SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Evidenčné číslo 1125469

BAKALÁRSKA PRÁCA

NITRA 2010/2011 IVANA TOMANOVÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Dekan: prof. Ing. Daniel Bíro, CSc.

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Agronomické zhodnotenie pestovania kukurice siatej na zrno

v AGRODULOV SHR

Bakalárska práca

Študijný program: Všeobecné poľnohospodárstvo

Študijný odbor: Všeobecné poľnohospodárstvo, 4140700

Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby

Školiteľ: Ing. Jozef Ţembery, PhD.

Vedúci katedry: doc. Ing. Ivan Černý, PhD.

Nitra 2010/2011 Ivana Tomanová

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Ivana Tomanová, týmto vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu na tému

„Agronomické zhodnotenie Kukurice siatej na zrno v „AGRODULOV SHR“

vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre, ........................................ ...............................................

Podpis

POĎAKOVANIE

Touto cestou si dovoľujem vysloviť úprimné poďakovanie vedúcemu bakalárskej

práce, Ing. Jozefovi Ţemberymu, PhD., za pomoc, odborné vedenie, cenné rady

a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce a taktieţ Ing. Milanovi Staňovi

za poskytnutie podkladov na bakalársku prácu.

ABSTRAKT

Bakalársku prácu som vypracovala na poľnohospodárskom podniku AGRODULOV

SHR. Nachádza sa v severnej časti Ilavského podolia (okres Ilava). Smerom na

severozápad vystupuje na pahorkatinné podolie chráneného územia Bielych Karpát.

Obec Dulov zaberá 553 ha Ilavského okresu, z toho poľnohospodársky podnik

AGRODULOV SHR obhospodaruje 300 ha pôdy (250 ha orná pôda a 50 ha TTP).

Ako predplodina bola pri Hliníku pouţitá raţ siata (priemerná úroda 7.0 t. ha-1

) a pri

Váhu ovos siaty (priemerná úroda 5,0 t. ha-1

). Po zbere predplodiny bola urobená

podmietka tanierovými bránami do hĺbky 0,10 m, ktorá bola vykonaná 8. – 10. augusta.

Stredná orba bola robená do hĺbky 0,18 – 0,20 m v termíne 25. októbra. Jarná

predsejbová príprava pôdy pozostávala z bránenia 6 metrovými ťahanými bránami,

uskutočnená týţdeň pred sejbou, čo je 25. apríla do hĺbky 40 – 60 mm, ktorá je zárukou

rovnomerného vzchádzania kukurice. Kvalitná sejba bola urobená 1. – 2. mája,

zabezpečujúca optimálny počet jedincov. V repno – jačmennej výrobnej oblasti bola

sejba v agrotechnickom termíne. Výsevok sa pohyboval okolo 30 kg. ha-1

s počtom

jedincov 80 000 kg. ha-1

. Pred sejbou sa aplikovalo 100 kg N,P,K v pomere 15:15:15.

Pri sejbe sa pozemok prihnojoval Liadkom v dávke 40 kg. ha-1

. Ochrana proti burinám

bola vykonaná preemergentne s prípravkom Gardoprim GOLD PLUS 500 SC v dávke

4,0 l. ha-1

s pridaním 350 l vody. Na postemergentnú ochranu bol aplikovaný Titus 25

WG (pri Váhu) vo fáze 4. listu. V priebehu vegetácie výskyt chorôb bol pod prahom

škodlivosti, takţe ţiadne ošetrenie fungicídmi nebolo potrebné. V roku 2008 bol zber

vykonaný v termíne 10. novembra. Zber bol vykonaný kombajnom CLASS 450. Oblasť

AGRODULOV SHR sa nachádza v repno – jačmennej výrobnej oblasti je vhodný na

pestovanie kukurice siatej na zrno, pri dodrţaní všetkých agrotechnických zásad.

Kľúčové slová: technológia pestovania, kukurica siata na zrno, úroda zrna.

ABSTRACT

I elaborated my bachelor thesis in the agricultural company AGRODULOV SHR. It is

located in the northern part of the Ilava Valley (district Ilava). The valley rises in the

north-western direction to the hills of the protected territory of the White Carpathian

Mountains.

The municipality of Dulov occupies 553 hectares of the district of Ilava, here from 300

hectares are cultivated by the agricultural company AGRODULOV SHR (250 hectares

arable land and 50 hectares other land).

Rye was sown as pre-crop-plant near Hliník (average harvest 7.0 t/hectare) and oats

near the river (average harvest 5,0 t/hectare). After harvesting the pre-crop-plant the

land was harrowed with disc harrows 0,10 m deep on 8th – 10th August. Medium-deep

ploughing 0,18 – 0,20 m was made on 25th October. The spring pre-sowing soil

preparation consisted of harrowing with 6 m wide drawn harrows, made one week

before sowing, i.e. on 25th April into the depth of 40 – 60 mm, which is a guarantee of

even initial growth of maize. The high quality sowing made on 1st – 2nd May will

secure optimal number of plants. Beet and barley were sown during the agro-technical

period. Some 30 kg pro hectare were sown which gives 80 000 kg/hectare. 100 kg

N,P,K were applied in the ratio of 15:15:15 before sowing. During sowing the land was

fertilized with saltpetre in the dose of 40 kg/hectare. Gardoprim GOLD PLUS 500 SC

was used as herbicide for pre-emergent protection in the dose of 4,0 l/hectare with the

addition of 350 l water. Titus 25 WG was used (near the river Váh) for post-emergent

protection in the phase of the fourth leaf. The disease occurrence was below the harmful

level during the vegetation period, so that no application of fungicides was necessary. In

2008 the crops were harvested until 10. November including. The harvesting was made

with CLASS 450 combines. The AGRODULOV SHR area is located in a barley and

beet production region. It is suitable from growing maize for corn under the

preservation of all agro-technical principles.

Key words: technology of growing, maize sown for corn, corn harvest

OBSAH

ÚVOD..............................................................................................................................8

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.......................9

1.1 Botanická a morfologická stavba rastliny...............................................................9

1.1.1 Koreňová sústava................................................................................................9

1.1.2 Stonka – steblo..................................................................................................10

1.1.3 List.....................................................................................................................10

1.1.4 Kvety a súkvetie................................................................................................10

1.1.5 Zrno...................................................................................................................11

1.2 Účel pestovania a hospodársky význam..................................................................11

1.3 Agroklimatické faktory pestovania kukurice na zrno..............................................12

1.3.1 Zaradenie kukurice v osevnom postupe.............................................................15

1.3.2 Základná a predsejbová príprava pôdy...............................................................16

1.3.3 Termín sejby, výber osiva..................................................................................17

1.3.4 Výţiva a hnojenie kukurice siatej......................................................................18

1.3.4.1 Hnojenie dusíkom........................................................................................19

1.3.4.2 Hnojenie fosforom.......................................................................................20

1.3.4.3 Hnojenie draslíkom......................................................................................21

1.3.5 Ochrana proti škodlivým činiteľom...................................................................21

1.3.5.1 Regulácia burín.............................................................................................21

1.3.5.2 Ochrana proti chorobám...............................................................................22

1.3.5.3 Ochrana proti škodcom.................................................................................23

1.3.6 Zber a pozberová úprava kukurice na zrno.......................................................24

2. CIEĽ ..........................................................................................................................26

3. MATERIÁL A METÓDA..........................................................................................27

3.1 Reliéf územia..........................................................................................................27

3.2 Klimatické podmienky...........................................................................................27

3.3 Pôdne a geologické pomery....................................................................................28

3.4 Charakteristika poľnohospodárskeho podniku.......................................................29

3.5 Charakteristika pestovanej odrody.........................................................................29

4. VÝSLEDKY A DISKUSIA.......................................................................................31

4.1 Zhodnotenie výberu regiónu a voľba stanovišťa.....................................................31

4.2 Vplyv predplodiny na úrodu zrna kukurice siatej...................................................31

4.3 Zhodnotenie prípravy pôdy.....................................................................................32

4.4 Zhodnotenie sejby...................................................................................................32

4.5 Zhodnotenie výţivy a hnojenia...............................................................................32

4.6 Zhodnotenie ošetrovania počas vegetácie.................................................. ............33

4.7 Zhodnotenie zberu a pozberovej úpravy kukurice siatej.........................................33

5. NÁVRH NA VYUŢITIE POZNATKOV..................................................................34

6. ZÁVER........................................................................................................................35

7. ZOZNAM LITERATÚRY.........................................................................................36

8

ÚVOD

Význam kukurice ako potraviny ale aj kŕmnej plodiny pre celosvetové hospodárstvo je

zreteľný medzi všetkými jej plodinami. Zaraďuje sa na druhé aţ tretie miesto u nás

i celosvetovo čo sa týka produkcie, ale aj pestovateľských plôch.

Kukurica je prastará kultúrna rastlina Ameriky, patrí však k rastlinám, ktorých divú

formu nepoznáme. Patrí do čeľade lipnicovitých. Kukurica je veľmi stará plodina.

Spôsob jej domestikácie je jednou z jej najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, ţe

kukurica vznikla vývojom a selekciou u teosintu (skupina amerických tráv z rodu Zea),

s ktorými si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Kukurica nie

je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodárstva. Súčasné teórie

predpokladajú, ţe kukurica „ vznikla“ niekedy medzi rokmi 4 000 – 3 000 pred Kr.

v údolí rieky Balsas. Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na

Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. st. Dnes je rozšírená po celom svete,

pretoţe vďaka cudzoopelivosti je veľmi prispôsobivá. Tvorba úrod kukurice na zrno

i na siláţ má v porovnaní s hustosiatymi obilninami niektoré zvláštnosti. Je to plodina,

ktorá je pestovaná v redšom spone, preto i tvorba úrodotvorných prvkov je špecifická.

Rastlina kukurice tvorí 400 aţ 600 zŕn, kým ostatné druhy obilnín tvoria 40 aţ 50 zŕn.

