamestnancov, ktorí pracujú v 254 kanceláriách

umiestnených v 115 krajinách sveta. Úrad slúži viac než 20

miliónom ľudí, medzi ktorých patria utečenci, osoby vrátené do

krajiny pôvodu a ľudia vysídlení v rámci svojej krajiny. Každé dva

36

roky vydáva ucelenú analýzu problémov a stratégií určených na

monitorovanie problematiky utečencov nazvanú Svetový stav

utečencov (World State of Refugees).

Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) bola založená

Valným zhromaždením OSN v roku 1966. Za sídlo organizácie bola

vybraná Viedeň. Odborným orgánom OSN sa stala v roku 1985

s poverením podporovať priemyslový rozvoj a spoluprácu. V súčasnej

dobe má UNIDO 168 členov. Oblasť posilňovania priemyslovej kapacity

krajín a dosiahnutiu udržateľného priemyslového rozvoja šetrného

voči životnému prostrediu tvorí prevažnú časť jej agendy. Vydáva

štatistiky a správy o priemyselnom rozvoji a realizuje projekty na

podporu priemyslu, konkurencieschopnosti a vývoj technológií

využiteľných v rozvojových krajinách. V poslednej dobe venuje

pozornosť aj dopadom priemyselných aktivít na životné prostredie,

otázkam udržateľných energetických zdrojov, klimatickým zmenám

atď.42

42 www.rozvojovka.cz – Broža, M. Ehl, M. Kaplan, M. Procházka, M. Stojanov, R. Vyšanská, R.:

Organizace spojených národů [online] . Posledná zmena 27. 12. 2005. Dostupné z URL <http://www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=mo&id=6>

37

4 SÚČASNÉ TENDENCIE VÝVOJA

„Nemôžeme mať úžitok z rozvoja bez zaistenia bezpečnosti, nemôžeme

mať úžitok z bezpečnosti bez možnosti rozvoja a ani z jedného

z nich sa nemôžeme tešiť, pokiaľ nie sú rešpektované ľudské

práva.“43

4.1 Všeobecne o danej problematike

Pokrok v medzinárodnom práve chápeme ako vývoj systému

medzinárodného práva, ktorý možno charakterizovaním zdokonaľovaním

tohto systému. Obzvlášť čl. 13 ods. 1 Charty OSN sa zaoberá týmto

vývojom. Originálna verzia Charty spomína „progressive

developement of international law“, čo možno preložiť z originálu

ako pokrok. Teda aj OSN sa svojím chápaním pokroku snaží dospieť

k určitým spoločnosťou uznávaným princípom, s ktorými sa

identifikuje. Medzi ne zaradzuje spoločenské aj právne princípy

vyjadriteľné ako univerzalizmus, globalizácia, humanizácia,

demokratizácia, zvýšenie vplyvu verejnej mienky, zvyšovanie

efektívnosti medzinárodnoprávnych noriem a inštitucionalizácia

medzinárodného práva.44 Všetky tieto hodnoty sú na seba navzájom

naviazané a neodporujú si.

Univerzalizmus z celospoločenského hľadiska znamená, že

subjekty medzinárodného práva sa snažia upevniť svoju súdržnosť aj

rovnakými cieľmi, ktoré následne jednotným postupom uplatňujú.

Globalizácia je nielen prejavom medzinárodného obchodného

práva, ako sa to v odbornej literatúre45 pomerne často cituje, ale

celého medzinárodného práva. Je tiež prejavom zväčšovania rozsahu

kriminality presahujúcej národné hranice, prejavom dopadu

negatívnych zásahov do rovnováhy v životnom prostredí, prejavom

43 Čl. 17 uznesenia Valného zhromaždenia OSN č. 59/2005 zo dňa 21. marca 2005 v časti B. Väčšia

sloboda: rozvoj, bezpečnosť a ľudské práva. 44 Malenovský, J. Mezinárodní právo veřejné a poměr k vnitrostátnímu právu, zvláště k právu českému. 4.

opravené a doplnené vydanie. Brno: Doplněk, 1993. 55 s. ISBN 80-7239-160-7. 45 Šturma, P. Globalizace a vláda práva (rule of law) v medzinárodním právu. Príklad práva WTO.

Právník, august 2006, roč. 145, č. 8, s. 893. ISSN 0231-6625.

38

kolobehu informácií a v neposlednom rade aj prejavom šírenia

nových, doteraz nepoznaných nákazlivých chorôb (SARS, H5N1)

a ďalších. Je možné ju charakterizovať ako spôsob dosiahnutia

univerzality v rozličných oblastiach verejného života. V priveľkom

rozsahu však potláča špecifické prvky národnej kultúry kdekoľvek

na svete. Preto treba aj v medzinárodných vzťahoch voliť stále

rovnovážny stav, kedy sa globalizácia a osobitosť štátov navzájom

nepotláčajú.

