SLOVENSKÁ PONOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITREcrzp.uniag.sk/Prace/2010/P/BAA1462E86A94F9BA13731E753238B65.pdf · výtrusné rastliny ustupujú nahosemenným a na konci druhohôr sa

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav

Možnosti uplatnenia autochtónnych druhov rodu Quercus

v poľnohospodárskej krajine

Dizertačná práca

Ing. Radoslav Poţgaj

Vedný odbor 41 – 96 – 9

Krajinné inţinierstvo

Školiteľ: prof. Ing. Pavel Hrubík, DrSc.

Školiteľ špecialista: Ing. Jozef Poţgaj, CSc.

NITRA 2009

1

OBSAH

Predhovor 4

1 Úvod 5

2 Problematika 7

2.1 Charakteristika krajiny 7

2.2 Systém rodu Quercus L. 15

2.3 Systematika , ekológia a chorológia rodu Quercus na Slovensku 17

2.4 Spoločenské vyuţitie pôvodných dubov na Slovensku 18

2.5 Zastúpenie jedincov rodu Quercus L. pri solitérnom výskyte a v

kategórii chránených stromov 27

3 Vedecký cieľ 31

4 Materiál a metódy 32

4.1 Pouţitá metodika pri spracovaní údajov. 32

4.2 Stanovenie modelových území 35

4.3 Charakteristika územia 36

4.3.1 Prírodné podmienky katastrálneho územia Čifáre 37

4.3.2 Prírodné podmienky katastrálnych území obce Sikenica 40

4.3.3 Prírodné podmienky NPR Zoborská lesostep 43

4.3.4 Prírodné podmienky katastrálneho územia Nová Ves nad Ţitavou 44

5 Výsledky 47

5.1 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav v katastrálnom území Čifáre

a stručná informácia z pozorovaní v Quercetáriu 48

5.1.1 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav v katastrálnom území Čifáre 48

5.1.2 Stručná informácia po 25. Ročnom sledovaní v Quercetáriu Čifáre 59

5.2 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav v katastrálnom území Sikenica 69

5. 3 Hodnotenie územia NPR Zoborská lesostep 75

2

5. 4 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav v katastrálnom území Nová

Ves nad Ţitavou 76

5.5 Bodové prvky v krajine tvorené významnými drevinami 87

6 Diskusia 91

7 Záver 99

8 Použitá literatúra 102

3

ABSTRAKT

POŢGAJ, Radoslav, 2009: Moţnosti uplatnenia autochtónných druhov rodu Quercus

v poľnohospodárskej krajine. (Dizertačná práca). Slovenská poľnohospodárska univerzita

v Nitre, Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva; Katedra biotechniky parkových

a krajinných úprav. Školiteľ: Prof. Ing. Pavel Hrubík, DrSc. Komisia pre obhajoby:

Krajinné inţinierstvo 41 – 96 – 9. Stupeň odbornej kvalifikácie: philosophiae doctor

(PhD.). 111 s.

Dizertačná práca v rozsahu 111 strán rieši problematiku tvorby krajiny s vyuţitím

pôvodných druhov rodu Quercus v podmienkach intenzívne vyuţívanej poľnohospodárskej

krajine. Fotodokumentácia vystihuje opisované lokality s presným zakomponovaním

v texte. Ciele práce sú smerované k vytvoreniu vzoru tvorby krajiny s vyuţitím pôvodných

prirodzene sa vyskytujúcich drevín (stromov) pre výkonné orgány ochrany prírody. Tri

sledované a upravované územia (k.ú. Čifáre, Nová Ves nad Ţitavou, obce Sikenica)

a jedno kontrolné územie (NPR Zoborská lesostep) sú pozorne vybrané s dôrazom na

zachytenie výskytu všetkých deviatich pôvodných druhov duba. Slovensko je krajina, kde

sa v plnej miere, alebo okrajovo vyskytuje 9 druhov dubov, ktoré si vyţadujú rôzne

ekologické podmienky. Vo všetkých troch skúmaných a upravených územiach je malá

moţnosť s vytváraním vegetačných prvkov z dôvodu intenzifikácie hospodárenia na

pozemkoch. V rámci moţností však boli vytvorené nové návrhy výsadby vegetačných

prvkov tvorených kostrovými a výplňovými drevinami, ktoré by mali byť úzko viazané na

ekologické podmienky konkrétnych drevín a konkrétnych lokalít. Pokusná plocha

Quercetárium Čifáre je pozoruhodný objekt s veľkým zdrojom informácií aj pre ďalšie

generácie. Hodnotenie existujúcich vegetačných prvkov je na základe pôvodnosti

a funkčnosti hlavných a sprievodných drevín. Pri hodnotení rastových moţností

jednotlivých druhov dubov na Quercetáriu Čifáre boli pouţité štatistické veličiny:

aritmetický priemer, smerodajná odchýlka, variačné rozpätie a studentov t-test na určenie

hladiny významnosti.

Kľúčové slová: krajina, Quercus, vegetačný prvok, lesný vegetačný stupeň, drevina

4

PREDHOVOR

Vývoj Zemegule je dlhotrvajúci proces, v ktorom je známych niekoľko etáp. Tieto

etapy významne zmenili podmienky jej vývoja. Vývoj rastlín a obsadzovanie zemského

povrchu rastlinstvom je veľmi významný dej. V druhohorách boli najvýznamnejšie zmeny,

výtrusné rastliny ustupujú nahosemenným a na konci druhohôr sa vyvíjajú krytosemenné

rastliny. Posledná etapa-antropozoikum je charakteristická uplatnením ľudskej

industriálnej činnosti a vznikom antropogénnych procesov.

Kultivovaná krajina je silne poznačená hospodárskymi zásahmi človeka. Krajinné

prvky prirodzeného charakteru a prvky druhotného, prípadne umelého charakteru sa

dostávajú do konfliktov. Prevládajú antropoekosystémy, ktorých podiel sa neustále

zväčšuje na úkor ekosystémov prírodných alebo poloprírodných.

Významné antropogénne zásahy do krajiny sú sústredené do procesov introdukcie.

Prvé prejavy introdukcie sú spojené s rozvojom poľnohospodárstva. Najvýznamnejšie

obdobie z tohto hľadiska je však 19. storočie a začiatok 20. storočia. Výsledkom týchto

vplyvov sú zmeny kvality krajinnej štruktúry, ktoré je moţné interpretovať na základe

zmeny druhového zloţenia nielen drevín, ale aj bylín. Pre štúdium kvality a stability

krajinných prvkov sme vyuţili tri plošné celky reprezentované katastrálnymi územiami.

Ucelený súbor informácií z terénneho výskumu je vyuţiteľný v krajinno-

ekologických analýzach, interpretáciách a syntézach, pri vypracovaní ekologických plánov

krajiny, ako aj pri riešení praktických otázok vhodných a moţných antropogénnych

činností, pri rekultivácii krajinných prvkov roztrúsenej vegetácie v ochrane prírody.

Za odbornú pomoc pri spracovaní dizertačnej práce chcem poďakovať svojmu

školiteľovi: Prof. Ing. Pavelovi Hrubíkovi, DrSc. a konzultantovi Ing. Jozefovi Poţgajovi,

CSc..

Ďakujem svojim kolegom, menovite: Ing. Alexiusovi Ballayovi, RNDr. Michalovi

Ambrósovi, Ing. Eve Ďurečkovej, PhD. a starostovi obce Čifáre Mgr. Júliusovi Czapalovi,

starostke obce Nová Ves nad Ţitavou Ing. Marte Dankovej, starostovi obce Sikenica

Júliusovi Maďarovi za praktické rady a poskytnuté informácie.

5

1 ÚVOD

Počas vývoja a rozširovania sa drevín zaujali jednotlivé dreviny postavenie

v krajine podľa prírodných podmienok, teda ekologických nárokov. Tento stav bol

stabilný aţ do obdobia rozmachu ľudstva. Človek počas svojej existencie tieto

podmienky mení, hlavne vyuţívaním pôdy pre poľnohospodárske účely, hospodárskym

vyuţitím lesných porastov a následne aj vysádzaním drevín na neúrodných pozemkoch.

Dreviny sa aj v tomto období prirodzene rozširujú na miestach s nízkou, prípadne so

ţiadnou intenzitou hospodárenia. Niektoré lokality človek úmyselne obsadzuje drevinami

na plnenie rôznych ochranných funkcií. Avšak nie vţdy sa podarí umiestniť vhodné

dreviny na miesto, kde majú najlepšie rastové podmienky.

V súčasnej dobe sa vyuţívajú aj introdukované dreviny, ktoré nie vţdy plnia

poţadované funkcie, resp. len sčasti a aj to iba počas časti svojej existencie. V niektorých

prípadoch dokonca poškodzujú pôvodné spoločenstvá a menia aj chemizmus pôdy

a následne degradujú pôdu.

Na Slovensku máme veľké mnoţstvo autochtónnych druhov drevín, niektoré

z nich majú dominantné postavenie a tvoria základ aj pre súvislé lesné porasty.

V pôvodných porastoch vytvárajú spolu so sprievodnými fytocenózami klimaxové

spoločenstvá. Podľa prevládajúceho rodu drevín sú pomenované lesné vegetačné stupne,

z ktorých na Slovensku sa vyskytujú nasledovné: 1. dubový, 2. bukovo-dubový, 3.

dubovo-bukový, 4. bukový, 5. jedľovo- bukový, 6. smrekovo-bukovo-jedľový, 7.

smrekový. V krajine najviac ovplyvnenej ľudskou činnosťou prevláda 1. lesný vegetačný

stupeň. Táto časť krajiny je natoľko ovplyvnená hospodárskou činnosťou človeka, ţe

zostalo uţ len niekoľko fragmentov s typickým zastúpením drevín 1. lesného

vegetačného stupňa, v ktorom stromovitom postavení tvoria kostru zástupcovia rodu

Quercus L. a podľa toho je pomenovaný aj lesný vegetačný stupeň – dubový.

Dub je jednou z najhojnejších prirodzených zloţiek stredoeurópskej dendroflóry

a hospodársky najvýznamnejších drevín stredoeurópskych listnatých a do značnej miery

i zmiešaných lesov.

Je to slnná, dlhoveká drevina (Wagenführ 1985 uvádza aţ 2000 rokov), schopná

dorásť do impozantných rozmerov (Vyskot 1958 konštatuje, ţe za najhrubší dub

v Európe bol povaţovaný dub z Dagobertshausenu, majúci vo výške 1 m priemer 4,7 m,

Kostler 1968 povaţuje za najhrubší dub v Európe „chệne de Montravoil“ v departmente

Charantevo Ferieure, s priemerom viac ako 6 m a vekom 2000 rokov).

6

Duby sú rozšírené od najniţších polôh po horské polohy s vhodnými

ekologickými podmienkami. V 1. a 2. lesnom vegetačnom stupni má prevládajúce

zastúpenie, v 3. lesnom vegetačnom stupni má ustupujúci charakter, vo 4. lesnom

vegetačnom stupni doznieva a v 5. lesnom vegetačnom stupni je jeho výskyt len

ojedinelý. Tento rod na Slovensku je zastúpený 9 druhmi. Nie kaţdý druh môţe byť

zastúpený v celej škále rozšírenia rodu Quercus na Slovensku. Tieto druhy majú rôzne

ekologické nároky, ktoré prezentujú ekologické rady (Zlatník 1959) A - kyslý, B - ţivný,

C - nitrofilný, D - vápnitý. Vyuţívaním vhodných druhov drevín, nezabúdajúc na rod

Quercus, môţeme dosiahnuť stabilnú krajinu pre optimálne ţivotné procesy.

Táto práca bude sústredená na rod Quercus v krajine najviac ovplyvnenej

ľudskou činnosťou, teda prevaţne v poľnohospodárskej krajine od roviny po pahorkatiny

v extravilánoch obcí a miest.

7

2 PROBLEMATIKA

V predmetnej práci sú vyuţívané viaceré vedné odbory, tesne prepojené so

ţivotným prostredím. Cieľom bolo priblíţiť základné literárne pramene a základné pojmy

z oblasti krajinotvorby, dendrológie, dendrometrie a ekosystémov z pohľadu

autochtónnych druhov rodu Quercus L. na Slovensku.

2.1 Charakteristika krajiny

Pojem „krajina“ má svoje historické korene, pričom tento pojem vţdy súvisel

s činnosťou človeka na Zemi. Má rôzne podoby výkladu, teda aj rôzny obsah, čo závisí aj

od profesie človeka, ktorý krajinu opisuje a charakterizuje. Krajina mala v prvom rade

demografickú podstatu. Spája sa s miestom narodenia človeka, s prostredím, v ktorom

preţil svoj ţivot, svoje pôsobenie. Často sa označovala ako „kraj“, „oblasť“, „územie“.

Ľudia s príbuzným pôvodom mali prívlastok krajania. Pojem krajina sa pouţíval aj na

označenie časti zemského povrchu určitého fyziognomického charakteru (latinsky „regio“,

„provincia“ , „tera“). V ďalšom období k pomenovaniu krajiny pristúpilo aj geopolitické

hľadisko, ktoré sa pouţívalo pri organizačno – správnom členení území rôzneho rozsahu

na štáty, provincie a pod.

Krajina ako zemepisný a ekologický pojem bol do vedeckého názvoslovia zahrnutý

koncom 18. storočia (ako voľnekrajinársky parkový sloh), aţ v 20. storočí (landscape,

landschaft, landšaft, krajobraz). Pre jej obsahové vyjadrenie sa poţíva mnoho definícií a to

podľa vedných odborov, ktoré vstupujú do krajiny z invenčného alebo utilitárneho dôvodu.

„Krajina je vymezený prostor s vlastní náplní zeměpisných jevů, tvořící přírodní

část zeměpisné oblasti a obsahující jevy vzniklé bez vlivu člověka“ (Příruční slovník

náučný II. Díl, ČSAV, Praha 1963, s. 654).

Krajina je časť prirodzene ohraničeného zemského povrchu, ktorý sa človeku javí

ako výslednica pôsobenia abiotických činiteľov. Tieto činitele tu však súčasne podmieňujú

vývoj a ţivot organizmov, ktoré spätne ovplyvňujú neţivé prostredie a prispievajú

k tvárnosti krajiny. Krajina je objekt dynamický, ktorý sa neustále mení pod vplyvom

činnosti organizmov a abiotických činiteľov. Krajina je súbor (mozaika) jednotlivých

ekosystémov, ktoré sú reprezentované rôznymi spoločenstvami ( orná pôda, les, lúka atď.)

(Madar, Pfeffer, 1973, cit. Gábriš, Streďanský, 1997).

8

Krajina je časť prirodzene ohraničeného zemského povrchu, ktorý sa neustále mení

pod vplyvom činnosti organizmov, abiotických činiteľov a najmä človeka (Tomaško,

2001).

Krajina je časť zemského povrchu (segment) so svojráznou prírodou, špecifickým

výskytom a vyuţívaním prírodných zdrojov a spôsobom ţivota obyvateľstva ( Zachar,

1982, cit. Gábriš, Streďanský, 1997).

Krajina sa vyznačuje nasledovnými hlavnými znakmi :

svojráznym vonkajším vzhľadom

svojráznou vnútornou štruktúrou

svojráznou energetickou bilanciou

určitou polohou na povrchu Zeme a určitým vymedzením

vývojom v čase a priestore (Streďanský, 1999).

Krajinou rozumieme ľubovoľne veľký výsek geosféry, alebo hmotný, priestorovo-

časový systém prírodných a socio - ekonomických prvkov a zloţiek na zemskom povrchu,

v ktorom sa uskutočňujú fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské procesy.

Ak hľadáme spoločného menovateľa pre komplexné definovanie a ponímanie krajiny, je

moţné hľadať parciálne príklady v multidisciplinárnych, krajinno ekologických a socio –

ekonomických (územno plánovacích) prístupoch a metódach. Zásadné rozdiely moţno

nájsť v tzv. kategorických, resp. antropocentrických prístupoch ( Supuka, et. al., 2004).

Krajina je heterogénna časť zemského povrchu, ktorá sa skladá zo súboru vzájomne

sa ovplyvňujúcich ekosystémov, ktoré sa v daných častiach povrchu v podobných formách

opakujú (Forman, Gordon 1993, cit. Supuka, et. al., 2004).

Krajina je súbor ekosystémov v určitom zemepisnom území v rátane všetkých

ľudských výtvorov a človeka. Je to ohraničený zemský priestor tvoriaci prírodnú časť

krajiny a kultúrou pretvorené územie (Pelikán, 1993, cit. Supuka, et. al., 2004).

Krajina je systém materiálnych prvkov synergicky integrujúcich cez svoje

vlastnosti v priestorovej a časovej dimenzii. Jej materiálna štruktúra má svoj vonkajší

prejav, obraz, ktorý sa diferencuje v priestore a čase svojou vizuálnou štruktúrou (Oťaheľ,

1994, cit. Supuka, et. al., 2004).

Vychádzajúc z doterajších poznatkov, krajinu chápeme nielen ako súbor prvkov,

ale predovšetkým ako súbor vzťahov a väzieb procesov (Hreško 1996).

Krajina je však predmetom širokého spektra záujmov a pohľadov (Jančura 1996,

Supuka 1997, cit. Supuka, et. al., 2004) a to :

9

Krajina ako objekt percepcie, vnímania, ako okolie pozorovateľa. Tento záujem

o krajinu je vlastný pre všetkých pozorovateľov bez rozdielov záujmov a profesií.

Krajina ako predmet umeleckej reflexie a tvorby, ako reflexie reality videnej

a pocitovej odozvy umelca (maliara – krajinára).

Krajina ako priestor vyuţívania ľudským spoločenstvom, kde je rozhodujúca je

úţitková a produkčná hodnota (pre lesné, poľné, vodné hospodárstvo, rekreácie),

alebo ako zdroj surovín.

Krajina ako priestor pre zástavbu, urbanizáciu, alebo všeobecne sídelnú činnosť.

Krajina ako prírodné a ţivotné prostredie, ako podmienka existencie ţivých

organizmov.

Krajina ako predmet územnej ochrany (ochrana prírody, ochrana prírodných

zdrojov a pod. ).

Krajina ako objekt výskumu prírodných vied, napr. geografie, biológie, krajinnej

ekológie a pod.

Krajina ako prostredie pre ţivot a štúdium etnika ľudských aktivít a ich prejavov

humánnymi vedami, etnológiou, históriou.

Krajina ako priestor s charakteristickou krajinnou štruktúrou a krajinným obrazom

s vyváţenou ekologickou stabilitou a optimálnym reţimom vyţívania jej

prírodných potenciálov.

Krajina prešla vo svojom vývoji kvantitatívnymi aj kvalitatívnymi zmenami, ktoré

sa prejavili v jej štruktúre. Štruktúra krajiny je zákonité priestorové rozloţenie

kvalitatívnych a kvantitatívnych javov a vlastností krajiny, ktoré sa spájajú do

komplexných fyziognomicko – ekologických, alebo funkčných celkov (Bortel, Jančová,

Sláviková, 1993).

Významný českých geograf J. Demek (1974) (cit. Bortel, et. al., 1993) definuje

krajinu dvomi spôsobmi :

Krajina je reálne existujúca časť povrchu planéty, ktorý tvorí celok kvalitatívne sa

odlišujúci od ostatných častí krajinnej sféry. Má prirodzené hranice a vyznačuje sa

vnútornou rovnorodosťou, individuálnou štruktúrou a zákonitým súhrnom procesov

a javov.

Krajina ako geosystém má určitú polohu na povrchu Zeme, určité obmedzenie, má

svojrázny vzhľad, svojráznu vnútornú štruktúru a bezprostrednú i spätnú väzbu so

10

subsystémami, má svoj vývoj v priestore i v čase v závislosti na kolísaní prísunu

hmoty a energie.

Krajina je určitý priestor zemského povrchu špecifický reliéfom terénu, klímou,

vodstvom, rastlinstvom a ţivočíšstvom, ako aj obyvateľstvom s formami jeho

hospodárskej i politickej činnosti. V kaţdom prípade sa predstava krajiny ako obraz

existujúcej formy hmoty na zemskom povrchu dá definovať „ako jeho konkrétna časť

s výrazne jednotnou štruktúrou a typickou dynamikou“ (Svoboda, 1971, cit. Bortel, et. al.,

1993).

Častý je pohľad na krajinu ako domov. Pre človeka je krajinou všetko to, čo bolo,

je a bude. Ak hovoríme o domove, tento sa stotoţňuje s určitou krajinou existencie

a preţitia človeka. Je s ňou citovo, kultúrne i utilitárne spojený. Človek buď reálne vníma

jej ţivé i neţivé zloţky v jednotlivostiach i celku, alebo ho spájajú spomienky na ne

v určitých ţivotných fázach. Obraz i hodnoty krajiny sú zafixované v jeho vnemoch

(Svobodová, 1996, cit. Supuka, et. al., 2004).

Ďalší pohľad je na krajinu ako ţivotné prostredie. Krajinu môţeme chápať ako

objektívnu realitu, ak sa však pozeráme na ňu z hľadiska záujmov a nárokov človeka, mení

sa na ţivotné prostredie (Kele, Mariot, 1983, cit. Supuka, et. al., 2004).

Krajina ako geosystém, ako aj jej jednotlivé prvky tvoriace jej štruktúru

predstavujú veľmi zloţitý organizmus (Miklós, Izakovičová, 1997).

Na charakterizovanie krajiny je moţné pouţiť mnoţstvo definícií a výrazov, všetky

sa však dotýkajú určitého územia so svojimi prvkami a ich vzťahmi, ktoré je moţné

charakterizovať istou podobnosťou – závisí to od pohľadu človeka, ktorý to územie

charakterizuje.

Krajina prešla vo svojom vývoji kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi zmenami, ktoré

sa prejavili v štruktúre krajiny. Krajinnú štruktúru určuje horizontálne a vertikálne

usporiadanie krajinných prvkov špeciálne kombinácie ich vlastností a ich vzťahy. Krajinná

štruktúra je dynamická, vyznačuje sa krátkodobou aj dlhodobou premenlivosťou. Človek

ju svojou minulosťou i súčasnou činnosťou výrazne ovplyvnil a ovplyvňuje. Vytvoril teda

antropogénnu štruktúru krajiny (Bortel, jančova, Sláviková, 1993).

Krajinná štruktúra je usporiadanie krajinných prvkov, krajinných zloţiek,

komplexov alebo čiastkových systémov v krajinnom systéme.

11

Určujeme prvotnú a druhotnú štruktúru krajiny (Bortel, Jančová, Sláviková, 1993).

Prvotnú štruktúru krajiny vytvárajú základné dynamické a materiálne systémy. Tvoria ju

horniny, voda, ovzdušie, pôda, rastlinstvo, ţivočíšstvo a človek. Druhotnú štruktúru krajiny

charakterizujú pomocou šiestich skupín krajinných prvkov :

skupina lesných prvkov

skupina lúčnych a pasienkových prvkov

skupina ornej pôdy a špeciálnych kultúr

skupina prvkov skál a surových pôd

skupina vodných prvkov

skupina technických prvkov

Štruktúra umoţňuje krajinu definovať, odlišovať a zaraďovať do systémov.

Súčasne umoţňuje posudzovať jej ekologickú rovnováhu, hlavne v porovnaní pôvodnej

štruktúry s dnešnou, ktorú tvoria ekosystémy čiastočne alebo úplne pretvorené činnosťou

človeka (Petřvalský, et. al., 1993).

Medzi základné pojmy teórie ochrany a tvorby krajiny patria pojmy, typy

a typizácia krajiny.

Typizácia krajiny znamená vytváranie typov na základe určitých spoločných

znakov, napr. na základe fyziognómie, funkcie, účelu, stupňa premeny a ďalších kritérií.

Krajinný typ je kategória krajiny, ktorá sa vyznačuje spoločnými, ale aj špecifickými

základnými prírodnými a odvodenými kultúrnymi znakmi (Petřvalský, et. al., 1993).

Jednotlivé typy krajiny rozlišujeme pomocou zastúpenia dominantných prvkov krajiny

a s tým súvisiacich foriem vyuţitia Zeme.

Lesná krajina je typ krajiny, kde prevláda skupina lesných prvkov a obhospodaruje

ju prevaţne lesníctvo. Lesná krajina ako ju dnes poznáme je výsledkom

dlhodobého a komplikovaného vývoja. Pôvodné prírodné lesy sa uţ dnes na našom

území vyskytujú vzácne, väčšinou v štátnych prírodných rezerváciách.

Poľnohospodárska krajina je typ krajiny, v ktorom majú prevahu intenzívne

obhospodarované náhradné biocenózy (poľnohospodárske kultúry), ktoré sú závislé

na starostlivosti človeka. Je to typ krajiny vzniknutý druhotne, základom jeho

existencie a fyziognómie sú však rastlinné spoločenstvá, a preto nepôsobí umelo.

12

Urbanizovaná krajina je typ krajiny, ktorý je výrazne zmenený ľudskou činnosťou.

Človek ju formuje pretvorením prírodného typu krajiny, v ktorej sa mení

kvantitatívny podiel krajinných prvkov, kvalita zloţiek a ich vzťahov k prostrediu

navzájom. Zaraďujeme sem typy priemyselnej a sídelnej krajiny.

- priemyselná krajina je produktom obdobia priemyselnej revolúcie a spadá

do oblasti priemyslu a ťaţby nerastných surovín. Zaraďujeme ju do

kategórie kultúrnych krajín.

- Sídelná krajina sa vyvíjala súbeţne s rastom počtu obyvateľstva a zmenami

charakteru ekonomických aktivít. Pôvodné sídla prerástli do sídelnej

krajiny, ktorá má dnes svoj typický ráz. Vidiecke sídla sú prirodzenou

súčasťou poľnohospodárskej krajiny a mestské sídla po kvalitatívnej

a kvantitatívnej stránke utvorili osobitný typ krajiny.

- Rekreačná krajina je typom krajiny, pre ktorý je typická a ţiadúca prevaha

prírodných prvkov, ale nevyhne sa ani určitému podielu technických prvkov

a určitej miere urbanizácie (Bortel, Jančová, Sláviková, 1993).

V rámci krajiny rozlišujeme dva hlavné typy krajiny, a to lesnú krajinu, kde les

tvorí dominantnú časť krajiny so svojimi rôznymi kategóriami lesa a poľnohospodársku

krajinu, kde dominantnú časť krajiny tvoria polia a poľnohospodársky vyuţívané plochy,

ktorú rozčleňujú rôzne kategórie vegetácie, ktorú takisto tvoria dreviny (stromy, kry,

liany) vrátane tráv a bylín.

