SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV 2122711

VPLYV KVALITY VODY NA ROZMNOŽOVANIE

AKARKY ZELENEJ (NANNACARA ANOMALA)

2011 Ondrej Haberland, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

VPLYV KVALITY VODY NA ROZMNOŽOVANIE

AKARKY ZELENEJ (NANNACARA ANOMALA)

Diplomová práca

Študijný program: Špeciálne chovateľské odvetvia

Študijný odbor: 4179800 Živočíšna produkcia

Školiace pracovisko: Katedra hydinárstva a malých hospodárskych

zvierat

Školiteľ: Ján Kopecký, Ing. CSc.

Nitra 2011 Ondrej Haberland, Bc.

Čestné prehlásenie

Podpísaný Ondrej Haberland týmto prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému

„Vplyv kvality vody na rozmnožovanie akarky zelenej (Nannacara anomala)“ vypracoval

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre, 15. apríla 2011

.....................................

Ondrej Haberland

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Jánovi Kopeckému, CSc. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovávaní diplomovej práce.

V Nitre 15. apríla 2011

.....................................

Abstrakt

V práci sme sa zamerali na chov a rozmnožovanie juhoamerickej cichlidy, ktorá sa

často objavuje v akváriách chovateľov po celej Európe. Objektom sledovania v našej práci

bol vplyv kvality vody na proces rozmnožovania.

Sledovanie bolo prevádzané vo vlastnom chove juhoamerických cichlíd. Pozorovali

sme tri rodičovské páry Akarky zelenej (Nannacara anomala) pôvodom zo

severovýchodnej Južnej Ameriky. Každý sledovaný pár sme umiestnili do samostatnej

nádrže s rozdielnou teplotou a tvrdosťou vody.

Hlavným bodom nášho sledovania bolo porovnať množstvo nakladených ikier

a množstvo odchovaného plôdika v rozdielnych akvarijných podmienkach chovu.

Sledovali sme počet trení, množstvo nakladených ikier, počet uliahnutých plôdikov

a počet odchovaných mladých rybiek. Našim pozorovaním sme zistili pozitívny vplyv

upravovania vodovodnej vody na ochotu páriť sa a odchovať potomstvo. Porovnali sme

reprodukčné ukazovatele medzi rybami chovanými v neupravenej vodovodnej vode

a rybami chovanými vo vode s podobnými fyzikálno-chemickými vlastnosťami, aké majú

vo svojej domovine. Naše sledovanie trvalo pol roka, čo nám stačilo na zachytenie 7 trení

sledovaných rýb. Z pokusov nám jednoznačne vyplýva, že pri teplote vody 26°C, tvrdosti

7°N a pH 6,5 sa zvýšila reprodukčná aktivita rýb i množstvo uliahnutých jedincov. Tiež

sme jednoznačne dokázali, že s klesajúcou teplotou a so stúpajúcou tvrdosťou a pH vody

sa úmerne znižoval počet uliahnutých jedincov a zvyšovala sa úmrtnosť rozplávaného

plôdika.

V práci sa tiež zaoberáme návrhom biotopového akvária pre tento druh rýb.

Kľúčové slová: Akarka zelená. Juhoamerické cichlidy. Akváriové rybičky. Chovateľstvo.

Abstract In ours work we target on keeping and reproduction cichlid from South America,

which is often in zookeeper’s aquariums in all Europe. Subject of monitoring in ours work

was effect quality water in process of reproduction.

Monitoring was doing in several homebrew stud cichlids from South America. We

monitored 3 parental couple Green Dwarf cichlid (Nannacara anomala) from north-east

South America. We observed each pair placed in separate tanks with different temperatures

and water hardness.

The main point of our study was to compare the number of eggs laid by and

quantity of fry reared in different conditions of aquarium husbandry.

We watched a number of frictions, the amount of eggs laid by, the number of

hatched fry and raised the number of young fishes. Our observation, we found a positive

impact conditioning tap water for their willingness to mate and raise offspring. We

compared the reproductive characteristics between fish reared in untreated tap water and

fish reared in water with similar physical and chemical properties, which are in their

homeland. Our track took a half years, giving us enough to catch seven fish tracked

friction. From our experiments clearly show that the water temperature 26 ° C, hardness of

7 ° N and pH 6.5 increased reproductive activity of fish hatched and number of subjects.

We also clearly demonstrated that with decreasing temperature and with increasing

hardness and pH of water is proportionately reduce the number of hatched individuals and

raise the fry mortality warmup.

The paper also describes design aquarium habitat for the fish.

Key words: Green Dwarf. South American cichlids. Aquarium fish. Zookeeping.

Obsah Obsah.......................................................................................................................5

Slovník termínov.....................................................................................................7 Úvod.........................................................................................................................8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky...........................................9

1.1 Ryby..................................................................................................9

1.2 Cichlidy.............................................................................................9

1.3 Cichlidy Južnej Ameriky.................................................................10

1.4 Opis, pôvod a rozšírenie Akarky zelenej.........................................11

1.5 Biotop Akarky zelenej.....................................................................13

1.6 Nároky na vodu v akvarijných podmienkach..................................17

1.6.1 Teplota.................................................................................17

1.6.2 Kyslosť alebo zásaditosť – pH............................................18

1.6.3 Tvrdosť vody.......................................................................19

1.6.4 Dusíkaté látky......................................................................20

1.6.5 Turbidita..............................................................................21

1.7 Návrh nádrže...................................................................................21

1.7.1 Chov s inými rybami...........................................................25

1.8 Výživa rýb.......................................................................................25

1.8.1 Suché krmivo.......................................................................27

1.8.2 Mrazené krmivo...................................................................28

1.9 Rozmnožovanie...............................................................................29

2 Cieľ práce..........................................................................................................31 3 Materiál a metodika.........................................................................................32

4 Výsledky............................................................................................................34

4.1 Vplyv teploty vody, pH a tvrdosti vody na počet výterov a

množstvo ikier pri rozmnožovaní Akarky zelenej...........................34

4.2 Vplyv teploty vody, pH a tvrdosti vody na počet uliahnutého

plôdika a množstvo odchovanej mlade pri rozmnožovaní

Akarky zelenej.................................................................................36

4.3 Porovnanie medzi rodičovskými pármi...........................................37

5 Diskusia.............................................................................................................39

6 Návrh na využitie výsledkov...........................................................................41

6...Záver.................................................................................................................42

7...Zoznam použitej literatúry.............................................................................44

Prílohy....................................................................................................................50

8

Slovník termínov Biotop – (z gr. bios - život, topos - miesto) je súbor všetkých činiteľov (živých aj

neživých), ktoré vzájomným spolupôsobením vytvárajú životné prostredie daného

jedinca, druhu, populácie alebo spoločenstva.

Biotop je také miestne prostredie, ktoré spĺňa nároky charakteristické pre konkrétne

živé organizmy. Topograficky vymedzený biotop označujeme ako stanovište alebo

lokalitu. Stanovište môže byť obmedzené len na určitú časť jedného biotopu, alebo

naopak, môže zahŕňať viac rôznych, zvyčajne susediacich biotopov.

Cichlidovité (Cichlidae) - ľudovo cichlidy, je čeľaď rýb z radu ostriežotvaré.

Do tejto čeľade je systematicky zaradených veľa rodov, ktorých systematické

postavenie nie je jednoznačne jasné. Je to jedna z najpočetnejších čeľadí rýb vôbec.

Vyskytuje sa vo veľmi rôznych biogeografických oblastiach, počnúc brakickou a

končiac sladkou vodou o rôznej celkovej tvrdosti, hodnote pH a chemického

zloženia.

Vyznačujú sa jedným z najzaujímavejších spôsobov života, dosahujú veľmi

rozdielne veľkosti a značne sa odlišujú svojim správaním. Napriek tomu majú

niekoľko spoločných znakov, z ktorých najznámejší je ochrana potomstva, ktorá je

druhovo charakteristická. Na základe spôsobov starostlivosti o potomstvo je ich

možné rozdeliť do troch hlavných skupín: na rodičovskú rodinu - o potomstvo sa

starajú obaja rodičia, na materskú rodinu - o potomstvo sa stará výlučne matka a

otcovskú rodinu (dosiaľ je známych iba veľmi málo druhov)- o potomstvo sa stará

výlučne otec.

Cichlidy sú veľmi obľúbenou, doslova populárnou čeľaďou rýb chovaných v

starostlivosti človeka. Telo majú spravidla robustné a s čeľusťami plnými zubov

mávajú dobrý apetít. Veľkosť sa pohybuje od 25 mm (Neolamprologus

multifasciatus) až po 650 mm a váhy 4 - 5 kg (Boulengerochromis microlepis).

Najväčšie druhy, ktoré sa chovajú v starostlivosti človeka dosahujú dĺžku 20 až 30

cm, ale mnohé, najmä juhoamerické druhy narastú maximálne do 10 cm dĺžky.

Cichlidy majú povesť zlostných rýb, ktoré ničia zariadenie akvária a útočia na

ostatných obyvateľov nádrže. Túto povesť získali z nedostatočných znalostí o ich

etológii pri chove prvých druhov tejto čeľade v starostlivosti človeka a traduje sa

dodnes.

9

Úvod

Juhoamerické cichlidy sú čoraz populárnejšie medzi akvaristami. Zjavne je to kvôli

ich pestrému sfarbeniu a zaujímavému rozmnožovaniu. Nemalé percento akvaristov si ich

vybralo pre ich jedinečnosť. Patria totiž medzi početnú skupinu endemických rýb z oblasti

severovýchodnej Brazílie, povodia v Guyane a Venezuele. Pre miestnych obyvateľov sa

tieto ryby stávajú zdrojom obživy, nielen ako mäsitá potrava, ale aj ako výhodný obchod.

Na pobreží riek vznikajú veľké farmy na odchov cichlíd a ich distribúciu do celého sveta.

Avšak v ostatnom desaťročí sa vďaka modernejšej technike začali úspešne cichlidy

rozmnožovať aj tisícky kilometrov od svojej domoviny. Akvaristi dokážu merať hodnoty

pH, tvrdosti, či presne udržiavať konštantnú teplotu vody. To vo veľkej miere napomáha

k vytvoreniu podobných podmienok, ako majú vo svojom prirodzenom prostredí.

Akvaristom napomáha vyššia dostupnosť literatúry, hlavne od zahraničných

autorov. Mnohí nadšení chovatelia cichlíd podnikajú výpravy do ich prirodzeného

domova, kde sledujú cichlidy v ich prirodzenom prostredí. Zaznamenávajú ich návyky,

špecifické druhy správania a spôsoby rozmnožovania. Výsledky ich prác sú publikované

v odbornej literatúre, odkiaľ čerpajú mnohí chovatelia.

Snahou chovateľov je vytvoriť biotopové akváriá. Do nádrže umiestňujú druhy rýb

len z jednej oblasti výskytu a snažia sa im poskytnúť prostredie, ktoré maximálne imituje

ich prirodzený biotop. Aj kvôli ich agresivite sa neodporúčajú chovať spolu s inými

druhmi rýb, dokonca ani s cichlidami z iných biotopov, či iných kontinentov.

V dnešnej dobe akvaristika už nie je len hobby, stáva sa vednou disciplínou

zoológie a ekológie. Akvarista musí skĺbiť mnoho faktorov týkajúcich sa chovu rýb, čím

sa učí rozpoznávať jednotlivé súvislosti a zákony v prírode. Každý akvarista sledujúci

svojich zverencov je vlastne etológom, ichtyológom, ekológom, ale i botanikom.

Chov cichlíd môže byť zaujímavým finančným prilepšením. Ich cena na trhu je

totiž stále dostatočne vysoká na to, aby boli chovy rentabilné. Preto sa kladú zvýšené

nároky na ich úspešné rozmnožovanie a odchov mlade.

10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Ryby

Rybami súborne rozumieme všetky studenokrvné čeľustnaté stavovce, ktoré majú

plutvovité párové končatiny a dýchajú aj v dospelosti žiabrami pripojenými k žiabrovým

oblúkom. Majú vždy viac alebo menej skostnatenú kostru. Žiabrovú dutinu majú po oboch

stranách hlavy prikrytú žiabrovými viečkami (skrelami), ktoré sú vystužené kosťami. Telo

kostnatých rýb je zvyčajne pokryté šupinami alebo kostenými platničkami, niekedy býva

i holé. Vynikajú rozmanitosťou a farieb. Na počet druhov sú najbohatšou triedou

stavovcov. Odhaduje sa, že v súčasnosti žije na Zemi najmenej 20 000 druhov kostnatých

rýb. Z nich 60 % je morských.

Kostnaté ryby sú rozšírené vo všetkých typoch vôd našej planéty – od

vysokohorských potokov a jazier až po hlboké morské priepasti, od pólov až po rovník, od

slaných morských vôd až po sladké vody, od slnkom prežiarených vôd až po temné

podzemné vody.

