1.Náklady podniku1.1. Charakteristika nákladov1.1.1 Podstata nákladov1.2 Klasifikácia nákladov1.2.1 Druhové členenie nákladov1.2.2 Členenie nákladov podľa

položiek kalkulačného vzorca

1.2.3 Závislosť nákladov od objemu výkonov, analýza nulového bodu zisku

1.2.3.1 Variabilné náklady1.2.3.2. Fixné náklady1.3 Zdroje a prostriedky

znižovania nákladov1.4 Náklady a efektívnosť

2 Cena, cenová stratégia a tvorba cien

2.1 Cenová stratégia podniku2.1.1 Činitele tvorby cenovej

stratégie2.2 Tvorba cien2.2.1 Metóda tvorby cien podľa

nákladov2.2.2 Metóda tvorby cien podľa

dopytu Metóda tvorby cien podľa

konkurencie

3 Finančné hospodárenie podniku3.1 Financovanie a  investovanie podniku 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia 3.3 Finančná politika podniku3.4 Finančné ciele podniku3.5 Finančné plánovanie podniku3.6 Finančné rozhodovanie podniku3.7 Finančná analýza podniku

Závislosť nákladov od objemu výkonovV minulosti neboli u nás vytvorené podmienky na sledovanie nákladov podľa tohto členenia. Vzťah nákladov

k objemu výkonov patrí medzi najdôležitejšie, pretože

náklady nemôžu existovať bez výrobku či služby.

Zmena objemu produkcie priamo ovplyvňuje vývoj nákladov.

Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie musíme poznať vývoj nákladov a určiť veľkosť závislosti zmeny nákladov od

zmeny objemu produkcie.

Na to slúži koeficient reakcie (Kr).

Koeficient reakcie vypočítame zo vzťahu:

Kr = PzN/PzV PzN ={(N1 /N0 x 100 ) - 100 }PzV = {(V1 /V0 x 100 ) - 100 }

kde PzN je percento zmeny nákladov PzV - percento zmeny výkonov.

Fixné náklady

Sú vyvolané potrebou globálneho a jednorazového vytvorenia

technických, organizačných a pracovných podmienok na zabezpečenie určitého objemu výkonov. Pri

zmenách objemu produkcie v rámci existujúcej kapacity sa

nemenia vôbec, alebo len nepatrne. Viažu sa k celkovému

objemu výkonov, avšak v prepočte na jednotku produkcie

charakter stálosti týchto nákladov zaniká.

Fixné náklady (pevné, stále, nepružné)

Pri zmene objemu produkcie sa nemenia, Súvisia s určitým časovým obdobím, bez ohľadu na objem produkcie – sú to mzdy, mzdy pomocných robotníkov – časová

mzda, náklady na vykurovanie, odpisy strojov,

budov, teda správna réžia a časť výrobnej réžie.

Členenie fixných nákladov:

a) podľa reakcie jednotlivých položiek pri zmene objemu výkonov - celková výška za rovnaké obdobie sa nemení hoci sa mení objem výkonov - absolútne fixné. - tie môžeme ďalej členiť na jednorazové a priebežné, jednorazové sú spojené so zábehom novej výroby, priebežné sú závislé od času.

b) podľa stupňa využitia výrobnej kapacity, nemenia sa iba v rámci určitého objemu produkcie - sú relatívne fixné.

Variabilné náklady (premenlivé, pružné)

ich výška sa mení so zmenou objemu výroby – viac alebo menej úmerne.

Sú to náklady na základný materiál,

priame mzdy výrobných robotníkov,

technické palivo.

Variabilné náklady

Stupeň premenlivosti nákladov je rozdielny: na základe

toho variabilné náklady rozdeľujeme na:

a) proporcionálne - vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia, prepočítané na jednotku výroby sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké

b) neproporcionálne - môžu byť progresívne, degresívne, regresívne.

a) proporcionálne - vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia, prepočítané na jednotku výroby sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké, konštantné. Kr = 1Ak sa zmení norma spotreby materiálu, zmenia sa

tieto náklady skokom. Ďalej sa opäť vyvíjajú

proporcionálne.

1. Progresívne náklady sú také náklady,

ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako

objem výkonov a pri klesajúcom objeme produkcie klesá pomalšie. Sú to napr. náklady na zavedenie novej technológie, mzdové príplatky – sobota, sviatok...Ak objem výkonov stúpa stúpajú

náklady na jednotku výkonu kr > 1.

2. Degresívne náklady sa menia s objemom

výkonov tak, že rast ich úhrnnej výšky je pomalší než rast objemu produkcie a klesanie je rýchlejšie ako klesá objem výkonov.

