Univerzitný mesačník nitrianskych študentov

Je isté, že vysoké školstvo na Slovensku nedosiahne úroveň prestížnych vysokých škôl ako je Ox-ford či Harvard, je však otázne, prečo sa nemôže dostať aspoň na úroveň rovnakých inštitúcií v okolitých krajinách. Kde sa robí základná chyba, ktorá toto znemožňuje? Na úrovni ministerstva školstva, univerzít, fakúlt, katedier, profesorov či študentov?

Cieľ štúdia - neznámy

pokračovanie na 14. strane

3. roč, 1. číslo - marec Zadarmo

StĺpčekPoli - tik

Cave vydal ku knihe aj sprievodný soundtrack. V októbri podnikne Špeciálne vystúpenia po Európe, ktoré budú kombináciou živej hudby a čítania úryvkov z jeho románu. 11. strana

Fatálna storry o jednom UšiačikoviNa jeseň v roku 2008 na politic-kej scéne vznikla nová strana, ktorú založil Richard Sulík. Po nenaplnených očakávaniach na ministerstve financií založil stranu SaS. 13. strana

Nová pravicaČlovek je tvor spoločenský a od vzniku facebooku dokonca so-ciálnejší ako kedykoľvek predtým. Zrazu všetci potrebujeme kon-taktovať spolužiakov z materskej škôlky, atď. 15. strana

Degenerácia 21. storočia

MICHAL ANDEL

Nedávno som bol vyz-vaný ozrejmiť svoj vzťah k žurnalistike a motivácii angažovania sa v jednot-livých jej sekciách. S nástu-pom na školu spojené ilúzie nasledovania Dickensových sociálnych reportáží sa vyp-arili ako chladnokrvnosť Eb-enezera Scroogea. Nikdy som nechcel mať nič spoločné so športovým novinárstvom, dnes sa ním živím. Politika mi taktiež viac spôsobovala nepríjemné pocity ako čokoľvek iné. A o nej taktiež musím písať. Akékoľvek pokusy o jej ignoráciu musia zákonite skončiť kdesi v radoch ra-dikálnych apatistov. Vyhnúť sa jej totiž nemožno. Či už máte na raňajky ame-rické cereálie, či idete do práce nem-eckým autom, uznávate zásadne šviajčiarsku oceľ alebo francúzske croissanty. Či si môžete ísť nakúpiť do najbližšieho hypercen-tra, dostanete k sviatku karafiát alebo každý pon-delok začínate s národnou hrdosťou v hrdle. Koľko za-platíte u lekára, či bude čím nakŕmiť plynový sporák, kto sa na vás bude usmievať z billboardov a koho o pár ro-kov budú preklínať vaše deti. Všade ju cítiť. A nie veľmi príjemne. Keď však úraduje vláda ľudu, znamená to vždy len hlas masy. A potom musíme robiť a žiť aj to, čo sme nikdy nechceli.

SK

2. www.presstigeonline.skredakcia@presstige.sk

Spravodajstvo

Nitra, 5.3.2010 Kvôli mimoriadne zvolanej tlačovej konferencii predse-dom vlády Róbertom Ficom sa plánované slávnostné udelenie komplexnej akreditácie Univer-zite Konštantína Filozofa ones-korilo o približne 80 minút.

Presne toľko muselo čakať cca 500 ľudí na jediného člo-veka, a to podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja. Ten, po zaznení tónov slovenskej hymny a predstavení všetkých prítomných členov akademickej obce prorektorom Miroslavom Tvrdoňom, začal svoj slávnostný príhovor. Možno by bolo príhodné sa za svoje meškanie aspoň jemne ospravedlniť, takéto sentencie sa však pravdepodobne nehodia. Obsahom Mikolajovho prího-voru bola genéza akreditácie UKF, od podania žiadosti rekto-rom Univerzity Liborom Vozá-rom dňa 1.októbra 2008 (žiadosť obsahovala približne 60 tisíc strán textu), až po akceptovanie rozhodnutia Akreditačnej komi-sie z 1.októbra 2009, čím priznal Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre práva uskutočňovať vy-sokoškolské štúdium a udeľovať príslušné akademické tituly ab-solventom štúdia v učiteľských študijných programoch tvorených dvojkombináciou 25 predmetov v 1. a 2. stupni štúdia a v šiestich jednopredmetových učiteľských študijných programoch v 1. a 2. stupni štúdia. Minister priznal Univerzite aj právo uskutočňovať 83 vedeckých

a odborných študijných progra-mov (1. stupeň – 52 a 2. stupeň – 31) a 26 vedeckých doktorands-kých študijných programov. V prípade habilitačného ko-nania a konania na vymenúvanie za profesorov minister priznal Univerzite práva v 17 študijných programoch. Akreditačná komi-sia (AK) ďalej v hodnotiacej sprá-ve skonštatovala, že UKF napĺňa svoje poslanie tak, ako je stano-vené v jej štatúte a dlhodobom zámere. Ešte v auguste 2009 však ne-bolo všetko také jasné. AK vtedy konštatovala, že UKF spĺňa päť zo šiestich kritérií na zaradenie medzi univerzitné vysoké školy a nespĺňa šieste kritérium počtu študentov pripadajúcich na jedné-

ho učiteľa s vedeckou hodnosťou. V roku 2008 pripadalo na jedné-ho kvalifikovaného učiteľa 26,23 študenta, požadovalo sa 20.Rôznymi opatreniami (znížením počtu študentov denného a ex-terného štúdia, doplnením kvali-fikácie učiteľov získaním titulu doktora filozofie - PhD., prija-tím doktorandov do pracovného pomeru ako aj presunutím za-mestnancov z vedy do vzdeláva-nia) UKF splnila už v septembri 2009 aj posledné kritérium, čo si overilo ministerstvo kontrolou v decembri a januári nasledujúce-ho roka. Akreditačná komisia na svojom zasadnutí 10. februára 2010 vo Vysokých Tatrách navrh-la zaradiť Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre medzi univerzit-

né vysoké školy. Štúdium na UKF garantuje a zabezpečuje 550 učiteľov pracu-júcich na Univerzite na ustano-vený týždenný čas (plný pracovný úväzok) z toho 83 je profesorov, 102 docentov a 273 učiteľov s vedeckou hodnosťou doktora fi-lozofie. UKF má pomerne dobrú vekovú štruktúru – priemerný vek profesorov je 60 rokov, docentov menej ako 50 rokov a odborných asistentov 38 rokov. UKF je počtom 12 428 štu-dentov šiestou najväčšou vysokou školou na Slovensku. Rozhod-nutím ministra školstva a odovz-daním akreditačného dekrétu sa stala aj desiatou univerzitou na Slovensku.

Michal Andel, moukf

UKF je univerzitou. Definitívne

FOTO: PRESSTigE - RóbERT KOLLáR

Vedenie UKF v Nitre prip-ravuje rozsiahlu výstavbu nových budov, ktoré by mali slúžiť ako internáty a nové sídla niektorých fakúlt, ale aj dostavbu univerzitnej knižnice.

Päť nových internátnych bu-dov by sa malo nachádzať v prie-storoch pri bývalej tabačiarni pod Zoborom, pričom jedna bude slúžiť doktorandom a ďalšie ostat-ným študentom. Spolu s už exis-tujúcou knižnicou a ŠD Zobor by tak vytvorili akýsi campus pri vý-padovke na bratislavu. Spoločnú by mali mať aj vrátnicu, jedáleň a rôzne doplnkové služby. Týmto krokom sa počet ubytovaných štu-dentov v spomínanom komplexe zvýši na dvetisíc, pričom doteraz sa toto číslo pohybovalo okolo 1300. Ak zarátame aj študentov ubytovaných na stredoškolských internátoch, doteraz UKF pos-

kytovala ubytovanie asi štvrtine svojich študentov. S novovybudo-vanými internátmi to bude už čosi vyše 30%. Suma pridelená na túto akciu dosahuje dvadsať miliónov eur a podľa slov rektora UKF Li-bora Vozára by prvé dva bloky mohli začať fungovať už o rok. Ďalším krokom, ktorý toho roku plánuje UKF, je dokončenie knižnice. V druhej etape sa má k už existujúcej budove pristaviť nová, valcového tvaru. Podľa vy-jadrenia rektora Libora Vozára je vzhľadom na priebeh výstavby a pridelené financie reálne, aby nová budova začala fungovať už začiatkom budúceho roka. Tento zámer podporil aj minister. Obsa-hovať má informačné centrá, kan-celárske priestory, aj šatne. Cel-kové náklady na výstavbu novej univerzitnej kniźnice tak dosiah-nu 6,61 milióna eur.

ma

Nová výstavba pod Zoborom

FOTO: NiTRA.SME.SK

Univerzita Konštantína Fi-lozofa v Nitre plánuje pos-taviť päť nových internátov za takmer 20 miliónov eur. Projekt podporuje aj štát, nové ubytovanie by malo priniesť približne 700 študentom. Nové budovy budú päť-poschodové a postavia sa v blízkosti študentského domova Zobor. Rektor univerzity Libor Vozár pre agentúru SiTA uviedol: “Počítame s tým, že ubytovanie bude nadväzovať na prevádzko-vé možnosti tohto domova - bude tam jedna spoločná vrátnica, re-cepcia, stravovacie zariadenie aj

doplnkové služby.”Štyri z piatich budov budú pre študentov mag-isterského a bakalárskeho štúdia, piata pre doktorandov. Nové izby budú dvojlôžkové. Výstavba no-vých budov bude trvať približne tri roky, no prví študenti by teo-reticky mohli byť ubytovaní už v roku 2011. V súčasnosti vie UKF uby-tovať zhruba 20 percent svojich študentov. S novými internátmi by Univerzita mohla prekročiť 30 percent, myslí si Vozár. UKF má vraj záujem o odkúpenie stredoš-kolských internátov od kraja.

al,sme

Nové intráky? Už čoskoro

FOTO: NiTRA.SME.SK

Nitrianska Galéra dáva do pozornostiVÝSTAVY

Otvorené: ut - ne 10.00 - 18.00 hod.

Ateliér maľby, Koceľova 23 Výstava je výberom tvorby umelcov, ktorí sú absolventmi ateliéru prof. Jána bergera na VŠVU v bratislave. Spoločným menovateľom prezentovaných autorov je štúdium v jednom ate-liéri v rozpätí niekoľkých rokov.Miesto konania výstavy: Repre-zentačné sály Trvanie výstavy: 05.03. 2009 - 25.04. 2010 Kurátor: Xénia Lettrichová

Hypogeum / Nanebovstúpenie Karen Oremus - výtvarníčka, rodom Kanaďanka s chorvátskym pôvodom, v súčasnosti profesor-ka pedagogicky pôsobiaca na Zayed Univerzite Abu Dhabi v Spojených Arabských emirátoch, pripravila špeciálne pre Ni-triansku galériu výstavu, na ktorej bude prezentovať grafickú tvorbu, videoinštalácie a objekty.Miesto výstavy: Salón NgTrvanie výstavy: 05.02. – 07.03. 2010Kurátor: Marta HučkováVeljko Mihajlović - Manasija

grafik srbského pôvodu bude prezentovať grafický cyklus, v ktorom citlivo stvárňuje staroby-lý pravoslávny kláštor Manasiju (vybudovaný bol v r. 1407 srbs-kým vládcom Stefanom Lazare-vićom).Miesto výstavy: Salón NgTrvanie výstavy: 11.03. – 21.03. 2010

Produkt Design Výstava študentov Štefana Noska, Kataríny beličkovej a Milana Kupču z ateliéru Produkt dizajn u prof. Františka buriana na VŠVU.Miesto výstavy: galéria mladýchTrvanie výstavy: 12.02. - 21.03. 2010 Kurátor: Omar Mirza

Dynastia Výstava Zuzany branišovej reagujúca na problém zmien pô-vodnej funkcie budov, napr. na veľkoobchody s lacným čínskym textilom.Miesto výstavy: galéria mladýchTrvanie výstavy: 25.03. – 09.05. 2010

Majolenka / Site-specific Found Footage Projekt je zameraný na ar-

chitektonický site-specific found footage. Materiál, ktorý majú autorky k dispozícii, by sa dal nazvať demolovaný low tech found footage. Pracujú s nájdeným materiálom v podobe 35mm filmov, ktoré objavili voľ-ne pohodené v prostredí starého amfiteátra na búdkovej ulici v bratislave. Čiastočne do-kumentujú históriu a socialistické obdobie architektonického štýlu s tým, že ho dopĺňajú a spájajú s novou realitou. Táto výstava sa koná v rámci ga-lérie mladých kurátorov Miesto výstavy: bunkerTrvanie výstavy: 26.02. – 28.03. 2010Kurátorky: Maja Štefančíková a Lenka Klimešová

AKTIVITY - AKCIE - PROJEKTY

Pre každého

Výstava zo zbierok Nitrians-kej galérie od slovenských výt-varnikov, ako je Róbert Almási, Peter Augustovič, Karol baron, Július bártfay, igor benca, Albín brunovský, Karol Félix, Ferdi-nand Hložník, Vincent Hložník, Michal Jakabčic, Dušan Kállay

a Ján Keleman. Výstava je rea-lizovaná pre vzdelávací projekt Tvoriť môže každý. Tvorí cyklus šiestich výtvarných tvorivých dielní a je určená pre zdravotne, telesne a mentálne postihnuté deti. Projekt finančne podporilo Mesto Nitra.Miesto výstavy: Farebná galériaTrvanie výstavy: 03.03. – 30.05. 2010

4-3-2-1... (Cyklus besied so súčas-nými slovenskými spisovateľmi)Štartujeme znova...5. ročník besied so súčasnými slovenskými spisovateľmi, ktoré moderuje Dado Nagy30.3.2010 o 18.00 hod.Hosť: Veronika Šikulová

1. divadlo akuzmatickej hudby

Zaznejú v ňom skladby: Peter Machajdík: The Healing Heating (2007), J. b. Kladivo: Zeroman (2008), Michal Rataj (CZ): Že ne zas až (2006), Július Fujak: Pent-rofónia (2009/2010), Martin bur-las: Kříž a Kruh (1989) Toto podujatie sa koná v rámci medzinárodného cyklu súčasného intermediálneho umenia Postmu-tartDátum: 17.03. o 18.00 hod.

3.www.presstigeonline.skredakcia@presstige.sk

Podporujú nás

„Vyber si svoju farbu!“ Tak znie heslo tvorcov ďalšej vysokoškolskej párty s názvom SEMAFOR, ktorá bude do roka a do dňa presne v hudob-nom klube Nová Pekáreň.

Tí, ktorí tam boli minulý rok vedia, že podstatou SEMAFOR párty je na základe troch farieb oblečenia dať najavo svoj mo-mentálny status t.j. červení – za-daní, oranžoví – neriešia, zelení – free. Taktiež vedia, že párty

produkované „H2S“ patria medzi tie, ktoré treba mať poznačené v kalendári červeným výkričníkom na dni 23.3.2010. Za študentské vstupné 1,5 € do 22. hod a 2€ po 22. hod Vás zabaví kapela ZHLUK, D.J. Viki TEE a trojfarebné semafor drinky za expresné ceny až do ranného brieždenia. bližšie info nájdete na nova-pekaren.sk, Fb.

(rh)

Aj tento rok bude Semafor párty

Katedra Areálových Kultúr každý druhý týžden usporia-dava vedecko-metodologické semináre na Pedagogickej fa-kulte, po ktorých prednášajúci otvárajú priestor pre diskusiu.

Sériu prednášok odštartoval prof. PhDr. iva Pospíšila, DrSc. z Masarykovej univerzity z brna, jeho nasledovali pedagógovia ka-tedry Agnieszka Janiec-Nyitrai a Zuzana Vargová. Nasledovné se-mináre:Tibor Žilka: Román a jeho fil-mová podobaJúlius Horváth (Stredoeurópska univerzita v budapešti): Niektoré problémy ekonomického zaos-távania východnej Európy (25. marec)Marianna Poór: Podoby ženskej identity v menšine (Női identitás-formák kisebbségi pozícióban)Eva Lehoťáková: Synestetické vnímanie vo výtvarnom umeníPeter Andruška: „Národnostné (menšinové) literatúry v medzili-

terárnych spoločenstvách. Patrik Šenkár: Kontakty Zoltána Fábryho so slovenskými literátmiErzsébet Dobsony: Symbió-za fotografie a literárneho textu v súčasnej maďarskej próze (A fénykép és irodalmi szöveg kap-csolata a kortárs magyar prózá-ban)Magdaléna Hrbáček: Region a regionalizmus v slovenskom a maďarskom kontexte.Viac informacií na kak.fss.ukf.sk(al), foto: PRESStige: ivan Sebeš

KaK má metodické semináre každý druhý týždeň

Bezpečnostné kamery UKF zaznamenali krádež v hlavnej budove na Triede Andreja Hlinku. Na záz-name vidieť mužov, ktorí vykrádajú kopírku.

Pracovníci UKF okamžite rozvešali fotky podozrivých po budovách Univerzity. Vedenie sľubuje nové bezpečnostné opat-renia. Polícia už identifikovala a chytila zlodejov. Dvaja páchatelia sa k činu priznali, no ako uviedla

polícia bolo ich niekoľko. K činu došlo v januári a začiatkom febru-ára. Podľa rektora Vozára im bolo vidieť do tváre a reakcie na rozve-sené plagáty vraj prišli rýchlo. Zlodeji si z kopírky v hlav-nej budove odniesli najprv 150 eur, neskôr z Kraskovej 43 eur. Dvojica sa začiatkom februára ešte raz vlámala do objektu na Kraskovej ulici. Zo steny vytrhli celý mincovník, ktorý je súčasťou kopírovacieho zariadenia. Odnie-sli si 20 eur, no spôsobili škodu za vyšše 500 eur.