Vedia sa svižne a ladne pohybovať vo vode, dokážu sa vymrštiť z vody a preletieť

nad hladinou mnoho desiatok metrov, dokonca niektoré z vody vyliezajú a pohybujú sa aj

dlhší čas na suchu. Pomocou rozličných špeciálnych dýchacích orgánov dokážu dýchať

atmosférický vzduch, ba majú aj pľúca (Hensel, 2001).

1.2 Cichlidy

Majú nelichotivú povesť zlostných rýb, ktoré trávia čas tým, že útočia na iné druhy

(aj na vlastných príbuzných), alebo ničia zariadenie. Viac ako 1 500 druhov blízkych

našim ostriežom obýva sladké vody Ameriky, Afriky, v menšej miere aj Ázie. Ryby často

vyzerajú silné, robustné a s čeľusťami plnými zubov mávajú dobrý apetít. Ich jediná

chrbtová plutva je predĺžená.

Niektoré druhy sú výrazne čulé, prudké, agresívne, alebo sa takými stávajú pri

niektorých príležitostiach (rozmnožovanie, obrana teritória). Čeľaď je však bohatá aj na

malé, kľudné, pestro sfarbené a veľmi spoločenské ryby živiace sa rastlinnou potravou

(www.cichlidy.sk).

11

V čeľadi cichlidovitých existujú rozličné spôsoby rozmnožovania. Väčšina samíc

kladie ikry na pevný podklad, či už kameň alebo široký list. Niektoré využívajú dutinu

v skalách alebo v dreve. Sú druhy, ktoré využívajú jamku v piesku. Najzvláštnejším je

ústna inkubácia: samička chráni ikry a neskôr mláďatá vo svojich ústach, čo zväčšuje

pravdepodobnosť úspechu ich prežitia (Maitre-Allain, 1997).

Žiadne skupiny medzi všetkými tropickými akváriovými rybami nemôžu

poskytnúť takú rôznorodosť foriem, veľkosti, stanovišťa a spôsobov rozmnožovania, ako

práve cichlidy (www.akvamartin.sk). Telesný tvar kolíše od diskovitého u terčovca

a skalára až po cylindrickú formu afrických štíhlych cichlíd. Mnohé druhy sú veľmi pestré,

zvlášť tie pochádzajúce z afrického Rift Valley. Niektoré cichlidy veľmi narastú

a potrebujú akvárium len pre seba. Iné možno držať v spoločenskom akváriu. Ale v čase

neresu úporne bránia svoje teritórium (Mills, 1994, Schliewen 2006).

1.3 Cichlidy Južnej Ameriky

Zo všetkých druhov cichlíd, sú juhoamerické cichlidy jedny z najobľúbenejších.

Tieto ryby sú veľmi rôznorodé, každá s vlastnými črtami a osobnosťou. Veľkosti týchto

druhov sú od tých najmenších trojcentimetrových, až po tie 60 cm dlhé. Na rozdiel od

cichlíd Strednej a Severnej Ameriky majú tieto druhy radšej mäkké a kyslé vody a v

niektorých prípadoch potrebujú mať tú najkvalitnejšiu vodu spomedzi rýb v akváriu. Čo sa

týka nádrže s rastlinami, niektoré druhy ich môžu vykoreniť a narobiť poriadnu spúšť.

V obchodoch nájdeme veľa známych druhov týchto rýb, najznámejšie sú skaláre,

veľa fanúšikov majú aj cichlidy pávie, a najobľúbenejšími sú terčovce. Väčšina druhov

nemá problémy s rozmnožovaním, ak sú v správnych podmienkach, no mnoho rokov

párenia v zajatí spôsobilo, že sa pomaly vytráca prirodzené sfarbenie rýb. Najväčšia časť

druhov pochádza z Amazonskej panvy a hovorí sa, že tieto ryby sú trochu učenlivejšie ako

výbušné cichlidy zo Strednej Ameriky. (www.aqua-fish.net)

12

1.4 Opis, pôvod a rozšírenie Akarky zelenej

V zoologickom systéme patrí Akarka zelená do:

Ríše: Živočíchy - Animalia

Kmeňa: Strunovce - Chordata

Podkmeňa: Stavovce - Vertebrata

Triedy: Ryby – Osteichtyes, Pisces, Actinopterygii

Radu: Ostriežotvaré - Perciformes

Čeľade: Cichlidy – Cichlidae

Podčeľaď: Cichlasomy – Cichlasomatinae

Rod: Nannacara

Druh: Akarka zelená - Nannacara anomala

(Regan, 1905, zdroj: en.wikipedia.org)

Synonymá a cudzojazyčné názvy druhu: Ostriežik ostrý (Andódi, 1973), Akarka

zelená (česky), Cichlidka proužkovaná trpasličí (česky, www.akvarium.cechian.net), dwarf

cichlid, golden dwarf cichlid, goldeneye cichlid, lattice cichlid (anglicky,

www.aquabase.org, www.aquavisie.retry.org).

Akarka zelená patrí medzi malé cichlidy Južnej Ameriky. Sandfordová (1998)

popisuje, že samce dorastajú do dĺžky 9 cm, samice sú menšie, dorastajú len do dĺžky 5

cm. Zukal a Frank (1982) uvádzajú dĺžku u oboch pohlaví len 7 centimetrov.

Samce sú väčšie a intenzívnejšie sfarbené než samice. Internetový zdroj

www.akvaportal.cz uvádza anatomický popis tela – telo je pretiahnutého, oválneho tvaru,

zo strán mierne stlačené. Sfarbenie je veľmi premenlivé. Po stranách hlavy je niekoľko

nepravidelných žiarivých zelených a čiernych škvrniek a prúžkov. Dúhovka oka je

oranžová až červená. Brušné plutvy sú žltozelené. Frank (1984) popisuje u samca zelené

sfarbenie s kovovým leskom a s trojuholníkovou škvrnou na každej šupine. Podľa

www.rybicky.net je samec väčší, modrozeleno sfarbený, chrbát do hneda. Chrbtovú

a análnu plutvu má predĺženú do špičky, bielo červeno lemovanú.

Samica je podľa Andódiho (1973) žltohnedá a na bokoch má dva pozdĺžne priečne

pásy tmavej farby. Samica sa charakteristicky sfarbí pri nerese a starostlivosti o mlaď.

13

Na tele jej vzniknú tmavé pásiky v tvare sieťky alebo mreže. Toto sfarbenie jej ostáva

niekoľko týždňov. (Frank, 1984). Mills (1995) dodáva, že samica používa zmenu sfarbenia

na odstrašenie votrelcov a na dorozumievanie sa s mláďatami.

Andódi (1973) i Verhoef (2010) uvádzajú, že Akarky sú pomerne pokojné, neničia

dno nádrže a pre tieto vlastnosti ich akvaristi dosť často chovajú aj v spoločenských

nádržiach. Viac im však vyhovuje väčšia spoločenská nádrž. Sandfordová (1998) ešte

uvádza potrebu vybavenia nádrže ako sú rastliny, jaskyne, chránené plochy a možnosť

chovu s ostatnými miernymi rybami v spoločenskom akváriu.

Pohlavný dimorfizmus je vidieť z obrázku č.1 a 2.

Obrázok 1 – samec Obrázok 2 - samica

(zdroj: www.flickr.com) (zdroj: www.tropicalaquaria.blogspot.com)

Prvýkrát bola dovezená do Francúzska v roku 1911, ale až o dvadsať rokov neskôr

bolo zaznamenané prvé trenie a odchov mlade v akváriu. (www.aquabase.org).

Najpresnejší výskyt v jej domovine popisuje internetový zdroj www.fishbase.org, ktorý

uvádza presnú lokalitu: rieka Aruka v Guyane, na východ až k dolnej Marowijne, rieke

v Suriname. www.krejci1.byl.cz zase uvádza ako pôvodný výskyt akarky zelenej potoky

a rieky v Guyane, Venezuele, Kolumbie a Bolívie. Ostatné zdroje uvádzajú len obšírnejší

popis, ako Južná Amerika či Brazília.

14

1.5 Biotop Akarky zelenej

Podľa www.aquavisie.retry.org sa biotop akarky zelenej nachádza v tropických

lesoch severovýchodnej Južnej Ameriky. Akarka sa tu vyskytuje hlavne v pomaly tečúcich

riekach a okolitých jazierkach. Podľa Franka (1984) je miesto jej výskytu západná Guyana.

Tento zdroj tiež poskytuje náhľad na mapu rozšírenia, ktorá je vyobrazená ako Obrázok č.

3.

Obrázok č.3 - Mapa rozšírenia Akarky zelenej.

(zdroj: www.aquavisie.retry.org)

Internetový zdroj www.aqua-fish.net popisuje tieto miesta ako čierne rieky Južnej

Ameriky. Kde čierne vody jazier, potokov a riek majú svoj pôvod v dažďových pralesoch.

V pomaly sa pohybujúcich vodách sa rozkladajú zvyšky rastlín, čo má za následok vodu,

ktorá je sfarbená podobne ako čaj. Vody sú mäkké a kyslé. Dno je väčšinou v tomto

prostredí tvorené veľmi jemnou hlinou alebo pieskom. Rozkladajúce sa drevo vo vode a

rozkladajúce sa rastliny sú tiež následkom záplav v rôznych ročných obdobiach.

Scott (1992) i Scheurmannová (2008) uvádzajú, že v trópoch je jeden stály faktor:

vysoké teploty a stále množstvo denného svetla uzatvárajú v týchto krajoch stabilné a teplé

prostredie pre veľkú produktivitu vo všetkých oblastiach života v týchto vodách.

V celej rovníkovej oblasti medzi obratníkmi Raka a Kozorožca naprší ročne pol

druha metra zrážok. Počas roka spôsobujú tieto dažde v pralesnom prostredí ohromné

zmeny, najmä záplavami počas ročných období. Pozdĺž rovníka sú dažde rovnomerne

rozložené na celý rok okrem vrcholov v marci a septembri. Dažďové pralesy pri

Amazonke a Rio Negro sa rozkladajú po obidvoch stranách rovníka. To znamená, že

v rozličných oblastiach týchto pralesov dažde a záplavy vrcholia v rôznom čase roka.

15

Navyše, pre rozľahlosť týchto dažďových pralesov v nich takmer vždy niekde prší, takže

obidve rieky majú výnimočne dlhé obdobia vysokého stavu hladiny. Pozdĺž nich sú jazerá,

močiare, vodopády a bystriny. Každé z týchto prostredí je odlišné a domovom

obdivuhodnej pestrosti druhov rýb.

Rastlinstvo a živočíšstvo v hustej tmavej džungli a riekach, tokoch i tôňach

dažďového pralesa je vyvážené v jemnom a krajne plodnom vzťahu. Hoci lesný porast nad

tokmi, ktoré napájajú hlavné rieky, tieni svetlu a tak bráni bujneniu vodných rastlín,

vysoké teploty a plodnosť života na koberci lesa poskytujú dostatok potravy pre ryby vo

vysoko produktívnych riekach.

Na rovinách alebo v močariskách na dolnom toku ďalej od samotného dažďového

pralesa masívny prúd, spôsobený záplavami, sa vylieva z riečneho koryta. Navyše bahno,

zmývané k dolnému toku, utvára veľké naplaveniny v miestach ústia; tam sú vody

vystavené Slnku naplno, vodné rastlinky bujnejú v hojnosti a poskytujú domov mnohým

zaujímavým druhom.

Povodie mohutnej Amazonky je najväčšie na svete, podľa Buchanana (2000) meria

7 062 kilometrov, podľa Maitre-Allaina (1997) meria 6 280 kilometrov. Sieť riek, ktoré sa

do nej vlievajú, sa rozkladá na najväčšej časti subkontinentu. Z Guyany a Kolumbie tečú

nehostinné kyslé rieky s čiernou vodou ako Rio Negro. V mnohých z nich je málo života,

hoci najmenej kyslé jazerá a rieky sú domovom apistográm a nannacár.

Scott (1992) ďalej popisuje biotop amazonského kyslého jazierka, ktoré je

domovom aj akarky zelenej: hlboko v pralese pri Amazonke sú tisíce jazier a riečok

s kyslou vodou. Podmienky v každej z týchto vôd sú jedinečné. Mnohé z nich vznikajú

a zanikajú s povodňami dvakrát do roka. Jazerá a toky sú bohaté na humínové kyseliny,

vznikajúce zo zvyškov vegetácie, ktorá padá zo stromov a rastlín. Tieto kyseliny sú

dôležité pre množstvo obdivuhodných rybích spoločenstiev. Kyseliny robia vodu hnedasto

tmavou. Stromy nad ňou zadržiavajú veľkú časť denného svetla. Ešte viac z neho môžu

ubrať zvyšky rastlinstva na hladine. Obsah kyslíka v týchto jazerách a tokoch je často

nízky.

