Nklady podniku1.1. Charakteristika nkladov1.1.1 Podstata nkladov1.2 Klasifikcia nkladov1.2.1 Druhov lenenie nkladov1.2.2 lenenie nkladov poda poloiek kalkulanho vzorca1.2.3 Zvislos nkladov od objemu vkonov, analza nulovho bodu zisku1.2.3.1 Variabiln nklady1.2.3.2. Fixn nklady1.3 Zdroje a prostriedky zniovania nkladov1.4 Nklady a efektvnos

Cena, cenov stratgia a tvorba cien

2.1 Cenov stratgia podniku2.1.1 initele tvorby cenovej stratgie2.2 Tvorba cien2.2.1 Metda tvorby cien poda nkladov2.2.2 Metda tvorby cien poda dopytu Metda tvorby cien poda konkurencie

3 Finann hospodrenie podniku3.1 Financovanie a investovanie podniku 3.2 Zisovanie vsledku hospodrenia 3.3 Finann politika podniku3.4 Finann ciele podniku3.5 Finann plnovanie podniku3.6 Finann rozhodovanie podniku3.7 Finann analza podniku

PODSTATA NKLADOV

Kad innos podniku je spojen so spotrebou ivej a zhmotnenej prce.

Odpracovan hodiny, spotrebovan materil a energia, opotrebovanie hmotnho investinho majetku (strojov, prstrojov, dopravnch prostriedkov) sa v naturlnom vyjadren nedaj sta. Meme tak urobi vtedy, ke spotrebu podnikovch vrobnch faktorov vyjadrme v korunch.

PODSTATA NKLADOV

Takto spotrebu nazvame nklady podniku a definujeme ich:Nklady podniku predstavuj pean ocenenie spotreby podnikovch vrobnch faktorov vynaloench podnikom na jeho vkony a ostatn elovo vynaloen nklady spojen s jeho innosou.

Nklady sa asto stotouj s pojmom vdavky. Nie je to sprvne, lebo s to dva odlin pojmy.

Vdavky znamenaj zmenenie objemu finannch prostriedkov podniku, vznikaj v okamihu hrady.

Nklady predstavuj pouitie, spotrebu vrobnch faktorov na urit vkony, vznikaj v okamihu spotreby. S to syntetick ukazovatele kvality prce podniku, pretoe len pomocou nich sa d vysli, koko stoj uskutoovanie arealizcia uritho vkonu.

Vdavky meme sledova detailnejie ako: a) produktvne ( nkup materilu, energie, odmena pracovnkom)b) neproduktvne - plnovaten (dane, poplatky), - neplnovaten (sdne poplatky, pokuty, penle)

Rozdiely (vecn aasov) medzi nkladmi avdavkami mono zhrn do tchto bodov:s vdavky, ktor nie s nkladmi (reprezentcia, hrada rozlinch zvzkov, spltky verov),nklady mu existova aj bez vdavkov (odpisy darovanho dlhodobho majetku),medzi nkladmi avdavkami me by asov neslad, hoci inak sa zhoduj napr. ronho njmu vopred.

K iriemu pouitiu nkladov pri plnovan, evidencii aekonomickej analze je potrebn urobi klasifikciu z rznych hadsk

3 lenenia nkladov:druhov lenenie nkladov - poskytuje prehad o truktre nkladov poda ekonomicky rovnorodch druhov,lenenie nkladov poda poloiek kalkulanho vzorca obsahuje nklady poda ich vzahu k vrobnmu procesu, t. j. poda miesta vzniku a elnosti vynaloenia,rozdelenie nkladov poda ich zvislosti od objemu vkonov pomocou koeficientu reakcie rozdeujeme nklady na variabiln a fixn.

Vdavky sa stvaj nkladom a v okamihu spotrebyVdavky : Prjmy Nklady : VnosyVnosy s napr. trby, vnosy z predaja cennch papierov, vnosy z rokov, z predaja nepotrebnch zsob. Vnos je zdanitenou polokou.Trba faktra ihne vnos daPrjem a ke zaplatia

Vnos nklad = hospodrsky vsledok / zisk, strata?Prjem vdavok = cash flow = pean hotovosJe mon situcia, e tovne vykazujeme zisk a v pokladni nemme ani 1,- Sk.Technick prprava vroby m primrny vplyv na nklady, rozhoduje o ich budcej rovni, nesie zodpovednos a ich zniovanie.