Na UKF sa už stalo viacero krádeží, ktoré zatiaľ neobjasnila ani polícia. Vykradli napríklad chemické laboratórium a pred niekoľkými rokmi aj translatoló-gov. Nové prístroje zatial nebudú, ich kúpa bude závisieť od výšky dotácie zo štátneho rozpočtu. Vedenie Univerzity už priká-zalo vymeniť všetky zámky na laboratóriách, najviac krádeží sa totiž stalo na Fakulte prírodných vied. budú sa inštalovať aj nové bezpečnostné kamery, a to najmä do hlavnej budovy.(al, Foto: R. Kollár)

Na UKF sa kradlo. Sprísnia bezpečnosťObčianske združenie Ányo-sa Jedlíka je aj v roku 2010 zaregistrované ako prijímateľ 2%z daní.

Tak ako po minulé roky si Vás dovoľujeme opätovne požiadať o pomoc, ktorá bola v uplynulých rokoch veľmi prospešná a nena-hraditeľná. bez väčšieho uvažo-vania a hodnotenia situácie ste nám ochotne poskytli – darovali 2 % Vami už zaplatenej dane zo mzdy. Úprimne Vám za to ďaku-jeme. Tento spôsob Vás priamo finančne nezaťaží a pre združenie je to nenahraditeľný zdroj peňa-zí, ktorý sa každý rok využíva v zmysle platných noriem a pod-poruje fungovanie jednotlivých katedier na Fakulte stredoeuróps-kych štúdií. Vopred Vám ďakujeme za podporu.

PaedDr. Magda Hrbáče-ková (predseda OZAJ)

V prípade, že sa rozhodne-te nám pomôcť, uvádzame Vám návod ako postupovať. Prípadne sa obráťte na sekretariát k p. be-neovej:

Ak ste zamestnanec1. Vyplníte tlačivo v prílohe „Potvrdenie o zaplatení dane“.

Tlačivo si necháte potvrdiť od za-mestnávateľa.2. Vyplníte tlačivo v prílohe „Vy-hlásenie o poskytnutí 2% z dane“, v ktorom sme už vypísali potreb-né údaje združenia ako príjemcu.3. Obe tlačivá (Potvrdenie o zap-latení dane a Vyhlásenie o pos-kytnutí 2% z dane) pošlite na daňový úrad podľa miesta svojho bydliska.

Ak ste živnostník (v poňatí tohto zákona „fyzická osoba“)Formulár daňového priznania pre fyzické osoby sám osebe obsahuje kolónky na poukázanie 2% z dane v prospech prijímateľa. Vyplnené daňové priznanie doručte svojmu daňovému úradu (podľa miesta bydliska) a v termíne zaplaťte aj daň z príjmov.

Ak ste firma (právnická osoba)

V daňovom priznaní pre právnic-ké osoby sú už uvedené kolónky na poukázanie 2% z dane. Riadne vyplnené daňové priznanie doruč-te v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania svojmu daňo-vému úradu a v tomto termíne aj zaplaťte daň z príjmov. Pokiaľ ste si vybrali viac ako troch prijíma-teľov, vložte do daňového prizna-nia ďalší list papiera ako prílohu a uveďte tam analogicky všetky potrebné identifikačné údaje o prijímateľoch a sumu, ktorú chce-te v ich prospech poukázať.

Potrebné údaje: Občians-ke združenie ányosa Jedlíka, boženy Slančíkovej 1, 94901 Nit-ra, ičo: 42040761, Právna forma: občianske združenie

Viac infrmácií Vám poskytne Regína beneová: rbeneova@ukf.sk.

Darujte 2% mesačníku PRESStige

4. www.presstigeonline.skdorka.cermanova@presstige.sk

Art Regnum

Minuloroční reprezentanti Slovenska v Moskve

Eurovision song contest Eurovision song contest alebo aj pani Eurovízia. Tak by sme ju pokojne mohli volať, veď má už celkom úctyhodný vek. Rok 1955 a Monacké kniežatstvo, to sú azda tie najdôležitejšie údaje spojené s jej vznikom.

Zo začiatku bola artiklom zaujímavým hlavne pre rádiá, neskôr sa jej podarilo veľmi ús-pešne bodovať aj na televíznej obrazovke. Rokmi sa pridávali ďalšie a ďalšie krajiny, menili sa pravidlá a zvyšovala sa jej kva-lita. Zaujímavosťou je, že kedysi sa mohli zapojiť len jednotlivci, dnes na pódiách bežne vidíme veľké zoskupenia hudobníkov. Hodnotenie medzinárodných kôl je postavené na hlasovaní zástupcov zúčastnených štátov a samozrejme aj sms - hlasova-ní. Z histórie víťazov Euroson-gu je najzaujímavejší rok 1969, kedy sa o prvú priečku delili až

4 krajiny - Francúzsko, Holands-ko, Španielsko a Veľká británia. O tom, že táto súťaž znamená pre svet veľa svedčí aj to, že sa do nej každoročne zapája nie-koľko desiatok štátov. Od roku 1956 sa vysiela nepretržite a sle-dujú ju nielen v Európe, ale aj v Austrálii, Kanade, Egypte, Hong Kongu, indii, Jordánsku, Južnej Kórei, Novom Zélande či v USA. Sledovanosť medzinárodného finále dosahuje každým rokom viac ako 100 miliónov divákov po celom svete. Minuloročná skladba Nely Pociskovej a Kamila Mikulčí-ka Leť tmou vrátila Slovensko opäť po desiatich rokoch do hry. Prvýkrát nás bola reprezentovať legendárna skupina Elán ešte v roku 1993. Nasledujúci rok to bola Tublatanka, no ani tej sa nepodarilo obsadiť vysokú prieč-ku. Kataríne Hasprovej sa tiež v ‘98 nepodarilo zaujať svet Mod-litbou a ostala na posledných

miestach. Najlepšie umiestnenie spomedzi Slovákov sa podarilo dosiahnuť Marcelovi Palondero-vi v roku 1996. Šťastie skúšal aj tento rok, no divácke hlasovanie ho neposunulo do semifinále, a tak v súťaži definitívne skončil. Celá tohtoročná paráda začala presne 22. januára 2010 v štú-diu číslo 4 v Mlynskej doline. Dvaja šikovní moderátori, šesť štvrťfinálových kôl, dve semifi-nále, jedno veľké národné finále a spolu 60 súťažných pesničiek. To je slovenská Eurovízia 2010 v číslach. Atmosféra v štúdiu je nezameniteľná. Nakoniec, kto to nezažil na vlastnej koži, nevie o čom hovorím. Stres, zhon a pres-nosť – to sú pocity celého tímu ľudí pred priamym prenosom. Skúša sa už niekoľko dní pred večernou šou, veď všetko musí byť nacvičené so švajčiarskou presnosťou. Zapojiť sa mohli či už známe kapely a sóloví spevá-ci, ale aj menej známi muzikan-

ti. Práve pre nich je to obrovská príležitosť zviditeľniť sa a zahrať si na veľkom pódiu v priamom prenose pred celým Slovenskom. 28. februára diváci rozhodli, že víťazkou Eurovízie na Slovensku sa stala mladá speváčka Kristína s piesňou Horehronie. Minuloročný víťaz Alexander Rybak zabezpečil Nórsku mož-nosť stať sa hostiteľom tej tohto-ročnej Eurovision song contest. Spevácku šou tak budeme môcť sledovať už od 25. mája 2010. Pre toho, kto by chcel zažiť euro-víznu atmosféru naživo, mám zlú správu. Lístky, ktoré boli v pre-daji od 8. februára, sa vypredali závratnou rýchlosťou za pár dní. Nič však nie je stratené, pretože Slovenská Televízia nám ponúk-ne priame prenosy medzinárod-nej súťaže so slovenským ko-mentárom vynikajúceho Romana bomboša. Myslím si, že myšlienka spoločnej muzikantskej súťaže

pre európske krajiny je naozaj veľmi pekná. Spoznáme tak as-poň kúsok svetovej kultúry a to ani nemusíme opustiť pohodlie domova. Prezradím však, že tá naša národná šou je atraktívna aj pre diplomatov iných krajín a ich účasť na jednotlivých kolách je naozaj hojná. Som však zvedavá, aký bude ten tohtoročný medzi-národný koncert, pretože medzi najlepšie ročníky sa jednoznač-ne zaraďuje súťaž z roku 2005 z dánskej Kodane, kedy Eurovízia slávila presne 50 rokov. Hovorí sa, že čím je človek starší, tým je skúsenejší a múdrejší. Kto vie. Žeby to tak bolo aj s 55. roční-kom Eurovision song contest?

Viac informácii nájdete na webe:http://www.stv.sk/special/euro-song2010/http://www.eurovision.tv/page/home

Alexandra Kazlovová

Divadlo vie byť aj pre mladých a o mladýchDivadlo Andreja Bagara v Nitre predstavilo piateho februára svoju novú hru od Švéda Stefana Lindberga - Lavv. Získala si pozornosť najmä u mladého publika. Bodaj by aj nie. Lavv je hra, v ktorej sa rieši problematika násťročných kruto, pravdi-vo a najmä bez servítky.

Hrdinovia tohto príbehu (Hankan – Peter Kadlečík, Abel – Matúš Krátky, Max – Peter Oszlík, bobina – Kristína grep-pelová a Kristin – Alena Paj-tinková) sú spolužiaci, ktorých spája priateľstvo i vek. Majú existenčné problémy v hľadaní samých seba. Na prvý pohľad veľmi podobné, no ich riešenie je pre každého osobným bytostným víťazstvom. Každý z nich je iný. Športovkyňa, ktorá nemá šťastie na lásku, typická teenagerská do-konalá kráska, ťažký hip-hoper, posledný neandertálec, ktorý sa už do prvej triedy na základke

necítil ako človek a zakríknutý kresťan bez sebavedomia. Hľa-dajú zmysel života, hľadajú lás-ku, trochu pochopenia, šťastia, zábavy i budúcnosti. Spolu a pri-tom každý po svojom. Zmieta ich puberta a bojujú so svojou osamelosťou. Končia základnú školu a robia všetko pre to, aby unikli zo sveta detstva. Chcú sa stať dospelými, pretože ich vnímanie dospelosti súvisí so životom bez problémov, kto-ré momentálne trápia ich mladé srdcia. Úporne však hľadajú blíz-ku dušu, ktorá by pochopila ich vnútro, hľadajú blízke telo, ktoré by ukojilo ich túžbu po dotyko-ch. inscenácia je zrkadlom súčas-ného života mladých ľudí, a to nielen vo Švédsku, ale po celom svete. Zažijú spolu mnoho skla-maní, odchodov, návratov, neis-totu, alkoholické opojenie, sex i zábavu. V súčasnej spoločnosti si netreba zakrývať oči pred prob-lematikou mladej generácie, kto-rá sa pokúša nájsť svoj cieľ, šťas-

tie, miesto v tejto spoločnosti či medzi spolužiakmi. To, že sa deti nie vždy podaria svojim rodičom tak ako by si predstavovali, ešte neznamená, že sú zlé či zatrate-niahodné. ide o to, pochopiť čo najlepšie najskrytejšie pocity dospievajúcich ľudí. Myslím, že práve to bol prvotný zámer Stefa-na Lindberga pri písaní tejto hry. Ukázať život mladých reálne a bez prikrášľovania, no zároveň podotknúť, že si treba uvedomiť, že za všetkým čo robia sa skrýva hľadajúca duša plná túžby. Toto

všetko bez servítky, no trochu nadnesene a s humorom predsta-vuje hra Lavv. V preklade Jána Zimu získa-lo predstavenie voľnú uveriteľnú atmosféru. Jazyk, ktorým hlavní hrdinovia rozprávajú, je sku-točný, nie vyumelkovaný. Slang mladých spolu s ich intonáciou a gestikuláciou pôsobí reálne a ak-tuálne. Divák nemá pocit, že sa ocitol na predstavení, kde sa herci na niečo hrajú. Práve naopak. Má pocit, že sa ocitol v spoločnosti skutočnej mládeže, ktorá rieši

svoje problémy a pocity naozaj a on ich zainteresovane skúma cez skrytú kameru. Slang typic-ký pre teenagerov je skvelým energickým elementom celého predstavenia. Piesne, ktoré v hre zaznejú, nie sú prehustené spôso-bom, aby malo publikum pocit, že sa nachádza na muzikáli. Hudby nie je priveľa ani primálo. Každá postava odspieva pieseň, ktorej hudobný štýl určitým spôsobom vyjadruje charakter každému daný. Je pravdou, že jednotlivé piesne vyznievajú trochu gýčovo (niekedy ako zo Slovensko hľadá Superstar), je však potrebné do-dať, že k pätnástinám dosť adek-vátne zapadajú do deja. Hra so sebou nesie posolstvo, že aj divadlo vie byť pre mladých o mladých. A ako sa píše v letá-koch, ktoré je možné nájsť po celej Nitre: „ bez obleku, v tenis-kách. Pre tých, čo majú 15 – 26. Ostatní – LEN NA VLASTNE RiZiKO!“

Katarína Trnovcová

DAB pred-vedie Mŕtve duše

DAB v Nitre pripravuje v divadelnej sezóne 09/10 premiéru od ruského auto-ra N. V. Gogoľa MŔTVE DUŠE, v réžii M. Vajdičku.

Klasický román ruskej lite-ratúry je inšpirovaný Danteho Peklom. Dramatizácia slávneho príbehu o genialite a sile klamstva a o manipulácii s realitou a člove-kom uprostred nej. inscenácia má šancu stať sa groteskným pohľa-dom, či skôr úškľabkom nad naši-mi mŕtvymi dušami a povahami. Dramaturgom inscenácie je D. Majling, scénu pripravil P. Andraško, kostýmy J. Hurtigová a hudbu M. Čekovský. V inscenácii sa predstaví v hlavnej úlohe Richard Stanke, člen umeleckého súboru SND a členovia umeleckého súboru DAb K. Turjanová, Z. Kanócz, E. Pavlíková, Ž. Martišová, D. Pri-bullová, J. Loj, J. Hrčka, P. Osz-lík, M. Ondrík, i. Vojtek st. a b. Matuščin. Premiéra inscenácie bude 16. apríla 2010 vo Veľkej sále Divad-la Andreja bagara v Nitre.

TS

FOTO

: D. K

RÚ

PKA

Nitrianska Galéria: Tvoriť môže každý Nitrianska galéria (Ng) spúšťa druhý ročník projektu Tvoriť môže každý! Uskutoční sa opäť v mesiacoch marec - máj v podobe šiestich celodenných výtvarných dielní. Súbežne počas celého obdobia vo Farebnej galé-rii budú vystavené umelecké die-la zo zbierok Ng od významných slovenských výtvarníkov, ako je Róbert Almási, Peter Augustovič, Karol baron, Július bártfay, igor benca, Albín brunovský, Karol Félix, Ferdinand Hložník, Vincent Hložník, Michal Jakabčic, Dušan Kállay a Ján Keleman. Žiaci sa budú môcť znovu dozvedieť viac o tajomstách výtvarnej tvorby a o týchto umeleckých dielach, ale predovšetkým výtvarne tvoriť v klasických a alternatívnych výt-varných technikách v oblasti kres-by, maľby, grafiky, modelovania, sochy a objektu. Projekt vyvrcho-lí výstavou najlepších detských prác v Nitrianskej galérii, ktoré vzniknú počas výtvarných tvori-vých dielní v ateliéri Ng.Trvanie projektu: 03.03. – 26.05.

ng

5.www.presstigeonline.skdorka.cermanova@presstige.sk

Valašský šenk alias Galéria Bolka Polívku alias koncertná sieň nekonvenčných umelcov hostil po vianočno-skúškovej odmlke opäť jednu z takýchto avantgardných kreatúrok. Konkrétne českého kráľa hudobného štýlu pornofolk s medzinárodným presahom.

MICHAL ANDEL

Ktokoľvek ohlúpnutý you-tube-ovým dojmom zo Závišo-vých pesničiek by mohol o jeho kvalitách polemizovat tvrdeniami o zbytočnej vulgarite a tvrdom sexuálnom podtóne jeho tvorby. áno aj. Sediac mu pri nohách, počúvajúc okrem iného aj jeho krátke dvojveršové básničky a nasávajúc vzniknutú atmosféru by som sa však bol ochotný kruto pohádať pre označenie jeho alko-holickosti titulom „Pán básnik“.

Ako bolo naznačené, Záviš nedr-žiaci sa zásady jednej substancie konzumoval pred/počas/po kon-certe rôzne druhy chmeľových a hroznových výrobkov, čo mu však iba pridávalo na autenticite prejavu. Ten, okorenený o spon-tánne vystúpenia členov publi-ka nechával rozum stáť, ústa sa smiať a oči žiariť. Miestna slečna a jej pravý prsník skombinovaný so závišovými perami a mladík s kreatívnym tanečným vystúpe-ním skončiac s pivom na hlave iba dokazovali túto skutočnosť. interakcie umelca a publika počas prestávky taktiež naberali na sile. Podpisovali sa knihy, fotilo sa mobilmi a prezentovali sa po-dobné hudobno-kreatívne zosku-penia. To však iba pred menším, náhodne okolostojacim publikom a evidentne potešeným Závišom. Po skončení koncertu sa však opäť presadila nezmyselnosť

marketingu niektorých nitrian-skych centier zábavy tohto typu (Šenk nevynímajúc) a totiž to, že skvele sa baviacich ľudí po takej-to akcii nekompromisne pošlú o podnik inam. Nuž čo, keď výčap-ný Rado zavelí, treba sa v rámci medziľudských a krčmových vzťahov podriadiť a frflanie si nechať ku Frankiemu alebo inam. Koncert to bol však par exellan-ce... Na záver ešte pár slov o hu-dobnom žánri s takým poetickým názvom ako je pornofolk. Nejde v podstate o nič prevratné, v pozadí jeho vzniku nestojí žiade hnutie, rebélia ani nejaká silná filozofia. iba ak sa takým pojmom dá oz-načiť životný štýl pozostávajúci z pravidelného vysedávania v hocijakej nalievárni s treťou ce-novou skupinou ľudských cha-rakterov, mlátenie päsťou do stola či do prísediacich, hulákanie po-

liticky, športovo či sexuálne pri-korenených replík, skrz-naskrz prešpikovaných a patentovaných múdrosťou a samozrejme, bez-uzdná konzumácia alkoholu. Z takéhoto zdravo pôsobiaceho prostredia vychodí pár ľudových zabávačov ako napríklad Hustej Wimpy, či už spomínaný Záviš. Druhospomenutý má však ozaj-stný talent a charizmu, ktorou do-káže presvedčiť takmer každého.