V jazerách s hnedým odtieňom vody sa potuluje viac než šesťdesiat druhov

trpasličích cichlíd rodu Apistogramma a Nannacara. Tieto plaché rybky spolu so žiarivo

sfarbenými tetrami a sumčekmi, sú základom takejto nádrže. Mnohé druhy apistográm

a nannacár žijú na malej ploche, niekedy v jazerách len na dvadsaťkilometrovom úseku

rieky. Veľa takýchto vôd je pre človeka neprístupných, takže v dažďovom pralese žijú

nepochybne ďalšie, ešte neobjavené druhy malých cichlidiek. To znamená, že akvarista má

16

široký výber rýb. No na druhej strane sú mnohé ryby veľmi zraniteľné a v dôsledku

ľudskej činnosti, napríklad odlesňovania, môžu byť navždy stratené. Mnohé ryby,

obývajúce kyslé jazerá, sa skrývajú v tmavom tieni lesnej strechy, často križujúc popri

brehu medzi zhlukmi šípatkovcov (Echinodorus) a stolístkovcov (Myriophyllum). Samotný

okraj jazera je preto výborným miestom na znázornenie v nádrži.

Biotop Akarky zelenej v prírode vidieť z obrázkov č. 4, 5 a 6. Internetový zdroj

www.aquabase.org popisuje v tomto biotope hnedastú farbu vody, pobrežnú vegetáciu

a piesčité dno.

Obrázok č. 4. - Biotop Akarky zelenej.

(zdroj: www.agaankoy.com)

Obrázok č. 5. Biotop Akarky zelenej.

(zdroj: Google Earth – Panoramio)

17

Obrázok č. 6. Biotop Akarky zelenej.

(zdroj: Google Earth – Panoramio)

1.6 Nároky na vodu v akvarijných podmienkach

Voda je základné médium a teda aj životné prostredie pre všetky ryby. Každý druh

ryby vyžaduje pre neho špecifickú kvalitu vody. Preto je dôležité sledovať v akváriu jej

teplotu, tvrdosť, pH, či obsah dusitanov (Schliewen, 2006). Obsah dusitanov a dusičnanov

udržujeme na čo najnižšej úrovni, zväčša na to postačuje pravidelná výmena 1/4 až 1/3

vody.

V literárnych zdrojoch sa zväčša veľmi hodnoty neodlišujú. Vo všeobecnosti

obľubujú všetky juhoamerické cichlidy mäkkú mierne kyslú vodu, niekedy sú citlivé na

zmenu jej akosti. Akvárium musí mať dobrú filtráciu a úkryty. (Černý, 1991).

1.6.1 Teplota

Dôležitým faktorom vodného života je teplota, ktorá reguluje rast živočíchov

a rastlín, vplýva na množstvo kyslíka vo vode i na ďalšie javy. Na rozdiel od teploty

cicavcov, ktorá je vnútorne regulovaná, teplota rýb a ďalších akváriových živočíchov sa

mení v závislosti od vody, v ktorej žijú. Žiť môžu len v určitých teplotách a niektoré druhy

sú citlivejšie na výkyvy týchto hodnôt. (Košel, 2008).

Tropické sladkovodné oblasti sú charakteristické menšími teplotnými výkyvmi než

oblasti mierneho klimatického pásma. Kolíšu v rozmedzí 20 až 30 °C. Na niektorých

18

miestach ochladí vodu tieň tropického lesa, inde sa v pokojných vodách teplota priamym

pôsobením slnka zvyšuje.

V akvaristike sa najčastejšie odporúča priemerná teplota 25°C, pričom odchýlky 1

až 2 °C ostávajú bez následkov. V krátkom časovom rozmedzí (menej ako 24 hodín) sú

ryby schopné odolávať aj väčším odchýlkam. Naopak, pri ich dlhšom trvaní je tu riziko

vážneho narušenia metabolizmu rýb (teda funkcií celého organizmu), ktoré skôr či neskôr

môžu uhynúť. Takisto treba povedať, že príliš nízke teploty niekedy prispievajú k rozvoju

určitých chorôb. (Maitre-Allain, 1997).

Zukal a Frank (1982) uvádzajú ako optimálnu teplotu pre chov Akarky zelenej len

22°C. Andódi (1973) odporúča teplotu 23 – 26 °C. Internetové zdroje www.aquapage.cz

i www.lagalaxie.com odporúčajú udržovať vyššiu teplotu, až 28°C. Korbel (2008) píše, že

je všeobecne známe, čím vyššiu teplotu majú ryby, tým sú aktívnejšie. No priamo úmerne

klesá so stúpajúcou teplotou obsah kyslíka vo vode. Taktiež sa s vyššou teplotou skracuje

život rýb. Každý druh má svoju toleranciu na teplotu, ktorá by sa nemala prekračovať aby

nedošlo k úhynu. Hlavne pri rozmnožovaní potrebujú tropické ryby teplotu vyššiu ako po

zvyšok obdobia.

Čo sa týka ďalších parametrov kvality vody, sleduje sa hlavne pH, tvrdosť a pri

náročnejších akvaristoch aj merná vodivosť vody a obsah CO2. Andódi (1973) odporúča

neprekračovať hodnoty pri Akarkách zelených DH do 10 a pH do 7.

1.6.2 Kyslosť alebo zásaditosť - pH

Hodnota pH ovplyvňuje kyslosť (aciditu) alebo zásaditosť (alkalitu) vody. Každá

voda je zásaditá alebo kyslá – resp. neutrálna. Jej meradlom je hodnota pH. Nositeľmi

kyslých a zásaditých vlastností vo vode sú ióny H+ a OH-. Ak je ich koncentrácia

v rovnovážnom stave, pripadá na každý z nich 10-7 mol/l, nazývame túto vodu neutrálnou,

v skratke pH 7. Voda pod hodnotou pH 7 je kyslá, nad touto hodnotou zásaditá. Extrémne

hodnoty pH sú v rozsahu od 0 – 14, kedy platí, že 0 je veľmi silná kyselina a 14 je veľmi

silná zásada. Znižujúca sa koncentrácia H+ vo vode spôsobuje pokles pH a naopak. (Polák,

1986).

Hodnotu pH prírodných vôd tvorí rozkladajúca sa vegetácia (kyslosť), alebo

rozpustené minerály (zásaditosť). Keď označíme vodu za kyslú, neznamená to, že obsahuje

19

nebezpečné kyseliny: v potokoch a riekach pretekajúcich lesmi získava voda rozkladom

rastlinného materiálu, humusu, humínové kyseliny, čo sa pozná podľa jantárovo žltej

farby. (Petrovický, 1976, Kothe, 2007).

Odchýlky v pH sú zvyčajne spôsobené biologickou aktivitou: v noci oxid uhličitý

produkovaný živými organizmami okysľuje vodu a pH mierne klesá. Keď rastliny cez deň

absorbujú oxid uhličitý, pH opäť stúpa. Mierne kolísanie je teda normálne, ale väčšie by

mohlo spôsobiť problémy. pH je dobrým ukazovateľom rovnováhy v akváriu, preto jeho

hodnoty treba pravidelne merať. (Maitre-Allain, 1997).

Internetový zdroj www.akvaportal.cz uvádza dosť obšírnu toleranciu na pH a to

hodnoty 6 až 8 pre chov Akarky zelenej. Sandfordová (1998) uvádza hodnoty pH 6 – 6,5,

čo je prijateľnejšia hodnota, keďže rybky pochádzajú z kyslých amazonských jazierok

a potokov.

Podľa Gutjahra (2008) hodnota pH počas dňa mierne kolíše, preto ak si chceme

jeho hodnotu zmerať, robíme tak v skorých ranných hodinách. Vtedy sú hodnoty najnižšie.

Druhé meranie robíme v podvečerných hodinách, kedy je hodnota najvyššia. Aritmetický

priemer týchto dvoch hodnôt nám ukáže priemerné pH v našej nádrži.

Voda, ktorú máme k dispozícii, nemusí svojím pH vyhovovať Akarke zelenej.

Preto je tu niekoľko rád, ako znížiť pH použitej vody: môžeme obmedziť čerenie vody.

Oxid uhličitý bude pomalšie ubúdať a zostane vo vode, ktorú okyslí. Treba byť však

opatrný, pretože znížením čerenia sa znižuje aj obsah kyslíka vo vode.

Tiež môžeme filtrovať vodu z akvária cez rašelinu, ktorá uvoľní humínové

kyseliny. Pokusmi s pravidelným meraním pH sa dopracujeme k určeniu potrebného

množstva rašeliny tak, aby sa udržala vyhovujúca hodnota pH. (Maitre-Allain, 1997)

1.6.3 Tvrdosť vody

Tvrdosť vody odporúča Sandfordová (1998) i Andódi (1973) dodržiavať do úrovne

10°dH. Internetový zdroj www.onejl.7x.cz odporúča udržiavať vodu v rozmedzí 4 až 10

°dH, podobne aj www.planeteoyapock.net udáva rozmedzie 5 až 12 °dH.

Mills (1997) charakterizuje tvrdosť vody, ktorá zodpovedá celkovému obsahu solí

vápnika a horčíka. Hlavné látky, ktoré nazývame soľami, sú uhličitany, hydrogénuhličitany

a sírany. Voda s vysokým stupňom tvrdosti sa nazýva voda tvrdá. Tvrdosť vody sa

vyjadruje vo francúzskych stupňoch - °fr. 1 °fr zodpovedá obsahu 10 mg oxidu vápenatého

20

na liter vody. Odborná anglická skratka na označenie tvrdosti vody je TH, nemecká skratka

je dGH. V Tabuľke 1 uvádzame rozdelenie vôd podľa celkového obsahu solí.

Tabuľka č.1: Rozdelenie vôd podľa celkového obsahu solí v °fr (Mills, 1997) voda mmol/l °dH °Fr

veľmi tvrdá > 3,76 > 21,01 > 37,51

tvrdá 2,51 - 3,75 14,01 - 21, 00 25,01 - 37,50

stredne tvrdá 1,26 - 2,50 7, 01 - 14, 00 12,51 - 25,00

mäkká 0,7 - 1,25 3,90 - 7, 00 7,00 - 12,50

veľmi mäkká < 0,50 < 2,80 < 5,00

Zmena tvrdosti vody je sprevádzaná zmenou pH: zvýšením tvrdosti sa zvyšuje pH

a naopak. Nesprávna tvrdosť vody pri množení spôsobuje nielen neplodnosť rýb, ale môže

aj zlým spôsobom ovplyvniť vyliahnutie mladých rýb. Uhlíková tvrdosť (KH) je

stabilizátor vody. To znamená, že ak je uhlíková tvrdosť nízka, hodnoty pH môžu kolísať

vo veľkých rozpätiach, čo škodí rybám ( Frank, 1984).

Na zníženie tvrdosti vody v akváriu môžeme prilievať dažďovú vodu, vodu

z prameňov alebo vrtov, vodu z rozmrazenej chladničky, vodu z topiaceho sa snehu

a nakoniec destilovanú vodu bežne predávanú v obchodoch. (Maitre-Allain, 1997)

1.6.4 Dusíkaté látky

Dusíkaté látky sa do vody v akváriu dostávajú prirodzenou cestou. Ryby vylučujú

exkrementy a moč, odumieraním častí rastlín, svoju úlohu tu tiež hrajú pozostatky potravy,

alebo korene a vetvy stromov. Tieto sa vo vode rozkladajú, moč a exkrementy sa

rozpúšťajú. Prvým stupňom organicky viazaného dusíka je amoniakálny dusík: amónne

zlúčeniny, teda najjedovatejší amoniak (NH3). Vo vode sa amoniak rozpúšťa a vytvára

zásadito reagujúci roztok. Na ryby toxicky pôsobí amoniak, ale nie jeho ióny – NH4+.Čím

vyššie je pH vody, tým väčšia je pravdepodobnosť takejto otravy. V akváriu s kyslou

vodou nemôže k otrave amoniakom prakticky vôbec dôjsť. (Krumpál, 2008).

Mayland (1999) opisuje ďalší stupeň premeny amoniaku cez dusitany na

dusičnany. Amoniakálny dusík odbúravajú baktérie Nitrosomonas a Nitrosococcus, ktoré

ho premenia (oxidujú) na dusitany. Premenu dusitanov na dusičnany zabezpečujú baktérie

21

rodu Nitrobacter a Nitrocystis. Tento proces sa nazýva nitritácia a nitratácia. Konečný

produkt nitrifikácie je rastlinami využiteľná forma dusíka – dusičnany. Tie už nie sú také

toxické pre ryby.

Mácová (et. al. 2008) popisuje, že dôležitým faktorom citlivosti rýb na dusitany je

druh ryby a jej vývojové štádium. Mladšie vývojové štádiá rýb sú menej citlivé na zvýšený

obsah dusitanov vo vode.

Akarky zelené vyžadujú v akváriu bujnú vegetáciu a ak im ju aj doprajeme,

nemusíme sa obávať otravy dusíkom, keďže rastliny takmer všetok toxický dusík

spotrebujú. (Kothe, 2007).