Vegetácia patrí medzi rozhodujúce činitele ovplyvňujúce kvalitu ţivotného

prostredia a je tieţ najlepším indikátorom celkového rázu a stability krajiny. Plošné

formácie vegetácie (hlavne stromovej a krovitej), líniové a tieţ bodové (solitéry) sú

účelnými spojovacími prvkami medzi stavebnými jednotkami (obce a mestá jednotlivé

objekty) a okolitou krajinou. Tieto pomáhajú začleniť „umelé“ výtvory človeka do krajiny

a tieţ zabezpečiť ekologickú stabilitu krajiny. Kaţdá táto formácia plní určité funkcie,

pričom výber jednotlivých druhov sa prísne obmedzuje na príslušné stanovištné

podmienky (Streďanský, Supuka, Šípošová, 1997).

Dôleţité je navrhovať vegetáciu tak, aby plnila funkcie, ktoré vieme zahrnúť do

týchto bodov :

Zvýšenie biodiverzity rastlinných a ţivočíšnych druhov

Zvýšenie ekologickej stability okolia alebo mikroregiónu

Ochrana pôdy proti nepriaznivým, vplyvom vodnej a veternej erózie

13

Zúrodňovanie pôdy

Zvýšenie produkčnosti pôd

Vytvorenie optimálnych podmienok pre ţivot ţivých organizmov (rastliny,

zvieratá, mikroorganizmy)

Vytvorenie optimálnych podmienok pre regeneráciu síl (Šípošová, Černá, 1997)

V poľnohospodárskej krajine je výskyt drevín obmedzený najmä na medze, ako aj

v ponechaných rozptýlených lesných porastoch, prípadne močariskách alebo pozdĺţ

potokov, ciest a pod. Pôvodne rozšírené druhy ustúpili poľnohospodárstvu. Namiesto

nich sa sem postupne vnášali iné, prevaţne cudzokrajné dreviny, po 2. svetovej vojne

najviac prostredníctvom výsadby vetrolamov (Benčať, Poţgaj 1984).

Vegetácia ako časť krajiny plní funkciu voči krajine a priamo voči človeku, takţe

ovplyvňuje mikroklímu, erózne procesy, vzhľad krajiny a pod. Vplyvy vegetácie súvisia aj

s jej existenciou. Existujúca zeleň na svoje okolie vplýva celým súborom vplyvov bez

ohľadu na to, či sa niektoré z nich poznajú alebo sú neznáme, prípadne či sa pozná ich

význam. So zmenami záujmov i poznatkov o vyuţívaní priaznivých vplyvov vegetácie

úzko súvisia zmeny obhospodarovania (Streďanský, Húska, Petrík, 1985).

V rámci poľnohospodárskej krajiny sa často pouţíva pojem rozptýlená zeleň,

ktorým sa označujú porasty, skupiny a solitérne dreviny, ktoré nemajú charakter lesa, nie

sú poľnohospodárskou kultúrou alebo súčasťou intravilánu sídla alebo inej zástavby

v krajine. Sú to porasty okrasných, lesných, melioračných alebo ovocných drevín

cieľavedome vysádzaných alebo spontánne rozširovaných na poľnohospodárskej

a nepoľnohospodárskej pôde v plošných, líniových alebo bodových pôdorysných útvarov

(Vreštiak 1999).

Zeleň tvorí nevyhnutnú súčasť ľudských sídiel, kde uplatňuje svoje funkcie

sprírodňovacieho charakteru, najmä zlepšovaním klímy, produkciou kyslíka

a fytoncídnych látok, absorbciou škodlivín a cudzorodých látok z ovzdušia, izoláciou

proti hluku, prachu a emisiám, poskytuje priestor na rekreáciu a zotavenie ľudí,

bezprostredne pôsobí na psychický stav človeka. Zeleň má teda nezastupiteľné miesto

v ţivotnom prostredí človeka a zvlášť v človekom vytvorenej krajine (Supuka, 1987).

Na základe poznatkov vedy a výskumu plní zeleň v urbanizovanej krajine

niekoľko významných funkcií (Supuka, 1987). Pomerne rozsiahlu analýzu prístupov

širokej škály autorov ku klasifikácii zelene v krajine urobil Machovec (1985), ktorý

zoskupuje autorov podľa prioritných hľadísk prístupu k rozlišovaniu zelene nasledovne :

14

prevaţne ekologické hľadisko

prevaţne pôdoochranné hľadisko

prevaţne architektonicko-urbanistické a esteticko-krajinotvorné

hľadisko

prevaţne dopravné hľadisko

prevaţne vodoochranné hľadisko

polyfunkčné hľadisko

Často sa stretávame s variabilnými pojmami a to : funkcie lesa v krajine, resp.

v ţivotnom prostredí, funkcie vegetácie v krajine alebo funkcie zelene v krajine,

najčastejšie myslenej v krajine poľnohospodárskej alebo urbanizovanej (mestské

a vidiecke sídla). Pojmy les, vegetácia, zeleň v podstate zahrňujú formáciu lesa, ktorého

dominantnú zloţku tvoria dreviny (stromy, kry, liany) vrátane tráv a bylín. Tieto majú

rôznu plošnú veľkosť, diferencovaný pôdorysný tvar, rôznu priestorovú štruktúru, rôzny

stupeň kultúrneho stvárnenia (Supuka 1995).

Poznanie prítomnosti a druhovej skladby dendroflóry v súčasnosti nadobúda

veľký význam nielen z hľadiska ochrany ţivotného prostredia, ale aj z hľadiska rázu

krajiny (R. Poţgaj, J. Poţgaj 1996).

Vďaka rozvoju botanického výskumu, vrátane dendrologického, sa nahromaďuje

o drevinách čoraz viac nových poznatkov vo všeobecnosti (spresňovanie rozšírenia

druhov a ich variability, zákonitostí ich rozšírenia a ekológie, či vzájomných vzťahov

fytocenóz atď.), detailne sa objavujú nové lokality zriedkavých druhov, spresňuje sa

druhová skladba rodov (Benčať, Poţgaj, Šmihulová, 1982).

V oblasti dendrológie sa v poslednom čase na Slovensku skúmali alebo sa riešia

z rôznych aspektov a na rôznej úrovni viaceré domáce rody pre hlbšie poznanie ich

prirodzených nárokov a biologických vlastností, poznaním ktorých je moţné

vyuţívateľom dendrobiológie (lesníctvo, záhradníctvo a pod.) pomôcť v efektívnejšom

prinášaní ţiadaných produktov (Poţgaj, Horváthová 1986).

V súlade so svetovým trendom fytogeografie, ale aj výzvy UNESCO (urýchlene

mapovať flóru a faunu ohrozených, ale aj málo narušených území) bol vytýčený cieľ

o podrobnejšom mapovaní rozšírenia drevín (Benčať, Poţgaj, Šmihulová, 1982).

Aj výskum v dendrológii a lesníctve je ovplyvnený teplotnými zmenami

a celkovým otepľovaním klímy. Otvára sa tu priestor pre cielenú hybridizáciu

15

s orientáciou na odrody tolerantné na sucho, zasolenosť pôd a proti znečistenému

prostrediu (Tomaško 2003)

Na základe prognózovaného trendu zmien vegetačnej stupňovitosti podľa Bučka

a Kopeckej (2001), sa prejaví výrazné zlepšenie podmienok pre teplomilné druhy rastlín,

predovšetkým pre stres znášajúcich stratégov, adaptované na obmedzené vlhkostné

podmienky. Rozsah územia s klimatickými podmienkami 1. a 2. vegetačného stupňa

(VS) sa zvýši zo súčasných 15,51% na 46,55% v roku 2030, teda bude zaznamenaný

veľký nárast plochy s podmienkami 1. VS zo súčasných 3,46% na 29,44%. Dôjde

k výraznému obmedzeniu plochy územia s klimatickými charakteristikami 3 - 5 VS, zníţi

sa zo súčasných 80,8% na 52,24%. (Úradníček, Koblíţek 2004).

Veľmi dôleţité bude pri zakladaní novej zelene, resp. rekonštrukcii doterajšej

prispôsobiť výber drevín predpokladaným ekologickým podmienkam, t.j. viac preferovať

teplomilné a sucho znášajúce dreviny (Konôpka B., Konôpka J. 2004)

2.2 Systém rodu Quercus L.

Rod Quercus môţeme povaţovať za rod severnej pologule. Rovník prekračuje len

málo a to v juţnej Amerike a v Oceánii. Má 3 základné centrá druhotvorné. Na Euro –

Ázijskom kontinente sú dve - juhovýchodná Európa a druhé v juhovýchodnej Ázii. Tretie

centrum má v juţnej časti Severnej Ameriky. Na vytváraní systému rodu sa pričinili

viacerí autori. Medzi najdôleţitejších patrí Oersted (1859, 1869), ktorý rod rozdelil na 4

podrody : Lepidobalanus, Heterobalanus, Cerris, Erytrobalanus. Podľa Rehdera (1927)

všetky existujúce druhy starého sveta (t. j. všetka okrem podrodu Cyclobalanoides) patria

k podrodu Lepidobalanus. Schwarz (1936) rozoznával subgen. Lepidobalanus (Endl.)

Oerst., subgen. Cerris (Spach.) Oerst. (sem zaradil opadavé ceroidné a vţdyzelené duby,

podobne ako Oersted)., subgen. Sclerophyllodrys Schwz. (všetky ostatné vţdyzelené

duby). Camus (1936 – 1938) delí rod na dva podrody Cyclobalanopsys Schn. (východná

Ázia, Malajzia) a Euquercus Hickel et A. Camus (so sekciami Cerris Spach. – Európa,

Ázia, Severná Afrika; Mesobalanus A. Camus – Európa, Ázia; Lepidobalanus Endlicher

– Európa, Ázia, Severná Afrika, Amerika; Macrobalanus Oerst. – tropická Amerika;

Protobalanus Trelaese – Amerika; Erythrobalanus Oerst. – Severná a Stredná Amerika).

Malejev (1935), na úrovni podrodu rozoznáva Erythrobalanus Oerst. (endemit pre

Severnú Ameriku), Macrobalanus Oerst. (endemit pre Strednú Ameriku a Mexico),

Lepidobalanus Oerst. (Európa, Ázia, Severná Amerika), Cerris Oerst. ( Európa, Ázia,

16

niekedy sa pridávali dva tri druhy zo Severnej Ameriky – Schneider 1906). Menický

(1982) rozoznáva subgen. Quercus L., subgen. Heterobalanus Oerst., subgen.

Cyclobalanoides (Oerst.) Menits. Ako vidno, Cyclobalanoides (Oerst.) Menits. zaradil

na úrovni poddruhu podobne ako Camus, namiesto termínu Lepidobalanus pouţíva

Quercus.

Z pohľadu celkového počtu druhov je pomerne veľká nezhoda autorov. Pribliţne

so 400 druhmi počíta Bean (1976), s 250- 300 druhmi počíta Stebbins (1950), s 200

Pokorný et Fér (1964) a Novák (1950) dokonca so 600 druhmi. Schwarz udáva pre

Lepidobalanus (Endl. ) Oerst. + Cerris (Spach) Oerst. 320 druhov.

O európskych či euroázijských druhoch informuje mnoţstvo autorov.

Najznámejší sú Schwarz (1936 – 1937), Camus (1936 – 1938), Malejev (1935), Maljev,

Sokolov (1951), Gergescu, Morariu (1948), Gančev, Bondev (1966), Kereszesi (1967),

Mátyás (1970) a plejáda ďalších autorov. Ucelený obraz o zastúpení pôvodných druhov

dubov udáva Flora Europaea 1 (Schwarz 1964).

Podľa Flory Eur. je na európskom kontinente zastúpených 25 pôvodných druhov

duba. Sú rozdelené do 3 podrodov. V podorode Sclerophyllodris O. Schwarz sú

zastúpené tri druhy : 1. Q. coccifera L., 2. Q. ilex L., 3. Q. rotundifolia Lam; v podrode

Cerris (Spach) Oersted 4 druhy : 4. Q. suber L., 5. Q. trojana Webb in Loudon, 6. Q.

macrolepis Kotschy, 7. Q. cerris L.; v podrode Lepidobalanus (Endl.) Oersted je 18

druhov : 8. Q. mas Thore, 9. Q. polycarpa Schur, 10. Q. petraea (Mattuschka) Liebl., 11.

Q. dalechampii Ten., 12. Q. hartwissiana Steven, 13. Q. robur L., 14. Q. pedunculiflora

C. Koch, 15. Q. sicula Borzi in Lojac., 16. Q. frainetto Ten., 17. Q. pyrenaica Willd., 18.

Q. congesta C. Presl in J. et C. Presl, 19. Q. brachyphylla Kotschy, 20. Q. virgiliana

Ten., 21. Q. pubescens Willd., 22. Q. canariensis Willd., 23. Q. faginea Lam., 24. Q.

fruticosa Brot., 25. Q. infectoria Olivier. Endemické druhy duba pre Európu sú : Q. mas,

Q. sicula.

Na Slovensku je v súčasnosti zastúpených 9 pôvodných druhov duba. O ich

zaznamenanie sa postaral Magic (1974, 1975). V systéme Schwarza (1936) sa radia do 2

podrodov. Do podrodu Lepidobalanus (Endl.) Oerst. sa z nich radí 8 druhov patriacich do

3 sekcií. V sekcii Roburoides Schwz. sú tri druhy : Q. dalechampii Ten., Q. petraea

(Matt.) Liebl., Q. polycarpa Schur, v sekcii Robur Rchb. dva druhy : Q. robur L., Q.

pedunculiflora C. Koch, v sekcii Dascia Ky. 3 druhy : Q. frainetto Ten., Q. pubescens

Willd., Q. virgiliana Ten. a do podrodu Cerris L. jeden druh zastúpený v sekcii Eucerris

Oerst. a to Q. cerris L.

17

Rod Quercus L. prešiel zloţitým systematickým vývojom a prakticky doteraz nie

je ujednotený (R. Poţgaj, 1997).

2.3 Systematika, ekológia a chorológia rodu Quercus na Slovensku

Je veľmi dôleţité poznať drevinu, s ktorou chceme narábať a vyuţívať v krajine.

Je potrebné poznať jej rastové schopnosti, ekologické nároky, moţnosť rozmnoţovať sa

a neodmysliteľne aj funkčné vyuţitie, teda vlastnosti dreviny.

Rod Quercus je jedným z hlavných zástupcov drevín v našej krajine. Podľa

Priesola, Hladíka (1982) dosahuje zastúpenie 14,35% v lesoch Slovenska. Toto percento

je výraznejšie pri solitéroch, čo je moţné demonštrovať aj na počte chránených stromov

Slovenska. Rod Quercus spolu s rodom Tilia sú na prvom mieste v počte chránených

jedincov na Slovensku. V lesníctve sa poţíva systém podľa Kliku (1930) a Dostála

(1950, 1954, 1958) 4 druhov : Quercus robur L., Q. cerris L., Q. petraea (Matt.) Liebl.,

Q. pubescens Willd. Tento systém je uţ dávno prekonaný a je potrebné pouţívať novší,

prezentovaný mnoţstvom prác. Korpeľ (1958) poukazoval na nevhodný systém našich

dubov, Gančev, Bondev (1966) zaznamenali Quercus virgiliana Ten. na území

Slovenska, Magic (1974, 1975) spomína 9 druhov.

Od ruku 1976 bola podrobnejšia pozornosť venovaná jednotlivým pôvodným

druhom rodu Quercus na Slovensku. Boli vyhodnocované základné morfologické znaky,

variabilita, ekológia, chorológia, spoločenstvá výskytu (Poţgaj 1981, 1984, 1985, 1999,

2002, 2004, 2006 atď.; Horváthová 1981; Poţgaj Horváthová 1986; Mercel, Poţgaj, Rd.

1998, 2000; Poţgaj, Poţgaj, Rs. 2002; Poţgaj, Mercel, Poţgaj, Rs., Poţgaj, Rd. 2004

atď.), ale aj fenológia (Poţgaj, Mercel, 1999; Poţgaj, Rd., Mercel 2002),

tracheomykózne poškodenie na monitorovacích plochách (Poţgaj 1986c, 1987, 2000

atď.). Jedným z najvýraznejších druhových diferenciačných morfologických znakov je

ochlpenosť povrchu listov v rode Quercus (Poţgaj 1981, 1985).

Pre lepšiu moţnosť pozorovania pôvodných druhov rodu Quercus na Slovensku

bola zaloţená pokusná plocha – Quercetárium Čifáre (Poţgaj 1986). Poslúţila zisťovaniu

rastu semenáčikov (Poţgaj 1990c) ako aj ďalším vyhodnoteniam (Poţgaj 1998, 2000;

Poţgaj Rd. 1997, 2004; Poţgaj, Poţgaj Rs. 1998; chystaná práca „Vyhodnotenie

18

Quercetária Čifáre po dvadsiatych piatych rokoch“ atď.). Okrem toho sa zakladali

quercetáriá v Arboréte Mlyňany (Poţgaj, Tomaško 1999) a v Arboréte Borová Hora

(Poţgaj, Lukáčik 2002). Ďalej prispeli poznaním Michalko (1978, 1980), Korenek

(1967, 1970, 1981), Ostrolúcka, Beţo (1994), Ostrolúcka, Kriţo (1989) a plejáda ďalších

autorov.

Všetky tieto práce poukazujú na výskyt 9 druhov rodu Quercus na Slovensku,

ktoré majú rozdielne ekologické nároky, rozdielne rastové schopnosti a rozdielne

vlastnosti.

Zaloţením quercetária sa dal základ k sledovaniu ontogenézy mladých jedincov

duba (Poţgaj, 1986).

2.4 Spoločenské využitie pôvodných dubov na Slovensku

Lesné hospodárstvo na Slovensku pre produkciu drevnej hmoty vyuţíva viac ako

15 pôvodných rodov drevín, z toho intenzívnejšie 4 Gymnospermae a 11 Angyospermae.

Rod Fagus L. pritom dosahuje 29,52 % (IL 1980) (29,5 %, Priesol, Hladík 1982)

plošného zastúpenia lesov Slovenska, rod Picea A. Dietr. 26,44 % ((26,4 %) a na treťom

mieste je rod Quercus L. (spolu s cerom) 14,35% (14,4%) ďalej nasleduje Carpinus L.

5,73% (5,7%), Abies Mill. 5,80% (5,8), Pinus L. 7,46% (7,5), Fraxinus L. 0,92%, Larix

Mill. 1,64% (1,6), Acer L. 1,23% (1,2), Populus L. 1,15% (0,8), Betula L. 1,26%, Ulmus

L. 0,09%, Alnus Mill.0,55%, Tilia L. (neuv.), z cudzokrajných Robinia L. 1,87%,

Juglans L., Castanea Mill., Quercus, Abies a pod. Väčšinu pôvodných druhov drevín

reprezentujúcich uvedené rody lesná prevádzka rešpektuje, nakoľko ich morfologická

odlišnosť má tradíciu a taxonomicky bola u nás uţ skôr jednoznačne určená (Priesol,

Hladík 1982).

Pôvodné duby lesov Slovenska majú najlepšie podmienky pre svoju existenciu

v 1. (t. j. dubovom), 2. (bukovo – dubovom) a 3. (dubovo – bukovom) lesnom

vegetačnom stupni (lvs) (sensu Zlatník 1959). Sú zastúpené vo všetkých ekologických

radoch a v príslušných skupinách lesných typov (sensu Zlatník 1959). Pre tieto účely –

zisťovanie ekologických nárokov jednotlivých dubov – je vhodné pouţiť ešte presnejšie

ekologické jednotky, a to lesné typy od Hančinského (1972). Práca (Poţgaj 1997)

pojednáva o ekologických nárokoch všetkých pôvodných druhov rodu Quercus na

Slovensku podľa najčastejšie zaznamenaného výskytu na lesných typoch.

19

Quercus dalechampii

Najčastejší výskyt bol zaznamenaný v nasledujúcich lesných typoch

Fageto-Quercetum (FQ)

2301 – Zakyslená buková dúbrava

2302 – Presychavá lipnicová buková dúbrava

2303 – Presychavá medničková buková dúbrava

2305 – Kamenitá lipnicová buková dúbrava s chlpaňou

2307 – Buková dúbrava sprašových hlín a spraší

2311 – Ţivná medničková buková dúbrava

2312 - Ţivná ostricová buková dúbrava

2316 – Slabo skeletnatá buková dúbrava

Querceto-Fagetum (QF)

3302 – Ostricovo - chlpaňová dubová bučina

3304 – Medničková dubová bučina

3305 – Ostricovo – marinková ţivná dubová bučina

3307 – Zavlhčená dubová bučina

Pineto-Quercetum (PiQ)

1103 – Kostravovo - machová borovicová dúbrava

Carpineto-Quercetum (CQ)

1303 – Mrvicová hrabová dúbrava na viatych pieskoch

1310 – Suchá hrabová dúbrava na rôznych horninách

Corneto-Quercetum (CoQ)

1602 – Drieňová dúbrava s dubom plstnatým

1603 – Drieňová dúbrava s hrabom

Fageto-Quercetum acerosum (FQac)

2401 – Buková dúbrava s javorom na plytkých pôdach

2403 – Buková dúbrava s javorom na hlbokých pôdach

Fagetum pauper (Fp)

3311 – Chlpaňová bučina nst

3312 – Ostricová bučina nst

Querceto-Fagetum tiliosum (QFt)

3403 – Ostricovo – baţanková dubová bučina s lipou

Fagetum typicum (Ft)

20

4312 – Marinková typická bučina

Abieto-Fagetum (AF)

5301 – Nízkobylinná jedľová bučina nst

So samotného prehľadu lesných typov vyplýva, v súboroch „a“ a „c“

zaznamenaný nebol, to znamená, ţe sa vyhýba spoločenstvám so zvýšenou hladinou

spodnej vody. So všetkých pôvodných zástupcov sekcie Roburoides Schwz. býva

najčastejší v D rade, dokonca na niektorých lokalitách habitom pripomína Q. pubescens

(Poţgaj, 1999 b). Je zastúpený aj v reliktných dubinách (Poţgaj, Nič 2001), kde napr. na

lokalite Kvetnica sa vyskytuje za hlavnou klimatickou čiarou medzi baltickým

a panónskym klimatickým vplyvom (sec. Randuška, Vorel, Plíva 1986). Radíme za dub

s najčastejšou ekologickou amplitúdou na Slovensku.

Quercus polycarpa

Tento druh je podstatne menej zastúpený ako predchádzajúci. Je väčšinou

primiešanou drevinou v dubových porastoch tvorených Quercus dalechampii.

V niektorých častiach územných celkov dominoval. Najčastejšie bol zaznamenaný

v druhom lesnom vegetačnom stupni, potom v treťom a prvom, najčastejším podloţím

bol andezit a najčastejšie bol zaznamenaný na juţných expozíciách (JZ, J, JV). Podľa uţ

spomenutej práce (Poţgaj 1997) bol zaznamenaný v nasledujúcich lesných typoch :




2303 – Presychavá medničková buková dúbrava


2309 – Ostricová buková dúbrava s chlpaňou

2313 – Oglejená buková dúbrava


3301 – Chlpaňová dubová bučina


3306 – Kysličková dubová bučina



21


Querceto-Fagetum tiliosum (QFtil)




Abieto-Fagetum (AF)


Najčastejším lesným typom jeho výskytu na Slovensku je lesný typ 2302

(presychavá lipnicová buková dúbrava)

Quercus petraea

Druh, o ktorom boli veľké polemiky, o jeho prítomnosti na Slovensku. Dokonca

Májovský, Murín et al. (1987) vo svojom diele pred jeho názov uviedli otáznik. Je

potrebné uznať, ţe jedince zaradené do tohto druhu nemajú úplne ploché šupinky ako to

udáva originálny opis (Lieblein 1784). Pre upresnenie tejto nezrovnalosti je potrebné

naše zbery porovnať so zbermi so západnej Európy. V susednom Maďarsku jeho

prítomnosti uznávajú (Mátyás 1970, Majer 1989). V tejto práci sa postupovalo v zmysle

Mátyása (1970), Magica (1974, 1975), Poţgaja, Horváthovej (1986). V tomto ponímaní

bol zaznamenaný v spoločenstvách :







3301– Chlpaňová dubová bučina



1103 – Kostravovo - machová borovicová dúbrava


1311 – Lipnicová hrabová dúbrava na rôznych horninách

1312 – Viková hrabová dúbrava na rôznych horninách

22



Fagetum pauper (Fp)

3311 – Chlpaňová bučina nst

Querceto-Fagetum tiliosum (QFtil)


Tilieto-Aceretum (TAc)

3502 – Kamenitá lipová javorina nst



Pri porovnaní týchto zástupcov sekcie Roburoides Schwz. Vidíme, ţe ekologicky

sa aţ tak veľmi od seba neodlišujú.

Quercus robur

Na tento druh sa prakticky systematický pohľad zachoval, teda aj Hančinským

(1972) udávané ekologické nároky zostávajú bez zmien. O jeho zaznamenanom výskyte

na Slovensku pojednáva práca Poţgaj (1990 b). Ako z ďalšej práce vyplýva (Poţgaj

1997) na Slovensku obsadzuje spoločenstvá súborov „a“, „c“ a aj ďalšie skupiny lesných

typov a lesných typov :

Betuleto-Quercetum (BQ)

001 – Papradková brezová dúbrava

002 – Bezkolencová brezová dúbrava

Betuleto-Alnetum (BAl)

011 – Brezová jelšina na viatych kremitých pieskoch

Querceto-Fraxinetum (QFr)

931 – Chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch

932 – Ostruţinová dubová jasenina na humóznych alúviách

Ulmeto-Fraxinetum populeum (UFrp)

941 – Chrastnicová brestový jasenina s topoľom

942 – Ţihľavová brestová jasenina s topoľom

943 – Cesnaková brestová jasenina s topoľom

Ulmeto-Fraxineto carpineum (UFrc)

23

951 – Vlhká brestová jasenina s hrabom

952 – Ţihľavová brestová jasenina s hrabom

953 – Cesnaková brestová jasenina s hrabom

954 – Suchá brestová jasenina s hrabom

Ulmetum (U)

961 – Vápnité brestové porasty


1103 – Kostravovo – machová borovicová dúbrava


1303 – Mrvicová hrabová dúbrava na viatych pieskoch

1304 – Stoklasová hrabová dúbrava na spraši

1306 – Lipnicová hrabová dúbrava na spraši

1307 – Mrvicová hrabová dúbrava na spraši

1309 – Medničková hrabová dúbrava na spraši

1313 – Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách


2310 – Buková dúbrava ťaţkých pôd s ostricou horskou


Querceto-fagetum (QF)

3307 – Zavlhčená dubová bučina

Carpineto-Quercetum acerosum (CQac)

1401 – Cesnačková hrabová dúbrava s javorom na spraši

1402 – Chochlačková hrabová dúbrava s javorom na rôznych horninách

Abieto-Fagetum (AF)


Spoločným menovateľom pre ekologické nároky a zaznamenané lokality je

zvýšená hladina spodnej vody a so sprievodnými znakmi oglejenia, gleje a semigleje.