Od dôb podpísania tzv. srdečnej dohody, na základe ktorej

neskôr vznikali prvé vojenské bloky v modernom medzinárodnom

práve46, možno pozorovať jeden zaujímavý jav. Medzinárodné

spoločenstvo pomaly, ale isto preberá vedúcu úlohu v určovaní

kvality a kvantity ľudských práv, ktoré bolo pre potreby teórie

medzinárodného práva humanizácia medzinárodného práva. Je to

výsledok potreby zjednocovania náhľadu na samotné základy práva

ako takého. Podľa nášho názoru týmito základmi sú práve

zabezpečenie hraníc možností ľudského správania. Dotýkajú sa

jednotlivcov a prostredníctvom ich činnosti smerujúcej

k zabezpečeniu svojich práv prenikajú do všetkých sfér života

spoločnosti. Vďaka vzniku medzinárodných súdov a tribunálov

v dvadsiatom storočí je možné sa týchto práv dožadovať aj

medzinárodnou cestou. Istú časť týchto práv predstavujú

preventívne opatrenia (zákaz mučenia, neľudského zaobchádzania)

a ďalšou je časť represívna (potrestanie vojnových zločinov).

Čoraz viac do popredia prenikajú aj práva, ktoré patria skupinám

(sebaurčenie národov, diplomatická ochrana vyslancov štátu

a pod.).

Demokracia znamená nielen to pôvodné demos kritos (vláda

ľudu), ale tvorí ju aj zásada rovnosti, rovných príležitostí,

46 Kamenický, M. - Mrva, I. – Tonková, M. – Valachovič, P. Lexikón svetových dejín. Banská Bystrica:

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001. 105 s. ISBN 80-08-03036-4.

39

nediskriminácie a rozhodujúceho významu spoločnej väčšinovej

vôle.47

Vzrast vplyvu verejnej mienky je dopadovým efektom nárastu

mimovládnych a nevládnych organizácií, ktoré postupne preberajú

kontrolnú úlohu nad správaním sa štátov. Pravdaže, ich kontrola sa

prejavuje spätne, aby štáty nestratili svoju funkciu

v medzinárodnom práve tým, že tieto organizácie budú až priveľmi

zasahovať do ich činnosti. Prostriedkom tejto kontroly je práve

verejná mienka. Typickým príkladom je organizácia Amnesty

International, ktorá hrá špecifickú rolu v medzinárodnej ochrane

ľudských práv. Hnutie sa sústreďuje na prepustenie väzňov

svedomia, ktorí sú väznení za svoje názory, farbu pleti, pohlavie,

etnický pôvod, jazyk či náboženstvo, a ktorí vo svojej činnosti

nepoužívali násilie ani sa pre používanie násilia nevyslovovali.

Základom jej funkcií je dohľad nad dodržiavaním práv ustanovených

vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej na zasadaní III.

Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov vo forme

rezolúcie č. 217/III dňa 10. decembra 1948.48

Efektívnosť medzinárodného práva a rovnako aj OSN je priamo

úmerná snahe štátov venovať pozornosť, akú si vzhľadom na svoje

postavenie vyžaduje.

Je zrejmé, že OSN nemôže existovať bez možností vykonávania

svojich funkcií nestranne a nezaujato. Aby mohla plniť tieto

funkcie potrebuje aj kvalitný systém inštitúcií, ktorým by sa

zabezpečila stabilita a právna istota v medzinárodnom práve. Práve

pre tento princíp teória medzinárodného práva vytvorila pojem

inštitucionalizácia medzinárodného práva.49

47 Malenovský, J. Mezinárodní právo veřejné a poměr k vnitrostátnímu právu, zvláště k právu českému. 4.

opravené a doplnené vydanie. Brno: Doplněk, 1993. 58 s. ISBN 80-7239-160-7. 48 www.amnesty.sk - História a súčasnosť [online]. Dostupné na

URL < http://www.amnesty.sk/index.php?action=htmlview&filename=historia.htm > 49 Malenovský, J. Mezinárodní právo veřejné a poměr k vnitrostátnímu právu, zvláště k právu českému. 4.

opravené a doplnené vydanie. Brno: Doplněk, 1993. 58-61 s. ISBN 80-7239-160-7.

40

4.2 Historický kontext zmien

Charta v posledných desiatkach rokov neodrážala stav

vzniknutý rozpadom bývalých mocenských blokov a zmeny pomeru síl,

hoci samotná podstata Charty vyjadrená v jej preambule a jej ciele

a zásady zakotvené v Kapitole I dávajú tušiť jej možné

prispôsobovanie sa meniacemu sa svetu.

Už v roku 1997 generálny tajomník vo svojej správe č.

A/51/950 zo 14. júla 1997, nazvanej Obnova Organizácie Spojených

národov: Program reformy, v ktorej zhrnul všetky potrebné úpravy,

ktorými by vtedajšia OSN mala prejsť. Tieto zhrnul do týchto

bodov:

• založiť nové vedenie a štruktúru riadenia výkonného aparátu

OSN

• zabezpečiť solventnosť organizácie dobrovoľnými príspevkami

členských štátov

• integrovať oddelenia Sekretariátu do väčších celkov s cieľom

zníženia ich počtu

• zmeniť spôsob vedenia sekretariátu s cieľom zvýšiť efektivitu

práce

• založiť orgány vnútornej kontroly sekretariátu, ktoré preveria

schopnosti každého zo zamestnancov

• presadiť udržateľný rozvoj ako hlavný zdroj záujmu výkonného

aparátu

• posilniť a preniesť ohnisko záujmu normatívnych a

strategických funkcií a funkcií založených na odborných

vedomostiach na službu medzivládnym orgánom OSN

• zlepšiť schopnosť organizácie zabezpečiť prípravu

a umiestnenie (deploy) mierových misií a iných operácií

s podobným zameraním rýchlejšie

• posilniť schopnosť OSN udržania mieru po skončení mierových

misií

• podporiť medzinárodné úsilie v boji proti zločinnosti, drogám

a terorizmu

41

• zvýšiť počet aktivít v oblasti ľudských práv

• vylepšiť agendu odzbrojovania

• uskutočniť podstatné zmeny v komunikácii s verejnosťou

• určiť rozsah potreby podstatných zmien systému OSN.50

Ide o formu programového vyhlásenia obsahujúceho súhrn

zásadných reforiem, ktorá bola ešte v tom istom roku prijatá

Valným zhromaždením. Tieto zmeny sa do dnešných dní už stihli

prejaviť najmä v skvalitňovaní práce v programoch riadených OSN

a v rozhodovacích procesoch.

Na dohľad nad realizáciou týchto reformných opatrení sa

zriadila funkcia námestníka generálneho tajomníka. Ako prvá bola

do tejto funkcie zvolená námestníčka ministra národnej obrany

Kanady Louise Frechettová. Okrem iného zodpovedá za vedenie Úradu

pre financovanie rozvoja, novovytvoreného orgánu zaoberajúceho sa

pokrokom v medzinárodných vzťahoch.

Zaujímavosťou je, že tieto zmeny pomáhajú spolufinancovať aj

jednotlivci (Ted Turner – člen predstavenstva Time-Warner).51

4.3 Prvé dokumenty týkajúce sa konkrétnych zmien OSN

Ako možno usudzovať na základe pozorovaní, vývoj smerom ku

globalizácii sveta je neustály. Inak to nie je ani v prípade

Organizácie Spojených národov. Nesmierne sa zväčšil počet

požiadaviek členských štátov na OSN, jej Sekretariát, agentúry,

fondy a pokrokové programy . Očakáva sa, že OSN bude poskytovať

pomoc čoraz väčšiemu počtu ľudí.

Za posledných deväť rokov sa počet vojakov v ozbrojených

zložkách OSN zvýšil z 20.000 na 80.000 vojakov a celkové finančné

náklady, s ktorými Sekretariát ročne operuje, sa vyšplhali na sumu

18 biliónov dolárov. Prudko sa zvýšil aj počet humanitárnych

operácií.

50 SECRETARY-GENERAL'S REFORM DOCUMENTS [database online]. New York: Department of Public

Information, United Nations, 2006 [cit. 2006-11-16]. Dostupné z URL <http://www.un.org/reform >. 51 www.juristic.cz – Bednář, V. Sekretariát [online]. Poslední změna proběhla 23.1.2001

URL <http://mezinarodni2.juristic.cz/62083/pojem> [cit. 2001-1-23]

42

Takýto objem jednotlivých oblastí pôsobnosti OSN zvyšuje aj

nároky na jej operatívnosť a akcieschopnosť. Aby sa OSN dokázala

lepšie prispôsobiť týmto požiadavkám, potrebuje vylepšiť svoju

štruktúru a systematickosť.

Zásady, na ktorých bola založená Charta OSN v roku 1946 sú

dnes rovnako aktuálne ako boli v tej dobe. Ale ciele, ktorými je

ich potrebné uvádzať do života sa menia. Minulý rok generálny

tajomník OSN vydal svoju správu nazvanú Vo väčšej slobode (In

Larger Freedom). V nej vyjadruje svoju predstavu o prioritách,

ktorým by sa OSN mala venovať v nasledujúcich rokoch. Patria sem

zmiernenie rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami (Je to

známa Global Call to Action against Poverty – GCAP, na Slovensku

pod názvom Kampaň proti chudobe. Snaha upozorniť na tento problém

sa prejavuje aj predajom bielych náramkov a vyhlásením 17. októbra

za svetový deň boja proti chudobe.52), rozvoj, prevencia konfliktov

a ľudské práva.53

Prílohu 154, ktorá bola dodatočne pripojená k správe 14.

apríla 2005 a bola pôvodne určená predsedovi Valného zhromaždenia,

tejto správy tvorí návrh na vytvorenie novej Rady OSN pre ľudské

práva (Human Rights Council - HRC)55. V tomto návrhu sa uvádza, že

povýšenie Komisie pre ľudské práva (Comission on Human Rights –

CHR) na plne kvalifikovanú Radu OSN pre ľudské práva povýši

zároveň ľudské práva na princíp, za ktorý ho považuje Charta OSN.

Takto upravená štruktúra orgánov OSN by dotvárala prehľadný systém

popri iných Radách, ktoré sa zaoberajú inými princípmi OSN –

bezpečnosť a rozvoj.