1.6.5 Turbidita

Turbidita (zakalenosť) vody je spôsobená prítomnosťou vznášajúcich sa častíc, či

už živých organizmov tvoriacich planktón alebo neživých častíc: zvyškov živočíšneho

alebo rastlinného pôvodu alebo čiastočiek hornín.

Rozmery týchto častíc sa pohybujú od niekoľkých tisícin milimetra po niekoľko

milimetrov. V pokojnej vode, ktorá nie je vírená, sa usádzajú tým rýchlejšie, čím sú ťažšie.

V tečúcich a nepokojných vodách zostáva určité množstvo častíc vo vodnom stĺpci

a spôsobuje rôzny stupeň ich zakalenosti.

V akváriu, kde je voda v neustálom pohybe, ju umožňujú zachovať v priezračnom stave

viac či menej dokonalé systémy filtrácie. Má to svoje výhody: podporený je vizuálny

a estetický aspekt; svetlo potrebné pre rastliny lepšie preniká cez vodu; obmedzuje sa

riziko chorôb najmä žiabier; na dne akvária sa tvorí len málo usadenín, čo zabraňuje

upchávaniu dna a napomáha premene organického materiálu. (Maitre-Allain, 1997)

1.7 Návrh nádrže

Na vytvorenie pôsobivého a presvedčivého akvária amazonského kyslého jazierka

nie je rozhodujúci rozmer nádrže. Nemala by však byť príliš malá, ideálna je dĺžka nie

menšia ako 60 cm. Malé amazonské cichlidky sú totiž teritoriálne, hlavne v čase

reprodukcie. Treba zabezpečiť stálosť vodných podmienok, pretože ryby tejto oblasti sú na

22

to citlivé. Podstatná je kyslá mäkká voda, najmä ak chceme, aby sa ryby rozmnožili. Na

zmäkčenie vody možno pridať do filtra rašelinu. Veľké množstvo dreva v nádrži pomôže

znižovať pH.

Nádrž má vytvárať dojem vody, ktorá je v prírode neprestajne zatienená stromami

a plávajúcimi zvyškami vegetácie. Preto nemá byť osvetlenie príliš silné. V nádrži má

ostať voda pokojnou, preto bude pôdny filter vhodnejší ako elektrické čerpadlo. Tak sa

v akváriu zabezpečí vhodný biologický cyklus. (Verhoef, 2010)

Podľa Scotta (1992) potrebujeme v základnej výbave pre založenie nádrže tieto

potreby:

• Hráškový štrk a uhlie – ich zmes dáva dnu akvária tmavý vzhľad. Viac tak vyniknú

fantastické farby ich obyvateľov.

• Šípatkovec jemný (Echinodorus tenellus) – tejto nízkej hustej rastline sa darí

v mäkkej vode.

• Kabomba vodná (Cabomba aquatica) – stopkatá vysoká rastlina. Jej listy, podobné

pierkam, pôsobia ako filter.

• Stolístok vodný (Myriophyllum aquaticum) – rastlina, vzhľadom podobná

kabombám, vnáša do nádrže pôsobivý prvok.

• Šípatkovec metlinovitý (Echinodorus paniculatus) – použitie väčšieho množstva

tejto širokolistej rastlinky vytvára príťažlivé zákutia.

Zariaďovanie nádrže podľa Scotta (1992): zmiešaním uhoľnej drte a štrku vo veľkosti

hrachu sa môže utvoriť zaujímavý tmavý podklad. Z močiarového dreva sa dá napodobniť

bludisko, vyzerajúce ako spleť koreňov. Pokrútené drevo poskytuje úkryty pre rybky

i ploché miesta na odkladanie ikier. Cez strechu amazonského pralesa ťažko preniká

svetlo. Rastlinstvo v mnohých jazerách je obmedzené. Nevysádzame preto v nádrži priveľa

rastlín, ale dostatok na to, aby tvorili úkryty a zákutia pre rybky.

Napodobnenie prostredia kyslého jazera v akváriu je náročné. Voda je tmavá, obsah

kyselín z tlejúcich rastlín je vysoký a hladina kyslíka môže byť nízka. Prostredie v takomto

akváriu je menej drsné ako v skutočnom kyslom jazere, no i tak nie je prívetivé. Pohľad na

Akarky zelené je však predsa jedinečný. Ich jasné žiarivé farby presvitajú aj cez

najtmavšiu vodu.

23

Verlag (2009) udáva, že vrstva substrátu na dne musí byť dostatočná na

zakorenenie rastlín, ale z estetických dôvodov nie príliš hrubá. Postačí 5 – 8 centimetrová

vrstva, ktorú možno podľa potreby prispôsobiť. Dôležitý je biologický význam dna:

baktérie v ňom obsiahnuté napomáhajú kolobehu dusíka.

Podľa internetového zdroju www.freshwater-aquarium-passion.blogspot.com by

kamene nemali mať príliš ostré hrany, aby sa ryby neporanili. Drevo z močiaru či

rašeliniska je potrebné pred použitím prevariť, aby sa odstránili všetky živé zložky v ňom

obsiahnuté a aby sa uľahčil prienik vody dovnútra, ktorá drevo zaťaží.

Obyčajne sa domnievame, že rastliny majú v akváriu iba dekoratívnu úlohu, ale ony

sa vo veľkej miere podieľajú aj na rovnováhe akvária. Cez deň pohlcujú oxid uhličitý,

vylučovaný rybami, a produkujú kyslík. Navyše využívajú dusičnany, finálny produkt

kolobehu dusíka, a tak znižujú ich koncentráciu vo vode. Rastliny sú tiež osožné pre ryby.

(Rataj, 1980). Akarky zelené využívajú rastliny ako úkryt a v čase vedenia mláďat po

nádrži zabezpečujú ochranu pred dravcami.

Podľa zdroju www.moje-akvarium.net je vhodné vysádzať rastlinky do akvária pri

polonapustenom akváriu. Tiež je vhodné hneď od začiatku rastliny prihnojiť ku koreňom,

aby mali dostatok živín v neprítomnosti rýb, ktoré im dodávajú oxid uhličitý pri dýchaní

a živiny pri vylučovaní exkrementov.

Ak máme možnosť použiť vodu zo zabehnutého akvária, urýchlime tým vývoj

nitrifikačných baktérií v novozaloženom akváriu. Je tiež dobré, ak naočkujeme nový filter

baktériami zo zabehnutého filtra. Stačí ak vo vode zo zabehnutého filtra prepláchneme

náplň nového filtra. Nitrifikačné baktérie sa v ňom usadia a pomôžu nám v akváriu

znižovať pre ryby jedovatý dusitan. (Alderton, 2006).

Maitre-Allain (1997) aj graficky popisuje návrh zariadenia a rozloženia obsahu

nádrže, ktorý je na Obrázku č. 7:

24

Obrázok č. 7 – Návrh akvária „Amazonské kyslé jazierko“ podľa Maitre-Allaina (1997)

V ľavom zadnom rohu tohto návrhu je umiestnená rastlinka Myriophyllum

aquaticum. Jej slovenský názov je Stolístok vodný. Patrí medzi obojživelné rastliny

tropickej amazonskej oblasti. Má jemné olistenie, na ktorom sa usadzujú zvírené častice

a tak celá rastlinka funguje ako biologický filter. Vyžaduje mäkkú a kyslú vodu,

rozmnožuje sa najčastejšie odrezkami vrcholových častí alebo oddelením bočným

výhonov. Veľmi dekoratívny je v podobe kra, dorastá do výšky 40 centimetrov.

V pravom zadnom rohu sa nachádza podobná rastlinka Cabomba aquatica,

slovensky Kabomba vodná. Vyžaduje dostatok svetla a vyhovuje jej prostredie s vyšším

podielom oxidu uhličitého. Jej jemné lístky sú vhodné ako úkryt aj pre tie najmenšie rybky.

Dominantným prvkom v tejto navrhovanej nádrži je veľké členité drevo. V nádrži

má viacero významov: dominantná dekorácia, okysľuje vodu a sfarbuje ju do

jantárovožltej farby, poskytuje úkryt rybám a hlavne v čase neresu ho využívajú ako

podklad pod ikry. Výhodou je, ak drevo vytvára rôzne previsy, dutiny a jaskynky.

V okolí dreva sa nachádzajú vysadené širokolisté rastlinky Echinodorus paniculatus, slovensky Šípatkovec metlinovitý. Ide o močiarnu rastlinu z amazonskej

oblasti ktorá znáša aj celoročné zaplavenie. Vyžaduje dostatok svetla a mäkkú vodu. Rastie

25

pomerne pomaly a rozmnožuje sa delením dcérskych rastlín alebo semenami. Dorastá do

výšky 40 centimetrov.

V popredí navrhnutej nádrže sú vysadené skupinky nízkych Šípatkovcov jemných,

latinsky Echinodorus tenellus. Je to najmenší druh tohto rodu, vyžaduje mäkkú vodu. Za

pomoci poplazov dokáže rýchlo vytvoriť veľký koberec. Táto rastlinka nemá rada

rozptýlené častice (bahno, kal) pri koreňoch.

V pravej časti nádrže sú na seba poukladané kamene tak, aby vytvárali rôzne veľké

úkryty. Používame väčšie okruhliaky, tmavú bridlicu, lávové kamene. Vápencové kamene

nie sú vôbec vhodné do tohto typu akvária, pretože zvyšujú tvrdosť vody. Niekedy je

vhodné kamene o seba prilepiť silikónovým lepidlom, aby sa časom nezosunuli a nerozbili

sklo akvária. (Maitre-Allain, 1997)

1.7.1 Chov s inými rybami

Podľa internetového zdroju www.onejl.7x.cz je možné chovať Akarky zelené

v spoločenskej nádrži, ktorá je dostatočne veľká pre všetkých jej obyvateľov. Ostatné ryby

v nádrži by mali pochádzať z rovnakej oblasti ako Akarka zelená, alebo by im mali

vyhovovať podmienky v akváriu. Akarky zelené sú totiž znášanlivé ryby, iba v období

neresu majú vytýčené svoje teritórium. Na fóre o cichlidách www.ceskycichlidklub.eu

odporúčajú chovať s Akarkou zelenou len mierne druhy rýb. Najlepšie je ich kombinovať

s malými cichlidkami amazonskej oblasti a ďalšími rybkami ako sú: apistogramy,

cichlidka ramirezova, pancierničky Adolfove i iné a tetry svietivé, čierne, citrónové

a neónové.

1.8 Výživa rýb

Pretože väčšina akváriových rýb je umiestnená mimo ich prirodzeného výskytu

a zaobstarávanie ich prirodzenej potravy by bolo obtiažne, je potrebné vyživovať ich

náhradným krmivom. Ryby podobne ako ostatné stavovce, vrátene človeka, potrebujú

bielkoviny, tuky, sacharidy, minerálne látky, vitamíny a vodu. Bielkoviny sú potrebné pre

tvorbu svalov, buniek a tkanív. Sacharidy sa menia na energiu, vitamíny a minerálne látky

26

sú potrebné pre dobrý zdravotný stav ryby, zvyšujú odolnosť proti chorobám a posilňujú

jej kosti. Najlepší spôsob dodržania dobrého pomeru bielkovín, sacharidov, vitamínov

a minerálnych látok je kŕmiť ryby kvalitnými potravinami.

Pri pestrej a vyváženej priemyselne zhotovenej alebo prirodzenej potrave, nie je

potrebné zvlášť pridávať vitamínové preparáty. Vitamíny sú rovnako dôležité pre ryby ako

pre ľudí. Ryby pravdepodobne potrebujú viac vitamínov v pomere k hmotnosti svojho tela

než človek, pretože majú menšiu účinnosť biochemických procesov, prebiehajúcich v ich

orgánoch (Mills, 1997).

Krmivo je veľmi dôležité, závisí od neho zdravie rýb. Ak kŕmime správne, ryby

budú v kondícii. Samozrejme, kŕmiť treba špecificky, podľa druhu. Pre niektoré druhy je

jedna potrava vhodná, pre iný naopak riziková. Mills (1997) odporúča splniť dve základné

pravidlá:

Ø neprekrmovať

Ø kŕmiť rozmanito

Rozlišujeme niekoľko základných typov krmiva:

Ø suché

Ø mrazené

Ø živé

Okrem toho ryby dokážu nájsť zdroj svojej výživy aj v akváriu. Ide o zvyšky

predtým podanej potravy, rastliny, riasy, mikroorganizmy, prípadne menšie ryby. Cichlidy

sú schopné vydržať bez potravy až tri týždne. Avšak cichlidy sú ryby agresívne a so

stúpajúcim hladom ich agresivita rastie. Často sa stáva, že ryby napadnú a zožerú najnižšie

postaveného jedinca v hierarchii (www.cichlidy.sk).

