UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FAKULTA MANAGEMENTU

SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE AKO

STRATEGICKÁ MARKETINGOVÁ

KONCEPCIA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

BC.MARTINA ZEZULOVÁ

Bratislava 2015

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FAKULTA MANAGEMENTU

SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE AKO

STRATEGICKÁ MARKETINGOVÁ

KONCEPCIA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Študijný program: Manažment

Študijný odbor: 4E4/e, Strategický manažment a informačné systémy

Školiace pracovisko: Katedra marketingu

Školiteľ: doc. Ing. Mgr. Ľubomíra Strážovská, PhD.

BC.MARTINA ZEZULOVÁ

Bratislava 2015

Čestné vyhlásenie o vydaní záverečnej, rigoróznej alebo habilitačnej práce1 v rámci periodickej alebo neperiodickej publikácie

Meno a priezvisko: Dátum a miesto narodenia: Trvalý pobyt: Vysoká škola: Fakulta: týmto čestne vyhlasujem, že záverečná práca

bakalárska diplomová dizertačná

rigorózna práca habilitačná práca

s názvom: ktorej som autorom, bola

pred zaslaním po zaslaní

do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác publikovaná

v celom rozsahu z časti

ako periodická publikácia

s názvom: vydavateľ: ISSN: číslo seriálu, v rámci ktorého došlo k vydaniu práce:

neperiodická publikácia vydavateľ: rok vydania: náklad vydania: ISBN:

Ak bola publikovaná iba časť práce uvádzam čísla strán PDF dokumentu odovzdaného do informačného systému vysokej školy, ktoré boli publikované:

V ..........................., dňa .............................

..................................

autor

1 Nehodiace sa preškrtnúť

POĎAKOVANIE

Touto cestou by som chcela poďakovať vedúcej mojej diplomovej práce doc. Ing. Mgr.

Ľubomíra Strážovská, PhD. za jej cenné rady, odborné vedenie a čas, ktorý mi venovala.

Rovnaká vďaka patrí firmám Accenture, ISW, QBSW a Softec za ich ochotu pri poskytovaní

cenných informácií. V neposlednom rade by som sa chcela poďakovať Mgr. Martinovi

Horanskému za prínosné konzultácie.

ABSTRAKT

ZEZULOVÁ, MARTINA: Spoločensky zodpovedné podnikanie ako strategická marketingová

koncepcia. [Diplomová práca] – Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta managementu;

Katedra marketingu. – Školiteľ: doc. Ing. Mgr. Ľubomíra Strážovská, PhD.. Bratislava: UK,

2015

Práca sa venuje problematike spoločensky zodpovedného podnikania. Rozoberá teoretické

základy tohto konceptu, súvisiace marketingové stratégie a porovnáva vybrané podniky

z oblasti IT na Slovensku z hľadiska implementácie spoločensky zodpovedného podnikania.

Práca tiež skúma záujem zamestnancov z IT oblasti o jednotlivé prvky Spoločensky

zodpovedného podnikania.

Kľúčové slová: Corporate Social Responsibility, Spoločensky zodpovedné podnikanie, etické

zodpovednosti, právne zodpovednosti, ekonomické zodpovednosti, filantropické

zodpovednosti, environmentálne zodpovednosti

ABSTRACT

ZEZULOVÁ, MARTINA: Corporate social responsibility as a strategical marketing concept.

[Master‘s thesis] – Comenius University in Bratislava. Faculty of Management; Department

of Marketing. – Supervisor: doc. Ing. Mgr. Ľubomíra Strážovská, PhD.. Bratislava: UK, 2015

The thesis is dedicated to Corporate Social Responsibility. It describes technical fundaments

of this concept, related marketing strategies and compares selected enterprises from the IT

sector in Slovakia from the implementation of Corporate Social Responsibility perspective.

The thesis examines an interest of employees from the IT sector in individual elements of

Corporate Social Responsibility as well.

Keywords: Corporate Social Responsibility, ethical responsibilities, legal responsibilities,

economic responsibilities, philantropic responsibilities, environmental responsibilities

PREDHOVOR

Koncept Spoločensky zodpovedného podnikania (ďalej len SZP) je už pevne zakorenený

v západných krajinách a úspešne sa implementuje už aj v slovenských podmienkach. Koncept

zahŕňa prvky etických, ekonomických, právnych, filantropických a environmentálnych

zodpovedností, ktorými spoločnosť (vo význame firma) ide nad rámec zákona, snaží sa

správať zodpovedne smerom k zamestnancom, životnému prostrediu, štátu, vlastníkom

a k znevýhodneným skupinám obyvateľstva. Takúto spoločnosť by sme mohli nazvať aj

„právnickým ctihodným občanom“. Rozhodli sme sa preskúmať slovenský IT sektor

v súvislosti s implementáciou SZP, nakoľko táto téma nebola doteraz veľmi pokrytá a zároveň

sami pracujeme v tejto oblasti.

Cieľom práce je preskúmať mieru a formu implementácie SZP vo vybraných IT

spoločnostiach na Slovensku a tiež preskúmať názory a záujem o jednotlivé prvky SZP

zamestnancami IT sektoru.

OBSAH

ABSTRAKT ............................................................................................................................................... 5

ABSTRACT................................................................................................................................................ 6

PREDHOVOR ........................................................................................................................................... 7

OBSAH ....................................................................................................................................................... 8

ZOZNAM OBRÁZKOV ......................................................................................................................... 10

ZOZNAM GRAFOV ............................................................................................................................... 11

ZOZNAM TABULIEK ........................................................................................................................... 12

CIEĽ PRÁCE ........................................................................................................................................... 13

ÚVOD ....................................................................................................................................................... 14

1 TEORETICKO-POJMOVÁ CHARAKTERISTIKA ................ ................................................... 15

1.1 Spoločensky zodpovedné podnikanie ................................................................................. 15

1.2 Historický vývoj spoločensky zodpovedného podnikania .................................................... 19

1.3 Stakeholderi a shareholderi ............................................................................................... 19

1.4 Princípy spoločensky zodpovedného podnikania ................................................................ 24

1.5 Koncepty SZP ..................................................................................................................... 25

1.6 Výhody spoločenskej zodpovednosti pre firmu .................................................................. 26

1.7 Udržateľný marketing ........................................................................................................ 27

2 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V BLÍZKOM ZA HRANI ČÍ ..... 30

3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA .................. ....................................................... 31

3.1 Slovníček základných pojmov ............................................................................................. 31

3.2 Profily firiem ...................................................................................................................... 32

3.2.1 Softec ........................................................................................................................ 32

3.2.2 QBSW ........................................................................................................................ 35

3.2.3 Accenture .................................................................................................................. 37

3.2.4 iSW ............................................................................................................................ 38

4 PRIESKUM IMPLEMENTÁCIE KONCEPTU SPOLO ČENSKY ZODPVEDNÉHO PODNIKANIA IT SPOLOČNOSŤAMI NA SLOVENSKOM TRHU .......................................................................... 39

4.1 Analýza odpovedí respondentov ........................................................................................ 39

4.2 Zhrnutie a interpretácia výsledkov prieskumu .................................................................... 44

5 PRIESKUM ZÁUJMU POTENCIÁLNYCH ZAMESTNANCOV O PRVKY SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA PRI VÝBERE ZAMESTNÁVATE ĽA ..................................... 45

5.1 Analýza odpovedí respondentov ........................................................................................ 45

5.2 Zhrnutie a interpretácia výsledkov prieskumu .................................................................... 47

6 ODPORÚČANIA VYPLÝVAJÚCE Z PRIESKUMOV ..................... .......................................... 49

BIBLIOGRAFIA ..................................................................................................................................... 52

PRÍLOHA A – DOTAZNÍK PRE FIRMY .................... ........................................................................ 54

PRÍLOHA B – DOTAZNÍK PRE ZAMESTNANCOV ............. .......................................................... 56

PRÍLOHA C – VÝSLEDKY DOTAZNÍKU PRE ZAMESTNANCOV ... .......................................... 59

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1.1.1: Pyramída SZP (CARROLL, 1991) (CARROLL, 1979) .................................. 16

Obrázok 1.3.1: Stakeholderi (GROCHIM, 2008) ..................................................................... 20

Obrázok 1.3.2: Mriežka stakeholderov moc-záujem (ACKERMANN, a iní, 2011) ................ 21

Obrázok 1.3.3: Stakeholderi a Shareholderi (ZELENÝ, 2008) ................................................ 21

Obrázok 1.3.4: Zainteresované skupiny (CROWTHER, a iní, 2008) ...................................... 22

ZOZNAM GRAFOV

Graf 4.1.1: Vek spoločností ...................................................................................................... 40

Graf 4.1.2: Počet zamestnancov spoločností ............................................................................ 40

Graf 4.1.3: Počet prvkov filantropickej zodpovednosti SZP pri spoločnostiach ...................... 41

Graf 4.1.4: Počet prvkov environmentálnej zodpovednosti SZP pri spoločnostiach ............... 41

Graf 4.1.5: Počet prvkov etickej zodpovednosti SZP pri spoločnostiach ................................. 42

Graf 5.1.1: Vek respondentov ................................................................................................... 46

Graf 5.1.2: Mzdy respondentov ................................................................................................ 47

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1.7.1: Porovnanie trhovej orientácie, udržateľného marketingu a makromarketingu.

(VASILOVÁ, 2010) ................................................................................................................. 28

Tabuľka 1.7.2: Udržateľný marketing a ostatné koncepty (PAJTINKOVÁ-BARTÁKOVÁ,

2012) ......................................................................................................................................... 29

Tabuľka 4.1.1: Implementované prvky SZP ............................................................................. 42

Tabuľka 4.1.2: počet implementovaných prvkov SZP podľa zodpovedností .......................... 44

CIEĽ PRÁCE

Cieľom tejto práce je prieskum uplatňovania konceptu SZP na území Slovenskej

republiky a záujmu o jeho jednotlivé prvky u zamestnancov. Koncept SZP postupom času

zahrnul široké spektrum oblastí – tzv. zodpovednosti. Poznáme etické, filantropické,

ekonomické, právne a environmentálne zodpovednosti.

Prieskum realizujeme pomocou dvoch samostatných dotazníkov. Prvý dotazník je

určený pre vybranú vzorku štyroch subjektov zo slovenskej IT sféry – spoločnosti QBSW,

Accenture, Softec a iSW. Tieto spoločnosti sa líšia veľkosťou, firemnou štruktúrou, ako aj

stratégiami, čím je zabezpečená dostatočná rozmanitosť subjektov v porovnávanej vzorke. Pri

tomto dotazníku sa zaoberáme prvkami etickej, filantropickej a environmentálnej

zodpovednosti SZP, ktoré detailne rozoberáme pri každom skúmanom subjekte.

Druhý dotazník je určený pre potenciálnych zamestnancov v slovenskej IT sfére.

Zaujímajú nás ich preferencie jednotlivých prvkov a oblastí SZP. Vzorka subjektov na účely

tohto dotazníka sa líši vekom, mzdou, aj pohlavím.

Na základe výsledkov dotazníkov vydáme odporúčanie pre jednotlivé spoločnosti,

uvedieme naše pozorovania a potvrdíme, alebo vyvrátime určené hypotézy.

