Embed Size (px)
Citation preview
Problémy svetovej ekonomiky- prednáška 2
Ing. Miriama Čechovičová, PhD. MBA
Teórie a prax priamych zahraničných investícií (PZI)
Pojem priame zahraničné investície
Zahraničné investície sú jednou z foriem realizácie dlhodobého medzinárodného pohybu kapitálu, ktorý sa delí na:
1. portfóliové investície ( na základe ktorých ich vývozca neovláda ani neriadi firmu v zahraničí, a zo zahraničia mu plynú iba výnosy z kapitálu (úroky, dividendy, podiel na zisku atď.)
2. priame investície (investície, ktoré umiestňuje investor v zahraničí s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého investuje zväčša na dlhodobom základe. Investor sa teda podieľa nielen na zisku firmy, ale i na jej vlastníctve v takom rozsahu, že ju môže ovládať, kontrolovať či riadiť.)
Pojem priame zahraničné investície
PZI – priame zahraničné investície je možné definovať viacerými spôsobmi. Podľa definície OSN sú to investície, ktorých základom je dlhotrvajúci vzťah a trvalý záujem subjektu so sídlom v jednej krajine (priamy investor) o subjekt so sídlom v inej krajine. Cieľom priameho investora je uplatnenie značného stupňa vplyvu na manažment podniku, ktorý má sídlo v inej krajine ako v krajine investora.
Členenie PZI podľa podielu na vlastníctve
investície v 100% vlastníctve zahraničného investora
joint ventures (spoločné podniky s miestnym partnerom)
Investície v 100% - nom vlastníctve zahraničného investora
Ide o transnacionálne korporácie (z angl. výrazu – transnacional corporation). Sú to spoločnosti, ktoré vlastnia, riadia alebo spravujú výrobné alebo obchodné zariadenia vo viacerých krajinách (niektorí autori uvádzajú ako ich kritérium pôsobnosť aspoň v dvoch krajinách okrem materskej krajiny). K ich rastu prišlo po 2. svetovej vojne. Medzi známe TNK patria napríklad General Electrics, General Motors, IBM, HP, Nestlé, Ford Motor Co., ZARA, H&M ai.
Investície v 100% - nom vlastníctve zahraničného investora V činnosti TNK dochádza k priamemu investovaniu v
zahraničí vtedy, ak: - materská spoločnosť získa dostatočný počet akcií v
zahraničnej spoločnosti, ktoré jej zaistia kontrolu pri hlasovaní,
- materská spoločnosť získa alebo zakladá v zahraničí nové podniky a pobočky,
- materská spoločnosť presúva do zahraničia fondy na financovanie rozvoja (expanzie) jej zahraničných pobočiek, podnikov,
- príjmy podnikov a zahraničných pobočiek materskej spoločnosti sú reinvestované do ich ďalšieho rozvoja.
Investície v 100% - nom vlastníctve zahraničného investora
TNK poskytujú svojim pobočkám v zahraničí metodické usmerňovanie v oblasti riadenia a organizácie, marketingu, výrobným podnikom technológiou a know-how, možnosť zapojiť sa do vybudovanej distribučnej siete, odoberať suroviny a polotovary od materskej firmy a dcérskych firiem atď.
Budovanie podnikov a pobočiek v zahraničí vytvára pre TNK nové konkurenčné príležitosti. Sú založené na úsporách z rozsahu výroby, deľby práce a výrobnej špecializácie, na zhromaždení väčších zdrojov financovania, na spoločnom financovaní výskumu a vývoja a pružnejšom informačnom prepojení.
Investície v 100% - nom vlastníctve zahraničného investora
Okrem týchto výhod je fenomén TNK často aj zdrojom obáv – hostiteľské krajiny sa obávajú narušenia ich národnej suverenity a autonómie v dôsledku ekonomickej I politickej sily TNK a TNK sa v nich vystavujú rizikám diskriminačným a reštrikčných opatrení či dokonca aj riziku vyvlastnenia.
Joint ventures
Joint ventures alebo spoločné podniky predstavujú takú formu výrobnej alebo obchodnej činnosti na ktorej sa zúčastňuje domáci I zahraničný partner, a to v pomere, ktorý si stanovia v zmluve, alebo ktorý bol stanovený nariadením vlády krajiny sídla podniku.