Počiatočný vývoj je rýchly, odporúča sa pestovať pri hustote 80 000 – 85 000 rastlín ha-

1. Kukurica je plodina, ktorá je veľmi náročná na ţiviny, keďţe poskytuje vyššie úrody

ako hustosiate obilniny. Hektárové úrody zrna dosahujú 8 – 9 t.ha-1

, pričom

v závlahových podmienkach môţu byť 13 t.ha-1

, môţu byť aj viac. Kukuricu podľa

formy produktu zaraďujeme k zrninám, hoci veľký podiel jej pestovateľských plôch je

venovaný k siláţnym účelom. Ak sa na kukuricu pozrieme za obdobie ostatných 20 – 25

rokov, môţeme konštatovať, ţe je jednou z najdynamickejších plodín ak nie vôbec

prvou v tomto smere. V súčasnosti je kukurica predovšetkým najvýznamnejšou kŕmnou

zrnovinou a aţ potom plodinou, určenou pre ľudskú výţivu. V rozvinutých krajinách je

kukurica takmer výlučne krmivom pre ţivočíšnu produkciu, no v mnohých rozvojových

krajinách (najmä v latinskej Amerike a v Afrike) jej významná časť slúţi ľudskej

potrebe.

9

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 Botanická a morfologická stavba rastliny

Botanická charakteristika rastliny

Systematicky sa kukurica (Zea Mays L.) zaraďuje do čeľade lipnicovitých

(Poaceae) a skupiny kukuricovitých (Maydeae), spolu s dvoma druhmi amerického

pôvodu (Tripsacum, Euchlaena) a piatimi orientálneho pôvodu (Coix, Selerachne,

Polytoca, Chinonachne, Trilo – bachne).

kukurica siata škrobová - Zea mays convar. amylacea (STUART.),

kukurica siata škrobovo-cukrová- Zea mays convar. amylacea saccharata

(STUART.),

kukurica siata vosková - Zea mays convar. ceratina KULESCHA,

kukurica siata zubovitá - Zea mays convar. dentiformis KOERN.,

kukurica siata pukancová (Zea mays convar. microsperma KOERN.,

kukurica siata cukrová (Zea mays convar. saccharata KOERN.,

kukurica siata sklovitá (Zea mays convar. vulgaris KOERN.,

kukurica siata nejasná - Zea mays convar. aorista GREBENŠČ.,

kukurica siata plevnatá (Zea mays convar. tunicata Sturt. (ČERVENKA a i.,

1986).

1.1.1 Koreňová sústava (radix)

Podzemnú časť kukurice tvoria korene primárnej koreňovej sústavy a korene

sekundárnej koreňovej sústavy. Primárna koreňová sústava je tvorená koreňmi, ktoré sa

zakladajú uţ v zárodku a sekundárna sústava je tvorená koreňmi v praslenoch okolo

bazálnych uzlov. V čase klíčenia dochádza k predlţovaciemu rastu radikuly. Neskôr

k vytvoreniu primárnej koreňovej sústavy a z meristematického pletiva nad klíčnym

uzlom sa tvorí 2 aţ 5 seminálnych adventívnych koreňov. Na kaţdom zo 6 – 8

podzemných uzlov a ešte aj na prvom nadzemnom uzle sa môţe vytvoriť 4 aţ 5

funkčných sekundárnych koreňov a na báze 2. aţ 3. nadzemného internódia môţu

vzniknúť vzdušné korene (RYŠAVÁ a i., 2004).

10

Rozširovanie koreňov je do vzdialenosti 1 metra od rastliny, a vo všetkých smeroch.

Korene pritom vytvárajú zväzky, ktorých časť sa nachádza tesne pod povrchom pôdy

a časť prerastá aţ do hĺbky 2,5 m (MARKO a i., 1996).

1.1.2 Stonka – steblo (culmus)

Steblo kukurice je vzpriameným, holým a valcovitým nadzemným orgánom, ktorý

má na apexe umiestnené samčie súkvetie – metlinu a bočne nesie jedno alebo viac

samičích súkvetí – šúľkov. Časti stebla sú vzdušné a oporné adventívne korene. Steblo

je rozdelené na kolienka alebo uzly (nódy) a články (internódiá). Hrúbka na báze stebla

sa pohybuje od

20 do 70 mm (RYŠAVÁ a i., 2004).

Dĺţka stebla kukurice je 0,5 – 7 m a priemer 10 aţ 50 mm. Kukuričné steblo obsahuje

asi 8% cukrov v období pred tvorbou zrna. Internódiá sú v hornej časti stebla takmer

okrúhle a v dolnej značne zdeformované. Steblo je hladké a vyplnené strţňom,

zvyšujúcim jeho pevnosť a je ukončené metlinou. Počet článkov ako aj dĺţka stebla sú

ukazovateľmi skorosti hybridu (MARKO a i., 1996).

1.1.3 List (folium)

Listy prisadajú na steblo striedavo v dvoch zvislých radoch a svojimi pošvami

chránia bazálne časti článkov. List má veľkú, do plochy rozšírenú čepeľ, s nápadným

stredným nervom. Okraj čepele býva mierne zvlnený. Povrch býva slabo ochlpený a je

viac menej drsný. Pozdĺţne ţilky charakteristickej rovnobeţnej ţilnatiny prebiehajú

husto vedľa seba a spájajú sa aţ v hrote čepele (RYŠAVÁ a i., 1996).

Pri nedostatku vody napätie v bunkách klesá, listy sa skracujú a tým sa zmenšuje

vyparovanie. Listová čepeľ je zvinutá preto, ţe okraje listov rastú rýchlejšie ako ich

stred (KARABÍNOVÁ – MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY, 2001).

1.1.4 Kvety (flos) a súkvetie (inflorescentia)

Kukurica siata je obojpohlavným a jednodomým rastlinným druhom. Kvety sú

zostavené po dvoch do kláskov, ktoré sú základným stavebným prvkom súkvetia.

Metlina (panicula) je tyčinkové súkvetie tvorené rozkonáreným centrálnym vretenom,

ktoré je pokračovaním hlavného stebla. Klásky sú dvojkveté, zloţené z dvoch

kláskových pliev (glumae). Peľnica má peľové vrecúško – mykrosynangiá, kaţdé je

rozdelené na dve peľové komôrky, v ktorých vznikajú peľové zrná.

11

Šúľok (spadix) je samičie piestikovité súkvetie. Tvorené je zhrubnutým vretenom bielej,

alebo červenej farby, na ktorých prisadajú párové klásky. Klásky sú dvojkveté, ako pri

metline, pričom spodný kvet skoro zakrpatie (RYŠAVÁ a i., 2004).

1.1.5 Zrno (caryopsis)

Zrno je z botanického hľadiska naţka, suchý, nepukavý jednosemenný plod

s tenkým oplodím. Oplodie, ktoré kryje zrno, je hladké, na vrchole plodu s nepatrným

zvyškom po zaschnutej čnelke. Embryo je umiestnené bočne v spodnej časti zrna.

K endospermu prilieha štítkom. Zrná môţu byť biele, ţlté, oranţové, hnedočervené,

fialové aţ čierne u niektorých hybridov aj škvrnité ( RYŠAVÁ a i., 1996).

Zrelé kukuričné zrno je zloţené z troch hlavných častí – semenné oplodie (pericarp)

tvorí asi 6% ţivné pletivá obsahujúce škrob (endosperm) asi 84% a klíčok (embryo) asi

10% celkového obsahu zrna, z ktorého sa neskôr vyvinie nová rastlina (MARKO a i.,

1996).

1.2 Účel pestovania a hospodársky význam

Kukurica je všestranne vyuţiteľná plodina. Pestuje sa pre:

a) prípravu siláţe z celej rastliny,

b) prípravu siláţe zo šúľkov kukurice,

c) zrno,

d) priemyselné a umelecké vyuţitie kôrovia.

Príprava siláţe z celej rastliny

Kukurica poskytuje v poľnohospodárskej výrobe najdôleţitejšie objemové krmivo.

Dosahuje sa pri nej vysoká produkcia z jednotky plochy, vysoká hodnota obsahových

látok.

Príprava siláţe zo šúľkov kukurice

Siláţ kukuričných šúľkov je luxusnejší prístup k transformácií kukurice na krmivo

do zásoby. Patrí k energeticky hodnotným krmivám s vysokou koncentráciou energie

a pomerne nízkym obsahom vlákniny.

Zrno

Zrno kukurice má podstatne univerzálnejšie vyuţitie neţ celá rastlina kukurice, či

samotné šúľky. Okrem ţivočíšnej výroby (výkrm ošípaných, hydiny, preţúvavcov) a vo

významnej miere sa uplatňuje i v ľudskej výţive.

12

Kukuričné zrno je primárnou surovinou aj pre jeho priemyselné spracovanie, a to:

a) v liehovarníctve (alkoholické nápoje, alkohol – prímes do benzínu),

b) pre výrobu krupice (pivovarníctvo, tradičné jedlá, praţené kukuričné vločky,

múka), doplnky krmív hospodárskych zvierat, papierenský priemysel, výroba

výbušnín),

c) škrobárenstvo (cukrárenstvo, pivovarníctvo, textilný priemysel, mraziarenský

priemysel), výroba liečiv, lepidlá a adhezívne látky (RYŠAVÁ a i., 2004).

Popri zemiakoch a pšenici patrí kukurica uţ teraz k najdôleţitejším surovinám pri

výrobe škrobu. Popri ostatným obilninám je kukurica na zrno komponentom

predovšetkým v krmive pre hydinu a čiastočne pre ošípané. Dôvodom je vysoká kŕmna

hodnota v spojení s vysokým obsahom energie. Ako vhodné krmivo sú kukuričné

klíčky, kukuričný lepok a vedľajším produktom sú kukuričné otruby (HORNÁK –

CIBERE – HÚSKA, 2002).

1.3 Agroklimatické faktory pestovania kukurice na zrno

Poţiadavky na pôdu

Kukuricu v dôsledku veľkej variability môţeme pestovať v rôznych pôdnych

podmienkach, ktoré sú však limitované priebehom klimatických podmienok stanovišťa.

V suchších oblastiach sú vhodnejšie pôdy hlboké, humózne, hlinité, vzdušné

a výhrevné. Podmienkou pestovania kukurice na ľahkých piesočnatých pôdach je

dostatok humusu, resp. dobrá zásoba vlahy a ţivín. Uvedeným poţiadavkám vyhovujú

černozeme, hnedozeme, rendziny, luţné a hlinito – piesočnaté pôdy so slabou, kyslou aţ

alkalickou pôdnou reakciou. Nevhodné sú pôdy ílovité, s vysokou hladinou podzemnej

vody a pôdy s pretrvávajúcou silnou kyslosťou (PAČUTA - ČERNÝ – POLÁČEK,

1998).

Kukurica na zrno nie je v klimaticky priaznivých pomeroch veľmi náročná na pôdu,

avšak čím je klíma nepriaznivejšia, tým viac do popredia vystupuje práve tento faktor.

