2. roč. 4. číslo - október 2008 Univerzitný mesačník Nitrianskych študentov Zadarmo

Z obsahu:

Kritika spoločnosti, politika, hudba, verejnosť, literatúra,

recenzia, umenie, veda, informácie, atď. SK

RÓBERT KOLLÁR

Každý začiatok prináša novémožnosti a nové výzvy. Nazačiatku semestra sme sa vždys partiou spolužiakov zvítali. Vpodstate sme sa na to tešili celéprázdniny.Cezprázdninyjefajn,alemnohýmznáschýbadynami-ka typická pre semester a najmäkvantum nitrianskych študentov.

Každý nový ročník prin-iesol nové zážitky a známosti(opakovačiročníka).Nikdysmesinezabudlipripomenúť,kdesmesaakočerstvíprvácistretli,zisťovali,kde máme cviko a niekoľkokrátdenne robili Tour-de-Nitra.

Užsalensmejemenaspomien-kach,akosmeskolegamihľadaliKalváriu kdesi pod Zoborom(„Šaktomábycniékdenakopci,né?“), z nepríjemného skoréhoranného vstávania na prednáškya vysvetľovania vrátničkám naintráku, že pol piatej nadránomje najvhodnejšia doba na návrat.

Dnes už poznáme všetkycesty, máme za sebou ťažkéskúšky, veľké množstvonapísaných seminárok a mámeosvedčené podniky, v ktorýchžijeme svoj spoločenský život.

Ani v našej redakcii už niesmeprváčikovia,ktorísihľadajúmiesto na univerzite a v Nitre.Otvárameďalší ročníkabudemeradi, ak si prácu redaktorovprečítatevnovináchalebonain-ternete. Zároveň VÁS čitateľovprosíme o spätnú väzbu, pretožeiba tak môžeme robiť našu prá-cu kvalitnejšie a efektívnejšie.

Ďakujeme vám za priazeň asme tu pre vás aj v tomto roku.

redakcia@presstige.sk

Hypotekárna kríza - Tak už je to tuHypotekárna kríza z leta minulého roku, ktorá vznikla v Spojených štátoch ako nás-ledok neschopnosti majiteľov hypoték splácať svoje dlhy, sa postupne odrazila na nedostat-ku peňazí v celom bankovom sektore.

JuraJ Černota

Čo sa stalo? Banky začali vykazovať pre

neplatenie hypoték vo svojichfinančných bilanciách obrovskéstraty.Tietoproblémyboliaeštestále sú také obrovské, že padliinvestičné banky ako LehmanBrothers alebo Merill Lynch.Vláda USA musela siahnuťdonedávnaknepredstaviteľnémukroku, akým bolo znárod-nenie finančných inštitútovFredie Mac a Funnie Mae.

Absolútny šok na sve-

tových finančných trhoch nastalv momente, keď skolabovalajedna z najväčších poisťovnína svete, American Interna-tionl Group (AIG) a najväčšiasporiteľna na americkomtrhu Washington Mutual.

Domino efekt sa naplno roz-behol,keďsakrízavofinančnomsektoreSpojených štátovdostaladoEurópy.Znárodneniusanevyh-libankyakoDexia,Fortis,Brand-fordaleboGlitniraďalšiebankyvrátane Švajčiarskej veľkobankyUBS hlásia vážne ťažkosti.

Priamym dôsledkomkrízy je aj rapídne klesajúcakúpyschopnosť obyvateľstva,čo sa negatívne odráža naodbyte rôznych produktov.

Takto sa kríza, ktorázačala výhradne ako hypo-tekárna, prelieva do zvyšnýchoblastí hospodárstva.

Čo ďalej? Všetky pokusy (ak vôbec

nejaké boli) uskutočnené zaúčelom obmedzenia dopadufinančnej krízy absolútne zly-hali. O čom svedčí fakt, že zaposledný rok kríza len nabralana intenzite a pomaly zasahujenebankové finančné odvetviana celom svete aj na Slovensku.(Volkswagen pre nedostatočnýodbyt automobilov v zahraničív dôsledku krízy zníži do koncarokavýrobuocelých10percent.)

Vláda Spojených štátov savšakspoliehalanatzv.záchrannýbalíček, ktorým chcela odkúpiťod bankových inštitúcií rizikovépohľadávky v hodnote 700 mil-iárd dolárov. Mnoho analytikovzastávalo názor, že táto pomocvzhľadom na rozsah krízy budenedostačujúca a len zbytočnezaťaží štátny rozpočet. Celá vec

sa dostala aj do ideologickejroviny a diskutovalo sa o tom,či má štát vôbec zasahovať dochodu ekonomiky a či by ne-bolo systémovejšie nechať kra-chujúce banky napospas trhu,ktorý by sa takto sám očistil…

Výhľadydobudúcnostiniesúveľmi optimistické. Držiteľ No-belovejcenyzaekonómiu(2001)JosephStiglitzjepresvedčený,žeSpojené štáty čaká dlhá recesiaadodáva,žeUSAsanachádzajú,,v najhoršej kríze poslednéhostoročia“. Teda ešte v horšej, vakejbolipočasVeľkejhospodár-skej krízy. Peter Stank, analy-tik ekonomického ústavu SAVsi dokonca o dĺžke celej krízymyslí,že,,potrvá8až10rokov.“

Ako to celé dopadne, ukážeaž ďalší vývoj. Avšak jednoje isté, veľkým zmenám vspoločnostisaurčitenevyhneme.

FOTÓ: PRESSTIGE - PETER mIkuláŠIk

MonIKa roDÁKoVÁ

Po dovolenkovom období je v priestoroch oboch nitriansky-ch univerzít opäť rušno. Prvým prednáškam predchádzalo slav-nostné otvorenie akademického roka 2008/2009 na UKF i SPU. Slovenská poľnohospodárskauniverzita otvorila nový aka-demický rok 2008/2009 vpiatok 19. septembra, Univer-zita Konštantína Filozofa junasledovala o tri dni neskôr.

V pondelok 22. septembra sav Aule Univerzity KonštantínaFilozofa konalo slávnostné ot-vorenie jubilejného päťdesiatehoakademického roka 2008/2009spojené so slávnostnou inau-guráciou nového dekana Fakultystredoeurópskych štúdií RNDr.Attilu Komzsíka, PhD a sodovzdávaním Ceny rektora zapublikačnú a tvorivú činnosť.

Vo svojom prejave zdôraznilrektorUKFvýznamvedy,výsku-muapublikačnejčinnosti,dotkolsapriestorovýchproblémov,uby-tovania pre študentov i informa-tizácie univerzity. „Jeden login,jedno heslo a vzájomné prepo-jenie informačných systémov,ktoré pokrývajú hlavné činnostinašejuniverzity,jeuždnesreali-tou.“ poznamenal namargo pre-pojenia informačných systémov.

Rektor vo svojom prejaveuviedol, že v tomto roku saUKF podrobí procesu kom-plexnej reakreditácie. „V up-lynulom akademickom roku unás študovalo 13 750 študentov,čo nás radí na pozíciu šiestejnajväčšejvysokejškolynaSlov-ensku. Myslím si, že v prípadeUKF niet rozumného dôvoduspochybňovaťpozíciuuniverzity.“

UKF má akreditovaných 18jednopredmetových učiteľskýchštudijných programov, ostatnéučiteľské programy sú tvorenékombináciami 27 predmetovbakalárskeho a magisterskéhoštúdia. ostatné učiteľské pro-gramy sú tvorené kombináciami27 predmetov bakalárskeho amagisterského štúdia. Ponukuštúdia tvorí aj 101 vedeckých aodbornýchštudijnýchprogramovprvého a druhého stupňa a 23študijných programov je akredi-tovaných v najvyššom treťomdoktorandskom stupni štúdia.

V súlade s univerzitnýmizvyklosťami a tradíciami rek-tor inauguroval nového dekanaFakulty stredoeurópskych štúdií.

pokračovanie na 4. strane

Otvorenieakademickéhoroka2008/2009.

Z obSaHu

Slávnostné otvorenie nového ak. roka

––––––––––––Otvorili akademický rok

––––––––––––

Parainesis k čitateľom

––––––––––––Predslov

––––––––––––

Hľadáme spolupracovníkov

Redaktorov,Grafikov,

Jazykových korrektorov,Web editorov

Prihlásiť sa a podrobnejšie informácie na

nasledujúcej adrese:redakcia@presstige.sk

www.presstigeonline.sk

Aby ľudia ľuďom pomáhaliTakto znela hlavná myšlienkastretnutia, ktoré sa konalo25. septembra pred Divad-lom Andreja Bagara v Nitre.

na 2. strane

UKF navštívili prezidenti

V sobotu 13. septembranavštívili UKF prezidentiMaďarskej republiky LászlóSólyom a prezident Sloven-skej republiky Ivan Gašparovič.

na 3. strane

Provokatívna sedemnásta Divdelná Nitra

festivaluDivadelnáNitražilikoncomseptembravšetcimilovnícidobréhodivadla.

na 7. strane

Kinobus – filmový festival nielen o filmoch

Stanica Žilina Zárečie už štyriroky organizuje jedinečný film-ovýfestivalKinobus

na 8. strane

Koniec sveta sveta sa blíži

Životnéosudy,ktorýchsmeden-nodennesvedkami...

na 10. strane

Prišla krízaglobálnejfinančnejkrízyajejdo-padnaostatnéodvetviasvetovéhohospodárstva.

na 12. strane

Monopolný Fico

Už počas druhej Dzurindovejvlády, sme vedeli, kto bude jejnajväčšímodporcom.

na 13. strane

4 x 50 = 250

Fikcia, ktorá môže byť jeden zdôvodovsvetovejfinančnejkrízy.

na 15. strane

SpravodajStvo2. strana www.presstige.sk

Aby ľudia ľuďom pomáhaliTakto znela hlavná myšlienka stretnutia, ktoré sa konalo 25. septembra pred Divadlom andreja bagara v Nitre.

IarKa VatlaVIc

Celý program mala na sta-rosti správkyňa Nitrianskej ko-munitnejnadácieĽubkaLachká.Toho roku sa do akcie zapojilosedem slovenských firiem a to:Západoslovenskáenergetika,a.s.,TESCO, PP Invest Nitra, Uniqapoisťovňa, a.s., Heineken Slov-ensko, a.s., ČSOB, a.s., Gie-secke and Devrient Slovakia,s.r.o. Sú to všetko zvučnemenáspoločností, ktoré odkúpilifigúrkypodporujúceúspešnúvec.

Program otvoril primátor Ni-tryJozefDvončkrátkympríhov-orom. ProjektAby ľudia ľuďompomáhali,bolinšpirovanýzápad-nýmikrajinami,kdebolipoužitéakosymbolhlavnezvieratá.Slov-enskí autori projektu sa rozhodlipoužiť typický symbol človeka.

Zakúpením výtvarných pro-jektov symbolizujúcich človekafilantropa finančne podporilifirmy z Nitrianskeho kraja pro-jektyzameranénaúpravuexistu-júcichana tvorbunovýchpries-transtiev slúžiacich verejnosti.Každá firma dala svojej figúrkemeno podľa vlastného výberu.

Jedným z pozvanýchbol aj Akademický maliarMarián Žilík z Katedry výt-varnej výchovy PedagogickejFakulty UKF a garant súťaže.

V toto príjemné poobe-die boli ocenení i študentispomínanej katedry, ktorí boliautormifigúrok.3.miestosaušloAlene Stráňanskej, strieborná

priečka bola obsadená ZuzanouKresáčkovou a na prvommiestesaumiestnilaMartinaĎurčiková.

Nitrianskakomunitnánadáciamala tento rokmožnosťvyberaťažz21návrhov.Nakoniecichbolovybraných 6:Materské CentrumKlokanček sa rozhodlo skrášliťmesto komunitnou čajovňou,Krízové centrumSlniečko prišlo

s návrhom detského ihriska,Základná školaŠkultétyhovNi-tre,ktoráakojednazmálapozývaverejnosť do svojich priestorova zveľaďuje svoju záhradu, saokremvytvorenialavičiekrozhod-laajpreestetickésmetnénádoby.

Nakoniec boli ocenené eštenávrhy materskej školy zoŠale s výstavnými priestormi a

Občianskeho Združenia Nau-til pre deti zo špeciálnej školys návrhom „radosť na dvore.“

S prianím, aby všetko do-bre dopadlo a so želaním,aby sme sa takto stretli ajo rok, sa program ukončil.

Už nasleduje len samotná re-alizácia všetkých projektov anávrhov,ktoréboliprezentované.

Bezdomovci čistia mesto NitraVšetci dobre vieme, že znečistené priestory sú aj dielom bezdomovcov. „Áno sú jedni z tých, ktorí sú zodpoved-ní za znečisťovanie mesta. Zapojením sa do čistiacich prác získali novú skúsenosť a začala sa v nich budovať zodpovednosť a záujem o prostredie, v ktorom žijú,“ vysvetľuje Klára Labošová z Diecéznej charity Nitra.

Petra HaDŽoVÁ

Bezdomovcimalitakmožnosťbyť prospešní nielen sebe, alesvojím konaním pomôcť ajmestu, v ktorom žijú. DiecéznacharitaNitra sa rozhodlaosloviťNitriansku komunitnú nadáciu,ktoráichžiadosťograntpodpori-lav2.otvorenomgrantovomkoleroka2008ajvďakamestuNitra.

Vďaka nadácii mali bezdo-movci šancu získať odmenu zapomocpričistenímestavpodobe30Sknahodinu,zaktorésimohlinakúpiťhygienicképotrebyčijed-lo.Zarobenépeniazesmeimpre-rátaliazamenilizapotrebnévecipriamovDomecharitysv.Rafa-ela,“dodalaLabošová,čímzami-etlaakúkoľvekmožnosťvyužitiazarobenýchpeňazíbezdomovcovna alkohol alebo cigarety. Domsv. Rafaela je novovzniknutézariadenie Diecéznej charity Ni-

tra, ktoré nadväzuje na činnosťDenného azylového centra.

Čistilisapriestorypodhradom,BorinkanaKlokočineajKalvária.

„Bol som milo prekvap-ený, ako to celé prebiehalo. Veľa z dobrovoľníkov to rob-ilo najmä kvôli materiálnej

odmene, ktorá bola pre nich potrebná, ale svojím prístupom urobili na mňa veľký dojem,“

ozrejmil nám situáciu DávidJokay, zodpovedný vedúci prác.Dávid ďalej dodal, že najhoršímanajviacznečistenímúsekombolPalánok pod Nitrianskym hra-dom: „Strmý kopec a množstvo

stromovnámzabraňovalodostaťsa tam, kam sme potrebovali,avšak myslím si, že aj napriektýmtoťažkostiamsmetozvládli.

Spolusbezdomovcamipriložilirukukdieluajdvedobrovoľníčky20 – ročná Kathleen Quigley zÍrska a 27 – ročnáMarina Gar-cia Sanchez zo Španielska. Obe

dievčatá sú súčasťou komunit-ného programu EÚ - Európ-ska dobrovoľnícka služba.

Na Slovensko prices-tovali so zámerom pomáhať azveľaďovať jeden z množstvaprogramov Nitrianskej komunit-nej nadácie, konkrétne program– Mladí nitrianski filantropi.

Foto: PresstIge - Petra HaDŽoVÁ

Foto: PresstIge - Petra HaDŽoVÁ

UKF navštívili prezidenti

2008. október - Spravodajstvo 3. strana

V sobotu 13. septem-bra navštívili Univerzitu Konštantína Filozofa prezi-denti Maďarskej republiky László Sólyom a prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.

Jana KraJČoVIČoVÁ

Po krátkom prijatí rekto-rom univerzity prof. Libo-rom Vozárom diskutovali soštudentmi a pedagógmi univer-zity o vysokoškolskom vzde-lávaní.Ako povedal maďarskýprezident, prišiel na univerzitu,lebovie,žesananejvzdelávajúštudentiajvmaďarskomjazyku.

„Študujú tu spolu sloven-skí a maďarskí študenti a táto okolnosť ich vychováva k tomu, aby boli voči sebe tolerantní. Menšina môže prežiť len vt-edy, keď má dobrú spoločenskú štruktúru, vlastných intelektuálov a svoju inteligenciu, keď má svo-jich podnikateľov, teda existuje ako celá spoločnosť. A z tohto hľadiska má význam, že pre-bieha výuka od materských škôl až po doktorandské štúdium.“

Maďarský prezidentzdôraznilvýhodubilingválnostimaďarských študentov a pripo-menul im ich zodpovednosť zato, aby tunajšímaďarský jazykostal živý, aby sa nekazil, aabynezaznamenalúpadok.“Vyakobudúcipracovnícivoblasti

pedagogiky, výchovy a osvetymáte obrovskú budúcnosť.“

„V pedagogickej obci savždycítimakodoma,“povedalslovenský prezident IvanGašparovič na úvod. Podľajeho názoru, keďže žijemepod jednou zástavou, musímebyť solidárni a prejavovať lo-jalitu štátu, v ktorom žijeme.

„Som veľmi rád, že slov-enský štát sa od jeho zrodenia stará o vzdelanie a kultúru všetkých občanov Sloven-skej republiky bez ohľadu na národnostnú príslušnosť.“

V diskusii so študentmisa prítomní dotkli citlivýchtém, ako sú predsudky vočištudentom z južného Sloven-ska alebo najnovší prieskum, zktorého vyplynulo, že 37% re-spondentov považuje Maďarovza nesympatických. Študentkaz Fakulty stredoeurópskychštúdiítvrdila:„Jenemysliteľné,abysmenevedeliposlovensky,keď študujeme na prestížnejškole ako je UKF v Nitre.“

Diskutovalosatiežotom,čisú maďarskí študenti uzavretáskupina a kde hľadať riešenia,abytotaknebolo,atiežotom,akýmjazykomsarozprávať,keďsúvskupinezmiešaníštudenti.