Táto poznámka v prílohe správy Vo väčšej slobode zrejme

poukazuje na fakt, že existujú orgány, v centre záujmu ktorých

52 www.svetbezchudoby.sk – Prečo sa zapojiť? [online] Dostupné z URL

<http://www.svetbezchudoby.sk/preco.php> 53 www.un.org/reform - About UN Reform. [online] Dostupné z URL <http://www.un.org/reform/about-

unreform.html> 54 www.un.org/largerfreedom - Addendum 1. Human Rights Council. Explanatory note by the Secretary-

General. The Secretary-General’s proposal. [online] Dostupné z URL <http://www.un.org/largerfreedom/add1.htm>

55 Neoficiálny preklad názvu HRC.

43

stojí bezpečnosť – Bezpečnostná rada a rozvoj – ECOSOC, no nikdy

nevznikol nezávislý orgán, ktorý by sa zaoberal výlučne ochranou

ľudských práv ako jedným z najdôležitejších princípov fungovania

OSN. Komisia pre ľudské práva bola totiž vždy podriadená priamo

ECOSOC, ktorá menuje členov v celkovom počte 53 podľa

teritoriálneho kľúča (Afrika 15, Ázia 12, Východná Európa 5,

Latinskoamerické štáty a štáty Karibskej oblasti 11, Západná Európa

a ostatné štáty 10) každé tri roky. Informácie o CHR ako aj o HRC

sú dostupné na jej webovej stránke Úradu Vysokého komisára OSN pre

ľudské práva (OHCHR): www.ohchr.org. Len pre úplnosť informácií

dodávame, že OHCHR nie je samostatný orgán, ale je jedným z

oddelení Sekretariátu OSN a sídli v historickej budove Palais

Wilson v Ženeve, Švajčiarsko.

V prílohe 2 pripojenej k správe Vo väčšej slobode dňa 19.

apríla 2005 pôvodne určenej predsedovi Valného zhromaždenia

generálnym tajomníkom OSN sa takisto uvádza návrh na vytvorenie

nového orgánu – Komisia pre budovanie mieru (Peacebuilding

Commision - PBC)56. Táto komisia je priamo podriadená Bezpečnostnej

rade na vyplnenie medzery, ktorá tu dovtedy bola. Tou medzerou

bola neschopnosť mediácie mierových dohôd medzinárodnými orgánmi

a následná pomoc pri implementácii týchto dohôd do právnych

poriadkov dotknutých štátov. Týmto spôsobom by sa malo zabrániť

vzniku vojnových konfliktoch v určitých regiónoch. Generálny

sekretár ako príklad uvádza Angolu v roku 1993 a Rwandu v roku

1994, domnievajúc sa, že bolo možné sa vyhnúť týmto konfliktom

v prípade, že by tu takáto inštitúcia v danej dobe existovala.57

Prílohou 3 správy je list adresovaný predsedovi Valného

zhromaždenia OSN datovaný zo dňa 26. mája 2005 obsahujúci plán

budúcich zmien predložený Vysokým Komisárom OSN pre ľudské práva,

ktorý je príliš obsiahly a podrobný aby sa mohol stať predmetom

popisu v tejto diplomovej práci.

56 Ani v tomto prípade nepracujeme s oficiálnym slovenským prekladom. 57 www.un.org/largerfreedom - Addendum 2. Peacebuilding Commission. Explanatory note by the

Secretary-General. Background. [online] Dostupné z URL <http://www.un.org/largerfreedom/add2.htm#sg>

44

4.4 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 60/180

Pre koordinovaný, súvislý a integrovaný prístup k otázke

tvorby mieru v krajinách otrasených vojnovým konfliktom

a v ktorých je potrebná rekonštrukcia štátnej organizácie

s ohľadom na dosiahnutie udržateľného mieru sa OSN v aktívnej

snahe predchádzať konfliktom a pomôcť zúčastneným stranám

v konflikte ukončiť nepriateľstvo strán a znovu vytvoriť pokojnú

atmosféru ozdravenia, rekonštrukcie a rozvoja vzťahov týchto strán

sa Valné zhromaždenie rozhodlo vytvoriť Komisiu pre budovanie

mieru (Peacebuilding Commision PBC). Táto je v Rezolúcii

definovaná ako medzivládny poradný orgán. Rezolúciu Valné

zhromaždenie prijalo počas 66. plenárneho zasadania dňa 20.

decembra 2005 v súlade s čl. 7,22 a 29 Charty OSN. Prvý krát bola

PBC zvolaná 21. júna 2006.

Hlavnými cieľmi PBC je:

• zabezpečiť stretnutie všetkých relevantných účastníkov

konfliktu na zoradenie zásob a na poradu o návrhu

integrovaných stratégií pre pokonfliktné budovanie mieru

a obnovy krajín

• sústrediť záujem na rekonštrukciu a snahu o vytvorenie

inštitúcií, ktoré boli poškodené konfliktom a podporovať

rozvoj stratégií smerujúcich k obnoveniu integrity, aby sa

položili základy udržateľného rozvoja

• poskytnúť odporúčania a informácie na zlepšenie koordinácie

všetkých relevantných činiteľov vnútri aj mimo OSN, na rozvoj

najlepších možných zvykov, pomôcť zaistiť predvídateľné

financovanie skorých rekonštrukčných aktivít a predĺžiť

obdobie v ktorom sa medzinárodné spoločenstvo bude zaoberať

zotavovaním sa krajín po konflikte.

