Senzorick funkcie nervovho systmu
Prednka .3
Priestorov sumcia na neurnoch
asov sumcia na neurnoch
Veobecn schma vedenia nervovch vzruchov :
receptor dostrediv (aferentn) drha nervov stredie (CNS) odstrediv (eferentn) drha
efektor (sval alebo aza)Receptory : najperifrnejia as senzorickch systmov,funkcia: premena energie podnetu na vzruchov aktivitu, k-dovanie vlastnost podnetu.Modalita podnetu: napr. zvukov, sveteln, chuov, dotykovAferentnm vedenm do CNS vzniaj pocity a vnemy.
Dimenzie pocitu : kvalita, intenzita, asovos, priestorovos
pecializcia receptora : receptor m najni prah citlivosti pre urit modalitu (adekvtny podnet)Prahy citlivosti: a) intenzitn prah : je zvisl od charakteru podnetu a od stavu receptora b) absoltny prah : najmenie mnostvo energie najinnejie- ho adekvtneho podnetu pri optimlnych podmienkach vnmania u loveka : najcitlivej zmysel sluch (5.10-18 J) zrak (1,3 2,6 . 10-17 J) hmat (3.10-9 J)
c) relatvny pocitov prah : schopnos rozli zmenu podnetu 1. sasn : I / I = k (k Weberov koeficient) 2. nslednd) rozliovac pocitov prah : ak na receptor psobia sasne dva podnety rovnakej modality, ktor sa od seba lia
Receptorov potencil : vznik v zmyslovej bunke pri psobenpodnetu. M charakter depolarizcie alebo hyperpolarizcie.Je to miestna odpove ri sa s dekrementom - je mon sumcia - gradcia poda intenzity podnetu
Weberov Fechnerov zkon: = k . log - intenzita pocitu- intenzita podnetuk Weberov koeficient
Zloky recepetorovho potencilu : a) dynamick zloka b) statick zloka c) off - efekt
P = k (I Io)n - Stevensova funkcia
Adaptcia receptora na podnet : 1. rchlo sa adaptujce receptory (napr. uch, hmat) 2. pomaly sa adaptujce recpetory (bolesti, tlaku krvi, pcne mechanoreceptory)
Eferentn kontrola receptorov : zvenie alebo zmenenie citlivosti -laterlny tlm : tlm okolia receptora pri jeho podrden
Klasifikcia receptorov : 1. poda druhu adekvtneho podnetu a) mechanoreceptory : receptory dotyku, polohy a pohybu tela ) b) fotoreceptory
c) termoreceptory : receptory tepla a chladud) chemoreceptory : chuov a uchov receptory, osmore- ceptory, glukoreceptoryd) nociceptory (algoreceptory)
2. poda miesta pvodu podnetov : a) exteroreceptory : kontaktn receptory telelereceptory (distann idl) b) interoreceptory : proprioreceptory vlastn interoreceptory receptory vestibulrneho apartu
Mechanoreceptory.
Najjednoduchie MR : von nervov zakonenia v spojivo-vom tkanive pokoky, tie senzily exoskeletu lnkonocovBezprostredn podnet : rozopnutie alebo deformcia povrchovejmembrny zvenie premeability pre Na+
Vlsenkov bunky : v Cortiho orgne vntornho ucha bon iara rb
Kon mechanoreceptory :
a) von nervov zakonenia b) Meissnerove telieska: tesne pod epidermou, opuzdren najm na prstoch, rchle sa adaptuj (RA-receptory), nemaj smerov citlivos c) Merkelove zakonenia: maj prstovit vbeky, spjaj sa do hmatovch diskov d) Pacciniho telieska: cibulkovit, v podko v bezvlasovej koi e) Ruffiniho telieska: uloen hlbie v koi, v kboch, pomaly sa adaptuj, maj smerov citlivos f) vlasov dotiky v epiderme : v uhle medzi vlasom a pokokou
Termoreceptorychladov receptory: blzko povrchu, maximum aktivity: pri 10 35 st.C (teploty pokoky)receptory tepla: uloen hlbie, maximum aktivity: 20 45 st.CPri teplotch pod 10 a nad 45 st.C vznik pocit bolesti.Nepecifick termoreceptory : receptory bolesti, Merkelove a Pacciniho telieska.Chemick podnety vyvolvajce pocit chladu: mentol, acetyl-choln, CO2.Najcitlivej termorecepn orgn: jamkov orgn trka(+/- 0,002 st.C)
Vnmanie bolesti (nocicepcia)BOLESsomatick viscerlna (trobn)povrchov hbkovrchla pomal
Nociceptory pecifick receptory, reagujce len na vemisiln impulzy (mechanick, tepeln, chemick)senzitizcia zvenie citlivosti nociceptorov (prostaglandny, leukotriny) pri pokoden tkaniva
Rchla boles ostr, dobre lokalizovateln (A-vlkna)Pomal boles tup, ako lokalizovaten boles (C-vlkna)Hbkov boles cez nociceptory v achch, svaloch a kboch, nepresne lokalizovan, vegetatvne reakcieViscerlna boles z vntornch orgnov, nepresne lokalizovan, nevonos, vystrelovanie bolesti do oblast inervovanch rovnakm miechovm segmen- tom (Head-ove zny)Meditory bolesti: bradykinn, histamn, serotonn, substancia POrgny bez receptorov bolesti: mozog, pca, pee, slezina
Senzorick (aferentn) drhySlia na vedenie nervovch vzruchov z receptorov do CNS.I. Priama spinotalamick drha (tr. spinothalamicus)Rozdelenie: 1. vedce do mozgovej kry a) anterolaterlny systm : vzruchy z termore- ceptorov, nociceptorov (laterlny systm ve- denia bolesti) b) zadnopovrazcov systm : dotyk, tlak, pro- rioceptory 2. vedce do kry mozoka systm spinocerebellrnych drhII. Nepriama spinotalamick drha (tr. spinoreticulothalamicus, tr. spinobulbothalamicus) : fylogeneticke straie, ved difznu, ako znaten boles (viscerlna, hbkov). Aferentcie do jadier hypotalamu a limbickho systmu.
Motorick funkcie CNSZabezpeuj riadenie innosti prienepruhovanho a hladkhosvalstva (autonmny systm). S organizovan do reflexnchoblkov.
Najjednoduch reflex monosynaptick (napr. rozpnac,myotatick reflex truktra svalovho vretienka
Regulcia gama-slukouSli na nastavovanie naptia svalu.
svalov vretienka + gama-motorneurny (v prednch rohochmiechy) = fusimotorick systm
Vznam gama sluky: nedochdza ku ochabnutiu svalu poaskontrakcie, dleit najm pri pomalch pohyboch, pri udria-van polohy tela.
Riadenie vovho pohybu: sasne alfa- a gama-systmom
Golgiho reflex
Vznam Golgiho reflexu : - brni pokodeniu svalu - udruje aktivitu alfa-motoneurnu pri dlhodobom drden
recipron inervcia zabrauje vyvolaniu myotatickho reflexuu antagonistu svalu (flexor vs extenzor)
skren rozpnac reflex kontrakcia ohbaov jednej konatinyvyvol kontrakciu napnaov provej konatiny (vznam pri udra-n rovnovhy)
Polysynaptick reflexy: a) extenzorov : napr. antigravitan reflexy b) flexorov : napr. obrann reflexy c) zloit reflexy: sac reflex, prehltvac reflex, obrann dcha- cie reflexy (kael, kchanie)
Inhibcia antogonistu pri rozpnacom reflexe