V prípade kŕmenia rýb je treba často počkať, kým si ryby na nový druh potravy

zvyknú - môže sa stať, že ryby odmietajú krmivo. Výživa rýb má byť pestrá, odporúča sa

meniť zdroj krmiva čo najčastejšie, aby ryby mali dostatok všetkého, čo potrebujú.

Kŕmenie tučnou stravou sa neodporúča, pretože sa to môže skončiť neplodnosťou,

spôsobenou ochorením vaječníkov, až vodnatieľkou. (Zurlo, 2003)

Ideálne je, ak sa niektorá potrava drží na hladine a neskôr padne, a iná padá na dno

hneď. Ak dochádza v akváriu ku prekrmovaniu, tak treba vedieť, že aj tá najlepšie

pripravená potrava sa začne časom rozkladať. To prináša množstvo nevýhod - zakalenie

vody, nedostatok kyslíka, extrémne plesnivenie potravy. Preto odporúčame kŕmenie v

27

malých dávkach. Vhodné je nasypať také množstvo potravy, koľko dokážu ryby behom 5

minút spotrebovať. Dospelé ryby sa obyčajne kŕmia 2 krát denne, no existuje v tom veľká

variabilita. Zato však plôdik rýb je nutné kŕmiť aj 5 krát za deň, pretože ich metabolizmus

pracuje veľmi rýchlo a ich tráviaca sústava nedokáže prijať väčšie množstvo potravy. Ak

by sme tak neučinili, vystavujeme sa tým veľkému riziku vyhladovania. (Drahotušský,

Novák, 2006)

Všeobecne sa dá povedať, že uprednostniť by sme mali krmivo, ktoré má nízky

obsah tukov a popola (nerozlíšených častí) a vyšší obsah bielkovín a sacharidov.

Esenciálne aminokyseliny rýb: fenylalanín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, methionín,

tryptofán, valin, arginín, threonín. V strave rýb by mali byť zastúpené tieto lipidy:

triglyceridy, fosfolipidy a voskové estery (Jacobs, 2007).

1.8.1 Suché krmivo

Spôsob úpravy suchého krmiva je rôzny. Veľmi častá je úprava do vločiek, granúl,

alebo peliet. Vločky dokážu prijať prakticky všetky ryby. Granule sú hrubšie pripravené

krmivo, ktoré má rôznu veľkosť. Vločky skôr plávajú na hladine, granule skôr padajú na

dno. Pelety sa držia dlhší čas na hladine, ale potom spadnú na dno. Krmivo sa môže

pripraviť aj tzv. lyofilizáciou, kedy je obyčajne vo forme pomerne veľkých kociek, z

ktorých treba krmivo trhať, resp. drobiť. Lyofilizácia je spôsob úpravy potravy veľmi

nízkou teplotou - sušenie mrazom. Forma môže byť prášková (napr. pre plôdik), ale aj ako

celé usušené organizmy, napr. sušený cyklop, dafnie, artémia, gammarusy. Niektoré druhy

krmiva sú tzv. extrudované, to znamená, že väzby boli v tomto krmive narušené, čiže

skrátené. Extrudované krmivo je energeticky účinnejšie - tohto krmiva je možné podávať

menej. Pretože ryby vydajú menej energie na jeho strávenie. Pri cichlidách sa najčastejšie

používajú granule, ale prijímajú každý druh suchého krmiva. (Polák, 1986).

V sušenej forme sa pripravuje napr. cyklop, dafnia, odslupkovaná artémia,

spirulina, nitenky atď. Suché krmivá vo všeobecnosti obsahujú často tieto zložky: rybia

múčka, filé, sušené hovädzie srdce, strúhanka, ovos, vaječný žĺtok (Scott, 1997).

Percentuálne zastúpenie jednotlivých základných zložiek výživy je podobne ako u

potravín deklarované na obaloch jednotlivých krmív - obsah tukov (lipidov), cukrov

(sacharidov) a bielkovín (proteínov). Je možné, že niekde je uvedený aj obsah vitamínov,

ale skôr len kvalitatívne - bez číselného vyjadrenia, rovnako stopové prvky. Avšak uvádza

28

sa aj obsah popola - t.j. nerozlíšených častí. Je možné, že niekde je uvedená vláknina,

prípadne balastné látky. Čím je obsah popola nižší tým lepšie. Pre výživnejšiu stravu si

vyberáme krmivo s vyšším obsahom bielkovín. Naopak ak je vhodná strava, ktorej sa

podáva viac a mala by byť ťažšie stráviteľná, vyberieme si nižší obsah tukov, vysoký

obsah balastných látok, vlákniny (Verlags, 2005).

1.8.2 Mrazené krmivo

Mrazené krmivo poskytuje hodnotný zdroj výživy. Dá sa kúpiť v chovateľských

obchodoch, prípadne zaobstarať vlastnými silami nachytaním a následným zmrazením,

alebo kúpením v živej forme a následným zmrazením. Mrazenú potravu je vhodné

dávkovať po menších častiach, aj kvôli tomu, aby sa rýchlo roztopila vo vode. Kŕmiť sa dá

aj tak, že vezmeme väčší kus mrazenej potravy, namočíme ho do akvária, prípadne ním

pomykáme pod vodou. (Zurlo, 2003). Bloky mrazenej potravy je nutné samozrejme

udržiavať v mrazničke.

Na trhu sa vyskytujú napr. tieto typy mrazenej potravy vhodnej pre cichlidy

(www.chovatel-online.sk):

• patentky - larvy pakomára Chironomus plumosus - veľmi obľúbená potrava

• cyklop - veľmi vhodná výživná potrava, predovšetkým pre mlaď

• dafnie - menej výživná potrava

• moina - drobná dafnia, ktorá obsahuje v telách menej vody, preto je to výživná

potrava

• vírnik - drobný kôrovec

• koretry - Chaoborus plumicornis - hodnotné krmivo

• čierna larva komára piskľavého - Culex pipiens - potrava, ktorá sa kvalitatívne

veľmi podobá na potravu prirodzenú pre cichlidy v ich pôvodnom prostredí

• sladkovodná žiabronôžka - ide o druh z nášho mierneho pásma, dorastajúci 1 cm

• artémia - mrazená forma morskej Artemia salina

• nitenky - Tubifex - nitenky neodporúčame kupovať mrazené, vhodnejšie sú živé

• filé - mixované mäso rýb - vhodné krmivo najmä pre dravé druhy

• špenát, prípadne mangold - mixovaná potrava, ktorá sa dá pripraviť aj podomácky

• rybie mäso a mäso z mušlí - krmivo pre dravé druhy

29

• morské riasy a spirulina

• rôzne zmesi

1.9 Rozmnožovanie

Podľa Maitre-Allaina (1997) sa cichlidy zvyčajne trú veľmi ochotne, no nie je tomu

tak vždy. Vytvorenie vhodných podmienok k rozmnožovaniu cichlíd je veľmi podstatné,

snažíme sa udržiavať ich v dobrom zdravotnom stave. Dobrý systém filtrovania s

pravidelnou výmenou vody a chemické zloženie vody zodpovedajúce požiadavkám

chovaných rýb zabezpečí, že sa ryby budú cítiť dobre. „Len zdravé ryby budú mať záujem

o párenie.“(Schliewen, 2006).

Prvé párenie je pre samicu významným míľnikom. Akonáhle dosiahne dospelosť a

získa potrebné skúsenosti, bude sa páriť s prekvapujúcou pravidelnosťou. Vo väčšine

prípadov však bývajú samice po prvom úspešnom oplodnení neúspešné. (www.cichlid-

forum.com).

Ikry kladú na vopred dobre očistené miesta, na kamene, do črepníkov a podobne.

O potomstvo sa stará výlučne samica. Samca treba po skončení neresu odloviť, aby samicu

s ikrami v malom priestore akvária nevyrušoval. I keď je samica vždy oveľa menšia než

samec, často ho v strachu o potomstvo svojimi výpadmi usmrtí. Samica je počas

starostlivosti o potomstvo charakteristicky sfarbená. Na tele jej vzniknú tmavé pásiky

v tvare mriežky alebo siete. (Kothe, 2007). Toto zafarbenie trvá niekoľko týždňov a je ho

vidieť na Obrázku č. 8 - samica s plôdikom.

Obrázok č. 8 – Samica s plôdikom.

(zdroj: www.pascal.g04.free.fr)

30

Plôdik sa liahne pri teplote vody okolo 26 °C asi o 2 – 3 dni. Samica ho ihneď

prenáša do jamky v piesku, ktorú predtým vyhĺbila. Plôdik sa rozpláva až o 5 dní.

Spočiatku žerie živú drobnú potravu, ako sú čerstvo vyliahnuté nauplie žiabronôžky

soľnej, cyklopy, alebo väčšie prvoky. Najlepšie je kŕmiť ho viac ráz za deň v malých

dávkach. Odchov vyžaduje zvýšenú pozornosť iba v prvých dňoch, neskoršie sú ryby

nenáročné. Vyžadujú však i naďalej teplotu 24 – 25 °C.

Materinský pud Akariek je veľmi vyvinutý. O svoje mláďatá sa stará s veľkým

nasadením, vodí ich po nádrži a odháňa od nich aj oveľa väčšie ryby ako je ona sama. Toto

je vidieť na Obrázku č. 9 – Samica s rozplávaním plôdikom. Nepustí k nim ani ich

vlastného otca, teda samca, ktorý by neďaleko od samice v prírode strážil teritórium

a nepustil by žiadnu rybu do blízkosti samice. Avšak v akváriu je obmedzený priestor

a zväčša žiadny predátori, takže úloha samca počas odchovu mlade sa nedá naplniť.

Obrázok č. 9: Samica s rozplávaným plôdikom.

(zdroj: www.cichlides-nains.forumactif.com)

Celkovo sa samica stará o svoje potomstvo 5 – 9 týždňov. Túto dobu môžeme

skrátiť odobratím odrasteného plôdika, ktorý je už schopný samostatného života. Samica,

ktorej sa zoberú ikry alebo uhynul plôdik, často veľmi dojemne a starostlivo opatruje

kŕdlik dafnií alebo chumáč niteniek. Dokonca sa odhodlá postarať sa aj o iný druh rybieho

plôdika. Často sa o ne stará i keď ju už veľkosťou prerástli. (Gulička, 2009).

31

2 Cieľ práce

Cieľom našej práce bolo poukázať na dôležitosť sledovania fyzikálno-chemických

vlastností vody pri chove a rozmnožovaní amerických cichlíd. Zároveň sme chceli

poukázať na výhody spojené s tvorbou typického biotopového prostredia v akváriu.

32

3 Materiál a metodika

Pre splnenie cieľov našej práce sme vybrali druh Akarka zelená (Nannacara

anomala), ktorá je často chovaná a je to typický predstaviteľ amazonských malých

cichlidiek. Z tohto druhu sme vybrali tri najstaršie, 7 mesiacov staré, približne rovnako

veľké rodičovské páry a umiestnili ich do samostatných troch 60 litrových nádrží

o rozmeroch 50x30x40 cm. Vytvorili sme nepríbuzné páry a sledovali ich po dobu 6

mesiacov. Za tento čas sa vytreli celkovo 7 krát, čo nám stačilo na zhodnotenie vplyvu

kvality vody na ich reprodukčný proces. V jednotlivých nádržiach boli podmienky

rozdielne. Išlo hlavne o fyzikálno-chemické vlastnosti vody:

• Nádrž číslo 1 – teplota vody 26°C, pH 8, tvrdosť 20°N dKH – pár „A“

• Nádrž číslo 2 – teplota vody 22°C, pH 6,5, tvrdosť 10°N dKH – pár „B“

• Nádrž číslo 3 – teplota vody 26°C, pH 6,5, tvrdosť 7°N dKH – pár „C“

Vo všetkých troch nádržiach bol použitý vnútorný filtračný systém o výkone 100

litrov za hodinu a 50 wattový ohrievač s termostatom. Dno nádrže tvoril jemný riečny

štrkopiesok. Vytvorili sme z kameňov v každej nádrži niekoľko úkrytov, aby mali rybky na

výber. V nádržiach boli osádzané dva druhy akvarijných rastliniek, a to Kabomba vodná

(Cabomba aquatica) a Stolístok vodný (Myriophyllum aquaticum). Vytvárali sme z týchto

rastliniek trsy, aby sa v nich mohli schovávať mladé rybky. Každá nádrž mala vlastné

osvetlenie a ako svetelný zdroj boli použité žiarivky každá o výkone 20 wattov. Svietili

sme každý deň od siedmej hodiny rannej až po deviatu hodinu večernú.

Vodu sme upravovali na nižšie pH a nižšiu tvrdosť pridaním destilovanej vody a

rašelinového výluhu. Tvrdosť i pH sme týždenne kontrolovali akvatesterom. Ak boli

nejaké odchýlky z určených hodnôt, vodu sme ihneď upravili na požadované hodnoty.

Jednu tretinu vody sme pravidelne vymieňali každé dva týždne za kvalitatívne zhodnú

v danej nádrži.