Členská základňa sa má meniť každých päť rokov a celkový

počet členov je 31. Každý člen PBC môže byť zvolený iba jedným zo

spôsobov. Pri ich výbere sa bude riadiť týmito kritériami:

45

1) sedem členov Bezpečnostnej rady vrátane jej stálych členov

vybraných podľa kritérií stanovených Bezpečnostnou radou

2) sedem členov ECOSOC zvolených z regionálnych skupín v súlade

s pravidlami a procesmi hlasovania, ktoré stanovuje ECOSOC

prihliadajúc na tie krajiny, ktoré majú skúsenosti v oblasti

zotavovania sa po konflikte

3) päť členov spomedzi najväčších prispievateľov do rozpočtu

fondov a programov OSN určených štatistickými údajmi za

posledné tri kalendárne roky s ohľadom na veľkosť ich

príspevkov v súlade s ich zoznamom, ktorý zabezpečí generálny

tajomník OSN a neboli zvolení podľa pravidiel skupiny 1) alebo

2)

4) päť členov spomedzi krajín, ktoré zverujú najvyšší počet

vojakov a civilnej polície do služieb misií OSN a neboli

zvolení podľa pravidiel skupiny 1), 2) alebo 3). Veľkosť ich

vojenskej pomoci sa určuje podľa príspevkov štatisticky

určených za posledné tri roky a ich zoznam vedie generálny

tajomník

5) s ohľadom na reprezentáciu všetkých regiónov sveta v celkovej

tvorbe Organizačného výboru a na reprezentáciu krajín, ktoré

boli v minulosti poškodené konfliktom, bude sedem ďalších

členov volených podľa zásad a pravidiel stanovených Valným

zhromaždením.

Členovia Organizačného výboru sú volení na dva roky

s možnosťou znovuzvolenia Valným zhromaždením. Tento rok sú teda

kreslá v Organizačnom výbore rozdelené medzi päť regiónov takto: 2

kreslá Afrika, 1 kreslo Ázia, 1 kreslo pre východoeurópsku oblasť,

3 kreslá pre latinskoamerickú oblasť a Karibik a žiadne kreslo pre

Západnú Európu a ostatné štáty. Táto voľba členov výboru nevytvára

precedens a preto sa podmienky voľby budú každý rok

prehodnocovať.58

58 Rezolúcia prijatá Valným zhromaždením OSN dňa 17. mája 2006 pod označením 60/261.

46

Stretnutia, ktoré majú byť špecifické pre každú krajinu budú

pozostávať z: krajiny, o ktorej sa rokuje; krajín v regióne

zapojených v procese obnovy po konflikte a ďalších krajín

zapojených do pomoci krajine a/alebo politického dialógu rovnako

ako relevantných regionálnych organizácií; hlavných finančných,

vojenských alebo policajných podporovateľov OSN zapojených do

obnovovacích aktivít; jedného z významnejších predstaviteľov OSN v

tejto oblasti a iných relevantných reprezentantov OSN; také

regionálne a medzinárodné finančné inštitúcie, aké môžu byť

dôležité.

Reprezentant generálneho tajomníka sa môže zúčastňovať

zasadaní PBC a rovnako aj reprezentanti Svetovej banky,

Medzinárodného menového fondu a iných darcovských inštitúcií majú

právo kedykoľvek sa zúčastniť zasadania.

Komisia pre budovanie mieru môže okrem iného požiadať o radu:

• Bezpečnostnú radu

• ECOSOC alebo Valné zhromaždenie so súhlasom dotknutého štátu

za výnimočných okolností s podmienkou, že to bude v súlade so

znením čl. 12 Charty OSN

• členský štát vo výnimočných situáciách a pokiaľ sa danou

problematikou nezaoberá Bezpečnostná rada.59

Spolupráca Bezpečnostnej rady s PBC je daná tým, že prvoradou

úlohou v tejto spolupráci je podávať Bezpečnostnej rade odborné

stanovisko kedykoľvek o to Rada požiada.

Vo zvláštnych výboroch vytvorených pre jednotlivé štáty sa

bude vykonávať gro práce Komisie. „Pokiaľ máme zaistiť riadne

fungovanie Komisie a pokiaľ má mať skutočne význam v krajinách,

ktoré potrebujú pomoc, musíme venovať najväčšiu starostlivosť

vytváraniu špecifických skupín pre každou krajinu. Musíme zaistiť,

že tieto skupiny budú reflektovať pohľady a hlasy hlavných

finančných investorov,“ uviedol v tejto súvislosti Kofi Annan.

Zároveň označil vznik Komisie pre budovanie mieru za „prelom v 59 Výnimočnou situáciou v súlade so znením Rezolúcie A/RES/60/261 rozumieme bezprostrednú možnosť

vzniku konfliktu, alebo opakovania medzinárodného ozbrojeného konfliktu.

47

snahe pomôcť štátom a spoločnostiam úspešne zvládnuť zložitý

prechod od vojny k mieru.“60

4.5 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 60/251

Ako sa uvádza v príhovore H.E. J. Eliassona61, hlasovaniu za

vytvorenie Komisie OSN pre ľudské práva (Human Rights Council HRC)

predchádzalo vyše tridsať neformálnych konzultácií pléna Valného

zhromaždenia. Ďalej sa uvádza, že HRC vzniklo z dôvodu posilnenia

systému OSN pre ochranu ľudských práv. Rezolúcia vychádza zo

znenia Charty OSN, Viedenského akčného programu62 a zo Záverečného

dokumentu svetového summitu63.

