strana 1 |

1. ÚVOD

Pomoc mladým ľuďom pri vstupe na trh

práce a zotrvaní na ňom tvorí dôležitú súčasť politík na podporu hospodárskeho

rastu a lepších životných podmienok. Takáto aktivácia a udržateľná integrácia

mladých ľudí je dôležitá aj pri dosahovaní cieľa v oblasti zamestnanosti

stratégie Európa 20201.

Prechod mladých ľudí zo školy do

práce je zaťažený osobitnými výzvami. Ich dôsledkom je relatívne nízka miera

zamestnanosti, vysoká miera nezamestnanosti a veľký počet mladých

ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú

v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Na nezamestnanosť

mladých ľudí má hospodársky cyklus závažnejší vplyv ako na nezamestnanosť

dospelých. Ako noví účastníci s obmedzenými pracovnými

skúsenosťami si mladí ľudia s menšou pravdepodobnosťou nájdu prácu, často

bývajú zamestnaní na dočasné pracovné

zmluvy a na čiastočný úväzok alebo absolvujú stáž a v prípade slabého

hospodárskeho cyklu im častejšie hrozí prepustenie.

Okrem toho má v mnohých členských

štátoch veľký počet mladých pracovníkov

nedobrovoľne dočasné pracovné zmluvy a v takých prípadoch je pre nich ťažšie

prejsť na stálu prácu. Povaha dočasnej práce a príležitosti, ktoré sa ponúkajú

mladým ľuďom, aby si našli trvalé

1 Zvýšiť mieru zamestnanosti ľudí vo veku 20 – 64 rokov aspoň na úroveň 75 %.

a stabilné zamestnanie, sa však v jednotlivých krajinách do veľkej miery

líšia. Prevaha dočasných pracovných

zmlúv pre mladých ľudí môže byť dôsledkom účasti na vzdelávaní

a odbornej príprave alebo skúšobnej lehoty2.

Úrovne zamestnanosti,

nezamestnanosti a neaktivity

mladých ľudí do veľkej miery ovplyvňuje makroekonomická situácia.

Ich dôležité základné príčiny však môžu vyplývať aj zo štrukturálnych vlastností

prechodu zo školy do práce. K týmto štrukturálnym faktorom patria:

neuspokojivé výsledky systému vzdelávania a systému odbornej

prípravy, segmentácia trhov práce, ktorá má

vplyv osobitne na mladých ľudí, a nízka kapacita verejných služieb

zamestnanosti v oblasti poskytovania prispôsobených služieb mladým ľuďom

a nedostatočné úsilie týchto služieb

o zapojenie mladých ľudí v najnestabilnejších situáciách.

Nezamestnanosť a neaktivita mladých

ľudí majú za následok veľké náklady a vyžadujú si zacielené politiky.

Nezamestnanosť, a najmä dlhodobá

nezamestnanosť, na začiatku kariéry má negatívne dlhodobé dôsledky, napríklad

2 Diskusný príspevok zamestnancov MMF,

Youth Unemployment in Advanced Economies in Europe: Searching for Solutions (Nezamestnanosť mladých ľudí vo vyspelých

hospodárstvach v Európe: hľadanie riešení), december 2014, s. 9.

TEMATICKÝ INFORMAČNÝ PREHĽAD EURÓPSKEHO

SEMESTRA

ZAMESTNANOSŤ MLADÝCH ĽUDÍ

strana 2 |

nižšie budúce zárobky a horšie vyhliadky v oblasti zamestnanosti (takzvaný

„stigmatizujúci účinok“)3. Môže mať za

následok aj celkovo nižšie úrovne produktivity4.

Na vyhliadky mladých ľudí v oblasti

zamestnanosti je potrebné nazerať aj z hľadiska medzigeneračnej

spravodlivosti. S čoraz intenzívnejšou potrebou flexibility sa začali objavovať

netypické formy práce a pracovná

kariéra je teraz nestabilnejšia. Hoci prehĺbenie flexibility môže do istej miery

vyhovovať potrebám podnikov aj pracovníkov, prináša so sebou aj

sociálne riziká. Po niektorých druhoch práce a zručností je na úkor iných

druhov väčší dopyt, čo spôsobuje väčšiu nerovnosť v rozdelení príjmov. Niektorí

pracovníci sa nachádzajú v čoraz

neistejšom postavení.

Vzhľadom na neustále sa meniaci svet práce sa nemusia sociálne systémy

prispôsobené tradičným trhom práce vždy vzťahovať na všetkých, ktorí

potrebujú ochranu. Všetky tieto vývojové

trendy môžu mať väčší vplyv na mladých ľudí než na ľudí v pokročilej fáze

pracovnej kariéry alebo osoby na dôchodku a môžu mať aj dôsledky na

realizovanie životných plánov.

Zníženie počtu potenciálnych

pracovníkov v dôsledku demografických zmien a zvýšenie indexu ekonomického

zaťaženia5 podčiarkuje dôležitosť rastu produktivity práce. Bude čoraz ťažšie

spoliehať sa na to, že pribúdaním ďalších ľudí k pracovnej sile sa môže zabezpečiť

rast. Zo strednodobého hľadiska však môže mať veľký význam aktívne

zapojenie väčšieho počtu ľudí do trhu

práce. Na dosiahnutie vyššej produktivity

3 Fondeville N. a Ward T., Scarring effects

of the crisis (Stigmatizujúce účinky krízy), výskumná poznámka č. 6/2014, Monitor sociálnej situácie, Európska komisia, 2014. 4 Bell, David N. F. a Blanchflower, David G.,

Young people and the great recession (Mladí ľudia a hospodárska recesia), Oxford Review

of Economic Policy 27(2): 241 – 267, 2011. 5 Počet závislých osôb vo veku do 14 rokov a nad 65 rokov vo vzťahu k celkovej populácii vo veku 15 až 64 rokov.

je potrebné, aby sa politiky začali zameriavať na inovácie a rozširovanie

vedomostnej základne EÚ

prostredníctvom zručností a vzdelávania6.

Podpora zamestnanosti mladých ľudí

a zlepšovanie prechodu zo školy do práce sú dôležitými prioritami agendy

EÚ. Prostredníctvom záruky pre mladých ľudí sa členské štáty zaviazali

zabezpečiť, že všetci mladí ľudia vo veku

do 25 rokov dostanú kvalitnú ponuku práce, ďalšieho vzdelávania, učňovskej

prípravy alebo stáží do štyroch mesiacov od ukončenia vzdelávania alebo straty

zamestnania7.

Tento záväzok bol posilnený začlenením

do 8 navrhovaného Európskeho piliera sociálnych práv v podobe zásady č. 4b.

Zásady piliera slúžia ako kompas pre obnovenú konvergenciu smerom

k lepším pracovným a životným podmienkam9. Zníženie podielu mladých

ľudí (vo veku 15 až 24 rokov), ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese

vzdelávania alebo odbornej prípravy

(NEET), v EÚ10 (11,5 % v roku 2016) je preto kľúčovým cieľom.

Záruka pre mladých ľudí vychádza

z politického záväzku všetkých členských štátov EÚ zabezpečiť, aby každý mladý

človek vo veku do 25 rokov dostal

kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo

6 Komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – ročný prieskum za rok 2017. 7 Odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí. 8 V zásade č. 4b sa stanovuje, že mladí

ľudia majú právo na ďalšie kvalitné vzdelávanie, učňovskú prípravu, stáže alebo ponuku práce do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončení vzdelania

(kapitola I: Rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, Európska komisia, oznámenie o vytvorení Európskeho piliera sociálnych

práv, 2017). 9 Európska komisia, oznámenie o vytvorení Európskeho piliera sociálnych práv, 2017. 10 Ak nie je uvedené inak, členskými štátmi, ktorých sa týkajú údaje v tomto prehľade, sú štáty EÚ 28 a údaje o mladých ľuďoch sa týkajú vekovej skupiny od 15 do 24 rokov.

strana 3 |

stáže v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení

formálneho vzdelania. V EÚ sa rýchlo

realizuje vďaka nevídanej kombinácii silného politického impulzu, značných

finančných zdrojov z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí

a Európskeho sociálneho fondu a výkonných mechanizmov

monitorovania na úrovni EÚ. Z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí

s finančnými zdrojmi vo výške 8,8 miliardy EUR sa poskytuje priama

zacielená podpora mladým ľuďom NEET

žijúcim v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vyššia ako

25 %11.

Tento prehľad má takúto štruktúru:

v oddiele 2 sa skúma nezamestnanosť

mladých ľudí, mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese

vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), ako aj ďalšie kľúčové

ukazovatele výkonnosti v krajinách EÚ, v oddiele 3 sa rozoberajú dostupné

dôkazy, na základe ktorých možno určiť

politiky vhodné na účinné riešenie výziev súvisiacich s nezamestnanosťou

a neaktivitou mladých ľudí, a stručne skúma prístup uplatňovaný na úrovni EÚ

so zameraním na realizáciu záruky pre mladých ľudí,

v oddiele 4 sa uvádzajú osvedčené politické postupy na riešenie týchto

výziev a uvádzajú príklady z členských

štátov EÚ, uvádza sa aj prehľad súčasnej situácie vo všetkých krajinách

EÚ.

Informácie súvisiace s témou zamestnanosti mladých ľudí sa uvádzajú

v prehľadoch o týchto oblastiach:

predčasné ukončenie školskej dochádzky, právne predpisy na ochranu

zamestnanosti, aktívne politiky trhu práce, účasť žien na trhu práce,

zručnosti pre trh práce, chudoba a sociálne vylúčenie, dávky

v nezamestnanosti, nedeklarovaná práca, vývoj miezd a systémy

11 Európska komisia, oznámenie Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch, 2016.

stanovovania miezd a dosiahnutie terciárneho vzdelania.

2. POLITICKÉ VÝZVY: PREHĽAD VÝSLEDKOV V KRAJINÁCH EÚ

Riziká, ktoré ohrozujú úspešný prechod

zo školy do práce, majú viacero foriem.

Keďže podiel mladých ľudí, ktorí sú aktívni na trhu práce, t. j. tých, ktorí sú

buď zamestnaní, alebo si hľadajú zamestnanie, sa v jednotlivých členských

štátoch do veľkej miery líši, pri analýze týchto rizík by sa malo použiť niekoľko

ukazovateľov súvisiacich s príslušnou populáciou (vo veku 15 až 24 rokov).

Okrem toho sa pri analýze vyžaduje starostlivé zváženie faktorov špecifických

pre jednotlivé krajiny.

V súčasnosti je v EÚ nezamestnaných

približne 3,8 milióna mladých ľudí (vo veku 15 až 24 rokov) (pokles z najvyššej

hodnoty 5,7 milióna z januára 2013). Hoci sú tieto údaje naďalej vysoké, od

roku 2013 klesli v EÚ priemerne ročné

miery nezamestnanosti mladých ľudí o 4 percentuálne body na 18,73 % a miery

NEET o 1,5 percentuálneho bodu na 11,5 %. Obe miery klesli vo väčšine

členských štátov EÚ, ale najmä v štátoch, ktoré mali v roku 2013

najvyššie miery (pozri grafy 1 a 3 a tabuľky v prílohe).

