Prípadová štúdia Marcela, 33 rokov

V máji 2006, klientka, žijúca v DSS sa s pomocou sociálnych pracovní ok obrátila na ZPMPv SR so žiados ou o bývanie v zariadení chráneného bývania. Dovtedy žila klientkav detských domovoch, následne v DSS až do svojich 31 rokov, bez záujmu rodiny o u,pri om bola opakovane lie ená na psychiatrických oddeleniach nemocníc.Má syna, ktorý bol v umiestnený v DD a následne náhradnej rodine.Po viacerých stretnutiach a rokovaniach združenie uzavrelo s klientkou zmluvu na skúšobnúadapta nú dobu. Vzh adom k tomu, že sme v tom ase nevedeli, ako adaptácia prebehne,chceli sme s riadite om DSS, kde dovtedy klientka žila, uzavrie dohodu o tom, že v prípade,ak by chránené bývanie nebolo správnym typom služby pre klientku, aby sa mohla vráti doDSS. Riadite však nesúhlasil a ako argument použil, že klientka nechce ži v DSS. Následnesme rokovali s Miestnym úradom, kde má klientka trvalý pobyt o tom, ako situáciu rieši , akby to v chránenom bývaní nevyšlo. S vtedajším starostom sme uzavreli zmluvu, že v prípadepotreby klientke zabezpe í bývanie a potrebné služby.

Sociálna diagnostika:

Zdravotná a rodinná anamnéza:

Klientka pochádza zo 6 lennej rodiny, ktorej prioritnou úlohou bolo zabezpe ovaniezákladných fyziologických potrieb. Sociálne a psychologické potreby deti v rodine nemaliuspokojované. Súrodenci majú spolo nú matku, každý má iného otca. Vz ahy v rodine savyzna ovali netoleranciou k lenom rodiny, chýbalo citové zázemie a porozumenie. Rodinnéprostredie bolo pre klientku výrazne málo podnetné, rodina bola disfunk ná. Pod a vyjadreniamatky bola ve mi problematické die a, asto sa hádala, bola impulzívna a mnohokrát ajagresívna. Matka s ou asto dochádzala do konfliktu, klientka si tiež nerozumela s jednousestrou a bratom.

Od ranného veku bola klientka vedená v psychiatrickej ambulancii, lekári jej predpisovalilieky na utlmovanie agresívnych prejavov. V mladšom veku pravdepodobne po organickompoškodení mozgu u klientky nastal spomalený vývoj psychických funkcií a intelektovýchschopností a zru ností. Svoju úlohu tu zohralo i málo podnetné rodinné prostredie. Bola jejdiagnostikovaná mentálna retardácia ahkého až stredného stup a. Taktiež boli u nejdiagnostikované poruchy správania, ktoré sa prejavovali predovšetkým emotívnymirozladami, agresívnym správaním nie o dosiahnu , nepredvídaným skratkovým konaním.V myslení dominovali také prejavy, akými sú zvýšená vz ahova nos , egocentrizmus,znížený úsudok v dôsledku mentálneho postihnutia. Neskôr mala problémy so štítnou ž azoua bola pacientkou na endokrinológii, brala lieky na štítnu ž azu. Bežné ochorenia sa u nejastejšie neobjavovali.

Osobná anamnéza:

Klientka vyrastala v detských domovoch a v domovoch sociálnych služieb. V rodine savyskytovala sporadicky, stále však túži po stretávaní sa s rodinou. Nemá dobrý vz ahs bratom, ale tvrdí, že so sestrami a s mamou si bude rozumie . Ovláda ru né práce, má radajednoduché práce v kuchyni, je istotná. Chcela by pracova ako pomocná sila v kuchyni.Zvláda prípravu studených jedál. iasto ne sa orientuje v mieste bydliska.Vie íta , ale nerada íta, rada po úva rozhlas. Má známe z psychiatrie, ale nestýka sa s nimiasto, lebo chodia do práce, tak nie je ve a asu na stretávanie sa. Jej nazeranie na význam

PRIATE KA je svojské, cez optiku výhod, dar ekov a možnos ou zaplavi doty nú svojimiproblémami a myšlienkami.

Profesionálna anamnéza:

Klientka navštevovala osobitnú školu. Po ukon ení za ala chodi do u iliš a, kde sa u ila zakraj írku. Vzdelanie však neukon ila. Profesii kraj írky sa nevenovala.