Kukurici na zrno sa najlepšie darí na hlinitých hlbokých výhrevných pôdach dobre

zásobených vápnom, humusom a ţivinami, neutrálnej alebo slabo alkalickej reakcie. V

suchších polohách sú vhodnejšie pôdy ťaţšie, v menej vhodných polohách za

predpokladu dostatočného hnojenia aj pôdy ľahšie (www.podnemapy.sk).

Závlahy sú potrebné najmä v oblastiach, ktoré sa vyznačujú veľmi kolísavou hladinou

podzemnej vody ako sú hydromorfné fluvizeme, pôdy Malého Dunaja a Váhu

a čiernozeme na okrajoch sprašových pahorkatín vo Východoslovenskej níţine.

13

Nevhodné sú piesočnaté pôdy Záhorskej níţiny a tieţ pôdy zasolené. Vhodné sú

hnedozeme na sprašových horizontoch Podunajskej níţiny, nivné pôdy juţného

Slovenska a Východoslovenskej níţiny (MOLNÁROVÁ – ILLÉŠ – ŢEMBERY,

2007).

Vysoké úrody sa dosahujú na hlinitých pôdach, s dostatočne hlbokým a biologicky

aktívnym profilom. Prirodzene, ţe pestovanie kukurice nemoţno obmedziť iba na

vyššie charakterizované pozemky. Čo sa týka pôdnej acidity, najvhodnejšie hodnoty pH

(v KCl) sa nachádzajú v rozpätí 6,0 – 6,5. Pestovanie kukurice je moţné aj na ťaţších,

menej štruktúrnych pôdach, nesmú však byť silne podmáčané alebo často zaplavované

(RYŠAVÁ a i., 1996).

Kukurica vyţaduje pôdy s dobrou zásobou ţivín, výhrevné, primerane prevzdušnené

a s vyšším obsahom humusu. V suchších podmienkach sú vhodnejšie pôdy so

schopnosťami udrţiavania pôdnej vlhkosti. V chladnejších oblastiach sa darí kukurici

na ľahších a dobre vetrateľných pôdach, ktoré sa ľahšie prehrievajú (KOVÁČ a i.,

2003).

Kukurica ako aj prevaţná časť poľných plodín je citlivá na pôdny prísušok. Druhotné

zhutnenie pôdy je zapríčinené predovšetkým prejazdmi ťaţkých mechanizmov pri

zvýšenej vlhkosti, ale taktieţ nedostatkom pôdneho humusu a vysokými dávkami

priemyselných hnojív. Zhutnenie sa prejavuje zhoršením fyzikálnych vlastností pôdy,

ktoré sú rozhodujúce práve pre vodný reţim (SOUKUP – LEHOTSKÝ, 1999).

Nároky kukurice na pôdu nie sú osobitné. Moţno ju pestovať na širokej palete pôd.

Vhodnosť pôd vo veľkej miere závisí aj od priebehu počasia (ide o ľahké piesočnaté

pôdy a pôdy s nepriepustnou podorničnou vrstvou). Obidve skupiny pôd môţu

poskytnúť primerané úrody len za optimálnych vlhkostných pomerov. Ekologické

podmienky moţno do istej miery ovplyvniť pestovateľskými opatreniami, najmä

výberom vhodnej predplodiny, obrábaním pôdy, voľbou hybridu, organizáciou porastu,

systémom hnojenia a pouţitím závlah (ŠIMO, 1989).

Poţiadavky na vodu

Kukurica vyuţíva vlahu hospodárne, na čo ju predurčuje anatomické zloţenie listov.

Citlivo reaguje na dostatok zráţok. V prvej polovici vegetácie je kukurica schopná

znášať i prípadný nedostatok vlahy (PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).

14

Zvýšené nároky na vlahu má medzi vzchádzaním a fázou 5. listu. Mnoţstvo vlahy

v mesiaci jún má dosiahnuť pribliţne 70 – 80 mm, v júli 100 – 120 mm a v auguste 70 –

80 mm. Dostatočným mnoţstvom vlahy dosiahneme plné opelenie a ozrnenie šúľkov

(KARABÍNOVÁ – MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY, 2001).

Pokiaľ sa nedostatok vody prejaví aţ v priebehu vegetácie, dochádza k redukcii listovej

plochy a uhlíkového prírastku. Pokiaľ sa zniţuje turgor v priebehu tvorby kvetov,

redukuje sa ich počet, a tým je ohrozená celá reprodukcia (HNILIČKA –

HNILIČKOVÁ a i., 2008).

Zásoby zimnej vody v pôde a neskôr vhodné rozdelenie atmoferických zráţok majú

umoţniť vyrovnané klíčenie a dobrý začiatočný rast kukurice. Ak je vo vegetatívnej

fáze dostatok vody, v pôde kukurica plytšie zakorení a vytvorí väčšiu listovú plochu.

Význam rozdelenia zráţok vzrastá na pozemkoch s nízkym stavom podzemnej vody,

a naopak, dostupná podzemná voda je pre kukuricu výhodná, pretoţe vie prekonať

krízové obdobie sucha a získať vodu vlastným koreňovým systémom (ŠIMO, 1989).

Poţiadavky na teplotu

Kukurica v priebehu ontogenézy potrebuje 1 700 – 3 120 °C teplotnej sumy.

KURPELOVÁ (1972) udáva potrebné teplotné sumy pre dozretie kukurice na zrno pre

poloskoré, poloneskoré, a neskoré genotypy 2 400, 2 700 a 2 900 °C. Nízke teploty

okolo a pod 0 °C spôsobujú chlorózu listov (BELEJ a i., 1982).

Kukurica je teplomilná plodina. Priemerná ročná teplota by mala byť 9 – 10 °C (v

priaznivých polohách 8 – 9 °C). V oblasti Slovenska sa môţe pestovať tam, kde

v období sejby a plnej zrelosti teplotná suma dosahuje 2 260 – 2 738 °C (ŢEMBERY,

2008).

V období vegetácie zohráva teplota dôleţitú úlohu, nakoľko pri jej poklese pod 10 °C

rastliny ţltnú a pozastavujú rast (PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).

Kukurica je citlivá na chlad. Citlivejšie reaguje na zmenu teplôt, a tým rastlina preţíva

stres (HNILIČKA – HNILIČKOVÁ, 2008).

Poţiadavky na svetlo

Kukurica v poraste na 1 ha vytvára v závislosti od hybridu (alebo tieţ odrody) 20 –

50 tisíc m2 asimilačnej plochy. V priaznivých podmienkach môţe zväčšiť plochu

zelených orgánov aj o 100 %. Svetlo priamo ovplyvňuje činnosť enzýmov v organizme

kukurice (KARABÍNOVÁ – MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY, 2001).

15

Dosiahnuť maximálne úrody znamená vyuţiť v rastlinnom poraste na tvorbu organickej

hmoty čo najväčší podiel slnečného ţiarenia, ktoré dopadne v priebehu vegetačného

obdobia na plochu porastu. Fotosyntetický aparát rastlín v poraste zachytí len určitú

časť z dopadajúceho ţiarenia a časť zachytenej energie tvorí, tzv. prevádzkové straty

(dýchanie, príjem ţivín, metabolické premeny, transport) (BELEJ a i., 1982).

Kukurica je rastlinou krátkeho dňa. Kratšie dni urýchľujú jej generatívny vývoj, to

znamená, kvitnutie a dozrievanie. Dlhé dni podporujú vývoj vegetatívnych orgánov.

Z hľadiska vytvárania kvetov a zrna najpriaznivejšie pôsobí 10 aţ 12 hodinové

osvetlenie (JANČOVIČ, 2004).

1.3.1 Zaradenie kukurice v osevnom postupe

V podmienkach Slovenskej republiky podiel kukurice na ornej pôde sa pohybuje od 20

do 33 %. Kukurica pestovaná na zrno má veľmi dobrú predplodinovú hodnotu. V našich

podmienkach kukurica nie je pevne zaraďovaná do osevného postupu a v optimálnych

pôdno – ekologických podmienkach nedosahuje vplyvom predplodiny výraznejšie

zvýšenie úrod (PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).

Najčastejšími predplodinami pre kukuricu bývajú hustosiate obilniny, najmä pšenica

letná forma ozimná, ďalej viacročné krmoviny a napokon sama kukurica pri

opakovanom pestovaní 2 alebo viac rokov. V závlahových podmienkach kukurica môţe

nasledovať po intenzívne hnojenom trávnom poraste, v takom prípade dávky hnojív pre

kukuricu sa môţu zníţiť. Ak hodnotíme súčty úrod kukurice a pšenice, pre suchšie

pomery sa odporúča po zaoraných viacročných krmovinách vysiať najskôr pšenicu letnú

formu ozimnú a po nej kukuricu. Takto treba postupovať najmä pri pestovaní kukurice

na zrno. Kukurica priaznivo ovplyvňuje vyuţitie intenzívneho hnojenia osevného

postupu ako celku (TRUKSA, 1998).

Potrebné je vyhýbať sa predplodinám, ktoré zanechávajú pôdu v zlom štruktúrnom

stave, a ktoré trpia tými istými chorobami a škodcami. Aj keď sú obilniny povaţované

za vhodné predplodiny, treba starostlivo sledovať výskyt drôtovcov a zunčavky

jačmennej. Rajonizovanie kukurice na osivo je v kukuričnej, prípadne v teplej repnej

oblasti. V suchších ročníkoch je lucerna siata a repa cukrová povaţovaná za menej

vhodnú predplodinu. Súvisí to s odčerpávaním vody z väčších hĺbok a následným

nedostatkom vody pre kukuricu (KARABÍNOVÁ – MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY,

2001).

16

Z hľadiska mnoţstva kvality pozberových zvyškov môţe mať význam pri opakovanom

pestovaní kukurice aj striedanie kukurice na zrno s kukuricou na siláţ, najmä v suchších

podmienkach. Pri posudzovaní vhodnosti predplodiny pre kukuricu treba vychádzať

z týchto kritérií:

a) vlhkostné pomery daného pozemku, prípadne moţnosti doplnkovej závlahy,

b) či sa zaoráva slama obilnín, kukurice alebo iných plodín,

c) intenzita hnojenia jednotlivých plodín v osevnom postupe,

d) stupeň zaburinenia,

e) či sa na danej lokalite vyskytla v silnom stupni lámavosť kukurice spôsobená

fuzariózami (BELEJ a i., 1982).

