SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA

2123502

Postavenie a úlohy manaţérstva rizika v BOZP vo vybranom

podniku

2011 Bc. Lukáš Dolejš

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA

Postavenie a úlohy manaţérstva rizika v BOZP vo vybranom

podniku

Diplomová práca

Študijný program: Spoľahlivosť a bezpečnosť technických

systémov

Študijný odbor: 2386800, Kvalita produkcie

Školiace pracovisko: Katedra stavieb

Školiteľ: Ing. Miroslav Ţitňák, PhD.

Konzultant: Ing. Jana Lendelová, PhD.

Nitra 2011 Bc. Lukáš Dolejš

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Lukáš Dolejš, vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému

„Postavenie a úlohy manaţérstva rizika v BOZP vo vybranom podniku“ vypracoval

samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 20. Apríla 2011

.....................................

Bc. Lukáš Dolejš

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie Ing. Miroslavovi Ţitňákovi, PhD., za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce, za ochotu, venovaný čas a pomoc pri získavaní informácií.

V Nitre 20. Apríla 2011

.....................................

Bc. Lukáš Dolejš

ABSTRAKT

V súčasnej dobe sa hovorí, čoraz častejšie, o rozsiahlej oblasti tykajúcej sa

problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, či uţ na území Slovenskej

republiky, ako aj v ostatných členských štátoch Európskej únie. Pri navrhovaní,

vykonávaní pracovných povinností ľudí, vznikajú rôzne pracovné úrazy, alebo choroby

z povolania. K ich predchádzaniu sa čoraz častejšie snaţia zamestnávatelia predísť

formou prevencie. V danej diplomovej práci s názvom „Postavenie a úlohy manaţérstva

rizík BOZP vo vybranom podniku“ sú zhodnotené riziká pre jednotlivé oblasti

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj dodrţiavanie zákonných predpisov pri

určitých činnostiach v rámci firmy. Kaţdá organizácia ma svoju politiku bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, ktorú si vypracováva samostatne pomocou platnej

legislatívy. Po zhodnotení úrovne vplývajúceho rizika pri pracovných činnostiach

zamestnancov sú navrhnuté opatrenia na zníţenie rizika, pomocou definovania

správnych pracovných postupov a pouţívania osobných ochranných pracovných

prostriedkov. Týmto spôsobom sa zaistí zníţenie pracovných úrazov, čo priamo

ovplyvní zlepšenie stavu a celkovej úrovne BOZP vo vybranom podniku.

Kľúčové slová

Bezpečnosť práce, ochrana zdravia, riziko, nebezpečenstvo, stavenisko.

ABSTRACT

Occupational safety and health protection has recently become a widely

discussed topic not only in Slovakia but also in other EU member states. During

performing their tasks, workers meet with various occupational accidents or illnesses.

Preventing this from happening is among the employer´s top concerns. This diploma

thesis titled “The role of Occupational Safety and Health Protection management in a

chosen company” provides an evaluation of risks that are characteristic for various

occupations and an evaluation on adhering to the legislation and regulations regarding

certain activities performed in a company. Each organization has its own policies on

safety and health protection created independently with the aid of current legislation.

After assessing the risk levels for the various activities performed by the employees, the

company suggests measures to lower the risk levels by defining the correct work

procedures and use of protective equipment. This way, the company can lower the

number of accidents and problems, which positively influences the safety levels of the

chosen company.

Key Words

Occupational safety, health protection, risk, danger, construction site.

OBSAH:

ÚVOD ............................................................................................................................. 10

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY ........... 12

1.1 Historický vývoj a súčasné trendy v manaţérstve bezpečnosti ....................... 12

1.1.1 História v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ....................... 12

1.1.2 Kultúra bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ...................................... 14

1.2 Teoretický základ manaţérstva rizík ................................................................ 15

1.2.1 Pojem riziko .............................................................................................. 15

1.2.2 Manaţérstvo rizík ..................................................................................... 17

1.2.3 Metódy posudzovania rizík ....................................................................... 18

1.2.4 Posudzovanie rizík a chýb človeka ........................................................... 21

1.2.5 Postupy zniţovania rizika ......................................................................... 22

1.3 Riadenie BOZP – moderný prístup .................................................................. 23

1.3.1 Manaţment bezpečnosti práce ako súčasť manaţmentu podniku ............ 23

1.3.2 Poţiadavky manaţérstva rizika ................................................................. 23

1.3.3 Podniková kultúra ..................................................................................... 24

1.3.4 Poţiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ............................ 24

1.4 Legislatíva a jej poţiadavky ............................................................................. 25

1.4.1 Legislatíva BOZP v Slovenskej republike ................................................ 25

1.4.2 Ústava SR ................................................................................................. 25

1.4.3 Zákonník práce ......................................................................................... 26

1.4.4 Zákony o bezpečnosti ............................................................................... 26

1.5 Príprava stavieb z hľadiska BOZP ................................................................... 30

1.5.1 Plán BOZP ................................................................................................ 32

1.5.2 Vypracovanie plánu .................................................................................. 33

1.5.3 Dodávateľská dokumentácia ..................................................................... 34

1.6 Štatistika úrazovosti ......................................................................................... 35

1.6.1 Hlavné štatistiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia ....................... 35

1.6.2 Pracovné úrazy evidované na IP v Nitre ................................................... 37

2 CIEĽ ....................................................................................................................... 39

3 METODIKA PRÁCE ............................................................................................ 40

4 VLASTNÁ PRÁCA ............................................................................................... 43

4.1 Charakteristika zhotoviteľa .............................................................................. 43

4.2 Charakteristika stavby ...................................................................................... 43

4.3 Hlavné ciele, ktoré si stanovila spoločnosť v oblasti BOZP ............................ 43

4.4 Kultúra bezpečnosti práce stavebnej spoločnosti ............................................. 44

4.5 Politika spoločnosti v oblasti BOZP ................................................................ 45

4.5.1 Základné ustanovenia ............................................................................... 45

4.5.2 Záväznosť, právomoci a zodpovednosti ................................................... 45

4.6 Grafická dokumentácia a vyhodnotenie kontroly rizika .................................. 46

4.7 Vyhodnotenie dodrţiavania BOZP za rok 2010 .............................................. 65

5 DISKUSIA .............................................................................................................. 69

6 ZÁVER ................................................................................................................... 70

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ...................................................................... 72

ZOZNAM PRÍLOH ..................................................................................................... 74

ZOZNAM SKRATIEK

ABT - Autorizovaný bezpečnostný technik

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

EN - Európska norma

EÚ - Európska únia

IP - Inšpektorát práce

ISO - International Organization for Standardization (Medzinárodná

organizácia pre normalizáciu)

NV SR - Nariadenie vlády Slovenské republiky

OOPP - Osobné ochranné pracovné prostriedky

POZ - Prostriedky osobitného zabezpečenia

SR - Slovenská republika

STN - Slovenská technická norma

Z. z. - Zbierka zákonov

10

ÚVOD

Ţivot a zdravie človeka uţ dlho patrí medzi najcennejšie hodnoty dnešnej

modernej spoločnosti a preto bezpečnosť a hygiena práce patrí v spoločnosti

k najvýznamnejším oblastiam. Právo zamestnancov na bezpečnosť a ochranu zdravia

pri práci je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a v jej legislatíve. Všeobecnou

poţiadavkou bezpečnosti a hygieny práce je vytvárať také pracovné podmienky, aby

ľudia neboli z plného ţivota, pracovného alebo vzdelávacieho procesu vyraďovaní

chorobou, alebo úrazom, aby pracovné podmienky a prostredie, ktoré ich obklopujú

umoţňovali pracovať a učiť sa stále produktívne, bez vysilenia, alebo poškodenia

zdravia. Charakter bezpečnosti a hygieny práce si vyţaduje predovšetkým adekvátne

vytváranie podmienok bezpečného a zdravého prostredia pre pracujúcich. Pri ucelenom

pohľade na problematiku bezpečnosti a hygieny práce a podľa princípu postupnosti od

všeobecného k jednotlivému najskôr vychádzame z ústavných záruk, ustanovení

zákonníka práce, zákona o ochrane zdravia ľudí, zákona o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci a na nich nadväzujúce zákony a nariadenia Slovenskej republiky.

Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať jej

právny poriadok a implementovať ho do svojej legislatívy. V minulosti sa však

nepripisoval veľký význam poţiadavkám na bezpečnú prácu a pri vykonávaní

pracovných povinností ľudí dochádzalo pravidelne pracovným úrazom. Dnes je uţ

bezpečná práca jednou z hlavných s priorít spoločností, ktoré si uvedomili ţe pri vzniku

pracovných úrazov neprichádzajú len o svojich zamestnancov ale aj o zisk a dobre

meno spoločnosti. Zamestnávatelia sú teda zo zákona povinný, vytvárať také

podmienky svojim zamestnancom, aby nebolo ich zdravie pri plnení si pracovných

povinností nijako ohrozené.

Pre dosiahnutie akceptovateľnej úrovne bezpečnosti je potrebné vytvoriť

politiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a stanoviť ciele a postupy jej

implementácie v rámci podniku. Naďalej však treba budovať povedomie o bezpečnosti,

ochrane zdravia pri práci, u všetkých zamestnancov, pričom sa postupuje od

vrcholového manaţmentu podniku po všetkých úrovniach aţ k radovým zamestnancom.

Dôleţitá je aj dobrá vzájomná komunikácia medzi zamestnávateľom a zamestnancami a

ich motivácia k bezpečnej práci v podniku, ktoré významne prispievajú k úrovni

podnikovej kultúry.

11

Na dodrţiavanie zákonných predpisov dohliada štátny orgán, ktorým je

Inšpektorát práce. Na území Slovenskej republiky je Inšpektorát práce zastúpený

v kaţdom krajskom meste. Ich činnosti riadi a koordinuje Národný inšpektorát práce.

Inšpektoráty práce vykonávajú inšpekcie tykajúce sa kontroly nad dodrţiavaním

zákonných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci.

Ţivotné tempo a nároky na ľudskú prácu sa neustále zvyšujú a tak vznikajú často

pracovné úrazy, ktoré sú zapríčinené neprimeraným kladením nárokov k schopnostiam

ľudí. Tieto problémy sú veľakrát spôsobené zlým naplánovaním projektov

v prípravných fázach a to či uţ z hľadiska technologického postupu, alebo časového

obdobia. Pri plánovaní projektov je potrebné určiť reálne termíny začatia a ukončenia

projektov a zohľadniť v nich technologické postupy. Niekedy sú termíny ukončenia

prác nereálne, alebo sú veľmi krátke na úplné dokončenie projektov. To má za následok

nedodrţiavanie stanovených pracovných postupov a zniţovanie kvality práce. Takýmto

spôsobom sa nepriaznivo zvyšuje miera rizika vzniku nepriaznivých udalostí s dopadom

na materiálové, ekonomické alebo ľudské aspekty. Pri kaţdej nepriaznivej udalosti

vznikne ekonomická strata, ktorá však nie je taká dôleţitá, ako keď dôjde ku

poškodeniu zdravia človeka, kde ide o humánny charakter, ktorý sa nedá vyčísliť.

Tak ako v kaţdom odvetví, tak aj v stavebníctve sa vyskytujú pracovné úrazy,

ktorých nepriaznivý vplyv má dopad na pracovnú morálku a pohodu v spoločnosti.

Moderné stavebné spoločnosti začínajú dbať na vyššiu bezpečnosť svojich

zamestnancov a spolupracujúcich, obchodných partnerov. Vypracúvajú plány

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aby nedošlo k poškodeniu zdravia

zamestnancov. Ide teda hlavne o prevenciu, kde sa kladú dôrazy na bezpečnú prácu pri

všetkých činnostiach v rámci spoločnosti, či uţ v prípravnej, alebo výrobnej fáze

projektov. Tieto spoločnosti sa snaţia zníţiť, alebo úplne eliminovať poškodenie

zdravia zamestnancov, správnymi pracovnými postupmi alebo bezpečnostnými

opatreniami. Ak sa zabezpečí, ţe nedôjde k poškodeniu zdravia zamestnancov, tak sa

zvýši aj samotná kvalita a produktivita práce, čo priamo ovplyvní úroveň ekonomického

rastu spoločnosti.

12

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ

PROBLEMATIKY

1.1 Historický vývoj a súčasné trendy v manaţérstve bezpečnosti

Nároky na manaţérstvo bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa neustále

vyvíjali s meniacimi sa poţiadavkami na riadenie podnikov a celej spoločnosti. Vývoj

nových technológií, materiálov a poţiadavky na kvalitu výrobkov sa odrazili aj

v poţiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia človeka v pracovnom prostredí, ale aj

mimo neho.

1.1.1 História v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Historicky sa vývoj v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len

BOZP) odvíjal najmä zo snahy predchádzať úrazom, vznikajúcim pri vyuţívaní

technických zariadení v pracovnom procese. Všeobecne je možné rozdeliť obdobia vo

vývoji a chápaní bezpečnosti aj jej rozsah nasledovne:

1) Obdobie do II. sv. vojny, v ktorom vývoj nových produktov a ich prenos do

etapy výroby trval niekedy aţ 30 rokov. Výhodou tohto obdobia bola dostatočne

dlhá doba na vedecké skúmanie vlastnosti a kvality materiálov. Prejavilo sa to

vyššou orientáciou na spoľahlivosť výrobkov, avšak nie v rovine systémovej

spoľahlivosti „človek – stroj - prostredie“. Nevýhodou v tomto období bolo,

z hadiska prístupu k BOZP, ţe samotné hodnotenie bezpečnosti produktov

vychádzalo z princípu „post factum“, teda najmä z hodnotenia dôsledkov

negatívneho javu tzv. „poúrazovej prevencie“.

2) Obdobie od II. sv. vojny do 80-tych rokov je moţné charakterizovať, ako tlak

na zvyšovanie produkcie výrobkov, v dôsledku zvyšovania produktivity práce,

a tým nárast poţiadaviek na skracovanie etapy ich vývoja. Poţiadavky na

bezpečnosť a spoľahlivosť sa aplikujú na výrobky a na riešenie bezpečnosti

a spoľahlivosti systémov (podľa vývoja vtedajších štatistík aţ 70% porúch

vzniká vplyvom chyby človeka). Bezpečnostné poţiadavky, implementované

v etape pouţívania výrobkov, sa stávajú neekonomickým a nehumánnym

aspektom. Vyvíjajú sa nové technológie, technické systémy a procesy (jadrové

13

elektrárne, preprava chemických látok, výpočtová technika), ktoré je potrebné

z hľadiska bezpečnosti posudzovať uţ v etape ich návrhu – aplikácia princípu

„ante factum“, keďţe predstavujú neznáme, v minulosti a nehodnotené riziká,

ide o tzv. „predúrazovú prevenciu“.

3) Obdobie od 80-tych rokov do roku 2000 zvyšuje poţiadavky na vývoj nových

technológií, skracovanie vývojových etáp výrobkov a zniţovanie ich ţivotnosti

v súvislosti s rozvojom inovačných procesov. Vzrastajú poţiadavky na

bezpečnosť zariadení a jej komplexné riešenie v systéme „ človek – stroj –

prostredie“. S rozvojom systémov manaţérstva vzniká snaha na orientáciu

BOZP do manaţérskych procesov. Aplikuje sa procesný prístup v posudzovaní

rizík. Rozširuje sa rámec bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na bezpečnosť

obyvateľstva (smernica SEVESO II). Riadenie bezpečnosti sa mení na

„systémový prístup“.

4) Súčasné obdobie je moţné charakterizovať rozvojom implementácie

poţiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vo všetkých oblastiach

ľudskej činnosti. Posudzovanie rizík je základom v riadení v rôznych odvetviach

(napr. rybolov, školstvo, hotelierstvo, doprava a pod.), nielen v oblasti

priemyselných činností. Postavenie BOZP sa posilňuje vydávaním nových

legislatívnych predpisov. Zvyšuje sa tlak na chemickú (smernica REACH)

a informačnú bezpečnosť (ISO 27000). Ochrana a bezpečnosť obyvateľstva je

rozšírená o špecifikáciu rôznych typov ohrození a spôsoby ich minimalizácie

(terorizmus, pridrobné katastrofy, závaţné priemyselné havárie). Z hľadiska

BOZP je moţné hovoriť o organizácii ochrany osôb s ohľadom na všetky

aspekty súvisiace s prácou, o tzv. „holistickom prístupe“.

Politika európskej únie (EÚ) v oblasti BOZP sa sústreďuje najmä na široké

pochopenie týchto princípov riadenia ochrany človeka pred nepriaznivými účinkami,

uplatňovaním nových predpisov v praxi. Východiskovým materiálom a realizáciu tejto

politiky sa stala „stratégia spoločenstva“ v oblasti BOZP, ktorej cieľom v rokoch 2002 –

2006, bolo prispôsobiť sa zmenám v pracovnom prostredí a spoločnosti. Podľa tohto

dokumentu bola politika postavená na tzv. holistickom (celostnom) prístupe. Výzva

k holistickému prístupu je v určitom slova zmysle výzvou, k integrácii všetkých

aspektov súvisiacich s prácou. Dala tak podnet aj na šírenie uplatňovanie integrovaných

14

systémov manaţérstva. V tomto trende pokračuje aj nová stratégia EÚ na roky 2007

a 2012.

1.1.2 Kultúra bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Súčasná európska legislatíva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

(BOZP) vychádza z dvoch základných dokumentov. Pre oblasť bezpečnosti strojov je to

Smernica 98/37EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov tykajúcich sa

strojového zariadenia. Táto smernica nahradila pôvodné znenie Smernice 98/68/ES.

V zmysle tejto Smernice, príloha I, ods. 1. 1.2, je výrobca povinný odstrániť, alebo

minimalizovať ohrozenie, navrhnúť opatrenia na ovládanie rizík, ktoré nie je možné

odstrániť, informovať užívateľa stroja o zostatkových rizikách a navrhnúť stroj tak, aby

aj v prípade jeho chybnej obsluhy nevznikli počas jeho prevádzky riziká.

Tieto poţiadavky definujú nové druhy činností konštruktéra a výrobcu strojov,

medzi ktoré patrí definícia ohrození a analýza rizík. Má na to niekoľko legálnych

nástrojov, napr. ISO 14121 – 1 (ruší EN 1050), ISO EN 12100-1,2, STN IEC 60300-3-

9, BS OHSAS 18001 a pod.

Smernice 89/391/EHS o vykonávaní opatrení na zlepšenie bezpečnosti

a ochrany zdravia zamestnancov pri práci vyplývajú pre zamestnávateľa povinnosti

vykonávať analýzy rizika na pracovisku - odsek II, článok 6, ods. 2, 3 a oboznamovať

s nimi zamestnancov - odsek II, článok 10, ods. 1. Tento predpis mení v mnohých

oblastiach dovtedajšie prístupy a postupy v rámci riadenia BOZP, mení aj filozofiu

v oblasti ochrany práce. Jedným z mnohých princípov novej politiky je aj povinnosť

posudzovať riziká.