Sú to napr. náklady na technologické palivo, pomocný materiál, náklady na bežné opravy dlhodobého hmotného majetku, degresívna mzda, ...Rast objemu výkonov vyvolá pokles nákladov

na jednotku produkcie Kr 0 < kr < 1.

3. Regresívne náklady sa vyvíjajú nepriamoúmerne s objemom produkcie, t.j. ich celková výška pri raste objemov výkonov klesá a pri ich poklese stúpa.

Sú to napr. mzdy vyplatené za prestoje, za časy čakania, ...

Tieto náklady bezprostredne súvisia s výrobnou kapacitou a vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie; kr < 0.

Celkové variabilné nákladysa skladajú z proporcionálnych, progresívnych, degresívnych a regresívnych nákladov. Ich štruktúra ovplyvňuje vývoj celkových

nákladov. Tzn., že aj náklady na jednotku produkcie budú pri rôznom

objeme výkonov rôzne.Fixné náklady (FN)– sú nezávislé na zmene objemu

výkonov len v rámci určitého objemeu výroby, ak výroba vzrastie nad

určitú hranicu treba do výroby zapojiť nové kapacity – FN sa

skokom zmenia.FN + VN = CN; FN sa nemenia, VN sa menia so

zmenou objemu výroby.Platí FN + VNj * Q = CN; a + bx = y viď graf

Výška CN na jednotku výkonu je závislá od stupňa využívania výrobnej kapacity, o čo je vyšší o to nižšie sú náklady na jednotku výkonu a opačne.Kým výška VN- ov vo vzťahu k jednotke výkonu sa pri lepšom využití kapacít nemení, podiel FN/1 výkonu klesá (degresia fixných nákladov)

Graf závislosti jednotkových nákladov od stupňa využitia kapacít

Kritický objem výroby – KOV analýza nulového bodu zisku:

KOV = taký objem výroby - výrobné alebo odbytové množstvo, pri ktorom sa dosahuje úplné pokrytie nákladov. V tomto bode podnik nevykazuje ani zisk ani stratu.KOV je daný objemom výkonov, pri ktorom sa nedosahuje ani zisk ani strata náklady sa rovnajú tržbám.

Grafická závislosť vývoja nákladov od zmeny objemu

výkonovtržby

CN

FN

VN

X

0 = Cj . Q – {FN + (VNj.Q) } Q=?, Cj=?, Z=?

Grafická závislosť vývoja nákladov od zmeny objemu

Výkonov - KOV závisí od výšky FNtržby

CN

FN

VN

XX X

FN + VN = CNFN – fixné náklady, VN – variabilné náklady, CN – celkové náklady,Q - objem výkonovFN sa nemenia, VN sa menia so zmenou objemu výroby,

platí:

FN + VNj * Q= CNVýška celkových nákladov na jednotku výkonu

je závislá od stupňa využívania výrobnej kapacity

podniku. Čím vyšší je stupeň využívania kapacít, tým nižšie sú

náklady na jednotku výkonu a opačne.

CNVNFN CNVNFN

Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie musíme poznať vývoj

nákladov a určiť veľkosť závislosti zmeny nákladov od zmeny objemu produkcie, ktorý vypočítame zo vzťahu:

Kr = PzN / PzV

Kde PzN je percento zmeny nákladov a PzV je percento zmeny výkonov.

Význam členenia na variabilné a fixné:

a) spresňuje plánovanie a kontrolu nákladov b) umožňuje stanoviť fixné náklady, ktoré tvoria dôležitý neinvestičný zdroj zvyšovania efektívnosti c) vytvára predpoklady pre hodnotenie využitia nákladov v závislosti od stupňa využitia výrobnej kapacity d) je základom pre zostavovanie variantných rozpočtov e) používa sa na výpočet príspevku na úhradu fixných nákladov a zisku

Príklad:Podnik vyrába 250 000 kusov výrobkov v 1. kvalitatívnej triede, cena je 6 Sk/1 ks.Náklady = 1 000 000 Sk 40% - fixné60% - variabilnéPodnik uvažuje o výrobe ďalších 50 000 ks výrobkov v 2. kvalitatívnej triede pri cene 5,50 Sk/1 ks. Toto zvýšenie výroby vyvolá nárast variabilných nákladov na 1 ks o 20

halierov.

Úloha: Rozhodnite či na základe

nasledovných ukazovateľov: fixné náklady na jednotku výroby variabilné náklady na jednotku

výroby celkové náklady na jednotku výroby rentabilita nákladov = Z/N * 100

nákladovosť h = N/V koeficient reakcie Kr = PzN/PzVje pre podnik výhodné zvyšovať výrobu.