Quercus pedunculiflora

Tento druh uţ v súboroch „a“ a „c“ nenachádza vhodné podmienky. Oproti

predchádzajúcemu, teda dubu letnému, glejom sa uţ vyhýba, ale stále sú to ešte ťaţké

24

pôdy rázu oglejených hnedých lesných pôd, príp. stredne ilimerizovaných pôd. Bol

zaznamenaný v spoločenstvách :




Fagetum pauper (Fp)

3312 – Ostricová bučina nst



Quercus pubescens

Tento druh má výrazne špecifické ekologické nároky. Ako udávajú Poţgaj,

Horváthová (1986) a Poţgaj (1985) jeho najobľúbenejším geologickým podloţím sú

vápence a dolomity, ale aj andezity, hlavne jeho tufy a tufity. Uprednostňuje rendziny

hlavne plytkého charakteru, terra rosy a terra fusci. Je typickým predstaviteľom

ekologického D radu hlavne v prvom a druhom lesnom vegetačnom stupni a k nemu sa

blíţiacim spoločenstvám. Menej častý je na sprašových príkrovoch. Zaznamenaný bol

v nasledovných spoločenstvách :





2316 – Slabo skeletnatá buková dúbrava

2317 – Silno skeltnatá vápencová buková dúbrava





Fageto-Qercetum acerosum (FQac)

2401 – Buková dúbrava s javorom na plytkých pôdach

25

Tilieto –Aceretum (TAc) nižší stupeň

4503 – Vápnitá lipová javorina nst

Quercus virgiliana

V našich podmienkach najčastejšie obsadzuje spoločenstvá na sprašových

príkrovoch obohatených Ca a Mg. Ďalej má výrazné zastúpenie na eutrofných plytkých,

hnedých lesných pôdach vytvorených na andezitových tufoch a tufitoch v spoločenstvách

Corneto-Quercetum. Je zaznamenaný aj na hlbších rendzinách, príp. na pôdach typu terra

rosa a terra fusca. Je zaznamenaný v nasledujúcich skupinách lesných typov a lesných

typoch :








2306 – Lipnicová buková dúbrava s chlpaňou


2316 – Slaboskeletnatá buková dúbrava

2317 – Silnoskeletnatá buková dúbrava

Quercus frainetto

V našich podmienkach bol zaznamenaný len na niekoľko málo lokalitách

v prvom a druhom lvs a to :


1313 –Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách



26

Keď si zhrnieme ekologické nároky druhov sekcie Dascia Ky. dospejeme

k poznaniu, ţe najodolnejším druhom voči extrémnym suchám je Q. pubescens

a najmenej odolným Q. frainetto. V týchto najsuchších stanovištiach svojou odolnosťou

voči suchu je Q. pubescens z našich dubov bezkonkurenčný. Q. virgiliana zase na

sprašových dunách obohatených vyššie uvedenými katiónmi. Q. frainetto sa svojimi

nárokmi viac pribliţuje Q. virgiliana.

Quercus cerris

Tento druh je prevaţne zastúpený v prvom lesnom vegetačnom stupni v B rade,

kde je dominantný. Obsadzuje vytvorené na sprašových príkrovoch. Väčšinou sú to pôdy

hlbšieho charakteru a väčšina z nich predstavuje mierne a stredne ilimerizované pôdy.

Svoju dominanciu si výrazne uplatňuje v lst Carpineto-Quercetum, v týchto podmienkach

je medzi pôvodnými druhmi bezkonkurenčný. Uţívaný názov hrabová dúbrava

nevystihuje prirodzené spoločenstvo drevín, lepšie by vyhovoval názov ceriny (Q.

cerris). Podobne aj u neho tak ako Q. robur platia ekologické nároky podľa Hančinského

(1972). Je prítomný v nasledovných spoločenstvách :


1304 – Stoklasová hrabová dúbrava na spraši

1305 – Suchá hrabová dúbrava na spraši

1306 – Lipnicová hrabová dúbrava na spraši

1307 – Mrvicová hrabová dúbrava na spraši

1308 – Produkčná viková hrabová dúbrava na spraši

1309 – Medničková hrabová dúbrava na spraši



1312 – Viková hrabová dúbrava na rôznych horninách




2302 – Presýchavá lipnicová buková dúbrava

2303 – Presýchavá medničková buková dúbrava


2314 – Štrkovitá hrebienková nitrofilná buková dúbrava

27


Carpineto-Quercetum acerosum (CQac)

1401 – Cesnačková hrabová dúbrava s javorom na spraši

1402 – Chochlačková hrabová dúbrava s javorom na rôznych horninách

Carpineto-Aceretum (CAc)

1501 – Zádušníková hrabová javorina nst

1502 – Cesnačková hrabová javorina nst


1601 – Skalné sutinové stepy



2601 – Drieňová dúbrava s bukom

2.5 Zastúpenie jedincov rodu Quercus L. pri solitérnom výskyte a v kategórii

chránených stromov.

V krajine sa vyskytuje veľké mnoţstvo solitérnych stromov, ktoré tvoria

významné krajinné prvky. Solitéry môţu byť pozostatkom niekdajších líniových prvkov,

prípadne aj plošných prvkov. Úplne typické solitéry sú však jedince, ktoré boli vţdy len

jednotlivé. Ich výskyt je sústreďovaný na hranice pozemkov, alebo na hranice

katastrálnych území. Sú to mohutné stromy s rozloţitou korunou, niekedy čiastočne

poškodenou veterným prípadne iným stresovým faktorom. Pri jedincoch, ktoré sa od

mladosti vyvíjali ako solitéry sa vytvára typický habitus dreviny. Je potrebné povedať, ţe

to nesmú byť extrémne podmienky. V tom prípade je koruna a celkový tvar ovplyvnený

extrémom, ktorý pôsobí na jedinca napr. vetrom,

prudkým svahom atď.. V týchto prípadoch dochádza k vytvoreniu excentrických korún,

dokonca aţ k zástavovým tvarom.

Najlepšie sa vyvíjajú solitérne stromy lokalizované práve v pahorkatinnom aţ

níţinnom reliéfnom tvare. Pri raste nie sú obmedzované prekáţkami (susedné dreviny,

budovy, a pod.). Na takto narastených stromoch je pekne rozdiferencovaný habitus na

kmeň a korunu. Kmeň býva niţší s nízko nasadenou korunou, ktorá má typický tvar pre

jednotlivé dreviny.

28

Tieto jedince pôsobia v poľnohospodárskej krajine ako miniţivotný priestor pre

rôzne organizmy, od tých najmenších (vírusy a baktérie) aţ po najväčšie (dravce,

raticová zver) a pod korunou poskytujú priestor pre vývoj nových drevín.

V priestoroch, kde sa okolo solitéra prestáva hospodáriť resp. sa zastaví

akákoľvek činnosť dochádza k prirodzenej sukcesii a postupnému rozširovaniu sa drevín

do okolia. Týmto procesom sa postupne môţu vytvoriť lesíky s menšou plochou.

Postupne však „zakladateľ“ býva prerastený a potlačený, aţ nakoniec hynie. Je to

spôsobené práve niţším vzrastom solitérneho jedinca – bol bez konkurencie. Stromy

v konkurencii dosahujú vyššie vzrasty z dôvodu dosiahnutia svetelného pôţitku, ktorý

má solitér od mlada.

Na neudrţovaných voľných plochách majú väčšiu moţnosť doţitia sa

maximálneho veku práve menšie skupiny stromov ako jednotlivo rastúce.

Najvýznamnejším faktorom pre dĺţku existenciu solitérneho jedinca je rod a druh

dreviny.

Krátkoveké dreviny nie sú typickým predstaviteľom solitérov. Je to práve pre ich krátku

ţivotnosť. Najčastejšími sú práve dlhoveké dreviny, ktoré jednak dlho ţijú, ale aj

dlhodobo odolávajú jednotlivým stresovým faktorom.

Dobre si bude pripomenúť vlastnosti našich drevín, hlavne, čo sa týka ich

moţného dosiahnutia fyzického veku, a rozmerov jedinca. Z tohto hľadiska môţeme na

našom území rozlišovať tieto kategórie stromov:

1. Veľmi dlhoveké stromy

- ţijúce aj nad 700 rokov, pričom priemery ich stromov z celosvetového

hľadiska prekračujú často aj 4 m. Z našich domácich druhov sem moţno zaradiť

predovšetkým tis (Taxus Baccata L.), dub (Quercus sp..), lipu (Tillia sp.), avšak

uţ nie sú známe jedince, ktoré by prekročili hranicu v prsnom priemere 3 m.

2. Dlhoveké stromy

- ich maximálny vek sa pohybuje v medziach 300-700 rokov a prsné priemery ich

kmeňov zriedkavo prekračujú 3 m. Z domácich drevín sem patria: smrek (Picea

abies (L.) Karst.), jedľa (Abies alba Mill.), smrekovec (Larix decidua Mill.),

borovica (Pinus silvestris L.) zriedka presahuje aj 150 cm, buk (Fagus sylvatica

L.), brest (Ulmus sp..), javor (Acer sp.). Z introdukovaných je to najčastejšie

gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.).

3. Strednoveké stromy

29

- dosahujú maximálny vek do 300 rokov a prsné priemery kmeňov spravidla

nedosahujú ani 2 m. Z našich domácich druhov sem patrí predovšetkým hrab

(Carpinus betulus L.), jaseň (Fraxinus sp.), niektoré topole (Populus sp.),

(priemery topoľov sú však spravidla väčšie aţ nad 3 m, ojedinele aţ nad 5 m),

hruška (Pyrus communis L.), plánky, aj niektoré kultúrne sorty a oskoruše

(Sorbus domestica L.). Z drevín zavedených sa stretávame najčastejšie s agátmi

(Robinia pseudoacacia L.), orechmi (Juglans regia L.) a morušami (Morus sp.).

4. Krátkoveké stromy

- Obyčajne sa nedoţívajú viac ako 100 – 150 rokov a ich priemer len vzácne

prekračuje 1 m. Z domácich drevín sem patria najmä brezy (Betula sp.), jelše

(Alnus sp.), jablone (aj kultúrne sorty) (Malus sp.), jarabina vtáčia (Sorbus

acuparia L.), brekyňa (S. torminalis(L.)Cr.), mukyňa (S. aria (L.)Cr.) a len veľmi

vzácne sa takéhoto veku doţívajú aj niektoré, prevaţne krovité dreviny ako hloh

(Crataegus sp.), drieň (Cornus sp.), lieska (Corylus sp.) a višňa turecká

(mahalebka) (Prunus mahaleb L.) (Poţgaj, Hrubík 1996).

Medzi solitérmi a skupinkami stromovitej vegetácie je moţné sa často stretnúť

s významnou drevinou, prípadne s chráneným stromom.

V našej dobe vyzerá situácia na Slovensku tak, ţe pri ihličnanoch sú dnes vzácne

stromy s prsným priemerom nad 1 m a pri listnáčoch nad 1,5 m s výnimkou dubov

(Quecus sp.), líp (Tillia sp.) a topoľov (Populu sp.), kde sa hranica posúva aţ nad 2 m

(Poţgaj 1975).

Aj z týchto dôvodov je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich solitérov

a vzácnych drevín práve rod Quercus L., ktorý je predstaviteľom veľmi dlhovekej a

stabilnej dreviny (Poţgaj, Poţgaj Rd. 2005). Typický habitus nepravidelnej koruny je

viditeľný z veľkej vzdialenosti. Určenie druhu z rodu Quercus L. však vyţaduje

podrobnejšiu obhliadku.

Na Slovensku existuje podľa platnej legislatívy (zákon č. 543/2002 Z.z.) okrem

chránených území aj kategória chránené stromy. V rámci chránených území sa vyskytujú

skupiny stromov aj jednotlivé stromy s mimoriadnymi denrologickými

a dendrometrickými hodnotami avšak sa nevyhlasujú ako chránené stromy, ale sú

súčasťou chráneného územia, ktoré zabezpečuje ich ochranu. Druhy rodu Quercus sú

jedným z kostrových prvkov niektorých chránených území v niţších polohách (Korenek

1967; Poţgaj 2001; Halaj, Grék, Rendoš 1973; Halaj, Grék, Jenča 1974; Poţgaj, Poţgaj,

30

Rd., Mercel, Jakab, Uţák 2004; atď.). Medzi chránené stromy sa zaraďujú dreviny

vyznačujúce sa mimoriadnymi hodnotami:

- Dendrologickými, čo predstavuje druh dreviny a biologickú vzácnosť

- Dendrometrickými, čo predstavujú rozmery (výška, priemer kmeňa v d1,3,

priemer koruny)

- Historickými, čo predstavuje vzťah k histórii (významné udalosti,

narodenia a pod.),

- Estetickými, čo predstavujú rôzne formy a pod.

31

3 CIEĽ PRÁCE

Teoreticky a prakticky zvládnuť poznávanie autochtónnych druhov dubov

Slovenska na základe ich morfologických znakov.

Uplatnenie autochtónnych druhov duba Slovenska na 4 modelových

územiach:

- v katastrálnom území Čifáre

- v katastrálnom území Sikenica

- územie NPR Zoborská lesostep

- v katastrálnom území Nová Ves nad Ţitavou

Zamerať sa na rastové vlastnosti jednotlivých pôvodných druhov na

modelovom území v katastrálnom území Čifíáre v Quercetáriu, kde je

sústredený genofond pôvodných druhov duba v rovnakých ekologických

podmienkach.

Zistiť a navrhnúť najvhodnejšie rozmiestnenie autochtónnych druhov dubov

v krajine, v rámci roztrúsenej vegetácie (solitéry, aleje, vetrolamy, brehové

porasty, zhluky, remízky, niky) respektíve v súvislých porastoch s ohľadom

na chránenie pôdneho fondu respektíve so zlou moţnosťou vyuţívania

poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Analyzovať uplatnenie pôvodných dubov v konkrétnych prípadoch a vyuţitím

získaných poznatkov navrhnúť optimálne obsadenie územia rodom Quercus

v katastrálnom území Nová Ves nad Ţitavou pri dodrţaní súčasného

vyuţívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

32

4 METÓDY A MATERIÁL

4.1 Použitá metodika pri spracovaní údajov.

- Hodnotenie

Vo vybraných katastrálnych územiach bolo vykonané mapovanie krajinných prvkov.

Boli pri tom vyuţité všetky dostupné mapové podklady. Lesné komplexy boli mapované

na základe lesníckych mapových operátov aktuálnych kolorovaných (M 1:10000,

1:25000), ostatné časti územia podľa katastrálnych máp (M 1:2880, 1: 5000) a

základných máp (M 1:10000, 1:25000, 1:50000). Zastúpenie hospodárskych drevín sa

zistilo z podkladov LHP (lesný hospodársky plán), rovnako z nich boli zistené aj ďalšie

údaje ako zastúpenie lesných typov a veková štruktúra. Ďalšie údaje o lesnom pôdnom

fonde sa zisťovali z Typologických elaborátov (história územia, konfigurácia terénu,

fytocenologické pomery, geologické pomery, pedologické pomery, hydrologické

pomery). Miestne názvy boli pouţité na základe mapových podkladov a aj konzultácií so

starostami vybraných obcí. Všeobecné údaje o posudzovaných územiach boli pouţité aj

z internetových stránok jednotlivých dotknutých obcí.

Samotné podrobné mapovanie sa uskutočnilo v rokoch 2002 (NPR Zoborská

lesostep), 2005-2008 (katastrálne územia obcí Čifáre, Nová Ves nad Ţitavou, Sikenica) .

Pred začatím terénneho mapovania sa oboznámilo s hranicami jednotlivých skúmaných

území a s celým teritóriom a aţ potom sa po častiach územie zmapovalo. Mapovanie

pozostávalo z písomného záznamu o výskyte drevín a z priameho zakresľovania do

pracovnej mapy. Na presnejšie dourčenie sa brali poloţky pre herbár. Ovocné dreviny na

súkromných pozemkoch a viniciach neboli mapované, len evidované ako celkový

krajinný prvok. Jednotlivé dreviny boli určené podľa dostupnej literatúry (Pagan,

Randuška 1987), (Dostál 1989), (Poţgaj, Horváthová 1986). V charakteristike prírodných

podmienok bol základom „Atlas podnebia československej republiky“ vydaný

Hydrometeorologickým ústavom v roku 1958. Hlavne však sa opieralo o údaje

poskytované „Atlasom krajiny Slovenskej republiky“ vydaného v roku 2002.

Hodnotenie drevinového zloţenia z hľadiska ekologicko-pestovateľských vlastností

a klimatickej rajonizácie bolo uskutočnené trojbodovou stupnicou a dreviny

klasifikované nasledovne : (podľa Machovca 2000)

3 b – drevina je hlavným zástupcom z hľadiska klimaticko–ekologickej vhodnosti

v danom rajonizačnom type

33

2 b – drevina je vedľajším sprievodným druhom daného rajonizačného typu

1 b – drevina nepatrí do daného rajonizačného typu

Dôraz bol daný aj na pôvodnosť druhov drevín (Benčať, Poţgaj, Šmihulová 1982).

Pre rýchlejšie rozlíšenie v celkovom zozname:

1. domáce sú vyznačené podčiarknutím plnou čiarou,

2. zavedený domáci druh podčiarknutý bodkovane,

3. zavedený cudzokrajný druh bez podčiarknutia

(v prípade ţe niektorý druh je v záujmovom území pôvodný, ale v niektorých častiach je

zavedený, potom druhy sú podčiarknuté plnou aj bodkovanou čiarou).

- Moţnosti vyuţitia získaných poznatkov v tvorbe a usporiadaní krajiny.

Navrhnutie krajinných prvkov s pouţitím a sústredením sa na vyuţitie pôvodných

druhov rodu Quercus a s vyuţitím prirodzeného doplnkového drevinového zloţenia vo

vzorovom katastrálnom území Nová Ves nad Ţitavou. Limitujúcim faktorom pre vyuţitie

jednotlivých druhov sú ekologické podmienky a výsadby budú výrazne ovplyvnené

konfiguráciou terénu. Bol kladený dôraz aj na estetický vzhľad krajiny. Zvýraznili sa

dominantné objekty v katastri. Podporili sa lokality s rekreačnou funkciou. Myslelo sa ja

na extrémne výkyvy počasia a na eliminovanie dopadov negatívnej ľudskej činnosti.

Návrhy boli limitované aktuálnym vyuţívaním pôdy s vytvorením vhodných priestorov

pre existenciu fauny.

Účelové vyuţívanie druhov v extraviláne vo forme : vetrolamov, brehových porastov,

solitérov, lesných komplexov, remízok, alejí.

Pri vyuţití druhov v rôznych formách je moţné vychádzať aj z pozorovaní

existujúcich starých významných stromov. Mapovanie a evidencia chránených stromov

na Slovensku s dôrazom na zastúpenie rodu Quercus. Zaznamenanie umiestnenia

v krajine, presnejšej lokalizácie, určenie druhu a dendrometrických hodnôt.

- Zhodnotenie rastových vlastností vybraných druhov rodu Quercus na

Slovensku.

Pre tento účel sme vyuţili jedinečné zoskupenie druhov na ploche Quercetária

v Čifároch. Quercetárium bolo zaloţené v roku 1982 za účelom sledovania ontogenézy

pôvodných druhov rodu Quercus na Slovensku. Pôvodný porast bol vyťaţený, následne

na to bola uskutočnená celoplošná príprava pôdy, čím sa poškodil pôdny profil

34

(porušením A horizontu). Po tejto príprave bola uskutočnená sejba z bohatej úrody

všetkých pôvodných druhov duba (1982) (Poţgaj 1983). Po zbere a namorení za dva

týţdne v jesennom období sa uskutočnila sejba v spone 2 x 1 m po dvoch aţ troch

ţaluďoch. Po vzídení semenáčikov bolo uskutočnené okopávanie, následné roky

vyţínanie a mulčovanie. Bolo potrebné robiť čistky aţ doteraz. Veľmi agresívny bol cer,

ktorý má v danom stanovišti prirodzený výskyt a v okolí tieţ tvorí hlavnú drevinu.

Z krovín bola aţ nebezpečná ostruţina krovitá (Rubus fruticosus L.) a neskôr aj slivka

trnková (Prunus spinosa L.). V dvadsiatom roku existencie bolo uskutočnené aj čiastočné

okliesnenie, ktorým sa odstránili hrubé odumreté a odumierajúce konáre.

Zaloţenie pokusu je orientované v systéme latinského obdĺţnika (obrazok č. ). Bol

sledovaný doterajší rastový vývoj vybraných druhov s podrobným vyhodnotením

posledného roka. Pri vyhodnotení pouţijeme princípy najvhodnejších štatistických

metód.

Pri zhodnocovaní budú vyuţívané hlavné taxačné veličiny výšky a hrúbky.

V najmladšom veku boli výšky merané s presnosťou na 1 mm, od piateho roku boli

výšky merané s presnosťou na 1 cm a posledné merania výšky boli uskutočnené

s presnosťou na 0,5 m. Pri meraní boli pouţité nadstavné laty, výškomer Blemeleiβ

a výškomer SUONTO. Hrúbky kmienkov sa začali merať aţ po presiahnutí výšky 1,3 m.

Pri meraní hrúbok sa vychádzalo z odmerania obvodu krajčírskym metrom s presnosťou na

1 cm v prsnej výške d1,3 m. Klasickými štatistickými metódami ponúkanými v Exceli 2000

boli vypočítané základné miery polohy a miery variability - aritmetický priemer (x),

smerodajná odchýlka (s), variačný koeficient (v) a x + 1.s a x – 1.s pre jednotlivé rady

a celkom za plochu. t-testom sa otestovali jednotlivé jedince s celkovou hodnotou za

plochu.

Výsledky boli štatisticky spracované aj softwérovou aplikáciou (software aplication)

STATISTIKA (www.statsoft.com) analýzou rozptylu – Studentov t-test pri určení hladiny

významnosti α < 0,05 (*).

Z uskutočnených meraní vyplývala aj redukcia počtu jedincov. Čo bolo tieţ

vyhodnocované.

Graficky sa znázornilo výškové rozvrstvenie jedincov na skúmanej ploche (Poţgaj,

Rd. 2004).

- Vyuţitie fotodokumentácie

http://www.statsoft.com/

35

Na potvrdenie druhovej príslušnosti bola uskutočnená fotodokumentácia podľa

jednotlivých druhov so zameraním na morfologické znaky asimilačných orgánov, borky

a habitu.

4.2 Stanovenie modelových území

Modelové územia boli vybrané na základe prirodzeného výskytu pôvodných druhov dubov

s rôznou intenzitou poľnohospodárskej činnosti a s ohľadom na podchytenie všetkých pôvodných druhov

rodu Quercus na Slovensku.

Vybrané územia sú charakteristické zastúpením aspoň troch druhov duba :

- Katastrálne územie Čifáre

Je predstaviteľom typických ekosystémov pahorkatín juhozápadného

Slovenska. V zalesnených častiach zo všetkých autochtónnych drevín dominantné

postavenie zaujíma cer (Quercus cerris L.). Z dubov má ešte bohaté zastúpenie

dub ţltkastý (Quercus dalechampii Ten.), menej dub mnohoplodý (Quercus

polycarpa Schur) s netypickým dubom zimným (Qurcus petraea /Matt./ Liebl.)

(ústne podanie Poţgaj, J.) a dubom sivým (sivozeleným) (Quecus peduculiflora

C. Koch), len na typických stanovištiach nasleduje dub letný (Quercus robur L.)

a len na niektorých lokalitách dub jadranský (Quercus virgiliana Ten.). Quercus

frainetto Ten. a Quercus pubescens Willd., prirodzený výskyt nemali

zaznamenaný.

Quercetárium Čifáre predstavuje významnú experimentálnu plochu na

sledovanie ontogenézy pôvodných druhov rodu Quercus z územia Slovenska.

- Katastrálne územia obce Sikenica

Predstavujú typickú ukáţku luţných ekosystémov a pahorkatinných ekosystémov

v bezprostrednom susedstve s prirodzeným výskytom vzácne sa vyskytujúcich

pôvodných druhov duba a introdukovaných druhov drevín.

Toto modelové územie je typické prirodzeným výskytom vzácne sa

vyskytujúcich druhov rodu Quercus na Slovensku. Je to predovšetkým Quercus

frainetto Ten. a Quercus virgiliana Ten. v pôvodných spoločenstvách,

avšak nezabúdajúc na ďalšie druhy ako Quercus cerris L., Quercus polycarpa

Schur. a Quercus robur L., ktoré sú v spomenutej lokalite prevládajúce. V tomto

36

modelovom území sú vhodné ekologické podmienky pre výskyt Quercus

pedunculiflora K. Koch.

- NPR Zoborská lesostep

Predstavuje typické lesostepné ekosystémy juhozápadného Slovenska s výskytom

vápnomilnej flóry.

Typická lokalita pre výskyt duba plstnatého (Quercus pubescens Willd.)

v okrajoch s dubom jadranským (Quercus virgiliana Ten.) a ojedinele s dubom

ţltkastým (Quercus dalechampii Ten.) a dubom cerovým (Quercus cerris L.) aj

v rámci monitorovacej plochy (Mercel, Poţgaj Rd. 1998, Poţgaj Rd., Mercel

2002).

- Katastrálne územie Nová Ves nad Ţitavou

Predstavuje lokalitu bez prirodzenej prezentácie pôvodných drevín v podobe

ekosystémov mimo časti brehových porastov Ţitavy a niekoľkých krovitých

fragmentov v typicky poľnohospodársky vyuţívanom území. Zo spoločenstiev

duba zostali zachované len ojedinelé jedince Quercus robur L., Quercus cerris L.,

Quercus dalechampii Ten..

4.3 Charakteristika územia

Hodnotenie územia sme sústredili do poľnohospodárskej krajiny v Podunajskej

níţine a jej okraji. Teda je to územie níţinného aţ pahorkatinného charakteru s rozsiahlymi

komplexmi poľnohospodársky intenzívne obrábanými pozemkami. Z geologického

hľadiska sú územia tvorené usadenými horninami v podunajskej níţine a rovnako

usadenými horninami obalových vrstiev Vnútorných západných Karpát. Prevládajú pôdy

vytvorené na sprašových príkrovoch. V lesných ekosystémoch s prevládajúcimi

ilimerickými pôdami. Vybrané územia spadajú do povodia rieky Nitry, povodia rieky

Hrona a povodia rieky Ipeľ. Priamo cez územia pretekajú toky Čerešňový potok,

Drevenica, Hosťovský potok, Jelšovka, Kompa, Kukučínovský kanál, Pata, Perec,

Tajniansky potok, Telinský potok a Ţitava.