V súčasnej dobe sa aplikované princípy systémov manažérstva BOZP rozvinuli do

ucelených teórií bezpečnosti a proti úrazovej prevencie. Uplatňujú sa predovšetkým

pri:

Konštruovaní a výrobe strojov a výrobkov,

navrhovaní nových technológií a pracovných postupov,

projektovaní materiálových tokov,

vývoji, výrobe distribúcií nových látok,

prevádzke a údrţbe technických zariadení,

organizovaní práce a systémoch manaţérstva,

15

proti úrazovej a protihavarijných prevencií,

aktivitách v environmentálnej oblasti,

vzdelávaní, inštruktáţi a tréningu zamestnancov,

v ďalších oblastiach.

Poţiadavky, vykonávať analýzy nebezpečenstiev, ohrození a rizík, kladené na

výrobcov strojov, ale aj na ich uţívateľov nepredpisujú, aké metódy je potrebné pouţiť.

Výber postupov a metód je ponechaný na vlastné uváţenie.

1.2 Teoretický základ manaţérstva rizík

1.2.1 Pojem riziko

Pojem riziko je známy v rôznych spoločenských kultúrach a viaţe sa k rôznym

oblastiam ľudskej činnosti. Pôvod tohto slova je moţno nájsť v arabskom slove risq,

v latinskom slove riscum, alebo vo francúzskom slove risqué a v talianskom risico.

V anglickom slove risk (od 18. Storočia) je tento výraz jednoznačne spojený

s popisom vzniku negatívnej udalosti vo význame „ocitnúť sa v nebezpečnej situácii

resp. byť vystavený ohrozeniu“ (at risk).

V odbornej literatúre odhad rizika závisí od mnoţiny faktorov, ktoré je moţné

vyjadriť tzv. kauzálnou závislosťou vzniku nehody.

Nebezpečenstvo: Ak sa objekty, ľubovoľnej činnosti, alebo samostatnej činnosti

napr. troje a strojné systémy, materiály, výrobné technológie, rôzne pracovné činnosti

vyznačujú tým, ţe môţu spôsobiť neočakávaný negatívny jav, napr. poškodenie

človeka, alebo majetku – ide o nebezpečenstvá, alebo nebezpečné činnosti.

Nebezpečenstvo, je moţné chápať, ako aj skrytú vlastnosť objektu, potenciál, schopnosť

zapríčiniť vzniky škody.

Ohrozenie: Keď sa technický objekt uvedie do prevádzky a nezohľadní sa jeho

nebezpečná vlastnosť, keď sa začnú vykonávať činnosti, pri ktorých sa vyskytujú

nebezpečenstvá, keď sa aktívne začnú pouţívať materiály, ktoré sa vyznačujú

nebezpečenstvom, dochádza k ohrozeniu v určitom pracovnom priestore a v čase.

16

Ohrozenie, predstavuje prejav nebezpečenstva, spôsob, akým môţe dôjsť

k úrazu, alebo ku škode.

Poškodenie: Etapa, ktorá predchádza škode, a je ju moţné chápať ako zmenu

vlastností objektu, alebo priebehu činností v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov,

pričom pri tejto zmene dochádza k degradácií (negatívnej zmene) – zniţovaniu funkčnej

schopnosti. Zmena môţe byt iniciovaná napr. chybou obsluhy alebo poruchou

zariadenia.

Škoda: Kaţdá (ľubovoľným spôsobom vzniknutá zmena) definovaná počtom

usmrtených, alebo zranených ľudí, stratou na majetku, počtom stratených pracovných

miest, mnoţstvom kontaminovanej zeminy a pod.

Definícia pojmu riziko je závislá najmä od oblasti a účelu aplikácie

posudzovanie rizík. Z toho dôvodu je možné členiť riziká podľa niektorých druhov a

to na:

Politické a teritoriálne,

ekonomické,

právne a spojené so zodpovednosťou za škodu,

bezpečnostné – technické a organizačné (pracovného prostredia)

pravidelné a nepravidelné,

špecifické – poisťovacie, finančné, odbytové, riziká inovácií a pod.

Druhy rizík sa vzťahujú buď k definovanému ohrozeniu (napr. mechanické

riziká), alebo k jeho dôsledku (napr. finančné, bezpečnostné a pod.). Z toho dôvodu je

vhodnejšie členiť riziká podľa úrovne ich riadenia v spoločnosti.

Na účely bezpečnosti ochrany zdravia pri práci je dôleţité chápať riziko, ako

mieru ohrozenia, ktorej výsledkom je poškodenie zdravia, alebo usmrtenie človeka

v pracovnoprávnom vzťahu.

Platí všeobecne zásada, ţe „nulové riziko neexistuje“. Jedine vtedy, ak v rámci

opakovaného posúdenia sa prijali opatrenia na odstránenie ohrozenia – jeho eliminácia,

takţe v analýze rizík je tomuto ohrozeniu z hľadiska pravdepodobnosti výskytu pridaná

nula (napr. výmena toxickej látky za netoxickú).

17

1.2.2 Manaţérstvo rizík

Manažérstvo rizík (MR) – je často zamieňané s pojmom posudzovanie rizika,

ktoré z hľadiska svojej štruktúry a nástrojov je síce základom pre manaţérstvo rizika,

ale tvorí formu algoritmu štruktúrovaný proces na riadenie, resp. kontrolu (po prijatí

opatrení) špecifického rizika, napr. daného systému, stroja alebo činnosti. Manaţérstvo

rizík je moţné chápať aj ako kultúru a štruktúry zamerané na efektívne manaţérstvo

potenciálnych príleţitostí a neţelaných účinkov.

Proces manažérstva rizík predstavuje teda systematickú aplikáciu politiky,

postupov a praktík manaţérstva, za účelom riadenia procesov posudzovania rizík, ako aj

samotných procesov ich riadenia, prípadne ich oznamovania zainteresovaným stranám.

Cieľom manažérstva rizík je eliminovať, alebo minimalizovať rôzne druhy

rizík, týkajúcich sa danej oblasti, na spoločensky akceptovateľnú úroveň (ak je daná).

Jedná sa o mnoţstvo typov ohrození, ktorých zdrojom môţe byť ţivotné prostredie,

technológia, človek, organizácia a politická situácia a pod.

Nebezpečenstvá (zdroj potenciálnej škody) musia byť analyzované vo vzťahu

k všetkým činnostiam organizácie. Tieto zdroje môžu byt rôzne, napr.:

Technické zaradenia, technologické procesy, chemické látky a materiály,

bezpečnostné poţiadavky a ochrany zdravia pri práci,

politické činnosti,

enviroment a jeho vplyvy,

právne a komerčné vzťahy,

ekonomické aspekty v krajine pôsobenia,

situácia na trhu,

úroveň a spôsob vedenia manaţmentu,

logistika a pod.

V rámci identifikácie nebezpečenstva je potrebné definovať moţné dôsledky,

napr. moţné ohrozenia ţivota zdravia ľudí, zamorenie pôdy, vodných tokov, vlastné

straty na majetku, ako aj straty na majetku iných organizácií, strát reputácie, pozície na

trhu a pod.

18

1.2.3 Metódy posudzovania rizík

Odborná literatúra a technické normy uvádzajú viaceré špecifické metódy

vhodné pre jednotlivé kroky procesu posudzovania rizík. Aplikujú sa buď len

v jednotlivých krokoch procesu, alebo sa vzájomne kombinujú. Výstupy, z jednej

metódy, môţu slúţiť aj ako vstupy do inej metódy za účelom odhadu rizika (napr. FTA

a ETA). Niektoré je moţné aplikovať, ako v kvalitatívnej, tak aj v kvantitatívnej forme.

Tieto metódy boli vytvorené na konkrétne pouţitie, a preto je vhodné v niektorých

detailoch ich v praxi prispôsobiť, to je modifikovať na konkrétne podmienky.

Z najčastejšie používaných sú známe nasledujúce metódy:

Etapa identifikovania nebezpečenstva, ohrozenia a odhadu následkov

1) Metóda ČO – AK? (WHAT – IF) – induktívna metóda, ktorá formovou

„brainstormingu“ preveruje výrobné zaradenia a pracovné postupy. Pozostáva

zo série otázok čo – ak resp. čo sa stane, ak..., vo vzťahu k výskytu moţnej

poruchy zriadenia, alebo chyby pri práci na stroji, čo sa môţe stať, ak sa

vyskytne negatívna udalosť. Aplikuje sa na prvotnú identifikáciu

nebezpečenstiev a ohrození, ale je veľmi závislá od skúseností posudzovateľa.

Ako spôsob záznamu informácii sa zvyčajne pouţívajú tzv. kontrolné zoznamy

(Check list).

2) HAZOP – Štúdium nebezpečenstiev a prevádzkyschopnosti (Hazard and

Operability ) je podobná ako metóda FMEA. Pôvodne bola vyvinutá pre

chemický priemysel. Je vhodná na identifikáciu nebezpečenstiev a ohrození,

vyplývajúcich z prevádzky zariadení. Skúma komponenty systému a ich vzťahy,

z hľadiska výskytu moţnej odchýlky od poţadovanej funkcie resp. parametrov

procesu, jej príčiny a dôsledky. Predstavuje systematický postup

identifikácie nebezpečenstiev/ohrození prevádzkyschopnosti posudzovaného

zariadenia/procesu. Je to tímová metóda.

3) FMEA/FMECA – analýza spôsobov a dôsledkov porúch (Failure mode and

effects analysis) – induktívna metóda, jej hlavným cieľom je vyhodnotenie

19

pravdepodobnosti vzniku porúch a ich dôsledkov. Existuje niekoľko

modifikovaných prístupov, jej pouţitie od klasickej spoľahlivosti prešlo

vývojom aţ k tzv. systémovej analýze procesov (napr. podľa normy VDA).

4) Metóda ETA – analýza stromu udalostí (Even Tree Analysis) predstavuje

techniku, ktorá môţe byť kvalitatívna, alebo kvantitatívna (podobne ako FTA).

Pomocou nej sa identifikujú rôzne výstupy (udalosti), a ak je to potrebné, ich

pravdepodobnosti na základe vzniku iniciačnej udalosti. Slúţi na definovanie

postupnosti udalostí, ktoré vedú k neţiaducim následkom. Predstavuje

induktívny druh analýzy, ktorej základnou otázkou je, je čo sa stane, ak... .

5) Metóda HRA – Posudzovanie spoľahlivosti človeka (Human Reliability

Assessment) je metóda, ktorá nadobúda stále väčší význam, napr. pri hodnotení

rizika záväzných priemyselných havárií. Zaoberá sa účinkom obsluhy človeka

a pracovníkov údrţby, na výkon a spoľahlivosť systému. Podobne môţu slúţiť

na zhodnotenie vplyvu ľudských chýb na bezpečnosť a produktivitu. Predstavuje

hybridnú metódu, na ktorej sa zúčastňujú výskumníci z rôznych oblastí napr.

spoľahlivostní, bezpečnostní inţinieri a psychológovia a pod.

6) Predbeţná analýza nebezpečenstva PHA (Preliminary Hazard Analysis) – je

induktívna metóda analýzy, ktorej cieľom je identifikovať nebezpečné udalosti,

nebezpečné situácie a udalosti, ktoré môţu spôsobiť škodu pre danú činnosť,

zaradenie, alebo systém. Získané spôsoby je moţné prezentovať vo forme

tabuliek, alebo stromov. Stanovuje zoznam nebezpečenstiev a všeobecných

nebezpečných situácií a na základe napr. pouţitých materiálov, pouţitý

zariadení, prevádzkové prostredie, umiestnenie a pod.

Etapa odhadu rizika

7) Matica rizika, Bodová metóda, Graf rizika, Kvalifikovaný odhad,

Kombinovaná metóda.

8) Metóda FTA – Strom porúch, alebo poruchových stavov (Fault Tree Analysis)

– deduktívna metóda, vychádza z uvaţovanej neţiaducej udalosti a výstupom je

20

celý rad kritických ciest, ktoré z nej vedú. Kritické udalosti sa skombinujú

s jednotlivými poruchami (alebo príčinami), ktoré môţu spôsobovať nebezpečné

udalosti a znázornia sa v logickom strome porúch. Pouţíva sa najmä

v kvantitatívnom vyjadrení napr. vyjadrenie pravdepodobností vzniku príčiny

poruchy za rok, alebo výskyt chyby na počet únikov.

9) Podobne ako v bode 4) aj v etape odhadu rizika môţe byť pouţitá metóda ETA.

10) Metóda DELPHI – je určená odborníkom, jej základom je predvídanie, pri

ktorom vznikajú nápady. Vyuţíva explicitný odhad expertov na posúdenie

početnosti výskytu kaţdej neţiaducej udalosti.

11) Metóda MOSAR – na systematickú analýzu rizík (Method Organized for

Systematic Analysis of Risks) – predstavuje celkový prístup v desiatich krokoch.

Systém sa delí na podsystémy a identifikujú sa ohrozenia formou zápisu

v tabuľke. V ďalšej tabuľke sa študuje primeranosť bezpečnostných opatrení

a v tretej, ich vzájomná závislosť. Štúdia zdôrazňuje moţné poruchy so

záväzným dôsledkom. Potom sa spracuje tzv. scenár. Bezpečnostné opatrenia

sa usporiadajú do logického stromu a zostatkové riziká sa analyzujú na základe

dohody.

12) Rôzne metódy na modelovanie dôsledkov ( toxický mrak, poţiar, výbuch

s vyuţitím odpovedajúcich matematických vyjadrení.

Etapa hodnotenia rizík

13) Vyhodnotenie individuálneho rizika.

14) Vyhodnotenie spoločného rizika (F – N krivka, F vyjadruje závislosť na

pravdepodobnosti udalosti a N kumulatívnej početnosti zasiahnutých ľudí).

15) Štatistická intenzita strát (napr. enviromentálne straty, ekonomické náklady,

úrazy).

21

Pri posudzovaní rizík je nutné rozlišovať metódy z hľadiska ich vhodnosti na

identifikáciu ohrození, odhad, alebo na hodnotenie rizík, ako aj z hľadiska časovej

odbornej náročnosti.

1.2.4 Posudzovanie rizík a chýb človeka

Mimoriadne udalosti, vyskytujúce sa pri všetkých činnostiach, majú závaţný

dôsledok na ţivot človeka a ţivotné prostredie (environment). Tieto udalosti je možné

členiť do troch základných skupín:

prírodné – vznikajú pôsobením síl, ktoré sú výsledkom zmien akumulácie

energie vo vnútri, alebo na povrchu zeme,

antropogénne – sú dôsledkom civilizačných činností, delia sa na mimoriadne

udalosti technického pôvodu (tzv. technogénne udalosti) a udalosti vyplývajúce

z vplyvov pacovaného prostredia,

kombinované udalosti – vznikajú ako kombinácia prírodných udalostí

vyvolaných dlhodobým, alebo krátkodobým pôsobením človeka

a technogénnych udalostí (napr. vplyvom zemetrasenia, alebo záplavy, dôjde

k úniku nebezpečných látok z poškodeného zariadenia).

Na základe skúmania príčin vzniku záväzných havárií je moţné konštatovať, ţe

aţ 90% týchto udalostí bolo zapríčinených zlyhaním ľudského faktora. Výsledkom

týchto havárií je ohrozenie ţivota, alebo poškodenie zdravia obyvateľstva, rôzne stupne

znečistenia environmentu, poškodenia vlastného, ako aj cudzieho majetku, poškodenie

technickej infraštruktúry apod.

Úroveň spoľahlivosti človeka v pracovnom prostredí závisí od troch základných

faktorov a to fyzických vlastností, psychických vlastností a vedomostnej úrovne.

Všeobecne je možné definovať závislosť medzi spoľahlivosťou človeka

a prvkami, ktoré ju ovplyvňujú, nasledovne:

Vnútorné vplyvy - predstavujú základné charakteristické individuálne danosti,

patrí sem napr.:

Motivácia – chce človek vykonávať úlohu správne?

Psychická schopnosť – vykonávať danú činnosť.

22

Mentálna schopnosť – základné inteligenčné predpoklady na danú prácu.

Temperament – ako dlho je schopný človek zotrvať pokojný pri pôsobení stresu

pri vykonávaní danej činnosti.

Koncentrácia – schopnosť človeka vylúčiť iné pôsobenia pri vykonávaní

poţadovanej činnosti.

Rýchlosť reakcie – s akou je schopný človek adekvátne reagovať pri havárii.

Vedomosti – je ich úroveň dostačujúca na výkon danej činnosti?

Vonkajšie vplyvy – predstavujú súbor vplyvov prostredia, v ktorom pracovník

vykonáva danú činnosť. Pričom fyzikálne sa týkajú najmä kvality pracovného

prostredia, to je teplota, vlhkosť, hluk, denná/nočná zmena, chemická expozícia a pod.

Stres patrí v súčasnosti medzi najviac rozpracované zaťaţenia. Je vnímaný ako

pozitívny, ale aj negatívny aspekt vo vzťahu k poţadovanému výkonu človeka. Ide o

fyziologické a psychické stresory – napr. strach, monotónnosť práce, preťaţenie a pod.

1.2.5 Postupy zniţovania rizika

Opatrenia na zníženie rizika je možné členiť nasledovne:

Konštrukčné riešenie (tzv. vlastné bezpečnostné konštrukčné opatrenia) sa

vzťahuje na predvýrobnú etapu ţivotného objektu/stroja. Ide o konštrukčné riešenie,

ktoré zohľadňuje moţné rizika prevádzky, alebo údrţby zariadenia (napr. umiestnenie

miest pre činnosti údrţby mimo nebezpečných priestorov), pričom vhodným

usporiadaním a technickým riešením (aplikáciou ergonomických princípov) sa veľkosť

týchto rizík zniţuje na maximálnu moţnú mieru. Tento prístup je časovo a finančne

náročný, avšak z hľadiska uţívateľa zariadenia vo vzťahu k BOZP najúčinnejší.

Bezpečnostné prvky predstavujú doplnkové riešenie v rámci konštrukcie

technických systémov. Sú to aktívne zariadenia, ktorých základnou funkciou je zvýšiť

bezpečnosť prevádzky, napríklad rôzne typy blokovaní, aktívne snímače a pod.

Technické ochranné opatrenia predstavujú pasívne bezpečnostné prvky, napr.

pevné ochranné kryty, ochranné kryty s blokovaním, svetelné clony, pretlakové ventily

a pod. Pouţívajú sa vtedy, keď vlastné konštrukčné riešenie stroja primerane

neodstránilo ohrozenie, a nezníţilo riziko na prijateľnú úroveň.

23

Výstražné prvky a zariadenia sú zaradenia, ktoré upozorňujú na blíţiaci sa

výskyt, alebo prítomnosť moţného ohrozenia (napr. sirény, húkačky, majáky, nálepky

a pod.). Poskytujú informácie o bezpečnom pouţívaní a sú umiestnené na stroji.

Organizačné opatrenia zahŕňajú školenia, tréningy, organizáciu práce, tvorbu

bezpečnostných pracovných postupov, interných predpisov a noriem. Tieto opatrenia sú

individuálne, často súvisia s celkovou úrovňou kultúry BOZP na pracovisku (Pačaiová,

2009).