Kr v intervale 0 - 1 t.j. degresívny priebeh nákladov, ale veľmi sa blíži k 1 teda proporcionálny.Viac by sa oplatilo vyrobiť dodatočný objem výroby v 1. kvalitatívnej triede.

Zdroje a prostriedky znižovania nákladov

Velký význam má použitie členenia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca, pretože takto môžeme presnejšie

určiť výšku znižovania nákladov. Rezervy v kalkulačných položkách sú teda základnými

zdrojmi znižovania nákladov jednotlivých výkonov i celej produkcie.

Významné rezervy znižovania nákladov tvorí správne rozmiestnenie podnikov, účelné orientovanie investičnej výstavby, rozvíjanie medzinárodnej deľby práce a na tom založenej špecializácii a účelnej kooperácii.

Pri odkrývaní rezerv musíme mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť.

Úspory v spotrebe materiálu znamenajú úspory v množstve

spotrebovanej práce, skrátenie výrobných časov znamená rozšírenie kapacity výroby. Znížená spotreba materiálu znamená spravidla aj úspory v spotrebe paliva, mazadiel elektrickej energie a nakoniec

aj úspory v doprave.

Na zníženie nákladov a tým aj na ich úroveň pôsobí veľa rôznych činiteľov, napr.: objem produkcie, produktivita

práce, sortiment, kvalita výrobkov, využívanie výrobnej kapacity, ceny, typ výroby, štandardizácia výrobkov, normalizácia.

Zmeny štruktúry nákladov produkcie vyjadrujú ustavične prebiehajúce zmeny v ekonomike a v organizácii výroby.

Preto je štruktúra nákladov dôležitým ukazovateľom

rozboru práce podniku. Jej skúmanie za niekoľko rokov umožňuje urobiť závery o zvýšení

technickej úrovne, o raste produktivity práce, o znížení pracovnej náročnosti výroby atď., umožňuje

stanoviť vplyv zníženia jednotlivých druhov nákladov na celkovú úroveň nákladov.

Štruktúru nákladov určujú rozličné faktory, napr. charakteristika výrobku a

výroby, použitá technológia, produktivita práce,

mzdové tarify, organizačná a technická úroveň

produkcie atď.

Rozdielnosti v štruktúre nákladov si vyžadujú aj

využívanie rozdielnych zdrojov a prostriedkov znižovania nákladov.

Jednou z podmienok racionalizácie činností podniku je dosahovanie čo najmenších nákladov na

jednotku produkcie.

Rezervy znižovania nákladov vznikajú vtedy, keď náklady sledujeme podľa miesta ich vzniku a

účelu vynaloženia. Na určenie možnosti znižovania nákladov treba poznať zdroje a prostriedky ich znižovania.

Zdroje (rezervy) znižovania nákladov predstavujú nevyužité možnosti. Pri ich odhaľovaní treba mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť. Medzi základné rezervy znižovania

nákladov patrí: využívanie krátkodobého majetku a zrýchľovanie jeho obratu, využívanie kapacity výroby, stanovenie optimálneho sortimentu, zvyšovanie kvality materiálu, výrobkov, atď.

Spôsoby zrýchľovania obratu krátkodobého majetku sú rozličné. Závisia od charakteru činnosti podniku a z neho vyplývajúcej štruktúry nákladov,napr. v priemyselnom podniku znížime výšku

zásob, čím znížime časť krytú úverom atď.Vo výrobe je žiadúce udržiavať na čo najnižšej možnej úrovni nedokončené výrobky, skracovať výrobný cyklus, ktorý je jedným z hlavných

činiteľov zrýchľovania obratu obežného majetku vo

výrobnom procese.

Veľké možnosti zrýchlenia obratu sú aj vo sfére obehu. Oneskorené dodávky výrobkov zapríčinené

dodávateľskými podnikmi, pomalý obeh dokladov súvisiacich so zúčtovaním dodanej produkcie, neskoré platby dodávateľom.

Veľký význam pre zrýchlenie obratu má aj kvalita výrobkov. Kvalitnejšie výrobky za primerané ceny sa ľahšie predávajú,

čo pozitívne vplýva na skrátenie kolobehu krátkodobého

majetku. Nízka kvalita výrobkov sa tiež prejaví na nákladoch. Podnik

sa môže dostať do ťažkostí pri odbyte svojich výrobkov, čím sa dosiahnu nižšie tržby a aj spotrebitelia zareagujú na nízku kvalitu.