Predmetné územia podľa administratívneho členenia spadajú do centra a východu

Nitrianskeho kraja, okresov Levice a Nitra, obcí Čifáre, Nitra, Nová Ves nad Ţitavou,

Sikenica.

37

4.3.1 Prírodné podmienky katastrálneho územia Čifáre

Kataster sa nachádza v rámci Alpsko – Himalájskej sústavy v podsústave

Panónskej panvy, v provincii Západopanónskej panvy, v subprovincii Malej Dunajskej

kotline, v oblasti Podunajskej níţiny, v celku Podunajskej pahorkatine, v oddelení

Hronskej pahorkatine a v pododdelení Bešianska pahorkatina (Vladovič, Porubčan 1992).

Územie spadá do teplej oblasti, do teplého suchého okrsku s miernou zimou,

s priemerným ročným úhrnom zráţok 600 – 650 mm.

Geologické podloţie hlavnej časti katastra tvoria sivé a pestré íly, prachy, piesky,

štrky, slojky lignitu, sladkovodné vápence a polohy tufitov (volkovské súvrstvie); dák –

román. Malé územie katastra vo východnej časti je tvorené pyroxenickými a amfibolicko

– pyroxenickými andezitmi (mladšie starovulkány stredného a východného Slovenska);

sarmat – spodný panón. Na týchto podloţiach sa vytvorili :

- hnedozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované a regozeme kultizemné

a modálne karbonátové, so spraší na západe katastra;

- hnedozeme pseudoglejové a pseudogleje; so sprašových a polygenetických hlín na

východe katastra

- luvizeme modálne a kultizemné s tenkých prekryvov sprašových hlín (dvojsubstráty),

sprievodné kambizeme nasýtené, lokálne pararendziny; so skeletnatých, prevaţne

terciálnych sedimentov na juhu katastra.

Územie patrí do povodia Ţitavy, ktorá dopĺňa svojimi vodami rieku Nitru. Cez

kataster preteká Telinský potok, ktorý sa vlieva do rieky Ţitava pri meste Vráble.

Potenciálna prirodzená vegetácia v tomto území zodpovedá nasledovným

biotopom : jaseňovo – brestovo- dubové lesy v povodiach veľkých riek (tvrdé luţné

lesy), karpatské dubovo – hrabové lesy, dubové a dubovo – cerové lesy (Maglocký

2002).

Kataster podľa Zlatníka (1959) spadá do 1.a 2. lesného vegetačného stupňa, teda

dubového a bukovo - dubového. S prevahou skupiny lesných typov Carpineto –

Quercetum (CQ) (Radnuška, Vorel, Plíva 1986) a s fragmentami ďalších (LHP 2001

LHC Čifáre).

Podľa administratívneho členenia je kataster začlenený do Nitrianskeho kraja je to

najvýchodnejšia obec Nitrianskeho okresu.

38

Katastrálne územie Čifáre so zvlneným reliéfom má celkovú rozlohu 1534 ha,

s pribliţným tvarom kosoštvorca, s dlhšou uhlopriečkou sever-juh a s lesnatosťou 25 %.

Na severe susedí s k. ú. Nevidzany, na severo-východe s Mochovcami, na juho-východe

s Horným Ďúrom na juhu s Dolným Ďúrom na západe s Telincami a na západe

a severozápade s Tajnou.V najsevernejšej časti je umiestnený bod s najväčšou

nadmorskou výškou 260 m. n. m. a najniţší bod predstavuje koryto Telinského potoka

v západnej časti katastra juţne od obce s nadmorskou výškou 163 m. n. m.. Územím

prechádza od západu na východ cestná komunikácia I. triedy Vráble – Levice na ktorú sa

v obci pripája cestná komunikácia III. triedy z Mochoviec.

Významnými krajinotvornými prvkami sú lesné porasty v severnej a juţnej časti katastra.

V juhozápadnej časti sú vinice s typickou chatovou výstavbou, zo severnej strany so

starým ovocným sadom a pasienkom. Vo východnej časti katastra to predstavuje umelá

vodná nádrţ (chovný rybník). Nad štátnou cestou do Mochoviec pribliţne v strede

katastra sa nachádza prameň, ktorého voda tieţ napĺňa umelú vodnú nádrţ.

Cestná sieť katastrálnho územia

Čifáre terénnou

konfiguráciou.

Sivá farba znázorňuje spevnené

a asfaltové cesty.

Žltá farba znázorňuje nespevnené

poľné cesty.

39

V katastrálnom území Čifáre v severnej časti na okraji lesných porastov je

lokalizované Quercetarium na ploche 5 ha.

Experimentálna plocha je zaloţená na juhozápadnom Slovensku v Pohronskej

pahorkatine, v teritóriu Lesnej správy Čifáre (Lesný závod Levice), v katastrálnom území

Čifáre s miestnym názvom Stano. Podľa porastových lesníckych máp z roku 1975

(vydaných ÚHÚL Zvolen) je v poraste 246. Plocha sa rozprestiera tesne pod plochým

nevýrazným hrebeňom, nadmorská výška objektu je v rozpätí 225-245 m. n. m.,

geologické podloţie tvoria pestré íly so sprašovými prekryvmi, v niektorých blízkych

partiách vychádza na povrch andezit (Dobrica 320m. n. m.). Na celej ploche sú typické

stredne aţ výrazne ilimerizované pôdy (terminológia uţívaná v ÚHÚL Zvolen od roku

1975).

Quercetárium Čifáre je zaloţené v prvom lesnom vegetačnom stupni v ekologickom

rade B (Senzu Zlatník 1959, Hančinský 1972, ÚHÚL Zvolen 1975, Radnuška, Vorel,

Plíva 1986). Podotýkam ţe touto školou je zmapovaný celý lesný pôdny fond Slovenska

s hustotou fytozápisov a pôdnych sond 1 na 7 ha.

Typologickým reprezentantom spoločenstva je v ponímaní Zlatníkovej školy skupina

lesných typov Carpineto – Quercetum (hrabová dúbrava), v zmysle Hančinského (1972)

lesných typov produkčná viková dúbrava na spraši (1308). Pôvodný porast bol viac-

menej rovnoveký, výmladkový, pravidelne zapojený, v podúrovni s krovitou etáţou.

Podľa zápisu z roku 1980 (Poţgaj) sa v drevinovej vrstve

1 (nadúrovni) nachádzali Quercus dalechampii Ten.10, Q. cerris L. 10, Q. petraea

(Matt.) Liebl. +, Q. robur L. +;

2 Q. dalechampii 40, Q. cerris 15, Q. petraea 5, Q .robur 5, Q. polycarpa Schur +,

Prunus avium L. +;

3 Q. dalechampii 10, Q. cerris 5, Acer campestre L. +, P. avium +, A. platanoides -;

4 Q. dalechampii +, P. avium +;

51 Q.cerris 1-2, Prunus spinosa L. 1-2, Ligustrum vulgare L. 1-2, Q. dalechampii 1, P.

avium 1, Rosa canina L. 1, Crataegus monogyna Jacq. +1, A. campestre +

1, A.

platanoides +1, Q. petraea +, Pyrus communis L. +, Tilia cordata Mill. +, Lonicera

xylosteum L. -;

52 Q. cerris 1-2, Q. dalechampii 1, P. avium +.

40

Bylinný podrast reprezentovali druhy: Poa angustifolia L. 3, P. nemoralis L. 1-2, P.

pratensis L. 1, Calamagrostis epigeios (L.) Roth 1-2, Festuca heterophylla Lam. +1,

Carex montana L. +, Dactilis glomerata L. +;

Galium aparine L. 23, Euphorbia cyparisias L. +2, Vicia cassubica L. +2, Fragaria

moschata Duchesne (= F. elatiorEhrh.) 2, Fagopyrum convolvulus (L.) H.Gross 1-2,

Viola hirta L. 1-2, Rubus caesiusL. 1-2, Astragalus glycyphyllos L. 1-2, Clinopodium

vulgare L. (= Calaminta clinopodium Spenn.) 12, Alium scorodoprasum L. 1

2, Galium

schultesi Vest 1, Viola reichenbachia Jord. ex Boreau (= V. Sylvestris Lam. p. p.) 1,

Geranium robertianum L. 1, Hieracium sylvaticum (L.) L. (= H. murorum auct.) 1,

Hypericum hirsutum L. 1, Geum urbanum L. 1, Stelaria media (L.) Vill. 1, Urtica dioica

L. 1, Scrofularia nodosa L. +1, Myosotis sylvatica Ehrh. ex Hoffm. +

1, Lysimachia

nummularia L. +1, Chaerophylum temulum L. +, Veronica chamaedris L. +, Campanula

persicifolia L. +, Alliaria petiolata (MB.) Cavara et Grande (=A. officinalis Andrz. ex

MB.) +, Hieracium sabaudum L. +, Hypericum perforatum L. +, Mycelis muralis (L.)

Dum. +, Lapsana communis L. +, Silene nutans L. +, Epilobium montanum L. -, Betonica

officinalis L. -, Galium verum L. -, Senecio sylvestris L. (Názvy drevín, bylinného krytu

a skratky autorov sú uvedené podľa E h r e n d o r f e r a 1973)

Hydrologicky spadá územie do čiastkového povodia rieky Nitry, do zberného územia

Ţitavy, predmetnú plochu odvodňuje Telinský potok.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9,0 – 9,5 °C, vo vegetačnom období medzi

15 – 16 °C. Priemerné mnoţstvo zráţok činí 600 – 650 mm za rok, priemerný počet dní

so snehovou pokrývkou je pribliţne 40 dní, prevládajúce vetry vanú od severozápadu,

východu, západu a juhovýchodu, najmenej od juhozápadu a severu (Atlas podnebia

Československej republiky 1958) (Poţgaj 1986).

4.3.2 Prírodné podmienky katastrálnych území obce Sikenica

Územie obce Sikenica pozostáva z dvoch katastrov – Veľký Pesek a Trhyňa.

Katastere sa nachádzajú v rámci Alpsko – Himalájskej sústavy v podsústave


kotline, v oblasti Podunajskej níţiny, v celku Podunajskej pahorkatine, v oddeleniach

Hronskej nivy a Ipeľskej pahorkatiny, z ktorej je pododdelenie Santovská pahorkatina

41

(Vladovič, Porubčan 1992). Územie spadá do teplej oblasti, do teplého suchého okrsku

s miernou zimou, s priemerným ročným úhrnom zráţok 500 – 600 mm.

Geologické podloţie hlavnej časti katastra tvoria sivé vápnité íly aţ ílovce,

siltovce, piesky aţ pieskovce, zlepence, kyslé tufy, bentonit, organogénne vápence

(stretavské, ptrukšianske, vrábeľské a holíčske súvrstvie); sarmat .

Západnú časť oboch katastrov tvoria sivé prevaţne vápnité íly, prachy, piesky,

štrky, sloje lignitu a polohy sladkovodných vápencov (čárske, beladické, záhorské

a ivanské súvrstvie); panón – pont. Na týchto podloţiach sa vytvorili :

- hnedozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované a regozeme kultizemné

a modálne karbonátové; na sprašiach - na východe katastrov na svahoch

- fluvizeme glejové, sprievodné gleje – G; s karbonátových a nekarbonátových

aluviálnych sedimentov v strede katastrov od severu k juhu

- čiernice kultizemné, sprievodné čiernice glejové, lokálne modálne; prevaţne

z nekarbonátových aluviálnych sedimentov - na západe katastrov.

Územie patrí do povodia Hrona a povodia Ipľa. Cez katastre pretekajú potoky

Kompa, Perec a Kukučínovský kanál, ktorý sa vlieva do potoka Perec v katastri Trhyňa.

Tieto potoky spadajú do povodia Hrona. Jelšovka odvodňuje východnú časť katastrov

a preteká len východnými cípmi katastrov. Tento potok spadá do povodia Ipeľ.


biotopom : vŕbovo – topoľové lesy v záplavových územiach veľkých riek (mäkké luţné

lesy), jaseňovo – brestovo- dubové lesy v povodiach veľkých riek (tvrdé luţné lesy),

níţinné hygrofilné dubovo – hrabové lesy, karpatské dubovo – hrabové lesy, dubové

a dubovo – cerové lesy (Maglocký 2002).

Kataster podľa Zlatníka (1959) spadá do 1. lesného vegetačného stupňa, teda

dubového. S prevahou skupiny lesných typov Carpineto – Quercetum (CQ) na Hronskej

nive skupiny lesných typov Ulmeto – Fraxinetum carpineum (UFrc) (Radnuška, Vorel,

Plíva 1986) (LHP 2001 LHC Levice).

Podľa administratívneho členenia je kataster začlenený do Nitrianskeho kraja a nachádza

sa v juţnej časti Levického okresu.

Katastrálne územia obce Sikenica s rovinatým reliéfom v západnej časti a so zvlneným

reliéfom vo východnej časti majú celkovú rozlohu 2553 ha. Najvyšší bod je umiestnený

pribliţne v strede katastrálnych území v severnej časti katastra Trhyňa s nadmorskou

výškou 240 m. n. m. a najniţší bod predstavuje koryto Pereca v juţnej časti katastra

Trhyňa s nadmorskou výškou 130 m. n. m.. Územím prechádza cestná komunikácia III.

42

triedy v smere sever - juh Zbrojníky – Šalov. Na túto komunikáciu sa v obci Sikenica

napájajú cesty III. triedy z Lontova od východu a zo Ţeliezoviec od západu.

Sieť spevnených a nespevnených poľných ciest je znázornená na obrázku.

Okrem intravilánu obce tvoria významné krajinotvorné prvky vinice bez chatovej

výstavby z východnej strany obce na svahu nad obcou. Rozsiahle ovocné sady sú z juţnej

strany viníc. Niekoľko roztrúsených pasienkov. Lesné porasty s veľkým komplexom

v juţnej časti katastra aj s luţným charakterom. Lesnatosť katastrov obce Sikenica je

17,96% (Návrh územného plánu obce Sikenica 2007).

Cestná sieť v katastrálnych

územiach Obce Sikenica.

Nepravideľné rozmiestnenie je

ovlyvnené terénnou

konfiguráciou, výraznejšie sa to

prejavuje vo východnej časti, a aj

lesnými porastmi.

Sivá farba znázorňuje spevnené a asfaltové

cesty.

Žltá farba znázorňuje nespevnené poľné

cesty.

43

4.3.3 Prírodné podmienky NPR Zoborská lesostep

Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep sa nachádza v rámci Alpsko –

Himalájskej sústavy v podsústave Karpaty, v provincii Západné Karpaty, v subprovincii

Vnútorné Západné Karpaty, v oblasti Fatransko-Tatranskej, v celku Tríbeč, v oddelení

Zobor (Vladovič, Porubčan 1992). Územie spadá do teplej oblasti, do teplého mierne

suchého okrsku s miernou zimou, s priemerným ročným úhrnom zráţok 550 – 600 mm.

Geologické podloţie NPR tvorí ţula s piesočnatými a krinoidovými vápencami,

vyššími rádioláriovými a hľuznatými vápencami ((„prahový vývoj lisu); (rét ? ) hetanţ –

kimeridţ) v nadloţí.

Na týchto podloţiach sa vytvorili :

- rendziny a kambizeme rendzinové, sprievodné litozeme modálne karbonátové, lokálne

rendziny sutinové zo zvetralín pevných karbonátových hornín;

Územie patrí do povodia rieky Nitry. V juho-juho-západnej časti sa nachádza

prameň s autentickým názvom Svoradov prameň.


biotopom : xerotermné dubové lesy s dubom plstnatým a travinné spoločenstvá na

skalách (Maglocký 2002).

Územie NPR je na juhozápadnom svahu bočného západného hrebeňa v časti

Zobor. Makroexpozícia juh. Zo sklonom od 20° do 45°. Podľa Zlatníka (1959) spadá do

1. a 2. aţ 3. lesného vegetačného stupňa, teda dubového, bukovo – dubového aţ dubovo

– bukového. Na ploche Zoborskej lesostepi sa vyskytujú skupiny lesných typov

(Radnuška, Vorel, Plíva 1986) Corneto-Quercetum, Fageto-Quercetum, a v najniţších

častiach údolí je Querceto-Fagetum typický prejav vegetačnej inverzie.

Podľa administratívneho členenia je lokalita začlenená do Nitrianskeho kraja v strede

Nitrianskeho okresu v juhovýchodnej časti katastra Dráţovce, ktorý je súčasťou mesta

Nitra.

Rezervácia bola vyhlásená ako NPR Zoborská lesostep v roku 1952 Ministerstvom

kultúry SSR. Na stepnej časti sa vyskytujú škrapové polia. V najextrémnejšej časti

dominuje z dubov Quercus pubescens Willd, ktorý je typickým predstaviteľom skupiny

lesných typov Corneto-Quercetum. Kroviny sú zastúpené Cornus mas L., Cerasus

mahaleb (L.) Mill., Viburnum lantana L. atď. a z bylinnej synúzie významné chránené

druhy Thlaspi jankae A. Kern., Pulsatila grandis Wender., Iris pumila L., Gagea

44

bohemica (Zauschn.) Schult. et Schult. f., Adonis vernalis L. atď (sensu Marhold,

Hindák 1998).

NPR má výmeru 23,08 ha a nachádza sa v nadmorskej výške 300 – 460

m.n.m.(Rezervačná kniha ).

4.3.4 Prírodné podmienky katastrálneho územia Nová Ves nad Žitavou

Kataster sa nachádza v rámci Alpsko – Himalájskej sústavy v podsústave


kotline, v oblasti Podunajskej níţiny, v celku Podunajskej pahorkatine, v oddeleniach

Ţitavskej pahorkatine, Ţitavskej nive (Vladovič, Porubčan 1992). Územie spadá do teplej

oblasti, do teplého suchého okrsku s miernou zimou, s priemerným ročným úhrnom zráţok

550 – 600 mm. S priemernou ročnou teplotou niečo nad 9 °C. Geologické podloţie hlavnej

časti katastra tvoria sivé prevaţne vápnité íly, prachy, piesky, štrky, sloje lignitu a polohy

sladkovodných vápencov (beladické súvrstvie; panón – pont). Menšiu časť katastra tvoria

sivé a pestré íly, prachy, piesky, štrky, slojky lignitu, sladkovodné vápence.

Na týchto geologických podloţiach sa vytvorili v blízkosti rieky Ţitavy fluvizeme

glejové, sprievodné gleje – G; z karbonátových a nekarbonátových aluviálnych

sedimentov.

Ďalej od toku na miernych svahoch sa vytvorili hnedozeme kultizemné lokálne

modálne a erodované a regozeme kultizemné a modálne karbonátové; na spraši (Atlas

krajiny SR, MŢP 2002).

Územie patrí do povodia Ţitavy, ktorá dopĺňa svojimi vodami rieku Nitru. Cez

kataster pretekajú potok Drevenica, ktorý vteká do rieky Ţitava na juţnom okraji

katastra. Samotná rieka Ţitava preteká pribliţne stredom od severu na juh katastrálneho

územia. Na severnom okraji katastra tečie Čerešňový potok, ktorý vteká do Ţitavy

(Základná mapa 1992).


biotopom: jaseňovo – brestovo - dubové lesy v povodiach veľkých riek (tvrdé luţné

45

lesy), karpatské dubovo – hrabové lesy, dubové a dubovo – cerové lesy (Maglocký

2002).

Kataster Nová Ves nad Ţitavou podľa Zlatníka (1959) spadá do 1. lesného

vegetačného stupňa, teda dubového. S prevahou skupiny lesných typov Carpineto –

Quercetum (CQ) pozdĺţ toku Ţitavy skupiny lesných typov Saliceto – Alnetum (Sal)

a Ulmeto – Fraxinetum populeum (UFrp) (Radnuška, Vorel, Plíva 1986) (LHP 2001

LHC Čifáre).

Podľa administratívneho členenia je kataster začlenený do Nitrianskeho kraja a nachádza

sa na severovýchodnom okraji Nitrianskeho okresu.

Katastrálne územie Nová Ves nad Ţitavou s mierne zvlneným reliéfom má

celkovú rozlohu 1017 ha s pribliţným tvarom obdĺţnika s dlhšou stranou východ-západ

(Poţgaj R., Poţgaj 1996). Na severe susedí s k. ú. Slepčany, na východe s Nevidzanmi,

na juhovýchode s Tajnou na juhu s horným Ohajom na juhozápade s Vrábľami, na

západe s Klasovom, na západe a severozápade s Chyndicami.

V severovýchodnom cípe je umiestnený bod s najväčšou nadmorskou výškou 222

m. n. m. a najniţší bod predstavuje koryto Ţitavy v juţnej časti katastra s nadmorskou

výškou 149 m. n. m.. Územím prechádza ţelezničná trať od severu na juh Zlaté Moravce

– Nové Zámky údolím Ţitavy. Rovnobeţne so ţelezničnou traťou prechádza cestná

komunikácia II. triedy Zlaté Moravce – Vráble, na ktorú sa v obci Nová Ves nad Ţitavou

napájajú cesty III. triedy z Beladíc a Veľkých Chyndíc. Juhovýchodný cíp katastra

46

pretína cestná komunikácia III. triedy Nevidzany – Vráble. Celková cestná sieť je

znázornená na obrázku.

Okrem intravilánu obce tvoria významné krajinotvorné prvky vinice Horný Čermán

s výraznou chatovou výstavbou a vinice Doliny. Malé lesné porasty v severovýchodnej

časti katastra a od nich sa ťahá aţ po juh katastra brehový porast toku Ţitavy.

V juhozápadnej časti katastra pod vinicami Horný Čermán je umelá vodná nádrţ (7 ha

lovný rybník), v juhovýchodnej časti známe miesto Tri lipky, západne od obce je

studnička Panny Márie. V tom istom svahu ako je studnička Panny Márie sa nachádzajú

ešte dva pramene.

Cestná sieť

katastrálneho územia

Nová Ves nad Ţitavou

je ovplyvnená

konfiguráciou teránu

a aj vlastníckymi

právami.

Sivá farba znázorňuje spevnené

a asfaltové cesty.

Žltá farba znázorňuje nespevnené

poľné cesty.

47

5 VÝSLEDKY

Všetky modelové územia sú tvorené prevaţne intenzívne obhospodarovanými

pozemkami. Tieto pozemky sú v prevaţnej miere tvorené poľnohospodárskou pôdou.

Lesné pozemky sú porastené drevinami, ktoré tvoria predovšetkým hospodársky

významné dreviny. Z tohto hľadiska máme len málo priestoru na pracovanie s novými a

existujúcimi prvkami nelesnej drevinovej vegetácie.

Môţeme vyuţívať poľné cesty a ich úzke priestory okolo nich. Brehové a pobreţné

pozemky okolo tokov. Existujúce medze a nevyuţívané pozemky, ktorých je veľmi málo

v rámci vybraných území. Z týchto dôvodov sme sa sústredili na tvorbu a vylepšenie

existujúcich prvkov ako brehové porasty, vetrolamy, sprievodnú vegetáciu ciest, hraničné

línie katastrov a významné bodové prvky ako sú lomy katastrálnych hraníc orientačné

body, studničky a pramene.

48

5.1 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav krajiny v katastrálnom území

Čifáre a stručná informácia z pozorovaní v Quercetáriu Čifáre.

5.1.1 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav krajiny v katastrálnom území

Čifáre

Územie je poľnohospodársky a aj lesnícky vyuţívané v centre okolo obce

s poľnými komplexmi a po obvode s rozsiahlymi lesnými komplexmi. Polia sú na mierne

zvlnenom teréne. V katastri je výskyt roztrúsenej vegetácie a aj súvislej lesnej vegetácie.

Kataster Čifáre podľa Zlatníka (1959) spadá do 1.a 2. lesného vegetačného

stupňa, teda dubového a bukovo - dubového. Môţeme uvaţovať o 3 rozsiahlych lesných

komplexoch:

1. juh katastra

2. juhovýchod nad vodnou nádrţou

3. sever katastra, ktorý v susedných katastroch ešte pokračuje

Vo všetkých komplexoch lesa prevládajú druhy rodu Quercus so zastúpením 3 aţ

5 druhov s dominanciou Quercus cerris L..

49

V okrajoch severného komplexu lesa je výskyt porastov tvorených Robinia

pseudoacacia L., ktoré sú intenzívne obhospodarované. Je to pribliţne 1/6 plochy

severného komplexu lesa. V rámci lesných pozemkov sa vyskytuje 10 lesných typov,

ktoré sú reprezentované nasledovnými typmi. V najniţších partiách v blízkosti vodných

zdrojov alebo vodných plôch lesný typ 924 trsťová vŕbová jelšina slatinná, ďalej na

plochých pahorkoch a zvlnenom teréne lesný typ 1305 suchá hrabová dúbrava na spraši,

lesný typ 1306 lipnicová hrabová dúbrava na spraši, lesný typ 1307 mrvicová hrabová

dúbrava na spraši, lesný typ 1308 produkčná hrabová dúbrava na spraši, lesný typ 1309

medničková hrabová dúbrava na spraši, lesný typ 1310 suchá hrabová dúbrava na

rôznych horninách, lesný typ 1311 lipnicová hrabová dúbrava na rôznych horninách,

lesný typ 1402 chochlačková hrabová dúbrava na rôznych horninách, lesný typ 2315

podsvahová (deluviálna) nitrofilná buková dúbrava. Kataster má rozsiahle polia v centre.

Sú málo chránené priamo v strede, ale dostatočne v obvodovej časti. Uprostred polí sú

len 4 prvky líniovej vegetácie s hlavnou funkciou vetrolamu a jeden takmer plošný prvok

brehový porast. Na západnom okraji katastra sú 2 tieto prvky :

- jeden v juţnej časti 760 m v smere juh – sever, tvorený prevaţne Robinia

pseudoacacia, čiastočné zastúpenie má Acer campestre L. a Prunus spinosa L.,

tvorí prirodzenú hranicu katastrov Čifáre a Telince. Navrhujeme zmeniť

50

drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude tvoriť rod Quercus svojimi

zástupcami (Q. cerris, Q. dalechampii, Q. polycarpa a Q. virgiliana), ktoré sa

nachádzajú aj v susednej národnej prírodnej rezervácii (NPR) Patianska cerina,

výplňovou drevinou bude javor poľný (A. campestre), lipa malolistá (Tilia

cordata Mill.) a brest hrabolistý (Ulmus minor L.). Krovinatý porast sa bude

postupne prirodzene šíriť sukcesiou z juhu od NPR Patianska cerina a zo severu

od okraja vinohradov.

- druhý severne od obce 1750 m v smere juh – sever, tvorený prevaţne R.

pseudoacacia. Je silno rozpadnutý, miestami úplne nefunkčný. Pokračuje na

sever ako hranica s katastrom Telince.

Navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude tvoriť dub

zimný (Q. petraea), dub mnohoplodý (Q. polycarpa) a dub cerový (Q. cerris),

výplňovou drevinou bude javor poľný (A. campestre) a lipa malolistá (T.

cordata). Krovinatý porast sa bude postupne prirodzene šíriť zo severu od okraja

lesného porastu a z ponechaných jedincov P. spinosa, R. canina a Sambucus

nigra L..

- tretí prvok líniovej vegetácie sa nachádza v centre katastra 1250 m severne od

cesty Čifáre – Mochovce v smere juh – sever tvorený R. pseudoacacia, Acer

campestre, Sambucus nigra, Q. cerris a Cerasus avium.

51

Navrhujeme nahradiť R. pseudoacacia drevinami dubom cerovým (Q. cerris)

a dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), ktoré sú vhodné po stránke pôdnej,

klimatickej a aj úţivnej.

- štvrtý líniový prvok vo forme vetrolamu je v severnej časti a smeruje od lesného

komplexu na juho-juho-východ 530 m a potom sa otáča na západ a pokračuje 550

m k predchádzajúcemu prvku. Je tvorený R. pseudoacacia len s malým výskytom

Sambucus nigra.

52

Navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude tvoriť dub

cerový (Q. cerris) so zmiešaním s dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), dubom

ţltkastým (Q. dalachampii) a dubom zimným (Q. petraea), výplňovou drevinou

bude javor poľný (A. campestre) a hrab obyčajný (Carpinus betulus L.).

Krovinatý porast sa bude postupne prirodzene šíriť zo severu od okraja lesného

porastu a z ponechaných jedincov Sambucus nigra.

- piaty líniový prvok vo forme vetrolamu je na východnej hranici katastra v dĺţke

480 m smerujúci zo severu na juh tvorí ho Prunus spinosa, Crataegus monogina,

Quercus pedunculiflora, Robinia pseudoacacia

53

Navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude tvoriť Q. cerris,

Q. pedunculiflora so zmiešaním s Q. polycarpa a Q. petraea, výplňovou drevinou

bude C. betulus. Krovinatý porast sa bude postupne prirodzene šíriť z juhu od

okraja lesného porastu. V pokračovaní na sever tohto prvku je katastrálna hranica

bez akéhokoľvek rozoznávajúceho bodu. Navrhujeme v tomto úseku dlhom 1500

m vyuţiť jednak v lomových bodoch výsadbu duba cerového Q. cerris a v údolí

na rovnejších úsekoch dub letný Q. robur, ktoré sú vhodné po stránke pôdnej,

klimatickej a aj úţivnej. Tieto jedince budú umiestnené cca 50 metrov od seba

a budú tvoriť hraničný prvok, ktorý len v tomto úseku v celom katastri absentuje.

- najrozsiahlejší a takmer prirodzený prvok – brehový porast bezmenného potoka –

sa nachádza vo východnej časti katastra v terénnej depresii, začínajúci sa od

severného lesného komplexu smerujúci na juho-juho-východ 1230 m a prichádza

k vodnej nádrţi. Je tvorený prevaţne vŕbou bielou (Salix alba L.) v severnej časti

zasahujú jedince R. pseudoacacia a v juţnej časti pod štátnou cestou na

Mochovce je výskyt Populus x canadensis aj s Sambucus nigra a porastmi P.

spinosa, R. canina.

54

V tomto prvku je prameň bezmenného potoka cca 450 m nad spomenutou štátnou

cestou. V severnej časti navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Nahradiť R.

pseudoacacia dubom letným (Q. robur) a v okrajoch dubom sivým (sivozeleným) (Q.

pedunculiflora). V časti pri vodnej nádrţi len nahradiť euroamerické topole topoľom

čiernym (Populus nigra L.) a topoľom sivým (Populu xcanescens (Aiton) Sm.) a zvýšiť

zastúpenie jelše lepkavej (Alnus glutinosa (L) Gaertn.)

55

Z roztrúsenej vegetácie môţeme spomenúť rozsiahly starý sad a vinohrady

v juţnej časti katastra.

V juţnej časti katastra niekoľko roztrúsených jedincov Populus nigra a Alnus glutinosa

popri, ľavobreţnom prítoku Telinského potoka, potoku Pata smerujúcom od juhu na

sever. Pri tomto potoku navrhujeme vytvoriť súvislí brehový porast z drevín topoľa

čierneho (Populus nigra L.), jelše lepkavej (Alnus glutinosa L.) a vŕby bielej (Salix alba

L.).

Popri upravenom koryte Telinského potoka nie je v katastri brehový porast.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade pri potoku je potrebné vytvoriť brehový porast

z jelše lepkavej (A. glutinosa), vŕby bielej (S. alba), vŕby rakytovej (Salix caprea L.) a

vŕby sivej (Salix cinerea L.).

V západnej časti katastra juţne od obce, medzi obcou a starým sadom je pasienok.

Je málo vyuţívaný, v súčasnej dobe takmer bez vyuţitia.

56

Navrhujeme umiestniť na túto plochu jednotlivé solitérne jedince zastúpené rodom

Quercus. Na plochu je moţné umiestniť 25 jedincov, tak aby bola zachovaný charakter

pozemku aj moţnosť občasného, prípadne trvalého spásania. Na tejto ploche navrhujeme

pouţiť Q. robur, Q. pedunculiflora, Q. cerris, Q. petraea, Q. polycarpa, Q. dalechampii

a Q. virgiliana.

Od obce smerom na sever vedie poľná cesta, ktorá je bez akejkoľvek sprievodnej

vegetácie. Je to priama cesta na sever s dĺţkou 1180 m. Vo vzdialenosti 640 m od obce sa

pripája na ňu ďalšia poľná cesta bez vegetácie s dĺţkou 440 m od západnej hranice

katastra. Na severnom konci po 1180 m sa cesta lomí pod pravým uhlom a pokračuje na

východ aţ po tretí líniový vegetačný prvok. V tejto časti cesty sa nachádza niekoľko

jedincov Cerasus avium L., ktoré sú pozostatkom čerešňovej aleje.

57

V úseku od obce smerom na sever navrhujeme len radovú výsadbu po jednej strane cesty

tvorenú dubom mnohoplodým (Q. polycarpa) a dubom ţltkastým (Q. dalechampii) s

výplňovou drevinou javorom poľným (A. campestre). V úsek smerujúcom na západ

v dĺţke 440 m navrhujeme tieţ radovú výsadbu po jednej strane tvorenú dubom cerovým

(Q. cerris) a dubom jadranským (Q. virgiliana). Úsek smerujúci na východ v dĺţke 780

m navrhujeme doplniť čerešňami (C. avium) tak aby tvorili len jednostrannú aleju.

Východne od tretieho líniového vegetačného prvku vo vzdialenosti 710 m je

ďalšia poľná cesta bez sprievodnej vegetácie. Začína od štátnej cesty Čifáre – Mochovce

a ťahá sa 1400 metrov na sever.

58

V tomto prípade navrhujeme vyuţiť výsadbu duba cerového (Q. cerris) a duba

mnohoplodého (Q. polycarpa), ktoré sú vhodné po stránke pôdnej, klimatickej a aj

úţivnej. Výsadbu realizovať vo vzdialenosti 50 m medzi jedincami, len ako radovú

výsadbu.

Účelová komunikácia smerujúca od štátnej cesty Čifáre – Mochovce a ťahá sa

800 metrov na severo-severo západ aţ k lesnému komplexu má len ojedinelú sprievodnú

vegetáciu tvorenú Prunus spinosa a Rosa canina. Navrhujeme doplniť vegetáciu

výsadbou duba cerového (Q. cerris) a duba mnohoplodého (Q. polycarpa) len

jednostranne. Poľná cesta pokračujúca na juho-juho východ, od kriţovatky účelovej

komunikácie a štátnej cesty Čifáre – Mochovce, v dĺţke 780 m je tieţ bez sprievodnej

vegetácie. Navrhujeme vyuţiť výsadbu duba cerového (Q. cerris), duba mnohoplodého

(Q. polycarpa), duba zimného (Q. petraea) a v najjuţnejšej časti pri vodnej nádrţi duba

letného (Q. robur). Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch výsadba bude pozostávať

len z jedného radu ale v riedkom spone, vo vzdialenosti 50 m medzi jedincami.

Týmto sú vyriešené všetky líniové vegetačné prvky v smere sever-juh. Zostáva

len vyriešiť smer východ-západ, ktorý nám tvorí štátna cesta Čifáre – Mochovce s dĺţkou

3100 metrov. Navrhujeme výsadbu duba cerového (Q. cerris) striedavo s javorom

poľným (A. campestre) v tvare aleje.

59

5.1.2 Stručná informácia po 25 ročnom pozorovaní v Quercetáriu Čifáre

Zaloţením Quercetária Čifáre sa dal podnet na sledovanie ontogenézy pôvodných

druhov rodu Quercus na Slovensku aj s moţnosťou porovnania. Pokus bol zaloţený

sejbou, čo je asi najvhodnejší spôsob pre zaloţenie novej generácie dubov. Postupným

sledovaním počas 25 rokov existencie kultúr jednotlivých druhov dubov sa početnosti

jedincov menili.

Jednotlivé druhy sa prejavovali rôznymi zmenami v početnosti jedincov na

sledovaných plochách. Úbytok jedincov sa pohyboval od 30 % aţ po 70%. Pri stratách

vyšších ako 70% jedincov vstupovalo viacero faktorov. Pri vyhodnocovaní sme sa

sústredili len na plochy, v ktorých dochádzalo k prirodzenej selekcii. Vyhodnotenie je

v poradí podľa zaradenia jednotlivých druhov do sekcií v systéme Schwarz (1936).

Na vyhodnocovanej ploške s Q. petraea sa redukoval počet z pôvodných 250

jedincov na 81 teda na len 32 % pôvodného počtu. Jedince tohto druhu sú vysokého

vzrastu a dosahujú priemernú výšku 10,7 m. Uţ vytvárajú spoločný zápoj. Prejav

zapojenia korún moţno vidieť podľa rozloţenia jedincov aj na plošnom grafe. Výšky

60

jedincov sú znázornené farebne v škále troch farieb. Najbledšia farba vystihuje najvyššie

jedince. Maximálnu výšku Q. petraea dosiahol v 25 roku 14,5 metra.

Q. petraea: rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre

(znázornenie je v metroch v päťmetrových intervaloch)

Tento druh vytvára uţ pri nízkom počte jedincov spoločný zápoj. Čo sa prejavuje

vytváraním väčších korún, ale tvorba rozloţitej koruny je charakteristické takmer pre

všetky listnaté dreviny. Nízky počet jedincov na ploške vznikol odumretím alebo

potlačením podúrovňových jedincov, čo môţe byť prejavom zlej znášanlivosti zatienenia.

Na vyhodnocovanej ploške s Q. dalechampii sa redukoval počet z pôvodných 250

jedincov na 111 teda na 44 % pôvodného počtu. Tento druh si zachoval väčší počet

jedincov ako predchádzajúci druh. Pravdepodobne jedince Q. dalechampii majú vyššiu

schopnosť preţitia v zatienení v porovnaní s predchádzajúcim druhom. Zostávajúce

jedince sú rovnako vysokého vzrastu s priemernou výškou 10,6 m, čo je len nepatrne

menšia priemerná výška ako pri Q. petraea. Aj tieto jedince uţ vytvárajú spoločný zápoj,

ktorý je zrejmí aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. dalechampii dosiahol v 25 roku

14,5 metra.

rad 1

rad 2

rad 3

rad 4

rad 5

rad 6

rad 7

rad 8

rad 9

rad 10

str 1

str 2

str 3

str 4

str 5

str 6

str 7

str 8

str 9

str 10

str 11

str 12

str 13

str 14

str 15

str 16

str 17

str 18

str 19

str 20

str 21

str 22

str 23

str 24

str 25

str 26

str 27

str 28

str 29

10-15 5-10 0-5

61

Q. dalechampii rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre

Na vyhodnocovanej ploške s Q. polycarpa sa redukoval počet z pôvodných 225

jedincov na 112 teda na 50 % pôvodného počtu. Pri tomto druhu je ešte väčší počet

preţívajúcich jedincov. Zostávajúce jedince sú vysokého vzrastu s priemernou výškou 10,7

m rovnakou ako Q. petraea. Aj tu jedince vytvárajú spoločný zápoj, čo je podľa

rozloţenia vidieť aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. polycarpa dosiahol v 25 roku

15,5 metra. Tu si uţ môţeme všimnúť aj väčšiu výšku ako 15 m, čo je podchytené na grafe

štyrmi výškovými triedami.

Q.polycarpa: rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre


rad 1

rad 2

rad 3

rad 4

rad 5

rad 6

rad 7

rad 8

rad 9

rad 10

str 1

str 2

str 3

str 4

str 5

str 6

str 7

str 8

str 9

str 10

str 11

str 12

str 13

str 14

str 15

str 16

str 17

str 18

str 19

str 20

str 21

str 22

str 23

str 24

str 25

str 26

str 27

str 28

str 29

10-15 5-10 0-5

rad 1

rad 2

rad 3

rad 4

rad 5

rad 6

rad 7

rad 8

rad 9

rad 10

str 1

str 2

str 3

str 4

str 5

str 6

str 7

str 8

str 9

str 10

str 11

str 12

str 13

str 14

str 15

str 16

str 17

str 18

str 19

str 20

str 21

str 22

str 23

str 24

str 25

str 26

str 27

15-20 10-15 5-10 0-5

62

Podľa výsledkov sú tieto druhy veľmi blízke avšak aj podľa počtu zostávajúcich drevín sú

rozdiely v jednotlivých druhoch. Rovnako je moţné vidieť rozdiely aj vo vlastnostiach

dreva (Poţgaj Rs. 2001).

Na vyhodnocovanej ploške s Q. robur sa redukoval počet z pôvodných 250

jedincov na 130 teda na 52 % pôvodného počtu. Tento počet jedincov je dostatočný na

celkové pokrytie plochy, takmer v jednej úrovni. Zostávajúce jedince sú stredného vzrastu

s priemernou hodnotou 10,1 m. Rovnako ako predchádzajúce druhy aj jedince tohto druhu

uţ vytvárajú spoločný hustý zápoj. Zápoj je vidieť podľa rozloţenia výšok aj na plošnom

grafe. Je vidieť takmer rovnaké výšky. Výrazne sú potlačené podúrovňové jedince.

Maximálnu výšku Q. robur dosiahol v 25 roku 14 metrov.

Q.robur rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre


Na vyhodnocovanej ploške s Q. pedunculiflora sa redukoval počet z pôvodných

250 jedincov na 124 teda na len 50 % pôvodného počtu. Počet jedincov je o niečo menší

ako pri predchádzajúcom druhu. Zostávajúce jedince sú rovnako stredného vzrastu

s priemernou hodnotou 10,3 m. Jedince tieţ vytvárajú spoločný zápoj. Zápoj je vidieť

podľa rozloţenia výšok aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. pedunculiflora dosiahol

v 25 roku 16 metrov. Uţ aj tu si uţ môţeme všimnúť väčšiu výšku ako 15 m a tieţ sú štyri

triedy.

rad 1

rad 2

rad 3

rad 4

rad 5

rad 6

rad 7

rad 8

rad 9

rad 10

str 1

str 2

str 3

str 4

str 5

str 6

str 7

str 8

str 9

str 10

str 11

str 12

str 13

str 14

str 15

str 16

str 17

str 18

str 19

str 20

str 21

str 22

str 23

10-15 5-10 0-5

63

Q.pedunculiflora rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu

Čifáre (znázornenie je v metroch v päťmetrových intervaloch)

Aj v tomto prípade podľa výsledkov je vidieť podobnosť týchto dvoch druhov, ale

znovu sú zrejmé rozdiely vo výškovej variabilite a tieţ aj vo vlastnostiach dreva.

Na vyhodnocovanej ploške s Q. frainetto sa redukoval počet z pôvodných 250

jedincov na 145 teda na 58 % z pôvodného počtu. Je to dosť vysoký počet jedincov na

ploche. Je to prejavom úzkej koruny a znášanlivosti zatienenia. Rovnako ako

u predchádzajúcich dvoch druhov jedince sú stredného vzrastu s priemernou výškou 10,2

m. Je vytvorený hustý spoločný zápoj, ktorý je zrejmí aj na plošnom grafe. Pri tomto druhu

preţívajú vo vysokom počte aj podúrovňové jedince. Maximálnu výšku Q. frainetto

dosiahol v 25 roku 14 metrov.

Q.frainetto rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre

rad 1

rad 2

rad 3

rad 4

rad 5

rad 6

rad 7

rad 8

rad 9

rad 10

str 1

str 2

str 3

str 4

str 5

str 6

str 7

str 8

str 9

str 10

str 11

str 12

str 13

str 14

str 15

str 16

str 17

str 18

str 19

str 20

str 21

str 22

str 23

str 24

str 25

str 26

str 27

15-20 10-15 5-10 0-5

rad 1

rad 2

rad 3

rad 4

rad 5

rad 6

rad 7

rad 8

rad 9

rad 10

str 1

str 2

str 3

str 4

str 5

str 6

str 7

str 8

str 9

str 10

str 11

str 12

str 13

str 14

str 15

str 16

str 17

str 18

str 19

str 20

str 21

str 22

str 23

str 24

str 25

10-15 5-10 0-5

64

Na vyhodnocovanej ploške s Q. virgiliana sa redukoval počet z pôvodných 250 jedincov

na 175 teda na len 70 % z pôvodného počtu. Tento druh má najväčší počet preţitých

jedincov. Zostávajúce jedince sú niţšieho vzrastu s priemernou výškou 9,1 m. Veľké

mnoţstvo jedincov je čiastočne spôsobené vysokým počtom preţívajúcich niţších

jedincov, ale hlavne veľmi úzkymi korunami. Spoločný zápoj je hustý, čo je podľa

rozloţenia vidieť aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. virgiliana dosiahol v 25 roku

14,5 metra. Tento druh má vyššie maximum ako predchádzajúci, ale priemer je niţší.

Priemerná výška je ovplyvnená vysokým počtom stredných a niţších jedincov.

Q.virgiliana rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre


Na vyhodnocovanej ploške s Q. pubescens sa redukoval počet z pôvodných 250 jedincov

na 85 teda len na 34 % z pôvodného počtu. Tento druh má nízky počet preţitých jedincov.

Zostávajúce jedince sú niţšieho vzrastu s priemernou výškou 7,9 m. Nízky počet jedincov

s menšími korunami spôsobuje riedky zápoj. V tomto prípade sa ani nevytvoril spoločný

zápoj, čo je podľa rozloţenia čiastočne vidieť aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q.

pubescens dosiahol v 25 roku 10,5 metra.

rad 1

rad 2

rad 3

rad 4

rad 5

rad 6

rad 7

rad 8

rad 9

rad 10

str 1

str 2

str 3

str 4

str 5

str 6

str 7

str 8

str 9

str 10

str 11

str 12

str 13

str 14

str 15

str 16

str 17

str 18

str 19

str 20

str 21

str 22

str 23

str 24

str 25

10-15 5-10 0-5

65

Q.pubescens rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre

Podľa výsledkov je vidieť, ţe tri druhy sekcie Dascia u nás pôvodné sú rozdielne.

Počet ostávajúcich drevín aj výšková variabilita sú rozdielne v jednotlivých druhoch.

Rovnako bola zaznamenaná aj rozdielnosť vo vlastnostiach dreva.

Na vyhodnocovanej ploške s Q. cerris sa redukoval počet z pôvodných 225

jedincov na 126 teda na len 56 % z pôvodného počtu. Oproti roku 2002 (Poţgaj, Rd.,

2004) nastala redukcia o 20 jedincov. Zostávajúce jedince sú vyššieho vzrastu

s priemernou hodnotou 11,5 m. Dostatočný počet jedincov spoločne vytvára hustý zápoj,

čo je podľa rozloţenia vidieť aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. cerris dosiahol

v 25 roku 17 metrov. Pri tomto druhu si môţeme všimnúť výrazné zastúpenie vyšších

jedincov ako 15 m. Na grafe sú štyri triedy uţ výrazné.

Q.cerris rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre

2006

rad 1

rad 2

rad 3

rad 4

rad 5

rad 6

rad 7

rad 8

rad 9

rad 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32

10-15 5-10 0-5

rad 1

rad 2

rad 3

rad 4

rad 5

rad 6

rad 7

rad 8

rad 9

rad 10

str 1

str 2

str 3

str 4

str 5

str 6

str 7

str 8

str 9

str 10

str 11

str 12

str 13

str 14

str 15

str 16

str 17

str 18

str 19

str 20

str 21

str 22

str 23

str 24

15-20 10-15 5-10 0-5

66

Početnosti jedincov sa na všetkých sledovaných ploškách menili. Z tabuľky 1. je

zrejmé, ţe počet jedincov výrazne klesol čo je spôsobené prirodzeným úhynom

(selekciou). Pri väčšine druhov uţ v tomto veku je dobrý zápoj, ktorým sú potláčané aţ

odumierajúce podúrovňové jedince.

Tabuľka 1. Zaznamenaný redukovaný počet 25. ročných jedincov na vybraných ploškách pozorovaných

druhov rodu Quercu v Quercetáriu Čifáre.

Druh Q.

petraea

Q.

dalechampii

Q.

polycarpa

Q.

robur

Q.

pedunculiflora

Q.

fraineto

Q.

virgiliana

Q.

pubescens

Q.

cerris

sekcia Roburoides Robur Dascia Euceris

Počet

jedincov

po 25.

rokoch

v

ks

81

111

112

130

124

145

175

85

126

v % 32 44 50 52 50 58 70 34 56

Len v prípade Q. pubescens ešte nedošlo k plnému zápoju. Je to spôsobené genetickými

danosťami druhu, jednou z nich sú dosiahnuteľné dimenzie (menšími jedincami).

Merná veličina výška, je charakteristická pre kaţdú drevinu, uvádza sa aj v atlasoch

na poznávanie a určovanie druhov. Je jedným z najdôleţitejších ukazovateľov pri

pestovaní drevín, rovnako pri tvorbe krajiny, ako aj pre hospodárske vyuţitie teda,

produkciu drevnej hmoty. V lesníctve je to základná taxačná veličina pri výpočte drevnej

hmoty.

V našom prípade pri dlhodobom sledovaní vlastností dubov je jedným zo

základných ukazovateľov na vzájomné porovnávanie pôvodných druhov rodu Quercus na

Slovensku.

Po 25. rokoch dosiahol Q.cerris v Quercetáriu Čifáre najvyššiu priemernú výšku zo

vštkých sledovaných druhov. Dosiahol priemernú výšku x = 11,5 m. Variačné rozpätie

bolo od 1,5 m do 17 m. Tieto hodnoty dosahoval Q. cerris pri husom zápoji.

Niţšie výšky dosahovali druhy so sekcie Roburoides. Tieto tri druhy dosiahly

veľmi podobné hodnoty. Q. petraea dosiahol priemernú výšku x = 10,7 m. Variačné

rozpätie bolo od 2 m do 14,5 m. Toto dosiahol pri plnom zápoji, ale s menším

zakmenením. Q. polycarpa dosiahol priemernú výšku x = 10,7 m. Variačné rozpätie bolo

od 2 m do 15,5 m. Zápoj aj zakmenenie má podobné ako pri Q. cerris. Pri rovnakom zápoji

aj zakmenení Q.dalechampii dosiahol priemernú výšku x = 10,6 m. Variačné rozpätie bolo

od 2,5 m do 14,5 m.

67

Len o málo niţšie hodnoty dosahovali druhy so sekcie Robur. Tieto dva druhy mali

len malé rozdiely. Q. pedunculiflora dosiahol priemernú výšku x = 10,3 m. Variačné

rozpätie bolo od 6 m do 16m. Q. robur dosiahol priemernú výšku x = 10,1 m. Variačné

rozpätie bolo od 6 m do 14 m.

Najrozdielnejšie boli druhy zo sekcie Dascia. Odlišovali sa ako od

predchádzajúcich druhov tak aj medzi sebou. Q.frainetto dosiahol priemernú výšku x =

10,2 m. Variačné rozpätie bolo od 1,5 m do 14 m. Q.virgiliana dosiahol priemernú výšku x

= 9,1 m. Variačné rozpätie bolo od 2 m do 14,5 m. Najniţšiu priemernú výšku zo všetkých

druhov dosiahol Q.pubescens. Dosiahol priemernú výšku x = 7,9 m. Variačné rozpätie bolo

od 3,5 m do 10,5 m.

Priemerné výšky podľa jednotlivých druhov boli aj identické, ale aj výrazne rozdielne. Na

grafe „Prehľadné znázornenie priemerných výšok jednotlivých druhov dubov

v Quercetáriu Čifáre“ demonštrujeme ich rozdiely.

0

2

4

6

8

10

12

14

priemerná výška stromov

priemerná výška …

68

Rozdiely boli zaznamenané podľa druhov, ale aj v rámci jednotlivých sekcií. Najvyššie

hodnoty boli zaznamenané práve u spomenutého Q.cerris. V priemere najniţším druhom

je Q.pubescens s výškou 7,9 m. Stále ešte nevytvára súvislý zápoj, teda všetky jedince

majú stále plný svetelný pôţitok. Aj týmto je spôsobené, ţe ako druh má najmenšie

variačné rozpätie od 3,5 m do 10,5 m.

Z pozorovania jasne najvyšším je Q. cerris. Toto môţe byť spôsobené práve

lokalitou pokusu. Pokus je situovaný v jeho optime. Prečo však niektoré jedince jedného

druhu sú výrazne väčšie a niektoré výrazne menšie. Veď semeno jedného druhu

pochádzalo z jedného materského stromu a nerobil sa ani výber ţaluďa. Všetky jedince

mali rovnaké počiatočné podmienky. V rámci druhov pristupuje variabilnosť jedincov.

Zdrojom variability môţu byť rôzne faktory. Najvýznamnejším z nich je genetická danosť

jedinca.

Príčinu zakrpatenosti niektorých jedincov a odumretie jedincov treba hľadať

v genetickej podstate (informácii) kaţdého ţaluďa. V rámci údrţby sa uskutočňovali

opatrné zásahy ošetrovania kultúry, likvidovali sa všetky konkurenčné dreviny. Moţno

preto prehlásiť, ţe po tejto stránke mali rovnaké podmienky všetky jedince. Spon 2 x 1 m

dával všetkým jedincom v rannom štádiu rovnakú šancu na ţitie. Je potrebné pripomenúť,

ţe bol počas všetkých rokov sledovaný zdravotný stav a nebolo badať osobitné

poškodenia, ktoré by osobitne handicapovali niektoré jedince.

Príčinu predrastavosti v rámci druhu musíme hľadať v genetickom vybavení jedinca,

podobne ako v opačných prípadoch zaostávania, respektíve odumierania z neschopnosti

drţania „kroku“ z ostatnými. Samozrejme na iných stanovištiach sa môţu lepšie uplatniť

iné jedince, ale hlavne druhy (nadmorská výška, suchosť, vlhkosť, acidita, hĺbka pôdy

atď.).

