Embed Size (px)
Citation preview
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
PRÁVNICKÁ FAKULTA
LEGALIZÁCIA PRÍJMU Z TRESNTEJ ČINNOSTI
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Bratislava, 2015 Peter MARTINKOVIČ
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
PRÁVNICKÁ FAKULTA
LEGALIZÁCIA PRÍJMU Z TRESTNEJ ČINNOSTI
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Študijný program: mPRV – Právo (Jednoodborové štúdium, magisterský II. stupeň)
Študijný odbor: 3.4.1 Právo
Školiace pracovisko: Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky
Školiteľ: JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD.
Konzultant: JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD.
Bratislava, 2015 Peter MARTINKOVIČ
Univerzita Komenského v Bratislave
Právnická fakulta
_________________________________________________________________________
ZADANIE ŠKOLSKÉHO DIELA
Meno a priezvisko študenta: Peter Martinkovič
Študijný program: právo (Jednoodborové štúdium, magisterský II. st.,
denná forma)
Študijný odbor: 3.4.1. právo
Typ záverečnej práce: diplomová práca
Jazyk záverečnej práce: slovenský jazyk
Sekundárny jazyk: anglický jazyk
Názov: Legalizácia príjmu z trestnej činnosti
Cieľ práce: Naštudovanie si problematiky legalizácie príjmov
z trestnej činnosti v národnom aj v svetovom meradle,
pochopenie mechanizmov jej páchania, preventívnych
opatrení a smerovanie boja proti nej z pohľadu de lege
ferenda.
Vedúci práce: JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD.
Školiteľ práce: JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD.
Katedra: Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky
Vedúci katedry: Doc. JUDr. Yvetta Turayová, CSc.
Spôsob sprístupnenia
elektronickej verzie práce: prostredníctvom systému AiS2
Dátum schválenia: 02.02.2014
..................................
vedúci katedry
.................................. ..................................
študent vedúci, resp. školiteľ
Poďakovanie
Za usmernenia a konzultácie by som týmto chcel poďakovať školiteľovi mojej
diplomovej práce JUDr. Marekovi Kordíkovi, LL.M., PhD.
Abstrakt
Diplomová práca sa zaoberá problematikou legalizácie príjmu z trestnej činnosti a v rámci
úvodných kapitol jej základným vzorcom fungovania, dôvodmi, vybranými metódami
a subjektmi využívanými na legalizáciu. Ťažisko tejto práce tvorí banka a jej postavenie
povinnej osoby v boji proti legalizácii a financovaniu terorizmu, pričom v rámci
prevenčných mechanizmov sa bližšie venuje detekovaniu a ohlasovaniu neobvyklých
obchodných operácií, starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, programu vlastnej činnosti, ako
aj niektorým alternatívnym, nebankovým, spôsobom prevodu hotovosti.
Táto práca sa rovnako venuje aj procesnej stránke odhaľovania trestnej činnosti legalizácie
a financovania terorizmu orgánmi činnými v trestnom konaní s akcentom na relevantné
ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona Slovenskej republiky a významnej
úlohy finančnej spravodajskej jednotky.
Záver práce má za cieľ načrtnúť budúce smerovanie Európskej únie v boji proti legalizácii
príjmu a financovania terorizmu stručným priblížením ustanovení navrhovanej štvrtej
smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému
na účely prania špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Kľúčové slová: legalizácia príjmu z trestnej činnosti, pranie špinavých peňazí,
financovanie terorizmu, neobvyklá obchodná operácia, starostlivosť voči klientovi, štvrtá
smernica
Abstract
This thesis deals with issues of money laundering and within preface it deals with its
elementary scheme of functioning, reasons of existence, particular laundering methods and
entities used for money laundering. The focus of this thesis resides in banks and their status
as obliged entities in anti-money laundering and combating the financing of terrorism,
whereas within preventive measures there is a closer attention paid on detection and
announcement of suspicious transactions, customer due diligence, own activity programme
as well as on particular alternative remittance systems.
This thesis also deals with procedural issues of detection of money laundering and terrorist
financing by bodies active in criminal proceedings with an emphasis on relevant provisions
of the Criminal Code and the Criminal Procedure Code of Slovak Republic as well as on
relevant role of the financial intelligence unit.
The end of this thesis shall outline the future of the European Union in anti-money
laundering and terrorist financing regime through brief illustration of provisions of the
proposal for a directive of the European Parliament and of the Council on the prevention of
the use of the financial system for the purpose of money laundering and terrorist financing.
Key words: money laundering, terrorist financing, suspicious transaction, customer due
diligence, fourth directive
„„LLeeggáállnnyy mmaajjeettookk jjee ttaakkýý,, kkttoorréémmuu zz ddeessiiaattiicchh pprrííppaaddoovv vv ddeevviiaattiicchh zzaabbuuddllii ppôôvvoodd..““
Étienne Rey
Predhovor
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti jednoznačne predstavuje najzávažnejší druh latentnej
kriminality ekonomického charakteru v spoločnosti. Jej závažnosť podčiarkuje jednak
samotná existencia medzivládnej organizácie Akčnej jednotky (FATF) a jednak jej vysoko
uznávaná práca, ktorá sa častokrát v nezmenenej, alebo len čiastočne upravenej podobe
prijíma ako hotové legislatívne znenie zamerané na boj proti legalizácii a financovania
terorizmu do národných aj nadnárodných právnych poriadkov.
Možno konštatovať, že v súčasnej dobe neexistuje ekonomika, ktorá by nebola ohrozená
a využívaná na utajovanie pôvodu príjmov z trestnej činnosti. Korupcia, drogová
kriminalita, obchod s bielym mäsom a i. by nemohli tvoriť použiteľný zisk, ak by
neexistoval nástroj na zahmlenie pôvodu výťažku z tejto zdrojovej kriminality. Boj proti
tejto činnosti nemôže byť čisto legislatívny, ale musí vychádzať z celosvetovej aktívnej
spolupráce na hľadaní stále nových nástrojov na jej efektívne predchádzanie
a odhaľovanie.
Mojim cieľom bolo priblíženie niektorých významných inštitútov a atribútov fenoménu
legalizácie v národnej, európskej aj medzinárodnej sfére s poukázaním na súčasné aktívne
preventívne nástroje. Nevylučujem, že analýza v niektorých kapitolách by mohla indikovať
„inšpiratívny charakter“, avšak súčasne konštatujem, že len sotva by mohla predstavovať
akýsi praktický manuál.
Prehlasujem, že text tejto diplomovej práce je identický s textom predloženým
v elektronickej podobe.
Peter Martinkovič
Obsah
Úvod .................................................................................................................................................. 1
1. Pojem legalizácia príjmov z trestnej činnosti, jej cieľ a etapy ............................................ 3
1.1 Vymedzenie pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti............................................... 3
1.1.1 Legalizácia príjmov vs. pranie špinavých peňazí ................................................... 3
1.1.2 Obsah pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti a jej cieľ............................... 5
1.1.3 Dôvody a dôsledky legalizácie ............................................................................... 7
1.2 Etapy legalizácie príjmov z trestnej činnosti ...................................................................... 8
2 Metódy a subjekty legalizácie príjmov z trestnej činnosti ................................................ 10
2.1 Metódy využívajúce daňové raje a offshore centrá .......................................................... 11
2.2 Metódy využívajúce zmenárne a/alebo aj banky ............................................................. 14
2.2.1 Metóda „structuring“ ............................................................................................ 15
2.2.2 Cash Intensive Business ....................................................................................... 16
3 Postavenie banky v boji proti legalizácii ............................................................................. 18
3.1 Identifikácia banky na území SR ..................................................................................... 19
3.2 Neobvyklé obchodné operácie ......................................................................................... 20
3.2.1 Posudzovanie a zisťovanie NOO bankou ............................................................. 22
3.2.1.1 Indikátor trestnej činnosti ................................................................................. 23
3.2.2 Ohlasovanie NOO ................................................................................................ 26
3.3 Program vlastnej činnosti banky ...................................................................................... 27
3.4 Starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi ..................................................................... 30
3.4.1 Customer due diligence z pohľadu 40 Odporúčaní FATF .................................. 30
3.4.2 Základná starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi .......................................... 34
3.4.3 Zjednodušená starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi .................................. 35
3.4.4 Zvýšená starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi ........................................... 36
3.4.4.1 Politicky exponovaná osoba ............................................................................. 37
3.5 Mechanizmy alternatívnych spôsobov prevodu hotovosti ............................................... 38
4 Odhaľovanie legalizácie, financovanie terorizmu a niekoľko úvah de lege ferenda ....... 43
4.1 Odhaľovanie legalizácie príjmu z trestnej činnosti .......................................................... 43
4.1.1 Finančná spravodajská jednotka Slovenskej republiky ........................................ 43
4.1.2 Skutková podstata trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti .............. 45
4.1.3 Odhaľovanie legalizácie príjmov realizované nezávisle od trestného konania .... 46
4.1.4 Odhaľovanie legalizácie príjmov realizované v rámci trestného konania ........... 50
4.2 Financovanie terorizmu .................................................................................................... 50
4.3 Návrh štvrtej smernice EP a Rady ................................................................................... 53
4.3.1 Stručné zhrnutie súčasnej právnej úpravy EÚ ...................................................... 53
4.3.1.1 Legislatívna úprava platobných služieb ........................................................... 53
4.3.1.2 Legislatívna úprava AML/CFT ........................................................................ 56
4.3.2 Navrhované zmeny Štvrtej smernice................................................................... 57
4.3.3 Návrh Nariadenia EP a Rady o prevodoch ........................................................... 63
Záver ............................................................................................................................................... 65
Použitá literatúra ........................................................................................................................... 67
Prílohy ............................................................................................................................................. 73
Zoznam niektorých použitých skratiek
AML Anti-money laundering. Systém komplexných opatrení na prevenciu,
detekciu a ohlasovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti
APEC Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca
APG Ázijsko-tichomorská organizácia na boj proti legalizácii príjmov
CFT Combatting the financing of terrorism. Boj proti financovaniu terorizmu
ECB Európska centrálna banka
EG Egmont Group. Neformálna sieť finančných spravodajských jednotiek
EHP Európsky hospodársky priestor
EP Európsky parlament
FATF Financial Action Task Force. Finančná akčná jednotka na boj proti
legalizácii príjmov z trestnej činnosti
FSJ Finančná spravodajská jednotka
HDP Hrubý domáci produkt
MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky
MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
NBS Národná banka Slovenska
NR SR Národná rada Slovenskej republiky
OČTK Orgány činné v trestnom konaní
OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
OSN Organizácia spojených národov
PZ Policajný zbor Slovenskej republiky
UNODC Úrad OSN pre drogy a kriminalitu
ZEU Zmluva o Európskej únii
ZFEU Zmluva o fungovaní Európskej únii
Trestný zákon Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Trestný poriadok Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(Prvá) Smernica 91/208/EHS Smernica Rady 91/308/EHS zo dňa 10. júna 1991
o prevencii používania finančného systému na účely
prania špinavých peňazí.
(Tretia) Smernica 2005/60/ES Smernica EP a Rady 2005/60/ES zo dňa 26. októbra
2005 o predchádzaní využívania finančného systému
na účely prania špinavých peňazí a financovania
terorizmu.
Smernica 2006/70/ES Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006,
ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice
EP a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie
pojmu „politicky exponovaná osoba“, a technické
kritériá postupov zjednodušenej povinnej
starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na
základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne
alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu.
Smernica 2007/64/ES Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES
o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa
menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2000/12/ES a
2002/65/ES.
1
Úvod
Po roku 1989 na Slovensku vplyvom markantných zmien transformujúcej sa
spoločnosti predovšetkým v ekonomickej sfére, kedy prechod z centrálne riadeného
hospodárstva na trhovú ekonomiku predstavoval nutnosť pochopiť diametrálne odlišné
ponímanie najzákladnejších atribútov fungovania ekonomiky, bolo potrebné reagovať aj na
tie negatívne faktory, ktoré nachádzajú živnú pôdu tam, kde demokratizačné prvky,
otvorenosť a prepojenosť viacerých ekonomík, hospodárstiev, sociálnych sfér začali
predstavovať fundament budúceho smerovania.
Zásadné zmeny demokratizačného procesu neskôr umocnené fenoménom Internet
výrazne prispeli k vytvoreniu paralely anonymného fungovania a existencie v spoločnosti.
Pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii a s tým sústavne pertraktované 4
slobody, ako aj podpísanie Schengenskej dohody, len zavŕšili proces postupného
uvoľňovania tenzie minulého režimu, kedy legislatívne, resp. hospodárske dôsledky už
nemožno ďalej ponímať izolovanie v rámci hraníc daného štátu.
Globalizácia, ktorá je dominantou posledných desaťročí má za následok aj
sofistikovanejšie spôsoby páchania organizovanej kriminality. Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že kriminalita sa vo výraznej miere mení na organizovanú, dostáva
internacionálny charakter a je čoraz latentnejšia.1 Treba si uvedomiť, že tie najzávažnejšie
zločiny, ktoré sú často organizované, nekončia pri dokonaní konkrétneho trestného činu.
Zisk príjmu, ktorý tvorí hlavný cieľ týchto predikatívnych trestných činov2 sú však
„špinavé“ (v zahraničí tiež „hot money“) a je nutné ich „vyprať“, teda zbaviť, presnejšie
zakryť stopy ich nelegálneho pôvodu. Práve tento proces prania tvorí najvýznamnejšiu
etapu celej organizovanej kriminality, pretože umožňuje nelegálne príjmy legalizovať a
prípade opätovne reinvestovať do ďalšej trestnej činnosti.
Závažnosť trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania
terorizmu (ďalej aj „legalizácia“) a jej internacionálny dosah sa prejavila aj v motivácii
vytvoriť platformu medzinárodnej spolupráce kreovaním medzivládnej organizácie
Financial Action Task Force (FATF), ktorej cieľom je položiť zásady a podporiť efektívnu
1 PLUNÁR, J. a Uhrin S. K aktuálnym problémom týkajúcich sa prania špinavých peňazí. In: Policajná
teória a prax. 2000, roč. VIII, č. 1, s. 221. 2 Trestné činy predchádzajúce trestnému činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
2
implementáciu, regulatívnych a procesných nástrojov na boj proti legalizácii príjmov,
financovania terorizmu a iných súvisiacich hrozieb.3 Na národnej úrovni sa v dôsledku
odporúčania členských krajín Interpolu kreovali finančné spravodajské jednotky4, ktoré
vytvorili neformálnu sieť finančných spravodajských jednotiek Egmont Group, s cieľom
zdieľania informácií a skúseností.
Závažnosť organizovanej kriminality je reflektovaná aj v objeme legalizovaných
príjmov. Aj keď oficiálne štatistiky pochopiteľne neexistujú, odhadovaná čiastka
legalizovaných príjmov osciluje približne na úrovni astronomických 2 – 5 % globálneho
HDP.5 Podľa správy
6, ktorú vydala UNODC za rok 2009 tvoril legalizovaný príjem 2,7 %
globálneho HDP, teda 2,1 bilióna amerických dolárov. Iné zdroje7 uvádzajú sumu 1 až 3
bilión amerických dolárov. Podľa autorov knihy Chasing Dirty Money ide o miliardy
dolárov ročne,8 pričom niekoľko stoviek miliónov dolárov ročne predstavuje zanedbateľný
zlomok z celkového objemu.
Možno teda skonštatovať, že legalizácia príjmov tvorí najrozmernejší obchod na svete.
Hoci pred niekoľkými rokmi tento pojem nebol ani zadefinovaný, v súčasnosti prerástol do
tak gigantických rozmerov, že podľa istých odhadov sa vyrovná ročnému
vyprodukovanému HDP Španielska.9 Hoci činnosť, ktorou sa niekto pokúsi nelegálne
získaný príjem utajiť nie je novinkou, v posledných rokoch sa vplyvom internacionalizácie
natoľko rozvinula medzinárodná kriminalita, že z dôvodu jej celosvetovej prepojenosti sa
prepraný príjem stáva de facto nevyčísliteľný. Alebo nemerateľný? Realita je taká, že
zhabanú hotovosť polícia častokrát už ani neráta, ale váži.10
3 FATF. Who We Are [online] [cit. 2014-10-30]. Dostupné na: http://www.fatf-gafi.org/pages/aboutus/
4 FIU – Financial Inteligence Unit
5 Na toto číslo odkazujú viaceré zdroje, napr.: UNDOC. Money Laundering and Globalization [online]
[cit.2014-10-30]. Dostupné na: https://www.unodc.org/unodc/en/money-laundering/globalization.html 6 Ibd.
7 LILLEY, P. Money Laundering Statistics. [online] [cit. 2014-10-30]. Dostupné na:
http://www.dirtydealing.org/pages/money_laundering_statistics.htm . 8 REUTER, P. a Edwin M TRUMAN. Chasing Dirty Money: The Fight Against Money Laundering, 1.
vydanie. Washington, DC: Peterson Institute, 2004, ISBN 0-88132-370-5, s. 10. 9 SZABÓ B. Nemzetközi szervezetek jogállása, egy konkrét nemzetközi szervezet, vagy szervezetek
bemutatása. Diplomamunka 2007. [online]. [cit. 2014-10-30]. Dostupné na:
https://dea.lib.unideb.hu/dea/bitstream/handle/2437/2529/szakdolgozat.pdf?sequence=1&isAllowed=y 10
Ibd.
3
1. Pojem legalizácia príjmov z trestnej činnosti, jej cieľ a
etapy
Úvod tejto práce načrtol, že problematika legalizácie príjmov z trestnej činnosti má
celosvetovú pozornosť a prostredníctvom medzivládnych organizácií a národných orgánov
sa vyvíja snaha predchádzať vysoko škodlivým a nebezpečným dôsledkom predikatívnych
trestných činov, teda prepieraniu príjmov z tejto činnosti. Organizovaná kriminalita
sofistikovane využíva liberalizáciu pohybu ľudí a kapitálu a neprehľadný finančný trh,
ktorý je sotva kontrolovateľný, aby mohla očistiť svoje príjmy. Tento proces bezpochyby
patrí k najpodstatnejšej sprievodnej činnosti organizovaného zločinu. Pre pochopenie tohto
mechanizmu bude potrebné prioritne zadefinovať pojem legalizácia príjmu z trestnej
činnosti.
1.1 Vymedzenie pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti
Legalizácia príjmov z trestnej činnosti z historického hľadiska predstavoval proces,
ktorou sa mafia v čase prohibície v USA snažila zakryť svoj zdroj príjmov z nelegálneho
predaja alkoholu. Častokrát sa legalizácia príjmov, ako pojem, spája s Al Caponem a
a jeho sieťou verejných práčovní, čo však nie je pravda. Proces, ktorou údajne Meyer
Lansky11
posielal príjem z predaja alkoholu cez kasína na zahraničné účty bola de facto
legalizácia, avšak tento terminus technicus prvýkrát použil The Guardian v roku 1973
v spojitosti so škandálom Watergate.
1.1.1 Legalizácia príjmov vs. pranie špinavých peňazí
V súvislosti s historickým pozadím sa ujal pojem „pranie špinavých peňazí“, avšak
súčasná právna úprava SR používa pojem „legalizácia príjmov“ alebo len „legalizácia“.
Staršia literatúra ešte konštatovala identickosť12
týchto pojmov, a hoci sa na prvý pohľad
11
Meyer Lansky – člen gangu Al Capona. Spolupracoval s Lucky Lucianom. 12
viď napr.: PLUNÁR, J. a Uhrin S. K aktuálnym problémom týkajúcich sa prania špinavých peňazí. In:
Policajná teória a prax. 2000, roč. VIII, č. 1, s. 222.
4
zdajú tieto pojmy synonymické13
, nestotožňujem sa s týmto tvrdením, pretože obsah pojmu
pranie špinavých peňazí je vo vzťahu k legalizácii už obsolentný. Napriek tomu sa
v zahraničnej legislatíve používa pojem pranie špinavých peňazí, ktorý by sa však do
slovenčiny mal správne prekladať ako „legalizácia“.14
Určitá skupina autorov zastáva
názor, podľa ktorého treba chápať špinavé peniaze v úzkom zmysle, obmedzujúc sa len na
peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti. Iná skupina odborníkov chápe tento pojem
v širšom zmysle slova ako všetky výnosy a výhody získané z trestnej činnosti.15
Možno
konštatovať, že prístup, podľa ktorého by sa legislatíva striktne pridržiavala výlučne
peniazom, by mohla predstavovať kontraproduktívny krok v boji proti tejto trestnej
činnosti. Na území Slovenskej republiky do roku 2001 platil zákon č. 249/1994 Z.z. o boji
proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti
a o zmenách niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon 249/1994 Z.z.“), ktorý v § 4
definoval príjem z trestného činu vec, ktorá bola získaná16
:
1. trestným činom,
2. za vec uvedenú v predchádzajúcom bode 1, alebo
3. ako odmena za spáchanie trestného činu.
Tento zákon bol v rozsahu čl. 1 abrogovaný a nahradila ho nová úprava definujúca
príjem ako: príjem, alebo iný majetok, ktorý buď pochádza, alebo pri ktorom je dôvodné
podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti, alebo z účasti na trestnej činnosti spáchanej na
území Slovenskej republiky, alebo mimo územia Slovenskej republiky.17
Táto úprava sa
svojou definíciou priblížil Smernici Rady Európy č. 91/308/EEC, ktorá požíva pojem
majetok, vlastníctvo a príjem.18
V súčasnosti je platná už tretia právna úprava, ktorá
predstavuje koncepčne iné ponímanie príjmu. Zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred
legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoLP“)
13
Treba podotknúť, že smernica 2005/60/ES v slovenskej jazykovej verzii hovorí o „praní špinavých
peňazí“, ZoLP hovorí o legalizácii. 14
Anglická literatúra, ako aj legislatíva operuje s pojmom „money laundering“, nemecká s pojmom „die
Geldwäsche“, maďarská „pénzmosás“, slovenská právna terminológia hovorí o legalizácii príjmu. 15
STIERANKA, J. Náčrt rôznych prístupov k definovaniu pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti
a prania špinavých peňazí. In: Policajná teória a prax. 2005, roč. 13, č. 1, s. 128. 16
Zákon NR SR č. 249/1994 Z.z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných
foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov. 17
Ust. § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. 18
STIERANKA, J. Náčrt rôznych prístupov k definovaniu pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti
a prania špinavých peňazí. In: Policajná teória a prax. 2005, roč. 13, č. 1, s. 132.
5
prešiel značnou zmenou v terminológii. Je zaujímavé, že okrem názvu zákona sa v textovej
časti nikde nespomína príjem, ale majetok. Tento terminologický posun reagoval práve na
legislatívne rozširovanie jej obsahu aj s ohľadom na harmonizáciu európskeho práva.
Z tohto dôvodu bolo potrebné upustiť od názvu „legalizácia príjmov z trestnej činnosti“
a nahradiť ho len „legalizáciou“, ktorá mohla ďalej špecifikovať všetky nezákonné činnosti
súvisiace nie s príjmom, ale s majetkom získaným z trestnej činnosti. Pre tento účel je
majetok definovaný v § 9 písm. a) ako: akékoľvek aktívum bez rozdielu na jeho povahu, a
to najmä hnuteľné veci, nehnuteľné veci, byty, nebytové priestory, cenné papiere,
pohľadávky, práva k výsledkom duševnej tvorivej činnosti vrátane práv k priemyselným
právam, ako aj právne dokumenty a listiny, ktoré preukazujú právny vzťah k majetku alebo
podiel na ňom. Možno konštatovať, že tak ako sa obsah tohto pojmu rozširoval, mení sa
i názov trestného činu. Od prania špinavých peňazí sa posunulo k legalizácii príjmov,
a v súčasnosti by už bol vhodný ďalší posun, a to legalizácia majetku z trestnej činnosti.
1.1.2 Obsah pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti a jej cieľ
Pochopiť zmysel legalizácie nevyžaduje žiadnu náročnú úvahu. Organizovaná
kriminalita produkuje zisk z trestnej činnosti (prostitúcia, obchod s bielym mäsom, obchod
s drogami, zbraňami), ktorú je potrebné pretransformovať do zdanlivo legálnych príjmov
z dôvodu krátenia dane, zahľadenia stôp vedúcich ku konkrétnym osobám
alebo konkrétnym skutkom z ktorej tento majetok pochádza. Za týmto účelom sú
využívané finančné operácie, ktorými sú zisky z trestnej činnosti („špinavé peniaze“)
uvádzané do legálneho finančného systému, ktoré sú vo väčšine prípadov málo nápadné
a takmer sa neodlišujú od bežných bankových operácií.19
Zavádzanie ziskov do legálneho
systému predstavuje veľké riziko odhalenia, čo si vyžaduje veľkú opatrnosť. Na druhej
strane, prílišnou opatrnosťou a nečinnosťou by sa hotovosť len kumulovala do bezcennej
hromady papierikov. Napr. Pablo Escobar, bol nútený odpísať si 40 miliónov dolárov
stratu, pretože nedokázal dostatočne rýchlo infiltrovať zisk, ktorý mu nakoniec zhnil vo
vlhkej povale kancelárie.20
Tiež je vhodné stručne podotknúť, že organizovaná kriminalita
v súčasnosti je páchaná inteligentnými, vzdelanými osobami, ktorí na prvý pohľad pôsobia
19
STRIERANKA, J. Identifikácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. In: Kriminalistika. 2007, roč.