1.3 Riadenie BOZP – moderný prístup

1.3.1 Manaţment bezpečnosti práce ako súčasť manaţmentu podniku

Manaţment bezpečnosti práce je významnou súčasťou manaţmentu podniku

a riadiacej práce manaţérov na všetkých stupňoch riadenia. Bezpečné pracovné

prostredie a bezpečné správanie sa pracovníkov na pracovisku je nevyhnutnou

podmienkou podnikovej kultúry kaţdého podniku. Podniky so zlou štatistikou

pracovných úrazov isto nebudú patriť medzi tie s vysokou podnikovou kultúrou

(Šukalová, 2007).

1.3.2 Poţiadavky manaţérstva rizika

Rozpracovanie politiky organizačného manaţérstva rizika a podporného

mechanizmu je nevyhnutné, aby poskytlo rámec realizácie podpornejšieho programu

manaţérstva rizika na úrovni projektu, alebo na niţšej organizačnej úrovni.

Základné požiadavky:

Definovať politiku manažérstva rizika, (definovať, zdokumentovať stanovenie

cieľov a záväzkov – so zameraním na charakter podnikania),

plánovanie a zabezpečenie zdrojov (vypracovanie, zavedenie a udrţiavanie

systému manaţérstva rizika v súlade s touto normou, posudzovanie výkonu

manaţmentom organizácie a preskúmanie ako podklad na zlepšovanie),

zodpovednosť a právomoc,

zdroje,

program zavádzania,

preskúmanie manažmentom (Pačaiová, 2003).

24

1.3.3 Podniková kultúra

Predstavuje sústavu hodnôt, noriem, presvedčení, postojov a domnienok, ktoré

často ani nie sú výslovne formulované, ale formujú spôsob správania sa a konania ľudí

a spôsoby vykonávania práce. Hodnoty sa týkajú toho, o čom sú ľudia v podniku

presvedčení, ţe je dôleţité pre ich správanie. Normy sú nepísané pravidlá správania.

1.3.4 Poţiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

Nepatria medzi nepísané normy, práve podniková kultúra môţe významne

ovplyvniť úroveň bezpečnosti práce v podniku a naopak – pocit bezpečnej práce vytvára

dobrú podnikovú kultúru. Vysoké právne vedomie manaţmentu i radových pracovníkov

v otázkach bezpečnosti práce, dobrá vzájomná komunikácia a motivácia k bezpečnej

práci v podniku významne prispievajú k úrovni podnikovej kultúry.

Podniková politika bezpečnosti práce nadväzuje na štátnu politiku, ktorej cieľom je:

Posilnenie právnej zodpovednosti vo vzťahu k BOZP,

budovanie pozitívnych postojov najvyšších politických a štátnych činiteľov,

zamestnávateľov, zamestnancov a celej verejnosti k BOZP,

presadzovanie systémových riešení, plánovitosť, komplexnosť a uplatňovanie

dobrej praxe v riadení BOZP,

zabezpečenie dôslednej implementácie predpisov do kaţdodennej praxe

a dodrţiavanie zásad BOZP,

podporovanie ekonomickej zainteresovanosti zamestnávateľov, aby sa bezpečná

práca „vyplatila“,

presadzovanie holistického prístupu k riešeniu otázok BOZP a uspokojivých

pracovných podmienok,

zabezpečenie efektívnej inšpekcie práce a stáleho dozoru pri presadzovaní

predpisov BOZP.

Právne predpisy, prostredníctvom ktorých štát ustanovuje povinnosti v oblasti

BOZP, sú jedným z aspektov motivácie podnikov k BOZP. Ďalšou motiváciou je

humánny aspekt, keďţe spoločenská morálka je v súčasnosti postavená na humánnom

cítení. Ţiadnemu zamestnávateľovi by nemalo byť ľahostajné, ak sa jeho zamestnanec

zraní, alebo utrpí smrteľný úraz.

25

Dôleţitým je aj ekonomický aspekt motivácie, ktorý zahŕňa nielen hrozbu škôd

a pokút, ale aj skutočnosti, ţe zlepšovanie BOZP a pracovných podmienok prináša

optimalizáciu pracovného procesu, zvýšenie efektivity a kvality práce (Šukalová, 2007).

1.4 Legislatíva a jej poţiadavky

Z hľadiska dôležitosti je možné legislatívne predpisy všeobecne členiť nasledovne:

Všeobecne záväzné predpisy – partia sem zákony, vyhlášky, smernice európskej

únie, alebo iných medzinárodných skupín a organizácií – platia všeobecne bez

toho, aby boli s nimi oboznámené dotknuté osoby.

Platné, všeobecné nezáväzne predpisy – sú to predpisy, ktoré sa môţu stať

záväznými pre dotknuté strany, na základe zmluvného vzťahu – napr. technické

normy, rôzne odporúčania medzinárodných nevládnych inštitúcií a pod.

Odporúčané predpisy – ide o typy predpisov, ktoré nemajú zmluvnú oporu,

avšak sú dôleţité z hľadiska pouţitia a prevádzky napr. výrobných zariadení

(prevádzkové predpisy, návody, technologické postupy a pod.) – ich platnosť je

podmienená oboznámením s nimi tých, ktorých sa tykajú, teda tých, pre ktorých

platia (Pačaiová, 2009).

1.4.1 Legislatíva BOZP v Slovenskej republike

Základ pre právnu úpravu BOZP tvorí Ústava SR, ktorá zaručuje zamestnancom

právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a ochranu bezpečnosti

a zdravia pri práci. Ústavné právo na BOZP je konkretizované najmä v Zákonníku práce

a zákone č.124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

V súvislosti s prehľadom právnych predpisov v oblasti BOZP je potrebné

upozorniť na skutočnosť, ţe v roku 2006 boli prijaté nové predpisy pre túto

problematiku – zákon o BOZP a ďalšie súvisiace predpisy.

1.4.2 Ústava SR

V ústave SR je právo na ochranu zdravia a ţivota pri práci zakotvené, ako jedno

zo základných práv občanov vo vyspelej demokratickej spoločnosti. Ústavná zásada

deklarujúca právo na bezpečnosť práce plne rešpektuje všetky významné medzinárodné

26

právne dokumenty, ako je Charta Organizácie spojených národov, Listina ľudských

práv a slobôd, Európska sociálna charta, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce

č. 155 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí a i. Tieto dokumenty

poţadujú, aby zásady starostlivosti o BOZP boli premietnuté do vnútroštátneho

zákonodarstva.

1.4.3 Zákonník práce

Zákonník práce nadväzuje na zásady deklarované v ústave a stanovuje niektoré

základné princípy organizovanej starostlivosti o BOZP.

Podľa ZP je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných

a technických opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Starostlivosť o BOZP je neoddeliteľnou

súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh (Šukalová, 2007).

1.4.4 Zákony o bezpečnosti

V súčasnosti platným zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je

zákon č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje všeobecné

zásady prevencie a základných podmienok na zaistenie BOZP a na vylúčenie rizík

a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných

poškodení zdravia z práce.

Niektoré základné pojmy vymedzené zákonom o BOZP:

Prevencia – predstavuje systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo

všetkých oblastiach činností zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie,

alebo obmedzenie rizika faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov,

chorôb z povolania, a iných poškodení zdravia z práce, a určenie postupu

v prípade bezprostredného váţneho ohrozenia ţivota, alebo zdravia

zamestnanca.

Nebezpečenstvo – je stav, alebo vlastnosť faktora, pracovného procesu

a pracovného prostredia, ktorý môţe poškodiť zdravie zamestnanca.

Ohrozenie – je situácia, v ktorej nemoţno vylúčiť, ţe zdravie zamestnanca bude

poškodené.

27

Riziko – je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci

a stupeň moţných následkov na zdraví.

Ťažká ujma na zdraví – je váţne poškodenie zdravia, alebo váţne ochorenie, a

to: zmrzačenie, strata, alebo podstatné zníţenie pracovnej schopnosti,

ochromenie údu, strata, alebo podstatné oslabenie fyzickej funkcie zmyslového

ústrojenstva, poškodenie dôleţitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu,

alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy.

Tento zákon zahŕňa :

súpis povinností pre zamestnávateľa,

práva a povinnosti zamestnanca, zástupcu zamestnancov,

postup pri vydávaní osvedčení bezpečnostného technika (autorizovaného

bezpečnostného technika) a pri zabezpečovaní potrieb vzdelávania v tejto

oblasti.

Jeho aplikácia je postavená tak, aby svojou štruktúrou a poţiadavkami dával

základný minimálny rámec na implementáciu systému manaţérstva BOZP. Niektoré

prvky manaţérskeho systému, ktoré sú jeho súčasťou, §5 Všeobecné zásady prevencie,

a ktoré zamestnávateľ je povinný uplatňovať, sú nasledovné:

Vylúčiť nebezpečenstvá a z nich vyplývajúce riziká – eliminácia rizík,

posudzovať riziká, ktoré je moţné vylúčiť,

vykonávať opatrenia na odstránenie nebezpečenstva v mieste ich vzniku,

uprednostňovať kolektívne ochranné opatrenia pred individuálnymi,

nahrádzať nebezpečné práce menej nebezpečnými, z hľadiska poškodenia

zdravia,

prispôsobiť práce schopnostiam zamestnancov,

zohľadniť ľudské schopnosti s cieľom vylúčiť, alebo zmierniť účinky

škodlivých faktorov práce,

plánovať a vykonávať politiku prevencie zavádzaním bezpečných pracovných

prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných

podmienok so zreteľom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom

sociálnych opatrení,

vydávať pokyny na zaistenie BOZP (Pačaiová, 2009).

28

Zákon č 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov:

Upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana

zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v tejto oblasti,

vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich

pôsobnosť pri výkone dohľadu,

ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti

fyzickej osoby a právnickej osoby (Šukalová, 2007).

Ďalším nie menej dôleţitým zákonom je relatívne nový zákon, ktorý v značnej

miere preberá niektoré samostatné smernice k Rámcovej smernici Rady (89/391/EHS).

Ide o zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vymedzuje organizáciu a výkon

verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení, výkon štátneho zdravotného

dozoru, a definuje poţiadavky na zdravé ţivotné podmienky, a zdravé pracovné

podmienky. Dôleţitým pojmom z hľadiska tohto zákona, sú tzv. škodlivé faktory

ţivotného prostredia a pracovného prostredia ako aj fyzikálne chemické a biologické

faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú, alebo môţu spôsobiť,

poruchy zdravia, ako aj ďalšie ľudský organizmus zaťaţujúce faktory vyplývajúce zo

ţivotných podmienok, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú fyziologické a psychické funkcie

ľudí.

Na porovnanie základných pojmov a definícii v oblasti posudzovania rizík je

v nasledujúcom texte zhrnutých niekoľko základných definícii s cieľom

implementácie požiadaviek tohto zákona o ochrane zdravia:

Riziko – je pravdepodobnosť vzniku škodlivého účinku na človeka v dôsledku

jeho expozície (vystavenia sa) nebezpečným faktorom.

Hodnotenie rizika – je proces vyhodnocovania pravdepodobností a závaţnosti

účinku na človeka v dôsledku jeho expozície nebezpečným faktorom za

definovaných podmienok z definovaných zdrojov, ktorá pozostáva z určenia

nebezpečenstva, zhodnotenia expozície, posušenia vzťahu dávky a účinku

a charakterizácie rizika stanovenia neistôt vyhodnotenia.

29

Riadenie rizika – je rozhodovací proces, ktorý vychádza z výsledku hodnotenia

rizika a ktorého cieľom je zníţenie rizika.

Povinnosti zamestnávateľa je možné podľa tohto zákona definovať nasledovne:

Zabezpečiť opatrenia, ktoré zníţia expozíciu zamestnancov a obyvateľov

faktormi práce a pracovného prostredia na najniţšiu dosiahnuteľnú úroveň,

Zabezpečiť posudzovacie zdravotnej spôsobilosti pre svojich zamestnancov,

Predkladať lekárovi pracovnej zdravotnej sluţby zoznam zamestnancov, ktorí sa

podrobia preventívnej lekárskej prehliadke, predkladať návrhy regionálnemu

úradu verejného zdravotníctva na zaradenie pracovných činnosti do kategórie

rizikových prác a pod.

Kategorizácie prác podľa hodnotenia pracovných rizík je v tomto zákone nasledovná:

I. Kategória – práca, kde nie je riziko poškodenia zdravia zamestnancov vplyvom

práce a pracovného prostredia.

II. Kategória – práca, kde vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia

napr. kde stanovené limity nie sú prekročené ani pri dlhodobej expozícii (napr.

ionizujúce ţiarenie).

III. Kategória – práca, kde expozícia zníţená technickými opatreniami a riziko je

potrebné zníţiť organizačnými opatreniami (napr. osobnými ochrannými

pracovnými prostriedkami – OOPP), alebo kde nie sú ustanovené limity.

IV. Kategória – práca, kde nie je moţné zníţiť expozíciu, pričom táto prekračuje

limity a sú nutné opatrenia, alebo tam, kde práce sú kategorizované do III.

kategórie, ale je moţná kombinácia faktorov práce, čim sa zvyšuje riziko. Práce

do IV. kategórie sa zaraďujú výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden

rok! (Pačaiová, 2009).

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný

zákon), ustanovuje poţiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí napríklad

v súvislosti:

So stavbou, od ktorej poţaduje bezpečnosť pri jej uţívaní,

so staveniskom, u ktorého vymedzuje súhrn bezpečnostných podmienok pre

jeho zriadenie aj prevádzkovanie,

30

so stavebným dozorom, od ktorého poţaduje sledovať spôsob a postup

uskutočňovania stavby okrem iného tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana

zdravia pri práci,

so všeobecnými technickými poţiadavkami na uskutočňovanie stavieb, ako sú

poţiadavky na zemné práce, základy, nosné konštrukcie, schodištia, vnútorné

rozvody atď.,

s technologickým vybavením stavieb, ktoré musí spĺňať poţiadavky bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, ochrany zdravia

ľudí atď.,

so stavebným konaním, v ktorom je úlohou stavebného úradu preskúmať, či

dokumentácia spĺňa aj poţiadavky ochrany zdravia a ţivota ľudí a pod.

(Hulínová, 2005).

1.5 Príprava stavieb z hľadiska BOZP

Najväčšiu zodpovednosť za bezpečný priebeh výstavby má stavebník, čiţe

právnická alebo fyzická osoba, z podnetu ktorej sa stavba realizuje. Právna úprava,

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych

bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, dáva stavebníkovi

povinnosť poveriť koordináciou bezpečnosti koordinátora, ktorým môţe byť fyzická

osoba oprávnená na výkon činnosti stavby vedúceho, fyzická osoba oprávnená na

výkon stavebného dozoru, alebo autorizovaný bezpečnostný technik. Fyzická osoba

oprávnená na výkon činnosti stavbyvedúceho nesmie byť koordinátorom bezpečnosti na

stavenisku, na ktorom vykonáva činnosť stavbyvedúceho.

Toto sa týka tých stavenísk, na ktorých bude vykonávať práce viac ako jeden

zamestnávateľ, alebo viac ako jedna fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je

zamestnávateľom (ţivnostník - SZČO). V prípade veľkej stavby ,veľkého rozsahu prác,

alebo veľkého počtu dodávateľov stavebných prác/zhotoviteľov, môţe byť poverených

aj niekoľko koordinátorov. V takomto prípade je však potrebné, aby v tejto skupine

koordinátorov bolo presne zadané a povedané, aké sú ich oblasti realizácie

(komunikácia s dodávateľmi stavebných prác, koordinácia ich činnosti, kontrola stavu

BOZP na jednotlivých úsekoch a častiach stavby na stavenisku, atď.). Ak stavebník

31

poverí jedného koordinátora, alebo viacerých koordinátorov, plnením určených úloh,

nezbavuje sa tým zodpovednosti za plnenie týchto úloh.

Stavebník, podľa ustanovení skôr citovaného nariadenia vlády, pred začatím

prác na stavenisku predloţí inšpektorátu práce, v ktorého územnom obvode sa

stavenisko nachádza (Inšpektoráty práce sa nachádzajú v Bratislave, Nitre, Trenčíne,

Trnave, Ţiline, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove) oznámenie. Vzor oznámenia je

uvedený v prílohe č. 1 tohto nariadenia vlády.

Oznámenie je potrebné zaslať v tom prípade ak:

a) Plánované trvanie prác na stavenisku bude dlhšie ako 30 pracovných dní a na

stavenisku bude súčasne pracovať viac ako 20 fyzických osôb alebo,

b) rozsah plánovaných prác prekročí 500 osobodní.

Pred samotným začatím prác na stavenisku stavebník viditeľne umiestni na

stavenisku oznámenie podľa prílohy č. 1, ktoré v prípade zmeny aktualizuje.

Príloha č. 1 nariadenia vlády SR 396/2006 Z. z. – OZNÁMENIE

1. Dátum predloţenia oznámenia.

2. Presná adresa staveniska.

3. Stavebník (meno a priezvisko, adresa).

4. Názov stavby.

5. Projektant (meno a priezvisko, adresa).

6. Stavbyvedúci (meno a priezvisko, adresa).

7. Stavebný dozor (meno a priezvisko, adresa).

8. Koordinátor dokumentácie (meno a priezvisko, adresa).

9. Koordinátor bezpečnosti (meno a priezvisko, adresa.

10. Plánovaný termín začatia prác na stavenisku.

11. Plánovaný termín dokončenia prác na stavenisku.

12. Predpokladaný najvyšší počet zamestnancov na stavenisku.

13. Plánovaný počet právnických osôb alebo fyzických osôb na vykonávanie prác

na stavenisku.

14. Údaje (obchodné meno a sídlo) o právnických osobách alebo fyzických osobách

na vykonávanie prác na stavenisku.

32

1.5.1 Plán BOZP

Stavebník zabezpečí pred zriadením staveniska vypracovanie plánu bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci. V rámci tohto plánu BOZP práci sa ustanovia pravidlá na

vykonávanie prác na stavenisku , zvláštna pozornosť sa venuje osobitným opatreniam

pre jednotlivé práce s osobitným nebezpečenstvom.

Táto povinnosť musí byť zabezpečená pred zriadením staveniska, t.j. poţiadavka

pred zriadením staveniska odzrkadľuje povinnosť zaistenia BOZP na stavenisku uţ pri

prvom vstupe osôb na stavenisko. To neznamená, ţe plán BOZP musí byť súčasťou

projektovej dokumentácie pre stavebné konanie. Avšak musí byť súčasťou

dokumentácie, ktorá je daná zhotoviteľovi (dodávateľovi stavebných prác). Majú byť

v nej zohľadnené všeobecné zásady prevencie týkajúce sa BOZP pri architektonických,

technických a organizačných riešeniach, na základe ktorých sa plánujú práce, ktoré sa

budú vykonávať. Z toho potom vyplýva určovanie času trvania jednotlivých prác, ich

etáp, ich vzájomné koordinovanie. Plán BOZP ustanovuje pravidlá na vykonávanie prác

na danom, konkrétnom, stavenisku.