Po otestovaní významnosti rozdielov výškových vlastností jednotlivých druhov

vyšli preukazne významné aţ veľmi významné rozdiely. Podľa dosiahnutých priemerných

výšok moţno teda povedať, ţe druhy sú aj veľmi významne rozdielne uţ pri hladine

významnosti α<0,001 so spoľahlivosťou nad 99%. Podrobnejšie zistenia a informácie

ohľadom ďalších taxačných veličín budú spracované v samostatnej práci.

69

5.2 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav krajiny v katastrálnych územiach obce

Sikenica

Reliéf dvoch katastrov obce Sikenica je rovinatý v údolí rieky Hron na západe

katastrov a výrazne zvlnený s výraznou roztrúsenou vegetáciou (lesné komplexy,

remízky, aleje, brehové porasty) na východe katastrov. Výrazný lesný komplex je

v juţnej časti katastra Trhyňa.

Neďaleko tohto územia tečie rieka Hron, ktorá výrazne ovplyvňuje západnú časť.

Tento fakt sa prejavuje charakteristickými luţnými lesmi v juhozápadnej časti. Zvyšná

časť územia je výrazne vyvýšená, teda aj s inými ekologickými podmienkami.

V západnej časti prevládajú topole, vŕby, jelše v líniovej vegetácii, v lesných

komplexoch predstavitelia tvrdého luhu dub letný (Q. robur), jaseň štíhly (Fraxinus

excelsior), brest väzový (Ulmus leavis), javor poľný (Acer campestre). V strednej

a východnej časti je iné drevinové zloţenie s výrazným zastúpením R. pseudoacacia,

ktorý obsadzuje aj lokality s extrémnym reliéfom, ale aj lokality s lepšou bonitou.

V týchto prípadoch môţeme pouţiť charakteristiku rozptýlenej vegetácie po celom

chotári. Aj keď je to výrazná poľnohospodárska krajina, nie sú tu rozsiahle lány polí.

Toto modelové územie je predstaviteľom lepšieho rozmiestnenia vegetácie, aj keď je tu

70

výrazné zastúpenie dreviny R. pseudoacacia, ktorá silno ovplyvňuje bylinnú aj krovinatú

etáţ pod sebou. Aleje, brehové porasty, remízky majú v tomto modelovom území

výrazne kumulované funkcie. Polia sú popretkávané vegetáciou či uţ s plnou alebo

čiastočnou funkciou. Kataster podľa Zlatníka (1959) spadá do 1. lesného vegetačného

stupňa, teda dubového.

V lesných porastoch v západnej časti predmetného územia sa vyskytujú lesné

typy typické pre výskyt tvrdých luţných lesov. Predstavujú ich lesné typy 951 vlhká

brestová jasenina s hrabom, 952 ţihľavová brestová jasenina s hrabom, 953 cesnaková

brestová jasenina s hrabom, 954 suchá brestová jasenina s hrabom. V hospodárskych

porastoch so zastúpením týchto lesných typov sa mnohokrát vnášajú introdukované

dreviny ako orech čierny (Juglans regia L.) a jaseň americký (Fraxinus americana L.) na

zlepšenie ekonomického zhodnotenia porastov. Týmito drevinami sa nahrádzajú

prirodzené pestré spoločenstvá duba letného s brestom väzovým, jaseňom štíhlym

a jaseňom úzkolistým. Takto sa zniţuje pestrosť spoločenstiev len pre zvyšovanie

hospodárskych výnosov.

Vo východnej časti katastrov v lesných porastoch sa vyskytujú lesné typy 1305

suchá hrabová dúbrava na spraši, 1307 mrvicová hrabová dúbrava na spraši, 1308

produkčná hrabová dúbrava na spraši, 1309 medničková hrabová dúbrava na spraši. Aj

71

v tomto prípade sa mnohokrát vnášajú introdukované dreviny, ktorých hlavným

predstaviteľom je Robinia pseudoacacia a v tejto časti aj dub červený (Quercus rubra

L.). Všetky porastové okraje sú obsadené Robinia pseudoacacia, ktorý rôznou intenzitou

zasahuje do lesných porastov. Pri obnovách sa jeho početnosť v jednotlivých porastoch

zvyšuje.

V katastrálnom území Veľký Pesek (severná časť územia obce Sikenica) vo

východnej časti sa vyskytuje vo všetkých porastoch aj v remízach R. pseudoacacia

a dominuje v nich, alebo aţ je jediný zástupca drevinovej zloţky. Vo všetkých lesných

porastoch je potrebné zmeniť drevinové zloţenie. Navrhujeme nahradiť R. pseudoacacia

zmesou drevín v zastúpení: dub cerovým (Q. cerris) 30%, dub jadranský (Q. virgiliana)

20%, dub ţltkastý (Q. dalechampii) 20%, dub mnohoplodý (Q. polycarpa) 20%, lipa

malolistá (Tilia cordata) 5%, javor poľný (Acer campestre) 5%.

Cestná sieť v rámci týchto dvoch katastrov je prevaţne tvorená poľnými

nespevnenými cestami, ktoré sú sprevádzané líniovou vegetáciou. Líniová vegetácia je

tvorená prevaţne introdukovanými drevinami a mnohokrát je prerušená, teda funkčnosť

líniovej vegetácie nie je vyuţitá v plnej miere.

Len v jednom prípade je potrebné vytvoriť novú líniovú vegetáciu. Jedná sa

o poľnú cestu začínajúcu zo štátnej cesty Sikenica – Lontov hneď nad obcou Sikenica, zo

72

začiatku smeruje na sever po 270 m zmení smer na severo-východ, po 1150 m zmení

smer na východ a pokračuje 1070 metrov, kde sa pripája na poľnú cestu smerujúcu zo

severnej hranica katastra Veľký Pesek na juh. Okolo opísanej poľnej cesty navrhujeme

vysadiť radovú výsadbu tvorenú dubom jadranským (Q. virgiliana), dubom sivým (Q.

pedunculiflora), dubom cerovým (Q. cerris), dubom mnohoplodým (Q. polycarpa),

brestom hrabolistým (Ulmus minor Mill.), brestom väzovým (Ulmus leavis Pall.) a na

juţnej a juhovýchodnej expozícii aj dobom balkánskym (Q. frainetto).

Jednostrannú drevinovú vegetáciu tvorenú drevinami R. pseudoacacia a Prunus

pinosa popri poľnej ceste smerujúcej zo severu na juh vo východnej časti katastra

navrhujeme nahradiť drevinami dubom jadranským (Q. virgiliana), dubom cerovým (Q.

cerris), dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), lipou malolistou (T. cordata) a javorom

poľným (A. campestre).

Východná časť hranice katastrov Veľký Pesek Trhyňa je tvorená vetrolamom z R.

pseudoacacia v dĺţke 1910 m, ktorý navrhujeme nahradiť dubom cerovým (Q. cerris),

dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), lipou malolistou (T. cordata), brestom väzovým

(U. leavis) a javorom poľným (A. campestre).

520 m severnejšie umiestnený vegetačný prvok v dĺţke 1300 m je nepravidelný

a prevaţne tvorený R. pseudoacacia. Navrhujeme v tomto prvku nahradiť R.

73

pseudoacacia drevinami dubom jadranským (Q. virgiliana), dubom cerovým (Q. cerris),

dubom sivým (Q. pedunculiflora), dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), lipou

malolistou (T. cordata), brestom väzovým (U. leavis).

V katastri Trhyňa vo východnej časti je potrebné vytvoriť jednu novú líniovú

vegetáciu popri poľnej ceste na severnom okraji rozsiahlych ovocných sadov. Bude

tvoriť ochrannú bariéru pre ovocné sady. Navrhujeme vytvoriť aleju popri poľnej ceste

tvorenú drevinami dubom jadranským (Q. virgiliana), dubom cerovým (Q. cerris),

dubom sivým (Q. pedunculiflora), dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), lipou

malolistou (T. cordata), brestom väzovým (U. leavis) a javorom poľným (A. campestre).

Krovinatý porast sa prirodzene rozšíri z východnej strany od lesného porastu.

V západnej časti oboch katastrov navrhujeme doplniť riedke brehové porasty

upravených tokov Perec a Kukučínovský kanál jelšou lepkavou (A. glutinosa).

V popredí rozvoľnený brehový porast toku Perec.

Dub v tomto prípade nie je vhodné umiestňovať priamo k toku, lebo upravené

toky majú len malý priestor pre existenciu vegetácie. Dub letný (Q. robur) navrhujeme

umiestniť na trávnatú plochu po pravom brehu pozdĺţ toku Perec v katastri Veľký Pesek,

ktorú v súčasnosti uţ obsadzujú vysoké byliny a buriny. Rozmiestnenie stromov

navrhujeme v nepravidelnom spone len niekoľko jedincov (vytvoriť solitérne jedince).

74

Okolo ciest je v prevaţnej väčšine vytvorená vegetácia, ale v niektorých prípadoch je

tvorená len krovinatými porastmi Prunus spinosa s minimálnym výskytom stromov. Na

vytvorenie kvalitnejšej sprievodnej vegetácie poľných ciest navrhujeme doplniť dubom

letným (Q. robur), jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior L.) a brestom väzovým (U.

leavis). Tieto dreviny je vhodnejšie umiestňovať striedavo nie v skupinách. V

takmer rozpadnutých topoľových vetrolamoch dominujú Populus x canadensis, ktoré

navrhujeme nahradiť a doplniť topoľom čiernym (Populus nigra) a topoľom bielym

(Populus alba) len s ojedinelým zastúpením duba letného (Q. robur).

V západnej časti ešte navrhujeme doplniť sprievodnú vegetáciu štátnej cesty

Ţeliezovce

Sikenica jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior) a dubom letným (Q. robur) vo forme aleje

so vzdialenosťou medzi jedincami 40 – 50 m.

V severozápadnej časti katastra Veľký Pesek navrhujeme vytvoriť alej len z duba

letného (Q. robur) popri ceste zo Sikenice do obce Kukučínov.

75

5.3 Hodnotenie územia NPR Zoborská lesostep

NPR Zoborská lesostep sa rozprestiera na bočnom, juţne orientovanom

hrebienku Zoborských vrchov s juţnou, juhozápadnou a juhovýchodnou expozíciou.

Najvzácnejšie miesta sú uprostred územia NPR v hrebeňovej časti. Táto časť má stepný

charakter, do ktorého zabiehajú významné lesostepné prvky s charakteristickými

drevinami (Q. pubescens) (Q. virgiliana), (Cerasus mahaleb (L.) Mill.), (Viburnum

lantana L.) . Územie prírodnej rezervácie bolo vyhlásené Povereníctvom školstva, vied

a umenia po prvý raz Úradným vestníkom zo dňa 4 apríla v roku 1952 pod názvom

„Jaskyňa sv. Svorada“ s rozlohou 21,9737 ha pod západným svahom Zobora na bočnom

hrebienku s juţnou juhozápadnou a juhovýchodnou expozíciou. Skalnaté svahy

a náhorná plošina jaskyne Sv. Svorada tvorí prírodnú rezerváciu skalnatej lesostepi.

V roku 1986 bola Úpravou Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej

republiky z 31. januára 1986 č. 472 /1986-32 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu

„Zoborskú lesostep“, na ochranu teplomilných skalných, stepných a lesostepných

spoločenstiev Tríbeča s celkovou výmerou 23,08 ha.

V území sa vyskytujú lesné typy 1601 skalné sutinové stepi, 2307 buková

dúbrava sprašových hlín a spraší, 2311 ţivná medničková buková dúbrava, 2317

silnoskeletnatá vápencová buková dúbrava, 3304 medničková dubová bučina , 3309

vápencová dubová bučina. V porastoch sú zastúpené dreviny buk lesný (Fagus silvatica

L.), hrab obyčajný (Carpinus betulus L.), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior L.), slivka

trnková (Prunus spinosa L.), dub cerový (Quercus cerris L.), dub ţltkastý (Quercus

dalechampii ), dub mnohoplodý (Quercus polycarpa Schur.), čerešňa mahalebková

(Cerasus mahaleb (L.) Mill.), kalina siripútková (Viburnum lantana L.), dub jadranský

(Quercus virgiliana Ten.), dub plstnatý (Quercus pubescens). Tieto dreviny vytvárajú

prirodzené veľmi pestré spoločenstvá v našich zemepisných šírkach. Dreviny vytvárajú

lesné porasty ako prirodzený lem okolo lesostepného aţ stepného spoločenstva

s xerotermnými spoločenstvami s výskytom vzácnych rastlín. V severnej časti sa

vyskytuje umelo vnesená borovica čierna (Pinus nigra (J.F?) Arn.). Toto územie

odpovedá bezzásahovému reţimu, avšak prejavuje sa tu vplyv turizmu, ktorý sa viaţe na

celé okolie ako aj Zoborskej časti Tríbečského pohoria.

Územie je atakované turistickou činnosťou ľudí, prevaţne z blízkeho mesta Nitry.

Najčastejší návštevníci sú vo veku od 20 do 40 rokov, a stredného aţ vysokoškolského

76

vzdelania s dôvodom na oddych, prípadne turistické vyţitie (Ďurečková, Šolcová, Cimra,

Petrovič, Beyer 2006).

Územie NPR Zoborská lesostep je stabilné územie vykazujúce prvky lesa

a prechodného prirodzeného spoločenstva lesostepi. Z takýchto a podobných území

s prvkami stepných spoločenstiev môţeme vychádzať pri tvorbe kultúrnych stepí

a lesostepí čo je súčasťou poľnohospodárskej krajiny.

5.4 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav krajiny v katastrálnom území

Nová Ves nad Žitavou

Kataster má poľnohospodársky charakter s minimálnou lesnatosťou (1,5%), polia

sú na miernych svahoch, tok Ţitava ho delí pribliţne na dve časti takmer polovice (

východná a západná ). V území je len roztrúsený výskyt drevinovej vegetácie. Sústredená

je do brehového porastu toku rieky Ţitava, ktorý je prestarnutý a prevaţujú v ňom

euroamerické topole (Populus x canadensis) s uţ výrazným zastúpením javorovca

jaseňolistého (Negundo aceroides Moench) a aj pajaseňa ţliazkatého (Ailathus altissima

/Mill./ Swingle), čo sú invázne druhy. Tieto dva druhy je potrebné potláčať a nahradiť

vhodnými druhmi. Sprievodné dreviny toku je potrebné doplniť jelšou lepkavou (Alnus

glutinosa) na okraji brehu ako stabilizácia brehov. V blízkosti jelše je vhodné doplnenie

aj vŕbami: vŕbou bielou (Salix alba), vŕbou krehkou (Salix fragilis) a topoľmi: topoľom

čiernym (Populus nigra), topoľom bielym (Populus alba) a topoľom sivým (Populus x

canescens) v intraviláne je potrebné vyhnúť sa samičím jedincom topoľov. Ako vhodný

kostrový (stabilizačný) prvok v brehovom poraste je dub letný (Quercus robur), ale len

ako doplnková ojedinelá drevina a vo väčších vzdialenostiach od samotného toku,

napríklad v meandroch. V tomto úseku je tok bez väčších regulačných zásahov, ktoré

výrazne ovplyvňujú zloţenie brehovej vegetácie. Prvý pravostranný prítok

v katastrálnom území Čerešňový potok má hustý brehový porast tvorený hlavne

euroamerickými topoľmi (Populus x canadensis) a agátom bielym (Robinia

pseudoacacia) a len ojedinelý jednotlivý výskyt jelše lepkavej (Alnus glutinosa), brestu

hrabolistého (Ulmus minor Mill.) a čerešne vtáčej (Cerasus avium (L.) Moench). Druhý

pravostranný prítok Ţitavy Drevenica je výrazne ovplyvnený reguláciou a takmer bez

77

alebo len s málo vyvinutou brehovou vegetáciou. V tomto prípade brehovú vegetáciu

tvoria len vŕby biele (Salix alba) a niekoľko roztrúsených porastov slivky trnkovej

(Prunus spinosa).

V blízkosti brehových porastov sa vyskytuje niekoľko remízok, a dva malé

porasty lesa. Na východnom okraji intravilánu obce Nová Ves nad Ţitavou sa vyskytuje

aj historicky významný park.

Kataster Nová Ves nad Ţitavou podľa Zlatníka (1959) spadá do 1. lesného

vegetačného stupňa, teda dubového.

Väčšina lesíkov aj remízok je tvorená prevaţne agátom bielym (Robinia

pseudoacacia L.). Vo východnej časti katastra na svahu nad riekou Ţitava má 100%

zastúpenie v lesných porastoch aj v dvoch remízkach agát biely.

78

Agátové lesíky vyskytujúce sa na lesnom pôdnom fonde sú intenzívne

obhospodarované. Agátové remízky a aleje, príp. vetrolamy na poľnohospodárskom

pôdnom fonde sú vykrádané a tým silno poškodzované. Lesné porasty majú nevhodné

drevinové zloţenie. V týchto porastoch je determinovaný lesný typ 1308. Na konkrétnom

lesnom type 1308 produkčná viková hrabová dúbrava na spraši navrhujeme drevinové

zloţenie: dub ţltkastý 50%, dub cerový 30%, hrab obyčajný (Carpinus betulus L.) 10%,

javor mliečny (Acer platanoides L.) 5% a lipa malolistá (Tilia cordata Mill.) 5%.

V dvoch menších lesných porastoch v severnej časti na ľavom brehu pri rieke Ţitava na

báze svahu je vhodné doplniť drevinovú skladbu dubom letným. V hájiku východne od

lesných porastov v severovýchodnej časti katastrálneho územia má dominantné

zastúpenie Quercus cerris. V tejto lokalite je vhodné ponechať súčasnú drevinovú

skladbu.

V katastri Nová Ves nad Ţitavou významný krajinotvorný prvok nelesná

drevinová vegetácia je minimálne zastúpená. Rozsiahle poľnohospodársky intenzívne

obhospodarované komplexy sú málo chránené pred eróziou (výrazná veterná erózia,

vodná erózia sa tak výrazne neprejavuje z dôvodu miernych svahov). Z tohto dôvodu je

potrebné doplniť roztrúsenú drevinovú vegetáciu líniovými prvkami ako aleje popri

79

poľných cestách, prípadne vetrolami, hraničné línie a body. Hranice katastra v teréne nie

je moţné určiť takmer po celom obvode.

Na vymedzenie hranice katastra na východnej strane, celá hranica s katastrom

Nevidzany a aţ po miesto s názvom Tri lipky. Navrhujeme radovú výsadbu nosnej

dreviny, ktorú reprezentuje dub cerový (Q. cerris). Javí sa ako najvhodnejší stabilizačný

prvok v tejto časti po stránke pôdnej, klimatickej a aj úţivnej, svojou bohatou

plodnosťou. Výsadbu je potrebné riešiť vo vzdialenosti 40 m od seba. Ako doplnkový

navrhujeme dub jadranský (Q. virgiliana) v priestore medzi cermi. Je to drevina, ktorá je

menej rozloţitá s pravidelnejšou a hustejšou korunou. Bude na dotvorenie a aj na

vylepšenie estetického hľadiska vytvoreného prvku.

Popri spevnenej poľnej ceste od bývalého areálu druţstva po Tri lipky je potreba

vytvoriť sprievodnú vegetáciu.

80

V tomto prípade hlavnou drevinou bude čerešňa vtáčia (Cerasus avium (L.)

Moench), ktorú miestami môţe dopĺňať dub mnohoplodý (Q. polycarpa) a jaseň štíhly

(Fraxinus excelsior L.).

Na rozhraní katastrálnych území Nová Ves nad Ţitavou a Horný Ohaj v Ţitavskej

nive navrhujeme radovú výsadbu duba letného (Q. robur) ako hraničný prvok. Výsadba

bude riešená rovnako ako pri Q. cerris na východnej hranici, 40 m od seba. Aj v tomto

prípade to budú solitérne jedince vytvárajúce hranicu. Na ľavom brehu rieky Ţitava

v časti, ktorá býva v čase veľmi veľkých prietokov zaplavovaná je rozsiahla rovná niva.

Na tejto časti pribliţne v strede v smere od severo-severo východu na juho-juho

západ od areálu bývalého poľnohospodárskeho druţstva vedie málo vyuţívaná poľná

cesta. Súbeţne s touto cestou navrhujeme vytvoriť stromoradie s funkciou vetrolamu

81

. Základnú kostrovú drevinu bude tvoriť dub letný (Q. robur), vedľajšie dreviny

budú brest väzový (Ulmus leavis L.), čremcha obyčajná (Padus avium Mill.) a baza

čierna (Sambucus nigra L.).

V západnej časti katastra na pravom brehu rieky Ţitavy a toku Drevenica je ešte

menší výskyt roztrúsenej vegetácie. Okrem juhozápadnej časti kde sa vyskytujú

vinohrady Dolný Čermán.

82

V tejto lokalite je aj výskyt niekoľkých mohutných jedincov Q. robur (Poţgaj,

Rs., Poţgaj 1996). Takmer hektárový lesík v údolí toku Drevenica je tvorený

euroamerickými topoľmi (Populus x canadensis). V tomto prípade navrhujeme doplniť

porast niekoľkými jedincami duba letného (Q. robur), ktorý bude tvoriť len kostrové

stromy. Malý komplex lesa na západnom okraji katastra medzí vinicami a rybníkom je

tvorený zmesou drevín – dub letný (Q. robur), dub ţltkastý (Q. dalechampii), dub

mnohoplodý (Q. polycarpa), borovica lesná (Pinus sylvestris L.), breza previsnutá

(Betula pendula Roth), lipa malolistá (Tilia cordata), javor mliečny (Acer platanoides L.)

v skupinovom zmiešaní. V najniţšej časti pri rybníku je nevhodne umiestnená výsadba

Betula pendula, toto navrhujeme nahradiť dubom letným (Q. robur) s brestom väzovým

(U. leavis) a v okraji pri rybníku aj vŕbou bielou (Salix alba).

V západnej časti nie je ani jeden strom na rozhraní katastrov aţ na úsek nad

Vrábeľskou vodnou nádrţou, kde je brehový porast Hosťovského potoka v najniţšom

bode spomínaného územia.

83

Hranica katastra sa tu sedemkrát lomí a je to uprostred poľných komplexov.

Navrhujeme vyuţiť v lomových bodoch výsadbu jedincov duba cerového (Q. cerris)

a duba mnohoplodého (Q. polycarpa), ktoré sú vhodné po stránke pôdnej, klimatickej

a aj úţivnej. V tejto západnej časti je poľná cesta smerujúca od viníc Dolný Čermán

najskôr 160 m na západ, potom sa stáča na sever, pokračuje 750 m aj po hranici

s katastrom Veľké Chyndice a pokračuje do katastra Veľkých Chyndíc.

84

Popri tejto poľnej ceste navrhujeme vyuţiť v zmiešaní dub cerový (Q. cerris), dub

jadranský (Q. virgiliana) a dub mnohoplodý (Q. polycarpa) v radovej výsadbe.

Popri asfaltovej ceste Veľké Chyndice - Nová Ves nad Ţitavou sú vysadené

dreviny Acer pseudoplatanus L., A. platanoides, Betula verucosa Ehrh. . Navrhujeme

doplniť výsadbu dubom cerovým (Q. cerris) striedavo s javorom poľným (A. campestre)

v tvare aleje. V úseku popri tejto ceste od hranice katastrov Veľké Chyndice a Nová Ves

nad Ţitavou sa nachádza 250 m dlhá remízka, ktorá je tvorená R. pseudoacacia. V tomto

prípade navrhujeme zmenu drevinového zloţenia na dub ţltkastý (Q. dalechampii) 50%,

dub cerový (Q. cerris) 40%, hrab obyčajný (Carpinus betulus L.) 10%.

Na štátnu cestu z Veľkých Chyndíc sa pripája cesta z Beladíc od severu. V mieste

tejto kriţovatky začína poľná cesta a smeruje na juh. Táto poľná cesta v celej svojej dĺţke

1330 m je bez sprievodnej vegetácie, ale popri elektrickom vedení. Nachádza sa na

hrebeni mierneho kopca. Vedľa tejto cesty navrhujeme vytvoriť radovú výsadbu z duba

cerového (Q. cerris) a duba mnohoplodého (Q. polycarpa), ale hlavne kroviny ako hloh

jednosemenný (Crataegus monogyna Jacq.), slivka trnková (P. spinosa).

Severnú hranicu na západ od obce je potrebné zvýrazniť výsadbou drevín

v lomových bodoch. V týchto lomových bodoch navrhujeme vyuţiť výsadbu jedincov

duba cerového (Q. cerris) a duba mnohoplodého (Q. polycarpa).

Severná hranica na východ od obce je výrazná v krajine, tvoria ju remízky

a porasty.

85

Remíza na ľavom brehu rieky Ţitava, ktorá je súčasne hranicou s katastrom Slepčany,

tvoria ju dreviny R. pseudoacacia, Sambucus nigra, Prunus spinosa, Acer campestre,

Quercus cerris a Carasus avium. Navrhujeme nahradiť R. pseudoacacia v údolí Ţitavy

dubom letným (Q. robur) a na svahu dubom zimným (Q. petraea), dubom ţltkastým (Q.

dalechampii) a dubom mnohoplodým ( Q. polycarpa).

V katastri sa vyskytuje niekoľko neobhospodarovaných plôch, ktoré sú silne

zaburinené. Tieto plochy by bolo vhodnejšie vyuţiť ako plochy pre realizáciu

náhradných výsadieb za vyrúbané dreviny v katastri v zmysle zákona 543/ 2002 Z.z.

o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Na týchto plochách, ktoré sa

vyskytujú pri vodných tokoch navrhujeme pouţiť na výsadbu dub letný (Q. robur) a

vedľajšie dreviny brest väzový (Ulmus leavis L.), čremchu obyčajnú (Padus avium Mill.)

a bazu čiernu (Sambucus nigra L.)

V katastrálnom území sa nachádza aj 6 typických výsadieb s prevaţnou funkciou

vetrolamu a jedna ako alej popri ceste s dĺţkou :

- 400 m v smere juh - sever, výsadba je tvorená zmesou drevín hlošina úzkolistá

(Eleagnus angustifolia), borovica lesná (Pinus sylvestris), javor cukrový (Acer

saccharinum) uprostred rozsiahleho poľnohospodárskeho komplexu na západe katastra

severne od viníc Dolný Čermán.

86

V tomto vetrolame sú pouţité nevhodné druhy, ktoré nie sú schopné plniť poţadované

funkcie v plnej miere. Navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude

tvoriť rod Quercus svojimi zástupcami ( (Q. cerris, Q. polycarpa a Q. virgiliana),

výplňovou drevinou bude javor poľný (A. campestre) a brest hrabolistý (Ulmus

carpinifolia) . Krovinatý porast sa bude postupne prirodzene šíriť z juhu od okraja

vinohradov.