Súčasťou návštevy bolaaj prehliadka univerzitnéhoareálu pod Zoborom a Fakul-ty stredoeurópskych štúdií.

foto: PRESStige - Róbert Kollár

Výstavy v Agrokomplexe na najbližšie dni

Október jeprevýstaviskoAgrokomplexvNitrenaozajplodnýmesiac. Do 17.10 si tu môžete pozrieť až šesť rôznorodých ex-pozícií.Napríkladvýstavukávy,čajuaichvýrobnýchtechnológií,špecializovanúvýstavupekárstvaacukrárstvaCoba,výstavuobalovejtechnikyEmbalčišpecializovanúvýstavuvendinguExpovending. PodnázvomGastraprebieha14.medzinárodnávýstavazari-adeníprehotely,obchodaverejnéstravovanieanasvojesipríduajvyznavačizdravéhoživotnéhoštýluawellness,prektorýchjepripravenávýstavaExpowellness. Prvéhoadruhéhonovembrasazasmôžetetešiťna12.medz-inárodnúvýstavupsovNitraCanis.

Elena Poleková

Bývalé kasárne poslúžia možno aj študentomZačiatkomoktóbratohtorokarozhodlaslovenskávládaotom,žemestoNitrazískaodarmádybezplatnečasťvojenskéhoareálubývalýchvojenskýchkasárni.Támapritomhodnotutakmer100miliónovslovenskýchkorún(3,3miliónaeur).PrimátormestaJozefDvončsaužnechalpočuť,žetietopriestorybudúvyužitéakogalérie,rôznetvorivédielnepreumelcovčituristickéoddychovémiesta.ČasťpriestorovbysamalaujsťajuniverzitámsídliacimvmesteNitra.

Elena Poleková

Vodičia v meste si už nemôžu zaparkovať svoje vozidlo zadarmo. Mesto totiž ro-zhodlo o spoplatnení ďalších parkovacých plôch ešte vo februári. S realizovaním však museli kvôli technickej príprave počkať až do októbra.

alexanDer laczKo

Parkovné sa bude vyberať aj nanasledovných miestach: UlicaFraňa Mojtu, Dom služieb,Podzámska ulica, Kmeťkovaulica, Mostná ulica, UlicaAndreja Šulgana, Kúpeľnaulica, Sládkovičova ulica,Štefánikova 88, Ulica BoženyNěmcovejanaŽupnomnámestí.

Parkovné sa zvyšuje

Vodiči za parkovné v centredoteraz platili 20 Sk,- (0,66 €)za hodinu, od októbra si všakmusia doplatiť o 5 Sk,- navyše,zaplatia teda 25 Sk,-/hod (0,82€). Parkovanie mimo centraich bude stáť 20 Sk,- (0,66 €)namiesto tradičných 10 Sk,-.Primátor mesta Jozef Dvončvysvetloval toto opatrenie sna-hou zvýšiť príjem mestskýchslužieb a minimalizovať početáut v centre mesta. Tento kroksa však nepodaril úplne podľapredstávmestskýchzastupiteľov.

Krok nie je vítaný

ObyvateliaNitry nie sú nadšení.Nové nariadenie skomplikova-lo život najmä občanomzamestnaným v centre Nitry,podnikateľom a obyvateľomcentra. Mesto ponúka občanomparkovaciu kartu za 300 Sk,-(9,95 €), za ktorú dostanú dveparkovacie miesta. Podnikateliasi jumôžudokúpiťza5000,-Sk(165,97 €), voľné parkovaciemiesta však zaručené nemajú.

Mesto hľadá ďalšie riešenia

Vedenie mesta pripustilo, že spríchodom eura môže parkovnézlacnieť. Hľadajú sa aj ďalšieriešenia, ktoré by umožnilivodičom parkovať prvých 15minút zadarmo. Primátor Nitrypre agentúru TASR uviedol, žeje v pláne zvýšenie počtu par-kovacích miest, a to hlavne nasídliskáchChrenováaKlokočina.Na Klokočine je naplánovanávýstavba parkovacieho domu.

Hlavným problémom mestavšak ostáva skutočnosť, že novéparkovacie miesta nepribúdajú apočet vozidiel sa stále zvyšuje.Zaparkovať v centre Nitry (beznamáhavého hľadania voľnýchmiest)sadálenpo18-tejhodine.

Októberfest opäť plný hudby a tancaOktóberfest si získal nemalú tradíciu medzi študentmi UKF, ale i SPU. Tento rok sa uskutočnil v utorok 30. septem-bra klasicky na internáte pod Zoborom.

Katarína trnoVcoVÁ

Keďžepočasievpodvečernýchhodinách nevyzeralo nádejne apadla nejedna kvapka, organizá-torikvôlineubúdajúcimoblakomneriskovali ponechanie Október-festu pod holým nebom, ako tobývazvykom.Kapely,aleidivácisa presunuli do vnútra. Pred sa-motnými koncertmi, ale i počasnich sa uskutočnilo niekoľkosúťaží, medzi nimi i zbieraniepivných plastových pohárov oddivákov počas koncertov. Cenuprevíťazaodovzdal rektorUKF.

Hoci alternatívne priesto-ry v útrobách internátu bolistiesnenejšie, študentom, ktorí siprišli vypočuť koncert, nič ne-brániloskvelesazabávať.Horú-camiestnosť si však vyžadovalazčasunačasochladeniezvonkua prechod medzi dverami bolneustále zatarasený. Kapely savšak nesťažovali, nechýbala imvonkajšia atmosféra. Samozre-jme, jedinou nevýhodou i prenich bola horúčava a vydýchanývzduch v miestnosti. Napriektomu mala formácia Zhlukpríjemnejšie pocity z tejto al-ternatívnej situácie. Vyhovovalim očný kontakt s publikom. U

študentov to bolo rôzne. Niek-torýmchýbala typicky „október-festová“ atmosféra vonkajšiehopriestoru, iní však naopaktvrdili, že kto si chce vypočuťkapelky a zabávať sa, je úplnejedno, kde sa koncert odohráva.Takých bola väčšina a dôkazombola i plná sála tancujúcich azabávajúcich sa mladých ľudí.

Ako prvá vystúpila kapelaZhluk, ktorá automaticky vyt-vorila príjemnú atmosféru.Neustále vyzývala k tancu aspoločným potleskom, a týmburcovala publikum. Na pódiu

ju vystriedalaAlalya, ktorá svo-jimi inštrumentálnymi, ale ispeváckymi kvalitami zaujalapublikum natoľko, že prednéradyboliprehustené tancujúcimištudentmi. Basgitarista sa pre-javil svojím unikátnym hlasoma keď spustil pieseň od známejhudobnej kapely Motorhead, di-váci boli naozaj skoro v tranze.

Na rad však prišli lídri Ok-tóberfestu, tí, na ktorých všetcičakali s absolútnym nadšením.Známa slovenská skupina Chikiliki tu-a, ktorá Októberfest uždôverne pozná. Ich tohtoročné

vystúpenie totiž nebolo prvým.Na javisku sa snažiavytvoriť

vždy veľkú šou a nebolo tomuináč ani teraz. Frontman kapelydo horúcej sály vplával ako doakvária – kúpacia čiapka nahlave a potápačské okuliare.

Samozrejme, ako saočakávalo, na Chiki liki tu-a bola sála preplnená. Známepiesne ako Láska moja, kde si,Kristína, či Metalisti spievalocelé publikum. znova sa pred-viedliakohudobníciivynikajúcizabávačiatýmdaliskvelúbodkuza tohtoročným Októberfestom.

Foto: PresstIge - róbert KollÁr

Spoplatnili ďalšie parkovacie plochy

Významným osobnostiamUKFboloudelenénajprestížnejšievyznamenanieCenarektoraUni-verzity Konštantína Filozofa zapublikačné a iné tvorivé aktiv-ity v akademickom roku 2007.

otvorenie akademick-ého roka na Slovenskej

poľnohospodárskej univerzite

Slávnostné otvorenie aka-demického roka 2008/2009sa v Aule Slovenskejpoľnohospodárskej univer-zity konalo 19. septembra.

„Dnes, na prahu nového aka-demickéhoroka,ktorýslávnostneotvárame, siopätovneuvedomu-jeme,ženepracujemeprednešok,ale pre zajtrajšok a pozajtrajšok.Naším cieľom preto musí byťvytváranie takého prostredia prevzdelávanie,ktorébudemladýchinšpirovať a motivovať kukreativite a túžbe byť múdrymi.

Získavanie vedomostí, toje beh na dlhú trať. Dobehnúťdo cieľa nie je jednoduché,pretože dráha zvaná svet infor-mácií, je každým dňom dlhšia arôznorodejšia.,” uviedol vúvodesvojho príhovoru rektor SPU.

Ďalej predstavil aj hlavnéúlohy univerzity v novom roku.„Prioritou bude pre nás úspešnáreakreditácia študijných pro-gramov v rámci komplexnejakreditácie univerzity s cieľomzačleniť sa medzi univerzitnévysoké školy.” Dlhodobým

zámerom je aj rozšíreniemožnostíštúdiavcudzomjazyku.

„Voľnočasové aktiv-ity študentov, predovšetkýmkultúrne a športové činnosti,významnou mierou napomáhajúobnovutvorivýchsílaposkytujúpriestor na racionálne, efektívnea zmysluplnévyplnenievoľnéhočasu mladej generácie. Na tentoúčel chceme vytvárať priesto-rové a technické podmienky aposkytovaním nových možnostízohľadňovať požiadavky doby,ale zároveň zachovávať tradičnéa jedinečné aktivity SPU.“

Zaceloživotnúprácuvprospechvysokoškolskej vedy, vzde-lávania a za budovanie vysokej

školy bola akademikovi EmiloviŠpaldonovi,ktorýsavmáji2008dožil deväťdesiatych narodenín,udelená Zlatá medaila SPU.

V nasledujúcej časti pro-rektor Supuka predstavil

akademickej obci novo-habilitovaných docentov.

V závere Otvorenia aka-demického roka vystúpil mi-estny Folklórny súbor Zobor.

foto: PRESStige - Róbert Kollár

Komplexná akreditácia na UKF

Univerzita Konštantína Filozofa sa blíži ku kom-plexnej akreditácií, v ktorej sa posudzuje kvalita úrovne vysokej školy a hodnotí sa v nej jej výskumná, publikačná a tvorivá činnosť.

alexanDer laczKo

Dňa 1. októbra boli odovz-dané Akreditačnej komisiivšetky potrebné a požadovanédokumenty v stanovenej forme.

UKF požiadala o akreditáciu177študijnýprogramovvšetkýchtroch stupňov štúdia (Bc., Mgr.,PhD.)ahabilitačnéhoavymenú-

vaciehokonania v 19 študijnýchodboroch. Medzi dokumentmipredložilaajmateriálykuhodno-teniuvýskumnej,vývojovej,um-eleckej aďalšej tvorivej činnostia podklady pre začlenenie UKFmedzi univerzitné vysoké školy.

Z dôvodu očakávanianávštevy Akreditačnej komisie

pripravuje univerzita ďalšiepotrebné materiály. V zmysleplatnej legislatívy SR vypracujeAkreditačná komisia hodno-tiacu správu do 10mesiacov odzačiatku komplexnej akreditácie.

zdroj:ukffoto:JanaKrajčovičová

2008. október - Spravodajstvo4. strana

Filozofická fakul-ta oslavovala 15. výročie založenia

Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa oslávila 15. výročie založenia Fakulty humanitných vied a 10. výročie jej premenovania na Filozo-fickú fakultu. V utorok 16. sep-tembra sa v Aule UKF konal slávnostný večer.

alexanDer laczKo

Pri tejto príležitosti bola us-poriadaná pod záštitou JánaFigeľa Medzinárodná ve-decká konferencia, ktorá nies-la názov Európske kontextyinterkultúrnej komunikácie.

Hlavnými tematickýmiokruhmi konferencie boli:

IdentitaadiverzitazaspektujazykaaliteratúryInterkultúrny dialóg v de-jináchavsúčasnostiAutentické a univerzálne vtvorbeainterpretáciiumenia(Ko)média - mediálne(ko)FelícieSlovenskovmultikultúrnomkontexteSociálnopatologické javy vsúčasnejspoločnosti

„Medzi najväčšie pokroky

za 10 rokov, ktoré sme úspešneabsolvovali,patrípersonálnasta-bilizácia učiteľov aj študentov,“povedala vo svojom prejave

•

•

•

•

•

•

dekankaFilozofickejfakultyprof.PaedDr.ZdenkaGadušová,CSc.

„Tento rok smeboli fakulta snajvyšším počtom prihlásenýchštudentovdo1.ročníkaštúdianacelomSlovensku.Vrámciperson-álnejstabilizáciejepotešiteľné,ženámvzrástoltakmerštvornásobnepočet docentov a profesorov, zčoho sa veľmi tešíme, pretožeich v tomto akreditačnomroku veľmi potrebujeme.

Trošku sme si polepšilipriestorovo, i keď ešte stálesú priestory slabšou stránkounašej fakulty vzhľadom napočty učiteľov a študentov.

Sme radi, že sme dostalipriestoryvŠtudentskomdomoveNitra pre katedru žurnalistiky akatedru politológie a dúfame, žečoskoroajprekatedrusociológie.

Zdvojnásobili sme aj početdoktorandských študijných pro-gramov. Kým v roku 1998 ichbološesť,vsúčasnostiichmáme13.Získalismeviaceréhabilitačnékonania,vsúčasnostiichmáme11.

Myslím si, že sa nám darí,aj keď sa musíme snažiť oudržanie toho, čo máme, a tiežo vytvorenie nových študijnýchmožností pre študentov, ale ajo možnosti realizácie vedeck-ej, pedagogickej a publikačnejčinnosti pre zamestnancov.“

zdroj: ukf.skfoto: Jana Krajčovičová

Slávnostné otvorenie akademického roka

Ergo Sumwww.presstige.sk 5. strana

Tibetský budhizmus alebo nepresne lamaizmus, je forma budhizmu, ktorá vznikla v priebehu 10. a 11. storočia v Tibete. Je špecifický práve tým, že obsahuje aj niektoré magické rituály a mystické učenia, ktoré boli súčasťou bönu – pôvodného náboženstva v Tibete.

MIcHaela DeMínoVÁ

Učenie tohto náboženstva vy-chádza z indických budhistických základov a to niekoľkých: život na Zemi je utrpenie, ktoré spôsobujú naše žiadosti a túžby. Budhistické učenie – dharma- je cestou, ktorá pomáha bytostiam vyslobodiť sa z kolobehu života a zbaviť sa utrpenia. Všetky cítiace bytosti prechádzajú procesom reinkarná-cie. Únikom z cyklu prevteľovaní je dosiahnutie nirvány – stavu osvietenia. Podľa lamaizmu je každý jednotlivec zodpovedný za všetky svoje osudy. Cieľom je urýchliť duchovné zrenie a skrátiť proces reinkarnácie.

Posvätným miestom tibet-ských budhistov je vrch Kailás a jazero Manasaróvar, ktoré sa

nachádzajú v západnej časti Tib-etu. Veriaci by mali aspoň raz za život absolvovať púť k týmto miestam. Tí najoddanejší veriaci prejdú túto cestu ,,telom“, čo zna-mená, že si na znak úcty ľahnú na zem, potom sa postavia, prejdú kúsok ďalej a rituál zopakujú. Dôležitou súčasťou tibetských budhistov je ruženec a mod-litebný mlynček, ktorým točia v smere hodinových ručičiek.

Najväčším svetským a cirkev-ným predstaviteľom lamaizmu je Dalajláma. Ide o mongolsko-

tibetský titul najvyššieho pre-vtelenca tibetskej budhistickej školy Gelugpa. Sídlom Dalaj-lámu je palác Potala v Lhase. Posvätným kánonom, ktorý obsa-huje náuku lamaizmu, je Kandžur.

V roku 1959 odišlo desaťtisíce Tibeťanov do exilu, najmä do Indie, ale veľa tibetských ko-munít sa nachádza aj v európ-skych krajinách a v Spojených štátoch amerických. Vďaka ním je kultúrny i spoločenský život spomínaných krajín obo-hatený o toto náboženstvo.

LAMAIZMUS TELEKINÉZAIde o schopnosť aktívne uvádzať predmety do pohybu psychickým pôsobením bez fyzického kontaktu s nimi a schopnosť zmeny tvaru pred-metov prostredníctvom pôsobe-nia mysle - zohýbanie lyžičiek, kľúčov, alebo len ich udržanie a stabilizovanie. Tejto schop-nosti sa hovorí aj psychokinéza (gréck. psyche – duša, kineisis - hýbať).

KatarIna MócIKoVÁ

O existencii fenoménu sa vedú spory a prevažná väčšina vedcov sa prikláňa k názoru, že v skutočnosti neexistuje. Ak telekinéza existu-je, spôsobujú ju sily, ktoré veda v súčasnosti nie je schopná opísať.

Telekinéza patrí k metafyzick-ým zručnostiam. Málokto však vie, že ak človek zvládne nástrahy telekinézy, získa mno-ho ďalších užitočných schop-ností. Jednou z nich je možnosť liečiteľstva, ktorého podstata má rovnaký základ ako aj telekinéza.

Schopnosti používania tele-kinézy sú úzko späté s našou mysľou. Nemôžu jedna bez druhej existovať. To znamená, že telekinéza je „prístupná“ pre každého. Jediné, čo nám bráni používať tieto schopnosti,

je naše obmedzené myslenie. Ak budeme pokladať napríklad

ohýbanie lyžičiek, levitovanie či manipuláciu s oknami za nereálne, budú všetky tieto schop-nosti pre nás nemožné. Sme teda obmedzení len tým, v čo veríme. Sila tkvie v schopnosti zhmotniť naše myšlienky do reality.

Obmedzenia, ktoré si sami kladieme do cesty, patria vo väčšine prípadov do troch skupín: nedostatok viery vo výsledok, nedostatok viery v seba sa-mého a nedostatok vedomostí.

Telekinéza je schopnosť, ktorá musí mať pre svoj ďalší rozvoj solídny základ. Tým je hlavne riadenie toku ener-gie a jej smerovanie na jedno konkrétne miesto alebo objekt.