Klientkina hypotéza:

Klientka hodnotí svoj život ako ažký, vyrastala po domovoch a ústavoch. Všade jej vždyrobili zle, aj syna jej vzali. Pretože nepoznala ni dobré a pekné, tak už kone ne chce poznav živote len pekné a dobré veci. Nech jej nikto nerozkazuje a nezakazuje. Ona sa v chránenombývaní chce nau všetko okolo domácnosti, nájs si dobrého muža, s ktorým by potommohla sama ži a vzia si syna k sebe, myslí si, že vie by dobrou matkou. Rozmýš a, že bypotom z chráneného bývania išla niekam do ubytovne, alebo k nejakému mužovi do bytu.Rodina( matka a súrodenci) jej nemôžu pomáha , lebo majú málo pe azí. Priala by si, aby sas ou viac stretávali a nosili jej dar eky.

Symptomatológia:

Diagnóza mentálna retardácia ahšieho až stredného stup a na báze organického poškodeniamozgu a málo podnetného rodinného prostredia. Emotívne rozlady, poruchy správania.Sociálna a citová deprivácia následkom vyrastania v detských domovoch a ústavochv dospelosti.Disfunk ná rodina, komplikované rodinné vz ahy, súrodenci majú rôznych otcov, ktorís rodinou žili vždy krátkodobo. Matka aj dospelí súrodenci sú asto bez zamestnania, astomajú existen né problémy.

Dôsledky na život klientky:

Neusporiadané rodinné vz ahy, zni ené detstvo, citová deprivácia. Život v detskýchdomovoch, neskôr v ústavoch mal za následok nepripravenos do života, nesamostatnos ,klientka sa nedokáže bežne pohybova v živote, nedokáže zvládnu praktické zru nosti,získa a udrža si pracovné návyky, organizova si vo no asové aktivity, získava primeranésociálne kontakty a väzby. Osobnostné problémy v súvislosti s psychiatrickým ochorením,pracovné obmedzenie a s tým spojený nízky zárobok. asté vz ahové problémy s kolegamia nadriadenými.Klientka má potrebu hromadi veci, zárove nevie s nimi naklada . Je koncentrovaná na seba,odmieta pripusti zmenu.

Sociálna diagnóza:

Klientka má dlhodobé problémy so za lenením sa do spolo nosti, h adaním a udržaním sivhodných sociálne primeraných priate ov. Nevie ekonomicky hospodári s financiami,pretože nevie posúdi cenové relácie jednotlivých potravinových výrobkov. Problémy jejspôsobuje komunikácia s mi v súvislosti s jej naivnou predstavou o živote a jej ahkouovplyvnite nos ou a manipulovate nos ou v myslení. Sociálna izolácia, zvýšenáprecitlivelos a vz ahova nos jej spôsobujú problémy v komunikácii. Nesamostatnoss výraznou potrebou podpory inými mi.

Má zníženú schopnos pracovného zaradenia sa v dôsledku ažkého zdravotného postihnutia,slabú fyzickú i psychickú tolerancia na zvýšenú zá až. Má problematické správanievyplývajúce z porúch správania a sklonom k impulzivite.

Intervencia:

Po nástupe do zariadenia chráneného bývania boli stanovené ciele práce s klientkou:

1. vypracovanie individuálneho plánu rozvoja osobnosti klientky,2. vypracovanie špecifického podporného poradenstva pre bytových asistentov súvislosti s jejosobnými problémami,3. pomoc pri h adaní práce (obsah konzultácií: chránená diel a, agentúra podporovanéhozamestnávania),4. poskytovanie sociálno-právneho poradenstva – sociálni poradcovia a právnik ( obsahkonzultácií: chránené bývanie, náhradná rodinná starostlivos , ur enie opatrovníka na právneúkony pri zbavení spôsobilosti na niektoré právne úkony, kompenzácie sociálnych dôsledkov,informácie o skupine sebaobhajcov),5. pomoc pri zabezpe ovaní zdravotnej starostlivosti,6. pomoc pri nadviazaní vz ahu s rodinou klientky,7. pomoc pri zabezpe ovaní stretávania sa klientky s maloletým synom na pôde DD,8. práca v skupine sebaobhajcov,Klientka si stanovila za cie nau sa vari , žehli , nakupova , chodi sama do práce.