O tom, že keby sa bral vážne, tak s prehľadom dokáže prevziať peterajovské zákazky. Našťastie aj pre nás si žije svojím životom, o ktorom pravidelne aj informuje či už vo svojich skladbách alebo po novom aj knihách. Kým budú po svete pobeho-vať ľudia, ktorí seba aj iných berú s prehľadom a vedia sa baviť, dovtedy budú závišové piesne žiť. Long live the king!

Ďalší kráľ Šenku

Skúmali ste už staré doku-menty o pozemku alebo o predošlých vlastníkoch domu, kde teraz bývate? Nie je vylúčené, že odhalíte šokujú-ce informácie. Naše bydliská sú plné tajomstiev a záhad nielen z minulých životov. Všetci sa skrývame za hrubé steny domov a myslíme si, že ukryjeme svoje myšlienky a činy pred verejnosťou.

Nie je vôbec prekvapujúce, že z aspektu filmovej tvorby má dom konštantné miesto najmä v horo-roch, lebo na jednej strane pre producentov značí najlacnejšiu aj najziskovejšiu investíciu, na dru-hej je všeobecne známe, že nad-prirodzené pokladáme za desivé, ale to čo sa nás bytostne týka, viac naháňa strach. Dom predstavuje akéhosi svedka či strážcu najra-dostnejších i najhrôzostrašnejších tajomstiev. Je objektom, ktorý všetko vidí, vníma, ale nič nevyz-radí. Ľudská ruka ho postavila, dotvárala, obdarila jedinečnosťou a navždy zanechala svoj odkaz na jeho konštrukcii. Ponúka sa nám otázka, či je možné neživú stavbu obdariť charakterom a psychicky s ním splynúť.

S duchom času V Japonsku veria, že spomi-enky zanechajú svoje stopy na mieste bývania a príbytky pok-ladajú za posvätné, lebo v nich prebývajú duchovia dávno zos-nulých predkov. Aj naši praotco-via mali vymedzené posvätné mi-esto vo svojich obydliach, určené na modlitby k pohanským božst-vám. V Amerike je zase zazna-menané veľké množstvo prípadov o „posadnutých a vraždiacich“ budovách. Najznámejší sa stal v mestečku Amityville, kde rodin-ný dom nútil mladého muža zabiť členov svojej famílie. Pravdivé sú aj názory psychiatrov o tom, že domy evokujú spomienky a tým môžu nepriaznivo pôsobiť na ľudskú psychiku, predovšetkým na nervový systém. Je však mož-né, aby si dom pamätal minulé udalosti? Zaujímavo spracovala

túto otázku napríklad anglická spisovateľka Virginia Woolfová vo svojej poviedke The Mark on the Wall (1917). Napriek tomu, že autorka chcela zachytiť reakciu mysle na istý impulz, podarilo sa jej rekonštruovať aj celú históriu jednej „pečate“ na stene. Mnohí sa až dodnes domnie-vajú, že obydlia sú poznačené spomienkami a činmi ich vlast-níkov. Dokonca sa aj hovorí, že každé má svoju dušu. Tá sa po-dľa teoretikov nachádza v centre stavby a symbolizuje ju pec, ale-bo nejaké iné vykurovacie teleso. Z podobnej filozofie čerpajú aj metódy čínskej Feng Šuej, ktoré majú pomocou energie Čchi ov-plyvňovať energetiku priestoru. Sú tu isté zásady interiérovej or-ganizácie bytu zabraňujúce tomu, aby sa byt obrátil proti nám. Tre-bárs starých zrkadiel, ktoré boli svedkami vraždy, sa treba ihneď zbaviť, lebo si pamätajú čo videli. Tiež si treba všímať pozíciu o-kien, ktoré predstavujú oči domu a dverí symbolizujúcich jeho ústa. Z každodennosti na filmové plátno Všímaví scenáristi z celého sveta vďačne aktualizujú staré ľu-

dové povery a neustále vymýšľajú nové desivé variácie zakladajúce sa na ich tajomnosti. Tie najdô-ležitejšie a najlegendárnejšie zhr-niem do 5 bodov: 1) V mnohých prípadoch ide o zlú pozíciu stavby, preto je vždy potrebné preskúmať histó-riu stavebného pozemku (Horor v Amityville, 1979), inokedy si tre-ba všímať nadprirodzené úkazy (Poltergeist, 1982). 2) Oplatí sa vyhnúť kúpe takých domov, ktoré sú postavené blízko cintorínu (Cintorín domá-cich zvierat, 1989). 3) Aj prestavané, čiže renovo-vané byty sú nebezpečné, zvlášť ak sú rekonštrukciami bývalej psychiatrickej liečebne (Dom hrôzy, 1999). 4) Keď viete, že sa v dome udiala brutálna vražda, nikdy neprekročte jeho prah, lebo má-toha vás bude prenasledovať (Ne-návisť, 2004). 5) Zvýšenú pozornosť si zas-lúžia aj konštantné expozície inte-riéru, a to zdanlivo malé predmety (Hellraiser- Pekelník, 1987), ale aj väčšie skrine (Dom, 1986), šat-níky (Príšera zo šatníku, 1987) i nadmieru veľké objekty (Zrkadlá, 2008). Nemôžeme nechať mimo

uhla pozornosti ani zistenia, kto-ré viac-menej súvisia s tématikou domu. Neodporúčam chaty (The Evil Dead, 1981), hotely (Hostel, 2005), či krčmy (Krvavá hosti-na, 2005). Obkročmo sa vyhý-bajte spoločenským priestorom, konkrétne múzeám (Relic, 1997), obchodom (Hustá hmla, 2007) i kinám (Posledná premiéra, 2008). Radšej sa vyhnite priestorom hromadnej dopravy, predovšet-kým metrám (Mimic, 1997), ale aj garážam (P2, 2007). Vo svo-jom byte nikdy nepúšťajte video (Kruh, 2002), nezapínajte internet (Puls, 2006) ani žiadne iné elekt-ronické spotrebiče (Vzbura stro-jov, 1986). Fenomén domu poskytuje ideálny priestor mnohým reži-sérov na to, aby znovu a znovu prehodnotili a stvárnili náš uta-jený strach z týchto objektov. Veď niektoré úkazy sú až dodnes za-halené plášťom tajomna. Sú tieto vízie založené na pravde, alebo sú len výmyslami ľudskej predstavi-vosti? Vzhľadom na súčasný stav vedných disciplín skúmajúcich paranormálne aktivity môžem vy-hlásiť, že jednoznačných odpove-dí sa tak skoro nedočkáme, alebo ich pred nami veľmi dobre taja.

Attila Rusnák

Dom náš každodenný

Strašideľný dom

Punk Funk Genius a Delikatesa idú na to25. 2. 2010 sa v Bratisla-ve odpálilo turné dvoch alternatívnych západ-niarskych kapiel, Punk Funk Genius & Delikatesa Tour 2010. Kapely sa na bratskom území Čechov a Slovákov zastavia ešte v ďalších osemnástich mestách a v polovici mája zakončia svoje spoločné turné v Randal Clube, opäť v hlavnom meste SR.

Punk Funkáči sa našli v roku 2006, o rok neskôr prestrie-dali speváka a v roku 2008, vo vy-davateľstve známej skupiny Lavagance - Slnko records, nahrali svoj prvý album Ľuďom, ktorí sadia stromy. Zúčastnili sa taktiež súťaže mladých hudobníkov blast:beast, kde postúpili do finále a získali cenu obecenstva. Štyri roky stará 5-členná kapela vám na turné aj vo vašom meste vmetie do tváre poriadnu dávku funku. „Úplne prepatá, zvláštna“ live hip-hopová kapela Delikatesa z Trnavy zase predvedie nie tak celkom obyčajný hip-hop. Chalani spolu fungujú ešte len niečo málo vyše roka, ale už majú za sebou množstvo koncertov a víťazstvo v západoslovenskej súťaži Hľadá sa hviezda západu, kde zhrabli prvú cenu, rovných 1000 eur, ktoré plánujú investovať do nahrávania debutového albumu. Druhé mie-sto poroty si vyslúžili aj v známej súťaži organizovanej rapperom Opakom z A.M.O., Vytiahni svoj majk. Päť hudobníkov a dvaja rapperi prekvapia skalných odporcov hip-hopu zaujímavou kombi-náciu lyriky s funky trúbkou, gitarou či klávesmi. Na spolupráci sa kapely dohodli ešte v júni na open-air festivale v Trnave, kde obe vystupovali. Pre Punk Funk genius aj Delikatesu je toto turné úplne novou skúsenosťou, príďte ich preto podporiť 26. 3. 2010 do nášho/vášho obľúbeného Valašského šenku alebo kam-koľvek inam (zoznam miest a bližšie info na www. Dlkts.sk/www.punkfunkgenius.com)

Dorka Čermanová

Oči, ktoré je radosť počúvať

Hudobná formácia z Prešova Helenine oči sa vydala na turné ALKOPARTYFOLKPUNKTOUR 2010. V rámci neho odohrala v piatok 19. februára 2010 v rock clube Naozzay energický koncert v znamení zábavy a tanca. Kapela Helenine oči má svoj prapôvod vo folkrockovej formácii Nová rieka. Svoj prvý koncert odohrali v roku 2000 na prešovskej Rockovej lige. Hrajú v zostave Lynch, Skippy, Leha, bizón a Alfo, bývalým členom je bubeník Dudy. Debutový album impérium la-hodných chutí vydali v roku 2004. Na východe sa dostali do Top 10 najhranejších kapiel v juke-boxoch, pričom najviac fičali skladby Trim ho, Marianna, Jahody či Močila konope. Tie samozrejme od-zneli aj na ich koncerte v Nitre. Viacero skladieb majú v šarišskom dialekte, ale ako je zrejmé, nie je to na škodu veci. Práve naopak. Šariština im dáva neopakovateľnú iskru, ktorou strhnú svojich pos-lucháčov nielen na východe, ale po celom Slovensku. Tvrdia o sebe, že hrajú eskimopunk, poprípade folkpunk. ich fanúšikov je však ľahké nájsť medzi folkáčmi, punkáčmi, metalis-tami i nezávislakmi. ich najväčšou devízou je, že kamkoľvek dôjdu, svojou energickou hudbou dostanú každého. Práve toto bolo zrejmé i na ich vystúpení v clube Naozzay. Mladí ľudia z rôznych subkultúr si prišli vypočuť a podporiť práve túto kapelku. Nešlo o konfrontá-ciu jednotlivých skupín, išlo len o explóziu energie mladých tiel na tanečnom parkete. Klubové priestory ešte viac umocňovali voľnú bezstarostnú náladu a ako bolo zrejmé, koncert si neužívali len fa-núšikovia, ale i kapela.

Katarína Trnovcová

FOTO: M. ALEXY

6. www.presstigeonline.skmarta.janacova@presstige.sk

Ergo SumNaplnili nimi telo vlka. Keď sa ten prebudil, snažil sa utiecť. Kamene však boli také ťažké, že mŕtvy padol na zem... Takto sa končí pôvodná verzia stretnutia dieťaťa a vlkolaka podľa bra-tov Grimmovcov z roku 1812.

ATTILA RUSNÁK

Na úvod si vyjasnime, čo sa skrýva pod tajomným termínom vlkolak. Ján Kollár vo svojej zbierke vysvetľuje: „Vlkolak, v gemer. stolici Vrkolak, po-chodí od slova vlk a lak, odkiaľ lakomý, lačný, lakotný a značí muža na vlka pre-meneného a takého lačného a hltavého ako vlk.“ Za vlkolaka je v ľudových poverách považovaný človek, ktorý sa vlastným alebo iným pričinením za určitých okolností mení na vlka. Termín na označenie tohto stavu je lykantropia (lycos- vlk; anthropos- človek). U Slo-vanov bolo používané pomenovanie vulkolak aj volkolak. Poďme však pek-ne chronologicky. Človek sa už od nepamäti bojí vlka, najmä kvôli jeho povahe, tajomnosti a výzoru. Postava vlkolaka sa objavuje vo viacerých krajinách. Vzhľadom na to, že vzniklo nespočetné množstvo zá-pisov, spomeniem len niekoľko faktov. V Egypte mal hlavu vlka boh podsve-tia, strážca cintorínov, Anubis. gréc-ky historik Hérodotos zo svojich ciest zaznamenal ako obyvatelia raz do roka získali podobu vlka. V gréckej mytoló-gii nachádzame príbeh kráľa Lykaóna, ktorý na hostinu pre bohov naservíro-val jedného z otrokov. Za svoj nemie-stny a zlý skutok bol premenený na krvilačného vlka (zvečnilo ho u nás tzv. nevychádzajúce súhvezdie Lupus alebo Vlk). Neskôr aj Platón a Plinius označili vlkolaka za existujúcu bytosť. V ranom stredoveku sa o ňom zmienil ruský epos Slovo o pluku igorovom, kde bol kňaz Všeslav schopný metamorfózy. V sta-rosrbskom zákonníku z roku 1262 sa uvádza, že tieto tvory zapríčiňujú zat-menia slnka a mesiaca. V stredoveku spájali pôvod tejto rasy s čiernou mágiou. Práve strach vyústil do najväčšieho prenasledovania vlko-lakov v histórii. V období 1520 - 1630 zlikvidovali približne 30 000 ľudí upo-

dozrievaných z tohto „prečinu“. V roku 1764 sa objavila gebaduanská obluda, ktorá 3 roky znepokojovala obyvateľov Francúzska a usmrtila vyše 100 ľudí. Pravdepodobne ňou bol vlk nezvyčaj-nej veľkosti. Podľa legendy ho usmrtil strieborný náboj. O 30 rokov neskôr popravili za vlkolaka považovaného gilberta, obvineného z vraždy a kon-zumácie detí. ide o najznámejší súdny proces takéhoto charakteru. Postupom času, zásluhou aj bratov grimmovcov, sa vlkolak stal obľúbe-nou postavou najmä literárneho sveta a tiež filmov. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa ešte médiá snažili šo-kovať verejnosť fiktívnymi správami o útokoch vlkolakov na ľudí, avšak „mo-derný človek“ sa už nezaujímal o takýto typ zastrašovania. Z tohto dôvodu kult

vlkolakov postupne vymizol. Ako odhaliť skutočného vlkolaka?

V nasledujúcich riadkoch uvádzam tie najšpecifickejšie znaky, na základe ktorých naši predkovia rozpoznávali lykanov. Samozrejme za vlkolaka vyh-lásili osoby, u ktorých sa prejavilo viac príznakov. Človek sa ním mohol stať prirodzeným a neprirodzeným spôso-bom. Za prirodzené sa pokladalo to, keď sa dieťa narodilo nohami napred alebo počas splnu 24. decembra. Stal sa ním aj vtedy, ak bol plodom pohlavného styku ženy s upírom, či vlkom. Nepriro-dzeným spôsobom bolo zakliatie člove-ka. Ľudská bytosť sa nainfikovala aj cez pohryznutie, škrabnutie alebo prenosom telesných tekutín. Niekedy stačilo napiť

sa vlčej stopy a človek získal schopnosť premeniť sa. Psovitou šelmou sa mohol stať aj mŕtvy, keď jeho truhlu prekročili. Nebožtík sa vrátil zo záhrobia a prenas-ledoval svojich blízkych. Ak so ženou splodil dieťa, to sa narodilo bez kostí.

Tým, že vlkolak sa rýchlo vedel adaptovať a prispôsobiť sa, bolo potreb-né venovať pozornosť aj vonkajším zna-kom. Mal vlasy prevažne tmavej farby a uši mierne zašpicatené. Jeho pohľad bol temný a vzbudzoval strach i nedôveru v okolí. Na rukách mal veľmi dlhé prsty a ukazovák bol približne rovnaký ako prostredník. Za vlkolaka považovali aj toho, kto mal alergiu na striebro a bál sa ohňa. Povahovo bol samotársky, podoz-rievavý a nedôverčivý. Potulky prírodou zohrávali v jeho živote dôležitú úlohu,

lebo hocikedy sa mohla objaviť „vlčia zúrivosť“. V tomto prípade mal znížený pud sebazáchovy.

Príbeh bratov grimmovcov o Čer-venej čiapočke je akoby symbolickým lúčením sa s mýtom vlkolaka a oslobo-dením sa od brutálnych praktík doby. Existencia týchto bytostí je až dodnes zahalená tajomstvom, podobne ako je-stvovanie snežného muža, upírov alebo mimozemšťanov. Nie je podložená ani vyvrátená. Existuje mnoho záznamov, a predsa nie je zachovaný ani jeden corpus delicti, t.j. usvedčujúci dôkaz. Opierajúc sa o známy Plautusov výrok Lupus est homo homini (Človek je člo-veku vlkom) však môžem konštatovať, že každý má v sebe nejaké tie vlčie vlastnosti.

„Krutá“ rasa ?

Ženský zmyselIntuícia je niečo nepopísa-teľné a nenahmatateľné, nedá sa merať ani nájsť.Je to šiesty zmysel, ktorý má v sebe každý z nás.

MARTA JANÁČOVÁ

Nie je však žiadnym ta-jomstvom, že ženy majú túto vlastnosť oveľa vyššiu ako naše silnejšie pohlavie. Čo to vlastne je? Môžeme to nazvať hocijako - zmysel, vlast-nosť, dar či schopnosť predví-dať určité udalosti, ktoré sa nám majú v živote za krátku dobu stať. Ženy majú tuto intuíciu roz-vinutú viac, lebo sú vnímavejšie a citlivejšie na svoje okolie. Možno si rokmi vybudovali tento svoj šiesty zmysel, aby lepšie chránili seba, svoje deti či rodinu. No muži skôr používajú fyzickú silu a nie akési tušenie niekde vnútri samých seba.

Kto ho počúva. To či máme tento zmysel viac či menej roz-vinutý závisí len na tom, či ho počúvame. A teda nikto nemá silnejšiu či slabšiu intuíciu, všetci ju máme rovnakú, no len málokto sa ňou skutočne riadi!

