III. ROČNÍK | APRÍL 2012

Red Bull Paper Wings

Boris Filan

Univerziáda SR

Na papierovom lietadle do Salzburgu

Rozhovor

CAMPUS CHALLENGEJARNÉ KOLO ZAČÍNA 12. 3. 20122

Redakcia

redakcia@eurocampus.sk

Spolupracovníci

PhDr. Andrea Kučerová, UK v Bratislave

Ing. Iva Šajbidorová, PhD., STU v Bratislave

PhDr. Renáta Chosraviová, SPU v Nitre

PhDr. Zuzana Kráľová, PhD., TU v Trnave

PhDr. Slavka Pitoňáková, PhD., ŽU v Žiline

Mgr. Zuzana Ihnátová, Paneurópska vysoká škola

Zuzana Hrdličková, VŠMU v Bratislave

PaedDr. Mikuláš Ortutay, SAUŠ

PaedDr. Stanislav Kosorín, SAUŠ

Ing. Martina Debnárová, AIESEC

Matej Knoll, iKnow Club

Michaela Kušnírová, KU v Ružomberku

Martina Mlečenková, Hotelová akadémia

Obchod a inzercia

Elena Lipianska

lipianska@eurocampus.sk

0903 717 514

Projektový koordinátor

Ing. Katarína Hrnčárová

hrncarova@eurocampus.sk

0901 717 514

Grafi cké spracovanie

Martin Halač

Magazines s.r.o.

Distribúcia

Časopis je distribuovaný zadarmo

6x počas školského roka (od septembra do mája)

študentom vysokých škol v SR.

Webové stránky

www.eurocampus.sk

Vydavateľ

Projekt Eurocampus Slovenská republika, s.r.o.

Družicová 10

821 02 Bratislava

Tel: 0901 717 514

e-mail: redakcia@eurocampus.sk

Ročník III, Apríl 2012

Evidenčné číslo MK SR: EV 4148/10

Partneri projektu

CAMPUS CIRCUS

4 Rozhovor: JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.

7 Univerzita tretieho veku hostila návštevu z

“Einsteinoveho” mesta

8 Manageria Leaderhip Program je pre teba

8 Zbierka hračiek pre deti z Tanzánie

10 Bylinkové pivo i nápoj pre celiatikov

v laboratórnom pivovare SPU

10 Moskovskí študenti na SPU

11 Chcem Slovensku pomôcť

12 Experiment sa podaril, pacient umrel!

12 Jediný festival svojho druhu v Strednej Európe!

13 Na papierovom lietadle do Salzburgu

13 Univerzita Komenského a Divadlo Aréna

14 Rozvojové aktivity v Keni a Južnom Sudáne

17 Piráti dobyli FMUK

17 Film 22 hláv odhalil zabudnuté skutočnosti

18 Rozhovor: doc. RNDr. Marián Janiga, CSc.

20 S Borisom Filanom o...

CARREER MANAGEMENT PROGRAM

21 Akú prácu robiť počas školy?

22 Študijiný pobyt v Prahe

22 Deň kariéry – príležitosť pre študentov

23 Povolanie syn ešte z nikoho neurobilo

skvelého človeka

24 AIESEC prináša už po 17-krát NDK

26 Záškoláci z katedry žurnalistiky

27 Kariérne centrum pomôže absolventom nájsť

si prácu

27 Študentom poradia v novom centre

28 Akadémia investovania – III. časť

UNIVERZITNÝ ŠPORT

30 Univerziáda SR 2012 zimná časť ukončená

31 III. univerziáda SR 2012, počty účastníkov

32 Univerziáda SR 2012 – letná časť

33 Volejbal na PEVŠ

34 Lyžiarske kurzy na Žilinskej univerzite

34 50. rokov klubu orientačného behu

SÚŤAŽE

2 Campus Challenge

obsah

4 | www.eurocampus.sk

campus circus

„Bola by som veľmi rada, keby naša škola

bola ako Oxford.“

Rozhovor:Pedagóg Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy

JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.

www.eurocampus.sk | 5

campus circus

Aké ste boli dieťa? Prejavovali sa u vás ty-

pické črty právnika už v ranom veku, nap-

ríklad zmysel pre spravodlivosť, morálku...

Bola som strašne dobré dieťa. Bohužiaľ –

ukážkové. Čistá jednotkárka. Všetci hovorili, že

sa v praxi neuplatním. Tvrdili, že keď skončíte

s červeným diplomom, tak nie ste použiteľný

do práce (smiech).

Kedy vám prvýkrát napadlo, že chcete

študovať právo?

Pôvodne som vôbec nemala byť právnička.

Za socializmu, bol to posledný rok socializmu,

to bolo tak, že ste často nemohli ísť na školu,

na ktorú ste chceli ísť. Nie ako dnes. Mala som

prihlášku na jazyky – na nemčinu, taliančinu,

odbor tlmočníctvo. No rodičia sa pohádali, ne-

dokázali mi to „vybaviť“ a nakoniec ako jediná

možnosť mi zostalo právo, keďže aj mama bola

právnička. Takže som nešla na právo s tým, že

by som od detstva túžila byť právničkou. Prá-

ve naopak, keď sa ma deti pýtali, čo robí moja

mama, keď je právnička, tak som povedala, že

neviem – každého mama varila, prala...

Štúdium ste ukončili s vyznamenaním.

Odniesli ste si zážitky na celý život, alebo

ste iba sedeli nad knihami, právnou litera-

túrou a zákonmi?

(Smiech). Budem čestne odpovedať. I keď

to nie je veľmi výchovné. Učila som sa jedine

cez skúškové obdobie. Vždy som celý semes-

ter strávila na párty, brigádach, zarábala som

si peniaze, zažila šialenstvá. Len cez skúškové

som sa zavrela doma učiť.

To znamená, že ste si štúdium užili?

Áno, ale toto by ste nemali uverejňovať

(smiech). Študentom každý semester hovorím,

aby sa učili priebežne, i keď som to sama ne-

robila.

Máte advokátsku kanceláriu, za sebou

pestrú publikačnú činnosť. Spomeniem his-

toricky prvý komentár k zákonu o rodine.

Ako sa vám písal?

Veľmi dobre. Práve tým, že robím advokátku,

sa mi darí spájať teóriu s praxou. Na jednej stra-

ne mám naštudované vďaka vedeckej činnosti

to, čo trápi teóriu. Lenže prax má často úplne

iné zameranie. Trápia ju iné otázky, ktoré treba

riešiť. Na to mi pomáha kontakt v súdnej sieni

a kontakt so sudcami. Alebo kontakt s klientmi

a vyššími súdnymi úradníkmi. V tomto zmysle

mi veľmi pomáhajú pojednávania.

Patríte medzi popredných odborníkov

v oblasti rodinného práva. Ako sa v tejto

polohe vnímate ako žena – právnička?

V  rovine rodinného práva nezáleží na

pohlaví. Rodinné právo na súde alebo

v  rodinnoprávnych vzťahoch je veľmi špeci-

fi cké. Musí sa v ňom zmeniť myslenie právni-

ka, lebo inak narobí hrozne veľa škody. Keď

ste v  klasickom kontradiktórnom procese –

vyhrám/prehrám – tak buď priznajú môjmu

klien to vi, o čo žalujeme, alebo nám žalobu za-

mietnu. Vtedy myslíte inak – myslíte v prospech

klien ta. Aj tam budete riešiť morálnu stránku.

Ak viete, že klient nemá pravdu – poviete si – ja

nebudem toto obhajovať. Alebo – OK, však mi

zaplatí. Každý advokát v hlave túto dilemu rie-

ši a nejakým spôsobom si ju aj vyrieši. Ale stá-

le zostáva na strane klienta. V rodinnom práve

je to ťažšie o to, že ak ste dobrý rodinnopráv-

ny právnik, nepôjde vám o klienta. Zaplatí vám

rodič alebo starý rodič, no podstatné v rodin-

noprávnych vzťahoch je dieťa. Nemôžete po-

slúchnuť klienta, ak vidíte, že to je pre dieťa zlé.

Nemám problém s tým, či je na druhej strane

ako advokát žena alebo muž, ale ide o to, že

buď chápe, že ide o dieťa alebo tvrdo presa-

dzuje záujmy svojho klienta, hoci sú v rozpore

so záujmami dieťaťa.

Stereotypy hovoria o tom, že muži, advo-

káti, sú tí menej citliví.

Nemyslím si, že muži sú necitliví, sú technic-

kejší právnici, pragmatickejší. Niektoré otázky

dokážu jednoducho odbiť – veď deti hysteri-

zujú, prečo by som mal z toho robiť vedu? Sú

právne pragmatickejší a v rodinnom práve to je

nevýhoda. No zažila som aj rozumných mužov,

právnikov v oblasti rodinného práva. Väčšina

mužov povie, že to nebude robiť, lebo je to iný

postoj. Oveľa ľahšie sa obhajuje v civilnom ko-

naní, kde je to jednoznačné. Tu riešite dilemu

sám v sebe – musím sa nejako rozhodnúť. Za-

žila som ale aj ženy, ktoré dokážu prísť s úplne

absurdnými teóriami. Napríklad klient je dlho-

dobo liečený narkoman, trpí závažnými ocho-

reniami a dokáže opustiť dieťa na ihrisku, no

pani advokátka je presvedčená, že táto osoba

má právo sa o svoju trojročnú dcérku starať. Po-

zeráte sa na ňu a premýšľate, či by svoje vlastné

dieťa zverila do rúk takejto osobe.

Vnímate teda odvetvie rodinného práva

ako odvetvie určené skôr ženám – právnič-

kám?

Ani nie, nezávisí to od pohlavia, ale od cha-

rakteru človeka. Paradoxne ale z  oblasti ro-

dinného práva viem ako odborníčky vymeno-

vať len ženy – advokátky, o ktorých si myslím,

že to robia skvele. A keď sa potom stretneme

v súdnej sieni, tak konanie má úroveň. Všet-

ci vieme, že ideme tým istým smerom – nik-

to z nás nikdy nepôjde proti dieťaťu. Dohod-

neme sa, presvedčíme klientov, prípadne, ak si

nechcú dať povedať, tak ich nebudeme zastu-

povať. Povieme im, aby si našli niekoho iného,

kto urobí to, čo chcú oni, aj keď je to proti zá-

ujmom dieťaťa.

Pôsobili ste aj v zahraničí. Vnímate nejaké

rozdiely v právnom prostredí v zahraničí a

na Slovensku?

Jeden dobrý vzor zo zahraničia, ktorý sa mi

veľmi páči, je kochemský model v Nemecku. Je

to kantón, ktorého hlavné mesto je Kochem.

Ako rodinný sudca tam pôsobil Dr. Jurgen Ru-

dolf. Na základe svojich profesionálnych skúse-

ností začal vymýšľať nový model riešenia napä-

tých rodičovských vzťahov, aby „prinútil“ rodi-

čov správať sa v prospech svojich detí.

Ako to dokázal?

Zaviedol systém, na ktorom spolupracuje

množstvo odborníkov. Tých všetkých, ktorých

postupne priberá aj náš súd. Psychológov, ko-

líznych opatrovníkov, prokurátora... Každý sa

do toho postupne zapojí a ich činnosť je zjed-

notená spolu s advokátmi. V Kocheme sa nes-

tane, že by jeden advokát povedal jednému

klien to vi áno a druhý advokát by povedal – aj

vy máte pravdu. Tam sú advokáti poučení a je

jedno, za kým klient pôjde. Všetci povedia –

bude to takto. Rodičov privedú k dohode. To

dieťaťu najviac pomôže. Lebo nič dieťaťu tak

neublíži, ako dvaja šialení rozvadení rodičia,

ktorí ho naťahujú sprava doľava a psychicky

mu nakladajú. Takže, to je taká inšpirácia, kto-

rú si myslím, že tu potrebujeme.

Čo hovoríte na trend súčasnej zvýšenej

rozvodovosti?

Rozvodovosť sa mi vôbec nepáči. Nemyslím

si, že to je niečo, čo sa dá zastaviť, najmä pri

tom, čo sa v súčasnosti deje. Ako riešenie mi

napadá mexický model – uzatvárať manželstvá

na dobu určitú. Ľudia budú vidieť koniec, tak

sa nebudú rozvádzať, proste vydržia a ušetria.

Viem, že je to surové, ale pragmatické.

A čo úloha štátu?

V zásade si myslím, že štát robí chybu, pre-

tože rezignoval na svoju preventívnu funkciu

v oblasti ochrany rodiny. O tomto mávam veľké

spory so sudcami, ktorí mi vyčítajú, ak ich žia-

dam, aby pri rozhodovaní o rozvode dôsled-

ne skúmali príčiny rozvratu a zaujali k nim po-

stoj. Myslím si, že súdy v demokracii úplne re-

zignovali na svoju výchovnú funkciu. Píšem

o tom aj v komentári, ktorý vydalo vydavateľ-

stvo C. H. Beck a viem, že práve toto je jeho

Ukážkové dieťa, ktoré skončilo štúdium práva s červeným diplomom. Napriek tomu na študentské časy spomína ako na obdobie zábavy a zážitkov. Popredná odborníčka na rodinné právo, autorka prvého komentára k zákonu o rodine. Tvrdí, že by nikdy ne-poslúchla klienta, ak by to bolo proti záujmom dieťaťa. Zvýšenú rozvodovosť by rie-šila uzatváraním manželstiev na dobu určitú. V našom rozhovore prezradí, pre koho sa študenti majú učiť. Pedagóg Fakulty práva PEVŠ JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.

„Správanie súčasných študentov mi niekedy pripadá rovnako nezmyselné, ako keby som si ja zaplatila za kurz šitia a potom 3 mesiace robila všetko preto, aby ma tá pani nič nenaučila. Sabotovala by som ju...“

6 | www.eurocampus.sk

campus circus

najdiskutovanejšia časť. Keď sa sudca dozvie

na pojednávaní o akokoľvek hrubom porušení

manželských povinností, tak to len zaprotoko-

luje a ide sa ďalej. Ani sa nepokúšajú povedať –

prosím vás, nemáte pocit, že ste urobili chybu?

Sudcovia sa tomu vyhýbajú. Obhajujú sa tým,

že akonáhle vyslovia svoj názor, budú terčom

námietok zaujatosti.

Asi by mali väčšiu úlohu zohrávať mimo-

súdne prostriedky, manželské poradne,

jednoducho to, čo predchádza samotnému

konaniu.

Viete, dnes je celkovo taký trend, že ľudia

majú pocit, že si všetci musia užiť. Že všetci

majú práva, ale nikto nemá povinnosti. Veľmi

dobre sa to dá dokumentovať na tom, keď sa

trebárs kolízny opatrovník pokúša zistiť názor

dieťaťa – ty by si chcel byť s mamičkou alebo

s oteckom? A dieťa povie – no, ja by som chce-

la, aby boli naši spolu. Keď budeme rešpekto-

vať názor dieťaťa, no tak milí rodičia, žite spo-

lu, vzali ste sa, boli ste svojprávni, rozhodli ste

sa byť dvaja, dieťa za to nemôže, praje si to, tak

žite spolu! Lenže na to všetci povedia – toto nej-

de. Čiže – mamička alebo otecko? A to je pres-

ne to – nebudeme sa zodpovedať tí, ktorí za to

môžeme, ale nahádžeme to na toho, kto to vy-

drží. My nevychovávame toho, čo urobil chybu,

ale toho, ktorý to musí strpieť, aby sa pritom

ešte aj slušne a dôstojne správal.

Spomeniem inštitút striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov. Je to po-

sun vpred?

Myslím si, že to závisí od povahy dieťaťa. Sú

deti, ktoré úplne v pohode „striedavku“ zvlád-

nu, pretože oveľa horšie by pre ne bolo, keby

trebárs toho jedného rodiča, na ktorého sú

zvyknuté, nevideli. Preto sú ochotné obetovať

svoje pohodlie do určitej miery, ak vôbec mu-

sia, a sťahovať sa z domácnosti do domácnos-

ti. A potom sú deti, ktoré uprednostnia stabi-

litu, pokoj, pohodlie. I na úkor toho, že jeden

z rodičov bude s ním menej. Takže je ťažké to

paušalizovať. Je dobré, že máme tento inštitút,

no treba zvážiť, čo dieťaťu vyhovuje.

Ako to vyzerá v praxi?

Nemusí to vyzerať tak, ako si to väčšina ľudí

predstavuje, že dieťa sa sťahuje po mesiaci,

dvoch, týždni. Môže aj priebežne v rámci týž-

dňa prechádzať z domácnosti do domácnosti,

čo je podľa mňa celkom dobrý inštitút. Model

2-2-3. Pondelok a utorok u jedného rodiča, stre-

du, štvrtok u druhého, a piatok, sobotu, nedeľu,

u toho, čo ho mal v pondelok a utorok. A ďalší

týždeň naopak. Dieťa má veci v jednej aj druhej

domácnosti a funguje to.

Pôsobili ste ako vysokoškolský pedagóg

na Univerzite Komenského, momentálne

pôsobíte na Fakulte práva Paneurópskej

vysokej školy. Aké sú vaše dojmy z pôsobe-

nia na našej fakulte?

Mne sa veľmi dobre učí na vašej fakulte. Aj

sa tam veľmi dobre cítim. Takže mám dobré

dojmy.

Vnímate v poslednom období nejaký roz-

diel medzi študentmi, prípadne kvalitou vy-

sokých škôl?

Hm, áno, študentom sa chce menej učiť. Ako

keby si neuvedomovali, že sa neučia pre nás,

pedagógov, ale pre seba. Ja som platená za

to, že odučím. Bola by som veľmi rada, keby to

malo nejaký pozitívny výsledok v ich hlavách,

ale nemám moc prinútiť ich k tomu. Správanie

súčasných študentov mi niekedy pripadá rov-

nako nezmyselné, ako keby som si ja zaplatila

za kurz šitia a potom 3 mesiace robila všetko

preto, aby ma tá pani nič nenaučila. Sabotova-

la ju... Ja v tomto logiku nevidím. Táto škola už

nie je povinná školská dochádzka. Študenti si

vyberali to, čo ich má baviť, čím sa chcú v bu-

dúcnosti uživiť. Navyše za to platia. Preto ne-

chápem, prečo sa neučia. Mali by sa dožado-

vať nových informácií, konzultovať, diskutovať

a vyobracať nás na každom seminári tak, že sa

budeme „potiť“. Bola by som veľmi rada, keby

naša škola bola ako Oxford. Drahá, ale kvalit-

ná. Keď sa bude absolvent prezentovať tým, že

skončil právo na Paneurópskej vysokej škole,

bude to jeho najlepšia vizitka.

Vedeli by ste do jednej vety zhrnúť radu

študentom?

Zamyslite sa nad tým, pre koho sa učíte. Či

sa hlúpi právnici uplatnia v  dnešnej konku-

rencii. Ak „oblafnú“ na skúške z občianskeho,

trestného alebo iného práva pár pedagógov a

dostanú skúšku „za nič“, tak kto vlastne vyhral

a kto prehral?

Ste úspešná právnička, advokátka, od-

borníčka vo svojom odbore, uspokojuje vás

vaša práca?

Strašne zákerná otázka. Mám na to ale takú

peknú odpoveď. Keď som už z práce a prob-

lémov, ktoré prináša, strašne unavená, mám

v zásobe pripravený taký sen, že pôjdem do

Ameriky a budem tam predávať v McDonal-

de hamburgery. Vyhovuje mi jasný príkaz, bez

zodpovednosti, ktorý rýchlo vyriešim. Potom

sa usmejete, ten človek odíde a ešte vám bude

vďačný, že ste mu dali najesť.

Život právnika nie je jednoduchý...

Právo je extrémne vyčerpávajúce. Psychicky.

Veľakrát prídem domov v stave, kedy už nič ne-

chápem. Koniec koncov aj tento rozhovor ro-

bím po pol dni strávenom na polícii s rodičmi,

ktorí riešia otázku, či šesťročné dievčatko pôj-

de alebo nepôjde na týždeň s otcom do Chor-

vátska. Sú schopní pred tým dieťaťom na seba

vrieskať a ubližovať si. Jednoducho, poviete si,

že jeden aj druhý by potrebovali prefackať. A

dieťa sedí na tráve a trasie sa. Mám pocit, že je

v tomto období príliš veľa zla a ľudia to nejako

nevedia ustáť.

Text: Adam Šebesta, LIKE

Foto: Martin Nedeliak

KTO JE JUDR. BRONISLAVA PAVELKOVÁ?

JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského

v Bratislave. Štúdium ukončila v roku 1993 s vyznamenaním. Až do roku 2009 pôsobila ako pe-

dagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, v súčasnosti vyučuje na Paneurópskej

vysokej škole. Špecializuje sa na občianske právo, hmotné a rodinné právo. Participovala na

tvorbe viacerých študijných pomôcok pre občianske právo a rodinné právo na Slovensku aj

v zahraničí. Je spoluautorkou komentovaného znenia zákona o rodine (2005). Pracuje tiež ako

advokátka a supervízorka.

www.eurocampus.sk | 7

campus circus

V rámci výmeny skúseností k  nám zavíta-

li v sprievode Dr. Nadeždy Hrapkovej – prezi-

dentky Asociácie univerzít tretieho veku na

Slovensku a vedúcej programu Univerzity tre-

tieho veku Univerzity Komenského v Bratislave

dve seniorky – Sigrid Hilsbeck a Ursula Richter –

dobrovoľníčky, zapájajúce sa do viacerých čin-

ností spomínanej „Uni“, ako ju v skratke nazýva-

jú. Mali tak možnosť bližšie spoznať štúdium na

našej Univerzite tretieho veku, históriu i súčas-

nosť univerzity i mesta Žilina. Predstavili sme

im dobrovoľnícke aktivity študentov Univerzity

tretieho veku – seniorský časopis Schody s prí-

lohou Kroky (jedinečný svojho druhu na Slo-

vensku) a aktivity senioriek s deťmi počas det-

ského leta v Krajskej knižnici v Žiline.

Mesto Ulm leží v krajine Bádensko – Wurten-

bersko, blízko Mníchova, Ausburgu a Stuttgar-

tu, prechádza ním Dunaj, obklopené je lesmi a

kopcami v nadmorskej výške cca 620 metrov.

Počet obyvateľov je približne rovnaký ako po-

čet obyvateľov Žiliny. Na záver pobytu nám obe

dámy poskytli rozhovor:

Môžete pre našich čitateľov priblížiť as-

poň niektoré projekty, ktoré na Ulmskej

univerzite máte a na ktorých sa zúčastňu-

jete?

Projektov bolo viac, tak sa ich pokúsime zo-

sumarizovať:

Summer Science Camp 2011 – Letný vedec-

ký camp – U3Gu, ktorého sa zúčastňujú deti,

študenti, profesori, seniori. Spolu. Profesori

učia teóriu dopoludnia, študenti učia deti po-

poludní v krúžkoch a získavajú zápočet, senio ri

pomáhajú. Ide o týždňové kurzy rôzneho za-

merania: Workshop robotik – Prírodné vedy –

pre chlapcov a dievčatá zvlášť, už od 5. triedy.

