SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE poznámky

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE (SZ)PhDr. Ing. Božena Igliarová, PhD.

Prednáška: 29. 10. 2011

Forma skúšky: ústna

Seminárna práca: do 18. 12. 2011, 10 strán textu, 10 zdrojov - min. 5 knižných, stačí zopnutá zošívačkou (v euroobale)

Téma seminárky: súčasné sociálnopolitické problémy (rodina, zdravotníctvo, školstvo, nezamestnanosť, chudoba...)

Na formovaní sociálnej politiky v európskych krajinách sa podieľali

Otto von Bismarck (1815-1898) - ríšsky kancelár, v histórii je síce oveľa známejší ako zjednotiteľ nemeckej ríše (1871), postavil socialistické spolky na vyše 12

Systém SZ sa realizoval v podobe troch zákonov:

zákon o nemocenskom poistení z roku 1883 - dávky na nemocenské poistenie platili zamestnanci a zamestnávatelia

William Henry Beveridge (1879-1963)

znaky jeho systému:

sociálne poistenie je povinné a zabezpečuje príjem na úrovni životného minima všetkým, ktorí sú poistení

umožnil dobrovoľné, doplnkové sociálne poistenie

Karl Gunar Myrdal (1898-1987)

TÝCHTO SA DOUČIŤ Z PREDOŠLÝCH PREDNÁŠOK MINULÉHO ROKA

1

V európskom kontexte sa sformovali tri základné piliere SP

1. sociálne poistenie

2. sociálna pomoc

3. štátna sociálna podpora

SZ na Slovensku po vzniku Československej republiky

zákon o nemocenskom poistení (1920),

zákon o penzijnom poistení (1920),

zákon o úrazovom poistení (1921),

zákon o bratskom /banskom/ poistení (1921)

Od roku 1936 sa pripravoval zákon o národnom poistení, Prijatý bol však až po vojne ako zákon č. 99/1948 o národnom poistení

Po zmene politického systému v roku 1948 bol pripravovaný zákon č. 55/1956 Zb. o zabezpečení.

SZ po roku 1948

K významnej legislatívnej zmene došlo v júni 1988, kedy bol prijatý zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Celý model sociálnej politiky, tzv. zabezpečovací model !štát sa postará!, bol postavený na slovíčku zabezpečovanie. Existujúca sociálna pomoc bola neadresná, plošná, vychádzala z predpokladu, že ak niekto splnil isté znaky danej kategórie, má nárok na istú formu sociálnej starostlivosti.

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahrňovalo:

dôchodkové zabezpečenie,

sociálnu starostlivosť,

nemocenské zabezpečenie umelcov, jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných osôb samostatne hospodáriacich

Jedným z prvých a zároveň veľmi významných krokov v transformácií sociálneho zabezpečenia bolo založenie Národnej poisťovne

vznikla (na základe Zákona č. 7/1992 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, platného od 1.1.1993) ako verejno-právna inštitúcia, ktorá spravovala tri oddelené fondy: dôchodkový, nemocenský a zdravotný a bola súčasne administratívne zodpovedná za (všeobecné a povinné) poistenie občanov.

2

Národná poisťovňa sa rozdelila na dve inštitúcie:

Sociálnu poisťovňu (na spravovanie všeobecného povinného dôchodkového a nemocenského poistenia). Sociálna poisťovňa vznikla 1. novembra 1994 zákonom č. 247/1994 Z.z. ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia

Všeobecná zdravotná poisťovňu, ktorá funguje od roku 1995 a zároveň sa vytvorili predpoklady na vznik ďalších poisťovní zabezpečujúcich zdravotné poistenie.

Sociálna poisťovňa (SP)

Od Slovenskej poisťovne prevzala 1. apríla 2002 aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

Od 1. januára 2004 vykonáva v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie, t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie - starobné a invalidné, ďalej úrazové poistenie, garančné poistenia a poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2005 Sociálna poisťovňa vykonáva aj činnosti v rámci starobného dôchodkového sporenia - predovšetkým spoločnostiam a registruje zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

Orgány Sociálnej poisťovne:

generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,

Dozorná rada Sociálnej poisťovne a

riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne.

Štatutárnym orgánom Sociálnej poisťovne je v súčasnosti generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR.

Dozorným a kontrolným orgánom SP je Dozorná rada, ktorá má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych veci a rodiny SR.

Dozorná rada sa ďalej tvorí z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, z troch zástupcov navrhnutých vládou a z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok.

Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí Národná rada SR.

Pobočku SP riadi riaditeľ pobočky, ktorého vymenúva a odvoláva GR SP. Riaditeľ pobočky koná v mene SP vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Za činnosť pobočky sa zodpovedá GR SP.

3

Organizačné zložky SP sú:

Ústredie Sociálnej poisťovne

pobočky Sociálnej poisťovne

Základné zásady sociálneho zabezpečenia

Všeobecnosť systému - povinnosť štátu zabezpečovať všetkých svojich občanov (Ústava SR - právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa),

Garancia štátu pri určitých sociálnych udalostiach na určitej úrovni (sociálne istoty sú jednou s ústavných práv občanov),

Sociálnej spravodlivosti - garantuje základné životné podmienky všetkých občanov.

Funkcie sociálneho zabezpečenia

Podpora životnej úrovne jednotlivcov - členov spoločnosti

Rozdelenia zdrojov na podporu a starostlivosť o závislé skupiny v prípade určitých životných udalostí

Všeobecnú redistribúciu zdrojov v súlade s morálnymi požiadavkami

Podporu altruizmu, poskytovanie priestoru na jeho vyjadrenie a uplatnenie

Podporu komunity

Sociálne zabezpečenie tvoria dávky a služby, ktoré sú objektom sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov.

Právne normy upravujú okruh dávok, podmienky ich poskytovania ako aj okruh služieb dostupných každému občanovi.

Rozdelenie dávok (doučiť jednotlivé dávky)

Podľa sociálnej udalosti, na základe ktorej vznikol nárok na dávky:

Dávky v oblasti poistenia

Dávky v oblasti štátnej sociálnej podpory

Peňažné príspevky a služby sociálnej pomoci

Dávky a príspevky v hmotnej núdzi

Dávky z hľadiska periodicity plnenia:

Jednorazové dávky

4

Pravidelne sa opakujúce dávky

Časovo obmedzené dávky

Z hľadiska vzniku nároku na dávku:

Obligatórne dávky - na ktoré vznikne právny nárok

Fakultatívne dávky - občan nemá právny nárok na plnenie (nárok je viazaný na rozhodnutie príslušného orgánu)

Kombinované dávky - kombinácia obligatórnych a fakultatívnych dávok

Z hľadiska obsahu a foriem plnenia:

Vecné dávky

Peňažné dávky

Služby a úkony

Z hľadiska rozdeľovania a prerozdeľovania prostriedkov sú dávky:

Zásluhové

Sociálne

Kombinované

Podľa dĺžky doby frekvencie sú dávky a služby:

Jednorazové (príspevok na pohreb...)

Opakované (prídavky na deti...)

5

Sociálne poistenie (SP)

Je jednou z najdôležitejších častí sociálneho zabezpečenia.

Ide o príspevkový systém (subjekty sú povinné platiť príspevky. V niektorých krajinách za určitých taxatívne vymedzených subjektoch je platiteľom príspevkov aj štát.)

Základné znaky systému sociálneho poistenia

Všeobecný povaha systému - systém SP existuje spoločne pre všetky ekonomicky aktívne skupiny osôb

Obligatórnosť vzniku poistenia (povinnosť)

Osobná participácia

Nárokovosť - bez zreteľa na existenčné a sociálne potreby

Sociálna solidarita

Priebežné financovanie - systém priebežnej realizácie jednotlivých plnení

Štátna garancia solventnosti nositeľa poistenia

Neziskový princíp - neregulované podnikateľské aktivity nositeľov poistenia sú zákonom absolútne vylúčené

Základná charakteristika

SP - súhrn poistných vzťahov a dávkových zabezpečujú oprávnený subjekt v prípade:

Straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti (nemocenské poistenie)

Strata alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku ošetrovania (starostlivosti) o fyzickú osobu (nemocenské poistenie)

Straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva (nemocenské poistenie)

Dovŕšenia dôchodkového veku (starobné poistenie)

Úmrtia (starobné poistenie, invalidné poistenie)

Poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca (invalidné poistenie)

Poškodenia zdravia alebo úmrtie v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania (úrazové poistenie)

Platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca (garančné poistenie)

6

Strany príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti (poistenie v nezamestnanosti)

Nemocenské poistenie 461/2003


Je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky:

nemocenské

ošetrovné

vyrovnávacia dávka

materské

Nemocenské

Definícia /účel dávky

nemocenská dávka, ktorá sa poskytuje poistencovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopný

Kto má nárok

zamestnanec

povinne nemocensky poistená SZČ osoba

dobrovoľne nemocensky poistená osoba

FO, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Uplatnenie nároku

7

predložením žiadosti - II. diel tlačiva SP - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti potvrdeného lekárom zdr. zariadenia - v mieste príslušnej pobočke Soc. poisťovne, na ktorom je žiadateľ povinný vyznačiť, o ktorú dávku žiada (nemocenské alebo úrazový príplatok)

o zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenie iba v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa, ktorý vypíše a podpíše potvrdenie zamestnávateľa

o povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia hneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie

potvrdenie je päťdielne a vystaví ho lekár zdravotníckeho zariadenia

v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“ vyplnené poistencom

v prípade, ak ošetrujúci lekár uzná poistenca za dočasne práceneschopného z viacerých nemocenských poistení, potvrdenie vystaví osobitne pre každé z nich

Oznamovacia povinnosť

poistenec je povinný príslušnej pobočke preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a na zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu (po písomnej výzve Sociálnej poisťovne povinnosť preukázať tieto skutočnosti do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ak neurčila inú lehotu)

príjemca dávky je povinný do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu

príjemca dávky je povinný oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu potvrdenia, osobne ...)

poistenec a príjemca dávky sú povinní do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena a priezviska

príjemca dávky je povinný do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava

príjemca nemocenského je povinný predložiť Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti alebo IV. diel potvrdenia – hlásenie o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti v termíne určenom pobočkou

Podmienky nároku

vznik dôvodu na poskytnutie nemocenského, t. j. vznik dočasnej pracovnej neschopnosti

vznik dočasnej pracovnej neschopnosti

8

o v období trvania nemocenského poistenia

o po jeho zániku v ochrannej lehote

zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ

nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie

dobrovoľne nemocensky poistená osoba – 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí mať zaplatené poistené na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť a to spravidla v lehote do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (výnimky, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote); pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur

Výška dávky - 1.-3. deň 25% a od 4. dňa 55%

nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ)

od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ (pozri poskytovanie dávky) alebo PDVZ

od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % DVZ alebo PDVZ (pozri poskytovanie dávky)

DVZ = podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia

DVZ nesmie byť vyšší ako DVZ určený z 1,5 násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (od 1.1. do 31.12. 2011 = 36,7151 EUR)

PDVZ

o jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné), ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (od 1.1. do 31.12. 2011 = 10,9687 EUR)

o poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské

9

poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

nemocenské sa určuje z PDVZ, ak

o poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie

o dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky zamestnancovi alebo povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia

dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti (nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň)

DVZ a PDVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor

sumy nemocenského sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor

Výplata dávky

mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca

doklady (najmä preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti alebo hlásenie o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti) musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Poukazovanie dávok

nemocenské sa poukazuje na účet príjemcu nemocenského v banke alebo v pobočke zahraničnej banky

na žiadosť príjemcu nemocenského sa nemocenské vypláca v hotovosti

na písomnú žiadosť poberateľa nemocenského sa nemocenské poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania nemocenského právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania nemocenského manžel (manželka) súhlasí

Poskytovanie dávky, ochranná lehota / kedy sa nevypláca

Poskytovanie

za kalendárne dni

zamestnancovi

10

o od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti

o ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia

o ktorému vznikla dočasná pracovná neschopnosť v ochrannej lehote, od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti

povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti

dobrovoľne nemocensky poistenej osobe od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti

Ochranná lehota je

o 7 dní po skončení nemocenského poistenia

o ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie

o v prípade poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, osem mesiacov

plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom

o vzniklo nemocenské poistenie

o vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného dôchodku alebo invalidného dôchodku

dávka sa nevypláca odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní

Vrátenie dávky / premlčanie

príjemca dávky je povinný vrátiť nemocenské alebo jeho časť odo dňa, od ktorého mu nepatrilo alebo nepatrilo v poskytovanej sume, ak si nesplnil povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti alebo vedome spôsobil, že sa nemocenské alebo jeho časť vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo

ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy

nárok na výplatu nemocenského alebo jeho časti sa premlčí, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý nemocenské alebo jeho časť patrili

premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o nemocenskom a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený

11

Vylúčenie nároku na výplatu

dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní

za dni, počas ktorých má poistenec nárok na výplatu materského

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti odbornú úroveň posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a diagnostický a liečebný proces vo vzťahu k dĺžke trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontroluje posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu (bližšie lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia).

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár sociálneho poistenia a vykonáva určený zamestnanec Sociálnej poisťovne (bližšie lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia).

Zánik nároku

dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti

uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti

dňom právoplatnosti rozhodnutie súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným (samoublíženie)

dňom smrti poistenca

Obmedzenie sumy nemocenského

polovica sumy nemocenského, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok

Práva poistenca a príjemcu nemocenského

uplatniť si nárok na nemocenské a nárok na jeho výplatu

požiadať Soc. poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na nemocenské, o nároku na jeho výplatu a jeho sumu

Povinnosti príjemcu nemocenského

12

do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu

oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu potvrdenia, osobne ...)

do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena a priezviska

do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava

preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na nemocenské, nároku na jeho výplatu a jeho sumu

zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti

dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti

zdržiavať sa počas dočasnej pracovne neschopnosti na adrese uvedenej na potvrdení

v žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo

Povinnosť zamestnávateľa

odstúpiť pobočke Sociálnej poisťovne II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako 10 dní, do troch dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

predložiť pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní od uplatnenia nároku zamestnanca na nemocenskú dávku Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku pri

o prvom uplatnení nároku na nemocenskú dávku v kalendárnom roku

o zmene rozhodujúceho obdobia v rámci kalendárneho roka

Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku nie je povinný zamestnávateľ zasielať pri uplatnení nároku na nemocenské, ak

aktuálne nemocenské poistenie zamestnanca trvá menej ako 90 dní

si zamestnanec uplatnil nárok na ďalšiu nemocenskú dávku v kalendárnom roku a od uplatnenia ostatnej nemocenskej dávky v kalendárnom roku nedošlo k zmene rozhodujúceho obdobia

sa uplatňuje nárok na nemocenské v ochrannej lehote

v takýchto prípadoch zasiela zamestnávateľ potvrdenie iba na individuálne vyžiadanie pobočky

13

Ošetrovné


nemocenská dávka, poskytovaná z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku

Kto má nárok

zamestnanec

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba


fyzická osoba, ktorej vznikla potreba ošetrovania alebo starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Uplatnenie nároku

predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - Žiadosť o ošetrovné (ďalej len „žiadosť") potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia - v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, na ktorej je žiadateľ povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie

o zamestnanec pred uplatnením nároku predloží žiadosť zamestnávateľovi, ktorý vypíše a podpíše potvrdenie zamestnávateľa

o povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie

tlačivo je dvojdielne a vystaví ho lekár zdravotníckeho zariadenia

v prípade, ak si chce poistenec uplatniť nárok na ošetrovné z viacerých nemocenských poistení, oprávnený lekár vystaví žiadosť osobitne pre každé z nich




14

príjemca dávky je povinný oznámiť rodné číslo ošetrovaného

Podmienky nároku

vznik dôvodu na poskytovanie ošetrovného, t. j. vznik potreby

a) ošetrovania chorého dieťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) (ďalej len "ošetrovanie"), alebo

b) starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku, ak

dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie

predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo

fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať (ďalej len "starostlivosť o dieťa")

vznik potreby ošetrovania/starostlivosti o dieťa v období

o trvania nemocenského poistenia

o po jeho zániku v ochrannej lehote

nárok na ošetrovné zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie

dobrovoľne nemocensky poistená osoba – 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania alebo starostlivosti

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla potreba ošetrovania/starostlivosti o dieťa, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, a to spravidla v lehote do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla potreba ošetrovania/starostlivosti o dieťa (výnimky, ak potreba ošetrovania/starostlivosti o dieťa vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote); pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur

Výška dávky - rozdiel oproti nemocenskému - 55% od prvého dňa

ošetrovné sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ)

15

55% DVZ alebo PDVZ od 1. dňa

DVZ = podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia

DVZ nesmie byť vyšší ako DVZ určený z 1,5 násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (od 1. 1. do 31.12. 2011 = 36,7151 EUR)

PDVZ

o jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné), ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

o poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (od 1. 1. do 31.12. 2011 = 10,9687 EUR)




o dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti (nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň)


sumy ošetrovného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor

Výplata dávky

mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca

doklady (najmä potvrdenie o skončení potreby ošetrovania / starostlivosti) musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca

16

Poukazovanie dávok

ošetrovné sa poukazuje na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky

na žiadosť príjemcu ošetrovného sa ošetrovné vypláca v hotovosti

na písomnú žiadosť poberateľa ošetrovného sa ošetrovné poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania ošetrovného právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte, a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí

Poskytovanie dávky, ochranná lehota

poskytovanie za kalendárne dni

od prvého dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa, najviac desať dní

poskytovanie za to isté obdobie ošetrovania jednej alebo viac fyzických osôb / starostlivosti o jedno alebo viac detí len raz a v tom istom prípade len jednému poistencovi

ochranná lehota je








príjemca dávky je povinný vrátiť ošetrovné alebo jeho časť odo dňa, od ktorého mu nepatrilo alebo nepatrilo v poskytovanej sume, ak si nesplnil povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti alebo vedome spôsobil, že sa ošetrovné alebo jeho časť vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo


17

nárok na výplatu ošetrovného alebo jeho časti sa premlčí, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý ošetrovné alebo jeho časť patrili

premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o ošetrovnom a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený

Vylúčenie nároku na výplatu

poistenec nemá nárok na ošetrovné za dni, počas ktorých

o sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

o má nárok na výplatu nemocenského

o má nárok na výplatu materského

Kontrola

Potreba ošetrovania alebo starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch je v rámci kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu kontrolovaná posudkovým lekárom sociálneho poistenia (bližšie lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia).

Zánik nároku

dňom skončenia potreby ošetrovania, starostlivosti o dieťa (najviac 10 kalendárnych dní)


Práva poistenca a príjemcu ošetrovného

uplatniť si nárok na ošetrovné a nárok na jeho výplatu

požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na ošetrovné, o nároku na jeho výplatu a jeho sumu, o vystavenie formulára E 104, ak si uplatňuje nárok na peňažnú dávku v chorobe v inom členskom štáte EÚ, v ktorom je nárok na túto dávku podmienený dosiahnutím určitého obdobia nemocenského poistenia

Povinnosti príjemcu dávky

preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na ošetrovné, nároku na jeho výplatu a jeho sumu


oznámiť Sociálnej poisťovni identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia osoby, z dôvodu ošetrovania alebo starostlivosti ktorej si uplatňuje nárok na ošetrovné (rodné číslo); pozn.: ak

18

sa uplatňuje nárok na ošetrovné tlačivom Sociálnej poisťovne, rodné číslo osoby sa uvádza na žiadosti





Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku nie je povinný zamestnávateľ zasielať pri uplatnení nároku na ošetrovné, ak

o aktuálne nemocenské poistenie zamestnanca trvá menej ako 90 dní

o si zamestnanec uplatnil nárok na ďalšiu nemocenskú dávku v kalendárnom roku a od uplatnenia ostatnej nemocenskej dávky v kalendárnom roku nedošlo k zmene rozhodujúceho obdobia

o sa uplatňuje nárok na ošetrovné v ochrannej lehote


19

Materské

Definícia / účel dávky

nemocenská dávka, poskytovaná z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa

Kto má nárok

zamestnanec

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba


fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na materské po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

20

Uplatnenie nároku

predložením žiadosti na tlačive Sociálnej poisťovne – Žiadosť o materské (ďalej len „žiadosť") potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia - v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, na ktorej je žiadateľka (žiadateľ) povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie

zamestnanec pred uplatnením nároku predloží žiadosť zamestnávateľovi, ktorý vypíše a podpíše potvrdenie zamestnávateľa na tlačive

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie

v prípade, ak si chce poistenkyňa uplatniť nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, oprávnený lekár vystaví žiadosť osobitne pre každé z nich

žiadosť o materské inému poistencovi poskytne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne




príjemca dávky je povinný oznámiť rodné číslo dieťaťa

Podmienky nároku

tehotenstvo alebo starostlivosť o narodené dieťa

dôvod na poskytnutie materského (spravidla deň začiatku šiesteho týždňa (najskôr ôsmeho týždňa) pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, príp. deň pôrodu, ak pôrod nastal skôr) vznikol

o v období trvania nemocenského poistenia

o v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia

najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom

o započítava sa predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia

o započítava sa aj prerušené nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinnej dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby

21

zamestnanec má nárok na materské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ

nárok na materské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského, a to spravidla v lehote do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (výnimky, ak dôvod na poskytnutie materského vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote); pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur

Do obdobia 270 dní sa započítava:

obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (uvedené obdobie možno započítať do akéhokoľvek druhu nemocenského poistenia)

Výška dávky - 60%

materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ)

60% DVZ alebo PDVZ od 1. dňa

DVZ nesmie byť vyšší ako DVZ určený z 1,5 násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (od 1. 1. do 31.12. 2011 = 36,7151 EUR)

PDVZ

o jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné), ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (od 1. 1. do 31.12. 2011 = 10,9687 EUR)

o poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

22




o dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti (nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň)


sumy materského sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor

Výplata dávky

mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa materské vypláca

doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Poukazovanie dávok

materské sa poukazuje na účet príjemcu materského v banke alebo v pobočke zahraničnej banky

na žiadosť príjemcu materského sa materské vypláca v hotovosti

na písomnú žiadosť poberateľa materského sa materské poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania materského právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte, a ak s týmto spôsobom poukazovania materského manžel (manželka) súhlasí


poskytované

o za kalendárne dni

o od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu

o spravidla 34. týždňov od vzniku nároku

o aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku,

23

najdlhšie 37. týždňov od vzniku nároku na materské, ak je poistenkyňa osamelá

najdlhšie 43. týždňov od vzniku nároku na materské, ak poistenkyňa porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará

o do konca 14. týždňa od vzniku nároku, ak sa narodilo mŕtve dieťa

o ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, nárok trvá do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, nie dlhšie ako do konca 34., príp. 43. týždňa, od vzniku nároku na materské (nie kratšie ako 14 týždňov)

(od 1. 1. 2011 platí aj v prípade poistenkyne/poistenca, ak nárok na materské vznikol pred 1. 1. 2011 a trvá aj po 31. 12. 2010)

o obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu

o inému poistencovi odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti do uplynutia

28. týždňa od vzniku nároku na materské

v prípade, ak je osamelý do uplynutia 31. týždňa

ak prevzal iný poistenec do starostlivosti dve alebo viac detí, do uplynutia 37. týždňa od vzniku nároku na materské

(od 1. 1. 2011 platí aj v prípade poistenkyne/poistenca, ak nárok na materské vznikol pred 1. 1. 2011 a trvá aj po 31. 12. 2010)

o fyzická osoba, ktorej zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu

ochranná lehota je







24


príjemca dávky je povinný vrátiť materské alebo jeho časť odo dňa, od ktorého mu nepatrilo alebo nepatrilo v poskytovanej sume, ak si nesplnil povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti alebo vedome spôsobil, že sa materské alebo jeho časť vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo


nárok na výplatu materského alebo jeho časti sa premlčí, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý materské alebo jeho časť patrili

premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o materskom a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený

Prerušenie nároku

ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav - nárok na materské zaniká dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pričom nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (obdobie prevzatia sa do nároku nazapočíta)

ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o dieťa, pričom obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské

Zánik nároku

spravidla uplynutím 34. týždňa, príp. 37. alebo 43. týždňa, od vzniku nároku (pozri poskytovanie)

iný poistenec spravidla uplynutím 28. týždňa, príp. 31. alebo 37. týždňa, od vzniku nároku (pozri poskytovanie)

poistenec nemá nárok na materské v období, v ktorom dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická alebo právnická osoba


Práva poistenca a príjemcu materského

uplatniť si nárok na materské a nárok na jeho výplatu

25

požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na materské, o nároku na jeho výplatu a jeho sumu, o vystavenie formulára E 104, ak si uplatňuje nárok na peňažnú dávku v materstve v inom členskom štáte EÚ, v ktorom je nárok na túto dávku podmienený dosiahnutím určitého obdobia nemocenského poistenia

Povinnosti príjemcu dávky

preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na materské, nároku na jeho výplatu a jeho sumu (napr. narodenie dieťaťa, narodenie dvojičiek, osamelosť, prevzatie dieťaťa a pod.)

do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu

do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena a priezviska

do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava


oznámiť Sociálnej poisťovni identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa, ktorým je rodné číslo; ak sa dieťa narodilo v inom členskom štáte EÚ a nemá v SR pridelené rodné číslo, predloží doklad o rodnom čísle pridelenom v inom členskom štáte EÚ

Iný poistenec

otec dieťaťa

o ak matka zomrela

o ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok

o po dohode s matkou, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok

manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok

manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela

fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu



26



Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku nie je povinný zamestnávateľ zasielať pri uplatnení nároku na materské, ak

o aktuálne nemocenské poistenie zamestnanca trvá menej ako 90 dní

o si zamestnanec uplatnil nárok na ďalšiu nemocenskú dávku v kalendárnom roku a od uplatnenia ostatnej nemocenskej dávky v kalendárnom roku nedošlo k zmene rozhodujúceho obdobia

o sa uplatňuje nárok na materské v ochrannej lehote


27

Vyrovnávacia dávka


nemocenská dávka, poskytovaná zamestnankyni, ak

je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením

je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením

Kto má nárok

zamestnankyňa

Uplatnenie nároku

predložením žiadosti na tlačive Sociálnej poisťovne – Žiadosť o vyrovnávaciu dávku (ďalej len „žiadosť“) potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia

zamestnankyňa predloží žiadosť na potvrdenie zamestnávateľovi a po potvrdení zašle pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva jej nemocenské poistenie


preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik a na zánik nároku na vyrovnávaciu dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu (po písomnej výzve Sociálnej poisťovne povinnosť preukázať tieto skutočnosti do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ak neurčila inú lehotu)

Podmienky nároku

preradenie zamestnankyne na inú prácu počas tehotenstva alebo materstva,

trvanie nemocenského poistenia

existencia príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnankyne

nárok na dávku nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie

28

Výška dávky - 55%

vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ)

55 % z rozdielu medzi MVZ, ktorým je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu

55 % z rozdielu medzi pomernou časťou MVZ (30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, počas celého kalendárneho mesiaca

sumy vyrovnávacej dávky sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor

Výplata dávky

mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa vyrovnávacia dávka vypláca

doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Poukazovanie dávok

za kalendárne mesiace

vyrovnávacia dávka sa poukazuje na účet príjemcu vyrovnávacej dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky

na žiadosť zamestnankyne sa vyrovnávacia dávka vypláca v hotovosti

na písomnú žiadosť zamestnankyne sa vyrovnávacia dávka poukazuje na účet manžela v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania vyrovnávacej dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte, a ak s týmto spôsobom poukazovania vyrovnávacej dávky manžel súhlasí


poskytuje sa za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak bola zamestnankyňa preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca

poskytuje sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ

z ochrannej lehoty sa nevypláca vzhľadom na účel poskytovania

29


zamestnankyňa je povinná vrátiť vyrovnávaciu dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého jej nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak si nesplnila povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti alebo vedome spôsobila, že sa vyrovnávacia dávka alebo jej časť vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila

nárok na výplatu vyrovnávacej dávky alebo jej časť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý vyrovnávacia dávka alebo jej časť patrili

premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o vyrovnávacej dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený

Prerušenie nároku na výplatu

v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnankyňa nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu

Potreba preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch je v rámci kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu kontrolovaná posudkovým lekárom sociálneho poistenia (bližšie lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia).

