SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V ?· slovenskÁ poĽnohospodÁrska univerzita v nitre fakulta…

  • Published on
    08-Nov-2018

  • View
    212

  • Download
    0

Embed Size (px)

Transcript

<ul><li><p>SLOVENSK PONOHOSPODRSKA UNIVERZITA </p><p>V NITRE </p><p>FAKULTA AGROBIOLGIE A POTRAVINOVCH </p><p>ZDROJOV </p><p>2122726 </p><p>DYNAMIKA VSKYTU CHORB OBILNN VO </p><p>VYBRANEJ LOKALITE </p><p> 2011 Bc. Pavol Kulla </p></li><li><p>SLOVENSK PONOHOSPODRSKA UNIVERZITA </p><p>V NITRE </p><p>FAKULTA AGROBIOLGIE A POTRAVINOVCH </p><p>ZDROJOV </p><p>2122726 </p><p>DYNAMIKA VSKYTU CHORB OBILNN VO </p><p>VYBRANEJ LOKALITE </p><p> (Diplomov prca) </p><p> tudijn program: viva a ochrana rastln </p><p>tudijn odbor: 4173800 rastlinn produkcia </p><p>koliace pracovisko: katedra ochrany rastln </p><p>kolite: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD. </p><p> Nitra 2011 Bc. Pavol Kulla </p></li><li><p>Zadvac protokol diplomovej prce </p><p>Meno tudenta: Pavol Kulla </p><p>tudijn program: VOR </p><p>Tma: DYNAMIKA VSKYTU CHORB OBILNN VO </p><p>VYBRANEJ LOKALITE </p><p>Vedci diplomovej prce: doc. Ing. K. Hudec, PhD. </p><p>Pracovisko, na ktorom sa bude DP realizova: KOR FAPZ SPU v Nitre </p><p>Dtum zadania: kolsk rok 2009/2010 </p><p>Plnovan termn odovzdania DP: aprl 2011 </p></li><li><p>ESTN VYHLSENIE </p><p>Podpsan Bc. Pavol Kulla tmto vyhlasujem, e diplomov prcu na tmu Dynamika </p><p>vskytu chorb obilnn vo vybranej lokalite som vypracoval samostatne s pouitm </p><p>uvedenej literatry. </p><p>Som si vedom zkonnch dsledkov v prpade, ak hore uveden daje nie s </p><p>pravdiv. </p><p>V Nitre 17. aprla 2011 </p><p>.. </p></li><li><p> POAKOVANIE </p><p> Touto cestou by som chcel poakova doc. Ing. Kamil Hudecovi, PhD., </p><p> , za cenn rady, pripomienky a odborn vedenie pri vypracovvan </p><p> , diplomovej prce. </p></li><li><p>ABSTRAKT </p><p>Prca sa v vode zaober hubami, hubovmi chorobami penice a jamea. V roku </p><p>2010 bol sledovan priebeh napadnutia penice a jamea hubovmi patognmi na tyroch </p><p>lokalitch v okrese Partiznske. Pozorovanie porastov penice a jamea prebiehalo </p><p>v tdennch intervaloch od objavenia sa zstavovitho listu. Rok 2010 bol mimoriadne </p><p>dadiv. Len za mesiace mj a jn spadlo 279 mm zrok, t.j. 42 % priemernho hrnu </p><p>zrok za rok. Najvznamnejie choroby listov a klasov penice boli septorizy; septoriza </p><p>pliev a septoriza penice. Ostatn choroby sa vyskytovali zriedka Z chorb jamea </p><p>prevldali huby z rodu Pyrenophora spp., hlavne hned kvrnitos jamea. Vetky </p><p>porasty boli zaiatkom jna oetren fungicdom, o sa javlo ako postaujce i dobre </p><p>naasovan z hadiska konenej vky rod. </p><p>Kov slov: huby, hubov choroby obilnn, penica, jame </p><p>ABSTRACT </p><p>There is concerned with fungi, fungal diseases of wheat and barley at introduction </p><p>of this work. There was monitored process of attack wheat and barley by fungal pathogens </p><p>in four locations at Partiznske district in 2010. Wheat and barley observations pass </p><p>weekly from appearance of flag leaf. 2010 was extremely rainy. Only from May to June </p><p>there fell 279 mm rainfall, i.e. 42 % of average rainfall totals per year. The most important </p><p>leaf and spike diseases were stagonospora glume blotch and septoria leaf blotch of wheat. </p><p>Other