Miera nezamestnanosti mladých ľudí je percento nezamestnaných vo

vekovej skupine 15 až 24 rokov z celkovej pracovnej sily v danej vekovej

skupine (ktorá zahŕňa zamestnaných aj nezamestnaných mladých ľudí, ale nie

ekonomicky neaktívnych, t. j. mladých

ľudí, ktorí nepracujú, nie sú dostupní ani si nehľadajú zamestnanie).

Miera nezamestnanosti mladých ľudí

v EÚ sa z najvyššej hodnoty takmer 24 % v roku 2013 znížila na 18,7 %

v roku 2016, ale stále je o 2,8

percentuálneho bodu vyššia ako v roku 2008 (a viac než dvojnásobná oproti

celkovej miere nezamestnanosti v roku 2016, ktorá bola na úrovni 8,6 %).

Jedenásť členských štátov malo mieru nezamestnanosti mladých ľudí nad

20 %: v štyroch z nich dosiahla dokonca viac než 30 % (v Grécku, Španielsku,

strana 4 |

Taliansku a Chorvátsku). V desiatich členských štátoch (v Nemecku, Českej

republike, Holandsku, na Malte,

v Rakúsku, Dánsku, Maďarsku, Spojenom kráľovstve, Estónsku a Litve)

boli miery nižšie ako 15 %, čo je zlepšenie oproti roku 2015, keď to tak

bolo iba v ôsmich členských štátov. Rozptyl nezamestnanosti mladých ľudí

v krajinách eurozóny je naďalej vyšší než

v prípade krajín EÚ 28, a to od nízkej miery 7,1 % v Nemecku po veľmi vysokú

mieru 47,3 % v Grécku (pozri graf 1).

Graf 1 – Miery nezamestnanosti mladých ľudí (15 – 24 rokov) v členských štátoch EÚ, 2008, 2015 a 2016

Zdroj: Eurostat, VZPS [une_rt_a].

Rok 2014 bol po kríze prvým rokom,

v ktorom miera zamestnanosti mladých ľudí (t. j percento

zamestnaných osôb z celkovej populácie

vo veku 15 až 24 rokov) začala zase stúpať. V roku 2016 miera

zamestnanosti mladých ľudí naďalej rástla a dosiahla úroveň 33,8 %, čo je

nárast z 32,5 % v roku 2014, ale stále o 3,5 percentuálneho bodu menej než

najvyššia hodnota v roku 2008 (37,3 %).

Graf 2 – Miera zamestnanosti mladých

ľudí v EÚ (15 – 24 rokov)

Štyri členské štáty mali mieru

zamestnanosti mladých ľudí nižšiu ako 20 % (Grécko 13 %, Taliansko 16,6 %,

Španielsko 18,4 % a Bulharsko 19,8 %).

0

10

20

30

40

50

60

DE

CZ

NL

MT

AT

DK

HU

UK

EE

LT

SI

BG IE LV PL

EU

28

SE

LU

BE FI

RO

EA19

SK

FR

PT

CY

HR IT ES

EL

2016 2015 2008

29

30

31

32

33

34

35

36

37

38

Miera zamestnanosti populácie vo veku 15 – 24 rokov – celkom

%

EÚ 28

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

strana 5 |

Päť štátov s najvyššou výkonnosťou tvorili Holandsko (60,8 %), Dánsko

(58,2 %), Rakúsko (51 %), Spojené

kráľovstvo (50,9 %) a Malta (45,9 %).

V prípade mladých ľudí je dlhodobá nezamestnanosť (t. j. nezamestnanosť

trvajúca minimálne 1 rok, pozri údaje v prílohe) naďalej vysoká. Miera

dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí je stále o 1,9 percentuálneho bodu

vyššia ako v roku 2008 (5,4 % mladej

pracovnej sily v roku 2016), hoci z najvyššej úrovne 8 % z roku 2013

klesla12. Ako už bolo uvedené, nezamestnanosť, a to najmä dlhodobá,

na začiatku kariéry môže mať negatívne dlhodobé dôsledky („stigmatizujúci

účinok“)13.

Keďže nie každý mladý človek je aktívny

na trhu práce, miera nezamestnanosti mladých ľudí neodráža podiel

nezamestnaných mladých dospelých z celkovej vekovej skupiny mladých ľudí.

12 Pozri štatistiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) Eurostatu (yth_empl_120). 13 Fondeville N. a Ward T., citovaný prípad.

strana 6 |

Na druhej strane pomer nezamestnanosti mladých ľudí

znamená percento nezamestnaných

mladých ľudí z celkovej populácie danej vekovej skupiny, t. j. nielen ekonomicky

aktívnych, ale aj neaktívnych mladých ľudí vrátane študentov. Na rozdiel od

miery zamestnanosti teda určuje pomer nezamestnanosti k počtu obyvateľov, na

ktorý nemá vplyv veľkosť mladej pracovnej sily. V roku 2016 sa pomer

nezamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch EÚ pohyboval od

3,4 % v Českej republike po 14,7 %

v Španielsku, pričom priemer EÚ bol na úrovni 7,7 %, čo je pokles oproti

najvyššej hodnote takmer 10 % z roku 201314.

Okrem mladých ľudí, ktorí sú zamestnaní alebo si hľadajú

zamestnanie, je značná časť mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov v EÚ

ekonomicky neaktívna. Niektorí z nich

preto, lebo sa vzdelávajú alebo zúčastňujú na odbornej príprave.

Iní však preto, lebo jednoducho odišli z trhu práce alebo naň po odchode zo

vzdelávacieho systému nevstúpili.

Tento aspekt situácie mladých ľudí vyjadruje miera mladých ľudí NEET,

ktorá zodpovedá percentu populácie vo veku 15 až 24 rokov, ktorí nie sú

zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Do vymedzenia skupiny NEET preto nepatria mladí ľudia, ktorí sú

zamestnaní alebo sú v procese vzdelávania či odbornej prípravy. Miera

NEET u mladých ľudí (vo veku 15 až 24

rokov) bola začlenená ako hlavný ukazovateľ do sociálneho prehľadu,

a preto je ústredným ukazovateľom plnenia piliera sociálnych práv15.

V rámci populácie NEET existujú veľké rozdiely16 a nie všetky situácie sú

problematické. V prípade niektorých mladých ľudí je štatút NEET iba dočasný

(prechodné obdobie medzi

zamestnaniami alebo pred nájdením zamestnania po dokončení štúdia).

14 Štatistiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) Eurostatu (une_rt_a). 15 Európska komisia, PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE, sociálny prehľad priložený k oznámeniu Komisie Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv, 2017. 16 Eurofound, Skúmanie rozmanitosti NEET, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2016.

strana 7 |

Graf 3 – Mladí ľudia (vo veku 15 – 24 rokov), ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú

v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), za členské štáty EÚ, 2008, 2015 a 2016

Zdroj: Eurostat, VZPS, [edat_lfse_20].

Pre iných je štatút NEET príznakom

znevýhodnenia a naznačuje ukončenie

aktívnej účasti v spoločnosti.

Štatút NEET je aj dynamický: hoci celkové číselné údaje zostávajú

v širšom zmysle rovnaké, situácia mnohých jednotlivcov v rámci skupiny

sa rýchlo mení, pretože si nájdu

zamestnanie alebo sa zapoja do ďalšieho vzdelávania. Existuje však

určitá „základná“ skupina, ktorá sa v priebehu času nemení a ktorá môže

čeliť viacerým prekážkam pri vstupe na trh práce. Pre túto skupinu môže mať

čas, počas ktorého budú patriť do kategórie NEET, najrôznejšie negatívne

dôsledky, napríklad neisté a slabé

vyhliadky v oblasti zamestnanosti, ktoré sú častejšie, alebo problémy

s duševným alebo telesným zdravím, ktoré sú extrémnejšie17.

V roku 2016 bolo mladých ľudí, ktorí nie

To sa premieta do miery NEET 11,5 %

(percento mladých ľudí NEET vo veku

15 až 24 rokov), čo je nárast z úrovne 10,9 % z roku 2008, ale pokles oproti

najvyššej hodnote 13,2 % z roku 2012. V roku 2016 bola miera NEET vo

vekovej skupine 15 až 24 rokov najvyššia, na úrovni viac než 15 %,

v Taliansku, Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku, na Cypre a v Grécku.

Napriek zlepšeniam zostávajú miery NEET v týchto členských štátoch naďalej

nad úrovňami spred krízy. V porovnaní s rokom 2015 sa v roku 2016 takmer vo

všetkých členských štátoch zaznamenali pozitívne trendy (pozri graf 3).

Z rozdelenia mier NEET na mladých ľudí

hľadajúcich zamestnanie a neaktívnych NEET vyplýva, že v roku 2016 patrilo

v EÚ 6,2 % mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov k neaktívnym NEET. Miera

neaktívnych NEET sa v jednotlivých členských štátoch do veľkej miery líši;

17 Strandh, M., Winefield, A., Nilsson, K. a Hammarström, A., Unemployment and mental health scarring during the life course (Nezamestnanosť a poznačenie duševného zdravia počas života), Eur J Public Health 24:440-5, 2014

0

5

10

15

20

25N

L

LU

DK

SE

DE

CZ

AT

SI

MT

EE

LT

BE FI

PL

PT

UK

HU

LV

EU

…

EA…

FR

SK IE ES

EL

CY

HR

RO

BG IT

2016

2015

2008

strana 8 |

sú zamestnaní ani sa nezúčastňujú vzdelávania alebo odbornej prípravy

(NEET), 6,3 milióna z celkovej populácie

54,6 milióna mladých ľudí vo vekovej skupine 15 až 24 rokov.

v troch členských štátoch (Bulharsko, Taliansko a Rumunsko) prekračuje

10 % (pozri graf 4).

Graf 4 – Profil NEET (vo veku 15 – 24 rokov), 2016

Zdroj: Eurostat, VZPS, [edat_lfse_20].

Pokiaľ ide o ťažkosti vo fáze prechodu zo vzdelávania do práce, s ktorými sa

stretávajú mladí ľudia, možno rozpoznať rôzne štrukturálne výzvy.

Týkajú sa najmä segmentácie trhu práce, výkonnosti systému vzdelávania

a systému odbornej prípravy,

dostupnosti kvalitných pracovných skúseností a účinnosti prispôsobených

služieb a podpory, ktoré mladým ľuďom poskytujú verejné služby

zamestnanosti. Tieto výzvy sa podrobnejšie rozoberajú ďalej.

Štrukturálna výzva 1: segmentácia trhu práce

Schopnosť mladých ľudí nájsť si prácu

závisí aj od toho, ako je nastavený trh práce a do akej miery existujú právne

predpisy na ochranu zamestnanosti,

aktívna politika trhu práce prispôsobená mladým ľuďom a účinné

politiky mobility pracovnej sily.

Na segmentovaných trhoch práce sú mladí ľudia nadmerne zastúpení

v dočasnej práci a práci na čiastočný úväzok, pričom čoraz zriedkavejšie si

nachádzajú stále zamestnanie. Segmentované trhy práce sa zvyčajne

vyskytujú ako dôsledok vysokej úrovne

ochrany pracovných zmlúv na neurčitý čas a nízkej úrovne ochrany dočasných

pracovných zmlúv, čo má za následok výskyt skupín s istejším a menej istým

postavením na trhu práce.