Francúz Jean-Pierre Gi-rard a Izraelčan Uri Geller sú skutoční majstri telekinézy, schopní ohýbať kovové pred-mety bez toho, aby sa ich dot-kli. Počas televízneho prenosu jednej seansy sa udial zvláštny jav paranormálnej „nákazy“.

Lyžičky, kľúče i hodinky televíznych divákov sa takisto ohli. Svedectvá boli také početné, že telefónna ústredňa anglickej televízie BBC sa 23. novem-bra 1973 preťažila a samočinne prestala byť schopná fungova-nia, čo sa stalo aj vo francúzskej televízii 15. novembra 1974.

V bývalom Sovietskom zväze sa mnohí vedci zaoberali paranor-málnymi javmi. Médium Nelja Michajlová bola mimoriadne do-brým výskumným „objektom”.

V jednom dokumentárnom filme táto žena -médium - pod prís-nym dohľadom oddelila na diaľku do sklenenej misy vzdialenej od nej 1,80 metra vaječný žĺtok od bielka a potom ich opäť spojila.

Telekinéza už viac nie je mýtom. Je realitou, ktorá v nás žije. Čas, trpezlivosť a absen-cia negatívneho myslenia nám môžu pomôcť prebudiť tento mocný zdroj skrytej energie.

Stratené bytieKoľko stojí jeden ľudský život? Čo je za to málo, a čo by bolo už dosť? Sme vlastníkmi vecí alebo veci sú vlastníkmi nás?!

IngrID raDIoVÁ

„Daj mi svoje obličky, za-platím ti v peniazoch!“. Hod-nota už neexistuje, ale všetko má svoju cenu. Všetko je dostupné, záleží len na tvojich finančných možnostiach a ochote, či si to získaš alebo nie. Všetko je vymeniteľné a nahraditeľné. Človek tiež! Nemá hodnotu, len cenu! Živí človek sa stáva vecou na trhu osobnosti. Človek sa stal jednoduchým tovarom na sveto-vom trhu. Človek ako „atraktívny balíček“ vlastností, vždy musí byť telesne a duševne príťažlivý pre druhého. Čo znamená v tom zmysle príťažlivosť? To závisí vždy od aktuálnej módy. Ak sa mu podarí prispôsobiť sa daným požiadavkám, pripisuje mu hodnotu ako obyčajnému ob-jektu, ktorý by mal byť žiaduci z hľadiska spoločenskej hod-noty a súčasne by som ho mal chcieť pre jeho zjavné a skryté prednosti a schopnosti. Úspech závisí v podstate od toho, ako do-bre sa človek na trhu predá, ako dobre „vyloží“ svoju osobnosť, aký pekný obal má; či je atrak-tívny, úspešný, bohatý, či pozná správnych ľudí. V prvom rade ide o boj – musí byť schopný zvíťaziť

v konkurencii nad ostatnými. Človek sa nesústreďuje na svoj

život alebo šťastie – aj tak nemá na to čas -, ale na to, ako sa stať vyhľadávaným, žiadaným tova-rom. Taký človek nemá ani svoje ego, lebo sa úplne prispôsobuje stanoveným požiadavkám. Žije bez cieľa, pod tlakom robiť všetko čo najefektívnejšie, najúčelnejšie, aby sa stal atraktívnym v očiach iných ľudí. Ale nechápe prečo. Prečo robí to, čo si myslí, že je jeho úlohou robiť, produkovať? Nepozná odpoveď, nechápe zmy-sel. Len robí to, čo sa od neho

očakáva – bez vedomia a vedenia.

Trhový charakter je považovaný za novú formu „odcudzenia“, to jest ľahostajnosť. Trhový charak-ter ani nemiluje, ani nenávidí. On musí vždy na optimálnej úrovni „fungovať“, inak by sa stratil v neznámom – preňho v zmätenom - svete citov a vášní. Cit a vášeň sú príliš živočíšneho charakteru, za ktorý sa hanbí, ba nie je schopný emócie prežívať. Reaguje na svet prevažne rozumovo – pozná len logické myšlienkové operácie. V emocionálnej sfére sa nevie orientovať, cíti sa slabý a bezmoc-

ný. Vyhýba sa blízkym vzťahom.

Falošný únik má mnoho spo-lupracovníkov: strohá rutina, bežná zábava, pasívne počúvanie a pozeranie produktov zábavného priemyslu, kupovanie stále nových vecí a ich rýchla výmena za ešte novšie, konzumovanie tovarov... Hľadáme šťastie vo všetkom namiesto toho, aby sme hľadali dôvody svojho nešťastia. Jediným životným cieľom je férovo vymieňať, jediné uspoko-jenie sa nájde v akte konzumova-nia. Nezaoberá sa s citmi, ako keby ani neexistovali. Ale svoju

existenciu nevníma, ako nebytie; preňho je to jediná možnosť bytia. Nevie vyjadrovať svoje emó-cie – preto má slabý a povrchný vzťah s inými; v skutočnosti nie je nič preňho blízke a dôležité. Postupne stratí styky a kontakty – najprv s ostatnými ľuďmi, v konečnom dôsledku aj so sebou. Hodnotí veci i ľudí na základe hodnôt, na základe princípu užitočnosti; po strate hodnoty a záujmu si ich vymení, vyhodí. Preto dnešný človek rád nakupuje a konzumuje. Kedy sa naučíme druhého človeka i seba samého rešpektovať? Kedy sa naučíme, že život je dar? Že je jednora-zový, neopakovateľný a môj.

V trhovo orientovanej spoločnosti, ktorá je založená na túžbe po nakupovaní, na myšlienke vzájomne výhodnej výmeny, „niet sa čo diviť, že aj ľúbostné vzťahy podliehajú rovnakému modelu, aký riadi trh práce a komoditný trh. Keď sa dvaja ľudia „zaľúbia“, majú pocit, že našli najlepší dostupný objekt na „trhu ľudí“. Vždy hľadám to, čo má vyššiu hodnotu, hľadám dobrú kúpu. Každý tovar má určitú výmennú hodnotu, ktorú ho robí ešte príťažlivejším. Človek je iba jednoduchý staromódny tovar medzi novými, žiarivými a najmodernejšími.

Dnešný moderný človek je odcudzený sám sebe, svojim blízkym i prírode. Aby si neu-

vedomoval svoju odcudzenie, neúspech v prekonaní odlúčenosti, uniká z vonkajšieho sveta. Žije alebo aspoň si to myslí, hoci si ani neuvedomuje jeho hodnotu. Nerozumie, lebo nechce tomu rozumieť. Nevidí, lebo nechce vidieť. Nepočuje, lebo nechce počuť. Nehovorí, lebo nemá čo povedať. Nekoná, lebo sa mu nechce nič robiť. Nežije, lebo nechce žiť. Nechce, lebo nechce chcieť. Čaká a poslúcha. Nevie sa rozhodnúť medzi možnosťami. Bojí sa, ak volí jednu, druhú stratí. Preto prenáša svoje právo na ro-zhodnutie na vyššiu bytosť, na nejakú autoritu. Tým pádom budú všetky jeho chyby ospravedlnené. On nie je hriešny – spoločnosť je na vine. On nie je zlý – pod-mienky sú kruté. Nie je egois-tický – to je prirodzená sebaobra-na a obrana vlastného majetku.

Nevieme, ako ďalej. Napriek tomu ideme a hneme niečo. Nev-ieme, čo, prečo a ako. Nevieme, kam máme namierené. Jedno-ducho ideme, lebo musíme; niečo nás naháňa dopredu. Hoci máme taký pocit, že nie sme pripravení a nie sme to my. Keby sme niečo chceli, čo nie je z nás a pre nás, ale nad a pred nami. Nie sme vládnuci, ale ovládaní. Nie sme vedúci, ale vedení. Nie sme tým, čím sme, ale sme takí, akí máme byť podľa iných. (A medzi tým máme predstavu pravého bytia a o sebe predstavu tvoriaceho boha.)

2008. október - Ergo Sum6. strana

Near death experience Len v Spojených štátoch žije dnes už 8 miliónov ľudí, ktorí podľa Gallupovho ústavu mali zážitok prahu smrti. Títo ľudia boli lekármi vyhlásení za mŕtvych, no napriek tomu boli akousi vyššou mocou poslaní späť do života. Keď sa vrátili, už nikdy neboli tými, čo bývali....

ĽubIca seKerKoVÁ

Near death experience

Zážitok prahu smrti. Istá dok-torka Rossová tvrdí, že v každom auditóriu (800 ľudí) sa nájde min-imálne tucet ľudí, ktorí prežili klinickú smrť. Mnohí z nich by veľmi radi o tomto zážitku roz-právali, keby nenarážali na nep-ochopenie skeptikov, dokonca aj zo strany svojich blízkych.

Moja veľmi dobrá priateľka sa mi dávnejšie priznala, že jej otec prežil zážitok prahu smrti. Ne-hoda vo vani so spadnutým rádi-om sa môže pritrafiť hociktorému ľahkovážnemu človeku. Nie každý má však to šťastie vrátiť sa naspäť medzi živých. On sa vrátil a dodnes mlčí o tom, čo zažil. Vi-del to, čo videlo pred ním ďalších 20 000 ľudí z celého sveta?

Protestanti, hinduisti, židia,

Eskimáci či katolíci - táto široká zmes sa rozhodla o tomto zážitku hovoriť. Avšak iba jeden človek z desiatich si pamätá celý priebeh udalosti.

Mimotelový zážitok

Sen mnohých smrteľníkov. Možnosť lietať, pozorovať seba a svet ako na javisku v di-vadle. Ľudia na prahu smrti ho opisujú často veľmi farbisto.

Existuje prípad pacienta, ktorého zrazilo auto. Pacient v stave klinickej smrti vystúpil zo svojho tela a zapamätal si značku auta, ktoré ho zrazilo. Vodič totiž z miesta nehody ušiel. Pritom pacient túto značku nemohol vidieť očami svojho fyzického tela, pretože po náraze ihneď upadol do bezvedomia.

Stretnutie s rodinou

Pozoruhodný bol prípad dvanásťročného dievčaťa, ktoré na onom svete vítal jej brat. Na tom by nebolo nič prekvapivé. Lenže dievčina nikdy v živote brata nepoznala. Neskôr sa o tom zdôverila otcovi so slovami: „Bolo to krásne stretnutie, jediné čo ma zarazilo, bol fakt, že ja ni-jakého brata nemám!“ V tom oka-mihu sa otec rozplakal a priznal

sa jej, že mala brata, ktorý zomrel 3 mesiace pred jej narodením.

Skeptici tvrdia, že to všetko sú len halucinácie a zbožné priania umierajúcich vidieť svojich blízkych. Ako si však mohlo dvanásťročné dievča predstavovať brata, ktorého

nikdy v živote nevidelo?

Fáza prechodu

V tejto fáze pacienti vypoveda-li, že prechádzali cez akýsi tunel, most či bránu, ktorá ich postupne viedla k Svetlu.

„Bolo oslnivé, belšie ako biele, no napriek tomu ma z neho neboleli oči, bolo to akési ab-solútne svetlo. Čím viac som sa k tomuto Svetlu približoval, tým viac ma napĺňala bezvýhradná láska. V našom svete neexis-tuje jazyk alebo slová, ktoré by dokázali zachytiť tú bezhraničnú blaženosť.“ Aj takto sa vyjadrova-li mnohí ľudia po prekonaní prechodu do inej formy života.

Samosúd

Vo chvíli, keď je človek ob-klopený spomínaným Svetlom – láskou - je požiadaný, aby prehodnotil svoj doterajší život. Každý hodnotí sám seba. V tomto okamihu začína byt človek veľmi sebakritický. Jeho Ja je jeho sud-com. Dokonca cíti na vlastnej koži, ako sa cítil niekto, komu v minulosti ublížil. Prežíva bolesti iných, ktoré im spôsobil on sám.

Odkazy z druhého sveta

Všeobecne možno konštatovať, že ľudia, ktorí sa vrátili z druhého sveta, prišli späť s určitým posolst-vom. Podľa nich je najdôležitejšie milovať svojich blízkych. Neus-tále im preukazovať lásku, poro-zumenie a hlavne vedieť úprimne odpúšťať. Čoho by sa človek ne-mal nikdy dopustiť je samovražda.

Istému pánovi po dlhých ro-koch spoločného života zomrela manželka. Túto tragédiu niesol veľmi ťažko, preto sa rozhodol dobrovoľne opustiť tento svet. Podrezal si žily, avšak lekárom sa ho podarilo zachrániť. Keď bol neskôr pri vedomí, povedal:

„Dostal som sa na miesto, ktoré ani zďaleka nepripomínalo raj. Celý čas som cítil úzkosť a strach. V tej chvíli som si uve-domil, že tu svoju ženu nenájdem, že ona je na úplne inom mieste.“

Vzdelávať sa celý život je posledným odkazom ľudí, ktorí prežili zážitok prahu smrti. Zvláštne je, že aj tí, ktorí nikdy nečítali, začali prejavovať skutočný záujem o knihy. „Učiť sa a duchovne rásť- to je jediný dôvod našej existencie,“ tvrdia mnohí ľudia so zážitkom prahu smrti.

Poďme spolu lietať...

V čase totálnej duševnej extázy sa môže človek fyzicky odpútať od zeme. Mystici by veru ve-deli rozprávať... Ešte lepšie by bolo, keby rozprávala príroda. Sú naše vedomosti o ľudských schopnostiach na úrovni základnej školy a zrušila v niektorých príadoch príroda zákon gravitácie?

ĽubIca seKerKoVÁ

Triky mágov?

Sugescia či šikovne vymyslené podvody. Toto sú najčastejšie odpovede skeptikov či racionálne založených ľudí na otázku možnosti levitácie (schopnosti človeka vznášať sa vo vzduchu). Samozrejme, že pomocou mas-kovanej mašinérie sa ľudia už neraz pokúšali napodobniť levitovanie.

Takisto sa istým spôsobom nedá vylúčiť sugescia, pretože práve s ňou veľmi úspešne pracujú indickí fakíri. Tí jednoducho vsugerujú človeku to, čo chcú, aby videl.

Sila príťažlivosti

Existuje skutočná levitácia? Nejde teda vo všetkých prípa-doch iba o spomínanú sugesciu? Už na začiatku „cesty“ stojí pred nami obrovský problém. Zemská príťažlivosť. Gravitá-cia je jednoducho skutočnosť, kvôli ktorej nám nie je dovolené zažívať dennodenne beztiažový stav. Keby sa dala príťažlivosť nejako paralyzovať, nič by viac nestálo v ceste levitácii.

Ehm, tak ako je možné, že František z Assisi, Teré-zia z Avily či Jozef z Coper-tina pravidelne zažívali skutočné lety, pri ktorých prekonáva-li fantastické vzdialenosti?

Levitovanie smrteľníka

Pre väčšinu mystikov je levitá-cia telesným prejavom extázy, ktorá nastáva iba vtedy, ak sa duša úplne odpúta od všetkých vonkajších podnetov. To by však nebola záhada, keby sa jej do cesty nestavala výnimka. Levi-

tácia nie je jav, ktorý súvisí iba s akýmsi duchovným vytržením. Zvláštne na levitácii je aj to, že človek stráca v takomto prípade na váhe (cca 24 kg).

Keby ste žili v polovici 19. storočia v Škótsku, nejeden človek by vám vedel rozprávať o príležitostnom lietaní Dunglasa Homa. Tento škótsky chlapík si sem-tam zalietal, aby sa opäť vrátil na zem a mohol rozprávať o pohľade z vtáčej perspektívy.

„Nohy stiahol pod stoličku, ruky vystrel pred seba, potom zmizol pod stôl a pri jasnom svetle sa vznášal vo vzduchu. Táto vlastnosť sa preniesla do-konca aj na prítomných. Ale len na tých, ktorí sedeli k nemu najbližšie. Tak sa pri Home-ho levitácii zdvihla vedľa se-diaca žena aj so stoličkou!“

Tajomstvo „šéfkuchára“

Teória, hovorí: „Levitácia je ďalším príkladom tajomných síl ukrytých v ľudskom organizme, ktoré dokážu využívať iba niektorí jednotlivci.“ Čo ak aj vy patríte do tejto skupiny ešte nič netušiacich jedincov? Ak sa vám nechce dlhé hodiny meditovať, choďte na skok do Indie a opýtajte sa miestnych fakírov na tajomstvo levitácie. Možno budete mať šťastie ako istý mexický jezuita C.M de Hered, ktorý sa toto tajomstvo dozve-del od istého indického fakíra. Na našu škodu mu však sľúbil, že to nikdy nikomu neprezradí...

InDIgoVÁ (r)eVolucIa Majú vyšší imunitný systém než bežní ľudia. Sú vnímavejší, citlivejší. Ich pomenovanie súvisí s prevažujúcou indigo-vou farbou v ich aure.

Marta JanÁČoVÁ

Nová doba, nové časy, iné pomery. Všade okolo seba počúvame, že žijeme v inej dobe než voľakedy žili naši rodičia či starí rodičia. Pokiaľ je to nao-zaj tak, môžeme vylúčiť, že sme aj inými ľuďmi? Zastavila sa ľudská evolúcia s príchodom homo sapiens alebo sa len zme-nila z fyzickej na psychickú?

Väčšina detí narodených po roku 1980 má vo svojej aure indigovú farbu. Spoločnými znakmi indigových detí sú: samostatnosť, tvrdohlavosť, vynaliezavosť. Sú veľmi kreatívne a často umelecky nadané. Ich spôsob myslenie nemožno zaškatuľkovať podľa bežných, nami určených foriem myslenia.

Preto nie je nič neobvyklé, že rodičia často nevedia, ako majú k takýmto deťom pristupovať. Spoločnosť sa ich snaží pochopiť a pristupovať k nim citlivejšie a s väčším porozumením.

Pokiaľ nie sú správne pocho-pené, môže sa stať, že budú označené diagnózou zníženej po-zornosti alebo hyperaktivity spo-jenej s nízkou schopnosťou kon-

centrácie. Tieto diagnózy formálne zaraďujú indigové deti medzi hy-peraktívne, nezvládnuteľné, agre-sívne a koncentrácie neschopné.