Zánik nároku

skončenie preradenia

dňom smrti zamestnankyne

Práva poberateľky vyrovnávacej dávky

uplatniť si nárok na vyrovnávaciu dávku a nárok na jej výplatu

požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na vyrovnávaciu dávku, o nároku na jej výplatu a jej sumu

Povinnosti poberateľky vyrovnávacej dávky

preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na vyrovnávaciu dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu


30

31

Dôchodkové poistenie


V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy:

starobné - ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia

invalidné - ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia

Zo systému starobného poistenia sa poskytuje:

starobný dôchodok

predčasný starobný dôchodok

vdovský dôchodok

vdovecký dôchodok

sirotský dôchodok

Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje:

invalidný dôchodok

vdovský dôchodok

vdovecký dôchodok

sirotský dôchodok

Sadzba poistného na starobné poistenie (§131)

Sadzba poistného na starobné poistenie, ak fyzická osoba nie je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, je pre

zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu,

zamestnávateľa za zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu,

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,

štát za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1, písm. c) až e) (fyzická osoba starajúca sa o dieťa, fyzická osoba, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok za opatrovanie, fyzická osoba vykonávajúca osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím) a a za fyzické

32

osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) a b) (zamestnanec a povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba) v období, v ktorom sa im poskytuje materské 18 % z vymeriavacieho základu,

Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty 18 % z vymeriavacieho základu.

Sadzba poistného na starobné poistenie, ak fyzická osoba je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, je pre


zamestnávateľa za zamestnanca 5 % z vymeriavacieho základu,



štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5 9 % z vymeriavacieho základu,

Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty 9 % z vymeriavacieho základu.

Sadzba poisteného na invalidné poistenie (§132)

Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre


zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu,



štát 6 % z vymeriavacieho základu.

33

Starobný dôchodok


Starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia. Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe.

Podmienky nároku na starobný dôchodok

Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ktorý

získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a

dovŕšil dôchodkový vek.

Dôchodkový vek

Dôchodkový vek je 62 rokov jednotne u mužov aj žien. Začne sa však uplatňovať až

u mužov narodených v období počnúc rokom 1946 a

u žien narodených v období počnúc rokom 1962 (u niektorých žien aj skôr, závisí to od počtu detí, ktoré žena vychovala).

Z pôvodného dôchodkového veku určeného zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. 60 rokov u mužov a 53 až 57 rokov u žien podľa počtu vychovaných detí, sa pri určení dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vychádza

u mužov narodených v období rokov 1944 a 1945,

u žien narodených v období rokov 1947 – 1961.

U uvedených mužov a žien sa však pôvodný dôchodkový vek (60, 57, 56, 55, 54, 53) predlžuje o stanovený počet kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, v ktorom kalendárnom roku dosiahne osoba pôvodný dôchodkový vek

Suma starobného dôchodku

ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok sa určí ako

POMB x ODP x ADH

POMB = priemerný osobný mzdový bod

ODP = súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok

34

ADH = aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku

U poistenca, ktorý bol dôchodkovo poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok (hoci aj len jeden deň) a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, sa určí tak, že

1. najprv sa vypočíta základná suma starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku (pozri bod vyššie),

2. k základnej sume sa pripočíta suma dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku (po odpočítaní dôb, ktoré sa na účely zvýšenia nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia), ktorá sa vypočíta ako

∑ OMB x ADH

∑ OMB = súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku


3. k takto určenej sume dôchodku sa ďalej pripočíta suma percentuálneho zvýšenia dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na dôchodok (po odpočítaní dôb, ktoré sa na účely zvýšenia nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia), ktoré predstavuje 0,5 % za každých celých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na zvyšky dní sa pri výpočte dní, za ktoré patrí toto zvýšenie, neprihliada. Ak je počet dní po vzniku nároku na dôchodok nižší ako 30, zvýšenie o 0,5 % sa neposkytne. Za 365 dní sa poskytne zvýšenie o 6 %.

Na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Ak bol poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok dôchodkovo poistený vo viacerých kalendárnych rokoch, od 1. augusta 2006 sa na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Zvýšenie starobného dôchodku po priznaní dôchodku

Ak bol poberateľ starobného dôchodku dôchodkovo poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok (hoci aj len jeden deň) a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma zvýšenia, ktorá sa určí ako

∑ OMB

–––––––– x ADH

2

∑ OMB = súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku počas poberania dôchodku

35

ADH = aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia

Ak bol poberateľ starobného dôchodku dôchodkovo poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok, pričom v určitom období poberal starobný dôchodok alebo jeho časť a v ďalšom období nepoberal tento dôchodok ani jeho časť, k zvýšeniu podľa predchádzajúceho odseku sa pripočíta zvýšenie určené ako

∑ OMB x ADH

∑ OMB = súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku bez poberania dôchodku

ADH = aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia

Takto určená suma starobného dôchodku sa ešte zvýši o 0,5 % za každých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia získaných bez poberania starobného dôchodku. Do počtu dní obdobia dôchodkového poistenia sa nezapočítavajú dni, za ktoré sa neplatí poistné na dôchodkové poistenie (napríklad poberanie nemocenského).

Na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Ak bol poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok dôchodkovo poistený vo viacerých kalendárnych rokoch, od 1. augusta 2006 sa na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Suma starobného dôchodku sa takto zvýši len raz, a to aj vtedy, ak poistencovi v priebehu kalendárneho roka viackrát zaniklo dôchodkové poistenie.

Starobný dôchodok bol priznaný v sume určenej podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 (zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia získané do 31. júla 2006)

Ak bol poistencovi priznaný starobný dôchodok v sume určenej podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 alebo pomerný starobný dôchodok a tento poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 a súčasne poberal tento dôchodok, dôchodok sa zvýši

za každých 90 kalendárnych dní o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa mu vymeral dôchodok.

Suma starobného dôchodku sa takto zvýši len raz za kalendárny rok.

Za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 sa aj tento starobný dôchodok zvyšuje rovnakým spôsobom ako starobný dôchodok priznaný v sume určenej podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Nárok na výplatu starobného dôchodku

36

Nárok na výplatu starobného dôchodku vzniká splnením podmienok nároku na starobný dôchodok a podaním žiadosti o priznanie starobného dôchodku a zostáva zachovaný aj počas dôchodkového poistenia (napr. výkonu zamestnania) trvajúceho po priznaní dôchodku (neexistuje už podmienka, že pracovný pomer musí byť dohodnutý na maximálne jeden rok). To znamená, že poberateľ starobného dôchodku môže poberať tento dôchodok a súčasne aj pracovať bez obmedzenia.

Ak bol poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok dôchodkovo poistený, starobný dôchodok sa mu za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok za toto obdobie zvyšuje.

Starobný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom má poistenec nárok na

náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo

nemocenské,

ak poistenec žiada priznať starobný dôchodok od dátumu po 31. decembri 2007 a pred dátumom, od ktorého žiada tento dôchodok priznať, mu vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Súbeh nárokov na výplatu dôchodkov

Súbehom nárokov na výplatu dôchodkov sa označuje situácia, keď jednému poistencovi vznikne nárok na výplatu dvoch alebo viacerých dôchodkov.

1. Poistenec, ktorému sa priznáva starobný dôchodok, už poberá invalidný dôchodok, prípadne starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok

vypláca sa iba ten dôchodok, ktorý je vyšší a

ak je ich suma rovnaká, tak ten, ktorý si poistenec zvolil.

Nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca, odo dňa súbehu zaniká.

2. Poistenec, ktorému sa priznáva starobný dôchodok, už poberá pozostalostný dôchodok (vdovský

dôchodok alebo vdovecký dôchodok)

v plnej sume sa vypláca iba vyšší dôchodok,

nižší sa vypláca v sume jednej polovice,

ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca vždy pozostalostný dôchodok

Poukazovanie starobného dôchodku

Starobný dôchodok sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách, vždy v pravidelne sa opakujúcich výplatných termínoch.

Výplatný termín určí každej osobe, ktorej je priznaný dôchodok, Sociálna poisťovňa.

37

Do cudziny, ktorá nie je štátom, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, sa starobný dôchodok vypláca pozadu v trojmesačných lehotách vždy až po predložení potvrdenia o žití poberateľa dôchodku.

Za istých podmienok možno starobný dôchodok priznať preddavkovo, a to vtedy, ak poistenec splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, ale ešte pred vydaním rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku je potrebné zistiť niektoré skutočnosti, ktoré sú potrebné na určenie jeho sumy.

Starobný dôchodok sa môže poukazovať

o na účet príjemcu dôchodku (pozri príjemca dôchodkovej dávky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,

o v hotovosti, ak si takýto spôsob poukazovania dôchodku príjemca dôchodku zvolí,

o na účet manžela (manželky) poberateľa dôchodku v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ale len za predpokladu, že o to poberateľ dôchodku písomne požiada, manžel (manželka) ako majiteľ účtu s tým súhlasí a poberateľ dôchodku má v čase poberania dôchodku dispozičné právo k uvedenému účtu,

o prostredníctvom hromadného poukazu do zariadenia sociálnych služieb, ak je poberateľ dôchodku umiestnený v tomto zariadení a nepožiada o iný spôsob poukazovania dôchodku,

o prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak je osoba umiestnená v tomto zariadení.

Poberateľ dôchodku môže Sociálnu poisťovňu požiadať o zmenu spôsobu výplaty dôchodku, pričom výplatu žiadaným spôsobom je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť najneskôr od výplatného termínu dôchodku splatného v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dôchodku Sociálnej poisťovni doručená. Uvedené sa nevzťahuje na osobu umiestnenú v ústave na výkon väzby alebo ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Premlčanie nároku na výplatu starobného dôchodku

Nárok na výplatu starobného dôchodku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý starobný dôchodok alebo jeho časť patrili.

Uvedená lehota neplynie počas konania o starobný dôchodok a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Zánik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu

Nárok na starobný dôchodok nezaniká uplynutím času.

Nárok na starobný dôchodok a nárok na jeho výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na starobný dôchodok a podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, ak zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje inak.

38

Prechod nároku na starobný dôchodok po úmrtí jeho poberateľa

Ak poistenec splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, uplatnil si nárok na tento dôchodok a po uplatnení nároku zomrel, prechádza nárok na sumy splatné ku dňu jeho smrti postupne na

o manžela (manželku)

o deti a

o rodičov,

o a to bez ohľadu na to, či žili v spoločnej domácnosti alebo nie.

Ak bol starobný dôchodok pred smrťou poistenca priznaný, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti postupne

o manželovi (manželke)

o deťom a

o rodičom,

o a to bez ohľadu na to, či žili v spoločnej domácnosti alebo nie.

Uvedené nároky nie sú predmetom dedičstva. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet spomínaných fyzických osôb.

Zahraničie a EÚ

Ak poistenec dosiahol dôchodkový vek podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ale nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, pri posudzovaní nároku na dôchodok sa bude prihliadať aj na doby poistenia, ktoré získal v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte (tieto doby poistenia sa pripočítajú k dobám poistenia získaným podľa právnych predpisov Slovenskej republiky).

Doby poistenia získané v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte je možné započítať len na základe potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia tohto štátu. Ak ide o štát, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, toto potvrdenie sa uvádza na tlačive E 205.

Nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nevznikne, ak žiadateľ získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia.

Ak po započítaní dôb poistenia získaných v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte vznikne nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, dôchodok sa prizná v sume, ktorá zodpovedá dobe poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

39

Predčasný starobný dôchodok


Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia. Účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe.

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

Nárok na predčasný starobný dôchodok má po 31. decembri 2007 poistenec, ktorý nie je sporiteľ, ak

o získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia,

o chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

o suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.

Nárok na predčasný starobný dôchodok má po 31. decembri 2007 poistenec, ktorý je sporiteľ, ak

o získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia

o chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

o suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 0,6-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.

Od 1. augusta 2006 vzniká nárok na predčasný starobný dôchodok najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok.

Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec po 31. júli 2006 podať najviac dvakrát v kalendárnom roku.

Uplatnenie nároku

Konanie o priznanie predčasného starobného dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby (žiadateľ), ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu.

Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú.

40

Ak má žiadateľ z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské alebo nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, o priznanie predčasného starobného dôchodku je vhodné požiadať až vtedy, keď už je známy deň zániku nároku na uvedené dávky, pretože bez určenia tohto dňa nie je možné určiť deň priznania a sumu dôchodku, a tým ani rozhodnúť o priznaní dôchodku.

Žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.

Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká najskôr odo dňa spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok, pričom ku dňu, od ktorého sa žiada jeho priznanie do dovŕšenia dôchodkového veku nesmú chýbať viac ako dva roky.

Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže žiadateľ podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

Ak sa žiadateľ prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu, žiadosť môže spísať pobočka príslušná podľa miesta prechodného pobytu.

Žiadateľ, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, žiadosť podáva prostredníctvom ústavu Zboru väzenskej a justičnej stráže v pobočke príslušnej podľa sídla tohto ústavu.

Ak žiadateľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť spisuje ústredie Sociálnej poisťovne.

Tlačivo žiadosti je vyhotovené tak, aby mohlo slúžiť ako podklad na posúdenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Žiadosť okrem identifikačných údajov žiadateľa obsahuje ďalšie údaje, ktoré priamo ovplyvňujú nárok a sumu dôchodku. Preto žiadateľ na účely spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok je povinný predložiť doklady preukazujúce všetky potrebné údaje (originály alebo úradne overené kópie), a to z dôvodu zabezpečenia uvedenia pravdivých, platných a presných údajov v žiadosti.

Ide predovšetkým o nasledovné doklady potrebné na spísanie žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku:

1. platný preukaz totožnosti (občiansky preukaz alebo cestovný pas),

2. doklad o ukončení vzdelania (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom, a podobne) alebo potvrdenie školy odkedy – dokedy trvalo štúdium, ktoré nebolo predpísaným spôsobom ukončené,

3. vojenskú knižku alebo doklad vydaný príslušnou vojenskou správou,

4. rodné listy detí, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a v prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku aj úmrtný list alebo výpis z matriky; ak dieťa bolo v starostlivosti inej osoby alebo ústavu, je potrebné predložiť aj doklad preukazujúci trvanie takéhoto obdobia (LEN, AK SA ŽIADA O UZNANIE STAROSTLIVOSTI O DETI ALEBO VÝCHOVY DIEŤAŤA),

5. rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodku manžela, ktorému bol dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu.

41

Aby nárok na predčasný starobný dôchodok, o ktorého priznanie sa žiada, mohol byť Sociálnou poisťovňou posúdený čo najrýchlejšie, je potrebné údaje uvedené v žiadosti preukázať hodnovernými dokladmi. Žiadosť nedoložená potrebnými dokladmi si vyžaduje dodatočné zisťovanie chýbajúcich údajov, čo má spravidla za následok, že o žiadosti nie je možné včas rozhodnúť.

K žiadosti o predčasný starobný dôchodok musia byť priložené najmä tieto doklady:

1. potvrdenie o všetkých obdobiach, v ktorých občan

2. bol evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie pred 1. januárom 2001,

3. poberal podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003,

4. hodnoverný doklad (najmä evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, potvrdenie zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu), z ktorého je zrejmé, odkedy – dokedy trvalo zamestnanie,

5. potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1. májom 1990 v štátoch, s ktorými Slovenská republika nemá uzavretú medzištátnu zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Okrem už uvedených dokladov sa predkladajú aj ďalšie doklady, a to podľa toho, o preukázanie ktorých skutočností ide.

Na preukázanie obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutého vymeriavacieho základu je potrebné, aby žiadateľ o predčasný starobný dôchodok, ktorý bude u toho istého zamestnávateľa naďalej zamestnaný aj po dátume, od ktorého žiada predčasný starobný dôchodok priznať, mal predložený aj evidenčný list dôchodkového poistenia.

Z dôvodu, aby mohol zamestnávateľ príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne včas predložiť vyššie uvedené doklady (evidenčný list dôchodkového poistenia), oznamuje zamestnanec v tejto situácii zamestnávateľovi, od ktorého dátumu žiada priznať predčasný starobný dôchodok.

K žiadosti o predčasný starobný dôchodok poberateľa výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, je potrebné pripojiť potvrdenie o dobe služobného pomeru zhodnotenej na účely výsluhového dôchodku vydané príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, ktorý výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok vypláca.

Ak žiadateľ získal aj obdobie výkonu služby príslušníka Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníka, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ako aj príslušníka ozbrojených síl, ktorý vykonáva profesionálnu službu alebo vojaka, ktorý sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, je potrebné pripojiť potvrdenie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, či získanou dobou výkonu služby žiadateľ o starobný dôchodok spĺňa, resp. nespĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.

Ak sa žiadateľovi o predčasný starobný dôchodok vypláca dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, k žiadosti o dôchodok je potrebné pripojiť doklad orgánu, ktorý

42

tieto dávky vypláca o vyplácanej sume dávok v hmotnej núdzi a príspevku k dávke v hmotnej núdzi.

Ak bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy (z iných príjmov) uznesením súdu, je potrebné pripojiť k žiadosti príslušné uznesenie a potvrdenie o výške dosiaľ vykonaných zrážok.

Zamestnávateľ je povinný podľa § 231 ods. 1 písm. l) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia.

Dôchodky sa vyplácajú v hotovosti alebo na účet v banke. Pokiaľ sa nežiada o iný spôsob výplaty dôchodku, je potrebné požiadať o zriadenie účtu na výplatu dôchodku v banke, s ktorou Sociálna poisťovňa uzatvorila zmluvu na bezhotovostné poukazovanie dávok na účet. Súčasne je potrebné (s výnimkou, ak žiadateľovi Sociálna poisťovňa už vypláca dôchodok na účet) k žiadosti pripojiť tlačivo vyplnené žiadateľom a potvrdené bankou.

Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a nepožiadal o iný spôsob výplaty, sa dôchodok vypláca prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia.

Fyzickej osobe, ktorá je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa dôchodok vypláca prostredníctvom tohto ústavu.

Upozornenie !

Príjemca dôchodkovej dávky je povinný podľa § 227 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. oznámiť Sociálnej poisťovni do ôsmich dní každú zmenu v údajoch uvedených v žiadosti o dôchodok.

Suma predčasného starobného dôchodku

Suma predčasného starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu sa určí tak, že

1. najprv sa vypočíta plná suma dôchodku

POMB x ODP x ADH


ODP = súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok


43

plná suma dôchodku sa zníži o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Pri znižovaní sa prihliada aj na zvyšky dní kratšie ako 30 dní, to znamená, že dôchodok sa znižuje aj za menej ako 30 dní. Za 365 dní sa suma dôchodku zníži o 6,5 %.

Od 1. januára 2008 sa už obdobie, za ktoré sa má dôchodok znížiť, neskracuje o obdobie, počas ktorého by mal poistenec nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak poistenec ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, spĺňal podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie, no nárok na túto dávku si neuplatnil.

Zvýšenie predčasného starobného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2011

Suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý bol dôchodkovo poistený po vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku (hoci aj len jeden deň) a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma zvýšenia, ktorá sa určí

∑ OMB

––––––– x ADH

2

o ∑OMB = súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na výplatu dôchodku

o ADH = aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia

Ak bol poberateľ predčasného starobného dôchodku dôchodkovo poistený po priznaní predčasného starobného dôchodku, pričom jeho poistenie trvalo k 31.decembru 2010 a nezaniklo pred 1. marcom 2011, k zvýšeniu podľa predchádzajúceho odseku sa pripočíta zvýšenie určené ako

∑ OMB x ADH

o ∑ OMB = súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po zániku nároku na výplatu dôchodku

o ADH = aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia

44

Pozn.: Zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania predčasného starobného dôchodku prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak bol dôchodok priznaný pred 1. januárom 2011, pričom obdobie dôchodkového poistenia získané popri poberaní predčasného starobného dôchodku, za ktoré sa predčasný starobný dôchodok zvyšuje, môže trvať najdlhšie do 31. decembra 2010 (resp. do dňa predchádzajúceho výplatnému termínu v marci 2011 v prípadoch, ak bol poberateľ predčasného starobného dôchodku dôchodkovo poistený k 31. decembru 2010 a jeho povinné dôchodkové poistenie nepretržite trvalo aj po tomto dátume).

Na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku sa použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Ak bol poistenec po vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku dôchodkovo poistený vo viacerých kalendárnych rokoch, od 1. augusta 2006 sa na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na výplatu dôchodku použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Ak poistencovi po vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku viackrát v priebehu kalendárneho roka zaniklo dôchodkové poistenie, zvýšenie dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na dôchodok sa vykoná len raz.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku vzniká splnením podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok, splnením podmienok nároku na jeho výplatu a podaním žiadosti o jeho priznanie.

Ak bol poistenec po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistený, dôchodok sa mu za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok za toto obdobie zvyšuje.

Predčasný starobný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom má poistenec nárok na

o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo

o nemocenské,

ak poistenec žiada priznať predčasný starobný dôchodok od dátumu po 31. decembri 2007 a pred dátumom, od ktorého žiada tento dôchodok priznať, mu vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Od 1. januára 2011 nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec je ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

45

Ak poistencovi vznikne povinné dôchodkové poistenie zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby až po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zanikne od najbližšieho výplatného termínu dôchodku splatného po vzniku povinného dôchodkového poistenia.

Poistencovi, ktorému bol predčasný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2011 a bol dôchodkovo poistený k 31. decembru 2010

o a jeho poistenie trvá aj po 28. februári 2011, zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšieho výplatného termínu splatného po 28. februári 2011,

o a jeho poistenie zaniklo pred 1. marcom 2011, trvá nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku naďalej až do opätovného vzniku povinného dôchodkového poistenia, kedy zanikne od najbližšieho výplatného termínu.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku vznikne odo dňa nasledujúceho po zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Výplata predčasného starobného dôchodku sa obnoví na žiadosť poistenca.

Povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby je na účely posudzovania nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku aj povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby v

o členskom štáte EÚ,

o štáte, ktorý je členom Európskeho združenia voľného obchodu EZVO (Švajčiarska konfederácia, Islandská republika, Nórske kráľovstvo a Lichtenštajnské kniežatstvo) alebo

o štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom poistení

z dôvodu, že v niektorom z týchto štátov vykonáva činnosť zamestnanca alebo samostatnú zárobkovú činnosť.



o Poistenec, ktorému sa po 31. decembri 2007 priznáva predčasný starobný dôchodok, už poberá invalidný dôchodok,



46


o Poistenec, ktorému sa priznáva predčasný starobný dôchodok, už poberá pozostalostný dôchodok (vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok)



ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca vždy pozostalostný dôchodok.

Poukazovanie predčasného starobného dôchodku

Predčasný starobný dôchodok sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách, vždy v pravidelne sa opakujúcich výplatných termínoch.


Do cudziny, ktorá nie je štátom, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, sa predčasný starobný dôchodok vypláca pozadu v trojmesačných lehotách vždy až po predložení potvrdenia o žití poberateľa dôchodku.

Za istých podmienok možno predčasný starobný dôchodok priznať preddavkovo, a to vtedy, ak poistenec splnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ale ešte pred vydaním rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku je potrebné zistiť niektoré skutočnosti, ktoré sú potrebné na určenie jeho sumy.

Predčasný starobný dôchodok sa môže poukazovať



o na účet manžela (manželky) poberateľa dôchodku v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ale len za predpokladu, že o to poberateľ dôchodku písomne požiada, manžel (manželka) ako majiteľ účtu s tým súhlasí a poberateľ dôchodku má v čase poberania dôchodku dispozičné právo k uvedenému účtu,

o prostredníctvom hromadného poukazu do zariadenia sociálnych služieb, ak je poberateľ dôchodku umiestnený v tomto zariadení a nepožiada o iný spôsob poukazovania dôchodku,



47

Premlčanie nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý predčasný starobný dôchodok alebo jeho časť patrili.

Uvedená lehota neplynie počas konania o predčasný starobný dôchodok a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Prechod nároku na predčasný starobný dôchodok po úmrtí jeho poberateľa

Ak poistenec splnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, uplatnil si nárok na tento dôchodok a po uplatnení nároku zomrel, prechádza nárok na sumy splatné ku dňu jeho smrti postupne na

o manžela (manželku)

o deti a

o rodičov,

a to bez ohľadu na to, či žili v spoločnej domácnosti alebo nie.

Ak bol predčasný starobný dôchodok pred smrťou poistenca priznaný, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti postupne

o manželovi (manželke)

o deťom a

o rodičom,



Zahraničie a EÚ

Ak poistenec nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, pri posudzovaní nároku na dôchodok sa bude prihliadať aj na doby poistenia, ktoré získal v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte (tieto doby poistenia sa pripočítajú k dobám poistenia získaným podľa právnych predpisov Slovenskej republiky).