V krajinách s vysokou segmentáciou

trhu práce hrozí najmä mladým ľuďom, že sa ocitnú v pasci neistého

zamestnania, v ktorom nezískajú dostatočnú odbornú prípravu na

pracovisku, pracujú za pomerne nízku mzdu, a tak majú slabé vyhliadky na

dlhodobé zamestnanie a kariéru. Mladí pracovníci majú okrem toho

v porovnaní s inými vekovými

skupinami častejšie príliš vysokú

0

5

10

15

20

25

IT BG RO HR CY EL ES IE SK FR EÚ28

LV HU UK PT PL BE FI LT EE MT SI AT CZ DE SE DK LU NL

% o

byv

ate

ľstv

a vo

ve

ku1

5–

24

roko

v

Neaktívni NEET Nezamestnaní NEET

strana 9 |

kvalifikáciu na svoje zamestnanie18.

Graf 5 – Percento mladých ľudí (15 až 24 rokov) v dočasnom zamestnaní v porovnaní

s celkovou populáciou v produktívnom veku (20 až 64 rokov) podľa krajiny, 2016

Zdroj: Eurostat, VZPS, [lfsi_pt_a].

18 Európska komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – ročný prieskum 2017.

0

10

20

30

40

50

60

70

80

ES SI PT PL

HR FR SE DE

NL IT FI

EU2

8

BE

LU AT

DK CZ

CY IE EL SK HU

MT

UK

BG EE LV LT RO

% z

ame

stn

anco

v

15-24 20-64

strana 10 |

V roku 2016 pracovalo v EÚ v priemere 40,8 % mladých zamestnancov (veková

skupina 15 až 24 rokov) na dočasné

pracovné zmluvy (v porovnaní s 11,2 % pracovníkov vo veku 20 až 64 rokov)

a 32,4 % ich malo prácu na čiastočný úväzok (v porovnaní s 18,9 %

pracovníkov vo veku 20 až 64 rokov)19.

V mnohých členských štátoch majú mladí ľudia častejšie nedobrovoľne dočasné

pracovné zmluvy a často je ťažké prejsť

z nich na stále zamestnanie20. Povaha dočasnej práce a jej vplyv na to, či si

mladí ľudia dokážu nájsť udržateľné zamestnanie, sa však v jednotlivých

krajinách do veľkej miery líšia.

V krajinách ako Nemecko, Holandsko

a Rakúsko sú dočasné pracovné zmluvy pre mladých ľudí často spojené s účasťou

na vzdelávaní a odbornej príprave (kombinácia práce a štúdia alebo

učňovská príprava) alebo so skúšobnou lehotou21. V takých prípadoch môžu tieto

pracovné zmluvy fungovať ako odrazový mostík a podporovať úspešný prechod zo

školy do práce.

O úlohe dočasných pracovných miest

však nevypovedajú žiadne jednoznačné dôkazy. Závisí od inštitucionálneho

a hospodárskeho prostredia. Dočasné pracovné miesta môžu stimulovať

vytváranie ďalších pracovných

príležitostí, a tým znižovať nezamestnanosť mladých ľudí. Vo

všeobecnosti dočasné pracovné zmluvy najčastejšie vedú k stabilnému

zamestnaniu vtedy, keď sú skombinované s odbornou prípravou.

Z dostupných dôkazov teda vyplýva, že sú potrebné reformy zamerané na

19 Eurostat, Zamestnanie na čiastočný úväzok a dočasné pracovné zmluvy – ročné údaje [lfsi_pt_a]. 20 Pozri Eurostat, EU-SILC, Zmena práce

podľa druhu pracovnej zmluvy (ilc_lvhl32) a VZPS, Hlavné príčiny dočasného zamestnania – rozdelenie podľa pohlavia

a veku (v %) (lfsa_etgar). 21 Diskusný príspevok zamestnancov MMF, Youth Unemployment in Advanced

Economies in Europe: Searching for Solutions (Nezamestnanosť mladých ľudí vo vyspelých hospodárstvach v Európe: hľadanie riešení), december 2014, s. 9.

zmiernenie nerovnakých úrovní ochrany v prípade dočasných pracovných zmlúv

a pracovných zmlúv na neurčitý čas a na

posilnenie prvku odbornej prípravy v dočasných pracovných zmluvách

ponúkaných mladým ľuďom22.

Štrukturálna výzva 2: výkonnosť systému vzdelávania a systému

odbornej prípravy

Nedostatočné výsledky pri získavaní

základných23, ale aj prierezových zručností24 predstavujú závažnú

prekážku zamestnateľnosti. Mnohé členské štáty stále vykazujú vysoký

podiel študentov s nedostatočnými výsledkami v matematike, čítaní a vo

vedeckej gramotnosti.

22 Eichhorst, W., Fixed-term contracts (Pracovné zmluvy na určitý čas), IZA World of Labor 2014: 45 doi: 10.15185/izawol.45. 23 Zručnosti ako počúvanie, rozprávanie, čítanie, písanie a matematika musia byť použiteľné v modernej spoločnosti. 24 Zručnosti, ktoré sa zvyčajne nepovažujú

za osobitne previazané s konkrétnym zamestnaním, prácou, akademickou

disciplínou alebo oblasťou znalostí a ktoré možno využiť v množstve situácií a pracovných prostredí (napríklad organizačné zručnosti).

strana 11 |

Graf 6 – Podiel ľudí vo veku 20 až 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, podľa úrovne dosiahnutého vzdelania, 2016

Zdroj: Eurostat, VZPS [edat_lfse_21] a [lfsa_pgaed].

Mladí ľudia s predčasne ukončenou

školskou dochádzkou a odbornou prípravou nemajú dostatočné zručnosti

a kvalifikáciu25. V dôsledku toho je pravdepodobné, že budú mať závažné

a pretrvávajúce problémy na trhu práce26.

Mladí ľudia, ktorí dokončili iba nižšie sekundárne vzdelanie, znášajú najväčšie

riziko nezamestnanosti a neaktivity. V roku 2016 bola v EÚ priemerná miera

nezamestnanosti vo vekovej skupine 15 až 24 rokov 18,7 %, ale v prípade

nízkokvalifikovaných osôb dosiahla 28 %. Aj miery NEET v prípade

nízkokvalifikovaných mladých ľudí sú

podstatne vyššie ako v prípade mladých

25 Pozri aj tematický informačný prehľad európskeho semestra o osobách s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a odbornou prípravou a informačný prehľad

o zručnostiach pre trh práce. 26 Scarpetta S., A. Sonnet a T. Manfredi, Rising youth unemployment during the crisis:

how to prevent negative long-term

consequences on a generation? (Zvyšovanie nezamestnanosti mladých počas krízy: ako

predchádzať negatívnym dlhodobým dôsledkom na celú generáciu?), pracovný dokument OECD č. 106 týkajúci sa sociálnych otázok, zamestnanosti a migrácie, 2015.

ľudí s minimálne vyšším sekundárne

vzdelaním (pozri graf 6).

Miery zamestnanosti absolventov vyššieho sekundárneho vzdelania sú

neustále vyššie ako v prípade osôb bez sekundárneho vzdelania. Absolventi

terciárneho vzdelania majú vyššie miery

zamestnanosti ako osoby, ktoré majú iba vyššie sekundárne vzdelanie. V tomto

poslednom prípade sa situácia v členských štátoch EÚ podstatne líši:

v roku 2016 prekročila miera zamestnanosti posledných absolventov

(vo veku 20 až 34 rokov) s minimálne vyšším sekundárnym vzdelaním 85 % na

Malte, v Nemecku, Holandsku, vo

Švédsku, v Rakúsku, Českej republike, Luxembursku a Maďarsku, zatiaľ čo pod

hranicou 70 % zostala na Cypre, v Rumunsku, Španielsku, Taliansku

a Grécku27.

27 Pozri Eurostat, VZPS, Miera zamestnanosti

mladých ľudí (vo veku 20 až 34 rokov), ktorí počas posledných troch rokov ukončili

najvyššiu úroveň vzdelania, ktorí nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, podľa dosiahnutého vzdelania, edat_lfse_24.

0

10

20

30

40

50

60

70

80

EÚ

28

Tal

ians

ko

Rum

unsk

o

Gré

cko

Bul

hars

ko

Cyp

rus

Špa

niel

sko

Cho

rvát

sko

(¹)

Fra

ncúz

sko

Loty

šsko

Por

tuga

lsko

Írsk

o

Poľ

sko

Slo

vens

ko

Maď

arsk

o

Bel

gick

o

Litv

a (¹

)

Spo

jené

krá

ľovs

tvo

Fín

sko

Est

ónsk

o

Slo

vins

ko (

¹)

Čes

ká r

epub

lika

Rak

úsko

Nem

ecko

Švé

dsko

Luxe

mbu

rsko

(¹)

Dán

sko

Mal

ta (

²)

Hol

ands

ko

Nór

sko

Šva

jčia

rsko

Isla

nd (

³)

Býv

alá

juho

slov

ansk

á re

publ

ika

Mac

edón

sko

Tur

ecko

Predškolské, základné a nižšie stredné vzdelanie (úrovne ISCED 2011 0 – 2)

Vyššie sekundárne a postsekundárne vzdelávanie (nezahrňované do terciárneho) (úrovne ISCED 2011 3 a 4)

strana 12 |

Štrukturálna výzva 3: dostupnosť kvalitných pracovných skúseností

Kvalitná učňovská príprava a kvalitné stáže zohrávajú hlavnú úlohu pri

podpore hladkého prechodu zo školy do práce. Mladým ľuďom pomáhajú získať

praktické pracovné skúsenosti pred prijatím riadneho zamestnania.

Učňovská príprava je program formálneho odborného vzdelávania

a prípravy (OVP), v ktorom sa striedajú obdobia odbornej prípravy na pracovisku

(obdobia praktických pracovných skúseností na pracovisku) so

vzdelávaním v škole (obdobia teoretického/praktického vzdelávania

v škole alebo v stredisku odbornej

prípravy). Po úspešnom dokončení programu by mal absolvent získať

vnútroštátne uznávanú kvalifikáciu. Medzi zamestnávateľom a učňom býva

často zmluvný vzťah, učeň teda dostáva výmenou za svoju prácu plat28.

Z dôkazov vyplýva, že učni sú dobre zamestnateľní. Ľahšie si nájdu

zamestnanie, dlhšie si ho udržia a dostanú lepší plat ako ich rovesníci,

ktorí sa vzdelávajú len v škole. Ukázalo sa, že systémy učňovskej prípravy

podstatne zvyšujú pravdepodobnosť úspešného prechodu zo školy do práce.

V prípade programov učňovskej prípravy

si ihneď po dokončení programu nájde zamestnanie v priemere 60 až 70 %

absolventov. Počet učňov, ktorí si nájdu zamestnanie do 6 až 12 mesiacov po

dokončení programu, je ešte vyšší, často dokonca prekračuje 80 %. Krajiny

s dobre rozvinutými modelmi učňovskej prípravy a učenia sa prácou (Dánsko,

Nemecko, Holandsko, Rakúsko) vykazujú

podiely nezamestnanosti posledných absolventov OVP na úrovni blížiacej sa

úrovni absolventov terciárneho vzdelávania alebo porovnateľnej29.

28 Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015. 29 Európska komisia, Systémy učňovskej prípravy a stáží v EÚ 27: kľúčové faktory úspešnosti, príručka pre plánovačov politík a aplikujúcich odborníkov, 2013.