46, č. 3, s. 213. 20
ROBINSON, J. Pénzmosoda. Budapešť. Park kiadó, 1996. ISBN: 9635302991, s. 191.
6
elegantne a kultivovane. V zahraničí je už zaužívaný pojem „white collar crime“, teda
trestné činy bielych golierov.21
Ak by sa anglicky hovoriaci laik chcel dočítať čo legalizácia znamená, pravdepodobne
by sa nechal poučiť definíciou z Wikipédie, ktorá odkazuje na prominentnú kanadskú
špecialistku na boj proti legalizácii, Christine Duhaime. Podľa jej stránky
www.antimoneylaunderinglaw.com, pranie špinavých peňazí je proces, ktorým výťažky
z trestnej činnosti sú transformované do zdanlivo legitímnych príjmov alebo iných
majetkových hodnôt.22
Prof. Ing. Jozef Stieranka, PhD. definuje legalizáciu ako proces
premeny výnosov získaných trestnou činnosťou na legálne majetkové hodnoty
prostredníctvom využitia legálneho finančného systému.23
Podľa oficiálnej stránky FATF, cieľom veľkého množstva trestných činov je
produkcia zisku, pre jednotlivcov alebo skupiny, ktoré tieto činy vykonávajú. Pranie
špinavých peňazí je ošetrenie týchto nelegálnych ziskov zakrytím ich ilegálneho pôvodu.24
Súčasná právna úprava Slovenskej republiky definuje legalizáciu v § 2 ZoLP ako
úmyselné konanie, ktoré spočíva v:
a) zmene povahy majetku alebo prevode majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z
trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia
nezákonného pôvodu majetku alebo s cieľom napomáhania osobe, ktorá sa podieľa na
páchaní takejto trestnej činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania,
b) utajení alebo zakrytí pôvodu alebo povahy majetku, umiestnenia alebo premiestnenia
majetku, vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku s vedomím, že tento majetok
pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,
c) nadobudnutí, držbe, užívaní a požívaní majetku s vedomím, že tento majetok pochádza
z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,
d) účasti na konaní podľa písmen a) až c), a to aj vo forme spolčenia, napomáhania,
podnecovania a navádzania, ako aj v pokuse o takéto konanie.25
21
Poukazuje sa na skutočnosť zločinci organizovanej kriminality sú často z radov politikov, právnikov,
ekonómov, ktorí nosia obleky a košele s viazankou. 22
DUHAIME Ch. What is money laundering. [online] [cit.2014-11-01]. Dostupné na:
http://www.antimoneylaunderinglaw.com/aml-law-in-canada/what-is-money-laundering 23
STIERANKA, J. Pranie špinavých peňazí. Bratislava: EPOS, 2001. ISBN: 80-8057-410-3, s. 31. 24
FAFT. What is Money Laundering. [online] [cit. 2014-11-01]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/pages/faq/moneylaundering/ 25
Ust. § 2 ZoLP.
7
1.1.3 Dôvody a dôsledky legalizácie
Neoddeliteľnou súčasťou väčšiny organizovanej kriminality je potreba zakryť pôvod
ich nadobudnutého majetku. Vzhľadom na to, že tento majetok má pôvod v trestných
činoch (zločinoch), nie je možné ich priame použitie v legitímnom finančnom priestore,
pretože orgány môžu tento majetok odňať.26
Všeobecne je známe, že úspešne sa dá
bojovať proti organizovanej kriminalite len vtedy, ak dokážeme páchateľom trestnej
činnosti, a to platí najmä na organizované skupiny, siahnuť na ich zisk (majetok) vytvorený
trestnou činnosťou.27
Tento zisk predstavuje cieľ a je i hlavným dôvodom legalizácie. Je
to nevyhnutný krok k tomu, aby mohli svoj zisk voľne nakladať a dištancovať sa od
trestných činov, ktoré ich vyprodukovali. Nemožno opomenúť, že aj samotná legalizácia
ako proces je finančne drahý, a aby sa zabezpečil jeho hladký priebeh, zrejme bude
potrebné do tohto procesu investovať (korupciou), zainteresovaných osôb, ktoré najmä
v prvom štádiu procesu sú schopné si spojiť dva a dva.
Dôsledky legalizácie sa prejavujú najmä v ekonomickej sfére, pretože podrývajú
stabilitu a integritu finančných inštitúcií operujúcich v danom systéme. Negatívne vplývajú
na potenciálne zahraničné investície a tok kapitálu. Pre danú ekonomiku môže spôsobiť
finančnú destabilitu, nepresvedčivé makroekonomické postavenie s vyústením do strát,
odčerpávaním zdrojov z ekonomicky produktívnejších oblastí, poškodenie privatizačných
úsilí a v neposlednom rade aj vedľajší dopad na iné ekonomiky. Vzhľadom na čoraz
prepojenejší svet, sú tieto dôsledky globálne a jej dopad na finančnú integritu je
celosvetovo uznávaná.
Ekonomická sféra však nepredstavuje jediný priestor, v ktorom sa prejavuje
deštruktívna sila legalizácie. Legalizovaný majetok je spôsobilý na opätovné
reinvestovanie do trestnej činnosti, zabezpečenie jej procesu, korupcie resp. do jej ďalšej
expanzie.
26
V slovenskej republike je odo dňa 01.01.2011 účinný zákon č. 101/2010 Z.z. o preukazovaní pôvodu
majetku (ďalej aj „ZoPPM“), ktorý upravuje podmienky a postup orgánov verejnej moci pri odnímaní
majetku fyzickým osobám a právnickým osobám, o ktorých súd vyslovil, že majetok nadobudli
z nelegálnych príjmov. 27
STRIERANKA, J. Identifikácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. In: Kriminalistika, 2007, roč.
46, č. 3, s. 213.
8
1.2 Etapy legalizácie príjmov z trestnej činnosti
Celý proces legalizácie by sa pre ilustratívne účely dal rozdeliť do troch fáz, ktoré en
bloc vyjadrujú základnú ideu jej fungovania. Táto schéma, ktorú budem nižšie analyzovať
sa síce v praxi už takmer nevyskytuje, pretože tieto štádiá môžu prebiehať simultánne,
resp. sa môžu aj vyskytovať samostatne, takmer každá literatúra odkazuje v zásade na
rovnaké tri fázy. Považujem za nutné podotknúť, že trojetapová štruktúra legalizácie nie je
rigidná a rozhodne nepredstavuje žiadny chronologický manuál. Tieto fázy sa môžu
a častokrát aj zamieňajú novými metódami. Pre účely pochopenia základného mechanizmu
sa však ani ja v tejto práci nevyhnem jej bližšej charakteristike.
Prvá etapa - „umiestnenie“ alebo „placing“, resp. vo fáze prania ide o „namáčanie“
Táto fáza predstavuje najväčšie riziko pre páchateľov legalizácie, pretože dochádza
k umiestneniu špinavých peňazí do legitímneho finančného systému, kedy hrozí, že
inštitúcie, do ktorých sa takýto zisk vkladá odhalia pôvod tejto hotovosti. V tejto
súvislosti je napriek pokročilej dobe vhodné ešte stále hovoriť o hotovosti, pretože
trh s drogami používa výlučne hotovosť, ktorá okrem toho, že je na legalizácii
závislá, spôsobuje i logistické problémy. Kokaín v hodnote 1 milióna dolárov váži
okolo 20 kg, zatiaľ čo, 1 milión dolárov v hotovosti presahuje 110 kg.28
Takáto
hotovosť vzbudzuje podozrenie a priamy vklad do banky by v súčasnosti
predstavoval takmer isté odhalenie. Z dôvodu, že manipulácia a priame zavedenie
týchto peňazí do finančného sektora je z pohľadu odhalenia veľmi zraniteľné,
musia ich premeniť na iné aktíva, ktoré sa dajú oveľa ľahšie zaviesť do legálneho
finančného systému.29
K tomuto sú najideálnejšie kasína, herne, zmenárne, ktoré
operujú s veľkým objemom hotovosti nízkej nominálnej hodnoty.
Druhá etapa – „rozvrstvenie“ alebo „layering“, resp. pracia fáza: „namydlenie“
V tejto etape sa medze fantázii a vynaliezavosti nekladú. Podstatou je, aby sa
zahladil pôvod príjmov a nastolil sa dojem legality jej zisku. Zahrňuje to prevod
peňazí prostredníctvom viacerých transakcií do viacerých finančných inštitúcií,
bezhotovostných prevodov na rôzne účty pod rôznymi menami a v rôznych
28
How Money Laundering Works. Money Laundering Basics. [online] [cit. 2014-11-02]. Dostupné na:
http://money.howstuffworks.com/money-laundering1.htm 29
STIERANKA, J. Pranie špinavých peňazí. Bratislava: EPOS, 2001. ISBN: 80-8057-410-3, s. 40.
9
krajinách, uskutočňujú sa pravidelné výbery z účtov, aby sa hodnota na účtoch
pohybovala, zamieňa sa hodnota na iné menové kurzy, výborným manévrom je
nákup hodnotných tovarov (diamanty, zlato, drahokamy, starožitnosti) za účelom
premeny finančnej hotovosti do iných hodnotných aktív.
Tretia etapa – „integrácia“ alebo „integration“, resp. prací cyklus: „žmýkanie“
V integračnej etape sa peniaze vracajú do bežnej ekonomiky v legitímne
vyzerajúcej forme. Môže sa uskutočniť bankovým prevodom na účet miestnej
spoločnosti, do ktorej prepierač „investuje“ za výmenu predaja kúpeného Aston
Martin vo fáze rozvrstvenia, alebo kúpy kancelárskych spiniek za 5 miliónov EUR
od spoločnosti, ktorú vlastní prepierač. Inak povedané, po rozsiahlych obchodných
a finančných operáciách zastierajúcich pôvod príjmov je kapitál zavádzaný do
ekonomiky tak, aby vznikol dojem, že bol získaný zákonnou cestou
a prostredníctvom oficiálnej obchodnej a podnikateľskej činnosti.30
Táto trojetapová štruktúra v posledných rokoch čelila snahe o revidáciu bankovým
expertom Johnatanom Harfieldom, ktorý vyslovil názory, podľa ktorých legalizácia
prebieha v šiestich krokoch31
. Trojetapová štruktúra bola doplnená fázou „vytvorenie“
a fázou „konsolidácia“ pred „umiestnením“ a záverečnou etapou „realizácia“. Etapa
„vytvorenie“ korešponduje so spáchaním predikatívneho trestného činu. Fáza
„konsolidácia“ predstavuje úvahu o spôsobe, resp. samotné naplánovanie legalizácie.
Posledná fáza po „integrácii“ má demonštrovať spotrebu časti príjmov z trestnej činnosti
na samotnú realizáciu ich úžitkovej hodnoty.32
Osobne sa nestotožňujem s týmto členením, pretože je zrejmé, že prvé fázy nie sú
etapy samotnej legalizácie, ale predstavujú súčasť predikatívnych trestných činov resp.
zdrojovú kriminalitu.
30
STIERANKA, J. Boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vo vybraných krajinách Európskej únie.
Praha: Scientia, spol. s.r.o., 2009. ISBN: 978-80-86960-55-5, s.13. 31
STIERANKA, Jozef a Jozef ČENTÉŠ. Právna a inštitucionálne aspekty v boji proti legalizácii príjmov
z trestnej činnosti ako integrálnej súčasti organizovanej kriminality. Akadémia PZ v Bratislave, 2010. ISBN:
978-80-8054-500-0, s. 23. 32
Ibd.
10
2 Metódy a subjekty legalizácie príjmov z trestnej činnosti
Legalizačné metódy možno charakterizovať ako postupy organizovaných skupín,
alebo jednotlivcov na vytvorenie iluzórnej predstavy legálneho pôvodu majetku vzišlého
zo zdrojovej kriminality. Tieto postupy predstavujú kľúčový know-how organizovanej
kriminality pozostávajúci v dokonalom orientovaní sa predovšetkým v najaktuálnejšom
právnom vývoji AML/CFT. Metódy využívané na páchanie legalizácie sú v neustálom
dynamickom vývoji, ktoré sú častokrát nesmierne komplikované a tvoria nepriehľadný
konglomerát mnohých, navzájom prepojených subjektov. Tieto metódy nikdy nie sú
charakteristické homogénnosťou, pretože ich podstatou je práve znemožnenie odhalenia
ich pôvodu, čo sa zabezpečuje nesmierne komplikovanými štruktúrami prepojenosti
viacerých subjektov, metód a viacerých trestných činov, v ktorých častokrát figurujú tzv.
parciálni účastníci, poznajúci iba svoju časť úlohy v celom procese. Zvoliť spôsob
legalizácie predstavuje náročný taktický krok, ktorý s istou nadsádzkou možno označiť za
alchýmiu. Z vyššie uvedených charakteristík metód legalizácie možno logicky vyvodiť, že
hovoriť o komplexnom, taxatívnom výpočte spôsobov legalizácie je absolútne vylúčené.
Za najčastejšie využívané subjekty legalizácie sú najmä tie spoločnosti, ktoré
disponujú s hotovosťou, alebo s inými nepeňažnými majetkovými hodnotami. Do úvahy
prichádzajú banky, burzy, zmenárne, poisťovne, realitné kancelárie, správcovské
spoločnosti, herne a kasína, obchodníci so starožitnosťami, teda najmä tie subjekty, ktoré
sú podľa § 5 ZoLP povinnými osobami.
Keďže spôsoby legalizácie sa dynamicky vyvíjajú, pre účely vývoja efektívnych
mechanizmov na ich prevenciu je potrebné dôsledne sledovať nové „trendy“. Podľa
najnovšej správy33
FATF týkajúcej sa metód legalizácie, FATF a Egmont Group
spolupracovali na výskumnom projekte, ktorý mal zistiť náchylnosť diamantového
priemyslu na možné zneužitie na legalizáciu a zvýšiť povedomie štátnym orgánom, ako aj
povinným osobám poskytnutím navrhovaných spôsobov predchádzaniu zneužitia.
33
FATF. Money laundering and terrorist financing through trade in diamonds [online]. [Paríž]: Financial
Action Task Force, 2014 [cit.2014-11-6]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/topics/methodsandtrends/documents/ml-tf-through-trade-in-diamonds.html
11
Zaujímavý výskum vykonáva aj34
APG, ktorá sa zaoberá typológiou metód a techník
prania špinavých peňazí a financovaní terorizmu. Jej výskumy obsahujú podrobné štúdie
metód pre jej lepšie pochopenie, ktoré vychádzajú z najnovších empirických skúseností.
Výskumné štúdie APG o metódach legalizácie sa sprístupňujú aj v rámci tzv. zbierky správ
za daný kalendárny rok a predstavujú tak významný prameň najnovších trendov legalizácie
ilustrované aj detailnými procesnými postupmi v rámci reálnych prípadov.
Metód legalizácie je nespočetne veľa. Pre účely tejto kapitoly budú bližšie
špecifikované iba niektoré základné metódy využívajúce zmenárne, daňové raje a niektoré
metódy využívajúce banky.
2.1 Metódy využívajúce daňové raje a offshore centrá
Úvodom tejto kapitoly treba konštatovať, že ustálená definícia oboch pojmov nie je
synonymická. Hoci nájsť deliacu čiaru medzi oboma pojmami môže byť náročné, v zásade
je akceptovaný názor, podľa ktorého daňové raje sú štáty, resp. krajiny, zatiaľ čo offshore
centrá sa nachádzajú v rámci určitej krajiny, kde zahraničné banky sprostredkúvajú
bankové operácie pre zahraničné subjekty v cudzej mene. Mnoho štátov používa rôzne
daňové stimuly na zatraktívnenie svojho hospodárskeho a investičného sektora. Daňové
raje ponúkajú cudzím investorom prostredie s minimálnou, alebo vôbec žiadnou daňovou
povinnosťou, ktorá je často spájaná aj s minimalizáciou administratívnych povinností.
V týchto rajoch sa kreujú offshore spoločnosti, ktorých podstatou je zredukovanie
daňovej povinnosti, obchádzanie predpisov limitujúce hotovostné operácie a tiež obídenie
obmedzenia úrokových sadzieb ktoré ukladajú jednotlivé štáty. Podľa autora knihy Tolley's
International Initiatives Affecting Financial Havens, Tima Benetta, offshore finančné
centrum je len politicky korektný pojem na označenie daňového raja.35
Vznik týchto offshore spoločností zabezpečujú miestne registrové úrady v maximálnej
diskrétnosti. Informácie o skutočných vlastníkoch sú prístupné vo väčšine prípadov len pre
34
Výskumom typológie metód legalizácie príjmov sa zaoberajú aj regionálne orgány FATF ako napr. EAG –
Eurázijská skupina, ESAAMLG – AML Východnej a južnej Afriky, GAFISUD – FATF pre Južnú Ameriku,
MONEYVAL a pod. 35
BENETT, T. International Initiatives Affecting Financial Havens, Butterworths Tolley, Ltd. 2001. ISBN:
0-406-94264-1.
12
centrálne banky a tretím osobám sa nezverejňujú.36
Striktné bankové tajomstvo má za
následok garantovanie takmer dokonalej anonymity.
V roku 1998 OECD v rámci svojho projektu „Škodlivé daňové praktiky“ ustanovila
tzv. kritériá daňových rajov, na ktoré sa de facto dodnes odvolávajú mnohí autori. Ide
o nasledovné kritéria:
Žiadna alebo len čisto formálna daň – častokrát je paušalizovaná len
minimálnym poplatkom.
Nedostatok účinnej výmeny informácií – v daňových rajoch sú účinné zákony,
ktoré jednotlivcom, alebo spoločnostiam garantujú utajenosť, ako aj iné ochranné
prvky voči dohľadu daňových úradov, a tým zabraňujú výmene informácií o
„daňových poplatníkoch“, ktorí benefitujú z tejto politiky.
Nedostatok prehľadnosti – najmä v legislatívnom a administratívnom fungovaní
predstavuje ďalší atribút daňového raja.
Žiadne hmotné činnosti – neexistencia požiadavky hmotnej činnosti je
podstatným faktorom, keďže by to mohlo viesť k tomu, že právny poriadok by sa
len snažil prilákať výlučne daňovo motivované investície.37
Založenie offshore spoločností v daňových rajoch častokrát presahuje počet
obyvateľov daného územia. Napr. na Kajmaních ostrovoch sa nachádza tzv. Ugland House
– priemerný rodinný dom, v ktorom papierovo sídli až 18 000 spoločností.38
V sekcii často
kladených otázok je zodpovedané, že spoločnosti tu sídlia len papierovo a pre účely
podnikania je podstatné rozlišovať, kde spoločnosť sídli a kde reálne má prevádzku. Na
otázku, či je snaha o daňový únik dôvodom na zakladanie spoločností na Kajmanoch sa
tvorcovia webstránky dištancovali akýchkoľvek obvinení a konštatujú, že ide o poskytnutie
neutrálnej daňovej platformy, vďaka čomu investori z viacerých jurisdikcií nepodliehajú
dodatočnej daňovej povinnosti cudzích daňových úradov, okrem daňovej povinnosti štátu
v ktorom sídlia. Výhod offshore centier si uvedomujú aj svetové korporácie, ako
36
STIERANKA, J. Pranie špinavých peňazí. Bratislava: EPOS. 2001, ISBN: 80-8057-410-3, s. 52. 37
OECD. Harmful Tax Competition [online] [cit. 2014-11-07]. Dostupné na:
http://www.oecd.org/tax/transparency/44430243.pdf 38
Ugland House Explained. Ugland House, FAQ [online] [cit. 2014-11-07]. Dostupné na:
http://www.uglandhouse.ky/faqs.html
13
Facebook, Apple, Coca Cola, ktoré tu vytvárajú dcérske firmy, cez ktoré prelievajú tržbu
v snahe vyhnúť sa viacnásobnému zdaneniu, či maximalizácie zisku.39
Tieto raje majú bezpochyby svoje negatíva, ktoré sú spôsobené zneužívaním systému
daných území na legalizáciu príjmov. Daňové raje právnických osôb a fyzických osôb sú
tiež diferencované na určité úľavy, ako napr.
a) úľavy spoločnostiam – správa majetku: Gibraltar, Ostrov Man, Hongkong
b) úľavy spoločnostiam – akcie na doručiteľa: Barbados, Kostarika, Švajčiarsko
c) daňové úľavy spoločnostiam – žiadna daň z príjmu: Andorra, Bahamy, Nauru,
d) daňové úľavy spoločnostiam – nízka daň z príjmu: Honkong, Malta, Cyprus
e) iné úľavy pre právnické aj fyzické osoby – bankové tajomstvo: Andorra, Mauricius,
Panama, Švajčiarsko40
Hoci daňové raje vznikali, resp. vznikajú z dôvodov, ktoré majú legitímny účel, ich
zneužitie na legalizáciu príjmov sa priam ponúka. Je zaujímavé, že prvé vážne uvedomenie
si tohto problému priniesol až prelom tisícročí. Dovtedy OECD existenciu daňových rajov
diskrétne prehliadala a považovala offshore bankovníctvo ako prejav ekonomického
liberalizmu snažiaceho sa vytvárať trhové prostredie medzi štátmi s vysokým daňovým
zaťažením s úsilím nútiť ich k jeho znižovaniu.41
OECD spolu s Európskou úniou učinili zásadnú zmenu, ktorá má za cieľ postupné
odbúravanie netransparentnosti a neúčinnej výmeny informácií. Od roku 2000 členovia
OECD ako aj nečlenské ekonomiky v rámci medzinárodnej spolupráce Global Forum42
spolupôsobia v oblasti transparentnosti a výmene informácií. Hlavným cieľom Global Fora
bolo prostredníctvom Zmluvy o výmene informácií na daňové účely43
a neskôr aj
dokumentom, ktorý mal ustanoviť riadne vedenie a poskytovanie účtovných závierok44
39
Hnonline.sk Giganty šetria vďaka rajom miliardy [online] [cit. 2014-11-08]. Dostupné na:
http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/giganty-setria-vdaka-rajom-miliardy-635093 40
KORDÍK, M. Najčastejšie formy nezvyčajných obchodných operácií (v zmysle zákona 367/2000 Z.z.,
o legalizácii príjmu z trestnej činnosti. In: Trestní právo. 2008, roč. 12, č. 7-8, str. 67. 41
STIERANKA, J. Pranie špinavých peňazí. Bratislava: EPOS. 2001, ISBN: 80-8057-410-3, s. 55. 42
Global Forum zastrešuje spoluprácu 123štátov sveta. Členstvo je otvorené každému, kto je ochotný: (i)
implementovať medzinárodné ustanovenia o transparentnosti a výmene informácií (ii) zúčastňovať sa
a prispievať do spoločného kontroly členov a (iii) prispievať do rozpočtu. 43
OECD. Agreement on Exchange of Information on Tax Matters [online] [cit. 2014-11-08]. Dostupná na:
http://www.oecd.org/ctp/exchange-of-tax-information/2082215.pdf 44
OECD. Enabling Effective Exchange of Information: Avaiability and Reliability Standard [online] [cit.
2014-11-08]. Dostupné na http://www.oecd.org/ctp/harmful/42179473.pdf
14
vytvorenie účinných noriem v oblasti transparentnosti a výmene informácií v daňových
rajoch.
Metód legalizácie, ktoré využívajú daňové raje je veľa. Základný princíp spočíva
v zneužívaniu tohto prostredia na krátenie dane alebo nezákonného znižovania daňového
základu. Napríklad právnická osoba len prevádza zisk, ktorý bol produkovaný v SR do
právnickej osoby so sídlom v daňovom raji ktorú na tento účel v cudzine založila, pričom
podkladom prevodu zisku sú rôzne fingované zmluvy, napríklad ide o rôzne analýzy
realitného trhu (ktoré nikdy vykonané neboli), ktorý mala právnická osoba v cudzine
vykonať a za ktorý sa jej platí a podobne.
Podľa výročnej správy APG o metódach legalizácie za rok 201445
jeden z prípadov
legalizácie využívajúce offshore centrá bol prípad Christofera Chase a Leea Vincent
občanov Nového Zélandu s prechodným pobytom v Thaisku, ktorí spolu vlastnili
spoločnosť na Novom Zélande, ktorú využívali na distribúciu drog, ako aj na prepieranie
príjmov z jeho predaja. Zisk bol zmiešaný s legálnym príjmom a následne na pravidelnej
báze odosielaný do domu Vincentovej matky na dočasné uskladnenie. Hotovosť bola
následne zabalená a kuriérom odoslaná do Honkongu kde boli vložené na 3 bankové účty
spoločností, ktoré vlastnila Vincentova matka. Legalizácia bola zavŕšená poskytnutím
pôžičiek jednou z honkongských spoločností druhej novozélandskej spoločnosti. Chase bol
väčšinový akcionár danej novozélandskej spoločnosti. Vincentova matka dostala províziu
v hodnote 184 000 dolárov v hotovosti.