ÚVOD

Už v 50-tych rokoch 20.storočia sa datujú začiatky spoločensky zodpovedného

podnikania, keď sa myšlienky zodpovedného podnikania dostali do odbornej literatúry pre

manažérov. Všetky dovtedajšie definície spoločensky zodpovedného podnikania sa opierali

o manažérsky vzor. (EURÓPSKA KOMISIA, 2004)

Najväčšie zmeny však nastali vďaka turbulentným sociálnym zmenám spoločnosti

a rozvoju spoločenských vied koncom 60-tych a 70-tych rokov 20.storočia. V tomto období

vzniklo veľké množstvo definícií spoločensky zodpovedného podnikania, ktoré sa už menej

opierali o postavenie manažéra v korporácii. Spoločenská zodpovednosť podnikov sa

zameriavala na interakciu medzi firmou a socio-ekonomickým systémom. (EURÓPSKA

KOMISIA, 2004)

V 80-tych rokoch sa záujem preniesol z teoretickej úrovne na praktickú. Dôležitosť sa

kládla na empirický výskum spoločensky zodpovedného podnikania. Pôvodné definície sa

začali štiepiť a začali vznikať rôzne alternatívne koncepty, ako sú napríklad spoločenská

výkonnosť podnikania, etika podnikania, verejná politika, teória stakeholderov. (EURÓPSKA

KOMISIA, 2004)

V roku 2002 bol v Amerike prijatý zákon (Sarbanes -Oxley), ktorý kladie dôraz

na transparentné narábanie s finančnými údajmi, na reportovanie o aktivitách firmy,

na prevenciu konfliktu záujmov a na auditovanie všetkých týchto činností. (EURÓPSKA

KOMISIA, 2004)

Spoločensky zodpovedné podnikanie podrobne definuje okrem iných dokumentov aj

Green Paper Európskej komisie z roku 2001 a ISO norma ISO 26000:2010.

Tému práce sme si vybrali z dôvodu, že poskytuje veľa možností na premýšľanie a ide

o moderný trend, ktorý v západných liberálnych demokraciách je veľmi rozšírený a postupne

prichádza aj na Slovensko väčšinou spolu s firemnou kultúrou investorov zo západných krajín.

Prvá kapitola sa venuje prieskumu už existujúcich prác na tému spoločenských

zodpovedného podnikania na Slovensku. V druhej kapitole sa rozoberá metodika získavania

informácií v našom výskume. V ďalších kapitolách je rozobratý samotný výskum využívania

konceptu spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku. V závere sú zhrnuté

dosiahnuté výsledky.

15

1 TEORETICKO-POJMOVÁ CHARAKTERISTIKA

Náplňou prvej kapitoly tejto práce je charakteristika problematiky spoločensky

zodpovedného podnikania.

1.1 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE

Spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP) je slovenský ekvivalent Corporate social

responsibility (CSR). V práci budeme používať SZP ako slovenský preklad CSR.

Tento koncept vznikol v 50-tych rokoch 20. storočia v Spojených štátoch a znamená

dobrovoľný záväzok firiem správať sa zodpovedne smerom k životnému prostrediu,

spoločnosti a ekonomike. (EURÓPSKA KOMISIA, 2004)

SZP stále nemá žiadnu jednotnú definíciu, čo je spôsobené dobrovoľnosťou tohto

konceptu. Allan Bussard delí SZP podľa chápania na manažmentové a marketingové.

(BUSSARD, a iní, 2005)

Z pohľadu manažmentového chápania sa na SZP pozerá napríklad Howard Bowen, ktorý

je mnohými považovaný za otca SZP. (BUKEROVÁ, 2013)

Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj (1998) definuje SZP ako „pokračujúci

záväzok obchodu prispievať k hospodárskemu rozvoju pri zlepšovaní kvality života

pracovných síl a ich rodín ako aj komunity a spoločnosti vo veľkom.“ (BUKEROVÁ, 2013)

Carollova definícia SZP – tzv. pyramída, sa skladá zo štyroch zložiek – ekonomickej,

zákonnej, etickej a filantropickej. Jednotlivým zložkám sú pridelené váhy, ktoré hovoria o ich

relatívnej dôležitosti v rámci SZP a zodpovedajú jednotlivým poschodiam pyramídy. Jej

základ tvorí ekonomická zodpovednosť, má relatívnu váhu 4 a jej cieľom je byť výnosný.

Nasleduje zákonná zodpovednosť s relatívnou váhou 3, ktorej cieľom je dodržiavať zákony.

Na nej je postavená etická zodpovednosť s relatívnou váhou 2, ktorá hovorí o cieli byť

etickým a hrať fair. Na vrchole Carrollovej pyramídy je filantropická zodpovednosť (v prvom

modeli nazývaná diskrečná) s váhou 1. Jej cieľom je byť ctihodným korporátnym občanom,

t.j. prispievať prostriedkami komunite a zlepšovať kvalitu života. (CARROLL, 1991)

(CARROLL, 1979)

16

Obrázok 1.1.1: Pyramída SZP (CARROLL, 1991) (CARROLL, 1979)

Koncept SZP definovali aj Philip Kotler s Nancy Lee ako „záväzok zlepšovať dobro

komunity pomocou obchodných praktík podľa vlastného uváženia a s príspevkom

podnikových prostriedkov. “ (KOTLER, et al., 2005)

Ďalší z pohľadov SZP logicky člení do troch základných pilierov – ekonomického,

environmentálneho a sociálneho. Ekonomický pilier tvorí kódex podnikateľského správania sa

podniku, etický kódex a transparentnosť, boj proti korupcii, korektné správanie voči

zákazníkom, dodávateľom a investorom, podpora inovácií a udržateľnosti rastu.

Environmentálny pilier tvorí environmentálna politika podniku, snaha o minimalizáciu

negatívnych vplyvov na životné prostredie, odpadové hospodárstvo a znižovanie materiálovej

a energetickej náročnosti procesov. Sociálny pilier tvorí firemná filantropia, komunikácia,

riadenie a rozvoj ľudských zdrojov, ľudské práva, rovnosť príležitostí a zákaz diskriminácie,

zamestnávanie sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva, či pomoc prepusteným

zamestnancom. (UDDIN, et al., 2008)

17

Na tomto mieste by sme chceli podotknúť, že pôvodné štyri Carrollove piliere sa

postupom času rozšírili o ďalší, piaty pilier – environmentálny.

Marketingové chápanie sa spája hlavne s aktivitami Európskej únie, ktorá sa konceptu SZP

venuje už od 90-tych rokov. V rámci snahy EÚ o trvalo udržateľný rasta snaží SZP

propagovať a motivovať firmy na jej uplatňovanie. (BUSSARD, et al., 2005)

Podľa SZP v chápaní EÚ spoločnosti integrujú sociálne a environmentálne otázky

vo svojich obchodných operáciách a v interakcii so svojimi stakeholdermi na dobrovoľnej

báze. Byť sociálne zodpovedný znamená nielen plnenie očakávaní vzhľadom na právo, ale ísť

aj nad rámec jeho plnenia a investovať viac do ľudského kapitálu, životného prostredia

a vzťahov so stakeholdermi. Skúsenosť s investovaním do environmentálne zodpovedných

technológií a obchodných praktík napovedá, že ísť nad rámec plnenia práva môže prispieť

k zvýšeniu konkurencieschopnosti spoločnosti. Ísť nad rámec plnenia právnych povinností

v sociálnej oblasti, ako tréning, pracovné podmienky, vzťahy medzi manažmentom

a zamestnancami, môže mať tiež priamy dopad na produktivitu. Otvára to cestu k riadeniu

zmien a harmonickému sociálnemu rozvoju so zlepšenou konkurencieschopnosťou.

(EURÓPSKA KOMISIA, 2004)

Na spoločenskú sociálnu zodpovednosť by sa však nemalo nazerať ako na náhradu

regulácie alebo legislatívy týkajúcej sa sociálnych práv alebo environmentálnych štandardov

vrátane vývoja novej primeranej legislatívy. V krajinách kde také regulácie neexistujú by sa

mali snahy zamerať na zavedenie náležitého regulatívneho a legislatívneho rámca, aby sa

definoval základ, na ktorom možno vybudovať sociálne zodpovedné praktiky. (BUSSARD, et

al., 2005)

Vnútorný rozmer SZP hovorí o sociálne zodpovedných praktikách v rámci spoločnosti.

Tieto primárne zahŕňajú zamestnancov a súvisia s oblasťami ako investovanie do ľudského

kapitálu, zdravie a bezpečnosť, riadenie zmeny. Environmentálne zodpovedné praktiky súvisia

hlavne s riadením prírodných zdrojov používaných vo výrobe. (BUSSARD, et al., 2005)

Vonkajší rozmer SZP sa zaoberá aspektmi za dverami spoločnosti - lokálnou komunitou

a zahŕňa široký záber ďalších stakeholderov, do ktorého patria okrem zamestnancov

a shareholderov aj obchodní partneri a dodávatelia, zákazníci, verejné autority a neziskové

organizácie reprezentujúce lokálne komunity a životné prostredie. Vo svete multinárodných

investícií a globálnych dodávateľských reťazcov, sociálna zodpovednosť spoločnosti musí

18

preto dosiahnuť aj mimo hraníc Európy. Rýchla globalizácia povzbudila diskusiu o úlohe

a vývoji globálneho riadenia: vývoj dobrovoľných SZP praktík môžeme považovať ako

príspevok k nej. (BUSSARD, et al., 2005)

SZP zahŕňa zodpovednosť organizácie za vplyvy jej rozhodnutí a aktivít na spoločnosť

a životné prostredie na základe transparentného a etického správania, ktoré prispieva k trvalo

udržateľnému rozvoju vrátane zdravia a blahobytu spoločnosti, zohľadňuje očakávania

zúčastnených subjektov, je v súlade s príslušnou legislatívou a medzinárodnými normami

v oblasti správania a je integrované do celej organizácie a uplatňované v jej vzťahoch.

(EURÓPSKA KOMISIA, 2004)

SZP bol chápaný ako obchodná stratégia zosúladená s hlavným podnikateľským zámerom

a kľúčovými kompetenciami organizácie. Táto stratégia mala byť navrhnutá tak, aby vytvárala

obchodnú hodnotu a pozitívnu spoločenskú zmenu a bola súčasťou obchodnej kultúry a aktivít

organizácie. Spoločenská zodpovednosť podnikov sa týkala rozhodnutí a aktivít organizácie,

ku ktorým dochádzalo z dôvodov ktoré boli aspoň čiastočne nad rámec organizačných

ekonomických alebo technických záujmov. (PAJTINKOVÁ-BARTÁKOVÁ, 2012)

Efektívny vnútorný marketing musí byť spojený so silným zmyslom pre etiku, hodnoty

a sociálnu zodpovednosť. Mnohé sily vedú spoločnosti k uplatňovaniu vyššej úrovne SZP:

zvyšovanie zákazníckych očakávaní, rozvíjanie cieľov a ambícií zamestnancov, silnejšie

vládne regulácie a tlak, rozvíjajúci sa záujem investora o sociálne kritéria, nemilosrdná

kontrola zo strany médií a meniace sa obchodné postupy obstarávania. (KOTLER, et al.,

2004)

Niektoré osobnosti však vyjadrili aj pochybnosti a odmietnutie konceptu SZP, prípadne

toho, čo by sme dnes ako SZP nazvali. Napríklad zakladateľ ekonómie Adam Smith

vo svojom diele Bohatstvo národov napísal: „Usilovaním sa o vlastný záujem podporuje

jednotlivec spoločnosť efektívnejšie ako vtedy, keď zamýšľa ju podporiť. Nikdy som nepoznal

veľa dobra urobeného tými, ktorí vyhlasujú, že obchodujú pre verejné blaho.“ (SMITH, 1776)

Legendárny ekonóm a držiteľ Nobelovej ceny Milton Friedman sa vyjadril nasledovne:

“Existuje len jedna sociálna zodpovednosť obchodu – používať svoje prostriedky a zaoberať

sa aktivitami s cieľom zväčšiť jeho zisky, pokiaľ zostane v rámci pravidiel hry, inak povedané

sa je činný v otvorenej a slobodnej súťaži bez klamu a podvodu. “ (FRIEDMAN, 1962)

19

A taký je neoklasický pohľad ekonómov slobodného trhu až dodnes: že jediná sociálna

zodpovednosť, ktorú obchod dodržiavajúcí právo má, je maximalizácia ziskov pre svojich

shareholderov a že by nemala byť zdržiavaná sociálnym svedomím (FRIEDMAN, et al., 2005)

1.2 HISTORICKÝ VÝVOJ SPOLO ČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA

Prvé úspešné snahy o zodpovedné podnikanie možno identifikovať už na konci 19. storočia

v prípade sociálneho utopistu Roberta Owena z Veľkej Británie, podnikateľov Andrewa

Carnegieho z USA alebo Tomáša a Jána Baťovcov z predvojnového Československa. Prioritou sa

im stali nielen ekonomické zámery, ale i zveľaďovanie lokality ich pôsobenia a verejný prospech

(BOLLAPRAGADA)

Koncept sociálnej zodpovednosti sa prvýkrát objavuje v publikácii Chestera Barnarda z roku

1938, Funkcie výkonnej moci, a Theodora Krepa z roku 1940, Meranie spoločenskej úlohy

pri podnikaní. (BOLLAPRAGADA)

Moderná éra sociálnej zodpovednosti sa začala písať v päťdesiatych rokoch minulého storočia,

kedy sa objavujú prvé myšlienky zodpovedného podnikania v odbornej literatúre. Za prvého

teoretika spoločensky zodpovedného podnikania sa považuje Howard Bowen. V roku 1953

publikoval knihu, Spoločenská zodpovednosť obchodníka, kde načrtol SZP ako dôležitú pravdu,

ktorá musí viesť aktivity podnikateľov v budúcnosti. Bowen napísal: „Spoločenská zodpovednosť

predstavuje záväzok podnikateľov usilovať sa o také stratégie, robiť také rozhodnutia alebo

vykonávať také aktivity, ktoré sú žiaduce z pohľadu cieľov a hodnôt našej spoločnosti“

(BOLLAPRAGADA).