V niektorých členských štátoch má však veľmi málo mladých ľudí prístup ku

kvalitným programom učňovskej

prípravy. Zavedenie učenia sa prácou, a najmä učňovskej prípravy, je jednou

z najjednoduchších ciest, ako prepojiť potreby zamestnávateľov so vzdelávaním

a odbornou prípravou v rámci systémov OVP v Európe30.

Stáže sa vo všeobecnosti chápu ako

obmedzené obdobie praxe pre študentov

alebo mladých ľudí, ktorí nedávno dokončili vzdelávanie. Môžu trvať

niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov. Nemusia nevyhnutne prebiehať na

základe pracovnej zmluvy a zvyčajne netvoria súčasť formálneho vzdelávania.

Stáže sa čoraz častejšie využívajú v prípade mladých ľudí počas štúdia

alebo po jeho dokončení. Môžu im pomôcť získať potrebné skúsenosti

a istejšie postavenie na trhu práce. Z prieskumu Eurobarometra o stážach

vyplýva, že takmer každý druhý mladý človek vo vekovej skupine 18 až 35

rokov mal aspoň jednu skúsenosť so

stážou. Sedem z desiatich bývalých stážistov uvádza, že im skúsenosť zo

stáže pomohla nájsť si riadne zamestnanie31.

V niekoľkých štúdiách sa potvrdila

účinnosť stáží pri zlepšovaní šancí

stážistov na získanie zamestnania32. Osobitne to platí pre stáže v rámci

opatrení aktívnych politík trhu práce: účastníci stáží typu aktívnych politík trhu

práce si ľahšie a rýchlejšie nájdu riadne zamestnanie ako tí, ktorí stáže

neabsolvovali. Čoraz častejšie sa však vynárajú obavy týkajúce sa kvality

niektorých stáží. Dostupné dôkazy tieto

obavy potvrdzujú, pričom poukazujú najmä na nedostatočný obsah

30 Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015. 31 Podľa prieskumu malo 46 % respondentov

minimálne jednu skúsenosť so stážou. Rýchly

prieskum Eurobarometra č. 378: Stáže v EÚ, 2013. 32 Európska komisia, Systémy učňovskej prípravy a stáží v EÚ 27: kľúčové faktory úspešnosti, príručka pre plánovačov politík a aplikujúcich odborníkov, 2013.

strana 13 |

vzdelávania a neprimerané pracovné podmienky33.

Stáže v rámci otvoreného trhu sú v oveľa menšej miere regulované ako stáže typu

aktívnych politík trhu práce. Zatiaľ čo pracovné podmienky sa vo všeobecnosti

do veľkej miery dodržiavajú, v mnohých krajinách môže byť obsah vzdelávania

nedostatočný, postupy prijímania zamestnancov netrasparentné, stáže

môžu trvať pridlho a môžu chýbať

pravidlá týkajúce sa riadneho uznávania stáží34.

Štrukturálna výzva 4: kapacita

verejných služieb zamestnanosti na zabezpečenie efektívneho

poskytovania prispôsobených

služieb a podpory mladým ľuďom

Napriek reformnému úsiliu v mnohých členských štátov príliš veľkému počtu

verejných služieb zamestnanosti (VSZ) stále chýba kapacita na poskytovanie

individuálneho poradenstva a primeranej

podpory mladým ľuďom na základe ich konkrétnych profilov35.

Individuálne poradenstvo sa ukázalo ako

užitočné pre mladých ľudí. Vyžaduje si však finančné prostriedky, prostriedky na

zamestnancov (v prvej línii), odborné

znalosti a administratívnu kapacitu. Zatiaľ čo poradenstvo je zvyčajne

najúspešnejšie u osôb, ktoré sú najlepšie pripravené na zamestnanie, intenzívna

podpora môže byť užitočná aj u náročnejších skupín, ak sa využíva

prístup orientovaný na jednotlivca.

33 Eurofound, Fraudulent contracting of work: Abusing traineeship status (Austria, Finland, Spain and UK) [Podvodné

uzatváranie pracovných zmlúv: zneužívanie stáží (Rakúsko, Fínsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo)], 2017. Aj Európske fórum mládeže, Údaje o stážistoch – prieskum

kvality stáží v Európe, 2011; a rýchly prieskum Eurobarometra č. 378: Stáže v EÚ, 2013. 34 Európska komisia, pracovný dokument

útvarov Komisie, Uplatňovanie rámca kvality pre stáže, 2016. 35 Európska sieť verejných služieb zamestnanosti, správa o vykonávaní záruky pre mladých ľudí zo strany VSZ, 2015 a 2016.

V tomto prístupe sa kombinuje niekoľko prvkov (poradenstvo, odborná príprava

a rôzne druhy služieb zamestnanosti)36

a patria k nemu aj partnerstvá, ktoré presahujú tradičné zásahy aktívnych

politík trhu práce (napr. partnerstvá s MVO, ktoré pracujú s mladými

ľuďmi)37.

3. POLITICKÉ NÁSTROJE NA RIEŠENIE POLITICKÝCH VÝZIEV

V prípade mnohých členských štátov si vyžaduje riešenie uvedených výziev

reformu predpisov o trhu práce, ako aj systémov odbornej prípravy, hľadania

zamestnania a vzdelávania. Len tak môžu dúfať v intenzívne zlepšenie

prechodu zo školy do práce

a zamestnateľnosti mladých ľudí.

Okrem toho je politické nástroje potrebné analyzovať aj vo vzťahu

k medzigeneračnej spravodlivosti. Po desaťročiach zvyšovania životnej úrovne

sa začínajú vyskytovať obavy, že dnešní

mladí Európania sa nemusia mať tak dobre ako ich rodičia. Zatiaľ nie je jasné,

ako nakoniec kríza a štrukturálne zmeny v hospodárstve ovplyvnia mladých ľudí.

Do veľkej miery to bude závisieť od ich trhu práce a výkonnosti vzdelávania

v nadchádzajúcich rokoch a od vplyvu politík na podporu zamestnateľnosti

mladých ľudí38.

Štrukturálna výzva: segmentácia

trhu práce

K politickým nástrojom patria:

36 What works for the labour market integration of youth at risk, Mutual Learning

Programme (Čo je účinné pri začleňovaní ohrozených mladých ľudí do trhu práce, program vzájomného učenia), tematický dokument vypracovaný pre výmenu

poznatkov na vysokej úrovni v oblasti učenia, Štokholm, február 2016; Kluve, J., Youth labour market interventions (Intervencie na

trhu práce pre mladých ľudí), IZA World of

Labour, 2014. 37 Pozri tematický prehľad európskeho

semestra Verejné služby zamestnanosti. 38 Európska komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – ročný prieskum 2017.

strana 14 |

používanie zacielených a dobre pripravených dotácií miezd a dotácií na

prijímanie pracovníkov na motivovanie

zamestnávateľov k vytváraniu príležitostí pre mladých ľudí, a to najmä tých, ktorí

majú väčšie problémy so vstupom na trh práce,

dotované systémy by mohli byť napríklad podmienené ďalším

zamestnávaním mladého človeka na určitý čas aj po skončení vyplácania

dotácie, s cieľom zabrániť účinku mŕtvej váhy a substitučnému účinku by sa

takéto systémy mali monitorovať/

hodnotiť a mali by byť dostatočne zacielené39,

reformovanie zmluvných dojednaní, a to najmä zosúladením ochrany a práv

v rámci trvalých a dočasných pracovných zmlúv. Je to v súlade so

zásadou č. 5 navrhovaného Európskeho piliera sociálnych práv. V tejto zásade sa

stanovuje, že bez ohľadu na druh

a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci právo na spravodlivé

a rovnaké zaobchádzanie vzhľadom na pracovné podmienky, prístup k sociálnej

ochrane a odbornej príprave40, podpora mladých ľudí, ktorí sa chcú stať

podnikateľmi, poskytovanie podporných služieb začínajúcim podnikom

a zvyšovanie informovanosti

39 Účinok mŕtvej váhy sa týka dotovaných

pracovných miest pre nezamestnaných, ktorí by si našli prácu aj bez dotácií. Efekt premiestnenia sa vyskytuje vtedy, keď dotácia spôsobí stratu pracovného miesta

prostredníctvom narušenia hospodárskej súťaže. Straty pracovných miest sa vyskytujú v podnikoch, ktoré nedostávajú dotácie.

Priamy substitučný účinok sa vyskytuje vtedy, keď dotácia spôsobí nahradenie existujúceho pracovného miesta dotovaným

pracovným miestom, napríklad ak je starší pracovník nahradený dotovanými mladšími pracovníkmi. Bez dotácie by bol naďalej zamestnávaný riadny pracovník. Nepriama

substitúcia sa vyskytuje vtedy, keď sa existujúce voľné pracovné miesto obsadí dotovaným pracovníkom, pričom bez dotácie

by túto pozíciu obsadil iný uchádzač.

Nedotovaní pracovníci môžu byť vylúčení alebo ich podniky nezamestnajú, pretože

uprednostnia lacnejších dotovaných pracovníkov. 40 Európska komisia, oznámenie o vytvorení Európskeho piliera sociálnych práv, 2017.

o príležitostiach súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou,

podpora mobility pracovnej sily

informovaním mladých ľudí o príležitostiach v rôznych oblastiach,

regiónoch a krajinách.

Štrukturálna výzva: výkonnosť

systému vzdelávania a systému odbornej prípravy

K politickým nástrojom patria:

zabezpečenie investícií do systémov vzdelávania a zabezpečenie ich lepšieho

fungovania s cieľom dosiahnuť kvalitné výsledky vzdelávania41,

realizácia komplexných stratégií týkajúcich sa predčasného ukončovania

školskej dochádzky,

uznávanie neformálneho vzdelávania a učenia sa (a to aj prostredníctvom

práce, skúseností získaných pri mobilite a dobrovoľníctvom mladých ľudí alebo

prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov),

ponúkanie spôsobov návratu do procesu vzdelávania a odbornej prípravy

osobám, ktoré predčasne ukončili

školskú dochádzku, a nízkokvalifikovaným mladým ľuďom,

napríklad prostredníctvom programov druhej šance42.