Práce s osobitným nebezpečenstvom sú najmä:

Práce, pri ktorých sú zamestnanci vystavení nebezpečenstvu zasypania,

zapadnutia v močaristom teréne, alebo pádu z výšky, kde sa riziko zvyšuje

charakterom práce, pouţitým pracovným postupom alebo podmienkami

pracovného prostredia na stavenisku,

práce, pri ktorých sú zamestnanci ohrození pôsobením chemických alebo

biologických látok, ktoré znamenajú osobitné nebezpečenstvo pre bezpečnosť a

zdravie zamestnancov, alebo pre ktoré osobitný predpis ustanovuje

monitorovanie pracovného prostredia,

práce s výskytom ionizujúceho ţiarenia, pri ktorých sú určené kontrolované

pásma,

práce v blízkosti vysokého napätia,

práce, pri ktorých je nebezpečenstvo utopenia,

práce v šachtách, v podzemí a v tuneloch,

práce, ktoré vykonávajú potápači s dýchacími prístrojmi,

práce vykonávané v kesónoch a v prostredí so stlačeným vzduchom,

33

práce s výbušninami,

montáţ alebo demontáţ ťaţkých konštrukčných prvkov.

1.5.2 Vypracovanie plánu

Skúsenosti zo stavebnej praxe poukazujú na tú skutočnosť, ţe plány bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci sú vypracované paušálne, šablónovito. Ich autori v jednom

dokumente (plán BOZP) sústreďujú (kopírujú) všetky známe právne predpisy, zákony,

nariadenia vlády, vyhlášky a slovenské technické normy. Takýto plán BOZP je potom

zbytočne obsiahly, nepriehľadný , a čo je zlé, nezahŕňa vo svojom obsahu špecifické

podmienky daného staveniska. Vieme, ţe kaţdé stavenisko je jedinečné,

neopakovateľné. Tak isto aj podmienky daného priestoru, okolia, vzájomných súvislostí

sú jedinečné a špecifické. Preto je jasné, ţe plán BOZP nemôţe byť vypracovaný

paušálne, šablónovito, ale musí byť presne „ušitý“ na mieru danej situácie, podmienkam

daného miesta a vzájomným vzťahom.

Za jeho vypracovanie zodpovedá koordinátor projektu. Poţiadavku koordinácie

BOZP v rámci prípravnej etapy stavby, teda v čase tvorby projektovej dokumentácie,

zabezpečuje koordinátor dokumentácie. Hoci je v texte pouţitý výrazový prostriedok

zabezpečuje, vo všeobecnosti moţno povedať, ţe koordinátorom je osoba, ktorá riadi a

koordinuje projekčné práce a spracúva plán BOZP a jednotlivé podklady, zmeny

projektovej dokumentácie z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Takisto, ako v prípade koordinátora bezpečnosti, aj tu je definovaná poţiadavka

na odbornú spôsobilosť koordinátora dokumentácie, ktorá bola v nadväznosti na náš

právny systém a s dôrazom na našu zvyklosť previazaná na vybrané činnosti vo

výstavbe (je projektantom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 6 pís. a) a § 46 zákona

50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov – Stavebný zákon), pričom v etape prípravy

projektovej dokumentácie je touto spôsobilosťou projektant. V zmysle uvedeného

koordinátorom dokumentácie môţe byť stavebníkom poverený projektant.

Plán BOZP má obsahovať aj časť, kde budú vypracované a popísané minimálne

bezpečnostné a zdravotné poţiadavky na stavenisko. V tomto prípade opäť platí, ţe sa

spracovávajú vţdy, ak to vyţadujú podmienky na stavenisku, činnosť a iné okolnosti,

alebo moţné nebezpečenstvo.

34

Patria sem tieto oblasti: stabilita a pevnosť, energetické rozvody, únikové cesty

a východy, identifikácia, ohlásenie a zdolávanie poţiaru, vetranie, osobitné

nebezpečenstvá (hluk, výpary, plyny, prach, toxické alebo nebezpečné látky, nedostatok

kyslíka v priestore, zápalné prostredie), teplota počas práce, prirodzené a umelé

osvetlenie pracovísk, priestorov a komunikácií na stavenisku, dvere a brány (ich

označenie, priechodnosť, posuvné brány a ich zabezpečenie pred vykoľajením, proti

samovoľnému spadnutiu), komunikácie a ohrozené priestory, schodiská, rebríky,

nakladacie plošiny a rampy, preprava tovarov a materiálov, dopravné (zdvíhacie)

prostriedky a ich kontrola, komunikácie na stavenisku pre peších a vozidlá,

mechanizmy, vstupy na stavenisko a ich zabezpečenie, oplotenie staveniska, prvá

pomoc (traumatologický plán, miestnosť pre ošetrenie, prostriedky prvej pomoci a ich

dostupnosť odvoz postihnutého zamestnanca), hygienické a sociálne vybavenie

(primerane veľké a vybavené šatne osobitne pre muţov a ţeny, uzamkýnateľné skrinky,

sprchy, umývadlá, záchody, oddychové, ubytovacie priestory a pod.). So skutočnosťami

uvedenými vyššie musí byť kaţdý dodávateľ/zhotoviteľ preukázateľne oboznámený.

1.5.3 Dodávateľská dokumentácia

Kaţdý dodávateľ zhotoviteľ, podľa toho akú stavebnú činnosť vykonáva, musí

mať spracovanú dodávateľskú dokumentáciu. Jej súčasťou je technologický, alebo

pracovný postup, ktorý musí byť k dispozícii na stavbe.

Obsah technologického, pracovného postupu tvoria: nadväznosť jednotlivých

pracovných operácií, samotný pracovný postup, pouţitie strojov a zariadení,

špeciálnych pracovných prostriedkov, druhy a typy pomocných stavebných konštrukcií

(lešenia, plošiny a pod.), spôsob dopravy (zvislej a vodorovnej), potrebné komunikácie

a skladovacie priestory, opatrenia pri stavebných prácach v prípade mimoriadnych

podmienok. Dodávateľská dokumentácia musí obsahovať aj opatrenia pre prípad

ohrozenia prírodnými ţivlami (záplavy, zosuvy pôdy a pod.).

Dodávateľská dokumentácia nemusí obsahovať všetky vyššie vymenované

opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce, ak ide o stavebné práce malého rozsahu

(jednoduché a drobné stavby, jednoduché stavebné úpravy a udrţiavacie práce) alebo

ide o stavebné práce, ktorých bezpečné vykonávanie je upravené technickými normami.

Zodpovedný pracovník určí v týchto prípadoch nevyhnutné opatrenia na zaistenie

35

bezpečnosti práce pred začatím jednotlivých prác a urobí o tom záznam v stavebnom,

alebo prevádzkovom denníku (Hannelová, 2007).

1.6 Štatistika úrazovosti

Štatistika neodhalí všetko, ale je dôleţitou súčasťou kaţdej analýzy o otázkach

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pomohla ale odhaliť, napríklad aj túto

skutočnosť:

Podľa EUROSTATu zomrie kaţdý rok v Európskej únii 5 720 osôb následkom

pracovných úrazov.

Okrem toho, Medzinárodná organizácia práce odhaduje, ţe kaţdý rok zomrie v

EÚ ďalších 159 500 zamestnancov následkom chorôb z povolania. Ak

zoberieme do úvahy obidve tieto čísla, zistíme, ţe kaţdé tri a pol minúty niekto

zomrie v EÚ jeden človek v dôsledku príčin, ktoré súvisia s prácou.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zhromaţďuje

štatistiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a prieskumy z celého sveta.

1.6.1 Hlavné štatistiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia

Poľnohospodárstvo

Miera úrazov so smrteľnými následkami v 15 starých členských štátoch EÚ je

12,6 na 100 000 zamestnancov. Miera úrazov s následnou práceneschopnosťou

trvajúcou minimálne tri dni dosahuje úroveň viac ako 6 000 zo 100 000 zamestnancov.

Ide o jednu z najvyšších mier z hľadiska všetkých odvetví. V starých členských štátoch

pracujú v poľnohospodárstve len 4% ekonomicky činného obyvateľstva, v nových

členských štátoch je to aţ 13,4%.

Stavebníctvo

Kaţdoročne zomrie 1 300 zamestnancov, čo predstavuje 13 zamestnancov zo

100 000, teda vyše dvojnásobok priemeru v ostatných odvetviach.

36

Vzdelávanie

Pribliţne 15% zamestnancov v oblasti vzdelávania v Európe, od učiteľov

a kuchárov, aţ po administratívnych pracovníkov, bolo v práci vystavených fyzickému

alebo verbálnemu napádaniu.

Zdravotníctvo

Miera úrazov v sektore zdravotníctva je o 34% vyššia ako je priemer EÚ.

Ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy

Ochorenia a poškodenia dolnej časti chrbta v určitej ţivotnej etape postihnú 60 –

90 % osôb, v jednom momente skúmania nimi trpelo 15 – 42% osôb.

Hluk

Odhaduje sa, ţe jedna tretina európskych zamestnancov (viac neţ 60 miliónov

osôb) je viac neţ štvrtinu pracovného času vystavená vysokej hladine hluku.

Malé a stredné podniky

V EÚ existuje 19 miliónov malých a stredných podnikov (MSP), ktoré

zamestnávajú pribliţne 75 miliónov osôb. Na malé a stredné podniky však pripadá 82%

všetkých pracovných úrazov, z ktorých pribliţne 90% má smrteľné následky.

Stres

Viac ako kaţdý štvrtý zamestnanec v Európskej únii pociťuje pracovný stres.

Mladí zamestnanci

Pravdepodobnosť, ţe mladí zamestnanci vo veku 18 aţ 24 rokov utrpia úraz na

pracovisku je v porovnaní so skúsenými zamestnancami o 50% vyššia v celej Európe

(Štatistika, 2008).

37

1.6.2 Pracovné úrazy evidované na IP v Nitre

Prehľad závažných pracovných úrazov v roku 2008

V roku 2008 boli na IP Nitra zaevidovaných 1173 záznamov o registrovaných

pracovných úrazoch, z ktorých 823 postihnutých boli muţi a 356 ţeny. Z celkového

počtu 1173 sa 30 pracovný úrazov stalo pri výstavbe budov.

V roku 2008 bolo zaevidovaných na IP 269 závažných pracovných úrazov, z toho:

6 závaţných pracovných úrazov - smrteľných (ZPÚ/SPÚ),(všetky úrazy utrpeli

muţi),

263 závaţných pracovných úrazov – s ťaţkou ujmou na zdraví (ZPÚ/ŤUZ)

a s práceneschopnosťou (PN) viac ako 42 dní, z ktorých 173 úrazov utrpeli

muţi, 90 úrazov utrpeli ţeny.

Z počtu 263 závažných pracovných úrazov:

S počtom 217 boli závaţné pracovné úrazy s PN viac ako 42 dní,

s počtom 46 boli závaţné pracovné úrazy s ťaţkou ujmou na zdraví.

Pri výstavbe budov bolo zaevidovaných:

S počtom 1 (ZPÚ/SPÚ), 15 (ZPÚ).

Prehľad závažných pracovných úrazov v roku 2009

V roku 2009 boli na IP Nitra zaevidovaných 833 záznamov o registrovaných

pracovných úrazoch, z ktorých 568 postihnutých boli muţi a 265ţeny. Z celkového

počtu 883 sa 20 pracovný úrazov stalo pri výstavbe budov, 10 inţinierske stavby, 10

špecializované stavebné práce.

V roku 2009 bolo zaevidovaných na IP 185 závažných pracovných úrazov, z toho:

3 závaţných pracovných úrazov - smrteľných (ZPÚ/SPÚ),(všetky úrazy utrpeli

muţi),

182 závaţných pracovných úrazov – s ťaţkou ujmou na zdraví (ZPÚ/ŤUZ)

a s práceneschopnosťou (PN) viac ako 42 dní, z ktorých 131 úrazov utrpeli

muţi, 51 úrazov utrpeli ţeny.

38

Pri výstavbe budov bolo zaevidovaných:

S počtom 8 závaţných pracovných úrazov – s ťaţkou ujmou na zdraví

(ZPÚ/ŤUZ).

Prehľad závažných pracovných úrazov v roku 2010

V roku 2010 boli na IP Nitra zaevidovaných 800 záznamov o registrovaných

pracovných úrazoch, z ktorých 563 postihnutých boli muţi a 237 ţeny. Z celkového

počtu 800 sa 45 pracovný úrazov stalo pri výstavbe budov.

V roku 2010 bolo zaevidovaných na IP 240 závažných pracovných úrazov na zdraví,

z toho:

6 závaţných pracovných úrazov - smrteľných (ZPÚ/SPÚ),(5 úrazov utrpeli muţi

a 1 utrpela ţena),

234 závaţných pracovných úrazov – s ťaţkou ujmou na zdraví (ZPÚ/ŤUZ)

a s práceneschopnosťou (PN) viac ako 42 dní, z ktorých 158 úrazov utrpeli

muţi, 76 úrazov utrpeli ţeny.

Z počtu 234 závažných pracovných úrazov:

S počtom 213boli závaţné pracovné úrazy s PN viac ako 42 dní,

s počtom 21 boli závaţné pracovné úrazy s ťaţkou ujmou na zdraví.

Pri výstavbe budov bolo zaevidovaných:

S počtom 1 (muţ) s ťaţkou ujmou na zdraví (ZPÚ/ŤUZ),

s počtom 23 (muţov) a to s ťaţkou ujmou na zdraví (ZPÚ/ŤUZ)

a s práceneschopnosťou (PN) viac ako 42 dní (IP Nitra, 2010).

Na základe vysokého počtu zaevidovaných závaţných pracovných úrazov som

sa rozhodol, sledovať rizika vplývajúce na osoby vykonávajúce práce na stavenisku.

39

2 CIEĽ

V stavebníctve je mnoţstvo nepriaznivých vplyvov, ktoré môţu ohroziť alebo

poškodiť zdravie ľudí. Preto je dôleţité, uţ v prípravnej fáze projektu myslieť na

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Na vyhodnocovanie a správne definovanie

neustále pôsobiacich nebezpečenstiev je nevyhnutne potrebné určiť postavenie a úlohy

manaţérstva rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Hlavným cieľom danej diplomovej práce je zhodnotenie rizík pre jednotlivé

oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj dodrţiavanie zákonných

predpisov pri určitých činnostiach v rámci firmy.

K dosiahnutiu hlavného cieľa je potrebné definovať aj čiastkové ciele, ktorými sú:

Definovanie záväznosti, právomoci a zodpovednosti v rámci spoločnosti

v oblasti BOZP pri realizácií stavby,

posúdenie bezpečnosti pri prácach vykonávaných na stavenisku,

analýza, definovanie a popis rizík vplývajúcich na osoby počas vykonávania

prác na stavenisku,

navrhnutie bezpečnostných opatrení na zníţenie vplývajúcich rizík.

40

3 METODIKA PRÁCE

K naplneniu cieľa diplomovej práce je potrebný správny metodický postup pri

samotnom určovaní, identifikácií a vyhodnocovaní moţných rizík v priebehu výstavby

Bytového domu – SENIOR. Objektom nášho skúmania je posúdenie dosiahnutej úrovne

prevencie BOZP pri vykonávaných stavebných prácach. Zamerali sme sa na stanovené

ciele spoločnosti v oblasti BOZP a hodnotili sme ich mieru naplnenia počas výstavby

objektu.

Postupovali sme podľa týchto metodických bodov:

Zhromaţdenie dostupnej odbornej literatúry a zákonných predpisov, ktoré sa

týkajú danej problematiky,

kompletizácia podkladov bezpečnostnej dokumentácie stavby,

stanovenie termínov a vykonávanie kontrol v spolupráci so stavbyvedúcim,

výber vhodnej metódy na posudzovanie rizík na stavenisku,

grafické zdokumentovanie a vyhodnotenie kontroly a identifikácia rizík

pomocou bodovej metódy,

návrh bezpečnostných opatrení na zníţenie zisteného rizika.

Pred začatím samotného posudzovania rizika je vhodné sa oboznámiť s politikou

spoločnosti v oblasti BOZP, zistiť tak ich stanovené ciele a stratégie pre zlepšovanie

úrovne zavedenia BOZP. Na danú stavbu bol vypracovaný plán BOZP. Pri vypracovaní

tohto plánu bolo potrebné dbať hlavne na bezpečnosť a ochranu ľudí pri ich pracovnej

činnosti a bezpečnosť samotnej stavby. Preto je potrebná neustála kontrola

vypracovaného plánu BOZP a zákonných predpisov.

Pri kontrole postupujeme podľa týchto bodov:

Kontrola záznamov o poučení BOZP zamestnancov,

kontrola pracovných postupov,

kontrola pouţívania osobných ochranných pracovných prostriedkov,

kontrola osobitného zabezpečenia pri výškových prácach,

kontrola všeobecného zabezpečenia,

kontrola pouţívaných strojných zaradení.

41

Pri posudzovaní pôsobiacich rizík treba dbať hlavne na bezpečnosť

zamestnancov, u ktorých je dôleţité budovať povedomie o ich vlastnej bezpečnosti

a ochrane zdravia pri pracovnej činnosti, ktorú vykonávajú tak, aby dbali v prvom rade

na svoju bezpečnosť, pouţívali dostatočne ochranné pomôcky, dodrţiavali predpísane

pracovné postupy a nebrali predpisy BOZP na obtiaţ, ale ako ochranu ich zdravia pri

práci. Pri plánovaní BOZP je najdôleţitejšia prevencia pred vplývajúcim

nebezpečenstvom. Po oboznámení sa podnikovej kultúry, zhodnotíme pomocou

bodovej metódy skutočný stav a splnenú úroveň bezpečnosti v spoločnosti.

Postup používania bodovej metódy

Pri hodnotení rizika sme pouţili Bodovú metódu, ktorá patrí medzi najčastejšie

pouţívané metódy v oblasti hodnotenia rizík. Najväčšou výhodou tejto metódy je proces

posudzovania a vyhodnocovania rizík, ktorý je vďaka bodovému hodnoteniu rýchly a

efektívny. Toto hodnotenie bolo vykonané so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa

práce, aby pracovisko, stroje, zariadenie, náradie, nástroje, materiály, pracovné

postupy, pracovné pomôcky, usporiadanie pracovných miest, organizácia práce,

neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Do posudzovania sa zahrnuli všetci

zamestnanci a iné osoby, ktoré môţu byť vystavené riziku. Hodnotenie rizika, ktoré

môţe vzniknúť pri práci sa zisťovalo vizuálnou kontrolou a vyhodnocovalo sa uţ

spomínanou bodovou metódou, kde bola určená miera rizika a navrhnuté bezpečnostné

opatrenia. Zistené nedostatky boli graficky zdokumentované a implementované

zainteresovaným osobám, ktoré boli oboznámené o rizikách vyplývajúcich z ich

pracovnej činnosti.

Hodnotenie rizika rozšírenou bodovou metódou

Riziko predstavuje vzájomný vzťah medzi pravdepodobnosťou vzniku

negatívneho javu a jeho dôsledkom. Hodnotenie rizika bolo vykonané rozšírenou

bodovou metódou v zmysle definície:

PxDxVR

Kde: R – stupeň rizika

P – pravdepodobnosť výskytu danej udalosti

D – dôsledok sledovanej udalosti

V – názor hodnotiteľov

42

Vysvetlivky:

P - Pravdepodobnosť výskytu udalosti

Hodnota Charakteristika

1 Nepravdepodobná – neţiaduca udalosť je takmer vylúčená.

2 Náhodilá – neţiaduca udalosť je málo pravdepodobná, ale moţná.

3 Pravdepodobná – neţiaduca udalosť by mohla nastať.

4 Veľmi pravdepodobná – neţiaduca udalosť pravdepodobne nastane.

5 Trvalá – neţiaduca udalosť vznikne veľmi často.

D - Dôsledok vzniknutej udalosti

Hodnota Charakteristika

1 Zanedbateľný – drobný úraz – menej ako ľahký úraz, zanedbateľné

finančné a materiálne straty.

