Socilne zabezpe enieSocilne zabezpe enie, alebo prvo socilneho zabezpe enia priamo nadvzuje na socilnu politiku, socilnoprvnu ochranu a prevenciu, ale i na ob ianske a rodinn prvo, ale aj na sprvne prvo

1. SOCILNA POLITIKAPolitika - vo v eobecnosti rozumieme vedu a umenie riadi a spravova spolo nos , ako aj praktick innos spolo enskch orgnov a in titcii, sledujcich dobro a rozvoj ud a spolo nosti. Socilny v naj ir om slova zmysle spolo ensk = v etko, o svis alebo sa vz ahuje na spolo nos , v u om slova zmysle vyjadruje konkrtne rie enie materilnych podmienok existencie loveka po as vzniku nepriaznivch ivotnch situci. tt, pri vkone svojich funkci uskuto uje rzne druhy politk, ktor s pomenovan pod a oblast zamerania napr. hospodrska, finan n, socilna , ale i politika mimo vlastn tt = zahrani n politika SP je uvedomelou a cie avedomou spolo enskou innos ou jednotlivch subjektov ( ttu, zamestnvate ov, odborovch orgnov, verejnoprvnych in titci, zujmovch ob ianskych zdru en, dobro innch spolkov, cirkevnch organizci, at .), ktor zabezpe uje ciele a zmery socilneho a v estrannho rozvoja osobnosti loveka. Na vymedzenie pojmu SP s rzne nzory : napr. v kandinvskych krajinch - i bval socialistick krajiny, uveden pojem zah a ,socilne zabezpe enie, vzdelvanie, zdravotncke slu by, bvanie, slu by zamestnanosti napr. v USA sa pod pojem SP zah a iba dchodkov zabezpe enie socilne slab ch ,alebo udr anie prjmu chudobnch na min. rovni.

1.1 NSTROJE SOCILNEJ POLITIKY :SP sa realizuje prostrednctvom nstrojov, ktor predstavuj sbor prostriedkov medzi ktor patria: Prvo - a to najm prvo socilneho zabezpe enia ekonomick nstroje, - na jednej strane nevidite n ruka trhu, - na druhej strane administratvne netrhov formy zskavania a distribcie zdrojov (u ns napr. privatizcia napr. SPP), socilne programy a plny (socilne programy strn a hnut, socilny program vldy), kolektvne vyjednvanie (v rmci tripartity rokovania v Rade hospodrskej a socilnej dohody).

1.2. LOHA TTU A OSTATNCH SUBJEKTOV - MODELY SOCILNEJ POLITIKYV dejinch terie a praxe socilnej politiky vystupuje otzka, ak lohu ma v socilnej politike: tt al ie subjekty SP (zamestnvatelia, odbory, obce, ne ttne subjekty a cirkev... Rozoznvame rzne modely socilnej politiky: 1. Liberalistick model, - zdraz uje slobodu jednotlivcov, - vychdza z oddelenia ttu a spolo nosti a obmedzenia ttnych zsahov do ekonomiky a spolo enskho ivota na minimum, tt stanovuje iba pravidl s a e, ostatn vyrie i trh M. Tchatcherov vo G.B. (Lasalle : tt no n str nik), 1

2. neoliberalistick model - predstavuje pozciu stredu, - podporuje trhov mechanizmus a proces privatizcie, av ak zrove aj obmedzuje regula n zsahy ttu do ekonomiky a socilnej oblasti, - opiera sa o zsadu, e socilne potreby maj by primeran uspokojovan prjmami z pracovnho procesu na zklade pracovnho vkonu a zsluh, - trhov hospodrstvo sa elovo spja s plnovanm hospodrstvom, nie v ak hospodrstvom direktvnym, - v s asnosti typick pre krajiny zpadnej Eurpy, najm Nemecko, Raksko, do ur itej miery aj Franczsko a Belgicko). 3. kolektivistick model, - zodpoved typu in titucionlne redistributvnemu, - ozna ovan aj ako socilno-demokratick model, univerzalistick s dominantnm postavenm ttu, tt sa postupne stva hlavnm subjektom SP, ktor nadobda nov kvality, - tento model je typick pre kandinvske krajiny vdsko, Nrsko, Fnsko, Dnsko a bval socialistick krajiny. Socilna politika predov etkm sl i ako nstroj na zabezpe enie cie ov a zmerov socilneho rozvoja. Socilne zabezpe enie je vo svojej podstate v zkom spojen s realizciou socilnej politiky toho- ktorho ttu a predstavuje jadro socilnej politiky. Socilna politika je pomoc k svojpomoci. Vz ahuje sa na hospodrsky slabch, av ak nie je nstrojom rovnostrstva. Nemo no ju pou va tak, aby sa obrtilo proti vkonnosti ekonomiky. V s asnosti s nrodn socilne politiky v podstate v silnej ej miere vystaven vplyvom, ktor sa daj zhrn pod pojem europeizcia : as v eobecnej internacionalizcie hospodrstva a politiky, ktor ukazuje na trendy prehlbovania medzinrodnho pracovnho vkonu a na globalizciu, roz irovanie a intenzifikciu svetovho obchodu, posilnenia medzinrodnho prepojenia kapitlu, ako aj svetovej ekonomickej integrcie nrodnch hospodrstiev v Eurpe. Internacionalizcia sa najnov ie neobmedzuje len na hospodrske procesy, ale aj hospodrska politika sa stle viac internacionalizuje, a tm aj celkom v eobecne socilna politika

2. SOCILNE ZABEZPE ENIEZa zkladn in titt SP mo no pova ova Socilne zabezpe enie (SZ). Defincii SZ je viacero, v niektorch ttoch ho definuje zkon. Gajdo kov . Charakteristika s asnho systmu prva socilneho zabezpe enia. Prvny obzor .4/1997: Socilne zabezpe enie sa ozna uje aj ako sbor prvnych, finan nch a organiza nch nstrojov a opatren, ktorch cie om je kompenzova nepriazniv finan n a socilne nsledky rznych ivotnch okolnost ako aj udalost ohrozujcich uznan socilne prva, alebo im predchdza . Zatia o v u om ponman sa asto socilne zabezpe enie obmedzuje na dchodkov zabezpe enie a socilne slu by, v ir om ponman je mo n zahrn do socilneho zabezpe enia: - starostlivos o zdravie - zabezpe enie pri do asnej pracovnej neschopnosti pre chorobu a raz - zabezpe enie matiek v prpade tehotenstva a materstva - pomoc pri vchove det v rodine - zabezpe enie pri invalidite - zabezpe enie v starobe - zabezpe enie rodinnch prslu nkov a pozostalch - zabezpe enie v nezamestnanosti 2

V krajinch strednej a vchodnej Eurpy po roku 1989 SZ predstavuje shrn opatren, ktor zko svisia s ekonomickou reformou, prostrednctvom ktorch sa zabezpe uje socilny mier, tlm sa socilne naptie a umo uje sa, aby ekonomick reforma bola socilne priechodn a obyvate stvom akceptovan. Pod pojmom socilne zabezpe enie rozumieme sbor prvnych a finan nch noriem na ochranu ob ana, ktor sa ocitne v a kej ivotnej situci a nedok e alebo nevie si pomc sm, a je zvisl od pomoci ttu. Tieto a k ivotn situcie nazvame socilnymi udalos ami. Medzi tieto socilne udalosti zara ujeme aj tehotenstvo, prod, materstvo, nezamestnanos , choroba, smr . Ke e ka d lovek m prvo na socilne zabezpe enie, ktor mu vznik u pri naroden, je povinnos ou ka dho ttu chrni ob anov v takchto situcich. Povinnos ou ttu je nielen chrni ob ana, ale pochopite ne aj rodinu ako celok. Realizciu socilneho zabezpe enia tvor: - dchodkov poistenie - nemocensk poistenie ttne socilne dvky - socilna starostlivos Socilne zabezpe enie mo no chpa aj ako sbor opatren na formovanie solidarity s u mi, ktor elia hrozbe nedostatku prjmu z platenej prce alebo sa nachdzaj v situcii, ktor si vy aduje mimoriadne vdavky. Najroz renej m chpanm v s asnosti je socilne zabezpe enie ako shrnn ozna enie pre v etky socilne in titcie poskytujce ob anom poradenstvo, ochranu, materilne a pe a n plnenie, slu by a azyl na uspokojenie ich socilnych potrieb. SZ sa sklad zo: y socilneho poistenia, y socilnej podpory y socilnej pomoci

2.1 ZKLADN ZSADY SOCILNEHO ZABEZPE ENIAZkladnmi zsadami, na ktorch je budovan systm socilneho zabezpe enia s: y v eobecnos systmu, ktor odzrkad uje povinnos ttu zabezpe ova v etkch svojich ob anov y garancia ttu pri ur itch socilnych udalostiach a na ur itej rovni, ktor zohrva dle it lohu prve v oblasti socilno- zabezpe ovacch prvnych vz ahoch. Pojem garancia znamen istota, zruka. Socilne istoty s jednou z stavnch prv ob anov Slovenskej republiky, ktor s zakotven v stave Slovenskej republiky ako zkladnom zkone s najvy ou prvnou silou y socilnej spravodlivosti, ktor garantuje zkladn ivotn podmienky v etkch ob anov. Pojem socilny je termnom, ktor sa tka spolo nosti t.j. spolo ensk. inky systmu socilneho zabezpe enia mo no hodnoti z troch zkladnch h adsk: y z h adiska dosiahnutia sledovanch cie ov y z h adiska ved aj ch a nezmernch inkov prijmanch opatren y z h adiska nkladov na dosiahnutie sledovanch cie ov Funkcie socilneho zabezpe enie mo no shrne vymedzi : - podpora ivotnej rovne jednotlivcov- lenov spolo nosti, vrtane kompenzci vplyvov ekonomickho systmu - rozdelenie zdrojov na podporu a starostlivos o zvisl skupiny v prpade ur itch ivotnch udalost - v eobecn redistribciu zdrojov v slade s morlnymi po iadavkami - podporu altruizmu, poskytovanie v ieho priestoru na jeho vyjadrenie a uplatnenie - podporu komunity 3

2.2 FAKTORY OVPLYV UJCE SOCILNE ZABEZPE ENIESocilne zabezpe enie ovplyv uj zkladn faktory, ktor maj vplyv na vznik a rozvoj socilneho zabezpe enia. Tieto faktory vysvet uj vz ahy medzi formou, obsahom a funkciami socilneho zabezpe enia. Tieto initele mo no rozdeli na vntorn, to s tie, ktor psobia vo vntri spolo nosti a na vonkaj ie, ktor sa uplat uj v medzinrodnch vz ahoch. Vntorn faktory a. demografick faktor- demografick truktra obyvate stva m ve k vznam pre cel systm socilneho zabezpe enia a rozdielnosti v demografickom stave obyvate stva maj za nsledok rozdielne usporiadanie socilneho zabezpe enia. Vznamnou demografickou charakteristikou je jej vekov truktra a t je dsledkom minulho vvoja prodnosti, mrtnosti a migrcie a zrove predur uje aj budci demografick vvoj. b. ekonomick faktor- vplyv hospodrskej situcie na socilne zabezpe enie zvis od stup a ekonomickho a socilneho rozvoja danej spolo nosti. c. politick faktor- politick orientcia ka dej krajiny je do zna nej miery ovplyvnen socilnou truktrou, ktor zasa zvis od celho radu ekonomickch faktorov d. ekologick faktor- v poslednom obdob sa stva aktulnou otzka, i aj krza ivotnho prostredia nem e vplva na financovanie socilneho zabezpe enia. Existuj dve hypotzy.) Vonkaj ie faktory Medzi vonkaj mi inite mi vznamn lohu m vplyv zahrani nch sksenost a innos medzinrodnch in titci na poli socilneho zabezpe enia. V rmci tchto inite ov osobitn vznam m dkladn tdium socilneho zabezpe enia, ktor vedie k potrebnm analzam a konkrtnym zverom.

2.3 HISTORIA SOCIALNEHO ZABEZPE ENIAHistorick vvoj SZ Za za iatky socilnej aktivity m eme ozna i spolo n silie lenov rodu o pre itie v rodovom zriaden. Rodov solidarita nevytvrala pecilne in titcie, ktor by rie ili socilne otzky, tie si rodina rie ila samostatne. Ve k rodina poskytla ka dmu prslu nkovi prcu zodpovedajcu jeho schopnostiam. Tomu zodpovedalo i jeho miesto v rodine a podiel na strave a predmetoch dennej spotreby. Starostlivos o socilne odkzanch lenov bola s as ou systmu tvorby zdrojov a rozde ovania, ktor realizovala hlava rodu alebo kme a. Najstar mi in tittmi bolo ttne zabezpe enie vojakov a ttnych radnkov, o om sa nachdzaj zmienky v Chamurapiho zkonnku najstar om prvnom dokumente (Chamurapi 1792-1750 p.n.l. - 27-39). I nepsan pravidlo Vikingov ( as koristi patrila starm a chorm bojovnkom) Neskr mo no hovori o tzv. talmudskej tradcii SZ, ktorho zdrojom bola Biblia a z ktorho vzi iel neskor novodob ttny kolektivizmus . Symbolom je tzv. kpa pokladni ka (v rmci nej vlastn fond a fond svojho sprvcu: pre oble enie, koly, chudobnch, ven pre nemajetn diev at, ...). I v Novom zkone (Desatoro bo ch prikzan) po prv krt sa objavuje rovnos pred Bohom . V Grcku a Rme v obdob otrokrskej spolo nosti bola pre mnohch chudobnch socilna situcia ve mi nepriazniv. V tchto kritickch situcich zasahoval tt prostrednctvom prostriedkov, ktor zskaval z darov bohatch ob anov a postupne aj z dan na socilne zaopatrenie. V obdob starovekho Grcka vznamn lohu zohrali socilne reformy, ktor rie ili zl situcie chudobnch ud. Najznmej ie boli Solnov zkony. Soln zru il hypotekrne dlhy a dl obn otroctvo. V Grcku v prpade choroby, razu a smrti lena rodiny okrem ttnych opatren poskytovali nevyhnutn 4

pomoc aj fungujce cechy a spolky. Finan n zklad tvorili lensk prspevky ale podporovali ich aj bohat spoluob ania. Rozpadom Rmskej r e a uznanm kres anstva cisrom Kon tantnom sa rozvjala cirkevn charita zalo en na zsade lsky k bl nemu . Na za iatku stredoveku prevldal nzor, e starostlivos o chorch je zle itos ou skromnou a cirkvi. Charita vychdzala z islamskho a kres anskho monoteizmu. U v 9. storo Karol Ve k nariadil, aby kl tory zria ovali hos ovsk domy a aby sa achta na svojich panstvch starala o prceneschopnch. Postupne dochdzalo k zakladaniu tzv. podpornch spolkov tovari ov, podporn bratstv bankov, fungujce na princpe solidarity a neskr na princpe vzjomnej pomoci, ktor predstavovalo predchodcu socilneho poistenia. - zalo en pitly ako socilne zariadenia. Pre novovek bola charakteristick reformcia, humanizmus a vytvranie suvernnych teritorilnych ttov. Za iatkom 14. stor. sa po nohospodrske spolo enstv za ali rozpada a v ka dej asti Eurpy vznikali mest. Za iatkom 16. stor. v Anglicku obce vyberali dane pre chudobnch a za ali sa budova chudobince.