41 Výsledky vzdelávania alebo učenia sú vyjadrením toho, čo vzdelávajúca sa osoba vie, chápe a je schopná urobiť po ukončení

vzdelávacieho procesu. Všeobecnejšie predstavujú vplyv na vzdelanie, spoločnosť a život, ktorý vyplýva z úrovne vzdelania

študentov. 42 Opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností by mohlo zlepšiť množstvo prvkov, napríklad

by mohli byť kombináciou vzdelávania, poradenstva, odbornej prípravy a pracovných skúseností v reálnom pracovnom prostredí, ale aj úzka spolupráca medzi verejnými

službami zamestnanosti, poskytovateľmi vzdelávania, odborného vzdelávania a odbornej prípravy a sociálnymi partnermi,

čím sa zabezpečí zosúladenie programov

s potrebami trhu práce. Ďalšie usmernenie sa nachádza v pracovnom dokumente útvarov

Komisie pripojenom k oznámeniu Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch, Európska komisia, 2016, s. 108.

strana 15 |

Štrukturálna výzva: dostupnosť kvalitných pracovných skúseností

K politickým nástrojom patria:

pomoc poskytovaná mladým ľuďom pri získavaní pracovných skúseností počas

vzdelávania a pri získavaní zručností

potrebných pre trh práce, a to prostredníctvom reformy systémov OVP,

ponuky väčšieho množstva lepších možností učňovskej prípravy

a zintenzívnenia spolupráce so zamestnávateľmi v školách,

zavedenie komplexného a jednotného regulačného rámca pre učňovskú

prípravu, v ktorom sa jednoznačne sformulujú povinnosti, práva a záväzky

všetkých zainteresovaných strán,

poskytovanie podpory na zavedenie programov učňovskej prípravy

zacielených na malé a stredné podniky, ako aj mikropodniky a stimulovanie

dohôd o rozdelení nákladov medzi zamestnávateľov a subjekty verejného

sektora, podpora systémov učňovskej prípravy

prostredníctvom zvyšovania

informovanosti a profesijného poradenstva,

zabezpečenie transparentnosti ponúk učňovskej prípravy a zjednodušenie

prístupu k takýmto ponukám s podporou verejných a súkromných služieb

zamestnanosti, zavedenie systému zabezpečenia kvality

pre učňovskú prípravu, ktorým sa

zabezpečí platné, spoľahlivé a spravodlivé posúdenie výsledkov

vzdelávania a osvedčená a uznávaná kvalifikácia,

zabezpečenie primeraných pracovných podmienok v rámci stáží (pracovný čas,

trvanie, práceneschopnosť, sviatky), zabezpečenie primeraného obsahu

vzdelávania v rámci stáží (dohoda

o stáži s uvedeným cieľov vzdelávania a určením nadriadeného, ktorý bude

dozerať na stážistu prostredníctvom pridelených úloh a monitorovania

a posudzovania jeho pokroku), podpora uznávania a hodnotenia

znalostí, zručností a kompetencií získaných počas stáže a podnecovanie

poskytovateľov stáží k ich potvrdzovaniu

osvedčením na základe posúdenia.

Štrukturálna výzva: kapacita verejných služieb zamestnanosti na

zabezpečenie efektívneho

poskytovania prispôsobených služieb a podpory mladým ľuďom

K politickým nástrojom patria:

zabezpečenie úplného prístupu mladých ľudí k informáciám o dostupných

službách a podpore s cieľom motivovať ich k zaevidovaniu v službách

zamestnanosti (ku ktorým patria aj mládežnícke organizácie, školy, sociálne

služby a MVO), aktivovanie, zvyšovanie úrovne

zručností a zacielenie podpory na mladých ľudí, a to aj prostredníctvom

profilovania, individuálnych akčných

plánov a aktivačných opatrení vrátane odbornej prípravy a odborných stáží,

prideľovanie vyhradených zamestnancov poskytujúcich služby a podporu mladým

uchádzačom o zamestnanie a spolupracujúcich so školami na

identifikovaní mladých ľudí, ktorí odišli zo školy, ale ešte sa nezaevidovali vo

verejných službách zamestnanosti,

zjednodušenie postupov a zintenzívnenie individualizácie poradenstva

prostredníctvom prístupu založeného na správe prípadov, lepšie nasmerovanie

mladých ľudí od evidencie k individuálnemu akčnému plánovaniu

a zamestnanosti (zabránenie znásobovaniu sprostredkovateľov

a služieb),

stimulovanie verejných služieb zamestnanosti k aktívnej spolupráci so

zamestnávateľmi pri určovaní a vytváraní príležitostí na odbornú

prípravu pre mladých ľudí.

Väčšina týchto politických prostriedkov

bola vypracovaná na základe záväzku členských štátov EÚ v oblasti zavedenia

systémov záruky pre mladých ľudí s cieľom uľahčiť mladým ľuďom prechod

zo školy do práce43. V rámci tohto záväzku (posilneného jeho začlenením

do Európskeho piliera sociálnych práv v podobe jednej z jeho zásad) by mali

členské štáty zabezpečiť, že mladí ľudia

43 Odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí.

strana 16 |

do 25 rokov44 dostanú kvalitnú pracovnú ponuku, ďalšie vzdelanie, učňovskú

prípravu alebo stáž najneskôr do štyroch

mesiacov od ukončenia formálneho vzdelávania alebo od okamihu, keď sa

stali nezamestnanými.

4. KRÍŽOVÉ PRESKÚMANIE SÚČASNÉHO STAVU POLITÍK

Členské štáty v posledných rokoch zintenzívnili úsilie v oblasti všetkých

relevantných politických nástrojov na boj proti nezamestnanosti a neaktivite

mladých ľudí. Súvisí to s tým, že vykonávajú záruku pre mladých ľudí,

ktorou sa podporuje komplexný a jednotný súbor štrukturálnych reforiem

na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo

školy do práce.

Upozorniť možno na množstvo výnimočných alebo sľubných postupov45.

Záruka pre mladých ľudí (Francúzsko)

Týmto opatrením sa rieši niekoľko uvedených štrukturálnych výziev.

Zaviedlo sa v druhej polovici roka 2013 ako pilotný projekt a pokračovalo do

decembra 2017. Zameriava sa na pomoc zraniteľným NEET vo veku 18 až 25

rokov pri získavaní väčšej samostatnosti a vykročení na cestu, ktorá bude viesť

k udržateľnému začleneniu a zamestnaniu. Príjemcov vyberá rada

partnerstva zložená zo zástupcov

francúzskych verejných služieb zamestnanosti (Pôle Emploi a Missions

locales), sociálnych centier, sietí na predchádzanie predčasnému ukončeniu

školskej dochádzky, rady departmentu, ministerstva školstva a ďalších združení

zameraných na boj proti chudobe.

V tomto opatrení sa kombinujú

intenzívne poradenstvo a profesionálna skúsenosť s mesačným príspevkom

podmieneným výškou príjmov. Je

44 Niektoré členské štáty rozšírili záruku pre

mladých ľudí na ľudí do 29 rokov. 45 Európska komisia, pracovný dokument

útvarov Komisie pripojený k oznámeniu Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch, 2016.

založené na ročnej zmluve o „vzájomnej reciprocite“ (obnoviteľnej) medzi mladým

človekom a miestnou verejnou službou

zamestnanosti vyhradenou pre mladých ľudí (Missions Locales). Zmluva (vrátane

cieľov a modulov odbornej prípravy) sa vypracúva v spolupráci s mladým

človekom.

„Cesta“ sa začína 6 až 8-týždňovým obdobím kolektívnych seminárov

(zameraných na základné alebo mäkké

zručnosti). Po ňom nasleduje obdobie individuálnej podpory poskytovanej

poradcom, počas ktorého mladý človek získava určité pracovné skúsenosti

a môže sa zúčastniť aj na kurze odbornej prípravy.

Projekt je inovačný svojím prístupom prvotne zameraným na prácu, takže

mladý človek môže získať určité pracovné skúsenosti, ktoré si môže

skompletizovať odbornou prípravou. Vypláca sa mu aj mesačný príspevok,

ktorý predstavuje pre mnohých mladých ľudí cennú záchrannú sieť. Dôležitým

faktorom úspechu sú dobre fungujúce

partnerstvá s miestnymi zamestnávateľmi.

Štrukturálna výzva: segmentácia

trhu práce

„Prvá výzva“ (Slovinsko)

V Slovinsku sa z programu „Prvá výzva“

podporuje zamestnávanie viac než 2 800 mladých ľudí. Program sa skladá

z trojmesačnej skúšobnej lehoty, počas

ktorej mladý človek spozná svojho zamestnávateľa, pracovné povinnosti

a pracovisko. Potom, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec vzájomne

dohodnú, sa v rámci nástroja zabezpečí ročné dotované zamestnanie.

Podpora samostatnej zárobkovej činnosti mladých ľudí (Taliansko)

Finančný nástroj na podporu

samostatnej zárobkovej činnosti (tzv. SELFIE-employment) bol zavedený

v marci 2016 na podporu samostatnej

zárobkovej činnosti mladých ľudí a spočíva v tom, že im pomáha získať

prístup k mikroúverom (do 25 000 EUR) a malým pôžičkám (do 50 000 EUR).

strana 17 |

Celková finančná kapacita nástroja je približne 137 000 000 EUR a nástroj

bude fungovať do 31. decembra 2020.

Podpora samostatnej zárobkovej činnosti

je zameraná na pomoc mladým ľuďom, ktorí si chcú založiť podnik a stať sa

samostatne zárobkovo činnou osobou, ale bežným spôsobom nemôžu získať

dosť finančných prostriedkov. Ak sa podnikateľský nápad vyhodnotí kladne,

príjemca môže získať prístup k úverovým

mechanizmom z národného revolvingového fondu, ktorý sa nazýva

Fond samostatnej zárobkovej činnosti. S cieľom znížiť riziko súvisiace so

začínajúcim podnikom sa prístup k úveru podmieňuje účasťou na odbornej

príprave, na ktorú dozerá regionálna obchodná komora, a prvých 12 mesiacov

po podpise dohody o poskytnutí úveru sa

poskytujú podporné služby.

Štrukturálna výzva: výkonnosť systému vzdelávania a systému

odbornej prípravy

Mentorstvo mladých ľudí (Rakúsko)

Cieľom mentorstva mladých ľudí je znížiť

počet osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, a uľahčiť im prechod

zo školy do práce poskytovaním

bezplatnej prispôsobenej podpory a poradenstva v oblasti vzdelávania

a zamestnanosti, ako aj osobných alebo sociálnych problémov, ktoré mladí ľudia

prípadne riešia.

Mentorstvo mladých ľudí sa týka troch

skupín mladých ľudí: tých, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej

dochádzky, mladých ľudí, ktorí už ukončili štúdium (školu, učňovskú

prípravu) a majú do 19 rokov, a mladých ľudí so špeciálnymi vzdelávacími

potrebami a/alebo zdravotným postihnutím, ktorí majú do 24 rokov.

Mentorstvo mladých ľudí má tri úrovne,

pričom najintenzívnejšia podpora (správa prípadov) sa ponúka v tretej úrovni

a trvá až jeden rok.

strana 18 |

K úspechu tohto programu prispeli dva faktory. Prvým je jeho flexibilný

a komplexný prístup (založený na úzkom

partnerstve medzi mentormi mladých ľudí, školami, verejnými službami

zamestnanosti, sociálnou prácou, prostredím mladého človeka a v prípade

potreby aj zamestnávateľmi a inými zainteresovanými stranami, napríklad

obcami), čo znamená, že pri poskytovaní služieb sa využíva prístup orientovaný na

jednotlivca a služby možno prispôsobiť podpore klientov, ktorí zápasia

s viacerými znevýhodneniami. Druhým je

dobrá kvalita systému monitorovania, ktorý pomáha pri neustálom zlepšovaní

programu.

Stavanie mostov k vzdelaniu (Dánsko)

V Dánsku sa v rámci programu Stavanie

mostov k vzdelaniu snažia na akademickej, sociálnej a osobnej úrovni

pripraviť mladých ľudí na začatie a dokončenie programu odborného

vzdelávania. Tento projekt na vnútroštátnej úrovni riadia verejné

služby zamestnanosti, realizuje sa v 12

obciach po celej krajine a zapája sa doň 44 partnerských škôl OVP a 52

miestnych pobočiek verejných služieb zamestnanosti. Na podporu zapojenia do

projektu sa školám poskytujú osobitné finančné prostriedky.