2.2 Metódy využívajúce zmenárne a/alebo aj banky
Zmenárne ako aj iné inštitúcie nebankového sektora poskytujúce finančné služby,
najmä prevod finančnej sumy na iný účet predstavujú aj v súčasnosti atraktívny spôsob
legalizácie príjmov. Vo všeobecnosti možno povedať, že zmenárne ale aj iní
poskytovatelia finančných služieb bankového typu môžu byť zneužití na legalizáciu dvoma
spôsobmi: poskytnutím určitej transakcie bez vedomosti o nelegálnom pôvode vstupnej
hotovosti resp. miesta prevodu, alebo priamou účasťou personálu poskytovateľa
45
APG. Yearly Typologies Report 2014 [online] [cit. 2014-11-08]. Dostupné na:
http://www.apgml.org/methods-and-trends/page.aspx?p=8d052c1c-b9b8-45e5-9380-29d5aa129f45
15
prostredníctvom spolupáchateľstva alebo prevzatím (takeover) tohto podniku zločineckou
organizáciou.
Treba povedať, že druh podnikania je atraktívny z pohľadu legalizácie najmä pre
jednoduchosť zmenárenskej transakcie, celosvetová dostupnosť (v prípade nebankových
subjektov poskytujúcich prevod hotovosti na účet46
), hotovostný charakter transakcií,
v porovnaní s bankovým sektorom vyžadujúcim otvorenie bankového účtu spravidla menej
rigorózne pravidlá týkajúce sa overenia klientov pri poskytovaní výmeny menového kurz
a pod.
Zmenárne predstavujú dôležitý medzistupeň pri legalizácii, najmä vo fáze
„umiestnenia“. Akonáhle je hotovosť premenená, je náročné vystopovať jej pôvod. Práve
tieto dôvody determinujú výhody pre ktoré páchatelia organizovanej kriminality majú
častokrát nad zmenárňami kontrolu.47
Tradičná metóda akou sa legalizuje prostredníctvom
zmenární, ale aj bánk, je metóda structuring.
2.2.1 Metóda „structuring“
Táto metóda, nazývaná aj „smurfing“ našla svoje opodstatnenie najmä
v osemdesiatych rokoch, kedy sa v spojených štátoch legislatívne zaviedla povinnosť
všetky hotovostné operácie nad 10 000 dolárov nahlasovať48
. Metóda „smurfing“
predpokladá využitie viacerých jednotlivcov, ktorí si napríklad sumu 10 000 Eur rozdelia
medzi 10 „smurfs“ každý po 999 Eur49
. Títo desiati „šmolkovia“ následne v 10 rozličných
zmenárňach zamenia hotovosť na inú menu, ktorú potom odovzdajú „prostredníkovi“,
ktorí hotovosť poukáže na vlastný účet. Vzhľadom na to, že celková hodnota obchodu
nepresiahla sumu 15 000 Eur, banka nebude zisťovať vlastníctvo prostriedkov tak, ako jej
to prikazuje ust. § 89 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
46
V závislosti od toho ktorého štátu môže ísť o hotely, cestovné kancelárie, súkromné spoločnosti a pod. 47
FATF. Report on Money Laundering through Money Remittance and Currency Exchange Providers
[online]. [Paríž]: Financial Action Task Force, 2010 [cit: 2014-11-08]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/ML%20through%20Remittance%20and%20Currency%20Exchange%20Providers.pdf 48
PRESTON, R.D. Financial Investigations and Money Laundering: Investigators Manual. Viedeň: United
Nations International Drug Control Programme, s. 10. 49
Podľa § 13 ods. 5 písm. c) z. 202/1995 Z.z. Devízového zákona v z.n.p. devízové miesto je povinné
identifikovať klienta pri každom obchode s devízovými hodnotami; pri vykonávaní zmenárenskej činnosti je
devízové miesto povinné takto identifikovať klienta pri každom obchode s devízovými hodnotami v hodnote
prevyšujúcej 1 000 eur, ak ZoLP neustanovuje inak.
16
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“). Na záver sa už len vložená hotovosť
v cudzej mene poukáže na zahraničný bankový účet napr. prostredníctvom internet
bankingu, ktorú vlastní pôvodný páchateľ.
2.2.2 Cash Intensive Business
Cash intensive business predstavuje jeden z najtypickejších spôsobov legalizácie
príjmov využívajúce podnikanie, pre ktoré je prirodzené disponovanie relatívne veľkého
množstva hotovosti nie vysokej nominálnej hodnoty. Táto metóda je ideálna práve z toho
dôvodu, že umožňuje infiltrovať hotovosť najmä z predaja dávok drog do legálne
fungujúceho biznisu. Vzhľadom na to, že tento postup legalizácie, ak sa nepreženie, je
náhodným spôsobom prakticky neodhaliteľný, ako consigliere by som určite navrhol začať
investovať do reštaurácií a solárií.
Princíp tejto metódy je v podstate jednoduchý. Majiteľ práčovne (takto to aj celé
začalo), reštaurácie, posilňovne, taxislužby, herne, rôznych kozmetických salónov alebo
nočných klubov bude nenápadne zvyšovať fiktívnymi tržbami svoj zisk, ktorý následne
dorovná do pokladne z nelegálnej činnosti. Tento zisk následne vloží na bankový účet
a keďže je verejne známe, že prichádza do kontaktu s hotovosťou, nebude vzbudzovať
podozrenie pri prvej fáze legalizácie „umiestnenia“. Ideálne sú najmä tie, ktoré nevyžadujú
veľké priestory a značný personál, ktorý by len zvyšoval nebezpečenstvo zrady. Keďže
zistiť koľko ľudí reálne navštívilo posilňovňu za deň, alebo koľko drahého alkoholu sa
predalo („náhodou“ rozbilo) v bare je prakticky nemožné, tento spôsob, pokiaľ nie je pod
dôkladným a neustálym dohľadom orgánov, je de facto neodhaliteľný.
V záujme zachovania objektivity, treba konštatovať, že aj táto metóda má svoje
achylove päty. V prvom rade musíme rátať s personálom prevádzky, ktorá vo väčšej či
menšej miere musí byť vedomá praktizovaniu tejto činnosti. Pre majiteľa zákonite hrozí
nebezpečenstvo zrady. Druhým faktorom je pochopiteľne aj správne odhadnutie únosnej
miery prepierania, alebo tzv. „kapacita práčky“. Majiteľ autoumyvárne by zrejme mal
problém vysvetliť denný zisk, ktorý by prevyšoval nadpriemernú normu danej prevádzky
pri určitom pracovnom čase a určitou cenou za umytie napr. dvoma pracovníkmi. Ak sa
však majiteľ vyvaruje niekoľkých základných indikátorov nasvedčujúcich o legalizácii
17
touto metódou (napr. prevádzka bistra na nefrekventovanom mieste s výrazne vyššími
tržbami ako konkurenčné prevádzky na frekventovaných miestach alebo zreteľný
nedostatok zákazníkov) cash intensive business by mohla byť tá správna voľba.
18
3 Postavenie banky v boji proti legalizácii
Banky ako aj finančné inštitúcie v súčasnej dobe nepredstavujú neodmysliteľnú súčasť
už len podnikateľskej sféry, ale aj tej nepodnikateľskej. Súvisí to najmä s tým, že pre
verejnosť najelementárnejšia banková činnosť – vykonávanie bankových operácií sa
vykonáva už predovšetkým na nehotovostnej úrovni prevodom. V dôsledku vzniku
veľkých nadnárodných spoločenstiev (EÚ, APEC a pod.) sa liberalizoval aj finančný trh,
ktorý umožňuje presun financií takmer okamžite. Táto vymoženosť však neprispieva
k transparentnosti finančného trhu, ktorý pri tak veľkom počte bankových operácií a toku
kapitálu v objeme vyše 1000 miliárd dolárov ročne, umožňuje pomerne ľahko nelegálne
príjmy zlegalizovať.50
Tento trend je vo všetkých vyspelých štátoch sveta, hoci Švédsko
dokonca reálne uvažuje o zrušení hotovosti en block do roku 203051
. Podľa niektorých
zdrojov52
, hotovostné platby tvoria už len 0,3 % HDP krajiny. Z vlastnej skúsenosti môžem
povedať, že tomuto trendu nasvedčuje aj skutočnosť, že platobnými kartami sa dajú
zaplatiť aj milodary v kostoloch. Celkovo možno konštatovať, že používanie hotovosti je
na zostupe a Internet predovšetkým umožnil vykonať bezhotovostné platobné operácie už
z pohodlia domova. Hoci pobočky bánk si paradoxne vystačia už aj s minimálnym
personálom a kapacitne menšími budovami, ich význam aj s akcentom na širokú ponuku
bankovej činnosti prerástol do neodmysliteľnej súčasti každodennosti každého z nás.
Legalizácia príjmov z trestnej činnosti je proces, ktorý napriek čoraz prepracovanejším
legislatívnym rámcom režimu AML/CFT, sa v niektorom štádiu legalizácie s najväčšou
pravdepodobnosťou s bankou stretne. Je preto kľúčové, aby tieto inštitúty boli čo najlepšie
ošetrené preventívnymi a detekčnými mechanizmami, ktorý by v čo najväčšej miere mohli
legalizáciu potlačiť.
Snaha vyvíjať a zdokonaľovať už využívané mechanizmy, predovšetkým v rámci
bankovej činnosti na prevenciu, detekovanie a oznamovanie skutočností nasvedčujúcich
o možnej legalizácii (AML/CFT) je podporovaná aj neustále sa rozširujúcou členskou
základňou medzinárodného spoločenstva v medzinárodných organizáciách. Nezastupiteľnú
50
LISOŇ M. a J. STIERANKA. Niekoľko úvah k príčinám a podmienkam organizovanej kriminality. In:
Policajná teória a prax. 2004, roč. 12, č. 4, s. 24. 51
Business Insider. Sweden Is Already Four-Fifths Of The Way To Becoming A Genuine Cashless Society
[online] [cit: 2014-11-10]. Dostupné na: http://www.businessinsider.com.au/sweden-is-already-four-fifths-of-
the-way-to-becoming-a-genuine-cashless-society-2014-10 52
Ibd.
19
úlohu zohráva FATF, ktorá sústavne monitoruje a spracováva najnovšie poznatky a
„trendy“ do jej odporúčaní, ktoré hoci nie sú záväzné, tvoria uznávané AML/CFT
štandardy. Jeden z najvýznamnejších dokumentov vydaných FATF je Štyridsať
odporúčaní53
FATF poskytujúce kompletnú sadu protiopatrení proti legalizácii príjmov.
V nasledujúcich kapitolách tvoriacich jadro tejto práce bude legalizácia príjmov
analyzovaná práve z pohľadu bánk a najmä ich prevenčných povinností vyplývajúcich
z ich statusu povinných osôb54
podľa ZoLP.
3.1 Identifikácia banky na území SR
Banka podľa Zákona o bankách je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného
predpisu55
, a ktorá má bankové povolenie. Podmienky udelenia bankového povolenia sú
taxatívne dané v § 7 ods. 2. Na udelenie bankového povolenia sa vyžaduje okrem iného
peňažný vklad do základného imania banky najmenej v sume 16 600 000 Eur a peňažný
vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej
33 200 000 Eur [§ 7 ods. 2 písm. a)]. Tento vklad v súlade s písm. b) musí mať priehľadný
a dôveryhodný pôvod. Transparentnosť a dôveryhodnosť pozadia, ktoré je za vznikom
banky predstavuje kľúčový element vyvarovania sa obdobného škandálu ako
s Medzinárodnou úverovou a komerčnou bankou.
Na území Slovenskej republiky môžu bankovú činnosť vykonávať len banky
a pobočky zahraničných bánk, ktorým bolo udelené bankové povolenie. Tieto banky
podliehajú dohľadu vykonávaného NBS, ktorá v oblasti legalizácie príjmov vykonáva nad
bankami ako povinnými osobami v súlade s § 29 ods. 3 ZoLP kontrolu plnenia
a dodržiavania povinností ustanovených ZoLP. Národná banka Slovenska je navyše
53
FATF. International Standards on Combating Money Laundering and the Financing of Terrorism &
Proliferation: The FATF (40) Recommendations [online]. [Paríž]: Financial Action Task Force, 2012 [cit:
2014-11-10]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/documents/recommendations/pdfs/FATF_Recommendations.pdf 54
Povinné osoby ZoLP taxatívne uvádza v § 5. Ide o subjekty, ktoré majú povinnosti v súlade s týmto
zákonom. Okrem bánk sú to aj finančné inštitúcie, exportno-importná banka SR, prevádzkovateľ hazardnej
hry, poštový úradník, súdny exekútor, správcovia konkurzného konania, daňový poradcovia, účtovníci,
audítori, advokáti, a pod. 55
Čl. 4 ods. 1 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o
prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene iných nariadení.
20
povinná oznámiť zistené porušenie povinností vyplývajúce zo ZoLP finančnej
spravodajskej jednotke.
Z pohľadu ZoLP je banka povinná osoba, ktorá predovšetkým vykonáva základnú,
zjednodušený a zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, posudzuje, vyhodnocuje
a ohlasuje situácie nasvedčujúce, že ide o neobvyklú obchodnú operáciu, vypracováva
program vlastnej činnosti, ako aj poskytuje súčinnosť finančnej spravodajskej jednotke.
Možno konštatovať, že o zneužití bankového sektora a jej činnosti na legalizáciu
príjmov nemožno hovoriť ako o vysokorizikovom faktore, pretože banky sú pomocou
bankovej činnosti de facto na legalizáciu využívané v niektorom štádiu legalizačného
procesu. Táto skutočnosť sa premietla a premieta do legislatívnej roviny, kde je možné si
všimnúť zameranosť boja proti legalizácii predovšetkým do úloh banky.
3.2 Neobvyklé obchodné operácie
Boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti predpokladá predovšetkým
transparentne precizované prevenčné mechanizmy, ktoré sú povinné osoby záväzné
dodržiavať. Dôraz na včasnom odhalení potenciálneho nebezpečenstva je daná
predovšetkým skutočnosťou, že v tomto štádiu, teda pri „umiestnení“, je najväčšia
pravdepodobnosť odhalenia pokusu legalizácie. Akonáhle sa nelegálny zisk dostane do
obehu, šanca na odhalenie a predovšetkým vyvodenie zodpovednosti je takmer nulová.
Na Slovensku pojem neobvyklá obchodná operácia (NOO) bola uzákonená až neskôr.
Prvý právny predpis platný a účinný na území SR, Zákon 249/1994 Z.z., neobvyklú
obchodnú operáciu priamo ešte nedefinoval, ale v ust. § 7 odkazoval na blanketovú normu
č. 181/1997 Z.z. o podozrivých bankových operáciách. Išlo o vyhlášku MV SR, ktorá po
dohode s MF SR bližšie charakterizovala podozrivé bankové operácie. V ust. § 1 bolo
vymedzené, že podozrivá banková operácia je banková operácia, pri ktorej úkon alebo údaj
o nej je podľa poznatkov banky alebo pobočky zahraničnej banky podozrivý.56
Podozrivé
úkony boli taxatívne uvedené v písm. a) až s). Išlo napr. o jednorazovom vklade alebo
výbere v hotovosti nad 500 000 Sk alebo v protihodnote v cudzej mene vykonaný
klientom, časté vklady veľkého množstva bankoviek v malej nominálnej hodnote a pod.
56
Ust. § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 181/1997 Z.z. o podozrivých bankových operáciách.
21
Banky po rozpoznaní tej ktorej podozrivej operácie boli povinné do 48. hodín ohlásiť túto
skutočnosť Úradu finančnej polície Policajného zboru. Treba však poznamenať, že
formulácia ust. § 7 Zákona 249/1994 Z.z. jednoznačne predpokladala a vyžadovala
taxatívne vymedzenie presne určených bankových operácii.57
Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 367/2000 Z.z. sa v § 4 prvýkrát definovala NOO
ako právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k
legalizácii alebo financovaniu terorizmu. Týmto zákonom sa navyše zrušila vyhláška
181/1997 Z.z., ktorá NOO limitovala taxatívnym výpočtom. Posun, ktorý nastal v tejto
novej úprave síce umožnil bankám hlásiť NOO podľa vlastného uváženia, avšak ako sa
neskôr ukázalo, neexistencia ani len demonštratívneho výpočtu konkrétnych NOO viedla
k nejednoznačnosti a vágnosti, čo bolo napravené až ZoLP.
Nový ZoLP vznikol na podklade 2 skutočnosti. Jedna z nich bola potreba
implementácie Smernice EP a Rady č. 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES a druhým
významným podkladom bola hodnotiaca správa MONEYVAL58
, ktorá identifikovala
niekoľko nedostatkov v súčasnej právnej úprave v porovnaní s medzinárodnými
dokumentmi upravujúcimi danú oblasť. Jeden z nedostatkov bola práva absentujúca
špecifikácia pojmu NOO. Aplikačná prax zároveň tiež potvrdila potrebu pridať do zákona
takýto demonštratívny výpočet NOO, aby mohli povinné osoby ľahšie zamerať svoju
pozornosť na jednotlivé faktory, ktoré majú pri posudzovaní obchodných operácií klienta
hodnotiť.59
Podľa 40 odporúčaní FATF, revidovaných v roku 2003 sa v odporúčaní č. 11 uvádzala
povinnosť finančných inštitúcií sledovať nezvyčajné veľké transakcie a všetky nezvyčajné
známky transakcií, ktoré nemajú zrejmý ekonomický a právne odôvodnený účel.
V súčasnosti platí už štvrtýkrát zrevidovaných 40 odporúčaní, naposledy v roku 2012,
v ktorej NOO boli zahrnuté do odporúčaní v rámci kapitoly Customer Due Diligence, teda
starostlivosti o klienta.
57
STIERANKA, J. Právna úprava ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v Slovenskej
republiky v kontexte európskeho práva. In: POTASCH, P. Právny poriadok Slovenskej republiky
v európskom kontexte, Zborník príspevkov, 2008. Akadémia Policajného zboru v Bratislave. ISBN: 978-80-
8054-436-2, s. 127. 58
MONEYVAL. Third Round Detailed Assessment Report on Slovakia [online] [cit: 2014-11-10]. Dostupné
na: http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/moneyval/evaluations/round3/MONEYVAL%282006%2909Rep-
SVK3_en.pdf 59
Dôvodová správa k ZoLP.
22
Vplyvom týchto odporúčaní ako aj samotnej smernice ZoLP zakotvil v § 4 ods. 1
identickú definíciu NOO ako v Zákone 397/2000 Z.z. avšak v ods. 2 bol uvedený
demonštratívny výpočet najčastejšie sa vyskytujúcich NOO, pričom každá jedna NOO
zachováva doteraz platný princíp pri posudzovaní obchodných operácií – princíp „poznaj
svojho klienta“. NOO je najmä obchod, ktorý:
a) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov
alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého
druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta,
b) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov
alebo inú svoju povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný
účel,
c) pri ktorom sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na
vykonanie starostlivosti povinnou osobou,
d) pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa
snaží poskytnúť čo najmenej informácií alebo poskytne také informácie, ktoré môže
povinná osoba veľmi ťažko alebo len s veľkými nákladmi preveriť.6061
3.2.1 Posudzovanie a zisťovanie NOO bankou
Povinným osobám, ktoré sa vyznačujú veľkým počtom obchodov sa odporúča
používať špeciálne informačné systémy. Banky disponujú napr. aplikačným programovým
vybavením pre zabezpečenie informačných tokov pre systém ochrany alebo
špecializovaným automatizovaným systémom na detekciu NOO, ktorý môže byť
nastavený na základe scenárov nad databázami klientov, obchodov, resp. finančných
operácií.62
Nezanedbateľnou stránkou implementácie týchto systémov je aj potreba
zvyšovania personálnej kapacity a v konečnom dôsledku aj finančných nákladov. V tomto
kontexte je otázna miera efektivity slovenského systému a prevencie, keďže počet
vznesených obvinení za trestný čin legalizácie podľa § 233 Trestného zákona (porovnaj
Graf č. 1 a Tabuľku č. 6) je nulový. Podľa stránky MVSR bolo za rok 2013 odsúdených 6
60
Ust. § 4 ods. 2 ZoLP 61
Pre účely tejto práce uvádzam len vybrané NOO zo ZoLP, 62
NBS. Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS z 20. novembra 2012 č. 9/2012
[online] [cit: 2014-11-10]. Dostupné na:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_Vestnik/MU_9_2012.pdf
23
osôb za trestný čin legalizácie, tieto prípady však neboli iniciované v svojich počiatkoch
hláseniami o NOO.63
Zdá sa, že potláčanie legalizácie je zamerané predovšetkým na
prevenciu a detekciu ML/LF so striktným výkonom kontroly dodržiavania povinností, ale
trestanie páchateľov a konfiškácia príjmov z trestnej činnosti zostáva bez zreteľnejšieho
efektu a záujmu zo strany štátnych orgánov.64
Napriek tejto systémovej vybavenosti ešte stále významnú rolu zohráva individuálna
pozornosť pracovníka banky. Osobitná pozornosť sa má venovať najmä zložitým,
nezvyčajne veľkým obchodom, s nezvyčajnou povahou bez zrejmého ekonomického alebo
zákonného účelu. Rovnako sa ukladá povinným osobám dbať na nové druhy obchodov
a nové technologické postupy, ktoré by mohli podporovať anonymitu za účelom
legalizácie alebo financovania terorizmu. ZoLP v § 14 ods. 1 zaväzuje povinnú osobu
posudzovať, či pripravovaný alebo vykonávaný obchod je neobvyklý, teda či
nepredstavuje indikátor zdrojovej alebo cieľovej kriminality.65
V prípade porušenia tejto
povinnosti FSJ môže udeliť právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi pokutu do
165 969 Eur. FSJ môže udeliť pokutu do 331 939 eur, ak sú naplnené i ďalšie
kvalifikované znaky uvedené v § 33 ods. 2 písm. a) až c).
3.2.1.1 Indikátor trestnej činnosti
Indikátor je prvotný poznatok o jave, skutočnosti, ktorá sa odchyľuje od normálnej
situácie, ktorú dobre poznáme a ktorá zodpovedá dodržiavaniu zákonov, nariadená a iných
spoločenských noriem.66
Predstavuje teda odchýlku ktorá, vzbudzuje podozrenie zo strany
pozorovateľa. Tieto indikátory možno získať:
a) oznámenie od občanov
b) monitorovaním tlače
c) oznámením štátnych orgánov
d) operatívno-pátracia činnosť
e) hlásenie NOO od povinných osôb
63
VITTEK, J. Prevencia prania špinavých peňazí v bankovom sektore. In: STIERANKA, J. Pranie špinavých
peňazí, súčasnosť a budúcnosť. Bratislava, 2008. Akadémia Policajného zboru. ISBN: 978-80-8054-439-3, s.
80. 64
Ibd. 65
STIERANKA, J. Možnosti indikovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti v Slovenskej republike. In:
Trestní právo. 2007, roč. 12, č. 10, (2007), s. 31. 66
Ibd.
24
Posúdenie NOO je podmienená dôkladnou znalosťou situácie za bežných podmienok.
Pochopiteľne, stanovenie tejto normálnej situácie je obzvlášť náročné, pretože ide
o individuálne posúdenie, ktoré možno to, čo pre istú skupinu vyvodí za prijateľné, pre
druhú skupinu už bude predstavovať odchýlku. Z tohto dôvodu je nevyhnutné sústavne
a cieľavedome sledovať a vyhodnocovať jednotlivé situácie.
Druhá etapa predstavuje zaznamenanie odchýlky a vyvodení záveru, že ide o NOO.
Tento proces vyžaduje dôkladnú analýzu všetkých dostupných informácií. Táto metóda je
obzvlášť efektívna pre jej možnosť rozkladu celku na jednoduchšie časti, ktoré následne
umožní skúmať vzájomné vzťahy a zisťovať príčinné spôsobenie jednotlivých častí
a prvkov na skúmaný objekt.67
Treba však pripustiť aj fakt, že zaregistrované odchýlky
budú skreslené a nepresné spôsobené informačným šumom alebo subjektívnym vnímaním.
Práve preto je odchýlku nutné, čo najviac upresňovať, doplňovať ďalšími informáciami
a dosiahnuť logického vysvetlenia toho, čo bolo i nebolo porovnávané, zistené a pod.68
V tejto súvislosti ešte považujem nutné zdôrazniť, že aj v prípade, ak by došlo
k podozreniu NOO, táto skutočnosť má veľmi malú informačnú a výpovednú hodnotu. Za
žiadnych okolností nejde o informácie s relevanciou dôkazov.