„Vedel/a som že sa to stane!“ Koľkí z vás to už povedali? Po-dľa mňa asi každý minimálne raz za život. Je veľa definícií toho čo vlastne intuícia je. Jednou z teórií je, že sú to spomien-ky. Tá definícia vysvetľuje, že ne-existuje minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Je len prítomný oka-mih, a teda všetko čo zažívame práve teraz ešte len zažijeme a na druhej strane sme to už zaži-li. Naša duša si to len pamätá a chce nás varovať. S tým potom priamo súvisí aj „deja vú“. Rozhodne tu však intuícia pre niečo je a nemali by sme ju len odignorovať. Nikdy nevi-eme, kedy nám môže pomôcť.

Drevorubač je passéPre mnoho ľudí je slovo metrosexuál synonymom k slovu homosexuál. Toto poňatie je však omyl. Pojem metrosexuál nemá nič spoločné so sexuálnou orientáciou. Zahrňuje mužov, ktorí míňajú veľkú časť peňazí na značkové či módne oblečenie, kozmetiku a návštevu solárií. inak povedané: sami na seba. Často sa v staros-tlivosti o svoj zovňajšok vyrov-návajú ženám, ba dokonca ich aj prevyšujú. Obľubujú rôzne vône a parfumy. Každodenné používanie pleťových krémov, mastí či hole-nie nie je u nich nič výnimočné, dokonca naopak. Samozrejme, kozmetické korporácie sú tomuto novému fenoménu priaznivo nak-lonené, a tak v krátkej dobe vzni-ká čoraz viac produktov práve pre „silnejšie“ pohlavie. Mnohé módne časopisy ich prezentujú ako ideál krásy či mužnosti, ale otvorene sa pýtam

- čo má takýto muž spoločné s mužnosťou? Nevravím, že by sa muž o seba nemal starať, prá-ve naopak, ale všetko v rámci normy. Je síce 21.storočie a ak si môžeme všimnúť všetko nap-reduje vo všetkých oblastiach života. Môžeme sa stretnúť s vi-acerými ľuďmi, čo neskrývajú svoju orientáciu ako to bolo nutné v minulosti, môžeme sa stretnúť s rôznymi prejavmi ľudí s rôznymi životnými štýlmi. Avšak pevne verím, že nenastane situácia, keď si chlapa budeme mýliť so ženou. Svet vždy bol, zatiaľ je a snáď aj bude naďalej diferencovaný na mužské a ženské pohlavie. Toto je rovnováha na zemi. Človek je však schopný aj tento jasne daný zákon porušiť, a tak sa tu už roky okrem jasne definovaných dvochpohlaví spolu s nami na Zemi prechádza aj mnohé neurčité... Včera a dnes: bývali časy, keď za muža bol označovaný chlap, ktorý smrdí od cigariet,

piva a potu. Poriadny chlap ide vraj po robote na pivo s kamarát-mi, metrosexuál sa však radšej hr-nie do obchodov, ku kozmetičke či kaderníčke. Poriadny chlap si oblečie trebárs košeľu aj keď má na nej nejakú škvrnu, metrose-xuála však chytí zúrivosť, keď nájde čo i len malý fliačik. Poria-dny chlap dokáže rozprávať len o autách, športe a ženách, zatiaľ čo metrosexuálovými ústrednými témami sú reči o móde, varení, životnom štýle a najnovších tren-doch. A priznajme si! Ktorej z nás sa nepáči mierne zanedbané str-nisko na jeho tvari? Poriadny chlap by mal mať z každého trošku. Ako sa hovorí, najlepšie je taký zdravý priemer. Je prirodzené, keď chcú aj muži vyzerať dobre, a tak sa o seba sta-rajú. ideál spoteného chlpatého chlapa sa každopádne vytráca. Veď takisto ako pre mužov nie sú príťažlivé ,,špinavé“ a neuprave-né ženy, tak isto aj my, ženy, sme

radšej v prítomnosti mužov, ktorí majú za sebou určitú hygienu a necítiť ich spotené telo na kilo-metre ďaleko. Avšak vždy upred-nostníme takého, ktorý na opus-tenom ostrove postaví chatrču s palmových listov, založí oheň a uloví nejakú tú miestnu špeciali-tu. Neodsudzujem a v podstate ani nemám nejaký vyhradený ná-zor na metrosexuálov. Každý má mieru potreby sa o seba starať, niekto viac a niekto menej. Keď títo muži majú tú potrebu vyššiu ako iní, je to ich osobný pocit, ich voľba. Avšak apelujem na to, že krása a zovňajšok je jedna vec, vnútorná osobnosť a charakter je vec druhá. No isto nie na druhom mieste! Správna dávka sebavedo-mia s prímesou charizmy - a hneď je úplne jedno či vám ladí košeľa k topánkam!Tak páni, starajte sa o seba ako uznáte za vhodné, ale nezabúdajte že ste stále muži! M. Demínová

„Vzťah je naša najdôleži-tejšia životná skúsenosť. Bez nej nie sme nič. Doslova.“

Takto začína kniha o ľudských vzťahoch jedného významného autora. A myslím, že mal prav-du... Kto sme. Vzťahy v našich ži-votoch nám určujú a ovplyvňujú úplne všetko. Dokonca aj to, kým sme my a aký máme ten najdô-ležitejší vzťah, a to: sami k sebe. Vzťah aký mame k sebe samému je ten najbudovanejší a najzloži-tejší aký budeme kedy riešiť. A to práve preto, že je taký ovplyvni-teľný! Až skrz vzťahy aké máme s okolím zisťujeme, kto vlastne sme, pretože každý z nás je ne-ustále vo vzťahu. Ku všetkému a všetkým. A preto po vzťahoch toľko túžime... A preto s nimi máme také problémy. Vďaka vzťahom poznáme všetky ľudské emócie, lebo oni nás nechajú všetky ich zakúsiť, dokážeme s rovnakou intenzitou

milovať aj nenávidieť, ignorovať aj žiarliť, trpieť či byť šťastný. Možno keby sa nám podarilo po-chopiť a ovplyvniť ľudské vzťahy, ovplyvnili by sme ich tak, ako oni ovplyvňujú nás. Vstupujeme do vzťahov naj-mä preto, že z nich chceme niečo mať. A keď nám už nedávajú to, čo sme od nich očakávali, čo sme si mysleli a po čom sme tužili, tak ich prosto ukončíme... Takto to ide dookola celým našim živo-tom. Myslíme si, že vieme čo je to láska, ako by mala asi vyzerať a čo by sme pri nej mali asi cítiť... No kto to skutočne vie? A kto to už skutočne cítil?Nezistili sme po istom čase, že to bola len mylná predstava?! bozk či facka, všetko je láska. Mnohé z našich vzťahov sa podo-bajú závislosti. Tak veľmi chceme mať niektorých ľudí v živote, že tomu obetujeme samých seba. Kedy si ľudia uvedomia, že život žijú sami pre seba, žijú svoj život, nie život niekoho iného?A potom, keď nás tí ľudia opustia,

zrazu nevieme čo robiť, nevieme kým sme! S ich odchodom sme stratili svoju vlastnú identitu. Ale tak to predsa byť nemá! Láska a vzťahy majú byť len súčasťou našich životov, a nie naše životy. Ale na to musí prísť každý sám. Darmo vám to niekto povie alebo si toto prečítate, každý si to musí prežiť a prísť na to.Toľko popierame, kým vlastne sme, len aby sme vyhoveli okoliu,

že sa úplne strácame. Ak sa nebu-dete ostatným zdať dosť dobrý a príťažlivý natoľko, aby s vami zostali, nechajte ich ísť. Pretože raz vstúpi do vášho života niek-to, komu sa to bude zdať dobré a príťažlivé a vy sa už nebudete musieť na nič hrať! Viem, že to znie ako klišé, ale ono je to naozaj tak. Pravda je taká, že bez vzťa-hov nie sme nič. bol by slávny človek „slávny“ keby ostatní k

nemu necítili obdiv? boli by sme obľúbení keby nás ostatní ľudia nemali radi? Ak budú v našich skúsenostiach chýbať vzťahy, tak neexistujeme. V tejto podmiene-nej skutočnosti môžeme byť tým, čím sme. Sme tým aké máme vzťahy. Sme dobrý ak nikomu ne-pomáhame? Sme zlý ak nikomu neublížime? Až vo vzťahoch k iným ľudom zisťujeme kto vlastne sme a kým chceme byť, či čo chceme! Sme pravdovravní, úprimní? Dobrí, ubližujeme? Chceme byť obľú-bení a trápi nás čo si o nás ľudia myslia? Odvíja sa od toho naša povaha a aj to ako sa obliekame a kde sa zamestnáme, koho si vez-meme a či budeme mať deti...Viem, že o ľudských vzťahoch sa toho už popísalo veľa, tak ako aj v tomto článku. No možno by sa o tom už toľko nepísalo keby ľu-dia už vzťahy pochopili a nerieši-li ich, netrápili sa nimi. A možno niektoré veci dávajú taký vysoký, významný zmysel, zmysel na takej úrovni, ktorú my nemôžeme

či nedokážeme pochopiť v naši-ch hlavách. Veci, ktoré utekajú opačným smerom ako racionalita. V ústrety záhube a sebadeštruk-cii. Problematika vzťahov je teda definovaná tak ako už bola mno-hokrát. isté je len to, že vzťahy sú jediná životná skúsenosť, ktorá vám dáva možnosť poznať samé-ho seba. Nemyslím len vzťahy k ľudom, ale tiež k veciam a uda-lostiam – dokonca aj k tomu, čo ste v živote prežili. Ľudí od seba netreba odháňať, či už sú dobrí alebo zlí. Pre niečo sme ich mali stretnúť. Či už pre nejakú skúse-nosť, ktorú sme mali prežiť a nez-áleží na tom či bola dobrá či zlá. Obe nám toho mohli dať rovnako veľa. ba dokonca zlé skúsenosti nás posúvajú ešte ďalej, možno aj preto, že si ich význam uvedo-míme až oveľa neskôr. Tak isto si aj význam istých ľudí v našich životoch uvedomíme neskôr. Mi-nimálne nám pomôžu definovať sa a na tom stoja a padajú všetky naše vzťahy! Carla Turcios

7.www.presstigeonline.skmarta.janacova@presstige.sk

Číňania odjakživa dokazujú, že zažili zrejme blízke stretnutia 3. druhu. Ich vyspelá myseľ a spôsob, akým vždy pozerali na svet, je iba ťažko pochopiteľný našimi parametrami.

inak to nie je ani v prípade staročínskeho umenia feng-šuej, ktoré sa čoraz častejšie vkráda do našich bývalých socialistických stavieb a robí z nich skutočne do-konalé miesto pre život. Určite sa vám už neraz stalo, že ste uvideli dom, ktorý na vás pôsobil takým príjemným dojmom, že ste začali pátrať po príčine tohto zvláštne-ho duševného stavu. Dôvodom bola dokonalá harmónia všetkých navzájom zladených prvkov, ktoré zapôsobili na vašu jemnú dušu. Trochu patetické? Možno. Prekvapivé? Ani trochu. Toto je, prosím pekne, feng-šuej, made in China. Feng-šuej je staré asi 5000 rokov a autorstvo sa prisudzuje Fu-Simu, prvému mystickému vládcovi čínskej prehistórie. Avšak Západ sa s týmto učením začal bližšie oboznamovať iba počas posledných dvadsiatich ro-kov. A dôvod? Aziati jednoducho ukrývali svoj skvost pred očami západného kapitalistického sveta. Postupom času sa však začali sťa-hovať, možno za lepším životom, a tak si do svojich nových príbyt-kov implantovali aj jednotlivé prvky umenia feng-šuej. Ako sa vraví: „Dobre sa chváli samo!“ V tomto prípade sa tak skutočne stalo a celý svet začal objavovať skutočný zmysel a blahodarný vplyv feng-šuej. Pre niektorých ľudí je umenie feng-šuej iba ďalší nový okultis-tický výdobytok, rovnako ako zá-plava anjelských sošiek v našich nielen ezoterických obchodoch. Pritom v Číne sa na mnohých mie-stach ani nezačne stavať, kým sa nezvážia všetky pozitíva aj negatíva miesta budúcej stavby. Vrcholoví manažéri v Číne, inak

ostrieľaní chladní muži s raciona-litou v srdci, považujú za absolút-ne prirodzené dôverovať starodá-vnemu umeniu feng-šuej.byt, dom, kancelária, toto všet-ko sú miestnosti, kde trávime väčšinu nášho času. Pokiaľ teda nepočítame zopár nadšencov, čo si idú po robote zabežkovať do najbližšieho lesa. Feng-šuej nie je žiadna násilná metóda, ktorá vás donúti vŕtať o pol noci do ste-ny, pretože sa niekde píše, že by v severovýchodnej časti bytu mal visieť obraz s motívom morského príboja. To nie! buď máte to šťas-tie a začnete s realizáciou feng-šuej ešte skôr ako zapustíte svoje korene, alebo sa môžete snažiť zmeniť vo svojom príbytku veci, ktoré nebudú bolieť ani vás, ani vášho partnera. Za pokus to stojí, pretože príčina vašich hádok, zlé-ho zdravotného stavu, či katas-trofálnej finančnej situácie môže byť práve v tom, že máte niekde zablokovanú energiu, ktorá tak nemôže prirodzeným spôsobom prúdiť po zákutiach vášho domu. Napr. také tzv. kúdoly prachu pod posteľou či v kútoch jednotlivých

miestností sú tie najhoršie „požie-rače“ univerzálnej životodarnej energie čchi. Ďalšími nebezpečný-mi „žráčmi“ je aj staré, obnosené a hlavne už nenositeľné šatstvo v našich skriniach. Práve tam totiž vzniká negatívna šárová energia uberajúca harmóniu a šťastie. Ubezpečujem vás, že tú sukňu veľkosti 34 už aj tak nebudete nosiť. Všetko, čo ste si neobliekli počas jedného roka, považujte za vyradené a (ne)milosrdne to ve-nujte radšej na charitatívne účely. Druhá možnosť je, že si z toho urobíte prachovku na vymetanie spomínaných kúdolov. Feng-šuej môže pomôcť v akejkoľvek oblasti, pretože tak ako na nás pôsobí priestor a príro-da, aj my pôsobíme na ňu. Apro-po, príroda. Číňania si vedeli ke-dysi spočítať dve a dve a dospeli k záveru, že je lepšie s prírodou vychádzať, ako s ňou bojovať. Aj keď slovné spojenie Číňania a ži-votné prostredie je v dnešnej dobe skutočný oxymoron.

Vyberáme exteriér Každá potencionálna budova,

o ktorú máme záujem, by mala byť chránená zozadu druhou bu-dovou alebo kopcom. Kopec je príjemnejšia forma ochrany, pre-tože tak cítime akúsi spojitosť s prírodou (ak na tom kopci práve neodpočíva nelegálna skládka). V prípade budovy chrániacej nás zozadu by nám mohla prekážať istá strata súkromia a voyerizmus niektorých susedov. Okolité bu-dovy by mali mať podobnú výš-ku, pretože v prípade prevýšenia by sme sa mohli cítiť stiesnení. Absolútne najnevýhodnejšou for-mou je dom postavený na kopci. Práve ten je vystavený všetkým negatívnym vplyvom, čo vytvára negatívnu čchi. Čo sa týka tvaru domu, feng-šuej dáva prednosť pravidelnosti. Tento fakt nejde proti našej priro-dzenosti, pretože aj v samotnom živote je nám sympatickejšia istá pravidelnosť ako asymetria (platí to aj v prípade voľby partnera). Za štvorcový, obdĺžnikový, guľatý či osemhranný tvar domu by som vás skutočne pochválila. Naopak, nepravidelné tvary napr. písmena L vytvárajú u ľudí dojem, že tam

niečo chýba. A teraz si predstavte dom, pri ňom strom, syna ešte vynecháme a nahradíme ho rybníkom, riekou a v tom najšťastnejšom prípade prístavom. Takto situovaný dom spolu s prírodnou vodou je to naj-pozitívnejšie miesto, aké si človek môže pre svoj život vybrať. Ak nemáme toľko šťastia, prírodnú vodu môžeme nahradiť fontánou či bazénom. Stále vám to pripadá ako návod na život pre „horných desaťtisíc“? No, aspoň máte pre čo žiť a zarábať.

Dolaďujeme interiér Vstupné dvere do bytu by sa mali otvárať dovnútra, aby pozitívna energia čchci moh-la prirodzenou cestou vstúpiť a prúdiť tak do bytu. Samozrejme, záleží aj na tom, koho si k sebe pozvete, no tento problém si už musíte regulovať sami. byt by nemal byť preplnený nábytkom, veď akákoľvek preplnenosť ľudí znervózňuje. Zdôrazňovať, že neporiadok a tmavé nepoužívané miestnosti vytvarujú stagnáciu energie snáď ani nemusím. Mys-lím, že každý človek sa vnútorne dobre cíti v osvetlených a pries-tranných izbách a na toto zistenie skutočne nepotrebuje štúdium feng-šuej. Ak by sa však niekto odhodlal zahĺbiť do tohto učenia, postupne by zistil, že s 95 percen-tami z toho, čo sa dozvedel súhla-sí a dokonca podľa toho aj žije. V zásade potom treba doladiť už len skutočné maličkosti, aby zavládla v priestore dokonalá harmónia aj bez brise Esence. Najdôležitejšími miestnosťa-mi podľa feng-šuej je kuchyňa a spálňa. Kuchyňa ako srdce domu a kúpeľňa ako vždy zatvorená 13. komnata by nemali byť situované v centrálnej časti bytu. To je totiž tzv. oblasť šťastia, kde sa najčas-tejšie schádzajú všetci členovia rodiny (obývačka-televízor). V kuchyni sa nachádza sporák, ako symbol rodinného bohatstva. Dô-

ležité je preto mať vždy dostatok jedla, aby sme si na ňom mohli niečo uvariť. Pokiaľ v kuchyni niečo nefunguje, vyskytnú sa v živote človeka problémy v práci.V spalni trávime v priemere osem hodín denne (niektorí milovníci aj viac), preto sa jej musí veno-vať zvýšená pozornosť. Najdô-ležitejšie je umiestnenie postele tak, aby osoba, ktorá na nej leží, videla každého prichádzajúce-ho. Zrkadlá sú v učení feng-šuej veľmi prospešné, (a nielen tam, rozumieme si, ženy...), ale v prí-pade spálne s nimi musíme zaob-chádzať veľmi opatrne. V žiad-nom prípade ich neumiestňujeme oproti posteli, pretože to spôsobu-je napäté vzťahy v domácnosti. Obývacia miestnosť by sa mala nachádzať blízko kuchyne a spálne, takéto rozdelenie prináša pohodu, mier a pocit bezpečia. Ľudia v takto rozmiestnenom byte spia tak čo najďalej od vchodo-vých dverí, pričom nie sú rušení nočnými zvykmi opitého suseda.Toaleta by mala byť oddelená od kúpeľne (ak je to, samozrejme, možné), veľkosťou malá a nená-padná, dvere vždy zatvorené a veko sklopené... Že, muži! V neposlednom rade správa pre ženy a všetkých milovníkov sušených rastlín. Z hľadiska feng-šuej sú sušené kvetiny absolút-ne nevhodné (aj keď krásne ako nesmrteľná Morticia), pretože už v sebe nemajú vodu (a feng-šuej v preklade znamená vietor a voda). Nech to znie akokoľvek šiale-ne, obyčajné presunutie kresla na opačný koniec miestnosti môže skutočne zlepšiť kvalitu života v mnohých ohľadoch. Ak sa zlepší niečo vo vašom príbytku, zlepší sa aj v súkromnom živote. Všetko na svete je o energii a feng-šuej s touto energiou pracuje a us-merňuje ju tak, aby každý človek priaznivo pocítil účinky „vetra a vody“.