2 Málo významný – ľahký úraz, ochorenie, začiatok choroby z povolania,

malé finančné a materiálne straty.

3 Významný – váţnejší úraz vyţadujúci hospitalizáciu, väčšie finančné a

materiálne straty.

4 Kritický – ťaţký pracovný úraz s trvalými následkami, choroba z

povolania, veľké finančné a materiálne straty.

5 Katastrofický – smrteľný, hromadný úraz, nenahraditeľné straty, straty

vedúce k likvidácii.

V - Názor hodnotiteľov

Hodnota Charakteristika

1 Zanedbateľný vplyv na pravdepodobnosť a dôsledky.

2 Málo významný vplyv na pravdepodobnosť a dôsledky.

3 Nezanedbateľný vplyv na pravdepodobnosť a dôsledky.

4 Významný, veľký vplyv na pravdepodobnosť a dôsledky.

5 Viacej významných vplyvov na pravdepodobnosť a dôsledky.

R - Miera rizika

Hodnota Charakteristika

1 - 4 Zanedbateľné – prijateľná bezpečnosť.

5 - 10 Mierne – akceptovateľné riziko pri zvýšenej pozornosti.

11 - 50 Povážlivé – riziko nemoţno akceptovať bez ochranných opatrení.

51 - 100 Nežiaduce – nevyhovujúca bezpečnosť, veľká moţnosť úrazov,

neţiaducich udalostí.

101 - 125 Neprijateľné – permanentná hrozba úrazu, nenahraditeľné straty.

43

4 VLASTNÁ PRÁCA

4.1 Charakteristika zhotoviteľa

Obchodné meno spoločnosti: IBASTAV s. r. o

Sídlo spoločnosti: Kováčska 6, 831 04 Bratislava

Stavebná spoločnosť IBASTAV s. r. o. vznikla v roku 2009 a zaoberá sa

komplexnou stavebnou činnosťou.

4.2 Charakteristika stavby

Názov stavby: Bytový dom – SENIOR

Sídlo stavby: Krčméryho ulica, Nitra, parcela č.: 4656/7, 4657/2.

Bytový dom – SENIOR je štvorpodlaţná budova bez suterénu. Budova je

postavená za účelom ubytovania seniorov, ktorí budú môcť vyuţívať zdravotnícke

ambulancie, jedáleň, miestnosť na spoločenské a kultúrne podujatia a kniţnicu.

Pôdorysné rozmery budovy sú dĺţka 42,56 m a šírka 13,96 m. Zvislú nosnú konštrukciu

po obvode tvorí tehlový systém HELUZ hrúbky 38 cm a vnútorné nosné konštrukcie

tvorí taktieţ tehlový systém HELUZ hrúbky 24 cm. V prvom nadzemnom podlaţí je päť

ţelezobetónových stĺpov z dôvodu veľkej dispozícií okenných otvorov. V bytovom

dome sa nachádza 53 bytových jednotiek, ktoré sú tvorené z jednoizbových bytov

a garsoniek s kompletným technickým a personálnym zameraním.

4.3 Hlavné ciele, ktoré si stanovila spoločnosť v oblasti BOZP sú

nasledovné:

Školenia z predpisov na zaistenie BOZP, zabezpečenie odbornej spôsobilosti,

overovanie zdravotnej spôsobilosti,

hodnotenie nebezpečenstiev,

poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP),

vykonávanie kontrol na poţívanie alkoholických nápojov,

vykonávanie kontrol na pracoviskách a zariadeniach organizácie,

44

evidencia a registrácia pracovných úrazov,

zabezpečenie pracovísk, strojov a zariadení v zmysle platných predpisov.

4.4 Kultúra bezpečnosti práce, stavebnej spoločnosti, znamená

najmä :

Dodrţiavať pracovné a technologické postupy s ohľadom na bezpečnosť práce

pri všetkých pracovných činnostiach,

udeliť najvyššiu prioritu bezpečnosti práce,

podporovať kultúru bezpečnosti práce zhora nadol a zdola nahor na všetkých

úrovniach riadenia a u všetkých zamestnancov,

sústreďovať sa na dosiahnutie cieľov viac, ako na automatické dodrţiavanie

predpisov a smerníc,

vykonávať školenia a overovanie znalostí zamestnancov z predpisov na

zaistenia bezpečnosti práce a v ich ďalšom vývoji zdokonaľovanie ukazovateľov

bezpečnosti práce,

bezpečnosť práce nepovaţovať za vonkajšiu poţiadavku, ale ju chápať ako

vlastnú potrebu organizácie a zamestnanca,

strategicky myslieť a predvídať problémy bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci sledovaním kaţdodenných záleţitostí pri všetkých činnostiach, na všetkých

pracoviskách a priestoroch organizácie,

potláčať zamietavý prístup ku kritike v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci u všetkých zamestnancov,

objektívne hodnotiť ukazovatele bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a

úroveň kultúry a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo vlastnej organizácii,

otvorene pristupovať k otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri

komunikácii s orgánmi inšpekcie práce,

evidovať a vyhodnocovať úrazovosť a vykonávať opatrenia na zamedzenie

vzniku úrazov.

45

4.5 Politika spoločnosti v oblasti BOZP

4.5.1 Základné ustanovenia

Plán prevencie v oblasti BOZP na pracovisku stanovuje základné poţiadavky na

zabezpečenie bezpečnej a zdraviu neohrozujúcej práce na pracovisku, stavbe a v areáli

staveniska. Plán prevencie BOZP taktieţ slúţi ako podklad pre školenie zamestnancov

v oblasti BOZP na stavbe, ako aj na oboznámenie sa s nebezpečenstvom a z toho

vyplývajúcimi rizikami na konkrétnom pracovisku. Stavebná spoločnosť si tým plní

svoju stanovenú zákonnú povinnosť podľa zákona 396/2006 Z. z o minimálnych

bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách na stavenisko.

4.5.2 Záväznosť, právomoci a zodpovednosti

Plán prevencie BOZP je záväzný pre všetkých zamestnancov, ktorí sa

podieľajú na príprave, organizácii, riadení a vykonávaní prác, návšteve a kontrole

pracoviska. Na základe preukázateľného oboznámenia s týmto dokumentom je záväzný

tieţ pre subdodávateľa a jeho zamestnancov (ostatných účastníkov výstavby a pre

nájomníka).

Za preukázateľné oboznámenie subdodávateľa s týmto dokumentom je

zodpovedný riaditeľ výstavby. Za preukázateľné oboznámenie zamestnancov

subdodávateľa je zodpovedný zástupca subdodávateľa (nájomníka). Zodpovedný

zástupca subdodávateľa má povinnosť na poţiadanie doloţiť záznam o oboznámení

svojich zamestnancov s plánom BOZP.

Najväčšiu zodpovednosť za bezpečný priebeh výstavby má stavebník, čiţe

právnická alebo fyzická osoba, z podnetu ktorej sa stavba realizuje. Za dodrţiavanie

plánu BOZP zodpovedajú všetci vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v

rozsahu svojich funkcií, ktorí sa podieľajú na príprave, organizácii, riadení a realizácii

pracovných činností. Ak sú na pracovisku vykonávané špecifické činnosti vyţadujúce

doplnenie plánu BOZP, zodpovedajú za doplnenie poţiadaviek na bezpečnosť práce

zamestnanci prípravy výroby spolu s vedúcim pracoviska.

Technik BOZP zodpovedá za aktualizáciu Plánu prevencie BOZP pri zmene

legislatívnych predpisov v oblasti bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci a na

46

základe písomných poţiadaviek vedúceho pracoviska alebo útvaru prípravy výroby.

Kaţdý subdodávateľ (iný účastník pracovnej činnosti) zodpovedá za to, ţe jeho

zamestnanci sú odborne a zdravotne spôsobilí, ţe majú riadne vykonané školenie o

BOZP, ţe pouţívané stroje, strojné zariadenia, náradie a vozidlá zodpovedajú platným

predpisom, a ţe všetci jeho zamestnanci budú po celú dobu vykonávania prác a pohybu

po pracovisku pouţívať stanovené OOPP, predovšetkým ochrannú prilbu, pracovný

odev a obuv.

Subdodávateľ zodpovedá za to, ţe realizáciu vlastných prác budú vykonávať

zamestnanci, ktorí sú pre výkon príslušných prác zdravotne a odborne spôsobilí a sú

preukázateľne oboznámení s príslušnými bezpečnostnými predpismi. Ak zamestnanci

vykonávajú práce pri ktorých je potrebná osobitná odborná kvalifikácia (viazač, zvárač,

ţeriavnik …) zodpovedá subdodávateľ za to, ţe títo pracovníci vlastnia platné preukazy

odbornej spôsobilosti a tieto preukazy budú predloţené kedykoľvek k nahliadnutiu

(ošetrené v obchodných podmienkach zmluvy alebo v písomnej objednávke).

Subdodávateľ určí zodpovedného pracovníka za realizáciu ich prác a pre styk s

dodávateľom, a toto rozhodnutie sa obojstranne písomne potvrdí v stavebnom denníku

dodávateľa a v knihe inštruktáţí. V tomto zápise musí byť písomne upozornené, ţe

podpísaný určený zamestnanec subdodávateľa zabezpečí preukázateľné preškolenie

všetkých svojich zúčastnených zamestnancov s miestnymi podmienkami pracoviska. Ak

zamestnanci vykonávajú práce pri ktorých je potrebná osobitná odborná kvalifikácia

(viazač, zvárač, ţeriavnik …) zodpovedá partner v zdruţení za to, ţe títo pracovníci

vlastnia platné preukazy odbornej spôsobilosti a tieto preukazy budú predloţené

kedykoľvek k nahliadnutiu.

4.6 Grafická dokumentácia a vyhodnotenie kontroly rizika

Je to kontrola, ktorú som vykonával v spolupráci s koordinátorom bezpečnosti

v tomto prípade autorizovaným bezpečnostným technikom, ktorý je odborne spôsobilý

na vykonávanie kontrol dodrţiavania BOZP. Kontrolu sme vykonávali pravidelne so

zameraním na plnenie právnych predpisov a smerníc pri vykonávaní pracovných

činností v rámci staveniska. Počas kontroly sme zisťovali či osoby vykonávajúce

pracovnú činnosť boli oboznámené s Plánom prevencie BOZP a poučené tak

47

o vplývajúcich rizikách (uvedených v tomto dokumente), ktoré vznikajú pri určitých

činnostiach v rámci staveniska.

Zistené nedostatky sme spolu zdokumentovali vyhotovením grafických

záznamov (fotografií), ktoré sme ďalej vyhodnotili pomocou rozšírenej bodovej

metódy, uţ spomínanej v metodike práce, kde je uvedený podrobný postup. Po

vyhodnotení miery vplývajúceho rizika na osoby vykonávajúce pracovné povinnosti,

sme navrhli bezpečnostné opatrenia na zníţenie rizika. So zistenými nedostatkami,

s mierou rizika a navrhnutými bezpečnostnými opatreniami sme oboznámili vedúcich

zamestnancov a osoby, ktoré dané pracovné činnosti vykonávajú.

Grafické záznamy vykonaných kontrol a zistené hodnoty vyplývajúcich rizík

sa evidujú v bezpečnostnej dokumentácií stavby. Vyhodnotenie kontroly rizika a jeho

správne zdokumentovanie je veľmi dôleţité, pre následné určenie miery splnenia

stanovených cieľov a úrovne bezpečnosti v danom podniku.

48

Obr. 1 Montáž oceľového debnenia pre základové konštrukcie

Zistené nedostatky:

Na obrázku 1 vidíme, ţe pracovnici pri montáţi debnenia nepouţívajú OOPP na

ochranu hlavy a zraku, podrobné hodnotenie vplývajúceho rizika je viditeľné

v prílohe 1.

Ohrozenie:

Pád oceľových debniacich dielcov na pracovníkov,

udretie hlavy do rozpier debnenia,

kontakt pokoţky a očí s olejovou kvapalinou pouţívanou na zamedzenie

prilepenia betónu na povrch debniaceho dielca.

Navrhnuté opatrenia:

Bezprostredné pouţívanie OOPP predovšetkým prilbu na ochranu hlavy,

ochranné okuliare a rukavice,

dodrţiavanie správneho technologického postupu pri montáţi debnenia,

montáţ debnenia môţe vykonávať iba odborne spôsobila osoba.

49

Obr. 2 Betónovanie základových pásov

Zistené nedostatky:

Na obrázku 2 vidíme, ţe pracovníci pri betonáţi nepouţívajú o OOPP na

ochranu hlavy a zraku,

pracovník obsluhujúci vypúšťaciu hadicu betónového čerpadla nemá primeranú

podlahu, pričom stojí na oceľovej výstuţi základového pásu a na nedostatočne

širokej doske (foršni),

pílič pri práci nepouţíva OOPP na ochranu hlavy, zraku a sluchu, podrobné

hodnotenie vplývajúceho rizika je viditeľné v prílohe 2.

Ohrozenie:

Moţnosť zranenia hlavy vypadávajúcou betónovou zmesou z vypúšťacej hadice

betónového čerpadla pri jeho manipulácii,

pád alebo pošmyknutie pracovníka pri nestabilnom postoji na výstuţi

základového pásu a doske,

nedostatočne voľný priestor píliča pri práci s motorovou pílou a ohrozenie

spolupracovníkov,

50

ohrozenie sluchu a zraku píliča ako aj ostatných spolupracovníkov.

Navrhnuté opatrenia:

Dodrţiavanie správneho technologického postupu pri betonáţi,

zhotovenie bezpečnej podlahy pre betonára pri obsluhe vypúšťacej hadice

betónového čerpadla,

bezprostredné pouţívanie OOPP predovšetkým prilbu na ochranu hlavy,

ochranné okuliare a rukavice, pilič aj pomôcky na ochranu sluchu,

pri pouţívaní ručnej motorovej píly musí mať pílič dostatočný priestor aby

neohrozoval spolupracovníkov.

Obr. 3 Murárske práce – betónovanie železobetónových pilierov

Zistené nedostatky:

Na obrázku 3 vidíme, ţe betonáţ sa vykonáva z pracovnej plošiny bez

ochranného zábradlia pri výške nad 1,5 m,

nedostatočne upevnenie rebríka, podrobné hodnotenie vplývajúceho rizika je

viditeľné v prílohe 3.

51

Ohrozenie:

Pád osoby vykonávajúcu betonáţ z výšky,

nestabilné opretie rebríka k pracovnej plošine.

Navrhnuté opatrenia:

Pracovnú plošinu pri výške nad 1,5 m je nutné opatriť zábradlím proti pádu,

udrţovať rebríky v riadnom technickom stave,

poškodené rebríky nepouţívať a odstrániť z pracoviska,

ukotvenie rebríka k plošine alebo zamedzenie jeho posunutia.

Obr. 4 Murárske práce – murovanie zvislej nosnej konštrukcie

Zistené nedostatky:

Na obrázku 4 vidíme, ţe pracovná plošina murára na kozovom lešení nie je

zabezpečená proti pohybu,

podlaha plošiny nie je súdrţná a zabezpečená proti pohybu zvaľkovaním,

52

okraj pracovnej plošiny na lešení bezprostredne pri otvore nad voľnou hĺbkou

nie je zabezpečený proti pádu z výšky,

nevhodné uloţenie pracovného náradia a materiálu na murive (moţnosť pádu),

podrobné hodnotenie vplývajúceho rizika je viditeľné v prílohe 4.

Ohrozenie:

Pád osoby z výšky,

pád osoby z nezaistenej podlahy proti pohybu,

prelomenie podlahovej dosky lešenia,

poranenie padajúcim predmetom (náradím, tehla).

Navrhnuté opatrenia:

Okenný otvor nad voľnou hĺbkou pri lešení zabezpečiť ohradením,

podlahové dosky (foršne) na lešení spevniť zvlakom proti pohybu,

bezpečné ukladanie materiálov a náradia, ukladať ich len do stabilnej polohy,

nie na voľné okraje stien a podlahy lešení, kde hrozí nebezpečie pádu,

pouţívať OOPP.

53

Obr. 5 Rezanie tehál kotúčovou pílou

Zistené nedostatky:

Na obrázku 5 vidíme, ţe pracovník nepouţil OOPP na ochranu hlavy a zraku pri

rezaní tehál,

nedostatočne odvádzanie odpadovej vody pouţívanej pri rezaní tehál,

nebezpečné umiestnenie spojenie koncovky prívodného káblu elektrického

prúdu na pripojenie rezacej píly, podrobné hodnotenie vplývajúceho rizika je

viditeľné v prílohe 5.

Ohrozenie:

Zasiahnutie zraku a tváre odlietavajúcim materiálom pri rezaní tehál,

porezanie pílovým kotúčom,

roztrhnutie brúsiaceho alebo rezacieho kotúča,

pošmyknutie pracovníka pri obsluhe stroja na šmykľavej podlahe,

moţnosť zasiahnutia elektrickým prúdom.

54

Navrhnuté opatrenia:

Pouţívať OOPP na ochranu hlavy a zraku,

vţdy pouţívať ochranný kryt pílového kotúča,

pouţitie píly spôsobom stanoveným v návode na pouţívanie,

pouţitie vhodného brúsiaceho nástroja, nie pouţívanie poškodeného alebo

nadmerne opotrebovaného brúsiaceho kotúča,

odvedenie odpadovej vody z pracoviska a zabezpečenie šmykľavosti podlahy

pracoviska,

odborná montáţ a utesnenie spojky prívodu elektrického prúdu proti

odstrekujúcej vode pri rezaní tehál.

Obr. 6 Montáž debnenia typu (doka systém) pre vodorovné konštrukcie

Zistené nedostatky:

Na obrázku 6 vidíme, ţe pracovník vo výške nie je zabezpečený proti pádu,

pracovníci pod miestom práce vo výške nepouţívajú OOPP na ochranu hlavy,

podrobné hodnotenie vplývajúceho rizika je viditeľné v prílohe 6.

55

Ohrozenie:

Pád pracovníka z výšky,

moţnosť zasiahnutia pracovníkov padajúcimi predmetmi.

Navrhnuté opatrenia:

Pracovníka na okraji pracoviska vo výške treba zabezpečiť minimálne

bezpečnostným pásom s prídavným lanom ukotveným na pevnej konštrukcii,

bezpodmienečne pouţívať pod prácou vo výške OOPP na ochranu hlavy,

ohradenie priestoru a vylúčenie prístupu osôb pod miestom práce vo výške.

Obr. 7 Montáž zvislej izolácie proti zemnej vlhkosti

Zistené nedostatky:

Na obrázku 7 vidíme, ţe pracovnici nepouţívajú OOPP na ochranu hlavy

v blízkosti steny výkopu,

nezaistená stabilita výkopu, podrobné hodnotenie vplývajúceho rizika je

viditeľné v prílohe 7.