Joint ventures
Poznáme tri typy medzinárodných joint ventures:
1. firmy z dvoch krajín vytvoria joint venture v tretej krajine
2. firmy z dvoch krajín vytvoria joint venture v jednej z nich, aby uspokojili vlastné firemné záujmy
3. firmy dvoch krajín vytvoria joint venture i s účasťou miestnej vlády, čiže sledujú vlastné záujmy i záujmy hostiteľskej krajiny
Joint ventures
Joint ventures môžu mať obmedzené trvanie a obmedzený cieľ (spoločný výskum alebo výrobu). Môžu byť až transnacionálne - a to vtedy, ak zahŕňajú spoluprácu medzi niekoľkými domácimi a zahraničnými firmami.
Joint ventures sa líšia od fúzií, pretože predstavujú vytvorenie novej firmy, a nie iba spojenie dvoch jestvujúcich spoločností. Forma joint venture sa môže odlišovať aj podľa čiastkovej funkcie, pre ktorú je založená: napr. výrobná, nákupná, odbytová, výskumno-vývojová a pod.
Členenie PZI podľa funkčného hľadiska
vertikálne investície
horizontálne investície
konglomerátne investície
Členenie PZI podľa funkčného hľadiska – vertikálne investície Materská a dcérska firma sú špecializované v rôznych
fázach produkcie. Táto špecializácia závisí od zdrojov jednotlivých krajín. Ak ide o zdroje nerastných surovín, ktoré si zaisťuje materská spoločnosť pre ďalšie spracovanie, ide o integráciu typu ,,backward,,. Táto je typická napr. pre spoločnosti, ktoré spracovávajú ropu či železné rudy, ale i pre tie, ktoré v zahraničí produkujú jednotlivé komponenty svojich výrobkov.
Napr. Naftárska spoločnosť pri tomto druhu investícií vyťaží ropu napr. na strednom Východe, spracuje v rozvinutých krajinách a pošle marketingovým spoločnostiam, aby zabezpečili predaj po celom svete.
Členenie PZI podľa funkčného hľadiska – vertikálne investície Mnohé firmy presúvajú výrobu alebo montáž náročnú na
pracovnú silu do rozvojových krajín, kde dosahujú úspory nákladov vďaka neporovnateľne lacnejšej pracovnej sile. Napr. firma VW vstúpila takto v roku 1991 na slovenský trh, pričom najskôr vytvorila s podnikom BAZ Bratislava spoločný podnik zameraný na montáž automobilov, a neskôr ho prevzala do 100% vlastníctva.
K vertikálnemu investovaniu typu ,,forward,, dochádza vtedy, ak si materská spoločnosť zriaďuje v zahraničí pobočky na predaj tovaru, ktorý vyrába. Tento postup je bežný najmä v automobilovom priemysle.
Členenie PZI podľa funkčného hľadiska – horizontálne investície
Materská firma investuje horizontálne, ak dcérske pobočky vykonávajú v zahraničí tie isté funkcie ako ona, čiže napríklad vyrábajú tie isté produkty. Príkladom môžu byť napr. giganty vo výrobe nealkoholických nápojov Coca-Cola a Pepsi-Cola.
Činnosť pobočky pritom nemusí mať taký istý rozsah ako činnosť materského podniku: môže vyrábať iba niektoré produkty z výrobného programu. Väčšinou sa špecializuje na tie, v ktorých môže využiť komparatívne výhody hostiteľskej krajiny.
Členenie PZI podľa funkčného hľadiska – konglomerátne investície
Väčšina veľkých transnacionálnych firiem investuje v zahraničí vertikálne, horizontálne i konglomerátne.
Konglomerátne investície sú tie, ktoré smerujú do oblastí, ktoré nesúvisia s pôvodným hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti. Napríklad veľké naftárske spoločnosti v 80. rokoch vstupovali do iných oblastí podnikania.
Napr. spoločnosť Tenneco tak kúpila v Európe francúzsku firmu vyrábajúcu automatické čerpadlá, Exxon získal zahraničnú prevádzku na ťažbu medi v Chile, General Eletrics je zasa už dlhodobo činný vo finančnej oblasti a pod.
Determinanty PZI
Na rozhodnutie firmy o uskutočnení PZI vplýva veľké množstvo skutočností. Tieto determinanty ovplyvňujú výber hostiteľskej krajiny, výber partnera, formu investície, celkovú výšku investície, jej načasovanie a prípadne aj dobu trvania.
Firma sa odhodlá investovať v zahraničí vtedy, ak očakávaný zisk z investície prevýši iné alternatívne použitie investovanej sumy. Rôzne štúdie dokázali, že manažment zriedkavo uvádza zvýšenie zisku ako hlavný motív investovania. Namiesto toho sa uvádzajú iné determinanty, ktoré majú priamy či nepriamy vplyv na dosiahnutie zisku.