1.3.2 Základná a predsejbová príprava pôdy

Z hľadiska zachovania základných princípov obrábania pôdy pod kukuricu sa vo svete,

ale i na Slovensku vyuţíva niekoľko modernejších, a intenzitu obrábania pôdy

zniţujúcich postupov. Technológie prípravy pôdy diferencujeme na základe schopnosti

ponechať na pôdnom povrchu rastlinné zvyšky predplodiny (PAČUTA – ČERNÝ –

POLÁČEK, 1998).

Predsejbová príprava pôdy má bezprostredný vplyv na mnoţstvo a kvalitu osiva. Prvou

pracovnou operáciou je skoré, hrubé urovnávanie povrchu pôdy smykmi, prípadne

smykobránami. Nerovnomerná hĺbka sejby spôsobuje problémy nerovnomerného

vzchádzania. Moderné kombinované stroje na prípravu pôdy s pasívnymi alebo

aktívnymi pracovnými orgánmi, medzi ktoré moţno zaradiť kombinátory, kompaktory

a kompaktomaty, dochádza k účelnému spojeniu smykov, hrudorezov, kypričov

a valcov, takţe sa zniţuje počet prejazdov po poli pribliţne na ¼ (KARABÍNOVÁ –

MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY, 2001).

Spôsob obrábania pôdy (podmietka, stredná orba, jesenná orba, predsejbová príprava)

má veľký vplyv na pestované rastliny. Správne a na čas urobené opatrenia napomáhajú

rýchlemu vývinu mladých rastlín. A tým aj väčšej odolnosti voči škodlivým činiteľom

(TANCÍK, 2008).

Predsejbové obrábanie pôdy si vyţaduje včasnú podmietku, ktorá šetrí pôdnu vlahu,

pomáha v boji s burinami. Zapracovávajú sa do pôdy organické hnojivá a rastlinné

zvyšky, a tieţ sa ňou urovnáva pôda.

Pred zavedením pôdnoochranných technológií pestovania kukurice treba dodrţiavať isté

technologické opatrenia. Na utuţených pôdach treba vykonávať podrývanie. Urovnanie

17

povrchu pozemkov sa robí kvalitnou orbou obracacím pluhom s dohnojením P a K,

poprípade sa pozemok vápní (HNÁT, 2008).

Jarnú prípravu pôdy robíme ihneď, ako to pôdne podmienky dovolia. Hlavným cieľom

je vytvoriť v hĺbke 40 – 60 mm prirodzene uľahnuté lôţko pre osivo, ktoré je zárukou

rovnomerného vzchádzania kukurice ( ŘENČ a i., 2007 – 2008).

1.3.3 Termín sejby, výber osiva

Termín sejby je obyčajne vymedzený teplotou pôdy v lôţku pre osivo, ktorá má

dosiahnuť min. 8 – 10 °C. V prípade dobrých výsledkov chladového stresu, časová

hranica sejby môţe byť posunutá o 1 aţ 2 týţdne skôr. Osivo má mať vysokú klíčivosť,

ale aj energiu klíčivosti a priaznivé výsledky chladového testu ( min. 94%). Porast síce

vzchádza pomalšie, ale predlţuje sa vegetačné obdobie. V zásade platí, ţe príliš skorá

ako aj príliš neskorá sejba sú pre kukuricu nevhodné. Po príliš skorej sejbe osivo dlho

vzchádza a je nebezpečie napádania pôdnymi patogénmi. Neskorou sejbou sa skracuje

vegetačné obdobie s negatívnym dopadom na výšku úrody (ŢEMBERY, 2008).

Kukurica má jedno z najdlhších vegetačných období. Skoršie termíny sejby môţu lepšie

vyuţiť zásoby zimnej vlahy, avšak sú rizikovejšie pre prípadné poškodenie porastu

nízkymi teplotami, ba dokonca i mrazmi. Termín sejby môţe závisieť napríklad aj od

mnoţstva mimo vegetačných zráţok, ak je ich výrazne pod 250 mm, je moţné siať aj

pred vyhriatím pôdy na vyššie uvedenú minimálnu teplotu (RYŠAVÁ a i., 1996).

V našich podmienkach je začiatok sejby asi od polovice do konca apríla podľa

poveternostných a pôdnych podmienok a mal by sa končiť na začiatku, najneskôr do 10.

výnimočne do 15. mája. Jednoznačne nemoţno určiť presný kalendárny termín.

Oneskorením sejby sa zhoršujú vlhkostné podmienky s nebezpečenstvom

nekompletného porastu. Skracuje sa vegetačné obdobie, a tým slabší vývin šúľkov.

Zvyšuje sa moţnosť nedozretia, zber sa oneskoruje, zhoršujú sa podmienky pri zbere,

ten sa zdraţuje a zvyšujú sa straty. Zhoršujú sa tieţ podmienky pre obrábanie pôdy

(BELEJ a i., 1982).

Osivo musí byť vhodne upravené, kvalitne namorené, kalibrované (triedené do

veľkostných skupín s maximálnym rozpätím kaţdej skupiny 2,5 mm) (KARABÍNOVÁ

– MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY, 2001).

O termíne sejby rozhodujú i ďalšie hľadiská:

- skorosť odrody,

- hospodárske vyuţitie kukurice (zrno, siláţ, na zeleno),

18

- doplnková závlaha,

Agrotechnický termín sejby býva zvyčajne 20. apríla. Za určitých okolností je moţné

kukuricu siať aj v termíne skorom (aţ 10 – 15 dní skôr neţ je agrotechnický termín)

a neskorom ( 10 i viac dní neskôr, neţ je agrotechnický termín). Skoršie sejby môţe

ohroziť chlad i mráz, pri neskorých sejbách, zvlášť po 15. máji je v podstate uţ

doplnková vegetačná závlaha nevyhnutná (RYŠAVÁ a i., 2004).

Sejba kukurice tvorí základnú operáciu pre ďalšie uplatnenie mechanizácie, hlavne pri

medziriadkovom ošetrovaní porastov a pri zbere. Kvalitná sejba zabezpečuje optimálny

počet jedincov, ktorý je jedným z limitujúcich faktorov úrod (FORTUNÍK a i., 1971).

Hĺbka sejby závisí od veľkosti zrna, druhu a typu pôdy. Pre drobnozrnné osivo je

odporúčaná hĺbka sejby 50 mm a pre veľkozrnné 60 – 80 mm. V skoršom termíne sejby

sa dostáva do popredia teplota pôdy, hĺbka sejby zodpovedá pribliţne 1,5 násobku HTZ,

čo je pri beţných hybridoch 35 – 40 mm. Výsevok sa pri kukurici na zrno pohybuje

okolo 25,0 kg. ha-1

, na siláţ 40,0 kg. ha-1

a na zeleno 80,0 kg. ha-1

. Medziriadková

vzdialenosť závisí od účelu pestovania. Pri pestovaní kukurice na zrno je medziriadková

vzdialenosť 0,70, resp. 0,75 m, pri kukurici na siláţ 0,50 – 0,60 m. (ŢEMBERY,

2008).

1.3.4. Výţiva a hnojenie kukurice siatej

Úrody kukurice, ako aj iných plodín, závisia od celého radu faktorov a od nich závisí

i efektívnosť hnojenia (VARGA – MARČEK – JAKUB, 2008).

Kukurica pri vysokej úrode zrna a siláţnej hmoty odoberie z pôdy veľké mnoţstvo

ţivín. Je typickou plodinou starej sily, čo znamená, ţe vyţaduje dostatočný obsah

prístupných ţivín v pôde. Dostatočnú výţivu kukurice však neovplyvňujeme len

priamym hnojením, ale hnojením predplodín v predchádzajúcich rokoch. Pri

nevhodnom hnojení moţno negatívne ovplyvniť výţivu kukurice. Na to, aby sme mohli

o hnojení správne rozhodnúť, musíme zohľadňovať predovšetkým pôdne

a poveternostné podmienky a uplatňovať takú technológiu pestovania kukurice, pri

ktorej dodané ţiviny i hnojivá sú v maximálnej miere vyuţité na tvorbu úrody

(KARABÍNOVÁ – MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY, 2001).

CIBERE a i., (2001) uvádzajú, ţe rastlina príjme v priebehu rastu do štádia 8. listov

celkom 35 kg N, 10 kg P2O5, 50 kg K2O a 5 kg MgO na ha. Doba najväčšieho príjmu

ţivín je v období 10 – 15 dní pred kvitnutím aţ 25 – 30 dní po odkvitnutí. 70 – 80%

19

celkovej potreby ţivín prijíma rastlina v tejto fáze. Dusík a fosfor sú prijímané vo

väčšom mnoţstve aj v priebehu dozrievania zrna, zatiaľ čo príjem draslíka je do tejto

doby ukončený.

Kukurica s relatívne vysokou produkciou organickej hmoty odčerpáva značné mnoţstvo

ţivín. Údaje o celkovej potrebe ţivín na určitú úrodu podľa jednotlivých autorov sa

odlišujú, čo sa dá vysvetliť zvláštnosťami odrodovými, klimatickými, pôdnymi

agrotechnickými, pomerom zrna a slamy. Podľa výsledkov pokusov (KAVR SPU

v Nitre) na pôde s vysokým obsahom ţivín a výdatným hnojením dusíkom (160 kg.ha-1

)

sa v tisícich kilogramoch zrna kukurice zistilo 26 kg N, 2,4 kg P, 2,9 kg K, 0,67 kg Ca

a 1,25 kg Mg. Pri uvádzanej spotrebe ţivín, za predpokladu vyuţitia dusíka

z priemyselných hnojív na 75%, fosforu na 25% a draslíka na 60%. Pomer ţivín

v pouţitých hnojivách by sa na pôdach so strednou zásobou prístupnej kyseliny

fosforečnej a draslíka rovnal 1:1 : 1,25 v oxidovej forme (FECENKO a LOŢEK,

2000).

Racionálna aplikácia priemyselných hnojív na základe agrochemických rozborov pôdy

a rastlín umoţňuje lepšie vyuţívať genetický potenciál rastlín a súčasne dopestovať

kvalitnú, zdravotne nezávadnú produkciu (ŢEMBERY – LÍŠKA – BUŠO – KREBS,

2008).