Doby poistenia získané v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte je možné započítať len na základe potvrdenia nositeľa

48

sociálneho poistenia tohto štátu. Ak ide o štát, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, toto potvrdenie sa uvádza na tlačive E 205.

Nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nevznikne, ak žiadateľ získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia.

Ak po započítaní dôb poistenia získaných v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte vznikne nárok na predčasný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, dôchodok sa prizná v sume, ktorá zodpovedá dobe poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Ďalšie informácie

Poistencovi, ktorému sa priznal predčasný starobný dôchodok, už nevznikne nárok na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok.

49

Invalidný dôchodok


Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý

o je invalidný

o získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a

o ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Za osobitne stanovených podmienok môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok (tzv. invalidný dôchodok z mladosti) aj fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka alebo v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Po 31. decembri 2007 môže za osobitných podmienok tiež vzniknúť nárok na invalidný dôchodok aj doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia.

Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia

A. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý sa stal invalidný po 31. decembri 2009, je:

o menej ako jeden rok, ak ide o poistenca do 20 rokov,

o najmenej jeden rok, ak ide o poistenca vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,

o najmenej dva roky, ak ide o poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,

o najmenej päť rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,

o najmenej osem rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,

o najmenej desať rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,

o najmenej 15 rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 45 rokov veku.

Potrebný počet rokov sa zisťuje z celého obdobia pred vznikom invalidity bez ohľadu na to, aký vek poistenec ku dňu vzniku invalidity dosiahol.

50

B. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý sa stal invalidný pred 1. januárom 2010, je:

o menej ako jeden rok, ak ide o poistenca do 20 rokov,

o najmenej jeden rok, ak ide o poistenca vo veku nad 20 rokov do 22 rokov,

o najmenej dva roky, ak ide o poistenca vo veku nad 22 rokov do 24 rokov,

o najmenej tri roky, ak ide o poistenca vo veku nad 24 rokov do 26 rokov,

o najmenej štyri roky, ak ide o poistenca vo veku nad 26 rokov do 28 rokov,

o najmenej päť rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov.

Poznámka: Ak sa poistenec mladší ako 20 rokov stal invalidným v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné, aby získal najmenej jeden rok obdobia dôchodkového poistenia.

Potrebný počet rokov sa zisťuje

o z celého obdobia pred vznikom invalidity, ak ide o poistenca, ktorý nie je starší ako 28 rokov, t. j. má 28 rokov alebo menej ako 28 rokov veku,

o z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity, ak ide o poistenca, ktorý má viac ako 28 rokov veku.

Potrebný počet rokov sa, bez ohľadu na dátum vzniku invalidity, nezisťuje u poistenca, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo ktorý sa stal invalidným v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Na nárok na invalidný dôchodok postačí, ak spĺňa zvyšné dve podmienky nároku, t. j. je invalidný a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Po 31. decembri 2009 sa potrebný počet rokov nezisťuje ani u poistenca, ktorý je doktorandom v dennej forme štúdia a nedovŕšil 26 rokov veku.

C. Nárok na invalidný dôchodok po 31. decembri 2009 poistenca, ktorému nárok na invalidný dôchodok nevznikol pred 1. januárom 2010, pretože nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia

Ak poistencovi, ktorý bol uznaný invalidným k dátumu pred 1. januárom 2010 nevznikol nárok na invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa po 31. decembri 2009 na žiadosť znovu posúdi jeho invaliditu a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok. V takomto prípade bude novým dátumom vzniku invalidity najskôr 1. január 2010 a na vznik nároku na invalidný dôchodok bude musieť byť splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2010.

51

Príklad:

Poistenec sa stal invalidným od 15. septembra 2009. Ku dňu vzniku invalidity dosiahol vek 36 rokov, podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (5 rokov obdobia dôchodkového poistenia) sa skúmala podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2009 z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity, t. j. v období od 15. decembra 1999 do 14. decembra 2009. V tomto období poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia iba v rozsahu 4 roky a 125 dní. Nárok na invalidný dôchodok mu od 15. septembra 2009 nevznikol.

5. januára 2010 sa dostaví do Sociálnej poisťovne, pobočky a spíše novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Podľa § 293ax zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. mu bude znovu posúdená invalidita a v súlade s týmto ustanovením bude ako deň vzniku invalidity určený 1. január 2010. Podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia sa bude skúmať z celého obdobia pred vznikom invalidity (pred 1. januárom 2010). Pokiaľ v tomto období získal aspoň osem rokov obdobia dôchodkového poistenia, nárok na invalidný dôchodok mu vznikne od 1. januára 2010.

Uplatnenie nároku

Konanie o priznanie invalidného dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby (žiadateľ), ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu.

Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Za deň uplatnenia nároku na invalidný dôchodok a nároku na jeho výplatu sa považuje deň, keď žiadateľ prvýkrát požiadal príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne (pozri nižšie) o spísanie žiadosti o priznanie tohto dôchodku. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú.

Ak má žiadateľ z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské alebo nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, o priznanie invalidného dôchodku je vhodné požiadať až vtedy, keď už je známy deň zániku nároku na uvedené dávky, pretože bez určenia tohto dňa nie je možné určiť deň priznania a sumu dôchodku, a tým ani rozhodnúť o priznaní dôchodku.

Žiadosť o priznanie invalidného dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.




52

Tlačivo žiadosti je vyhotovené tak, aby mohlo slúžiť ako podklad na posúdenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Žiadosť okrem identifikačných údajov žiadateľa obsahuje ďalšie údaje, ktoré priamo ovplyvňujú nárok a sumu dôchodku. Preto žiadateľ na účely spísania žiadosti o invalidný dôchodok je povinný predložiť doklady preukazujúce všetky potrebné údaje (originály alebo úradne overené kópie), a to z dôvodu zabezpečenia uvedenia pravdivých, platných a presných údajov v žiadosti.

Ide predovšetkým o nasledovné doklady potrebné na spísanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku:

platný preukaz totožnosti (občiansky preukaz alebo cestovný pas),

tlačivo Prehliadka ZISŤOVACIA – KONTROLNÁ*, vyplnené a potvrdené ošetrujúcim lekárom žiadateľa,

doklad o ukončení vzdelania (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom, a podobne) alebo potvrdenie školy odkedy – dokedy trvalo štúdium, ktoré nebolo predpísaným spôsobom ukončené,

vojenskú knižku alebo doklad vydaný príslušnou vojenskou správou,

rodné listy detí, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a v prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku aj úmrtný list alebo výpis z matriky; ak dieťa bolo v starostlivosti inej osoby alebo ústavu, je potrebné predložiť aj doklad preukazujúci trvanie takéhoto obdobia (LEN, AK SA ŽIADA O UZNANIE STAROSTLIVOSTI O DETI ALEBO VÝCHOVY DIEŤAŤA),

rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodku manžela, ktorému bol dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu.

Aby nárok na invalidný dôchodok, o ktorého priznanie sa žiada, mohol byť Sociálnou poisťovňou posúdený čo najrýchlejšie, je potrebné údaje uvedené v žiadosti preukázať hodnovernými dokladmi. Žiadosť nedoložená potrebnými dokladmi si vyžaduje dodatočné zisťovanie chýbajúcich údajov, čo má spravidla za následok, že o žiadosti nie je možné včas rozhodnúť.

K žiadosti o invalidný dôchodok musia byť priložené najmä tieto doklady:

potvrdenie o všetkých obdobiach, v ktorých občan

o bol evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie pred 1. januárom 2001,

o poberal podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003,

hodnoverný doklad (najmä evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, potvrdenie zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu), z ktorého je zrejmé, odkedy – dokedy trvalo zamestnanie.

potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1. májom 1990 v štátoch, s ktorými Slovenská republika nemá uzavretú medzištátnu zmluvu o sociálnom zabezpečení.


53

Na preukázanie obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutého vymeriavacieho základu je potrebné, aby žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorý bude u toho istého zamestnávateľa naďalej zamestnaný aj po dátume, od ktorého žiada invalidný dôchodok priznať, mal predložený aj evidenčný list dôchodkového poistenia.

Z dôvodu, aby mohol zamestnávateľ príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne včas predložiť vyššie uvedené doklady (evidenčný list dôchodkového poistenia), oznamuje zamestnanec v týchto situáciách zamestnávateľovi, od ktorého dátumu žiada priznať invalidný dôchodok.

V aktuálnych prípadoch je potrebné pripojiť k žiadosti o invalidný dôchodok potvrdenie zamestnávateľa o období poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti žiadateľa za obdobie 52 týždňov pred dátumom spísania žiadosti o invalidný dôchodok, prípadne doklad o období poberania platu alebo služobného príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, taktiež za obdobie 52 týždňov pred dátumom spísania žiadosti o invalidný dôchodok.

K žiadosti o invalidný dôchodok poberateľa výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, je potrebné pripojiť potvrdenie o dobe služobného pomeru zhodnotenej na účely výsluhového dôchodku vydané príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, ktorý výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok vypláca.

Ak žiadateľ získal aj obdobie výkonu služby príslušníka Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníka, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ako aj príslušníka ozbrojených síl, ktorý vykonáva profesionálnu službu alebo vojaka, ktorý sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, je potrebné pripojiť potvrdenie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, či získanou dobou výkonu služby žiadateľ o starobný dôchodok spĺňa, resp. nespĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.

Ak sa žiada priznať invalidný dôchodok spätne aj za obdobie, v ktorom sa žiadateľovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, k žiadosti o dôchodok je potrebné pripojiť doklad orgánu, ktorý tieto dávky vyplácal o vyplatenej sume dávok v hmotnej núdzi a príspevku k dávke v hmotnej núdzi.

Ak bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy (z iných príjmov) uznesením súdu alebo exekučným príkazom, je potrebné pripojiť k žiadosti príslušné uznesenie a potvrdenie o výške dosiaľ vykonaných zrážok.

Zamestnávateľ je povinný podľa § 231 ods. 1 písm. l) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia.



54


Upozornenie !


Poberateľka invalidného dôchodku je povinná oznámiť prípadnú zmenu počtu detí, ktorých podmienku výchovy spĺňala v čase priznania invalidného dôchodku [napr. ak po priznaní invalidného dôchodku splní podmienku výchovy dieťaťa (detí), ktoré nebolo (neboli) uvedené v žiadosti o dôchodok].

Suma invalidného dôchodku

Na určenie sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočíta tzv. pripočítané obdobie, t. j. obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku.

Ak ide o poistenca, ktorého

a) schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 70 %, suma invalidného dôchodku sa určí ako

POMB x ODP x ADH


ODP = súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a pripočítaného obdobia


b) schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale najviac 70 %, suma invalidného dôchodku sa určí ako

(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu

c) invalidita vznikla v dôsledku stavu, ktorý si privodil poistenec sám požitím alkoholu alebo iných návykových látok, suma invalidného dôchodku sa určí ako

(POMB x ODP x ADH) ––––––––––––––––––– 2

alebo

(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 2

55

Nárok na výplatu invalidného dôchodku

Invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom má poistenec nárok na

náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo

nemocenské,

ak poistenec žiada priznať invalidný dôchodok od dátumu po 31. decembri 2007 a pred dátumom, od ktorého žiada tento dôchodok priznať, mu vznikla dočasná pracovná neschopnosť.



1. Poistenec, ktorému sa priznáva invalidný dôchodok, už poberá invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný dôchodok za výsluhu rokov




2. Poistenec, ktorému sa priznáva invalidný dôchodok, splnil podmienky nároku na dva invalidné dôchodky – invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a tzv. invalidný dôchodok z mladosti podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona neskorších predpisov.




3. Poistenec, ktorému sa priznáva invalidný dôchodok, už poberá pozostalostný dôchodok (vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok)



ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca vždy pozostalostný dôchodok.

4. Poistenec, ktorému sa priznáva invalidný dôchodok, už poberá dva alebo viac pozostalostných dôchodkov (vdovský dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky)

v plnej sume sa vypláca iba najvyšší dôchodok,

ostatné sa vyplácajú v sume jednej polovice,

56

ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vyplácajú vždy pozostalostné dôchodky.

Ak sa priznáva invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nevznikne súbeh nárokov na výplatu invalidného dôchodku a sirotského dôchodku priznaného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Takáto sirota nemá nárok na sirotský dôchodok, pretože sa nepovažuje na účely dôchodkového poistenia za nezaopatrené dieťa.

Poukazovanie invalidného dôchodku

Invalidný dôchodok sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách, vždy v pravidelne sa opakujúcich výplatných termínoch.


Do cudziny, ktorá nie je štátom, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, sa invalidný dôchodok vypláca pozadu v trojmesačných lehotách vždy až po predložení potvrdenia o žití poberateľa dôchodku.

Za istých podmienok možno invalidný dôchodok priznať preddavkovo, a to vtedy, ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, ale ešte pred vydaním rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku je potrebné zistiť niektoré skutočnosti, ktoré sú potrebné na určenie jeho sumy.

Invalidný dôchodok sa môže poukazovať

na účet príjemcu dôchodku (pozri príjemca dôchodkovej dávky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,

v hotovosti, ak si takýto spôsob poukazovania dôchodku príjemca dôchodku zvolí,

na účet manžela (manželky) poberateľa dôchodku v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ale len za predpokladu, že o to poberateľ dôchodku písomne požiada, manžel (manželka) ako majiteľ účtu s tým súhlasí a poberateľ dôchodku má v čase poberania dôchodku dispozičné právo k uvedenému účtu,

prostredníctvom hromadného poukazu do zariadenia sociálnych služieb, ak je poberateľ dôchodku umiestnený v tomto zariadení a nepožiada o iný spôsob poukazovania dôchodku,

prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak je osoba umiestnená v tomto zariadení.

Poberateľ dôchodku môže Sociálnu poisťovňu požiadať o zmenu spôsobu výplaty dôchodku, pričom výplatu žiadaným spôsobom je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť najneskôr od výplatného termínu dôchodku splatného v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dôchodku Sociálnej poisťovni doručená. Uvedené sa nevzťahuje na osobu umiestnenú v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Premlčanie nároku na výplatu invalidného dôchodku

Nárok na výplatu invalidného dôchodku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý invalidný dôchodok alebo jeho časť patrili.

57

Uvedená lehota neplynie počas konania o invalidný dôchodok a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Posúdenie zdravotného stavu

Vznik, resp. trvanie invalidity posudzuje v rámci dávkového konania posudkový lekár sociálneho poistenia (bližšie lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia)

Zánik nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu

Nárok na invalidný dôchodok zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol poberateľ invalidného dôchodku právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal invalidným.

Nárok na invalidný dôchodok nezaniká uplynutím času.

Nárok na invalidný dôchodok a nárok na jeho výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na invalidný dôchodok a podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku, ak zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje inak

Prechod nároku na invalidný dôchodok po úmrtí jeho poberateľa

Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, uplatnil si nárok na tento dôchodok a po uplatnení nároku zomrel, prechádza nárok na sumy splatné ku dňu jeho smrti postupne na:

manžela (manželku)

deti a

rodičov,


Ak bol invalidný dôchodok pred smrťou poistenca priznaný, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti postupne:

manželovi (manželke)

deťom a

rodičom,



58

Zahraničie a EÚ

Ak bol poistenec uznaný za invalidného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ale nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, pri posudzovaní nároku na dôchodok sa bude prihliadať aj na doby poistenia, ktoré získal v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte (tieto doby poistenia sa pripočítajú k dobám poistenia získaným podľa právnych predpisov Slovenskej republiky).

Doby poistenia získané v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte, je možné započítať len na základe potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia tohto štátu. Ak ide o štát, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, toto potvrdenie sa uvádza na tlačive E 205.

Nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nevznikne, ak žiadateľ získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia. Nevzťahuje sa to však na situácie, ak sa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia považuje za splnenú, alebo ak sa na vznik nároku na dôchodok vyžaduje menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia.

Ak po započítaní dôb poistenia získaných v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte vznikne nárok na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, dôchodok sa prizná v sume, ktorá zodpovedá dobe poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.


S účinnosťou od 1. januára 2004 sa za invalidné dôchodky považujú aj čiastočné invalidné dôchodky, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2004. Vyplácajú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003 a za podmienok, ktoré boli stanovené právnymi predpismi platnými do tohto dňa.Od 1. augusta 2006 sa však už neskúma splnenie podmienky poklesu zárobku, ak bol poistencovi pred 1. januárom 2004 priznaný čiastočný invalidný dôchodok.

Od 1. januára 2004 sa za invalidné dôchodky považujú aj dôchodky za výsluhu rokov, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2004.

Invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, na výplatu ktorého by mal poistencovi trvať nárok aj po dovŕšení dôchodkového veku v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku prekvalifikuje na starobný dôchodok. Starobný dôchodok sa mu potom bude vyplácať v sume invalidného dôchodku, ktorá mu patrila do dovŕšenia dôchodkového veku.

S účinnosťou od 1. januára 2005 sa za starobný dôchodok považuje aj invalidný dôchodok, ktorý bol pred 1. januárom 2004 priznaný ako invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, ak jeho poberateľ dovŕšil pred 1. januárom 2004 60 rokov veku (ak ide o muža) alebo 57 rokov veku (ak ide o ženu).

Najskôr od 1. augusta 2006 sa za starobný dôchodok považuje aj invalidný dôchodok, ktorý bol pred 1. januárom 2004 priznaný ako invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, ak jeho poberateľ dovŕšil dôchodkový vek a nemal do 31. júla 2006 preskúmané trvanie invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ak poberateľ invalidného dôchodku dovŕši dôchodkový vek po 31. decembri 2007, invalidný dôchodok sa mu už neprekvalifikuje na starobný dôchodok.

59

Ak je poistenec, ktorému bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok, dôchodkovo poistený, starobný dôchodok sa mu za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 do 31. decembra 2007 zvyšuje rovnako ako starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pozrieť aj: Zvýšenie starobného dôchodku po priznaní dôchodku v časti Starobný dôchodok.

Informácie o dôchodkoch:

0800 123 123

[email protected]

osobne na pobočkách SP

www.socpoist.sk

Upozornenie

Každú zmenu v údajoch uvedených v žiadosti o dôchodok je potrebné do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni.

Poberateľka invalidného dôchodku je povinná oznámiť prípadnú zmenu počtu detí, ktorých podmienku výchovy spĺňala v čase priznania invalidného dôchodku [napr. ak po priznaní invalidného dôchodku splní podmienku výchovy dieťaťa (detí), ktoré nebolo (neboli) uvedené v žiadosti o dôchodok].

60

http://www.socpoist.sk/

Vdovský dôchodok


Vdovský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom vdovského dôchodku je zabezpečiť vdove príjem v prípade úmrtia jej manžela.

Podmienky nároku na vdovský dôchodok

Nárok na vdovský dôchodok má vdova po manželovi, ktorý

ku dňu smrti poberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo

ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo

ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Na rozdiel od právnych predpisov platných pred 1. januárom 2004, od 1. januára 2004 nemôže vzniknúť nárok na vdovský dôchodok rozvedenej žene a od tohto dňa sa neskúma žitie manželov v spoločnej domácnosti, ani skutočnosť, či manželstvo plnilo spoločenskú funkciu alebo nie.

Nárok na vdovský dôchodok vzniká dňom smrti manžela, ktorým je deň úmrtia uvedený v úmrtnom liste alebo ktorým je deň uvedený ako deň smrti (resp. deň, ktorý nezvestný neprežil) v právoplatnom rozhodnutí súdu o vyhlásení manžela za mŕtveho.

Uplatnenie nároku

Konanie o priznanie vdovského dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby (žiadateľ), ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu.

Žiadateľka je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Za deň uplatnenia nároku na vdovský dôchodok a nároku na jeho výplatu sa považuje deň, keď žiadateľka prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne (pozri nižšie) o spísanie žiadosti o priznanie tohto dôchodku. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú.

Žiadosť o priznanie vdovského dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľky.

Ak sa žiadateľka prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu, žiadosť môže spísať pobočka príslušná podľa miesta prechodného pobytu.

61

Žiadateľka, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, žiadosť podáva prostredníctvom ústavu Zboru väzenskej a justičnej stráže v pobočke príslušnej podľa sídla tohto ústavu.

Ak žiadateľka nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť spisuje ústredie Sociálnej poisťovne.

Tlačivo žiadosti je vyhotovené tak, aby mohlo slúžiť ako podklad na posúdenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Žiadosť okrem identifikačných údajov žiadateľky a poistenca, po ktorom sa uplatňuje nárok, obsahuje ďalšie údaje, ktoré priamo ovplyvňujú nárok a sumu dôchodku. Preto žiadateľka na účely spísania žiadosti o vdovský dôchodok je povinná predložiť doklady preukazujúce všetky potrebné údaje (originály alebo úradne overené kópie), a to z dôvodu zabezpečenia uvedenia pravdivých, platných a presných údajov v žiadosti.

Ide predovšetkým o nasledovné doklady potrebné na spísanie žiadosti o priznanie vdovského dôchodku:


sobášny list, resp. výpis z knihy manželstiev,

úmrtný list manžela,

doklad o ukončení vzdelania zomretého manžela (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom, a podobne) alebo potvrdenie školy odkedy – dokedy trvalo jeho štúdium, ktoré nebolo predpísaným spôsobom ukončené,

vojenskú knižku alebo doklad vydaný príslušnou vojenskou správou,

rodné listy detí, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a v prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku aj úmrtný list alebo výpis z matriky; ak dieťa bolo v starostlivosti inej osoby alebo ústavu, je potrebné predložiť aj doklad preukazujúci trvanie takéhoto obdobia (LEN, AK SA ŽIADA O UZNANIE STAROSTLIVOSTI O DETI MANŽELOVI ALEBO VÝCHOVY DIEŤAŤA ŽIADATEĽKE).

Aby nárok na vdovský dôchodok, o ktorého priznanie sa žiada, mohol byť Sociálnou poisťovňou posúdený čo najrýchlejšie, je potrebné údaje uvedené v žiadosti preukázať hodnovernými dokladmi. Žiadosť nedoložená potrebnými dokladmi si vyžaduje dodatočné zisťovanie chýbajúcich údajov, čo má spravidla za následok, že o žiadosti nie je možné včas rozhodnúť.

K žiadosti o vdovský dôchodok musia byť priložené najmä tieto doklady týkajúce sa zomretého manžela:





62



Ak manžel žiadateľky o vdovský dôchodok dosiahol dôchodkový vek pred 1. januárom 2004 a bol naďalej nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, k žiadosti o dôchodok je potrebné predložiť potvrdenie zamestnávateľa o sume dosiahnutých vymeriavacích základov odo dňa dosiahnutia dôchodkového veku do konca kalendárneho roku, v ktorom dôchodkový vek dosiahol.

K žiadosti o vdovský dôchodok po poberateľovi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, je potrebné pripojiť potvrdenie o dobe služobného pomeru zhodnotenej na účely výsluhového dôchodku vydané príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, ktorý výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok vypláca.

Ak manžel žiadateľky získal aj obdobie výkonu služby príslušníka Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníka, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ako aj príslušníka ozbrojených síl, ktorý vykonáva profesionálnu službu alebo vojaka, ktorý sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, je potrebné pripojiť potvrdenie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, či získanou dobou výkonu služby manžel žiadateľky o vdovský dôchodok splnil, resp. nesplnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.

Ak bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy (z iných príjmov) žiadateľky uznesením súdu alebo exekučným príkazom, je potrebné pripojiť k žiadosti príslušné uznesenie a potvrdenie o výške dosiaľ vykonaných zrážok.

Dôchodky sa vyplácajú v hotovosti alebo na účet v banke. Pokiaľ sa nežiada o iný spôsob výplaty dôchodku, je potrebné požiadať o zriadenie účtu na výplatu dôchodku v banke, s ktorou Sociálna poisťovňa uzatvorila zmluvu na bezhotovostné poukazovanie dávok na účet. Súčasne je potrebné (s výnimkou, ak žiadateľovi Sociálna poisťovňa už vypláca dôchodok na účet) k žiadosti pripojiť tlačivo vyplnené žiadateľkou a potvrdené bankou.



Upozornenie !


63

Suma vdovského dôchodku

Suma vdovského dôchodku je 60 %

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti,

invalidného dôchodku, ak zomretý manžel bol poberateľom invalidného dôchodku a ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok,

predčasného starobného dôchodku priznaného zomretému manželovi

Ak zomretý manžel spĺňal ku dňu smrti podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Na rozdiel od právneho stavu pred 1. januárom 2004 sa vdovský dôchodok nekráti s príjmom zo zárobkovej činnosti.

Ak sa poberateľke vdovského dôchodku vypláca aj iný dôchodok, pozri nižšie Súbeh nárokov na výplatu dôchodku.

Nárok na výplatu vdovského dôchodku

Nárok na výplatu vdovského dôchodku trvá po obdobie jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí tohto jedného roka zaniká iba nárok na výplatu vdovského dôchodku, samotný nárok na vdovský dôchodok však trvá aj naďalej. Po uplynutí jedného roka nárok na výplatu trvá iba vtedy, ak vdova spĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok:

stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa (pozri: nezaopatrené dieťa ), ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok alebo ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané (t. j. vlastné dieťa vdovy, osvojené dieťa vdovy alebo dieťa, ktoré bolo rozhodnutím príslušného orgánu počas trvania manželstva vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov),

je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

vychovala aspoň tri deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006)

dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006)

dovŕšila dôchodkový vek.

Za výchovu dieťaťa na tieto účely sa považuje výchova dieťaťa od jeho narodenia až po dosiahnutie plnoletosti (t.j. do dosiahnutia 18 rokov veku, prípadne do dňa uzavretia manželstva, ak dieťa uzavrelo manželstvo skôr).

Ak vdove zanikne nárok na výplatu vdovského dôchodku, pretože prestane spĺňať podmienku starostlivosti o nezaopatrené dieťa alebo prestane byť invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a neskôr, s odstupom času, začne niektorú z týchto podmienok znovu spĺňať, nárok na výplatu vdovského dôchodku jej vznikne znovu.

64





1. Vdova, ktorej sa priznáva vdovský dôchodok, už poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok

o v plnej sume sa vypláca iba vyšší dôchodok,

o nižší sa vypláca v sume jednej polovice,

o ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca vždy vdovský dôchodok.

2. Vdova, ktorej sa priznáva vdovský dôchodok, už poberá invalidný dôchodok a sirotský dôchodok, prípadne sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa

o v plnej sume sa vypláca iba najvyšší dôchodok,

o ostatné sa vyplácajú v sume jednej polovice,

o ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca vdovský dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.