Klasick SZKlasick SZ je spt predov etkm s obdobm kapitalizmu a za jeho kolsku sa pova uje Nemecko. Vznik klasickho modernho socilneho zabezpe enia sa spja s menom r skeho kancelra Otta von Bismarcka. Za jeho vldy v rokoch 1883 a 1889 nemeck r sky snem prijal tri zkladn zkony socilneho zabezpe enia: o nemocensk poistenie, o razov a invalidn poistenie, o dchodkov poistenie. Financovanie nemocenskho poistenia bolo zalo en vlu ne na prspevkovom princpe. tt prispieval na invalidn a dchodkov poistenie. Z dvodu nedostatku finan nch prostriedkov nebol prijat zkon o poisten v nezamestnanosti. Uveden zkony boli protivhou vldnutia na princpe cukor a bi .

Slovensko a SZ Pod a nemeckho vzoru vzniklo neskr aj socilne poistenie v Uhorsku po vzniku eskoslovenskej republiky v roku 1918 bol prevzat systm SZ z Raksko-Uhorska, a to razov, nemocensk, bancke poistenie a penzijn poistenie skromnch zamestnancov. Povojnov socilne tlaky viedli vldu SR k prijatiu zkona .221/1924 Zb. o poisten zamestnancov pre prpad choroby, invalidity a staroby, ktor nadobudol innos 1. jla 1926. 14.marec 1939- vznik 1. Slovenskej republiky a Hlinkova SLS 1944- obnovenie SR udovodemokratick republika 1960-1990- SSR 1989- zmena re imu. pad komunizmu, eskoslovensko demokratick tt 1990- SFR a 1993- vznik 2.Slovenskej republiky Po 2. SV na zem SR do lo k zva nm zmenm politickho a hospodrskeho systmu o sa zkonite odzrkadlilo aj v oblasti socilnej. Od konca vojny sa pripravoval zkon . 99 o nrodnom poisten, ktor nadobudol innos 1. oktbra 1948. Bol in pirovan Beverigdovmi my lienkami vychdzajcimi z koncepcie socilneho minima, av ak bol realizovan prostrednctvom nemeckej socilnej pois ovacej koncepcie. Za iatkom 50-tych rokov vysok podiel akumulcie na kor spotreby, rozvoj a kho priemyslu na kor spotrebnho a na kor po nohospodrstva viedli k v nemu poru eniu rovnovhy v NH. 5

Socilna a profesn mobilita bola spojen s preferenciou zamestnancov a kho priemyslu a z toho dvodu do lo k degradcii zamestnancov ostatnch odvetv a kategri, predov etkm v kolstve, v zdravotnctve a celkovo inteligencie vbec . V socilnej oblasti bol fondov spsob zru en a majetok socilnej pois ovne zo ttnen. Zkonom .102/1951 Zb. sprva nemocenskho poistenia bola preveden na ROH a zkonom .103/1951 Zb. boli zdravotncke zariadenia preveden do jednotnho systmu ttnej zdravotnckej starostlivosti. D a 1. janura 1953 nadobudol innos zkon .76/1952 Zb. o dani zo mzdy, ktorm bolo zru en ustanovenie zk. .99/1948 Zb. v tej asti, ktor obsahovala ur enie a vyberanie poistnho. Od tejto doby sa finan n prostriedky za ali prerozde ova prostrednctvom ttneho rozpo tu. V roku 1956 Nrodnm zhroma denm bol prijat zkon .54/1956 Zb. o nemocenskom poisten zamestnancov. Tto norma platila do 31.12.2003. Podstatn zmeny do SZ boli vnesen zkonom .101/1964 Zb. o socil. zabezpe en a zkonom . 103/1964 Zb. o socilnom zabezpe en dru stevnch ro nkov. V polovici 80-tych rokov v svislosti s perestrojkou sa za ali presadzova my lienky smerujce k reforme SZ. K 1. oktbru 1988 nadobudol innos zkon . 100/1988 Zb. o socilnom zabezpe en, ktorm v ak nedo lo k zsadnej zmene. Uzkonil pravideln valorizciu vyplcanch dchodkov . Systm socilnych dvok bol sprevdzan politikou rozsiahleho subvencovania cien, tak e okrem miezd a socilnych dvok ka d ob an dostval k prjmu doplnok v podobe dotovanch cien tovaru, slu ieb a njomnho. V SR tento doplnkov prjem v podobe dotci predstavoval pribli ne 1/6 ro nho objemu miezd . al rozvoj v socilnej oblasti (po 1989), vzh adom na prechod k trhovej ekonomike, potvrdil nevyhnutnos uskuto nenie reformy.

2.4 SYSTM SOCILNEHO ZABEZPE ENIA SRZkony upravujce system SZ SR Zkon . 71/1967 Z. z. o sprvnom konan v znen neskor ch predpisov, 235/1998 Z. z. o prspevku pri naroden die a a, o prspevku rodi om, ktorm sa s asne narodili tri deti alebo viac det alebo ktorm sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvoj at a ktorm sa menia al ie zkony v znen neskor ch predpisov. Zkon .599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej ndzi, Zkon .601/2003 Z. z. o ivotnom minime s preh adom opatren MPSV a R SR, Opatrenie MPSV a R SR .225/2008 z. z. o prave sm ivotnho minima, Zkon .453/2003 Z. z. o orgnoch ttnej sprvy v oblasti socilnych vec, rodiny a slu ieb zamestnanosti, Zkon .600/2003 Z. z. o prdavku na die a a o zmene a doplnen zkona .461/2003 Z. z. o socilnom poisten, Nariadenie vldy SR .485/2004 Z. z. o prave sumy prdavku na die a, Zkon .36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch zkonov, Zkon .561/2008 Z. z. o prspevku na starostlivos o die a a o zmene a doplnen niektorch zkonov, Zkon .201/2008 Z. z. o nhradnom v ivnom a o zmene a doplnen zkona .36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen nlezu stavnho sdu Slovenskej republiky .615/2006 Z. z., Zkon .627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej rodi ovskej starostlivosti o die a, Zkon .238/1998 Z. z. o prspevku na pohreb Nariadenie vldy SR .393/2007 Z. z. o zv en sumy prspevku na pohreb. 6

Socilne zabezpe enie v SR m 3 rovne: y Socilne poistenie y Socilna pomoc y Socilna podpora lenenie Socilneho zabezpe enia z h adiska mo nosti rozhodovania sa povinn (obligatrnu) alebo tzv. zkladn a dobrovo n alebo tzv. doplnkov. Z h adiska financovania SZ m e by financovan

zo ttneho rozpo tu alebo, na zklade platenia prspevkov, priebe ne - (dvky s vyplcan priamo z vybranch prspevkov platite ov), kapitlovo vytvra sa fond, z ktorho sa kryj nklady na vyplcan dvky, kombinovane ide o systm priebe nho financovania s vytvranm ur itej kapitlovej rezervy,

Z h adiska spsobu financovania rozoznvame systmy SZ financovan :

-

3. TRANSFORMCIA SOCILNEJ SFERY PO R.1989 Po novembri 1989 sa na zem bvalho eskoslovenska uskuto nili zsadn spolo ensk zmeny, ktor sa dotkli nielen oblasti politickej a ekonomickej, ale i socilnej. SFR sa prihlsila k transformcii s prvkami demokratickho usporiadania spolo nosti a ekonomikou opierajcou sa o trh. Obyvate stvo v po iato nej fze transformcie zmeny v politickej a ekonomickej oblasti prijalo, av ak miera akceptcie zmien v socilnej oblasti bola a aj je podstatne ni ia. Ekonomick transformcia m e by spe n iba za podmienky politickho konsenzu v spolo nosti, ktor predpoklad vytvorenie politickch a socilnych podmienok priechodnosti ekonomickej reformy. Socilna reforma mus nevyhnutne sprevdza a podporova reformu ekonomick, aby negatvne socilne dopady hospodrskych zmien boli pre obyvate stvo znesite n . Od polovice roku 1990 do polovice 1992 bol vypracovan scnar socilnej reformy opierajci sa o terie Friedmana von Hayeka, s maximalizciou lohy trhu a redukciou lohy ttu na minimum. Vychdzal z predpokladu, e socilna a ekonomick reforma s vzjomne spt a vzjomne sa podmie uj. Draz sa kldol na APZ, liberalizciu a pluralitu systmu SZ, ako aj na vybudovanie zchrannej socilnej siete pre obyvate stvo, ktor sa dostalo na prah biedy a chudoby z dvodu neschopnosti postara sa o seba vlastnmi silami. Plo n univerzalistick model sa mal nahradi zavedenm modelu preferujceho adresn poskytovanie dvok v zvislosti od potrieb odkzanho obyvate stva na zklade testovania prjmovej rovne oprvnenej osoby a jej rodiny. Zklad. princpmi mali by princp solidarity a subsidiarity. Scenr socilnej reformy, vypracovan vldou SFR v roku 1990 mal ve mi aktvnu lohu. V tomto obdob do lo k posilneniu solidarity medzi produktvnym obyvate stvom a obyvate stvom v neproduktvnom veku, ako aj medzi rodinami bezdetnmi s rodinami s nezaopatrenmi de mi. Dochdzalo i k oslabovaniu ttneho paternalizmu v socilnej oblasti, o sa prejavilo v prenesen zodpovednosti za svoj ivot a ivot svojej rodiny na ob ana.

7

Socilne zabezpe enie v tomto obdob pozostvalo zo systmu 1. dchodkovho zabezpe enia, 2. nemocenskho poistenia 3. ttnych socilnych dvok, 4. socilnej starostlivosti (od 1.augusta 1998 systm socilnej pomoci). V roku 1990 bolo v oblasti SZ prijatch viacero vznamnch prvnychnoriem. 1.oktbra 1990 zkon .382/1990 Zb. o rodi ovskom prspevku. Zkonom .543/1990 Zb. bola vytvoren nov organizcia SZ. Vkon SZ sa za al realizova prostrednctvom orgnov ttnej Sprvy socilneho zabezpe enia.: MPSV SR, Slovensk sprva SZ, okresn sprvy SZ, okresn rady, obvodn rady, MV SR, MS SR, obce. Ale i rad al ch noriem. y Nov ekonomick a socilna situcia spt s ekonomickou a spolo enskou transformciou celej spolo nosti, mala za nsledok vznikajcu a prehlbujcu existenciu socilnej nerovnosti, ktor optovne nastolila problematiku biedy a chudoby. Prvna prava ivotnho minima vychdzala z uznania zkladnch neod ate nch a nescudzite nch prirodzench prv loveka a ob ana, ktor predstavovali dedi stvo antickej kultry, rozvjanej osvietenskmi filozofmi v zkladnch dokumentoch revolcie z konca 18. storo ia. Po 2.SV tieto zkladn prva loveka a ob ana na li svoje vyjadrenie vo V eobecnej deklarcii udskch prv (1948), v Eurpskej socilnej charte (1961), ako aj v Listine zkladnch prv a slobd (1991). ivotn minimum bolo zkonom .601/2003 Z.z.. stanoven ako spolo ensky uznan hranica prjmov, ktor bola nevyhnutn pre spolo ne hospodriacu domcnos ur itej ve kosti a zlo enia k uspokojovaniu zkladnch ivotnch potrieb.