Určiť konečný, resp. taxatívny výpočet indikátorov, resp. NOO pre jej dynamicky
vyvíjajúci sa charakter nie je možné. Podľa empirických skúseností je možné určiť
niektoré najčastejšie sa vyskytujúce indikátory v bankovom sektore. Nižšie uvedený
demonštratívny výpočet, predstavuje len zlomok z najčastejších indikátorov. Vzhľadom na
koncepčné zameranie tejto práce sú vybrané len tie, ktoré sú charakteristické pre bankové
činnosti:
a) hotovostné operácie
častá frekventovanosť hotovostných vkladov i pod. 15 000 Eur, alebo
v protihodnote v cudzej mene, a následný prevod na miesto, ktoré klient
obvykle nepoužíva,
jednorazový vklad alebo výber v hotovosti nad 15 000 Eur alebo
v protihodnote v cudzej mene vykonaný klientom, ktorý s podobnou
hotovosťou bežne nedisponuje,
67
Ibd. 68
LÁTAL, I. Příznaková analýza a možnosti jejího užití v policejní praxi. In: Kriminalistika, 1996, roč.
XXIX, č.1, s. 75.
25
časté vklady veľkého množstva bankoviek nízkej nominálnej hodnoty, ako aj
bankovky nízkej nominálnej hodnoty v cudzej mene (5, 10 EURO), pričom
frekvencia týchto operácií je podstatným atribútom,
vklady a ich okamžité výbery, alebo prevody na iné účty, resp. do iných
peňažných útvarov,
častá zmena hotovosti na inú menu bez jej uloženia na účet,
časté nákupy cestovných šekov v cudzích menách a ich opakovaný odpredaj
späť banke,
b) bezhotovostné operácie
nákup a predaj cenných papierov mimo bežných zvyklostí klienta,
snaha o štruktúrovane transakcii prostredníctvom operácií na účte
vykonávaných viacerými klientmi, ktorí sú zjavne prepojení a každý z nich
vykonáva veľkú finančnú transakciu pod hranicou 15 000 Eur, alebo
v protihodnote v cudzej mene pri inej priehradke,
používanie akreditívov a iných foriem platobného styku v prípadoch, keď
takéto formy platobného styku nie sú obvyklé pri známych obchodných
aktivitách klienta,
počet obratov na účte za jeden deň nezodpovedá obvyklým peňažným
operáciám klienta,
aktivácia spiaceho účtu,
c) neobvyklé správanie sa klienta
záujem o bankové služby nezodpovedajúce segmentu klienta a jeho
sociálneho statusu,
otváranie viacerých účtov, ktorých množstvo je v zjavnom nepomere
k predmetu činnosti klienta; môže to indikovať snahu o legalizáciu
prostredníctvom metódy „smurfing“,
operácie na podnikateľskom účte bez zjavného ekonomického dôvodu,
snaha klienta o vstup do zmluvného vzťahu s bankou alebo vykonanie
bankovej operácie na základe nejasných projektov69
Možno konštatovať, že indikátory trestnej činnosti a NOO predstavujú takmer
identické pojmy, pretože obe nasvedčujú o potenciálnej zdrojovej trestnej činnosti. Podľa
69
KORDÍK, M. Najčastejšie formy nezvyčajných obchodných operácií ( v zmysle zákona 367/2000 Z.z.
o legalizácii príjmu z trestnej činnosti. In: Trestní právo, 2008, roč. 12, č. 7-8, s. 66.
26
Výročnej správy FSJ bolo na území SR za rok 2013 prijatých 3886 hlásení od povinných
osôb, čo v porovnaní s rokom 2012 je o 236 oznámení viac. (Viď príloha, graf č. 170
.)
3.2.2 Ohlasovanie NOO
V prípade nadobudnutia presvedčenia, že konkrétny úkon je NOO, alebo by tento
úkon mohol vzhľadom na všetky okolnosti indikovať NOO, tak majú povinné osoby
zákonnú povinnosť túto skutočnosť ohlásiť FSJ. Platí však zásada, že ak povinná osoba
oznámi v určitom prípade OČTK skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu,
nemusí v tomto prípade podávať aj hlásenie o NOO.71
Povinná osoba nie je viazaná
konkrétnou lehotou na jej ohlásenie, vyžaduje sa však, aby to bolo vykonané bez
zbytočného odkladu. Takto neurčito koncipovaná lehota umožňuje, aby povinná osoba,
resp. pracovník banky, ak ide o banku mala možnosť pripraviť všetky podklady podľa
vlastného uváženia, získavať dodatočné informácie a vykonať všetky úkony na získanie
subjektívneho presvedčenia o NOO.
Okamih splnenia ohlasovacej povinnosti sa viaže na podanie hlásenia NOO. Vyžaduje
sa, aby bola zachovaná obsahová utajenosť pred nepovolanou osobou. V princípe ZoLP
predpokladá vykonanie podania osobne, písomne, elektronickou formou (e-mail, fax)
a telefonicky v prípade, ak vec neznesie odklad. Takéto podanie je však potrebné do troch
dní od prijatia doplniť niektorým z predošlých spôsobov.
V súvislosti s obsahovými náležitosťami podania, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3
ZoLP, a vzor hlásenia na stránke MVSR, považujem za podstatnejšie podotknúť jej
negatívne vymedzenie. Podľa čl. 27 Smernice 2005/60/ES Členské štáty prijmú všetky
vhodné opatrenia s cieľom ochrániť zamestnancov inštitúcií alebo osôb, na ktoré sa
vzťahuje táto smernica, ktorí ohlásia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo
financovanie terorizmu vnútorne alebo FIU, pred ich vystavením hrozbám alebo
nepriateľskému konaniu. Znamená to, že hlásenie o NOO nesmie obsahovať údaje
o zamestnancovi, ktorý zistil NOO.72
Týmto spôsobom by sa mala zaručiť ochrana
70
Finančná spravodajská jednotka. Výročná správa Finančnej spravodajskej jednotky za rok 2013 [online]
[cit: 2014-11-12]. Dostupné na: http://www.minv.sk/?informacie-o-cinnosti-1 71
STIERANKA, J. Možnosti indikovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti v Slovenskej republike. In:
Trestní právo. 2007, roč. 12, č. 10, (2007), s. 29. 72
ZoLP § 17 ods. 4.
27
zamestnanca pred možným zistením ohlásenia zo strany klienta. Je to logické, pretože
v opačnom prípade by mohlo dôjsť k odhaleniu ohlásenia klientom, čo by mohlo
spôsobovať strach pracovníkov povinných osôb NOO ohlasovať. V tejto súvislosti je
vhodné spomenúť aj osobu zodpovednú za vznik škody, ktorým sa ZoLP snažil eliminovať
akýkoľvek obavy s ohlasovaním NOO. Súvisí to s možným vyvodzovaním zodpovednosti
za škodu spôsobenú ohlásením NOO. Má sa na mysli predovšetkým škoda, ktorá vznikla
v súvislosti s inštitútom zdržania NOO podľa § 16. ZoLP zbavuje zodpovednosti povinnú
osobu, resp. jej zamestnancov, ktorá vznikla s ohlásením NOO, ak povinné osoby
postupovali dobromyseľne. V pochybnostiach platí, že povinná osoba, jej zamestnanec
alebo osoba, ktorá pre povinnú osobu koná na základe iného zmluvného vzťahu, pri
ohlasovaní NOO alebo pri jej zdržaní postupovali dobromyseľne.73
Ak je dobromyseľnosť
preukázaná, za prípadnú škodu zodpovedá štát.
Plnenie povinností v súvislosti s ohlasovaním NOO nie je porušením bankového
tajomstva podľa § 91 Zákona o bankách, a nejde ani o porušenie povinnosti zachovávať
mlčanlivosť podľa iných osobitných predpisov.
3.3 Program vlastnej činnosti banky
Program vlastnej činnosti povinnej osoby (ďalej aj „PVČ“) predstavuje transpozíciu
piatej kapitoly Smernici 2005/60/ES, ktorá vytvorila právny rámec na vznik ďalších
opatrení, ktoré povinné subjekty musia vykonať za účelom efektívneho boja proti
legalizácii. Smernica okrem iného ustanovila aj:
povinnosť finančným a úverovým inštitúciám, na ktorých sa táto smernica
vzťahuje, aby v prípade, že to prichádza do úvahy, oznámili príslušné postupy
a stratégie svojim pobočkám alebo dcérskym spoločnostiam s vlastníctvom
väčšinového podielu v tretích krajinách,
povinnosť inštitúcií a osôb, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, aby prijali
primerané opatrenia v oblasti osvojenia si platných ustanovení tejto smernice
príslušnými zamestnancami,
73
ZoLP, § 35 ods. 1
28
povinnosť inštitúcií a osôb, ktorých sa táto smernica týka, aby mali prístup
k aktualizovaným informáciám o praktikách „prepieračov“ a o náznakoch vedúcich
k rozpoznaniu podozrivých transakcií.
Prioritne sa tieto body transponovali do národnej právnej úpravy, konkrétne do § 20
ZoLP, ktorá v porovnaní s predošlou právnou úpravou špecifikovala obsahové náležitosti
PVČ. Povinná osoba podľa ZoLP (§ 5) je povinná vypracovať v písomnej forme PVČ,
ktorý musí byť pravidelne aktualizovaný v súvislosti so zmenou predmetu činnosti
povinnej osoby.74
Banka vypracováva PVČ ako interný predpis v rámci internej
počítačovej siete, ktorý schvaľuje predstavenstvo a musí obsahovať:
a) prehľad foriem NOO podľa predmetu činnosti povinnej osoby,
b) spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi; v tejto súvislosti banka
delí klientov na nerizikových, rizikových, vysoko rizikových
a neakceptovateľných.75,76
c) spôsob hodnotenia a riadenia rizík,
d) postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý,
e) postup od zistenia NOO po jej neodkladné ohlásenie FSJ, vrátane postupu a
zodpovednosti zamestnancov, ktorí NOO posudzujú,
f) postup pri zdržaní NOO a postup pri uchovávaní údajov,
g) osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu
a zabezpečuje ohlasovanie NOO a priebežný styk s FSJ,
h) spôsob zabezpečenia ochrany zamestnanca, ktorý zisťuje NOO; pri takejto ochrane
zamestnanca sa nemá na mysli zabezpečenie jeho fyzickej ochrany.
i) obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov, ktorí môžu pri svojej práci
prísť do styku s NOO,
j) spôsob vykonávania kontroly dodržiavania programu a povinností vyplývajúcich z
tohto zákona pre povinnú osobu.77
74
ZoLP § 20 ods. 1 75
KORDÍK, M. Najčastejšie formy nezvyčajných obchodných operácií ( v zmysle zákona 367/2000 Z.z.
o legalizácii príjmu z trestnej činnosti. In: Trestní právo, 2008, roč. 12, č. 7-8, s. 68. 76
S neakceptovateľnými klientmi banka neuzavrie žiadny obchodný vzťah. Pre banku je automaticky
neakceptovateľný klient, (i) ktorý sa odmietne podrobiť identifikácii podľa ZoLP, (ii) ktorý je uvedený
v zozname sankcionovaných osôb uverejňovaných v Official Journal EÚ v súvislosti s financovaním a
podporou terorizmu a extrémistických hnutí, (iii) ktorého vlastník, zakladateľ, štatutárny zástupca alebo
osoba s ktorou uskutočňuje obchod, sú uvedení v zozname sankcionovaných osôb podľa bodu (ii). 77
V zmysle Metodického usmernenia Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS č. 6/2013 k ochrane
platobnej inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí, agenta platobných služieb, pobočky zahraničnej
29
V rámci PVČ sú povinné osoby povinné najmenej raz za kalendárny rok zabezpečovať
školenie svojich zamestnancov, ktoré je zamerané na oboznámenie sa s PVČ. Táto
povinnosť je daná tiež vtedy, keď sa zaraďuje zamestnanec do práce, pri ktorej bude plniť
úlohy podľa ZoLP. PVČ predstavuje akúsi internú smernicu sui generis, ktorá musí byť
nepretržite prístupná pre každého zamestnanca, ktorý plní úlohy podľa ZoLP. Banka si
PVČ prísne chráni, pretože obsahuje strategické informácie na vyfiltrovanie NOO
a prevenciu legalizácie. Okrem PVČ banky v súlade s čl. 2 Usmernenia NBS č. 6/2013
vypracovávajú aj koncepciu ochrany proti legalizácii a financovaním terorizmu, ktorým
banka deklaruje svoju filozofiu na poli boja proti tejto trestnej činnosti.78
Koncepcia na
rozdiel od PVČ je verejne dostupná.
PVČ, ako aj celý strategický plán na prevenciu proti legalizácii predstavuje veľmi
citlivú tému, predovšetkým v bankách. V rámci prieskumu, ktorý som vykonal v priebehu
novembra 2014 v štyroch pobočkách komerčných bánk nielen v Bratislave, mi bolo
identicky kladne zodpovedané na všetky tri otázky, v ktorých som sa pýtal na:
1. Dodržiavanie povinnosti vykonávať aspoň raz ročne odborné školenie
zamestnancov v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovaním
terorizmu,
2. Či pobočka banky disponuje programom vlastnej činnosti,
3. Či daný zamestnanec, alebo jeho kolega/kolegyňa už niekedy nahlasoval NOO.
K tomuto zjednodušenému prieskumu ma motivovalo zistenie, že pracovník v centrále
jednej z komerčných bánk na moju otázku „či by mi bol ochotný dovoliť nahliadnuť do
PVČ“ mi v momente nepovedal absolútne NIE. Navyše sa ma opakovane pýtal, či mám na
mysli „program trestnej činnosti“. Z reakcie pracovníka, ktorý moju požiadavku postúpil
na „kompetentné oddelenie“ som nadobudol subjektívny názor, že konkrétny zamestnanec
o programu vlastnej činnosti sotva počul.
platobnej inštitúcie a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí pred legalizáciou príjmov z
trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu (ďalej len „Usmernenie NBS č. 6/2013“) je obsah PVČ
výrazným spôsobom rozšírený nad rámec zákonného minima. 78
NBS. Usmernenie NBS č. 6/2013 [online] [cit. 2014-11-18]. Dostupné na:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_Vestnik/MU_6_2013.pdf
30
3.4 Starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi
Najelementárnejší princíp v boji proti legalizácii a financovaním terorizmu sa
odzrkadľuje práve v schopnosti povinných osôb tieto pokusy vyfiltrovať. Vzhľadom na to,
že sú tieto osoby prakticky neustále atakované pokusmi prepieračov penetrovať nelegálny
zisk do legálneho obehu, bolo potrebné vyvinúť maximálne úsilie ešte v počiatkoch, kedy
sa len kreuje vzťah medzi budúcim klientom a bankou. Starostlivosť banky ku klientovi,
tzv. „customer due diligence (ďalej aj „CDD“) predstavuje komplex úkonov, ktoré banky
vykonávajú jednak na začiatku vzniku obchodného vzťahu, ale aj počas trvania tohto
vzťahu bez vedomia klienta. Banka teda nie je len pasívnou inštitúciu, ktorá len čaká na
príkaz klienta na vykonanie danej operácie, ale v tejto súvislosti aj vykonáva obligatórny
monitoring, či daná operácia nevykazuje známky NOO. Táto činnosť predstavuje
realizáciu princípu, „poznaj svojho klienta“ (z anglického Know Your Customer „KYC“
zavedeného čl. 3 Smernice 91/308/EHS), ktorý sa vzťahuje v zásade na všetky povinné
osoby. Podľa tohto princípu je založená prezumpcia, podľa ktorej banky za účelom
správneho rozpoznania NOO od obvyklej, bežnej, musí poznať daného klienta, jeho
sociálny status, podnikateľskú angažovanosť, teda musí si vedieť vytvoriť akýsi „vzorec
jeho bežného správania“. Tie bankové operácie, ktoré by významnou mierou vybočovali
z bežného štandardu, ktorý banka eviduje, by s najväčšou pravdepodobnosťou boli
následne vyhodnotené ako neobvyklé. V súlade s uvedenou zásadou kladie banka dôraz na
nasledovné skutočnosti týkajúce sa klienta: skutočný predmet podnikania, charakter
vykonávaných finančných operácií, náhodnosť, resp. výrazná zmena financovania klienta,
kontakty s pochybnými, neznámymi firmami, príp. fyzickými osobami a pod.79
3.4.1 Customer due diligence z pohľadu 40 Odporúčaní FATF
Pôvodných 40 Odporúčaní FATF z roku 1990 postupne prechádzalo revíziami
a v súčasnosti platí už štvrtá aktualizovaná verzia z roku 2012.80
Pôvodné znenie ešte CDD
neupravovalo v takom rozsahu ako súčasná úprava, venovala sa len povinnej identifikácii
79
KORDÍK, M. Program boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti v prostredí banky. In: Míľniky
práva v stredoeurópskom priestore 2008. Zborník. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty
UK, 2008. s. 820. 80
Pôvodných 40 Odporúčaní prešlo novelizáciami v roku 1996, 2003 a 2012.
31
klientov finančných inštitúcií. V súčasnosti predstavuje CDD významnú časť upravenú
v 10. odporúčaní s názvom Starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a uchovávanie dokladov.
Významná zmena oproti predošlému zneniu 40 Odporúčaní nastala po doplnení
tretieho odseku, podľa ktorého sa už explicitne vyslovilo odporúčanie, na základe ktorého
členské štáty majú implementovať princípy CDD finančných inštitúcií priamo do
vnútroštátnych právnych poriadkov. V roku 2012 však už niečo vyše 7 rokov bola
v účinnosti Smernica 2005/60/ES, ktorá oproti prvej smernice vo významnej miere
rozšírila ustanovenia týkajúce sa CDD, ktoré boli následne transponované do národnej
právnej úpravy, konkrétne do § 10 a nasl. ZoLP.
V 10 odporúčaní FATF možno rozlíšiť niekoľko osobitne významných ustanovení
týkajúcich sa CDD:
1. Finančným inštitúciám sa zakazuje vedenie anonymných účtov alebo účtov
vedených pod evidentne falošnými menami.
Prostredníctvom Smernice 2005/60/ES, ktorá nahradila Smernicu 91/308/EHS sa
do národných úprav štátov EÚ transponovala povinnosť finančných a úverových
inštitúcií zakázať viesť anonymné účty, alebo anonymné vkladné knižky.
Národná právna úprava transponovala toto ustanovenie smernice do § 24 ods. 2
ZoLP ako povinnosť odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu, vykonanie
konkrétneho obchodu alebo druhu obchodu so zachovaním anonymity klienta.
Zákon o bankách v ust. § 89 ods. 2 konštatuje: vykonávanie obchodu so
zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
odmietnuť.81
Klient, ktorý by chcel zostať v anonymite je pre banku
neakceptovateľný a banka s ním neuzavrie žiadny obchodný, ani iný vzťah. Podľa
§ 89 ods.5 Zákona o bankách ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2.000 eur
a ak ZoLP neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné
požadovať preukázanie totožnosti klienta: (i) pri obchodoch vykonávaných
prostredníctvom zmenárenských automatov, (ii) pri poskytovaní finančných služieb
na diaľku82
a (iii) pri nakladaní s vkladom okrem zriadenia vkladu. Finančná
inštitúcia uskutoční všetky prvky základnej starostlivosti o podľa § 10 ods. 1 ZoLP
vždy v situáciách uvedených v odseku 2 tohto ustanovenia zákona. Pri
81
Ust. § 89 ods. 2 druhá veta Zákona o bankách. 82
Podľa zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
32
jednorazových obchodoch mimo obchodného vzťahu finančná inštitúcia
identifikuje a overuje identifikáciu vždy, ak obchod dosiahne hodnotu aspoň 2 000
EUR.83
2. Finančné inštitúcie majú podstúpiť k vykonaniu CDD pri:
a) uzatváraní obchodného vzťahu,
b) vykonávaní príležitostných obchodov nad ustanovenú hranicu 15 000
Eur/Dolárov,
c) podozrení z pripravovanej legalizácie príjmov alebo financovaniu
terorizmu,
d) finančná inštitúcia má pochybnosti o pravdivosti a úplnosti predtým
získaných osobných údajov klienta.
V zásade Smernica 2005/60/ES má identické znenie, ako odporúčanie z roku 2012.
Vzhľadom na to, že 40 Odporúčaní FATF z roku 2003 toto ustanovenie
neobsahovalo, možno dôjsť záveru, že v tomto prípade sa tvorcovia odporúčaní
inšpirovali Smernicou. Podstatné je, že naša právna úprava v ust. § 10 ods. 2 ZoLP
prebrala čl. 7 Smernice 2005/60/ES a špecifikuje povinnosť povinnej osoby
vykonávať tzv. základnú starostlivosť. Precizujú sa aj úkony, ktoré majú byť
v súvislosti s CDD vykonané:
a) Identifikácia klienta a overenie, že identita klienta vyplýva
z dôveryhodných, od seba nezávislých dokladov,
b) Identifikácia konečného vlastníka, a vykonanie náležitých opatrení na
overenie identifikácie konečného vlastníka, to sa nevyžaduje ak banka
pozná konečného vlastníka. Pre právnické osoby to znamená, že finančná
inštitúcia pozná riadiacu štruktúru klienta.
c) Pochopenie, a v prípade potreby získanie informácií o účele a mienenej
povahe obchodného spoločenstva.
d) Vykonávanie priebežného CDD, ako aj preskúmanie konkrétnych obchodov
vykonaných počas trvania obchodného vzťahu za účelom zistenia, či
vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami finančnej inštitúcie o
klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených
s klientom.
83
Čl. 7 ods. 3 Usmernenia NBS č. 6/2013.
33
3. Finančným inštitúciám sa ukladá povinnosť uplatňovať CDD v bodoch a) až d) ale
rozsah týchto povinností majú prispôsobiť k jednotlivým stupňom rizika v súlade
s výkladovou časťou tohto odporúčania.
FATF vo svojich odporúčaniach konštatovala, že finančné inštitúcie musia za
každých okolností podrobiť klienta dohľadu a dozoru, teda zabezpečiť starostlivosť
o klienta. Táto starostlivosť sa však má diferencovať na základne zhodnotenia
rizikových faktorov banky. To znamená, že objem poskytnutých informácií
a rozsah ich možného následného overenia musí byť zvýšená tam, kde riziko, ktoré
sa spája s podnikateľkou činnosťou je vyššia. Podobne sa tento rozsah CDD môže
zjednodušiť, kde potenciálny risk je nižší. Za týmto účelom si banky vypracovávajú
rizikové profily klientov, ktoré pomáhajú bankám aplikovať konkrétny druh
starostlivosti. FATF v októbri 2014 revidovalo svoje Usmernenie o prístupe
k faktoru rizikovosti pre bankový sektor (Risk-based Approach, „RBA“) z roku
2007, ktorého cieľom je efektívnu implementáciu revidovaných 40 Odporúčaní
a premietnutie empirických skúseností získaných od štátnych orgánov, ako aj
súkromného sektora počas účinnosti predošlej úpravy.84
Toto odporúčanie bankám
vytvorilo rámec na kreovanie okrem základnej starostlivosti klienta aj zvýšenú
starostlivosť a zjednodušenú starostlivosť.
4. Finančné inštitúcie majú overovať a identifikovať klientov a konečných vlastníkov
ešte pred, alebo počas procesu uzatvárania obchodného vzťahu alebo vykonávania
bankových operácií pre príležitostných klientov. Štáty môžu povoliť, aby
identifikácia bola dokončená aj ihneď po uzatvorení obchodu, ak je to účelné pre
kontinuálne, zvyčajné vedenie podnikania, ak legalizácia a financovanie terorizmu
predstavujú minimálne riziko.
5. V prípade, že finančné inštitúcie nie sú schopné splniť vyššie uvedené požiadavky
v bodoch a) až d), (aj s prihliadnutím na primeranú úprava v súvislosti s RBA), sú
„vyzvané“: k odmietnutiu vytvorenia bankového účtu, k uzatvorenia obchodného
vzťahu alebo vykonania platobnej operácie, alebo by mali ukončiť takýto obchodný
vzťah.
84
FATF. Guidance for a Risk-Based Approach; The Banking Sector [online]. [Paríž]: Financial Action Task
Force, 2014 [cit. 2014-11-20]. Dostupné na: http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/Risk-
Based-Approach-Banking-Sector.pdf
34
6. Tieto požiadavky by mali platiť pre všetkých nových klientov hoci, finančná
inštitúcia by rovnako mala uplatniť toto Odporúčanie aj na už existujúcu klientelu,
a mala by vykonávať CDD nad existujúcimi vzťahmi v pravidelných intervaloch.