Aký je vlastne význam toho že sú tu? Jedna z teórii hov-orí, že to súvisí s mayským kalendárom a rokom 2012.

Podľa predpovedí Mayov dôjde v roku 2012 k “veľkému prechodu”, teda k zmene, po tom, ako sa Slnko a Zem ocitne na jednej priamke ukazujúcej smerom k stredu galaxie. Táto pozícia údajne vyvolá zánik trojrozmerného modelu sveta.

Obyvatelia Zeme budú mať príležitosť žiť vo svete štvorrozmernom. Táto ponuka sa bude ale týkať len tých, ktorí

majú myseľ rozvinutú do potreb-nej úrovne - indigových detí.

Ľudia s indigovým darom

sú múdri zvláštnym, prak-tickým spôsobom a majú túžbu siahať k duchovným výškam. Môžu napríklad tvrdiť, že oni sami si vybrali svojich rodičov dávno predtým, než ich počali.

Alebo môžu rodičov učiť jed-noduchým biblickým pravdám - že by si, napríklad, nemali robiť starosti kvôli peniazom, pretože keď na ne prestanú myslieť, budú mať všetko potrebné.

Teórie o indigových deťoch sa v mnohom rozchádzajú. V jednej veci sa však úplne zhodujú: indigové deti existujú a ich bytie určite nie je náhodné

––––––––––––

“...v tej chvíli som si uvedomil, že tu svoju ženu nenáj-dem, že ona je na úplne inom mi-

este.“

–––––––––––––––––––––––––––

art rEgnumwww.presstige.sk 7. strana

Sedemnástym ročníkom medz-inárodného festivalu Divadelná Nitra žili koncom septem-bra všetci milovníci dobrého divadla. Festival, ktorý trval šesť dní, sa niesol v znamení motta ZODPOVEDNOSŤ. Zodpovednosť k sebe samému, aj k iným. Zodpovednosť veľkých i malých. Zodpovednosť ako schopnosť plniť si istú povinnosť, stáť za svojím rozhodnutím a niesť zaň následky.

Jana ŠlInsKÁ

Tento rok sa v Nitre zišlo spolu dvanásť súborov z desiatich krajín vrátane Slovenska. Orga-nizátori sa k svojej úlohe post-avili naozaj zodpovedne a vybrali to najlepšie a najprogresívnejšie, čo na európskej scéne vzniklo. Mnohé inscenácie sú ovenčené domácimi cenami, niektoré zazna-menali už aj medzinárodný úspech.

„Zaznamenávame v sle-dovaných krajinách to, čo je na špici, vpredu, čo niekedy až predbieha svoju dobu a snažíme sa vyhľadávať div-adelné diela vybočujúce z main-streamu,” povedala pre denník SME zakladateľka a riaditeľka festivalu Darina Kárová.

V hlavnom programe sa pred-stavili náročné diela vyžadujúce otvoreného a skúsenejšieho di-

váka. Program otvorila inscenácia hry Georga Buchnera s názvom Leonce a Lena, ktorú prinieslo Slovenské národné divadlo. Zo susedného Česka mohli diváci vidieť Operu národného divadla s hudobným dielom Zítra se bude, zaoberajúcim sa politickým pro-cesom proti Milade Horákovej.

Taktiež sa predstavilo pražské divadlo Komedie s inscenáciou Kafkovho Procesu. V sobotu dostal priestor Brechtov Baal v invenčnom podaní holandského RoTheater, pondelok patril očakávanej provokatívnej Porno-grafii v réžii Sebastiana Nublinga a v podaní Deutsches Schauspiel-haus z Hamburgu. Zo Slovenska sa okrem národného divadla pred-stavilo aj domáce Divadlo Andre-ja Bagara s inscenáciou Všetko za národ a nové alternatívne divadlo ElleDance s pôvodným tanečným dielom Canto Hondo.

Divadelná Nitra ponúkla aj vyše sto sprievodných podujatí. Výstavy, hudba, filmy, pouličné divadlo, divadelný jarmok i rôzne workshopy sú už tradičnou zložkou festivalu. Pre milovníkov dobrých filmov bola otvorená Aula UKF, kde sa premietalo sedem súčasných európskych kúskov.

Diváci si mohli pozrieť film švédskeho režiséra Roya An-derssona Ty, ktorý žiješ, Ad-amové jablká dánskeho režiséra

Andersa Thomasa Jensena či českých Karamazovcov Petra Zelenku. Nemohli chýbať ani slovenské Slepé lásky a ani-movaný film Ivany Šebestovej Štyri. Slovenskú predpremiéru mal dokument Petra Beňovského Posledná maringotka. Filmovú prehliadku uzatvoril film rumun-ského režiséra Cristiana Mung-ia 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni.

Súčasťou Divadelnej Ni-try je odovzdávanie divadel-ného ocenenia Dosky. Najlepší mužský herecký výkon podal podľa kritikov tento rok herec Robo Roth v postave princa Hamleta, Dosku za ženský her-ecký výkon si odniesla Daniela Kuffelová za postavu Matky.

Najviac Dosiek však dostalo alternatívne divadlo ElleDance. Tvorcovia tanečnej inscenácie Canto Hondo- Hlboká pieseň o nej - získali ceny tri, za najlepšiu inscenáciu, réžiu a hudbu.

Dosky sa na našom najväčšom divadelnom festivale odovzdávajú už trinásť rokov, stále však nie sú dostatočne me-dializované. Prečo odovzdávanie aspoň v zázname neuvádza Slov-enská televízia je smutnou otáz-kou a vizitkou našej kultúry i spoločnosti. Tam zodpovednosť voči slovenskému divadelnému umeniu očividne nehrá žiadnu rolu. Dokonca ani vedľajšiu.

Provokatívna sedemnásta Divadelná Nitra

VIVa la VIDa or DeatH anD all HIs FrIenDs - colDPlaY...Nech žije život...

Helena Werle

Štvrté dobrodružstvo sa naplno začalo. Chris Martin a jeho partia do svojej zbierky neuveriteľných skladieb zahrnuli ešte jeden orig-inálny balíček chytľavej hudby.

Prečo má album svojskú kvali-tu? Má v tom prsty známy britský producent Brian Eno, ktorý túto pochúťku z časti vytvoril.

Štvrtý študiový album si priamočiaru cestu k úspechu našiel veľmi rýchlo. Inšpirovaní napoleónovým Francúzkom, his-pánskými vplyvmi, Fridou Calho (názov je odvodený od tejto ma-liarky) dali hudobníci dokopy desať pesničiek, v ktorých na rozdiel od predošlých albumov cítiť dynamickosť, silné mo-menty gitary, nádych klavíru a bezchybný chrapľavý hlas samot-

ného frontmana skupiny, tentoraz prezentovaný v nižších tónoch. Sila a veľkosť pesničiek so se-bou prinášajú obrovský hudobný zážitok. Jednoducho povedané, pesničky sú miestami mierne ex-plozívne, no aj napriek tomu cítiť pomalé, výstižné a príjemné tóny.

Experiment ktorý si zvolila skupinka perfektných hudob-níkov, jednoznačne naštartoval novú hudobnú etapu a znovu dokázal predstaviť kvalitnú hudbu.

Zámer skupiny sa teda vyplatil a vypočutie nové-ho albumu stojí za to.

Kráľ pop artu dominuje MedzilaborciamV malom mestečku ležiacom takmer pri hraniciach s Ukrajinou, v Medzilaborciach, vzniklo v roku 1991 Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov a odvtedy je jediným múzeom A. War-hola v Európe. Ročne priti-ahne návštevníkov z rôznych kútov Slovenska i sveta a je dôkazom, že stiera jazykovú bariéru medzi autorom a obdivovateľmi jeho prác.

Katarína trnoVcoVÁ

Je síce pravda, že Andy War-hol stále tvrdil, že korene nemá a pochádza odnikiaľ, ale ako ukazujú viaceré dokumenty v Múzeu Moderného umenia, jeho predkovia emigrovali z dedinky Mikova neďaleko Medzilaboriec.

Andy Warhol, excentrický umelec netradičného pohľadu, sa stal celosvetovým symbolom pop artu a jeho meno je dodnes spájané s Campbell´soup, me-nami ako Marylin Monroe či Ingrid Bergmanová. Jeho

netradičné diela zrodené z kon-zumnosti tohto sveta sú i po jeho smrti vyhľadávané davmi milovníkov moderného umenia.

Hlavné časti výstavy v Múzeu Moderného umenia tvoria tri ex-pozície. Prvá má názov Expozícia o pôvode Andy Warhola a skladá sa prevažne zo zapožičaných alebo darovaných materiálov. V tejto časti prehliadky je možné nájsť listiny, ktorými sa A. War-hol zrieka majetkov v Mikovej, jediný exemplár platne, kde jeho matka hovorí a spieva v rusínskom nárečí, košieľka, v ktorej bol krstený a podobne.

Ďalšiu časť prehliadky tvorí stála expozícia Paula a Jamesa Warholovcov. Paul je Andyho bra-tom a James synovcom. Paul War-hol výtvarne experimentuje po-mocou odtláčania rôznofarebných slepačích nôžok farebný podklad.

Treťou, poslednou časťou expozície a dá sa povedať, že aj

najvýznamnejšou, je stála expozí-cia diel Andyho Warhola. Tá po-zostáva z diel, ktoré sú zapožičané od Nadácie Andyho Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku, ale tiež zo zbierkového fon-du, ktorý je majetkom múzea.

Expozícia mapuje jednot-livé tvorivé obdobia umelca. K najstarším patria dve známe seri-grafie Cammpellových polievok, Kladivo a kosák I, Kladivo a kosák II, Červený Lenin, Kvety a mnoho ďalších skvostov mod-erného umenia. Autentickosť diel potvrdzuje aj prezident

Nadácie Andyho Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku.

Expozícia je zaujímavo priestorovo riešená a slová kráľa pop artu „...priestor ako obraz“ zriaďovatelia expozície dokonale využili pri inštalácii zbierkového fondu. Otapetované steny spolu s dielami Andyho Warhola tvo-ria jeden vizuálny celok, ktorý je doplnený príjemnou hudbou znejúcou počas celej prehliadky z obdobia umelcovho života.

Už pri samotnom vstupe do múzea cíti človek prítomnosť Warholových diel, pretože schody, ktoré vedú k jednot-livým expozíciám vyzerajú ako jeden celistvý obraz tohto autora.

Hoci sa Medzilaborce svo-jím vzhľadom ničím nelíšia od iných slovenských mestečiek, unikátnosť, ktorú im posky-tuje Warholovo múzum, je nepopierateľná v národnom i nadnárodnom charaktere.

––––––––––––

... schody, ktoré vedú k jednotlivým

expozíciám vyzerajú ako

jeden celistvý obraz tohto autora.

–––––––––––––––––––––––––––

2008. október - Art Regnum8. strana

zlatý VeK aMerIcKýcH serIÁloVV poslednom čase začali americké televízne spoločnosti ostošesť produkovať nové, originálnejšie, fascinujúcejšie, vypointovanejšie seriály ako doposiaľ. Boom sa teda začal. No obstojí toľké množstvo naservírovaných televíznych projektov u čoraz náročnejšieho diváka?

alexanDra VarcHoloVÁ

„Televízni maniaci“ si pomaly zvykajú na všetko. Veď vykonštruované záplet-ky mali možnosť sledovať už pri obľúbených telenovelách, ktoré zaplavili náš mediál-ny trh ešte začiatkom tohto storočia. Jednoducho Mária všetko iba odštartovala. Po nej prišli nové Márie či Esmer-aldy a ešte viac náruživejší a romantickejší Juanovia.

I neočakávané konce nás už stihli šokovať. Neobjavili sa síce v megaúspešných seriáloch, no prekvapili vo filmoch. Prvým priekopníkom bol Shymalan so svojím Šiestym zmyslom. Po ňom akoby sa vrece roztrhlo a tvorcovia začali do svojich film-ových a televíznych projektov zamiešavať čoraz ohromujúcejšie zápletky a rozuzlenia.

Inak tomu nie je ani v jednom z najúspešnejších amerických seriálov tejto doby. Hoci mu niek-torí nerozumejú a iní ho zatracu-jú, Lost (v slovenskom preklade Nezvestní) je bezpochyby orig-inálnym a prelomovým seriá-lom súčasnosti. Človek mu len jednoducho musí prísť na chuť.

Lost bol po prvýkrát uve-dený americkou televíznou spoločnosťou ABC Network v septembri 2004 (TV JOJ ho začala vysielať 12. 2. 2006) a hneď spôsobil celoštátny ošiaľ. Príbeh o niekoľkých cestujúcich, ktorí prežili pád lietadla a musia sa snažiť prežiť na neznámom os-trove, priniesol množstvo zvratov, ktoré by čakal len málokto. Tvorco-via seriálu stavili na moment prekvapenia a nechali divákov pripútaných ku stoličkám celé 4 série, ktorým ešte nie je koniec.

Tento dobrodružno-dra-matický seriál patrí k jedným z najdrahších projektov v histórii televízie. Náklady na obrovský štáb a exotické exteriéry naozaj nie sú lacnou záležitosťou. J. J. Abrams, Damon Lindelof, Jeffrey Lieber predsa nenechajú sym-patických hrdinov prežívať svoje osudy len tak niekde, a preto natáčanie prebiehalo na Havaji. I herci sa za tých „pár“ epizód stali slávnejšími, čo znamená, že prud-ko narastajú aj ich bankové kontá.

Čoraz úspešnejšími sa stávajú i hlavní predstavitelia iného amerického seriálu. Hoci boom okolo Heroes začal len nedávno, stihol už zachvátiť celý svet. Prvý

diel dramatického seriálu, ktorý sa na obrazovkách televíznej stanice NBC objavil 25. septem-bra 2006, si pozrelo rekordných 14 miliónov dychtivých divákov. Po piatich častiach sa seriál do-konca vyšvihol na vrchol rebríčka najobľúbenejších amerických seriálov a v Československej filmovej databáze (www.csfd.cz) mu patrí 40. miesto.

Osudy navonok obyčajných hrdinov, ktorí v sebe objavujú ne-obvyklé schopnosti, naozaj zabo-dovali. Veď kto by nechcel vidieť budúcnosť, ovládať telekinézu či vedieť zastaviť čas? A k tomu všetkému ešte aj: „Save the cheer-leader, save the world“ (zachráň roztlieskavačku, zachráň svet)?

Medzi obľúbené dramatické seriály o nadprirodzených ve-ciach patrí aj Supernatural (v TV Markíza uvedený pod názvom Hrozba z temnoty), ktorého štvrtú sériu práve vysiela stanica CW. Hlavné postavy, nerozluční bra-tia Sam (Jared Paladecki známy zo seriálu Ženy z rodu Gilmo-rovcov) a Dean Winchester-ovci v ňom naháňajú upírov, zabíjajú nespokojných duchov a riešia okultistické prípady.

Prípady, ale trochu z iného súd-ka, riešia i hrdinovia seriálu Pris-on Break: Útek z väzenia. Tí síce nemusia čeliť nadprirodzeným bytostiam, no svoju energiu zameriavajú na vyslobodenie sa z verejno-nápravného zari-adenia a rozbitie spoločnosti, ktorá manipuluje s vládou a po-siela nevinných ľudí za mreže.

Osudy dvoch bratov, ktorí sú obeťami záhadných konšpirácií tajnej organizácie, uzreli svetlo televízneho sveta 29. augusta 2005 na stanici FOX Network. Doposiaľ sa nakrútili 4 úspešné série, ktoré zaujali natoľko, že si seriál odniesol niekoľko uznávaných cien a v roku 2006 bol nominovaný na cenu Emmy (úvodná pieseň, Ramin Djawadi) a v tom istom roku aj na Zlatý Glóbus (najlepší dramatický seriál, najlepší mužský herecký výkon pre hlavného predstaviteľa Wentwortha Millera).

S trošku menej ohromu-júcimi zápletkami, ale zato so sarkastickejším pohľadom na svet sa 13. augusta 2007 na obrazovkách americkej stanice Showtime obja-vil hrdina seriálu Californication.

Ak máte radi Sex v meste a ste mužského pohlavia, spĺňate všetky požiadavky kladené na di-váka tohto seriálu. Nie, že by ženy nudil. Ba naopak. Môžu sa čo to dozvedieť o myslení muža fleg-matika, ktorému je životný cyniz-mus vlastný, a ktorému humor vo vzťahoch absolútne neprekáža.

Tvorca seriálu, Tom Kapi-nos, sa pri svojej práci na scenári pravdepodobne nechal inšpirovať

albumom slávnej americkej skupiny Red Hot Chili Pep-pers, ktorá ho za to nezabudla žalovať. Členom skupiny sa nepáčil názov seriálu identický s názvom ich slávneho albumu. Okrem toho hlavný predstaviteľ, slobodomyseľný spisovateľ Hank (David Duchovny), po-menoval sekretárku svojho manažéra Dani California, čo je tiež názov piesne od RHCP.

Californication by sa okrem ženských seriálov, dal tak trochu prirovnať aj k tvorbe slovenského spisovateľa (či spisovateľky) Maxima E. Matkina. Veď sledu-jte. Ak si rozložíte názov seriálu na dve časti, dostanete slová Kalifornia, čo je dejisko príbe-hu, a fornication, čo znamená predmanželský sex, smilstvo. A záležitostí týkajúcich sa sexuál-neho života je v Matkinových knihách až nad hlavu, čo má mo-mentálne kladný vplyv na pub-likum a kritiku, ktorí ho milujú.

Medzi kritikmi ocenený seriál patrí televízny hit Dexter. Ten síce v niečom pripomína na Slovensku už dobre známe kriminálky. No CSI New York, CSI Miami a CSI Las Vegas sa od neho v niečom podstatnom líšia. Dexter Morgan je tak trochu zvláštny forenzný špecialista na krv, ktorý vo svo-jom voľnom čase rád zbavuje ľudí života. Hoci ide o sériového vraha, ktorý nedokáže cítiť lásku ani smútok, je Dexter pracovitým členom policajného oddelenia v Miami. O jeho fyziologickej potrebe zabíjať však nikto nevie.