Rozličný sortiment výrobkov má tiež vplyv na náklady, pretože zmena podielu jednotlivých výrobkov na objeme produkcie kladie vždy iné nároky na pracnosť, resp. materiálovú náročnosť.

Pod pojmom prostriedky znižovania nákladov rozumieme

činitele, využitie ktorých spravidla priaznivo ovplyvní jeden

alebo viac zdrojov zníženia nákladov. Napríklad zavedenie

pokrokovej technológie spravidla zvýši nielen produktivitu

práce, ale aj úsporu materiálu, zníženie nepriamych nákladov

a pod.

Prostriedky znižovania nákladov sú konkrétne opatrenia na

využitie rezerv. Sú nevyhnutné preto, lebo ich odkrytie ešte

nezabezpečuje, že sa rezervy skutočne využijú.

Medzi základné prostriedky znižovania nákladov patria:

zavádzanie modernej techniky a technológie, zlepšovanie organizácie práce, zvyšovanie odborného vzdelania pracovníkov

Na dosiahnutie výrazných úspor je rozhodujúce uplatňovať najmodernejšiu techniku a technológiu. Jednotlivé formy technického rozvoja (mechanizácia, automatizácia, energetizácia, intenzifikácia výrobných procesov ) môžu podstatným vplyvom ovplyvniť úroveň nákladov. Ani najpokrokovejšie technika v podniku však neprispeje k zníženiu nákladov, ak nebude dobrá organizácia práce a riadenia. Vtedy sa

náklady dokonca zvyšujú. Pri zlepšovaní organizácie práce a riadenia ide

najmä o zabezpečenie rovnomernosti výrobného procesu, správnu prípravu a rozmiestnenie pracovníkov v závislosti od ich kvalifikácie a

schopností, lepšie využívanie pracovného času atď. Rozvoj techniky si vyžaduje ustavičné zvyšovanie odborného vzdelania pracovníkov, lebo

kvalifikovaní pracovníci sú zárukou, že nová technika sa bude účelne využívať a

prinesie očakávané ekonomické prínosy.

VYUŽÍVANIE NÁKLADOV V RIADIACOM PROCESE

Riadenie všeobecne je cieľavedomá činnosť zameraná na vyvolanie alebo ovplyvnenie priebehu určitých procesov. Obsahom riadenia podniku je rozvíjanie jeho podnikateľskej činnosti. Tu sú dôležité objektívne a presné informácie z rôznych oblastí, predovšetkým však z oblasti nákladov. Platí to hlavne z troch dôvodov: náklady v rozhodujúcej miere ovplyvňujú veľkosť ponuky, úroveň nákladov môže podnik v podstatnej miere sám ovplyvniť a výška zisku je obyčajne závislá od výšky nákladov.

Zásada ziskovosti vyvoláva u riadiacich pracovníkov snahu o hospodárnosť, snažia sa racionálne využívať výrobné

faktory za účelom zníženia nákladov. Čím budú náklady pri tržbách nižšie, tým bude vyšší zisk. Aby sme dokázali sledovať vývoj a úroveň hospodárnosti, musíme ju merať. Používame na to rôzne druhy ukazovateľov, napr.:Ukazovateľ nákladovosti, ktorý vyjadruje koľko halierov Nákladov pripadá na 1 Sk výnosov. Vypočíta sa zo vzťahu:

h = N/V

kde h – ukazovateľ nákladovosti V – celkové výnosy N – celkové náklady.

h = Náklady materiálové /Výnosyh = Náklady mzdové/Výnosyh = Náklady na odpisy/VýnosyPri takejto anylýze vidíme kde sú naše

rezervy

Ďalší ukazovateľ ktorý sa používa je nákladová účinnosť, NÚ =Výnosy/ Nákladyktorá vyjadruje pomer medzi tržbami a nákladmi. Zvýšenie nákladovej účinnosti možno dosiahnuť rastom tržieb, poklesom nákladov, prípadne obidvoma spôsobmi súčasne. Snaha je dosiahnuť čo najvyššiu hodnotu tohto ukazovateľa.Koľko výnosov mám z 1 Sk nákladov, ukazovateľ by mal

rásť.