1.3.4.1 Hnojenie dusíkom

Najväčší vplyv na úrodu kukurice má dusík, nakoľko je ho vo väčšine prípadov v pôde

nedostatok. Účinnosť stupňovaných dávok dusíka, okrem ovplyvňovania ekologickými

faktormi a odrodou, značne závisí od pôdnych vlastností. Na chudobnejších

piesočnatých pôdach je účinnosť dusíkatého hnojenia vţdy vyššia ako na pôdach

úrodnejších. Ak sú predplodinami kukurice bôbovité rastliny, podľa času ich zberu

a úspechu pestovania sa hnojenie dusíkom môţe zníţiť prípadne aj vynechať (lucerna,

dobrý porast ďateliny lúčnej) (VARGA – MARČEK – JAKUB, 2008).

Pri hnojení dusíkom je treba vziať do úvahy:

- príjem dusíka z organického hnojiva,

- dostatočný príjem dusíka z pôdnej zásoby,

- moţné straty vyplavením,

- poţadovaná úroda,

20

Dávku dusíka sa odporúča aplikovať (okrem extrémne ľahkých a svahovitých pôd)

jednorázovo pred sejbou. Druh dusíkatého hnojiva nie je rozhodujúci, ale optimálne je

z dôvodu zaistenia rovnomernosti aplikácie pouţívať DAM 390 alebo močovinu.

Rozhodne sa nemôţe vyuţívať paušálne prihnojenie kukurice akýmikoľvek dusíkatými

hnojivami v priebehu vegetácie, lebo tým riskujeme poškodenie listovej hmoty

(CIBERE a i., 2001).

Vo výţive a hnojení kukurice má dominantné postavenie dusík, ktorý sa najviac podieľa

na formovaní úrody a kvality. Najväčšie poţiadavky na dusík má kukurica v období

intenzívneho rastu a v období zakladania šúľkov, čo znamená asi 60 dní po sejbe. Pri

určovaní dávok dusíka je potrebné vyuţiť všetky informácie, medzi ktoré patrí obsah

anorganického dusíka v pôde v hĺbke 0,0 aţ 0,6 m, očakávaná úroda, charakter hybrida,

vlhkostné podmienky lokality. Koncentrácia dusíka alebo dusíka v dusičnanovej alebo

amoniakovej forme, ako je známe, sa cez vegetačné obdobie alebo mimo vegetácie

mení (KARABÍNOVÁ – MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY, 2001).

1.3.4.2 Hnojenie fosforom

Dostatok fosforu zaručuje správny vývin rastliny kukurice, vysokú úrodu a kvalitu zrna.

Fosfor je nepostradateľný pre prenos energie v procesoch fotosyntézy, dýchania,

metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín. Rastliny s dostatkom fosforu prechádzajú skôr

do generatívnej fázy. Kukurica má vysoké nároky na fosfor predovšetkým vo 4. aţ 10.

týţdni vegetácie. V tomto období ešte nie je vytvorený mohutný koreňový systém,

a moţnosti príjmu fosforu najmä v studených a kyslých pôdach sú veľmi obmedzené.

Aplikuje sa cca 50 mm vedľa a 50 mm pod úroveň osiva v dávke 70 – 120 kg.ha-1

(ŘENČ a i., 2007 – 2008).

Dôraz na hnojenie kukurice fosforom sa má klásť zvlášť v klimaticky menej

priaznivých podmienkach, pretoţe fosfor priaznivo ovplyvňuje rýchlosť dozrievania zŕn

(VARGA – MARČEK – JAKUB, 2008).

Príjem fosforu je sťaţený pri veľmi nízkych teplotách, alebo naopak pri vysokých

hodnotách pH, pretoţe dochádza k jeho zvrhávaniu. Dostačujúci príjem fosforu je

v tomto štádiu moţno najlepšie dosiahnuť jeho aplikáciu s dávkou dusíka (CIBERE

a i., 2001).

Najintenzívnejšie prijímanie fosforu kukuricou je vo fáze kvitnutia a tvorbe šúľkov.

Nedostatok fosforu v tejto fáze má za následok nedostatočné ozrnenie šúľkov na

koncoch, v dôsledku krátkej a zníţenej klíčivosti peľu (FECENKO a LOŢEK, 2000).

21

1.3.4.3. Hnojenie draslíkom

Na nedostatok draslíka reaguje kukurica výraznejšie ako na nedostatok fosforu.

Draslík je nepostradateľný pri tvorbe cukrov v rastline, ich premene a premiestňovania

do zásobných orgánov. Draslík priamo ovplyvňuje hospodárenie s vodou a tým zvyšuje

odolnosť kukurice voči vlahovému deficitu (ŘENČ a i., 2007 – 2008).

V dôsledku nedostatočnej výţivy kukurice draslíkom dochádza k narušovaniu látkovej

premeny, čo sa najnápadnejšie prejavuje v nedostatočne vyvinutých šúľkoch.

Vzhľadom na značnú potrebu draslíka, pri výţive kukurice uţ pred kvitnutím, je

potrebné zaistiť jej dostatočnú výţivu hneď v prvých rastových fázach. Podľa

početných prameňov draslík priaznivo ovplyvňuje pevnosť stebiel a odolnosť voči

chorobám. Aj preto sa musí klásť dôraz na hnojenie draslíkom, zvlášť pri vyšších

dávkach dusíka (FECENKO a LOŢEK, 2000).

Draslík podmieňuje v rastlinách kukurice lepšie vyzrievanie pletív a má vplyv na

pevnosť bunečných stien. Pôsobí na zvýšenie osmotického tlaku v bunkách a tak sa

zniţuje výdaj vody rastlinou a súčasne zvyšuje odolnosť rastlín proti nízkym teplotám

(RICHTER a HLUŠEK, 2002).

Spotreba draslíka nachádzajúca sa vo všetkých pletivách a orgánoch je značná,

pribliţuje sa spotrebe dusíka. Zvýšené dávky draslíka zabezpečujú čiastočne ochranu

mladých rastlín proti nízkym teplotám. Podobne ako pri fosfore, dávku určujeme na

základe agrochemického rozboru pôdy. Aplikujeme ho na jeseň väčšinou vo forme

draselnej soli (PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).

1.3.5. Ochrana proti škodlivým činiteľom

1.3.5.1. Regulácia burín

Základným ošetrením proti burinám je preemergentná aplikácia herbicídov.

Fytotoxicita týchto herbicídov voči kukurici je veľmi nízka, naviac kukurica pri

vzchádzaní veľmi pozitívne reaguje na bezkonkurenčné prostredie. Pretoţe väčšina

účinných látok v preemergentoch funguje cez pôdu, je pri ich aplikácii dôleţité dodrţať

mnoţstvo vody 350 – 400 l. ha-1

(ROMÁNKOVÁ – KAČICOVÁ – STROPNICKÝ,

2008).

Podľa HOLICKÉHO, (2008) je kukurica plodina, ktorá je mimoriadne citlivá na

zaburinenie, najmä v skorých štádiách. Preto prax dáva prednosť hlavne preemergentnej

ochrane, ktorá za podmienok dostatočnej pôdnej vlahy dáva záruku dostatočného

22

odburinenia a dobrej selektivity. Je si ale treba uvedomiť, ţe všetky pôdne herbicídy sú

závislé na pôdnej vlhkosti.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce a najškodlivejšie buriny zo skupiny jednoročných

širokolistých patria láskavce a mrlíky (ŠIMO, 1989).

PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998) píšu, ţe medzi ďalšie škodlivé buriny

patri jeţatka kuria, pýr plazivý, bary a iné, ktoré sa môţu vyskytovať aţ na 55%

kukuričných polí. Ochranu kukurice proti burinám je potrebné chápať ako komplex na

seba nadväzujúcich opatrení, kde patria:

- zaradenie do osevného postupu,

- príprava pôdy na jeseň a na jar,

- aplikácia herbicídov, mechanické ošetrenie,

Medzi najčastejšie prípravky, ktoré sa pri výskyte burín pouţívajú, patria: Afalon 45

SC v dávke 1,5 – 1,75 l. ha–1

, Merlin 750 WG 100 – 130 g. ha-1

, Callisto 480 SC

v dávke 0,25 l. ha-1

a Mustang v dávke 0,6 – 0,8 l. ha-1

(PROCHÁZKA, 2008).

1.3.5.2. Ochrana proti chorobám

Kukurica je jedna z mála plodín, ktoré bývajú v obmedzenom rozsahu napádané

chorobami v priebehu vegetácie. Ochrana proti hubovým chorobám pri klíčení

a vzchádzaní je zabezpečená morením osiva, t.j. poľnohospodár uţ pri kúpe osiva má

zabezpečenú ochranu proti chorobám (RYŠAVÁ a i., 1996).

Výskyt škodlivých organizmov výrazne zniţuje predplodinová hodnota. Táto závisí od

rozširovania chorôb, ktoré môţu poškodiť následný porast. Kaţdá plodina je zlou

predpolodinou, ak napomáha rozšíreniu spoločných chorôb. Naopak, vhodné sú tie

predplodiny, ktoré potláčajú tieto nepriaznivé činitele (KOVÁČ a i., 2003).

Podľa podmienok pestovania počet chorôb vyskytujúcich sa na kukurici je rozdielny.

Zatiaľ čo v teplejších klimatických podmienkach je intenzita napadnutia vysoká,

v chladnejších okrajových zónach počet mikóznych ochorení je menší, hoci aj tu môţu

vyvolať veľké straty na úrode. Dôleţité sú ochorenia zŕn a klíčiacich rastlín, najmä kde

je počas klíčenia a vzchádzania chladné počasie. Rovnako nebezpečné sú aj choroby

poškodujúce šúľky počas dozrievania, najmä fuzariózy a iné plesňové ochorenia, ktoré

ovplyvňujú biologickú hodnotu osiva (BELEJ a i., 1989).

Podľa pôvodcov choroby ich moţno rozdeliť na (CIBERE a i., 2001):

- vírusové choroby,

- bakteriálne choroby,

23

- hubové choroby - choroby koreňa,

- stebla,

- šúľkov,

- listov,

Medzi vírusové choroby patria: vírus zakrpatenosti kukurice, vírus pruhovitosti, vírus

ţltej zakrpatenosti jačmeňa a vírus zakrpatenosti ovsa. Medzi bakteriálne choroby

patria: bakteriálne vädnutie kukurice, bakteriálna hniloba stebla.

Najčastejšie pouţívanými prípravkami proti chorobám sú: Pomarsol Forte, Vitavax

200 a Vitavax 200 F (LONGAUEROVÁ, 1998).