V osemdesiatych rokoch sa záujem organizácií preniesol od všeobecného teoretizovania

o spoločenskej zodpovednosti na empirický výskum zodpovedného podnikania.

1.3 STAKEHOLDERI A SHAREHOLDERI

Za posledné desaťročia vznikla silne polarizujúca dvojica konceptov, ktorá poskytuje

základ živej diskusii: shareholderi a stakeholderi. Rozdiel medzi nimi slúži tiež ako demarkačná

línia medzi konfliktnými skupinami: na jednej strane sú to obhajcovia slobodnej trhovej

ekonomiky a podnikania, ktorí považujú hodnotu shareholderov za úspešnú sémanticku formulu

vyjadrujúcu odveký názor, že firmy by mali byť vedené v záujmoch svojich shareholderov.

20

Na druhej strane sú hlavne kritici globalizácie a niektorí vedci, ktorí zdieľajú normatívne

pochybnosti o hodnote shareholderov a teda obhajujú hodnotu stakeholderov, vyvažovanie

záujmov rôznorodých stakeholderov v rozhodnutiach manažmentu. Čeliac tejto zaujímavej zmesi

každému, kto sa chce vyhnúť ďalšej polarizácií verejnej diskusie, radíme nasledovať Jürgena

Schremppa, bývalého CEO firmy Daimler, ktorý vymazal oba pojmy zo svojho slovníka pre

všetky verejné komentáre. (WALDKIRCH, 2008)

Stakeholderi sú v podstate všetci tí, ktorí priamo alebo nepriamo prichádzajú do styku

s podnikaním podniku. Okrem rôznej úrovne vzťahov k podniku majú aj rôzne vzťahy medzi

sebou. Podniky v snahe byť úspešnými, sa zaoberajú týmito vzťahmi a snažia sa ich ovplyvňovať

vo svoj prospech. Pre riadenie týchto vzťahov sa používajú rôzne riadiace nástroje a modely, ktoré

sa všeobecne dajú zaradiť pod pojem stakeholder manažment. (BOLLAPRAGADA)

Obrázok 1.3.1: Stakeholderi (GROCHIM, 2008)

Podľa Zeleného je užitočné rozdeliť stakeholderov na:

• primárnych (interní) – majú priame záujmy v podniku (vlastníci, zamestnanci, zákazníci,

obchodní partneri, blízke komunity a pod.)

• sekundárnych (externí) – predstavujú verejnosť a špeciálne záujmové skupiny nemajúce

priame záujmy v podniku, resp. sú napojené na podnik len nepriamo (regulačné orgány,

samospráva a štátna správa, mimovládne organizácie, médiá, konkurencia a pod.).

(ZELENÝ, 2008)

Podľa Ackermannovej a Edena sa dajú stakeholderi rozdeliť do štyroch skupín, ktoré

majú význam pre tímy vrcholového manažmentu. Jednotlivé skupiny sa líšia podľa stupňa

21

záujmu aj moci v rámci firmy. Ide o subjekty, hráčov, dav a tvorcov súvislostí.

(ACKERMANN, et al., 2011)

Obrázok 1.3.2: Mriežka stakeholderov moc-záujem (ACKERMANN, a iní, 2011)

V prípade shareholderov ide o skupinu subjektov, ktoré majú záujem na tom, aby hodnota

kapitálu, ktorý investovali do podniku rástla. Patria sem:

• vlastníci:

o majoritní vlastníci – ich záujmy majú dlhodobý charakter (strategické

rozhodnutia),

o minoritní vlastníci – ich záujmy majú krátkodobý charakter (rast vyplácaných

dividend),

• zamestnanci podniku – najväčšia záujmová skupina, záujmy sa týkajú rastu miezd,

zlepšovania pracovného prostredia, bezpečnosti práce, získavania benefitov

• manažéri podniku – na jednej strane vyznávajú hodnoty ako zamestnanci, na strane

druhej sa starajú o rozvoj podniku a zvyšovanie jeho trhovej hodnoty. (ZELENÝ, 2008)

Obrázok 1.3.3: Stakeholderi a Shareholderi (ZELENÝ, 2008)

22

Podľa Crowthera existujú ďalší dvaja stakeholderi, ktorí sa podieľajú na schopnostiach podniku uskutočňovať svoje zámery z časového hľadiska dlhodobo:

• environment – z dôvodu obmedzenosti zdrojov, poškodzovania environmentu technickými

prostriedkami, individuálnym znečisťovaním a pod.,

• budúcnosť – konanie podniku má veľký efekt na „budúce možnosti“. (CROWTHER, et

al., 2008)

Obrázok 1.3.4: Zainteresované skupiny (CROWTHER, a iní, 2008)

Riadenie vzťahov so stakeholdermi, inak nazývané stakeholder manažment, predstavuje

proces, ktorého výsledkom je hodnota zaujímavá pre podnik aj zainteresované skupiny. Medzi

hlavné výhody zodpovedne orientovaného podnikania patrí budovanie „lepšieho“ imidžu

a reputácie, ekonomické prínosy prostredníctvom zvyšovania produktivity práce a dlhodobá

udržateľnosť pozitívnych výsledkov hospodárenia. Práve zainteresované skupiny sú schopné

v nepriaznivých hospodárskych podmienkach podržať partnera, ktorý zvyšuje ich kvalitu života.

(ZELENÝ, 2008)

Existuje niekoľko postupov ako úspešne riadiť vzťahy medzi podnikom a stakeholdermi.

V procese implementácie stakeholder manažmentu sa používajú rôzne modely, pričom u všetkých

je možné identifikovať jeden spoločný znak, skladajúci sa z dvoch relatívne samostatných, ale

navzájom veľmi úzko prepojených častí:

1. identifikácia a klasifikácia stakeholderov – skladá sa z troch základných krokov:

a. identifikácia stakeholderov,

b. klasifikácia a určenie kľúčových stakeholderov,

c. analyzovanie a rozbor kľúčových stakeholderov,

23

2. zapojenie stakeholderov do celkového systému riadenia – vyžaduje si vytvorenie

spoľahlivého informačného systému. Proces zapájania ktoréhokoľvek zo stakeholderov je zložený

z rovnakej sústavy krokov s totožnou postupnosťou:

a. hodnotenie dopadov vzájomnej spolupráce,

b. identifikácia benefitov a bariér spolupráce,

c. hodnotenie úrovne vzájomnej podpory,

d. identifikácia zdrojov možného odporu voči spolupráci,

e. identifikácia možných vplyvov spolupráce,

f. hodnotenie úrovne možných vplyvov. (ZELENÝ, 2008)

24

1.4 PRINCÍPY SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA

Z dôvodu neistoty ohľadom povahy spoločensky zodpovedných aktivít, je ťažké s istotou

definovať konkrétne SZP aktivity. Preto je nutné vytýčiť tri základné princípy SZP, na základe

ktorých je možné identifikovať takéto činnosti. Podľa Crowthera a Arasa sú nimi udržateľnosť,

zodpovednosť a transparentnosť.(CROWTHER, et al., 2008)

Udržateľnosť sa týka účinku v súčasnosti prijatých opatrení na budúce možnosti. V prípade

aktuálnej obmedzenosti zdrojov potrebných k úspešnému dosahovaniu podnikateľských cieľov, je

istou skutočnosťou, že už nebudú v budúcnosti k dispozícii. Suroviny ťažobného priemyslu, ako

uhlie, ropa, železná ruda sú obmedzené a v relatívne ďalekej budúcnosti budú všetky zásoby

vyčerpané. V danom prípade náklady na obstaranie ostatných zdrojov budú mať tendenciu rásť

a paralelne s nimi vzrastú aj náklady podniku. (CROWTHER, et al., 2008)

Udržateľnosť v tomto význame vyjadruje ideu regenerácie zdrojov a tlak

na internacionalizáciu nákladov. Ako príklad možno uviesť drevospracujúci priemysel. Počet

spílených stromov sa nahradí vysadením rovnakého počtu nových stromov. (CROWTHER, et al.,

2008)

Medzi najvýznamnejšie vplyvy pôsobiace na schopnosť podniku správať sa udržateľne

patria:

• spoločenský vplyv – jedná sa o mieru vplyvu spoločnosti na podnik z hľadiska

spoločenskej zmluvy a vplyvu zainteresovaných skupín

• environmentálny vplyv – ide o efekt podnikových činností na geofyzikálne prostredie,

• organizačná kultúra – zahŕňa vzťah medzi podnikom a internými stakeholdermi, najmä

zamestnancami, a všetky aspekty tohto vzťahu,

• financie – hodnotia sa z hľadiska primeranosti náhrady za podstúpené riziko.

(CROWTHER, et al., 2008)

Je potrebné nájsť rovnováhu medzi jednotlivými vplyvmi, ktorá zaistí nielen udržateľnosť,

ale aj udržateľný rozvoj.

Zodpovednosť podniku predstavuje schopnosť rozpoznať vplyv na prostredie

a kvantifikovať dopady prijatých opatrení na interné prostredie i externé. Nutnou požiadavkou je

pravidelné oboznamovanie zainteresovaných skupín formou správ o činnosti podniku. Prijatím

zodpovednosti sa umožňuje zainteresovaným skupinám ovplyvňovať spôsob, akým sa vykonávajú

činnosti podniku, rozhodovať, či sú dané činnosti odôvodnené a zvažovať dopad na všetky

25

zúčastnené strany. To si vyžaduje zvýšené náklady na strane podniku pri vývoji, zaznamenávaní

a podávaní správ, čo vyúsťuje k vytváraniu užitočných opatrení, ktorých konečné prínosy prevýšia

náklady. (CROWTHER, et al., 2008)

Princíp transparentnosti sa hodnotí z pohľadu predchádzajúcich dvoch princípov.

V prípade udržateľnosti sa jedná o internacionalizáciu v plnom rozsahu, čo predstavuje znášanie

vzniknutých nákladov v plnej miere, ako dôsledok podnikových činností. Naproti tomu byť

zodpovedný a súčasne konať transparentne vyjadruje poskytovanie reportov zainteresovaným

skupinám v zrozumiteľnej podobe, včas a otvorene a dať im primeranú moc. (CROWTHER, et al.,

2008)

1.5 KONCEPTY SZP

V súvislosti so SZP existuje viac konceptov, ktoré napĺňajú filozofiu spoločenskej

zodpovednosti.