3. Vdova, ktorej sa priznáva vdovský dôchodok, už poberá sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa

o v plnej sume sa vypláca iba vyšší alebo najvyšší dôchodok,


o ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca dôchodok, ktorý si vdova zvolí.

Poukazovanie vdovského dôchodku

65

Vdovský dôchodok sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách, vždy v pravidelne sa opakujúcich výplatných termínoch.


Do cudziny, ktorá nie je štátom, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, sa vdovský dôchodok vypláca pozadu v trojmesačných lehotách vždy až po predložení potvrdenia o žití poberateľa dôchodku.

Za istých podmienok možno vdovský dôchodok priznať preddavkovo, a to vtedy, ak sú splnené podmienky nároku na vdovský dôchodok, ale ešte pred vydaním rozhodnutia o priznaní vdovského dôchodku je potrebné zistiť niektoré skutočnosti, ktoré sú potrebné na určenie jeho sumy.

Vdovský dôchodok sa môže poukazovať



o prostredníctvom hromadného poukazu do zariadenia sociálnych služieb, ak je poberateľka dôchodku umiestnená v tomto zariadení a nepožiada o iný spôsob poukazovania dôchodku,


Poberateľka dôchodku môže Sociálnu poisťovňu požiadať o zmenu spôsobu výplaty dôchodku, pričom výplatu žiadaným spôsobom je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť najneskôr od výplatného termínu dôchodku splatného v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dôchodku Sociálnej poisťovni doručená. Uvedené sa nevzťahuje na osobu umiestnenú v ústave na výkon väzby alebo ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Premlčanie nároku na výplatu vdovského dôchodku

Nárok na výplatu vdovského dôchodku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý vdovský dôchodok alebo jeho časť patrili.

Uvedená lehota neplynie počas konania o vdovský dôchodok a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Zánik nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu

Nárok na výplatu vdovského dôchodku zaniká, ak po uplynutí jedného roka od smrti manžela vdova nespĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok:

stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa (pozri: nezaopatrené dieťa ), ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok alebo ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané (t. j. vlastné dieťa vdovy, osvojené dieťa vdovy alebo dieťa, ktoré bolo rozhodnutím príslušného orgánu počas trvania manželstva vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov),

66

je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

vychovala aspoň tri deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006)

dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006),

dovŕšila dôchodkový vek.

Ak vdove zanikne nárok na výplatu vdovského dôchodku, pretože prestane spĺňať podmienku starostlivosti o nezaopatrené dieťa alebo prestane byť invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a neskôr, s odstupom času, začne niektorú z týchto podmienok znovu spĺňať, nárok na výplatu vdovského dôchodku jej vznikne znovu.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká

uzatvorením manželstva,

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.

Nárok na vdovský dôchodok nezaniká uplynutím času.

Nárok na vdovský dôchodok a nárok na jeho výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na vdovský dôchodok a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku, ak zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje inak.

Prechod nároku na vdovský dôchodok po úmrtí vdovy

Ak vdova splnila podmienky nároku na vdovský dôchodok, uplatnila si nárok na tento dôchodok a po uplatnení nároku zomrela, prechádza nárok na sumy splatné ku dňu jej smrti postupne na

deti a

rodičov,


Ak bol vdovský dôchodok pred smrťou vdovy priznaný, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti postupne

deťom a

rodičom,



Zahraničie a EÚ

67

Ak manžel žiadateľky o vdovský dôchodok nebol poberateľom niektorého druhu dôchodku, je potrebné skúmať, či mu vznikol nárok na starobný dôchodok alebo či získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

Ak zomretý manžel nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, pri posudzovaní nároku na dôchodok sa bude prihliadať aj na doby poistenia, ktoré získal v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte (tieto doby poistenia sa pripočítajú k dobám poistenia získaným podľa právnych predpisov Slovenskej republiky).


Nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nevznikne, ak zomretý manžel získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia. Nevzťahuje sa to však na situácie, ak sa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia považuje za splnenú alebo ak sa na vznik nároku na dôchodok vyžaduje menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia.

Ak po započítaní dôb poistenia získaných v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte vznikne zomretému manželovi nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, jeho dôchodok sa určí v sume, ktorá zodpovedá dobe poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a z tejto sumy sa potom určí suma vdovského dôchodku.


Obmedzenie úhrnnej sumy pozostalostných dôchodkov po tom istom poistencovi

Ak vznikne nárok na výplatu viacerých pozostalostných dôchodkov po tom istom poistencovi (napríklad vznikne nárok na vdovský dôchodok a viac sirotských dôchodkov), platí, že úhrn súm týchto pozostalostných dôchodkov nesmie presiahnuť sumu dôchodku zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by mal nárok. Ak ich úhrnná suma presahuje sumu dôchodku zomretého poistenca, každý z pozostalostných dôchodkov sa pomerne zníži.

Ak nárok na niektorý z priznaných pozostalostných dôchodkov zanikne alebo opätovne vznikne (teda zmení sa počet osôb, ktoré majú nárok na výplatu pozostalostného dôchodku po tom istom poistencovi), sumy pozostalostných dôchodkov sa znovu pomerne upravia (z dôvodu zániku niektorého z pozostalostných dôchodkov sa zvýšia, z dôvodu opätovného vzniku nároku na výplatu sirotského dôchodku sa znížia).

Informácie o dôchodkoch:

0800 123 123, [email protected], osobne na pobočkách SP, www.socpoist.sk

Upozornenie


68

mailto:[email protected]

Vdovecký dôchodok


Vdovecký dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom vdoveckého dôchodku je zabezpečiť vdovcovi príjem v prípade úmrtia jeho manželky.

Podmienky nároku na vdovecký dôchodok

Nárok na vdovecký dôchodok má vdovec po manželke, ktorá

ku dňu smrti poberala starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo

ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok alebo

ku dňu smrti získala počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo

zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Nárok na vdovecký dôchodok vzniká dňom smrti manželky, ktorým je deň úmrtia uvedený v úmrtnom liste alebo ktorým je deň uvedený ako deň smrti (resp. deň, ktorý nezvestná neprežila) v právoplatnom rozhodnutí súdu o vyhlásení manželky za mŕtvu.

Podmienky nároku na vdovecký dôchodok, ak manželka vdovca zomrela pred 1. januárom 2004

Najskôr od 1. augusta 2006 má na vdovecký dôchodok nárok vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, alebo zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do troch rokov od smrti manželky

dovŕšil dôchodkový vek alebo

bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

ak jeho manželka

ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,

ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov alebo

69

zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podmienka trvania invalidity vdovca sa považuje za splnenú aj vtedy, ak v čase trvania invalidity dovŕšil dôchodkový vek pred 1. augustom 2006.

Nárok na tento vdovecký dôchodok nemá vdovec, ktorý

má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

uzatvoril manželstvo alebo

na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.

Uplatnenie nároku

Konanie o priznanie vdovského dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby (žiadateľ), ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu.

Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na vdovecký dôchodok a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Za deň uplatnenia nároku na vdovecký dôchodok a nároku na jeho výplatu sa považuje deň, keď žiadateľ prvýkrát požiadal príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne (pozri nižšie) o spísanie žiadosti o priznanie tohto dôchodku. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú.

Žiadosť o priznanie vdoveckého dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.




Tlačivo žiadosti je vyhotovené tak, aby mohlo slúžiť ako podklad na posúdenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Žiadosť okrem identifikačných údajov žiadateľa a poistenkyne, po ktorej sa uplatňuje nárok, obsahuje ďalšie údaje, ktoré priamo ovplyvňujú nárok a sumu dôchodku. Preto žiadateľ na účely spísania žiadosti o vdovecký dôchodok je povinný predložiť doklady preukazujúce všetky potrebné údaje (originály alebo úradne overené kópie), a to z dôvodu zabezpečenia uvedenia pravdivých, platných a presných údajov v žiadosti.

Ide predovšetkým o nasledovné doklady potrebné na spísanie žiadosti o priznanie vdoveckého dôchodku:


70

sobášny list, resp. výpis z knihy manželstiev,

úmrtný list manželky,

doklad o ukončení vzdelania zomretej manželky (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom, a podobne) alebo potvrdenie školy odkedy – dokedy trvalo jej štúdium, ktoré nebolo predpísaným spôsobom ukončené,

rodné listy detí, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a v prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku aj úmrtný list alebo výpis z matriky; ak dieťa bolo v starostlivosti inej osoby alebo ústavu, je potrebné predložiť aj doklad preukazujúci trvanie takéhoto obdobia (LEN, AK SA ŽIADA O UZNANIE STAROSTLIVOSTI O DETI ALEBO VÝCHOVY DIEŤAŤA MANŽELKE).

Aby nárok na vdovecký dôchodok, o ktorého priznanie sa žiada, mohol byť Sociálnou poisťovňou posúdený čo najrýchlejšie, je potrebné údaje uvedené v žiadosti preukázať hodnovernými dokladmi. Žiadosť nedoložená potrebnými dokladmi si vyžaduje dodatočné zisťovanie chýbajúcich údajov, čo má spravidla za následok, že o žiadosti nie je možné včas rozhodnúť.

K žiadosti o vdovecký dôchodok musia byť priložené najmä tieto doklady týkajúce sa zomretej manželky:







Ak manželka žiadateľa o vdovecký dôchodok dosiahla dôchodkový vek pred 1. januárom 2004 a bola naďalej nepretržite zamestnaná k 31. decembru 2003, k žiadosti o dôchodok je potrebné predložiť potvrdenie zamestnávateľa o sume dosiahnutých vymeriavacích základov odo dňa dosiahnutia dôchodkového veku do konca kalendárneho roku, v ktorom dôchodkový vek dosiahla.

K žiadosti o vdovecký dôchodok po poberateľke výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, je potrebné pripojiť potvrdenie o dobe služobného pomeru zhodnotenej na účely výsluhového dôchodku vydané príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, ktorý výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok vypláca.

Ak manželka žiadateľa získala aj obdobie výkonu služby príslušníka Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníka, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ako aj

71

príslušníka ozbrojených síl, ktorý vykonáva profesionálnu službu alebo vojaka, ktorý sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, je potrebné pripojiť potvrdenie príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, či získanou dobou výkonu služby manželka žiadateľa o vdovecký dôchodok splnila, resp. nesplnila podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.

Ak bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy (z iných príjmov) žiadateľa uznesením súdu alebo exekučným príkazom, je potrebné pripojiť k žiadosti príslušné uznesenie a potvrdenie o výške dosiaľ vykonaných zrážok.

Ak manželka žiadateľa ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a Sociálna poisťovňa nevie zistiť zo svojho informačného systému túto skutočnosť, je potrebné pripojiť rozhodnutie o priznaní niektorého z uvedených dôchodkov, prípadne aj iné rozhodnutie preukazujúce priznanie dôchodku.




Upozornenie !


Suma vdoveckého dôchodku

Suma vdoveckého dôchodku je 60 %

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mala alebo by mala nárok zomretá manželka ku dňu smrti,

invalidného dôchodku, ak zomretá manželka bola poberateľkou invalidného dôchodku a ku dňu smrti nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nezískala počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok,

predčasného starobného dôchodku priznaného zomretej manželke.

Ak zomretá manželka spĺňala ku dňu smrti podmienky nároku na dva dôchodky, vdovecký dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

72

Suma vdoveckého dôchodku priznaného podľa § 293n zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., t. j. vdovca, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, je 2 794 Sk mesačne. K tejto sume ďalej patrí zvýšenie podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

Ak sa poberateľovi vdoveckého dôchodku vypláca aj iný dôchodok, bližšie pozri nižšie Súbeh nárokov na výplatu dôchodkov.

Nárok na výplatu vdoveckého dôchodku

Nárok na výplatu vdoveckého dôchodku trvá po obdobie jedného roka od smrti manželky. Po uplynutí tohto jedného roka zaniká iba nárok na výplatu vdoveckého dôchodku, samotný nárok na vdovecký dôchodok však trvá aj naďalej. Po uplynutí jedného roka nárok na výplatu trvá iba vtedy, ak vdovec spĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok:

stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ktoré má po zomretej nárok na sirotský dôchodok alebo ktoré bolo v rodine zomretej vychovávané (t. j. vlastné dieťa vdovca, osvojené dieťa vdovca alebo dieťa, ktoré bolo rozhodnutím príslušného orgánu počas trvania manželstva vdovcovi alebo zomretej manželke zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov),

je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

vychoval aspoň tri deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006),

dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006),


Za výchovu dieťaťa na tieto účely sa považuje výchova dieťaťa od jeho narodenia až po dosiahnutie plnoletosti (t. j. do dosiahnutia 18 rokov veku prípadne do dňa uzavretia manželstva, ak dieťa uzavrelo manželstvo skôr),Ak vdovcovi zanikne nárok na výplatu vdoveckého dôchodku, pretože prestane spĺňať podmienku starostlivosti o nezaopatrené dieťa alebo prestane byť invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a neskôr, s odstupom času, začne niektorú z týchto podmienok znovu spĺňať, nárok na výplatu vdoveckého dôchodku mu vznikne znovu.

Uvedené podmienky sa nevzťahujú na nárok na výplatu vdoveckého dôchodku priznaného podľa § 293n zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., t. j. vdovca, ktorému manželka zomrela pred 1. januárom 2004.

Kontrola posudzovania




73

http://www.socpoist.sk/lekarska-posudkova-cinnost-dochodkoveho-poistenia/947s?&lang=sk

http://www.socpoist.sk/slovnik-pojmov/11s?&prm1=646

1. Vdovec, ktorému sa priznáva vdovecký dôchodok, už poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok



o ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca vždy vdovecký dôchodok.

2. Vdovec, ktorému sa priznáva vdovecký dôchodok, už poberá invalidný dôchodok a sirotský dôchodok, prípadne sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa



o ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.

3. Vdovec, ktorému sa priznáva vdovecký dôchodok, už poberá sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa



o ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca dôchodok, ktorý si vdovec zvolí.

Poukazovanie vdoveckého dôchodku

Vdovecký dôchodok sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách, vždy v pravidelne sa opakujúcich výplatných termínoch.


Do cudziny, ktorá nie je štátom, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, sa vdovecký dôchodok vypláca pozadu v trojmesačných lehotách vždy až po predložení potvrdenia o žití poberateľa dôchodku.

Za istých podmienok možno vdovecký dôchodok priznať preddavkovo, a to vtedy, ak sú splnené podmienky nároku na vdovecký dôchodok, ale ešte pred vydaním rozhodnutia o priznaní vdoveckého dôchodku je potrebné zistiť niektoré skutočnosti, ktoré sú potrebné na určenie jeho sumy.

Vdovecký dôchodok sa môže poukazovať




74



Premlčanie nároku na vdovecký dôchodok a jeho výplatu

Nárok na výplatu vdoveckého dôchodku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý vdovecký dôchodok alebo jeho časť patrili.

Uvedená lehota neplynie počas konania o vdovecký dôchodok a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Ak však ide o vdovecký dôchodok podľa § 293n zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., t. j. ak manželka vdovca zomrela pred 1. januárom 2004, vdovecký dôchodok možno doplatiť najskôr za obdobie od 1. augusta 2006.

Zánik nároku na vdovecký dôchodok a jeho výplatu

Nárok na výplatu vdoveckého dôchodku zaniká, ak po uplynutí jedného roka od smrti manželky vdovec nespĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok:

stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ktoré má po zomretej nárok na sirotský dôchodok alebo ktoré bolo v rodine zomretej vychovávané (t. j. vlastné dieťa vdovca, osvojené dieťa vdovca alebo dieťa, ktoré bolo rozhodnutím príslušného orgánu počas trvania manželstva vdovcovi alebo zomretej manželke zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov),

je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

vychoval aspoň tri deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006),

dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006),


Ak vdovcovi zanikne nárok na výplatu vdoveckého dôchodku, pretože prestane spĺňať podmienku starostlivosti o nezaopatrené dieťa alebo prestane byť invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a neskôr, s odstupom času, začne niektorú z týchto podmienok znovu spĺňať, nárok na výplatu vdoveckého dôchodku mu vznikne znovu.

Uvedené podmienky sa nevzťahujú na nárok na výplatu vdoveckého dôchodku priznaného podľa § 293n zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., t. j. vdovca, ktorému manželka zomrela pred 1. januárom 2004.

Nárok na vdovecký dôchodok zaniká

75


uzatvorením manželstva,

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdovec úmyselným trestným činom spôsobil smrť manželky.

Nárok na vdovecký dôchodok nezaniká uplynutím času.

Nárok na vdovecký dôchodok a nárok na jeho výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na vdovecký dôchodok a podmienky nároku na výplatu vdoveckého dôchodku, ak zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje inak.

Prechod nároku na vdovecký dôchodok po úmrtí vdovca

Ak vdovec splnil podmienky nároku na vdovecký dôchodok, uplatnil si nárok na tento dôchodok a po uplatnení nároku zomrel, prechádza nárok na sumy splatné ku dňu jeho smrti postupne na

deti a

rodičov,


Ak bol vdovecký dôchodok pred smrťou vdovca priznaný, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti postupne

deťom a

rodičom,



Zahraničie a EÚ

Ak manželka žiadateľa o vdovecký dôchodok nebola poberateľkou niektorého druhu dôchodku, je potrebné skúmať, či jej vznikol nárok na starobný dôchodok alebo či získala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

Ak zomretá manželka nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, pri posudzovaní nároku na dôchodok sa bude prihliadať aj na doby poistenia, ktoré získala v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte (tieto doby poistenia sa pripočítajú k dobám poistenia získaným podľa právnych predpisov Slovenskej republiky).


Nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nevznikne, ak zomretá manželka získala podľa právnych predpisov Slovenskej republiky menej ako jeden rok obdobia dôchodkového

76

poistenia. Nevzťahuje sa to však na situácie, ak sa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia považuje za splnenú alebo ak sa na vznik nároku na dôchodok vyžaduje menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia.

Ak po započítaní dôb poistenia získaných v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte vznikne zomretej manželke nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, jej dôchodok sa určí v sume, ktorá zodpovedá dobe poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a z tejto sumy sa potom určí suma vdoveckého dôchodku.



Ak vznikne nárok na výplatu viacerých pozostalostných dôchodkov po tom istom poistencovi (napríklad vznikne nárok na vdovecký dôchodok a viac sirotských dôchodkov), platí, že úhrn súm týchto pozostalostných dôchodkov nesmie presiahnuť sumu dôchodku zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by mal nárok. Ak ich úhrnná suma presahuje sumu dôchodku zomretého poistenca, každý z pozostalostných dôchodkov sa pomerne zníži.


Informácie o dôchodkoch: 0800 123 123 [email protected] na pobočkách SP www.socpoist.sk

Upozornenie


77


Sirotský dôchodok


Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom sirotského dôchodku je zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča alebo osvojiteľa.

Podmienky nároku na sirotský dôchodok

Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa (pozri: nezaopatrené dieťa ) po zomretom rodičovi alebo osvojiteľovi, ktorý

ku dňu smrti poberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo

ku dňu smrti nepoberal niektorý z týchto dôchodkov, ale získal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok, alebo

ku dňu smrti nepoberal niektorý z vyššie uvedených dôchodkov, ale splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Na rozdiel od právnej úpravy platnej pred 1. januárom 2004, od 1. januára 2004 môže vzniknúť dieťaťu nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. To znamená, že dieťa môže mať nárok na dva sirotské dôchodky.

Nárok na sirotský dôchodok vzniká dňom smrti rodiča alebo osvojiteľa dieťaťa, ktorým je deň úmrtia uvedený v úmrtnom liste alebo ktorým je deň uvedený ako deň smrti (resp. deň, ktorý nezvestný neprežil) v právoplatnom rozhodnutí súdu o vyhlásení rodiča alebo osvojiteľa dieťaťa za mŕtveho.

Nárok na sirotský dôchodok nevznikne nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo jeho manželovi.

Uplatnenie nároku

V potvrdení o štúdiu musia byť uvedené údaje o tom, odkedy dieťa študuje a predpokladaný dátum skončenia jeho štúdia.“Konanie o priznanie sirotského dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby (žiadateľ), ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp. za sirotu, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, nárok na sirotský dôchodok uplatňuje zákonný zástupca.

Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na sirotský dôchodok a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Za deň uplatnenia nároku na sirotský dôchodok a nároku na jeho výplatu sa považuje deň, keď žiadateľ prvýkrát požiadal príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne (pozri nižšie) o spísanie

78


žiadosti o priznanie tohto dôchodku. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú.

Žiadosť o priznanie sirotského dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.




Tlačivo žiadosti je vyhotovené tak, aby mohlo slúžiť ako podklad na posúdenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Žiadosť okrem identifikačných údajov žiadateľa a poistenca, po ktorom sa uplatňuje nárok, obsahuje ďalšie údaje, ktoré priamo ovplyvňujú nárok a sumu dôchodku. Preto žiadateľ na účely spísania žiadosti o sirotský dôchodok je povinný predložiť doklady preukazujúce všetky potrebné údaje (originály alebo úradne overené kópie), a to z dôvodu zabezpečenia uvedenia pravdivých, platných a presných údajov v žiadosti.

Ide predovšetkým o nasledovné doklady potrebné na spísanie žiadosti o priznanie sirotského dôchodku:


rodný list siroty,

úmrtný list rodiča,

doklad o ukončení vzdelania zomretého rodiča (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom, a podobne) alebo potvrdenie školy odkedy – dokedy trvalo jeho štúdium, ktoré nebolo predpísaným spôsobom ukončené vojenskú knižku alebo doklad vydaný príslušnou vojenskou správou,

rodné listy detí, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a v prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku aj úmrtný list alebo výpis z matriky; ak dieťa bolo v starostlivosti inej osoby alebo ústavu, je potrebné predložiť aj doklad preukazujúci trvanie takéhoto obdobia (LEN, AK SA ŽIADA O UZNANIE STAROSTLIVOSTI O DETI ALEBO VÝCHOVY DIEŤAŤA RODIČOVI),

doklad preukazujúci nezaopatrenosť osiroteného dieťaťa, ktoré skončilo povinnú školskú dochádzku (potvrdenie o štúdiu, alebo posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky o tom, že dieťa sa pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia pobočky, resp. posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky, že dieťa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť). V potvrdení o štúdiu musia byť uvedené údaje o tom, odkedy dieťa študuje a predpokladaný dátum skončenia jeho štúdia.

79

Ak žiadateľ o sirotský dôchodok študuje v zahraničí, splnenie podmienky sústavnej prípravy na povolanie sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. K žiadosti o priznanie sirotského dôchodku je preto potrebné predložiť originál alebo úradne overenú fotokópiu rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní vydaného na základe požiadavky siroty (v prílohe ktorej je potrebné zaslať originál potvrdenia o štúdiu a jeho úradný preklad) zaslanej na adresu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní, Stromová 1, 813 30 Bratislava. Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní sídli na ulici Dostojevského rad 7 v budove Malej scény, na druhom poschodí (poštová adresa sa odlišuje od adresy sídla).

Ak žiadateľ o sirotský dôchodok navštevuje vysokú školu v Českej republike a ak sa táto vysoká škola nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky http://www.minedu.sk/data/USERDATA/UDOV/PSvZ/Ceske_VS_web.pdf, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia. Štúdium je možné považovať za rovnocenné štúdiu na vysokej škole v Slovenskej republike. Bližšie informácie o tom, akým spôsobom požiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie štúdia v zahraničí, nájdete na internetovej stránke Ministerstva školstva Slovenskej republiky, konkrétne na: http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=439.

Aby nárok na sirotský dôchodok, o ktorého priznanie sa žiada, mohol byť Sociálnou poisťovňou posúdený čo najrýchlejšie, je potrebné údaje uvedené v žiadosti preukázať hodnovernými dokladmi. Žiadosť nedoložená potrebnými dokladmi si vyžaduje dodatočné zisťovanie chýbajúcich údajov, čo má spravidla za následok, že o žiadosti nie je možné včas rozhodnúť.

K žiadosti o sirotský dôchodok musia byť priložené najmä tieto doklady týkajúce sa zomretého rodiča:

potvrdenie o všetkých obdobiach

o evidencie v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie pred 1. januárom 2001,

o poberania podpory v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003,




Ak rodič žiadateľa o sirotský dôchodok dosiahol dôchodkový vek pred 1. januárom 2004 a bol naďalej nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, k žiadosti o dôchodok je potrebné predložiť potvrdenie zamestnávateľa o sume dosiahnutých vymeriavacích základov odo dňa dosiahnutia dôchodkového veku do konca kalendárneho roku, v ktorom dôchodkový vek dosiahol.

Ak bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy (z iných príjmov) uznesením súdu alebo exekučným príkazom, je potrebné pripojiť k žiadosti príslušné uznesenie a potvrdenie o výške dosiaľ vykonaných zrážok.

80

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=439

http://www.minedu.sk/data/USERDATA/UDOV/PSvZ/Ceske_VS_web.pdf

K žiadosti o sirotský dôchodok po poberateľovi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, je potrebné pripojiť potvrdenie o dobe služobného pomeru zhodnotenej na účely výsluhového dôchodku vydané príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, ktorý výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok vypláca.

Ak rodič žiadateľa získal aj obdobie výkonu služby príslušníka Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníka, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ako aj príslušníka ozbrojených síl, ktorý vykonáva profesionálnu službu alebo vojaka, ktorý sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, je potrebné pripojiť potvrdenie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, či získanou dobou výkonu služby rodič splnil, resp. nesplnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.




Upozornenie !


Suma sirotského dôchodku

Suma sirotského dôchodku je 40 % (uvedená sadzba platí od 1. augusta 2006, v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 to bolo 30 %)

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa,

invalidného dôchodku, ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa bol poberateľom invalidného dôchodku a ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok,

predčasného starobného dôchodku priznaného zomretému rodičovi alebo osvojiteľovi.

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

81



1. Sirota, ktorej sa priznáva sirotský dôchodok, už poberá invalidný dôchodok



o ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca vždy sirotský dôchodok.

2. Sirota, ktorej sa priznáva sirotský dôchodok, už poberá invalidný dôchodok, vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok, prípadne aj ďalší sirotský dôchodok



o ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotské dôchodky.

3. Sirota, ktorej sa priznáva sirotský dôchodok, už poberá vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok, prípadne aj ďalší sirotský dôchodok



o ak je ich suma rovnaká, tak sa v sume jednej polovice vypláca dôchodok, ktorý si sirota zvolí.

4. Sirota, ktorej sa priznáva sirotský dôchodok, už poberá sirotský dôchodok po druhom rodičovi

o oba sirotské dôchodky sa vyplácajú v plnej sume.