3.1 ZMENY OD ROKU 1993 DO ROKU 1998 V rozpt tchto rokov vldy proklamovali stup od ttneho paternalizmu k osobnej participcii ob anov, ako aj zachovanie princpu socilnej spravodlivosti a garanci ttu tam, kde je to nevyhnutn. ivotn a socilna situcia ob anov sa okrem rastu nezamestnanosti (februr 1994 14,8% = okolo 380 tisc nezamestnanch) vzh adom na al rast ivotnch nkladov (v roku 1993 oproti roku 1992 o 22,8 %), ako i pokles relnych prjmov obyvate stva (o 2,6%), neustle zhor oval. Najviac sa situcia dotkla neplnch rodn, rodn s viacermi de mi a poberate ov dchodkov. Po et domcnost s de mi, ktorch v ka prjmov v priebehu roku 1993 bola iba do 1,5 nsobku ivotnho minima, dosiahol 61,9%, pri om pod hranicou ivotnho minima sa nachdzalo a 15,2 % domcnost s nezaopatrenmi de mi. Komplexn da ov reforma uskuto nen k 1. januru 1993 podmienila vvoj prprav transformcie existujceho systmu ttneho SZ na systm verejnoprvneho socilneho poistenia. Zkon . 274/1994 Z. z. zriaden Socilna pois ov a ako verejnoprvna in titcia na vykonvanie nemocenskho poistenia (zabezpe enia) a dchodkovho zabezpe enia. 8

Zkon .273/1994 Z. z. zriaden V eobecn zdravotn pois ov a, ako verejnoprvna in titcia na financovanie zdravotnho poistenia. Draz sa kldol na hlavn transforma n cie vytvorenie socilne orientovanho modelu trhovej ekonomiky, prostrednctvom ktorho sa mal dosiahnu hospodrsky rast a prosperita. Nov socilne vz ahy sa formovali na princpoch : demokratizcie, decentralizcie, demonopolizcie. Zkladnm koncep nm zmerom transformcie SZ v SR bola snaha vytvori socilne spravodliv systm SZ zalo en na : y osobnej participcii ob ana, y socilnej solidarite, y garancii ttu. y Predpokladalo sa, e ob ania bud schopn postara sa o seba sami prostrednctvom ekonomickej aktivity. Prjem zo zrobkovej innosti prestavuje zkladn socilnu istotu. y Za naj innej ie socilno-politick opatrenie, ako zdroja ob ivy, sa pova uje poskytnutie prce. y Rodina ako relatvne autonmna spolo ensk in titcia zo strany ttu si vy adovala podporu, ktor sa prejavovala vo vytvran rmcovch ekonomickch, da ovch, legislatvnych a socilnych podmienok, v rmci ktorch by rodina mohla uplat ova zodpovednos za seba a zrove by mala mo nos vo by vlastnch ivotnch stratgi a preferenci. y Za hlavn oblasti kompetencie ttu sa pova ovali tieto oblasti : 1. socilno-ekonomick zabezpe enie rodiny, najm v ivy a bvanie, 2. vchova det a mlde e, prprava na man elstvo a rodi ovstvo, 3. prvna ochrana rodiny a jej lenov, 4. ochrana zdravia jednotlivch lenov rodiny. y Vo v ej alebo men ej miere do uvedench oblast ivota rodiny za ali vstupova aj rzne ne ttne, ob ianske a cirkevn subjekty s cie om podpori rodinu a realizciu jej funkci. y Pre koncepciu trhovho, socilne orientovanho, ekonomickho poriadku je typick zameranie na loveka - ako indivduum, a nie kolektv, tt alebo fiktvne v eobecn blaho. y Princp osobnosti patr medzi zkladn hodnoty. y Rozdiely za ktor ob an nem e, naprklad nezamestnanos , staroba, choroba, musia by vyrovnvan spolo enskou solidaritou. y Vychdzajc z dlhodobch sksenost z vvinu socilnej politiky a systmov SZ vyspelch krajn Eurpy zkladnm koncep nm zmerom transformcie SZ bolo vytvorenie viacpilierovej sstavy, pozostvajcej zo systmov : 1. socilneho poistenia, 2. socilnej podpory, 3. socilnej pomoci, 4. doplnkovho poistenia, 5. individulneho poistenia.

3.1.1 Socilne positenieZklad transformcie systmu SZ tvorili poistn systmy. Ich podstata vychdza z predchdzajcej ekonomickej aktivity ob anov a dosahovanho prjmu. Pre zkladn systm socilneho poistenia je typick : 9

a) b) c) d) e) f) g)

v eobecn povaha systmu, obligatrnos vzniku poistenia, zkonn princp vzniku poistenia, priebe n financovanie, ttna garancia nrokov astnkov systmu, pomerne iroko uplat ovan ttna ingerencia na zklade zkona, neziskov princp.

Oblas socilneho poistenia mala pozostva z subsystmov : subsystm nemocenskho poistenia , subsystm dchodkovho poistenia , subsystm razovho poistenia . Sstava dvok nemocenskho poistenia mala zah a poistenie krtkodobch nsledkov socilnych udalost pe a nmi dvkami odvodzovanch z v ky zrobku, ktor nahrdzaj. Socilnymi udalos ami, ktor spsobuj ivotn situcie s potrebou krtkodobho zabezpe enia s : do asn PN pre chorobu alebo raz, karantna nariaden pod a predpisovo boji proti prenosnm chorobm, O R, tehotenstvo a materstvo. Sstava dvok dchodkovho poistenia mala zah a poistenie dlhodobch nsledkov socilnych udalost pe a nmi dvkami po as dlhodobej straty prjmu. Socilnymi udalos ami, ktor spsobuj ivotn situcie s potrebou dlhodobho zabezpe enia s staroba, invalidita, smr ivite a. razov poistenie z h adiska vz ahu k ostatnm poistnm subsystmom socilnej sfry vystupuje v pozcii poistnho subsystmu sui generis, t.j. ako poistenie osobitnho druhu. Podstata razovho poistenia mala spo va v zodpovednosti zamestnvate a za kodu, ktor zamestnancovi vznikla ako nsledok pracovnho razu alebo choroby z povolania.

3.1.2 ttna socilna podporaDo sstavy prspevkov ttnej socilnej podpory sa zaradili: a) z doteraz poskytovanch ttnych socilnych dvok napr. rodi ovsk prspevok, zaopatrovac prspevok, prspevok na hradu potrieb die a a, b) tzv. nesystmov dvky poskytovan z nemocenskho poistenia a dchodkovho zabezpe enia napr. prspevok pri naroden die a a a prspevok na pohreb, c) nov prspevky, napr. socilny prspevok, prspevok na bvanie, ...

3.1.3. Socilna pomocZkladn prvna prava bola obsiahnut v zkone .100/1988 Zb. o socilnom zabezpe en v znen ... a vo vyhl ke FMPSV .151/1988 Zb., ktorou sa vykonval zkon o socilnom zabezpe en. Pod pojem socilna starostlivos sa zah alo poskytovanie pe a nch a vecnch dvok a slu ieb socilnej starostlivosti vrtane stavnej socilnej starostlivosti ob anom, ktor sa dostali do nepriaznivej ivotnej situcie a vlastnmi silami ju nedokzali prekona . Socilna starostlivos z h adiska osobnej psobnosti zahr ovala starostlivos : 10

a) o rodinu a deti, b) o a ko zdravotne postihnutch ob anov, c) o starch ob anov, d) o ob anov, ktor vy adovali osobitn pomoc, e) o ob anov spolo ensky neprispsobench. Vybudovanie novej demokratickej spolo nosti s prevldajcou socilne a ekologicky orientovanou trhovou ekonomikou si vy adoval na novch princpoch od zkladu prebudova cel doteraj systm socilnej starostlivosti, ktor existoval do 30. jna 1998 a od 1. jla 1998 bol pretransformovan na systm socilnej pomoci. Medzi zkladn nstroje Systmu patria : poradenstvo, ochrana, dvky, slu by, azyly. Hlavnm cie om socilnej pomoci je zabezpe i ob anovi pomoc za jeho aktvnej asti pri prekonvan alebo zmier ovan socilnej alebo hmotnej ndze, prpadne oboch, v ktorch sa ocitol v dsledku socilnej udalosti. Snahy smeruj na obnovenie prirodzench zdrojov ob ana pri uspokojovan potrieb a vyu vanie tchto zdrojov v meniacich sa podmienkach. V socilnej politike sa zsadne men loha ttu. Jeho funkcia sa presva na garanciu pomoci pri zabezpe ovan minimlnej rovne zkladnch ivotnch podmienok obyvate stva pri vzniku a trvan ttom uznanch socilnych udalost a draz sa kladie na zodpovednos ob anov. Zkladnm kon truk nm prvkom v systme ttnej socilnej podpory i socilnej pomoci sa stalo ivotn minimum. tt si ponechva svoje kompetencie na alej, pokia ide o rove poskytovanej pomoci aj v oblasti socilno-prvnej ochrany det a jej garancie. Celospolo ensky zva n problmov okruhy sa rie ia prostrednctvom prvnej pravy socilnej pomoci Ide napr. o : a) pomoc ob anom vracajcim s z VTOS, b) pomoc drogovo zvislm ob anom, c) pomoc mladm u om po skon en stavnej alebo ochrannej vchovy a de om a mlde i socilne maladjustovanej.

3.1.4 Doplnkov a individualne poistenieSystm doplnkovho poistenia na zklade zkona .123/1996 Z. z. o doplnkovom dchodkovom pripoisten sa zalo il na princpoch : fakultatvnej asti na systme, odlo enej spotrebe, zmluvnom vzniku asti, ingerencie ttu formou ur enia pravidiel hry , nelukratvnosti, mo nosti kapitalizcie vo nch prostriedkov.

3.1.5 Individulne poistenieIndividulny skromn systm socilneho poistenia vytvra priestor pre zvy ovanie zujmu ob ana o al doplnkov zdroj svojho prjmu pre prpad socilnych udalost, najm dlhodobej choroby a staroby. Individulne poistenie svojou vlu ne komer nou povahou je s as ou finan nej sfry, a to v eobecne komer nho pois ovnctva. 11

3.2 ZMENY PO ROKU 1998V roku 1998-99 do lo k poklesu hospodrskeho rastu a k preh beniu pretrvvajcich ekonomickch a socilnych problmov. Jedinm pozitvnym vsledkom vvoja ekonomiky bolo zlep enie vonkaj ej nerovnovhy, o sa dosiahlo za cenu vraznho zhor enia socilnej situcie (rast spotrebite skch cien, vysok nezamestnanos , pokles relnych prjmov).Vlda sa vo svojom programovom vyhlsen zaviazala pripravi a predlo i na verejn diskusiu koncepciu reformy socilneho poistenia nov reforma. Jeho vybudovanie a zavedenie je mo no pova ova za jednu zo zkladnch s ast transformcie socilneho zabezpe enia.

3.2.1 Faktory podmie ujce nevyhnutnos socilneho poisteniaZkladn dvody reformy socilneho poistenia spo vaj v : globalizcii spolo nosti v SR spsobuje problmy v rozvoji ekonomiky a nsledne vedie k rastu nezamestnanosti a zkonite k poklesu po tu platite ov poistnho nepriaznivom demografickom vvoji zni ujca sa prodnos , v eobecn starnutie obyvate stva, pomerne nzka stredn d ka ivota najm u mu ov, to v etko spsobuje pokles pomeru prispievate ov poistnho k po tu prjemcov dvok, o u v rokoch 2000 05 spsob deficit zkladnho fondu dchodk.poistenia v rozsahu 45-50 mld. Sk. S asn makroekonomick problmy SR, ktor sa prejavuj : Zni ovanie ivotnej rovne dchodcov v dsledku spoma ovania valorizcie dchodkov, Zvy ovanie po tu dchodcov na po te pracujcich a na celkovom po te obyvate stva, Pokles po tu pracujcich na celkovom po te obyvate stva, Zvy ujce sa za a enie verejnch financi, Zni ovanie platieb ttu do fondov Socilnej pois ovne, Pokles vberu poistnho a rast v ky poh advok. Analzy makroekonomickch parametrov, demografickch svislost, finan nch mo nost potvrdili e : Nemocensk poistenie prestva plni svoju funkciu V dchodkovom zabezpe en v najbli ch rokoch m u vznikn nepriazniv dopady na fungovanie celho zkladnho systmu dchod. zabezpe enia. Doplnkov dchodkov poistenie je v za iatku a udia mu nedveruj, razov poistenie zatia neexistuje.

3.3 DIVERZIFIKCIA SYSTMU SOCILNEHO POISTENIAV Koncepcii transformcie socilnej sfry SR prijatej v roku 1996 je draz kladen ne presadenie zkladnch princpov socilnej solidarity, na adresnos poskytovanch plnen pri re pektovan participcie ob ana na svojich prvach, na posilnenie osobnej zodpovednosti ob ana za svoj osud a re pektovanie princpu garancie ttu za dstojn ivot ob anov. Na alej sa zachovva zkladn koncep n zmer transformcie socilneho zabezpe enia smerujci k vybudovaniu systmov : 1. socilneho poistenia 2. ttnej socilnej podpory 3. socilnej pomoci Systm socilneho poistenia bude pozostva zo subsystmu : 1. nemocenskho poistenia tvoren I. povinnm pilierom krtkodobch dvok (s asn dvky nemocenskho poistenia) a II. dobrovo nm pilierom doplnkovch krtkodobch dvok (zatia neexistuje), 12

2. dchodkovho poistenia tvoren I. povinnm pilierom dlhodobch dvok financovanch priebe ne (s asn dvky dchodkovho zabezpe enia) a II. povinnm kapitaliza nm pilierom (v s asnosti snaha o jeho zlikvidovanie), 3. doplnkovho dchodkovho poistenia tvoren III. dobrovo nm pilierom dlhodobch dvok, 4. razovho poistenia tvoren povinnou sstavou razovch dvok (dnes existuje razov prplatok, razov renta, jednorzov vyrovnanie, pozostalostn razov renta, jednorzov od kodnenie, pracovn rehabilitcia a rehabilita n, rekvalifikcia a rekvalifika n, nhrada za boles a nhrada za s a enie spolo enskho uplatnenia). 5. garan nho poistenia zamestnanec m nrok na dvku garan nho poistenia, ak jeho zamestnvate sa stal platobne neschopn a nem e uspokoji nroky zamestnanca (mzda, ...). 6. poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prpad straty prjmu z innosti zamestnanca v dsledku nezamestnanosti a na zabezpe enie prjmu v dsledku nezamestnanosti. Zkladnm cie om reformy je prprava novho systmu socilneho poistenia s predpokladanm horizontom plnho fungovania o 20 25 rokov a s akceptciou osobitnch podmienok SR. Diverzifikciou (roz renm) systmu sa rozumie diverzifikcia sprvcov jednotlivch systmov, diverzifikcia zdrojov a vdajov systmov.