Na tomto mieste stručne spomenieme najznámejšie z nich:

CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY – spoločenská zodpovednosť podnikov (klasické

SZP) – dobrovoľný kontinuálny záväzok organizácie správať sa v rámci svojho fungovania

zodpovedne k prostrediu a spoločnosti, v rozsahu ktorých podnikajú

CORPORATE SOCIAL RESPONSIVENESS– spoločenská vnímavosť podnikov – na rozdiel

od CSR 1 ponúka konkrétnu stratégiu reagovania na konkrétny spoločenský problém,

CORPORATE SOCIAL PERFORMANCE– spoločenské správanie sa a vystupovanie

podnikov – predstavuje konkrétnu reakciu podniku na identifikované problémy,

CORPORATE CITIZENSHIP – podnikové občianstvo – správanie sa v komunite ako „dobrý

občan“,

CORPORATE SUSTAINABILITY – podniková udržateľnosť – z pohľadu záujmu verejnosti

na tom, aby bola dostatočne informovaná najmä o praktikách podnikov v oblasti vykonávania

činností smerujúcich k udržateľnému rozvoju,

26

CORPRATE ETHICS – podniková etika – sústreďuje sa na morálne aspekty správania sa

jednotlivcov a skupín v rámci podniku,

CORPORATE SOCIAL INVESTMENT – spoločenské investovanie podniku – zaoberá sa

investíciou peňazí, času alebo ľudského kapitálu do miestnych neziskových organizácií

s cieľom riešiť významné sociálne problémy,

SOCIALLY RESPONSIBLE INVESTMENT – spoločensky zodpovedné investovanie –

investovanie s dôrazom na integráciu podnikových a spoločenských záujmov. (ZELENÝ,

2008)

1.6 VÝHODY SPOLOČENSKEJ ZODPOVEDNOSTI PRE FIRMU

SZP predstavuje mnohé výhody aj pre samotnú firmu. Podľa časopisu Forbes sú to

nasledovné: inovácie, šetrenie nákladov, odlíšenie značky, myslenie v dlhodobom horizonte,

zaujatie a zapojenie zákazníkov a zamestnancov. (EPSTEIN-REEVES, 2012)

Európska Komisia spomína zvýšenie reputácie firmy a produktivity práce

zamestnancov. (EURÓPSKA KOMISIA, 2004)

Príklad inovácie je prípad spoločnosti Unilever, ktorej sa podarilo inovovať nové produkty ako

vlasový kondicionér, ktorý používa menej vody. Bez udržateľnosti by úsilie o výskum a vývoj

spoločnosti neviedlo k takému produktu. (EPSTEIN-REEVES, 2012)

Šetrenie nákladov môže predstavovať napr. používanie menej obalov, alebo menej

energie. Spoločnosť General Mills podľa svojej správy o SZP z roku 2011 po nainštalovaní

zariadení monitorovacích energiu na niekoľkých miestach svojich zariadení ušetrila 600 000

USD. (EPSTEIN-REEVES, 2012)

Spoločnosť Timbaland úspešne využila odlíšenie značky za pomoci SZP a podarilo sa

jej včleniť hodnoty spoločnosti do svojho business modelu. Príklad vojny medzi Coca-Colou

a Pepsi však ukazuje, že nie vždy to s odlíšením značky ide tak jednoducho (obe spoločnosti

nasledujú stratégie nulovej spotreby vody a ponúkajú fľaše vyrobené z udržateľných

materiálov). (EPSTEIN-REEVES, 2012)

Myslenie v dlhodobom horizonte znamená posun od znepokojovania sa o finančné

výsledky nasledovného fiškálneho kvartálu k tomu, aké majú dopad dnešné obchodné

rozhodnutia na finančné a sociálne výsledky o 10 rokov. (EPSTEIN-REEVES, 2012)

27

Použitie SZP môže pomôcť zaujať vašich zákazníkov novými spôsobmi. Spoločnosť

Walmart viedla v roku 2008 reklamnú kampaň na zvýšenie povedomia o životnom prostredí

v procese výberu produktov spotrebiteľmi. (EPSTEIN-REEVES, 2012)

Príkladom zapojenia zamestnancov môže byť spoločnosť Sara Lee, ktorá vytvorila

globálnu Pracovnú skupinu pre udržateľnosť s cieľom pomôcť vytvoriť stratégiu

udržateľnosti. Spoločnosť Solo Cup vytvorila Akčnú sieť udržateľnosti na zapojenie

zamestnancov do služieb pre komunitu zameraných na firemné priority SZP. (EPSTEIN-

REEVES, 2012)

Zodpovedný prístup v manažovaní ľudských zdrojov, kontrola kvality produktov

a environmentálnych štandardov môže firmu chrániť pred nákladnými súdnymi spormi

a z toho vyplývajúceho poškodenia firemného mena/značky. Spotrebitelia radi uprednostňujú

firmy, o ktorých vedia, že sa riadia pravidlami SZP, čo zvyšuje zisk firmy. Tlak vyvíjaný

na efektívne využívanie zdrojov pomáha znižovať náklady. SZP tiež zvyšuje dlhodobý

potenciál firmy vďaka faktorom ako sú motivácia zamestnancov pracovať v danej organizácii,

priazeň miestnych obyvateľov a samosprávy. SZP stimulovaním inovatívneho myslenia

a postupov riadenia podporuje inováciu. SZP pomáha firmám udržať si legitimitu, pomáha pri

budovaní dôvery a značky. SZP umožňuje lepší manažment ľudských zdrojov prostriedkami

ako sú prístup k odmeňovaniu, zosúladenie pracovného a súkromného času, kariérny prístup,

tréningy a vzdelávanie, či politika boja proti diskriminácií. Investičné fondy si radšej vyberajú

príležitosti podľa finančných, ekonomických, sociálnych, environmentálnych a etických

faktorov, pretože kritéria SZP pre nich znamenajú istoty a bezpečnosť trvalej udržateľnosti

firmy – SZP teda zvyšuje aj investičnú atraktívnosť firmy. (TOKÁROVÁ, et al., 2012)

1.7 UDRŽATEĽNÝ MARKETING

Udržateľný marketing je koncept, ktorý úzko súvisí so SZP, nakoľko zdieľa so SZP podobné

ciele a princípy.

Je definovaný ako „proces plánovania, implementácie a

kontroly vo vytváraní, oceňovaní, distribúcií a propagovaní produktu takým spôsobom, ktorý

vyhovuje týmto trom kritériám:

• Uspokoja sa potreby zákazníkov

28

• Dosiahnu sa strategické ciele organizácie

• Tieto procesy sú kompatibilné s ekosystémami (FULLER, 1999)

Je jasné, že tieto ciele si vyžadujú zvýšené a predovšetkým nové nároky kladené

na marketingových pracovníkov.

Marketingoví manažéri v súčasnosti musia riešiť zložité rozhodnutia, pokiaľ chcú, aby

koncept udržateľného marketingového manažmentu bol uplatňovaný na úrovni celej

organizácie:

• uspokojovať potreby a obsluhovať zákazníkov s požadovanou úrovňou zisku;

a zároveň

• udržať súlad medzi potrebami a prianiami zákazníkov a prospechom celej

spoločnosti (BARTÁKOVÁ, a iní, 2012)

V Tabuľke 1.1 uvádzame porovnanie udržateľného marketingu s tradičnou trhovou orientáciou a makromarketingom. Tabuľka 1.7.1: Porovnanie trhovej orientácie, udržateľného marketingu a makromarketingu. (VASILOVÁ,

2010)

Trhová orientácia Udržateľný marketing Makromarketing

Ciele

Maximalizácia zisku, maximalizácia trhového podielu, uspokojenie potrieb spotrebiteľa

Generovanie dlhodobých pozitívnych výsledkov v ekonomickej, sociálnej a ekologickej oblasti

Pochopenie marketingových systémov, ich dopadu na spoločnosť, hospodárstvo a tiež dopadu spoločenských zmien na marketingové systémy

Stratégie

Využívanie zberu a systematizovania informácií o trhu s cieľom tvorby efektívnych konkurenčných stratégií

Aplikácie sociálne a ekologicky zodpovedných hodnotových systémov na úroveň marketingového riadenia

Využitie funkčných mechanizmov, ktoré smerujú marketingové procesy k uspokojeniu čo najväčšieho počtu subjektov

Tradičný marketing sa tak v minulosti ako aj dnes orientuje na uspokojovanie

zákazníckych potrieb k ich spokojnosti pri súčasnom dosahovaní istého stupňa ziskovosti

na strane firmy. S jeho rozvojom však prišla aj spoločenská kritika odbornej verejnosti aj

niektorých marketingových manažérov (počiatky v 60.rokoch 20. stor.), ktorá hovorila

o mnohých marketingových aktivitách škodiacich zákazníkom, ostatným organizáciám

na trhu, ako aj spoločnosti. Odpoveďou na tieto výzvy bol vznik rôznych iných konceptov

marketingu, ktoré sa kládli dôraz na ekologické vplyvy a zdravie obyvateľstva.

(PAJTINKOVÁ-BARTÁKOVÁ, 2012)

29

Rozdiely medzi udržateľným marketingom a ostatnými konceptmi sú znázornené

v Tabuľke XX, v ktorých sú jednotlivé koncepty konfrontované s rôznymi kritériami,

napríklad mierou integrácie udržateľnosti, typu organizácie, v ktorom je implementácia

konceptu najvhodnejšia, finančnými, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi (vždy

s ohľadom na dlhodobé hľadisko). (PAJTINKOVÁ-BARTÁKOVÁ, 2012)

Tabuľka 1.7.2: Udržateľný marketing a ostatné koncepty (PAJTINKOVÁ-BARTÁKO VÁ, 2012)

Ciele Koncept Finančné/Ekonomické Sociálne Environmentálne Rast/Zisk Kontinuita

z dlhodobého hľadiska

Spravodlivá distribúcia zdrojov, prosperita spoločnosti, zmenšovanie chudoby

Čiastkové ciele založené na konkrétnych témach (napr. zákaz detskej práce)

Ekologická obnova z dlhodobého hľadiska, produktivita zdrojov

Čiastkové ciele založené na konkrétnych témach (napr. šetrenie energií)

Udržateľnosť X X X Udržateľný Rozvoj

X X X

Udržateľný marketingový manažment

X X X

Zelený marketing

X X

Sociálny marketing

X X X

Neziskový marketing

X X X

Sociálne podnikanie

X X X (trend)

Spoločenská Zodpovednosť

X X X

Spoločenská udržateľnosť

X X X

30

2 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V BLÍZKOM ZAHRANI ČÍ

V tejto kapitole sa pozrieme na existujúce záverečné práce venované problematike

podobnej tej, na ktorú je zameraná táto práca. Problematike SZP je venované veľké množstvo

prác, preto som vybrala len tie najzaujímavejšie.

V diplomovej práci Spoločensky zodpovedné podnikanie s aplikáciou na TATRA

BANKU, a.s. autor podrobne skúma aplikáciu SZP na jednom konkrétnom subjekte –

Tatrabanke. (JANKAJ, 2008)

V diplomovej práci Spoločensky zodpovedné podnikanie na Slovensku a jeho podpora

Európskou úniou sa autorka venuje teoretickým základom SZP a podpore SZP zo strany

inštitúcií SR a EÚ. (RUSNOKOVÁ, 2011)

V diplomovej práci Spoločenská zodpovednosť podnikov a firemná filantropia sa

autorka špecifickej časti SZP – firemnej filantropii na príklade slovenských firiem.