Súbeh nárokov na výplatu sirotského dôchodku a invalidného dôchodku nevznikne, ak je sirota poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Takáto sirota nemá nárok na sirotský dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože sa nepovažuje na účely dôchodkového poistenia za nezaopatrené dieťa.

Poukazovanie sirotského dôchodku

Sirotský dôchodok sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách, vždy v pravidelne sa opakujúcich výplatných termínoch.


Do cudziny, ktorá nie je štátom, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, sa sirotský dôchodok vypláca pozadu v trojmesačných lehotách vždy až po predložení potvrdenia o žití poberateľa dôchodku.

82

Za istých podmienok možno sirotský dôchodok priznať preddavkovo, a to vtedy, ak sú splnené podmienky nároku na sirotský dôchodok, ale ešte pred vydaním rozhodnutia o priznaní sirotského dôchodku je potrebné zistiť niektoré skutočnosti, ktoré sú potrebné na určenie jeho sumy.

Sirotský dôchodok sa môže poukazovať



na účet manžela (manželky) poberateľa dôchodku v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ale len za predpokladu, že o to poberateľ dôchodku písomne požiada, manžel (manželka) ako majiteľ účtu s tým súhlasí a poberateľ dôchodku má v čase poberania dôchodku dispozičné právo k uvedenému účtu,




Premlčanie nároku na výplatu sirotského dôchodku

Nárok na výplatu sirotského dôchodku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý sirotský dôchodok alebo jeho časť patrili.

Uvedená lehota neplynie počas konania o sirotský dôchodok a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.


Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa a chorobu a stav nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžaduje osobitnú starostlivosť na účely sirotského dôchodku, posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (bližšielekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia

Zánik nároku na sirotský dôchodok a jeho výplatu

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zanikne, hoci samotný nárok na sirotský dôchodok trvá,

dňom, ktorým dieťa mladšie ako 26 ročné prestalo byť nezaopatreným dieťaťom,

83

http://www.socpoist.sk/lekarska-posudkova-cinnost-dochodkoveho-poistenia/947s?&lang=sk


osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením tohto osvojenia vznikne nárok na výplatu dôchodku znovu.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, od ktorého dieťa mladšie ako 26 ročné znovu začalo byť nezaopatreným dieťaťom.

Nárok na sirotský dôchodok zaniká

dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť rodiča alebo osvojiteľa,

dňom, ktorým dieťa dovŕši 26 rokov veku.

Nárok na sirotský dôchodok nezaniká uplynutím času.

Nárok na sirotský dôchodok a nárok na jeho výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na sirotský dôchodok a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku, ak zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje inak.

Prechod nároku na sirotský dôchodok po úmrtí siroty

Ak sirota splnila podmienky nároku na sirotský dôchodok, uplatnila si nárok na tento dôchodok a po uplatnení nároku zomrela, prechádza nárok na sumy splatné ku dňu jej smrti postupne na

manžela (manželku)

deti a

rodičov,


Ak bol sirotský dôchodok pred smrťou siroty priznaný, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti postupne

manželovi (manželke)

deťom a

rodičom,



Zahraničie a EÚ

Ak rodič (osvojiteľ) nezaopatreného dieťaťa nebol poberateľom niektorého druhu dôchodku, je potrebné skúmať, či mu vznikol nárok na starobný dôchodok alebo či získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

84

Ak zomretý rodič (osvojiteľ) nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, pri posudzovaní nároku na dôchodok sa bude prihliadať aj na doby poistenia, ktoré získal v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte (tieto doby poistenia sa pripočítajú k dobám poistenia získaným podľa právnych predpisov Slovenskej republiky).


Nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nevznikne, ak zomretý rodič (osvojiteľ) získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia. Nevzťahuje sa to však na situácie, ak sa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia považuje za splnenú alebo ak sa na vznik nároku na dôchodok vyžaduje menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia.

Ak po započítaní dôb poistenia získaných v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte vznikne zomretému rodičovi (osvojiteľovi) nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, jeho dôchodok sa určí v sume, ktorá zodpovedá dobe poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a z tejto sumy sa potom určí suma sirotského dôchodku.



Ak vznikne nárok na výplatu viacerých pozostalostných dôchodkov po tom istom poistencovi (napríklad vznikne nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a viac sirotských dôchodkov, alebo vznikne nárok na viac ako dva sirotské dôchodky), platí, že úhrn súm týchto pozostalostných dôchodkov nesmie presiahnuť sumu dôchodku zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by mal nárok. Ak ich úhrnná suma presahuje sumu dôchodku zomretého poistenca, každý z pozostalostných dôchodkov sa pomerne zníži.


Informácie o dôchodkoch: 0800 123 [email protected] na pobočkách SPwww.socpoist.sk

Upozornenie


85


Poistenie v nezamestnanosti

Definícia

Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku, po splnení všetkých podmienok na priznanie, vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov, resp. štyroch mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti (§ 136)

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre


zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu,

dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.

Všeobecne o sadzbách poistného (§ 129)

Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie (vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie), poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

86

Dávka v nezamestnanosti

Definícia/účel dávky

Dávka v nezamestnanosti - dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti, slúžiaca na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.

Kto má nárok

Nárok na dávku v nezamestnanosti má:

Uchádzač o zamestnanie, ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku.

1. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti - zamestnanec:

fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

2. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti:

fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ktorá sa na toto poistenie prihlási.

Uplatnenie nároku

Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.K žiadosti súčasne predkladá vyplnené tlačivo „Žiadosť o dávku v nezamestnanosti“, ktorej súčasťou je aj Poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti. (pdf)


Poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.

Poistenec je povinný príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný

87

http://www.socpoist.sk/ext_dok-ziadost-o-davku-v-nezamestnanosti/40805c

http://www.socpoist.sk/ext_dok-ziadost-o-davku-v-nezamestnanosti/40805c

pobočkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak popbočka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

Poistenec a príjemca dávky sú povinní príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní písomne oznámiť zmenu mena a priezviska a príjemca dávky aj zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava.

Podmienky nároku

Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti.

Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania.

Výška dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu.

50 % x DVZ x počet dní v mesiaci.

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Ak v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

DVZ = S vymeriavacích základov/počet dní rozhodujúceho obdobia

Všeobecný vymeriavací základ podľa predchádzajúceho odseku je

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

88

Výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu:

Druhý polrok 2009 a prvý polrok 2010

DVZmax = 3 x VVZ/365

DVZmax = 3 x 8 676,36/365

DVZmax = 71,3126 eura

Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2009 a v prvom polroku roku 2010 je najviac vo výške 71,3126 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1 105,40 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 1 069,70 eura. Pri výpočte sa použil všeobecný vymeriavací základ za rok 2008.

Druhý polrok 2010 a prvý polrok 2011

DVZmax = 3 x VVZ/365

DVZmax = 3 x 8 934/365

DVZmax = 73,4302 eura

Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2010 a v prvom polroku 2011 je najviac vo výške 73,4302 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1138,20 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 1 101,50 eura. Pri výpočte na druhý polrok 2010 a prvý polrok 2011 sa použil všeobecný vymeriavací základ za rok 2009.

Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určuje z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

Vymeriavací základ podľa § 138 ods. 5 je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti s určením pripadajúcim na jeden deň podľa počtu kalendárnych dní v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Vymeriavací základ podľa § 138 ods. 5 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 suma denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 10,6149 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 10,9687 eura.

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa § 138 ods. 5.

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako

89

osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa § 138 ods. 5.

Výplata dávky

Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Dávka sa poukazuje na účet príjemcu dávky, v prípade podania žiadosti sa dávka vypláca v hotovosti (poštovým okruhom alebo poštovým peňažným poukazom).

Poukazovanie dávok

Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.

Poskytovanie dávky/kedy sa nevypláca

Poistencovi nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje (podporné obdobie v nezamestnanosti):

šesť mesiacov (ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie),

štyri mesiace (ak nárok vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie).

Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).

Vrátenie dávky/premlčanie

Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak

a. nesplnil povinnosť uloženú zákonom o sociálnom poistení,

b. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo

c. vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

90

Právo na vrátenie dávky v nezamestnanosti poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

Prerušenie nároku

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského a počas ktorých sa mu vypláca rodičovský príspevok.

Zánik nároku

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy:

dňom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti (šesť mesiacov, resp. štyri mesiace),

dňom smrti fyzickej osoby,

jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia.

Prechod nároku na dávku

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom.

Nároky prechádzajúce na manžela (manželku), deti a rodičov nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa predchádzajúcich odsekov nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

91

Garančné poistenie

Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Zamestnanec v pracovnom pomere, člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu a fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti (ďalej len „zamestnanec“) má nárok na dávku garančného poistenia, ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Sadzba poistného na garančné poistenie (§ 135)

Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho základu.

Všeobecne o sadzbách poistného (§ 129)

Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie (vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie), poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

92

Dávka garančného poistenia


Dávka garančného poistenia - dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu garančného poistenia, slúžiaca na uspokojenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Kto má nárok

Nárok na dávku garančného poistenia má:zamestnanec, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu:

pracovný pomer

dohoda o vykonaní práce

dohoda o brigádnickej práci študentov

dohody o pracovnej činnosti

člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Nárok na výplatu dávky garančného poistenia vznikne splnením podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku a podaním žiadosti o jej priznanie.

Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak:

bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.

Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je:

deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.

Poznámka:Ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. júla 2006 a súd nerozhodol o vyhlásení konkurzu alebo nezastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku do tohto dňa, platobná neschopnosť zamestnávateľa na účely garančného poistenia a nárok na dávku garančného poistenia sa po 31. júli 2006 posudzuje podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

Dávka garančného poistenia nebude poskytnutá, ak zamestnávateľ síce nároky z pracovnoprávneho vzťahu neuspokojuje, ale nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu alebo vôbec, alebo ak zamestnanec uzatvoril pracovnoprávny vzťah po vzniku platobnej neschopnosti a na platobnú neschopnosť bol zamestnávateľom písomne upozornený.

Uplatnenie nároku

Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd alebo podľa sídla

93

zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba, alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky, do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty.

Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti. Tlačivá žiadostí o poskytnutie dávky garančného poistenia sú k dispozícii v príslušných pobočkách Sociálnej poisťovne a na internetovej stránke Sociálnej poisťovne.

Na príslušnom tlačive zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty potvrdí nároky z pracovnoprávneho vzťahu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktoré neboli zo strany zamestnávateľa uspokojované.

Zamestnávateľ potvrdí zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ak je zamestnávateľ platobne neschopný, a

1. súd odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu,

2. súd neustanovil predbežného správcu konkurznej podstaty alebo správcu konkurznej podstaty a konkurz ešte nebol vyhlásený, alebo

3. súd začaté konkurzné konanie zamietol, prerušil alebo zastavil.

Správca konkurznej podstaty potvrdzuje zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ak súd rozhodol o vyhlásení konkurzu.

Predbežný správca konkurznej podstaty je oprávnený potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ak bol v konkurznom konaní ustanovený ešte pred vyhlásením konkurzu.

Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nepotvrdí na žiadosti o dávku garančného poistenia údaje potrebné na poskytovanie dávky garančného poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne poskytne zamestnancovi, ak preukáže vznik nároku na dávku garančného poistenia, preddavok na túto dávku vo výške 99,60 EUR za jeden kalendárny mesiac.

Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nárokom na dávku garančného poistenia bude doplatený, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty predloží požadované údaje najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.

Ak zamestnávateľ nepredloží požadované doklady najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, resp. uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu a správca konkurznej podstaty najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku, pobočka Sociálnej poisťovne doplatí do 30 dní od skončenia tejto lehoty dávku garančného poistenia do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu, platnej v období, v ktorom zamestnávateľ neuspokojoval nároky zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu.


94

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní:

písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti zamestnávateľa do desiatich dní od jej vzniku (§ 22 ods.1 Zákonníka práce),

oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku,

oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia,

potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu,

potvrdiť správnosť požadovaných údajov na tlačive Sociálnej poisťovne a doručiť ho príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do desiatich pracovných dní od doručenia tlačiva Sociálnou poisťovňou.

Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona o sociálnom poistení (§ 22 ods.1 Zákonníka práce).

Podmienky nároku

Nárok na dávku garančného poistenia vznikne, ak zamestnanec je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý nemôže uspokojiť nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu a zamestnávateľ sa stal platobne neschopný.

Týmito nárokmi zamestnanca sú:

nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,

nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,

nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

95

nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

Žiadateľ si môže uplatňovať dávku garančného poistenia najviac v rozsahu a za obdobie troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Výška dávky

Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na

zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec

a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci, za ktorý Vám uvedený nárok vznikol.

Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

Maximálna výška dávky garančného poistenia, na ktorú má zamestnanec nárok za obdobie

od 1. júla 2009 do 30. júna 2010, je 2169,10 EUR, čo predstavuje trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného za kalendárny rok 2008,

od 1. júla 2010 do 30. júna 2011, je 2233,50 EUR, čo predstavuje trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného za kalendárny rok 2009.

Súbeh nárokov na výplatu

Ak zamestnanec nemal uspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu u viacerých platobne neschopných zamestnávateľov, nárok na dávku garančného poistenia, ako aj určenie jej maximálnej výšky, sa posudzuje samostatne.

Výplata dávky

96

Zamestnancovi sa dávka garančného poistenia vyplatí po splnení zákonom stanovených podmienok najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky.

O dávke garančného poistenia vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie.

Poukazovanie dávok

Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (poštovou poukážkou). Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.

Poskytovanie dávky

Dávka garančného poistenia je jednorazová dávka, pri splnení podmienok na vznik nároku sa prizná a vyplatí, o čom pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie. Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).


Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak

a. nesplnil povinnosť uloženú zákonom o sociálnom poistení,

b. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo

c. vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Nárok na výplatu dávky garančného poistenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Táto lehota neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Dôležité informácie

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku garančného poistenia, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

97

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom.

Nároky prechádzajúce na manžela (manželku), deti a rodičov nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa predchádzajúcich odsekov nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

Upozornenia

Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka.

Ak súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné konanie z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ je povinný vrátiť Sociálnej poisťovni sumu vyplatenej dávky garančného poistenia zvýšenú o úrok vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej v deň jej vrátenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania.

98

Úrazové poistenie


Zavedením úrazového poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ako osobitného systému sociálneho poistenia pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) alebo choroby z povolania (§ 2 písm. c) zákona) sa s účinnosťou od 1.1.2004 nahradilo zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania upravené zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a vykonávané Sociálnou poisťovňou podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona 242/2001 Z. z. a neskorších predpisov.

Úrazové poistenie je konštituované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce. Preto, na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16 zákona, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu. (§ 24 zákona).

Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia, spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru. Niektoré úrazové dávky majú v zásade nadstavbový charakter k dôchodkovým dávkam (invalidný dôchodok) alebo k nemocenským dávkam (nemocenské), čo sa premieta aj do podmienok nároku na tieto úrazové dávky alebo na ich výplatu a na určovanie ich sumy.

Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok (§ 13 zákona) prevažne peňažného charakteru :

a. úrazový príplatok,

b. úrazová renta,

c. jednorazové vyrovnanie,

d. pozostalostná úrazová renta,

e. jednorazové odškodnenie,

f. pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné,

g. rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné,

h. náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

i. náhrada nákladov spojených s liečením,

j. náhrada nákladov spojených s pohrebom.

99

Posudzovanie miery zodpovednosti

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce (§ 195 ods. 6 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom (§ 196 ods. 1 Zákonníka práce), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a. škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b. škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti (§ 196 ods. 2 Zákonníka práce), ak preukáže, že

a. postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody; pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných (§ 196 ods. 4 Zákonníka práce),

b. jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

c. zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví; za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce (§ 196 ods. 5 Zákonníka práce).

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku v písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody (§ 196 ods. 3 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal (§ 197 Zákonníka práce).

Sadzba poistného na úrazové poistenie

(§ 293bk zákona v znení neskorších predpisov)

V období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8% z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 12, 15, 16 zákona v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 293ag ods. 1 zákona

100

v znení neskorších predpisov sa od 1. januára 2010 nepoužije. (§ 293ag zákona v znení neskorších predpisov)

V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0, 8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 13, 16 a 17.

V období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 11 a 17 zákona. Ustanovenie § 293bk zákona sa od 1. januára 2011 nepoužije. (§ 293bw zákona v znení neskorších predpisov).

Všeobecne o sadzbách poistného

(§ 129 zákona v znení neskorších predpisov)

Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Kto má nárok

Osoby oprávnené v úrazovom poistení

Nárok na úrazové dávky (ďalej len „dávky“) z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa § 17 ods. 1 zákona, má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona po splnení zákonom ustanovených podmienok.

Nárok na dávky v rozsahu ustanovenom zákonom (§ 17 ods. 2 zákona) má aj:

a. žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,

b. fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 438/2002 Z. z., a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,

c. fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,

d. dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

101

e. dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.

Nárok na dávky za podmienok ustanovených zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v 1. a 2. odseku a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v 1. a 2. odseku v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť (§ 17 ods. 3 zákona).

Nárok na dávku

Nárok na dávku vzniká (§ 109 ods. 1 zákona) odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na úrazové poistenie.

Nárok na dávku nevzniká (§ 110 ods. 2 zákona), ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu (§ 215 Zákonníka práce) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa Zákonníka práce.

Nárok na dávku zaniká (§ 113 ods. 2 zákona) dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a, ak zákon neustanovuje inak.

Nárok na dávku nezaniká (§ 113 ods. 1 zákona) uplynutím času.

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov (§ 118 ods. 1 zákona) . Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na úrazový príplatok, rehabilitačné alebo rekvalifikačné zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov (§ 118 ods. 2 zákona). Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom zomretého (§ 118 ods. 3 zákona). Vyššie uvedené nároky nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb (§ 118 ods. 4 zákona).

Nárok na dávku nemožno postúpiť (§ 119 zákona).

Zmena v nároku na dávku

Dávka sa prizná alebo sa zvýši (§ 112 ods. 1 zákona) odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Dávka sa odníme (§ 112 ods. 2 zákona), ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom, a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

102

Dávka sa zníži (§ 112 ods. 3 zákona), ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí, a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Výplata dávky

Nárok na výplatu dávky vzniká (§ 109 ods. 2 zákona) splnením podmienok ustanovených zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Nárok na výplatu dávky zaniká (§113 zákona) dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na výplatu dávky, ak zákon neustanovuje inak.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí (§114 zákona) uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili (lehota neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený).

Zmena v nároku na výplatu dávky

Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume (§ 112 ods. 4 zákona), ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví (§ 112 ods. 5 zákona), ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.

Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví (§ 112 ods. 7 zákona) , ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

Výplata dávky sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila (§ 112 ods. 6 zákona).

Poukazovanie dávky

Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (prednostne poštovou poukážkou), ak zákon neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky (§ 117 ods. 1 zákona).

Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po

103

kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni (§ 117 ods. 2 zákona) .

Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, dávka sa poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ dávky nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky (§ 117 ods. 3 zákona) .

Fyzickej osobe vo výkone väzby a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody (§ 117 ods. 8 zákona).

Plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktoré sa transformovali po 31. decembri 2003 na úrazové dávky podľa tohto zákona a vyplácali k 31. decembru 2003, pričom nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa vyplácajú spôsobom ustanoveným predpismi účinnými do 31. decembra 2003 (§ 275 zákona).

Príjemca dávky (§ 117 ods. 4 zákona) je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo osobitný príjemca.

Osobitný príjemca (§117 ods. 5 zákona) je

a) fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo

b) fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.

Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať (§ 117 ods. 6 zákona). Osobitný príjemca používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu. Osobitný príjemca je povinný dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy úrazového príplatku, úrazovej renty, jednorazového vyrovnania, pozostalostnej úrazovej renty, jednorazového odškodnenia, rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, z ktorých platí zamestnávateľ za poistenca poistné na úrazové poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia, zaokrúhlený na štyri desatinné miesta nahor.

Ak vznikne nárok na úrazovú dávku v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval ako zamestnanec za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa DVZ podľa predchádzajúceho odseku a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

104

Všeobecný vymeriavací základ (VšVZ) platný

za kalendárny rok 2002 je 5 381,80 EUR,



za kalendárny rok 2005 je 6 880,71 EUR






VšVZ sa ustanovuje opatrením, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem, z ktorého sa určuje vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie zodpovedným zamestnávateľom, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.

Pravdepodobný DVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúcim obdobím na zistenie DVZ na úrazový príplatok, úrazovú rentu, jednorazové vyrovnanie, pozostalostnú úrazovú rentu, a jednorazové odškodnenie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo v ktorom sa zistila choroba z povolania, ak nie je ďalej uvedené inak.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

Ak sa poškodený stal zamestnancom u zodpovedného zamestnávateľa

a) v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo v ktorom mu bola zistená choroba z povolania, rozhodujúcim obdobím na zistenie DVZ je obdobie od vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho

105

vzťahu k zodpovednému zamestnávateľovi v tomto kalendárnom roku do konca tohto kalendárneho roka,

b) v kalendárnom roku, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo v ktorom mu bola zistená choroba z povolania, rozhodujúcim obdobím na zistenie DVZ je obdobie od dátumu vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu k zodpovednému zamestnávateľovi v tomto kalendárnom roku do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom mu bola zistená choroba z povolania.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na určenie DVZ úrazových dávok sa ustanovenie § 26 ods. 5 zákona nepoužije.

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ určeného podľa vyššie uvedených odsekov 1 až 3 sa vylučujú

a) obdobie, za ktoré poškodený zamestnanec nebol povinný platiť poistné na nemocenské poistenia a

b) ak nárok na úrazovú dávku vznikol po 31. júli 2006, aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia.

106

Úrazový príplatok


Úrazový príplatok je peňažnou dávkou úrazového poistenia. Poskytuje sa zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Účelom tejto dávky je nahradiť v určitej miere rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý zamestnanec obvykle dosahoval v čase, keď bol pracovne aktívny pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania, a náhradou príjmu alebo nemocenským, ktoré sa mu poskytujú počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Kto má nárok

Na úrazový príplatok, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia zamestnávateľa, má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom (viď podmienky nároku) zamestnanec (zamestnávateľa podľa § 16 zákona), ktorý sa stal v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania dočasne práceneschopným.

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o úrazovom príplatku je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného podaním žiadosti o túto úrazovú dávku pobočke Sociálnej poisťovne. Podaním žiadosti je v prípade tejto úrazovej dávky predloženie tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti – diel II., ktoré je žiadosťou o úrazový príplatok a na tento účel je potrebné vyznačiť „x“ do príslušnej predtlačenej kolónky tlačiva.

Podmienky nároku

Nárok na úrazový príplatok vzniká zamestnancovi (zamestnávateľa podľa § 16 zákona), ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a súčasne má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia (§ 85 zákona).Podľa § 293bs Prechodných ustanovení novely zákona k úpravám účinným od 1. januára 2011, ak vznikol nárok na úrazovú dávku pred 1. januárom 2011, nárok na dávku sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

107

Výška dávky

Suma úrazového príplatku je

a. 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

b. 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Ak zamestnávateľ, ktorý má podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázal určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik tohto poškodenia zdravia, znižuje sa suma úrazového príplatku na základe § 111 ods. 2 zákona o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma úrazového príplatku zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný zamestnávateľ.

Výplata dávky

Úrazový príplatok sa vypláca mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou (§ 116 ods. 1 zákona).

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na úrazový príplatok, môže sa vyplácať preddavkovo (§ 116 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov).

Sumy úrazových príplatkov za mesiace v období po 31. decembri 2008, t. j. po zavedení meny euro sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov).

Suma úrazového príplatku s dátumom vzniku nároku predo dňom zavedenia eura sa vypočíta za počet dní nároku najneskôr však do 31. decembra 2008 v slovenských korunách. Takto určená suma sa prepočíta na eurá a zaokrúhli na najbližší eurocent nahor. Suma úrazového príplatku pokračujúceho aj po 1. januári 2009 sa po prepočte na eurá zaokrúhli na najbližších desať eurocentov nahor (§ 293ar zákona v znení neskorších predpisov).

Poskytovanie dávky / kedy sa nevypláca

Úrazový príplatok sa poskytuje za kalendárne dni, a to od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ak sú splnené podmienky nároku na túto dávku podľa § 85 zákona v znení neskorších predpisov. Poskytuje sa za dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, a to za prvých desať dní pokiaľ je splnená podmienka trvania nároku na náhradu príjmu a od 11. dňa podmienka trvania nároku na výplatu nemocenského. Ak zanikne nárok na nemocenské alebo na jeho výplatu, zastaví sa aj výplata úrazového príplatku, nakoľko už ďalej nie sú splnené zákonné podmienky nároku na túto dávku úrazového poistenia

108

Úrazová renta


Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Kto má nárok

Na úrazovú rentu, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia, má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom (viď podmienky nároku) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorých zákon definuje v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o úrazovú rentu je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného podaním žiadosti o túto úrazovú dávku v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku

Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (napr. u zamestnanca pokles schopnosti vykonávať činnosť zamestnanca, ktorú vykonával do vzniku pracovného úrazu alebo počas ktorej naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, z ktorých mu zistená choroba z povolania vzniká) podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (§ 88 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov).

Ak bol poškodený po vzniku poistnej udalosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania dočasne práceneschopný, nárok na úrazovú rentu mu podľa § 88 ods. 2 zákona vznikne až odo dňa, keď nebude mať v súvislosti s týmto pracovným úrazom alebo chorobou z povolania nárok na úrazový príplatok. Taktiež, ak mu v budúcnosti vznikne nárok na úrazový príplatok, v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom bude mať nárok na úrazový príplatok nemá nárok na úrazovú rentu (vylučuje sa súbeh úrazovej renty s úrazovým príplatkom). Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu aj v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 88 ods. 2 zákona).

Ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3 zákona, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo

109

výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona (§ 293o ods.1 zákona v znení neskorších predpisov).

Ak nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa, Sociálna poisťovňa prizná úrazovú rentu na žiadosť poškodeného najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa zákona (§ 293o ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov).

Ak nárok na výplatu úrazovej renty priznanej podľa § 88 zákona v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 trvá aj po 31. júli 2006 poškodenému, ktorý pred 1. augustom 2006 dovŕšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, úrazová renta sa vypláca od 1. augusta 2006 vo výške 50 % jej sumy vyplácanej k 31. júlu 2006 (§ 293o ods.3 zákona v znení neskorších predpisov).