Bola prijatá 3. apríla 2006 počas 72. plenárneho zasadnutia.

Táto rada nahrádza pôvodnú CHR s viacerými rozdielmi:

• nová HRC sa stala subsidiárnym orgánom Valného zhromaždenia

a tak bude má aj vyššie postavenie

• vydáva pravidelné správy v ktorých uvádza porušovanie ľudských

práv štátmi a odporúčania, ktorými by sa mali štáty riadiť

• princípy dialógu a spolupráce sa používajú pri implementácii

všetkých ľudských práv

• HRC má účinný mechanizmus na zvolávanie zasadnutí aj mimo

pravidelne určených termínov

• zasadá pravidelne počas roka

• členov Rady nemožno zvoliť bezprostredne po tom, čo zasadali

v Rade dva volebné obdobia po sebe

• kreslá v Rade sa budú rozdeľovať na základe regionálneho

princípu

• Valné zhromaždenie má právomoc odvolať niektorého z členov

Rady, pokiaľ systematicky a hrubo porušuje ľudské práva.

60 www.osn.cz - Komise pro budování míru (Peacebuilding Commission) [online]

URL <http://www.osn.cz/zpravodajstvi/zpravy/zprava.php?id=1131> 61 Oficiálny príhovor pri zahájení plenárneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN zo dňa 23. februára

2006. 62 Výsledok Svetovej konferencie o ľudských právach z 14 – 25. júna 1993 vo Viedni. V systéme právnych

predpisov OSN nesie označenie 157/23. 63 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN zo dňa 24. októbra 2005 bola označená ako 60/1.

48

Pri svojej práci vydáva tiež odporúčania Valnému zhromaždeniu

pre ďalší vývoj medzinárodného práva na poli ľudských práv,

zabezpečuje plnú implementáciu povinností v oblasti ľudských práv

štátmi a sleduje ciele a záväzky spojené s podporou a ochranou

ľudských práv, ktoré sú výsledkom konferencií a summitov OSN.

Formou dialógu a spolupráce prispieva k prevencii porušovania

ľudských práv a je schopná okamžite zasiahnuť na ich ochranu v

prípade nutnosti. Ako právny nástupca Komisie pre ľudské práva

preberá jej úlohy a zodpovednosť súvisiacu s prácou Úradu Vysokého

komisára OSN pre ľudské práva. Úzko spolupracuje s jednotlivými

vládami, regionálnymi organizáciami, národnými inštitúciami

zaoberajúcimi sa ľudskými právami a verejnosťou. Nezanedbateľná

nie je ani právomoc podávať každoročné správy Valnému

zhromaždeniu.

HRC pozostáva zo 47 členov volených priamym, individuálnym

a tajným hlasovaním. Volí ich Valné Zhromaždenie s prihliadnutím

na región, v ktorom sa daná krajina nachádza:

• 13 spomedzi afrických štátov

• 13 ázijských štátov

• 6 východoeurópskych štátov

• 8 latinskoamerických a karibských štátov

• 7 západoeurópskych a ostatných štátov

Členovia Rady sú volení na tri roky s možnosťou opakovaného

znovuzvolenia za prítomnosti minimálne dvoch tretín prítomných

a voliacich členov Valného zhromaždenia. Členstvo je otvorené

všetkým štátom, ale pri ich voľbe sa bude prihliadať na ich

schopnosť dodržiavať a uplatňovať ľudské práva vo svojej krajine.

Očakáva sa, že členovia budú udržiavať najvyšší možný štandard

dodržiavania ľudských práv najmenej počas doby svojho členstva –

v prípade nedodržiavania tejto podmienky je možné ich vylúčiť

z HRC.

Zasadania sú pravidelné, konajú sa najmenej trikrát ročne

vrátane hlavného zasadnutia. Na prvom zasadnutí slávnostne

49

otvorenom 19. júna 2006 a trvajúcom dva týždne64 členovia Rady

prijali Deklaráciu práv pôvodného obyvatelstva (UN Declaration on

the Rights of Indigenous Peoples). Hneď na to nasledovalo prijatie

Dohovoru o ochrane osôb pred “núteným zmiznutím” (International

Convention for the Protection of All Persons from Enforced

Disappearance). Ďalej vyzvala štáty OSN na prijatie Opčného

protokolu k Dohovoru proti mučení a inému krutému, neľudskému či

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorá sa stala platnou

22. júna v dobe zasadania rady.65

„Komisia reagovala na výzvu svojej doby nastavením svetových

štandardov ľudských práv. Éra rady by mala byť obdobím

implementácie. To aspoň členské štáty sľúbili. To očakáva

verejnosť. Obete a zraniteľné osoby v rôznych miestach sveta

neočakávajú o nič menej.“66

4.6 Ďalšie navrhované alebo už prijaté zmeny

Valné zhromaždenie 20. septembra 2006 prijalo rezolúciu č.