(ORLOVSKÁ, 2008)

V diplomovej práci Analýza CSR v energetickom sektore sa autor venuje SZP v oblasti

energetiky na príkladoch globálnej a regionálnej firmy. (SÝKORA, 2013)

V diplomovej práci Spoločensky zodpovedné podnikanie bánk sa autorka venuje SZP

v bankovej oblasti na prípadovej štúdii banky VÚB. (KUŠNÍROVÁ, 2011)

V diplomovej práci Spoločensky zodpovedné podnikanie sa autorka zameriava na stav

informovanosti slovenských podnikateľských subjektov o koncepte SZP. (HAŠKOVÁ, 2012)

V diplomovej práci Spoločensky zodpovedné podnikanie v leteckých spoločnostiach sa

autorka zameriava špecificky na implementáciu SZP v oblasti leteckých spoločností a skúma

napr. spoločnosti Ryanair a Norwegian Airlines. (RUŽIČKOVÁ, 2014)

V našej diplomovej práci sa zameriame na implementáciu SZP v IT sektore

na Slovensku na vzorke štyroch vybraných informatických spoločností líšiacich sa veľkosťou

aj pôvodom. Rovnako sa zameriame aj na záujem zamestnancov v slovenskom IT sektore

o prvky SZP.

31

3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

Vybrali sme 4 firmy zo slovenského IT segmentu líšiace sa veľkosťou a skúmali sme,

či a do akej miery implementujú SZP. Výskum sme vykonávali formou vyplnenia dotazníka

zástupcami jednotlivých firiem.

Ďalej sme skúmali záujem potenciálnych zamestnancov o prvky a zodpovednosti SZP

implementované vo firme pri výbere nového zamestnania. Výskum sme realizovali formou

dotazníka, ktorí vypĺňali zamestnanci z IT segmentu.

Na nasledovných stranách by sme chceli predstaviť skúmané IT firmy.

3.1 SLOVNÍČEK ZÁKLADNÝCH POJMOV

V profiloch jednotlivých firiem budeme spomínať niektoré pojmy, ktoré nemusia byť zrejmé

pre čitateľa. Preto tu uvádzame ich prehľad aj s vysvetlením.

Outsourcing = bodyleasing – zmluvné alokovanie IT špecialistu pre projekt zákazníka (často

aj s fyzickým presunutím špecialistu do sídla klienta)

Consulting – disciplína zameraná na poradenstvo spoločnostiam, ako použiť informačné

technológie tak, aby najlepšie vyhovovalo ich obchodným cieľom

Aplikačný server – počítačový program, ktorý poskytuje životný priestor pre skupinu

internetových aplikácií

Mobilná aplikácia – aplikácia, ktorá funguje na mobilných telefónoch typu smartphone

(obvyke s operačným systémom Android, iOS, alebo Windows Phone)

32

3.2 PROFILY FIRIEM

3.2.1 Softec

Spoločnosť Softec s.r.o. vznikla v roku 1990. Jej primárnou orientáciou je

poskytovanie IT služieb a konzultácií, ako aj tvorba a nasadzovanie riešení komplexných

integrovaných informačných systémov. (SOFTEC, 2015)

Zakladatelia Softecu Aleš Mičovský a Anton Scheber pochádzajú z akademického

prostredia výskumu a založenie spoločnosti Softec bolo z núdze cnosť. Ak chceli výskumníci

z výpočtových stredísk pokračovať vo svojej práci aj po Nežnej revolúcii, keď sa výskumné

ústavy rozpadali, museli začať podnikať. /clanok v tyzdni/

Spoločnosť Softec je aktívna v odbore bankovníctva, poisťovníctva, štátnej správy,

priemyslu a telekomunikácií, a to už v desiatich európskych krajinách. Ťažiskom činnosti

Softecu je poradenstvo v oblasti informačných systémov (consulting), analýza, návrh a vývoj

komplexných IT riešení na mieru, systémová integrácia, dlhodobá údržba dodaných riešení

a outsourcing. (SOFTEC, 2015)

Medzi klientov tejto spoločnosti patrí z oblasti bankovníctva a poisťovníctva patrí

Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., Česká pojišťovna, a.s. (ČR), Česká asociace pojišťoven

(ČR), Česká spořitelna, a.s. (ČR), Českomoravská stavební spořitelna a.s. (ČR), ČSOB Banka

a.s. (ČR), ČSOB poisťovňa a.s., Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Global Payment Europe

(ČR), ING Bank Slovensko, Komerční banka a.s. (ČR), PPF banka, a.s. (ČR), Raiffeisenbank

a.s. (ČR), Raiffeisen finanční poradenství, a.s (ČR), Raiffeisen stavební spořitelna a.s. (ČR),

Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s., banky a poisťovne skupiny Vienna Insurance,

UNIQA Asigurari S.A., Sberbank CZ, a.s. (Volksbank, ČR), Sberbank Slovensko, a.s.

(Volksbank), VÚB banka, a.s. (Rumunsko). (SOFTEC, 2015)

Medzi klientov z oblasti maklérstva patria Aquel Credit s.r.o. (ČR), CAPITOL, a.s.,

EFCON s.r.o., KAPITOL pojišťovací a finanční poradenství, a.s. (ČR), ROYALVISION s.r.o.

(ČR), OVB Allfinanz Slovensko, a.s. (SOFTEC, 2015)

V oblasti telekomunikácií sú to spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Slovak Telekom,

a.s. (T-Mobile Slovensko, a.s.) a Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. (SOFTEC, 2015)

Softec pracuje aj pre slovenskú verejnú správu - Ministerstvo pôdohospodárstva SR,

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy,

Mestský úrad Trnava, Národné centrum zdravotníckych informácií, Slovenská správa ciest,

33

Sociálna poisťovňa, Státní zdravotní ústav ČR, (ČR) Štatistický úrad SR, Ústredie práce,

sociálnych vecí a rodiny SR, Úrad verejného zdravotníctva, Ministerstvo vnútra SR,

Všeobecná zdravotná poisťovňa. (SOFTEC, 2015)

V oblasti energetiky a priemyslu patria medzi klientov Softecu spoločnosti Slovenský

plynárenský priemysel a.s., Západoslovenská energetika a.s. (člen skupiny E.ON),

Stredoslovenská energetika a.s., E.ON Česká republika s.r.o., Doprastav, a.s., SIBAMAC, a.s.,

ŽELOS, spol. s r.o. (SOFTEC, 2015)

Spoločnosť Softec zaviedla na svojich projektoch integrovaný systém manažérstva,

ktorý potvrdila v roku 2000 certifikácia ISO 9001 a neskôr v 2012 novšia verzia ISO

9001:2008. Z pohľadu bezpečnosti informácií je dôležitý systém manažérstva informačnej

bezpečnosti podľa normy ISO/IEC 27001:2005 pre oblasť riadenia projektov, návrh, vývoj,

integráciu, zavedenie a údržbu informačných systémov, konzultačné služby v oblasti

informačných systémov. (SOFTEC, 2015)

Medzi významné ocenenia firmy patrí titul IT firma roku 2012 a druhý najlepší

zamestnávateľ v IT v štúdií Najlepší zamestnávatelia Slovenska 2009 od spoločnosti Hewitt.

Spoločnosť Softec má asi 300 zamestnancov a pod hlavičkou Softec Group zastrešuje

3 samostatné firmy, ktoré spájajú rovnaké vízie a hodnoty. Ide o firmy Softec, s.r.o

s pobočkami v Bratislave, Žiline a Prievidzi., Softec CZ, s.r.o. v Prahe a Centaur, a.s.

v Bratislave. (SOFTEC, 2015)

Spoločnosť Softec má jednoznačne zadefinované aj hodnoty, poslanie a víziu

spoločnosti.

HODNOTY

• Rozumieme potrebám zákazníka a pomáhame mu ich naplniť.

• Správame sa férovo a uprednostňujeme vzájomne výhodné riešenia.

• Podporujeme osobnú angažovanosť, proaktivitu a kreativitu a vytvárame pre ne

priestor.

• Našu profesionalitu rozvíjame systematickým vzdelávaním a zdieľaním vedomostí.

• Vytvárame pozitívnu tímovú atmosféru a navzájom sa podporujeme.

34

POSLANIE

Baví nás rozvíjať sa a tvoriť tak, aby sme boli užitoční pre tých,

ktorí hľadajú priestor byť užitoční pre iných.

VÍZIA

Formou služieb poskytujeme kastomizovateľné riešenia podporujúce

kľúčové biznis procesy zákazníkov.

(SOFTEC, 2015)

Spoločnosť Softec každoročne organizuje odbornú IT konferenciu SOFTECON,

na ktorú pozýva významné osobnosti slovenskej IT sféry. (SOFTEC, 2015)

Softec dbá aj na rozvoj a vzdelávanie svojich zamestnancov. Má veľmi prepracovaný

interný vzdelávací systém, v ktorom združuje expertov na jednu technológiu v rámci tzv.

Expertných centier. Tieto centrá pravidelne organizujú odborné prednášky s cieľom podeliť sa

o know-how a skúsenosti z projektov s ďalšími kolegami. Softec rovnako podporuje aj

získavanie odborných certifikátov pre svojich zamestnancov. (SOFTEC, 2015)

Spoločnosť Softec vyvinula v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť

(SGI) aj známu mobilnú aplikáciu Odkaz pre starostu pre smartphony s iOS a Androidom,

ktorá slúži na nahlasovanie problémov v okolí bydliska ľudí. Podnety sú komunikované

so samosprávou a ich riešenie tak je pod drobnohľadom verejnosti. (SGI, 2015)

35

3.2.2 QBSW

QBSW a.s. je softvérový dom, ktorý sa zaoberá vývojom softvérových riešení

na mieru, dodávkou informačných systémov pre riadenie verejných a podnikových financií,

vývoj mobilných a internetových aplikácií a IT consulting a outsourcing. Dodáva komplexné

riešenia v oblasti analýzy, návrhu, tvorby a integrácie informačných systémov. Názov firmy je

skratka anglického Quality Business SoftWare. Spoločnosť vznikla v roku 2000 a zameriava

sa na oblasti bankovníctva, poisťovníctva, telekomunikácíí, stavebníctva a priemyslu. QBSW

v súčasnosti zamestnáva asi 100 ľudí. (QBSW, 2015)

Medzi klientov QBSW patria napr. Transpetrol, a.s., Váhostav – SK, a.s., Štátna

pokladnica, Hewlett-Packard Slovakia, Tatrabanka, Štátna pokladnice Srbskej republiky.

(QBSW, 2015)

QBSW poskytuje svojim klientom know-how v operačných systémoch Windows,

Linux, HP-UX, databázových systémoch Oracle DB 12c, MS SQL Server, PostgreSQL,

Mongo DB, aplikačných serveroch Oracle WebLogic, IBM WebSphere, JBoss a Apache

Tomcat, programovacích jazykoch Java, JavaScript, (D)HTML, CSS, XML, JSON, PL/SQL,

ASP.NET a MS Visual C++ a ich podporných technológiach. Spoločnosť sa venuje aj vývoju

mobilných aplikácií pre platformy Android, iOS a Appcelerator Titanium. (QBSW, 2015)

Spoločnosť má zavedený integrovaný systém manažérstva kvality, ktorý garantuje

norma ISO 9001:2008 pre manažérstvo kvality, ISO 10006:2003 pre manažérstvo kvality

v projektovom riadení, ISO/IEC 20000-1:2011 pre riadenie IT služieb, ISO 27001:2005

pre manažérstvo informačnej bezpečnosti a ISO 14001:2004 pre environmentálne

manažérstvo. (QBSW, 2015)

Najnovšia technologická oblasť, ktorej sa QBSW začala venovať, sú mobilné

aplikácie. Za účelom vnútropodnikového riadenia firma vyvinula mobilné aplikácie

mConstruction Manager, či IncControl. Aplikácia mConstruction Manager slúži podporu,

manažment a monitoring postupov prác pri procesoch výstavby, zatiaľčo IncControl je určená

na riadenie procesov kontroly infraštruktúry spoločnosti Transpetrol, nahlasovanie incidentov

prostredníctvom mobilnej aplikácie a evidenciu všetkých kontrol, nahlásených incidentov

36

a ich stavov vo webovej aplikácii. QBSW plne využíva možnosti, ktoré smartphony

používajú, nakoľko využíva aj fotoaparát, GPS, či akcelerometer . (QBSW, 2015)

QBSW vytvorilo aj také nezvyčajné mobilné aplikácie, ako je správa servisných

prehliadok a opravy auta a nahlásenia nehody. Takéto aplikácie boli vyvinuté pre klientov

PPC TEAM plus s.r.o. a Mercedes-Benz Slovakia s.r.o. (QBSW, 2015)

Spoločnosť QBSW je jednou z prvých spoločností na Slovensku, ktorá vyvíja aplikáciu

pre „inteligentné okuliare“ Google Glass. Pracovníci spoločnosti ukázali návštevníkom

kongresu ITAPA 2014 na Google Glass aplikáciu City Monitor, ktorá už funguje aj na

mobilných zariadeniach. Aplikácia City Monitor slúži na nahlasovanie nedostatkov

samospráve a úspešne funguje napr. v mestách Bratislava, Nitra a Košice. (QBSW, 2014)

QBSW prenikla aj do ďalekej Argentíny, keď sa jej podarilo predať aplikáciu City

Monitor ako Cuidemos La Cuidad mestu Bahía Blanca. Aplikácia poskytuje rovnakú

funkcionalitu ak slovenský City Monitor. Vývojári QBSW nedávno aplikáciu redizajnovali

a okrem slovenského jazyka vytvorili aj anglickú a španielsku mutáciu. (QBSW, 2014)

37

3.2.3 Accenture

Accenture je globálna spoločnosť ktorá poskytuje odborné služby v oblasti

manažérskeho poradenstva, informačno-komunikačných technológií a outsourcingu.