Kontrakt: zmluvaS klientkou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní sociálnej služby (bývanie a doh ad nadsprávaním a innos ami v zariadení chráneného bývania). Ústne jej bolo vysvetlené, o samôže nau s podporou bytových asistentov. Klientka prejavila ochotu spolupracovas pracovníkmi zariadenia, bola oboznámená s domovým a bytovým poriadkom v zariadeníchráneného bývania.

Následne bol zostavený a nap aný poradenský plán:1. Nájs klientke zamestnanie – po diagnostike v APZ bola klientke odporu ená práca

v chránenej dielni, udržiava kontakt so zamestnávate om.2. Vybavi klientke osobnú asistenciu3. Zabezpe klientke primeranú zdravotnú starostlivos4. Nau klientku:

samostatnejšie zvláda aj náro nejšie domáce práce,rozlišova ceny niektorých základných potravín,upevni a zosúladi používania množstva hygienických potrieb,primerane sa oblieka pod a po asia,upevni si niektoré stravovacie zdravé návyky,primerane sa správa k mužom,prostredníctvom skupiny sebaobhajcov vyjadri svoj názor, pocit,samostatne sa pohybova v dopravných prostriedkoch,získava skúsenosti, ako si vybavi bežné záležitosti na pošte, na úradoch,získa reálnejšiu predstavu o vlastnej budúcnosti,pozera sa na situáciu z viacerých uhlov poh adu, neohrani sa len na svojenazeranie na problém.

5. Sprostredkova klientke astejšie návštevy v jej rodine.

6. Odporu klientke vhodného opatrovníka, ktorý ju bude zastupova v ur enýchprávnych úkonoch, vzh adom k tomu, že DSS podal návrh na iasto né pozbaveniespôsobilosti na právne úkony.

7. Umožni klientke v o najvä šom rozsahu uspokojova svoje záujmy: ru né práce,vychádzky, tanec, hudba.

8. Zlepši finan nú situáciu klientky.

Zostavenie tímu pracovníkov:Sociálny poradca, bytoví asistenti, osobní asistenti, špeciálny pedagóg, psychiater,psychológ, právnik, rodina.Neskôr bola uzavretá ústna dohoda o spolupráci medzi ZPMP v SR, APZ, zamestnávate om.

Priebeh poradenského procesu:Konzultácie:

1. So sociálnou pois ov ou v súvislosti s invalidným dôchodkom.2. Konzultácie so znalcom z odboru psychiatria v súvislosti s vypracovaním nového

znaleckého posudku3. Konzultácie s DD Studienka v súvislosti s právom matky stretáva sa s maloletým

synom.4. Konzultácie s ÚPSVR v súvislosti s vybavovaním kompenzácií pre klientku.5. Konzultácie so supervízorkou v súvislosti s problémovým správaním klientky

v zamestnaní.6. Konzultácie s pracoviskom chránenej dielne, kolegami a neskôr s novým

zamestnávate om na otvorenom trhu práce. Klientka najskôr nastúpila do prácev chránenej dielni. Po ur itom ase vyjadrovala nespokojnos a chcela pracovav stravovacom zariadení. APZ jej novú prácu sprostredkovala, pri om klientke boliur itý as poskytované služby v rehabilita nom stredisku. Klientka potrebovala ur itúmieru ochrany a služieb i ke to ona sama odmietala.

7. Konzultácie s rodinou pri pokuse o nadviazanie bližšieho vz ahu rodiny s klientkoua jeho udržanie.

8. Konzultácie s Miestnym úradom v súvislosti so žiados ou o poskytnutie príspevku narekondi né pobyty klientky

9. Konzultácie s MÚ v súvislosti s ukon ením pobytu v zariadení CHB z dôvoduukon enia pobytu v chránenom bývaní pre opakované porušovanie bytového poriadkua povinnos ou samosprávy pomôc pri riešení existen ných problémov svojhoob ana. Napriek uzavretej zmluve s Mestskou as ou, kde má klientka trvalý pobyt,po vo bách a zmene na poste starostu nová starostka zaujala negatívny postoja odmietla pomôc klientke a združeniu, ke nastala situácia, že chránené bývaniesamotné nedokázalo klientke zabezpe bývanie a sociálne a zdravotné službyv takom rozsahu, ako potrebovala. Vzh adom k zhoršenému zdravotnémua psychickému stavu dochádzalo opakovane ku konfliktom s kolegami v prácia bytovými asistentmi. Napriek snahe vyrieši problémy situácia gradovala, okremslovných útokov sa pridružili aj fyzické útoky zo strany klientky a bola potrebnákrízová intervencia. Združenie sa snažilo nájs vhodný typ služieb pre klientku, kdeby bol zabezpe ený nielen doh ad, ale aj primeraná zdravotná starostlivosa intervencia v prípade potreby. Toto sa nepodarilo napriek mnohým intervenciáms kompetentnými inštitúciami. Klientka bola na ur itý as hospitalizovaná, po návratez nemocnice bolo treba nájs vhodné služby, pretože nebola v tom ase schopnápracova a chránené bývanie nezabezpe uje služby a zdravotnú starostlivos po as