Medien Kids – všetky krúžky zdokumentujú

kamerou, fotoaparátom, písmom a prezentujú

na konci týždňa pred všetkými účastníkmi aj

pozvanými rodičmi. Je to zaujímavé, lebo každá

skupina detí to predstaví po svojom. Niekedy aj

veľmi humorne.

ZAWIW – sieť Europen Networks of ZAWIW.

To sú seniorské akadémie, ktoré fungujú ako

týždňové kurzy na jar a na jeseň. Téma je na-

sledovná: Koľko vzdelania potrebuje človek?

ASSIST – seniori organizujú výlety pre zah-

raničných študentov, poskytujú im pomoc pri

pobyte.

DANUBE NETWOKERS – Dole Dunajom, sieť

seniorov popri Dunaji. Zúčastnili sa ho všetky

krajiny v okolí Dunaja a vytvorili skupiny, ktoré

navzájom spolupracovali. Celá akcia bola or-

ganizačne zabezpečovaná prostredníctvom

internetu.

EUKONET – bol to najlepší spoločný projekt

so Slovenskom zameraný na používanie IT.

K dispozícii bol autobus a s ním sme obchá-

dzali obce. Navštevovali sme knižnice, domovy

dôchodcov a zdarma sme školili seniorov ako

používať počítače.

Ulm je rodiskom Alberta Einsteina. Je po

ňom niečo pomenované?

Áno! Univerzita nesie jeho meno. Je zamera-

ná na medicínu a prírodné vedy (chémia, bioló-

gia, fyzika, a pod.)

Keď som si na internete prezerala stránku

mesta Ulm, všimla som si množstvo novej

modernej architektúry vsadenej do starej

historickej zástavby. Napríklad zaujímavý

Sklený ihlan. Ako to prijímajú vaši ľudia?

Protestujú, alebo ich to necháva ľahostaj-

nými? Dozviete sa o výstavbe skôr, než ju

postavia?

Diskusie vedie architekt mesta predtým, než

sa začne stavať. Odznejú rôzne názory. Najviac

sa búria mladí ľudia. Celosklenený ihlan v cen-

tre mesta je knižnica.

Všimli ste si u nás na Univerzite tretieho

veku Ústavu celoživotného vzdelávania Ži-

linskej univerzity niečo, čím by ste sa mohli

aj vy v Ulme na UGu inšpirovať?

Áno. Celosemestrálne kurzy – my sa za je-

den týždeň na jar a na jeseň nemôžeme naučiť

používať IT tak, aby sme si mohli zriadiť nap-

ríklad Skype, Facebook a pod. Aj keď obidve

používame počítač, nakoľko sme bývalé pe-

dagogičky (matematička a technička). Zaujali

nás aj Letné workshopy – vytvorenie časopisu

Schody a ďalšie projekty uskutočnené v rámci

letných prázd nin. Sú inšpiráciou. Aj spolupráca

s Krajskou knižnicou – Detské leto – bolo veľmi

podnetné.

Sú nejaké rozdiely medzi vašou a našou

univerzitou?

Snáď len drobnosti. U nás v Ulme sú raz za rok

usporiadané prednášky, kde môže prísť každý, aj

keď nesplní predpísanú maturitu vo veku 55 až

80 rokov. Účastníci prichádzajú z celého Nemec-

ka. Ešte generačné stretnutia – skupina vytvorí

komunitu na počítačoch a navzájom sa učia.

Boli ste už niekedy pred touto návštevou

na Slovensku?

Iba sme prechádzali.

Študenti študijného programu UV – De-

jiny Žiliny a sprievodca vás previedli po na-

šom meste. Vedeli ste o tom, že historické

Mariánské námestie bolo pôvodne budo-

vané nemeckými prisťahovalcami? Čo zau-

jímavé ste ešte u nás videli? Čo zanechalo

pozitívne dojmy?

Nevedeli sme to. Sprievodca nám podrobne

vysvetlil celú históriu mesta. Prehliadka sa nám

páčila. Oceňujeme vylúčenie dopravy z histo-

rického centra, ktoré je veľmi pekné. Pozitívne

sme hodnotili vaše diaľnice cestou do Bytče,

kde sme navštívili Sobášny palác. Veľmi silné

dojmy v nás zanechali – nádherný koncert pri

príležitosti 60. výročia založenia Konzervatória

v Žiline a návšteva ateliéru p. Mareka Ryboňa

(p. Ursula tiež maľuje).

Prežili ste v Žiline jeden týždeň. Gastro-

nómia je súčasť pobytu. Kde ste sa stravo-

vali, a či bolo niečo veľmi zaujímavé pre vás

alebo vám nechutilo?

Žeby nám niečo nechutilo, nemôžeme pove-

dať. Ochutnali sme pri prehliadke mesta syro-

vé korbáčiky, boli zaujímavé. U nás sa nerobia.

Stravovali sme sa v Menze Žilinskej univerzity a

naša pochvala patrí personálu kuchyne. Strava

bola veľmi dobrá. Osobitnú pochvalu si však

zaslúžia polievky – veľmi, veľmi, veľmi dobré.

Môžete niečo skritizovať! Ako by ste

zhodnotili pobyt?

Nemáme žiadnu kritiku. Boli sme u  vás so

všetkým spokojné. Celý pobyt hodnotíme

známkou: 1.

Poznámka: Ak nemáte prehľad, ktorá dáma

odpovedala na moje otázky, nepomôžem vám.

Dámy boli úžasne spontánne a navzájom si do-

pĺňali odpovede.

Podrobnosti o projekte nájdete na jej strán-

ke: www.svp-project.eu.

Za rozhovor ďakujem obom dámam aj pre-

kladateľke p. Kataríne Grunwald.

Mária Žideková

šefredaktorka časopisu Schody a študentka UV ŽU v Žiline,

študijný program Človek a médiá

Univerzita tretieho veku hostila návštevu z „Einsteinoveho“ mesta

Ústav celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity je prostredníctvom Univer-zity tretieho veku zapojený do projektu Senior Volunteering project, ktorý koordi-nuje Slovenská asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku. Ide o projekt pripra-vený v rámci grantovej schémy Grundvig – Dobrovoľnícke projekty pre seniorov. Sú to bilaterálne projekty, v rámci ktorých seniori starší ako 50 rokov navštívia na mini-málne 3 týždne partnerskú krajinu. Partnermi projektu Senior Volunteering project je Slovenská asociácia Univerzít tretieho veku a Univerzita Ulm prostredníctvom ich centra ďalšieho všeobecného vedeckého vzdelávania ZAWiW.

8 | www.eurocampus.sk

campus circus

Máš talent a nápady? Nie si ľahostajný voči svojmu okoliu a máš energiu? Má to však jednu chybu – nadaných a talento-vaných ľudí ako ty, je veľa. Nie každý vie využiť správne svoju energiu, kreativitu, postreh a intuíciu.

Aj keď sme informovaní, ľudí, ktorí by boli

ochotní viesť nás a podporovať, nestretávame

často. Napriek tomu, že máme prístup ku kva-

litným informáciám, nevieme ako ich využiť. A

naučiť sa na sebe pracovať, pokorne viesť os-

tatných nie je až také jednoduché. No tí, čo to

zvládnu, sa stanú úspešnými, rešpektovanými a

hlavne užitočnými ľuďmi pre našu spoločnosť.

Výbornou ponukou ako zlepšiť svoje mana-

žérske zručnosti pre získanie orientácie v ka-

riérnych možnostiach a pre osobný a profesi-

onálny rast je Manageria Leadership

Program (MLP), ktorý organi-

zuje nezisková organizácia

Manageria. Ide o  trojročný

intenzívny vzdelávací a for-

mačný program určený pre

aktívnych študentov, kto-

rí majú chuť a vôľu na sebe

pracovať. Nefunguje na zákla-

de vysokoškolského vzdelávacie-

ho systému. Jeho cieľom nie je za-

hltiť účastníka množstvom informácií a

príručkami, chce ponúknuť to, k čomu naozaj

nemáš prístup – k významným osobnostiam

slovenského biznisu, ktorí ťa budú viesť. Od

nich môžeš načerpať obrovské množstvo skú-

seností a inšpirácie v diskusiách, prednáškach,

z rôznych workshopov a zo stáží v kvalitných

fi rmách. Záleží na tebe, ako sa budeš snažiť zís-

kať manažérske zručnosti ako sú rozhodovanie,

dávanie spätnej väzby, vyjednávanie, komuni-

kácia, time managment...

Každý rok programu je špeciálne zostave-

ný tak, aby si pri získavaní vedomostí a skú-

seností, ktoré nenájdeš v  škole, nadobú-

dal čoraz väčšiu samostatnosť a istotu

ako napĺňať svoje plány. V MLP mô-

žeš naplno využiť a rozvíjať svoj

potenciál. Je to na tebe. Tento

rok ukončia program prví ab-

solventi. Ty môžeš byť ďalším.

Nábor do ďalšieho ročníka za-

čína na prelome apríla a mája.

Už teraz sa však môžeš informo-

vať, aké rôznorodé aktivity, mana-

žérske osobnosti a výhody program po-

núka a ako sa môžeš prihlásiť. Všetky informá-

cie nájdeš na stránke www.manageria.sk alebo

napíš e-mail na nabor@manageria.org.

Zuzana Klimová

Univerzita Komenského v  Bratislave (UK) organizuje najväčšiu vysokoškolskú zbierku hračiek pre deti z  jednej z naj-chudobnejších krajín sveta – Tanzánie. Komenského zbierka hračiek sa uskutoč-ní od 19. do 30. marca 2012 vo všetkých fa-kultných knižniciach UK.

Do zbierky sa môžu zapojiť študenti, za-

mestnanci i priaznivci UK. Jedinou podmien-

kou zbierky je, aby prinesené hračky boli

nepoškodené, zachovalé a čisté. Zbierka sa

koná na všetkých trinástich fakultách univerzity

– t. j. dvanástich bratislavských a jednej v Mar-

tine. „Hračky neodmysliteľne patria k  detstvu.

Pomocou hry sa dieťa učí spoznávať svet, rozví-

ja motoriku i fantáziu, osvojuje si komunikačné

zručnosti. Z pozície najväčšej slovenskej univerzity

chceme prispieť k tomu, aby aj deti z najchudob-

nejších končín sveta zažili radosť, ktorú hračka

prináša,“ priblížil zámer zbierky rektor UK prof.

RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Vyzbierané hračky Komenského zbierky hra-

čiek doručí do centrály misijných staníc Mbe-

ya v Tanzánii prepravná a logistická spoločnosť

DHL. „Spoločenská zodpovednosť je základným

prvkom stratégie našej spoločnosti. Ak konáme

zodpovedne, znamená to, že sa k našim zamest-

nancom, k životnému prostrediu a k spoločnos-

ti správame s rešpektom. Dôvodom spolupráce

s Univerzitou Komenského nebola len logistická

podpora pri zbierke hračiek, ale aj samotný účel –

vyčariť úsmev na detských tvárach,“ uviedla Ing.

Daniela Mišurová, generálna riaditeľka DHL Ex-

press (Slovakia).

Odovzdanie hračiek deťom z  chudobných

rodín žijúcich v juhozápadnej Tanzánii zabez-

pečí slovenská nezisková organizácia Internati-

onal Humanity, ktorá pôsobí v najchudobnej-

ších krajinách sveta, kde jej dobrovoľníci bez

nárokov na odmenu poskytujú humanitárnu a

rozvojovú pomoc.

Partnermi Komenského zbierky hračiek sú aj

rádio EUROPA 2, časopis Eurocampus a Doprav-

ný podnik Bratislava.

Andrea Kučerová, foto: International Humanity

Tanzánia v číslach:

Tanzánia patrí medzi 50 najchudob-

nejších krajín sveta.

Obyvatelia Tanzánie sa v  priemere

dožívajú 51,5 rokov.

44 % obyvateľov trpí podvýživou.

Iba 10 % obyvateľstva má prístup

k elektrine.

Najčastejšími príčinami úmrtia oby-

vateľstva sú malária a HIV/AIDS.

Zbierka hračiek pre deti z Tanzánie

Manageria Leadership Program je pre teba

ership

-

e-

e za-

seností, ktor

dal čoraz

ako na

že

p

U

vať,

www.eurocampus.sk | 9

campus circus

10 | www.eurocampus.sk

campus circus

Od jesene 2006 funguje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre la-boratórny pivovar, ktorý využíva Fakul-ta biotechnológie a potravinárstva (FBP) a Technická fakulta (TF) na výučbu a ve-deckovýskumné ciele. Unikátne zariade-nie, jediné na Slovensku, bolo vyrobené na objednávku podľa požiadaviek uni-verzity. V budúcnosti tu plánujú vyrobiť ovocné a bylinkové pivo, ale aj nápoj pre celiatikov.

Laboratórny pivovar slúži najmä na výučbu

povinného predmetu sladovníctva a pivovar-

níctva, vyučovaného na Katedre skladovania

a spracovania rastlinných produktov FBP. Štu-

denti z TF sa tu zaoberajú zase technickými pa-

rametrami zariadenia.

Ako nás informovala doc. Ing. Helena Frančá-

ková, CSc., prodekanka FBP, ich cieľom je, aby

si študenti nadobudnuté teoretické vedomos-

ti mohli vyskúšať aj prakticky. „Umožňuje im to

pochopiť základné procesy výroby piva a súčasne

poskytuje možnosť riešiť výskumné úlohy týkajú-

ce sa vplyvu technologických vlastností surovín a

rôznych technologických postupov na chemické

a senzorické vlastnosti piva. Pivovar je konštru-

ovaný tak, že môžeme vstupovať do ktorejkoľvek

fázy výroby piva a odobrať z neho vzorky, ktoré

následne analyzujeme,“ povedala. Počas semes-

tra pripravujú dve várky. Veľkosť jednej je 50

litrov piva. Použijú na ňu 10 až 13 kilogramov

sladu. „Vyrobiť vieme pivá rôznej koncentrácie,

ktoré ďalej využívame na analýzy aj z pohľadu

rôznych podmienok skladovania na zmenu or-

ganoleptických vlastností piva,“ vysvetľuje doc.

Frančáková.

Zariadenie umožňuje pripojiť na všetky kľú-

čové miesta technologického procesu snímače

na sledovanie parametrov prevádzkových pod-

mienok. Takýmto spôsobom možno sledovať

tlak, teplotu, koncentráciu kysličníka uhličité-

ho i spotrebu energie jednotlivých častí minipi-

vovaru. Ďalšie parametre, ktoré sú z technolo-

gického hľadiska dôležité pre výslednú kvalitu

produktu, sa sledujú na samostatných labora-

tórnych zariadeniach.

V laboratórnom pivovare skúšajú nové metó-

dy a metodiky na varenie rôznych druhov pív,

s cieľom zistiť, ktoré pridané zložky možno po-

užiť. V budúcnosti tu chcú vyrábať aj rôzne sla-

dové nápoje – čerešňové či višňové, zázvorové,

ale aj bylinkové, napríklad použitím koreňa hor-

ca. Novinkou by mal byť aj nápoj na báze sladov

s chuťou piva pre celiatikov. V rámci varného

procesu chcú použiť tzv. surogáty, náhrady jač-

menného sladu. Medzi ne patrí ryža a pohán-

ka, kde je znížený obsah týchto nevhodných

bielkovín. „Dôležité pre nás je zvýšiť nutričnú –

výživovú hodnotu piva a pomôcť ľuďom, ktorí tr-

pia nejakými metabolickými poruchami,“ zdô-

razňuje prodekanka.

Odborníci a doktorandi SPU riešia výrobu

piva komplexne, zaoberajú sa napr. výskumom

viskozity, zákalom piva a pod. Podľa požiada-

viek spolupracujú aj s veľkovýrobcami piva na

Slovensku.

Renáta Chosraviová, foto: autorka

V laboratórnom pivovare SPU skúšajú nové metódy a metodiky na varenie rôznych druhov pív. Na snímke Hana Balková, doktorandka FBP.

V laboratórnom pivovare SPU plánujú vyrobiť

bylinkové pivo i nápoj pre celiatikov

Na pôde Slovenskej poľnohospodár-skej univerzity v Nitre otvorili 13. febru-ára 1. ročník medzinárodného inžinier-skeho štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU pre študijný program agrárny obchod a marketing. Štúdium po dvojročnej príprave realizuje SPU spolu so Štátnou poľnohospodárskou Timiria-zevovou univerzitou (ŠPTU) v  Moskve. Bude sa realizovať v  dvoch jazykoch – v ruskom a anglickom.

Na otvorení sa zúčastnili zástupcovia FEM a

študenti SPU participujúci na uvedenom me-

dzinárodnom štúdiu, ktorí privítali ruských štu-

dentov i vzácnych hostí: prof. Bernda Halliera,

výkonného riaditeľa Európskej marketingo-

vej akadémie z Kolína nad Rýnom, Dr. Nadež-

du Akkaninovú, dekanku Fakulty ekonomiky

ŠPTU v Moskve, Elenu Ovčinnikovú, poradky-

ňu rektora Štátnej poľnohospodárskej univer-

zity (ŠPU) v Sankt Peterburgu, Alexandra Parša-

kova, obchodného zástupcu Ruskej obchodnej

komory pôsobiacej pri Veľvyslanectve RF v SR a

Jevgenija Guňka, obchodného radcu uvedenej

obchodnej komory.

Do 1. ročníka sa zapojilo osem študentov

– štyria ruskí, štyria slovenskí. Ruskí študenti

budú počas tohto semestra študovať na SPU,

v ďalšom semestri zase Moskva privíta našich

študentov.

Prof. B. Hallier ponúkol pre študentov mož-

nosť krátkodobej exkurzie v poľnohospodár-

skych a potravinárskych podnikoch v Nemec-

ku, v okolí Kolína nad Rýnom, a návštevy Eu-

rópskej marketingovej akadémie. Prvý termín

exkurzie je naplánovaný už na marec.

Do spolupráce sa zapojil aj nový partner –

Štátna poľnohospodárska univerzita v  Sankt

Peterburgu, ktorá má záujem participovať na

module, ktorý sa bude vyučovať v Rusku. Ako

nás informovala prof. Dr. Ing. Elena Horská,

prorektorka pre zahraničné vzťahy a prácu

s verejnosťou, vznikla tak reálna perspektíva, že

študenti budú absolvovať jeden modul v Mos-

kve a druhý v St. Peterburgu. E. Ovčinnikovú

prijal aj Dr.hc. prof. Ing. Peter Bielik, PhD., rektor

SPU. Predmetom rozhovoru bola vzájomná ko-

operácia a podpísanie Memoranda o spoluprá-

ci medzi SPU v Nitre a ŠPU v St. Peterburgu.

Diskusia o odštartovaní vzájomnej spolupráce

pokračovala aj 14. februára na Fakulte ekono-

miky a manažmentu a Technickej fakulte, kde

sa E. Ovčinniková stretla s vedením uvedených

fakúlt.

Renáta Chosraviová

Foto: autorka

Moskovskí študenti na SPU

Z otvorenia 1. ročníka medzinárodného inžinierskeho štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU.

www.eurocampus.sk | 11

campus circus

Študent 1. ročníka magisterského štúdia

Prírodovedeckej fakulty UK má na svojom

konte úspechy, ktoré mu môžu mnohí jeho

rovesníci iba závidieť. Za prácu o problemati-

ke jadrovej energetiky získal cenu prezidenta

Slovenského jadrového fóra. Je členom Slo-

venskej nukleárnej spoločnosti a odhodla-

ným popularizátorom vedy a výskumu. V no-

vembri 2011 bolo Akademickou pochvalou

rektora Univerzity Komenského v Bratislave

odmenené aj jeho študijné úsilie. Má rád be-

letriu a trápi ho otázka uskladnenia vyhore-

tého jadrového paliva. Adrián Krajňák (23).

Prečo práve študijný program jadrová ché-

mia a rádioekológia?

Z jednoduchého dôvodu – pochádzam z Levíc,

v ktorých blízkosti je jadrová elektráreň Mochov-

ce. Od detstva som sa zaoberal otázkou jej vply-

vu na bezpečnosť obyvateľstva. Keď som zvažoval

výber vysokej školy, v hre bolo niekoľko sloven-

ských aj českých vysokých škôl. Ale keďže som Slo-

vák, vzdelanie som chcel absolvovať na Slovensku.

Chcem krajine pomôcť a pretaviť moju snahu po-

máhať aj do reálnych výstupov. Preto som si vybral

najstaršiu, najväčšiu a podľa mňa aj najlepšiu slo-

venskú univerzitu. Už pri nástupe na štúdium som

bol rozhodnutý pre Katedru jadrovej chémie Príro-

dovedeckej fakulty UK. Mimochodom, je to jediná

samostatná katedra svojho druhu v krajinách V4.

Všetky ostatné už boli pričlenené k iným katedrám.

Predmetom Vášho záujmu je palivový cyk-

lus jadrovo-energetických zariadení a mie-

rové využívanie jadrového žiarenia v prírod-

ných, farmaceutických a lekárskych vedách.

Pod vedením RNDr. Michala Galamboša, PhD.,

sa venujem problematike konečného uloženia vy-

horetého jadrového paliva, takzvanej zadnej časti

palivového cyklu. Laicky povedané, keď jadrové

palivo „vyhorí“, a nedá sa už ďalej v danom type

reaktora využívať, musí dôjsť k jeho prepracova-

niu alebo konečnému uloženiu. Práve zadná časť

palivového cyklu predstavuje momentálne naj-

väčší otáznik v tejto problematike. Prepracovanie

je veľmi nákladné a na druhej strane, konečné ulo-

ženie ešte nie je technologicky doriešené. Túto

tému som rozpracoval aj v bakalárskej práci a pre-

zentoval na domácich aj zahraničných vedeckých

konferenciách.

Za túto prácu Vám bola udelená aj cena pre-

zidenta Slovenského jadrového fóra.

Áno, bola to špeciálna kategória Študentskej

vedeckej konferencie Prírodovedeckej fakulty UK.

Čomu konkrétne sa práca venovala? Aké zá-

very ponúkla?

Životnosť jadrovej elektrárne je približne 50

rokov, počas ktorých palivo väčšinou ostáva

v jej priestoroch. Po ukončení prevádzky vy vstá-

va otázka, čo s  vyhoretým jadrovým palivom.

Prvé komerčné elektrárne sa budovali v 60-tych

rokoch, takže v súčasnosti je práve táto otázka

aktuálna. Vo svete sú dva smery, ktoré som už

spomenul – prepracovanie, čo je však nákladné

a technologicky náročné, a konečné uloženie,

ktoré je – aspoň na prvý pohľad – jednoduch-

šie. Takýto vysoko rádioaktívny materiál, toxic-

ký pre biosféru, by mohol byť trvalo uložený v hl-

binných geologických úložiskách. Ide o komplex

v hĺbke 500 až 1000 m pod zemským povrchom

s vybudovaným monitorovacím a multibariéro-

vým systémom ochrany. Je to systém pozostáva-

júci z prírodnej a niekoľkých inžinierskych bariér.