Po vytrení sa rodičovských párov sme každého samca dočasne umiestnili do 80

litrového spoločného akvária o rozmeroch 80x25x40 cm, aby samice neboli rušené pri

starostlivosti o potomstvo. V tejto nádrži boli priemerné fyzikálnochemické hodnoty, teda

teplota vody 24°C, tvrdosť 10°dKH a pH neutrálne – 7. Zariadené bolo štrkom, kameňmi

a rastlinkami. Osvetlené bolo rovnako ako v pôvodných chovných nádržiach. Po odlovení

33

potomstva od samíc sme samca vrátili naspäť do pôvodnej nádrži, aby sa trenie mohlo

zopakovať.

Mali sme k dispozícii ešte jednu menšiu 30 litrovú nádrž o rozmeroch 40x25x30

cm, do ktorej sme dávali odchovaný plôdik. Teplota v nej bola udržovaná na úrovni 26°C,

pH bolo neutrálne a tvrdosť 10°dKH. Zariadená bola jednoducho, iba štrk na dne a chumáč

jávskeho machu (Vesicularia dubyana) aby sa mohli mladé rybky schovávať. Toto

akvárium nebolo prisvetlované umelým osvetlením.

Chovné páry sme kŕmili pravidelne 3x za deň. Podávali sme im striedavo mrazenú

patentku, mrazenú i živú nitenku, živé dafnie a cyklopy, sušené vločkované krmivo pre

juhoamerické cichlidy a sušené granulované krmivo pre juhoamerické cichlidy.

Vyliahnutému plôdiku sme podávali najskôr nauplie žiabronôžky soľnej 4 – 5x denne.

Potom keď dorástli aspoň na jeden centimeter dĺžky, kŕmili sme ich mrazeným i živým

cyklopom a dafniami a sušeným vaječným žĺtkom.

Počty ikier a jednotlivé trenia sme zaznamenávali vlastným sledovaním hneď po

trení rodičovského páru. Samca sme vždy po trení odlovili do spoločnej nádrže pre samcov

a samicu sme ponechali starať sa o svoje potomstvo. Samicu sme nechávali so svojimi

mladými rybkami 4 - 5 týždňov od ich vyliahnutia. Potom sme mladé rybky odlovili do

samostatnej nádrže.

Zo získaných výsledkov sme urobili záverečné vyhodnotenie.

34

4 Výsledky

V nasledujúcej časti sme popísali nami sledované a zistené údaje o rozmnožovaní

Akarky zelenej v akvarijných podmienkach. Išlo hlavne o sledovanie procesu

rozmnožovania a následný odchov plôdika. Počas sledovaných 6 mesiacov sme

zaznamenali u sledovaných rodičovských párov spolu 7 trení. V tabuľke č. 2 uvádzame

počet trení jednotlivých párov a kvalitu vody, v ktorej boli chované.

Tabuľka č. 2

Rodičovský pár Počet trení Teplota pH Tvrdosť v dKH

A 1 26°C 8 20°N

B 2 22°C 6,5 10°N

C 4 26°C 6,5 7°N

Z uvedených výsledkov vyplýva, že kvalita vody má veľký vplyv na ochotu páriť

sa. Prehľad ďalších výsledkov nášho pozorovania uvádzame v tabuľke číslo 3.

4.1 Vplyv teploty vody, pH a tvrdosti vody na počet výterov a množstvo

ikier pri rozmnožovaní Akarky zelenej (Nannacara anomala).

Vyhodnotenie vplyvu teploty vody, pH a tvrdosti vody na počet trení a množstvo

ikier pri rozmnožovaní Akarky zelenej je uvedené v tabuľke číslo 4 a v grafe číslo 1.

Z uvedených údajov a zistení vyplýva, že ochota páriť sa je väčšia pri teplote 26°C ako pri

teplote 22°C. Porovnávame hlavne páry B a C, ktoré boli chované pri rovnakom nízkom

pH 6,5 a nízkej tvrdosti vody 7 – 10 °N dKH. Rodičovský pár A bol síce chovaný pri

vyššej teplote 26°C, ale nemal splnené požiadavky na nízku tvrdosť a pH vody, takže sa

vytrel iba jedenkrát.

Rodičovský pár A, chovaný pri teplote 26°C, pH 8 a tvrdosti 20°N sa nám vytrel

počas celého obdobia sledovania len jediný raz. Ich trenie sme zaznamenali v ranných

hodinách. Samica bola priemerne zaokrúhlená, takže sme ani neočakávali veľký počet

ikier, ktorých bolo nakoniec len 38 kusov. Samica sa o ne príkladne starala – ovievala ich

35

a čistila. Ikry sa však pravdepodobne nevyvíjali správne a postupne hynuli. Samica

uhynuté ikry odstraňovala až jej neostala na tretí deň od trenia ani jedna ikra.

Z toho vyplýva, že napriek vyššej teplote vody sa tento pár nebol ochotný vytrieť

viac krát a preto je dôležité dodržiavať i správne pH a tvrdosť vody.

V tabuľke číslo 6 uvádzame rozdiely medzi pármi A a C. Medzi týmito

rodičovskými pármi zaznamenávame najväčšie rozdiely v sledovaných ukazovateľoch. Je

to hlavne preto, že pár A, chovaný pri teplote vody 26°C, tvrdosti 20°N dKH a pH 8, sa

nám vytrel iba 1 krát a rodičovský pár C, chovaný pri teplote 26°C, tvrdosti vody 7°N dKH

a pH 6,5, sa nám vytrel 4 krát za sledované obdobie. Na tomto rozdiele je vidieť, ako

veľmi vplýva kvalita vody na reprodukčný proces Akarky zelenej. Napriek dostatočnej

teplote vody mal rodičovský pár A pri zvýšenom pH a tvrdosti vody problémy rozmnožiť

sa. I keď sa pár A raz vytrel, zvýšená tvrdosť a pH vody spôsobili odumretie zárodkov

v nakladených ikrách. Je pravdepodobné, že ikry a plôdik sú najcitlivejšie na kvalitu vody.

Celkový rozdiel v počte nakladených ikier za sledované obdobie činí tak až 363 kusov

a rozdiel v počte plôdika je 313 kusov. Rozdiel počtu plôdika je rovný počtu vyliahnutej

mlade rodičovského páru C, keďže páru A sa plôdik vôbec neliahol.

Rodičovský pár B, chovaný pri teplote 22°C pH 6,5 a tvrdosti vody 10°N dKH, sa

vytrel za celé sledované obdobie 2 krát. Obe trenia prebehli v ranných hodinách. Pri prvom

trení nakládla samica 53 ikier a pri druhom trení až 80 ikier. Pri tomto páre sledujeme

menšiu ochotu rozmnožovať sa ako pri páre C chovanom pri teplote 26°C. Aj počet ikier je

výrazne menší v porovnaní s rodičovským párom C, priemerne to činí o 44 ikier menej na

jedno trenie.

Chovný pár B je príkladom toho, že keďže sú ryby závislé na vonkajšej teplote

prostredia, znížená teplota znižuje aj ochotu ku treniu a aj samotný počet ikier.

Najlepšie výsledky v reprodukcii sme dosiahli pri rodičovskom páre C, ktorý bol

chovaný pri teplote 26°C, celkovej tvrdosti vody 7°N a pH 6,5. Takáto kvalita vody sa

najviac približuje k hodnotám z ich prirodzeného prostredia v Južnej Amerike. Tento pár

sa vytrel celkom 4 krát za sledované obdobie. Pri tomto páre sledujeme najväčšiu ochotu

k reprodukcii a aj najvyšší počet ikier, spolu až 401 kusov. Môžeme teda konštatovať, že

zvýšenie teploty pozitívne vplýva na počet ikier i na samotnú ochotu k treniu. Pri prvom

trení nakládla samica najmenej ikier, iba 79 kusov. Počet ikier sa zvyšoval pri každom

36

trení, čo možno pripísať aj telesnému rastu a dospievaniu samice. Pri štvrtom trení samica

vyprodukovala až 118 ikier. V priemere to bolo 100,25 ikier na jedno trenie, čo je

najvyššia hodnota spomedzi sledovaných párov.

Menší, ale tiež významný rozdiel uvádzame v tabuľke číslo 6 medzi rodičovským

párom B, chovanom pri teplote 22°C, tvrdosti vody 10°N dKH a pH 6,5, a párom C,

chovanom pri teplote 26°C, tvrdosti vody 7°N dKH a pH 6,5. Najväčší rozdiel je v počte

vyliahnutého plôdika, až 275 kusov. Z toho vyplýva, že teplota taktiež vplýva na

reprodukčnú schopnosť Akarky zelenej. Rodičovský pár B, chovaný síce pri optimálnom

pH a tvrdosti vody, ale pri nižšej teplote nedokázal odchovať plôdik v takom veľkom počte

ako pár C. Je tiež teda pravdepodobné, že ikry a plôdik sú citlivé na teplotu vody. Keďže

ide o poikilotermné živočíchy, vývoj zárodku v ikrách je závislý od teploty prostredia –

čím je teplota nižšia, tým je vývoj pomalší, až sa zastaví a ikra odumrie. Rodičovskému

páru B sa predsa len vyliahlo spolu 38 kusov plôdika za obe trenia, čo si vysvetľujeme

prirodzenou variabilitou druhu, kedy je možné, že niektoré jedince sú na teplotu menej

citlivé ako druhé. Tento vyliahnutý plôdik však bol menej životaschopný.

Rodičovský pár B sa však vytrel len 2 krát za sledované obdobie, naproti tomu

rodičovský pár C sa stihol vytrieť 4 krát za polročné sledované obdobie. Na tomto rozdiele

je tiež vidieť, že pri nižších teplotách sa spomaľuje metabolizmus u poikilotermných

živočíchoch a samica nie je schopná tak rýchlo vytvárať pohlavné bunky ako pri vyšších

teplotách. Je však známe, že ak ryby chováme pri nižšej teplote, tak sa dožívajú vyššieho

veku.

Z uvedeného vyplýva, že pre Akarky zelené (Nannacara anomala) je najvhodnejšia

voda počas obdobia neresu s vyššou teplotou až 26°C, nižším pH 6,5 a tvrdosťou vody

7°N dKH. Pri takejto kvalite vody získame podstatne viac ikier a rodičovské páry sa budú

i ochotnejšie a častejšie páriť.

37

4.2 Vplyv teploty vody, pH a tvrdosti vody na počet uliahnutého plôdika

a množstvo odchovanej mlade pri rozmnožovaní Akarky zelenej

(Nannacara anomala).

Vplyv teploty vody, pH a celkovej tvrdosti vody na počet uliahnutého plôdika

a množstvo odchovanej mlade pri rozmnožovaní jednotlivých chovných párov je uvedené

v tabuľke číslo 5 a v grafe číslo 2.

Z uvedených výsledkov vyplýva, že rodičovskému páru A, chovanému pri teplote

vody 26°C, vysokej tvrdosti vody 20°N dKH a pH 8 sa nedokázal plôdik liahnuť z ikry.

Neodchoval teda ani žiadne mladé jedince. Rozdiel medzi párom A a C uvedený v tabuľke

číslo 6 je teda rovný počtu vyliahnutej mlade a odchovaných jedincov rodičovským párom

C. Môžeme teda konštatovať, že tvrdosť vody a jej pH je dôležitejším faktorom pri liahnutí

plôdika ako samotná teplota vody. Tento fakt nám potvrdzuje i skutočnosť, že

rodičovskému páru B chovanému pri nižšej teplote, iba 22°C, ale v optimálnom pH 6,5

a tvrdosti vody 10°N, sa z ikier plôdik liahol, i keď v menšom množstve. V priemere sa

rodičovskému páru B vyliahlo len 19 kusov plôdika za jedno trenie a odchoval 13 kusov

mladých rybiek na jedno trenie.

Rodičovský pár C, chovaný pri teplote vody 26°C, pH 6,5 a celkovej tvrdosti vody

7°N dKH, mal najvyšší počet vyliahnutého plôdika i odchovaných jedincov. Na jedno

trenie mu pripadá v priemere 78,25 kusov uliahnutého plôdika, z ktorých odchovali

v priemere 65,25 kusov mladých rybiek na jedno trenie.

Rozdiel medzi rodičovskými pármi B a C uvedený v tabuľke číslo 6 je najväčší

v počte odchovaných mláďat, až 95%-ný nárast počtu odchovaných jedincov oproti páru B

sledujeme pri rodičovskom páre C. Tento rozdiel činí až 248 kusov mláďat. Rozdiel vo

vyliahnutom plôdiku je podobne vysoký, nakoľko rodičovský pár B sa nám za sledované

obdobie vytrel pri teplote vody len 22°C celkovo dvakrát. Naproti tomu rodičovský pár C,

chovaný pri teplote 26°C, sa vytrel za sledované obdobie celkom 4 krát, mal teda i vyšší

počet ikier, plôdika a teda aj odchovanej mlade. Rozdiel v počte vyliahnutého plôdika bol

až 275 kusov za všetky trenia počas sledovaného obdobia.