3.4.2 Základná starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi
Slovenská právna úprava diferencuje medzi troma druhmi starostlivosti povinných
osôb vo vzťahu ku klientom, pričom základná starostlivosť je de facto povinná
starostlivosť, ktorá bola 40 Odporúčaniami FATF navrhnutá už v roku 1990. Od tejto
povinnej starostlivosť nastal odklon a umožnilo sa, aby finančné inštitúcie mohli
v závislosti od faktora rizikovosti zjednodušiť povinnú starostlivosť, ako aj sprísniť. ZoLP
tak vplyvom Smernice 2005/60/ES rozlíšil základnú, zjednodušenú a zvýšenú
starostlivosť.
Konkrétne ustanovenia základnej starostlivosti v § 10 v značnom rozsahu len kopíruje
už uvedené v podkapitole 3.4.1 tejto práce. Základná starostlivosť banky ku klientom
spočíva predovšetkým v identifikácii a v overení identifikácie fyzickej osoby a pri
právnických osobách aj identifikácia konečného užívateľa (beneficial owner). Táto
starostlivosť je alfou a omegou, ktorá nadväzuje na získanie informácií o povahe a účele
obchodného vzťahu. Tento krok je významný najmä z pohľadu aby, banke bolo jasné, že
ak ste napr. majiteľ reštaurácie, budete na pravidelnej báze vkladať hotovosť v malých
bankovkách. Ak by takúto hotovosť začala vkladať fyzická osoba, ktorá si len otvorila
bežný účet a navyše vklady by výrazne prevyšovali doterajší štandard objemu finančných
operácií, pre banku by šlo o signál, ktorý musí preskúmať, napr. vypýtaním si ďalších
informácií o pôvode hotovosti a pod. Tento monitoring je takisto súčasťou základnej
starostlivosti, ktorý banka vykonáva za účelom vytvorenia si istého profilu klienta.
Základná starostlivosť podľa ZoLP sa vykonáva v podstate tých istých prípadoch ako
v bode 2 kapitoly 3.4.1, avšak okrem tam uvedených prípadoch ZoLP ustanovuje vykonať
základnú starostlivosť aj keď ide o výplatu zostatku zrušeného vkladu na doručiteľa.85
85
ZoLP § 10 ods.2 písm. e).
35
3.4.3 Zjednodušená starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi
Ustanovenia o zjednodušenej starostlivosti (Simplified Due Diligence) predstavujú
odklon od základnej starostlivosti týkajúce sa určitého okruhu osôb a operácií. Ide
predovšetkým o klientov, ktorí sú tiež povinnými osobami a o produkty, pri ktorých je len
veľmi malá možnosť ich zneužitia na legalizáciu alebo financovanie terorizmu.86
Povinná osoba nie je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu k banke
a finančnej inštitúcii podľa § 5 ods. 1 psím. b) prvého a desiateho bodu, ak pôsobí na
území členského štátu.87
Ide napr. o burzu cenných papierov, poisťovne, komoditné burzy
a pod. V prípade, ak ide o tieto povinné osoby pôsobiace na území tretieho štátu,
zjednodušená starostlivosť sa vykoná len, ak tento štát ukladá danému subjektu rovnaké
resp. väčšie a prísnejšie povinnosti v oblasti AML/CFT ako ZoLP. Zjednodušená
starostlivosť postačí aj v prípade klienta, ktorým je právnická osoba, ktorej cenné papiere
sú obchodovateľné na regulovanom trhu členského štátu alebo spoločnosť, ktorá pôsobí na
území tretieho štátu, ktorý jej ukladá povinnosti v oblasti AML/CFT rovnocenné
povinnostiam ustanoveným ZoLP, ako aj orgánom verejnej moci SR a orgánom verejnej
moci, ak kumulatívne spĺňa podmienky uvedené v bodoch 1 až 5 § 11 ods. 1 písm. f). Ide
o orgány verejnej moci, ktorým bola zverená funkcia podľa ZEU, ZFEU a iným
sekundárnym právnym aktom Európskych spoločenstiev.
Zjednodušená starostlivosť sa vykonáva výlučne v prípadoch ustanovených v § 11
ods. 2 ZoLP, pri uzatváraní zmlúv o životnom poistení, starobnom dôchodkovom poistení,
doplnkovom dôchodkovom poistení, avšak po splnení ďalších kritérií podľa ZoLP, pri
elektronických peniazoch podľa Zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o platobných službách“) a druhoch obchodu, ktoré predstavujú minimálne riziko ich
zneužitia na legalizáciu a financovanie terorizmu, pričom musia spĺňať ďalšie kritériá
uvedené v bodoch 1 až 6.
Ustanovenie o zjednodušenej starostlivosti nepredstavuje kogentnú normu, ktorú
banka musí rešpektovať. Táto skutočnosť je vyjadrená v § 11 ods. 3, podľa ktorého banky
86
Dôvodová správa k ZoLP 87
Pod členským štátom sa rozumie EÚ alebo zmluvný štát Dohody o EHP.
36
vykonajú základnú starostlivosť pri pochybnosti resp. pri podozrení, že klient pripravuje
alebo vykonáva NOO a pri pochybnosti, či ide o zjednodušenú starostlivosť.
3.4.4 Zvýšená starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi
Za predpokladu, že niektorý klient, alebo druh obchodu predstavuje pre banku
vzhľadom na jej dostupné informácie vyššie riziko legalizácie alebo financovania
terorizmu, banky sú povinné vykonať dodatočné úkony popri základnej starostlivosti. Táto
zvýšená starostlivosť sa vykoná v prípade:
a) ak klient nie je fyzicky prítomný pre účely identifikácie a jej overenia,
Zvýšená starostlivosť sa vykoná identifikáciou a jej overením dodatočnými
dokumentmi alebo vyžiadaním písomného potvrdenia od inej banky, že klient je jej
klientom, alebo zabezpečením vykonania prvej platby prostredníctvom účtu, ktorý
má klient otvorený v banke.88
b) cezhraničného korešpondenčného bankového vzťahu s bankou z iného ako
členského štátu,
V zmysle trinásteho odporúčania 40 Odporúčaní FATF korešpondenčný vzťah je
poskytovanie bankových služieb jednou bankou inej banke (protistrane), pričom
jednou z bežne navzájom poskytovaných služieb je otvorenie „nostro“ a „loro“
účtov89
v rôznych menách. Povinná osoba, je povinná vykonať komplexný dohľad
a šetrenie, či partnerská banka spĺňa nutné štandardy v súvislosti s AML/CFT, ktoré
vyžaduje právna úprava štátu v ktorom povinná osoba sídli. Ide o povinného
splnenia kumulatívnych podmienok definovaných v bodoch 1 až 5 písm. b).
c) pri obchode s politicky exponovanou osobou.
88
Ust. § 12 ods. 2 písm. a) bod 1 až 3 ZoLP. 89
Nostro účet (z lat. nostro – náš) je účet obchodnej banky otvorený v korešpondenčnej banke. Najčastejšie
ide o účet otvorený tuzemskou bankou v zahraničnej banke a zároveň v cudzej mene. Vlastník účtu hovorí o
takomto účte ako nostro účte (náš účet), banka ktorá účet vedie hovorí o loro účte (váš účet) [cit. 2014-11-
22]. Dostupné na: http://totalmoney.sk/slovnik/N/nostro-ucet-ucet-nostro/
37
3.4.4.1 Politicky exponovaná osoba
Politicky exponovanou osobou (PEO) sa celosvetovo označuje fyzická osoba, ktorej
bola zverená významná politická, alebo štátna funkcia. Vzhľadom k tomuto statusu je
takáto osoba považovaná za nositeľa väčšieho rizika korupcie a úplatkárstva. Treba však
zdôrazniť, že ustanovenia o PEO sú preventívneho, nie trestnoprávneho charakteru a ich
interpretácia by ipso facto nemala stigmatizovať tieto osoby ako osoby, ktoré automaticky
spáchali trestný čin, a preto sú podozrivé. Z historického hľadiska sa PEO ako pojem spája
s nigérijským diktátorom Sanim Abachom, ktorý odcudzil rozsiahle majetky od nigérijskej
vlády, ktoré previedol na bankové účty vo Švajčiarsku a vo Veľkej Británii.90
V súvislosti s AML/CFT je PEO nositeľ významnej verejnej funkcie bez trvalého
pobytu v štáte v ktorom vystupuje, ako aj ďalšie osoby, prevažne rodinní príslušníci PEO.
FATF prvýkrát vydala záväzné požiadavky týkajúce sa cudzích PEO a ich rodinných
príslušníkov a blízkych spolupracovníkov v 40 Odporúčaní z roku 2003. V roku 2012
FATF rozšírila záväzné požiadavky na vnútroštátne PEO a PEO medzinárodných
organizácií v súlade s čl. 52 Dohovoru OSN oproti korupcii. V zmysle tohto článku je PEO
definovaná ako osoba, ktorá vykonáva alebo vykonávala významné verejné funkcie, alebo
členov ich rodiny a blízkych spoločníkov.91
Hlavným cieľom ust. čl. 52 Dohovoru je boj
proti korupcii, ktorú FATF podporuje. Je však nutné podotknúť, že zmyslom 40
Odporúčaní FATF z roku 2012 bolo rozšírenie pôvodného cieľa, ktorý sledoval Dohovor
na boj proti legalizácii a jej zdrojovej kriminality, vrátane korupcie a financovania
terorizmu. FATF v súvislosti s PEO aj na výkladové účely 40 Odporúčaní vydala v júni
2013 Usmernenie k 12. a 22. odporúčaniu 40 Odporúčaní FATF z roku 2012.92
Podľa Smernice 2005/60/ES, ktorá zaviedla povinnosť použiť zvýšenú starostlivosť
povinných osôb voči PEO, je takouto osobou fyzická osoba, ktorým sú alebo boli zverené
významné verejné funkcie a blízki rodinní príslušníci alebo osoby známe ako blízki
spolupracovníci takýchto osôb. Európska komisia prijala v roku 2006 Smernicu
90
Wikipedia. Politically Exposed Person [online] [cit: 2014-11-22]. Dostupné na:
http://en.wikipedia.org/wiki/Politically_exposed_person 91
Čl. 52 Dohovoru OSN oproti korupcii 92
FATF. FAFT Guidance: Politically Exposed Person [online]. [Paríž]: Financial Action Task Force 2013
[cit. 2014-11-22]. Dostupné na: http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/recommendations/guidance-
pep-rec12-22.pdf
38
2006/70/ES, ktorá presnejšie vymedzila niektoré pojmy Smernice 2005/60/ES.
Subsumovala pojem PEO na hlavy štátov, hlavy vlád, ministrov, ich zástupcov, štátnych
tajomníkov, poslancov parlamentu, členov najvyšších súdov, ústavných súdov a tých proti
rozhodnutiu sa nemožno odvolať, členov audítorov, rád centrálnych bánk, chargé
d´affaires, vysokopostavených dôstojníkov ozbrojených síl, veľvyslancov a členov
správnych, riadiacich a dozorných orgánov štátnych podnikov.
PEO sa rozumie aj blízky rodinný príslušník týchto osôb, ktorými sú manžel(ka),
partner(ka), ktorý/á má na základe vnútroštátnych právnych predpisov podobné postavenie
ako manžel(ka), deti a ich manžel(ky) alebo partner(ky), rodičia.93
Osoby známe ako blízki
spolupracovníci sú (i) fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú konečnými vlastníkmi
právnických osôb alebo právnych dojednaní, alebo majú iné blízke obchodné vzťahy, (ii)
fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú konečnými vlastníkmi právnických osôb alebo
právnych dojednaní, ktoré boli zriadené v prospech de facto osôb v predošlom odseku.
3.5 Mechanizmy alternatívnych spôsobov prevodu hotovosti94
Alternatívne spôsoby prevodu hotovosti (APH) predstavujú tradičné paralelné
systémy pôsobiace mimo konvenčného finančného sektora, ktorým sa prostriedky
prevádzajú z jednej zemepisnej oblasti do druhej. Tieto systémy sa vyznačujú, v závislosti
od geografickej oblasti, významnou relevanciou pre tie ktoré sociálno-kultúrne regióny,
najmä pre ich výhody, ktorými sa vyznačujú v porovnaní s klasickým finančným sektorom.
Do najznámejších systémov APH patrí hawala, black-market peso exchange, hundi, fei
chien, phoe kuan. V nasledujúcej bližšej analýze bude podrobený len systém hawala a to
z toho dôvodu, že predstavuje historicky najstarší tradičný obchodný styk si Stredným
Východom a východnými časťami Afriky. Systém hawala sa pôvodne spájala výlučne
s Južnou Áziou a jej história sa datuje spätne už niekoľko storočí. Zo systému hawala sa
potom neskôr vyvinuli regionálne varianty na podobnej báze.
93
Čl. 2 ods. 2 Smernice 2006/70/ES. 94
V kontexte AML/CFT sa v angličtine používa pojem „Alternative Remittance System“. Vzhľadom na to,
že som sa k oficiálnym prekladom dokumentov venujúcich sa tejto problematike nedopracoval, na účely tejto
práce budem používať podľa môjho názoru najpresnejší preklad Mechanizmy alternatívnych spôsobov
prevodu hotovosti.
39
Tieto systémy, konkrétne napr. tradičný systém hawala funguje na báze jednoduchej
komunikácie za pomoci siete tzv. hawala sprostredkovateľov, „hawalatarov“. (Viď
schému.95
) Odosielateľ v jednej krajine (A) vyhľadá hawalatara (X) a odovzdá požadovanú
hotovosť (červená šípka), ktorá sa má vyplatiť recipientovi spolu s unikátnym heslom
(modrá šípka). Tento odosielateľ súčasne odkomunikuje toto
heslo príjemcovi (B). Hawalatar (X) následne zavolá alebo
iným spôsobom oznámi druhému hawalatarovi (M) toto heslo
poprípade iné inštrukcie. Príjemca sa identifikuje týmto
heslom a v prípade zhody mu bude vyplatená hotovosť
(zvyčajne znížená o malú províziu). Hawala systém vyžaduje existenciu dôvery medzi
členmi tejto siete, vzhľadom na to, že neexistuje žiadny doklad o prijatí, resp. vyplatení
danej sumy. Keďže de facto nejde o pohyb hotovosti, hawalatari sa musia v istom okamihu
navzájom vyrovnať. A práve tu tkvie podstata dôveryhodnosti hawalatarov, keďže ich
vzájomné vyrovnanie môže nastať aj v neskoršom čase. V prípade ak vzájomné plnenia sú
asymetrické, vyrovnanie salda môže prebehnúť už regulárnym bankovým prevodom.
FATF vo svojej správe Postavenie systému Hawala a poskytovateľov iných
podobných služieb v oblasti legalizácie a financovania terorizmu96
vychádza pri uvádzaní
najčastejších dôvodov existencie APH z empirických skúseností poskytnutých členskými
štátmi. Ide najmä o:
Lacnejší prevod hotovostí: Poskytovatelia APH si zvyčajne účtujú 25-50%
bankového poplatku za prevod v závislosti od krajiny určenia.
Kratší čas trvania prevodu hotovosti: Poskytovatelia APH majú širokú sieť
protistrán nachádzajúcich sa v určitých krajinách. Prevod môže byť dokončený do
pár hodín.
Kultúrna zvyklosť: Niektoré konkrétne druhy APH v oblasti Ázie a Afriky
existovali už desiatky rokov predtým, než moderné bankovníctvo začalo fungovať.
Pre ľudí z Číny napríklad, predstavujú APH kultúrne tradície.
Nedostatočný bankový prístup v prijímajúcej krajine a v krajine odosielania
hotovosti: Mnoho krajín má nedostatočný finančný systém, alebo neexistuje
95
Wikipedia. How Hawala Works. Obrázok. [online] [cit: 2014-11-24]. Dostupné na:
http://en.wikipedia.org/wiki/Hawala#How_hawala_works 96
FATF. FAFT Report: The role of Hawala and Other Similar Service Providers in Money Laundering and
Terrorist Financing [online], [Paríž]: Financial Action Task Force 2013 [cit. 2014-11-24]. Dostupné na:
http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/Role-of-hawala-and-similar-in-ml-tf.pdf
40
pravidelná linka na prevod. Ide o Nepál, Pakistan a niektoré krajiny Severnej
Afriky a Stredného východu.
Vyššia dôveryhodnosť v APH ako v bankovom sektore: Týmto sa vyznačujú
krajiny, kde je nízka spoločenská dôveryhodnosť voči bankám najmä z dôvodu, že
klienti pri pochybeniach bánk prišli o svoje prostriedky.
Obchádzanie obmedzení týkajúcich sa medzinárodných prevodov
Daňové úniky
Prevod alebo zatajenie prostriedkov získaných trestnou činnosťou
V rámci typizácie hawala systému podľa stupňa rizikovosti sa rozlišujú rýdzo tradičné
(legitímne), hybridné tradičné (občasne náhodné) a kriminálny systémy. Zjavný problém,
ktorý tento systém zákonite prináša je práve riziko zneužitia na legalizáciu a financovanie
terorizmu, pretože vzhľadom na ich nebankový charakter nepodliehajú stratégiám
AML/CFT. Neregulovaný systém APH umožňuje poukázať prostriedky úplne anonymne,
čo zabezpečuje zachovanie utajenia identity prepierača.97
Keďže zväčša neexistujú žiadne
záznamy o týchto transakciách, úrady nemajú takmer žiadnu šancu sledovať pohyb
prostriedkov po zavŕšení transakcii, čo má dopad najmä v daňovej oblasti.
Snaha o komplexnejšie poňatie problematiky APH presahuje rozsahové možnosti tejto
práce, napriek tomu sa pokúsim načrtnúť základnú kontúru kriminálneho hawala systému.
Prípadová štúdia naznačila, že nelegálne, resp. kriminálne systémy APH (v rámci
uvedeného rozboru bude charakterizovaný systém hawala) vyžaduje participácie
minimálne 4 jednotlivcov pre fázu „umiestnenia“ špinavých peňazí. Ide o:
Kontrolóra ( tiež aj „Money Broker“). Ide zvyčajne o povereného jednotlivca,
ktorý zariaďuje a sústredenie špinavých peňazí z ulíc a rieši transfer ekvivalentu
zozbieranej hodnoty na požadované miesto. Jeho úloha predstavuje kľúčový
aspekt celkového úspechu. Prepierač, alebo „zločinecký klient“ oznámi
kontrolórovi, kto mu odovzdá peniaze a kde majú byť poukázané. Vystupujúc
ako tretia strana legalizácie, kontrolór slúži pre viaceré kriminálne organizácie
97
FATF: International Best Practices: Combating the Abuse of Alternative Remittance Systems (SR VI)
[online], [Paríž]: Financial Action Task Force 2012 [cit: 2014-11-24]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/documents/recommendations/10%20FATF%20SRIX%20BPP%20SRVI%20June%20200
3%202012%20cover.pdf
41
vo viacerých krajinách. Zvyčajne je zodpovedný za bezproblémový prevod
a môže niesť zodpovednosť za prípadné straty vzniknuté v procese.
Vyberač (Collector). Inštruovaný Kontrolórom na vyzbieranie peňazí od
zločincov a naložiť s nimi podľa inštrukcií od Kontrolóra. Zvyčajne je
inštruovaný z kancelárie Kontrolóra prostredníctvom sms správy, emailu, alebo
iným spôsobom. Ide o akéhosi povereného splnomocnenca Kontrolóra, ktorý
čelí najväčšiemu riziku, pretože sa stretáva v teréne priamo so zločincami, aby
od nich pozbieral hotovosť. Vyberač dohoduje nejaké tajné miesto predaja
hotovosti, môže byť v kontakte so zločincom, ale objem hotovosti je mu
oznámená až Kontrolórom. Kontrolór tieto informácie dostáva od zločincov
spôsobmi, ktoré sú dostatočne nenápadné, ale jasné.
Koordinátor – ide o prostredníka, ktorí riadi časti legalizácie pre jedného alebo
viacerých Kontrolórov.
Vysielač (Transmitter) prijíma a posiela peniaze na overenie Kontrolórovi.
Samotnú transakciu vykonáva Vyberač podľa inštrukcií, ktoré sú mu oznámené
Kontrolórom. Môže byť vykonaná prostredníctvom elektronickej platby z účtu spoločnosti,
ktorú vlastní spoločník Kontrolóra, alebo tradične – osobným odovzdaním hotovosti.
V tejto súvislosti stojí za zmienku typický prvok spočívajúci vo využívaní tzv. kupónov,
(„tokens“), ktorú tvorí unikátne identifikačné číslo, prevažne z bankovky. Jej funkcia
spočíva v identifikácii a ako primitívna resp. elementárna forma potvrdenia pre
odovzdávateľa (hotovosti)98
. Proces identifikácie začína výberom bankovky Vyberačom,
ktorá má byť použitá. Časť z bankovky so sériovým číslom si nechá a druhú časť následne
dá Kontrolórovi, ktorý ho dá prepieračom. Títo prepierači, zvyčajne ide o zločineckú
skupinu, následne zaistia, aby kuriér, ktorý má doručiť hotovosť vedel, ktorou bankovkou
sa má preukázať. Vyberač sa preukáže svojou časťou bankovky a po prijatí hotovosti ho
odovzdá prepieračom, ktorí ho následne doručia šéfovi. Týmto sa dokazuje, že peniaze
odovzdali správnej osobe.
Do 11. septembra 2001 USA v podstate hawala tolerovali, po teroristických útokoch
sa však rozhodli konať a do niekoľkých týždňov zrušili somálsku skupinu al-Barakat
98
FATF. FAFT Report: The role of Hawala and Other Similar Service Providers in Money Laundering and
Terrorist Financing [online], [Paríž]: Financial Action Task Force 2013 [cit. 2014-11-26]. Dostupné na:
http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/Role-of-hawala-and-similar-in-ml-tf.pdf
42
obchodujúcu v rámci systému hawala.99
Údajne sa práve oni mali podieľať na financovaní
teroristov Al-Kaidy. Amerika prestala tolerovať hawala systém a ich tlakom na registráciu
hawalatarov si vyslúžila zo strany nemalú, i keď do istej miery pochopiteľnú kritiku zo
strany humanitárnych organizácií. Tieto spočívali prevažne v obavách, že sprísnená
kontrola ohrozí cezhraničný presun miliárd dolárov, ktoré sú pre rozvojové krajiny
s neexistujúcim bankovým systémom100
existenčné podstatné.
Hawala je značne využívaný aj nelegálnymi imigrantmi, ktorí si nemôžu bez
povolenia na pobyt otvoriť účet v banke. V tejto súvislosti sa naskytá otázka, do akej miery
je územie Slovenskej republiky vystavené tomuto riziku a či súčasná právna úprava je
schopná dostatočným spôsobom reagovať na potenciálny vznik napr. nelegálnej siete
hawala.
99
Hnonline.sk. Hawala drží nad vodou celý trestný svet [online] [cit. 2014-11-26]. Dostupné na:
http://hn.hnonline.sk/hawala-drzi-nad-vodou-cely-treti-svet-112959 100
Typickým prípadom je Somálsko, ktoré nemalo funkčný bankový systém 15 rokov od vypuknutia
občianskej vojny v roku 1991.
43
4 Odhaľovanie legalizácie, financovanie terorizmu
a niekoľko úvah de lege ferenda
4.1 Odhaľovanie legalizácie príjmu z trestnej činnosti
4.1.1 Finančná spravodajská jednotka Slovenskej republiky
Predošlé state tejto práce sa sústredili predovšetkým na aspekt predchádzania
legalizácie príjmov dodržiavaním zákonných a iných záväzných ale aj nezáväzných
povinností povinných osôb, ako aj na niektoré činnosti spojené s NOO. V nasledujúcej
časti bude analyzovaný postup, ktorý nastupuje po tom, čo FSJ analyzovala a preverila
prijaté, evidované NOO. V tejto súvislosti si nasledujúci výklad vyžaduje, bližšiu
charakteristiku FSJ, ako ústredného inštitútu v boji proti legalizácii príjmov a financovania
terorizmu.
Finančná spravodajská jednotka je integrálnou súčasťou Národnej kriminálnej
agentúry, ktorej činnosť vymedzuje predovšetkým ZoLP. Plní úlohy centrálnej národnej
jednotky v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu.101
Jej
činnosť sa sústreďuje predovšetkým na prijímanie, evidovanie, analýzu, vyhodnotenie
a spracovávanie hlásení o NOO. Na úplnom začiatku jednotlivé štáty stály pred
rozhodnutím, či plnenie vyššie uvedených úloh bude zabezpečovať úplne nový orgán,
alebo zveria tieto úlohy už existujúcim administratívnym orgánom. Vzhľadom na to, že
kompetentné orgány Európskeho spoločenstva vrátane Európskej komisie konštatovali
voľnosť každej krajiny pri výbere najvhodnejšieho modelu zabezpečujúceho efektívne
plnenie úloh, vznikli varianty policajného, justičného a administratívneho charakteru.