Determinanty PZI
Motívy zakladania/kúpy podnikov v rozvojových krajinách:
získanie trhu, využitie trhovej príležitosti poistenie trhu pred konkurenciou, stabilné politické a sociálne podmienky
v hostiteľskej krajine, dostatočné zabezpečenie surovín, daňové zvýhodnenia...
Determinanty PZI
Príklad: Investičné motívy pri voľbe stanoviska firmy VW v zahraničí:
zaistenie odbytových trhovpodpora nemeckej produkcienízke výrobné nákladyredukované transportné nákladyexportná základňa pre susedné krajiny
Determinanty PZI
Podľa prieskumu Andersen Consulting v 324 firmách investujúcich v strednej a východnej Európe, poradie dôležitosti investičných determinantov je nasledovné:
prístup na miestny trh, prístup k ľudským zdrojom, dobré podmienky pre podnikanie, náklady a zisk marketingové dôvody a clá, prístup k miestnym zdrojom prístup k miestnej technológii...
Determinanty PZI
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že motívy investovania sú približne rovnaké, no investori im pripisujú rôzne miesta v celkovej hierarchii. Determinanty ich rozhodovania, ale aj rozhodovania o investovaní vo všeobecnosti, je možné rozdeliť na dve skupiny:
interné determinanty (pochádzajú z vnútorných podmienok a zdrojov firmy)
externé determinanty (vychádzajúce z ekonomického, kultúrneho a právneho prostredia, v ktorom firma pôsobí.
Determinanty PZI
Interné determinanty
manažment – manažéri firmy určujú druh a výšku investície a výber krajiny.
nový zamestnanec – ak firma prijme nového pracovníka, ktorý má skúsenosti z medzinárodného podnikania, je bežné, že sa ich snaží využiť aj na novom pracovisku,
významná udalosť – považuje sa za ňu napr. zníženie predaja na domácom trhu, snahu prekonať nevýhody spojené s exportom, nové možnosti použitia výrobku firmy, nový výrobok ap.
Determinanty PZI
Externé determinanty
determinanty v materskej krajine - sem patria stimuly materskej krajiny na investovanie v zahraničí, vysoká cena pracovnej sily či iné vysoké náklady na výrobu, nedostatok surovín a pod.
determinanty v hostiteľskej krajine – napr. rastúci trh a dopyt, atraktívne investičné prostredie, nízke ceny pracovnej sily, surovín, energií, dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, úroveň infraštruktúry a pod.
Determinanty PZI
Z hľadiska vecného obsahu môžeme externé determinanty rozdeliť do 3 skupín:
1. nákladové faktory,
2. dopytové faktory,
3. investičné prostredie.
Determinanty PZI
1. Nákladové faktory (obsahujú tie činitele, ktoré zvyšujú zisk znižovaním nákladov produkcie a distribúcie.) Dva základné nákladové druhy sú:
- investície zamerané na získanie nerastných surovín alebo iných vstupov, ktoré sú v materskej krajine nedostupné alebo veľmi drahé – sem patrí i potreba byť v úzkom spojení s dodávateľmi, pretože tak sa zvyšuje kvalita dodávok a znižujú sa náklady na skladovanie zásob (just in time systém). Napr. Shell ťaží a spracováva ropu v Indonézii, United Fruit si zriadil pobočky na pestovanie banánov v Hondurase ap.
- investície zamerané na využitie pracovnej sily, čo znamená buď veľké množstvo nízko kvalifikovaných lacných pracovníkov, alebo dostupnosť kvalifikovanej a zručnej pracovnej sily za relatívne nižšie náklady než v materskej krajine.
Napr. mnohé firmy z vyspelých krajín činné v elektrotechnickom priemysle vyrábajú alebo aspoň kompletizujú výrobky v krajinách s lacnejšou pracovnou silou než je pracovná sila v ich materskej krajine. Tento trend je viditeľný aj v SR, kde je sústredené množstvo operácií zameraných na montáž hotových výrobkov (kabeláž pre automobily, montáž samotných automobilov, farebných televízorov a pod.)
Determinanty PZI
Ďalšie nákladové faktory:
úspora prepravných nákladov, ktorá je významná najmä u výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze i u výrobkov, ktoré majú vysoký pomer hmotnosti k hodnote,
celková nižšia úroveň nákladov a dostupnosť jednotlivých výrobných faktorov v hostiteľskej krajine – okrem horeuvedených faktorov sem patria náklady na vedu a výskum ,telekomunikácie, reklamné náklady a náklady na iné služby.