3.3.1Diverzifikcia zdrojov v socilnom poistenZkladnm cie om, je minimalizovanie potrebnch zdrojov ttneho rozpo tu pri vyrie en vntornho dlhu dne nej sstavy socilneho zabezpe enia a zavedenie multipilierovch rie en viaczdrojovho financovania pe a nch dvok krtkodobch, dlhodobch a razovch. 3.3.1.1 Diverzifikcia v krtkodobch dvkach Zkladnou tzou reformy socilneho poistenia dchodkovho, nemocenskho a zdravotnho poistenia s vzjomn vz ahy. Vchodiskom je l. 39 stavy SR, pod a ktorho m ob an nrok na primeran hmotn zabezpe enie pri nespsobilosti na prcu. Zo systmu nemocenskho poistenia sa bud poskytova tieto krtkodob dvky : nemocensk, o etrovn (O R), vyrovnvacia dvka, matersk. Nemocensk poistenie sa systmovo rozdelilo na asovo krtku (po iato n) PN a asovo dlh PN. Ad.a) je PN do 10 d a hrad zamestnvate v zmysle zk. . 462/2003 Z.z. o nhrade prjmu pri do asnej PN zamestnanca, je to motivciou zamestnvate a zlep ova rove pracovnch podmienok zamestnancov, ale i in dopady, Ad.b) je PN trvajca od 11 d a, tvor s as systmu socilneho poistenia a bude realizovan prostrednctvom I. povinnho piliera krtkodobch dvok, bude financovan z prspevkov zamestnvate ov, zamestnancov a OSZ a bude ho vykonva Socilna pois ov a. V rmci SP vznikne aj II. pilier krtkodobch dvok doplnkovho charakteru, prostrednctvom ktorho sa zv i poistn ochrana prslu nej socilnej udalosti. Bude ho spravova Socilna pois ov a prpadne doplnkov dchodkov pois ov a na dobrovo nom zklade zo strany zamestnvate a alebo zamestnanca.

13

3.3.1.2 Diverzifikcia v dlhodobch dvkach Zkladn povinn systm dlhodobch dvok v SP bude pozostva z dvoch pilierov. Nad zkladn povinn systm sa vybuduje doplnkov (nadstavbov) dobrovo n III. Pilier dlhodobch dvok. Ob an bude ma mo nos zlep i si svoju situciu e te prostrednctvom individulneho komer nho poistenia. I. pilier zkladn zkonn povinn bude : priebe ne financovan z poistnho (nepriame dane), kry cca 75 80% dvok dne nho zkladnho fondu dchodkovho zabezpe enia, vykonvan Socilnou pois ov ou, vychdza z princpu medzigenera nej socilnej solidarity. II. pilier zkladn zkonn povinn kapitaliza n bude : financovan z poistnho na konkrtne ty poistencov, kry cca 20 25% dvok dne nho zkladnho fondu dchodkovho zabezpe enia, vykonvan Socilnou pois ov ou, vychdza z princpu socilnej solidarity a osobnej zodpovednosti. III. pilier doplnkov dobrovo n pilier bude : financovan z prostriedkov zamestnvate a a zamestnanca, resp. OSZ na konkrtne osobn ty poistencov, vykonvan doplnkovmi socilnymi pois ov ami, vychdza z princpu osobnej participcie vrtane prerozde ovania zskanej kapitalizcie. Okrem poistencov sa na vsledkoch v komer nch pois ovniach, bankch podie aj aj akcionri. 3.3.1.3 Diverzifikcia v razovch dvkach Systmovm rie enm je aj za lenenie razovch dvok do socilneho poistenia. V razovch dvkach pjde o zavedenie povinnho systmu, ktor bude priebe ne financovan na zklade platenia poistnho zamestnvate mi pod a miery krytia rizika a rovne starostlivosti zamestnvate a o pracovn podmienky zamestnancov. Systm bude ma k dlhodobm i krtkodobm dvkam vyplcanm zo zkladnho povinnho systmu dvok SP (I. piliera SP) doplnkov charakter. Sstavu razovch dvok bud tvori : a) razov prplatok, b) razov renta, c) jednorzov vyrovnanie, d) pozostalostn razov renta, e) jednorzov od kodnenie, f) pracovn rehabilitcia a rehabilita n, g) rekvalifikcia a rekvalifika n, h) nhrada za boles , nhrada za s a enie spolo enskho uplatnenia, i) nhrada nkladov spojench s lie enm, j) nhrada nkladov spojench s pohrebom. Popri povinnom systme sa predpoklad aj vytvorenie dobrovo nho individulneho komer nho systmu razovho poistenia, ktor bude vykonvan komer nmi pois ov ami. Reforma SP sa uskuto n v tyroch etapch: 1.etapa v rokoch 1999-2000 je fzou predprpravy reformy s cie om prija potrebn opatrenia na roky 2000-2001, 2.etapa tzv. medzietapa, ktor sa mala realizova v rokoch 2000-2003, je prpravnou fzou reformy s cie om pripravi prechod na nov prvny stav v SP, 14

3.etapa v rokoch 2003-2006 bude tzv. nbehovou fzou reformy s cie om verifikova prijat opatrenia, 4.etapa v rokoch 2006-2025 bude tzv. stabiliza nou fzou reformy s cie om dosiahnu pln funk nos SP.

3.4 ZALO ENIE NRODNEJ POIS OVNEJednm z prvch a zrove ve mi vznamnch krokov v transformci socilneho zabezpe enia bolo zalo enie Nrodnej pois ovne.- vznikla na zklade Zkona . 7/1992 Z. z. o zriaden Nrodnej pois ovne a o financovan zdravotnho poistenia, nemocenskho poistenia a dchodkovho poistenia, platnho od 1.1.1993 - ako verejno-prvna in titcia, ktor: Spravovala tri oddelen fondy: Dchodkov nemocensk zdravotn NP bola s asne administratvne zodpovedn za (v eobecn a povinn) poistenie ob anov. Medzi zkladn lohy NP patrilo vyberanie poistnho a financovanie vecnch a pe a nch dvok do jednotlivch fondov a pre jednotlivch platite ov. Od po iatku v ak fungovanie pois ovne sprevdzalo mno stvo organiza nch, technickch, legislatvnych a koncep nch nedostatkov, v dsledku ktorch musel by Zkon o Nrodnej pois ovni v priebehu prvho roka viackrt novelizovan. Novelami sa upres ovali organiza no-kompeten n, vecn, finan n a opravn zle itosti, upresnili sa skupiny ob anov, za ktorch m plati poistenie tt. Nrodn pois ov a bola sce novm prvkom v transformcii socilnej sfry, ale v skuto nosti realizovala na alej nrokov oprvnenia na dvky pod a zkonov, ktor boli zastaran, ako napr. Zkon o nemocenskom poisten z roku 1956 i o socilnom zabezpe en z roku 1988 a al ch. Do konca roku 1993 NP nebola odpojen vo finan nch tokoch od ttneho rozpo tu o vyvolvalo diskusie o jej verejnoprvnosti. Po rozsiahlych diskusich vo vlde, parlamente a tripartite sa Nrodn pois ov a rozdelila na dve in titcie: Socilnu pois ov u od r.1994 (na spravovanie v eobecnho povinnho dchodkovho a nemocenskho poistenia) a V eobecn zdravotn pois ov u, ktor funguje od roku 1995 a zrove sa vytvorili predpoklady na vznik al ch pois ovn zabezpe ujcich zdravotn poistenie. Socilna pois ov a vznikla 1. novembra 1994 zkonom . 274/1994 Z. z. ako verejnoprvna in titcia poveren vkonom nemocenskho poistenia a dchodkovho zabezpe enia, ktor prevzala od svojej predchodkyne Nrodnej pois ovne. Od Slovenskej pois ovne prevzala 1. aprla 2002 aj poistenie zodpovednosti zamestnvate a za kodu pri pracovnom raze a pri chorobe z povolania. Od 1. janura 2004 vykonva v zmysle zkona . 461/2003 Z. z. socilne poistenie, t.j. nemocensk poistenie, dchodkov poistenie - starobn a invalidn, alej razov poistenie, garan n poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Od 1. janura 2005 Socilna pois ov a vykonva aj innosti v rmci starobnho dchodkovho sporenia predov etkm vyber prspevky, postupuje ich DSS - dchodkovm sprvcovskm spolo nostiam a registruje zmluvy o starobnom dchodkovom sporen.

15

4. PRVO SOCILNEHO ZABEZPE ENIAPrvo SZ ako relatvne samostatn prvne odvetvie sa kon tituovalo pomerne nedvno. Do tohto obdobia sa pova ovalo za tzv. pododvetvie pracovnho prva alebo za s as tzv. osobitnej asti sprvneho prva. Prvo SZ predstavuje shrn prvnych vz ahov obsahujcich prva a povinnosti, ako aj dobrovo n plnenia, ktor vznikaj pri poskytovan hmotnho zabezpe enia alebo inej pomoci in titciami socilneho zabezpe enia ob anom, ktor sa ocitli v socilnej situcii ttom akceptovanej a ktor sa nem u z ast ova pracovnho procesu a odmena za prcu im neumo uje kry mimoriadne vdavky spojen so vzniknutou socilnou situciou. Predmetom prva SZ je sprvanie sa jednotlivcov v spolo enskch vz ahoch vznikajcich v socilnom zabezpe en a pri realizcii socilnej politiky. Socilne prva ob anov tvoria vznamn as komplexu udskch prv, ktor s predmetom nielen vntro ttnej prvnej regulcie, ale aj medzinrodnho prva. K normatvnym prvnym aktom ako formlnym prame om prva patria predov etkm: - stava Slovenskej republiky - stavn zkony - zkony - nariadenia vldy - vyhl ky, vnosy a opatrenia - v eobecn zvzn nariadenia miest a obc a samosprvnych krajov

4.1 PRAMENE PRVA SOCILNEHO ZABEZPE ENIAPrusk v Terii prva, del pramene v zmysle : materilnom (nazvan materilne pramene prva), rozumieme prrodn, geografick, demograf. socilne, ekonom., mravn a politick, technolog., ekologick, medzinrodnopolit. a in podmienky ivota loveka, formlnom, ktor nazvame formy prva, ktor zahr uje formu v zmysle procedry, postupu prijmania i vzniku ur itho prame a prva, rezulttu, vsledku, ktor vznikol v slade s ustanovenou procedrou. Pojem formy prva v u om vzname slova, zahr a v eobecn vsledok legislatvnej innosti orgnu tvorby prva. Prvna nuka pozn najm tieto pramene prva: o normatvne prvne akty, o normatvne zmluvy, o precedensy, o prvne oby aje, o in pramene (formy) prva. Pramene socilneho zabezpe enia Povahu prame ov prva SZ maj normatvne prvne akty, ktor s vsledkom normatvne rozhodovacej innosti kompetentnho orgnu. Normatvne prvne akty vymedzuj vznik, zmenu alebo znik prvnych vz ahov a ich obsah. Pramene prva SZ (formy prvnych noriem) sa vyskytuj v na om prvnom poriadku ako normatvne prvne akty a normatvne zmluvy. Od tchto prame ov treba odli ova prvne oby aje, precedensy a individulne prvne akty, typick pre aplika n a realiza n sfru prva SZ, ktor sa vz ahuj na konkrtny prpad, a s aktmi aplikcie prva (prvnych noriem) v jednotlivom prpade. 16

Medzi formlne pramene prva SZ patria aj medzinrodn zmluvy, ktormi s bilaterlne(dvojstranne) a multilaterlne (viacstrann) dohovory uzavret spravidla na pde MOP. Psobnos prvnych noriem vymedzuje rozsah pou itia z h adiska priestoru, asu, ur itho okruhu prvnych vz ahov a okruhu osb.

Je vymedzen : vecnou psobnos ou (t.j. okruh vz ahov, na ktor sa aplikuj prvne normy SZ) napr. zk. . 280/2002 Z. z. o rodi ovskom prspevku, je ur en vecn vymedzenie rodi ovskho prspevku priestorov psobnos (t.j. stanovenie rozsahu, v akom sa norma pou ije so zrete om na priestor, miesto, zemie), asovou psobnos , osobnou psobnos ou. Medzi zkladn pramene prva SZ patria predov etkm tieto normatvne prvne akty stava SR . 460/1992 Zb. Zkon .576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, slu bch svisiacich s poskytovanm zdravotnej starostlivosti, Zkon .577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrdzanej na zklade verejnho zdravotnho poistenia a .... Zkon .581/2004 Z.z. o zdravotnch pois ovniach, doh ade nad zdravotnou starostlivos ou v znen... Zkon. .580/2004 Z.z. o zdravotnom poisten v znen... Zkon . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen ... Zkon . 5/2004 Z.z. o slu bch zamestnanosti v znen... Zkon .453/2003 Z.z. o orgnoch ttnej sprvy v oblasti socilnych vec, rodiny a slu ieb zamestnanosti v znen ... Zkon . 437/2004 Z.z. o nhrade za boles a o nhrade za s a enie spolo enskho uplatnenia, Zkon . 601/2003 Z. z. o ivotnom minime v znen... Zkon . 663/2007 Z.z. o minimlnej mzde v znen... Zkon . 280/2002 Z. z. o rodi ovskom prspevku, Zkon . 600/2003 Z. z. o prdavku na die a, Zkon . 235/1998 Z.. z. o prspevku pri naroden die a a, a .... Zkon . 238/1998 Z. z. o prspevku na pohreb, v znen .... Zkon . 43/2004 Z.z. o starobnom dchodkovom sporen v znen... Zkon . 447/2008 Z.z. o socilnych slu bch, Zkon . 448/2008 Z.z. o pe a nch prspevkoch na kompenzciu a kho zdravotnho postihnutia, kompenzcii Zkon . 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej ndzi v znen... Zkon . 627/2005 Z.z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o die a v znen... Zkon . 561/2008 Z.z. o prspevku na starostlivos o die a Zkon . 201/2008 Z.z. o nhradnom v ivnom v znen... Vchodiskom pre stavn vymedzenie socilnych a hospodrskych prv ob anov je Listina zkladnch prv a slobd (stavn zk. .23/1991 Zb. ktorm sa uvdza Listina zkladnch prv a slobd. Vo tvrtej hlave Listina obsahuje v socilnej oblasti l. 26, 29, 30 32, 35, medzinrodn aspekty a svislosti maj prednos pred zkonom. 17

V eobecn deklarcia udskch prv, prijat VZ OSN, l. 22, 25. Medzinrodn pakt o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach prijat VZ OSN, Dokumenty MOP o Dohovor o nemocenskom poisten zamestnancov ... .25/1927, ratifikovan SR v roku 1929, o Dohovor o povinnom starobnom poisten .35/1933, ratifik. SR 1949, o Dohovory .36/1933, 37/1933, 38/1933, 39/1933, 40/1933, ... Dokumenty Eurpskeho spolo enstva (Eurpska socilna charta).