56

Ohrozenie:

Zasiahnutie osôb vo výkope závalom padajúcou zeminou,

moţnosť zasiahnutia hlavy padajúcimi úlomkami zo steny výkopu,

moţnosť popálenia plameňom.

Navrhnuté opatrenia:

Zhotoviť paţenie steny výkopu,

pouţívať OOPP na ochranu hlavy pri prácach vo výkope,

zaistenie alebo odstránenie balvanov, zbytkov stavebných konštrukcií v stenách

výkopu,

odborná spôsobilosť na obsluhu plynových zariadení.

Obr. 8 Demontáž debnenia typu (doka systém) pre vodorovné konštrukcie

Zistené nedostatky:

Na obrázku 8 vidíme, ţe pracovnici pri demontáţi nepouţívajú o OOPP na

ochranu hlavy a zraku, pričom je vysoká pravdepodobnosť pádu demontovaného

materiálu, podrobné hodnotenie vplývajúceho rizika je viditeľné v prílohe 8.

57

Ohrozenie:

Zásah pracovníka a najmä hlavy padajúcim predmetom,

odistené dielce demontovaného debnenia nie sú odstránené s podhľadu.

Navrhnuté opatrenia:

Pouţívať OOPP na ochranu hlavy a zraku,

dodrţiavanie správneho technologického postupu pri demontáţi debnenia,

odstraňovanie odistených dielcov debnenia priebeţne.

Obr. 9 Vykladanie stavebného materiálu (paleta s tehlami) pomocou mobilného žeriavu

Zistené nedostatky:

Na obrázku 9 vidíme, ţe pracovník sa zdrţiava v nebezpečnej blízkosti

zdvíhaného bremena (paleta s tehlami), podrobné hodnotenie vplývajúceho

rizika je viditeľné v prílohe 9.

58

Ohrozenie:

Zasiahnutie pracovníka padajúcim predmetom (bremenom) z výšky.

Navrhnuté opatrenia:

Zákaz zdrţiavať sa v dosahu prepravovaného materiálu,

pracovník vykonávajúci viazanie bremien musí mať odbornú spôsobilosť

viazača bremien,

správne zavesenie či uviazanie bremena, pouţitie vhodných viazačov a iných

prostriedkov na uchopenie bremien so zodpovedajúcou nosnosťou podľa druhu,

vlastností a tvaru bremena,

pouţívať nezávadné viazacie prostriedky,

pouţitie výstraţného znamenia ţeriavnikom na varovanie osôb, ktoré môţu byť

ţeriavom alebo bremenom ohrozené.

59

Obr. 10 Doprava stavebného materiálu na stavenisko

Zistené nedostatky:

Na obrázku 10 vidíme, ţe je nedostatočne spevnená vnútro-stavenisková

komunikácia, podrobné hodnotenie vplývajúceho rizika je viditeľné

v prílohe 10.

Ohrozenie:

Moţnosť prevrátenia a poškodenia prepravného prostriedku (vozidla),

moţnosť pádu vozidla do výkopu,

poškodenie staveniskovej prípojky vody.

Navrhnuté opatrenia:

Vnútro-staveniskové komunikácie primeraným spôsobom spevniť,

výkopy priliehajúce staveniskovej komunikácie zabezpečiť dostatočne pevným

ohradením,

vnútro-staveniskovú prípojku vody umiestniť do primeranej hĺbky,

vyznačenie nebezpečných miest v blízkosti staveniskovej komunikácie.

60

Obr. 11 Výkopové práce, zabezpečenie stability výkopu

Zistené nedostatky:

Na obrázku 11 vidíme, ţe bezprostredný okraj výkopu je zaťaţovaný výkopovou

zeminou, podrobné hodnotenie vplývajúceho rizika je viditeľné v prílohe 11.

Ohrozenie:

Moţnosť pádu osôb do výkopu,

zosunutie zeminy a zasypania ryhy súčasne s deformáciou paţenia výkopu,

poškodenie narušenie podzemných vedení (kanalizácia, plynovod, elektrické

siete).

Navrhnuté opatrenia:

Bezpečnostné ohradenie výkopu proti pádu osôb,

dodrţiavanie minimálnej vzdialenosti 0,5 m od paty vykopanej zeminy po okraj

výkopu,

61

identifikácia a vyznačenie podzemných vedení, ich vytýčenie pred začatím

zemných prác, obmedzenie strojnej vykopávky v blízkosti potrubí alebo káblov.

Obr. 12 Zvislá doprava materiálu, s pracovnej plošiny vo výške pomocou žeriavu

Zistené nedostatky:

Na obrázku 12 vidíme, ţe osoby nachádzajúce sa pracovnej plošine nie sú

zaistené proti pádu z výšky,

nepouţívajú OOPP na ochranu hlavy, POZ bezpečnostný pás s prídavným

lanom,

poškodené viazacie prostriedky na prepravu materiálu, podrobné hodnotenie

vplývajúceho rizika je viditeľné v prílohe 12.

Ohrozenie:

Pád bremena alebo osoby z výšky,

narazenie osoby bremenom k pevnej konštrukcii,

moţnosť pretrhnutia viazacích prostriedkov (popruhov) ţeriavu.

62

Navrhnuté opatrenia:

Zabezpečenie pracovníka na vysutej pracovnej plošine vo výške proti pádu,

pomocou POZ bezpečnostného pásu s prídavným lanom ukotveným na pevnej

konštrukcii,

pouţívať OOPP na ochranu hlavy,

pracovník vykonávajúci viazanie bremien musí mať odbornú spôsobilosť

viazača bremien,

správna manipulácia s bremenom pri ovládaní pohybov ţeriava (zdvíhanie

vykonávať citlivo, pohyby vykonávať plynulo) hlavne vylúčiť vznik

nebezpečného šikmého ťahu,

pred zdvíhaním bremena musí mať zdvihové lano vo zvislej polohe a v rovine

výloţníka ţeriava,

zachovávanie dostatočného odstupu od bremena manipulovaného ţeriavom,

pouţívať vodiace laná a podobne,

výmena viazacích prostriedkov (popruhov) ţeriavu.

63

Obr. 13 Zatepľovanie obvodového plášťa bytového domu

Zistené nedostatky:

Na obrázku 13 vidíme, ţe chýbajú okopané lišty (zaráţky) nad podlahou lešenia,

lešenie nie je označené predpísanými údajmi,

osoby vykonávajúce pracú na lešení nepouţívajú OOPP, podrobné hodnotenie

vplývajúceho rizika je viditeľné v prílohe 13.

Ohrozenie:

Vymrštenie drobnej častice do oka,

pád predmetu z výšky na osobu,

pád osoby z výšky,

pošmyknutie na lešení,

vdýchnutie a kontakt s pokoţkou vplyvom chemických látok,

pád osoby a materiálu z lešenia,

pád zvisle popravovaného materiálu.

Navrhnute opatrenie:

Odborne vyškolený personál, spôsobilý na montáţ a demontáţ lešenia (platný

preukaz lešenára) a práce vo výškach,

64

dodrţiavanie správnych pracovných postupov,

pravidelná kontrola lešenia pred zahájením pracovnej smeny a kontrola lešenia

minimálne 1 krát mesačne,

vybavenie pracovníkov OOPP a ich dôsledné pouţívanie,

pravidelná kontrola a revízia zdvíhacieho zariadenia (kladkostroja),

doplnenie okopaných líšt (zaráţok) nad podlahou lešenia, označenie lešenia

predpísanými údajmi, (nosnosť, určenie lešenia a pod.).

Obr. 14 Montáž splaškovej kanalizácie vo výkope

Zistené nedostatky:

Na obrázku 14 vidíme, ţe výkop nie je zabezpečená paţením proti zosunutiu

zeminy,

výkop nie je bezpečnostne označený a ohradený proti pádu osôb,

bezprostredný okraj výkopu je zaťaţovaný výkopovou zeminou, podrobné

hodnotenie vplývajúceho rizika je viditeľné v prílohe 14.

65

Ohrozenie:

Zosunutie zeminy a zasypania ryhy a osôb nachádzajúcich sa vo výkope,

pád predmetov na osoby vo výkope,

moţnosť zranenia osôb spôsobené pádom do výkopu,

poškodenie, narušenie podzemných vedení (kanalizácie).

Navrhnuté opatrenia:

Zaistenie stien výkopov proti zosunutiu stien od hĺbky 1,30 m (resp. 1,50 m v

nezastavanom území) paţením alebo svahovaním podľa fyzikálnych a

mechanických vlastností zeminy,

nezaťaţovanie hrany výkopu (voľný pruh min. 50 cm) a to ani vykopanou

zeminou, materiálom ani prevádzkou,

bezpečnostné ohradenie výkopu proti pádu osôb a vstupu nepovoleným osobám,

pri práci vo výkope pouţívať OOPP predovšetkým ochrannú prilbu,

nevykonávať montáţne práce (kanalizácie), pokiaľ nie je zabezpečené

odstránenie predmetov, balvanov, zbytkov stavebných konštrukcií v stenách

výkopu a v tesnej blízkosti výkopu.

4.7 Vyhodnotenie dodrţiavania BOZP za rok 2010

Počas výstavby Bytového domu – SENIOR boli osoby vykonávajúce pracovné

činnosti na tomto objekte informované o zistených nedostatkoch a z nich vyplývajúcich

rizík. Ďalej tieto osoby boli poučené o navrhnutých nápravných opatreniach. Pri

následných kontrolách dodrţiavania BOZP, bola kontrolovaná aj miera splnenia

navrhnutých opatrení na zníţenie rizika. Zistené nedostatky sme zdokumentovali

a zaznamenali pre následné grafické vyhodnotenie.

66

Obr. 15 Graf počtu zistených nedostatkov za rok 2010

Na obrázku 15 je vidieť grafické vyhodnotenie zistených nedostatkov, kde je

uvedený počet zistených nedostatkov počas kontroly dodrţiavania BOZP za jednotlivé

mesiace v roku 2010. Treba však poznamenať, ţe pri kontrolách dodrţiavania BOZP

počas výstavby sa na objekte podieľalo viacero subdodávateľov, a práce boli

vykonávané podľa harmonogramu prác s ohľadom na technologické postupy. To

priamo ovplyvnilo objem vykonaných prác a počet osôb vykonávajúcich pracovnú

činnosť na stavenisku, v priebehu jedného mesiaca a následne tak aj počet zistených

nedostatkov v danom mesiaci.

Zistené nedostatky v jednotlivých mesiacoch za rok 2010:

Január: 15 zistených nedostatkov, z toho: 9 nepouţívanie OOPP (ochranné

prilby a rukavice, okuliare), 3 nedodrţiavanie bezpečnosti pri montáţi debnenia.

3 pouţívanie poškodeného pracovného náradia.

Február: 14 zistených nedostatkov, z toho: 6 nepouţívanie OOPP (ochranné

prilby a rukavice, okuliare), 4 neprimeranú pracovná podlaha pri betonáţi,

4 nevhodné uloţenie pracovného náradia.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

Po

čet

zist

enýc

h n

edo

stat

kov

Zistené nedostatky za rok 2010

67

Marec: 12 zistených nedostatkov, z toho: 7 nepouţívanie OOPP (ochranné

prilby), 3 nedostatočne upevnenie rebríka, 2 práca z nezabezpečenej pracovnej

plošiny.

Apríl: 11 zistených nedostatkov, z toho: 4 nepouţívanie OOPP,

2 nezabezpečený pracovník proti pádu z výšky, 3 nevhodné uloţenie pracovného

náradia, 2 pouţívanie poškodeného pracovného náradia.

Máj: 11 zistených nedostatkov, z toho: 5 nepouţívanie OOPP na (ochranu hlavy

a zraku), 3 nedostatočne odvádzanie odpadovej pri rezaní tehál, 1 nevhodné

umiestnenie koncovky el. prúdu, 2 nevhodné uloţenie pracovného náradia.

Jún: 12 zistených nedostatkov, z toho: 4 nepouţívanie OOPP na (ochranné

prilby, rukavice), 2 nezabezpečený pracovník proti pádu z výšky, 5 nevhodné

uloţenie pracovného náradia, 1 nezabezpečený priestor proti vstupu

nepovoleným osobám.

Júl: 10 zistených nedostatkov, z toho: 4 nepouţívanie OOPP na (ochranné

prilby, rukavice), 2 nezaistená stabilita výkopu, 3 neodstránené balvany zo stien

výkopu, 1 nedostatočné bezpečnostné označenie výkopu.

August: 9 zistených nedostatkov, z toho: 2 nepouţívanie OOPP na (ochranné

prilby, rukavice), 2 nezabezpečený priestor proti vstupu nepovoleným osobám,

2 nevhodné uloţenie pracovného náradia, 3 odistené dielce demontovaného

debnenia.

September: 7 zistených nedostatkov, z toho: 3 nepouţívanie OOPP na (ochranné

prilby, rukavice), 2 zdrţiavanie pracovníkov v nebezpečnej blízkosti zdvíhaného

bremena, 2 poškodené viazacie prostriedky na prepravu materiálu.

Október: 8 zistených nedostatkov, z toho: 4 nepouţívanie OOPP na (ochranné

prilby, rukavice), 1 chýbajú okopné lišty (zaráţky) nad podlahou lešenia, 3

nevhodné uloţenie pracovného náradia.

November: 7 zistených nedostatkov, z toho: 3 nepouţívanie OOPP na (ochranné

prilby, rukavice), 2 nedostatočne bezpečnostné označenie výkopu,

2 bezprostredný okraj výkopu je zaťaţovaný výkopovou zeminou.

December: 5 zistených nedostatkov, z toho: 2 nepouţívanie OOPP na (ochranné

prilby, rukavice), 3 pouţívanie poškodeného pracovného náradia.

68

Po poučení osôb o zistených nedostatkoch, moţných vplývajúcich rizík

a navrhnutých bezpečnostných opatrení sa zvyšovala ich úroveň povedomia a samotná

vzdelanosť o bezpečnej práci, čo malo za následok zniţovanie počtu zistených

nedostatkov pri následných kontrolách.

Pri príchode nových subdodávateľov podieľajúcich sa na výstavbe Bytového

domu – SENIOR, bolo nutné ich znova poučiť o Plánoch prevencie BOZP a následne

vykonávať kontrolu dodrţiavania bezpečnosti práce.

Pre vytvorenie bezpečného pracovného prostredia je potrebné dlhodobé

budovanie povedomia o BOZP v rámci podniku ako aj neustála a pravidelná kontrola

dodrţiavania BOZP.

69

5 DISKUSIA

Daná diplomová práca, je zameraná na zhodnotenie rizík pre jednotlivé oblasti

BOZP vo vybranej stavebnej spoločnosti a dodrţiavanie stanovených pracovných

predpisov pri určitých pracovných činnostiach v rámci stavebnej firmy.

Pri kontrolách dodrţiavania BOZP, ktoré som vykonával v spolupráci s ABT

sme zistili viacero závaţných nedostatkov. Tieto nedostatky boli vo väčšine prípadov

zapríčinené porušením bezpečnostných predpisov, ktoré sú stanovené v Pláne prevencie

BOZP. Všetky osoby, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na výstavbe (Bytového

domu – SENIOR) sú s týmto dokumentom oboznámené. Viacerí známi autori, ako sú

(Hannelová, 2006; Hulínová, 2005 a Pačaiová, 2009) so svojich skúseností v stavebnej

praxi poukazujú na tú skutočnosť, ţe plány bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú

vypracované paušálne, šablónovito. Ich autori v jednom dokumente (pláne prevencie

BOZP) sústreďujú (kopírujú) všetky známe právne predpisy, zákony, nariadenia vlády,

vyhlášky a slovenské technické normy. Pričom takýto plán prevencie BOZP je potom

zbytočne obsiahly, nepriehľadný , a čo je zlé, nezahŕňa vo svojom obsahu špecifické

podmienky daného staveniska. S týmto názorom, môţeme len súhlasiť nakoľko aj

pôvodný plán prevencie BOZP danej stavby obsahoval iba známe právne predpisy, ale

neobsahoval podrobný popis a hodnotenie rizík, ktoré je veľmi dôleţité a to hlavne pri

školení zamestnancov. Preto sme museli s ABT chýbajúce podrobné hodnotenia

vplývajúcich rizík doplniť do plánov prevencie. Následne sme znova poučili

zainteresovaných pracovníkov o BOZP, kde sme ich informovali akým spôsobom

porušili bezpečnostné predpisy a aké riziká na nich vplývajú pri ich pracovnej činnosti.

Všetky stavebné spoločnosti by si mali uvedomiť, ţe kaţdé stavenisko je

jedinečné a neopakovateľné, ako aj podmienky daného priestoru a okolia. Preto je jasné,

ţe plán BOZP nemôţe byť vypracovaný paušálne, šablónovito, ale musí byť presne

„ušitý“ na mieru danej situácie, podmienkam daného miesta, a vzájomným vzťahom.

Kaţdá firma, ktorá zabezpečí neustále budovanie povedomia o BOZP u všetkých

zamestnancov dosiahne zvyšovanie samotnej úrovne prevencie pred neţiaducimi

udalosťami ako sú pracovne úrazy, choroby z povolania a podobne.

70

6 ZÁVER

Bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí pri plnení si pracovných povinností je

v súčasnosti jednou z hlavných priorít zamestnávateľov, kde ide hlavne o zaistenie

bezpečnej práce a prevencie pred neţiaducimi udalosťami. Zamestnávateľov k tomu

zaväzuje predovšetkým právna legislatíva, ktorú musia dodrţiavať.

V danej diplomovej práci sme vykonávali kontroly dodrţiavania bezpečnosti pri

práci. Osoby, ktoré sa podieľali na výstavbe objektu Bytového dom – SENIOR boli

pred začatím prác oboznámený s plánom prevencie BOZP, v ktorom však chýbali

podrobné hodnotenia vplývajúcich rizík. Preto bolo nevyhnutne potrebné pri kontrolách

BOZP, identifikovať a vyhodnotiť mieru rizika a následne ich doplniť do pôvodného

plánu prevencie BOZP. Zhodnotenie rizík pre jednotlivé oblasti BOZP v stavebnej

spoločnosti a dodrţiavanie zákonných predpisov pri určitých pracovných činnostiach

v rámci firmy sú nevyhnutné k dosiahnutiu vyššej bezpečnosti pri práci

Poţiadavku na zistenie BOZP v rámci prípravnej etapy stavby vypracúva

manaţment bezpečnosti za pomoci autorizovaného bezpečnostného technika a vedúcich

zamestnancov. V týchto dokumentoch sú implementované zákony, ako je

zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, NV SR č. 395/2006 o minimálnych poţiadavkách na

poskytovanie a pouţívanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, NV SR č.

396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách na

stavenisko, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(Stavebný zákon) a NV SR 387/2006 Z. z. o poţiadavkách na zaistenie

bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci.

Spoločnosť sa môţe akokoľvek snaţiť zaistiť bezpečne pracovne prostredie pre

svojich zamestnancov, ale bude to zbytočné, ak si samotný zamestnanci neuvedomia, ţe

musia dodrţiavať stanovené predpisy, o ktorých boli poučený, a zníţia tak mieru rizík,

ktoré na nich vplývajú.

