Click here to load reader

Sen z orick é funkcie nervového systému Prednáška č.3

  • View
    44

  • Download
    0

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Sen z orick é funkcie nervového systému Prednáška č.3. Priestorová sumácia na neurónoch. Časová sumácia na neurónoch. Všeobecná schéma vedenia nervových vzruchov : receptor. dostredivá (aferentná) dráha. odstredivá (eferentná) dráha. nervové ústredie (CNS). - PowerPoint PPT Presentation

Text of Sen z orick é funkcie nervového systému ...

  • Senzorick funkcie nervovho systmu

    Prednka .3

  • Priestorov sumcia na neurnoch

  • asov sumcia na neurnoch

  • Veobecn schma vedenia nervovch vzruchov :

    receptor dostrediv (aferentn) drha nervov stredie (CNS) odstrediv (eferentn) drha

    efektor (sval alebo aza)Receptory : najperifrnejia as senzorickch systmov,funkcia: premena energie podnetu na vzruchov aktivitu, k-dovanie vlastnost podnetu.Modalita podnetu: napr. zvukov, sveteln, chuov, dotykovAferentnm vedenm do CNS vzniaj pocity a vnemy.

  • Dimenzie pocitu : kvalita, intenzita, asovos, priestorovos

    pecializcia receptora : receptor m najni prah citlivosti pre urit modalitu (adekvtny podnet)Prahy citlivosti: a) intenzitn prah : je zvisl od charakteru podnetu a od stavu receptora b) absoltny prah : najmenie mnostvo energie najinnejie- ho adekvtneho podnetu pri optimlnych podmienkach vnmania u loveka : najcitlivej zmysel sluch (5.10-18 J) zrak (1,3 2,6 . 10-17 J) hmat (3.10-9 J)

  • c) relatvny pocitov prah : schopnos rozli zmenu podnetu 1. sasn : I / I = k (k Weberov koeficient) 2. nslednd) rozliovac pocitov prah : ak na receptor psobia sasne dva podnety rovnakej modality, ktor sa od seba lia

    Receptorov potencil : vznik v zmyslovej bunke pri psobenpodnetu. M charakter depolarizcie alebo hyperpolarizcie.Je to miestna odpove ri sa s dekrementom - je mon sumcia - gradcia poda intenzity podnetu

  • Weberov Fechnerov zkon: = k . log - intenzita pocitu- intenzita podnetuk Weberov koeficient

    Zloky recepetorovho potencilu : a) dynamick zloka b) statick zloka c) off - efekt

  • P = k (I Io)n - Stevensova funkcia

  • Adaptcia receptora na podnet : 1. rchlo sa adaptujce receptory (napr. uch, hmat) 2. pomaly sa adaptujce recpetory (bolesti, tlaku krvi, pcne mechanoreceptory)

    Eferentn kontrola receptorov : zvenie alebo zmenenie citlivosti -laterlny tlm : tlm okolia receptora pri jeho podrden

    Klasifikcia receptorov : 1. poda druhu adekvtneho podnetu a) mechanoreceptory : receptory dotyku, polohy a pohybu tela ) b) fotoreceptory

  • c) termoreceptory : receptory tepla a chladud) chemoreceptory : chuov a uchov receptory, osmore- ceptory, glukoreceptoryd) nociceptory (algoreceptory)

    2. poda miesta pvodu podnetov : a) exteroreceptory : kontaktn receptory telelereceptory (distann idl) b) interoreceptory : proprioreceptory vlastn interoreceptory receptory vestibulrneho apartu

  • Mechanoreceptory.