Kurzy stavania mostov sa uskutočňujú vo vzdelávacom prostredí na odborných

školách, v ktorých sa príjemcovia stretávajú s ostatnými mladými ľuďmi

navštevujúcimi riadne kurzy OVP. Všetci účastníci majú pevne stanovený plán

a zvyčajne dostanú príležitosť zapojiť sa do rôznych kurzov, krátkych odborných

stáží a stáží na skúšku v rámci kurzov

OVP. V prípade potreby sa mladým ľuďom ponúkajú kurzy zamerané na

základnú a matematickú gramotnosť. Okrem toho je každému mladému

človeku pridelený osobný mentor odbornej prípravy. Projekt je zameraný

na podporu mladých ľudí pri prechode zo systému sociálnej pomoci na odborné

vzdelávanie a pri hľadaní tej „správnej“

vzdelávacej cesty. Kurzy stavania mostov trvajú zvyčajne 15 týždňov, hoci

ich dĺžka môže závisieť od potrieb mladého človeka.

Inovačným prvkom tohto projektu je blízke poradenstvo („po ruke“), ktoré

mladí účastníci získavajú počas prechodu

zo systému sociálnej pomoci do vzdelávania, čiže stavanie mostov medzi

dvomi systémami. Kľúčovými faktormi úspechu je úzka spolupráca medzi

úradmi práce a vzdelávacími inštitúciami a osobitná odborná príprava mentorov.

Štrukturálna výzva: dostupnosť

kvalitných pracovných skúseností

Prechodné stáže (Belgicko)

Prechodné stáže, ktoré boli zavedené v máji 2013, sú opatrením aktívnych

politík trhu práce v bruselskom regióne Belgicka. Zameriavajú sa na mladých

uchádzačov o zamestnanie a študentov

zaevidovaných vo verejných službách zamestnanosti s maximálne vyšším

sekundárnym vzdelaním.

Účastníci môžu na tri až šesť mesiacov pracovať v podniku, aby získali prvé

pracovné skúsenosti a zlepšili si

zručnosti odbornou prípravou na pracovisku. Opatrenie sa osobitne

zameriava na mentorovanie a následné činnosti účastníkov.

Program modernej učňovskej prípravy

(Spojené kráľovstvo)

V rámci programu modernej učňovskej

prípravy sa Škótsko snaží o zvýšenie počtu účastníkov učňovskej prípravy

z 25 000 v rokoch 2013 až 2014 na 30 000 v roku 2020. Na zabezpečenie

úzkej previazanosti učňovskej prípravy

s oblasťami hospodárskeho rastu a vytváraním pracovných príležitostí sa

využívajú aj plány investovania do zručností a regionálne posudzovanie

zručností. Osobitne sa program zameriava na poskytovanie učňovskej

prípravy v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika).

Štrukturálna výzva: kapacita

verejných služieb zamestnanosti na efektívne poskytovanie

prispôsobených služieb a podpory mladým ľuďom

Poradenské centrá pre celoživotnú

kariéru, CISOK (Chorvátsko)

strana 19 |

Chorvátsko má 11 poradenských centier pre celoživotnú kariéru (CISOK), ktoré

poskytujú bezplatné poradenské služby

v oblasti celoživotnej kariéry všetkým občanom, pričom osobitne sa

zameriavajú na mladých ľudí, a to aj neaktívnych NEET, ktorí nie sú

zaevidovaní vo verejných službách zamestnanosti. Do roku 2020 sa plánuje

zriadiť celkom 22 centier.

Táto intervencia je kombináciou

webových služieb (dotazníky vlastného hodnotenia, portál s ponukou pracovných

miest) realizovaných prostredníctvom webového portálu (www.cisok.hr)

a služieb osobného kontaktu vrátane individuálneho/skupinového poradenstva

v oblasti zručností na riadenie kariéry a seminárov zameraných na techniky

hľadania zamestnania.

Centrá sú úspešné vďaka množstvu

inovačných postupov. Financovanie a poskytovanie služieb je založené na

širokom modeli partnerstva, ktorý zahŕňa obce, komory, MVO, mládežnícke

organizácie, zamestnávateľov, sociálnych

partnerov a školy. Centrá CISOK sú založené na modeli flexibilného

poskytovania služieb, v ktorom sú služby prispôsobené miestnym podmienkam,

ako aj potrebám trhu práce a partnerských organizácií.

Okrem toho sa ročnými plánmi práce a pravidelnými správami o monitorovaní

zabezpečuje pozitívny cyklus spätnej väzby pre poskytovanie a koncepciu

služieb. Poradenská podpora je založená na modeli diferencovaných služieb

prispôsobených profilu individuálneho používateľa. A nakoniec, premiestnenie

centier CISOK z priestorov verejných

služieb zamestnanosti pomáha zabrániť negatívnym predsudkom, ktoré môžu

mať niektorí používatelia voči verejným službám zamestnanosti.

Kontaktné poradenské centrá pre

mladých ľudí (Fínsko)

V roku 2015 Fínsko zaviedlo v obciach

kontaktné poradenské centrá pre mladých ľudí. Centrá poskytujú

nízkoprahovú podporu všetkým mladým ľuďom vo veku do 30 rokov, a to vrátane

osobného poradenstva a vedenia, podpory v oblasti životného

manažmentu, plánovania kariéry,

sociálnych zručností, ako aj v oblasti vzdelávania a zamestnanosti.

Cieľom je posilniť a zjednodušiť služby

pre mladých ľudí a odstrániť duplicitu činností. Inovačným postupom

a dlhodobým cieľom tohto opatrenia je vytvorenie modelu integrovaného

profesijného poradenstva s paralelnými

službami osobného kontaktu a online službami prostredníctvom viacerých

kanálov. Odborníci v poradenskom centre pracujú ako zamestnanci svojich

hostiteľských organizácií, ale prácu vykonávajú v spoločných priestoroch

centra. Okrem využívania spoločného fyzického priestoru vyvíjajú partnerské

organizácie činnosť aj pod spoločnou

značkou a existujú ako sieť so spoločnou digitálnou platformou.

Centrum má prístup k funkčným

službám, v rámci ktorých sa identifikujú potreby mladých ľudí a posilňuje ich

schopnosť riešiť problémy každodenného

života. Kontaktné poradenské centrum podporuje mladých ľudí až do nájdenia

dlhodobého riešenia ich situácie. Týmto riešením môže byť napríklad získanie

prístupu mladého človeka k službám ponúkaným v rámci siete spolupráce

alebo začatie štúdia či práce na novom pracovnom mieste.

Jadrom tejto iniciatívy sú partnerstvá. Sieť širokej spolupráce centra tvorí

množstvo vládnych orgánov, napríklad odborníkov z verejných služieb

zamestnanosti, obecných sociálnych a zdravotných služieb, obecných služieb

mladým ľuďom, úradu sociálneho

zabezpečenia, vzdelávacích inštitúcií a seminárov. Okrem toho sa do

dobrovoľnej práce alebo iných činností súvisiacich s mladými ľuďmi zapája

množstvo mimovládnych organizácií a skupín. Kontaktné poradenské centrum

funguje aj ako spojenie medzi mladými ľuďmi a podnikateľmi alebo obchodnými

organizáciami. Samotní mladí ľudia

takisto zohrávajú aktívnu úlohu pri navrhovaní a hodnotení centier

a zapájajú sa do ich každodenných činností.

strana 20 |

S cieľom zabezpečiť dostupnosť sa centrá nachádzajú na miestach, do ktorých

majú mladí ľudia jednoduchý prístup,

napríklad v nákupných centrách. Centrá okrem toho nepodporujú iba

najzraniteľnejších mladých ľudí. Cieľom je zabrániť stigmatizácii v cieľovej

populácii.

Mladí mediátori (Bulharsko)

Opatrenie Mladí mediátori bolo zavedené

v roku 2015 s cieľom identifikovať, osloviť a aktivovať NEET, ktorí nie sú

zaevidovaní vo verejných službách zamestnanosti. Nezamestnaní mladí

ľudia s vyšším vzdelaním boli vyškolení za mladých mediátorov a v súčasnosti

pracujú pre obce v celom Bulharsku.

Mladí mediátori fungujú ako

sprostredkovatelia medzi neaktívnymi mladými ľuďmi a verejnými inštitúciami,

ktoré poskytujú sociálne, zdravotné, vzdelávacie a iné služby. K ich

povinnostiam patria: identifikácia

a oslovovanie nezaevidovaných NEET, určovanie ich individuálnych potrieb,

informovanie o príležitostiach na zamestnanie, vzdelávanie a odbornú

prípravu a ich nasmerovanie na vhodné služby.

Vo všeobecnej rovine mladí mediátori spolupracujú s miestnymi partnermi na

podpore ďalšej integrácie poskytovania služieb pre NEET. Spolupracujú napríklad

s miestnymi MVO na podpore činností na oslovenie mladých ľudí, so

sprostredkovateľmi práce na výmene informácií o voľných pracovných

miestach a pri spolupráci so

zamestnávateľmi a so školami s cieľom

pomôcť pri opätovnom začlenení NEET do systému vzdelávania.

Tímy s viacerými zručnosťami na podporu mladých ľudí so zložitými

potrebami (Švédsko)

Vo Švédsku sa projekt UngKOMP snaží

zlepšiť účinnosť verejných služieb zamestnanosti a zabezpečiť ich lepšiu

spoluprácu s obcami pri podpore mladých nezamestnaných osôb. Robí to

vytváraním tímov s viacerými zručnosťami, ktoré sa skladajú zo

zamestnancov verejných služieb zamestnanosti a obcí.

Toto opatrenie sa v rokoch 2015 až 2018 zaviedlo v 20 obciach; každý tím

s viacerými zručnosťami sa skladá z 12 až 17 zamestnancov verejných služieb

zamestnanosti a 2 zamestnancov obce a patrí k nemu aj pracovný poradca,

psychológ, sociálny poradca, poradca v oblasti vzdelávania a sociálny

pracovník. Týmto opatrením sa podporí

5 000 mladých ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo im hrozí dlhodobá

nezamestnanosť, a zameria sa na osoby so zložitými potrebami.

Toto opatrenie bolo navrhnuté z hľadiska

mladého človeka. Namiesto pomoci

mladým ľuďom pri hľadaní cesty v neprehľadnom systéme verejných

služieb poskytuje komplexný prístup zameraný na jednotlivca. Tento prístup

je cenný najmä pre mladých ľudí so zložitými potrebami a nízkou motiváciou

spolupracovať s úradmi. Účasť je dobrovoľná a stretnutia sa konajú

v prostredí podobnom spoločenskej

miestnosti, ktorým sa zabezpečuje neformálnosť.