Je potrebné neustále a pravidelne vykonávať kontroly stavu a dodrţiavania

BOZP, kde je dôleţité zistiť akým spôsobom a prečo zamestnanci nedodrţiavajú, alebo

dokonca porušujú bezpečnostne predpisy. Kontroly stavu BOZP by sa mali vykonávať

71

aj neplánovane, aby sa predišlo k pouţívaniu omamných látok (alkoholu), ktoré na

stavbu nepatria.

Ďalej by som navrhol zlepšenie komunikácie, hlavne medzi vedením

spoločnosti, autorizovaným bezpečnostným technikom a vedúcimi zamestnancami ako

sú stavbyvedúci majster a pod. Tieto osoby musia dbať na zaistenie BOZP a nepretrţite

budovať povedomie o bezpečnej práci u všetkých zamestnancov, aby si uvedomili, ţe

tieto predpisy by im nemali byť ľahostajné a na obtiaţ, ale práve naopak, mali by im

pomôcť pri zvyšovaní predovšetkým vlastnej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti svojich

spolupracovníkov. Treba preto zabezpečovať pre nich pravidelné školenia, kde budú

poučený o správnom dodrţiavaní bezpečnosti pri práci. Zákonné predpisy a normy sa

neustále menia a preto musí vedenie spoločnosti v danom podniku zabezpečiť

nepretrţitú aktualizáciu politiky a plánov BOZP, v ktorých musia byt zhodnotené riziká

pre jednotlivé oblasti BOZP pri stavebných prácach.

Pri kontrolách vykonávaných IP (Inšpektorátom práce) navrhujem zúčastniť sa

všetkým osobám, ktoré sa podieľajú na plánovaní BOZP v rámci firmy, aby si brali

ponaučenie z vykonaných kontrol a nimi zistených nedostatkov, ktoré môţu vyuţiť v

prospech zvýšenia úrovne bezpečnosti na stavbe.

Treba si uvedomiť, ţe vypracovaním plánov BOZP, prevencie proti úrazom

a poučením, ochrana zamestnancov nekončí, ale treba naďalej vykonávať neustálu

kontrolu dodrţiavania stanovených plánov a predpisov.

Vedenie spoločnosti si uvedomuje, ţe dodrţiavanie BOZP priamo súvisí

s produktivitou a kvalitou práce, a ak sa zabezpečí, ţe nedôjde k poškodeniu zdravia

zamestnancov, tak sa zvýši úroveň ekonomického rastu spoločnosti.

72

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY

1. HANNELOVÁ, Katarína. 15. 11. 2006. Praktická príručka pre bezpečnostných

technikov – Príprava stavieb z hľadiska BOZP [online], [cit. 2011-03-28].Dostupné

na: < http://www.enoviny.sk/?sekcia=3&uroven=2&obsah=12&cid=17077>.

2. HULÍNOVÁ, Zdenka. 2005. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

v stavebníctve. 1 vyd. Bratislava: STU, Stavebná fakulta, 2005. 112 s.

ISBN 80-227-2214-6.

3. Inšpektorát práce. 2010. Prehľad závažných pracovných úrazov (2008, 2009, 2010).

Nitra: Inšpektorát práce 2010.

4. PAČAIOVÁ, Hana. 2003. Posudzovanie rizík – porovnávanie definícii, metód

a postupov. Košice: TU – Strojárska fakulta, Katedra bezpečnosti a kvality

produkcie, [online], [cit. 2011-02-24]. Dostupné na:

<http://www.ebts.besoft.sk/part_UVOD/odborne.../forum_zaver6.doc>.

5. PAČAIOVÁ, Hana – SINAY, J. – GLATZ, J. 2009. Bezpečnosť a riziká

technických systémov, Košice: Technická univerzita, 2009. 246 s. ISBN 978-80-

553-0180-8.

6. RATAJ, Vladimír a i. 2008. Metodika písania záverečných prác, Nitra: SPU, 2008.

ISBN 978-80-8069-994-9.

7. Štatistika, Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. 2008

[online], [cit. 2011-03-26]. Dostupné na: <http://osha.europa.eu/sk/statistics>.

8. ŠUKALOVÁ, Viera. 2007. Riadene BOZP – moderný prístup.

[online], [cit. 2011-03-26]. Dostupné na:

<http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=59733>

73

9. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný

zákon).

10. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

11. Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005

Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

12. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 o minimálnych bezpečnostných

a zdravotných poţiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami.

13. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

14. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 o minimálnych poţiadavkách

na poskytovanie a pouţívanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

15. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych

bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách na stavenisko.

16. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o poţiadavkách na

zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci.

74

ZOZNAM PRÍLOH

Tabuľky podrobného hodnotenia vplývajúcich rizík:

Príloha 1: Montáž oceľového debnenia pre základové konštrukcie

Príloha 2: Betónovanie základových pásov

Príloha 3: Murárske práce – betónovanie železobetónových pilierov

Príloha 4: Murárske práce – murovanie zvislej nosnej konštrukcie

Príloha 5: Rezanie tehál kotúčovou pílou

Príloha 6: Montáž debnenia typu (doka systém) pre vodorovné konštrukcie

Príloha 7: Montáž zvislej izolácie proti zemnej vlhkosti

Príloha 8: Demontáž debnenia typu (doka systém) pre vodorovné konštrukcie

Príloha 9: Vykladanie stavebného materiálu (paleta s tehlami) pomocou mobilného

žeriavu

Príloha 10: Doprava stavebného materiálu na stavenisko

Príloha 11: Výkopové práce, zabezpečenie stability výkopu

Príloha 12: Zvislá doprava materiálu, s pracovnej plošiny vo výške pomocou žeriavu

Príloha 13: Zatepľovanie obvodového plášťa bytového domu

Príloha 14: Montáž splaškovej kanalizácie vo výkope

75

Príloha 1 Montáž oceľového debnenia pre základové konštrukcie

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Montáţ debnenia

základových

konštrukcií

Pád

oceľových

debniacich

dielcov

pád oceľových debniacich dielcov, pouţívaných

materiálov a náradia na osoby vykonávajúce

montáţ debnenia základových konštrukcií

vznikajú úrazy (hlavy, zraku a končatín).

2 3 1 6 bezprostredné pouţívanie OOPP predovšetkým

prilbu na ochranu hlavy, ochranné okuliare

a rukavice,

dodrţiavanie správneho technologického postupu

pri montáţi debnenia, (montáţ debnenia môţe

vykonávať iba odborne spôsobilá osoba),

objekty (debniace dielce, betón. ocele), zariadenia

(náradie) súvisiace s montáţou debnenia ukladať

a skladovať tak, aby pracovníci neboli ohrození

pohybom materiálu a jeho ukladaním,

vhodná pracovná obuv (pevná obuv s vystuţenou

špičkou).

Udretie osôb

do rozpier

debnenia

pri pohybe medzi stenami debnenia, môţe dôjsť

k udretiu osôb do rozper debnenia úrazy (hlavy a

končatín),

zakopnutie o materiál (betonársku oceľ, odrezky,

polotovary, vyrobenú armatúru) pád osoby,

narazenie po dopade.

2 4 1 8 bezprostredné pouţívanie OOPP predovšetkým

prilbu na ochranu hlavy,

osoby vykonávajúce montáţ debnenia musia dbať

na zvýšenú pozornosť pri práci na debnení.

Kontakt

osôb

s olejovou

kvapalinou

zasiahnutie očí, pri manipulácii resp. nanášaní

olejovej kvapaliny na dielce debnenia

(najnebezpečnejšie je zasiahnutie očí, kedy môţe

dôjsť k trvalému poškodeniu oka príp. aj ku strate

zraku v dôsledku poškodenia očnej rohovky).

3 4 1 12 bezprostredné pouţívanie OOPP predovšetkým

prilbu na ochranu hlavy, ochranné okuliare

a rukavice,

dodrţiavať správne pracovné postupy pri

manipulácii s materiálom.

76

Príloha 2 Betónovanie základových pásov

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Betónovanie

základových

konštrukcií

Vypúšťacia

hadica

betónového

čerpadla a

(oceľová

výstuţ

základov)

moţnosť zranenia hlavy vypadávajúcou

betónovou zmesou z vypúšťacej hadice

betónového čerpadla pri jeho manipulácii,

pichnutie, bodnutie, porezanie ruky, alebo aj inej

časti tela pracovníka koncom prútu, ostrou

hranou, vyčnievajúcou časťou armatúry.

3 3 1 9 obsluha vypúšťacej hadice betónového čerpadla

musí byť odborne spôsobilá vykonávať betonárske

práce,

dodrţiavanie správneho technologického postupu pri

betonáţi,

bezprostredné pouţívanie OOPP predovšetkým

prilbu na ochranu hlavy,

správne ukladanie a skladovanie betonárskej ocele,

udrţovanie voľných manipulačných priechodov.

Pád osoby

pri betonáţi pád, alebo pošmyknutie pracovníka pri

nestabilnom postoji na výstuţi základového pásu

a doske nedostatočne širokej, úrazy (hlavy

a končatín), rezné poranenia, napichnutie,

bodnutie koncom prútu.

3 3 1 9 bezprostredné pouţívanie OOPP predovšetkým

prilbu na ochranu hlavy, ochranné okuliare a

rukavice,

zhotovenie bezpečnej podlahy pre betonára pri

obsluhe vypúšťacej hadice betónového čerpadla,

poriadok na pracovisku, včasné odpratanie,

odstraňovanie odpadu a udrţovanie voľných

manipulačných priechodov pri betonáţi.

Pílenie

s motorovou

pílou

nedostatočne voľný priestor píliča pri práci

s motorovou pílou a ohrozenie spolupracovníkov,

ohrozenie sluchu a zraku píliča ako aj ostatných

spolupracovníkov

2 3 1 6 bezprostredné pouţívanie OOPP predovšetkým

prilbu na ochranu hlavy a pomôcky na sluchu,

ochranné okuliare a rukavice,

pri pouţívaní ručnej motorovej píly musí mať pílič

dostatočný priestor, aby neohrozoval iné osoby.

77

Príloha 3 Murárske práce – betónovanie železobetónových pilierov

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Murárske práce

(betónovanie

ţelezo -

betónových

pilierov)

Pád osoby z

výšky

pád osoby z pracovnej plošiny pri betonáţi vyššie

poloţených miest

prepadnutie a pád osoby po zlomení, uvoľnení,

zbortení časti pracovnej plošiny, hlavne z dôvodu

ich chybného stavu, opotrebenia, preťaţenia.

2 3 1 6 pracovnú plošinu pri výške nad 1,5m je nutné

opatriť zábradlím proti pádu,

pouţívať dostatočne pevné a únosné materiály na

zhotovenie pracovnej plošiny.

zvýšená opatrnosť pri práci na plošine,

pouţívať OOPP na ochranu hlavy a rúk (prilbu,

rukavice).

Nestabilné

opretie

rebríka

k pracovnej

plošine

zníţená stabilita rebríkov z drevených

materiálov,

pád osoby z rebríka pri vystupovaní či

zostupovaní;

pád osoby z rebríka v dôsledku nadmerného

vychýlenia z rebríka, pri postavení rebríka na

nerovný podklad, pri preťaţení a nerovnomernom

zaťaţení rebríka.

3 3 1 9 udrţovať rebríky v riadnom technickom stave,

poškodené rebríky nepouţívať a odstrániť

z pracoviska, pri pouţívaní rebríkov dodrţiavať

zákazy, nepracovať nad sebou a vystupovať a

zostupovať po rebríku osobám súčasne,

nebezpečne a nadmerne sa vykláňať (t.j. vychyľovať

ťaţisko tela) mimo os rebríka, vynášať a znášať

bremeno hmotnosti nad 20 kg,

nevstupovať na rebrík s poškodenou a nevhodnou a

znečistenou obuvou, s dlhými šnúrkami a pod.

pre zaistenie stability rebrík zabezpečovať proti

posunutiu, bočnému vychýleniu, prevráteniu

a roztvoreniu, horný koniec spoľahlivo oprieť

o horné postrannice, popr. rebrík pripevniť ku

stabilnej konštrukcii,

pravidelné prehliadky, nepreťaţovanie rebríka,

riadne skladovanie drevených rebríkov.

78

Príloha 4 Murárske práce – murovanie zvislej nosnej konštrukcie

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Pracovná plošina Pád osoby

z výšky

pád pracovníka z výšky - z voľných nezaistených

okrajov pracovného lešenia a pod. konštrukcií a

to hlavne pri okenných otvoroch.

3 4 1 12 okenný otvor nad voľnou hĺbkou pri lešení

zabezpečiť dostatočne pevným ohradením proti pádu

osôb.

Pád osoby

z nezaistenej

podlahy

proti pohybu

prepadnutie osôb z nesúdrţnej podlahy

pracovného lešenia pri zhotovovaní nosných

konštrukcií z keramických materiálov.

2 4 1 8 montáţ lešenia môţe vykonávať iba odborne

spôsobila osoba,

podlahové dosky (foršne) na lešení spevniť zvlakom

proti pohybu,

pravidelná kontrola lešenia (vţdy pred začatím prác

na lešení).

Prelomenie

podlahovej

dosky

lešenia

Pád pracovníka po prelomení podlahovej dosky

(foršne) resp. časti podlahy lešenia z dôvodu

vzájomne nestabilného spevnenia ako aj pouţitia

nedostatočne pevných časti dosiek (fošní) na

zhotovenie pracovnej podlahy lešenia.

2 3 1 6 podlahové dosky (foršne) na lešení vzájomne

spevniť zvlakom proti pohybu,

pri zhotovovaní pracovnej podlahy lešenia pouţívať

dostatočne pevné a únosné materiály (dosky foršne).

Murárke práce Poranenie

padajúcim

predmetom

(náradie,

tehla)

pád murovaného materiálu (tehly, tehlové bloky,

tvárnice, preklady a pod.) a náradia na nohu,

zasiahnutie hlavy,

prevrhnutie nestabilne uloţených predmetov

(prekladov, tehlových výrobkov a náradia)

3 3 1 9 bezpečné ukladanie materiálov, ukladať ich len do

stabilnej polohy, nie na voľné okraje stien a podlahy

lešení, kde hrozí nebezpečie pádu,

správne uchopenie bremena, stabilné postavenie pri

práci, dodrţovanie zákazu hádzania tehál a pod,

zaistenie dostatočného pracovného priestoru pri

murovaní , na podlahe lešenia,

pouţívanie OOPP (prilby) na ochranu hlavy.

79

Príloha 5 Rezanie tehál kotúčovou pílou

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Práca s čiastočne

mechanizovanou

kotúčovou pílou

(na pílenie tehál)

Zasiahnutie

zraku a tváre

(vymrštenie

drobnej

častice -

vniknutie do

oka)

úrazy očí a častí tváre vymrštenou,

odlietavajúcou črepinou, drobnou časticou,

čiastočkou, úlomkom, črepinou s rezaného

materiálu (tehly), alebo rezného kotúča.

2 4 1 8 pouţívanie OOPP na ochranu zraku a tváre

(okuliare, ochranný štíť),

pouţívanie nepoškodeného zaradenia,

pouţívať ochranný kryt pri rezaní materiálov,

obsluha brúsiaceho zariadenia musí byt odborne

spôsobilá a postupovať podľa návodu na pouţívanie,

Porezanie

pílovým

kotúčom

porezanie pri neţiaducom styku ruky s pílovým

kotúčom.

1 3 1 3 vţdy pouţívať ochranný kryt pílového kotúča,

pripevnenie dorazovej lišty k materiálu, pouţitie

pravítka,

pouţitie vhodného a správne upevneného píl.

kotúča, dodrţovanie zákazu pouţívať poškodené,

vyhriate píl. kotúče, s chýbajúcim zubom a pod.,

pouţitie píly spôsobom stanoveným v návode na

pouţívanie.

Roztrhnutie

brúsiaceho

alebo

rezacieho

kotúča

zasiahnutie rôznych častí tela časťami

roztrhnutého brúsiaceho alebo rezacieho kotúča.

2 3 1 6 správne osadenie a upevnenie brúsiaceho nástroja,

pouţitie vhodného brúsiaceho nástroja, nie

pouţívanie poškodeného, alebo nadmerne

opotrebovaného brúsiaceho kotúča,

pouţitie brúsiaceho kotúča s prípustnou rýchlosťou

väčšou neţ max. dovolená rýchlosť vyznačená na

štítku brúsky,

pouţívanie brúsky v súlade s účelom pouţitia podľa

80

návodu, nepreťaţovanie náradia, nenamáhať rezací

kotúč na ohyb, ochrana brúsiaceho kotúča pred

mechanickým poškodením.

Šmykľavá

podlaha

(pošmyknuti

e a pád

obsluhy)

pošmyknutie a pád pracovníka pri obsluhe stroja

na šmykľavej podlahe.

2 2 1 4 odvedenie odpadovej vody z pracoviska

a zabezpečenie proti šmykľavosti podlahy

pracoviska,

Úraz el.

prúdom úraz obsluhy elektrickým prúdom,

na náradie pôsobí pracovník silou, takţe jeho

svaly sú predpäté a styk s vodivými časťami je

obzvlášť dobrý. V prípade poruchy izolácie

potom dochádza nezriedka ku svalovému kŕču, k

zástave dychu, vo váţnych prípadoch aj k

fibrilácii srdečných komôr. Pri zasiahnutí el.

prúdom môţe dôjsť následne k pádu pracovníka.

2 4 1 8 odborná montáţ a utesnenie spojky prívodu

elektrického prúdu proti odstrekujúcej vode pri

rezaní tehál,

opravu vykonávať odborne po odpojení od siete,

vykonávanie predpísanej kontroly náradia na

pracovisku pred začatím práce na zmene a po

skončení práce s náradím (v prípade chýb odovzdať

náradie, alebo jeho súčasti na opravu),

nepouţívanie poškodeného náradia, a náradia, ktoré

sa nedá spínačom vypnúť, alebo zapnúť ani

poškodených el. prívodov,

náradie neprenášať za prívodný kábel, ani tento

kábel nepouţívať pre vytiahnutie vidlice zo zásuvky,

prívodný kábel pokladať mimo ostré hrany a podľa

potreby ho chrániť vhodným spôsobom proti

mechanickému, popr. inému poškodeniu, el. kábel

nenamáhať ťahom,

po ukončení práce vidlicu el. prívodu odpojiť zo

zásuvky.

81

Príloha 6 Montáž debnenia typu (doka systém) pre vodorovné konštrukcie

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Práce pri

demontáţi

debniacich

konštrukcií

Pád

pracovníka

z výšky

pád pracovníka z výšky - z voľných nezaistených

okrajov debniacej konštrukcie a to hlavne pri

demontáţi a podávaní častí konštrukcie debnenia

a debniacich dielcov,

nezachytený pád pri nepouţití prostriedkov

osobného zaistenia (POZ).