Scenár k seriálu napísal James Manos, Jr., ktorý sa nechal inšpirovať úspešnou novelou Jeffa Lindsaya Darkly Dreaming Dexter a už vyššie spomínaná TV stanica Showtime sa naň ihneď chytila. A tak si 1. októbra 2006 mohli diváci do sýta vychutnať túto netradičnú úchylku, ktorá za-bodovala v rôznych televíznych cenách (2007- nominácia na Zlatý Glóbud pre herca Michaela C. Halla) a v Československej filmovej databáze Dex-terovi vyniesla 7. miesto.

Diváci seriály milujú. Aj preto sa v súčasnej dobe točia ako na bežiacom páse. Aby však tvorca publikum pri dnešnej konkuren-cii upútal, musí vymyslieť niečo nové a originálne. Staré a dobré už dávno nestačí.

Avšak trend sa môže zmeniť a seriály budú nahradené inými formami televíznej zábavy. Nech si teda ten svoj zlatý vek zatiaľ naplno užijú.

Kinobus – filmový festival nielen o filmoch Stanica Žilina Zárečie nie je obyčajnou vlakovou stani-cou. Stanica Žilina Zárečie je unikátnym kultúrnym stredis-kom, ktoré ponúka svojim návštevníkom neopakovateľný zážitok vo všetkom, čo tvorí. Okrem iného už štyri roky organizuje jedinečný filmový festival Kinobus.

Katarína trnoVcoVÁ

Začiatok septembra na stan-ici sa teda nesie vo filmovom duchu. Každoročne sa dva au-tobusy plné filmuchtivých di-vákov vyberajú na príjemnú cestu spoznávania nekomerčného umenia. Kinobus je zameraný na podporu zanikajúcich alebo zaniknutých tradičných dedin-ských kinosál, na vyzdvihnutie umenia, na príjemné stretnu-tia, aktívny oddych, zábavu…

Ťažko vlastne Kinobus charakterizovať, pretože jeho pri-oritná náplň spoznávania filmovej tvorby nie je jediná. Vždy sú na-porúdzi sprievodné akcie, ktorých nie je málo a príjemní ľudia, ktorí na tri dni obdivujú všetko, čo sa okolo nich deje. Účastníci pre-chádzajú niekoľkými dedinkami vždy v inom regióne, niekde sa zastavia kratšie, niekde zostávajú i cez noc a opäť sa posunú ďalej.

Tohtoročná téma DOMOV zaviedla kinobusárov na miesta, ktoré sú úzko späté so sloven-skými dejateľmi, na miesta, ktoré sú späté s národno-kultúrnym životom, na miesta, ktoré stáli pri formovaní slovenského národa.

5. septembra sa film-oví nadšenci vybrali na neopakovateľnú trasu Žilina – Príbovce – Kláštor pod Znievom – Belá Dulice – Blatnica – Žilina a zažili tak tri dni plné skvelých najmä stredoeurópskych filmov, prednášok, diskusií a zábavy.

V Kláštore pod Znievom sa premietalo v historickej budove jedného z prvých troch sloven-ských gymnázií a nocovalo sa v neopakovateľne atmosférickom kláštore, ktorý dýchal svojou históriou i budúcnosťou, keďže má byť prebudovaný na cen-trum pre drogovo závislých ľudí.

Kláštor pod Znievom ponúkal premietanie vynikajúcich filmov ako napríklad Zánik domu Ush-eru na motívy E. A. Poa, Life in Loops a v neposlednom rade najdrahší film celého festivalu od pesimistického rakúskeho režiséra Ulricha Seidla Zvi-eracia láska. Piatkový večer a noc sa tu tiež niesli v znamení témy domov s možnosťou zažiť nefalšovanú House party. Po nej hneď ráno sa s vypätím posled-ných síl kinobusári vydali na poriadnu túru na hrad Zniev, kde sa uskutočnila prednáška na tému bývanie v stredoveku. Tu však prišla i čerešnička na torte.

Poľský režisér Grzegorz Krause, ktorý sa zúčastnil celého festivalu, natáčal film. Dobrovoľníci sa stali hercami am-atérmi, kameramanmi, scenáris-tami... Poľský režisér ponúkal každému akúkoľvek spoluprácu na filme. Išlo o zombie horor a tí, ktorí sa nehanbili, si užívali svojich 5 minút slávy s nalíčeným čistým priestrelom hlavy alebo utekaním pred nepriateľom.

Grzegor nebol však len režisérom, ktorý neprichádzal s účastníkmi do kontaktu, ale

i príjemným spoločníkom v akejkoľvek debate. Jeho predošlý seriál Tiba zombie terror sa pre-mietal počas sobotňajšej opekačky na ihrisku v dedinke Belá-Dulice.

Medzi ďalšie filmy, ktoré bolo možné zhliadnuť na Kino-buse patrili napríklad Kniha rekordov Šutky, ktorá ponúkala neopakovateľný rómsky hu-mor na spôsob Čierna mačka, biely kocúr, dokument My Zdes od slovenského režiséra Jaro-slava Vojteka či Panelstory od skvelej Věry Chytilovej.

Kinobus je naozaj filmovým festivalom nielen o filme, ako sa uvádzalo v texte tohtoročného programu. Je tiež o skvelých organizátoroch, ktorý sa neus-tále snažia priniesť do Kinobusu niečo inovatívne, o stretnutiach a rozhovoroch, o pochopení film-ovej tvorby, o workshopoch...

Už len tým, že je tematickou filmovou prehliadkou, prináša na jedinú tému množstvo pohľadov a spracovaní, myšlienok a postojov, a tak dáva divákovi neopakovateľné množstvo perspektív stotožnenia sa s filmovou realitou.

Celoslovenskú premiéru mal v pondelok 29. septembra v Nitre dokumentárny film Posledná maringotka. Film producentky Lívie Fuskovej ( Furia Film v koprodukcii ČT a STV) natočil režisér Peter Beňovský podľa scenára Idy Hledíkovej- Polívkovej, ktorá prišla film do Nitry osobne uviesť.

Jana ŠlInsKÁ

Dokument zachytáva osudy posledných autentických komedi-antov v strednej Európe, konkré-tne na Slovensku, v Maďarsku, v Čechách a v Nemecku. Divák

sa pozerá na štyri príbehy ľudí, ktorí žijú síce v iných krajinách, no majú spoločnú črtu- lásku ku komediantskému divadlu, k bábkam, k svojim maringotkám.

Ich predkovia si zvolili kočovný život, oni pokračujú v ich stopách. Rodinnej tradícii obetovali po-hodlie a teplo trvalého domova, vzdali sa mnohých vymožeností a rozhodli sa pre pocit voľnosti.

Mnohí sa zhodli na tom, že práve pocit slobody je to najlepšie na ich povolaní. I keď v období socializmu boli pre

režim neprijateľní práve kvôli slobode, keďže sa spôsobom svo-jho života vymykali z konvencií.

Film o citoch, láske a skutočných hodnotách ponú-ka možnosť nahliadnuť do sveta marionetárov, tak ako žijú dnes alebo žili nedávno.

Zachytáva posledných po-tomkov starých komediantských rodín a vyše storočnú históriu a osud ich dnes už zanikajúceho remesla. Predstavenie bolo ve-nované pamiatke jedného z nich- Antona Anderleho (1944- 2008).

Posledná maringotka

––––––––––––

“staré a dobréuž dávno nestačí“

–––––––––––––––––––––––––––

2008. október - Partneri 9. strana

via litEra10. strana www.presstige.sk

Život treba žiť na ex“Čo na tom, že sme bývalí, že sme ex? Život treba žiť na ex. “

Jana ŠlInsKÁ

Veta z knihy Brooklynské frašky amerického spisovateľa Paula Austera. Na ex žije aj hlavná postava knihy, bývalý poisťovací agent Nathan Glass.

Po prekonaní rakoviny ho opustila manželka (meno vyma-zané) a on zanecháva svoju minulosť a odchádza do Brook-lynu, aby začal žiť nový život.Tam pracuje na projekte, ktorým chce zahnať nudu bežných dní a spomína na všetky trápnosti, prešľapy a hlúposti, ktorých sa stal svedkom. Popri práci na Kni-he ľudského bláznovstva nachád-za svojho synovca Toma, ktorého nevidel už roky, a ktorý mal byť vedcom, no skončil ako taxikár.

Postupne sa do príbehu dos-távajú nové, bizarné postavy. Na-thanova deväťročná neter Lucy, ktorá z neznámych príčin odmieta hovoriť, majiteľ antikvariátu s podozrivou minulosťou, čašníčka v reštaurácii, ktorá občas skrýva modriny a nedosiahnuteľný To-mov objekt- K.D.M (Krásna do-konalá matka). Príbeh sa zauzľuje, dozvedáme sa nové skutočnosti a v úlohe pozorovateľa Nathana čakáme, ako to nakoniec dopadne.

Paul Auster patrí k najvýznamnejším osobnostiam súčasnej americkej umeleckej scény. Vydal päť básnických

kníh, sedem kníh esejí a je au-torom niekoľkých filmových scenárov. Svetovú slávu mu však priniesli predovšetkým romány. Jeho kniha Mr. Vertigo je dokon-ca porovnávaná s kultovým die-lom Kto chytá v žite. Okrem nej je pre slovenského čitateľa zná-my román Kniha ilúzií a novela Sklené mesto, ktorá je súčasťou Austerovej knihy The New York Trilogy. Austerovo pero je ľahké a nenáročné. Plynulo prechádza z jedného príbehu do druhého, vnáša nové postavy a nakoniec všetky príbehy spojí a podfarbí úvahami o živote, láske, smrti, ale aj o Kafkovi a iných spisovateľoch.

Brooklynské frašky je román, ktorý hovorí o vážnych ve-ciach, no napriek tomu preky-puje zábavnými okamihmi. Je to humorný príbeh, ktorý vás dojme svojou jednoduchosťou, v ktorom sa stretnete s ľudskou hlúposťou vo všetkých jej podobách, a v ktorom sa okrem iného dozviete, že človek by ne-mal nikdy podceňovať moc kníh.

Koniec sveta sa blíži Životné osudy, ktorých sme dennodenne svedkami, alebo dokonca ich hlavnými aktérmi sú často tvrdé ako kameň. Preto sa o nich spieva, hrá a píše. Osud postáv turecko-slovenského spisovatela Agda Bavi Paina sú však ešte tvrdšie, desivejšie a brutálnejšie ako si dokáže bežný človek predstaviť. Jeho postavy sú nekompromisné, násilné, brutálne, bez kúska svedomia, či štipky lásky. Koniec sveta, ktorý obsahuje dve poviedky z prostredia košického podsvetia nás vťahuje do sveta krutého kolotoča vrážd, sexu a alko-holu.

Katarína trnoVcoVÁ

Agda Bavi Pain, vlastným menom Agdar Baba Pan sa narodil 19. 06. 1966 a po otcovi zdedil tureckú krv. Jeho život je prepletený rôznymi trest-nými činmi a v roku 1982 bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za viac-eré trestné činy: obmedzovanie osobnej slobody, príživníctvo, verejné poburovanie, pokus o vraždu, hanobenie hlavy štátu... Po prepustení na slobodu vďaka amnestii V.Havla jeho kroky put-ovali do Istambulu, kde sa živil ako gigolo a pasák. Po návrate na Slovensko pracoval ako model v odevných závodoch v Trenčíne, kde spoznal svoju prvú ženu Zu-zanu Gaál. Manželstvo však ne-trvalo dlho, hoci sa mu narodila dcéra. Po neúspešných pokusoch o vybudovanie ďalších vzťahov sa ocitol v náručí maďarskej

pornoumelkine Renáty Šuchty, v ktorom zotrváva až do dnes. V roku 1981 založil zakázanú un-dergroundovú antifeministickú kapelu Liter geňa. Kvôli utajeniu kapela vystupovala pod rôznymi názvami ako napríklad Lacné gesto, Lollobrigida Gina, Liga gentlemanov a podobne. Jeho literárna činnosť je naozaj bohatá. V rokoch 1994 -1998 vydával v undergroundovom vydavateľstve Babine zbierku prózy a poézie Spomienky na smrť, minizbierku

Dievča, ktoré hľadalo Agdu Bavi Paina, divadelnú hru Zo psa hlava alebo Vianočný Nový rok. Prózu, poéziu ale i literárne kritiky a recenzie publikoval vo viacerých slovenských perio-dikách pod vlastným menom ale aj pseudonymami. Je držiteľom najvyššieho počtu ocenení literárnej súťaže Poviedka. Vo vydavateľstve Drewo a Srd mu vyšla prvá kultová a okultistická básnická zbierka na Slovensku Kosť & Koža, ktorú sám ilustro-val. Agda Bavi Pain je konflikt-ný typ, je prívržencom Satanic Reds a radikálnym obhajcom slobody zvierat. Žije striedavo v Košiciach, Bratislave a Istambule.

Zbierka dvoch poviedok Ko-niec sveta je tvrdým vtiahnutím do sveta násilia a boja o prežitie. Drsnota výrazu autora je však prepletená často metaforickými myšlienkami, ktoré poviedky zjemňujú, no zároveň spôsob ich vyjadrenia zachováva at-mosféru tvrdého nekompromis-ného sveta. Jazyk, ktorý využíva prepletá spisovnú slovenčinu s

východniarčinou, maďarčinou, rómčinou a mafiánskym slangom. Tým dáva jednotlivým povied-kam pocit uveriteľnosti a reálnos-ti. Dialógy sú tým svieže a živé a spolu s autorskou rečou dávajú poviedkam drsnú živelnosť.

Spád najmä prvej poviedky Jesoskero nilaj sa tým posúva veľmi rýchlo, dá sa povedať, že až vodopádovou rýchlosťou dopredu.

Hlavný hrdina Biely sa po prepustení na slobodu z väzenia vracia do rodných Košíc, napriek tomu, že tam naňho číha mnoho ľudí, ktorým leží v žalúdku, napriek tomu, že vie, že jeho život je v ohrození. Putuje zná-mymi podnikmi, za známymi ľuďmi, ktorí sa medzičasom presťahovali, stučneli, zbohatli, či schudobneli. Snaží sa získať stratenú rovnováhu, pomstiť sa, ale i spoznať život pulzujúcich

Košíc nanovo. Agda Bavi Pain ponúka čitateľovi dokonalý opis Košíc od hlavnej vlakovej stan-ice, cez mafiánske putiky až po Luník IX. Jednotlivé postavy sú tvrdí ľudia zocelení životnými úskaliami, alkoholici, prostitútky, klamári, zlodeji, vrahovia... Sú všetkým tým, čomu sa hovorí spodina spoločnosti. Čitateľovi, ktorý má v sebe aspoň kúsok etického zmýšľania, sa samoz-rejme jednotlivé postavy hnusia, no príbeh Agda Bavi Paina je napriek tomu strhujúcim čítaním a jednodychovou záležitosťou. Drsnota prostredia, o ktorej sa v príbehu Jesoskero nilaj píše je na jednej strane desivá, no na strane druhej taká, aká sa skrýva pred zvyškom sveta v zastrčených mafiánskych podnikoch.

V druhej poviedke A čo keď sa na mňa niekto díva, vystu-puje postava bývalého poli-cajta Lučkaya, ktorý sa skrýva a maskuje. Lepí si fúzy, používa parochne a šošovky, prezlieka sa dokonca i za ženu. Samozrejme spí so zbraňou pod vankúšom a neváha ju použiť pokiaľ sa cíti v ohrození. Tentokrát sa príbeh posúva do Viedne a Bratislavy.

Košice sa do deja však tiež zapletú a to vďaka postavám, ktoré sa v poviedke vyskytujú. Postavy Lučkaya a Noriky prechádzajú z jednej poviedky do druhej, no tento krát s úplne iným životným príbehom. Táto poviedka má pomalší spád deju, no práve tento fakt núti čitateľa prežívať skrytý, no mrazivý pocit strachu spolu s Lučkayom, ktorý je zmietaný životom, sám sebou a snaží sa všetko riešiť alkoholom a zbraňou.

Koniec sveta je skvelým poku-som o spracovanie mafiánskej témy. Agdda Bavi Pain využíva všetky možné prostriedky pri-amej i nepriamej reči, aby do-siahol perfektný pocit akčnosti a drámy. Neštíti sa rozoberať akúkoľvek tému od sexu cez fe-tovanie až po násilie, ktoré je v košických mafiánskych kruhoch na dennom poriadku. Svo-jou otvorenosťou tém ponúka čitateľovi absolútnu voľnosť myšlienkových pochodov.

––––––––––––

...humorný príbeh, ktorý vás

dojme svojou jednoduchosťou, v ktorom sa stret-

nete s ľudskou hlúposťou vo všetkých jej podobách...

–––––––––––––––––––––––––––

2008. október - reklama 11. strana

12. strana www.presstige.sk

rES publica

Prišla krízaNa začiatku roku 2008 sa ekonómovia medzi sebou hádali, či vtedajšie turbulencie na finančnom trhu predzna-menávajú niečo nebezpečné, alebo, a tento názor medzi nimi dominoval, či už finančné problémy dosiahli svoj vrchol a čakajú nás opäť šťastné a úspešné časy. Situácia sa však odvtedy dramaticky zmenila a dnes je predmetom ich hádok trvanie globálnej finančnej krízy a jej dopad na ostatné odvetvia svetového hospodárst-va.