Ľubica Sekerková

Ľudské vzťahy

Vietor a voda vo Feng-šuej“Nech to znie akokoľvek šialene, obyčajné presunutie kre-sla na opačný koniec miestnos-ti môže skutočne zlepšiť kvalitu života v mno-hých ohľadoch. Ak sa zlepší niečo vo vašom príbytku, zlepší sa aj v súkrom-nom živote.

8. www.presstigeonline.skredakcia@presstige.sk

Partneri:

9.www.presstigeonline.skmichal.andel@presstige.sk

Parnass

MichalAndel

PetraSotáková

AK

O S

OM

SA

NA

SR

AL

whoever

Michail Rákos

-Cherubíni

Andelovich

WH

AT

EV

ER

Foto

graf

fa

ntas

tiká B

asta.RD

Manifest

V na dnešné halucinácie,

o ktoré sa pre vás postarala

iných

SE

ST

RA

10. www.presstigeonline.skmichal.andel@presstige.sk

Via Litera

- Prečo práve Slovensko? Čo Vás sem ťahalo, už okrem Cyrilo-metodského odkazu?- Prísť na Slovensku bola pre mňa náhodná, ale dobrá voľba. Poda-rilo sa mi získať štipendium zo slovenskej vlády na doktorand-ské štúdium v bratislave. bolo to pre mňa veľmi milé prekvapenie, takže po štúdiu v talianskej Peru-gii som cez belehrad docestoval na Slovensko. Necelý rok som sa učil slovenčinu a potom som sa začal bližšie zoznamovať so slo-venskou literatúrou a kultúrou. Ešte na začiatku som vedel, že slovanské pozadie, spoločné cy-rilometodské dedičstvo (ktoré spomínate), ale aj novšie veľmi podobne historicko-politické podmienky oboch krajín budú zárukou, že adaptácia v novom prostredí nebude trvať veľmi dlho. To sa neskôr osvedčilo aj v praxi.

- Bolo pre vás ťažké sa presadiť? Ako ste zvládali prvé dni na Slovensku?- Prvé dni neboli veľmi ružové, ale to tak funguje asi všade. Mám rôzne skúsenosti, ale ja som našťastie človek, ktorý rýchlo zabúda na zlé skúsenosti a rád a dlho si pamätá iba tie dobré. Je pochopiteľné, že prijatie cu-dzinca v inom prostredí predsta-vuje dlhý, špecifický a neľahký proces. Ja som však bol úporný, plný entuziazmu a chcel som

ponúknuť vždy aj svoju prizmu videnia (popri tej domácej, ab-solvovanej) vo vedeckej sfére, ktorej sa venujem. Verím, že po-hľad zvonka veľmi často dokáže úprimne obohatiť, upozorniť, rozšíriť, resp. osviežiť domáce horizonty, ktoré koniec koncov prirodzene vo svojej podstate potrebujú sebareflexiu v dialógu s inými názormi a kultúrami.

- Už za ten druhý rok ste mali možnosť zoznámiť sa s viacerými spolupracovník-mi. Aký máte s nimi vzťah, čo by ste zmenili a prečo?- Na Slovensku som stretol veľ-mi prijemných kolegov, s ktorý-mi rád a aktívne spolupracujem dodnes. Mal som možnosť pô-sobiť na niekoľkých európskych univerzitách, Slovensko však bolo pre mňa v tom smere jedno plus navyše. Samozrejme, problémy sú všade, všelijakí ľudia taktiež, ale záleží na tom, aký postoj si vy-budujete so spolupracovníkmi a ako oddane sa budete venovať práci. Úprimnosť a kvalita by mali vždy vyhrávať. Niekedy sa však na tejto ceste vyskytnú prekážky, ale netreba ich brať príliš tragicky, treba raziť svoju cestu, poctivo pokračovať ďalej, nezávidieť a nepodceňovať ni-koho. Pozitívne výsledky sa skôr či neskôr ukážu a budú kladne ocenené.

- Ak dobre viem, vyučujete ma-cedónsky jazyk. Aké vyučova-cie metódy používate?- Macedónsky jazyk vyučujem už druhy rok v Nitre, predtým som učil (okrem iného) macedónčinu aj na Filozofickej fakulte v bra-tislave. Vždy sa snažím robiť in-teraktívne hodiny so študentmi. Okrem lekcií z učebníc ponúkam aj priestor na vzájomnú živú konverzáciu. Na témach sa spolu vopred dohodneme, premietame pritom aj dokumentárne a hrané filmy, počúvame a prekladáme balkánsku hudbu a pod. Trvám na tom, aby študenti získali ši-roké a užitočné znalosti, ktoré sa im aj prakticky zídu v procese zdokonaľovania sa v štúdiu jazy-kovednej slavistiky alebo napr. aj počas cesty alebo letného dovo-lenkovania na balkáne.

- Chceli ste byť stále pedagógom?- Práca so študentami ma baví. Dokážem pochopiť študentský svet, aj ja som prešiel cez tieto lavice, preto sa usilujem, aby som študentom ponúkol to naj-lepšie, čo sa len dá. Som rád, že viacerých študentov to oslovuje a že je to pre nich zaujímavé a pod-netné. inak som si stále nepred-stavoval, že by som bol pedagó-gom, viac ma lákala vedecká a umelecká práca. Ale nepochybne aj pedagogická prax určite pris-pieva k prehlbovaniu mojich pro-

fesionálnych zámerov.

- Čoskoro vyjde vaša ďalšia publikácia pod názvom „Slovensko - Macedónske literárne a kultúrne vzťahy“. Môžete čitateľom v krátkos-ti priblížiť, o čom to je a o čo vlastne prichádzajú?- Kniha už vyšla v bratislave v slovenskom jazyku a podľa re-cenzentov je to prvá a komplexná literárnohistorická analýza tých-to vzťahov, začínajúc od cyrilo-metodského dedičstva až podnes. ide o prácu predovšetkým z dejín umeleckého prekladu, ktorá po prvý raz skúma túto doposiaľ neprebádanú problematiku a re-zonuje v širšom kontexte, najmä slavistickom, literárnovednom a translatologickom. Podáva tým obraz o dejinách prítomnosti slovenskej literatúry a kultúry v Macedónsku a o macedónskej literárnej a kultúrnej činnosti na Slovensku.

- Chystáte nejaké novinky?- áno, napr. na pôde Ústavu kul-túrneho dedičstva Konštantína a Metoda spolu s kolegami pracu-jeme na niekoľkých vedeckých projektoch, ktoré čoskoro isto vyvrcholia k zrodu nových štú-dií. Takisto neúnavne pracujem aj na afirmácii slovenskej lite-ratúry a kultúry v prvom rade v balkánskom prostredí, ale aj vo svetových šírkach, kde sa mi

ukazujú príležitosti a vhodné výzvy na uplatnenie. Do blízkej budúcnosti plánujem publikovať ešte niekoľko knižných prek-ladov zo slovenskej literatúry v macedónčine, vydať slovakistic-kú monografiu v macedónčine a taktiež aj novú básnickú zbierku v Macedónsku. Neznáme je zatiaľ iba tempo, ktorým sa všet-ky tieto úlohy budú realizovať.

Štefánia Bérešová

Stručný životopis:Literárny vedec, kritik, esejista, básnik a editor. Štúdium všeo-becnej a komparatívnej litera-túry absolvoval na Filologickej fakulte Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Skopje. V roku 2007 obhájil doktorskú dizertačnú prácu Metaforické modely obrazotvornosti v poézii Jána Ondruša na Katedre slovenskej literatúry Univerzity Komens-kého v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako vedecký pracovník v Ústave pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda na Filozofickej fakulte Univerzi-ty Konštantína Filozofa v Nitre. Pracoval aj v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave. Je členom klubu nezávislých spisovateľov Slovenska. Popri výskumnej práci v oblasti mace-dónsko-slovenských kultúrnych a literárnych vzťahov prekladá zo slovenčiny do macedónčiny.

Zvonko Taneski: Dokážem pochopiť študentský svet, aj ja som prešiel cez tieto lavice

Háčiky na pointuZamýšľať

sa nad tým, prečo ľudia vlastne píšu je, ako riešiť známu otázku sliepky a vajca.

Niekto chce dosia-hnuť svetovú slávu, tamten si myslí, že má patent na životné pravdy a chce to každému doká-zať, iný si len kompenzuje a lieči psychické problémy. Potom sú tu ľudia, ktorí distingvovane popíja-júc vínko onanujú nad vznik-nutými fiktívnymi aj reálnymi charaktermi a hľadajú v nich zmysel, chyby, posolstvá. Nap-riek tomu, že sami by to nedoká-zali. Alebo možno práve preto. Literatúra sa šíri, brak taktiež, niektorých ľudí živí, iní na nej bezuzdne zarábajú, ďaľsích zase trápi, zabáva a úprimne neza-ujíma. Alebo ju menia za pivo a vodku, ako notoricky známy Šaňo u Frankieho za starých čias. Posledná snaha o takýto barter moc nevyšla. Šaňo vydáva knižku, a teda už má vyššie nároky. Skončilo to obvinením z dajakého zlodejstva či inej lotroviny tesne predtým, ako mu hlava klesla k pivu a zaujal polohu spánku spravodlivých. Nuž, ľudia a ambície sa menia. Tým nechcem povedať nič zlé, len jemnú poznačenosť. Ako ale ostatne u každého z nás.Niekto sa zase literatúrou dusí. Zatiahnuté záclonky, vonná tyčinka, stolná lampa na poličke nad posteľou a nihilistické písmená kohosi so zvláštnym pohľadom na svet, stávajú sa svetom obete, bezbranne ležiacej pod celou ťarchou tejto atmosfé-rickej periny. Duševná mastur-bácia, ale dávkovať rozvážne. Choroby sa šíria aj touto cestou. V Amerike začali predávať akési čítačky. V podstate malý prenosný počítač, do ktoré-ho si stiahnete z netu knižku a môžete čítať. Nerozumiem rozruchu, ktorý to spôsobilo. Osobne ostávam pri vôni papiera a tvrdej väzbe. Knižnica sa mi tak nevymaže jedným ťahom, tá stena v mojej izbe taktiež pôsobí dáko intelektuálnejšie, nekazím si tým už aj tak dosť pošahané oči a nemusím sa báť, že sa mi pri vyvrcholení vybijú baterky. K problematike písa-nia spätne dodám už iba fakt, že osobne píšem kvôli akémusi pocitu závislosti. Schopnosť vylučovania je totiž jedna z primárnych funkcií ľudského organizmu a pokiaľ si ju zachovávam aj v tejto oblasti, stále môžem povedať, že som nažive. A dajako ma netrápi, či si k tomu ozaj dá niekto ten pohárik a bude rozpitvávať môj duševný a psychický stav. Pretože to je už naozaj point-less, ako ostatne, s odhľadom aj celý tento odstavček...

Michal Andel

11.www.presstigeonline.skmichal.andel@presstige.sk

Smrť Dicka Francisa

14.februára dopísal Dick Francis svoju poslednú detektívku.

Jej zápletku, vyvrcho-lenie, pointu aj rozuz-lenie poznajú najlepšie jeho najbližší, pretože túto naozaj prežil. Tento človek, vlastným menom Richard Stanley Francis, bol nielen vášnivý tvorca a následne aj exekútor rôznych zločineckých posta-vičiek, ale celý život aj džokejom. Predurčenie na to mal nielen vzrastové a rodinné (jeho otec tento šport takisto uvádzal ako svoje hobby), ale hlavne oplýval skutočným talentom. Podarilo sa mu vyhrať viac ako 350 dostihov a v rokoch 1953 až 1957 jaz-dil aj pre kráľovnú matku. Po ukončení kariéry začal pracovať ako dostihový korešpondent pre London Sunday Express, ako prvú knihu vydal svoju autobi-ografiu Šport kráľovien v roku 1957. Prvý román sa mu podarilo dokončiť o päť rokov neskôr a odvtedy pokračoval tempom aspoň jednej knihy ročne. Až na malú šesťročnú odmlku po smrti jeho ženy v roku 2000 v tom pokračoval až do spomínaného 14.febru-ára.

Chytený Salinger

Ďalším nekrológom bude ten o Jerome Davidovi Salin-gerovi, ktorého chytila kmotra smrť 27. januára.

Salinger je kaž-dému notoricky známy románom Kto chytá v žite. Náruživejším čita-teľom môžu niečo hovoriť aj jeho poviedky o rodine glassovcov. Vôbec prvým dielom, ktoré vyšlo aj z podnetu jeho učiteľa v kurzoch tvorivého písania na Columbia University, editora časopisu Story, Whitta burnetta, bola poviedka Mladí ľudia, zaoberajúca sa niekoľkými ľuďmi bez životného cieľa. Vo väčšine jeho nemnohých diel sa taktiež zaoberal problémami dospievania a dosahov rôznych udalostí na psychiku mladých mužov (problematika vojny u Seymoura grassa a iných tráum u Holdena Caufielda). Salinger bol taktiež známy svojou uzavretou povahou, keďže sa vôbec neobjavoval na verejnosti a aj rozhovorov poskytol iba zopár. Od roku 1965 taktiež nepubliko-val žiadne dielo.

Číta sa čítačka

Nie celkom no-vým, avšak v pos-lednom čase dosť mohutne sa rozví-jajúcim vynálezom, ktorý ma za cieľ priblížiť viac kníh širšej verejnosti, je knižná čítačka. Tak ako sme toho sved-kami pri napr. mo-bilných telefónoch, tieto vecičky nap-redujú enormným krokom. Napomáha tomu aj dnešný systém tlače papierových kníh, keď je celý text už pred tlačou v elektronickej podobe, formáte .doc alebo pdf. Čo teda bráni autorovi, aby za relatívne menší poplatok poskytol takto svoje dielo na stiahnutie z internetu? Čitateľ môže potom pohodlne nosiť tisícky kníh v jednej 170 gramovej čítačke. Na honoráre si však potom neprídu vydavate-lia, kníhviazači, kníhkupci a celkovo takmer všetci ľudia živí z tohto priemyslu. Nielen z kolegiality si túto vymoženosť nekupujem. Mám jednoducho rád tu romantiku tvrdej väzby...

Knižné novinky na tento mesiac „Byť idiotom neni žadna sranda,“ tvrdí Forrest gump, hrdina románu, ktorý dokazuje ne-viazanosť životnej múdrosti s vysokým iQ. Keďže filmová podoba tohto príbehu sa stala kultovým filmom svo-jej doby, myslím, že netreba zvlášť predstavovať ani tento román z pera Winstona grooma. „Teď si držte klobouky, pojedeme z kopce!“ Hovorí zase Joel D. block, autor knihy Rychlovka, ktorá sa, ako už titul naznačuje, zaoberá fenoménom či už čisto náhodného, ale isto akútneho sexuálneho vyžitia. Kamasútra modernej spoločnosti. Snáď jemne v podobnom žánri je aj zbierka rozprávok Tisíc a jednej noci, ktorá v kompletnom a treba povedať, že aj štýlovom, sedemzväzkovom vydaní vychádza konečne aj u nás. Výsledok 25 roč-nej práce prekladateľa Jána Paulinyho si tak môžete vystaviť vo svojej knižnici aj vy. Je toho rozhodne viac, čo vzišlo zo slovenských tlačiarní v poslednom čase a čo by sa oplatilo spo-menúť. Priestor a čas je však neúprosný.