4.2 ZKLADN PRINCPY A ZSADY PRVA SZPrincpy prva tvoria zklad, okolo ktorho sa formuj jeho normy, in titty, odvetvia, ako aj cel systm prva. Predstavuj ideov, filozofick a mravn zklad platnho prva, m u ma v eobecn charakter, s zrove historicky premenliv a s dominujce. Medzi princpom zsadou nie je znamienko rovnosti a zsada nie je preklad cudzieho slova princp, ako sa to traduje a pou va aj vo vedch p tte a prve. (Bajcura : Ob ianske procesn prvo Blava 1995). Zkladnmi (v eobecnmi) princpmi prva SZ s : o princp socilnej spravodlivosti, o princp subsidiarity, o princp socilnej solidarity, o princp participcie. Medzi ostatn princpy zara ujeme : univerzalitu, komplexnos , rovnos , adekvtnos , garanciu Medzi zsady prva SZ patria : zsada v eobecnosti, zsada teritoriality, zsada nezvislosti od vle subjektov, zsada nezvislosti od oznamovacej povinnosti, zsada socilnej rovnosti, zsada (kompenzcie) financovania dvok svisiacich so mzdou, zsada demokracie, zsada viacnsobnho poistenia a subsidirnych vz ahov, zsada prvnych a ekonomickch zruk, zsada kauzality.

4.3 SYSTM PRVA SZPrvna prava Socilneho zabezpe enia je ve mi roztrie ten a pozostva z mno stva prvnych noriem. Je to dsledok rozsiahlosti a mnohostrannosti socilno-zabezpe ovacch vz ahov. Vzh adom na tto skuto nos m zna n nielen teoretick, ale aj praktick vznam otzka systmu odvetvia prva SZ. Pod systmom prva SZ rozumieme vntorn diferenciciu odvetvia SZ vzh adom na obsah jednotlivch noriem prva SZ a na osobitos nimi upravovanch vz ahov. Diferencicia vedecky vychdza zo zhodnch i rozdielnych t prvnych noriem. Obdobne ako v ina ostatnch prvnych odvetv, aj prvo SZ mo no leni na dve zkladn asti: y v eobecn as y osobitn as V eobecn as upravuje problematiku spolo n pre v etky vz ahy prva SZ. Patria sem pojem, postavenie a systm prva SZ, jeho pramene vrtane historickho vvoja, jeho zkladn zsady, pojem 18

a druhy prvnych vz ahov SZ, subjekty a obsah, prvne skuto nosti v prve SZ, vznik, zmena a znik prvnych vz ahov a slu by SZ, .... . Osobitn as obsahuje pravu jednotlivch in tittov SZ. Odvetvie prva SZ sa sklad (okrem v eobecnej asti) z prvnych noriem upravujcich : a) Zdravotn poistenie - upravuje vz ahy vznikajce pri poskytovan starostlivosti o zdravie (lie ebnopreventvnu starostlivos ). b) Nemocensk poistenie zah a vz ahy vznikajce pri poskytovan dvok pri do asnej PN (nemocensk), pri o etrovan lena rodiny (o etrovn),pri zabezpe en tehotnch ien, matiek a novorodencov (vyrovnvacia dvka, a matersk). Je zameran na ekonomicky aktvne obyvate stvo. c) Dchodkov poistenie zah a vz ahy pri poskytovan dvok pri dlhodobej a trvalej PN (invalidn dchodok,), v starobe (starobn dchodok, pred asn starobn dchodok, vdovsk, vdoveck a sirotsk dchodok) a pri strate ivite a (vdovsk, vdoveck a sirotsk dchodok). Je zameran najm na ob anov, ktor s z ekonomicky aktvneho ivota u vyraden. d) razov poistenie zah a vz ah pri poskytovan dvky z rizika vzniku razu, ktor je u zamestnvate ov rzny a je platen zamestnvate om. e) Garan n poistenie zah a vz ah pri poskytovan dvky, ak sa zamestnvate stane insolventn. f) Poistenie v nezamestnanosti zah a vz ahy pri poskytovan dvky v prpade, ke zamestnanec strat zamestnanie. g) ttne socilne dvky prostrednctvom nich sa u ah uje vchova det v rodine (prdavok na die a rodi ovsk prspevok), jednorzov nklady pri radostnej rodinnej udalosti narodenie (prspevok pri naroden die a a, ...,),i smutnej (prspevok na pohreb), zabezpe uje sa zujem ttu na rie en ur itch socilnych udalost, napr. ak dochdza k plneniu vojenskej povinnosti (zaopatrovac prspevok), pri nedostato nom prjme tt prispieva do v ky ivotnho minima ur itou sumou na prekonanie hmotnej ndze. h) Socilnu pomoc zah a vz ahy, ktor vznikaj pri poskytovan HZ alebo inch slu ieb v prpade hmotnej a a je zameran na v etky fyzick osoby na zem SR, t. j. aj na cudzincov, ute encov,

5. PRVNE VZ AHY SOCILNEHO ZABEZPE ENIAHlavnm elom prvnych vz ahov SZ je hmotn zabezpe enie ( alej len HZ) prostrednctvom poskytovania dvok a slu ieb zabezpe enm osobm v prpade ur itch ivotnch socilnych situcich (udalostiach). Zkladn SZ prvne vz ahy lenme na prvne vz ahy: Pri starostlivosti o zdravie Nemocenskho poistenia Dchodkovho poistenia razovho poistenia Garan nho poistenia Poistenia v nezamestnanosti ttnej socilnej podpory ( ttne socilne dvky) Socilnej pomoci. Odvoden SZ prvne vz ahy lenme na prvne vz ahy: Procesn a Sank n.

19

5.1 PRVKY PRV. VZ AHOV. V SZZkladnmi prvkami socilnozabezpe ovacch prvnych vz ahov s: a) Subjekty ( astnci, strany), b) Obsah (t.j. oprvnenia a prvne povinnosti), c) Objekt (t.j. predmet). 1. Subjekty - subjektami prvnych vz ahov prva SZ s astnci, prva a povinnosti ktorch upravuje prvo SZ a ktorm s ur en prvne normy prva SZ.Tmito subjektami s : a) Fyzick osoby ob ania, b) Prvnick osoby tt a jeho organizcie, verejnoprvne in titcie. Vymedzenie subjektov tchto prvnych vz ahov vyplva z prvnej subjektivity, ktor zah a: a) Spsobilos na prva t. j. spsobilos ma prva a povinnosti v prvnych vz ahoch (vznik narodenm a zanik smr ou, resp. vyhlsenm za m tveho). b) Spsobilos na prvne kony t.j. spsobilos prvnymi konmi nadobda prva a povinnosti zaklada , meni a ru i prvne vz ahy. V SZ vznik vo v eobecnosti snpu dov enm 15. roku veku, resp. veku, ktor ustanovuje konkrtna prvna norma. c) Procesn spsobilos t. j. spsobilos by astnkom prvnych vz ahov a uplat ova svoje nroky v SZ prvnych vz ahoch - ob an ju m v tom rozsahu, v akom m spsobilos na prvne kony. d) Deliktulna spsobilos t.j. spsobilos ma prvnu zodpovednos v SZ prvnych vz ahoch svis najm s preplatkami na dvkach SZ. Spsobilos k protiprvnym konom m v prve SZ nezvisle od svojho veku alebo du evnej poruchy ten subjekt, ktor je schopn ovlda svoje konanie a posdi nsledky svojho konania, kto m v danom okamihu schopnos ur ovaciu a zrove schopnos rozpoznvaciu. 2. Obsah (t.j. oprvnenia a prvne povinnosti) Obsahom s subjektvne prva a povinnosti subjektov tchto vz ahov. Prva a povinnosti v prve SZ ur uj povinnos ur itho plnenia a prvo (nrok) na plnenie, ako aj povinnosti sprostredkujcich subjektov (napr. organizcii alebo orgnov, at .). Rozsah prv a povinnost je ustanoven v prslu nch prvnych predpisoch napr. ohlasovacia povinnos , povinnos osved ovaciu, povinnos podrobi sa lekrskemu vy etreniu 3.Objekt (t.j. predmet) prvnych vz ahov SZ tvoria spolo ensk vz ahy upraven prvom SZ. Objektom SZ prvnych vz ahov je zabezpe enie ob anov dvkami a slu bami, prostrednctvom ktorch sa realizuje SZ - t, j, poskytnutie ur itho plnenia v svislosti so vznikom socilnej udalosti. Okruhom dvok a slu ieb, na ktor vznik prvny nrok alebo ktor m u by poskytnut, sa ozna uje ako vecn rozsah SZ.

5.2 DVKY A SLU BY V SZSocilne zabezpe enie tvoria dvky a slu by, ktor s objektom socilnozabezpe ovacch prvnych vz ahov. Prvne normy platn na Slovensku upravuj okruh dvok, podmienky ich poskytovania ako aj okruh slu ieb dostupnch ka dmu ob anovi. Dvky m eme rozdeli z rznych h adsk. Pod a socilnej udalosti, na zklade ktorej vznikol nrok, delme dvky: a) dvky v oblasti poistenia b) dvky v oblasti ttnej socilnej podpory c) pe a n prspevky a slu by socilnej pomoci d) dvky a prspevky v hmotnej ndzi

20

Dvky z h adiska periodicity plnenia poznme: a) jednorzov dvky b) pravidelne sa opakujce dvky c) asovo obmedzen dvky Dvky z h adiska vzniku nroku na dvku: a) obligatrne dvky- s tak dvky, na ktor vznikne prvny nrok b) fakultatvne dvky- ob an nem prvny nrok na plnenie, nrok na ich poskytovanie je viazan na prvoplatn rozhodnutie prslu nho orgnu c) kombinovan dvky- kombincia obligatrnych a fakultatvnych dvok Dvky z h adiska obsahu a foriem plnenia a) vecn dvky b) pe a n dvky c) slu by a kony Z h adiska rozde ovania a prerozde ovania prostriedkov s dvky: a) zsluhov b) socilne c) kombinovan Pod a d ky doby frekvencie vplaty delme dvky a slu by: jednorazov a opakovan

5.3 PRVNE SKUTO NOSTI V PRVE SZPrvne skuto nosti s fakty ustanoven prvnou normou, ktorch vznik, zmena a znik je podmienkou(predpokladom) vzniku, zmeny a zniku prvnych vz ahov na zklade tejto normy. K vzniku, zmene a zniku prvnych vz ahov SZ dochdza na zklade prvnych skuto nost, ktor mo no rozdeli na : 1. prvne skuto nosti, ktor zakladaj, menia alebo ru ia SZ prvne vz ahy, 2. prvne skuto nosti, ktor psobia na realizciu obsahu prvneho vz ahu, t.j. na vznik, zmenu alebo znik prv a povinnost v tchto prv. vz ahoch, 3. prvne skuto nosti v ov subjektvne alebo objektvne, t.j. prvne kony ( iados ob ana o dvku), radn kony (rozhodnutia), socilne udalosti (do asn PN, smr , narodenie die a a, dosiahnutie veku, at .), protiprvne kony. Ad. Prvne kony Prvny kon je prejav vle subjektu, s ktorm je spojen vznik, zmena a znik prvnych vz ahov socilneho zabezpe enia (socilno-zabezpe ovacch vz ahov). V prve SZ s typick jednostrann prvne kony ob anov. Naj astej m prvnym konom je podanie iadosti ob ana o poskytnutie dvky alebo slu by. Podanie iadosti je vo v ine prpadov podmienkou pre priznanie dvky. V prpade dvok obligatrnej povahy je iados prvnou skuto nos ou, ktor nezaklad ani neru prvny vz ah SZ, ale prvny vz ah iba men. V prpade dvok fakultatvnej povahy, m e v niektorch prpadoch zalo i prvny vz ah SZ, ktor zatia neexistoval. To je typick pre systm socilnej pomoci, ako aj pre dchodkov zabezpe enie (socilny dchodok). Ad. radn kony radn kony zakladaj, menia alebo ru ia prvne vz ahy SZ v tch systmoch SZ, z ktorch s poskytovan fakultatvne dvky t.j. najm systm socilnej pomoci. 21