JuraJ Černota

Občania Spojených štátov si dlhé obdobie financovali svoju nadmernú spotrebu z úverov. Preto čoraz viac zadlžovali seba a rovnako, v podobe výhodných hy-poték s nízkym úrokom, aj svoje domovy. Avšak po náhlej zmene úrokových sadzieb smerom nahor prestalo byť mnoho zadĺžených Američanov schopných svoje dlhy splácať. Banky boli preto prinútené k exekúcií ich ma-jetku. Lenže pod vplyvom vysokej zadĺženosti amerických občanov a obrovskej ponuke skonfiškovaných bytov praskla tzv. bublina s nehnuteľnosťami. Ceny nehnuteľnosti rapídne klesli. Výsledkom bolo, že maje-tok, ktorým ručili za svoje dlhy, a ktorý bol bankami skonfiškovaný, už nepredstavoval hodnotu týchto záväzkov, čím v podstate banky stratili obrovské množstvo peňazí. Tieto problémy s hypo-tékami sa udiali počas krátkeho obdobia a v masovom merítku. Nastala kríza v hypotekárnom sektore, čo v podstate znamen-alo, že investičné banky nemali dostatok peňazí a nastala strata likvidity v bankovom sektore.

Tento obrovský problém sa citeľne prejavil začiatkom toh-to roku, keď investičné banky zverejnili svoje finančné bi-lancie. Finančné inštitúcie ako Merrill Lynch, Morgan Stan-ley, Bear Stearns, Fortis, City Group, UBS, Bank od America atď. vykázali niekoľko mili-ardové straty. Investori, pod vplyvom negatívnych udalostí v bankovom sektore, nadobudli presvedčenie, že globálna kríza je neodvratná, čo následne spôsobi-lo prepady na akciových trhoch.

Centrálna banka Spojených štátov (Fed) sa snažila pomocou zníženia úrokových sadzieb o 0.75 percentuálneho bodu a daňových úľav v hodnote 140 miliárd do-lárov krízu zažehnať. Avšak ako ukázal následný vývoj na trhoch, opatrenia americkej vlády ne-mali žiadny pozitívny efekt.

Obeťami týchto januárových dní boli Douglass National Bank of Missouri (prvá banka, ktorá sk-rachovala v tomto roku) a Bearn Stearns, ktorá sa v marci spojila s bankou J. P. Morgan Chase a následne zanikla. V tomto období

už prezident medzinárodného menového fondu Dominique - Strauss Kahn poukazoval na kri-tickú situáciu, v ktorej sa nachád-za ekonomika Spojených štátov.

Finančná kríza v septem-bri však prešla do svojej ďalšej dramatickejšej fázy. Veľké hy-potekárne domy Fannie Mae a Fredie Mac vykázali v druhom kvartáli tohto roku miliardo-vé straty a následne, pre pre-hlbovanie problémov, vláda USA pristúpila k neobvyklému kroku, a to k znárodneniu.

Vzhľadom na špekulácie s hy-potekárnymi záložnými listami a panikou na trhoch, však kríza nabrala na intenzite a rozsahu. Doslova absolútny šok znamenal kolaps štvrtej najväčšej banky v USA Lehman Brothers a najväčšej sporiteľne na americkom trhu Washington Mutual, ktoré následne zanikli. Približne v tom istom období Bank of America kúpila najväčšiu svetovú maklér-sku spoločnosť Merril Lynch za 50 miliard dolárov a posilnila si svoje celkové postavenie na trhu. Bezprostredne po páde Lehman Brothers sa do veľkých ťažkostí dostala aj vôbec najväčšia poisťovňa v Štátoch, American In-ternationl Group (AIG), ktorá ale bola po menších komplikáciách z 80 percent znárodnená.

Pre neustále sa zhoršujúcu situáciu na finančných trhoch George W. Bush spoločne s min-istrom financií Henrym Paul-sonom navrhol schváliť tzv. sanačný (záchranný) balík v hodnote 700 miliárd dolárov. Ten mal zbaviť finančné inštitúcie hlavne nelikvidných aktív (tj. zlých hypoték), a tým zabrániť prehĺbeniu hospodárskej krízy v USA. Po neúspešnom prvom pokuse o schválenie v snemov-ni reprezentantov bol sanačný balík znovu prerokovaný a na druhý pokus konečne schválený.

Balík obsahuje okrem nákupu spomínaných nelikvidných cen-ných papierov aj rôzne daňové úľavy pre ziskové podniky, ale napríklad garantuje aj vrátenie úspor obyvateľstva z krachu-júcich bánk až do výšky 250 000 dolárov (doteraz to bolo len do výšky 100 000 dolárov).

Už počas prípravy záchran-ného balíka sa zdvihla vlna kri-tiky zo strany ekonómov, ktorá, ako sa ukázalo, bola oprávnená,

pretože balík nepriniesol ani zďaleka očakávané výsledky.

Finančná kríza, ktorá sa hlavne prejavovala v Spojených štátov naplno zasiahla európsky kontinent. Vlády museli pristúpiť k rovnakým drastickým kro-kom ako USA. Znárodneniu sa nevyhli banky ako Dexia, For-tis, Brandford & Bingley alebo Glitnir. Ďalšie banky a hypo-tekárne inštitúcie, a to vrátane Švajčiarskej veľkobanky UBS a nemeckej investičnej banky Hypo Real Estate, hlásia vážne ťažkosti a pravdepodobne budú v krátkom čase nasledovať osud tých vyššie spomínaných.

Pre mimoriadnu situáciu zvolal francúzsky prezident Nikolas Sarkozy stretnutie lídrov štyroch najsilnejších ekonomík EÚ Talianska, Veľkej Británie a Nemecka. Účelom tohto stret-nutia bolo vypracovanie nových rozpočtových pravidiel, ktoré by umožňovali lepšie reagovanie na vzniknuté finančné problémy. Išlo najmä o dočasné uvoľnenie tzv. Maastrichkých kritérií (podľa nich napríklad deficit rozpočtu nemôže prekročiť 3 per-centá HDP a verejný dlh krajiny nemôže byť väčší ako 60 per-cent HDP. Tieto prísne pravidlá zužujú možnosti štátov eurozóny bojovať s narastajúcou krízou).

Že je situácia naozaj vážna, svedčí hroziaci štátny bank-rot Islandu, ktorý sa po páde celého finančného sektora zmie-ta v bezprecedentnom chaose. Premiér krajiny Geir Haarde tak musel narýchlo pripraviť zákon o zoštátnení všetkých peňažných ústavou krajiny.

Lenže globálne finančná kríza sa už postupne mení na globálnu ekonomickú krízu a zasahuje tak aj ostatné odvetvia svetového ho-spodárstva. Najväčší dopad má zatiaľ na automobilový priemysel, kde zisky mnohých firiem klesajú. Asociácia európskych výrobcov áut preto požiadala o finančnú injekciu v hodnote 40 miliárd eur. Peniaze by mali smerovať do vývoja nových ekologických vo-zidiel. Tie majú potom nahradiť staršie typy, a tak zvýšiť odbyt výrobcom. Či sa kríza rozrastie aj do iných odvetví ekonomiky, ukáže až jej ďalší vývoj. V každom prípade výhľady do budúc-nosti nie sú podľa popredných ekonómov veľmi optimistické.

Aká bude dohra rusko-gruzínskeho konfliktu? Pod Kaukazom to vrie už zopár rokov. Napriek tomu, vyvrcholenie rusko-gruzín-skeho konfliktu vo forme otvorených ozbrojených bojov čakal len máloktorý politológ.

DanIela belIcoVÁ

Gruzínsky prezident Mi-chail Saakašvili bol obvinený z genocídy, pod ktorou ruskí pred-stavitelia rozumejú rozhodnutie začať vojenskú ofenzívu proti Južnému Osetsku. Saakašvili sa však len „naivne“ snažil získať územia, ktoré si začalo žiť vlast-ným životom. Rusi odpovedali silou. Medveď napadol trpaslíka. A bežní občania zistili, že ro-zdiel medzi krajinami, v ktorých sa narodili, naozaj existuje.

Malý štátik doplatil na svoju snahu niekam patriť. Zapadnúť. Obrátil sa chrbtom k Matičke Rusi a smeroval na Západ. Saakašvili naštartoval inak ne-populárne politické a ekonomické reformy, ktoré v Gruzínsku prijali s búrlivým nadšením. Začali sa skloňovať názvy ako NATO a EÚ.

Vymaniť sa spod silného vplyvu Ruska však nie je jed-noduché. Najmä ak má Rusko na území štátu isté ekonomické záujmy spojené s ťažbou ropy pri Kaspickom mori. A ak si ho chce udržať ako ochranný štít pred možným útokom zo strany Turecka. Strategická poloha kra-jiny sa stala Gruzíncom na obtiaž.

Vojna ukázala mnoho. Nielen

rastúcu silu ruského impéria, ktoré akoby sa pripravovalo na druhé kolo Studenej vojny (čo naynačuje aj “výhodný“ obchod so zbraňami s Venezuelou), ale aj absolútny nezáujem USA a európskych štátov o malú krajinu s najstaršími kresťanskými koreňmi. Nezáu-jem o hociktorú krajinu, ktorá by znamenala konflikt s Ruskom.

Európska únia síce odsúdila ruské ťaženie hneď v začiatkoch, postupom času iba odporúčala zdržanlivé konanie a nakoniec sa odmietala vyjadrovať. Zavládol alibizmus najvyššieho kalibru.

Predstavitelia štátov sa ku konfliktu vyjadria, ak sa vy-jadrí EÚ. A EÚ mlčala. A mlčí dodnes. Lebo vojenský konflikt kdesi pri Čiernom mori ukázal jediné- že pozícia Európskej únie nie je taká stabilná, ako všetci veríme. Že vojenská, politická a ekonomická sila Ruska by ju dokázala prevalcovať. Alebo si to

Únia minimálne myslí. Bojíme sa o zatiahnutie pomyselného ko-hútika plynu? Alebo Rusko naozaj predstavuje hrozbu? Vynaliezavý slovenský premiér Róbert Fico nakoniec obvinil Gruzínsko za vyprovokovanie konfliktu. Zos-tal však (našťastie) jediným.

Strach zavládol v susediacich krajinách. Ukrajina, Pobaltie, Poľsko. Im totiž Rusko dýcha na krk. A nikto nevie odhadnúť jeho ďalšie kroky. Najviac sa cíti ohrozené Poľsko, ktoré po-volilo jednému gigantovi, USA,

umiestniť na svoje územie základňu protiraketovej obrany, aby sa mu druhý gigant, Rusko, vyhrážal jadrovým útokom.

Ruský prezident Dmitrij Med-vedev uznal nezávislosť gruzín-skych separatistických oblastí Abcházsko a Južné Osetsko a podobné gesto očakáva aj od ostatných štátov. A tak už pol roka po vyhlásení nezávislosti bývalej srbskej provincie Kosovo sa ukazuje, akým nebezpečným precedensom sa stalo.

Rusko vyhlásenie samostat-nosti ostro kritizovalo, dnes sa oň opiera a ospravedlňuje svoj post-up proti Gruzínsku. Na rozdiel od USA bolo odsúdené celým svetom. Neplnilo žiadnu mierovú misiu, ale podporovalo separatistov.

Len čas ukáže, ako si Rusko naozaj poradí s rastúcimi separati-stickými tendenciami v Čečensku a iných ne(s)pokojných oblas-tiach, ktoré túžia po nezávislosti. Lebo podobných „Kosov“ má na svojom území hneď niekoľko. Šum však počuť aj z Podnester-skej republiky v Moldavsku, kde je ruský vplyv neprehliadnuteľný a jeho obyvatelia dúfajú, že im „bratia Rusi“ prídu na pomoc.

Gruzínsko sa ponáhľa do NATO a Európskej únie. Otáz-kou však zostáva, či mu členstvo v dvoch „najvýznamnejších“ spoločenstvách prine-sie vytúženú slobodu.

Alebo ho obetujú pre svo-je vyššie obchodné ciele.

Inzercia

13. strana2008. október - Res Publica

“Intro“ do českej politickej reality

JuraJ Černota

Česká politická elita v posled-nom období predvádza niečo, čo by sa bez preháňania dalo nazvať frontálnym útokom na posledné ideály o demokratick-om parlamentarizme. Všetko sa začalo patom po parlamentných voľbách v roku 2006. Pravicové strany (ODS – Občiansko-de-mokratická strana, KDÚ-ČSL – Kresťansko-demokratická únia a SZ – Strana zelených) a strany ľavicovo orientované (ČSSD – Česká strana sociálno-demokrat-ická a KSČM – Komunistická strana Čiech a Moravy) získali zhodne po 100 poslancoch. Že neriešiteľný problém? To by sme politické špičky veľmi podcenili.

ODS ako víťazná strana poskyt-nutím ,,rôznych výhod“ pritiahla na svoju stranu dvoch poslancov z opozičnej ČSSD a zabezpečila si tak v parlamente tesnú, ale predsa väčšinu. (Neskôr sa k strane pri-dali ďalší dvaja zákonodarcovia z opozičného tábora). Potom prišla škandalózna voľba hlavy štátu.

Kandidát Václav Klaus vyhral na základe pravdepodobne opäť podplatených poslancov - Evžena Snítilého (ČSSD) a Oľgy Zubovej (SZ). Za zmienku stojí, že voľby sprevádzalo aj bezprecedentné správanie sa po-slancov. Rozhorčený premiér Mirek Topolánek napríklad na výzvu, aby voľby prebehli čo najdemokratickejšie, reagoval pred kamerami slovami: “Je to taký výsmech! Totálny výsmech!“ Na-koniec všetkých poslal ,,do riti.“

Počas tohto obdobia sa však udialo ešte mnoho menších škandálov, a to na úrovni poli-tického riadenia (napríklad aféra predsedu kresťanských demokratov Jiřího Čunka alebo podozrenie prepojenia mafie a poslanca Vlastimila Tlustýho). Je ale naivné si myslieť, že predchádzajúce vlády boli ušetrené politických ,,malérov.”

Určite nikto nezabudol na sociálne-demokratického ex-prieméra Stanislava Grossa a jeho pochybné zdroje, z ktorých financoval svoj byt. Alebo na tzv. Kubiceho správu o preras-taní organizovaného zločinu do štátnej správy. Tento nepríjem-ný vývoj počas Topolánk-ovej vlády nabral na intenzite.

Príbeh, čo stojí za prečítanie

Nuž, ak vyššie opísané škandály takpovediac prefackali demokrat-ický systém, tak ten najnovší ho potom poriadne kopol. Žurnalisti túto bolestnú ranu nazvali Kauza Morava. O čo v nej išlo?

Investigatívny reportér z televízie Nova Janek Kroupa zne-chutený z neustálych škandálov na českej politickej scéne sa rozhodol natočiť reportáž o skutočnom fungovaní politiky. V tejto veci oslovil aj nespo-kojného poslanca ODS Vlas-timila Tlustýho. (Ten tvorí akúsi opozíciu vo vnútrostranickom boji občianskych demokratov. Ve-deniu ODS na čele s premiérom hlavne vyčíta, že neplní volebný program. To je dôvod, prečo často nehlasuje za vládne návrhy, čím spôsobuje pravi-

covej vláde značné problémy). Vlastimil Tlustý reportérom

z Novy porozprával o špinavých praktikách v politických kruhoch. Aby to dokázal, chcel sa stretnúť s premiérom a nahrať na diktafón, ako sa mu premiér vyhráža, ale-bo ako ho chce aspoň podplatiť. Schôdzka sa neuskutočnila, plán nevyšiel. Janek Kroupa však navrhol Tlustýmu, aby spoločne naaranžovali scénu s figurantkou v bazéne, ktorá mala hrať rolu Tlustýho milen-ky, potom všetko nafotiť a ako fiktívna detektívna agentúra ponúknuť tento kompromitujúci materiál určitým vplyvným os-obám. Tak sa napokon aj stalo.

Najprv oslovili škandálmi ovenčeného lobistu a verného priateľa premiéra Topolánka Mar-ka Dalíka. Ten však odmietol. Po-tom prišiel na rad ďalší, tentoraz pražský lobista. Na fotky sa síce pozrel, schuti sa na nich zasmial a aj on ich neprijal. A nakoniec samotného Tlustýho varoval.

Posledným adeptom na ,,skúšku morálky“ bol najmladší poslanec ODS, 29-ročný Ján Morava. V tomto prípade našťastie všetko vyšlo. Morava uveril de-tektívnej agentúre príbeh, že po-pri jednej zo svojich akcií natrafili na zaujímavé fotky, a že mu ich chcú za určitú cenu ponúknuť.

Na stretnutiach, ktoré potom nasledovali, Ján Morava vysvetlil alebo aspoň naznačil princípy riadenia parlamentnej demokra-cie v Čechách. Hneď na druhej schôdzke priznal, že ,,sú občas veci, za ktoré sa zháňajú hlasy“ a tie sa dosahujú buď pozitívnou motiváciou (rozumej podplácanie) alebo negatívnou (vydieranie). Tu

sa nie je čomu čudovať. Už pri vyššie spomínanej voľbe prezi-denta sa mnohí poslanci sťažovali na snahy o podplácanie a nátlak (niektorí obdržali v zaslaných obálkach nábojnice). Ďalej dodal, že ako detektívna agentúra nie sú pre neho a jeho kamarátov jediným zdrojom informácií.

Pri treťom stretnutí fiktívne-mu šéfovi agentúry neponúkol za Tlustýho fotky peniaze, ale novú úlohu - nafotiť určité oso-by. Počas schôdzky sa šokujúco priznal, že získavanie informácií tohto druhu je jeho stranícka úloha, a že mu rôzne materiály poskytujú aj tajné služby.

Takže v tom ,,lieta“ prinajmenšom časť vedenia vlád-nej ODS, o čom musí zákonite vedieť aj premiér a na špinavých praktikách sa podieľajú do-konca tajné služby. Tu vyvstáva kacírska otázka, či naozaj exis-tuje niečo ako právo v právnom štáte alebo demokracia v de-mokratickom parlamentarizme?

Príbeh Morava sa tým ani zďaleka nekončí. Janek Krou-pa, aby si bol istý, kam sa fotky Tlustýho dostanú, kon-taktoval redaktorov z novín Mladá fronta dnes. Tí urobili s Moravom interview, pri kto-rom prišlo aj na tému Tlustý.