a. Združenie sa obrátilo na Odbor sociálnych služieb a zdravotníctva BSK, ktorýjediný v tom ase bol ochotný pomôc .

10. Konzultácie s BSK v súvislosti s umiestnením klientky v DSS s celoro nýmnepretržitým pobytom.

11. Konzultácie s DSS v súvislosti so žiados ou o umiestnenie klientky v celoro nomzariadení.

12. Konzultácie s Matri ným úradom pri vybavovaní potrebných náležitostí ku žiadosti.13. Konzultácie s Psychiatrickou nemocnicou z dôvodu zhoršenia psychického stavu

klientky.

Hodnotenie prípadu:

1. Vz ah poradcu a klientky:

Vz ah mal opa nú gradáciu – od náhlej intenzívnej dôvery a pocitu blízkosti smerovalk nedôvere až k podozrievavosti. Klientka sa snažila poradcu manipulova . Vždy, keklientka mala pocit, že jej pozícia neš astnej a životom bitej ženy je ohrozená, za alavy ahova životný scenár, ako jej všetci ubližujú, ako jej skoro nikto v živote nepomohol, akonám všetkým verila a potom sme ju sklamali. Informácie od klientky sa každým d om menili,každému rozprávala svoj príbeh vždy trochu pozmenený. asto sa vyhýbala priamej odpovedina otázku, o narúšalo dôveru poradcov vo i nej.

2. Úrove naplnenia cie ov:

- empatický prístup zo strany poradcov ku klientke bol splnený- klientke sme pomohli v rámci plnenia individuálneho plánu rozvoja jej osobnosti získava nové zru nosti a fixova už nau ené zru nosti- klientke sme poskytli možnos meni názory, postoje, háji svoje práva, plni však povinnosti formou skupinových stretávaní sa sebaobhajcov – mladých udí s mentálnym postihnutím- klientke sme pomáhali vybavi na ÚPSVR , aby jej bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu, sú asne sme jej pomáhali h ada vhodných osobných asistentov, ktorí jej pomáhali integrova sa do spolo nosti a robili sme jej manažment osobnej asistencie,- klientke sme zabezpe ovali lekárske konzultácie u odborníkov( endokrinológ, kožný lekár, psychiater, lie ebný pedagóg)- klientke sme pomohli nájs zamestnanie v chránenej dielni- klientke sme pomohli prostredníctvom APZ vybavi nové zamestnanie na vo nom trhu- klientke sme pomohli pri vybavovaní žiadosti v sociálnej pois ovni o prepo ítanie dôchodku- klientke sme pomohli zvráti súdne konanie o úplne zbavenie spôsobilosti na právne úkony a vybra vhodného opatrovníka, ktorý ju bude zastupova v ur ených právnych úkonoch- klientke sme týmto pomohli k tomu, aby nedošlo k osvojeniu jej syna náhradnými

rodi mi, die a bude rozhodnutím súdu zverené do pestúnskej starostlivosti a právo matkyna styk s die om je zachované

- styk matky s maloletým sme klientke zabezpe ovali v DD a DSS Studienka- klientke sme pomohli nadviaza stratený kontakt s rodinou, ktorý v kone nom dôsledku

bol ú elový zo strany rodiny( snaha získa od nej financie z jej ú tu, poprípade ich záujemo pridelenie sociálneho bytu pre klientku)

- klientke sme pomáhali finan ne pokry 2 pobyty vybavením jednorázovej finan nejvýpomoci na Miestnom úrade v mieste trvalého bydliska

- po vypovedaní zmluvy zo zariadenia CHB sme klientke pomáhali nájs prostredníctvomjej opatrovníka vhodný DSS s psychiatrickou starostlivos ou a to prostredníctvomintervencií na VÚC v Bratislave.