Druhov lenenie nkladov

Zkladnm spsobom klasifikcie nkladov za elom zskania prehadu o ich truktre je lenenie nkladov poda ekonomicky rovnorodch druhov nkladov. Ide o zoskupenie nkladov z hadiska jednotlivch initeov vo vrobnom procese poda toho, i svisia so spotrebou majetku alebo so spotrebou prce. Poda toho ich delme na:materilov nklady (spotreba materilu a energie),sluby (extern),mzdov a ostatn osobn nklady,dane apoplatky,in prevdzkov nklady,odpisy arezervy,finann nklady,mimoriadne nklady,dane zprjmov.

Charakteristickou rtou je ekonomick jednotnosjednotlivch nkladovch poloiek, pretoe obsahuj len jeden nkladov druh.

Vznam druhovho lenenia je v tom, e:umouje zisti, koko z nkladov tvoria materilov nklady, odpisy a mzdy a to absoltne i relatvne, zmeny vo vzahu nkladovch druhov odraj zmeny v charaktere vroby a podmienkach prce podniku,rozpoet v druhovom lenen umouje vzbu plnu nkladov s iastkovmi plnmi podniku.lenenie je dleit pre rozbor prce v podniku, pretoe umouje robi mnoho ekonomickch zverov, napr. o raste produktivity prce, o zven technickej rovne, o znen objemu ivej prce. Umouje uri zkladn smery a initele zniovania nkladov.

Druhov lenenie nkladov vak plne nezodpoved vetkm poiadavkm plnovania, evidencie a rozboru nkladov. preto sa pouvaj aj in lenenia.

lenenie poda poloiek kalkulanho vzorca

Podstata tchto nkladov spova v tom, e vetky nklady sa rozdeuj poda ich vzahu k vrobnmu procesu (innosti podniku), teda poda toho, ak pouitie me ma ten ist druh nkladov. Naprklad palivo sa me poui na technologick ely alebo na vykurovanie. Mzdov nklady sa mu rozdeli na mzdy zkladnch vrobnch robotnkov, na mzdy pomocnch robotnkov alebo na platy riadiacich pracovnkov, na prjmy spolonkov a odmeny lenov orgnov spolonosti. Pretoe lenenie nkladov v kalkulcich vlastnch nkladov sa predpisuje kalkulanmi vzorcami, oznauje sa ako lenenie poda poloiek kalkulanho vzorca. Pouva sa pri plnovan a evidencii ako prehbenie druhovho lenenia nkladov.

Rozdielny charakter innosti podniku spsobuje odlinosti nzvu kalkulanej poloky (in poloky sa vyskytn v ponohospodrskom podniku a in v obchodnom podniku).Vrobn podnik m vo veobecnosti nasledovn kalkulan vzorec:priamy materil,priame mzdy,ostatn priame nklady,priama ria,1. 4. Vlastn nklady vroby5. sprvna ria,6. odbytov nklady,1. 6. Vlastn nklady realizovanho vkonu. 7. zisk alebo strata.1. 7. Predajn cena.

Uveden kalkulan vzorec si podniky mu upravi poda vlastnch podmienok a potrieb pridanm (vynechanm) niektorch poloiek a usporiadanm nkladov poda ich vznamu pri tvorbe vrobku (vkonu). V podnikovch kalkulanch vzorcoch mono priamy materil leni v kalkulanom vzorci do niekokch poloiek, napr. suroviny, zkladn materil, polotovary, obaly, nakupovan vrobky, pohonn hmoty at.

Npl jednotlivch poloiek je nasledovn:

Priamy materil tvor nevyhnutn materilov prvok vrobnho procesu. Do tejto poloky sa zaha spotreba surovn a zkladnho materilu, vrobkov, polotovarov a sluieb kooperujcich podnikov, prpadne i pomocnho materilu, technologickho paliva a technologickej energie. alej sem patria pracovn predmety, ktor prechdzaj do vrobku a tvoria jeho zklad, prpadne s nutnmi zlokami pri jeho vyhotoven.Priame mzdy s mzdy priamo svisiace s uskutoovanm prslunho vkonu. S to mzdy robotnkov za odpracovan as alebo za urit odveden prcu, prpadne inch pracovnkov, pokia ich mzda svis s vrobnm procesom. alej sem zahrujeme prplatky, doplatky ku mzde a odmeny.