Dátum: 28. 9. 2017

strana 21 |

5. ODKAZY

Bell, David N. F. a Blanchflower, David G., Young people and the great recession (Mladí ľudia

a hospodárska recesia), Oxford Review of Economic Policy 27(2): 241 – 267, 2011

Cedefop, On the way to 2020: data for vocational education and training policies: country statistical overviews (Na ceste k roku 2020: údaje o politikách odborného vzdelávania

a prípravy: štatistické prehľady krajín), výskumná práca strediska Cedefop č. 45, Úrad pre

vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2015: http://www.cedefop.europa.eu/en/publications-and-resources/publications/5545

Rada Európskej únie, odporúčanie Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže:

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32014H0327(01)

Rada Európskej únie, odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých

ľudí: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2013:120:0001:0006:SK:PDF

Eichhorst, W., Fixed-term contracts (Pracovné zmluvy na určitý čas), IZA World of Labor

2014: 45 doi: 10.15185/izawol.45

Rýchly prieskum Eurobarometra č. 378: Stáže v EÚ, 2013:

http://data.europa.eu/euodp/sk/data/dataset/S1091_378

Eurofound, Exploring the diversity of NEETs (Skúmanie rozmanitosti NEET), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2016:

http://www.eurofound.europa.eu/publications/report/2016/labour-market-social-

policies/exploring-the-diversity-of-neets

Eurofound, Working conditions of young entrants to the labour market (Pracovné podmienky mladých účastníkov trhu práce), 2013:

http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_files/docs/ewco/tn1306013s/tn1306013s.pdf

Eurofound, Fraudulent contracting of work: Abusing traineeship status (Austria, Finland, Spain and UK) [Podvodné uzatváranie pracovných zmlúv: zneužívanie stáží (Rakúsko,

Fínsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo], 2017.

Európska komisia, Systémy učňovskej prípravy a stáží v EÚ 27: kľúčové faktory úspešnosti,

príručka pre plánovačov politík a aplikujúcich odborníkov, 2013: http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/policy/vocational-

policy/doc/alliance/apprentice-trainee-success-factors_en.pdf

Európska komisia, pracovný dokument útvarov Komisie priložený k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru

regiónov Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po

troch rokoch: http://eur-lex.europa.eu/legal-

content/EN/TXT/?qid=1475848244336&uri=CELEX:52016SC0323

Európska komisia, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Záruka pre mladých

ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch:

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1475848174477&uri=CELEX:52016DC0646

Európska komisia, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu

hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Vytvorenie Európskeho piliera

strana 22 |

sociálnych práv: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=COM:2017:0250:FIN

Európska komisia, pracovný dokument útvarov Komisie, sociálny prehľad priložený k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu

a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv: http://eur-lex.europa.eu/legal-

content/SK/TXT/?qid=1494929282379&uri=CELEX:52017SC0200

Európska komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – ročný prieskum 2017:

http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8030

Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015: http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/publications/monitor

15_en.pdf

Európska sieť verejných služieb zamestnanosti, správa o vykonávaní záruky pre mladých ľudí

zo strany VSZ, - 2015: http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=14322&langId=en

- 2016: http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=14322&langId=en

Európske fórum mládeže, Interns Revealed — A survey on internship quality in Europe

(Údaje o stážistoch – prieskum kvality stáží v Európe), 2011.

Fondeville N. a Ward T., Stigmatizujúci účinky krízy, výskumná poznámka č. 6/2014, Monitor sociálnej situácie, Európska komisia, 2014:

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=13626&langId=en

Diskusný príspevok zamestnancov MMF, Youth Unemployment in Advanced Economies in

Europe: Searching for Solutions (Nezamestnanosť mladých ľudí vo vyspelých hospodárstvach v Európe: hľadanie riešení), december 2014.

Kluve, J., Youth labour market interventions (Intervencie na trhu práce pre mladých ľudí),

IZA World of Labour, 2014.

Scarpetta S., A. Sonnet a T. Manfredi, Rising youth unemployment during the crisis: how to

prevent negative long-term consequences on a generation? (Zvyšovanie nezamestnanosti mladých počas krízy: ako predchádzať negatívnym dlhodobým dôsledkom na celú

generáciu?, pracovný dokument OECD č. 106 týkajúci sa sociálnych otázok, zamestnanosti a migrácie, 2015.

Strandh, M., Winefield, A., Nilsson, K. a Hammarström, A., Unemployment and mental health scarring during the life course (Nezamestnanosť a poznačenie duševného zdravia

počas života), Eur J Public Health 24:440-5, 2014.

strana 23 |

6. UŽITOČNÉ ZDROJE

Caliendo M., Schmidl R., Youth Unemployment and Active Labor Market Policies in Europe

(Nezamestnanosť mladých ľudí a aktívne politiky trhu práce v Európe), november 2015, IZA DP č. 9488.

Carcillo, S., Fernández, R. a Königs, S., NEET Youth in the Aftermath of the Crisis:

Challenges and Policies (Mladí ľudia NEET v období po kríze: výzvy a politiky), pracovný

dokument OECD č. 164 týkajúci sa sociálnych otázok, zamestnanosti a migrácie, OECD Publishing, Paríž, 2015.

Eurofound, NEETs young people not in employment education and training, characteristics,

costs and policy responses (Mladí ľudia NEET, ktorí nie sú zamestnaní, nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, vlastnosti, náklady a politické reakcie), Úrad pre

vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2012: https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef125

4en.pdf

Eurofound, Mapping youth transitions in Europe (Mapovanie prechodu mladých ľudí

v Európe), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2014: http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1392

en_0.pdf

Webové sídlo Európskej komisie pre zamestnanosť mladých ľudí:

http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1036&langId=sk

Webové sídlo Európskej komisie pre záruku pre mladých ľudí: Záruka pre mladých ľudí v jednotlivých krajinách: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1161&langId=sk

Webové sídlo európskej siete verejných služieb zamestnanosti: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1100&langId=sk

MOP, webové sídlo Zamestnanosť mladých ľudí:

http://www.ilo.org/global/topics/youth-employment/lang--en/index.htm

Pracovný dokument MMF: Youth Unemployment in Advanced Europe: Okun's law and

Beyond (Nezamestnanosť mladých ľudí vo vyspelej Európe: Okunov zákon a čo ďalej), 2015.

OECD, práca OECD na webovom sídle pre mladých ľudí:

http://www.oecd.org/youth.htm

OECD, Prehľad zručností podľa OECD 2015: Mladí ľudia, zručnosti a zamestnateľnosť: http://www.oecd.org/edu/oecd-skills-outlook-2015-9789264234178-en.htm

OECD, The NEET challenge: what can be done for jobless and disengaged youth? (Výzva v oblasti NEET: čo sa dá urobiť pre mladých ľudí bez práce a motivácie?), marec 2016.

strana 24 |

PRÍLOHA

Tabuľka 1 – Miera nezamestnanosti mladých ľudí z populácie do 25 rokov v členských štátoch, 2007 – 2016, % aktívnej populácie do 25 rokov

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

EÚ 28 15,9 15,9 20,3 21,4 21,7 23,3 23,7 22,2 20,3 18,7

Belgicko 18,8 18,0 21,9 22,4 18,7 19,8 23,7 23,2 22,1 20,1

Bulharsko 14,1 11,9 15,1 21,9 25,0 28,1 28,4 23,8 21,6 17,2

Česká republika 10,7 9,9 16,6 18,3 18,1 19,5 18,9 15,9 12,6 10,5

Dánsko 7,5 8,0 11,8 13,9 14,2 14,1 13,0 12,6 10,8 12,0

Nemecko 11,8 10,4 11,1 9,8 8,5 8,0 7,8 7,7 7,2 7,1

Estónsko 10,1 12,0 27,4 32,9 22,4 20,9 18,7 15,0 13,1 13,4

Írsko 9,1 13,3 24,0 27,6 29,1 30,4 26,8 23,9 20,9 17,2

Grécko 22,7 21,9 25,7 33,0 44,7 55,3 58,3 52,4 49,8 47,3

Španielsko 18,1 24,5 37,7 41,5 46,2 52,9 55,5 53,2 48,3 44,4

Francúzsko 19,5 19,0 23,6 23,3 22,7 24,4 24,9 24,2 24,7 24,6

Chorvátsko 25,4 23,6 25,4 32,3 36,6 42,2 49,9 44,9 42,3 31,5

Taliansko 20,4 21,2 25,3 27,9 29,2 35,3 40,0 42,7 40,3 37,8

Cyprus 10,2 9,0 13,8 16,6 22,4 27,7 38,9 36,0 32,8 29,1

Lotyšsko 10,6 13,6 33,3 36,2 31,0 28,5 23,2 19,6 16,3 17,3

Litva 8,4 13,3 29,6 35,7 32,6 26,7 21,9 19,3 16,3 14,5

Luxembursko 15,6 17,3 16,5 15,8 16,4 18,0 16,9 22,3 16,6 19,1

Maďarsko 18,1 19,5 26,4 26,4 26,0 28,2 26,6 20,4 17,3 12,9

Malta 13,5 11,7 14,5 13,2 13,3 14,1 13,0 11,7 11,8 11,0

Holandsko 9,4 8,6 10,2 11,1 10,0 11,7 13,2 12,7 11,3 10,8

Rakúsko 9,4 8,5 10,7 9,5 8,9 9,4 9,7 10,3 10,6 11,2

Poľsko 21,6 17,2 20,6 23,7 25,8 26,5 27,3 23,9 20,8 17,7

Portugalsko 21,4 21,6 25,3 28,2 30,2 38,0 38,1 34,7 32,0 28,2

Rumunsko 19,3 17,6 20,0 22,1 23,9 22,6 23,7 24,0 21,7 20,6

Slovinsko 10,1 10,4 13,6 14,7 15,7 20,6 21,6 20,2 16,3 15,2

Slovensko 20,6 19,3 27,6 33,9 33,7 34,0 33,7 29,7 26,5 22,2

Fínsko 16,5 16,5 21,5 21,4 20,1 19,0 19,9 20,5 22,4 20,1

Švédsko 19,2 20,2 25,0 24,8 22,8 23,7 23,6 22,9 20,4 18,9

Spojené kráľovstvo 14,3 15,0 19,1 19,9 21,3 21,2 20,7 17,0 14,6 13,0

Zdroj: Eurostat, miera nezamestnanosti podľa pohlavia a vekových skupín – ročný priemer, % [une_rt_a].

strana 25 |

Tabuľka 2 – Miera NEET z populácie vo veku 15 – 24 rokov v členských štátoch, 2007 – 2016, % populácie vo veku 15 – 24 rokov