3. Ú as klienta na plnení cie ov:

as klienta na plnení cie ov je ve mi malá. V priebehu jej pobytu v CHB sa nám podariloju posunú v ur itých základných oblastiach sociálnych zru ností, splnili sme jej prianiestýka sa so synom, nadviaza kontakt s rodinou, ktorý ona nevnímala ako ú elový. Zoza iatku sa rada zapojila do pracovného procesu, neskôr vplyvom jej osobnostných zmiena zo strany zamestnávate a kladením vyšších pracovných nárokov na u jej entuziazmusochladol a žiadala pomoc pri h adaní alšieho zamestnania, kde po 14 d och vznikli podobnéproblémy z tých istých dôvodov. Pri h adaní zamestnania však nespolupracovala, bolapasívna. Jej po iato né nadšenie a vytváranie si vz ahu k novým asistentom pravidelne poase ochablo, ke hne neakceptovali jej požiadavky. Vyžadovala zmenu asistentov.

Pomoc komplikoval prístup klientky, jej nereálny spôsob myslenia, odmietavý prístupk akejko vek zmene v jej správaní, asté odvádzanie klientky od témy rozhovoru, neustálevracanie sa klientky k pocitu krivdy zo strany spolo nosti, asté skres ovanie informácií odklientky, zavádzanie, klamanie.

MetódyPoužité metódy boli vhodne vybrané vzh adom na riešenie sociálnych problémov klientky.Na riešenie osobných problémov klientky neboli zvolené psychoterapeutické metódyvzh adom k tomu, že naše sociálne zariadenie neposkytuje alšie služby, ktoré sú potrebnépre jej typ ochorenia, ktoré sa v priebehu asu výrazne zhoršilo. Zamestnanci zariadenia niesú vyškolení a odborne pripravení asistova osobe s poruchami duševného zdravia. Chránenébývanie dokáže poskytova služby pre udí s mentálnym postihnutím bez alšiehopridruženého ochorenia.Problémom sa ukázali možnosti a schopnosti klientky pri jej mentálnom postihnutí na jednejstrane, ale sú asne jej ambície, priania a nereálny poh ad na budúcnos z dôvoduosobnostných zmien na strane druhej.Sociálne problémy klientky sme riešili úspešne, osobné problémy sme nedokázali vyrieši .Výchovným pôsobením sme sa snažili po as jej pobytu v CHB dopl ova jej nedostato néskúsenosti priamym u ením a poznatkami zo života, skúsenos ami s inštitúciami. Tentospôsob pôsobenia na klientku sa neosved il.Nedokázali sme úspešne zvláda jej strachy, fóbie a iné psychiatrické symptómy, napriektomu, že sme boli v stálom kontakte s obvodnou lekárkou – psychiatri kou, ako aj napriektomu, že klientka bola v akútnom štádiu ochorenia hospitalizovaná.Našou snahou bola sociálna inklúzia klientky, ktorá sa podarila udrža 1,5 roka.

Navrhované riešenie osobných problémov klientky:Pre zlepšenie kvality života klientky v budúcnosti by mohlo by riešením umiestneniev zariadení chráneného bývania pre psychiatrických pacientov spolu s kombináciou dennýchpsychiatrických stacionárov, pri vhodnej stratégii ako zvláda problémy, ako eli zvýšenejzá aži pri zvládaní problémov spojených s osobnostnými problémami.Konštatujeme, že v sú asnosti sociálny systém nie je dostato ne prepojený s cie omzabezpe kontinuitu starostlivosti o klienta s kombinovaným typom postihnutia aleboochorenia. Okrem vhodných typov služieb jednak krízovej intervencie, jednak sociálno –zdravotných služieb dlhodobého charakteru, absentuje sociálnoprávna ochrana dospelýchob anov, ktorí si nedokážu sami háji svoje práva a právom chránené záujmy.

V prípade našej klientky napriek ve kej snahe nášho združenia a prechodnému zlepšeniukvality života došlo nakoniec opä k sociálnej exklúzii, ktorá môže by odstránená len vtedy,ak sa na Slovensku zmení legislatíva a pribudnú nové formy a typy služieb pod aindividuálnych potrieb jednotlivých ob anov, ktorí sa ocitli v sociálnej a životnej kríze.

Vypracovala: Mgr. Silvia Kubanková