Podľa § 293ay zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2009 úrazová renta transformovaná z náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, poskytovaná podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona v znení neskorších predpisov, ktorá sa vypláca k 31. decembru 2008 a nárok na ňu trvá aj po tomto dni, sa od splátky splatnej po 31. decembri 2008 vypláca vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2008. To platí aj vtedy, ak sa o úrazovej rente poskytovanej podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona v znení neskorších predpisov rozhodne po 31. decembri 2008 za obdobie pred 1. januárom 2009 alebo ak skutočnosť podmieňujúca uplatnenie ustanovenia § 293o ods. 1 zákona v znení neskorších prepisov nastane po 31. decembri 2008.

Výška dávky

Suma úrazovej renty sa určí podľa § 89 ods. 1 až 3 zákona v znení neskorších predpisov. Základná suma sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného, určeného z príslušného rozhodujúceho obdobia podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100 (§ 89 ods. 1 zákona).

Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok z invalidného poistenia (ďalej len „dôchodok“), zníži sa základná suma úrazovej renty určená podľa predchádzajúceho odseku o sumu vyplácaného dôchodku. Podľa súčasnej právnej úpravy sa suma invalidného dôchodku odpočítava bez ohľadu na skutočnosť, či invalidita vznikla následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo vznikla zo všeobecných príčin, napríklad v dôsledku choroby, ktorou poškodený trpel pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Úrazová renta sa vypláca v zníženej sume aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodku (§ 89 ods. 2 zákona). Na zníženie sumy úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty. Ak bol dôchodok priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu jeho priznania (§ 89 ods. 3 zákona).

Ak zamestnávateľ, alebo právnická osoba podľa § 215 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zodpovedný“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma úrazovej renty na základe § 111 ods. 2 zákona o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma úrazovej renty zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú nesie za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný.

110



Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát (§ 89 ods. 5 zákona).

Sumy dávok určené v slovenských korunách sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor (§ 116 ods. 8 zákona). Od 1. januára 2009 sa úrazové dávky poskytujú v platnej mene, tzn. v eurách a sumy dávok sa zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov).

Suma dávky, na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike (ďalej len „deň zavedenia eura“) a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sa určí v slovenských korunách a za obdobie od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu (1 EUR = 30,1260 SKK) a prepočítaná suma sa na výplatu zaokrúhli na najbližší eurocent nahor. Suma dávky určená v slovenských korunách patriaca odo dňa zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu a zaokrúhli sa na najbližších desať eurocentov nahor (§ 293ar ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov) .

Výplata dávky

Úrazová renta sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa (§ 116 ods. 2 zákona).

Úrazová renta sa vypláca do cudziny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak (§ 116 ods. 3 zákona).

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na úrazovú rentu, môže sa vyplácať preddavkovo (§ 116 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov). Napríklad ak poškodený – žiadateľ o úrazovú rentu splnil podmienky nároku na úrazovú rentu, ale pred vydaním rozhodnutia v merite veci je potrebné zistiť ďalšie skutočnosti rozhodné na určenie jej sumy (konanie o predbežnej otázke), možno v takom prípade úrazovú rentu vyplácať preddavkovo, pričom zákon neupravuje, v akom rozsahu z predpokladanej sumy úrazovej dávky – v tomto prípade úrazovej renty sa preddavok môže vyplácať.


Vznik resp. trvanie poklesu schopnosti poškodeného vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia (bližšie Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia).


Sociálna poisťovňa vypláca od 1. januára 2004 aj také úrazové renty, o ktorých sa nerozhodovalo podľa § 88 zákona hore uvedeným postupom, ale ktoré boli určené transformáciou z náhrad za stratu

111

http://www.socpoist.sk/lekarska-posudkova-cinnost-urazoveho-poistenia/948s?&lang=sk

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3 zákona.

Pokles pracovnej schopnosti pre účely rozhodovania o úrazovej rente sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 zákona alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 zákona, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje vtedy, keď je zdravotný stav poškodeného ustálený, zvyčajne po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla poškodenému následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Úrazová renta vyplácaná pred 1. januárom 2005 sa zvýšila od 1. januára 2005 o 7, 54 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia (§ 293b zákona).

Úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2005 a úrazová renta priznaná od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, ktorej suma bola

a. do 3 906 Sk, sa zvýšila o 10, 2 %,

b. od 3 907 Sk do 3 956 Sk, sa zvýšila na sumu 4 306 Sk,

c. od 3 957 Sk do 10 937 Sk, sa zvýšila o 8, 85 %,

d. od 10 938 Sk do 11 077 Sk, sa zvýšila na sumu 11 907 Sk,

e. od 11 078 Sk do 14 719 Sk, sa zvýšila o 7, 5 %,

f. od 14 720 Sk do 15 824 Sk, sa zvýšila na sumu 15 825 Sk,

g. vyššia ako 15 824 Sk, sa nezvýšila.

Úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2005 sa zvýšila od splátky úrazovej renty splatnej po 30. júni 2005 a úrazová renta priznaná od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 sa zvýšila odo dňa jej priznania (§ 293e zákona).

Ak sa o úrazovej rente rozhoduje po 12. júni 2008 a nárok vznikol pred 1. januárom 2006, v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR č. 204/2008 zvyšuje sa suma tejto dávky za rok 2005 (pôvodne valorizácia podľa § 293e) o 8,85 % podľa § 293az zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z.

Úrazová renta vyplácaná k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 82 ods. 1 zákona). Úrazová renta sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Percento zvýšenia úrazovej renty sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Úrazové renty, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo

112

dňa ich priznania (§ 82 ods. 2 zákona). Takéto zvyšovanie neplatí pre rok 2005 (viď predchádzajúce odseky).

Úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2006 sa počnúc týmto dňom zvyšuje podľa § 89 ods. 7 zákona o 5,95 % mesačnej sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia. Úrazová renta priznaná od 1. júla 2006 do 31. decembra 2006 sa zvyšuje o 5,95 % priznanej mesačnej sumy úrazovej renty odo dňa jej priznania.



Zákonom č. 449/2008 Z. z. bol zmenený § 82 ods. 1 a 2 zákona v znení neskorších predpisu. Na základe tejto zmeny sa v nadväznosti na ustanovenie § 89 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov sa mení termín valorizácie aj úrazových rent tak, že úrazové renty vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazové renty priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. Percento zvýšenia sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Úrazové renty, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru 2009 sa počnúc týmto dňom zvyšuje podľa § 89 ods. 8 zákona o 6,95 % mesačnej sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia po jej prepočítaní na eurá konverzným kurzom (1 EUR = 30,1260 SKK). Úrazová renta priznaná od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 sa zvyšuje o 6,95 % priznanej mesačnej sumy úrazovej renty odo dňa jej priznania. Úrazová renta od 1. januára 2010 sa zvyšuje o 3,05%. Úrazová renta od 1. januára 2011 sa zvyšuje o 1,8 %.Podľa § 293bs Prechodných ustanovení novely zákona k úpravám účinným od 1. januára 2011, ak vznikol nárok na úrazovú dávku pred 1. januárom 2011, nárok na dávku sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Upozornenia

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Pri rovnakej sume úrazových rent sa vypláca renta, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty úrazových rent pre súbeh týchto nárokov zaniká nárok na rentu, ktorá sa nevypláca (§ 89 ods. 6 zákona).

Ak sa predpokladá u poškodeného, ktorému bola priznaná úrazová renta podľa § 88 zákona, zmena vo vývoji pracovnej schopnosti v dôsledku preukázanej zmeny zdravotného stavu v príčinnej súvislosti

113

s poškodením zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, pokles pracovnej schopnosti poškodeného sa opätovne posúdi posudkovým lekárom. Ak bude na základe nového posudku zistený iný pokles pracovnej schopnosti než ten, na základe ktorého mu bola určená úrazová renta, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví vynásobením koeficientom, vyjadrujúcim pomer novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti, a to odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

Ak podľa posudku vystaveného posudkovým lekárom na základe zmien v zdravotnom stave poškodeného zmena poklesu pracovnej schopnosti nedosiahne viac než 40 %, prestane poškodený spĺňať podmienku nároku na úrazovú rentu a od tejto zmeny poklesu pracovnej schopnosti mu nárok na úrazovú rentu zanikne. Ak však zistený pokles pracovnej schopnosti po zmene zdravotného stavu bude určený posudkovým lekárom v rozsahu od 10 % do 40 %, bude mať po zániku nároku na úrazovú rentu nárok na priznanie jednorazového vyrovnania podľa zákona.

Ak by však neskoršie došlo u poškodeného, napr. z dôvodu neskorších komplikácií poškodenia zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, k opätovnému zhoršeniu jeho poklesu pracovnej schopnosti, podľa posúdenia posudkovým lekárom by jeho pokles pracovnej schopnosti opäť presiahol hranicu 40 %, vznikne mu opäť nárok na úrazovú rentu, a to v upravenej sume. Suma úrazovej renty sa mu určí podľa nového poklesu pracovnej schopnosti z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku, a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ) za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát. Ak by došlo k situácii, že poškodený by spĺňal podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, a tým by došlo u neho k súbehu nárokov na viaceré úrazové renty, bude sa mu vyplácať iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia (z viac ako dvoch nárokov). Dňom úpravy výplaty sumy úrazovej renty na najvyššiu sumu pre súbeh nárokov na ich výplatu, zaniká nárok na ďalšie úrazové renty, ktoré nebudú poškodenému vyplácané.

114

Jednorazové vyrovnanie


Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %.

Kto má nárok

Na jednorazové vyrovnanie, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia, má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom (viď podmienky nároku) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorých zákon definuje v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodeného, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania a má v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pokles pracovnej schopnosti v rozsahu najmenej 10 % a najviac 40 %.

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o jednorazové vyrovnanie je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného podaním žiadosti o túto úrazovú dávku v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, a najviac 40 %,

mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo

mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.

Výška dávky

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365- násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100 (§ 91 zákona).

Ak zamestnávateľ, alebo právnická osoba podľa § 215 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zodpovedný“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma jednorazového

115

vyrovnania na základe § 111 ods. 2 zákona o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma jednorazového vyrovnania zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný.


Kontrolu posudzovania poklesu schopnosti poškodeného vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia (bližšie Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia)


Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 zákona alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 zákona, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje vtedy, keď je zdravotný stav poškodeného ustálený, zvyčajne po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla poškodenému následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.Podľa § 293bs Prechodných ustanovení novely zákona k úpravám účinným od 1. januára 2011, ak vznikol nárok na úrazovú dávku pred 1. januárom 2011, nárok na dávku sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Upozornenia

Ak sa predpokladá u poškodeného, ktorému bolo priznané jednorazové vyrovnanie podľa § 90 zákona, zmena vo vývoji pracovnej schopnosti v dôsledku preukázanej zmeny zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, pokles pracovnej schopnosti poškodeného sa opätovne posúdi posudkovým lekárom. Ak podľa posudku vystaveného posudkovým lekárom na základe zmien v zdravotnom stave poškodeného zmena poklesu pracovnej schopnosti dosiahne viac než 40 % napr. z dôvodu neskorších komplikácií poškodenia zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, bude mať nárok na priznanie úrazovej renty podľa zákona.

116


Pozostalostná úrazová renta


Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má zabezpečiť osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu.

Kto má nárok

Na pozostalostnú úrazovú rentu, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia zamestnávateľa, má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom (viď podmienky nároku) fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (§ 92 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov), s výnimkou osôb, ktorým z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, t. j. manžela, manželky a nezaopatrených detí (§ 92 ods. 3 zákona).

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o pozostalostnú úrazovú rentu je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného podaním žiadosti o túto úrazovú dávku na tlačive Sociálnej poisťovne v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu vzniká len v prípade právoplatného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti poškodeného, pričom táto vyživovacia povinnosť musí existovať v čase jeho smrti.

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká, ak poškodený v čase úmrtia dovŕšil dôchodkový vek, alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

Ak nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých podľa § 272 ods. 4 zákona, trvá k 31. júlu 2006, pozostalostná úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po 65. roku veku, ktorý by zomretý dovŕšil, a to vo výške 50 % sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku (§ 293o ods.1 zákona).

Ak nárok na pozostalostnú úrazovú rentu podľa § 272 ods. 4 zákona zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu, že zomretý dovŕšil 65 rokov veku, Sociálna poisťovňa prizná pozostalostnú úrazovú rentu na žiadosť najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na pozostalostnú úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona (§ 293o ods.2 zákona).

117

Podľa § 293ay zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2009 pozostalostná úrazová renta transformovaná z náhrady nákladov na výživu pozostalých, poskytovaná podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona v znení neskorších predpisov, ktorá sa vypláca k 31. decembru 2008 a nárok na ňu trvá aj po tomto dni, sa od splátky splatnej po 31. decembri 2008 vypláca vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2008. To platí aj vtedy, ak sa o pozostalostnej úrazovej rente poskytovanej podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona v znení neskorších predpisov rozhodne po 31. decembri 2008 za obdobie pred 1. januárom 2009 alebo ak skutočnosť podmieňujúca uplatnenie ustanovenia § 293o ods. 1 zákona v znení neskorších prepisov nastane po 31. decembri 2008.

Výška dávky

Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti (§ 93 ods. 1 zákona).

Poznámka: Na pozostalostnú úrazovú rentu sa nevzťahuje § 111 ods. 2 zákona.

Sumy dávok určené v slovenských korunách sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor (§ 116 ods. 8 zákona).

Od 1. januára 2009 sa úrazové dávky poskytujú v platnej mene, tzn. v eurách a sumy dávok sa zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov).

Suma pozostalostnej úrazovej renty , na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike (ďalej len „deň zavedenia eura“) a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sa určí v slovenských korunách a za obdobie od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu (1 EUR = 30,1260 SKK) a prepočítaná suma sa na výplatu zaokrúhli na najbližší eurocent nahor. Suma dávky určená v slovenských korunách patriaca odo dňa zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu a zaokrúhli sa na najbližších desať eurocentov nahor (§ 293ar ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov) .

Výplata dávky

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť určená súdom (§ 92 ods. 2 zákona).

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa (§ 116 ods. 2 zákona).

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca do cudziny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak (§ 116 ods. 3 zákona).

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku pozostalostnú úrazovú rentu, môže sa vyplácať preddavkovo (§ 116 ods. 4 zákona).

Sumy dávok sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor (§ 116 ods. 8 zákona).

118


Pozostalostná razová renta vyplácaná pred 1. januárom 2005 sa zvýšilaod 1. januára 2005 o 7,54 % sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia (§ 293 b) zákona).

Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2005 a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, ktorej suma bola

a. do 3 906 Sk, sa zvýšila o 10, 2 %,

b. od 3 907 Sk do 3 956 Sk, sa zvýšila na sumu 4 306 Sk,

c. od 3 957 Sk do 10 937 Sk, sa zvýšila o 8, 85 %,

d. od 10 938 Sk do 11 077 Sk, sa zvýšila na sumu 11 907 Sk,

e. od 11 078 Sk do 14 719 Sk, sa zvýšila o 7, 5 %,

f. od 14 720 Sk do 15 824 Sk, sa zvýšila na sumu 15 825 Sk,

g. vyššia ako 15 824 Sk, sa nezvýšila.

Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2005 sa zvýšila od splátky pozostalostnej úrazovej renty splatnej po 30. júni 2005 a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 sa zvýšila odo dňa jej priznania (§ 293e ods. 3 zákona).

Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 82 ods. 1 zákona). Pozostalostná úrazová renta sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Percento zvýšenia pozostalostnej úrazovej renty sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Pozostalostné razové renty, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania (§ 82 ods. 2 zákona). Takéto zvyšovanie neplatí pre rok 2005 (viď predchádzajúce odseky).

Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2006 sa počnúc týmto dňom zvyšuje podľa § 93 ods. 3 zákona o 5,95 % mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia. Pozostalostná úrazová renta, priznaná od 1. júla 2006 do 31. decembra 2006, sa zvyšuje o 5,95 % priznanej mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty odo dňa jej priznania.

Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2007 sa počnúc týmto dňom zvyšuje podľa § 89 ods. 7 zákona o 6,25 % mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia. Pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. júla 2007 do 31. decembra 2007 sa zvyšuje o 6,25 % priznanej mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty odo dňa jej priznania.

Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2008 sa počnúc týmto dňom zvyšuje podľa § 89 ods. 7 zákona o 5,0 % mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia. Pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. júla 2008 do 31. decembra 2008 sa zvyšuje o 5,0 % priznanej mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty odo dňa jej priznania.

119

Zákonom č. 449/2008 Z. z. bol zmenený § 82 ods. 1 a 2 zákona v znení neskorších predpisu. Na základe tejto zmeny sa v nadväznosti na ustanovenie § 89 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov sa mení termín valorizácie aj pozostalostných úrazových rent tak, že pozostalostné úrazové renty vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a pozostalostné úrazové renty priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. Percento zvýšenia sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Úrazové renty, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. januáru 2009 sa počnúc týmto dňom zvyšuje podľa § 89 ods. 8 zákona o 6,95 % mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia po jej prepočítaní na eurá konverzným kurzom (1 EUR = 30,1260 SKK). Pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 sa zvyšuje o 6,95 % priznanej mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty odo dňa jej priznania. Pozostalostná úrazová renta od 1. januára 2010 sa zvyšuje od 3,05 %. Pozostalostná úrazová renta od 1. januára 2011 sa zvyšuje o 1,8 %.

Podľa § 293bs Prechodných ustanovení novely zákona k úpravám účinným od 1. januára 2011, ak vznikol nárok na úrazovú dávku pred 1. januárom 2011, nárok na dávku sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Upozornenia

Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal, alebo by bol mal poškodený nárok pri stopercentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti (§ 93 ods. 2 zákona).

120

Jednorazové odškodnenie


Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie.

Kto má nárok

Na jednorazové odškodnenie, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia, má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel, manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti).

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o jednorazové odškodnenie je uplatnenie si nároku zo strany manželky/manžela a nezaopatrených detí poškodeného podaním žiadosti o túto úrazovú dávku pobočke Sociálnej poisťovne. Ak dieťa nemá spôsobilosť na právne úkony podáva žiadosť jeho zákonný zástupca.

Výška dávky

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného, podľa pôvodného znenia ustanovenia § 94 ods. 2 zákona najviac 1 000 000 Sk. Táto pôvodne v zákone ustanovená maximálna suma jednorazového odškodnenia (limit ustanovený zákonom) sa každoročne zvyšovala (valorizovala). S účinnosťou od 1. januára 2009 (termín zvyšovania upravený zákonom č. 449/2008 Z. z.) sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku, platná k 31. decembru kalendárneho roka zvyšuje vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2010 bola zákonom č. 572/2009 Z. z. ustanovená nová maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky a to 46 485,40 EUR. Táto suma sa v zmysle zákona každoročne valorizuje. Podrobný prehľad o postupných valorizáciách tejto sumy je uvedený v časti „Dôležité informácie“.

Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky zosnulého poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť podľa pôvodného znenia ustanovenia § 94 ods. 3 zákona 1 000 000 Sk. Táto pôvodne v zákone ustanovená maximálna suma platná pre úhrn súm jednorazového odškodnenia všetkých nezaopatrených detí zosnulého poškodeného(limit ustanovený zákonom) sa každoročne zvyšovala (valorizovala). S účinnosťou od 1. januára 2009 (termín zvyšovania upravený zákonom č. 449/2008 Z. z.) sa limitujúca suma úhrnu jednorazového odškodnenia všetkých nezaopatrených detí, platná k 31. decembru kalendárneho roka zvyšuje vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2010 bola zákonom č. 572/2009 Z. z. ustanovená nová maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia všetkých nezaopatrených detí

121

poškodeného platná a to 46 485,40 EUR. Táto suma sa v zmysle zákona každoročne valorizuje. Podrobný prehľad o postupných valorizáciách tejto sumy je uvedený v časti „Dôležité informácie“.

Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac do limitujúcej sumy platnej v čase vzniku nároku.

Poznámka: Na jednorazové odškodnenie pozostalých sa nevzťahuje § 111 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov.


Maximálna výška súm jednorazového odškodnenia podľa predchádzajúcich odsekov, ktoré sú platné k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od 1. januára nasledujúceho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky, určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa § 82 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Zvýšenie maximálnych súm jednorazového odškodnenia podľa § 94 ods. 2 a 3 v roku 2005 nebolo vykonané podľa § 82 zákona ale mimoriadne, a to indexom 1,075 podľa § 293e zákona v znení zákona č. 244/2005 Z. z na sumu 1 075 000 Sk.

Sumy jednorazového odškodnenia uvedené v § 94 ods. 2 a 3 zákona, sa zvyšovali v zmysle § 82 ods. 2 zákona:

od 1. júla 2006:

maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky podľa § 94 ods. 2 zákona o 5,95 % na sumu 1 138 963 Sk,

maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí podľa § 94 ods. 3 zákona o 5,95 % na sumu 1 138 963 Sk,

od 1. júla 2007:

maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky podľa § 94 ods. 2 zákona o 6,25 % na sumu 1 210 149 Sk,

maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí podľa § 94 ods. 3 zákona o 6,25 % na sumu 1 210 149 Sk,

od 1. júla 2008:

maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky podľa § 94 ods. 2 zákona o 5 % na sumu 1 270 657 Sk,

maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí podľa § 94 ods. 3 zákona o 5 % na sumu 1 270 657 Sk,

122

od 1. januára 2009:

maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky podľa § 94 ods. 2 zákona o 6,95 % na sumu 45 109,47 eura,

maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí podľa § 94 ods. 3 zákona o 6,95 % na sumu 45 109,47 eura,


maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky podľa § 94 ods. 2 zákona je 46 485,40 eura (zákon č.572/2009 Z.z.),

maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí podľa § 94 ods. 3 zákona je 46 485,40 eura (zákon č.572/2009 Z.z.),


maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky podľa § 94 ods. 2 zákona o 1,8 % na sumu 47 322,20 eura,

maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí podľa § 94 ods. 3 zákona o 1,8 % na sumu 47 322,20 eura.

123

Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné

Rehabilitácia


Pracovná rehabilitácia je vecná dávka poskytovaná fakultatívne z úrazového poistenia, ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu.

Pracovná rehabilitácia je v § 95 ods. 3 zákona definovaná ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona, zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na jeho vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.

Kto má nárok

Pracovná rehabilitácia, ako dávka poskytovaná z úrazového poistenia, môže byť poskytnutá po splnení podmienok ustanovených zákonom (viď podmienky nároku) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzickej osobe spadajúcej do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorých zákon definuje v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodeného, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania.

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o pracovnej rehabilitácii je podanie žiadosti poškodeného o túto úrazovú dávku pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku

Na poskytnutie pracovnej rehabilitácie z úrazového poistenia nie je právny nárok. Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá po posúdení zdravotnej spôsobilosti u poškodeného, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti. Toto posudzovanie je vykonávané najmä s ohľadom na možnosť opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 95 ods. 1 zákona).

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov (§ 95 ods. 5 zákona).

Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje ak je poškodený poberateľom starobného dôchodku (§ 95 ods. 2 zákona).

124


Zdravotnú spôsobilosť poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. (bližšie Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia)


Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (§ 95 ods. 4 zákona).

S pracovnou rehabilitáciou ako vecnou dávkou súvisí aj dávka peňažného charakteru - rehabilitačné, ktoré finančne zabezpečuje poškodeného počas absolvovania pracovnej rehabilitácie.

Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti (§ 95 ods. 6 zákona).


Rehabilitačné


Rehabilitačné je dávkou peňažného charakteru poskytovanou z úrazového poistenia zo zákona, ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. Účelom tejto dávky je finančne zabezpečiť poškodeného počas absolvovania pracovnej rehabilitácie.

Kto má nárok

Nárok na rehabilitačné má poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia.

Uplatnenie nároku

Nárok na rehabilitačné a na jeho výplatu vyplýva zo zákona na základe vydania rozhodnutia, ktorým sa priznáva pracovná rehabilitácia, a preto poškodený žiadosť o rehabilitačné nepodáva.

Podmienky nároku

Podmienkou nároku na rehabilitačné je poskytovanie pracovnej rehabilitácie.

125

http://www.socpoist.sk/pracovna-rehabilitacia-a-rehabilitacne/?ids=948&lang=sk

http://www.socpoist.sk/pracovna-rehabilitacia-a-rehabilitacne/?ids=948&lang=sk

Výška dávky

Rehabilitačné sa poskytuje za kalendárne dni trvania pracovnej rehabilitácie. Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného (§ 96 ods. 3 zákona).

Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň (§ 96 ods. 4 zákona).

Výplata dávky

Rehabilitačné sa vypláca mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou (§ 116 ods. 1 zákona).

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na rehabilitačné, môže sa vyplácať preddavkovo (§ 116 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov).

Sumy rehabilitačného poskytované od 1. januára 2009 v eurách sa zaokrúhľujú ako dávky úrazového poistenia na najbližších 10 eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov).

Poskytovanie dávky

Rehabilitačné sa poskytuje (§ 96 ods. 2 zákona) za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,

a. v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,

b. za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo

c. počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.

126

Rekvalifikácia a rekvalifikačné

Rekvalifikácia


Rekvalifikácia je vecná dávka poskytovaná z úrazového poistenia, ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu.

Rekvalifikácia je v § 97 ods. 2 zákona definovaná ako zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na jeho vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.

Kto má nárok

Rekvalifikácia, ako dávka poskytovaná z úrazového poistenia zamestnávateľa, môže byť poskytnutá po splnení podmienok ustanovených zákonom (viď podmienky nároku) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzickej osobe spadajúcej do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorých zákon definuje v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o rekvalifikácii je podanie žiadosti o túto úrazovú dávku pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku

Na poskytnutie rekvalifikácie z úrazového poistenia nie je právny nárok. Rekvalifikácia môže byť poskytnutá po posúdení zdravotnej spôsobilosti u poškodeného, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti. Toto posudzovanie je vykonávané najmä s ohľadom na možnosť opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 97 ods. 1 zákona).

Rekvalifikácia sa neposkytuje ak je poškodený poberateľom starobného dôchodku (§ 97 ods. 5 zákona).


Zdravotnú spôsobilosť poškodeného absolvovať rekvalifikáciu posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. (bližšie Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia)

127




Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa § 85 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 386/1997 Z. z.. Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie. Náklady spojené s rekvalifikáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (§ 97 ods. 3 zákona).

S rekvalifikáciou, ako vecnou dávkou súvisí aj dávka fpeňažného charakteru- rekvalifikačné, ktoré finančne zabezpečuje poškodeného počas absolvovania rekvalifikácie.

Rekvalifikáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti (§ 97 ods. 4 zákona).


Upozornenia

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa rekvalifikácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, rekvalifikácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov (§ 97 ods. 4 zákona).