Firma môže použiť princíp tzv. racionalizovanej produkcie, kedy rôzne súčiastky alebo časti výrobku vyrába v rôznych častiach sveta, pričom využíva výhody rozdielov v cenách výrobných faktorov. Napr. Bežná prax amerických firiem, ktoré vyvážajú polotovary do Mexika (dovoz polotovarov do Mexika, ktoré budú spätne reexportované, je oslobodený od cla). V Mexiku sa potom zväčša vykonávajú operácie náročné na prácu a hotový tovar sa dovezie a komercializuje v USA. Pri spätnom dovoze do USA sa clo platí iba z hodnoty pridanej spracovaním v Mexiku,
Determinanty PZI
- vládna politika hostiteľskej krajiny – vláda môže podporovať prílev kapitálu napr. znížením daňového zaťaženia zahraničných investorov, opatreniami v colnej a dovoznej politike, subvenciami, budovaním infraštruktúry, niekedy dokonca aj bezplatným poskytnutím továrenských budov. SR , ale i okolité krajiny v strednej Európe taktiež poskytujú viaceré výhody zahraničným investorom, napr. za určitých podmienok daňové prázdniny ap.
Determinanty PZI
2. Dopytové faktory (ovplyvňuj výšku dosahovaného zisku rastom/poklesom predaja.) Medzi ne patrí:
- veľkosť trhu zahraničnej krajiny a dynamika jeho rastu: čím je daný trh väčší a čím dynamickejšie rastie, tým väčší záujem majú zahraniční investori o získanie stabilného podielu na ňom
- udržanie kontaktu so zákazníkom: firmy často nasledujú svojich zákazníkov do zahraničia (napr. subdodávateľ presunie svoju výrobu do zahraničia, ak tak urobí jeho hlavný odberateľ),
- nasledovanie konkurenta: tento faktor je typický pre odvetvia s oligopolným typom konkurencie. Ak niekoľko investorov založí v krátkom časovom intervale svoje prevádzky v určitej zahraničnej krajine (všetci totiž podliehajú tým istým vplyvom prostredia) a firma ich nenasleduje, ohrozuje to jej budúce postavenie na trhu,
Determinanty PZI
- prekonanie prekážok obchodu, pod ktorými chápeme prekážky uvalené na dovoz vládou hostiteľskej krajiny alebo prekážky vyplývajúce zo správania spotrebiteľov. Zvýšenie dovozných ciel, zavedenie kvantitatívnych reštrikcií a pod. môže znevýhodniť zahraničné firmy v porovnaní s domácimi výrobcami, resp. vysoko zvýšiť ich náklady pri vstupe na trh s vysokým dopytom. Napr. vysoké colné zaťaženie pri dovoze automobilov do Brazílie prinútilo tak európskych ako aj amerických výrobcov zriaďovať výrobu priamo v tejto krajine.
(Zvláštnym druhom obchodných prekážok sú prekážky vyplývajúce zo správania sa spotrebiteľa – napr. preferencia domácich výrobkov kvôli kampaniam typu ,,Buy British,,)
Determinanty PZI
3. Investičné prostredie (je tvorené súhrnom právnych noriem, obmedzení a politických vzťahov v hostiteľskej krajine, ktoré pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú rozhodovanie o alokácii investície. Jeho prvkami sú najmä:
- všeobecný postoj vlády a obyvateľstva k zahraničným investíciám, - politická stabilita, - regulácia vlastníctva zahraničných firiem – v niektorých krajinách
jestvujú predpisy o maximálnom možnom podieli zahraničnej firmy na vlastníctve pobočky,
- menová regulácia – najmú vo vzťahu k možnosti repatriácie ziskov zo zahraničia v konvertibilnej mene,
- daňová štruktúra – zdaňovanie príjmov, existencia daňových prázdnin, zrýchlené odpisovanie hmotného majetku, existencia dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia,
- dostupnosť informácií o danej krajine a osobné skúsenosti manažérov z danej krajiny.
Efekty PZI
Začiatkom 90. rokov začali vlády mnohých krajín považovať PZI za pozitívum, čo bolo úplným opakom situácie v 70. a 80. rokoch, keď postoj mnohých bol kritický, a niekedy až priamo nepriateľský.