3 4 1 12 pracovníka na okraji pracoviska vo výške treba

zabezpečiť minimálne bezpečnostným pásom

s prídavným lanom ukotveným na pevnej

konštrukcií pouţiť POZ,

správne pouţitie POZ, pouţívanie povolených

kombinácií POZ; kontroly a skúšky POZ,

dodrţovanie návodu na pouţitie;

správna voľba vhodného a spoľahlivého miesta

upevnenia (ukotvenia) POZ, aby pri zachytení

kinetickej energie vzniknutej prípadným voľným

pádom pracovníka zaisťovaného POZ nedošlo k jeho

následnému voľnému pádu,

Moţnosť

zasiahnutia

pracovníkov

padajúcimi

predmetmi

pád predmetu a materiálu na osobu s ohrozením a

zranením hlavy (a to časťou debniacej

konštrukcie, alebo debniacich dielcov, úlomkov

materiálu,

pád úmyselne zhadzovanej časti konštrukcie a

jednotlivých častí demontovaného debnenia.

2 3 1 6 bezpodmienečne pouţívať pod prácou vo výške

OOPP na ochranu hlavy,

ochrana priestoru pod miestom práce vo výške proti

ohrozeniu padajúcimi predmetmi vymedzením a

ohradením ohrozeného priestoru (zábradlím min.

výšky 1,1 m s tyčami upevnenými na nosných

stĺpikoch s dostatočnou stabilitou),

vylúčenie prístupu osôb pod miestom práce vo výške

82

Príloha 7 Montáž zvislej izolácie proti zemnej vlhkosti

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Práce vo výkope Zasiahnutie

závalom

padajúcou

zeminou

zasiahnutie osôb vo výkope zosunom zeminy zo

steny výkopu, udusenie, úrazy hlavy a končatín

(zlomeniny).

2 4 1 8 zhotoviť paţenie steny výkopu,

pouţívať OOPP na ochranu hlavy pri prácach vo

výkope,

vstupovať iba do výkopov zabezpečených paţením

proti zosuvu zeminy.

Moţnosť

zasiahnutia

hlavy

padajúcimi

úlomkami zo

steny

výkopu

zasiahnutie osôb vo vykope padajúcimi

úlomkami odpadávajúcimi zo steny výkopu,

úrazy hlavy zraku a končatín.

2 2 1 4 pouţívať OOPP na ochranu hlavy, zraku a končatín,

obmedzenie pracovných činnosti nad výkopom

počas vykonávania prác vo výkope,

zaistenie, alebo odstránenie balvanov, zbytkov

stavebných konštrukcií v stenách výkopu.

Plynová fľaša Moţnosť

popálenia

plameňom

pri práci s plynovým zariadením môţe dôjsť

k popáleniu obsluhy v dôsledku nedodrţania

správnych pracovných postupov

2 3 1 6 pouţívať OOPP na ochranu hlavy zraku a končatín

pri prácach s otvoreným plameňom,

odborná spôsobilosť na obsluhu plynových

zariadení,

pravidelná revízia a kontrola stavu plynového

zariadenia.

83

Príloha 8 Demontáž debnenia typu (doka systém) pre vodorovné konštrukcie

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Práce pri

demontáţi

debniacich

dielcov

Moţnosť

zasiahnutia

pracovníkov

padajúcimi

predmetmi

(odistené

dielce nie sú

odstránené

z podhľadu)

pád predmetu a materiálu na osobu s ohrozením a

zranením hlavy (a to časťou debniacej

konštrukcie, alebo debniacich dielcov, úlomkov

materiálu,

pád úmyselne zhadzovanej časti konštrukcie a

jednotlivých častí demontovaného debnenia,

3 3 1 9 bezpodmienečne pouţívať pri demontáţi debnenia

OOPP na ochranu hlavy a zraku,

dodrţiavanie spraveného technologického postupu

pri demontáţi debnenia a debniacich dielcov,

odstraňovanie odistených dielcov debnenia

priebeţne,

ochrana priestoru pod miestom práce demontáţi

debnenia proti ohrozeniu padajúcimi predmetmi

vymedzením a ohradením ohrozeného priestoru

vylúčenie prístupu osôb pod miestom prace,

demontáţi debnenia.

84

Príloha 9 Vykladanie stavebného materiálu (paleta s tehlami) pomocou mobilného žeriavu

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Mobilný

autoţeriav

Zasiahnutie

osoby

padajúcim

predmetom

(bremenom)

pád bremena, náraz, zachytenie a zasiahnutie

pracovníka bremenom;

pád bremena na viazača po neodbornom uviazaní

a rozhojdaní bremena,

vyšmyknutie, pretrhnutie záchytného oka

paletového zdviháku z háku ţeriava, pretrhnutie

navíjacieho lana ţeriavu.

3 2 1 6 dodrţiavanie zákazu zdrţovať sa v priestore

moţného pádu zaveseného a usadzovaného bremena

a jeho častí (vylúčenie prítomnosti osôb v zóne

ohrozenia kinetickou či potenciálnou energiou t. j.

pod bremenom a v miestach pojazdu ţeriava ),

zavesovaním bremien na nosný orgán ţeriavu a iné

viazacie práce poverovať iba kvalifikovanú osobu t.

j. viazača s odbornou kvalifikáciou,

správne zavesenie či uviazanie bremena, pouţitie

vhodných viazačov a iných prostriedkov na

uchopenie bremien so zodpovedajúcou nosnosťou

podľa druhu, vlastností a tvaru bremena,

pouţívať nezávadné viazacie prostriedky,

pouţitie výstraţného znamenia ţeriavnikom na

varovanie osôb, ktoré môţu byť ţeriavom, alebo

bremenom ohrozené,

správna manipulácia s bremenom pri ovládaní

pohybov ţeriava (zdvíhanie vykonávať citlivo,

pohyby vykonávať plynulo) hlavne vylúčiť vznik

nebezpečného šikmého ťahu,

pri preprave paliet zaistiť jednotlivé kusy materiálu

na palete proti uvoľneniu a pádu,

pouţitie ţeriavového háku s bezpečn. poistkou.

85

Príloha 10 Doprava stavebného materiálu na stavenisko

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Nedostatočne

spevnená vnútro

stavenisková

komunikácia

Moţnosť

prevrátenia

a poškodenia

prepravného

prostriedku

(vozidla)

zídenie vozidla, alebo stroja mimo vozovku,

spevnenou komunikáciou, prevrátenie vozidla,

narazenie vozidla (autocisterny), na pevnú

konštrukciu, alebo prekáţku - škody na vozidle,

úrazy, nehody a vecné škody vznikajúce na

prevádzkovom vozidle a na vonkajších

priestranstvách staveniska.

2 3 2 12 vnútro staveniskové komunikácie primeraným

spôsobom spevniť,

správny spôsob riadenia, prispôsobenie rýchlosti

okolnostiam a podmienkam na stavenisku;

zaistenie voľných prejazdov,

pravidelná kontrola technického stavu vozidla,

pravidelné údrţba podľa podmienok výrobcu.

Moţnosť

pádu vozidla

do výkopu

zídenie vozidla, alebo stroja mimo vozovku,

spevnenou komunikáciou, prevrátenie vozidla,

náraz vozidla alebo stroja na prekáţku,

prevrátenie vozidla do výkopu.

2 3 1 6 výkopy priliehajúce staveniskovej komunikácie

zabezpečiť dostatočne pevným ohradením,

vyznačenie nebezpečných miest v blízkosti svahov,

výkopov, jám a pod. nebezpečných miest

Poškodenie

stavenisko -

vej prípojky

vody

zídenie vozidla alebo stroja mimo vozovku,

spevnenou komunikáciou, prevrátenie vozidla,

náraz vozidla na prekáţku a následné poškodenie

vozidla a prekáţky (staveniskovej prípojky vody)

dočasné obmedzenie dodávok vody pre stavebné

práce.

3 3 1 9 vnútro staveniskovú prípojku vody umiestniť do

primeranej hĺbky,

vyznačenie nebezpečných miest v blízkosti

staveniskovej komunikácie.

86

Príloha 11 Výkopové práce, zabezpečenie stability výkopu

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Výkopové práce Pád osôb do

výkopu pád pracovníkov prípadne iných osôb (občanov)

do výkopov z okrajov stien výkopov, úrazy hlavy,

končatín, odreniny).

2 3 1 6 bezpečnostné ohradenie výkopov, alebo zaistenie

výkopov proti pádu osôb inou nápadnou prekáţkou

na stavbách v prípade, kedy je výkop v blízkosti

komunikácií, alebo kde sa v blízkosti výkopu na

stavbe pracuje.

Zosunutie

zeminy deformácie, zrútenie paţenia a zavalenie a

udusenie pracovníkov vo výkopoch,

poškodenie častí paţenia a strata jeho funkcie,

ohrozenie aţ strata stability objektov, základov

v blízkosti výkopov.

3 4 1 12 dodrţiavanie minimálnej vzdialenosti 0,5m od paty

vykopanej zeminy po okraj výkopu,

pripraviť potrebný počet a druh dielov paţení

podľa rozmerov a hĺbky výkopu,

kontrola stien výkopu, paţenie pred vstupom,

vylúčenie vstupu do nezaisteného výkopu,

netlačiť lopatou rýpadla na rozpierací systém.

Poškodenie

a narušenie

podzemných

vedení

poškodenie a narušenie podzemných vedení

(zasiahnutie el. prúdom pri poškodení el. káblov,

výbuch pri narušení a poškodení plynových

potrubí s následným únikom zemného plynu do

uzavretých priestorov priľahlých objektov, kedy

môţe dôjsť k iniciácii vytvorenej výbušnej zmesi.

2 4 1 8 identifikácia a vyznačenie podzemných vedení, ich

vytýčenie pred začatím zemných prác, obmedzenie

strojnej vykopávky v blízkosti potrubí, alebo káblov,

dodrţovanie podmienok stanovených

prevádzkovateľmi vedení pri prevádzaní strojných

vykopávok,

obnaţovanie potrubí a káblov vykonávať ručne so

zvýšenou opatrnosťou,

obnaţené potrubia zaistiť proti prehybu, vybočeniu

a rozpojeniu.

87

Príloha 12 Zvislá doprava materiálu, s pracovnej plošiny vo výške pomocou žeriavu

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Mobilné

autoţeriavy

Pád bremena

pád bremena, náraz, zachytenie a zasiahnutie

pracovníka bremenom, moţnosť poranenia hlavy

prepravovaným materiálom,

pád bremena na viazača po neodbornom uviazaní

a rozhojdaní bremena, vyšmyknutie slučky lana z

háku ţeriava, pretrhnutie druhého lana.

3 2 1 6 zavesovaním bremien na nosný orgán ţeriavu a iné

viazacie práce poverovať iba kvalifikovanú osobu, to

je viazač s odbornou kvalifikáciou;

správne zavesenie či uviazanie bremena, pouţitie

vhodných viazačov a iných prostriedkov na

uchopenie bremien so zodpovedajúcou nosnosťou

podľa druhu, vlastností a tvaru bremena,

nezávadné viazacie prostriedky;

dodrţiavanie zákazu zdrţovať sa v priestore

moţného pádu zaveseného a usadzovaného bremena

a jeho častí,

pouţitie ţeriavového háku s bezpeč. poistkou

Pád osoby

(viazača) z

výšky

pád osoby zapríčinení nepozornosťou, alebo

nepredvídanou činnosťou osôb pracujúcich na

vysutej plošine, úrazy spôsobené pádom (ťaţké

zrnenia, zlomeniny).

3 3 1 9 zabezpečenie pracovníka na vysutej pracovnej

plošine vo výške proti pádu, pomocou POZ

(bezpečnostného pásu s prídavným lanom

ukotveným na pevnej konštrukcií),

správna manipulácia s bremenom pri ovládaní

pohybov ţeriava (zdvíhanie vykonávať citlivo,

pohyby vykonávať plynulo) hlavne vylúčiť vznik

nebezpečného šikmého ťahu.

Narazenie

osoby

bremenom k

narazenie a pritlačenie pracovníka k pevnej

konštrukcii v dôsledku neţiaduceho pohybu

bremena - pri jeho rozkolísaní, uvoľnení

2 4 1 8 správna manipulácia s bremenom pri ovládaní

pohybov ţeriavu (zdvíhanie vykonávať citlivo,

pohyby vykonávať plynulo) hlavne vylúčiť vznik

88

pevnej

konštrukcii

prepravovaného bremena alebo jeho časti.

nebezpečného šikmého ťahu,

pred zdvíhaním bremena musí mať zdvihové lano

vo zvislej polohe a v rovine výloţníka ţeriava,

zachovávanie dostatočného odstupu od bremena

manipulovaného ţeriavom, pouţívať vodiace laná

a podobne,

pouţitie výstraţného znamenia ţeriavnikom pre

varovanie osôb, ktoré môţu byť ţeriavom, alebo

bremenami ohrozené,

nezdrţovať sa v ohrozenom priestore medzi

bremenom a pevnou konštrukciou.

Pretrhnutie

viazacieho

prostriedku

pretrhnutie viazacieho prostriedku (oceľového

viazacieho lana, reťaze, popruhu), v dôsledku

opotrebenia a preťaţenia spôsobeného

prepravovaným bremenom väčšej hmotnosti, ako

je prípustná pre danú nosnosť vraziaceho

prostriedku.

2 2 1 4 zavesovaním bremien na nosný orgán ţeriava a iné

viazacie práce poverovať iba kvalifikovanú osobu to

je viazač s odbornou kvalifikáciou,

správne zavesenie či uviazanie bremena, pouţitie

vhodných viazacích a iných prostriedkov na

uchopenie bremien so zodpovedajúcou nosnosťou

podľa druhu, vlastností a tvaru bremena,

pouţívať nezávadné viazacie prostriedky, ich

pravidelné prehliadky kompetentnými osobami,

výmena viazacích prostriedkov (popruhov) ţeriavu.

89

Príloha 13 Zatepľovanie obvodového plášťa bytového domu

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Práce s ručným

náradím

Vymrštenie

drobnej

častice -

vniknutie do

oka

úrazy očí (!) vymrštenou, odlietavajúcou

drobnou časticou, čiastočkou, úlomkom, otrepom

a pod. (najčastejšie hoblík + materiál fasády);

2 2 1 4 pouţívanie OOPP na ochranu zraku,

pouţívanie nepoškodeného náradia ,

pevné uchytenie náradia, zaistenie proti uvoľneniu

klinmi a pod.,

udrţovanie suchých a čistých rukovätí a

uchytávacích častí, a ich ochrana pred mastnotou.

Práca vo výškach

Pád

predmetu z

výšky na

osobu

pád predmetu a materiálu zo strechy na osobu s

ohrozením a zranením hlavy (a to časťou strešnej

krytiny, úlomkov materiálu, náradia,

klampiarskeho prvku),

pád úmyselne zhadzovanej sute, alebo

jednotlivých častí,

pád pracovného naradia z vyššieho poschodia

lešenia.

2

3

1

6

ochrana priestoru pod miestami práce na lešení proti

ohrozeniu padajúcimi predmetmi a to:

vymedzením a ohradením ohrozeného priestoru

zriadenie záchytných striešok nad vstupmi do

objektov,

materiál, náradie a pomôcky ukladať, prípadne

skladovať na lešení tak, aby boli po celý čas

uloţenia zaistené proti pádu,

doplnenie okopných líšt (zaráţok, soklov) nad

podlahou lešenia.

Pád osoby z

výšky ťaţká ujma na zdraví, zlomeniny.

2

2

2

8

zriadenie ochranného zábradlia a zaráţky nad

podlahou lešenia z voľnej strany.

Pošmyknutie

na lešení zranenia spôsobné pádom na súčasti lešenia.

2

2

1

4

udrţiavanie pracovnej podlahy lešenia v čistom

stave.

90

Vplyv

chemických

látok

Vdýchnutie,

kontakt s

pokoţkou

vdýchnutie pevných častíc (polystyrén) pri

brúsení, zasiahnutie nekrytých častí tela

penetračnou látkou (omietky nátery).

2

2

1

4

pouţitie respirátorov, pouţitie OOPP ochranné

prilby, okuliare a rukavíc.

Vplyv počasia

Pád osoby

a materiálu

z lešenia

pád osoby vplyvom klzkej podlahy,

zhodenie materiálu vetrom.

2

2

3

12

udrţiavanie pracovnej podlahy lešenia v nekĺzavom

stave, kotvenie materiálu, dodrţiavanie zákazu práce

v nepriaznivom počasí (vietor, sneh, dáţď).

Manipulácia s

materiálom

Pád zvisle

prepravova-

ného

materiálu

zranenia spôsobené padajúcim materiálom, ktorý

je prepravovaný pomocou kladkostroja.

2 3 1 6 pravidelná kontrola a revízia zdvíhacieho zariadenia

(kladkostroja).

91

Príloha 14 Montáž splaškovej kanalizácie vo výkope

Nebezpečenstvo Ohrozenie Identifikácia ohrozenia

Výpočet

rizika Bezpečnostné opatrenia

P D V R

Montáţ

splaškovej

kanalizácie vo

výkope

Zosunutie

zeminy

a zasypanie

osôb vo

výkope

vykopávanie výkopov odstraňovaním zeminy sa

narušuje pôvodný rovnováţny stav v zemine,

dochádza k ťahovým a šmykovým silám v

obnaţených stenách výkopu, ktoré je nutné

nahradiť umelo, inak by došlo ku zrúteniu steny

deformácia, zrútenie zeminy a následné

zavalenie, zasypanie a udusenie pracovníkov pri

vstupe a práci vo výkopoch.

3 4 1 12 zaistenie stien výkopov proti zosunutiu stien od

hĺbky 1,30 m (resp. 1,50 m v nezastavanom území)

paţením, alebo svahovaním podľa fyzikálnych a

mechanických vlastností zeminy,

kontrola stien výkopu, paţenie pred vstupom,

vylúčenie vstupu osôb do nezaisteného výkopu,

nevytváranie previsov, odstránenie kameňov a pod.

v stene,

nezaťaţovanie hrany výkopu (voľný pruh min. 50

cm) a to ani vykopanou zeminou, materiálom ani

prevádzkou.

Pád

predmetov

na osobu vo

výkope

pád predmetov, kameňov a pod. na pracovníka

vo výkope.

3 3 1 9 pri práci vo výkope pouţívať OOPP predovšetkým

ochrannú prilbu,

zaistenie, alebo odstránenie predmetov, balvanov,

zbytkov stavebných konštrukcií v stenách výkopu

a v tesnej blízkosti výkopu.

Pád osôb do

výkopu

pád pracovníkov prípadne iných osôb (občanov)

do výkopov z okrajov stien výkopov, úrazy hlavy,

končatín, odreniny).

2 3 1 6 bezpečnostné ohradenie výkopov, alebo zaistenie

výkopov proti pádu osôb inou nápadnou prekáţkou

na stavbách v prípade, kedy je výkop v blízkosti

komunikácií, alebo kde sa v blízkosti výkopu na

stavbe pracuje.

92

Poškodenie

a narušenie

podzemných

vedení

(kanalizácie)

poškodenie a narušenie podzemných vedení

kanalizácie zapríčinené padajúcimi predmetmi,

balvanmi z okrajov výkopov na potrubie

kanalizácie.

2 4 1 8 nevykonávať montáţne práce (kanalizácie) pokiaľ

nie je zabezpečené odstránenie predmetov, balvanov,

zbytkov stavebných konštrukcií zo stien výkopu

a z tesnej blízkosti výkopu,

zamedziť vstup nepovoleným osobám k blízkosti

výkopu (zábradlím, bezpečnostným označením).