diseases were rare occurred. Fungi of Pyrenophora spp. genus, especially net blotch </p><p>of barley, predominate from barley diseases. All vegetations were treated by fungicide by </p><p>the beginning of June, what seems to be sufficient and well-timing in term of final yield </p><p>level. </p><p>Key words: fungi, cereal fungal diseases, wheat, barley </p></li><li><p>OBSAH </p><p>VOD ...................................................................................................................................7 </p><p>1 SASN STAV RIEENEJ PROBLEMATIKY .....................................................8 </p><p>1.1 Charakteristika hb ..................................................................................................8 </p><p>1.1.1 Taxonmia hb .....................................................................................................8 </p><p>1.1.2 Vegetatvne telo hb morfolgia .....................................................................11 </p><p>1.1.3 Reprodukcia ........................................................................................................14 </p><p>1.1.4 Viva hb ..........................................................................................................16 </p><p>1.2 Hubov choroby penice a jamea ......................................................................17 </p><p>1.2.1 Choroby listov,, ....................................................................................................18 </p><p>1.2.2 Choroby klasov a zn ..........................................................................................37 </p><p>2 CIELE DIPLOMOVEJ PRCE ..................................................................................45 </p><p>3 MATERIL A METODIKA ,,,,,.......................................................................................46 </p><p>3.1 Metodika zaloenia a realizcie prevdzkovho pokusu .................................46 </p><p>3.1.1 Zkladn informcie o lokalite ......................................................................46 </p><p>3.1.2 Prrodn podmienky lokality ..........................................................................47 </p><p>3.1.3 Charakteristika pouitho materilu ..............................................................47 </p><p>3.1.3.1 Biologick materil ...............................................................................47 </p><p>3.1.3.2 Chemick prpravky ..............................................................................49 </p><p>3.1.4 Hodnotenie stupa napadnutia porastu ..........................................................50 </p><p>4 VSLEDKY PRCE ....................................................................................................53 </p><p>4.1 Meteorologick charakteristika pokusnej peridy .......................................... 