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

EÚ 28 11,0 10,9 12,4 12,8 12,9 13,2 13,0 12,5 12,0 11,5

Belgicko 11,2 10,1 11,1 10,9 11,8 12,3 12,7 12,0 12,2 9,9

Bulharsko 19,1 17,4 19,5 21,0 21,8 21,5 21,6 20,2 19,3 18,2

Česká republika 6,9 6,7 8,5 8,8 8,3 8,9 9,1 8,1 7,5 7,0

Dánsko 4,3 4,3 5,4 6,0 6,3 6,6 6,0 5,8 6,2 5,8

Nemecko 8,9 8,4 8,8 8,3 7,5 7,1 6,3 6,4 6,2 6,6

Estónsko 8,9 8,7 14,5 14,0 11,6 12,2 11,3 11,7 10,8 9,1

Írsko 10,8 15,0 18,6 19,2 18,8 18,7 16,1 15,2 14,3 13,0

Grécko 11,3 11,4 12,4 14,8 17,4 20,2 20,4 19,1 17,2 15,8

Španielsko 12,0 14,3 18,1 17,8 18,2 18,6 18,6 17,1 15,6 14,6

Francúzsko 10,7 10,5 12,7 12,7 12,3 12,5 11,2 11,4 12,0 11,9

Chorvátsko 12,9 11,6 13,4 15,7 16,2 16,6 19,6 19,3 18,1 16,9

Taliansko 16,1 16,6 17,6 19,0 19,7 21,0 22,2 22,1 21,4 19,9

Cyprus 9,0 9,7 9,9 11,7 14,6 16,0 18,7 17,0 15,3 15,9

Lotyšsko 11,9 11,8 17,5 17,8 16,0 14,9 13,0 12,0 10,5 11,2

Litva 7,1 8,8 12,1 13,2 11,8 11,2 11,1 9,9 9,2 9,4

Luxembursko 5,7 6,2 5,8 5,1 4,7 5,9 5,0 6,3 6,2 5,4

Maďarsko 11,5 11,5 13,6 12,6 13,2 14,8 15,5 13,6 11,6 11,0

Malta 11,5 8,3 9,9 9,5 10,2 10,6 9,9 10,5 10,4 8,6

Holandsko 3,5 3,4 4,1 4,3 4,3 4,9 5,6 5,5 4,7 4,6

Rakúsko 7,4 7,4 8,2 7,4 7,3 6,8 7,3 7,7 7,5 7,7

Poľsko 10,6 9,0 10,1 10,8 11,5 11,8 12,2 12,0 11,0 10,5

Portugalsko 11,2 10,2 11,2 11,4 12,6 13,9 14,1 12,3 11,3 10,6

Rumunsko 13,3 11,6 13,9 16,6 17,5 16,8 17,0 17,0 18,1 17,4

Slovinsko 6,7 6,5 7,5 7,1 7,1 9,3 9,2 9,4 9,5 8,0

Slovensko 12,5 11,1 12,5 14,1 13,8 13,8 13,7 12,8 13,7 12,3

Fínsko 7,0 7,8 9,9 9,0 8,4 8,6 9,3 10,2 10,6 9,9

Švédsko 7,5 7,8 9,6 7,7 7,5 7,8 7,5 7,2 6,7 6,5

Spojené kráľovstvo 11,9 12,1 13,2 13,6 14,2 13,9 13,2 11,9 11,1 10,9

Zdroj: Eurostat, mladí ľudia, ktorí neboli zamestnaní, ani sa nezúčastňovali vzdelávania alebo odbornej prípravy, podľa pohlavia a veku (miery NEET) [edat_lfse_20].

strana 26 |

Tabuľka 3 – Pomer nezamestnanosti mladých ľudí, populácia vo veku 15 – 24 rokov v členských štátoch, 2007 – 2016, % z celkovej populácie vo veku 15 – 24 rokov

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

EÚ 28 6,9 6,9 8,7 9,1 9,2 9,8 9,9 9,2 8,4 7,7

Belgicko 6,4 6,0 7,1 7,3 6,0 6,2 7,3 7,0 6,6 5,7

Bulharsko 4,2 3,7 4,6 6,8 7,4 8,5 8,4 6,5 5,6 4,1

Česká republika 3,4 3,1 5,3 5,7 5,4 6,1 6,0 5,1 4,1 3,4

Dánsko 5,3 5,8 8,4 9,4 9,6 9,1 8,1 7,8 6,7 7,9

Nemecko 6,1 5,5 5,8 5,0 4,5 4,1 4,0 3,9 3,5 3,5

Estónsko 3,8 4,9 10,7 12,4 9,0 8,5 7,4 5,9 5,5 5,8

Írsko 5,1 7,1 11,7 12,0 12,1 12,3 10,6 8,9 7,6 6,7

Grécko 7,0 6,6 7,9 9,9 13,0 16,1 16,5 14,7 12,9 11,7

Španielsko 8,7 11,7 17,0 17,7 18,9 20,6 21,0 19,0 16,8 14,7

Francúzsko 7,2 7,1 9,1 8,8 8,3 8,8 9,0 8,7 9,0 9,0

Chorvátsko 9,2 8,7 9,2 11,6 11,9 12,7 14,9 15,3 14,0 11,6

Taliansko 6,3 6,5 7,3 7,8 7,9 10,1 10,9 11,6 10,6 10,0

Cyprus 4,2 3,8 5,6 6,7 8,7 10,8 14,9 14,5 12,4 10,8

Lotyšsko 4,5 5,8 13,7 14,4 11,6 11,5 9,1 7,9 6,7 6,9

Litva 2,3 4,0 8,7 10,2 9,2 7,8 6,9 6,6 5,5 5,1

Luxembursko 4,0 5,2 5,5 3,5 4,2 5,0 4,0 6,0 6,1 5,8

Maďarsko 4,6 4,9 6,5 6,6 6,3 7,2 7,3 6,0 5,4 4,2

Malta 7,3 6,1 7,5 6,7 6,9 7,2 6,9 6,1 6,1 5,7

Holandsko 4,3 3,9 4,8 6,0 6,8 8,1 9,1 8,6 7,7 7,4

Rakúsko 5,6 5,1 6,4 5,5 5,3 5,6 5,7 6,0 6,1 6,5

Poľsko 7,1 5,7 6,9 8,2 8,6 8,9 9,1 8,1 6,8 6,1

Portugalsko 8,6 8,5 9,9 10,3 11,5 14,1 13,3 11,9 10,7 9,3

Rumunsko 6,1 5,7 6,4 6,9 7,3 6,9 7,1 7,1 6,8 5,8

Slovinsko 4,2 4,5 5,6 5,9 5,9 7,1 7,3 6,8 5,8 5,1

Slovensko 7,1 6,2 8,6 10,4 10,1 10,4 10,4 9,2 8,4 7,2

Fínsko 8,8 8,8 10,9 10,6 10,1 9,8 10,3 10,7 11,7 10,5

Švédsko 10,1 10,7 12,8 12,8 12,1 12,4 12,8 12,7 11,2 10,4

Spojené kráľovstvo 8,8 9,2 11,3 11,6 12,4 12,4 12,1 9,8 8,6 7,6

Zdroj: Eurostat, miera nezamestnanosti podľa pohlavia a vekových skupín – ročný priemer, % [une_rt_a].

strana 27 |

Tabuľka 4 – Miera dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí (12 mesiacov a viac), populácia vo veku 15 – 24 rokov v členských štátoch, 2007 – 2016, % z aktívnej populácie vo veku 15 – 24 rokov

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

EÚ 28 4,0 3,5 4,6 6,0 6,5 7,5 8,0 7,8 6,5 5,4

Belgicko 5,6 4,9 5,7 6,7 6,0 5,8 7,3 8,0 7,9 6,3

Bulharsko 6,3 5,0 5,2 8,9 12,1 13,8 13,2 11,7 11,1 8,0

Česká republika 3,5 3,1 3,3 5,8 5,3 6,5 6,2 4,4 3,8 2,5

Dánsko : : : 0,9 1,4 1,3 1,3 1,1 0,9 1,0

Nemecko 3,7 3,0 3,0 2,6 2,0 1,9 1,8 1,8 1,6 1,5

Estónsko 3,1 2,9 7,0 12,2 8,8 6,2 6,5 4,4 2,0 2,7

Írsko 1,9 2,5 6,1 11,5 13,4 14,5 10,9 9,2 7,8 5,8

Grécko 9,4 7,8 7,9 11,7 18,9 27,1 30,3 31,5 28,0 25,1

Španielsko 1,8 2,5 6,9 12,1 15,0 18,9 21,9 21,5 16,9 12,8

Francúzsko 4,4 4,3 5,8 6,6 6,0 6,5 6,5 7,2 7,0 7,0

Chorvátsko 11,6 10,5 11,0 16,0 19,9 23,2 25,3 22,6 20,2 12,5

Taliansko 8,2 8,0 10,1 12,3 13,7 17,3 21,0 25,1 22,0 19,4

Cyprus 2,4 : 1,3 2,8 3,9 6,9 12,7 10,7 8,0 5,5

Lotyšsko 1,2 1,8 6,9 12,0 10,2 8,9 6,8 4,7 4,4 5,0

Litva : : 5,2 10,8 11,1 6,8 4,4 4,4 : :

Luxembursko : 3,9 : 3,7 3,8 3,6 3,6 : : :

Maďarsko 6,5 6,2 7,8 10,3 9,3 9,1 8,6 6,7 4,6 3,6

Malta 3,7 3,2 4,5 3,9 4,1 4,5 3,2 3,2 3,5 2,6

Holandsko 0,7 0,5 0,7 1,0 1,3 1,5 2,2 2,3 2,0 1,7

Rakúsko 1,3 1,2 1,4 1,6 1,3 1,4 1,4 1,4 1,7 2,0

Poľsko 7,5 3,8 4,4 4,8 6,8 8,0 8,7 7,4 6,1 4,3

Portugalsko 4,6 4,2 5,4 6,9 8,0 11,7 13,8 12,6 9,9 8,2

Rumunsko 9,7 8,1 6,1 7,2 9,5 9,4 9,0 8,7 8,1 8,7

Slovinsko 3,0 2,1 2,8 4,9 5,5 6,6 8,5 7,6 5,8 6,7

Slovensko 11,6 10,0 11,4 18,4 18,2 19,2 20,6 17,0 14,4 10,6

Fínsko 0,9 : 1,0 1,6 1,0 0,9 1,0 1,0 1,7 1,5

Švédsko 0,7 0,7 1,1 1,7 1,5 1,6 1,5 1,3 1,2 0,9

Spojené kráľovstvo 2,2 2,4 3,6 4,7 5,2 5,8 5,9 4,7 3,2 2,2

Zdroj: Eurostat, miera dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí (12 mesiacov a viac) podľa pohlavia a veku [yth_empl_120].

strana 28 |

Tabuľka 5 – Miera NEET podľa stavu aktivity, populácia vo veku 15 – 24 rokov v členských štátoch, 2016, % z populácie vo veku 15 – 24 rokov

Neaktívni

NEET Nezamestnaní

NEET NEET (spolu)

EÚ 28 6,2 5,4 11,5

Belgicko 5,2 4,7 9,9

Bulharsko 14,5 3,7 18,2

Česká republika 4,2 2,8 7,0

Dánsko 3,8 2,0 5,8

Nemecko 4,3 2,3 6,6

Estónsko 5,5 3,6 9,1

Írsko 7,9 5,1 13,0

Grécko 6,2 9,6 15,8

Španielsko 5,2 9,4 14,6

Francúzsko 5,4 6,5 11,9

Chorvátsko 6,0 10,9 16,9

Taliansko 11,0 8,9 19,9

Cyprus 7,9 8,0 15,9

Lotyšsko 5,7 5,5 11,2

Litva 5,2 4,2 9,4

Luxembursko 2,5 2,8 5,4

Maďarsko 7,2 3,8 11,0

Malta 4,7 4,0 8,6

Holandsko 2,9 1,7 4,6

Rakúsko 3,8 3,9 7,7

Poľsko 5,7 4,9 10,5

Portugalsko 4,1 6,5 10,6

Rumunsko 12,0 5,4 17,4

Slovinsko 4,1 4,0 8,0

Slovensko 5,4 6,9 12,3

Fínsko 5,8 4,2 9,9

Švédsko 3,8 2,7 6,5

Spojené kráľovstvo 6,3 4,6 10,9

Zdroj: Eurostat, mladí ľudia, ktorí neboli zamestnaní, ani sa nezúčastňovali vzdelávania alebo odbornej prípravy, podľa pohlavia a veku (miery NEET) [edat_lfse_20].