V systme nemocenskho poistenia a dchodkovho zabezpe enia radn kon spravidla vedie k zmene prvneho vz ahu, a nie k jeho vzniku alebo zniku. radn kony v prpade fakultatvnej povahy maj kon titutvny charakter, preto e zakladaj, menia alebo ru ia prvne vz ahy SZ. V prpade dvok obligatrnej povahy maj radn rozhodnutia (napr. rozhodnutie o priznan nemocenskho, starobnho dchodku, at .) iba deklaratrny charakter, preto e nezakladaj, nemenia, ani neru ia prvne vz ahy SZ. Tieto vz ahy s zalo en, menen alebo ru en inmi prvnymi skuto nos ami ako radnmi rozhodnutiami, t.j. splnenm, resp. odpadnutm podmienok nroku na dvku. Ad. Socilne udalosti Socilne udalosti s prvne skuto nosti (prvne udalosti), ktor vznikaj nezvisle od vle jednotlivca a s ktormi platn prvo spja nsledky prejavujce sa vznikom, zmenou a znikom prvnych vz ahov. Ide o ivotn situcie, s ktormi prvo SZ spja nrok na niektor z dvok alebo slu ieb SZ. Socilne udalosti sa spravidla musia zis ova , resp. musia by preukzan aj na zklade radnho rozhodnutia (do asn PN, invalidita). ivotn situcie m u by : prirodzen biologick (narodenie, smr , staroba, tehotenstvo), socilne (zrobkov innos , zalo enie rodiny), neprirodzen biologick (choroba, invalidita), socilne (dezintegrcia). Medzi socilne udalosti, ktor s ttom uznan zara ujeme: - chudoba - invalidita - choroba a raz (choroba z povolania, pracovn raz) - detstvo a mlados - materstvo a rodi ovstvo - staroba - smr ivite a - nezamestnanos - Socilne udalosti ako spolo ensky uznan jednotliv ivotn situcie, pri ktorch je iadce, aby ob an bol zabezpe en, s podmienen historicky, ekonomicky a politicky. Socilne udalosti m u by predvdate n a nepredvdate n, odvrtite n a neodvrtite n. tt poskytuje socilnu ochranu nielen v prpadoch, kedy nastala socilna udalos . Chrni aj preventvne pred vznikom socilnych udalost a to regulciou podmienok prce a ivota a zkazmi a prkazmi k ochrane loveka a jeho prostredia Nepriazniv zdravotn stav ako socilna udalos Zdravie loveka rovnako ako aj choroba loveka s predmetom socilnej politiky. Zdravie definujeme ako stav dokonalej telesnej, du evnej a socilnej rovnovhy alebo tie zdravie je neprtomnos fyzickej a du evnej choroby.. Ob anovi je ponkan ve k mno stvo prevencie i ochrany zdravia. Prevencia zdravia nie je len otzkou zdravotnou, ale aj socilnou a technickou. 22

tt vytvra podmienky pre realizciu prva ob anov na zdravie. Tieto podmienky nazvame dostupnos ou zdravotnej starostlivosti. Dostupnos je dan: y geografickou dostupnos ou - priestorovou asovou y in titucionlnou dostupnos ou y ekonomickou dostupnos ou y kultrne civiliza nou dostupnos ou (Tome , 2001) Choroba sa stva socilnou udalos ou, ke lovek nem e zabrni poruche svojho zdravia, alebo nem dostatok vlastnch sl, aby si pomohol. Choroba ovplyv uje jeho myslenie, sprvanie, znemo uje mu vykonvanie niektorch socilnych loh, m ho ober o spolo ensk prest a socilne roly. Prca patr medzi zkladn innosti v etkch obyvate ov. Prca pre ka dho z ns je v prvom rade zdroj ekonomick, ale pln aj ve a inch funkci. Schopnos pracova je spsobilos biologick, socilna aj psychick. A prve pri prci ako pri inch innostiach dochdza asto krt k rznym po kodeniam zdravia, v dsledku oho je lovek obmedzen schopnos ou pracova . Pracovnou neschopnos ou rozumieme nemo nos ekonomickej innosti pre chorobu alebo raz. tt je prve ten, ktor zaru uje pomoc ka dmu ob anovi, ktor sa ocitne v dsledku choroby alebo razu v socilnej udalosti a je mimo pracovnho procesu. Pracovn neschopnos m e by pln alebo iasto n. Do asnou pracovnou neschopnos ou sa rozumie porucha alebo obmedzenie pracovnej schopnosti subjektu z astnenho na nemocenskom poisten, ktor je spsoben chorobou alebo razom, je iba do asn, brni mu vo vkone jeho doteraj ieho zamestnania a je uznan rozhodnutm prslu nho orgnu, t.j. lekrom. Z h adiska dvkovho systmu sa pri tejto socilnej udalosti, samozrejme, pri splnen ostatnch zkonom stanovench podmienok, poskytuje nemocensk. Za nepriazniv zdravotn stav ako socilnu udalos , pri ktorej dochdza k strate prjmu ob ana pova ujeme aj invaliditu. Pod pojmom invalidita rozumieme dlhodobo nepriazniv zdravotn stav ob ana. Z medicnskeho h adiska invaliditou rozumieme zl zdravotn stav, ktor sa ned v blzkej budcnosti odstrni a m trval nsledky. Invalidita je dlhodobo nepriazniv zdravotn stav, pre ktor nie je ob an spsobil vykonva sstavn zamestnanie, prpadne m e pracova , ale len za mimoriadnych podmienok So zrete om na stupe , rozsah a zva nos , ako aj asov trvanie disfunkcie organizmu a jej dsledky, v predpisoch socilneho zabezpe enia rznych krajn sa rozli uje: - zn en pracovn schopnos s do asnm trvanm - pln pracovn neschopnos s do asnm trvanm - zn en, obmedzen alebo nepln pracovn schopnos s dlhodobm trvanm - pln pracovn neschopnos s dlhodobm trvanm - bezvldnos Invalidita ( iasto n invalidita ID) je pojmom, ktor z h adiska prva mo no definova ako dlhodobo nepriazniv zdravotn stav trvajci dlh ie ako jeden rok, ktor m v ne ekonomicko-profesionlne dsledky. Pri tejto socilnej udalosti vznik nrok, po splnen zkonom stanovench podmienok na dvku dchodkovho zabezpe enie t.j. invalidn dchodok resp. ID.

23

Tehotenstvo, prod a materstvo ako socilna udalos Ochrana det pri vzniku rodiny ako aj samotn ochrana novej vznikajcej rodiny patr k najstar m smerom socilnej ochrany. Tehotenstvo je pre enu jednm z emocionlne najpestrej ch obdob ivota. Striedaj sa pocity radosti a astia s pocitmi strachu i rznych obv, nlada sa asto men z minty na mintu. Tehotenstvo a prod s prirodzen fyziologick procesy v ivote eny. Socilnymi udalos ami sa stvaj vtedy ak dochdza ku komplikcim, spojenm s tmito procesmi, ktor asto vyvolvaj ekonomick a zdravotn a kosti. Narodenie die a a znamen dle it lohu a zmenu v ivote ka dej rodiny. Tto zmena kladie na rodi ov nov nroky a to aj z h adiska hmotnho zabezpe enia. Tehotenstvo je stav za najci splynutm mu skej a enskej pohlavnej bunky (t.j. oplodnenm), ktor kon prodom, prpadne potratom. . ena v ase tehotenstva a pri splnen ostatnch zkonom stanovench podmienok m nrok na dvku nemocenskho poistenia. Pod a s asnho prvneho stavu touto dvkou je pe a n pomoc v materstve. Je dle it podotkn , e socilnymi udalos ami nie s tehotenstvo, prod a materstvo, ale a druhotn potreby s nimi spojen, ako s: - nklady na zdravotn starostlivos - strata zrobku vyvolan potrebnm pracovnm vo nom zv en nklady vyvolan potrebou rodiny adaptova sa na prrastok novho lena Prodom znamen narodenie ivho die a a s jednm zo znakov ivota, ktormi s dchanie alebo akcie srdca, pulzcia pupo nka alebo aktvny pohyb svalstva, aj ke nebol preru en pupo nk alebo nebola poroden placenta. Prodom s rozumie tak ukon enie tehotenstva, pri ktorom bolo do matriky narodench zapsan naroden die a. Dvkami, ktormi s eny zabezpe ovan v svislosti s prodom a po as riadnej materskej dovolenky, s najm dvky nemocenskho poistenia financovan z prostriedkov verejnoprvnej in titcie Socilnej pois ovne. Ide najm o pe a n pomoc v materstve. Dvky zabezpe ujce eny po naroden die a a, i e po as tzv. al ej materskej dovolenky, s ttnymi socilnymi dvkami, ktor sa erpaj zo ttneho rozpo tu. Ide o dvky ttnej socilnej podpory, ako s naprklad prspevok pri naroden die a a, prdavky na deti i rodi ovsk prspevok. Detstvo samo o sebe nie je socilnou udalos ou. Socilnou udalos ou chpeme nklady na v ivu, vzdelanie a vchovu, starostlivos o zdravie ako aj socializciu die a a. Materstvu ako naj astej iemu poslaniu eny, ka d spolo nos poskytuje nielen ochranu, ale aj v etku starostlivos , najm hmotn podporu matky a det. al ou socilnou udalos ou, ktor m e nasta po as materstva, je e rodi ia alebo matka die a a nedok u poskytn svojmu die a u primeran vhodn podmienky na bvanie. Nezamestnanos ako socilna udalos Prvo na prcu patr medzi zkladn udsk prva. Ka d m prvo na prcu, ako aj prvo na pomoc ttu pri zskavan prce a tie podporu v nezamestnanosti. Nezamestnanos ou sa rozumie stav, kedy si subjekt, ktor chce a m e pracova , h ad zamestnanie sm alebo prostrednctvom prslu nho orgnu radu prce. V prpade tejto socilnej udalosti, po splnen zkonom stanovench podmienok, sa poskytuje dvka z poistnho systmu, a to podpora v nezamestnanosti. Nezamestnanos je spojen s takmi spolo enskmi javmi ako naprklad zl mentlne a fyzick zdravie, zv en rozvodovos , zlo innos a podobne. Pokia ide o zabezpe enie v nezamestnanosti, existuj dve koncepcie. Prv vychdza z toho, e zabezpe enie v nezamestnanosti m zabezpe i nezamestnanm minimlnu ivotn rove , a teda jeho 24

v ka je jednotn, druh vychdza z toho, e v ka tchto dvok m by mern dosiahnutej ivotnej rovni, a preto je vypo tan zo skor ch zrobkov nezamestnanho. Vo v eobecnosti sa chpe strata zamestnania ako krzov ivotn situcia spojen s nzkou ivotnou rov ou, rezignciou a pesimizmom. Nezamestnanos m ve k vplyv na psychiku a rozvoj osobnosti loveka. Ak lovek dlh ie nenjde vyhovujcu prcu, upad do depresi a mysl si o sebe, e je nevzdelan, niekedy a hlpy. Preto sa naru uj vz ahy v rodine, v okruhu priate ov. Nezamestnanos ako socilna udalos je teda definovan: y nedobrovo nm charakterom(nemo nos zska zamestnanie) y pracovn schopnos (spsobilos by zamestnan) y pripravenos pre vkon povolania y aktvne h adanie zamestnania Staroba a smr ako socilna udalos Starnutie nie je choroba, ale fyziologick, zkonit, nezvratn a postupn proces, teda prirodzen obdobie ivota.. Staroba je alebo m e by s asne spolo ensk aj individulny problm. Staroba je prirodzenm biologicko-psychologickm procesom udskho organizmu v obdob 60 65 rokov ivota. Je poslednm obdob ivota loveka, v ktorom dochdza k postupnej degradcii jednotlivch funkci udskho ivota, o sa prejavuje v postupnom obmedzovan pracovnej aktivity. Po splnen zkonom stanovench podmienok sa poskytuje dvka z dchodkovho zabezpe enia t.j. starobn dchodok. Proces starnutia je v podstate individulny. Ako biologick proces m e prebieha prirodzene alebo chorobne. V prvom prpade hovorme o fyziologickom, v druhom prpade o patologickom procese starnutia. Do sstavy socilnych udalost radme aj smr , a to hlavne pokia ide o smr lena rodiny ako ivite a rodiny. Strata ivite a rodiny pre rodinu znamen ve mi siln zsah do fungovania rodiny a chodu celej domcnosti. Socilnou udalos ou v tomto prpade chpeme ekonomick ohrozenie rodiny. Ekonomick ohrozenie sa del na: y jednorzov, spojen s prpravou pohrebu y krtkodob, spojen s adaptciou rodinnho rozpo tu na stratu jednho prjmu y dlhodob, ktor m eme ozna i za socilny handicap, preto e je spojen s ohrozenm socilnej existencie pozostalch, spsoben ich neschopnos ou nahradi stratu prjmu v rodinnom rozpo te Smr ivite a, resp. inho lena rodiny je zva nm zsahom do ivota rodiny a m e znamena nielen ohrozenie ivotnej rovne v etkch jej lenov, ale aj ohrozenie ekonomickej funkcie rodiny, a to tak bezprostredne po mrt, ako aj v dlhodobej ej perspektve. Pozostalm (man elka, man el, deti) po splnen zkonom stanovench podmienok vznik nrok na hmotn zabezpe enie a to na vdovsk, vdoveck, sirotsk dchodok a na pohrebn. Tieto dvky dchodkovho zabezpe enia sa poskytuj na udr anie ivotnej rovne a na zmiernenie nsledkov zo straty ivite a. Chudoba ako socilna udalos Chudoba na Slovensku nie je len okrajov jav spolo nosti, ale dotka s ve kej asti obyvate stva. Tradi ne je chudoba chpan ako stav, ke u ob ana dochdza k nedostatku hmotnch prostriedkov, ke nedostatok pe az neumo uje zabezpe ova dle it ivotn potreby na primeranej rovni. Chudobou v eobecne rozumieme socilny jav, ktor je charakteristick nedostatkom ivotnch prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomto zmysle je pova ovan za socilny problm, prpadne za socilno- patologick jav 25

Poznme chudobu absoltnu a relatvnu. Absoltna chudoba ak nie s naplnen zkladn potreby nevyhnutn na udr anie zkladnej existencie, t.j. potrava, o atenie, bvanie Relatvna chudoba je spojen s priemernou ivotnou rov ou obyvate stva danej krajiny. Tka sa ivotnho tlu prijatho v danej spolo nosti a je spojen so vzdelvanm, s kvalifikciou, so zdravotnmi nvykmi, s rodinnm zzemm a pod. Ka d lovek m prvo na pomoc ke sa ocitne v stave chudoby, i je to bieda, stav socilnej ndze alebo hmotnej ndze je povinnos ou ttu poskytn pomoc vhodnmi prostriedkami a nevyhnutnos ou ka dej socilnej politiky ka dej krajiny by malo by vytvra tak podmienky na ivot, aby sa predchdzalo takmuto stavu. Ad. Protiprvne kony Prvnymi skuto nos ami v prve SZ s aj protiprvne kony ob anov alebo organizcii. V prpade ob anov ide naj astej ie o nesplnenie alebo poru enie niektorej povinnosti, ktor stanovuj predpisy SZ napr. nesplnenie oznamovacej povinnosti, poru enie povinnosti zachovva predpisy o hlsen PN a o sprvan a ivotosprve chorch. Obdobne i protiprvne konanie organizcie (napr. vyplca dvky v sprvnej v ke, ... za o bud odmenen pokutou, penlmi, at .