Členské krajiny Interpolu na svojej konferencii v roku 1995 v Lyone odporúčili všetkým
krajinám, aby na plnenie úloh prijímania, sústreďovania, vyhodnocovania a využívania
identifikátorov prania špinavých peňazí vytvárali národné finančne spravodajské jednotky
(FIU – Financial Inteligence Unit).102
V Slovenskej republike bola vytvorená FSJ s policajných charakterom aj vzhľadom na
už dovtedy existujúci útvar Úrad finančnej polície PZ, ktorý disponoval vlastnou
databázou poznatkov týkajúcich sa finančnej trestnej činnosti. Okrem Slovenska policajný
101
Ust. § 26 ods. 1 ZoLP 102
STIERANKA, J. Finančná spravodajská jednotka ako nezastupiteľná autorita pri ochrane pred praním
špinavých peňazí. In: Bezpečnostní teorie a praxe. – Zvl. č. – 2. díl, 2003, s. 407.
44
charakter zvolilo aj Fínsko, Maďarsko, Japonsko či Kanada. V susednej Českej republiky
prevláda administratívny model.
V zmysle ust. § 26 ods. 2 písm. a) a b) FSJ prijíma, analyzuje, vyhodnocuje a spracúva
hlásenia o NOO a ďalšie informácie súvisiace s legalizáciou alebo financovaním terorizmu
na plnenie úloh podľa ZoLP alebo Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej aj
„Zákon o Policajnom zbore“).103
FSJ v súlade s bodom b) odstupuje vec OČTK, ak
skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin.
V zmysle uvedeného je možné diferencovať 4 hlavné činnosť FSJ a to: prijímanie,
evidovanie, analyzovanie a preverovanie, a využívanie NOO. V prípade ak NOO prešla
analýzou povinnej osoby a bola oznámená FSJ, ktorá po prešetrení dospeje k podozreniu,
že bol spáchaný trestný čin, môže buď:
vec odstúpiť OČTK ak sa jednoznačne potvrdí, že ide o trestný čin,
postúpiť operatívnym súčastiam PZ, ak výsledkom šetrenia je záver, že subjekt je
v operatívnom rozpracovaní, resp. záver, že je dôvodné podozrenie z trestnej
činnosti. Táto skutočnosť môže predstavovať dôvod použitia niektorých úkonov
podľa piatej hlavy Trestného poriadku,
vec evidovať v databáze NOO vednom FSJ, ak sa šetrením nepreukáže podozrenie
zo spáchania trestného činu.
Hoci FSJ predstavuje kľúčovú úlohu v odhaľovaní NOO, je podstatné si uvedomiť, že
ohlásenie podozrenia zo spáchania trestného činu legalizácie alebo financovania terorizmu
môže podať ktorákoľvek osoba. Za istých okolností dokonca neohlásením skutočnosti, že
niekto spáchal trestný čin legalizácie príjmov sa môžu naplniť znaky skutkovej podstaty
neoznámenia trestného činu podľa § 340 Trestného zákona.
103
V zmysle ust. § 2 ods. 1 psím. c) policajný zbor v rámci svojich úloh, ktoré plní spolupôsobí pri
odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a
financovania terorizmu.
45
4.1.2 Skutková podstata trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
Trestný zákon v osobitnej časti vymedzil trestný čin legalizácie v § 233 a 234. Radí sa
do štvrtej hlavy Trestného zákona, ako trestný čin proti majetku, kde druhový objekt
predstavuje primárne majetkový záujem.
Podľa tohto ustanovenia (1) kto príjem alebo iný majetok z trestnej činnosti, v úmysle
zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či
použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo
ich prepadnutie alebo zhabanie,
a) prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke
zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe
alebo inému zadováži, alebo
b) drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí,
potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) z osobitného motívu, alebo (podľa § 140 Trestného zákona napr. spáchanie trestného
činu na objednávku, alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin)
b) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech. (väčším prospechom je suma
dosahujúca najmenej 2 660 Eur104
)
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) ako verejný činiteľ, ( podľa § 128 Trestného zákona napr. poslanec NR SR, starosta)
b) a získa ním značný prospech, alebo (prospech najmenej 26 600 Eur)
c) závažnejším spôsobom konania. (Podľa § 138 Trestného zákona napr. organizovanou
skupinou, dlhší čas)
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu, (prospech najmenej
1 330 000 Eur)
b) vo vzťahu k veciam pochádzajúcim z obchodu s omamnými, psychotropnými,
jadrovými alebo vysokorizikovými chemickými látkami, zbraňami a ľuďmi alebo z
iného obzvlášť závažného zločinu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.105
(člen zločineckého alebo teroristického
zoskupenia)
Skutková podstata v ods. 1 je prečinom, v ods. 2 a 3 zločinom a v ods. 4 obzvlášť
závažným zločinom. Vzťah medzi Trestným zákonom a ZoLP nie je vo vzťahu lex
104
Viď poznámku pod čiarou 110. 105
Ust. § 233 Trestného zákona.
46
specialis derogat lex generali, pretože ZoLP len upravuje práva a povinnosti právnických
osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania
terorizmu.106
Keďže skutková podstata legalizácie príjmov podľa § 233 a 234 Trestného
zákona a financovanie terorizmu podľa § 419 ods. 2 písm. a) sú trestnými činmi, ich znaky
musia byť uvedené v Trestnom zákone.107
Ustanovenie § 234 ods. 1 konštatuje, že kto neoznámi alebo neohlási, napriek tomu, že
taká povinnosť mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,
a) skutočnosti nasvedčujúce tomu, že iný spáchal trestný čin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti podľa § 233, alebo
b) neobvyklú obchodnú operáciu,
potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.
(2) Čin uvedený v odseku 1 nie je trestný, ak páchateľ nemohol oznámenie alebo ohlásenie
urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu neuviedol do nebezpečenstva trestného
stíhania.
4.1.3 Odhaľovanie legalizácie príjmov realizované nezávisle od trestného
konania
Špecifický charakter trestného činu legalizácie spočíva v tom, že predpokladá
existenciu zdrojovej kriminality (predikatívneho trestného činu), z ktorého vzišiel ten
majetok, ktorý bol legalizovaný. Z povahy tohto trestného činu teda možno vyvodiť, že
samotné odhaľovanie legalizácie môže prebiehať integrovane v trestnom konaní, ktoré
vyšetruje spáchanie predikatívneho trestného činu, alebo nezávisle od trestného konania.
Odhaľovanie trestnej činnosti realizované nezávisle od trestného konania je začaté
v okamihu, v ktorom ešte neprebiehajú žiadne iné šetrenia, na základe ktorého je možné
charakterizovať dôvodné podozrenie z trestnej činnosti, pretože prejavy tejto činnosti sú
latentné.108
To znamená, že existuje len indikátor trestnej činnosti, NOO, ktorá bola
preverená a analyzovaná bez informácie o zdrojovej kriminality.
106
Ust. § 1 ZoLP. 107
Ust. § 8 Trestného zákona: trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak. 108
STIERANKA, J. Vybrané problémy pri odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti. In: Policajná
teória a prax. 2007, roč. 15, č. 4 (2007), s. 70.
47
Realizácia tohto postupu je determinovaná zistením prvotného indikátora, ktorý
nasvedčuje, že je pripravovaná, páchaná alebo už spáchaná trestná činnosť.109
V rámci istej
snahe o transparentnú analýzu je možné odhaľovanie trestnej činnosti realizované
nezávisle od trestného konania rozdeliť do piatich na seba nadväzujúcich fáz.
V rámci prvej etapy sa získava prvotná informácia o legalizácii. Ide o indikátor, ktorý
možno získať:
a) anonymným alebo oficiálnym oznámením od občanov, ktorý môže mať charakter
trestného oznámenia trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa §
233 Trestného zákona. Motív týchto oznámení je častokrát snaha poškodiť
konkurenčnú spoločnosť.
b) oznámenie štátnych orgánov; ide predovšetkým o kontrolu vykonávanú colníkmi,
daňovým úradom a pod. V rámci ich kontrolnej ale aj bežnej rutinnej činnosti sa
dostávajú do kontaktu so subjektmi z rôznych ekonomických odvetví, ktoré môžu
odhaliť trestnú činnosť.
c) lustrácia médií; monitorovanie tlače môže nepriamo odhaliť dôležité informácie
a indikátory o získanom majetku.
d) hlásením NOO povinnými osobami v súlade so ZoLP; NOO sa následne preveria
v databáze nahlásených NOO a zisťuje sa, či už nebolo v minulosti k týmto
subjektom prijaté hlásenie od iných osôb. Za účelom preverenia informácií môže
Finančná spravodajská jednotka, ktorá je integrálnou súčasťou Národnej
kriminálnej agentúry požadovať doplnenie informácií od povinných osôb. Je nutné
zdôrazniť, že na plnenie úloh služby kriminálnej polície a služby finančnej polície
PZ pri odhaľovania legalizácie príjmov a financovania terorizmu sa bankové
tajomstvo nevzťahuje. Tiež je nevyhnutné podčiarknuť fakt, že celý tento postup
preverovania nemá charakter preverovania podľa ust. § 196 Trestného poriadku.
e) operatívno-pátracou činnosťou; pripravovanie a páchanie latentných trestných
činoch sa najúčinnejšie zisťuje využitím operatívno-pátracej činnosti, ktorej právny
základ tkvie v Zákone o policajnom zbore. Ide o systém spravidla utajených,
spravodajských opatrení vykonávaných PZ na účely predchádzania, zamedzovania,
odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov (...).
Operatívno-pátracia činnosť umožňuje odhaľovať a objasňovať nielen individuálne
109
STIERANKA, J. Identifikácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, In: Kriminalistika. 2007, roč.
40, č. 3 (2007), s. 2016.
48
trestné činy ale pozornosť je možné zamerať aj na jednotlivé podozrivé osoby,
dokonca i na potenciálnych páchateľov trestných činov, u ktorých sú dlhodobo
sledované predovšetkým kriminálne aspekty ich činnosti a pod.110
Operatívno-
pátracia činnosť môže viesť k majetku z trestnej činnosti, ktorý predstavuje reflexiu
trestného činu. Je preto nutné anticipovať predpoklad snahy tento príjem
zlegalizovať.
Druhá etapa spočíva v získavaní ďalších informácií. Policajti - operatívci po získaní
prvotnej informácie zisťujú ďalšie informácie využitím verejnosti prístupných
a neprístupných informačných systémoch a databázach. Verejne prístupné databázy sú
najmä register katastra nehnuteľností, obchodný register a pod. Verejne neprístupné
databázy sú kreované v rámci policajného zboru, zahraničné informačné systémy prístupné
len pre PZ. Získavanie informácií možno po splnení ďalších podmienok v zákone
vykonávať aj pomocou inštitútov na zabezpečenie informácií podľa piatej hlavy Trestného
poriadku. Ide predovšetkým o sledovanie osôb a vecí, vyhotovovanie obrazových,
zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky a použitie agenta. Príkaz na použitie toho ktorého inštitútu
vydáva písomne predseda senátu pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom
konaní buď prokurátor alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Ust. § 36
Zákona o Policajnom zbore legitimizuje PZ pri plnení úloh v boji proti legalizácii
a financovania terorizmu použiť informačno-technické prostriedky.
Zákon o Policajnom zbore v ust. § 29a špecifikuje špeciálne oprávnenia policajtov
služby finančnej polície a služby kriminálnej polície pri odhaľovaní daňových únikov a
nezákonných finančných operácií alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti kedy sa
predpokladá spôsobenie značnej škody111
alebo škodou veľkého rozsahu. V týchto
prípadoch [okrem trestných činov spáchaných v súvislosti s používaním colných predpisov
alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy (to neplatí, ak je trestný čin páchaný
v súbehu s iným trestným činom)] sú tieto subjekty oprávnené:
a) vstupovať do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta slúžiaceho na
podnikanie, ako aj do dopravných prostriedkov používaných na podnikanie,
110
LISOŇ, M. Operatívna a spravodajská činnosť v systéme poznávania kriminality. In: Kriminalistika,
2006, roč. XXXIX, č. 2 (2006) s. 112-121. 111
Podľa ust. § 125 Trestného poriadku sa značnou škodou rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok
malej škody. Malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur. Škodou veľkého rozsahu sa
rozumie škoda dosahujúca najmenej päťstonásobok malej škody.
49
b) vstupovať aj do obydlia, ak obydlie slúži na podnikanie,
c) nazerať do evidencií, účtovných písomností, listín a iných dokladov, spisov a
záznamov na technickom nosiči dát, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie,
žiadať vydanie týchto vecí alebo ich zaistiť.
V tretej etape sa zhromaždené informácie ihneď hodnotia. Je potrebné zvlášť
vyhodnotiť dôveryhodnosť zdroja a pravdivosť obsahu informácie. na hodnotenie
informácií je vypracovaný štandardizovaný systém hodnotenia informácií 4 x 4, čo
umožňuje porovnávanie rôznych informácií a zároveň ich rovnaké rozpoznávanie aj
nezainteresovaným osobám.112
Tieto informácie sa triedia podľa kvality a musia sa
fixovať, aby ich bolo možné v prípade začatia trestného konania doložiť do spisu.
Štvrtú etapu Prof. Stieranka označil ako fázu kriminálnej analýzy informácií.113
Ide
o poznávaciu činnosť vzájomných súvislostí medzi informáciami. Jej základným cieľom je
preskúmať logické závery odrážajúce osobu, čas, miesto, spôsob a príčinu pri páchaní
trestnej činnosti. Využívajú sa štruktúrované analýzy na vizualizáciu sledu udalostí
v priestore a v čase.
Piata, posledná etapa spočíva v prijatí opatrení, podľa logických záverov. Niektoré
z nich boli opísané už v predposlednom odseku stati o Finančnej spravodajskej jednotke,
ale pre zachovanie celistvosti ich stručne pripomeniem v širšom rozsahu. V rámci
poslednej etapy je možné:
spracovať podnet na trestné stíhanie
odovzdať podklady príslušnému OČTK do prebiehajúceho trestného konania
v prípade zistenia, že nejde o trestný čin ale priestupok, postúpiť podklady útvaru
PZ
postúpiť podklady inému príslušnému orgánu štátnej správy
postúpiť podklady polícii iného štátu alebo medzinárodnej policajnej organizácii,
ak sa zistí, že získané poznatky majú medzinárodný prvok,
vec uložiť do poznatkového fondu.114
112
STIERANKA, J. Vybrané problémy pri odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti. In: Policajná
teória a prax. 2007, roč. 15, č. 4 (2007), s. 79. 113
Ibd. 114
Ibd.
50
4.1.4 Odhaľovanie legalizácie príjmov realizované v rámci trestného konania
Táto kapitola sa venuje vyšetrovaniu zdrojovej kriminality, pri ktorej sa dá logicky
vyvodiť, že zisk bol, je, alebo len bude legalizovaný. Hoci pri vyšetrovaní kriminality sa
musí vyvíjať dostatočná snaha o odhaľovanie iných trestných činoch, ktoré boli spáchané
páchateľom, legalizácia je možné spájať s užším okruhom zdrojovej kriminality. Napr. ak
sa podarí odhaliť trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
a prekurzorov, možno logicky vyvodiť existenciu príjmu z tejto činnosti, ktorý ak je
väčšieho rozsahu, musí byť legalizovaný.
Právny základ realizácie tohto druhu odhaľovania spočíva predovšetkým v Trestnom
poriadku, v Zákone o Policajnom zbore, a iných záväzných ako aj nezáväzných predpisov
nižšej právnej sily, častokrát na úrovni interných odporúčaní, plánov a postupov.
Vzhľadom na to, že odhaľovanie legalizácie integrované do trestného stíhania pre zdrojovú
kriminalitu sa príliš neodlišuje od iných postupov OČTK možno konštatovať, že
vyšetrovanie zdrojovej kriminality je len počiatočnou fázou vyšetrovania legalizácie, kedy
postup možno zjednodušiť ako cestu „od páchateľa predikatívneho trestného činu
k páchateľovi legalizácie“. Výhoda tohto smerovania postupu spočíva okrem možnosti
koordinácie postupov vyšetrovateľa a služby finančnej, resp. kriminálnej polície aj
v eventualite využitia niektorých inštitútov Trestného poriadku, predovšetkým zaistenie
peňažných prostriedkov v súlade s § 95, zaistenie zaknihovaných cenných papierov podľa
§ 96, odňatie veci podľa § 91, v prípade trestnej činnosti s cudzím prvkom odovzdanie veci
podľa § 550, prípade zaistenie majetku podľa § 551.
4.2 Financovanie terorizmu
Bez prílišného zveličovania možno skonštatovať, že terorizmus sa stal ústredným
pojmom nového tisícročia. Hoci do dnešného dňa nebola podaná uspokojivá definícia tohto
pojmu, každý si vie predstaviť jej dôsledky. Po útokoch 11. Septembra svet veľmi rýchlo
pochopil, že hrozba terorizmu aj tých najmasovejších rozmerov je v prvom rade možná
a reálna, a že jej dôsledky majú internacionálny dopad. Pád Svetového obchodného centra
vyvolal celosvetový poplach v nevyhnutnosti okamžitej reakcie predovšetkým
prostredníctvom prijatia legislatívnych opatrení, v niektorých prípadoch aj viac či menej
51
kontroverzných. Spojené štáty americké takmer okamžite prijali Protiteroristický zákon115
,
ktorý z časti len novelizoval už existujúcu legislatívu tejto oblasti. FATF v 40 Odporúčaní
apeloval na štáty, že musia kriminalizovať financovanie terorizmu na podklade
Medzinárodného dohovoru o potláčaní činov financovania terorizmu, (ktorý Slovenská
republika ratifikovala v roku 2002) pričom by nemali kriminalizovať len činy terorizmu,
ale tiež aj financovanie teroristických organizácií a jednotlivých teroristov, aj bez zjavného
prepojenia na konkrétny teroristický čin. Štáty majú zabezpečiť, aby takéto činy boli
označené ako predikatívny trestný čin legalizácie príjmov.
Zamedzenie financovania terorizmu predstavuje jeden z najrozhodujúcejších atribútov
boja proti terorizmu. V tomto duchu sa realizovali a realizujú rozsiahle prevenčné
mechanizmy tak v bankovom sektore ako aj v nebankovom. Bol spomenutý systém
hawala, ktorý už nie je tak tolerovaný ako v minulosti.
Do roku 2012 FAFT upravovalo financovanie terorizmu v deviatich špeciálnych
odporúčaní, v súčasnosti sa tieto úpravy inkorporovali do 40 Odporúčaní 2012.
V súčasnosti sa financovanie terorizmu spája s legalizáciou príjmov do jednej kategórie aj
keď ide o dve skutkové podstaty zdanlivo s nie veľkým rozdielom. Tento rozdiel však
existuje. Pri financovaní terorizmu prostriedky môžu pochádzať aj z legálnych zdrojov.
Nie je potrebné obetovať až 30 – 40 % finančných prostriedkov na samotný proces tak,
ako pri legalizácii. Potreba legalizácie narastá s objemom finančných prostriedkov, ktoré je
potrebné zlegalizovať, pričom na financovanie teroristického útoku sú často nevyhnutné
omnoho nižšie sumy.116
Príkladom je aj financovanie teroristických útokov v Londýne
v roku 2006, kedy teroristi na ich vykonanie potrebovali len niekoľko tisíc libier.
Motivácia vo financovaní terorizmu má prevažne ideologický základ v podpore
dosiahnutia cieľa. Toto zahŕňa okrem poskytnutia finančných zdrojov aj propagandu,
nábor, obstaranie zbraní a pod. Finanční podporovatelia teroristických útokov môžu
vystupovať v 4 pozíciách. Donor je jednotlivec, ktorý vedome alebo nevedome podporuje
ciele teroristickej organizácie prostredníctvom finančných príspevkov a zvyčajne sa
nevystavuje osobnému kontaktu okrem finančnej podpory. Zhromažďovateľ (z ang.
fundraiser) je jednotlivec, ktorý aktívne zaobstaráva prostriedky v mene teroristickej
organizácie a častokrát sú vo väčšej miere angažovaný v činnosti a v utajovaní peňazí.
115
USA Patriot Act účinný od 26. októbra 2001 116
Dôvodová správa k ZoLP.
52
Pomocník je priamo napojený na vedenie teroristickej organizácie a je zahrnutý v
podporovaní teroristickej agendy a plánu operácie. Vykonávateľ (z ang. operative) je ten,
kto je poverený vykonať teroristický útok a za týmto účelom si potrebné zdroje
zaobstaráva sám.117
Jedna z najvýznamnejších teroristických organizácií v Európe Euskadi
ta Askatasuna, známi ako ETA v Baskickej provincii Španielska sa financuje hlavne
vyberaním takzvanej „revolučnej dane“ (Impuesto Revolucionario). Baskickí podnikatelia
sú vydieraní listami, v ktorých sa od nich vyžaduje takzvaná „revolučná daň“ alebo
„príspevok na boj za nezávislú vlasť“, čo má byť suma vo výške niekoľko desiatok tisíc
Eur.118
Na území Slovenskej republiky má financovanie terorizmu právny základ v ZoLP, v
Trestnom zákone, ako aj v Medzinárodnom dohovore o potláčaní činov financovania
terorizmu publikovaný pod č. 593/2002 Z.z., Dohovor Rady Európy o predchádzaní
terorizmu, Rámcové rozhodnutie Rady o boji s terorizmom. Slovenská právna úprava
v ust. § 419 ods. 2 písm. a) Trestného zákona definuje skutkovú podstatu financovania
terorizmu nasledovne: kto zhromažďuje alebo poskytuje finančné alebo iné prostriedky
sám alebo prostredníctvom inej osoby, čo aj len čiastočne na účely ich použitia alebo
umožnenia ich použitia na spáchanie činu uvedeného v odseku 1119
potrestá sa odňatím
slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.
Ustanovením § 419 ods. 2 Trestného zákona je postihovaná príprava na trestný čin ako
dokonaný trestný čin.120
Riziko financovanie terorizmu, podobne ako aj terorizmus samotný predstavuje väčšie
či menšie riziko každého štátu. Hoci Slovenská republika nemá teroristické organizácie na
jej území, tak ako napr. Španielsko, od 01. septembra 2013 je vyhlásený permanentný
neodvolateľný prvý stupeň teroristického ohrozenia.
117
FATF. FATF Report. Operational Issues Financial Investigations Guidance [online], [Paríž]: Financial
Action Task Force 2012 [cit. 2014-11-29]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/documents/reports/Operational%20Issues_Financial%20investigations%20Guidance.pdf 118
Elmundo.es. El impuesto revolucionario [online] [cit. 2014-11-29]. Dostupné na:
http://www.elmundo.es/eta/historia/impuesto_revolucionario.html 119
Základná skutková podstata terorizmu je obsiahnutá v prvom odseku v štyroch bodoch a v druhom odseku
v piatich bodoch. 120
ČENTÉŠ J. a kol. Trestný zákon, Veľký komentár. Eurokodex. 2013. ISBN: 978-80-8155-020-1, s. 814.
53
4.3 Návrh štvrtej smernice EP a Rady
4.3.1 Stručné zhrnutie súčasnej právnej úpravy EÚ
4.3.1.1 Legislatívna úprava platobných služieb
Trestný čin legalizácie príjmu a financovanie terorizmu by sa dal prirovnať k vírusovej
chorobe organizmu, ktorá sa nedá liečiť, len utlmovať príznaky aplikovaním rôznych
liekov, každého s iným účinkom. Podobne aj boj proti legalizácie vyžaduje komplexné
nastavenie všetkých relevantných právnych predpisov tak, aby nevznikali nesúladné
ustanovenia medzi tzv. hlavnou základnou právnou normou na úseku AML/CFT, ktorým
u nás je ZoLP, a ostatnými relevantnými právnymi predpismi, ktoré zasahujú do sféry
vplyvu AML/CFT. Je preto nanajvýš vhodné venovať pozornosť, aj keď len v stručnosti, aj
osobitným právnym predpisom, v ktorých sa AML/CFT filozofia prejavuje či už
explicitnými ustanoveniami, alebo menej zjavným systémovým nastavením, z ktorého sa
AML/CFT nedá priamo vyčítať.
V tejto súvislosti bude táto podkapitola venovaná bankovej sfére a platobným
službám, ktorá sa svojou podstatou vyznačuje vážnym rizikom zneužitia na legalizáciu
a financovanie terorizmu.
EÚ v novembri 2007 prijala Smernicu 2007/64/ES, ktorá znamenala historický
krok k vytvoreniu spoločného trhu platieb v rámci EÚ. Do právneho poriadku Slovenskej
republiky sa Smernica 2007/64/ES prebrala do Zákona o platobných službách
prostredníctvom tzv. úplnej harmonizácii, čo znamená, že okrem výslovne uvedených
ustanovení sa Smernica musí transponovať bezo zmeny textu.