38

Z uvedených výsledkov vyplýva, že celková tvrdosť vody, pH a teplota vody majú

veľký vplyv aj na liahnutie plôdika a jeho následné odchovávanie. Môžeme konštatovať,

že prvé vývojové štádiá Akarky zelenej sú na kvalitu vody najviac citlivé. Môžeme teda

len odporučiť chov vo vode s nízkym pH 6,5, celkovou tvrdosťou do 10°N dKH a teplotou

26°C.

39

5 Diskusia

Každý druh rýb má svoje špecifické podmienky životného prostredia pre svoj rast

a vývoj. Pri zmene niektorej z podmienok prostredia môže dôjsť k adaptácii alebo zániku.

V ruchu spoločenskej nádrže môže mať rybí pár problémy s vyhľadaním teritória

a potrebného podkladu vhodného na rozmnožovanie. Ikry voľne kladúcich druhov ostatní

obyvatelia nádrže privítajú ako spestrenie potravy. Aby chovateľ ochránil ikry, prípadne

novovyliahnuté mladé ryby, potrebuje im poskytnúť oddelenú chovnú nádrž. Úspešný

odchov musí teda zabezpečiť chovateľ. Vo svetovej ale i našej literatúre, ale hlavne na

internete, existuje niekoľko prác venovaných chovu, rozmnožovaniu a odchovu poteru.

Názory autorov nie sú vo všetkom jednotné a v mnohých ohľadoch sa líšia.

Pre úspešné rozmnožovanie rýb je potrebné zabezpečiť im adekvátne podmienky

a potrebnú výživu.

U jednotlivých autorov sa vyskytovali rozdielnosti hlavne v morfológii rýb. Gutjahr

(2008) popisuje jednotnú veľkosť u oboch pohlaví 8 cm, pričom väčšina autorov popisuje

samičku menšiu. Andódi (1973), Sandfordová (1998), Maitre-Allain(1997), ale

i internetové zdroje ako www.aquabase.org, www.ceskycichlidklub.eu uvádzajú veľkosť

samičky len 5 cm. Internetový zdroj www.cichlidforum.com uvádza veľkosť samca až 9

cm. Menšie rozdiely boli aj v popise sfarbenia, najmä samčeka. Zdroj www.lagalaxie.com

popisuje u samcov oranžové lemovanie chrbtovej a análnej plutvy, Schliewen (2006),

Verlag (2009) a www.akvaportal.cz opisujú biele lemovanie na análnej a chrbtovej plutve

samca.

Naše ryby boli ešte mladé a počas sledovania dosiahli maximálne veľkosti: samec

7,5 cm a samica 4,5 cm. Veľkosť rýb však bezprostredne súvisí s vekom a aj s veľkosťou

nádrže, v ktorej sú chované. Naše samce mali biele lemovanie na análnej a chvostovej

plutve.

Polák (1986) odporúča teplotu vody pre bežný chov okolo 24°C a pri rozmnožovaní

teplotu vody zvýšiť na 26 – 28°C. Sandfordová (1998), Zukal a Frank (1982) udávajú, že

na chov postačuje teplota 22°C. Jeden náš chovný pár sa síce rozmnožoval aj pri 22°C, ale

oveľa lepšie výsledky v reprodukcii dosahoval pár chovaný pri teplote vody 26°C. Zdroj

www.lagalaxie.com uvádza ako najvhodnejšiu teplotu na chov 28°C. Internetový zdroj

www.aquapage.cz naproti tomu popisuje chov Akarky zelenej pri teplote vody 28°C za

zbytočne vyčerpávajúci: rybky sú síce aktívnejšie, ale majú len o mizivé percento viac

40

ikier ako pri teplote 26°C, navyše sa im pri teplote vody 28°C výrazne skracuje život aj

o niekoľko mesiacov.

Verhoef (2010) udáva potrebu fyzikálnych vlastností vody k neresu dKH okolo

15°N, pH 6 – 8. Jacobs (2008) a Sandfordová (1998) zase popisuje potrebu celkovej

tvrdosti vody do 10°N a pH 6 – 6,5. Našim chovným párom sa viac darilo v reprodukcii vo

vode o celkovej tvrdosti do 10°N a pH 6,5.

Kothe (2007) uvádza, že pár pri trení ukladá ikry na vopred očistené kamene, do

črepníkov a podobne. Naše chovné páry sa tiež vytierali na ploché miesta, skalné previsy,

či dutiny v širokých koreňoch.

Gulička (2009) píše, že plôdik sa z ikry liahne pri teplote vody okolo 26°C o 2 – 3

dni. Našim dvom rodičovským párom chovaným pri teplote 26°C sa plôdik liahol o 2 – 3

dni po nakladení ikier. Avšak v našom sledovaní sme zaznamenali pri rodičovskom páre

chovanom pri teplote 22°C dlhšiu inkubačnú dobu ikier. V priemere sa liahli pri tejto

teplote o 3 – 4 dni.

Gulička (2009) i Andódi (1973) opisujú starostlivosť samice o svoje mláďatá do ich

veku 5 – 9 týždňov. My sme v našom chove odoberali permanentne mlaď od samice vo

veku 4 -5 týždňov, aby sa čím skôr znovu vytrela. Potomstvo v tomto veku bolo už

dostatočne vyvinuté a schopné samostatného života.

Akarky zelené sú vo svojej domovine dravce, požierajúce väčší zooplanktón a hmyz

padajúci na hladinu vody. Potrebujú preto potravu, ktorá obsahuje množstvo živočíšnych

bielkovín. Mayland (1999) i Verhoef (2010) odporúčajú skrmovanie živej alebo mrazenej

potravy pre lepšie vyfarbenie rýb i pre vyššiu ochotu páriť sa a väčší počet nakladených

ikier či odchovaných mláďat. My sme tiež kŕmili pestrou potravou, hlavne živou či

mrazenou. Kŕmenie sme kombinovali so suchou konzervovanou potravou určenou pre

juhoamerické cichlidy. Pravidelne viackrát denne sme kŕmili hlavne mlaď, aby

nedochádzalo ku kanibalizmu. Vďaka pestrému a vyváženému kŕmeniu všetkých

chovných párov sme mohli lepšie posúdiť vplyv kvality vody na ich rozmnožovanie.

41

6 Návrh na využitie výsledkov

Na Slovensku sa stáva chov juhoamerických cichlíd stále populárnejším. Od

malých až po dospelých ľudí fascinujú tieto farebné rybky plné života. Z veľkostí i farieb

si každý vyberie. Ak sa o rybky vzorne staráme, nebude trvať dlho a budú sa nám páriť aj

v spoločenskom akváriu. Mladé rybky stačí včas oddeliť od dospelých rýb a pravidelne

pestro kŕmiť, najlepšie živou potravou.

Avšak ak chceme dosahovať lepších výsledkov v reprodukcii cichlíd a v odchove

mlade, je potrebné im zabezpečiť kvalitnú vodu, rešpektujúcu ich potreby. Najlepšie je

zabezpečiť im fyzikálnochemické vlastnosti vody, aké majú vo svojom prirodzenom

prostredí, v ich domovine.

Pri praktickom výskume sa nám najlepšie osvedčilo rozmnožovať Akarky zelené

(Nannacara anomala) pri teplote vody 26°C, celkovej tvrdosti vody 7°N a pH 6,5. Pri

týchto hodnotách kvality vody sme dosahovali najlepšie reprodukčné ukazovatele.

Rodičovský pár chovaný v takto upravenej vode mal v porovnaní s ostatnými pármi

chovanými v nedostatočne upravovanej vode o 95 až 100% viac odchovanej mlade. Preto

takéto fyzikálno-chemické vlastnosti vody rozmnožovacieho prostredia by sme odporúčali

aj akvaristom, ktorí majú záujem o chov a rozmnožovanie tohto krásneho juhoamerického

druhu cichlidiek.

Ak sa rozhodneme chovom cichlíd privyrobiť si, najekonomickejšie a pre ryby

najzdravšie je kŕmiť ich živou potravou v kombinácii so suchou konzervovanou potravou

a vytvoriť im najideálnejšie podmienky v akváriu, podobné až rovnaké, aké majú vo svojej

domovine. Nezahŕňa to len chemizmus vody ale aj osadenie rastlinami či inými doplnkami

ich prirodzeného prostredia. Po vytvorení takýchto ideálnych podmienok sa nám rybky

odvďačia pravidelným vytieraním a spoľahlivým odchovom plôdika či mladých rybiek.

Cena juhoamerických malých cichlidiek je na trhu stále dostatočne vysoká na to, aby sme

si uvedomili, že počiatočné náklady spojené s výsadbou rastlín či úpravou vodovodnej

vody, sa nám niekoľkonásobne vrátia nielen v zdraví generačných rýb, ale aj v počte

odchovaných mladých jedincov.

Na základe výsledkov nášho pozorovania teda doporučujeme venovať zvýšenú

pozornosť kvalite vody v akváriu pri chove juhoamerických cichlíd. Dnešné technológie

merania kvality vody sú bežne dostupné na trhu a v porovnaní s cenou rýb nie sú ani

finančne náročné.

42

7 Záver

V našej práci sme sa zamerali na chov juhoamerických malých cichlidiek druhu

Akarka zelená (Nannacara anomala). Je to endemitný druh žijúci v kyslých amazonských

jazierkach a potokoch v južnej Guyane. Sú však rozšírené v akváriách u chovateľov po

celom svete a veľmi obľúbené pre ich vzhľad a jedinečný spôsob rozmnožovania sa.

Popísali sme tu potrebnú kvalitu vody a kŕmenie pre úspešný chov v zajatí. Každý

chovateľ cichlíd by mal vytvárať čo najlepšie podmienky pre svoje ryby. Iba tak dosiahne

harmóniu v chove. Musí skĺbiť pre cichlidy typický chemizmus vody, zariadenie nádrže

a druhové zastúpenie cichlíd a ostatných rýb v nádrži.

Základom každého úspešného chovu je kvalitné krmivo a kvalitná voda

zodpovedajúca potrebám rýb. Na väčšine nášho územia je voda tvrdá s vysokým pH, teda

nevhodná na chov juhoamerických cichlíd. Preto sme podrobnejšie preskúmali vplyv

kvality vody na rozmnožovaciu schopnosť zástupcu malých juhoamerických cichlidiek. Na

naše pozorovanie sme si vybrali jeden z najobľúbenejších druhov týchto rybičiek z danej

lokality, ktorý vyniká sfarbením i schopnosťou starať sa o svoje potomstvo.

Zo získaných výsledkov môžeme urobiť nasledovné závery a odporúčania:

1. Našim pozorovaním sme zistili pozitívny vplyv upravovania vodovodnej

vody na ochotu rozmnožiť sa a odchovať potomstvo u Akarky zelenej. V našich

sledovaniach sme porovnali množstvo nakladených ikier, vyliahnutého plôdika

a odchovanej mlade medzi rybami chovanými v neupravovanej vodovodnej vode

s horšími fyzikálno-chemickými vlastnosťami a jedincami chovanými

v upravovanej vodovodnej vode s vyhovujúcimi fyzikálno-chemickými

vlastnosťami pre tento druh. Rodičovský pár chovaný v tvrdej neupravenej vode

(dKH 20°N, pH 8) neodchoval ani jednu mladú rybku, napriek dostatočne zvýšenej

teplote na 26°C. Tento pár sa vytrel iba jediný raz za sledované polročné obdobie,

mal však len 38 ikier a z nich sa mu nevyliahol ani jeden plôdik.

2. Ďalší pár chovaný v mäkkej a kyslej vode (pH 6,5, dKH 10°N), avšak pri

nedostatočnej teplote len 22°C sa vytrel celkom dvakrát za sledované obdobie,

pričom odchoval len 13 mláďat z oboch trení. Nedostatočná teplota prostredia

pravdepodobne zapríčinila vysokú úmrtnosť ikier a plôdika. Tento rodičovský pár

43

odchoval až o 95% menej mladých rybiek ako náš tretí sledovaný rodičovský pár

chovaný v ideálnych podmienkach.

3. Tretí rodičovský pár chovaný pri vyššej teplote, 26°C, v mäkkej a kyslej

vode (dKH 7°N, pH 6,5) sa nám vytrel štyrikrát za sledované obdobie. Odchoval

celkom až 261 mladých rybiek z 401 nakladených ikier v štyroch treniach.

4. Rozdiel v oboch prípadoch porovnania bol veľký. Z ekonomického

i chovateľského hľadiska je teda vhodné upravovať vodovodnú vodu podľa

požiadaviek chovaného druhu v akvarijných podmienkach.