5.4 VZNIK, ZMENA A ZNIK PRVNYCH VZ AHOV SZ K vzniku, zmene a zniku prvnych vz ahov SZ dochdza na zklade prvnych skuto nost. Prvne vz ahy SZ, z ktorch sa poskytuj obligatrne dvky a slu by, vznikaj na zklade prvnych udalost. Prvne vz ahy, z ktorch sa poskytuj fakultatvne dvky a slu by SZ, vznikaj spravidla na zklade prvnych konov alebo radnch konov. Zmenou prvneho vz ahu SZ rozumieme splnenie...... Znik prvnych vz ahov SZ je spojen s prvnymi udalos ami (napr. skon enie pracovnej innosti, smr ob ana, at .).

5.5 VZNIK, ZMENA A ZNIK NROKU NA DVKY A SLU BY SZ Nrok na dvku alebo slu bu SZ mo no definova ako oprvnenie ob ana na poskytnutie ur itho a konkrtneho plnenia, ktorho neoddelite nou s as ou je vymo ite nos . Nrok na obligatrnu dvku a slu bu SZ vznik na zklade splnenia podmienok ustanovench prvnym predpisom. Nrok na vplatu fakultatvnej dvky a fakultatvne poskytnut slu by vznik na zklade prvoplatnho rozhodnutia prslu nho orgnu t.j. na zklade radnho rozhodnutia. Shrn v etkch prvnych podmienok (predpokladov) pre vznik nroku na dvku SZ sa nazva dvkovou schmou.

V eobecnmi podmienkami pre vznik nroku na dvku s: 1. socilna udalos napr. pri chorobe alebo raze preukzanie PN, 2. existencia socilnozabezpe ovacieho prvneho vz ahu napr. 3. al ie prvne podmienky napr. akacia doba t.j. doba zamestnania alebo poistnho pomeru pre vznik nroku na niektor z dvok, dlhodobo nepriazniv zdravotn stav. Prvny nrok na dvku vznik d om splnenia podmienok ustanovench zkonom, resp. vykonvacm predpisom, t.j. v tzv. dvkovej schme. 26

5.6 V KA DVKYShrn inite ov, od ktorch zvis v ka dvky - dvkov formula - prvom stanoven spsob a postup vpo tu dvky, ktor zvis od nasledujcich skuto nost: -Od doby zamestnania, -od v ky zapo tate nho priemernho mesa nho zrobku (prijmu) za ur it obdobie, -od diferencicie v SZ zaradenie zamestnania do I., II. alebo III. Pracovnej kategrie. Doba zamestnania je dobou pracovnej innosti, ktor zaklad as na nemocenskom poisten. Do doby zamestnania sa zapo tavaj aj tzv. nhradn doby zamestnania ( napr. o dobu, po ktor sa rodi staral o die a do 6-tich rokov alebo dlhodobo a ko zdravotne postihnut malolet die a, ...). Zapo tate n priemern mesa n zrobok, ktor je zkladom napr. pre vpo et dchodku sa zis uje z piatich zrobkovo najlep ch kalendrnych rokoch spravidla v poslednch po sebe nasledujcich kalendrnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nrok na dchodok..

5.7 ZMENA, ZNIK NROKU NA DVKUZmenou nroku sa rozumie zmena v ky dvky, v prpade obligatrnych dvok k zmene naj astej ie dochdza v dsledku zmeny prvnych predpisov, pri fakultatvnych dvkach k zmene dochdza na zklade radnho rozhodnutia, zmena m e by do asn alebo trval (zmenia sa podmienky, alebo u do asnej napr. sbeh vdovskho dchodku so zrobkom z prac. in. znik nroku u jednorzovch jej splnenm, u opakujcich sa je to: o smr ou ob ana, o odpadnutm niektorej z podmienok vzniku nroku (skon enm PN,... o uplynutm podpornej doby o sbeh dvok Podporn doba je asov sek, v ktorom sa poskytuje ur it dvka, Preklzia znik nielen nroku, v ktorom sa poskytuje dvka, ale zanik prvo ako tak, a prpadne zanikaj aj prvne povinnosti. Preml anie znamen znik nroku, resp. vynutite nosti prva. Subjektvne prvo nezanik.

27

Podstata socilneho zabezpe eniaSocilne zabezpe enie pod a medzinrodnch dokumentov poskytuje ochranu a pomoc u om v prpade: Ohrozenia zdravia a v chorobe Nezamestnanosti Zdravotnho po kodenia a invalidity Pracovnho razu a choroby z povolania Staroby Materstva a rodi ovstva mrtia ivite a lovek sa asto krt vo svojom ivote ocitne v a kej a pre ho nezvldnute nej situcii, asto sa ocitne v rizikovej situcii a nedok e sm nies dsledky rizk. Preto nachdza pomoc i u u blzkych, ako aj v irokej spolo nosti a v neposlednom rade o akva ako ob an aj pomoc zo strany ttu. Aj socilne zabezpe enie predstavuje ist formu pomoci. Zahr uje v sebe sbor in titcii, zariaden a opatren, prostrednctvom ktorch pomha pri predchdzan, zmie ovan a odstra ovan nsledkov socilnych udalost. Socilne zabezpe enie vystupuje ako s as socilnej politiky, m eme poveda , e je nstrojom socilnej politiky, vystupuje pri realizovan cie ov a loh socilnej politiky. Socilne zabezpe enie na Slovensku m tri zkladn formy: y Socilne poistenie y Socilna podpora y Socilna pomoc a socilne slu by Socilne poistenie- zabezpe uje finan ne jednotlivca alebo rodinu pri vskyte ivotnch udalost, ako je strata prjmu zo zrobkovej innosti v prpade materstva, choroby, o etrovania lena rodiny, invalidity, staroby a straty ivite a. Socilne poistenie v sebe zah a nemocensk, dchodkov, razov, garan n poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Socilna podpora- ide o poskytovanie finan nej podpory jednotlivcom a rodinm v pecifickch ivotnch situcich. Ide o rodinn dvky financovan zo ttneho rozpo tu, prostrednctvom ktorch sa tt priamo podie a na rie en niektorch ivotnch situci. Socilna pomoc- sa uplat uje v situcich, ke sa ob an dostal do stavu, ke si nevie zabezpe i sm starostlivos o svoju osobu. Predstavuje systm nhradnch zdrojov naj astej ie v situcich hmotnej ndze najzranite nej ch skupn obyvate ov. Sstavu socilneho zabezpe enia mo no charakterizova ako sbor prvnych, finan nch a organiza nch nstrojov a opatren, ktorch cie om je kompenzova nepriazniv finan n a socilne nsledky rznych ivotnch okolnost a udalost ohrozujcich uznan socilne prva alebo im predchdza . Zkladnm cie om socilneho zabezpe enia je poskytn jednotlivcom aj rodinm istotu, e rove a kvalita ich ivota sa nezn i v rizikovej socilnej i ekonomickej situcii. To znamen nielen uspokojovanie potrieb, ale predov etkm prevenciu rizika a pomoc jednotlivcom a rodinm v situcich, ktorm nebolo mo n zabrni . Preto socilne zabezpe enie disponuje nielen pe a nmi dvkami, ale aj irokou klou slu ieb.

28

1. SOCILNE POISTENIESocilne poistenie tvor v SR jednu z najdle itej ch s ast socilneho zabezpe enia, m eme teda poveda e je jeho zkladom. lohou socilneho poistenia je ochrana ve kho po tu obyvate stva pred ur itmi socilnymi udalos ami, najm pred nsledkami dopadov na pracovn silu. V eobecne mo no poveda , e socilne poistenie pln svoje lohy troma smermi, a to tm, e: - vytvra predpoklady podpory v budcnosti v prpade existencie rizika - prostrednctvom rozli nch opatren (lie enie chorho) zabezpe uje zlep ovanie zdravotnho stavu a optovn navrtenie pracovnej schopnosti - prostrednctvom dvok zabezpe uje ekonomick istotu poistencov a ich rodinnch prslu nkov pri chorobe, materstve, starobe, strate zamestnania, zn enej pracovnej schopnosti a pod. Cie om socilneho poistenia je zabezpe i po finan nej strnke jednotlivca, prpadne jeho rodinnch prslu nkov (napr. man el, man elka, deti...) v prpade ak sa vyskytne socilna udalos , proti ktorej bol poisten. Z tohto dvodu je socilne poistenie povinn! Vnimkou s policajti, profesionlni vojaci a vojaci prpravnej slu by, pre ktorch plat osobitn systm socilneho zabezpe enia. Zkladn socilne poistenie sa vytvorilo transformciou s asnho nemocenskho poistenia, dchodkovho zabezpe enia a od kod ovania pracovnch razov a chorb z povolania, i e socilne poistenie tvor: y nemocensk poistenie y dchodkov poistenie y razov poistenie y garan n poistenie y poistenie v nezamestnanosti Zkladnmi princpmi socilneho poistenia s: - solidarita - adresnos - participcia - osobn zodpovednos - garancia ttu Pre zkladn systm socilneho poistenia je typick: - v eobecn povaha - obligatrnos - zkonn prstup - priebe n financovanie ttna garancia nrokov ttna ingerencia na zklade zkona - neziskov princp Za iatkom 90. Rokov sa za ala presadzova my lienka transformcie socilnej sfry vybudovanie trojpilierovej sstavy, zkladom ktorej je socilne poistenie ku ktormu podporne a pomocne maj psobi pilier ttnej pomoc a pilier ttnej podpory. Nvrh Koncepcie reformy socilneho poistenia bol prerokovan v Nrodnej rade SR a po rozpracovan pripomienok bola Koncepcia schvlen vldou v auguste roku 2000. Pod a nej je cie om reformy vytvori socilne spravodliv systm socilneho poistenia, zalo en na osobnej motivcii a participcii ob ana, nevyhnutnej socilnej solidarite a garancii ttu v povinnch astiach systmu. 29

V rmci transformcie socilnej sfry do lo k zmene in titucionlneho usporiadania a vytvoreniu verejnoprvnej in titcie - Nrodnej pois ovne, ktor zlu ovala vkon zdravotnho poistenia, nemocenskho poistenia aj dchodkovho zabezpe enia. Zl enie zdravotnho poistenia s fondmi socilneho zabezpe enia sa asom ukzalo ako nefunk n vzh adom na ich principilnu odli nos , o spsobilo problmy v efektvnom organiza nom usporiadan Nrodnej pois ovne. To bol dvod ich rozdelenia a zriadenia pluralitnho systmu zdravotnch pois ovn a Socilnej pois ovne. 1. janura 2004 nadobudol innos zkon . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten, ktorm sa za al proces reformy socilneho poistenia v SR. Pod a tohto zkona ktor upravuje rozsah socilneho poistenia, prvne vz ahy pri vykonvan socilneho poistenia, organizciu socilneho poistenia, financovanie socilneho poistenia, dozor nad vykonvanm socilneho poistenia a konanie vo veciach socilneho poistenia, bolo nanovo upraven fungovanie socilneho poistenia, ktor vykonva Socilne pois ov a. zkon . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten 120 - 127 Socilna pois ov a - je prvnick osoba zriaden na vkon socilneho poistenia a m sdlo v Bratislave. - je kontaktn in titcia na komunikciu medzi prslu nmi in titciami a prjemcami dvok a medzi in titciami lenskch ttov E a in titciami ttov, ktor s zmluvnou stranou dohody o Eurpskom hospodrskom priestore. - svoju innos vykonva ako verejnoprvna in titcia Orgnmi Socilnej pois ovne s: y Rada riadite ov Socilnej pois ovne y Dozorn rada Socilnej pois ovne y Riadite pobo ky socilnej pois ovne Organiza nmi zlo kami SP s : stredie SP Pobo ky SP zemn obvody a sdla organiza nch zlo iek SP ur tatt SP. stredie riadi generlny riadite . Riadite pobo ky SP - riadi pobo ku a za jej innos zodpoved rada riadite ov. - Kon v mene socilnej pois ovne vo v etkch veciach patriacich do psobnosti pobo ky, po as jeho neprtomnosti ho zastupuje nm poveren vedci zamestnanec Socilnej pois ovne. Rada riadite ov SP M 5 lenov, ktorch vymenva a odvolva vlda SR, je tatutrny orgn SP Riadi Socilnu pois ov u a zodpoved za plnenie loh prijma opatrenia na odstrnenie nedostatkov zistench dozornou radou a orgnmi ttneho dozoru, predklad vlde a Nrodnej rade SR nvrh rozpo tu SP na prslu n kalendrny rok Schva uje pracovn poriadok, organiza n poriadok, platov poriadok, kontroln poriadok, pravidl financovania a hospodrenia a in vntorn predpisy socilnej poistovne. lenmi rady riadite ov s: a) predseda rady riadite ov, b) dvaja podpredsedovia rady riadite ov a c) al dvaja lenovia rady riadite ov. Dozorn rada SP je dozorn a kontroln orgn Socilnej pois ovne. - Kontroluje hospodrenie SP - vypracva stanovisk k nvrhu rozpo tu SP na prslu n kalendrny rok,a k nvrhu tovnej uzvierky SP - m 15 lenov.. predsedom dozornej rady je minister prce socilnych vec a rodiny SR, DR alej tvor 30

-

5 zstupcov navrhnutch reprezentatvnymi zdru eniami odborovch zvzov a zujmovmi zdru eniami ob anov, reprezentujcimi poberate ov dchodkovch dvok, 5 zstupcov navrhnutch reprezentatvnymi zdru eniami zamestnvate ov, zo tyroch zstupcov navrhnutch vldou. lenov dozornej rady s vnimkou predsedu vol a odvolva nrodn rada. Funk n obdobie lena dozornej rady je p ro n.