V poloke ostatn priame nklady s tak nklady, ktor nie s obsiahnut v priamych nkladoch napr. odpisy, patenty, licencie, nklady na opravy a udriavanie, nklady na technick rozvoj, nklady na prevdzku strojov a zariaden, prspevky na socilne poistenie pripadajce na priame mzdy.Vrobn ria je shrnom nkladov svisiacich s riadenm a obsluhou vrobnho procesu. lenenie vrobnej rie zvis od konkrtnych podmienok podniku. Patr do nej najm: materil, palivo, energia, mzdy, prplatky a doplatky k mzde, ostatn osobn nklady, nklady na prpravu a zbeh novch zariaden. Do sprvnej rie patria vetky asovo rozlen prvotn a druhotn nklady, svisiace s riadenm a sprvou podniku, veobecnou obsluhou vrobnej a nevrobnej innosti podniku, prepravn, vkony spojov, poplatky, Odbytov nklady sa skladaj z odbytovej rie a priamych odbytovch nkladov: nklady na obaly, prepravn, propagcia, reklama.

Vytvranie nkladovch poloiek v druhovom (ekonomickom) i kalkulanom (elovom) lenen je niekedy toton.

Vznam klasifikcie nkladov poda kalkulanch poloiek je v tom, e umouje:

sledova nklady poda elu ich vynaloenia a miesta vzniku, o je dleitou podmienkou racionlneho vntropodnikovho riadenia,uskutoova rozbor vlastnch nkladov jednotlivch vrobkov danho podniku a porovnva ich s nkladmi inch podnikov,odkrva rezervy zniovania nkladov a zisti dosiahnut sporu,zostavova kalkulcie vlastnch nkladov jednotlivch vrobkov.

Zvislos nkladov od objemu vkonovV minulosti neboli u ns vytvoren podmienky na sledovanie nkladov poda tohto lenenia. Vzah nkladov k objemu vkonov patr medzi najdleitejie, pretoe nklady nemu existova bez vrobku i sluby.

Zmena objemu produkcie priamo ovplyvuje vvoj nkladov.

Pri hadan optimlneho objemu produkcie musme pozna vvoj nkladov a uri vekos zvislosti zmeny nkladov od zmeny objemu produkcie.

Na to sli koeficient reakcie (Kr).

Koeficient reakcie vypotame zo vzahu: Kr = PzN/PzV PzN ={(N1 /N0 x 100 ) - 100 }PzV = {(V1 /V0 x 100 ) - 100 }

kdePzN je percento zmeny nkladov PzV - percento zmeny vkonov.

Fixn nklady S vyvolan potrebou globlneho a jednorazovho vytvorenia technickch, organizanch a pracovnch podmienok na zabezpeenie uritho objemu vkonov. Pri zmench objemu produkcie v rmci existujcej kapacity sa nemenia vbec, alebo len nepatrne. Viau sa k celkovmu objemu vkonov, avak v prepote na jednotku produkcie charakter stlosti tchto nkladov zanik.

Fixn nklady (pevn, stle, neprun) Pri zmene objemu produkcie sa nemenia, Svisia s uritm asovm obdobm, bez ohadu na objem produkcie s to mzdy, mzdy pomocnch robotnkov asov mzda, nklady na vykurovanie, odpisy strojov, budov, teda sprvna ria a as vrobnej rie.

lenenie fixnch nkladov: poda reakcie jednotlivch poloiek pri zmene objemu vkonov - celkov vka za rovnak obdobie sa nemen hoci sa men objem vkonov - absoltne fixn. - tie meme alej leni na jednorazov a prieben, jednorazov s spojen so zbehom novej vroby, prieben s zvisl od asu. poda stupa vyuitia vrobnej kapacity, nemenia sa iba v rmci uritho objemu produkcie - s relatvne fixn.

Variabiln nklady (premenliv, prun) ich vka sa men so zmenou objemu vroby viac alebo menej merne. S to nklady na zkladn materil, priame mzdy vrobnch robotnkov, technick palivo.

Variabiln nklady Stupe premenlivosti nkladov je rozdielny: na zklade toho variabiln nklady rozdeujeme na: a) proporcionlne - vyvjaj sa v tom istom pomere ako produkcia, prepotan na jednotku vroby s pri nezmenench podmienkach vroby stle rovnak b) neproporcionlne - mu by progresvne, degresvne, regresvne.

proporcionlne - vyvjaj sa v tom istom pomere ako produkcia, prepotan na jednotku vroby s pri nezmenench podmienkach vroby stle rovnak, kontantn. Kr = 1Ak sa zmen norma spotreby materilu, zmenia sa tieto nklady skokom. alej sa op vyvjaj proporcionlne.