60/288 nazvanú Stratégia Organizácie Spojených národov boja proti

terorizmu vo svete. Táto obsahuje plán akcií, ktorý zahŕňa

opatrenia:

• na určenie podmienok, ktoré pomáhajú šíriť terorizmus;

• na predchádzanie a boj s terorizmom;

• na vybudovanie schopnosti štátov predchádzať a bojovať

s terorizmom a na posilnenie úlohy OSN v tomto ohľade;

• na zaistenie ľudských práv pre všetkých a vládu práva ako

základ, na ktorom je postavený boj proti terorizmu.

Okrem všetkých vyššie spomínaných dokumentov sa generálny

tajomník venoval aj otázke etiky osôb pracujúcich v službách OSN.

Závery svojich pozorovaní zhrnul do návrhu na vytvorenie Úradu pre

64 www.unwatch.org - Human Rights Reform [online] Dostupné na URL

<http://www.unwatch.org/site/c.bdKKISNqEmG/b.1342853/k.C17/Human_Rights_Reform.htm> 65 www.osn.cz - Závěrečné shrnutí 1. zasedání Rady pro lidská práva [online] Dostupné na URL

<http://www.osn.cz/zpravodajstvi/zpravy/zprava.php?id=1165> [cit. 2006-7-7] 66 Arbourová, L.: Rada pro lidská práva. [online] cit. 2006-6-19]. Dostupné na URL

<http://www.osn.cz/zpravodajstvi/zpravy/zprava.php?id=1162>

50

etiku (Ethics Office EO) odkazujúc na čl. 101 ods.3 Charty OSN

v nadväznosti na čl. 161 rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č.

60/1 a 60/248 vydaný v bulletine generálneho tajomníka OSN č.

2005/22 zo dňa 30.12.2005.

V ňom sa uvádza, že každý pracovník v službách OSN je povinný

počas celej doby svojho zamestnania udržiavať najvyšší možný

štandard etiky, transparentnosti a správnosti správania. Predseda

Úradu bude podriadený priamo generálnemu tajomníkovi a prijíma

podnety o správaní porušujúcom etiku, ktoré môže EO podávať

ktokoľvek. Úrad vedie samostatnú evidenciu pracovníkov a podáva

v prípade potreby aj hlásenia polícii.

EO v žiadnom prípade nenahrádza, ale iba dopĺňa už existujúce

orgány, s ktorými spolupracuje v prípadoch porušenia etických

pravidiel, ktoré sa podľa vnútorných predpisov OSN majú

dodržiavať.

51

ZÁVER

V tejto práci sme sa pokúsili načrtnúť všetky trendy

podstatných zmien v poslednom okolí. Je len skľučujúcim faktom, že

v Slovenskej republike je tak dramatický nedostatok literatúry

venujúcej sa tejto téme.

Ciele ďalšieho rozvoja pri príležitosti milénia67 (Millennium

Developement Goals MDG), ktoré detailne rozpracoval v rovnomennom

dokumente generálny tajomník Kofi Annan, do ktorého sa zapojilo 25

medzinárodných, medzivládnych, mimovládnych a nevládnych

organizácií prinášajú postupne prvé výsledky. Okrem nich vznikali

ďalšie, ktorých cieľom je napĺňať plán akcií navrhovaný v MDG.

Tieto ciele sa ale predmetom tejto diplomovej práce nestali

z jedného dôvodu. Nie je to právne záväzný dokument, len plán

akčných opatrení OSN na najbližšie obdobie.

Pravdaže nie je možné ani obsiahnuť celý diapazóm dokumentov,

ktoré sme tu rozpracovali. Očakávame, že ani táto práca nebude

v ďalšom období postačovať vzhľadom na fakt, ako sa v posledných

desaťročiach dramaticky mení medzinárodné spoločenstvo a nič

nenasvedčuje tomu, že týmito viac-menej organizačnými zmenami sa

skončí celé reformné úsilie orgánov OSN. Predpokladáme, že zmeny

v štruktúre OSN neboli spojené len s osobnosťou tohto generálneho

tajomníka, ale stali sa neoddeliteľnou súčasťou OSN ako celku.

Najmä vytvorenie Rady OSN pre ľudské práva by malo znamenať

posilnenie ochrany ľudských práv a zároveň povýšenie tohto

princípu na úroveň princípu zabezpečenia mieru a bezpečnosti vo

svete alebo princípu spolupráce štátov najmä v oblasti rozvoja.

Skúsenosť z Rwandy z roku 199468, kedy obyčajná

medzikulturálna nevraživosť prerástla do krvavej genocídy ukázala

aké dôležité môžu byť okamžité rokovania o potrebách daného

67 www.un.org - What are the Millennium Development Goals? [online]. Dostupné na URL

<http://www.un.org/millenniumgoals/> 68 Kovanda, K.: Česká republika v Radě bezpečnosti OSN. Genocida ve Rwandě, 1994. Mezinárodní vztahy

2004, roč. 39, č. 3. 45-65 s. ISSN 0323-1844

52

regiónu. V tomto tvrdení vychádzame z predpokladu, že väčšina

konfliktov má svoje širšie pozadie a to sa v prevažnej väčšine

nevyrieši v priebehu jedného plenárneho zasadnutia Valného

zhromaždenia OSN.