Na Slovensku zamestnáva asi 1100 zamestnancov. (ACCENTURE, 2015)

Spoločnosť Accenture vstúpila na slovenský trh v roku 1992. K „tradičným“ službám

v oblasti manažérskeho poradenstva a systémovej integrácie pribudlo v Bratislave od roku

2002 aj strategické technologické centrum, ktoré poskytuje široké spektrum služieb v oblasti

správy a vývoja informačných systémov pre klientov z celého sveta. Od roku 2004

prevádzkuje spoločnosť v Bratislave taktiež aj centrum pre outsourcing podnikových

procesov. Obe bratislavské centrá sú významnou súčasťou globálnej siete spoločnosti

Accenture (Global Delivery Network), ktorá zahŕňa viac ako 40 dodávateľských centier

na celom svete. Pri realizácii svojich aktivít nemala spoločnosť Accenture žiadnu podporu

zo strany štátnych inštitúcií vo forme investičných stimulov. (TREND, 2005)

Accenture sa orientuje na oblasti telekomunikácií, médií a technológií, finančných

služieb, zdravotníctva a štátnej správy (na Slovensku nie), výrobných podnikov a energetiky

a prírodných zdrojov. (ACCENTURE, 2015)

Medzi klientov Accenture patrí mnoho spoločností a štátnych organizácií na celom

svete, napríklad výrobca motorov ITP zo Španielska, South American Telecom, Shell,

Telecom Italia, London Police Force, Dow Chemical, Coop Italia, Australian Defence Force,

Lufthansa, Max Bögl, mesto Londýn a Vodafone Italy. (ACCENTURE, 2015)

Accenture poskytuje know-how v oblasti vývoja IT v mnohých technológiach, napr.

Java, .NET, SalesForce, SAP+ABAP, SharePoint, Siebel, PL/SQL. (ACCENTURE, 2015)

38

3.2.4 iSW

Spoločnosť iSW s.r.o. sa orientuje hlavne na vývoj databázových informačných

systémov, ako napr. CRM, fakturačné, riadiace a skladové systémy. Okrem tejto činnosti sa

venuje aj IT consultingu, bodyleasingu IT špecialistov, testovaniu, analýze a dodávke

komplexných informačných systémov prevažne v oblasti bankovníctva a stredne veľkých

podnikov. (DOROVSKÝ, 2015)

iSW ponúka know-how v technológiách softvérového vývoja Java, Swing, JSP, SQL,

PHP, C, C++, C# / .NET a Adobe Flex. Spoločnosť tiež poskytuje služby v oblasti správy

počítačových sietí a serverov Windows a Linux. (ISW, 2015)

iSW vzniklo v roku 2011 v Žiline. Zakladateľ Michal Dorovský k okolnostiam vzniku

firmy: “Vzhľadom na moju povahu som už nedokázal byť riadený v rámci veľkej IT

spoločnosti. Chcel som si dokázať, že dokážem riadiť a dodávať software efektívnejšie,

kvalitnejšie a rýchlejšie. Našimi prvými klientmi sa stali malé spoločnosti zo Žiliny, ktorým

sme dodávali informačné systémy na mieru. Neskôr vzhľadom na moje dlhoročné pôsobenie

v bankovníctve logicky pribudli medzi zákazníkov najväčšie slovenské banky.“ V súčasnosti

iSW tvorí tím 12 interných zamestnancov a niekoľko externých spolupracovníkov.

(DOROVSKÝ, 2015)

Medzi klientov spoločnosti patrí Tatrabanka, a.s., Gryf, s.r.o., MHH, s.r.o., Hewlett-

Packard Slovakia a Slovenská sporiteľna. (ISW, 2015)

Produkt, na ktorý je spoločnosť iSW najviac hrdá, je Web portál pre DDS Tatrabanky.

Tento portál poskytuje prezentačnú, integračnú a back-endovú službu pre klientov DDS

Tatrabanky. (DOROVSKÝ, 2015)

39

4 PRIESKUM IMPLEMENTÁCIE KONCEPTU SPOLOČENSKY ZODPVEDNÉHO PODNIKANIA IT SPOLOČNOSŤAMI NA SLOVENSKOM TRHU

Táto kapitola našej práce sa venuje zmapovaniu implementácie SZP spoločnosťami,

ktoré sme predstavili v predchádzajúcej kapitole. Výskum sa uskutočnil začiatkom roku 2015 a na vzorke IT spoločností na slovenskom trhu (Accenture, QBSW, Softec, ISW).

Stanovili sme určité hypotézy týkajúce sa vzťahu medzi veľkosťou firmy a stupňom implementácie konceptu SZP.

1. Čím väčšia firma, tým viac prvkov SZP implementuje 2. Najviac prvkov SZP implementovaných firmami patrí do etických

zodpovedností 3. Zahraničné spoločnosti implementujú viac prvkov SZP ako slovenské.

Zvolenou metódou výskumu bolo kladenie otázok formou dotazníku zástupcov HR/PR oddelení jednotlivých spoločností. Dotazník obsahuje 3 otázky, v ktorých sa zisťujú konkrétne prvky SZP implementované spoločnosťou zoskupené podľa environmentálnej, etickej a filantropickej zodpovednosti.

Vzor dotazníku tvorí prílohu A tejto práce.

4.1 ANALÝZA ODPOVEDÍ RESPONDENTOV

Otázka č. 1: Vek firmy?

Najstaršia firma z nášho prieskumu je Softec s vekom 25 rokov, nasleduje Accenture s vekom 23 rokov (pôsobenie na Slovensku), QBSW s vekom 15 rokov a iSW s vekom 4 roky.

40

Graf 4.1.1: Vek spoločností

Otázka č. 2: Počet zamestnancov?

Najviac zamestnancov má Accenture, ktoré má na Slovensku 1100 zamestnancov. Nasleduje Softec s 300 zamestnancami, QBSW so 100 a ISW s 12 zamestnancami.

Graf 4.1.2: Počet zamestnancov spoločností

Otázka č. 3: Ktoré konkrétne prvky filantropickej zodpovednosti konceptu Spoločensky zodpovedného podnikania používate vo Vašej firme?

Porovnanie sme realizovali zrátaním všetkých prvkov filantropickej zodpovednosti, ktoré jednotlivé firmy implementovali.

0

5

10

15

20

25

30

Softec Accenture QBSW ISW

Vek

Vek

0

200

400

600

800

1000

1200

Softec Accenture QBSW ISW

Počet zamestnancov

Počet zamestnancov

41

Graf 4.1.3: Počet prvkov filantropickej zodpovednosti SZP pri spoločnostiach

Otázka č.4: Ktoré konkrétne prvky environmentálnej zodpovednosti konceptu Spoločensky zodpovedného podnikania používate vo Vašej firme?

Porovnanie sme realizovali zrátaním všetkých prvkov environmentálnej zodpovednosti, ktoré jednotlivé firmy implementovali.

Graf 4.1.4: Počet prvkov environmentálnej zodpovednosti SZP pri spoločnostiach

Otázka č.5: Ktoré konkrétne prvky etickej zodpovednosti konceptu Spoločensky zodpovedného podnikania používate vo Vašej firme?

0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

3,5

Softec Accenture QBSW ISW

Počet prvkov filantropickej

zodpovednosti SZP

Počet prvkov

filantropickej

zodpovednosti SZP

0

1

2

3

4

5

6

7

Softec Accenture QBSW ISW

Počet prvkov environmenálnej

zodpovednosti SZP

Počet prvkov

environmenálnej

zodpovednosti SZP

42

Porovnanie sme realizovali zrátaním všetkých prvkov etickej zodpovednosti, ktoré jednotlivé firmy implementovali.

Graf 4.1.5: Počet prvkov etickej zodpovednosti SZP pri spoločnostiach

Tabuľka 4.1.1: Implementované prvky SZP

Softec Accenture QBSW iSW Environmentálne zodpovednosti SZP

separovanie odpadu X X X X podpora ekologickej aktivity (vysádzanie stromov...)

kancelárske potreby z recyklovaných materiálov

X X

preferovanie produktov a technológií ktoré sú šetrné k životnému prostrediu (napr. HDD WD Green)

X X

umývačka riadu vo firme (šetrenie vody...)

X X X X

podpora zamestnancov v bicyklovej doprave (stojany na bicykle...)

X X X

spotrebiče šetrné k životnému prostrediu (malý odber)

X X X

sanitárne zariadenia šetrné k životnému prostrediu

X X

Etické zodpovednosti SZP pohyblivá pracovná doba X X X X darčekové poukážky X X X navýšená cena stravných lístkov X X X

0

5

10

15

20

25

Počet prvkov etickej zodpovednosti

SZP

Počet prvkov etickej

zodpovednosti SZP

43

zľavy na plaváreň/saunu/wellness X X zľavy na športové aktivity (fitness centrum, ihriská...)

X X

zľavová karta pre zamestnancov X nanuky/ovocie/koláče počas roka zadarmo

X X

finančný bonus pri narodení dieťaťa

X X X X

finančný bonus pri vstupe do manželstva

X X X

doplácanie materskej (časová zložka/navýšenie čiastky)

X

príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (3.pilier)

X X

príspevok na životné poistenie X príspevok na dobu práceneschopnosti

X

príspevok/preplatenie/poskytnutie odborného vzdelávania zamestnanca

X X X X

príspevok/preplatenie/poskytnutie jazykového vzdelávania zamestnanca

X X X

zľavy na školky/jasle X zľavy na kurzy pre zamestnanca X X zľavy na detské tábory X zľavy na detský kútik X organizovanie detského tábora firmou

X

detský kútik zadarmo pre deti zamestnancov

možnosť práce z domu X X X X vianočné darčeky X X X X vianočné prémie X pridané ďalšie dni dovolenky nad rámec zákona

X X

Mikuláš pre deti X X Systém výhod kafetéria X X

Filantropické zodpovednosti SZP prispievanie na UNICEF pomoc rozvojovým krajinám podpora chránených dielní (kúpa darčekov zamestnancom, pečivo, ...)