Ílovité horniny – bentonity, ktorých ložiská sa na-

chádzajú aj na území Slovenska, a ktoré sú pred-

metom nášho skúmania, sú jeho dôležitým kom-

ponentom. V prípade zlyhania niektorej z bariér

práve bentonitová vrstva môže zabrániť úniku rá-

dioaktivity z úložiska. Momentálne jediný proto-

typ takéhoto úložiska existuje v Amerike, v Yucca

Mountain, zopár ďalších sa začína budovať. Existu-

jú viaceré štúdie a koncepty, ako napríklad švéd-

sky koncept, ktorý je teoreticky realizovateľný aj

na Slovensku. Vo výskume tu hrajú prím Amerika

i Škandinávia, obzvlášť spomínané Švédsko, určite

však aj ďalšie veľmoci, Nemecko, Rusko...

A čo vybudovanie takéhoto úložiska na Slo-

vensku? Je to hudba ďalekej budúcnosti?

Ťažká otázka... Prípravné a vývojové práce na

našom území boli spustené už v roku 1996. Vy-

typovalo sa päť lokalít, kde by bolo vybudovanie

úložiska bezpečné z hľadiska geologického pod-

ložia. Vytypovaním lokalít sa to však i skončilo. Aj

preto, že ide o mimoriadne nákladnú investíciu.

Odhady smerujú k roku 2037, kedy by mala byť

spustená skúšobná prevádzka takéhoto úložiska,

ale nič tomu zatiaľ nenasvedčuje.

Vráťme sa ale k Vašim aktivitám. Od roku

ste členom Slovenskej nukleárnej spo-

ločnosti. V akej sekcii pôsobíte?

Slovenská nukleárna spoločnosť má za cieľ

združovať nielen odborníkov, ale aj študentov,

ktorí sa venujú spoločnej problematike – ide

o celé spektrum špecialistov: jadrových chemi-

kov, fyzikov, energetikov, v  neposlednom rade

environmentalistov... Jednou z  viacerých sekcií

spoločnosti, ktoré tvoria malé pracovné tímy, je

aj Mladá generácia, v ktorej pôsobím. Pri riešení

jadrovej problematiky má nesmierny význam prá-

ve spolupráca a komunikácia medzi rozmanitými

odvetviami. Vo vede je najdôležitejšie, aby spo-

lupracovali nielen katedry, ale aj univerzity krajín.

Keď už spomíname univerzity, v novembri

ste si prevzali najvyššie študentské oce-

nenie udeľované Univerzitou Komenského

v Bratislave – Akademickú pochvalu rektora

UK. Aký je to pocit?

Bol som nesmierne poctený. Nečakal som to.

O to viac ma to príjemne prekvapilo. Bol som hrdý

aj za celú katedru na to, že asi to, čo robíme, robí-

me dobre a zrejme to vidia aj ostatní, vidia naše

úsilie, je to teda správna cesta.

V nominácii na toto ocenenie Vaši pedagó-

govia uviedli, že ste aj nadšeným popularizá-

torom vedy a výskumu...

Áno, pôsobím i v občianskom združení Matilda,

ktoré organizuje tábory pre deti vo veku od 5 do

16 rokov. Napríklad vlani som v rámci takého tá-

bora viedol chemický krúžok. Okrem toho v rámci

projektu Slovenskej nukleárnej spoločnosti – aby

sme sekundárne medzi obyvateľmi zvyšovali po-

vedomie – sme sa s vlastným stánkom zúčastni-

li na festivale Pohoda. Záujem širokej verejnosti

nás potešil, odpovedali sme na rozmanité otázky

o jadrovej energetike...

Kde sa vidíte po ukončení školy?

Bude to ťažké rozhodnutie a určite to ešte po-

tre buje čas. Viem si však predstaviť, že by som sa

venoval vedeckej činnosti na domovskej fakulte,

alebo priamo v elektrárni či v projekte hlbinných

geologických úložísk. Každopádne však v úzkom

spojení s problematikou jadrovej energie.

A čo Vaša energia? Kde si ju dobíjate?

V prvom rade v kruhu mojej rodiny a najbliž-

ších. Rád čítam, obľubujem mafi ánske romány,

zaujíma ma dianie vo svete, basketbal a moto-

šport.

Andrea Kučerová

Foto: archív A. Krajňáka

ADRIÁN KRAJŇÁK

narodil sa 16. decembra 1988 v Leviciach

absolvoval gymnázium Andreja Vrábla v Leviciach

v súčasnosti študent 1. ročníka magisterského štúdia na Príro-

dovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

záľuby: literatúra, šport

životné krédo: Nikdy neprestaň napredovať.

Chcem Slovensku pomôcť

Adrián Krajňák ako vedúci chemického krúžku v detskom letnom tábore

12 | www.eurocampus.sk

campus circus

27. a 28. februára 2012 prinieslo Divad-lo Lab Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave novú pre-miéru – hru nemeckého autora Georga Büchnera – Woyzeck.

George Büchner je aj napriek len trom diva-

delným hrám (Dantonova smrť, Leonce a Lena

a Woyzeck) považovaný za jednu z najväčších

osobností nemeckej literatúry 19. storočia.

Woyzeck je divadelná hra inšpirovaná súd-

nym procesom s vojakom, ktorý zabil svoju ne-

vernú milenku, lebo mu to prikázal vietor. Ten-

to obraz choromyseľného vojaka sa pretavil do

titulnej postavy hry – Franza Woyzecka. Príbeh

nevery a postupného zošalenia je v inscenácii

zasadený do podivnej komunity žijúcej okolo

jedného nočného baru na predmestí veľko-

mesta. Na jej čele stojí Šéf a Doktor, ktorí robia

na Franzovi pokusy a nútia ho jesť tri mesiace

len hrach. Nedokončený text sa do inscenácie

zahustil o pasáže zo Shakespeara, markíza de

Sade a Bernard-Marie Koltèsa. Z hry sa takto

stala akási všeobecná a miestami vtipná fi lo-

zofi a o absurdnej existencii človeka na tomto

svete komentovaná postavou Blázna.

V réžii študenta réžie Pavla Száza uvidíte tretí

ročník študentov herectva, ktorých už môžete

poznať aj z televízie alebo profesionálnych di-

vadiel: Michal Tomasy, Júlia Kováčiková/Marta

Maťová, Jozef Jurčišin-Kukľa, Dominik Gajdoš,

Cyril Žolnír, Lukáš Pelč, Veronika Strapková, Ma-

túš Kvietik, Tajna Peršić.

12. marca Vás pozývame na premiéru hry Mlo-

ky. Vojna s mlokmi je utopickým románom Kar-

la Čapka varujúcim pred fašizmom, nezodpo-

vednou podnikateľskou zištnosťou, rasizmom a

pred zánikom civilizácie. Dej sa odohráva v rôz-

nych kútoch našej zeme v bližšie nešpecifi ko-

vanom čase. Jeho nadčasovosť a aktuálnosť sa

preniesla aj na divadelné dosky v dramatizá-

cii Pavla Kohouta či do rozhlasu v dramatizácii

Petra Gregora. V roku 1991 ju uviedol Slovenský

rozhlas v réžii Jara Riháka a dnes znovu ožíva na

doskách Divadla Lab VŠMU.

Tešíme sa na Vašu návštevu Lístky na naše predstavenia si môžete rezer-

vovať na: rezervacie@divadlolab.sk. Program

predstavení, repertoár, pripravované premié-

ry, novinky, fotografi e a videá nájdete na we-

bovej stránke Divadla Lab – www.divadlolab.

sk a na Facebook stránke Divadla Lab.

Zuzana Hrdličková

Divadlo Lab a Divadelná fakulta Vysokej ško-

ly múzických umení organizuje aj tento rok me-

dzinárodný súťažný festival divadelných vyso-

kých škôl Istropolitana Projekt. V rámci festivalu

sme doteraz priniesli na Slovensko viac ako 84

predstavení z rôznych krajín sveta – z Českej re-

publiky, Poľska, Maďarska, Ruska, Rakúska, Ne-

mecka, Veľkej Británie, USA, Fínska, Litvy, Číny,

Iránu, Indonézie a mnohých ďalších. Na festi-

vale začínali svoju kariéru aj mená ako Buz Lu-

hrmann (režisér fi lmu Moulin Rouge, Rómeo a

Júlia) či Barbora Bobuľová (herečka v Taliansku,

absolventka DF VŠMU).

19. ročník festivalu Istropolitana Projekt´12

bude prebiehať v termíne od 22. – 27. júna 2012

v bratislavských divadlách: Divadlo Lab, Divad-

lo Astorka Korzo´90, Štúdio L+S, Štúdio SND a

Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava.

Program festivalu tvorí hlavný program, ktorý

prináša 3 súťažné predstavenia – 6 dní za sebou.

V rámci sprievodného programu sa môžete zú-

častniť workshopov na rôzne témy a taktiež

budú prebiehať divadelné diskusie po pred-

staveniach. Samozrejme, ani tento rok nebu-

de chýbať tzv. off -off program, teda povestné

festivalové žúry, ktoré budú prebiehať každý

večer počas trvania festivalu v KC Dunaj.

Aj naďalej Vás budeme o festivale informo-

vať v ďalších číslach Eurocampusu, kde môžete

vyhrať aj lístky na predstavenia Zuzana Hrdličková

Experiment sa podaril, pacient umrel!

Jediný festival svojho druhuv Strednej Európe!

Foto: Danica Pury

Foto: Marek Srnka

Foto: Danica Pury

www.eurocampus.sk | 13

campus circus

Prihlás sa na majstrovstvá sveta v hode papierovým lietadlom Red Bull Paper Wings!

Letí, letí, všetko letí čo má krííídla všetko

letí! Papierové lietadlo? Letí! A keď doletí naj-

ďalej, či najdlhšie, alebo najkreatívnejšie, sta-

neš sa svetovým šampiónom, sťa Jurij Gagarin,

v hode papierovým lietadielkom na Red Bull

Paper Wings. Tretí ročník celosvetovej študent-

skej súťaže, do ktorej sa zapájajú vysokoškoláci

z 85 krajín sveta, bude mať tradične vyvrchole-

nie v salzburgskom Hangar-7 v Rakúsku.

Od vynájdenia papiera v starovekej Číne už

ubehol nejaký ten piatok. Študenti si na ňom

po stáročia píšu rozsiahle zápisy z prednášok,

ale aj miniatúrne ťaháky, či kresbičky len tak na

pobavenie. Papier sa ale dá využiť aj mnohými

inými spôsobmi. Tak napríklad, dá sa zložiť tak,

aby letel a dokázal preplachtiť cez celú učebňu,

alebo dokonca cez celú univerzitnú aulu. Či už

si zručný konštruktér alebo bezstarostný pilot

papierových lietadiel, vezmi kus papiera, ohni

ho sem, ohni ho tam, vytvaruj svoje lietadlo, daj

mu tvar, ak chceš, aj meno, poriadne napriahni,

udeľ mu rýchlosť, smer a daj mu krídla. Už teraz

sa vidíš na piedestáli s vymakaným papierovým

delom „made by you“?

Študentský preukaz je tvoje letecké oprávne-

nie, nasaď pilotské okuliare a prihlás sa do ná-

rodných kvalifi kácií. Z nich vedie priama cesta

na celoslovenské fi nále 22. marca na medziná-

rodnom letisku M. R. Štefánika v Bratislave. Tvo-

je lietadlo však môže doletieť ešte ďalej, až na

svetové fi nále Red Bull Paper Wings do známe-

ho salzburgského hangáru Hangar-7 v Rakúsku.

Netrpezlivo čakáme na tvoje papierové lietajú-

ce veľdielo, ktorého dokonalosť obletí celý svet!

V KRÁTKOSTI O PRAVIDLÁCH

Aby sme zhrnuli, čo bolo napísané, súťažiť sa

bude v troch kategóriách:

Najväčšia vzdialenosť – ak má tvoj papie-

rový prístroj dokonalý aerodynamický

tvar a ty v sebe skrývaš kopu sily, hodíš

ho najďalej zo všetkých súťažiacich.

Najdlhšia doba letu – podmienky sú po-

dobné. Dokonale vytvarované lietadlo,

silné ruky. Menia sa len podmienky – nie

je dôležité, ako ďaleko lietadlo doletí, ale

ako dlho sa udrží vo vzduchu.

Akrobacia – umožní vytvárať šialené po-

hyby nielen tvojmu lietadlu, ale aj tebe.

Skombinuješ svoje pohyby s akrobaciou

lietadla a ak budeš najlepší, výhra patrí

tebe.

Podmienkou je, aby bolo v prvých dvoch ka-

tegóriách lietadlo vyrobené z jedného kusu pa-

piera rozmeru A4. Pri akrobacii je dovolené vy-

tvoriť lietadlo pomocou rôznych techník spolu

s pridaním ďalších dielov, či podporných mate-

riálov, ale pamätaj, že na mieste konania súťa-

že nebudú žiadne pomôcky na vytvorenie ta-

kýchto lietadiel k dispozícii a preto je povolené

priniesť si so sebou dopredu vyrobené lietadlo.

Nastúpiť na palubu môžeš na týchto letis-

kách:

Utorok, 13. 3. – Košice: telocvičňa Jedlíko-

va 7, odlet o 17:00

Streda, 14. 3. – Banská Bystrica: telo-

cvičňa – Fakulta humanitných vied, od-

let o 10:00

Štvrtok, 15. 3. – Žilina: prízemie novej bu-

dovy Žilinskej univerzity, odlet o 10:00

Pondelok, 19. 3. – Trnava: Mestská špor-

tová hala, odlet o 10:00

Utorok, 20. 3. – Nitra: spoločenská miest-

nosť v Mladosti, odlet o 10:00

Streda, 21. 3. – Bratislava: telocvičňa CAŠ

STU (pri kotolni), Mlynská dolina, odlet

o 10:00

Palivo dočerpáme v Bratislave na fi nále 22. 3.

2012 na Letisku M. R. Štefánika

Pristávať budeme 4. a 5. mája 2012 na sveto-

vom fi nále v prekrásnom HANGAR – 7 v rakús-

kom Salzburgu.

Viac informácií a podrobné pravidlá nájdeš na

stránke www.redbullpaperwings.com/slovakia

Na papierovom lietadle do Salzburgu

Univerzita Komenského v Bratislave uzatvorila zmluvu o partnerskej spolu-práci s Divadlom Aréna

Rektor Univerzity Komenského v Bratislave prof.

RNDr. Karol Mičieta, PhD., a riaditeľ Divadla Aréna

Mgr. art. Juraj Kukura podpísali dňa 7. marca 2012

zmluvu o spolupráci medzi univerzitou a divadlom.

Partnerstvo týchto dvoch inštitúcií je nadvia-

zaním na dlhoročnú spoluprácu pri organizova-

ní Detskej Univerzity Komenského. Projekt let-

nej univerzity pre deti vo veku od 9 do 14 rokov

oslávi počas leta 2012 svoje 10. narodeniny. „Prá-

ve v roku tohto okrúhleho výročia rozširujeme spo-

luprácu aj o ďalšie aktivity pri vzájomnej propagá-

cii našej univerzity a divadla. Teší ma, že v Divad-

le Aréna sme našli spoľahlivého partnera v oblasti

kultúry i vzdelávania,“ uviedol po podpise zmlu-

vy rektor UK. Partnerstvo univerzity a divadla

prinesie vzájomné informovanie o kultúrnych

podujatiach, zamestnanci i študenti UK získajú

navyše benefi t vo forme zľavy zo vstupeniek na

divadelné predstavenia.

Uzatvorenie zmluvy o  vzájomnej propagá-

cii oboch inštitúcií pozitívne hodnotí aj riaditeľ

Divadla Aréna: „Spolupráca bude pre obe stra-

ny výhodná. Vážime si, že univerzita sa aj takou-

to formou snaží dostať kultúru medzi ľudí. Divad-

lo Aréna bude pomáhať pri propagácii Univerzity

Komenského i vzdelávania, nielen v rámci Detskej

Univerzity Komenského.“

Andrea Kučerová

Univerzita Komenského

a Divadlo Aréna

14 | www.eurocampus.sk

campus circus

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Tr-

navskej univerzity v Trnave začala s rozvojový-

mi a humanitárnymi aktivitami už v roku 1997,

a to v hlavnom meste Kene – Nairobi, kde boli

cieľovou skupinou obyvatelia z  najchudob-

nejších častí mesta, zo "slumov". FZaSP tam

postupne v spolupráci s lokálnym partnerom

Mukuru Promotion Centre založila viacero zdra-

votných, sociálnych a vzdelávacích projektov.

V súčasnosti fakulta svoje pôsobenie smeruje

do Kene, do regiónu Kwale a do Južného Su-

dánu, do Mapuorditu.

Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej orga-

nizácie (WHO) z roku 2009 trpí v Keni ťažkou

podvýživou 7 % detí, 35,2 % detí do 5. roka ži-

vota je so zaostalým vývojom a 16,4 % detí má

vzhľadom k svojmu veku príliš nízku hmotnosť

(podváhu). V regióne Kwale patrí problém pod-

výživy detí do 5. roka života k najzávažnejším a

jeho riešenie je len vo veľmi malej miere pod-

porované zo strany štátu i komunity.

PROJEKT V KENI KWALE

Katedra rozvojových štúdií a tropického

zdravotníctva FZaSP TU v  spolupráci so Slo-

venskou agentúrou pre medzinárodnú rozvo-

jovú spoluprácu (SlovakAid) spustila 1. októbra

2011 realizáciu projektu „Sociálno-zdravotnícka

starostlivosť o podvyživené deti do 5. roka ži-

vota a ich matky v regióne Kwale.“ Ide o výži-

vový program, ktorého primárnym cieľom je

znižovanie detskej úmrtnosti prostredníctvom

zlepšovania zdravotného stavu podvyživených

detí vo veku 0 – 5 rokov v regióne Kwale, čím

sa prispieva k napĺňaniu miléniového rozvojo-

vého cieľa č. 4 – Znižovanie detskej úmrtnos-

ti. Sekundárnym cieľom projektu je zlepšovať

zdravie matiek a celých rodín prostredníctvom

edukácie v oblasti výživy a starostlivosti o die-

ťa a rodinu, čím sa prispieva k napĺňaniu milé-

niového rozvojového cieľa č. 5 – Zlepšiť zdravie

matiek. K napĺňaniu miléniových rozvojových

cieľov OSN sa zaviazala aj Slovenská republika.

Trvanie projektu je naplánované do 30. septem-

bra 2013. Hlavným účelom (v prvých mesiacoch)

projektu je zlepšenie dostupnosti sociálnej a

zdravotnej starostlivosti pre podvyživené deti

a ich matky v  regióne Kwale. V  rámci tohto

účelu je hlavnou aktivitou prestavba budovy

na výživové centrum v regionálnej nemocni-

ci Kwale a výber a zriadenie dvoch vidieckych

výživových centier. Druhým účelom je vyško-

lenie 50 komunitných zdravotníckych pracov-

níkov v oblasti starostlivosti o dieťa v kontex-

te výživy v regióne Kwale. Ďalšie aktivity, kto-

ré sú naplánované na rok 2012, budú smerovať

k  naplneniu tretieho účelu, a to je zníženie

Rozvojové aktivity v Keni a Južnom Sudáne

Svojpomocná skupina dojčiacich matiek v Kwale. Foto Lenka Jančovičová

Život v osade. Južný Sudán. Foto: Humeňanská

www.eurocampus.sk | 15

campus circus

podvýživy prostredníctvom vyhľadávania,

diagnostiky, manažmentu a liečby podvyži-

vených detí v rámci výživových centier. K ak-

tivitám v rámci toho účelu patrí aj vzdelávanie

a poradenstvo matkám v oblasti starostlivosti

o dieťa a matku prostredníctvom svojpomoc-

ných skupín. Projekt taktiež podporuje rozši-

rovanie vedomostí odbornej a širšej verejnosti

o problematike detskej úmrtnosti prostredníc-

tvom výskumnej a osvetovej činnosti v oblasti

podvýživy. Od októbra 2011 sú na špecifi ckom

pracovisku vyslaní dvaja experti na dobu 7 me-

siacov, MUDr. Ján Bodo, pediater a sociálna pra-

covníčka Mgr. Adéla Novotná, ktorí zabezpeču-

jú chod projektu.

PROJEKT V REPUBLIKE JUŽNÝ SUDÁN MAPUORDIT

Katedra rozvojových štúdií a tropického

zdravotníctva realizuje v spolupráci so Sloven-

skou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú

spoluprácu (SlovakAid) aj projekt s  názvom

„Posilnenie kontinuálnej starostlivosti o matku

a dieťa pomocou viacstupňovej vzdelávacej in-

tervencie v Južnom Sudáne“. Projekt sa spustil

1. decembra 2011 a termín jeho ukončenia je na-

plánovaný na 31. december 2013.

Južný Sudán je najmladším štátom sveta,

ktorý vyhlásil svoju nezávislosť 9. júla 2011. Ide

o  krajinu dlhodobo sužovanú občianskymi

vojnami, krajinu s  nedostatkom pitnej vody,

elektriny a so zničenou infraštruktúrou. V ob-

lasti Južného Sudánu je najvyššia morbidita a

mortalita matiek a detí do piateho roka života

na svete. Podľa posledných prieskumov Minis-

terstva zdravotníctva Južného Sudánu je no-

vorodenecká úmrtnosť 102/1 000 živonarode-

ných a mortalita detí do piateho roka života

je 105/1 000. Úmrtnosť žien pri pôrode a počas

gravidity je 2 054/100 000. Z týchto faktov vy-

plýva, že kvalita v poskytovaní zdravotnej sta-

rostlivosti v Južnom Sudáne je nedostatočná.

Dostupnosť k zdravotnej starostlivosti má len

60 % obyvateľstva z celkového počtu 8–10 mi-

liónov ľudí. Je to z dôvodu nerovnomerného

rozloženia zdravotníckych centier a nemocníc

v krajine. K ďalším hlavným problémom pat-

rí nízke hygienické povedomie v spojitosti so

zdravotníckymi úkonmi, neadekvátne tech-

nické vybavenie zdravotníckych centier a ne-

dostatok kvalifi kovaného lokálneho personálu

v zdravotníckych zariadeniach.

Hlavným zámerom realizovaného projektu je

sociálno-zdravotný rozvoj komunity v spádovej

oblasti Mapuordit na území Južného Sudánu,

s dôrazom na zlepšenie a podporu kontinuál-

nej starostlivosti o matku a dieťa prostredníc-

tvom viacstupňovej zdravotnícko-vzdelávacej

intervencie. Projekt pokračuje v dobre fungu-

júcej spolupráci s Diecézou Rumbek a nemoc-

nicou Mapuordit, ktorá je pod jeho správou.

Riešením problematiky starostlivosti o  mat-

ku a dieťa prispievame k plneniu Miléniových

rozvojových cieľov, konkrétne č.4 – Zníženie

detskej úmrtnosti a č.5 – Zlepšenie zdravotné-

ho stavu matiek.