Vytvorenie Komisie pre budovanie mieru je významným míľnikom

na ceste budovania dlhotrvajúceho mieru. Nemožno zrejme ani

predvídať ako kvalitne v budúcnosti splní všetky svoje úlohy, no

už dnes je jasné, že jej existencia pomôže prekonať konflikty

v nejednom prípade.

Hlavne spoluúčasť investorov na možnosti predchádzania

konfliktov alebo na možnosti rekonštrukcie konfliktom zasiahnutých

krajín zvyšuje kvalitu týchto opatrení. Keďže rovnaké práva ako

investori budú mať v PBC aj dodávatelia vojenských síl predpokladá

sa, že sa tým zvýši aj záujem o menej rozvinuté krajiny. V tých

prebieha väčšina vojenských konfliktov a ekonomicky silnejšie

štáty spravidla nemajú záujem zaoberať sa otázkami, v ktorých sa

neberie do úvahy ich hlas.

Otázne ale je, či sa prostredníctvom svojich investícií alebo

vojenskej sily nepokúsia ovládnuť daný región, v ktorom sa budú

tieto konflikty odohrávať.

Zásady Charty OSN a princípy OSN sa však meniť nebudú.

Dôvody, pre ktoré bola Charta OSN v roku 1945 spísaná,

ratifikovaná a implementovaná sú rovnako aktuálne aj dnes,

šesťdesiat rokov po udalostiach, ktoré ovplyvnili jej vznik.

Spôsob jej novelizácie je uvedený v samostatnej kapitole XVIII.

Nemožno tvrdiť, je raz a navždy daná, hoci vytvára stabilizačný

prvok v medzinárodnom práve verejnom.

Úrad pre etiku by si podľa nás mal nájsť svoje stabilné

miesto v systéme, hoci aj určenom Chartou OSN. Rovnako tak aj Rada

OSN pre ľudské práva a Komisia pre budovanie mieru. Existencia

oboch týchto orgánov znamená poistku, že sa zásady Charty

a princípy OSN budú naďalej uplatňovať v praxi a nenastane

situácia, že sa OSN minie svojmu pôvodnému poslaniu a stane sa iba

53

ďalším spôsobom, ako si štáty budú vybavovať svoje účty pred

tvárou celého medzinárodného spoločenstva.

54

BIBLIOGRAFIA

Knižné publikácie

1) Azud, J. Medzinárodné právo. Bratislava: VEDA vydavateľstvo

SAV, 2003. ISBN 80-224-0753-4

2) Klučka, J. Medzinárodné právo verejné. Bratislava: IURA

EDITION, spol. s.r.o., 2004. ISBN 80-890437-90-4

3) Brownlie, C.B.E, Q.C. Basic documents in international law, 4.

vydanie, Oxford 1995. ISBN 0-19-876381-6

4) Čepelka, Č. – Šturma, P. Mezinárodní právo verejné. Praha:

EUROLEX BOHEMIA s.r.o., 2003. ISBN 80-86432-57-2

5) Seidl-Hohenweldern, I. Mezinárodní právo veřejné. Praha: CODEX

BOHEMIA, 1999. ISBN 80-85963-82-5.

6) Kamenický, M. - Mrva, I. – Tonková, M. – Valachovič, P. Lexikón

svetových dejín. Banská Bystrica: Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, 2001. ISBN 80-08-03036-4.

7) White, N. D. The United Nations System. Towards International

Justice. London: Lynne Rienner Publishers, Inc., 2002. ISBN 1-

58826-070-4.

8) Malenovský, J. Mezinárodní právo veřejné a poměr k

vnitrostátnímu právu, zvláště k právu českému. 4. opravené

a doplnené vydanie. Brno: Doplněk, 1993. ISBN 80-7239-160-7

Odborné články v časopisoch

1) Azud, J. Medzinárodnoprávne zásady priateľských vzťahov

a spolupráce štátov. Právny obzor 2006, roč. 89, č. 1, s. 46-

47. ISSN 0032-6984

2) Bureš, O. Mírové operace OSN v postbipolárním svete – méne

znamená více. Mezinárodní vztahy, 2003, roč. 41, č. 3, s. 38-

39. ISSN 0323-1844

3) UNbulletin: OSN zná svého nového šéfa. Je jím Pan Ki-mun

z Kórejskej republiky. Október-november 2006, č. 10-11. 1-3 s.

55

4) Šturma, P. Globalizace a vláda práva (rule of law)

v medzinárodním právu. Príklad práva WTO. Právník, august 2006,

roč. 145, č. 8, s. 893-901. ISSN 0231-6625.

5) Kovanda, K. Česká republika v Radě bezpečnosti OSN. Genocida ve

Rwandě, 1994. Mezinárodní vztahy 2004, roč. 39, č. 3. 45-65 s.

ISSN 0323-1844

Internetové stránky

1) www.osn.cz

2) www.un.org

3) sk.wikipedia.com

4) www.rozvojovka.cz

5) www.unicef.sk

6) www.ohchr.org

7) www.juristic.cz

8) www.amnesty.sk

9) www.svetbezchudoby.sk

10) www.un.org/reform

11) www.un.org/largerfreedom

12) unbisnet.un.org

13) www.zianechajzit.sk 14) www.unwatch.org

15) www.un.org/millenniumgoals

56