53 </p><p>4.2 Priebeh napadnutia porastov penice ................................................................53 </p><p>4.3 Priebeh napadnutia porastov jamea ..............................................................56 </p><p>5 DISKUSIA ......................................................................................................................59 </p><p>ZVER ...............................................................................................................................62 </p><p>POUIT LITERATRA ...............................................................................................63 </p><p>PRLOHY ..........................................................................................................................75 </p></li><li><p>7 </p><p>VOD </p><p>Rastci dopyt po ponohospodrskych produktoch a sstavn zniovanie vmery </p><p>pdy vedie k oraz vej intenzifikcii rastlinnej vroby. Zvyuje sa produkcia </p><p>z jednotky plochy cez vkonnejie odrody, ktor vyaduj adekvtnu starostlivos </p><p>(iviny, agrotechniku, ochranu). Intenzvne odrody, monokultrne pestovanie </p><p>ekonomicky najvnosnejch plodn, ich ast rotcia v osevnom postupe, zvyuje tlak </p><p>kodlivch initeov prrody, ktor sa brni takmuto stavu. Vznamn lohu, okrem </p><p>burn, maj huby, ktor spsobuj 70 80 % vetkch chorb rastln. </p><p>Diverzita hb je nesmierna, ich svet je fascinujci. S ohromn poetnosou </p><p>populci i druhov. Ich spry cestuj medzi kontinentmi, vydria ivotaschopn </p><p>niekoko tisc rokov zamrznut v ade (Webster a i., 2007). Skutonos, e u viac ako 8 </p><p>000 druhov bolo preukzan, e s prinou ochorenia rastln (Ellis a i., 2008) z nich </p><p>rob silnho spera. Navye o nich vieme vemi mlo, sasn tdie zameran na </p><p>molekulrny vskum odhauj ich fylogenetick vzahy a vvoj. Sleduj sa nov </p><p>virulentn rasy, neustle sa hadaj nov gny rezistencie. </p><p>Pre inn regulciu hubovch chorb je potrebn detailne pozna biolgiu </p><p>a ivotn cyklus ich pvodcov. tudovanm hb ako pvodcov ochoren rastln sa </p><p>zaober fytopatologick mykolgia. Vsledkom spoluprce vskumnch kapact </p><p>s farmrmi by mali by jednoduch a ahko prstupn informcie ako ich o </p><p>najinnejie regulova a rzne alternatvy poda stavu v praxi. Aby dler chemickch </p><p>prpravkov nebol jedinm, kto rad farmrom. Dnes, kedy o vetkom rozhoduje </p><p>ekonomika, najlepia ochrana je t najlacnejia a asto aj najekologickejia. Tou je </p><p>prve integrovan ochrana rastln. </p><p>Skmanie faktorov, ktor ovplyvuj vskyt a rozvoj hubovch patognov m </p><p>vek vznam v predpovedan ich budceho vskytu. So zmenou klmy sa ich tlak bude </p><p>pravdepodobne zvyova a rastci dopyt po potravinch si iada zniovanie strt </p><p>spsobench hubami. Vznamn dvod, preo je potrebn skma biolgiu hb a ich </p><p>interakcie s prostredm, resp. s hostitemi. </p></li><li><p>8 </p><p>1 SASN STAV RIEENEJ PROBLEMATIKY </p><p>1.1 Charakteristika hb </p><p>V sasnosti pod oznaenm huby (sensulato) sa rozumie rznorod skupina </p><p>organizmov z rozlinch lni/vetiev, ktorch spolon vlastnosti s predmetom tdi </p><p>mykolgov. Organizmy tradine tudovan mykolgmi zahaj prav huby, riasovky, </p><p>ndorovky, slizovky, akrzie, kvasinky a liajnky (Pril, 2010). </p><p>Pokia hovorme o hubch v tomto polyfyletickom zmysle, nepeme slovo fungi </p><p>(huby) kurzvou ani vekmi psmenami, m ich odlime od re Fungi (Huby). Je tie </p><p>mon poui aj in neformlne nzvy pre huby, napr. niektor autori pouvaj </p><p>Eumycota (prav huby) ako nzov re, o m vhodu vyhnutia sa zmtku s nzvom </p><p>huby (Kirk a i., 2008). </p><p>Tab. 1: Spolon charakteristika hb (podaTankov a i., 2009). </p><p>Postavenie jadra Eukaryotick, v bunke me by 1 alebo viac jadier Viva Heterotrofn, ivia sa skr absorpciou ne prehtanm Rast Na substrte alebo v om, typicky akomyclium z hf alebo