X X X X

zber šatstva a hračiek pre deti v detských domovoch

X

zber šatstva pre ľudí bez domova X zber krmiva/diek pre zvieratá v útulkoch

44

Tabuľka 4.1.2: počet implementovaných prvkov SZP podľa zodpovedností

Softec Accenture QBSW ISW Počet prvkov

environmenálnej

zodpovednosti SZP

6 6 3 5

Počet prvkov etickej

zodpovednosti SZP

13 23 13 10

Počet prvkov

filantropickej

zodpovednosti SZP

1 3 1 1

4.2 ZHRNUTIE A INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV PRIESKUMU

Zo zistení prieskumu vyplynulo, že niektoré hypotézy boli potvrdené a iné vyvrátené.

Hypotéza 1: Čím väčšia firma, tým viac prvkov SZP implementuje

Túto hypotézu môžeme považovať za potvrdenú, nakoľko suverénne najviac prvkov SZP implementuje spoločnosť Accenture (6 + 23 + 3 = 32) s najväčším počtom zamestnancov. Za ňou nasledujú Softec (6 + 13 + 1= 20) a QBSW (3 + 13 + 1 = 17). Poradie uzatvára najmenšia spoločnosť ISW (5 + 10 + 1 = 16).

Hypotéza 2: Najviac prvkov SZP implementovaných firmami patrí do etických zodpovedností

Táto hypotéza sa potvrdila, nakoľko každá zo spoločností v prieskume implementuje najviac prvkov práve z oblasti etických zodpovedností SZP.

Hypotéza 3: Zahraničné spoločnosti implementujú viac prvkov SZP ako slovenské.

Táto hypotéza sa potvrdila, nakoľko zástupca zahraničných spoločností, Accenture, v súhrne prvkov SZP obsadil prvú priečku a predbehol ostatné 3 slovenské spoločnosti.

45

5 PRIESKUM ZÁUJMU POTENCIÁLNYCH ZAMESTNANCOV O PRVKY SPOLO ČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA PRI VÝBERE ZAMESTNÁVATE ĽA

Táto kapitola našej práce sa venuje zmapovaniu záujmu o prvky SZP potenciálnymi IT zamestnancami pri výbere nového zamestnávateľa. Výskum sa uskutočnil začiatkom roku 2015 a na vzorke 100 respondentov z IT sféry.

Stanovili sme hypotézy týkajúce sa vzťahu medzi zamestnancom a prvkami SZP.

1. Väčšina zamestnancov sa zaujíma najviac o etické zodpovednosti SZP 2. Čím vyššia mzda, tým väčší záujem o environmentálne zodpovednosti SZP 3. Čím vyšší vek, tým vyšší záujem o environmentálne a filantropické

zodpovednosti SZP 4. Najpopulárnejšie prvky (označené ako veľmi dôležité) etickej zodpovednosti

SZP sú zvýšená hodnota stravných lístkov, vianočné prémie, vianočné darčeky

Zvolenou metódou výskumu bolo pýtanie sa formou dotazníku zamestnancov pracujúcich v IT sektore. Dotazník obsahuje 5 otázok, jedná sa o otvorené, uzavreté a škálové otázky. Prvé 3 zisťujú základné informácie o respondentovi, zatiaľ čo v ďalších 2 zisťujeme záujem respondenta o konkrétne prvky a zodpovednosti SZP.

Dotazníky boli vyhodnocované prostredníctvom programu Statgraphic za použitia štandardných štatistických metód ako je priemer, medián, štandardná odchýlka, minimum, maximum, suma a ďalej napr. Kruskal-Wallisov test, či Chi-kvadrát.

Vzor dotazníku tvorí prílohu B tejto práce.

5.1 ANALÝZA ODPOVEDÍ RESPONDENTOV

Otázka č.1: Aký je Váš vek?

Väčšina respondentov (63,33 %) bola vo veku 25 – 30 rokov, druhou najpočetnejšou skupinou boli respondenti vo veku 20 – 25 rokov (16,67 %). Najmenej respondentov bolo vo veku menej ako 20 a viac ako 60 rokov (0 %) .

46

Graf 5.1.1: Vek respondentov

Otázka č. 2: Aké je Vaše pohlavie? Výrazná väčšina respondentov (76,67 %) boli muži. Otázka č. 3: Aká je výška Vašej mzdy? Väčšina respondentov (26,67 %) mala mzdu vo výške 1200 - 1500 EUR, druhou najpočetnejšou skupinou boli respondenti so mzdou 900 - 1200 EUR (20,00 %). Najmenej respondentov malo mzdu vo výške 2500 EUR a viac (3,33 %) .

47

Graf 5.1.2: Mzdy respondentov

Otázka č. 4: Ktoré konkrétne prvky zodpovedností konceptu Spoločensky zodpovedného podnikania sú pre Vás dôležité pri zvažovaní Vášho nového potenciálneho zamestnávateľa? Väčšina respondentov označila ako veľmi dôležité možnosť práce z domu (50 %), pohyblivú pracovnú dobu (50 %) a pridané ďalšie dni dovolenky nad rámec zákona (46,67 %). Ako nedôležité označilo najviac respondentov organizovanie detského tábora firmou (62.50%), zľavy na detské tábory (50 %) a zľavy na detský kútik (50 %). Výsledky tejto otázky uvádzame v Prílohe. Otázka č. 5: Ktoré zodpovednosti konceptu Spoločensky zodpovedného podnikania sú pre Vás najdôležitejšie pri zvažovaní Vášho nového potenciálneho zamestnávateľa? Väčšina respondentov označila ako najdôležitejšie etické zodpovednosti SZP (86,87 %).

5.2 ZHRNUTIE A INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV PRIESKUMU

Zo zistení prieskumu vyplynulo, že niektoré hypotézy boli potvrdené a iné vyvrátené.

Hypotéza 1: Väčšina zamestnancov považuje za najdôležitejšie etické zodpovednosti SZP

48

Táto hypotéza sa potvrdila, keďže 86,87 % respondentov považuje etické zodpovednosti SZP za najdôležitejšie.

Hypotéza 2: Čím vyššia mzda, tým väčší záujem o environmentálne zodpovednosti SZP

Táto hypotéza sa nepotvrdila, nakoľko skupina respondentov, ktorá označila environmentálne zodpovednosti SZP ako najdôležitejšie, bola z pohľadu mzdy heterogénna (900 - 1200 EUR, 1200 - 1500 EUR, 1500 - 2000 EUR). Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnievame, že preferovanie environmentálnej zodpovednosti SZP je skôr otázkou vnútorného presvedčenia a nesúvisí s výškou mzdy.

Hypotéza 3: Čím vyšší vek, tým vyšší záujem o environmentálne a filantropické zodpovednosti SZP

Táto hypotéza sa nepotvrdila, lebo túto koreláciu sme nenašli v našej vzorke. Filantropické zodpovednosti SZP nepovažoval za najdôležitejšie žiadny respondent, zatiaľ čo environmentálne považovali za dôležité 2 respondenti z vekovej kategórie 25 - 30 rokov a len 1 respondent z kategórie 30 - 40 rokov.

Hypotéza č. 4: Najpopulárnejšie prvky (označené ako veľmi dôležité) etickej zodpovednosti SZP sú zvýšená hodnota stravných lístkov, vianočné prémie, vianočné darčeky.

Táto hypotéza sa nepotvrdila, nakoľko žiaden zo spomenutých prvkov sa neobjavil medzi najčastejšie označenými prvkami ako veľmi dôležité.

49

6 ODPORÚČANIA VYPLÝVAJÚCE Z PRIESKUMOV

Z výsledkov prieskumu medzi zamestnancami vyplynulo, že zamestnanci majú

najväčší záujem o prvky etických zodpovedností SZP. Preto odporúčame IT spoločnostiam,

aby pri zavádzaní SZP preferovali práve prvky etických zodpovedností. Mohli by napr.

zaviesť dni dovolenky nad rámec zákona, finančné bonusy pri narodení dieťaťa, svadbe, ročné

odmeny, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na odborné, či jazykové

vzdelávanie.

Podpora vzdelávania zo strany spoločnosti môže spočívať v preplácaní skúšok

na získanie odborných certifikátov, školeniach organizovaných skúsenejšími kolegami

vo firme, či školiacimi firmami. Príkladom dobre organizovaného interného vzdelávania je

systém Expertných centier v spoločnosti Softec. Zamestnanci sú rozdelení nezávisle

od pracovného zaradenia na projekte podľa odbornej pôsobnosti do tzv. Expertných centier.

Jednotlivé expertné centrá sa pravidelne stretávajú na odborných seminároch, v ktorých si

zamestnanci navzájom zdieľajú skúsenosti z projektov a informácie o technológiách.

Vzdelávanie zamestnancov je výhodné aj pre samotnú spoločnosť, lebo tá si vytvára lepšie

kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú následne efektívnejší v práci na projektoch, alebo

komunikácii s klientom.

Napriek tomu, že zamestnanci neprejavili veľký záujem o prvky environmentálnych

zodpovedností SZP, myslíme si, že je vhodné zavedenie takýchto „zelených“ opatrení pre IT

firmy. Mnohé z nich nie sú ani finančne náročné a mohli by ich implementovať aj malé

a začínajúce firmy. K týmto opatreniam patrí napr. separovanie odpadu, umývačka riadu,

kancelárske potreby z recyklovaných materiálov, či preferovanie zeleného (úsporného)

hardware. Odmenou bude okrem zlepšenia verejného imidžu aj príspevok

k celospoločenskému úsiliu o ochranu životného prostredia.

S potešením môžeme skonštatovať, že všetky firmy v našom prieskume implementujú

prvky právnych zodpovedností, ako je korektné správanie v trhovom prostredí a boj proti

korupcii. Ako príklad zásadovosti uvádzame kroky spoločnosti Accenture, ktorá sa po zlých

skúsenostiach so slovenskými štátnymi zákazkami v 90.tych rokoch rozhodla prestať sa o ne

ďalej uchádzať. Dnes otvorene upozorňuje na nezdravé praktiky v tejto oblasti. Accenture má

dokonca špeciálne mechanizmy pre prípad porušovania etických pravidiel. Existujú telefónne

50

čísla a mailové adresy, kde každý môže poslať kedykoľvek udanie na kolegu alebo šéfa,

v prípade, ak si myslí, že koná neeticky alebo protizákonne. (ŠKODNÝ, 2006)

51

ZÁVER

V práci sme popísali SZP z teoretického hľadiska, pričom sme sa venovali

najdôležitejším definíciám a pojmom v tejto oblasti.

Ďalšia časť bola venovaná výskumu, ktorý sa skladal z dvoch častí. V prvej časti sme

zisťovali ktoré prvky SZP implementovali slovenské IT firmy a nakoľko je pre zamestnancov

z IT sektora dôležité či ich zamestnávatelia implementujú SZP.

Z výsledkov výskumu sme zistili, že zamestnanci najviac inklinujú k etickej

zodpovednosti. Domnievame sa, že je to vo väčšine prípadov spojené

so subjektívne neadekvátnym platovým ohodnotením. Zahraničné spoločnosti sú v porovnaní

so spoločnosťami pôsobiacimi na slovenskom trhu viac úspešné v implementácií konceptu

SZP.

Nezávisle od pôvodu spoločností (slovenské vs zahraničné) prevláda u všetkých

subjektov v našom prieskume príklon k etickým zodpovednostiam. Dôvodom je agresívny boj

o zamestnanca na trhu práce, pre ktorého sú tieto prvky SZP rozhodujúce pri výbere

zamestnania.

V neposlednom rade sme sa z výskumu dozvedeli, že vzdelávanie zamestnancov je

podstatné nielen pre samotného zamestnanca, ale aj pre firmu, bez ohľadu na jej veľkosť či

pôvod.

Do budúcnosti vidíme možnú príležitosť pre nadviazanie na túto prácu vo forme

skúmania potenciálne vznikajúcej firmy a následné skúmanie dopadu rôznych prvkov SZP

na zlepšenie pozície voči konkurencii, ako aj zvýšenie počtu klientov, či zvýšenie popularity

firmy.