Keď sa vysloví meno Nick Cave, v prvom rade nám pred očami vyskočí spojitosť s hudobnou sférou. V súčasnosti však o ňom môžeme hovo-riť aj v súvislosti so svetom literárnym. Jeho najnovší román Smrť Bunnyho Munroa má skutočné predpoklady stať sa dielom kultovým. Nick Cave je uznávaným au-strálskym spevákom. Jeho piesne sú plné posadnutosti láskou, smrťou a náboženstvom, čomu nie je ináč ani v jeho literárnom pôsobení. Je vedúcim spevákom skupín The bad Seeds a grinder-man a na hudobnej scéne sa pohy-buje približne tridsať rokov. Na-písal hudbu pre filmy: Nebo nad berlínom, Zabitie Jesseho Jamese zbabelcom Robertom Fordom a pre Cestu od Cormaca McCarty-ho. Jeho prvý román A uzrela os-lica anjela vyšiel v roku 1989. bunny Munro je od prvej vety románu postavou fatálnou, je prekliaty a odsúdený k odchodu z pozemského sveta: „V hajzli som, pomyslí si bunny Munro vo chvíľke jasnozrivosti príznačnej pre tých, ktorí majú o chvíľu zom-rieť.“ Je podomovým obchodní-kom s kozmetikou, čo zasa nie je až také netradičné. Jeho pracovné cesty ku zákazníčkam však spája aj s inou, oveľa príjemnejšou čin-nosťou. bunny je neukojiteľný, vždy pripravený záletník, ktorého je-diným cieľom je dostať sa pod sukňu čo najväčšiemu počtu žien. Nejde mu o vek, krásu či romanti-ku. ide mu len o ukojenie svojich sexuálnych chúťok vždy a všade. bunny je v angličtine ušiačik, zajačik, králiček a v prenesenom zmysle slova aj krásavica alebo záletník, čo je teda veľmi príz-načné pre hlavného hrdinu tohto románu. Je vidieť, že Cave sa pohral aj s menom svojej hlavnej postavy. Nakoniec ako so všet-

kým od jazyka, štýlu, cez fiktívne pôsobenie hviezd hudobnej scény až po jednotlivé charaktery svo-jich postáv. Doma bunnyho očakáva jeho psychicky labilná žena, kto-rá sa so svojím údelom manželky bunnyho Munroa pasuje zo všet-kých síl a malý syn bunny mladší – nadpriemerne inteligenté die-ťa, ktoré sa neocitne v románe takmer ani na okamih bez svojej „múdrej“ encyklopédie. bunny však potrebuje ku šťastiu povinnú dávku alkoholu, ktorou zaháňa z hlavy akúkoľvek triezvu myšlien-ku a čo najväčší počet povoľných žien. i keď zo začiatku kniha pô-sobí úsmevne, je iba otázkou času kedy čitateľ pochopí hĺbku tragi-

komiky, v ktorej sa rockový spe-vák Nick Cave nezaprie. Rozpra-cuváva príbeh plný metaforického zahmlievania, kde sa prepletá svet reality s nadzmyslovou a snovou symbolikou. Zlomovým bodom, ktorý oddeľuje úsmevný ráz tohto ro-mánu od tragického až tragikomi-ckého je samovražda jeho ženy, ktorú spácha pod ťarchou bun-nyho vyčíňania. Zostane zrazu sám so synom bunnym mladším a so zomierajúcim otcom bun-nym starším. Trojgenerácia bun-nyovcov je zvláštnou fatálnou rodinou. Starý otec bol za svojich búrlivých rokov rovnakým zálet-níkom ako jeho syn. bunny zas žije v zatvorenej bubline sexu a

alkoholu. Ako ovplyvňuje otcov zhýralý život malého bunny-ho sa v románe nedoz-vieme, no môžeme si predstaviť jeho ďalšie životné pôsobenie mimo deja. Nie náhodou sa počas príbehu rúti naprieč Anglickom Rohatý zabijak, nadržaný mladík s umelými rohami a trojzubcom, ktorý terorizuje húfy žien v ob-chodných centrách. Nie náhodou sa v bunnyho malom aute ozýva rytmický spev Kylie Minogue a apokalyptický recitatív skupiny Queen. Nad hlavami protagonis-tov ustavične zúri búrka a dážď, a ak sa aj na chvíľu vyjasní, útočia na nich kŕdle vtákov. Jazyk romá-nu je básnicky vypätý, vzápätí drsný až vulgárny, štýl je presný a plný napätia. bunny je na prvý pohľad negatívnou postavou, ktorá neprináša pre spoločnosť takmer žiadnu funkciu. Rodina a manželstvo nie sú v jeho poníma-ní zodpovednou inštitúciou, zá-ujem o syna je minimálny, záujem o ženu ešte minimálnejší. Avšak čitateľ časom pochopí bunnyho vnútorný boj. Zaujímavou posta-vou nie je však len on sám, ale aj jeho malý syn, ktorý je hrdinom najmenším, no zároveň najsil-nejším. Jeho pohľad na život je pohľadom detským, no v skutoč-nosti vyzretým a duševným. Cave vydal ku knihe aj sprie-vodný soundtrack. V októbri pod-nikne Špeciálne vystúpenia po Európe, ktoré budú kombináciou živej hudby a čítania úryvkov z jeho románu. Knihu Smrť bun-nyho Munroa kúpilo na preklad už vyše tridsať krajín.

Katarína Trnovcová

Fatálna storry o jednom Ušiačikovi Kabelková kniha, ktorá vonia kávou

Každý z vás už v živote určite videl vreckový slovník. Na jeden sa práve pozerám, leží predo mnou na stole. Neviem kto vymyslel tento výraz, ale musel mať buď obrovs-ké vrecká alebo evidentne pokrivené vnímanie reality.

Vreckové slovníky totiž do vrecka určite nestrčíte. Možno tak do kabelky. Ale pravda, kto by nosil v kabelke slovník (ak sa samozrejme nenachádza pod Eiffelovkou alebo Víťazným oblúkom). V kabelke sa nosí totiž prevažne ľahká literatúra. Ľahká v každom zmysle slova. Taká do autobusu alebo keď ča-káte dve hodiny na študijnom oddelení. A ak vás už prestalo baviť čítať o tom, čo sa komu stalo, či všetko či nič a kto kam odišiel s dcérou či bez nej a či sa vrátil, tak je tu riešenie. Coffee stories (alebo Deň ako každý iný) je útla knižočka, ktorú napísal človek hovoriaci si Pavel Sibyla. inak aktívny bloger a novinár z týždenníka Trend. Zrejme aj vášnivý kávič-kár. Túto knižku ľahko strčíte nielen do kabelky, ale aj do vrecka. Má totiž len 81 strán. Obsahuje poviedky (patrilo by

sa povedať, že zo života), kto-ré sú rozdelené do troch častí pomenovaných podľa rôznych druhov kofeínovej závislosti. Espresso, Macchiato a Long black. Pod každým názvom sa skrývajú tri krátke, no o to zaujímavejšie poviedky. Rozo-hratý príbeh, sem – tam trocha absurdity, štylisticky čisté vety a nakoniec príde aj pointa. Ak nepríde, treba si domyslieť. Za-ujímavé sú aj autorove postrehy zo života: „Celý život v sebe nosíme nejakú obavu - z budú-cnosti, z nepochopenia, z bezcit-nosti. Kŕmime si v hlave strach pred ránom, keď zrazu nebude-me mať silu v rukách či myšlie-nkach, ktoré nás živia. Potom sa nám začne dariť a obavy po-minú. Ale prídu ďalšie.“ A je aj vtipný. Sibyla napísal, že vraj krát-ke poviedky pre ľahké čítanie a vážne prežívanie. No ako sám píše v jednej zo svojich povie-dok: „Sú fakty a sú deje, súvis-losti nech si každý hľadá sám.“ A takto je to aj s touto kabel-kovou knihou. Čítať, vnímať, trošku sa zamyslieť a vziať si to svoje. Coffee stories naozaj od-porúčam.

Jana Šlinská

Avízo à la PRESStige

“Bunny je neukojiteľný, vždy pripravený zálet-ník, ktorého jediným cieľom je dostať sa pod sukňu čo najväčšiemu počtu žien.

12. www.presstigeonline.skjuraj.cernota@presstige.sk

Res Publica

Ján Figeľ v tretiu februárovú sobotu načrtol,ako to môže vyzerať so zostavovaním vlády po júnových parlamentných voľbách. Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po mimoriadnom zjazde KDH vyhlásil, že najlepšou alternatívou pre Slovensko je sformovanie stredopravej koalície, pričom si praje, aby súčasná vládna strana Smer zasadla do opozičných lavíc. „Urobíme všetko pre to, aby takáto alternatíva mohla vzniknúť. Alterna-tíva so Smerom v opozícii,“ vyhlásil Figeľ. Hoci predseda kresťanských demokratov naj-skôr nekonkretizoval s akým politickým subjektom si predstavuje ideálne vládnutie, neskôr prezradil, že by to mala byť SDKÚ–DS. Podľa neho je táto strana ku KDH blízka programovo aj skúsenosťa-mi. Je ale pravdou, že KDH neodmietlo Smer úpl-ne. Fígeľ totiž pripustil možnosť aj tzv. širokej

pravo – ľavej koalície. KDH však požaduje, aby okrem kresťanských demokratov a Smeru zasa-dol v tomto pravo – ľavom zoskupení ešte jeden pravicový subjekt. Ale keďže ako jediná do úvahy prichádza Dzurindova strana, ktorá sa už dávnej-šie nechala počuť, že so sociálnymi demokratmi nebude v žiadnom prípade vládnuť, je projekt tzv. širokej koalície nerealizovateľný. Napriek tomuto faktickému odmietnutiu si KDH pre svoju údajnú dvojznačnosť vyslúžilo kri-tiku SDKÚ-DS. Predseda jej poslaneckého klubu Stanislav Janič povedal, že KDH hrá na dve strany. „Keď nemáte jasný názor a neviete zaujať jasný postoj, tak potom špekulujete, ako to povedať, aby niečo bolo biele a ak bude potrebné, tak aj čierne. Takto ja chápem KDH,” deklaroval Janič.Figeľ sa voči tejto kritike razantne ohradil. Od-mietol obvinenia „z dvojtvárnosti“ pričom zopa-

koval, že spoločnú vládu so Smerom pripúšťa až v druhom „krajnom“ prípade. Ten by podľa neho nastal v situácii, kedy by sa zostavovanie vlády bez Ficovej strany nezaobišlo. „Ak by na Slovensku nebolo možné zosta-viť vládu bez Smeru. Vtedy by stabilné politické strany naprieč politickým spektrom mali hľadať riešenie, ktoré by mohlo byť nielen vyvážené, ale veľmi dôležité pri východe Slovenska z krízy,“ po-vedal Figeľ. Práve hospodárska kríza je hlavným motí-vom prečo KDH pripúšťa spoluprácu s Ficom. Kresťansko-demokratický predseda pritom ako príklad uvádza Maďarsko. Podľa neho dve voleb-né obdobia nezodpovednej politiky dominantných socialistov spôsobili, že sa krajina ocitla v kríze vo všetkých sektoroch: finančnom, ekonomickom a spoločenskom. Juraj Černota

Červená pre SmerPredseda kresťanskodemokratického hnutia Ján Figeľ dal povolebnej spolupráci so Smerom červenú. Za najlepšiu alternatívu pre Slo-vensko pritom považuje koalíciu vytvorenú zo stredopravicových strán.

Blíži sa koniec Róberta Fica? Väčšina slovenskej spoločnosti je dnes pres-vedčená, že „ľavicový“ Smer júnové parlamentné voľby vyhrá, sformuje kabinet a bude vládnuť ďalšie štyri roky. To však vôbec nebude také jednoduché ako sa zdá. Sociálni demokrati, ešte predtým ako znovu uchopia moc, musia totiž vyriešiť jeden vážny problém. Nájsť niekoho s kým by mohli zostaviť vládu. Pozrime sa preto bližšie na vzťah jednotlivých politických subjektov k spolupráci so Smerom: Opo-zičné strany tj. KDH, SDKÚ-DS a SMK prostred-níctvom svojich predstaviteľov vyhlásili, že so so-ciálnymi demokratmi spolupracovať nebudú. Určite pritom nejde o nejaké bezobsažné floskule. Tieto strany prakticky celé volebné obdobie ficovej vlá-dy presviedčali verejnosť, že na Slovensku jestvuje „boľševická strana“, ktorej predseda sa pokúša nas-toliť jednu z foriem totalitného systému. ich akákoľ-vek kolaborácia s Ficom by preto vyznela ako riadne pokrytectvo. O vláde s „ľavičiarmi“ nechcú počuť ani dve strany, ktoré pravdepodobne po voľbách zasadnú do parlamentu: SAS a Most - Híd. ich volebný úspech totiž z veľkej miery závisí od vymedzovania sa voči Ficovmu kabinetu, pričom pohľad na jeho vládu majú podobní ako vyššie spomínaní „opoziční“. A čo súčasní Ficovi kolegovia: SNS a HZDS? Tu vyvstávajú dva veľké problémy. Po prvé; neexis-tuje žiadna záruka či tieto politické subjekty vôbec v parlamente po voľbách ešte uvidíme. Preferencie Slotovej a Mečiarovej strany sa dlhodobo pohybujú na hranici zvoliteľnosti. A po druhé; Smer tak ľahko nezabudne na obrovské prešľapy, ktoré SNS a HZDS počas vládnutia vyrobili. Nimi „pošpinili“nielen svoj obraz, ale aj ten Smerácky. Z toho dô-vodu by ich opätovná účasť na vláde bola pre Fica príliš problematická. Teda ako z tohto stručného výpočtu vyplýva, sociálni demokrati sa budú po voľbách nachádzať v takmer bezvýchodiskovej situácii. Je preto najvyšší čas položiť si otázku - blíži sa koniec Róberta Fica?

Juraj Černota

Robotníci, extrémisti a demokraciaNeriešenie problému útlaku robotníkov je nebezpečenstvo, ktoré môže celú spoloč-nosť uvrhnúť do osídiel extrémistov. Podmienky časti robotníkov, ktorí pracujú v slo-venských podnikoch, resp. v podnikoch na Slo-vensku, sú, eufemisticky povedané, nepriaznivé. Niektoré spoločnosti, sledujúc znásobenie svojich ziskov, totiž často vystavujú svojich zamestnancov tvrdým opatreniam. Dochádza k znižovaniu mzdy, k neúmernému zvyšovaniu nadčasov a k skracovaniu dovoleniek. Výnimkou nie je ani vyhrážanie sa stra-tou pracovného miesta tým, ktorí si dovolia kritizo-vať podmienky ich práce. Tento stav sa príchodom hospodárskej krízy dokonca zhoršil, keďže niektorí zamestnávatelia získali argument prečo „pritvrdit“ ešte viac. O týchto zásadným prešľapom sa nehovorí alebo nevie. Média mlčia, pretože sú s kapitálom previa-zané, a teda nemôžu ísť proti systému ako takému. Politici túto tému obchádzajú, pretože nechcú, aby firmy odišli do krajín, ktoré ponúkajú výhodnejšie podnikateľské prostredie. Samotný robotník sa ne-bráni, pretože sa bojí o svoje miesto. A intelektuáli spoločne so študentmi buď informácie o stave pracu-júcich nemajú alebo ich jednoducho ignorujú. Spoločenské vákuum okolo problému útlaku pra-cujúcich však predstavuje nebezpečenstvo pre súčas-ný prodemokratický systém. Tým, že sa ním odmi-etame zaoberať, totiž prenechávame jeho riešenie rôznym extrémistickým skupinám, ktorých postoje sú v priamom rozpore s demokratickými hodnota-mi. Preto je najvyšší čas, aby sme upriamili svoju pozornosť na katastrofálny stav pracujúcich a začali princípy demokracie implementovať (aj) za brány slovenských podnikov.

Juraj Černota

Mikuláš Dzurinda odchádza!Slovenská politika zažila pred pár dňami ďalší z veľkých odchodov. Pre mnohých bol šokujúci, pre iných očakávaný. Mikuláš Dzu-rinda sa rozhodol nebyť lídrom strany SDKÚ-DS pred nadchádza-júcimi parlamentnými voľbami. Dvadsať rokov v politike, desať rokov na čele strany SDKÚ, osem rokov predsedom vlády Slovenskej republiky. Aj takto by sa dala zhrnúť politická kariéra Mikuláša Dzurindu. No len desať dní potom, ako premiér Róbert Fico informoval novinárov o kontroverznom financovaní strany, sa Dzurinda rozhodol odstúpiť. Ako sám uviedol, hlavným dôvodom je snaha, aby predvolebná kampaň bola o problémoch ľudí. Nie o podozrivom financovaní strany. Úvahám o iných dôvodoch svojho odstúpenia sa však nevyhol. Ako obmedzenie prepadu preferencií strany, ktoré mu jeho stra-

nícki kolegovia vyčítali pred rokmi, ale aj pokus o stmelenie demokratic-kej opozície a o tesnejšiu spoluprácu medzi stranami. Ficove obvinenia

Premiér Robert Fico na tlačovej besede nadhodil novinárom otázku financovania strany SDKÚ v ro-koch 2000-2005 prostredníctvom zahraničných účtov s prepojením na daňové raje. Podľa neho je mož-né vyvodiť podozrenie z používania čiernych fondov na financovanie straníckej činnosti a z pokusov lega-lizovať tieto fondy, teda prať špinavé peniaze. Podľa Mikuláša Dzurindu sa premiér snaží odviesť pozornosť od vlastných škandálov, ako nie veľmi úspešné spustenie projektu elektro-nického mýta či škandalózny predaj emisií. Zdá sa však, že Fico zaťal do živého a dlhoročný predseda SDKÚ

sa na kandidátke neobjaví. Dzurinda však namieta, jeho odchod netreba brať ako priznanie chyby, či potvrde-nie obvinení zo spreneverenia peňa-zí. No vysvetliť otázky financovania svojej strany dosiaľ nevedel. Kto ho nahradí?

Členovia strany na primárnych voľbách koncom februára rozhodli, že na čele strany ho nahradí neúspeš-ná kandidátka za prezidenta repub-liky, iveta Radičová. V boji o lídra strany tak porazila exministra financií ivana Mikloša. Napriek faktu, že Mi-kuláš Dzurinda sa vzdal postu pred-sedu strany na kandidátke pred júno-vými voľbami, zostáva na poste šéfa strany, ďalej sa bude venovať kampa-ni a odpovedať na otázky novinárov. Svoj definitívny odchod z politiky vraj nechystá. O tom, čo bude robiť po parlamentných voľbách, ešte nep-

remýšľa. Na túto otázku si odpovie, až keď bude aktuálna. Iba teatrálne gesto?