Vysielaním expertov v trojmesačných inter-

valoch (lekár a tzv. paramedik – ide o verejného

zdravotníka, ošetrovateľa, sociálneho pracov-

níka a i.) do oblasti je zabezpečená zdravotná

starostlivosť o matku a dieťa v nemocnici Ma-

puordit, poskytnuté vzdelanie zamestnancom

nemocnice, študentom Rumbeckej odbornej

školy pre certifi kované zdravotné sestry a po-

skytnuté osvetové informácie samotným mat-

kám, a to nielen v rámci nemocnice, ale aj v ich

komunite. Výchovou súčasného a budúceho

zdravotníckeho personálu zvyšujeme ich od-

bornosť a kapacity tak, aby mohli samostatne

vykonávať zdravotnú starostlivosť a zdravotníc-

ku osvetu zameranú na starostlivosť o matku a

dieťa. Cieľom týchto aktivít, prepojením zdra-

votníckej a vzdelávacej časti, je zlepšenie do-

stupnosti a kvality zdravotníckej starostlivos-

ti, zvýšenie povedomia matiek v starostlivosti

o svoje zdravie i zdravie svojich detí a tým zní-

ženie chorobnosti a úmrtnosti matiek a detí.

Vzhľadom na zložité postavenie ženy v sudán-

skej spoločnosti, je pre úspešnosť implementá-

cie projektu veľmi dôležité zakomponovať do

projektových aktivít i mužov, zároveň sa tým

prehĺbi aj snaha dosiahnuť rodovú rovnosť

v komunite.

Medzi aktivity projektu je tiež zaradená edu-

kácia mužov a žien mimo nemocnice v teréne

vzhľadom na náročnú dostupnosť a nízku infor-

movanosť odľahlých komunít v spádovej oblas-

ti. Ženy a muži sú oslovovaní prostredníctvom

„out-reach“ programu (t.j. návštevy v teréne).

Táto cieľová skupina je kľúčová pri zabezpečení

rozšírenia osvety v oblasti starostlivosti o mat-

ku a dieťa. Týmto terénnym program sa zvyšu-

je povedomie členov v odľahlých komunitách

o význame starostlivosti v zdravotníckom za-

riadení v rámci starostlivosti o matku a dieťa.

Je potrebné si uvedomiť, že aj v 21. storočí žijú

v  týchto komunitách ľudia, ktorí počas svoj-

ho života ešte nenavštívili žiadne zdravotníc-

ke zariadenia, nie sú si vedomí jeho benefi tov,

Zdravotnícka starostlivosť a osvetová činnosť v Kwale. Foto Lenka Jančovičová

Mary Immaculate Hospital Mapuordit – areál nemocnice. Autor fotky MUDr.Tomková

16 | www.eurocampus.sk

campus circus

prípadne majú voči nemu predsudky.

Projekt v  Mapuordite spustili v  decembri

2011 naše kolegyne lekárka MUDr. Magdalé-

na Fülöpová a verejná zdravotníčka Mgr. Má-

ria Kvaková, PhD. V súčasnosti pôsobí v Mapu-

ordite v poradí druhá posádka, a to pediatrič-

ka MUDr. Eva Hazuchová a ošetrovateľka Mgr.

Erika Mareková. Počas celého trvania projektu

bude ženám, matkám a ich deťom poskytovaná

zdravotná starostlivosť v antenatálnej poradni.

Zároveň budú ambulancia a príslušné labora-

tórium vybavené potrebnými prístrojmi a ich

príslušenstvom pre kvalitnejšie poskytovanie

zdravotnej starostlivosti.

PROJEKT ROZVOJOVÉHO VZDELÁVANIA

Komplementárnym projektom aktivít rozvo-

jovej spolupráce v Subsaharskej Afrike je pro-

jekt zameraný na rozvojové vzdelávanie. Ná-

zov projektu je Capacity building of human re-

source for health in Slovakia for international

development Aid a patrí do Programu celoži-

votného vzdelávania fi nancovaného Európ-

skou komisiou, v rámci podprogramu Leonar-

do da Vinci – Transfer inovácií. Cieľom projektu

je posilniť a rozvinúť kapacity v rámci proble-

matiky rozvojovej spolupráce a humanitárnej

pomoci vytvorením pilotného vzdelávacieho

programu špeciálne zameraného na túto ob-

lasť. Celý projekt je realizovaný v  spolupráci

s holandským partnerom Royal Tropical Insti-

tute a rakúskym partnerom Horizont 3000. Ide

o organizácie, ktoré majú dlhoročné skúsenos-

ti so vzdelávaním v danej oblasti a pomáhajú

nám vytvárať kurikulá k plánovanému tréningu

efektívnej rozvojovej spolupráce, ktorý bude

realizovaný od augusta do októbra 2012. Sa-

motný tréning je určený pre ľudí, ktorí pôso-

bia v prostredí mimovládnych organizácií za-

oberajúcich sa rozvojovou (a aj humanitárnou)

problematikou a/alebo ľudí, ktorí pracujú ale-

bo plánujú pracovať v krajinách s nízkymi alebo

strednými príjmami. Tréning bude zložený zo

základnej časti a nadstavbových špecializova-

ných modulov. Základná časť bude obsaho-

vať štyri moduly týkajúce sa trendov v rozvo-

jovej spolupráci, kultúrnej citlivosti, komunit-

ného rozvoja a projektového manažmentu. Tri

špecializované moduly sa budú zaoberať špe-

cifi kami práce so zraniteľnými skupinami, ko-

munitnou zdravotnou starostlivosťou a envi-

ronmentálnym zdravím. Viac informácií o spo-

mínaných projektoch nájdete na stránke FZaSP

TU http://fzasp.truni.sk.

Zuzana Kráľová, Lenka Jančovičová,

Adriana Ondrušová, Juraj Jančovič

Helping mummy. Foto MUDr.Tomková

Twins, not a common thing in that place.Foto MUDr.Tomková

Sudánske dieťa. Foto MUDr.Tomková

The most dirty patient. Emanuel.Foto MUDr.Tomková Pacienti v areáli nemocnice Mapuordit. Foto Mária Kvaková

Malý pacient s matkou, nemocnica Mapuordit. Foto Mária Kvaková

www.eurocampus.sk | 17

campus circus

MOŽNOSTI ŠTÚDIAA PRÁCE V ZAHRANIČÍMomentálne už žijeme v  dobe neobme-

dzených možností a to sa určite týka aj ob-

lasti štúdia v zahraničí. Kým v minulosti boli

naše možnosti limitované na pár okolitých

krajín, dnes už môžeme cestovať, študovať a

pracovať takmer kdekoľvek na svete. Vybrať

si tu správnu krajinu, školu a odbor je veľa-

krát náročné, ak o nich nemáte dostatok in-

formácií. Hlavne tých reálnych a teda nie tých,

ktoré nájdete v pestrofarebných brožúrkach a

katalógoch. Aj na našom trhu však už nájde-

te profesionálov, ktorí vám s týmto dôležitým

krokom úprimne poradia a pomôžu. Jednou

z takýchto spoločností je určite aj Information

Planet. Táto austrálska fi rma je jednou z naj-

väčších študentských agentúr s  viac ako

17  000 klientmi, 27 kanceláriami po celom

svete, pýši sa už viac ako 15 ročnou históriou.

Okrem krajiny klokanov už môžete s ich po-

mocou zavítať aj do Kanady na Nový Zéland

a momentálne ponúkajú aj veľmi zaujímavé

možnosti bezplatného štúdia na špičkových

univerzitách v Škandinávii.

S pomocou profesionálov máte istotu, že

dostanete vždy aktuálne informácie z  pr-

vej ruky a spoločnosť určite ponúka úroveň

služieb, na ktoré nie sme na Slovensku veľ-

mi zvyknutí, čo je určite veľmi príjemným

prekvapením po nie vždy pozitívnych zážit-

koch so slovenskými študentskými agentú-

rami v minulosti. Information Planet pôsobí

na slovenskom trhu 6. rok a teší sa stále väč-

šej popularite budovanej na pozitívnych ohla-

soch svojich klientov. Takže či už je váš plán

študovať vysokú školu v Dánsku či Švédsku,

alebo by ste chceli spoznať krásy exotickej Au-

strálie či divokej Kanady, Information Planet

je určite pripravená vám s týmito plánmi po-

môcť. A čo je naozaj super, je fakt, že ich sta-

rostlivosť nekončí na Slovensku, ale vďaka ich

kanceláriám vo vybraných destináciách máte

ich pomoc po ruke aj počas celého pobytu

v zahraničí. Takýmto zázemím sa na Sloven-

sku môže pochváliť len málokto...

Viac info na www.informationplanet.sk

Priestupný rok a konkrétne 29. február bol na

Fakulte managementu veľmi zaujímavý – obja-

vili sa tu totiž Steve Jobs a Bill Gates ako Piráti

zo Silicon Valley.

Práve premietanie tohto fi lmu zorganizoval

iKnow Club ako prvý event tohto semestra. A

tak sa prítomní diváci dozvedeli viac o začiat-

koch zakladateľov dvoch technologických gi-

gantov, Apple a Microsoft. A nielen o začiat-

koch, ale aj o ich vzájomnej spolupráci, „vojne”

proti IBM a záveroch hádky a rozkolu.

Samozrejme to nebola jediná akcia, ktorú

mal iKnow Club prichystanú, práve naopak,

týmto to celé iba začalo. Nasledovať bude

posedenie s jedným z prvých predajcov App-

le na Slovensku. Baviť sa budeme o  ťažkých

začiatkoch v skorých 90-tych rokoch, postup-

nom úspechu ako aj o súčasných Apple novin-

kách. Všetky detaily budú zverejnené čoskoro.

Podobnú akciu neskôr iKnow usporiada aj na

STU. Napokon to budú rôzne súťaže, takže stay

tuned a sledujte náš Facebook – iKnow Club SK,

aby ste sa o nič nepripravili.

A ak by nám niekto chcel odporučiť ďalší fi lm

na premietanie, prípadne tému na workshop,

neváhajte a napíšte nám, spravíme čo sa dá,

aby sme vyhoveli. Kontakty sú na našom webe

www.iKnow.sk.

Študenti Katolíckej univerzity v  Ru-žomberku (KU) mali možnosť zúčastniť sa premiéry fi lmu s názvom „22 hláv“. Pred-stavenie otvorili samotní tvorcovia fi lmu – režisér Matúš Demko, kameraman Ja-kub Krška a Ondrej Rosík, ktorý vytvoril originálnu hudobnú zložku.

Vznik fi lmu podnietilo vlaňajšie 60. výročie

úmrtia dvoch mladých policajtov a príslušníkov

Zboru národnej bezpečnosti, Bernarda Jaška a

Pavla Kalinaja, ktorí sa neváhali postaviť reži-

mu. „Ich osud a príbeh bol viac-menej verejnosti

neznámy, preto sme ho chceli sprístupniť formou

dokumentárneho fi lmu 22 hláv. Súdny proces,

ktorý mal ostať navždy utajený za múrmi Justič-

ného paláca v Bratislave, sme po viac ako šesťde-

siatich rokoch odhalili a dúfame, že sa o ňom do-

zvie čo najväčší okruh ľudí,“ povedal Matúš Dem-

ko, scenárista a režisér fi lmu.

Názov dokumentu poukazuje na 22 odsúde-

ných mužov, ktorí sa postavili na stranu slobo-

dy a ľudských práv. Film je doplnený svedec-

tvami historikov a rodinných príslušníkov, ktorí

rozprávajú o osudoch svojich manželov, otcov

či priateľov. Možno spomenúť Beatrix Smere-

kovskú, dcéru Pavla Kalinaja, Jaškovho synov-

ca Bernarda Laučeka či historika Ústavu pamäti

národa, Ľubomíra Morbachera.

„Filmové spracovanie bolo skvelé, išlo naozaj

o veľmi sugestívnu a emotívnu výpoveď o odvrá-

tenej strane komunizmu,“ vyjadrila sa študentka

KU. Sám režisér Matúš Demko hodnotí divácke

ohlasy pozitívne. „Doteraz boli reakcie výlučne

kladné, čo ma veľmi teší a motivuje do ďalšej prá-

ce a nových diel.“

Myšlienka natočenia fi lmu vznikla z iniciatívy

študentov žurnalistiky v apríli minulého roka.

Projekt fi nančne podporila Katedra žurnalis-

tiky a Filozofi cká fakulta Katolíckej univerzity,

Nadácia svätého archanjela Michala a Trnav-

ská diecéza.

Nikola Kokiová, Foto: Martin Buzna

Vľavo Jakub Krška, vpravo Matúš Demko, v strede Beatrix Smerekovská

Piráti dobyli FMUK

Film 22 hláv odhalil zabudnuté skutočnosti

18 | www.eurocampus.sk

campus circus

Výskumný ústav vysokohorskej biológie

bol zriadený v roku . Aké boli prvé im-

pulzy pre jeho vznik?

V roku 2000 bol už ústav ofi ciálne etablovaný,

myšlienka jeho vzniku sa sformovala podstat-

ne skôr. Asi dva roky predtým sme sa v Tatrách

stretli s vtedajším vedením ŽU na čele s rekto-

rom profesorom Dadom. Spoznávali sme sa.

Mojou už dávnejšou víziou bolo kreovať na

Slovensku centrum vysokohorského výskumu,

podobné, aké majú iné štáty s vysokými hora-

mi v Európe.

A prečo pod hlavičkou Žilinskej univerzi-

ty?

Pre vzájomný efekt. Nadnárodný význam

pracoviska v spojení s jedinou reálnou univer-

zitou na severnom hornatom Slovensku. Spo-

jili sme sily a asi sa nám naozaj niečo podarilo.

Začiatky už máte za sebou, začiatočníc-

ke chyby (ak vôbec nejaké boli) sú už vy-

chytané a posunuli ste sa významne ďalej.

Aké sú hlavné zámery ústavu v oblasti vedy

a výskumu? Na čom aktuálne v tomto sme-

re pracujete?

Veda a výskum vždy závisia na vstupoch a

výstupoch. Vstupy sú umom zháňania peňa-

zí a výstupy, či dokážete relevantne pracovať

na úrovni iných výskumných pracovísk v Euró-

pe, severnej Amerike a inde vo svete. Výstupy

sa odrážajú v citáciách, karentoch a podobne.

Myslím, že primárne „muchy“ sme vychytali.

Pokiaľ ide o ľudský potenciál, sme asi v najťaž-

šej fáze kreovania výkonného tímu. Podmienky

nútia mladých kolegov byť samostatnými s re-

špektom ku kolektívnej práci. Mali by to zúro-

čiť v neskoršom veku. Ak vydržia, môže mať raz

pracovisko veľmi silný tím. Vnútornou aktivitou

sme ústav vybavili relatívne slušnou recentnou

prístrojovou technikou, ktorá by nám aj v budú-

cich obdobiach mala umožniť nielen prežívať,

ale aj rozvíjať sa.

Aké sú teda aktuálne témy a vízie?

Úplne presne sú témy uvedené v názvoch

našich štúdií Naviac, máme aj vlastné „scopu-

sové“ periodikum pôvodných vedeckých prác

Oecologia Montana. Oddelenia botaniky, zoo-

lógie, molekulovej biológie a pracovisko GISov

doteraz priniesli nové poznanie napríklad o fy-

logenéze kamzíkov, o  výskyte bakteriálnej

mikrofl óry v okolí turistických centier, o vplyve

transhraničných aerosolov kovov a iných prv-

kov na život fl óry a fauny v alpínskom pásme,

o pohybe medveďov fragmentačnými analýza-

mi ich DNA získanej z trusu, o individuálnej ge-

netickej identifi kácii vzácnych druhov zvierat,

o hemoparazitoch a hematológii vôbec u vy-

sokohorských stavovcov, o spôsobe rozširova-

nia sa kosodreviny v meniacom sa klimatickom

prostredí (GIS modely), atď.

To bola vedeckovýskumná činnosť

v skratke. Mohli by ste predstaviť pedago-

gickú činnosť v rámci ústavu?

Pracujeme na univerzite, dokumenty minulej

doby dokazujú, že sme na ústave pripravili pre

akreditáciu dva študijné programy pre bývalú

fakultu prírodných vied. S úctou k vedeniu uni-

verzity, že máme možnosť budovať ústav. Ústav

bol vždy plánovaný ako celouniverzitné praco-

visko, no pre rozvoj prírodovedných predme-

tov v Žiline sme chceli niečo urobiť. Mesto má

na to podmienky. Vtedy obedujúci nezjedol to,

čo bolo predostreté na stole. Tak aspoň časť ro-

boty sme zachránili a zakryli pod náš ústav. Je

to špecializácia Stráž prírody v odbore Ochra-

na a využívanie krajiny. Máme spustený baka-

lársky stupeň. Mňa osobne motivovalo možno

aj to, že profesionálni strážcovia na austrálskom

a americkom kontinente potrebujú mať ukon-

čené bakalárske vzdelanie. Trend v Európe bol

trochu iný. EÚ začína dávať tomu nové kontúry

a my sme jednými z prvých na trhu. Pri tomto

študijnom programe nechceme jeho fi nančnú

stratégiu odvíjať od počtu študentov. Ja osob-

ne takéto stratégie nepokladám za žiaduce, ba

dokonca ich pokladám za zvrátené, ruinujúce

kvalitu.

Koľko máte študentov?

V každom ročníku máme približne 15-20 ľudí.

Stačí. Hlási sa cca 100 s externistami. S minimál-

nou propagáciou. Po istých skúsenostiach roz-

mýšľame nad jasnejším konceptom externého

štúdia tak, aby malo rovnakú úroveň ako den-

né štúdium a aby aj titul bol adekvátny denné-

mu štúdiu. Myslím, že tiež ešte musíme vychy-

távať nejaké muchy, ale celkovo sa zdá, že ide

o úspešný študijný program. Máme podpísa-

nú medziuniverzitnú zmluvu na úrovni rekto-

rov s Telemark University v nórskom Bo o pria-

mom pokračovaní v magisterskom programe

v Nórsku. Napadá mi úsmevné: asociovaná Eu-

rópa v praxi.

A pokračujú?

Tí, ktorí chcú, áno. Nie je ich veľa, kurz meny

nepustí, ale sú takí a neľutujú. Iní pokračujú na

univerzitách vo Zvolene alebo Nitre.

Skúmali ste uplatnenie absolventov

v praxi?

Dávate mi túto otázku v  dobe, keď lekári

robia roznášačov liekov, chemické inžinierky

„operky“, strojný inžinier je profesionálny žur-

nalista v STV, lesný inžinier tajomník na fi lo-

zofi ckej fakulte a zovšeobecnene – čoraz viac

absolventov chce len nejaký ten titul snívajúc

Za založenie ústavu môže

Vrchárka...

Jeho práca je zároveň jeho koníčkom. Živo sa zaujíma o aktuálne trendy v oblasti výskumu a školstva a aj v kontexte budúcnosti prízvukuje potrebu kvality. V krásnom prostredí Tatranskej Javoriny na severe centrálnych Vysokých Tatier, kde je situovaný Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity v Žiline, sme sa zhovárali s jeho riaditeľom doc. RNDr. Mariánom Janigom, CSc.

Rozhovor:Riaditeľ Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity v Žiline

doc. RNDr. Marián Janiga, CSc.

www.eurocampus.sk | 19

campus circus

o budúcom zbohatnutí kšeftom. Mohol by som

replikovať – aj naši prví prácu majú. Doba vraví,

odfajknuté, nenaplnia rady nezamestnaných,

stačí. Mne je to málo. Biológovia sú zvyknutí

technickými prostriedkami, chémiou, mate-

matickou štatistikou akoby nazerať do proce-

sov života na tejto Zemi. A ak nazriete, máte

pred zákonmi prírody rešpekt. Na Vašu, v spo-

ločnosti obligátnu otázku, odpoviem ešte raz

– Rúfusom: „A teraz milí, trochu vážne. Pocho-

deň dymí, kto ju zažne? Poraďte, kto nás rozpo-

menie. Kto scelí veci rozlomené. Kto rieku vrá-

ti dejinám?“ Domnievam sa, že ak bude vôbec

možné niečo s environmentom na tejto Zemi

urobiť, nebudú spasiteľmi dnes „vychytení“ fi -

nanční manažéri či právnici, pri všetkej úcte

k ich povolaniu. Budú to technicky a informač-

ne zdatní ľudia rozumejúci prírodným proce-

som. Je viac ako pravdepodobné, že budúce

veľké problémy už bude riešiť dnešná mladá

generácia. Niekedy je až úsmevné čítať, koľkí

významní ekonómovia u nás i vo svete riešiaci

dnešnú tzv. krízu, končia pri ekológii. Vzhľadom

na to, akým smerom sa uberá Zem, tento študij-

ný program má perspektívu celkom určite. Len

by sme to nemali s mladými odfl áknuť a naozaj

ich niečo naučiť. Myslím, že štúdium je vďaka

rôznorodosti predmetov, ktoré sa absolventi

učia aj na iných fakultách ŽU, tak široko konci-

pované, že dáva predpoklad životaschopnosti

mladému človeku v ďalšom vývoji. S pokorou

ku prírodným javom. V strednodobom horizon-

te, podľa toho, čo sa dozvedáme o eure a únii,

treba slovenské školstvo vybaviť najmä kvali-

tou a nie kvantitou. Pokiaľ ide o nás, na ústave

učenie vnímame ako čerešničku na torte. V zá-

sade by som povedal, že ho dotujeme.

Aká je práca na takomto krásnom mieste?

Ústav sme lokalizovali takto, pretože aj iné

podobné ústavy vo svete sú lokalizované rov-

nakým spôsobom. Napríklad, Centro di Ecolo-

gia Alpina (Trento) v južnom Tirolsku sú prero-

bené bývalé rakúsko-uhorské kasárne s moder-

nými laboratóriami vysoko vysunuté v horách,

kde pracovníci dochádzajú hodinu a pol do

práce. Podobne Istituto Pirenaico de Ecologia

v Španielsku (Jaca, Zarragoza), o „ horských“

univerzitách robiacich naozaj kvalitný výskum

alpínskeho prostredia, ako je Innsbruck či Co-

lorado, ani nehovorím. Pozitívnym efektom ta-

kýchto centier je, že ste na mieste činu a môže-

te robiť, čo externé pracoviská robiť nemôžu.

Máme možnosť fl exibilne reagovať a doslo-

va vybehnúť do terénu, kedy potrebujeme.

Podobné pracoviská existujú na rôznych mies-

tach. Ukrajina má napríklad Ústav pre výskum

Karpát. Američania majú viacero výskumných

ústavov identického typu. V Rocky Mountains

som navštívil prerobené banícke osady, zvnút-

ra vybavené prístrojmi. Navyše, máme celkom

urýchlenú možnosť spolupráce so slovenskými

univerzitami, pretože mnohí s nami chcú ko-

operovať. Napríklad kolegovia z Nitry, Zvole-

na, Bratislavy. A tá skúsenosť byť a žiť priamo

v teréne je nezaplatiteľná, hoci tvrdá. Mladí si

na terén musia zvyknúť. Silné typy vydržia. Tí,

ktorí hľadajú len prácu alebo mzdu, nevydržia.