Rekvalifikačné


Rekvalifikačné je dávkou peňažného charakteru poskytovanou z úrazového poistenia a súvisí s rekvalifikáciou, ako vecnou dávkou úrazového poistenia. Úlohou tejto dávky je finančne zabezpečiť poškodeného počas absolvovania rekvalifikácie.

Kto má nárok

Nárok na rekvalifikačné má poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia.

Uplatnenie nároku

Nárok na rekvalifikačné a na jeho výplatu vyplýva zo zákona na základe vydania rozhodnutia, ktorým sa priznáva rekvalifikácia, a preto poškodený žiadosť o rekvalifikačné nepodáva.

128

Podmienky nároku

Podmienkou nároku na rekvalifikačné je poskytovanie rekvalifikácie.

Výška dávky

Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného (§ 98 ods. 2 zákona).

Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň (§ 98 ods. 2 zákona).

Sumy rekvalifikačného poskytované od 1. januára 2009 v eurách sa zaokrúhľujú ako dávky úrazového poistenia na najbližších 10 eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov).

Výplata dávky

Rekvalifikačné sa vypláca mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou (§ 116 ods. 1 zákona). Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na rekvalifikačné, môže sa vyplácať preddavkovo (§ 116 ods. 4 zákona). Sumy rekvalifikačného sa zaokruhľujú na celé slovenské koruny nahor (§ 116 ods. 8 zákona).

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na rekvalifikačné, môže sa vyplácať preddavkovo (§ 116 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov).

Poskytovanie dávky

Rekvalifikačné sa poskytuje (§ 98 ods. 2 zákona) za dni trvania rekvalifikácie okrem dní,

a. v ktorých sa poškodený nezúčastnil rekvalifikácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,

b. za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo

c. počas ktorých bola rekvalifikácia prerušená.

129

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

Náhrada za bolesť


Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo podľa osobitného predpisu, a jej účelom je kompenzovať bolesť, ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Príslušným osobitným predpisom, ak bola bolesť v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania spôsobená

pred nadobudnutím účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (účinnosť od 1. augusta 2004) a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, osobitným predpisom, podľa ktorého sa bude posudzovať nárok na náhradu za bolesť a určovať jej suma, bude doterajší predpis účinný do 31. júla 2004, t. j. vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. (ďalej len „vyhláška“),

po nadobudnutí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (účinnosť od 1. augusta 2004) a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená po tomto dni, bude zákon NR SR č. 437/2004 Z. z. (ďalej len „príslušný predpis“).

Kto má nárok

Na náhradu za bolesť, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia, po splnení podmienok ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon") má nárok zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorých zákon definuje v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodeného, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania a v lekárskom posudku bola jej bolesť, ako ujma spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, bodovo ohodnotená posudzujúcim lekárom.

130

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o náhradu za bolesť je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného podaním žiadosti o túto úrazovú dávku pobočke Sociálnej poisťovne a priložením lekárskeho posudku o bolestnom vystaveného podľa príslušného predpisu.

Podmienky nároku

Náhrada za bolesť sa poskytuje poškodenému na základe lekárskeho posudku, v ktorom bolesť ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov bodovo ohodnotil posudzujúci lekár podľa príslušného predpisu.

Výška dávky

Náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod.

V lekárskom posudku sa bolesť hodnotí určitým počtom bodov podľa sadzieb bodového hodnotenia, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 1 príslušného predpisu. Sadzby bodového hodnotenia sa použijú v závislosti od toho, či sa hodnotí bolesť spôsobená pracovným úrazom alebo sa hodnotí bolesť spôsobená chorobou z povolania.

Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách prílohy príslušného predpisu, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Ak zamestnávateľ, alebo v prípade fyzických osôb podľa § 17 ods. 2 zákona, iná príslušná právnická osoba (ďalej len „zodpovedný“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma náhrady za bolesť na základe § 111 ods. 2 zákona o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma náhrady za bolesť zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný.

Suma za jeden bod závisí od platného znenia vyhlášky, ak sa nárok posudzuje podľa vyhlášky, a to s ohľadom na dátum spôsobenej bolesti následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Podľa znenia vyhlášky, účinného od 1. apríla 1999 do 31. júla 2004, je hodnota jedného bodu 60 Sk.

Ak sa nárok posudzuje podľa príslušného osobitného predpisu, ktorým je v konkrétnom prípade zákon č. 437/2004 Z. z., suma za jeden bod sa určuje 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť.

Suma náhrady, určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod, sa zaokrúhľuje na celé eurá smerom nahor (§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení zákona č. 461/2008 Z. z.).

131

Konečná suma náhrady vyplácaná ako dávka úrazového poistenia (v rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa) sa od 1. januára 2009 zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov).

Ak nárok na náhradu vznikol podľa zákona 437/2004 Z. z.

v roku 2004, je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 287,30 Sk,

v roku 2005, je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 316,50 Sk,

v roku 2006, je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 345,48 Sk

v roku 2007 je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 375,22 Sk,

v roku 2008 je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 402,92 Sk,

v roku 2009 je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 14,46 EUR

v roku 2010 je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 14,89 EUR

v roku 2011 je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 15,38 EUR.

Kontrola bodového ohodnotenia

Správnosť vyplnenia tlačiva bodového ohodnotenia ošetrujúcim lekárom a jeho súlad s právnymi predpismi kontroluje v rámci kontroly bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch posudkový lekár sociálneho poistenia (bližšie Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia)


Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanovuje výšku náhrady za bolesť (hodnotu 1 bodu) od účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka (§ 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.).


132



Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia


Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo podľa osobitného predpisu, a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia, ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následok).

Príslušným osobitným predpisom, ak bola strata spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania spôsobená

pred nadobudnutím účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (účinnosť od 1. augusta 2004) a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, osobitným predpisom, podľa ktorého sa bude posudzovať nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a určovať jej suma, bude doterajší predpis účinný do 31. júla 2004, t. j. vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. (ďalej len „vyhláška“),

po nadobudnutí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (účinnosť od 1. augusta 2004) a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená po tomto dni, bude zákon NR SR č. 437/2004 Z. z. (ďalej len „príslušný predpis“).

Kto má nárok

Na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia, má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom (viď podmienky nároku) zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorých zákon definuje v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodeného, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania a v lekárskom posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia, ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky na možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, bodovo ohodnotené posudzujúcim lekárom.

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného podaním žiadosti o túto úrazovú dávku pobočke Sociálnej poisťovne

133

a priložením lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného podľa príslušného predpisu.

Podmienky nároku

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje poškodenému na základe lekárskeho posudku, v ktorom sťaženie spoločenského uplatnenia, ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky bodovo ohodnotil posudzujúci lekár podľa príslušného predpisu.

Výška dávky

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod.

V lekárskom posudku sa sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotí určitým počtom bodov podľa sadzieb bodového hodnotenia, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 1 príslušného predpisu. Sadzby bodového hodnotenia sa použijú v závislosti od toho, či sa hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách prílohy príslušného osobitného predpisu, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať.

Ak zamestnávateľ, alebo v prípade fyzických osôb podľa § 17 ods. 2 zákona, iná príslušná právnická osoba (ďalej len „zodpovedný“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe § 111 ods. 2 zákona o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma náhrady zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Suma za jeden bod závisí od platného znenia vyhlášky, ak sa nárok posudzuje podľa vyhlášky, a to s ohľadom na dátum vzniku sťaženia spoločenského uplatnenia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Podľa znenia vyhlášky, účinného od 1. apríla 1999 do 31. júla 2004, je hodnota jedného bodu 60 Sk.

Ak sa nárok posudzuje podľa príslušného osobitného predpisu, ktorým je v konkrétnom prípade zákon č. 437/2004 Z. z., suma za jeden bod sa určuje 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť.

134

Suma náhrady, určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod, sa zaokrúhľuje na celé eurá smerom nahor (§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení zákona č. 461/2008 Z. z.).

Konečná suma náhrady vyplácaná ako dávka úrazového poistenia (v rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa) sa od 1. januára 2009 zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov).

Ak nárok na náhradu vznikol podľa zákona č. 437/2004 Z. z.

v roku 2004 je pre určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 287,30 Sk,

v roku 2005 je pre určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 316,50 Sk.,




v roku 2009 je pre určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 14,46 EUR

v roku 2010 je pre určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 14,89 EUR

v roku 2011 je pre určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 15,38 EUR.

Kontrola bodového ohodnotenia

Správnosť vyplnenia tlačiva bodového ohodnotenia ošetrujúcim lekárom a jeho súlad s právnymi predpismi kontroluje v rámci kontroly bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch posudkový lekár sociálneho poistenia (bližšie Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia)

Upozornenie

Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.

135




Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanovuje výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (hodnotu 1 bodu) od účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka (§ 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.).

136

Náhrada nákladov spojených s liečením


Účelom dávky je nahradiť poškodenému náklady spojené s liečením následkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré mu nemôžu byť uhradené zo zdravotného poistenia.

Kto má nárok

Na náhradu nákladov spojených s liečením, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia, má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom (viď podmienky nároku) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorých zákon definuje v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodeného, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania.

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o náhradu nákladov spojených s liečením je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného podaním žiadosti o túto úrazovú dávku v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku

Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára, a ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára (§ 100 ods. 1 zákona).

Výška dávky

Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov, ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Suma náhrady nákladov spojených s liečením bola v pôvodnom znení ustanovenia § 100 ods. 2 zákona limitovaná sumou 500 000 Sk. Na zvyšovanie tejto sumy platí § 94 ods. 4 zákona. Táto pôvodne v zákone ustanovená maximálna suma pre náhradu nákladov spojených s liečením (limit ustanovený zákonom) sa každoročne zvyšovala (valorizovala). S účinnosťou od 1. januára 2009 (termín zvyšovania upravený zákonom č. 449/2008 Z. z.) sa maximálna suma pre náhradu nákladov spojených s liečením platná k 31. decembru kalendárneho roka zvyšuje vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2010 bola zákonom č. 572/2009 Z. z. ustanovená nová maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením a to 23 242,70 EUR. Táto suma sa v zmysle zákona každoročne valorizuje. Podrobný prehľad o postupných valorizáciách tejto sumy je uvedený

137

v časti „Dôležité informácie“.

Ak zamestnávateľ, alebo právnická osoba podľa § 215 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zodpovedný“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma náhrady nákladov spojených s liečením na základe § 111 ods. 2 zákona o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma náhrady nákladov spojených s liečením zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný.

Suma náhrady nákladov spojených s liečením poskytovaná od 1. januára 2009 v eurách sa zaokrúhľuje ako dávka úrazového poistenia na najbližších 10 eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov).

Kontrola účelnosti vynaložených nákladov

Účelnosť vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením, posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu poškodeného. (bližšie Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia )


Nákladmi v súvislosti s liečením poškodenia zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania sú predovšetkým náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením.

Maximálna suma pre náhradu platná k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Zvýšenie maximálnej sumy náhrady nákladov spojených s liečením podľa § 100 v roku 2005 nebolo vykonané podľa § 82 zákona ale mimoriadne, a to indexom 1,075 podľa § 293e zákona v znení zákona č. 244/2005 Z. z. na sumu 537 500 Sk.

Suma náhrady nákladov spojených s liečením podľa § 100 ods. 2 zákona sa od roku 2006 zvyšovala nasledovne:

od 1. júla 2006 zo sumy 537 500 Sk o 5,95 % na sumu 569 482 Sk,

od 1. júla 2007 o 6,25 % na sumu 605 075 Sk,

od 1. júla 2008 o 5 % na sumu 635 329 Sk,

od 1. januára 2009 sa zvýšila o 6,95 % na sumu 22 554,75 eura,


138


od 1. januára 2011 sa zvýšila o 1,8 % na sumu 23 661,10 eura.


139

Náhrada nákladov spojených s pohrebom

Kto má nárok

Na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má za podmienok ustanovených zákonom (viď podmienky nároku) ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. Na náhradu výdavkov na smútočné ošatenie a na náhradu cestovných výdavkov na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť má nezaopatrené dieťa poškodeného a fyzická osoba, ktorá s poškodeným ku dňu jeho smrti žila v domácnosti.

Uplatnenie nároku

Prvým predpokladom začatia konania o náhradu nákladov spojených s pohrebom je uplatnenie si nároku oprávnenej osoby podaním žiadosti o túto úrazovú dávku na tlačive Sociálnej poisťovne v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku

Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.

Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä

a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,

b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,

c) cintorínske poplatky,

d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

e) náklady na úpravu hrobu.

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu

a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 EUR pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a

b) cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.

Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk (§ 101 ods. 3 zákona). Na zvyšovanie tejto sumy platí § 101 ods. 3 zákona a limit bol každoročne valorizovaný. Maximálna suma

140

náhrady nákladov spojených s pohrebom platná od 1. januára 2009 je 2 255,56 EUR a od 1. januára 2010 po zvýšení je 2 324,40 EUR.

Výdavky vynaložené na smútočné ošatenie sa uhrádzajú vo výške jednej tretiny týchto výdavkov, najviac v sume 3 000 Sk - od 1. januára 2009 je to v eurách 99,59 EUR pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa (§ 101 ods. 4 písm. a) a od 1. januára 2010 je limit 99,60 EUR pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa (§ 101 ods. 4 písm. a). Suma náhrady cestovných výdavkov a výdavkov na smútočné ošatenie je pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti najviac 50 000 Sk (§ 101 ods. 5 zákona). Na zvyšovanie tejto sumy platí § 101 ods. 5 zákona a limit bol každoročne valorizovaný. Maximálna suma náhrad výdavkov spojených s pohrebom platná od 1. januára 2009 je 2 255,56 EUR a od 1. januára 2010 po zvýšení je 2 324,40 EUR.

Poznámka: Na náhradu nákladov spojených s pohrebom sa nevzťahuje obmedzenie sumy dávky podľa § 111 ods. 2 zákona.

Výška dávky

Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom bola v pôvodnom znení ustanovenia § 101 ods. 3 zákona limitovaná sumou najviac 50 000 Sk. Na zvyšovanie tejto sumy platí § 101 ods. 3 zákona a limit bol každoročne valorizovaný. Od 1. januára 2010 bola zákonom č. 572/2009 Z. z. ustanovená nová maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom a to 2 324,40 EUR. Táto suma sa v zmysle zákona každoročne valorizuje. Podrobný prehľad o postupných valorizáciách tejto sumy je uvedený v časti „Dôležité informácie“.

Výdavky vynaložené na smútočné ošatenie sa uhrádzajú vo výške jednej tretiny týchto výdavkov, najviac v zmysle pôvodného znenia § 101 ods. 4 písm. a) zákona v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa a od 1. januára 2010 je limit 99,60 EUR (zákon č. 572/2009 Z. z.) pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa (§ 101 ods. 4 písm. a). Suma náhrady cestovných výdavkov a výdavkov na smútočné ošatenie pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti bola v pôvodnom znení ustanovenia § 101 ods. 5 zákona limitovaná sumou najviac 50 000 Sk. Na zvyšovanie tejto sumy platí § 101 ods. 5 zákona a limit bol každoročne valorizovaný. Od 1. januára 2010 bola zákonom č. 572/2009 Z. z. ustanovená nová maximálna suma náhrady výdavkov spojených s pohrebom a to 2 324,40 EUR. Táto suma sa v zmysle zákona každoročne valorizuje. Podrobný prehľad o postupných valorizáciách tejto sumy je uvedený v časti „Dôležité informácie“.

Poznámka: Na náhradu nákladov spojených s pohrebom sa nevzťahuje obmedzenie sumy dávky podľa § 111 ods. 2 zákona.


Maximálne sumy náhrad podľa predchádzajúcich odsekov, ktoré sú platné k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od 1. januára nasledujúceho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky, určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa § 82 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

141

Zvýšenie maximálnych nebolo v roku 2005 vykonané podľa § 82 zákona ale mimoriadne, a to indexom 1,075 podľa § 293e zákona v znení zákona č. 244/2005 Z. z na sumu 53 750 Sk.

Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom (§ 101 ods. 2) a maximálna suma úhrnu výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti ((§ 101 ods. 4) sa podľa § 101 ods. 3 a 5 zákona od roku 2006 zvyšovala nasledovne:

od 1. júla 2006 zo sumy 53 750 Sk o 5,95 % na sumu 56 949 Sk,

od 1. júla 2007 o 6,25 % na sumu 60 509 Sk,

od 1. júla 2008 sa zvýšila o 5 % na sumu 63 535 Sk,



od 1. januára 2011 sa zvýšila o 1,8 % na sumu 2 366,30 eura.


142

Nároky na dávky vzniknuté pred 1. 1. 2004

V konaniach o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej náhrade škody už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými (§ 259 ods. 1 zákona).

Plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto plnení trval k 31. decembru 2003, plnenia sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak zákon neustanovuje inak (§ 260 ods. 1 zákona).

Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 prebrala od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania (§ 272 ods. 1 zákona). Nároky na výplatu týchto plnení sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 2 zákona).

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na ich zvyšovanie platí po 1. januári 2004 rovnaký postup ako pre zvyšovanie úrazovej renty (§ 272 ods. 3 zákona). Transformovaná náhrada za stratu na zárobku, sa po 1. januári 2004 vypláca v sume, ktorá je určená ako priemerná suma mesačnej náhrady za stratu na zárobku za obdobie počínajúc 1. júlom 2003 (odkedy bola náhrada za stratu na zárobku valorizovaná na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 199/2003 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa upravuje náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania) a končiac 31. decembrom 2003.

V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003 (§ 272 ods. 5 zákona).

Náhrada nákladov na výživu pozostalých, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 4 zákona). Náhrada nákladov na výživu pozostalých, transformovaná na pozostalostnú úrazovú rentu, sa po 1. januári vypláca v sume, v ktorej sa mesačne vyplácala do 31. decembra 2003. Na jej zvyšovanie platí po 1. januári 2004 rovnaký postup ako pre zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty.

143

V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o pozostalostnej úrazovej rente podľa zákona. To platí aj na konanie o tejto náhrade, na ktorú vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o jej priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003 (§ 272 ods. 6 zákona).

V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5 zákona), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 zákona rovnako (§ 272 ods. 9 zákona).

V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 6 zákona), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak nárok na jej výplatu trvá aj po 31. decembri 2003, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu a poskytuje sa v sume, v akej patrila k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 zákona rovnako (§ 272 ods. 10 zákona).

144

Sociálna pomoc 599/2003

Poskytovanie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi sa realizuje podľa zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi

podáva občan písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbore sociálnych vecí podľa miesta trvalého bydliska,

žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko občana, jeho trvalý pobyt a rodné číslo,

na výzvu úradu občan doplní ďalšie údaje o svojej osobe a osobách, ktoré sa s ním spoločne posudzujú

Spoločne posudzované osoby Na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa spoločne posudzujú:

manžel, manželka

rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,

rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s nimi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.

Fyzické osoby sa neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti z dôvodu, že im je poskytnutá odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa § 62 ods. 1 zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, alebo z dôvodu, že je fyzickej osobe poskytovaná starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.

PríjmyZa príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov:

príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu po odpočítaní poistného na zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,

príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,

145

sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40% nároku na stravné ustanovené zákonom o cestovných náhradách,

náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom o cestovných náhradách,

ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Za príjem sa nepovažujú:

jednorazové štátne sociálne dávky poskytnuté podľa osobitných predpisov,

peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie,

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

jednorazová dávka v hmotnej núdzi,

štipendiá,

príspevok na stravu podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele,

resocializačný príspevok podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

Za príjem podľa zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi sa nepovažuje:

25% z príjmu zo závislej činnosti osôb,

25% zo starobného dôchodku a z predčasného starobného dôchodku, dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov sa táto suma zvyšuje o 1% priznaného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia,

25% z materského,

25% z invalidného dôchodku,

25% zo sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity,

25% zo sirotského dôchodku,

25% vdovského alebo vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek,

prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa podľa osobitného predpisu alebo dávka toho istého druhu vyplatená v členskom štáte Európskej únie, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou

146

Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške prídavku na dieťa ustanovenej osobitným predpisom,

nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou podľa zákona o obecnom zriadení,

príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy a príjmy získané na základe dohody o vykonaní práce do výšky 2-násobku životného minima získané za 12 mesiacov,

príjem žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia získaný za 12 mesiacov, ak tento príjem neprevyšuje 1,2 násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu,

náhrada časti cestovných výdavkov a náhrada cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti,

príspevok na náhradu cestovných výdavkov na konanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne podľa zákona o službách zamestnanosti,

úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa zabezpečuje vzdelávanie a príprava pre trh práce podľa zákona o službách zamestnanosti,

príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa stará o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky podľa zákona o službách zamestnanosti,

príspevok na vykonávanie absolventskej praxe podľa zákona o službách zamestnanosti,

zamestnanecká prémia a daňový bonus podľa zákona o dani z príjmov,

štipendium podľa osobitného predpisu,

dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím,

príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,

50% príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby,

podpora alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia účelovo určené pre jednotlivca na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi najviac do výšky 12- násobku životného minima získaných v bežnom roku,

príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad SR

o odmena za produktívnu prácu žiakovi, ktorý v rámci praktického vyučovania v súlade so školským vzdelávacím programom vykonáva produktívnu prácu,

o hmotné zabezpečenie žiaka, ktoré slúži na úhradu nákladov spojených s jeho odborným vzdelávaním.

147

Príjem sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.

MajetokObčan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.Za majetok sa považujú:

hnuteľné veci,

nehnuteľné veci,

práva alebo iné majetkové hodnoty.

Občan si má pomôcť v hmotnej núdzi:

užívaním vlastného majetku,

správou vlastného majetku,

predajom alebo prenájmom vlastného majetku.

Od občana nemožno požadovať predaj alebo prenájom:

nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,

poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu,

hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP, osobného motorového vozidla, ktorého je držiteľom alebo vlastníkom a využíva ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima, hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Uplatnenie zákonných nárokovAk si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.Takýmito zákonnými nárokmi sú najmä:

výživné,

úhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

148

dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti,

nároky z pracovnoprávnych vzťahov,

dávky výsluhového zabezpečenia,

opakované štátne sociálne dávky okrem prídavku na dieťa.

Dávka v hmotnej núdzi patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok.

Podmienky nároku:

príjmy spoločne posudzovaných osôb nedosahujú sumu ustanovenú zákonom,

nemožnosť občana zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastným pričinením,

nemožnosť zabezpečiť si základné životné podmienky vlastným majetkom,

uplatnenie si zákonných nárokov

Výška dávky:

60,50 € pre jednotlivca,

115,10 € pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi,

168,20 € pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi,

105,20 € pre dvojicu,

157,60 € pre dvojicu s 1 až 4 deťmi,

212,30 € pre dvojicu s viac ako 4 deťmi.

Dávka sa zvýši o 13,50 € mesačne, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje tehotná žena. Zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu.

Dávkou je aj 13,50 € mesačne pre občana alebo fyzickú osobu, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku a preukáže sa potvrdením príslušného pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach u pediatra.

Dávka na účely tohto zákona je za podmienok ustanovených týmto zákonom aj 17,20 € mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.

149

Príspevok na zdravotnú starostlivosť patrí občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na výdavky spojené s náhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.Výška príspevku je 2 € mesačne.

Aktivačný príspevok patrí občanovi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia, ak splnili podmienky nároku na dávku.

Nárok na príspevok má:

Občan v hmotnej núdzi, ktorý je zamestnaný alebo evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a:

zvyšuje si kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia, ak ešte nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,doba poskytovania - počas zvyšovania kvalifikácie štúdiom,

zúčastňuje sa na vzdelávaní alebo príprave pre trh práce uskutočňovaných v rámci projektov schválených Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, doba poskytovania - počas jedného vzdelávania a prípravy pre trh práce v roku, po celý čas trvania,

zúčastňuje sa na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom alebo s obcou,doba poskytovania – počas vykonávania menších obecných služieb

Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej alebo vysokej škole. doba poskytovania - počas zvyšovania kvalifikácie štúdiom

Občan, ktorý sa zamestnal a:

bol dlhodobo nezamestnaný,

pred nástupom do zamestnania mal zabezpečované základné životné podmienky,

príjem zo závislej činnosti je na úrovni minimálnej mzdy, najviac na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy.doba poskytovania – najviac 6 mesiacov

Občan, ktorý začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a:

bol dlhodobo nezamestnaný,

pred začatím vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti mal zabezpečované základné životné podmienky.doba poskytovania – najviac 6 mesiacov

150

Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak:

občan je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu,

úrad zistí, že občan nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Nárok na aktivačný príspevok vznikne znovu po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku na základe vyššie uvedených dôvodov.

Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi, ak mu patrí príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa zákona o službách zamestnanosti.

Výška príspevku 63,07 € mesačne.

Príspevok na bývanie patrí občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním, ak splnili podmienky nároku na dávku.

Podmienky vzniku nároku:

vlastníctvo bytu alebo rodinného domu,

nájom bytu alebo rodinného domu,

nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,

právo doživotného úžívania v byte alebo rodinnom dome,

uhrádzanie nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukázanie uznania dlhu a dohody o splátkach,

podmienky nároku sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

nárok zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh, ktorý predstavuje nedoplatky spojené s bývaním.

Splnenie podmienok nároku na príspevok na bývanie sa neskúma:

ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku,

ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku a dovŕšil 62 rokov veku,

151

ak občanovi v hmotnej núdzi alebo niektorej z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania.

Výška príspevku:55,80 € mesačne pre jednotlivca 89,20 € mesačne, ak je viac spoločne posudzovaných osôb.

Ochranný príspevok patrí občanovi a každej fyzickej osobe, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak si z dôvodu nepriaznivej životnej situácie nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou a splnili podmienky na vznik nároku na dávku.

Podmienky vzniku nároku:

dosiahnutie veku potrebného na nárok na starobný dôchodok,

invalidita z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,

osobná, celodenná a riadna starostlivosť osamelého rodiča o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa,

osobná, celodenná a riadna starostlivosť o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťa s ŤZP,

osobná, celodenná a riadna starostlivosť o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občan s ŤZP,

nepriaznivý zdravotný stav občana, t.j. choroba, porucha zdravia uznaná ošetrujúcim lekárom trvajúca nepretržite viac ako 30 dní,

zúčastňovanie sa na resocializačných programoch.

Výška príspevku 63,07 € mesačne. Ak ide o občana v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom trvajúcim nepretržite viac ako 30 dní, výška ochranného príspevku je 34,69 € mesačne.