V mnohých štátoch sa po zmene politickej situácie začala transformácia ich ekonomík. Boli v nich prijaté rôzne deregulačné a liberalizačné opatrenia v snahe zavádzať trhový mechanizmus. Typickým príkladom sú krajiny strednej a východnej Európy, Čína, Vietnam, India či Mexiko. Čoraz viac krajín vstupuje do štádia hospodárskeho rozvoja, čím sa zvyšuje konkurencia pri získavaní limitovaných svetových zdrojov kapitálu.
Vlády týchto krajín čoraz častejšie považujú PZI za prostriedok na zvyšovanie konkurencieschopnosti vlastných zdrojov. PZI pritom majú vplyv na rôzne ekonomické, sociálne i politické javy nielen v hostiteľskej, ale aj v materskej krajine.
Efekty PZI
Medzi základné efekty patria:
- vplyv na národný dôchodok, - vplyv na obchodnú a platobnú bilanciu, - vplyv na zamestnanosť, - pôsobenie na hospodársku štruktúru, - presun technológie a know-how, - sociálne a politické aspekty, - pôsobenie na národnú suverenitu.
Efekty PZI
1. Vplyv na národný dôchodok a ekonomický rast
Zahraničný investor prispieva k tvorbe národného dôchodku hostiteľskej krajiny tým, že pridáva určitú hodnotu k vstupom a vytvára zisk, z ktorého platí daň. Na vyčíslenie vplyvu PZI na národný dôchodok je možné použiť nasledovný vzorec:
(F + R + T) Čistý prínos/náklady PZI = –––––––––––––––––––– EF- platby za výrobné faktory, R- zisk po zdanení, T- daň z príjmu, E- platby za zahraničné produkčné faktory
Ak je výsledok vyšší ako 1, prínosy sú vyššie ako náklady a daná zahraničná investícia má priaznivý vplyv na národný dôchodok hostiteľskej krajiny a ekonomický rast.
Efekty PZI
V materskej krajine môžu PZI taktiež prispievať k stimulácii ekonomického rastu. Znamenajú totiž značný príspevok k HNP, vyplývajúci zo ziskov, licenčných a iných poplatkov pobočiek materskej spoločnosti.
Pre hostiteľskú krajinu predstavujú PZI doplnkové zdroje kapitálu a tak ovplyvňujú rast a efektívnosť jej ekonomiky. V dôsledku ich fungovania dochádza k väčšej priemyselnej koncentrácii, zvyšuje sa kapitálová a technologická náročnosť výroby, intenzívnejšie sa využívajú marketingové a manažérske postupy a poznatky.
Efekty PZI
2. Vplyv na obchodnú a platobnú bilanciu
PZI vplývajú na platobnú bilanciu hostiteľskej i materskej krajiny prílivom a odlivom finančných a tovarových tokov.
V hostiteľskej krajine prispievajú k zvýšeniu exportu, a to vďaka konkurenčným výrobkom, marketingovému know-how, využívaniu jestvujúcich distribučných sietí ai.
Na druhej strane však poplatky za poskytnutú technológiu a licencie, platby za manažment a know-how, dividendy a úroky a vyhýbanie sa miestnym daniam predstavujú odliv peňažných prúdov z krajiny.
Efekty PZI
3. Vplyv na zamestnanosť
Efekt PZI na zamestnanosť závisí od toho, či zahraničný kapitál nahrádza domáci priemysel, ďalej od druhu výroby a podmienok, či možností financovania hospodárskych aktivít inými cestami. Zväčša platí, že dochádza k nahradzovaniu rôznej, nie práve špičkovej výroby, pričom sa znižuje počet pracovných miest v dôsledku využívania zahraničných technológií, ktoré sú menej pracovne intenzívne. Tento prípad je typický pre rozvojové krajiny.
Efekty PZI
Vedľajším a priaznivým efektom však je, že dochádza k zvyšovaniu odbornej úrovne pracovnej sily, ktorá pracuje s modernejšou technológiou a často sa školí v materskej krajine. Pritom sa zvyšuje aj pracovná morálka a prispôsobuje sa štandardu materskej krajiny.
Za priaznivý možno považovať aj multiplikačný efekt na ostatné domáce podniky, ktoré vďaka zvýšenému dopytu po výrobných faktoroch rozširujú svoju kapacitu a tvoria nové pracovné miesta.
Efekty PZI
Negatívny dopad na podniky hostiteľskej krajiny môže mať zvýšená konkurencia na trhu pracovných síl, pretože zahraničné podniky ponúkajú atraktívnejšie pracovné a platobné podmienky než oni.