5. Všetky tri rodičovské páry sa nám za sledované polročné obdobie vytreli

spolu 7 krát, pričom nakládli dokopy 572 ikier, z ktorých sa vyliahlo 351 kusov

plôdika a samice z nich dokázali vychovať celkom 274 kusov mladých rybiek do

veku 4 – 5 týždňov. V priemere to vychádza na jeden rodičovský pár 2,3 trenia za

sledované obdobie, 190.6 ikier na jeden pár, pričom na jedno trenie pripadá

v priemere 81,7 ikier. Na jeden rodičovský pár pripadlo v priemere 117 plôdikov,

pričom jedno trenie predstavovalo počet 50,1 kusov plôdika. Samice odchovali

každá v priemere 91,3 kusov mláďat a na jedno trenie vyšlo 39,1 kusov mladých

rybiek.

44

8 Zoznam použitej literatúry:

ANDÓDI, L. 1973. Sladkovodné a morské akvárium. Bratislava : Príroda, 1973. 327 s.

ISBN 64-097-73

ALDERTON, D. 2006. Akvarijní a jezírkové ryby. Praha : Knižní klub, 2006. 400 s. ISBN

80-242-1633-7

BUCHANAN, N. 2000. Čarovný svet. Bratislava : Reader´s Digest Výber, 2000. 456 s.

ISBN 80-88983-08-8.

ČERNÝ, J. 1991. Chováme akváriové ryby. 3. vyd. Bratislava : Príroda, 1991. 173 s. ISBN

80-07-00245-6

DRAHOTUŠSKÝ, Z., NOVÁK, J. 2006. Akvaristika. Brno : Jota s r.o., 2006. 298 s. ISBN

80-7217-124-0

FRANK, S. 1984. Akvaristika. Praha : Práce, 1984. 312 s. ISBN 24-110-84.

GULIČKA, J. : Zakladáme akvárium, časť 20. In: Akvárium terárium, 2009, roč. 52, č.3-4,

s. 36. ISSN 0002-3930.

GUTJAHR, A. 2008. Akvárium. Praha : Vašut, 2008. 64 s. ISBN 978-80-7236-582-1.

HENSEL, K. 2001. Veľká kniha živočíchov. Bratislava : Príroda, 2001. 345 s. ISBN 80-07-

00862-4.

JACOBS, J. 2007. Akvaristika pro začátečníky. Praha : Rebo, 2007. 211 s. ISBN 80-7234-

346-7.

KORBEL, L. : Xenotilapia papilio Tembwe. In: Akvárium terárium, 2008, roč. 51, č. 5–6,

s. 9 – 11. ISSN 0002-3930.

45

KOŠEL, V. : Vyhřívaní akvária. In: Akvárium terárium, 2008, roč. 51, č. 1 - 2, s. 34. ISSN

0002-3930.

KOTHE, H. W. 2007. 250 akváriových rýb. Bratislava : Ikar, 2009. 311 s. ISBN 978-80-

551-2079-9

KRUMPÁL, M. : Vnitřní filter pro akvária. In: Akvárium terárium, 2008, roč. 51, č. 3–4,

s. 31. ISSN 0002-3930.

MÁCOVÁ, S., et.al. 2008. Citlivost ryb Danio rerio k toxicitě dusitanú v závislosti na

věku. In: Ochrana zvířat a welfare 2008. Brno : Veterinární a farmaceutická univerzita

Brno, 2008. ISDN 978-80-7305-046-7

MAITRE-ALLAIN, T. 1997. Veľká kniha o akváriu. Bratislava : PERFEKT, 1997. 286 s.

ISBN 80-8046-054-x.

MAYLAND, H. 1999. Sladkovodné akvárium. Bratislava : Art Area, 1999. 320 s. ISBN

80-88874-50-7.

MILLS, D. 1997. Staráme sa o akvárium. Bratislava : Ikar, 1997. 72 s. ISBN 80-7118-

379-2.

MILLS, D. 1994. Vaše akvárium. Martin : Prúdy, 1994. 287 s. ISBN 80-85355-16-7.

MILLS, D. 1995. Akvárium. Bratislava : Slovart, 1995. 116 s. ISBN 80-7145-308-0

PETROVICKÝ, I. 1976. Akvaristická příručka. 3. vyd. Praha : Státní zemědělské

nakladatelství, 1976. 191 s. ISBN 07-019-79

POLÁK, K. 1986. Akvaristika. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1989. 232 s.

ISBN 07-008-89

RATAJ, K. 1980. Akvaristika začína u rostlin. Praha : Svépomoc, 1980. 278 s. ISBN 80-

3682-232-7

46

SANDFORDOVÁ, G. 1998. Veľká obrazová encyklopédia akváriových rýb. Praha :

Ottovo nakladatelství, 1998. 256 s. ISBN 80-7181-206-4

SCHLIEWEN,U. 2006. Naše akvarijné ryby. Praha : Vašut, 2006. 347 s. ISBN 978-7236-

449-7.

SCOTT, P. 1992. Akvárium. Bratislava : Gemini Limited, 1992. 192 s. ISBN 80-85265-

48-6

SCOTT, P. 1997. Akvárium. Bratislava : Ikar, 1997. 162 s. ISBN 80-7118-400-4.

SCHEURMANNOVÁ, I. 2008. Sladkovodní akvárium. Praha : Vašut, 2008. 213 s. ISBN

80-7236-13-8

VERHOEF, E. 2010. Akvarijní ryby. Praha : Rebo productions, 2010. 265 s. ISBN 978-80-

255-0234-1

VERLAG, G. 2009. Naše akvarijní ryby. Havlíčkúv Brod : Vašut, 2009. 179 s. ISBN 978-

80-7236-449-7

VERLAGS, F. K. 2005. Velký obrazový atlas – Akvarijní ryby. Praha : Svojtka, 2005. 288

s. ISBN 80-7237-098-7

ZUKAL, L – FRANK, S. 1982. Jak se stát akvaristou. Praha : SVÉPOMOC, 1982. 160 s.

ISBN 38-004-82.

ZURLO, G. 2003. Cichlidy. Praha : Vašut, 2003. 379 s. ISBN 80-7236-147-3.

Čím kŕmiť cichlidy. 2008 [online] [cit. 2011-03-10]. Dostupné na:

<http://www.cichlidy.sk/modules.php?name=Search&author=webmaster>

Americké cichlidy. 2009 [online] [cit. 2011-03-09]. Dostupné na:

http://www.akvaria.sk/forum/19-americke-cichlidy/593-apistogramma-cacatuoides

47

Cichlidy nového sveta. 2010 [online] [cit. 2011-02-09]. Dostupné na: http://www.aqua-

fish.net/show.php?h=cichlidynovehosveta

Golden eye cichlid. 2007 [online] [cit. 2011-02-09]. Dostupné na:

http://en.wikipedia.org/wiki/Goldeneye_cichlid

Encyklopédia akváriových rybiek. 2009 [online] [cit. 2011-02-08]. Dostupné na:

http://www.akvarium.czechian.net/index.files/Page1760.htm

Reproduction Nannacara anomala. 2010 [online] [cit. 2011-03-08]. Dostupné na:

http://www.aquabase.org/articles/html.php3/reproduction-nannacara-anomala=643.html

Nannacara anomala. 2009 [online] [cit. 2011-03-12]. Dostupné na:

http://www.fishbase.org/Summary/speciesSummary.php?ID=11180&genusname=Nannaca

ra&speciesname=anomala&AT=nannacara+anomala&lang=English

Akarka zelená. 2007 [online] [cit. 2011-03-18]. Dostupné na:

http://rybicky.net/atlasryb/akarka_zelena

Atlas rýb. 2009 [online] [cit. 2011-03-18]. Dostupné na:

http://www.akvaportal.cz/index.php?clanek=soubory/atlasryb&id_obr=141&id_gal=2

Nannacara. 2010 [online] [cit. 2011-03-08]. Dostupné na:

http://krejci1.byl.cz/nanacara_1.htm

Nannacara anomala. 2006 [online] [cit. 2011-03-15]. Dostupné na:

http://www.aquapage.cz/akvarijni-ryby/91-nannacara-anomala.html

Nannacara anomala. 2010 [online] [cit. 2011-03-12]. Dostupné na:

http://www.lagalaxie.com/Aquariophile/nannacara_anomala.php

Akara zelená. 2009 [online] [cit. 2011-03-08]. Dostupné na: http://onejl.7x.cz/akara-zelena

48

Les cichlides pageit. 2010 [online] [cit. 2011-03-08]. Dostupné na:

http://planeteoyapock.net/Les-Cichlides__pageid_104.html

Manage your freshwater aquarium, tropical fishes and plants. [online] [cit. 2011-02-09].

Dostupné na: http://freshwater-aquarium-passion.blogspot.com/2010_08_01_archive.html

Založení akvária. 2009 [online] [cit. 2011-03-08]. Dostupné na: http://www.moje-

akvarium.net/clanky-zalozeni-akvaria.php

Nannacara anomala. 2010 [online] [cit. 2011-02-09]. Dostupné na:

http://ceskycichlidklub.eu/FORUM/viewtopic.php?f=25&t=16&p=5467&hilit=nannacara+

anomala#p5467

Zakladáme akvárium, krok za krokom. 2005 [online] [cit. 2011-01-19]. Dostupné na:

http://www.chovatel-online.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=51&Itemid

Nannacara anomala. 2011 [online] [cit. 2011-04-08]. Dostupné na: http://www.cichlid-

forum.com/articles/nannacara_anomala.php

Nannacara anomala. 2010 [online] [cit. 2011-04-09]. Dostupné na:

http://aquavisie.retry.org/Database/Aquariumfish/Nannacara_anomala.html

Použité obrázky:

[online] [cit. 2011-04-11]. Dostupné na:

http://www.agaankoy.com/picture.php?cat=25&image_id=481

[online] [cit. 2011-04-11]. Dostupné na: http://cichlides-nains.forumactif.com/Nannacara-

anomala-h4.htm

[online] [cit. 2011-04-11]. Dostupné na:

http://pascal.g04.free.fr/Scolaquarium/nannacara_anomala.htm

49

[online] [cit. 2011-04-11]. Dostupné na:

http://aquavisie.retry.org/Database/Aquariumfish/Nannacara_anomala.html

[online] [cit. 2011-04-11]. Dostupné na:

http://www.flickr.com/photos/ckyeophoto/5411367049/

[online] [cit. 2011-04-11]. Dostupné na:

http://tropicalaquaria.blogspot.com/search?q=nannacara+anomala

50

Prílohy

51

Kompletný prehľad výsledkov nášho pozorovania vplyvu kvality vody na

rozmnožovanie Akarky zelenej (Nannacara anomala) v akvarijných

podmienkach. Tabuľka č. 3

Rodičovský

pár

Poradie

trenia

Dátum

trenia

Počet

ikier

Počet

vyliahnutého

plôdika

Počet

odchovaných

mláďat

Percento

vyliahnutého

plôdika

1. 15.12.2010 38 0 0 0

x- 38 0 0 0

s - - - - A

v - - - -

1. 23.11.2010 53 15 5 28

2. 3.2.2011 80 23 8 29

x- 66,5 19 6,5 28,5

s 19,09 5,66 2,12 0,5

B

v 28,71 29,77 32,61 1,75

1. 22.10.2010 79 53 47 67

2. 20.12.2010 92 80 70 87

3. 9.2.2011 112 87 63 78

4. 25.3.2011 118 93 81 79

x- 100,25 78,25 65,25 77,75

s 18,01 17,65 14,24 8,22

C

v 17,97 22,56 21,82 10,57

52

Vplyv teploty vody, pH a tvrdosti vody na počet výterov a množstvo ikier

pri rozmnožovaní Akarky zelenej (Nannacara anomala).

Tabuľka č. 4

Chovný pár Počet trení Počet ikier

spolu

x- na 1

trenie s v

A 1 38 38 - -

B 2 133 66,5 19,09 28,71

C 4 401 100,25 18,01 17,97

Graf č. 1

53

Vplyv teploty vody, pH a tvrdosti vody na počet uliahnutého plôdika

a množstvo odchovanej mlade pri rozmnožovaní Akarky zelenej

(Nannacara anomala).

Tabuľka č. 5

Chovný

pár

Počet

uliahnutej

mlade

x- na 1 trenie s Počet odchova -

ných jedincov x- na 1 trenie s

A 0 0 - 0 0 -

B 38 19 5,66 13 6,5 2,12

C 313 78,25 17,65 261 65,25 14,24

Graf č. 2

54

Porovnanie medzi rodičovskými pármi.

Tabuľka č. 6:

Ukazovateľ Rodič.

pár A

Rodič.

pár B

Rodič.

pár C

x- ABC Spolu Rozdiel A a

C

Rozdiel B a

C

∑ trení 1 2 4 2,3 7 3 75% 2 50%

∑ ikier 38 133 401 190,6 572 363 90,5% 268 66,8

∑ plôdika 0 38 313 117 351 313 100% 275 87,9%

∑ mláďat 0 13 261 91,3 274 261 100% 248 95%