1. Progresvne nklady s tak nklady, ktorch celkov vka rastie rchlejie ako objem vkonov a pri klesajcom objeme produkcie kles pomalie. S to napr. nklady na zavedenie novej technolgie, mzdov prplatky sobota, sviatok...Ak objem vkonov stpa stpaj nklady na jednotku vkonu kr > 1.

2. Degresvne nklady sa menia s objemom vkonov tak, e rast ich hrnnej vky je pomal ne rast objemu produkcie a klesanie je rchlejie ako kles objem vkonov.

S to napr. nklady na technologick palivo, pomocn materil, nklady na ben opravy dlhodobho hmotnho majetku, degresvna mzda, ...Rast objemu vkonov vyvol pokles nkladov na jednotku produkcie Kr 0 < kr < 1.

3. Regresvne nklady sa vyvjaj nepriamomerne s objemom produkcie, t.j. ich celkov vka pri raste objemov vkonov kles a pri ich poklese stpa. S to napr. mzdy vyplaten za prestoje, za asy akania, ...

Tieto nklady bezprostredne svisia svrobnou kapacitou a vyvjaj sa nepriamo merne sobjemom produkcie; kr < 0.

Celkov variabiln nkladysa skladaj z proporcionlnych, progresvnych, degresvnych a regresvnych nkladov. Ich truktra ovplyvuje vvoj celkovch nkladov. Tzn., e aj nklady na jednotku produkcie bud pri rznom objeme vkonov rzne.Fixn nklady (FN) s nezvisl na zmene objemu vkonov len v rmci uritho objemeu vroby, ak vroba vzrastie nad urit hranicu treba do vroby zapoji nov kapacity FN sa skokom zmenia.FN + VN = CN; FN sa nemenia, VN sa menia so zmenou objemu vroby.Plat FN + VNj * Q = CN; a + bx = y vi graf

Vka CN na jednotku vkonu je zvisl od stupa vyuvania vrobnej kapacity, o o je vy o to niie s nklady na jednotku vkonu a opane.Km vka VN- ov vo vzahu kjednotke vkonusa pri lepom vyuit kapact nemen, podiel FN/1 vkonu kles (degresia fixnch nkladov)Graf zvislosti jednotkovch nkladov od stupa vyuitia kapact

Kritick objem vroby KOV analza nulovho bodu zisku:

KOV = tak objem vroby - vrobn alebo odbytov mnostvo, pri ktorom sa dosahuje pln pokrytie nkladov. Vtomto bode podnik nevykazuje ani zisk ani stratu.KOV je dan objemom vkonov, pri ktorom sa nedosahuje ani zisk ani strata nklady sa rovnaj trbm.

Grafick zvislos vvoja nkladov od zmeny objemu vkonov

trbyCNFN

VN

X0 = Cj . Q {FN + (VNj.Q) } Q=?, Cj=?, Z=?

pr.

Grafick zvislos vvoja nkladov od zmeny objemu Vkonov - KOV zvis od vky FN

FN + VN = CNFN fixn nklady, VN variabiln nklady, CN celkov nklady,Q - objem vkonovFN sa nemenia, VN sa menia so zmenou objemu vroby,

plat:FN + VNj * Q= CNVka celkovch nkladov na jednotku vkonu je zvisl od stupa vyuvania vrobnej kapacity podniku. m vy je stupe vyuvania kapact, tm niie s nklady na jednotku vkonu aopane.

Pri hadan optimlneho objemu produkcie musme pozna vvoj nkladov a uri vekos zvislosti zmeny nkladov od zmeny objemu produkcie, ktor vypotame zo vzahu: Kr = PzN / PzV Kde PzN je percento zmeny nkladov a PzV je percento zmeny vkonov.