Zaujala ma veľká fotografi a vrchárky nad

schodiskom. Je to nejaký symbol?

Áno. Na tomto vtáčati som dlho robil vedu,

ešte na Univerzite Komenského v Bratislave, ne-

skôr na ďalších pracoviskách doma i v zahrani-

čí. Je to druh prísne viazaný na alpínsky stupeň

palemontánnych hôr, je to alpínsky, ale nie ark-

tický druh. To nie je len záľuba vo vtáčkoch. Ide

vyslovene o druh, ktorý človeku umožňuje na-

hliadnuť do špecifík alpínskej prírody a indiku-

je mnohé stavy, ktoré v nej prebiehajú, naprík-

lad znečistenie olovom. Aj vďaka tomuto vtá-

čaťu sa mi darilo prinášať fragmenty poznania

o procesoch vo vysokých horách, vybudovať si

istý citačný index a zrejme záujem iných kole-

gov vo fachu. Dalo mi to nakoniec odvahu voziť

tehly na rekonštrukciu obecnej školy na ústav.

A tak mladí ľudia, ktorí sú na pracovisku dnes

zamestnaní a poberajú svoje mzdy, musia byť

bezpochyby istým spôsobom povďační tomu

vtáčaťu.

Aké sú Vaše najbližšie plány ako človeka a

ako profesionála starajúceho sa o chod ce-

lého ústavu?

Začnem profesionálnym hľadiskom: Aby sme

mali dostatok času na vedu aj v blízkej búrlivej

budúcnosti. Aby sme to prežili s nadhľadom,

že aj tak je všetko niekde inde – v prírodných

zákonoch. Aby sme trošku posilnili slovenskú

vysokohorskú biologickú vedu aj v kooperá-

cii na prí klad s Poliakmi v Zakopanom či Krako-

we, lebo príroda Tatier nepozná hranice. Aby

sa dialo to, čo sa zatiaľ deje, aby na nás štu-

denti v dobrom spomínali, lebo aj medziľud-

ské vzťahy sú dôležité. A aby sme zintenzívnili

prácu v sieti vysokohorských pracovísk Euró-

py, lebo nás nepochybne čaká intengrita ob-

sahu ich prác. K samotnej alma mater, aby jej

vedenie a senát mali dostatok odvahy a umu

pri delení peňazí na výs kum a vzdelávanie, čo

je dôležité z hľadiska vývoja univerzity, pretože

systém umelého kvantitatívneho napĺňania ául

nemôže dlho vydržať.

A osobné plány?

Aby mojim blízkym i mne slúžilo zdravie.

Aké koníčky popri profesii máte?

Mohol by som odpovedať, že som bol voľa-

kedy výkonným športovcom, že mám knihy a

autorov, čo ma držia nad vodou, atď. No ja hlav-

ne mám asi to šťastie, že aj keď ma to stojí veľa

úsilia, dokážem si presadzovať, že to, čo robím,

je aj môj koníček.

Máte svoje motto?

Problémom nie je nedostatok peňazí, prob-

lémom je nedostatok nápadov.

Slavka Pitoňáková

Foto: Cyril Králik

„Podmienky nútia mladých kolegov byť samostatnými s rešpektom ku kolektívnej práci.“

„Skúsenosť byť a žiť priamo v teréne je nezaplatiteľná.“

20 | www.eurocampus.sk

campus circus

S Borisom Filanom o...Popredný slovenský spisovateľ, textár,

dramaturg, scenárista fotograf, cestova-teľ a moderátor Boris Filan patrí medzi našich najznámejších a najplodnejších autorov. Momentálne na trh prichádza jeho ďalšia kniha Rozhovor Majstra s hlú-pym žiakom, a to začiatkom deväťdesia-tych rokov, keď vyšla kniha poviedok Pa-ternoster, tvrdil, že nie je spisovateľ. Od-vtedy napísal šestnásť kníh. A Tam Tam 3 mu vyniesol aj Cenu za najpredávanej-šiu knihu.

Čo Vás viedlo začať študovať na VŠMU

v Bratislave?

Chcel som nakrúcať fi lmy, písať scenáre.

V tých rokoch to bolo najlepšie a najsilnejšie

umenie na svete. Vždy som obdivoval mená

ako Bergman, Fellini, Buňuel, Visconti, Tarkov-

skij. A možno som nimi občas aj tak trochu

chcel byť.

Aké bývajú Vaše pocity tesne pred pub-

likovaním tvorby, s ktorou vychádzate na

svetlo sveta?

Ako keď šíp opustí luk. Tetiva ešte drnčí.

Vo Vašej najnovšej knihe Rozhovor Maj-

stra s hlúpym žiakom prostredníctvom roz-

hovoru so svojím majstrom získavate od-

povede na základné otázky života. A kto sa

skrýva za postavou vševedúceho majstra?

Táto kniha je venovaná Jánovi Roháčovi

(uznávaný režisér a pre Borisa učiteľ života), ale

nie je o tom, ako režíroval a pracoval. Je o jeho

duchu. Táto knižka je čistá a zábavná ako vodka.

Lákavá, sladká aj trpká ako hrozienka a mandle.

Je radostná a nebezpečná.

Ktoré Vaše dielo považujete za svoje naj-

lepšie, a prečo?

Mám rád román Klimtov bozk. Je to silný

príbeh, ktorým som si zodpovedal na otázku,

prečo som neemigroval, ale zostal žiť v tejto

krajine. Verím, že som napísal knihu, ktorá po-

rozpráva o dobe, o ktorej sa už mlčí. Ale v nej

korenia všetky dnešné problémy.

Čo si s teraz s odstupom času myslíte o Va-

šej ranej tvorbe?

Balada o smutnom Jánovi bola prvá a dosť

dobrá, aby to nebol posledný text. Nie je dôle-

žité, aký starý je mlyn, ale aká chutná ja múka.

Máte niečo, o čom si myslíte, že malo zo-

stať len rukopisom v „šufl íku“ Vášho pra-

covného stola?

Uverejnil som ukážku z môjho románu z te-

levízneho prostredia s pracovným názvom Sil-

vester. Myslím si, že som niektorým ľuďom tým

textom ublížil.

Vraví sa, ak si nájdete prácu ktorú bude-

te milovať, už nikdy nemusíte pracovať. Ako

ste na tom Vy? Pracujete?

Ja som vyštudoval scenáristiku. Prednášal

som dramaturgiu a tvorivé písanie. Každé ráno

sa už na svitaní teším, že si budem môcť vypiť

rannú kávu a robiť, čo ma baví.

Čo robíte, ak inšpirácia nechodí a necho-

dí?

Na škole ma naučili remeslo, takže si urobím

svoju dennú dávku v každom prípade. Ráno

tri hodiny píšem, popoludní to po sebe čítam

a opravujem. Kedysi som robil dva mesiace

v roku, dnes píšem každý deň.

Spolupracovali ste s rôznymi interpretmi

zo Slovenska i zahraničia. Na ktorú spolu-

prácu spomínate s najväčším úsmevom na

tvári?

Asi na hosťovanie koktavého speváka Kolju

Beldyho, ktorý sa narodil na ľadovej kryhe eski-

máckej mamičke. Ponúkal nám za nové pozva-

nie čiapky ušianky a vodku. Pamätné, ale smut-

né bolo moje stretnutie s anglickým spevákom

Clifom Richardom. Tesne predo mnou sa potkol

o uvoľnené lano a spadol mi k nohám.

Ako by ste odôvodnili fakt, že piesne

utvorené v minulom storočí sú obľúbené

dodnes a na piesne z tejto doby sa zabúda

tak rýchlo?

Poslucháči hľadajú v pesničkách použiteľnú

minulosť. Spájajú sa im s ich mladosťou, rados-

ťou, láskami a čistotou.

Vaše meno sa spája i so slovom cestova-

teľ, kedy sa vo Vás po prvýkrát objavila túž-

ba spoznávať Vami neprebádané?

V Brne, v kúzelnom Diarama Svět, kde pre-

mietali diapozitívy z USA, Formózy, Egypta a

Čiernej Afriky. To čo som tam videl, bolo také

zvláštne, krásne a znepokojujúce, že ma to

navždy naštartovalo. Dodnes je ten nádherný

mechanizmus v Technickom múzeu v Brne.

Na Vašich cestách ste určite zažili mnoho

dych vyrážajúcich chvíľ, ktoré sú také, že by

ste ich už nikdy nechceli zažiť a naopak.

Zle som znášal, keď ma na cestách okradli,

pár ráz som ochorel, v USA nás pozvala jedna

rodina, ktorá často chodila do Bratislavy a vy-

užívala naše pohostenie. Po príchode sme zisti-

li, že sú to alkoholici, ktorí bývajú v papierovom

dome a nič sľúbené nevybavili. Rád mám situ-

ácie, ktoré presahujú moju predstavu – Viktóri-

ine vodopády, pyramídy, podmorský svet. Vte-

dy si hovorím, že Darwin uhádol kúsok receptu,

ale o kuchárovi nevedel nič.

Keďže sme študenti Hotelovej Akadémie,

zaujímalo by ma i to, aký bol Váš, alebo aj je,

najväčší kulinársky zážitok.

Moja stará mama varila najlepšie na svete. Aj

jednoduchému jedlo venovala najvyššiu kvali-

tu a pozornosť. Mám rád talianske jedlá, som

závislý na dobrom sushi a mám rád doma ro-

bené štrúdle.

Akú knihu máte práve položenú na Vašom

nočnom stolíku?

Dvadsať kníh, ktoré som si tento týždeň kú-

pil. Len tak na preskáčku: Vyznání ilizionisty,

Mafi e v Praze, Botky plné horké vody, V srdci

Kaddáfi ho Libie.

Čo je podľa Vás na východ od raja?

Žeby západ?

Kedy si môžete povedať – mám raj na

zemi?

Keď sedím s Jožom Rážom na terase, pijeme

Jamesona a fajčíme kubánske cigary. Môj raj je

cestou do pekla.

Váš anjel strážny?

Ten je na psychiatrii.

Vaše inferno?

Báť sa, alebo spôsobiť strach.

Martina Mlečenková

BORIS FILAN(* 30. jún 1949, Bratislava)

Vyštudoval fi lmovú a televíznu dramatur-

giu a scenáristiku na VŠMU v  Bratislave

(1972). V rokoch 1973 – 1987 pracoval ako

dramaturg v literárnej redakcii a redakcii

zábavných programov Československej te-

levízie v Bratislave. Za publicistickú aktivi-

tu dostal v roku 1994 cenu Egona Erwina

Kischa. V roku 2000 získal Cenu za najpre-

dávanejšiu knihu za dielo Tam tam 3, kto-

rú udeľovala za rok 1999 VÚB.V roku 2009

získal cenu Zlaté pero 2009 za najhodnot-

nejšie pôvodné dielo s knihou Dole vodou.

Ľúbostný román Klimtov bozk sa stal Kni-

hou roka 2009.V januári 2011 sa Boris Filan

stal víťazom Krištáľového krídla 2010 v ka-

tegórii Literatúra.

www.eurocampus.sk | 21

campus circusCareer Management Program

A sú to len peniaze, čo vedú mladých k prá-

ci? Nebuďme naivní... peniaze sú dôležité, na

prežitie a dobré prežitie. Je to však všetko? Čo

tak zarobiť a ešte pri tom naplniť aj iné ciele?

Aké? Čo Teba motivuje uvažovať o nejakej for-

me pracovnej aktivity popri štúdiu a príprave

na skúšky? Nie je dôležitejšie, či jednoduch-

šie, proste „len“ študovať a naplno sa venovať

vzdelávaniu? Veď na to si prišiel na vysokú ško-

lu, pripraviť sa na povolanie a zvýšiť tak šance

na lepšiu prácu... lepší príjem... lepší život v bu-

dúcnosti...

Stačí to však, je to záruka úspechu? Dnes sa

všade hovorí, ako je ťažké získať prácu. A ob-

zvlášť absolventovi vysokej školy bez praxe.

Sú naozaj vyhliadky také čierne alebo nie? Od

čoho to záleží?

Dosť bolo otázok na zamyslenie, poďme si

o tom čo to povedať Skutočne každým rokom oslavuje diplom

hŕba študentov. Rozbiehajú sa do sveta práce,

niektorí úspešnejšie, iní menej. Čo im otvára

brány k zamestnávateľom?

Sú to tri veci a hovoria o tom, na čo sa člo-

vek hodí a sú predpokladmi dobrého výkonu:

1. znalosti, vedomosti v obore

2. osobnostné kompetencie

3. motivácia človeka – teda vedieť kon-

krétne, čo chcem robiť a prečo

Tieto tri atribúty skúmajú zamestnávatelia

u všetkých uchádzačov o prácu. Predpokladá

sa však, že väčšinou ľudia s praxou majú tieto

oblasti rozvinutejšie. Lebo ich mali šancu viac

rozvinúť!! Na to, aby ste boli úspešní pri vstupe

na pracovný trh (áno skutočne je to „trh“, kde

sa stanovuje cena za tovar... fuj, to ale neznie

ľudsky), je dobré už počas školy popracovať na

zvýšení vašej kvality vo všetkých troch oblas-

tiach. A to čo najviac je možné. To je prvý krok,

druhým je potom presvedčiť o tom personalis-

tov vo fi rmách.

Predchádza tomu ešte nultý krok, vedieť,

v čom sa idem zlepšovať. V akých schopnos-

tiach, zručnostiach. Keď viete, v akom povola-

ní chcete pracovať, podľa toho volíte zamera-

nie rozvoja. Aby ste nestrieľali len tak naslepo

a vaša energia sa neminula účinku. Rôzne pozí-

cie vyžadujú nielen rôzne vedomosti, ale aj iné

osobnostné kompetencie. Keď budete vedieť,

aké sa od človeka očakávajú, môžete sa na ich

rozvoj dlhodobejšie sústrediť.

Cesta zvyšovania svojich kvalít môže byť

rôzna. Klasickým štýlom učenia sa je možné

efektívne zvyšovať len prvú z oblastí. Tie zos-

távajúce dve (a samozrejme tiež aj prvú) sa člo-

vek učí najmä skúsenosťou. Osobnostné kom-

petencie, ako napríklad schopnosť dosahovať

ciele, schopnosť prioritizovať, delegovať, či or-

ganizovať, sú čiastočne dané osobnosťou člo-

veka a dajú sa zvyšovať len postupne, hlavne

zážitkovým učením sa v praktickej rovine.

A to je odpoveď, prečo pracovať už počas

školy a v akej práci. V takej, ktorá vám umož-

ní zvyšovať tie kvality, ktoré potrebujete v bu-

dúcom povolaní. A popri peniažkoch naplniť

aj iné ciele .

Takže najprv si stanovte, čo chcete v budúc-

nosti robiť! (Ozaj aj to sa ľahšie dá, keď si to vy-

skúšate v praxi.) A potom určite, aké schopnosti

a kompetencie na to potrebujete. A hor sa do

ich zvyšovania... formou osobnej skúsenosti.

Eva Uhríková

Ráno sa tešímdo práce.

Som úspešný/á a spokojný/á v práci.

Moje povolaniema rozvíja.

Mám najlepšiu prácu,nemenil/a by som.

gratulujeme ku š astiu v práci

1-4 × NIE:

4 × ÁNO:

ÁNO NIE

OBRÁ TELIST

letak-front-print-2-bez-spadavky.indd 1 10. 2. 2012 16:03:22

Venuje sa kariérovému poradenstvu a kariérnemu koučingu,

biznis koučingu a consultingu v HR procesoch. Využíva prístupy

švajčiarskeho kaiérového poradcu a kouča Thomasa Dienera, sys-

temický koučing zameraný na riešenie podľa Marilyn Atkinson,

vedomosti získané zo psychologických seminárov a skúsenosti

z oblasti personalistiky nadobudnuté pôsobením v oblasti ria-

denia ľudských zdrojov.

Mgr. EVA UHRÍKOVÁ

Kariérová poradkyňa, kouč, HR konzultant

Akú prácu robiť počas školy?...ABY ROZVÍJALA SPRÁVNYM SMEROM A MALA VÝZNAM PRE BUDÚCU KARIÉRU

Veľmi veľa študentov už počas štúdia pracuje, niektorí menej, niektorí viac. Veď peniažky sa zídu

vždy a na čokoľvek. Umožnia trocha cestovať, spoznávať iné kúty sveta, alebo je len proste s nimi

lepšie žiť, viac si môžeme dopriať...

22 | www.eurocampus.sk

Career Management Program

Eva Uhríková0905 993 355eva@navigaciavpovolani.skwww.navigaciavpovolani.sk

KARIÉRNY A BIZNIS KOU ING Sta te sa úspešnejší a spokojnejší Realizujte sa naplno, využite svoj potenciál Zvýšte svoje osobné kompetencie

KARIÉROVÉ A PERSONÁLNE PORADENSTVO

Nájdite prácu vám „šitú na mieru“ Zistite aké povolanie je to pravé pre vás Pora te sa ako na to

PROFESIJNÁ PSYCHODIAGNOSTIKA na o máte schopnosti na o sa hodíte osobnostne o vás motivuje vzh adom k povolaniu

KOU ING PRI H ADANÍ ZAMESTNANIA Najmite si sprievodcu na ceste k novej práci „Dobite si baterky“ po neúspešných pokusoch Objavte alšie riešenia vedúce k úspechu

letak-back-print.indd 1 10. 2. 2012 16:09:08

Na Ústave technologie vody a prostředí sme

strávili 4 mesiace počas zimného semestra.

Keďže ako študentky doktorandského štúdia

sme nemuseli chodiť na prednášky, spolupra-

covali sme najmä na laboratórnom výskume.

Pomáhali sme navrhnúť, rozostaviť, rozbehnúť

a prevádzkovať laboratórne modely na čiste-

nie odpadových vôd a produkciu bioplynu a

stanovovali sme ich prevádzkové parametre a

charakteristiky.

Treba uznať, že organizačný tím Erazmus na

VŠCHT si zodpovedne plní svoje povinnosti kul-

túrnych referentov. Naše e-mailové schránky

boli plné pozvaní na najrôznejšie večierky, vý-

lety a prezentácie krajín. Na rozdiel od kolegu

z Belgicka, ktorý sa rozhodol zahanbiť domá-

cich znalosťou pražských podnikov, sme sa však

na akciách nezúčastňovali a nechali sme si ujsť

aj lukratívnu príležitosť navzájom sa s českými

študentmi učiť „cudzie“ jazyky. Oproti ostat-

ným zahraničným študentom sme totiž mali

podstatnú výhodu vzhľadom na porozumenie

domáceho jazyka. Určité resty v „odbornej“ ter-

minológii sa však našli, a tak sme sa napríklad

so spolupracovníkmi pol hodinu neúspešne

snažili dohodnúť na pracovnom postupe, kým

sme zistili, že trychtýř a lievik je tá istá vec.

Na Ústave technologie vody a prostředí sa

zaoberajú viacerými aktuálnymi témami z ob-

lasti čistenia odpadových vôd. Ja som spolu-

pracovala na nábehu a prevádzke vysokoza-

ťažovaných UASB (upfl ow anaerobic sludge

blanket) reaktorov, spracovávajúcich odpado-

vú vodu z pivovaru. Cieľom bolo overiť vplyv

mikroaerácie na odstraňovanie sulfánu z bio-

plynu. Ing. Jonatová sa podieľala na výskume

procesu nitritácie odpadových vôd s relatív-

ne nízkym obsahom amoniakálneho dusíka.

Cieľom experimentu bolo inokulovať reakto-

ry vhodnou biomasou a sledovať zapracova-

nie reaktorov.

V oblasti anaeróbnej degradácie a produkcie

bioplynu som mala možnosť porovnať skúse-

nosti nielen s českými kolegami, ale napríklad

aj s estónskou študentkou. Zistili sme, že čas-

to bojujeme s podobnými problémami, aj keď

som musela oceniť, že na našej fakulte našťastie

tolerujú pomerne „aromatické“ reaktory v la-

boratóriách a nemusíme za nimi dochádzať do

unimobunky na parkovisko.

Počas nášho pobytu na VŠCHT sa nám na-

skytla príležitosť zúčastniť sa viacerých zaují-

mavých exkurzií. Už pár dní po príchode na fa-

kultu nás s celým osadenstvom katedry naložili

do autobusu a zobra-

li na výjazd do oko-

lia Pardubíc. Okrem

stmeľovania kolek-

tívu bola na progra-

me návšteva čistiar-

ní odpadových vôd

v Litomyšli a Vyso-

kom Mýte, priehra-

dy a úpravne vôd Vír

a bioplynovej stanice

na priemyselné aj poľnohospodárske odpady.

V mestskom pivovare v Poličke sme sa okrem

technológie čistenia odpadových vôd dôver-

ne zoznámili aj so všetkými substrátmi a me-

dziproduktmi, ktoré, bohužiaľ, neboli až také

chutné a dobre stráviteľné ako hlavný export-

ný artikel.

V nie príliš prívetivom decembrovom počasí

sme navštívili aj hlavnú pražskú čistiareň, kto-

rá je typická najmä svojou polohou na ostrove.

Nachádza sa sotva 15 minút chôdze od budovy

školy, takže si odtiaľ niektorí doktorandi nosia

kal na experimenty aj v nákupných taškách na

kolieskach.

So svojho študijného pobytu sme si prinies-

li niekoľko zaujímavých nápadov a poznatkov,

veľa zážitkov, mali sme možnosť porovnať pra-

covné postupy a stratégiu vedeckého výskumu

a zistiť, že niektoré veci fungujú lepšie tu, iné

tam, ale v zásade sú si naše fakulty veľmi blízke.

Predpokladáme preto, že aj v budúcnosti budú

naše ústavy pokračovať vo vzájomne prospeš-

nej spolupráci.

Nina Kolesárová

Študijný pobyt v PraheKeď sme sa s kolegyňou Ivanou Jonatovou rozhodli ísť na zahraničný študijný pobyt cez program

Erasmus na spriatelené pracovisko Ústavu technologie vody a prostředí, Fakulty technologie ochra-

ny prostředí do Prahy, všetci na nás pozerali podozrievavo. Známi nechápali, prečo sme si nevybrali

zaujímavejšiu lokalitu a študijné referentky aj Erazmus koordinátori na VŠCHT (Vysoká škola chemicko-

technologická) sa na nás dobre zabávali.

Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite

v Nitre sa 28. februára konal 2. ročník celouniver-

zitného Dňa kariéry. Určený bol najmä budúcim

absolventom bakalárskeho a inžinierskeho stup-

ňa štúdia, aby sa oboznámili s požiadavkami trhu

práce a s ponukou prezentujúcich sa podnikateľ-

ských a iných subjektov.

Na tohtoročnom univerzitnom trhu práce sa

prezentovalo a ponúklo informácie 11 fi riem a or-

ganizácií. Medzi nimi bola personálna agentúra

Trenkwalder, a.s., ÚPSVaR Nitra, rakúska transport-

ná spoločnosť LKW Walter, Deloitte Audit, s.r.o.,

Pricewaterhousecoopers Slovensko, s.r.o., Manpo-

wer Slovensko, s.r.o., Heineken Slovensko, a.s., ale

aj AIESEC, pobočka Nitra, či E-KU Inštitút jazykovej

a interkultúrnej komunikácie Nitra, Roľnícke novi-

ny a Slovenský Chov.