Nad vykonvanm nemocenskho poistenia a dchodkovho zabezpe enia vykonva dozor tt prostrednctvom Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny a Ministerstva financi Slovenskej republiky. Funkcie ttu v systme socilneho poistenia: 1. reglementa n- vystupuje ako tvorca legislatvy 2. participa n- je platite om poistnho v dchodkovom poisten za svojich zamestnancov a za osoby, ktorch nhradn doby v socilnom poisten zoh adn. (Stanek, 2006)

1.1 NEMOCENSK POISTENIEPredstavuje dle it s as socilneho systmu, ako poistenie pre prpad straty alebo zn enia prjmu zo zrobkovej innosti a na zabezpe enie prjmu v dsledku do asnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, prp. o etrovania chorho die a a, chorho man ela (man elky). Nemocensk poistenie poskytuje dvky ako ur it kompenzciu prjmu v prpade, ak osoba nem e by ekonomicky aktvna. V minulosti v nemocenskom poisten zohrvali dle it lohu tieto dvky: a) kpe n starostlivos b) pe a n dvky y nemocensk y podpora pri o etrovan lena rodiny y vyrovnvac prspevok v tehotenstve a materstve y pe a n pomoc v materstve Nemocensk poistenie je sstava prostriedkov, ktor maj pracujcim a ich rodinm spolu s ochranou zdravia zabezpe i ochranu v prpade choroby a materstva a prdavkami na deti prispieva k zdravmu vvoju novej genercie. Nemocensk poistenie ako jeden z druhov poistenia je orientovan na poskytovanie pomoci pracujcemu ob anovi v prpade jeho prceneschopnosti. Realizuje sa poskytnutm poistenie nhrady po as choroby, pracovnho razu alebo materstva. Ob an Slovenskej republiky m e by povinne alebo dobrov ne nemocensky poisten. - Povinne nemocensky poisten je zamestnanec, ktor vykonva prcu na zem SR alebo samostatne zrobkovo inn osoba. - Dobrovo ne nemocensky poisten m e by osoba po dov en 16 roku veku. Nemocensk poistenie sa systmovo rozde uje na asovo krtkodob prceneschopnos a asovo dlhodob prceneschopnos . Dle itou s as ou nemocenskho poistenia je jeho organiza n truktra. Vykonvanm nemocenskho poistenia sa zaober 38 pobo iek Socilnej pois ovne, rovnomerne rozlo ench po celom zem Slovenskej republiky, ktor metodicky zastre uje stredie Socilnej pois ovne, so sdlom v Bratislave. Sstava dvok nemocenskho poistenia zah a poistenie krtkodobch socilnych udalost pe a nmi dvkami, ktor s odvoden z v ky zrobku, ktor nahrdzaj. Socilnymi udalos ami, ktor spsobuj ivotn situcie s potrebou krtkodobho zabezpe enia, s: 31

-

do asn pracovn neschopnos pre chorobu alebo raz, karantna nariaden pod a predpisov o boji proti prenosnm chorobm, o etrovanie chorho lena rodiny, starostlivos o die a do desiatich rokov veku, tehotenstvo a materstvo spojen so starostlivos ou o novonaroden die a

Zo systmu nemocenskho poistenia sa za podmienok ustanovench v zkone .461/2003 Z.z. poskytuj nemocensk dvky: y Nemocensk pri PN y O etrovn (predtm podpora pri o etrovan lena rodiny) y vyrovnvacia dvka (predtm vyrovnvac prspevok v tehotenstve a materstve) y matersk I. Nemocensk lovek sa asto krt m e ocitne v nepredpokladanej situcii, pri ktorej m e djs k strate schopnosti pracova , naprklad v dsledku v neho po kodenia zdravia, neo akvanej v nej choroby a tie m e djs pri vkone povolania k pracovnmu razu. Ak je ob an v takomto prpade nemocensky poisten vznik mu prvoplatn nrok na nemocensk. Teda zkladnou podmienkou je existencia poistnho vz ahu. M eme zjednodu ene poveda , e ide o nhradu za stratu prjmu. Nhrada prjmu pri do asnej pracovnej neschopnosti je samostatne upraven v zkone . 462/2003 Z.z. Do asn pracovn neschopnos je pracovn neschopnos , pri ktorej mo no o akva , e sa pracovn schopnos zamestnancov na vkon doteraj ieho zamestnania obnov v doh adnom ase. Maximlna d ka tohto asu je ur en d kou podpornej doby. Nemocensk je zkladnou dvkou nemocenskho poistenia. Ide o obligatrnu, opakujcu sa pe a n dvku nahrdzajcu mzdu. Jej elom je nahradi zamestnancovi v ur itch zkonom vymedzench situcich mzdu, ktor mu z dvodu do asnej pracovnej neschopnosti pre chorobu a raz alebo karantnu unik. Nemocensk predstavuje hmotn zabezpe enie pracovnka v dsledku choroby prpadne razu. Pre priznanie nemocenskho s ur en tieto podmienky: y as a platenie nemocenskho poistenia y prceneschopnos uznan lekrom y nepoberanie mzdy ani platu Defincia / el dvky Nemocensk dvka, ktor sa poskytuje poistencovi, ak bol pre chorobu alebo raz uznan do asne prceneschopnm na vkon zrobkovej innosti alebo mu bolo nariaden karantnne opatrenie. Nrok na nemocensk vznik len za predpokladu, e osoba bola nemocensky poisten najmenej 270 dn za posledn 2 roky pred vznikom do asnej pracovnej neschopnosti. Zamestnancovi vznik nrok na nemocensk a od 11. d a do asnej pracovnej neschopnosti, prvch 10 dn mu vyplca zamestnvate nhradu prjmu po as do asnej prceneschopnosti. Nrok na nemocensk zanik d om nasledujcim po skon en do asnej pracovnej neschopnosti, najneskr uplynutm 52. t d a od vzniku do asnej pracovnej neschopnosti. Nemocensk sa poskytuje za dni a jeho v ka je 55% dennho vymeriavacieho zkladu. Nemocensk vyplca socilna pois ov a. 32

II. O etrovn Aj v prpade, ke v rodine djde u niektorch z lenov k v nej chorobe, ktor si vy aduje o etrenie inou osobou je poistenec chrnen zkonom. Poistencovi, ktor ma vytvoren poistn vz ah vznik nrok na o etrovn. Dvka sa poskytuje v prpade starostlivosti o chorho lena rodiny, prpadne starostlivosti o die a mlad ie ako 10 rokov. Rozhodujcou skuto nos ou je, e die a alebo chor len rodiny ije s poistencom v jednej domcnosti, v ktorej sa nenachdza nikto in, kto by mohol starostlivos o chor osobu vykonva . O etrovn je obligatrna, pe a n, opakovan, asovo obmedzen dvka nemocenskho poistenia, ktorej elom je hmotne zabezpe i poistenca a jeho rodinu po dobu ustanoven zkonom. Ak ide o etrovanie chorho lena rodiny, i u die a a alebo dospelho lena rodiny, al ou podmienkou na priznanie podpory je, e chorho nie je mo n alebo vhodn umiestni v nemocnici. Pri o etrovan chorho lena rodiny sa nevyhnutne vy aduje o etrovanie inou osobou. Defincia / el dvky Je to nemocensk dvka, poskytovan z dvodu o etrovania chorho die a a, chorho man ela, chorej man elky, chorho rodi a alebo chorho rodi a man ela (man elky) alebo z dvodu starostlivosti o die a do desiatich rokov veku. Nrok na o etrovn vznik od prvho d a potreby o etrovania fyzickej osoby v tchto prpadoch: y ak poistenec o etruje chor die a, chorho man ela, chor man elku, svojho chorho rodi a alebo rodi a man ela (man elky), ktorho zdravotn stav si pod a lekra nevyhnutne o etrovanie vy aduje, alebo y ak sa poistenec star o die a do 10 rokov veku, preto e mu bolo nariaden karantnne opatrenie, y pred kolsk zariadenie alebo zariadenie socilnych slu ieb, v ktorom sa o die a staraj, alebo kola, ktor die a nav tevuje, boli uzavret alebo v nich vyhlsili karantnu, alebo y osoba, ktor sa oby ajne o die a star, ochorela, je v karantne, alebo ju v svislosti s prodom hospitalizovali a tak sa nem e o die a stara (Zkon .461/2003 Z.z. o socilnom poisten) O etrovn sa poskytuje za dni a jeho v ka je 55% dennho vymeriavacieho zkladu. III. Vyrovnvacia dvka Je to dvka nemocenskho poistenia, poskytovan zamestnankyni, ak y je z dvodu tehotenstva preraden na in prcu, preto e prca, ktor predtm vykonvala, je pod a osobitnho predpisu zakzan tehotnm enm alebo pod a lekrskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri prci, na ktor je preraden, dosahuje bez svojho zavinenia ni prjem ako pri prci, ktor vykonvala pred preradenm y je po as materstva do konca deviateho mesiaca po prode preraden na in prcu, preto e prca, ktor predtm vykonvala, je zakzan matkm do deviateho mesiaca po prode alebo pod a lekrskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri prci, na ktor je preraden, dosahuje bez svojho zavinenia ni prjem ako pri prci, ktor vykonvala pred preradenm. Vyrovnvacia dvka je obligatrna, opakovan, pe a n, asovo obmedzen dvka nemocenskho poistenia. elom vyrovnvacej dvky je vyrovna pokles na zrobku tehotnej zamestnankyne alebo matky, z dvodu preradenia na in prcu. Zamestnvate je povinn preradi zamestnanky u na in prcu ak vykonva prcu, ktor vykonva nesmie. Ako aj pri vyplcan inch dvok nemocenskho poistenia aj pri tejto dvke je zkladnou podmienkou existencia poistnho vz ahu. Pod a zkona . 461/2003 Z.z. o socilnom poisten sa za preradenie na in prcu pova uje: - zn enie normovanho vkonu prce, ktorm sa odstrnia pr iny, na ktorch zklade je tak vykonvanie prce zakzan tehotnm enm a matkm 33

-

oslobodenie od vykonvania niektorch pracovnch innost preradenie na in pracovisko oslobodenie od vykonvania no nej prce

Vyrovnvacia dvka sa poskytuje za kalendrny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnanky a bola preraden na in prcu alebo sa preradenie skon ilo po as kalendrneho mesiaca. Dvka sa poskytuje v obdob, v ktorom zamestnanky a mala po preraden na in prcu prjem, ktor sa pova uje za vymeriavac zklad. Po as tehotenstva sa dvka poskytuje najdlh ie do nstupu na matersk dovolenku. IV. Matersk Tehotenstvo a materstvo je obdobm eny, kedy jej existencia a starostlivos o die a je zvisl na inch prjmoch ako je prjem z jej vlastnej zrobkovej innosti. D sa poveda , e je to obdobie , kedy ena je zvisl hlavne aj od pomoci ttu, ke e starostlivos o die a jej nedovo uje vykonva prcu. Ka d matka a jej die a je preto chrnen ttom. Po prode ena prechdza na matersk dovolenku kedy jej je poskytovan dvka nemocenskho poistenia. Matersk dovolenka trv 28 t d ov. Poistenke vznik nrok na matersk od za iatku iesteho t d a pred o akvanm d om produ ur enm lekrom, najskr od za iatku smeho t d a pred tmto d om a ak porodila skr, odo d a produ. Zkladnou podmienkou nroku na dvku je, e zamestnanky a bola v poslednch dvoch rokoch pred prodom z astnen aspo 270 dn na nemocenskom poisten, e tehotenstvo sa skon ilo prodom a dochdza k strate mzdy. Matersk je obligatrna, pe a n, opakovan, asovo obmedzen dvka nemocenskho poistenia. elom pe a nej dvky je nhrada prjmu po as neschopnosti pracova z dvodu pokro ilho tehotenstva, produ a starostlivosti o novonaroden die a. Defincia / el dvky Je to nemocensk dvka, poskytovan z dvodu tehotenstva alebo starostlivosti o naroden die a. Pod a zkona .461/2003 Z.z. o socilnom poisten obdobie nroku na matersk poistenkyne, ktor die a porodila, nesmie by krat ie ako 14 t d ov od vzniku nroku na matersk a nesmie zanikn pred uplynutm iestich t d ov odo d a produ. Matersk sa poskytuje za dni a jeho v ka je 55% dennho vymeriavacieho zkladu. Ak poistenec, ktor prevzal die a do starostlivosti a star sa o die a, m nrok na matersk odo d a prevzatia die a a po dobu najdlh ie 22 t d ov, resp. 31 t d ov od vzniku nroku pri starostlivosti o dve alebo viac det. Tmto poistencom m e by : - otec die a a, ak matka zomrela - otec die a a, ak sa matka nem e stara o die a - man el matky die a a - otec die a a po dohode s matkou - man elka otca die a a - fyzick osoba na zklade rozhod