Vznam lenenia na variabiln a fixn: a) spresuje plnovanie a kontrolu nkladov b) umouje stanovi fixn nklady, ktor tvoria dleit neinvestin zdroj zvyovania efektvnosti c) vytvra predpoklady pre hodnotenie vyuitia nkladov v zvislosti od stupa vyuitia vrobnej kapacity d) je zkladom pre zostavovanie variantnch rozpotov e) pouva sa na vpoet prspevku na hradu fixnch nkladov a zisku

Prklad:Podnik vyrba 250000 kusov vrobkov v 1. kvalitatvnej triede, cena je 6 Sk/1 ks.Nklady = 1000000 Sk 40% - fixn60% - variabilnPodnik uvauje ovrobe alch 50000 ks vrobkov v2. kvalitatvnej triede pri cene 5,50 Sk/1 ks. Toto zvenie vroby vyvol nrast variabilnch nkladov na 1 ks o20 halierov.

loha: Rozhodnite i na zklade nasledovnch ukazovateov:fixn nklady na jednotku vrobyvariabiln nklady na jednotku vrobycelkov nklady na jednotku vrobyrentabilita nkladov = Z/N * 100nkladovos h = N/V koeficient reakcie Kr = PzN/PzVje pre podnik vhodn zvyova vrobu.

Kr v intervale 0 - 1 t.j. degresvny priebeh nkladov, ale vemi sa bli k 1 teda proporcionlny.Viac by sa oplatilo vyrobi dodaton objem vroby v 1. kvalitatvnej triede.

Zdroje a prostriedky zniovania nkladov Velk vznam m pouitie lenenia nkladov poda poloiek kalkulanho vzorca, pretoe takto meme presnejie uri vku zniovania nkladov. Rezervy v kalkulanch polokch s teda zkladnmi zdrojmi zniovania nkladov jednotlivch vkonov i celej produkcie.

Vznamn rezervy zniovania nkladov tvor sprvne rozmiestnenie podnikov, eln orientovanie investinej vstavby, rozvjanie medzinrodnej deby prce a na tom zaloenej pecializcii a elnej koopercii.

Pri odkrvan rezerv musme ma na zreteli ich vzjomn svislos. spory v spotrebe materilu znamenaj spory v mnostve spotrebovanej prce, skrtenie vrobnch asov znamen rozrenie kapacity vroby. Znen spotreba materilu znamen spravidla aj spory v spotrebe paliva, mazadiel elektrickej energie a nakoniec aj spory v doprave. Na znenie nkladov a tm aj na ich rove psob vea rznych initeov, napr.: objem produkcie, produktivita prce, sortiment, kvalita vrobkov, vyuvanie vrobnej kapacity, ceny, typ vroby, tandardizcia vrobkov, normalizcia.

Zmeny truktry nkladov produkcie vyjadruj ustavine prebiehajce zmeny v ekonomike a v organizcii vroby.

Preto je truktra nkladov dleitm ukazovateom rozboru prce podniku. Jej skmanie za niekoko rokov umouje urobi zvery o zven technickej rovne, o raste produktivity prce, o znen pracovnej nronosti vroby at., umouje stanovi vplyv znenia jednotlivch druhov nkladov na celkov rove nkladov.

truktru nkladov uruj rozlin faktory, napr. charakteristika vrobku a vroby, pouit technolgia, produktivita prce, mzdov tarify, organizan a technick rove produkcie at.

Rozdielnosti v truktre nkladov si vyaduj aj vyuvanie rozdielnych zdrojov a prostriedkov zniovania nkladov.

Jednou z podmienok racionalizcie innost podniku je dosahovanie o najmench nkladov na jednotku produkcie.

Rezervy zniovania nkladov vznikaj vtedy, ke nklady sledujeme poda miesta ich vzniku a elu vynaloenia. Na urenie monosti zniovania nkladov treba pozna zdroje a prostriedky ich zniovania.

Zdroje (rezervy) zniovania nkladov predstavuj nevyuit monosti. Pri ich odhaovan treba ma na zreteli ich vzjomn svislos. Medzi zkladn rezervy zniovania nkladov patr: vyuvanie krtkodobho majetku a zrchovanie jeho obratu,vyuvanie kapacity vroby,stanovenie optimlneho sortimentu,zvyovanie kvality materilu, vrobkov, at.

Spsoby zrchovania obratu krtkodobho majetku s rozlin. Zvisia od charakteru innosti podniku a z neho vyplvajcej truktry nkladov,napr. v priemyselnom podniku znime vku zsob, m znime as kryt verom at.Vo vrobe je iadce udriava na o najniej monej rovni nedokonen vrobky, skracova vrobn cyklus, ktor je jednm z hlavnch initeov zrchovania obratu obenho majetku vo vrobnom procese.