- 1000 m v smere východ – západ popri viniciach (Doliny), zároveň tvorí aj aleju popri

asfaltovej ceste, prevaţuje R. pseudoacacia miestami je Acer campestre a Juglans regia

L., nachádza sa vo východnej časti katastra. Navrhujeme len v tejto aleji nahradiť R.

pseudoacacia dubom ţltkastým (Q. dalechampii) a dubom zimným (Q. petraea) vo

voľnejších širších partiách podporiť aj dub cerový (Q. cerris). Existujúci Acer campestre

a Juglans regia je moţné zachovať.

- v dĺţke 250 m v smere východ – západ uţ vo forme remízky uprostred polí, tvorenej R.

pseudoacacia juţne od predchádzajúceho prvku potom s miernym odskokom na juh

pokračuje v pôvodnom smere ešte 660 m Prunus spinosa, ovocnými drevinami (slivka

a marhuľa) – zároveň oddeľuje pole od veľkoplošného vinohradu. Tento prvok je

potrebné doplniť dubom cerovým (Q. cerris) a niekoľkými jedincami duba jadranského

(Q. virgiliana) a duba ţltkastého (Q. dalechampii). Ovocné dreviny môţu tvoriť vhodný

doplnok spodnej etáţe.

- 620 m v smere juhovýchod – severozápad od futbalového ihriska k Ţitave tvorený

jedincami euroamerických topoľov (Populus x canadensis) v podraste s Prunus spinosa.

Tento prvok je uţ prestarnutý a čiastočne poškodený vetrom. Navrhujeme topole

nahradiť dubom letným (Q. robur) v rozostupe 25 aţ 30 m a niekoľkými jedincami duba

sivého (Q. pedunculiflora) v časti pri obci. Vytvoriť aleju okolo pôvodného chodníka

k viniciam.

- 320 m v smere východ – západ na rozhraní katastrov medzi Ţitavou a Čerešňovým

potokom v severnej časti popri poľnej ceste tvorený jedincami Populus x canadensis

v podraste s Prunus spinosa. Navrhujeme topole nahradiť dubom letným (Q. robur)

v rozostupe 50 m a medzi nimi pouţiť topoľ čierny (P. nigra).

- 480 m v smere juhojuhozápad – severoseverovýchod na svahu v severovýchodnej časti

s ďalšou významnou funkciou ako vsakovací pás tvorený R. pseudoacacia, Sambucus

nigra, na okraji s Prunus spinosa. Navrhujeme pouţiť ako hlavnú drevinu dub cerový (Q.

cerris) s doplnením dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), ktoré tvoria aj susedný plošný

prvok s podrastom Prunus spinosa a Ligustrum vulgare L..

87

- 745 m v smere sever-juh na plochom hrebení v severozápadnej časti aleja popri ceste do

Beladíc s ďalšou významnou funkciou ako vetrolam tvorená J. regia, Cerasus avium.

Navrhujeme len s doplnením chýbajúcich jedincov javorom poľným (A. campestre)

a čerešňou (C. avium).

Týmito úpravami dosiahneme stabilnú krajinnú štruktúru bez rozsiahlejších

záberov pôdy.

5.5 Bodové prvky v krajine tvorené významnými drevinami

Dobrými príkladmi pre dôkaz dlhodobej existencie drevín ako solitérov a skupín

sú významné dreviny ako chránené stromy. Chránené stromy zdôrazňujú výnimočnosť

jedinca určitého druhu, alebo sú nositeľmi významnosti historickej udalosti.

Na Slovensku existuje 499 objektov chránených stromov. Pod pojmom objekty

chránených stromov rozumieme jednotlivé stromy (solitéry) aj skupiny stromov. Zo

88

všetkých 499 objektov CHS na Slovensku je 58 objektov chránených stromov z rodu

Quercus L. Pod 58 objektmi sa skrýva 149 jedincov, z ktorých výraznú časť aţ 88

jedincov zastupuje Quercus robur L., 29 jedincov zastupuje Quercus petrae., 28 jedincov

je zastúpených z druhu Quercus cerris, a po jednom sú zastúpené druhy Quercus

dalechampii, Quercus pedunculiflora, Quercus virgiliana, a jeden jedinec nie je

determinovaný. V rámci pracoviska CHKO Ponitrie je 37 objektov chránených stromov.

Rozloţenie je po celom spravovanom území. V 37 objektoch je podchytených 20 druhov

drevín Fagus sylvatica L., Fraxinus excelsior L., Ginkgo biloba L., Gleditsia triacanthos

L., Paulownia tomentosa St., Platanus acerifolia Mill., Platanus x hybrida Brot.,

Poncirus trifoliata L., Populus nigra L., Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Fr., Pyrus

communis L., Quercus robur L., Quercus cerris L., Sorbus domestica L.,

Sequoiadendron giganteum (Lindl.) Buchh., Taxodium distichum L., Taxus baccata L.,

Tilia platyphyllos Scop, Tilia cordata Mill., Ulmus laevis Pall..

Najviac zastúpených jedincov je dubov tvorených dubom cerovým (Quercus

cerris L.) v 23 prípadoch

#

#

# #

# ##

##

#

#

###

#

#

#

#

#

#######

#######

#

##

#

##

#

#

#

#

#

#

#

#########

#

#

######

Mapa výskytu chránených stromov

v pôsobnosti CHKO

Ponitrie

Výskyt objektov chránených stromov

je znázornený červenými

bodmi

89

a dubom letným (Quercus robur L.) v 4 prípadoch, lipy sú zastúpené na druhom mieste,

tvorené lipou malolistou (Tilia cordata Mill.) v 8 prípadoch a lipou veľkolistou (Tilia

platyphyllos Scop) v 13 prípadoch.

Najvyšší strom v pôsobnosti

CHKO Ponitrie je dúglaska tisolistá

(Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco

var. Menziesii) s výškou 42 m jej obvod

kmeňa dosahuje 287 cm. Vyskytuje sa

v lesnom poraste v katastrálnom území

Kľak. V súčasnej dobe lesný porast

okolo troch jedincov dúklasiek vyzerá

ako bilinná synúzia pod stromami.

Dúglaska je pôvodom zo severnej

Ameriky zo západnej časti kontinentu. Je

to teda introdukovaná drevina, ktorá vie

dosiahnuť úctihodné dimenzie aj

v našich podmienkach.

90

Najhrubším jedincom je Lipa kráľa Mateja (Tilia platyphyllos Scop.) s obvodom

1100 cm, ale je to uţ len zakonzervovaný zvyšok kmeňa. Tento jedinec sa nachádza

v blízkosti Zámku v Bojniciach čo

predstavuje podmienky intravilánu.

Vzhľadom na to, ţe jedinec lipy uţ

len doţíva môţem uvádzať ako

najhrubší a riadne vegetujúci strom

Jaseň pod Buchlovom (Fraxinus

excelsior L.) s obvodom kmeňa 634

cm a výškou 30 m. Tento jedinec na

rozdiel od Lipy kráľa Mateja rastie

v lesnom poraste.

Tieto jedince predstavujú

maximálne dimenzie dosiahnuté

v našich podmienkach. Jedince dubov

zaradených do kategórie chránených

stromov dosahujú dimenzie, ktoré nie

sú veľmi vzdialené od spomenutých

a ich obvody sa pohybujú od 248 cm

do 578 cm.

91

6 DISKUSIA

Pokúsime sa porovnať ráz krajiny s miestnym historickým kultúrnym

a civilizačným vývojom človeka. Hlavným rysom spojitosti medzi porovnávanými

subjektmi je rozdielnosť prostredia. Rozdielne prostredie dávalo moţnosť vzniku rôznym

ľudským kultúram, rôznej úrovni civilizácie, dokonca farebným odtieňom nositeľov

civilizácie. Rozdielne podmienky ponúkali odlišnosti jednotlivých kontinentov,

klimatických pásem, prímorské a kontinentálne prostredia a pod. U rastlinstva je viazanosť

k prostrediu výrazne vyššia, nakoľko prirodzené premiestňovanie druhov je podstatne

komplikovanejšie. Dlhšia existencia v rovnakom prostredí vytvorila isté nároky. Viaceré

druhy s podobnými nárokmi vytvárali moţnosť koexistencie. Niektoré druhy neznášali iné

a ich vytláčali, vzájomne si pomáhajúce sa zoskupovali. Ako je to v prírode samozrejmé,

silnejšie víťazili. Takto sa vytvorili prirodzené spoločenstvá, v ktorých sa jednotlivé druhy

dopĺňali a ťaţko prijímali medzi seba nové druhy. V hrubých rysoch povedané, takto sa

vytvorili spoločenstvá v makrooblastiach v trópoch, subtrópoch , miernom pásme, tundre,

ale aj v mikrooblastiach v níţinách, stredných polohách, vo vysokohorských polohách

v arídnych a humídnych prostrediach a samozrejme, rôzne na rôznych kontinentoch.

Ak sa prenesieme na územie Slovenska do konkrétnych modelových oblastí, tak si

uvedomíme, ţe aj tu príroda vytvorila zoskupenia rastlinstiev teda aj drevín podľa ich

ekologických nárokov. Všetky modelové územia viac menej spadajú do kultúrnej stepi.

Človek v nich uţ atakoval v dávnejších dobách, ale aj v súčasnosti pôvodné spoločenstvá

a necitlivo premieňa pôvodný ráz krajiny. Najviac sa na tom podieľajú laici, ale v nemalej

miere aj „odborníci na všetko“. Načo existujú rôzne inštitúcie, keď nedohliadajú napríklad

aj na ráz krajiny. A keď odborné organizácie aj dohliadajú nemajú právomoc zasiahnuť.

V pôvodne vyzerajúcej krajine by mali pôvodnosť zabezpečovať hlavne dreviny. Nemali

by dostať priestor v níţinách vysokohorské dreviny (naopak to prirodzene nejde) a uţ je

výsmechom ak dostávajú dominantný priestor dreviny z iných kontinentov a pritom

poţadovanú funkčnosť domácich nedosahujú. Ako príklad uvediem z katastrálneho

územia Nová Ves na Ţitavou. Na hrebienku na západnej hranici katastra medzi vinohradmi

Horný Čermán (k.ú. Nová Ves nad Ţitavou) a vinohradmi vo Veľkých Chyndiciach bol

miestnym druţstvom zabezpečený vetrolam (1988) pozostávajúci z cudzokrajných drevín

(Elaegnus angustifolia L., Pinus nigra Arn. – oba pôvodom z juţnej Európy, Acer

saccharinum L. – pôvodom zo Severnej Ameriky) (Poţgaj, Poţgaj 1996). Uvedení autori

92

konštatujú, ţe borovici čiernej sa na podobných stanovištiach na Slovensku dobre darí, no

autor vetrolamu asi nepočítal s tým, ţe je veľmi vyhľadávanou na vianočný stromček.

Ďalšie dve dreviny sú u nás vyuţívané v intraviláne, parkoch a záhradách, a nezaručujú

splnenie tamojšieho poslania. Konštatujeme, ţe bol výrazne porušený pôvodný ráz krajiny

a navrhujeme vysadený nepodarený vetrolam pretvoriť, resp. zmeniť drevinové zloţenie.

Za údrţbu a starostlivosť o dreviny je zodpovedný vlastník pozemku, na ktorom

dreviny rastú v zmysle zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov . Rozhodovaciu právomoc o výrube drevín má prvostupňový orgán ochrany

prírody teda obec a mesto. Tieto povinnosti a práva zakotvuje vyššie uvedený zákon

o ochrane prírody. Mnohokrát zástupca obce alebo mesta nemá moţnosť posúdiť

zdravotný stav, kvalitu a funkčnosť drevinovej vegetácie. Preto môţe rozhodnúť aj

v neprospech krajiny, a tým sa strácajú zdravé dreviny, kvalitné a funkčné vegetačné prvky

a často sa zbytočne udrţujú rozpadávajúce sa a nekvalitné prvky vegetácie. Tieto postupy

je potrebné zastaviť, moţno v niektorých prípadoch stačí len usmerniť. Dreviny tvoria

veľmi dôleţitú súčasť krajiny a vôbec prírody, v ktorej ţije človek. Pri návrhu nových

výsadieb viacerých druhov drevín v krajine je potrebné zohľadňovať práve ich schopnosť

spoluţitia, aby nedochádzalo k alelopatii a tým k odumieraniu niektorých jedincov

pouţitých vo výsadbe. Zmes navrhovaných drevín na výsadbu by mala vychádzať

z daných ekologických podmienok a nesnaţiť sa vyuţívať nepôvodné a hlavne ekologicky

nevhodné druhy. Predsa na juhozápadnom Slovensku majú tvoriť základ druhy rodu

Quercus a s nimi rastúce druhy.

Na človeka deprimujúco pôsobia aj niektoré vyjadrenia vysoko postavených

osobností všeobecne šíriacich myšlienku o existencii pôvodného stálozeleného duba na

Slovensku (nepublikované). Predsa pôvodní autori o duboch takúto myšlienku nepripúšťali

a ani nepripúšťajú (Magic 1974, 1975, Poţgaj, Horváthová 1986 atď.). Áno, na Slovensku

sa pestujú stálozelené a zimozelené duby, ale iba v arborétach a botanických záhradách

(Quercus turneri Willd. cv Pseudoturneri alebo Quercus ilex L. atď.) (Tábor I., Tomaško

I. /1992/: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany, ( Arborétum Mlyňany, 118 s.).

V krajine významné miesta hlavne územia zvykli označovať výsadbou stromov.

Z našich modelových území bol jeden prípad zaznamenaný na hranici chotárov troch obcí

a to medzi obcami Čifáre, Tajná a Nevidzany (Poţgaj, Poţgaj, Rd., 2004). Konkrétne

trojhraničie vytvárali tri cery. Posledný z nich sa udrţal na katastrálnom území Nevidzany.

Podobne aj významné miesta z iného hľadiska boli vyznačované drevinami, napr.

93

v katastrálnom území Nová Ves nad Ţitavou na lokalite Tri lipky, tromi lipami. Alebo tieţ

studnička Panny Márie v západnej časti katastra Nová Ves nad Ţitavou. Okolo ciest boli

väčšinou vysádzané ovocné stromy, teda dreviny, ktoré uţ boli kultivary alebo

rýchlorastúce dreviny, ale aj rôzne zmesi drevín (napr. okolo cesty I. triedy v k. ú. Čifáre

východne od obce). Ovocné dreviny by podľa nás uţ nemali figurovať pozdĺţ ciest I. a II.

triedy, nakoľko sú výrazne frekventované a je nevhodné, aby účastníkov cestnej premávky

lákali na zber. Ovocie je jednak postihnuté výfukovými plynmi a zároveň hrozí

nebezpečenstvo úrazu. V minulosti za čias kočov to malo isté opodstatnenie.

Intravilány obcí netvoria náš záujem, len spomenieme, ţe v nich prevládalo

vysádzanie drevín okolo kostolov a cintorínov, hlavne tuje a lipy. O uvedené dreviny

starostlivosť väčšinou preukazovali predstavitelia obcí. V záhradách obyvateľov obcí

dominovali ovocné stromy. V minulosti vôkol sídlisk feudálov, šľachticov (kaštiele,

zámky) vyrastali honosné parky, v ktorých dostávali priestor prevaţne vnášané

(introdukované) dreviny. Teraz skôr ubúda akákoľvek stromovitá vegetácia z intravilánov

a nahrádza sa krovitou vegetáciou, ktorá nemôţe nahradiť stromy.

Duby sa lesnícky udrţiavali hlavne v lesných porastoch. V konkrétnych

modelových územiach to boli aj vzácne výskyty s disjunktnými areálmi na našom území.

Výrazným príkladom je výskyt duba balkánskeho (Q. frainetto) v katastrálnom území

Sikenica (Horváthová 1981, Poţgaj, Poţgaj, Horváthová 1986). Je tam zaznamenaná aj

prirodzená obnova tohto druhu. Väčšie jedince duba balkánskeho boli značne poškodené

hromadným hynutím duba (predpokladá sa, ţe tracheomykózou). Viaceré práce poukazujú

na pôvodný výskyt tejto dreviny na konkrétnej lokalite (Poţgaj 1986; Poţgaj, Horváthová

1986). Je tam nápadná podobnosť s prirodzenou lokalitou v Debradi, kde popri dube

balkánskom sa vyskytuje aj dub jadranský (Poţgaj, Poţgaj, Uţák 2001). Pre dub balkánsky

je na modelových územiach, resp. na celom území Slovenska, severný okraj jeho

prirodzeného areálu, a preto na dotváraní krajinného charakteru ho veľmi nepouţívame.

Skôr by mal v modelových územiach uplatnenie pre svoj vzhľad listov a púčikov

v parkovníctve.

94

Dub jadranský je bohatšie zastúpený, ale samostatné porasty v modelových územiach

netvorí. Dub plstnatý nemá v modelových územiach vhodné ekologické podmienky a jeho

výskyt bol zaznamenaný len v rámci pozorovaného územia NPR Zoborská lesostep. A nie

je ani v zozname Chránených stromov Slovenska. Je potrebné pripomenúť, ţe na

modelových územiach dub letný nevykazuje čistotu druhu, ale mieša sa s dubom

sivozeleným (sivým) Q. pedunculiflora. Väčšina morfologických znakov je

charakteristická pre Q. robur, ale rub listovej čepele má sivastý nádych, čo je znak Q.

pedunculiflora. Prvý z nich má mať rub listovej čepele výrazne zelený. Podobne

v lesníctve výrazne zauţívaný dub zimný v daných územiach nemá holotypy. Dokonca

morfologický znak šupinky na čiaške sú na jej báze zhrubnuté, čo dané jedince radí do

druhu duba ţltkastého.

O duboch v modelových územiach k. ú. Čifáre a Sikenica je potrebné zdôrazniť, ţe

v starších porastoch sa prejavujú dôsledky tracheomykózneho ochorenia, hlavne na dube

ţltkastom, dube mnohoplodom a dube balkánskom, kde poškodenie korún sa javí ako

ireverzibilný patologický prejav (sensu Poţgaj 2000 : Priebeh tracheomykózneho

ochorenia Quercus robur L. na monitorovacej ploche Košické Olšany za roky 1984-1999.

Folia oecologica 27, s. 177 – 187). Stopy ochorenia choroba zanechala na všetkých

druhoch. Jednoznačne najmenšie stopy poškodenia sú zaznamenané na dube cerovom.

95

Čo je potešiteľné bresty (hlavne Ulmus minor Mill.) zrejme uţ vo väčšine prípadov

grafiózu prekonávajú. Vyskytujú sa aj jedince s priemerom väčším ako 20 cm.

V zanedbanejších viniciach Horného Čermána (k. ú. Nová Ves nad Ţitavou) sú

zaznamenané mladé jedince do 50 cm výšky.

Stromy vyhlásené za chránené v k. ú. Nová Ves nad Ţitavou , Trhyňa, Veľký Pesek

a Čifáre nemáme. Je však potrebné vytvoriť podmienky, aby také mohli byť. To znamená

vysadiť na menej atakované alebo historicky známe miesta také druhy, ktoré by boli

schopné tieto kritériá dosiahnuť. Je potrebné v budúcnosti sledovať dané územia, či

niektoré stromy nie sú obľúbeným objektom niektorých umelecky, či politicky

významným osobnostiam (napr. ako Jagelovského dub v Bialoveţi), resp. objektom

niektorých pamätných udalostí. Takéto stromy by zároveň mohli udrţiavať genetické

vlastnosti daného druhu a mohli by zostať ţivou ţelanou genetickou bankou.

Staré stromy v krajine sa vyskytujú vo forme solitérov alebo aj skupín. Niekedy sa

vyskytujú aj v lesných porastoch hlavne na okrajoch, kde sa zachovávajú ako hraničné

stromy, alebo na ťaţko dostupných lokalitách, ako sú strţe skalnaté svahy a podobne.

Mimo lesných porastov nájdeme staré stromy rovnako na ťaţko dostupných miestach na

rozhraní pozemkov, v remízach alebo aj ako orientačné body.

96

Staré jedince môţu byť vzácne z historického hľadiska, významné z dendrologického

hľadiska a sú mnohokrát nositeľmi aj holotypovej genetickej informácie čo pri rode

Quercus je veľmi významný fakt. Preto je veľmi dôleţité zachovanie takýchto jedincov.

Naskytá sa však otázka „čo ďalej, keď jedinec odumiera“. Myslíme si, ţe pri geneticky

významných jedincoch by bolo vhodné vypestovať ich potomstvo a tým zachovať

genetickú informáciu jedinca. Takto vypestované jedince sa potom môţu vysadiť na

pôvodné miesto ako ich náhrada, alebo pouţiť pri významných udalostiach a pod. Avšak

jedná sa o malé jedince a legislatíva nie je týmto smerom orientovaná a ani takýto postup

nepozná. Preto by bolo vhodné urobiť podobné projekty pre rôzne druhy drevín, ako sa

spravil s jedincom Lipy kráľa Mateja. Dopestovalo sa jej potomstvo a vysadili sa na

významnejšie miesta. Takýmito podobnými projektami je potrebné viac upozorniť na danú

problematiku a napomôcť ich vyriešiť aj po legislatívnej stránke.

Uprostred poľa je lokalizovaný Q.

cerris, ktorý je v krajine

bodom hranice medzi

katastrami.

97

Je otázne ako sa docieli ochrana týchto jedincov. Pokiaľ vlastník pozemku bude súhlasiť so

starostlivosťou o mladého jedinca bude drevina zachránená. Avšak vlastník sa môţe

zmeniť a nový vlastník moţno uţ nebude mať záujem o záchranu. V takýchto prípadoch sa

pôvodná myšlienka a aj drevina nenávratne stratí. Z tohto dôvodu by bolo vhodné niektoré

dreviny zachovať práve ako genetický skvost.

Rovnako však je potrebné zachovávať aj pamätné stromy vo vzťahu k významným

osobnostiam a vo vzťahu k významným udalostiam.

Teda dohromady staré stromy môţeme nazvať ako „staré, pamätné a vzácne stromy“.

Pre kategórie pamätné a vzácne stromy by bolo vhodné prehodnotiť aj legislatívu, ktorá by

tieto stromy vedela uchrániť a zachovať aj keď sa jedná o mladé jedince. Lebo súčasná

legislatíva ochrany drevín berie veľký dôraz na dimenzie drevín, ktoré sa zaraďujú do

kategórie Chránených stromov.

V rámci modelových území sa v extraviláne nevyskytujú staršie dreviny ako 200

rokov. Aj z tohto hľadiska sme navrhli na výsadbu väčšie mnoţstvo solitérnych jedincov,

z ktorých je vysoký predpoklad zachovania sa jedincov na dlhšie obdobie.

Stále sme hovorili o existujúcich drevinách ich dôleţitosti o vysádzaní drevín, ale je

dôleţité aj vedieť ako sa budú tieto novovysadené jedince správať. Správanie sa mladých

jedincov rodu Quercus sledujeme uţ štvrť storočie. Môţeme teda hovoriť o skúsenostiach

s výsadbou a starostlivosťou pri jednotlivých druhoch dubov. Pri zakladaní vegetačných

prvkov s dubmi je vhodné vysiať ţalude poţadovaného druhu. Obmedzí sa tým

Na pravej strane od Lipy kráľa

Mateja je vysadený

potomok tejto lipy.

98

niekoľkoročné sedenie sadenice. Podľa rastových vlastností jednotlivých dubov môţeme

minimalizovať náklady na údrţbu a môţeme predvídať a naplánovať potrebné zásahy.

Všetky tieto poznatky môţeme vyuţiť v prospech tvorby krajiny a tak uľahčiť prácu aj

pracovníkom, ktorí sú zodpovední za starostlivosť o dreviny a spoločenstvá tvorené

drevinami.

99

7 ZÁVER

V poľnohospodárskej krajine sa čoraz častejšie vyuţívajú introdukované dreviny

a introdukované invázne sa správajúce dreviny na úkor pôvodne sa vyskytujúcich

druhov drevín. Tým sa zniţuje estetická hodnota, úţivnosť a stabilita jednotlivých

prvkov, čo je spôsobené aj trvácnosťou dreviny. V mnohých prípadoch to ani nie je

úmyselné rozširovanie, no nevhodnými zásahmi sa mnohokrát docieli práve ten

neţiadaný výsledok. Týmito procesmi sa v lesných porastoch zniţuje pestrosť

spoločenstiev a mimo lesných porastov prichádzajú vegetačné prvky aj o niekoľko

významných funkcií a aj stabilitu.

Druhy rodu Quercus L. patria medzi veľmi dlhoveké dreviny, čo má veľký

význam. Vyuţívajú sa ako hlavné stabilizačné prvky rozptýlenej vegetácie. Najčastejšie

tvoria solitérne veľmi mohutné jedince v krajine. Plody týchto stromov sú významné

v potravinovom reťazci voľne ţijúcej zveri. Priestor ponúknutý v korune vyuţívajú

zástupcovia avifauny.

Navrhnuté vegetačné úpravy v rámci poľnohospodárskej krajiny s nízkym

percentom zastúpenia stromovitej vegetácie (v katastroch Čifáre, Trhyňa, Veľký Pesek,

ale hlavne Nová Ves nad Ţitavou) významne vyuţívajú druhy rodu Quercus. V návrhu

sa vyuţíva minimálna priestorová moţnosť na výsadbu drevín. Nevstupuje sa do

hospodársky vyuţívaných plôch. Ale napriek týmto obmedzeniam sa podľa návrhu môţe

dosiahnuť vysoký efekt krajinných prvkov a celkovo vytvoriť stabilná krajinná štruktúra

po stáročia. Chýbajúce bodové prvky, navrhnuté aj s rezervou sa vyvinú na mohutné

solitéry alebo skupiny stromov.

100

V rámci porastov dubové spoločenstvá patria medzi botanicky najpestrejšie. Rod

Quercus na Slovensku má zastúpenie v 9 druhoch, ktoré je moţné podľa jednotlivých

druhov vyuţívať v rôznych ekologických podmienkach.

Vyuţiteľnosť dubov je závislá od ekologických daností prostredia. V prostredí

údolných riek, na rovinách s blízkou hladinou podzemnou vody má najlepšie vyuţitie Q.

robur. Na mierne zvlnenom teréne s hlbokými sypkými pôdami nachádza vynikajúce

uplatnenie Q. cerris. Na stanovištiach s nedostatkom vlahy majú dobré vyuţitie druhy

sekcie Dascia, z ktorých najextrémnejšie stanovištné podmienky veľmi dobre znáša Q.

pubescens. Na menej exponovaných stanovištiach taktieţ s výraznejším výskytom

bázických hornín v podloţí má nezastupiteľné miesto Q. virgiliana. Tretí najvzrastavejší

zástupca tejto sekcie Q. frainetto obsadzuje polohy na miernych reliéfnych tvaroch a

hlbokých pôdach s obsahom bázických prvkov (degradovaných černozemiach).