52

BIBLIOGRAFIA

ACCENTURE Accenture webové sídlo [Online]. - 2015. - http://www.accenture.com/. ACKERMANN Fran a EDEN Colin Strategic Management of Stakeholders: Theory and Practice [Periodikum] // Long Range Planning. - [s.l.] : Elsevier, 2011. - 44. BARTÁKOVÁ G. P. a GUBÍNIOVÁ K. Udržatelný marketingový manažment [Kniha]. - Bratislava : IAM press, 2012. - s. s.36. - 1.vyd.. BOLLAPRAGADA P. The evolution of CSR [Online]. - http://thinkingshift.wordpress.com/2007/03/27/the-evolution-of-csr. BUKEROVÁ V. Zodpovedné podnikanie po novom [Online] // E-Profit. - 2013. - http://profit.etrend.sk/kariera/zodpovedne-podnikanie-po-novom.html. BUSSARD A. a kolektív Spoločenský zodpovedné podnikanie [Kniha]. - Bratislava : Nadácia Integra, 2005. - 1.vydanie. CARROLL A. B. The Pyramid of Corporate Social Responsibility [Periodikum] // Business Horizons. - 1991. - 4 : Zv. 34. - s. 42. CARROLL Archie B. A Three-Dimensional Conceptual Model of Corporate Performance [Časopis] // Academy of Management Review Vol. 4 No. 4. - október 1979. - s. 497-505. CROWTHER D. a ARAS G. Corporate social responsibility [Kniha]. - [s.l.] : Ventus Publishing ApS, 2008. - ISBN 978-87-7681-415-1. DOROVSKÝ Michal Rozhovor so zakladateľom spoločnosti iSW [Interview]. - Bratislava : [], 2015. EPSTEIN-REEVES James Six Reasons Companies Should Embrace CSR [Periodikum] // Forbes. - 2012. - http://www.forbes.com/sites/csr/2012/02/21/six-reasons-companies-should-embrace-csr/. EURÓPSKA KOMISIA Zbierka vybraných úspešných príkladov európskych malých a stredných podnikov [Kniha]. - 2004. - http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sustainable-business/files/responsible_entrepreneurship/doc/resp_entrep_sk.pdf. - ISBN 92-894-5481-4. FRIEDMAN Milton Capitalism and Freedom [Kniha]. - 1962. FRIEDMAN Milton, MACKEY John a RODGERS T. J. Rethinking the Social Responsibility of Business [Periodikum] // Reason. - 2005. - http://reason.com/archives/2005/10/01/rethinking-the-social-responsi. FULLER A.D. Sustainable Marketing: Managerial ecological issues [Kniha]. - London : Sage publications, 1999. - 1.vyd.. GROCHIM WikiMedia [Online]. - 2008. - http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Stakeholder_(en).png?uselang=estakeholders. HAŠKOVÁ P. Spoločensky zodpovedné podnikanie, Diplomová práca [Kniha]. - Bratislava : Ekonomická univerzita v Bratislave, 2012. http://www.iz.sk/ [Online] // Inštitút zamestnanosti. - 2014. ISW s.r.o. [Online] // webové sídlo ISW s.r.o.. - 2015. - https://www.isw.sk/. JANKAJ M. Spoločensky zodpovedné podnikanie s aplikáiciou na TATRA BANKU, a.s., Diplomová práca [Kniha]. - Bratislava : Ekonomická univerzita v Bratislave, 2008. KOTLER Philip a KELLER K.L. Marketing Management [Kniha]. - New York : Pearson, 2004. - s. 634-635. KOTLER Philip a LEE Nancy Corporate Social Responsibility [Konferencia]. - 2005.

53

KUŠNÍROVÁ J. Spoločensky zodpovedné podnikanie bánk, Diplomová práca [Kniha]. - Praha : Bankovní institut Praha, 2011. ORLOVSKÁ M. Spoločenská zodpovednosť podnikov a firemná filantropia [Kniha]. - Prešov : Prešovská univerzita, 2008. PAJTINKOVÁ-BARTÁKOVÁ G. Udržateľný marketingový manažment – prečo a ako integrovať udržateľnosť do marketingového riadenia? [Konferencia] // Zborník recenzovaných príspevkov - Udržateľnosť ako pohyblivý cieľ? Ekonomické, sociálne, kultúrne, etické a ekologické problémy v čase ekonomickej recesie. - Trenčín : Vysoká škola manažmentu v Trenčíne , 2012. QBSW a.s. QBSW webové sídlo [Online] // http://www.qbsw.sk/. - 2015. QBSW Aplikácia City Monitor slávi úspech v Argentíne [Online] // http://www.qbsw.sk/aplikacia-city-monitor-slavi-uspech-v-argentine/. - 2014. QBSW City Monitor od QBSW už aj pre Google Glass [Online] // http://www.qbsw.sk/city-monitor-od-qbsw-uz-aj-pre-google-glass/. - 2014. QBSW QBSW mobilné aplikácie v biznise [Online] // http://www.qbsw.sk/mobilne-aplikacie-v-biznise/#more-2841. - 2015. RUSNOKOVÁ M. Spoločensky zodpovedné podnikanie a jeho podpora Európskou úniou, Diplomová práca [Kniha]. - Bratislava : Fakulta Managementu Univerzity Komenského, 2011. RUŽIČKOVÁ M. Spoločensky zodpovedné podnikanie v leteckých spoločnostiach, Diplomová práca [Kniha]. - Bratislava : Ekonomická univerzita v Bratislave, 2014. SGI Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - Odkaz pre starostu - webové sídlo projektu [Online] // http://www.odkazprestarostu.sk/. - 2015. SMITH A. An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations [Kniha]. - 1776. SOFTEC SOFTEC webové sídlo [Online] // http://www.softec.sk/. - 2015. SÝKORA M. Analýza CSR v energetickom sektore, Diplomová práca [Kniha]. - Praha : Vysoká škola ekonomická v Prahe, 2013. TOKÁROVÁ M., HRDINOVÁ G. a SAKÁL P Udržateľný marketing a spoločensky zodpovedné podnikanie [Online]. - 2012. - http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/23-2012/pdf/116-123.pdf. TREND Accenture na Slovensku zamestnáva vyše tisíc ľudí [Periodikum] // TREND. - 2005. - http://www.etrend.sk/firmy/accenture-na-slovensku-zamestnava-vyse-tisic-ludi.html. UDDIN B.M., HASSAN R.M. a TARIQUE M.K. Three Dimensional Aspects of Corporate Social Responsibility [Časopis]. - Daffodil : Daffodil International University Journal of Business and Economics, 2008. - 1 : Zv. 3. - http://www.kantakji.com/media/3450/z111.pdf. VASILOVÁ M. Udržatelný marketing ako nový prístup k marketingovému riadeniu [Konferencia] // Aktuálne výzvy téorie a praxe pre obchod, marketing, služby, cestovný ruch a medzinárodne podnikanie, Zborník vedeckých statí. - Bratislava : Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2010. - s. 659. - 1.vyd.. WALDKIRCH Rüdiger W. The Shareholder vs. Stakeholder Debate reconsidered [Časopis] // Diskussionspapier. - [s.l.] : Wittenbeg Zentrum für globale Ethik, 2008. - 2 : Zv. 2008. ZELENÝ J. Environmentálne manažérstvo a spoločenská zodpovednosť (organizácií). [Kniha]. - Zvolen : Bratia Sabovci, s.r.o., 2008. - ISBN 978-80-8083-690-0.

54

PRÍLOHA A – DOTAZNÍK PRE FIRMY

55

56

PRÍLOHA B – DOTAZNÍK PRE ZAMESTNANCOV

57

58

59

PRÍLOHA C – VÝSLEDKY DOTAZNÍKU PRE ZAMESTNANCOV

veľmi

dôležité dôležité

stredne

dôležité

málo

dôležité nedôležité

separovanie odpadu 13.33% 23.33% 16.67% 20.00% 26.67%

podpora ekologickej aktivity (vysádzanie stromov...) 6.67% 20.00% 30.00% 16.67% 26.67%

kancelárske potreby z recyklovaných materiálov 3.33% 6.67% 26.67% 36.67% 26.67%

preferovanie produktov a technológií ktoré sú šetrné k

životnému prostrediu (napr. HDD WD Green) 0.00% 23.33% 16.67% 43.33% 16.67%

umývačka riadu vo firme (šetrenie vody...) 3.33% 20.00% 30.00% 20.00% 26.67%

podpora zamestnancov v bicyklovej doprave (stojany na

bicykle...) 13.33% 40.00% 36.67% 6.67% 6.67%

spotrebiče šetrné k životnému prostrediu (malý odber) 6.67% 23.33% 23.33% 40.00% 10.00%

sanitárne zariadenia šetrné k životnému prostrediu 0.00% 13.33% 40.00% 26.67% 20.00%

pohyblivá pracovná doba 50.00% 33.33% 10.00% 3.33% 3.33%

darčekové poukážky 6.67% 10.00% 33.33% 33.33% 16.67%

navýšená cena stravných lístkov 13.33% 20.00% 36.67% 20.00% 10.00%

zľavy na plaváreň/saunu/wellness 10.00% 10.00% 33.33% 30.00% 16.67%

zľavy na športové aktivity (fitness centrum, ihriská...) 6.67% 20.00% 33.33% 20.00% 20.00%

zľavová karta pre zamestnancov 6.67% 16.67% 26.67% 23.33% 30.00%

nanuky/ovocie/koláče počas roka zadarmo 6.67% 23.33% 30.00% 20.00% 20.00%

finančný bonus pri narodení dieťaťa 13.33% 26.67% 33.33% 10.00% 16.67%

finančný bonus pri vstupe do manželstva 13.33% 30.00% 20.00% 16.67% 23.33%

doplácanie materskej (časová zložka/navýšenie čiastky) 20.00% 16.67% 23.33% 20.00% 20.00%

zľavy na školky/jasle 3.33% 33.33% 16.67% 23.33% 23.33%

zľavy na kurzy pre zamestnanca 13.33% 36.67% 33.33% 16.67% 0.00%

zľavy na detské tábory 3.33% 13.33% 30.00% 23.33% 30.00%

zľavy na detský kútik 3.33% 13.33% 30.00% 23.33% 30.00%

organizovanie detského tábora firmou 6.67% 10.00% 20.00% 26.67% 40.00%

zľavy na školky/jasle 12.50% 12.50% 12.50% 25.00% 37.50%

zľavy na kurzy pre zamestnanca 12.50% 25.00% 37.50% 12.50% 12.50%

zľavy na detské tábory 12.50% 0.00% 12.50% 25.00% 50.00%

zľavy na detský kútik 12.50% 0.00% 12.50% 25.00% 50.00%

organizovanie detského tábora firmou 12.50% 0.00% 12.50% 12.50% 62.50%

detský kútik zadarmo pre deti zamestnancov 6.67% 13.33% 30.00% 20.00% 30.00%

možnosť práce z domu 50.00% 30.00% 16.67% 3.33% 0.00%

vianočné darčeky 6.67% 20.00% 26.67% 26.67% 20.00%

vianočné prémie 33.33% 36.67% 16.67% 6.67% 6.67%

pridané ďalšie dni dovolenky nad rámec zákona 46.67% 40.00% 6.67% 0.00% 6.67%

prispievanie na UNICEF 0.00% 6.67% 36.67% 36.67% 20.00%

pomoc rozvojovým krajinám 3.33% 6.67% 26.67% 33.33% 30.00%

60

podpora chránených dielní (kúpa darčekov zamestnancom,

pečivo...) 6.67% 16.67% 30.00% 20.00% 26.67%

zber šatstva a hračiek pre deti v detských domovoch 3.33% 16.67% 36.67% 16.67% 26.67%

zber šatstva pre ľudí bez domova 6.67% 16.67% 33.33% 20.00% 23.33%

zber krmiva/diek pre zvieratá v útulkoch 3.33% 10.00% 26.67% 36.67% 23.33%