Pravdou je, že Mikuláša Dzurindu vyzývali k odchodu už pred rokmi, keď mu bola vyčítaná zainteresova-nosť v mnohých kauzách, ako kauza skupinka, podozrenie z kupovania poslancov či tunelovanie tunela bra-nisko. Komentárov k jeho rozhodnu-tiu odstúpiť sa nezdržali ani predsta-vitelia vládnucej strany Smer-SD. Jej podpredseda Marek Maďarič označil Dzurindov odchod za „teatrálne ges-to“, ktoré má iba odviesť pozornosť od nezodpovedaných vážnych podoz-rení. Premiér Fico na margo Dzurin-dovho kroku povedal: „Je smiešne, že politik po dvoch tlačových konferen-ciách pustí do gatí, ako to ukázal pán Dzurinda.“

Daniela Belicová

V jeseni 2008 na politickej scéne vznikla nová politická strana, ktorú založil Richard Sulík. Muž, ktorý bol Miklošo-vým poradcom pri dôchodko-vej a daňovej reforme. Muž, ktorý bol aj na Počiatkovom ministerstve. Po nenaplnených očakávaniach na Ministerstve financií založil spomínanú stranu Sloboda a Solidarita, ktorú zaraďujeme do pravého spektra našej politickej scény.

Sloboda a solidarita Dve slová, ktoré majú byť piliermi celej strany. Podľa pred-staviteľov strany by sme pod slo-vom Sloboda mali hľadať slobo-du jednotlivca, ktorý by si na ňu mal dávať pozor. Pretože sloboda je braná po malých čas-tiach a štát si ju môže takýmto spôsobom uzurpovať. Preto by sme si ju mali chrániť. „Sloboda je jedným z najdôležitejším fak-torov pri hľadaní osobného šťas-tia človeka“ (oficiálna stránka SaS). Na druhej strane je tu slovo Solidarita. Ľudia by mali byť k sebe solidárni, lebo bez solidarity by nebola stabilná spoločnosť. Aj keď to samozrejme niečo stojí. „istota, že s jednotlivcom bude spoločnosť solidárna v čase jeho biedy, je jedným z najdôležitej-ších faktorov pri hľadaní osob-ného šťastia človeka, ale aj sta-bility civilizovanej spoločnosti. Na druhej strane ale nesmie táto istota obmedziť snaženie jednot-livca“. (oficiálna stránka SaS).

Chronológia Ako som spomínal, strana vznikla na jeseň v roku 2008. No do povedomia sa dostala svo-jou prvou veľkou akciou, ktorú nazvala Referendum 2009. Táto aktivita mala byť braná ako boj proti „luxusu“ v parlamente. Ľu-dia za celý rok 2009 mali mož-nosť podpísať petíciu, v ktorej sa vyjadrili, či chcú referendum. V

referende by šlo o 6 základných otázok. Zrušenie koncesionár-skych poplatkov. Strane sa nepáči financovanie STV a SRo. berie to ako úžeru štátu voči občanom. Poukazuje na to, že je možné aj alternatívne financovanie verej-noprávnych médií. Napríklad uvádza komerčné financovanie, dobrovoľné predplatné, financo-vanie zo štátneho rozpočtu. Dru-há otázka sa zaoberá obmedze-ním poslaneckej imunity. Podľa ich názoru je neprijateľné, aby poslanci mali takú širokú imuni-tu a ešte ju aj verejne zneužívali. Tretia otázka sa pýta na zníženie počtu poslancov v NR SR. Chcú dosiahnuť zníženie z terajších 150 na 100 poslancov. Príčinou je slabá efektivita a príliš veľká finančná náročnosť, ktorá vyplý-va poslancom zo zákona. Ďalšia otázka sa zaoberá stanovením maximálnych cien vládnych li-muzín. Piata otázka sa týka volieb cez internet, ktoré by mali reflek-tovať potreby a nároky súčasnej doby. Síce zavedenie je finančne

náročné, ale v budúcnosti by sa vynaložené náklady vrátili. Pos-lednou otázkou je tlačový zákon. Tento zákon sa nepáčil opozícii ani médiám a ani Európska ko-misia z neho nebola nadšená. ide hlavne o sporné body pri práve na odpoveď a opravu. Podľa zákona potrebujú 350 000 podpisov, kto-ré už nazbierali, ale prezident to chce dať na Ústavný súd, či je to v súlade s ústavou. SaS sa zúčastnila po prvýkrát na voľbách do VÚC v novembri 2009. V drvivej väčšine prípadov išla stále v koalíciách do boja. Pretože si bola vedomá nesamos-tatnosti a predpokladala takmer istý neúspech. Zobrala to z po-zorovacieho uhla, ako sa pre ňu vyvinie situácia. Veď predsa to boli jej prvé voľby a nevedela čo má očakávať. Po celom Slovens-ku dostala cca 300 000 hlasov, čo by jej vo voľbách do Národnej rady SR stačilo na prekročenie 5% hranice. Potvrdili sa tak pod-pisy z Referenda 2009. Následne začala sila SaS rásť, lebo aj v

prieskumoch si držala svojich 5 %. Na začiatku roka 2010 sa začala zapájať do rokovania o predvolebných spoluprácach a koalíciách. Ako prvá sa vyh-radila, že do vlády nepôjde so Smerom-SD. A že nepôjde do koalície SDKÚ-DS, kým bude na čele Mikuláš Dzurinda. Toto boli dva hlavné body, s ktorými šla do vyjednávania. No v janu-árových a februárových priesku-moch vyskočili jej preferencie na 10% a situácia sa začala rapídne meniť. Už aj po odchode Dzur-indu z volebnej kandidátky sa nechala počuť, že do volieb ide sama a nechce žiadne predvoleb-né koalície. Ako ďalšiu svoju devízu predstavila volebný program (ako prvá predstavila volebný program), ktorý začal vznikať v marci 2009 a pracovalo na ňom približne 100 ľudí v 20 tímoch. Každý z nich predstavuje jednu programovú oblasť. “Program vychádza zo štruk-túry 5 P, to znamená - Problém,

Príčiny, Plán, Prostriedky na ich presadenie a Pozitíva, ktoré prináša,” povedal o programe Martin Poliačik. Jeho prioritou sa ukazuje zmeniť odvodový sy-stém a znížiť zadĺženosť krajiny. Na druhej strane to SaS odmie-ta a tvrdí, že nie je prioritná len ekonomika, ale práve v tomto období si najviac pozornosti zaslúži práve ona, pretože ide o najakútnejší problém. Ďalej sa dotkol tém drog, kde tvrdí, že za marihuanu by ľudia nemuseli byť zatváraní do väzenia. Vznik SaS môžeme chápať ako ďalšie drobenie pravicovej politickej scény. Znova vznikol subjekt, ktorý len preleje hlasy na svoju stranu, ale odoberie tým hlasy nejakej inej pravicovej po-litickej strane. Prieskumy to aj tak dokazujú. Najviac to zatiaľ pociťuje strana SDKÚ-DS, kto-rá má už „len“ 10 % podpory. Týmto štýlom by som ju už ani nezačleňoval ako lídra opozície, ale obyčajnú priemernú stranu so svojimi stálymi 10 % hlasmi. Ona a nielen ona. Strana, ktorá sa pasuje za lídra opozície, musí mať nepretržite 20 - 25%. No na druhej strane bol vznik takejto strany zrejme potrebný. Ukázal totiž, že sa dá vytvoriť subjekt, ktorý bude zohrávať dôležitú úlohu v politickom dianí. Je to chvályhodné, keďže celé Slo-vensko je už otrávené zo starých tvárí, zo starých tém a neustáleho sa prekárania a ničnerobenia. Ale to všetko je len filozofovanie. Môže nastať jeden zlý krok alebo dobrý ťah ich súperov a ich istota sa zmení na neistotu a stabilita na nestabilitu. Uvidíme, čo bude nasledo-vať ďalej, keďže situácia sa bude stále meniť, kým sa bude blížiť jún 2010. No musíme si ešte poč-kať, lebo teraz sa píše len marec 2010.

Marcel MarcišiakFoto: Robert Kollár

13.www.presstigeonline.skjuraj.cernota@presstige.sk

Nová pravica

Grécko tesne pred bankrotom?Ekonomická situácia Grécka sa v posledných mesiacoch stala centrom záujmu novinárov a bankových analytikov. Dalo by sa povedať, konečne. Gréci sa totiž do finančnej šlamastiky nedostali zo dňa na deň a nie bez vlastného pričinenia.

Prvé signály o finančných ťažkostiach krajiny prichádzali od ratingových agentúr už v mi-nulom roku, keď znížili ratingy úverových záväzkov a pridelili im negatívny výhľad, t.j. agentúry očakávali zhoršovanie fiškálnych podmienok v krajine. Tie potvrdi-la aj samotná vláda informáciou o rozpočtovom deficite krajiny za rok 2009, ktorý dosiahol tak-mer 13 percent hrubého domáce-ho produktu. Nielenže toto číslo viac ako trojnásobne prekročilo očakávanie vlády, ale bol výraz-ne prekročený aj vyžadovaný (a tolerovaný) trojpercentný deficit Európskej únie. Dlh krajiny sa celkovo vyšplhal na 300 mili-árd dolárov, čo je viac ako 113 percent HDP. Predstavitelia Eu-

rópskej únie vyzvali grécko, aby agresívnymi a efektívnymi opat-reniami zredukovali svoj deficit aspoň o štyri percentá.

Pomôžu opatrenia? grécko po výraznom tlaku zo strany členských štátov EÚ ohlásilo radikálne opatrenia tý-kajúce sa zmiernenia negatívnych dôsledkov zlej ekonomickej situ-ácie. Ako uviedol hovorca gréc-kej vlády finančné problémy sa bude krajina snažiť vyriešiť zm-razením dôchodkov vo verejnom sektore, pozastavením vyplácania štátnych príspevkov, zvýšením spotrebnej dane z palív, tabaku a alkoholu, a daní z pridanej hod-noty. Od spomínaných opatrení si vláda sľubuje ušetriť až 5 miliárd euro. Postup gréckej vlády pred-pokladal aj známy grécky politik Stefanos Manos, ktorý v rozho-vore pre český denník Lidové noviny ďalej povedal, že znižova-nie daní si vláda vyberie, aby sa vyhla sociálnym nepokojom. „A to je katastrofa. Predpokladám, že neudržateľnosť situácie si uve-

domia trhy- možno nie za o mesi-ac, ale niekedy v budúcom roku. A potom peniaze, ktoré si vláda určovala, predraží ešte viac.“

Pomoc od štátov EÚ Predstavitelia EÚ sú vo svoji-ch vyjadreniach pre médiá týka-júcich sa finančnej pomoci veľmi

opatrní. Na jednej strane prevláda názor, že bankrot, ako najhoršie vyvrcholenie gréckych ťažkostí, krajine nehrozí, a preto nepotre-buje finančné prostriedky od čle-nov EÚ. Na strane druhej, grécko očakáva od únie podporu , a ak by ju tá odmietla, grécky premiér geórgios Papandréou nevylúčil ani možnosť obrátenia sa o pomoc na Medzinárodný menový fond. So zaujímavým riešením prišli politickí partneri nemeckej kan-celárky Angely Merkelovej, po-dľa ktorých musí grécko predať svoje podiely v spoločnostiach a získať finančné prostriedky, nap-ríklad aj z predaja neobývaných ostrovov. Podľa webovej stránky Národného úradu pre turizmus má krajina neďaleko pobrežia okolo 6000 ostrovov, z ktorých je len 227 obývaných.

Nie sú jediní Podľa posledných ratingových výsledkov, grécko nie je zďaleka jediným štátom eurozóny, kto-rého postretli finančné ťažkosti. Aj preto by sa jeho prípad nemal

brať ako výnimočný „exces“, skôr ako nastupujúci (alebo stále pretrvávajúci) fenomén. O ekono-mických problémoch sa už dlhšie hovorí aj v súvislosti s Portu-galskom. Jeho schodok rozpočtu dosiahol v minulom roku 9,3% hrubého domáceho produktu, a stále rastie. Problém so zadlžo-vaním musí riešiť aj Španielsko. Okrem toho ho trápi aj vysoká nezamestnanosť (takmer pätina španielskeho obyvateľstva je bez práce) a rozpočtový schodok až 11,3%. A práve tieto dva fakty ro-bia zo Španielska omnoho výraz-nejšiu hrozbu pre eurozónu ako grécko, keďže predstavuje väčšiu a významnejšiu ekonomiku v cel-oeurópskom meradle. Problémom sa nevyhli (a do budúcnosti nevy-hnú) ani Taliansko, Francúzsko a Írsko. Lebo práve posledné tri spomínané krajiny vynakladajú až štvrtinu štátnych rozpočtov na splátku dlhov a zdá sa, že situácia sa ani po zavedení opatrení nez-lepšuje.

Daniela Belicová

Skladanie sľubu Neuveriteľné. SNS sa prebrala k životu a predložila zákon. Prečo to nerieši sociálne problémy ľudí a ekonomické problémy Slovens-ka, to je asi každému jasné. Sú neschopní predložiť niečo osožné a aspoň trocha približujúce sa k zdravému rozumu. ich agenda sa znova prejavila naplno a vyšla so svojím zastrašujúcim monštrom obrany Slovenska a slovenského jazyka. Zákon, ktorý im teraz prejde má zabezpečiť väčší patriotizmus, väčšiu hrdosť a väčšie spolužitie s naším malým Slovenskom. Naše deti majú na základných školách na začiatku každého vyučova-cieho týždňa spievať hymnu. V triedach má visieť slovens-ká vlajka, znak a text hymny. Štátny zamestnanci pri nástupe do svojich funkcií majú skladať sľub vernosti našej rodnej vlasti. To samozrejme všetko povinne! Veď čo viac upevní vzťah ku svo-jej krajine ako rozkaz ľúbiť ju a ctiť si ju? Pritom zákon je dosť okresaný oproti terajšej verzii. Pôvodný návrh by neprešiel, no koaliční partneri museli akcepto-vať aspoň niečo, keďže sa blížia voľby a u národne zmýšľajúceho Slováka by to mohlo vyzerať ako útok voči vlasti. Je to však dôkaz zmýšľania našich národniarov. Nie že by sa postupne budoval cit priamo zvnútra, napríklad tak, že by deti nevideli ako je povo-lené kradnutie z verejných peňazí alebo ako je akceptované hanlivé vyjadrovanie a osočovanie inej rasy a aj iného národa. No len si ďalej búchajme do pŕs takýmito zákonmi! Ale nie príliš silno, lebo to môže zabolieť. Vlastenec si nepotrebuje zákonom uzurpovať cítenie iných. Vlastenec je ten, čo má rad svoju zem zo srdca a koná na jej prospech aj keď ho nikto nevidí a nepočuje.

Marcel Marcišiak

Je mnoho štatistík, ktoré skúmajú a po-rovnávajú úroveň jednotlivých vysokých škôl na Slovensku. Či skutočne odhaľujú pravdu by som si po diskusii s mnohými vysokoškolákmi z rôznych univerzít ne-dovolila tvrdiť.

Cieľ štúdia - neznámyJe isté, že vysoké školstvo na Slovensku nedosiahne úroveň prestížnych vysokých škôl ako je Oxford či Harvard, je však otázne prečo sa nemôže dostať aspoň na úroveň rovnakých inštitúcií v okolitých kraji-nách. Kde sa robí základná chyba, ktorá toto znemožňuje? Na úrovni ministerstva škol-stva, univerzít, fakúlt, kate-dier, profesorov či študentov?

KATARÍNA TRNOVCOVÁ

Sme krajinou, kde je možné bez problémov, respektíve s mi-nimálnymi problémami dostať sa na vysokú školu. Sme krajinou, kde takmer každý druhý človek môže po promóciách držať dip-lom na srdci. Otázka však znie, či ho môžeme držať s hrdosťou. Mať v rukách diplom a povedať si, že som dosiahol svoj cieľ, pretože jediným cieľom bolo vlastniť ho, môže byť príjemný

zadosťučiňujúci pocit. Mať v rukách diplom a povedať si, že som dosiahol svoj cieľ, pretože jediným mojím cieľom bolo na-sať potrebné informácie pre vy-konávanie budúceho povolania a cítiť hrdosť na vlastné vedomosti je však oveľa zriedkavejšie. Tu nastáva prvý faktor, ktorým je sám študent. Povedať si, že s vysokoškolským diplomom sa dostane človek ďalej, však už v súčasnej dobe podľa môjho názoru nie je opodstatnené. Mi-nimálne nie v dobe, keď je ešte stále citeľný dopad hospodárskej krízy. Je možné, že ani samotné vedomosti nie sú zárukou úspeš-ného uplatnenia sa absolventov. Je však vyššia pravdepodobnosť, že ak univerzita poskytla dobrú základňu na rozvoj študenta, jeho ducha, naučila ho flexibilne rea-govať a tvrdo bojovať za vlastnú sebarealizáciu, má vyššiu prav-depodobnosť získať zamestnanie v oblasti, ktorú vyštudoval.

Ďalším elementom v tejto problematike sú tí, ktorí majú odovzdávať svoje vedomos-ti mladej generácii. Nájde sa množstvo profesorov, ktorí stra-tili zanietenie pre danú oblasť svojej pôsobnosti a ich chuť naplno zaujať študenta a objasniť mu obzory jeho záujmov pohasla do zabudnutia. iste nie je jedno-duché motivovať študentov a už vôbec nie ak má prednášať desiatkam ľudí...

individuálna práca so štu-dentom je často minimálna. Ne-tvrdím, že z neochoty, skôr za tým stojí množstvo študentov, ktoré vysoké školy prijímajú. Samozrejme, je potrebné akcep-tovať ekonomické hľadisko, s ktorým je značne prepojené pri-jímanie študentov, aby univerzity získali finančné prostriedky na vlastnú existenciu. No stretávam sa s názormi, že nie vždy študen-ti pociťujú rozdeľovanie financií

na univerzitách v pozitívnom meradle. Keď už sme sa dostali ku financiám, nedá mi nespo-menúť si na jeden rozhovor so študentkou, ktorá študuje jeden odbor ako denná študentka a dru-hý externe v dvoch rozličných mestách. Rozoberali sme vysoké školy ako také, ich fungovanie, úroveň, to čo študentom ponúka-jú v rámci teoretických i praktic-kých vedomostí a najmä úroveň získavania vedomostí medzi den-nou a externou formou štúdia. Je snáď jedna z mála, ktorá skutoč-ne prahne po vedomostiach a to na oboch odboroch. Preto je pre ňu nepochopiteľné, prečo sa kladie väčší nárok na denných študentov a nie na externých, ktorí si v podstate za svoje získa-né vedomosti platia. Tým pádom nezískavajú adekvátne vzdela-nie. Možno je toto len jeden z mnohých názorov na túto prob-lematiku, z môjho pohľadu dosť ojedinelý, ale poskytuje opäť

iný náhľad aj na rozdiel medzi denným a externým štúdiom. Na druhej strane je vo všeobecnosti preferovanejší názor, že medzi externými študentmi sa poväčši-ne nachádzajú ľudia, ktorí sú už zárobkovo činní, respektíve majú rodinu a musia teda riešiť okrem skúšok aj iné povinnosti. Je teda ľudské a zrejmé, že nároky na nich nie sú rovnaké.