Určenie výšky dávky a príspevkovVýška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom. Dávka a príspevky sa poskytujú v jednej sume. Dávka a príspevky sa nevyplácajú, ak je ich výška nižšia ako jedno euro.

Konanie vo veciach hmotnej núdze

Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné záväzné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

152

Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3 a § 33 ods. 2 a § 60 až 68 zákona o správnom konaní.

Konanie sa začíta podaním písomnej žiadosti občana alebo na podnet úradu.

Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní.

Odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky a príspevkov a o zastavení ich výplaty a odvolanie proti rozhodnutiu o určení a uvoľnení osobitného príjemcu nemá odkladný účinok.

Právoplatné rozhodnutie o hmotnej núdzi, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi je preskúmateľné súdom.

Výplata dávky a príspevkov

Dávka a príspevky sa priznajú a vyplácajú od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o ich poskytnutí.

Dávka a príspevky sa vyplácajú za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca.

Úrad vypláca dávku a príspevky občanovi v hmotnej núdzi mesačne pozadu.

Dávka a príspevky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, v ktorom sa občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi posudzuje, zdržiavajú v cudzine.

Zánik nároku na dávku a príspevky

Dávku a príspevky úrad odníme a ich výplatu zastaví, ak sa priznali neprávom alebo sa nevyužívajú na účel, na ktorý sa poskytli.

Úrad odníme dávku a príspevky a ich výplatu zastaví alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku.

Ak úrad zistí, že dávku a príspevky nepriznal, vyplácal v nižšej sume alebo vyplácal vo vyššej sume, ako patrila, alebo priznal od neskoršieho dňa, ako patrili, dávku a príspevky dodatočne prizná, zvýši, zníži alebo doplatí odo dňa, od ktorého patrili.

Preddavkové priznanie dávky a príspevkov

Dávka a príspevky s výnimkou aktivačného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa zamestnali alebo začali vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a s výnimkou dávky pre rodiča s dieťaťom do jedného roku veku sa môžu priznať preddavkovo, ak sa začalo konanie o:

peňažnom príspevku za opatrovanie,

153

poskytnutie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti,

opakovanej štátnej sociálnej dávky,

konanie o určenie otcovstva, konanie o výživnom,

náhradnom výživnom,

konanie o nárokoch z pracovného pomeru,

ak sa nezačalo konanie o náhradnom výživnom, ale bol podaný návrh na výkon súdneho rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa na účely začatia konania o náhradnom výživnom.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní úrad rozhodne o dávke a príspevkoch, pričom zohľadní výšku priznaných zákonných nárokov. Úrad zároveň rozhodne o doplatení dávky a príspevkov alebo o ich vrátení. Úrad zúčtuje dávku a príspevky s opakovanou štátnou sociálnou dávkou, peňažným príspevkom za opatrovanie alebo s náhradným výživným.

Osobitný príjemcaOsobitný príjemca dávky a príspevkov v hmotnej núdzi môže byť obec alebo iná právnická alebo fyzická osoba.

Kedy sa určuje osobitný príjemca:

so súhlasom osobitného príjemcu v prípade, ak sa doterajšou výplatou dávky a príspevkov nedosiahol alebo zrejme nedosiahne účel, na ktorý sú určené,

Povinnosti osobitného príjemcu:

zabezpečiť dávku a príspevky v peňažnej alebo vecnej forme,

použiť ich len na prospech občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.

Povinnosti a zodpovednosť občana

ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu:

o oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku,

o ohlásiť zmeny v ich výške ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch,

154

na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie dávky a príspevkov, ich výšku alebo výplatu v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak úrad neurčil dlhšiu lehotu,

ak občan v hmotnej núdzi nevyhovie výzve v určenej lehote možno výplatu dávky a príspevkov zastaviť,

občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% ak:

o nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania,

o úmyselne spôsobil, že dávka a príspevky sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili; úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania,

ak si občan v hmotnej núdzi nesplnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom úrad rozhodne o zastavení príspevkov v trvaní šesť mesiacov.

155

Zákon č. 477/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

Základné pojmy

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu poskytovaním sociálnych. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Ťažké zdr. postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Účastníci právnych vzťahov

a) Fyzická osoba, ktorá je o občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt

alebo prechodný pobyt,o cudzinec, ktorý je občan členského štátu EU, štátu, ktorý je zmluvnou stranou

dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území SR,

o cudzinec, ktorý je občan štátu EÚ priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR,

o rodinný príslušník (manžel, manželka, rodič a nezaopatrené dieťa) cudzinca uvedeného v druhom bode, ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

o cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

o cudzinec, ktorý nie je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

o cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu,

b) príslušný orgán, ktorý podľa tohto zákona jeo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,o Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, o úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

156

Na účely peňažného príspevku na opatrovanie sa za účastníka právnych vzťahov považuje aj cudzinec, ktorý vykonáva opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území Slovenskej republiky.

Na účely posúdenia potreby osobitnej starostlivosti sa za účastníka právnych vzťahov považuje zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately označené v rozhodnutí súdu.

Zásada rovnakého zaobchádzania

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.

Oblasti kompenzácie

Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblastia) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy.

A. Oblasť mobility a orientácie

V oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu9) a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.

Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

B. Oblasť komunikácie

V oblasti komunikácie sa kompenzuje narušená schopnosť komunikácie. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je umožniť styk so spoločenským prostredím a sprístupniť informácie.

Narušená schopnosť komunikácie je obmedzená schopnosť komunikovať v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

C. Oblasť zvýšených výdavkov

V oblasti zvýšených výdavkov sa kompenzujú zvýšené výdavkyo na diétne stravovanie, o súvisiace

hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,

157

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

Účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

D. Oblasť sebaobsluhy

V oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy alebo poskytnúť osobitnú starostlivosť

Obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity.

Posudková činnosť na účely kompenzácie, na účely preukazu a parkovacieho preukazu

Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

Lekárska posudková činnosť

je

a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby,

b) určovanie miery funkčnej poruchy,

c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,

d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,

f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas,

g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

158

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.

Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada.

Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická

159

osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 je potvrdenie, ktoré obsahuje vyjadrenie, či fyzická osoba je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie, alebo či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je schopná udeliť písomný súhlas a odôvodnenie.

Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.

Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti podľa odseku 1 písm. g) je vyjadrenie, či zdravotný stav fyzickej osoby vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.1) Na účely posúdenia potreby osobitnej starostlivosti podľa prvej vety sa miera funkčnej poruchy podľa tohto zákona neposudzuje.

Miera funkčnej poruchy

Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia.

Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

Miera funkčnej poruchy, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 3, sa určí podľa miery funkčnej poruchy, ktorá je svojím charakterom a rozsahom najviac porovnateľná s mierou funkčnej poruchy.

Ak je predpoklad, že dôjde k zmene určenej miery funkčnej poruchy, posudkový lekár určí termín opätovného posúdenia zdravotného stavu a príslušný orgán vyzve fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím na opätovné posúdenie zdravotného stavu. Ak je zdravotný stav fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie, posudkový lekár neurčí termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Sociálna posudková činnosť

je

a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

160

c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti,

d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie a

e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

Sociálna posudková činnosť sa vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu.

Sociálny pracovník pri vykonávaní sociálnej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s posudkovým lekárom, s odborníkmi z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava.

Posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením.

Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti.

Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu.9)

Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

Preukaz

Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sa vyhotovuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak je odkázaná na sprievodcu.

Preukaz obsahuje

a) názov príslušného orgánu, ktorý preukaz vyhotovil, b) evidenčné číslo preukazu,

161

c) fotografiu držiteľa preukazu, d) meno, priezvisko, titul, dátum narodenia držiteľa preukazu a adresu jeho trvalého

pobytu alebo prechodného pobytu, e) podpis držiteľa preukazu, ak je schopný sa podpísať, f) miesto a dátum vyhotovenia preukazu, g) odtlačok úradnej pečiatky orgánu príslušného na vyhotovenie preukazu a podpis

oprávneného zamestnanca tohto orgánu, h) poznámku, v ktorej sa uvedie názov preukazu v anglickom jazyku slovami "CARD OF

PERSON WITH DISABILITIES"; pri fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím s praktickou slepotou alebo úplnou slepotou sa uvedú aj slová "nevidiaci - blind" a pri nepočujúcej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sa uvedú aj slová "nepočujúci - deaf",

i) ochranné prvky, ktorými sú vodotlač, hologram a zaliatie preukazu do fólie, j) poučenie.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sa označuje červenou čiarou.

Parkovací preukaz

Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

Parkovací preukaz obsahuje

a) na prednej strane v jej ľavej časti

1. biely symbol užívateľa vozíka na tmavomodrom pozadí, 2. dátum, ktorým končí platnosť parkovacieho preukazu, 3. evidenčné číslo parkovacieho preukazu, 4. názov a odtlačok úradnej pečiatky príslušného orgánu, ktorý parkovací

preukaz vyhotovil a podpis oprávneného zamestnanca tohto orgánu,

b) na prednej strane v jej pravej časti

1. slová "Parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím" uvedené väčším typom písma,

2. slová "parkovací preukaz" vo vybraných jazykoch Európskej únie malým typom písma, pričom ako prvé sú tieto slová uvedené v anglickom jazyku,

3. slová "Model Európskej únie", 4. v pozadí kód Slovenskej republiky vyjadrený písmenami "SK" obkolesený

prstencom dvanástich hviezdičiek symbolizujúcich Európsku úniu,

c) na zadnej strane v jej ľavej časti

1. priezvisko fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa vyhotovuje parkovací preukaz,

2. meno fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa vyhotovuje parkovací preukaz,

162

3. podpis fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa vyhotovuje parkovací preukaz, ak je schopná sa podpísať,

4. fotografiu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa vyhotovuje parkovací preukaz,

d) na zadnej strane v jej pravej časti

1. slová "Tento preukaz oprávňuje držiteľa k využívaniu vyhradených parkovacích miest a zariadení v členských štátoch EÚ",

2. slová "Preukaz je potrebné umiestniť v prednej časti vozidla tak, aby bola predná časť preukazu jasne viditeľná na účely kontroly".

Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku, je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie. Parkovací preukaz obsahuje ochranný prvok hologram a je pokrytý plastickou hmotou.

Doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz.

Parkovací preukaz je potrebné umiestniť v prednej časti vozidla tak, aby bola predná časť parkovacieho preukazu jasne viditeľná na účely kontroly.

Druhy peňažných príspevkov na kompenzáciu

a) peňažný príspevok na osobnú asistenciu (opakovaný), b) peňažný príspevok na kúpu pomôcky (jednorazový), c) peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky (jednorazový), d) peňažný príspevok na úpravu pomôcky (jednorazový), e) peňažný príspevok na opravu pomôcky (jednorazový), f) peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia (jednorazový), g) peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla (jednorazový), h) peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla (jednorazový), i) peňažný príspevok na prepravu (opakovaný), j) peňažný príspevok na úpravu bytu (jednorazový), k) peňažný príspevok na úpravu rodinného domu (jednorazový), l) peňažný príspevok na úpravu garáže (jednorazový), m) peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov (opakovaný), n) peňažný príspevok na opatrovanie (opakovaný).

JEDNOTLIVÉ PRÍSPEVKY SÚ POPÍSANÉ V SAMOTNOM ZÁKONE 447/2008, KTORÝ JE V SAMOSTATNOM DOKUMENTE OD STRANY 14.

163

Sociálne služby 448/2008 zmena 551/2010 s účinnosťou od 1. marca 2011

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

Vymedzenie sociálnej služby

Sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na

a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,

b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti,

c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby,

d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,

e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

Nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy

a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života,

c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav,

d) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu1) (ďalej len "dôchodkový vek"),

e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo

g) z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi.

Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby na účely tohto zákona je zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

164

Krízová sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou.

Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.

Účastníci právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb sú...

prijímateľ sociálnej služby,

poskytovateľ sociálnej služby,

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),

obec,

vyšší územný celok,

partnerstvo.

Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá je

občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt

cudzinec, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len "Európsky hospodársky priestor"), má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky,

cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky

rodinný príslušník cudzinca uvedeného v písmene b), ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (manžel, manželka, rodičia a nezaopatrené deti)

cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (manžel, manželka, rodičia a nezaopatrené deti)

cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov,

cudzinec, ktorému bol udelený azyl

cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky

165

cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou,

cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

cudzinec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko

Slovák žijúci v zahraničí, 10) ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto podmienky je Slovák žijúci v zahraničí povinný preukázať na účely trvania nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok.

Poskytovateľ sociálnej služby je

obec,

právnická osoba zriadená alebo založená obcou,

právnická osoba zriadená alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len "verejný poskytovateľ sociálnej služby"). Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby, len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo.

Iná osoba (ďalej len "neverejný poskytovateľ sociálnej služby"), ktorým môže byť aj

o cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

o fyzická osoba, ktorá je cudzinec a nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, ak má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

o právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorej organizačná zložka má sídlo na území Slovenskej republiky.

Partnerstvo

zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programov na predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce.

Môže byť vytvorené najmä:

o obcou,

o vyšším územným celkom,

o úradom práce , sociálnych vecí a rodiny,

o zástupcami komunity (skupina osôb, ktorá žije v určitom zoskupení určenom najmä ulicou, mestskou časťou, obcou, mestom a ktorú spájajú spoločné záujmy, hodnoty a ciele) a

166

o inou osobou.

Zásada rovnakého zaobchádzania

pri poskytovaní sociálnych služieb sa tieto zaručujú rovnako každému

Práva pri poskytovaní sociálnej služby

Fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby.

Fyzická osoba má právo:

na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti,

na zabezpečenie dostupnosti informácií v jej zrozumiteľnej forme o druhu, mieste, cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu a o cieľovej skupine, ktorej je poskytovaná.

Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb (ďalej len "zariadenie") má právo aj:

na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov,

na nenarušovanie svojho osobného priestoru okrem situácie, ktorá neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu jeho života, zdravia alebo majetku, na ochranu práv a slobôd iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia,

podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení uvedenom v § 34 až 40 prostredníctvom zvolených zástupcov prijímateľov sociálnej služby pri úprave domáceho poriadku, pri riešení vecí súvisiacich s podmienkami a kvalitou poskytovania sociálnych služieb a výbere aktivít vykonávaných vo voľnom čase; ak je prijímateľom sociálnej služby dieťa, má právo podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení samo alebo prostredníctvom svojho zákonného zástupcu alebo inej fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.

Prijímateľ sociálnej služby má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom sociálnej služby pri poskytovaní sociálnej služby alebo v priamej súvislosti s ňou.

Povinnosti poskytovateľa sociálnej služby

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný

a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby,

167

b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností,

c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni,

d) spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou pri utváraní podmienok na návrat prijímateľa sociálnej služby poskytovanej v zariadení s celoročnou pobytovou formou do prirodzeného rodinného prostredia alebo komunitného prostredia s prednostným poskytovaním sociálnej služby terénnou formou, ambulantnou formou alebo týždennou pobytovou formou, a to so súhlasom prijímateľa sociálnej služby a pri rešpektovaní jeho osobných cieľov, potrieb, schopností a zdravotného stavu.

Určenie druhu sociálnej služby, formy sociálnej služby a rozsahu poskytovania sociálnej služby

sa určia podľa nepriaznivej sociálnej situácie a pri sociálnej službe uvedenej v § 34 až 41 aj podľa stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

Druh sociálnej služby

sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach, ktorými sú

o nocľaháreň,

o útulok,

o domov na pol ceste,

o nízkoprahové denné centrum,

o zariadenie núdzového bývania,

sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú

o pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života,

o poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,

o poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu

sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú

o poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek,

o opatrovateľská služba,

168

o prepravná služba,

o sprievodcovská služba a predčitateľská služba,

o tlmočnícka služba,

o sprostredkovanie tlmočníckej služby,

o sprostredkovanie osobnej asistencie,

o požičiavanie pomôcok,

sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú

o monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,

o krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

podporné služby, ktorými sú

o odľahčovacia služba,

o pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností,

o poskytovanie sociálnej služby v dennom centre,

o poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre,

o poskytovanie sociálnej služby v jedálni,

o poskytovanie sociálnej služby v práčovni,

o poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

Sociálne služby podľa možno účelne a vhodne spájať

Forma sociálnej služby

Sociálna služba sa poskytuje

ambulantnou formou,

terénnou formou,

pobytovou formou alebo

inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava.

Ambulantná forma sociálnej služby (ďalej len "ambulantná sociálna služba") sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie.

169

Terénna forma sociálnej služby (ďalej len "terénna sociálna služba") sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí. Terénnu sociálnu službu možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Terénne programy sa vykonávajú odbornými činnosťami alebo ďalšími činnosťami podľa tohto zákona.

Pobytová forma sociálnej služby v zariadení (ďalej len "pobytová sociálna služba") sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Pobytovú sociálnu službu možno maloletému dieťaťu poskytnúť len s písomným súhlasom zákonného zástupcu, osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony len s písomným súhlasom fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka.

Poskytovanie terénnej sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna sociálna služba alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba. Pri pobytovej sociálnej službe má prednosť týždenná pobytová sociálna služba pred celoročnou pobytovou sociálnou službou.

Sociálnu službu možno poskytovať aj inou formou, najmä telefonicky alebo s použitím telekomunikačných technológií, ak je to účelné.

Rozsah poskytovania sociálnej služby

Sociálna služba sa poskytuje na neurčitý čas alebo na určitý čas.

Vykonávanie odborných činností, obslužných činností a ďalších činností

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný vykonávať odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti, zabezpečovať vykonávanie týchto činností alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje.

Poskytovateľ sociálnej služby popri činnostiach, ktoré je povinný vykonávať, zabezpečovať ich vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje, môže vykonávať, zabezpečovať vykonávanie alebo utvárať podmienky na vykonávanie aj iných činností uvedených v § 16 až 18, ktoré pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje, nie je povinný vykonávať, zabezpečovať ich vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie podľa odseku 1.

Poskytovateľ sociálnej služby môže vykonávať, zabezpečovať alebo utvárať podmienky na vykonávanie iných činností, ktoré tento zákon neupravuje a zvyšujú kvalitu sociálnej služby.

170

Odborné činnosti

sú najmä

základné sociálne poradenstvo,

špecializované sociálne poradenstvo,

pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3,

pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

sociálna rehabilitácia,

ošetrovateľská starostlivosť v zariadení,

pracovná terapia,

tlmočenie,

sprostredkovanie

o tlmočenia,o osobnej asistencie,

pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.

Obslužné činnosti sú

ubytovanie,

stravovanie,

upratovanie,

pranie,

žehlenie a

údržba bielizne a šatstva.

Ubytovanie je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním alebo poskytnutie prístrešia na účel prenocovania.

Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny. Za celkovú hodnotu stravy sa považujú náklady na suroviny a režijné náklady na prípravu stravy. Pri ambulantnej sociálnej službe v zariadení sa stravovanie nemusí poskytovať.

171

Ďalšie činnosti sú

utváranie podmienok na

o prípravu stravy, výdaj stravy a výdaj potravín,

o vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny (poskytnutie základných hygienických potrieb fyzickej osobe, ktorá si ich nevie alebo nemôže zabezpečiť v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti),

o poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi (šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby (aj použité), pokiaľ si ich FO nedokáže zabezpečiť sama ),

o úschovu cenných vecí,

o vzdelávanie (utváranie podmienok na vzdelávanie prijímateľa sociálnej služby),

o záujmovú činnosť (kultúrne, spoločenské, športové a rekreačné činnosti, ktoré sú zamerané na rozvoj schopností a zručností prijímateľa sociálnej služby),

poskytovanie

o osobného vybavenia,

o nevyhnutného ošatenia a obuvi,

o prepravy,

donáška stravy,

požičiavanie pomôcok,

zabezpečenie záujmovej činnosti.

Sociálne poradenstvo

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva.

Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. Základné sociálne poradenstvo je súčasťou každej sociálnej služby poskytovanej podľa tohto zákona.

172

Špecializované sociálne poradenstvo je zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a poskytnutie im konkrétnej odbornej pomoci.

Sociálne poradenstvo možno vykonávať ambulantnou formou prostredníctvom poradní sociálneho poradenstva zriadených na tento účel a terénnou formou prostredníctvom terénnych programov.

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.

Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia podľa odseku 1 je najmä nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma a sociálna komunikácia.

Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení

Zariadenie uvedené v § 35, 36, 38 a 39 môže okrem poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti.

Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov, ktoré v zariadeniach vykonávajú zamestnanci zariadenia uvedeného v odseku 1 spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva") po dohode s ministerstvom.

Pracovná terapia

Pracovná terapia je odborná činnosť na osvojenie pracovných návykov a zručností fyzickej osoby pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením na účel obnovy, udržania alebo rozvoja jej fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti.

173

Sociálne služby na podporu rodiny s deťmi

Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života

Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa je terénna sociálna služba poskytovaná rodičovi dieťaťa alebo inej fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) ak nemôže zabezpečiť sama alebo s pomocou rodiny riadnu starostlivosť o dieťa a nie sú ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné v záujme dieťaťa postupovať podľa osobitného predpisu.

Podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života je na účely tohto zákona ambulantná sociálna služba alebo terénna sociálna služba poskytovaná rodičovi dieťaťa alebo inej fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) v čase prípravy rodiča alebo inej fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) na trh práce a v čase ďalších aktivít spojených so vstupom alebo návratom na trh práce.

Za pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa odseku 1 a za podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života podľa odseku 2 sa považujú najmä bežné úkony starostlivosti o dieťa alebo domácnosť, úkony osobnej hygieny, stravovania, obliekania a vyzliekania, pomoc pri príprave na školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa.

Za dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) zabezpečiť sama alebo za pomoci príbuznej fyzickej osoby osobnú starostlivosť o dieťa, sa považujú najmä

a) choroba, úraz, kúpeľná liečba rodiča alebo rodičov alebo úmrtie jedného z rodičov alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,

b) pôrod matky dieťaťa alebo ženy, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,

c) narodenie najmenej troch detí súčasne alebo narodenie dvoch detí alebo viac detí súčasne v priebehu dvoch rokov, a to až do troch rokov veku najmladších detí.

Ak sa pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa poskytovaná podľa odseku 1 poskytuje nepretržite, poskytuje sa táto pomoc najviac v rozsahu 30 dní.

Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti

V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa poskytuje sociálna služba maloletému nezaopatrenému dieťaťu, ak rodič alebo iná fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) nemôže z vážnych dôvodov zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa sama alebo za pomoci rodiny a nie sú ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné v záujme dieťaťa postupovať podľa osobitného predpisu.

V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa

174

a) poskytuje

1. sociálne poradenstvo,2. ubytovanie na určitý čas, 3. stravovanie,4. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,

b) zabezpečuje záujmová činnosť.

Za vážne dôvody podľa odseku 1 sa považujú dôvody uvedené v § 31 ods. 4 a nástup do výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.

V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa poskytuje výchova, pomoc pri príprave na školské vyučovanie a sprievod.

Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu

V nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe alebo rodine, ktorá je ohrozená sociálnym vylúčením alebo má obmedzenú schopnosť sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy pre svoje životné návyky a spôsob života.

V nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu sa

a) poskytuje

1. ociálne poradenstvo, 2. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

b) utvárajú podmienky na

1. poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi, 2. záujmovú činnosť.

175

Sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií

Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci

Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav, s cieľom zabrániť vzniku krízovej sociálnej situácie alebo zabezpečiť jej riešenie.

Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci je poskytovanie nepretržitej, dištančnej, hlasovej, písomnej (krátka textová správa) alebo elektronickej komunikácie s fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 prostredníctvom signalizačného zariadenia alebo audiovizuálneho zariadenia napojeného na centrálny dispečing, ktorý zabezpečí potrebnú pomoc na základe vyslaného signálu potreby pomoci.

Potrebu poskytovania sociálnej služby podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií

Krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je v krízovej sociálnej situácii, alebo v inej obtiažnej životnej situácii, ktorú nemôže riešiť vlastnými silami a zabezpečuje sa najmä poskytnutím sociálneho poradenstva.

Za telekomunikačné technológie podľa odseku 1 sa považuje najmä telefón, fax, internet.

176

Podporné služby

Odľahčovacia služba

Odľahčovacia služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu11) (ďalej len "fyzická osoba, ktorá opatruje"), ktorou sa poskytuje alebo zabezpečuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sociálna služba počas obdobia, v ktorom fyzická osoba, ktorá opatruje, nemôže opatrovanie vykonávať.

Cieľom odľahčovacej služby je umožniť fyzickej osobe, ktorá opatruje, nevyhnutný odpočinok na účel udržania jej fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia.

Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. Nevyčerpané dni odľahčovacej služby v kalendárnom roku nemožno poskytnúť v nasledujúcom kalendárnom roku. Počas poskytovania odľahčovacej služby je obec povinná v rámci svojej pôsobnosti poskytnúť alebo zabezpečiť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sociálnu službu podľa jej výberu, a to terénnu sociálnu službu, ambulantnú sociálnu službu alebo pobytovú sociálnu službu v rozsahu najmenej 12 hodín denne. Podmienka odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sociálnu službu sa na účely poskytnutia sociálnej služby z dôvodu uvedeného v odseku 1 považuje za splnenú na základe posudku vydaného príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ak fyzická osoba poberá peňažný príspevok na opatrovanie len za časť kalendárneho roka, poskytuje sa jej odľahčovacia služba v pomernej časti z rozsahu dní uvedených v odseku 3. Pri určení pomernej časti sa aj časť dňa považuje za celý deň.

Súčasťou pomoci, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby v rámci odľahčovacej služby terénnou sociálnou službou, je aj poskytovanie úkonov starostlivosti o jej domácnosť a zabezpečenie základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4 časti II a III.

Denné centrum

V dennom centre sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo vnučkou.

V dennom centre sa najmä

o poskytuje sociálne poradenstvo, o zabezpečuje záujmová činnosť.

Integračné centrum

V integračnom centre sa fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb alebo ktorá je ohrozená sociálnym vylúčením,

177

a) poskytuje

1. sociálne poradenstvo, 2. sociálna rehabilitácia,

b) utvárajú podmienky na

1. pracovnú terapiu, 2. záujmovú činnosť.

Jedáleň

V jedálni sa poskytuje stravovanie fyzickej osobe, ktorá

a) nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

b) má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, aleboc) dovŕšila dôchodkový vek.

Jedáleň môže poskytovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. b) a c).

Práčovňa

V práčovni sa utvárajú podmienky na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva fyzickej osobe, ktorá



Stredisko osobnej hygieny

V stredisku osobnej hygieny sa utvárajú podmienky na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny fyzickej osobe, ktorá



178

Documents

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE poznámky