V prostredí údolných riek, na zvlnených reliéfnych tvaroch s kyslejším pôdnym

prostredím bez blízkosti hladiny podzemnej vody nachádza uplatnenie Q. pedunculiflora.

101

Zo sekcie Roburoides na svahoch a vyvýšených pahorkoch s kontinentálnou klímou má

dobré prostredie Q. dalechampii. V podobných podmienkach, len s oceánickou klímou,

má veľmi dobré ekologické prostredie Q. petraea. Q. polycarpa má podobné nároky na

ekologické prostredie ako Q. dalechampii.

Uplatnenie druhov rodu Quercus v intenzívne poľnohospodársky vyuţívanej

krajine je v prvom rade v lesnom hospodárstve ako hlavné porastotvorné dreviny. Ďalšie

uplatnenie je moţné v parkovníctve aj pre estetický vzhľad, v účelových výsadbách, pre

ktoré sú svojimi vlastnosťami predurčené.

102

8 POUŽITÁ LITERATÚRA

1. Anonymus, 1975: Príručka pre prieskum lesných pôd. ÚHÚL Zvolen, 105 s.

2. Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002: Ministerstvo ţivotného prostredia

Slovenskej republiky, Bratislava, Slovenská agentúra ţivotného prostredia, Banská

Bystrica, 342 s. ISBN 80-88833-27-2

3. Bean, W., J., 1976: Trees and Shrubs Hardy i the British Isles. John Murray,

London, p. 454-521.

4. Benčať, F., a kol., 1984: Rozšírenie drevín v záujmovom území Dunajského diela.

ACTA Dendrobiologica, Veda, SAV, Bratislava, 164 s.

5. Benčať, F., Poţgaj, J., Šmihulová, A., 1982 : Rozšírenie a ekológia drevín

v pohoriach Tríbeč a Pohronský Inovec. ACTA Dendrobiologica, Veda, SAV,

Bratislava, 277 s.

6. Bortel, J., Jančová, M., Sláviková, D., 1993: Ochrana a tvorba krajiny. Technická

univerzita, Zvolen, 135 s. ISBN 80 – 228 - 0241

7. Camus, A., 1936-1938: Les Chênes. Monographie du genre Quercus. Atlas Tom. I.,

Paris, 686 s.

8. De-Candolle, A., 1864: Prodromus systematis naturalis regni vegetabilis, 16(2):22.

9. Dostál, J., 1950 : Květena ČSR. Praha.

10. Dostál, J., 1954 : Klíč k úplné květeně ČSR. Nakladatelství ČSAV Praha, s. 457 -

458.

11. Dostál, J., 1958 : Klíč k úplné květeně ČSR. ČSAV, Praha, 490 s.

12. Dostál, J., 1987 : Nová květena ČSSR I. ČSAV, Praha, 758 s.

13. Dostál, J., 1989 : Nová květena ČSSR II. ČSAV, Praha, s.758 - 1455

14. Ďurečková, E., Šolcová, L., Cimra, J., Petrovič, F., Beyer, M., 2006: Návštevnosť

navrhovaného územia európskeho významu Zoborské vrchy (SKUEV 0130).

Rosalia (Nitra) 18, s 341-352

15. Ehrendorfer, F., 1973 : Liste der Gefäspflanzen Mitteleuropas. Gustav Fischer

Verlag Stuttgart, 318 s.

16. Erhardt, F., 1789: Arb. frut., Dec. IX, p. 87.

17. Gábriš Ľ., Streďanský J., 1997: Environmentalistika a právo: vybrané problémy. SPU,

Nitra, 121 s.

18. Gančev, I., et Bondev, I., 1966: Quercus. In: Flora reipublicae popularis

Bulgaricae. III. red. Jordanov P. Sofia, s. 106 - 145.

103

19. Halaj, J., Grék, J., Jenča, I., 1974: Produkcia duba kokošovského. VÚLH Zvolen,

19, 104 s.

20. Halaj, J., Grék, J., Rendoš, M., 1973: Produkcia a stanovište duba zimného

(Quercus petraea Liebl.) v štátnej prírodnej rezervácii Bujanov. Vedecké práce

VÚLH Zvolen, 17, s. 9 - 35

21. Hančinský, L., 1972 : Lesné typy Slovenska,. Príroda, Bratislava, 307 s.

22. Horváthová, J., 1981: Nová lokalita Quercus frainetto Ten. na juhozápadnom

Slovensku. Biológia (Bratislava) 36, s. 313-317.

23. Hreško, J., 1996: Abiotické predpoklady výskytu ekologicky hodnotných biotopov

(pre územie Slovenska. In: Celostnosť - syntéza - ochrana ţivotného prostredia.

(zborník referátov pri príleţitosti 30. výročia zaloţenia ÚKE SAV). Hrnčiarová, T.

(Ed.). Bratislava, Ústav krajinnej ekológie SAV.

24. Hrubík, P., Poţgaj, J. 1988 : Entomofauna of autochtonous oaks in the

experimental Qurcetarium Čifáre. Slovak. Forestry 34, s. 1079 – 1092.

25. Hurych, V., 1986 : Sadovníctvo – sadovnícka dendrológia. Príroda, 208 s.

26. Jančura, P., 1996: Niektoré aspekty synergických a holistických prístupov ku

krajine a hľadanie spoločného jazyka... In: Krajina – človek – kultúra. Banská

Bystrica, SAŢP, 1996: 194 s.

27. Klika, J., 1930 : Dedendrologie. Listnáče. Praha, 327 s.

28. Konôpka, B., Konôpka, J., 2004 : Vplyv klimatickej zmeny na ohrozenie drevín

škodlivými činiteľmi. - In: Dreviny vo verejnej zeleni zborník z konferencie

s medzinárodnou účasťou, Zvolen, s. 78-86.

29. Korenek, J., 1967: Taxonomický a ekologický výskum lesných drevín domácich

včetne drevín introdukovaných. Etapa: Taxonomický a ekologický výskum

dubových porastov v Štiavnickom pohorí. (Výskumná úloha, manuscript)

VÚLH, s. 1-92.

30. Korenek, J., 1970: Veľkosť plodov duba zimného a letného. Zbor. referátov z

celoštátnej vedeckej konferencie v Liptovskom Hrádku. Biológia semien drevín, 2,

s. 87-97.

31. Korenek, J., 1981: Ekotypy duba letného a zimného na Slovensku. Vedecké práce

VÚLH Zvolen, s. 235-246.

32. Korpeľ, Š., 1958 : Postačí pestovateľovi uvádzať u duba (Quercus) len rodové

meno. Les 14, s. 4 -11.

104

33. Köstler, J., N., 1968: Der Wurzeln der Waldbäume. Hamburg, Berlin, PauL Parey

Vrl., 284 s.

34. Kotschy, Th., 1859-1862: Die Eichen Europas und des Orients. Wien-Olmutz.

35. Krasan, F., 1887: Zur Geschichte der Formentwicklung der Roburoiden Eichen.

Ibden, VIII. – In: Malejev, V., P., 1935: Obzor dubov Kavkaza v ich

sistematičeskich i geografičeskich otnošenijach i ich svjazi s evoljuciej grupy

Robur. Botaničeskij ţurnal SSSR, Tom 20, 2, 3, Leningrad – Moskva, s. 156-176;

294-321.

36. Lamarck, J., B., A., P., M., 1783: Diet. Encycl. I., s. 719, 725.

37. Lieblein, 1784: Flora Fuldensis. s. 403 – In: Schwarz, O., 1936: Monographie der

Eichen Europas und des Mittelmeergebietes – Dahlem bei Berlin, 176 s. XLVIII

Tab.

38. Linnaeus, C., 1753: Species plantarum, 2, Stokholm.

39. Magic, D., 1974: Poznávame ďalšie druhy dubov v našich lesoch. Les (Bratislava)

XXX, 6, s. 244 -252.

40. Magic, D., 1975 : Taxonomické poznámky z doterajšieho výskumu dubov

v Západných Karpatoch. Biológia, SAV, Bratislava, séria A-Botanica-1, 30, s. 65-

74.

41. Maglocký, Š., 2002: Potenciálna prirodzená vegetácia. Mapa 1 : 500 000. Atlas

krajiny Slovenskej republiky. Ministerstvo ţivotného prostredia Bratislava,

Agentúra ţivotného prostredia Banská Bystrica, ISBN 80-88833-27-2

42. Machovec, J., 1982: Sadovnická dendrologie. SPN, Praha, 246 s.

43. Machovec, J., Hrubík, P., Vreštiak, P., 1999: Sadovnícka dendrológia

(Charakteristika a vlastnosti drevín). VES SPU, Nitra, 250 s.

44. Majer, A., 1989 : Beteiligung der Kleinarten der Traubeneiche /Quercus petraea

(Mattusch.) Liebl./ in den populationen Ungarns. Folia dendrologica 16, s. 179 -

194.

45. Májovský, J., Murín, A., et al. 1987: Kariotaxonomický prehľad flóry Slovenska.

Bratislava, Veda SAV, 436 s.

46. Malejev, V., P., 1935: Obzor dubov Kavkaza v ich sistematičeskich i

geografičeskich otnošenijach i ich svjazy s evoljuciej gruppy Robur.

Botaničeskij ţurnal SSSR, Tom. 20 roč. No 2, 3, Leningrad-Moskva, s. 156-176;

294-321.

47. Malejev, V., P., Sokolov, S., J., 1951: Quercus L., s. 422-493.

105

48. Marhold, K., et Hindák, F., 1998: Zoznam niţších a vyšších rastlín Slovenska.

VEDA SAV, Bratislava, 687 s.

49. Mátyás, V., 1970: Taxa nova Quercuum Hungarie. ACTA Bot. Acad. Hung. Tomus

16 (3-4). Budapest, Akadémiai Kiadó, s. 329-361

50. Menickij, J., L., 1982: Obzor vidov roda Quercus L. Evraziji. Nauka,

Leningradskoje otdelenije, Komarovskije čtenija 32, 57 s. obr. 9.

51. Mercel, F., Poţgaj, Rd., 1998: Biologické štúdium populácie Quercus pubescens

Willd. Na lokalite Zoborská lesostep. Rosalia (Nitra) 13, s. 49-54.

52. Mercel, F., Poţgaj, Rd., 2000: Biologická charakteristika ohrozeného druhu duba

jedranského (Quercus virgiliana) na lokalite Dubník (Nitrianska pahorkatina).

Rosalia (Nitra) 15, s. 25-30.

53. Michalko, J., 1978 : Ist Quercus frainetto Ten. Auf dem Gebiete der Slowakei eine

introducierte Holzart? Acta botanica Slovaca Acad. Sci. Slovacae, ser. A, 3, s. 473-

477.

54. Michalko, J., 1980: Poznámky k rozšíreniu a k fytocenologickému zastúpeniu

druhov rodu Quercus na území SSR. Zborník referátov z III zjazdu SBS pri

SAV. Zvolen, s. 43-47.

55. Miklós, L., Izakovičová, Z., 1997: Krajina ako geosystém. SAV, Bratislava, 153 s.

ISBN 80 – 224 – 0519 – 1.

56. Novák, F., A., 1961: Vyšší rostliny. Nakl. ČSAV, Praha, s. 406-407.

57. Oersted, A., G., 1867: Recherches sur la classification des chenes. Extrait des

mémories de la Soc. d´Hist. Net. de Copenhaque.

58. Oersted, A., G., 1868: Apercu sur la classification des chénes. - In: Liebman, F.,

M., 1868: Chênes de lÁmerique tropical.

59. Ostrolúcka, M., G., Beţo, M., 1994: Utilization of meristem cultures in propagation

of oak (Quercus sp.). Genet. Pol. 35(3), s. 161-169.

60. Ostrolúcka, M., G., Kriţo, M., 1989: Biológia samčích reprodukčných orgánov

druhov rodu Quercus L. Acta Dendrobiologica, SAV Bratislava, 135 s.

61. Pagan, J., 1992 : Lesnícka dendrológia, VŠLD Zvolen, , 347 s.

62. Pagan, J., Randuška, D., 1987: Atlas drevín 1 (pôvodné dreviny). OBZOR,

Bratislava, 360 s.

63. Petřvalský, V., et. al 1993: Ekológia. VES SPU, Nitra, 123 s.

64. Pokorný, J., Fér, F., 1964: Listnáče lesú a parkú. SZN, Praha, s. 257-270.

65. Poţgaj, J., 1975: Tichý pamätníci. Les 31, 2, s. 79-82.

106

66. Poţgaj, J., 1980: Variabilita vybraných druhov rodu Quercus na Slovensku.

Záverečná výskumná správa za úlohu VI-5-1/4b (časť A). CBEV SAV, AM-ÚD

Bratislava, 143 s.

67. Poţgaj, J., 1981: Povrch listov v rode Quercus na území Slovenska. Preslia, (Praha)

53, s. 339-344.

68. Poţgaj, J., 1983: Bohatá úroda ţaluďa. Les, 39, 2, s. 57-59

69. Poţgaj, J., 1984a: Quercus virgiliana Ten. (Adriatische Eiche) in der Slowakia.

Folia dendrologica 11, Veda, Bratislava, s. 347-365.

70. Poţgaj, J., 1984b: Poznámky o výskyte autochtónnych dubov sekcie Robur Rchb.

na Slovensku. - In: Zborník IV. zjazdu SBS SAV, Nitra, s. 391-398.

71. Poţgaj, J., 1985: K voprosu izučenija duba pušistogo (Quercus pubescens Willd.) v

Slovakii. Folia dendrologica 12, s. 43-62.

72. Poţgaj, J., 1986a: Quercus frainetto Ten., jeho prirodzený areál a zaznamenaný

výskyt na Slovensku. Preslia (Praha) 58, s. 211-221.

73. Poţgaj, J., 1986b: Zaloţenie experimentálnej plochy z autochtónnych dubov

Slovenska. Lesnictví, 4, 32, s. 365-368.

74. Poţgaj, J., 1986c: Původní druhy dubů na Slovensku a jejich náchylnost k

tracheomykóznímu onemocnení. Lesnícka práce 11, s. 495-502.

75. Poţgaj, J., 1986d: Zastúpenie pôvodných druhov rodu Quercus na území okresu

Nitra. Rosalia (Nitra) 3, s. 85-98.

76. Poţgaj, J., 1987: Hromadné hynutie dubov v teritóriu okresu Nitra. Rosalia (Nitra)

4, s. 113-126.

77. Poţgaj, J., 1987: Razširenije i okológija avtochtónnych dubov Slovakii. In: Zborník

referátov z konferencie „Ochrana genofondu a jeho vyuţitie“, Bratislava, s. 163-

167.

78. Poţgaj, J., 1990a: Variabilita vybraných druhov rodu Quercus L. na Slovensku.

Záverečná správa za etapu úlohy VI-6-1/2a. AM-ÚD SAV, Vieska nad Ţitavou, 39

s. + 19 tab. a 56 obr.

79. Poţgaj, J., 1990b: Quercus robur L. und seine Verbreitung in der Slowakei. Folia

dendrologica 17, s. 275-300.

80. Poţgaj, J., 1990c: Výšky semenáčikov pôvodných dubov Slovenska na

experimentálnom Quercetáriu Čifáre a ich tieňomilovnosť. Lesnictví, 36, s. 381-

394.

107

81. Poţgaj, J., 1997: World areas and ecosystems of the native species of the Quercus

L. genus in Slovakia. Folia dendrologica 23, s. 21-38.

82. Poţgaj, J., 1998 : Podiel rastových fáz na beţnom ročnom výškovom prírastku 9

ročnej mladiny duba mnohoplodého (Quercus polycarpa Schur). Lesnícky časopis,

44(4), s. 269-274.

83. Poţgaj, J., 1999: Quercus polycarpa Schur (dub mnohoplodý) na Slovensku. Folia

oecologica 26, Veda, Bratislava, s. 21-32.

84. Poţgaj, J., 2000 : Priebeh tracheomykózneho ochorenia Quercus robur L. na

monitorovacej ploche Košické Olšany za roky 1984-1999. Folia Oecologica, 27, s.

177-187.

85. Poţgaj, J., 2001: Quercus dalechampii Ten. (dub ţltkastý) na Slovensku. Folia

oecologica 28, s. 23-37.

86. Poţgaj, J., 2002 : Variability of acorns of Quercus robur L. at the tree and

population levels at the monitoring area Košické Olšany (Slovack republic). Folia

oecologica, 29, s. 61-67.

87. Poţgaj, J., 2004 : Výskum pôvodných druhov rodu Quercus L. Na Slovensku

v posledných desaťročiach. Sborník Perspektivy lesnické dendrologie a šlechtění

lesních dřevin, První vydání, Česká zemědělská univerzita, Praha, s. 57-75.

88. Poţgaj, J., 2006 : Pôvodné druhy rodu Quercus L. na Slovensku a ich ekologické

nároky. In: Kelbel, P., Fridmanová, A., 2006: Biotický škodcovia ţaluďov

vybraných druhov dubov (Quercus spp.) na Slovensku. Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika, Košice, 170 s.

89. Poţgaj, J., Poţgaj, Rs., 1998 : Fenofáza jarného rastu 24 hodinového pozorovania

v Quercetáriu Čifáre. Folia oecologica, 24, s. 7-27.

90. Poţgaj, J., Poţgaj, Rs., Uţák, D., 2002 : Quercus frainetto Ten. On the eastern

margin of the Slovenský kras Mts. (Slovakia). Thaizia – J. Bot., Košice, 12, s. 93-

100.

91. Poţgaj, J., Poţgaj, Rd., 2005: Chránený strom Nevidziansky cer je uţ minulosťou.

Chránené územia Slovenska, ŠOP SR, Banská Bystrica, s. 29-30.

92. Poţgaj, J., Horváthová, J., 1986 : Variabilita a ekológia druhov rodu Quercus na

Slovensku. ACTA Dendrobiologica, SAV, Bratislava, 151 s.

93. Poţgaj, J., Hrubík, P., 1996: Ochrana významných jedincov našej dendroflóry.

Zborník z vedeckej konferencie Nitra, s. 89 – 91.

108

94. Poţgaj, J., Lukáčik, I., 2002: Sústredenie genofondu pôvodných druhov rodu

Quercus L. v Arboréte Borová hora. Folia oecologica, 29, s. 67-80.

95. Poţgaj, J., Mercel, F., 1999 : Phenological observations of original species the

genus Quercus L. on Slowakia growing in Arboretum Mlyňany. Folia oecologica,

25, s. 43 - 62.

96. Poţgaj, J., Nič, J., 2001: Fytocenologická charakteristika niektorých lesných

spoločenstiev s Quercus dalechampii Ten. v Západných Karpatoch. Folia

oecologica 28, s. 23-32.

97. Poţgaj, J., Poţgaj, Rd., Mercel, F., Jakab, R., Uţák, D., 2004: Quercus cerris L.

with the self companion of the higher vegetation in national natural reservation the

Patianska cerina. Buletin of botanical gardens 13, s. 161-170.

98. Poţgaj J., Mercel, F., Poţgaj, Rs., Poţgaj Rd., 2004 (Poster): Zaznamenané

infraspecifické jednotky pôvodných druhov rodu Quercus L. na Slovensku. Sborník

Perspektivy lesnické dendrologie a šlechtění lesních dřevin, První vydání, Česká

zemědělská univerzita, Praha

99. Poţgaj, J., Studený, M., Poţgaj, Rs., 1996: Dreviny Gýmeša. Rosalia (Nitra) 11, s.

75-89.

100. Poţgaj, J., Tomaško, I., 1999: Sústredenie genofondu pôvodných druhov rodu

Quercus L. Slovenska v Arboréte Mlyňany. Folia oecologica 26, s. 9-20.

101. Poţgaj, Rs., Poţgaj, J., 1996: Dendroflóra stredného Poţitavia. Rosalia (Nitra) 11,

s. 91-106.

102. Poţgaj, Rd., 2004: Populácia Quercus cerris L. z jedného materského stromu po

20. rokoch v Quercetáriu Čifáre na ploche 19. Sborník Perspektivy lesnické

dendrologie a šlechtění lesních dřevin, První vydání, Česká zemědělská

univerzita, Praha, s.

103. Poţgaj Rd., Mercel, F., 2002: Fenologická charakteristika populácie duba

plstnatého (Quercus pubescens) v Národnej prírodnej rezervácii Zoborská lesostep.

Rosalia (Nitra) 16, s. 77-80.

104. Poţgaj, Rs., 1997: Poznávanie autochtónnych dubov Slovenska podľa borky. Acta

facultatis xylologiae, Zvolen, s. 25-32.

105. Poţgaj, Rs., 2001: Premenlivosť medzi vybranými autochtónnymi druhmi dubov na

Slovensku v kôre a vo vybraných vlastnostiach dreva. TU Zvolen, 164 s.

(Doktorandská práca)

109

106. Priesol, A., Hladík, M. 1982: Produkčné schopnosti a taţbové moţnosti našich

lesov. Les 38, 8, s. 356-359.

107. Příručni slovník náučný II. Díl, ČSAV, Praha 1963, s. 654

108. Randuška, D., Vorel, J., Plíva, K. 1986: Fytocenológia a lesnícka typológia. Príroda

Bratislava 339 s.

109. Rehder, 1927: Manuel of cultivated trees and shrubs. N. York. The Macmillan CO.

110. Salisbury, R., A.,1796: Prodr. stirp. hort. Chap. Allerton, s. 392.

111. Schneider, C., K., 1904-1912: Handbuch der Laubholzkunde. Gustav Fischer, Vyd.

Jena.

112. Schottky, E., 1912: Die Eichen des extratropischen Ostasiens und ihre

pflanzengeographische Bedeutung. - Bot. Jahrb., Bd 47.

113. Schwarz, O., 1936 : Monographie der Eichen Europas und des

Mittelmeergebietes – Dahlem bei Berlin, 176 s.

114. Staszkiewicz, J., 1977: Pozycja systematyczna debu omszonego (Quercus

pubescens Willd.) z rezerwatu leśno-stepovego w Bielinku nad Odra w oparciu o

analize biometriczna liści. Paňstwowe vydawnictwo naukowe, Warszawa-Kraków,

s. 259-275.

115. Stebbins, G., L., 1950: Variation and Evolution in Plants. Columbia University

Press, New York, s. 222-225.

116. Streďanský, J., 1991 : Ochrana ţivotného prostredia a tvorby krajiny. Nitra, VŠP

Nitra, prvé vydanie, 111 s.

117. Streďanský, J., 1999: Hodnotenie kvality ţivotného prostredia. VES SPU, Nitra,

125 s. ISBN 80 – 7137 – 577 – 2.

118. Streďanský, J., Húska, D., Petrík, Ľ., 1985: Návody na cvičenia z ochrany

a tvorby krajiny. VŠP, Nitra, 46 s.

119. Streďanský, J., Supuka, J., Šípošová, M., 1997: Štruktúra a formácie vegetácie

v poľnohospodárskej krajine. VES SPU, Nitra, 126 s. ISBN 80 – 7137 – 410 – 5.

120. Supuka, J., 1985: Tvorba a údrţba priemyselnej zelene. MP SSR, Bratislava, 100 s.

121. Supuka, J., 1987: Normatívy zelene a oceňovanie stromov v sídlach. Acta

Dendrobiologica, Bratislava, VEDA: 180 s.

122. Supuka, J. a kol., 1991 : Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene, Bratislava,

Veda, prvé vydanie, 308 s., ISBN 80-224-0128-5

123. Supuka, J. a kol., 1995: Ekológia urbanizovaného prostredia. Učebné texty TU

Zvolen. 204 s.

110

124. Supuka, J., et al., 2004: Krajinárska tvorba. VES SPU, Nitra, 256 s. ISBN 80 –

8069 – 334 – X.

125. Syrový, S., (ed.) 1958: Atlas podnebí ČSR. ÚSGK Praha.

126. Šípošová, M., Černá, P., 1997: Funkcie vegetácie v poľnohospodárskej krajine.

In: ENVIRO, Nitra, s. 41-46.

127. Švec, M., Gross, L., Valach, L. et Zapletal, S., 1992: EKO. Lesoprojekt Zvolen, 186 pp.

128. Tábor I., Tomaško I. /1992/: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany,

(Arborétum Mlyňany, 118 s.)

129. Tomaško, I., 2001: Formovanie poľnohospodárskej krajiny. VES SPU, Nitra, 91

s. ISBN 80 – 7137 – 900 – X.

130. Tomaško, I., 2003 : Introdukcia a dreviny vo verejnej zeleni. – In: Dreviny vo

verejnej zeleni zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou, Košice, s. 126-

129.

131. Tutin, T., G., 1964: Quercus. Flora Europaea I. Cambridge, The University Press.,

s. 61-64.

132. Úradníček, L., Koblíţek, J., 2004 : Perspektivy lesnické dendrologie v měnícich se

klimatických podmínkách. – In Karas, J., Kobliha, J., 2004 : Sborník Perspektivy

lesnické dendrologie a šlechtení lesních dřevin. Kostelec nad Černými lesy, Česká

zemědělská universita v Praze, první vydání, s. 13-21.

133. Vladovič, J., Porubčan, V., 1992: Triedenie, charakteristiky a technológie zisťovaní

prieskumu ekológie lesa. s. 31-71, In 1992: EKO Dočasná príručka pre prieskum

ekológie lesa. Lesoprojekt Zvolen, 186 s.

134. Vyskot, M., 1958: Pěstění dubu.ČSAZV, Státní zemědělské nakladatelství, Praha,

288 s.

135. Wagneführ, R., Scheiber, Ch., 1985: Holzatlas. VEB bFachbuchverlag, Leipzig,

720 s.

136. Willdenow, 1805: Quercus pubescens W. Berliner Baumzucht, s. 279.

137. Zlatník, A., 1959: Přehled slovenských lesů podle skupin lesních typů. VŠZ Brno,

195 s.

138. Základná mapa ČSFR, 1: 50000 Levice 45-22, 1992

139. Základná mapa ČSFR, 1: 50000 Nitra 45-21, 1992

140. Základná mapa ČSFR, 1: 50000 Šahy 46-13, 1992

141. Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

111

Pouţité internetové stránky

1. http://www.cifare.sk

2. http://www.e-obce.sk

3. http://www.novavesnadzitavou.ocu.sk

4. http://www.sikenica.sk

5. http://www.sopsr.sk

6. http://www.statsoft.com

Documents

SLOVENSKÁ PONOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITREcrzp.uniag.sk/Prace/2010/P/BAA1462E86A94F9BA13731E753238B65.pdf · výtrusné rastliny ustupujú nahosemenným a na konci druhohôr sa