Cieľom vedenia univerzity je udržať tradíciu or-

ganizovania tohto podujatia a zvýšiť tak zamest-

nanosť absolventov SPU. „Je to vynikajúca príleži-

tosť pre fi rmy, ktoré sa môžu stretnúť s budúcimi

absolventmi, predstaviť im obsah svojej činnosti,

získať databázu uchádzačov a poskytnúť kontak-

ty, ako aj pre študentov, ktorí tak majú možnosť

prakticky sa priblížiť prostrediu, ktoré trh práce

predstavuje. Zároveň môžu diskutovať so zástup-

cami fi riem, nadviazať kontakt, vyplniť dotazník,

vyskúšať si napísať motivačný list či profesijný ži-

votopis a naučiť sa akým spôsobom reagovať na

pohovore,“ uviedol rektor prof. Peter Bielik.

Renáta Chosraviová

Deň kariéry – príležitosť pre študentov

www.eurocampus.sk | 23

campus circusCareer Management Program

Ako sa ti páčilo podujatie FIM?

Prekvapilo ma najmä zo strany organizáto-

rov. Bola veľmi dobrá účasť a páčilo sa mi zlo-

ženie rečníkov, ktorí naozaj poučne inšpirovali.

Prehovoriť k mladým bola pre mňa výzva, ale

páčilo sa mi to. Mal som ísť už na predchádzajú-

ce podujatie, ale nakoniec som musel odmiet-

nuť, lebo sme práve rodili.

S čím si sa na FIM podelil?

Príbeh, ktorý som povedal, bol pravdivý a za-

žitý. Nie je to nič vymyslené, sú to len vlastné

skúsenosti, s ktorými sa stretávame dennoden-

ne a treba ich prezentovať. Ten príbeh obsaho-

val aj to, že nie všetko sa podarí na prvý raz a

nie všetko funguje hneď. Niečo treba aj cielene

stavať a pracovať na tom.

Aká bola spätná väzba?

Bola pozitívna, dostal som dokonca aj neja-

ké maily od študentov, že sa im to páčilo, že

to bola super akcia. Myslím, že organizátori do

toho vložili naozaj veľa.

Čo ťa presvedčilo, aby si sa stal rečníkom

FIM?

Dal som sa nahovoriť preto, lebo na Sloven-

sku je dosť známych osobností, ale nie každý

z nich sa snaží byť mienkotvorný. Nie každý sa

prihovára ľuďom a snaží sa im niečo odovzdať,

posunúť ich ďalej, poprípade inšpirovať. Pre

mňa je to jedna zo zásadných vecí. Verím, že

keď som dostal niečo do vienka, musím odo-

vzdať ďalej. Viem dobre tancovať, robiť chore-

ografi u a dobrú šou. Je to kvôli tvrdej práci a

dávke talentu. A túto skúsenosť, ktorú mám a

nadobudol som ju počas 25 rokov ako tancu-

jem, treba odovzdávať ďalej.

Ktorý rečník ťa na FIM zaujal?

Mne sa strašne páčil pán Kiska, hlavne to, ako

sa to u neho otočilo. A skončilo to Dobrým an-

jelom. To sa mi veľmi páčilo :)

Akú tému by si privítal na ďalšom FIM ty?

Privítal by som dialóg s ľuďmi. Chcel by som

vedieť, ako vplývať na ľudí, ako sa s nimi roz-

právať a ako ich motivovať. Chcel by som, aby

v nich horela tá iskra a mali zápal. Je to teraz,

v konzumnej dobe, hrozne náročné udržať v ľu-

ďoch. Napríklad ja som začal tancovať preto, že

som chcel, až potom boli fi nancie. Vždy to zá-

leží od človeka.

Čo by si odkázal vysokoškolákom?

Nech na sebe pracujú. Vôbec nezáleží na

tom, z akej sú rodiny, lebo povolanie syn ešte

z nikoho nespravilo skvelého človeka. Tiež aj to,

že životné priority sú niekde úplne inde, ako je

biznis. Biznis je dôležitý k tomu, aby sme preži-

li. Je super byť žralokom a byť najlepší, ale člo-

vek nesmie zabudnúť na to, skadiaľ pochádza

a čo má robiť.

Ak si chcete pozrieť vystúpenie Laciho Strike

na podujatí FIM, navštívte stránku:

www.inspirativnemyslienky.sk.

Lenka Tomanová

LACI STRIKE

Zakladateľ prestížnej tanečnej školy

s osemročnou tradíciou, chýrnou kvalitou a

tromi pobočkami si vybudoval vlastný sen

na základoch dlhoročných skúseností, ta-

lentu, ľudského prístupu a nepopierateľnej

charizmy.

Svoje tanečné stopy zanechal na under-

groundovej tanečnej i komerčnej scéne. Je

autorom stoviek originálnych choreografi í

rôznych štýlov, na konte má dve platinové

DVD, dve tanečné SDA tour po slovenských

mestách, 3 SDA klipy s úspešným umiestne-

ním v hitparádach a veľké množstvo vystú-

pení na Slovensku aj v zahraničí.

Spolupracuje s  poprednými slovenský-

mi umelcami (Dara Rolins, Zdenka Predná,

AMO,...) na videoklipoch, šou a koncertných

šnúrach, choreografi cky zastrešil aj hru s náz-

vom Fetišistky v Slovenskom národnom di-

vadle.

Pripravoval a účinkoval na predskokan-

ských šou koncertov svetových umelcov a

vytvoril nový tanečno-športový program

Densa, ktorý sa úspešne šíri aj do Českej re-

publiky.

„Povolanie syn ešte z nikohoneurobilo skvelého človeka“

Laci Strike je zakladateľ prestížnej tanečnej školy Street Dance Academy s osemročnou tradíciou.

Spolupracuje s poprednými slovenskými a zahraničnými umelcami a najnovšie sa začal venovať aj

dídžejingu. Svojím príbehom inšpiroval mladých na podujatí Fórum inšpiratívnych myšlienok v Mlyn-

skej doline. Čo na podujatí zažil?

24 | www.eurocampus.sk

Career Management Program

Cieľom pracovného veľtrhu je ponúknuť štu-

dentom možnosť zorientovať sa v súčasnej situ-

ácii na trhu práce a nájsť si vhodné zamestna-

nie. Na podujatí sa stretli so spoločnosťami ako

AT&T, IBM, Lidl, T-systems či VÚB banka.

Podujatie sa konalo pod záštitou Minister-

stva práce, sociálnych vecí a rodiny. Garantom

sprievodného programu bol Trenkwalder a.s.

a exkluzívnym partnerom podujatia kariera.sk.

Sprievodný program sa niesol v duchu "Kon-

kurencieschopnosť na trhu práce". Uchádzači

mali k  dispozícií 5 konzultačných miestnos-

tí, v rámci ktorých bolo pre nich pripravených

približne 39 tréningov, 15 prezentácií a panelo-

vá diskusia. Po prvýkrát v histórii veľtrhu boli

konzultačné miestnosti zamerané podľa odbo-

rov, kde si na svoje prišli ekonóm, manažér, ale

aj študent informačných technológií či techni-

ky. Súčasťou programu bol tiež špeciálny blok

pripravený pre študentov marketingu. Uchá-

dzačom sa ponúkla možnosť zúčastniť sa tré-

ningov personálnej agentúry Trenkwalder a.s.,

alternatívnej kariérnej cesty s názvom Rozbeh-

ni sa! či inšpiratívnych tréningov so zástupca-

mi úspešných spoločností nielen zo Slovenska.

Všetci návštevníci podujatia z  rôznych kú-

tov Slovenska cestovali na NDK vlakom a au-

tobusmi Turancar so zľavou 50 %. V Bratislave

premávala kyvadlová doprava zabezpečená

spoločnosťou Turancar. Registráciou na strán-

ke www.ndk.sk si rezervovali miesto na trénin-

goch a boli zaradení do zlosovania o  vecné

ceny. Žrebovanie tomboly prebehlo 9. marca

pred ukončením podujatia.

Pracovný veľtrh NDK sa v roku 2012 po dru-

hýkrát presunie aj do metropoly východného

Slovenska. Uskutoční sa 22. marca 2012 v pries-

toroch Hotela Centrum (Dom techniky ZSVTS)

v Košiciach. Aj na tomto mieste sa fi rmy odpre-

zentujú prostredníctvom tréningov, worksho-

pov či prezentácií.

ORGANIZÁTOR

Organizátorom podujatia Národné Dni Ka rié-

ry je globálna, nezisková študentská organizá-

cia AIESEC Slovensko. AIESEC pôsobí na Sloven-

sku viac ako 40 rokov a v súčasnosti poskytuje

viac ako 300 mladým ľuďom možnosť realizovať

sa prostredníctvom zahraničných odborných

stáží, práce v tímoch, vedúcich pozícií v orga-

nizácii a praktického vzdelávania. Zahraničné

odborné stáže sú obľúbenou možnosťou pre

študentov vysokých škôl ako vycestovať za cen-

nými pracovnými skúsenosťami do zahraničia.

V súčasnosti AIESEC organizuje aj viacero pro-

jektov zameraných na rozvoj spoločnosti. Za

iniciatívu na podporu neziskového sektora zís-

kal AIESEC v roku 2010 mládežnícku cenu Karo-

la Veľkého za najlepší projekt. Počas roka or-

ganizuje niekoľko otvorených konferencií ako

Symposium, Talents of Tomorrow a DevelopIT,

ktoré rozvíjajú zručnosti a prepájajú mladé ta-

lenty s fi remným prostredím.

Zuzana Bosmanová,

Public Relation Manager, NDK

AIESEC prináša už po 17-krát pracovný veľtrh pre mladých ľudí – NDK

Počas 8. a 9. marca 2012 sa otvorili brány bratislavskej Incheby, aby privítali študentov a absolventov vysokých škôl, ktorí sa rozhodli navštíviť podujatie s názvom Národ-né Dni Kariéry (NDK). Ide o najkvalitnejší pracovný veľtrh pre mladých, ktorý organizuje študentská medzinárodná organizácia AIESEC. Zúčastnilo sa ho viac ako 50 spoloč-ností, ktoré ponúkali prácu v oblasti ekonómie, fi nancií, manažmentu, IT oblasti či techniky. Ďalších približne 15 spoločností sa postaralo o kvalitný sprievodný program.

www.eurocampus.sk | 25

campus circusCareer Management Program

EXPO AUSTRALIA 2012 –NAJVÄČŠÍ VEĽTRH ŠTÚDIAA PRÁCE V AUSTRÁLII!

Spoločnosť AustraliaOnline Vás pozýva už na

9. ročník veľtrhu Expo Australia 2012. Novinky

z Austrálie, špeciálne cenové akcie, nové ško-

ly a katalóg na rok 2012. To všetko Vás čaká na

veľtrhu v Bratislave, Brne, Prahe a v Plzni. Vstup

na veľtrh je úplne zadarmo.

Počas veľtrhu Expo

Australia 2012 sa všet-

kým návštevníkom

predstaví vyše 40 škôl

z celej Austrálie. Každý

návštevník tak bude

mať možnosť porov-

nať ponuky jednotli-

vých inštitúcií a vybrať

si pre neho tú najlepšiu. Časť škôl bude zastu-

povať na veľtrhu ich vlastný austrálsky zástup-

ca alebo bývalý absolvent školy, s ktorými sa

bude možné osobne porozprávať. Paralelne

s prezentáciami škôl budú prebiehať prednáš-

ky o študentských a turistických vízach, o emig-

rácii, cestovaní alebo o práci v Austrálii.

KEDY A KDE SA VEĽTRH koná:

BRATISLAVA – Univerzitná knižnica v Bratisla-

ve, prednášková sála, Ventúrska 11

Streda – 25. apríla 2012 od 14:00 do 18:00 hod

BRNO – Hotel International – konferenčný sa-

lónik 5 – Brabaj – Husova 16

Utorok – 24. apríla 2012 od 15:00 do 18:00 hod

PRAHA – Hotel Jalta, Václavské námestie č. 45

Piatok – 27. apríla 2012 od 12:00 do 18:00 hod

Sobota – 28. apríla 2012 od 12:00 do 18:00 hod

PLZEŇ – Hotel Central – Námestie republiky 33

Pondelok - 23. apríla 2012 od 15:00 do 18:00 hod

PREČO SI NENECHAŤ VEĽTRH UJSŤ?

Získate nový katalóg AustraliaOnline na

rok 2012 spolu s DVD o ceste dvoch štu-

dentov do Austrálie

Prebehne súťaž o 12-týždenný jazykový

kurz v Austrálii

Dozviete sa, ako získať prácu v Austrálii

Získate kupón, ktorý vás oprávňuje k zá-

pisu na školu oslobodenom o zápisné (asi

160 EUR)

Vaše otázky vám zodpovie priamo zá-

stupca AustraliaOnline v  Sydney, ktorý

na veľtrh priletí z Austrálie

PREČO ŠTUDOVAŤ V AUSTRÁLII?

Túžba vidieť exotickú Austráliu, zdokonaliť

sa v angličtine, zarobiť si a nepochybne zažiť

veľa zábavy a dobrodružstva už nie je v dneš-

nej dobe nereálne. Svedčí o tom fakt, že Aus-

tráliu navštívi ročne takmer 200 tisíc študentov

z viac ako 80 krajín sveta. Len z Čiech a zo Slo-

venska sa vydá na južnú pologuľu každý rok

1 500 študentov.

Po vyštudovaní vysokej školy a roku a pol

v zamestnaní som usúdil, že by som si ešte

rád zlepšil angličtinu a vyskúšal život v zahra-

ničí. Rozhodovanie medzi Kanadou, Veľkou

Britániou a Austráliou bolo vcelku rýchle. Do

Kanady sa mi zdalo, že cestuje veľa Čechov a

tomu som sa chcel vyhnúť, Veľkú Britániu som

si už vyskúšal, takže voľba padla na Austráliu.

Kontaktoval som niekoľko agentúr, prečí-

tal veľa článkov, prelúskal sa diskusnými fó-

rami, aby som sa nakoniec rozhodol pre Aus-

traliaOnline, ktorá sa mi zdala ako najlepšia

voľba, pretože som navštívil ich veľtrh práce a

štúdia. Z destinácií som nakoniec vybral Bris-

bane, čo spätne vôbec neľutujem. Čo sa týka

školy, vybral som si jazykovú školu Shafston,

vďaka jej polohe, krásnemu kampusu a tiež

cene kurzov.

A ako vyzerá každodenný život v Austrálii?

Pokiaľ ide o štúdium, rozplánoval som si svoj

pobyt na 3 mesiace General English, mesiac

prázdnin, 3 mesiace prípravný kurz na CAE a

potom opäť mesiac na cestovanie.

A ako to je s prácou? Faktom je, že ak ste

nezdedili zlatú baňu, budete si musieť nájsť

prácu, pretože ceny sú tu naozaj vysoké a fi -

nancovať svoj pobyt z slovenských úspor je

v podstate nemožné. Počítajte, že nemusíte

prácu nájsť hneď. Ja som mal šťastie a prácu

si našiel hneď na druhý týždeň v jednej men-

šej reštaurácii, kde som pracoval ako čašník

po celú dobu môjho pobytu. Väčšina mojich

kolegov boli Austrálčania a spätne musím

priznať, že každodenný kontakt so zákazník-

mi a kolegami mi dal viac ako celé štúdium

angličtiny.

Nielen prácou a štúdiom je človek živý a kra-

jina „down under“ je ako stvorená na cestova-

nie, preto by som každému odporučil využiť

každú príležitosť sa niekam pozrieť. Celý po-

byt na druhej strane krajiny mi dal obrovské

množstvo skúseností, zážitkov a nových pria-

teľov z rôznych kútov krajiny, takže ak len troš-

ku váhate, „no worries“ a smelo do toho :o)!

Petr Marčišák

Univerzitná knižnica v Bratislave prednášková sála ~ Ventúrska 11Streda ~ 25. apríla ~ 14:00 - 18:00

There is nothing like Australia

PRAHA27. - 28. 4.

PLZEŇ23. 4.

BRNO24. 4.

BRATISLAVA 25. 4.

www.australiaonline.sk

We don’t just go there, we live there!

Navštívte najväcší vel’trh štúdia ,NaNN vaa švv tšš ítt víí j ä í vevv lee trtt hrr štšš úttúdúúdpráce a cestovania v Austrálii

VSTUPZDARMA

26 | www.eurocampus.sk

Career Management Program

O ružomberských študentoch žurnalistiky sa

zvyklo hovoriť, že sú znevýhodnení. Ich hendi-

kep spočíva v tom, že študujú v meste, kde sa

nedá na vlastnej koži zažiť ozajstná žurnalisti-

ka a práca pre celoštátne médium. Zdalo sa, že

ich karmou je odsedieť si päť rokov v škole, a až

potom sa predierať v tvrdej bratislavskej kon-

kurencii. Aktivita a chuť na zmenu však prišla

spomedzi samotných študentov. Mnohí z nich

sa rozhodli, že sa skúsia presadiť vo veľkých mé-

diách, a to popri škole.

VEĽA VOĽNA, MÁLO PRÁCE

Ekonomický analytik Inštitútu fi nančnej po-

litiky Matej Šiškovič na svojom blogu analyzuje

vysoké školy podľa toho, koľko času ich študen-

ti venujú práci a koľko štúdiu. Tento pomer sa

líši pri odboroch či konkrétnych univerzitách.

Napríklad študenti spoločenských vied, kam

počítame aj žurnalistiku, chodia do školy naj-

menej, pričom priemer strávených hodín v ško-

le u denného študenta je na Slovensku približ-

ne 18 hodín týždenne.

A koľko popri škole pracujú? Slovenský prie-

mer je sedem hodín týždenne platenej práce.

Najviac, 12 hodín, sú v práci študenti Ekono-

mickej univerzity v Bratislave, naopak, „najme-

nej chodia do práce študenti Katolíckej univerzi-

ty v Ružomberku a Univerzity Mateja Bela v Ban-

skej Bystrici – iba na necelé tri hodiny týždenne“.

BYŤ V SKUTOČNEJ REDAKCII

Na ružomberskej katedre žurnalistiky, zvlášť

na magisterskom stupni, je mnoho takých, ktorí

pracujú na plné či čiastkové úväzky v bratislav-

ských redakciách. Podľa odborného asistenta

Imricha Gazdu Katedry žurnalistiky „ak sa vy-

skytne príležitosť pracovať v médiách už počas

štúdia, je potrebné sa jej chytiť.“ Podľa neho však

zodpovednosť za zvládnutie štúdia leží na ple-

ciach každého jednotlivca. „Existujú pozitívne,

ale, žiaľ, aj negatívne príklady,“ dodáva.

Riešením pracovných chúťok študentov by

mohla byť povinná prax, ktorú študenti ab-

solvujú po každom skončenom ročníku. Teré-

zia Rončáková si myslí, že študentom by mala

stačiť. „Študentské leto je dlhé. Ak by sa študen-

ti sústredili výlučne na prácu v médiách, bohato

by to stačilo.“ Imrich Gazda vníma prax len ako

nevyhnutné minimum. Uznáva však, že viacerí

študenti sa práve vďaka nej dostali k trvalému

pracovnému pomeru. „Vedel by som vymenovať

niekoľko príkladov, kedy študent nebral žurnalis-

tickú prax len ako povinnosť, v redakcii sa osved-

čil, takže im ponúkli pracovný pomer.“

Minuloročná absolventka Veronika Folen-

tová začala pracovať v denníku SME hneď po

skončení bakalárskeho stupňa. „Chcela som naj-

mä získať skúsenosti. Jeden dobre zeditovaný text

je viac, ako keď človek píše jeden článok týždenne

bez spätnej väzby,“ povedala. Redaktor denní-

ka Pravda Peter Kováč, prvák na magisterskom

stupni, si myslí, že v živote treba využiť každú

ponúknutú šancu. „Niečo ako – je na to ešte pri-

skoro, neplatí,“ tvrdí. „Dostať sa k práci vo väčších

médiách navyše nie je ľahké a čakať, že po skon-

čení štúdia sa o ktoréhokoľvek absolventa pobi-

jú zamestnávatelia, by asi bolo naivné,“ dodal.

...A ZNOVU V ŠKOLE

To, že bratislavskí študenti žurnalistiky majú

prácu „pod nosom“, je nepochybne ich výho-

dou. Tí z Katolíckej univerzity musia prekonať

260 kilometrov. Dá sa zvládať štúdium aj džob

redaktora? „Keď idem do školy, riešim to na úkor

svojej dovolenky. Nedá sa povedať, že zregeneru-

jem na Hrabovskej ceste, ale je to zmena prostre-

dia, ľudí. Skĺbiť pracovné a školské veci dá zabrať,

riešim to aj náhradnými voľnami,“ hovorí prvák

na magisterskom stupni Richard Gonda, ktorý

pracuje v denníku Plus jeden deň.

Druháčka „magisterka“ Anna Tkáčová začína-

la popri škole v agentúre TASR, dnes je repor-

térkou v TA3. „V agentúre s tým problém nebol,

nadriadený bol viac než ústretový. Neraz to fun-

govalo tak, že som správy vydávala z vlaku,“ vy-

svetlila. „S prácou v televízii je to podstatne ťaž-

šie.“

Využitie času pri cestovaní vníma pozitívne

aj Veronika Folentová. „Človek sa pritom môže

buď vyspať alebo môže písať seminárky, úlohy

alebo sa učiť.“

Peter Kováč si myslí, že skĺbiť samotné štú-

dium s prácou až taký problém nie je. „Aj keď

treba rátať s tým, že je to dvojsmenný režim, keď

po práci začína druhá ‚šichta‘ a na rade sú škol-

ské povinnosti.“

Pochopenie vyučujúcich pre spojenie štúdia

s prácou je rôzne. Oslovení študenti sú viac-me-

nej spokojní. „Všetko závisí od prístupu vyučujú-

cich. Tí, ktorí majú dočinenia s praxou, to tolerujú,

zaujímajú sa o našu prácu a nároky majú nižšie.

Jednoducho razia s nami teóriu, že škola bez pra-

xe je tak trochu zbytočná,“ hovorí Anna Tkáčo-

vá. Dobré spomienky má aj Veronika Folentová.

„Nebolo nás v ročníku veľa, čo sme pracovali, tak-

že niektorí vyučujúci boli veľmi zlatí a pomáhali

nám, keď sa dalo. O to viac ma prekvapoval po-

stoj iných, ktorí mali pocit, že ak sa pracuje popri

škole, nemôže sa poriadne robiť ani jedna vec.“

Spokojný je aj Peter Kováč. „Prístup si zatiaľ mô-

žem len pochvaľovať, dokonca si myslím, že mož-

nosťou dištančného štúdia je Katolícka univerzita

v tomto ďaleko pred inými univerzitami,“ tvrdí.