Mladý poslanec opäť skočil na návnadu a redaktorom sľúbil, že im nejaké kompromitujúce materiály na Tlustýho obstará. Potom mohli bez problémov dať Kroupovi ľudia fotky s Tlustým poslancovi. Ten si ich vzápätí najal na akciu, pri ktorej mali na letisku nafotiť dcéru rebelu-júcej poslankyne zelených Oľgy Zubovej. Za akým účelom? Aby

vedela, že aj jej najbližšia rodina je sledovaná, a že je pod kon-trolou. Morava to tiež prezen-toval ako ,,stranícku úlohu“.

Na poslednom stretnutí s nastrčenými ľuďmi dostal Morava fotky z letiska. Medzi tým ale fotky Tlustýho skutočne ,,daroval“ Mladej fronte dnes. A opäť sa nekontroloval. Redakto-rovi okrem iného o svojom po-volaní poslanca povedal, že jeho cena nikdy nespočívala v tvorení “geniálnych legislatívnych opa-trení,“ ale v inej schopnosti.

Vždy vedel získať (pre ODS) potrebné informácie. Ďalší dôkaz, že v ODS sa takéto prak-tiky inštitucionalizovali ako nor-málny nástroj v politickom boji.

Bezprostredne po odovz-daní fotografií Ján Morava nas-túpil do električky. A hneď za ním aj štáb televízia Nova...

Dohra

A reakcie politikov? Človek nemusí byť orákulum, aby ich predvídal. Samozrejme, u drvivej väčšiny vrátane českého premiéra, neprišlo ani len v náznaku k určitej sebareflexií a s ňou súvisiacim konštruktívnym riešením (takým určitie nie je zriadenie vyšetrovacích par-lamentných komisí, ktoré sú prakticky nefunkčné).

V zmysle najlepšia obrana je útok, obvinili z nezákonného postupu redaktorov a novinárov. Dokonca ich počínanie nazvali neetickým a nemorálnym. Osobne nepoznám výraz, ktorý by túto ab-surditu dostatočne a výstižne po-menoval. Ak sú všetky inštitúcie, ako nám to nielen kauza Morava

naznačuje, prehnité korupciou a organizovaným zločinom, kto ak nie novinári ich majú objasňovať alebo aspoň na ne poukazovať? Potom nie môžu, ale majú morálnu povinnosť zaoberať sa takýmto bahnom spoločnosti.

Samozrejme kritika sa znies-la aj na odpadlíka Vlastimila Tlustýho. Musí byť jasné, že Tlustý sa snažil ,,vytrieskať“ z celej kauzy politický kapitál a zdiskreditovať svojich pro-tivníkov v ODS. Lenže bez neho, i keď má na krku množstvo škandálov, by bolo nemožné zistiť toľko o mechanizmoch poli-tiky. A ak si za daných okolností premiér dovolí Tlustýho obviniť, je pokrytec. On predsa používa metódy rovnakého kalibru.

A aké závery z toho vyplývajú? Ani po dvoch desaťročiach sa nepodarilo v Čechách priblížiť sa k demokratickému systému. Par-lamentarizmus vo východnej a st-rednej Európe stále zjavne oscilu-je okolo praktík minulého režimu.

A možno sú tieto prak-tiky neodlučiteľnou súčasťou tzv. parlamentnej (reprezen-tatívnej) demokracie vo všeobecnosti. Či sú to postsovi-etske štáty alebo vyspelý Západ.

Hoci rozdiel je možno iba v tom, že západné systémy majú dlhšiu tradíciu, a teda aj skúsenosti ako takéto záku-lisné praktiky lepšie zakryť.

Ale vráťme sa k momen-táonej českej realite. Som si istý, že aj tento nepríjemny úder na citlivé miesto český demokrat-ický systém nejako “rozchodí”.

Dôležitejšie ale je, že si už takmer každý uvedomuje jeho nefunkčnosť - impotenciu.

Dlhý článok plný nechutností alebo konečne je to oficiálne

Monopolný FicoUž od začiatku privatizačného obdobia, ktoré prebiehalo počas druhej Dzurindovej vlády, sme vedeli, kto bude jej najväčším odporcom. Bola to strana Smer-SD na čele s predsedom Róbertom Ficom.

Marcel MarcIŠIaK

Svojimi hlasnými až agre-sívnymi vystúpeniami dával Róbert Fico najavo nesympatie k predaju štátneho majetku do rúk súkromným investorom. Do-konca boli tieto nesympatie aj jedným z oporných pilierov, na ktorých si staval svoju predvoleb-nú kampaň v roku 2006. Vždy sa dušoval, že sa pokúsi vrátiť čo najviac majetku zo strategických podnikov naspäť do rúk štátu.

Za dva roky jeho vládnutia sa v tomto smere neurobili žiadne konkrétne kroky, nesympatie k predchádzajúcemu konaniu zos-tali v populistickej rovine. No začiatkom septembra vyšli na povrch správy, ktoré hovorili o vyvlastení a následnom vrátení akcií súkromných akcionárov späť štátu. Bolo to podmienené tým, že

ak nebudú monopoly zohľadňovať kúpyschopnosť obyvateľstva, vláda okamžite zakročí.

Premiér Fico sa odvoláva na 20 článok z Ústavy, ktorý pripúšťa vyvlastnenie v prípade ohrozenia štátneho záujmu. Podľa jeho ar-gumentácie je štátnym záujmom aj kúpyschopnosť obyvateľstva.

Ešte väčšie napätie nastalo pri avizovanom zdvihnutí ceny plynu o 20 % zo strany SPP. Pred Ficom neobstáli ani argumentácie, že cena plynu je už dlhodobo vyso-ko nad priemerom. Cena plynu sa odvíja od ceny ropy, ktorá sa pohy-buje v rozmedzí 80 – 130 dolárov za barel. Ďalším dôvodom je, že dodávateľská firma Gazprom už dlhšie avizovala zvyšovanie ceny ropy, a teda aj ceny plynu.

Nasledujúci monopol, ktorý sa ocitol na muške vládnucej gar-nitúry, bol Enel. Tu sa sústreďuje argumentácia k dostavbe tretieho a štvrtého bloku Mochoviec. Podľa zmluvy sa Enel zaviazal uskutočniť dostavbu spomenutých blokov. Bohužiaľ sa ešte s výstav-bou nezačalo. Preto, ak taliansky investor nezačne dostavbu ešte

v tomto roku, tak môže dôjsť k vyvlastneniu, povedal predseda Národniarov Ján Slota. Výborný dôvod pre ďalší podpásový úder zo strany vlády k monopolom.

Najväčším tŕňom v oku Fi-covej vlády sú miliardové zisky investorov. No, ale to je len polovičná pravda. Predsa štát je väčšinový akcionár. Len pre ilus-tráciu: v roku 2007 bol celkový zisk SPP cca 40 mld (cca 1,328 mld eur). Z toho išlo štátu 20,4 mld (677,156 mil eur) z divi-dend a 2,5 mld (82,985 mil eur) z daní. Dohromady štát zarobil 22,9 mld (760,141 mil eur). Za celé obdobie pôsobenia strate-gického partnera v SPP štát zaro-bil 98,8 mld skk (3,280 mld eur).

Oproti časom, keď štát bol 100 % vlastníkom, sú tieto zárobky viac než vynikajúce. Bližšie infor-mácie sú uvedené v tabuľke č.1.

Koniec koncov, vláda by ne-mala výrazne zasahovať do cien energií. V tejto oblasti je kompe-tentný URSÓ (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), ktorý ma ne-závisle posudzovať, či sú ceny adekvátne alebo nie. Žial sme svedkami, že nezávislý úrad nie je až taký nezávislý a je vo veľkej miere ovplyvňovaný vládou.

Ani vyvlastnenie nie je post-avené na takých silných zákla-doch, ako sa prezentuje. Štát by musel investorom zaplatiť miliardové položky. „Rozhodu-júce budú bilaterálne zmluvy o ochrane investícií a to budú iné cifry ako je primeraná náhrada, pretože bude zmarený zisk,“ var-uje expert na ústavne právo Ernest

Valko. Podpredseda SDKÚ – DS Ivan Mikloš si myslí, že vyvlast-nenie nie je reálne. „Robert Fico predstiera boj s energetickými monopolmi, aby vytváral dojem, že bojuje za nižšie ceny,“ dodáva.

Pri pohľade na tento konflikt medzi vládou (Ficom) a monop-olmi nemožno mať čierno-biele videnie. Nedá sa priamo prstom ukázať, kto je ten zlý a kto dobrý. Každému ide o presadenie svojich záujmov. Ficovi o voličské hlasy a investorom o čo najväčší zisk.

Len si treba položiť otázku, či Ficovi ide naozaj o ľudí a nie o 100 % rozhodovanie v mo-nopoloch a obrovské finančné možnosti. A či na druhej strane musia investori zvyšovať ceny a či je to zvyšovanie adekvátne.

V nadnesenom význame je tu istá paralela medzi Fi-com a monopolmi. Aj on vládne bezkonkurenčne a bez ohľadu na názory ostatných.

Tak možná preto ten odpor. Veď na jednom smetisku nemôžu byť dvaja kohúti.

Odvody SPP do štátneho rozpočtu 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Spolu

Dividendy vyplatené štátu v danom roku (za predchádzajúci rok) v mld. Sk 3,9 9,4 11,0 10,1 20,4 12,2 71,2

Splatná daň z príjmu za daný rok v mld. Sk 5,4 5,2 5,0 5,6 2,5 ? 27,6

Spolu do štátneho rozpočtu v mld. Sk 9,3 14,6 16,0 15,7 22,9 12,2 98,8

zdroj: .týždeň

Foto: PresstIge - JuraJ Černota

14. strana www.presstige.sk

názory

Dear Mr. PresidentNechcem čerpať z osobných skúseností, ale bohužiaľ môžem. Nie konkrétne z mo-jich vlastných, ale i ja som sa stala svedkom toho, ako ľudia dokážu klesnú až na samé dno.

anDrea MIKulaKoVÁ

Netreba a nemožno zatváraťoči, lebo človek nikdy nevie, čosa môže stať práve jemu. Hocije spokojný, šťastný, má rodin-né zázemie i prácu, ktorá hobaví... Nikdy nie je všetko také,ako sa zdá. Ba práve naopak.

Najmätí“najšťastnejší”,ktorísaako šťastní javia, súväčšinounajohrozenejším druhom. Detizo šťastných, dokonalých rodínoveľa ľahšiu podľahnú neduhu,ktorý číha na každom kroku. Aako sa vraví: „Zakázané ovo-cie najviac chutí.“Veď ajAdamzhrešil a pritom bol samýmBo-homstvorený.Častoajtánajlepšiarodinnávýchovapôsobínadieťaakoimpulzkvyskúšaniunovéhoa nepoznaného, zakázaného.

Mneblízkyčlovekupadoldobeznádeje. Život v bavlnke,ma-teriálnahojnosťimilujúcirodičianeboli dostatočným hnacím mo-toromkosamostatneniusaave-deniuúspešnéhoživota.Neviem,či je správne uviesť ako vinníkapartiukamarátov,pretoichuvedi-em ako spoluvinníkov. Hnali saza dobrodružstvom a neskrotnátúžba zaujať a byť niečím, resp.niekým, bola taká silná, že anináreky a prosby najbližšíchnepomáhali. Veď pre pubertiakav najkrajších rokoch neopiť sa,neoklamať, nepáčiť sa babám...znamená počúvať: „Ty si slabý,si mamičkin maznáčik...“ Typ-ické reči adolescentov, ktorýmisa ženú k neviazaným skut-

kom a i ten najsilnejší charak-ter v snahe zapadnúť do partiepodľahne a nekoná rozumne…

A ako vraví stará ľudovámúdrosť „s jedlom rastie chuť“,začína to nevinným klamst-vom do očí matky a končí to,v tom lepšom prípade, pásika-výmoblečenímaguľounanohevážiacou tonu. No vtedy je užneskoro na ľútosť. Po vrátení sado civilu nastáva krutá realita análepkanadušiinačele,ktorásalen tak ľahkoneodlepí.Nesie sa

celým životom, páli neskutočneakolávazpráveexplodujúcejsop-ky, ktorá nechrlila lávu stáročia.

Môjblízkyčlovek,budemhonazývaťstroskotanec,todotiaholaž tak ďaleko, že po návrate dociviluchtiacsazbaviť„nálepky“separoval sa od najbližších adal sa na vlastnú cestu životom.Ocitol sa vo vákuu, vo vz-duchoprázdne plnom cudzích,neznámych ľudí, ktorí o jeho „nálepke“ nemali ani tušenia. Dotohtonovéhoživota sapridružili

zoznamovaciepártysnovoupar-tioukamarátov.Životsadostávalopäť do tých správnych koľají...

Na stroskotancovi sa všakpodpísal „kamarát“ alkohol.Bankové konto, ktoré sa počashľadania novej cesty opäťnaplnilo, sa začalo zmenšovať azmenšovať, až raz jedného dňa,priplateníkreditnoukartouzab-likal výstražný signál. Najlepšíkamaráti sa mu obrátili chrb-tom, nebolo čím platiť faktúry,nebolo z čohovariť ani sa šatiť.

Jeho domovom sa stalosamelý park, v strede ktoréhostála smutná vŕba a pod ňoustará ošarpaná lavička. Jehonajbližší ani lennetušili, v akejsituáciisastroskotanecnachádza.Žijúc v predstave, že sa dostalopäť do tých správnych koľajía na správnu cestu, každý deňvyčkávali na telefonát od neho,ktorýchodilstálemenejamenej...

Vjedenkrásnydeňvšaktele-fón zazvonil a v ňom im cudzíhlas oznámil, že pod smutnom

vŕbou v centre parku na starejošarpanej lavičkenašli v spánkuzamrznutého stroskotanca.

To, čo mi takmer roztrhlosrdce, bolo moje stretnutie sostroskotancom,ktorýmisočamiplnými sĺz, smútku, prázdnotya hanby za svoj život, podal dodlanetrimincezviazanéčervenoušnúrkou,ktorénosilsosebouprešťastie.Podávajúcmiichazvier-ajúcmiruku,povedal:„To je pre Teba, pre šťastie. Ja už šťastie nepotrebujem.“ Vtedy, cestoudomovcezLondýn,midoušíhra-lapieseňodPink,DearMr.Presi-dent, ktorú adresovala americk-émuprezidentovivsnahevyčítaťmu všetku nespravodlivosť nasvete a donútiť ho zamyslieť sanad bezdomovcami, ktorí tráviabezsennénocipodholýmnebomna lavičke v parku.Nie každý znich takto žije z vlastnej viny…

Prečo nie sme všetci šťastnía nevážime si to, čo máme, na-miesto neskrotnej túžby maťto, čo nikdy nemôžeme mať?

Ostáva nám len spievať sipieseňDearMr.Presidentalebosajednoduchonadtýmtozamyslieťazačaťmeniťsvettým,žezačnememeniťsamiseba...Klesnúťnadnomôžekaždý,aledôležitéjevedieťsa z neho odraziť a nasmerovaťživot k správnym hodnotám.

Je veľmi veľa ľudí, väčšinou Slovákov, ktorí nevidia rozdiel medzi koncertom Desmodu a Sex Pistols. Jednoducho je to festival, je to lacnejšie, ušetrím tisíc korún, dám si pivko, stretnem sa s kamarátmi, muzika hrá, vybavené. Toto je pohľad na vec a problematiku festivalov Doda Tarkaya, jed-ného z organizátorov festivalu Hodokvas.

roMan HroMníK

Týmto citátom som chcelnačrtnúťtémuletnýchhudobnýchfestivalov,ktorésauskutočnilinaSlovensku toto, minulé a pred-minulé leto...Chcemsazameraťna porovnanie malých lokálfes-tikov a veľkých megaloman-ských festivalov, ktoré sú naSlovenskumožnodvaalebotri...

Určitenechcemosočovaťko-merciu veľkej Pohody, ktorá sa

počtom návštevníkov vyrovnájednému menšiemu mestečkuniekde na východe Slovenska.

Citát som našiel v profito-vom dvojtýždenníku, v ktoromsarozoberalakvasnosťfestivalovu nás. V článku je časť, kde jeuvedenýbojHodokvasu smalý-mi tristokorunovými festivalmi.

ĽudiaužniesúochotnícestovaťcezpolovicuSlovenskakôlifestuza1500Sk.Spoliehajúsanako-munity, pretože tie nesklamú.

Myslím si, že malé festikysa začínajú prebojovávať docesty „konkurencie“ Hodokva-su a Pohody.A to vôbec nie jezlé, veď Pohoda tiež nezačínalas návštevnosťou 30 000 ľudí.

Ja osobne mám oveľa radšejmaléfestivaly,ktorýchsomtentorokvystriedalviacakodosť.Kebysom si dal jeden veľký šmak za1300 Sk, tak som možno zaho-jenýnacelé leto, ale radšej somsi dával po troške dobrôt viac.

Navštívil som festivalyrôznychžánrov,úrovneakvality.

Asinajkvalitnejšíbolzmôjhoohľadu jeden na Hornej Strede,kde sa to hemžilo neuveriteľnouzmeskou ľudí, známych zmôjho okolia a ďalších čiernejhudby chtivých nadšencov.

Keď som sa tak pozeral powebečíhajúcnafestivaly,okremnajväčších headlinerov somnašiel aj akcie, ktoré mi pri-padali, akoby boli robenéhŕstkou priaznivcov, ktorí chcúvo svojom regióne, možnoniekde namiestnom ihrisku, lenniečím obzvláštniť nudné leto.Prečo nakoniec nie. Veďasi takto začínali pohodovokvasiť aj iní megalomani.

Spomenuté riadky sú lenpripomenutie leta pre tých,ktorí ho „nepremakali“ niekdev Grand Canyone a samoz-rejme, prihováram sa aj zamalé rozbiehajúce sa festivaly.

––––––––––––

Prečo nie sme všetci šťastní a

nevážime si to, čo máme, namiesto neskrotnej túžby mať to, čo nikdy nemôžeme mať?

–––––––––––––––––––––––––––

Za málo peňazí málo muziky?!