1.3.5.3. Ochrana proti škodcom

Ţivočíšnych škodcov spôsobujúcich škody v porastoch kukurice v priebehu vegetácie

môţeme rozdeliť do 3 skupín:

- škodcovia podzemných častí kukurice (drôtovce, pandravy, háďatká) –

aplikovať Dursban 10 G 20 – 30 kg.ha-1

,

- škodcovia nadzemných častí kukurice (zunčavka jačmenná),

- škodcovia v období letných mesiacov, škodcovia na celej rastline

(víjačka kukuričná, vošky, kohútiky) - aplikovať Desic EW 50, 0,2 – 0,5

l.ha-1

(PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).

Výskyt ţivočíšnych škodcov v kukurici na Slovensku je slabší ako v juţnejších

(teplejších) oblastiach jej pestovania, nakoľko klimatické podmienky pre ich výskyt sú

menej priaznivé. Ochranný zásah proti spomínaným škodcom sa robí podľa toho o aký

druh ide: chemická ochrana proti drôtovcom sa robí priamo pri sejbe aplikáciou

granulovaných insekticídov, alebo plošne (zvýšené náklady), ďalšou moţnosťou je

morenie osiva insekticídnymi moridlami ako napr. Force 20 CS, Gaucho 350 FS,

Promet 400 SC a Semafor 20 CS. Aplikácia insekticídov sa má robiť na základe zistenia

drôtovcov v pôde, čo sa robí pôdnymi výkopmi a pri zistení 7 – 10 kusov na meter

štvorcový treba urobiť aplikáciu (LONGAUROVÁ, 1998).

Veľmi nebezpečným škodcom kukurice je Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera

virgifera). Najvýznamnejšie škody spôsobuje v štádiu lariev na koreňoch kukurice

v dôsledku čoho kukurica zasychá. Imága škodia hlave poţieraním blizien a metlín,

takţe sa dajú očakávať jeho negatívne účinky práve v porastoch osivárskych kukuríc

(KARABÍNOVÁ – MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY, 2001).

24

K napadnutiu rastlín a kladeniu vajíčok zunčavkou jačmennou (Oscinella frit) dochádza

pri kukurici v štádiu 1 – 2 listov, predovšetkým pri trvajúcom chladnom počasí

a spomalenom raste. V dôsledku ţravosti lariev vznikajú často rastové poruchy, stáčanie

listov a celkový výpadok rastlín. Preventívne pôsobia všetky opatrenia, ktoré podporujú

rýchly rast v skorých rastových fázach. Prah škodlivosti sa určuje spočítaním vajíčok na

klíčiacich rastlinách (6 vajíčok / 10 rastlín) (HORNÁK – CIBERE – HÚSKA, 2002).

Významnými škodcami kukurice na Slovensku a v Stredne Európe sú víjačka

kukuričná ( Ostrinia nubilaris) a mora bavlníková (Helicoverpa armigera) . Pretoţe

víjačka kukuričná nie je migrujúci motýľ veľkosť jeho výskytu je ovplyvnený

podmienkami na určitej lokalite. Na Slovensku sú víjačkou kukričnou najviac napádané

porasty v pahorkatinách západnej časti krajiny v nadmorskej výške 150-230 m.n.m

a porasty na celej Východoslovenskej níţine (CAGÁŇ a i. 2010).

1.3.6. Zber a pozberová úprava kukurice na zrno

Je ovplyvnený predovšetkým výberom vhodného hybridu (rajonizácia),

agroekologickými podmienkami stanovišťa, zdravotným stavom a priebehom počasia

v dobe dozrievania. Fyziologická zrelosť zrna kukurice je dosiahnutá pri vlhkosti zrna

medzi 35 – 40 %. Termín zberu môţe značne ovplyvniť ekonomiku pestovania

kukurice. Jedným z rozhodujúcich faktorov je pozberová vlhkosť súvisiaca s nákladmi

vynaloţenými na sušenie kukuričného zrna (ŘENČ a i., 2007 – 2008).

Zber kukurice je náročný najmä na organizáciu práce. V našich produkčných

podmienkach by sa mal orientačne vykonať v období od 25. septembra do 25. októbra.

Kukurica na zrno sa zberá:

a) odzrňovaním na pozemku,

b) odlamovaním a odlisťovaním šúľkov na pozemku (osivárske porasty),

c) deleným zberom kukurice, ktorý môţe mať viac variantov (ŠIMO, 1989).

Varianty zberu kukurice:

a) kukurica na zeleno – slúţi ako medziprodukt pri nedostatku zeleného krmiva,

b) kukurica na siláţ – technológia je charakteristická zberom celých rastlín, ktoré

pôsobením baktérií mliečneho kvasenia konzervujeme.

Kaţdý spôsob technológie zberu kukurice má zostavenú samostatnú pozberovú linku

s príslušnými technologickými normami (PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).

V osivárskych porastoch sa uplatňuje delený zber, aby nedošlo k poškodeniu zrna

a zachovala sa vysoká biologická hodnota.

25

1. fáza – zber šúľkov s maximálnym odlistením a dovoz do spracovateľského

podniku,

2. fáza – začína príjmom v podniku, zváţením a zistením aktuálnej vlhkosti,

3. fáza – dodaný materiál sa doodlisťuje, súčasne sa robí selekcia netypických

šúľkov a dodaný materiál je dopravovaný na dosušenie na štandartnú vlhkosť

(14 – 15 %). Šúľky zbavené nadbytočnej vlhkosti sa odzrnia. Ďalej nasleduje

predčistenie. Následne ide dodaný materiál na čističku a kalibrovanie osiva,

4. fáza – je vzorkovanie osiva (uznávacie pokračovanie ÚKSUPu)

5. fáza – na základe výsledkov uznávacieho pokračovania je moţné osivo moriť

(baliť a expedovať) (KARABÍNOVÁ – MOLNÁROVÁ – ŢEMBERY, 2001).

26

2. CIEĽ

Cieľom bakalárskej práce je agronomické zhodnotenie pestovania kukurice siatej na

zrno v Poľnohospodárskom podniku AGRODULOV SHR, posúdenie dodrţiavania

zásad agrotechniky a hnojenia kukurice siatej, s konečným vyhodnotením úrod zrna

kukurice siatej na zrno.

27

3. MATERIÁL A METÓDA

3.1 Reliéf územia

Poľnohospodársky podnik AGRODULOV SHR hospodári na otvorenej rovine na

strednom Povaţí v nadmorskej výške 248 m. n. m. Územie sa nachádza v repno –

jačmennej výrobnej oblasti. Oblasť je ovplyvnená povodím riek Lednica, Tovarský

Potok a Váh. Terén leţí na úpätí Bielych Karpát.

3.2 Klimatické podmienky

Podklady ku klimatickej charakteristike roku 2008 sú z pozorovacej stanice UKSÚP

Beluša. Priemerná ročná teplota vzduchu podľa klimatického normálu je 8,6 °C vo

vegetačnom období (máj – november) pre kukuricu siatu na zrno je 14,2 °C.

Najteplejším mesiacom v roku je júl 18,9 °C. Druhým najteplejším mesiacom je august

18,0 °C. Najchladnejším mesiacom je január -3,0 °C. V pestovateľskom ročníku 2008

priemerná ročná teplota dosiahla 10,03 °C. Ročný úhrn zráţok podľa klimatického

normálu je 642,0 mm. Najvyšší úhrn zráţok podľa klimatického normálu je mesiac júl

89 mm. Druhým mesiacom s najvyšším úhrnom zráţok bol zráţok je jún 77 mm.

Najmenej zráţok bolo v najuári 35 mm. Za vegetačné obdobie pre kukuricu siatu na

zrno podľa klimatického normálu je úhrn zráţok 448 mm. V pestovateľskom ročníku

2008 za vegetačné obdobie bol 427,3 mm.

Poľnohospodársky podnik AGRODULOV SHR sa nachádza v miernom klimatickom

pásme s početnými výkyvmi atmosférických zráţok.

28

Tab. 1: Klimatická charakteristika Beluše v roku 2008.

Mesiac

Normál

1961 - 1990

Pestovateľský ročník 2008

Teplota

(°C)

Zráţky (mm)

x

Teplot

a (°C)

Zráţky

(mm)

x

Teplota

(°C)

I.

dek.

II.

dek.

III.

dek.

Úhrn

zráţok

(mm)

%

Normálu

I. -3,0 35,0 1,6 18,1 17,0 7,4 42,5 121,4

II. -1,1 41,0 2,4 7,8 1,0 16,7 25,5 62,2

III. 3,2 36,0 4,3 32,5 26,9 9,3 68,7 190,8

IV. 8,9 40,0 10,1 15,3 11,0 5,6 31,9 79,8

V. 14,0 61,0 14,8 2,3 33,9 7,2 43,4 71,1

VI. 17,3 77,0 18,4 50,8 20,2 23,1 94,1 122,2

VII. 18,9 89,0 18,9 38,2 62,3 6,2 106,7 119,9

VIII. 18,0 68,0 18,1 55,7 29,1 0,0 84,8 124,7

IX. 14,4 46,0 13,1 6,5 22,4 8,9 37,8 82,2

X. 9,0 56,0 10,0 13,1 11,2 3,8 28,1 50,2

XI. 4,2 51,0 6,3 1,6 12,5 18,3 32,4 63,5

XII. -0,2 42,0 2,4 15,6 26,5 4,7 46,8 111,4

x 8,6 10,03 116,6

Úhrn 642,0 642,7 100,1

3.3 Pôdne a geologické pomery

Územie leţí v severnej časti Ilavského podolia na naplaveninách Váhu. Smerom na

severozápad vystupuje na pahorkatinné pohorie Bielych Karpát. Geologickým

substrátom na tejto časti územia je nivná karbonátová pôda na vápenatých uloţeninách.

Vlastnosti pôdy prevaţne určuje geologické podloţie (2,0m), ktoré je karbonátové,

tvorené vápencami a dolomitmi.

Pre túto oblasť je typická hnedá pôda, ktorej pH je 7,4. Z pôdnych typov sa tu vyskytujú

hnedozeme a kambizeme. Zrnitostné zloţenie tvoria piesočnatohlinité

a hlinitopiesočnaté pôdy. Sú to stredne ťaţké pôdy s najlepšími vlastnosťami na

obrábanie a úrodnosť. Sú primerane prevzdušnené a majú priaznivý vodný reţim, ktorý

29

umoţňuje rastlinám čerpať ţiviny z pôdneho roztoku. Hĺbka podzemnej vody je 4,0 m,

ktorá rozpúšťa rozpustné látky ako sú CaCO3, humus a ţiviny. V tejto oblasti sa dobre

darí obilninám, repe kŕmnej, repe cukrovej, kukurici siatej, zemiakom, strukovinám,

olejninám a iným kultúrnym rastlinám.