Je mnoho štatistík, ktoré skúmajú a porovnávajú úroveň jednotlivých vysokých škôl na Slovensku. Či skutočne odhaľujú pravdu by som si po diskusii s mnohými vysokoškolákmi z rôz-nych univerzít nedovolila tvrdiť. Je faktom, že tento názor je len pohľadom študentov, ktorí sa neorientujú vo fungovaní týchto inštitúcií, ale ich pocity vo väčši-ne prípadov nie sú totožné s oča-kávaniami, s ktorými sa rozhodli zasadnúť do prednáškových mie-stností.

Seriály a iné násilieV posledných rokoch sa rozpútal boom produkcie slovenských seriálov. Áno, už sme sa aj my rozhýbali a úspešne začali sekundo-vať ostatným štátom... Hlavný televízny program tvoria najmä seriáli ich vlastnej produkcie. Zatiaľ čo voľakedy bol naj-úspešnejším seriálom ešte z čias česko-slovenských Nemocnica na okraji mesta, dnes si už môže-me vyberať z oveľa väčšej škály. Problémom môže byť len to, že množstvo seriálov je nepria-mo úmerné množstvu hercov v nich hrajúcich. Kým v jednom z nich vystupuje daná osoba ako vodič kamiónu, v druhom je to inštalatér a v reklame, ktorá ten seriál preruší, je ten istý človek klientom banky... Sama sa čudujem, že staršia generácia občanov, ktorá tvorí asi tak 70% people-metra sa v

tom ešte orientuje! Zo seriálu telenovela. Už veľa-krát sme skúšali slovenského diváka, ktorý zo žánrov by ho zaujal. Mnohé nevyšli, ale ak sa niečo konečne úspešne ujalo, nie a nie prestať to vysielať, a tak nás niektoré seriály sprevádzajú roky a dej sa tam už tak zamo-tal, že ho nevystihuje ani slovné spojenie „ každý s každým“. Asi ešte nepočuli, že menej je nie-kedy viac. Slovenským hercom však treba uznať, čo do výkonu,

všetky roky strávené na vysokej škole. Ťažko však povedať, či je málo absolventov VŠMU, keď sú do mnohých rolí obsadzovaní aj herci neherci... Seriály by tu mali byť preto, aby nám na tých tridsať päť mi-nút až hodinu vyhradeného času (trikrát prerušeného reklamou) „spôsobili“ úsmev na tvári, inak sa nám televíziu ani neoplatí zapínať, ale to by sme ju mali vypnutú asi vždy. A tým nemys-lím len slovenské seriály, ale po-nuku televízií všeobecne!

Nemáte v živote dosť nási-lia? Zapnite si televíziu! Všetky snahy východných náboženstiev, pozitívneho myslenia, hľadania spirituality a rovnováhy nám priamo úmerne a možno ešte s desaťnásobne väčšou sugestív-nou silou ničia televízne seriály úspešne dobiehajúce filmy. Stačí si len prečítať ponuku dňa! Na jednom z kanálov môžete poze-rať riešenie vrážd z 5 amerických miest, medzi námorníkmi, armá-dou alebo bežnými ľuďmi, detek-tívmi na vlastnú päsť a aj Chuck Noris musí stále niečo riešiť. A keď to všetko skončí, určite vás v hlavnom vysielacom čase oča-káva film o nejakom znásilnení, svetovej katastrofe, pri ktorej vy-hynie polovica ľudstva, ale Ame-ričania nakoniec zachránia svet, trilery či drámy a takto dookola každý deň. A akoby toho nebolo dosť, ten istý film plný násilia a brutality ešte opakujú doobeda,

keďže televízie za film odvysie-laný dvakrát do dvadsaťštyri ho-dín nemusia platiť. Ľudia si pozeraním násilia skracujú voľne chvíle, ale keď sa niečo stane v skutočnosti, zostanú pohoršení nad krutosťou sveta. To už nikto neverí tomu, že myšlienky priťahujú skutoč-nosť?Nezažívame dosť drám v živote, musíme ju skutočne vyhľadávať aj v televízii ?! Zrejme áno, keďže je tento žáner stále taký populárny a to aj zo slovenskej produkcie. Navyše vám dávajú šancu si v jednom z nich aj zahrať. Viac ako 1 500 ľudí túži byť jednou z mŕtvol v slovenskom seriáli Prvé oddele-nie. Nuž, je to vážne lákavá po-nuka! Prečo sa na to len pozerať, keď toho môžete byť súčasťou? Tak aký je program na dnes? ide-te do parku alebo budete riešiť vraždu?

Marta Janáčová

Nádhera na štyroch no-hách

Nikdy som sa na ulici nezas-tavila, aby som sa s výkri-

kom - ten je prosto na spapkanie - sklonila a pohladkala psieho Adonisa v športovom sačku.

Vlastne som 2 roky úspešne bojovala s trendom obliekania psov. Tretí rok som nakoniec podľahla. Nedobrovoľne. Nátlak verejnosti vie byť neúnosný, a tak som aj ja kúpila môjmu štvorno-háčovi svetrík. Nemohla som už totiž vydržať tie pohľady typu „ty-ranka zvierat“, keď sa moja fenka v mínusových teplotách pri čakaní na prechode klepala ako srnka na guláš. Ale čo sa nestalo? Po zakú-pení svetríka sa pohľad občanov neupokojil. Nerátala som totiž s druhou polovičkou populácie, tzv. „old school majiteľmi“- ľuďmi, ktorí naopak považujú odievanie psíkov za týranie a zbytočné vý-davky. Komu vyhovieť a kto má vlastne pravdu?

Z môjho hľadiska je to asi tak-to: počas chladných mesiacov má pravdu prvá skupina, tzv. „módni špekulatívni fanatici“, ktorí sa už v novembri trasú, aby im ich štvornohá krasotinka nenachladla. Do tejto skupiny sa zaraďujú pre-važne manželmi opustené bezdet-né ženy a mladé paničky, ktoré sa predbiehajú v tom, ktorej mužíček zarába viac a sú už unudené svoji-mi 145 kabelkami od gucciho. V zime sa môžu na svojich miláči-koch do sýtosti vyšantiť, ide im predsa o ich zdravie. A do istej miery majú pravdu. bytový psík totiž nie je zvyknutý byť vonku (najčastejšie uviazaný pred ob-chodom) iba vo svojom vlastnom kožuchu, keď sa v ňom celý deň váľa v prekúrenej miestnos-ti a najlepšie pod hrubým papló-nom. Taktiež topánočky majú v tomto období zelenú, pretože psí-ka chránia pred cestárskou soľou, ktorá im bolestivo rozožiera van-kúšiky na labkách.

Po oteplení ale dávam za pravdu druhej skupine, zostavenej prevažne z chlapov, ktorí nepo-vyšujú svojho psa na najlepšieho priateľa človeka, ale pristupujú k nemu ako k domovému alarmu, ktorý treba nakŕmiť. ich psy sú celoročne vonku na dvore, aby tak spĺňali svoj hlavný kúpny účel. Tieto „štvornohé SbS-ky“ skutočne nepotrebujú ani o nitku naviac, pretože sú naučené na akékoľvek počasie a v prípade zlých poveternostných podmie-nok sa ukryjú vo svojej búde. Na jar teda prislúcha právo rozčuľovať sa nielen old school majiteľom, ale aj nezaintereso-vaným ľuďom, ktorým až rozum stojí, keď vidia yorkšíra v mas-káčovych kapsáčoch, šiltovke a tielku s nápisom „Wazz up bro“. Tu je naozaj potrebné nastoliť otázku, či sa to náhodou nepre-háňa s tým materinským citom a potrebou predvádzať sa.

Dorka Čermanová

14. www.presstigeonline.skkatarina.trnovcova@presstige.sk

Názory

15.www.presstigeonline.skkatarina.trnovcova@presstige.sk

Ak tento článok pošlete piatim - desiatim z Vašich priateľov, zabezpečím Vám aj celej Vašej rodine výlet na Mars a späť. Stačí ho len nascanovať, na-mailovať a letenka Vám príde do troch pracovných dní. Prav-depodobne Vám napadlo, že táto pútavá výzva je reakciou na hyenizmus, ktorý dennoden-ne prebieha na najrozšírenejšej a najpoužívanejšej sociálnej sieti na svete – FACEBOOKU.

ALŽBETA MIČKOVÁ

Človek je tvor spoločenský a od vzniku facebooku dokon-ca sociálnejší ako kedykoľvek predtým. Zrazu všetci potrebu-jeme kontaktovať spolužiakov z materskej škôlky, kamarátov z družiny, letné lásky z týždennej dovolenky pri mori a vôbec kaž-dého kto sa v našom živote aspoň na chvíľu mihol. A keď už máme o priateľov postarané, je dôležité všetkých týchto starých aj no-vých známych niečím zaujať – najlepšie čo najzaujímavejším a najvtipnejším statusom, prí-padne, keď nás už nič jedinečné nenapadá, na facebooku sú chva-labohu vždy originálne stránky a skupiny. To, že obsahová stránka týchto skupín je veľmi variabilná už zistil snáď každý registrovaný užívateľ. Dôvodov na pridanie je hneď niekoľko. Asi najvšednejším je nuda. 43 svalov musí človek za-pojiť nato aby sa zachmúril, prib-ližne 17 nato, aby sa usmial, no ani jeden nato, aby sedel s tupým výrazom pred počítačom a bez-významne klikal na všetky hoto-vé skupiny, stránky a informácie, ktoré mu facebook dennodenne predostiera, pretože pokladá mi-nimálne za vtipné oboznámiť os-tatných s tým, že keď sedí, rád si prisadne zadkom jednu nohu. Na druhej strane sa ľudia boja, že budú ukrátení o nejakú informáciu, prípadne výhru a to, že klikajú na všetky imbecilné skupiny a skupinky, ktoré ich v skutočnosti nezaujímajú, je len odrazom ich pasivity a nie názo-ru, ako sa niektorí mylne dom-nievajú. Skutočnosť, že význam väčšiny týchto skupín začína aj končí prostým kliknutím a nás-ledným pridaním sa do nej, je evidentná. Týmto však nechcem nové celosvetové hobby degrado-

vať na bezvýznamnú a bezcieľnu stratu času – vrece so skupinami sa síce roztrhlo, no stále ešte existujú tie, kde sa oplatí dať zá-platu. Je to síce neuveriteľné, ale ešte stále jestvujú ľudia, ktorým facebook nezdeformoval zdravý úsudok a využívajú a vytvárajú práve tie stránky a skupiny, kto-ré ich bytostne zaujímajú a obo-hacujú a kde užívatelia pridávajú informácie, ktoré s témou naozaj súvisia! bohužiaľ, je stále nároč-nejšie sa v tejto prietrží skupín vedieť orientovať a rozoznať kam sa môžem s istotou pripojiť bez toho, aby to následne niekto nezneužil. Tentokrát však pre nás bude zaujímavejší nie obsah strá-nok, ale skôr zámer prevádzkova-teľov. Facebook je prostriedok, ktorý sa dá celkom slušne využiť vo svoj prospech a kde si hocikto môže hocičo dovoliť a nikto za to neponesie žiadne následky. Čo teda v skutočnosti za vy-branými skupinami nájdeme? biznis a profit z ľudskej naivity a nevedomosti. Určite ste sa už stretli so skupinami, kde admi-nistrátori, ktorí majú reči ako koza bobkov, sľubujú v čase fi-nančnej krízy zadarmo elektro-niku za stovky eur. No aj napriek faktu, že pravdepodobne týmto členom v reálnom živote pečené prasatá do úst len tak nepadajú a že za normálnych okolností by si na všetky tieto sľubované dary museli zarobiť legálnou cestou, aj napriek tomu sa denne nájdu tisíce nesamostatných, naivných

a ináč poznačených jedincov, ktorí sa bezhlavo pridávajú do týchto skupín neuvedomujúc si, že prihlásením sa odovzdávajú zriaďovateľovi údaje zo svojho profilu. Je až paradoxné, že čím podozrivejšie a nesplniteľnejšie sľuby zriaďovateľ ponúka, tým viac členov do skupiny pribúda. A keďže len vesmír a ľudská hlú-posť sú nekonečné, treba to dobre využiť. Najlepšie vtedy, keď má už skupina dostatočné množstvo fanúšikov – vtedy sa dá veľmi dobre predať. Potom už len stačí zmeniť názov. Veľký záujem majú napríklad firmy, ktoré potrebujú oslovovať enormné množstvo ľudí kvôli es-hopom alebo na politické účely, kedy sa môžu vychvaľovať poč-tom členov a následne tak lákať masy. To, že je to amorálne a neetické, zdá sa, nikoho neza-ujíma. Predaj je však len jeden zo spôsobov ako je možné neve-domosť zneužiť. Väčšina z nás už určite počula o plánovanom podvode, ktorý sa rozšíril medzi spomínanými skupinami. Prípad kedy sa zo stránky na pomoc Haiťanom stal rasistický útok je známejší ako kauza Trenčians-kej univerzity a známe sú aj iné podvodné skupiny, z ktorých sú ľudia už otrávení viac než dosť. Všetky sa zakladajú podľa jed-notnej šablóny, ktorá sa skladá z niekoľkých prostých krokov: pripojiť sa, poslať čo najviac poz-vánok a potom si už len užívať výhody, ktoré stránky ponúkajú

– SMS zadarmo, zmenenú farbu pozadia Facebooku či stiahnuté filmy a videoklipy. Skupín je dosť, stačí si len vybrať. Pri pohľade na tieto evi-dentne podvodné skupiny ma za-každým zaráža najmä to enormné množstvo ľudí, ktoré naozaj verí napríklad tomu, že by si mohli jednoducho zarobiť prostým pri-daním sa do skupiny a pozvaním svojich priateľov. Je vôbec mož-né, aby toľkým ľuďom chýbala čo i len elementárna inteligencia? Ksychtoknižka dáva obrovský priestor ako profitovať na ľudskej hlúposti a niekedy je naozaj vese-lé sledovať ako sa lárom-fárom naši priatelia a známi pridávajú do všetkých týchto nelogických a pochabých skupín. Je dúfam len otázkou času, kedy z toho bude-me všetci otrávenejší ako zrno na potkany a pozvánky, ktoré denno-denne zaplavujú naše Fb profily s chladnou hlavou odignorujeme. Veď v podstate sa len stačí tro-cha zamyslieť predtým než niečo splašene schválime. A keď to už nerobíme preto, aby sme sa nestá-vali súčasťou reťazových podvo-dov, tak by sme sa nad tým mohli zamyslieť aspoň kvôli tomu, aby sme pred ostatnými priateľmi ne-vyzerali naivne a hlúpo. Viem, že je naozaj ťažké odo-lať týmto lákavým ponukám, no v reálnom živote sme zneužívaní natoľko, že je absurdné nechávať so sebou takto manipulovať ešte aj vo virtuálnom svete.

Foto: LAZLO

Degenerácia 21. storočia?

Riaditeľ: Alexander Laczko: alexander.laczko@presstige.sk, tel.: 0915 707 204 Šéfredaktor: Marek Finta: mark.finta@presstige.sk, tel.: 0915 538 664 Hlavný editor slovenského vy-dania: Alexander Laczko Zodpovedný redaktor: Michal Andel Vydavateľ: Občianske Združenie Ányosa Jedlika, ul. Boženy Slančíkovej 1, 949 01 Nitra Grafika: Alexander Laczko Editori rubrík: Michal Andel: Via Litera - michal.andel@presstige.sk; Dorota Čermanová: Art Regnum - dorka.cermanova@presstige.sk; Juraj Černota: Res Publica - juraj.cernota@presstige.sk; Marta Janáčová: Ergo Sum - marta.janacova@presstige.sk; Alexander Laczko: Spravodajstvo; Katarína Trnovcová: Názory - katarina.trnovcova@presstige.sk Spolupracovníci: Ladislav Bakay, Daniela Belicová, Štefánia Bérešová, Ivana Čepčeková, Michaela Demínová, Tibor Gáspár, Roman Hromník, Jana Libová, Alex-andra Kazlovová, Marcel Marcišiak, Attila Rusnák, Ľubica Sekerková, Lívia Szomorová,

Jana Šlinská, Alexandra Varcholová, Iarka Vatlavic, Helena Werle, Jozef Zima Fotografi: Michal Andel, Dorota Čermanová, Ivan Horváth, Róbert Kollár, Lenka Lukačovičová, Ivan Sebeš, Gabriel Varga Jazykoví korektori: Elena Poleková Členovia redakčnej rady: Alexander Laczko, Marek Finta, Gregor Lacza, Róbert Kollár, Judit Anda Tlač: Petit-press a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava Registračné číslo: EV 2432/08 Adresare-dakcie/ administrácia: PRESStige, Fraňa Mojtu 10, 949 01 Nitra Ostatné kontakty: www.presstigeonline.sk, redakcia@presstige.sk Publikovanie článkov a fotografii v akejkoľvek forme je možné len s písomným súhlasom PRESStige-u Poďakovanie Kate-dre Areálový Kultúr na FSŠ, UKF za podporu Články publikované v novinách nemusia predstavovať názor redakcie! Neoznačené fotografie: google.com, stockphoto.com, sxc.hu Náklad: 3000 ks Máš článok? Pošli nám na redakcia@presstige.sk

TIRÁŽ

www.presstigeonline.sk

redakcia@presstige.sk

REKLAMA

Videl si už našu starú webstránku? Nie? Nevadí!Teraz máme novú!

www.presstigeonline.sk

Inzercia