plazmdium Bunkov stena Zloen z gluknov a chitnu, zriedka z gluknov a celulzy (Oomycota) </p><p>Propaguly Typick mikroskopick spry produkovan vo vekom pote. Pohybliv </p><p>spry s obmedzen pre urit skupiny Stanovite Vadeprtomn v zemskch a sladkovodnch biotopoch, menej v mori Ekolgia Dleit ako saprofyty, mutualistick symbionty, parazity a hyperparazity </p><p>Bez fotosyntetickch farbv s huby odkzan na heterotrofn spsob vivy. Na </p><p>rozdiel od zvierat, ktor sa obyajne kmia prehtanm, huby zskavaj iviny pomocou </p><p>extracelulrneho trvenia pomocou vyluovanch enzmov a nslednou absorpciou </p><p>rozloench produktov. V priebehu evolcie si huby podmanili prekvapivo irok klu </p><p>biotopov, plniac dleit lohu v jednotlivch ekosystmoch. Podmanenie novch, </p><p>asto nepravidelne rozloench zdrojov ivn sa znane uah produkciou malch </p><p>poetnch spr na rozdiel od produkcie niekokch vekch propagl. Kolonizcia u </p><p>dosiahnutho zdroja potravy sa najinnejie dosiahne rastom spleti rozvetvench hf </p><p>(Webster a i., 2007). </p><p>1.1.1 Taxonmia hb </p><p>V minulosti huby tvorili samostatn ru a boli definovan skr funkne ako </p><p>fylogeneticky. S pokrokom, najm v molekulrnej biolgii, bolo zaradenie hb do </p></li><li><p>9 </p><p>jednej re oraz viac neudraten. Niektor hubm podobn organizmy, asto </p><p>oznaovan ako niie huby, s teraz povaovan za sas r Protozoa a Chromista </p><p>(Stramenopila). Prav huby patria do re Fungi (Kirk a i., 2008). </p><p>Treba chpa, e systm sa stle vyvja a men. Kirk a i. (2008) v slovnku hb </p><p>tvrdia, e v budcnosti me nasta vznamn zmena medzi hubami (sensustricto) </p><p>nvrhom niekokch novch vych taxnov. Rovnako mono oakva alie </p><p>vznamn zmeny v Protozoa a Chromista hubm podobnch organizmoch ako bud </p><p>k dispozcii daje sekvenci pre viac taxnov. </p><p>Taxonmia hb (poda Dictionary of the Fungi, 10. vyd.): </p><p>Ra: PROTOZOA Kme: ACRASIOMYCOTA </p><p>Kme: MYXOMYCOTA </p><p>Trieda: Dictyosteliomycetes </p><p>Trieda: Myxomycetes (prav slizovky; Fuligo, Mucilago, Physarium) </p><p>Trieda: Protosteliomycetes </p><p>Kme: PLASMODIOPHOROMYCOTA </p><p>Trieda: Plasmodiophoromycetes (Plasmodiophora, Polymyxa, Spongospora) </p><p>Ra: CHROMISTA (STRAMENOPILA) Kme: HYPHOCHYTRIOMYCOTA </p><p>Kme: LABYRINTHULOMYCOTA </p><p>Kme: OOMYCOTA </p><p>Trieda: Oomycetes (Aphanomyces, Pythium, Phytophthora, Plasmopara, ...) </p><p>Ra: FUNGI Kme: ASCOMYCOTA </p><p>Podkme: PEZIZOMYCOTINA (syn. Ascomycotina) </p><p>Trieda: Arthoniomycetes </p><p>Trieda: Dothideomycetes (Mycosphaerella, Pyrenophora, Venturia, ...) </p><p>Trieda: Eurotiomycetes </p><p>Trieda: Laboulbeniomycetes </p><p>Trieda: Lichinomycetes </p><p>Trieda: Lecanomycetes </p><p>Trieda: Leotiomycetes (Blumeria, Erysiphe, Leveillula, ...) </p><p>Trieda: Orbiliomycetes </p><p>Trieda: Pezizomycetes </p><p>Trieda: Sordariomycetes (Hypocrea, Melanospora, Nectria, Gibberella, ...) </p><p>Podkme: SACCHAROMYCOTINA </p><p>Trieda: Saccharomycetes (kvasinky; Galactomyces, Saccharomyces) </p><p>Podkme: TAPHRINOMYCOTINA </p><p>Trieda: Neolectomycetes </p><p>Trieda: Pneumocystidomycetes </p><p>Trieda: Schizosaccharomycetes </p><p>Trieda: Taphrinomycetes (syn. Archiasomycetes; Taphrina) </p></li><li><p>10 </p><p>Kme: BASIDIOMYCOTA </p><p>Podkme: AGARICOMYCOTINA </p><p>Trieda: Agaricomycetes </p><p>Podkme: PUCCINIOMYCOTINA </p><p>Trieda: Pucciniomycetes </p><p>Podkme: USTILAGINOMYCOTINA </p><p>Trieda: Ustilaginomycetes </p><p>Kme: GLOMEROMYCOTA </p><p>Trieda: Glomeromycetes </p><p>Kme: CHYTRIDIOMYCOTA </p><p>Trieda: Chytridiomycetes (Olpidium, Physoderma, Synchytrium) </p><p>Trieda: Monoblepharidomycetes </p><p>Kme: MICROSPORIDIA </p><p>Kme: ZYGOMYCOTA </p><p>Trieda: Trichomycetes </p><p>Trieda: Zygomycetes (Rhizopus, Choanephora, Mucor, Glomus, Gigaspora) </p><p>Obr. 1: Strom ivota eukaryotov (Roger Simpson, 2009). </p><p>Nstupom molekulrnej fylogenetiky sa vyvinuli postupy rekontrukci fylogenzy </p><p>poda postupnosti gnov alebo protenov. Klasikou fylogenetickch tdi sa stal gn </p><p>pre RNA malej podjednotky ribozmov ra SSU rRNA (90-te roky) (systmy poda </p><p>Woese alebo Cavalier-Smith). Neskr bol evolun strom SSU rRNA spochybnen a </p><p>fylogenetick tdie sa zaali robi na viacerch gnoch a protenoch. Hovorme o </p><p>multignovch alebo fylogenomickch tdich. Zaiatkom 21. storoia prerozdelili </p><p>eukaryoty do 6 r superskupn (Simpson &amp; Roger, 2004). Tento nov koncept nem s </p><p>predchdzajcimi klasifikciami takmer ni spolon. Ani nov klasifikcia nie je </p></li><li><p>11 </p><p>definitvna, neustle sa vyvja a obsahuje niekoko spornch miest. Tento systm </p><p>omnoho presnejie odra skuton vvoj eukaryot. Morfologick znaky tu nehraj </p><p>iadnu rolu (epika a i., 2010). </p><p>Z hadiska evolunho pvodu, sesterskou skupinou re Fungi je Animalia, Fungi </p><p>s viac prbuzne uom ktor ich tuduj, ako rastlinm, s ktormi boli predtm </p><p>klasifikovan. Chromista (Stramenopila) hubm podobn organizmy patria do re </p><p>Chromalveolata a s len vemi vzdialen prbuzn k Fungi, namiesto toho s viac spt </p><p>s hnedmi morskmi riasami, okrem inho jasn oznaenie, e mycelirny spsob </p><p>ivota sa vyvinul na najmenej dvoch samostatnch monostiach. Protozoa hubm </p><p>podobn organizmy s klasifikovan v Rhizaria (Plasmodiophoromycota) a </p><p>v Amoebozoa (Myxomycota). Fungi spolu s Animalia a pr almi prvokmi tvoria </p><p>Opisthokontha a spolu s Amoebozoa vytvraj prv hlavn vetvu na bze Eukaryota </p><p>(Kirk a i., 2008). </p><p>Tab. 2: Charakteristika hb a hubm podobnch organizmov (Presley a i., 2010). </p><p>Skupina Typick znaky Zstupcovia </p><p>Prav </p><p>huby Chytridiomycota Chytridiomycetes </p><p>Pohybliv oospry, preva cez </p><p>sprangi, najviac saprofytickch druhov Synchytrium, </p><p>Olpidium Glomeromycota* Pohlavn spry zygospry, nepohlavn </p><p>sprangiospry zo sprangi Rhizopus, Mucor </p><p>Ascomycota Pohlavn askospry vo vreckch, nepohlavn spry s kondie, </p><p>priehradkovan hfy </p><p>Cercospora, </p><p>Taphrina, </p><p>Septoria, Basidiomycota Pohlavn bazidiospry produkovan </p><p>v bazdiu Armillaria </p><p>Hubm podobn organizmy </p><p>Stramenopila Oomycetes </p><p>Neseptovan hfy, bunkov stena </p><p>obsahuje celulzu a glukny, pohlavn </p><p>oospry, nepohlavn zoospry (dva </p><p>biky) v sprangiu </p><p>Phytophthora, </p><p>Pythium, Albugo </p><p>Rhizaria Cercozoa </p><p>Intracelulrne v riasach, hubch alebo </p><p>rastlinch, v hostiteskch bunkch </p><p>vytvra mnohojadrov, bezstenn </p><p>plazmdium, bikat zoospry, ben </p><p>v pde a vode </p><p>Plasmodiophora </p><p>*zaha tradin taxny Zygomycota </p><p>1.1.2 Vegetatvne telo hb morfolgia. </p><p>Vegetatvne telo hb tvor st...</p></li></ul>

Recommended

View more >