Podľa Spoločného vyhlásenia ECB a Európskej komisie pri príležitosti prijatia
Smernice o platobných službách EP cieľom tejto úpravy je zabezpečiť, aby všetky platby
v rámci EÚ, predovšetkým úhrady, inkasá a kartové platby, boli rovnako jednoduché,
efektívne a bezpečné ako domáce platby v jednotlivých členských štátoch, a to tým, že bude
slúžiť ako právny základ, ktorý umožní vytvorenie Jednotnej oblasti platieb v eurách
(SEPA). Smernica PSD (z anglického „payment security directive) posilní práva a ochranu
všetkých používateľov platobných služieb (spotrebiteľov, maloobchodníkov, veľkých
54
a malých podnikov i verejných orgánov).121
Zákon o platobných službách derogoval
Zákon 510/2002 Z.z. o platobnom styku a upravuje poskytovanie platobných služieb,
podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, podmienky na vznik
a podnikanie platobných inštitúcií, inštitúcii elektronických peňazí, vybavovanie
reklamácií, podaní, a sporov v súvislosti s poskytovaním platobných služieb, dohľad nad
prevádzkovateľmi platobných systémov, platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických
peňazí. Možno konštatovať, že prijatie Smernice 2007/64/ES bolo historickým krokom
k vytvoreniu spoločného trhu platieb v rámci EÚ.122
Dôvodová správa Smernice 2007/64/ES konštatovala neuspokojivý stav platobného
systému, ktorý nevyužíva potenciál vnútorného trhu. Infraštruktúra platieb v Európskom
spoločenstve neboli pre jednotný trh vhodné, pretože boli vnútroštátne a nemohli
v porovnaní s vnútroštátnymi platbami tak účinne spracovávať cezhraničné platby.
Vyplynulo, že platobný systém bol príliš nákladný. Štúdie dokázali, že náklady na súčasné
roztrieštené vnútroštátne založené platobné systémy predstavovali 2 – 3 % HDP.123
Náklady na neefektívny a konkurencie neschopný platobný systém nakoniec znášal každý
používateľ finančných služieb.
Nezanedbateľným faktom bol aj obmedzený prístup k produktom, ktoré fungujú
v celej EÚ. Spotrebitelia sa sťažovali na nemožnosť priamej inkaso platby z účtu na
cezhraničnej úrovni. Celková roztrieštenosť platobného systému potrebovala preto výraznú
zmenu. Jedna z najvýznamnejších zmien predstavovalo vytvorenie Jednotnej oblasti
platieb v eurách (SEPA). Vytvorením SEPA sféry sa mala kreovať oblasť, v ktorej
subjekty môžu prijímať a realizovať platby v eurách v rámci jednej krajiny alebo medzi
jednotlivými krajinami za totožných elementárnych podmienok, bez ohľadu na ich
konkrétne miesto pobytu. Tento projekt rozhodne výrazne prispel k vytvoreniu jednotného
trhu služieb retailového platobného styku (malé elektronické platby) a k zvýšeniu
konkurencieschopnosti, ktorá má za následok lepšie služby zákazníkom. SEPA posilnila
európsku integráciu a ponuku vyššej úrovne služieb platobného styku za nižšie ceny.
Pozostáva z týchto prvkov: Ide o oblasť (i) jednotnej meny, ktorou je euro, (ii) jednotný
121
Európska komisia. Spoločné vyhlásenie Európskej centrálnej banky a Európskej komisie pri príležitosti
prijatia Smernice o platobných službách Európskym parlamentom [online] [cit. 2014-12-05]. Dostupné na:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-07-550_sk.htm?locale=sk 122
TURČÁNIOVÁ, T. Legislatíva Európskej únie v oblasti platobných služieb. In: Justičná revue. 2011, roč.
63, č. 1 (2011), s. 109. 123
Komisia európskych spoločenstiev. Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných
službách na vnútornom trhu (...) [online] [cit. 2014-12-05]. Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/legal-
content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52005PC0603&from=SK
55
súbor nástrojov na realizáciu platieb v eurách – úhrady, inkasá a kartové platby, (iii)
efektívna infraštruktúra na spracovanie platieb v eurách, (iv) jednotné technické
a prevádzkové postupy, (v) harmonizovaný právny základ a (vi) priebežný rozvoj nových
služieb orientovaných na zákazníkov.124
Ďalšou systémovou zmenou bola oblasť cezhraničného inkasa. Legislatívny rámec
popri Zákone o platobných službách a Smernici 2007/64/ES predstavuje aj Nariadenie EP
a Rady (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách v spoločenstve. Keďže nariadenie je
priamo uplatniteľné v slovenskom právnom priestore, ostatné náležitosti125
tohto typu
inkasa sú obsiahnuté v zákone o platobných službách. Podľa ust. § 2 ods. 12 sa inkasom
rozumie platobná služba, pri ktorej sa suma platobnej operácie odpisuje z platobného účtu
platiteľa, pričom platobný príkaz predkladá príjemca na základe súhlasu platiteľa s
takýmto odpísaním udeleného príjemcovi, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu
alebo poskytovateľovi platobných služieb platiteľa; inkasom sa rozumie aj trvalý príkaz na
inkaso.126
V predošlej právnej úprava inkaso vyžadovalo na realizáciu predchádzajúci
písomný súhlas majiteľa účtu udelený jeho banke na odpísanie finančných prostriedkov vo
výške podľa prevodného príkazu vystaveného v prospech príjemcu samotným
príjemcom.127
Najvýznamnejšie rozdiely oproti pôvodnému slovenskému inkasu
a cezhraničnému inkasu možno znázorniť v Prílohe č. 2.
Špecifikum pre Slovensko po 01.02. 2014 bude predovšetkým používanie symbolov
(variabilný, špecifický, konštantný) na identifikáciu SEPA v nezmenenom režime
a používanie pôvodného tvaru čísla účtu (10-miestne, resp. so 6-miestnym predčíslím)
a kódu banky príjemcu v rámci Slovenska do 01.02.2016.
124
ECB. Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) [online] [cit. 2014-12-06]. Dostupné na:
http://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/sepa_brochure_2009sk.pdf 125
Označované ako SDD (SEPA Direct Debit) – SEPA inkaso, spĺňajúce kritériá stanovené v SDD Rulebook
(súbor pravidiel pre priame inkasá určujúci technické normy, prevádzkové postupy, lehoty, zodpovednosť
a iné povinnosti účastníkov SEPA) 126
Ust. § 2 ods. 12 Zákona o platobných službách. 127
TURČÁNIOVÁ, T. Legislatíva Európskej únie v oblasti platobných služieb. In: Justičná revue. 2011, roč.
63, č. 1 (2011), s. 115.
56
4.3.1.2 Legislatívna úprava AML/CFT
V súčasnosti účinná tretia Smernica č. 2005/60/ES na úseku legalizácie príjmov
a financovania terorizmu bola výsledkom vyvrcholenia niekoľkoročných diskusií
odborníkov o potrebe reagovať po štrnástich rokoch na už nedostačujúci legislatívny obsah
Smernice 91/308/EHS, ktorá by adekvátnym spôsobom dokázala reagovať na vývoj
celkovej problematiky legalizácie, ako aj na udalosti po teroristických útokoch v Európe.
V predošlých statiach tejto práce boli de facto viac alebo menej priamym spôsobom
prezentované najpodstatnejšie inštitúty, ktoré Smernica 2005/60/ES zaviedla. Všetky tieto
opatrenia sledovali jediný cieľ, ktorým sa mali zefektívniť opatrenia EÚ a jej členských
štátov na indikovanie prípadov prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.128
Smernica 2005/60/ES sa sústredila predovšetkým na finančný systém, predstavujúci
imanentnú oblasť využívanú na legalizáciu a financovanie terorizmu, ktorá v čase jej
prijatia ešte nemohla predvídať v súčasnosti už bežné spôsoby vykonávania bankových
operácií, napr. online bankovníctvo. Jej účelom bolo predísť takej situácii, pri ktorej by
členské štáty EÚ prijali opatrenia chrániace ich finančné systémy pred praním špinavých
peňazí a financovaním terorizmu, ktoré by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním
vnútorného trhu a s princípmi právneho štátu a verejnej politiky EÚ.129
V apríli 2012 bola prijatá Správa Komisie EP a Rade o uplatňovaní Smernice
3005/60/ES (ďalej len „Spáva“), ktorá zhodnotila aplikáciu ustanovení Tretej smernice,
podľa jej jednotlivých nosných prvkov. V každom prvku sa prihliadalo na spôsoby
uplatňovania súčasných pravidiel, ktoré faktory sú schopné zmeny vyvolať a tiež aj na
možné budúce zmeny súčasnej politiky EÚ v oblasti boja proti legalizácii a financovaniu
terorizmu. Hoci táto Správa konštatovala, že „vo všeobecnosti sa zdá, že súčasný rámec
funguje pomerne dobre a neboli zistené žiadne zásadné nedostatky, ktoré by vyžadovali
rozsiahle zmeny v Tretej smernici o praní špinavých peňazí“130
predsa len bola načrtnutá
myšlienka revízie Tretej Smernici, ktorá pod výraznou mierou ovplyvnenia revidovanými
40 Odporúčaniami FATF v roku 2012, predpokladá posun od súčasnej úpravy najmä v
128
STIERANKA, J. K novej Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES. In: Justičná revue. 2006,
roč. 58, č. 4 (2006), s. 721. 129
Ibd. 130
Európska Komisia. Správa Komisie EP a Rade o uplatňovaní Smernice 3005/60/ES o predchádzaní
využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu [online] [cit.
2014-12-01]. Dostupné na: http://ec.europa.eu/internal_market/company/docs/financial-
crime/20120411_report_en.pdf
57
oblasti harmonizácie budúceho rámca EÚ, posilnenia vnútorného trhu znížením
cezhraničnej zložitosti a posilnenia represívnej reakcie EÚ na legalizáciu. V konečnom
dôsledku zmeny, ktoré budú obsahom nasledujúcej kapitoly v súhrne presiahli únosnú
mieru, ktorá ešte môže byť prakticky riešená novelizáciou, a tak sa 05. februára 2013 prijal
návrh (Štvrtej) Smernice EP a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na
účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej aj „Návrh“)131
.
4.3.2 Navrhované zmeny Štvrtej smernice
Navrhovaná Štvrtá smernica bude okrem systémových zmien významná aj pohľadu
zjednocovania rozdrobenej úpravy. Po nadobudnutí jej účinnosti sa zruší vykonávacia
smernica 2006/70/ES, ktorou sa predpokladá zlepšenie zrozumiteľnosti a transparentnosti.
Jednotlivé systémové zmeny, ktoré majú dopomôcť k hlavným cieľom Návrhu možno
stručne prezentovať v niekoľkých bodoch. Pôjde predovšetkým o:
I. rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice,
II. zaradenie daňovej trestnej činnosti do predikatívnej trestnej činnosti,
III. zavedenie rizikovo orientovaného prístupu,
IV. zmeny v opatreniach pri zjednodušenej a zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu
ku klientovi,
V. zreteľnejšie a prístupnejšie informácie o skutočnom vlastníkovi,
VI. zavedenie tzv. domovských a hostiteľských povinností dohľadu,
VII. zlepšenie cezhraničnej spolupráca medzi FSJ,
VIII. zjednotenie sankcií.
I. Rozsah pôsobnosti smernice sa rozšíril v dvoch oblastiach. Prvá zmena predstavuje
zníženie prahovej hodnoty hotovostných operácií pri fyzických alebo právnických osobách
obchodujúcich s tovarom z 15 000 Eur na 7.500. Eur. Podľa nového sa táto smernica bude
vzťahovať na všetky právnických a fyzických osôb, ktoré obchodujú s hotovostnými
transakciami presahujúcu výšku 7 500 Eur. Prejaví sa to povinnosťou uplatniť povinnú
starostlivosť voči takýmto klientom. Táto zmena ma docieliť sťaženie legalizácie
metódami využívajúce veľké hotovostné platby. Druhá zmena sa týka rozšírenie statusu
131
Európska Komisia. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu
finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu [online] [cit. 2014-12-01].
Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:52013PC0045
58
povinných osôb z kasín na „prevádzkovateľov hazardných hier“132
. Podľa novej úpravy
budú všetci prevádzkovatelia hazardných hier povinní uplatniť povinnú starostlivosť pri
vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 2 000 Eur alebo viac. Táto zmena má
podľa môjho názoru značný význam, pretože sa reálne dotkne minimálne ďalších ôsmych
druhov hazardných hier okrem kasín, ktoré sú tiež náchylné na legalizáciu. Zákon č.
171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov taxatívne
určuje zoznam hazardných hier, ktorých prevádzkovatelia sa podľa novej úpravy stanú
povinnými osobami v zmysle Štvrtej smernice a následne ZoLP.
II. Implementácia daňovej trestnej činnosti do zoznamu predikatívnych trestných
činov vyplynula aj z revidovaných 40. Odporúčaní FATF. Navrhuje sa, aby predikatívnym
trestným činom boli všetky trestné činy vrátane daňových trestných činov týkajúcich sa
priamych daní a nepriamych daní, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo
ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s hornou sadzbou viac ako jeden rok, alebo
v prípade štátov ktoré majú vo svojom právnom systéme dolnú sadzbu pre trestné činy,
všetky trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie
spojené s odňatím slobody s dolnou sadzbou viac ako šesť mesiacov.133
Touto zmenou by
sa mohla a aj mala posilniť spolupráca medzi FSJ a finančnou správou pri vyšetrovaní
trestnej činnosti legalizácie a daňových trestných činov.
III. Druhý oddiel Návrhu v čl. 6 až 8 s názvom Hodnotenie rizík zavádza rizikovo
orientovaný prístup členských štátov, podľa ktorého sú tieto členské štáty povinné
determinovať riziká legalizácie a financovanie terorizmu a za účelom určenia týchto rizík
sú povinné prijímať primerané opatrenia. Vyžaduje sa, aby týmto rizikám, ktoré ich reálne
ovplyvňujú, rozumeli a zmierňovali ich. Na splnenie tejto povinnosti si členské štáty musia
určiť koordinujúci orgán vnútroštátnej reakcie na uvedené riziká. Na spracovanie rizík sú
členské štáty povinné vykonať hodnotenie, ktoré následne použijú na (i) zlepšenie svojho
režimu boja proti legalizácii a financovania terorizmu, (ii) pomoc pri prideľovaní zdrojov a
stanovovaní ich priorít s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu
terorizmu, (iii) pomoc iným povinným subjektom pri výkone hodnotenia vlastných rizík,
132
Podľa čl. 3 ods. 10 Návrhu sa službami hazardných hier rozumejú všetky služby, ktoré zahŕňajú peňažné
uzatvorenie stávky v hazardných hrách vrátane tých, ktoré nesú v sebe prvok zručnosti, ako napríklad lotérie,
kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, ktoré sú prevádzkované na fyzickom mieste alebo
akýmikoľvek prostriedkami na diaľku, elektronicky alebo prostredníctvom inej technológie umožňujúcej
komunikáciu a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb. 133
Čl. 2 ods. 4 písm. f) Návrhu.
59
(iv) sprístupnenie výsledkov hodnotení iným členským štátom, Komisii, EBA134
, EIOPA135
a ESMA136
. Od členských štátov sa vyžaduje aby povinné subjekty137
prijali potrebné
opatrenia na určenie hodnotenia rizík legalizácie a financovania terorizmu po zohľadnení
faktorov rizikovosti ako krajinu pôvodu, osobu klienta, typ služby, obchodu, transakcie
alebo využitie distribučného kanálu. Všetky tieto opatrenia majú dopomôcť k lepšej
spolupráci medzi členskými štátmi a umožniť začleniť opatrenia ochrany presne pre
potreby jednotlivých povinných subjektov. Týmto by sa malo docieliť, aby vedeli čo
najlepšie pokryť riziká, ktoré pre dané povinné subjekty vyplývajú. Návrh prezumoval aj
zohľadnenie potrieb malých povinných subjektov, čo sa explicitne odrazilo v odôvodnení,
najmä v snahe zabezpečiť také zaobchádzanie s týmito subjektmi, ktoré by rešpektovali
ich osobitné potreby.
IV. Návrh Štvrtej smernice predpokladá vo vzťahu k povinnej starostlivosti voči
klientom zmeny predovšetkým v zjednodušenej a zvýšenej starostlivosti. Modifikácia
zjednodušenej starostlivosti spočíva v tom, že postupovanie podľa zjednodušenej
starostlivosti nie je ustanovená vo forme výnimiek od základnej starostlivosti, ale musí byť
odôvodnená na základe faktorov, ktoré rizikovosť znižujú. Tieto minimálne požiadavky na
faktory demonštratívnym spôsobom uvádza Príloha II. Pri posudzovaní rizík prania
špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti s typmi klientov, krajín alebo
geografických oblastí a najmä produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými
kanálmi zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií s možným nižším
rizikom stanovené v prílohe II.138
Významný posun nastal aj v tom, že EBA, EIOPA
a ESMA do dvoch rokov od účinnosti Štvrtej smernice vydajú usmernenia139
finančným
inštitúciám a úverovým inštitúciám o rizikových faktoroch po zohľadnení ktorých sa
odporučí použitie zjednodušenej povinnej starostlivosti. Ustanovenia zvýšenej
starostlivosti sa rozšírili aj na domácu politicky exponovanú osobu popri zahraničnej podľa
Tretej smernice. Tento posun považujem za vhodný vzhľadom na existujúcu iniciatívu
boja proti korupcii v európskom priestore. Podobne ako pri zjednodušenej starostlivosti, aj
použitie zvýšenej starostlivosti bude skúmané Európskymi orgánmi dohľadu (ESA) a po
134
Európsky orgán pre bankovníctvo 135
Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov 136
Európsky orgán pre cenné papiere a trhy 137
V slovenskej právnej terminológie sa používa pojem „povinná osoba“. 138
Čl. 14 Návrhu. 139
v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č.1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č.
1095/2010
60
dvoch rokoch od účinnosti Návrhu bude vydané usmernenie pre situácie, kedy bude
vhodné uplatniť zvýšenú starostlivosť. V tejto súvislosti dávam do pozornosti nesúhlasné
stanovisko Slovenskej republiky s dvojročnou lehotou na poskytnutie spoločného
stanoviska ESA v čl. 6 Návrhu. Podľa môjho názoru, ale aj názorov iných odborníkov táto
lehota, od ktorej sa odvíja aj čl. 7 ods. 3 podľa ktorého pri vykonávaní hodnotení
uvedených v odseku 1 môžu členské štáty použiť stanovisko ESA by mala byť skrátená na 1
rok. Aby mohli predmetné spoločné stanovisko použiť členské štáty pri vykonávaní
hodnotení podľa čl. 7 ods. 3, je potrebné spoločné stanovisko ESA poskytnúť členským
krajinám čo najskôr, už v termíne do 1 roka od nadobudnutia účinnosti smernice.140
Podľa
ustanovenia Tretej smernice sa vyžadovalo, aby sa prijímali rozhodnutia o tom, či
opatrenia tretích krajín v boji proti legalizácii a financovaniu terorizmu sú rovnocenné
s ustanoveniami EÚ.141
Možno konštatovať, že vo vzťahu k povinnej starostlivosti sa
jednotlivé prístupy budú odvíjať od rizikovo orientovaného prístupu. Geografické faktory,
ako to bolo v Tretej smernici budú menej dôležité.
V. Tretia kapitola Návrhu by mala vytvoriť tlak na podnikateľské subjekty v tom
zmysle, že budú musieť získať transparentné, primerané, presné a aktuálne informácie
o svojom skutočnom vlastníctve. V zmysle čl. 30 ods. 1 Návrhu by členské štáty mali
zabezpečiť, aby správcovia každej zriadenej správy majetku v prospech tretieho, ktorí sa
riadia ich právom, získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom
vlastníctve, pokiaľ ide o správu majetku v prospech tretieho. Tieto informácie zahŕňajú
totožnosť zriaďovateľa, správcu(ov), ochrancu (podľa potreby), príjemcov alebo triedy
príjemcov a akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu správy majetku v
prospech tretieho.142
Táto požiadavka si kladie za cieľ zamedziť utajenie totožnosti
páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb. Samotné určenie
percentuálneho vlastníckeho podielu spoločníka neznamená automaticky zistenie
140
Predbežné stanovisko Slovenskej republiky k Návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o
predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
[online] [cit. 2014-12-02]. Dostupné na:
https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=44&matEID=6064&docEID=300144&do
cFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1 141
ORAVCOVÁ, L. Návrh štvrtej smernice Európskeho parlamentu a Rady v oblasti prania špinavých
peňazí a financovania terorizmu [online] [cit: 2014-12-02]. Dostupné na:
http://www.akademiapz.sk/sites/default/files/OVVP/PTP/2014/2/012%20ORAVCOV%C3%81%20%20N%
C3%A1vrh%20%C5%A1tvrtej%20smernice%20Eur%C3%B3pskeho%20parlamentu%20a%20Rady%20v%
20oblasti%20prania%20%C5%A1pinav%C3%BDch%20pe%C5%88az%C3%AD%20a%20financovania%2
0terorizmu.pdf 142
Čl. 30 ods. 1 Návrhu.
61
skutočného vlastníka, ide však o primárny dôkaz, ktorý treba zohľadniť a ktorý môže byť
východiskovým bodom pri zisťovaní skutočného vlastníctva.143
Kreovanie právnej
povinnosti právnických osôb disponovania vlastníckou štruktúrou si bude vyžadovať
i významné zmeny iných právnych odvetví.
VI. Legalizácia a financovanie terorizmu predstavujú kriminalitu voči ktorej je potrebné
bojovať globálne. V tomto duchu ustanovenia VI. Kapitoly Návrh Štvrtej smernice
považujem za veľmi vhodný posun v rámci skupinovej politiky, ktorú tvoria povinné
osoby, predovšetkým finančné inštitúcie. V prípade, že majú úverové a finančné inštitúcie
Únie pobočky a dcérske spoločnosti v tretích krajinách, a v prípade, že sú v tejto oblasti
právne predpisy nedostatočné, mali by sa uplatňovať normy Únie, aby sa predišlo
uplatňovaniu úplne odlišných noriem v rámci inštitúcie alebo skupiny inštitúcií, alebo ak
uplatňovanie uvedených noriem nie je možné, mala by sa táto skutočnosť oznámiť
príslušným orgánom domovského členského štátu.144
Návrh zavádza povinnosť povinným
osobám uplatňovať v dcérskych spoločnostiach a v pobočkách, ktoré majú v krajinách
s minimálnymi alebo menej prísnymi požiadavkami AML/CFT, za predpokladu, že v nich
povinné subjekty vlastnia väčšinový podiel, povinnosť uplatňovať požiadavky členského
štátu za predpokladu nezlučiteľnosti právnych predpisov danej tretej krajiny. Ustanovuje sa
členským štátom a ESA povinnosť vzájomnej informovanosti o nezlučiteľnosti právnych
predpisov v konkrétnej krajine, ktorá by mala viesť k dosiahnutiu spoločného riešenia. V
prípadoch, keď právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú uplatňovanie opatrení, členských
štátov, povinné osoby musia prijať dodatočné opatrenia na účinné zvládnutie rizika
legalizácie alebo financovania terorizmu a informovali svoje domovské orgány dohľadu.
Návrh Štvrtej smernice dáva možnosť príslušným orgánom domovskej krajine
v prípadoch, že nie sú dodatočné opatrenia postačujúce, zvážiť ďalšiu činnosť, prípadne
požiadať finančnú skupinu o zatvorenie jej prevádzok v hostiteľskej krajine.145
VII. Finančné spravodajské jednotky členských štátov predstavuje národnú centrálu
AML/CFT, ktorá vzhľadom na charakter tohto druhu kriminality požíva najvýznamnejšiu
143
Ibd. 144
Preambula ods. 36 Návrhu. 145
ORAVCOVÁ, L. Návrh štvrtej smernice Európskeho parlamentu a Rady v oblasti prania špinavých
peňazí a financovania terorizmu [online] [cit: 2014-12-04]. Dostupné na:
http://www.akademiapz.sk/sites/default/files/OVVP/PTP/2014/2/012%20ORAVCOV%C3%81%20%20N%
C3%A1vrh%20%C5%A1tvrtej%20smernice%20Eur%C3%B3pskeho%20parlamentu%20a%20Rady%20v%
20oblasti%20prania%20%C5%A1pinav%C3%BDch%20pe%C5%88az%C3%AD%20a%20financovania%2
0terorizmu.pdf
62
úlohu v prevencii a to spoluprácu medzi jednotlivými FSJ. Táto spolupráca má byť
posilnená prepojenosťou na EBA, EIOPA, ESMA, samotných členských štátov a EÚ ako
takej. Členské štáty majú zabezpečiť aby si FSJ spontánne alebo na požiadanie vymieňali
akékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účel spracovania alebo analýzy
informácií alebo vyšetrovania vedeného FSJ, týkajúce sa finančných transakcií v súvislosti
s legalizáciou alebo financovaním terorizmu a o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je
do nich zapojená. Táto výmena má informácii má byť dostatočne chránená pred
sprístupnením iným orgánom, na čo sa má použiť chránený komunikačný kanál.