15. strana2008. október - Názory

Pri stole sedia štyri osoby a popíjajú. Prezident štátu, gu-vernér národnej banky a dvaja ministri. Po niekoľkej runde jeden z nich povie: „Potreboval by som 50 mega...“. Ostatní len prikývnu a tiež pociťujú potrebu tejto sumy. Guvernér: „V poriadku, nie je problém. Dáme vytlačiť... Takže 4 krát 50 je 250 miliónov, doručíme budúci týždeň.“Táto fikcia je jedna z možných dôvodov finančnej krízy na svetových trhoch. Mimocho-dom, kto zakáže národnej banke vytlačiť peniaze, keď ich potrebuje?

RÓBERT KOLLÁR

Vosvetejeznačnýobjem„vir-tuálnych“ peňazí, ktorých hod-notanie jekrytánapr.zlatom.Vposledných dvoch desaťročiachsa razantne zvýšil dopyt ponehnuteľnostiach a tovaroch,ktoré boli premasové rozšíreniedrahé,aleboprestavovalitechno-logické novinky. Obyvateľstvo,

hlavne v krajinách s vyspelýmiekonomikami, začalo využívaťnakupovanie a život na dlh, t.j.úver, leasing, splátkový predaj.

Tým stúpol aj počet ľudíneschopných splácať. Stra-tili tým predmet ručenia, ktorýsi takto strácal svoju hodnotu.Nebolo tiež raritou založiťna jednu nehnuteľnosť viacúverov, ako napr. ďalšou hypo-

tékou splácať predchádzajúcu.Masívne rozšírenie kreditnýchkariet a „zjednodušenie“ na-kupovania sa tiež postaralo omnožstvo dlžníkov. Skrátka,žiť na dlh je výborné, kýmnepríde prvé omeškanie splátky.

Keďže všetko v trhovej eko-nomikejeodsebazávislé,stratyhodnôt nehnuteľností a tova-rov vyvolali finančnú bublinu,

ktorá vyvolala turbulencie kdelen mohla. Straty spoločností samusiavykryťzvýšenýmicenami(amaržami).Tiesúuniektorýchkomodítužvhodnotách,kedysapretrhstávajúluxusnýmtovaromzdôvodu,ženiesúmasovopre-dajné.Pritompríjmyobyvateľstva(zákazníkov) stúpajúminimálne.Prehlbuje sa aj priepasť medzimajetnými a menej majetnými.A nerátame do toho chamtivosť

a bezohľadnosť firiem a ľudí.Ťažko dúfať v to, že to nemáekonomické následky, lokálne ajglobálne,krátkodobéajdlhodobé.

Finančná kríza – téma, ktorárezonuje všade. Od odbornýchanalýz cez informatívne článkyaž po subjektívne až radikálnepríspevky komentárov a blogov.Názorynacelúkrízusúrôznorodé.

Odupokojovaniaobyvateľstva(mimochodom klientovfinančných spoločností a záka-zníkov)ažpokatastrofickéscenárek obdobiu, keď už príde k tomunajhoršiemu. Takže si môžemevybrať, komu chceme veriť.

Osobne ma veľmi pobavi-lo vyhlásenie v jednom slov-enskom bulvárnom denníkuspred niekoľkých dní. Článokpresvedčivo vyhlasoval, že slov-enská ekonomika je imúnnavoči terajšej svetovej kríze anič sa jej preto nemôže stať.

Slovenskú ekonomiku krízavýraznezatiaľnezasiahne,alesmeprepojenínasvetovétrhyajeunásveľa zahraničných spoločností.

Môžemeočakávaťprepúšťaniazamestnancov, sprísnenéúverovékritériá,pádniekoľkýchfiriem. To však v trhovej eko-nomike nie je ojedinelý úkaz.Aj je naivné si nahovárať opak

Kolaps ekonomiky ako teraznaIslandeSlovenskuzatiaľneh-rozí,alevládasimusíuvedomiť,žespraviťchybnýkrokznamenáznačné nepríjemnosti pre eko-nomiku a obyvateľstvo. Hlavneteraz,keďprechádzamenaEuro.

Nadruhejstrane,„šľachta“odsvojich požiadaviek životnéhoštandardu nepustí a „pod-daní“ sú predsa stvorená na to,aby tieto rozdiely vykrývali.

Túto krutú skutočnosťvšak nikto nezmení.

4 x 50 = 250

Už len chvíľu a...

Slovensko sa po vstupe do Európskej Únie začalo prudko rozvíjať. Nie je to vidieť len v štatistikách, ale už aj priemerný občan si určite všimol, že sa mu darí lepšie ako predtým a môže si viac dovoliť. Pomaly strácame štatút úbohej postkomunistickej krajiny, kde je vysoká nezamestnanosť a chudoba. Dokonca, keď v cud-zine povieme, že pochádzame zo Slovenska, trvá oveľa kratšie, kým sa zorientujú v našej geografickej polohe. Aj otázky typu, ako sme sa zota-vili z nedávnej vojny alebo ako je možné, že nevieme po rusky, veď sme tak dlho patrili do Sovietskeho zväzu, sú už tiež na ústupe.

Jana lIboVÁ

Po reklame na našu malúveľkúrozprávkovúkrajinu,ktoráje nahovorená v 5 jazykoch

a vysielaná okrem iných aj naCNN,čiBBC(samasommalazi-momriavky,keďsomjuprvýkrátvidela)jeevidentné,žečasy,keďutečenciplatiliprevádzačom,abyich dostali do západnej Európy,súpomalyaistopreč.Slovenskobudeochvíľurovnakolukratívnea žiadané ako napr. Nemecko.My sa s touto situácioumusímezmieriťanajmäsanaňupripraviť.Nielen ekonomicky, legislatívne,ale aj spoločensky a morálne.

Čakánásvlnaprisťahovalcov,ktorísizosebouprinesúsvojja-zyk, kultúru, náboženstvo, spô-

sob odievania sa, teda kúsokvlasti. Už nebudeme viac všetcirovnakejfarbypletispodobnýmreligióznympozadímarodinnýmikoreňmisiahajúciminanajvýšdojednejznašichsusednýchkrajín.

Mnohí sa tejto predstavyalebo boja, alebo si ju jedno-ducho nechcú pripustiť. Notakýto prístup je nerozumný, bapriamhraničíshlúposťou.Vývojsa nedá zastaviť. Prišli k námzahraniční investori, padli hran-ice,môžemepokojne cestovať apracovať vo väčšine vyspelýcheurópskych krajín, budujeme

diaľnice, kupujeme nové autá,neobchádzajúnássvetovíumelci,čicelebrityaživotnáúroveňstúpa.

Chcelismesapodobaťzápadu,takjeúplnepochopiteľné,žesamumusíme približovať vo všetkýchsférach. Nič nie je zadarmo.

Oproti iným krajinám všakmáme jednu obrovskú výhodu.Môžeme sa poučiť na omylocha naopak vziať si to, čo urobilidobre tie štáty, ktoré sa v našejsituácii ocitli oveľa skôr. Veďlen hlupák sa učí na vlastnýchchybách a bolo by fajn, keby

sme dokázali, že my hlúpi niesme a vytvoríme si priateľský,tolerantnýdomov,avšaksvhod-nými zákonmi a istými prav-idlami pre nových obyvateľov,aby sa nám to nevymklo z rúk.

Slovensko už teraz potrebu-je pracovnú silu. Naše školynie sú prepojené na pracovnýtrh, a preto produkujeme nad-mieru rovnako kvalifikovanýchľudí, a takna istépozície jenáspriveľaanaostatnénie jenikto.

Túto medzeru, ktorá sa budečasom prehlbovať, by pomohlivyplniť práve prisťahovalci.

Musíme si však dať pozora sprísniť podmienky, aby ne-nastalasituácia,ženaSlovenskozačnú prichádzať ľudia, ktorýchnebudeme potrebovať, ostanútedabezpráce abezpeňazí.Vt-edy začnú ozajstné problémy.

Slovensko je vlastne superkrajina! Sme niečo medzi chu-dobnou, ale o to úprimnejšouUkrajinouabohatým,noumelýmAnglickom. Nie je u nás stáleteplo ani zima. Ľudia sú om-noho milší, otvorenejší, krajší,majú oveľa väčší prehľad akokdekoľvekinde(hocipárnetoler-antnýchprimitívnychindivíduísatunájde),cenapivajenižšiaakovinýchštátoch(čoviacsimôžemepriať), máme veľké rušné mes-tá aj krásnu pokojnú prírodu.Obezitu, konzum a povrchnosťešte nebadať na každom kroku.

Keby ostatní vedeli, akoje u nás dobre, všetci by sasem prisťahovali, no oni sato skôr či neskôr dozvedia amy s tým musíme počítať.

––––––––––––

slovensko je vlastne super krajina! sme

niečo medzi chu-dobnou, ale o to

úprimnejšou ukra-jinou a bohatým, no umelým an-

glickom. nie je u nás stále teplo ani

zima. obezitu, kon-zum a povrchnosť

ešte nebadať na každom kroku.

––––––––––––––––––––––––

––––––––––––

...vývoj sa nedá zastaviť...

Keby ostatní vedeli, ako je u nás dobre, všetci by sa sem prisťahovali,

no oni sa to skôr či neskôr dozvedia a my s tým musíme

počítať.

–––––––––––––––––––––––––––

2008. október - reklama16. strana

Študentské dni nitrianskych univerzít 2008 - ŠDNU 2008

Vzdelávacie, kultúrne a spoločenské podujatia

5.11 - streda 50. výročie Študentských imatrikulačných slávností na SPUspoločenskásálaŠDMladosť

7. 11 - piatokDivadelné predstavenie: Malebná cesta dolu VáhomMiestoačaskonania:Synagóga,o18.00h

Imatrikulačný ples SPUvýstavnýareálAgrokomplex,pavilónB,o19.00h

10. 11 - pondelokŠtudentský workshop – „Čo vieš ty – nauč ostatných“KatedratechnikyainformačnýchtechnológiíPFUKF,Drážovskacesta4,od10.11do12.11

Výstava prác fotokrúžku SPUŠDSPUMladosť

11. 11 - utorokVýchova k zdraviu u študentov a pracovníkov nitrian-skych univerzít VestibulUKF,TriedaA.Hlinku1,od9.00h

Milkfest UKFŠDUKFZobor,Hospodárskaul.,UKFKlub,o19.00h

12. 11 - stredaMilkfest SPUŠDSPUMladosť,o14.00h

Festival krojovaných klobásŠDSPUMladosť,o18.00h

Bierfest SPUŠDSPUMladosť,o20.00h

13. 11 - štvrtokHudba dávnych storočí. Koncert súboru Musicantica z diel stredoveku, renesancie a baroka.Ponitrianskemúzeumo18.00h

18. 11 - utorok Študentská kvapka - Darovanie krvi študentov nitrian-skych univerzítKongresovécentrumŠDSPUA.Bernoláka,od7.30-12.00h

19. 11 - stredaOcenenie študentov UKFSieňKonštantínaFilozofa,TriedaA.Hlinku1,o15.00h

Filmové predstavenie:FilmovýklubUKF,AulaUKF,o16.30h-VSTUPVOĽNÝ

Bierfest UKFŠDUKFZobor,Hospodárskaul.,UKFKlub,o20.00h

21. 11 - piatokTradičný jesenný ples JUGYIKŠDUKFNitra,Slančíkovej1,o21.00h

25. 11 - utorokDivadelné predstavenie: PORTIA COUGHLANOVÁŠtúdioDivadlaAndrejaBagara,o?h

28. 11 - piatokUniverzitný imatrikulačný ples UKFvýstavnýareálAgrokomplex,pavilónB,o19.00h

Športové podujatia

10. 11 - pondelok

Turnaj v streetballetelocvičňa UKF, Tr. A. Hlinku 1, o 13.00 h

Volejbalový zápas študentov UKF a SPU – ženy, mužišportová hala SPU, o 9.00 h (ženy), 11.00 h (muži)

11. 11 - utorok

Stolnotenisový tur-naj študentovtelocvičňa ŠD UKF Zobor, o 14.00 h

Aerobic maratónšportová hala SPU, o 9.00 h

Basketbalový zápas študentov UKF a SPU – ženy, mužišportová hala SPU, o 9.00 h (ženy), 11.00 h (muži)

Jesenný beh Nitroulávka pri ŠD UKF Nitra, o 16.00 h

Exhibičný hokejový zápas SPU - UKFzimný štadión

12. 11 - streda

Mix volejbal turnaj SPU - UKFtelocvičňa UKF, Tr. A. Hlinku 1, o 9.00 h

Tenisový turnajšportový areál ŠD Mladosť, o 9.00 h

Plavecké preteky: SPUPlaváreň SPU, o 9.00 h

Sálový futbaltelocvičňa UKF, Tr. A. Hlinku 1, o 13.00 h

Exhibičný hokejový zápas SPU – UKFZimný štadión v Nitre, o 20.30 h

13.11 - štvrtok

Večerný beh Nitrou

2008. október - reklama 17. strana

E-KU: Jazykové skúšky, neprehliadniteE – KU Inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie v Nitre so sídlom na Piaris-tickej ul. 2 oznamuje, že sa blížia uzávierky prihlášok na jesenné termíny štátnych a medzinárodných jazykových skúšok: štátnice z angličtiny a nemčiny - ihneď,TOEFL – 24. 10. 2008, skúšky Goetheho inštitútu (GZ C1, ZOP C2) – ihneď.

Pre záujemcov o jednotlivé typy skúšok sú v ponuke krátke prípravné kurzy, resp. celoročná príprava v špecializovaných ročníkoch. Pre váhajúcich záujemcov sú určené diagnostické testy, na základe ktorých sa záujemcom odporučí, resp. neodporučí účasť na skúškach. Testovanie sa koná jedenkrát mesiaci, vždy v stredu o 12.00 h.

Súčasne avizujeme, že v októbri sa otvára kurz japončiny pre začiatočníkov.

Presné pokyny a ďalšie informácie nájdete na www.eku.sk.

VYDANIE PODPORILA:

2008. október - Partneri18. strana

2008. október - Partneri 19. strana

Ministerstvo kultúry SR dňa 18.septembra 2008 vyhlásilo nový ter-mín uzávierky na prerozdeľovanie fi-nančných prostriedkov zo svojhograntového systému v programe č. 6Kultúra národnostných menšín 2009.Projekty, ktoré sa doručia do 10. no-

vembra 2008 budú posúdené a sp-racované do konca februára 2009.Vyplnené žiadosti s prílohami vdvochvyhotoveniachposielajtenaadresu: Ministerstvo kultúry SR, Sekcia eko-nomiky, Odbor programovej podpory,Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava 1 ale-

bo ich odovzdajte v podateľni MK SR.Obálku označte heslom: „KNM2009 – podprogram ( číselné oz-načenie a názov podprogramu)“.

Pozor! Každú žiadosť je nevyhnutné za-

registrovať elektronicky na: http://registerkultury.gov.sk/granty2009/. Podrobnejšie informácie je možnézískať na internetovej adrese MK SR:

www.culture.gov.skvčastiGrantovýsystém2009

Oznam MK SR

Riaditeľ: Alexander Laczko: alexander.laczko@presstige.sk, tel.: 0915 707 204 ▪ Šéfredaktor: Ákos Bokora: akos.bokora@presstige.sk, tel.: 0918 232 386 ▪ Zástupca šéfredaktora/ hlavný editor slovenského vydania: Róbert Kollár: robert.kollar@presstige.sk, tel.: 0903 832 085 ▪ Zodpovedný redaktor: Róbert Kollár ▪ Vydavateľ: ZMŠ JUGYIK, Fraňa Mojtu 10, 949 01 Nitra ▪ Grafika: Alexander Laczko, Vladislav Žemba ▪ Tlačová príprava: Alexander Laczko ▪ Editori rubrík: Michal Andel: Via Litera - michal.andel@presstige.sk; Dorota Čermanová: Art Regnum - dorka.cermanova@presstige.sk; Juraj Černota: Res Publica - juraj.cernota@presstige.sk; Marta Janáčová: Ergo Sum - marta.janacova@presstige.sk; Jana Kožejová: Parnass, Separé - jana.kozejova@presstige.sk; Elena Poleková: Spravodajstvo - elena.polekova@presstige.sk; Michaela Provazníková: Názory - michaela.provaznikova@presstige.sk ▪ Spolupracovníci: Daniela Belicová, Michaela Demínová, Tibor Gáspár, Ro-man Hromník, Jana Libová, Marcel Marcišiak, Peter Mikulášik, Katarina Móciková, Milan Ondruš, Monika Rodáková, Filip Sajka, Ľubica Sekerková, Jana Šlinská, Katarína Trnovcová,

Alexandra Varcholová, Iarka Vatlavic, Helena Werle, Jozef Zima ▪ Fotografi: Michal Andel, Dorota Čermanová, Ivan Horváth, Róbert Kollár, Lenka Lukačovičová, Peter Mikulášik, Ivan Sebeš, Gabriel Varga ▪ Hlavný jazykový korektor: Monika Rodáková ▪ Jazykoví korektori: Michal Andel, Elena Poleková, Monika Rodáková, Marcel Marcišiak ▪ Členovia redakčnej rady: Alexander Laczko, Ákos Bokora, Marek Finta, Gregor Lacza, Róbert Kollár ▪ Tlač:Petitpress a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava ▪ Registračné číslo: RP 346/2007 ▪ Adre-saredakcie/ administrácia: PRESStige, Široká 526, 925 82 Tešedíkovo ▪ Ostatné kontakty: www.presstigeonline.sk, redakcia@presstige.sk ▪ Webmaster: Ladislav Szép - ladislav.szep@presstige.sk ▪ Distribúciu zabezpečuje: Redakcia ▪ Garant novín: H. Nagy Péter, vysokoškolský ped¬agóg a publicista – h.nagy@presstige.sk ▪ S podporou: Ministerstva kultúry Slovenskej Republiky a Nitrianskej komunitnej nadácie ▪ Publikovanie článkov a fotografii v akejkoľvek forme je možné len s písomným súhlasom šéfredaktora alebo riaditeľa ▪ Články publikované v novinách nemusia predstavovať názor redakcie! ▪ Neoznačené fotografie: google.com ▪

TIRÁž

www.presstigeonline.sk

info@presstige.sk