Vek monosti zrchlenia obratu s aj vo sfre obehu. Oneskoren dodvky vrobkov zaprinen dodvateskmi podnikmi, pomal obeh dokladov svisiacich so ztovanm dodanej produkcie, neskor platby dodvateom. Vek vznam pre zrchlenie obratu m aj kvalita vrobkov. Kvalitnejie vrobky za primeran ceny sa ahie predvaj, o pozitvne vplva na skrtenie kolobehu krtkodobho majetku. Nzka kvalita vrobkov sa tie prejav na nkladoch. Podnik sa me dosta do akost pri odbyte svojich vrobkov, m sa dosiahnu niie trby a aj spotrebitelia zareaguj na nzku kvalitu.

Rozlin sortiment vrobkov m tie vplyv na nklady, pretoe zmena podielu jednotlivch vrobkov na objeme produkcie kladie vdy in nroky na pracnos, resp. materilov nronos.

Pod pojmom prostriedky zniovania nkladov rozumieme initele, vyuitie ktorch spravidla priaznivo ovplyvn jeden alebo viac zdrojov znenia nkladov. Naprklad zavedenie pokrokovej technolgie spravidla zvi nielen produktivitu prce, ale aj sporu materilu, znenie nepriamych nkladov a pod.

Prostriedky zniovania nkladov s konkrtne opatrenia na vyuitie rezerv. S nevyhnutn preto, lebo ich odkrytie ete nezabezpeuje, e sa rezervy skutone vyuij.

Medzi zkladn prostriedky zniovania nkladov patria:zavdzanie modernej techniky a technolgie,zlepovanie organizcie prce,zvyovanie odbornho vzdelania pracovnkov

Na dosiahnutie vraznch spor je rozhodujce uplatova najmodernejiu techniku a technolgiu. Jednotliv formy technickho rozvoja (mechanizcia, automatizcia, energetizcia, intenzifikcia vrobnch procesov ) mu podstatnm vplyvom ovplyvni rove nkladov. Ani najpokrokovejie technika v podniku vak neprispeje k zneniu nkladov, ak nebude dobr organizcia prce a riadenia. Vtedy sa nklady dokonca zvyuj. Pri zlepovan organizcie prce a riadenia ide najm o zabezpeenie rovnomernosti vrobnho procesu, sprvnu prpravu a rozmiestnenie pracovnkov v zvislosti od ich kvalifikcie a schopnost, lepie vyuvanie pracovnho asu at. Rozvoj techniky si vyaduje ustavin zvyovanie odbornho vzdelania pracovnkov, lebo kvalifikovan pracovnci s zrukou, e nov technika sa bude elne vyuva a prinesie oakvan ekonomick prnosy.

VYUVANIE NKLADOV V RIADIACOM PROCESERiadenie veobecne je cieavedom innos zameran na vyvolanie alebo ovplyvnenie priebehu uritch procesov. Obsahom riadenia podniku je rozvjanie jeho podnikateskej innosti. Tu s dleit objektvne a presn informcie z rznych oblast, predovetkm vak z oblasti nkladov. Plat to hlavne z troch dvodov: nklady v rozhodujcej miere ovplyvuj vekos ponuky, rove nkladov me podnik vpodstatnej miere sm ovplyvni a vka zisku je obyajne zvisl od vky nkladov.

Zsada ziskovosti vyvolva u riadiacich pracovnkov snahu o hospodrnos, snaia sa racionlne vyuva vrobn faktory za elom znenia nkladov. m bud nklady pri trbch niie, tm bude vy zisk. Aby sme dokzali sledova vvoj a rove hospodrnosti, musme ju mera. Pouvame na to rzne druhy ukazovateov, napr.:Ukazovate nkladovosti, ktor vyjadruje koko halierov Nkladov pripad na 1 Sk vnosov. Vypota sa zo vzahu: h = N/V kdeh ukazovate nkladovosti V celkov vnosy N celkov nklady.

h = Nklady materilov /Vnosyh = Nklady mzdov/Vnosyh = Nklady na odpisy/VnosyPri takejto anylze vidme kde s nae rezervy

al ukazovate ktor sa pouva je nkladov innos, N =Vnosy/ Nkladyktor vyjadruje pomer medzi trbami a nkladmi. Zvenie nkladovej innosti mono dosiahnu rastom trieb, poklesom nkladov, prpadne obidvoma spsobmi sasne. Snaha je dosiahnu o najvyiu hodnotu tohto ukazovatea.Koko vnosov mm z 1 Sk nkladov, ukazovate by mal rs.