Na druhej strane však zamestnanie u zahraničného subjektu môže byť pre nich rizikové z hľadiska stálosti pracovného miesta, pretože zahraničný kapitál sa môže presunúť do inej lokality s výhodnejšími podmienkami.
Efekty PZI
4. Pôsobenie na hospodársku štruktúru
PZI ovplyvňujú hospodársku štruktúru hostiteľskej krajiny v dvoch smeroch: vplývajú na konkurenčné prostredie a zároveň vplývajú na odvetvovú a regionálnu štruktúru.
Zahraničný investor sa často snaží získať dominantné postavenie na trhu hostiteľskej krajiny, čím vzniká konflikt medzi hostiteľskou krajinou a materskou spoločnosťou. Preto hostiteľské krajiny často zo strategických dôvodov obmedzujú maximálny podiel zahraničného investora v odvetví či podniku, a to najmä pri privatizácii. Na druhej strane prítomnosť zahraničného investora zvyšuje konkurenčný tlak na trhu a núti domáce firmy k rastu kvality ich produkcie.
Efekty PZI
Ďalším problémom najmä menej rozvinutých krajín je vznik duálnej hospodárskej štruktúry, v ktorej popri sebe existujú tradične zaostalé domáce hospodárstvo a moderný sektor vo vlastníctve zahraničných subjektov. Tieto dva sektory sú nedostatočne prepojené, a tak domáca ekonomika nemôže profitovať z vedľajších vplyvov zahraničných investícií. Tento problém rozvojových krajín sa s liberalizáciou ekonomiky krajín strednej a východnej Európy stáva problémom aj v nich.
(Najmä maďarská ekonomika sa zvykne opisovať ako duálna, kde popri úspešných firmách so zahraničným kapitálom, ktoré sú ako izolované ostrovy úspechu, zápasia o prežitie domáce firmy.)
Efekty PZI
5. Politické, sociálne a environmentálne efekty
Hostiteľská krajina sa pri príleve zahraničných investícií obáva, že postupne vznikne hospodárska a neskôr aj politická závislosť od investujúcej krajiny. Nové formy medzinárodnej spolupráce, ako napr. joint venture, vyžadujúce nižšiu participáciu zahraničného kapitálu, umožňujú obmedzovať podobné tendencie. Väčšina PZI sa však uskutočňuje cez nadnárodné spoločnosti, ktorých ekonomická sila i politický vplyv sú nepopierateľné. Hostiteľské krajiny sa preto obávajú straty ich národnej autonómie i obmedzenia ich nezávislej politiky.
Efekty PZI
Z politického hľadiska sa však do nevýhodnej pozície môže dostať i investujúca krajina, ak jej hostiteľská krajina hrozí vyvlastnením majetku, či vyvíja nátlak na jej zamestnancov. Vlády materských krajín sa tak môžu dostať do konfliktov pri ochrane záujmov svojich občanov.
Teritoriálna a sektorová štruktúra PZI
PZI začali hrať významnú úlohu až v druhej polovici 80. rokov. V tomto období dosahoval ročný priemerný prílev PZI asi 50 mld. USD, v roku 1988 to už bolo 159 mld. USD a o rok neskôr už 196 mld. USD. Počas ďalších rokov v dôsledku ekonomickej recesie došlo k ich poklesu, pričom predchádzajúcu úroveň dosiahli až v roku 1993.
Rok 1995 bol významným rokom pretože prílev PZI dosiahol výšku 315 mld. USD. V roku 1998 napriek krízam v Ázii, v Rusku i v Latinskej Amerike prílev PZI dosiahol neuveriteľnú výšku 644 mld. USD.
Teritoriálna a sektorová štruktúra PZI
Tento prudký rast v 90. rokoch je možné odôvodniť rastom fúzií a akvizícií v medzinárodnom meradle, reakciami TNK na technologický rozvoj, zosilnením medzinárodnej konkurencie a prehĺbením liberalizačných procesov.
Štatisticky je zrejmé dominantné postavenie vyspelých krajín v pohybe PZI, ktorých podiel na celosvetovom príleve dosiahol v roku 1998 71,5%, podiel rozvojových krajín na príleve bol 25,8% a podiel krajín strednej a východnej Európy dosiahol 2,7%. Krajiny strednej a východnej Európy sa stali zaujímavými až v 90. rokoch. Najväčším kandidátom bolo vždy Maďarsko avšak od roku 1997 si drží prvé priečky Poľsko a nezaostáva ani SR.