    Najjednoduchie MR : von nervov zakonenia v spojivo-vom tkanive pokoky, tie senzily exoskeletu lnkonocovBezprostredn podnet : rozopnutie alebo deformcia povrchovejmembrny zvenie premeability pre Na+

  • Vlsenkov bunky : v Cortiho orgne vntornho ucha bon iara rb

  • Kon mechanoreceptory :

    a) von nervov zakonenia b) Meissnerove telieska: tesne pod epidermou, opuzdren najm na prstoch, rchle sa adaptuj (RA-receptory), nemaj smerov citlivos c) Merkelove zakonenia: maj prstovit vbeky, spjaj sa do hmatovch diskov d) Pacciniho telieska: cibulkovit, v podko v bezvlasovej koi e) Ruffiniho telieska: uloen hlbie v koi, v kboch, pomaly sa adaptuj, maj smerov citlivos f) vlasov dotiky v epiderme : v uhle medzi vlasom a pokokou

  • Termoreceptorychladov receptory: blzko povrchu, maximum aktivity: pri 10 35 st.C (teploty pokoky)receptory tepla: uloen hlbie, maximum aktivity: 20 45 st.CPri teplotch pod 10 a nad 45 st.C vznik pocit bolesti.Nepecifick termoreceptory : receptory bolesti, Merkelove a Pacciniho telieska.Chemick podnety vyvolvajce pocit chladu: mentol, acetyl-choln, CO2.Najcitlivej termorecepn orgn: jamkov orgn trka(+/- 0,002 st.C)

  • Vnmanie bolesti (nocicepcia)BOLESsomatick viscerlna (trobn)povrchov hbkovrchla pomal

  • Nociceptory pecifick receptory, reagujce len na vemisiln impulzy (mechanick, tepeln, chemick)senzitizcia zvenie citlivosti nociceptorov (prostaglandny, leukotriny) pri pokoden tkaniva

    Rchla boles ostr, dobre lokalizovateln (A-vlkna)Pomal boles tup, ako lokalizovaten boles (C-vlkna)Hbkov boles cez nociceptory v achch, svaloch a kboch, nepresne lokalizovan, vegetatvne reakcieViscerlna boles z vntornch orgnov, nepresne lokalizovan, nevonos, vystrelovanie bolesti do oblast inervovanch rovnakm miechovm segmen- tom (Head-ove zny)Meditory bolesti: bradykinn, histamn, serotonn, substancia POrgny bez receptorov bolesti: mozog, pca, pee, slezina

  • Senzorick (aferentn) drhySlia na vedenie nervovch vzruchov z receptorov do CNS.I. Priama spinotalamick drha (tr. spinothalamicus)Rozdelenie: 1. vedce do mozgovej kry a) anterolaterlny systm : vzruchy z termore- ceptorov, nociceptorov (laterlny systm ve- denia bolesti) b) zadnopovrazcov systm : dotyk, tlak, pro- rioceptory 2. vedce do kry mozoka systm spinocerebellrnych drhII. Nepriama spinotalamick drha (tr. spinoreticulothalamicus, tr. spinobulbothalamicus) : fylogeneticke straie, ved difznu, ako znaten boles (viscerlna, hbkov). Aferentcie do jadier hypotalamu a limbickho systmu.

  • Motorick funkcie CNSZabezpeuj riadenie innosti prienepruhovanho a hladkhosvalstva (autonmny systm). S organizovan do reflexnchoblkov.

  • Najjednoduch reflex monosynaptick (napr. rozpnac,myotatick reflex truktra svalovho vretienka

  • Regulcia gama-slukouSli na nastavovanie naptia svalu.

    svalov vretienka + gama-motorneurny (v prednch rohochmiechy) = fusimotorick systm

    Vznam gama sluky: nedochdza ku ochabnutiu svalu poaskontrakcie, dleit najm pri pomalch pohyboch, pri udria-van polohy tela.

    Riadenie vovho pohybu: sasne alfa- a gama-systmom

  • Golgiho reflex

  • Vznam Golgiho reflexu : - brni pokodeniu svalu - udruje aktivitu alfa-motoneurnu pri dlhodobom drden

    recipron inervcia zabrauje vyvolaniu myotatickho reflexuu antagonistu svalu (flexor vs extenzor)

    skren rozpnac reflex kontrakcia ohbaov jednej konatinyvyvol kontrakciu napnaov provej konatiny (vznam pri udra-n rovnovhy)

    Polysynaptick reflexy: a) extenzorov : napr. antigravitan reflexy b) flexorov : napr. obrann reflexy c) zloit reflexy: sac reflex, prehltvac reflex, obrann dcha- cie reflexy (kael, kchanie)

  • Inhibcia antogonistu pri rozpnacom reflexe

Search related