3.4 Charakteristika poľnohospodárskeho podniku

Poľnohospodársky podnik AGRODULOV SHR vznikol 1. 7. 1997 pri transformácii

odčlenenia z Roľníckeho podnikateľského druţstva Horovce. Obec Dulov zaberá 553

hektárov Ilavského okresu a Trenčianskeho kraja. Podnik hospodári na 300 ha pôdy,

z toho orná pôda má rozlohu 250 ha a TTP 50 ha. Obhospodarované pozemky v KU

Dulov zaberajú rozlohu 287,2 ha ornej pôdy, KU Tuchyňa 2,8 ha ornej pôdy a KU

Pruské 10,0 ha ornej pôdy. Ţivočíšna výroba, ktorá vznikla v roku 1997 a trvala do

roku 2004 bola zameraná na:

- chov dojníc 130 ks (Holštajnsko – friezsky dobytok s úţitkovosťou

6000 l za laktáciu),

- mladý chovný dobytok 150 ks,

- ošípané 43 ks ( biela ušľachtilá sa chovala do roku 2005),

V oblasti rastlinnej výroby sa podnik špecializoval v rokoch 2004 – 2008 na tieto

plodiny:

- olejniny: kapusta repková pravá, horčica biela,

- obilniny: kukurica siata, pšenica letná forma ozimná, jačmeň siaty jarný, ovos

siaty a cirok,

- energetické plodiny:( obilniny, olejniny), ktoré sa vyuţívajú na výroku bioplynu,

- okopaniny: repa cukrová, ktorá sa pestovala do roku 1999.

Priemerné úrody plodín od roku 2004 – 2008 boli u pšenice 5,5 t. ha-1

, kapusty

repkovej pravej 3,0 t. ha-1

a u kukurice na siláţ 45,0 t.ha-1

. Medzi obsluţné činnosti,

ktoré druţstvo vykonáva patrí vývoz maštaľného hnoja, pridruţená výroba (sluţby obce

fyzických osôb) a dopravné sluţby.

3.5 Charakteristika pestovanej odrody

ATLETIC (FAO 240):

Je to trojlíniový hybrid. Typ zrna – medzityp. Bohato olistené rastliny s pevným,

nepoliehavým steblom. Rýchly počiatočný rast a tolerancia k chladu. Ostatná hmota

dozrieva pozvoľna. Má toleranciu k občasným prísuškom. Mimoriadne vysoký úrodový

30

potenciál suchej hmoty. Je to siláţny hybrid pre zemiakársku a chladnejšiu repársku

oblasť. Porasty netreba prehusťovať. Mimoriadna výška porastu a vysoko nasadené

šúľky.

31

4. VÝSLEDKY A DISKUSIA

4.1 Zhodnotenie výberu regiónu a voľba stanovišťa

Vegetačné obdobie trvalo 191 dní. Kukurica sa pestovala na stredne ťaţkých pôdach

s dobrými vlastnosťami na obrábanie a poskytovanie kvalitnej úrody, čo sa zhoduje

s odporúčaním (ŠIMA, 1989).

Pôdna reakcia má pH 7,4, čo je nevhodné, pretoţe podľa (RYŠAVEJ a i., 1996) by

mala byť pôdna reakcia 6,0 – 6,5 pH.

V pestovateľskom ročníku 2008 úhrn zráţok podľa klimatického normálu bol 642,7

mm, čo predstavuje 100,1 %. Priemerná ročná teplota dosiahla 10,03 °C, čo sa zhoduje

s odporúčaním (ŢEMBERYHO, 2008). Cez vegetačné obdobie priemerná ročná

teplota dosahovala 14,2 °C. Rozloţenie zráţok v mesiaci máj (71,1 % dlhodobého

normálu). Mesiace jún – júl mali teplotu 18,4 °C a 18,9 °C, úhrn zráţok bol 77,0 mm

a 89,0 mm. Najteplejším mesiacom bol júl s priemernou dennou teplotou 18,9 °C

s úhrnom zráţok 106,7 mm, čo je 119,9 % dlhodobého normálu.

4.2 Vplyv predplodiny na úrodu zrna kukurice siatej

Na poľnohospodárskom podniku AGRODULOV SHR sa hybrid ATLETIC (FAO 240)

od firmy KWS pestoval na celkovej výmere 24,75 ha-1

.

Z hľadiska výberu predplodiny sa javí raţ siata vhodnejšou predplodinou s priemernou

úrodou 7,0 t. ha-1

v porovnaní s ovsom siatym s úrodou 5,0 t. ha-1

, čo je v relatívnych

hodnotách 71,4 %.

TRUKSA, (1998) uvádza ako najvhodnejšiu predplodinu pre kukuricu siatu na zrno

pšenicu letnú formu ozimnú a viacročné krmoviny. Raţ siata sa biologickými

vlastnosťami viac pribliţuje pšenici letnej forme ozimnej ako ovos, čo môţe byť jeden

z dôvodov prečo bola dosiahnutá vyššia úroda (tab. 2).

Tab. 2: Vplyv predplodiny na úrodu zrna kukurice siatej

Predplodina Výmera Úroda Rozdiel %

Raţ siata 20,0 7,0 ____ 100

Ovos siaty 4,75 5,0 2,0 71,4

32

4.3 Zhodnotenie prípravy pôdy

Po zbere predplodiny bola urobená podmietka tanierovými bránami do hĺbky 0,10 m,

ktorá bola vykonaná 8. – 10. augusta. Stredne hlboká orba bola vykonaná 25. októbra

do hĺbky 0,18 – 0,20 m. Jarná predsejbová príprava pôdy pozostávala z bránenia 6

metrovými ťahanými bránami zapojené za traktor ZETOR 12145. Uskutočnená bola

týţdeň pred sejbou, čo je 25. apríla do hĺbky 40 - 60 mm, ktorá je zárukou

rovnomerného vzchádzania kukurice, čo odporúča (ŘENČ a i., 2007 – 2008).

4.4 Zhodnotenie sejby

Územie sa nachádza v repno – jačmennej výrobnej oblasti. Sejba bola uskutočnená 1.5.

– 2.5. 2008 sejačkou KINZE, čo sa zhoduje aj s názorom (ŢEMBERYHO, 2008),

ktorý uvádza, ţe pri príliš skorej sejbe osivo dlho vzchádza a je nebezpečenstvo výskytu

napádania pôdnymi patogénmi. Neskorou sejbou sa skracuje vegetačné obdobie

s negatívnym dopadom na výšku úrody. Osivo bolo kalibrované a namorené, čo sa

zhoduje s odporúčaním (KARABÍNOVEJ – MOLNÁROVEJ – ŢEMBERYHO,

2001).

Počet jedincov bol 80 000 klíčivých zŕn. ha-1

a výsevok 30 kg. ha-1

s medziriadkovou

vzdialenosťou 0,70 m, čo sa zhoduje aj s názorom (ŢEMBERYHO, 2008). Počet

jedincov na hektár treba prispôsobiť skorosti hybridu.

Kvalitná sejba je jedným z rozhodujúcich faktorov úrod (FORTUNÍK, 1971).

Termín sejby bol 1. – 2. mája, čo je v súlade s odporúčaním (BELEJA a i., 1982), ţe

termín sejby by mal byť ukončený najneskôr do ½ mája.

4.5 Zhodnotenie výţivy a hnojenia

Úrody kukurice, ako aj iných plodín závisia od celého radu faktorov a od nich zas závisí

i efektívnosť hnojenia. Hnojenie dusíkom bolo vykonané aj v predchádzajúcich rokoch,

aby sa dostatočne zvýšila zásoba ţivín v pôde, čo potvrdzujú aj názory

(KARABÍNOVEJ – MOLNÁROVEJ – ŢEMBERYHO, 2001).

Dusík a fosfor sú prijímané vo väčšom mnoţstve v priebehu dozrievania zrna, zatiaľ čo

príjem draslíka je uskutočnený do tejto doby, čo sa zhoduje s odporúčaním (FECENKA

a LOŢEKA, 2000).

Na základné hnojenie pred sejbou bolo aplikované hnojivo NPK s pomerom ţivín

15:15:15 v dávke 100 kg. ha-1

, čo znamená 15 kg N, 15 kg P v P2O5 a 15 kg K v K2O.

Fosforečné a draselné hnojivá sa odporúčajú aplikovať pri jesennej základnej príprave

33

pôdy, čo je v súlade s odporúčaním (KARABÍNOVEJ – MOLNÁROVEJ –

ŢEMBERYHO, 2001). Nedostatočné sú dávky priemyselných hnojív, ktoré sú v súlade

s celosvetovým trendom v zniţovaní priemyselných hnojív, čo sa v konečnom dôsledku

prejavilo na úrodách zrna kukurice.

4.6 Zhodnotenie ošetrovania počas vegetácie

Ochrana proti burinám bola vykonaná preemergentne s prípravkom Gardoprim GOLD

PLUS 500 SC na obidva pozemky (aplikovalo sa pri sejbe, čo bolo 1. mája), v dávke

4,0 l. ha-1

s pridaním 350 l vody, čo odporúčajú aj (ROMÁNKOVÁ – KAČICOVÁ –

STROPNICKÝ, 2008), ktorí konštatujú, ţe väčšina účinných látok v preemergentných

herbicídoch. funguje cez pôdu, a pri ich aplikácii je dôleţité dodrţať mnoţstvo vody

350 – 400 l. ha-1

.

Na postemergentnú aplikáciu proti burinám bol pouţitý Titus 25 WG 60 kg. ha-1

s pridaním 200 l vody (pri Váhu) vo fáze 4. listu, čo je 3. jún.

V poraste sa vyskytovali buriny ako láskavce a mrlíky, ktoré podľa (ŠIMA, 1986) patria

medzi najčastejšie sa vyskytujúce a najškodlivejšie buriny zo skupiny jednoročných

širokolistých burín.

V priebehu vegetácie výskyt chorôb bol pod prahom škodlivosti, takţe ţiadne ošetrenie

fungicídmi nebolo potrebné aplikovať, čo sa zhoduje s odporúčaniami (RYŠAVEJ a i.,

1996).