Rentabilita nákladov

RN = Z/N = V-N/N;

Rentabilita nákladov

RV = Z/V = V-N/V;

Príklad:FN za rok = 60 000,- SkCj = 20,- SkVNj = 10,- SkQ = 8 000 jednotiekVýrobná kapacita 4 000 - 12 000 jednotiek

1. Aké množstvo produkcie firmy je potrebné pre dosiahnutie nulového bodu?

2. Koľko jednotiek sa musí predať, aby sa dosiahol zisk 30 000,- Sk?

3. Aký zisk sa dosiahne znížením VN-ov o 10 % a FN-ov o 10 000,-Sk?

4. Akú predajnú cenu treba stanoviť, aby sa dosiahol zisk 30 000,- Sk pri predaji 8 000 jednotiek?

5. Koľko jednotiek sa musí predať naviac, aby sa pokryli dodatočné FN-y vo výške 8000 Sk?

0 = Cj . Q – {FN + (VNj.Q) }

Náklady a efektívnosť Rozvoj podniku je podmienený rastom efektívnosti. Možno ju zabezpečiť rôznymi spôsobmi. Efektívnosť zahŕňa veľmi dôležité vzťahy medzi zdrojmi, výrobou a spotrebou. Optimálne treba využívať existujúce zdroje výrobných faktorov. Kritériá efektívnosti využitia zdrojov sa

pomerne často menia v dôsledku zmeny v poznaní

prírodných zákonov, zmien v medzinárodnej deľbe práce, vyčerpanosti prírodných zásob a surovín.

Náklady a efektívnosť

úspešná výrobno-hospodárska činnosť podniku, uplatňovanie novej technológie, alebo

organizácie práce, zníženie noriem spotreby, uplatňovanie

novej technológie, rovnomernosti výroby a kvality výrobkov, odstránenie namáhavosti práce a

zdraviu škodlivého prostredia sa prejaví v raste

efektívnosti prejavia sa tak nové kvalitatívne prvky výrobno-hospodárskej činnosti.

Náklady a efektívnosť

Rozvoj podniku je podmienený rastom efektívnosti. Možno ho zabezpečiť rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je zvyšovanie efektívnosti zvyšujúcou sa účinnosťou

nákladov. Táto metóda má trvalú platnosť, lebo len tak možno

docieliť sústavnú úsporu spoločenskej práce na jednotku produkcie a vyššiu rentabilitu. Maximálnu efektívnosť

možno dosiahnuť pri poklese spotreby zdrojov a zvýšením objemu výroby. V skutočnosti to býva značne obmedzené veľkosťou trhu a objemu zdrojov.

Podľa konkrétnych podmienok sa tak zvýšenie efektívnosti

uskutočňuje v dvoch rovnocenných variantoch:

a) minimalizácia zdrojov pri nezmenenom objeme výroby

b) maximalizácia výroby pri zachovaní objemu zdrojov

Plánovanie nákladovPlánovanie je prirodzená a účelná aktivita každého podnikateľského subjektu. Pomocou plánovania podnikateľ analyzuje možné riziká a vyvodzuje z nich poznatky pre svoje správanie. Objektívne zostavený plán je dôležitou podmienkou efektívnosti podniku. Platí to pre všetky činnosti podniku nielen pre časť nákladov. Na vypracovanie dobrého plánu nákladov treba urobiť dôkladnú analýzu dosiahnutých výsledkov v predchádzajúcom období. Na základe tejto analýzy a prieskumu trhu, a zhodnotenia konkrétnych možností treba vypracovať viac variantov podnikateľských zámerov a opatrení na zlepšenie činností podniku.

V ekonomike a riadení podniku patrí nákladom významná úloha, pretože predstavujú spotrebu výrobných faktorov v hodnotovom vyjadrení. Pri skúmaní nákladov podnik hľadá možnosti ich znižovania. Náklady vznikajú už v prípravnej fáze činnosti podniku. Náklady sledujeme podľa ekonomicky rôznorodých druhov, podľa položiek kalkulačného vzorca a podľa ich závislosti od objemu výkonov. O variabilite nákladov rozhoduje koeficient reakcie. Skúmanie nákladov je dôležité aj pri zisťovaní efektívnosti podniku, pomáhajú ju merať, sledujú

rezervy. V trhových podmienkach podniky venujú pozornosť hospodárnosti, snažia sa dosahovať čo najvyššie

výkony pri čo najnižších nákladoch.

2 Cena, cenová stratégia a tvorba cien

2.1 Cenová stratégia podniku2.1.1 Činitele tvorby cenovej

stratégie2.2 Tvorba cien2.2.1 Metóda tvorby cien podľa

nákladov2.2.2 Metóda tvorby cien podľa

dopytu Metóda tvorby cien podľa

konkurencie

3 Finančné hospodárenie podniku3.1 Financovanie a  investovanie podniku 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia 3.3 Finančná politika podniku3.4 Finančné ciele podniku3.5 Finančné plánovanie podniku3.6 Finančné rozhodovanie podniku3.7 Finančná analýza podniku