Rentabilita nkladovRN = Z/N = V-N/N;

Rentabilita nkladovRV = Z/V = V-N/V;

Prklad:FN za rok = 60 000,- SkCj = 20,- SkVNj = 10,- SkQ = 8 000 jednotiekVrobn kapacita 4 000 - 12 000 jednotiek

Ak mnostvo produkcie firmy je potrebn pre dosiahnutie nulovho bodu?Koko jednotiek sa mus preda, aby sa dosiahol zisk 30 000,- Sk?Ak zisk sa dosiahne znenm VN-ov o 10 % a FN-ov o 10 000,-Sk?Ak predajn cenu treba stanovi, aby sa dosiahol zisk 30 000,- Sk pri predaji 8 000 jednotiek?Koko jednotiek sa mus preda naviac, aby sa pokryli dodaton FN-y vo vke 8000 Sk?

0 = Cj . Q {FN + (VNj.Q) }

Nklady a efektvnos Rozvoj podniku je podmienen rastom efektvnosti. Mono ju zabezpei rznymi spsobmi. Efektvnos zaha vemi dleit vzahy medzi zdrojmi, vrobou a spotrebou. Optimlne treba vyuva existujce zdroje vrobnch faktorov. Kritri efektvnosti vyuitia zdrojov sa pomerne asto menia v dsledku zmeny v poznan prrodnch zkonov, zmien v medzinrodnej debe prce, vyerpanosti prrodnch zsob a surovn.

Nklady a efektvnos spen vrobno-hospodrska innos podniku, uplatovanie novej technolgie, alebo organizcie prce, znenie noriem spotreby, uplatovanie novej technolgie, rovnomernosti vroby a kvality vrobkov, odstrnenie namhavosti prce a zdraviu kodlivho prostredia sa prejav v raste efektvnosti prejavia sa tak nov kvalitatvne prvky vrobno-hospodrskej innosti.

Nklady a efektvnos Rozvoj podniku je podmienen rastom efektvnosti. Mono ho zabezpei rznymi spsobmi. Jednm z nich je zvyovanie efektvnosti zvyujcou sa innosou nkladov. Tto metda m trval platnos, lebo len tak mono docieli sstavn sporu spoloenskej prce na jednotku produkcie a vyiu rentabilitu. Maximlnu efektvnos mono dosiahnu pri poklese spotreby zdrojov a zvenm objemu vroby. V skutonosti to bva znane obmedzen vekosou trhu a objemu zdrojov.

Poda konkrtnych podmienok sa tak zvenie efektvnosti uskutouje v dvoch rovnocennch variantoch: minimalizcia zdrojov pri nezmenenom objeme vroby maximalizcia vroby pri zachovan objemu zdrojov

Plnovanie nkladovPlnovanie je prirodzen a eln aktivita kadho podnikateskho subjektu. Pomocou plnovania podnikate analyzuje mon rizik a vyvodzuje z nich poznatky pre svoje sprvanie. Objektvne zostaven pln je dleitou podmienkou efektvnosti podniku. Plat to pre vetky innosti podniku nielen pre as nkladov. Na vypracovanie dobrho plnu nkladov treba urobi dkladn analzu dosiahnutch vsledkov v predchdzajcom obdob. Na zklade tejto analzy a prieskumu trhu, a zhodnotenia konkrtnych monost treba vypracova viac variantov podnikateskch zmerov a opatren na zlepenie innost podniku.

Vekonomike ariaden podniku patr nkladom vznamn loha, pretoe predstavuj spotrebu vrobnch faktorov vhodnotovom vyjadren. Pri skman nkladov podnik had monosti ich zniovania. Nklady vznikaj u vprpravnej fze innosti podniku. Nklady sledujeme poda ekonomicky rznorodch druhov, poda poloiek kalkulanho vzorca apoda ich zvislosti od objemu vkonov. Ovariabilite nkladov rozhoduje koeficient reakcie. Skmanie nkladov je dleit aj pri zisovan efektvnosti podniku, pomhaj ju mera, sleduj rezervy. Vtrhovch podmienkach podniky venuj pozornos hospodrnosti, snaia sa dosahova o najvyie vkony pri o najnich nkladoch.