Na reguláciu burín počas vegetačného obdobia sa 15. júna v porastoch kukurice siatej

na zrno vyuţila mechanická regulácia burín - plečkovanie.

4.7 Zhodnotenie zberu a pozberovej úpravy kukurice siatej

Zber bol vykonaný v termíne 11. novembra 2008, čo nie je správne, pretoţe (ŠIMO,

1989) uvádza, ţe v našich podmienkach by mal byť zber vykonaný v období od 25.

septembra do 25. októbra.

Fyziologická zrelosť zrna kukurice bola dosiahnutá pri vlhkosti 22 %, čo sa nezhoduje

s názorom (ŘENČA a i., 2007 – 2008), pretoţe tí udávajú, ţe optimálna vlhkosť zrna je

dosiahnutá medzi 35 – 40 %.

Šúľky boli dosušované na 10 % vlhkosť.(KARABÍNOVÁ – MOLNÁROVÁ –

ŢEMBERY, 2001) konštatujú, ţe štandardná vlhkosť na dosušovanie je 14 – 15 %.

Zber bol vykonaný kombajnom CLASS 450.

34

5. NÁVRH NA VYUŢITIE POZNATKOV

1. Na základe finančných moţností vyuţívať výsledky agrochemického skúšania

pôd a hnojiť priemyselnými hnojivami, nakoľko súčasný biologický materiál je

šľachtený na určitú hladinu ţivín v pôde. Výţiva a hnojenie patria k základným

intenzifikačným faktorom pri pestovaní kukurice siatej na zrno.

2. Na pozemkoch, kde je plánované pestovanie kukurice siatej na zrno, robiť

dôslednú inventarizáciu burín a na jej základe sa rozhodovať pre aplikáciu

herbicídov

3. Rešpektovať odporúčané výsevné mnoţstvá kukurice podľa skorosti hybridov.

4. Podľa moţnosti podniku investovať finančné prostriedky do obnovenia

strojového parku.

35

6. ZÁVER

Na základe preštudovanej literatúry a získaných výsledkov pestovania kukurice siatej na

zrno v AGRODULOV SHR je moţné urobiť nasledovné závery:

1. Ako predplodina bola pri Hliníku pouţitá raţ siata (priemerná úroda 7,0

t. ha-1

) a pri Váhu ovos siaty (priemerná úroda 5,0 t. ha-1

).

2. Po zbere predplodiny bola urobená podmietka tanierovými bránami do

hĺbky 0,10 m, ktorá bola vykonaná 8. – 10. augusta. Stredne hlboká orba

bola vykonaná do hĺbky 0,18 – 0,20 m v termíne 25. októbra. Jarná

predsejbová príprava pôdy pozostávala z vyuţitia smykobrán so záberom

6 m, uskutočnená týţdeň pred sejbou, čo je 25. apríla do hĺbky 40 – 60

mm, ktorá je zárukou rovnomerného vzchádzania kukurice.

3. Kvalitná sejba bola urobená 1. – 2. mája, zabezpečujúca optimálny počet

jedincov. V repno – jačmennej výrobnej oblasti bola sejba

v agrotechnickom termíne.

4. Výsevok bol 30 kg. ha-1

s počtom jedincov 80 000 klíčivých zŕn na

hektár.

5. Pred sejbou sa aplikovalo 100 kg N,P,K v pomere 15:15:15. Pri sejbe sa

aplikoval liadok amónny s dolomitom.

6. Regulácia burín bola vykonaná preemergentne prípravkom Gardoprim

GOLD PLUS 500 SC v dávke 4,0 l. ha-1

v 350 l vody. Na

postemergentnú aplikáciu bol pouţitý Titus 25 WG s pridaním 200 l

vody (na parcele pri Váhu) vo fáze 4. listu. V priebehu vegetácie výskyt

chorôb bol pod prahom škodlivosti, takţe ţiadne ošetrenie fungicídmi

nebolo realizované.

7. V roku 2008 bol zber vykonaný v termíne 10. novembra. Zber bol

vykonaný kombajnom CLASS 450.

8. Oblasť AGRODULOV SHR sa nachádza v repno – jačmennej výrobnej

oblasti je vhodný na pestovanie kukurice siatej na zrno, pri dodrţaní

všetkých agrotechnických zásad.

36

7. ZOZNAM LITERATÚRY

1. BELEJ, J. a i. 1982. Kukurica. Bratislava: Príroda, 1982, 402 s.

2. CAGÁŇ, Ľ. a i., 2010. Choroby a škodcovia poľných plodín. SPU : Nitra, 2010 s.

392, ISBN 978-80-552-0354-6.

3. ČERVENKA, M. a i. 1986. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda,

1986, s. 481.

4. FECENKO, J. – LOŢEK, O. 2000. Výživa a hnojenie poľných plodín. Nitra : SPU,

2000. 442 s. ISBN 80 – 7137 – 777 – 5.

5. FOTRUNÍK, F. a i. 1971. Komplexná mechanizácia pracovných postupov pri

pestovaní kukurice na zrno, Bratislava, 1971.

6. HNÁT, A. 2008. Pôdoochranné technológie pestovania kukurice. In Naše pole,

2008, č. 9, s. 22.

7. HNILIČKA, F. – HNILIČKOVÁ, H. 2008. Fyziologická reakce rostlin na působení

nízkych teplot. In Agromanuál, 2008, roč. 3, č. 2, s. 64.

8. HNILIČKA, F. – HNILIČKOVÁ, H. 2008. Vliv sucha na rýchlost fotosyntézy

a transperace juvenilných rostlin kukuřice. In Úroda, 2008, č. 8, s. 48.

9. HOLICKÝ, I. 2008. Ničenie trávovitých burín v kukurici. In Naše pole, č. 7, 2008,

s. 39 – 41.

10. HORNÁK, I. – CIBERE, M. – HÚSKA, M. 2002. Kukurica, úspech sa začína

sejbou, KWS SEMENA s. r. o., 2002, 104 s.

11. http://www.podnemapy.sk (27.2. 2007, 21:37)

12. JANČOVIČ, J. 2004. Výţiva s ďalšími úrodotvornými faktormi, záruka

uspokojivých úrod kukurice, In Agrochémia, 2004, č. 3, s. 23, ISBN 1333 – 2415.

13. KARABÍNOVÁ, M. – MOLNÁROVÁ, J. – ŢEMBERY, J. 2001. Obilniny III –

Pestovanie kukurice, ciroku, prosa a pohánky. Nitra: Kuriér plus Reklama, s. r. o.,

2001, ISBN 80 – 88843 – 23 – 5, 91 s.

14. KOVÁČ, K. a i. 2003. Všeobecná rastlinná výroba, Nitra, 2003, s.136, ISBN 80 –

8069 – 136 – 3.

15. LONGAUEROVÁ, J. 1998. Ochrana kukurice proti škodlivým činiteľom. In

Zborník z vedeckej konferencie Manažment a marketing výroby, spracovania

a predaja kukurice., Nitra, 1998, s. 39 - 43. ISBN 80 – 7131 – 530 – 6.

16. MARKO, F. a i. 1996. Pestovanie kukurice. Nitra : Dom techniky ZSV TS pre

VÚRV, 1996. 103s., ISBN 80 – 236 – 0074 – 5.

37

17. MOLNÁROVÁ, J. – ILLÉŠ, L. – ŢEMBERY, J. 2007. Rastlinná výroba 1.

Obilniny, strukoviny, olejniny. Nitra : SPU, 2007, s. 78 – 79, ISBN 978 – 80 – 8069

– 896 – 6.

18. PAČUTA, V. – ČERNÝ, P. – POLÁČEK, J. 1998. Pestovanie poľných plodín,

Nitra: ÚVTIP, 1998, ISBN 80 – 85 – 330 – 43 – 1, 45 – 57 s.

19. PROCHÁZKA, P. 2008. Merlík v kukuřici. In Agromanuál, č. 2, roč. 3, 2008, s. 7.

20. ŘENČ, J. a i. 2007 – 2008. Kukuřice, slunečnice, řepka. KWS S námi to začíná, 168

s.

21. RICHTER, L. – HLUŠEK, J. 2002. Vztah půdní úrodnosti k výţivě a hnojení

kukuřice. In Kukuřice v praxi, Brno: MZLU, 2002, s. 16 – 23.

22. ROMÁNKOVÁ, Z. – KAČICOVÁ, L. – STROPNICKÝ, M. 2008. Pěstitelský

systém „ Kukuřice KWS“, In Kukuřice v praxi. Sborník z odborného semináře,

2008, s. 7 – 16, ISBN 978 – 80 – 7375 – 135 – 7

23. RYŠAVÁ, B. a i. 1996. Pestovanie kukurice. Nitra : ÚVTIP, 1996, 55 s., ISBN 80 –

85330 – 28 – 8

24. RYŠAVÁ, B. a i. 2004. Kukurica: Biológia, pestovanie a využívanie. 1. vyd., Nitra,

2004, 114 s., ISBN 80 – 069 – 387 – 0.

25. ŠIMO, D. 1989. Efektívnosť výroby kukurice. Bratislava : Príroda, 1989, 193 s.,

ISBN 80 – 07 – 00047 – X,

26. SOUKUP, M. – LEHOTSKÝ, J. 1999. Kukuřice a její poţadavky na vlahový reţim

půdy. In Úroda, 1999, č. 10, s. 28, ISSN 0139 – 6013.

27. TANCÍK, J. 2008. Nároky na vplyv minimalizačných technológií na výskyt

škodcov kukurice. In Naše pole, 2008, č. 2, s. 20.

28. TRUKSA, J. 1998. Technológia pestovania kukurice. In Manaţment a marketing

výroby, spracovania a predaja kukurice. ZBORNÍK z vedeckej konferencie, Nitra,

1998, s. 33 – 38. ISBN 80 – 7131 – 530 – 6.

29. VARGA, L. – MARČEK, M. - JAKUB, P. 2008. Zásady hnojenia kukurice. In Naše

pole, č. 1, 2008, s. 40 – 41.

30. ŢEMBERY, J. 2008. Zakladanie porastov kukurice. In Naše pole, 2008, č. 5, s. 14 -

15.

31. ŢEMBERY, J – LÍŠKA, E. – BUŠO, R. – KREBS, M. 2008. Vplyv hnojenia

a poveternostných podmienok na úrodotvorné prvky a úrodu kukurice siatej na zrno.

In Agrochémia, č. 2, 2008, s. 7 – 12., ISSN 1335-2415