VIII. Zavedenie minimálnej sankčnej146
harmonizácii v prípade porušenia noriem
vyplývajúcich z tejto smernice by mala zabezpečiť odstránenie negatívneho faktoru
rozmanitosti administratívnych sankcií v jednotlivých štátoch, ktoré by v konečnom
dôsledku mohli mať nepriaznivý dopad na AML/CFT. Čl. 56 určuje v ktorých
minimálnych systémových zlyhaniach by sa mali uplatniť sankcie a opatrenia v 7
kategóriách: (i) verejné vyhlásenie o povahy porušenia povinnej osoby, (ii) príkaz
o upustení alebo zdržaní sa opakovania daného konania, (iii) odňatie povolenia subjektu,
ktorý podlieha povoleniu (iv) dočasný zákaz člena ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu
povinnej osoby, ktorý má zodpovednosť vykonávať funkcie v inštitúciách, (v) v prípade
právnickej osoby, administratívne sankcie až do výšky 10 % celkového ročného obratu
v predchádzajúcom hospodárskom roku, (vi) v prípade fyzickej osoby peňažné sankcie do
výšky 5 000 000 Eur, resp. ekvivalent tejto sumy v štátoch, kde euro nie je oficiálnou
menou, (vii) administratívne peňažné sankcie do dvojnásobku sumy získaných ziskov
alebo zabránených strát z dôvodu porušenia v prípade, že ich možno určiť. Všetky tieto
sankcie majú zohľadniť všetky relevantné okolnosti za ktorých k porušeniu došlo.
Pripravovaný Návrh hodnotím pozitívne a vnímam ho ako správny a efektívny posun
v globálnom, minimálne európskom, boji proti legalizácii. V tejto súvislosti si však na
záver tejto stati dovolím v podstate len sumarizovať stanovisko Slovenskej republiky, ktorá
víta zmeny a stotožňuje sa s obsahom Návrhu. Zo strany Slovenska je vyjadrená podpora
zavedenia nových opatrení definovaných v Návrhu, ako vyplynuli z medzinárodných
štandardov a z potreby úpravy jednotlivých oblastí. Súhlasím však s predbežným
stanoviskom SR k Návrhu v časti, kde sa navrhuje rozšíriť subjekty, na ktoré by sa táto
146
Všetky sankcie majú administratívny charakter.
63
smernica vzťahovala, teda de facto povinné osoby, o právnické a fyzické osoby, ktoré
realizujú nákup a predaj nehnuteľností, pričom nie sú v ich vlastníkmi dlhšie ako dva roky
a hodnota nehnuteľností je vo výške 500.000 Eur a viac.147
4.3.3 Návrh Nariadenia EP a Rady o prevodoch
V súvislosti so Štvrtou smernicou EP a Rada súčasne prijala ďalší významný návrh
úzko súvisiaci s AML/CFT. Návrh nariadenia EP a Rady o údajoch, ktoré sprevádzajú
prevody finančných prostriedkov (ďalej len „Návrh o prevodoch“) predstavuje legislatívne
zakotvenie 16. Odporúčania FAFT z roku 2012 o elektronických prevodoch.148
Tento
Návrh o prevodoch má nahradiť Nariadenie EP a Rady č. 1781/2006 o údajoch
o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie č.
1781/2006“). Tvorcovia tohto Nariadenia č. 1781/2006 boli v čase prípravy motivovaní
teroristickými útokmi v Madride a novoprijatým Akčným plánom na boj proti terorizmu.
Jeho cieľom, okrem transponovania osobitného odporúčania o elektronických prevodoch
VII FAFT bolo aj ustanovenie pravidiel o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody
finančných prostriedkov s cieľom zabezpečiť, aby boli základné informácie bezodkladne
dostupné orgánom zodpovedným za AML/CFT, a pomôcť im tak pri vykonávaní ich úloh.
V Nariadení č. 1781/2006 sa zakotvili ustanovenia zamerané na sledovanie prevodov
finančných prostriedkov, ktoré sú uplatniteľné na všetkých poskytovateľov platobnej
služby zahrnutých do platobného reťazca. Títo poskytovatelia museli zabezpečiť, aby
všetky údaje o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevod, boli uschované s prevodom alebo sa
uschovali vhodné záznamy. Navyše sa vyžadovala schopnosť zistiť nedostatky údajov
o príkazcovi a prijímať vhodné opatrenia najmä na zabránenie anonymity prevodu.
Príloha Správy zameraná na cezhraničné elektronické prevody ustanovila aj dve nové
požiadavky, ktoré by sa mali odraziť v novej úprave; zahrnúť údaje o príjemcovi pri
elektronických prevodoch a prijať opatrenie na zmrazenie aktív v súvislosti s rezolúciami
147
Predbežné stanovisko Slovenskej republiky k Návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o
predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
[online] [cit. 2014-12-04]. Dostupné na:
https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=44&matEID=6064&docEID=300144&do
cFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1 148
predtým VII. špeciálne ustanovenie FAFT, ktoré boli legislatívne zakotvené v Nariadení EP a Rady č.
1781/2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov.
64
OSN. V štúdii, ktorú počas roka 2012 vypracovala externá skupina konzultantov pre
Európsku komisiu sa vyhodnotili získané informácie o funkčnosti Nariadenia č. 1781/2006
v členských štátoch. Okrem zistenia problémov, na ktoré poukázali členské štáty, štúdia
zahŕňala aj niekoľko odporúčaní, sledujúce posilnenie vysledovateľnosti transakcie, ktoré
sa pretavili do Návrhu nariadenia. Išlo najmä o uloženie týchto hlavných požiadaviek:
zahrnúť údaje o príkazcovi a príjemcovi v rozsahu: meno, číslo účtu a pri príkazcovi aj
jeho adresa alebo národné identifikačné číslo alebo identifikačné číslo transakcie, ak
sa na tento účel takýto účet nepoužíva,149
zaviesť povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb, aby pri elektronických
prevodoch zabezpečili uchovávanie všetkých údajov o príkazcovi a príjemcovi počas
piatich rokov,
rozšíriť rozsah pôsobnosti Návrhu o prevodoch aj na kreditné/debetné karty či mobilné
telefóny v prípade, že sa použijú na prevod finančných prostriedkov medzi osobami;
pričom prevod smerujúci mimo EÚ v sume nepresahujúcej 1 000 Eur sa uplatní
miernejší režim neoverených údajov o príkazcovi/príjemcovi,
overiť totožnosť príjemcu (ak už nebol identifikovaný predtým) v prípade platieb,
ktoré pochádzajú mimo územia EÚ a ktorých výška presahuje 1 000 Eur. Poskytovateľ
platobných služieb príjemcu aj sprostredkovateľ platobných služieb má povinnosť
zaviesť postupy založené na zohľadňovaní rizík s cieľom stanoviť, kedy vykonať,
odmietnuť alebo pozastaviť prevod finančných prostriedkov, v prípade ktorého
chýbajú požadované údaje,150
v súvislosti s ochranou osobných údajov zosúladiť požiadavky na uchovávanie
záznamov o údajoch podľa Štvrtej smernici.
149
Čl. 4 ods. 1 Návrh o prevodoch. 150
Európska Komisia. Návrh o prevodoch [online] [cit: 2014-12-04]. Dostupné na: http://eur-
lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0044:FIN:SK:PDF str. 6.
65
Záver
Vzhľadom na to, že doteraz podaná analýza problematiky legalizácie príjmu z trestnej
činnosti bola výrazným spôsobom jednosmerne orientovaná a prezentovaná ako vysoko
negatívny, škodiaci faktor ekonomiky, nebola by zachovaná objektivita bez kritického uhla
pohľadu. V súvislosti s legislatívnym rámcom zameraným na AML/CFT existuje i
protiargument kritikov týchto opatrení, podľa ktorých, keby organizácie mali striktne
dodržiavať dané normy, „nebolo by možné uzavrieť jediný obchod“, o časovej náročnosti
opatrení ani nehovoriac.151
Podľa slov Nicholasa Deaka: „Človek neodmietne klienta len
preto, že jeho peniaze sú špinavé.“152
Z dôvodu ich postavenia sa kompetentní snažia
položiť akurát len toľko otázok, aby vyhoveli požiadavke zákona, avšak už nič navyše, aby
klienta odstrašili a aby svoje peniaze nezobral iným.153
Návrh riešenia kritickej situácie legalizácie spočíva podľa niektorých odborníkov len
v drastických krokoch zameraných na paralyzovanie zločineckého podsvetia. Jeden
z obsiahlejších návrhov proti prepieračom by bola rýchla zmena farby amerických
bankoviek. Týmto by sa mohli znehodnotiť haldy uschovávanej hotovosti. Zaujímavým
faktom je, že Spojené štáty americké sú jediný štát, ktorého bankovky bez ohľadu na
nominálnu hodnotu majú rovnakú veľkosť a rovnakú farbu.154
V rámci Európskej únie predstavujú štyri slobody, predovšetkým voľný pohyb
kapitálu do istej miery paradox, ktorý rozhodne nenapomáha predchádzať legalizácii. Na
druhej strane, nastavenie systému nemožno podriaďovať prezumpcii páchania kriminality.
Európska únia vytvára rad efektívnych legislatívnych nástrojov, ktoré harmonizujú
národné právne úpravy a napomáhajú tak tvoriť druhý najúčinnejší nástroj na
predchádzanie a boj proti legalizácii, ktorým je medzinárodná (v užšom zmysle, európska)
spolupráca a spoločne vyvíjaná snaha vytvárať stále účinnejšie a efektívnejšie nástroje.
Som toho názoru, že najúčinnejším nástrojom na boj proti legalizácii sa javia práve tie,
ktoré majú preventívny charakter. Pre efektívnejší boj proti legalizácii by sa však malo
viac pozornosti venovať práve aspektom umožňujúcim aspoň teoreticky legalizáciu
151
LILLEY, P. Piszkos ügyletek. A pénzmosás világa. Budapešť. Perfekt Gazdasági Tanácsadó, Oktató
és Kiadó Rt., 2001. ISBN 9789633944325, s. 14. 152
ROBINSON, J. Pénzmosoda. Budapešť. Park kiadó, 1996. ISBN: 9635302991, s. 38. 153
Ibd., s. 325. 154
Ibd., s. 330.
66
predpokladať. Pri odhaľovaní trestnej činnosti by sa paralelne so zdrojovou kriminalitou
(ktorá produkuje značné zisky) malo skúmať a vyšetrovať, či boli realizované legalizačné
kroky.
V súvislosti s AML/CFT je pre posun vpred nevyhnutné, aby globálny svet
obchodných vzťahov a transakcií pochopil, že sú v nebezpečenstve a môžu byť zneužité na
legalizáciu. Nemožno pripustiť, aby podniky a spoločnosti, poskytovatelia služieb hľadeli
na opatrenia proti legalizácii len ako na byrokraciu, ktorú sa buď zdráhajú aplikovať, alebo
len navonok predstierajú voči nim úctu.
Okrem legislatívnej úpravy AML/CFT režimu sa do stredobodu pozornosti dostáva
i jedna etická otázka: či je obchodná sféra ochotná sa stať pasívnym „nič netušiacim“,
alebo aktívnym, nápomocným účastníkom boja proti legalizácii. Pretože ak svet bude
hľadieť na peniaze tak, že pokiaľ sú, ich pôvod neznamená podstatnú informáciu, tak
žiadna právna úprava, nech by bola akokoľvek precizovaná, by nemala žiadny zmysel.
67
Použitá literatúra
Knižné publikácie
1. BENETT, T. International Initiatives Affecting Financial Havens, Butterworths Tolley,
Ltd. 2001.
2. ČENTÉŠ J. a kol. Trestný zákon, Veľký komentár. Eurokodex. 2013.
3. LILLEY, P. Piszkos ügyletek. A pénzmosás világa. Budapešť. Perfekt Gazdasági
Tanácsadó, Oktató és Kiadó Rt., 2001.
4. REUTER, P. a Edwin M TRUMAN. Chasing Dirty Money: The Fight Against Money
Laundering, 1. vydanie. Washington, DC: Peterson Institute, 2004
5. ROBINSON, J. Pénzmosoda. Budapešť. Park kiadó, 1996.
6. STIERANKA, J. Boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vo vybraných krajinách
Európskej únie. Praha: Scientia, spol. s.r.o., 2009.
7. STIERANKA, J. Pranie špinavých peňazí. Bratislava: EPOS, 2001.
8. STIERANKA, Jozef a Jozef ČENTÉŠ. Právna a inštitucionálne aspekty v boji proti
legalizácii príjmov z trestnej činnosti ako integrálnej súčasti organizovanej kriminality.
Akadémia PZ v Bratislave, 2010.
Odborné články
1. KORDÍK, M. Najčastejšie formy nezvyčajných obchodných operácií (v zmysle
zákona 367/2000 Z.z., o legalizácii príjmu z trestnej činnosti. In: Trestní právo. 2008,
roč. 12, č. 7-8.
2. KORDÍK, M. Program boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti v prostredí
banky. In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2008. Zborník. Bratislava:
Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008.
3. LÁTAL, I. Příznaková analýza a možnosti jejího užití v policejní praxi. In:
Kriminalistika, 1996, roč. XXIX, č.1.
4. LISOŇ M. a J. STIERANKA. Niekoľko úvah k príčinám a podmienkam
organizovanej kriminality. In: Policajná teória a prax. 2004, roč. 12, č. 4.
5. LISOŇ, M. Operatívna a spravodajská činnosť v systéme poznávania kriminality. In:
Kriminalistika, 2006, roč. XXXIX, č. 2.
6. PLUNÁR, J. a Uhrin S. K aktuálnym problémom týkajúcich sa prania špinavých
peňazí. In: Policajná teória a prax. 2000, roč. VIII, č. 1.
7. PRESTON, R.D. Financial Investigations and Money Laundering: Investigators
Manual. Viedeň: United Nations International Drug Control Programme.
8. STIERANKA, J. Finančná spravodajská jednotka ako nezastupiteľná autorita pri
ochrane pred praním špinavých peňazí. In: Bezpečnostní teorie a praxe. – Zvl. č. – 2.
díl, 2003.
9. STIERANKA, J. K novej Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES. In:
Justičná revue. 2006, roč. 58, č. 4.
68
10. STIERANKA, J. Možnosti indikovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti
v Slovenskej republike. In: Trestní právo. 2007, roč. 12, č. 10, (2007).
11. STIERANKA, J. Náčrt rôznych prístupov k definovaniu pojmu legalizácia príjmov
z trestnej činnosti a prania špinavých peňazí. In: Policajná teória a prax. 2005, roč.
13, č. 1.
12. STIERANKA, J. Právna úprava ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
v Slovenskej republiky v kontexte európskeho práva. In: POTASCH, P. Právny
poriadok Slovenskej republiky v európskom kontexte, Zborník príspevkov, 2008.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave. ISBN: 978-80-8054-436-2.
13. STIERANKA, J. Vybrané problémy pri odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej
činnosti. In: Policajná teória a prax. 2007, roč. 15, č. 4 (2007).
14. STRIERANKA, J. Identifikácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. In:
Kriminalistika. 2007, roč. 46, č. 3.
15. TURČÁNIOVÁ, T. Legislatíva Európskej únie v oblasti platobných služieb. In:
Justičná revue. 2011, roč. 63, č. 1 (2011).
16. VITTEK, J. Prevencia prania špinavých peňazí v bankovom sektore. In: STIERANKA,
J. Pranie špinavých peňazí, súčasnosť a budúcnosť. Bratislava, 2008. Akadémia
Policajného zboru. ISBN: 978-80-8054-439-3.
Medzinárodné a európske dokumenty
1. APG. Yearly Typologies Report 2014 [online]. Dostupné na:
http://www.apgml.org/methods-and-trends/page.aspx?p=8d052c1c-b9b8-45e5-9380-
29d5aa129f45
2. Dohovor OSN oproti korupcii
3. Európska Komisia. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní
využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania
terorizmu [online]. Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/legal-
content/EN/ALL/?uri=CELEX:52013PC0045
4. Európska komisia. Spoločné vyhlásenie Európskej centrálnej banky a Európskej
komisie pri príležitosti prijatia Smernice o platobných službách Európskym
parlamentom [online]. Dostupné na: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-07-
550_sk.htm?locale=sk
5. Európska Komisia. Správa Komisie EP a Rade o uplatňovaní Smernice 3005/60/ES o
predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a
financovania terorizmu [online]. Dostupné na:
http://ec.europa.eu/internal_market/company/docs/financial-
crime/20120411_report_en.pdf
6. FAFT. What is Money Laundering [online]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/pages/faq/moneylaundering/
69
7. FATF. FAFT Guidance: Politically Exposed Person [online]. [Paríž]: Financial Action
Task Force 2013. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/documents/recommendations/guidance-pep-rec12-22.pdf
8. FATF. FAFT Report: The role of Hawala and Other Similar Service Providers in
Money Laundering and Terrorist Financing [online], [Paríž]: Financial Action Task
Force 2013. Dostupné na: http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/Role-
of-hawala-and-similar-in-ml-tf.pdf
9. FATF. FATF Report. Operational Issues Financial Investigations Guidance [online],
[Paríž]: Financial Action Task Force 2012. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/documents/reports/Operational%20Issues_Financial%20investigati
ons%20Guidance.pdf
10. FATF. Guidance for a Risk-Based Approach; The Banking Sector [online]. [Paríž]:
Financial Action Task Force, 2014. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/documents/reports/Risk-Based-Approach-Banking-Sector.pdf
11. FATF. International Standards on Combating Money Laundering and the Financing
of Terrorism & Proliferation: The FATF (40) Recommendations [online]. [Paríž]:
Financial Action Task Force, 2012. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/documents/recommendations/pdfs/FATF_Recommendations.pdf
12. FATF. Money laundering and terrorist financing through trade in diamonds [online].
[Paríž]: Financial Action Task Force, 2014. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/topics/methodsandtrends/documents/ml-tf-through-trade-in-diamonds.html
13. FATF. Report on Money Laundering through Money Remittance and Currency
Exchange Providers [online]. [Paríž]: Financial Action Task Force, 2010. Dostupné
na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/ML%20through%20Remittance%20and%20Currency%20Exchang
e%20Providers.pdf
14. FATF. Who We Are [online]. Dostupné na: http://www.fatf-gafi.org/pages/aboutus/
15. FATF: International Best Practices: Combating the Abuse of Alternative Remittance
Systems (SR VI) [online], [Paríž]: Financial Action Task Force 2012. Dostupné na:
http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/documents/recommendations/10%20FATF%20SRIX%20BPP%20
SRVI%20June%202003%202012%20cover.pdf
16. Komisia európskych spoločenstiev. Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady
o platobných službách na vnútornom trhu (...) [online]. Dostupné na: http://eur-
lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52005PC0603&from=SK
17. MONEYVAL. Third Round Detailed Assessment Report on Slovakia [online].
Dostupné na:
http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/moneyval/evaluations/round3/MONEYVAL%28
2006%2909Rep-SVK3_en.pdf
18. OECD. Agreement on Exchange of Information on Tax Matters [online]. Dostupná na:
http://www.oecd.org/ctp/exchange-of-tax-information/2082215.pdf
19. OECD. Enabling Effective Exchange of Information: Avaiability and Reliability
Standard [online]. Dostupné na http://www.oecd.org/ctp/harmful/42179473.pdf
70
20. OECD. Harmful Tax Competition [online]. Dostupné na:
http://www.oecd.org/tax/transparency/44430243.pdf
21. Predbežné stanovisko Slovenskej republiky k Návrhu Smernice Európskeho
parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania
špinavých peňazí a financovania terorizmu. [online]. Dostupné na:
https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=44&matEID=6064
&docEID=300144&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1
22. UNDOC. Money Laundering and Globalization [online]. Dostupné na:
https://www.unodc.org/unodc/en/money-laundering/globalization.html
Elektronické zdroje
1. Business Insider. Sweden Is Already Four-Fifths Of The Way To Becoming A Genuine
Cashless Society [online]. Dostupné na: http://www.businessinsider.com.au/sweden-
is-already-four-fifths-of-the-way-to-becoming-a-genuine-cashless-society-2014-10
2. DUHAIME Ch. What is money laundering. [online]. Dostupné na:
http://www.antimoneylaunderinglaw.com/aml-law-in-canada/what-is-money-
laundering
3. ECB. Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) [online]. Dostupné na:
http://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/sepa_brochure_2009sk.pdf
4. Elmundo.es. El impuesto revolucionario [online]. Dostupné na:
http://www.elmundo.es/eta/historia/impuesto_revolucionario.html
5. Európska Komisia. Návrh nariadenia EP a Rady o údajoch, ktoré sprevádzajú
prevody finančných prostriedkov [online]. Dostupné na: http://eur-
lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0044:FIN:SK:PDF
6. Finančná spravodajská jednotka. Výročná správa Finančnej spravodajskej jednotky za
rok 2013 [online]. Dostupné na: http://www.minv.sk/?informacie-o-cinnosti-1
7. Hnonline.sk. Giganty šetria vďaka rajom miliardy [online]. Dostupné na:
http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/giganty-setria-vdaka-rajom-
miliardy-635093
8. Hnonline.sk. Hawala drží nad vodou celý trestný svet [online]. Dostupné na:
http://hn.hnonline.sk/hawala-drzi-nad-vodou-cely-treti-svet-112959
9. How Money Laundering Works. Money Laundering Basics. [online]. Dostupné na:
http://money.howstuffworks.com/money-laundering1.htm
10. http://totalmoney.sk/slovnik/N/nostro-ucet-ucet-nostro/
11. LILLEY, P. Money Laundering Statistics. [online]. Dostupné na:
http://www.dirtydealing.org/pages/money_laundering_statistics.htm
12. NBS. Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS z 20.
novembra 2012 č. 9/2012 [online]. Dostupné na:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_Vestnik/MU_9_2012.pdf
13. NBS. Metodického usmernenia Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS č. 6/2013 k
ochrane platobnej inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí, agenta platobných
71
služieb, pobočky zahraničnej platobnej inštitúcie a pobočky zahraničnej inštitúcie
elektronických peňazí pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred
financovaním terorizmu [online]. Dostupné na:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_Vestnik/MU_6_2013.pdf
14. ORAVCOVÁ, L. Návrh štvrtej smernice Európskeho parlamentu a Rady v oblasti
prania špinavých peňazí a financovania terorizmu [online]. Dostupné na:
http://www.akademiapz.sk/sites/default/files/OVVP/PTP/2014/2/012%20ORAVCOV
%C3%81%20%20N%C3%A1vrh%20%C5%A1tvrtej%20smernice%20Eur%C3%B3p
skeho%20parlamentu%20a%20Rady%20v%20oblasti%20prania%20%C5%A1pinav
%C3%BDch%20pe%C5%88az%C3%AD%20a%20financovania%20terorizmu.pdf
15. SZABÓ B. Nemzetközi szervezetek jogállása, egy konkrét nemzetközi szervezet, vagy
szervezetek bemutatása. Diplomamunka 2007. [online]. Dostupné na:
https://dea.lib.unideb.hu/dea/bitstream/handle/2437/2529/szakdolgozat.pdf?sequence=
1&isAllowed=y
16. Ugland House Explained. Ugland House, FAQ [online]. Dostupné na:
http://www.uglandhouse.ky/faqs.html
17. Wikipedia. How Hawala Works. Obrázok. [online]. Dostupné na:
http://en.wikipedia.org/wiki/Hawala#How_hawala_works
18. Wikipedia. Politically Exposed Person [online]. Dostupné na:
http://en.wikipedia.org/wiki/Politically_exposed_person
Právne predpisy
1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o
prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene
iných nariadení.
2. Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1781/2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré
sprevádzajú prevody finančných prostriedkov.
3. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o
cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.
2560/2001.
4. Smernica EP a Rady 2005/60/ES zo dňa 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania
finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu
5. Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie
opatrenia smernice EP a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „politicky
exponovaná osoba“, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej
starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti
vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu.
6. Smernica Rady 91/308/EHS zo dňa 10. júna 1991 o prevencii používania finančného
systému na účely prania špinavých peňazí.
72
7. Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES o platobných službách na
vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2000/12/ES a
2002/65/ES.
8. Vyhláška MV SR č. 181/1997 Z.z. o podozrivých bankových operáciách.
9. Zákon NR SR č. 101/2010 Z.z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení neskorších
predpisov.
10. Zákon NR SR č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
11. Zákon NR SR č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
12. Zákon NR SR č. 202/1995 Z.z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov.
13. Zákon NR SR č. 249/1994 Z.z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších,
najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.
14. Zákon NR SR č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15. Zákon NR SR č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších predpisov.
16. Zákon NR SR č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
17. Zákon NR SR č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
18. Zákon NR SR č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19. Zákon NR SR č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.
20. Zákon NR SR č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Iné zdroje
1. Dôvodová správa k Zákon NR SR č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov
73
Prílohy
![[Polish] Praca zdalna, praca asynchroniczna](https://img.dokumen.tips/doc/110x75/55a1e44f1a28ab78508b4656/polish-praca-zdalna-praca-asynchroniczna.jpg)