Práve dištančná metóda štúdia je citlivá téma

aj medzi vyučujúcimi. Imrich Gazda ani Terézia

Rončáková ju nepovažujú za skutočné riešenie.

„Pre nepravidelnú účasť na výučbe, nižšiu inten-

zitu vzdelávania je táto forma v porovnaní s pre-

zenčnou menej efektívna, čo sa často odráža aj na

skúškach,“ vysvetľuje Gazda. Podľa Rončákovej

je riešenie inde. „Dištančná metóda nie je urče-

ná pre zamestnaných študentov, nedá sa to zladiť.

Pre zamestnaných by malo byť externé štúdium,“

mieni. Gazda sa prikláňa k tomu, aby študenti

bakalárskeho stupňa dostávali dištančnú metó-

du len z naozaj relevantných dôvodov. „Počas

magisterského stupňa je možné byť už benevo-

lentnejší,“ dodáva.

Ružomberskej katedre žurnalistiky rozhod-

ne nemožno vyčítať, že nevychováva noviná-

rov. Práve naopak, niektorí jej študenti nabrali

odvahu, vzali na seba riziko a náročnosť svoj-

ho rozhodnutia. Ich rady sú širšie, ako sa môže

zdať. Nájdeme ich pracovať od tlačových agen-

túr SITA a TASR cez regionálne médiá, rozličné

internetové portály a on-line projekty až po

Slovenské národné noviny.

Pavol Rábara, foto: Martin Buzna

Záškoláci z katedry žurnalistikyAby mohli pracovať, dochá-

dzajú do školy stovky kilomet-

rov. Aby mohli študovať, berú

si z práce dovolenku alebo ná-

hradné voľno.

www.eurocampus.sk | 27

campus circusCareer Management Program

Pomôcť študentom uplatniť sa na trhu práce je

cieľom Kariérneho centra (KC) na Slovenskej poľ-

nohospodárskej univerzite v Nitre. Projekt pred-

stavil 28. februára na Dni kariéry iniciátor založe-

nia centra, rektor prof. Peter Bielik.

Úlohou tohto nového systému bude sprostred-

kúvať komunikáciu medzi univerzitou a inštitúcia-

mi zo spoločenskej praxe (fi rmy, agentúry, MVO a

pod.), ktoré ponúkajú prácu či brigádu absolven-

tom a študentom SPU alebo majú záujem cielene

sa podieľať na ich profi lácii a príprave už počas

štúdia (napr. témy záverečných prác, poraden-

stvo, praxe či stáže a pod.), ako aj sprostredko-

vanie kontaktu so študentmi SPU pre fi rmy, ktoré

o  to prejavia záujem, resp. s potenciálnymi za-

mestnávateľmi. Na webovej stránke kc.uniag.sk

získajú študenti aktuálne informácie o brigádach,

voľných pracovných miestach, možnostiach par-

ticipácie na rôznych projektoch či získania fi rem-

ných štipendií a organizovaní podujatia Deň ka-

riéry SPU.

Aktivity KC bude zabezpečovať Kancelária celo-

životného vzdelávania v spolupráci s Kanceláriou

komunikácie a práce s verejnosťou. „Keďže naším

cieľom je získavať aktuálne informácie o uplatnení

absolventov SPU, aj toto bude jedna z činností novo-

vzniknutého centra,“ povedal rektor.

Renáta Chosraviová, foto: Lujza Záhoráková

Národné fi nále štvrtého ročníka medziná-

rodnej inovačnej súťaže talentovaných štu-

dentov Henkel Innovation Challenge sa us-

kutočnilo 23. februára v Bratislave. Z 13 dvoj-

členných tímov bolo vybraných osem, ktoré

dostali možnosť prezentovať svoje práce pred

národnou porotou zloženou z  manažérov

spoločnosti Henkel Slovensko. Úlohou štu-

dentov bolo vyvinúť výrobok Henkel z ob-

lasti vlasovej a telovej kozmetiky, pracích a

čistiacich prostriedkov či technológií a lepi-

diel, v súlade s očakávaniami spotrebiteľov a

trendmi, ktoré podľa ich názoru prevládnu do

roku 2030.

Témou súťaže a zadaním pre študentov

bolo „Preneste jednu zo značiek fi rmy Henkel

do budúcnosti“. Spolu bolo predstavených

osem zaujímavých výrobkov budúcnosti - Ce-

resit Airtube, Multipurpose WC tablet, Clean

Stick, Ceresit Eko, Locti-

te Force, Schauma Pow-

der a ďalšie, ktoré pred-

ložili tímy talentovaných

študentov z rôznych štu-

dijných odborov. Všetky

tímy mali prideleného mentora z radov mana-

žérov Henkel Slovensko. Študenti si v národ-

nom kole otestovali svoju kreativitu, odborný

pohľad na vývoj produktu, a v neposlednom

rade aj prezentačné schopnosti pri záverečnej

obhajobe. „Projektmi, úrovňou ich prezentácie

a pripravenosťou študentov sme boli pozitívne

prekvapení. Spoznali sme tak opäť mladé talen-

ty, z ktorých si tí najlepší zmerajú sily s ďalšími

devätnástimi tímami z rôznych krajín,“ povedal

Pavel Tomko, Business Unit Director Cosme-

tics/Toiletries Henkel Slovensko.

Do medzinárodného fi nále 2012 postúpil

a víťazom národného kola sa stal tím „AA“

v zložení Štefan Kosa a Jakub Bíreš. Predsta-

vili produkt Ceresit Airtube – produkt, ktorý

fi ltruje znečistený vzduch z vonkajšieho pro-

stredia a „očistený vzduch“ prepúšťa do interi-

éru. Víťazný tím bude svoj produkt obhajovať

na medzinárodnom fi nále Henkel Innovation

Challenge, ktoré sa koná v dňoch 25. – 28. ap-

ríla 2012 vo Varšave. Zúčastnia sa na ňom štu-

denti z 20 rôznych krajín. Na členov víťazného

tímu medzinárodného fi nále čaká cesta okolo

sveta a cestovné poukážky v hodnote 1 000 €.

„Projekt sme svedomite pripravovali a snažili

sme sa čo najlepšie refl ektovať vývoj trhu,“ po-

vedal Jakub Bíreš, člen postupujúceho tímu.

„Na Ceresit Airtube sme hrdí a víťazstvo v národ-

nom kole si veľmi vážime. Na medzinárodnom

fi nále vo Varšave sa pokúsime Slovensko repre-

zentovať čo najlepšie,“ dopĺňa Štefan Kosa.

Aktuálne informácie o súťaži, ako aj jej ví-

ťazoch, nájdete na www.henkel.sk a na strán-

ke Facebooku Henkel Innovation Challenge.

Jednou z noviniek Katolíckej univerzity v Ru-

žomberku je nové Poradenské centrum, ktoré

otvorili na Hrabovskej ceste len niekoľko dní

po začatí nového akademického roka.

Centrum je určené pre študentov, ktorí zá-

pasia s  rôznymi problémami. „S myšlienkou

vzniku v tejto podobe prišlo vedenie univerzity.

Považovali za dôležité, aby študenti prichádzali

na jedno miesto vybaviť si všetko, čo popri štú-

diu potrebujú,“ prezradila koordinátorka cen-

tra Katarína Markovičová. Ako dodala, poradňa

slúži ako miesto, kde študentom odporučia, na

koho zo zamestnancov univerzity sa majú pri

riešení svojho problému obrátiť, prípadne po-

môžu oni sami. Pracovníci centra sa už teraz na

nedostatok práce sťažovať nemôžu.

Poradenské centrum je na Slovensku uni-

kátnym pracoviskom, ktoré poskytuje štu-

dentom sociálno-právne, kariérne, psycholo-

gické poradenstvo a zároveň funguje aj ako

poradňa pre zdravotne znevýhodnených štu-

dentov a pomoc pre matky s deťmi. Študen-

ti môžu poradňu navštíviť nielen osobne na

Hrabovskej ceste, informovať sa a získať radu

môžu aj prostredníctvom elektronickej pošty.

Všetky potrebné informácie nájdu na stránke

poradna.ku.sk.

Produktové vízie talentovaných študentov do roku 2030

Kariérne centrum pomôže absolventom nájsť si prácu

Študentom poradiav novom centre

Lorant Paugsch, foto: Martin Buzna

Kariérne centrum SPU bolo predstavené počas Dňa kariéry. Rektor SPU si prezrel prezentácie fi riem a organizácií.

28 | www.eurocampus.sk

Career Management Program

DO ČOHO INVESTOVAŤ

Veľká väčšina investorov - fyzických osôb má

v súčasnosti pomerne širokú paletu možnos-

tí, kam uložiť svoje voľné fi nančné prostried-

ky. Paradoxne práve takto široká ponuka však

môže u niektorých investorov vzbudzovať oba-

vy, preto je nanajvýš vhodné predstaviť hlavnú

skupinu investičných inštrumentov.

Všetky nižšie uvedené skupiny investičných

inštrumentov samozrejme podliehajú ešte ďal-

šiemu deleniu, nič to však nemení na ich hlav-

ných charakteristikách. Z pohľadu investora -

jednotlivca je najjednoduchší prístup na trhy

akciové, nasledované trhmi indexových akcií

ETF. Trhy dlhopisov sú prístupné najmä investo-

rom s väčším objemom aktív, zatiaľ čo podielo-

vé fondy – donedávna „miláčik davu“ – vo svet-

le posledných udalostí na trhoch mierne strá-

cajú práve v prospech ETF.

Akcie

Akcie obvykle predstavujú základný inves-

tičný nástroj, s ktorým sa potenciálny investor

môže stretnúť. Akcia je cenný papier, ktorého

držanie dáva jeho majiteľovi právo na časť zis-

ku spoločnosti formou vyplácanej dividendy.

Hodnota sa udáva vo výške na jednu akciu. Sú-

časne môže investor získať dodatočný výnos

vo forme tzv. kapitálového zhodnotenia – po-

zitívneho rozdielu medzi nákupnou a trhovou

cenou držanej akcie.

Aktuálna cena akcie odráža celkové hospo-

dárenie a očakávaný vývoj danej fi rmy a závisí

predovšetkým na reakcii samotných investorov

na vydané tlačové prehlásenia a fi remné sprá-

vy, ohlásenie výsledkov hospodárenia, zníže-

ní alebo zvýšení investičných doporučení, atď.

V neposlednom rade ovplyvňuje ceny akcií ak-

tuálny sentiment na svetových burzách, ktorý

sa odvíja predovšetkým od aktuálnej makro-

ekonomickej situácie a jej výhľadu.

Pri obchodovaní s akciami vzniká niekoľko

potenciálnych rizík pre investora:

Trhové riziko straty zo zmeny trhových

cien. Tomuto riziku sú vystavené obecne

všetky cenné papiere.

Menovému riziku podliehajú všetky akcie,

s ktorými sa obchoduje na zahraničných

trhoch v cudzej mene. Pri poklese cudzej

meny voči domácej mene môžu investori

utrpieť stratu i pri nemennej trhovej hod-

note akcie.

Infl ačné riziko spočíva v trvalom znehod-

notení peňazí, ktorému v  rôznej miere

podlieha každá mena.

Likvidné riziko, pri ktorom hrozí, že titul ne-

bude dosť likviditný, tzn. že nebude možné

hneď alebo v dohľadnej dobe previesť cen-

né papiere späť na peňažné prostriedky.

Obchodovanie na akciových burzách prebie-

ha takmer nonstop. Keď končia trhy v Európe,

je v plnom prúde obchodovanie na americkom

kontinente. A keď sa končí tam, štafetu prebe-

rá Ázia.

Dlhopisy

Dlhopisy sú vo svojej podstate „dlžobným

úpisom“, ktorý sa môže obchodovať na verej-

nom trhu. Kúpa dlhopisu znamená, že kupu-

júci požičiava vydavateľovi (emitentovi) dlho-

pisu určitú čiastku za podmienok daných pri

vydaní dlhopisu. Fakticky ide o formu záväzku,

v ktorom dlžník sľubuje splatiť veriteľovi k vo-

pred stanovenému dátumu vypožičanú čiastku

spoločne s výnosom vo forme jednej či viace-

rých kupónových platieb. Kupónové výnosy sú

splatné v ročných alebo polročných intervaloch

od dátumu vydania dlhopisu. Dlhopisy sa vydá-

vajú so splatnosťou i niekoľko desiatok rokov (u

nás zatiaľ do 50 rokov).

Rovnako ako v prípade akcií môžu byť dlho-

pisy listinné alebo dematerializované a rovnako

ako v prípade akcií je najčastejšia forma druhá.

Ďalej rozlišujeme dlhopisy štátne (dlžníkom je

štát), korporátne (dlžníkom je fi rma) či dlhopi-

sy nadnárodných inštitúcií (dlžníkom je naprík-

lad EBRD).

Veľmi dôležitou charakteristikou dlhopisov

je fakt, že majú vopred stanovenú splatnosť.

Dlhopis je vo svojej podstate formalizovaná

zmluva o  pôžičke. I preto má každý dlhopis

explicitne stanovené, k akému dátumu bude

táto „pôžička“ splatená. Krátkodobé dlhopisy

so splatnosťou do jedného roka sú obvykle na-

zývané „pokladničné poukážky“. Ich prostred-

níctvom si štát resp. vláda pokrýva krátkodobý

nesúlad medzi výberom daní a mandátorný-

mi platbami. Strednodobé dlhopisy sú obvyk-

le splatné v období 1 roka až 3-5 rokov a dlho-

pisy dlhodobé presahujú obdobie splatnosti 5

rokov.

Emitentom dlhopisov môže byť s  trochou

nadsadenia ktokoľvek. Primárne rozlišujeme

dve hlavné skupiny emitentov – štáty a vlády

(tzv. štátne dlhopisy) a fi rmy (dlhopisy korpo-

rátne). Štátne dlhopisy investorovi prinášajú

nižší výnos vzhľadom na fakt, že štáty sú pova-

žované za relatívne najbezpečnejších dlžníkov

a tzv. „prémie za riziko“ sú u takéhoto inštru-

mentu oveľa nižšie. Naopak korporátne dlho-

pisy sú rizikovejšie a preto musia prípadného

investora odmeniť vyšším výnosom. Extrémom

sú tzv. „junk bonds“ – dlhopisy emitentov s veľ-

mi vysokým rizikom (napr. malé alebo nové fi r-

my), ktoré ale nesú extrémne vysoké výnosy.

Cenou za tento vysoko nadpriemerný výnos je

riziko úpadku dlžníka a nesplatenie istiny dl-

hopisu.

Podielové fondy

Podielové fondy sú hlavným nástrojom seg-

mentu tzv. „kolektívneho investovania“. Jedná

sa o cenný papier, ktorý dokladá podiel inves-

tora na fi nančných prostriedkoch zhromažde-

ných od neho a iných podielnikov za účelom

investovania v rámci vopred stanovenej stra-

tégie. I preto existujú fondy akciové, fondy dl-

hopisové, fondy peňažného trhu či fondy ko-

moditné. Z pohľadu regionálnej diverzifi kácie

existujú fondy celosvetové, fondy zamerané na

konkrétny kontinent a i fondy koncentrované

na jednu veľmi malú oblasť. Výnos z takého-

to investičného inštrumentu investor realizuje

prostredníctvom rastu ceny podielového listu,

ktorá refl ektuje rast hodnoty portfólia riadené-

ho profesionálnym správcom aktív.

Každý fond má svojho portfólio manažéra,

ktorý dohliada na portfólio fondu a uskutoč-

ňuje jednotlivé investície v súlade so štatútom

fondu. Na rozdiel od akcií ponúkaných na bur-

zách nákup a spätné odkúpenie podielových

listov prebieha cez fondom stanovených distri-

bučných partnerov. Tými sú veľmi často banky

alebo siete nezávislých fi nančných poradcov.

Dôvodom pre takýto distribučný mechanizmus

je najmä snaha predísť pokusom o pranie špi-

navých peňazí formou krátkodobých investícií

do fondov.

MOŽNOSTI INVESTÍCIE PRE POKROČILÝCH

Indexové akcie (ETF)

Je to len niekoľko rokov, čo na trh vstúpila

relatívne revolučná inovácia – verejne obcho-

dovateľné akcie fondov, tzv. exchange-traded

funds (ETF). Vo svojej podstate ide o pasívne

spravované fondy, ktoré svoje akcie (podiely)

ponúkajú investorom na kúpu na akciových

burzách.

Certifi káty

Investičné certifi káty sú moderné štruktúro-

vané produkty. Predstavujú alternatívu v inves-

tovaní do akcií či dlhopisov a sú s nimi spojené

rovnaké riziká. Z právneho hľadiska certifi káty

predstavujú tzv. dlžné úpisy – to znamená, že

emitent môže dočasne disponovať s peňažný-

mi prostriedkami investora.

Warranty

Warranty patrí medzi fi nančné deriváty

(opčné kontrakty) - odvodené cenné papiere.

Akadémia investovania – III. časť

Ako sa hovorí, radšej raz vidieť, ako stokrát

počuť. Vyskúšajte si, ako to funguje na reál-

nej burze - bez rizika, s virtuálnymi 100 000 €.

A keď budete úspešní, vyhráte tablet alebo aj

reálnych 500€ na účte v Patria Direct! A učíte

sa teóriu priamo v praxi. To už za to stojí, nie?

Trading od 12.3. do 4. 5. na:

www.campuschallenge.sk

www.eurocampus.sk | 29

campus circusCareer Management Program

Predstavujú právo nakúpiť (call warrant) ale-

bo predať (put warrant) presne určené množ-

stvo podkladového aktíva (akcia, akciový index,

mena, komodita) za vopred stanovenú realizač-

nú cenu a v pevne stanovenom dátume. Zau-

jímavou vlastnosťou warranty je tzv. pákový

efekt, vďaka ktorému stačí investovať oveľa

nižšiu čiastku než pri priamej investícii.

Pákové certifi káty

Pákové certifi káty (niekedy tiež označované

ako knockout alebo turbo certifi káty) majú svo-

ju podstatu založenú na princípe obchodova-

nia na úver (margin). Emitent certifi kátov fi nan-

cuje určitú časť hodnoty podkladového aktí-

va, zostatok hodnoty fi nancuje investor a táto

čiastka je zároveň i cenou certifi kátu. V dôsled-

ku toho vzniká fi nančná páka, ktorá znásobu-

je zisky ale tiež straty. Vzťahovým parametrom

pre určenie hodnoty certifi kátu je tzv. realizač-

ná cena.

Futures

Pod pojmom futures sa rozumejú štandar-

dizované fi nančné deriváty, ktoré predstavu-

jú zmluvu medzi dvoma stranami, v ktorej má

kupujúci povinnosť kúpiť podkladové aktívum

v deň splatnosti za odpovedajúcu cenu a predá-

vajúci povinnosť predať dané podkladové aktí-

vum za rovnakých podmienok. Väčšinou však

dochádza namiesto dodania samotného pod-

kladového aktíva k peňažnému vyrovnaniu.

Futures môžu byť kontrakty na dodávku

akciových indexov a akcií, mien, dlhopisov,

úrokových sadzieb, energií (ropa, zemný plyn),

kovov (zlato, striebro), či iných komodít (kukuri-

ca, pšenica, cukor, drevo, kakao, bavlna).

Opcie

Opcia je fi nančný inštrument, ktorý dáva ma-

jiteľovi právo, ale nie povinnosť, na kúpu alebo

predaj určitého aktíva. Opcie patria medzi tak-

zvané deriváty, pretože ich cena je odvodená

od ceny aktíva - tzv. podkladového aktíva, na

kúpu ktorého má ich majiteľ právo. Podkladové

aktívum je obvykle akcia, dlhopis, mena alebo

futures, ale môže to byť v podstate čokoľvek.

Väčšina opcií má expiračný dátum, do ktoré-

ho musí byť uplatnená. Po tomto dátume strá-

ca platnosť a tým pádom i hodnotu.

Menové trhy

Slovo FOREX vzniklo z anglického slovného

spojenia „foreign exchange“, v preklade „ob-

chodovanie s cudzími menami“. Forex je v šir-

šom zmysle slova trh s menami (forexový trh),

s ktorými sa obchoduje po celom svete pros-

tredníctvom navzájom prepojených systémov.

Forex nie je na rozdiel od akciových trhov ni-

kde centrálne umiestený, takže tu neexistuje

ani žiadna burza pre realizáciu obchodovania.

Forexový trh je najväčším a najlikviditnejším fi -

nančným trhom na svete, na ktorom sa dá ob-

chodovať vďaka celosvetovému prepojeniu

24 hodín denne, 5 dní v týždni, od nedeľného

do piatkového večera. Táto forma trhu FOREX

sa začala vytvárať v 70. rokoch minulého sto-

ročia, keď jednotlivé krajiny začali postupne

prechádzať na plávajúce výmenné kurzy (do

tej doby fi xované v rámci Breton-Woodského

systému).

Komoditné trhy a trhy drahých kovov

Trh komodít a drahých kovov je segment fi -

nančného trhu, ktorý v poslednej dobe opäť

získava dôležitosť a ktorému je v médiách ve-

novaná relatívne veľká pozornosť. Trh sa nie-

koľko rokov držal v pozadí, tlmený hlavne níz-

kymi cenami komodít a obmedzenou mož-

nosťou retailových špekulantov participovať

na tomto trhu. Rast obľúbenosti a hlavne rast

produktovej palety indexových a komoditných

akcií však celý trh výrazne „zdemokratizoval“ a

umožnil i menším investorom zúčastniť sa ob-

chodovania v segmente dovtedy exkluzívne

vyhradenom pre fi remných klientov a veľkých

špekulantov.

ETC

ETC alebo Exchange Traded Commodities je

nový produkt, ktorý na trh v Londýne, Nemec-

ku a Amsterdame uviedla v roku 2007 spoloč-

nosť ETF Securities (www.etfsecurities.com).

ETC tituly sú zamerané na jednotlivé komodity

či komoditné indexy, umožňujú investorom po-

dieľať sa na vývoji komodity bez toho, aby daný

kontrakt obchodovali či dokonca uskutočňo-

vali jeho fyzické dodanie, tak ako na komodit-

nej burze. Celkom je v ponuke spoločnosti ETFS

viac ako 30 titulov od ropy, drahých kovov až

po kukuricu.

www.patria-direct.sk Infolinka: (+421) 232 203 203 E-mail: info@patria-direct.sk

PONÚKAME: • obchodovanie na pražskej burze a hlavných svetových trhoch

• investovanie do akcií, dlhopisov, certifikátov a finančných derivátov

• obchodovanie s menami, komoditami a indexmi (Patria Forex)

VÝHODY: • otvorenie, vedenie a zrušenie účtu zadarmo

• vzdelávacie semináre pre investorov zadarmo

• analýzy a spravodajský servis zadarmo

• dôraz na kvalitu klientského servisu a bezpečnosť

Obchodujte s nami na burze!

30 | www.eurocampus.sk

univerzitný šport

Súťažami v biatlone, bežeckom a zjazdovom

lyžovaní sa skončila zimná časť Univerziády SR

2012, ktorej organizátorom bola Univerzita Ma-

teja Bela v Banskej Bystrici. Letná časť Univer-

ziády SR 2012 sa uskutoční v termíne 18. – 23. 6.

2012 v Bratislave. Organizátorom je Fakulta te-

lesnej výchovy a športu UK v Bratislave.

BIATLON

V biatlonovom stredisku v Osrblí sa v rámci

Majstrovstiev SR dňa 3. 3. 2012 uskutočnili pre-

teky o univerzitného majstra SR pre rok 2012

v biatlone v rýchlostných pretekoch. Za krás-

neho slnečného počasia sa okrem reprezentan-

tov, ktorí štartovali na MS, predstavili najlepší

akademici. Svoju prevahu v zimných športoch

znova potvrdili študenti UMB v Banskej Bystri-

ci. Univerzitnými majstrami sa stali Nikoleta Hu-

rajtová v kategórií žien a Tomáš Hasilla v kate-

górii mužov.

ZJAZDOVÉ LYŽOVANIE

Preteky v zjazdovom lyžovaní sa uskutočnili

v rámci medzinárodných pretekov FIS UNI 2012

vo Vyšnej Boci – Barbore. Pretekalo sa v ob-

rovskom slalome dňa 3. 3. 2012 a slalome dňa

4. 3. 2012. Týmito pretekmi sa ukončili súťaže

zimnej časti Univerziády SR 2012. Na štarte sa

predstavili študenti z 8 krajín. Škoda, že kvôli

zraneniu neštartovala naša medailistka zo Sve-

tovej zimnej univerziády 2011 Janka Gantnero-

vá. Preteky na Barbore boli už 10. ročníkom a po

homologizácii tratí sa po prvýkrát uskutočnili aj

súťaže v obrovskom slalome.

V kombinácii obrovského slalomu a slalomu

sa univerzitnými majstrami pre rok 2012 stali

Eva Trajčíková v kategórií žien a Jakub Kupčok

v kategórii mužov.

BEŽECKÉ LYŽOVANIE

Dňa 5. februára 2012 za pekného slnečného,

ale veľmi chladného počasia si v bežeckom are-

áli na Králikoch pri Banskej Bystrici zmerali sily

najlepší akademickí bežci na lyžiach. Tieto pre-

teky sa konali v spolupráci so Slovenskou lyžiar-

skou asociáciou a boli zároveň aj Majstrovstva-

mi SR. Súťažilo sa v behu voľnou technikou žien

na 5 km a mužov na 10 km. Vo veľmi kvalitne ob-

sadenom preteku za účasti 30 akademikov si ti-

tul vybojovali študenti UMB Banská Bystrica Te-

rézia Poliaková a Martin Otčenáš. Títo biatlono-

ví reprezentanti nechali za sebou aj špecialistov

bežcov. V poli pretekárov boli aj bývalí účastníci

svetových zimných univerziád, a to štvornásob-

ná medailistka zo SZU 2011 Alena Procházková,

Michal Malák a biatlonista Dušan Šimočko.

Univerziáda SR 2012zimná časť ukončená Zjazdové lyžovanie

Obrovský slalom ženy

1. Trajčíková Eva – Bilingválne gymnázium

Poprad

2. Miklošová Miriama – Gymnázium Košice

3. Makovníková Michaela – UK Bratislava

Obrovský slalom muži

1. Koša Ján – ŽU Žilina

2. Pedan Heiko – UK Martin

3. Kupčok Jakub – STU Bratislava

Slalom ženy

1. Saalová Kristína – UMB Banská Bystrica

2. Saxová Andrea – Gymnázium Krompachy

3. Trajčíková Eva – Bilingválne gymnázium

Poprad

Slalom muži

1. Siráň Vladimír – Gymnázium Kežmarok

2. Rázus Martin – UMB Banská Bystrica

3. Kupčok Jakub – STU Bratislava

Bežecké lyžovanieKategória: ŽENY – JUNIORKY

1. Poliaková Terézia – UMB Banská Bystrica

2. Segečová Eva – TU Zvolen

3. Sedláková Jana – UMB Banská Bystrica

Kategória: MUŽI – JUNIORI

1. Otčenáš Martin – UMB Banská Bystrica

2. Mlynár Peter – PU Prešov

3. Michalovský Rudolf, TU Zvolen

BiatlonŽeny

1. Hurajtová Nikoleta –

Gymnázium A. Sládkoviča B. Bystrica

2. Poliaková Terézia – UMB B. Bystrica

3. Hôrčiková Andrea – OA B. Bystrica

Muži

1. Hasilla Tomáš – UMB B. Bystrica

2. Šima Michal – UMB B. Bystrica

3. Michalovský Rudolf – TU Zvolen

OFICIÁLNY PARTNER SAUŠ

www.eurocampus.sk | 31

univerzitný šport

III. univerziáda Slovenskej republiky 2012počty účastníkov

Účastníci/ medailyP. č. Názov univerzity v SR P. č. Stredné školy a gymnáziá Úč. / med.

. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici / . Gymnázium Šurany /

. Slovenská technická univerzita v Bratislave / . Gymnázium Ľ. Štúra Trenčín /

. Univerzita Komenského v Bratislave / . Gymnázium Ľ. Štúra Michalovce /

. Akadémia policajného zboru v Bratislave / . Gymnázium Košice /

. Ekonomická univerzita v Bratislave / . Športové gymnázium Nitra /

. Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave / . Gymnázium Ľ. Štúra Zvolen /

. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave / . Gymnázium Rimavská Sobota /

. Paneurópska vysoká škola / . Športové gymnázium Banská Bystrica /

. Trnavská univerzita v Trnave / . Športové gymnázium Bratislava /

. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave / . Športové gymnázium Žilina /

. Univerzita veterinárneho lek. a farmácie v Košiciach / . OA Lučenec /

. Technická univerzita v Košiciach / . OA I. Karvaša /

. Univerzita Pavla J. Šafárika v Košiciach / . SPŠE Liptovský Hrádok /

. Technická univerzita vo Zvolene / . SOŠ Stropkov /

. Univerzita Konštantína fi lozofa v Nitre / . SPŠ Stavebná /

. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre / . SOŠ Košice /

. Katolícka univerzita v Ružomberku / . SPŠ Košice /

. Žilinská univerzita v Žiline / . SPŠ Partizánske /

. Univerzita J Selyeho v Komárne / . Absolvent/ka VŠ /

. Prešovská univerzita v Prešove / . Gymnázium Brezno /

. Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne / . OA Tajovského Banský Bystrica /

P. č. Názov univerzity v ČR Úč. / med. . Gymnázium A. Sládkoviča, B. Bystrica /

. Vysoká škola ekonomická v Prahe / . Gymnázium Krompachy /

. Univerzita Komenského v Prahe / . Bilingválne Gymnázium Poprad /

. Masarykova univerzita v Brne / . Gymnázium Kežmarok /

. Veterinárna a farmaceutická univerzita v Brne /Spolu účastníkov: 338

. Technická univerzita v Ostrave /

32 | www.eurocampus.sk

univerzitný šport

Univerziáda SR 2012 – letná časťUniverziáda SR 2012 – letná časť je najväčšie

domáce podujatie pre vysokoškolákov roku

2012. Termín letnej časti Univerziády SR je od

18. – 23.júna 2012 v Bratislave. Usporiadateľom

letnej časti Univerziády SR je Fakulta telesnej

výchovy a športu UK Bratislava.

Prihlasovanie športovcov – vysokoškolákov

v individuálnych športoch zaradených v prog-

rame Univerziády SR 2012 – letnej časti je mož-

né na stránke www.saus.sk od 22. 3. 2012 do

31.  5. 2012.

ATLETIKA . . Atletický štadión prof. Kuchena Lafranconi

BASKETBAL . – . . Športová hala prof. Rovného Lafranconi

FUTBAL . – . . Futbalové ihrisko Lafranconi

GOLF . . Golfové centrum Welten Báč

HÁDZANÁ . – . . Športová hala prof. Rovného Lafranconi

HORSKÁ CYKLISTIKA . . Cyklistický areál Karlová Ves

LETNÝ BIATLON . . Biatlonový areál Králiky

PLÁVANIE . . Plaváreň FTVŠ UK Lafranconi

PLÁŽOVÝ VOLEJBAL . – . . Areál FTVŠ UK Lafranconi

SYNCHRONIZOVANÉ PLÁVANIE . . Plaváreň FTVŠ UK Lafranconi

ŠPORTOVÝ AEROBIK . . Športová hala prof. Rovného Lafranconi

TENIS . – . . Areál FTVŠ UK Lafranconi

VOLEJBAL . – . . Športová hala prof. Rovného Lafranconi

VZPIERANIE . . Golfové akademické centrum Lafranconi

ŠportSmerné počty športovcov / doprovod Riaditeľ súťaže Predseda ŠK SAUŠ

Atletika (M, Ž) / PaedDr. Ladislava Doležajová, PhD.

Mgr. Miroslav Vavák, PhD.

prof. PaedDr. Ivan Čillík, CsC.

Basketbal (M, Ž) / PaedDr. Gustáv Argaj, PhD. PaedDr. Gustáv Argaj, PhD.

Futbal (M) / PaedDr. Zsolt Pakusza, PhD. Mgr. Roman Hrnčár

Golf (M, Ž) / Mgr. Lubor Tománek, PhD. Juraj Špánik

Hádzaná (Ž) / Mgr. Silvia Priklerová, PhD. Mgr. Silvia Priklerová, PhD.

Horská cyklistika (M, Ž) / PaedDr. Martin Belás, PhD. Mgr. Pavol Gálik

Letný biatlon (M, Ž) / PaedDr. Peter Petrovič, PhD. PaedDr. Peter Petrovič, PhD.

Plávanie (M, Ž) / doc. PaedDr. Yveta Macejková, PhD. doc. PaedDr. Yveta Macejková, PhD.

Plážový volejbal (M, Ž) / Mgr. Zuzana Bartošová PaedDr. Danka Mašlejová

Synchronizované plávanie (Ž) / PaedDr. Janka Labudová, PhD. doc. PaedDr. Yveta Macejková, PhD.

Športový aerobik (M, Ž) / doc .PaedDr. Oľga Kyselovičová, PhD. doc .PaedDr. Oľga Kyselovičová, PhD.

Tenis (M, Ž) / Mgr. Štefan Čižmarovič Ing. Ladislav Macko

Volejbal (M, Ž) / doc. PaedDr. Vladimír Přídal, PhD. PaedDr. Mikuláš Ortutay

Vzpieranie (M, Ž) / Mgr. Gabriel Buzgó, PhD. Ing. Štefan Korpa

Program športových súťaží Univerziády SR 2012 – letnej časti

www.eurocampus.sk | 33

univerzitný šport

Jedným z úspešných oddielov Vysokoškol-

ského športového klubu Paneurópa je aj jeho

volejbalový oddiel. Ide o oddiel, ktorý ma dlhú

športovú históriu. Pôvodne oddiel vznikol ako

Telovýchovná jednota Spoje Bratislava v máji

1940. Neskôr pôsobil pod názvom ŠK Poštári

Bratislava. Názov oddielu sa musel v závislosti

od zmien vtedajších spoločenských pomerov

viackrát meniť. Jeho ostatná zmena bola za-

registrovaná ako výsledok fúzie TJ Spoje Bra-

tislava s Biskupickou TJ Podunajské Biskupice

v roku 1977 na: TJ Spoje Bratislava – Podunaj-

ské Biskupice. V slovenskom ženskom volejba-

le hrá tento oddiel dôstojnú rolu už od päťde-

siatych rokov.

V januári 2010 oddiel podpísal zmluvu o spo-

lupráci s Bratislavskou vysokou školou práva. Aj

napriek tomu, že TJ Spoje Bratislava v sezóne

2009/2010 z volejbalovej Extraligy vypadli, do-

stalo ich úsilie s novým partnerom systémový

impulz s jasnou víziou návratu na výslnie slo-

venskej volejbalovej extraligy. S podporou Vy-

sokoškolského športového klubu Paneurópa,

bola oddielu navrátená extraligová licencia a

sezónu 2010/2011 oddiel so spresneným náz-

vom najskôr ako TJ Spoje – Uninova Bratislava

a neskôr ako TJ Spoje – Paneurópa Bratislava

zodpovedne sezónu odohral.

Momentálne je oddiel s ôsmimi víťazstvami

na 7. mieste extraligovej tabuľky. Našou priorit-

nou úlohou je udržať sa v Extralige aj v novej

sezóne 2011/2012. V prípade úspechu pre sezó-

nu 2011/2012 už budú ambície oddielu podstat-

ne vyššie. Na súpiske extraligového družstva

je momentálne 12 hráčok a hrávať chodia aj

hráčky VK TAMI Bratislava, s ktorým má TJ Spo-

je – Paneurópa uzatvorenú farmársku zmlu-

vu (zmluva o spolupráci a výchove hráčok).TJ

Spoje – Paneurópa radi uvítajú každú jednu zo

študentiek PEVŠ, ktorá prejaví záujem o činnosť

v našom oddiele. Okrem hráčok štandardné-

ho šestkového volejbalu má oddiel aj dvojicu

špičkových plážových volejbalistiek – Natáliu

Dubovcovú a Dominiku Nestarcovú. Na Sloven-

sku je to najlepšia dvojica plážového volejbalu.

Pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných akcií

a postupne sa prebojúva na vyššie priečky eu-

rópskeho a svetového rebríčka.

Tatiana Vestenická

Volejbal na PEVŠ

34 | www.eurocampus.sk

univerzitný šport

Ako sa už stalo zvykom, ponuka lyžiarskych

kurzov pre študentov a zamestnancov Žilinskej

univerzity opäť zahŕňala domáce i zahraničné

lyžiarske strediská. Po zhodnotení „pre a proti“

si každý záujemca to svoje našiel.

Z tuzemských lyžiarskych stredísk sme vy-

brali Nízke Tatry – Kosodrevinu, kde sa prihlá-

silo spolu 17 záujemcov. Chata Kosodrevina

sa nachádza pri vrcholovej stanici lanovky Sr-

diečko – Kosodrevina, hneď vedľa zjazdovky vo

výške 1 510 m. Nádherné výhľady, domáca ku-

chyňa a super lyžovačka – práve to nám ponú-

ka lyžiarske stredisko. V termíne jarných práz-

dnin sme vybrali ďalšie zo slovenských stredísk

– Tále. Túto ponuku okrem študentov využili aj

zamestnanci ŽU a ich rodinní príslušníci (spolu

36 účastníkov).

Do zahraničnej ponuky sme zaradili dve stre-

diská, ktoré boli našimi novinkami. Vo francúz-

skom lyžiarskom stredisku Alpe d'Huez začiat-

kom februára kurzovalo spolu 105 účastníkov.

Toto obľúbené stredisko je známe najdlhšou

zjazdovkou po ľadovci La Serenne dlhou 16 km

a taktiež zjazdovkou „Tunnel“ vyhĺbenou v ska-

le. Centrum je výborne vybavené aj na čas strá-

vený mimo lyžiarskych tratí, takže o zábavu a

spoločenské akcie nebola núdza.

Pre jarnú lyžovačku sme vybrali stredisko

Mölltaler Gletscher – najpredávanejšie lyžiar-

ske stredisko uplynulej sezóny. Nezabudnuteľ-

nú atmosféru a výbornú lyžovačku na jedinom

stredisku s ľadovcom v Korutánsku si vychutna-

lo 24 záujemcov.

Na lyžiarskych kurzoch 2012 organizovaných

Ústavom telesnej výchovy a AC UNIZA sa zú-

častnilo spolu 182 lyžiarov a snowboardistov.

Vyvrcholením lyžiarskej sezóny budú Otvo-

rené majstrovstvá Žilinskej univerzity v  zjaz-

dovom lyžovaní a snowboardingu, ktoré sú

naplánované na 28. marca vo Vrátnej doline.

Podrobnejšie vás o  tomto podujatí budeme

informovať.

50. rokov klubu orientačného behuSlávia VŠT Košice*Slávia TU Košice*Akademik TU Košice

Orientačný beh je športovým odvetvím, kto-

ré si okrem dobrej fyzickej kondície vyžaduje

aj vysoké intelektuálne nasadenie. Schopnosť

rýchleho rozhodovania sa pre najlepšiu cestu

neznámym terénom pripravuje zábavnou for-

mou aktérov tohto športu aj pre reálny život,

kde sú často vystavení situáciám, pri ktorých

sa musia rýchlo rozhodnúť pre správne rieše-

nie. Tento šport je ideálny pre mladých ľudí a

pre vysokoškolákov.

Prirodzenou výhodou orientačného behu je

aj odohrávanie sa všetkých aktivít v najzdrav-

šej telocvični, v prírode. Na samotných podu-

jatiach sa často objavujú celé rodiny, nie je vý-

nimkou, že na štartovnej čiare spolu stoja až 3

generácie.

Zakladateľom oddielu orientačného behu

Slávia VŠT Košice bol v roku 1961 Ladislav Oľhava.

Od začiatku bol organizátorom, trénerom, roz-

hodcom, tvorcom máp a vyhľadávačom nových

prívržencov tohto športu. Jeho rukami a Sláviou

VŠT prešlo množstvo výborných pretekárov. Už

koncom šesťdesiatych rokov pretekári oddie-

lu Stanislav Franko, Juraj Tóth a Wilfried Sleziak

naháňali strach svojim súperom nielen v  do-

mácich, ale aj v zahraničných pretekoch. Najvý-

raznejšou postavou z tejto trojice bol Stanislav

Franko, dvojnásobný majster Československa a

mnohonásobný majster Slovenska. Jeho oddie-

loví kolegovia za ním príliš v úspešnosti nezaos-

távali. Mnohí pretekári oddielu nosili v tom čase

do Košíc medaily z domácich šampionátov.

V roku 1979 prišiel na VŠT študovať Jozef Pol-

lák. Spolu s  ďalšími rovesníkmi nadviazal na

úspešnú éru predchádzajúcej generácie. V roku

1983 jeho zásluhou získal pretekár zo Slovenska

na majstrovstvách sveta prvú historickú medai-

lu. Bolo to v pretekoch štafi et v Maďarsku. Jozef

Pollák okrem uvedenej medaily získal v senior-

skej kategórii 4 × titul majstra Československa,

mnohokrát titul majstra Slovenska, v r. 1992 sa

stal víťazom pretekov Svetového pohára, 10 ×

štartoval na MS.

Úspešná éra pretekárov Slávie TU pokračova-

la aj po vzniku Slovenska. Pretekári oddielu boli

rovnako úspešní na domácich šampionátoch,

viacerí z nich sa stali reprezentanti Slovenska:

Peter Barcík, Róbert Miček, Martina Rákayová,

Jana Slámová, Tomáš Drenčák.

Významnou udalosťou v histórii klubu bol

zisk titulu akademickej majsterky sveta Marti-

nou Rákayovou v r. 2002. Táto pretekárka zís-

kala bronzovú medailu na akademických MS

aj v roku 1998. Taktiež zaznamenala viacero vý-

borných umiestnení na MS, ME či v pretekoch

svetového pohára, stala sa taktiež mnohoná-

sobnou majsterkou Slovenska.

Aj v súčasnosti sú viacerí pretekári klubu se-

niorskými, akademickými, či juniorskými repre-

zentantmi Slovenska. Michal Krajčík, Jana Ma-

cinská, Katarína Labašová, Štefan Ringer, Natá-

lia Tyszová, Katarína Papugová, Ivana Ďurčová,

Róbert Barcík, Tomáš Mušinský je súčasná ge-

nerácia najúspešnejších pretekárov Akademika

TU Košice. Títo a ďalší pretekári úspešne repre-

zentujú klub a univerzitu na podujatiach doma

i v zahraničí.

Činnosť oddielu orientačného behu Slávia

VŠT*Slávia TU*Akademik TU Košice bola od za-

čiatku úzko spojená s Technickou univerzitou

Košice. O úzkej spojitosti a spolupráci svedčí aj

fakt, že v tomto roku sa uskutočnil už 49. roč-

ník Pohára rektora TU Košice. V úzkej spolupráci

boli organizované aj dve najvýznamnejšie po-

dujatia, ktoré doteraz klub organizoval. V roku

1988 to bolo jedno kolo Svetového pohára na

Silickej planine spolu so sprievodným poduja-

tím Grand Prix Slovakia, na ktorom štartovalo

viac ako 3 000 pretekárov. Druhým význam-

ným celosvetovým podujatím, na organizá-

cii ktorého sa významnou mierou podieľala aj

Slovenská asociácia univerzitného športu, bola

organizácia Akademických majstrovstiev sveta

v roku 2006.

Plány klubu v organizovaní významných po-

dujatí pokračujú aj do budúcnosti. Najbližším

takýmto podujatím budú už v roku 2012 orga-

nizované Juniorské majstrovstvá sveta, na kto-

rých sa očakáva účasť pretekárov z cca 40 kra-

jín sveta.

Podobne má klub v pláne rozširovať súčasnú

takmer 130 člennú členskú základňu a vycho-

vávať pretekárov, ktorí budú šíriť dobré meno

klubu, univerzity a mesta na podujatiach doma

i v zahraničí.

Jozef Pollák,

predseda klubu OB ATU Košice

Martina Rákayová Jana MacinskáTomáš Mušinský

Lyžiarske kurzy na Žilinskej univerzite

Ľudmila Malachová

www.eurocampus.sk | 35

univerzitný šport

36 | www.eurocampus.sk

univerzitný šport

CHCELI BY STE SPOJIŤ SVOJU VÁŠEŇ PRE MÓDU A MANAŽMENT S MEDZINÁRODNOU KARIÉROU? POTOM STE OSOBA, KTORÚ HĽADÁME

Ako medzinárodne rastúca spločnosť spájame módu, životný štýl, dizajn a architektúru s perspektívami pre mladých adeptov na manažérske funkcie. Váš nástup: Program Fashion Management – individuálne zosúladený kariérny program pre absolventov vysokých škôl.

Trvanie programu: 8 mesiacov – trojfázový tréning v teórii a praxi:1. fáza: Štart v kľúčovej oblasti - v predaji2. fáza: Tréning na oddelení centrálneho nákupu vo Viedni3. fáza: Príprava na prvú riadiacu pozíciu ako vedúci oddelenia

Keď sa preukážete ako riadiaci pracovník so schopnosťou prevziať zodpovednosťou za personál a obrat, otvoria sa Vám zaujimavé možnosti kariérneho postupu v našej spoločnosti.

Program Fashion Management Vás kvalifikuje na to, aby ste dosiahli svoju želanú pozíciu ako manažér predajne v našich obchodoch v rôznych európskych mestách alebo ako centrálny nákupca vo Viedni.

Vaše hlavné predpoklady: vynikajúce znalosti nemčiny, flexibilita, dynamika a štýlová istota, analytické myslenie.

Online žiadosť a ďalšie podrobnosti na www.peek-cloppenburg.at/karriere

slovakia@peek-cloppenburg.sk Peek & Cloppenburg KG, Recruiting, Behija Karup

Mechelgasse 1, A-1030 Wien

210x297_FMP_SK_Mann_6357.indd 1 08.03.12 18:18